Page 1

ROČNÍK 69 ČÍSLO 40 /4511/

Stretnutie Kukan – Dačić

6. 10. 2012

Národná konferencia o cezhraničnej spolupráci

Slávnostne otvorili Kovačický október

Ján Triaška Báčsky Petrovec

CENA 50 DIN

www.hlasludu.com | www.hl.rs


Veľkú pozornosť návštevníkov festivalu Robotika – dni budúcnosti, prebiehajúcej v belehradskom Stredisku pre promovanie vedy, púta od 24. septembra i tento priemyselný robot. Vznikol hlavne ďakujúc úsiliu výskumníkov z novosadskej Fakulty technických vied.

Program k Európskemu dňu jazykov – 26. septembru – prebiehal v galérii Progres v Belehrade. Hlavným usporiadateľom bola tunajšia Kancelária Rady Európy. O. Filip

O. Filip Na 6. Fóre o organickej výrobe, ktoré sa konalo 28. septembra v Selenči, hlavnou témou boli tradičné potravinárske výrobky organickej kvality. Prítomných privítali: predseda Správnej rady Strediska pre organickú výrobu Jozef Gašparovský (zľava), generálny riaditeľ podniku Slovan-Progres Selenča Juraj Bocka a prof. Dr. Branka Lazićová. Ľ. Sýkorová

V Srbskom národnom divadle v Novom Sade vo štvrtok 27. septembra bol Večer šampiónov, na ktorom udelili najvyššie ocenenia 45. Medzinárodného veľtrhu turistiky za kvalitu turistických objektov a podujatí. Slovenským národným slávnostiam, ktoré organizujú MSS, Obec Báčsky Petrovec a NRSNM, sa dostala Veľká zlatá medaila. Cenu prebrala Anna Tomanová-Makanová, predsedníčka NRSNM. E. Šranková

V rámci Oberačkových slávností v Nových Zámkoch 21. a 22. septembra prebiehal 17. Novozámocký medzinárodný festival detských folklórnych súborov, na ktorom sa zúčastnili i tanečníci ZŠ Mladých pokolení v Kovačici. Na snímke: Delegácia z Kovačice v spoločnosti scenáristu, dramaturga a režiséra festivalu PhDr. Ladislava Dráfiho. J. Špringeľ

V sobotu 29. septembra v rámci 6. turnaja Zornička open v aule ZŠ Jána Čajaka v Báčskom Petrovci si vedomosti a schopnosti v hre v šachy zmeralo 67 účastníkov. Dvojica najlepších potom v akvaparku Petroland súťažila vo finálovom zápase so živými figúrami – zvíťazil Andrej Tomáš z Kovačice. J. Čiep


FÓKUS ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU

VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedný redaktor: Michal Ďuga Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Oto Filip, Anna Francistyová, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anna Chalupová, Anna Lazarevićová, Anna Lešťanová, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka-korektorka: Mária Domoniová Inzercia: Mária Obšustová inzercia@hl.rs Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok v Novom Sade 234 www.hlasludu.com | www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844

SEDEM DNÍ

Októbrový kôš plný prekvapení D o októbra Srbsko vstúpilo zdražené, v mnohých prípadoch aj predražené. Ceny sa len tak šinuli smerom nahor bez toho, aby niekto dokázal čo len ceknúť. Všetko sa udialo v súlade so zákonom, na základe rozhodnutia o zvýšení dane z pridanej hodnoty (DPH) z osemnásť na dvadsať percent. Keby sme chceli napočítať, čo všetko zdraželo a o koľko percent, zoznam by bol naozaj dlhočizný. Ľahšie by bolo povedať, čo nezdraželo – toho je oveľa menej. Zdraželi dokonca aj niektoré základné potraviny, úplne neopodstatnene. Obyčajný smrteľník ráta a spočituje a akokoľvek to obráti, vždy je v mínuse. Tak aj tohto októbra znovu zisťuje, že Pán Boh je vysoko, a vláda ďaleko... Syndikáty hrozia protestmi, ak vláda ceny základných potravín nevráti na pôvodnú úroveň. Z vlády odpovedajú, že na to nemajú inštrumenty ani sily. Pomohla by vraj väčšia konkurencia na domácom trhu, ako aj zrušenie monopolného postavenia niektorých podnikov. Tu by vláda mohla niečo urobiť, keby chcela. Zvýšenie DPH, ktoré nám predstavili ako nevyhnutnú hrádzu proti štátnemu bankrotu, po vysvetlení niektorých ekonomických analytikov nepôsobí až tak mohutne. Naopak, mnohí tvrdia, že takto zabezpečené prostriedky nič podstatne nezmenia. Nezmenšia ani deficit, ani dlh, ani verejnú spotrebu. Márna lásky snaha, povedal by básnik. Len vyššie ceny nám zostanú navždy. Zdá sa, že už takmer nikto nemá naponáhlo, aspoň keď ide o eurointegráciu. Ak dátum otvorenia rokovaní Srbsko nedostane na jar, dostane ho možno na leto, alebo na jeseň budúceho roku. Akoby to bolo jedno a to isté. Po návrate z New Yorku prezident Nikolić oznámil, že treba formulovať platformu o Kosove a dosiahnuť konsenzus k tejto otázke. To nepôjde ľahko, vzhľadom na stanoviská predovšetkým opozície, ale aj rozdielne názory v samotnej koalícii. Vysoká predstaviteľka Európskej únie Cathrine Ashtonová vyhlásila, že Belehrad sa má smelo pustiť do dialógu s Prištinou a že prezidenta Nikolića očakávajú niektoré ťažké rozhodnutia. Kroky smerujú-

Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/782 208

Zo tisíc bežcov na Petrovskom maratóne

Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565

radičný Petrovský maratón, 24. v poradí, sa uskutočnil v nedeľu 30. septembra. Žiaci a dospelí z Báčskopetrovskej obce a zo širšieho okolia bežali ulicami Petrovca a na ihriskách ZŠ Jána Čajaka. Všetci, ktorým sa podarilo dobehnúť do cieľa, sa stali víťazmi a tí najrýchlejší získali i diplomy a medaily. V roku 1989 sa organizátori Petrovského maratónu po prvýkrát podujali organizovať tento druh súťaženia a vôbec družby predovšetkým medzi mládežou. Chceli tým poukázať na význam zdravého pohybu v prírode a na možnosť vypätím síl prekonať vlastnú ľahostajnosť a čoraz väčšiu pasivitu v každodennom živote. Po 24 rokoch sa toto podujatie natrvalo zapísalo do kalendára aktivít na posledný septembrový víkend. Pri prajnom počasí sa aj tohto roku krokom a behom za zdravím v rámci Petrovského maratónu rekreovalo viac ako tisíc účastníkov, predovšetkým žiakov základných škôl z Báčskopetrovskej obce, ale aj stredoškolákov, mladších a starších rekreantov, ako i seniorov. Postrehli sme aj účastníkov zo Starej Pazovy, Silbaša, Pivnice a iných osád. Ulicami Petrovca a vedľa kanála DTD účastníci zdolali dráhy 4 a 8 km. Mnohí z účastníkov sa už tešia na ten jubilujúci – 25. Petrovský maratón, ktorý by mal byť o rok. J. Čiep

T

Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí: Dnevnik – tlačiareň Nový Sad Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88, Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090 Redakcia nevracia neobjednané príspevky, nezaručuje ich publikovanie a vyhradzuje si právo na ich krátenie.

6. 10. 2012

40 /4511/

ce k zjavnému a udržateľnému zlepšeniu vzťahov s Kosovom majú kľúčový význam pre otvorenie rokovaní Srbska o pripájaní Európskej únii, uviedla Catherine Ashtonová. Od správy Európskej komisie 10. októbra sa okrem iného očakáva aj vysvetlenie, čo vlastne znamená normalizácia vzťahov s Kosovom. Ako je známe, Srbsko má zákon proti diskriminácii. No zatiaľ len na papieri. Možno to nezostane tak navždy, ale tohto októbra určite. Ani tohtoročný pokus o usporiadanie Sprievodu hrdosti v Belehrade nemá totiž veľké výhľady na úspech. Čaká sa na vyjadrenie vlády, ale vláda do poslednej chvíle váha, kupuje čas. Pritom je isté, že keby chcela, má aj prostriedky, aj spôsoby, aby Pride 2012 bezpečne odprevadila do dejín. A má aj ministra vnútra, ktorý má skúsenosti a veľmi dobre vie, ako na to. Vláda sa však rozhodla, že nerozhodne. Túto úlohu, čiže horúci gaštan ponechala bezpečnostným službám ako najpovolanejším v oblasti rizikových podujatí. Napohľad by sa mohlo zdať, že výber nie je ľahký, lebo ak Pride zakážu, budú mať problém s Európskou úniou, ak Pride dovolia, budú mať problém s extrémnou pravicou. Takmer je isté, že Sprievod hrdosti v sobotu 6. októbra nebude. Ak predsa bude, tak niekde medzi štyrmi múrmi, ako aj ostatné akcie v rámci tzv. Týždňa hrdosti, ďaleko od hlučného davu. Mohli by sme si položiť otázku, prečo v takom ovzduší vôbec trvať na Sprievode hrdosti. A hneď aj odpovedať, že jedine ak preto, že Sprievod je akýmsi potvrdením, že daná demokratická spoločnosť v súlade s vlastnými zákonmi rešpektuje princíp rovnoprávnosti a dodržiavania ľudských a menšinových práv. Niet však dôvodov, aby sa hociktorá spoločnosť musela predstaviť lepšou, než v skutočnosti je. Má totiž zmysel vystaviť nebezpečenstvu svojich občanov a svoje hlavné mesto, alebo treba otvorene povedať, že na Pride je trochu priskoro? Vari radšej počkať. Koniec koncov, aj niektoré iné štáty sa dostali do únie, a neusporadúvajú Pride, ako tvrdí premiér... Anna Lazarevićová

HLAS ĽUDU

3


FÓKUS K TRETEJ NÁRODNEJ KONFERENCII O CEZHRANIČNEJ SPOLUPRÁCI

Liek, občas i všeliek ameraná na posilnenie a pod- ako 400 projektov, z ktorých je poru susedských vzťahov oby- najväčšia časť vo fáze realizávateľstva, ako aj inštitúcií na oboch cie. stranách spoločnej hranice alebo Konferenciu úradne otvorivôbec hraníc – nielen v ich blízkosti, la podpredsedníčka vlády ale aj vo vnútrozemí – cezhraničná Srbska pre európsku integráciu spolupráca výrazne a pozitívne Suzana Grubješićová. Podvplýva na udržateľný rozvoj pri- čiarkla význam spolupráce obhraničných oblastí. Tieto v Európ- čanov a lokálnych inštitúcií v skej únii zaberajú okolo 40 percent prihraničných oblastiach suúzemia a žije v nich približne 32 sediacich štátov, konštatujúc, percent obyvateľstva. Hoci je hus- že úspešnosťou v spájaní retota obyvateľstva v nich (75 obyvateľov na štvorcový kilometer), takmer Účastníci tretej Národnej konferencie dvojnásobne nižšia ako v iných častiach EÚ (145 skeho rozvoja týchto ob- oboch strán hraníc. Cez prípravu a obyvateľov na štvorcový lastí. Preto je aj v pod- realizáciu projektov ich účinkujúkilometer), a sú badateľmienkach, keď únia kon- ci zároveň získavali aj vzácne skúné aj iné limitujúce činicipuje nový rozpočtový senosti, vzťahujúce sa na možtele – horské alebo pocyklus na roky 2014 – nosti využívania fondov únie, čo je brežné pásma, nevyvi2020 a prostriedkov je tiež veľký osoh a prínos k európskej nutá dopravná infračoraz menej, veľmi dô- budúcnosti Srbska. štruktúra, absencia vzá- Degert, Grubješićová a Pajević ležité hájiť tieto prograLebo tieto programy nielenže jomnej spolupráce v riamy, lebo majú veľký vplyv na kažstupňujú európske hodnoty, ale aj dení cezhraničných ekosystémov… giónov, lokálnych mocí a občazhromažďujú široký okruh zainte– to únii nebráni, ale skôr ju pod- nov sa dosiahne búranie mno- dodenný život občanov. Na konferencii, ktorá zhromaž- resovaných inštitúcií a organizácií necuje zaradiť ich medzi svoje pri- hých hraníc. Na konferencii, ktorej ority a financovať ich rozvoj pro- usporiadateľmi boli Kancelária pre dila okolo tristo účastníkov, pre- obecných administratív, ako aj mistredníctvom štrukturálnych a ko- európsku integráciu a Minister- zentovali najúspešnejšie projekty movládne organizácie, združenia, hézneho fondu. Tým spôsobom stvo financií a hospodárstva, pre- vyfinancovanie v rámci Programu komory, školy a fakulty, agentúry… sa cez proces európskej integrácie jav mal aj vedúci Delegácie EÚ v cezhraničnej a transnacionálnej Spoločne sa ľahšie riešia mnohé transformuje aj ich pozícia. Samo- Srbsku Vincent Degert. Podľa neho spolupráce 2007 – 2012, čo malo problémy, zlepšuje kvalita života v zrejme, smerom k náprave, k lep- oporou programov cezhraničnej viacnásobný význam. Ich realizá- mnohých nevyvinutých oblastiach. šiemu. spolupráce sú dve hodnoty: na- ciou na lokálnej úrovni vznikli A tých nie je ani málo, ani nie sú len Hoci nie sme v EÚ, s cezhranič- stolenie stability a pokoja, ako aj mnohé dlhodobé osobné kontak- u nás. Oto Filip nou spoluprácou máme už celé zlepšenie prosperity a hospodár- ty a styky medzi spoločenstvami z roky mnohé skúsenosti. O týchto, doterajších výsledkoch a perspekTRI Z PIATICH ŽIEN v uplytívach sa rokovalo aj na v poradí nulom päťročnom období zatretej Národnej konferencii o cezžilo diskrimináciu pri zamesthraničnej spolupráci, prebiehajúnávaní – najčastejšie šlo o vycej v belehradskom Dome mlázvedanie sa o súkromnom žideže 26. septembra. Uvedené povote a plánoch – a štyri z piadujatie prebieha každý druhý rok tich nejakú formu diskrimiod roku 2008. Vo vstupnom prejanácie na pracovisku: rôzne ve riaditeľ Kancelárie pre európsku komentáre, neželané telesné integráciu Milan Pajević podotkol, kontakty, podmieňovanie naže Srbsko začalo účinkovať v uvepredovania, preradenie na denom programe EÚ v roku 2004, inú pracovnú pozíciu... Len odkedy čerpalo prostriedky z dve z piatich obetí sa obrátili CARDS programu, čo trvalo priniektorej inštitúcii, organizácii alebo jednotlivcovi o pomoc, podporu alebo ochranu. Desiatky takýbližne tri roky, lebo sa od roku chto údajov možno objaviť v publikácii Diskriminácia žien na trhu práce autorov Vesny Nikolićovej-Ris2007 tieto aktivity financujú z intanovićovej, Sanje Ćopićovej, Jasminy Nikolićovej a Bejana Šaćiriho, ktorú verejnosti koncom septembra štrumentov predprístupovej poprezentovali v belehradskom mediálnom stredisku (na snímke). V knihe sú vlastne dôkladne spracované moci (IPA). Z CARDS programov výsledky dvoch prieskumov, ktoré Viktimologická spoločnosť Srbska realizovala vlani a tohto roku. bolo financovaných 174 projekPrvým bolo zisťovanie frekvencie a povahy diskriminácie žien na trhu práce, druhým správanie sa ortov z 856 prihlásených, kým sa z IPA ganizácií alebo inštitúcií, ktoré sa zaoberajú otázkami narúšania práv zamestnancov na trhu práce, práve realizuje osem programov. vrátane diskriminácie žien. O. F. Od roku 2007 schválených je viac

Z

4

6. 10. 2012

40 /4511/

HLAS ĽUDU


FÓKUS NÁVŠTEVA DELEGÁCIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU PRE JUHOVÝCHODNÚ EURÓPU

Podstatné sú reformy, nie dátumy j koniec septembra našim politikom riadne dal zabrať: nielen A na vnútropolitickom, ale i na zahraničnom pláne. Z rozsiahleho zoznamu diplomatických stretnutí a rozhovorov mimoriadnu pozornosť upútala dvojdňová návšteva (27. a 28. septembra) Delegácie Európskeho parlamentu (EP) pre vzťahy s juhovýchodnou Európou v čele s vedúcim Eduardom Kukanom. Príčiny sú jasné: sme pred 10. októbrom – dátumom zverejnenia správy Európskej komisie, ktorú možno chápať i ako svojrázny návod na ďalšiu integráciu Srbska do Európskej únie. Jasné je, že si únia, na základe decembrových záverov jej Rady, praje zrejmý pokrok v politickom dialógu na najvyššej úrovni medzi Belehradom a Prištinou, ktoré by onedlho mali definovať tak jeho aktérov, ako i očakávania z neho. Už na štvrtkovom stretnutí s predsedom vlády Srbska Ivicom Dačićom vysoký európsky diplomata odkázal, že všetky inštitúcie EÚ podporujú našu európsku budúcnosť a sú ochotné spolupracovať s novým vedením Srbska. Podotkol tiež, že nie je najdôležitejší dátum začiatku rokovaní s EÚ, ale reformy a vôbec naše prípravy na budúcnosť v nej. Úspešná realizácia kľúčových otázok, akými sú boj proti korupcii a organizovanej kriminalite, reforma justície a

Zo stretnutia dvoch delegácií v budove vlády Srbska pokračovanie dialógu Belehradu a Prištiny má kľúčový význam, takže na základe úspechu a realizovaného pokroku Európska rada stanoví dátum rokovaní, podotkol europoslanec Eduard Kukan. Aj podľa Ivicu Dačića dôležitejšie od samotného určenia dátumu sú reformy, ktoré treba realizovať, keďže ide o proces, ktorého nevyhnutným výsledkom jedného dňa bude to, že sa staneme členom EÚ. Zmieňujúc sa o dialógu Belehradu a Prištiny, premiér podčiarkol, že podstatou rozhovorov nemá byť to, aby sa Srbsko prinútilo uznať jednostranne vyhlásenú nezávislosť Kosova, lebo ani nie je ochotné v takom čomsi účinkovať. Keď ide o samotné rokovania, oznámené je, že nie sú nové pod-

mienky pre ne a že sa pravidlá zrejme nebudú meniť, hoci možno očakávať, že októbrová správa Európskej komisie ozrejmí, čo vlastne znamená pojem normalizácia vzťahov s Kosovom. V rámci pobytu európskej delegácie u nás konalo sa aj šieste interparlamentné zasadnutie EÚ – Srbsko. Viedli ho predsedníčka Výboru pre európsku integráciu Národného zhromaždenia Milica Delevicóvá, ako i Eduard Kukan, predsedajúci Delegácie Európskeho parlamentu pre vzťahy s Albánskom, Bosnou a Hercegovinou, Srbskom, Čiernou Horou a Kosovom. Snemovanie otvoril predseda Národného zhromaždenia Nebojša Stefanović, ktorý vyzdvihol pevnú orientáciu Srbska pokračovať v

procese európskej integrácie, tlmočiac pritom presvedčenie, že veľký prínos k tomu poskytne i náš parlament. Podľa vedúceho Delegácie EÚ v Srbsku Vincenta Degerta Srbsko dosiahlo výrazný pokrok nielen v procese eurointegrácie, ale aj v oblasti regionálnej spolupráce. Eduard Kukan podotkol, že si váži doterajšie úsilie, ktoré Srbsko vložilo na ceste do EÚ, kým Milica Delevićová konštatovala, že je eurointegrácia jeden z najdôležitejších zahraničnopolitických cieľov našej krajiny, ktorá naďalej bude mať aktívnu úlohu v tom procese. Viacerí účastníci snemovania konštatovali, že sú tými hlavnými skúškami v období pred nami zveľadenie ľudských a menšinových práv a regionálnej spolupráce, stabilita kontrolných a nezávislých telies, potreba fiškálnej stabilizácie. Hovorili o celom rade otázok, vrátane možností boja proti korupcii a organizovanej kriminalite, o predprístupových fondoch EÚ, stave nášho hospodárstva, vzťahoch Belehradu a Prištiny... Témy logické a pochopiteľné, keďže je Srbsko – ako sa kvitovalo – kľúčovým činiteľom stability v regióne. O. F.

ZO ZASADNUTIA VÝBORU PRE VZDELÁVANIE NRSNM

Prerokovali aktuálnu situáciu asadnutie Výboru pre vzdelávanie NRSNM bolo vo štvrtok 27. septembra v miestnostiach Z úradu Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny v Novom Sade. Prítomní členovia sa úvodom zasadnutia zamestnávali postavením Pedagogickej fakulty v Sombore a možnosťou vyučovania v slovenskom jazyku. Pedagogická fakulta v Sombore informovala NRSNM o tom, že vyučovanie po slovensky pre učiteľov v novom školskom roku nebude, pretože nie je akreditovaný program pre slovenskú skupinu. Navrhujú prechodné riešenie – vyučovať slovenčinu a metodiku slovenčiny ako voliteľný predmet. Výbor sa s takou iniciatívou neuspokojuje, navrhnuté riešenie akceptuje iba na jeden školský rok a navrhuje aktívne rokovania s Univerzitou v Novom Sade a Univerzitou v Banskej Bystrici, ktoré by spolupracovali na akreditácii programu, a tak natrvalo riešili problematiku vzdelávania učiteľov po slovensky. Keď ide o finančnú pomoc pre stredoškolákov, na štvrtkovom zasadnutí Výboru pre vzdelávanie schválili bezplatný pobyt pre 5 žiakov ubytovaných v žiackom domove v Báčskom Petrovci.

6. 10. 2012

40 /4511/

HLAS ĽUDU

Tiež finančnú pomoc v sume 30 000 din pre žiakov Gymnázia J. Kollára v B. Petrovci, ktorí nie sú ubytovaní v internáte, na kúpu učebníc zo slovenského jazyka, ako i finančnú pomoc pre žiakov Gymnázia Mihajla Pupina v Kovačici v sume 200 000 din. Pre žiakov slovenskej triedy v Strednej zdravotníckej škole v Novom Sade je zabezpečená odborná literatúra. Keď ide o súbeh pre štipendiá, študentov študujúcich v Srbsku – o podmienkach a potrebných dokla- Pracovné ovzdušie na Výbore pre vzdelávanie NRSNM doch sa dozviete zo samotného súbehu, ktorý uverejňujeme v tomto čísle nášho SR, a tými prostriedkami bolo podporené aj 3. týždenníka. Súbeh je už otvorený a doklady tre- Stretnutie slovenských dolnozemských učiteľov. Čo sa týka financovania výučby slovenčiny ako ba odovzdať najneskôr do 31. októbra 2012. Členovia prerokovali aj realizáciu projektov fakultatívneho predmetu, členovia Výboru pre USZZ, ktorá zahrnula finančnú pomoc na kúpu vzdelávanie sa uzhodli, že bude uhradená fiučebníc pre žiakov stredných škôl a žiakov, kto- nančná podpora pre profesorky, ktoré vyučujú rí navštevujú hodiny slovenčiny s prvkami ná- slovenčinu s prvkami národnej kultúry na stredrodnej kultúry, ako i didaktických pomôcok, fi- ných školách v Šíde a v Báčskej Palanke. S. Z. nančne podporené cesty pre žiakov na tábory v

5


FÓKUS NAŠE DOPRAVNÉ KORIDORY

Bez viacerých odpovedí D

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA: OLIVERA STOŠIĆOVÁ-RAKIĆOVÁ, REDAKTORKA PROGRAMOV BELEHRADSKÉHO KNIŽNÉHO VEĽTRHU

O modeloch budúcnosti – Čím ste sa riadili pri koncipovaní obsahov 57. Medzinárodného knižného veľtrhu v Belehrade? – Veríme, že nadchádzajúci knižný veľtrh vlastnými programami a obsahmi poteší tak účastníkov, ako i vôbec masovú čitateľskú obec nielen Belehradu a Srbska, ale aj celého tohto pásma. Ide totiž o jedno z najväčších podujatí tohto druhu v tejto časti Európy. Očakávame početných autorov z mnohých krajín. Vo viacerých programoch dôraz bude na debatách s pracovným názvom znaky budúcnosti. Prostredníctvom rozhovorov so spisovateľmi, teoretikmi, filozofmi a inými pokúsime sa zistiť, ktoré sú to, aká je ich náplň, spätosť so súčasnosťou a minulosťou. Samozrejme, preto, lebo je veľtrh aj dejiskom mienok, úvah a projekcií, týkajúcich sa budúcnosti, jej modelov. A, samozrejme, dôležité je, aby sa humanistika vedno s beletristikou dostala k podstate, východiskám a perspektívam uvedených javov. Zaznamenal: O. Filip

6

Z rozpravy v mediálnom stredisku

mud Bušatlija nepovažuje za práve najšťastnejšie riešenie. Nazdáva sa, že je budovanie autostrády na tejto trase absolútne zbytočné, lebo sa hospodársky nevyplatí. Nepriamo s ním súhlasila Vukanovićová, ktorá podčiarkla, že je budovanie ciest a infraštruktúry dôležité pre ekonomický rozvoj, ale aj to, že stavanie autostrády nie je jedinou opciou. Je názoru, že je dôležité zvážiť reálne potreby, zistiť, či východiskom môže byť aj rozšírenie existujúcich vozoviek alebo stavba ciest nižšieho profilu. Aj to je jedna z možností, aby sme si zlepšili nezávi-

deniahodnú pozíciu v kvalite dopravnej siete: sme na 122. mieste súpisky, na ktorej je 144 krajín. Mnohé odpovede, tak súčasné, ako i tie strednodobé, ešte len treba hľadať a objavovať, čo v podmienkach krízy vôbec nie je jednoduchou záležitosťou. Peňazí je globálne málo, takže ich aj tí, čo ich majú, o to ťažšie poskytujú iným. Úmerne tomuto musí stúpať i kvalita, hodnota a výhodnosť projektov, na ktoré sa žiadajú.

Oto Filip

INÝ NÁHĽAD

te. Je to následok skutočnosti, že sa do tejto oblasti veľmi neinvestovalo v posledných dvoch desaťročiach, čo znamená, že ako soľ potrebujeme nové cesty a spätosť, nové vklady, novú infraštruktúru, adekvátnu údržbu toho, čo máme. Na povážlivý stav našej dopravy poukázal profesor Ekonomickej fakulty Slobodan Aćimović, kým riaditeľ konzultačnej spoločnosti EÚ Build Zoran Đorđević za jeden z najväčších infraštruktúrnych problémov považuje okolnosť, že si je väčšina realizátorov prác vedomá toho, že sú tieto zmluvne dojednané nevýhodné. Teda spod skutočných nákladov, takže preto teraz hľadajú možnosti to nahradiť a zarobiť viac peňazí než sa uvádza v zmluvách. Veľká polemika sa strhla okolo toho, či je Koridor 11 prioritou, aj či ho treba realizovať prostredníctvom úverov, koncesií alebo súkromno-verejného partnerstva. Podľa štátneho tajomníka Jocića veľký počet zahraničných firiem prejavuje záujem o budovanie autostrády na tomto koridore, čo expert na rozvoj a investície Mah-

Ďuro Varga

o zoznamu zaujímavých panelových debát, ktoré v posledných mesiacoch pravidelne organizuje týždenník NIN, pribudla v posledný septembrový piatok ďalšia menom Koridory Srbska. Hoci v rozprave o cestných, železničných a vodných trasách pre pracovnú zaneprázdnenosť neúčinkovali zahlásení ministri Milutin Mrkonjić a Velimir Ilić, v takmer dvojhodinovej rozprave účastníci – predstavitelia vlády Srbska, svetových finančných organizácií a experti – prezentovali kopu vlastných, často polemicky ladených postrehov, nápadov a návrhov na smerovanie tejto dôležitej zložky rozvoja a infraštruktúry. Miodrag Jocić, štátny tajomník v Ministerstve stavebníctva a urbanizmu, hovoril o Koridore 10, ktorý sa stavia a na ktorý sú zabezpečené úvery, ako aj o Koridore 11, na ktorom sa prajným čínskym úverom má financovať časť od Belehradu po Ljig. Svetlana Vukanovićová, odborníčka Svetovej banky pre prepravu, hodnotí, že je cestná infraštruktúra brzdou rozvoja v štá-

6. 10. 2012

40 /4511/

HLAS ĽUDU


Z NAŠICH OSÁD ROZHOVOR S PREDSEDOM KOVAČICKEJ OBCE MIROSLAVOM KRIŠANOM

S reálnymi plánmi aj do budúcna Kovačická obec už roky, presnejšie od začiatku roku 2000 až dodnes, dosiahla nemalý pokrok vo svojom rozvoji. V rozhovore s predsedom obce Miroslavom Krišanom prvá otázka znela: Čo nového v Kovačickej obci? o parlamentných voľbách, ktoré sa uskutočnili 6. a 20. mája, sa neudiali žiadne významnejšie veci. Hneď po voľbách nasledovala letná prestávka, dovolenky, takže sa naplno začalo pracovať len od začiatku septembra. Samozrejme, my sme začali realizáciu niektorých plánov už začiatkom tohto roka, práce financujeme z vlastných peňazí a niektoré už aj pomaličky končíme. Napríklad do 5. októbra bude hotové javisko vo dvore MS Kovačica, takže program Kovačického októbra 2012 bude tu prebiehať. Vďaka tomu, že lokálne vedenie nesedí so založenými rukami, pred niekoľkými dňami sa skončila aj rekonštrukcia budovy MS Padina, dostali sme prostriedky z APV na vŕtanie studní v Crepaji a podobne. To sú teda niektoré z vecí, ktoré sa v súčasnosti dejú, a v tejto chvíli nemožno hovoriť o nejakých nových konkrétnych plánoch, lebo sa čaká na rebilancie rozpočtov (začnúc od republikového a naďalej), očakáva sa nová politika vlády. Medzičasom my robíme nejaké nové plány, chystáme rozpočet na rok 2013, plánujeme zobrať úver a z toho rekonštruovať celú sieť pouličného osvetlenia v obci. Projekt na rekonštrukciu sme pripravili ešte pred piatimi rokmi. Hlavným cieľom nám je teda zakončiť všetky práce, ktoré sme začali v tomto roku. Situácia nie je ideálna ani v jednej obci, kríza „nahrýza” zo všetkých strán. Máte recept na lepší život, alebo aspoň na taký, aký bol v predkrízovom období? – Ani jedna obec nemôže sama objaviť recept na lepší život, my musíme len vytvoriť lepšie podmienky pre život v tom zmysle, že zabezpečíme rýchlejšiu prácu administratívnych služieb. Komunálne veci solídne fungujú a či nám bude lepšie, nezávisí od obce, ale celkove od štátu. Fakt je, že sa zmenšujú niektoré dane, ktoré patria obciam, pričom štát sa nezriekol ani jednej svojej dane, len lokálne dane odpisuje. Lokálne dane by vlastne neboli

–P

6. 10. 2012

40 /4511/

až takým problémom, ale my sme kvôli suchu, ktoré zapríčinilo slabé výnosy, odpísali všetky lokálne dane poľnohospodárom v celej Kovačickej obci. Neverím, že to môže veľmi pomôcť našim poľnohospodárom, ale to je jediné, čo my môžeme v tejto chvíli urobiť. Boli návrhy, aby sa obec zriekla nájomného za štátne pozemky, ale my to nemôžeme urobiť z toho dôvodu, že všetci prenajímatelia Miroslav Krišan pri licitácii podpísali zmluvu s – Naša obec má za úlohu vytvoriť Ministerstvom poľnohospodárstva, podmienky (administratívne a iné ktoré im tie peniaze môže odpustiť. procedurálne konania), aby každý, Aká je situácia v oblasti hos- kto chce investovať v našej obci, podárstva, výstavby a údržby ko- mohol to aj urobiť. My však máme 19 munálnej infraštruktúry ? podnikov, ktoré sú v nejakej fáze – Nateraz je všetko v poriadku, sú stagnácie, a táto kríza ich rozvoj síce určité problémy, ale ako-tak sa akoby spomalila, zastavila. Súčasne snažíme, aby to normálne fungo- v priemyselnej zóne prebieha vývalo. Dbáme na kvalitu, keď ide o stavba distribučného strediska pre jednotlivé komunálne záležitosti, výrobky z keramiky, kde bude praako je zásobovanie vodou, údržba, covať okolo 15 robotníkov. Ďalej k tomu sme aj všetky trhy nedávno máme Žito media z Kuly a známy vynovili. Isteže by mohlo byť aj lep- Granexport, ktoré budujú veľké silá šie, ale dbáme napríklad aj na to, aby v Kovačici, tiež jedna talianska firma cena vody bola skôr sociálna ako upravuje priestor v bývalom debelekonomická, takže môžem povedať, jačskom Novom dome, kde plánuje že situácia je vcelku dobrá. výkup kukurice a iných poľnohosNezamestnanosť stúpa aj v Obci podárskych výrobkov. Máme tu teda Kovačica… takých 4 – 5 podnikov vo výstavbe,

v ktorých si zamestnanie nájde priemerne od 50 do 100 ľudí. Myslím si, že údaje o nezamestnanosti v našej obci nie sú pravdivé, lebo mnohí občania sa napr. zaoberajú poľnohospodárstvom, ženy chodia upratovať do Belehradu a podobne, a pritom sa nachádzajú aj na zozname nezamestnaných. S akými predsavzatiami mienite naďalej viesť Kovačickú obec? – S reálnymi. Nemôžeme očakávať, že sa hneď všetko zmení na lepšie. Mám však plán a chcel by som počas môjho mandátu urobiť štyri veľké veci: vybudovať cestu Padina – Seleuš a vykonať rekonštrukciu domov kultúry v Kovačici, Padine a v Crepaji s cieľom zmeniť ich na multifunkčné budovy. To znamená, že sieň má byť upravená pre divadlo, ale aj pre rôzne iné vystúpenia, svadby a podobne. Domy kultúry sa v budúcnosti musia rozvíjať tak, aby si vedeli zabezpečiť vlastné príjmy a dokázali pôsobiť samostatne. Nedávno sa v domácej tlači objavil článok o tom, že sú náznaky formovania novej koalície v ZO Kovačica, v ktorej by sa spolu ocitli DS a SNS (Srbská pokroková strana). Čo je pravda? – Kontaktovali ma zo SNS, stretli sme sa a opýtali sa ma, či by sme zrušili aktuálnu koalíciu v Zhromaždení Obce Kovačica a utvorili novú so SNS. Povedal som, že nie je reálna možnosť teraz utvoriť nejakú koalíciu medzi DS a SNS, – povedal na záver predseda Obce Kovačica Miroslav Krišan. A. Chalupová

V BIELOM BLATE si hodnoty a výdobytky minulých čias, ktoré v novej dobe mnohí zaznávajú, ešte stále vážia, lebo vyplynuli z najhumánnejších a najušľachtilejších ľudských pohnútok. Tak v sobotu 29. septembra v rámci dedinských osláv položili kvety k pamätníku padlým bojovníkom a vzdali úctu nevinným obetiam druhej svetovej vojny. Na tejto skromnej pietnej slávnosti za prítomnosti dvoch bieloblatských bojovníkov, predstaviteľov Miestneho spoločenstva a občanov, žiaci bieloblatskej základnej školy (na fotografii autora) predviedli svojráznu performanciu venovanú spomienke na všetky nevinné obete vojen v dejinách. M. Nedeljkov

HLAS ĽUDU

7


Z NAŠICH OSÁD PIATE ZASADNUTIE ZO KOVAČICA

Schválili druhú rebilanciu rozpočtu S polu 42 bodov rokovacieho programu piateho zasadnutia Zhromaždenia obce Kovačica, ktoré sa uskutočnilo v piatok 28. septembra, výborníci prerokovali za necelé dve a pol hodiny. Návrhy Rozhodnutia o zmenách a doplnkoch rozhodnutí o založení obecných ustanovizní, Rozhodnutie o druhej rebilancii rozpočtu a návrh rozhodnutí o uvoľnení z funkcie doterajších a vymenovaní nových členov dozorných a správnych rád výborníci schválili väčšinou hlasov. V ďalšom štvorročnom období tajomníkom Miestneho spoločenstva Kovačica bude doterajší tajomník Martin Chrťan. Rokovanie o riaditeľovi Verejného komunálneho podniku Padina stiahli z rokovacieho programu. Širšia debata sa viedla o návrhu, aby na poste riaditeľa VKP Rad z Crepaje Iliju Kaluđerova vystriedal Nenad Genc. Výborníci opozície sa dožadovali, aby bol uvedený dôvod, prečo prišlo k zmene a či sa pri spomínanej nominácii prihliadalo viac na odbornosť alebo na straníckosť. Zástupca predsedu obce László Vi-

Záber z hlasovania na zasadnutí Zhromaždenia obce Kovačica

dacs odôvodnil rozhodnutie tým, že Crepaja má„dlhodobý problém s vodou“, ktorý predchádzajúci riaditeľ, aj napriek snahám, nedokázal riešiť. Pred piatou schôdzou Zhromaždenia obce formovaná je nová výbornícka skupina Slovenská strana – Zelené jablko. Jej predseda Ján Paul položil otázku, či sa členom Správnej rady Fondu pre komunálnu výstavbu finančne hradí členstvo, a spochybnil kompetenciu niektorých členov. Zoran Savanov zo

Srbskej pokrokovej strany (SNS) poznamenal, že sa podľa neho novými rozhodnutiami neoprávnene rozširuje počet členov dozorných a správnych rád. Spomínaná dvojica sa na zasadnutí najčastejšie hlásila k slovu, kým odpovede okrem zástupcu predsedu Vidacsa poskytli ešte i náčelníčky Ljiljana Žarićová (Oddelenie pre financie) a Mária Benková-Hriešiková (Oddelenie pre hospodárstvo, malé hospodárstvo a rozvoj).

