Hlas 04 2016

Page 1

Ján Triaška Báčsky Petrovec

ISSN 0018-2869

Informačno-politický týždenník ROČNÍK 73 | 23. 1. 2016 | CENA 50 DIN

www.hlasludu.info www.hl.rs

ČÍSLO

/4683/

4


Z obsahu

23. 1. 2016 | 4 /4683/

Uzávierka čísla: 20. 1. 2016

4 TÝŽDEŇ 4 Zvolebnievanie 5 Akčný plán v tieni akčného pána 7 Životne dôležité témy

9 ĽUDIA A UDALOSTI 13 Vyše päťsto živých exponátov

O januári zvykneme hovoriť, že je najdepresívnejší a najdlhší mesiac v roku, keďže sviatkovanie na prelome rokov zanecháva takmer prázdne peňaženky a tenké rodinné rozpočty. (s. 9) Foto: www.freeimages.com

18 Prírodné prípravky z domácej dielne 20 Nad dedinami sa trošku vyjasnilo

22 DETSKÝ KÚTIK 22 Aby svet bol farebnejší

23 OBZORY 24 Kameň na rovine 29 Prospieva nám šovinizmus? 30 Slobodný umelec a profesor komiksu

31 KULTÚRA 31 Nemôžem v sebe poprieť básnika

V priestoroch Kolektívu kreatívnych amatérov (KOKRAM) v Kovačici v pondelok 18. januára 2016 slávnostne otvorili 5. výstavu fotografií Putovanja tri objektiva, autorov troch eminentných fotografov Tomislava Peterneka, Gorana Kukića a Igora Mandića. (s. 32) A. Chalupová

36 Je umenie krokom do tmy? 36 Putovanie v čase

38 OZNAMY 44 RTV PANORÁMA 46 ŠPORT 48 Dôraz na dorast 49 Brankár Záviš – najlepší 51 Aby sme na nich nezabudli... Titulná fotografia: Anička Chalupová

Nakladanie s odpadom je komplexný systém a veľmi aktuálna záležitosť. V hierarchii nakladania s odpadom sa stanovuje päť možných spôsobov ako nakladať s odpadom. O nich pre čitateľov Hlasu ľudu hovorí Mr. Jasna Stepanovová, odborníčka na ochranu životného prostredia. (s. 11) E. Šranková


Editoriál

Kohútik zavreli – na kultúru zanevreli?

ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU

OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedná redaktorka: Vladimíra Dorčová-Valtnerová Zástupkyňa zodpovednej redaktorky: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Michal Ďuga, Oto Filip, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Stevan Lenhart, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí:

Tlačiareň HL PRINT Báčsky Petrovec Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

N

Foto: www.freeimages.com

VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI

Už na sklonku lanského roku všetkým, ktorí aspoň okrajovo sledujú správy, bolo úplne jasné, že rok 2016 bude ťažký najmenej z dvoch hľadísk.

a prvej priečke ťažkostí, ktoré nám v tomto roku spôsobia najväčšie starosti, sa (znovu) ocitli peniaze. V Srbsku nielenže sa každý z nás všemožne usiluje prežiť najdlhší a najdepresívnejší mesiac v roku, keďže po sviatkoch v našich rodinných rozpočtoch prefukuje prievan, lež neprajné vetry aj z pokrajinskej pokladnice vyfúkli financie. Ako je totiž známe, pokrajinský mešec je najtenší za posledných päť rokov. Za to môže, ako tvrdí pokrajinská vláda, „urýchlená finančná centralizácia, ktorá je koncentrovaná v rukách republikovej vlády“. Následky drastických finančných obmedzení v pokrajinskom rozpočte rýchlo pocítime všetci, keďže sa týkajú každej oblasti nášho života. Azda najboľavejšie rezy nastanú v kultúre a informovaní. Najväčší cech určite zaplatí súčasná tvorba – literárna, hudobná, scénická a filmová, ako aj početné kultúrne podujatia, ktoré pravdepodobne budú nútené zavrieť svoje brány. Podľa pokrajinského tajomníka pre kultúru a informovanie Slavišu Grujića pokrajina zrejme nebude môcť finančne podporiť početné kultúrne podujatia a programy, začnúc veľkými brandmi, aký je Exit, Sterijovo pozorje, Cinema City, Zlatna tamburica, ale zvlášť sú ohrozené inštitúcie kultúry, kultúrno-umelecké spolky a kultúrne podujatia národnostných spoločenstiev. Grujićovo vyhlásenie pre médiá, že na spolufinancovanie programov a projektov v oblasti kultúry na základe verejného súbehu k dispozícii bude iba 42, 7 milióna dinárov (vlani mali 315 miliónov) vyznieva ako memento! Žeby aktuálni hlavní herci na republikovej politickej scéne nepotrebovali kultúrnych ľudí? Takmer nik z nás nezostal ľahostajný, keď sa dozvedel, že k ostrému rezu príde aj v tradičnej podpore programov podnecovania súčasnej kultúrnej tvorby menšinových spoločenstiev. Konkrétne, tohto roku rezortný sekretariát na podporu uvedených programov má k dispozícii iba 2,5 milióna dinárov v porovnaní s vlaňajšími 20 miliónmi. Voľby, od lokálnych, pokrajinských až po tie parlamentné sa ocitli na druhej priečke na rebríku problémov. Komu sa oplatia? Občanom? Zrejme ťažko veriť v zázraky v našich krážoch. Či toho času najsilnejšia politická strana umocní svoju pozíciu v aréne dravej politiky, alebo sa opozícia dokáže dostať na výslnie? Predpovede sú rôzne, isté však je, že každé voľby vyciciavajú peniaze z beztak chudobného rozpočtu krajiny. Tentoraz, zdá sa, predvolebná kampaň z niektorých ľudí vysaje aj tej trochu ľudskosti, čo majú v sebe, aspoň ak hodnotíme deň podľa rána… Predvolebné ráno, plné násilenstiev pri preberaní moci v Kovačici a Belej Crkve neveští férové a asi ani bezpečné voľby, ktoré pravdepodobne budú 24. apríla. Čo je na tretej priečke škály našich problémov? Nevidieť. Prvé dve skupiny ťažkostí sú také vypuklé a veľké, že z tejto perspektívy nedovidieť na tretí schodík… Ale po daždi vždy vyjde slnko. Vladimíra Dorčová-Valtnerová

Čítajte nás aj na www.hl.rs. 4 /4683/ 23. 1. 2016

3


Týždeň  Z MÔJHO UHLA

Oto Filip

Michal Ďuga Poľsku za uplynulé dva mesiace od zimy umrelo 77 ľudí. Len od začiatku roka až 62 osôb zomrelo na následky zmrznutia. V uplynulých dňoch každodenne nachádzali na uliciach zmrznuté telá a neboli to len bezdomovci, alebo osoby pod vplyvom alkoholu, ale aj staré osoby. Napríklad jedna z posledných obetí zimy bola 75-ročná žena z juhozápadného Poľska a návrat domov do svojej dediny z návštevy príbuzných neprežila ani istá 53-ročná Poľka, ktorej telo bez príznakov života príbuzní našli prakticky predo dvermi domu. Ale najtragickejší bol 3. január, keď úder zimy a mrazu, keď bolo až 20 stupňov pod nulou, neprežilo 12 ľudí. Snehová pohroma zasiahla aj obyvateľov dedín západných a južných častí Srbska. Sneh, ktorý takmer tri dni nepretržite padal, niektoré dediny úplne odrezal od sveta. Keďže mechanizácia komunálneho podniku do týchto dedín len zriedkavo zavíta, občania boli prinútení čistiť snehom zaviate dedinské cesty za pomoci volských záprahov, lebo to bol jediný spôsob, ako umožniť svojim deťom odchod do školy. Ďalším veľkým problémom je aj to, že v niektorých dedinách následkom zimy sa často preruší aj dodávka elektrického prúdu, ktorý je často jediná záchrana od zimy a vždy na dosah rúk. Ale najväčším problémom je skutočnosť, že starobné domácnosti zostávajú v takých prípadoch aj bez základných potravinových článkov. A poskytnúť im pomoc je možné iba pešo a nech nehovoríme o tom, že čo sa stane, ak náhodou pomoc nepríde načas. Nie nám je cieľom strašiť ľudí pred príchodom skutočnej zimy. Veď ona prichádza každoročne, ale vzhľadom na skutočnosť, že nás jej silný príchod vždy zastihne nepripravených, potrebné je častejšie poukazovať na jej zhubné následky, lebo iba tak sa dokážeme načas pripraviť na jej príchod a zároveň aj poskytnúť včasnú pomoc tým najohrozenejším. Vidno to aj z každodenných udalostí všade tam, kde sa čaká na pomoc, a pritom sa pomoc skôr zneužíva ako poskytuje. Skôr to pripomína ľadovú smrť, než hrejivý pocit tepla okolo srdca.

4

www.hl.rs

168 HODÍN

Zvolebnievanie

Ľadová smrť

V

P

o polroku dohadov a odhadov, rozhodnutie konečne padlo: spolu s riadnymi pokrajinskými a lokálnymi, budú sa konať aj mimoriadne, teda predčasné parlamentné voľby. Dejiskom skutku, ktorý z toho či iného pohľadu bol na pretrase verejnosťou azda každý deň, bolo nedeľné snemovanie Hlavného výboru Srbskej pokrokovej strany, ktorý jednomyseľne prijal návrh svojho lídra a premiéra Aleksandra Vučića. Podľa neho ide o potrebu mať plné štvorročné funkčné obdobie na realizáciu reforiem dláždiacich cestu k členstvu v Európskej únii. A Srbsko by malo povedať, či chce vstúpiť do Európskej únie, nazdáva sa premiér. Zase sa ukázalo, že v politike nie je veľmi podstatné, čo, ale kto hovorí a rozhoduje. Keď pred takým mesiacom premiér naznačil, že by voľby boli akousi brzdou reforiem, viacerí jeho koaliční spojenci, no nielen títo, to označili za správny krok. Rovnakí aktéri teraz nad slnko jasnejšie jasajú, vyzdvihujúc, že voľby sú to pravé. Sú náznaky, že by sa mohli konať 24. apríla, keďže sa lokálne voľby musia konať najneskôr do 6. mája. Hoci sa všetci, tak

vo vládnucej koalícii, ako aj v opozícii v podstate kladne vyjadrujú o nadchádzajúcom viacnásobnom vyjadrovaní voličov, nemusí všetko byť až také idylické, ako sa možno na prvý pohľad zdá. Pre dve príčiny: prvou je už chronická absencia času potrebného na zdolávanie reforiem, druhým, možno potenciálne nebezpečnejším, je krízové, vyhrotené spoločenské ovzdušie, v ktorom ľahko vzplanú vášne. Názorným príkladom sú diania v Belej Crkve, kde za dosť divých a divných okolností došlo k prestavbe moci. Konkrétne k zmene vo vedení lokálnej samosprávy, a to ešte predtým, než padlo rozhodnutie o voľbách. Alebo je to aj vystatovačné mávanie istého indivídua pištoľou pred novinárkou RTV podávajúcou hlásenie z ranného Nového Sadu. Ťažké slová, preskupovanie politických síl a strán, odvolávanie sa na vlastné zásluhy a výhody, zdôrazňovanie vlastných preferencií... Všetko to prinesie druhá polovica zimy a horúca jar. Popri všetkom, Vučićova SNS je dnes v podobnej pozícii, v akej po roku 2000 a voľbe Vojislava Koštunicu za prezidenta bola jeho DSS. Počet členov viacnásobne stúpol, a preto, ako aj pre svoju politiku, SNS

výrazne dominuje nad dosť slabou a roztrieštenou opozíciou, od ktorej úspešne prebrala jej základný tromf: eurointegráciu. Navyše, prvá osobnosť pokrokárov Aleksandar Vučić momentálne je najpopulárnejším politikom v Srbsku. Majúc to na zreteli prof. Vladimir Goati hodnotí, že je opozícia v ťažkej situácii, keďže nemôže robiť otáznymi politiku a ciele, ktoré sama proklamovala v čase, keď bola pri moci, no nedokázala ich realizovať. Preto jej nezostáva iné než sa pokúsiť znehodnotiť uplynulé dvojročné výsledky vlády, prípadne spochybniť motívy Vučićovho kroku. Ten je, ako je známe, zdôvodnený potrebou voľbami preklenúť spoločenské rozdelenie, urýchliť reformy a obnoviť legitimitu ohľadne pokračovania v európskej ceste. V týždňoch pred nami sa okolo otázky, kto je väčším Európanom, bude točiť veľa toho. Pozorovatelia sa nazdávajú, že možno ide aj o istý druh referenda o doterajšej politike, ktorý by mal naznačiť niektoré koordináty tej budúcej. V každom prípade pred nami nie sú bezstarostné dni. Každé zvolebnievanie to sebou prináša. Mali sme ich už počas štvrťstoročia viacstraníckej sústavy viac než dosť. Krachnúť nekrachneme, no na nové záchranné laná a zakotvenie stability si asi ešte počkáme. A dlho.

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA

LAZAR MARKOVIĆ, RIADITEĽ LEGATU RAJKA MAMUZIĆA, NOVÝ SAD

Naše a svetové sféry Oto Filip

– Ako na základe výstavy Korene na malom formáte hodnotíte korešpondovanie tvorby tunajších slovenských umelcov so súčasnými svetovými trendmi? – Jasné je, že sú súčasné umelecké trendy dnes ľahko zistiteľné. Človek totiž nemusí navštíviť Paríž, Londýn, New York či Mníchov, kde prebieha nejaká kvalitná výstava, keďže

Informačno-politický týždenník

sa o jej obsahu môže poinformovať prostredníctvom internetu či sociálnych sietí. Na základe toho, dokonca aj ten, ktorý nie je fachman, môže zhodnotiť, nakoľko je niečo aktuálne, či v akej miere nie je. Na nedávnej výstave v našej galérii boli prezentované malé formáty slovenských autorov. Tento formát nie je extra náročný, no vyžaduje si intímnejší prístup k práci, rešpektovanie tak formátu, ako aj témy či dôvodu vzniku diela.

Výstava slovenských autorov bola v rámcoch toho, čo sa dnes deje a robí vo svete. No keďže šlo o práce na papieri, znamená to, že na podujatí neboli zastúpené videopráce, performancie, multimediálne umenie... Ale to prezentované tunajšími autormi by celkom mohlo byť aj v niektorých aktuálnych sférach umenia svetového. • TÝŽDEŇ •


10. SCHÔDZA NRSNM V BÁČSKOM PETROVCI

Akčný plán v tieni akčného pána Juraj Bartoš

C

elkom prirodzene sa očakávalo, že návrh akčného plánu na uskutočňovanie práv národnostných menšín (ďalej: akčný plán) bude ústrednou témou 10. schôdze Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny. Žiaľ, aj na sesii, ktorá sa začala čoskoro po dokončení 9. schôdze (prerušenej vlani 14. decembra), prevládlo naelektrizované ovzdušie, umocnené nekultúrnym správaním jedného z členov. Bez ohľadu na fakt, že v zasadačke Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec 16. januára bola aj konzulka Slovenskej republiky v Srbsku Oľga Beňová. O tom, z čoho sa akiste aj jej občas zatočilo v hlave, povieme neskoršie. Tu ešte toľko, že všetci prítomní hlasovali za to, aby body, ktoré do rokovacieho programu 10. schôdze NRSNM navrhli Pavel Surový a Janko Havran, postúpili na schôdzky výborov rady. O predloženom odvolaní Výkonnej rady NRSNM sa jej členovia vyjadria v pokračovaní 10. schôdze. Rada prijala na vedomie akčný plán a výzvu jej hlavy, aby predostretý materiál pozorne preštudovali a pripomienkovali. Konštatovala taktiež demisiu Anny Chrťanovej-Leskovac na členstvo v rade, keďže ju v decembri vymenovali do funkcie riaditeľky Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov. Aj 10. schôdza rady zostala nedokončená. Predsedníčka ju prerušila, lebo „viacerí členovia majú iné záväzky“. Akčný plán je významný pre všetky národnostné menšiny v Srbsku, podčiarkla predsedníčka NRSNM Anna Tomanová-Makanová, a poukázala na početné nezrovnalosti vo fáze jeho prípravy. Na ne upozornili aj iní členovia rady, ktorí hovorili o jednotlivých segmentoch strategického dokumentu týkajúceho sa kapitoly 23. Autorom predbežného návrhu akčného • TÝŽDEŇ •

plánu je pracovná skupina na čele s Čedomirom Backovićom z Ministerstva spravodlivosti a expertom Sašom Gajinom. Jej členmi boli aj predstavitelia 9 menšinových národnostných rád: chorvátskej, bunjevskej, rumunskej, vlašskej, maďarskej, bosniackej, bulharskej, macedónskej a albánskej, ako i predstaviteľka koordinácie

dokumentu, ktorý vypracovala a postúpila na verejnú diskusiu... Tomanová-Makanová dodala: „Spoločný návrh akčného plánu bol vytvorený len 28. decembra a o pripomienkach verejnosti, vrátane republikového a pokrajinského ombudsmana, ako i civilného sektora sa vôbec nerokovalo. Nakoniec, na poslednom zasadnutí všetky

Akčne sa stavali k otázkam rokovacieho programu, ale nie z miesta...

národnostných rád Anna Tomanová-Makanová. Ako povedala, do príprav neboli zapojení predstavitelia civilného sektoru, ochrancovia ľudských práv a širšej verejnosti, teda ani ostatné národnostné rady. Ministerstvo spravodlivosti zavesilo na svoju webovú stránku predbežný návrh strategického plánu 3. decembra 2015, s výzvou k verejnosti, aby ho pripomienkovala. Verejná rozprava trvala do 23. decembra, avšak pracovná skupina medzi uvedenými dátumami mala ďalšie tri schôdze. Ako povedala vedúca koordinácie národnostných rád, na nich sa rokovalo o významných oblastiach: o vzdelávaní, kultúre, informovaní, o demokratickej participácii a medziregionálnej spolupráci. Z uvedeného je možné získať dojem, že sa aj pracovná skupina zapojila do pripomienkovania

návrhy koordinácie všetkých národnostných rád boli pozmenené, zvlášť keď ide o informovanie a vzdelávanie.“ Vraj sa s predostretým návrhom akčného plánu majú oboznámiť aj rady, ktoré nemali zastúpenie v pracovnej skupine. Úlohou rád, ale aj kultúrno-umeleckých spolkov, vzdelávacích a predškolských ustanovizní, médií, čiže širšej verejnosti, je posúdiť predostretý dokument a včas (fakticky súrne) ho pripomienkovať. Jednotlivé návrhy a pripomienky komisie 12 národnostných rád prezentovali: Svetlana Zolňanová (o oblasti vzdelávania), Ján Slávik (kultúra), Ján Litavský (informovanie) a Jarmila Agarská (úradné používanie jazyka a písma). Poukázali najmä na skutočnosti, z ktorých vyplýva, ako povedala Zolňanová, „že buď akčný plán ne-

rešpektoval naše pripomienky a požiadavky, alebo jednoducho vynechal národnostné rady pri vynášaní určitých rozhodnutí“. Akčný plán o. i. predpokladá založenie pracovnej skupiny pri Národnej osvetovej rade, ibaže národnostné rady vôbec nie sú uvedené ako partneri. „Nevidím, ako založia tím pre národnostné menšiny, ak tam národnostné menšiny nebudú zapojené,“ konštatovala Zolňanová a uviedla niektoré konkrétne situácie, na ktoré môže mať nepriaznivý dopad nezapojenie národnostných rád do práce spomenutého telesa. Predostrela aj návrh koordinácie národnostných rád: „Aby výchovný aspekt všetkých škôl v Srbsku bol tolerancia a multikultúrnosť; akčný plán to čiastočne uvádza, ale navrhujeme spresniť, že aj deti väčšinového národa by skrátka mali poznať, že jestvujú národnostné menšiny, aká je ich kultúra, aké sú ich ľudové tradície a že majú rešpektovať menšiny.“ Keď už je o rešpektovaní reč, nemožno záverom nepoukázať na sústavné nerešpektovanie rokovacieho poriadku zo strany člena NRSNM (z listiny Slováci vpred!) Pavla Surového. Nielenže často v rámci diskusie aj na 10. schôdzi NRSNM odbočil od témy a skákal do reči kolegom, ktorí práve hovorili, ale dovolil si zastať pred mikrofón aj vtedy, keď mu predsedníčka nedala slovo a zvýšeným tónom hovoriť aj po jej opakovanom upozornení, aby odstúpil. Hovoril, aj keď Tomanová-Makanová oznámila päťminútovú prestávku. Domnievame sa, že je úplne v poriadku kriticky sa zmieniť na schôdzi o čomkoľvek, tak isto sa ale nazdávame, že nie je v poriadku hovoriť o tom, čo na rokovacom programe nie je a najmä nie násilne uzurpovať rečnícku tribúnu, pričom sa kráti čas pre rozbor dôležitých otázok, akým je trebárs akčný plán.

4 /4683/ 23. 1. 2016

5


Týždeň NRSNM DOKONČILA 9. SCHÔDZU V PETROVCI

Pomôžu aj Televízii Petrovec Juraj Bartoš

boli ubytovaní v školskom domove Gymnázia Jána Kollára v Báčskom Petrovci. Kladne sa vyjadrili o kvalite učebníc preložených do slovenčiny pre základné školy

hodnutia týkajúceho sa počtu zapísaných študentov do 1. ročníka edokončená 9. schôdza Náštudijných odborov financovaných rodnostnej rady slovenskej z rozpočtu AP Vojvodiny. Zelenú národnostnej menšiny (14. dostala aj iniciatíva za udelenie decembra v Novom dvoch štipendií z rozSade) mala pokračopočtu Pokrajinského vanie v zasadačke Zhrosekretariátu pre vedu maždenia obce Báčsky a technologický rozvoj Petrovec 16. januára. tunajším slovenským Dvojhodinovú prácu 23 študentom, ktorí štuprítomných členov rady dujú na Slovensku. Prísledovala aj konzulka tomní nemali výhrady Slovenskej republiky na zmeny názvov ulíc v Srbsku Oľga Beňoa parkov v niektorých vá. Rokovací program Veľavravné tváre predsedníčky a podpredsedov mestách a dedinách, nesľuboval verbálne NRSNM na 9. schôdzi... ktoré navrhli tamojšie blesky, bez nich sa úradné orgány. Podpredsa ani tentoraz neobišlo, av- (vrátane dodatku z národných porili návrh Správnej rady Galérie šak všetky predostreté návrhy rada dejín Slovákov, autora Samuela insitného umenia, aby sa jej členschválila jednohlasne. Čelovského), tiež pre žiakov stred- kou stala Zuzana Lenhartová, a akČlenovia NRSNM súhlasili s ná- nej zdravotníckej školy. Rovnaké ceptovali potrebu, aby Združenie vrhom na zoznam žiakov, ktorí stanovisko zaujali i k návrhu roz- profesionálnych revízorov pridelilo

N

nezávislého revízora, ktorý bude nahliadať prácu a hospodárenie NRSNM. V závere 9. schôdze NRSNM odzneli aj početné informácie. Katarína Melegová-Melichová hovorila o účasti na kongrese Svetového združenia Slovákov, Svetlana Zolňanová informovala o činnosti Výboru pre vzdelávanie koncom predchádzajúceho roku atď. Predtým členovia rady súhlasili s návrhom Pavla Surového, ktorý odznel v rámci prvej časti schôdze v Novom Sade. Rozhodli, že sa v prospech rodiny Príbeľovej, ktorej vlani v Bielom Blate zhorel rodinný dom, zrieknu diét z 9. schôdze. Surový tiež povedal, že jeho kolegyne a kolegovia z listiny Slováci vpred! pomoc Príbeľovcom už zaslali. Dodal, že navštívili Obec Šíd a zaniesli hŕby kníh do Bingule a Lugu. Rada tiež rozhodla, že zo svojho rozpočtu ako jednorazovú pomoc Televízii Petrovec poskytne 1 200 000 dinárov na úhradu poplatku za používanie vysielača Crveni Čot.

NA ZASADNUTÍ VÚPJP NRSNM

Predostreli orientačný plán činností Jasmina Pániková

V

ýbor pre úradné používanie jazyka a písma NRSNM uskutočnil svoje prvé tohtoročné zasadnutie. V utorok 19. januára sa stretli takmer všetci členovia výboru, ktorí schválili výročnú správu a vytýčili si aj orientačné plány činnosti výboru, ako aj komisií, ktoré, samozrejme, závisia od (ne)schválenia Národnostnej rady. Na zasadnutí prezentovali aj brožúrku Jazykové práva v Srbsku, ktorú podľa vzoru na maďarskú národnostnú radu pripravil VÚPJP NRSNM. Brožúrku plánujú distribuovať miestnym spoločenstvám, v ktorých je slovenčina v úradnom používaní, ale aj tým, kde nie je úradným jazykom, ale žije tam značný počet Slovákov. Je skutočnosťou, že výboru záleží na oboznamovaní občanov s jazykovými právami, a svedčia o tom aj vypracované plagáty, ktoré po zarámovaní odovzdajú obciam, a v tomto roku plánujú aj určité

6

www.hl.rs

prostriedky na vypracovanie videa jazyka a písma iných národnosts podobným obsahom. ných rád, ale dostali sme odpoveď, Samozrejme, okrem iného, aj že sa zákon nemôže meniť. Rovnako teraz plánujú podporiť združenia, tak sa nič nedoriešilo, ani keď ide ktoré im zaslali svoje plány aktivít, o výpisy z matrík. Žiadali sme, aby ako aj zdigitalizovanie cirkevných pokrajina riešila softvérové problématrík vo všetkých slovenských osadách. Zaujímalo nás aj to, akou cestou sa uberali aktivity, ktoré predseda výboru Branislav Kulík v marci minulého roku v rozhovore pre náš týždenník vytýčil ako prioritné. Ako vtedy povedal, výbor sa bude zasadzovať za riešenie problémov súvisiacich s výpismi z matrík a zrušenia súdnych jednotiek v Petrovci a Starej S rozbehanými a novými projektmi Pazove, podporovať bude do nového roku založenie nových mládežníckych organizácií a jednej strešnej, my, pre ktoré sú mená príslušníkov ako aj vypracovanie dvojjazyčné- menšín všelijako vypísané, ale oni ho právnického slovníka. „Keď ide naše požiadavky odmietli. Aktivity o súdne jednotky, nenadišli sme na ohľadom vypracovania slovníka sú pochopenie ani zo strany pokrajiny, rozbehané. Je to dvojročný proani republiky,“ hovorí predseda jekt, ktorý v tomto roku plánujeme výboru. „Spoločne sme vystúpili ukončiť. Formovali sme komisiu, s výbormi pre úradné používanie určili konkrétnych ľudí, ktorí na tom

Informačno-politický týždenník

pracujú. Vypracovaný je aj softvér, ďalším krokom je vsunutie termínov a príprava na tlač. V tomto roku plánujeme slovník aj distribuovať. Strešná organizácia mládežníckych združení nie je založená iba z dôvodu, že naše združenia nemajú o také niečo záujem. Ako nám povedali, medzi sebou spolupracujú a ak sa v budúcnosti prejaví záujem o také niečo, samozrejme, že podporíme založenie takej organizácie. V minulom roku sme podporili takmer všetky mládežnícke združenia, ktoré sa uchádzali o prostriedky, ale musím pripomenúť, že pri uchádzaní o prostriedky sa tlačivá musia úplne vyplniť. Nežiadame kompletný rozpočet pre danú akciu, ale aby vysvetlili, ako ten projekt prispeje k zachovaniu či zveľadeniu kultúrnych tradícií a uvedomelosti o identite Slovákov vo Vojvodine. Akceptovali sme aj bez takého vysvetlenia, ale v tomto roku neúplné prihlášky nebudeme akceptovať,“ upozorňuje Kulík. • TÝŽDEŇ •


PRÍSTUPOVÁ KAPITOLA 23 (1)

Životne dôležité témy Oto Filip

C

elkom mal pravdu podpredseda vlády a minister zahraničných vecí Slovenskej republiky Miroslav Lajčák, keď na decembrovom prijatí na slovenskom veľvyslanectve v Novom Belehrade, v rozhovore s novinármi vyzdvihol, že nie je toľko dôležité samotné otváranie prístupových kapitol, koľko ich zatváranie. Jasná narážka na skutočnosť, že je prístupový proces veľmi zložitý a náročný, súbežne prebiehajúci na viacerých, vzájomne spätých úrovniach. Na eurointegračnej ceste Srbsko práve zdoláva, prípadne má zdolať, ešte kopu krokov. Po skríningu nasleduje plnenie kritérií na otváranie rokovaní, potom samotné, viac rokov trvajúce rokovania o tridsiatich piatich prístupových kapitolách,

vrátane realizovania meradiel na ich justíciu a základné práva a spravodzatváranie. Len potom bude možné livosť, slobodu a bezpečnosť, keďže pristúpiť k podpísaniu ide o oblasti, ktoré Zmluvy o pristúpení sú našim občanom a k referendu o člennajdôležitejšie. Kastve prebiehajúcom pitolu 23 s názvom v pristupujúcej krajine. Súdnictvo a základné práva, ktorá je Po tomto prichádza ratifikácia zo strany Eunovou v eurointegrópskeho parlamentu račnom procese, a všetkých členských možno v podstate štátov Európskej únie, obsahovo rozčleniť ako aj samotný vstup na štyri tematické celky. Nimi sú redo únie. Po prvých dvoch forma súdnictva, prístupových kapi- Nemanja Nenadić protikorupčná politika, základné tolách, otvorených v decembri 2015, očakáva sa, že práva a práva občanov EÚ. Podľa o niekoľko mesiacov budú otvorené manuálu pre novinárov menom kapitoly ďalšie, najmä č. 23 a 24. O čom rokujeme, zaoberajúceho sa V prípade Srbska Európska únia prístupovými kapitolami 23 a 24, totiž do fókusu prístupového proce- pod reformou súdnictva sa rozumie su kladie kapitoly vzťahujúce sa na predovšetkým silnenie jeho nezávislosti, nezaujatosti, profesionality a účinnosti. Pri protikorupčnej politike sa treba upriamovať tak na inštitucionálny rámec, ako aj na prevenčné pôsobenie, tiež na

• TÝŽDEŇ •

sv. Alžbety – Vysunuté pracovisko v Báčskom Petrovci, Spolok kulpínskych žien a i. Čitatelia, ktorí by sa radi pripojili k výzve, môžu knihy priniesť do redakcie Hlasu ľudu v Novom Sade alebo do dopisovateľstiev v Báčskom Petrovci, Kovačici a v Starej Pazove v pondelok až piatok v úradných hodinách. Viac informácií získate, ak nám zavoláte na telefónne číslo: 021 47 20 840 alebo napíšte mail na nvuhlasludu@hl.rs. Naše málo – jedna kniha – môže veľa znamenať pre človeka, ktorý má obmedzené možnosti na zabezpečenie dobrého čítania. Vykonajme dobrý skutok spoločnými silami! Redakcia

Ďuro Varga

Č

lovek človeku – priateľ. Takýmto mottom sa vedie redakcia Hlasu ľudu vždy a obzvlášť v akcii zbierania kníh pre slovenské menšie prostredia, ktorá sa začala 11. januára a potrvá do 29. januára. Zbieraním predovšetkým slovenských kníh, ktoré odovzdáme menším slovenským prostrediam, spoločne čelíme asimilácii, ktorá ako prirodzený jav uberá na rýchlosti, a pomáhame tým, ktorí by radi čítali, ale majú obmedzené možnosti prísť k hodnotným knihám. Do našej akcie sa zapájajú členovia našej redakcie, čitatelia, ba dokonca aj inštitúcie a občianske združenia, akými sú Ústav pre kultúru Vojvodiny, Slovenské vydavateľské centrum, Obecná knižnica Kovačica – Oddelenie v Padine, Vysoká škola

(V budúcom čísle: Súdnictvo na skúške)

INÝ NÁHĽAD

Stále aktuálna akcia zbierania kníh

represiu za korupčné skutky, kým pri základných právach ide hlavne o rast úrovne ochrany ľudských práv. Programový riaditeľ Transparentnosti Srbsko Nemanja Nenadić, na otázku, čo z uvedených oblastí uprednostniť, vraví: – Povedal by som, že sú všetky tieto uvedené oblasti rovnako dôležité, no zostáva vidieť, ako sa veci budú tlmočiť pri konci. Či sa teda skutočne bude hľadieť a prihliadať na výsledky, alebo sa uprednostnia niektoré politické ciele alebo kritériá. To bol prípad s Bulharskom či Rumunskom, alebo aj skôr, v prípade pristúpenia niektorých iných krajín, keď EÚ prižmúrila na jedno oko alebo obidve oči a prijala, pre geostrategické záujmy, niektorých nových členov, hoci títo nespĺňali v plnej miere alebo všetky štandardy. Kvôli nám samotným mám nádej, že to hodnotenie alebo posúdenie bude prísne a spravodlivé. Čiže, že sa bude sledovať, aký ozajstný pokrok sme dosiahli v realizovaní štandardov platných pre uvedené tri oblasti. To, kde to pôjde ľahšie a kde ťažšie, ukáže len čas, – odkazuje Nenadić.

4 /4683/ 23. 1. 2016

7


Týždeň IN MEMORIAM

Anna Makanová (1930 – 2016)

D

ňa 12. januára umrela Anna Makanová, bývalá redaktorka Novosadského rozhlasu a bývalá riaditeľka Novinovo-vydavateľsko-tlačiarenskej pracovnej organizácie Obzor. Anna Makanová, rodená Ďurčoková, sa narodila 5. februára 1930 v Aradáči. Svoju novinársku púť začala v Novosadskom rozhlase, v ktorom pôsobila v rokoch 1951 – 1955 a 1960 – 1973. I keď tichá a uzavretá, Makanová sa natrvalo zapísala do našich

novinárskych dejín, keďže bola vynikajúca novinárka. Poslucháčom venovala na stovky vysielaní širokého spektra novinárskych útvarov. K jej menu sa viažu početné relácie s kultúrnou a literárnou náplňou, zvlášť hodinové vysielanie Kultúrny obzorník, ktorý pripravovala a redigovala. Okrem iného, v dejinách zostane známa aj podľa svojich kvalitných

POZNÁMKA

Potreba za novinárstvom?! Miroslav Gašpar

N

ovinárstvo – ako ho definovať, či vlastne dá sa novinárstvo vôbec definovať? Súčasná moderná spoločnosť poskytuje verejnosti otvorený prístup k informáciám a nezastupiteľnú úlohu v tomto prípade zohrávajú médiá a žurnalistika. Po prvé, názory na používanie termínov žurnalistika a publicistika sa rôznia. V minulosti sa v niektorých prípadoch obidva termíny stotožňovali, v iných prípadoch sa žurnalistika nadraďovala nad publicistiku, kým sa publicistika vnímala aj ako zložka žurnalistiky. Slovník cudzích slov definuje publicistiku, ako „žurnalistickú, prípadne spisovateľskú činnosť uplatňujúcu sa v hromadných oznamovacích prostriedkoch, informujúcu o časových otázkach a komentujúcu ich“. Podľa českého jazykovedca Bečku primárnou úlohou žurnalistiky je informovať a formovať čitateľov. Noviny informujú čitateľa o domácich a zahraničných udalostiach, o veciach, ktoré potrebuje, ale aj ktoré by mal vedieť. Mistrík publicistiku, v porovnaní so žurnalistikou, chápe ako širší pojem a podľa Veľasa je podstatou žurnalistiky pohotovo informovať o aktuálnych javoch spoločenskej reality, autenticky ich zobrazovať a hodnotiť. Spoločná téza týchto autorov je tá,

8

www.hl.rs

že všetci hovoria o verejnom záujme a komentovaní určitých udalostí. Tento príspevok by nemal znieť veľmi komplikovane a filozoficky, ale pri tejto príležitosti musíme spomenúť ešte aj Bernarda Kohena, ktorý v teórii nastoľovania agendy tvrdí, že nám médiá nehovoria, čo si máme myslieť, ale o čom máme rozmýšľať, a to preto, že masové médiá

recenzií kníh pre deti. Jej meno sa viaže aj ku vzniku Rozhlasovej súťaže mladých recitátorov, ktorá pretrváva už vyše 40 rokov. O podiele Anny Makanovej na vzniku tejto súťaže sa v zborníku príspevkov k 60. výročiu založenia Novosadského rozhlasu a jeho Slovenskej redakcie Na vlnách jubilea (2009) uvádza: „V tých časoch sa recitácii venovala osobitná pozornosť, organizovali sa recitačné súťaže na mnohých úrovniach hádam preto, že sa hodí na umelecký prejav širšieho kruhu ľudí, i dospelých i detí, a tak redaktorka

A. Makanová navrhla organizovať takúto súťaž i na našich školách.“ V rokoch 1973 – 1979 bola riaditeľkou NVTPO Obzor, v rámci ktorého určitý čas vychádzali noviny Hlas ľudu. Za svoju vytrvalú a úspešnú novinársku a redaktorskú prácu v oblasti kultúry sa jej dostalo i uznanie novinárskej organizácie AP Vojvodiny – Cena Svetozara Markovića. Makanová patrila medzi spoločenské aktivistky koncom 70. a začiatkom 80. rokov. Do dôchodku odišla roku 1986 z funkcie vedúcej úseku pre informovanie Zväzu syndikátov. Žila v Báčskom Petrovci, kde ju aj vyprevadili na večný odpočinok. V. D. V.

určitým jednotlivcom a udalostiam prideľujú zvláštny status, a tiež aj preto, že distribuovaním správ a informácií sugerujú spoločenské normy, hodnoty a kultúrne vzory. Zdá sa, že ide práve o to, že masové médiá absolútne vplývajú na kompletnú spoločnosť a formujú názory každého jednotlivca. Tí, ktorí vplývajú na médiá, automaticky vplývajú na jednotlivcov, rušia každú individualitu, uvádzajú kolektívne myslenie a stanovisko a takmer momentálne zotínajú tých, ktorí rozmýšľajú inak. Často sa nezávislý jednotlivec ani nemôže prejaviť, pretože ho priemerná alebo podpriemerná spoločnosť jednoducho prehltne. Médiá kontrolujú

politická moc a silné marketingové spoločnosti, a preto cenzúru tu takmer vôbec ani nemusíme spomínať. K tomu pridať spiny, či podstrčené správy, PR služby, propagandu a hotová vec – moc garantovaná a stabilná. Vládnutie pomocou chleba a hier sa osvedčilo a mení sa len to, čo pod hrami a chlebom chápeme. Preto dennodenne debatujeme o starletách, veľkých bratoch, farmách, seriáloch a filmoch. Preto si, ako novinári, kľakneme, a preto nám ohlasujú štátne prevraty a šíria paniku. Preto zakazujú Kesića, a preto nám chýbajú Veronika Gerinová, Ćuruvija, Vujasinović či Stanković. Len toľko!

ODSTRÁNILI SPORNÚ KONŠTRUKCIU Z BUDOVY RNS

Riešila sa nemilá záležitosť Elena Šranková

V

eľkú konštrukciu, dĺžky 5,1 a výšky 3,8 metra, ktorú v pondelok 11. januára namontovali na okná Rubriky programu v slovenskej reči RNS, a na ktorej mala byť LED obrazovka, o dva dni odstránili. Pričinili sa o to novinári a zamestnanci spomenutej rubriky svojou včasnou a celkom oprávnenou reakciou. Protestom vyjadrili svoj nesúhlas s montovaním konštrukcie, ktorá na sto percent zatvorila ich obločnú plochu a zakryla ich kúsok neba. Podporili ich aj kolegovia z iných redakcií. Situácia sa vyhrotila najmä pre nevšímavosť vedenia RNS, na ktoré sa novinári bezúspešne obracali.

