Page 1

ROČNÍK 69 ČÍSLO 33 /4504/

Stav a očakávania vojvodinského hospodárstva

18. 8. 2012

Začali sa oslavy Dňa Padiny

Ján Triaška Báčsky Petrovec

CENA 50 DIN

www.hlasludu.com | www.hl.rs


Od začiatku roka do konca júla sa počet nezamestnaných vo Vojvodine zmenšil o 9 384 osôb, – vyzdvihli nedávno predstavitelia Pokrajinského sekretariátu pre hospodárstvo, zamestnávanie a rodovú rovnosť. O. Filip

V rámci príprav na vypracovanie Programu podnecovania ekonomiky a podnikateľstva vo Vojvodine pokrajinský tajomník pre hospodárstvo, zamestnávanie a rodovú rovnosť Miroslav Vasin prijal v pondelok v Novom Sade delegáciu Združenia samostatných remeselníkov. O. Filip

Panelová debata na tému Akú hodnotu majú mladí pre Srbsko prebiehala pri príležitosti Medzinárodného dňa mládeže v Belehrade. O. Filip

Už šiesty Deň zeleniny usporiadalo Združenie poľnohospodárov v Hložanoch. Ódu na zeleninu na nádvorí kaviarne Pod lipami v centre dediny si vychutnalo zhruba 700 ľudí. J. Bartoš

V dňoch uplynulého víkendu sa v Padine začali oslavy Dňa Padiny. Okrem hudobno-tanečných výstupov, Tortiády, tradičnej Gulašiády a iných podujatí v nedeľu 12. augusta v Galérii Domu kultúry Michala Babinku bola otvorená aj kolektívna výstava obrazov padinských maliarov. A. Chalupová


FÓKUS ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU

VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedný redaktor: Michal Ďuga Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Oto Filip, Anna Francistyová, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anna Chalupová, Anna Lazarevićová, Anna Lešťanová, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka-korektorka: Mária Domoniová Inzercia: Mária Obšustová inzercia@hl.rs Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok v Novom Sade 234 www.hlasludu.com | www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844

SEDEM DNÍ

Mozaika ku koncu leta K to cestoval, už sa vrátil. Kto sa okúpal v mori, triedi si spomienky, spočituje výdavky a mínusy. Kto má žiakov, premýšľa, ako im zabezpečiť učebnice a všetko ostatné, čo nový školský rok sebou prináša. Kto si ešte zachoval vieru, dúfa, že sa novej vláde podarí prinavrátiť stabilný kurz rozkolísanej štátnej lode. Ešte sa ani riadne nepustili do roboty, dvaja staronoví ministri sa pustili do vzájomnej rozpravy. S takou chuťou, že sa začala podobať na ozajstnú hádku, ktorá nepristane najbližším spolupracovníkom, a najmenej ministrom. Minister stavebníctva vyčítal ministrovi urbanizmu, ako málo doteraz urobil na výstavbe Koridoru 10 a Koridoru 11, tento sa bránil a – mohli by tak pokračovať do neviemkedy. Premiérovi sa to ani trochu nepáčilo. Hádka vo vládnom tíme neveští nič dobrého, naopak. Tak im pohrozil, že ak sa nebudú správať ako sa patrí, mohli by byť zmenení. Háčik je v tom, že výpoveď sa ministrom nezvykne dávať. Mohlo by dôjsť k ich zmene, avšak následky by v koaličnej vláde, ako je táto, mohli byť naozaj ďalekosiahle. Prvý kontingent automobilov z Fiatovej prevádzky v Kragujevci sa vybral dobývať zahraničný trh. Najprv do Talianska. Do konca roka by do čiernohorského prístavu Bar, kde ich potom naložia na loď, autá mali prevážať dva vlaky týždenne, v každom po 206 vozidiel značky Fiat 500 L. Na neskoršie, keď sa v Kragujevci dosiahne výroba 200 000 áut ročne, je plánovaných dvanásť vlakov týždenne a podľa potreby aj viac. Cena nového automobilu u nás bude 13 490 eur. Zaujímavé však je, že pri tejto príležitosti, ktorá by sa dala pripočítať k zriedkavým hospodárskym úspechom, neodzneli takmer žiadne politické prejavy. Vedúci továrne z talianskej strany povedali slovko-dve o novom aute a výrobných plánoch do budúcna. Takmer všetky médiá citovali rušňovodiča prvého vlaku prevážajúceho autá určené na vývoz, ktorý vyjadril nefalšovanú radosť z toho, že sa mu naskytla príležitosť aj vlastnou štipkou prispieť k ekonomickému rastu domáceho priemyslu. A to bolo asi všetko z našej strany. Vzápätí vyšlo najavo, že štát Srbsko, ktorý je tretinovým

Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/782 208

6. Deň zeleniny

Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565

druženie poľnohospodárov Hložany v sobotu 11. augusta usporiadalo 6. Deň zeleniny. Ponuka bola skromnejšia než vlani, aj návštevníkov bolo pomenej, zato ale organizátori program spestrili novými formami pobavenia. Okrem súťaží o najväčšiu hložiansku baburu a najkrajšie upravený stánok, tiež vo varení bôbu a preťahovaní lanom pribudli preteky bábätok v chodítkach a bola tu aj možnosť výhry nového-novučkého traktora! Nechýbala, pravdaže, ani živá hudba, chladené nápoje a ďalšia novinka – Spolok žien Slovenka v etno izbe na poschodí Domu kultúry usporiadal zaujímavú výstavu Ako sa kedysi nakladala zelenina na zimu. Okrem zeleninových„zátiší“ na stoloch trhoviska mnohé pohľady priklincoval aj vozík, ktorý, vraj, prišiel sem zo Silbaša. Nikto z opýtaných (a bolo ich hodne) nevedel identifikovať jeho majiteľa; azda sa prihlási sám, až uvidí fotografiu na titulnej strane. J. B-š

Z

Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí: Dnevnik – tlačiareň Nový Sad Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88, Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090 Redakcia nevracia neobjednané príspevky, nezaručuje ich publikovanie a vyhradzuje si právo na ich krátenie.

18. 8. 2012

33 /4504/

spolumajiteľom kragujevskej automobilky, dodnes nerealizoval určité finančné záväzky, ktoré dávno mal realizovať. Každý, kto pozerá americké filmy – a pozeráme ich všetci – mohol si všimnúť a zistiť, že povolenie na odpočúvanie podozrivého si vyšetrovatelia najprv musia vypýtať od sudcu. A musia to riadne vysvetliť a podložiť faktami. Z oznámenia po nedávnom stretnutí povereníka pre ochranu informácií verejného významu a republikového ochrancu občanov s najvyššími funkcionármi BIA občania dospeli k záveru, že u nás veci fungujú trochu inak. Na spomínanej schôdzi BIA totiž sľúbila, že už nebude občanov odpočúvať bez súdneho povolenia.(!) Mohol by to byť ďalší krok k ustanoveniu vlády práva, no ťažko uveriť, že jeden rozhovor by na to mohol stačiť. Zvyk má železnú košeľu a zaužívaná prax hlboké korene. Dlhý príbeh vojvodinskej autonómie aktualizovaný nedávnym rozhodnutím Ústavného súdu Srbska o zrušení niektorých príslušností pokrajiny začína nadobúdať nové rozmery. V tejto súvislosti líder Ligy sociálnych demokratov Vojvodiny Nenad Čanak už zahlásil horúcu jeseň a nepoprel ani možnosť internacionalizácie vojvodinskej otázky. Mnohí mienia, že to nebolo povedané len tak, pretože nespokojnosť pociťujú nielen politici, ale aj občania. O tom svedčí aj oznámené utváranie autonomistického frontu či bloku, ktorý však zatiaľ nie je celkom definovaný, nemá svoj program, dokonca ani zoznam stúpencov. Premiér Ivica Dačić vyjadril mienku, že riešenie pre vojvodinskú autonómiu treba hľadať prostredníctvom dialógu. Zo Zväzu vojvodinských Maďarov odkazujú to isté. Na konštruktívny rozhovor, výsledkom ktorého by mal byť dohovor o riešení sporných otázok, netreba veľa. Na začiatok by stačilo vedomie, že moderný regionalizmus nie je idea, ktorá rozbíja štáty, ale účinný prostriedok na rozvoj demokracie. Dávka politickej vôle by takisto nezaškodila. Ostatné predpoklady by sa potom hravo zvládli. Anna Lazarevićová

HLAS ĽUDU

3


FÓKUS HOSPODÁRSKY BAROMETER VOJVODINSKEJ EKONOMIKY

Kvalitatívny a osvedčený inštrument K

eď všade vládne príliš veľa neporiadku a dosť často sa nás zmocňujú kritické pocity neistoty, akosi nástojčivo sa nám žiada počuť i povzbudivé hlasy vyvracajúce niektoré pochybnosti o stave nášho hospodárstva. O viaceré z nich sa postarali pracovníci Agentúry pre rovnomerný regionálny rozvoj pokrajiny prostredníctvom Biznis barometra ekonomiky APV, prvého výskumu u nás zaoberajúceho sa skúmaním podnikateľskej klímy v hospodárskom úseku. Tento kvalitatívny a vhodný inštrument vznikol v roku 2010 spoločným úsilím vtedajšieho Strediska pre strategické ekonomické výskumy (Vojvodina CESS) vlády Vojvodiny, Viedenského inštitútu pre medzinárodné hospodárske štúdiá a Hospodárskej komory Vojvodiny. Od tohto roku sa očakávaniami tunajších podnikateľov zaoberá pokrajinská Agentúra pre rovnomerný regionálny rozvoj, ktorá

Úradujúca riaditeľka Agentúry pre rovnomerný regionálny rozvoj APV Valentina Ivanićová počas prezentácie údajov z biznis barometra

sa k týmto dopracúva prostredníctvom ich odpovedí na štyri skupiny otázok: celkové podnikanie, podnikanie so zahraničnými partnermi, zamestnanosť, predajné ceny výrobkov a služieb. Podľa biznis barometra pre marec,

prezentovaného začiatkom augusta v budove vlády APV, kladným momentom je, že podnikatelia očakávajú rast spolupráce so zahraničnými partnermi. Výsledkom toho by malo byť zvýšenie celkového objemu hospodáre-

nia. Je to jediná zo sledovaných kategórií, v ktorej hospodárski činitelia vo všetkých úsekoch: od spracovateľského, cez obchod po poľnohospodárstvo, naznačili možnosť pozitívnych pohybov v polročnom období. Dva úseky s najvýraznejšími pozitívnymi očakávaniami sú spracovateľský priemysel, ako aj informovanie a komunikácie. Pre iné úseky sú príznačné menšie očakávania, predovšetkým keď ide o zamestnanosť a predajné ceny tovarov a služieb. Keďže sa výskumy realizujú kvartálne, veľmi zaujímavé iste budú výsledky ďalších, konkrétne odpovede podnikateľov, ovplyvnené voľbami, suchom, globálnou a lokálnou krízou... Aj tieto prídu vhod, nielen preto, aby sme vedeli a videli, kde presne sme, ale aj kvôli zisteniam a plánom týkajúcim sa budúcnosti, najmä blízkej. Lebo je to podstatné: akým smerom sa hladina ekonomického tlakomeru bude uberať – v náš prospech alebo neprospech? Ako aj to, čo robiť v tej či onej situácii. O. Filip

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA: IVANA CVETKOVIĆOVÁ, ORGANIZAČNÝ VÝBOR PODUJATIA LICITÁRSKE SRDCE

Nový festivalový obsah

VOJVODINSKÉ HOSPODÁRSTVO POTREBUJE DÝCHAŤ PLNÝMI PĽÚCAMI. Predpokladom toho, tiež vzniku lepšieho podnikateľského ovzdušia sú doplnky a zmeny existujúcich, ako aj vypracovanie nových hospodárskych a iných predpisov. Na sklonku septembra verejnosti bude prezentovaný pokrajinský Program podnecovania ekonomiky a podnikateľstva, pozostávajúci z dvoch častí. V tej prvej budú návrhy vojvodinských podnikateľov adresované republikovej vláde, v druhej opatrenia založené na príslušnostiach, ktoré APV má v hospodárstve. V rámci príprav na vypracovanie uvedeného programu sa predstavitelia Pokrajinského sekretariátu pre hospodárstvo, zamestnávanie a rodovú rovnosť stretli 13. augusta vo Výkonnej rade APV (aj) s delegáciou Združenia remeselníkov Nového Sadu. Aby spoločne zvážili možnosti reforiem, finančnej podpory výrobnému úseku a remeslám, odstránenia zbytočných predpisov a administratívy, ako aj nelegálnej konkurencie. Pokrajinský tajomník pre hospodárstvo Miroslav Vasin podotkol na stretnutí, že Vojvodina uvažuje o vlastných subvenciách, ktoré by boli určené exportnému hospodárstvu a výrobným odvetviam, o ktoré má záujem. Na snímke je záber zo stretnutia v zasadačke číslo 23. O. Filip

4

– Uviedli ste, že jedným zo segmentov programov počas nadchádzajúceho 4. Medzinárodného festivalu detského folklóru Licitárske srdce bude i výstava obrazov insitných umelcov... – Spoluprácu s Kovačicou sme nadviazali v tomto roku. Približne pred mesiacom datujú prvé kontakty s tamojšou Galériou insitného umenia. Porozprávali sme im, že organizujeme festival detského folklóru a že by sme boli radi, keby aspoň časť insitných malieb prezentovali v Užici. Vyhoveli našej prosbe, takže prídu s krásnou expozíciou, ktorú predtým uvideli milovníci umenia v mnohých krajinách. Obrazy vystavia v našom Národnom múzeu počas všetkých dní festivalu. Jeden deň navštívia i Zlatibor, s časťou expozície, aby diela insitných maliarov uvideli aj tamojší obyvatelia a hostia. Ešte neviem presne, koľko obrazov príde, keďže sa s múzeom práve dohovárame o rozlohe výstavného priestoru, no v každom prípade počítame, že nepôjde o skromný počet diel. Výstavu obrazov naivných maliarov možnože otvoríme aj deň alebo dva pred začiatkom festivalu, aby sa obyvatelia Užica a návštevníci mohli čím dlhšie kochať v ich kráse. Zaznamenal: O. Filip

18. 8. 2012

33 /4504/

HLAS ĽUDU


FÓKUS HORÚCE DOJMY Z 51. SNS V BÁČSKOM PETROVCI

Krásni mladí ľudia – páčivý program en čo utíchol hlaholivý zvuk fujary, kto- že minulosť so súčasnosťou sa murý jemným švíkom pospájal heterogén- sia naučiť žiť spolu, a že to Slávnosti ne zložky vstupného programu 51. Slo- a vstupný program dobrým smevenských národných slávností, dvere Slo- rom aj ukázali. venského vojvodinského divadla zaraz boli Oľga Fejdiová, expredsedníčka tesné. Všetci chceli odrazu von z horúcej a Spolku Slovákov z Juhoslávie v Bradusnej siene. Hľa, čo nám, narýchlo, na tislave, teraz žije v Liptovskom Miotázku, ako sa im pozdával vstupný pro- kuláši: gram, odpovedali svedkovia tejto udalosti – Od obnovenia SNS roku 1992 večer 3. augusta. bola som na všetkých ročníkoch, Ján Varšo, veľvyslanec Slovenskej repu- nevynechala som ich ani keď som bliky v Belehrade: mala zdra– Myslím si, že organizátori sa snaživotné ťažli maximálne vystihnúť kultúru, jazyk, kosti a vždy tradície Slovákov zo všetkých troch som šťastná, častí Vojvodiny – z Báčky, z Banátu a zo keď som tu. Sriemu. Samozrejme, vždy, keď vystuVstupný pro- Diplomaticky: Ján Varšo (sprava) a Igor Furdík pujú mladí, sympatickí ľudia, s peknýgram mal za – Aktéri splnili moje predstavy. Miemi pesničkami, program je milý. Myslím nim, že sa nám veľmi dobre podarilo si, že to, čo odznelo v programe, malo sceliť jednotlivé zložky programu. My svoju filozofiu, svoju myšlienku a doako tvorivý tím, teda spolu s Milinkou kumentuje skutočnosť, že slovenská Sklabinskou, Katkou Mosnákovou a myšlienka a aktivity vo Vojvodine stáMartinom Prebudilom sme asi mesiac le žijú. Domnievam sa, že v úzkej súpracovali na scenári, na scénografii a činnosti a spolupráci so Slovenskou kostýmografii, premýšľali, vymýšľali, republikou, ako aj s príslušnými or- Oľga Fejdiová potom nasledovala práca s hercami, hudobníkmi, spevákmi atď. Myslím si, že aj Janko Makan to dobre skĺbil v televízii, mal som totiž pred sebou monitor, sledoval som program aj naživo aj v priamom prenose a nazdávam sa, Režisér Miroslav Benka že všetko bolo v poriadku. Samocieľ informovať, čo sa zrejme, že do programu sa nedalo vtesnať v slovenskej komu- všetko. Mojím cieľom bolo čím viac toho, čo nite deje a ten cieľ máme dobré pekné kvalitné, pozdvihnúť na správnym spôsobom najvyšší piedestál a ponúknuť nášmu obecenstvu a nášmu národu. Ľudia prichádzasplnil. Margaréta Ben- jú, blahoželajú mi, takže to zrejme bolo dobková, naša vynikajú- ré... Juraj Bartoš ca huslistka a majiteľka dvoch diplomov mastera (koncertného a orchestrálneho), pôsobí vo švajčiarskom Winterthure; hráva ako Margaréta Benková (zľava) s matkou Kvetoslavou a sestrou riadna zamestnankySlovenkou ňa v symfonickom orgánmi Republiky Srbska, sa bude táto slo- chestri: poslávnosťovej pracovnej horúčke sa venskosť v srbskom a vojvodinskom pro– Mne sa to páčilo. Prečo...? Jój, prekvapili nám v príspevku zo stretnutia slovenských stredí naďalej rozvíjať a upevňovať. ste ma... Preto, lebo vystúpili mladí zlatí ľu- dolnozemských učiteľov Štandardné témy a Igor Furdík, predseda Úradu pre Slová- dia, preto, že to všetko pekne urobili, že za- problémy (Hlas ľudu, č. 32, s. 10) prikradla nekov žijúcich v zahraničí SR, bývalý veľvy- zneli pesničky zo všetkých slovenských de- milá chyba: v zozname nositeľov tradičných slanec SR v Srbsku: dín vo Vojvodine. Program, videli ste, udržal učiteľských uznaní vystalo meno Anny Va– Musím povedať, že to stále ide hore. pozornosť divákov. Točilo sa to okolo knihy lentovej z Bieleho Blata. Za neúmyselnú chyZlepšuje sa to v každom zmysle: aj z hľadiska Slováci v Srbsku z aspektu kultúry, jednotli- bu sa pani učiteľke ospravedlňujeme a čitaprofesionálnej choreografie, dramaturgie, vé čísla programu sa pekne poprepájali a teľov prosíme, aby si chybu v tomto zmysle výkonov, tiež zladením moderných a kla- mne sa naskutku veľmi páčili. opravili. sických prvkov. Myslím si, že to tak i má byť, Miroslav Benka, režisér: A. F.

L

Ospravedlnenie a doplnenie

V

18. 8. 2012

33 /4504/

HLAS ĽUDU

5


FÓKUS

ožnože je tá prvá a pravá odpoveď na otázku, prečo stúpa turistická popularita Zlatiboru, celkom jednoduchá: lebo núka pobyt či dovolenku podľa každého vkusu. Evidentné je, že rok čo rok priťahuje široké spektrum návštevníkov, ponúkajúc im rôzne varianty, možnosti a dĺžku trávenia voľného času. – Ktorý vlastne druh turizmu je najperspektívnejší pre Zlatibor? – Zlatibor je predovšetkým zdravotnou, športovo-rekreačnou, kongresovou a mládežníckou turistickou destináciou. Tieto druhy turizmu sú najdominantnejšie na ňom, no nemôžem nepovedať to, čo je pre nás vlastne charakteristické: že je náš produkt veľmi pestrý, mnohoraký. Okrem uvedených, vyvinutý je u nás i vidiecky a tranzitný turizmus, ako aj niektoré jeho formy, späté so špeciálnymi záujmami: napríklad gastroturizmus. Chcem povedať, že sme odnedávna aj zimnou lyžiarskou destináciou, ďakujúc lyžiarskemu stredisku na Torniku. Perspektívou Zlatiboru je, aby dokázal udržať existujúci počet hostí a stal sa regionálnou turistickou destináciou, ktorá bude vedieť a môcť prilákať hos-

CELKOVÝ PRIEBEH UPLYNULÝCH DIANÍ, ako aj politické udalosti pred voľbami, počas nich a po ich ukončení, názorne poukazujú na nutnosť širokej odbornej a verejnej rozpravy o celom rade aspektov volebnej demokracie v Srbsku. Zároveň otvárajú veľmi dôležité otázky späté s organizovaním sa spoločnosti a štátu. Vedomí si okolnosti, že mnohé z tých otázok nemožno riešiť bez predbežných zmien Ústavy Srbska, osobitne poukazujeme, že si témy, akými sú počet volebných jednotiek, volebná sústava, veľkosť parlamentu, lehoty zvolenia vlády, voľba prezidenta a iné, žiadajú celkovú a kvalifikovanú rozpravu, ktorej výsledky treba vbudovať do základov budúceho volebného zákonodarstva. Ono by v žiadnom prípade nesmelo byť predmetom arbitrážnych prispôsobovaní sa potrebám politických strán a záujmových skupín, ktoré ich podporujú... Je to ten základný záver vyplývajúci zo sledovania nedávneho volebného procesu a správania sa jeho aktérov. Mal ho na starosti Fond Biljany Kovačevićovej Vučovej, v mene ktorého o volebných praktikách, skúsenostiach a odporúčaniach hovoril nedávno v Belehrade Dušan Bogdanović (na snímke). O. F.

6

INÝ NÁHĽAD

Pre každého čosi M

tí nielen z bývalých juhoniach: futbalisti, hádzanári, baslovanských republík, ale aj sketbalisti, čiže zástupcovia kozo širšieho regionálneho lektívnych športov. Boli tak u pásma, Európy a sveta, – nás reprezentačné celky z Mavraví na úvod Darko Đurocedónska a Čiernej Hory, mužvić, riaditeľ Turistickej orgastvá z Bieloruska a Ruska, deti nizácie Zlatiboru. z Ukrajiny a Izraelu... – Koľko hostí vlastne – Ako ste na tom s ubytomáte: v súčasnosti a cez vacími kapacitami? rok? – Máme približne dvadsaťti– Toho času je ich okolo síc miest alebo postelí, z ktorých pätnásťtisíc. Za rok nás naje okolo štyri tisíc v hoteloch, vštívi asi štvrť milióna turisapartmánoch, chatách, kým je tov, ktorí realizujú okolo mitakmer 16 000 v súkromných lión prenocovaní. Priemer- Riaditeľ Darko Đurović domácnostiach. Ten počet je ne, každý desiaty hosť je z cudziny a zaujíma- adekvátny, možno i vynikajúci, lebo umožňuvé je, že je zahraničných návštevníkov každý rok je, aby sme počas letnej sezóny kapacity vyviac a viac, taktiež aj krajín, z ktorých títo pri- užívali takmer stopercentne. Máme dve hlavchádzajú. Máme teda okolo 25 000 registro- né sezóny: letnú, dlhšiu než zimnú, trvajúcu od vaných zahraničných hostí za rok, hlavne z Re- polovice júna do konca augusta. Zimná sezópubliky Srbskej a Bosny a Hercegoviny, Čiernej na sa v podstate začína novoročnými sviatkaHory, Macedónska, Slovinska. Prichádzajú nám mi a trvá do konca februára. Samozrejme, snaaj návštevníci z Ruska, Veľkej Británie, Talians- žíme sa, aby aj v tých mesiacoch medzi nimi ka, Francúzska, Holandska, Belgicka, Grécka, bolo čoraz viac návštevníkov a hostí, – vyzdviCypru, Izraela... huje riaditeľ Đurović. – Kto sú tí ľudia? Napríklad rôznymi podujatiami kultúrneho – Ide najmä o návštevníkov, ktorí sú na a zábavného rázu, ktoré sú – vedno s prírodviacdňových zájazdoch v krajinách Balkánu, ale- nými krásami – jednou z prvých príčin, prečo bo osoby, ktoré sa na ceste k moru pristavia aj ani kríza nemôže odradiť ľudí od návštev Zlau nás. Treťou, dosť frekventovanou kategóriou tiboru. sú hostia, ktorí sú na športových sústredeOto Filip

Ďuro Varga

SLOVO DALO SLOVO: MR. DARKO ĐUROVIĆ, RIADITEĽ TURISTICKEJ ORGANIZÁCIE ZLATIBORU

18. 8. 2012

33 /4504/

HLAS ĽUDU


FÓKUS V NEDEĽU BOL MEDZINÁRODNÝ DEŇ MLÁDEŽE (MDM)

Roboty a hodnoty eby všetko bolo ako načim, tohtoročný 12. august mohol byť takým malým jubileom: je tomu päť rokov ako oslavujeme MDM, rovnako toľko, koľko existuje aj Ministerstvo mládeže a športu. Dôvodov na spokojnosť je však málo, zvlášť ak si trúfame porovnávať sa s inými. Ak priemerný mladý Európan v dákej z krajín EÚ vo veku 24 rokov už skončil fakultu a získal diplom, zaoberá sa dobrovoľnou prácou päť hodín týždenne a má predstavu, ako bude vyzerať jeho život o päť rokov, tak je jeho rovesník u nás na tom podstatne horšie: tiež ukončil fakultu alebo aspoň strednú školu, hľadá prácu, najčastejšie žije s rodičmi (ich 77 percent) a nemá ani šajn, ako bude vyzerať jeho život za dva, nieto o päť rokov. Srbsko je i dnes na chvoste súpisky krajín podľa počtu osôb s vysokoškolským vzdelaním, čo zrejme podmienilo i skutočnosť, že je každý druhý z celkového počtu nezamestnaných práve mladý. Každý tretí náš študent plánuje po získaní diplomu navždy opustiť štát.

riešiť ich problémy. Samostatná poradkyňa v Ministerstve mládeže a športu Vesna Vidojevićová vyzdvihuje, že sa čosi na tomto pláne v posledných rokoch predsa robí a hýbe.

K

Z panelovej debaty: považujeme ich ozaj za skutočnú hodnotu?

Väčšina z nich je nespokojná a rozčarovaná a len asi každý desiaty je ochotný účinkovať v zmenách. Skromných sedem percent sa nazdáva, že sa môže osamostatniť vlastnou prácou. Nereformovaná a trhu práce neprispôsobená vzdelávacia sústava a nezamestnanosť pretrvávajú už dlho, nástojčivo nastoľujúc otázku: Akú hodnotu mladí ľudia majú vlastne pre Srbsko? O tom sa debatovalo na piatkovom paneli v Belehrade, s úsilím zistiť koľko inštitúcie, verejnosť a médiá rešpektujú potreby a potenciály mladých, ako si všímajú a snažia

Ukážka: pred piatimi rokmi neexistovala ani Národná stratégia pre mladých a bolo len päť Kancelárií pre mladých založených ako tzv. pilotné projekty. Dnes existuje aj stratégia (od roku 2008), aj akčný plán, aj stratégia kariérneho vedenia a porád, aj vyše 130 lokálnych kancelárií pre mladých, od vlani aj prvý Zákon o mladých... – Z výsledkov sčítania obyvateľstva vyplýva, že v Srbsku je toho času okolo 20 percent mladých, ktorí sú naďalej budúcnosťou a dôležitým zdrojom našej spoločnosti, – tvrdí Vidojevićová.

Danijela Jovićová z USAID projektu udržateľného lokálneho rozvoja podčiarkuje, že sú mladí v istom zmysle slova ohrozeným druhom obyvateľstva, demograficky a inak. – Často sa rozpráva o nákladoch na mladých, no bola by som ozaj rád, keby konečne nastúpili časy, aby sme sa o mladých ľuďoch rozprávali predovšetkým ako o najväčšom ľudskom rozvojovom zdroji, ktoré táto naša malá krajina s veľkými nárokmi má. Mladí nepotrebujú pomoc, ale príležitosť prejaviť a dokázať sa, – odkazuje Jovićová. Predseda Správnej rady Strešnej organizácie mladých Srbska Vukašin Grozdanović sa tiež nazdáva, že mladých nemáme považovať za našu budúcnosť, ale si uvedomiť, že sú súčasťou a súčasnosťou tohto štátu. Tak isto mieni, že sa pri ich podpore nemáme sústreďovať len na tých najúspešnejších, ale na všetkých, pričom by smernicou malo byť, aby sa každý z nich stal aspoň o štipku lepší než predtým. Dá sa to dosiahnuť, ak sa ich problematika ocitne pri vrchole zoznamu štátnych priorít a zároveň konečne vznikne povedomie o nutnosti širokého spoločenského súhlasu k globálnemu riešeniu rôznych problémov, ktoré ich dnes trápia. A tých vôbec nie je málo. Oto Filip

ZAMESTNÁVANIE

Vojvodina ako príklad M

áme síce už nemálo nemilých signálov o tom, aké sú nám najbližšie hospodárske perspektívy, no našťastie nie sú všetky len a len chmúrne. V čase, keď takmer všade inde u nás nezamestnanosť stúpa – 8. augusta je zverejnený údaj, že na sklonku prvého polroku v Národnej službe pre zamestnávanie bolo registrovaných 762 576 nezamestnaných, čo je o 0,84 percenta viac ako v júni 2011 – práve Vojvodina je ukážkou, že proti nezamestnanosti možno aj v podmienkach krízy úspešne bojovať. Dokazuje to celé desaťročie. Počet nezamestnaných klesol za to obdobie o takmer stotisíc osôb, presnejšie z 297 846 osôb v roku 2003 na 198 045 nezamestnaných tohto 31. júla. Nezamestnaných nie je, samozrejme, málo, no teší údaj, že v podmienkach dvojnásobnej, globálnej a domácej krízy je od začiatku roka v pokrajine až o 9 384 nezamestnaných menej. Dokonca ich počet na sklonku júla bol zároveň najmenší v celej uplynulej dekáde. Zmenšenie počtu ľudí bez práce nie je, samozrejme, následkom žiadneho švihnutia ča18. 8. 2012

33 /4504/

HLAS ĽUDU

rovným prútikom. V prvom rade je výsledkom viacerých pozitívnych ekonomických pohybov vo Vojvodine, ako je štruktú- Pokrajinský tajomník Miroslav Vasin: treba využívať všetky možnosti ra vývozu a dovo- na zredukovanie nezamestnanosti zu, rozsah a počet zahraničných investícií, vhodná štruktúra od- aj ako podporu rozvoju podnikateľstva, tiež ako vetví a činností, prajný pomer zamestnaných vhodné dejisko prestavby doterajších kvalifivo výrobnom a mimovýrobnom úseku… V rade kácií záujemcov. Dosahuje sa to rôznymi škodruhom, nemenej podstatnom, ide o výsledok leniami, akými sú napríklad tie z informatiky, celkových aktivít pokrajinskej vlády, v popre- znalosti cudzích jazykov, iné. Vyše 90 ľudí nedí ktorých sú strategické orientácie na zmen- dávno získalo certifikáty, ich takmer štvornášenie počtu nezamestnaných: cez otváranie no- sobne toľko prejavuje záujem o program a možvých pracovných príležitostí, realizáciu pro- nosti, ktoré stredisko ponúka. Aj proti nezagramov Národnej služby pre zamestnávanie či mestnanosti zrejme možno bojovať. Jasné je, prácu Edukačného strediska. Založila ho, pod- že v podmienkach krízy to nejde ani ľahko ani ľa európskeho modelu, pokrajinská vláda s cie- rýchlo, no aj to je lepšie, než sa nesnažiť a doľom poskytovať pomoc ľuďom bez práce v zí- stať sa do kategórie chmúrnych štatistík a skavaní nových vedomostí a zručností. Jasné, ešte horších perspektív. Oto Filip že kvôli ľahšej a rýchlejšej zamestnanosti, ale

7


SLOVENSKO CYKLOMOST DO RAKÚSKA DALI DO PREDBEŽNÉHO UŽÍVANIA

Chuck Norris a cyklisti yklomost cez rieku Moravu z Devínskej Novej Vsi do Rakúska sa preslávil ešte predtým než ho postavili. Postarali sa o to obyvatelia, ktorí vo veľkej väčšine podporili návrh, aby stavbu pomenovali po americkom hercovi Chuckovi Norrisovi. V týchto dňoch po moste prešli prví chodci a cyklisti, no o jeho názve stále nie je rozhodnuté. „Akčného hrdinu sa však už zrejme nezbaví,“ predpovedá denník Sme. Cyklomost oficiálne otvoria 22.

