Issuu on Google+

ROČNÍK 69 ČÍSLO 32 /4503/

Otvorená kniha šľachetná na 51. SNS

11. 8. 2012

15. slávnostné Zhromaždenie MSS

Veľké jubileum nášho vojnového letectva

Ján Triaška Báčsky Petrovec

CENA 50 DIN

www.hlasludu.com | www.hl.rs


Galakoncert detských folklórnych súborov pod trefným menom Červená čiapočka odznel v nedeľu 5. augusta na ústrednom slávnosťovom javisku. Zúčastnili sa na ňom tanečníci, speváci, hudobníci z ôsmich prostredí a medzi nimi i hostitelia z Petrovca (na snímke). Tance a spevy boli popretkávané divadielkom o zlom vlkovi a čiapočke a všetko to spolu zaujalo pozornosť početného obecenstva. K. Gažová

Predseda vlády Republiky Srbska Ivica Dačić otvoril 51. Slovenské národné slávnosti v piatok večer 3. augusta. Po jeho príhovore nasledoval ústredný program pod názvom Otvorená kniha šľachetná vo vyplnenej veľkej sieni Slovenského vojvodinského divadla v Báčskom Petrovci. J. Bartoš

Príhovor predsedníčky MSS Kataríny Melegovej-Melichovej na 15. riadnom slávnostnom zasadnutí Zhromaždenia MSS v sobotu 4. augusta v Báčskom Petrovci. E. Šranková

Tak ako je to už zvykom na ihriskách ZŠ Jána Čajaka na galakoncerte pod názvom Z matkinho náručia početnému obecenstvu svoju činnosť predstavili najúspešnejšie tohtoročné folklórne súbory vojvodinských Slovákov. V. Hudec


FÓKUS ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU

VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedný redaktor: Michal Ďuga Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Oto Filip, Anna Francistyová, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anna Chalupová, Anna Lazarevićová, Anna Lešťanová, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka-korektorka: Mária Domoniová Inzercia: Mária Obšustová inzercia@hl.rs Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok v Novom Sade 234 www.hlasludu.com | www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844

SEDEM DNÍ

Guvernér nechce byť guvernérka o demisii guvernéra NBS Dejana Šoškića, ktorú po určitom váhaní predsa podal 2. augusta, Národné zhromaždenie na návrh prezidenta Tomislava Nikolića na túto funkciu zvolilo Jorgovanku Tabakovićovú (SNS). Za voľbu hlasovalo 131 poslancov, proti sa vyjadrilo 34 poslancov, zdržaný nebol nikto, jeden poslanec nehlasoval. Cesta k voľbe novej guvernérky v súrnom postupe bola dláždená nielen dobrými úmyslami, ale predovšetkým schválenými zmenami Zákona o Národnej banke Srbska. Mienky k týmto zmenám sa líšili – ako takmer vždy – hlavne podľa toho, z ktorej strany prichádzali. V rozprave opozícia osobitne zdôrazňovala, že sa zmenami porušuje nezávislosť ústrednej banky, otvárajú možnosti odbornej degradácie a schvaľovania rozhodnutí, ktorými by sa mohla podnietiť ekonomická a finančná nestabilnosť krajiny. Poslanci z radov vládnej koalície tvrdili, že žiadne nebezpečenstvo tohto druhu nehrozí a že sa vlastne vytvárajú podmienky na účinnejšie pôsobenie finančného úseku v celospoločenskom záujme. Kto sa chcel dostať k jadru veci, poľahky si spomenul na premiérovu kritiku finančného úseku v období, keď ešte bol mandatárom a keď tento úsek nazval „nepriateľom ľudu“. Premiér sa tejto téme potom osobitne venoval aj vo svojom expozé, kde okrem iného zdôraznil, že sa stále opakuje, aký je náš finančný úsek stabilný, a medzičasom naše hospodárstvo sa rozpadúva a upadá. Výsledkom rozpravy o zmenách Zákona o NBS bolo aj schválenie jedného dodatku opozície, čo je veľmi dobrá správa, lebo sa nestáva často. Doplnkom, ktorý privítali predovšetkým odborníci zasvätení do témy, sa v podstate znemožnilo použitie devízových rezerv na niektoré iné účely okrem predpísaných. Dobre je takisto, že v parlamentnej rozprave o voľbe guvernérky nikto nespochybnil ani jej osobnosť, ani odbornosť. Hlavné pripomienky sa vzťahovali na skutočnosť, že do funkcie nastupuje ako členka politickej strany pri moci, dokonca ako jej vysoká

P

dňoch 3. až 5. augusta všetky cesty vojvodinských Slovákov, ale aj Slovákov z Rumunska, Maďarska, Kanady, Austrálie, Slovenska... viedli do Báčskeho Petrovca, kde prebiehali 51. v poradí (20. po obnovení MSJ) Slovenské národné slávnosti. Ako aj obvykle, aj tohtoročné SNS boli bohaté na početné podujatia – snemovali matičiari, stretli sa slovenskí učitelia, novinári... vystavovali maliari, filatelisti... Nevystali ani slávnosťové bohoslužby a bohatý a navštívený bol aj jarmok starých remesiel a jedál. Na svoje prišli aj futbalisti, stolnotenisti, strelci... V každom kúte Petrovca sa niečo dialo a rušno bolo aj v petrovských reštauráciách a kaviarňach. Na všetkých podujatiach zaradených do úradného programu SNS boli aj novinári Hlasu ľudu, a to, čo zaznamenali a vyfotili, zverejňujeme v osobitnej prílohe venovanej SNS. Pravdaže, boli sme aj na galakoncerte našich folklórnych súborov, kde sme o. i. vyfotili aj hložianske dievky, ktoré Pri Dunaji šaty prali, z čoho záber prinášame na titulnej strane. V. Hudec

V

Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí: Dnevnik – tlačiareň Nový Sad Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88, Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090 Redakcia nevracia neobjednané príspevky, nezaručuje ich publikovanie a vyhradzuje si právo na ich krátenie.

32 /4503/

Anna Lazarevićová

Slovenské národné slávnosti

Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/782 208

11. 8. 2012

funkcionárka. Odznel napríklad údaj, že od roku 2000 a dodnes ani jeden guvernér nebol straník. Nebolo síce povedané, ale môže byť zaujímavé doložiť, že ani jeden z predchádzajúcich ôsmich guvernérov sa ani nedočkal konca svojho mandátu. Priemerne každý zastával funkciu len 2,5 roka. Druhá pripomienka v rozprave o guvernérke sa týkala jej neprítomnosti na zasadnutí parlamentu. Vyčítali jej, že neprišla do sály, aby ozrejmila svoj program a povedala, akú menovú politiku bude viesť, ako mieni zachovať stabilitu cien, či plánuje zotrvať na politike cieľovej inflácie... Viacerí účastníci rozpravy vyjadrili obavy, že členka vládnucej strany vo funkcii guvernéra bude len predĺženou rukou vlády. Vo svojich prvých vyhláseniach Jorgovanka Tabakovićová sa deklarovala ako „ľudová guvernérka“. Prvé, čo urobí po nástupe mandátu, povedala, bude vraj zníženie guvernérskeho platu s cieľom zladiť ho s výškou platov v hospodárstve. Medzi prvé ťahy zaradila aj zmrazenie svojej straníckej funkcie v Srbskej pokrokovej strane. Z cieľov svojho pôsobenia v kresle guvernéra Národnej banky Srbska zdôraznila ochranu menovej stability, ktorej výsledkom je vlastne ochrana občanov. Sľúbila, že nikomu sa nepodarí prinútiť ju, aby tlačila peniaze alebo rozhodla míňať devízové rezervy. Návrat k tradičnému bankovníctvu, ktoré predovšetkým predpokladá poskytovanie bankových úverov hospodárstvu a občanom, považuje za významný príspevok k ekonomickému rozvoju krajiny. Zasadzuje sa za pokračovanie spolupráce s MMF, lebo „táto medzinárodná inštitúcia Srbsku je potrebná ako kontrolór a spojenec, a pre deficit v rozpočte bude potrebná aj ako poskytovateľ podpory“. Pred televíznymi kamerami, priamo do éteru, Jorgovanka Tabakovićová sa vyjadrila, že si nepraje, aby jej hovorili pani guvernérka, pretože aj v Ústave sa spomína len guvernér! Ďalší dôvod, prečo asi treba vážne pouvažovať o zmene Ústavy.

HLAS ĽUDU

3


FÓKUS STO ROKOV NÁŠHO VOJNOVÉHO LETECTVA

Dôležité historické jubileum P resne pred storočím, keď podľa rozkazu vojvodcu Stepu Stepanovića bolo v Niši založené veliteľstvo letectva a na Truparskom poli začala pôsobiť prvá eskadra našich letcov školených vo Francúzsku, začali sa písať ozajstné dejiny nášho vojnového letectva. Ich zárodky možno podľa niektorých objaviť až v roku 1902, keď boli kúpené prvé lietadlá a začínalo sa uvažovať o školení pilotov. Tak či onak, vo vojnovom letectve sme boli medzi prvými: 15. vo svete, 5. v Európe. Pomerne málo ľudí vie, že práve Nový Sad bol celé desaťročia kolískou, materským prístavom tejto zložky nášho vojska: od konca prvej svetovej vojny, keď sa všetka príslušná technika ocitla v ňom, do roku 1941, keď tam dvadsať generácií pilotov ukončilo školenie. Tak isto niekoľko tried navigátorov, prípadne technikov, ktorí na starosti mali údržbu lietadiel. Neboli to však roky ľahké: len vo výcvikoch vyše sedem-

desiat vojakov prišlo o život. Dve tretiny z nich sú pochovaní na leteckom vojenskom cintoríne, tí pozostávajúci v Petrovaradíne, Almašskom a Uspenskom cintoríne... V roku 1944, s ktorým sa spája vznik Juhoslovanskej ľudovej armády a Juhoslovanského letectva, vo Vojvodine boli založené Zo stretnutia v Klube poslancov pokrajinského parlamentu všetky letecké pluky: útočné a lovecké. Vtedy v Rume vzni- jín a pôsobenia letectva sa udali vo Vojkol aj 423. útočný pluk, ktorý pôsobil až vodine a že mu je cťou byť hostiteľom tak jeho súčasným predstaviteľom, ako do konca druhej svetovej vojny. Pri príležitosti veľkého jubilea, ako i aj veteránom, ktorí v uplynulých rokoch 2. augusta – Dňa letcov predstaviteľov a desaťročiach významne prispeli k Združenia letcov Vojvodiny prijal v jeho dobrému menu. Na samotný Deň letectva, na poduZhromaždení APV v Novom Sade pokrajinský tajomník pre hospodárstvo, za- jatí v mestečku Gospođince – kde bolo mestnávanie a rodovú rovnosť Miroslav vojnové letisko, na ktorom bol umiestVasin. Podotkol, že mnohé udalosti z de- nený 423. letecký pluk – zdôraznil, že

