Mechanizmus poskytovania humanitárnej pomoci

Page 1

MINISTERSTVO ZAHRANIČNÝCH VECÍ SLOVENSKEJ REPUBLIKY MINISTERSTVO VNÚTRA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mechanizmus poskytovania humanitárnej pomoci Slovenskej republiky do zahraničia

12. apríla 2006


I.

ZÁKLADNÉ POJMY A PRINCÍPY HUMANITÁRNEJ POMOCI

1.1

Čo je humanitárna pomoc

Humanitárna pomoc je prejavom solidarity s ľuďmi v núdzi, ktorej podstatou je pomoc, podpora, záchrana životov, ľudskej dôstojnosti a zmierňovanie utrpenia ľudí v prípade prírodných katastrof, človekom spôsobených kríz, stavu hladu alebo v porovnateľných núdzových situáciách1. Humanitárna pomoc sa poskytuje ľuďom bez ohľadu na ich etnický pôvod, náboženské vyznanie alebo politické presvedčenie a je určená predovšetkým tým najzraniteľnejším, ako sú deti a matky, obyvatelia rozvojových krajín, alebo ľudia trpiaci nedostatkom základných životných potrieb. Humanitárna pomoc je charakterizovaná základnými humanitárnymi princípmi 2 (predovšetkým princípmi humanity, nestrannosti a neutrality). Za humanitárnu pomoc sa považujú i preventívne a pohotovostné programy, najmä v obzvlášť rizikových oblastiach. Tieto zahrnujú zriadenie efektívnej inštitucionálnej pomoci, posilnenie systémov včasného varovania a iné opatrenia na ochranu obyvateľstva. Humanitárna pomoc sa zameriava aj na činnosti, ktorých cieľom je predísť zhoršeniu dosahu krízy, umožniť doručenie pomoci tým, ktorí sú krízou postihnutí, aby znova nadobudli minimálnu úroveň samostatnosti. Humanitárna pomoc môže prejsť do pomoci pri obnove3 (posthumanitárna pomoc), zahrnujúcej širokú škálu ozdravných a rekonštrukčných prác, ktoré sa môžu rozšíriť na niekoľko mesiacov a slúžiť aj pre prípravu a tvorbu rozvojového programu. Pod pojmom humanitárna akcia sa myslí realizácia konkrétnej humanitárnej pomoci, ktorá trvá od rozhodnutia o poskytnutí humanitárnej pomoci do samotného ukončenia pomoci. Špecifickým prípadom je pomoc krajinám OECD4 postihnutým humanitárnou krízou. Tieto krajiny nemôžu byť príjemcami oficiálnej rozvojovej pomoci5, pretože sa predpokladá, že sú schopné čeliť prípadnej katastrofe vlastnými prostriedkami. Na pomoc týmto krajinám navyše jestvujú osobitné mechanizmy (EÚ, NATO atď.), preto im humanitárna pomoc môže byť poskytnutá len v prípade, ak o ňu postihnutá krajina požiada medzinárodné spoločenstvo oficiálnou výzvou. Osobitnou formou humanitárnej pomoci je tiež pomoc utečencom na vlastnom území, ktorou sa však táto koncepcia nezaoberá.

1.2

Rozdiel medzi rozvojovou pomocou a humanitárnou pomocou

Z pohľadu štatistického výkazníctva6 patrí humanitárna pomoc do kategórie oficiálna rozvojová pomoc7. Ani v praxi nemožno tieto dva pojmy zamieňať. Rozdiely medzi týmito formami pomoci 1

Núdzovou situáciou je tu chápaný stav vytvorený mimoriadnou udalosťou, ktorý krajina nedokáže riešiť z vlastných zdrojov a ktorej dôsledkom je ľudské utrpenie alebo strata ľudskej dôstojnosti. 2 Pozri kapitola 1.3 Princípy a hľadiská poskytovania humanitárnej pomoci 3 V anglickej terminológii humanitárnych organizácií sa pre pomoc pri obnove používa termín rehabilitation. Pomoc pri obnove tvorí určitý medzistupeň medzi humanitárnou a rozvojovou pomocou. 4 Takýto prípad nastal pri hurikáne Katrina v USA – krajina, ktorá je sama darcom, požiadala o humanitárnu pomoc. 5 Prostriedky pre ODA nemôžu byť použité pre krajiny, ktoré nie sú v zozname DAC/OECD (pozri Príloha 5) 6 Smernica pre štatistické výkazníctvo DCD/DAC(2000)10 7 Tzv. „Official Development Assistance“ (ODA)

