je uvedený len ako Spanus. Ale pri sobáši 27-ročného syna Jozefa s 18-ročnou Annou Komorovou zo Šoltýsky dňa 24. novembra 1845 v rímskokatolíckej matrike sobášených farnosti Šoltýska je otec Daniel Švantner (Schvandtner) s manželkou Máriou, rod. Lisičanovou, zapísaný ako mlynár z Polianok. Mlyn na Ďubákove sa nachádzal pod dedinou. Ešte aj v súčasnosti je lokalita poniže Ďubákova v katastrálnej mape v Poltári označená Pod mlynom. V roku 1815 bol mlynárom v Ďubákove Juraj Pisoň pôvodom z oravského Pribiša (manželka Anna Cuperová). V roku 1824 sa pri zápise sobáša 16-ročnej dcéry Márie a Štefana Kapráľa uvádza ako mlynár na Ďubákove Ondrej Kurák. Pochádzal z obce Sihelné na Orave. Z matričných zápisov RKM farnosti Šoltýska sa dozvedáme, že v rokoch 1848 a 1850 pôsobil ako mlynár v Ďubákove Joannes Czuper (Ján Cuper), manželka Terézia Bortel (Bartoš?). Cuperovci ako mlynári sa v tom čase vyskytovali aj v mlyne na Doline, t. č. v katastri obce Drábsko, poniže Lomu nad Rimavicou. Či ide o spríbuznené rodiny sa nám nepodarilo preukázať. V roku 1857 bol mlynárom Ján Dunajsky, ktorý pochádzal z Brezna. Ako 41-ročný si zobral za manželku Veroniku Kapráľovú z Ďubákova. V rokoch 1865 až 1868 bol mlynárom na Ďubákove aj Venceslav Švantner, otec Michala šoltýskeho mlynára. Z matričných zápisov sme vyexcerpovali ďalšiu mlynársku rodinu na Ďubákove. Bola ňou rodina Fačková. Zo zápisu v matrike sobášených rímskokatolíckej farnosti Šoltýska z 25. augusta 1879, sa dozvedáme, že tu bol mlynárom Ján Fačka. Jeho otec Štefan bol mlynárom v Katarínskej Hute, Málinci, Hradišti a Chmelnej. Koncom 19. storočia mlyn na Ďubákove zanikol. Kedy to presne bolo, sa mi nepodarilo vypátrať. Vodný mlyn pod Lomom nad Rimavicou. Mlynármi tu boli príslušníci rodiny Cuprovej. Jozef Cuper, manželka Terézia Boročík v roku 1852.
Mlyn na Doline stál v minulosti v dnešnom katastri obce Drábsko na lokalite, ktorá sa v dobových matričných zápisoch uvádza ako Homolčan Patak. Aj tu boli prvými mlynármi príslušníci rodiny Cuprovej. Po roku 1820 Matej Cuper (manželka Katarína Kurák), neskôr Ján Cuper (1837). V roku 1884 tu bol mlynárom František Šuľaj. S manželkou Agnesou Kalčes krstili v Lome dcéru Annu (*26. júla). V roku 1892 tu bol mlynárom Jozef Pinka, manželka Mária Mičodová (4. januára krstili v Lome dcéru Paulínu). Mlyn v Háji. V lokalite, ktorá je v dnešných časoch známejšia pod názvom Kokava – Háj a je viac vnímaná ako rekreačná oblasť s množstvom súkromných chát, stál tiež v minulosti kamenný mlyn a vodná píla. Po roku 1851, keď bolo zavedené číslovanie domov mal popisné číslo 276. Administratívne patril do obce Kokava nad Rimavicou. V roku 1949 tu bol mlynárom Matej Kurák (manželka Mária Slamčíková zo Šoltýsky), ktorý bol predtým mlynárom v Ipli. Prvý mlyn v Kokave nad Rimavicou je zdokumentovaný už v roku 1470. Postavila ho rodina Šoltýsovcov, ktorá ho vlastnila mnoho rokov. Ešte v roku 1596 bol jeho vlastníkom kokavský richtár Juraj Šoltýs. Počas panovania Márie Terézie už boli v Kokave v roku 1769 spísané dva zemepanské mlyny. Zachovali sa až do dnešných dní, aj keď sú už mimo prevádzku. Stálo by za preskúmanie, kedy boli prerobené z kamenných na valcové. Jeden stojí v blízkosti farskej budovy pod evanjelickým kostolom. Posledným mlynárom v ňom bol Pavel Zajac. Druhý, vyšný mlyn, stojí v hornej časti obce po ľavej strane cesty smerom na Utekáč. Jeho vlastníkom bola Pastvová účastinná spoločnosť, ktorá ho dala do prenájmu Jozefovi Klimovi. Podľa spomínania starších sa posledný mlynár v ňom volal Kapura. Všetky predošlé mlyny patrili do povodia Rimavice. Viac mlynov bolo aj na hornom toku Ipľa. Najvyššie položeným mlynom na rieke Ipeľ bol kamenný mlyn na vodný pohon
Mlynárske rodiny na dedinských mlynoch v severnom Novohrade a severozápadnom Malohonte v 19. storočí Juraj Laššák
93