ELEKTROVOJVODINA A ĎALŠIE SPOLOČNOSTI ZALOŽILI ENERGETICKÉ KONZORCIUM SRBSKA

Zahraničný trh ako nová šanca

storočnica ako veľké jubileum má mimoriadne dôležitý historický význam: tým skôr, že Vojvodina významnými kapacitami účinkovala vo vzniku a dejinách nášho vojnového letectva. Okrem kladenia vencov, odhalenia spomienkovej tabule a vzdávania pocty našim a ruským pilotom, ktorí prišli o život pri konci druhej svetovej vojny, hovorilo sa aj o súčasnom stave nášho vzduchoplavectva, ktoré sa sústavne rozvíja sledujúc svetové trendy. Dnes sú jeho príznačnosťami špecifický systém školenia, vlastné konštruktérske práce a praktiky, vyvinutá teória, veľké skúsenosti v oblasti stratégie, taktiky, operatívneho pôsobenia. O mnohých z nich sa záujemcovia budú môcť viac dozvedieť už onedlho: do osláv veľkého jubilea zapadá totiž aj veľký, tradičný aeromíting, ktorý bude v Batajnici 2. septembra. Hovorí sa aj o tom, že by koncom roka mala uzrieť svetlo sveta tematická monografia o histórii nášho vojnového letectva. Bolo by ozaj škoda, keby jeho bohaté dejiny nezostali zvečnené aj v tej podobe. Oto Filip getického konzorcia v Belehrade riaditeľ Elektovojvodiny a predsedajúci Rady SEG Dr. Tihomir Simić. Proces operatívneho uplatnenia znalostí a možností na medzinárodnom trhu by mohol odštartovať už o pár mesiacov: napríklad v krajinách strednej a juhozápadnej Afriky, strednej Ázie, v bývalých sovietskych republikách... Pre nás, a najmä jeho aktérov, by to malo viacnásobný význam: rast exportu a zamestnanosti, ale aj účinnosti a konkurencieschopnosti členov konzorcia, nastolenie lepšej spolupráce so zahraničnými investormi a dodávateľmi vybavení... Všetko to znamená aj lepší zisk: doma aj v zahraničí. V kríze je práve ten najvzácnejší: ako podmienka prežitia, predpoklad napredovania.

vodiny, Agentúry pre energetickú účinnosť, Inštitútu Mihajla Pupina, Sagy, Elnosu..., ktoré sú odborne, technologicky a technicky schopné úspešne realizovať projekty na cudzích trhoch. – V roku 2013, podľa odhadov referenčných Spolu by to malo byť ľahšie: podpisovatelia Dohody o založení SEG v Belehrade medzinárodných agentúr, Serbia Energy eby nešlo o záležitosť význam- cium Serbia Energy Group v pr- Group môže očakávať export venú, dala by sa ozrejmiť jednou vom rade ako forma integrovaného domostí a technológií v hodnote jedinou spravodajskou vetou: naše hospodárskeho združovania na- vyše sto miliónov eur len na africenergetické, inžinierske a informa- šich a regionálnych renomovaných kom kontinente... – vyzdvihol po tické spoločnosti v čele s Elektro- spoločností a agentúr: Elektrovoj- podpísaní Dohody o založení enerO. Filip vojvodinou založili 31. júla Srbské energetické konzorcium (SEG) s O TO, ŽE V BEŽNOM (ROZ)HOVORE čoraz častejšie počuť cieľom spoločne účinkovať v buporovnanie klame ako politik, sa najviac pričinili samotní títo dovaní energetickej infraštruktúry naši spoločenskí dejatelia. Našťastie nie všetci. Vyplýva to z nev zahraničí. dávno prezentovaného výskumu, projektu a sajtu Istinomer, Podstatou však je, že v časoch ktorého autori analyzujú a hodnotia vyhlásenia politikov a iných hlbokej hospodárskej krízy každý verejných osobností. Index pravdovravnosti znázorňuje vlasthľadá kľúče východísk, alebo aspoň ne stupeň zodpovednosti za verejné vyslovené slovo politikov nádej, či už pevnú alebo aspoň v komunikácii s bežnými občanmi. Najnezodpovednejšími mikrehkú ako lúč, že sa môže mať lepnistrami v minulej vláde boli Milutin Mrkonjić (asi šesť zo sešie. Možno to vyjadriť aj slovami zlodem jeho vyhlásení neboli celkom alebo čiastočne pravdivé žitejšími: že pre obmedzené poda reálne), ako aj Mlađan Dinkić s mínusovým indexom vyše päť. mienky podnikania na domácom Pozitívny index mali doterajší ministri Dragan Šutanovac a Predtrhu a kvôli potrebe zabezpečiť odrag Marković. Na snímke: Záujemcovia o výsledky výskumu v byt našich vedomostí a technológií O. F. belehradskom mediálnom stredisku. na globálnom trhu vzniklo konzor-

K

4

11. 8. 2012

32 /4503/

HLAS ĽUDU


FÓKUS PRIJATIE NA PôDE lOKÁlNEJ SAMOSPRÁVy

Vysokí hostia na SNS edúci funkcionári lokálnej samosprávy a čelní ľudia organizačného trojlístka Slovenských národných slávností podľa zvyku pre úradne pozvaných vysokých hostí organizujú prijatie v malej sieni Obce Báčsky Petrovec. V piatok podvečer 3. augusta 2012 tesne pred štartom otváracieho programu sa zvítali s ministrom kultúry a informovania vo vláde Republiky Srbsko Bratislavom Petkovićom, radcom prezidenta Republiky

V

Srbska povereným oblasťou kultúry Radoslavom Pavlovićom, predsedom Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Igorom Furdíkom a veľvyslancom Slovenskej republiky v Srbsku Jánom Varšom. Pri tej príležitosti hosťom venovali knihu Slováci v Srbsku z aspektu kultúry. Po krátkom rozhovore domáci a hostia pre médiá poskytli krátke vyhlášky. S predsedom vlády Republiky Srbsko a ministrom vnútorných vecí Ivicom Dačićom sa or-

Krátke vyhlášky pre médiá po úvodnom zoznamovaní sa s hosťami

ganizátori Slávností zvítali priamo pred vchodom do budovy Slovenského vojvodinského divadla,

kde si spolu pozreli program Otvorená kniha šľachetná. J. Č-p

„PRVÝKRÁT SOM SA O HLASE ĽUDU dozvedel asi v roku 2000, keď sme tu boli so spevokolom, speváckym zborom mesta Brezno. A potom, v ďalších rokoch, už sme s manželkou chodievali sem súkromne, do Selenče, k Šimoniovcom. Alebo aj s ďalšími spevokolmi – každý rok sme vo Vojvodine dva- alebo trikrát. Veľmi nás oslovila slovenskosť tunajších ľudí. Boli sme v tom roku 2000 dojatí skutočnosťou, že po vyše 250 rokoch nachádzame takú komunitu, aká je tu, aká už azda nie je ani na Hornej zemi. Pri čítaní Hlasu ľudu som vždy bol veľmi milo prekvapený tým, aká je úroveň článkov, akú rozmanitú problematiku rieši Hlas ľudu, ako je blízky k svojim čitateľom. Takže, ak sme vo Vojvodine a nájdeme si čísla Hlasu ľudu, tak si ich buď požičiam a prečítam, alebo zoberiem domov...“ Pred odhalením, o čie slová ide, patrí sa poznamenať, že v sústavnom zhone a strese tejto uponáhľanej doby vždy dobre padne, keď si niekto iný pozornejšie všíma neľahkú žurnalistickú robotu. A má aktívny vzťah a kopu postrehov k nej. Teraz to podstatné: slová uznania vyslovil pán Dr. Juraj Zelník z Banskej Bystrice. Pobyt vo Vojvodine využil aj na návštevu našej ustanovizne a redakcie 3. augusta, keď ho prijali riaditeľ Samuel Žiak a šéfredaktor Michal Ďuga. Pritom i potešili ďalšou dávkou najnovších čísel nášho týždenníka (na snímke). O. F.

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA: VUKOSAVA CRNJANSKI ŠABOVIĆ, RIADITEĽKA STREDISKA PRE VÝSKUM, TRANSPARENTNOSŤ A ZODPOVEDNOSŤ

Pravdivosť na prvom mieste – Akým spôsobom hodnotíte vystúpenia a slová politikov? – Na úvod treba povedať, že ich oceňujeme podľa troch kategórií: pravdivosti, dôslednosti a toho, či plnia sľuby, čo sledujeme v istom časovom horizonte. Sledujeme pôsobenie všetkých relevantných verejných činiteľov. Pritom je základným kritériom ich hodnotenia to, aby ich vyhlásenia obsahovali skutočnosť, ktorá sa dá preveriť. Inými slovami nezaoberáme sa spojeniami a konštatáciami toho druhu, ako je napríklad, že je táto vláda najlepšia alebo najhoršia na svete, lebo nemáme žiaden činiteľ, podľa ktorého by sme to dnes mohli zhodnotiť. Jedine fakty berieme do úvahy: prísne trváme na exaktnosti. Preto na našej stránke, kde je viac ako 1 700 vyhlásení, nie je žiadne, v ktorom neobjavíte nejakú skutočnosť. Tieto, samozrejme, museli byť zverejnené v dákom masovokomunikačnom prostriedku alebo verejne vyslovené, lebo musíme mať hodnoverZaznamenal: O. Filip ný dôkaz, že verejnosť o nich vie.