[1]


sú najmä v časovom a vecnom hľadisku: rozvojová pomoc (spolupráca) je dlhodobá, zameraná na ekonomický a spoločenský rozvoj chudobných krajín a je plánovaná na základe určených teritoriálnych a sektorových priorít pre vybrané cieľové krajiny. humanitárna pomoc je poskytovaná ad hoc, ako reakcia na mimoriadne udalosti a jej cieľom je rýchlo a efektívne pomôcť ľuďom v krízovej situácii. Humanitárna pomoc je spravidla krátkodobá, dočasná a trvá, pokiaľ nepominie priame ohrozenie, resp. ľudia nedosiahnu určitý stupeň samostatnosti.

1.3 Príklady humanitárnej pomoci Typ humanitárnej pomoci závisí od konkrétnej humanitárnej situácie a potrieb, ktorej z nej vyplývajú. Nasledovné príklady popisujú najčastejšie využívané typy pomoci: » záchranná: zapojenie sa do záchranárskych operácií alebo vyslanie záchranárskeho tímu, ktorého zloženie a technické vybavenie zodpovedá charakteru mimoriadnej udalosti; » materiálna (potravinová): poskytnutie potrebného materiálu, techniky, potravín, resp. iných produktov, ktoré boli vyšpecifikované príjemcom pomoci, humanitárnymi organizáciami, alebo na základe vlastných analýz; » zdravotná: poskytovanie akútnej zdravotnej starostlivosti, vakcinácia, zabezpečenie zdravotníckeho personálu, výstavba poľných nemocníc, zabezpečenie pitnej vody a hygieny, prevencia a ochrana v prípade epidémií; » poradenská a expertná: vyslanie špecialistov a odborníkov, alebo poskytnutie potrebných informácií smerujúcich k zamedzeniu strát na ľudských životoch alebo k obmedzeniu materiálnych škôd, realizácia prípravných a preventívnych programov; » finančná: poskytnutie finančných prostriedkov humanitárnym organizáciám alebo priamo príslušným orgánom postihnutej krajiny na základe konzultácií s humanitárnymi organizáciami a odporúčaní zastupiteľských úradov; » pomoc utečencom/presídlencom: správa utečeneckých táborov, provizórne vzdelávanie, potraviny za prácu a programy pre voľný čas;

sociálna

rehabilitácia,

» kombinovaná: vzhľadom na komplexnosť potrieb pri humanitárnych katastrofách a krízach je takýto typ najčastejší.

1.4 Princípy a aspekty poskytovania humanitárnej pomoci Základným hľadiskom pre poskytovanie humanitárnej pomoci je jej potreba, adresnosť a celkový dosah poskytnutej pomoci, z čoho vyplýva požiadavka jej rýchlosti, vhodného obsahu a formy v závislosti od potrieb postihnutého obyvateľstva. Pri rozhodovaní o tom, či a akú formu pomoci poskytnúť, sa zohľadňuje schopnosť orgánov postihnutej krajiny riešiť vzniknutú krízovú situáciu. Ďalším hľadiskom je využitie medzinárodnej koordinácie pomoci a spolupráce s ďalšími organizáciami. V tomto kontexte sa humanitárna pomoc riadi nasledovnými základnými princípmi: (1) humanitárna pomoc je vykonávaná v súlade s medzinárodným právom, podľa zásad humanity (orientácia na záchranu ľudských životov a zmiernenia utrpenia), nestrannosti (pomoc je [2]


poskytovaná čisto na základe potrieb, bez rozlišovania národnostnej, rasovej, náboženskej alebo inej príslušnosti) a politickej neutrality (humanitárna pomoc nesmie byť na žiadnej zo strán ozbrojeného konfliktu), rešpektujúc Všeobecnú deklaráciu ľudských práv, (2) na poskytnutie humanitárnej pomoci sú rozhodujúce potreby ľudí postihnutých prírodnými katastrofami, ozbrojenými konfliktmi alebo porovnateľnými situáciami, vyjadrené oficiálnou výzvou národných, resp. medzinárodných inštitúcií, (3) poskytovanie humanitárnej pomoci je dobrovoľným prejavom solidarity a nie je podnecované snahou o získanie finančného prospechu.

