nota bene 156
2014 jún
text: dagmar canisová | foto: archív autorky
retro
KOMEDIANTI NEMALI NA RUŽIACH USTLANÉ
ZO SIROTY PRINCIPÁLKA Najslávnejším bábkarským komediantom bola rodina Anderleových. Dôležitú úlohu v nej zohrala Eva Kouřilová, ktorú si majster bábkarského umenia Ján Stražan zobral na výchovu ako sirotu. Drak Pilátovcov má síce zlú povesť, ale nakoniec sa ukáže ako dobráčisko.
Sám šéf pekla je jedna z posledných bábok Jany Pilátovej.
že som nadobudla zručnosť.“ Neskôr sa do bábkového divadla dostala a vyrezávala postavy podľa návrhov výtvarníkov. „Základom je mať dobre nabrúsené dláto. Rezbár, ktorý si ho sám nedokáže nabrúsiť, podľa mňa ani nie je rezbár.“ Rešpektovať návrhy výtvarníkov ju spočiatku bavilo. Neskôr si všimla, že im občas niektoré návrhy nesedia a musí ich doťahovať. „Často som do cudzích návrhov dávala kus seba. Nakresliť by som si to dokázala aj sama,“ usmieva sa. „Výroba je zložitejšia. Štvalo ma, že mám nápady, ale nemôžem ich uplatniť. Keby som zostala v divadle a nezaložila si vlastné, tak by asi moje veci ležali ladom.“
Sen o stálej scéne Výrobe bábok sa Pilátovci venujú už dvadsať rokov. Najprv ich len predávali a venovali sa aj reštaurovaniu. Ich bábky sú v USA, Nórsku, Česku, Rakúsku... Takmer všetky len ako dekorácia. „Bolo nám tiež ľúto, že ich máme po celom svete a naše, slovenské deti z nich nič ne-
14
Ján z Orešian odchádza do sveta, aby sa s drakom porátal.
majú. Aj preto sme sa rozhodli pre bábkové divadlo,“ hovorí Jana Pilátová. Spočiatku spolupracovali s hudobníkmi, ktorí sa venujú dobovej hudbe, a chodili s nimi ako súčasť výchovných koncertov. Päť ľudí naraz sa však nedokázalo uživiť. Rozhodli sa pre vlastnú cestu. „Od našich kamarátov máme požičanú renesančnú hudbu. Bábky sú oblečené v renesančných kostýmoch, kulisy tvorí renesančný nábytok. Chceli sme, aby si to aj tí najmenší dokázali zaradiť a aby im to niečo dalo.“ „Nebol by problém vyrezať väčšie bábky a kulisy, ale potom by sme sa nezmestili do auta. Súčasnú scénu máme vyrobenú na rozmer nášho vozidla,“ smeje sa Jana. Ďalším snom Pilátovcov je aj stála scéna. „Možno raz budeme niekde mať klasické bábkové divadlo. Zatiaľ také priestory nemáme.“ Bábkové divadlo ide do peňazí. „Ak ho robím, nerobím iné. Je to pre nás strata a zábava súčasne. Žiaľ, kultúra je u nás na spoločenskom chvoste. Skončiť s tým však nemienime,“ dodáva odhodlane otec Peter.
Slovenskí bábkari Bábkovému divadlu sa okrem zamestnancov bábkových divadiel na Slovensku venuje aj Ladislav Stražan, ako priamy potomok bábkarského rodu Stražanovcov. Pomáha si pri hraní nahratými rozprávkami. Musí sa držať bežiaceho textu, čím nemôže reagovať na nálady a poznámky publika. Má nahraté predstavenie od popredných slovenských hercov, bábky si dáva vyrábať, kulisy si maľuje sám. Hráva so svojou manželkou. Rodinnú tradíciu oživil hneď po revolúcii. Ivan Gontko je predseda bábkarského zväzu Unima. Dáva si vyrobiť marionety podľa vzoru Anderleových starožitných bábok. Má dobrý hlas a predstavenia hrá naživo. Sprevádza sa pri tom na akordeóne. Hráva so svojou dcérou, scenáre prebral od Anderleho. K najznámejším nositeľom bábkarskej tradície na Slovensku patrili okrem rodiny Stražanovcov aj Anderleovci, Nosálekovci, Sajkovci, Fábryovci či Dubovskí.