C

septembra a tesne predtým miestni poslanci odhlasujú jeho meno. Verejnosťou preferovaný názov sa viacerým politikom nepozdáva. Podobne sa na celú záležitosť po-

zerá aj autor stavby Milan Beláček. „Prijal by som skôr názov, ktorý by tú stavbu a jej okolie vystihoval, prípadne vychádzal z prírody,“ uviedol pre denník Sme. Zároveň prezradil svoj návrh. „Naša motivácia bola sprístupniť zámok Schlosshof s barokovými záhradami pre Bratislavčanov, kde bolo letné sídlo Márie Terézie. Takže by som najskôr bol za Most Márie Terézie.“ Okrem zámku na druhej strane rieky Moravy je pre bratislavských cyklistov veľkým lákadlom aj rozvetvená sieť rakúskych cyklotrás, ktorá je vďaka mostu zasa o krok bližšie. „Pôvodne nám chceli dať financie len na šírku dva a pol metra, čo by bolo pre cyklistov nepríjemné – museli by zosadnúť,“ opísal Beláček genézu

SLOVENSKÁ VÝPRAVA SA Z LONDÝNSKYCH HIER VRÁTILA BEZ NAJVZÁCNEJŠIEHO KOVU

Olympijské sklamanie S

lovenský šport ustupuje zo svojich pozícií. V takomto hodnotení sa po londýnskej olympiáde zhodujú médiá i odborníci. Krajina pod Tatrami prvý raz v ére samostatnosti nezískala na hrách žiadne zlato, z britskej metropoly sa vracia s jedným striebrom a troma bronzmi. Pre porovnanie, v Pekingu pred štyrmi rokmi Slováci vybojovali šesť vzácnych kovov, z toho tri zlaté. Aké sú teda príčiny úpadku? Pod získané medaily sú tradičné športy. Striebro vybojovala Zuzana Štefečeková v trape, zatiaľ čo bronz Danka Barteková v skeete, ako aj vodní slalomári Michal Martikán a bratia Peter a Pavol Hochschornerovci. „Dôvod na oslavy to nie je,” zhodnotil slovenské olympijské výkony denník Pravda. „Nebyť reprezentantov na divokej vode a športových strelkýň, žiadny cenný kov by sme nezískali. Športoví experti varujú, že o štyri roky v Riu de Janeiro to môže byť ešte horšie.“ Nejde pritom len o medaily. Do Londýna cestovala len 47-členná výprava športovcov, historicky najmenej početná. Slovensko nemalo napríklad zastúpenie v žiadnom kolektívnom športe. Ako jeden z hlavných dôvodov ústupu z pozícií odborníci uvádzajú skutočnosť, že vrcholový šport sa stáva výsadou bohatých. „Výstroj, doprava, strava a ubytovanie počas pretekov či sústredení si vyžadujú veľké investície i čas,“ píše Pravda. Navyše rodičia musia do športovej výchovy vkladať už od útleho veku dieťaťa. Niekedy mladší žiaci mali výcvik v rôznych športových krúžkoch či kluboch prakticky zadarmo, ale tie časy sú dávno preč. Dnes takéto tréningy vyjdú aj na niekoľko desiatok eur me-

8

sačne. „Deti zo sociálne slabších rodín si to nemôžu dovoliť, čím sa výber mladých talentov zužuje,“ dodáva denník. Výsledkom je, že úspechy prichádzajú najmä tam, kde sa do športovej výchovy detí maximálne zaangažujú rodičia. „Vodní slalomári majú dobré podmienky s dvoma kanálmi,“ uviedla pre Sme basketbalová trénerka Natália Hejková. „V podstate je to rodinný šport a situáciu sme využili. To isté možno povedať o streľbe, obe naše medailistky majú otcov poľovníkov,“ uviedla svoj názor. Podobné prípady obetavosti rodičov sú napríklad aj úspešné tenistky Cibulková a Hantuchová, či lyžiarka Zuzulová. Za ďalší problém športu Hejková označila zmenu životného štýlu, keďže deti čoraz viac pred pohybom uprednostňujú televíziu, internet či počítačové hry. „Deti sa pohybu vyhýbajú, už ich vychovávajú rodičia, ktorí sa ho tiež stránili,“ tvrdí. Športu nepomáha ani upadajúca telesná výchova na školách, či demografický vývoj. Najzákladnejšou je, zdá sa, predsa len otázka financovania. Okrem toho, že ich je málo, stále sa vedú debaty o tom, podľa akého kľúča by sa štátne prostriedky mali rozdeľovať medzi jednotlivými športovými odvetviami. Proti sebe tak stoja kolektívne a individuálne športy, večnou dilemou je aj to, či je dôležitejším kritériom masovosť a popularita alebo kvalita a úspechy. Funkcionári na Slovensku sa momentálne snažia kráčať cestou kompromisu, ktorá zjavne neprináša uspokojivé výsledky. R. B.

výstavby. „Nakoniec má šírku štyri metre, čo podľa technických noriem umožňuje, aby po moste mohlo ísť vozidlo do dva a pol tony ako sanitky alebo požiarnické autá.“ Hoci cyklomost oficiálne otvoria až v druhej polovici septembra, už v týchto dňoch odstránili značku zákaz vjazdu a stavbu dali do predbežného užívania. Keďže je stavba neďaleko múzea železnej opony, u viacerých návštevníkov privolal spomienky na časy, keď rieka Morava bola hranicou medzi dvoma politickými blokmi. „Je zvláštne, že kedysi tu na ľudí strieľali a my môžeme takto chodiť hore, dole,“ uviedla jedna z prvých cyklistiek na moste. Počas studenej vojny pri pokuse o útek do Rakúska cez Moravu zahynuli desiatky ľudí. Rastislav Boldocký

ZAUJÍMAVÁ KOMBINÁCIA OVÍDIOVÝCH BÁSNÍ A ILUSTRÁCIÍ NADE RAPPENSBERGEROVEJ-JANKOVIČOVEJ

Lieky proti láske

ydavateľstvo JUGA známeho literárneho vedca V a prekladateľa Jána Jankoviča, ktoré väčšinou prináša na slovenský trh autorov z bývalej Juhoslávie, sa tentoraz vybralo inou cestou. Siahlo po klasike, po básniach Publia Ovídia v preklade Vojtecha Mihálika. Slovenskí čitatelia tak majú príležitosť znovu obdivovať sviežosť a aktuálnosť jedného z najväčších literátov starovekého Ríma a najmä jeho originálny pohľad na lásku a erotiku. „Ovídius je nesmrteľný práve preto, že aj cez bariéru dvoch tisícročí sa nám prihovára ako k svojim vrstovníkom, že nám rozumie a že žmurká na nás figliarskym okom, ktoré sa tak trošku nehanebne díva na slasti a strasti našich vlastných lások,“ uvádza sa v jednej z recenzií. Veľkou pridanou hodnotou zbierky Umenie milovať a Lieky proti láske sú ilustrácie Nade Rappensbergerovej-Jankovičovej. „Milovníci jej umenia sa potešili, že sa opäť stretli s typickou kresbou, ktorú obdivovali v jej mladosti a ktorá v tomto prípade vytvára niečo ako veľkú fresku rozkúskovanú veršami,“ uviedol denník Pravda. Hoci sú viaceré ilustrácie naozaj šteklivé, zároveň je v nich cudnosť a elegancia – ako dokonca aj v Ovídiových veršoch. R. B. 18. 8. 2012

33 /4504/

HLAS ĽUDU


Z NAšIcH OSáD STAVeBNÉ ÚPRAVy BuDOVy STARej šTáTNej šKOly V PeTROVcI

Rekonštrukcia strechy petrovskej knižnice udova takzvanej starej štátnej školy v B strede Petrovca si mnoho pamätá, veď stojí tam už celé storočie. Najprv to boli dve osobitné budovy – tá na rohu pri trhovisku a tá na rohu od regionálnej cesty. Neskôr bola dostavaná aj časť pomedzi ne, ktorá ich spojila, a dnes tvoria jeden ar- Jarmila chitektonický celok. V Stojimirovićová súčasnosti miestnosti tohto komplexu používajú Turistická organizácia Obce Báčsky Petrovec, miestni stolní tenisti, Knižnica štefana Homolu a Galéria Zuzky Medveďovej. Posledné väčšie úpravy časti budovy od regionálnej cesty po knižničný vchod boli vykonané z prostriedkov miestneho samozdanenia po roku 1988, keď boli zariadené aj miestnosti novej Galérie Zuzky Medveďovej. Odvtedy sa na budove konali iba kozmetické a súrne parciálne opravy, predovšetkým strešnej krytiny, ktorá je v súčasnosti v katastrofálnom stave a voda preteká do knižnice a do galérie do každej miestnosti. Vlastne pretekala – od konca júna prebieha totiž rekonštrukcia povaly celej budovy. V prvom úseku v úplnosti vynovili miestnosti a strechu Strediska pre rozvoj rurálnej turistiky, teda roh od trhoviska z ulice Maxima Gorkého a menšiu časť budovy z ulice Ľudovej revolúcie, ako i býva-

lý Dankov dom, kde sídli petrovské Miestne spoločenstvo. V rámci druhej etapy sa teraz robia opravy zvyšnej strešnej konštrukcie nad galériou, knižnicou a zvyšnou časťou, kde v minulých rokoch boli umiestnené utečenecké rodiny z chorvátska. Riaditeľka Knižnice štefana Homolu jarmila Stojimirovićová nám ozrejmila, že už rad rokov podnikali lokálnu sanáciu strechy, ale to nepomáhalo. V každej miestnosti knižnice a galérie na povale vidno stopy, že premokalo pri každom väčšom daždi. K tomu zápasia aj s vlhkými stenami, ktoré tiež ohrozujú knižničný fond. Roky na tieto problémy upozorňovali svoj- Práce na úprave strechy petrovskej knižnice a galérie ho zakladateľa – lokálnu samosprávu a svetielko na konci tunela uzreli v rámci cezhranič- strešnú fóliu, nové latky, a potom i nové škridlice a nej spolupráce s chorvátskom pri formovaní Strediska naposledy aj nové odkvapové rúry, strešné plechy pre zveľadenie rurálnej turistiky. V rámci tohto pro- a sústavu hromozvodov. K tomu sú naplánované aj jektu kúpili krytinu na celú plochu strechy týchto bu- menšie opravy na omietke. Návštevníci tohtoročných dov. Okrem toho v tomto roku výborníci v obecnom Slovenských národných slávností si tiež mohli všimparlamente vyhoveli požiadavke knižnice a schvá- núť zmenu na týchto budovách. Aktualitou tohto leta v knižnici je, že úspešne uzalili dodatočné prostriedky na opravu strechy v hodnote dvoch miliónov dinárov. Objednávku pre ve- vreli druhé kolo kurzu angličtiny a 27. júna poslurejné obstarávanie realizovali za pomoci Direkcie pre cháči angličtiny mali stretnutie s pánom Samuelom stavebný pozemok, cestné hospodárstvo a komu- Sýkorom z Austrálie, ktorý toto školenie finančne zanálne činnosti Obce Báčsky Petrovec, kde vybrali naj- bezpečil. Pri tej príležitosti, ako nám povedala riaprijateľnejšiu ponuku a koncom júna podpísali diteľka, druhá skupina poslucháčov dostala certifizmluvu s vykonávateľom prác. Majstri po častiach káty. J. Č-p strhli starú strešnú krytinu, na hrady položili novú

ZO STAROPAZOVSKÉHO VKP ČISTOĆA

V septembri ozelenie stred mesta krem pravidelnej údržby a úpravy verejných zelených plôch na O území Staropazovskej obce toho času vo Verejnom komunálnom podniku Čistoća v Starej Pazove konajú prípravy na ozelenenie stredu dvoch najväčších osád v obci – Starej a Novej Pazovy. Ako oznámili z tohto podniku, bude to niečo celkom nové a krajšie, jednoduchšie a lacnejšie z hľadiska údržby. O čo presne ide, vysvetlila Bosiljka Ilićová, vedúca Pracovnej jednotky Úprava a údržba vo VKP Čistoća. – Projektovú dokumentáciu úpravy zelených plôch sme už vypracovali, tiež verejné ponukové výbero-

18. 8. 2012

33 /4504/

„S prvými dažďami a nižšími dennými teplotami ozelenie aj tráva v strede Pazovy,“ hovorí odborníčka z Čistoće Bosiljka Ilićová. vé konanie a podpísaná je i zmluva vého materiálu. Po tejto letnej kao dodávke kvetín a iného výsadbo- nikule v septembri odštartujú práce

HlAS ĽuDu

na úprave centra v Starej a Novej Pazove, s dôrazom, samozrejme, na Starej Pazove, pretože po rekonštrukcii križovatky zostalo mnoho neupravených zelených plôch, najmä pred reprezentačnými objektmi v meste, akými sú slovenský evanjelický kostol, budova daňovej správy (bývalý SDK), súdu… Dôraz dáme na trvalé ozelenenie plôch bez veľkého množstva sezónnych kvetov, – povedala Bosiljka Ilićová, a dodala, že tieto kvety je veľmi ťažko udržať pekné a zelené v tropických horúčavách, aké sme mali i počas tohto leta a k tomu ich úprava a údržba si vyžaduje i dodatočné materiálne trovy. V tejto pracovnej jednotke v pláne majú vysadiť aj veľké množstvo ruží, ktoré sú odolné proti vysokým teplotám. A. Lš.

9


Z NAŠICH OSÁD KU DŇU MLADÝCH

Oddych v prírode R

adom rozličných podujatí aj u nás si príležitostne pripomíname Medzinárodný deň mladých. Nezamestnanosť, monotónna každodennosť sú v dnešnej dobe najväčším problémom mladých. Pod heslom Zriadenie pre lepší svet je uskutočniť spoluprácu s mladými ľuďmi radom udalostí sa 12. augusta upozornilo na Deň mladých. Medzinárodný deň mladých ustanovilo Valné zhromaždenie OSN roku 2000, a v Srbsku sa začal pripomínať po vzniku Ministerstva mládeže a športu roku 2007. Deň mládeže rozličnými akciami oslávili v 133 kanceláriách pre mladých v celom Srbsku. Z roštu sa šírila lákavá vôňa...

V chládku pri kanáli sa mladá spoločnosť pekne bavila

Tak Deň mladých oslávili aj v Kancelárii pre mladých Obce Báčsky Petrovec. Mládežníci pobudli na rybárskej chate

Karas pri kanáli a Obec Báčsky Petrovec túto akciu podporila. Dobrovoľníci kancelárie aspoň na chvíľu zabudli na každodenné problémy, spoločne strávili príjemné chvíle a oslávili Deň mladých v súlade s tradíciou – grilovaním a pobytom v prírode. Marína Valentíková

HOSTIA ZO SLOVENSKA A POĽSKA V STAREJ PAZOVE

Na posedení s predsedom obce ... a aj chuť bola tá správna

Hostia pred budovou ZO Stará Pazova

ostí zo Slovenska a Poľska, ktorí sa zúčastnili na mestskej oslave v Starej Pazove, vo štvrtok 2. augusta predpoludním prijal predseda obce Đorđe Radinović a predseda Rady MS Stará Pazova Mišo Filip. Predseda obce pri tomto prvom stretnutí s hosťmi vyjadril želania, aby dlhoročná dobrá spolupráca medzi slovanskými národmi pokračovala aj do budúcna, keďže majú podobnú kultúru a Stará Pazova je multietnické prostredie, čo patrí k jej výhodám. Po uvítaní dvoch predsedov sa prihovoril poslanec Ján Riško z Púchova. Poďakoval sa za srdečné privíta-

H

10

nie a prijatie a poznamenal, že treba aj naďalej pokračovať v kultúrnej a občianskej spolupráci. Sabína Tomičeková, predstaviteľka poľského mesta Węgierska Górka, pozvala Pazovčanov na oslavu do tohto mesta, ktorá bude mať medzinárodný charakter. Na prijatí boli aj predstavitelia Združenia Pazovčanov žijúcich na Slovensku, medzi ktorými bol aj Ján Materák, najstarší Pazovčan, ktorý o mesiac oslávi sté narodeniny, richtár Peter Poliovka a ešte niektorí členovia. A. S.

VYSCHLA ŠIDINA. Potok Šidinu občania Šídu zvyčajne nazývajú riečkou hlavne preto, že sa ešte nestalo, aby dakedy vyschla. Naopak pred druhou svetovou vojnou jej voda mala počas celého roku nadostač sily, aby točila až 13 kôl vodných mlynov, v ktorých sa mlelo žitko. Tento rok zostane však zapísaný do dejín ako rok, keď sa po prvýkrát stalo, že Šidina vyschla. Už po druhej svetovej vojne sa prestali točiť kolá vodných mlynov, ale aj počas najsuchších letných mesiacov korytom riečky tiekla voda. Po výstavbe priehrady pri osade Sot a vytvorení vodnej nádrže Šidina stratila svoj prírodný tok, a pramene, ktoré nikdy nevysychajú, zostali z druhej strany priehrady. Keď sa nádrž naplnila, Šidina znovu zásobovala vodou svoje koryto ako aj predtým. Toho roku sucho vzalo svoju daň a koryto Šidiny po prvýkrát v dejinách zostalo suché. Stíchol aj škrekot žáb a tráva na dne riečky sa začala sušiť. Prvé jesenné dažde iste Šidinu znovu ožijú, ale už nikdy nebude tým, čím bola doteraz. Už nikdy nebude riečka, zostane iba obyčajný potok. St. S.

18. 8. 2012

33 /4504/

HLAS ĽUDU


Z NAŠICH OSÁD ZAČALI SA OSLAVY DŇA PADINY 2012

Bohatý prvý víkend j keď si Padinčania za deň svojej osady zvolili 11. september, deň, keď bolo roku 1804 schválené rozhodnutie o osídlení Padiny, tohtoročná oslava Dňa Padiny sa začala trochu skôr. Už v dňoch uplynulého augustového víkendu odznela prvá časť tradičných podujatí. V piatok 10. augusta vo večerných hodinách na svoje si prišlo vyše tisíc milovníkov zábavnej hudby, a to nielen Padinčanov, ale aj hudobných fanúšikov z okolitých miest. Na letnom javisku Športového strediska Dolina

A

Z otvorenia výstavy obrazov v galérii – Jarmila Ćendićová (vpravo) a riaditeľka DK Anna Sládečeková

odznel koncert známej belehradskej skupiny Orthodox Celts, ktorá zabávala návštevníkov tradičnou írskou hudbou kombinovanou s rockovými prvkami. Tomuto koncertu predchádzali vystúpenia domácich padinských skupín. Pri kvalitnom ozvučení a osvetlení príjemným prekvapením boli početní mladí, ale zjavne talentovaní padinskí hudobníci v zmiešaných zostavách a v skupinách Oluja a String Souls. Za prítomnosti trojnásobne väčšieho počtu návštevníkov než predchádzajúci deň, v sobotu večer nasledoval ďalší hudobný žúr. Spracované skladby známych zahraničných a domácich skupín (Dire straits, Atomsko sklonište, AC/DC, EKV, Hladno pivo,…) hrali padinské skupiny Arsenovo ogledalo a Direct Drive a kovačická The Blue Room. Hviezdou večera bola legendárna skupina Hari Mata Hari, ktorá v minulosti už raz koncertovala v Padine a má tu početných fanúšikov. 18. 8. 2012

33 /4504/

Maximálne naladené obecenstvo so spevom a nadšením odsledovalo ich početné známe piesne. Tradičná 16. súťaž vo varení kotlíkového guláša sa tohto roku uskutočnila v nedeľu 12. augusta a podobne ako aj roky predtým okolo terénov Športového strediska Dolina zhromaždila 48 kuchárskych tímov, ktoré súťažili o titul najlepšej varechy. Z kotlíkov sa začalo pariť okolo 10.

O titul najlepšej varechy súťažilo 48 kuchárskych dvojíc

Jána Šimeka, Anny Kotvášovej, Martina Markuša, Natálie Markovovej, Márie Hlavatej-Pavelkovej, Anny Karlečíkovej, Anny Tótovej, Dragana Petrovića z Vršca, Šandora Garu z Debeljače a Anny Kňazovicovej, Nataše Mijailovićovej, Magdalény Tomanovej a Jána Žolnaja z Kovačice. Výstavu slávNajlepší guláš uvaril Pavel Milovníkov sladkých špecialít Spolok žien nostne otvorila histoPovolný-Pekár (v strede) potešil 7. Tortiádou rička umenia Jarmila Ćendićová, v hudobnom okienku účinkoval mladý padinský harmonikár Vladimír Halaj. Maliarov a početných hostí, milovníkov výtvarného umenia v galérii v tejto slávnostnej chvíli privítala Anna Sládečeková, riaditeľka Domu kultúry. V nedeľu popoludní oslavy pokračovali prezentáciou najnovšieho turistického sprievodcu Padiny, ktorý mali na starosti riaditeľ TOOK Ján Pap a Pavel Sampor. Padina je teda potenciálne turistické mesto, Pred letným javiskom na Doline sa veselili aj tí najmenší ktoré v posledných rokoch značne návštevníci rozvíja cestovný ruch, a preto sa hodiny predpoludním. Súťaž vo va- členky Spolku žien, usporiadali svo- obecná Turistická organizácia rozrení prilákala vyše sto Padinčanov a je tradičné podujatie – Tortiádu. hodla vydať katalóg, čiže turisticKovačičanov, ktorí sa veselo zabávali Prítomným na nedeľných oslavách kého sprievodcu Padiny, ktorý vyšiel a z podujatia si spravili aj peknú ro- v Padine tentoraz ponúkli pätnásť v týchto dňoch v náklade 3 000 výdinnú pohodu. Ochutnávka súťaž- tort rôznych chutí. Boli tu: Schwarz- tlačkov. Na športovom ihrisku za hudobných gulášov patrila porote, ktorú wald, Sladoledka, Reforma, Kapučítvorili: Ján Praskač, Anna Bokorová, no, Kiddy, dobošová, malinová, plaz- ného sprievodu kovačického ĽuJán Puškár, Štefan Mega a vlaňajší ví- mová, kokosová, lieskovcová, gréc- dového orchestra Rosička a padinťaz tohto podujatia Michal Garafiát. ka. Trošku neskoršie v Galérii Domu ských hudobníkov vystúpili mladí Podľa ich hodnotenia najchutnejší kultúry Michala Babinku Združenie folkloristi Domu kultúry a najmladší guláš navaril Pavel Povolný-Pekár, výtvarných umelcov Smäd otvorilo tanečníci ZŠ maršala Tita, tiež sólisdruhé miesto získali susedy Zeme- kolektívnu výstavu obrazov padin- ta Pavel Hološ. K nim sa v takto vynová-Šajbenová, a s tretím sa museli ských maliarov Mgr. art. Jána Husá- tvorenej dobrej nálade pridali aj ďaluspokojiť kuchári z Padiny a Au- rika, Jána Bačúra, Michala Povolné- ší milovníci tanca a spevu, ktorí sa ho, Janka Širku, Pavla Povolného-Ju- z ľudovej veselice vrátili domov až strálie. Po vyhlásení a udelení cien naj- hása, Martina Papa, Vladimíra Gala- v pondelok predpoludním. A. Chalupová lepším kuchárom padinské ženy, sa, Juraja Ľavroša, Biserky Petrášovej,

HLAS ĽUDU

11


Z naŠich osáD Za kulisami tohtoročných slávností

Náhodné stretnutia a malá pozornosť ak už aj tohto roku Slovenské národné slávnosti zostali za nami. 4 Programov bolo neúrekom, účastníkov tiež. Nemožno povedať ani to, že by návštevníkov chybovalo. Aj hostinskí a pouliční predavači si iste mädlili ruky. Na SNS sa dalo všeličo vidieť, aj zažiť a nebyť všelijakých pikošiek, asi by tento najväčší sviatok Slovákov v Srbsku bol chudobnejší. V nedeľu sa do evanjelického chrámu prinavrátili aj slávnosťové bohoslužby a na jarmoku asi nechybovali predstavitelia ani jednej slovenskej osady v Srbsku. Okrem toho hodne hostí bolo i zo zahraničia, dokonca aj motorkári zo Slovenska prišli organizovane. Pri tejto príležitosti nebudeme vyťahovať slávnosťové perličky, ale radšej ponúkneme niekoľko náhodných za- borov a iných vysokých úradných hostí. Prichytili sme ich práve vo chvíli, keď sa chystaujímavých postrehov. li naberať do misiek. 3. k dobrému jedlu patrí aj dobrý nápoj. kedysi sme si vedeli 1 dať po štamperlíku dobrého broskyňového u Dorčov v kulpíne, ale, žiaľ, vlado už nie je medzi nami. na jarmoku predsa nechýbala ani dorčovica. kedysi bola s rozpoznateľnou nálepkou mužskou, teraz je táto barasko vita – ženská. keďže sme pre pracovné povinnosti nemali času ju ochut1. Pracovníčka Úradu pre slovákov žijúcich v zahraničí si na 2 sns prácu priniesla so sebou. v Petrovci zorganizovali podpisovanie zmlúv z dotačného systému tohto úradu. niekoľkých podpisovateľov sme aj zachytili fotoaparátom. neskoršie sme sa pýtali matičiarov a v slovenskom vydavateľskom centre, či aj oni podpísali zmluvy, na čo nám odpovedali záporne, takže asi šlo o nať, veríme, že ešte bude príležitosť porovnať, selektívny výber úradníkov. 2. Známi petrovskí kuchári vladimír Dudáš či je lepšia ako tá kedysi. 4. mnohí petrovskí gastarbajteri si plánujú doa samuel stracinský radšej varia, ako pózujú pred objektívom. aj v sobotu vo vrbare sa po- volenky tak, aby mali času zájsť za rodinou práchlapili a prichystali výborný paprikáš pre po- ve počas sns. na slávnostiach tak z roka na rok četné delegácie zo všetkých matičných od- stretáme mnohých aj zo zámoria. Po dlhých ro-

3

T

12

koch v Petrovci sa stretla aj rodina Ponigerová. najstarší Ponigerovci už takmer štvrťstoročia žijú v izraeli, kam odišli spolu so synom a dcérou. syn sa po čase vrátil do rodiska a so sebou si priviedol aj nevestu z ďalekej kolumbie. Pred objektív sa nám podarilo dostať tri generácie Ponigerovcov. chybuje iba dcéra žijúca v izraeli, ktorá počas sns síce bola v Petrovci, ale sa s rodinou venovali malému bábätku.

5 5. nestáva sa často, že aj niekto z novinárov získa nejaké spoločenské uznanie. tohto roku sa jednému potešila naša kolegyňa z kysáča Elena Šranková (v strede), ktorú matičiari ocenili uznaním za dlhoročnú a úspešnú činnosť a spoluprácu. a my z redakcie jej ku gratulácii pridáme aj túto fotografiu. J. Č-p 18. 8. 2012

33 /4504/

hlas ĽuDu


Z NAŠICH OSÁD PIVNICA

KRÁTKE SPRÁVY

Z činnosti Miestneho spoločenstva Nový Sad N V súčasnosti má Pivnica asi 3 500 obyvateľov. Pred niekoľkými desaťročiami tu žilo 4 800 osôb a štatistika iba potvrdila neveselú skutočnosť, že v období jedného desaťročia počet obyvateľov v osade klesá priemerne o 500 osôb. V Miestnom spoločenstve, ktorého predsedom je Michal Pintír, nás informovali o bežných a realizovaných prácach v osade, ako i o plánoch na zajtrajšok. V minulosti Pivnica mala bohatý dobytkársky fond, v čom prevyšovala celú Báčskopalanskú obec, do ktorej patrí. Situácia sa však zmenila, ľudia sa čoraz menej orientujú na chov dobytka, takže sa dobytčí fond teraz znížil o polovicu. Hlavným dôvodom bolo zatvorenie Pivnickej mliekarne. Ľudia si spočiatku nevedeli dať rady, najväčším problémom bolo mlieko a otázka: Kam s ním? Odpoveď sa časom našla a dnes v Pivnici fungujú asi štyri výkupné stanice. V osade donedávna zápasili s problémom nízkeho tlaku vody z vodovodu. Žiadalo sa adaptovať čerpaciu stanicu, čo doriešili vďaka finančným pro-

striedkom v hodnote 2 milióny dinárov, ktoré získali prostredníctvom pokrajinského súbehu. Potrebovali by i novú studňu, ale na jej vŕtanie nie je dosť peňazí. V priebehu posledných troch rokov sa im nepodarilo prostredníctvom súbehov získať financie, avšak usilujú sa aj naďalej. Osada už niekoľko rokov má ekostudňu, z ktorej sa Pivničania zásobujú pitnou vodou. V tomto roku na 12 pivnic- Michal Pintír kých letných cestách vybudovali striasacie dráhy, takže teraz aby sa dostala na širšiu úroveň, je už takto vybavená takmer a až potom pripojiť osadu. I keď každá letná cesta, ktorá vystu- doterajšia prax bola, že práve Pivnica bola medzi prvými osapuje na asfaltku. V strede osady čoskoro začnú dami v obci, keď šlo o novinky. Na úrovni obce je naplánobetónovať a opravovať časti vaná výstavba asi 7-kilometropoškodených chodníkov. V jesennom období plánujú očistiť vej cesty, ktorá spája Pivnicu so kanál Jegrička od trávy, aby sa Silbašom. Podľa slov Michala predišlo problémom, ktoré ne- Pintíra možno by sa aj týmto raz spôsobujú podzemné vody. spôsobom vytvorili podmienNa rade je i plynofikácia. Piv- ky na budovanie továrne, v ktonica dostane plynofikačnú sieť, rej by a zamestnalo aspoň 30 – ktorú vo väčšine osád v Báč- 50 osôb, a tým by sa zastavil odskopalanskej obci už vybudo- chod mladých ľudí z osady. V pivnickom Miestnom spovali. V pláne je i výstavba kanalizácie, s ktorou – podľa slov ločenstve sa koncom roka majú predsedu MS Michala Pintíra – uskutočniť voľby. Jaruška Ferková možno treba trochu počkať,

ČOSKORO V STAREJ PAZOVE

Kancelária pre rýchle odpovede ko zveľadiť lokálnu samosprávu, aby bola čím účinnejším servisom občanov a podnikateľov? – to je otázka, s ktorou sa stretávajú noví čelní ľudia v našich obciach. Aké budú prvé kroky v súvislosti s touto problematikou novovymenovanej moci v Obci Stará Pazova, opýtali sme sa Đorđa Radinovića, predsedu obce. – V nastávajúcom období máme v pláne v prízemí budovy ZO otvoriť Kanceláriu pre rýchle odpovede. Bude mať významnú úlohu tak pre občanov, ako aj pre domácich a zahraničných investorov, ktorí veľmi rýchlo budú môcť dostať informácie o možnostiach výstavby hospodárskych

A

18. 8. 2012

33 /4504/

Đorđe Radinović, predseda Obce Stará Pazova

objektov a obytných budov. Doteraz na vybavovanie týchto záležitostí sa strácalo hodne času. V kancelárii sa budú môcť dostať všetky údaje o potrebnej dokuHLAS ĽUDU

mentácii, ktorú vydáva obec a aj v ktorom časovom intervale. Zodpovední v Kancelárii pre rýchle odpovede budú mať záväzok sledovať všetky aktivity potenciálneho investora od chvíle, keď sa prvý raz objaví, až po chvíľu, keď dostane potrebné stavebné povolenie, – povedal predseda Staropazovskej obce. Predseda obce Đorđe Radinović nedávno mal aj zasadnutie vo Veľvyslanectve Srbska vo Viedni s potenciálnymi investormi z tejto krajiny, ktorí prejavujú záujem o vkladanie a ďalšie investovanie práve na území Staropazovskej obce. A. Lš.

a populárnom novosadskom kúpalisku Štrand do konca augusta bude otvorená knižnica. Milovníkom tlačeného slova je k dispozícii sto aktuálnych titulov a toľko čaká aj na najmladších návštevníkov novosadskej pláže. Pracovný čas knižnice na Štrande (neďaleko reštaurácie Čiken tika) je od 10.00 do 12.00. *** Akcia Nový Sad – bezpečné mesto pokračuje a v rámci nej prebieha montovanie dozorných kamier na početných lokalitách v meste. Nových šesť kamier namontujú na križovatke ulíc Novosadskog sajma a Bulváru oslobodenia. Doteraz Informatika namontovala asi 850 kamier. E. Š.

Báčsky Petrovec reaktivuj sa je projekt, ktorý realizuje mládežnícke združenie Obecný mládežnícky parlament Obce Báčsky Petrovec za pomoci občianskeho združenia Novosadské humanitárne centrum. Projekt patrí do programu Mladí sú zákon, ktorý financuje Ministerstvo mládeže a športu rozpočtom 70 770 dinárov. Realizácia projektu začala 15. júla a potrvá do 15. septembra. Počas tohto obdobia sa realizujú tvorivé dielne a výstava prác. V dielňach sa mladí naučia zhotoviť šperky z drôtu, farebných kamienkov, perličiek a z polymérovej hliny, alebo sa naučia maľovať na textile. Záujemcovia sa stále môžu prihlásiť v Kancelárii pre mladých v Petrovci. *** V rámci programu British Council Aktívni občania, v Petrovci sa má realizovať projekt Recyklujem, lebo viem, čo je správne. Za podpory Kancelárie pre mladých a Obce Báčsky Petrovec na dvore pošty postavia kontajnery na plastový, hliníkový, papierový a sklený odpad. Ako povedal vedúci projektu Ján Roška, po dedine sa vyvesia plagáty a usporiadajú aj debatu o recyklovaní. Občania, ktorí sa zúčastnia v projekte a prinesú materiál na recyklovanie, do daru dostanú tašku z recyklovaných fliaš. Zostalo ešte nájsť miesto, kde sa materiál pred odvozom na recykláciu bude uskladňovať. Z peňazí získaných z predaja materiálu majú sa kúpiť ďalšie kontajnery. Jaro Zaťko

K

13


Z NAŠICH OSÁD SILBAŠ

Tradičné silbašské produkty V

rámci kultúrneho Leta v Silbaši od 9. do Pejaková, predsedníčka Zdru12. augusta boli organizované počet- ženia zeleninárov zo Silbaša, na né programy. V piatok večer sa uskutočnila stánku so zeleninovými prosúťaž vo varení, na ktorej najlepší kotlíko- duktmi, na ktorom dominový paprikáš uvaril Nikola Pejak (predseda valo niekoľko druhov melónov, FK Naša hviezda), druhé miesto obsadil Mile návštevníkov ponúkala týmito Laćarak a tretie Miloslav Belička. Paprikáš chutnými šťavnatými plodmi. potom ponúkali všetkým účastníkom a Na podujatí sa zúčastnili i hosťom. V sobotu zasa Nikola Pejak pre účastníkov a návštevníkov uvaril 300 litrov fazuľovej polievky. Nedeľa 12. augusta bola záverečným dňom v rámci nového kultúrneho podujatia Leto v Silbaši. Na stánkoch dekorovaných originálnym spôsobom – balami slamy, boli rozmiestnené rozličné poľnohospodárske kultúry. Prezentované boli niektoré odrody kukurice NS seme, zelenina, melóny, dyne, Marijana Pejaková ponúkala chutné melóny paprika, cibuľa, paradajky a iné výrobky tradičné pre oblasť sil- Maca Jančićová Bukvićová z Nového Sadu, bašského poľnohospodárstva. Marijana ktorá na stánok priniesla niekoľko druhov

ĎALŠIE STRETNUTIE NA RYBÁRSKEJ CHATE PRI KANÁLI DTD Miestna organizácia Združenia penzistov v Kulpíne usporiadala v nedeľu 12. augusta (na snímke). Pozvanie na toto tradičné stolovanie a kamarátenie neodmietli ani obecní funkcionári: Juraj Mučaji, predseda, a Ondrej Jovankovič, tajomník Obecnej organizácie Združenia penzistov Obce Báčsky Petrovec, Petar Dević, predseda OO Združenia penzistov invalidov práce Obce B. Petrovec, a Miroslav Čeman, zástupca predsedu obce a zároveň predseda Rady Miestneho spoločenstva Kulpín. Na príjemnom posedení boli aj predstavitelia združenia penzistov z Maglića. Pre Kulpínčanov toto bola jedinečná príležitosť bližšie sa zoznámiť a porozprávať i s Mgr. Jaroslavom Javorníkom, PhD., budúcim kulpínskym farárom, ktorý medzi nimi spolu s manželkou Tatianou ochotne strávili voľný čas. Toto pravidelné posedenie v príjemnom ovzduší zostane všetkým v peknej spomienke. A, pravdaže, aj preto, že ani tentoraz nechýbala hudba, o ktorú sa postaral kulpínsky spevák a hudobník Michal Vida. A. F.