Informačno-politický týždenník

Ako hovorí Ján Širka, úradujúci zodpovedný redaktor Rubriky programu v slovenskej reči, vo štvrtok 14. januára okolo 13. hodiny majstri odmontovali konštrukciu a žeriavom ju spustili dolu z budovy. Zoran Stojšin, generálny tajomník RTV, a Mijaz Čivović, predstaviteľ syndikátnej organizácie, navštívili pri tej príležitosti členov Rubriky v slovenskej reči, ktorí v utorok 12. januára protestovali proti montovaniu spornej konštrukcie. LED obrazovku totižto namontovali bez potrebných povolení a na základe zmluvy medzi RTV Vojvodina, ktorá sídli v budove na Bulvári Mihajla Pupina, a istou novosadskou kompániou. Z Verejného podniku Ústav pre výstavbu mesta Nový Sad obozná-

mili, že nevydali povolenie na montovanie displaya na budove Novosadskej obchodnej mládeže a z mestských inšpekcií informovali, že začali konanie ohľadom tejto záležitosti. Zdá sa však, že je celá oblasť okolo postavovania reklám v Novom Sade nie riešená. Ako uvádza portál 021, jestvujú predpisy, ktoré určujú pravidlá postavovania reklám, ale táto oblasť nie je do konca právnicky regulovaná. To sa potvrdilo aj v prípade nelegálneho postavovania konštrukcie určenej na LED obrazovku. Novinári a zamestnanci Rubriky v slovenskej reči RNS sú, samozrejme, spokojní, že sa pričinili o to, aby sa konštrukcia odstránila, ale majú aj určité obavy, či je vec celkom riešená. Čas ukáže, či sa na tomto skončilo. • TÝŽDEŇ •


Ľudia a udalosti Nemáme kam, robiť sa musí! S MÁRIOU VRŠKOVOU Z BIELEHO BLATA NA EXISTENČNÉ TÉMY

Vladimír Hudec

Ž

ijeme v pohnutých časoch, časoch poznačených nezamestnanosťou a neustálym bojom o vlastnú existenciu. Mnohí občania Srbska dnes žijú na okraji existencie, iní sa zasa všelijako vynachádzajú, len aby sebe a svojej rodine zabezpečili ako-tak slušný život. Medzi nich patria aj Mária a Vlado Vrškovci z Bieleho Blata. Hlava rodiny Vlado Vrška si ako aj mnohí jeho spoluobčania zamestnanie našiel na rybníku Ečka. Jeho manželka Mária koncom osemdesiatych rokov skončila strednú potravinársku školu v Zreňanine. Pripravovala sa na prácu vo vtedy vyvinutom zreňaninskom potravinárskom priemysle, ibaže... – V odbore som nikdy nerobila, – hovorí. – Už koncom osemdesiatych rokov sa začali problémy so zamestnávaním, takže som aj ja hneď po skončení školy začala chodiť robiť do trstinárne a pracovala som aj ako predavačka v súkromných predajniach. Niečo sa muselo robiť. Mária dnes samostatne podniká, hoci nejde o podnikanie v tom pravom zmysle slova. Skôr by sa dalo povedať, že sa súkromne zaoberá rôznymi prácami, a tak prispieva do rodinného rozpočtu. – Nemáme kam. Manželov plat nikdy nie je istý, a keby aj bol pravidelný, tých 30-tisíc, koľko mesačne zarobí, je pre štvorčlennú rodinu veľmi málo. Tým skôr, že máme stredoškoláka a študenta, ktorí potrebujú zaplatiť cestovné, knihy, byt, počítač, vreckové... Nemôžeme ich predsa v meste nechať bez dinára. Práve preto sa zaoberáme rôznymi prácami, len aby oni mali všetkého nadostač. Mária spolu s otcom Adamom majú založenú agentúru na poskytovanie právnickej a inej pomoci. Pomáhajú spoluobčanom pri kúpe a predaji nehnuteľností a vybavujú aj rôzne iné administračné záležitosti. Za • ĽUDIA A UDALOSTI •

primeranú úhradu, pravdaže. Z týchto príjmov si Mária vyplatí penzijné a zdravotné poistenie a zostane trochu aj na iné potreby

a prasce... Špecializovali sa na výrobu maku, ktorý každoročne dopestujú na jednom jutre. Vraj sa dokázal ako rentabilný výrobok, ktorý sa dobre predáva práve v zimnom období, keď niet iných príjmov zo záhrady, čo im pomôže ľahšie prežiť zimu. Všetko uvedené si zrejme vyžaduje mnoho úsilia, mnoho práce, ale aj úpornosti. Tým skôr, že Mária už niekoľko rokov zápasí s ochorením kĺbov, ktoré jej strpčuje život a sťažuje prácu. – Nie je ľahko, ale čo sa dá robiť. Musím trpieť. Najhoršie je to, že sa venujeme viacerým robotám. Nestačí sa nám skoncentrovať iba na jednu prácu, takže robíme na úkor voľného času. Inak sa nedá zarobiť. Ani Manželia Vrškovci vďaka usilovnosti a svornosti pre svoju rodinu zabezpečili agentúra, ani záhrada, či slušné podmienky na život vôbec poľnohospodárstvo samo osebe nevyv domácnosti. Okrem práce v náša mnoho a takto sa navzájom agentúre venuje sa práci v zá- dopĺňajú. Musíme sa teda dobre hrade, pestuje zeleninu a úrodu organizovať. Zem v poli obrobí

Manželia Vrškovci sú v manželstve 25 rokov. Ihneď na začiatku spoločného života si začali stavať dom. Podarilo sa im ho vystavať, hoci peňazí nikdy nebolo nazvyš. – Prvých päť rokov sme nemali deti, takže sme obaja robili po dve zmeny, len aby sme si zarobili na dom. Ja som predpoludním robila v trstinárni a popoludní v predajni, manžel po odpracovanej práci na rybníku robil murárske roboty. Boli sme mladí a zdraví a veľmi sme sa borili. Pomohli nám aj rodičia, ale sme sa aj kadečoho museli zrieknuť. Napríklad odchod k moru sme si nikdy nemohli dovoliť. Je mi ľúto, že sme deťom nemohli umožniť aj také zážitky a spomienky, ale naozaj sa to nedalo. Trápi ich však osud detí. – Neviem, čo bude. Starší syn Vladimír študuje na Právnickej fakulte v Novom Sade. Obávam sa, čo bude, keď skončí fakultu. Dnes je veľmi ťažko zamestnať sa. Mladší Viliam končí strednú turistickú školu. Asi nemá v úmysle študovať a pohľad čoraz viac upriamuje na Slovensko, kde si chce vyhľadať pracovnú príležitosť. Mária myslí aj na starobu. Ako majiteľka agentúry má penzijné poistenie. – Hoci malá, penzia je predsa len penzia. Stačí, keď budem mať na tie základné potreby. Veď starí ľudia nepotrebujú mnoho. Nechceli by sme zostať na Vlado Vrška si od mladosti na živobytie zarába v drsných podmienkach ťarchu deťom. Kto rybníka Ečka vie, ako sa v živote uplatnia, ako sa im predáva na trhu v Ečke, občas aj manžel strojom a záhrade sa bude dariť. Penzijný poplatok v Zreňanine. Spolu s manželom venujem hlavne ja. Keď sú doma, je síce dodatočný výdavok, ale obrábajú aj niekoľko jutár pôdy, k pomôžu aj synovia, ale keď ne- treba myslieť aj na starobu, – tomu chovajú svine a hydinu pre vystačím, alebo nevládzem, za- povedala na záver táto obetavá vlastné potreby. Majú aj prasnicu voláme si na pomoc nádenníkov. a usilovná Bieloblatčanka. 4 /4683/ 23. 1. 2016

9


Ľudia a udalosti STARÁ PAZOVA

Miestne spoločenstvo ako servis občanov Anna Lešťanová

S

taropazovské Miestne spoločenstvo svoje aktivity na úprave mestečka – podľa slov Svetislava Subotića, predsedu Výkonného výboru – uskutočňuje na základe iniciatív z verejných podnikov a lokálnej samosprávy. V roku za nami sa pravidelne starali o údržbu športovej haly Park a haly v Ulici Branka Radičevića, v ktorých kompletne servisovali vykurovanie. V pôsobnosti MS je aj údržba verejného osvetlenia a v tejto oblasti majú dobrú spoluprácu s VP

Svetislav Subotić

dve nové oznamovacie tabule – pred budovou daňovej správy a pred slovenským evanjelickým kostolom. Bez ohľadu na to, mnohí Staropazovčania svoje oznamy aj naďalej lepia na kmene stromov, elektrické stĺpy a semafory, čo nielenže nepôsobí pekne, ale po odlepení špiní ulice. Medzi investície v roku 2015 Subotić zaradil úpravu chodníka v Ulici železničnej, na ktorú občania dlho čakali. Autobusová a železničná stanica sú vraj zrkadlom mesta. Nový chodník pred detským oddelením DZ Keď však ide o staropazovskú železničnú stanicu a jej okolie, zvlášť pod- ingerencii ani MS, ani lokálnej samosprávy, jazd plný odpadu a smetí, tento obraz nie ale z týchto inštitúcií plánujú zaslať iniciaje ani trochu pekný. S. Subotić hovorí, že o tívny list na jej úpravu na patričné miesto. stanicu sa stará a kompletne je zodpovedný podnik Železnice Srbije. „Mali sme taký prípad, že sme v okolí železničnej stanice pokosili trávu. Z tohto podniku sme potom dostali protestnú nótu, že sme siahli do vlastníctva, ktoré nám nepatrí.“ Úprava stanice a jej okolia nie je teda v

23. – 29. 1. 2016

POČASIE

Čistoća, ktorá tieto práce vykonáva v teréne. Zo staropazovského MS na adresu tohto komunálneho podniku v minulom roku zaslali niekoľko iniciatív, medzi nimi aj tú o rozšírenie mestského cintorína. „Výnimočne dobrú spoluprácu máme s VP Direkcia pre výstavbu obce, s ktorou sme v roku 2015 spoločne vykonali plátanie dier na vozovkách, úpravu parkovísk a chodníkov. Na frekventovanejších častiach v strede mesta sme opotrebované betónové tvárnice nahradili novými a vykonali sme aj sanáciu kanálov v centre Pazovy,“ pripomenul Subotić. Keďže je MS servisom občanov, Dve oznamovacie tabule pred slovenským kostolom: práve z ich iniciatívy namontovali tú vľavo namontovalo MS

10

Ohrada pred PU Poletarac

Na zreteli treba mať i bezpečnosť občanov a cestujúcich, najmä v daždivom a zimnom období, keď sú poškodené dlaždice veľmi klzké a nebezpečné. Pred budovou detského oddelenia DZ v Ulici Vladimíra Hurbana na sklonku lanského roka vybudovali nový chodník a ohradu pred budovou PU Poletarac trochu posunuli, s cieľom získať väčší počet parkovacích miest. Miestne spoločenstvo Stará Pazova zatiaľ nemá schválený plán a program práce na rok 2016. Hovoria však, že v bežnom roku akcent dajú na úpravu detských športových ihrísk v uliciach Jovana Popovića a Very Miščevićovej.

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

-8˚ | 0˚

-6˚ | 0˚

-6˚| 2˚

-4˚ | 4˚

-2˚ | 4˚

-2˚ | 4˚

-3˚ | 5˚

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •


O NAKLADANÍ S ODPADOM S MR. JASNOU STEPANOVOVOU

Odpad ako obnoviteľný zdroj energie Elena Šranková

tým, čo schvaľujú dôležité rozhodnutia v tejto sme si nie vedomí, v akej miere ohrozujeme oblasti. Preto je veľmi dôležité zvýšiť povedo- seba, keď obaly rozhadzujeme alebo spálime. ak ako to neraz býva, Mr. inžinierstva ochra- mie občanov o význame správneho nakladania Iba keď sa to zmení, celý systém môže byť ny životného prostredia Jasna Stepano- s odpadom. Dôležité je tiež, účinný. Pravdaže, schvaľovanie vová sa do tejto oblasti dostala náhodou. aby sme sa na odpad nedívali rozhodnutí je tiež dôležité, Keď začala študovať na Fakulte technických ako na smeti, ktoré treba len ale aj ich dodržiavanie, čiže vied v Novom Sade, nebola si celkom vedomá odhodiť. Kýmkoľvek budeme sami na tom všetkom máme tejto problematiky, ktorá ju ihneď zaujala mať také stanovisko, nebudeme veľký podiel. a ktorej sa naplno úspešne venuje. môcť využiť odpad tak, ako je Ako možno pozdvihnúť Ako to vlastne bolo na začiatku? povedomie ľudí o tom? to naložené v hierarchii nakla– Na fakulte som si uvedomila, že ochrana dania s odpadom. V nej sa sta– Prvé, o čo som sa pokúsila, životného prostredia nie je iba ekológia novuje päť možných spôsobov, bola moja rodina, čiže synovia. a nezaoberá sa len konštatáciou znečistenia, ako nakladať s odpadom. Prvý Začala som ich učiť, prečo je ale aj opatreniami prevencie a odstraňovania stupeň je predchádzanie vzniku dôležité, aby selektovali odznečistenia. Po skončení základných štúdií – minimalizácia, druhý je príprapad, prečo treba šetriť vodu, som sa zamestnala na súkromnej Univerzite va na opätovné použitie, tretí nebrať v obchodoch nylonové Educons v Sriemskej Kamenici, kde pracujem recyklácia, štvrtý energetické vrecká. Vpíjali to a dodržiavali, ako asistentka. Spočiatku som sa ochranou využitie a naposledy zneškod- Mr. Jasna Stepanovová takže som pochopila, že je životného prostredia zaoberala teoreticky, ňovanie, čiže odkladanie na možno najľahšie začať budopublikovala som práce v časopisoch doma sanitárne skládky toho, čo sa nemôže znovu vať povedomie u najmladších. Tak som začala a v zahraničí. Neskoršie, na magisterských využiť. Musíme sa totiž na odpad pozerať ako spolupracovať so združením Eko smer. Nasleštúdiách na FTV v Novom Sade, som našla na dôležitý obnoviteľný zdroj, ktorý sa pro- dovali dielne pre školské deti v Kysáči, ktoré seba v oblasti nakladania s odpadmi. dukuje dali pekné Ako ste sa zapojili do praktickej činnosti? denne výsledky. – Mimo roboty na fakulte som sa zapojila pri kažRobila som najprv do práce belehradskej mimovládnej d e j a kedukácie aj so organizácie Ambasádori životného prostredia. t i v i t e v staršími v iných Prostredníctvom projektov som si uvedomila, domácnosti, prostrediach, ale že každý z nás je dôležitým ohnivkom v sústave p o ľ n o h o s p o tu bolo ťažšie zmeochrany životného prostredia a nakladania dárstve, priemysniť povedomie ľudí s odpadom. Najviac projektov sa vzťahovalo le. S každým druhom a zbaviť ich doterajších na nakladanie s komunálnym odpadom, o čom odpadu treba nakladať návykov. som písala i magisterskú prácu. V tejto oblasti adekvátnym spôsobom. Ako sa podľa vašej spätej s klimatickými zmenami vidím seba aj Každý sa môže znovu využiť, mienky nakladá s odpadom v budúcnosti. čím ušetríme mnohé neobnov Novom Sade? viteľné energetické zdroje. – Ešte v roku 2008 je schválená Osvojiť si to, že odpad je vlastne stratégia spravovania odpadu v Srbzdroj, môže vo veľkej miere prispieť sku. Na plánoch sa začalo pekne robiť, aj k riešeniu veľkých globálnych jestvuje štúdia a potrebné doklady, avšak problémov, akými sú klimatické zmev Novom Sade dodnes nezačali s výstavbou ny. Správne nakladanie Hierarchia nakladania regionálnej sanitárnej skládky s odpadom môže pri- s odpadom odpadu. Bola by to skládka, spieť k ich zmenšeniu, ktorá by nemala negatívny lebo jedným z pôvodcov klimatických vplyv na vodu, vzduch a pôdu. Pokročilo sa zmien sú skleníkové plyny, ktoré vznikajú však v tom zmysle, že uviedli výstroj na separáciu, kde sa vyčleňuje 6 – 7 frakcií, ktoré sa na nesanitárnych skládkach odpadu. Nedávno ste v Kysáči hovorili o nakla- predávajú ako sekundárne suroviny. Rozšírili daní s obalovým odpadom... aj organizovaný odvoz smetí od občanov. – Snažila som sa poukázať, že máme Podľa vašej mienky je predsa pokrok zákon a pravidlá, ale ich v praxi neuplat- v nakladaní s odpadom? ňujeme. Pravdepodobne preto, že nie – Už tá separácia je určitým pokrokom, Dielne s najmladšími dali najlepšie výsledky sme na to nútení, napríklad inšpekčným lebo sa tak šetria prírodné zdroje energie a je dozorom. Preto si musíme uvedomiť, že z toho aj ekonomický zisk. Ideme v dobrom Čo je podľa vás podstatné, keď ide o na- to je dôležité pre naše zdravie. Napríklad smere, i keď pomaly. V porovnaní s tým, ako kladanie s odpadom? poľnohospodári majú právo nebezpečný je to vo svete, sme ešte veľmi ďaleko. – V komplexnej sústave účinného naklada- obalový odpad z pesticídov vrátiť do lekární nia s odpadom je dôležitý civilný úsek, čiže a tie výrobcom pesticídov. Tak by to malo Foto: z archívu obyčajní ľudia. Práve oni môžu byť partnerom fungovať, ale nie sme na to prinútení, ani J. Stepanovovej

T

• ĽUDIA A UDALOSTI •

4 /4683/ 23. 1. 2016

11


Ľudia a udalosti KOMUNÁLNY PODNIK POLET V PLANDIŠTI

Ako prekonať právnické vákuum Vladimír Hudec

M

ajetkový gordický uzol v Spoločenskom komunálnom podniku Polet v Plandišti, ktorý otriasal týmto podnikom v uplynulom období, o čom viackrát písal aj náš týždenník, v polovici minulého roku rozuzlila vláda Srbska svojím rozhodnutím o transformácii spoločenského podniku na verejný, zakladateľom ktorého je vláda. Transformácia však dodnes nebola ukončená. – Vláda rozhodla v súlade so zákonom, na základe súdnych rozhodnutí a iných parametrov potrebných na transformáciu spoločenského kapitálu na verejný. Z toho aspektu táto záležitosť je úplne jasná, – hovorí riaditeľ spoločenského podniku Miloš Popović. – Problém je však v spôsobe, akým bolo rozhodnutie schválené. Vo všetkých iných podobných prípadoch aktuálny riaditeľ sa stal úradujúcim riaditeľom a Správnej rade (SR) bol mandát obmedzený do voľby novej v súlade s novými zakladateľskými aktmi, pričom

úradujúci riaditeľ má realizovať rozhodnutie o transformácii, čiže vykonať preregistrovanie podniku. V našom prípade sa však konalo inak. Za úradujúceho riaditeľa je vymenovaný mladý, úplne neskúsený člo- Miloš Popović vek, výlučne podľa straníckej príslušnosti a namiesto bývalej SR spoločenského podniku vláda dala mandát SR vymenovanej lokálnou samosprávou, ktorá svojimi nerozvážnymi a protizákonnými rozhodnutiami vlastne zapríčinila celý ten galimatiáš v podniku, – vysvetlil M. Popović. Odvtedy, hľa, ubehlo už takmer šesť mesiacov a novozvolený úradujúci riaditeľ neurobil nič na pláne preregistrovania podniku, takže to už

začína vážne ohrozovať jeho činnosť. – Nepoviem nič nové, keď uvediem, že aj tento podnik zápasí s likvidnosťou, zvlášť v zimnom období, keď je spotreba plynu omnoho väčšia. Roky dozadu likvidnosť zabezpečujeme pomocou úverov podnikateľských bánk, tým spôsobom splatíme dlhy voči veriteľom, predovšetkým voči podniku Srbijagas. Neskoršie tie peniaze vrátime, keď vyberieme dlhy od našich dlžníkov. Vďaka tomu za posledných 10 rokov náš účet nebol ani jeden deň blokovaný, – uviedol Popović. – Podobne sme chceli konať aj toho roku. Banka nám už schválila úver, ale ho nechce vyplatiť bez zodpovedajúceho rozhodnutia, ktoré mala schváliť nová SR registrovaná v APR (Agentúra pre hospodárske registre). Otázku, prečo úradujúci riaditeľ a nová SR nevykonali prácu, ktorú im zverila

vláda, treba položiť im, nie mne. Tak sa plandištskí komunálnici znovu ocitli v právnickom vákuu. Medzičasom im zo Srbijagasu pohrozili, že 15. januára 2016 blokujú účet podniku, ale predsa to odročili o desať dní. Činnosť podniku podľa slov nášho spolubesedníka nateraz nie je ohrozená, čo znamená, že všetko funguje normálne, aj keby vraj mohlo fungovať aj omnoho lepšie. – Východiskom z danej situácie je preregistrovanie podniku v súlade s rozhodnutím vlády v desaťdňovej lehote, ktorú nám poskytol Srbijagas. Potom podnik dostane úver z banky, ktorý čaká už len na validné zakladateľské akty. Ak sa to nestane, účet podniku bude blokovaný a v najhoršom prípade hrozí zastavenie dodávky plynu. Z blokády sa však bez pomoci bánk sotva dostaneme, hoci banky nerady podporujú firmy s blokovanými účtami. Vcelku ide o príliš nebezpečný scenár, ale predsa verím, že s dostatkom rozvahy sa mu vyhneme.

KLUB POĽNOHOSPODÁROV V PETROVCI

Odborné prednášky aj tejto zimy Jaroslav Čiep

a zároveň privítal odborníkov, ktorí prišli do Petrovca prezentovať svoje ž takmer štvrť storočia Klub výskumy, postrehy či nové chemické poľnohospodárov v Báčskom prípravky. Petrovci sústavne usporadúAj tohto roku na úvodnú predva odborné prednášky pre svojich nášku zavolali Mr. Janka Papa z počlenov a iných záradenskej služby Poľnoujemcov. V zime je hospodárskej stanice Nový pre poľnohospodáSad. Tento odborník sa v rov „dovolenkové“ prednáške zameral na čoraz obdobie, takže sa častejšie sucho v našom pravidelne stretáprostredí a na jeho následvajú v klubových ky. Ako uviedol Pap, sucho miestnostiach. Na kedysi bývalo každých päť rokov a teraz to býva asi stretnutiach majú príležitosť oboznákaždé dva – tri roky. Roku miť sa s novinkami, 2012 bolo u nás najväčšie ako i s novými opatsucho za posledných 120 reniami a stimulmi, rokov. Analyzoval aj vlaňajší ktoré štát ponúka neskorý zber obilnín, lebo výrobcom v oblasti Na úvod cyklu zimných prednášok Mr. Janko Pap dažde prišli neskoro, práve poľnohospodárstva v tom nevhodnom obdozhodnotil minulý rok a dobytkárstva. bí. V posledných rokoch Cyklus zimných prednášok pre stretnutie za neprítomnosti predse- škody na úrode odhadol na 20 – 40 poľnohospodárov z Petrovca a okolia du Jána Kováča (pre zdravotné prob- %, v niektorých regiónoch bolo i v tejto zimnej sezóne štartoval v pia- lémy) otvoril podpredseda Klubu horšie. Následkom sucha na kukurici tok 15. januára. Tak ako v minulých poľnohospodárov Pavel Topoľský boli malé šúľky a málo zaviazaných

U

12

www.hl.rs

rokoch, aj v tomto roku plánujú realizovať zo 20 prednášok, ktoré sa budú konať každú stredu a piatok od januára do marca, nateraz o 18. hodine a neskôr to možno posunú o hodinu neskoršie. Prvé tohtoročné

Informačno-politický týždenník

zŕn pri ostatných plodinách. K tomu slnko spálilo časti povrchu plodov zeleniny. V dôsledku miernych zím v poslednom desaťročí baktérie pôsobia v zemi po celý rok, a tak ochudobňujú pôdu. Humus v pôde sa naposledy zmenšil o polovicu, a preto, aby sa využilo to, čo v nej jestvuje, pôdu treba viackrát prevzdušniť a podrývať. Pozastavil sa pri agrotechnických opatreniach, ktoré treba vykonať, aby sa dostal optimálny pomer medzi vkladmi a získanými výnosmi. Evidoval tiež zmenšenie výroby a čoraz menší profit výrobcov, ale aj manko spracovateľských kapacít vo Vojvodine. V pokračovaní inžinier Goran Jurlina hovoril o subvenčných možnostiach a o stimulačných opatreniach poskytovaných z pokrajinského rozpočtu v aktuálnom roku. Na záver Josip Bereš a Dušan Gajin, predstavitelia Timac Agro, prítomným ozrejmili vlastnosti a použitie nových hnojív a chemických prípravkov na výživu rastlín z ponuky tohto podniku. • ĽUDIA A UDALOSTI •


Z VÝSTAVY SPOLKU DROBNOCHOVATEĽOV V KOVAČICI

Vyše päťsto živých exponátov

V klietkach bolo umiestnených niekoľko stovák rôznych druhov holubov. Tak napríklad Špeciálka bublákov obsahovala druhy arabské, nemecké jednovrkočaté, nemecké dvojvrkočaté, bulharské a pod. Titul šampióna Špeciálky sa dostal

bublákov a Šampióna výstavy. Najlepším drobnochovateľom posudzovacia komisia, ktorú koordinoval Lazar Stančul z Pa n č e v a , tajomník posudzovacej organizácie Zväzu drobnochovateľov Srbska, udelila športové poháre a diplomy. Podľa rozhodNa nádvorí gymnázia bola burza krásnych domácich miláčikov: nutia komisie Odmenení Andrej a Emil Jonášovci vedľa holuba Kovačičan Ján Suchánek so svojimi živými exponátmi Šampiónom Šampióna športových holubov Anička Chalupová spokojní, lebo je možné, že na výstavy sa stal návštevnosť výstavy vplývalo holub majiteľa Alina Detešana z do rúk Kovačičana Jána Hriešipolu 110 vystavovateľov sa nepriaznivé počasie. Môžem mesta Karansebeš v Rumunsku. ka. Janko Petráš z Padiny mal uplynulý víkend stretlo na na výstave najkrajšieho holuba 49. ročníku výstavy králikov, plemena parochniak a najkrajšie hydiny, holubov a exotického živé exponáty banátskej okrasvtáctva, ktorá sa uskutočnila nej hydiny dopestoval Stefan v priestoroch Gymnázia Mihajla Matović z Kovačice, najmladší Pupina v Kovačici. Počas dvoch člen Spolku drobnochovateľov dní si zaujímavú prehliadku drobv Kovačici. Pohár Šampióna plenochovu nenechali ujsť početní mena okrasnej hydiny sa dostal milovníci tohto koníčka z Kovado rúk Goranovi Stankovićovi z čickej obce, bližšieho a ďalšieho Dobrice a drobnochovateľ Emil okolia (Mihajlova, Zreňaninu, OrJonáš z Kovačice získal pohár lovatu, Nového Bečeja, Pančeva, a titul Šampióna športových Skorenovca, Alibunára), ako i zo holubov. Daniel Branzei z Ruzahraničia (Rumunska). munska dopestoval najkrajšieho Medzinárodná účasť sa v súkrálika, ktorý sa stal šampiónom časnosti dosiahla aj v oblasti Víkend v Kovačici spríjemnila výstava drobných zvierat, holubov plemena. Boli tu králiky rôznych drobnochovateľstva, a tak za a okrasnej hydiny plemien: belgický obor, nemecký pomoci ich majiteľov na jednom obor, francúzsky baran, novozemieste sa stretlo vyše 500 živých vyjadriť spokojnosť aj s množ- Holub Predraga Lepića z Čuruga landský biely, kalifornský králik, exponátov. Chovatelia priniesli a stvom a kvalitou vystavených získal pohár a diplom Špeciálky viedenský modrý, veľká činčila a vystavovali králiky, niekoľko ple- kusov okrasnej hydiny, holubov bublákov. pod. mien okrasnej hydiny, hojné bolo a králikov. Na našej výstave sa aj zastúpenie v expozícii holubov. totiž zúčastnil aj značný počet KRÁTKE SPRÁVY Organizátor výstavy Spolok drob- vystavovateľov zo susedných nochovateľov v Kovačici zvlášť obcí a z iných miest, dokonca vyzdvihol kvalitu vystavených aj z Rumunska,“ vysvetlil podživých exponátov, ktoré na vý- predseda spolku Michal Petráš z stavu prišli aj zo zahraničia. Padiny. Poznamenal k tomu, že Darovali krv. Spolu 142 osôb, z toho 64 Kovačičanov, 59 Padinčanov „Myslím si, že dojmy z výstavy „celkovo naša výstava je na veľmi a 19 obyvateľov Debeljače, prejavilo v dňoch 13. až 15. januára 2016 sú veľmi pozitívne. Tohto roku vysokej úrovni. Vďaka za to patrí záujem o akciu dobrovoľného darcovstva krvi, ktorá sa uskutočnilo bolo menej, ale omnoho kva- aj riaditeľovi gymnázia profesoro- v základných školách v uvedených dedinách. Krv darovalo 128 litnejších exponátov. Kvantita vi Herlingovi, ktorý nám poskytol ochotných darcov krvi, ktorí sa zapojili do prvej tohtoročnej akcie nebola naším cieľom, skôr sme priam ideálne priestory“. realizovanej v organizácii Červeného kríža Kovačica a Ústavu pre prihliadali na zvýšenie kvality. V rámci 49. ročníka drobno- transfúziu krvi v Belehrade a v spolupráci so základnými školami. CieZ hľadiska účasti verejnosti za- chovateľskej výstavy v Kovačici ľom tejto dlhodobej spolupráce okrem bezpríspevkového darovania znamenali sme o čosi menej bolo udelených 100 cien, 6 cien krvi doterajšími dlhoročnými darcami je aj oslovenie a motivovanie návštevníkov ako v minulých šampiónov plemien a po jed- ďalších jednotlivcov a spoločností k tejto humánnej aktivite. rokoch, ale napriek tomu sme nej cene šampióna Špeciálky A. Ch.

S

Kovačická obec

• ĽUDIA A UDALOSTI •

4 /4683/ 23. 1. 2016

13


Ľudia a udalosti U MAJSTRA WILHELMA ZIERA V ILOKU

V pohádke s vôňou dreva Juraj Bartoš

R

az ma, pri dákom kultúrnom podujatí v Iloku, oslovila istá drevorezba. Kamarát Vladko Miksád mi povedal, že autorom je jeho spoluobčan Wilhelm Zier. U báčiho Mila, ako ho známi bežne oslovujú, sme sa stavili nejako koncom apríla 2014. „Veľmi ma mrzí, že toľko vody Dunajom odtieklo prv než sme sa konečne stretli...,“ prihovoril som sa, na čo mi muž v rokoch, ale s mladou dušou, odvetil zvesela: „Nikdy nie je neskoro. Najmä pre vás, keď ste mladý, a nám starším... ako bude.“ Už naskutku neviem, či viac času ubehlo pred stretnutím alebo potom, avšak občas sa mi aj teraz pred očami, akoby priamo na dosah ruky, ocitnú steny rodinného domu, v ktorom pán Zier (vyslovuje sa, pravdaže, Cir) už žije sám. Steny obložené jeho drevorezbami. Zaznie tichá óda na drevo a vo vedomí sa zaraz striedajú výjavy zo života, reálneho i fiktívneho, zachytené v dubovom, sem-tam i lipovom dreve. Úchvatný svet muža, ktorý vás uvíta s dobráckym úsmevom a srdcom statočného človeka. Rezať – dlabať do dreva, vraví, začal roku 1963. Vlani, 13. septembra dovŕšil 82 rokov, ibaže vyzerá podstatne mladšie. Žeby to drevo...?

Domec

„Vždy ma bavili zdravé veci. Asi dvadsať rokov som hral futbal, taktiež šachy a stolný tenis. Nikdy som nefajčil, takmer ani nepil.“

14

www.hl.rs

Neurazí sa, keď sa ho spýtate na priezvisko. „Švábske, povedzte rovno, čo si myslíte. Pre mňa sú všetci ľudia rovnakí. Nezáleží na tom,

prirástol k srdcu, že sa s ním nerozlúčil. S prázdnymi rukami, hovorí, odišli aj turisti z Francúzska. S akým motívom sa pustil do tvrdej práce?

Majster Zier s obľúbeným obrazom ilockého hradu

akým jazykom hovoria, ani či sú religiózni alebo nie. Len nech sú ľudia v pravom zmysle slova. Otec bol Nemec a mama Katarína, rodená Činčuráková, bola Slovenka. Manželku som mal Slovenku s maďarskými koreňmi. Doma sme sa rozprávali po slovensky, takže aj moja dcéra ovláda materinskú reč.“ Hovorí, že prvý a prvý polrok druhého ročníka základnej školy v Iloku chodieval do slovenskej triedy, tretí a štvrtý do nemeckej a piaty a šiesty – do chorvátskej. Nuž ale pozrime sa na jeho Stolár tvorbu... „Vidím, obrazov doma máte habadej. Vari ich nepredávate?“ „Predal som..., keď som musel... Ale to sa nestávalo často.“ Už aj Wilhelm Zier, ani medovníček zo šuchotavého jarmočného papiera odvíja príbeh s istým stolárom, ktorý si u neho objednal drevorez. Nakoniec autorovi obraz tak

Informačno-politický týždenník

„Ja som bol vyučený stolár a pracoval som v podnikoch Zvezda a Iteks. Robieval som rôzne ozdoby z furníru. Veľa

materiálu zostávalo nevyužité, a tak som dlho uvažoval, čo by sa z odpadkov dalo urobiť. Po čase z toho bola moja prvá intarzia. Len pozdejšie som sa dal na drevorezbu.“ o O o Ozvena chvíľ strávených v ríši nápadov vrezaných do dubového dreva v predizbe, obývačke, spálni, ba i v kuchyni majstra

Ziera je taká príjemná... Vyvoláva vzrušujúci a zároveň tlmený pocit radostného a predsa tichého pokoja. Ilocké motívy, domáce práce, čaro dreveníc známych z Horniakov či úplne vymyslené krajinky, portréty... Hotový sviatok pre oči. Majster Zier odhŕňa na hŕbke naukladané obrazy, prehrabuje sa v ťažkom dreve, drevo sa šúcha po stole, vŕzga. „Aha, toto tu je Ilok, tadiaľ sa ide od Dunaja, toto tu je náš Dunávac; tak voláme mŕtve rameno rieky...“ Zašuchoria razom rozihrané vlnky Dunaja, ani čo by tiekol hneď tu za naším chrbtom. Rovno popred drevené obrazy. Každý sa divákovi zverí s vlastným príbehom. Len sa treba započúvať, zahľadieť sa pod povrch, vstúpiť do jeho hĺbky, preniknúť do myšlienky, ktorá bola vodidlom autorovi pri práci. Každá drevorezba, ako každý jeden život, je zvláštna a jedinečná. Neveríte? Spýtajte sa jej tvorcu... Aha, tu máme strom. Čo na ňom zaujalo autora? V jeho očiach sa zaiskrí, reč mu v ústach ožije ani rybka, keď ju vrátia do vody: „Ten strom zostal ako posledný v stromoradí, ktoré viedlo k Dunaju... Bol obhorený, zapáčil sa mi a...“ Osamotený strom. Ako človek samotár. Posledný strom v aleji. Ako posledný muž v rodokmeni... Ťažké obrazy pri manku svetla ani čo by ešte viac oťaželi. Pán domáci zažne lampy; tiene troch mužov zašibrinkujú pomedzi obsahy drevorezieb na stenách a preťatá myšlienka doznie... „... tak som chcel mať naň pamiatku.“ Nuž, veru, dovtedy človek žije, a strom, ako vidno, tiež, kým sú živé spomienky naň. • ĽUDIA A UDALOSTI •


o O o Obrazy vyryté v dreve lemuje rám. Autor na ňom zámerne necháva kôru. Drevo bez nej by pôsobilo osihotenejšie. Hm, koľkokrát treba udrieť kladivom po dlátku, kým mŕtvy strom neprehovorí rečou obrazu... „Niekedy na jedinom obraze robím Drevenice pol roka, ba aj celý rok. Lebo ak udriem silnejšie, drevo sa odvalí. Viete ako: drevená tabuľa, do ktorej začínam dlabať, je hrubá 50 milimetrov a ja idem až do hĺbky 47 milimetrov; tretí plán má hrúbku iba 3 – 4 milimetre, takže...“ Chce to teda cit v rukách. Prirodzene i patričnú predstavivosť. Človek zároveň musí byť

Drevorezby Wilhelma Mila Ziera poznajú nielen Iločania. Jeho samostatné výstavy videli aj v Osijeku, ba i v Bratislave. Inde už nie? „Iba tam. Viete, drevorezby sú ťažké na prepravu. Mal som s nimi ísť aj do Rijeky... nešiel som. Keď som totiž vystavoval na Slovensku, povedali mi, že to potrvá mesiac až pol druha mesiaca a obrazy vrátili až po troch mesiacoch; nuž odvtedy mám tak trošku obavy. Viete ako, tieto drevorezby... nie je to malá vec. Ale rád by som sa s nimi predstavil aj v Petrovci a Novom Sade...“

Oráč

obozretný, ale i sebavedomý; veď by, kebyže sa bál vlastnej tône, nič nezmohol. Preto okrem nástrojov a náčinia (žiaden stroj!) nevyhnutných pre prácu drevorezbára, majster Zier má aj plný zásobník trpezlivosti. Manierom osvedčeného majstra remesla ukáže hŕbu dlátok na tišlerskom stole a dodá:

„Sám som ich vyrobil, a tieto tu som sám aj kalil. Sám som sa tomu naučil. ,Ukradol‘ som od toho, kto vie. Dnes vás nikto len tak niečomu nenaučí, musíte sa vynájsť... S každým dlátkom, ktoré používam, by som sa mohol oholiť; nepoviem, dajú sa aj kúpiť, ale nie sú akuLETMO rátne ohnuté.“

*

Spoločníčka

S Fínom − po slovensky

Oto Filip

P

J. Bartoš

S

ú také milé, takmer spravidla krátke chvíle, hovoríme im náhody. Ako táto. Vrbas. Tlačenica v galérii ako vždy, keď vystavuje popredný rusínsky umelec Vladimir Ňarady. Šibrinkujem s vytaseným diktafónom, predieram sa k autorovi, keď tu, pred amatérskou kamerou, počujem slová muža odpovedajúceho na otázky: „Čítam rusínske knihy, čítam Ruske slovo; rusínsky jazyk má blízko k českému, takže z neho aj prekladám.“ Prišiel sám, keď sa prostredníctvom internetu dozvedel o oslavách Dňa Rusínov. Rusínska Erol Balk zoči-voči médiám kolegyňa sa ho pýta, či je prvý raz v Srbsku. „Kde ste sa naučili po slovensky?“ „Nie,“ odpovie a dodá, pravdaže, po rusínsky: „Po slovensky som sa prakticky naučil doma, „Pred ôsmimi rokmi som bol v Novom Sade, ako i v Kerestúre, na národnom sviatku Rusínov.“ v Helsinkách.“ „V Helsinkách... Prečo?“ „Ďakujem vám veľmi pekne, veľmi ma teší, že „Lebo som slavista. Som vyštudovaný rusista, sme sa zoznámili,“ uzavrela kolegyňa rozhovor ale som sa naučil aj po ukrajinsky, po česky... a zmizla v tlačenici. Pán Erol Balk (jeho meno som sa dozvedel až Teraz som prišiel z Prahy. Tam som už dva neskoršie) iste netušil, že diktafón, ktorý sa mu mesiace; z Prahy prísť sem bolo jednoduchšie ocitol pod bradou, patrí novinárovi slovenskej než z Helsínk.“ „Teda pracujete v Helsinkách?“ redakcie, akože ani majiteľ nahrávača netušil... „Áno. Ako prekladateľ zo slovanských jazykov...“ Temer mi vyrazil dych, keď som ho oslovil: „Píšem Z ktorých, a čo zaujímavé ste preložili...? Táto a pre Hlas ľudu, to je týždenník v slovenčine...“ sada ďalších otázok mi vŕta v hlave dodnes. Ako „Áno? Ja hovorím aj po slovensky...“ „Áno?! No... počkajte... a vy ste vlastne akej ho príliv príznačný pre (ne)náhodné stretnutia priniesol, tak ho odniesol. Erola Balka ktosi, akiste národnosti?“ „Fín.“ „Fín?“ „Fín.“ Fíno, povedal som si v duchu, jeho známy, potiahol za rukáv a o chvíľu obaja po našsky, a poď ho ďalej: zmizli v dave. Škoda... • ĽUDIA A UDALOSTI •

Oto Filip

ekne bolo byť hosťom na nedávnej oslave narodenín jedného z popredných novosadských nakladateľstiev. Slávnostná sieň mestskej radnice praskala vo švíkoch. Okrem obsahu akcie, udelenia renomovanej Ceny Dejana Medakovića a hudobného programu, účastníkov podujatia zvlášť potešili slová usporiadateľa venované a adresované knihe. Tým vzácnejšie, že vyplynuli z jeho priamych skúseností. Akoby sa ďakujúc knihe ľudia stávali bližšími. Tak odznel údaj, že z literárnych večierkov vo viacerých prostrediach a dedinách, kde prvým hosťom bol televízny reportér Bora Otić, návštevníci ani po troch hodinách neodchádzali, dožadujúc sa vypočutia viacerých ďalších príbehov z jeho zbierky Šorom, sredom. Koncom novembra, konkrétne 22. 11. 2015, sieň Srbského národného divadla bola plná počas premiéry spomienkovej knihy niekdajšieho primátora Nového Sadu Jovana Dejanovića. Presne o mesiac neskoršie, 22. decembra, mimoriadnu pozornosť verejnosti upútala publikácia Novosadský magistrát autorov Donky Stančićovej a Miška Lazovića. Pár dní pred Novým rokom aj v Kultúrnom stredisku Nového Sadu na ďalšej knižnej premiére bolo množstvo ľudí. Okrem všetkého uvedeného, napriek skutočnosti, že sú nové tituly na naše pomery stále drahé, predajne kníh ani dnes nezívajú prázdnotou. Amos Bronson vravel, že dobrá kniha je tá, ktorá sa otvorí s očakávaním a zavrie s prospechom. Kniha je najmä čosi, čím sa šíri dobro. V dobe a vo svete, kde ho je stále menej, sa hádam netreba diviť tomu, že ľudia bažia po príležitostiach hľadať ho všade tam, kde je. Aj na literárnych večierkoch a na stránkach nových titulov. Kniha je slovom spoločníčka, ktorá zriedkakedy sklame očakávania.