Náčelníčka Žarićová ozrejmila aj druhú rebilanciu obecného rozpočtu na bežný rok. Príjmy a výdavky sa od prvej rebilancie zvýšili o 44,5 milióna dinárov. V období medzi dvomi zmenami rozpočtu účelové prostriedky z Pokrajinského sekretariátu pre kultúru a informovanie okrem iných dostali aj Galéria insitného umenia na programové aktivity, Obecná knižnica na kúpu kníh a Miestne spoločenstvo Kovačica na výstavbu letného javiska. Náčelníčka Benková-Hriešiková ozrejmila dôkladne vypracovaný Ročný program ochrany, úpravy a používania poľnohospodárskej pôdy na rok 2012. Debatu vyvolala i Správa o práci Športového zväzu Obce Kovačica na minulý rok a plán a program práce na tento rok. Opoziční výborníci tvrdili, že vzhľadom na to, že o telocvične nie je núdza, malo by sa viacej žiakov ako doteraz zapojiť do športových školských a mimoškolských aktivít. Novica Trajković (DS) odpovedal, že aj nedávno skončená pokrajinská súťaž v cyklistike, z ktorej žiaci pricestovali domov s množstvom cenných kovov, svedčí o opaku – že sa ani v dobe internetu telovýchova na školách nezanedbáva. Ján Špringeľ

ZASADALA ŠÍDSKA OBECNÁ RADA

Povolili zdraženie káblovky ruhé zasadnutie novej Obecnej rady v Šíde sa konalo v utorok 25. septembra. Po skončení zasadnutia predseda obce Nikola Vasić zorganizoval tlačovku, na ktorej úvodom informoval, že Obecná rada rozhodla zasadnutia v budúcnosti otvoriť pre verejnosť a umožniť novinárom, aby informovali verejnosť z prvej ruky. „Myslím, že doterajšia prax nebola dobrá, lebo ste na tlačovkách predsa len dostávali informácie v skrátenej verzii alebo prezentované tak, ako to chcel ten, kto informoval verejnosť,“ zdôraznil predseda Vasić. V pokračovaní povedal: „Druhé zasadnutie je charakteristické tým, že z 32 bodov zaradených do rokovacieho programu iba dva boli vo funkcii prípravy zasadnutia Zhromaždenia obce, kým ostatné body sa vzťahovali na kompetencie Obecnej rady. Uzniesli sme sa o viacerých zaujímavých otázkach. Hoci je to nepopulárne, musím povedať, že sme Verejnému podniku Rádio Šíd povolili zvýšiť predplatné zo 630 na 850 dinárov mesačne za používanie káblovky, čo nadobudne platnosť od 1. októbra. Ďalej chcem informovať verejnosť, že sa občania nemusia obávať, že v šídskom Dome

D

8

zdravia prestane fungovať zubná ambulancia. Tieto služby budú aj naďalej poskytované v Šíde a pousilujeme sa zabezpečiť finančné prostriedky, aby sme túto službu dokonca aj rozšírili. V Šíde už mesiace vo forme verejnej rozpravy prebieha akcia, ktorú sme práve dnes uzavreli. Ide o zabezpečenie priestoru pre kvantášsky trh. Hneď musím povedať, že sme návrh zariadiť trhovisko na parkovisku pred športovou halou odmietli, Nikola Vasić, predseda Šídskej obce, na tlačovke lebo tam neexistujú potrebné priestorové podmienky. Rozhodli sme predsa ho ponechať rých si občania žiadajú pomoc na zaplatenie cesna terajšej lokalite na šídskom jarmočisku s tovných trov na odchod žiakov do strednej tým, že sa budeme snažiť zabezpečiť lepšie školy v Šíde alebo v iných mestách, rozhodli sme kladne. Vyšli sme v ústrety aj väčšiemu počtu podmienky na nehatené fungovanie. Iniciatívu obyvateľov jednej časti mesta Šíd, aby združení a klubov, keď sme rozhodli poskytnúť premávka v Ulici Miloša Obilića prebiehala žiadanú pomoc buď čiastočne, alebo v úplnosdvojsmerne, nateraz sme tiež odmietli, pokiaľ ti, ale to sme predsa nemohli povoliť všetkým. Vianám odborné služby nepredložia návrh najú- cerým miestnym spoločenstvám sme tiež pomohli pri výstavbe komunálnych objektov z čelnejšieho riešenia. Viaceré body na zasadnutí sa vzťahovali na roz- prostriedkov určených na tieto účely,“ informohodovanie o poskytovaní finančnej pomoci val predseda obce Nikola Vasić. St. S. jednotlivcom a organizáciám. V prípadoch, v kto6. 10. 2012

40 /4511/

HLAS ĽUDU


Z NAŠiCH oSáD PoDNiK Nu SKiN eNTeRPRiSeS

Cez Petrovec sa chcú dostať na trh Srbska P

DeSAťRočNá SPoluPRáCA PoliCAJToV Z PeTRoVCA A NiTRy

Policajti si vymieňajú skúsenosti

očetných záujemcov z Petrovca a okolia do Slávnostnej siene Gymnázia Jána Kollára v utorok 18. septembra prilákalo medzinárodné podujatie spoločnosti Nu Skin enterprises. Pri tej príležitosti predstavili spoločnosť, technológie podporujúce zdravý životný štýl, ktoré táto spoločnosť rozširuje, ako aj podnikateľskú príležitosť. okrem iného bolo počuť informácie, že po 20 rokoch výskumu a po Na stretnutí návštevníci mali možnosť Záber z tlačovej besedy na pôde lokálneho parlamentu preinvestovaní 20 mi- zdarma si vymerať množstvo antioxidantov ružba Policajnej stanice v Báč- námiť s bezpečnostnou situáciou a liárd dolárov sa skom- v tele biofotonickým skenerom skom Petrovci a Mestskej polí- okrem toho aj trochu spolu zašporpletizovala génová mapa ľudstva. Doteraz sa považo- Hansman, elena Pálenkášová a cie z Nitry zo Slovenska trvá už celé tovať, lebo súčasťou povolania prídesaťročie. Aj dodnes si majú čo po- slušníkov policajných oddelení je valo, že starnutie je nezvratné a že Danka Speváková z Petrovca. J. Č-p vedať, poradiť, navzájom sa oboz- trvale dbať o športovú formu a dobnič sa nedá robiť so starnutím gérú kondíciu. nov. Po rokoch výskumu vedci od štvrtka 27. do soboty 29. seppredsa zistili, že starnutie sa dá odtembra delegácia Mestského polivrátiť a fungovanie génov sa dá cajného zboru z Nitry pobudla na prestavať ako v mladosti. Vďaka pracovnej návšteve v Báčskom Pezdravej výžive a lepšej životosprátrovci. od náčelníka policajnej stave život ľudí v budúcnosti predsa nice v Petrovci, hlavného policajbude možno predĺžiť. ného inšpektora Jána Vozára sme sa Spoločnosť Nu Skin pôsobí už 28 dozvedeli, že pre svojich kolegov zo rokov, svoje pobočky má v 53 kraSlovenska prichystali bohatý projinách sveta a je svetovým lídrom gram. Slovenskí policajti si ani dobv oblasti anti-aging. Vo svojich re nevydýchli z dlhej cesty a už ich troch výskumných centrách a lana pôde obecného parlamentu víboratóriách zamestnáva vyše 150 tali funkcionári Báčskopetrovskej vedcov, k tomu externe spolupraobce. Predseda obce Pavel Marčok cuje s ďalšími 75 vedcami zaobepri tejto príležitosti oboznámil hosrajúcimi sa predovšetkým oblasťou tí s aktuálnymi pomermi v kultúre nazývanou life Green Technoloa v hospodárstve v tomto kraji. Po gies. o dôveryhodnosti výskumu prijatí zorganizovali aj tlačovú betejto spoločnosti svedčí aj NobeODBORNÉ ZDOKONAĽOVANIE NOVINÁROK A LEKTORIEK z sedu, na ktorej náčelník Mestskej lova cena za rok 2010, ktorú spoprintových a elektronických médií v organizácii Asociácie slovenpolície z Nitry erik Duchoň s poteločnosť získala za Romanovu spekšením povedal, že sa za týchto 10 roských novinárov zo Srbska a bratislavskej Akadémie umení prebieha troskopiu na meranie množstva kov vytvorili nielen profesionálne v dňoch 1. – 10. októbra. Do Bratislavy odcestovali frekventantky antioxidantov v tele. Spoločnosť k vzťahy zahrnujúce vzájomnú výz RTV Vojvodina, TV Petrovec a týždenníka Hlas ľudu a ich školiteľmi tomu rozvinula i komplexný systém menu skúseností v každodennej výrobkov, ktorých cieľom je vysú PhDr. Zdenko Cho, lektor pre printové médiá, a PhDr. Ján Füle, policajnej práci, ale vznikli aj priatvoriť synergický reťazec látok. Tie koordinátor školiacich aktivít, lektor TV produkčnej a post-proteľské vzťahy. zabezpečujú optimum výživných dukčnej tvorby, s ktorými sa prvého dňa stretli v Dome novinárov. Podľa programu pobytu v Srbsku látok, ochranu buniek, látkovú výSpresnili si program desaťdňového kurzu, ktorý bude pozostávať hostia zo Slovenska navštívili akvamenu, zlepšujú imunitu, pôsobia z prednášok, cvičení, návštevy aj u nás známej TV Markíza a TV Priepark Petroland, pobudli aj v Stredisna srdce a cievy, normalizujú krvný vidza. Naplánované je aj stretnutie so študentmi Akadémie umeku pre výcvik policajtov v Sriemskej cukor a rekonštruujú kosti. ní – Vysokej školy mediálnej a marketingovej komunikácie v BraKamenici, obzreli si mesto Nový Sad. Spoločnosť Nu Skin v Petrovci, tislave. Tie vzájomné styky budú osožné tak pre študentov, lebo niekokrem toho v rekreačnej časti poliprostredníctvom ktorého sa chce torí nemajú predstavu o tom, že Slováci vo Vojvodine pretrvávacajti z Petrovca a z Nitry usporiadapresadiť aj na srbskom trhu, predjú viac ako 250 rokov a ich korene sú zo Slovenska, ako i pre účastli športové súťaže, v ktorých sa zústavili Robert Barbuš, Daniela Paníčky školenia, ktorým sa naskytla príležitosť priamo komunikovať častnili aj predstavitelia lokálnej sanáčková a Ľuboš Hurech zo Slos mladými slovenskými žurnalistami. mosprávy z Petrovca a Hložian. venska. o prvých podnikateľských J. Pániková J. Č-p krokoch v Srbsku hovorili aj Martin

D

6. 10. 2012

40 /4511/

HlAS ĽuDu

9


Z NAŠICH OSÁD

Staropazovčan Ján Materák oslávil sté narodeniny Tam ďaleko, ďaleko je môj rodný kraj, na ktorom sníval som svoj krásny sen. Tam je rovina ako dlaň, kde ruže kvitnú po celý rok a sady voňajú plodmi ako z rozprávky, a ja si naň spomínam rád. ieto verše napísal Pazovčan Ján Materák, ktorý sté narodeniny oslávil 8. septembra v Bratislave, kde žije vyše 68 rokov. Elegantný starček s klobúkom na hlave a paličkou v ruke je vždy ochotný porozprávať o svojej dlhej životnej ceste. Jeho rozprávka začína takto: – Narodil som sa roku 1912 v Starej Pazove, v zádruge Materák číslo 300 v Kurtašore, z otca Maca Materáka a matky Zuzy, rodenej Čapovej. Počas päťročného základného školenia v Pazove nemal ani jedného slovenského učiteľa. Keďže sa štyria slovenskí učitelia vrátili do Československ a, učil ho učiteľ Tomašić z Bosny, ktorý po slovensky nevedel. Deti však mali slovenské učebnice a často sa z nich učili samy. Keď zakončil piatu triedu, rodičia ho nezapísali načas do Z posedenia v Bratislave gymnázia, a tak sa tam dostal o rok neskôr. Bolo to gymnázium v Zemune, lebo rodičia nemali dosť peňazí, aby ho poslali do Petrovca. Po skončení gymnázia nastúpil do obchodu u Žida Bergera, kde vážil slnečnicu, ktorú do Pazovy privážali pestovatelia zo širšieho okolia. Potom roku 1936 bol na vojenčine a keď sa vrátil, zamestnal sa v súde. Po dvoch rokoch prešiel na daňovú správu. Tam pracoval do 1. mája 1944, keď pred hrozbou mobilizácie odišiel na Slovensko. Po príchode do Bratislavy sa ubytoval v hoteli Blaha, kde sa stretávali Slováci z Báčky a Sriemu. Tam stretol učiteľa Pavla Šustera, ktorého brat bol manželom Margity Figuli. Ten mu navrhol, aby šiel do Ľupče k farárovi Chabadovi, s ktorým sa už pred

T

10

vojnou stretol na Slovenských národných slávnostiach. Farár mu pomohol, a tak sa zamestnal u Ing. Murarského, ktorý obchodoval s drevom a mal aj píly v Banskej Bystrici. V Bystrici Ján Materák zostal do potlačenia Slovenského národného povstaJán Materák nia, pričom sa šťastne vyhol deportácii. Potom cez Ľupču a Košice prišiel do Bratislavy. V rokoch 1945 až 1951 pracoval na povereníctve financií, odkiaľ ho po roztržke Tita a Stalina vyhodili, takže rok bol traktoristom v Jednotnom roľníckom družstve. Potom sa dostal do de-

diny Srik pri Rožňave, kde sa stal mzdovým účtovníkom v stavebnej firme Priemstav Revúca. Od roku 1953 sedem rokov pracoval v Priemstave v Bratislave. Najdlhšie však pracoval v podniku DRUPRO, ktorý projektoval budovy pre obchody, pohostinstvá a podobne. Z tohto podniku 8. januára 1974 odišiel do dôchodku. Na rodnú Starú Pazovu Ján Materák nikdy nezabúdal, hoci sa po odchode na Slovensko prvýkrát do nej vrátil po pätnástich rokoch. Štyri roky pred odchodom do dôchodku v Pazove, znovu v Kurtašore, si postavil nový dom, v ktorom ako dôchodca s manželkou Annou trávil každé leto až do roku 1991, keď dom predal. S manželkou Annou, rodenou Guskovou, majú troch synov. Milan zakončil elektro-

techniku a potom dramaturgiu na VŠMU, učí na vysokej škole a bol aj generálnym riaditeľom Slovenskej televízie. Ján je lekárom a žije v Nemecku, kde žije aj tretí syn Svetozár, architekta. Ján Materák má tri vnučky, jedného vnuka a tri pravnúčence. J. Materák je dodnes spoločensky aktívny. Po rozpustení prvého Spolku Slovákov z Juhoslávie, predsedom ktorého bol Ján Myjavec a mnohí členovia ktorého v rokoch stalinizmu skončili vo väzení ako ,,titovci”, sa zvlášť začal spoločensky angažovať. V jeho dome na oslavách Jána roku 1995 sa zrodila myšlienka organizovať stretnutia Pazovčanov žijúcich na Slovensku. Na druhom stretnutí bol zvolený za prvého richtára a dodnes je činným členom výboru pre organizovanie stretnutí, členom Spolku Slovákov z Juhoslávie a členom Združenia Pazovčanov žijúcich na Slovensku. Roku 2004, keď napísal príspevok Amerikanci, sa stal najstarším dopisovateľom Pazovského kalendára a teraz pravidelne prispieva zaujímavými textami a spomienkami na Pazovu a Pazovčanov, čo je svojráznym svedectvom o dobe a ľuďoch, ktoré čoskoro vyjde aj knižne. Moje prvé stretnutie s Jánom Materákom bolo práve na stretnutí Pazovčanov v deväťdesiatych rokoch. Vtedy som u Materákovcov bola ubytovaná a ešte si pamätám na rozprávky nielen o Pazovčanoch, ale aj o Slovákoch žijúcich v Austrálii, kde J. Materák viackrát pobudol. Hoci precestoval európske krajiny a ešte kus sveta, včítane Ruska, jeho neuskutočneným snom zostalo žiť v Austrálii… Začiatkom augusta Ján Materák sté narodeniny oslávil aj v rodnej Starej Pazove, kde cirkevný zbor usporiadal posedenie na fare. Oslávenca pozdravil farár Igor Feldy a prihovorila sa aj predstaviteľka Oltárneho krúžku žien Katarína Forgáčová. Odkazom Jána Materáka staropazovskému cirkevnému zboru bolo, aby pokračovali tak ako Hurbanovci začali, aby nezabúdali na svoje slovenské korene a aby ich rozvíjali a zveľaďovali. Nikdy nezabudnem slzy v očiach J. Materáka vo chvíli, keď si počas rozhovoru o svojom živote zaspomínal na manželku Annu. Po oslave narodenín v Bratislave kyticu zo sto ruží odniesol na jej hrob. A. Simonovićová 6. 10. 2012

40 /4511/

HLAS ĽUDU


Z NAŠICH OSÁD BÁČSKA PALANKA

Slnečná jeseň života erontologické stredisko a Mládežnícky klub v Báčskej Palanke z príležitosti Európskeho roku aktívneho starnutia a medzigeneračnej solidarity v pondelok 1. októbra zorganizovali konferenciu Slnečná jeseň života. Na konferencii sa zúčastnili predstavitelia lokálnej Rady pre sociálnu ochranu a Strediska pre sociálnu prácu, predstavitelia mimovládnych organizácií, Národnej služby pre

G

Na konferencii: (zľava) Nada Julinac, Ljiljana Žižićová a Ivana Koprivica

Členky štyroch spolkov žien prichystali pochúťky podľa receptov starých mám

zamestnávanie, báčskopalanskej knižnice a iných ustanovizní, ako aj velebný pán farár Mgr. Ján Zahorec z Pivnice. Úvodné slovo patrilo Nade Ju-

linac, riaditeľke Gerontologického strediska, a Ljiljane Žižićovej, programovej koordinátorke Mládežníckeho klubu v B. Palanke.

Bum-bum-bum! rikazuje sa občanom, aby neprehliadli skutočnosti, ktoré sme postrehli pri čítaní tlače domácej, ktoré dnes prezentujeme, a taktiež aby k našim pridali aj vlastné komentáre! Ad 1: Spevák populárnej hudby Kemal Monteno pred koncertovaním v Belehrade a Novom Sade vyhlásil, že keď sa mu minú peniaze, začne znovu a zase – spievať. Z uvedeného, logicky, vyplýva, že keby každý občan v Srbsku, ktorý nemá peňazí, zaraz začal spievať, vznikol by ohromný spevácky zbor

P

6. 10. 2012

40 /4511/

súci pre Guinnessovu knihu rekordov. Ad 2: Istému Belehradčanovi súd vyrubil sedem mesiacov basy. Dotyčný totiž pred troma rokmi na svadbe z loveckej pušky, ktorú vlastnil bez povolenia, dvakrát vystrelil. Raz do vzduchu, raz do betónu. Od betónu odrazené broky zranili dvoch muzikantov, no a tak... Prirodzene, aj v tomto nešťastí bol kus šťastia: keby sa totiž broky odrazili zhora, teda od vzduchu, zranených by, môžbyť, bolo viacej, a samým tým aj tých týždňov za závo-

HLAS ĽUDU

O charakteristikách staroby a starnutia ako prirodzeného procesu hovorila Ivana Koprivica, poradkyňa v Pokrajinskom ústave pre sociálnu ochranu z Nového Sadu. Skúsenosti v práci so starými osobami a príklady z praxe ozrejmil Dušan Zdravković, riaditeľ Spolku pre vzdelávanie dospelých z Belehradu, zároveň vedúci projektu Zlaté obdobie života. Prezentoval prácu na projekte, ktorý zahrnuje početné fotografie, dielne, výskumy. Projekt splnil svoj cieľ – ovplyvnil vedomie ľudí o starobe (starí ľudia sú neraz diskriminovaní) a jeho odkaz sa nesie

P

UGÁR

rami. Ad 3: Pred niekoľkými dňami v hlavnom meste Srbska dvaja inžinieri, uvádza istý denník, upiekli prasa vážiace 20 kg – na solárnom ražni, čiže pomocou slnečných lúčov, za sedem hodín. My sme sa, všakáno, pod slnečnými lúčmi vypekali celé leto a sme temer živí a takmer zdraví, z čoho vyplýva...? Správne: že my veru nie sme žiadne prasce. Ad 4: Vraj, že na konferencii pre novinárov, ktorú usporiadali členovia Združenia výtvarných umel-

v znamení krásy tohto životného obdobia, ktoré možno obohatiť početnými aktivitami, školením, budovaním vzťahov mladých ľudí zo starými... Od Márie Párnickej, psychologičky z Ekumenickej humanitárnej organizácie z Nového Sadu, sa prítomní dozvedeli o práci organizácie, ktorá má za sebou početné projekty a kurzy a ktorá prispela k založeniu profesionálnej služby na poskytovanie pomoci starším osobám. Sieť domácej opatery už zahrnula aj niektoré slovenské osady: Pivnicu, Kysáč, Starú Pazovu. Svoje názory o aktívnom starnutí podali žiaci ZŠ svätého Sávu a aktivisti Mládežníckeho klubu v B. Palanke. V aule si účastníci mohli pozrieť výstavu fotografií z projektu Zlaté obdobie života (fotografie potom darujú Gerontologickému stredisku v B. Palanke), ako aj výstavu prác starých osôb z Gerontologického strediska. Svoje návrhy ako vplývať na zlepšenie kvality života starých ľudí v našej spoločnosti účastníci mohli zverejniť na informačných tabuliach. Program spestrili členovia Strediska tradičnej kultúry a umenia Kostu Abraševića kultúrno-umeleckými bodmi. Gastronomické špeciality z receptára našich starých mám prichystali usilovné členky srbského, slovenského, nemeckého a maďarského spolku žien z Báčskej Palanky. Jaruška Ferková cov Srbska, takmer došlo k bitke. Nie je vylúčené, že to fakticky na otvorenej scéne bežali ďalšie obvyklé prípravy umelcov na vstup za dvere vysokej politiky. Ad 5: Známa speváčka populárnej hudby Severina, za skromných 100 000 eur, vravia správy, natočila reklamu na krém proti celulitíde. Uvažovali ste, vážení občania, o tom, koľko by za natočenie dákej podobnej reklamy inkasovali politici namazaní všetkými možnými krémami a mastičkami? Nie? Tak to skúste… Prajem vám, priatelia, príjemný pekný plodný deň! Bum-bum-bum! jbš

11


Z NAŠICH OSÁD V JÁNOŠÍKU

Potrebujú novú studňu P očas nedávnej návštevy Jánošíka o zásobovaní občanov pitnou vodou sme si pohovorili s tajomníkom Miestneho spoločenstva Jankom Tomečekom, ktorý nás informoval, že počas letných mesiacov boli problémy so zásobovaním. Pre významne zvýšenú spotrebu vody zapríčinenú predovšetkým zavlažovaním záhrad, tlak v potrubí bol totiž taký nízky, že sprchovanie a pranie v práčkach fakticky nebolo možné. Situácia sa trochu napravila, keď na sieť pripojili aj starú studňu. Teraz, keď už nejestvuje potreba po zavlažovaní, Jánošíčania sa vodou znovu zásobujú iba z jednej studne a tlak v potrubí sa stabilizoval. Letné problémy však ubezpečili vedenie MS, že musí urýchliť aktivity na zabezpečení prostriedkov na vŕtanie novej studne, aby sa predišlo väčším problémom. – Naša studňa, ktorú sme vyvŕtali v dávnom roku 1993, za normálnych podmienok dáva dostatočné množstvá vody, čo však nedokáže aj v podmienkach zvýšenej spotreby, ako tomu bolo tohto leta, – hovorí J. Tomeček. – Okrem toho občas sa v sieti objaví aj piesok, čo je jasný znak opotrebovanosti sita. Z tých dôvodov sme už pred niekoľkými me-

Kto za vodu nechce platiť, má k dispozícii artézske studne, ktorých je v dedine nadostač

siacmi začali prípravy na vŕtanie novej studne. Alibunárska obec nám sľúbila prostriedky na vypracovanie projektu, s ktorým sa potom mienime uchádzať o prostriedky z pokrajinského rozpočtu. Akou to dynamikou pôjde, nateraz nemôžem povedať, hoci by sme chceli, aby to bolo čím rýchlejšie, podľa možnosti už na jar, lebo sa obávame, že so začiatkom vegetácie ľudia znovu začnú zavlažovať záhrady a že sa situácia s nízkym tlakom zopakuje. Náš spolubesedník ďalej hovorí, že skorej bolo zakázané zavlažo-

ŠÍD

vať záhrady, ale potom si uvedomili, že to nie je riešenie. V MS teda nemajú nič proti tomu, že občania polievajú zeleninu v záhradách, len žiadajú, aby za strovenú vodu poctivo aj zaplatili. – My občanom predkladáme účty, na ktorých je okrem spotreby vody aj úhrada za vynášanie odpadu, údržbu cintorína a odvádzanie odpadových vôd pre tých, ktorí sa pripojili na kanalizáciu. Väčšina si tieto záväzky poctivo platí, ale aj napriek tomu nám občania v tejto chvíli dlhujú bezmála milión dinárov, čo je zo

20 percent celkových pohľadávok. Pritom sa vyhovárajú, že si napr. odpad sami vynášajú, ale nepovedia, že ho vyhodia hneď vedľa cesty, alebo do garádu, a že za nimi treba upratovať, čo tiež nebýva zdarma. Vraj voda je drahá. Naopak, myslím si, že je skutočne lacná. Tisíc litrov, čiže 1 kubický meter dovádzame do domu za 20 dinárov. Chcel by niekto za toľko peňazí také množstvá vody doniesť vo vedrách z artézskej studne?! V MS rozhodli, že od dvoch najväčších dlžníkov dlhy budú vymáhať súdnou cestou, avšak ani keď súd rozhodol v prospech MS, peniaze nedostali. – Ľahšie a jednoduchšie bolo skôr, keď sme mohli pohroziť, že zastavíme dodávku vody. Len čo robotníci začali kopať pred domom dlžníka, ten odišiel na poštu a vyplatil dlh. Počuť aj mienky, že nesmieme ľudí nechať bez vody. My ich nenechávame bez vody. V dedine je nadostač artézskych studní, z ktorých si môžu zdarma nabrať vody koľko len chcú, ale ak chcú mať vodu vo dvore, v dome, kúpeľni, maštali... musia za to aj zaplatiť. Dlžníci nie sú tí, ktorí nemajú peniaze, ale tí, čo nechcú zaplatiť. Najviac spravidla dlhujú tí, ktorí majú z čoho zaplatiť, – pohoršuje sa tajomník jánošíckeho Miestneho spoločenstva. V. Hudec

príčiny, o ktorých teraz nebudeme hovoriť. V súčasnosti sa objavil ďalší problém. Nové moderné byty stoja prázdne a ešte stále čakajú svojich majiteľov alebo nájomníkov. Jasné je aj prečo je to tak. Po poslednom sčítaní sa ukázalo, že sa počet obyvateľov mesta Šíd zmenšil asi o dvetisíc a tí, ktorí plánovali výstavbu, istotne mali na zreteli nejaké iné údaje, keď sa toľko zmýlili. Objekty, ktoré stoja nedokončené, iste také zostanú ešte dlhšiu dobu, a medzi nimi je aj symbol takejto politiky, budova, ktorú Šíďania volajú Skadar na Šidine. Krátky záver by mohol znieť aj tak, že finančné prostriedky vložené do výstavby sa mohli použiť na mnohé osožnejTri budovy v Šíde, ktoré stoja prázdne a čakajú svojich oby- šie účely. St. S. vateľov

Problémy sú finančného rázu V

minulých rokoch bytová výstavba v meste Šíd, predovšetkým tá na úseku kolektívneho ubytovania, sa vyznačovala výstavbou početných viacposchodových objektov. A to nielen v sídliskách kolektívneho bývania Šíd východ a Jelice Stanivuković Šilje. Nové bytovky sú rozosiate po uliciach v starej časti mesta, ako napríklad v ulici Karađorđovej, Kneza Miloša, Matije Gubca, Masarykovej, Ognjena Price, Nikole Vlaškog a tak ďalej. V nových budovách je takmer 1 000 nových bytov. Investori boli z viacerých úsekov, od verejných podnikov, podnikov zaoberajúcich sa bytovou výstavbou, po súkromných majiteľov. Tam, kde bolo nadostač peňazí, objekty boli vybudované a už sú vo funkcii. Takých je asi 50 % bytov z celkového počtu. Na ostatných budovách výstavba bola prerušená predovšetkým pre nedostatok peňazí, ale aj pre iné

12

6. 10. 2012

40 /4511/

HLAS ĽUDU


Z NAŠICH OSÁD

Úspech mladých padinských bicyklistov P

o úspešnej účasti na školskej cyHusárik a ôsmačka klistickej súťaži 40 žiakov nižších Aida Elscheková. a vyšších ročníkov získalo právo účinTretie miesta obsakovať na pokrajinských pretekoch, dili prvák Michal ktoré sa uskutočnili 25. septembra v Kotváš, šiestačka priestoroch Novosadského veľtrhu. Martina TomášikoŽiaci Základnej školy maršala Tita z vá, siedmaci Emília Padiny dosiahli naozaj pekný úspech Omastová a Dušan – získali až 21 medailí. Škola podľa Petráš a ôsmak Janpočtu získaných bodov obsadila 1. ko Plvan. miesto, dostala víťazný pohár a ako Niektorí z účastodmenu nový športový bicykel. níkov už aj v minuTo je výsledok namáhavých pretelých rokoch boli na kov dĺžky 2,5 km pre nižšie ročníky a týchto pokrajin5 km pre vyššie ročníky. Dobré rady a ských pretekoch a pokyny žiaci dostali od svojich provšetci povedali, že fesorov telesnej výchovy Anny Peto bola pekná skútrášovej a Miroslava Dudáša. Tomuto senosť, zoznámili sa veľkému úspechu sa tešia všetci, no so žiakmi z iných najviac sami aktéri pretekov. Prvé Mladí športovci pri bicykli, ktorý získali v Novom Sade prostredí, a hlavná miesta obsadili prvák Janko Šimák, vec je, že športodruháci Anamária Tomášiková a Janko Trnov- ković, ôsmaci Tamara Kováčová a Želko Jakáb. vali a kvalitne strávili deň. My im gratulujeme ský, tretiačka Jaroslava Marušníková, štvrtáč- Druhé miesta obsadili prváci Jana Marková a a padinskej škole prajeme, aby sa aj naďalej teka Daniela Petráková, piatačka Emília Sváko- Marko Valenta, druháčka Svetlana Sládeče- šila z úspechov svojich žiakov. vá, šiestak Miroslav Valenta, siedmak Ljubo Ber- ková, šiestaci Aleksandra Ondríková a Darko Jaroslava Staňová

