Sdg booklet 2017 sk

Page 1


Foto obálka: © Slovenská agentúra pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu


© Slovenská agentúra pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu

UDRŽATEĽNÝ ROZVOJ Cesta k prosperite, ľudskému rozvoju a zdravšej planéte.

#SDG #agenda2030 Agenda 2030 bola prijatá na Sumite o udržateľnom rozvoji OSN v septembri 2015. Agendu tvorí 17 cieľov pre udržateľný rozvoj, ktorých zámerom je odstránenie chudoby, boj s nerovnosťou a nespravodlivosťou a zníženie dopadov klimatickej zmeny do roku 2030.


OFICIÁLNA ROZVOJOVÁ SPOLUPRÁCA SLOVENSKEJ REPUBLIKY Rozvojová spolupráca Slovenskej republiky (SR) predstavuje príspevok našej krajiny k budovaniu stability, prosperity a bezpečnosti vo svete prostredníctvom budovania partnerstiev v rámci medzinárodného spoločenstva. Slovensko poskytuje rozvojovú spoluprácu partnerským krajinám so zámerom prispieť k trvalo udržateľnému rozvoju najmä prostredníctvom znižovania chudoby, posilňovania demokracie a dobrej správy vecí verejných. Stavia tak na svojej historickej skúsenosti a špecifickom príbehu krajiny, ktorá prešla náročným a úspešným procesom transformácie. Problémy ako chudoba, nelegálna migrácia, terorizmus či klimatické zmeny, sú v súčasnom globálnom svete aj našimi problémami. Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky začalo poskytovať oficiálnu rozvojovú pomoc pod logom SlovakAid v roku 2003, kedy sa Slovensko z prijímateľskej krajiny stalo donorom. Táto zmena vyplynula z pozitívneho vývoja slovenskej politicko - ekonomickej situácie ako aj intergrácie do strategických medzinárodných štruktúr (EÚ, OECD, NATO). Od roku 2003 prešla slovenská rozvojová agenda dlhou cestou a stala sa účinným nástrojom a integrálnou súčasťou zahraničnej politiky Slovenskej republiky. V roku 2013 uplynulo desať rokov od etablovania mechanizmu oficiálnej rozvojovej pomoci. Počas tejto dekády bolo pod logom SlovakAid implementovaných viac ako 400 projektov v takmer dvadsiatich krajinách Afriky, Ázie a Európy. Rok 2013 sa stal pre SR aj významným míľnikom, nakoľko sa stala plnoprávnym členom Výboru pre rozvojovú pomoc Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (DAC OECD).


© Lukáš Zorád

Strategický rámec rozvojovej spolupráce definuje Strednodobá stratégia rozvojovej spolupráce SR na roky 2014-2018 , ktorá reflektuje nové požiadavky, kladené na systém slovenskej rozvojovej spolupráce, ktoré vyplývajú najmä z prístupového procesu a členstva SR v OECD/DAC . Definuje víziu, ciele a princípy, základné programy ako aj nástroje, ktoré sú v rámci týchto programov využívané.


CIELE UDRŽATEĽNÉHO ROZVOJA 17 CIEĽOV, KTORÉ ZMENIA NÁŠ SVET Počas 70. Valného zhromaždenia OSN sa v dňoch 25. - 27. septembra 2015 v New Yorku uskutočnil globálny samit, v priebehu ktorého členské krajiny OSN schválili dokument „Premena nášho sveta: Agenda 2030 pre udržateľný rozvoj“ definujúci novú univerzálnu rozvojovú agendu medzinárodného spoločenstva. 17 vzájomne prepojených cieľov udržateľného rozvoja je ďalej rozpracovaných v 169 čiastkových úlohách, pričom pozornosť je venovaná všetkým trom základným dimenziám udržateľného rozvoja – ekonomickej, sociálnej aj environmentálnej. Hlavným zámerom novej agendy zostáva odstránenie extrémnej chudoby a hladu. Agenda 2030 nadväzuje na koncept Miléniových rozvojových cieľov (2000-2015), ktoré boli prvou spoločnou víziou a rámcom pre globálny rozvoj a tvorbu rozvojovej politiky. Agenda 2030 je však koncipovaná komplexnejšie, jej súčasťou sú aj úlohy pre podporu demokratických inštitúcií, dobrej vlády, či rešpektovaniae ľudských práv a konečným cieľom je zabezpečiť dôstojný život pre všetkých. Prijatím Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj, OSN a jej členské štáty prijali politický záväzok integrovaným spôsobom reagovať na výzvy, ktorým svet v súčasnosti čelí. Slovenská republika aktívne participovala na procese prípravy Agendy 2030, ďalším krokom bude prijatie opatrení, ktoré zabezpečia integráciu súvisiacich úloh do politík a programov na národnej, ale i miestnej úrovni, a zabezpečiť financovanie potrebné k ich dosiahnutiu.


© UN Photo

„Od prijatia Miléniových rozvojových cieľov, ktoré boli svetu predstavené v roku 2000, sme dosiahli mimoriadny pokrok. Miera chudoby vo svete bola znížená na polovicu. Choroby a predčasné úmrtia boli do veľkej miery zredukované, najmä medzi ženami a deťmi. Napriek značnému pokroku, nám k napleniu agendy udržateľného rozvoja do roku 2030 zostáva ešte veľa práce a výziev.“ Správa o Miléniových rozvojových cieľoch 2015

Agenda 2030 bola prijatá členskými štátmi počas jubilejného 70. Valného zhromaždenia OSN v New Yorku