II. REALIZÁTORI, FORMY A FINANCOVANIE HUMANITÁRNEJ POMOCI SR DO ZAHRANIČIA 2.1 Realizátori a partneri humanitárnej pomoci SR 2.1.1

Ministerstvo vnútra SR

Ministerstvo vnútra zabezpečuje technickú stránku pomoci prostredníctvom Úradu civilnej ochrany a ďalších svojich zložiek. Na Úrade civilnej ochrany MV SR bolo zriadené celoštátne riadiace a koordinačné centrum8, ktoré je národným kontaktným miestom prijímajúcim žiadosti na poskytovanie humanitárnej pomoci. Rezort disponuje letkou, záchranárskymi tímami a skladmi humanitárneho materiálu. Základné činnosti zložiek MV SR pri humanitárnej pomoci sú: » okamžitá pomoc – záchranné práce, preprava humanitárneho materiálu a humanitárnych pracovníkov, » poskytnutie expertov, poradenstva a techniky, realizácia preventívnych a pohotovostných programov (technická pomoc), » správa skladov humanitárnej pomoci, v ktorých je zhromažďovaný materiál pre účely poskytnutia humanitárnej pomoci do zahraničia, » poskytnutie materiálu zo skladov humanitárnej pomoci pre potreby humanitárnej pomoci SR do zahraničia ďalším realizátorom.

2.1.2

Ministerstvo zahraničných vecí SR

Ministerstvo zahraničných vecí s využitím siete diplomatických misií SR v zahraničí9 zabezpečuje nasledovné činnosti: » monitoring situácie v postihnutej krajine a krízových regiónoch, » komunikácia s koordinátorom pomoci, miestnymi orgánmi v prijímajúcej krajine, s EÚ10, OSN, NATO a ďalšími humanitárnymi organizáciami a partnermi, 8 9

10

V zmysle uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 727 z 29. októbra 1996 Diplomatické misie SR sú veľvyslanectvá SR, generálne konzuláty SR, stále misie a zastúpenia SR pri medzinárodných organizáciách (ako napr. EÚ, OSN a OECD)

Predovšetkým ide o spoluprácu s Európskou komisiou a jej Úradom pre humanitárnu pomoc (DG ECHO) [3]


» konzulárna pomoc občanom SR a EÚ, » finančné príspevky organizáciám poskytujúcim humanitárnu pomoc, » financovanie humanitárnych a posthumanitárnych projektov v krajinách postihnutých rozsiahlou alebo dlhotrvajúcou krízou, » spolupráca pri doručení slovenskej humanitárnej pomoci, koordinácia realizácie pomoci v krajine prijímajúcej pomoc.

2.1.3

Ministerstvo obrany SR

Ministerstvo obrany, resp. vojenské zložky všeobecne, nie sú štandardnými poskytovateľmi humanitárnej pomoci. V súčasnosti má však množstvo humanitárnych situácií charakter „komplexnej krízy“, kde je potrebná spolupráca všetkých aktérov v priestore. Ministerstvo obrany SR môže zabezpečiť činnosti a prostriedky, ktoré je možné využiť pre posilnenie humanitárnej akcie. Sú to predovšetkým: » Výmena informácií, » Poskytnutie a preprava materiálu pre potreby humanitárnej pomoci, » Poskytnutie techniky, dopravy a inej pomoci humanitárnym pracovníkom, » Výstavba a obnova infraštruktúry pre humanitárne potreby, » Humanitárne odmínovanie. Pri pomoci ozbrojených zložiek je potrebné zabezpečiť, aby boli dodržané humanitárne princípy (predovšetkým nestrannosť a politická neutralita), ako aj civilný charakter humanitárnej pomoci. Ozbrojené zložky nemôžu zasahovať do nezávislosti humanitárnych pracovníkov, ani nahrádzať ich činnosť, pokiaľ to nie je nevyhnutné (osobitne sa to týka situácií, ako sú ozbrojené konflikty.) 2.1.4