TRADIČNÉ GASTRONOMICKÉ PODUJATIE, súťaž vo varení fazuľovej polievky tohto roku usporiadali pri príležitosti osláv Kovačického októbra v nedeľu 30. septembra v Športovo-rekreačnom stredisku Slávia v Kovačici. Na ôsmej Fazuliáde o titul najchutnejšej fazuľovej polievky súťažilo 19 kuchárskych skupín (Delikventi, TNT, Invalidi rada, Pípoše, Kojot 1, Kojot 2, Razvaljuj, Agrodomus, Cepelin, Petka, Tatranci, Lepa a tím (na snímke), Tri musketara, LSV Kovačica, Mužský spolok, Šalabajzeri, Bećari, Karaburma a Čunga Lunga). Organizátorom tejto gastronomickej súťaže bola aj tentoraz Reštaurácia Slávia a výsledky kuchárskych kumštov hodnotila odborná porota, ktorú tvorili traja kuchári PRS Relax v Kovačici. Dobrá nálada a pekné počasie prispelo k tomu, že fazuľková polievka kuchárskej skupiny Cepelin bola vyhlásená za víťaznú. Druhé miesto obsadil tím menom Invalidi rada a na treťom stupienku bol celok LSV Kovačica. A. Chalupová

6. 10. 2012

40 /4511/

HLAS ĽUDU

DETSKÝ TÝŽDEŇ V KOVAČICI SA ZAČAL BOHATÝM JARMOKOM. Aj tohto roku od nedele 30. septembra až do konca prvého októbrového týždňa vedúci Detského zväzu v ZŠ Mladých pokolení v Kovačici pripravili rozmanité aktivity. Detský týždeň sa začal Detským jarmokom, ktorý usporiadali v nedeľu 30. septembra na kovačickom trhu. Vďaka peknému počasiu jarmok prilákal pekný počet návštevníkov (na snímke). K tomu usporiadali sadenie stromkov generácie, žiaci nižších ročníkov kreslili po chodníku pred školou a podobne. Najveselšie bolo, keď si žiaci a učitelia na niekoľko hodín vymenili úlohy, a tradičný beh za zdravím bol iste najosožnejší.V sieni Domu kultúry žiaci usporiadali kultúrnoumelecký program. Deti recitovali, spievali, tancovali a pri tej príležitosti prváčikov slávnostne prijali do Detského zväzu Srbska. Záverom pripomenieme, že v PU Kolibrík v rámci Detského týždňa usporiadali predajnú výstavu detských ručných prác. A. Chalupová

13


Z NAŠICH OSÁD ČELAREVO

Drobnochovatelia sa činia – sami Čelareve, hoci nie je príliš známe, pôsobí aj Združenie pestovateľov drobných živočíchov Zov (zov, v preklade zo srb. jaz. – volanie). Založili ho roku 1985 a jeho čerstvým predsedom je Željko Kačavenda. Krátky rozhovor s ním sme začali

V

Zoran Knežević, Saša Šević, a Dalibor Cvitanović. Predstavia svoje holuby, o vlastnej trove...” Spomenuli ste aj úspechy. Kto ich dosiahol? „Holub Zorana Kneževića-Kuma, on je inak medzinárodný rozhodca, sa pred 5 – 6 rokmi ovenčil titulom majstra Európy a jeho majiteľovi udelili titul majstra v pestovaní bielych lepezanov v Prahe

Željko Kačavenda Deti sa venujú

oni prichádzajú k nám... Aj papagájom pri tejto príležitosti sa im poďakúvame za klietky, ktochovateľoch pred ré nám vypožičiavajú.” necelým mesiaAko sa združenie vynacom, keď na trholieza hmotne? visku v Čelareve „Zatiaľ sme odsúdení na usporiadali mensamofinancovanie. Nemášiu výstavu. V deme hmotnú podporu ani z cembri – ako Miestneho spoločenstva Záujem o operencov majú aj najmenší nám zdôraznili – Čelarevo ani z Obce Báčska zorganizujú oveDrobnochovatelia z Čelareva pestujú Palanka. V decembri sa tra- za kolekciu štyroch holubov spo- ľa väčšiu výstavu, na ktorej sa predovšetkým holuby ja naši členovia zúčastnia na menutého druhu; to sa máloko- okrem domácich predstavia aj otázkou, koľko členov má združe- medzinárodnej výstave v Ne- mu podarí…” hostia z bližšieho a ďalšieho okonie teraz a čo prevažne pestujú. mecku, v Lipsku, kde bude 50 000 Toľko sme sa úchytkom do- lia. „Teraz nás je viac než 20, ale bolo exponátov. Z našich tam budú: zvedeli o čelarevských drobnoJuraj Bartoš nás aj 40 – 50. Väčšina členov sa orientuje na holuby, niekoľkí peV PetroVci VYstujú hydinu. Najlepšie výsledky StAVALi noVé PArsme dosiahli v pestovaní králikov; KoViSKo. Od tohto kdekoľvek sme sa zjavili na výstamesiaca v Petrovci vách, získali sme ocenenia, napopred bránou Základsledy však králiky pestujú iba dvanej školy Jána Čajaka ja členovia; ani sám neviem, prefunguje nové parkočo…” visko. Ako informuje Stretávate sa pravidelne, alepredseda Rady Miestbo…? neho spoločenstva „Každý piatok sa schádzame v Petrovec a zároveň i Kultúrnom centre, prednedávriaditeľ školy Ján Brna, nom nám tam pridelili miestuž dlhší čas badať nosti; predtým sme sa stretávali úzke hrdlo v premávv Požiarnickom dome. Dohováke pred základnou rame sa, čo a ako, kde je na obškolou. Parkovisko zazore dáka výstava, kto čo bude čali stavať za pomoci vystavovať...” Direkcie pre stavebný Spolupracujete s inými zdrupozemok, cestné hospodárstvo a komunálne činnosti Obce Báčsky Petrovec, ktoré angažovalo robotníkov ženiami drobnochovateľov? na verejnoprospešných prácach. Tí vynivelovali jarok, uložili potrubie do jarku a zhruba ho zasypali. „Už dávnejšie máme výbornú Neskôr MS Petrovec investovalo zo 800-tisíc din a vybudovalo nové parkovacie miesta v tejto časti spoluprácu so Združením drobPetrovca. Robotníci podniku Grading (na snímke) ukončujú práce na parkovisku. nochovateľov v Báčskom Petrovci, J. Č-p odchádzame k nim na výstavy,

14

6. 10. 2012

40 /4511/

HLAS ĽUDU


Z NAŠICH OSÁD NA DŇOCH RYBÁROV JÁNOŠÍK – JERMENOVCI 2012

Lákala vôňa rybacích špecialít od patronátom Alibunárskej a Plandištskej obce pri kanáli DTD, ktorý je prírodnou hranicou medzi dvomi obcami, 29. a 30 septembra prebiehalo tradičné

P

ka, ktorú pripravila Valéria Melichová z Jermenoviec. Ústredným súťažením ako aj obvykle bola medzinárodná súťaž v chytaní rýb udicou na plavák. Na

Marjanov – Vršac, ktorí dostali zlaté udice, ktoré sú symbolom tohto podujatia. Na svoje si však prišli aj početní milovníci prírody a rybacích špecialít z celého okolia, ktorí využili pekné počasie na odchod do prírody, poprechádzali sa nábrežím ka- Miroslav Chrťan za dva dni uvaril vyše nála, sledovali, s akou ši- 400 litrov chutnej polievky, na čo kovnosťou majstri špor- potreboval 80 kg kvalitných rýb

Pohľad na pretekársku dráhu na kanáli DTD vedľa Jánošíka

28. turisticko-športové podujatie Dni rybárov Jánošík – Jermenovci. Spoluorganizátormi podujatia boli Združenie športových rybárov Babuška z Jánošíka a Kultúrno-vzdelávacie stredisko Vuka Karadžića z Plandišta. Počas dvoch dní na nábreží kanála DTD z jánošíckej strany bolo skutočne rušno. Najprv sa na Medziobecnom súťažení v chytaní rýb udicou na plavák vyskúšalo 20 seniorov z juhovýchodného Banátu, ako aj cezpoľní hostia. Najúspešnejší medzi nimi bol Tibor Takač z Nového Sadu. V popoludňajších hodinách sa v rovnakej disciplíne vyskúšal aj rybársky dorast, čiže pionieri z tohto územia a ich hostia z Aradáča. V mužskej a ženskej konkurencii súťažilo spolu 27 mladých rybárov. Spomedzi chlapcov najúspešnejší bol Aradáčan Dejan Popov, druhé miesto obsadil Uroš Petrović z Jermenoviec a tretie Jánošíčan Janko Kroček. V konkurencii dievčeniec najúspešnejšia bola Anastasija Vuja z Vršca. Rušno a veselo bolo aj na výletnom mieste jánošíckeho ZŠR Babuška, kde 14 majstrov vo varení rybacej polievky súťažilo o titul najchutnejšej polievky. Toto prestížne uznanie získala poliev6. 10. 2012

40 /4511/

pretekársku dráhu kanála DTD si toho roku zastalo 30 majstrov športového rybolovu, čiže desať trojčlenných mužstiev z celého Srbska a jedno mužstvo zo susedného Rumunska. Súťažili v troch úsekoch. V prvom úseku najúspešnejší bol celok Bukulja Aranđelovac, v druhom Galatska z Kikindy, a v treťom Šaran z Vršca. Najúspešnejší jednotlivci boli Mihajlo Arsenijević – Aranđelovac, Branko Mutu – Kikinda a Zoran

O najchutnejšiu rybaciu polievku súťažili, ale sa predovšetkým pekne bavili, aj títo mladí Jánošíčania

tového rybolovu narábajú s rybárskym náčiním, ochutnali rybaciu polievku a upražené girice. Členovia Združenia športových rybárov Babuška sa postarali, aby o tieto špeciality nebola núdza. Skúsené manželské dvojice Mi-

roslav a Veronka Chrťanovci a Daniel a Vieročka Listmajerovci počas dvoch dní uvarili za 4 kotly, čiže zo 400 litrov rybacej polievky a upražili 130 kg rýb (girice). vlh

ČLENOVIA SKOS DETVAN Z VOJLOVICE nielenže sú dobrí tanečníci, speváci, hudobníci, ale sú aj opravdiví majstri vo varení rybacej polievky. Keď je tomu už raz tak, vlani rozhodli, že založia súťaženie, ktoré by sa malo stať tradičným, s cieľom zistiť, kto z nich je najlepším majstrom. Toto svoje malé podujatie vtesnali do oslavy Dňa posviacky kostola a pomenovali ho Kirvajový kotlík. Toho roku sa o titul najchutnejšej kirvajovej rybacej polievky uchádzalo 15 majstrov svojho remesla a trojčlenná porota po degustácii zhodnotila, že najchutnejšiu polievku uvaril podpredseda spolku Michal Spišiak (na fotografii v strede). Po súťaži nasledovala ľudová veselica na nádvorí spolku. Do tanca hral orchester SKOS Detvan a vyše 250 milovníkov hudby a rybacích špecialít si pochutnalo na polievke, ktorú podávali zdarma. vlh

HLAS ĽUDU

15


Z NAŠICH OSÁD ARADÁČANKA ANNA JÁNOŠÍKOVÁ

Štyridsať rokov za volantom traktora A

radáčanka Anna Jánošíková má 81 rokov a ešte stále usilovne robí, akoby mala aspoň o 30 menej. A nielenže vykonáva bežné domáce práce ako väčšina žien na dedine, ale spolu s mužskými členmi rodiny pracuje v poľnohospodárstve, riadi traktor a podľa potreby plečkuje, orie, postrekuje... Ani to však nie je všetko. Táto starenka si sama aj stroj pre prácu vie pripraviť, o Aj napriek pokročilému veku Anna Jánošíková volant traktora čom sme sa počas našej z rúk nepúšťa návštevy aj osobne presvedčili. Zastihli sme ju s kľúčom v ruke. Pri- behá na traktore, povedala som si: Keď môžu oni, pravovala si plečkovací pluh a zberala sa do poľa môžeš aj ty! a poprosila som jedného príbuzného, aby ma naučil riadiť traktor. Dopodrobplečkovať kukuricu. V živote to vraj nikdy nemala ľahké. Bola naj- na mi vysvetlil, čo mám robiť, na čo musím primladšie, piate dieťa svojich rodičov, ktorí mla- hliadať, ako smiem a ako nesmiem robiť. Dobdí umreli, takže deti boli ponechané samy na re som si zapamätala a ľahko som sa naučila, takseba a aj ona sa ako celkom mladá z núdze na- že sme lámačku úspešne ukončili. Potom som aj orala, siala pšenicu... Nuž a keď sa manžel zotavil, pokračovala som spolu s ním a tak to trvá dodnes. Dnes však manžel zo zdravotných dôvodov už nemôže robiť, ale ja sa ešte nedám a pomáham synovi, – vyrozprávala svoj príbeh zo života Anna Jánošíková. Vidieť ženu na traktore v sedliackych sukniach v týchto krážoch nie je až také neobvyklé, ale žena s kľúčom v ruke, to sa už nestretá až tak často. Prípravy stroja na plečkovanie kukurice – Vždy som bola náučila všelijakým prácam, ale aj základnému pomocnou rukou manželovi a synovi. Ak bolo napravidlu, že nikdy nie je hanba hocičo robiť. Nuž čim traktor, kombajn či zberač opraviť alebo pripodľa toho pravidla sa správa počas celého svoj- praviť na prácu, vždy mohli počítať s mojou poho života. Nikdy si však nemyslela, že bude aj mocou, takže ľudia nezvyknutí na to, do mňa zatraktor riadiť. K tomu ju vraj tiež núdza prinú- bŕdali. „Nanička, o tebe vravia, že si oprávala kombajn, a že si bola aj vo vnútri kombajnu, a že... tila. Roku 1969 syn odišiel na vojenčinu a manžela Je to pravda?“ opýtal sa ma uštipačne na trhovisku po určitom čase, presne na začiatku lámačiek, istý príbuzný, inak veľmi tlstý človek. „Bola som postihlo nešťastie. – Nemohol robiť, ale ani prá- aj pod kombajnom a vnútri, ale keby si ty vošiel do ce nemohli čakať. Bolo treba kukuricu lámať, kombajnu, odtiaľ by si už istotne nevyšiel,“ odpoorať, žito siať, – hovorí. – Prosíš jedného, prosíš vedala som mu, a nikdy viac do mňa nezabŕdal, zasa iného... a robota stojí. Nijako nám to nešlo. – pochválila sa Anna Jánošíková. vlh Keď som v tých rozpakoch videla, kto všetko

16

Stará Pazova j v Staropazovskej obci sa začalo s vyberaním cukrovej repy. Následkom dlhotrvajúceho sucha zmenšené sú aj hektárové výnosy cukrovej repy. Podľa predpokladov odborníkov situácia na parcelách pod cukrovou repou predsa nebude taká drastická, lebo ju tohto roku zachráni dobrá cukornatosť plodov (okolo 17 – 18 percent). V porovnaní s uplynulými rokmi v pazovskom chotári je oveľa menej plôch pod cukrovou repou a tí poľnohospodári, ktorí ju posiali a použili adekvátne agrotechnické opatrenia, môžu očakávať solídne výnosy, lebo základom úspešného pestovania cukrovej repy je udržať kompletný a zdravý porast až do samého zberu. a. lš.

A

Báčsky Petrovec – Pančevo lenovia novozaloženého klubu Gastro Petrovec v sobotu 22. septembra súťažili vo varení rybacieho kotlíkového paprikáša Zlatý kotlík Vojvodiny v Pančeve, kde obsadili 2. miesto. Účasť na tomto finálovom súťažení získali víťazi vyše sto miestnych a mestských súťaží. Gastronomické rybacie pochúťky hodnotila komisia s medzinárodným certifikátom. Farby petrovského gastronomického mužstva na prestížnom pokrajinskom súťažení obhajovali Vladimír Dudáš, Vladimír Mega, Jaroslav Rybovič a Karol Bartoš. Družstvo petrovských kuchárov takýmto výborným umiestnením získalo možnosť súťažiť aj na republikovej úrovni. J. Č-p

Č

Vojlovica lenovia Dobrovoľného požiarnického spolku vo Vojlovici chcú byť humánni vždy, nielen keď treba pomáhať iným v hasení požiarov, a tak tohto roku zorganizovali dve akcie dobrovoľného darcovstva krvi. Prvá bola 18. júna, keď krv darovalo 15 členov tohto spolku, a druhá prebiehala v sobotu 29. septembra, takže zapadla do oslavy dňa pamiatky na posviacku vojlovického kostola. V tejto akcii vzácnu tekutinu darovalo desať požiarnikov. Podľa slov predsedu spolku Pavla Beracku záujem bol omnoho väčší, ibaže niektorých záujemcov odmietli zo zdravotných dôvodov. Okrem toho krv nemohli darovať ani ženy vzhľadom na to, že od poslednej akcie ubehli iba tri mesiace a zdravotné normy nakladajú ženám krv darovať iba raz za štyri mesiace. vlh

Č

6. 10. 2012

40 /4511/

HLAS ĽUDU


Z NAŠICH OSÁD MLADÁ KOVAČIČANKA NAVŠTÍVILA INDIU

Usilovnosť a vytrvalosť ruže prináša Ž

ivotné cesty sú často veľmi pendium, ktoré indická vláda kažprekvapujúce a zaujímavé. dý rok ponúka rôznym štátom a ja Vedú človeka k rôznym skúsenos- som si zvolila programy internship tiam, do exotických krajín, ku kolí- a training programmes. V ktorom meste si pobudla a skam neznámych kultúr. Človek je tvorcom svojho osudu a veľkou aké prednášky si absolvovala? usilovnosťou dokáže prekonať Bol tohto leta na kurze ešte niekmnohé prekážky. Práve taká usi- to zo Srbska? – Bola som v meste Ahmedabad, lovná, talentovaná a vytrvalá osoba je Anna Brtková z Kovačice. je to rodné mesto Mahatmu GandNarodila sa v roku 1984 a pracuje hiho, štát Gujarat. Z celej Európy v Základnej škole maršala Tita v Padine ako profesorka anglického jazyka a lit e r a t ú r y. Má i master titul a štúdiá ukončila v Belehrade. Tohto leta cesta ju za- Indická kultúra ju oduševnila viedla až do Indie. Je to nevšedný prípad, že sme boli iba tri – jedna dievčina zo sa niekomu z nášho okolia na- Slovenska, jedna z Litvy a ja. Zozskytla možnosť odcestovať do In- námili sme sa tam s ľuďmi z Afgadie a spoznať jeden naozaj špeci- nistanu, Kazachstánska, Nigra, Nifický národ. Zaujímalo nás, čo Anna gérie, Tanzánie, Vietnamu..., s ktopočas šiestich týždňov videla a za- rými sme boli v skupine, komunikovali sme iba po anglicky a počúžila. Ako si sa vôbec dostala do In- vali prednášky o používaní angličdie, odkiaľ idea vybrať sa na tiny v biznis komunikácii, o verbálnej a neverbálnej komunikácii túto cestu? – Kamarátka z Belehradu mi po- pri prejave, ako motivovať ľudí k čívedala, že indické veľvyslanectvo taniu a písaniu pri učení cudzieho poskytuje štipendium na seminá- jazyka. Boli to naozaj užitočné re v záujme zdokonaľovania v od- prednášky, veľa som sa naučila a bore, ibaže ho veľmi ťažko dostať. prednášali nám eminentní profesori Rozhodla som, že sa prihlásim, hoci indických univerzít, ktorí používato bolo dosť komplikované, bolo li moderné metódy vo vyučovaní. treba veľa dokumentov, no nakoPodľa čoho si budeš ešte sponiec ma pozvali na rozhovor. Medzi mínať pobyt v Indii? základné podmienky patrí per– Som hrdá, že som bola úporná fektná znalosť angličtiny, vysoko- a že sa mi podarilo dostať štipenškolský diplom, zamestnanie v od- dium. Mala som možnosť spoznať bore a vysoký prospech. Po určitom kultúru a obyčaje iných národov a čase mi oznámili, že spĺňam všetky zároveň som iným vyprávala, ako je podmienky a môj sen sa splnil. u nás v Srbsku. Náš život tu sa veľČo zahrnuje štipendium? mi líši od života Indov. Okrem toho – Štipendium znamená vypla- v skupine sme všetci boli rozdielni, tenú cestu do Ahmedabadu, uby- rozličnej relígie, kultúry, pohľadu na tovanie a stravu počas šiestich život a predsa počas šiestich týždtýždňov, potom osemhodinové ňov sme sa neuveriteľne zblížili a prednášky a výlety. Je to ITEC šti- navzájom sa uctievali. To bolo pre 6. 10. 2012

40 /4511/

HLAS ĽUDU

Anna Brtková pred skvostom indickej architektúry

mňa naozaj zázračné. Akí sú ľudia v Indii? – Sú to výnimoční ľudia. Majú vlastnú životnú filozofiu, podľa vierovyznania sú ďanisti (jainism), sú vegetariáni, nejedia ani korene rastlín, napr. mrkvu, lebo veria, že keď zničia koreň, prerušia životný cyklus a tomu učia aj svoje deti. Majú pekný vzťah k živým bytostiam, sú pohostinní, vedia sa aj zabávať, majú mnoho festivalov. Na akých výletoch si bola? – Boli sme na výletoch v západnej a severnej Indii, v mestách Jaipur, Udaipur, Jodhpur, Agra...Videla som nádherné stavby, naučila som sa niektoré indické slová... Za-

ujímavé je napríklad to, že sa ženia a vydávajú iba v rámci svojej kasty a manželova rodina rozhoduje o nevestinej budúcnosti. Aké máš plány do budúcna? – Teraz mi je na prvom mieste želanie získať štipendium na ďalšie školenie, chcela by som získať ešte jeden master diplom, a to v zahraničí, smer komunikácia a médiá alebo psychológia. Chcela by som pokračovať aj v doktorandskom štúdiu. Anna Brtková nám prezradila, že by chcela ešte raz odcestovať do Indie a odporučila všetkým, aby boli vytrvalí v tom, čo si želajú. Jaroslava Staňová

ČLENOVIA STAROPAZOVSKÉHO ZDRUŽENIA PARAPLEGIKOV FRUŠKA GORA – SREM nedávno pobudli na rehabilitačnom liečení a oddychu na Striebornom jazere. Pobyt pre 25 členov (spolu so sprievodcami) sa realizoval vďaka finančnej podpore Pokrajinského sekretariátu pre zdravotníctvo, sociálnu politiku a demografiu, ako aj niektorých tamojších podnikov a ustanovizní. Po návrate staropazovskí paraplegici sa v dňoch 5. až 7. septembra zúčastnili na pokrajinských športových hrách paraplegikov Vojvodiny v Novom Sade, kde staropazovské združenie obsadilo pozoruhodné tretie miesto. A. Lš.

17


Z NAŠICH OSÁD ŠABAC A JEHO DNI JARMOČNÉ

Pre každého čosi T

en jarmok sa nepýši tradíciou dlhou niekoľko storočí, ako rumský, ktorý sa koná každého tretieho v mesiaci, ani nebýva niekoľkokrát za rok ako ten v Debeljači, prípadne inde, no predsa je naj. Podľa masovosti, obsahov, priebehu... Ešte v časoch niekdajšej Juhoslávie azda všetci od Triglavu po Gevgeliju vedeli, že sa desiatky tisíc ľudí a tisíce predajcov na Malu Gospojinu, čiže 21. septembra, rozhodne vybrať do Šabcu na jarmok. Aby sa zabavili, nakúpili, pochutnali si na výzore a speve

novoodhalených speváckych talentov, kochali v cirkusových atrakciách, gastronomických mäsových špecialitách... Ako roky plynuli, toho bolo čoraz viac, takže sa i jarmok predlžoval. V súčasnosti trvá i vyše týždňa, niekoľko dní pred a niekoľko dní po pôvodnom termíne 21. septembri. V septembri sa v Šabci koná i Čivijada, taktiež podujatia iné, no jarmok nič nedokáže posunúť do druhého plánu. Jeho nepolapiteľný a divný šmrnc cítiť aj z týchto záberov... O. Filip

Komu nehu svoju dám...

Tu sa končí zdravá výživa

Kolotoče zvlášť lákali najmladších

Mäsa bolo neúrekom

Bežná tlačenica pri vchode

18

Pre každého niečo 6. 10. 2012

40 /4511/

HLAS ĽUDU


Z NAŠICH OSÁD PO ŠTRNÁSTICH ROKOCH ZNOVA V LALITI

Krása umenia, spevu a tancov z Mane A

j keď ústrednou udalosťou druhého pobytu 45 obyvateľov Mane v Laliti bolo slávnostné podpísanie Zmluvy o priateľstve a spolupráci dvoch dedín, isteže i ostatné aktivity počas takmer trojdňového kamarátenia spríjemnili spoločné chvíle priateľom zo Srbska a Slovenska. Maňania tentoraz, ešte viac ako pred štrnástimi rokmi, priniesli so sebou krásu umenia, spevu, hudby a tancov. Hostia ponúkli na obdiv Laliťanom rôzne výrobky starých, pomaličky už zabudnutých, ale i zriedkavých remesiel. Všetci tí, ktorí prišli do ZŠ Nestora Žučného, sa mohli zoznámiť s výrobou rôznych úžitkových predmetov z vŕby, kukuričného šúpolia a servítkovou technikou. Videli aj ako sa maľujú tričká, robí paličková čipka, zdobia medovníčky... skutočné umelecké diela. Do rámca tejto zaujímavej ľudovej tvorivosti pekne zapadla aj výstava fotografií Ing. Mariána Manducha. Folklórna skupina Dolina všetkých návštevníkov večerného koncertu v lalitskom Dome kultúry rozveselila pásmom hudby, piesní, tancov, ľudových zvykov a tradícií pod názvom Na maňanskom veselí. Starší ochotníci z Mane na javisku hrali, spievali, tancovali, tí mladučkí sa aj hrali a obecenstvo ich viac-

Na maňanskom veselí sa všetko krúti okolo ženícha a mladuchy (vpravo)

krát odmenilo búrlivým potleskom. Bola to trojdňová krása umenia, spevu a tancov z Mane v Laliti.

Z richtárskej palice liehovina tečie! Starosta Mane Igor Sádovský nalial dobrej pálenky na prípitok lalitskému kolegovi Nikolovi Krivokućovi a potom mu palicu venoval. 40 /4511/

HLAS ĽUDU

Hostia z Mane návštevníkom programu v Laliti darovali za plný kôš sladkostí

J. Pucovský

Niekoľko fotografií maestra Mariána Manducha

6. 10. 2012

Izabela Andrášiková: „Najprv omaľujeme tričko, potom aj medovníčky.“

Hrajme sa, dievčatá, veselo, veselo...

V hľadisku sedel aj niekdajší starosta Mane Jozef Trungel (prvý sprava) s manželkou Jarmilou, ktorý bol v čele výpravy do Lalite pred štrnástimi rokmi

19


Z NAŠICH OSÁD SPOLUPRÁCA DVOCH CIRKEVNÝCH ZBOROV

Kulpínčania navštívili Hajdušicu V

rámci programu práce na tento rok hajdušický evanjelický cirkevný zbor si naplánoval, že na jeseň vo svojom prostredí uvíta veriacich z Kulpína. Zhodou okolností iba pár mesiacov neskoršie služba hajdušického kňaza Jaroslava Javorníka zaviedla na Kulpínčania a Hajdušičania na bohoslužbách v hajdušickom kostole nové pôsobisko – do Kulpína. Tá skutočnosť desiat cirkevníkov z Kulpína, administrátor hajdušického cirich iba upevnila v želaní nad- ktorí sa po občerstvení v zboro- kevného zboru Daniel Slađan viazať spoluprácu dvoch zborov, vej sieni spolu s hostiteľmi zú- Srdić, ktorý potom aj liturgoval, a tak v nedeľu 30. septembra do častnili na ranných nedeľných a z kazateľne nového hajdušicnedávneho pôsobiska svojho bohoslužbách v kostole. Najprv kého kostola sa veriacim prílekňaza zavítalo bezmála osem- ich privítal pán farár jánošícky a žitostnou kázňou prihovoril ka-

PRÍPRAVY NA OSLAVU VÝROČIA. V Kultúrno-umeleckom spolku Jednota v Šíde už pár rokov pracujú na adaptácii budovy Slovenského národného domu. Práce chcú dokončiť do oslavy stého výročia založenia spolku, ktoré si pripomenú na budúci rok. Ústredné oslavy plánujú koncom leta alebo začiatkom jesene 2013. Adaptácia tohto objektu stála doteraz hodne peňazí, pričom finančnú pomoc poskytla Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny, Republika Slovensko zo svojich fondov a lokálna samospráva. Toho času končia práce na vbudovaní okien a dverí v časti budovy k Ulici sv. Sávu, ako aj murárske práce vnútri budovy a na výstavbe schodov na podkrovie. Lokálna samospráva rozhodla v tomto roku poskytnúť 400 000 din na úpravu fasády od Ulice sv. Sávu. Potom by už len zostalo upraviť interiér. St. S.

20

plán bieloblatský Branislav Kulík a potom dve piesne zaspieval cirkevný spevokol z Kulpína. Celkom na záver pán farár Jaroslav Javorník v dojímavom prejave ešte raz vyjadril vďaku hajdušickému cirkevnému zboru za úspešnú spoluprácu a úspešných 12 rokov, a spomenul si na mnohé pekné, ale aj tie smutné chvíle, ktoré za ten čas spolu prežívali. Po spoločnom obede, ktorý pre túto príležitosť pripravil domáci Oltárny krúžok žien, Hajdušičania sa svojim hosťom pochválili pekným kaštieľom a parkom, slovenským domom, v ktorom členky Združenia žien Oko inštalovali výstavu starých a vlastných ručných prác, ako aj etno domom hajdušického MOMS. Bola to, pravdaže, príležitosť, aby sa občania zoznámili s osadou a životom a aktivitami tunajších Slovákov. Na záver si spolu zaspievali ešte niekoľko nábožných piesní a potom sa rozlúčili, pravdaže, so sľubom, že sa na jar znovu stretnú v Kulpíne. vlh

SPOLOK KULPÍNSKYCH ŽIEN NA BUSINESS EXITE. Počas dvoch dní, vo štvrtok 27. a v piatok 28. septembra, členky Spolku kulpínskych žien pobudli na Business exite na Petrovaradínskej pevnosti v Novom Sade. Na tomto podujatí potenciálnym investorom, strategickým partnerom, predstaviteľom veľvyslanectiev, zahraničným partnerom sa prezentovali domáce brandy. Ženy z Kulpína na výstavnom stánku ponúkali domáce rožky, torty, domácu pálenku a iné výrobky a návštevníci k tomu obdivovali aj krojovanú bábiku, výšivky a iné ručné práce. Medzi nimi boli i veľvyslanci Brazílie a Libanonu v Belehrade, ktorí sa zároveň podrobnejšie zaujímali o činnosť Spolku kulpínskych žien. Prisľúbili, že prídu na návštevu do Kulpína a spolu so spolkárkami sa na pamiatku aj vyfotili. K. Gažová Foto: M. Šimová

6. 10. 2012

40 /4511/

HLAS ĽUDU


Z NAŠICH OSÁD ZAUJÍMAVOSTI Z ARCHÍVU SEAVC

Kde sa sobášil Cyril Kutlík? yril Kutlík (1869 – 1900), maliar maliar Rista a výtvarný pedagóg, i keď na- Vukanović. rodený v Krížliciach (pohorie Krko- Po prestávnoše v Čechách), kde jeho otec ke počas Bohdan Kutlík bol ev. farárom, prvej svetosvoju krátku životnú púť „rysoval“ vej vojny v Prahe, Viedni, Arce v južnom Ti- škola bola rolsku a v Belehrade. Po skonče- obnovená ní gymnázia v Hradci Králové roku 1919 Akadémiu výtvarných umení ab- ako štátna solvoval v Prahe, kde pražské štú- a na jej zádiá skončil v roku 1891 maľbou k l a d o c h Posledné okamihy Husovej slo- roku 1937 body, ktorá bola vystavená aj na v z n i k l a Všeobecnej zemskej výstave. Po- srbská Akatom študoval na Akadémii vý- d é m i a tvarných umení vo Viedni a za- umení. oberal sa najmä maľovaním poO tom, že rtrétov a iných objednávok. Cyril Kutlík „Ešte počas štúdií bol priKatalóg Srpska crtačka škola nútený z nedostatku fibudú tuná (vďaka pastorovi Loenančných prostriedkov priwovi) prvé ohlášky a i Vám, dôvyrábať si maľovaním na stojný Pane, pošle tunajší pán faobjednávku. Zároveň aj rár dopis, v ktorom Vás chce poochorel na tuberkulózu pľúc, žiadať, aby ste i Vy nás ohlásiť rápreto ho cesta odviedla do čili a zároveň aby ste po skončeArcu, kde sa mienil zotaviť. ných troch ohláškach – funkciu Oddychovať si však nezvytúto: požehnanú sňatku nášu – vykol, a tak tu namaľoval 50 konali. Teda, 25. júna prídeme ďalších obrazov. Cyril Kutlík snáď k Vám do Starej Pazovy. Posa po pobyte v Arcu rozhosledné ohlášky padnú na 27. júl – dol pricestovať do Belehradva dni pred svadbou...“ du a založiť tam umeleckú Sobáš Cyrila Kutlíka s Miladou školu. Na túto ideu prišiel (Milankou), dcérou českého arpočas svojho pobytu v Bechitektu Františka Nekvasila pôlehrade roku 1887, počas sobiaceho v Belehrade bol teda v oslavy 100. výročia narodePazove vykonaný 29. júla 1899, nia Vuka Karadžića, kde nalebo tesne pred príchodom roku vštívil i Starú Pazovu – rodisko svojho otca,“ uvádza Oltárny obraz Noli me Vladimír Valentík v knihe Z tangere (arte.rs) dejín výtvarného umenia vojvo- mal blízke vzťahy s dinských Slovákov. vojvodinskými SloSrbskú kresliarsku a maliarsku vákmi, svedčia záškolu Kutlík otvoril 5. septembra znamy v Kulpíne, 1895 na Ulici Kosančićev venac v kde jeho strýko FéBelehrade. Kutlíkova škola každým lix Kutlík bol farárokom existencie napredovala. rom, ako aj v Starej Pozostávala z oddelenia pre zá- Pazove, kde bol naujemcov o profesionálne maliar- rodený jeho otec. V stvo, kurzu pre remeselníkov a archíve SEAVC sú kurzu pre dámy. zachované jeho dva Hlavička Kutlíkovho listu Medzi Kutlíkových žiakov patrili listy (písané v českom jazyku) ad- 1900 významný akademický maviacerí neskoršie známi srbskí vý- resované na farára Vladimíra Hur- liar Kutlík pazovskému kňazovi tvarníci. V roku 1900 bolo Kutlí- bana. S hlavičkou Srpska crtačko- Hurbanovi poslal druhý list: „Žekovo dielo prezentované na Sve- slikarska škola u Beogradu v liste nuška moja zapísaná je už do tovej výstave v Paríži. Tohto trium- zo 17. júna píše: „Dnes Vám mô- môjho pasu – avšak zlý čas – fu sa už nedožil – zomrel a po- žem, dôstojný pane, zaslať vážne chladno a vietor – zdržali nás od chovaný je v Belehrade. Po Kutlí- správy. Zajtra prestupuje Milanka dávno želanej cesty k Vám. Kažkovej smrti prevzal školu srbský na evanjelickú vieru. O týždeň dopádne iný čas prídeme, – aby

C

6. 10. 2012

40 /4511/

HLAS ĽUDU

Cyril Kutlík: Autoportrét (arte.rs)

sme sa Vašej spoločnosti potešili a Vás trochu potrápili. Pánovi Vladimírovi Hurbanovi ml. ďakujeme za láskavé prianie a prajeme Vám úprimne a zo srdca, aby Vám Ježištek priniesol to najcennejšie dobro sveta – zdravie a spokojnosť.“ Avšak on sám zdravie nemal. Umrel 4. apríla 1900 v Belehrade. Na pohrebe boli aj Hurbanovci, o čom svedčí list Cyrilovej ovdovenej manželky Milady z 29. apríla: „Ráčte prijať moje úprimné poďakovanie za Vašu láskavosť, ktorú ste mi prejavili cteným Vaším príchodom v deň – ktorý bol pre mňa najhroznejší, v deň keď mi navždy odniesli môjho milovaného Cyrilka... Keď som Vás oslovila dôstojná pani – tak som opravdu myslela, že ste to Vy moja vlastná matka. – Zajtra ráno odcestujem z Belehradu – odídem k drahým Cyrilkovým rodičom do Dechtár. Zasielam Vám totiž ešte posledný pozdrav z Belehradu...“ Do Belehradu sa neskoršie určite vrátila, lebo prvú Srbskú maliarsku školu predala akademickému maliarovi Ristovi Vukanovićovi za 1 000 dinárov, a to na návrh vtedajšieho ministra osvety Živana Živanovića. Ani Milada Kutlíková sa nedožila dlhého veku. Zomrela roku 1918 v 38. roku života, o čom sa dozvedáme aj z kondolenčného listu Augusty Hurbanovej, rodenej Štúrovej, z Pazovy z dňa 23. októbra 1918. Katarína Verešová

21


e si aj m s i l i ž U ždeň ý t ý k s t De

y sme už tou, a m o v o a sen jú máme z ku: te voňa ly š a e y m k o š p ro kolské ta A nielen to, už olskom ňov v šk aši kamarári. d b ž ó ý t t k h o íc v jkrajš , milí n niečo aj ste si ho den z na bou aj je deň. Veríme, že iste nám o tom veseto ia ýž Detský t plnými dúškam ie v ústrety tým kým n e li ľa a d mýš le aj ts ti, užív voje roz m nielen hre, a ael z PaS . e t e íš aný atan nap m venov iestak N j, lým dňo nám už zaslal š venovali vážne , ž e m ti a v sa mu prá terinské zovčania diny. Pa eknej téme: ma ale aj p jazyku.