Ciele udržateľného rozvoja Cieľ 1. Ukončiť chudobu všade a vo všetkých jej formách Cieľ 2. Ukončiť hlad, dosiahnuť potravinovú bezpečnosť a lepšiu výživu a podporovať udržateľné poľnohospodárstvo Cieľ 3. Zabezpečiť zdravý život a podporovať blahobyt pre všetkých a v každom veku Cieľ 4. Zabezpečiť inkluzívne, spravodlivé a kvalitné vzdelávanie a podporovať celoživotné vzdelávacie príležitosti pre všetkých Cieľ 5. Dosiahnuť rodovú rovnosť a posilniť postavenie všetkých žien a dievčat Cieľ 6. Zabezpečiť dostupnosť a udržateľný manažment vody a sanitárnych opatrení pre všetkých Cieľ 7. Zabezpečiť prístup k cenovo dostupným, spoľahlivým a udržateľným moderným zdrojom energie pre všetkých Cieľ 8. Podporovať trvalý, inkluzívny a udržateľný ekonomický rast, plnú a produktívnu zamestnanosť a dôstojnú prácu pre všetkých Cieľ 9. Vybudovať pevnú infraštruktúru, podporovať inkluzívnu a udržateľnú industrializáciu a posilniť inovácie Cieľ 10. Znížiť rozdiely v rámci a medzi krajinami

Cieľ 11. Premeniť mestá a ľudské obydlia na inkluzívne, bezpečné, odolné a udržateľné Cieľ 12. Zabezpečiť udržateľnú spotrebu a výrobné schémy Cieľ 13. Podniknúť bezodkladné opatrenia na boj proti klimatickým zmenám a ich dôsledkom. Cieľ 14. Zachovať a udržateľne využívať oceány, moria a zdroje mora na udržateľný rozvoj Cieľ 15. Chrániť, obnovovať a podporovať udržateľné využívanie pozemných ekosystémov, udržateľne manažovať lesné hospodárstvo, bojovať proti dezertifikácii a zastaviť spätnú degradáciu krajiny a stratu biodiverzity Cieľ 16. Podporovať mierovú inkluzívnu spoločnosť v prospech udržateľného rozvoja. Poskytnúť prístup k spravodlivosti pre všetkých a budovať efektívne, transparentné a inkluzívne inštitúcie na všetkých úrovniach. Cieľ 17. Posilniť prostriedky implementácie a revitalizácie globálneho partnerstva pre udržateľný rozvoj

#agenda2030 #SDG

#GlobalGoals


Ukončiť chudobu všade a vo všetkých jej formách Odstrániť extrémnu chudobu vo všetkých jej formách do roku 2030 je nepochybne ambiciózny cieľ, ale veríme, že je možné ho dosiahnuť. V roku 2000 sa svet zaviazal do pätnástich rokov znížiť podiel extrémnej chudoby o polovicu a tento cieľ sme aj dosiahli. Napriek tomu viac ako 800 miliónov ľudí vo svete žije z menej ako 1,25 dolára na deň (čo môžeme prirovnať k veľkosti európskej populácie žijúcej v extrémnej chudobe). Teraz je čas budovať na našich doterajších skúsenostiach a odstrániť extrémnu chudobu úplne.

FAKTY O CHUDOBE Približne 1 človek z 5 žije v rozvojových krajinách z menej ako 1.25 dolára na deň. Väčšina týchto ľudí žije v južnej Ázii a Subsaharskej Afrike Vysoká miera chudoby je prítomná najmä v malých, nestabilných a konfliktami poznačených krajinách 1 dieťa zo 7 má neadekvátnu výšku vzhľadom na jeho vek V roku 2014, muselo každý deň opustiť svoje domovy až 42,000 ľudí aby našli ochranu pred prebiehajúcim konfliktom

800 miliónov ľudí vo svete stále žije v

.

#endpoverty

extrémnej chudobe


© Slovenská agentúra pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu

“Skutočná sloboda, nie je tam kde je chudoba .” -- Nelson Rolihlahla Mandela


Ukončiť hlad, dosiahnuť potravinovú bezpečnosť a lepšiu výživu a podporovať udržateľné poľnohospodárstvo V priebehu posledných 20. rokov bola miera hladu vo svete znížená na polovicu. Krajiny ktoré v minulosti trpeli hladom alebo hladomorom, sú dnes schopné postarať sa o najzraniteľnejšie časti svojej populácie. Je to mimoriadny úspech. Teraz ale môžeme ísť ďalej a odstrániť hlad a podvýživu navždy. Tento cieľ môžeme dosiahnuť najmä pomocou udržateľného poľnohospodárstva a podporou malých poľnohospodárov. Je to síce ťažká úloha, ale, kvôli 1 z 9 ľudí na zemi, ktorí idú každý večer spať hladní, to musíme skúsiť. Predstavte si svet, kde má každý prístup k dostatočným a výživným potravinám počas celého roka. Spoločne môžeme toto reálne docieliť do roku 2030.

FAKTY O HLADE 1 človek z 9, teda 795 miliónov ľudí vo svete je podvýživených. Prevažná väčšina týchto ľudí žije v rozvojových krajinách. V Ázii žijú dve tretiny populácie v hlade. Nestatočná výživa spôsobuje takmer polovicu (45 %) prípadov smrti u detí do 5 rokov veku – čo predstavuje 3.1 milióna detí každý rok.

#endhunger

1 z 9 ľudí na zemi ide každý večer spať hladný…


© Boba Baluchová

Boj s detskou podvýživou na východnom pobreží Kene PROJEKT: Sociálno-zdravotnícka starostlivosť o podvyživené deti do 5.roku života a ich matky v regióne Kwale, Trnanvská univerzita Cieľom projektu, financovaného z programu SlovakAid, bolo znížiť detskú úmrtnosť prostredníctvom zlepšovania zdravotného stavu podvýživených detí (vo veku od 0 - 5 rokov) a poradenstva matkám podvýživených detí v chudobnom regióne Kwale, na východnom pobreží Kene. Projekt zlepšil dostupnosť sociálnej a zdravotnej starostlivosti, znížil výskyt podvýživy u detí a zabezpečil prenos expertízy na komunitných zdravotníckych pracovníkov prostredníctvom vzdelávacích tréningov.