11. 8. 2012

32 /4503/

HlAS ĽUDU

CELKOVÝ ZÁVER bol v duchu aspoň troch, ktoré mu predchádzali. Čiže obrovská väčšina našich médií v období predvolebnom a volebnom, od 18. marca do 20. mája, voľby síce sledovala ako dôležitú udalosť, no otázny je spôsob, akým to robili. Informatívne vysielania a príspevky boli hlavne pozitívne a povrchové, bez kritického a analytického vhlbovania sa autorov do sľubov a programov, ktoré politici núkali voličom. Nositelia verejných funkcií boli často pri spravodajstve zvýhodňovaní, lebo sa nerobil rozdiel medzi ich bežnou prácou a ich aktivitami v kampani. Obvyklou praxou bolo aj uvádzanie nejasných prameňov, nepodpísaných a rôznymi záujmami ovplyvnených textov, ako aj používanie zdrojov len z jedného prameňa. Pri zmieňovaní sa o spoločenských problémoch takmer spravidla vystalo jasné poukazovanie na konkrétnu zodpovednosť. Slovom a stručne, médiá viac prenášali, ako prinášali informácie. Sú to základné hodnotenia celkového správania médií počas jari, ktoré novinárom na rozhraní júla a augusta ozrejmil v Belehrade Zoran Gavrilović z Byra pre spoločenské výskumy (BIRODI). Oto Filip

5


SNS Z PREJAVOV PRI OTVORENÍ TOHTOROČNÝCH SLOVENSKÝCH NÁRODNÝCH SLÁVNOSTÍ

Vyberanými slovami o národnostných menšinách rv než sa v piatok večer začal kultúrno-umelecký program pod názvom Otvorená kniha šľachetná, na javisku Slovenského vojvodinského divadla slova sa ujali celebrity. Prítomných privítala – po slovensky a po srbsky – podpredsedníčka Zhromaždenia AP Vojvodiny a predsedníčka Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku Anna Tomanová-Makanová. Medzi tými, ktorých osobitne radom oslovil predseda organizačného výboru 51. SNS a predseda Obce Báčsky Petrovec Pavel Marčok, boli: predseda vlády Republiky Srbska a minister vnútorných vecí Ivica Dačić, minister kultúry a informovania vo vláde RS Bratislav Petković, radca prezidenta RS poverený oblasťou kultúry Radoslav Pavlović, predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Igor Furdík, veľvyslanec SR v Srbsku Ján Varšo, podpredseda vlády AP Vojvodiny Dragoslav Petrović, podpredseda Zhromaždenia APV Miša Vre-

Miestneho spoločenstva Báčsky Petrovec Ján Brna, predseda Svetového združenia Slovákov Vladimír Skalský, predseda celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Ján Fuzik, prvý podpredseda Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku Pavel Hlásnik, predseda Matice bunjevskej Ivan Sedlak, tiež delegácie Nitrianskeho a Žilinského samosprávneho kraja, ako i partnerských a priateľských miest Ružomberka, Nitry, Starej Ľubovne, Martina, Nadlaku, Lučenca, Obce Báčska Palanka a Obce Kovačica. Premiér Ivica Dačić Česť otvoriť tohtoročné SNS mal čerstvo zvolený VZŤAHY MEDZI SRBSKOM A predseda vlády Republiky Srbska Ivi- SLOVENSKOM BUDÚ SILNIEŤ ca Dačić: Premiér Dačić tiež podotkol, že – Dame i gospodo, milé dámy a „vláda Republiky Srbska sa rozhodvážení páni, dobrý večer! – Po po- la pre rovnomerný regionálny rozvoj tlesku, ktorý si vyslúžil prvou vetou všetkých častí Srbska, vrátane tých, otváracieho prejavu, premiér vy- kde žijú národnostné menšiny“. Zdôslovil prianie, aby Slávnosti prebie- raznil, že jej prioritou bude„zachovať mier a spoločný život a toleranciu všetkých, ktorí žijú vo Vojvodine, zachovať autonómiu Vojvodiny v súlade s našou Ústavou a Štatútom Vojvodiny“ a uzavrel: – Autonómia Vojvodiny je autonómia v Srbsku, nie proti Srbsku. Druhá otázka, ktorú prízvukujem, je priateľský vzťah medzi srbským a slovenským národom a priateľský vzťah medzi Srbskom a Slovenskom. Buďte si istí, že vzťahy medzi Srbskom a Slovenskom Hovorili o SNS 2012: Anna Tomanová-Makanová, Igor Furdík, Ján Varšo, Kata- budú každým rokom silrína Melegová-Melichová, Dragoljub Petrović a Pavel Marčok nejšie, a mostom pre tie vzťahy ste práve vy Slobalov, poslanci v ZAPV Ján Bohuš a hali v dobrej nálade, aby sa dožili aj váci, ktorí žijete v Srbsku. Jovan Gonđa, predsedníčka Matice stého vydania a dodal: Pozdravný telegram organizátoslovenskej v Srbsku Katarína Mele– SNS sú akiste niečo najtrvalej- rom a návštevníkom SNS 2012 zaslal gová-Melichová, správca Matice šie, niečo podľa čoho je Báčsky Pe- prezident Slovenskej republiky Ivan slovenskej Ján Eštok, predseda trovec aj dnes rozpoznateľný. Sú Gašparovič. Prečítala ho podpredZhromaždenia obce Báčsky Petro- skutočný sviatok tvorivosti a cel- sedníčka ZAPV A. Tomanová-Makavec Rajko Perić, biskup Slovenskej kových dosahov, ktoré organizujú nová; v ňom sa o. i. uvádza: evanjelickej a. v. cirkvi v Srbsku Sa- Matica slovenská, Obec Báčsky Pe„Milí krajania, Slovákom vo všetmuel Vrbovský, predseda Rady trovec a NRSNM. kých osadách Vojvodiny želám od-

P

6

hodlanie, vytrvalosť a prosperitu, tiež vám prajem svornosť, porozumenie, dobrú spoluprácu v rámci vašej komunity i so Slovenskom, preto, že so závažnými sociálnymi a ekonomickými výzvami, ktoré nám súčasná doba prináša, sa dokážeme úspešne popasovať len vtedy, keď budeme všetci ťahať za jeden povraz a jedným smerom.“ Veľvyslanec Ján Varšo pozdravujúc aktuálne SNS o. i. povedal, že navštívil viaceré tunajšie slovenské prostredia a podčiarkol: – Osobitne oceňujem to, že slovenská komunita je lojálna voči svojej vlasti, Srbskej republike, a zase na druhej strane Srbská republika a pokrajina Vojvodina v rámci svojich možností napomáha rozvoju identity, kultúry, jazyka a tradície slovenskej komunity. NEMOŽNO ZNÍŽIŤ ÚROVEŇ DOSIAHNUTÝCH PRÁV Veľvyslanec Varšo vyslovil poďakovanie štátnym a pokrajinským orgánom za starostlivosť o slovenskú menšinu. Igor Furdík odovzdal pozdravy od predsedu vlády SR a slovenského ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka a sám o. i. skonštatoval: – Slávnosti sú ohromným bohatstvom vás ako menšiny, vás ako občanov tejto krajiny. Prajem vám, aby pomohli udržať to, k čomu sa hrdo hlásite – vašu slovenskosť, aby boli dokladom toho, že budete prospešnými a užitočnými občanmi tohto štátu, a že budete prispievať k spolupráci medzi našimi dvoma krajinami, medzi Srbskom a Slovenskou republikou. Podľa mienky podpredsedu vlády APV Dragoslava Petrovića neobstoja žiadne výhovorky na to, aby sa akýmkoľvek spôsobom dosiahnutá úroveň menšinových práv mohla znížiť. Pavel Marčok kvitoval: – Nezabúdame, odkiaľ pochádzame, a vieme, že naše kultúrne dedičstvo je nenahraditeľným bohatstvom, ktoré prispieva k rozmanitosti, originalite a celistvosti štátu, v ktorom žijeme. Hlava MS v Srbsku Katarína Melegová-Melichová pripomenula, že na týchto SNS Matica slovenská v Srbsku oslávi svoju osemdesiatku, a že Matica a Slávnosti sú jedno: aj organizačne, aj programovo, pretože Matica vznikla roku 1932 na SNS, a Matica si po svojom obnovení roku 1990, obnovila aj SNS – roku 1992. Juraj Bartoš

11. 8. 2012

32 /4503/

HLAS ĽUDU


SNS NA OTVÁRACOM PROGRAME 51. SLOVENSKÝCH NÁRODNÝCH SLÁVNOSTÍ V BÁČSKOM PETROVCI

Pekný príbeh modrým atramentom do Knihy šľachetnej P

oriadnu časť produkcie, ktorá prevyšuje priemer tohtoročnej kultúrnej či duchovnej tvorby Slovákov žijúcich v Srbsku, odprezentovalo zhruba 50 účastníkov pútavo koncipovaného a temer na výbornú zrealizovaného programu Otvorená kniha šľachetná. Sieň Slovenského vojvodinského divadla v Báčskom Petrovci v piatkový podvečer prvého dňa 51. Slovenských národných slávností (3. augusta) do posledného miesta vyplnili diváci. Hoci sa počas pol druha hodiny trpezlivo varili vo vlastnej šťave, nikto nezdupkal. Všetci každé predvedené číslo odmenili hlasným úprimným potleskom; emócie ako bumerang putovali od protagonistov ku konzumentom a v opačnom smere. O otvárací program Slávností 2012, ktorý vyznel ako osviežujúca a očisťujúca sprcha, sa

Rezká Malá rockerka Iveta

postarali: Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku a Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov. Za „trest“ prichodí dať im za úlohu pripraviť ho (podľa možnosti bez menších technických nedopatrení) aj o rok. Príbeh odvíjajúci sa na chutne pripravenej scéne – až divákovi prišlo do nej zahryznúť; veď len na stene v úzadí viselo zo tristo krásnych šťavnatých jabĺk opatrených mašličkami, a vpredu, na rube ja11. 8. 2012

32 /4503/

Zlatou niťou šili pútavý príbeh na javisku SVD v Petrovci: herci –moderátori Laura, Andrea, Darko a Branislav