Š

Prečo si máme ctiť mater in

ský jazyk?

Č

lovek si nemôže vyberať svo j materinský jazyk. Mojou materinskou rečou je sloven čina. Slovenský jazyk je prvý jaz yk, ktorý som počula, a prv é slová, ktoré som povedala, boli vyslovené po slovensky. Mn e sa môj materinský jazyk páči. Je to jazyk, ktorým sa rozprávaj ú moji rodičia, sestra, starí rodičia, priatelia. Kto nemá rád svo j materinský jazyk, ten nemá rád ani svoju rodinu. Každý človek by si mal ctiť svoj jazyk. Tak si uctiev a svojich rodičov i seba. Okrem slovenského jazyka páčia sa mi aj iné jazyky. Rad a sa učím tie, ktoré sa vyučujú v našej škole. Dária Sládková, 5. 1 ZŠ hrdinu Janka Čmelíka v Starej Pazove

Pre deti chcem ta

kýto svet

ct treba i s k y az

ž ako čina. U slon e v lo s po ovárali ečou je skou r ia sa mi prih najprv len in r e t a ič to vná ojou m bábätku rod právať, boli oja slo m u z l, o m r u l lé n a č ma čas ply om za li . Keď s vká, ale ako y k udova s n e v zem, b nú reč né slo bohatšia. ú d ln la k o á tie z stále li na D sky, aby rod yk je ia priš n a bola zásob aši predkov ihy po slove lovenský jaz Keď n ly, písali kn enerácie. S ško eme, ce g m chc žesi hneď li pre budú ý. ý k s n ô tiť va zacho čný a príjem ľne kamará me bývať, m rať e o u e b v v d o o z u a b o b z il m sa ľu iesto, kde eme e d u m b e ž o a s ťm ikt ne Mô si zvoli lanie, ktorým ký jazyk si n e m e ž mô ovo erins ctiť. voliť p le mat me si z m živote, a si ho máme jo vo svo berať. Preto , 5. 2 vy olubić ove e G n a môž v I az tarej P ka v S í l e m nka Č inu Ja ZŠ hrd

Svoj j

M

P

ozerajúc sa na sv et oč haté, majú vyvinu ami dieťaťa, vidím, že sú mnohé krajiny botý priemysel, m votníctva... Ale odernú sústavu sú aj štáty, dedi školstva, zdrany a ktorých je bied rodiny na tejto a. Mojím želaní našej planéte, v m je, aby všetky te žiarili šťastím, detské očká na aby všetky deti bo sveli sýte a bezstaro no dieťa nemus stné. Aby ani jedelo pocítiť ťažký život. Keby som mal ča rodejný prútik, za každé dieťa malo riadil by som to vo svete tak, aby možnosť chodiť do školy, aby mal nu a možnosť kv o zdravotnú ochr alitne tráviť voľn aý čas. My všetci a dosp elí zvlášť musím e urobiť všetko, lách, aby sa deťo čo je v našich sim venovala väčš ia pozornosť. Aj nebudeme zneč tým spôsobom, isťovať svoje okol že ie. Potom aj my šie. deti budeme zd ravChcem pre všet ky deti či A všetkým prajem stý, voňavý a zdravý svet. veselý Detský tý ždeň. Natanael Sampo r, 6. 1 ZŠ maršala Tita v Padine

nskom jazyku e v o sl m jo o m O

azykmi. Mojou m voria viacerými ja ho a dí ľu ho no m Starej Pazove žije som Slovenka. je slovenčina a ja ešte naši predkovia, ktorí sa na u čo re ou sk rin te vorili chovala. Prenáje reč, ktorou ho to reč sa u nás za Slovenský jazyk Tá a. ásk en ov Sl me a hovoríme st ahovali zo Dolnú zem prisť ca na syna. Spieva lický kostol, kde ot z , ciu rá ne ge je na navštevujú evan šala sa z generácie áci v Starej Pazove . ov Sl , ky ns ve slo le po vensky zaa modlitby po slo hovorí po srbsky, moji rodičia si počúvajú kázne ac evi Pr . sa ky e ns kd , ve ostredí riť po slo Hoci žijeme v pr učili aj mňa hovo na a k zy ja ký ns slove chovali pôvodný . m va tie uc ho to si ová, 5. 2 Milinka Strejček Pazove ej ar Čmelíka v St ZŠ hrdinu Janka

V

Anna F. a Jana S.

22

6. 10. 2012

40 /4511/

HLAS ĽUDU


poljo1:0 2.10.2012 15:22 Page 1

P O Ľ N O H O S P O D Á R S K E

ROZHĽADY

ROČNÍK XLII ČÍSLO 19 (1829) 6. októbra 2012

PRÍLOHA PRE POL’NOHOSPODÁROV A DEDINU 6. FÓRUM O ORGANICKEJ VÝROBE

Tradičné produkty sú v trende ž po šiesty raz sa priaznivci organickej výroby a ekologického poľnohospodárstva stretli v Selenči, tentoraz v príjemnom prostredí Business clubu. Fórum, ktorého hlavnou témou boli tradičné potravinárske výrobky organickej kvality, po prvý raz prebiehalo formou okrúhleho stola. Najskôr odzneli prednášky týkajúce sa pestovania, spracovania, balenia a distribúcie tradičných produktov získaných organickým spôsobom výroby. Po prednáškach si hostia mohli prezrieť výstavu tradičných organických výrobkov, ktorá bola spojená aj s degustáciou. V diskusnej časti sa debatovalo o skúsenostiach, ale

potraviny, ktoré sú pre ne typické. V posledných rokoch sa výrazne zvýšil záujem verejnosti o potraviny pochádzajúce z organickej výroby. Európa je známa

aj problémoch, ktoré sprevádzajú organický spôsob výroby. V Európe žijú ľudia rôznych kultúr a každá z nich sa vyznačuje vlastnými stravovacími a spotrebiteľskými zvyklosťami. V mnohých európskych regiónoch sa po dlhé roky, dokonca stáročia, konzumujú okrem iných hlavne

rozmanitosťou svojho poľnohospodárstva a svojich poľnohospodárskych výrobkov, ktoré pochádzajú z jej prírodného prostredia, a metód hospodárenia, ktoré sa stáročia vyvíjali. Organické poľnohospodárstvo je v Európe jedným z najdynamickejších sektorov. Označenie „pro-

U

Z PRODUKČNEJ BURZY

Nižšia cena kukurice a sóje dňoch 24. až 28. septembra 2012 na Produkčnej burze v Novom Sade bol v porovnaní s predchádzajúcim obdobím zaznamenaný oveľa nižší obrat. Zber kukurice sa končí, vývozné produkty sú v abstinencii – niet čo vyvážať, sezónna ponuka sóje je väčšia a trh so pšenicou stagnuje – to sú hlavné charakteristiky situácie na burze v uvedenom období. O pšenicu bol veľmi malý záujem. Predalo sa iba 100 ton po cene 30,24 din/kg (28,00 bez DPH). Cena sóje a kukurice bola trochu nižšia v porovnaní s predchádzajúcim obdobím. Kukurica sa predávala po 26,50 din/kg (bez DPH). Jej priemerná cena bola 28,85 din/kg (26,71 bez DPH), čo je o 1,25 % menej v porovnaní s predchádzajúcim týždňom. Na nižšiu cenu sóje vplýval aj zákaz vývozu. Predávala sa po 72,54 din/kg (67,17 bez DPH), čo je o 1,23 % menej v porovnaní s predchádzajúcim týždňom. Na Produkčnej burze sa v uvedenom období obchodovalo aj s osivovou pšenicou, ktorej cena sa pohybovala od 43,20 din/kg (40,00 bez DPH) do 43,52 din/kg (40,30 bez DPH). Aj na svetových burzách je situácia podobná ako u nás. Relatívne dobre sa drží cena pšenice, nižšie sú ceny kukurice, sóje a sójových produktov.

V

dukt organického poľnohospodárstva” môžu organickí poľnohospodári a výrobcovia potravín používať dobrovoľne. Označenie znamená, že najmenej 95 % zložiek výrobku bolo vyrobených organickým spôsobom, výrobok je v súlade s pravidlami programu úradnej kontroly a na výrobku je uvedené meno výrobcu alebo obchodníka a názov alebo kód kontrolného orgánu. Téma fóra aj napriek tomu, že Srbsko (ktoré má obrovské potenciálne možnosti) stále patrí medzi krajiny so slabo rozvinutou organickou výrobou, opäť zaujala mnohých pestovateľov a chovateľov, ktorí sa chcú zaoberať práve týmto spôsobom výroby. Základné ekoklimatické podmienky v Srbsku predstavujú veľký potenciál pre rozvoj organickej výroby, no početné prekážky a problémy nedovoľujú ešte stále tento potenciál využiť v plnej miere. Ľ. S.

Ľ. S


poljo2:0 2.10.2012 15:22 Page 4

POĽNOHOSPODÁRSKEROZHĽADY

PRÍLOHA

AKTUÁLNE

Zo svetového poľnohospodárstva NAJNIŽŠIA ÚRODA SÓJE V USA ZA POSLEDNÝCH 9 ROKOV Správa USDA z druhej polovice septembraprinieslainformáciuotrhusosójou.ProdukciaastavzásobsójevUSAbudú nižšie,akosaočakávalo.Burzyzareagovali okamžite.Aktualizovanéúdajeoprodukciiazásobáchsójebolipretrhprekvapením. Odhady nižšej produkcie a zásob spôsobili, že sa ceny termínovaných obchodovsosójouasójovýmšrotomzvýšiliasio3%aodzrkadlilitakextrémnenízkezásobenienajdôležitejšímbielkovinovýmkrmivom.PrognózaúrodysójevUSA saznížilana71,69mil.ton,čobymalabyť najnižšiaúrodazaposledných9rokov.Z pohľadunízkejponukybolizredukované ajprognózyamerickýchzásobsójetakmer o5%,čobolväčšípokles,akopredpokladalianalytici. Naopak, veľké rozšírenie pestovateľskýchplôchsójenastalovJužnejAmerike. V Brazílii sa očakáva nárast pestovateľskýchplôchsójeo2,5mil.haavArgentínetakmero2mil.ha.Pripriemernýchhektárových úrodách by to znamenalo produkciusójevBrazíliinaúrovni81mil.ton avArgentíneasi55mil.ton,čobybolipre obekrajinyrekordnéhodnoty.Brazíliaby satakmohlastaťnajväčšímexportérom sójenasvete.Jetovšakešteotázkaniekoľkýchmesiacov,kýmsaúrodazozbiera, pričompoveternostnépodmienkymôžu eštevždypriniesťprekvapenie. Výraznetesnáponukasójenasvetovom trhumalakatastrofálnedôsledkypreglobálne zásobenie sójovým šrotom (výliskami),akoajprecenysójovýchbôbova šrotu.OdzačiatkutohtorokacenysójovéhošrotuvUSAstúpliažo70%apostavili chovateľovzvieratpredťažképroblémy.Vysokécenyurčiteznížiaspotrebusójového šrotu.Veľkýmimportéromsójovéhošrotu jeajEÚ.

otázka obmedzenia vývozu dostala do poprediavdôsledkupokračujúcehorastu cienvkrajine. Cenypotravinárskejpšenicenaruskom trhubymohlidokoncarokavzrásťna9000 rubľov(221,65eura)zatonu.Vsúčasnostisazatonupšeniceplatíasi8000rubľov, avládabudeovývozeobiliarokovaťnajeseň.Obchodníciužvaugusteupozorňovali, žepredpokladajúurčitéobmedzenianavývozobiliazRuska.Vtedyočakávali,žeby satakmohlostaťodoktóbra.MomentálneprognózyuvádzajúúrodyobiliavRuskuvtomtorokunaúrovni73miliónovton aaktentoobjemklesnepod70miliónov ton,množstvoruskéhoobiliavoľnéhona exportsaznížilenna10miliónovton.Minulýrokkrajinavyprodukovalavyše94miliónovtonobilia.

MOŽNÉ OBMEDZENIE VÝVOZU OBILIA Z RUSKA RuskýministerhospodárstvaAndrejBelousovnevylúčilobmedzenievývozuruskéhoobiliavprípade,žecenynadomácom trhu budú ďalej rásť. To znamená obrat oproti pôvodným prísľubom Moskvy,žereštrikcienavývozobiliazRuska nehrozia.Doterazvládaopakovaneupokojovala trhy, že Rusko vývoz obilia obmedzovať nebude. Podľa Belousova sa

–stimulujúrastazvyšujúúrodový potenciál; –výraznezlepšujúkvalituúrody; –podporujúrastkoreňovéhosystémua jemnéhokoreňovéhovlásnenia; –majúveľmisilnýprotistresovýúčinok (sucho,chlad,zasolenie,zamokrenie); –plodinylepšiehospodáriasvodou; –obsahujúširokéspektrumprírodných živínaminerálov; –zlepšujúštruktúrupôdy,využiteľnosť

24/II

MORSKÉ RIASY – TREND BLÍZKEJ BUDÚCNOSTI Oceányamoriazaberajúaž71%zemskéhopovrchu,vktorýchsanachádzanespočetné množstvo živých organizmov. Medzinepatriaajmorskériasy. Morskériasyakosúčasťtohtoekosystému sú veľmi významné, hlavne z toho hľadiska,žesvojímrýchlymrastomvextrémnychpodmienkachprodukujúvysokémnožstvobioaktívnychlátok(fytohormóny,kyselinaalgínováai.)aodoberajú azabudovávajúorganickéživinyzvodydo svojichbuniek.Užv16.storočíAngličania, Francúzi a Japonci začali používať čerstvé morské riasy ako prírodné hnojivo. SpoločnosťLEILIodroku1993začalasvýskumommorskýchriasaponiekoľkýchrokochsajejpodarilouviesťmorskériasydo takého stavu, aby boli ľahko prístupné prepoľnohospodárovvoviacako95krajináchsveta. Hlavnévýhodyaúčinkyextraktovzmorskýchriassútakéto:

živín(ažo25%)azvyšujúpôdnu vodnúkapacitu; –mikroživinysúviazanévchelátovej forme; –zvyšujúprirodzenúobranyschopnosť rastlínvočichorobám; –súpoužiteľnévekologickom poľnohospodárstve; –súšetrnékživotnémuprostrediu. Hlavnýmproduktomnabázemorských riasjenapr.prípravokAlga600,ktorýje100 %extraktzmorskýchriasajeurčenýpre všetky poľné plodiny, zeleninu, ovocie, vinič.Možnéhojepoužiťajakoprímesk moreniu obilnín alebo repky. Prínos prípravkovnabázemorskýchriassapreukázal aj v tomto extrémnom pestovateľskomroku,kdesadosahovalinapokusných políčkach alebo poloprevádzkových pokusochvzávislostiodplodinyalokalityprírastkyúrodyod5do25%. FAO VYZVALO USA K OBMEDZENIU VÝROBY BIOETANOLU Eštevpoloviciaugusta OrganizáciaSpojenýchnárodovprevýživuapoľnohospodárstvo(FAO)vyzvalaSpojenéštáty,aby pozastavili produkciu bioetanolu, ktorý vyrábajúzkukurice.Nazákladeamerických zákonovsaaž40%úrodkukuricemusípoužiťnaprodukciubioetanolu,čojekvóta, ktorá podľa FAO môže viesť k novej potravinovejkrízevosvete. Mimoriadnesuchoahorúčavy,najväčšie zaposlednýchviacnež50rokov,poškodili alebozničiliveľkúčasťúrodkukurice,čosa užodrazilonarastecientejtokomodityna medzinárodných trhoch. Podľa najnovšíchinformáciíFAOcenovýindexpotravín popredchádzajúcichtrochmesiacochpoklesuvzrástolzajúlmedzimesačneo6%, pričomlenvprípadekukuricetoboloo23 %.Navyše,americkéministerstvopoľnohospodárstva informovalo, že úrody kukuricebymalibyťpodľanovýchprognóz najhoršie za posledných šesť rokov. Najhoršiesuchozavyše50rokovspôsobuje naúrodáchkukuricevUSAobrovskéškodysvážnymidôsledkamiprecelkovézásobypotravínvosvete.Dočasnézrušenie kvótynaprodukciuetanolubyumožnilo presunúť väčší objem kukurice na produkciupotravín. pripravila: Ľ. S.

6.10.2012

40/4511/

HLASĽUDU


poljo3:0 2.10.2012 15:23 Page 5

PRÍLOHA

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

POĽNOHOSPODÁRSTVO V PODMIENKACH SUCHA – PROBLÉM NÁŠ, ALE AJ GLOBÁLNY

Obrovské škody, následky a skúšky ikdy nepovedz nikdy: hoci všetko ešte pred niekoľkými mesiacmi nasvedčovalo alebo naznačovalo, že je pred nami úrodný rok, dlhotrvajúci nedostatok dažďov a enormne vysoké teploty pretrvávajúce od júna spôsobili poľnohospodárom nesmierne trampoty: v prvom rade značne menšiu úrodu než ju pôvodne očakávali. Dnes, keď máme za sebou mnohé hodnotenia najhorúcejšieho a najsuchšieho leta v posledných desaťročiach, azda môžeme štipku útechy objaviť v okolnosti, že v núdzi nie sme sami. Na problém sucha narazili nielen všetky krajiny strednej Európy, ale aj štáty iné – Ukrajina, Rusko, Kazachstan, tiež USA. Podľa augustových prognóz tohtoročná úroda kukurice v Amerike bude najskromnejšia od roku 1995. Odhaduje sa, že len tretina rozlôh pod

N

Boli roky, boli...

žitom vo svete mala v tomto roku dostatok vlhkosti. Na tých ďalších dvoch tretinách sú výnosy menšie o 20 až 50 percent. A keďže sa dejiny často opakujú, netreba vylúčiť ani reprízu scenára z roku 2008, keď pesimistické prognózy trhových pohybov podnecovali psychózu paniky a 6. 10. 2012

40 /4511/

Bude kukurice aj na export?

špekulovanie poľnohospodárskymi produktmi na svetových burzách – konštatuje sa v téme, v septembri prezentovaného, najnovšieho čísla odborného časopisu Makroekonomické analýzy a trendy. Na možnosť reprízy poukazujú nezvyčajne veľké nákupy pšenice zo strany netto deficitných krajín a badateľné hromadenie jej zásob. Takéto trendy na burzách zjavili sa onedlho po júlovej správe Ministerstva poľnohospodárstva USA, z ktorej sa dalo vyčítať, že domáca, čiže tamojšia, úroda kukurice bude značne menšia než sa plánovalo. V Rusku zase založili Komisiu pre potravinovú bezpečnosť, cieľom ktorej je pozorne sledovať stav domácich zásob v podmienkach zdevastovaných výnosov v najdôležitejších regiónoch štátu. Akoby to nestačilo, aj meteorologické strediská v Ázii oznámili neprajné klimatické podmienky, ktoré, uvádzajú, budú trvať až pol roka. Na následky nebolo treba dlho čakať: už v júli Svetová organizácia pre poľnohos-

HLAS ĽUDU

ký rast je takmer v celom svete veľmi skromný, ceny ropy nie sú také vysoké ako pri predošlej kríze. Ich oponenti zase podčiarkujú, že žiadne diania na trhu poľnohospodárskych surovín netreba podceňovať ani zanedbávať, zdôvodňujúc to evidentnými sociálnymi, silnými následkami globálneho rastu cien potravín. V istom zmysle slova práve tieto boli rozbuškou ozbrojených zrážok v Egypte, Kamerune, na Haiti, vo vyše dvadsať ďalších chudobných štátov. Jasné je aj to, že štátne rozpočty krajín, zasiahnutých rastom cien potravín, ťažko dokážu vyplatiť žiaduce a potrebné subpodárstvo a výživu skonštatovala, vencie, ktoré by dokázali udržať dože globálne ceny potravín stúpli až terajší štandard. o šesť percent, hoci len niekoľko Vychádzajúc zo skúsenosti v roku mesiacov predtým mali tendenciu 2008, FAO vyzvalo všetky štáty, poklesu. aby sa neorientovali na intervencie na trhu a nesiahali po opatreniach, ako sú zákaz a obmedzovanie exportu, prípadne jeho dostatočné zdaňovanie s cieľom nakopiť vlastné veľké zásoby. V týchto dňoch na rozhraní septembra a októbra, keď nie je nezvyčajný obraz, že aj mnohí naši sedliaci namiesto na prácach v poli, celé hodiny trávia doma, dumajúc nad tým, aké všetko škody im sucho spôsobilo, aj ako sa dostať z krízy a dlhov, ani my iní nemáme žiadne dôvody na spokojnosť. Pred nami je rok, v ktorom, okrem všetkých iných problémov, nami zrejKto pri toľkých problémoch stačí me otrasú aj vysoké uvažovať aj o jesennej romantike? ceny potravín. Slovom, sme v globálnom trenNiektorí optimisticky naladení de, žiaľ, len v tom krízovom a poexperti sa nazdávajú, že sa situácia travinovom... spred štyroch rokov nezopakuje, lebo sú niektoré kľúčové činitele Oto Filip dnes inakšie ako vtedy: v tejto chvíSnímky: li sú veľké zásoby ryže, ekonomicJaroslav Pap, Oto Filip

III/25


poljo4:0 2.10.2012 15:24 Page 4

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

PRÍLOHA

OCHRANA RASTLÍN

Roztoče – škodcovia v poľnohospodárstve EKOLÓGIA ŠKODCU Na dynamiku populácie škodcu má veľký vplyv teplota, ale aj vietor a dažde, najmä silné lejaky. Optimálne podmienky pre tento druh sú vysoké teploty medzi 29 až 31°C a nízka relatívna vlhkosť vzduchu (35 – 55 %). Silný vietor a silné lejaky mu nevyhovujú. Masovému rozmnožovaniu prospieva skorá teplá jar a najmä teplé a suché leto, aké bolo v roku 2011 a 2012. Škodca sa najprv vyskytuje na okrajoch porastov, až neskoršie sa presúva po celom poli. Výskyt v sóji začína v polovici júna a maximálny výskyt sa dosahuje koncom augusta – začiatkom septembra. ŠKODLIVOSŤ Roztočec chmeľový je výrazný polyfág, môže sa vyvíjať na viac ako 200 druhoch rastlín. Z ovocných stromov poškodzuje najmä jabloň, hrušku, slivku, čerešňu, višňu, broskyňu a vinič. Je významným škodcom zeleniny pestovanej v skleníkoch, ale aj na otvorenom poli, škodí najmä na uhorkách, rajčiakoch, fazuli. Veľké škody zapríčiňuje aj na poľných plodinách, najmä na chmeli, sóji, kukurici, slnečnici, bavlníku, ako aj na veľkom počte okrasných a lesných rastlín. Môže sa vyvíjať aj na veľkom počte burinných druhov. Je to kozmopolitný druh, ekonomicky veľmi významný. Na dolnej strane napadnutých listov sa nachádzajú kolónie roztočov, ktoré spriadajú pavučinku. V dôsledku vyciciavania štiav z listov sa vytvárajú drobné škvrny veľkosti 0,05 – 0,2 mm. Pri silnom napadnutí sa tieto škvrny spájajú a postupne rozširujú po celom liste. Listy žltnú, neskôr vädnú a predčasne odumierajú. Silnejšie napadnuté rastliny celé odumierajú. Listy napadnutých ovocných stromov sa stáčajú a sfarbia sa do siva. Listy napadnutých rastlín chmeľu, jablone, repy, sóje a v suchých rokoch aj fazule menia farbu na červeno-medenú.

26/IV

Na sóji sa následkom vyciciavania štiav vytvárajú malé škvrny na listoch, šťavnatých častiach stonky a mladých strukoch. Znižuje sa transpirácia a aj asimilačná plocha až o 70 %. Všetko to vplýva na zníženie úrody o okolo 30 %. Silno napadnuté rastliny skôr ukončujú vegetáciu, sú zakrpatené a majú menší počet strukov. Struky sú menšie s drobnými semenami alebo bez nich. Na kukurici a cukrovej repe všetky vývojové štádiá tohto

krovej repy, sóje a iných strukovín má vplyv osevný postup, obrábanie pôdy, hnojenie, výber odrody a zavlažovanie. Je veľký rozdiel v odolnosti jednotlivých odrôd sóje na roztoče. Preto v regiónoch, kde býva častý problém s týmito škodcami, treba prednostne pestovať odolné odrody. Skoré hybridy kukurice sú menej napádané roztočmi, lebo v čase ich masového výskytu sú listy suchšie ako pri hybridoch dlhšej vegetácie, a tým sú pre roztoče

Dravý roztoč Typhlodromus pyri

roztoča vyciciavajú šťavy z listov, najprv dolných, neskôr aj horných. Na listoch sa vytvárajú malé sivo-biele škvrny veľkosti len niekoľko milimetrov. Škvrny sa neskôr spájajú a vyskytujú sa po celom liste. V lete, keď sú roztoče premnožené, mení sa celkový vzhľad rastliny a porastu. Následkom vyciciavania štiav z listov sa menia fyziologické procesy, transpirácia sa zvyšuje, vodný režim rastliny je narušený a znižuje sa množstvo chlorofylu, karotínu a xantofylu, čo vplýva na zníženie fotosyntézy. OCHRANA POĽNÝCH PLODÍN Agrotechnické opatrenia majú veľký význam pri ochrane poľných plodín a zeleniny pestovanej najmä na otvorenom poli. Na výšku škôd spôsobených roztočmi z čeľade Tetranychidae pri pestovaní kukurice, cu-

aj menej atraktívnejšie. Najväčší výskyt roztočov pri pestovaní sóje je, ak sa sója pestuje po kukurici, ktorá bola napadnutá roztočmi, a ak po zbere kukurice nebola vykonaná hlboká orba. Hlboká orba veľmi výrazne znižuje počet prezimujúcich samičiek. Tiež je dôležité, aby orba bola urobená kvalitne a aby boli dobre zaorané pozberové zvyšky. Roztoče sa môžu živiť na rôznych burinách a neskôr prechádzať na pestované plodiny, preto treba buriny ničiť nielen v porastoch, ale aj na ich okraji. Zvýšené dávky fosforu a draslíka a znížené dávky dusíka znižujú rozmnožovacie schopnosti roztočov. Zavlažovanie porastov kukurice, sóje a cukrovej repy postrekom v lete počas suchých rokov výrazne znižuje škodlivosť roztočov.

Chemickú ochranu sóje, kukurice a cukrovej repy v rokoch premnoženia treba robiť na samom začiatku napadnutia porastu roztočmi, preto treba robiť permanentne kontrolu porastov. Postrek sa nerobí na celom poli, ale iba na okrajoch parciel. Akú plochu budeme striekať, treba stanoviť hodnotením výskytu roztočov. Využívajú sa povolené akaricídy a insektoakaricídy. BIOLOGICKÉ METÓDY OCHRANY Roztoče sú živočíchy, ktoré majú veľmi veľa prirodzených nepriateľov. K premnoženiu roztočov prichádza v tých agroekosystémoch, kde je narušený ekosystém a hlavne kde sú zničení prirodzení nepriatelia roztočov pesticídmi. Preto je podpora prírodných nepriateľov významným ochranným opatrením v ochrane sadov a viníc, a tiež aj iných plodín. Toto opatrenie sa uskutočňuje v prvom rade nepoužívaním toxických pesticídov, najmä širokospektrálnych insekticídov. Na prilákanie predátorov a parazitoidov sa vykonáva ozeleňovanie medziradia v ovocných sadoch a viniciach. Týmto spôsobom sa vytvárajú stabilné ekosystémy, v ktorých neprichádza k premnoženiu jednotlivých škodcov a ani roztočov. Veľmi účinne sa používa aj introdukcia dravého roztoča Typhlodromus pyri do sadov a viníc. Proti roztočovi chmeľovému sa v skleníkoch používa dravý roztoč Phytoseiulus persimilis. V suchších podmienkach a vo vyšších porastoch sa môže kombinovať P. persimilis s ďalším predátorom roztočom, a to s druhom Amblyseius californicus. V ochrane poľných plodín proti roztočom sa môže použiť prípravok Prev B2. Tento prípravok obsahuje 2,1 % bóru a 4,2 % pomarančového oleja lisovaného za studena. Používa sa v 3 % koncentrácii. Pri predávkovaní môže byť fytotoxický.