Zabezpečiť zdravý život a podporovať blahobyt pre všetkých a v každom veku Všetci vieme, aké dôležité je byť zdravý. Naše zdravie ovplyvňuje všetko, od toho ako sa tešíme životu až po náš pracovný výkon. Preto sme si stanovili za cieľ zabezpečiť všetkým zdravotnú starostlivosť a prístup k bezpečným a účinným liekom a vakcínam. Od roku 1990 sme spravili veľký krok vpred - úmrtia detí, ktorým sa dá predchádzať, klesli viac ako o polovicu a rovnako tak klesla materská úmrtnosť. Napriek tomu, zostávajú niektoré štatistiky alarmujúce - ako napríklad skutočnosť, že každoročne vo svete umrie 6 miliónov detí pred ich piatymi narodeninami, alebo že, AIDS je na prvom mieste, ako príčina smrti adolescentov v Subsaharskej Afrike. Máme prostriedky na to aby sme tento stav zmenili a zdravie nebolo pre mnohých ľudí len prianím.

FAKTY O ZDRAVÍ Za posledných 15 rokov klesol počet ľudí, ktorí sa každoročne nainfikujú vírusom HIV z 3,1 na 2 milióny. Napriek tomu pokroku na svete žije 22 miliónov ľudí s HIV, ktorí nedostávajú život zachraňujúcu antiretrovirálnu terapiu. Detí, ktoré sa narodia v chudobe majú dvakrát vyššiu pravdepodobnosť úmrtia pred dovŕšením priateho roku života, ako deti ktoré sa narodia v bohatších rodinách.

#globalhealth

Každoročne vo svete Umrie 6 miliónov detí pred dovŕšením ich piatych narodenín.


© Humanistické Centrum NAROVINU

Zdravotné stredisko na ostrove Rusinga, Keňa PROJEKT: Komunitné centrum “Ostrov nádeje – Rusinga Island” na Viktóriinom jazere v Keni, Humanistické centrum NAROVINU

Vďaka finančnej podpore SlovakAid bolo na ostrove Rusinga na Viktóriinom jazere v Keni vybudované zdravotné stredisko, ktoré poskytuje zdravotnú a preventívnu starostlivosť pre vyše 7 tisíc dospelých a detských pacientov. Klinika je vybavená základnými lekárskymi prístrojmi, zdravotníckym materiálom a liekmi. Vďaka tomuto projektu bola obyvateľom ostrova Rusinga sprístupnená liečba ochorení ako HIV/AIDS, tuberkulóza a malária, ktoré majú v tejto oblasti vysokú prevalenciu. Výsledky projektu : 14 462 ošetrených pacientov, 193 pôrodov, 8 279 laboratórnych testov, 519 hospitalizovaných pacientov


Zabezpečiť inkluzívne, spravodlivé a kvalitné vzdelávanie a podporovať celoživotné vzdelávacie príležitosti pre všetkých Chudoba, ozbrojené konflikty a iné krízové situácie sú dôvodom, prečo mnohé deti nemôžu navštevovať školu. V rozvojových krajinách, majú deti z najchudobnejších domácností 4x väčšiu pravdepodobnosť nenavštevovať školu, ako deti z bohatších domácností. Na druhej strane sme od roku 2000 vo svete zaznamenali obrovský progres v oblasti základného vzdelávania. V rozvojových regiónoch dosiahla miera dochádzky na základných školách 91%. V školskej klasifikácii je toto číslo veľmi dobrá známka, poďme sa teda pokúsiť získať ešte lepšiu a dosiahnime cieľ, ktorý všetkým deťom zabezpečí základné aj stredoškolské a odborné vzdelanie.

FAKTY O VZDELANÍ Až 91 % detí v rozvojových krajinách má základné vzdelanie, napriek tomu až 57 miliónov detí zostáva mimo školského systému. Približne 50 % z týchto detí žije v oblastiach postihnutých konfliktom. Celosvetovo je 103 miliónov mladých ľudí negramotných a viac ako 60 % z nich sú ženy.

#educatechildren

57 miliónov detí nenavštevuje školu, viac ako z nich žije v Subsaharskej

1/2

Afrike.


© Slovenská agentúra pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu

Škola v slume bez hraníc, India Mikrogrant SlovakAid, implementovaný organizáciou Jeevan Rekha Parishad “Škola v slume bez hraníc” v meste Bhubaneswar, v Indii, ktorú založila mimovládna organizácia Jeevan Rekha Parishad v spolupráci so Slovenskou agentúrou pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu ako inovatívny pilotný projekt, ktorý má za cieľ prinavrátiť do školy deti z miestnych slumov. Vďaka úspechu pilotného projektu, bude replikovaný v ďalších piatich slumoch v Bhubaneswar. Jeevan Rekha Parishad tiež implementuje inovatívny projekt v spolupráci s tromi verejnými školami v meste Bhubaneswar. S európskymi a indickými dobrovoľníkmi zavádzajú inovatívne metódy do vzdelávania a školia miestnych učiteľov.


Dosiahnuť rodovú rovnosť a posilniť postavenie všetkých žien a dievčat Napriek tomu, že svet dosiahol výrazný pokrok v oblasti rodovej rovnosti a posilnenia postavenia žien v rámci Miléniových rozvojových cieľov (vrátane rovného prístupu k základnému vzdelaniu), sú ženy a dievčatá neustále konfrontované s diskrimináciou a násilím v každej časti sveta. Naďalej pretrvávajú značné rozdiely v práci a odmeňovaní žien, pri plnení materských a rodinných povinností a diskriminácia v účasti na verejnom živote. Máme však postavené základy pre ďalšie napredovanie. V porovnaní s rokom 2000 navštevuje školy oveľa viac dievčat. Väčšina regiónov dosiahla paritné zastúpenie v základnom vzdelaní. Rastie aj percento žien, ktoré za svoju prácu dostávajú mzdu. Zámerom Cieľov udržateľného rozvoja je nadviazať na doterajší úspechy a zabezpečiť koniec diskriminácie pre všetky ženy a dievčatá vo svete. Ide o základné ľudské právo.

FAKTY O RODOVEJ ROVNOSTI V južnej Ázii bolo v roku 1990 v základnej školskej dochádzke zapísaných len 74 dievčat na 100 chlapcov. Do roku 2012 bol už tento pomer rovnaký. Napriek tomu, v Subsaharskej Afrike, Oceánii a Západnej Ázii, dievčatá stále čelia prekážkam pri prístupe k základnému a strednému vzdelaniu. 250 miliónov dievčat vo svete uzavreli manželstvo pred dovŕšením 15 roku života.