14

Členky Aktívu žien

integrálnej múky zomletej na mlynskom kameni z organických obilnín. Aktív žien zo Silbaša sa tiež zúčastnil v nedeľňajšom programe. Členky svoj stánok spestrili ručnými prácami, dekoráciou sprítomnili obraz žatvy, na ktorom nechýbali ani klasy žita a gastronomické špeciality, príznačné pre niekdajší život našich predkov – klobása, varené zemiaky, vajíčka, pálenka... Nechýbali ani tradičné a chutné kysnuté koláče. Každému návštevníkovi Leto v Silbaši iste darovalo množstvo zážitkov a kus dobrej nálady. Jaruška Ferková

P

UGÁR

Bum-bum-bum! Oznamuje sa občanom, s netajenou radosťou! Vážení občania, môžete spávať pokojne, aj to všetci. Lebo to, čo sa povráva, sú len plané reči. Že totiž vláda nová do štátnej pokladnice kradmou rukou siahne – nie je pravda, ale lož. Neuchmatne tá zhola nič, ´bo je pokladnica chudobná sťa kostolná myš; totižto, či sa vám to ľúbi, či neľúbi, len je tá prázdna – sťa predvolebné sľuby. Bum-bum! Ešte sa zvesela dáva na známosť výborná správa pre výborníkov a namojveru najmä pre poslancov! Dnes podvečer zaránky, päť minút po pravom poludní, v Slepej uličke domové číslo bez čísla, sa bude konať otvárací ceremoniál novej novučkej legitímne legálnej Agentúry na obchodovanie výborníckymi, respektíve poslaneckými mandátmi. Bum-bum! Záverom priaznivá správa pre penzistov, temer s výskotom! Milí penzisti, ak sa vás ešte stále nezmocnil večný spánok, aj vy spávajte na pokoji. Čoskoro totiž dostanete vytúženú trinástu penziu,…aj za cenu, že sa vám neujde dvanásta. Konečne dobrý spánok je dobrý – na dobré zdravie. Nazdravie! Bum-bum-bum! jbš 18. 8. 2012

33 /4504/

HLAS ĽUDU


Z NAŠICH OSÁD DEŇ ZELENINY V HLOŽANOCH ŠIESTY RAZ

Viac obsahov, menej ľudí N

užitie jedinečnej možnosti získania novučkého-nového „60-koňového“ traktora značky Makinda sa chopil len Vladimír Márko. Neuspel, hoci, alebo práve preto, že vo vozidle sedel predseda ZPH Miroslav Kudron osobne(?).„Mimo konkurencie“ sa husársky kúsok podaril niekoľkým šarvancom: tí veru traktor (bez spomenutého„šoféra“) utiahli – a hravo! Do tretice sa konala aj súťaž v hode osou sedliackeho voza. Zo štyroch od-

a toto leto si veru vojvodinskí poľ- dový stánok upravili Katarína a Ján nohospodári budú takmer vý- Chovanovci; v estetickom zápolení lučne spomínať s rozhorčením. Je- ich nasledovali Jaroslava a Miroslav senný zber bude chabý; vložené sa Kudronovci, respektíve Anna a Misotva vráti. Naprieky vráskam na roslav Pavčokovci. Osobitnej pozornosti sa opäť tešila čele a mozoľom na pracovitých rukách, členovia Združenia poľnohos- aj ďalšia tradičná zelenina – fazuľa. podárov Hložany nezúfajú. Uplynu- Majitelia 38 kotlíkov, lú sobotu za slnečného, ale príjem- spod ktorých sa začalo ného počasia na nádvorí kaviarne kúdoliť o tretej popoPod lipami usporiadali 6. Deň zele- ludní, štyri hodiny tuho niny. Bohatší čo do obsahov od do- bojovali o titul najlepterajších sviatkov zeleniny, chudob- šieho kuchára vo varení nejší pokiaľ ide o počet ľudí, ktorí si fazuľovice. Ním sa tenprišli napásť oči a (najmä) nakupovať. toraz ovenčil Ján ParkáStredobodom záujmu o pestrú ni; vlani získal„iba“ druhé ponuku na trhových stoloch bola, sa- miesto, ktoré teraz primozrejme, hložianska babura, kvalitná paprika, ktorú vyšľachtili hložianski zeleninári a rezortné ministerstvo ju úradne uznalo za autoObdiv patril paprike Márie Šeprákovej chtónnu odrodu. (druhá sprava) Hložianska chýrečpadlo svo- vážlivcov najďalej ňou šmaril Marko ná paprika tohtokrovsko- Todić z Čelareva. ročné more sucha Do najvzrušujúcejších pretekov zaťovskej preplávala len zák o a l í c i i , sa zapojilo šesť statných pretekásluhou starostlivých čiže On- rov. Päť hložianskych bábätok v chozeleninárov. Víťazmi drejovi Fe- dítkach a šieste na vlastných kolenách tradičnej súťaže o ketemu a úspešne zvládlo ma-ra-tón-sku dránajťažšiu HB v rám- Najchutnejší bôb uvaril Ján Parkáni Danielovi hu merajúcu zopár dl-ho-čiz-ných ci 6. DZ sa stali Mária a Pavel Šeprákovci, 2. miesto ob- Valentíkovi; tretie si vyslúžili športo- metrov, uháňajúc za hlasmi vlastných sadili Katarína a Ján Chovanovci a 3. ví rybári v čele so šéfkuchárom Ras- tréneriek čiže mamičiek. Po urputZuzana a Michal Balážovci. Najús- tislavom Kukučkom; všetci z Hlo- nom zápase ako prvá do cieľa (mapešnejším „paprikárom“ sa ušli aj žian. Parkánimu sa – ako prvá cena – minkinho náručia) dobehla, za ovácií obecenstva, Anja Pagáčová. hodnotné odmeny: Šeprákovci získali dostal živý baran. Potlesky sa ušli, už v nočnej hodiDva päťčlenné tímy silákov zápabezplatný vrt studne na svojej roli, Chovanovci dostali 100 kg minerál- sili v preťahovaní lanom; hložiansky ne, aj výhercom najvzácnejších odneho hnojiva a Balážovcom sa ušiel celok bol úspešnejší od čelarevsko- mien tombolovej „rulety“. Obe najtrhový vozík. Najkrajšie svoj výkla- hložianskej kombinácie. Pokusu o vy- vzácnejšie sa dostali za stôl, pri kto-

Malí siláci premohli 60 koní 18. 8. 2012

33 /4504/

Jej Výsosť Hložianska babura

rom sedeli Petrovčania: Prvú, televízor Plazma LCD 81 si odniesol domov Branislav Struhár a druhú cenu, živé prasiatko, získal Rastislav Balca. Rastislav Kukučka z Hložian sa tešil z tretej, a to z traktorovej závlahovej pumpy... Keď si deň podával ruky s podvečerom, rozozvučal sa klepot lyžíc spod troch stanov, ktoré –„na spôsob fóliovníkov“ – vlastnými rukami skonštruovali vynaliezaví hložianski poľnohospodári. Zaraz bolo vidno na dná 38 „súťažných“ kotlíkov, ba čoskoro boli prázdne aj tri veľké kotly, v ktorých rovnako chutný bôb uvarili členovia ZPH. Potom už na plné obrátky pracoval výčap (toaleta tiež) a stále s chuťou do tanca vyhrávala pivnická hudobná skupina Máj. Okrem domácich medzi asi sedemsto návštevníkmi pekné dojmy zo šiesteho Dňa zeleniny v Hložanoch si odniesli aj hostia z Petrovca, Maglića, Kulpína, Čelareva, Báčskej Palanky, Silbaša, Selenče, Begeča, Futogu, Temerínu, Vrbasu... Už v nedeľu predpoludním 12. augusta hložianski poľnohospodári odštartovali prípravy na 7. DZ. Juraj Bartoš

Také preteky! HLAS ĽUDU

15


Z NAŠICH OSÁD Z ČINNOSTI KLUBU ŠTUDUJÚCEJ MLÁDEŽE V KOVAČICI

mažďovali všetky články o Kovačici a jej obyvateľoch (o ktorých písali novinári Hlasu ľudu od roku 1949 do dnešného dňa) a uchovávali ich aj v internetovej podobe. Aj naďalej mienime spolupracovať s podobnými organizáciami, budeme sa podieľať na písaní nových projektov a budeme pokračovať v doterajších činnostiach, plánujeme sa zúčastniť na stretnutí študujúcej mládeže v rámci SNS a podobné.” Plánov v radoch členov KŠMK teda nechýba a čas ukáže, akým tempom a s akým záujmom mladých sa budú zakreslené podujatia realizovať. Medzičasom, rovno keď tieto riadky vznikali, kovačickí mládežníci, členovia KŠM v spolupráci s Byrom pre spoločenské členského na bežvýskumy BIRODI usporianý rok a iné. Nový dali Fókus skupinu na predseda KŠMK tému: Proces vypracovaNový predseda KŠMK Rastislav Gajan má nia Lokálneho plánu pre Rastislav Gajan jasné plány do buboj proti korupcii v Obci dúcna: Kovačica, kde si na debatné roz„Už sme sa dohodli o tom, aby hovory pozvali predstaviteľov rôzsme usporiadali dielne, v rámci nych inštitúcií z celej obce. Okrem ktorých členovia klubu podajú toho v týchto dňoch v miestnosnávrhy, čo by chceli robiť, čím sa tiach KŠMK prebieha aj edukácia zaoberať. Okrem toho končíme žien pre prácu na počítači. projekt, počas ktorého sme zhroA. Chalupová

Aj naďalej zapájať mladých ľudí lub študujúcej mládeže v Kovačici bol založený roku 1956, rozvíjal všestrannú aktivitu v kultúrno-osvetovej, vedeckej a športovej oblasti. Okrem toho vtedajší členovia klubu brigádovali a účinkovali v rôznych pracovných akciách, pripravovali rozhlasové mládežnícke vysielania a podob- Z výročného a volebného zasadnutia KŠMK ne. Klub pracoval s prestávkami a roku 2008 sa nie- rokoch usporiadali rôzne humakoľkí študenti rozhodli znovu pod- nitárne a pracovné akcie, edunietiť činnosť a organizovane pra- kačné dielne, prednášky, písali covať pod menom Klub študujú- projekty, upravili miestnosti klubu, uskutočnili rad koncertov a iné. Na cej mládeže. Od roku 2008 dodnes mládež- zasadnutí bolo počuť aj podrobníci usporiadali hodne aktivít, nejšiu informáciu o plánoch kluzhruba 95 akcií. Dňa 9. júla 2012 na bu na nastávajúce obdobie. Bola výročnom volebnom zhromaž- prečítaná aj finančná správa, jeddení členovia klubu sa pochvalne nohlasne bol zvolený nový predzmienili o doterajšej práci KŠM v seda klubu, noví členovia Správnej Kovačici. Ako uviedli, v uplynulých a Dozornej rady, určená výška

K

AKO DOVOLENKUJÚ STAROPAZOVČANIA

Populárne je grécke more N

a dovolenku, čiže oddych od vrchy, a Ján dopracovných záväzkov väčšina konca objavil aj zamestnaných sa rozhoduje ísť v potôčik, kde lete. Potvrdili to aj manželia Katarína a Ján Havranovci zo Starej Pazovy, ktorí skôr najčastejšie letovali v Čiernej Hore, až dvadsaťpäť rokov, ale radi Ján Havran chodievali aj na krásne chorvátske prímorie. Teraz majiteľka je Slosú Havranovci na dôvenka. Za pobyt chodku a na tohtoročnú inak platíme v štydovolenku odcestujú do roch splátkach a Katarína Havranová Grécka. Vlani tam boli prkto všetko splatí do výkrát a veľmi sa im tam chodieval na ry- februára, má aj tridsaťpercentnú zapáčilo, takže sa rozhodbačku. A aj cena zľavu, – vysvetlil Ján Havran. Igor Ďurica li aj tohto roku v septembri je prijateľná. Ako dovolenkujú študenti? O – Vlani sme tam takmer nikoho tomto sme si pohovorili so štujedenásť dní stráviť v prekrásnom mestečku Nei Pori na úpätí Olym- nepočuli hovoriť po grécky, lež po dentom Igorom Ďuricom. pu, kde je krásna piesočnatá pláž. srbsky a slovensky, dokonca sme – Mám to šťastie, že som čleZ jednej strany more a z druhej našli jednu reštauráciu, ktorej nom Folklórneho súboru Klasy,

16

ktorý už niekoľko rokov chodieva na týždenný zájazd do Grécka. Tak aj tohto roku tanečníci odcestujú, a medzi nimi aj ja. Keby nebolo tohto zájazdu, v rámci ktorého máme dve vystúpenia a zvyšný čas je vlastne oddych pri mori, neviem, či by som vôbec niekam šiel na dovolenku, –poznamenal Igor. A doložil, že dnes študenti a stredoškoláci nemajú veľa možností zarobiť si a odísť na dovolenku, málo je sezónnych prác. Kedysi bolo viac takých možnosti. Keď ide o zamestnaných, tí sa najčastejšie rozhodujú dovolenkovať u niekoho známeho, kto má chatu pri mori, alebo v horách. Alebo sa vyberú na dovolenku, ktorú budú splácať do konca roka. A. S.

18. 8. 2012

33 /4504/

HLAS ĽUDU


Z naŠich Osád Občania banátsKych Osád O OdchOde na dOvOlenKU

Peniaze na to nezbudnú! J

e obdobie dovoleniek a na každom kroku počuť rozprávky o tom, kto kde bol alebo sa zberá cestovať. Jedni do čiernej hory, iní zasa do Grécka, turecka, tí ešte zámožnejší budú dovolenkovať v tunise, egypte, Španielsku... Keď to človek nezasvätený do hospodárskych pomerov v krajine počúva, získa dojem, že sa celé srbsko presťahovalo k moru. tomu však nie je celkom tak. Značný počet (akiste veľká väčšina) občanov srbska o odchode k moru ani nerozmýšľa. niežeby nechceli, ale jednoducho nemajú na to peniaze. potvrdili nám to aj niektorí občania hajdušice, vojlovice a aradáča. ANNA KLINKOVÁ, nezamestnaná z hajdušice: „pravdaže by sme chceli ísť na dovolenku, ibaže nemáme na to možnosti. manžel bez práce zostal ešte pred desiatimi rokmi a pred rokom

som sa aj sama stala technologickým nadbytkom. musím však povedať, že sme my ako rodina na dovolenke nikdy neboli. spolu žijeme 38 rokov a vždy sme mali niečo prednejšie, na čo minieme peniaze. najprv sme si kúpili starý dom a pozemok, na ktorom sme neskoršie stavali nový dom, potom prišli deti a ich školenie. Uznám však, že nám po troche chýbala aj dobrá vôľa. vlastne, niežeby sme nikdy nemohli vyčleniť peniaze na odchod k moru či do kúpeľov, ale vždy sme sa správali (aspoň sme si tak mysleli) úsporne a vždy sme mienili, že tie peniaze možno aj užitočnejšie použiť. a teraz, keby sme naozaj chceli ísť do kúpeľov, nemáme na to. rovno preto mi vhod prídu zájazdy s cirkvou, kultúrno-umeleckým spolkom či maticou, na ktorých si aspoň trochu oddýchnem od každodenných záväzkov. môjho manžela však ani to veľmi neláka a najradšej je doma.“

JÁN PAVELA, penzista z vojlovice: „peniaze by ani neboli najväčší problém, vzhľadom na to, že manželkina matka žije pri mori. mali by sme teda kde odísť a neminuli by sme mnoho peňazí, stačí sa len zorganizovať. Je tu však niekoľko prekážok. po prvé očakávam, že so spolkom pôjdeme na slovensko, do hriňovej, takže pokiaľ sa to nevykryštalizuje, nemôžem nič plánovať. druhý omnoho väčší problém je, že máme doma aj trochu dobytka a nemáme to na koho nechať. možno by sa niekto aj našiel, ale ja som najspokojnejší, keď dobytok opatrím sám. myslím si, že do konca augusta sa asi vyberieme do čiernej hory navštíviť manželkinu matku. hádam sa už nejako zorganizujeme. KRISTÍNKA SREĆKOVOVÁ, robotníčka z aradáča: „chceli by sme ísť na dovolenku, ale nepôjdeme, lebo nemáme peniaze. Zamestnaná som v drekslmajeri v Zreňani-

Z Kancelárie pre mladých Obce báčsKy petrOvec

Aktívna petrovská mládež M

ládežnícki aktivisti zhromaždení okolo Kancelárie pre mladých (Kpm) Obce báčsky petrovec aj v letných mesiacoch pracujú naplno. ako nás podrobne informovali vedúca daniela Feketeová a koordinátorky Kristína dostanová, Jasmina Kuštrová a milka Jerkovićová, po úspešnom ukončení prvého cyklu projektu Šanca pre teba, s ktorým štartovali v Aktivity mládeže tohto leta zviditeľnili koordinátorky: (zľava) roku 2009, v roku 2012 Kristína Dostanová, Milka Jerkovićová, Jasmina Kuštrová a realizovali aj druhý cy- Daniela Feketeová klus rovnakého názvu, ktorý vychádza z veľ- li koncom júla a jeho rozpočet bol zo 800-tisíc kého programu Zamestnávanie a migrácie. dinárov. cieľom projektu bolo posilniť strediská, ten je financovaný zo zahraničných prameňov ktoré pracujú v rámci Kpm. cieľové skupiny sú – medzinárodnej organizácie práce, rozvojo- mladí vo veku 15 až 30 rokov, mladí rómovia, vého programu spojených národov (Osn), det- mladí invalidi, mladí ľudia, ktorých rodičia sú ského fondu spojených národov (UniceF) a užívateľmi strediska pre sociálnu prácu a mlamedzinárodnej organizácie pre migráciu. pro- dí s nižším stupňom vzdelania. projektom sa jekt na území báčskopetrovskej obce uzavre- malo prispieť k zamestnávaniu mladých v 18. 8. 2012

33 /4504/

hlas ĽUdU

ne a mesačne zarobím zo 35-tisíc dinárov. manžel však pracuje v stavebníctve a veľmi nepravidelne dostáva výplatu. Z uplynulého obdobia je gazda robotníkom dlžen desať platov. nikdy nevieme, koľko dostane. raz dostane 10-, raz 20-tisíc, inokedy zasa nič?! K tomu 98 eur mesačne nám odchádza na splátku úveru za dom, a tu sú aj deti a ich potreby, učebnice, odev, obuv... Keď to všetko spočítame, nie je ťažko uzavrieť, že na odchod na dovolenku nezbudne nič. a chceli by sme ísť k moru. moje deti, a ani ja sme ešte pri mori neboli. ale jednoducho sa nedá. prednedávnom som mala dovolenku, ale som ju strávila doma, ibaže sme trochu šli k tise. teraz pre dovolenky iných robotníkov robíme každý deň, takmer bez oddychu. V. Hudec

Obci báčsky petrovec. lepšie výsledky v realizácii mladých sa pokúsili zabezpečiť prostredníctvom informačného strediska, lokálneho dobrovoľníckeho mládežníckeho edukačného strediska a kariérnych poradcov. informovanie prebiehalo elektronicky – prostredníctvom sociálnych sietí, špecializovaných stránok a priamou poštou, ale i klasicky za pomoci oznamovacích tabúľ, ktoré zabezpečili vo všetkých osadách báčskopetrovskej obce. Organizovali dielne, školenie a s ôsmimi mládežníckymi združeniami uzavreli dohodu o spolupráci. aktualitou je aj druhé kolo aktivít pomenovaných Motiva(k)cia. ide o mládežnícku reláciu, ktorú v lokálnych elektronických médiách vysielali aj v minulom roku, kde predovšetkým prezentovali hodnoty a výsledky mládežníkov. Začiatkom júna po vypísaní súbehu utvorili tím počítajúci 16 volontérov novinárov, kameramanov a strihačov, prichystali pre nich krátke školenie a prvé relácie už odvysielali. Okrem lokálnej samosprávy tento projekt podporil aj pokrajinský sekretariát pre šport a mládež. do organizácie slovenských národných slávností aj tohto roku sa zapojili i mládežníci. v sobotu 4. augusta vo vrbare zorganizovali detskú módnu šou a prehliadku starých detských hračiek. J. Č-p

17


Z NAŠICH OSÁD POHĽADNICE Z RADOŠA (4.)

Kýmkoľvek je v nás teplá krv… B

olo krátko po poludní, keď sme zliezli z Radošského kopca do doliny známej ako Hlboký potok. Milko Rybár odstavil redakčné auto pred dvomi domami – starým a novým – s jediným číslom (426) v lone prírody, ktorá vyráža dych. Vladimír Lamoš a jeho manželka Ruženka, rodená Považanová, práve dokončili nedeľný obed. Srdečné pozvanie k stolu sme museli odmietnuť. Na rozdiel od krásnych dojmov, času sme mali málo. Spýtali sme sa, zaklopali, a bolo nám otvorené. Ďakujeme. – Sú tu v údolí ešte dáke domy? – Toto sa volá Pivnická dolina, lebo Ruženka a Vladimír z Hlbokého potoka tu bolo najviac vínnych pivníc na území Radoša. Domov tu je hodne, ale mnohé sú prázdne; vymiera svet a mladým sa nechce robiť v poli. Lamošovci sú ľudia ako z Radošského brehu odvalení. Vladimír má dlaniská, mohol by svet nimi lámať. Ruženkine dlane taktiež dôverne poznajú piesne o mozoľoch. – Cestu, ktorou ste sa dostali k nám, som urobila ja s mojimi troma dcérami, pred 13 – 14 rokmi. Celé tri týždne sme ju vykladali betónovými stĺpikmi zo zlikvidovaných viníc. Furt sa dožadujeme asfaltky, chodíme prosíkať na úrad, ale nechcú sa s nami baviť. Hovoria, aby sme šli tam, odkiaľ sme prišli… A kam by to mali ísť, keď… – Môj otec sa narodil tuná, tu aj zomrel. Tento starý dom postavil môj starý otec, keď sa prisťahoval z Pivnice, je tomu, ak sa nemýlim, rovno sto rokov. Múry sú hrubé, nabíjané, vtedy sa ešte nestavalo z váľkov. Tu, hľa, bola stará stajňa, zbúral som ju a postavil nový dom, z tvrdého materiálu. To boli časy! My plní energie a peňazí nechýbalo! Začiat- Tu bývajú Lamošovci kom jari som začal stavať. Sám. Aj tehly som piekol sám, mal som na to osobitnú pec, akože som som najlepšie vedela; len čo sa pominuli, moju mamal aj svoju pálenicu, a prv než prišla zima, bývali ter chmatol šľak; každý druhý deň som musela k nej, do rodnej Ľuby. Šesť dlhých rokov… Mama zosme v novom. Veru tak… Zlaté osemdesiate roky 20. storočia mrela a už mŕtvica zasiahla manžela; kým sa liečil, všetko som robila sama… sa pominuli ako krásny sen. – Zaoberali sme sa výlučne poľnohospodárstvom; ibaže sa z neho onehdy dalo pekne žiť, a ČOSI ICH TU STÁLE DRŽÍ Nás, ktorí sme sa ukázali ako zjavenie, a pobudli teraz… Kedysi sme mali osemnásť jutár, teraz obrábam tridsať, čo vlastnej, čo pôdy, ktorú mám v v čarokrásnom údolí necelú hodinku, prirodzene, prenájme, ale predsa – stagnujeme… Najviac pe- všetko, čo vidíme, nadchýna, napĺňa akýmsi stujeme kukuricu, žito, slnečnicu a máme aj men- zvláštnym fluidom. Ako sa tu však žije naskutku, ší vinohrad. V minulosti tu bolo veľa chmeľu a veru vedia iba ľudia, ktorí tu pustili korene do poriadaj veľa oberačov, veľa radosti a spokojnosti. Prišla nej hĺbky. Hoci si postavili rodinný dom aj v Iloku, Lamošovci neodchádzajú. Putá sú príliš silné… však fyloxéra a chmeľnice odišli do dejín. – Keď som sa vydala a prišla z Ľuby sem, celý rok Za vôňou chmeľu sa pobrali aj pekné časy; zastreli ich chmáry. Vladimír prežil ťažkú mozgovú som len plakala. Ja by som už dávno šla preč, ale porážku. Dozaista mu nebolo jedno maródiť v be- on chce len zostať tu. Nevravím, aj sama chcem rolehradskej nemocnici, ale ani manželka Ruženka biť, mám nesmiernu radosť z hriadok so zeleninou a z kvetinových záhonov, ale cítim sa už taká unato nemala v živote ľahké: – Svokra boli dlho chorá, na rakovinu, a ani svo- vená… Deti majú vlastné záväzky; prídu na kus reči, kor nebol zdravý. Opatrovala som ich oboch ako odídu, a zase sme sami. Viete si predstaviť, ako tu

18

je, keď zaveje? Dcéry v zime odchádzali do školy pešo, občas aj dvakrát za deň. Preto sme si neskoršie postavili dom aj v Iloku, aby sa menej lopotili. Pohľadom pohládzame starý dom s hrubými múrmi, za ktorými je v zime teplo a v lete príjemne chladno. Pred bydlami pekne upravený park, za domom množstvo stromov; pod nimi – celá skládka vyradených strojov a prívesov. Pod šopami pojazdný traktor a použiteľné stroje. A kedysi…? – Kedysi som už ako dvanásťročný orával koňmo, najprv jednobrázdovým pluhom, potom švábskym dvojbrázdovým. Voľakedy – čo ja viem – inakší bol život: všetko sme stačili porobiť, s konským záprahom, prv než prišla zima. Teraz akosi nestíhame… Neviem prečo. Z Lamošových maštalí sa pred rokmi ozývali býky a dojnice, teraz v chlievoch grofkajú kŕmniky a hlási sa hydina. S chuťou uhrýzame z výborného šťavnatého jablkového i višňového koláča, a nevieme si predstaviť, ako si kopaničiari poradia s idylickou bielou perinou a zimnými fujavicami. – Pokiaľ máme v sebe teplej krvi, nedáme sa. Mám dobrý traktor, mám vlastnú radlicu, sám odpracem sneh z cesty. Kým sme mali kone, aby deti mohli ísť do školy, zavesili sme za kone veľký klát,

Cestička priamo k idyle

prerazili sme chodník, no a tak. Na nákupy sa šlo na saniach. Nepadlo nám ťažko… Hádam sme boli plnší života. Robota, lopota, kde ťa a načo ťa ľudia berú, keď si ťa nakoniec hentam predsa neponesú… Prečo Lamošovci proste neodtiahnu do Iloku… – Táto moja ma aj hreší, najradšej by odtiaľto odišla, ale ja… keď mám pravdu povedať, je mi ľúto popredať imanie za babku. Odchádzame. Lamošovci zostávajú. Čakať. Každý raz, keď ich navštívia dcéry a vnúčatá, aj keby vonku zúril akýkoľvek nečas, tváre Ruženky a Vladimíra Lamošovcov sa vyjasnia. V srdciach ľudí ako odvalených z Radošského brehu tíško zapraská chvejivý ohník… Juraj Bartoš 18. 8. 2012

33 /4504/

HLAS ĽUDU


Z NAŠICH OSÁD Z MELONIÁDY V RODNEJ OSADE MIHAJLA PUPINA

Najsladšie Ostojićevo, najkrajšie Bavanište P

rvú návštevu vo funkcii podpredsedu vlády Vojvodiny a pokrajinského tajomníka pre poľnohospodárstvo, lesníctvo a vodohospodárstvo Goran Ješić uskutočnil 2. augusta v Obci Kovačica, kde bol hosťom Miroslava Krišana, predsedu obce. „Viem, koľko starostí musia prekonať pestovatelia melónov, aby dopestovali kvalitné a sladké plody. Pochádzam z dediny, ktorá je takisto známa pestovaním melónov a dýň. Túžbou vedúcich Obce Kovačica, ale i nás z vojvodinskej vlády, je spraviť z Idvora stredisko pre talentovaných vedcov Vojvodiny, z našich základných a stredných škôl. Poľnohospodárom prajem, aby sme sa tak na jubilejnej meloniáde, ako i na nasledujúcich podujatiach rozprávali o tvorbe správnej agrárnej koncepcie, ktorá okrem iného obmedzí následky prípadného extrémneho sucha v budúcich rokoch,“ zdôraznil tajomník Ješić otvárajúc 4. meloniádu v Idvore.

najsladšia dyňa červená, najsladší a najťažší melón cukrový, ako i najkrajší stánok na meloniáde. Najvkusnejšie upravený stánok tohto roku mal Stamenko Krstić z Bavaništa. Jeho združenie Krcko zvíťazilo aj v kategórii najťažšieho vodového melóna. Tohtoročná gerečka bimonovský prekonala všetky doterajšie rekordy. Vážila Dvojnásobní víťazi z bavaništského Krcka dopestovali najťažšie vodové melóny a mali najkrajší stánok

Na Jaroslavovu Praskáčovu prvú carvingovú „výstavu“ v Idvore sa z Padiny prišli pozrieť i jeho sestra – dvojička Jaroslava a rodičia

V kultúrno-umeleckom programe tradične účinkoval Folklórny súbor Banat Pionir zo Zreňaninu, tentoraz však so skupinami najmladších a najstarších tanečníkov. V najatraktívnejšom sprievodnom podujatí po tretíkrát účinkovali najmladší. V kotúľaní vodových melónov na tráve súperili deti do štyroch rokov, do šiestich rokov a trochu starší osem- až desaťroční návštevníci meloniády. Ďalšiu atrakciu priniesol Padinčan Jaroslav Praskáč, dvadsaťjedenročný kuchár kovačického Relaxu, ktorý vyrezal do melónov všelijaké ornamenty. Carverom – samoukom je iba pol

Nechýbala ani koštovka červených dýň

Meloniáda už dávno nemá prívlastok banátska. Hlavnému organizátorovi, domácemu Združeniu občanov Povrtar, sa na podujatie každoročne prihlási niekoľko desiatok pestovateľov dyne červenej a melóna cukrového nielen z Idvora, ale i z mnohých iných dedín. Na idvorský cirkevný sviatok svätého Iliju tradične sa súťaží vo viacerých kategóriách: najťažšia a 18. 8. 2012

33 /4504/

35,125 kg. Pestovatelia z Bavaništa pri Pančeve priniesli na súťaž i dyne červené odrody Karolina, ktoré vážili i 45 kg. Odborná porota ich však nezaradila do súťaže, lebo nie sú jedlé. Najsladšiu geregu (13,75 kg) dopestoval Mladen Popov z Ostojićeva. Najsladší melón cukrový (16,25) prihlásil na súťaž Mitar Stankov z Idvora. Najťažšiu diňu dopestoval Idvorčan

HLAS ĽUDU

Dynamika a dramatika v súťaži ratolestí by nenechala ľahostajnými ani priaznivcov olympijských hier v Londýne

Ljuba Stankić (7,270 kg). Odborná porota i tohto roku pracovala pod taktovkou Maje Sudimcovej a Heleny Majstorovićovej z pančevského Inštitútu Tamiš.

roka a sľubuje, že svoju kreativitu a zručnosť v carvingu naplno prejaví už o rok na jubilejnej meloniáde. Ján Špringeľ

19


Z NAŠICH OSÁD MAJSTROVSTVÁ SVETA V KOSENÍ SÚ PLNOLETÉ

Kosné strely do parcely Pohorely orehronská kosecká družina Slovenského koseckého spolku a obec Pohorelá už roky organizujú majstrovstvá Pohorelej a sveta v kosení. Tohtoročné Horehronské slávnosti koscov a hrabačiek prebiehali po osemnástykrát. Pohorelčan a staršina spolku Dr. Lukáš Janoška so zanietením rozprával o tejto súťaži návštevníkom nedávneho martinského matičného jarmoku: „Cieľom združenia Slovenský kosecký spolok je predovšetkým ochrana a rozvoj prírodného, historického a kultúrneho dedičstva, rozvoj vidieckeho turizmu, ale aj kultúrno-spoločenské a športové využitie voľného času členov a regenerácia psychických síl. Zasadzujeme sa o ochranu životného prostredia a zmenu myslenia obyvateľov na význam súčasného poľnohospodárstva. V neposlednom rade i o zachovanie tradičného obhospodarovania mokradí, lúk a pasienkov. Pravidelne organizujeme Slovenskú koseckú ligu a členovia súťažia i o Slovenský pohár v ručnom kosení trávy.“ Slávnosti koscov a hrabačiek majú ten najväčší cveng. Ktoré sú súťažné kategórie na tomto podujatí v Pohorelej? „El Classico nemá iba Španielsko. Španielske futbalové a basketbalové derby Real – Barcelona je vychýrené, no treba zažiť

H

naše – Pohorelá versus Heľpa v kosení na 100 m². Súťažia i nosiči vody do 18 rokov, ženy a chlapi nad 70 rokov na ploche 25 m². Muži do 60 rokov, chlapi od 60 do 70 rokov, a otcovia a synovia súťažia na ploche 50 m². Súťažia i družstvá krajov. V poslednej kategórii súťažia päťčlenné družstvá na ploche 1 000 m².“ Dr. Janoška zdôrazňuje, že na týchto súťažiach rozhodcovská porota býva trojčlenná, z čoho sú dvaja časomerači. Povolené je mať odhrabovačov s hrabľami a vidlami: „Súťažný výstroj tvorí kosa, kosisko, oslička, osolník, prsteň na skrutku, resp. upravený klinom kľúč. Môžu sa používať rukavice a bandáže na klby. Pretekár môže byť oblečený ľubovoľne. Súťažné polia sú vymedzené pokosenými a vyhrabanými pásmi s presnosťou na 20 cm. V prípade, že výška pokosu v priemere na celú plochu súťažného poľa je vyššia ako 3 cm, rozhodcovia postihnú kosca trestnými sekundami – každý centimeter nad prípustnú mieru desať trestných sekúnd. Tresce sa i predčasný štart.“ Na súťaži však môžu rozhodcovia aj prideliť sekundy pretekárovi... „Krtince, kamene, kov, drevina alebo iné prekážky, ktoré zatupia ostrie kosy a pretekár si musí poostriť kosu, vtedy môžu rozhod-

covia prideliť 10 sekúnd bonus ostrenia. Hlavný rozhodca môže pri zlomení, rozštiepení, vyhnutí súťažného výstroja povoliť pretekárovi právo opravného štartu. Pri zhode výsledného času sa víťazom stane vekom starší kosec.“ Najzaujímavejšia je kategória muži nad 70 rokov... „Boduje sa u nich nielen výška pokoDr. Lukáš Janoška, staršina Slovenského su, uloženie trávy koseckého spolku v zákose, nechaná stienka v tráve, postoj pri kosení, SR v histórii súťaže a najrýchlejší kroj a čas, ale súťažiaci musí v kosec z hostiteľskej Pohorelej. Pohorelčania mali v tomto roku druhej časti do mikrofónu vyrozprávať krátky príbeh z kosieb, (v polovici júna) bohatý spriekde sa hodnotí emotívny a etic- vodný program. Vo workshopoch sa návštevníci a súťažiaci učili o hiský náboj.“ Rozhodcovský zbor má právo tórii výroby kôs, mali grátis lekcie o nastavovaní kôs na kosiská, udeliť aj mimoriadne ceny... „Ceny sa udeľujú za kvalitu kos- ostrení, kosení, kutí na ostrej a covi, ktorý zanechá na svojom hladkej babke, plieskaní bičom, výsúťažnom poli najnižší pokos, ďa- robe koseckého náčinia a hrablí, lej za etno prvky koscovi a ko- stavaní mája. Večer končili historsačke, ktorí budú etnograficky kami o kosení pri vatre spojenými správne oblečení, ako i za vzdia- s koseckými piesňami a zvolávačlenosť – kosačky, ktorá príde na kami. Pohorelá je dobrým príklasúťaž z najväčšej diaľky,“ povedal dom, aby sa dačo podobného záverom Dr. Lukáš Janoška, se- uskutočnilo už na nasledujúci rok demnásobný víťaz v kategórii v niektorej našej dedine. Ján Špringeľ jednotlivcov, tretí najlepší kosec

LETOM-SVETOM. Dopravných prostriedkov je veľa, bicykel len jeden. Tí, ktorí mu skutočne holdujú, nezriekajú sa ho ani počas dovolenky. Je ich zovšadiaľ, od Japonska po Veľkú Britániu. Vravia, že im tento spoločník umožňuje lepšie vychutnať chvíle voľna, zlepšiť si zdravotný stav, a je aj lacnejší ako preprava iná. V priebehu jedinej hodiny aj v Belehrade možno stretnúť viacerých cudzincov cyklistov. Medzi nimi aj tento manželský pár z Francúzska (na snímke prvej), ale aj ich mladšieho a rovnako zmýšľajúceho dopravného kolegu z Dánska (na snímke druhej). O. F.