6. 10. 2012

Ing. Ján Tancik, PhD. SPU Nitra foto: internet 40 /4511/

HLAS ĽUDU


poljo5:0 2.10.2012 15:25 Page 5

PRÍLOHA

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

ZELENINÁRSTVO

Hokkaido – malý zázrak z Japonska Hokkaido je plazivá rastlina s plodmi guľovitého tvaru, o priemere 20 – 25 cm. Túto malú sýto oranžovú tekvicu považujú ľudia, ktorým záleží na tom, čo jedia, za malý zázrak. okkaido je nielen chutná, ale aj zdravá. Je ľahko stráviteľná, má nízky energetický obsah, takže ju dietológovia odporúčajú do redukčných diét. Má silné diuretické (močopudné) účinky, čím prispieva k čisteniu organizmu. Obsahuje len veľmi málo sodíka a veľa draslíka, a to je vhodné pri hyper tenzii (vysokom krvnom tlaku). Obsahuje veľké množstvo karoténu, má vysoký podiel dužiny a len 21 kcal/100 g. Obsahuje veľa bielkovín, vápnika, železa, provitamínu A, vitamínu C a cenných vitamínov skupiny B. Má sýtu sladkú chuť pripomínajúcu jedlé gaštany. V makrobiotike patrí oddávna k zelenine, ktorá pomáha pri poruchách funkcie žalúdka, ochoreniach sleziny a pankreasu, liečbe cukrovky. Nespotrebovaná časť tekvice vydrží v chladničke, ale treba ju zbaviť jadierok. Očistené a usušené jadierka sú vhodné na sadenie. Jej semienka rovnako ako u iných tekvíc pomáhajú pri ťažkostiach s prostatou, pretože obsahujú veľa zinku. Vynikajúci je aj liečivý nápoj z opražených semien povarených vo vode. Tento

H

6. 10. 2012

40 /4511/

nápoj sa odporúča ženám tesne pred a po pôrode. Tekvicu je možné dusiť s cibuľou, vyprážať v cestíčku, zapekať alebo do mäkka uvarenú mixovať do sladkých pohárov. Dobrá je aj v podobe pyré alebo zapekaná.

hnoj. Predpestované sadenice vysádzame na stanovište v druhej polovici mája, keď už nehrozia mrazíky, ktoré by ju mohli poškodiť. Sadíme ju na vzdialenosť najmenej 1,2 m, aby mala dostatok miesta na rast. Počas sezóny je veľmi dôležité výdatné zavlažovanie, ktoré podporuje tvorbu plodov. Tekvičku pred úpravou stačí umyť, rozkrojiť a lyžicou vybrať vnútornú dužinu so semienkami. Túto časť môžeme buď hneď použiť, alebo zamraziť. Ak sú semienka zrelé, odložíme si niekoľko na sadenie a zvyšok bežne upečieme ako pri iných tekviciach. Dužinu podľa potreby nakrájame na kúsky alebo nastrúhame a použijeme hneď na varenie, alebo odložíme do mrazničky. VYSKÚŠAJTE ‘HOKKAIDOVÉ’ RECEPTY Fašírky Hokkaido Suroviny: 500 g najemno nastrúhanej, surovej tekvičky aj so šupkou, 200 g mletého mäsa

Dá sa použiť aj ako príloha namiesto zemiakov. Tekvicu je vhodné soliť len málo, aby sa zvýraznila jej sladká chuť. Po zbere hokkaido skladujeme v tmavej suchej a studenej miestnosti, nikdy nie v chladničke. Hokkaido či už rozmixované alebo ako prášok môžeme použiť namiesto zápražky na zahustenie polievok a omáčok. Nezabudnime, že hokkaido nikdy nešúpeme! Na pestovanie je nenáročná, môže sa prakticky skladovať celú zimu a používať na sladké i slané jedlá. Podobne ako iné druhy tekvíc, aj tekvica hokkaido potrebuje na dobrý rast veľa živín a slnečné stanovište. Najvhodnejšie je pred výsadbou do pôdy primiešať kompost alebo maštaľný

HLAS ĽUDU

(môžeme nahradiť sójou, pohánkou alebo ovsenými vločkami) 2 celé vajíčka, 2 rožky namočené do 1,5 dl mlieka, cesnak, mleté korenie, mletá rasca, petržlenová vňať, majoránka. Postup: Tekvičku, mäso, vajíčka, rožky vytlačené z mlieka premiešame, pridáme ostatné prísady a znova premiešane. Keď je

zmes riedka, zahustíme ju hladkou múkou. Zo zmesi formujeme fašírky, obaľujeme ich v strúhanke a smažíme na miernom ohni. Hokkaido – zemiakové placky Suroviny: 500 g zemiakov, 500 g hokkaido, 1 cibuľa, cesnak, olej, 100 g polohrubej múky, soľ, vegeta, drvená rasca, majorán, 1 vajce. Príprava: Zemiaky a hokkaido očistíme, umyjeme a postrúhame na jemnom strúhadle. Pridáme osmaženú cibuľu, roztlačený cesnak, soľ a ostatné koreniny a zahustíme múkou. Všetko spolu premiešame a na teflónovej panvici pečieme placky. Hokkaidový perník Suroviny: 500 g najemno nastrúhanej tekvičky aj so šupou, 300 g polohrubej – hrubej múky, 150 g práškového cukru, 1,5 dl oleja, 2 – 3 vajcia, 1 prášok do pečiva, 1 čaj. lyžičku sódy bikarbóny, 1 vanilkový cukor, mletú škoricu, hrozienka (orechy, kokos...) Postup: Vajcia, cukor a olej vymiešame, pridáme nastrúhané hokkaido. Do múky pridáme prášok do pečiva, sódu bikarbónu, vanilkový cukor, škoricu. Obe zmesi premiešame a pridáme hrozienka. Vylejeme na vymastený plech a pečieme 25 – 30 min. pri 180 °C. Pečené hokkaido Umytú, neošúpanú a vydlabanú tekvičku nakrájanú na mesiačiky hrubé približne 1,5 cm uložíme na vymastený plech. Posypeme soľou, vegetou a rascou (proveslánske byliny, prípadne aj cesnak) a pečieme v rúre asi 20 minút pri teplote 200 °C do mäkka. Ľ. S.

V/27


poljo6:0 2.10.2012 15:28 Page 4

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

PRÍLOHA

OKRASNÁ ZÁHRADA

Vysádzame okrasné kry Jeseň je najvhodnejšie obdobie na výsadbu okrasných drevín. Teraz je pravý čas na výber vhodných druhov a tvorbu zaujímavých kombinácií. Práve v tomto období mnohé druhy ukazujú svoju plnú krásu. esenné a zimné mesiace sú správnym časom na sadenie listnatých drevín. Pôda by však nemala byť zmrznutá a vlhká. Ide hlavne o tie dreviny, ktoré kvitnú na jar a začiatkom leta (muchovník – Amelanchier, kéria – Kerria japonica, plamienok – Clematis alpina, štedrec – Laburnum, jarabina – Sorbus acuparia, orgován – Syrigna vulgaris, vaj- Kéria gela – Weigela, vistéria – Wisteria sinensis). Ak máme väčšiu záhradu, môžeme si vytvoriť aj kvitnúce živé ploty, na ktoré sú vhodné dráč – Berberis thunbergia, vtáčí zob – Ligustrum vulgare, nátržník – Potentilla fru-

nou, mierne pritlačíme a zalejeme. Skontrolujeme, či je rastlina zasadená rovno. Okolo rastliny zo zvyšnej zeminy urobíme okraj na zalievanie. Pred výsadbou kry ponoríme na chvíľku do vody. Rastliny s koreňovými balmi sa môžu sadiť od novembra do marca. Pre tie, čo zhadzujú

J

priemeru koreňového balu. Ak je pôda horšej kvality, musí byť jama širšia, pretože ak korene prerastú otvor, vzniká nebezpečenstvo poruchy rastu a väčšia možnosť ohrozenia rastliny cho-

Vistéria

Vajgela

ticosa a iné (0,5 – 1 m). Pri sadení treba dodržiavať dve základné pravidlá: – rastlina musí stáť pevne bez toho, aby sme utláčali pôdu, – musíme zvoliť správnu výšku pri sadení – 20 cm hlbšie, ako je výška koreňov. Najideálnejšie je, ak zvolíme takú hĺbku, ako mali pred vysadením. Ak je pôda veľmi utlačená, môže byť hĺbka aj 60 cm, aby sa pôda prekyprila a korene lepšie „uchytili“. Šírka jamy by mala mať rozmer dvojnásobku

28/VI

robami. Vykopaná zemina sa zmieša s kompostom, pieskom a rašelinou a prípadne i hnojivom a vloží sa na dno jamy. Ak sadíme kry, ktoré majú koreňové baly zabalené v tkanine, po vložení do jamy ich musíme rozmotať alebo narezať, ak je otvor do 2/3 vyplnený zeminou. Tkaninu na stranách odklopíme, ale ju neodstraňujeme. Výška je správna vtedy, ak je kŕčok koreňového balu mierne nad povrchom. Jamu doplníme zemi-

listy, je vhodný koniec jesene. Miesto na sadenie musí byť správne zvolené, vyčistené a pripravené. Počítať sa musí aj s dostatkom miesta. Ešte raz treba pripomenúť, že jama na sadenie musí byť 2 až 3 razy širšia a o polovicu hlbšia ako sú koreňové baly. Dobrou štartovacou pomocou na uchytenie sa koreňov je rozvinutie siete na jemné korene zboku i zospodu. Pred sadením musíme odstrániť poškodené a odumreté korene. Pri výbere drevín a vysádzaní nezabudnime: – pri výbere drevín vychádzame najskôr z priestorových možností záhrady a z rozmerov a tvaru jednotlivých druhov v ob-

dobí ich plného vývinu. Potom výber zúžime podľa nárokov na stanovište a na ošetrovanie. Nakoniec vyberáme podľa farby kvetu a termínu kvitnutia, olistenia – vždyzelené, opadavé, jesenné zafarbenie, podľa plodov a podobne; – dreviny s opadavými listami je najvhodnejšie vysádzať na jeseň alebo skoro na jar. Po vysadení im skrátime jednoročné výhonky o tretinu až dve tretiny dĺžky, silné menej, slabšie viac; – vždyzelené dreviny – ihličnany a neopadavé listnáče – vysádzame čím skôr na jeseň. Po vysadení im nadzemnú časť neskracujeme; – vzdialenosť jednotlivých krov pri výsadbe sa riadi ich vzrastnosťou a spôsobom použitia. Pri skupinovej výsadbe slabšie vzrastných volíme obyčajne 1 – 1,5 m, pri stredne vzrastných 2 m, pri bujne rastúcich 2,5 m a viac. Kry a okrasné stromy ako solitéry vysádzame na väčšie vzdialenosti; – pri rastlinách, ktoré vyžadujú humusovú kyslú pôdu, napríklad rododendrony, vresy, vresovce, pridávame pri vysádzaní rašelinu alebo piesok. V alkalických pôdach ich sadíme do väčších jám, ktoré vyplníme zmesou rašeliny, lesnej hrabanky a piesku. Vysadené dreviny môže poškodiť sucho alebo chlad. Mimoriadne sú ohrozené vždyzelené rastliny s veľkými listami a ihličnany. Na ich ochranu používame: – zásteny z vrecoviny alebo sieťoviny – zabraňujú vysúšajúcemu pôsobeniu studených vetrov. Umiestňujeme ich z náveternej strany dreviny; – nastielanie – nastielací materiál rozprestrieme okolo kra alebo kmienika stromčeka, pomôže chrániť korene pred zamrznutím. Najlepšie je, keď nástielku rozprestrieme za vhodného počasia, keď je pôda ešte teplá a vlhká. Ľ. S.

6. 10. 2012

40 /4511/

HLAS ĽUDU


poljo7:0 2.10.2012 15:29 Page 5

PRíLoHa

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

ZDRAVIE A MY

món stresu adrenalín. Pri plači sa ho zbavíme, a tým nastáva psychické uvoľnenie. Očistný efekt sĺz je teda aj akási chemická reakcia.

Len plačte, je to liečivé áte problém a je vám do plaču? Tak plačte. Nezadržiavajte slzy len preto, že sa vám rozpustí riasenka (maskara), že sa to nepatrí alebo že vyzeráte trápne. Naopak, je to zdravé. V slzách si vyplavujeme z tela aj rôzne chemikálie. Ak si zo srdca poplačete, zistíte, že sa cítite lepšie a pokojnejšie. Nie je to klišé. Plačom sa človek dokáže prirodzene zbaviť stresu a napätia. Ak cítite potrebu vyplakať sa, nemali by ste tieto stavy potláčať. So slzami sa z nášho organizmu vyplavujú rôzne „smeti“, ako sú negatívne pocity, bolesť a smútok, ale aj čosi navyše. Nebezpečné toxíny.

M

PLač aKo LieK? Ľudské slzy sú prirodzenou, ale stále nevysvetlenou súčasťou nášho života. Často sa nám chce plakať a vôbec nevieme prečo. Svoje slzy neriadime, nečakajú na

náš pokyn a prídu naschvál vtedy, keď sa to najmenej hodí. Pravá podstata plaču podobne ako spánku je stále zahalená tajomstvom. Aj preto sú slzy odjakživa predmetom skúmania. O slzách ešte nevieme zďaleka všetko, veľa však áno. Francúzsky chemik Lavoisier, autor prvej vedeckej

štúdie o slzách, ešte v 18. storočí zistil, že slzy obsahujú chlorid sodný, čiže obyčajnú kuchynskú soľ, a mangán. Aj najnovšie výskumy potvrdili, že keď plačeme, v slzách vyplavujeme von z tela mangán a hormón prolaktín, kto-

rý pomáha pri odbúravaní depresie. Slzami sa zbavujeme aj mnohých nebezpečných toxínov. Nie sú sLzy aKo sLzy Ak plačeme preto, lebo nás niečo trápi, slzy majú iný charakter ako tie vyronené nad kuchynskou doskou. Biochemik William Frey z výskumného strediska suchých očí a sĺz v Minnesote objavil, že takzvaný emocionálny plač má dokonca iné chemické zloženie ako plač pri krájaní cibule. Prišiel na to, že slzy, ktoré nám tečú pri smútku, obsahujú viac bielkovín ako tzv. reflexné slzy, ktoré nám tečú pri obyčajnom podráždení oka. Podľa niektorých výskumov emocionálne slzy obsahujú tzv. hor-

ZDRAVIE NAŠE KAŽDODENNÉ (77)

Kráľovná zeleniny – špargľa rvá to tisíce rokov: od veku vekov sa ľudia utiekali k prírode a využívali liečivú silu jej darov. Bohatým zdrojom im pritom boli stromy, kry, rastliny, ale napríklad aj bahná. Aj teraz, po storočiach, sa k tajomnej moci prírody čoraz častejšie a radšej vraciame. Porekadlo, že nie je na svete bylina, aby na niečo nebola, je stopercentne pravdivé. Dokonca spisy, ktoré sa zachovali zo štvrtého storočia pred naším letopočtom, dokladujú, že ľudia skúmali a poznali liečivú silu rastlín. Spočiatku síce bylinky využívali skôr pri rituálnych obradoch, postupne však prichádzali na omnoho prospešnejšie záhady z rastlinnej ríše. Bylinkami, ktorých mená nepoznali, liečili opuchliny, bodné rany z bojov, pripravovali z nich nápoje lásky. Charakteristika ich čarovnej moci sa tradovala z pokolenia na

T

6. 10. 2012

40 /4511/

pokolenie, recepty sa zlepšovali. Už rímsky básnik Marcus Valerius Martial takmer pred 2000 rokmi vo svojej básni ospieval špargľu ako kráľovnú zeleniny. Gréci a Rimania v tom čase špargľu nielen poznali, ale ju aj pestovali. Podľa správ rímskeho historika a prírodopisca Plínia v okolí Raveny dopestúvali špargľu, ktorej tri kusy vážili aj pol kila. Iný Riman opisuje, že Juliovi Caesarovi predložili špargľu vážiacu až l kilogram. Špargľa sa už v tom čase pripravovala rozličným spôsobom. Apicius Coelius, známy labužník a kuchár – amatér z čias rímskeho cisára Tiberia (r. 14 – 37 nášho letopočtu), o tom písal v tretej časti svojej chýrečnej kuchárskej knihy, ktorá sa v preklade zo stredoveku zachovala dodnes. Aj v kuchárskych knihách z čias bieder-

HLAS ĽUDU

meiera možno nájsť tucty receptov na prípravu špargle. Aby sa táto zelenina mohla jesť denne, vymýšľali sa rozličné variácie – piekla sa, varila sa, robili sa z nej nákypy, omáčky, polievky a pridávali sa k nej ostré koreniny. Najviac sa však osvedčili dva štandardné recepty, a to varená špargľa s topeným maslom posypaná sekanou petržlenovou vňaťou alebo pažítkou a špargľa pripravená na studeno ako šalát v pikantnom náleve pripravenom z dvoch dielov oleja, jedného dielu prevareného vínového octu, štipky soli, korenia, cukru, trochu horčice a jemne posekanej zeleniny. O obľúbenosti takto pripravovanej špargle svedčí aj anekdota, ktorá bola v polovici 18. storočia veľmi populárna. Podľa nej obchodník s hodvábom Dubois po-

PLačeTe NeusTáLe? PáTRajTe Po PRíčiNe Ak každú chvíľu prepadnete zadúšajúcemu sa plaču, niečo nie je v poriadku. Partner vás neopustil, manžel nie je vážne chorý, nikto vám nevynadal, neprepustili vás ešte z práce. Nemáte príčinu, napriek tomu plačete. Clivý príbeh z časopisu, slepec na ulici, tragická nehoda hlavnej hrdinky v seriáli vás dojmú tak, že horko plačete. Ak vás rozplače hocičo a hocikedy, každá banalita a slzavé obdobie trvá niekoľko týždňov, je to signál, že sa s vami niečo deje. Opakujúce sa záchvaty plaču môžu znamenať zdravotné problémy súvisiace s hormonálnymi zmenami, ako je napríklad klimaktérium, ale aj tehotenstvo. Plačlivé stavy môžu signalizovať začiatok depresie, nespokojnosť so životom, dlhodobo neriešené a potláčané problémy, no možno aj obyčajnú prepracovanosť.

zval jedného dňa básnika Fontenella na špargľový obed. Keďže básnik mal rád špargľu pripravenú na spôsob šalátu a obchodník zasa ako teplé jedlo, kuchár dostal príkaz pripraviť polovicu na studeno a druhú polovicu ako teplé jedlo. Fontenelle prišiel v dohodnutom čase. Pri vstupe do salónu sa však zapotácal a ledva stihol sadnúť si na stoličku. Obchodník hneď k nemu pribehol a zbadal, že jeho priateľa porazilo. Zvolal preto na sluhu, ktorý stál ešte vo dverách, aby rýchlo privolal lekára. Súčasne mu však stihol povedať, aby kuchárovi prikázal pripraviť celú dávku špargle ako teplé jedlo s maslom. Fontenelle síce nezomrel v ten deň, ale až o sedem rokov neskoršie, no svojmu priateľovi však údajne nikdy neodpustil, že jeho náhle ochorenie takto využil. (V budúcom čísle: Rastlina nesmrteľnosti) Oto Filip

Vii/29


poljo8:0 2.10.2012 15:32 Page 8

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

pRíLOha

DO VÁŠhO ReceptÁRa

slané zemiakové šišky

torta s višňami

Čas na prípravu: 1 hodina a 40 minút. potrebujeme: Kvások: 20 g kvasníc, 3 lyžice vlažného mlieka, 1 lyžica práškového cukru. cesto: 250 g zemiakov uvarených v šupke, 300 g polohrubej múky, 30 g masla, 2 žĺtky, soľ, 200 g údenej šunky, olej na vyprážanie. takto sa to vydarí: Vychladené zemiaky prelisujeme do hlbšej nádoby. Pridáme do nich pripravený kvások, múku, žĺtky a maslo. Všetko spolu dobre spracujeme na tuhšie cesto a necháme ho kysnúť. Nakysnuté cesto rozdelíme na polovice, ktoré roz-

potrebujeme: pre 20 osôb Korpus: 9 vajec, 9 lyžíc cukru, 3 lyžice múky, 6 lyžíc kakaa. plnka I: 9 dl vody, 1 kg višieň, 12 lyžíc cukru, 3 vanilínové pudingové prášky. plnka II: 500 ml sladkej smotany (alebo šľahačky podľa želania). takto sa to vydarí: Na jeden korpus vyšľahať 3 bielky s 3 lyžicami cukru a pridávať jeden po jeden žĺtok, spolu 3. Nakoniec pridať 1 lyžicu múky a 2 lyžice kakaa a zmes pomaly zjednotiť lyžicou. Vyliať do plechu (38 x 26 cm) vyloženého papierom na pečenie a piecť 10 minút v rúre vyhriatej na 200 ºC. Upiecť ešte dva korpusy, aby spolu boli 3. Plnka I: nechať prevrieť 8 dl vody, cukor a višne. Do zvyšnej vody (1 dl) rozmiešať pu-

vaľkáme na 3/4 cm hrubé pláty. Na prvom pláte formičkou naznačíme kolieska, do stredu dáme lyžicu posekanej šunky a celé prekryjeme druhým plátom cesta. Okraje pred vykrajovaním pritlačíme. Pagáčiky necháme ešte chvíľu kysnúť a potom ich vyprážame na oleji.

dingový prášok. Predtým než puding zavaríme do višieň, odoberieme si z višňovej šťavy 1,5 dl na kropenie korpusov. Plnku necháme vychladnúť. Plnka II: vyšľahať sladkú smotanu. Na prvú kôru, ktorú postriekame 0,5 dl višňovej šťavy, natrieme 1/3 plnky I a 1/3 plnky II. Postup opakujeme a povrch torty natrieme vyšľahanou smotanou alebo šľahačkou. Navrch nastrúhame trochu čokolády alebo ľubovoľne vyzdobíme.

Recepty staRých mateRí

Najlepší pomocníci z kuchyne m nohé z týchto skrášľovacích procedúr poznali už naše prastaré mamy. Skúste ich vyskúšať aj vy. cItRóN Na DRsNÉ LaKte Blíži sa chladnejšie obdobie s vlnenými svetrami, ktoré často spôsobujú nepríjemné vysušenie lakťov. Aspoň raz do týždňa si vyšúchajte lakte polovičkou citróna, nechajte 5 minút pôsobiť a zvyšok opláchnite vodou. Nezabudnite poriadne nakrémovať. Ovocná kyselina rozpustí odumreté šupinky kože a pôsobí vlastne ako píling. masLO Na heBKÉ RuKy Drsná a popraskaná pokožka rúk bude opäť zamatová vďaka obyčajnému maslu. Vezmite kúsok masla a nechajte ho asi desať minút odležať pri izbovej teplote, aby zmäklo. Potom si ho dôkladne vmasírujte do rúk. Účinok bude ešte lepší, keď k maslu pridáte jeden uvarený a roztlačený zemiak. speVňujúcI sNeh Klasický recept na okamžité osvieženie a vypnutie pokožky. Vyšľahajte čistý vaječný bielok do tuhého snehu a naneste na vyčistenú pleť pomocou štetca. Po 20 minútach pôsobenia dôkladne odstráňte pomocou vlhkého

30/VIII

nahriateho uteráka.

petRŽLeNOVÁ Vňať Na sVIežI Dych Mali ste na obed úžasné cestoviny, ktoré priam prekypovali cesnakom? Na tom by nebolo nič zlé, keby vás nečakalo dôležité stretnutie. Skúste požuvať kúsok čerstvej petržlenovej vňate. Tá totiž neutralizuje nepríjemný pach z úst a zabezpečí vám svieži dych.

jaBLČNý OcOt Na LesK VLasOV Prajete si dosiahnuť krásny lesk vlasov, ale nič vám nepomáha? Zmiešajte tretinu jablčného octu s dvoma tretinami teplej vody a týmto roztokom si vlasy opláchnite po každom umytí. extRa pRe VLasy Minul sa vám balzam na vlasy alebo penové tužidlo? To nie je pro-

blém. Svetlé vlasy sa vám budú krásne lesknúť vďaka výluhu z hrste kvietkov harmančeka. Suché vlasy získajú zdravý lesk, keď ich po umytí opláchnete fľaškovým pivom. mLIeKO Na ZamatOVú pOKOŽKu Už v staroveku sa vedelo, že mlieko upokojuje a vyživuje podráždenú či suchú pokožku. Mliečny cukor, vitamíny a minerály obsiahnuté v mlieku totiž regenerujú bunky a viažu v pokožke vlhkosť. Stačí pridať do kúpeľa liter plnotučného mlieka.

DOBRÉ RaDy – VeĽKÁ pOmOc

muchy a komáre Ak sa chcete rýchlo zbaviť múch a komárov v kuchyni, nakvapkajte na rozpálenú platňu trochu octu a nechajte odpariť. Muchy neznášajú prievan, takže aj častým a dostatočným vetraním ich môžete z bytu vyhnať.

mušie bodky Aj vás hnevajú nepríjemné bodky od múch na zrkadlách, okenných rámoch, obrazoch? Prevarte v litri vody cibuľu a jemnou handričkou namočenou vo vlažnom odvare dané miesta pretrite. Nebude to ani veľmi zapáchať cibuľou a mušky sa budú ta-

kýmto miestom vyhýbať, nemajú totiž rady cibuľu.

Nekvapkajúce sviečky

treba ich vyhodiť. Časť nad kolenami odstrihnite, čím poslúžia ako výborné hrejivé tenké nohavičky.

Sviečky nekvapkajú, ak ich na hodinu ponoríte do slanej vody, a potom dobre usušíte.

Obraz Na obrazy, ktoré nevisia v správnej polohe, upevnite zo zadnej strany pásik šmirgľového papiera. Obrazy sa nebudú posúvať do strany, ale budú visieť rovno.

Očká na pančuchách Ak sa vám na pančuchách v časti chodidiel pustia očká, ne6. 10. 2012

pOĽNOhOspODÁRsKe ROZhĽaDy Príloha pre poľnohospodárov a dedinu Číslo 329 Pripravujú: redaktorka Ľubica sýKOROVÁ, novinárka elena ŠRaNKOVÁ a spolupracovníci použitá domáca a zahraničná literatúra

40 /4511/

HLAS ĽUDU


K U LT Ú R A Z ČINNOSTI STAROPAZOVSKÉHO SKUS HRDINU JANKA ČMELÍKA

Dominujú zahraničné zájazdy lenovia SKUS hrdinu Janka Čmelíka zo Starej Pazovy usilovne pracovali aj počas horúcich letných mesiacov. Úspešne absolvovali niekoľko súťažení a hlavne sa pripravovali na početné zahraničné zájazdy. O aktuálnej činnosti sme sa rozprávali so Zdenkom Uhelim, výkonným riaditeľom pazovského slovenského spolku. Aktivisti FS Klasy v dňoch 17. až 22. septembra pobudli na krásnom zájazde v Grécku – na 20. Folk dance festivale Pefkohori 2012, kde boli už po tretíkrát. Okrem staropazovských Klasov zo Srbska vystúpilo tam aj tamburášske dueto z Nového Belehradu a FS Galeb z Belehradu. Organizáciu zájazdu mala na starosti

Č

Pazovské Klasy v polovici septembra vystúpili v známom gréckom turistickom meste Pefkohori (foto: archív súboru)

istá belehradská turistická agentúra a členovia súboru si sami znášali trovy. FS Klasy v Grécku vystúpil v stredu 19. septembra a početnému obecenstvu sa predsta-

vili na tamojšom námestí slovenskými piesňami a tancami. A práve FS Klasy bol aj hosťujúcim folklórnym súborom na tohtoročnom festivale Cez Nadlak je... v Ru-

KOVAČICKÁ ŠKOLA NA FESTIVALE V NOVÝCH ZÁMKOCH

Rozdávali radosť a veselosť esto Nové Zámky je a odjakživa bolo mestom, v ktorom žili viaceré národy. Každý z nich mal svoju kultúru, ktorá bola preň osobitnou. Postupom času sa tieto kultúry zbližovali, preberali od seba jednotlivé prvky, premiešavali sa. Byť Novozámčanom pre mňa znamená byť svojím spôsobom súčasťou každej z týchto kultúr. Dnešný svet je multikultúrnym svetom. Svetom, v ktorom sa preplieta spleť rôznych kultúr. Dôležitú úlohu naďalej zohráva poznanie vlastnej kultúry, tradícií a svojich koreňov,“ slová z príhovoru primátora mesta Nové Zámky Ing. Gejzu Pischingera Kovačičania akoby poznali veľmi dobre – z praxe. Obec Kovačica je podobne ako mesto Nové Zámky multikultúrna. Vystupovať na 18. Novozámockom medzinárodnom festivale detských folklórnych súborov znamenalo pre kovačický drobizg zo ZŠ Mladých pokolení cítiť sa – ako doma. Banátska výprava pobudla na juhu Slovenska v dňoch 20. až 23. septembra. Okrem na spomínanom festivale v rámci Oberačkových slávností Nových Zámkov účinkovali i na festivale Kukuričňák v susednom Bánove. Dokopy mali za dva dni, v predminulý piatok a sobotu, až osem rozličných vystúpení.

„M

6. 10. 2012

40 /4511/

munsku v nedeľu 30. septembra. Po týchto dvoch zahraničných zájazdoch staropazovské Klasy očakáva ešte jeden. Koncom októbra odcestujú do Rakúska, do mesta Neudau, s cieľom nadviazať spoluprácu s tamojším spolkom. „Najnovšie pekné úspechy zožali aj členky Združenia pazovských žien – spevácka skupina. Vystúpili v nedeľu 23. septembra na pokrajinskom festivale zvykov a tradícií vo Vrbase a vďaka ich skvelému výkonu postúpili na ďalšie republikové súťaženie, ktoré bude v októbri v Báčskej Topole,“ povedal Zdenko Uheli a dodal, že aj ostatné programové formy spolku sú aktívne. Divadelníci začali s prípravami na novú divadelnú sezónu – na obzore sú dve predstavenia: jedno pre deti, jedno pre dospelých. Samozrejme, čulú činnosť majú i detské tanečné skupiny. A. Lš. Aj Kovačičania mali chystajúc sa na festival vo svojich šíkoch takých usilovných pedagógov. Zuzana Petríková nacvičila malých tanečníkov na základe dvoch choreografií Kataríny Mosnákovej. Celú hudobnú časť programu na výcvikoch absolvoval so školákmi pedagóg Pavel Tomáš st., v Nových Zámkoch vystupovali žiaci za sprievodu jeho mladšieho kolegu Janka Dišpitera. Zájazdu by nebolo, keby sa aj ďalšie

V piatok Kovačičania trikrát vystú„Som veľmi rád, že je medzi nami pili v rozličných programoch pod čoraz viac zanietených ľudí, ktorí na spoločným názvom Spoznajme pria- seba vzali to krásne poslanie – zateľov, kde okrem dvoch novozámoc- chovať tradície nášho ľudu. Aj keď je kých folklórnych detských súborov vy- to niekedy zložité, nedajú sa odradiť. stupovali v Dome kultúry aj ich ro- Sú to ľudia, ktorí vydávajú zo seba vesníci z Prahy, Očovej a Poľska (Miet- úplne všetko pre nás všetkých, chcú niowiacy). V predvečernom termíne sa podeliť o svoje vedomosti, tvorina Hlavnom námestí vystúpili i v programe Zahrajte nám, muzikanti. Nasledujúceho dňa boli„mladé pokolenia“ v tradičnom ľudovom sprievode Oberačkových slávností. V súťaži ľudových piesní na podujatí Novozámocký speváčik na Hlavnom námestí z Kovačičanov vystúpila Dušana Babincová. Ďalšia akcia sa menovala Spoznajme kultúru iných regiónov. Okrem už spomínaných súborov na Detský folklórny súbor ZŠ Mladých pokolení v Nových Zámkoch tomto ústrednom programe vystúpili ešte rómsky súbor z vého ducha, o svoje umenie. Vďaka pracovníčky, pedagogičky a rodičia Pobedima, slovenské z Veľkých Levár za to, že sú medzi nami šťastlivci, kto- nezapojili do organizácie „pracova Bratislavy a maďarský z mestečka rí si život okrem„normálnej“ práce ve- ného“ výletu. Vedúci expedície škoNagykovácsi. Medzi vystúpeniami dia vyplniť zaujímavo, a s ich menom lákov chvália aj šoférov padinskej auiných folklórnych skupín stihli Ba- sa bude spájať aj ich um, krása a lás- tobusovej prepravy za bezchybnú nátčania odcestovať na festival Ku- ka k životu,“ napísal vo festivalo- dopravu. kuričňák do Bánova, vystúpiť s jednou vom bulletine alfa a omega podujatia choreografiou a vrátiť sa k hostiteľom od jeho začiatkov PhDr. Ladislav Ján Špringeľ Dráfi, riaditeľ festivalu. na Záverečný obraz festivalu. Snímky: archív školy

HLAS ĽUDU

31


k U lt Ú R A AkO Je tO S NAMi v OBlASti škOlStvA?

Prehľad slovenského školstva vo Vojvodine (2) sústave základného školenia detí na území Autonómnej pokrajiny vojvodiny, ako sa to uvádza v informácii, ktorú pre školský rok 2011/2012 prichystala pokrajinská administrácia, pracujú i základné školy pre žiakov s poruchami v rozvoji. v nich vyučovanie po slovensky navštevovalo 32 žiakov, ktorí tvorili 1,39 % vzhľadom na celkový počet žiakov týchto škôl vo vojvodine. v porovnaní s predchádzajúcim školským rokom počet je menší o 3 žiakov. vyučovanie po slovensky sa uskutočňovalo v 1 osobitnej Zš pre žiakov s poruchami v rozvoji, v Novom Sade – oddelenie v kysáči, kde sa v 1 triede sa vyučovalo 5 žiakov. tento druh vyučovania sa uplatňoval aj v 6 osobitných triedach v 4 riadnych Zš na území 3 lokálnych samospráv: Báč, Báčsky Petrovec a kovačica, kde sa učilo 27 žiakov s poruchami v rozvoji. k tomu 117 žiakov Slovákov na území vojvodiny navštevovalo základné hudobné školy a pre všetkých vyučovanie bolo zorganizované iba po srbsky. Podobne to bolo aj s 13 žiakmi základných baletných škôl.

V

VYUČOVANIE SLOVENSKÉHO JAZYKA S PRVKAMI NÁRODNEJ KULTÚRY vyučovanie slovenského jazyka s prvkami národnej kultúry na území vojvodiny v školskom roku 2011/2012 pre 635 žiakov bolo usporiadané v 34 záväzných Zš v 9 lokálnych samosprávach (Báčska Palanka, Báčsky Petrovec, vrbas, Zreňanin, kovačica, Nový Sad, Pančevo, Plandište a šíd). v porovnaní s pred-

chádzajúcim školským rokom počet škôl bol menší o 1, počet lokálnych samospráv zostal rovnaký a počet žiakov je zväčšený o 137 alebo o 27,51 %. Zo 635 žiakov, ktorí navštevujú hodiny slovenského jazyka s prvkami národnej kultúry, 150 (23,62 %) žiakov je zo zmiešaných manželstiev, 91 (14,33 %) boli žiaci, ktorí vyjadrili žiadosť učiť sa jazyk prostredia, 9 (1,42 %) žiakov sa z iných dôvodov učilo slovenčinu a ostatných 385 (60,63 %) žiakov sa nevyjadrilo o dôvodoch, pre ktoré sa ujali učiť sa tento jazyk. XXX Záverom prehľadu informácie o základnom vzdelávaní a výchove žiakov s dôrazom na národnostné menšiny pokrajinská administrácia uviedla aj počet škôl podľa vyučujúcich jazykov v APv. v školskom roku 2011/2012 z celkového počtu 346 riadnych Zš výučba po srbsky je zastúpená v 328 školách (94,8 %), po maďarsky v 76 (21,97 %), po rumunsky v 18 (5,2 %), po slovensky v 17 (4,91 %), po chorvátsky v 5 (1,45 %) a po rusínsky v 3 školách (0,87 %). v návrhu pokrajinskej samosprávy sa ako záväzok uvádza riešiť aj problém nedostatku učiteľov pre výučbu jednotlivých predmetov, ktorí ovládajú jazyk národnostných menšín. Počet žiakov základných škôl Slovákov v školskom roku 2011/2012 bol 3 988, čo je v porovnaní s predchádzajúcim školským rokom o 84 žiakov (2,06 %) menej, kým percento žiakov Slovákov, ktorí majú možnosť školiť sa v materčine, bol 73,27 %, čiže o 0,11 % menej vzhľadom na predchádzajúci rok.