#gender equality

V Nigerskej republike žije

77 % žien vo veku 20 až 49 rokov, ktoré uzavreli manželstvo pred dovŕšením 18 roku života.


© Ondrej Zoričák

‘’Dnes žije na svete viac ako 700 miliónov žien, ktoré uzavreli manželstvo keď boli ešte deti. Viac ako 1 z 3 – teda 250 miliónov žien – sa vydali pred dovŕšením 15. roku. Dievčatá, ktoré sa vydajú pred 18. rokom svojho života majú menšiu pravdepodobnosť, že dokončia štúdium a majú vyššiu pravdepodobnosť, že sa stanú obeťou domáceho násilia. V tehotenstve a pri pôrode je život dievčat v adolescentnom veku viac v ohrození ako po 20. roku života, ich deti majú vyššiu pravdepodobnosť, že sa narodia mŕtve alebo umrú počas prvého mesiaca života.’’ -- UNICEF, Odbor pre ochranu detí


Zabezpečiť dostupnosť a udržateľný manažment vody a sanitárnych opatrení pre všetkých Čistá a dostupná voda pre všetkých je nevyhnutno u súčasťou sveta, v ktorom chceme žiť, tento cieľ vieme dosiahnuť, keďže na našej planéte je dostatok vodných zdrojov. Avšak v dôsledku nevyhovujúcej infraštruktúry, každý rok zomierajú milióny ľudí, predovšetkým deti na ochorenia spôsobené nedostatkom vody a jej nevyhovujúcou kvalitou, zlou sanitáciou a nedostatočnou hygienou. Dostupnosť vody ovplyvňuje potravinovú bezpečnosť, výber spôsobu obživy ale aj školskú dochádzku detí z chudobných rodín po celom svete. Extrémne suchá postihujú niektoré z najchudobnejších krajín, ktoré ešte viac zhoršujú výskyt hladu a podvýživy. Do roku 2050, bude prinajmenšom 1 zo 4 ľudí žiť v krajine postihnutej chronickým alebo opakujúcim sa nedostatkom pitnej vody.

FAKTY O VODE A SANITÁCII 663 miliónov ľudí vo svete stále nemá prístup k pitnej vode. 2,4 miliardám ľudí chýba prístup k základnej sanitácii. Viac ako 80 % odpadových vôd, ktoré súvisia s ľudskou činnosťou sú vypúšťané do riek a morí bez akékohoľvek predchadajúceho prečistenia. Každý deň takmer 1 000 detí zomiera následkom ochorení spôsobených zlou kvalitou vody a chýbajúcou sanitáciou.

#cleanwater #sanitation

Nedostatok vody postihuje 40 % svetovej populácie a tento podiel bude podľa odhadov stúpať...


© UN Photo

Women filling an Hippo Water Roller in a water point in Abu Shouk camp for internal displaced people. A large number of the Darfurian population has a limited access to water resources and have to carry heavy buckets or jerry cans many times a day because for it is small capacity for long distance. Hippo Water Roller is a device for carrying water more easily and efficiently than traditional methods. The hippo roller, with its large drum capacity (usually 75 liters), frees women and children from having to spend a large portion of every day dedicated to collecting water for their ©

“Od roku 1990 až 2,6 miliardy ľudí získalo prístup k upraveným zdrojom vody, ale 663 miliónov ľudí k nej prístup stále nemá.” Albert Gonzalez Farran a / UNAMID - - UNDP, SDG 6 - Fakty čísla


Zabezpečiť prístup k cenovo dostupným, spoľahlivým a udržateľným moderným zdrojom energie pre všetkých Medzi rokmi 1990 a 2010 sa zvýšil počet ľudí s prístupom k elektrickej energii o 1,7 miliardy. S nárastom globálnej populácie sa bude tiež zvyšovať dopyt po lacnej energii. Závislosť globálnej ekonomiky na fosílnych palivách a nárast emisií skleníkových plynov však spôsobuje obrovské zmeny v klimatickom systéme. Zabezpečenie univerzálneho prístupu k elektrine do roku 2030 predpokladá investície do čistých zdrojov energie, ako je solárna, veterná a termálna. Rozširovanie infraštruktúry a zlepšovanie technológií ktoré poskytnú čisté zdroje energie rozvojovým krajinám, je kľúčovým cieľom pre naštartovanie rozvoja a ochranu životného prostredia.

FAKTY O UDRŽATEĽNEJ ENERGII 1 z 5 ľudí na svete nemá prístup k elektrine. 3 miliardy ľudí stále využíva ako zdroj energie drevo, uhlie, drevené uhlie a zvieracie exkrementy na varenie a vykurovanie. Energia je hlavnou príčinou zmeny klímy keďže celosvetovo produkuje približne 60 % emisií skleníkových plynov. Nízkouhlíková energetika je hlavným predpokladom pre dosiahnutie dlhodobého klimatického cieľa.

#sustainableenergy

Udržateľná energia je príležitosť – mení životy ľudí, ekonomiku a planétu.


PROJEKT: Získavanie vody z podzemných zdrojov pre mongolských pastierov prostredníctvom využitia veterných čerpadiel, E-Est, s.r.o. Keďže Mongolsko má nedostatočné zdroje povrchových vôd, väčšina jeho obyvateľov, prevažne nomádov žijúcich v stepi, je závislých na podzemných vodných zdrojoch. Avšak mnoho studní a vrtov bolo v minulosti zničených, čo malo za následok migráciu pastierov do iných oblastí alebo miest. Prostredníctvom projektu SlovakAid bolo inštalovaných 7 prototypov veterných čerpadiel (ktoré sú schopné odčerpať 0,3 l podzemnej vody za sekundu ) čo umožnilo pastierom znova osídliť tieto územia.