20

18. 8. 2012

33 /4504/

HLAS ĽUDU


Z NAŠICH OSÁD ZAUJÍMAVOSTI Z ARCHÍVU SEAVC

Prvé vystavovateľky slovenských výšiviek K

aždá aktivita má svoje začiatky, nutejšieho života a stali sa výdatným o ktoré sa vždy pričinia prie- článkom domáceho priemyslu slokopníci v daktorej z početných ob- venského,“ uvádza sa v závere úvodlastí zachovávania kultúrneho de- nej časti katalógu. dičstva. Medzi také aktivity bezpoAk teda už v roku 1887 Slovenky chyby patrí aj zachovávanie ľudo- bojovali za zachovanie pôvodných vých výšiviek, na čo sú slovenské vzoriek výšiviek a iných krojových ženy nielen na Slovensku, ale aj tu u predmetov, tak potom to znamená, nás, veľmi hrdé. že spomínané podujatie úspešne V rodinnej knižnici rodiny Hur- vplývalo na národné povedomie banovej v Starej Pazove sme našli za- „zachovávať pred škodným vplyujímavý Katalóg výstavky sloven- vom modernej kultúry“. ských výšivok usporiadanej Živenou, spolkom slovenských žien v Turčianskom sv. Martine v auguste 1887. Úvodom výstavkový výbor tohto dávneho podujatia z 31. júla 1887 informoval, že správa Spolku slovenských žien Živena bola povzbudená výstavou českého umelca Jaroslava Vĕšínu, takže sa rozhodla za rok 1887 spraviť výstavu slovenského národného kroja. Oduševnenie vystavovateľov bolo veľké, takže„siene priestranného domu neboli dostatočné k umiestneniu nazbieraných predmetov a nastala potreba pristaviť ešte zvláštny pavilón“. „Cieľom našej výstavy je ukázať širokému obecenstvu rozmanité ručné práce Titulná strana Katalógu výšivok národného kroja slovenského, zobudiť zaujatosť za ne, aby tak Ako sa v tejto brožúrke uvádza, boli z jednej stránky zachované všetky štyri siene boli plné výstavpred škodným vplyvom modernej ných predmetov z krajov: Prešporok, kultúry. Z druhej strany svojimi pô- Nitra, Trenčín, Zvolen a osobnou vodnými, starobylými motívmi a kolekciou P. B. Socháňa, takže pavisvojou technickou dokonalosťou lón bol pripravený pre Dolnú zem, slúžili za vzor i pri potrebách rozvi- Komárno, Tekov, Hont, Novohrad,

Gemer, Šariš, Spiš, Liptov, Turiec, Moravu a Čechy. V pavilóne a) bola„Dolnia zem. Tuná vystavovala: Bekešská Čaba, Sarvaš, Petrovec, Slovenský Bánhedeš, Pitvaroš a Budapešť“. Vystavovateľkou z Petrovca bola Marína Straková. Do Martina na výstavu v roku 1887 doniesla tri predmety: dva ručníky vyšívané na pomaľovanie a na dierky (majiteľky M. Labátovej) a stužky z party (majiteľky Márie Dudášovej). Listujúc túto vzácnu písomnú pozostalosť, pozornosť zaujala aj časť Katalógu v časti Nitra. V tretej sieni Pohľadnica z roku 1909 ako prvá na zozname bola vystavovateľka Anna Hurba- roku 1887, keď sa udiala prvá výstanová z Hlbokého. Bola to vlastne va výšiviek v Martine, toto vzácne preAnna Jurkovičová Hurbanová (1824 stieradlo na kalich Dr. J. M. Hurban iste – 1905), prvá slovenská divadelníč- používal na sviatosť Večere Pánovej. Niet pochýb o tom, ako táto vzácka, manželka Dr. Jozefa Miloslava Hurbana a matka sedem detí, medzi na knižočka prišla do Pazovy. Vtenimi aj spisovateľa Svetozára Hur- dajšia vystavovateľka Anna Hurbabana Vajanského a farára pazov- nová často sem chodila k svojmu syského Vladimíra Hurbana. Okrem vy- novi, neveste a vnúčatám. Doniesšívaných rukávcov, živôtika, čepca, la ju hádam aj preto, aby svojej posteľných plachiet, vyložila aj kos- vnučke Ľudmile vštepila lásku k statolné prestieradlo na kalich, vyšíva- rožitnostiam. Preto nie náhodou sa né pestrým hodvábom a zlatom Ľudmila Hurbanová stala zakladana pomaľovanie z roku 1770. Toto júcou členkou Muzeálnej spoločprestieradlo, ako sa v katalógu uvá- nosti v Martine a prvou predsedníčkou Spolku československých dza, vlastní cirkev ev. hlbocká. Ak vieme, že Dr. Jozef Miloslav žien v Kráľovstve SCHS, neskôr JuHurban náhle umrel roku 1888, po- hoslávie. Katarína Verešová tom je zrejmé, že ešte v spomínanom

NEŠŤASTIE NECHODÍ PO HORÁCH, ale po ľuďoch, prichádzajúc najčastejšie bez upozornenia. Preto si treba byť vedomý nebezpečenstiev a riskov v našom okolí, vedieť, ako i kde získať informácie týkajúce sa pomoci a organizovania sa v kritických chvíľach. Je to totiž prvý predpoklad, aby sme sa cítili bezpečnejšie. Ak v horúcich letných dňoch niekto skolabuje pre enormné horúčavy, načim ho dať do chládku, odstrániť zvyšné šatstvo, chladiť studenou vodou, dať mu napiť sa tekutiny neobsahujúcej alkohol alebo kofeín... Ak sa začnete topiť, hlavne nepodľahnite panike. V prípade záplav choďte čím vyššie, na ďalšie poschodie alebo strechu domu, vyhýbajúc sa pritom elektrickým káblom. Ak sa otrávite niečím, umyte si ruky, zbavte sa hneď kontaminovaných častí odevu a obuvi, dôkladne sa osprchujte. Dajte 20 gramov sódy bikarbóny do litra vody, a tým si umyte oči, ústa, dýchacie orgány... Pre tieto a stovky iných praktických rád dobre je občas si pozrieť obsah Rodinného manuálu pre správanie sa v mimoriadnych situáciách (na snímke), keď nie v tlačenej, aspoň v elektronickej podobe. Už je na stránke Úseku pre mimoriadne situácie Ministerstva vnútorných vecí Srbska. O. F.

18. 8. 2012

33 /4504/

HLAS ĽUDU

21


Kúsok romantiky do horúceho augusta y, vyznania lásky ásničky, srdiečka, kytice, darček vyznievajú staropri západe slnka... – akokoľvek prejavy vrúcnych cimódne, stále sa dajú využiť ako ly pribudli aj láúče o tov. V súčasnej dobe na tiet správy na faceči listy é ilov skyplné esemesky, ma antické vlny naladí booku. Nech vás na takéto rom kútik. A nezabúdajte, aj tento náš augustový Detský a želaní nemusíte že na vyznanie pekných citov niny... Ešte ako me či y nin čakať iba narode ú letnú čajn oby ú tak v aj potešia sobotu...

B

Martin Macák, ZŠ Ľudovíta Štúra v Kysáči: Nech vám v auguste nechýbajú vo váze červené ruže.

Ľudovíta Štúra Antónia Ábelovská, ZŠ ia. teš v Kysáči: Kvety vždy po

Taňa Valentík ov v Pivnici: Srdi á, ZŠ 15. októbra ečka na každom – aj na stene m kroku ojej izby...

Tanička Kľúčiková, ZŠ 15. októbra v Pivnici: Na krídlach báječných snov.

íta Štúra ZŠ Ľudov , n a rť h C Andrej ružba. Hlavný d v Kysáči:

22

Andreja Hlaváčov á, ra v Kysáči: Mladá ZŠ Ľudovíta Štúnevesta s pártou.

Romantiku odporúčajú aj: Anna F. a Jana S. 18. 8. 2012

33 /4504/

HLAS ĽUDU


mozaika1:0 8/14/2012 2:41 PM Page 2

M OZA I K A

ROČNÍK XII ČÍSLO 157 18. august 2012

MAGAZÍNOVÁ PRÍLOHA

Z VÝSTAVY K 30. LETNÝM OLYMPIJSKÝM HRÁM V LONDÝNE

Hnutie na nezabudnutie A

konečne boli tu: v noci na sobotu 28. júla veľkolepým štvorhodinovým programom odštartovala v Londýne najsledovanejšia svetová športová a spoločenská udalosť roka: 30. Letné olympijské hry. Zoskupili približne desaťtisíc športovcov z vyše dvesto krajín, trvali do 12. augusta, dennodenne ukazujúc, prečo je šport natoľko vzácny. Lebo...: – Umenie a šport dokážu zmeniť svet, dokážu inšpirovať, dokážu zjednotiť ľudí spôsobom, akým to málokto iný môže… Umenie a šport môžu zrodiť nádej tam, kde kedysi bolo len zúfalstvo, sú nástrojmi mieru silnejšími než je moc samotná, – ako to pred rokmi kvitoval veľký bojovník za ľudské práva Nelson Mandela. Dosahujú to predovšetkým rešpektovaním duchu olympizmu, trvaním na olympijských hodnotách, akými sú tolerancia, férovosť, rodová rovnosť, humanita, rešpektovanie pravidiel a súperov, ako aj zdravého štýlu života… Významne k tomu počas uplynulého storočia prispievali aj naši početní športovci v mnohých disciplínach a s mnohými uznaniami: od tej prvej zlatej medaily Leona Štukelja v gymnastike získanej roku 1924 po striebro plavca Milorada Čavića alebo bronz tenistu Novaka Đokovića a vodných pólistov z Pekingu pred štyrmi rokmi. A kto by ozaj mohol zabudnúť aj na iné slávne mená, ako je naša najúspešnejšia strelkyňa a olympijská súťažiaca Jasna Šekarićová (Londýn sú až siedme olym-

Do Londýna s heslom Sila je v nás

Najvzácnejšie uznania

Medaila z prvých hier v Aténach 1896

Zdokumentované spomienky z posledných olympiád

pijské hry, na ktorých sa zúčastňuje), alebo maratónec Franjo Mihalić, alebo Miroslav Cerar, alebo Mate Parlov, basketbalisti, volejbalisti a desiatky iných, vďaka ktorým sme získali za to storočie, do začiatku Londýnskych hier, 98 medailí… Aby sme sa na 30. letných hrách dožili aj tej historickej medaily číslo sto, ďakujúc striebornej strelkyni Ivane Maksimovićovej. Tú ideu spomienok a ideu kontinuity športových úspechov veľmi trefne spojila výstava o olympizme v Srbsku 1912 – 2012, prebiehajúca v Múzeu dejín Juhoslávie od polovice júla do konca au-

Naplno do súťaží

gusta. Je ozaj na nezaplatenie… Rovnako tak ako je aj hnutie olympizmu, ktoré prezentuje, – od vlastných začiatkov, po dnešok, vrátane Presne pred storočím naša všetkých veľkých päťčlenná výprava pobudla chvíľ – na neza- v Štokholme budnutie. Oto Filip

Strieborný dres Vladeho Divca z Atlanty s podpismi spoluhráčov


mozaika2_3:0 8/14/2012 2:42 PM Page 1

PRÍLOHA

M O Z A I K A IVAN MELICHERČÍK A JANO ČECH – PRÍVRŽENCI INSITY

Dvaja zberatelia P

red tromi desaťročiami redaktor Hlasu ľudu Ján Cicka napísal seriál pozostávajúci z dvanástich článkov o insitnom umení Kovačice. Publicista v každej časti predstavil dvojicu maliarov. Z toho vznikli aj názvy textov: Dvaja najstarší a zakladatelia (Ján Sokol a Martin Paluška), Dvaja rovesníci (Martin Jonáš a Ján Kňazovic), Zberateľ Ivan Melicherčík z Bratislavy Dvaja bratia (Ján a Ondrej Veňarskovci), Dve susedy (Zuzana Chalupová a Katarína Kožíková), Dve knižiek a katalógov: sestry (Alžbeta Čížiková a Eva Husáriková), Dva„Písal som s obdivom k tým jednoduchým a ja majstri (Ján Strakúšek a Pavel Hrk), Dvaja su- múdrym ľuďom, ktorí sa nad paletou oslobosedia (Michal Bíreš a Ján Garaj), Dvaja z Padiny (Mi- dzovali od svojich životných útrap a zároveň z nachal Povolný a Ján Husárik), Dve nevesty (Kata- maľovaných plátien čerpali radosť a energiu pre rína Karlečíková a Anna Husáriková), Dvaja ro- ťažkú prácu v poli.“ botníci (Ondrej Pilch a Pavel Hajko), Chvíľkoví maMartin Jonáš bol autoritou medzi maliarmi. Meliari (Vladimír Boboš, Pavel Lacko a iní) a Dvaja licherčík sa s ním často stretával, uznával ho nienápomocní (Martin Toman a Stojan Trumić). len ako umelca, najčastejšie za ním šiel aj na kus Okrem Galérie insitného umenia najvýznam- dobrej reči... nejšie diela sedliakov – maliarov z Kovačice „Predovšetkým v kresbe bol brilantný, bola v nej vlastnia Ivan Melicherčík z Bratislavy a Jano ľahkosť, skrátka, suverenita. Mimochodom na MeČech z Kovačice. Slovom, dvaja zberatelia. Oba- dzinárodnej výstave kresby v Taliansku v roku ja súhlasia, že ich insita „prilákala úprimnosťou, 1978 získal Jonáš Zlatú medailu spoločne so Sallebo naivné umenie nevychádza z nijakej do- vadorom Dalim a Renatom Guttusom. Svojich koktríny, zostáva nedotknuté školami, teóriou a je legov – rodákov, prevyšoval o hlavu, nielen matakpovediac nepoškvrnené, môže sa spoliehať liarskou bravúrou, ale aj v sile myšlienky, v spôiba na vlastnú spontánnosť a inštinkt. A tým je sobe, akým dokázal každému obrazu prepožičať práve autentické. Pozrú na obraz a vidia jeho tvor- jedinečné dramatické kúzlo. Každý obraz je excovi rovno do duše“. trakt, koncentrovaný príbeh. Na jednej strane Melicherčík: „Obdiv k múdrym a jednodu- majú v sebe istú grotesknosť, na druhej akúsi chým ľuďom.“ osudovú až existenciálnu hĺbku. Okrem toho Mar„Bola horúca nedeľa koncom augusta, presne tin Jonáš bol veľmi všestranný, rozhľadený člopred 35 rokmi, v roku 1977. Moja prvá návšteva vek, autodidakt, ktorý sa prakticky celý život inv Kovačici začala u maliara Kňazovica. Nemohol tenzívne zaujímal o dejiny a kultúru slovenskej som si priať krajší vstup k majiteľom tamojších menšiny, žijúcej v oblasti Banátu dvesto rokov. „ateliérov“, ktorých inštinkt hnal z poľa k štetcu Zozbieral úctyhodnú kolekciu obrazov, histoa plátnu a naopak. Kovačica dostala v ten deň rických dokumentov, kníh či starých periodík, ktosvojho doživotného prívrženca. Nebolo možné ré nejako súvisia s dejinami slovenskej enklávy odísť bez otázky, či by jeden z tých obrazov ne- vo Vojvodine. Jeho dom bol teda zároveň klabol na predaj. Ján Kňazovic ale mal všetky obrazy sickým sedliackym obydlím, ale aj ateliérom, ganachystané na výstavu do Sydney. Aby ma zba- lériou a etnografickým múzeom. Písal básne, ilusvil ilúzie o možnosti zadovážiť si maľbu, povedal troval knihy, vydal pätnásť veľkých monotemami sakramentsky vysokú cenu. Ja som mu tie pe- tických súborov grafických listov a kresieb, vyniaze na jeho veľké prekvapenie položil na stôl. skúšal si viaceré grafické a maliarske techniky. A Kňazovicov obraz sa stal základným kameňom bol to znamenitý rozprávač, ľudový filozof a pri mojej zbierky insitného umenia. Stal sa zo mňa tom všetkom zostával skromným človekom.“ zberateľ,“ prezrádza začiatky svojho dellirium colRodáka zo stredného Slovenska oslovili okrem lectoris Ivan Melicherčík. Jonáša i ďalší maliari prvej generácie... „Ešte to isté sparné popoludnie som sa stretol „Ak mám byť úprimný, môj bezvýhradný obs ďalšími maliarmi: Bírešom, Paluškom, Sokolom, div začína a končí práve pri prvej generácii. Z jej O. Veňarským, Jonášom a Chalupovou. Práve oni pokračovateľov sa autenticitou a rýdzosťou do pahreby maliarskej tvorby dúchali najtuhšie. svojho umenia ešte priblížila k svojim predStali sa skutočnými veľvyslancami svojej dediny chodcom Zuzana Chalupová. Aj v tej druhej ge– vystavovali na všetkých svetadieloch. Kovači- nerácii sa nájde zopár známych mien: Eva Hucu som navštívil viac ako stokrát. Roky ubieha- sáriková, Ján Husárik, Pavel Hajko, Ján Glózik či li, zbierka rástla. Maliar a zberateľ Ernest Zme- Katarína Kožíková, ale je to už len pripomienka ták o nej povedal, že je jedna z najrýdzejších, akú niekdajšej chýrnej maliarskej komunity. kedy videl,“ dopĺňa Bratislavčan. Mám taký pocit, že väčšina jej tvorcov (a stále Ivan Melicherčík o Kovačičanoch a ich majs- sa ich tu nájde, rovnako ako v susednej Padine, trovstve napísal množstvo článkov, niekoľko niekoľko desiatok) sa už iba túži priživiť na ko-

24/II

vačickej „značke“, nad ich tvorbou sa vznáša tieň komercie, páčivosti, zaliečavosti, je tu skrátka viac kalkul než spontánny výkrik duše. Turisti a rekreační zberatelia sú však stále neodbytní a pokiaľ bude trvať ich záujem, stále sa tu zrejme nájde dosť maliarov, ochotných hlásiť sa ku Kovačici.“ Čech:„Svetoznáme osobnosti zbožňovali kovačickú naivu.“ Kovačičan Jano Čech má viac ako štyri desaťročia blízko k insitnému umeniu. Riaditeľom Domu kultúry v rodnom mestečku bol šestnásť rokov: Ivan Melicherčík PhDr. Ivan Melicherčík (Pliešovce 22. septembra 1944) vyštudoval žurnalistiku na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. V roku 1976 získal doktorát filozofie na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1967 pracoval v tlačovej agentúre ČTK, neskôr v TASR a SITA (bol jej zakladateľom). Ako zahraničný spravodajca ČTK pôsobil v Belehrade a vo Viedni. V roku 1994 bol generálnym riaditeľom TASR a neskôr päť rokov zástupcom šéfredaktora (krátko aj šéfredaktorom) denníka Práca. Potom riadil päť rokov medzinárodnú redakciu TASR a teraz pôsobí ako novinár na voľnej nohe. Zberateľstvu sa intenzívne venuje od roku 1977. Svoje zbierky moderného maliarstva a sochárstva, naivného umenia a afrického kmeňového umenia predstavil na výstavách na Slovensku, v Budapešti a v Prahe. Je autorom viacerých katalógov a 16 kníh – Galanda a galandovci, Tvar ducha – moc a krása afrického kmeňového umenia, Mbulu ngulu – strážcovia duší, Maliari z Kovačice, Umenie inštinktu, Africké umenie – zbierka Ivana Melicherčíka I a II, Socha, O zberateľstve, Obrazy, troch monografií o Martinovi Jonášovi, ďalej knižiek o Zuzane Chalupovej, Jánovi Kňazovicovi a Pavlovi Hajkovi. Bol kurátorom viacerých výstav. Za publicistické a zberateľské aktivity mu udelili Cenu Martina Benku (1999) a Cenu Kovačice (2000). Je nositeľom viacerých cien v oblasti žurnalistickej tvorby.

„Pôsobila v tej dobe prvá maliarska liga, dodnes neprekonaný výkvet umelcov. Aj s ďalšími maliarmi sa mi pracovalo dobre. Hoci medzi nimi boli, ako to napísal slovenský historik umenia a zakladateľ Trienále insity v Bratislave Štefan Tkáč, „autori rôznych generácií, s rôznym temperamentom, s rôznou mierou a povahou talentu“. Maliari sa začiatkom 50. rokov začali stretávať a dokazovať, bola to v tých časoch smelosť ukázať svetu ich tvorbu. Vzpruhu do ich ďalšej činnosti im ale dali ich spoluobčania, susedia, rodina, priatelia, odborníci, novinári.“ Čech má rovnaký názor ako Melicherčík, že tri mená, ktoré okrem zakladateľskej dvojice Paluška – Sokol boli najvýraznejšími postavami kovačickej insity, sú M. Jonáš, J. Kňazovic a Z. Chalupová. „Maliar sa stáva maliarom aj vtedy, keď dakto príde buď do galérie alebo do ateliéru maliarov a jednoducho povie, že chce mať dielo toho umelca vo svojom dome. U spomínanej trojice 18. 8. 2012

33 /4504/

HLAS ĽUDU


mozaika2_3:0 8/14/2012 2:42 PM Page 2

M O Z A I K A

PRÍLOHA sa to stávalo každý víkend, neraz do Kovačice zavítali i ľudia establishmentu,“ konštatuje, ale aj s trpkosťou pokračuje: „Žiadnemu z priekopníckych a slávnych mien svetovej insity sa Kovačičania, žiaľ, doposiaľ, neodvďačili názvom ulice.“ Blízkosť Belehradu bola, podľa Jana Čecha, dôležitá pri tvorbe dobrého mena Kovačice: „K nám do južného Banátu prichádzali svetové osobnosti politického, kultúrneho, umeleckého, športového života. Medzi nimi i filmová smotánka. Diplomati zahraničných veľvyslanectiev húfne prichádzali do Kovačice kupovať umelecké diela vysokej hodnoty. Za jeden rok sme napríklad predali 115 olejomalieb Jána HuJano Čech Jano Čech (Kovačica 12. novembra 1943) zakončil Učiteľskú školu v Báčskom Petrovci a Pedagogickú akadémiu v Sombore. Kratšie obdobie pôsobil ako učiteľ na ZŠ Mladých pokolení. Riaditeľom Domu kultúry 3. októbra bol od roku 1969 až po rok 1985. V tých časoch kovačické ochotnícke divadlo bolo dvakrát najlepšie v bývalej veľkej Juhoslávii. Stál pri zrode poloprofesionálnych scén Divadiel VHV a Kovačického rozhlasu. Kovačickí speváci, hudobníci a tanečníci dosahovali vtedy úspechy doma i v zahraničí. Aj vďaka vtedy založenej hudobnej škole, Galériu insitného umenia a podujatie Kovačický október navštevovali a kupovali si obrazy významné osobnosti z celého sveta. Organizoval i výstavy vojvodinského insitného umenia. Iniciátor je idey, aby do Fondu galérie každý rok maliar – člen ustanovizne venoval po jednu reprezentačnú maľbu, ktorá sa nesmie predávať. Pred niekoľkými rokmi navrhol, aby sa z Galérie insitného umenia stala samostatná ustanovizeň. Dodnes je organizátorom a kurátorom mnohých výstav kovačického insitného umenia. Okrem iného i tej v bratislavskom Dome zahraničných Slovákov, ktorú navštívil bývalý prezident SR Rudolf Schuster. Jeho pričinením dostali Jonáš, Chalupová a Kňazovic štátnu penziu. Je nositeľom Zlatého odznaku Kultúrno-osvetového spoločenstva Srbska. V rokoch 1985 a 1986 kratšiu dobu bol vedúci v Športovo-rekreačnom stredisku Slávia. Do dôchodku odišiel z postu dlhoročného riaditeľa Verejného komunálneho podniku Elán. Pred dôchodkom bol aj riaditeľom poľnohospodárskeho družstva v Idvore, až po privatizáciu. Keď odchádzal z Domu kultúry, mal päť olejomalieb kovačickej insity. Nápomocnú ruku v organizovaní výstav mu podali najprv maliari Jonáš, Pilch a Chalupová. Dnes vlastní kolekciu viac ako sto obrazov. Najviac M. Jonáša, J. Kňazovica, Z. Chalupovej, ale i O. Pilcha, bratov Veňarskovcov, padinských umelcov, ako i maliarov tzv. druhej kovačickej generácie. Zásluhy na zberateľských aktivitách má i jeho priateľ Ivan Melicherčík. O Melicherčíkovi mieni, že má veľké zásluhy v šírení dobrého mena Kovačice najprv v Československu, potom aj na Slovensku.

18. 8. 2012

33 /4504/

HLAS ĽUDU

sárika, za jeden víkend, od piatka do nedele sme predali 15 diel Jonáša, Kňazovica, Chalupovej, ako aj iných diel vysokej umeleckej hodnoty. Mladšia generácia diplomatov má trochu iný vzťah k naive, nekupuje.“ Aj organizátorom výstav z Kovačice bola na osoh ľahká preprava do hlavného mesta. „Keď som viac nepracoval ako riaditeľ Domu kultúry, vo voľnom čase som v Belehrade organizoval výstavy – nepretržite a najviac, pätnásť rokov, v Americkom klube – Veľvyslanectve USA, až po NATO bombardovanie v roku 1999. Aj v nejednom veľkom belehradskom podniku za pomoci tamojších manažérov kultúry. Svoju zbierku a je v nej v súčasnosti vyše sto obrazov, som dopĺňal tým spôsobom, že som spolu s manželkou vyčlenil dva kvalitné obrazy a povedal som si, že napríklad ďalšie tri musia zarobiť spomínané. V nejednom prípade som dostal olejomaľby i do daru, za úspešnú spoluprácu s maliarmi. Diplomati a zamestnanci belehradZberateľ Jano Čech z Kovačice ských firiem si vedeli vážiť umenie. Z 5 000 „Po prvé je pozitívne, že sa Galéria insitného zamestnaných mala napríklad Galenika 4 500 ľudí s vysokoškolským diplomom. Ale i pracovníci umenia vyčlenila z Domu kultúry. Dnes je táto Progresu, IPM, Inštitútu Mihajla Pupina, Ener- obrazáreň na úrovni bohatej organizačnej výgoprojektu a ďalších podnikov sa zoznamovali stavnej činnosti, bok po boku týchto aktivít sa s našou naivou podobne. A podrobne, keďže na ale nesmie zanedbávať ani muzeálna činnosť. Povernisáže veľakrát zavítal i maestro M. Jonáš.“ trebné je aj bdieť nad fondom obrazov, ktorých je už viac ako 500. Potrebný je muzeálny prieKovačičania nespyšneli stor a muzeálne odborné kádre. V čerstvej knihe Zberateľ alebo zmluva s diaVážim si snahu Slovenska podieľať sa na kúpe blom (Artforum Bratislava 2012) ide o rozdomu Martina Jonáša. Nebolo by zle porozhovory publicistu Petra Uličného so zberamýšľať o výstavbe novej budovy galérie v testeľom Ivanom Melicherčíkom. Jedna z Uličnej blízkosti tohto domu. Súčasná budova by sa ného otázok znela či nespyšneli Kovačičania, potom predala. Nová galéria by mala niekoľko že sa ich dedina za niekoľko desaťročí stala priestorov, s osobitnou výstavnou časťou pre medzinárodne známou? samostatné a kolektívne výstavy, stálou hviezd„Nespyšneli, ten boom sa možno neganou zbierkou, vlastným predajným priestotívne podpísal iba pod súvislosti, ktoré nemohol nikto z nich ovplyvniť – mám teraz na rom, predajňou suvenírov a v neposlednom rade mysli ten tieň komercializácie, ktorý sprevái priestorom pre dokumentárny a muzeálny výdza tvorbu tretej generácie. A pritom naskum. Aj výstavnú časť prebohatej zberateľskej príklad taký Kňazovic je jediný Slovák, ktočinnosti a zozbieraných artefaktov Martina Jorý visel v legendárnom Louvri. náša, ktorá by celá v jeho dome nikdy nemohNespyšneli, pretože maľovali tak ako žili. Pola byť vystavená. Voľakedy nádejní maliari mali korne, zo dňa na deň, vďační aj za to málo, miestnosť starej galérie v Dome kultúry na vyčo si dokázali vziať od prírody holými, uprastavovanie svojich prác, dnes sa ten priestor po covanými rukami. A potom, nikto z nich vysťahovaní TV, žiaľ, nepoužíva. Nedostatočne svojimi obrazmi nechcel dobýjať svet a gaje, keď ide o výstavy, využitá i pekná predsieň lérie, ani sa ocitnúť v učebniciach dejín umenia. Maľovanie vrástlo do ich života celkom prvého poschodia PRS Relax. prirodzene a nenásilne.“ Negatívne je to, že je v súčasnosti inflácia obrazov a maliarov. Prítomná je imitácia tém, obPrepraviť sa do Belehradu nebol žiaden kumšt. razov a motívov. Na super originálneho umelKovačica mala svoju „električku“, tzv. šinobus až ca umelkyňu sa zatiaľ čaká. Nehovorím však vôpo Dunaj stanicu v hlavnom meste. Za 50 minút bec o tom, že by sa v Kovačici s maliarstvom a 50 kilometrov cesty motorový vlak bol už v Be- malo prestať. Dnes ale asi dve tretiny maliarov lehrade. Bolo to rýchlejšie ako napríklad čo trvá – členov obrazárne žijú z maliarstva. Povedal by preprava z prvej račianskej na poslednú dú- som, že šlo o „tichú profesionalizáciu“. Honba za existenciou vplýva na konkurenciu a ohovárabravskú zastávku električkou v Bratislave.“ Bývalý riaditeľ kultúrnej ustanovizne má do- nie, čo je pre umenie zlé.“ Za odpovede ďakuje Ján Špringeľ statok odborných skúseností na to, aby sa Fotografie: archív Ivana Melicherčíka a autor zmienil o súčasnom stave insity:

III/25


mozaika4-5:0 8/14/2012 2:43 PM Page 1

PRÍLOHA

M O Z A I K A INFOCESTA 2012 (2)

Veľa zážitkov, veľa aj dažďa P očas troch dní účastníci Infocesty zdolali príliš nabitý program. Stálo to však zato: dopodrobna sa zoznámili s krásou oravského a liptovského regiónu. Treba spomenúť, že nielen tá príroda bola jediné, čo nás tam očarilo. V pamäti zostali aj krásne privítania na každej našej zastávke, ako aj rôzne chutné jedlá, ktorým sme ani mená nevedeli. KYSUCE Vo štvrtý deň našich potuliek opustili sme Liptov, aby sme sa sprevádzaní spoločníkom dažďom dostali na Kysuce, do známeho drotárskeho kraja. Prvou zastávkou bolo Múzeum kysuckej

chylovky bez toho, aby sme sa neporozprávali s týmto významným remeselníkom. O drotárstve na Slovensku, svojom pôvode a drotárskych úspechoch nám povedal: „Drotárstvom sa zaoberali iba ľudia na Slovensku. Boli to ľudia, ktorí chodili po vandrovkách a drôtovali hrnce gazdinkám, vyrábali pasce na myši a rôzne iné predmety. Chodili nielen po Slovensku,

Drotár Juraj Šerík

ale aj do zahraničia. Teda jedni chodili po domácnostiach a drôtovali, z druhej strany boli aj tí, ktorí sa snažili povýšiť drotárstvo na umenie. K nim patril aj môj pradedo Jozef Holánik-Bakeľ, ktorý pôNajcennejší zhotovený predmet – zlatený sobil vo Varšave, kde kalich mal svoju dielnu. Vlastdediny vo Vychylovke. Je to skan- né diela vystavoval na najväčzen pozostávajúci z obytných do- ších svetových výstavách, na ktomov, hospodárskych budov, ka- rých získaval tie najvyššie oceplnky... V ňom si návštevníci môžu nenia. Spomeniem napr. výstavu pozrieť architektúru typickú pre v Ríme v roku 1911, kde získal kysucký kraj, dozvedieť sa aj o kul- hlavnú cenu Gran Prémio za kotúre a spôsobe života, akým sa ke- šík vyrobený špeciálnou technidysi tu žilo. Tu nás, pravdaže, pri- kou tzv. dvojitého viazankovévítali piesňou a Jánskymi zvykmi. ho uzlu, ktorú si dal aj patentovať,“ Oslovili nás početní tradiční re- povedal nám drotár Šerík. Tento meselníci. Jeden spomedzi nich majster chýrečného pôvodu prevynikol, nielen kvôli svojmu pô- zradil, že ho remeslu zaučil starý vodu, ale aj dielu: drotár Juraj Še- otec Jakub Šerík, zať Jozefa Holírík, pravnuk a vnuk najznámejších ka-Bakeľa. Za svoj najdôležitejší drotárov na Slovensku Jozefa Ho- vyrobený predmet pokladá kalich lánika-Bakeľa a Jakuba Šeríka- zlatený 23-karatovým zlatom, Fujaka. Nemohli sme odísť z Vy- ktorého výroba trvala okolo 200

26/IV

hodín. A najväčší vyrobený predmet je kalich výšky 50 cm, ktorý je vyložený v múzeu v osade Dlhé Pole pri Žiline. Aj my drotárski začiatočníci sme mali česť zapojiť sa

Zelená kysucká príroda

do nového projektu pána Šeríka Srdce pre Slovensko, ktorý by na budúci rok chcel venovať Slovensku k 150. výročiu narodenia Jozefa Holánika-Bakeľa. Z úcty k nemu a drotárstvu na Slovensku sme sa aj my zapojili do drôtovania a zapí-

Vo Vychylovke sme si nemohli nevšimnúť krásne ozdobené medovníčky z kuchyne Márie Jozekovej, ktorá sa touto sladkou prácou zaoberá už takmer 20 rokov. Hovorí, že sama prišla po ten najlepší recept. Aj nám ho prezradila: 600 g múky, 3 vajcia, 6 lyžíc medu, 2 lyžičky sódy bikarbóny, 200 g práškového cukru, 175 g tuku alebo masla a prísady – klinčeky a škoricu podľa chuti. Naša spolubesedníčka vraví, že je zmes najlepšie najprv mixérom vymiešať, a potom vymiesiť rukami. Cesto je dobre vymiesené, keď sa

Prvých 5 min. jazdy lanovkou (bez dažďa)...

sali do prezenčných listín, ktoré budú zviazané do knihy a spolu s cenným predmetom odovzdané prezidentovi.

leskne. A potom vložiť do igelitu a nechať pri izbovej teplote aspoň 24 hodín. Medovníky treba piecť 7 min. na teplote 180 ºC.