Podľa tabuľky, v ktorej je znázornený počet žiakov Slovákov v Zš, v komparácii aj s vyučovaním v materčine podľa území lokálnych samospráv v APv, stav je nasledujúci: Alibunár 70 žiakov (70 sa vyučovalo po slovensky v jednej škole), Báč 227 (212 v jednej zo 4 škôl, do ktorých chodievali), Báčska Palanka 402 (218 – 2 : 7), Báčska topola 9 (0 – 0 : 1), Báčsky Petrovec 745 (713 – 3 : 4), Beočín 64 (21 – 1 : 2), vrbas 20 (0 – 0), vršac 5 (0 – 0), Žabalj 1 (0 – 0), Zreňanin 133 (85 – 2 : 7), inđija 27 (7 – 1 : 3), kikinda 4 (0 – 0 : 2), kovačica 1 022 (968 – 2 : 6), kula 3 (0 – 0 : 2), Novi Bečej 2 (0 – 0 : 2), Nový Sad 519 (311 – 1 : 27), Odžaci 43 (11 – 1 : 4), Pančevo 57 (0 – 0 : 10), Pećinci 1 (0 – 0 : 1), Plandište 64 (0 – 0 : 3), Ruma 5 (0 – 0 : 2), Senta 3 (0 – 0 : 1), Sečanj 4 (0 – 0 : 3), Sriemska Mitrovica 21 (0 – 0 : 6), Sriemske karlovce 2 (0 – 0 : 1), Stará Pazova 351 (287 – 1 : 4), Subotica 4 (0 – 0 : 2), temerín 4 (0 – 0 : 2), titel 9 (0 – 0 : 1), Čoka 7 (0 – 0 : 1) a šíd 160 (19 – 1 : 4). teda z celkového počtu 3 988 Slovákov žiakov základných škôl 2 922, čiže 73,27 %, sa vyučovalo v materčine. Z počtu 120 základných škôl, ktoré títo Slováci navštevovali, vyučovanie po slovensky sa konalo iba v 17 školách. takže, z prehľadu vidno, že 26,73% žiakov základných škôl Slovákov v Srbsku, resp. vo vojvodine, alebo jednoduchým slovníkom povedané – každý štvrtý žiak – nemá možnosť ani základné školenie ukončiť v slovenskom materinskom jazyku. J. Č-p

STARÁ PAZOVA. Pri príležitosti Dňa Ľudovej knižnice Dositeja Obradovića v Starej Pazove usporiadali početné podujatia. Okrem otvorenia nového Detského oddelenia knižnice v Novej Pazove v stredu 26. septembra t. r. hostkou literárneho večierka v Starej Pazove bola Jelena Bačićová Alimpićová, známa novinárka a spisovateľka. Početnému publiku predstavila svoje romány Ringišpil a Pismo gospođe Vilme, kým o živote a diele Jeleny Bačićovej Alimpićovej sa zmienila Mirjana Žakulová, riaditeľka staropazovskej knižnice. Na fotografiách: Novinárka a spisovateľka Jelena Bačićová Alimpićová a pazovské obecenstvo na literárnom večierku. a. lš.

32

6. 10. 2012

40 /4511/

HlAS ĽUDU


K U LT Ú R A Z KYSÁČSKEJ ZÁKLADNEJ ŠKOLY

Prváci v slovenských a srbskej triede V

novom školskom roku v Základnej škole Ľudovíta Štúra v Kysáči majú ako aj obvykle 24 tried, z čoho sú 16 s vyučujúcou rečou slovenskou a 8 so srbskou. Celkový počet žiakov sa vzhľadom na minulý rok znížil o 5, takže teraz do školy chodí 421 žiakov. − Najväčšie výkyvy badať pri terajších prvákoch, kde máme 28 žiakov v dvoch slovenských triedach a až 25 v jednej srbskej. To je asi najpočetnejšia srbská trieda v dejinách školy, lebo tieto triedy skorej počítali 10, 12 a najviacej 15 žiakov. Avšak sú tendencie, že nám žiaci ešte pribudnú, lebo máme prihlásených niekoľko detí, ktoré sa presťahujú v októbri do Kysáča. Ide tu hlavne o migráciu Nový Sad – Kysáč, lebo si dosť ľudí v meste predá malé byty alebo garáže a za tie prostriedky si v Kysáči kúpia dosť dobrý príbytok. Keďže je Kysáč atraktívny aj vďaka dobrým dopravným spojom s Novým Sadom, kde rodičia pracujú, mladé manželské páry s deťmi sa prisťahúvajú do Kysáča a tak si riešia pohodlnejšie bývanie. Týmto spôsobom pribúdajú žiaci do srbských tried. Je to však aj preto, že rodičia so zmiešaných manželstiev deti zapisujú zväčša do srbských tried. I keď máme aj deti so srbským priezviskom v slovenských triedach, − hovorí riaditeľka kysáčskej školy Anna Gašparovićová. Ďalej informuje, že je v škole organizovaná výučba slovenského ja-

zyka s národnostnou kultúrou a to v srbských triedach od 1. – 8. ročník. Všetky srbské deti, ktoré majú záujem o slovenčinu alebo tie zo zmiešaných manželstiev, ktoré ju doma používajú v nespisovnej forme, môžu navštevovať tieto hodiny. V škole je veľký záujem žiakov o túto výučbu. A prekvapujúce je, že slovenčinu v srbských triedach pred pár rokmi obnovili práve z iniciatívy rodičov srbských detí, ktorí chceli, aby sa ich deti naučili jazyk prostredia. − Tento školský rok sme na rozdiel od minulých rokov začali bez nejakých väčších ká- Riaditeľka Anna Gašparovićová drových požiadaviek. Boli minimálne potreby iba keď ide o srbči- úspešne súťažíme v Novom Sade v nu a matematiku. Teraz je aktuálna malom futbale a v hre medzi dvoma Škola v prírode, na ktorú sa prihlásilo ohňami. Okrem toho aj v našej škovyše sto žiakov. Taký záujem sme le sa bude súťažiť vo viacerých šporešte nikdy nemali, čo je pravdepo- toch. V rámci ústredného programu dobne v dôsledku toho, že si rodičia prijmeme deti do Detského zväzu a nemôžu dovoliť letovanie a vôbec nevystanú ani sprievodné podujavychádzky do prírody, nuž chcú tú tia, akými sú napríklad drangulijada príležitosť poskytnúť aspoň deťom. a výtvarná výstava na zaujímavú Prvý odchod do Školy v prírode v tému, lebo deti budú kresliť, čo Gučeve bol 30. septembra a druhá všetko možno nájsť na povale, − hoskupina žiakov by mala odcestovať vorí riaditeľka Gašparovićová a ďao týždeň. Keď ide o ďalšie aktuality, lej sa zmieňuje o tom, čo cez prázdtretiaci majú školu plávania, čo or- niny podnikli na úprave školskej ganizuje mesto Nový Sad. Naplá- budovy. − Dostali sme prostriedky a do nonovali sme aj rôzne aktivity v rámci Detského týždňa, kde budú domi- vej športovej haly sme kúpili siete, lanovať športové aktivity. Každoročne vičky na tribúny a nábytok do pre-

zliekarní. Okrem toho renovovali sme kabinet techniky, kde bol starý nábytok. Avšak žiadne opravy na budove sme nerobili, hoci je potrebné líčenie a výmena sadrových platní, ktoré sú poškodené v dôsledku premokania vo februári. Dali sme požiadavku o finančnú pomoc na tieto účely do Pokrajinského sekretariátu pre vzdelávanie. Ináč máme v meste nového člena Mestskej rady pre vzdelávanie Vladimira Dabetića, ktorému záleží na vynovení škôl a pri jeho návšteve našej školy sme mu predostreli, že je okrem líčenia potrebné vymeniť ohradu okolo školy, upraviť športové dráhy a zábavný park v školskom dvore. Okrem toho sme urobili ideový projekt na výstavbu šiestich učební a kuchyne s jedálňou. To preto, že nemáme dosť priestoru na to, aby sa výučba mohla realizovať v jednej zmene, − hovorí spolubesedníčka. Výučba iba v predpoludňajšej zmene a podávanie obedov sa totiž predvída návrhom Zákona o základných školách. Avšak v kysáčskej škole sa na toto začali dôkladne a včas priprávať. Vybavujú potrebné projekty, súhlasy a doklady, aby v prípade, že na dostavbu budú prostriedky, mali pripravenú dokumentáciu. V rozhovore nám riaditeľka spomenula, že majú dosť žiakov pre inkluzívnu výučbu, ale aj dosť trápení. Preto podali požiadavku na personálneho asistenta, lebo inklúzia je dobre zamyslená, ale v teréne sú problémy. E. Š.

STARÁ PAZOVA

Prečo si máme ctiť materinský jazyk? „U

čiteľ slovenského jazyka musí pri každej príležitosti prehlbovať vzťah žiakov k materinskému jazyku, obohacovať ho o nové hodnoty. Práve 26. september – európsky deň jazykov a učebná látka pre piatakov mi boli návodom, ako vzbudiť úctu a lásku k materinskému jazyku. Vychádzajúc z rozhovoru o slovenskom jazyku, žiaci napísali slohové úlohy na tému Prečo si mám ctiť materinský jazyk?,“ povedala nám okrem iného Jarmila Dolinajová, profesorka slovenského ja6. 10. 2012

40 /4511/

zyka a literatúry v staropazovskej Základnej škole hrdinu Janka Čmelíka. Zadaná téma vzbudila veľký záujem medzi žiakmi 5. 1 a 5. 2 triedy. Preto si so svojou profesorkou J. Dolinajovou zhotovili, na základe vydarených slohových prác, nástenné noviny. Ako nám vo štvrtok 27. septembra prezradili pazovskí piataci, bola to ich prvá školská nástenka vypracovaná vo vyšších ročníkoch. Téma im bola blízka a o nej žiaci radi hovorili. Piatacká nástenka, vyvese-

HLAS ĽUDU

Hrdí na svoju nástenku – pazovskí piataci s profesorkou Jarmilou Dolinajovou

ná pri kabinete slovenského jazyka pod názvom Prečo si máme ctiť materinský jazyk? obsahova-

la nielen slohové, ale aj pestrofarebné výtvarné práce. A. Lš.

33


K U LT Ú R A PADINA SPIEVA 2012

Javiskom hýrila mladosť a spev adina má v súčasnosti mnohé le), Dominika Hučková (flauta) a vekultúrne podujatia, ale festival Pa- dúci orchestra Pavel Karas (harmodina spieva presahuje padinské rám- nika). Základným cieľom festivalu je ce a má dlhotrvajúce odkazy. pestovanie slovenskej ľudovej pôVeršami slovenského spisovateľa vodnej piesne v radoch mládeže a Antona Habovštiaka sa v nedeľu afirmovanie mladých spevákov. Naj30. septembra začal 39. Festival slovenských ľudových piesní Padina spieva 2012. O najkrajší hlas Padiny v preplnenej sieni Domu kultúry Michala Babinku tentoraz súťažilo deväť mladých spevákov: Denis Galas, Daniel Cicka, Anna Hološová, Vladimír Halaj, Katarína Kadancová, Ján Havran, Vlasto Povolný, Darko Munćan a Mariena Marčeková. Bola to zároveň kvalifikačná súťaž Osemčlenný orchester si svoju prácu vykonal na výbornú pre účasť na pivnickom festivale. Tohtoročný ročník festivalu vy- mladším účastníkom na tohtoroč- spieva sa stal vlaňajší víťaz Denis Gaberanými slovami otvorila pred- nom festivale bol Vlasto Povolný. Od- las. Na obecenstvo najviac zapôsobisedníčka Matice slovenskej v Srbsku borná porota, v ktorej boli padinskí Katarína Melegová- Melichová. Slo- rozhlasoví speváci Pavel Ľavroš, la už osvedčená mladá speváčka venský ľudový orchester, ktorý spre- Anna Zlochová a Pavel Hološ, po- Mariena Marčeková. Na festivale vádzal spevákov, pracoval v zostave: chválila snahu všetkých účastníkov trojčlenná porota v zložení: Anna KoJán Petráš (cimbal), Ján Petrovič a rozhodla sa tretiu cenu udeliť Já- láriková, Zuzana Kotvášová a Anna (viola), Ján Tomek (kontrabas), Anič- novi Havranovi. Druhou cenou sa Karasová udelila špeciálne odmeny ka Elchecková (husle), Katarína Kot- ovenčila Mariena Marčeková a víťa- za ľudový kroj. Najkrajší mužský ľuvášová (husle), Zlatka Karasová (hus- zom tohtoročného festivalu Padina dový kroj mal podľa ich rozhodnu-

P

Na záver všetci speváci, účastníci festivalu Padina spieva 2012 pred naším fotoobjektívom

tia Daniel Cicka a pekný tradičný ženský ľudový kroj na sebe mala Anna Hološová. Festival Padina spieva organizoval MOMS v Padine a DK Michala Babinku za podpory Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Obce Kovačica, Miestneho spoločenstva Padina, Združenia výtvarných umelcov Smäd a početných domácich sponzorov. Moderátormi boli Janko Kolárik a Ankica Nemogová-Kadancová. Ako hostia vystúpili spomínaní členovia odbornej poroty, ktorí zaspievali po dve slovenské piesne. A. Chalupová

STARÁ PAZOVA

Bezplatné hodiny ruského jazyka redstavitelia staropazovského Spolku srbsko-ruského priateľstva Fjodora Michajloviča Dostojevského v pondelok 24. septembra mali stretnutie s vedením Ruského domu v Belehrade. Cieľom návštevy bolo spresniť ďalšie spoločné aktivity a zveľadiť spoluprácu vo viacerých segmentoch. V mene pazovského spolku na zasadnutí boli Rada Žugićová, predsedníčka, a Nataša Filipová, podpredsedníčka spolku, hostiteľom stretnutia bol riaditeľ Ruského domu a poradca veľvyslanca Ruskej federácie v Srbsku Michail Deniskov. Ako sa dozvedáme od N. Filipovej, na stretnutí boli aj Tatjana Vučenovićová, predsedníčka Združenia ruskej národ-

P

PRIBLIŽNE DVADSAŤ UMELCOV ÚČINKUJE v tohtoročnom, v poradí štvrtom Art salóne, ktorého dejiskom je od 24. septembra do 7. októbra galéria Progres v Belehrade. Na podujatí, prebiehajúcom pod záštitou Ministerstva práce, zamestnávania a sociálnej politiky, ako i Ministerstva kultúry, prezentované sú hlavne diela z Wiener Stadtische kolekcie. Medzi obrazmi modernej výtvarnej tvorby sú aj tri Miry Brtkovej, z ktorých sú dve na tejto snímke. O. F.

34

nostnej menšiny v Srbsku, a Ilija Tiapkov, riaditeľ umeleckých programov Ruského domu. Hlavnou témou pondelkového zasadnutia bolo organizovanie kurzov ruského jazyka pre všetkých zainteresovaných občanov Staropazovskej obce, bez ohľadu na vek a doterajšiu znalosť jazyka. Kurzy budú bezplatné a Ruský dom poskytne nielen odbornú pomoc, ale i učebnice z ruského jazyka a literatúry. Podľa slov N. Filipovej spolok sa má postarať iba o primerané priestory. Každý frekventant, ktorý absolvuje tento kurz ruského jazyka, bude môcť v júni 2013 skladať záverečnú skúšku pred profesormi z Ruska. Úspešní dostanú certifikáty. A. Lš.

6. 10. 2012

40 /4511/

HLAS ĽUDU


K U LT Ú r A K 14. PrEHLiADKE SLOVENSKEJ ĽUDOVEJ PiESNE CEZ NADLAK JE...

O vynikajúcom festivalovom ročníku V

dňoch 29. a 30. septembra v Nadlaku v rumunsku prebiehal 14. ročník Medzinárodnej prehliadky sólistov slovenskej ľudovej piesne z Dolnej zeme Cez Nadlak je... Na ňom sa v konkurencii o ceny zúčastnilo 36 spevákov rumunska (14), Maďarska (4) a Srbska (18), a to zo Selenče, z Petrovca, Jánošíka, Kovačice, Kysáča, Hložian, Nového Sadu, Dobanoviec a Lugu. Organizátorom festivalu je Aradská oblasť DZSČr, ktorá podujatie aj fi- V kategórii nad 18 rokov víťazkou sa stala Renata Lovásová z Hložian (foto: nančne zabezpečuje spolu s Andrej Meleg) Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Ministerstvom kul12 rokov, od 13 – 18 rokov a nad 18 túry rumunska a Mestským zastu- rokov. Súťažná časť festivalu prepiteľstvom v Nadlaku. biehala v dvoch koncertoch, na ktoNa podujatí bol veľký počet hos- rých účastníci zaspievali po dve tí tak domácich, ako aj zo zahraničia. piesne za sprievodu orchestra SáUvedieme niektorých: nový veľvy- lašan pod vedením Jozefa Zifčáka slanec Sr v rumunsku Ján Gábor, ml. Výkony sledovala tak odborná ktorému toto bola prvá úradná ná- porota v zložení: Gabriela Jančikovšteva, keďže 27. septembra odo- vá (predsedníčka, rumunsko) a člevzdal poverovacie listiny, poslanec novia: Kristína Jucanová, Mária Pev parlamente rumunska a predse- niaková (rumunsko), Anna Medda DZSČr Adrián Miroslav Merka, veďová (Srbsko) a Ján Šutinský (Mapredsedníčka MSS Katarína Mele- ďarsko), ako aj porota obecenstva. gová-Melichová, riaditeľ Krajanské- V nedeľu 30. septembra najúspešho múzea MS Daniel Zemančík a nejším slávnostne udelili ceny a ďalší. Prehliadku otvoril predseda ako hostia vystúpili členovia KUS Aradskej oblasti DZSČr a predseda hrdinu Janka Čmelíka zo Starej PaOrganizačného výboru prehliadky zovy. Festival moderovali Bianca Pavel Hlásnik. Unc a Juraj Cigáň. Speváci na festivale súťažili v inak, všetci tí, ktorí sledujú festitroch vekových kategóriách: od 6 – val, sa zhodli, že toto bol vynikajú-

ŠTYRIA ŠKRIATKOVIA A VÍLA uprostred bieleho dňa rozvírili prach na pódiu Domu kultúry v Hložanoch. Ešte si za tú „nedobizeň“ vyslúžili potlesk žiakov tamojšej Základnej školy Jozefa Marčoka Dragutina. Lebo sa im páčilo, ako herci Slovenského vojvodinského divadla zahrali predstavenie, pod ktoré sa režijne podpísal Jano Čáni, vdýchnuc scénický život predlohe slovenského spisovateľa Jána Uličianskeho. Potlesk, úsmevy i hlasné komentáre detí počas predstavenia, a najmä po jeho ukončení naznačili, že divá(či)kom neprekážalo pomalšie tempo páčivého príbehu na javisku. Oň sa zrejme postarala dlhá prestávka po premiére ďalšej maškrty z kuchyne SVD. Prevažná časť dlaní tlieskala predovšetkým škriatkovi Soláriovi (Ján Žolnaj), malej milej víle Vive (Mire Lainovićovej), z ktorej čoskoro môže vyrásť skutočná divadelná Víla, a rosničke Future (Jaňa Urbančeková). Až sa všetkým hercom podarí pozviechať sa z letnej kanikuly, tempo hry stúp-

6. 10. 2012

40 /4511/

HLAS ĽUDU

ci ročník, čo do kvality najvyrovnanejší, a z cien vidno, že k tomu sme v nemalej miere prispeli aj my vojvodinskí Slováci, lebo sme na ňom boli najpočetnejší. Odborná porota rozhodla v prvej kategórii ceny udeliť: 1. Andrei Fábriovej, 2. Fatou Diarra, obom z Nadlaku, a 3. Zlatkovi Klinovskému zo Selenče. V druhej vekovej kategórii sa všetky ceny dostali do Srbska, a to: 1. Anite Petrákovej z Kovačice, 2. Anne Berédiovej z GJK v Petrovci a 3. Mihaele Markovej z Kovačice. V kategórii nad 18 rokov víťazkou sa stala renata Lovásová z Hložian, 2. cenu získala Adelina Olaru a 3. Tatiana Štefanková, obe z Nadlaku. Na festivale sa udeľujú aj špeciálne ceny, ktoré získali: Katarína Mosnáková z Jánošíka, Nikoleta Zsingorová zo Slovenského Komlóša a Adela Bartolomejová z Nadlaku. Cenu obecenstva získal Dănuţ Kozak z Nadlaku a Cenu orchestra Andrea Fábriová z Nadlaku.

Dratvárikovci v Kulpíne Dome kultúry v Kulpíne v utorok 25. septembra hosťoval Detský folklórny súbor Dratvárik zo Slovenskej Ľupče zo Slovenska. Hostiteľom im aj tentoraz boli čle-

V

Cenu Dotyku ľudskosti pre najstaršieho súťažiaceho dostal Ján Francisty z Kysáča a pre najmladšieho súťažiaceho David Bontea z Nadlaku. Cenu časopisu Naše snahy udelili Melinde Zsingorovej zo Slovenského Komlóša. Cenu poslanca DZSČr získal ivan Slávik z Nového Sadu. Cenu odbornej inšpektorky Vieroslavy Tímárovej za pestovanie slovenskej ľudovej piesne udelili renáte Mlinarčíkovej z Bodonoša. Cenu Matice slovenskej v Srbsku získala Adriana Furiková z Čerpotoku. Cena mesta Nadlak sa dostala do rúk Patrície Bálintovej z Nadlaku. Všetci účastníci z prvej vekovej kategórie dostali vecný dar od organizátorov a každý účastník ďakovný list a vecný dar od Matice slovenskej v Srbsku. Záverom treba poznamenať, že 14. festival Cez Nadlak je... odznel jednak po stránke umeleckej, ale aj tej organizačnej výborne, a naša spevácka „reprezentácia“ dôstojne a na úrovni obhájila naše snahy a prácu v oblasti ľudového spevu. kmm novia KUS Zvolen z Kulpína. Po vystúpení nasledovalo posedenie so zvolenovcami. Na druhý deň dratvárikovci navštívili akvapark Petroland v Báčskom Petrovci. Potom mali namierené do Macedónska, kde mali vystupovať v Skopje. Posledne tento súbor hosťoval v Kulpíne v roku 2010. K. G. ne a deti v pro-

strediach, do ktorých sa štyria škriatkovia, víla a rosnička s chuťou rozbehli, strhne divákov k ešte silnejším aplauzom. Tie hercom vždy chutia viac ako akékoľvek občerstvenie a láskavé slová... najmä keď ich umelcom nemá kto po(ve)dať... Ako povedzme uplynulý pondelok v Hložanoch. Na snímkach: Bolo to chutné divadlo: herci s chuťou hrali, žiaci s chuťou tlieskali... J. B-š

35


K U LT Ú R A LITERÁRNY VEČIEROK V ÚPKVS

O lyrike a epike Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov v Novom Sade bol v pondelok 1. októbra večierok venovaný prezentácii knižného vydania Epický priestor a jeho dve podoby v modernej slovenskej novelistike literárnej vedkyne Dr. Emílie Čelovskej. V druhej časti bola prezentácia diela básnika, prekladateľa, literárneho vedca a vysokoškolského pedagóga prof. PhDr. Jána Zambora, CSc. Oboch hostí, ktorí pricestovali z Bratislavy, tých, čo pomohli, aby sa večierok realizoval reprezentatívne, odborne a kreatívne a, pravdaže, tých, čo sa rozhodli stráviť večer na pondelkovom literárnom podujatí, uvítala riaditeľka ÚPKVS Milina Sklabinská. Pripomenula skutočnosť, že si 26. septembra mnohé krajiny pripomínali Európsky deň jazykov, nuž prezentácia v ľubozvučnej slovenčine bola príspevkom k oslave tohto dňa v Srbsku. Ako riaditeľka Sklabinská na úvod povedala, knižné vydanie autorky Emílie Čelovskej vyšlo ako prvý zväzok v novozaloženej edícii Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov pod názvom Doktorské dizertácie. Toto vydanie má dvoch vydavateľov, lebo sa okrem ústavu podpisuje aj Slo-

V

venské vydavateľské centrum z Petrovca. Riaditeľ SVC Vladimír Valentík priblížil prítomným tím, ktorý sa zaslúžil o vydanie publikácie. Iniciátorom edície je Víťazoslav Hronec a Jozef Klátik navrhol jej vý-

Doktorskú dizertáciu Emília Čelovská obhájila na Katedre slovenskej literatúry a literárnej vedy Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave a o jej publikovanej dizertácii sa odborne zmienil jej školiteľ prof. PhDr. Ján Zambor, CSc. Povedal, že sa E. Čelovská problematikou priestoru v modernej slovenskej próze zaoberá od čias vysoko-

Spoločná fotka (zľava): Michal Harpáň, Milina Sklabinská, Emília Čelovská, Ján Zambor, Víťazoslav Hronec a Vladimír Valentík

zor. Riaditeľ Valentík pochválil ústav, že vydáva takéto knihy, lebo by sa mal zaoberať aj vedecko-výskumnou činnosťou a vydaním takýchto kníh kompenzuje v danej chvíli finančný, kádrový a iný nedostatok, najmä keď ide o oblasť literatúry.

EURÓPSKY DEŇ JAZYKOV BOL 26. SEPTEMBRA

Hovor so mnou

školských štúdií, keď na seba upozornila pozoruhodnou prácou o priestore v jednej novele Mila Urbana. Pokračovala v tom aj v diplomovej práci a dizertačná práca Epický priestor a jeho dve podoby v modernej slovenskej novelistike je výrazným rozvinutím a nateraz zavať na význam celoživotného vzdelávania v tejto oblasti... S cieľom podnietiť stovky miliónov Európanov v 47 členských štátoch Rady Európy, aby sa bez ohľadu na vek učili viac jazykov, v každej z krajín prebiehali 26. sep-

o počul každý z nás: koľko ja- venovaný oslave európskych jazyzykov ovládaš, toľko ráz si člo- kov, je zlepšovať informovanosť o vekom. Vo svete dnes existuje še- viacjazyčnosti v Európe, rozvíjať sťtisíc až sedemtisíc jazykov, ktorými komunikuje viac ako šesť miliárd ľudí v takmer dvesto nezávislých štátoch. Najväčší počet jazykov sa používa v Ázii a v Afrike a odhaduje sa, že najmenej polovica obyvateľstva planéty je dvojalebo viacjazyčná, čiže komunikuje dvoma alebo viacerými jazykmi. V Európe je 225 pôvodných jazykov, čo je približne tri percentá z ich celkového počtu vo svete. V samotnej Európskej únii sa používa 23 úradných jazykov, Záujem o jazyk prejavujú ľudia v každom veku ako aj viac než 60 regionálnych alebo menšinových jazykov jazykovú a kultúrnu rôznorodosť, tembra rôzne podujatia, aktivity, pôvodných komunít. Poslaním 26. podporovať štúdium jazykov v ško- programy. Jedno z nich sa konalo septembra, ktorý je od roku 2001 lách a vo voľnom čase, upozorňo- aj v galérii Progres v Belehrade,

T

36

vŕšením jej výskumov priestorov umeleckej prózy. Autorka Emília Čelovská pri tejto príležitosti okrem poďakovania vyslovila aj potešenie z ďalších vydaní z edície Doktorské dizertácie. Ocenila túto myšlienku ako veľmi dobrú, lebo pozná mnohých, čo si robia doktoráty u nás a v zahraničí. Riaditeľka Sklabinská informovala, že sú ako ďalšie zahlásené práce doktoriek Ruženy Černákovej a Zuzany Čížikovej. V druhej časti pondelkového večierka v ÚPKVS prof. Dr. Michal Harpáň predstavil osobnosť Jána Zambora, kandidáta vied, ktorý je básnikom, prekladateľom, literárnym vedcom a vysokoškolským pedagógom. Prítomní sa k tomu dozvedeli, že bol aj rozhlasovým redaktorom, zakladajúcim šéfredaktorom časopisu Dotyky a okrem iného pracoval v Ústave umeleckej kritiky a divadelnej dokumentácie. Na záver večierka samotný J. Zambor predstavil svoju najnovšiu tvorbu a predstavil sa i vlastnými veršami. K tomu, aby si aktéri a prítomní z literárneho večierka odniesli najkrajšie dojmy, sa hudobno-poetickým pásmom pričinili hudobníci Ervín Malina, Sergej Šapovalov a Aleksandar Turukalo, ako i herci Miroslav Babiak a Branislav Čeman. E. Š. kde na význam učenia jazykov, osožného tak mladým, ako aj starším osobám, poukázali usporiadatelia: vedúca Kancelárie Rady Európy v Belehrade pani Antje Rothemundová, ako i riaditeľ Inštitúcií na učenie cudzích jazykov Owen Owen James Owen. Uvedené učenie nielenže nám pomáha skúmať rozličnosť kultúr, ale prispieva aj k tomu, aby sme si navzájom lepšie rozumeli, prekonávali rozdiely, či už trávime dovolenku alebo žijeme v inom štáte. V celodennom programe venovanom rozličnosti jazykov a kultúr európskych štátov účinkovali viaceré kultúrne inštitúty, medzinárodné organizácie a jazykové školy. Ich činitelia a zamestnanci stovkám návštevníkov ozrejmovali význam lingvistickej pestrosti, lepšieho porozumenia a komunikácie. Všetko v duchu tohtoročného hesla Európskeho dňa jazykov: Hovor so mnou. O. Filip

6. 10. 2012

40 /4511/

HLAS ĽUDU


K U LT Ú R A PRIBLIŽNE O DVA TÝŽDNE SA ZAČNE 57. MEDZINÁRODNÝ KNIŽNÝ VEĽTRH V BELEHRADE

Zo všetkých dielní j keď sa svetlo kníh nikdy nevypína, na sklonku októbra predsa svieti intenzívnejšie ako inokedy. Dôvodom je tradičný belehradský knižný veľtrh, ktorý i tohto roku priláka vyše stotisíc milovníkov kníh medzi 21. a 28. Záber z piatkovej tlačovky októbrom. Ako je uvedené na prvej tlačovke k významnému kultúrnetrhová účasť maďarských kultúrmu podujatiu, prebiehajúcej v hisnych a iných dejateľov bude konať torickej budove Zhromaždenia mesv znamení trojsloganu: tvorivosť, ta Belehrad 28. septembra, 57. Mehravosť, inovatívnosť. dzinárodný knižný veľtrh zhromažOkrem samotných kníh návštevníci dí takmer 480 vystavovateľov, z maďarského stánku a programov, čoho šesťdesiat z cudziny: Veľkej Brisa budú môcť kochať aj v maďarskom tánie, Holandska, Francúzska, Nefolklóre, ktorý UNESCO vlani zaradimecka, Slovenska, Ruska, Japonska... lo do svetového kultúrneho dedičVeľvyslanec Oszkar Čestným hosťom je Maďarsko, Nikowitz stva, v celovečerných a krátkych filoslavujúce tohto roku sté výročie moch, taktiež v šachovom umení narodenia spisovateľa Istvána Örkény, ktoré od- najlepšej vo svete – Judit Polgár. O nej je menej prezentuje najnovšie diela z bohatej literárnej známe, že je spolu so sestrou (ko)autorkou tradície, taktiež tituly najmladšej generácie dvoch kníh pre deti, alebo to, že je deväťročný prozaikov a básnikov. Veľvyslanec Maďarska v európsky majster v šachu vo vekovej kategórii Srbsku Oszkar Nikowitz vyzdvihuje, že sa veľ- do 12 rokov Aleksandar Krstulović jej žiakom.