© Slovenská agentúra pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu

Využitie veternej energie v Mongolsku


#agenda2030 #SDG #GlobalGoals

© Pexels (Creative Commons Zero (CC0) license)

UDRŽATEĽNÁ BUDÚCNOSŤ PRE VŠETKÝCH


”Udržateľnosť znamená zabezpečenie prosperity a ochranu životného prostredia bez toho, aby bola ohrozená schopnosť budúcich generácií uspokojovať svoje potreby. V udržateľnom svete sú ľudia schopní vymaniť sa z chudoby a získať dôstojnú prácu bez toho, aby poškodzovali prírodné zdroje a primárne ekosystémy; svet, v ktorom budú ľudia zdraví a budú mať prístup k jedlu a pitnej vode; kde každý bude mať prístup k čistej energii, ktorá neprispieva k zmene klímy; a kde sú ženám a dievčatám poskytnuté rovnaké práva a rovnaké príležitosti. " Rozvojový sumit OSN, 2015


Podporovať trvalý, inkluzívny a udržateľný ekonomický rast, produktívnu zamestnanosť a dôstojnú prácu pre všetkých Približne polovica svetovej populácie ešte stále žije z asi 2 dolárov na deň, a v mnohých častiach sveta, skutočnosť, že je osoba zamestnaná, jej negarantuje vymanenie sa z chudoby. Tvorba kvalitných pracovných miest bude naďalej hlavnou výzvou pre všetky ekonomiky a štáty po roku 2015. Udržateľný ekonomický rast vyžaduje vytvorenie takých podmienok, ktoré umožnia dať ľuďom kvalitnú prácu, ktorá bude zároveň stimulovať ekonomiku, avšak neškodiť životnému prostrediu. Zároveň je potrebné vytvoriť pracovné príležitosti a slušné pracovné podmienky všetkým v produktívnom pracovnom veku.

FAKTY O CHUDOBE Celosvetová nezamestnanosť vzrástla zo 170 miliónov v roku 2007 na 202 miliónov v roku 2012, z čoho je 75 miliónov mladých žien a mužov. Približne 2,2 miliardy ľudí žije pod hranicou chudoby čo znamená, že žijú z menej ako z 2 dolárov na deň. Pre ľudí, ktorí vstúpia na pracovný trh v rokoch 2016 až 2030 je potrebných 470 miliónov nových pracovných miest.

#poverty #unemployment

Dôstojná práca znamená príležitosť pre každého získať prácu, ktorá mu zabezpečíférový príjem, bezpečie a sociálnu ochranu.


© UN Photo

Ako môžeme tento problém vyriešiť? “Zabezpečiť mladým ľuďom dôstojnú prácu a poskytnúť im také zručnosti, ktoré kopírujú požiadavky pracovného umožniť prístup k sociálnej ochrane infraštruktúre, A family usingtrhu, solar energy in generating powera základnej in Tarialan soum, bez ohľadu Uvs na typAimag ich pracovného pomeru. Nevyhnutnosťou je tiež many zabezpečenie rovnakých (Uvs Province).In remote soums people live podmienokelectricity pre všetkýchdue tak, to abyremoteness, bolo možné dosiahnuť produktívnu zamestnanosť without vast distances and scatteredbez nomadic way of ohľadu life.These the families working na ichphotographs pohlavie, príjmydepict alebo sociálno-ekonomické zázemie.”

in the sea buckthorn field and shows their living conditions in a ger -- Dôstojná práca a ekonomický rast: Prečotraditional na tom záleží? UNDP (Mongolian tent).


Vybudovať pevnú infraštruktúru, podporovať inkluzívnu a udržateľnú industrializáciu a posilniť inovácie Investovanie do infraštruktúry (dopravy, zavlažovania, energetiky a informačných a komunikačných technológií) je primárnym predpokladom pre dosiahnutie trvalo udržateľného rozvoja a posilnenie komunít v mnohých krajinách. Vieme, že rast produktivity, príjmov a zlepšenie zdravotných a vzdelávacích systémov si bude vyžadovať ďalšie investície do infraštruktúry. Inkluzívny a udržateľný rozvoj priemyslu je hlavným predpokladom pre tvorbu príjmov, umožňuje rýchly a trvalý rast životnej úrovne pre všetkých a poskytuje technologické riešenia pre priemysel, ktoré sú šetrné k životnému prostrediu. Technologický pokrok je základom snáh pre dosiahnutie cieľov ochrany životného prostredia a zvýšenie energetickej efektívnosti.

FAKTY O INFRAŠTRUKTÚRE Nerozvinutá infraštruktúra je príčinou zhoršeného prístupu na trhy, nezamestnanosti, nedostatku informácií a vzdelania a je hlavnou bariérou v podnikaní. Nerozvinutá infraštruktúra tiež obmedzuje prístup k zdravotnej starostlivosti a vzdelaniu. Len 30 % poľnohospodárskej produkcie v rozvojových krajinách sa priemyselne spracováva.

#infrastructure

Kvalitná infraštruktúra súvisí s dosiahnutím sociálnych , ekonomických a politických cieľov.


© Slovenská agentúra pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu

Digitálne technológie aprojektové vzdelávanie naškolách v okrese Voi v Keni PROJEKT: Slovensko-kenská spolupráca pre moderné školy, Nadácia PONTIS Zámerom projektu "Slovensko-kenská spolupráca pre moderné školy (Digitálne technológie a projektové vzdelávanie na školách v okrese Voi)" bolo zavedenie digitálnych technológii do kenského stredoškolského vzdelávania ako prostriedku na zvýšenie kvality a zníženie nákladov výučby a budovanie zručností, ktoré žiaci potrebujú na uplatnenie sa v zamestnaní. Vďaka školeniam a vzdialenej podpore slovenských a kenských expertov z firemného a pedagogického prostredia a spolupráce slovenských a kenských žiakov, bolo nadviazané dlhodobé partnerstvo medzi slovenskými a kenskými školami. Digitálne technológie s internetovým pripojením pomohli spolu viac ako 700 žiakom zo štyroch kenských stredných škôl získať počítačové zručnosti a zlepšiť prístup k informáciám a podnietiť tak spoluprácu slovenských a kenských pedagógov, ako aj mimoškolské aktivity kenských žiakov.