18. 8. 2012

33 /4504/

HLAS ĽUDU


mozaika4-5:0 8/14/2012 2:43 PM Page 2

PRÍLOHA

M O Z A I K A

Súčasťou skanzenu je aj historická úvraťová železnica, ktorú sme si vyskúšali. Je to úzkokoľajná železnica, ktorá kedysi spájala Kysuce s Oravou. Jazda mala byť pokojná a romantická, no v dôsledku dažďa, ktorý sa občas až lial, po pokojnej jazde nebolo ani chýru, ani slychu. Dážď nás dočkal aj na lanovke na Veľkej Rači, no ten opravdivý lejak sa v plnej sile

Exkluzívne kúpele Aphrodite

ukázal počas jazdy na bobovej dráhe. Táto dráha nás všetkých očarila, zvýšila hladinu adrenalínu nejednému z nás a presvedčila, prečo je hlavnou atrakciou letnej sezóny. Dráha je dĺžky 1 300 m a má až 15 zákrut a jeden rondel. Našťastie, rýchlosť vozíka si regulujete sami, takže maximálne môžete jazdiť takých 40 km/h. Cestou z Oščadnice sme sa zastavili v Starej Bystrici, známej po Slovenskom orloji. Ide o najväčšiu drevenú sochu na Slovensku, na ktorej sú umiestnené sochy významných slovenských osobností: kráľa Svätopluka, Antona Bernoláka, Ľudovíta Štúra a iných. Ústrednou časťou orloja je tzv. astroláb, ciferník s astronomickými údajmi. Hlavná doska astrolábu je v niekoľkých farbách, ktoré označujú určité fázy dňa. Ručička so slnkom sa pohybuje podľa toho, kde sa reálne slnko nachádza. Ukazuje aj polohu mesiaca, fázy mesiaca a polohu slnka v znamení zverokruhu. V priestore pod orlojom sa nachádza umelecké informačné centrum a malá predajná galéria. Zo Starej Bystrice sme sa zaviezli do osady Makov, malej de18. 8. 2012

33 /4504/

dinky ležiacej tesne pri hranici s Českou republikou. Ubytovaní sme boli v krásnych Ski-apartmánoch, kde sme si okrem ozajstného komfortu mohli užiť krásnu prírodu na okolí. Jedni sa na prírodu pozerali zo svojich balkónov, druhí sa kochali v jej kráse hrajúc jedinečnú hru – disk golf. Pri nej sa určite viac nasmiali a zabavili, keďže disky namiesto v koši svo-

presnejšie Rajeckú dolinu. Tu sme navštívili Autocamping Slnečné skaly, Slovenské liečebné kúpele Rajecké Teplice, Slovenský betlehem v Rajeckej Lesnej. Umiestnený v nádhernom prostredí chránenej prírodnej rezervácie Autocamping Slnečné skaly má určite bohatú ponuku. Možné je ubytovať sa v chatkách alebo zruboch, voľný čas tráviť buď na futbalovom ale- S kolegyňou Marínou Chorvátovou pred Slovenským orlojom bo volejbalovom ihrisku, buď na cyklotrase, tov: vodoliečba, masáže, škótske kurze skalolezenia alebo v pešej streky, uhličitý kúpeľ, sauny... Unikátna expozícia Slovenský turistike. K bohatej návštevnosti určite prispelo aj okolie, v ktorom betlehem v Rajeckej Lesnej bola sa nachádza. Z našou poslednou zastávkou. Takjednej strany ho mer 15 rokov majster Jozef Pekara o b k l o p u j ú pracoval na tomto jedinečnom Slnečné skaly a z drevenom umeleckom diele, kde druhej zelené zobrazil Ježišovo narodenie a delúky a rieka Raj- jiny slovenského národa. Začanka. Auto- komponoval doň všetky slocamping je za- venské regióny so svojimi najujímavý aj tým, známejšími mestami a pamiatže je jeho pre- kami. Zhruba je tam 300 drevevádzka ekolo- ných postavičiek, z ktorých sa gická, s maxi- polovica pohybuje. Zhotovený málnym dôra- je z lipového dreva, dĺžky 8,5 m, zom na ochra- šírky 2,5 m, výšky 3 m. Päťdňové objavovanie krás Žinu prírody a životného pro- linského kraja sa skončilo. S novými zážitkami zostalo nám len stredia. V kúpeľoch vrátiť sa do Bratislavy pred obrásme sa dozve- tenú pyramídu Slovenského rozdeli, že si liečivú hlasu a odtiaľ už každý do svojej silu termálnych krajiny. A dojmy? Tie boli určite prameňov v Ra- krásne, veď ako by aj neboli? jeckých Tepli- Podrobné komentovanie a vyciach ľudia vy- svetľovanie našich sprievodkýň, hľadávali už v každodenné navštevovanie krás14. storočí. Ter- nej prírody a početných kultúrMalá čiastka Slovenského betlehemu málne vody sú nych pamiatok, dobrosrdečnosť ju púť končili v tráve alebo pod teploty 38 ºC a v atraktívnom hostiteľov, chutná slovenská gasstromami. kúpeľnom dome Aphrodite sa tronómia a výborná spoločnosť využívajú na liečenie pohybo- prispeli k tomu, aby sme sa zhodHORNÉ POVAŽIE vých chorôb, nervových chorôb li, že sa Infocesta určite vydarila. a chorôb z povolania. Exkluzívne Len keby toho dažďa bolo mePosledný deň našej Infocesty kúpele, pravdaže, musia mať aj nej... Jasmina Pániková bol vyhradený na Horné Považie, bohatú ponuku pre svojich klien-

HLAS ĽUDU

V/27


mozaika6:0 8/14/2012 2:43 PM Page 11

PRÍLOHA

M O Z A I K A HUSÁRSKY KÚSOK PIATICH CYKLISTOV

Kvôli Slávnostiam zdolali Triglav A lebo náš titulok mohol znieť aj takto: Na Slávnosti cez sedem krajín... Akokoľvek začneme, podstatné je priblížiť vám tu smelú cyklistickú expedíciu piatich telocvikárov zo Slovenska, vedených naším krajanom Gustávom Petrášom z Kulpína, študentom doktorandských štúdií v odbore Športová humanistika. Všetci piati sú dobrí kamaráti, dvaja sú doktorandi, traja študenti magisterských štúdií na Katedre telesnej výchovy a športu Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici a zároveň členovia Slovenskej

Na štarte. Iniciátor cesty na SNS Gustáv Petráš prvý sprava.

Pri vzostupe z Triglavu si z večného snehu urobili malého slovenského snehuliaka

asociácie kondičných trénerov. Predovšetkým sú to smelí mladíci, lebo sa podujali na riskantnú a časovo presne vyhranenú cestu: Zo Slovenska na bicykloch dojazdiť na Slovenské národné slávnosti v Báčskom Petrovci. Odvážny cieľ dosiahli. Sú tu ich mená: Gustáv Petráš, Ján Krafčík, Slavomír Pačuta, Ivan Zmoray a Patrik Falat. A teraz ich krátka rekapitulácia prejdenej cesty: – Vyrazili sme 20. júla z Bratislavy. Šli sme do Rakúska smerom na Viedeň, potom sme pokračovali cez Maďarsko, Slovinsko sme prešli celé. Vstúpili sme do Talianska, pobrežím sme sa znovu dostali do Slovinska a ďalej do Chorvátska, do Istry. Konečná zastávka bola Rijeka, odkiaľ sme vyrazili vlakom cez Záhreb do Srbska – do Šídu. Zo Šídu do Kulpína sme znovu jazdili na bicykloch. Celkove sme za tých 12 dní urobili 1 250 kilometrov. Odšliapali sme 75 hodín, v priemere 8 hodín denne a takých 120 – 140 kilometrov na

28/VI

Konečne more

Cesta rovinou je vraj dosť deprimujúca

deň. Jazdili sme priemernou rýchlosťou 17 kilometrov za hodinu. Boli sme aj na Triglave, najvyššom kopci bývalej SFRJ. Bol to dosť náročný výstup, ale stálo to za to. Celá cesta nebola ľahká, ale keď človek chce a trošku aj zariskuje, pravdaže, s rozvahou, tak sa mu to vydarí. Ináč prvé dva dni sme mali upršané. V Maďarsku nás dokonca celkom vytopilo, všetky veci nám boli mokré,

menej sme spávali v stanoch pri riekach, snažili sme sa byť vymknutí z civilizácie, improvizovať. Nešli sme po diaľniciach, vyberali sme si cyklistické trasy. Vo väčšine boli dobre udržiavané, boli však aj nespevnené povrchy, štrkoviská, ale všetky sme zvládli bez väčších problémov. Problém bol možno nachádzať motiváciu toho bicyklovania každý deň, ale vždy sme mali nejakú výzvu: či už to bolo dostať sa do ďalšej krajiny, výstup na Triglav, more nás, samozrejme, tiež lákalo a napokon dostať sa do Srbska na Slovenské národné slávnosti. Sám príchod do Vojvodiny bol nezabudnuteľný: prešli sme takmer 1 300 km a keď ľudia videli na bicykloch slovenské vlajky, trúbili

čo nás dosť deprimovalo. Bola to dobrá skúška, či skutočne chceme ísť do tohto dobrodružstva. Predsa sme sa vzchopili a pokračovali sme ďalej do slnečného počasia. Na Triglave tiež počasie nebolo ideálne, ale keď sme vyšli hore, trošku sa rozjasnilo, tak sme videli okolité štíty a kraj. – Máme kopec zážitkov a dobrodružstiev... – dopĺňajú sa v rozprávaní piati smelí cyklisti. – Viac-

nám z áut, zdravili sa nám... Piati nabalení cyklisti do cieľa dorazili 1. augusta. Ako sami hovoria, najprv sa po tej ťažkej ceste vybláznili v akvaparku Petroland, potom si pozreli niektoré znamenitosti v Novom Sade a v Báčskom Petrovci. Prijal ich aj predseda obce Pavel Marčok. Škoda, že si všetci – pre neodkladné záväzky doma – nemohli užiť celé Slávnosti. Ale ako nám povedal vedúci cesty Kulpínčan G. Petráš, iste raz znovu sem prídu len kvôli SNS. A keď ide o takéto cyklistické misie? – Bola toto naša prvá takáto expedícia a sme radi, že sa vydarila, – hovorí Gustáv. – Keď ide o plány, tak každý máme nejakú vysnenú krajinu, padli už návrhy ako Moldavsko, Francúzsko. Lákajú nás miesta, kde cestovné agentúry neponúkajú zájazdy a hlavne chceme dovolenku stráviť aktívne, veď sme športovci. A. Francistyová Snímky: Archív cyklistov

18. 8. 2012

33 /4504/

HLAS ĽUDU


mozaika7:0 8/14/2012 2:44 PM Page 14

PRÍLOHA

M O Z A I K A

(DUCHA)PLNKY

Smiech je liek Stretli sa dve jasnovidky. – Ako sa mám? – pýta sa prvá. – Celkom dobre, – odpovie druhá. – A ja? xxx Z koncertnej sály vybehne večer o deviatej vydesený muž a beží k najbližšiemu policajtovi. – Pán policajt, rýchlo poďte so mnou! Tam dnu ubližujú nevinnému človeku! – Komu? – Ludwigovi van Beethovenovi! xxx – Ak to chcete v živote niekam dotiahnuť, dajte na moju radu. – A to? – Nedajte nikdy na radu iných. xxx Pacient v blázinci postaví k múru rebrík, vylezie naň, pritlačí si ucho k stene a načúva. Ide okolo doktor, blázon ho privolá: – Poďte sem, pán doktor! A priložte ucho k stene! Počujete niečo? – Nič, – vraví doktor. – No vidíte, a tak to ide od rána. xxx – Ako sa máš? Dlho som ťa nevidel. – Ďakujem, dobre. Dnes som sa stal šťastným otcom. – Tak ti gratulujem! A ako sa má žena? – Zatiaľ dobre. Dúfam, že sa to nedozvie. xxx Muž sa vráti domov z úradu a vyčíta manželke: – Dnes ráno si mi urobila takú silnú kávu, že som celý deň nezažmúril oko! xxx – Mami, prečo behá tata v cikcaku po lúke? – Drž hubu a nabíjaj! xxx Predstavenie v kine. Tma. Ženský hlas k susedovi: – Prosím vás, pane, nemohli by ste tu ruku dať niekde inde? – Mohol, ale na prvý raz som si netrúfal.

Povedali... Optimista vyhlasuje, že žijeme v najlepšom možnom svete. Pesimista sa obáva, že je to pravda. Cabell V politike sú situácie, keď nás susedov zub bolí práve tak ako vlastný. Erlander Kompromis je umenie tak rozdeliť koláč, aby si každý myslel, že dostal z neho najväčší kus. Erhart Leňoch je ten, kto nepredstiera, že pracuje. Allais

Zo Špinavých čistiek Pavola Janíka Lotória Spolupáchateľ – Páchne spolu s nami. Spoluprasovník – Nehygienický spolupracovník. Podvodnikateľ – Podvodný podnikateľ. Naruby – Nič cudzie mu nie je ukradnuté. Kožný šok z vyhrážok – Najprv vyhrážky, po nich vyrážky. Zvedavosť – Koľko je druhov dobrodru-

Zariaďte, aby sa statočnosť viac vyplácala ako krádež, a nebude viac krádeží. Konfucius

hov?

Pravda je najcennejšie, čo máme. Snažme sa ju teda poriadne speňažiť. Twain

pôda.

Nijaký učenec z neba nespadol, ale idiotov akoby zhadzovali. Tuwim Nemá zmysel strieľať na klaviristu, keď je rozladený klavír. Coty Ak ľudstvo dopustí, aby naďalej vybuchovali atómové bomby, jedného dňa sa Picassove obrazy stanú absolútne životuvernými. Pauling

Korupcia v justícii – Liter zákona. Výnosné zamestnanie – Úrodná úradná Otrasný deň – DneŠok. Inovované poznanie – Česť sú peniaze. Vládať vládnuť Vládna pomôcka – Návod ako používať národ. Voľby – Pozval nás Mikuláš zasa raz na guláš. Optický klam – Len politik vzdialený, javí sa nám vzdelaný. Zbožné želanie – Nech nás vedú tí, čo vedia. Podmienky mienky – Vládať vládnuť. Výber: O. Filip

Mozaiku číslo 157 pripravil Oto Filip 18. 8. 2012

33 /4504/

HLAS ĽUDU

VII/29


mozaika8:0 8/14/2012 2:45 PM Page 15

PrÍLoHA

M o Z a i K a iBA Pre LABuŽNÍkoV

Zákusok pre lenivých a bezzubých Suroviny: 1 000 + 300 ml mlieka, 150 g kryštálového cukru, 200 g detskej krupice, 200 g mliečnej čokolády, 500 ml smotany na šľahanie, 250 g margarínu, keksy, 4 balíčky vanilkového cukru. Takto sa to vydarí: Do hrnca dať variť 1 l mlieka, pridať kryš-

tálový cukor, 2 balíčky vanilkového cukru a čokoládu. Keď zovrie, vsypať detskú krupicu, na slabom ohni chvíľu povariť, nechať vychladnúť a pridať margarín. Mixérom zmiešať dokopy. Kým krupica vychladne, vyšľahať 500 ml šľahačky s 2 vanil-

kami. V 300 ml mlieka (alebo aj menej) namáčať keksy a uložiť ich na plech. Na keksy nanášať masu z krupice, potom šľahačku, opäť namáčané keksy v mlieku, krupicu a nakoniec šľahačku. Zdobenie podľa vlastnej chuti (nastrúhať horkú čokolá-

du) a dať na chvíľu do chladničky.

Pl) a 2 vanilkové cukry. Vyšľaháme 4 bielky, ktoré pridáme do horúcej, práve dovarenej krupicovej kaše. Dobre premiešame, masu vylejeme na keksy, rovnomerne rozotrieme, počkáme takých 10 – 15 min., kým nám prvá plnka trochu vychladne.

Pudingová plnka: rozmiešame 4 žĺtky v troche mlieka (z 1 l), primiešame tiež 2 pudingové prášky. Zvyšok mlieka a 7 Pl cukru dáme variť a uvarený puding (horúci) vylejeme na vychladnutú masu z krupicovej kaše. rovnomerne rozotrieme, necháme vychladnúť, a potom dáme asi na hodinu do chladničky (aby nám šľahačka na ňom neskôr držala). Vyšľaháme si 2 šľahačky, 2 vanilkové cukry a 2 stužovače šľahačky. Šľahačku natrieme na krémeš a ozdobíme podľa vlastnej chuti.

Nepečený chutný krémeš Suroviny: Keksy, 2 l mlieka, 4 balíčky vanilkového cukru, 10 Pl (polievkových lyžíc) detskej krupice, 4 celé vajcia, 14 Pl cukru, 2 balíčky pudingového prášku, 2 balíčky smotany na šľahanie; z toho na bielu plnku: 4 bielky, 1 l mlieka, 2 balíčky vanilkového cukru, 7 Pl (podľa chuti) kryštálového cukru, 10 Pl detskej krupice; z toho na pudingovú plnku: 1 l mlieka, 2 pudingového prášku, 7 Pl (podľa chuti)

cukru, 4 žĺtky; na ozdobu: 2 balíčky smotany na šľahanie, 2 balíčky vanilkového cukru, 2 balíčky stužovača šľahačky, strúhaná čokoláda. Takto sa to vydarí: Na veľký, hlboký plech si poukladáme keksy, a potom oddelíme žĺtky od bielkov. Bielu plnku (z krupicovej kaše) si pripravíme takto: dáme variť 1 l mlieka, pridáme 10 Pl detskej krupice, pridáme cukor (podľa chuti, v recepte je 7

VyuŽiTe NiekoĽko ráD Vraciate sa Z DoVoleNKy?

Pripravte sa na návrat do práce D

ovolenka splnila takmer všetky vaše predstavy, počasie vám vyšlo, more bolo čisté a teplé, ubytovanie výborné... len škoda, že sa to práve skončilo a vy sa musíte vrátiť domov. ako teda prísť do práce tak, aby ste nestratili načerpaný optimizmus? Zbytočne sa nestresujte Váš byt sa po pricestovaní zmenil na sklad plný polovybalených tašiek a vecí, ktoré treba vyprať a upratať. Váš byt alebo dom predsa nemusí hneď vyzerať ako zo škatuľky. ani špinavú bielizeň nemusíte vyprať hneď po príchode. Po návrate urobte len nutné veci (kvety, domáci miláčikovia, nákup potravín) a ostatné povinnosti si rozdeľte na nasledujúce dni, keď budete sviežejšia. Deň na regeneráciu ak je to možné, už pri plánovaní dovolenky si nechajte aspoň jeden deň po návrate domov na regeneráciu. Možno sa to nezdá, ale

30/Viii

vybaľovanie, upratanie bytu a vybavenie nutných vecí vám zaberie dosť času. aj telo sa potrebuje chvíľu aklimatizovať. Zabudnite na ukončenie dovolenky spôsobom návrat neskoro v noci a skoro ráno do práce. takto bude vaša energia načerpaná na dovolenke v priebehu jediného dňa fuč. Ľahký začiatok Pred odchodom na dovolenku si nepresúvajte všetky dôležité povinnosti na návrat s myšlienkou, že potom budete plná síl a poľahky všetko vybavíte. Mýlite sa, príchod do práce bude v takomto prípade veľmi ťažký. aspoň deň vám bude trvať, kým sa dostanete do bežného pracovného tempa, preto sa rozbiehajte pozvoľna. ak je to možné, prvý deň v práci sa len zorientujte, roztrieďte si povinnosti a urobte pracovný plán na najbližší týždeň. Keďže ste určite plná dojmov a zá-

žitkov, zájdite na obed s kamarátkou a do sýtosti sa vyrozprávajte. Veľa spite Počas dovolenky narušíte svoj zabehnutý životný rytmus, pretože väčšinou si dovolenkári doprajú menej spánku a viac zážitkov. ráno však nemusíte vstávať ako zvyčajne, a preto prebdené noci nahrádzate ranným vyspávaním. Váš denný režim sa tak o pár hodín posunie, čo určite pocítite po návrate domov. Vstávanie v skorých ranných hodinách bude pre vás utrpením a večer, keď ste už zvyčajne zaspávali, budete čulá a vôbec nebudete pomýšľať na spánok. Preto počas prvých dní po dovolenke viac relaxujte a vaše telo postupne prejde na starý režim. radšej sa nepokúšajte o liečbu šokom, pretože ak sa v noci dostatočne nevyspíte, počas dňa sa

veľmi rýchlo dostaví únava a váš pracovný výkon bude minimálny. Prvé dni bez stresu Po návrate vybaľte doma len najdôležitejšie veci, ostatné zariadite počas týždňa. Špinavú bielizeň odložte do koša a perte postupne, nemusíte to robiť hneď prvý deň. Do mrazničky si pred odchodom urobte zásoby potravín, ktoré môžete jesť po príchode, a nemusíte hneď utekať do obchodu. Pred návratom do práce sa poriadne vyspite. robotu si zariaďte tak, aby ste po príchode z dovolenky mohli začať zvoľna a nečakali vás dôležité povinnosti. Pripravila: E. Šranková

18. 8. 2012

33 /4504/

Hlas ĽUDU


K U LT Ú R A STARÁ PAZOVA

Medzinárodná výstava ilustrácií BIB Slovensko Ú

stredný program tohtoročného Pazovského kultúrneho leta bude prebiehať v dňoch 14. až 19. augusta. Organizátori zo Strediska pre kultúru Stará Pazova ho prezentovali v piatok 10. augusta na tlačovke v budove ZO. Program tohto kultúrneho podujatia predstavili zamestnanci strediska Vladimir Kerkez, riaditeľ, Alexander Bako, organizátor kultúrneho a scénického života, ako aj Petar Nerandžić, tajomník Zväzu ochotníkov Obce Stará Pazova.

Momentka z piatkovej tlačovky: (zľava) Alexander Bako, Vladimir Kerkez a Petar Nerandžić

Pohľad na stálu výstavu v staropazovskej galérii

Na Námestí Dr. Zorana Đinđića veľké otvorené javisko tentoraz bude patriť hlavne predstaviteľom tamojšieho kultúrneho života – tamburášskym a rockovým skupinám, tanečníkom, spevákom a hudobníkom. Ako bolo počuť na tlačovke, podujatia Pazovského kultúrneho leta 2012 na potešenie obecenstva prispôsobili početným vkusom a všetkým vekovým generáciám. Generálnym patrónom podujatia je Obec Stará Pazova. Okrem ústredného programu tohtoročné Pazovské kultúrne leto má i niekoľko sprievodných podujatí, medzi ktoré patrí aj medzinárodná výstava ilustrácií BIB Slovensko (Bienále ilustrácií Bratislava). Vernisáž sa konala v pondelok 13. augusta t. r. v predsieni divadla a spoločne ju organizovali Stredisko pre kultúru Stará Pazova a Miestny odbor Matice slovenskej Stará Pazova. Najprv hostí, medzi ktorými bol aj Martin Bielik, tretí tajomník Veľvyslanectva SR v Belehrade, a milovníkov výtvarného umenia na pondelkovej výstave privítal a pozdravil riaditeľ strediska Vladimir Kerkez. O samotnej výstave hovoril Marjan Karavla, odborný spolupracovník 18. 8. 2012

33 /4504/

Ministerstva kultúry SR a BIBIANA a medzinárodný dom umenia pre deti je jeho hlavným organizátorom. V oblasti výtvarného a ilustrátorského umenia pre deti je BIB najvýznamnejšou a ojedinelou udalosťou vo svete. Do pondelka 20. augusta v Starej Pazove je vystavených 38 diel autorov z Japonska, Iránu, Francúzska, Slovenska, Nemecka a, samozrejme, významné mies-

roslav Pap st. Povedal, že k tejto výstave došlo vďaka dobrej spolupráci s MOMS Vojlovica – Pančevo a Ivanom Zafirovićom. O spoločných črtách insitných umelcov a autorov ilustrácií sa zmienil Pavel Babka, zakladateľ Galérie insitného umenia Babka v Kovačici. Česť otvoriť výstavu mal vzácny hosť Martin Bielik. Okrem iného povedal, že je rád, že sa i v tomto meste podarilo usporiadať takúto peknú výstavu ilustrácií pre deti a mládež. Vo svojom príhovore sa zmienil o dvoch základných významoch tejto výstavy. „Ona spája rôznych umelcov, rôzne kultúry, jednoducho rôzne štýly ilustrácií, a tak isto spája slovenské a srbské umenie…“ akcentoval okrem iného Martin Bielik a dodal, že tieto obrázky ukazujú, že aj Slovensko, aj Srbsko čelia určitým spoločným problémom, že sa každý rok narodí menej detí. Výstava je svojráznym impulzom, aby sa ten negatívny demografický trend obrátil. V kultúrno-umeleckom programe otváracieho ceremoniálu výstavy sa zúčastnili členky Združenia pazovských žien pri SKUS hrdinu Janka Čmelíka, ktoré zaspievali dve staropazovské slovenské ľudové piesne. Ináč pre milovníkov výtvarného umenia počas letných mesiacov je v Galérii Strediska pre kultúru Stará Pazova inštalovaná stála výstava diel umelcov, ktorí doteraz

Slávnostné otvorenie medzinárodnej výstavy ilustrácií BIB Slovensko v Starej Pazove. Hostia a hostitelia výstavy: (zľava) Miroslav Pap st., Vladimir Kerkez, Martin Bielik, Marjan Karavla a Pavel Babka.

pre výtvarné umenie Strediska pre kultúru Stará Pazova. Povedal, že Bienále ilustrácií Bratislava bolo založené v roku 1967 ako medziná- Program otvorenia pondelkovej výstavy spestrili členky Združenia rodná súťažná prehliadka ori- pazovských žien ginálov ilustrácií detských kníh. Koná sa pod záštitou UNES- to na výstave majú aj autori zo vystavovali v tejto pazovskej gaCO a Medzinárodnej únie pre Srbska. V mene MOMS Stará Pa- lérii. A. Lešťanová detskú knihu (IBBY) a s podporou zova sa na vernisáži prihovoril Mi-

HLAS ĽUDU

31


k u lT Ú R a šTYRiDSaŤ Rokov SPoluPRÁCe DvoCH SRBSkÝCH ZNaČiek

Obec Kovačica i tohto roku v Dragačeve K

ovačickí maliari Z. Chalupová, M. Jonáš, J. Strakúšek, o. veňarský, a. Čížiková, e. Husáriková, J. kňazovic, o. Pilch, P. Hajko a Padinčan J. Husárik patrili medzi priekopníkov umeleckej spolupráce mestečiek Guča a kovačica. Nikola Stojić, hlava insitných umelcov z hudbou presláveného Dragačeva, sa v roku 1972 stretol v Belehrade s Janom Čechom, vtedajším riaditeľom Domu kultúry, a dohovorili sa na prvej výstave insitných maliarov z kovačice na Dragačevskom sabore. v 70. rokoch tanečníci z kovačice vystupovali viackrát na dnes už vo svete vychýrenom podujatí. v rokoch, keď rinčali zbrane, mlčali múzy, aj spolupráca medzi Gučou a kovačicou viazla. Posledné roky je vďaka podujatiu Guča v Kovačici kooperácia viac než úspešná. vlani vystavovali insitní maliari z Guče počas kovačického októbra v Podnikateľsko-rekreačnom stredisku Relax. Nie všetci obyvatelia vojvodiny sa môžu dostať na trubkárske podujatie. Do kovačice prichádzajú koncertovať

Padinčania na javisku v Guči

slávne orchestre, víťazi predchádzajúcich ročníkov v Dragačeve. k tomu v polovici júna v tomto mestečku južného Banátu súťažia vojvodinské a belehradské orchestre o postup na augustové hudobné súťaženie v Guči. Maliari z kovačice vystavujú už znovu v Dragačeve, dokonca osem majstrov štetca pre Múzeum trúby v Dragačeve v roku 2010 namaľovali megamaľbu, ktorú venovali dlhoročným priateľom. Patrí jej ústredné

miesto v spomínanej inštitúcii. Tohtoročná Guča sa začala v pondelok 6. augusta otvorením viacerých výstav, okrem iného i predajnej výstavy 50 olejomalieb viac ako dvadsiatich členov Galérie insitného umenia vo foyeri na prvom poschodí múzea. v mene Galérie insitného umenia o kovačickej obrazárni a jej maliaroch rozprávala Jarmila Ćendićová, historička umenia. výstava trvala celý týždeň počas zrazu trubkárov.