A

Takú mám brigu, brigujem sa B

riga nám zadáva brigu. Musíme sa len briguvať. A akoby aj nie, keď nás dennodenne trápia rôzne ťažkosti, obavy, a nás v tomto našom zvláštnom jazykovom spoločenstve o to viac, že sústavne narážame na prevzaté srbské slová, s ktorými si naozaj nevieme poradiť. Či už sme nedbanliví, či nemáme nadostač vôle zastaviť tento silný jazykový vplyv alebo nám je slovenčina poslednou brigou?! Briga je srbské slovo, a tak sa zdá, že sa bez neho v bežnej komunikácii ani nezaobídeme. A ako to veľavravné slovo aj nahradiť, keď ním vystihneme tak veľa, a celkom dobre sa hodí v každej situácii. Srbské slovo briga v slovenčine môžeme nahradiť nasledujúcimi slovami: starosť, trápenie, súženie a obrazne povedané i kríž. Tak namiesto toho, že povieme mám brigu, radšej povedzme po slovensky mám starosť / trápenie. Poznáme aj spojenie žije bez brigy – čo zvykneme povedať, keď si myslíme, že niekto nemá starosti; ale potom to povedzme, že žije bez starostí. Nie nám je neznáme ani spojenie mám veľkú brigu, čo je po slovensky mám veľkú starosť. Neraz povieme, keby sme si mohli podeliť brigu s niekým, a mali by sme po6. 10. 2012

40 /4511/

HLAS ĽUDU

vedať keby sme si mohli podeliť starosť s niekým. Robiť si brigu znamená robiť si starosti. Nevie, čo má robiť od brigy, je po slovensky nevie, čo má robiť pre starosť. Deťom rodičia deň čo deň stúpajú do svedomia, že škola ti má byť hlavná briga, čo v preklade do spisovnej slovenčiny má znieť, že škola má pre teba byť hlavnou starosťou. Namiesto spojenia niečo zadáva brigu niekomu v slovenčine nemá znieť niečo zadáva starosť niekomu, ale niečo spôsobuje / robí starosť niekomu, teda nie takto: „Ceny kukurice a sóje sedliakom zadávajú brigu.“, ale takto: „Ceny kukurice a sóje sedliakom spôsobujú starosť.“ Doslovný preklad zhodiť si brigu z hlavy a zhodiť si starosť z hlavy nahraďme správnou konštrukciou a vety s týmito nenáležitými spojeniami „Zabíjačka je hotová, aj tú brigu sme si zhodili z hlavy.“; „Žatva je hotová, tak sme si aj tú starosť zhodili z hlavy.“ v náležitej podobe majú znieť takto: „Zabíjačka je hotová, aj tú starosť máme za sebou.“; „Žatva je hotová, tak sme sa aj tej starosti zbavili.“ Vieme aj to, že sa najradšej vodia cudzie brige, čo náležite bude znieť: nestaraj sa o cudzie veci; nemiešaj sa do cudzích starostí; ne-

Programový koncept bude upriamený na aktuálnu knižnú produkciu v regióne, srbskomaďarské kultúrne a literárne styky, postavenie tlačových a internetových periodík v tomto pásme, na spomienky na Popu, Pekića, Konstantinovića, na 120. výročie Srbskej literárnej zádrugy... V organizácii vládnej Kancelárie pre Kosovo a Metóchiu sa prvýkrát na veľtrhu zúčastní viac než tridsať vydavateľov a kultúrnych inštitúcií z Kosmetu. Budú prebiehať aj viaceré tematické a iné výstavy, celý rad sprievodných programov, prezentácií, rozhovorov, stretnutí... Veď je október skutočným mesiacom kníh: zo všetkých križovatiek a dielní. O. Filip

pchaj si nos do cudzích vecí; v žiadnom prípade nie nevoď cudzie starosti. Nenáležité spojenia vodiť brigu o niekom / niečom a vodiť brigu za niekoho, napr.: „Brigu o nás vodí mama.“; „Ešte aj za vás mám brigu vodiť!“ v slovenčine majú znieť takto: „O nás sa stará mama.“; „Ešte sa aj o vás mám starať!“ Našské sloveso briguvať sa / brigovať sa je aj polosrbské, aj poloslovenské, teda nepatrí ani do jedného jazyka. Namiesto neho v slovenčine máme tieto slovesá: trápime sa, starostíme sa, sužujeme sa, mučíme sa. Zvratnému slovesu zabriguvať sa / zabrigovať sa v slovenčine zodpovedajú spojenia začať mať starosť / začať sa trápiť alebo znepokojiť sa. Zvláštne je i prídavné meno zabriguvaný / zabrigovaný, utvorené zo slovesa zabriguvať sa, ktorému v slovenčine zodpovedajú prídavné mená ustarostený, utrápený. Vety: „Nebriguj sa, nič sa nám nestane, už som sa aj ja zabriguvala.“; „Marka, čo si taká zabriguvaná, veď budeš mať pomoc.“ náležite po slovensky budú znieť: „Netráp sa, / nesužuj sa, nič sa nám nestane, už som sa aj ja začala trápiť.“; „Marka, čo si taká ustarostená, veď budeš mať pomoc.“ ah

37


K U LT Ú R A ŠTARTOVAL KOVAČICKÝ OKTÓBER 2012

Rozmarín: rozbehol, roztočil, rozveselil! inulú sobotu bola sieň Domu „verbovania“. Sú to gymnazisti z prkultúry v Kovačici plná. Päť vých ročníkov, ktorí majú za sebou stoviek divákov sledovalo skvelý rad rokov cenné vystúpenia doma kultúrny program, v ktorom bolo a v zahraničí na hojných akciách ZŠ veľa tanečných bodov a k tomu Mladých pokolení, podujatí Detstradične dobrý výkon speváčok, ká svadba a v podobných verejspevákov a hudobníkov. Tlieskanie ných aktivitách. obecenstva počas jednotlivých O plnú sieň obecenstva sa posbodov a dlhotrvajúci potlesk na tarali i sami tanečníci. Okrem plazáver svedčili o kvalite takmer gátov a vystúpení v elektronických poldruhahodinového programu. lokálnych médiách publicitu si Kovačičania sledovali program, na aký už dávno neboli zvyknutí. Scenár K plnej sieni Domu kultúry na bol zbavený klasickej programe Zrkadlo, zrkadielko, čie že si? prispel i dobrý marketing, lebo moderátorskej časti, tanečníci na trhu delili letáky prebiehal súvislejšie. Vedúcim motívom gramoch KovačicPo programe hudobno-tanečného kého októbra, kto- bola v strede Kodivadielka tanečníkov rý tohto roku za- vačice po necelých Rozmarínu bolo padá do rámca dvoch desaťročiach zrkadlo, ktoré spomíosláv 210. výročia znovu organizovananí doteraz nemali založenia osady. ná Kovačická zápri nacvičovaní choZáverom sa reži- hradka, kde sa tiež Jasmina Veňarská (zľava) a Anna Dišpiterová reografií. Vstupným z sérke I. Zovko po- zbieral dobrovoľný vystúpili i v duete podujatia Zrkadlo, ďakoval i Ján Pap. príspevok na kúpu zrkadielko, čie že si? si Ivana Zovko, režisérka Riaditeľ Turistickej zrkadiel. Do tanca a na dobrú ná- po dve soboty získavali na kovanazbierali peniaze na programu sa na záver programu poďakovala organizácie Obce ladu hrali známi hudobníci a spe- čickom trhu, kde oblečení v slokúpu zrkadiel. Kovačica prízvuko- váci Miroslav Svetlík, Emil Nemček venských krojoch delili letáky o Osem tancov prí- účastníkom a val, že kovačickí ta- st., Emil Nemček ml., Ján Marko, programe, kým bubeníci oznaznačných pre banát- obecenstvu nečníci reprezen- Ján Cicka a Ján Petrovič. skych Slovákov, ale i movali občanom plánované poNábor nových členov do ta- dujatie. Folklórny súbor V šírom tance zo západného, stredného a tovali obec a vojvodinských Slovýchodného Slovenska predviedlo vákov okrem na kovačických po- nečnej skupiny Rozmarín bude poli hruška bude mať ďalší celozo dvadsať tanečníkov. Prejavila sa dujatiach (Kovačica 210-ročná, prebiehať počas októbra. O kva- večerný program v Kovačici v poi pestrosť krojov z rozličných ob- Guča v Kovačici) aj na prestížnych litných spevákov a hudobníkov v lovici októbra. lastí, ktoré vlastní kultúrny dom. V akciách v Česku, Rumunsku, Hlo- Banáte nikdy nebola núdza. Ďalší tanečníci prídu bez veľkého jednotlivých tancoch Kovačiča- žanoch, Surdulici a Šabci. Ján Špringeľ nov bol zjavný pokrok a vôľa do nacvičovania tohto programu. VÝSTAVY ROBOTOV, dielCvičili veľa. Dva mesiace, dvakrát ne, projekcie a experimenty, do týždňa. Posledné dni každý prezentácie kníh a rozhovory, večer. Režisérkou výborného profilmy a prednášky, tribúny a gramu bola Ivana Zovko, od mája odborné debaty... Všetko to je choreografka Rozmarínu, predsúčasťou Robotiky, akcií trvatým dlhoročná tanečnica novojúcich od 24. septembra do sadského Šafárika. 15. októbra. Prvý vedecko-poPekný umelecký dojem znásopulárny festival úplne venobili Ľudový orchester Rosička, spevaný robotom zorganizovali vácka skupina Bohémi, spevák spoločne Stredisko pre proZlatko Karlečík, speváčky Jasmina movanie vedy a ElektrotechVeňarská a Anna Dišpiterová (vynická fakulta Univerzity v Bestúpili ako sólistky a ako dueto) a lehrade s cieľom naznačiť možspevácke trio Tatiana Jašková, Tenosti vývoja budúcnosti, spresrézia Jonášová a Anna Mária Baniť, kde práve na takejto trase bincová. sme. Podporu pritom a v tom im poskytli viaceré uznávané medzinárodné a domáce organizácie a Na úvod programu predseda inštitúty, samozrejme, i stovky návštevníkov, ktorých baví toto odvetvie súčasnej vedy. Na snímke: JeRady MS Kovačica Martin Zloch zaden z robotov v akcii upútal veľký záujem žiakov. želal Kovačičanom a ich hosťom O. F. bohaté zážitky v početných pro-

M

38

6. 10. 2012

40 /4511/

HLAS ĽUDU


K U LT Ú R A KOVAČIČAN MIRKO ONDRÍK

Úspešná premiéra T en projekt pomenovaný OkO ulice možno vlastne čítať mnohými spôsobmi: aj ako pohľad z ulice, aj ako snahu byť pri ulici, aj ako útek z nej. Jeho prvou podstatou je však prianie originálne a novým spôsobom – prostredníctvom fotografických dielní a výstav obrazov – vplývať na sociálne zapájanie a zlepšenie pozície detí, žijúcich a pracujúcich na ulici. Povšimnutiahodná je snaha dodatočne mobilizovať mladých zo skupín na okraji spoločenského záujmu, umožniť im, aby vlastné videnie sveta, okolia, práce a vôbec života poda-

li cez tematické umelecké fotografie. Robí sa to tak, že iniciátor projektu Asociácia fotografických autorov (AFA), vlastne profesionáli z jej radov poskytujú počas niekoľkých týždňov mladým z okraja nielen školenie, ale aj fotografické vybavenie, ako i možnosť fotiť to, čo vidia ako vhodné. Najlepšie z prác, ktoré v tomto období vzniknú, sa vystavujú, aby po ukončení podujatia boli ponúknuté záujemcom na aukčnom predaji. Autorom súčasnej výstavy, prebiehajúcej od 19. septembra v Uličnej

6. 10. 2012

40 /4511/

HLAS ĽUDU

galérii Bezistan v strede Belehradu, je chlapec z Kovačice Mirko Ondrík. Nesporne má talent, rovnako tak, ako i jeho zábery majú svoju dušu. Je na nich jeho osada Kovačica, príbuzní, susedovci, slovom to, čo ho v danej chvíli zaujalo, možno očarilo. S pohľadom (polo)profesionála si všíma i detaily, vo všednom hľadá i štipku nevšedného. Jeho zábery sú veľavravné, takže ich v podstate netreba ani vysvetľovať, ani podpisovať. Slovom a stručne, jeho prvá samostatná výstava sa celkom vydarila. Veľkým prekvapením nebude, ak ju o pár rokov vystrieda, rovnako úspešná, výstava ďalšia. O. Filip

39


K U Lt Ú R A

OZNAMY Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 odsek 1 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

Chýrnik KULPÍN. V nedeľu 7. októbra v miestnostiach Spolku kulpínskych žien bude otvorená výstava pod názvom Pozdrav z Kalifornie. Kulpínske spolkárky tentoraz budú vystavovať starodávne kroje a fotografie zo zašlých čias. Názov samotnej výstavy pochádza z toho, že im starodávne kroje zaslala kulpínska rodáčka z ďalekej Kalifornie. Výstava bude otvorená po spomienkovom programe, ktorý začne o 15. hodine v miestnostiach Poľnohospodárskeho múzea, a odhalení busty svetoznámeho architekta Michala Milana Harminca, pôvodom z Kulpína v aleji významných Kulpínčanov. k. g.

Výzva školám N

árodnostná rada slovenskej národnostnej menšiny zverejňuje súbeh pre žiakov základných škôl na výtvarné riešenie diplomu pre Prehliadku detskej divadelnej tvorby 3 x Ď, ktorá sa pravidelne uskutočňuje v Starej Pazove. Výtvarné riešenie voľnou technikou môžete vypracovať na blokovom papieri, povinne napísať „DIPLOM“ a zakomponovať znak 3 x Ď. Práce podpísané na opačnej strane poslať na adresu: Národnostná

rada slovenskej národnostnej menšiny, Bulvár Mihajla Pupina 1/4, Nový Sad, najneskôr do 15. októbra 2012. Odporúča sa poslať najviac 10 prác z každej školy, lebo by práce mali byť vystavené počas prehliadky od 16. do 18. novembra v Starej Pazove a odmenená práca bude použitá ako diplom. Autor odmenenej práce získa knižnú odmenu, ktorá mu bude odovzdaná na slávnostnom ukončení prehliadky v Starej Pazove 18. 11. 2012.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov projektu na životné prostredie EcO – LOgIStIcA, s. s r. o., Dušana Danilovića č. 5, Nový Sad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Sklad pevného nebezpečného odpadového materiálu a Sklad pevného bezpečného materiálu a sekundárnych surovín, v Petrovaradíne, na katastrálnej parcele číslo 496/24, k. o. Petrovaradín, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu sa môžu dostať na nahliadnutie v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písomnej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

Oznamujte v Hlase ľudu 021/47–20–840 a 021/47–20–844 inzercia@hl.rs 40

OZNÁMENIE o schválenom rozhodnutí, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie projektu Objekt pre skladovanie s cieľom prípravy na prepravu neškodného odpadu Nositeľ projektu ESO tRON, s. s r. o., Kysáčska 5a, Nový Sad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov projektu –Objekt pre skladovanie s cieľom prípravy na prepravu neškodného odpadu, v Ulici Rumenački put, na katastrálnej parcele číslo 8 953, k. o. Futog, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 1. októbra 2012 schválila rozhodnutie číslo VI-501-677/12, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 6 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradný vestník SRJ, č. 33/97, 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradný vestník Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10 a 60/10), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu ESO tRON, s. s r. o., Kysáčska 5a, Nový Sad, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Objekt pre skladovanie s cieľom prípravy na prepravu neškodného odpadu, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Určuje sa, že pre projekt Objekt pre skladovanie s cieľom prípravy na prepravu neškodného odpadu, v Ulici Rumenački put, na katastrálnej parcele číslo 8 953, k. o. Futog, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu ESO tRON, s. s r. o., Kysáčska 5a, Nový Sad, nie je potrebné vypracovanie štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie. 2. Nositeľ projektu sa zaväzuje, že: – zabezpečí, aby nakladanie s odpadom bolo v súlade so Zákonom o nakladaní s odpadom (Úradný vestník RS, č. 36/09 a 88/10) a inými platnými predpismi regulujúcimi túto oblasť; – zabezpečí tankvany so sekundárnou ochranou od vytekania; – zabezpečí stabilnú základňu odolnú proti agresívnym hmotám a nepriepustnú na olej a vodu, s vybavením na zbieranie vyliatych tekutín a odmasťovacích prostriedkov; – zabezpečí systém na celkové kontrolovateľné prijatie atmosferických vôd znečistených olejom zo všetkých plôch, ich predtretmán v separátore mastí a olejov na vypúšťanie do recipientu a pravidelné vyprázdňovanie a údržbu separátora; – zabezpečí opatrenia ochrany od chemickej nehody v súlade s platnými predpismi; – zabezpečí systém na ochranu od požiaru v súlade s platnými predpismi. ZDÔVODNENIE Nositeľ projektu ESO tRON, s. s r. o., Kysáčska 5a, Nový Sad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov projektu –Objekt pre skladovanie s cieľom prípravy na prepravu neškodného odpadu, v Ulici Rumenački put, na katastrálnej parcele číslo 8 953, k. o. Futog, Mesto Nový Sad. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania, MS Jugovićevo a MS Rumenka. V zákonom stanovenej lehote neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. Projektom sa predpokladá triedenie, skladovanie, balenie s cieľom prípravy na transport používaného jedlého oleja, bez chemického procesu a výlučne v zatvorenom priestore. Lokácia a účel projektu sú v súlade s Informáciou o lokácii číslo V-353-551/12 z 13. júla 2012, vydanou Mestskou správou pre urbanizmus a stavebné práce mesta Nový Sad. Nahliadnutím do dokumentácie, po uskutočnenom postupe rozoberania žiadosti, tento orgán určil, že sa predmetný projekt nachádza pod bodom 14 podbod 2 – Objekt pre skladovanie s cieľom prípravy na prepravu neškodného odpadu, zberné miesta a sklady bezpečného odpadu, Listiny II Zákona o určovaní Listiny projektov, pre ktorý je záväzný odhad vplyvov, a Listiny projektov, pre ktoré sa môže žiadať odhad vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 114/08), ale je menších kapacít od kapacít definovaných ako kritérium na rozhodovanie o potrebe vypracovania štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie (maximálny vchod 4 000 kg denne). Po rozoberaní žiadosti nositeľa projektu a údajov o predmetnej lokácii, a vzhľadom na Inštrukcie na konanie inšpektorov pre ochranu životného prostredia a splnomocnených orgánov na vydávanie povolení na všetkých úrovniach vydaných zo strany Ministerstva životného prostredia, baníctva a územného plánovania Republiky Srbsko z 18. marca 2011, určené je, že ak nositeľ projektu bude dodržiavať opatrenia ochrany životného prostredia určených v žiadosti a podmienky určené bodom 2 dispozície tohto rozhodnutia, práca projektu významnejšie neohrozí životné prostredie. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu sa môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

6. 10. 2012

40 /4511/

HLAS ĽUDU


OZNAMY SPOMIENKA

SPOMIENKA

Dňa 5. októbra 2012 uplynuli štyri smutné roky, čo nás navždy opustila naša milovaná dcéra, manželka, matka a starká

SMUTNÁ A BOĽAVÁ ROZLÚČKA s bratom

ANNA JAMBRICHOVÁ rod. Sabadošová 25. 7. 1950 – 5. 10. 2008 – 2012 z Kysáča

ELENKA ČÁNIOVÁ Ako každý deň, aj teraz po uplynulom roku spomíname. Rodina Čániová

JÁNOM ZAVAROŠOM Na Tvoju lásku a dobrotu nikdy nezabudnú a večne Ťa budú nosiť v srdci Tvoji najmilší: otec Ján Sabadoš, manžel Ondrej, dcéra Anna Srnková s manželom Ondrejom a dietkami Kristínkou, Anetkou, Ondrejkom a Ivankom a dcéra Miluša Jambrichová so synom Martinom

9. 5. 1947 – 21. 9. 2012 z Báčskeho Petrovca Tichú a trvalú spomienku si na Teba zachováva brat Michal s manželkou Máriou a synom Vlastom

Oznamujte

SMUTNÁ ROZLÚČKA

v Hlase ľudu

s

021/47–20–840 a 021/47–20–844 inzercia@hl.rs SÚBEH

JÁNOM ZAVAROŠOM

V súlade s plánom a programom práce Výboru pre vzdelávanie, Výboru pre informovanie a Výboru pre úradné použitie jazyka a písma NRSNM na rok 2012 a na základe rozhodnutia Výboru pre vzdelávanie, Výboru pre informovanie a Výboru pre úradné použitie jazyka a písma, ktoré bolo schválené na schôdzach výborov, Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku udelí vysokoškolské štipendiá študentom, ktorí študujú na vysokých školách v Srbsku. Podmienky pre uchádzačov: 1. znalosť slovenského jazyka (po slovensky zakončená základná alebo stredná škola, alebo navštevovanie predmetu slovenský jazyk s prvkami národnej kultúry – dokumentovať kópiou vysvedčenia); 2. orientácia na zamestnanie a pôsobenie v základných alebo stredných školách v Srbsku so slovenskou vyučovacou rečou, v slovenských médiách a v slovenských inštitúciách (dokumentovať čestným prehlásením); 3. úspešne ukončený aspoň prvý ročník vysokej školy. Uprednostnené budú odbory: matematika, fyzika, chémia a cudzie jazyky, právo, žurnalistika a odbory z oblasti kultúry (kópia indexu so známkami); 4. vyjadrenie o poberaní finančnej pomoci (štipendia, úveru a pod.) od iných organizácií a inštitúcií (dokumentovať čestným prehlásením). Potrebné doklady (fotokópie): 1. výpis z matriky narodených; 2. vysokoškolský dokument, z ktorého vidno, že žiak úspešne zakončil aspoň I. (alebo II., III., IV.) ročník vysokej školy z uvedených odborov so známkami zo všetkých predmetov (kópia indexu so známkami); 3. čestné prehlásenie o tom, či uchádzač neuberá inú formu finančnej pomoci a o tom, že má záujem pracovať v niektorej z inštitúcií s národnostným významom; 4. kontakt (adresa, telefón, elektronická pošta); 5. kópia vysvedčenia, z ktorého vidno, že navštevoval slovenskú školu alebo hodiny slovenčiny; 6. prihláška na súbeh na tlačive.

z Petrovca S Tebou sa lúčia rodiny: Rašetová, Valicová a starká Kevenská

SMUTNÁ SPOMIENKA Uplynie rok, čo nás nečakane opustil

PAVEL OČOVAJ 3. 8. 1946 – 7. 10. 2011 – 7. 10. 2012 zo Starej Pazovy

Podľa potreby s uchádzačmi bude vykonaný pohovor. Rozhodnutia o udelení vysokoškolských štipendií na dobu desať mesiacov, výšku štipendia, ako i počet štipendií schváli komisia NRSNM. Prihlášky s potrebnými dokladmi treba zaslať na adresu: Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny Bulvár Mihajla Pupina 1/4 21 000 Nový Sad Súbeh je otvorený od 1. do 31. 10. 2012. Doklady je potrebné odoslať najneskôr do stredy 31. októbra 2012.

Miloval si život a všetkých nás. Zmĺkol Tvoj hlas. S láskou a úctou si na Teba spomínajú Tvoji najmilší

Dodatočné informácie na tel. číslach: 021/422-989 alebo na 063/532-989.

6. 10. 2012

40 /4511/

HLAS ĽUDU

41


OZNAMY SMUTNÁ SPOMIENKA Dňa 2. októbra 2012 uplynulo 12 rokov, čo nás opustil manžel, ocko a starký

BOĽAVÁ SPOMIENKA Dňa 5. októbra 2012 uplynul rok, čo ma navždy opustil môj syn

SMUTNÁ SPOMIENKA Dňa 8. októbra 2012 uplynie sedem rokov od boľavej rozlúčky s naším synom

IGOR CHRŤAN 28. 9. 1980 – 5. 10. 2011 – 5. 10. 2012 z Kysáča

MICHAL CHRŤAN 21. 10. 1946 – 2. 10. 2000 – 2012 z Kysáča Tichú a trvalú spomienku si na Teba zachovávajú Tvoji najbližší: manželka, dcéry, zaťovia a vnúčatá

BOĽAVÁ SPOMIENKA na brata

Cestou života mal si ešte s nami kráčať, životné radosti spolu s nami znášať. Už celý rok tá rana v srdci bolí a zabudnúť nedovolí. Len ten, kto stratil, koho mal rád, pochopí, čo je bolesť a žiaľ. S láskou si na Teba spomína a nikdy na Teba nezabudne

RASTISLAVOM BÁĎONSKÝM 1984 – 2005 – 2012 z Kulpína Vždy budeš slzou v našich očiach a ranou v našich srdciach.

Tvoja mama

BOĽAVÁ SPOMIENKA

Rodičia

SMUTNÁ SPOMIENKA

na

na milovaného vnuka

IGORA CHRŤANA

IGORA CHRŤANA

RASTISLAVA BÁĎONSKÉHO

28. 9. 1980 – 5. 10. 2011 – 5. 10. 2012 z Kysáča

28. 9. 1980 – 5. 10. 2011 – 5. 10. 2012 z Kysáča

1984 – 2005 – 2012 z Kulpína

Opustil si nás náhle a nečakane bez slov rozlúčky. Osud bol krutý, žiaľ ešte väčší, a naše srdcia nikdy nevylieči. Tichú spomienku si na Teba zachovávajú

Sú chvíle, ktoré ťažko prežívame, sú okamihy, na ktoré tisíckrát spomíname. Trvalú spomienku si v srdci zachovávajú:

Už len kyticu kvetov z lásky na hrob Ti môžeme dať, pokojný večný spánok Ti priať a s bolesťou v srdci si na Teba spomínať.

sestra Vlastislava a švagor Ondrej

Mina, Ondro, Kristína a Miroslav

Starí rodičia Zavarošovci

SPOMIENKA Sú tomu dva roky, čo nás opustil manžel a ujo

SMUTNÁ SPOMIENKA

SMUTNÁ SPOMIENKA na

Dňa 2. októbra 2012 uplynul rok, čo nás navždy opustila naša drahá manželka, mama a stará mama

MÁRIA MARČOKOVÁ 1939 – 2011 – 2012 z Kysáča

MICHAL ČOBRDA 5. 3. 1936 – 6. 10. 2010 – 2012 z Pivnice Bol si človek, ktorý mal veľké srdce plné lásky a dobroty pre všetkých nás. S láskou si na Teba spomínajú: manželka Anna a rodina Danková

42

RASTISLAVA BÁĎONSKÉHO 1984 – 2005 – 2012 z Kulpína

Čas rýchlo plynie, ale spomienka na Teba zostáva večná. S úctou si na Teba spomínajú

Čas plynie, ale Ty navždy zostaneš v našich srdciach.

manžel Ján a syn Ján s rodinou

Brat Branislav s manželkou Sabinou

6. 10. 2012

40 /4511/

HLAS ĽUDU


OZNAMY SPOMIENKA

SPOMIENKA SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 9. októbra 2012 uplynie rok, čo nie je medzi nami

Dňa 8. októbra 2012 uplynú štyri smutné a ťažké roky, čo nás navždy opustil náš dobrý a starostlivý manžel, otec a starý otec

JÁN KOLÁR

TIBOR KIRÁĽ

28. 1. 1947 – 9. 10. 2011 – 2012 z Kysáča

14. 5. 1936 – 2. 10. 2009 – 2012

S úctou si spomienku na Teba zachovávajú

Trvalú spomienku si na Teba zachovávajú

členovia DHS Kysáč

synovia Laci a Zoli Kiráľovci a dcéra Margita Daražová s rodinami

DROBNÉ OZNAMY

PAĽO DOBROŇOVSKÝ

V utorok 2. októbra uplynuli tri roky, čo nás navždy opustil náš otec a starý otec

NA ROZLÚČKU s

KUPUJEM a beriem do prenájmu (árendy) pôdu v celej Báčskopetrovskej obci a v jej širšom okolí. tel.: 063/71673-82. KUPUJEM staré a nové perie alebo mením za paplóny, vankúše a deky. Prichádzam na pozvanie. Martin Nosál, B. Petrovec, 063/8269205 a 021/782-278.

17. 10. 1944 – 8. 10. 2008 – 2012 zo Starej Pazovy

S láskou a úctou si na neho spomienku zachovávajú: manželka Mária, dcéra Vierka s manželom Miroslavom, vnukovia Rastislav a Igor a syn Miroslav

SMUTNÁ SPOMIENKA

DUŠANOM SMIŠEKOM 16. 11. 1967 – 21. 9. 2012 z Lalite

Lúčime sa s milovaným bratom a synovcom s veľkým žiaľom. Ale láska, spomienky a bôľ budú navždy v našich srdciach. Brat Janko a tetuška Katarína Privratská

SPOMIENKA Dňa 8. októbra 2012 uplynie sedem smutných rokov, čo nás tragicky opustil náš milovaný

MIROSLAV BABKA

MIROSLAV PIŠPECKÝ

1965 – 2012

1959 – 2012 z Kovačice

Náhle a nečakane ste odišli z našich radov, ale navždy zostanete v našich spomienkach. Bývalí spoluhráči Basketbalového klubu Slávia Kovačica

6. 10. 2012

40 /4511/

HLAS ĽUDU

RASTISLAV VALENTÍK 1988 – 2005 – 2012 z Kulpína

S láskou a bôľom si na Teba spomínajú Tvoji najmilší

43


R T V PA N O R Á M A Z PROGRAMOV SLOVENSKEJ REDAKCIE TELEVÍZIE VOJVODINA TVV program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. PROGRAM SA VYSIELA NA DRUHOM PROGRAME TVV PIATOK 5. októbra: • O 19.30 z cyklu Stopami dávnej minulosti z produkcie Slovenskej televízie bude odvysielaný dokumentárny film Jaskyňa démonov. • O 20.00 v kolážovej relácii DOBRÝ VEČER, VOJVODINA v TV TÝŽDNI bude rad príspevkov: zo schôdze vojvodinského parlamentu, z literárneho večierku, kde bola prezentácia knižného vydania Emílie Čelovskej, z výstavy Miry Brtkovej, z výstavy fotografií v novosadskom Šafáriku v organizácii MOMS, z programu žiakov novosadských škôl, ktorí sa vyučujú slovenčinu s prvkami národnej kultúry, ako i z podujatí v rámci Detského týždňa. OdVýrobný štáb TVV v Bratislave pri nakrúcaní dokumentárneho filmu o vysielané budú aj aktuality z poľnohospodárstva o zbere architektovi M. M. Harmincovi cukrovej repy, ako i zo športu: z 24. Petrovského maratónu a zo súťaže o Zlatý kotlík v Petrovci. • O 20.45 SPEKTRUM: Vo vysielaní sa bude hovoriť o prípravách na festival Zlatý kľúč v Selenči. V rámci neho bude žrebovanie poradia piesní, podľa ktorého budú predvedené v nedeľu 14. októbra v Dome kultúry v Selenči. NEDEĽA 7. októbra: • O 11.00 DÚHOVKA: Odvysielaný bude dokumentárny film o architektovi, kulpínskom rodákovi Michalovi Milanovi Harmincovi. • O 11.30 VYSIELANIE PRE DEDINU: Náplňou vysielania bude aktuálna situácia na našich poliach, ako aj užitočné informácie pre poľnohospodárov. DENNÍKY pondelok až sobota o 18.00. Repríza relácie DOBRÝ VEČER, VOJVODINA bude v sobotu o 3.00 a o 10.00 h. Repríza nedeľných vysielaní bude v piatok o 16.45 h a v sobotu ráno o 5.30 h. Zmena programu vyhradená.

Z PROGRAMU RÁDIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.00 – 19.00 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 a 18.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium

44

16.25 Udalosti dňa 16.55 a 18.20 Citáty do vrecka 17.00 a 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 a 18.10 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.40 Poézia 18.45 Recept

Z HUDOBNÉHO PROGRAMU RÁDIA NOVÝ SAD PO SLOVENSKY vo výbere hudobnej redaktorky Maríny Kaňovej Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107,1 MHz Pondelok 8. októbra: 17.20 – 18.00 Zo starých zásuviek – ľudové piesne predvedú sólisti a orchester Rádia Nový Sad; Utorok 9. októbra: 17.20 – 18.00 Stretnutie – Pásmo poézie a hudby; Streda 10. októbra: 4.00 – 4.40 Stretnutie, repríza. 4.40 – 5.00 Hudobné okienko – zaznejú evergríny. 17.20 – 18.00 Na ľudovú nôtu s ochotníckymi súbormi – zaznie zmes ľudových piesní; Štvrtok 11. októbra: 17.20 – 18.00 Slovenská ľudová hudba – ľudové piesne predvedú sólisti a orchester Rádia Nový Sad; Piatok 12. októbra: 17.20 – 18.00 Z vašich listov – výber hudby Ondreja Maglovského.

HUDOBNÉ VYSIELANIA NA VLNÁCH RÁDIA NOVÝ SAD pripravuje hudobná redaktorka Slovenka Benková-Martinková SOBOTA 6. októbra: • 17.15 – 18.00 Piesne naše – Dolnozemské lyrické piesne; NEDEĽA 7. októbra: • 00.00 – 1.00 Polnočné dozvuky – Slovenská populárna hudba. • 15.30 – 16.00 Zo sveta hudby – Perličky vážnej hudby. • 16.05 – 17.00 Hudobné hodiny – O skupinách Free Voices a Hrdza zo Slovenska. • 17.15 – 18.00 Portréty – Slovenská ľudová hudba; UTOROK 9. októbra: • 23.00 – 24.00 Ozveny z koncertných siení – Známe skladby vážnej hudby; STREDA 10. októbra: • 00.00 – 1.00 Je čas pre hudbu – Populárna hudba.

Rádio Stará Pazova 24 hodín s vami Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz Internet rádio – www.rsp.co.rs každú sobotu celú noc po slovensky Správy: v sobotu o 16.00 a 18.00 a v nedeľu o 8.00 a 9.00 h Utorok – piatok 18.00 – 21.00: 18.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, 18.15 Volíme melódiu dňa, 18.30 Aktuality z obce a iných osád (v stredu: Poučky zo slovenčiny), 19.00 Denník, informatívne vysielanie, 19.15 Hudba, 19.30 Oznamy, hudba a reklamy, 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia (v stredu: náboženské vysielanie Živé vody, vo štvrtok: tematické vysielanie Z minulosti) Sobota 15.00 – 21.00: 15.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, Reklamy, 16.05 Zvončeky, detské vysielanie, 16.30 Oznamy a drobné oznamy, 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy, 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla, 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova, 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád, 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla. Nedeľa 7.00 – 10.00: 7.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, 7.30 a 9.30 Oznamy, hudba a reklamy, 8.05 Hudba, servis, 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie, 9.05 Hudba a aktuality

6. 10. 2012

40 /4511/

HLAS ĽUDU


R T V PA N O R Á M A Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com Program od 5. októbra do 11. októbra Pondelok – sobota 18.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.30 Zahraničný denník 20.00 Hit dňa, Reklamy

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA program vysiela na kanáli 60 OBJEKTÍV v slovenskej reči sa okrem v pravidelnom termíne každý pracovný deň o 16.00 h, vysiela aj v repríznom termíne o 19.30 h.

KRÍŽOVKA ČÍSLO 40

20.15 Filmy: Piatok 5. októbra – Tatiana Kriváková-Amidžićová Dokonalá vražda hovorí o 24. Petrovskom maratóne Sobota 6. októbra – Krvavý diamant 18.45 Hit dňa, Reklamy, Pondelok 8. októbra – zostrih Molí Liek pre naše deti 19.00 Zvon, prehľad udalostí Utorok 9. októbra – týždňa V pekle noci 20.00 Kolážová relácia Nedeľa Streda 10. októbra – s vami Zastavte Cartera 22.00 Film: Láska ako sen Štvrtok 11. októbra – 24.00 Záver vysielania Sieť Každý pondelok o 20.15: 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Hudobný mix Citáty, Reklamy, Zvon V piatok a v sobotu o 18.15: 23.00 Záver vysielania Z programu TV Kovačica a TV Nedeľa 7. októbra Pančevo 18.00 Hudobné blahoželania

Z PROGRAMU TELEVÍZIE OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 Nedeľa 7. októbra 16.00 – 18.00 Klenotnica Kronika týždňa Kovačický október 2012 Prijímanie prvákov do Zväzu detí Pietna slávnosť pri pomníku padlým bojovníkom

V tajničke je meno a priezvisko spisovateľa, básnika, redaktora a organizátora Slovenského literárneho života v medzivojnovom období (vlastným menom Ján Čietek), narodeného 16. decembra 1898. Zomrel 8. decembra 1982. Známe sú jeho zbierky básní Cválajúce dni (1925), Básnik a žena (1934), Studňa (1945) a iné. autorka: ANNA výročný súhlas trh BIČIAROVÁ

meter

síra vpíšte BSF ž. meno Ivana

vojska Juhosl. nealko pitie

elektrón opytov. zámeno

moment stroj na ručné pradenie domáce meno Anny otec zastarané

Kikinda AS HL DU povstal ĽU

5. a 4. samohláska staré sumer. mesto

osobné zámeno Joul

panovník bánovine iba (skr.)

predložka

Streda 10. októbra o 19.30 – kolážová relácia DOBRÝ DEŇ V relácii Dobrý deň budú odvysielané najzaujímavejšie reprízové relácie. Repríza v nedeľu 14. októbra o 7.30 h.