Ďalšie zainteresované rezorty a orgány štátnej správy

Pri realizácii humanitárnej pomoci je potrebná spolupráca aj ďalších orgánov štátnej správy. Týka sa to najmä poskytnutia humanitárneho materiálu, potravín, financií, expertov a rôznych služieb podľa potrieb vzniknutých v prípade naliehavej situácie. Ide najmä o Ministerstvo financií SR, Ministerstvo pôdohospodárstva SR, Ministerstvo zdravotníctva SR, Správu štátnych hmotných rezerv SR a iné. 2.1.5

Medzinárodné humanitárne organizácie

Hlavnými realizátormi humanitárnej pomoci sú medzinárodné organizácie (agentúry OSN, Hnutie Červeného kríža a Červeného polmesiaca, Európska únia) a ďalšie humanitárne organizácie. Úloha Organizácie Spojených národov (OSN) v humanitárnej pomoci pramení z jej globálneho mandátu, kredibility a nestrannosti. V systéme OSN príslušné aktivity riadi a koordinuje Úrad OSN pre koordináciu humanitárnych záležitostí (OCHA). Najväčším svetovým poskytovateľom potravinovej pomoci je Svetový potravinový program (WFP) technicky podporovaný Organizáciou pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO). Na humanitárnej pomoci sa podieľajú tiež Úrad vysokého komisára pre utečencov (UNHCR) a Medzinárodný úrad pre migráciu(IOM) pri pomoci utečencom a presídlencom, Medzinárodný detský fond (UNICEF) pri ochrane detí a Svetová zdravotnícka

[4]


organizácia (WHO) pri poskytovaní zdravotníckej pomoci, Rozvojový program (UNDP) pri okamžitej obnove a ďalšie. Úrad OCHA každý rok publikuje zjednotený plán humanitárnych operácii pre všetky krízové oblasti (tzv. CAP – „Consolidated Appeal Process“) a v prípade naliehavých humanitárnych situácií rozosiela osobitné žiadosti o pomoc (tzv. „Flash Appeals“). V súlade so Ženevskými konvenciami, má Medzinárodný výbor Červeného kríža (ICRC) špeciálny mandát monitorovať dodržiavanie medzinárodného humanitárneho práva. Z toho dôvodu hrá ICRC dôležitú úlohu predovšetkým pri ochrane civilných obetí ozbrojených konfliktov. Medzinárodná federácia Červeného kríža a Červeného polmesiaca (IFRC) združuje národné organizácie Červeného kríža a Červeného polmesiaca a poskytuje pomoc a ďalšie zdravotnícke, záchranné, sociálne a humanitárne služby pri živelných pohromách, mimoriadnych udalostiach alebo iných nešťastiach. Na Slovensku je členom IFRC Slovenský Červený kríž. Prepojenie slovenskej humanitárnej pomoci na Hnutie Červeného kríža a Červeného polmesiaca (ďalej len „ČKČP“) prebieha v dvoch rovinách: » priamo s ICRC a IFRC; » nepriamo, prostredníctvom spolupráce so Slovenským Červeným krížom. Európska únia je jedným z najväčších humanitárnych donorov na svete. Humanitárna pomoc EÚ predstavuje aj pomoc jej členských krajín, teda aj SR. Tieto aktivity zabezpečuje Európska komisia predovšetkým prostredníctvom Úradu pre humanitárnu pomoc (ECHO). ECHO ročne poskytuje humanitárnu pomoc v objeme okolo 500 mil. EUR ročne do vyše 60 krajín sveta. Vo svojej stratégii sa tiež ECHO zameriava na vyriešenie problémov, ktoré vznikajú preklenutím medzi humanitárnou pomocou a dlhodobou (rozvojovou) pomocou. Prostredníctvom programu DIPECHO sú podporované projekty zamerané na prevenciu v ohrozených oblastiach a na budovanie prípravných mechanizmov pre katastrofy. Európska únia na humanitárnu pomoc využíva v menšej miere aj Mechanizmus civilnej ochrany (Civil Protection Mechanism) a Mechanizmus rýchlej reakcie (Rapid Reaction Mechanism).