Znížiť rozdiely v rámci a medzi krajinami Medzinárodné spoločenstvo uskuto čnilo významné opatrenia zamerané na odstránenie chudoby. Napriek mnohým úspechom v boji s extrémnou chudobou, vo svete naďalej pretrváva nerovnosť a veľké rozdiely (najmä v prístupe k zdravotnej starostlivosti a vzdelávaniu). Navyše, zatiaľ čo príjmová nerovnosť sa medzi jednotlivými krajinami pravdepodobne znížila, nerovnosti v rámci jednotlivých krajín vzrástli. Silnie názor, že hospodársky rast nedokáže samostatne uspokojivo dosiahnuť odstránenie chudoby, pokiaľ nie je inkluzívny, teda nezahŕňa všetky tri dimenzie udržateľného ro zvoja ekonomickú, sociálnu a environmentálnu.

FAKTY O NEROVNOSTI Medzi rokom 1990 a 2010 vzrástla príjmová nerovnosť v rozvojových krajinách o 11 %. Viac ako 75 % domácností v rozvojových krajinách žijú v spoločnosti kde sú príjmy nerovnomernejšie rozdelené než tomu bolo v roku 1990.

#inequality

Nerovnosť

zabraňuje rastu a znižovaniu chudoby.


© Slovenská agentúra pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu

„ Ak chceme znížiť nerovnosť a rozdiely, politiky by mali univerzálne venovať pozornosť potrebám znevýhodnených a marginalizovaných skupín populácie.“ -- UNDP, Cieľ 10


Premeniť mestá a ľudské obydlia na inkluzívne, bezpečné, odolné a udržateľné Mestá sú strediskami nápadov, obchodu, kultúry, vedy, produktivity, sociálneho rozvoja a ľudom dávajú možnosť ekonomicky napredovať. Avšak stále existuje mnoho výziev na zachovanie miest takým spôsobom, aby vytvárali nové pracovné miesta a zabezpečili prosperitu bez neúmerného využívania pôdy a zdrojov. Medzi najčastejšie problémy miest patria dopravné zápchy, nedostatok finančných prostriedkov na zabezpečenie základných služieb, nedostatok adekvátneho bývania a opotrebovanie infraštruktúry. Tieto výzvy je možné prekonať efektívnym využívaním zdrojov a zabezpečením príležitostí pre všetkých a zaistiť tak mestám ďalší rast a prosperitu.

FAKTY A ČÍSLA 3,5 miliardy ľudí - žije v mestách. Do roku 2030 bude takmer 60 % svetovej populácie žiť v mestských oblastiach. 95 % urbanizácie sa v najbližších desaťročiach bude diať v rozvojovom svete. 828 miliónov ľudí dnes žije v slumoch a ich počet neustále rastie.

#sustainablecities

Polovica ľudstva –

3,5 miliardy ľudí dnes žije v mestách.


Podľa správy UN - HABITAT Global Activity Report 2015 sa svet v minulom storočí veľmi rýchlo urbanizoval. V roku 2008, prvýkrát v histórii, mestské populácie svojim počtom prevýšili vidiecke. Predpokladá sa, že do roku 2050 budú dve tretiny svetovej populácie žiť v mestách.

-- UN-HABITAT Global Activity Report 2015

© Zuzana Letková


Zabezpečiť udržateľnú spotrebu a výrobné schémy Udržateľná spotreba a výroba znamená „produkovať viac a lepšie za menej“, zvyšovať zisky z hospodárskej činnosti pri zachovaní efektívneho využívania zdrojov a zamedzení degradácie a znečisťovania v priebehu celého produktového cyklu. To, si ale vyžaduje systémový prístup a spoluprácu subjektov, ktoré pôsobia v dodávateľskom reťazci od výrobcu až ku konečnému spotrebiteľovi. Zahŕňa tiež informovanie spotrebiteľov o nových životných trendoch a v zdelávanie v oblasti udržateľnej spotreby. Pre dosiahnutie tohto cieľa je potrebné spotrebiteľom poskytnúť zodpovedajúce informácie a okrem iného, využívať udržateľné verejné obstarávanie.

FAKTY A ČÍSLA Ročne sa vyhodí 1,3 miliardy ton jedla zatiaľ čo 1 miliarda ľudí je podvýživených a ďalšia 1 miliarda trpí hladom. Nadmerná spotreba jedla poškodzuje naše zdravie a životné prostredie. 2 miliardy ľudí na svete trpí nadváhou alebo obezitou. Potravinový priemysel využíva 30 % svetovej energie a 22 % sa podieľa na emisii skleníkových plynov.

#consumption

Udržateľná spotreba a výroba znamená

„produkovať viac a lepšie za menej“.


© Slovenská agentúra pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu

Fair Trade -bio kešu oriešky exportované do Európy a Severnej Ameriky PROJEKT: Podpora socioekonomického rozvoja farmárov kešu v Keni, Nadácia INTEGRA Nadácia Integra v spolupráci so Slovenskou agentúrou pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu, neziskovou organizáciou World Concern Development Organization, podnikateľským subjektom Ten Senses Africa a inými neziskovými organizáciami odštartovala v roku 2013 jeden zo svojich najdôležitejších projektov, ktoré vedie v Keni. Jedná sa o projekt, ktorý podporuje socio-ekonomický rozvoj vidieka v rôznych oblastiach Kene, vytvorením výrobno-obchodného reťazca produkcie Fair Trade BIO kešu orechov a ich export z Kene do Európy, Severnej Ameriky a Číny. Zámerom projektu Nadácie Integra je vybudovať trvalo udržateľný obchodný reťazec Fair Trade a skvalitniť súčasnú produkciu kešu orechov tak, aby bola konkurencieschopná na svetových trhoch. Projektové aktivity pestovateľov spojili do družstiev a vyškolili v pestovaní a spracovaní orechov v súlade s kritériami Fair Trade a BIO. Okrem odborných školení pre pestovateĺov, projekt buduje technologické kapacity továrne v Nairobi, kde spracovanie kešu orechov prebieha. Za týmto účelom Integra rozširuje existujúce strojové vybavenie továrne tak, aby kapacitne vyhovovalo novým požiadavkám. Integra tiež rozširuje kapacity zamestnancov, aby mohli pracovať celoročne a mali zabezpečený neprerušený príjem. Projekt celkovo do svojho výrobno-obchodného reťazca zapojil približne 53 000 farmárov z oblasti Embu, Lamu, Kilifi a Kwale a vytvoril 270 nových pracovných príležitostí vo fabrike na spracovanie orechov v Nairobi.