HLAS ĽUDU

slávnosti

Nórsko

umel. sloh v 18. st.

zmizol, stratil

SLOVENSKÁ REDAKCIA TELEVÍZIE PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39

papieriky

vpíšte použ. pri EN

súhlas áno hrnutím obsypal

ž. meno

vatelín

Utorok 9. októbra 16.00 – 18.00 Klenotnica Výstava obrazov insitných maliarov Kovačický Záber z Detského jarmoku, ktorý bol usporiadaný v nedeľu október 2012 Sympózium v Galérii 30. septembra Piatok 12. októbra 16.00 – Babka 18.00 Klenotnica Klub Kreatornica Slovenský film: Ružové sny Jarmok ručných prác a Tortiáda Čo nového v našom chotári? v Kovačici Výber z programu TV Petrovec Festival Padina spieva 2012

40 /4511/

olejnatá reper obylnina

tajnička

ono

6. 10. 2012

nedostatočná postojačky kvalita

spojka

evanjelium (skr.)

Rijeka druh papagája

tona

Taliansko

bludisko ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 39 – VODOROVNE: nasleduj, ampér, i, to, govor, arbitráž, š, RAI, zi, ako, koa, oklam, t, Ilok, ada, kolaps, N, obil, tis, nec, zisk, aha, plná TAJNIČKA: NATAŠA TANSKÁ Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 37 z čísla 37 Hlasu ľudu z 15. septembra 2012 bolo: SPIEVANKY. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: LÝDIA BOLERÁCOVÁ, Ul. JNA č. 46, 26 210 KOVAČICA. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 10 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

45


ŠPORT SRBSKÁ LIGA – SKUPINA VOJVODINA

Dolina sa potkla... Čelarevčania vyhrali v Sombore a dostali sa na čelo tabuľky s rovnakým počtom bodov ako Dolina a temerinská Sloga, ktorá bola úspešná v Padine. Derby mužstiev z dolnej časti tabuľky sa hralo v B. Jarku, kde domáca Mladost porazila Staropazovčanov, ktorí sa nijako nemôžu dostať z predposledného miesta. Odžačania body zbierajú hlavne doma. Výsledky 7. kola: Tekstilac – Cement 2 : 1, Mladost – Jednota 2 : 0, Radnički (S) – ČSK Pivara 0 : 1, Dinamo – Srem 1 : 1, Senta – Radnički (Š) 4 : 1, Radnički (SM) – Palić 3 : 2, Dolina – Sloga 0 : 2, Dunav – B. Topola 2 : 0. DOLINA – SLOGA 0 : 2 (0 : 0) redpoklady, že Temerínčania môžu nepríjemne prekvapiť Dolinu v Padine a prvýkrát ju poraziť, boli reálne. Obavy fanúšikov sa splnili, lebo domáci podľahli fyzicky silnejšiemu celku hostí. Hostitelia hrali slabšie ako doteraz. Temerínčania boli tvrdým orieškom. Počas celého zápasu hrali tvrdo, čo im rozhodca Đorđe Maksimović z Inđije dovoľoval. V prvom polčase útočníci domácich ani raz váž-

P

Brankár Slogy Jorgić úspešne zastavil všetky útoky Padinčanov (Foto: P. Rohárik) nejšie neohrozili bránu Jorgića. Brankár domácich Jevtić výborne zareagoval pri strelách Samardžića a Z. Zukića. Ani po prestávke hostia neprestávali s tvrdou hrou, čo konečne doplatil Zoran Zukić, ktorý dostal červenú kartu, pričom sa veľmi nešportovo správal voči postrannej rozhodkyni Mirele Miloševićovej z Čalmy. Dolina od 54. min. mala hráča viac... Táto skutočnosť však nerozhod-

la. V období častejších útokov Doliny Šalipurović strelil vedľa brány, rozvlniť sieť sa pokúsil aj Kovačević, ale Jorgić sa nedal prekvapiť. Domáci útočili a pritom akoby zabudli na obranu. Bajić sa rozbehol zo stredu ihriska, uvoľnil Samardžića a tomuto nebolo ťažko prekonať Jevtića. Hostia od 77. min. viedli 0 : 1. Potom Jorgić znemožnil Kovačevića, aby vyrovnal. V nadstavenom čase, v 90. + 3. min. Samardžić druhým gó-

lom priam knokautoval hráčov Doliny. Domáci na tomto zápase neuniesli bremeno favorita, kým sa hostia predstavili ako tvrdý celok, ktorý vie dosiahnuť svoj cieľ. DOLINA: Jevtić, Čerňoš, P. Čížik, Ivanišević, Stajčić, Gigović (Đoković), Tripković, Stojanovski (Kovačević), Memović, Ćirić (Šalipurović), Ninkov. V nedeľu Dolina bude hosťovať na Palići. Ján Bokor

Matný výkon hostí MLADOST – JEDNOTA 2 : 0 (1 : 0) omáca Mladost v Báčskom Jarku dosiahla významné víťazstvo nad hosťmi zo Starej Pazovy. Veľkú nespokojnosť v radoch domácich vyvolalo to, že rozhodca Bošković zo Sombora v 6. min. nepískal jedenástku, keď Šuša v šestnástke zrazil Popina. Iba o dve min. neskoršie Vukanac korunoval asistenciu Maksića – 1 : 0. V 54. min. naladený Bajić priam prinútil Đ. Lukića, aby ho fauloval, Bošković odpískal penaltu a D. Tomić zvýšil náskok. Pazovčania podali matný výkon, keďže vari ani raz nekopli na bránu Mladosti, a môžu byť spokojní, že neinkasovali ešte niekoľko gólov. JEDNOTA: L. Jovišić, Knežević, Đ. Lukić, Šuša, N. Jovišić, Vujčić, Fabók (Ogrizović), Ljutovac (Dragin), Žakula (Šestović), Pejčinović, Stefanović. M. M.

D

RAGBYOVÝ ZÁPAS V STAROPAZOVSKEJ OBCI. Prednedávnom na ihrisku Futbalového klubu Dunav v Starých Bánovciach bol ragbyový zápas medzi belehradskou C. zvezdou a novopazovským Radničkim (výsledok 48 : 24). Na zápase okrem fanúšikov tohto športu boli aj predseda Obce Stará Pazova Đorđe Radinović a riaditeľ Direkcie pre výstavbu Obce Stará Pazova Nedeljko Kovačević. Obaja vyhlásili, že všetky športy, a tak aj ragby, treba maximálne podporiť, čo aj v budúcnosti urobia. Akcentovali tiež, že sa už pracuje na tom, aby sa športovcom v Staropazovskej obci vytvorili čím lepšie podmienky na tréningy a súťaže. Na fotografii vidíme novopazovských ragbistov s Đ. Radinovićom a N. Kovačevićom. a. lš.

46

6. 10. 2012

40 /4511/

HLAS ĽUDU


ŠPORT

ZOrnička Open 2012 V BÁčSKOM PETROVCI

Šachové majstrovstvá zorničkárov

Účastníci a organizátori žiackeho šachového turnaja v Petrovci

Finálový zápas v Petrolande so živými figúrami

ndrej Tomáš z Kovačice je víťazom 6. šachového turnaja Zornička open, ktorý usporiadali v sobotu 29. septembra 2012 v Báčskom Petrovci. Andrej vo finálovom zápase v hre na 64 čierno-bielych políčkach so živými figúrami v areáli akvaparku Petroland zvíťazil nad Rastislavom Širkom z Kulpína. Po druhýkrát sa mladučkí šachisti – čitatelia detského časopisu Zornička stretli v Petrovci, v predsieni Základnej školy Jána čajaka, aby si zmerali sily v tejto taktickej myšlienkovej hre. Pred začiatkom súťaže na privítanie šachistom zaspieval školský chór pod vedením pedagogičky Marieny StankovićovejKrivákovej a recitovali Martin Krajčík a Laura Pantelićová. V mene organizátorov šéfredaktor Zorničky Pavel Matúch, predseda Báčskopetrovskej obce Pavel Marčok a riaditeľ petrovskej základnej školy Ján Brna tiež posmelili mladých šachistov. Potom rozhodcovia Pavel Topoľský a Ondrej Chlpka evidovali 67 účinkujúcich hráčov, ktorí súťažili švajčiarskym systémom vo dvoch vekových kategóriách – žiaci nižších a vyšších ročníkov. Na turnaji sa okrem domácich petrovských ša-

A

6. 10. 2012

40 /4511/

HLAS ĽUDU

chistov zúčastnili aj žiaci z Hložian, Kulpína, Kovačice, Padiny, Starej Pazovy, Jánošíka, Nového Sadu, Vrbasu... Po ukončení turnaja a pred finálovým zápasom organizátori Víťaz Zornička open 2012 Anudelili po- drej Tomáš a druhý na turnaji Rastislav Širka (zľava) četné odmeny najlepším šachistom na turnaji. Nádejní šachisti sa potom pri obede tešili aj z veľkej dobošovej šachovej torty. Mladučkí šachisti si okrem dojmov z Petrovca a z kúpačky v akvaparku domov odniesli aj nové priateľstvá. J. Č-p

TRADÍCIA, ŽE ŠPORTOVÚ ČASŤ KOVAČICKÉHO OKTÓBRA otvárajú strelci, nevystala. V poslednú septembrovú nedeľu (30. 9. 2012) sa na strelnici v padinskej hôrke stretli poľovníci a strelci z Uzdina, Omoljice, Hajdušice, Báčskeho Petrovca, Plandišta, Pančeva, Padiny (na snímke), Samoša, Sakule, Zreňanina, Farkaždinu, Debeljače, Orlovatu, Banátskeho Brestovca, Jabuky, Kovačice a osady Barice. Dokopy dvadsaťpäť celkov, šesť dedín účinkovalo s dvomi mužstvami v streľbe do asfaltových terčov. Súťaž v americkom trape zorganizovali domáci lovci, tamojší Strelecký klub Full a nápomocnou rukou bol i obecný lovecký zväz. Hostitelia v Miestnom spoločenstve Kovačica zorganizovali i kamarátenie účastníkov po súťaži. Hoci výsledky neboli prvoradé, hneď v úvode streleckého turnaja v osade insity výsledok Padinčana Jana Garaja bol úctyhodný – zasiahol všetkých dvadsať terčov. Ján Špringeľ

47


ŠPORT VOJVODINSKÁ LIGA – ZÁPADNÁ SKUPINA

Nová metla... MLADOSŤ – BUDUĆNOST 1 : 1 (1 : 0) ovorí sa, že nová metla dobre zametá?! Petrovská Mladosť od predH minulého pondelka má nového kormidelníka. Je to voľakedajší futbalista novosadskej Vojvodiny Mirko Tintor. Zápas s tvrdým súperom z Mladenova priniesol dobrý výkon Petrovčanov len v prvom polčase. Zdalo sa, že nový tréner oživil hru modrých. Tentoraz naladený Torbica po ľavej strane robil zmätok v obrane Mladenovčanov. A Kaňa na opačnej. Mladý Milovanović na hrote mal dve kolosálne príležitosti vsietiť. V druhom polčase namiesto Milovanovića vošiel ešte nedostatočne pripravený Branislav Zbućnović a hra Mladosti v útoku viazla. Hostia v tejto časti boli pred bránou Fejdiho nebezpečnejší. Keď Mladosť v 15. min. prostredníctvom Kaňu skórovala, málokto mohol

predpokladať, že sa na konci budú tešiť hráči Budućnosti, ktorým ináč aj rozhodca Danilović z Báča v značnej miere pomáhal. Tri minúty pred koncom hostia nečakane z voľného kopu vyrovnali a v samom finiši mohli dosiahnuť ešte jeden gól. Tak sa Mladosti, ktorá nastúpila v nových tmavomodrých dresoch a pod taktovkou nového trénera Tintora, znovu nepodarilo zaznamenať prvú výhru v tejto sezóne. V nedeľu to bude omnoho ťažšie, lebo Petrovčania budú hrať s novosadskými „študentmi“ za chotárom. MLADOSŤ: Fejdi, Saveljev, Ikonić, Rupar, Uzelac, Sladojević, Plavšić, Grujić, Kaňa, Torbica, Milovanović (Zbućnović). Samuel Medveď

Keď sa šance nevyužijú... CRVENKA – SLOGA 1 : 1 (0 : 1) utbalisti z Erdevíka po mimoriadne dobrom výkone prevýšili svojho riF vala v Crvenke, takže domáci boli prinútení húževnato sa brániť. Prevahu a početné ideálne príležitosti hostia nevedeli najlepšie využiť. No i napriek nepresnosti strelcov v prvom polčase predsa v 42. min. nezastaviteľný Simeunović prekonal brankára Pavasovića – 0 : 1. Bola to nepríjemná chvíľa pre domácich fanúšikov, ktorí stŕpali, že hostia získajú body. V pokračovaní stretnutia tréner Slogy Mita Ninković vykonal niekoľko zmien v mužstve, takže hostia pokračovali v dominancii na ihrisku. Ako plynul zápas Crvenčanom zostávala malá nádej, že sa zachránia od prehry. Obrana Slogy iba na chvíľočku poľavila, nuž vďaka jednému z posledných útokov Crvenky a po kikse obrancu Slogy v 90. min. predsa padol vyrovnáva-

júci gól. Lopty sa zmocnil Šveljo, prekonal Savića a svojmu mužstvu zachránil aspoň bod. Rozhodca Miroslav Todorović z Inđije dobre vykonal svoju prácu a namiesto trestania hráčov kartami, iba napomínal aktérov na trávniku, aby hrali obozretne. SLOGA: Savić, Milošević, Zec, Čobanović, Miljković, Raičević, Jovanović, Simikić (Šajić), Simeunović (Bojanić), Považan (Kovačević), Pendo. V nedeľu Sloga uvíta vedúce mužstvo v tabuľke – Hajduk z Bešky. Výsledky 7. kola: Bačka – Polet 4 : 0, C. zvezda – Jugović 1 : 0, Crvenka – Sloga 1 : 1, Hajduk – Srbobran 4 : 0, Stanišić – Prvý máj 0 : 0, Mladost (T) – Index 1 : 0, Mladosť (P) – Budućnost 1 : 1, Omladinac – Borac 3 : 2. Károly Vig

PRVÁ JUHOBANÁTSKA LIGA

DRUHÁ JUHOBANÁTSKA LIGA – SKUPINA VÝCHOD

Piatykrát prehrali

Najprv slabo, potom naplno HAJDUŠICA – VITORUL 3 : 1 (0 : 1)

JUGOSLAVIJA – SLÁVIA 3 : 2 (1 : 1) ebeljačan János Csanky po prehre s Dobricou rezignoval na post trénera Kovačičanov. Novým lodivodom sa stal Zlatko Mršulov z Kovačice. Slávisti mali v Jabuke dvakrát minimálnu prednosť, v posledných troch minútach stratili najprv dva, potom i tretí bod. Piata prehra je (ne)očakávaná. Kovačičania však dostali piatu červenú kartu v jesennej časti majstrovstiev a až 70 minút hrali s hráčom menej. Po siedmom kole je Slávia na predposlednom mieste a získala iba šesť bodov. Futbalisti z osady insity výborne odštartovali zápas v neďalekej Jabuke. Dragan Nikolovski zavlnil sieť už v 4. minúte. Obrat prišiel najprv v 20. min., keď Janko Válovec dostal druhú žltú kartu. Božić svoju veľkú príležitosť v 41. min. nevyužil, slávisti z protiútoku dostali gól. Strelcom bol Miroslav Stamenkovski. Po zmene strán sa Kovačičania úspešne bránili takmer celý polčas. Z protiútoku v 85. min. striedajúci Boris Durgala znovu otočil skóre v prospech hostí. Obrat nastal dve minúty neskoršie. Hráči Slávie namiesto toho, aby taktizovali a vykopli loptu mimo trávnika, na strede ihriska prakticky prihrali Jabučanom a Stamenkovski ďalším gólom vyrovnal výsledok. Marko Ðorđijevski, ktorý bol na ihrisku iba sedem minút, priniesol obrovskú radosť fanúšikom domácich víťazným gólom v posledných sekundách merania síl. Kovačičanom v tomto kole rozhodovala aj predstaviteľka nežnejšieho pohlavia. Maja Ðurkinová z Kruščice

D

48

bola prvou asistentkou rozhodcu na zápase v Jabuke. SLÁVIA: Andrić, Tomáš, Ďuriš, Strakúšek, Mihaljčić, Nenadić, Válovec, Božić (Durgala), Nikolovski, Koleski, Novković. Ďalšie výsledky 7. kola: Radnički – Borac 2 : 0, Sloga (P) – BAK 2 : 1, Vulturul – Partizan 3 : 2, Mladost – Polet 1 : 0, Dobrica – Sloga (BNS) 1 : 1, Budućnost – Vojvodina 1 : 1, Tempo – OFK Vršac United 1 : 2. Prvá Sloga z Plandišta má už deväť bodov prednosti nad posledným Partizanom z Gaja. V lokálnom derby toho roku oslabený Radnički Baranda porazil Borac Sakule. Slávia v nedeľu 7. októbra t. r. bude hrať na vlastnom trávniku s nováčikom, tímom Budućnost z Banátskeho Brestovca. Ján Špringeľ

prvom polčase stretnutia s navrátilcom do ligy sa Hajdušičania predV stavili v príliš slabom svetle, čo sa im v 17. min. aj vypomstilo. Centrovaná lopta pred bránou Melicha prešla povedľa nôh niekoľkých hráčov a od nohy Pomorišca sa odrazila do siete. Ani tento gól vo vlastnej sieti domácich futbalistov nezobudil zo spánku. Hodná spomenutia bola iba šanca Kocevského, ktorý vyrazil pred brankára, ale tento jeho strelu zneškodnil. Nuž a pri konci polčasu Pomorišac mal výhľadnú príležitosť ospravedlniť sa za chybu zo začiatku, ibaže jeho strelu zastavila žrď, takže sa na prestávku odišlo s minimálnym náskokom hostí zo Straže. Po zmene strán na ihrisko akoby vybehlo celkom iné mužstvo Hajdušice, ktoré predviedlo hru, na akú sme si tejto jesene zvykli. Už v 55. min. pokračovania Đukić vyrovnal a iba o tri

MEDZIOBECNÁ LIGA SOMBOR

Desať gólov v Laliti Strelci znova boli naladení, keďže vsietili až 38 gólov. Desať videli diváci v Laliti, kde susedný Rusín deklasoval slabú Panóniu. ŽAK horko-ťažko vyhral v Ribareve, ako aj Odžačania v Kolute. Presvedčiví boli znova aj Šantićania a Svilojevčania. ýsledky 6. kola: A. Šantić – Dinamo 5 : 2, Jedinstvo (R) – ŽAK V 3 : 4, Panónia – Rusín 2 : 8, Lipar – Šikara 3 : 2, Dunav – Rastina 1 : 1, Metalac – Törekvés 0 : 4, Jedinstvo (K) – Odžaci 1 : 2. PANÓNIA – RUSÍN 2 : 8 (2 : 5)

Ani najstarší fanúšikovia Panónie nepamätajú, že lalitský celok voľakedy utrpel takú vysokú a presvedčivú porážku od susedov z Ruského Kerestúra, a to najmä na svojom ihrisku. Už samotný začiatok zápasu neveštil nič dobrého domácim, lebo

min. neskoršie centrovanú loptu v šestnástke hostí zastavil Radulović a presnou strelou ju zaslal do siete – 2 : 1. Po tomto góle si domáci futbalisti vytvorili niekoľko dobrých šancí, ale v útoku predsa len neboli nadostač koncentrovaní. Konečne v 89. min. hostia vo vlastnej šestnástke nedovolene zastavili Radovića. Z pokutového bodu brankár Hajdušice Melich stanovil výsledok zápasu – 3 : 1. HAJDUŠICA: Melich, M. Stojkovski, Radulović, Folťan, Mršić, Đukić (Čičai), Barbulović (Vilić), Pomorišac, G. Stojkovski, (Radović) Demse, Kocevski. Ostatné výsledky 7. kola: Budućnost – Hajduk 8 : 0, Jedinstvo – Ratar 1 : 0, Dunav – Ševac 2 : 3, Karaš (K) – Crvena zvezda 0 : 1, Borac (VS) – Borac (VG) 1 : 1, Vinogradar – Karaš (J) 2 : 0, Partizan – Potporanj 4 : 0. vlh slabý rozhodca Vračar zo Somboru v 7. min. pre nešportový zákrok z hry vylúčil domáceho hráča Valenta. Pravdaže, aj to negatívne vplývalo na výkon domácich na tomto zápase. Bez ohľadu na to víťazstvo hostí z R. Kerestúra je úplne zaslúžené. Góly za domácich dali Tojić z jedenástky a Stanković. PANÓNIA: Obradov, Balaša (Njaradi), Stojčić, Jovović, Ćirić, Bojić, Marjanović, Rančić, Valent, Tojić, Stanković (Petrović). V nedeľu sa Panónia stretne so ŽAK-om v Sombore. J. Hrnčiar

6. 10. 2012

40 /4511/

HLAS ĽUDU


ŠPORT MEDZIOBECNÁ LIGA BÁČSKA PALANKA – PRVÁ TRIEDA

Simultánka Pavlisa PROLETER – BUDÚCNOSŤ (H) 1 : 6 (1 : 4) ešpektujúc doterajšie výsledky súpera Hložančania správnym príR stupom k nedeľnému zápasu poltuctovou nádielkou deklasovali Karađorđevčanov a zostali v čele tabuľky. Predtým ako v 30. min. Hataľa vybojoval loptu, kombinoval s Lukićom a zo sedemnástich metrov prekonal domáceho brankára – 0 : 1, obe mužstvá zmarili po dve šance. No v 37. min. po stratenej lopte Hložančanov na strede ihriska domáci útočník sa dostal do šance a trafil opačný roh brány zmeraveného Tankosića – 1 : 1. Posledných päť min. výborný Pavlis hral

simultánku s domácimi. V 40. min. prekľučkoval dvoch zadákov, vypálil, brankár loptu odrazil a pohotový Fejdi vsietil. O dve min. neskoršie spomenutá dvojica prekabátila kompletnú obranu Proletera, Fejdi asistoval a Pavlis rutinovane zvýšil výsledok – 1 : 3. V poslednej minúte prvého polčasu Pavlis sa poprechádzal pomedzi obrancov, načas uvoľnil Fejdiho, ktorý druhýkrát matoval brankára – 1 : 4. V druhom polčase hostia stiahli plyn a domáci videli, že nemôžu klásť odpor, a preto sme sledovali korekt-

ných 45 minút. Hostia v 55. min. prostredníctvom Lukića z jedenástky po faule nad náhradníkom Jeličićom zvýšili na 1 : 5. V 89. min. Pavlis ideálne uvoľnil rýchleho Fejdiho, ktorý prekľučkoval aj brankára, a hetrikom skončil zápas. Rozhodca Turi z B. Palanky nemal ťažkú robotu a z hostí žltými kartami „častoval“ Ožváta a Majstrorovića. BUDÚCNOSŤ: Tankosić, Horvát, Ožvát (Jeličić), Severíni, Mandić, Majstorović, Fejdi, Dragić, Hataľa (Chovan), Lukić (Molnár), Pavlis. Výsledky 6. kola: Krila Krajine – Slávia 2 : 1, Bački hajduk –Kulpín 1 : 0, Budućnost (P) – Bačka 3 : 2, Vojvodina – Maglić 7 : 1, Soko – Kriváň 5 : 0, Proleter – Budúcnosť (H) 1 : 6. Program 7. kola: Budúcnosť (H) – Krila Krajine, Kriváň – Proleter, Maglić – Soko, Bačka – Vojvodina,

Veľká posila: Ján Pavlis (Budúcnosť Hložany) (Foto: J. P.) Kulpín – Budućnost (P), Slávia – Bački hajduk. Ján Murtin

Gól v 1. minúte

Šance sa nerátajú...

KRILA KRAJINE – SLÁVIA 2 : 1 (1 : 0)

BAČKI HAJDUK – KULPÍN 1 : 0 (0 : 0)

ezvyčajne, už v 1. min. sobotňajšieho zápasu v Báčskej Palanke sa vlnila sieť N Pavlíniho. Žigmund mal loptu v nohách,

eď autor tohto príspevku pred viac ako tridsiatimi K rokmi odchádzal do B. N. Sela,

mohol niekomu prihrať, ale otáľal, domáci mu ju odňali, Knežević odcentroval pred bránu a Maletin trafil sieť – 1 : 0. Hosťom bolo treba dosť času, aby sa zotavili, a Tankosić v 23. min. prvýkrát pohrozil, no lopta skončila tesne vedľa brány Zorića. V 42. min. domáci boli v útoku, Ćutilo na takých tridsať metrov zastavil hráča mužstva Krila Krajine, rozhodca Mudrinić z B. Palanky mienil, že to bol nešportový zákrok a Pivničana vylúčil z hry. Už v 51. min. hostia inkasovali aj druhý gól, keď Lamoš slabo zareagoval, čo využil Božić a loptu zaslal do siete – 2 : 0. V pokračovaní brankár Zorić kryl strely Tankosića a Kotiva, na druhej strane istý bol aj Pavlíni. Konečne v 83. min. Slávia dosiahla čestný gól, keď Kotiv odrazenú loptu ostrou strelou spoza šestnástky

vedel, že sa tam ťažko získavajú body. Nešportové správanie sa hráčov a divákov, tlak na rozhodcov boli špatné príznačnosti tohto prostredia. Teraz je to celkom inak. Na ihrisku žiaden tlak, športové správanie sa hráčov a obecenstva dali nádej, že kulpínski futbalisti môžu pokračovať v úspešnej sérii. Prvú šancu mali domáci v 12. min. O štyri min. neskoršie Abramović vypálil z desiatich metrov, ale brankár B. hajduka bravúrne zakročil. V 26. min. krásna akcia Chalupku a Abramovića, lopta sa ocitla na pravej strane u Doknića, ktorý zo šiestich

Gól nestačil ani na bod: Ivan Kotiv (Slávia Pivnica) umiestnil do pravého dolného rohu brány domácich. SLÁVIA: Pavlíni, Lamoš, Ćutilo, J. Žigmund, Nímet, Vujaković, Vasiljević (Naď), M. Žigmund, Kotiv, Tankosić, Rajčan. Pionieri Slávie dosiahli dve víťazstvá, keď porazili rovesníkov selenčského Kriváňa 2 : 1 na hosťovaní a Borca z Obrovca 3 : 2 na domácom trávniku. SLÁVIA: J. Šuster, Čobrda, Vinković, Vachula, Keravica, Petrović, Žigmund (A. Čobrda), Benka, Pintír, M. Čobrda, Sič. Ján Šuster

PRVÁ LIGA NOVÉHO SADU

Bitka ako predohra! MLADOST – TATRA 2 : 0 (1 : 0) ysáčanov na ihrisku v novosadskom sídlisku Novo naselje K neprivítali pekne. Štvrť hodiny pred začiatkom zápasu, keď sa hráči začali zohrievať, brankár domácich Danijel Ivanišević fyzicky zaútočil na hosťa Ljubu Konstantinova, viackrát ho udrel hlavou a potom aj päsťou!? Okolo nich sa strhla skrumáž, boli tam aj rozhodcovia a delegát. Zápas meškal viac ako štvrť hodiny a rozhodca už 6. 10. 2012

40 /4511/

pred začiatkom oboch hráčov potrestal žltými kartami, aj keď sa Konstantinov iba bránil. Taká predohra vplývala na priebeh celého zápasu. Hralo sa obojstranne nervózne, domáci sa prejavili hrubými zákrokmi, čo im rozhodca toleroval. Po rohovom kope v 9. min. lopta nepravidelne odskočila, oklamala Savića a Bukva z dvoch metrov hlavičkoval do siete – 1 : 0. Hostia potom získali preva-

HLAS ĽUDU

hu, niekoľko ráz dobre strieľali a Konstantinov dvakrát nastrelil žrď. V 51. min. po rýchlom útoku a slabom zákroku obrancov Tatry prenikol Vukićević a vsietil efektný gól – 2 : 0. Hostia sa nevzdávali a vo finiši mali niekoľko šancí. V 81. min. brankár Ivanišević odrazil päsťou strelu Vukovića z voľného kopu v 88. min. Cvetić zblízka trafil brvno. V posledných chvíľach sme videli veľkú skrumáž pred bránou Mladosti, lopta sa kotúľala takmer po bránkovej čiare, no nemal ju kto upraviť do siete. Zápas sledovalo 100 divákov, viedol ho Novosadčan Lazarov a žlté karty dostali Ivanišević, Stoja-

metrov trafil brankára domácich. V 51. min. hráč B. hajduka vhodil loptu z autu pred bránu Kulpínčanov, kde sa vytvorila veľká skrumáž a kožená sa ocitla za chrbtom Vezmara. Otázne je vôbec, kto loptu hlavou zaslal do brány. Už o dve min. neskoršie Doknić mal novú šancu, ale brankár zostal nezdolateľný. Kulpínčania sú kvalitnejší celok od domácich, len je otázne, koľko im treba šancí vytvoriť, aby niektorú útočníci aj premenili. KULPÍN: Vezmar, Kozarov, A. Haška, Žakula (Peťkovský), Ivezić, S. Haška (Šimo), Stajić (Osmajić), Abramović, Doknić, Kajtez, Chalupka. Gavra Govorčin

nović (Mladost) a Konstantinov (Tatra). TATRA: Mucha, Srnka, Paunić, Đaković, Savić (Kulík), Badnjar, Konstantinov, Vuković, Cvetić, Daneček, Kohút (Funtík). Kadeti Tatry hrali v Novom Sade s celkom C. zvezda nerozhodne 4 : 4. Výsledky 7. kola: Železničar – Susek 1 : 1, Sirig – Sremac 3 : 0, Futog – Proleter 2 : 0, Vinogradar – Čenej 8 : 2, Báčka – Borac 5 : 1, Dinamo – Slavija 1 : 0, Fr. partizan – Fruškogorac 2 : 1, Mladost – Tatra 2 : 0. V 8. kole Tatra bude hosťovať v Suseku. Pavel Pálik

49


ŠPORt ŽIACI A REKREANtI KROKOM A BEHOM ZA ZDRAVÍM

Petrovský maratón – 24. ročník nedeľu 30. septembra 2012 napoludnie organizátori 24. Petrovského maratónu si mohli navzájom zablahoželať, lebo sa aj tohtoročný beh ukončil úspešne, bez väčších nedopatrení a zranení. K tomu aj počasie bežcom žičilo. Víťazi petrovského maratónu – muži na dráhe 8 km Účastníkov bolo tak ako aj zvyčajne ré už dlhý rad rokov podporujú Petrovský ma– nad tisíc bežcov, ratón. Víťazky petrovského maratónu – ženy na dráhe 8 km predovšetkým žiaOrganizátori s potešením kvitovali, že sa na Začiatok pre deti do 13 rokov bol od 9. ho- maratóne zúčastnili aj bežci z odľahlejších prokov, ale aj ostatných záujemcov, ktorí i tohto roku prišli do Petrovca. A zdolali zvolenú drá- diny na ihriskách vedľa Základnej školy Jána stredí. hu v dĺžke 4 alebo 8 kilometrov ulicami Petrovca, Čajaka a ostatní bežci maratónu štartovali o J. Č-p sčasti i nábrežím kanála od Kulpína do Petrovca. 10. hodine na petrovskom Námestí slobody pred pomníkom. VÍŤAZI 24. PETROVSKÉHO Predtým ako vedúca MARATÓNU 2012 organizácie maratóŠkôlka – 200 m – dievčence: 1. Maja nu tatiana KrivákováSpeváková, 2. Irena Orosová, 3. Mia VrbovsAmidžićová dala štarká; chlapci: 1. Ivor Vrška, 2. Matej Belička, tový povel, bežcom 3. Martin Cerovský. sa prihovoril i predZákladná škola 1. a 2. trieda – 400 m seda Obce Báčsky Pe– dievčence: 1. Ivona Zeremská, 2. Janatrovec Pavel Marčok. Martina Nôtová, 3. Simona-Ester AnđeliAby sa i tento ročník ćová; chlapci: 1. Ján Labát, 2. Dávid Opavmaratónu vydaril, poský, 3. Milan Lačok. dujatie finančne podZákladná škola 3. a 4. trieda – 1 km – porilo Zhromaždenie dievčence: 1. Renata Beličková, 2. Dajana obce Báčsky Petrovec. Melegová, 3. Jelena Miklucová; chlapci: 1. K dobrému zdaru a Alexander Gajinov, 2. Martin Šproch, 3. Onnajlepšiemu poriaddrej Spevák. ku svoje ruky a schopZákladná škola 5. a 6. trieda – 2 km – Zastávka pri kontrolnom punkte Mapka dráh Petrovského nosti priložili aj pradievčence: 1. Kristína Potfajová, 2. Maša Bamaratónu 2012 č. 5: i žiaci i veteráni covníci Gymnázia bunová, 3. Gabriela Brtková; chlapci: 1. RasJána Kollátislav Záskalický, 2. Viktor Zahorec, 3. Dara, všetkých niel Blatnický. základných Základná škola 7. a 8. trieda – 4 km – škôl v obci, dievčence: 1. Jaroslava Peťkovská, 2. Iveta predškolLehotská, 3. Sandra Marinkovová; chlapci: skej ustano1. Darko Šuster, 2. Nenad Perez, 3. Ljubovizne, ale aj mir Vukšić. policajti, poŽeny – 8 km: 1. Alexandra Papová, 2. Božiarnici, žana Kontićová, 3. Vlasta Parkániová. zdravotníci, Muži – 8 km: 1. Uglješa Nikolić, 2. Benkomunálnijamín Kunčák, 3. Saša Peťkovský. ci, dobroŽeny veteránky – 4 km: 1. Dušica Brkivoľníci Čerćová, 2. Katarína Rašetová. veného kríMuži veteráni – 4 km: 1. Ján Štefanides, ža, Kancelá2. Nebojša Gaćeša, 3. Juraj Bartoš. rie pre mláŠpeciálnu cenu dostal najmladší účastdež, bikeri a ník: dvaapolmesačný Marko Valica. iné podniky Spracoval: J. Č-p a médiá, ktoŠtart behu žiakov 3. a 4. ročníka základných škôl

V

50

6. 10. 2012

40 /4511/

HLAS ĽUDU


Profile for NVU Hlas ľudu

Hlas 40 2012  

Hlas 40 2012  

Advertisement