POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU
OVOCINÁRSTVO
Čas na výsadbu ovocných drevín
Ľubica Sýkorová
N
ajvhodnejšie obdobie na výsadbu ovocných stromčekov je jeseň (október – november). Niekedy ich môžeme sadiť aj v decembri pred zamrznutím pôdy. Dôležitá je teplota pôdy, nemala by byť nižšia ako 4 až 6 °C niekoľko dní po sebe. Výhodou jesennej výsadby je dostatok vlahy, zahojenie rezných rán do jari a vytváranie nových koreňových vláskov. Výsadbou v jeseni sa dosahuje aj lepšia prijateľnosť stromčekov. Na jeseň vysádzame najmä jablone, hrušky, egreše a ríbezle. Výhodou jesennej výsadby je veľký výber sadivového materiálu, výpestky zakorenia ešte do príchodu zimy, nástup do vegetácie je rýchlejší. Nevýhodou môže byť iba to, že výpestky nestihnú do zimy zakoreniť a vymrznú. Pôda pri sadení by mala byť vlhká, nie však mazľavá. O veľkosti jamy rozhoduje predovšetkým kvalita pôdy a nie veľkosť stromčeka. V dobrých hlbokých a humusovitých pôdach nie je nevyhnutné pripravovať jamy veľkých rozmerov. Naopak, v chudobných pôdach s nízkym obsahom humusu kopeme jamy priestrannejšie. V záhradách sa pestujú obyčajne zákrpkové ovocné stromčeky. Pre ne je najvhodnejšie vykopať jamu asi 80 (100) x 80 (100) cm širokú a asi 60 cm hlbokú. V úrodných pôdach stačia menšie jamy. Jedným z predpokladov úspešného rastu je nielen hĺbka a šírka jamy, ale aj dostatočná vzdialenosť vysadenia stromčekov. Ak sú stromy po dorastení príliš prehustené, majú nedostatok svetla, úrody sú nižšie, ľahko ich napádajú choroby a škodcovia. Do vykopanej jamy je vhodné dať potrebné živiny vo forme minerálnych a prírodných hnojív, dobre vyzretý kompost. Hnojivo treba prisypať asi 5- až 10-centimetrovou vrstvou zeminy. Nakoniec dáme podľa možnosti vrstvu maštaľného hnoja, ale môže byť i rôzny trus domácich zvierat, a to aj čerstvý, lebo kým sa k nemu
24
dostanú korene, hnoj úplne dozrie, a potom už nepoškodí korene stromčeka. Hnoj prikryjeme vrstvou humusovej pôdy. Všetko dobre ušliapeme. Do takto pripravenej pôdy vysadíme stromček. Dôležité je stromček vysadiť do správnej hĺbky, ako rástol v škôlke. Koreňový kŕčok má byť tesne na úrovni pôdy a miesto štepenia minimálne 10 cm nad povrchom pôdy (5 cm pri kôstkovinách). Pred výsadbou, aby sme nepoškodili korene, zatlčieme do jám kolík z južnej strany. Pred vlastnou výsadbou upravíme najskôr koreňový systém. Odstránime všetky poškodené korene a ostatné korene skrátime hladkým rezom. Snažíme sa zachovať čo možno najviac tenkých a drobných korienkov – vlásočníc. Výpestky s
takto upraveným koreňom pred výsadbou namočíme aspoň na šesť hodín do vody. Aby sme podporili zakorenenie, korene môžeme pred vysádzaním namočiť do kaše z humusovej hlinitej ornice
s prídavkom kravinca. Na prípravu kaše nepoužívame íl, ktorý vo vysychajúcich pôdach stvrdne a bráni dýchaniu koreňov a prenikaniu vlasových koreňov do pôdy. Pri vlastnej výsadbe na dno jamy nahrnieme vrstvu ornice, pričom z nej upravíme malý kopček, na ktorý rovnomerne rozložíme korene a prihrnieme k nim ornicu. Zároveň stromčekom potrasieme, aby pôda vyplnila všetky priestory medzi koreňmi, aby sa nevytvárali medzi nimi vzduchové medzery, v ktorých korene plesnivejú. Pri potriasaní stromček zároveň povyťahujeme, aby bol zasadený v správnej hĺbke. Pôdu pritlačíme, dôkladne zalejeme a ešte prihrnieme zeminou až po koreňový kŕčok. Vysadený stromček priviažeme ku kolíku. Až po úplnom uľahnutí pôdy ho priviažeme dôkladnejšie. Povýsadbový rez robíme až na jar po skončení mrazov. ○
Prečo hospodáriť ekologicky? Ľ. S.
H
oci ekologické hospodárenie v EÚ sa naďalej rozširuje z hľadiska jeho podielu na výmere poľnohospodárskej pôdy, počet fariem zameraných na ekologické metódy zostáva nízky. Ekologicky hospodária väčšinou mladí farmári, pričom len asi tretina z nich má nad 55 rokov v porovnaní s vyše polovicou v kategórii konvenčných farmárov. Ekologické poľnohospodárstvo je zdravšie predovšetkým kvôli zdravšej poľnohospodárskej výrobe. Tá vylučuje akékoľvek chemické ošetrenia a je založená na tradičnom spôsobe obrábania pôdy. Toto poľnohospodárstvo neberie do úvahy škodlivé vstupy chemického priemyslu,
II
ako umelých hnojív, urýchľovačov rastu a zrenia alebo iných látok. Používa však osvedčené postupy striedania plodín na poli ako prirodzenú ochranu pred chorobami a škodcami. Produkty takejto výroby sú na trhu označované ako ekologický produkt. Nielen, že je toto hospodárstvo zdravšie, ale je aj oveľa šetrnejšie k prírode, pretože rešpektuje prirodzenú biodiverzitu krajiny a chemikálie sa dostávajú do pôdy v menších množstvách. Prvoradá je neškodná ekologická výroba a produkcia zdraviu neškodných potravín pre obyvateľstvo, ako aj krmovín pre hospodárske zvieratá. Ak by sa poľnohospodári rozhodli chrániť prírodu, zlepšili by tým životné prostredie pre voľne žijúce živočíchy a rastliny. Dnešné
moderné poľnohospodárstvo využíva metódy, ktoré vo veľkej miere využívajú chemikálie, ale spôsobujú aj stále rastúce percento úbytku pitnej vody, vymieranie živočíchov a rastlín, ako aj chemické znečisťovanie potravín. Poľnohospodári sa môžu postarať o to, aby vtáky našli dostatok miesta na hniezdenie, pretože tie počas hniezdenia pochytajú veľa škodcov. Sovy lovia škodlivé hlodavce, jež ničí slimáky, ktoré znamenajú pre niektoré druhy zeleniny hrozbu atď. Na miestach, kde hospodári na znižovanie počtu škodcov používajú chemikálie, mizne prostredie pripomínajúce prírodu, prežíva tam len málo druhov rastlín a živočíchov. A tým je priamo ohrozený aj sám človek. ○