4 /4683/ 23. 1. 2016

15


Ľudia a udalosti ANKETA V KULPÍNE

Hĺbka peňaženky diktuje štandard Katarína Gažová

čoraz skromnejšie, teda aj ich žiť. V dnešnej dobe to však nie je veľmi klesol v celej našej spoločmožnosti sú skromnejšie. Ani vôbec ľahké ani jednoduché. Ži- nosti, a tak, samozrejme, aj v naeľahké životné podmienky, pred sviatkami už nevládne ná- jem s priateľom, máme dva platy, šej dedine. Všetko to vplýva aj na v akých žijeme, vplývajú na kupná horúčka ako kedysi. Ľudia ale ani to nestačí, lebo životné psychický stav ľudí. Keď je málo ľudí a vyvolávajú depre- nakupujú iba potraviny, ktoré trovy sú veľké. U nás v Kulpíne peňazí, ťažšie sa žije a musíme sa sie. Nespokojnosť sú základné a väčšina ľudí všeličoho zriekať. najčastejšie súvinevyhnutné. žije skromne. Vidieť to aj tu v sí s nedostatkom Skôr to bolo Peňazí je len mäsiarstve, kde peňazí, ktoré nám inak, aj naši na základné pracujem. Voľadiktujú, ako buKulpínčania životné pokedy ľudia kupodeme žiť a koľko kupovali totreby. Práve vali po niekoľko toho si jedna rovar aj do zápreto si aj kíl mäsa odrazu. dina môže dovosoby. Dnes Teraz však zámy m l a d í liť. Urobili sme kazníci väčšinou si gazdinky len málo anketu na túto kedy môžekupujú po troške prídu kúpiť tému v Kulpíne iba to, čo pome dovoliť a veľmi skromne. a dostali sme natrebujú, aby Robia sa výpočty vychádzky. sledujúce odpo- Jasna Tomićová na ten deň Iveta Velková a plánovane sa M u s í m e Snežana Beratová vede. rozvrhuje každý pre rodinu myslieť na Jasna Tomićová: – Ľudia v schystali obed. Svedkami sme zajtra. Keby platy boli vyššie, dinár rodinného rozpočtu, aby dnešnej dobe majú čoraz me- toho, že nám je životný štandard verím, že by všetkým bolo trochu bolo nielen na stravu, ale aj na nej peňazí. Pracujeme rovnako ďaleko od úrovne, ako je to v ľahšie a mali by sme vyšší životný účty a iné základné potreby. ako skôr, ale životný štandard iných vyspelejších krajinách. štandard. Nateraz sa žiadne veľké Nemožno si dopriať veľa, iba nám neustále klesá. Pracujem Iveta Velková: – Patrím k mlad- zmeny v tomto zmysle nedejú. toľko, koľko nám peňaženky v predajni a všimla som si, že za šej generácii občanov, ktorá už Snežana Beratová: – Podľa dovoľujú. A tie veru nie sú veľmi posledný rok zákazníci kupujú pracuje a snaží sa samostatnejšie mojej mienky životný štandard hlboké.

N

TELEKOM SRBSKA MENÍ TELEFÓNNE ČÍSLA PEVNEJ LINKY

Predplatitelia často v omyle Vladimír Hudec

I

ste sa vám už stalo, že ste vytočili telefónne číslo pevnej linky známeho či priateľa, ktoré ste buď vedeli spamäti, alebo ste si ho našli v telefónnom zozname a z druhej strany zvonilo, zvonilo... a odzvonilo. Nik sa nehlásil. Po čase skúšate znovu. Znovu nič. Tretí, štvrtý raz tak isto. Boli ste v pomykove, čo sa deje. Dokonca žiadaný kontakt ste vôbec nenadviazali, takže ste šli priamo za osobou, ktorú ste volali. „Kde ste, ľudia boží, prečo sa nehlásite na telefón? Celý deň vás volám!“ vyčítali ste im. „A ktoré číslo si volal?“ „Nuž to v telefónnom zozname Bele strane. Tam sú mená všetkých predplatiteľov.“ „To číslo už neplatí. Keď nám nainštalovali IPTV a ADSL internet, zmenili nám číslo. Do budúcna volaj toto... Na to staré zabudni.“

16

www.hl.rs

Takýchto príbehov je v poslednom čase v celom Srbsku čoraz viac. Telekom Srbska totižto zákazníkom, ktorí sa predplatia na balík ich služieb, (televízia, internet, mobilná a pevná linka) automaticky zmení aj telefónne číslo. Túto zmenu však nesprevádzajú aj zodpovedajúce technické zmeny. Hoci je číslo zmenené, keď vytočíte to staré číslo, v slúchadle budete počuť signál, že telefón zvoní. Skôr v prípade zmeny čísla automatická sekretárka informovala toho, kto volá, o prípadnej zmene. Teraz sa Bieloblatská poštárka Anna Lacková však o zmene možno dozvea jej kamarátka Jarmila Hromčíková dieť buď priamo od osoby, sa pred necelými desiatimi rokmi ktorej číslo je zmenené, aleporiadne natrápili, kým telefónny bo na webovej stránke MTS. zoznam Bele strane rozniesli do To si však vyžaduje určité každej domácnosti. Dnes ten predpoklady a, pravdaže, zoznam už takmer neplatí. musíte aj ovládať tú techniku.

Informačno-politický týždenník

Keďže značný počet občanov, najmä tých starších, nepoužíva internet a v komunikácii takmer výlučne používa pevnú linku, tento spôsob informovania je pre nich zbytočný. Telekom Srbska by si musel uvedomiť túto realitu a o zmenách telefónnych čísel informovať predplatiteľov, tak ako to skôr odznelo známymi vetami automatickej tajomníčky: „Vytočili ste nejestvujúce číslo“, alebo: „Číslo, ktoré ste vytočili, je zmenené, zavolajte naše call centrum...“ Mobilní operátori v takých prípadoch informujú aj vetou: „Číslo, ktoré ste vytočili, nie je funkčné.“ Pre toho, kto volá, taká informácia je signálom, že si musí zaobstarať správne číslo. Nechceme sa zmieňovať o tom, či je zmena čísel nevyhnutná, ale keby aj bola, musíme poznamenať, že predplatitelia, ktorí v značnej miere finančne prispeli na výstavbu infraštruktúry Telekomu a telefonovaním vytvárajú profit tomuto operátorovi, si zaslúžili, aby o všetkých zmenách boli aspoň správne a načas informovaní. • ĽUDIA A UDALOSTI •


MANŽELIA PETRÁŠOVCI Z PADINY OSLÁVILI VÝROČIE

V láske aj po šesťdesiatich rokoch spolužitia Elenka Ďurišová

Z

meny, ktoré vymodelovali súčasnú spoločnosť, ovplyvnili a zapríčinili aj zmeny v partnerských vzťahoch a v ponímaní lásky. Zdá sa, že v budúcnosti bude málo tých, ktorí sa budú môcť pochváliť svojím viac ako polstoročným manželstvom. Manželia Michal a Mária (rodená Ďurišová) Petrášovci z Padiny v januári 2016 oslávili šesťdesiat rokov spoločného života, čo ich teší a napĺňa hrdosťou. Mladomanželia v apríli 1956 prvý raz spolu oslávili Veľkú noc O tom, ako sa zoznámili, a potom (Foto: z rodinného archívu) predstúpili pred oltár, za ňou, kým nepristala. V Michal Petráš hovorí: sobotu som sa mal hlásiť v – Bol som vojakom kasárni, ale v nedeľu mal byť a prišiel som domov v Padine kirvaj, tak som zona tri týždne. Z toho stal. Na kirvaji som sa lepšie som dva týždne hľadal zoznámil s mojou terajšou svoju budúcu manželmanželkou. Bol tam jeden ku a posledný týždeň fotograf, ktorý nás vyfotil. som sa dopočul, že Bola to naša prvá spoločná v tom a tom dome fotka. majú dievku na vydaj. Mária Petrášová na vyIšiel som sa opýtať, svetlenie manželových slov jej otec povedal, že dodala, že nechcela naň ani nie je doma. Ale bol len pozrieť, kdeže sa spolu som vytrvalý a celý fotografovať. Michal povetýždeň som chodil Michal a Mária Petrášovci dnes dal, že pre svoju novú lásku

musel vtedy odsedieť trojdňový trest, keďže zostal doma dlhšie než mal povolené. Zasnúbili sa na Michala a ako hovoria, v tom čase chlapec a dievča sa nezabávali dlhšie ako tri či štyri mesiace. Po zasnúbení nasledovalo obdobie dlhé dvadsaťjeden dní, ktoré bolo pomenované pod drôtom. Len po vypršaní toho času mohla byť svadba. Naši spolubesedníci sa sobášili 5. januára 1956. Mladomanžel mal 23 rokov a mladucha 19 rokov. V súvislosti s dňom sobáša a niekoľko dní prípravy pred sobášom si dodnes spomínajú, že bola treskúca zima, zvlášť keď sa prevážali veci od mladuchy. Michal Petráš vysvetlil, že vtedy bolo zvykom neotvoriť ihneď vráta ženíchovi, keď prišiel po veci svojej vyvolenej, takže mal premrznuté ruky, kým kočom prešli ešte jeden kruh, až ich pustili dnu. Mária doložila, že do sobáša ani nevedela, kde jej budúci býva a po sobáši prvýkrát vkročila do domu, kde žije 60 rokov. Na otázku, ako zotrvať v manželstve, Mária odpovedala, že v tom nie je nijaké tajomstvo, stačí porozumenie a kompromis. V živote sa človek ocitne pred všelijakými skúškami, ale musí si určiť priority a zotrvať na ich zachovaní. Na láske a manželstve treba pracovať.

POUGÁR

Juraj Bartoš

Bumbum-bumbum-bumbumbum! Tak, čo vravíte, milí ľudia? Akú chuť majú prvé sústa predvolebného chlebíka, há? Ako sa vám pozdáva Divadlo, ktoré beží na javisku, predovšetkým vo výstavnej skrinke menom tévéobrazovka? Koľko a ako dovidíme na komédiu, respektíve začiatok tragédie za oponou, ďaleko či temer pred očami verejnosti, priam slepej z prehnaného zviditeľňovania? Dobre, dobre, máte pravdu. Nič nie je také čierne, aby nemohlo byť ešte tmavšie. Čerta na stenu maľovať nehodno. Huncút si aj • ĽUDIA A UDALOSTI •

sám príde po to, čo mu patrí. Áno, príde si diabol, ako obvykle, po to, čo mu patrí a nepatrí, len čo na Svätého Ďura padne opona za ďalšími, akože inak než predčasnými voľbami. Nuž ale. Čo nás po tom? Silnejší sme od osudu. A ako takí musíme uvažovať, pozerať sa budúcnosti do očí optimisticky. Ako toť pred niekoľkými rokmi, keď sladké sny len tak – ako z rozprávky Hrnček var! – kypeli z kotla sľubov o Dunajskom sne pri Hložanoch, o nevídanom rozmachu turistického ruchu v dedinke, v ktorej si

napríklad taký skleník pracháči podávajú z ruky do ruky ani futbalovú loptu. Keď sa vtedy mnohí vehementne nadchýnali a nadchýnať sa kazáli aj iným, nádherou makety Dunajského sna. Ako sa teraz, a veru o poznanie mnohejší oduševňujú maketami Belehradu na vode, branných protiraketových systémov etc., a pod. Takže si hútam, a vy milí občania, povedzte, že som na omyle alebo že mám pravdu, asi takto: áno, je Pravda Pravdivá, že po tom, čo pán Premiér alebo azda pani

Vláda okresali platy osvetárom, zdravotníkom, policajtom, štátnym úradníkom atď., a pod., náš pán Štát našetril na nové ďalšie voľby, takže by bola čistá škoda nevyužiť zvyšok, ktorý vznikol z manka v erári, avšak, či nebolo by účelnejšie vyrukovať s novou jedinečne krásnou maketou, Maketou nadchádzajúcich volieb? A našetrené peniažky usmerniť kanálmi vedúcimi k chudobným hladným chorým etc., atď., a pod., há?! Makety sú predsa IN! Bubumbumbumbumbum!

4 /4683/ 23. 1. 2016

17


Ľudia a udalosti ZO SPOLKU KULPÍNSKYCH ŽIEN

Dôraz na dve jubileá Katarína Gažová

S

polok kulpínskych žien pôsobí trinásť rokov. Každoročne sa im okrem plánovaných aktivít podarí vykonať i čosi navyše. Predsedníčka Katarína Zorňanová poznamenala, že teraz v Spolku kulpínskych žien nemajú mnoho členiek, ale sú veľmi aktívne a pracovité. Práve preto sa im práca darí. Keď ide o prácu v roku 2015, predstaviteľky spolku sa začiatkom roka zúčastnili na výročných zasadnutiach spolkov žien v iných prostrediach a na zasadnutiach miestnych združení a spolkov. – Vlani sme sa aktívne zapojili do všetkých väčších podujatí, ako Veľká noc v Kulpíne, Deň Kulpína, Predslávnosťové dni v Kulpíne a v septembri sme boli spoluorganizátorkami tradičného podujatia Svadba voľakedy a dnes. Okrem toho sme mali tri tematické vý-

spolkárky absolvovali prednášky z oblasti rodovej rovnosti, ktoré boli v Petrovci, Báčskej Palanke, Obrenovci a v Hložanoch. Predstaviteľky SKŽ pobudli aj na poznávacom zájazde v Modre, Bratislave

stavy, z ktorých dve súviseli s realizovanými projektmi. Prvý projekt sme uskutočnili spolu so Spolkom žien z Maglića a druhý s miestnou základnou školou a Muzeálnym komplexom v Kulpíne. V Pivnici sme sa ako spolok zapojili do prípravy spoločnej výstavy čepcov. Výstavné a predajné stánky sme mali počas Dňa Petrov- Dielňa vyšívania v kulpínskom múzeu ca, SNS a Vianočných trhov v Petrovci, ako aj na oslave a v Trnave v organizácii ASSŽ. V Vidovdanu v Maglići, – pripome- novembri sa tradične zúčastnili nula predsedníčka K. Zorňanová. na Súťaži v pečení kysnutých koČlenky spolku si počas leta do- láčov v Riečke. Často cestovali aj priali trochu oddychu a relaxu, keď na podujatia iných spolkov u nás. – Chcela by som vyzdvihnúť dvakrát pobudli na jednodňových výletoch v kúpeľoch v Maďarsku. dobrú spoluprácu s mládežnícV rámci aktivít v Asociácii slo- kym združením Terra v Kulpíne, venských spolkov žien kulpínske ktoré nám vlani bolo nápomocnou

rukou predovšetkým pri organizovaní svadby. Nadviazali sme kontakty a pozoruhodnú spoluprácu aj s novozaloženým združením Objatie (Zagrljaj), ktoré dostalo na použitie naše bývalé miestnosti v Muzeálnom komplexe. Vlani sme v spolupráci s Turistickou organizáciou Obce B. Petrovec boli aj na Veľtrhu turistiky v Belehrade a na Veľtrhu hotelierstva a gastronómie v Poreči, kde sme prezentovali našu svadbu a kroje. To, čo spolkárky v tomto roku okrem bežnej činnosti očakáva a na čo dajú dôraz, sú dve okrúhle jubileá. Ide o desiate výročie družby s Riečkou a desiate výročie organizovania svadby v Kulpíne. Svadbu v minulých rokoch usporadúvali v septembri, ale tohto roku ju plánujú usporiadať skôr. Aby sa plány dali realizovať, budú písať projekty na získanie potrebných prostriedkov.

NA SLOVO S ENTUZIASTKOU

Prírodné prípravky z domácej dielne Jaroslav Čiep

V

oblasti domácej dedinskej turistiky sme sa v posledných rokoch pomerne často stretali s menom Jarmily Jovankovičovej z Báčskeho Petrovca. Pôvodom je Kysáčanka a po skončení strednej zdravotníckej školy sa rozhodla študovať na Slovensku. V Bratislave študovala na Univerzite Komenského, odbor žurnalistika. Po krátkom pôsobení na Slovensku s manželom Jánom sa rozhodli vrátiť do Petrovca. Jarmila je matkou troch dospievajúcich detí a po materskej dovolenke dlhší čas bola nezamestnaná, ale pozorne sledovala aktivity pri Formovaní centra pre zveľadenie vedomostí v rurálnej turistike v rokoch 2011 až 2013. V rámci toho absolvovala viaceré praktické týždenné dielne vo Vukovári, kde si záujemcovia mohli osvojiť tradičnú výrobu prírodných mydiel z rôznych byliniek, šperkov z drôtu, zlatú a bielu výšivku, tkanie,

18

www.hl.rs

Jarmila Jovankovičová vyrába kozmetiku z prírodných materiálov a šperky

hrnčiarstvo, drotárstvo, prípravu zaváranín, prútených košíkov, ako aj tradičné destilačné postupy a výrobu metiel. Získané zručnosti Jarmila naplno uplatnila po otvorení vlastných apartmánov Svetlica v Petrovci. Inak

Informačno-politický týždenník

je aktívnou členkou Občianskeho združenia Petrovillage a možno ju stretnúť na jarmokoch umenia alebo na Vianočných trhoch, kde si zákazníci môžu kúpiť rôzne darčeky. „Okrem denných povinností rodiča troch detí a zabezpečenia práce Svetlice, zaujíma ma, ako čím menej konzumovať a používať prípravky, ktoré sú bez chémie. Mnohí z nás si ani neuvedomujú, koľko zbytočnej chémie je v pracích prostriedkoch, v géloch a iných prípravkoch, ktoré potom môžu vyvolať rôzne alergie. Čoraz viac máme kadejaké konzervanty aj v strave, a preto sa snažím čím menej používať chémiu,“ hovorí Jovankovičová a priznáva sa, že mnohé nápady čerpá z internetu. „V dnešnej dobe internet je hotový zázrak a keď sa človek na niečo upriami, tak zistí mnohé informácie. Vzdelaním som farmaceutická technička a žurnalistka, takže pátram a kombinujem. Mnohé elementy máme doma, ale mnohé si možno zabezpečiť

v lekárňach. Aj tie v Petrovci sú dobre zásobené prírodnými elementmi, ktoré používam. S cieľom ľudí upovedomiť, že všetko je tu na dosah ruky, využívam sociálne siete. Poľahky si môžeme napr. zadovážiť kakaové maslo a urobiť si krém na ruky s vitamínom E. Aj ľubovníkový olej si vyrobím sama v lete na slnku za 40 dní. Ani levanduľový olej nie je kumštom pripraviť.“ Keď hovorí o palete vlastných výrobkov, Jarmila uvádza, že je to predovšetkým gél na pranie, šumivé bomby do kúpeľa, krém na tvár. „Záujemcovia, ktorí chcú vyskúšať tieto prípravky, môžu ma kontaktovať cez sociálne siete, v združení Petrovillage a na trhoch. Vidieť, že ľudia sa pomaly začínajú zaujímať o prírodnú kozmetiku, a tým, čo sa aj sami v tom chcú vyskúšať, vďačne poskytnem recepty na prípravu prírodných prípravkov. Budem sa tešiť, keď si ľudia uvedomia, že bez zbytočnej chémie budeme zdravšie žiť,“ uzavrela rozhovor pani Jovankovičová. • ĽUDIA A UDALOSTI •


S DARKOM HEKEĽOM Z KOVAČICE

Lovecký turizmus má budúcnosť Martina Valentová

K

eď sa má rozhodnúť o svojom budúcom povolaní, ani jeden maturant to nemá ľahké. Pred takými štyrmi rokmi maturantom kovačického gymnázia bol aj Darko Hekeľ a v tej chvíli vedel iba to, že chce v školení pokračovať v Srbsku, najradšej v Novom Sade. Vždy bol vynikajúcim žiakom, ale o budúcej profesii vôbec nerozmýšľal. Keď sa konečne musel rozhodnúť, vyložil všetky karty na stôl a uvažoval: „Fyziku? Chémiu? Ani nie. Zemepis? Nuž, to by mi celkom vyhovovalo.“ Zapojil počítač, internet a skúmal. „Zemepis, turizmus... Lovecký turizmus?“ A bolo po pátraní. Stačí pove- Na strelnici dať, že Darko je dnes študentom štvrtého ročníka Prírodovedno- z mesta, v ktorom žije, aby navštívil -matematickej fakulty v Novom a spoznával kultúru iných miest Sade, odbor – lovecký turizmus a krajín. Lovecký turizmus sa od (poľovnícky cestovný ruch). Darko obyčajného turizmu líši iba tým, nám porozprával, ako sa rozhodol že primárnym cieľom turistov nie stať sa odborníkom v tejto oblasti, je edukácia a spoznávanie kultúry, ale aj aké predsudky majú iní, keď ale lov. Prečo práve lovecký turizmus? im prezradí, čo vlastne študuje. – Najmä preto, lebo ľudia nie Ako by si nám vysvetlil, čo sú nadostač informovaní o tomto študuješ? – Študujem turizmus, ktorý je odbore, odborníkov v tejto oblasti zameraný nielen na ľudí, ale aj na je príliš málo, a to značne zvyšuje ich vzťah k živočíchom. Podľa de- moje šance zamestnať sa po skonfinície turista je ten, kto odchádza čení štúdia.

TURIZMUS

Investície Oto Filip

Z

bohatnúť cez noc alebo za krátky čas najčastejšie možno dvomi spôsobmi. Keď sa na človeka usmeje šťastena v lotérii, prípadne keď sa nečakane stane dedičom po zámožnom príbuznom. Všetko iné, aj v turistickom odvetví, si vyžaduje veľa úpornosti a najmä tvrdej driny. Na zistenie toho stačí napríklad pobudnúť v ktorejkoľvek zo slovinských domácností zaoberajúcich sa vidieckym turizmom. Tie na • ĽUDIA A UDALOSTI •

úspech potrebovali celé roky, neraz i pár desaťročí. Pritom peňažná podpora štátu a EÚ tam bola a je neporovnateľne výdatnejšia než u nás. My zase máme mnohé prírodné krásy, kultúrne a historické pamätihodnosti, príslovečnú pohostinnosť, azda každá dedina vo Vojvodine aj špecifické, hlavne gastronomické a etno ponuky, no tu sa zoznam hlavne končí. Oveľa širšia je súpiska toho, čo niet. Okrem podmienky číslo jeden, ktorou sú peniaze, absentujú stra-

Aké odborné predmety máte na fakulte? – Jeden z odborných predmetov je napríklad zariadenie loveckých oblastí a revírov. Tu sa učíme, ako by mal fungovať jeden revír, ktoré zákony a akty by mal obsahovať, ako zvýšiť populáciu zvierat a pod. Ďalší odborný predmet má názov zbrane, náboje a balistika, kde sa učíme o zbraniach, ktoré sa používajú, ale i o tých, ktoré sú v love zakázané. Súčasťou tohto predmetu bola i návšteva strelnice v Novom Sade, kde sme mali možnosť vyskúšať si vedomosti v praxi. Učíme sa aj o etike loveckého turizmu, o ochrane a chove divých zvierat, o kinológii, loveckých trofejach a pod. Môžem sa pochváliť aj tým, že mám zloženú skúšku pre CIC certifikát Medzinárodnej rady pre lov a ochranu zvierat, ktorý mi umožňuje hodnotiť lovecké trofeje živočíchov. Ktoré sú najčastejšie predsudky o tomto odbore? – Jeden z najčastejších omylov a predsudkov je ten, že si ľudia myslia, že poľovníci sú úzko spätí s pytliakmi, čo, samozrejme, nie je pravda. Tak ako sa učíme o love určitých zvierat, učíme sa i o ich ochrane. Za pytliactvo sa považuje každý lov, ktorý je vykonaný mimo sezóny lovu, bez povolenia

a sprievodu odborníka. Skrátka, pytliactvo je lov bez licencie, čomu sa lovecké združenia a poľovníci v úplnosti vyhýbajú. Mnohí neraz uzavrú aj to, že určite nemám rád živočíchy, čo je, samozrejme, iba ďalším predsudkom. Kde sa možno zamestnať s týmto odborom a čo by si vlastne mal robiť? – Zamestnať sa možno v hociktorom loveckom združení alebo v lovecko-turistickej kancelárii. Moja práca by obsahovala organizáciu lovu na veľké a malé divé živočíchy, odborný sprievod lovcov, vypracovanie plánovacích dokumentov, vypracovanie lovecko-turistických balíkov a pod. Venuješ sa niečomu aj mimo fakulty? – Už štrnásť rokov sa venujem folklóru, bola to vlastne moja prvá záľuba. Najprv som v rokoch 2002 až 2008 bol členom folklórneho súboru pri Základnej škole Mladých pokolení v Kovačiči a v roku 2007 som začal tancovať aj vo FS Rozmarín, čo bolo príliš namáhavé. V pamäti mi však zostali iba tie krásne chvíle, ktoré som zažil v týchto súboroch a dúfam, že ich bude ešte aspoň dvakrát toľko. Okrem toho rád hrám na gitare, ale len v súkromí a medzi blízkymi priateľmi.

tegické dlhodobejšie dokumenty, ktorými by sa špecifickejšie určilo, čo, kde a ako v tomto odvetví rozvíjať. Tak Nový Sad neťaží dostatočne z blízkosti Dunaja, neponúka dosť obsahov a chybujú mu aj kempingy, a preto nečudo, že sa pobyt návštevníkov prichádzajúcich riečnou dopravou obmedzuje na niekoľko hodín, v lepšom prípade na deň či dva. Okrem schopných kádrov vo väčšine obcí ďalším kameňom úrazu je infraštruktúra. Málo je hlavne lôžok, málo hotelov. Podľa nedávno zverejnenej publikácie Republikového štatistického ústavu Obce a regióny v Republike Srbsko obsahujúcej okolo tisíc údajov o každej lokálnej samospráve zistených sčítaním a inými prieskumami,

sú prostredia, kde turisti v roku 2014 chodili len veľmi zriedka. Tak Obec Odžaci navštívilo len 46 zaregistrovaných turistov, 36 domácich a desať zahraničných, Plandište len osemnásť domácich, Žabalj 36, z čoho 32 domácich... Len niekoľko kilometrov ďalej sú mestečká, v ktorých pobudli stovky a tisíce návštevníkov. Aj v turizme je to asi tak ako aj v športe – prípravy a vyťaženie maxima z vlastných možností znamenajú najviac. A v konečnom dôsledku výrazne vplývajú na výsledok zápasu. Ten turistický by mohol byť oveľa úspešnejší nebyť viacerých závaží brzdiacich rozbeh v tom správnom smere. O nich netreba len uvažovať, ale ich rýchlejšie odstraňovať.

4 /4683/ 23. 1. 2016

19


Ľudia a udalosti SPRÁVY Z KOVAČICKEJ A PADINSKEJ MATRIKY

Nad dedinami sa trošku vyjasnilo N Anička Chalupová

a rozdiel od roku predtým, vlani sa v Kovačici a Padine narodilo viac detí, viac sa párov zosobášilo, ale viac ľudí aj zomrelo. Ako je už zvykom, na začiatku nového roka sme sa pustili do listovania v matrikách. Spolu s matrikárkami v týchto dvoch slovenských dedinách sme konštatovali, že sa situácia, aspoň keď ide o počet narodených detí a sobášov, trošku zlepšila. Podľa slov Vesny Svetlíkovej, matrikárky na obecnom úrade, v roku za nami v pôrodniciach v Pančeve, Zreňanine a Belehrade sa narodilo 53 detí, k tomu ešte dve prišli na svet v zahraničí, na Slovensku. Z toho počtu bolo 18 chlapcov a 37 dievčat. Rodičia deťom dali zväčša netradičné mená: Nikolina, Dina, Darija, Una, Filip, Mateo, Ognjen, Luka… Niektorí rodičia si zvolili aj staré slovenské mená, ako sú Jozef a Andrej. Od matrikárky Zuzany Kotvášovej, vedúcej Miestnej kancelárie v Padine, sme sa dozvedeli, že v roku 2015 na svet prišlo 55 novorodeniatok. Z toho počtu bolo 29 chlapcov a 26 dievčat. Deti dostali mená: Maximilián, Alen, Mirjam, Naďa, Naja, Grejs Elizabet, Jakub, Fiona, Florin, Matilda, Stefani Elois... V padinskej matrike je aj 17 záznamov, v ktorých sú zapísané deti narodené v zahraničí, ale ich rodičia sú štátni príslušníci Republiky

Zdravé a šťastné deti sú naša budúcnosť, zdôraznili Marína a Želko Dragojlovci. Na snímke: (zľava) Damir, Danka a Daniel narodení 1. októbra 2012 so sestričkou Natašou, ktorá 3. februára oslávi svoje prvé narodeniny. Srbsko, alebo dospelé osoby narodené v bývalých republikách SFRJ a majú občianstvo a trvalý pobyt v Srbsku. Zapísané boli aj deti narodené v Slovenskej republike, v Rakúsku, Chorvátsku, Nemecku a v USA, ako aj deti a dospelé osoby narodené v Austrálii a Bosne a Hercegovine. V roku 2015 v Kovačici bolo 43 uzavretých manželstiev, z toho 40 sobášov bolo v Kovačici (11 zmiešaných manželstiev a 16 sobášov, kde boli obaja manželia Slováci) a 2 v zahraničí na Slovensku. Jeden sobáš bol zapísaný do matriky na základe prijatia srbského štátneho občianstva osôb z bývalých republík SFRJ. Medziiným

nevesty sú aj z Ukrajiny a dvaja ženísi sú občania Slovenska. Najmladšia sobášená osoba je narodená roku 1997 a najstaršia mala 71 rokov. Do padinskej matriky v roku za nami bolo zapísaných 31 sobášov. Z toho počtu v Padine bolo 25 sobášov a 6 manželstiev je uzavretých v zahraničí: po jeden v Nemecku (2003), USA (2000), Bosne a Hercegovine (1981), Švajčiarsku (1996) a dva v Austrálii (1995 a 2003 ). Do knihy sobášených zapísaní sú predovšetkým Padinčania, ale je tu aj jeden ženích z Kovačice a jeden z Nemecka. Nevesty boli z Padiny, Kovačice, Báčskeho Petrovca, Jánošíka, Obrenovca a USA.

NOVINKA V STAROPAZOVSKOM DOME ZDRAVIA

Prehliadka špecialistu rádiológie doppler metódami Anna Lešťanová

O

d 8. januára v staropazovskom Dome zdravia Dr. Jovana Jovanovića Zmaja občania z územia obce môžu vykonať prehliadku a konzultácie u primára Dr. Mirka Vasilského, špecialistu rádiológa. Dvakrát týždenne (v piatok od 14. hod. a v sobotu od 7.30) pacienti majú možnosť v dome zdravia vykonať ultrazvukovú dopplerovú prehliadku mäkkých tkanív a krvných ciev. Ako povedal Dr. Aleksandar Omerović, riaditeľ DZ v Starej Pazove, Dr. Vasilski je vynikajúci odborník

20

www.hl.rs

v oblasti rádiológie, ktorý diagnostické prehliadky vykonáva už 20 rokov. V tejto zdravotníckej ustanovizni uplatní predovšetkým metódy, ktoré doteraz nepoužívali a v značnej miere pomáhajú v diagnostikovaní rôznych ochorení. „Sme svedkami, že máme pacientov s väčším počtom ochorení, ktoré sú späté Čakáreň v hlavnej budove DZ v Starej s centrálnou nervovou sú- Pazove stavou a týmto sa vlastne znemožňuje incidentná situácia, kto- povedal o. i. Dr. Omerović. Okrem rá môže byť i životu nebezpečná,“ dopplera krvných ciev od začiatku

Informačno-politický týždenník

Údaje z Domu smútku nasvedčujú, že v Kovačici podobne ako aj v uplynulých rokoch, aj vlani bolo viac smútku než radosti. Na večný odpočinok vyprevadili 110 obyvateľov. Zomrelo 54 žien, z ktorých najstaršia mala 95 rokov a najmladšia bola narodená roku 1980. Najstarší zosnulý občan bol narodený roku 1923 a najmladší mal iba 10 rokov. V nemocniciach v Pančeve, Belehrade, Belej Crkve, Novom Sade, Kovine a v Sriemskej Kamenici zosnulo úhrnne 33 Kovačičanov, kým zo spolu 77 zosnulých v Kovačici, desať z nich zomrelo v Dome pre penzistov a staršie osoby Adam. Aj v Padine sa v porovnaní s rokom predtým v roku 2015 zvýšil počet tých, ktorí opustili tento svet. Zosnulo 85 osôb, z toho 49 mužov a 36 žien. Do padinskej matriky zosnulých v roku 2015 bolo zapísaných 62 osôb, z toho po jedna osoba zomrela v Nemecku, Kanade a v Maďarsku a 23 Padinčanov umrelo v nemocniciach v Belehrade, Pančeve a Kovine. Najstarší Padinčan, ktorý umrel v roku 2015, bol narodený roku 1924, a najstaršia občianka Padiny dožila 94 rokov. Keď ide o najnovšie údaje z padinskej matriky, najstarší Padinčania sú Ondrej Petráš, narodený 4. septembra 1919, a jeho vrstovník Martin Bílek, narodený 24. novembra 1919, pokým najstaršou Padinčankou je Eva Dišpiterová, rod. Brngárová, narodená 22. marca 1921. januára v tomto DZ vykonávajú aj ultrazvukové prehliadky mäkkých tkanív. Primár Vasilski vykonáva teda aj mamografické prehliadky, tak preventívne s cieľom zamedziť rakovinu prsníka u žien, alebo lieči vzniknuté zmeny. V staropazovskom dome zdravia síce už niekoľko rokov vlastnia mamograf a vykonávajú mamografické prehliadky, no nie i týmto spôsobom ako doteraz. Špecialistické prehliadky idú na účet zdravotného poistenia a pacient potrebuje papier od voliteľného lekára vydaný na základe špecialistických vyšetrení. Prehliadky u primára si treba vopred dohodnúť, aby sa zistilo, ktorý druh dopplera je potrebné vykonať. Ako povedal riaditeľ Omerović, na prehliadku sa nečaká dlho a podstatné je aj to, že po príchode špecialistu rádiológa do staropazovského DZ občania už nemusia cestovať do Zemunu, Belehradu a Sriemskej Kamenice. • ĽUDIA A UDALOSTI •


ZAUJÍMAVOSTI Z ÚSTREDNÉHO ARCHÍVU SEAVC

Posledné roky života VHV Katarína Verešová

N

ajznámejší dolnozemský dramatik Vladimír Hurban Vladimírov (1884 – 1950) sa mohol dožiť pokojných dní a rokov na dôchodku, lebo 60 rokov života oslávil roku 1944 a štyridsaťročnú katechétsko-farársku službu uzavrel roku 1948 (do zamestnania nastúpil 23. novembra 1908). Hoci si riadne priplácal do penzijného fondu, dokonca bol pravidelne poistený v zahraničnej poisťovni, dôchodku sa nikdy nedožil. Kým jeho kolega Ladislav Zgúth (erdevícky kňaz a senior sriemsky) vlastnil dom v rodisku, v Mošovciach, a Samuel Štarke (petrovský kňaz a biskup SEAVC) mal zaistený rodinný príbytok v Bratislave, pazovský farár Vladimír Konštantín Hurban bol z hľadiska príbytku odkázaný len na pazovskú faru. Ani on, ani jeho otec Vladimír Hurban nikdy nerozmýšľali o investovaní do vlastného domu. K tomu Hurbanova nevydatá sestra Ľudmila bola ako farská tajomníčka tiež odkázaná na milosť a nemilosť pazovských cirkevníkov. Posledné roky života pazovského kňaza a popredného slovenského dramatika boli od roku 1944 až do jeho smrti roku 1950 výrazne tragické a – dramatické. Po oslobodení Belehradu 21. októbra 1944 v Starej Pazove sa zotavovali a liečili juhoslovanskí partizáni, bulharskí bojovníci a príslušníci Červenej armády Sovietskeho zväzu. Zariadených bolo niekoľko nemocníc (okrem iného aj na evanjelickej fare). Neskoršie títo vojaci odišli bojovať na Sriemsky front a na Batinu. Napriek tomu, že Vladimír Konštantín Hurban už roku 1938 v Starej Pazove a v Belehrade spolu s československými akademikmi otvorene protestoval proti okupácii Československa, a napriek tomu, že sa tešil oslobodeniu Juhoslávie od nemeckej okupácie, po vstupe • ĽUDIA A UDALOSTI •

komunistických červenoarmejcov rovno do farského domu zažil ťažké urážky. Dôvodom násilného správania komunistov voči nemu bolo to, že bol farárom. Ešte sa ani boje na Sriemskom fronte neskončili a do farského úradu prišla správa, že nová národnooslobodzovacia moc odňala cirkevnú zem. „Pán dozorca oznamuje, že cirkevná zem,

VHV vo farskej kancelárii

ktorá bola odňatá od vrchností, je vrátená,“ stojí v cirkevnej zápisnici z presbyteriálneho zasadnutia 11. marca 1945. Dňa 5. januára 1946 bolo veľké zhromaždenie miestnych agrárnych zainteresovaných v dedine Stará Pazova, na ktorom sa hovorilo, ktorým gazdovstvám treba ornú pôdu odobrať. Vtedy sa rozhodlo, aj koľko zeme treba odobrať cirkevným zborom: SPC a SEAVC. Rozhodnutie pre evanjelický zbor padlo na 87 jutár a 155 štvorcových metrov (zápisnica NOO Stará Pazova 1946 – 1950). To, že už vtedy cirkevná zem bola odňatá, dokumentuje aj cirkevná zápisnica z 31. 3. 1946 (zápisnica 1940 – 1954): „Odňatie cirkevných pozemkov a sesie farárskej od štólu nebolo pojednávané preto, lebo sa záležitosť nachádza

v štádiu očakávania odpovede na šťažnosť, ktorá bola podaná na vyššiu vrchnosť v tejto veci.“ Pre cirkevnú správu a pre farára odvtedy nastali trápne naťahovačky. Najprv bojovali, aby cintorín nezapadol pod povolený maximum zeme. Neúspešne, aj cintorín bol nacionalizovaný. Potom zobrali kantorský byt so záhradou, dobrú čiastku farskej záhrady, do fary štát pre zvyšok bytového priestoru nasťahoval nájomníkov, nakoniec 23. februára 1947 Miestny odbor Matice slovenskej odňal cirkevnému zboru Slovenský národný dom s okolitou záhradou. Hurbana najviac rozčuľovalo, akým spôsobom jeho včerajší cirkevní a kultúrni spolupracovníci odnímali cirkevný majetok. Na všeobecnom valnom konvente 23. 2. 1947 najhlasnejší boli cirkevník Jozef Havran a dlhoročný dozorca Samko Babík: „Cirkevník Samko Babík s niekoľkými cirkevníkmi – vzdor tejto vysvetlivky žiada, aby sa žiadosť MOMS-u rozhodne pojednávala a dala na hlasovanie, v protivnom páde vyhrážali predsedníctvu cirkve, že ho prihlásia politickej vrchnosti a cestou dennej tlače poukážu na údajné nepriateľské chovanie.“ A práve to sa aj stalo. Ľudia v kožených mantílach prišli do farského príbytku Hurbana ťahať za bradu. V Hlase ľudu istý „-ď“ (Čo hatí činnosť v Starej Pazove, 12. marca 1947, roč. 4, č. 20) znehodnocoval Hurbanove snahy o výstavbu Slovenského národného domu, lebo napísal: „Pán farár sa však nevzdal a, tobôž hľadajúc nedostatky domu, povedal: ,Bol som proti jeho budovaniu. Akýže je to dom, veď nemá na oboch stranách okná a v ňom je tma‘!“ Ďalším úderom pre zoslab-

nutého Hurbana bolo otvorenie druhej farárskej stanice – na návrh sriemskeho seniora Ladislava Zgútha. Rozhodnutie padlo na konvente 30. augusta 1949, keď druhému farárovi Pavlovi Makanovi určili ročný plat 60-tisíc dinárov, plus štóly. Chorý Hurban vtedy ročne dostával len 15 600 dinárov. Potom sa rozhodli Hurbanovi pomôcť sumou 3-tisíc dinárov na živobytie, bez platu: „Na opýtanie predstavených cirkve pred výročným konventom – čo sa týka pomoci vlp. V. Hurbanovi – pán farár odpovedal, že zateraz nepotrebuje, a keď bude potrebovať, tak oznámi.“ V roku 1948, keď „Mať volala“, keď v Hlbokom postavili nový náhrobný pomník a pamätník VHV dedovi J. M. Hurbanovi a keď osadu Stará Ďula premenovali na Hurbanovo, pazovský kňaz Hurban zostal v Pazove a – živoril. Svoj diabetes neliečil. Kamarátovi Michalovi Filipovi, ktorý v Petrovci začal chystať predstavenie Záveje, v liste z 9. 9. 1948, napísal: „Aká by to bola pochúťka pre mňa, vidieť a preciťovať kus – ale aj dobrá príležitosť vycítiť, čo sa má vytrieť a čo dodať... To by bola škola pre mňa – vlastne už nepotrebná, lebo ja som zdá sa mi, zakončil cestu na Slovenskej Thalii... Ja som spokojný, že sa môžem utiahnuť do svojho literárneho TOMI [totálny mier], kde budem odpočívať nikým nemýlený – až príde čas odchodu do úplného pokoja.“ V sobotu 30. septembra 1950 tisícové zástupy staropazovskej Slovače, doplnené Srbmi a prítomnými hosťami z mnohých iných dedín vyprevadili k posvätnému odpočinku Vladimíra Hurbana Vladimírova. Na hrobitove, okrem farára Pavla Turčana sa s nebohým rozlúčili pravoslávny kňaz Miloje Aranický, prof. Michal Filip, Elena Mičátková, bývalý Hurbanov spolupracovník Samko Babík a predstaviteľ MOMS Juraj Kováč.