Siedmeho augusta sa vo večernom programe obecenstvu predstavila kovačica ako jedno zo semifinálových súťažných stredísk na postup do Dragačeva. v takmer dvojhodinovom programe účinkovali folklórne súbory Domu kultúry Michala Babinku z Padiny, Domu kultúry Doina z uzdina a trubkári z Banátskeho Nového Sela, účastníci tohtoročnej súťaže v kovačici. k tomu ako hostia kovačičanov vystúpil aj orchester Sašu antića z vladičinho Hanu. šesť tanečných párov z Padiny tancovalo tri choreografie za sprievodu ich orchestra. Na tohtoročnom sprostredkovaní výstavy a vystúpenia v Guči sa podieľali obec kovačica, Galéria insitného umenia a Turistická organizácia obce kovačica. olejomaľby členov Galérie insitného umenia sa v auguste zjavia ešte v Národnom múzeu v užici, v rámci tamojšieho medzinárodného festivalu detského folklóru Licidersko srce a na Kultúrnom lete v kúpeľnom mestečku vrnjačka Banja. Ján Špringeľ Fotografie: I. Zovko

Naši Na SloveNSku

Estetičnosť rodiny v kráse slova a pohybu... V

Tatranských Matliaroch na Slovensku sa od 26. júla do 2. augusta konal didaktický kurz učiteľov škôl s vyučovacím jazykom slovenským v zahraničí. Zúčastnilo sa na ňom 21 frekventantov zo Srbska a z Maďarska. Z našich krážov tam pobudli kysáčania, Padinčania, kovačičania, Jánošíčanky a Pivničanky. Zo Srbska bolo najviac účastníkov, až 15. Seminár bol realizovaný v hoteli Hutník pod názvami Univerzita estetiky a Pohybové a športové hry v škole. Úvodné slovo patrilo Mgr. anite Murgašovej, programovej riaditeľke MC uMB pre Slovákov žijúcich v zahraničí a zahraničných študentov. leitmotív seminára bola rodina ako fakt, že na Dolnej zemi žijeme už vyše 250 rokov a Slovensko si to veľmi uctieva. Dominantnou témou univerzity estetiky bola ľudová rozprávka O troch grošoch, ktorú by sme mohli aplikovať aj do dnešných čias. Prelínala sa aj cez dramatizáciu pôvodnej predlohy, vizuálne riešenie rozprávky pomocou modernej techniky, cez prieniky vizuálneho a hudobného umenia a iné. športovci to mali ľahšie /ťažšie?/: terminológia a základné pojmy v pohybových hrách, hry zážitkovej pedagogiky, dobrodružné hry, lukostreľba, streľba zo vzduchovky atď. učili ich renomovaní pred-

32

nášatelia: doc. PaedDr. Miroslav Nemec, PhD., doc. PaedDr. Jiří Michal, PhD., Mgr. anita Murgašová, Mgr. art. Martin kmeť, prof. Belo Felix, PhD., PaedDr. lívia Nemcová, PhD., a PaedDr. katarína lucinkiewiczová, PhD. Záverom seminára bol výlet na štrbské pleso a Hrebienok. okrem toho si účastníci seminára pozreli aj Starý Smokovec, Tatranskú lomnicu a Skupina účastníkov z Maďarska a Srbska iné. Stačili sa zoznámiť s deťmi, potomkami černobyľskej katastrofy, kto- udržateľný rozvoj a ekológia v škole, ako i semiré tam pobudli na zotavovaní. Čerstvý vzduch, náre s tematikou a prednášateľmi, ktorí účinzdravá voda, príjemná atmosféra, pešie túry a vý- kovali v tomto, nech tak povieme, miniškolení. borná strava okrem kvalitných dielní prispeli nie- Nakoniec nevystanú pochválenia za úspešne orlen k intelektuálnemu rozvoju účastníkov, ale i ganizovaný seminár, ktorý nám naša pravlasť k zotaveniu a otuženiu tela a ducha. Na konci se- umožnila. Teraz zostáva na svedomí každého, či minára každý dostal certifikát. v budúcnosti by to využije vo vlastný prospech a rozvoj, ako i na si účastníci seminára priali, aby sa organizova- zveľadenie vyučovania alebo nie. Anna Legíňová li kurzy na tému Podpora výchovy pre trvalo 18. 8. 2012

33 /4504/

HlaS ĽuDu


K U LT Ú R A VÝSTAVA MILAN KONJOVIĆ: NÁVRAT DO PARÍŽA V SPOMIENKOVEJ ZBIERKE BELJANSKI V NOVOM SADE

Dar k jubileám Paríža do Nového Sadu: je to púť pozoruhodnej retrospektívnej výstavy Milan Konjović: návrat do Paríža, ktorá sa po dlhšom pobyte v Kultúrnom stredisku Srbska vo francúzskej metropole, presídlila začiatkom augusta do priestorov Spomienkovej zbierky Beljanski v Novom Sade. Ako vhodný a primeraný dar k dvom jubileám: 120. výročiu narodenia chýrečného zberateľa, ako aj ku storočnici tvorby popredného vojvodinského maliara. V galérii Pavla Beljanského Konjovićove práce boli aj predtým, už dávno: Je tam vcelku osem diel, ktoré vznikli v období rokov 1926 až 1956, vraví kustódka Juliana Stojsavljevićová. Medzi nimi aj dve reprezentačné plátna z maliarovho parížskeho obdobia: Môj ateliér a Môj ateliér II, obidva z roku 1930. No na najnovšej výstave je vcelku 25 malieb z fondu Galérie Milana Konjovića v Sombore, ktoré uzreli svetlo sveta v rokoch 1924 až 1932. V časoch, uvádza kunsthistorička Ana Novakov žijúca v Kalifornii, symbolizujúcich umelcov priam

Z

neuveriteľný profesionálny úspech: že sa z nerozhodného zahraničného študenta postupne stal uznávaným internacionálnym maliarom, ktorého diela boli vystavené na takmer všetkých dôležitých parížskych výstavách vtedajšej doby. – Ale ja som vo Francúzsku nežil ako turista. Odišiel som tam ako človek, ktorý sa chce učiť, robiť, maľovať, − vyhlásil pri jednej zo svojich spomienok na minulosť Milan Konjović. Tomu sa plne a úspešne venoval. Natoľko, že sa práve v Paríži, podľa Dr. Lazara Trifunovića, po všetkých tých rokoch rozvoja a zvlášť Kustódka Julijana Stojsavljevićová (vpravo) po vzbure modrej fázy dostal k bodu, keď azda prvýkrát vážne pochopil, že maliarstvo nie je hra a zábava, ale priama debata s pôvodnými silami života, človekovo zúčtovanie sa s osudom, osobitný spôsob získavania vedomostí. Taký, v ktorom sa prostredníctvom vlastného ja dozvedá, čo je to najhlbšie, humánne alebo spoločné všetkým ľuďom. A preto sa po ôsmich rokoch maestro vrátil do Somboru. Aby sa v rodisku cítil ako svoj na svojom, pocítiac vlastné osudové korene v nížinách rodnej Báčky. Čo vlastne znamenalo ďalší z jeho nových začiatkov... Oto Filip

Ďalšie dielo (z) modrej fázy: Cassis Bleu (1929)

Rue a Cassis (vpravo) Môj ateliér (1930)

Domy v Cavtate 18. 8. 2012

Vianočný obraz z roku 1930

Ema drží Veročku (vľavo) 33 /4504/

HLAS ĽUDU

33


K U LT Ú R A ŠAFÁRIK A HRUŠKA NA FESTIVALE V ČESKU

vplyv ukrajinskej, slovenskej a poľskej kultúry,“ dopĺňa I. Zovko. Zo sprievodných podujatí vo Valašskom múzeu v prírode bola nainštalovaná výstava fotografií českého fotografa Jiřiho Pergla Moje Slovensko. severomoravskom V Živej klenotnici sa účinkujúci a návštevníci Rožňove pod Radmohli zapojiť do školy tancov z Gemerskej Polomy hoštěm v prvý augusa v programe Fujarôčka moja i do školy hry na patový víkend prebiehal stierske hudobné nástroje. Nechýbali ani majstpo štrnásty raz Medziri ľudových remesiel. Na tohtoročnej akcii sa zúnárodný festival sločastnili košikári, keramikári, tvorcovia kožených venského folklóru Jávýrobkov, krojovaných bábik, sviečok, drevenošíkov dukát. Na tohných hlavolamov, zdobených perníkov a iní retoročnom festivale účinmeselníci. Stretnutie Jánošíkov, ako aj majstrokovali dva vojvodinské vstvá v mútení masla sú už roky tradičné. Slovom, slovenské folklórne súkaždý návštevník si prišiel na svoje. bory – P. J. Šafárika z „Usporiadatelia festivalu sú okrem iných Obec Nového Sadu a V šírom Slovákov v Českej republike so sídlom v Prahe, Obpoli hruška z Kovačice. čianske združenie Jánošíkov dukát a Folklórne zdru„Napriek namáhavej Hruškári spolu s inými tanečníkmi vystúpili na slávnostnom defilé ženie Púčik z Brna, Folklórne združenie ČR, Svetové trinásť- až pätnásťhodizdruženie Slovákov v zahraničí a hostiteľské Vanovej ceste na Moravu a späť tlačenica na hralašské múzeum v príroničnom priechode nezobrala z dobrej nálady nade. Záštitu nad podujašim tanečníkom a hudobníkom. Festival Jánošítím prevzali manželka kov dukát patrí medzi najlepšie organizované folprezidenta Slovenskej klórne podujatia, o čom sa Kovačičania prerepubliky Silvia Gašpasvedčili prvýkrát, kým Novosadčania na Jánošírovičová, zástupkyňa kovom dukáte už reprezentovali vojvodinskú Slopredsedu senátu Parlavač. Domov sme si priniesli krásne dojmy a veľa mentu ČR Alena Gajdúnových priateľstiev,“ informuje Ivana Zovko, vešková, minister pre dúca hruškárov. miestny rozvoj ČR KaDřevené městečko od 3. do 5. augusta hýrilo mil Jankovský a hajtman mladosťou, radosťou a pestrosťou krojov. Prišli si Zlínského kraja Stanislav na svoje milovníci pesničiek, tanca, hudby, doMišák,“ pokračuje vedúspelých aj detských súborov z rôznych štátov, kde ca kovačického súboru. sa udržujú slovenské, české, nemecké, rómske a Roztancovaní šafárikovci na jednom z početných javísk Na 12. Majstrovstvách východoslovanské tradície. Valašského kráľovstva v „Česko tohto roku reprezentovali cimbalové mavskej Soboty, Jadlovček z Margecian, Mladosť mútení masla zabodovala i naša dievčenská muziky, detské folklórne súbory, tanečné súbo- z Považskej Bystrice, Rodina Hlbocká z Piešťan, Šu- dvojica – Miluška Ďurovková zo Šafárika a Kory dospelých a speváci či speváčky z Velkej By- miačan zo Šumiaca a hudobníci z Terchovej. Mimo vačičanka Martina Čuvárová, ktoré obsadili drustřice, Třinca, Brna, Prahy, Ostravy, Hodonínu, Olo- Slovenska a Česka, ako i nás zo Srbska, sa na po- hé miesto. Súťažnou formou sa tak na Jánošíkomouca, Chomutova, Moravskej Třebovej a z Pru- dujatí zúčastnili maďarský súbor Komlóš zo Slo- vom dukáte približuje, ako maslo vyrábali predšániek. Zástupcovia Slovenska na 14. ročníku boli venského Komlóša, pestujúci slovenský folklór, a kovia Slovákov. V „jánošíkovskom viacboji chlafolklórne súbory Ekonóm z Bratislavy, Háj z Ri- poľský súbor Kyczera z Legnice, na ktorom badať pov“ šafárikovec Milan Lačok sa šikovnosťou, silou a obratnosťou stal šampiónom súťaže. „Sprievodné hudobno-tanečné programy prebiehali na dvoch pódiách – U rybníčku a Na pasienku. Na tom druhom spoločný program dvakrát pripravili aj šafárikovci a hruškári. V sobotu a v nedeľu sme vystupovali na hlavnom javisku Komorného amfiteátra v programoch pod názvom Hostia naši milí a ústrednom programe všetkých folklórnych súborov, ľudových hudieb a sólistov – účastníkov 14. ročníka Jánošíkovho dukáta pod názvom Z rodného kraja. Zmesou slovenských ľudových piesní sa samostatne predstavila aj kovačická Rosička, ako i kovačické sólistky T. Jašková, M. Marková a T. Jonášová. Už v polovici augusta Kovačičania vystúpia na Budárskych dňoch v Slankamenských Vinohradoch. Počas pobytu v Česku hruškárov pozvali na nasledujúci rok vystúpiť na folklórnom festivale v Terchovej,“ povedala záverom I. Zovko. Reprezentanti vojvodinských Slovákov na 14. ročníku Jánošíkovho dukáta – NovosadčaJán Špringeľ nia a Kovačičania vedno Snímky: Ivana Zovko

Domov so zážitkami a cenami

V

34

18. 8. 2012

33 /4504/

HLAS ĽUDU


K U LT Ú R A Silbašanky a ďalší a tamburášske orchestre z Despotova, Nového Sadu a Silbaša. Program bol popretkávaný bodmi mladých nádejných divadelníkov APS skečmi na tému Silbaš cez stáročia. Sobotňajší deň sa niesol v znamení konodujatie Leto v Silbaši sa po prvýkrát certov, dobrej rockovej hudby, čo zaistilo i zausporiadalo tohto roku v Silbaši v ujímavú zábavu. Vystúpili zo Subotice Ljudi iz dňoch 9. až 12. augusta. Dlhšiu dobu v osagradova a z Báčskej Palanky Blues Teraphy de stagnoval najmä kultúrny život, čo Band, Santos Brathers Band, Ivanja, Acustic podnietilo Milovana Pejaka, pôvodom SilBand. Večierok sa skončil o pol tretej ráno. bašana, zorganizovať podujatie významNedeľňajší večer uzavreli Zvezde granda, na né pre život osady, ktoré by zároveň pridalo ktorom účinkovali aj Iva a Vuk Vučinićovci so elánu mladým ľuďom, ako aj záujemcom svojím bandom. o kultúrny a športový život na rozvíjaní no- Bratia Nikola a Milovan (sprava) Pejakovci Počas štyroch letných dní v Silbaši 4- až 5vých činností. Najväčšia zásluha za podu- (foto: Jaruška Ferková) tisíc nájatie patrí M. Pevštevníkov jakovi, ktorý neprejavilo záraz cíti nostalujem o giu po rodnej nové poduosade (odkiaľ jatie. Želaodišiel pred 17 ním Milovarokmi do Subona Pejaka tice) a nepresje, aby týmtal sa zaujímať o to podujatradíciu, ktorá v tím, ktoré osade v minuobsahuje losti bola ompríznačnosnoho bohatšia. ti prezentuPodľa jeho slov júce osadu, podujatie zorboli položeganizovali vďané trvalé ka Silbašanom. Skeče v podaní APS (foto: Jana Žiaková) základy naPodieľali sa sledujúcim Ochotnícke divadlo Silbaš APS, Mládežnícke osade, sa postarali silbašskí hasiči. Vysilbašským združenie SOK, FK Naša hviezda, Dobrovoľ- stúpili Shakal and Da N.V.U. ako i DJ Killetám. Záný hasičský spolok, Aktív žien, Združenie ze- ler, DJ Lemmy device, DJ Nemanja... roveň zdôVeľký záujem o party prejavili nie- Spevácka skupina Silbašanky (foto: leninárov a Miestne spoločenstvo. Každý raznil, že deň program moderoval Milovan Pejak, iba len početní mládežníci, ale i deti. Jana Žiaková) všetk ých, Kultúrne podujatie, ktoré sa začalo v piatok úloha moderátoriek pripadla Andrei Makanovej a Donke Milanovej (členkám v piatok, otvorili Milina Sklabinská, riaditeľka ktorí sa na podujatí podieľali, charakterizuje ÚKVS v Novom Sade, a Danilo Pejak, predse- svornosť, a veľká zásluha patrí volontérom, keAPS). Podujatie sa začalo vo štvrtok večer, nieslo da Rady MS Silbaš. V programe vystúpili kul- ďže sa akcie konali dobrovoľne. Účastníci a návštevníci odchádzali dosa v znamení žúrov a pena party. O dostatočné túrno-umelecké spolky z okolitých osád – z Kamnožstvo peny vytvárajúcej zvláštnu atmos- ravukova, Lalite, Novej Gajdobry, Hložian, mov s úsmevmi, peknými dojmami a spoféru na večierku usporiadanom po prvýkrát v Ravneho Sela, Deronjov, speváci a spevácke ločným prianím – aby silbašské letá žili v buskupiny – sólistka An- dúcnosti. Jaruška Ferková đela Pejaková, skupina

SILBAŠ

Letné novinky

P

Členovia APS Srđan, Andrea, Donka a Marka, i ako volontéri 18. 8. 2012

33 /4504/

HLAS ĽUDU

Anđela Pejaková

35


K U LT Ú R A NOVÝ SAD

Elektronická lupa v Mestskej bibliotéke E

lektronickú lupu, ktorá slabovidiacim a osobám s poškodeným zrakom umožňuje ľahšie čítať, predstavili v pondelok 13. augusta v Mestskej bibliotéke v Novom Sade. Lupa zväčšuje text, určuje osvetlenie strany, tiež silu farieb a kontrastu publikácie zvolenej na čítanie, nuž slabovidiaci môžu jednoduchým spôsobom používať literatúru. Predsedníčka Zhromaždenia mesta Aleksandra Jerkov na prezentácii elektronickej lupy vyzdvihla, že Nový Sad a mestské ustanovizne nasvedčujú, že sú otvorené pre všetky Novosadčanky a Novosadčanov, ako i to, že mesto bude všetkých považovať za rovnoprávnych občanov. − Elektronická lupa v každom zmysle otvorí dvere tejto inštitúcie všetkým slabo vidiacim spoluobčanom a spoluobčiankam. Umožní im to, čo doteraz nemohli, byť členmi a členkami Mestskej bibliotéky na rovnoprávnom základe, – odkázala Jerkov. K tomu pripomenula, že lupa bude mať oso-

− povedala predsedníčka Zhromaždenia mesta. Elektronickú lupu môžu používať všetci, ktorí si vyberú knihu z fondov Mestskej bibliotéky a riaditeľ tejto ustanovizne Mr. Miloš Pankov ujasňuje, že ju možno využiť aj pri vlastných knihách a inom materiáli na čítanie. − Chceme náš knižničný fond sprístupniť všetkým. Urobiť krok k tomu, aby služby bibliotéky mohli rovnoprávne využívať všetky skupiny užívateľov, aj tie, ktoré to doteraz nemohli. Záväzkom verejných biblioték je sprístupniť verejné vedomosti všetkým, – vysvetlil Pankov. Elektronická lupa v bibliotéke v Novom Sade Elektronickú lupu kúpila Mestská bibliotéka zo svojich prostriedkov a jej hodbitný význam pre študentov, ktorí doteraz nemali príležitosť čítať knihy prostredníctvom nota je 300-tisíc dinárov. Nachádza sa v čitárni lupy, lebo za pomoci nej ľahšie a rýchlejšie na prvom poschodí Mestskej bibliotéky v Ulici dunajskej 1, − uvádza sa v Správe pre mézakončia štúdiá. − Toto našim občanom umožňuje rovna- diá ZM Nový Sad. Spracovala: E. Š. kú šancu. Mesto je povinné zabezpečiť im to,

ZASE V BELEHRADE

Ukážky z tvorby najúspešnejších

KOVAČICKÍ ŠKOLÁCI V POSLEDNÝCH ROKOCH pravidelne účinkujú v nedeľných detských programoch na Slovenských národných slávnostiach. V Báčskom Petrovci sa už cítia ako doma. Trému na javisku vôbec nemajú. Vystupovali až dvakrát pred prezidentom Slovenskej republiky Ivanom Gašparovičom (prvýkrát v Kovačici, druhýkrát na Podpolianskych slávnostiach), veľakrát pred významnými osobnosťami zo sveta kultúry, vedy a politiky. Na cestovanie si zvykli, za pár rokov krížom-krážom precestovali južný Banát, boli v Kysáči a Petrovci, na Slovensku vystupovali v Trenčíne, Hrušove, Detve, Hriňovej, zúčastnili sa na početných domácich podujatiach. Odmenou za doterajšie nemalé úsilie deťom a ich rodičom i starým rodičom bol pobyt v akvaparku Petroland 3. augusta. Tobogany, bazény a iné atrakcie vo vodnom parku sa najmladším Kovačičanom páčili a s ešte väčšou chuťou sa obliekli do krojov a tancovali vo večernom programe. Ján Špringeľ

36

Práce nevšedné: od Argentíny po Španielsko

áblesk svetla alebo v poradí desiate belehradské trienále svetovej architektúry. Prebieha od 8. augusta do konca mesiaca v galérii Inštitútu Servantes, približujúc záujemcovi na sedemdesiatich plagátoch tvorbu päťdesiatich špičkových architektov z takmer tridsať krajín: Argentíny, Austrálie, Rakúska, Dánska, Čile, Číny, Maďarska, Mexika... Najvyššie a nezvyčajné budovy, mega stavby, vizionárske nápady, netradičné múzeá a hotely, stavby, ktoré sa stali symbolom Belehradu alebo vôbec 20. a 21. storočia... Treba ich v každom prípade

Z

vidieť, lebo si to zasluhujú. Tiež preto, že zakladateľ a dlhoročný organizátor podujatia Ivan Mlađenović oznamuje, že ide o posledné trienále, lebo zostalo bez finančnej podpory a jeho osobne už tlačia i roky. Za ním je totiž tri desaťročia snáh o udržanie trienále, výsledkom ktorých je viac ako 2 500 plagátov v jeho legáte v Historickom archíve Belehradu. A ozaj dlhá, pestrá a osožná cesta od toho prvého trienále, ktoré štartovalo v roku 1985 v halách 2 a 3 Belehradského veľtrhu. O. Filip

18. 8. 2012

33 /4504/

HLAS ĽUDU


K U LT Ú R A NÓVUM V TURISTICKEJ ORGANIZÁCII OBCE KOVAČICA

V JÁNOŠÍCKOM KOSTOLE

Sprievodca Padinou

Usporiadali kurz pre kantorov

Titulná strana katalógu Padina

ozvoju cestovného ruchu v Obci Kovačica sa z roka na rok venuR je čoraz väčšia pozornosť. Založením Turistickej organizácie Obce Kovačica (TOOK), vybudovaním Podnikateľsko-rekreačného strediska Relax v Kovačici, rozšírením ubytovacích kapacít a podujatí v južnom Banáte sa okrem iného znásobil počet príručiek, prospektov, katalógov, turistických a dokumentárnych DVD, turistických informátorov – sprievodcov, publikácií z oblasti cestovného ruchu, prípadne upomienkových a úžitkových predmetov či umelecky fotografovaných motívov na pohľadniciach. Ich cieľom je zvýšiť kvalitu služieb, prilákať návštevníka na vidiecku, kongresovú, kultúrnu a športovú turistiku, čím by sa vytvorili nové pracovné príležitosti, a tým zabezpečil i ekonomický rozvoj obce. Predstavitelia TOOK vedia, že v súčasnej ekonomickej kríze sú v móde krátkodobé niekoľkodňové pobyty. Na ne i dávajú najväčší dôraz počas prezentácií svojej cestovnej ponuky na veľtrhoch v Belehrade a Bratislave. Informačná kancelária na poskytovanie turistických informácií sa nachádza priamo v miestnostiach TOOK na rohu ulíc Masarykovej a maršala Tita, v susedstve Galérie insitného umenia. V TOOK poskytujú propagačné materiály návštevníkom Kovačice, no rovnako tak katalógy, prospekty, DVD o cestovnom ruchu Banátu dávajú i rôznym zájazdom a delegáciám z obce, ktoré cestujú do zahraničia, aby ich tam postúpili záujemcom. Najnovší sprievodca Padinou je turistický informátor tohto mestečka. V katalógu sú informácie v srbskom, slovenskom a anglickom jazyku. Píše sa v ňom o dopravnej dostupnosti a polohy Padiny, stručne i o dejinách Padiny. Zo súčasných atraktivít Padiny sa v sprievodcovi píše o etno dome, Slovenskom etno múzeu 18. 8. 2012

33 /4504/

a vychýrených studniach. Kratšiu stať dostal i Spolok žien v Padine. V časti o kultúre priestor dostalo divadlo a maliari. Pozornosť je venovaná evanjelickému kostolu, ako aj iným cirkevným spoločenstvám. Pozornosť sa venuje i športu a rekreácii, základnej škole, výletným miestam a zábave. Slovom, katalóg Padiny obsahuje zväčša dlhodobo platné údaje. Formát dvadsaťštyristranového katalógu Padiny je 245 x 165 mm. Text v srbčine napísala Ivana Zovko, na príprave sa zúčastnila hŕstka fotografov a prekladateľov do slovenčiny a anglického jazyka. Zodpovedný redaktor sprievodcu Padinou je Ján Pap a grafický dizajn mal na starosti Pavel Sampor. Prezentácia katalógu bude v rámci Dní Padiny druhý augustový víkend. Pred Padinou takéhoto sprievodcu pripravili v TOOK pre Debeljaču, v tlači je už prospekt Spomienkového strediska Mihajla Pupina v Idvore a v záverečnej fáze prípravy katalóg Uzdinu a turistická mapa Kovačice. Ján Špringeľ

Účastníci kurzu so svojím školiteľom Jankom Siromom

očas víkendu od 10. do 12. augusta v evanjelickom chráme P Božom v Jánošíku prebiehal kurz pre kantorov Banátskeho seniorátu. Kurz viedol organista MgA. Janko Siroma a ako povedal, ide o po dlhej dobe obnovený kantorský kurz. „Prvý raz sa kantorské kurzy konali v 60. rokoch minulého storočia, keď pre zmeny politického systému učitelia už nesmeli hrávať v kostole. Keďže nemal kto hrávať na organoch, cirkev usporadúvala organové kurzy, na ktorých sa zaučili početní organisti – amatéri. Snaha obnoviť tieto kurzy sa prejavila v roku 2005, keď kurz viedol profesor Juraj Ferík z Nového Sadu. Profesor Ferík im určite sprostredkúval vedomosti, no chýbala tam odborná stránka vo vzdelaní týkajúca sa organu. V roz-

hovoroch s organistami sme prišli k záveru, že by bolo potrebné zase organizovať podobné kurzy, a to predovšetkým s cieľom zvýšiť kvalitu organovej hry,“ povedal J. Siroma. Na kurze sa zúčastnili kantori z Vojlovice, Ostojićeva, Bieleho Blata, Zreňanina a Aradáča a, pravdaže, kantorky a mladí hudobníci z Jánošíka. Vďaka nezištnej ochote M. Siromu účastníci kurzu si mohli vypočuť zaujímavé prednášky z histórie organu, teórie hudby, liturgie, o údržbe organu, ale aj prakticky ukázať svoje zručnosti v hre na organe. M. Siroma informoval, že ďalší kurz bude prebiehať v Starej Pazove, pokým kurz pre kantorov Báčskeho seniorátu zatiaľ nie je plánovaný. J. Pániková

OD 20. DO 25. AUGUSTA V UŽICI a viacerých obciach západného Srbska bude prebiehať v poradí štvrtý Medzinárodný detský folklórny festival Licitárske srdce. S cieľom nastoľovať, rozvíjať a zveľaďovať priateľské vzťahy medzi štátmi, prezentovať kultúrne výdobytky a spoluprácu detského spoločenstva a podnecovať zachovanie a pestovanie tradícií a kultúrneho dedičstva, zhromaždí vyše dvadsať našich a zahraničných folklórnych súborov a takmer tisíc priamych účastníkov. Na predošlých troch festivaloch účinkovalo okolo 1 600 detí vo veku osem až štrnásť rokov: z našej krajiny, ale aj zo Slovenska, Rumunska, Bulharska, Bosny a Hercegoviny, Ruska, Macedónska a Slovinska. Aj tohtoročný festival bude mať skutočne pestrý program: vystúpenia členov súborov, koncerty, tvorivé dielne, rôzne návštevy, výstavy: diel insitných umelcov z Kovačice a okolia, fotografií, ľudových krojov. Oznámili to na tlačovke, ktorá sa 10. augusta konala v priestoroch Turistickej organizácie Srbska (na snímke). O. Filip

HLAS ĽUDU

37


CMYK

K U LT Ú R A HAJDUŠIČANIA NA SABORE PROĐOH LEVAČ, PROĐOH ŠUMADIJU

Stretnutie starých známych O

krem toho, že povzbudilo kultúrny život v osade, v ktorej prebiehalo, niekdajšie televízne vysielanie Vedomosti-bohatstvo malo za cieľ nadväzovať priateľské styky medzi ľuďmi a osadami z rôznych častí vtedajšej krajiny, v súlade s heslom o bratstve a jednote národov a národností SFRJ. Spomínané vysielanie sa roku 1978 uskutočnilo v Hajdušici, keď Hajdušičania uhostili občanov osady Tečić v Obci Rekovac neďaleko Jagodiny. Po tom prvom stretnutí si Hajdušičania a Tečićania vymenili niekoľko návštev, pričom Hajdušičania záväzne účinkovali na známom ľudovom Sabore Prođoh Levač, prođoh Šumadiju. Zo všetkého vznikli úprimné priateľstvá, dokonca aj kmotrovstvá. Krízové deväťdesiate roky a vojna na priestoroch bývalej SFRJ túto družbu prerušili. Vojna sa skončila, s ňou aj bratstvo a jednota odišlo do dejín, ale priateľstvo zostalo. Z iniciatívy občanov Tečića družba je Hajdušickí ochotníci pred kláštorom Kalenić

dovala veselica. Tancovalo sa kolo, ale aj čardáše. Tí mladší v zábave pokračovali do neskorých ranných hodín v kaviarniach obecného sídla Rekovca. Druhého dňa zájazdu Hajdušičania boli hosťami známeho 43. v poradí Saboru ľudovej tvorby Prođoh Levač, prođoh Šumadiju, kde so svojím pestrofarebným, a pre tú časť Srbska predsa len neznámym a neobvyklým ľudovým krojom boli opravdivou atrakciou. Po slávnostnom defilé, ktoré tiahlo od stredovekého kláštora Kalenić po letné javisko, tanečná skupina KUS Bratstvo vystúpila s choreografiou slovenských tancov. Početným divákom dve slovenské ľudové piesne zaspievala aj ženská spevácka skupina. Inak tento sabor ľudovej tvorby a umenia patrí medzi najstaršie podujatia tohto druhu v Srbsku. Prebieha pod patronátom Ministerstva kultúry Republiky Srbsko. V rámci programu zvolili najdlhšie fúzy, na ktoré sú občania tejto časti Srbska veľmi hrdí, tiež najkrajšie dievča, najdlhšie vrkoče a najkrajší mužský a ženský ľudový kroj... Nechýbali vý-

Vystúpenie na letnom javisku

pred niekoľkými rokmi obnovená. Obnovili sa staré a nadviazali nové priateľstvá. Najprv Hajdušičania boli v Tečići, potom Tečićania v Hajdušici a toho roku v dňoch 4. a 5. augusta Hajdušičania, prevažne členovia KUS Brat-

stvo a viacerí občania, znovu zavítali do časti Šumadije pomenovanej Levač.