2.1.6

Slovenské humanitárne organizácie

Slovenské mimovládne humanitárne organizácie majú dôležitú úlohu v systéme poskytovania humanitárnej pomoci SR do zahraničia. Tieto organizácie zastrešuje Platforma mimovládnych rozvojových organizácií. Do procesu poskytovania humanitárnej pomoci sa slovenské organizácie zapájajú predovšetkým prostredníctvom vlastných projektov, resp. podporou humanitárnych akcií svojich partnerov priamo v prijímateľskej krajine. Slovenský Červený kríž nie je mimovládnou organizáciou takto definovanou podľa zákona ale podľa obsahu činnosti sa nepriamo zaraďuje do tejto kategórie. Jej osobitné postavenie konštituuje aj zákon č. 84/1994 Z.z.11, ktorý ustanovuje, že táto národná spoločnosť plní priamo medzinárodnoprávne záväzky Slovenskej republiky, ktorými je SR viazaná.

11

Slovenský Červený kríž (SČK) poskytuje humanitárnu pomoc na základe zákona č. 84/1994 Z.z. o Slovenskom Červenom kríži a o ochrane znaku a názvu Červeného kríža, z čoho pramení jeho osobitné postavenie v poskytovaní humanitárnej pomoci SR. Podľa uvedeného zákona je SČK jediná vládou uznaná národná spoločnosť Hnutia pôsobiaca na území Slovenskej republiky podľa Ženevských dohovorov a ich dodatkových protokolov. Štáty, ktoré sú stranami Ženevských dohovorov, spolupracujú s komponentmi ČKČP v súlade s konvenciami, stanovami a rezolúciami medzinárodných konferencií. Štáty, ktoré uznali národnú spoločnosť založenú na svojom území, majú podporovať prácu ČKČP kedykoľvek je to možné.

[5]


2.1.7

Ďalší partneri

Medzi ďalších partnerov zahrnujeme predovšetkým miestne inštitúcie a organizácie v krajine postihnutej humanitárnou katastrofou, resp. krízou (civilná ochrana, záchranári, štátna správa a i.), ktoré spolupracujú na humanitárnej akcii. Taktiež pri preprave humanitárneho materiálu je možné spolupracovať s ďalšími partnermi, ako sú ďalší donori, mechanizmy NATO, prepravné firmy a iné.

2.2 Formy slovenskej humanitárnej pomoci SR do zahraničia 2.2.1

Záchranné akcie, materiálna a technická pomoc

Záchranné akcie, materiálnu a technickú pomoc zabezpečuje predovšetkým Úrad civilnej ochrany a ďalšie zložky Ministerstva vnútra SR. Úlohou Ministerstva zahraničných vecí SR je monitoring situácie, pomoc pri preprave pomoci mimo územia SR a medzinárodná koordinácia pomoci. Ďalší partneri (ministerstvá, humanitárne a medzinárodné organizácie atď.) môžu spolupracovať formou poskytnutia humanitárneho materiálu, zabezpečením prepravy, resp. distribúcie a odovzdania pomoci. O poskytnutí záchranárov, materiálnej a technickej pomoci rozhoduje minister vnútra so súhlasným stanoviskom ministra zahraničných vecí.

2.2.2

Humanitárna pomoc formou finančných príspevkov

V prípade nedostatku vlastných kapacít na poskytnutie bilaterálnej humanitárnej pomoci, resp. nad rámec takto poskytnutej pomoci, SR poskytuje humanitárnu pomoc do zahraničia formou finančných príspevkov humanitárnym organizáciám. Príspevok môže byť poskytnutý ústrediu medzinárodnej humanitárnej organizácie alebo ich slovenskému zastúpeniu. Pomoc sa realizuje na základe multilaterálnych programov medzinárodnej humanitárnej pomoci ako ad hoc príspevok12, resp. prostredníctvom partnera slovenskej humanitárnej organizácie. O poskytnutí humanitárnej pomoci formou finančných príspevkov rozhoduje minister zahraničných vecí.

2.2.3

Projekty slovenských humanitárnych organizácií

Humanitárna pomoc trvá po celý čas ohrozenia obyvateľstva, resp. pokiaľ nie sú pokryté základné potreby ľudí postihnutých humanitárnou krízou. V prípade pomoci v regiónoch postihnutých katastrofami veľkého rozsahu (napr. cunami), dlhodobých, resp. štrukturálnych kríz (občianska vojna, utečenci, sucho), môže potreba humanitárnej pomoci trvať niekoľko mesiacov až rokov. Na riešenie dlhodobejších kríz slúžia humanitárne projekty realizované slovenskými organizáciami. Na projekty je možné využiť mechanizmus slovenskej oficiálnej rozvojovej pomoci. V súčasnosti sú rozvojové projekty spravované prostredníctvom administratívnej a kontraktačnej jednotky Trustového fondu (ACU)13.