su: Laura Panteli- rý pod vedením Ervína Malinu ćová a Rastislav (bas) s chuťou hral priamo na jaLabáth. visku, pričom sa jeho členovia pod Dlane veru ne- jednotlivé melódie podpísali i ako šetrili ani ostrí autori úprav. V jeho zostave boli aj chlapci, ktorí Sergej Šapovalov (husle), Đorđe Pevpredu strážili ce- triško (druhé husle), Vladimír Turlebrity od nie cel- čan (viola), Andrea Berendika (flaukom dobiedza- ta) a doplnili ho Ján Petráš (kláveOčarujúce zvuky vylúdila huslistka Ivana vých fotoapará- sy), Ján Litavský (bicie) a Miroslav viska, ako i v košoch, pri ktorých tov. Najmä keď víťazné skladby z Opavský (harmonika). sídlili herci – moderátori, ich bolo tunajších festivalov zanôtili Maja Každú novú stranu obohacujúpodstatne viac – na jednej strane Miloševićová, Marína Zahorcová ceho „čítania“ Otvorenej knihy šľavyznel ako óda na publikáciu Slo- a Iveta Petrovičová. Čo povedať o chetnej – formou večerných dialóváci v Srbsku z aspektu kultúry (vo prednesoch decentných grácií, gov šantivých deciek a ukážkovo vydaní ÚKVS vyšla na štarte roka). majiteliek úchvatne rozochvených starostlivej mamy – pomohli poNa strane druhej mal pečať žatvy hlasiviek Slovenky Benkovej-Mar- chopiť „rozprávači“ Andrea Vozáúspechov, ktoré dosiahli jednotlivci na poli hudby a spevu, literatúry, výtvarníctva, či kolektívy, t. j. súbory v oblasti folklórneho prejavu, divadelníctva a iných druhov kultúrnej tvorivosti vojvodinských Slovákov. Oblažujúci nápoj lásky k vlastnej identite občerstvil nielen obecenstvo v pekelne „vykúrenej“ sále, ale aj tých (šťastlivcov), ktorí z chutného koktailu hudby, pohybu, slova a obrazov – z javiska a videobeamu – konzumovali pri televíznych obrazovkách v priamom prenose na druKeď ony zaspievajú, sláviky zamĺknu: Slovenka (zľava), Anita, hom programe TV Vojvodina. Bolo tam toho, oho-ho-ho-hó... Sabína a Anna S pôžitkom sme sa vhlbovali do hu- tinkovej, Anny Struhárovej, Anity rová, Laura Pantelićová, Darko sľového sólového kumštu Ivany Rybárovej a Sabíny Trbarovej? Nič, Opavský a Branislav Pop. Vedení auJašovej, ktorá si hudobné vlohy cib- iba zatlieskať a zvolať hlasné – torským tímom v zložení: Milina rí v Spojených štátoch amerických. bravo! Za rozspievanú prechádzku, Sklabinská (scenár), Miroslav BenVideli sme úryvky z divadelných pri ktorej nás rozcítene zaviedli ka (réžia, výprava a kostýmy), Kainscenácií odmenených na našich do temer všetkých slovenských či tarína Mosnáková a Martin Predivadelných prehliadkach: Óda na aspoň čiastočne slovensky dýcha- budila (spolupracovníci) a Ján Marovinu (Divadlo VHV Báčsky Petro- júcich vojvodinských dedín a miest. kan (televízna réžia), mladý neforvec, réžia Peter Serge Butko) a Oduševnenie tiež vyvolali naj- málny kolektív talentovaných ľudí Hugo Karas (Ochotnícke divadlo KIS mladší folkloristi KOS Jednota z vlastne napísal ďalší páčivý príKysáč, réžia Ivan Hansman Jesen- Hložian, keď predviedli detské hry. beh – modrým atramentom – do ský), tiež predstavenie Neresti ľud- Prach na pódiu rozvírili aj skvelí ta- takmer tristostranovej knihy trvastva (Divadlo VHV Stará Pazova, ré- nečníci Folklórneho súboru Klasy nia slovenského ducha na žírnej žia Miroslav Kožík). Recitovali majst- zo Starej Pazovy... Konečne: klobúk vojvodinskej rovine. ri ústneho umeleckého predne- dolu pred výkonom orchestra, ktoJuraj Bartoš

HLAS ĽUDU

7


SNS SLÁVNOSTNÉ ZASADNUTIE ZHROMAŽDENIA MSS

Úctyhodný kopec obetavej činnosti lávnostné zasadnutie Zhromaždenia Matice slovenskej v Srbsku, v sobotu 4. augusta v sieni Slovenského vojvodinského divadla v Báčskom Petrovci sa začalo kultúrnoumeleckým programom, v rámci ktorého zaspieval Komorný zbor Musica viva a zarecitovala Hana Slavková. Hostí a delegácie z 21 miestnych matičných odborov privítala Mária Andrášiková, a potom odznel príhovor predsedníčky MSS Kataríny Melegovej-Melichovej.

S

tica organizovane prebrala všetky školské otázky. – Činnosť Matice od založenia bola dvakrát prerušená. Roku l941 vojnovými udalosťami a násilne roku l948. V Petrovci sa 5. augusta 1990 uskutočnilo obnovovacie zhromaždenie a odvtedy dodnes Matica pracuje nepretržite. Od prvej polovice 2010 MSJ podľa nových stanov nesie meno MSS. V súčasnosti je najmasovejším kultúrnym združením Slovákov v Srbsku, ktoré usmer-

PRÍHOVOR PREDSEDNÍČKY MSS Keďže sa naplnilo 80 rokov od založenia Matice, predsedníčka Melegová-Melichová v prejave pripomenula, za čo všetko môžu Slováci v Srbsku vďačiť matičiarom, ktorí do základov našej slovenskosti dali nedoceniteľný prínos. Spomenula, že si Slováci vo Vojvodine na valnom zhromaždení na Slávnostiach v Pe- Čestní členovia Matice slovenskej v Srbsku trovci 14. a 15. augusta 1932 založili Maticu slovens- ňuje národnostný život v prvom kú v Juhoslávii. Bolo to s cieľom rade v oblasti kultúry, ale aj všade zjednotenia všetkých milovníkov tam, kde sa Slováci na týchto prienároda a života slovenského v Ju- storoch môžu prejaviť ako národhoslávii, aby spoločnými silami pra- nostný subjekt. Matičnú základňu v covala na pozdvihnutí slovenskej súčasnosti tvorí 29 miestnych odvzdelanosti, a tým i na hmotnom borov. Matica je hlavným organizádobrobyte slovenského národa v torom a obnovovateľom SNS, najJuhoslávii. Predsedníčka MSS po- masovejšieho kultúrno-národnosttom dôraz dala na matičné činnos- ného podujatia vojvodinských Sloti v minulosti, medziiným knižničné vákov, ktorých prvý ročník sa uskua dokumentačné. Spomenula, že sa točnil roku 1919. Slávnosti od roku Matica stala zakladateľkou divadel- 2009 sú oficiálnym sviatkom Slováných prehliadok a festivalov a starala kov v Srbsku, − informovala Katarísa aj o hudobný život. Založila ča- na Melegová-Melichová. sopisy Náš život a Naše slniečko a vďa− Zdá sa, že opäť Slávnosti ako ka darovacej akcii členov a priaz- prejav našej slovenskosti začínajú nivcov Matice prebrala do svojich rúk prekážať retrográdnym prvkom, ktotakmer všetky účastiny kníhtlačiar- ré, žiaľ, kvitujeme aj u nás, aj dnes, aj ne v Petrovci. Od založenia Matica sa v tomto roku. Ako inak pomenovať najviac zamestnávala školskými otáz- oplzlé kresby, nápisy a hákové kríže, kami a rok po založení utvorila škols- ktoré dnes ráno osvitli pri ihriskách kú sekciu. Tá sa v roku 1936 pozme- základnej školy, kde sa uskutočňujú nila na osobitný školský odbor Ma- ústredné programy. Ako matičiari, aj tice, ktorý vymohol zriadenie výuč- ako organizátori Slávností, aj z tohby v materčine na ľudových školách. to miesta odkazujeme nevraživcom, Prostredníctvom tohto odboru Ma- že aj napriek takýmto nepriateľ-

8

ským prejavom od našich cieľov neodstúpime ani o krôčik a našej slovenskosti sa nevzdáme, − povedala predsedníčka MSS a spomenula, že Matica slovenská v 90. rokoch zvádzala boj o zotrvanie Slovákov na vojvodinských priestoroch, pretože sa ani vtedy nebála čeliť nacionalistickým nátlakom. Bola jediným oporným bodom, o ktorý sa Slováci mohli oprieť. Avšak tie vojnové roky napriek úsiliam Matice zanechali boľavé a trvalé následky. Veľký počet

našich rodín sa vysťahoval hľadajúc spokojné miesto pre prácu a život či už v krajinách Európy alebo v zámorí. Tento proces trvá dodnes, lenže z iných, ekonomických príčin. Tak slovenská národnosť zostáva v Srbsku oklieštená a čoraz staršia, čo je príznačnosťou aj Srbska ako štátu. − Asimilácia je najboľavejším slovom pre všetky národnosti. Nemôžeme sa jej ani my ubrániť, ale môžeme veľa urobiť, aby sme ju spomalili. Všetci spoločne. Inak by sa nám mohlo stať, že budeme o to orodovať, keď už bude prineskoro. Preto sa nemá právo nikto stavať nevšímavo, nedajbože zamietavo k žiadnemu subjektu, ktorý obetavo robí na poli slovenskosti a za matičiarmi je od toho dávneho roku 1932 dodnes úctyhodný kopec práve takejto roboty, − povedala na záver predsedníčka. POZDRAVNÉ PRÍHOVORY HOSTÍ O pozdravné príhovory mal záujem veľký počet hostí. I keď sa na

začiatku dohodli, že sa vtesnajú do trojminútovej lehoty, sotvakto ju dodržal. Nikto, pravdaže, nezabudol zablahoželať k 80. výročiu vzniku Matice a prvý to urobil Ján Varšo, veľvyslanec SR v Belehrade. Okrem iného povedal, že Matica slovenská popri škole a cirkvi bola a bude jedným z troch pilierov slovenskosti, nielen v zahraničí, ale aj na Slovensku. Pred osemdesiatimi rokmi bola nápomocným faktorom, aby sa slovenskosť a tradície na týchto priestoroch udržali. To si treba vážiť a pracovať tak, aby sa napĺňali jej ciele. Matica slovenská nie je izolovaný faktor a subjektivita, ale je prepojená a spojená so spoločenským životom a prispieva k šíreniu slovenského jazyka, kultúry a povedomia. Treba sa snažiť o to, aby sa jej stopy v histórii nestratili. Ján Eštok, správca MS, prečítal pozdravný list z Matice slovenskej a odovzdal predsedníčke Melegovej-Melichovej Zlatú cenu MS. − Mám pocit, že sme vzájomne odcudzení a nemáme času venovať sa tomu, čo je našou národnostnou povinnosťou. Verím, že k tomu prispeli aj ťažké hospodárske časy. Všetci utekáme za dinárikom a nejako nám uniknú tie naše deti. Doma, v škole, na stredných školách, a potom je už neskoro, − povedala Anna Tomanová-Makanová, podpredsedníčka Zhromaždenia APV a predsedníčka NRSNM. Apelovala preto na všetkých, a zvlášť na školy a osvetových pracovníkov, že tu treba naše deti naučiť pevným základom spisovného slovenského jazyku, lebo len tak ho budú cítiť skutočne ako svoj. Školy sú tie, ktoré musia dodržiavať štandardy, lebo do nášho slovníka preniká čoraz viacej srbizmov. Tiež pripomenula, že štát vkladá prostriedky do médií, vydavateľskej činnosti, časopisov, ale keby sme urobili analýzu, mohli by sme konštatovať, že by sme mohli viac konzumovať to, čo sa nám ponúka. – Organizujeme festivaly, divadelné prehliadky, dáme tu kopu peňazí, a potom máme návštevníkov sotva desiatich. Ale nech to nemáme, potom by sme povedali, že kde sú naše práva? Porozmýšľať všetci spoločne, kde sú naše práva