Podniknúť bezodkladné opatrenia na boj proti klimatickým zmenám a ich dôsledkom Na svete nie je krajina, ktorá by nepociťovala dopady zmeny klímy. Emisie skleníkových plynov neustále rastú a dnes je ich objem o 50% vyšší ako bol v roku 1990. Navyše globálne otepľovanie spôsobuje ďalekosiahle zmeny celému klimatickému systému, ktoré budú mať neodvrátiteľné následky bez okamžitého a primeraného zásahu. Celkovým cieľom je pomôcť rozvojovým krajinám zmierniť následky zmeny klímy a to prostredníctvom mobilizácie finančných zdrojov vo výške 100 miliárd dolárov ročne až do roku 2020. Posilnenie odolnosti a schopnosti adaptácie najviac zraniteľných oblastí musí ísť ruka v ruke s úsilím o zvýšenie povedomia o tomto probléme a implementáciou opatrení do národných politík a stratégií .

FAKTY A ČÍSLA Od roku 1880 do 2012, sa priemerná teplota zvýšila o 0,85°C. Od 1901 do 2010, sa hladiny morí zvýšili v priemere o 19 cm následkom globálneho otepľovania a roztápania ľadovcov. Globálne emisie CO2 vzrástli o takmer 50% od roku 1990. Väčšina aspektov zmeny klímy bude pretrvávať až niekoľko nasledujúcich storočí aj napriek zastaveniu emisií.

#climatechange

Ešte stále je možné pomocou širokej škály technologických opatrení a zmeny v správaní udržať rast globálnej teploty pod 2 stupne Celzia v porovnaí s hodnotami z predindustriálnej éry.


© UN Photo

Generálny tajomník Ban Ki-moon na medzinárodnej konferencii v Paríži „Cities for Climate“ venovanej problematike zmeny klímy.


Zachovať a udržateľne využívať oceány, moria a zdroje mora na udržateľný rozvoj Svetové oceány, ich teplota, chemická skladba, prúdenie a život v nich vo veľkej miere ovplyvňujú život na Zemi a robia ju obývateľnou pre ľudstvo. To ako sa nám podarí ochrániť tento životne dôležitý zdroj a vyvážiť vplyv zmeny klímy, bude mať pre nás zásadný význam. Viac ako tri miliardy ľudí závisí od morskej a pobrežnej biodiverzity. Avšak, dnes sme svedkami toho, že 30 % svetového rybolovu je využívaného nadmerne, čo je výrazne pod úrovňou, pri ktorej môžeme produkovať udržateľné výnosy. Oceány absorbujú približne 30% CO2 vyprodukovaného človekom a sme svedkami 26% nárastu okyslenia oceánov od začiatku priemyselnej revolúcie. Drvivá väčšina znečistenia morí pochádza z pozemných zdrojov a dosahuje alarmujúcu úroveň. V moriach a oceánoch sa momentálne nachádza v priemere 13 000 kusov plastového odpadu na každý štvorcový kilometer.

FAKTY A ČÍSLA Viac ako 3 miliardy ľudí závisí od morskej a pobrežnej biodiverzity. Trhová hodnota morských a pobrežných zdrojov vo svete je 3 bilióny ročne. V oceánoch sa nachádza 200 000 živočíšnych druhov. Rybolov priamo aj nepriamo zamestnáva viac ako 200 miliónov ľudí.

#oceans #biodiversity

Oceány pokrývajú 3/4

zemského povrchu a

obsahujú 97 %

vody na Zemi.


© Lukáš Zorád

Udržateľné využívanie morských zdrojov na pobreží Indického oceánu v Keni PROJEKT: Zníženie chudoby a posilnenie potravinovej bezpečnosti na pobreží Kene prostredníctvom rozvoja hospodárskych aktivít obyvateľov a trvalo udržateľného využívania morských zdrojov, Človek v ohrození

„ ... k ohrozeniu potravinovej

bezpečnosti prispieva nadmerný rybolov a výrub pobrežných mangrovníkových lesov čím sa ničí prirodzené životné prostredie morských živočíchov. “

„ Pozitívne dopady projektu sa dotknú až 24 000 ľudí v kraji Kilifi.“ Projekt implementovaný organizáciou Človek v ohrození a miestnou mimovládnou organizáciou Kwetu Training Centre For Sustainable Development, je zameraný na poľnohospodárstvo a potravinovú bezpečnosť jedného z desiatich najchudobnejších regiónov Kene, kraja Kilifi, na východnom pobreží. Cieľom projektu je zvýšenie produkcie potravín v domácnostiach a na školách prostredníctvom chovu hydiny, králikov, včelárstva, ekologického poľnohospodárstva a spracovania plodín a potravín ako aj na zvýšenie produkcie potravín v komunitách a obciach prostredníctvom chovu morských živočíchov (rýb a morských rakov) v chovných rybníkoch a racionálneho hospodárenia s prírodnými zdrojmi pobrežných mangrovníkových lesov. Projekt bude mať 844 priamych beneficientov (farmárov/iek a študentov/iek) združených v komunitných skupinách, školských poľnohospodárskych kluboch a lesnej komunitnej asociácii pokrývajúcej 13 obcí. Pozitívne dopady projektu sa dotknú až 24 000 ľudí v kraji Kilifi.


Chrániť, obnovovať a podporovať udržateľné využívanie pozemných ekosystémov Lesy pokrývajú 30% zemského povrchu a sú zdrojom potravinovej bezpečnosti a prístrešia. Lesy sú kľúčový faktor v boji proti zmene klímy, ochrane biodiverzity a domovom pre pôvodné obyvateľstvo. Každoročne zmizne zo zemského povrchu 13 miliónov hektárov lesa. Pretrvávajúca degradácia suchých oblastí viedla k dezertifikácii 3,6 miliardy hektárov pôdy. Odlesňovanie a dezertifikácia je spôsobená ľudskou činnosťou a zmenou klímy, čo predstavuje hlavnú prekážku pre udržateľný rozvoj a ovplyvňuje životy a živobytie miliónov ľudí. Preto je nesmierne dôležité venovať pozornosť správe le sov a boju proti rozširovaniu púští.