12

Okrem ad hoc príspevkov sú v mene vlády SR poskytované aj príspevky určené na základné financovanie, resp. dobrovoľné príspevky pre konkrétne humanitárne programy medzinárodných humanitárnych organizácií, ktoré sa však neriadia týmto rozhodovacím mechanizmom. 13 ACU je jednotka zabezpečujúca riadenie projektov financovaných z programu slovenskej ODA prostredníctvom Trustového fondu – založeného Ministerstvom zahraničných vecí SR v spolupráci s Rozvojovým programom OSN (UNDP). V budúcnosti sa pripravuje transformácia ACU na

[6]


Ministerstvo zahraničných vecí SR zabezpečuje posudzovanie a schvaľovanie projektov, ako aj uzavretie zmluvného vzťahu so žiadateľom o finančný príspevok. Realizátor priebežne predkladá správy o stave plnenia projektu. Po ukončení projektu predloží organizácia záverečnú správu o splnení projektu, jeho vyúčtovanie a zabezpečí vykonanie nezávislého auditu celého projektu. Vybrané projekty budú predmetom komplexného hodnotenia (evaluácie) z hľadiska efektivity, adresnosti a celkového prínosu poskytnutej pomoci.

2.2.4

Kombinácia jednotlivých foriem

Humanitárna pomoc môže byť poskytnutá aj kombináciou predošlých troch foriem. Pri nich má každý aktér zodpovednosť za činnosti, ktoré mu prináležia. Koordinátorom pomoci je v tomto prípade Ministerstvo zahraničných vecí SR.

2.3 Financovanie humanitárnej pomoci SR do zahraničia Od roku 1999 sa ročne na humanitárnu pomoc vynakladá v priemere okolo 37 mil. Sk14. Uvedená čiastka zahŕňa výdavky na zabezpečenie poskytnutých komodít, ich dopravu na miesto určenia a finančné príspevky medzinárodným humanitárnym organizáciám. Financovanie humanitárnej pomoci je zabezpečované prostredníctvom rozpočtového programu 05T (oficiálna rozvojová pomoc). Prostriedkami disponuje Ministerstvo vnútra (program 05T03) a Ministerstvo zahraničných vecí (program 05T0A)15. Dodatočné finančné prostriedky na tento účel sú na realizáciu humanitárnej pomoci vyčleňované z rezervy vlády SR, resp. formou darovania štátneho majetku na tento účel. Okrem takto vyčlenených prostriedkov sa pre účely humanitárnej pomoci SR vyčleňujú trvalé každoročne poskytované dobrovoľné príspevky pre konkrétne programy medzinárodných humanitárnych organizácií v mene vlády SR16.

2.4 Plánovanie humanitárnej pomoci SR do zahraničia Poskytovania humanitárnej pomoci je obvykle reakciou na nepredvídané vzniknuté krízové situácie vo svete. Súčasťou humanitárnej pomoci je však aj pomoc, ktorú je možné plánovať na základe vopred stanovených priorít. Ide o pomoc ľuďom v krajinách postihnutých vojnovými konfliktmi, hladomorom, pomoc utečencom a pod. Priority a zameranie humanitárnej pomoci SR sú súčasťou každoročne predkladaného Národného programu oficiálnej rozvojovej pomoci na príslušný rok.

rozvojovú agentúru. Riadiaci výbor Trustového fondu je rozhodovací orgán pre výber projektov v rámci mechanizmu ODA (štatút RV TF je v Prílohe 4) 14 Pozri prílohu 3 15 Prostriedky v rozpočte MZV SR do roku 2006 neboli použité na financovanie humanitárnej pomoci 16 Ide napríklad o príspevok MZV SR a MP SR v zmysle uznesenia vlády SR č.1367/97 z 22.4.1997 pre potravinovú pomoc poskytovanú cez WFP. Takéto príspevky sú vykazované v rámci poskytnutej humanitárnej pomoci, ale riadia osobitými postupmi, mimo tohto mechanizmu.