4 /4683/ 23. 1. 2016

21


Každý deň má inú farbu Zoroslav Jesenský

Tatiana Filipovićová, druháčka, ZŠ Jána Čajaka v Petrovci

ćová, Eleonóra Milevi lka Hložany ie Vč PU á, čn ro šesť

Ako by som zmenila tento svet Všetkým ľuďom sa stávajú dobré, ale aj zlé veci. Priala by som si mať čarodejný prútik. V dnešnom čase by ho iste potreboval každý. Keby som mala čarodejný prútik, ihneď by som ho použila. Zmenila by som všetko, čo je zlé, na dobré. Tých nahnevaných na nasmiatych, chorých na zdravých... Je mnoho detí a dospelých na tomto svete, ktorí sú hladní a nemajú dom. Dala by som im potravu a teplý domov. Pomerila by som pohnevaných, aby žili v láske a radosti, aby si vedeli odpúšťať. Keď už všetci budú mať domov, nebudú hladní a budú šťastní, splnila by som si aj sebe jedno želanie. Keby som mala ten čarodejný prútik, vyčarovala by som si jedného koníka pre mňa. Bol by celý biely a dala by som mu meno Iskra. Mať koníka je moje nesplnené želanie. Dnes by každý potreboval čarodejný prútik. Bolo by veľmi dobre mať ho aspoň na jeden jediný deň. Zuzanka Hlavčová, 5. 1 ZŠ maršala Tita v Padine

Aby svet bol farebnejší

www.hl.rs

Mám veselý každý krok: Oranžový utorok. Streda? Ako lesklý gaštan Hnedá.

Milé deti, nám dospelým sa často každodennosť zdá byť taká jednofarebná, najčastejšie sivá. Svet pozeraný vašimi očami je predsa iných farieb. Vaša veselá nálada, hravosť a šantivosť vyčarí svet rôznofarebný – žltý, oranžový, červený... Aj to, čo sa vám zdá byť v tomto svete menej dobré vo svojej fantázii, viete prifarbiť a zmeniť na najlepšie. Farebnosť je predsa na každom kroku a my dospelí by sme sa mali riadiť vaším vzorom a vidieť svet vo všetkých možných farbách.

Štvrtok nech je fialový Ako Lenkin prsteň nový. A čo piatok? Na oblaku letí Modrý škriatok. Sobota je žltulinká. Na púpave čmeliak spinká. Červená je nedeľa. Celý týždeň sedela V jahodovej šťave. Hľa, šľahačku má na hlave. Každý deň má farbu inú. Nech ti dni úsmevne plynú. Nebuď sivej farby sluha. Život má byť pestrý. Dúha.

Petra Galambošová, šesťročná PU Včielka Hložany

Valentína Križanová, 3. 2 ZŠ Ľudovíta Štúra v Kysáči

22

Zelený je pondelok. Pozrite sa na potok.

Informačno-politický týždenník

Amadea Čemanová, 4. 2 ZŠ Ľudovíta Štúra v Ky sáč

i • DETSKÝ KÚTIK • •


Obzory

Z obsahu Kameň na rovine

str. 2

Umenie, ktoré občas zasiahne aj niekoho z ulice str. 4 S túžbou i nádejami (2)

Nový Sad 23. 1. 2016 Ročník XXXIII Číslo 1/379

PRÍLOHA PRE KULTÚRU, VEDU, UMENIE A LITERATÚRU

str. 6

KNIHY

Malá úvaha nad knihou Jána Labátha Zásvity v čase (Ján Labáth: Zásvity v čase. Báčsky Petrovec : Slovenské vydavateľské centrum, 2015) Viera Benková

V

ôbec sa neprekvapujem, že sa autor prihovára k čitateľovi práve týmto názvom v poslednej svojej knihe, ktorú vlani vydalo Slovenské vydavateľské centrum v Báčskom Petrovci. V týchto básnických zásvitoch preniká autorova nostalgická spomienka na prejdenú cestu životom, clivo až pesimisticky navádza aj čitateľa na uvažovanie a porovnávanie dvoch rozdielnych svetov – toho, čo sa minul, a tohto, v ktorom ešte vždy žijeme. Vlani v našej komunikácii sklamane poznamenal, že je rozčarovaný nielen zo spoločenskej ignorancie všetkého, čo má hodnoty, a myslel tu najviac na tvorbu a knihu, ako výsledok dlhodobej úmornej práce. A na dôvažok, čo sa mi u nášho lyrického kamaráta Janka Labátha veľmi páčilo, že sa vtedy len tak mimochodom priznal, že vždy vedel, že bude básnikom, ale že ho do toho nik neťahal! Rozhovory sa niesli asi v tomto znení, akou je aj táto básnická spoveď Zásvity v čase! A tak sa hrnuli i otázky a úvahy, načo ešte písať, keď to nikto nečíta a pod. A ďalej: Kam spejeme a čo robíme, aby sme túto vlnu deštrukcie a znevažovania umeleckých hodnôt a najmä tvorivosti v našej spoločnosti akosi zastavili, zjemnili – máme ísť tvrdou hlavou proti betónovému múru znevažovania alebo sa jednoducho správať tak, že sa nič s nami a tradičnými hodnotami nedeje, že čitatelia sú dnes napojení na iné záujmy a cez počítač prijímajú všetko, či už ide o pravdy, ale najčastejšie polopravdy, a tak koho zaujíma taký skromný, utiahnutý a na

iných hodnotách vychovávaný spisovateľ, hudobník, sochár či umelec vôbec? Tí sú nie celebritami, ba nepatria vôbec ani do takej spoločnosti, ktorú diváci, čitatelia či poslucháči priam zbožňujú! Veď povedzte, kto by prežil moment, keby sa o obľúbenej celebrite nevedelo nič!? Pri takejto úvahe napadla mi otázka: Kam speje slovenská societa vo Vojvodine, čo na ňu negatívne vplýva, uzatvára sa do svojich chlievikov alebo predsa len nasáva aj vlny premien, moderných vplyvov, keď vieme, že to tradičné je už dávnejšie na ústupe!? I kniha, i spisovateľ sa v týchto časoch nachádzajú bokom, akoby vyradení, na poslednú priečku pod bodom mrazu... S nostalgickou, no našťastie nie až rezignujúcou knihou básnika Jána Labátha uvažujem ďalej: ... asi sa potrebujeme občas prizrieť na dobré výsledky a prax z minulosti, nájsť si pravý vzťah ku knihe, k duchovným hodnotám, ak sa chceme dostať do sveta a nehovieť na plodoch minulosti! Básnik Ján Labáth v knihe Zásvity v čase sa vyznáva: „Priznávam sa, že moje nádeje z rokov pootvárania obzoru postupne blednú. Veril som, ba zdalo sa mi to prirodzené, že tesnejšie styky so starou vlasťou a zaraďovanie nášho literárneho snaženia do celkovej tunajšej (juhoslovanskej) literatúry nahradia vyschýnajúce tvorivé žriedla. Žiaľ, nestalo sa tak. A nie je to len moja mienka...“ A my by sme

povedali – je to téma aj na úvahu o našskom literárnom živote, čitateľoch, časopise Nový život, ale aj na hlbšie zvažovanie, kam speje náš literárny a umelecký život? Čo dnes povedať s odstupom času o charakteristických, pritom veľmi lyrických a reflexívnych básňach? Mnohé z nich zaradil i do tejto novej knihy – výberu? Nuž ako sám autor hovorí, sú súčasťou jeho života a doby; keď vznikali, mladícke túžby autora boli upriamené na život, lásku, kariéru, ale najmä na tvorbu, ktorá v spomínaných rokoch mala optimálne ovzdušie a prijatá bola ako výsostne duchovný a vzácny ľudský dar! Dnes sa autorovi kniha hodnotí ako tovar, a práve v tomto je problém, kniha nie je vskutku tovar, je umením, a to samo osebe znamená i nadhodnotu! Básnik Labáth z perspektívy postaršieho a veľmi roztrpčeného človeka citlivo reaguje aj na súčasné národnostné problémy, najmä na život literárny, matičný, spolkársky a k tejto téme sa navracia nielen v ojedinelých, sporadicky zverejňovaných novinových úvahách, ale k nim sa vracia aj básnicky zatrpklo nejedným veršom. Čitateľ pri čítaní Labáthovej lyriky dostáva dojem, že autor prevzdušňuje vlastný hlas, ktorý akoby zachrípol hlukom doby a bezcitnosťou ľudí, je to zvažovanie seba samého i nás ako society na ubúdaní, kedysi spoločenstva pevných tradičných

radov, do ktorých sa zakosili pichľavé ostne doby. I v krátkych textoch citlivo vystihuje nielen premeny tvorcu – človeka vychovaného i dedovským odkazom a píše, „že netreba zabudnúť na romantické rojčenie na roli dedičnej, ale venovať sa mladým, hájiť národnostné záujmy cez ustanovené mimovládne organizácie a najmä cez Maticu“. A čo ďalej, pýta sa nad staronovou otázkou bez zrejmej odpovede, keď dnešná generácia zdarma nič nerobí (ani by nemala!) na rýchlom odnárodňovaní a strácaní svojej identity, čo je (podľa mnohých) téma pre Národnostnú radu... Vlastná predstava sveta – to by bola skrátka prejdená cesta nášho autora – básnika Labátha (len škoda, že svoj skromný, ale dobrý román Diaľky nerozpracoval do dolnozemskej ságy o nás!). A touto najnovšou knihou – výberom Zásvity v čase akoby naším literárnym nebom svitol, namiesto padajúcej hviezdy, striebristý svit spovednej lyriky! Vnímavý čitateľ si iste všimne mnohé impresionistické básne a najmä autorov poetický Zápisník o tragických udalostiach a dňoch u nás v rokoch 1995 – 2003. I mne zostali v pamäti autorove úvahy z roku 1997: „A konečne som si naplno uvedomil, že vlastne aj čas, v ktorom žijem, je iba prechodne mojím časom, tak ako dýchanie alebo bolenie hlavy.“ Touto knihou sme mali možnosť stretnúť sa v rôznych tvorivých obdobiach života autora Jána Labátha, nazrieť do jeho snov a záľub, ale spoznať aj jeho poéziu popretkávanú existencialistickou filozofiou... ○


I NT E R K ULT Ú RN Y D I ALÓ G ( 4 )

23. 1. 2016 • 4 /4683/

ČIERNOHORSKÁ NÁRODNOSTNÁ MENŠINA V SRBSKU

Kameň na rovine Vladimír Lenhart

24/II

K

oncom minulého roku si čiernohorská národnostná menšina pripomenula 70 rokov od masovej migrácie, čiže kolonizácie Čiernohorcov do Vojvodiny a jeden rok od založenia Národnostnej rady. Kolonizáciu si pripomenuli slávnostne s dávkou nostalgie v Lovćenci a vo Vrbase. Je známe, že sa v rokoch 1945 – 1948 do Vojvodiny presťahovalo asi 7 000 rodín (väčšinou rodiny vojnových veteránov – partizánov) z Čiernej Hory, hlavne do obcí Mali Iđoš, Vrbas a Kula. Bolo, pravdepodobne aj takých, ktorí sa na túto migráciu nesťažovali, ale ich potomkovia si dnes spomínajú, že ich rodičom bolo veľmi ťažko prispôsobiť sa na rovine, keďže pochádzali z celkom rozličného životného a kultúrneho prostredia. Rozhodnutie o kolonizácii z roku 1945 zo strany KPJ bolo neodvolateľné. Bolo to najväčšie presťahovanie Čiernohorcov na územie dnešného Srbska. Medzičasom si Čierna Hora demokratickým referendom zísLuka Papić kala samostatnosť vzhľadom na dovtedy spo- ločnú krajinu, ktorá sa volala Srbsko a Čierna Hora a v roku 2006 sa stala nezávislým štátom. Ďalším krokom bola štandardizácia jazyka a čiernohorský jazyk sa v roku 2007 stal úradným jazykom tohto štátu. Uviedli dve nové písmená – „ś“ a „ź“, ktoré sa používajú v slovách, ako napríklad „śutra“, „predśjednik“, „śekira“ alebo „iźjutra“, „źjenica“ atď. Dnes je taká situácia, že väčšina obyvateľstva Čiernej Hory ešte stále neuznáva čiernohorský, ale srbský jazyk ako svoj materinský, takže sa v školách úradne vyučuje predmet, ktorý sa volá čiernohorský jazyk a literatúra – srbský. ČIERNOHORSKÝ DUALIZMUS Ešte v roku 2010, pred zakladaním Národnostnej rady čiernohorskej národnostnej menšiny, z iniciatívy združenia Krstaš v Obci Mali Iđoš, sa čiernohorský jazyk a písmo našli v úradnom použití. Mnohí sa (vrátane aj Čiernohorcov) s týmto rozhodnutím

nezhodovali, lebo sú mienky, že sa tento Možno by si niekto pomyslel, že najznájazyk neodlišuje od srbského jazyka, vlast- mejší Čiernohorec v Srbsku je chýrečný ne že je iba jedno z jeho mnohých nárečí. hudobník Antonije Pušić, známy ako Rambo Akokoľvek, podľa zákona o úradnom použití Amadeus. Zaujímala nás jeho mienka, avšak jazyka a písma, toto rozhodnutie je úplne on pre Hlas ľudu povedal, že sa necíti ani legitímne, keďže sa na území tejto obce viac ako Čiernohorec, ani ako Srb. ako 15 percent obyvateľstva „Na vyjadrilo ako Čiernohorci. túto Podľa sčítania obyvateľtému ti stva z roku 2011 v Srbsku žije neviem nič múdúhrnne 38 527 Čiernohorcov, re povedať, lebo z čoho asi 27 000 vo Vojvodine. Je to takmer dvakrát menej som o sebe nikako v roku 2002 a hlavný dô- dy neuvažoval vod tomu sú politické zme- ako o príslušníny a propaganda. Podobne kovi hociktorého národa. Cítim sa ako sa zjavuje konflikt medzi Bunjevcami, či sú autentický ako mondialista národ alebo podsku- – občan sveta a pina chorvátskeho ako individualisalebo medzi Vlachmi, ta. Kolektívnu či nie sú vlastne Ru- identitu cítim munmi (o čom sme iba ako člen Plauž písali v rubrike In- chetníckeho klubu Jugola Grakalića a, samozrejme, terkultúrny dialóg), ako príslušník ľudského druhu – Homo sapiens.“ tak je aj medzi ČierRambo Amadeus nohorcami prítomný dualizmus – púčik na vetve srbského, alebo ďalšia vetva INFORMATÍVNA LUČA na strome slovanského národa. Národnostná rada čiernohorskej náOdlišné stanoviská vzhľadom rodnostnej menšiny je najmladšia národna túto otázku sú prítomné tak nostná rada v Srbsku, založená je v roku v Čiernej Hore, ako aj v Srbsku. 2014 so sídlom vo Vrbase. Má 23 členov Luka Papić (1989), hudobný a funguje prostredníctvom štyroch výproducent a režisér, ktorý dnes borov. Jej členovia hovoria, že ich cieľom žije v Hamburgu (Nemecko), je je odpozorovať pozitívnu prax starších potomok čiernohorských kolo- národnostných rád. Začiatkom tohto nistov a patrí do druhej generácie, ktorá roku podali žiadosť vo Vrbaskej obci, je narodená na území dnešného Srbska. aby do úradného použitia bol zaradený Hrdý je na svoje čiernohorské korene, aj čiernohorský jazyk. mieni, že čiernohorský národ má svoje Na verejnom servise RTV Vojvodina výrazné charakteristiky, ale si myslí, že v novembri 2015 začali vysielať telesú Čiernohorci podskupina srbského a nie víznu reláciu Luča v produkcii NRČNM. osobitný národ. „V mojej rodine sa aj ďalej Jej autorom je novinár Vuko Martinopestuje naša tradícia, ako typická čierno- vić (1972), ktorý je zároveň aj členom horská kuchyňa – cicvara, jahňacie mäso, syr Výboru pre informovanie NRČNM. To prljo..., ako aj čiernohorská hudba – gusle. sú prvé, historické kroky informovania Stereotypy o Čiernohorcoch sú hlavne na čiernohorskom jazyku v Srbsku a vypravdivé a väčšine, ktorú ja poznám, je užívania tohto menšinového práva zo obľúbený televízny seriál Mućke. Ver mi, strany tejto menšinovej spoločnosti. že toto slovo príliš malebne opisuje ich Luča sa vysiela raz týždenne, trvá 20 hlavné remeslo. Zaujímavé je tiež, že väč- minút a zaoberá sa kultúrnym životom šina z nich sa vyjadruje ako Srbi z Čiernej čiernohorskej menšiny v Srbsku. Slovko Hory a nie Čiernohorci, ale z druhej strany „luča“ znamená – svetlo, žiara a známa podporili nezávislosť Čiernej Hory,“ hovorí nám je báseň Luča mikrokozma, ktorú Papić. Z druhej strany pozná aj takých, ktorí napísal Petar Petrović-Njegoš. Odvtedy mienia, že sú Čiernohorci autochtónny sa táto syntagma používa ako človekova národ, hoci taká mienka nie je prítomná duchovnosť a slovo „luča“ hlavne v tomto v jeho rodine. význame.


HLAS ĽUDU • OBZORY

Vojvodine, Vlahović krátko odpovedal: „Ja ako Čiernohorec ti poviem, že to všetko je jedna sprostosť. Ani Národnostná rada zatiaľ nezaujala jedinečný postoj voči tejto otázke a obyčajní ľudia sú zväčša proti tomu, lebo nevidia rozdiel medzi srbčinou a čiernohorčinou. Je potrebné zachovať si tradíciu, kultúru a zvyky, ale netreba ísť do extrémov.“ Slavko a jeho manželka Vera sú obidvaja potomkovia kolonistov z Kolašina, kde radi odchádzajú. Spomínajú si aj na krajšie vlastnosť, ktorá sa už po inercii pripisuje Čiernohorcom. Boli to pevné osobnosti ozdobené početnými šľachetnými vlastnosťami a vzťah k divadlu im bol takmer svätý. Od prvej chvíle vznikla vzájomná úcta a porozumenie. Prichádzal som na skúšky presne na minútku a vždy ma tam už čakal kompletný súbor. Po skúške sa nik nerozchádzal, zostávalo sa na posedeniach, kde sme sa bavili mimodivadelnými témami. A to, čo na mňa u nich najviac nechávalo dojem, je, že každý myslel svojou hlavou, každý mal svoj vypestovaný názor o všetkom bez šablónou a fráz. Mal som taký príbeh, že ma jeden z hercov deň skôr upozornil, ako na skúšku nebude môcť prísť, lebo je čašníkom u súkromníka a nemá ho kto zameniť. Zajtra večer sa na skúške predsa zjavil, lebo sa preňho obetoval predseda spolku Slavko Vlahović, ktorý ho v krčme zamenil. Tento človek bol do tej miery oddaný divadlu.“ Fedor Popov časy a zdá sa im, že Kruščić odumiera, lebo mladí ľudia, podobne ako ich tri deti, z neho odchádzajú. Vera Vlahovićová pracuje v Ruskom Kerestúre a naučila sa aj rusínsky, aj slovenský jazyk. Slavko si spomína spoluprácu s Popovom, keď jedno čiernohorské vojvodinské divadlo s predstavením Plešivá speváčka dokázalo v jednom roku zahrať tak na Slovensku, ako aj v Čiernej Hore. Chápe to ako najkrajší príklad spolunažívania rozličných národov vo Vojvodine. Cyklus príspevkov pod názvom Interkultúrny dialóg je výsledkom projektu Asociácie slovenských novinárov, ktorý finančne podporilo Ministerstvo kultúry a verejného informovania Republiky Srbsko.

25/III

DIVADELNÁ LUČA V dedine Kruščić v Obci Kula pôsobí ochotnícka divadelná čiernohorská skupina pod menom Luča. Vlani pri príležitosti jubilea kolonizácie Vojvodiny inscenovali predstavenie Velika drama autora Sinišu Kovačevića, režiséra Dejana Cicmilovića z Nišu, ktorá zažila mimoriadny úspech. Úspechy na prehliadkach ochotníckych divadiel mali aj skôr, ale teraz zvíťazili na pokrajinskej, republikovej a regionálnej (bývalá Juhoslávia) súťaži v meste Laktaši (BaH). Na úhrnne piatich prehliadkach získali až 27 ocenení v rôznych kategóriách a porota na prehliadke v Starej Pazove vyhlásila, že sa na takéto kvalitné amatérske divadlo čaká spravidla až po 20 rokov. Možno sa kvalita odzrkadľuje „Moja činnosť v práve v tom, že si herci mali Kruščići trvala päť nablízko k téme Velike drame rokov v jednom kuse, – čiernohorská kolonizácia keď som postavil päť predstaVojvodiny z uhla jednej čier- vení s dospelými, jedno mládežnohorskej rodiny, ktorá v nej nícke a jedno detské. Bilancia účinkovala a svoje tvrdohlavos- spolupráce bola presvedčivá ti draho zaplatila. Divadelná – víťazstvá na obecných zóskupina Luča je aktívna od nových súťažiach a tri účasti roku 2002 a s ňou až šesťkrát na republikovej prehliadke v spolupracoval aj náš režisér Malom Crnići, kde sme boli Fedor Popov, vytvárajúc tým vždy na samom vrchole: dvaspôsobom dobrý príklad in- krát druhé a raz tretie miesto terkultúrneho dialógu medzi a odmena za najlepšiu réžiu. dvomi národmi, ktoré žijú na Prvé stretnutie s osadou rovnakom území. sľubovalo ťažkú nudu, ako aj veľká väčšina vojvodinských Slavko Vlahović (1956) je dedín – prázdne ulice, niektorý osamelý chodec, producentom a organizáto- bicykel a zriedkavé auto. Dočkal ma Slavko rom v Kultúrno-umeleckom Vlahović a zaviedol do krčmy, na dverách ktorej spolku v Kruščići a práve on bolo zavesené oznámenie, ktoré z fundamentu rozhodol, aby divadelná sekcia zmenilo prvé sivé dojmy a dalo na známosť, že nacvičila Veliku dramu. Je aj chudobný vonkajšok skrýva bohatú duchovnú členom Výboru pre kultú- náplň: Večeras počinje turnir u preferansu. Večer ru NRČNM a úprimne nám som sa zoznámil s členmi súboru a dojem, ktorý hovoril: „Ujal som sa tejto nechali na mňa, pretrval až dodnes. Väčšina funkcie (hoci mi núkali aj z nás sme obete predsudkov a stereotypov, vyššie), aby som zabezpečil ale títo ľudia nepotvrdili ani jednu negatívnu trochu prostriedkov aj pre divadlo z môjho Kruščića. Na môj návrh bolo podporené aj toto predstavenie, v ktorom účinkovalo až 28 hercov. Inak sa mi zdá, že je Národnostná rada pre nás z jednej strany užitočná, ale aj nepriaznivá, lebo hneď na začiatku urobila konflikt medzi Lovćencom a Vrbasom. Ľudia sa zvadili, kde bude sídlo rady.“ Keď ide o úradné použitie čier- Slavko a Vera Vlahovićovci nohorského jazyka vo

INTER K ULTÚR NY DIALÓG ( 4 )


U ME N IE

23. 1. 2016 • 4 /4683/

FRAGMENTY A DOJMY Z VÝSTAVY REVERSED A ÚTRŽKY DIALÓGU O SÚČASNOM (SLOVENSKOM) UMENÍ

Umenie, ktoré občas zasiahne aj Vladimíra Dorčová-Valtnerová

S

26/IV

účasné umenie alebo milujete, alebo ním opovrhujete. Ale nádej umiera posledná – aj v umení. V tom zmysle súdobí umelci akceptujú aj tretiu skupinu „spotrebiteľov“ umenia, ktorú tvoria ľudia otvorenej mysle, ako ich zadefinoval slovenský konceptuálny umelec Viktor Frešo. Postkonceptualizmus ako umelecký smer, ktorý je na scéne prítomný posledné tri desaťročia, viac než inokedy počíta s priamou účasťou spotrebiteľov umenia, keďže autori spravidla nevytvárajú hmotné umelecké diela, ale sa sústreďujú na prezentáciu myšlienky. Aktívny prístup konzumentov a tzv. interaktívna estetika sú teda danosti, ktoré sú príznačné pre umenie, ktoré vzniká aj teraz, aj tu. Súčasní umelci neponúkajú celý obraz, ktorý často existuje iba v mysli autora, a preto si vyžaduje zvláštny druh vnímavosti a citu. Často ide o diela, ktoré existujú na pomedzí verejnej umeleckej inštalácie, performancie a súkromného archívu, ale s postmodernistickou dávkou umeleckej originality a autorstva.

reka Kvetana a Viktora Freša, ktorí novosadskému publiku predstavili svoje umenie. Výstava predstavila vizuálne videnie skutočnosti 12 sloven-

v Novom Sade. Vybrali sme 12 autorov a autoriek, ktorí majú spoločnú platformu jednak generačne, keďže ide o predstaviteľov strednej a mladšej generácie, a jednak tým, že sme vybrali postkonceptuálne a analytické prístupy v rôznych médiách. Ide o výstavu, ktorá podáva iný uhol pohľadu. Snažili sme sa vytvoriť istý druh reflexie súčasnosti nielen na Slovensku alebo možno aj v súčasnom svete. Jeden z kurátorov výstavy Niektorí autori reReversed – Vladimír Beskid agujú na politicko-spoločenské ských umelcov, ktorí pomocou témy, iní zasa podávajú inverznú súčasných umeleckých postupov logiku veci, o čom hovorí jeleň a rozšírených médií skúmajú as- s loptou Mareka Kvetana, nepekty ich spoločenského okolia a pojazdný výťah na kolieskach možné relácie umenia a miesta tejto scény v medzinárodnom kontexte. V prvom rade ide o autentickú prezentáciu dneška, ale aj pokus o formovanie vlastných inverzných situácií prostredníctvom tzv. art-vírusov, ktoré útočia na ustálené predstavy a stereotypy v spoločnosti. – Ide o výmenný projekt, v ktorom sme srbské súčasné umenie predstavili v Marek Kvetan a za ním jelení inverzný Košiciach a slovenské uhol pohľadu

OBRÁTENÉ V NOVOM SADE A INÉ TÉMY V Galérii súčasného umenia Vojvodiny v Novom Sade na vernisáži (17. novembra 2015) Obrátené – Reversed – Slovenské súčasné umenie kurátorov Zuzany Pacákovej a Vladimíra Beskida sme mali príležitosť rozprávať sa práve s autormi zo Slovenskej republiky, ktorí sa vo vlastnej tvorbe dopracovali k výraznej umeleckej pečati s dobovou hodnotou. Ide o kurátora výstavy Vladimíra Beskida a Za Viktorom Frešom hudobný nástroj dvoch umelcov – Maako leitmotív jeho tvorby

Viktora Freša, či kresby so slaninkou, klobáskami a reflektormi Andreja Dúbravského v dedinskom podaní. Preto video Milana Titela, ktoré je vždy pustené dozadu a v ktorom všetci idú dozadu a on ako keby jediný išiel dopredu cez most SNP v Bratislave, – hovorí o koncepcii výstavy jeden z kurátorov Vladimír

Beskid. – Všetkým autorov je spoločná iskra alebo reflexia súčasnosti. Zároveň spoločným menovateľom týchto autorov je istý odstup, irónia, humor, možno až sarkazmus, ale aj inverzná logika vecí. Celková výstavná inštalácia predstavuje analytický koncept, ktorý smeruje k formovaniu vlastného umeleckého jazyka, dvojitého kódovania, dokonca slangu, preferujúc médiá – objekty, inštalácie a videá. Autori za pomoci týchto umeleckých nástrojov reflektujú súkromné, intímne názory na súčasnú transformáciu kapitálu a kapitalizmu. Reversed predstavuje aj silný odkaz o prirodzenom rešpekte voči individuálnym programom umelcov na slovenskej scéne. Vladimír Beskid bol, okrem iného, umelecký riaditeľ projektu Košice – Európske hlavné mesto kultúry 2013. Zaujímalo nás, akú skúsenosť z toho projektu košická verejnosť vyťažila? – Predovšetkým ide o veľký stimul a výzvu pre konkrétne mesto, ktoré sa stalo alebo stáva európskym hlavným mestom kultúry, jednak v zmysle zvýšenia imidžu a povedomia v širšom európskom priestore, jednak v zmysle finančného príspevku a stimulácie domácej lokálnej scény. Pre Košice bolo výhodou, že vznikla úplne nová kultúrna infraštruktúra, – vysvetľuje Beskid. – Bolo 20 investičných projektov za skoro 70 miliónov eur, čo vôbec nebolo málo. Jednak sa urobila rekonštrukcia starej infraštruktúry, ale vznikla aj nová. Vznikla prvá slovenská kunsthalle, ktorá sa spravila z bývalej plavárne, vznikol multikultúrny priestor z bývalých kasární. To je tá prvá dôležitá vec projektu: obnova starej štruktúry a vznik úplne novej. Druhá podstatná vec je


UM ENI E

HLAS ĽUDU • OBZORY

niekoho z ulice postavenie Košíc v širšom kultúrnom priestore, keďže sa vytvorili nové väzby a kontakty, čiže kultúrny a politický network, ktorý ďalej bude pokračovať a prispievať Košičanom k zisku väčších kultúrnych grantov. Tretia významová rovina je v tom, že projekt stimuluje aj lokálnu scénu. Napríklad v Košiciach vznikla aj nová Fakulta výtvarných umení s troma katedrami – dizajnu, architektúry a výtvarných umení. Myslím si, že je veľmi dôležité, aby mladá generácia neodchádza z toho regiónu, aby mala zázemie, ten background, aby mohla normálne fungovať a profesionálne rásť. Plusom je aj iniciovanie alebo vznik mnohých medzinárodných projektov s dvojročnou alebo trojročnou periodicitou.

Za sebou má početné zahraničné pobyty a stáže v Česku a v USA, takže je povolaný na to, aby podčiarkol isté paralely medzi postavením umenia a umelcov napr. v Amerike a tých na Slovensku či v Srbsku. – Ak sa pýtate, či je umeniu lepšie v Amerike, tak určite áno, lebo je tam iný trh, iná inštitucionálna kultúra, asi je to tam omnoho rozvinutejšie. Na druhej strane, v Srbsku ste mali ťažkú etapu vo vývoji ohľadom vojny, ale to možno aj pomohlo, lebo ste mali omnoho väčší export umelcov von, lebo vojna bola hrozne mediálne reflektovaná, takže Srbsko bolo prítomné všade. To je teraz na ústupe, – rozmýšľa nahlas Kvetan. – Z druhej strany Slovensko je krajina, ktorá má svoj život, v ktorom umelci majú svoje uplatnenie vonku. Niektorí naši umelci sú v prvej stovke svetových rebríčkov. Myslím si, že Srbsko malo lepšiu štartovaciu líniu,

ceptuálna, v ktorej je podľa mňa najzaujímavejší neónový nápis Boh je láska. Pracoval som aj v performančných polohách, pred asi desiatimi rokmi, ale teraz sa snažím nerobiť kvôli nadváhe (smiech). Vo svojom umeleckom pôsobení, ako Frešo hovorí, v súčasnosti sa vyhýba performanciám, ale hudby sa nevzdal a využíva ju vo svojich umeleckých konceptoch. – Každá z mojich prác na tejto výstave, až na Havla, súvisí s hudbou. Gitara, činelové stojany, výťah obalený s rohmi, ktoré sa používajú na hudobné case-y a aparáty. Vždy sa snažím v sochách a objektoch Nepojazdný výťah a hudba – pracovať s hudobným úspešná umelecká kombinácia priemyslom. Viktora Freša Súčasné umenie v cePodľa hodnotenia odborníkov losti je také „iné“, alternatívne, jeho práce a celkový prístup k často nepochopené zo strany súčasnému umeniu spočívajú „obyčajných“ ľudí. Frešo má v tom, že Frešo vytvára tzv. vlastnú definíciu „spotrebiteľov“ koncepty a projekty, v ktorých súčasného umenia. je kritický a agresívne vyjadruje – Podľa mňa existujú štyri pohŕdanie súčasnou výtvarnou skupiny, možno aj päť skupín scénou s podtónom ľahkosti a konzumentov. Prvá je skupina humoru. ľudí, ktorá to vôbec neregistruje, Frešove umelecké artefakty potom sú odborníci a ľudia, ktorí reflektujú spoločenskú a kultúr- sa tomu aktívne venujú, čiže nu situáciu, ktorú dotvára cez umelci a teoretici, ktorí vždy koncepty a projekty, ktoré sa majú rôzne názory a ťažko je pri zdajú byť jednoduché, uzatvore- nich nájsť konsenzus za „áno“ né umelecké diela tzv. Piece of alebo „nie“. Potom sú ľudia, art. Podľa neho konceptualizmus ktorí to zbierajú, a potom ďalšiu je všadeprítomný. skupinu tvoria ľudia, ktorí sú – Mám rád veci, ktoré sú jed- obyčajní ľudia, ale s otvorenou noduché, efektné, silné, s in- mysľou a vôľou niečo sa naučiť. teligentným obsahom, ktorý S touto štvrtou skupinou sa dá môže byť pokojne prevedený aj pracovať, lebo umenie v nich jednoduchou formou, ale musí vzbudzuje nejaký záujem, ktorý to mať hĺbku, ktorá má filozo- je ako keby dôvod, prečo to rofický alebo skôr psychologický bíme. Lebo na vernisáže chodia rozmer, – hovorí o konceptua- väčšinou umelci a kunsthistorici, lizme Viktor Frešo a pokračuje ale keď tam príde niekto, kto sa o svojom umeleckom pôsobení: začína o to zaujímať, zistí, že je – Ja pracujem v niekoľkých pla- to možno zaujímavý fór, vtedy tformách. Jedna je sochárska mám pocit satisfakcie, že to platforma, v ktorej podľa mňa oslovilo aj niekoho iného než je najúspešnejšia socha Pičus, len odborníka alebo zberateľa, socha malého muža s veľkou že to akoby zasiahlo aj niekoho hlavou. Druhá je rovina kon- z ulice.