11. 8. 2012

32 /4503/

HLAS ĽUDU


SNS a opýtať sa, či ich skutočne aj kon- organizácii mali pripojiť. Spomenul zumujeme? Keď budeme vedieť, aj to, že ešte stále nie je doriešený kde sme, bude nám ľahšie nájsť spo- problém MS ako inštitúcie, lebo ločne cestu ďalej, − odkázala To- prostriedky dáva iba Obec Petrovec manová-Makanová. a získavajú i z projektov. Predseda Úradu pre Slovákov žiJán Babiak, bývalý predseda Majúcich v zahraničí Igor Furdík pri tej- tice, poukázal, že sa treba opierať na to príležitosti informoval, že tento dejiny, faktografiu a archívne doúrad z dotačného fondu prideľuje kumenty. Netreba sa hanbiť a poSlovákom v zahraničí milión 150-ti- vedať, že Matica nie je mladucha, síc eur ročne. – Vyčleňujeme ich s ktorá má 80 rokov, ale úctyhodná vierou, že to padne na úrodnú starenka, ktorá o rok bude mať pôdu a tohto roku pre Srbsko dá- 150 rokov. Nakoniec príhovoru zavame 320-tisíc eur. Nie všetci sú spo- želal Matici všetko najlepšie k stokojní, ale sme pripravení to zlep- päťdesiatke, ktorú oslávi o rok, k šovať, – povedal medziiným I. Fur- osemdesiatke jej prvého a k 22. výdík. ročiu jej druhého obnovenia. Predseda Obce Báčsky Petrovec Pozdravné slová matičným dePavel Marčok povedal, že je po- legáciám na slávnostnom Zhrotrebná spoločná stratégia, ako za- maždení MSS odovzdali i Vladimír chovať slovenskosť, ale najmä ako Skalský, predseda Svetového zdruprilákať mladých a dať im šancu, ženia Slovákov žijúcich v zahraničí, aby našli seba a zamestnanie v Pavel Hlásnik, podpredseda DZ tomto prostredí. Porozmýšľať treba Slovákov a Čechov v Rumunsku, či sú to možno nové odbory v ško- Ján Fuzik, predseda Celoštátnej le, alebo nové technológie. Čin- slovenskej samosprávy v Maďarsku, nosť lokálnej samosprávy v Obci Katarína Mária Hrkľová, predsedBáčsky Petrovec sa podľa jeho slov níčka združenia Dotyk ľudskosti napráva v tom smere a z roka na rok SR, Ján Brtka, predstaviteľ Aqua si viacerí nájdu šancu v Petrovci. Therm investu, inak generálny Prácu MS ako inštitúcie, ktorá robí sponzor SNS. na zachovávaní dedičstva, tradícií, Rastislav Surový, čestný predsekultúry, docenil veľmi pozitívne. da Matice, navrhol, aby sa udelilo Lokálna samospráva sa snaží túto uznanie Ľudovítovi Mišíkovi, čo ich snahu podporiť položkou v prítomní schválili. rozpočte venovanou Matici slovenskej. Navrhol, aby si aj ostatné lokálne samosprávy zobrali vzor ich obce, čo pomôže k ľahšej práci Matice. Michal Spevák, prvý predseda obnovenej MSJ, zopakoval potrebu vypracovania seriózneho národnostného programu rozvoja slovenského národného spoločenstva, o čo sa zasadzuje už 10 rokov. Vrátil sa k neblahým časom obnovenia Matice, ktorá sa mala zaobe- Členovia Streleckého klubu Tatra Kysáč rať celkovým posta- s Plaketou Dr. Janka Bulíka vením Slovákov. Poukázal na problém troch vĺn vysťa- UDELILI UZNANIA MSS hovania vojvodinských Slovákov a Na slávnostnom zasadnutí Zhrona skutočnosť, že je vyše 4 600 maždenia MSS udelili hodnosť Čestmladých vzdelaných ľudí mimo ného člena MSS Anne Kuchárikovej hraníc, ktorým tu nemáme čo po- z Vojlovice, Anne Balážovej a Venovi núknuť. Dotkol sa i organizovania Nechvatalovi zo Starej Pazovy, KaSNS. Podľa neho by Matica mala byť taríne Balážovej a Pavlovi Menďajediným nositeľom a ostatní by sa v novi z Petrovca, Ondrejovi Marčo11. 8. 2012

32 /4503/

HLAS ĽUDU

kovi a Pavlovi Surovému st. z Kysáča a Stanislavovi Bajaníkovi z Bratislavy. Uznanie za dlhodobú a úspešnú činnosť udelili Adamovi Markušovi a Vierke Hrubíkovej zo Zreňanina, Jurajovi Berédimu a Jozefovi Gašparovskému zo Selenče, Goranovi Pavlovovi a Mirkovi Berackovi z Voj-

vovi Lačokovi z Nového Sadu, Podniku RAM majiteľa Rastislava Denďúra z Petrovca, Mäsiarni Haška GIM majiteľa Miroslava Hašku z Kulpína, Autoservisu Triaška, majiteľa Jána Triašku z Petrovca, Nebojšovi Kuzmanovićovi z Báčskej Palanky a Michalovi Ďurovkovi z Kysáča.

Pozostalosť Zuzky Medveďovej odovzdávajú do Matice

lovice, Anne Lackovej a Anite Jonášovej-Mišićovej z Bieleho Blata, Jaroslavovi Greksovi a Michalovi Hrudkovi z Hajdušice, Ondrejovi Zahorcovi z Hložian, Jaroslavovi Kobárovi, Elene Hložanovej, Anne Babiakovej a Vlaste Arbetovej z Báčskej Palanky, Ondrejovi Krásnikovi (posthumne) zo Šídu, Michalovi Kulíkovi a Elene Šrankovej z Kysáča a Daniele Lačokovej z Kulpína. Osobitné uznanie za zásluhy a úspechy na poli umenia a národných tradícií udelili Speváckej skupine Bohémi, Galérii Babka a Obecnej knižnici z Kovačice, Samuelovi Kováčovi st. z Petrovca, Jánovi Kolárikovi, Zlatkovi Šimákovi a Jankovi Širkovi z Padiny, Alene Gajanovej, Maríne Hríbovej a Eve Nagyovej z Vojlovice, Vladimárovi a Ann Urbančekovcom z Petrovca, Spolku kysáčskych žien z Kysáča a Michalovi Čiliakovi z Kulpína. Ďakovný diplom udelili Ženskému spolku v Kovačici, aradáčskym meškárkam, cirkevnému zboru SEAVC Vojlovica, Kataríne Tótovej, Jaroslavovi Boldockému a Jarosla-

V mene odmenených sa poďakovali V. Nechvatal a Ľudmila Berediová-Stupavská, predsedníčka Spolku kysáčskych žien. Návrh na udelenie Plakety Dr. Janka Bulíka najúspešnejšiemu slovenskému športovému celku za rok 2011 opodstatnil predseda Športovej komisie MSS Pavel Turan. Plaketa sa dostala Streleckému klubu Tatra z Kysáča, ktorý pôsobí 33 rokov. Medzi hosťami okrem tých, čo sa prihovorili, boli: dôstojný pán Samuel Vrbovský, biskup SEAVC, Ján Bohuš, poslanec v Zhromaždení APV, Branislav Slivka, bývalý predseda MSS a Oľga Fejdiová, predstaviteľka Spolku Slovákov z Juhoslávie. V čele pracovného predsedníctva bol Pavel Baláž, členmi Vladimír Fekete a Pavel Turan, kým M. Andrášiková bola zapisovateľkou. Na samom konci dvaapolhodinového zasadnutia Stanislav Bajaník, Vladimír Skalský a Viera Denďúrová-Tapalagová odovzdali MSS do opatery vzácny dar – kufor, paletu a knihu, pozostalosť petrovskej akademickej maliarky Zuzky Medveďovej. Predsedníčka Spolku petrovských žien Katarína Arňašová sa tiež darčekom, tkanou súpravou, poďakovala za spoluprácu, ktorá medzi Maticou a týmto spolkom roky pretrváva. E. Šranková