[7]


III. POSTUP PRI POSKYTOVANÍ HUMANITÁRNEJ POMOCI SR DO ZAHRANIČIA 3.1

Prijatie výzvy na poskytnutie pomoci

O vzniku humanitárnej situácie v zahraničí sa Ministerstvo zahraničných vecí a ďalšie ústredné orgány štátnej správy dozvedajú na základe výziev národných a medzinárodných humanitárnych organizácií, vlád štátov, od diplomatických misií SR a z ďalších zdrojov. Ministerstvo vnútra prijíma výzvy na poskytnutie humanitárnej pomoci prostredníctvom stálej služby v riadiacom a koordinačnom centre. Ministerstvo vnútra a Ministerstvo zahraničných vecí, po obdržaní výzvy na humanitárnu pomoc ihneď zhromažďujú a vyhodnocujú dostupné informácie, navzájom ich konzultujú a spoločne analyzujú. Prijaté žiadosti sú konzultované aj s ostatnými zainteresovaným partnermi.

3.2

Zvolanie koordinačnej porady

Úrad civilnej ochrany Ministerstva vnútra po konzultácii s Ministerstvom zahraničných vecí rozhodne o zvolaní operatívnej koordinačnej porady. Na stretnutí sa zúčastnia zástupcovia Ministerstva zahraničných vecí, Ministerstva obrany, Ministerstva financií, Správy štátnych hmotných rezerv, Platformy mimovládnych rozvojových organizácií, Slovenského Červeného kríža a prípadne ďalších orgánov štátnej správy a iných zainteresovaných osôb. Cieľom porady je zistiť dostupné finančné, materiálne a ľudské zdroje, a stanoviť ďalší postup realizácie humanitárnej pomoci.

3.3

Rozhodnutie o poskytnutí pomoci

Účastníci koordinačnej porady sa dohodnú na stanovisku17 k návrhu na poskytnutie humanitárnej pomoci, v ktorom sa rozhodne, či a ako bude pomoc poskytnutá (bilaterálne, resp. multilaterálne). Budú tiež dohodnuté úlohy koordinátora a realizátora príslušnej humanitárnej akcie, zdroje financovania a termíny humanitárnej akcie. V prípade nedostatku finančných prostriedkov koordinátor humanitárnej akcie vypracuje materiál na rokovanie vlády so žiadosťou o vyčlenenie potrebných prostriedkov.

3.4

Realizácia pomoci

V prípade kladného stanoviska je možné zrealizovať humanitárnu pomoc v nasledovných formách18 (podrobne rozpracovaných v časti 2.2): (1)

Záchranné akcie, materiálna a technická pomoc Predmetnú formu koordinuje Ministerstvo vnútra SR a v spolupráci s partnermi realizuje. O poskytnutí tejto formy rozhoduje minister vnútra SR so súhlasným stanoviskom ministra zahraničných vecí SR.

17 18

Stanovisko sa vypracuje na formulár (Príloha 1) Jednotlivé formy realizácie môžu obsahovať rôzne typy humanitárnej pomoci (pozri kapitola 1.3) [8]


(2)

Humanitárna pomoc formou finančných príspevkov Príspevky národným alebo medzinárodným humanitárnym organizáciám zabezpečuje Ministerstvo zahraničných vecí SR.

(3)

Projekty slovenských humanitárnych organizácií, Humanitárne projekty sa realizujú v súlade s mechanizmom slovenskej oficiálnej rozvojovej pomoci a môžu zahŕňať všetky dostupné typy humanitárnej a posthumanitárnej pomoci.

Humanitárnu pomoc je možno zrealizovať taktiež kombináciou uvedených troch foriem. V prípade nedostatku financií materiál na rokovanie vlády pripraví Ministerstvo vnútra SR (v prípade záchranných akcií, materiálnej a technickej pomoci – bod č.1), resp. Ministerstvo zahraničných vecí SR (v ostatných prípadoch). 3.5

Záverečná správa, audit

Organizácia, zmluvne zaviazaná na realizáciu humanitárneho projektu, priebežne informuje Ministerstvo zahraničných vecí SR o stave plnenia humanitárnej akcie. Pri ukončení humanitárnej akcie realizátor pomoci odovzdá Ministerstvu zahraničných vecí SR záverečnú správu z uskutočnenej humanitárnej akcie. Záverečná správa obsahuje výšku pomoci a celkovo vynaložených prostriedkov, druh pomoci, informácie o príjemcoch pomoci a ďalšie relevantné údaje. Realizátor tiež poskytne údaje v skrátenej forme podľa formulára (Príloha 2). Ministerstvo zahraničných vecí môže zabezpečiť vykonanie nezávislého auditu celého projektu, resp. hodnotenie humanitárnej akcie (tzv. evaluáciu) z hľadiska efektivity, adresnosti a celkového prínosu poskytnutej pomoci.