27/V

ZMYSEL PRE EXPERIMENT MAREKA KVETANA Marek Kvetan (1976) študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. V súčasnosti sa venuje multimediálnej tvorbe, – videoumeniu, inštalácii, novým médiám a public artu – ktorá sa vyznačuje výrazným neokonceptuálnym myslením a zmyslom pre experiment. Pôsobí na Fakulte múzických umení ako pedagóg v kabinete kresby. Kvetanova tvorba je charakteristická uplatňovaním stratégií manipulácie, transformácie a apropriácie. Popri umeleckej tvorbe je známy aj ako spoluiniciátor založenia Stredoeurópskeho Klobásky, slaninka a kresby inštitútu súčasného – súčasné umenie Andreja umenia CEICA, časopiDúbravského su Dart, festivalu Multiplace a medzinárodnej siete keď ide o expanziu umelcov Billboart Gallery Europe. Jeho a ich činnosti v zahraničí, za diela sú zastúpené v zbierkach ktorú, žiaľ, môže vojna. Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave, Národnej galérie KONCEPTUALIZMUS v Prahe, Štátnej galérie v Ban- VIKTORA FREŠA skej Bystrici a CBK Dordrecht, Viktor Frešo (1974) je koncepHolandsko. tuálny umelec, fotograf, sochár,

maliar, hudobník. Vyštudoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave a Akadémii výtvarných umení v Prahe.


T VO R B A

23. 1. 2016 • 4 /4683/

S túžbou i nádejami (2) Ján Labáth

ZÁPISKY Z CHODENIA V KRUHU

Ž

ivotom prepájam tri storočia. (Za môjho detstva sa totiž ešte po našich dedinách ponevieralo oneskorené devätnáste storočie.) Prežil som druhú svetovú vojnu (neminula ma!), zúčastnil som sa na výstavbe krajiny i zveľaďovaní kultúry a ako planetárna pohroma ma zasiahli deväťdesiate roky. Teraz, keď ma aj manželka opustila, žijem tu smutne, osamelo, na rumoch svojho strateného sveta – ochranca vlastného času. Môj dávny životný sen bol stať sa inžinierom. Čo sa aj uskutočnilo. A iba neskoršie som pochopil, že som sa narodil básnikom. V živote som všeličo zažil, všeličo spoznal. Aj to, že vlastne celý čas chodíme v kruhu. A že sa len forma mení, úroveň, ale nie aj podstata. Napr. za môjho detstva tiež nebolo roboty a ľudia odchádzali do zámoria. Keď krajina ako-tak prebrodila následky prvej svetovej vojny a stáročnej poroby, došlo k druhej svetovej vojne, ktorá všetko zničila. Len s veľkou námahou, útrapami a odriekaním sme sa pozviechali – stali sa polopriemyselnou krajinou. A vtedy prišli deväťdesiate roky, keď sme si všetko zničili. Zase sme na začiatku. Dovoľte mi, aby som celý svoj život, lepšie povedané životnú skúsenosť, vyjadril troma básnickými textami, ktoré prečítam v slede, ako vznikli. (Závery nech si každý sám vyvodí!):

Curriculum vitae A predsa iba chodenie v kruhu Na krokoch ani tak veľmi nezáleží Len škoda topánok ktoré sme zodrali Len škoda viery ktorú nám vzali Škoda očí ktoré kalili Škoda chrbtíc ktoré lámali Na križovatkách s pobláznenými Tabuľami Škoda nádejí Škoda Dôvery Na krokoch ani tak veľmi nezáleží Len škoda nesvárov Škoda zloby Priehľadnej Hry na svätcov či šašov Pred vstupom do zasľúbenej krajiny Ktorú už zaľudňujú Iní A predsa iba chodenie v kruhu Na krokoch už teraz skutočne Nezáleží Len škoda v horúčke prebdených nocí Len škoda vzácnych zásvitov v čase A možno stôp Ktoré sme nezanechali

Starecké bilancovanie Patrím do generácie, ktorej údelom bolo prežiť hrôzy a následky druhej svetovej vojny i revolúcie, a potom sa zúčastniť na výstavbe krajiny, na zveľaďovaní kultúry.

Práca nebola ľahká (ani život nebol ľahký), lebo sa začínalo takmer od ničoho. A i časy boli ťažké, všelijaké! Ale boli sme mladí a mladosť vie byť sama sebe zmyslom i snom a nádejou. Spomínam si na tie chvíle, keď sme sa domnievali, že sme skutočne niečo spravili, že to niekam dotiahneme. A teraz na starosť s trpkosťou spoznávam, že všetko, na čom som robil, buďto stratilo význam, alebo vzalo skazu. Všetko, v čo som veril, vyšlo navnivoč... Ako výnimka mi zostáva len tvorba, vždy určitým spôsobom odstrkovaná a zaznávaná, o osude ktorej rozhodne čas. A to ma utvrdzuje v nádeji, že možno predsa život neprešiel nadarmo.

Memento A zase nové chodenie v kruhu, ale ja už oň nestojím: nemám ani sily, ani vôle, ani času. Ako obyčajne, pamäť sa aj tentoraz spreneverila. Úplne sa zabudlo na samu podstatu – lásku. Ba aj slovo sa ľahostajne v zmätku stráca. Len nepatrné pohnútky zostali... A zostala bolestná predstava studne, bez sochy a s vyvaleným zrubom, pri ceste. Nebáda pozrieť sa do jej zrkadla a skrúšene načúvať hovory predkov – dozvuky zašlého času. Možno aj plakať. (Odvysielané v RTV 2 pred literárnym snemovaním 8. mája 2015.)

28/VI

Z LISTU PRIATEĽOVI

... A

ešte o mojej zbierke Zásvity v čase. V motte sa píše: Literatúra je mo-

jím osudom, a teraz aj osudovým útočiskom. To nie je fráza. Nie sú prázdne slová. Jednej ťažkej bezsennej noci, keď som sa nohami dotýkal dna, akoby odraz vrúcnej prosby, či práve úpenlivého volania o pomoc, vznikla táto báseň:

Polnočná duma Ešte raz vykročiť do jasného rána V údive objaviť priestor v sebe Odvážne vysloviť svoje meno A čakať na ozvenu Ešte raz zasadiť pred domom strom Polievať ho výdatne vlastnou krvou Vo dne v noci bdieť nad jeho rastom A veriť že sa rozospieva zjari Ešte raz rozdúchať pahrebu času Nestrácať nádej

Zbierka, ktorú som potom zostavoval (i zostavil), sa mi stala oporou v ťaživej samote (starobe, chorobe) – žiarivým blikaním pahreby času v jednej z najkrajších a najsľubnejších krajín Európy, obyvatelia ktorej si ju nezaslúžili, a tak im bola vzatá. Je prierezom mojím životom – úprimným svedectvom o mojej túžbe i nádejach a viere v človeka. 2015


S POLOČ NOSŤ

HLAS ĽUDU • OBZORY

NA TÉMU Z TOLERANCIE

Prospieva nám šovinizmus? Vladimír Brňa

P

1

národa robia pri hľadaní alebo dosiahnutí (alebo udržaní) sebaurčenia.1 Nacionalizmus je podľa Kohna politické presvedčenie, ktoré predstavuje základ súdržnosti moderných spoločností.2 John Breuilly (1982) ustanovuje nacionalizmus ako politiku, ktorá preniká z predstavy, že národ existuje a stotožňuje sa s týmto národom.3 Na základe uvedených citátov vidíme, že pod pojmom nacionalizmus sa chápe iba naša identifikácia a príslušnosť k slovenskému národu, k slovenskej menšine, a tým aj podujatia, ktoré organizujeme, usporadúvame z toho dôvodu, aby sme si ochránili našu identitu. Nacionalizmus je teda prítomný všade. Samotná príslušnosť človeka, či vyjadrenie sa k niektorému národu, ho hodnotí ako nacionalistu. Nacionalizmus teda pre nás nie je škodlivý. A čo šovinizmus? Šovinizmus je vyhrotený nacionalizmus, viera v nadradenosť vlastného národa alebo národnosti, hlásanie nacionálnej výlučnosti a roznecovanie nenávisti k iným národom.4

Vyzdvihujeme náš národ nad iné. Neraz počujeme takéto vyhlášky: „Anka moja, len za Srba sa nevydávaj, Slováka si nájdi, my sme ako načim (ako sa patrí).“; „Svine nekultúrne srbské, nemajú kultúru ako my.“ V týchto vetách sa skrýva perfektný prejav nášho šovinizmu. Neprejavuje sa iba v slovách a nadávkach, ale i v našom správaní. Sú medzi nami partie, skupiny kamarátov, ktoré medzi seba neberú Srbov, alebo ak ich aj prijmú, tak sa s nimi rozprávajú iba po slovensky. Radšej si taktiež pozveme do domu majstra Slováka ako niekoho srbskej príslušnosti. Akoby sme takýmto spôsobom nechceli mať s nimi (so Srbmi) do činenia, kontakt, lebo my sme tí usilovnejší a kultúrnejší, jednoducho lepší. Skôr však máme prípady, že Slovák hovorí po srbsky, keď je pri ňom aj niekto, kto slovenskému jazyku rozumie, čiže je to jazykové prispôsobovanie. A sú to ojedinelé prípady, že si ideme k niekomu niečo opraviť, prípadne kúpiť a že to robíme s úmyslom, že je to Slovák, a nie Srb. Faktom je, že oba spomenuté prípady existujú. Preto si kladiem teraz otázku: Čo by bolo, keby sme tak nerozmýšľali? Keby sme považovali nás a tých iných, myslíme týmto na Srbov, ako rovnoprávnych a na tej istej úrovni vývoja? Čo ak by namiesto Srbov tu boli Nemci alebo Maďari? Pozrime sa, čo sa stalo so Slovákmi v Maďarsku. Existuje tam početná slovenská menšina, ktorá podľahla maďarskému nacionalizmu a šovinizmu (málokto nám v tomto bude oponovať), a dnes len málokto z ich potomkov vie čo sa i len pozdraviť po slovensky. Cez históriu by sa dalo nájsť ešte mnoho príkladov splynutia národov s väčšinovým obyvateľstvom. Čím je / bola jazyková alebo aj kultúrna rozdielnosť menšia, tým ľahšie menšiny, malé národy asimilovali s väčšinovým obyvateľstvom. Ochrana nášho jazyka a kultúry, a tým aj vyzdvihovanie atribútov slovenskej menšiny ako niečo najlepšie, je cesta k našej

nesplynuteľnosti s inými, a nie vyzdvihovanie našej povahy. Podľa UNESCO v deklarácii princípov o tolerancii zo 16. novembra 1995 (angl. Declaration of Principles on Tolerance) v článku prvom sa píše o význame tolerancia: Rešpektovanie, akceptovanie a váženie si bohatstva rozdielnosti v našich kultúrach je naša forma a spôsob prejavovania ľudskosti. Je založená na vedomí, otvorenosti, komunikácii a slobode myslenia, svedomí a uistení. Tolerancia je harmónia v rozdielnosti. Nie je to iba morálna povinnosť, je to taktiež politická a právna požiadavka. Tolerancia je cnosť, ktorá umožňuje mier a prispieva k zmene z vojnovej kultúry na kultúru mieru. Tak aj my Slováci si musíme vážiť to, čo máme, tolerovať a prijímať kultúru iných, lebo nás to obohacuje a rozširuje náš pohľad na svet. Akokoľvek sa niektorí z nás budú brániť, či budú bojovať proti zmiešaným manželstvám alebo kamarátstvám, osudu nezabránime. Žijeme v dobe, v ktorej sa spoločnosť a svet rýchlo menia. Práve aj my sme súčasťou týchto zmien, aj keď iba malá časť toho všetkého. Správajúc sa šovinisticky všetci ľudia môžu byť privedení k náhľadu, že náš národ je možné považovať za nacionalistický. Proti vplyvom sa musíme brániť!!! – hovoria niektorí. Avšak kto z nás nemá rád pljeskavicu, burek či sármu? Kto z nás si nevypočuje Đorđa Balaševića, Zvonka Bogdana, a pritom takmer všetci povieme a tvrdíme, aké sú ich pesničky pekné? Keby sme žili v izolacionalizme, že všetko cudzie alebo srbské je zlé a iba naše je dobré, nič z tohto by sme nemali. Vladimír Brňa vyrástol v Kysáči. Po ukončení gymnázia v Báčskom Petrovci nastúpil na štúdium histórie a etickej výchovy v Nitre. Je členom akademického senátu. Vo svojej diplomovej práci sa venuje téme tolerancie. Má záujem pokračovať na doktorandskom štúdiu etiky.

STANFORD ENCYKLOPEDIA OF PHILOSOPHY: Nationalism. Dostupné na internete: http://plato.stanford.edu/entries/nationalism/ [cit. 17/010/2015]. OHN, H. In: HROCH, M. (ed.): Pohledy na národ a nacionalismus. Praha : Slon, 2003, s. 87. 3 NOVÁK, M. (ed.): Úvod do studia politiky. Praha : Slon, 2011, s. 643. 4 http://dai.fmph.uniba.sk/~filit/fvs_/sovinizmus.html[cit. 17/010/2015]. 2

29/VII

ri bežných rozhovoroch v krčme, kostole či iba na besede s babkami na ulici, sú mnohé spoločenské alebo aj miestne témy zabalené, alebo zaváňajú štipkou slovenského nacionalizmu a šovinizmu. Aktívny účastník týchto rozhovor to robí z dôvodu chválenia a vyzdvihovania usilovnosti, dobroty, či skromnosti a tichosti nášho národa, alebo iba preto, aby nadával, akí sú Srbi zlí, nespravodliví, alebo ich nazýva aj okrádačmi, zlodejmi. Práve rozoberajúc takéto témy s mladými, ale aj so staršími členmi rozhovorov, často pripisujeme nacionalizmus srbskému, chorvátskemu alebo aj maďarskému národu. Koľkokrát ste však od niekoho počuli, alebo ste sami povedali: „Toto robia naschvál, len aby uškodili, alebo robili natruc Slovákovi.“; „Maďari, to je taký národ, len po maďarsky, alebo neexistuje inak.“; „Kto za to všetko znáša vinu? Srbi, kto iní?“ Často si ani neuvedomujeme, že práve vyslovením takýchto viet podávame priamo ruku nacionalizmu a šovinizmu. Avšak žijeme v dobe, v ktorej sme svedkami stále častejšieho manželstva medzi Srbmi a Slovákmi. Pritom si asi každý z nás kladie otázku, v ktorom jazyku budú vychovávať svoje vlastné deti. Obkolesuje nás realita, v ktorej mladí za prácou odchádzajú už nie do mesta, ale až do zahraničia, čím vlastne opúšťajú svoju vlasť. Okrem iného môžeme tvrdiť, že klesá počet tých, ktorí sa obávajú toho, že nás je z roka na rok menej. Je možné, že zanikneme alebo splynieme s väčšinovým obyvateľstvom – so Srbmi. Vo vojvodinskej slovenčine situácia je taktiež až alarmujúca. Stále viac a viac sa objavujú srbské slová, a pritom máme problém, lebo nevieme alebo nie sme vstave vysloviť slovenský ekvivalent daného slova. Kladieme si teda otázku, či je nacionalizmus a šovinizmus pre

nás ako menšinu dobrý, prospešný, povzbudivý. Predstavuje nacionalizmus záchranu pre našu menšinu vo Vojvodine? Ak zadefinujeme nacionalizmus podľa Stanfordskej encyklopédie, slovo nacionalizmus sa všeobecne používa na popisovanie dvoch javov: ide o postoj, ktorý členovia národa majú, keď sa starajú o ich národnú identitu, a potom sú to akcie, ktoré členovia


VÝSTAV Y

23. 1. 2016 • 4 /4683/

PAT MORIARITY, ILUSTRÁTOR A KRESLIAR Z AMERICKÉHO SEVEROZÁPADU

Slobodný umelec a profesor komiksu Stevan Lenhart

30/VIII

P

som vytvárať plagáty, letáky a obaly pre hudobné vydavateľstvo Twin/Tone a skupiny, akými boli Curtiss A, Magnolias a Mekons. To boli vlastne moje začiatky v oblasti grafického dizajnu pre hudobnú scénu. V Minneapolise som žil asi 6 rokov, a potom som prijal ponuku pracovať ako grafický redaktor a kresliar vo vydavateľstve Fantagraphics Books v meste Seattle. Bolo to práve v období expanzie tamojšej hudobnej vlny, keď sa Nirvana, Mudhoney a Pearl Jam dožívali veľkej popularity. Spolupracoval som s hudobným časopisom The Rocket, ako aj s vydavateľstvami Estrus, Sub Pop a Vagrant Records… Jestvovali tam mnohé vzájomné vzťahy medzi hudbou a komiksom, lebo obidve tieto scény explodovali v tom istom čase. Postupne som čoraz viac pracoval ako nezávislý umelec, tvoriac napr. detské komiksy pre Nickelodeon, ilustrácie pre hudobné skupiny, festivaly a rôzne časopisy. Roku 1998 som

ata Moriarityho poznajú najmä zasvätenci „podzemného“ komiksu, ale aj fanúšikovia alternatívnej rockovej hudby, lebo tento Američan už tri desaťročia vypracúva ilustrácie na koncertné plagáty a platne rôznych známych a menej známych kapiel. Dnes pôsobí ako umelec v slobodnom povolaní a zároveň prednáša dizajn postáv, kompozíciu príbehu a komiksovú tvorbu ako mimoriadny profesor na Akadémii umenia v Seattle. V Srbsku bol už dvakrát. Vlani v jeseň sa zúčastnil na belehradskom Salóne komiksu a celý mesiac pobudol ako hosťujúci umelec v Pančeve – v tamojšom Kultúrnom stredisku bola usporiadaná výstava jeho prác, pri ktorej sme aj nahrali tento rozhovor... – Ako si sa stal ilustrátorom a aká je súvislosť medzi ilustráciou a hudbou v tvojom prípade? – Začal som sa zaujímať o kresbu a komiks ešte ako dieťa, lebo môj otec Bill Moriarity tiež kreslil komiksy pre jeden námornícky časopis v 50. rokoch minulého storočia. Avšak keď som bol stredoškolákom, na mňa silne zapôsobila punkrocková hudba. Odrástol som v poľnohospodárskej dedine v štáte Iowa a punkrockové skupiny tam neprichádzali často, takže som plánoval presťahovať sa niekde do mesta, kde je viac hudobnej akcie. Tak som roku 1985 prišiel do mesta MinIlustrácia pre hudobnú skupinu neapolis a okamžite začal Endino’s Earthworm sledovať tamojšiu scénu. Chodieval som do klubov a na- sa rozhodol dať výpoveď, doma vštevoval koncerty skupín Repla- v garáži som si upravil umelecké cements, Soul Asylum, Husker Du, štúdio a odvtedy som ani nemal Run Westy Run, Babes In Toyland riadne zamestnanie. – Mimoriadne však prednáatď. Členovia týchto skupín boli hlavne moji rovesníci a zoznámil šaš na vysokej škole. Mohol si som sa s väčšinou z nich. Začal kedysi predpokladať, že sa raz

staneš profesorom komiksu? – Určite nie. Síce nie som si celkom istý, čo profesor komiksu vlastne znamená, ale viem, že študenti ma oslovujú Profesor Moriarity, čo znie ako meno ne-

Pat Moriarity na výstave v Pančeve

gatívnej postavy zo Sherlocka Holmesa, ha-ha… Úprimne povedané, nechcel by som byť riadne zamestnaný ako profesor, lebo viem, že by som vtedy nemal času na umenie. Ak by som mohol robiť, čo chcem, celý čas by som sa venoval umeniu. Keď ma angažovali na miesto mimoriadneho profesora, nevoľky som pristal, lebo som potreboval dodatočný zárobok. Byť slobodným umelcom je nepredvídateľná profesia, pokým vyučovanie prináša pravidelnú výplatu každé dva týždne a je to dobrý pocit mať aspoň nejaký stály zárobok. – Pozorujúc tvoje práce možno uzavrieť, že na teba významne vplýval americký undergroundový komiks zo 60. a 70. rokov dvadsiateho storočia. Bol si inšpirovaný ešte niečím či niekým? – Kým som žil v štáte Iowa,

nemal som príležitosť stretávať sa s undergroundovým komiksom. Hádam jediný komiks takého druhu, na ktorý som vtedy nadišiel, bol The Fabulous Furry Freak Brothers Gilberta Sheltona. Pochopil som, že v tejto oblasti umenia možno vyjadriť duchaplný komentár na javy v spoločnosti. Neskoršie v kníhkupectvách v Minneapolise som si mohol pozrieť vydania ZAP Comix zo 60. rokov, ako aj zbierky prác Roberta Crumba, ktorý ma v tom období významne ovplyvnil. Neskoršie som sa zoznámil s Crumbom a on mi ponúkol, že napíše jeden príbeh na ilustrovanie do môjho prvého komiksového vydania Big Mouth, čo bola veľká príležitosť pre jedného neznámeho autora, akým som ja vtedy bol. Ďalší pre mňa významný umelec je Harvey Pekar a bol som tiež inšpirovaný umením Basila Wolvertona, klasického autora z časopisu Mad Magazine. – O čom bol tvoj komiks Big Mouth? – Big Mouth bol môj komiksový seriál v 90. rokoch a realizoval som 7 či 8 vydaní. Bola to vlastne moja spolupráca s inými autormi. Som veľkým fanúšikom seriálu American Splendor, ktorého autor Harvey Pekar písal príbehy a pre každý príbeh mal iného kresliara. Ja som sa rozhodol pre opačný postup: aby jeden umelec ilustroval príbehy stále iných autorov. Boli to teda moje komiksy o rôznych autobiografických príbehoch iných autorov. – Všeobecne sa dlho považovalo, že komiks nie je umeleckou formou a predstavuje akýsi druh lacnej zábavy... Aká je tvoja skúsenosť s touto problematikou? – Áno, je to obvyklý problém nielen pre autorov komiksu, ale vôbec pre kresliarov. Spoločnosť sa totiž pozerá na kresliarov ako na spodinu umeleckého sveta. Jestvujú teda maliari, sochári, básnici, tanečníci a iní umelci, a potom na samom konci sú kresliari. Myslím si, že v USA je to ešte horšie než v iných krajinách. Ale zdá sa, že veci sa postupne menia. Aspoň v Seattle si ľudia trochu viac vážia komiks, takže jestvuje nádej.

• OBZORY • Príloha Hlasu ľudu pre kultúru, vedu, umenie a literatúru • Rediguje: Michal Ďuga • Prvé číslo OBZOROV vyšlo 28. januára 1984. S finančnou podporou Pokrajinského sekretariátu pre kultúru a verejné informovanie, Nový Sad


Kultúra Nemôžem v sebe poprieť básnika S JUBILANTOM MICHALOM ĎUGOM O TOM, PREČO CIEĽ ČI PRIANIA NESMÚ NIKDY CHÝBAŤ

Oto Filip

P

oznáme sa toľko rokov, že by sa portrét jubilanta prípadne mohol zrodiť aj bez jeho priamej reči. No opis predsa nie je to, čo rozhovor, naznačujúci mnohé, čo by inak zostalo pod pokrievkou. Michal Ďuga, čulý a aktívny dodnes, muž mnohých záľub a zamestnaní, dušou básnik a povolaním novinár, občas prozaik a detský spisovateľ, tiež hudobník a textár, dlhoročný (šéf) redaktor Roviny, no i Nového života, knižných vydaní či Hlasu ľudu, človek stále veriaci v sily tvorivé... A najmä slovu, ktorého špecifickým pánom a sluhom bol a je už celé desaťročia. A keďže sa pri súvahách, akou je táto pri príležitosti jeho šesťdesiatpäťky, patrí vrhnúť pohľad aj na začiatky, bárs tie študijné, zadiktovalo to i prvú otázku: – Prečo práve filozofia ako voľba štúdia? – S filozofiou som sa stretol, a potom aj nadchol, ako som už pri istej príležitosti zdôraznil, až vo štvrtom ročníku gymnázia. Nešlo však o filozofiu ako vyučovací predmet, ale ako vednú disciplínu, ktorá dokáže ľudské indivíduum nielen obohatiť, ale aj zošľachtiť. Útecha z čítania filozofických kníh, predovšetkým z oblasti gréckej filozofie, v prvom rade Platóna, bola pre mňa dovtedy neznáma skúsenosť, ktorá si ma však odrazu úplne podmanila a neskoršie potom tvarovala nielen moje záujmové, ale aj životné smerovanie. A práve to podmienilo, aby som sa rozhodol odísť do Bratislavy s cieľom študovať práve filozofiu. Bolo to v septembri 1969, keď sa na vysokých školách na Slovensku začalo obdobie normalizácie. Mne to veľmi neprekážalo, práve naopak, inšpirovalo ma, aby som sa aj samostatne, a nielen za pomoci učiteľov, čoraz dôkladnejšie prehrýzal do ontologickej podstaty tejto vedeckej disciplíny, kým moja komunikácia s učiteľmi na bratislavskej univerzite, ktorá bola mimoriadne priaznivá, len potvrdila to, že som sa vo svojej voľbe nepomýlil. To zase následne ešte viac posilňovalo moje rozhodnutie vyštudovať práve to vysnívané a chcené. Už aj preto som počas štúdií stále omieľal tú fádnu konštatáciu, že vlastne filozofiu (lásku k múdrosti) študujem z lásky. • KULTÚRA •

– V akej miere táto zostala prítomná v tvorbe, keďže sa nestala povolaním?

– Netreba zabúdať, že som sa počas štúdií zameral na učiteľské štúdium filozofie, takže som bol kvalifikovaný na to, aby mi ona bola aj povolaním. Dokonca celý jeden školský rok som pracoval na gymnáziu v Petrovci. Učiť filozofiu som ale nemal šťastie, lebo ten predmet bol už obsadený, no aspoň som si vyskúšal aj pedagogickú prácu. Vtedy som však bol ešte pomerne mladý a lákali ma dynamickejšie povolania. Práve preto som sa rozhodol uchádzať o miesto novinára v Novosadskom rozhlase, kde som pracoval ďalších päť rokov. Tam som sa z mladšieho spolupracovníka dopracoval k redaktorovi vysielania, ktoré sa vtedy pre priaznivé spoločenské podmienky množili ako huby po daždi, lebo sa rozširoval program vysielaní po slovensky. Mal som česť koncipovať, a potom aj redigovať Literárne súzvuky, pre ktoré som určil aj meno a zvolil ich zvučku. Pritom som však už mal za sebou aj niekoľko vlastných kníh poézie, získal som aj Cenu Nového života a na moje potešenie prijali ma aj do Spolku vojvodinských spisovateľov. Preto, keď ma pozvali z vydavateľstva Tvorba, ktoré bolo v rámci NVTP Obzor, nemohol som ich výzve odolať a začal som odrazu pracovať ako redaktor knižných vydaní. Ako teda vidno, filozofia neustále, aj napriek tomu, že v rôznych formách, vplývala na moje povolanie, hoci som sa nezaoberal výlučne iba ňou. Ale veď to dnes veľmi ani neprekvapuje, veď ide o povolania, ktoré sa navzájom prelínajú a často aj dopĺňajú. Dokonca aj redigovanie mesačnej prílohy

Obzory v týždenníku Hlas ľudu len materializuje tú moju oddanosť vede, umeniu a literatúre. – Približne desať básnických zbierok, zbierka poézie a divadelná hra pre deti. V próze však len jedna zbierka – Osud ľavej nohy – pre dospelých. Čím je poézia lákavá a prečo próza menej zaujímavá? – Chcel by som len ozrejmiť skutočnosť, že som ako autor predovšetkým básnikom, takže preto taký nepomer tých kníh a nejde o to, či je poézia pre mňa viac lákavá a próza menej zaujímavá. Ide len o to, že som sa ako autor chcel vo všetkom tom vyskúšať. Pravdou je však aj to, že sa poézia predovšetkým spája s obdobím mladosti, kým próza je viac príznačná pre obdobie dospelosti, či staroby. U mňa nejde o taký prípad. V posledných rokoch, aj napriek všetkému, ešte vždy píšem poéziu, hoci aj naďalej veľmi sporadicky, ale predsa píšem. Možno len preto, že nemôžem v sebe poprieť básnika, lebo stále cítim, že ním som, že tak žijem, a tak pretrvávam v tomto dnešnom neuchopiteľnom svete. Ale aj preto, že som presvedčený, že som ešte stále nepovedal, čiže nenapísal práve to, s čím chcem oboznámiť svet, nielen svet konzumentov, ale aj literárny svet. – Rozhlas, Rovina, Pionieri, Nový život, Hlas ľudu, knižné vydania... Stručne, ktoré z toho čo dalo? Alebo aj tak: čo bolo najnáročnejšie? – Všetko tu napočítané bolo pre mňa opravdivou výzvou, oblasťou, kde som sa chcel dokázať, čiže potvrdiť, či to dokážem robiť, a zároveň aj oboznámiť iných, ako to viem robiť. Je pravda, že som pritom veľa toho musel dať, predovšetkým ide o úsilie a veľa času, ale zároveň som aj mnoho toho získal – veľké množstvo nových poznatkov, veľa chvíľ radosti a spokojnosti z toho vykonaného a predovšetkým ohromný počet nových kontaktov. Ak by sme však samotnú náročnosť kvalifikovali ako prácu, ktorá si vyžaduje veľké úsilie a je, keď ide o obsah, pomerne ťažká, tak by som ako tú najnáročnejšiu označil práve prácu v týždenníku Hlas ľudu, lebo má najviac čitateľov. No netreba zabúdať, že aj ostatné vydania, pre svoju špecifickosť a presné cieľové, a pritom aj odborné

zameranie, vlastnia veľký stupeň náročnosti a zodpovednosti. – Hudba je stálicou v uplynulých desaťročiach: od aktívneho hrania po písanie textov piesní. Je tu stále chuť zobrať dakedy gitaru do rúk? – Často si spomeniem na tie dávne časy, pretože boli krásne a my sme vtedy boli takí mladí, že je to až neuveriteľné. Ide o obdobie rokov 1965 – 1969. Začalo sa to v spolupráci s mládežníckou organizáciou v Kulpíne, kde sme urobili tie prvé kroky, a potom sme pokračovali ako gymnaziálna skupina, kde sme hrávali predovšetkým na pobavenie nás žiakov. Odchodom na štúdiá sa to skončilo. Od hudby som sa však nikdy nedokázal odpútať, som jej veľkým milovníkom, ale teraz už predovšetkým ako poslucháč, čiže konzument. Hudba vie nadchnúť, podnietiť, rozveseliť a prekonať všetky hraničné a kľúčové situácie. Práve preto som mal taký blízky vzťah k hudbe. Dokonca bol som aj autorom piesňových textov pre svojich kamarátov skladateľov a jednoducho si bez nej neviem život ani len predstaviť. – Povolaní a záujmov bolo a je dosť. Zostalo miesto aj na akési koníčky? – Všetky tieto povolania boli vlastne tesne späté s veľkým počtom záujmov. Ešte vždy sa navzájom podnecujú a podmieňujú, takže niekde tam treba hľadať aj tie koníčky. Či už ide o dotvorenie vlastnej knižnice, či kolekcie hudobných platní a iných hudobných záznamov, ale aj o permanentné vzdelávanie a spoznávanie nových technických vymožeností, ktorými sa vyznačuje dnešný život človeka. – Priania na tento rok: možno celkové, alebo profesijné, či osobné... – Priania vždy jestvujú, ale často je ich realizácia obyčajným sklamaním. Ťažko sa prežívajú tie chvíle, keď človek cíti, že ešte môže a aj chce niečo dať, a jednoducho, pritom má aj ten ďalší dojem, že už s ním nepočítajú, že je už temer zbytočný a nepotrebný. Vtedy sa skutočne ťažko sníva, ale čo sa dá robiť, aj to je život, ale treba byť nadostač silný a znovu prekonávať všetky prekážky ako na samotnom začiatku. Cieľ a priania nesmú nikdy chýbať, bez nich život jednoducho stráca zmysel.

4 /4683/ 23. 1. 2016

31


Kultúra VELIKIĆOVI DRUHÝKRÁT NIN-OVA CENA. Nositeľom prestížnej NIN-ovej ceny za najlepší román v srbskom jazyku v roku 2015 sa stal Dragan Velikić, ktorý ju získal za román Islednik (Vyšetrovateľ) vo vydaní belehradskej Laguny. Toto v pondelok 18. januára napoludnie rozhodla päťčlenná renomovaná porota v zložení: Božo Koprivica (predseda), Mihajlo Pantić, Jasmina Vrbavcová, Tamara Krstićová a Zoran Paunović (členovia). V najužšom výbere bolo šesť spisovateľov a po dôkladnom rokovaní laureátovi sa dostali tri hlasy, po jeden Svetislavovi Basarovi za román Anjel atentát a Ljubici Arsićovej za román Rajská brána. Odmenenému Velikićovi sa za tento román už vlani dostali dve úctyhodné literárne uznania: Kočićevo pero a Vitalova cena. Treba zdôrazniť, že tohtoročné udelenie NIN-ovej ceny podporilo Ministerstvo kultúry a informovania Republiky Srbsko, finančne aj štátny verejný podnik Pošty Srbska a laureátovi cena bude udelená v pondelok 25. januára v Mestskej radnici Belehrad. Dragan Velikić NIN-ovu cenu dostal aj v roku 2007 za román Ruské okno, ktorý následne do slovenčiny preložil Karol Chmel, ako aj niektoré jeho ďalšie romány. Na snímke Ljiljany Crnićovej: Autor M. Prebudila (sprava) s laureátom D. Velikićom. M. P.

V KOLEKTÍVE KREATÍVNYCH AMATÉROV V KOVAČICI

Zaujímavá expozícia fotografií Anička Chalupová

D

ruhú polovicu januára 2016 v Kovačici poznačila náročná a zaujímavá výstava fotografií Putovanja tri objektiva autorov Tomislava Peterneka, Gorana Kukića a Igora Mandića, ktorú usporiadala mimovládna organizácia Kreatívne centrum pre cestovný ruch, umenie a kultúru v Kovačici. Výstava unikátnych fotografií týchto troch eminentných fotografov bola nainštalovaná a slávnostne otvorená v pondelok 18. januára v priestore KOlektívu Na výstavu návštevnikov pozývala aj táto KReatívnych AMaté- vkusne upravená upútavka rov v Kovačici, kde sa v mene organizátora auto- kultúrne ožili aj malé prostredia rom a návštevníkom prihovo- v Srbsku. Prvým „objektívom“ rila Anna Žolnajová-Barcová. je Tomislav Peternek, doyen Zámerom tejto výstavy, ktorá umeleckej a novinárskej fotoobsahuje 60 fotografických grafie, druhý je Goran Kukić, člen záberov z rôznych období ži- Združenia výtvarných umelcov vota a práce autorov, je, aby úžitkového umenia a návrhárov cez výstavu, rozhovory a kama- Srbska (ULUPUDS), a umelec, rátenie s milovníkmi fotografie ktorý má za sebou už sedem

32

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Fotografia Majiteľ tiav Matmata vznikla v roku 2008

Návštevníkov rovnako zaujali fotografie všetkých troch autorov

samostatných výstav a niekoľko medzinárodných ocenení. Igor Mandić, tretí „objektív“, je tiež členom ULUPUDS a nositeľom dvoch vysokých ocenení za inovácie vo fotografii.

Milovníkom fotografie táto výstava, ktorá sa nachádza na prvom poschodí v budove Domu kultúry 3. októbra v Kovačici, bude sprístupnená do 26. januára. • KULTÚRA •


STARÁ PAZOVA

V ústrety výročiu divadla Anna Lešťanová

V

dávnom roku 1903 v krčme u Martina Kiršnera v Starej Pazove bola na Hromnice prvá zábava v slovenskej reči s divadelnou hrou Testiná do domu – spokojnosť von z domu. Na 113. výročie prvého divadelného predstavenia sa v týchto dňoch usilovne pripravujú členovia staropazovského SKUS hrdinu Janka Čmelíka a viac o náplni tohtoročného programu sme sa dozvedeli od Zdenka Kožíka, podpredsedu spolku. – Na tento deň sme si naplánovali usporiadať večierok, na ktorom si skrátka povieme o dejinách tohto nášho úspešného divadelného života. Herci SD VHV Stará Pazova práve v tento deň pred obecenstvom v Klube VHV budú mať skúšku najnovšieho predstavenia Maratónci bežia čestné kolo,

jedno divadelné predstavenie. Program bude poprelínaný hudobnými a poetickými číslami, – povedal o. i. Kožík a doložil, že po utorkovom programe na Hromnice už na nadchádzajúci víkend členovia divadelnej sekcie ZŠ hrdinu Janka Čmelíka zahrajú muzikál Annie. Podľa slov podpredsedu Kožíka celý február v spolku bude v znamení 113. výročia prvého divadelného predstavenia. Ani tohto roku nevystane tradičná Zuzanská zábava a toho posledného februárového V príprave programu sa podieľajú Zdenko dňa na programe je premiéra divadelného Kožík, podpredseda spolku (zľava), ale i predstavenia Maratónci bežia čestné kolo v Miroslav Kožík, predseda SD VHV Stará Pazova, réžii Alexandra Baka. obaja vynikajúci herci a režiséri

ktoré toho času chystajú. Touto verejnou skúškou milovníkom divadla a všetkým prítomným sa ukáže, ako vlastne vzniká

V PIVNICI

Vydarený večer humoru Maja Kubincová

V

nedeľu 17. januára Ochotnícke divadlo Janka Čemana v Pivnici usporiadalo svojrázny divadelný večer humoru Chi-chi, cha-cha 2. Názov večierka nebol náhodný, lebo pred 19

prostredí. Pre divákov pripravili viac druhov humoru: taký obyčajný každodenný dedinský humor, rodinný, ale aj „vážnejší“. Do humorných scénok sa dostali rôzne životné situácie, na ktorých sa obecenstvo schuti zasmialo a počas celého programu protagonistov

A teraz vo veselej nálade ešte spoločne pred fotoobjektív

rokmi v Pivnici bol podobný program Chi-chi, cha-cha 1. V tom niekdajšom účinkovali iba Pivničania, kým tento nedeľňajší spoločnými silami prichystali divadelníci z Kysáča, Kovačice, Padiny a, pravdaže, hostitelia Pivničania. Program bol utvorený zo skečov a na javisku sa striedali účastníci zo spomenutých • KULTÚRA •

odmeňovalo potleskom. Napríklad boli tu situácie z krčmy, keď sa chlapi navzájom vystatovali tým, koľko ich synovia zarábajú, tiež o tom, ako matka vedie deti po prvýkrát do škôlky, ako si dedinská pani objednala fitnes trénera z Nového Sadu... Početné obecenstvo malo radosť z tohto veselého programu.