9


SNS STRETNUTIE SLOVENSKÝCH DOLNOZEMSKÝCH UČITEĽOV

mosprávy v Békešskej Čabe v Maďarsku hovorila Mgr. Edita Pečeňová a o práci a najnovších úspechoch Zväzu Slovákov čiže Zväzu Matíc slovenských v Chorvátsku zaujímavé údaje predostrel Andrej Kuric. Potom prišli na eodmysliteľnou súrad inštitúcie pôsobiace v našej časťou Slovenských krajine. Bohatú činnosť Výboru pre národných slávností už vzdelávanie NRSNM predstavila celé desaťročia sú aj stretpredsedníčka PaedDr. Svetlana Zolnutia učiteľov a už rad roňanová, činnosť a plány Asociácie kov sa o ich náplň stará slovenských pedagógov predoOsvetová komisia Matice strela predsedníčka Mária Andráslovenskej v Srbsku. Tak šiková, o aktivitách Združenia vybolo aj tohto roku. A ako chovávateľov osvetových pracovaj všetky stretnutia, ktoníkov Slovákov Vojvodiny mala čo ré majú ročnú periodicipovedať jeho predsedníčka Božetu, aj toto sústredenie na Levárska a na záver hostiteľka malo predovšetkým stretnutia dolnozemských učitesrdečné zvítanie a po boľov A. Medveďová hovorila o príhatom oficiálnom obsaslušnostiach a úspechoch Osvetohu siahodlhé družné rozvej komisie MSS. hovory starých i nových Predely medzi jednotlivými časznámych. ťami stretnutia osviežili kvalitné Úvodom úradnej časti O stretnutie učiteľov je vždy veľký záujem hudobné čísla. Za sprievodu akorstretnutia v sobotu 4. audeonistu Ivana Galamboša pesničgusta vo veľkej sieni Zhromaždenia obce Báč- text Michala Gombára) a 60. narodeniny lite- ky V šírom poli studenečka a Vidíš, milý, aký si ty sky Petrovec kolegov a hostí privítala Anna rárnej kritičky a historičky Dr. Jarmily Hodoli- zaspievali Adam Vladislav Stupavský a Anita RyMedveďová, predsedníčka Osvetovej komi- čovej. Pripravené texty o ich prínose slovenskej bárová. A po speve študentky Anity nasledosie MSS. Menom i Katarínu Stehlíkovú, konzulku kultúre a úryvky z diela čítali Mária Bartošová- vala slávnostná časť stretnutia, kde boli udelené Slovenskej republiky v Belehrade, Annu To- Korčoková, Jana Lačoková a Michal Ďurovka. tradičné osobitné uznania za zásluhy a úspemanovú-Makanovú, podpredsedníčku Zhro- Jubilanti a profesori Dr. D. Dudok a P. Grňa sa chy na poli vzdelávania, výchovy a zveľaďovania maždenia APV a predsedníčku NRSNM, Vladi- zúčastnili na tomto stretnutí učiteľov, a tak im slovenského jazyka a jazykovej kultúry. Tohto míra Skalského, predsedu Svetového združe- po úradnej časti mohli prítomní aj osobne za- roku sa nositeľmi tohto ocenenia stali: Anna nia Slovákov žijúcich v zahraničí, Hrková z Kovačice, DaRastislava Surového, čestného predrina Poliaková z Padiny sedu MSS, Pavla Hlásnika, podpôsobiaca v Kovačici, predsedu Demokratického zväzu Jaroslava Števková z Slovákov a Čechov v Rumunsku, a Aradáča, Milka PetroJána Fuzika, predsedu Celoštátnej vičová z Padiny, Anna slovenskej samosprávy v Maďarsku. Čiepová z Jánošíka, V príhovore zdôraznila, že si „súMirjana Mikľanová zo časná doba vyžaduje nové formy Starej Pazovy, Mária práce a organizovania, čo podnieVršková z Kysáča, Anna tilo vznik viacero inštitúcií, organiČipkárová z Hložian, zácií a združení profesijne zameraSamuel Gazdík z Kulpíných na slovenské menšinové školna, Božena Bendová, stvo“, ktorých činnosť bola aj na Katarína Privratská a tomto stretnutí zviditeľnená. Samuel Križan z BáčPodľa ustáleného zvyku aj tenskeho Petrovca a Janko toraz na Stretnutí slovenských dolArbet z Báčskej Palannozemských učiteľov bola školskej ky. verejnosti predstavená jedna naša Odmenení učitelia, ktorí si po ocenenie prišli na SNS, jubilanti a účastníci zo A ako sme už raz škola, a to ZŠ Jána Amosa Komen- zahraničia s organizátorkou Annou Medveďovou (v druhom rade prvá sprava) spomenuli, po úradnej ského v Kulpíne, kde sa výučba časti pri koktaile srdečkoná dvojjazyčne: po slovensky a po srbsky. O blahoželať k narodeninám a popriať ešte mno- né rozhovory pokračovali. Učitelia tu okrem inétejto výchovno-vzdelávacej inštitúcii, ktorá je ho tvorivých síl a predovšetkým zdravia. ho navrhli do budúcna menej oficiálny program Nasledovala prezentácia početných združení, týchto pravidelných stretnutí, viac priestoru na v Báčskopetrovskej obci druhá podľa veľkosti a teraz má 243 žiakov, hovorila učiteľka tried- asociácií a iných vzdelávacích foriem, ktoré voľné rozhovory a výmenu mienok a skúseností nej výučby Anna Peťkovská. V časti stretnutia bdejú nad slovenským menšinovým škol- možno na jednu vytýčenú tému. Ale všetci si venovaného jubileám a jubilantom si prítom- stvom nielen v Srbsku, ale aj v ďalších štátoch prichvaľujú tlačenie brožúrky s obsahom tohní pripomenuli život a dielo vedca Jána Kvačalu na Dolnej zemi. Organizácie v Rumunsku, to stretnutia, ktoré im aj tentoraz bude vzác(1862 – 1934), a to vďaka textu Jaroslava Čie- ktoré sa venujú výchove a vzdelávaniu v slo- nou spomienkou na ešte jedny Slovenské nápa, 80. narodeniny dialektológa Dr. Daniela venskom jazyku, predstavil Mgr. P. Hlásnik, o rodné slávnosti. Dudka (text napísala Jarmila Pálenkášová), činnosti Slovenského pedagogického a me75. narodeniny spisovateľa Pavla Grňu (čítal sa todického centra Celoštátnej slovenskej saA. Francistyová

Štandardné témy a problémy

N

10

11. 8. 2012

32 /4503/

HLAS ĽUDU


SNS PREZENTÁCIA KNÍH V ORGANIZÁCII ASSŽ

he vo vydaní Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov Slováci v Srbsku z aspektu kultúry hovorila jedna zo zostavovateliek M. Sklabinská a o pevým titulom. Podujatie moderovala trovskom receptári v mene zostavoa výber úryvkov mala na starosti vateliek Katarína Arňašová, predAnna Hansmanová, kým ukážky čítali sedníčka SPŽ. M. Sklabinská pripoIvana Bovdišová a Miriam Murtíno- menula, že táto ich publikácia už vá. Prezentované knihy si potenciál- mala prezentáciu v 13 rôznych prone čitateľky a potenciálni čitatelia strediach, že sa od jesene plánujú aj mohli v predsieni aj kúpiť. Ide o tie- ďalšie a v pláne je aj druhé doplneto autorky a tieto tituly: Anna Mari- né vydanie knihy. K. Arňašová odćová O jazyku, Anna Makišová Ko- poručila okoštovať vyskúšané remunikácia v materskej škole, Tatiana cepty z nového petrovského recepKorošová Čítanie je hra, Jarmila Ho- tára nachystané v predsieni. Pred doličová Konslaným a sladtúry slovenskej kým pohostevojvodinskej liním V. Miškoviteratúry a kulcová udelila ďatúry, Emília Čekovné listiny aulovská Epický torkám prezenpriestor a jeho tovaných kníh. dve podoby v Na tomto stretmodernej slonutí boli iba tri venskej nove(M. Sklabinská, listike, Milina V. Benková a E. Sklabinská a Čelovská) a Katarína Mosvšetky sa aj osonáková Slováci bitne prihovoriĎakovné uznanie aj mladej v Srbsku z as- vedkyni Emílii Čelovskej li organizátorpektu kultúry, kám a prítomKatarína Verešová Vek pozorišta u ným na tomto peknom stretnutí s liStaroj Pazovi, Viera Benková Modro- teratúrou. Ináč o primerané hudobtlač, Jarmila Hodoličová Medovník a né čísla sa aj tentoraz postarali členreceptár Kolektívu autorov zo Spol- ky Komorného zboru Musica viva v ku petrovských žien Takto to chutí po čele s dirigentkou Marienou Stanpetrovsky. Ostatné knihy v skratke kovićovou-Krivákovou. predstavila moderátorka, kým o kniA. Francistyová

Desať nových „ženských“ titulov rínos ženských rúk tohtoročným Slovenským národným slávnostiam bolo cítiť na každom kroku a o nových knižných tituloch, ktorých autorkami sú príslušníčky nežnejšieho pohlavia, hovorilo sa na osobitnej

P

slovenských autoriek. Tohtoročnú v poradí piatu takúto prezentáciu poctili svojou prítomnosťou Katarína Stehlíková, konzulka Slovenskej republiky v Belehrade, Viera Varšová, manželka veľvyslanca SR v Belehra-

Dobrá rada do budúcna: (zľava) Anna Hansmanová, Ivana Bovdišová, Miriam Murtínová, Viera Miškovicová a Viera Benková

prezentácii v organizácii Asociácie slovenských spolkov žien. Svojrázny literárny večierok odznel vo veľkej sieni Zhromaždenia Báčskopetrovskej obce v sobotu 4. augusta. V úvodnom príhovore Viera Miškovicová, predsedníčka ASSŽ, pripomenula, že táto asociácia vznikla v roku 2007 a už o rok na SNS usporiadali prvú prezentáciu nových kníh

de, Katarína Melegová-Melichová, predsedníčka MSS, Milina Sklabinská, riaditeľka Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov, a Pavel Marčok, predseda Obce Báčsky Petrovec. Osobitným príhovorom auditórium oslovili K. Melegová-Melichová a P. Marčok. Cestu k čitateľom tentoraz peknou propagáciou uľahčili až desiatim no-

PRIJATIE DELEGÁCIÍ PARTNERSKÝCH MIEST V OBCI B. PETROVEC

Smerovanie k hospodárskej spolupráci M

edzi úvodné podujatia tohtoročných SNS patrilo i slávnostné prijatie v piatok 3. augusta pre delegácie partnerských miest v budove Obce B. Petrovec. Početné hosťujúce delegácie zo Slovenska, Česka a Chorvátska, ako aj z krajiny a predstaviteľov lokálnej samosprávy najprv privítal predseda Báčskopetrovskej obce Pavel Marčok a zaželal im, aby počas SNS zažili príjemné chvíle a aby sa v B. Petrovci dobre cítili. Nasledoval uvítací príhovor predsedníčky Matice slovenskej v Srbsku Kataríny Melegovej-Melichovej, ktorá srdečnými slovami pozdravila prítomných. Potom sa slova ujal poslanec v Zhromaždení AP Vojvodiny Ján Bohuš, ktorý podotkol, že ide o upevňovanie nielen kultúrnej spolupráce, ale aj 11. 8. 2012

32 /4503/

Zo slávnostného prijatia predstaviteľov partnerských miest v budove Obce B. Petrovec

tej ekonomickej, čoho dôkazom je už akvapark vystavaný v Petrovci. Nasledovali príhovory predstaviteľov prítomných delegácií

HLAS ĽUDU

partnerských miest a srdečné slová vďaky za pozvanie na najväčší sviatok Slovákov na Dolnej zemi. Na prijatí u predsedu obce

boli prítomné delegácie z Nitry, Martina, Starej Ľubovne, Lúčina, Ružomberka, Nitrianskeho samosprávneho kraja, zo Županje z Chorvátska, tiež predstavitelia Matice slovenskej na Slovensku, Úradu pre krajanov a ďalšie. Po oficiálnom prijatí a výmene darčekov predseda Obce B. Petrovec P. Marčok povedal: – Tešíme sa, že nám na prijatie delegácií partnerských miest prišli všetky pozvané delegácie. Vládlo tu priateľské ovzdušie, čo nás teší, ako aj to, že sme počuli pochvalné slová, že sme jedna z najsilnejších slovenských enkláv na svete a že tunajším Slovákom vzdávajú hold, ako si vieme zachovať kultúru, jazyk a tradíciu. Na druhej strane ide nám aj o to, aby sme naše tradičné priateľské vzťahy nadviazali i v oblasti ekonomiky, a to v smere ďalšej prosperity Báčskopetrovskej obce. K. Gažová