VÝSLEDKY PROJEKTU:

641 trénovaných členov komunitných skupín 460 praktizujúcich domácností s energiu šetriacou pieckou 10 založených lesných škôlok 127 096 vysadených sadeníc mangrovníkov

..............................................

Ochrana mangrovníkových porastov je významným faktorom v boji proti klimatickej zmene.


© Slovenská agentúra pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu

Obnova mangrovníkových ekosystémov, Kilifi, Keňa PROJEKT: Zvyšovanie ekonomickej a potravinovej sebestačnosti cez rozvoj poľnohospodárstva a ochrany prírodných zdrojov na východnom pobreží Kene, Človek v ohrození o.z. Pod hranicou chudoby žije v oblasti Kilifi 68,5% populácie, väčšina obyvateľstva sa živí poľnohospodárstvom. Nízke výnosy v tomto sektore a nedostatok teoretických a praktických poznatkov v agroprodukcii sú úzko prepojené s prítomnosťou chudoby. Dôsledkom neuváženého a nadmerného využívania prírodných zdrojov, najmä mangrovníkových porastov, je vysoká a neudržateľná ťažba dreva, strata biodiverzity ako aj dôležitého úkrytu a neresiska morských živočíchov. Degradácia mangrovníkových porastov prispieva k poklesu výnosov z poľnohospodárstva. Vďaka projektu SlovakAid, implementovaného o.z. Človek v ohrození, sa podarilo zvýšiť kapacity pre ochranu mangorovníkov. zefektívniť poľnohospodársku produkciu a zvýšiť potravinovú bezpečnosť obyvateľov. Do projektu sa celkovo zapojilo 9 komunitných skupín so 180 členmi s celkovým dopadom na populáciu približne 20 000 ľudí.


Podporovať mierovú inkluzívnu spoločnosť v prospech udržateľného rozvoja. Mier, stabilita, ľudské práva a efektívna správa vecí verejných, ktoré sú základom pre právny štát sú dôležitými predpokladmi pre udržateľý rozvoj. Dnes žijeme v nesmierne rozdelenom svete, kde existujú regióny úžívajúce mier, bezpečnosť a prosperitu, zatiaľ čo iné upadajú do cyklických konfliktov a násilia. Vysoká miera ozbrojeného násilia a neistoty má ničivý dopad na rozvoj daných krajín, ktorý ovplyvňuje aj ich hospodársky rast. Tenzie medzi komunitami môžu trvať celé generácie. Sexuálne násilie, kriminalita, vykorisťovanie alebo mučenie sú tiež prevládajúce v oblastiach konfliktu. Je nevyhnutné prijať opatrenia na ochranu tých, ktorí sú najviac ohrození. Ciele udržateľného rozvoja (predovštkým SDG 16) majú za cieľ výrazne obmedziť všetky formy násilia a spolupracovať s vládami a komunitami s cieľom nájsť trvalé riešenie konfliktu a neistoty .

FAKTY A ČÍSLA Korupcia, krádeže a daňové úniky dosahujú v rozvojových krajinách hodnotu 1,26 biliónov dolárov ročne. V roku 2011 nenavštevovalo školu 50% detí v krajinách konfliktu čo predstavuje 28,5 miliónov školopovinných detí.

#peace #humanrights

Právny štát a rozvoj sú vzájomne previazané a sú nevyhnutým predpokladom pre udržateľný rozvoj na národnej a medzinárodnej úrovni.


© UN Photo

„Prinajmenšom 1/5 ľudstva žije v krajinách poznačených násilím, politickými konfliktami a neistotou.“


Posilniť prostriedky implementácie a revitalizácie globálneho partnerstva pre udržateľný rozvoj Ciele udržateľného rozvoja môžeme dosiahnuť jedine prostredníctvom vzájomnej spolupráce a globálneho partnerstva. Napriek tomu, že oficiálna rozvojová pomoc vzrástla medzi rokom 2000 a 2014 o 66%, humanitárne krízy spôsobené konfliktom alebo prírodnými katastrofami neustále vyžadujú ďalšie finančné zdroje. Skutočnosť, že dnešný svet je vzájomne prepojený, umožňuje prístup k technológiám a znalostiam, a predstavuje tak významný spôsob ako sprostredkovať nápady a podporovať inovácie. Pre udržateľný rast a ro zvoj je dôležitá koordinácia politík, ktorá im napomáha lepšie manažovať svoj štátny dlh. Významným aspektom je však aj podpora investícií pre rozvojové krajiny.

FAKTY A ČÍSLA 79 % importu z rozvojových krajín nezaťažujú colné poplatky pri vstupe na trhy rozvinutých krajín. Počet používateľov internetu v Afrike sa za posledné 4 roky takmer zdvojnásobil. Viac ako 4 miliardy ľudí nepoužíva internet pričom 90% z nich žije v rozvojovom svete.

#development #partnership

Oficiálna rozvojová pomoc dosiahla v roku 2014 úroveň 135,2 miliárd dolárov, čo predstavuje najväčší obnos, aký bol kedy zaznamenaný.


Š UN Photo

# finance #technology #capacitybuilding #coordination #trade #policy #coherence #monitoring #data #partnerships


Táto publikácia bola vytvorená vďaka finančnej podpore programu “Partnerstvo Slovenskej republiky a UNDP pre výsledky v medzinárodnej rozvojovej spolupráci” © UNDP



Slovenská agentúra pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu Grösslingová 35 811 09 Bratislava www.slovakaid.sk Facebook: SlovakAid / ISSUU: SlovakAid


Issuu converts static files into: digital portfolios, online yearbooks, online catalogs, digital photo albums and more. Sign up and create your flipbook.