JANUÁROVÝ VZLET píše o talentovaných a úspešných mladých ľuďoch z Padiny, Petrovca, Kysáča, Boľoviec a z Lalite, tiež si možno prečítať anketu s našimi študentmi v Srbsku a na Slovensku, články o výtvarnom tábore Makovička a podujatí Trash Fashion, ako aj cestopisy z Brna a fínskeho jazera Kintulampi. Nechýbajú aktuality z oblasti informačných technológií a počítačových videohier (Don’t Starve: Shipwrecked), hudobné riporty a portréty (Koncert roka, Jasmine Thompsonová, Disciplina kičme, Sleater-Kinney), filmové recenzie (Osem hrozných, Ničije dete). Literárno-výtvarná príloha Rozlety obsahuje nové verše a ilustrácie mladých autorov, výber zo súčasnej slovenskej poézie (Boris Mihalkovič) a dve recenzie (o knihe Rozhovory Zuzany Čížikovej a komiksoch na tému tvorby H. P. Lovecrafta). A ešte: rubrika Vaša tvorba, krížovka, humor, horoskop, dva komiksy a iné zaujímavosti. Na titulnej strane je Jarmila Benková, žiačka strednej zdravotníckej školy a fotomodelka z Báčskeho Petrovca. Čítajte Vzlet! S. L.

4 /4683/ 23. 1. 2016

33


Kultúra STRETNUTIA: ALENA KLÁTIKOVÁ, AKADÉMIA UMENÍ, NOVÝ SAD

Medzinárodné ocenenie Oto Filip

V

zhone všedných dní viaceré udalosti vôkol nás uplynú akosi nebadane, hoci by si zaslúžili aspoň štipku širšej odbornej alebo spoločenskej pozornosti. Keby chcela, mohla by to potvrdiť aj master študentka novosadskej Akadémie umení Alena Klátiková, ktorá v druhej polovici vlaňajška zažila nevšedný umelecký dosah a úspech. – O čo vlastne ide? – Na renomovanej medzinárodnej súťaži v Nemecku som získala špecifické ocenenie za litografiu. Ide o cenu, ktorá nesie meno Aloisa Senefeldera (1771

Praha – 1834 Mníchov), vynálezcu litografie, právnika, herca a dramatika, ktorá sa udeľuje každé tri roky približne štyridsať rokov. Obsadila som tretiu pozíciu,

spolu s ďalším autorom z Holandska. V záverečnej časti súťaže nás účinkovalo približne dvadsať z r ô z ny c h krajín. Štyria Jedna z prác Aleny Klátikovej na výstave sme získali Korene na malom formáte v Novom Sade ceny, ktoré nám odovzdali v prvej dekáde júci sa transformáciou, čiže prenánovembra v Nemecku, v Offen- šaním nejakých našich individuálnych vlastností na objekt, ktorý bachu. – Aký bol námet práce? Ab- nie je živý. Prezentujem kaktusy alebo nejaké formy, podobajúce straktný alebo iný? – Tematika bola abstraktná, no sa hlavám, a tým spôsobom premala som svoj koncept zaobera- nášam čosi svoje na čosi neživé.

OPÝTALI SME SA ZA VÁS: PhDr. ROBERT POLLÁK, RIADITEĽ VÝCHODOSLOVENSKÉHO MÚZEA V KOŠICIACH

Spoločný úspech O. Filip Netreba k tomu veľa slov, keďže nedávno ukončenú výstavu o Albrechtovi Dürerovi bolo v prvom rade treba vidieť a zažiť v našich galériách, najprv v Belehrade, a potom aj v Novom Sade. No však neznamená, že riaditeľa Východoslovenského múzea v Košiciach Dr. Roberta Polláka nebolo treba osloviť otázkou: – Ako celkovo hodnotíte viac mesiacov trvajúce hosťovanie Východoslovenského múzea v Srbsku so svojou známou expozíciou? – Hosťovanie našej výstavy Albrecht Dürer a jeho súčasníci. Triumfálny sprievod cisára Maximiliána I. v Srbsku hodnotím pozitívne a isto nie som sám, keďže, ako som sa dozvedel, naša výstava bola zaradená medzi päť najlepších výstav v Srbsku za rok 2015. Je to spoločný úspech, za ktorým sa skrýva spoločné úsilie a práca všetkých zainteresovaných strán. Je to výsledok a pokračovanie vzájomných kontaktov medzi Východoslo-

34

www.hl.rs

PhDr. Robert Pollák

venským múzeom v Košiciach a Múzeom mesta Belehrad, ku ktorým sa pridal nový potenciálny partner – Galéria Matice srbskej v Novom Sade. Musím v prvom rade vyjadriť uznanie kolegom z oboch partnerských inštitúcií, s akým nasadením a elánom sa zhostili organizácie výstavy. Mediálnu prezentáciu výstavy a rôzne sprievodné podujatia a aktivity zvládli bravúrne, pričom môžu a isto aj budú inšpiratívne pôsobiť aj na nás pri realizácii našich výstav. Musím taktiež vyjadriť rešpekt pred

Informačno-politický týždenník

kultivovaným belehradským i novosadským publikom, ktoré v takom hojnom počte navštívilo našu výstavu. Na naše pomery nevídaná návštevnosť isto nebola spôsobená len veľkosťou Belehradu ako hlavného mesta, či významom Nového Sadu ako metropoly Vojvodiny, ale aj živým záujmom srbskej verejnosti o kultúru. Zároveň sa na tomto mieste musím poďakovať aj týždenníku vojvodinských Slovákov Hlas ľudu za veľký priestor, ktorý venoval nielen propagácii výstavy, ale aj činnosti nášho múzea. Toto sú faktory tvoriace potenciál ďalšieho pokračovania úspešnej spolupráce, ktorú sme „inštitucionalizovali“ podpisom memoranda o spolupráci medzi Východoslovenským múzeom v Košiciach a Múzeom mesta Belehrad 4. septembra 2015 v Belehrade. Memorandum vytvára predpoklad synchronizácie spolupráce aj na väčších projektoch zahrňujúcich aj ďalších partnerov. Rovnako uvažujeme aj o ďalšej spolupráci s Galériou Matice srbskej.

KRÁTKE SPRÁVY

Padina

Zasadalo združenie Smäd. Insitní maliari, členovia združenia Smäd v Padine na schôdzi 16. januára analyzovali svoju činnosť v minulom roku. Schválili i finančnú správu, podľa ktorej sa vlani pozitívne pracovalo a zároveň uviedli nový členský poplatok. V tomto roku si naplánovali ďalšie výstavy. Na Májovom stretnutí maliarov sa zúčastnia iba traja najstarší maliari insity – Ján Husárik, Ján Bačúr a Michal Povolný, kým koncom leta v rámci Padinských dní kultúry plánujú usporiadať druhú výstavu, kde sa so svojou tvorbou predstavia všetci členovia združenia. Rozprávali sa aj o výstavách za chotárom. Členmi združenia Smäd sú: Ján Husárik (predseda), Ján Bačúr, Michal Povolný, Janko Širka-Šnajco, Ján Šimek, Pavel Petráš (majiteľ Etno domu), Anna Kňazovicová (čestná členka), Nataša Mijailovićová-Kucejová (koordinátorka pre EÚ) a Dušan Kereš (tajomník). Združenie maliarov Smäd je pomerne mladé, založené roku 2010, ale maliari navzájom spolupracujú od roku 1981, teda už takmer 35 rokov. J. Š-ka • KULTÚRA •


V ERDEVÍKU

Uctievajú si diela predchodcov Danuška Berédiová

A

j tohto roku si ochotníci Slovenského kultúrno-osvetového spolku pripomenuli výročie jeho založenia. V nedeľu 17. januára k 109. výročiu usporiadali slávnostné zasadnutie, ktoré viedol predseda Ondrej Berédi a prítomní si mohli pozrieť i zachovanú zápisnicu zo zakla- Súvaha, plány a ochota spolkárov zveľaďovať dajúceho valného zhro- kultúrny život v dedine maždenia Slovenského čítacieho spolku v Erdevíku z roku aby sa vypestovala nová generácia 1907. Na zasadnutí odznela súvaha hercov. Prvá aktivita SKOS v tomto roku roku 2015 a hovorilo sa aj o plánoch bude tradičný v poradí 55. Rybací bál, v tomto roku. Medzi najdôležitejšie ktorý sa uskutoční 6. februára. Založenie Slovenského čítacieho plány určite patrí práca s deťmi, konkrétne nacvičenie detského divadla, spolku (SČS) 17. januára 1907 Erde-

víčania považujú za veľmi významnú udalosť. Každoročne si na túto udalosť spomínajú a ďakujú zakladajúcim členom a nadšencom, ktorých mená si s hlbokou úctou vážia tak súčasníci a budú si vážiť i budúce generácie

pokračovateľov v ich začatom diele. Na zakladajúcom valnom zhromaždení SČS za prvého predsedu bol zvolený Ďuro Mrva a spolok dostal miestnosti v cirkevnom dome Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Erdevíku. V roku 1931 prezident Československej republiky Tomáš G. Masaryk venoval spolku 10 000 Kčs na kultúrnu činnosť a vtedy spolok kúpil dom na rohu Masarykovej a Hlavnej ulice, kde sídli i dnes. Slovenský kultúrno-osvetový spolok v Erdevíku vznikol po zániku MOMS roku 1948. Vždy boli aktívne divadelná, tanečná a spevácka sekcia. Teraz je to trochu inak. Čoraz väčší počet členov spolku odchádza za prácou na Slovensko, a tým je i menší počet ochotníkov, od ktorých závisí budúcnosť spolku. Momentálne je najaktívnejšia tanečná sekcia a v nej detská a staršia zmiešaná skupina. Na tomto slávnostnom zasadnutí predseda SKOS s pohárom erdevíckeho vína zaželal spolku ešte 109 rokov existencie a členom ešte veľa úspechov do budúcna. Na oslave nechýbala ani narodeninová torta.

K VÝROČIU SMRTI SPISOVATEĽA

Vravný básnik Juraj Tušiak Jaroslav Čiep

V

polovici januára pred tridsiatimi rokmi do rodnej petrovskej zeme uložili básnika, prozaika, autora pre deti, prekladateľa, redaktora a učiteľa Juraja Tušiaka. Literárny kritik Samuel Boldocký kedysi napísal, že pre Juraja Tušiaka január bol osudovým. Totiž narodil sa v januári v Báčskom Petrovci (26. 1.) roku 1935 a umrel v januári (17. 1.) roku 1986 na Irižskom Venci. J. Tušiak po skončení základnej školy a gymnázia v rodisku študoval srbský jazyk a literatúru na Vyššej pedagogickej škole v Novom Sade. Určitý čas učil v základných školách, potom sa venoval novinárskej a redaktorskej práci. V roku 1953 – 1954 bol novinárom v Hlase ľudu v Báčskom Petrovci, potom v rokoch 1956 až 1963 bol učiteľom v školách v Čelareve, Báčskom Petrovci a v Maglići. Po roku 1963 sa zase vrátil k práci redaktora novín Hlas ľudu, mládežníckeho časopisu Vzlet, literárneho periodika Nový život a súčasne od roku 1963 i detského časopisu Naši pionieri, resp. Pionieri, kde určitý čas bol hlavným redaktorom. • KULTÚRA •

Ako spisovateľ J. Tušiak sa venoval literárnej tvorbe pre dospelých a svoje učiteľské postrehy

huje i cyklus Sedem vravení, ktorý rozprávky (1981) a Čarodejný zvonodborná verejnosť označila za ček (1986). Za života mu vyšiel i vývynikajúci a najviac zarezonoval ber z tvorby pre deti Zelený zajko i u čitateľov. Jeho zbierka štyroch (1985) a početné básne a krátke poviedok Krčma (1973) patrí me- prózy uverejnil i v antológiách dzi prvé ráznejšie odklony od tra- pre deti, učebniciach a čítankách. dičného realistického rozprávania Okrem pôvodnej tvorbe J. Tušiak v tunajšej slovenskej próze. sa venoval i prekladom zo srboPrevažnú časť jeho literárnej chorvátčiny, slovinčiny, rusínčiny, tvorivosti možno nájsť i v poe- češtiny a slovenčiny. tických knihách určených de - Juraj Tušiak ťom: Za priehršť radosti (1959), Jednoduché slová (1969), Ot- Na mojich dlaniach rovina čina (1982) a v leží v očiach mi kvitne čistec zbierkach po- vo vlasoch čížiky hniezda vijú. viedok, rozprá- Mať ma porodili na medzi vok a krátkych kde kvitnú vlčie maky próz O bielom preto mám takú červenú krv. jeleňovi (1961), Odrástol som s dreveným koníkom. M a x i m i l i á n Nie dlho som sa mládenčil v meste (1971), lebo mi mater rýchle zostarli Muška Svetluška a dom nemôže bez ženskej ruky. a hračky (1972), Láska prišla potom. P o s t a v í m s i Sen večný ako tie vetriská na rovine. kaštieľ vežičkový A keď ma pochovajú k ohrade na starom cintoríne (1973), Štvrtác- ešte vyrastiem nad hrob v podobe mladej lipy ka jar (1975), Cir- a budem, vtáčatko malé, spievať kus Pikolo a iné spievať... (1978), Kráľovské

Vravenie prvé

Portrét Juraja Tušiaka stvárnil roku 2015 akademický maliar Pavel Pop

so žiakmi preniesol i do svojich literárnych prác pre deti. Tlačou vydal dve básnické zbierky Maliny v januári (1962) a Modrá báseň (1977). Druhá zbierka básní obsa-

4 /4683/ 23. 1. 2016

35


Kultúra  RECENZIE

Je umenie krokom do tmy? Bratislavy. Rozhovor s nimi viedla Novosadčanka Kristína Kováčová. Presvedčení sme, že osloví nielen ženskú časť čitateľskej populácie, že dokonca niekoho prinúti zamyslieť sa nad niektorými ich konštatáciami. Napríklad, že „sa starnúce ženy stávajú neviditeľné pre svoje okolie“, že „akýkoľvek druh umenia je krokom do tmy“... Pulzovanie literatúry pocítite vďaka ukážkam z tvorby Martina Prebudilu, Anety Lomenovej, nobelovca Patricka Modiana, ale i spomenutých spisovateliek z chatu – V. Goldsworthyovej a J. Juráňovej. Zverejnené práce M. Prebudilu a A. Lomenovej boli predtým ocenené, a Nový život,

ktorý spolu s vami listujeme, gratuluje k významným oceneniam i našim popredným kultúrnym dejateľom Dr. Michalovi Harpáňovi a Viere Benkovej. Z pera laureáta M. Harpáňa si tu nájdete spomienkovú esej Moje Slovensko a z tvorby V. Benkovej jej príspevok z 59. literárneho snemovania Vpratať sa do reality, ktorú žijeme. Práve v týchto dňoch sme od šéfredaktorky Nového života dostali výzvu v ústrety jubilejnému 60. literárnemu snemovaniu, a to minuloročné nám pripomenie i text Vladimíry Dorčovej-Valtnerovej Zastúpenosť poézie v týždenníku Hlas ľudu. Odporúčame neprehliadnuť i ďalšie texty v pravidelných rubrikách (autori Michal Babiak, Jarmila Hodoličová, Hana Košková, Vladimír Valentík), upozorňujeme na novú rubriku Dozvuky živej minulosti, v ktorej sa budú uverejňovať staré a verejnosti neznáme texty z našej kultúrnej minulosti (otvára ju Eržika Mičátková) a ešte dokladáme, že číslo je ilustrované reprodukciami prác z 13. bienále slovenských výtvarníkov v Srbsku.

dobrodružstvom ducha. Takým, kde za každou zákrutou na čitateľa číha nové prekvapenie. Aj týmto vydaním, zdolaním mimoriadne kvalitne, HL PRINT opäť ukázal, prečo si tak úspešne a rýchlo razí cesty vpred v ostrej konkurencii kníhtlačiarov. U nás vychádza približne tucet denníkov a jasné je, že nie všetci ich čitatelia sú milovníkmi Večernjih novosti. No tí, ktorých napríklad zaujíma, kto bol prvý Číňan v Belehrade, alebo prečo sa herec Tanasije Uzunović napriek deviatim domom, zdedeným od starého otca, sťahoval viac než tridsaťkrát, prípadne

kedy Terazije boli barinou a terajšie trhovisko Zeleni venac cintorínom, nemajú iné východisko, než začítať sa do vyše dvestostranovej knihy a kochať sa v jej fotografiách, ktoré sú takmer na každej strane. Žurnalista a spisovateľ Zoran Lj. Nikolić (1967), pracujúci necelé dve desaťročia v denníku Večernje novosti (od roku 1997), aj týmto vydaním ukázal, ktorá tematika mu je veľmi blízka. Prvým výskumným dielom, kde bol spoluautorom s Dr. Vidojem Golubovićom, mu bol Belehrad pod Belehradom (2002). O tri roky neskoršie zverejnil Masonské symboly v Belehrade, v roku 2010 s Mirkom Radonjićom sa podpisuje pod ďalšiu monografiu menom Tajomstvá Nového Belehradu. Tieto jeho diela, ako aj zbierka poézie Dekáda, či román Mesto tajomstiev spravidla mali viac vydaní. To zrejme bude prípad aj s jeho najnovšou publikáciou, ktorá vyšla v náklade 3 500 výtlačkov. Lebo je kvalita najlepším odrazovým mostíkom do nových dní. A BG priče (BG príbehy) ju jasne majú.

(Nový život, Mesačník pre literatúru a kultúru, roč. 67, 2015, č. 11 – 12, 64 s.) Anna Francistyová

D

ostalo sa nám do rúk aj posledné minuloročné dvojčíslo časopisu Nový život. Je to už šieste dvojčíslo (aj keď sa stále volá mesačník), ktoré na cestu k čitateľom vyprevadila nová šéfredaktorka Zdenka Valentová-Belićová. Aj v tomto čísle cítiť jej vplyv a dozor. V tom pozitívnom smere, pravdaže. Na viac ako 60 stranách znovu nachádzame kvalitné čítanie pre každého záujemcu, a ak ste toto dvojčíslo ešte nemali v rukách, vrelo vám ho odporúčame. Úvodníková esej Byť dobrý bývalého šéfredaktora Nového života Adama Svetlíka je priam denne aktuálna, lebo pri úvahe o postoji človeka pri nárazoch zla pripomína čitateľovi „súčasný dramatický konflikt medzi západnou, kresťanskou kultúrou a vzrastajúcim islamským radikalizmom a fanatizmom“, ale

pozastavuje sa i pri správaní sa ľudí v konfliktných situáciách, keď „väčšina ľudí svojou činnosťou, respektíve nečinnosťou vo veľkej miere vlastne i umožňuje zrod a dočasnú prevahu Zla spôsobujúceho zločiny a krivdy“. V tejto silnej úvahe zápasy so zlom analyzuje i v niektorých dielach slovenskej literatúry. Vzácnym klenotom tohto Nového života je chat o kladoch a záporoch dvojakej jazykovej identity. Ďalší skvelý text, po ktorom siahnete aj viackrát, a to vďaka rozhovoru „na diaľku“ Vesny Goldsworthyovej (dvojdomá srbská a anglická spisovateľka žijúca v Londýne) a slovenskej spisovateľky Jany Juráňovej z

PRÍBEHY NIELEN BELEHRADSKÉ

Putovanie v čase Oto Filip

D

enníky spravidla žijú ten jediný deň, keď uzrú svetlo sveta. Nie však všetky obsahy rýchlo miznú v labyrintoch zabudnutia. O istú nadčasovosť pričiňujú sa najmä ich beletristické útvary, hlavne reportáž, novinárska poviedka či esej, ktorých hlavnými hrdinami sú ľudia nezvyčajní, či skutky neobvyklé. A je dobre, keď sa slovo denníkové pretaví do slova knižného. Práve to je prípad so zaujímavou zbierkou novinárskych textov a žánrov publicistu Zorana Lj. Nikolića, ktoré sa z denníka Večernje novosti, kde vychádzali v rámci prílohy Belehradské rozprávky (v rokoch 2013 – 2015), ocitli v rovnomennej knihe. Čítanie vhodné pre každého, tak Belehradčana, no

36

www.hl.rs

i toho, kto chce lepšie pochopiť sluch a duch metropoly, toľkokrát v minulosti ničenej a menenej a vždy sa zviechajúcej sťa fénix z popola. Ťažko povedať, čo je na tomto pútavom vydaní krajšie. Obsah, začínajúci mimočasovými príbehmi, pokračujúci rozprávkami z nezabudnuteľného mesta a pečaťami minulosti a končiaci šarmom metropoly, alebo forma poznačená trochu neobvyklým formátom, ako aj špecifickými sépiovými farbami, lavírujúcimi medzi tmavočervenými a hnedými, naznačujúcimi, že to putovanie jedným veľkomestom, no aj v čase a časom, je vlastne

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •


RECENZIA

Tajovský na trojako Marko Stojanović

D

ivadelná hra Sľuby na tri spôsoby v réžii Matúša Oľhu, Dany Turanskej a Jany Ovšonkovej je skvelou ukážkou možností realizácie predstavenia, ktoré ponúka text Jozefa Gregora Tajovského z roku 1898. Študenti Akadémie umení v Banskej Bystrici ju zahrali aj vlani v novembri v Novom Sade na Festivale študentského divadla. Prvý režijný prístup divákovi ponúka inscenovanie hry, ktorý by sme mohli nazvať klasickým. Ide o drámu, v ktorej sú Anička a Miško do seba zaľúbení, ale svoju lásku utajili pred Aničkinou matkou Zuzanou a Miškovými rodičmi.

Ich šťastie dodatočne komplikuje skutočnosť, že mladý Miško čoskoro bude musieť ísť na vojnu. Po dlhých úvahách a hádkach sa mladý pár napokon rozhodne prezradiť svoje tajomstvo aj Aničkinej matke, aj Miškovým rodičom, ktorí im nakoniec povolenie na sobáš dajú. Šťastiu mladého páru pomôže aj fakt, že Miška oslobodia od vojenčiny. V úlohe Aničky vynikla mladá a perspektívna herečka Patrícia Šimková, ktorej dôstojne sekunduje presvedčivým výkonom Ondrej Matej v úlohe Miška. Po psychologickom realizme Tajovského sa herci pokúsia predstaviť spôsob, ako takéto divadelné hry realizovali ochotnícki herci na

KRÁTKE SPRÁVY

Nový Sad

Dve nové knihy VAVU. Na sklonku minulého roku Vojvodinská akadémia vied a umení (VAVU) a Nadácia akademika Bogumila Hrabaka vydali v Edícii Doktorské dizertácie dve nové knihy. Ako 12. zväzok vyšla tam (po slovensky) kniha Podoby intertextuality v tvorbe Víťazoslava Hronca (s. 210) od Maríny Šimákovej Spevákovej a ako 13. zväzok Múzeum Tomu Rosandića v Belehrade (Muzej Tome Rosandića u Beogradu, s. 208) od Milje M. Smijovićovej. Marína Šimáková Speváková svoju doktorskú dizertáciu obhájila 17. septembra 2014 na Oddelení slovakistiky Filozofickej fakulty v Novom Sade. Jej dizertácia je prvou knihou, ktorá vo VAVU vyšla po slovensky. Jediný Slovák, ktorý je (od 22. júla 2010) členom (čestným) tejto akadémie, je matematik prof. Dr. Ratko Mesiar (nar. 26. augusta 1951 v Bratislave), riadny profesor Technologickej univerzity a riaditeľ Departmentu pre matematiku v Bratislave. V. H.

CHÝRNIK

BÁČSKY PETROVEC. V sobotu 23. januára o 20. hodine ako hostia Divadla VHV Petrovec na javisku Slovenského vojvodinského divadla vystúpia divadelníci z Kovačice s predstavením Tri letušky v Paríži Marca Commoletiho v réžii Danky Tomanovej. Predstavenie vzniklo v produkcii Kokram a Divadla VHV scény v Kovačici. J. Č-p • KULTÚRA •

prelome 19. a 20. storočia, keď toto dielo autor napísal. V tzv. insitnom divadle sa publikum pobaví na „neúspechoch“ hercov a snahe „šepkárky“, ktorá sa celý čas snaží pomôcť synovi v hlavnej úlohe. Urazenú dedinskú primadonu dokonale stvárnila vynikajúca Dominika Kňažková, zaskvela sa aj Katarína Gurová v úlohe Aničky. V tretej časti divák dostane možnosť percepcie diela optikou, ktorá je príznačná pre postmoderné divadlo. Mišo je od začiatku v truhle, ktorá je jedinou rekvizitou na javisku. Divák rýchlo pochopí, že je kontext, v ktorom pôsobia postavy, úplne zmenený v porovnaní s pôvodným textom. Anička je

mladé dievča, ktoré túži po fyzickej realizácii lásky, kým Miško je plachý a nerozhodný mladý muž, ktorý má zrejme pochybnosti o svojej sexuálnej orientácii. Prísna matka a narážky na to, že je oslobodený od vojenčiny, lebo neuspel pri previerke fyzickej zdatnosti, utvrdia diváka v presvedčení, že je Miško homosexuál. Fantastický výkon v hlavnej úlohe podal Andrej Polakovič, presvedčivá bola aj Adriana Gandžalová v úlohe Aničky. Sľuby na tri spôsoby obecenstvu ukážu pravého Tajovského, spupných a neistých hercov insitného divadla z 19. storočia a temnú stránku ľudských pováh v 20. storočí. Mladí herci z Banskej Bystrice originálny nápad pretavili do vynikajúcej kombinácie spracovania dramatického textu, ktorú sa určite oplatí vidieť.

Aký status má slovo krabica? Anna Horvátová

D

onedávna sa slovo krabica hodnotilo ako subštandardné. Avšak aj toto slovo je jedným z kamienkov v mozaike slov, ktoré potvrdzujú, že je slovenčina živý jazyk a neustále sa vyvíja. V kodifikačnej príručke – v Krátkom slovníku slovenského jazyka z roku 2003 sa totiž namiesto čechizmu „krabica“ odporúča len spisovné slovo škatuľa. Nespisovnosť slova krabica sa však nedávno prehodnotila a v 2. zväzku Slovníka súčasného slovenského jazyka H – L z r. 2011 sa už slovo krabica uvádza ako spisovné

neutrálne slovo. Tak teda krabica je pevný obal, škatuľa, či obsah tohto obalu: papierová, lepenková, drevená, plechová krabica, krabica keksov; odkladať krabice od topánok; zjesť plnú krabicu šišiek. Deminutívum je krabička: plechová krabička na čaj, krabička sardiniek, vyfajčiť krabičku cigariet... Prídavné mená sú krabicový, resp. krabičkový: súvisiaci s krabicou, resp. krabičkou, obalom pevného tvaru, balený do krabíc či krabičiek, predávaný v krabiciach alebo krabičkách, škatuľový či škatuľkový: plnotučné krabicové mlieko, krabičkový multivitamínový džús atď. TU JE ČAROSLOV ČÍSLO 8. Jediný spoločný časopis žiakov a učiteľov slovenských škôl vo Vojvodine Čaroslov znovu oslovuje potenciálnych konzumentov. Aj číslo 8 (ročník 5, december 2015) je pravou internetovou vývesnou tabuľou, teda priestorom na prezentáciu žiackej tvorby a našich slovenských škôl. Tento významný spoločenský počin, ktorého cieľom je i zachovávanie a upevňovanie národnej identity, teda jazyka a kultúry u žiakov, učiteľov, ale aj vôbec vojvodinských Slovákov, znovu finančne podporil Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Keď si urobíte internetové voľno, vyhľadajte tento žiacky časopis a zalistujte si v ňom na adrese www.caroslov.rs. A. F.

4 /4683/ 23. 1. 2016

37


Oznamy Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS82/NSU82/NSL82 NS-Industrijska zona, Ul. industrijska b. č., Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 2279/1, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

DROBNÝ OZNAM SÚRNE – na predaj pozemok 12 árov a 47 m2, Obec Beočín (Susek – Lug), na pravej strany asfaltky, povolená stavba; tel.: 064/388-72-14.

Nositelia zlatých medailí za kvalitu na Novosadskom veľtrhu

KOVAČICA Štúrova 69 tel./fax: 013/662-183 mob. 063/282-097 www.uniko.rs

Vlaha v stenách?

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Podnik Telenor Common Operation, pobočka Belehrad – Nový Belehrad, po splnomocnení nositeľa projektu TELENOR, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Novosadski put, Ul. novosadská cesta č. 88, v Novom Sade, na katastrálnych parcelách čísla: 3484/1, 3484/6 a 3427/9, k. o. Veternik, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad. Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že je potrebný odhad vplyvov a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS84, NSU84, NSL84 – BULEVAR OSLOBOĐENJA Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS84, NSU84, NSL84 – BULEVAR OSLOBOĐENJA, Bulvár oslobodenia č. 81, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 10237/1, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 15. januára 2016 schválila rozhodnutie číslo VI-501-1224/15, že je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradné noviny SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradné noviny Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10, 60/10 a 69/13), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS84, NSU84, NSL84 – BULEVAR OSLOBOĐENJA, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Určuje sa, že pre projekt základnej stanice mobilnej telefónie NS84, NSU84, NSL84 – BULEVAR OSLOBOĐENJA, na Bulvári oslobodenia č. 81, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 10237/1, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad (v ďalšom texte: nositeľ projektu), potrebný je odhad vplyvov na životné prostredie. 2. Stanovuje sa, aby nositeľ projektu Štúdiu o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS84, NSU84, NSL84 – BULEVAR OSLOBOĐENJA, na Bulvári oslobodenia č. 81, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 10237/1, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad, v zmysle rozsahu a obsahu vypracoval v súlade s článkom 17 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie a Pravidlami o obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 69/05). ZDÔVODNENIE Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal tomuto orgánu riadnu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS84, NSU84, NSL84 – BULEVAR OSLOBOĐENJA, Bulvár oslobodenia č. 81, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 10237/1, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Projektom je plánovaná rekonštrukcia jestvujúcej základnej stanice, a to tak, že sa demontujú jestvujúce antény typu Kathrein 80010485 a namontujú sa pre úseky 1 a 3 nové panelové antény typu Kathrein 80010291T9 pre sústavy GSM 900, UMTS a LTE a pre úsek 2 namontuje sa nová panelová anténa Kathrein 80010291-T7 pre sústavy GSM 900, UMTS a LTE. Antény budú usmernené s azimutmi 45 ° (úsek 1), 175 ° (úsek 2) a 285 ° (úsek 3). Plánovaná konfigurácia vysielača základnej stanice pre sústavu GSM 900 je 4 + 4 + 4, pre sústavu UMTS je 3

38

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

VYROBNY PROGRAM: – KOTLY NA PEVNE PALIVO, BIOMASU A PELETY – HORAKY NA PELETY – NEREZOVE KOMINY – AKUMULACNE NADRŽE

Izolovanie vlhkých objektov strojmi.

hlasludu.info www.hl.rs

33 rokov skúsenosti v izolovaní vlhkých domov, kostolov a iných objektov hrúbky stien do 10 m. Záruka na vykonané práce. Radšej vysušovať – ako búrať! Hydroizolácia Živanović telefóny: 063440470 a 0631024114 hizivanovic@gmail.com www.hiz.co.rs

+ 3 + 3 a pre sústavu LTE je 1 + 1 + 1. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a MS Žitni trg a MS Narodni heroji. V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. Nositeľ projektu doručil Zmluvu o prenájme uzavretú medzi Dnevnik Holding, a. s., Nový Sad, Bulvár oslobodenia 81, a Podnikom pre telekomunikácie Telekom Srbija, a. s., ako i Informáciu o lokalite pre parcelu číslo 10237/1, KO Nový Sad I, vydanú zo strany Mestskej správy pre urbanizmus a stavebnícke práce Mesta Nový Sad, číslo V-353-1148/15 z 3. novembra 2015. S uvedenou žiadosťou nositeľ projektu priložil Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS84, NSU84, NSL84 – BULEVAR OSLOBOĐENJA, číslo: 1117, ktoré vypracovala Elektrotechnická fakulta v Belehrade. Základná stanica mobilnej telefónie NS84, NSU84, NSL84 – BULEVAR OSLOBOĐENJA, má celkovú efektívnu vyžiarenú silu väčšiu ako 250 W pre všetky tri úseky pre všetky rozsahy (GSM 900, UMTS a LTE). Po rozoberaní žiadosti nositeľa projektu a údajov o predmetovej lokalite, charakteristikách a odhade možných vplyvov uvedeného projektu na životné prostredie a berúc do ohľadu, že predmetová základná rozhlasová stanica má efektívnu vyžiarenú silu väčšiu ako 250 W a môže mať významný vplyv na životné prostredie – bod 12 podbod 13 Telekomunikačné objekty mobilnej telefónie (základné rozhlasové stanice), Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08), tento orgán je v súlade s článkom 10 odsek 4 Zákona o odhade vplyvov a rozhodol, že je potrebný odhad vplyvov. Článkom 10 odsek 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie predpísané je, že rozhodnutím, ktorým sa určuje, že je potrebný odhad vplyvov projektu na životné prostredie, splnomocnený orgán môže určiť aj rozsah, aj obsah Štúdie o odhade vplyvov, čo je v tomto prípade aj vykonané. Okrem rozoberania intenzity vplyvov (vyjadrenou efektívnou vyžiarenou silou spotrebičov) splnomocnený orgán v konkrétnom prípade rozobral aj trvanie vplyvov – základná stanica predstavuje kontinuálny prameň žiarenia. Uplatňujúc princípy prevencie a opatrenia (článok 9 odsek 1 podbod 2 Zákona o ochrane životného prostredia, Úradný vestník RS, č. 135/04, 36/09, 36/09 – iný zákon, 72/09 – iný zákon a 43/11 rozhodnutie US), ktorým sa žiada, že každá aktivita musí byť plánovaná a realizovaná spôsobom, že medziiným predstavuje najmenšie riziko po ľudské zdravie, štúdiou treba dokázať, že pre predmetový projekt bude uplatnená najlepšia dostupná technológia, technika a výstroj. Berúc do ohľadu vopred spomenuté a predovšetkým špecifickosť lokality (husto osídlená obytná štvrť), nevyhnutné je vypracovať dokument, ktorým sa analyzuje a hodnotí kvalita činiteľov životného prostredia na určenom priestore, vzájomný vplyv jestvujúcich a plánovaných aktivít a určujú podmienky a opatrenia na znemožnenie, zmenšenie a odstraňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie, ako i opatrenia v prípade nehôd, zabezpečiť sledovanie vplyvov prameňa vyžarovania, a to sa výlučne môže zabezpečiť Štúdiou o odhade vplyvov na životné prostredie, ktorú by mal vypracovať multidisciplinárny odborný tím. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu nositeľ projektu môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania, prostredníctvom tohto orgánu.