11


SNS NA STRETNUTÍ SLOVENSKÝCH NOVINÁROV

Udelili Cenu Anny Nemogovej Kolárovej T

ohtoročné, tretie v poradí Stret- lokálnych médií sprítomnila jej nutie slovenských novinárov predsedníčka Katarína Melegoako súčasť programu Slovenských vá-Melichová, ktorá zdôraznila, národných slávností prebiehalo že táto asociácia uvažuje aj o eduv priestoroch etno reštaurácie kačnej praxi svojich členov v reAróma v nedeľu 5. augusta. Prí- dakciách na Slovensku. „Chceme tomných novinárov, ako aj hostí, sa pokúsiť priblížiť štandardom, medzi ktorými aj podpredsedníč- ktoré sú platné v profesionálnych ku Zhromaždenia APV a pred- médiách. Nebude to ľahko, ale sedníčku NRSNM Annu Tomano- ak nebudeme na seba nároční a vú-Makanovú, predsedníčku MSS invenční, tak sa s nami nič diať neKatarínu Melegovú-Melichovú, bude,“ povedala. Samuela Kolára, manžela Anny Na tomto stretnutí odznel aj Nemogovej Kolárovej, a novinárov návrh, aby už na budúci rok počas z neslovenských redakcií najprv Slávností bolo otvorené prepozdravila predsedníčka Výboru sscentrum alebo novinárska zápre informovanie Milina Floria- kladňa. „Pomôže to novinárom nová. Menovaná na úvod pove- vo vykonávaní práce, a to nie iba dala, že sa výbor snaží čím väčšmi slovenským, ale aj inorečovým, stmeliť, spojiť a zlepšiť mediálny od ktorých očakávame, že o nás priestor Slovákov vo Vojvodine a budú písať. Veď s tým cieľom, aby s tým cieľom sa opiera aj o aktivity Asociácie slovenských novinárov a Asociácie slovenských lokálnych médií. „Toto stretnutie má slávnostný ráz, a má za účel, aby sa novinári navzájom stretli, vymenili si skúsenosti a informácie a zároveň pestovali a rozvíjali aj osobné vzťahy,“ zdôraznila M. Florianová. Novinárom sa potom prihovorila aj Anna TomanováMakanová, ktorá upozornila, že je celková mediálna sféra v Srbsku povážlivá, že sú médiá v nezávideniahodnom hmotnom polože- Ján Zvara Moco pre redakciu Hlasu ľudu ní a novinári nie sú adek- pripravil skromný darček vátne hradení. Prízvukovala úlohu slovenských médií v pes- sme videli, ako nás inorečové métovaní slovenského jazyka. „Naše diá sledujú a prezentujú, sme vlamédiá považujem za verejnú ka- ni stanovili Cenu Anny Nemogotedru slovenského jazyka,“ pripo- vej Kolárovej,“ povedala Milina menula. „Novinári sú svojrázne Florianová. Potom sa prítomným verejné osobnosti, ktoré majú aj kolegom prihovoril aj manžel A. spoločenskú a kultúrnu misiu, tak- Nemogovej Kolárovej Samuel Kože musia dodržať kritériá a štan- lár, ktorý prezradil, že jeho mandardy spisovnej slovenčiny. Ak želku nikdy neopúšťala radosť zo nebudeme sústavne vzdelávať života, potreba tvoriť, čiže umením našich ľudí, budeme hovoriť nie- a krásou obohacovať a zošľalen nárečovo, ale slovensko-srbsky, chťovať životy iných. „Aj vtedy, a to už nie je naša identita.“ keď do jej a nášho života vstúpila O činnosti Asociácie sloven- bolesť, takže ani umieranie už neských novinárov sa skrátka zmie- bolo iba vzdialená určitosť, na nila členka Správnej rady Viera Anne bolo obdivuhodné, s akou Dorčová-Babiaková, a prvý rok odvahou k tomu pristupovala. pôsobenia Asociácie slovenských Akoby verila v magickú, až liečivú

12

Njemčeka. Komisia pochválila aj film z produkcie Arbos Meškarke, ktorého autorkou je Brankica Drašković a reportáž Željka Markovića z Dnevnika Zuzana Čipkar i njen odžačar. Zároveň konštatovali, že sa práce zaoberali hlavne stereotypmi, čiže témami, na ktoré sa najčastejšie myslí, keď sa spomenú Slováci, akými sú folklór, insitní maliari a kulen, čo nie je dobre, lebo v živote vojvodinských SlováCenu Mandici Kneževićovej kov je celý rad odovzdala predsedníčka NRSNM iných tém, o ktoAnna Tomanová-Makanová rých možno písať. silu tvorivosti aj v časoch, Inak na súbeh svoje práce prihlákeď sa zdá, že na kaž- silo spolu 17 novinárov, avšak čledom kroku na nás siaha- novia komisie boli trochu sklajú zloba, nenávisť, strach. maní aj tým, že to boli práce píSom hrdý na to, že cena sané výlučne po srbsky, aj keď očaza mediálne dielo o slo- kávali i práce v maďarčine, ruvenskej národnosti ne- munčine, rusínčine a v iných mensie jej meno, lebo ona šinových jazykoch vo Vojvodine. pevne verila, že pre svo- Veria, že sa už na budúci rok siju národnosť, jej kultúru tuácia podstatne napraví. a umenie najviac urobí „S obdivom a úctou som pozovtedy, keď bude v ko- rovala to, čo robí Ján Nemček vo munikácii a stálom styku svojej dielni v Kovačici, a potom s inými kultúrami a inými som sa aj ja veľmi usilovala v národmi. Nepristávala na montáži a teší ma, že si to niekto to, že tieto národy majú všimol. Skutočne ma veľmi teší, že iba žiť vedľa seba. Praco- som dostala toto uznanie. Tým vala a tvorila tak, že tie národy mu- skôr, že nesie meno predčasne sia zdieľať spoločný osud. Na na- zosnulej kolegyne. Tým spôsoplnenie toho poslania si zvolila kul- bom na ňu nezabúdame,“ zdôtúru a umenie, ako aj hodnoty, v raznila Mandica Kneževićová po ktoré pevne verila – toleranciu, po- prijatí ceny. rozumenie a vzájomnú úctu.“ Celkom na záver stretnutia noPo projekcii úryvku z filmu Anny vinárov Ján Zvara Moco z AradáNemogovej Kolárovej Kamaráti, ča riaditeľovi Hlasu ľudu Samuektorý venovala sluchovo postih- lovi Žiakovi odovzdal darček pre nutým deťom, slova sa ujal pred- redakciu Hlasu ľudu – drevoryt seda Komisie pre udelenie ceny dvojhranného kríža symbolu SloRastislav Durman a vyhlásil, že sa vákov. Tým vraj pokračuje v realikomisia, v ktorej boli ešte Anna Si- zácii svojho sľubu, že podobný monovićová, Samuel Žiak a Jozef darček vo svojej umeleckej dielni Maďar, jednohlasne uzhodla, aby vyhotoví a daruje všetkým výcenu udelili Mandici Kneževićovej znamným slovenským vojvodinz Novosadského rozhlasu za roz- ským inštitúciám. hlasovú reportáž Violine majstora V. Hudec 11. 8. 2012

32 /4503/

HLAS ĽUDU


Z NAŠICH OSÁD ZASADALA RADA MS KULPÍN

Dom smútku, kanalizácia a trh poradí štvrté zasadnutie miestneho vedenia Kulpína realizovali v stredu 1. augusta. Predseda Rady MS Kulpín Miroslav Čeman okrem členov tentoraz na zasadnutí privítal i riaditeľa VKP Progres Ondreja Benku. Prvý dôvod, prečo bol riaditeľ komunálneho podniku pozvaný na schôdzu do Kulpína, bolo riešenie vyberania poplatkov za komunálie v tejto osade. Predseda Čeman žiadal, aby na tieto práce určili niekoho z Progresu na niekoľko dní v týždni. Takýmto spôsobom by tieto práce už nemusel robiť tajomník MS Kulpín Zlatko Harminc, ktorý má dosť iných povinností. Riaditeľ Progresu Benka navrhol, aby ich zamestnankyňa chodievala do Kulpína v pondelok, stredu a v piatok a aby pracovný čas pokladnice bol od 8. do 13. hodiny. Ostatné dni sa môžu tie poplatky zaplatiť priamo v Progrese. Druhým dôvodom prítomnosti riaditeľa VKP Progres bolo stanovenie začiatku prác na výstavbe domu smútku na pravoslávnom cintoríne v Kulpíne a otázka prostriedkov v hodnote 1,5 milióna dinárov získaných prostredníctvom

V

Kulpínsky trh dostal nový, vhodnejší priestor

projektov na tieto účely, ktoré boli z MS Kulpín prenesené na Progres ešte v roku 2008. Riaditeľ O. Benka pri tejto príležitosti vysvetlil, že sú prostriedky vo VKP Progres a s výstavbou sa doteraz nezačalo preto, lebo bol problém pozemok na výstavbu domu smútku, investorom ktorého je Pravoslávna cirkev. Teraz je to už riešené, všetky potrebné papierovačky sú vybavené a Progres už tam zaviedol aj

vodu. Výstavba domu smútku by sa mala podľa slov Benku začať do 15. septembra 2012, na čom insistovala i sama rada. V bode venovanom plánu výstavby a vybavenia objektov v Kulpíne, podpredseda rady a predseda komisie pre výstavbu kanalizácie v Kulpíne Pavel Zima hovoril o tom, v akej fáze je výstavba. Vybudovaná je kanalizačná sieť, vákuová stanica a 365 šácht. Nasledujúcim krokom

má byť určenie miesta pre čističku a rozhodnutie, či to bude osobitná čistička pre Kulpín alebo sa Kulpín pripojí na čističku v B. Petrovci. Pavel Zima vysvetlil, že kanalizácia je finančne zaokrytá, čo znamená, že dlhov nieto a na budúci rok by sa mali pripojiť domácnosti. M. Čeman informoval, že kulpínsky dedinský trh nedávno presťahovali z hlavnej ulice na nádvorie bývalej Jednoty vedľa kulpínskej pošty, kde pre predávajúcich umiestnia spolu 20 pultov. Rada mala určiť, ako sa budú vyberať poplatky od predávajúcich na trhu a kto tú prácu bude vykonávať. Schválili návrh, aby sa poplatky vyberali podľa dlžného metra a navrhli niekoľkých kandidátov na vykonávateľov. Michal Čiliak podal demisiu na člena rady, čo aj schválili. Volebná komisia MS Kulpín rozhodne, kto ho nahradí. Záverom zasadnutia z pokladnice MS Kulpín bolo schválených 20-tisíc din na činnosť kulpískeho Mládežníckeho združenia Terra a 10tisíc pre Novosadské kreatívne centrum, ktoré nedávno zorganizovalo výtvarný tábor v kulpínskom kaštieli. Predseda ešte informoval, že je z MS Kulpín do Správnej rady VKP Progres navrhnutý Miroslav Stupavský. K. Gažová