Prvé správy o kočovných komediantoch na území dnešného Slovenska siahajú do konca 16. storočia. V tom čase chodievali spolu artisti, akrobati, činoherci, muzikanti, drezéri a pridali sa k nim aj radodajné ženy. Jedinečná atrakcia. Všetko pod jedným stanom alebo len tak kdesi vo voľnom priestore medzi vozmi a maringotkami. Ľudová zábavka. Komedianti sa snažili zaujať publikum. Keď však principáli vo finančnej mizérii prepustili hercov, sami si zakladali menšie divadelné scény a vhod im prišli aj bábky. Spočiatku nimi napodobňovali živých hercov. Preto malé javiská bábkových divadiel pripomínajú barokové scény s bočnými kulisami, hornými sufitami a maľovaným pozadím. Marionety zobrazovali aj živých ľudí. V 19. storočí k nám prichádzali bábkari z Česka a Moravy. Všetku serióznu kultúru u nás v tom čase úzkostlivo kontrolovali Maďari. Na komediantov kašlali. Zdali sa im pod úroveň oproti ich honosným činohrám a operám, preto mohli hrať trebárs aj v jazyku porobeného národa. Aj oni teda prispeli k záchrane jazyka. Medzi pospolitým ľudom boli mimoriadne obľúbení aj preto, že im rozumeli. Dobovou „vychytávkou“ tých, ktorí nemali na zaplatenie vstupného, bolo narezávanie bočných stien stanu, aby nielen počuli, ale aj videli, čo sa na javisku či v manéži deje. Vidieť bolo dôležité. Rovnako bolo pre bábkarov dôležité reagovať na regionálne problémy a vkladať do hier aj sociálny podtón. Úspech mali hry o zbojEva Kouřilová bola kľúčovou postavou bábkarstva na Slovensku. níkoch, ktorí brali boháčom, aby uľahčili život tým najbiednejším. Keď sa na malom javisku objavili aj obyčajné porekadlá, príslovia a rôz- U Stražanovcov potom pričuchli k bábkarskému Keď sa Michal Václav vrátil z frontu, chopila sa ne miestne príbehy, zrazu akoby niesli silné po- kumštu aj ďalší slovenskí divadelníci. Ján Stra- príležitosti. Ľudí ťažila bieda, jedli málo, väčšinou solstvo, ktoré si človek len tak vo všednom ži- žan si vzal na výchovu Evičku Kouřilovú z Mora- len zemiaky. V ťažkej situácii kúpila staré Stražavote ani neuvedomoval. vy. Starala sa mu o domácnosť, deti, šila bábkam. nove bábky od obchodníka Richtera, ktorému V tom čase kočoval Slovenskom aj Ján Stra- Počas kočovania okolo Banskej Bystrice sa ich on predal, keď modernizoval divadlo. Vojnožan. Významná postava slovenského bábkar- Evička zaľúbila do Michala Václava Anderle- vý veterán sa spočiatku umeniu svojej manželky stva. Svojimi hrami začal byť konkurenčným len prizeral. Neskôr sa aj pridal. Ešte netušil, že maďarským komediantom až taký nebezpečný, sa aj on stane slovenskou bábkarskou legendou. že mu museli mestá a dediny zakazovať hrať Stražanovcom sa ich podnik napriek tomu, že sa v čase, keď u nich hralo maďarské divadlo. Nesnažili, rozpadol. Vtedy Anderleovci vzali k sebe pomohlo. Ľudia si na neho počkali a Maďari odjedného z ich synov, Bohuslava. Mal vtedy len osem rokov a hrával detské úlohy. Aj neskôr sa chádzali nespokojní. V dobovej tlači o Stražanovi písali, že má: ho. To sa Stražanovi nepáčilo, preto ju od seba Anderleovci a Stražanovci spájali, aby sa zno„Úspech mravný aj kasový...“ Jeho syn Viliam už vyhnal. Cez vojnu sa však k nemu vrátila aj va rozišli a každý šiel opäť vlastnou cestou. Na za prvej Československej republiky založil prvé s jednou maringotkou. Jej manžela odviedli to, aby si mohol Bohuslav Anderle založiť divatrvalé bábkové divadlo na Slovensku. Ešte len k vojsku. Stražanovi sa po smrti jeho druhej dielko v Turzovke, potreboval v tom čase doložiť úradom aj Svedectvo chudoby. pod stanom, ale predsa. manželky pomáhala starať o deti.
„Bábkari vkladali do hier sociálny podtón.“
15