• OZNAMY •


Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že je potrebný odhad vplyvov a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS66, NSX66, NSU66, NSL66 PAVLA PAPA – MUP Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS66, NSX66, NSU66, NSL66 PAVLA PAPA – MUP, Ul. Pavla Papa č. 44, v Novom Sade, na katastrálnych parcelách, čísla 7144/1, 7144/2 a 7145, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 15. januára 2016 schválila rozhodnutie číslo VI-501-1195/15, že je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradné noviny SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradné noviny Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10, 60/10 a 69/13), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS66, NSX66, NSU66, NSL66 PAVLA PAPA – MUP, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Určuje sa, že pre projekt základnej stanice mobilnej telefónie NS66, NSX66, NSU66, NSL66 PAVLA PAPA – MUP, Ul. Pavla Papa č. 44, v Novom Sade, na katastrálnych parcelách, čísla 7144/1, 7144/2 a 7145, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad (v ďalšom texte: nositeľ projektu), potrebný je odhad vplyvov na životné prostredie. 2. Stanovuje sa, aby nositeľ projektu Štúdiu o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS66, NSX66, NSU66, NSL66 PAVLA PAPA – MUP, Ul. Pavla Papa č. 44, v Novom Sade, na katastrálnych parcelách, čísla 7144/1, 7144/2 a 7145, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad, v zmysle rozsahu a obsahu vypracoval v súlade s článkom 17 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie a Pravidlami o obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 69/05). ZDÔVODNENIE Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal tomuto orgánu riadnu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS66, NSX66, NSU66, NSL66 PAVLA PAPA – MUP, v Ul. Pavla Papa č. 44, v Novom Sade, na katastrálnych parcelách čísla 7144/1, 7144/2 a 7145, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Projektom je plánovaná rekonštrukcia jestvujúcej základnej stanice, a to tak, že sa demontujú jestvujúce antény typu Kathrein 80010292 a namontujú sa tri nové antény typu Kathrein 80010892 na uskutočňovanie GSM 900, GSM 1800, UMTS a LTE servisu v troch úsekoch. Antény budú usmernené s azimutmi 50 ° (úsek 1), 170 ° (úsek 2) a 290 ° (úsek 3). Plánovaná konfigurácia vysielača základnej stanice pre sústavu GSM 900 je 4 + 4 + 4, pre sústavu GSM 1800 je 4 + 4 + 4, pre sústavu UMTS je 3 + 3 + 3 a pre sústavu LTE je 1 + 1 + 1. Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že je potrebný odhad vplyvov a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS148/NSU148, NSL148 NS – Sutjeska Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS148/NSU148, NSL148 NS – Sutjeska, Ul. Sutjeska č. 3, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 858, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 15. januára 2016 schválila rozhodnutie číslo VI-501-1093/15, že je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradné noviny SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradné noviny Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10, 60/10 a 69/13), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS148/NSU148, NSL148 NS – Sutjeska, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Určuje sa, že pre projekt základnej stanice mobilnej telefónie NS148/NSU148, NSL148 NS – Sutjeska, Ul. Sutjeska č. 3, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 858, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad (v ďalšom texte: nositeľ projektu), potrebný je odhad vplyvov na životné prostredie. 2. Stanovuje sa, aby nositeľ projektu Štúdiu o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS148/NSU148, NSL148 NS – Sutjeska, Ul. Sutjeska č. 3, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 858, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad, v zmysle rozsahu a obsahu vypracoval v súlade s článkom 17 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie a Pravidlami o obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 69/05). ZDÔVODNENIE Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal tomuto orgánu riadnu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS148/ NSU148, NSL148 NS – Sutjeska, v Ul. Sutjeska č. 3, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 858, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Projektom je plánovaná rekonštrukcia jestvujúcej základnej stanice, a to tak, že bude postavená trojúseková anténová sústava pre rozsahy GSM 900, UMTS a LTE, ktorá bude pozostávať z celkovo šiestich panelových antén, a to tri antény pre GSM 900 výrobcu Kathrein K80010307, a tri antény pre UMTS a LTE výrobcu Kathrein K80010505. Antény budú usmernené s azimutmi 70 ° (úsek 1), 275 ° (úsek 2) a 350 ° (úsek 3). Plánovaná konfigurácia vysielača základnej stanice pre sústavu GSM 900 je 2 + 2 + 2, pre sústavu UMTS je 3 + 3 + 3 a pre sústavu LTE je 1 + 1 + 1. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť obozná-

• OZNAMY •

V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a MS Žitni trg a MS Narodnih heroja. V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. Nositeľ projektu doručil Informáciu o lokalite pre parcely, čísla 7144/1, 7144/2 a 7145, k. o. Nový Sad I, vydanú zo strany Mestskej správy pre urbanizmus a stavebnícke práce Mesta Nový Sad, číslo V-353-119/15 z 3. novembra 2015. S uvedenou žiadosťou nositeľ projektu priložil Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS66, NSX66, NSU66, NSL66 PAVLA PAPA – MUP, číslo 1299, ktoré vypracovala Elektrotechnická fakulta v Belehrade. Základná stanica mobilnej telefónie NS66, NSX66, NSU66, NSL66 PAVLA PAPA – MUP má celkovú efektívnu vyžiarenú silu väčšiu ako 250 W pre všetky tri úseky pre všetky sústavy (GSM 900, GSM 1800, UMTS a LTE). Po rozoberaní žiadosti nositeľa projektu a údajov o predmetovej lokalite, charakteristikách a odhade možných vplyvov uvedeného projektu na životné prostredie a berúc do ohľadu, že predmetová základná rozhlasová stanica má efektívnu vyžiarenú silu väčšiu ako 250 W a môže mať významný vplyv na životné prostredie – bod 12 podbod 13 Telekomunikačné objekty mobilnej telefónie (základné rozhlasové stanice), Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08), tento orgán je v súlade s článkom 10 odsek 4 Zákona o odhade vplyvov a rozhodol, že je potrebný odhad vplyvov. Článkom 10 odsek 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie predpísané je, že rozhodnutím, ktorým sa určuje, že je potrebný odhad vplyvov projektu na životné prostredie, splnomocnený orgán môže určiť aj rozsah, aj obsah Štúdie o odhade vplyvov, čo je v tomto prípade aj vykonané. Okrem rozoberania intenzity vplyvov (vyjadrenou efektívnou vyžiarenou silou spotrebičov) splnomocnený orgán v konkrétnom prípade rozobral aj trvanie vplyvov – základná stanica predstavuje kontinuálny prameň žiarenia. Uplatňujúc princípy prevencie a opatrenia (článok 9 odsek 1 podbod 2 Zákona o ochrane životného prostredia, Úradný vestník RS, č. 135/04, 36/09, 36/09 – iný zákon, 72/09 – iný zákon a 43/11 rozhodnutie US), ktorým sa žiada, že každá aktivita musí byť plánovaná a realizovaná spôsobom, že medziiným predstavuje najmenšie riziko po ľudské zdravie, štúdiou treba dokázať, že pre predmetový projekt bude uplatnená najlepšia dostupná technológia, technika a výstroj. Berúc do ohľadu vopred spomenuté a predovšetkým špecifickosť lokality (husto osídlená obytná štvrť), nevyhnutné je vypracovať dokument, ktorým sa analyzuje a hodnotí kvalita činiteľov životného prostredia na určenom priestore, vzájomný vplyv jestvujúcich a plánovaných aktivít a určujú podmienky a opatrenia na znemožnenie, zmenšenie a odstraňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie, ako i opatrenia v prípade nehôd, zabezpečiť sledovanie vplyvov prameňa vyžarovania, a to sa výlučne môže zabezpečiť Štúdiou o odhade vplyvov na životné prostredie, ktorú by mal vypracovať multidisciplinárny odborný tím. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu nositeľ projektu môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania, prostredníctvom tohto orgánu. mená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a MS Prvej vojvodinskej brigády. V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. Nositeľ projektu doručil Zmluvu o prenájme uzavretú medzi Apelačným súdom v Novom Sade, Ul. Sutjeska č. 3, a Podnikom pre telekomuníkácie Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, ako i Informáciu o lokalite pre parcelu číslo 858, KO Nový Sad II, vydanú zo strany Mestskej správy pre urbanizmus a stavebné práce Mesta Nový Sad, číslo V-353-1294 /15 z 3. decembra 2015. S uvedenou žiadosťou nositeľ projektu priložil Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS148/NSU148, NSL148 NS – Sutjeska, číslo správy 0610/15-50 AR a Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS148/NSU148, NSL148 NS – Sutjeska, ZMENY a DOPLNKY, číslo správy 0610/15-50 AR/ID, ktoré vypracovalo akreditované Laboratórium Vatrogas z Nového Sadu. Základná stanica mobilnej telefónie NS148/NSU148, NSL148 NS – Sutjeska má celkovú efektívnu vyžiarenú silu väčšiu ako 250 W pre všetky tri úseky pre všetky sústavy (GSM 900, UMTS a LTE). Po rozoberaní žiadosti nositeľa projektu a údajov o predmetovej lokalite, charakteristikách a odhade možných vplyvov uvedeného projektu na životné prostredie a berúc do ohľadu, že predmetová základná rozhlasová stanica má efektívnu vyžiarenú silu väčšiu ako 250 W a môže mať významný vplyv na životné prostredie – bod 12 podbod 13 Telekomunikačné objekty mobilnej telefónie (základné rozhlasové stanice), Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08), tento orgán je v súlade s článkom 10 odsek 4 Zákona o odhade vplyvov a rozhodol, že je potrebný odhad vplyvov. Článkom 10 odsek 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie predpísané je, že rozhodnutím, ktorým sa určuje, že je potrebný odhad vplyvov projektu na životné prostredie, splnomocnený orgán môže určiť aj rozsah, aj obsah Štúdie o odhade vplyvov, čo je v tomto prípade aj vykonané. Okrem rozoberania intenzity vplyvov (vyjadrenou efektívnou vyžiarenou silou spotrebičov) splnomocnený orgán v konkrétnom prípade rozobral aj trvanie vplyvov – základná stanica predstavuje kontinuálny prameň žiarenia. Uplatňujúc princípy prevencie a opatrenia (článok 9 odsek 1 podbod 2 Zákona o ochrane životného prostredia, Úradný vestník RS, č. 135/04, 36/09, 36/09 – iný zákon, 72/09 – iný zákon a 43/11 rozhodnutie US), ktorým sa žiada, aby každá aktivita bola plánovaná a realizovaná spôsobom, že medziiným predstavuje najmenšie riziko po ľudské zdravie, štúdiou treba dokázať, že pre predmetový projekt bude uplatnená najlepšia dostupná technológia, technika a výstroj. Berúc do ohľadu vopred spomenuté a predovšetkým špecifickosť lokality (husto osídlená obytná štvrť), nevyhnutné je vypracovať dokument, ktorým sa analyzuje a hodnotí kvalita činiteľov životného prostredia na určenom priestore, vzájomný vplyv jestvujúcich a plánovaných aktivít a určujú podmienky a opatrenia na znemožnenie, zmenšenie a odstraňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie, ako i opatrenia v prípade nehôd, zabezpečiť sledovanie vplyvov prameňa vyžarovania, a to sa výlučne môže zabezpečiť Štúdiou o odhade vplyvov na životné prostredie, ktorú by mal vypracovať multidisciplinárny odborný tím. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu nositeľ projektu môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania, prostredníctvom tohto orgánu.

4 /4683/ 23. 1. 2016

39


i h u m -

Oznamy Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, ktorým sa poskytuje súhlas k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu – základnej stanice mobilnej telefónie – NS Podbara 2 Podnik Telenor Common Operation, pobočka Belehrad – Nový Belehrad, po splnomocnení nositeľa projektu Telenor, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie – NS Podbara 2, Ul. šumadijska 16 a, na katastrálnej parcele číslo 9328/2, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe a návrhu technickej komisie Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 13. januára 2016 schválila rozhodnutie číslo VI-501-1186/15, ktorým schvaľuje súhlas k predmetovej štúdii. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 24 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradné noviny SRJ, č. 33/97, 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradné noviny Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10, 60/10 a 69/13), konajúc podľa žiadosti Telenor Common Operation, pobočka Belehrad – Nový Belehrad, po splnomocnení nositeľa projektu TELENOR, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, v postupe rozhodovania o poskytovaní súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Podbara 2, po uskutočnenom postupe a správe technickej komisie, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Poskytuje sa súhlas k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie – NS Podbara 2, Ul. šumadijska 16 a, na katastrálnej parcele číslo 9328/2, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu TELENOR, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad. 2. Nositeľ projektu sa zaväzuje, že: – projekt realizuje v súlade s technickou dokumentáciou a s podmienkami a opatreniami ochrany, ktoré stanovili iné oprávnené orgány a organizácie a podané sú v prílohe štúdie; – zabezpečí podmienky a uskutoční opatrenia na zamedzovanie, zníženie alebo odstraňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie obsiahnuté v štúdii, kapitola 8 Opis opatrení predpokladaných s cieľom znemožniť, zmenšiť a odstrániť všetok významnejší škodlivý vplyv na životné prostredie. 3. Nositeľ projektu je povinný zabezpečiť výkon programu nepretržitého sledovania v súlade s platnými predpismi definovanými kapitolou 9 Program sledovania vplyvov na životné prostredie a údaje získané monitoringom doručiť Agentúre pre ochranu životného prostredia, Mestskej správe pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad a Mestskej správe pre inšpekčné práce – Oblasť inšpekcie pre ochranu životného prostredia. 4. Nositeľovi projektu sa nakladá, aby v prípade rekonštrukcie a zmeny technických charakteristík základnej stanice z bodu 1 tohto rozhodnutia podal žiadosť zodpovednému orgánu o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie. Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že je potrebný odhad vplyvov a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS Hram Svetog Georgija Telenor Common Operation, pobočka Belehrad – Nový Belehrad, s oprávnením nositeľa projektu Telenor, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Hram Svetog Georgija, Ul. Nikolu Pašića č. 4, na katastrálnej parcele číslo 9559, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 18. januára 2016 schválila rozhodnutie číslo VI-501-1121/15, že je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradné noviny SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradné noviny Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10, 60/10 a 69/13), konajúc podľa žiadosti Telenor Common Operation, pobočka Belehrad – Nový Belehrad, s oprávnením nositeľa projektu Telenor, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Hram Svetog Georgija, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Určuje sa, že je pre projekt základnej stanice mobilnej telefónie NS Hram Svetog Georgija, Ul. Nikolu Pašića č. 4, na katastrálnej parcele číslo 9559 k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu TELENOR, s. s r. o., Nový Belehrad, Omladinskih brigada 90 (v ďalšom texte: nositeľ projektu), potrebný odhad vplyvov na životné prostredie. 2. Stanovuje sa, aby nositeľ projektu Štúdiu o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Hram Svetog Georgija, v Ul. Nikolu Pašića č. 4, na katastrálnej parcele číslo 9559, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad, v zmysle rozsahu a obsahu vypracoval v súlade s článkom 17 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie a Pravidlami o obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 69/05). ZDÔVODNENIE Telenor Common Operation, pobočka Belehrad – Nový Belehrad, s oprávnením nositeľa projektu Telenor, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, podal tomuto orgánu riadnu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Hram Svetog Georgija, Ul. Nikolu Pašića č. 4, na katastrálnej parcele číslo 9559, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Projektom sa predpokladá postavenie štvorúsekovej anténovej sústavy pre rozsahy GSM 900, GSM 1800 a UMTS. Pre rozsahy GSM 900 a UMTS sa budú používať tri antény typu ATR451606 pre prvý, druhý a štvrtý úsek a jedna anténa typu ATR451714 pre rozsahy GSM 1800 a UMTS pre tretí úsek. Azimuty antén sú 0 ° (úsek 1), 90 ° (úsek 2), 180 ° (úsek 3) a 270 ° (úsek 4). Konfigurácia vysielača základnej stanice pre sústavu GSM 900 je 2 + 2 + 0 + 2, pre sústavu GSM 1800 je 0 + 0 + 3 + 0 a pre sústavu UMTS je 3 + 3 + 3 + 3.

40

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

ZDÔVODNENIE Podnik Telenor Common Operation, pobočka Belehrad – Nový Belehrad, po splnomocnení nositeľa projektu Telenor, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu – základnej stanice mobilnej telefónie – NS Podbara 2, Ul. šumadijska 16 a, na katastrálnej parcele číslo 9328/2, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Projektom sa predpokladá postavenie trojúsekovej anténovej sústavy pre rozsahy GSM 900 a UMTS. Pre rozsahy GSM 900 a UMTS sa budú používať tri panelové antény (pre každý úsek po jedna) typu ATR451715. Azimuty antén sú 90 ° (úsek 1), 200 ° (úsek 2) a 310 ° (úsek 3). Konfigurácia vysielača základnej stanice pre sústavu GSM 900 je 3 + 3 + 2 a pre sústavu UMTS je 3 + 3 + 3. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie a Pravidlami o konaní verejného nahliadnutia, prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05), realizované je konanie odhadu vplyvov na životné prostredie a zabezpečená je účasť zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. V lehote stanovenej zákonom plánovanej na verejné nahliadnutie, Štúdia o odhade vplyvov projektu na životné prostredie bola vystavená v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia do 4. januára 2016. Počas trvania verejného nahliadnutia neboli doručené mienky a pripomienky v písomnej forme k Štúdii o odhade vplyvov projektu na životné prostredie zo strany zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti, ani neboli vyslovené mienky počas prezentácie zainteresovanej verejnosti a verejnej rozpravy uskutočnenej 5. januára 2016, čo bolo konštatované v zápisnici číslo VI-501-1186/15 z 5. januára 2016. Rozhodnutím o zostavovaní a vymenovaní predsedu a členov technickej komisie na zhodnotenie Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie – NS Podbara 2, Ul. šumadijska 16 a, na katastrálnej parcele číslo 9328/2, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu Telenor, s. s r. o., Nový Belehrad, Omladinskih brigada 90, číslo VI-501-1186/15, z 11. decembra 2015, zostavená je technická komisia na zhodnotenie Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu, ktorá prehodnotila Štúdiu o odhade vplyvov a po uskutočnenom, zákonom stanovenom postupe o svojej práci tomuto orgánu doručila správu číslo VI-501-1186/15 z 12. januára 2016 so zhodnotením predmetovej Štúdie o odhade vplyvov a návrhom, aby sa k rovnakej poskytol súhlas. Nahliadnutím do kompletnej dokumentácie po uskutočnenom postupe a správe technickej komisie sa konštatovalo, že je štúdia vypracovaná v súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie, Pravidlami o obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) a Rozhodnutím o potrebe odhadu vplyvov a o určovaní rozsahu a obsahu štúdie číslo VI-501966/15 z 12. októbra 2015, ktorú schválila Mestská správa pre ochranu životného prostredia mesta Nový Sad. Ak sa projekt vypracuje v súlade s technickou dokumentáciou a ak sa budú uctievať všetky určené opatrenia na zmenšenie alebo znemožňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie z bodov 2 a 3 tohto rozhodnutia, práca objektu životné prostredie významnejšie neohrozí. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Toto rozhodnutie je v správnom konaní konečné. Proti tomuto rozhodnutiu nositeľ projektu môže začať správny spor v Správnom súde v lehote 30 dní odo dňa prijatia rozhodnutia a zainteresovaná verejnosť v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia oznámenia o schválenom rozhodnutí v prostriedkoch verejného informovania. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania, ako i MS Podbara a MS Stari grad. V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. S uvedenou žiadosťou nositeľ projektu priložil: Informáciu o lokalite pre parcelu č. 9559, k. o. Nový Sad I, vydanú zo strany Mestskej správy pre urbanizmus a stavebné práce Mesta Nový Sad, číslo: V-353-967/15 z 12. 10. 2015, Zmluvu o prenájme uzavretú medzi Báčskou eparchiou z Nového Sadu, Gimnazijaska 1 a Telenor, s. s r. o., Belehrad, Omladinskih brigada 90, reštaurátorské podmienky na preberanie opatrení technickej ochrany pre výstavbu základnej stanice mobilnej telefónie na lokalite pravoslávneho chrámu svätého veľkého mučeníka Georgija v Novom Sade, na parcele 9559, k. o. Nový Sad I, a Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS Hram Svetog Georgija, číslo: 2309/15-52 IT, ktoré vypracovalo akreditované Laboratórium Inštitútu Vatrogas z Nového Sadu. Základná stanica mobilnej telefónie NS Hram Svetog Georgija má celkovú efektívnu vyžiarenú silu väčšiu ako 250 W pre všetky tri úseky, pre všetky rozsahy (GSM 900, GSM 1800 a UMTS). Po rozoberaní žiadosti nositeľa projektu a údajov o predmetovej lokalite, charakteristikách a odhade možných vplyvov uvedeného projektu na životné prostredie a berúc do ohľadu, že predmetová základná rozhlasová stanica má efektívnu vyžiarenú silu väčšiu ako 250 W a môže mať významný vplyv na životné prostredie – bod 12 podbod 13 Telekomunikačné objekty mobilnej telefónie (základné rozhlasové stanice), Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08), tento orgán je v súlade s článkom 10 odsek 4 Zákona o odhade vplyvov a rozhodol, že je potrebný odhad vplyvov. Článkom 10 odsek 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie predpísané je, že rozhodnutím, ktorým sa určuje, že je potrebný odhad vplyvov projektu na životné prostredie, splnomocnený orgán môže určiť aj rozsah, aj obsah Štúdie o odhade vplyvov, čo je v tomto prípade aj vykonané. Okrem rozoberania intenzity vplyvov (vyjadrenej efektívnou vyžiarenou silou spotrebičov) splnomocnený orgán v konkrétnom prípade rozobral aj trvanie vplyvov – základná stanica predstavuje kontinuálny prameň žiarenia. Uplatňujúc princípy prevencie a opatrenia (článok 9 odsek 1 podbod 2 Zákona o ochrane životného prostredia, Úradný vestník RS, č. 135/04, 36/09, 36/09 – iný zákon, 72/09 – iný zákon a 43/11 rozhodnutie US), ktorým sa žiada, aby každá aktivita bola plánovaná a realizovaná spôsobom, že medziiným predstavuje najmenšie riziko po ľudské zdravie, štúdiou treba dokázať, že pre predmetový projekt bude uplatnená najlepšia dostupná technológia, technika a výstroj. Berúc do ohľadu vopred spomenuté a predovšetkým špecifickosť lokality (husto osídlená obytná štvrť), nevyhnutné je vypracovať dokument, ktorým sa analyzuje a hodnotí kvalita činiteľov životného prostredia na určenom priestore, vzájomný vplyv jestvujúcich a plánovaných aktivít a určujú podmienky a opatrenia na znemožnenie, zmenšenie a odstraňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie, ako i opatrenia v prípade nehôd, zabezpečiť sledovanie vplyvov prameňa vyžarovania, a to sa výlučne môže zabezpečiť Štúdiou o odhade vplyvov na životné prostredie, ktorú by mal vypracovať multidisciplinárny odborný tím. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu nositeľ projektu môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania, prostredníctvom tohto orgánu.

• OZNAMY •


Oznamy Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, ktorým sa poskytuje súhlas k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu – základnej stanice mobilnej telefónie – NS NIS Podnik Telenor Common Operation, pobočka Belehrad – Nový Belehrad, po splnomocnení nositeľa projektu Telenor, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie – NS NIS, Ul. národného frontu číslo 12, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 3922/2, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe a návrhu technickej komisie Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 15. januára 2016 schválila rozhodnutie číslo VI-501-1185/15, ktorým schvaľuje súhlas k predmetovej štúdii. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 24 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradné noviny SRJ, č. 33/97, 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradné noviny Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10, 60/10 a 69/13), konajúc podľa žiadosti Telenor Common Operation, pobočka Belehrad – Nový Belehrad, po splnomocnení nositeľa projektu TELENOR, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, v postupe rozhodovania o poskytovaní súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS NIS, po uskutočnenom postupe a správe technickej komisie, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Poskytuje sa súhlas k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie – NS NIS, Ul. národného frontu číslo 12, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 3922/2, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu TELENOR, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad. 2. Nositeľ projektu sa zaväzuje, že: – projekt realizuje v súlade s technickou dokumentáciou a s podmienkami a opatreniami ochrany, ktoré stanovili iné oprávnené orgány a organizácie a podané sú v prílohe štúdie; – zabezpečí podmienky a uskutoční opatrenia na zamedzovanie, zníženie alebo odstraňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie obsiahnuté v štúdii, kapitola 8 Opis opatrení predpokladaných s cieľom znemožniť, zmenšiť a odstrániť všetok významnejší škodlivý vplyv na životné prostredie. 3. Nositeľ projektu je povinný zabezpečiť výkon programu nepretržitého sledovania v súlade s platnými predpismi definovanými kapitolou 9 Program sledovania vplyvov na životné prostredie a údaje získané monitoringom doručiť Agentúre pre ochranu životného prostredia, Mestskej správe pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad a Mestskej správe pre inšpekčné práce – Oblasť inšpekcie pre ochranu životného prostredia. 4. Nositeľovi projektu sa nakladá, aby v prípade rekonštrukcie a zmeny technických charakteristík základnej stanice z bodu 1 tohto rozhodnutia podal žiadosť zodpovednému orgánu o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie. ZDÔVODNENIE Podnik Telenor Common Operation, pobočka Belehrad – Nový Belehrad, po splnomocnení nositeľa projektu Telenor, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu – základnej stanice mobilnej telefónie – NS NIS, Ul. národného frontu číslo 12, Nový Sad, Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že je potrebný odhad vplyvov a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS Sentandrejski put Nositeľ projektu TELENOR, s. s r. o., Nový Belehrad, Omladinskih brigada 90, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Sentandrejski put, Ul. sentandrejski put č. 165, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 65/4, k. o. Nový Sad IV, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 15. januára 2016 schválila rozhodnutie číslo VI-501-933/15, že je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradné noviny SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradné noviny Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10, 60/10 a 69/13), konajúc podľa žiadosti nositeľa Telenor Common Operation, pobočka Belehrad – Nový Belehrad, s oprávnením nositeľa projektu Telenor, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS Sentandrejski put, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Určuje sa, že je pre projekt základnej stanice mobilnej telefónie NS Sentandrejski put, Ul. sentandrejski put č. 165, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 65/4, k. o. Nový Sad IV, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu TELENOR, s. s r. o., Nový Belehrad, Omladinskih brigada 90 (v ďalšom texte: nositeľ projektu), potrebný odhad vplyvov na životné prostredie. 2. Určuje sa, aby nositeľ projektu Štúdiu o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS Sentandrejski put, Ul. sentandrejski put č. 165, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 65/4, k. o. Nový Sad IV, Mesto Nový Sad, v zmysle rozsahu a obsahu vypracoval v súlade s článkom 17 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie a Pravidlami o obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 69/05). ZDÔVODNENIE Podnik Telenor Common Operation, pobočka Belehrad – Nový Belehrad, s oprávnením nositeľa projektu TELENOR, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, podal tomuto orgánu riadnu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Sentandrejski put, Ul. sentandrejski put č. 165, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 65/4 k. o. Nový Sad IV, Mesto Nový Sad. Projekt je vypracovaný a postavená je trojúseková anténová sústava pre GSM 900, GSM 1800 a UMTS. Pre úsek GSM 900 použité sú antény K739636 pre všetky tri úseky, pre úsek GSM 1800 použité sú antény 739495, pre všetky tri úseky, kým pre UMTS sa používajú antény K742213, taktiež pre všetky tri úseky. Azimuty antén sú 90 ° (úsek 1), 210 ° (úsek 2) a 330 ° (úsek 3). Konfigurácie vysielača základnej stanice pre sústavy GSM 900 a GSM 1800 je 4 + 4 + 4 a UMTS je 3 + 3 + 3.

• OZNAMY •

na katastrálnej parcele číslo 3922/2, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Projektom sa predpokladá postavenie antény na streche budovy NIS a antén vo vnútri tej istej budovy. Plánované vonkajšie antény sú takéto: pre sústavu GSM 900 plánované je postavenie trojúsekovej anténovej sústavy, ktorá bude pozostávať z troch antén (pre každý úsek po jedna) typu A79451700, pre sústavu GSM 1800 po jedna anténa po úseku typu A19451811 pre prvý a tretí úsek, jedna anténa ATP451714 pre štvrtý úsek. Pre sústavu UMTS plánované je postavenie po jednej anténe po úseku typu ADU451819 pre prvý a tretí úsek a po jednej anténe typu ATR451714 pre štvrtý úsek. Pre druhý úsek na krytie rozsahu GSM 1800 a UMTS plánované je postavenie jednej antény typu HBX4519DSVTM pre obe sústavy. Azimuty vonkajších antén sú: pre sústavu GSM 900: 110 ° (úsek 1), 230 ° (úsek 2) a 320 ° (úsek 3), pre sústavu GSM 1800 a UMTS: 70 ° (úsek 1), 140 ° (úsek 2), 230 ° (úsek 3) a 310 ° (úsek 4). Azimuty vnútorných antén sú: pre úroveň suterénu omnidirekcione a pre prvú a druhú úroveň podzemnej garáže sú 135 °/235 °. Konfigurácia vysielača základnej stanice pre sústavu GSM 900 je 3 + 3 + 3, pre GSM 1800 je 3 + 3 + 3 + 3 a pre UMTS je 3 + 3 + 3 + 3. Pre vnútorné krytie plánované je postavenie v suteréne dvoch omni antén typu K80010249, ktoré kryjú sústavy GSM 900 a UMTS, kým pre prvú a druhú úroveň podzemnej garáže je plánované postavenie jednej antény typu K738445, ktoré kryjú sústavy GSM 900 a UMTS. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie a Pravidlami o konaní verejného nahliadnutia, prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05), realizované je konanie odhadu vplyvov na životné prostredie a zabezpečená je účasť zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. V lehote stanovenej zákonom plánovanej na verejné nahliadnutie, Štúdia o odhade vplyvov projektu na životné prostredie bola vystavená v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia do 4. januára 2016. Počas trvania verejného nahliadnutia neboli doručené mienky a pripomienky v písomnej forme k Štúdii o odhade vplyvov projektu na životné prostredie zo strany zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti, ani neboli vyslovené mienky počas prezentácie zainteresovanej verejnosti a verejnej rozpravy uskutočnenej 5. januára 2016, čo bolo konštatované v zápisnici číslo VI-501-1185/15 z 5. januára 2016. Rozhodnutím o zostavovaní a vymenovaní predsedu a členov technickej komisie na zhodnotenie Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie – NS NIS, Ul. národného frontu číslo 12, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 3922/2, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu Telenor, s. s r. o., Nový Belehrad, Omladinskih brigada 90, číslo VI-501-1185/15, z 11. decembra 2015, zostavená je technická komisia na zhodnotenie Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu, ktorá prehodnotila Štúdiu o odhade vplyvov a po uskutočnenom, zákonom stanovenom postupe, o svojej práci tomuto orgánu doručila správu číslo VI-501-1185/15 z 12. januára 2016 so zhodnotením predmetovej Štúdie o odhade vplyvov a návrhom, aby sa k rovnakej poskytol súhlas. Nahliadnutím do kompletnej dokumentácie po uskutočnenom postupe a správe technickej komisie sa konštatovalo, že je štúdia vypracovaná v súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie, Pravidlami o obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) a Rozhodnutím o potrebe odhadu vplyvov a o určovaní rozsahu a obsahu štúdie číslo VI-501-991/15 z 26. októbra 2015, ktorú schválila Mestská správa pre ochranu životného prostredia mesta Nový Sad. Ak sa projekt vypracuje v súlade s technickou dokumentáciou a ak sa budú uctievať všetky určené opatrenia na zmenšenie alebo znemožňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie z bodov 2 a 3 tohto rozhodnutia, práca objektu životné prostredie významnejšie neohrozí. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Toto rozhodnutie je v správnom konaní konečné. Proti tomuto rozhodnutiu nositeľ projektu môže začať správny spor v Správnom súde v lehote 30 dní odo dňa prijatia rozhodnutia a zainteresovaná verejnosť v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia oznámenia o schválenom rozhodnutí v prostriedkoch verejného informovania. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a MS Slaná bara. V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. S uvedenou žiadosťou nositeľ projektu priložil: Zmluvu o prenájme uzavretú medzi spoločnosťou s ručením obmedzeným pre vonkajší a vnútorný obrat na veľko a malo Agrovojvodina-Mašinoalat, s. s r. o., Nový Sad, Ul. sentandrejski put č. 165, a Telenor, s. s r. o., Belehrad, Omladinskih brigada 90, Informáciu o lokalite pre parcelu č. 65/4, k. o. Nový Sad, vydanú zo strany Mestskej správy pre urbanizmus a stavebnícke práce Mesta Nový Sad, číslo: V-353-645/15 z 28. augusta 2015, Potvrdenie vydané zo strany Mestskej správy pre urbanizmus a stavebné práce číslo: V-351-14675/10 z 21. decembra 2015, Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS Sentandrejski put, číslo správy: 1106/15-50 MK, ktoré vypracovalo akreditované Laboratórium Inštitútu Vatrogas z Nového Sadu. Základná stanica mobilnej telefónie NS Sentandrejski put má celkovú efektívnu vyžiarenú silu väčšiu ako 250 W po úseku pre obe sústavy. Po rozoberaní žiadosti nositeľa projektu a údajov o predmetovej lokalite, charakteristikách a odhade možných vplyvov uvedeného projektu na životné prostredie a berúc do ohľadu, že predmetová základná rozhlasová stanica má efektívnu vyžiarenú silu väčšiu ako 250 W a môže mať významný vplyv na životné prostredie – bod 12 podbod 13 Telekomunikačné objekty mobilnej telefónie (základné rozhlasové stanice), Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08), tento orgán je v súlade s článkom 10 odsek 4 Zákona o odhade vplyvov a rozhodol, že je potrebný odhad vplyvov. Článkom 10 odsek 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie predpísané je, že rozhodnutím, ktorým sa určuje, že je potrebný odhad vplyvov projektu na životné prostredie, splnomocnený orgán môže určiť aj rozsah, aj obsah štúdie o odhade vplyvov, čo je v tomto prípade aj vykonané. Okrem rozoberania intenzity vplyvov (vyjadrenej efektívnou vyžiarenou silou spotrebičov) splnomocnený orgán v konkrétnom prípade rozobral aj trvanie vplyvov – základná stanica predstavuje kontinuálny prameň žiarenia. Uplatňujúc princípy prevencie a opatrenia (článok 9 odsek 1 podbod 2 Zákona o ochrane životného prostredia, Úradný vestník RS, č. 135/04, 36/09, 36/09 – iný zákon, 72/09 – iný zákon a 43/11 rozhodnutie US), ktorým sa žiada, že každá aktivita musí byť plánovaná a realizovaná spôsobom, že medziiným predstavuje najmenšie riziko po ľudské zdravie, štúdiou treba dokázať, že pre predmetový projekt bude uplatnená najlepšia dostupná technológia, technika a výstroj. Berúc do ohľadu vopred spomenuté a predovšetkým špecifickosť lokality (husto osídlená obytná štvrť), nevyhnutné je vypracovať dokument, ktorým sa analyzuje a hodnotí kvalita činiteľov životného prostredia na určenom priestore, vzájomný vplyv jestvujúcich a plánovaných aktivít a určujú podmienky a opatrenia na znemožnenie, zmenšenie a odstraňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie, ako i opatrenia v prípade nehôd, zabezpečiť sledovanie vplyvov prameňa vyžarovania, a to sa výlučne môže zabezpečiť Štúdiou o odhade vplyvov na životné prostredie, ktorú by mal vypracovať multidisciplinárny odborný tím. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu nositeľ projektu môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania, prostredníctvom tohto orgánu.

4 /4683/ 23. 1. 2016

41


Oznamy SMUTNÁ ROZLÚČKA s našou susedou – tetou

POSLEDNÝ POZDRAV mame a starej mame

ANNOU MAKANOVOU

ANNE MAKANOVEJ rod. Ďurčokovej 5. 2. 1930 – 12. 1. 2016 z Báčskeho Petrovca

rod. Ďurčokovou 1930 – 2016 z Petrovca

Budete žiť v našich spomienkach. S úctou: susedovci z Ulice Leva Tolstého

hlasludu.info www.hl.rs

SPOMIENKA

Uplynuli už tri roky, čo nie je s nami

Spomienku na Teba si natrvalo zachováme v našich srdciach. Syn Ján s manželkou Annou a vnučky Annamária a Margaréta

MARTIN MARKOV

30. 6. 1954 – 21. 1. 2013 – 2016 z Padiny

Oznamujte v Hlase ľudu 021/ 47-20-840

Tichú a trvalú spomienku si na Teba zachovávajú: manželka Katarína, syn Aleksandar a dcéra Natália

ANNOU MAKANOVOU rod. Ďurčokovou 1930 – 2016

SMUTNÁ SPOMIENKA na

a

ANDREJA BABJAKA 15. 10. 1952 – 18. 1. 2013 – 18. 1. 2016 z Petrovca

021/47-20-844 inzercia@hl.rs

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s láskavou tetkou a príbuznou

Uplynuli tri smutné roky, čo si nás opustil, ale v našich srdciach a spomienkach si stále s nami. Mama, brat Miroslav a Mirka s Ondrom

Zachováme si peknú a trvalú spomienku na Teba. Katarína a Ondrej Melichovci s deťmi

SMUTNÁ SPOMIENKA

IN MEMORIAM

PAVEL ČÁNI 1965 – 2016 z Kulpína

ZUZANA KOVÁČ-VARGOVÁ 3. 3. 1926 – 23. 1. 2006 – 2016

Nik a nič neodveje spoločné rodinné stretnutia s Tebou a nik a nič nezabráni a neprekazí srdečnú a vrelú rozpomienku na TEBA, PAVEL!

42

www.hl.rs

JÁN KOVÁČ-VARGA

6. 10. 1981 – 10. 1. 2014 – 2016

z Petrovca S láskou a úctou si na Vás spomínajú Rodina Chlipcová

Informačno-politický týždenník

Vaši najbližší • OZNAMY •


POSLEDNÝ POZDRAV

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Dňa 23. januára 2016 sú tomu dva roky, čo nás navždy opustil manžel, otec a apko

PAVLOVI ČÁNIMU

6. 4. 1965 – 9. 1. 2016 z Kulpína

SMUTNÁ SPOMIENKA

PAVEL ČÁNI

MICHAL PRIVIZER

1965 – 2016 z Kulpína

17. 10. 1927 – 23. 1. 2014 – 2016 z Kysáča

Tichú a trvalú spomienku si na Teba zachovajú sused Kardelis a susedovci Maglovskovci

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Dňa 9. januára 2016 nás nečakane opustil náš kmotor a krstný otec

PAVEL ČÁNI

Trvalú spomienku si na neho zachovajú susedovci Zavarošovci a rodina Báďonská

POSLEDNÝ POZDRAV

z Kulpína

Čas plynie, ale spomienka na Teba navždy zostane v našich srdciach. S láskou a úctou si spomínajú Tvoji: manželka Mária, dcéra Mária Kardelisová a syn Michal s rodinami

BOĽAVÁ SPOMIENKA

Uplynulo už päť ťažkých rokov, čo nás opustil náš milovaný syn

S úctou si na neho bude spomínať

PAVEL BARTKO

rodina Valentíková

2. 9. 1973 – 18. 1. 2011 – 2016 z Kovačice

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Nečakane nás navždy opustil

PAVEL ČÁNI – POPE 1965 – 2016 z Kulpína

S láskou a úctou si na neho vždy bude spomínať rodina Kolárová

NEŠOVI Navždy zostaneš v našich srdciach. Tvoji kisovci

SMUTNÁ ROZLÚČKA s kmotrou

Tak ako tráva a kvet vädnú, aj život ľudský má svoj čas. Raz skončí žitie, tône zblednú, vráti sa k Bohu každý z nás. Navždy zarmútení Tvoji rodičia

SMUTNÁ SPOMIENKA na brata

PAVLA BARTKA SMUTNÁ ROZLÚČKA

Nečakane nás navždy opustil

PAVEL ČÁNI – POPE 1965 – 2016 z Kulpína

Ako ticho žil, tak ticho odišiel. Skromný vo svojom živote, veľký vo svojej láske a dobrote. Rodiny Koruniaková a Sabová • OZNAMY •

2. 9. 1973 – 18. 1. 2011 – 2016 z Kovačice

ANNOU KOPČOKOVOU rod. Sajkovićovou 28. 10. 1951 – 22. 12. 2015 z Petrovca

Navždy zostaneš v našich spomienkach. Brat Jaroslav s manželkou Aničkou a dcérkou Ivankou

Tichú a trvalú spomienku si na Teba zachová

hlasludu.info www.hl.rs

kmotra Lekárová

4 /4683/ 23. 1. 2016

43


RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 22. januára 19.30 Stretnutie v pivnickom poli (záznam z Dotykov) 20.00 Dobrý večer, Vojvodina – kolážová relácia TV Týždeň 21.00 Spektrum Nedeľa 24. januára 11.00 Dúhovka 11.30 Vysielanie pre dedinu

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy, predpoludňajší program 8.30 Aspekty 9.00 Správy Týždeň Nedeľa 8.00 Správy 8.05 Vysielanie pre dedinu 9.05 Pohľady k výšinám 9.30 Vysielanie pre deti

Utorok 26. januára 10.10 Paleta – výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po Popoludňajší program srbsky na 1. programe TVV 15.00 Správy 17.30 Perličky – desaťminútový Rádiošport (pondelok) blok venovaný najmladším Kronika našich osád divákom (utorok) Pondelok – sobota 18.00 Denník NOVÉ TERMÍNY REPRÍZOVÝCH VYSIELANÍ Piatok 21.30 Vysielanie pre dedinu Sobota 9.25 Repríza relácie Dobrý večer, Vojvodina 11.20 Repríza Palety

Hudobné vysielanie Inteen (streda) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) Hudobné relácie (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny Vejár hudobných vysielaní Nočný program 23.00 Hudobné relácie (utorok) 23.00 Rozhlasová hra, hudobné relácie (sobota)

Utorok 16.10 Repríza Palety 17.00 Repríza Dúhovky

Vysielanie pre dedinu – v prvom tohtoročnom vysielaní v retrospektívnych príspevkoch z našich prostredí pozornosť bude upriamená na rok za nami. Perličky – v bloku venovanom najmladším divákom tentoraz budú o zdraví a výžive hovoriť petrovskí škôlkari. www.hl.rs

Pondelok – sobota 18.25 Začiatok vysielania 18.30 Zahraničný denník 18.50 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.50 Hit dňa, Reklamy 20.00 Filmy: Piatok 22. januára – Len tak si kopnúť Sobota 23. januára – Tiesňová linka Pondelok 25. januára – Okamih zlomu Utorok 26. januára – Dokonalý trik Streda 27. januára – Volanie divočiny Štvrtok 28. januára – Vražda v Bielom dome 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

TV STARÁ PAZOVA

Každý pondelok 20.15 Hudobný mix

Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Utorok – sobota 17.00 Správy 22.00 Správy Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ale aj z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

Informačno-politický týždenník

TV OBCE KOVAČICA Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 24. januára 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Divadelné predstavenie Tri letušky v Paríži Utorok 26. januára 16.00 Gazdovanie na Hriňovských lazoch Z výstavy kovačického Spolku drobnochovateľov Čo nového v našom spoločenskom živote? Piatok 29. januára 16.00 Slovenský film: Postav dom, zasaď strom Výber z programu TV Petrovec

Nedeľa 24. januára 18.30 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami 22.00 Film: Neodolateľná 24.00 Záver vysielania

Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica

Dúhovka – pod názvom Dotykovské recepty budú uvedené recepty starodávnych a novších jedál, ktoré boli vyskúšané v rodinnom magazíne Dotyky.

44

TV PETROVEC

Dr. Daniel Chorvát v rozhovore s Máriou Lovreovou o knihe 270 rokov slovenského Petrovca

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia • RTV PANORÁMA •


KRÍŽOVKA ČÍSLO 4

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

• RTV PANORÁMA •

V tajničke je meno a priezvisko slovenského maliara, grafika, ilustrátora, sochára a pedagóga, predstaviteľa expresionizmu (1919 – 1997).