Bok po boku v kole hajdušické gecele a srbské opanke

Kamaráti: Peter, Brane, Miroslav, Dávid a Radovan vo veselej nálade

38

Po srdečnom prívete Tečićania hostí uhostili vo svojich príbytkoch. Potom vo večerných hodinách na športových ihriskách v strede osady členovia KUS Bratstvo a domáci ochotníci predviedli spoločný kultúrno-umelecký program, po ktorom nasle-

stavy tradičných jedál, starých remesiel a ručných prác, maliarsky tábor a celý rad iných podujatí. V ústrednom programe na letnom javisku kláštora Kalenić v nedeľu 5. augusta vystúpilo zo 700 účastníkov, členov 20 kultúrno-umeleckých spolkov z krajiny a zo zahraničia a medzi nimi aj Hajdušičania. Počas troch dní toto podujatie navštívilo zo 30tisíc návštevníkov. V. Hudec Foto: Členovia KUS Bratstvo 18. 8. 2012

33 /4504/

HLAS ĽUDU


K U LT Ú R A

OZNAMY

V GALÉRII OBRAZOV V ŠÍDE

Utrhli popust S

loveso utrhnúť sa v spisovnej slovenčine používa na vyjadrenie významu odtrhnúť: – odtrhnúť kvet, odtrhnúť žiaka od zlozvyku, nemôže odtrhnúť oči od peknej dievčiny (so záľubou sa pozerať na niečo / niekoho), odtrhnúť si od úst (zriecť sa potrebného) a aj – vziať, ubrať, odobrať, napríklad: ubrať si čas na niečo; uberie, kde sa dá. Nedokonavý význam utŕhať sa používa na vyjadrenie tupenia, osočovania: utŕhali na cti. Zvratné sloveso utrhnúť sa vyjadruje odtrhnúť sa: pes sa utrhol z reťaze, ale aj vychytiť sa, schytiť sa: zrazu sa utrhne a niet ho celý deň. My sa tu chceme venovať našskému slovesu utrhnúť, ktoré nie je z jazykovej stránky v poriadku. Je to vlastne kópiou srbského slova ukinuti. V našom dolnozemskom jazykovom spoločenstve skutočne možno všeličo utrhnúť, povedzme: utrhnúť popust žiakom na autobusové lístky, utrhnúť školu, utrhnúť vyučovací predmet, utrhnúť zákon, utrhnúť autobusovú linku. V týchto prípadoch a nespočetných iných je sloveso utrhnúť z hľadiska spisovnej slovenčiny nenáležité –

treba ho nahradiť slovesom zrušiť. A pre tých, ktorí sa pozabudli, že je aj slovo popust srbské, informácia navyše, že je srbské slovo popust v slovenčine zľava, akcia. Uvedené nenáležité príklady majú znieť takto: zrušiť zľavy žiakom na autobusové lístky, zrušiť školu, zrušiť vyučovací predmet, zrušiť zákon, zrušiť autobusovú linku. My ako slovensko-srbskí bilingvisti sme podľa nejakej logiky uzavreli, že aj v tomto prípade srbskému slovu ukinuti zodpovedá slovenské utrhnúť, – čo je vlastne omyl = zodpovedá mu slovo zrušiť – lebo sú nám dobre známe slovensko-srbské dvojice slov trhať – kidati, odtrhnúť – otkinuti, pretrhnúť – prekinuti. O omyl ide aj pri medzijazykových homonymách zrušiť a srušiti. Tu treba dávať pozor, lebo slovenské slovo zrušiť a srbské slovo srušiti neznamenajú to isté. Srbskému slovu srušiti v slovenčine zodpovedajú slová zbúrať, zrúcať, zvaliť, napr.: srušiti staru kuću, srušiti staru školu v slovenčine bude znieť: zbúrať / zrúcať / zvaliť / zváľať starý dom, starú školu a podobne. ah

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 odsek 1 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS – Rumenačka 2 – NS 180, NSU 180 Nositeľ projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť tomuto organu o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS – Rumenačka 2 – NS 180, NSU 180, v Ulici Rumenački put 2, na katastrálnej parcele číslo 3 395, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 13. augusta 2012 schválila rozhodnutie číslo VI-501-759/12, že odhad vplyvov na životné prostredie nie je potrebný. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 6 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradný vestník SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, číslo 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradný vestník Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10 a 60/10), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Belehrad, Takovská 2, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS – Rumenačka 2 – NS 180, NSU 180, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Určuje sa, že pre projekt základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS – Rumenačka 2 – NS 180, NSU 180, v Ulici Rumenački put 2, na katastrálnej parcele číslo 3 395, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Belehrad, Takovská 2, odhad vplyvov na životné prostredie nie je potrebný. 2. Nositeľ projektu sa zaväzuje, že: – projekt realizuje v súlade s technickou dokumentáciou; – zabezpečí prvé vyšetrenie úrovne elektromagnetického poľa a bude zabezpečovať periodické vyšetrenia po uvedení zdroja do prevádzky na lokácii základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS – Rumenačka 2 – NS 180, NSU 180, v súlade so Zákonom o ochrane pred neionizujúcim žiarením (Úradný vestník RS, č. 36/09) a platnými predpismi, ktoré upravujú túto oblasť, a údaje získané monitoringom doručí Agencii pre ochranu životného prostredia, Mestskej správe pre inšpekčné práce Mesta Nový Sad – Oblasť inšpekcie pre ochranu životného prostredia a Mestskej správe pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad. ZDÔVODNENIE Nositeľ projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Belehrad, Takovská 2, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu zá-

18. 8. 2012

33 /4504/

HLAS ĽUDU

Vystavili rímsku prilbu V

piatok 10. augusta v miestnostiach Galérie obrazov Savu Šumanovića v Šíde otvorili výstavu pod názvom U zaleđu prestonice − Opština Šid u kasnoj antici. Autormi tejto výstavy sú Radovan Sremac, riaditeľ galérie, a Branka Cmiljanovićová, obaja archeológovia. Treba pove- Rímska prilba vykopaná dať, že si teraz po prvýkrát pri Šíde Šíďania mohli pozrieť originálnu zlatú prilbu rímskeho oficiera, ktorú vykopali po druhej svetovej vojne v roku 1955 v časti chotára Aljmaš pri Šíde. Prilba je teraz majetkom Múzea Vojvodiny a je jednou z dvoch vykopaných prílb. Autori výstavy hovoria, že sú tieto prilby, ale aj ostatný, vtedy vykopaný materiál, parádne a boli umiestnené v úschovni spolu s ostatnými predmetmi. Na výstave sú vyložené aj početné mince z obdobia neskorej antiky, ktoré sa používali na týchto priestoroch. Z tejto príležitosti vytlačili katalóg výstavy, v ktorom je spracovaný bohatý text o živote v tejto časti Sriemu v asi prvom päťstoročí tohto letopočtu. Výstava bude otvorená jeden mesiac. St. S.

kladnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS – Rumenačka 2 – NS 180, NSU 180, v Ulici Rumenački put 2, na katastrálnej parcele číslo 3 395, k. o. Nový Sad I. Projektom je plánované postavenie trojúsekovej anténovej sústavy GSM 900 a UMTS, ktoré budú pozostávať z troch antén typu K 80 010 485. Predpokladaná konfigurácia vysielača základnej stanice pre systém GSM 900 je 4 + 4 + 4 a pre systém UMTS je 1 + 1 + 1. Antény budú usmernené s azimutmi 140 ° (prvý úsek), 210 ° (druhý úsek) a 300 ° (tretí úsek) pre systémy GSM 900 a UMTS. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a MS Radnički. V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. Ako vyplýva z článku 144 Zákona o plánovaní a výstavbe (Úradný vestník RS, č. 72/09, 81/09, 64/10 – Rozhodnutie US z 10. septembra 2010 a 24/11), ktorým je stanovený osobitný druh objektov, pre ktoré nie je potrebné zabezpečiť akt kompetentného orgánu pre výstavbu, čiže akt pre vykonávanie, a medzi uvedeným sú aj nosiči antén s anténami na jestvujúcich budovách, cestách, infraštruktúre a kontajneroch elektronickej komunikácie, štandardné kabinety základných staníc na zodpovedajúcich nosičoch, ako aj mienky Ministerstva pre životné prostredie, baníctvo a územné plánovanie č. 353-02-01676/2011-02 z 12. júla 2011, nositeľ projektu nie je povinný podať výpis z urbanistického plánu alebo schválený urbanistický projekt, čiže akt o urbanistických podmienkach, ktorý nie je starší ako rok, taktiež ani ideové riešenie alebo ideový projekt, čiže výpis z ideového projektu. Nahliadnutím do dokumentácie doručenej so žiadosťou, po uskutočnenom postupe rozoberania žiadosti, tento orgán určil, že sa predmetný projekt nachádza pod bodom 12 podbod 13 – Telekomunikačné objekty mobilnej telefónie (základnej rozhlasovej stanice), Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08). Nositeľ projektu priložil Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice NS – Rumenačka 2 – NS 180, NSU 180, číslo 2 006/12-270 NI, ktoré vypracovalo akreditované Laboratórium Inštitútu Vatrogas z Nového Sadu. Odborným zhodnotením zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS – Rumenačka 2 – NS 180, NSU 180 je dokázané, že ten zdroj svojou prácou neprekročí predpísané hraničné hodnoty. Ak nositeľ projektu postúpi v súlade s podmienkami určenými bodom 2 dispozície tohto rozhodnutia a ak sa dodržia všetky plánované opatrenia zamedzovania, zníženia a odstraňovania škodlivých vplyvov na životné prostredie, práca základnej stanice mobilnej telefónie životné prostredie významnejšie neohrozí, resp. úroveň elektromagnetického žiarenia bude v hraniciach dovoleného. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu sa môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania, prostredníctvom tohto orgánu.

39


OZNAMY Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje

SMUTNÁ SPOMIENKA na našich rodičov

JURAJA 1921 – 1993 – 2012

MÁRIU rod. Grňovú 1921 – 2011 – 2012

HRICOVCOV z Kysáča Na Vašu lásku si s úctou spomínajú syn a dcéra s rodinami

SPOMIENKA na

SMUTNÁ SPOMIENKA

ANNA ĎURÍKOVÁ

rod. Milcová 17. 9. 1953 – 19. 8. 2003 – 2012 z Pivnice

manžel Michal a synovia Daniel a Jaroslav s rodinami

rod. Pálešová 8. 7. 1936 – 19. 8. 2007 – 2012 z Petrovca S láskou a úctou si spomienku na ňu zachovávajú: manžel Ondrej, dcéra Elena, syn Ondrej, vnúčatá a bližšia rodina

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 odsek 1 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že nie je potrebný odhad vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS Šajkaškog odreda CHGP – NS 117, NSU 117 Nositeľ projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS Šajkaškog odreda CHGP – NS 117, NSU 117, v Ulici Put Šajkaškog odreda 8 a, na katastrálnej parcele číslo 2 006/3, k. o. Nový Sad III, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 9. augusta 2012 schválila rozhodnutie číslo VI-501-608/12, že odhad vplyvov daného stavu na životné prostredie nie je potrebný. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 6 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradný vestník SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradný vestník Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10 a 60/10), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Takovská 2, Belehrad, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS Šajkaškog odreda CHGP – NS 117, NSU 117, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Určuje sa, že pre projekt základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS Šajkaškog odreda CHGP – NS 117, NSU 117, v Ulici Put Šajkaškog odreda 8 a, na katastrálnej parcele číslo 2 006/3, k. o. Nový Sad III, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Takovská 2, Belehrad, odhad vplyvov daného stavu na životné prostredie nie je potrebný. 2. Nositeľ projektu sa zaväzuje, že zabezpečí periodické výskumy prameňa neionizujúceho žiarenia na lokácii základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS Šajkaškog odreda CHGP – NS 117, NSU 117, v súlade so Zákonom o ochrane pred neionizujúcim žiarením (Úradný vestník RS, č. 36/09) a platnými predpismi, ktoré upravujú túto oblasť, a údaje získané monitoringom doručí Agencii pre ochranu životného prostredia, Mestskej správe pre inšpekčné práce Mesta Nový Sad – Oblasť inšpekcie pre ochranu životného prostredia a Mestskej správe pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad. ZDÔVODNENIE Nositeľ projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základnej

40

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia dňa 3. augusta 2012 schválil rozhodnutie o nevypracovaní štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Mobilné zariadenie na spracovanie prázdnej ambaláže z polyolu a izokyanátu, na katastrálnej parcele č. 13 184/7, k. o. Zreňanin I, ZO Zreňanin, nositeľa projektu IZOLIR, a. s., zo Zreňanina, Ulica novosadská cesta b. č. Rozhodnutie o rozhodovaní o potrebe vypracovania štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie pre predmetný projekt môže sa dostať na nahliadnutie v pracovné dni od 10.00 do 14.00 h v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Zainteresovaná verejnosť môže vyhlásiť sťažnosť na schválené rozhodnutie v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia.

Dňa 19. augusta uplynie 5 rokov, čo nás navždy opustila naša manželka, mama a starká

ANNU ŠAGÁTOVÚ

S láskou si na Teba spomínajú:

OZNÁMENIE o schválenom rozhodnutí o potrebe vypracovania štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie

rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS Šajkaškog odreda CHGP – NS 117, NSU 117, v Ulici Put Šajkaškog odreda 8 a, na katastrálnej parcele číslo 2 006/3, k. o. Nový Sad III, Mesto Nový Sad. Projekt je realizovaný a postavená je trojúseková anténová sústava GSM 900 a UMTS. Anténová sústava pozostáva z jednej dualband panelovej antény typu Kathrein 742 264 po úseku. Konfigurácia prijímača základnej stanice pre systém GSM 900 je 2 + 2 + 2 a pre UMTS je 2 + 2 + 2. Antény sú usmernené s azimutmi 65 ° (prvý úsek), 185 ° (druhý úsek) a 285 ° (tretí úsek) pre systémy GSM 900 a UMTS. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a MS Salajka. V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. Ako vyplýva z článku 144 Zákona o plánovaní a výstavbe (Úradný vestník RS, č. 72/09, 81/09, 64/10 – Rozhodnutie US z 10. septembra 2010 a 24/11), ktorým je stanovený osobitný druh objektov, pre ktoré nie je potrebné zabezpečiť doklad kompetentného orgánu pre výstavbu, čiže doklad pre vykonávanie, a medzi uvedeným sú aj nosiči antén s anténami na jestvujúcich budovách, cestách, infraštruktúre a kontajneroch elektronickej komunikácie, štandardné kabinety základných staníc na zodpovedajúcich nosičoch, ako aj mienka Ministerstva pre životné prostredie, baníctvo a územné plánovanie č. 353-02-01676/2011-02 z 12. júla 2011, nositeľ projektu nie je povinný podať výpis z urbanistického plánu alebo schválený urbanistický projekt, čiže doklad o urbanistických podmienkach, ktorý nie je starší ako rok, taktiež ani ideové riešenie alebo ideový projekt, čiže výpis z ideového projektu. Nahliadnutím do dokumentácie doručenej so žiadosťou, po uskutočnenom postupe rozoberania žiadosti, tento orgán určil, že sa uvedený projekt nachádza pod bodom 12 podbod 13 – Telekomunikačné objekty mobilnej telefónie (základnej rozhlasovej stanice), Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08). Nositeľ projektu priložil Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS Šajkaškog odreda CHGP – NS 117, NSU 117, číslo 0406/12270 MK, ktoré vypracovalo akreditované Laboratórium Inštitútu Vatrogas z Nového Sadu. Odborným zhodnotením zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS Šajkaškog odreda CHGP – NS 117, NSU 117, je dokázané, že ten zdroj svojou prácou neprekročí predpísané hraničné hodnoty. Ak nositeľ projektu postúpi v súlade s podmienkami určenými bodom 2 dispozície tohto rozhodnutia a ak sa dodržia všetky plánované opatrenia zamedzovania, zníženia a odstraňovania škodlivých vplyvov na životné prostredie, práca základnej stanice pre mobilnú telefóniu životné prostredie významnejšie neohrozí, resp. úroveň elektromagnetického žiarenia bude v hraniciach dovoleného. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu sa môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

18. 8. 2012

33 /4504/

HLAS ĽUDU


OZNAMY SMUTNÁ SPOMIENKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

na našich drahých

S boľavým srdcom spomíname si na desiate výročie smrti nášho milovaného

ZUZANU ŠIMONIOVÚ

a

MICHALA PUDELKU

VLADIMÍRA VEREŠA

17. 10. 1951. rod. Belániovú – 1. 9. 1994 – 2012 29. 12. 1935 – 19. 8. 2011 – 2012 z Pivnice Na nich si spomínajú

SPOMIENKA Dňa 14. augusta uplynuli tri boľavé a ťažké roky smútku, čo nás navždy opustil náš milovaný syn a brat

JAROSLAV KUCHTA

15. 1. 1977 – 17. 8. 2002 – 2012 študenta zo Starej Pazovy

1965 – 2009 – 2012 z Pivnice Silnejšia od lásky a vôle do života bola smrť, ktorá Ťa navždy od nás odtrhla. S láskou si na Teba spomínajú Tvoji rodičia a sestra s rodinou

Navždy si v našich srdciach.

Ich najmilší: Zuzana Pudelková so svojimi deťmi a vnúčatami

Tvoji zarmútení rodičia a sestrička s rodinkou

PRÁCA NA SLOVENSKU Spoločnosť Baron, Púchovský mäsový priemysel, a. s., ponúka zaujímavú prácu v Púchove, Slovenská republika. Vysoký plat, strava a ubytovanie zdarma. Požiadavky: Slovenský pas alebo preukaz zahraničného Slováka. Bližšie informácie na tel.: +421 907 841 662 a +381 63 128 26 89.

DROBNÉ OZNAMY

SMUTNÁ SPOMIENKA na milovanú dcéru

KUPUJEM a beriem do prenájmu (árendy) pôdu v celej Báčskopetrovskej obci a v jej širšom okolí. Tel.: 063/71673-82. KUPUJEM staré a nové perie alebo mením za paplóny, vankúše a deky. Prichádzam na pozvanie. Martin Nosál, B. Petrovec, 063/8269205 a 021/782278. VYHLASUJEM za neplatnú pracovnú knižku, vydanú na meno Mišo Širka, Ul. Bratstva a jednoty 52, Padina.

SPOMIENKA

DANIELU CHRŤANOVÚ – DANKU 1993 – 2006 – 2012 z Kysáča Ako keby to včera bolo... Žiaľ v srdci je ešte stále prítomný. Slzy nepomáhajú, lebo pamätá sa ten, kto chce, a zabúda ten, kto môže. Ešte i dnes si nám prepotrebná. Tvoj úsmev a láska nám veľmi chýbajú. S láskou si na Teba spomínajú mama a ocko

SPOMIENKA na rodičov

JÁNA

ŠTEFAN HEMELA 17. 11. 1954 – 13. 8. 2011 – 2012 z Pivnice

16. 2. 1918 – 14. 8. 1952 – 2012

ZUZANU rod. Sýkorovú 29. 9. 1918 – 10. 8. 2003 – 2012

ABRAHÁMOVCOV z Petrovca

A klenoty hruda kryje... S láskou si spomínajú Tvoji najmilší

Uplynulo šesťdesiat rokov, čo sa nám otec presťahoval do večnosti a deväť rokov, čo nás zanechala mama. Čas hojí rany, no spomienky sa len hlbšie vrývajú do srdca. Stopy po Vás nesieme v sebe ako spečatenú lásku. Vďaka, že ste nám ukázali smernice do života. Tichú a trvalú spomienku si s úctou na Vás zachovávajú Vaše deti: Zuzana, Ján, Anna a Mária s rodinami

18. 8. 2012

33 /4504/

HLAS ĽUDU

41


OZNAMY SMUTNÁ ROZLÚČKA so svojím manželom, otcom a apkom

SMUTNÁ ROZLÚČKA

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

s naším bratom a strýkom

s naším bratom a ujom

MICHALOM ŠRAMKOM 3. 10. 1940 – 9. 8. 2012 z Petrovca

MICHALOM ŠRAMKOM 3. 10. 1940 – 9. 8. 2012 z Báčskeho Petrovca Tichú spomienku na jeho lásku a dobrotu si zachovajú manželka a synovia s rodinami

POSLEDNÉ ZBOHOM svojmu bratovi

MICHALOVI ŠRAMKOVI 3. 10. 1940 – 9. 8. 2012 z Petrovca Na Tvoju dobrotu a lásku nikdy nezabudnem. Sestra Zuzka

Miloval si život a všetkých nás. Aj keď nie si viac s nami, v našich srdciach zostávaš navždy. Na Tvoju lásku a dobrotu nikdy nezabudnú: brat Ján s manželkou Elenou a dcéry Svetlana Zimová a Anna Ubavinová s rodinami

SMUTNÁ A BOĽAVÁ ROZLÚČKA s bratom a strýkom

MICHALOM ŠRAMKOM 3. 10. 1940 – 9. 8. 2012 z Petrovca Na Teba si budeme spomínať len po dobrote a láske ku všetkým. Sestra Anna s rodinou

BOĽAVÁ ROZLÚČKA s

MICHALOM ŠRAMKOM 3. 10. 1940 – 9. 8. 2012 z Petrovca Tichú a trvalú spomienku si na Teba v srdciach navždy zachová

MÁRIOU MARČOKOVOU 7. 8. 1949 – 7. 8. 2012 z Petrovca Tichú a trvalú spomienku jej venujú

brat Tomáš s manželkou, dcérou a zaťom

SMUTNÁ ROZLÚČKA

SMUTNÉ A BOĽAVÉ OZNÁMENIE

Dňa 9. augusta nás nečakane opustil brat, švagor a ujo

že nás nečakane opustil môj dobrý brat a ujo

MICHAL ŠRAMKA

MICHAL ŠRAMKA

3. 10. 1940 – 9. 8. 2012 z Petrovca

3. 10. 1940 – 9. 8. 2012 z Petrovca

starká a dedo Častvenovci

SMUTNÁ ROZLÚČKA so sesternicou, švagrinou a tetkou

MÁRIOU MARČOKOVOU

Odišiel si ticho, niet Ťa viac medzi nami, ale v našich srdciach zostaneš navždy. Sestra Viera Lačoková s rodinou

42

1949 – 2012 z Petrovca

S láskou a úctou Ťa budeme nosiť v našich srdciach.

Život, ktorý je daný, krátky je, ale spomienky sú večné. S láskou a úctou

Sestra Katka s dcérami Katkou, Annou a Jarkou s rodinami

smútiace rodiny: Vrbovská, Anušiaková a Vrbovská ml.

18. 8. 2012

33 /4504/

HLAS ĽUDU


OZNAMY SMUTNÁ SPOMIENKA na milovanú sestričku

SMUTNÁ SPOMIENKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

na milovanú vnučku

na milovanú vnučku

DANIELU CHRŤANOVÚ

DANIELU CHRŤANOVÚ

DANIELU CHRŤANOVÚ

1993 – 2006 – 2012 z Kysáča

1993 – 2006 – 2012 z Kysáča

1993 – 2006 – 2012 z Kysáča

Všade Tvoje stopy zostali. Čas, ktorý prešiel, ten, čo príde, nemôže zotrieť. Ja viem, koľko mi chýbaš, a vždy zostaneš zachovaná v mojom srdci. Tvoj braček Andrej

Ťažko je naučiť sa žiť bez niekoho, kto nám v živote tak mnoho znamenal. Nech Ťa v tichosti večného pokoja sprevádza naša láska.

SPOMIENKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

na

na

DANIELU CHRŤANOVÚ 1993 – 2006 – 2012 z Kysáča Človek si spomína, niť sa odvíja a srdce znova prežíva... Ujo s rodinou Vrškovci

SMUTNÁ SPOMIENKA Dňa 18. augusta je tomu osem smutných rokov, čo nás navždy opustila naša drahá manželka, matka a mamička

ALŽBETA HRIEŠIKOVÁ rod. Bartková 7. 4. 1956 – 18. 8. 2004 – 2012 z Kovačice Roky plynú, ale krásne spomienky na Teba žijú v našich srdciach. Tvoji najmilší: manžel Pavel, syn Jozefko s manželkou Jarmilkou, dcéra Eržika s manželom Mirkom a vnúčatá Viktorko, Violetka, Matejko a Karolko

SMUTNÁ ROZLÚČKA Opustila si nás tichučko dňa 7. augusta 2012 v deň svojich narodenín, naša milá matka a stará matka

MÁRIA MARČOKOVÁ rod. Snidová 7. 8. 1949 – 7. 8. 2012 z Petrovca ... aj naďalej žiješ v našich srdciach... Tvoje dcéry Matinka a Mirka s rodinou

18. 8. 2012

33 /4504/

HLAS ĽUDU

Starí rodičia Chrťanovci a tetka Jarka s rodinou z Grécka

V srdci sme skryli Tvoj pohľad, Tvoj hlas, spomíname si na Teba veľa ráz. Bôľ tlačí hruď a slza sama vypadne, keď pri životných radostiach Teba nemáme. Starí rodičia Vrškovci

BOĽAVÁ SPOMIENKA na mojich rodičov a starých rodičov Uplynie rok od Uplynulo 7 rokov od smrti mamy smrti otca

DANIELU CHRŤANOVÚ 1993 – 2006 – 2012 z Kysáča Tak rýchlo ten čas letí, tak rýchlo uteká. No každý deň patrí Ti naša spomienka.

KATARÍNY TOPOĽSKEJ

Mirko a tetka Marka Ďurovkovci

SMUTNÁ SPOMIENKA

PAVLA TOPOĽSKÉHO

rod. Siráckej 28. 11. 1926 1. 3. 1928 – 6. 8. 2005 – 2012 – 19. 8. 2011 – 2012 Uplynulo 35 rokov Uplynulo 54 rokov od smrti starej mamy od smrti starého otca

Dňa 18. augusta je tomu osem smutných rokov, čo sa s nami rozlúčila naša drahá sestra a ňanika

ALŽBETA HRIEŠIKOVÁ rod. Bartková 7. 4. 1956 – 18. 8. 2004 – 2012 z Kovačice

KATARÍNY SIRÁCKEJ

TOMÁŠA SIRÁCKEHO

rod. Černákovej 23. 11. 1905 16. 7. 1905 – 9. 4. 1958 – 2012 – 13. 4. 1977 – 2012 z Petrovca

V našich srdciach navždy žije jej láska a úprimnosť. Vždy si na ňu spomínajú jej sestra Mária a bratia Pavel a Ján s rodinami

S láskou si na Vás spomína dcéra a vnučka s rodinou

TICHÁ ROZLÚČKA

POSLEDNÁ ROZLÚČKA

so svojou milou sestrou a tetkou

s našou milou

MARIENOU MARČOKOVOU

MARIENOU MARČOKOVOU

rod. Snidovou 7. 8. 1949 – 7. 8. 2012 z Petrovca

rod. Snidovou 7. 8. 1949 – 7. 8. 2012 z Petrovca

Opustila si nás nečakane, rýchlo, ale navždy zostaneš žiť v našich spomienkach. Sestry Zuzana a Anna s rodinami

S ňou sa lúčia rodiny: Mocková, Valentíková, Marjanovićová a Mlađenovićová

43


R T V PA N O R Á M A Z PROGRAMOV SLOVENSKEJ REDAKCIE TELEVÍZIE VOJVODINA TVV program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. PROGRAM SA VYSIELA NA DRUHOM PROGRAME TVV PIATOK 17. augusta: • O 19.30 bude odvysielaný dokumentárny film zo Slovenska pod názvom Aféra s tajomnou dámou. • O 20.00 v kolážovej relácii DOBRÝ VEČER, VOJVODINA v TV TÝŽDNI bude rad príspevkov: z podujatia Leto v Silbaši, z Letného kempu evanjelickej mládeže v Báčskom Petrovci, z osláv Dňa Padiny, z petrovského akvaparku Petroland. Zaznamenajú sa aj úspechy kysáčskych žiakov. A nevystanú ani aktuality z poľnohospodárstva. • O 20.30 SPEKTRUM: Odvysielajú sa hudobné body zo vstupného programu tohtoročných Slovenských národných slávností Otvorená kniha šľachetná. Pozornosť sa venuje tradícii čipkárskeho Brusna na Slovensku a výrobu jemných paličkových čipiek. NEDEĽA 19. augusta: • O 11.00 v rámci polhodinového vysielania o Ilockom lete sa odvysiela záznam zo stretnutia na rovnomennom podujatí, ktoré je okrem iného bohaté na rozhovory s ilockými Slovákmi a zaujímavými folklórnymi bodmi. • O 11.30 VYSIELANIE PRE DEDINU: Ústrednou témou vysielania bude dlhotrvajúce sucho a následky, ktoré zanechalo na poľnohospodárskych plodinách. Nevystanú užitočné informácie pre poľnohospodárov a slovenská ľudová hudba. • O 21.00 DOTYKY: V rodinnom magazíne bude odvysielaný film pod názvom Mišo, režiséra Jána Makana, ktorý sprítomňuje život na Dolnej zemi, nahraný v Báčskom Petrovci. DENNÍKY pondelok až sobota o 18.00. Repríza relácie DOBRÝ VEČER, VOJVODINA bude v sobotu o 3.00 a o 10.00 h. Repríza nedeľných vysielaní bude v piatok o 16.45 h a v sobotu ráno o 5.30 h. Zmena programu vyhradená.

Z PROGRAMU TELEVÍZIE OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 Nedeľa 19. augusta 16.00 – 18.00 Klenotnica Kronika týždňa Prvá časť osláv Dňa Padiny Ľudová veselica Ohrozené siatiny Utorok 21. augusta 16.00 – 18.00 Klenotnica Vernisáž Cesta Slovenskom Slováci v Srbsku z aspektu kultúry aj Pavel Povolný, víťaz tohtoročnej v Padine Gulašiády v Padine Čo nového v našom Slovenský film: Ružové sny spoločenskom živote? Čo nového v našom chotári? Výber z programu TV Piatok 24. augusta 16.00 – Petrovec 18.00 Klenotnica

44

Z HUDOBNÉHO PROGRAMU RÁDIA NOVÝ SAD PO SLOVENSKY vo výbere hudobnej redaktorky Maríny Kaňovej Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107,1 MHz Pondelok 20. augusta: 17.15 – 18.00 Slovenská ľudová hudba v predvedení sólistov RNS; Utorok 21. augusta: 17.15 – 18.00 Stretnutie – Pásmo poézie a hudby je venované Víťazoslavovi Hroncovi; Streda 22. augusta: 4.00 – 4.40 Stretnutie, repríza; 4.40 – 5.00 Hudobné okienko; 17.15 – 18.00 Na ľudovú nôtu s ochotníckymi súbormi – zaspievajú ochotníci z našich osád; Štvrtok 23. augusta: 17.15 – 18.00 Slovenská ľudová hudba; Piatok 24. augusta: 17.15 – 18.00 Z vašich listov – výber hudby Ondreja Maglovského.

HUDOBNÉ VYSIELANIA NA VLNÁCH RÁDIA NOVÝ SAD pripravuje hudobná redaktorka Slovenka Benková-Martinková SOBOTA 18. augusta: • 17.15 – 18.00 Piesne naše; NEDEĽA 19. augusta: • 00.00 – 1.00 Polnočné dozvuky; • 15.30 – 16.00 Zo sveta hudby; • 16.05 – 17.00 Hudobné hodiny; • 17.15 – 18.00 Portréty; UTOROK 21. augusta: • 23.00 – 24.00 Ozveny z koncertných siení; STREDA 22. augusta: • 00.00 – 1.00 Je čas pre hudbu.

Rádio Stará Pazova 24 hodín s vami Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz Internet rádio – www.rsp.co.rs každú sobotu celú noc po slovensky Správy: v sobotu o 16.00 a 18.00 a v nedeľu o 8.00 a 9.00 h Utorok – piatok 18.00 – 21.00: 18.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, 18.15 Volíme melódiu dňa, 18.30 Aktuality z obce a iných osád (v stredu: Poučky zo slovenčiny), 19.00 Denník, informatívne vysielanie, 19.15 Hudba, 19.30 Oznamy, hudba a reklamy, 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia (v stredu: náboženské vysielanie Živé vody, vo štvrtok: tematické vysielanie Z minulosti) Sobota 15.00 – 21.00: 15.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, Reklamy, 16.05 Zvončeky, detské vysielanie, 16.30 Oznamy a drobné oznamy, 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy, 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla, 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova, 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád, 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla. Nedeľa 7.00 – 10.00: 7.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, 7.30 a 9.30 Oznamy, hudba a reklamy, 8.05 Hudba, servis, 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie, 9.05 Hudba a aktuality

18. 8. 2012

33 /4504/

HLAS ĽUDU


R T V PA N O R Á M A Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; v nedeľu po 15.00 h na TV Patriot Program od 17. do 23. augusta Pondelok – sobota 18.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.30 Zahraničný denník 20.00 Hit dňa, Reklamy 20.15 Filmy: Piatok 17. augusta – Za stenou Sobota 18. augusta – Pavel Marčok, predseda Obce B. Petrovec, Vražda v Bielom dome Pondelok 20. augusta hovorí o SNS 2012 – Za hranicou strachu 19.00 Zvon, prehľad udalostí Utorok 21. augusta – Sklenený týždňa dom 20.00 Kolážová relácia Nedeľa Streda 22. augusta – V tieni s vami: Výber z programov SNS pravdy Štvrtok 23. augusta – 2012 22.00 Film: Detonátor Dni skazy – Koniec sveta, 1. časť 24.00 Záver vysielania 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon Každý pondelok o 20.15: 23.00 Záver vysielania Hudobný mix Nedeľa 19. augusta Vo štvrtok, v piatok a v 18.00 Hudobné blahoželania 18.45 Hit dňa, Reklamy, zostrih sobotu o 18.15: Z programu TV Patriot, TVOK a TV Pančevo Molí

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA program vysiela na kanáli 60 OBJEKTÍV v slovenskej reči sa okrem v pravidelnom termíne každý pracovný deň o 16.00 h, vysiela aj v repríznom termíne o 19.30 h.

KRÍŽOVKA ČÍSLO 33 V tajničke je meno a priezvisko našej známej insitnej maliarky narodenej 1925 v Kovačici. Zomrela 1. augusta 2001. Najčastejšie kreslila deti.

Z PROGRAMU RÁDIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.00 – 19.00 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 a 18.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium

16.25 Udalosti dňa 16.55 a 18.20 Citáty do vrecka 17.00 a 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 a 18.10 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.40 Poézia 18.45 Recept

SLOVENSKÁ REDAKCIA TELEVÍZIE PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 Streda 22. augusta o 19.30 – kolážová relácia DOBRÝ DEŇ V relácii Dobrý deň do konca septembra budú odvysielané najzaujímavejšie reprízne relácie. Repríza v nedeľu 26. augusta o 7.30 h

18. 8. 2012

33 /4504/

HLAS ĽUDU

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 32 – VODOROVNE: vinohrad, az, bábka, Juraj, tj, cmar, oua, o, d, atak, vlievalo, ieo, azi, tt, r, nta, á, Tušiak, padák, o, zábal, or, tru, yard TAJNIČKA: DOŽINKOVÉ SLÁVNOSTI Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 30 z čísla 30 Hlasu ľudu z 28. júla 2012 bolo: DOŽINKOVÉ SLÁVNOSTI. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získali: ANDREA a JAROSLAVA GRŇOVÉ, Ul. maršala Tita č. 51, 21 469 PIVNICA. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 10 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

45


ŠPORT SELENČSKÍ FUTBALISTI MAJÚ ZA SEBOU ÚSPEŠNÚ SEZÓNU

JARNÉ MUŽSTVO Dres Kriváňa si v jarnej polosezóne obliekali títo hráči: Krstić (9 zápasov), Naď (2), Dejan Pavlov (5), Alexy (2), Dobrík (10), Krížov (9), Banjac (9), Jovović (10), Kerlec (10), Dejan Mučaji (11), Kočonda (3), Darko Pavlov (10), Trkulja (10), Anđelić (11), Malina (9), Krajinović (5), A. Strehársky (9), Nosál (1), Dalibor Mučaji (4), Cechmajster (2), Lipták (3), Uhlárik (5), Kutenič (1).

Dokázali, že vedia a môžu hrať! uhá zima a hlboký sneh neprekážali futT balistom selenčského

Kriváňa, aby sa dobre prichystali na jarnú odvetu, v ktorej odštartovali z ôsmej priečky tabuľky Medziobecnej ligy Báčska Palanka – prvá trieda. Úvodnú časť príprav Selenčania absolvovali v športových halách v Tovariševe, Ratkove a v Selenči, cvičili aj ného súpera, Borac z Obrovca 3 : 1. v posilňovni a keď to Tak sa selenčské mužstvo po jesenpočasie dovolilo, zohranej sezóne, keď stŕpalo o status v lige, li šesť prípravných zána jar ocitlo na piatom mieste. pasov. Iba futbalisti zo Mužstvo FK Kriváň po finálovom zápase s báčskou Tvrđavou na tohtoročnom Omnoho dôležitejšie od pekného susedného Ratkova sa turnaji v Selenči umiestnenia je skutočnosť, že z 23 mohli pochváliť, že prehráčov, ktorí si mimohli Kriváň 3 : 0. Na ostatných pianulej jari obliekatich zápasoch selenčské mužstvo li tričko Kriváňa, dvakrát vyhralo, Labudnjaču 4 : 2 a laaž pätnásti sú z litskú Panóniu 2 : 1, pritom aj trikrát domáceho proremizovalo: Radnički 2 : 2, Budućnost stredia. Väčšina z (SS) 2 : 2 a Panónia 1 : 1. nich začala hrať Jarnú sezónu Selenčania otvorili futbal v pionierbezgólovou remízou 0 : 0 v Kulpíne, skom veku, teraz kde obe mužstvá nevyužili niekoľko má sedemnásť – šancí a obrancovia vykopávali loptu osemnásť rokov a aj z bránkovej čiary. Prvé jarné predúspešne vykročila stavovanie sa domácemu obecencestou vlastnej stvu futbalistom Kriváňa sa podariafirmácie v najlo iba spolovice, keď horko-ťažko STRELCI KRIVÁŇA lepšom mužstve získali bod s tímom Krila Krajine 2 : 2, Selenčanov. FaPresvedčivo najlepším lebo hostia dlho viedli 2 : 0! Odchod núšikovia Kriváňa strelcom Kriváňa je Mário do Hložian na derby s domácou Busi prajú, aby MaliMalina (na snímke), ktorý dúcnosťou sa skončil debaklom, kena, bratia Pavlovsietil 9 gólov. Trikrát trafil ďže bolo až 6 : 1 v prospech uchávovci, dvaja MuDarko Pavlov, po dva góly dzača o najvyššie umiestnenie. NaBáčska Tvrđava postúpila do Novosadskej oblast- čajiovci, Strehárdali Anđelić, Strehársky a pokon v 15. kole za prvé tri jarné nenej ligy, kým sa to hložianskej Budúcnosti v kvali- sky, Lipták, Koúspechy v Selenči doplatil Proleter z Dejan Mučaji, raz vlnili sieť čonda, Alexy, Kufikácii nepodarilo. Karađorđeva – 4 : 0 za Kriváň, keď DaJovović, Dalibor Mučaji, tenič, ktorý ako libor Mučaji dosiahol svoj prvý gól na Trkulja a tiež obranca mužšestnásťročný debutoval v posledmajstrovskom zápase. PENALTY stva K. Krajine, keď trafil do nom kole, zotrvali na trávniku dlho.