3.6

Prezentácia poskytnutej humanitárnej pomoci

Súčasťou mechanizmu poskytovania humanitárnej pomoci SR je aj publicita, resp. mediálna prezentácia. Z každej humanitárnej akcie je vydaná tlačová správa s prípadnou fotodokumentáciou. K propagácii Slovenska prispieva i používanie typizovaného loga Slovak Aid (podľa „Design manuálu“ slovenskej oficiálnej rozvojovej pomoci). Zodpovednosť za publicitu a mediálnu prezentáciu humanitárnej pomoci na Slovensku má určený koordinátor humanitárnej akcie. Okamžite po realizovaní humanitárnej akcie má jej koordinátor, resp. realizátor (ak je to slovenská organizácia), povinnosť vyplniť dotazník „Správa o realizovanej humanitárnej pomoci“ (Príloha 2) a odovzdať ho na Ministerstvo zahraničných vecí SR. Pre publikovanie na internete bola Ministerstvom zahraničných vecí SR zriadená webstránka http://www.slovakaid.sk, ktorá obsahuje oficiálne informácie o oficiálnej rozvojovej pomoci SR a v jej rámci i slovenskej humanitárnej pomoci do zahraničia. Ministerstvo zahraničných vecí SR tiež pravidelne poskytuje údaje a informácie o poskytnutej humanitárnej pomoci medzinárodným humanitárnym a rozvojovým organizáciám (ECHO/EÚ, OCHA/OSN, DAC/OECD).

[9]


IV. ZÁVER Nedávne tragické udalosti v dôsledku zemetrasení v Iráne a Pakistane, najväčšia prírodná katastrofa – cunami v Indickom oceáne či ozbrojený konflikt v Sudáne si vyžiadali desaťtisíce ľudských životov a pripravili milióny ľudí o domovy a celý majetok. Množstvo, rozsah a rastúca frekvencia takýchto rozsiahlych katastrof poukazujú na skutočnosť, že sa humanitárna pomoc stala základnou súčasťou pôsobenia krajiny na medzinárodnom poli. Po udalostiach v dôsledku cunami na prelome rokov 2004/2005 Rada EÚ pre všeobecné záležitosti a vonkajšie vzťahy (GAERC) dňa 7. januára 2005 na svojom mimoriadnom zasadnutí schválila plán zefektívnenia systému poskytovania humanitárnej pomoci, ktorý podporila aj SR. Na júlovom zasadnutí Európskej rady bol v zmysle plnenia Miléniových rozvojových cieľov prijatý plán zvyšovania objemu oficiálnej rozvojovej pomoci, zahrnujúci i humanitárnu pomoc. Spoluúčasť Slovenskej republiky na riešení humanitárnych kríz je v súlade so zásadami humanitárnej pomoci, ako ju definujú dokumenty19 Organizácie Spojených národov a Európskej únie. Pre účinné a včasné plnenie medzinárodných záväzkov je potrebné, aby bola slovenská humanitárna pomoc správne cielená, primeraná a efektívna. Nový systém slovenskej humanitárnej pomoci je zameraný na zvýšenie rýchlosti reakcie, väčšej pružnosti a koordinácie, čo prispeje k adresnosti a celkovému skvalitneniu výsledkov poskytnutej pomoci. Mechanizmus definuje kompetencie a zodpovednosti jednotlivých ústredných orgánov štátnej správy a rozširuje zameranie slovenskej humanitárnej pomoci o nové formy a vytvára možnosti pre zapojenie ďalších aktérov do jej poskytovania.

19

Napríklad: „46/182 Strengthening of the humanitarian emergency assistance of the United Nations. (78th plenary meting, 19.12. 1991”, „Council Regulation (EC) № 1257/96 of 20 June 1996 concerning Humanitarian Aid” a ďalšie. [ 10 ]