Utorok – piatok 10.40 Hit dňa 14.00 Dozvuky Sobota 10.00 Aktuality z Vojvodiny Nedeľa 10.00 Retrospektíva týždňa

autorka: odkrojený ťažké ANNA 1. časť ž. meno počkal kus chleba sladké BIČIA- tajničky víno ROVÁ

Slovenská hudba každý deň 5.00 – 15.00. Svetová hudba každý deň 15.00 – 5.00.

vpíšte OŤ

neptúnium

narušil celistvosť

mazúrium

nehovoríš pravdu volt

Celzius

grécke písmeno epos

ž. meno

Nedeľa 24. januára 7.30 Repríza relácie Dobrý deň Streda 27. januára 19.30 Dobrý deň, kolážová relácia

ž. meno

north

lesa

ono 2. časť tajničky postskriptum

pond cudzokrajné zviera

bodavý hmyz vpíšte ŽOC

urán vpíšte ONR

prízvuk

uhlík veľká plocha poľa

vojenský útvar TV VOJVODINY program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. Program v slovenskej reči sa vysiela na Druhom programe RÁDIO NOVÝ SAD Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107.1 MHz TV PETROVEC Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; RÁDIO PETROVEC Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.4 MHz TELEVÍZIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 RÁDIO OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz RÁDIO STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz TV STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela prostredníctvom lokálneho káblového operátora na kanáli 60 TELEVÍZIA PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Program sa vysiela na kanáli 60

nádoba na vypekanie

ampér nie je prinútený

srieň

TELEVÍZIA PANČEVO

síra

znalosť

HL ĽU AS DU

Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok) Sobota 15.00 Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy 16.00 Správy 16.05 Zvončeky, detské vysielanie 16.30 Oznamy a drobné oznamy 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla Nedeľa 7.00 Servis Na dnešný deň Meniny 7.30 Oznamy, hudba a reklamy 8.00 Správy 8.05 Hudba, servis 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie 9.00 Správy 9.05 Hudba a aktuality 9.30 Oznamy, hudba a reklamy

RÁDIO PETROVEC

živočích mužského pohlavia

Leskovac Pančevo

H ĽU LAS DU

podaj!

HL ĽU AS DU

RÁDIO STARÁ PAZOVA

alt

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 3 VODOROVNE: spojnica, ihla div, l, anketa, an, konal, NATO, tri, PA, Fiat, parket, asi, basa, dokár, ok, iv, rumba, nad, á, án, ale, rošt TAJNIČKA: JANKO SILAN

panovník karát

rod tropických rastlín

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 1 z čísla 1 Hlasu ľudu z 1. januára 2016 bolo: NOVÝ ROK. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: LUCIA STAJIĆOVÁ, Ul. vojvodinská č. 152, 21 211 KYSÁČ. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

4 /4683/ 23. 1. 2016

45


Šport Vianočný darček nášho Zeku STAROPAZOVČANIA ZAČALI PRÍPRAVY NA JARNÚ SEZÓNU

Matej Bzovský

P

o dlhšom oddychu a vo veľmi dobrej nálade sa začali prípravy futbalistov staropazovskej Jednoty na napínavú a neurčitú jarnú časť majstrovstiev Novosadsko-sriemskej ligy. Cieľ je jasný – chcú zaútočiť na prvú pozíciu, ktorú v jeseni v poslednej chvíli prebral žabaljský ŽSK po nečakanej remíze Jednoty v stretnutí s posledným mužstvom v tabuľke – kaćským Jugovićom. V miestnostiach na štadióne Jednota hráčov a hostí privítali predseda klubu Miljan Mićo Stojaković, tiež tréneri mužstva Slobodan Marković a Božidar Koprivica, ktorý má na starosti prácu s brankármi. „Všetkým hráčom prajem predovšetkým dobré zdravie, jasné, aj úspechy na trávniku, ktoré majú prispieť k tomu, aby sme získali titul majstra a presťahovali sa do Srbskej ligy – skupina Vojvodina, kde je Starej Pazove aj miesto. Pri tejto príležitosti vám prinášam aj radosť, vianočný darček z nemeckého Kolína, čiže 40 futbalových lôpt, ktoré nám daroval niekdajší

futbalové kroky a hrdí sme, že vyšiel z našej futbalovej liahne, práve ako mnohí predtým. Verím, že ich v budúcnosti bude ešte

Hráči a tréneri Jednoty na prvom tréningu s loptami, ktoré im daroval ich Miloš Jojić-Zeka

viac. Milošovi ďakujeme za tento vzácny darček, prajeme mu veľa úspechov v jednej z najsilnejších súťaží v Európe,“ povedal na prvom sústredení hráčov pazovského mužstva predseda Miljan Stojaković. Na prvom zoskupení boli hlavne hráči z minulej jesennej sezóny. Chýbali miláčik fanúšikov Jednoty Predrag Milaković, ktorý posilnil mužstvo BSK 1925 v Ba-

Kapitán Danilo Marković (modrý dres) má na jar viesť Jednotu k titulu

hráč belehradského Partizanu, teraz člen bundesligistu FC Kolín Miloš Jojić, náš Zeka, ako ho voláme. Tento vynikajúci futbalista sa spamätal na to, kde urobil prvé

46

www.hl.rs

prestúpil do Žarkova. Na prvom, hlavne rekreačnom tréningu o prítomnosť početných fanúšikov na štadióne sa postaral

očakávam, že získame primát. Bude naozaj ťažko, lebo ŽSK má kvalitné mužstvo s rovnakými nárokmi ako aj my. Náš súper sa značne posilnil, ale ani v našom klube sa nesedí so založenými rukami!“ V priebehu príprav, ktoré uskutočnia na vlastnom ihrisku,

tajnici, člena Belehradskej zóny, práve ako aj stredopoliar Jovan Filipović. S Pazovčanmi sa rozlúčili tiež Aco Lukić (pre zamestnanie) a stopér Nebojša Petrović, ktorý

Informačno-politický týždenník

Rade Pejić, vynikaale aj na umelej júci pravý obranca hracej ploche v prvoligovej Inđije, Športovom strepredtým člen FK disku FutbalovéMladost Lučani. Ak ho zväzu Srbska, sa tento prechod Jednota zohrá uskutoční, bude viacero prípravto najvýznamnejných zápasov, na šia posila Jednoty. ktorých preveria Očakáva sa tiež, že možnosti každédo jej radov príde ho jednotlivca. viacero kvalitných Už v sobotu 23. hráčov z Bežanije januára 2016 na Tréner Milan Vujasin: a Zemuna. programe je zá„Prídu nám hrá- „Nezriekli sme sa prvého pas so superligoči, ktorí sú v tejto miesta!“ vým mužstvom chvíli najpotrebBorac z Čačku, nejší mužstvu potom budú naJednoty, práve sledovať stretnuakým je Rade Pejić, tia s prvoligovou prezradil nám tréInđijou, Dunavom ner Milan Vujasin. Staré Bánovce, S nami na prvom Omladincom tréningu bol aj taNové Bánovce, Zelentovaný Zdravmunom... Všetky ko Trifković. Žiaľ, zápasy Pazovčania odišiel Milaković, zohrajú na ihrisale verím, že jeho kách Športového miesto v strede strediska FZS, tapoľa úspešne obkže záujemcom, sadíme príchodom Bude chýbať: Predrag predovšetkým kvalitných hráčov, Milaković opustil Jednotu fanúšikom Jednos kvantitou nerátaty nebude ťažko me. Nezriekame sa prvého miesta, dostať sa do tohto veľkolepého na ktorom prezimovali favorizo- športového areálu, ktorý je v bezvaní futbalisti zo Žablja. Za po- prostrednej blízkosti stredu Starej moci našej lokálnej samosprávy Pazovy. a veľmi agilného vedenia klubu v čele s predsedom Stojakovićom Snímky: autor a J. Pucovský • ŠPORT •


NA IHRISKU TATRY V KYSÁČI

Nová tvár spoločenského domu Pavel Pálik

V

šenk, nadmurovali jednu stenu o viac ako pol metra, na zasadacej sieni zhotovili novú strechu, nainštalovali nové elektrické vedenie, urobili základy pre schody do trofejnej sály a kancelárie, všetko tepelne izolovali a teraz im len zostalo miestnosti vylíčiť. Na jar, ak sa im podarí zabezpečiť finančné prostriedky a keď to počasie dovolí, vystavajú letné sídlo, ktoré sa v zime bude môcť uzatvoriť a používať ako sála pre zábavy, zasadnutia... Len takto sa môže FK Tatra zaistiť

o FK Tatra v Kysáči, lepšie povedané vedľa ihriska je v novom roku živo, aj keď sú futbalisti na zimnej prestávke. Vedenie klubu využilo pekné a teplé počasie, aby 7. januára 2016 začalo adaptáciu a rekonštrukciu spoločenského domu na ihrisku, pod ktorého strechou sú reštaurácia, zasadacia sieň, trofejná sála a kancelária. Cieľom je zlepšiť podmienky života a práce futbalistov v klube, prilákať členov, tiež fanúšikov, aby v čím väčšom počte tam chodili, lebo FK Tatra z reštaurácie čerpá veľkú časť potrebných peňazí pre riadnu a nehatenú činnosť. Podľa slov podpredsedu FK Tatra Jána Ožváta za desať dní urobili nové veľké sanitárne zariadenie pre mužov a ženy, vymurovali nový Ani dobrá nálada nechýbala…

Na ihrisku Tatry najprv búrali, aby potom vystavali krajšie miestnosti

spokojný život. O tom, že Kysáčania majú radi svoj klub, svedčí skutočnosť, že každý deň na stavenisku priemerne pracovalo zo 30 ľudí, z toho vždy polovica rôznych majstrov. Pracovalo sa od rána do večera. Sponzori vždy stačili načas obstarať potrebný Usilovnosť hneď v novom roku stavebný materiál. Pravda, aj raňajky, obed, ve- té, ale i všetko naplánované a čeru a občerstvujúce nápoje. že bude nielen v prospech FK Máme nádej, že sa na ihrisku Tatra, ale aj obyvateľov celého Tatry dokončí nielen to zača- Kysáča.

PEKNÁ SPRÁVA PRE BASKETBALISTOV SRBSKA

Z Belehradu na Olympiádu Juraj Pucovský

M

inuli sa tie časy, keď basketbalisti niekdajšej Juhoslávie odchádzali na najväčšie súťaže – majstrovstvá sveta, Európy a olympiády bez kvalifikácie, lebo si to roky zabezpečovali práve tým, že získavali trofeje. Tentoraz však medzi tými, ktorí majú bojovať o olympijské vízum do brazílskeho Ria de Janeiro, sú aj zverenci šéftrénera Aleksandra Đorđevića, lebo nie sú takí úspešní ako ich predchodcovia Daneu, Čermak, Simonović, Rajković, Jelovac, Tvrdić, Šolman, Đerđa, Ćosić, Kapidžić, Žižić, Kićanović, Slavnić, Dalipagić, Delibašić, Jerkov a ostatní • ŠPORT •

velikáni veľkej, basketbalovo silnej Juhoslávie. Medzinárodná amatérska federácia basketbalu (FIBA) na zasadnutí v švajčiarskej Ženeve rozhodla, že sa tri kvalifikačné turnaje o presne toľko miest na olympijskom turnaji v Riu de Janeiro uskutočnia v Srbsku (v Belehrade), Taliansku (v Turíne) a vo Filipínskej republike (v Manile), v dňoch 4. až 10. júla 2016. Ostatným trom kandidátom, Turecku, Nemecku a Českej republike, to tentoraz nevyšlo. Táto správa nesmierne potešila všetkých milovníkov tohto trofejného a obľúbeného športu v našej krajine, najviac vari samotných reprezentantov. S oduševnením ju prijali aj šéftréner Saša Đorđe-

vić, hráči Miloš Teodosić, Miroslav Raduljica, Nemanja Nedović, minister pre šport a mládež vo vláde Republiky Srbsko Vanja Udovičić... Podmienkou na uchádzanie sa o kvalifikačný turnaj boli výsledky dosiahnuté na posledných majstrovstvách jednotlivých kontinentov a finančná záruka krajiny. Vláda Republiky Srbsko a Poštová sporiteľňa na tie účely deponovali 2,5 milióna eur!? Na každom z troch turnajov sa zúčastní po šesť národných mužstiev basketbalistov a iba víťazi získajú olympijské víza. Možno práve preto našich potešila skutočnosť, že sme hostiteľmi, lebo sú presvedčení, že preplnená belehradská Kombank Arena bude nedobytná

basketbalová pevnosť pre všetkých súperov nášho národného tímu. Medzi osemnástimi mužstvami (šesť na každom turnaji) sú: Angola, Tunisko, Senegal z Afriky, Kanada, Mexiko, Portoriko z Ameriky, Filipíny, Irán, Japonsko z Ázie, Francúzsko, Srbsko, Grécko, Taliansko, Česko z Európy, Nový Zéland z Oceánie. Osobitné pozvánky dostali Lotyšsko, Chorvátsko a Turecko. Žreb účastníkov kvalifikačných turnajov bude 26. januára 2016 v Ženeve. Kvalifikačný turnaj pre odchod na Olympiádu v Riu de Janeiro ženských národných družstiev bude v dňoch 13. až 19. júna 2016 vo Francúzsku. S potešením môžeme povedať, že naše basketbalistky nemajú také starosti ako ich kolegovia, lebo si vlani po triumfe na Majstrovstvách Európy v Budapešti zverenkyne Mariny Maljkovićovej zabezpečili aj olympijské vízum.

4 /4683/ 23. 1. 2016

47


Šport S PREDSEDOM FZO KOVAČICA – OPOVO PREDRAGOM PEROVIĆOM

Dôraz na dorast Ján Špringeľ

„M

ladšie kategórie futbalových klubov Dolina Padina, Spartak Debeljača a Slávia Kovačica hrajú v štyroch rozličných ligách. Považujem to za úspech. Aj v ďalšom štvorročnom období prízvuk práce Futbalového zväzu Kovačica – Opovo bude práve na prácu s najmladšími futbalistami – kohútikmi, pioniermi a juniormi,“ zdôrazňuje Predrag Perović, ktorého prednedávnom znovu zvolili za predsedu Futbalového zväzu obcí Kovačica – Opovo.

Predrag Perović, staronový predseda FZO Kovačica – Opovo Zväz založili roku 1968. Pracuje nepretržite s kratšou trojročnou prestávkou (1997 – 2000). Kovačičan Perović je vedúcim v združení od obnovenia činnosti (2000). Nezabúda spomenúť, že má vo zväze výborných spolupracovníkov: „Naši športoví pracovníci sú rešpektovaní tak v oblastnom futbalovom zväze, ako i v obdobných fórach Vojvodiny a Srbska. Trénerská pobočka pracuje veľmi dobre a čoskoro založíme aj filiálku rozhodcov.“ Líder zväzu tvrdí, že sa väčšina klubov má čím pochváliť v predchádzajúcej, takmer štvorročnej etape: „Úspech futbalistov Doliny je historický. Vtedajší predseda Miroslav Kováč viedol klub krok za krokom k výšinám. Úspech nie je nedosiahnuteľný, ale v bližšej dobe ťažšie uskutočniteľný. Svojou návštevou na štadióne prvoligových červeno-modrých poctila aj belehradská Crvena zvezda, v novembri 2013. Dolina si so Zvezdou skrížila

48

www.hl.rs

zbrane v priateľskom zápase. Borac Sakule je už po boku Padinčanom v Srbskej lige – skupina Vojvodina. Slávia sa začiatkom leta najprv znovu prebojovala do Banátskej ligy a vzápätí najmladší slávisti získali piate miesto na turnaji UEFA v Poľsku. M l á d e ž n í k o m Padinská Dolina sa v sezóne 2012/2013 prebojovala do Prvej ligy Srbska Spartaku Debeljača „Za čias, keď ju viedol filmový a rozvoj dorastu. A teraz každý rok vlani chýbala iba štipka šťastia, aby sa prebojovali do prestížnej producent Goran Bjelogrlić, patrila zdokonaľujeme pravidlá súťaže, mládežníckej ligy Vojvodiny. Vojvo- futbalová Baranda medzi najúspeš- aby liga bola čoraz zaujímavejšia dina Crepaja sa nachádza pri čele nejšie kluby. Vlani bola síce „iba“ a zároveň, aby sa skutočne najleppeletónu v Prvej juhobanátskej deviata, ale od roku 2008 až po šie kluby dostali do vyššej súťaže,“ podčiarkuje staronový predseda. lige. Omladinac Tohto roku zväz zorganizoval Opovo a Polet v Kovačici kurz pre budúcich rozIdvor po kratšej hodcov, vlani za najdôležitejšiu či dlhšej odmlaktivitu považuje Perović prereke znovu, a to gistráciu hráčov, kým je osobitne úspešne súťažia. hrdý na školenie trénerov v PRS Hŕstka kovačicRelax v Kovačici, v druhej polovici kých futbalistov augusta a začiatkom septembra hrajúcich na roku 2013: Slovensku sú jesennými majstrami v klube, kde odišli za zárobkom. Náš tajomník Ján Cicka sa stal aj predsedom Š p o r t o v é h o Dve sezóny Filip Mladenović (v dueli so zväzu Obce Ko- Slobodanom Spaskovským) hral v Lige majstrov pre Bate Borisov, dnes je už v nemeckom Kolíne vačica.“

Úspech: piate miesto pionierov Slávie (belasé dresy) na turnaji UEFA v Poľsku Perovića ale trápi, že v predošlom mandáte, začiatkom tejto jesene Radnički Baranda vystúpil zo súťaže v Prvej juhobanátskej lige:

Informačno-politický týždenník

rok 2014 sa na konci majstrovstiev umiestňovala len od tretej až po šiestu priečku. Silný Radnički našej organizácii chýba.“ Futbalový zväz obcí Kovačica – Opovo bol iniciátorom zmien v najnižšej súťaži. Súťažia tam zo zväzu Unirea Uzdin, Polet Idvor, Pobeda Samoš, Spartak Debeljača, Omladinac Opovo a Tempo Sefkerin. „Ešte v sezóne 2012/13 bolo v šampionáte Druhej juhobanátskej ligy –západnej skupiny osemnásť klubov, jesenná časť sa končila v poslednú novembrovú nedeľu, cestovalo sa a hralo často za chladného počasia a v nefutbalových podmienkach. Oblastný futbalový zväz Pančevo tzv. západnú skupinu rozdelil vďaka nám na dve časti – sever a juh. Dnes viac peňazí zostáva na klubovú infraštruktúru

Legendárny futbalista Dušan Savić prednášal trénerom na školení v Kovačici „Úspešne sme školili lodivodov pre B licenciu. Na vyučovanie sa prihlásilo 53 trénerov. Podarilo sa nám to, čo žiadnemu zväzu: prvýkrát sa kurz zorganizoval mimo sídla Futbalového zväzu Srbska. Záujemcom z tejto časti Banátu prednášali okrem iných aj legendárny futbalista Dušan Savić, vedúci Trénerskej školy FZ Srbska, a Miroljub Ostojić, predseda TO FZS. Náš futbalový zväz dostal z toho školenia piatich nových trénerov s B licenciou.“ • ŠPORT •


VEREINS SERVICE CUP 2016 V NEMECKOM MUNDERKINGENE

Brankár Záviš – najlepší Pavel Pálik

F

utbalové kohútiky novosadskej Vojvodiny U 13 (ročník 2013) zvíťazili na veľkom medzinárodnom futbalovom turnaji Vereins Service Cup v nemeckom meste Munderkingen. Turnaj v halovom

Vojvodina v základnej skupine bola druhá. Mladí futbalisti Novosadčanov porazili nemecký Understation 3 : 0, Ehingen-Sudom 6 : 0 a holandský Vespom 5 : 1, s anglickým Millwallom hrali nerozhodne 2 : 2 a prehrali iba s FC Schalke 04 výsledkom 0 : 2. V

výsledky im umožnili, aby z druhého miesta postúpili do štvrťfinále, kde po penaltovom rozstrele vyradili rumunský CFC Cluj 5 : 3. V semifinále chlapci z Vojvodiny prevýšili Mainz 3 :

Mladý brankár s trofejami

Moja si: gól nebude!

Mužstvo kohútikov Vojvodiny triumfovalo na silnom turnaji v Nemecku. Brankár Igor Záviš je v žltom drese.

futbale prebiehal 9. a 10. januára 2016 za účasti 32 mužstiev z Anglicka, Holandska, Švajčiarska, Talianska, Rumunska, Bulharska, Srbska a Nemecka.

novoformovanej skupine Vojvodina hrala nerozhodne s vrstovníkmi nemeckých tímov FC Eintracht 2 : 2 a FC Mainz 1 : 1 a porazila domáci Munderkingen 6 : 0. Tieto

1 a napokon vo finále položili na lopatky švajčiarsky Luzern 2 : 1. Tento turnaj usporadúvajú od roku 1998. Tentoraz brankárom FK Vojvodina bol Kysáčan Igor Záviš, ktorý svoju kariéru začal vo FK Tatra, potom prestúpil do radov RFK Nový Sad, aby sa napokon dostal do radov superligovej Vojvodiny.

Igora ako hráča RFK Nový Sad roku 2012 vyhlásili na Vidovdanskom turnaji za najlepšieho brankára, na turnaji v petrovskom akvaparku Petroland ako člen Tatry roku 2013 znova bol najlepším brankárom. Mladý Kysáčan teraz vo FK Vojvodina trénuje štyrikrát v týždni. Na otázku, či má dosť času na učenie, odpovedal: „Áno, ale možno by som sa mohol viac venovať školským povinnostiam! No dokážem aj to a budem taký žiak, aký som brankár, teda najlepší.“ Snímky: autor a z archívu I. Zaviša

REKREAČNO-ŠPORTOVÉ HRY V KOLKANÍ

Viac ako polstoročná tradícia pretrváva Anička Chalupová

R

ekreačno-športové hry kolkárov v Kovačici majú dlhú tradíciu. Už 54 rokov nepretržite sa týmto športom zaoberajú muži a 36 rokov kolky zrážajú aj ženy. Dodnes sú ľudia, aktívni kolkári, účastníci RŠH, ktorí dosvedčujú, že kolkárstvo v Kovačici ešte vždy má úctyhodnú popularitu. Tohto roku sa zoskupilo desať mužských tímov: Ribolovac, Penzisti, Pekáreň Niky, In-auto, PK Ľavroš, Okno, Vkus, Ćinovci, Elkov-Metal, KMV Fagan a deväť ženských kolkárskych druž• ŠPORT •

stiev: Sunčice, Penzistky, – Annamária, Sestričky Stredisko pre sociálnu – Stredisko pre sociálnu prácu, Annamária, Čerprácu a Zvončice – Suntice, Zvončice, Sestriččice. V tomto kole Penky, Jánošík a Mix. Súťaž zistky mali voľno. Muži sa začala v druhej posúťažia v pondelok, strelovici januára 2016 na du a piatok, pokým ženy štvordráhovej kolkárni kolky zrážajú v utorok a v Športovo-rekreačnom vo štvrtok. stredisku Slávia. V prvom Koniec Rekreačnokole súťaže pre mužov, -športových hier sa pláktoré sa začalo 20. januje v druhej polovici nuára, si zbrane skrížili februára, keď na tradičtieto celky: KMV Fagan nom kolkárskom bále – Penzisti, Elkov-Metal – Najlepšie ženské družstvo RŠH 2015 Mix-Sunoko organizátor – Kolkársky Ribolovac, Ćinovci – Vkus, klub Slávia udelí najlepším In-auto – PK Ľavroš a Okno – Pe- súťažiť 19. januára. V prvom kole kolkárkam a kolkárom medaily káreň Niky. Ženy kolkárky začali sa stretli Mix – Jánošík, Čertice a poháre. 4 /4683/ 23. 1. 2016

49


Šport MAJSTROVSTVÁ EURÓPY VO VODNOM PÓLE V BELEHRADE

Očakávane, veľká štvorka J. Pucovský

P

o úvodnom víťazstve nad najväčšími rivalmi a susedmi Chorvátmi (13 : 6) zverenci Dejana Savića mali len ľahší strelecký tréning s najslabším mužstvom na ME, Maltou. Výsledok 20 : 2 (6 : 0, 5 : 1, 4 : 1, 5 : 0) o tom najlepšie svedčí. Zostane zapísané, že naši za desať minút dali presne toľko gólov a po okamihu, keď hostia prvýkrát prekonali nášho brankára v polovici druhej štvrtiny, rozľahol sa najväčší aplauz 7 000 divákov v Kombank Arene. Aj v treťom zápase naši splnili jednoduchú formalitu, keď pred 10 000 divákmi prekonali Francúzov 16 : 8 (3 : 4, 4 : 2, 3 : 1,

6 : 1), a tak sa z prvej pozície s maximálnym účinkom prebojovali do osemfinále. Radosť z tohto triumfu zväčšila aj pekná udalosť, keď generálny tajomník Združenia svetových vodnopólových trénerov Dragan Jovanović a prvý človek LEN Paolo Barelli nášmu šéftrénerovi Dejanovi Savićovi odovzdali uznanie, ktoré si zaslúžil ako najlepší tréner v roku 2015. Osemfinále nám prinieslo za súpera Slovensko, ktoré dlho vzdorovalo najmä vďaka výbornému brankárovi Lukášovi Kozmérovi, ktorý pred 11 000 divákmi mal na zápase 11 úspešných zásahov. Výsledok 10 : 5 (3 : 3, 3 : 1, 2 : 1, 2 : 0) bol po štvrťfinále najtesnejším v prospech Srbska

na týchto ME. Savić zdôraznil, že bol spokojný iba s hrou v obrane, kým mal veľké pripomienky na útočníkov. Hráč Sava Ranđelović potvrdil, že so Slovákmi stratili viac energie, než to očakávali! Vodným pólistom z krajiny našich predkov, v ktorej tento šport nemá bohatú tradíciu a popularitu, je to, ako aj samotný výsledok najkrajším komplimentom. Vo štvrťfinále Srbsko – Rusko 15 : 5 (3 : 2, 4 : 1, 4 : 2, 4 : 0). Nebol to ani približne taký zápas ako kedysi bývali súboje Juhoslávia – Zväz sovietskych socialistických republík. Naši sú v tejto chvíli naozaj a presvedčivo lepší od Rusov. Záver 32. vodnopólových ME mužov v Belehrade prebiehal v dňoch, keď toto číslo našich novín putovalo k čitateľom. Preto sme v ňom mohli zverejniť

iba to, že v semifinále hrali Srbsko – Grécko, ktoré premohlo Španielsko 6 : 2. Druhý pár bol Čierna Hora – Maďarsko. Čiernohorci vo štvrťfinále prekonali susedovcov cez Jadran Talianov 10 : 7, kým Maďari boli lepší od Chorvátov 8 : 5... Na 16. šampionáte v ženskej konkurencii našim dámam sa nepodarilo postúpiť zo základnej skupiny. Úvodná prehra s Nemkami (13 : 14) im akoby dala vzpruhy, aby v stretnutí s Chorvátskom triumfovali 8 : 4, ale potom narazili na majsterky Európy Španielky (6 : 21), nemohli čeliť ani Taliankam (3 : 19), kým v poslednom zápase o postup medzi osem najlepších družstiev boli slabšie o jeden gól od súperiek z Francúzska (6 : 7). Zostal im potom len zápas o 9. miesto s vodnými pólistkami Portugalska.

pri výsledku 29 : 28 za súpera brankár hostiteľov Slavomír Szmal kryl strelu nášho Ivana Nikčevića zo siedmich metrov, a tak 15 000 domácich fanúšikov mohlo začať hlučne oslavovať. Naši dobre vedeli, že najťažším súperom budú Francúzi, ktorým sme v prvom polčase celkom dobre čelili, ale tá skvelá polhodinka nestačila, aby sme sa vyhli presvedčivej porážke 26 : 36 (16 : 19). A potom prišiel rozhodujúci zápas s Macedónskom. Zverenci D. Perića museli vyhrať, ak chceli pokračovať v súťaži, kým našim južným susedom stačil na to aj bod, lebo s Francúzmi prehrali „iba“ sedemgólovým rozdielom. Po neustálej výsledkovej neurčitosti Srbsko sa ujalo vedenia gólom Darka Đukića v poslednej minúte 27 : 26. Ešte len trochu vydržať, odvrátiť posledný útok Macedóncov a ideme ďalej. Nemyslel si tak hráč súpera Dejan Manaskov, strelec desiatich gólov na tomto zápase, ktorý

sedem sekúnd pred koncom vyrovnal 27 : 27 (13 : 13) a naše mužstvo poslal domov! V tej nešťastnej, možno až prekliatej chvíli (druhýkrát po zápase s Poľskom), sa Nenadićovi, Šešumovi, Stanićovi, Marsenićovi, Rnićovi a ostatným „orlom“ v červenom úbore rozplynuli všetky sny, ako spľasnú mydlové bubliny, že budú bojovať o vysoké umiestnenie v Poľsku a o vízum pre Olympiádu v Riu de Janeiro. Museli si naši zbaliť kufre, vrátiť sa domov a povedať: Rio – adio! Niekoľko hodín pred rozhodujúcim zápasom to urobil aj náš brankár Slaviša Đukanović, ktorého predčasne poslali domov pre konflikt so šéftrénerom Perićom, čo sa nepáčilo vedeniu Hádzanárskeho zväzu Srbska. Tak sa účasť hádzanárov Srbska na 12. ME v Poľsku skončila bez trofeje, na ktorú čakáme od roku 2012, keď sme v Belehrade boli vicemajstri Európy.

DVANÁSTE MAJSTROVSTVÁ EURÓPY HÁDZANÁROV V POĽSKU

A teraz Rio – adio! J. Pucovský

P

oľsko je strediskom hádzanárskej hry starého kontinentu. V dňoch 15. až 31. januára 2016 tam prebiehajú 12. Majstrovstvá Európy mužov. Reprezentácia Francúzska, už viac ako desaťročie absolútny vládca v hádzanej (toho času majster sveta, Európy a olympijský víťaz), znova je najväčší favorit na obhajobu titulu. Bol by to štvrtý triumf výberu galských kohútov, pričom by sa v tom vyrovnal so Švédmi. Samozrejme, že sa o to pokúsia predovšetkým Španieli, Dáni, veľké nároky dostať sa do finále majú aj hostitelia Poliaci. Veď to už aj oprávnene dokázali po veľkom triumfe (31 : 25), v skupine práve nad Francúzmi!? Reprezentácia Srbska pod vedením šéftrénera Dejana Perića odcestovala do Krakova v tichosti, priam nenápadne, v omladenej zostave, bez Momira Ilića, Marka Vujina, Rast-

50

www.hl.rs

ka Stojkovića... Ani so súpermi v A-skupine sme nemohli byť najspokojnejší: Poľsko, Francúzsko a Macedónsko stáli našim na ceste do druhého kola, boja o medaily a kvalifikačný turnaj o získanie olympijského víza, kam postupovali práve tri najlepšie mužstvá. Často zvykneme hovoriť, že o víťazovi zápasu, dokonca aj o konečnom triumfe na niektorých súťažiach rozhodujú okamihy, posledné sekundy. Práve to sa stalo našim hádzanárom v Krakove, až dvakrát. Najprv v prvom zápase s domácim Poľskom po výbornom prvom polčase, keď viedli 15 : 14, tridsať sekúnd pred koncom

Informačno-politický týždenník

• ŠPORT •


KNIHA PORTRÉTOV NIEKDAJŠÍCH ŠPORTOVCOV DA SE NE ZABORAVE... AUTORA VLAJKA VLAHOVIĆA

Aby sme na nich nezabudli... Juraj Pucovský

a po jeden šachista, stolný tenista, aždý človek môže najlepšie plavec, karatista, vyrozprávať vlastný živo- strelec, vzpierač topis. Platí to aj pre špor- a všestranný športovcov, najmä tých, ktorí už tovec. Príspevky skončili aktívnu kariéru, stali sú ilustrované sa veteránmi, ako to zvykneme 121 fotografiami, povedať. z čoho je presne Práve niekdajší športovci, ich 100 portrétov, 8 pôsobenie na športoviskách tímov, 13 akčných a neskoršie životné osudy dávno záberov. zaujali tajomníka Športového Mnohí, najmä zväzu Obce Odžaci Vlajka Vla- futbalisti a bashovića. Aj sám kedysi športovec, ketbalisti z tohto futbalista a dodnes zanietený územia, predo- Väčšina niekdajších futbalistov Panónie, o ktorých píše Vlajko Vlahović vo svojej športový pracovník, pred rok- všetkým v obdo- knihe mi sa chopil pera. bí SFR Juhoslávie, ne- Peknú kariéru populárny Šraf Tak mer denno skoršie hrali vo väčších, dosiahol aj na Cypre (Anorthodenne vo všetkých známejších a bohatších sis) a v Grécku (Panionios). dedinách Odžackej domácich, ale i zahraLaliťania môžu byť hrdí, že obce vyhľadával býničných kluboch. Jed- majú v knihe až trinástich svojich valých športovcov, notlivcom sa podarilo hráčov z dediny. Sú to: Budimir kolegov, aby písal obliecť si aj reprezen- Leskovac, Milivoj Jovkić, Milorad o nich v dvojtýždentačné tričko našej kraji- Vučenov, Goran Vranješ, Jaroslav níku Naše novine. ny. Najviac dosiahol asi Múdry, Dušan Pivarov, Ján Benka, Tak vznikali portréty futbalista Zoran Ćirić, bratia Momir a Stevan Erdelľudí, ktorí svoju mlaktorý po FK Tekstilac janovci, Jaroslav Tancik, bratia dosť venovali športu hral v prvoligovom FK Vujica a Vladislav Popovićovci pre pobavenie, raBečej, belehradskom a Vladimir Petrić. Medzi nich tredosť a zdravý život, FK Partizan v generácii ba zaradiť aj cezpoľných hráčov pričom mali podSašu Ilića, Ivana Tomića, Dušana Kovačevića a Gagarina poru veľkého počIvicu Ilieva, Ivicu Kral- Stankovića (hráči a tréneri), tiež tu svojich verných ja, Mladena Krstajića... Ivana Ćosića, Radeho Vlahovića, fanúšikov. a pod vedením trénera Nebojšu Ilića, Ivana Stanojkovića, Podpisovanie knihy priateľom Po piatich rokoch Ljubišu Tumbakovića. Milorada Spasića a troch trénerov Vlajko Vlahović vydal Panónie, Mirka Ostojića-Žetvu, knihu zaujímavého názvu Da se Pavla Pintera a Dragana Delića. O autorovi ne zaborave... (Aby sme na nich Na záver môžeme povedať, Vlajko Vlahović sa narodil v denezabudli...). Do obálky tejto že toto nie je klasická športová dine Kruščić, v Kulskej obci. Futbal 245-stranovej publikácie veľkokniha, ktorej na kvalite nemôžu začal hrať v miestom FK Mladost, sti 210 x 140 mm autor „zabalil“ ubrať ani viaceré chyby v texte. a potom bol členom belehradského portréty 119 niekdajších šporListujúc sa v nej a čítaním sa FK Hajduk z Lionu (počas štúdií), FK tovcov, medzi ktorými sú iba však môže získať reálny obraz Crvenka, FK Hajduk Kula, FK Rusín štyri športovkyne: basketbalisto športovom živote Odžackej R. Kerestúr a odžackých klubov ka Nada Iliševićová, hádzanárka obce v určitom období. Kniha Tekstilac a OFK Odžaci, kde roku Jasna Miháľová a dve atlétky, má trvalú hodnotu a trefný l984 skončil kariéru. Ana Marija Karmanská a Branka názov už aj preto, že sme ľudia Najdlhšie pracoval v ZhromažBožovićová. pominuteľní, a tak aj športovci. dení obce Odžaci, v Športovom V knihe je najviac niekdajších Zo 119 portrétovaných, žiaľ, už zväze. Je jedným zo zakladateľov futbalistov – až 97, zo všetkých dvanásti nie sú nažive, medzi Ligy futbalových veteránov Anteho desiatich klubov, ktoré kedysi nimi aj dvaja Laliťania, Budimir Bačića-Badžu, akcie Droga je smrť, pôsobili v Odžackej obci, keLeskovac a Momir Erdeljan, zaoberajte sa športom, organizátorom Dunajskej regaty, početných ďže Dunatáj z Bogojeva pred ako i niekdajší hráč Panónie turnajov v basketbale, volejbale, športovom rybolove, šachu, cezpoľviacerými rokmi zanikol a vlani Rade Vlahović a tréner Pavle ných behov Politiky a RTV Belehrad. Spolu s Informačným strediskom prestali hrať aj seniori lalitskej Pinter. Preto práve Vlajkovi Odžaci organizoval i voľby najlepších športovcov v tomto prostredí. Panónie. Po futbalistoch nasleVlahovićovi a jeho knihe môZ množstva uznaní najvýznamnejšia je odmena Jovana Mikića-Spartaka, dujú deviati basketbalisti, dvaja žeme zavďačiť, že na nich nikdy ktorú ako najlepší športový pracovník vo Vojvodine získal roku 2006. kolkári a hádzanári, dve atlétky nezabudneme!

K

• ŠPORT •

4 /4683/ 23. 1. 2016

51


Tenisové začiatky v Kovačici (2009)

Účastníci priateľského zápasu TK Kovačica - TK Jabuka (2013)

NAŠE ŠPORTOVÉ KOLEKTÍVY

Tenisový klub Kovačica

Kovačičan Stefan Šajn tretí na turnaji v Pančeve (2015) Medaily pre najlepších juniorov do 16 rokov (2015)

Tenisový klub Kovačica začal pôsobiť roku 2009 ako osobitné športové odvetvie v rámci Športového klubu Kovačica. Po výstavbe dvoch antukových kurtov s troskovým povrchom, zakladateľ sa rozhodol spopularizovať biely šport v Kovačici a iných okolitých dedinách. Klub roku 2009 registrovali v Tenisovom zväze Srbska, o dva roky neskoršie sa stal i rovnocenným členom Tenisového zväzu Vojvodiny a súťaží aj v rámci Banátskej tenisovej asociácie. TK Kovačica pracuje s deťmi vo veku do 10 rokov podľa systému Medzinárodnej tenisovej federácie (ITF) a podľa programu, ktorý navrhol tréner Mika Barrell z Anglicka. S deťmi v klube Pohľad na antukové kurty v Kovačici (2015) pracujú traja kvalitní odborníci: Nenad Trifunović, niekdajší učiteľ Viktora Troického, a licencovaní tréneri Nataša Cicková, bývalá hráčka TK Dinamo a TK Pančevo, ktorá má na starosti nácvik techniky tenistov, tiež pracuje s mladšími kategóriami hráčov, a Igor Cicka, tenisový tréner a riaditeľ klubu. Začiatky neboli ľahké, v klube mali registrovaných iba dvoch hráčov a v súčasnosti TK Kovačica počíta dvanástich členov, s tým, že sa z roka na rok počet mení (v rokoch 2013 a 2014 klub mal registrovaných pätnástich hráčov). V uplynulom období členovia TK Kovačica sa zúčastnili na mnohých významných turnajoch, tak na domácej pôde, ako i širšie. Sily si zmeriavajú aj s inými tenistami na priateľských zápasoch, kde zaznamenali niekoľko pozoruhodných úspechov. Tenis nacvičujú aj prostredníctvom Desaťročný Stefan Mršulov sparingu. Športovým riaditeľom TK Kovačica je Janko Cicka, zvíťazil na turnajoch advokát. v Belehrade a v Kovačici Anička Chalupová Foto: autorka a z archívu TK Kovačica

Kovačičanka Sára Benková (prvá zľava) v Pančeve získala striebornú medailu (2015) Nataša Cicková na tréningu s deťmi v Padine (2012)

Najúspešnejší na turnaji Kovačica Open (2013)

Z turnaja v Kovačici Vojvodina Masters (2014)

Tenisové nádeje s trénerkou Natašou Cickovou (prvá zľava) a trénerom Nenadom Trifunovićom (2011)

Októbrový otvorený turnaj veteránov; sprava stoja riaditeľ TK Kovačica Igor Cicka a športový riaditeľ Janko Cicka (2015)


Issuu converts static files into: digital portfolios, online yearbooks, online catalogs, digital photo albums and more. Sign up and create your flipbook.