MALINA A ĆURIĆ Najlepší hráč Selenčanov Malina dostal jedinú červenú kartu, ktorého rozhodca poslal predčasne pod sprchy vedno s Ćurićom po vzájomnej potýčke na zápase v Novej Gajdobre. Zápas v Báčskom Maglići potvrdil, že nepozornosť na začiatku oboch polčasov sa môže veľmi vypomstiť. Selenčania inkasovali rýchle góly v 1., resp. 46. min., takže presná strela Dejana Mučajiho v 44. min. dotiahla iba k minimálnemu neúspechu 2 : 1. Vďaka hetriku Mária Malinu, dva góly dal z penált, ktoré nariadil rozhodca Golubović z Báčskej Palanky, Kriváň si zabezpečil presvedčivý

46

vlastnej brány. triumf nad tímom Budućnost z Paragov 3 : 0. Na hosťovaní v Despotove selenčskí futbalisti utŕžili prehru 3 : 1. Tentoraz rozhodca Popadić z Tovariševa v rozpätí dvoch minút (41. a 42. min.) ukázal na biely bod v trestnom území Kriváňa. Prvú penaltu Naď zneškodnil, ale z druhej domáci vsietili. Vďaka gólom Darka Pavlova a Malinu pred vlastným obecenstvom mužstvo Kriváňa porazilo Vojvodinu z Tovariševa 2 : 1 a tak sa zbavilo nebezpečenstva zostupu! Obecné derby s Tvrđavou v Báči sa skončilo presvedčivým triumfom majstra ligy 4 : 1. Na tomto zápase sa zvlášť vyznamenal trojnásobný strelec v radoch domácich Dalibor Krstić. Dve posledné kolá priniesli Selen-

Mário Malina premenil všetky tri penalty za Kriváň. Dvakrát prekonal brankára mužstva Budućnost Parage a raz strážcu siete tímu Soko. Rozhodcovia proti mužstvu Selenčanov pískali tiež tri jedenástky. Naď jednu v Despotove zneškodnil, kým z druhej inkasoval gól. Do tretice Krstića v poslednom kole prekonal Obrovčan Gajić.

Nebude dobre, ak sa rozpŕchnu na všetky strany ako niektorí nádejní selenčskí futbalisti v minulosti. V tom prípade klub bude musieť angažovať futbalistov spoza chotára, čo si selenčský divák najmenej praje!? J. Pucovský

čanom vysoké víťazstvá. V Novej Gajdobre Krížov a spoluhráči prekonali domáci Soko 4 : 1. Vyše 200 divákov v Selenči sa tešilo aj po záverečnom zápase minulých majstrovstiev, keď Kriváň napokon aj doma položil na lopatky vždy nepríjem18. 8. 2012

33 /4504/

HLAS ĽUDU


ŠPORT NA TURNAJI V SELENČI

pasy a predstavil hráčov na ihrisku. Organizátorom turnaja žičilo aj počasie. Priamy organizáutorok 7. auťom mieste. tor turnaja je Mládežnícgusta 2012 sa v Za najlepka asociácia Play, ale jej v Selenči skončil turšieho strelca tom nezištne pomohli aj naj v malom futbana turnaji vyClub Maxim, FK Kriváň, le, na ktorom sa zúhlásili SelenMiestne spoločenstvo Sečastnilo pätnásť tíčana Daniela lenča, Základná škola mov. Najviac bolo Kuteniča, najJána Kollára, DPS Selenča, domácich mužstiev lepším branObec Báč a podnik Čaa po jeden tím prikárom bol Ján panda. Organizátorom šiel z Lalite, BáčskeZorňan z Lali- Najlepší strelec turturnaja sa podarilo zaho Nového Sela, Pivte. Uznania a naja Daniel Kutenič bezpečiť aj veľký počet nice a Báča. odmeny v sponzorov, tak zo SelenV zápase o tretie mene organizátora udelili če, ako aj z okolitých osád. miesto sa stretli doVlastislav Ďurčiansky a DžePo skončení turnaja sa všetci premáci tím Otpisani a sika Sovišová. sťahovali do Clubu Maxim, kde sa všetUnited Dionis z LaliOkrem dospelých na tur- ci účastníci, ale aj diváci spoločne bate. Úspešnejší boli naji súťažili aj štyri tímy pio- vili pri živej hudbe skupiny Šok Bend. Otpisani a vyhrali nierov. Víťazom pionierskeVzápätí tohto turnaja Mládežnícka výsledkom 4 : 2, a ho turnaja sa stalo muž- asociácia Play zorganizovala ďalší, jedtak obsadili tretie stvo BSK, ktoré tvorili malí nodňový turnaj v malom futbale, na Víťazné mužstvo Dukat z Banátskeho Nového Sela miesto na turnaji. Rómovia zo Selenče. ktorom sa zúčastnilo osem tímov zo SeZačiatok druhého, finálového zápasu boli úspešnejší, prekonali domáci celok Organizátori sú spokojní s návštevou lenče. Všetky zápasy sa skončili v ten istý poznačil ohňostroj. Potom sa už začal výsledkom 6 : 4 a stali sa víťazmi turnaja. divákov, pre ktorých tiež každý večer or- večer a presvedčivo zvíťazil tím Frutta finálový súboj, v ktorom si sily zmera- Okrem peňažnej odmeny získali aj po- ganizovali odmeňovaciu súťaž. Divá- di Bosco zo Selenče. li domáci tím Frutta di Bosco a DOO hár organizátora. Peňažné odmeny a kom pri sledovaní zápasov pomáhal aj Dukat z Báčskeho Nového Sela. Hostia poháre získali aj tímy na druhom a tre- Jaroslav Ďurčiansky, ktorý zahlasoval záJuraj Berédi-Ďuky

Dukat sa ovenčil pohárom V

V RÁMCI PODUJATIA LETO V SILBAŠI 2012

GENERÁLKA KYSÁČANOV

Oslávili osemdesiatku FK Naša hviezda

Trikrát cvendžalo brvno

Z narodeninových osláv FK Naša hviezda: Milovan Pejak v úlohe moderatóra silbašskom augustovom podujatí nevystali ani športové aktivity. Domáce mužstvo FK Naša hviezda predminulý štvrtok hrala s kysáčskou Tatrou a v nedeľu so Slogou z Plavny. Športové aktivity otvorili súťažou v preťahovaní lanom, kde si sily zmerali členovia domáceho ochotníckeho spolku APS, dievčatá proti chlapcom a výsledok bol 1 : 1. V sobotu po prvýkrát v Silbaši prebiehalo stretnutie motocyklistov za účasti asi 120 motocyklov a ich jazdcov. Návštevníci si mohli obzrieť i niekoľko oldtimerov. Zúčastnil sa i vzác-

V

18. 8. 2012

33 /4504/

ny hosť Gábor Sagmeister, viacnásobný účastník pretekov motocyklistov Dakar Rallye zo Subotice. V nedeľu večer primeraným programom oslávili 80. výročie pôsobenia FK Naša hviezda. Silbašským futbalistom Milovan Pejak daroval novú súpravu a zdôraznil, že sa k tomuto daru pričinili všetci Silbašania. Oslávencom k významnému jubileu Zuzana Sklabinská upiekla tortu a každý milovník sladkostí mohol z nej ochutnať.

HLAS ĽUDU

Jaruška Ferková

TATRA – MAGLIĆ 2 : 1 (1 : 0) apriek tomu, že FK Tatra chýbali zranení Savić a Vuković, kým Vargec hral prvý zápas v prípravách, generálka sa vydarila a asi 100 divákov opustilo ihrisko spokojných. Domáci prevýšili solídny celok Maglića a pri lepšej streleckej pohotovosti výsledok mohol byť aj presvedčivejší. Hostí až trikrát zachránilo brvno. V 24. min. zo stredu ihriska peknú a rýchlu akciu začali Vargec a Daneček a gólom ju skončil I. Ožvát. V 62. min. hostia zorganizovali dobrý protiútok, no najprv nastrelili brvno, ale Nepreniknuteľní: Kavran, Vargec a potom loptu predsa upravili za Badnjar ľahko zastavili Maglićana chrbát Muchu – 1 : 1. V 64. min. diváci videli najkrajšiu akciu. Ožvát Fruškogorcom zo Sr. Kamenice na prenikol z ľavej strany, pekne odcen- svojom ihrisku v Kysáči. V nedeľu 19. augusta o 17. hotroval, Cvetić ešte krajšie hlavičkoval loptu do opačného rohu a už vtedy dine odštartujú Majstrovstvá Prvej stanovil konečný výsledok zápasu. ligy Nového Sadu. Program 1. kola: TATRA: Mucha, Srnka, Funtík, Čenej – Susek, Proleter – Borac, Đaković, Badnjar, Cvetić, Konstan- Sremac – Slavija, Železničar – Frutinov, Vargec, Ožvát, Daneček, Ka- škogorac, Sirig – Tatra, Futog – vran. Hrali aj: Keleman, Jambrich, Mladost, Vinogradar – Fr. Partizan, Báčka – Dinamo. Kohút, Kulík. V stredu 15. augusta 2012 Tatra Pavel Pálik mala na programe pohárový zápas s

N

47


ŠPORT SILNÁ KONKURENCIA V SRBSKEJ LIGE – SKUPINA VOJVODINA. Zostavy klubov, ktoré v nových majstrovstvách odštartujú 19. augusta 2012, nasvedčujú neľahký boj o každé miesto v tabuľke. V radoch padinskej Doliny (na snímke Pavla Rohárika) došlo k určitým zmenám v hráčskom a odbornom kádri. Posledná previerka vo Vršci, kde padinský tím prehral 1 : 0, nebola úspešná. Veľký optimizmus na úspešný štart v majstrovstvách Doline nedáva ani príliš ťažký rozvrh. Na úvod je na programe juhobanátske derby s Dinamom v Pančeve, a potom v Padine bude hosťovať vždy nepríjemná Senta. V 3. a 4. kole zverenci trénera Madžovského odcestujú za chotár, najprv do Sriemskej Mitrovice (súper Radnički), a potom do Beočína na súboj Cementovi. Je zaujímavé, že Dolina prvýkrát bude hrať majstrovské zápasy s pazovskou Jednotou (v 12. kole v S. Pazove). Ostatné zápasy Padinčania zohrajú: 5. kolo s Dunavom doma, 6. kolo v B. Topole, 7. kolo so Slogou v Padine, 8. kolo v Palići, 9. kolo so šídskym Radničkim doma, 10. kolo so Sremom v S. Mitrovici, 11. kolo s ČSK Pivara v Padine, 13. kolo s Tekstilcom tiež doma, 14. kolo v B. Jarku, kým v poslednom 15. kole v Padine bude hosťovať Radnički Sombor. Ambície Doliny v majstrovskej sezóne 2012/2013 sú, aby čestne a dôstojne obstála v silnej konkurencii. Ján Bokor

V GENERÁLKE PAZOVČANIA UVÍTALI MAČVU ZO ŠABCA

Hostia hrali, domáci vyhrali JEDNOTA – MAČVA 1 : 0 (1 : 0) anúšikovia Jednoty so záujmom očakávali poslednú skúšku Jednoty pre nedeľný štart majstrovstiev Srbskej ligy – skupina Vojvodina. Mnohí však boli sklamaní. Namiesto na vlastnej ploche, zápas zohrali na ihrisku Národného domu futbalu FZ Srbska. Prečo? Vari nikto nevie! Údajne v sobotu mali upraviť zničenú časť trávnika pred oboma bránami, ale v ten deň, keď hrali Jednota a Mačva, na štadióne Jednoty žiadnych prác nebolo! Vypadá, že príčina na zmenu hracej plochy nebola, a preto generálku Jednoty sledovalo sotva 50 divákov. Najmenej tam bolo tých opravdivých fanúšikov domácich. Zápas Pazovčanov s členom Srbskej ligy – západnej skupiny priniesol dobrý futbal. Šabčania od začiatku prebrali iniciatívu a stále ohrozovali bránu domácich, ktorú výborne strážil Lazar Jovišić. Hostia dvakrát nastrelili žrď. Jednota sa ujala vedenia v 12. min. z protiútoku a úspešnej strele pohotového Ogrizovića. Druhý polčas sa dosť podobal prvému, no domáci častejšie prechádzali na polovicu súpera. Po peknej akcii Nikolu Igrača, ktorý prihral do šestnástky, Nenad Jovišić zblízka loptu hlavou zaslal do rúk brankára Mačvy. Hostia mali tiež príležitosti na vyrovnanie výsledku, ale sa tentoraz vyznamenal náhradník Miloš Vorkapić, ktorý úspešne vystriedal Jovišića. Po prípravných zápasoch vzniká dojem, že je Jednota dobre pripravená na majstrovstvá. V obrane je viacero spoľahlivých hráčov, je tu aj ďalšia posila, stopér Boris Lukić, ktorý prestúpil práve zo Šabca. V útoku sa cíti, že Glavačević zo Zemuna dlho nehral a v Jednote očakávajú, že sa zranený Živković zotaví, práve ako aj Stefanović. Prvý súper Jednoty je Palić s omladeným mužstvom, v ktorom je mnoho talentovaných hráčov z radov superligového FK Spartak Zlatibor voda. Štart v novej súťaži je spravidla najťažší. Veríme však, že Jednota s terajším mužstvom môže prekonať túto prekážku (v nedeľu o 17. hodine) a úspešne pokračovať ďalej. JEDNOTA: L. Jovišić, Đ. Lukić, G. Lukić, Knežević, Stegnjajić, Šuša, Dragin, Ogrizović, Pejčinović, Žakula, Fabók. Striedali: Vorkapić, Šaponja, N. Jovišić, Glavačević, B. Lukić. Igrač, Šestović, Ljutovac. Bz-ý

F

48

TRÉNUJÚ AJ PIVNIČANIA

Posily z Lalite minulom majstrovskom ročníku futbalisti pivnickej Slávie vypadli z Novosadskej oblastnej ligy a od jesene znova budú súťažiť v Medziobecnej lige Báčska Palanka – prvá trieda. Prípravy Pivničanov začali v polovici júla pod vedením trénera Đuku Keravicu a konajú sa na domácom ihrisku. Hracia plocha je výborná, lebo trávnik pravidelne zavlažujú. Vedenie Slávie urobilo všetko, aby vytvorilo priaznivé podmienky na prípravy a hráči majú podať čím lepšie výkony. Sláviu tohto leta opustili brankár Tankosić, Santrač, Fábry, Babić, Kirti, Davidović, kým sa ešte nevie, čo bude s bratmi Cimbaljevićovcami a Vukašinovićom. Tréner Keravica na nadchádzajúcu jeseň má k dispozícii Čobrdu, Séča, Mileca, Kotiva, Žigmunda, Pintíra, Baláža, Milića, Nímeta, P. Tankosića, Mareka, Rajčana a Ćutila. Sláviu posilnili aj dvaja doterajší hráči lalitskej Panónie, brankár Pavlíni a Lamoš. Sľúbili, že budú hrať aj títo domáci hráči: Valentík, Naď, Ruman, Durgala a Grňa. Do začiatku majstrovstiev by mali prísť ešte dvaja futbalisti. Mužstvo Slávie dosiaľ zohralo tri prípravné zápasy. V susednom Despotove s domácou Bačkou dvakrát viedli, ale sa zápas skončil nerozhodne 2 : 2. Góly za hostí dali Žigmund a Baláž. Potom

V

Odteraz pred bránou Slávie: Ivan Pavlíni, doterajší brankár Panónie (Foto: J. P.) v Pivnici hosťovalo mužstvo Stari grad z Báčskej Palanky, ktoré vysoko porazilo domácich 4 : 1. Je zaujímavé, že Slávia na tomto zápase dala prvý gól prostredníctvom Milića. V nedeľu sa na pivnickom trávniku hral aj druhý zápas, keď sa stretli domáca Slávia a Radnički z Ratkova. Domáci sa prví radovali v 67. min., keď Žigmund z hranice trestného územia prekonal brankára Ratkovčanov. Hostia v posledných minútach vyrovnali výsledok. Ján Šuster

PLÁŽOVÝ VOLEJBAL V PADINE. Novozaložený Klub študujúcej mládeže v Padine pod vedením predsedu Vlastimíra Širku a členov predsedníctva Vladimíra Bešku a Miroslava Pavelu rozvíja bohatú a rozmanitú činnosť. Najnovšie sú aktuálne športové aktivity. Rozhodli sa zorganizovať prvý turnaj plážového volejbalu. Členovia klubu v spolupráci s Miestnym spoločenstvom Padina v Športovom stredisku Dolina očistili od buriny pieskové ihrisko. Dosiaľ zanedbaný a nevyužitý priestor za futbalovým ihriskom premenili na pekný kútik, kde sa mládež zhromažďuje a športuje. Plážový volejbal je niečo nové, zaujímavé a rýchlo získal priazeň mladých Padinčanov. Záujem o turnaj je nad očakávanie, keďže sa prihlásilo 20 mužských a 8 ženských celkov, ktoré na povestnej padinskej doline hrajú zápasy každý deň, čo vidíme aj na našej fotografii. Ján Bokor

18. 8. 2012

33 /4504/

HLAS ĽUDU


ŠPORT NA IHRISKU V SELENČI JE VEĽMI ŽIVO

Naplno sa rozbehli KRIVÁŇ – PANÓNIA 4 : 3 (1 : 1) elenčania sa naplno rozbehli v prípravách, a do minulej nedele zohrali už päť kontrolných zápasov. Najprv prehrali v Savinom Sele s tímom Budućnosti 4 : 3, rovnakým výsledkom podľahli doma Omladincovi z Deronjov, potom oslabené mužstvo Kriváňa v Selenči porazil aj Radnički zo susedného Ratkova až 5 : 0. Aj sobotňajší zápas bol veľmi dynamický a priniesol až sedem gólov. Hostia z Lalite sa v 24. min. ujali vedenia vlastným gólom Pavlovića po nedorozumení s brankárom Krstićom. V 37. min. vyrovnal Alexy po prihrávke Malinu.

S

V 50. min. domáci nedostali do ofsajdovej pasce Valenta, ktorý bol presný – 1 : 2. Hneď potom na trávnik vykročil Jovović a v 60. min. umožnil Malinovi vyrovnať. Prvý náskok na zápase si kriváňovci zabezpečili vďaka strojcovi akcie Malinovi a strelcovi Alexymu. V 70. min. Spasić poriadne zohrial dlane Tatomirova, ktorý loptu vypustil, a Malina trafil – 4 : 2. Do konca zápasu Tojić iba skorigoval výsledok na 4 : 3. PANÓNIA: Tatomirov, Vuković, Jovović, Komadina, Bojić, Tojić, Rančić, Valent, Ňaradi, Petrović, Balaža. Striedali: Obradov, Terek.

NAJLEPŠÍ BOL NOVOSADČAN NEBOJŠA ĐAPO. V nedeľu 12. augusta 2012 v Silbaši usporiadali súťaž v streľbe do asfaltových terčov na podnet Janka Krnáča, poľovníka PS Soko, ktorý je zároveň v najväčšej miere i sponzorom. Táto súťaž v Silbaši prebiehala už štvrtýkrát. Okrem silbašských milovníkov tohto športu v pretekoch sa zúčastnili strelci z Lediniec, Dobanoviec, Báčskeho Petrovca, Čeneja, Krčedina, Bánoviec, Futoga, Kulpína, Hložian, Nového Sadu... Najlepší strelec bol Nebojša Đapo z Nového Sadu, ďalšie dve odmeny odišli do Sriemu (druhá M. Fábrymu a tretia J. Milovanovićovi). Štvrtý medzi odmenenými bol Janko Krnáč (sedí prvý sprava), ktorý už plánuje na budúci rok zorganizovať ďalšie, piate strelecké podujatie. Jaruška Ferková

KRIVÁŇ – MLAstrelcom tretieho DOST 6 : 2 (1 : 0) gólu. V 69. Malina zo Po piatom prípravskrumáže zvýšil na 4 : nom zápase asi 100 fa0 a v 75. min. bol strelnúšikov vyprevadilo com aj piateho gólu. futbalistov Kriváňa za Potom Mladost skoridobrý výkon a vynalogovala na 5 : 2. V 89. ženú bojovnosť nad min. Alexy asistoval súperom z Malého Ilićovi pre konečných Báča. 6 : 2. Jediný gól v prvom KRIVÁŇ: Krstić, polčase vsietil Mušikić Naď, M. Strehársky, z voleja. V druhom pol- Triafa siete súperov: Lipták, Krížov, Bančase sa vyznamenala Dominik Alexy (Kriváň jac, Grňa, Mušikić, hlavne trojica mladých Selenča) Malina, Spasić, Ku(Foto: J. P.) tenič, Dalibor Mučahráčov – Alexy, Kutenič, Malina. Kutenič ji, Dobrík, Ilić, Pavlopresne prihrával a spoluhráči triafali vić, Bujzáš, Alexy, Jovović. bránu Krstića, ktorý strážil sieť MlaV stredu 15. augusta t. r. Kriváň mal dosti, lebo Báčania nemali brankára. na programe doma pohárový zápas V 55. min. Malina lobom zvýšil na 2 : s mužstvom Slavija Bođani. 0. O päť min. neskoršie Alexy bol Michal Poliak

STRIEĽALI ZO VZDUCHOVKY. S cieľom popularizovať strelectvo v Kysáči a spoločne osláviť Zlatú plaketu Dr. Janka Bulíka, ktorú Matica slovenská v Srbsku udelila SK Tatra ako najlepšiemu slovenskému športovému klubu v roku 2011, minulú nedeľu prebiehala súťaž v streľbe zo vzduchovky pre Kysáčanov. Na turnaji zvíťazil celok Caffé Modrá ruža, druhý bol Caffé Vertigo, tretí SK Tatrapionieri, štvrtý kiosk Ruža, piaty Caffé Úsvit, šieta Polícia Kysáč, siedmy Lovecký spolok Bažant, ôsmy Spolok kysáčskych žien, deviaty FK Tatra… V jednotliveckej konkurencii zvíťazil Vladimír Pavlovič, druhý bol Ján Vrška-Čaura, tretia Veronika Danielová, štvrtý Ladislav Kerkez… Na snímke Mariána Martiša vidíme účastníkov streleckej súťaže v Kysáči. Pavel Pálik

LOBY, SMEČE, VOLEJE, PODANIA A RETURNY aspoň občas ako za čias ich aktívnejšej amatérskej kariéry predvádzali raketoví veteráni v sobotu 4. augusta 2012 v Kovačici. Na dvoch antukových hracích povrchoch TK Kovačica súťažili v kategórii starších ako 55 rokov Miloš Pantić z Dinama Pančevo a Kovačičania Jano Hurávik, Jano Cicka, Miroslav Brajanovský, Jano Zloch, Ján Benka, Miodrag Nikolin a Božidar Cvetković. Favorit súťaže M. Pantić vo finále vyhral nad B. Cvetkovićom 2 : 0 v setoch (6 : 4, 7 : 5). Turnaj sa hral klasickým vyraďovacím systémom. Paralelne s týmito pretekmi prebiehala aj revuálna súťaž v triede starších nad 35 rokov, kde súperil každý s každým. Prvé miesto získal Barši Čongor zo Senty, jeden z najlepších vo Vojvodine v spomínanej kategórii. Na druhom mieste zakotvil Božidar Belanović, kým ako tretí skončil Radoš Belanović (obaja z Pančeva). Podľa slov Igora Cicku, predsedu TK Kovačica, veľkú podporu mali organizátori turnaja aj od Milana Jerinkića, predsedu TZ Vojvodiny a Luku Vujovića, prezidenta Banátskej tenisovej asociácie. Na snímke je časť účastníkov a organizátorov spolu s Vasile Stojom, tajomníkom Športového zväzu Obce Kovačica (druhý z pravej strany). J. Špringeľ 18. 8. 2012

33 /4504/

HLAS ĽUDU

49


ŠPORT Najviac úspechu mala trojica mužstva JMN Odžaci (Nikola Lazić, Zvezdan Milošević, Duško Lazić), ktorá spolu ulovila 12 440 g rýb. Druhé miesto obsadilo ZŠR Bucov z Apatína (Milan Ćopić, Milorad Blanuša, Marinko Klecin) s úlovkom 11 060 g. Bronzový pohár si odniesli pretekári hložianskeho Šarana (Miroslav Greksa, Ján Haška, Jaroslav Jakuš), ktorých úlovok vážil 9 520 gramov rýb. Domáci Laliťania obsadili 9. miesto (Jaroslav Bocka, Moša Bogdanović, Ján Zorňan-Boky) – ulovili 8 170 g, kým petrovský Karas (Rastislav Grňa ml., Vladimír Poniger, Pavel Čapeľa) si s úlovkom 7 470 zaslúžil 10. miesto. Posledný, sedemnásty bol Šaran Rybári raňajky zjedli a už sú pri vode Srbobran (Sava Milinov, Mirjana Karaćová, Gašpar Gandai) s celProleter Horgoš, Jaz Beočín a kovým úlovkom 1 550 g. hostiteľský Lieň Laliť. Najlepším rybárom na Raňajky, prihlášky mužstiev, dráhe bol Miloš Đinđić, žrebovanie a prípravy pretekárov člen novosadského Ribona rybárskych miestach trvali do lovca (8 170 g), striebornú pol desiatej, a potom sa začala rymedailu okolo krku zabačka. Podmienky na chytanie kvačili Nikolovi Lazićovi z rýb boli celkom dobré. Príjemné odžackého JMN (6 980 g), počasie, hladina kanála bez veľkým sa bronz zaleskol na kých vĺn a plávajúcej trávy pohrudi Milana Ćopića z apaskytovali rybárom naplno sa pretínskeho Bucova (6 180 javiť. Pravdaže, každý z pretekág). Traja víťazi sektorov rov má svoje tajomstvo – nású: Miloš Đinđić (Ribolovac strahu, od ktorej veľa závisí, ako 8 170 g), Zoran Dugajlić ryba zaberie. Povedzme, že úlo(Šaran Čelarevo 4 450 g) a vok v značnej miere závisí aj od Ljuba Knežević (Proleter rybárskeho miesta na pretekárHorgoš 4 940 g). skej dráhe, od kvality rybárskeho Plavák 2012 sa skončil náčinia, ale aj štipky šťastia. Tri ho- Jediná dáma: Turijčanka Mirjana Kara- slávnostným odovzdávadiny švihali rybári svojimi prútmi ćová v „drese“ srbobranského Šarana ním pohárov, medailí a nad vodou kanála a kapsy sa im lo nedeľné poludnie. V tú nede- obedom pre všetkých pretekárov plnili rybami. Hlavný rozhodca Fi- ľu 51 pretekárov na rybárskej v reštaurácii Longov v Ruskom lip Filipović so svojimi pomoc- dráhe pri Laliti ulovilo presne Kerestúre. níkmi mal čo vážiť, keď sa minu- 128 290 gramov rýb. J. Pucovský

NA 17. SÚŤAŽI RYBÁROV PLAVÁK 2012 V LALITI

Chytili skoro 130 kilogramov rýb! edeľné ráno 12. augusta 2012 bolo čerstvejšie ako niekoľko predchádzajúcich, ale veštilo pekný, slnečný deň. Už od siedmej hodiny na breh kanála Dunaj-Tisa-Dunaj neďaleko Lalite začali pristávať automobily rôznych poznávacích značiek takmer z celej Vojvodiny. Z nich vychádzali osvedčení ranostaji, športoví rybári, milovníci pobytu v prírode, na čerstvom vzduchu a pri vode.

N

Odžačan Nikola Lazić bol druhý na súťaži Plavák 2012

Na 17. súťaž v chytaní rýb udicou Plavák 2012 sa prihlásilo sedemnásť mužstiev. Prišli všetci pretekári týchto rybárskych združení: Ribolovac, Poštar a Elektrovojvodina Nový Sad, Bucov Apatín, JMN a Karaš Odžaci, Šaran Hložany, Rumenka, Podunavlje Báč, Karas Báčsky Petrovec, Šaran Čelarevo, Smuđ Crvenka, Magic fish Sombor, Šaran Srbobran,

RELAXÁCIA A ZÁBAVA sú najčastejšie teambuildingové akcie. Budovanie tímovej spolupráce cez rôzne mimopracovné aktivity jestvovalo v Srbsku (Juhoslávii) už po druhej svetovej vojne, ibaže (sme) nepoznali súčasný termín na stmeľovanie firemného družstva. Dať ľudí dohromady, zvýšiť lojalitu zamestnancov, zlepšiť vzťahy na pracovisku a v neposlednom rade skvalitniť tímovú výkonnosť – to sú základné teambuildingové ciele. Tak napríklad zamestnanci obecnej správy v Kovačici roky účinkujú v Robotnícko-športových hrách v kolkoch. V zimnej sezóne hrávajú volejbal v telocvični Gymnázia Mihajla Pupina, kým v lete každý augustový piatok v organizácii O. Borozanovej a V. Jonáša hrajú na ihrisku ŠRS Slávia, kde sa im často pripoja aj zamestnanci Domu zdravia. Na fotografii je záber z predvečerných hodín 3. augusta tohto roku, keď aj napriek zaujímavým TV prenosom z olympijských hier v Londýne zo desať zamestnancov Obecnej správy a Domu zdravia prišlo hrať volejbal na Sláviu. Ján Špringeľ

50

18. 8. 2012

33 /4504/

HLAS ĽUDU


Strelec Andrija Zlatić získal v Londýne prvú medailu pre Srbsko Stú medailu za našu krajinu na olympiádach osvojila strelkyňa Ivana Maksimovićová

ŠTYRI MEDAILY Z LONDÝNA – NAŠA REALITA

„Malí“ pretromfli „veľkých“! D ve, tri, päť, sedem... hovorili (ne)reálni milovníci športu v Srbsku, že toľko medailí prinesú naši športovci z 30. Olympiády v Londýne. Jeden vysoký štátny funkcionár bol ešte smelší, keď prišiel vyprevadiť prezidenta Olympijského výboru Vladeho Divca a jeho početnú výpravu do metropoly Veľkej Británie. Požiadal im šťastnú cestu, mnoho úspechov na olympijských areáloch, smelo tvrdiac, že Srbsko „zasluhuje najmenej desať olympijských kovov“. Zaslúžiť si niečo je jedna vec, ale dopracovať sa k tomu, najmä v konkurencii s „najlepšími z najlepších“ vôbec nie je ľahké! Tím Srbska v Londýne je silný a jednotný, odkazovali športoví znalci. Rekordných 115 športovcov v pätnástich športoch sľubovalo naozaj veľa. Tak sa aj začalo. Už v prvý deň, kým sa ešte ani dobre neutíšil hluk z otváracieho ceremoniálu, z londýnskej strelnice prišla pekná správa. Náš strelec Andrija Zlatić získal prvú, a to bronzovú medailu v streľbe so vzduchovou pištoľou. Vo ôsmy deň olympiády znova bolo veselo, predovšetkým medzi našimi strelcami, lebo mladá strelkyňa Ivana Maksimovićová v disciplíne malokalibrovka si „vystrieľala“ striebornú medailu. Bol to presne stý cenný kov pre našu krajinu v dejinách olympiád! Šťastná bola mladá olympionička – debutantka, ako aj jej otec a tréner Goran Maksimović, nositeľ zla-

tej medaily v streľbe so vzduchovkou na Hrách 24. olympiády v Seule roku 1988. Súťaže potom bežali každodenne, ale našich športovcov sme nijako nevideli na stupienkoch pre víťazov. Strelci Andrija Zlatić a Zorana Arunovićová, plavec Milorad Čavić, tenista Novak Đoković zostali o krok nižšie – na štvrtých priečkach. Až napokon prišla jediná zlatá správa z Londýna. Mladá taekwondistka Milica Mandićová, ktorá má sotva dvadsať rokov, svoju prvú účasť na olympiáde skončila na najvyššej priečke, keďže presvedčivo porazila všetky svoje súperky. Vďaka nej jedinýkrát v Jediné zlato za Srbsko na 30. OH Londýne odznela hymna Srbska Bože pravde... získala taekwondistka Milica Napokon v posledný deň aj vodní pólisti Mandićová Srbska očakávane získali bronz po triumfe nad Čiernohorcami (12 : 11), hoci mnohí pred začiatkom predvídali pre zverencov šéftrénera Dejana Udovičića medailu krajšieho lesku. Srbsko sa z Londýna vrátilo so štyrmi medailami. Zlatou, striebornou a dvoma bronzovými. „Malí“ športovci tentoraz úplne pretromfli „veľkých“, lebo volejbalisti, volejbalistky, hádzanári, tenisti, plavci, atléti... sklamali nielen fanúšikov, ale hádam aj sami seba! Alebo je to len naša športová realita! J. P-ský Tak sa raduje olympijská víťazka: Milica Mandićová (Snímky z internetu) (vľavo)

Radosť našich vodných pólistov po výhre nad Čiernohorcami

Nebolo mu ľahko: Dejan Udovičić


Hlas33 2012  
Read more
Read more
Similar to
Popular now
Just for you