Z MIESTNEHO SPOLOČENSTVA STARÁ PAZOVA

Všetko závisí od peňazí z obce O

dvtedy, čo Miestne spoločenstvo Stará Pazova podľa sily zákona nenakladá s prostriedkami miestneho samozdanenia (referendum nebolo uskutočnené), Rada MS sa stretáva tri razy do roka. Jedno zasadnutie býva v lete, keď treba vyplánovať program miestnej oslavy, druhé keď treba schváliť výročnú správu o práci a finančnú správu, kým na treťom (začiatkom roka) sa potvrdí program práce a finančný plán na celý rok. Pretože peniažky pribúdajú len z obecného rozpočtu, Miestne spoločenstvo sa už viac nestará ani o miestnu komunálnu infraštrukúru, iba ak o základnú údržbu športových terénov. Preto neprekvapuje fakt, že sa aj Výkonný výbor Rady Miestneho spoločenstva stretával zriedkavo – za pol roka trikrát. Vo februári určili údržbára strechy a lavičiek pre rezervných hráčov na štadióne FK Jednota, v apríli rozhodli ako využiť priestor na schodišti v športovej hale Park, kým v júli schvá11. 8. 2012

32 /4503/

HLAS ĽUDU

lili rozhodnutie o rúbaní starých stromov vedľa cesty Stará Pazova – Nová Pazova. Dôvodom bolo to, že stromy sú už polosuché, ale aj to, že prekážajú dláždeniu cyklodráhy. Všetky tieto témy zahrnuli vo štvrtok 26. júla na letnej schôdzi Rady Miestneho spoločenstva Stará Pazova. Predtým než sa program osláv svätého Iliju mal narysovať, potrebné bolo žiadať súhlas nového predsedu obce Đorđa Radinovića, či ten program finančne podporí. Podľa slov Slobodana Jovanovića, predsedu Výkonného výboru Rady MS, navrhli len minimálne výdavky na slávnostnú večeru, na odmeny pre žiakov generácií a minibus na výlet hostí zo Slovenska a Poľska. Aby Miestne spoločenstvo Stará Pazova v nadchádzajúcom období mohlo fungovať ako doteraz, Bogdan Miljević, člen Rady MS a výborník Zhromaždenia obce zo Srbskej pokrokovej strany ostatným členom Rady (z DS) na schôdzi vo štvrtok navrhol spoluprácu

Bogdan Miljević, výborník, a Đorđe Radinović, predseda Obce Stará Pazova (stoja) počas prestávky zasadnutia ZO a koordináciu na relácii obec – miestne spoločenstvo. Katarína Verešová

13


Z NAŠICH OSÁD POHĽADNICE Z RADOŠA (3.)

Mladých je tu pomenej rekrásna júnová nedeľa. Pokročilé odpoludnie „na Radoši”. Pred Slovenským domom ma práve zoznámili s mladším synom Nátoňovcov, ktorých chcem navštíviť. Vykročíme, asfaltovou, svižným krokom, Silvester Nátoň a ja. Dopočul som sa, že Nátoňovci vlastnia fóliovníky a pestujú zeleninu i kvetiny. Aby reč nestála, spýtam sa môjho mladého spoluchodca, či je školák, alebo… – Áno, chodím na techniku, ako tu hovoríme Strednej poľnohospodárskej škole v Iloku, do druhej triedy. Silvester sa rozhodol, že po ukončení strednej školy bude študovať. Akiste poľnohospodárstvo. Má starších súrodencov: brata a sestru. Sestra tiež skončila strednú poľnohospodársku, brat sa vyučil za mechanika. Obaja žijú v Iloku. – A ty? Zostaneš tu, alebo tiež uletíš? – No, tak, trochu musím… zostať…

P

– Pomáhaš rodičom…? Ako veľa skromných ľudí, aj Silvester odpovedá potichu, temer

ovníku i vo vinici. Sem-tam dačo opraví, ako toť prednedávnom frézu. Silvester Nátoň neplytvá slovami, odpovedá krátko a jasne, ibaže slová z neho musím ťahať kliešťami. Nie div, veď rozhovory v kopanici nie sú práve frekventovaným tovarom.

Silvester Nátoň s rodičmi v záhrade

hanblivo. Neskoršie nám jeho otec a mama povedia, že veru je z neho už teraz pracovitý chlapík. Sám pokosí trávu (a tej tam majú aj „na predaj”), postará sa o jahody, krúti sa vo fóli-

Zaujímam sa o to, koľko je v Radoši takých mladých ľudí ako je on. – Mám tu len dve vrstovníčky, ostatní sú prevažne starší; mladších je pomenej.

V ÚSTRETY ZBOROVÉMU KONVENTU V KULPÍNE v pondelok 6. augusta vo farskej sieni bola prípravná schôdza zborového presbyterstva Slovenského evanjelického a. v. cirkevného zboru v Kulpíne. Zasadnutie viedol kaplán Ján Vida, ktorý je administrátorom tohto cirkevného zboru po májovom odvolaní zborového farára Vladimíra Grňu. Za účasti dôstojného pána Samuela Vrbovského, biskupa SEAVC, Pavla Lomianskeho, synodálneho dozorcu, a velebného farára ThDr. Jaroslava Javorníka, kandidáta na nového kulpínskeho farára, prerokovali sa dôležité otázky týkajúce sa ďalšej činnosti zboru: prinavrátenie členov zboru, čiže vyberanie párového poplatku, úprava a vynovenie farských priestorov a farského bytu a príprava celocirkevného konventu kvôli voľbe nového farára. Pre vyrovnanie hmotných záležitostí, čiže plneniu farskej pokladnice presbyteri jednohlasne schválili tzv. milostivý rok. Je to úkon, ktorý sa v každom zbore môže vyhlásiť iba raz, v Kulpíne bude trvať do 31. decembra 2012 a v tejto lehote si možno splatiť farský poplatok za uplynulých 5 rokov. Ak sú aj ďalšie dlhy, tie sa odpúšťajú. Odznela aj informácia o zbierke na materiál na opravu fary a odsúhlasené bolo, že sa práce budú vykonávať vlastnými silami. V súlade s Volebným štatútom SEAVC spresnené boli úkony na zvolanie konventu na uskutočnenie voľby nového kulpínskeho farára. Hlasovať sa bude verejne, aklamáciou, a konvent sa uskutoční v nedeľu 19. augusta po bohoslužbách. Na snímke: (zľava) ThDr. Jaroslav Javorník, Pavel Lomiansky, dôstojný pán biskup Samuel Vrbovský a kaplán Ján Vida. A. Francistyová

14

Napadá mi, že sa tento rúči mládenec, kým bol ešte decko, nemal s kým poriadne pohrať. A čo teraz? Aké sú príležitosti na zábavu v Radoši? Vraj veľmi skromné. Dve-tri zábavy v roku, najmä keď sa váľa májové drevo. Vtedy sa pri Slovenskom dome zhŕkne celý Radoš, ako aj mládež, ale i starší Iločania. Hrá živá hudba, býva veselo, živo. Potom opäť všetko utíchne a zavládne pokoj. Za spoločnosťou do Iloka alebo nebodaj do Vukováru sa chodí zriedkavo. Autobusové spojenie je tenké, nuž… Ako si teda mladí Radošania krátia čas? – Nemáme veľký výber, ani ktovieaké aktivity. Odsúdení sme prevažne každý na seba, na počítač a na televíziu… Ako „počítač a televízia” padli na horúci asfalt, zostal som bez dychu. Vyrazila mi ho náhla zrážka vnemov sluchom a očami, ktoré sa práve zajagali pri pohľade na idylickú panorámu Radoša. Juraj Bartoš

STARÁ PAZOVA

Návšteva zo Slovenska obre je, že sa lokálna samospráva stará o inštitúcie, v ktorých sa pestuje a chráni kultúra, tradícia a identita národnostných menšín, ktoré v nej žijú,“ povedal Igor Furdík, predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí po nedeľňajšej návšteve Starej Pazovy. Igora Furdíka v mene predsedu obce prijal Bojan Kovrlija, tajomník v kabinete predsedu obce, ktorý v priateľskom rozhovore do popredia vysunul dobré vzťahy Srbska a Slovenska a možnosti investovania v tejto obci, kým predseda ÚSŽZ prezentoval prácu úradu a pripomenul, že jednu tretinu úhrnných finančných prostriedkov v tomto roku udelili práve Slovákom v Srbsku. Pri návšteve SKUS hrdinu Janka Čmelíka Igor Furdík a Magdaléna Janíková, teritoriálna expertka, sa zoznámili s čulou aktivitou ochotníkov a s problémami, na ktoré narážajú tak v spolku, ako aj v ZŠ hrdinu Janka Čmelíka, Miestnom odbore Matice slovenskej a v cirkevnom zbore. Potom delegácia navštívila etno izbu a vynovené spolkové miestnosti. Na evanjelickej fare hostí privítal staropazovský farár Igor Feldy, cirkevní hodnostári a archivárka Katarína Verešová. A. S.

,,D

11. 8. 2012

32 /4503/

HLAS ĽUDU


Z NAŠICH OSÁD Z OSLAVY MS STARÁ PAZOVA

Skromnejšie ako vlani ohtoročná oslava svätého Iliju, ktorá sa 11 rokov oslavuje ako Deň Miestneho spoločenstva Stará Pazova, bola skromnejšia ako vlani.

T

dlhoročný futbalista FK Jednota. Na tejto oslave odovzdali aj peňažné odmeny v hodnote 30 000 dinárov žiakom generácie zo základných škôl, a to Katarine Tu-

Zo srdečného zvítania v Starej Pazove

Ústredná oslava prebiehala v stredu 1. augusta, keď slávnostne odovzdali výročné plakety a sošky Miestneho spoločenstva Stará Pazova zaslúžilým občanom v oblasti kultúry a športu. Tohtoročnými laureátmi sú Združenie výtvarných umelcov, Strelecký klub Jednota a Milan Muidža,

kelićovej zo ZŠ Boška Palkovljevića Pinkiho, Anne Havranovej zo ZŠ hrdinu Janka Čmelíka a Anamariji Kovačevićovej zo ZŠ Simeona Aranického. Na ústrednej oslave svätého Iliju sa zúčastnili predstavitelia partnerských miest – Wegierskej Górky z Poľska a Púchova zo Slo-

venska, taktiež Katarína Stehlíková, konzulka Slovenskej republiky v Belehrade, predstavitelia Združenia Pazovčanov žijúcich na Slovensku a predstavitelia Obce Stará Pazova v čele s predsedom obce Đorđom Radinovićom. Pre hostí zo Slovenska a Poľska sa tradične pri tejto príležitosti organizuje jednodenný výlet do okolitých turistických stredísk. Tohto roku pobudli v Sriemskej Mitrovici, kde si pozreli novootvorený komplex – Cisársky palác Sirmium a prírodnú rezerváciu Zasavica. Po prijatí u predsedu Obce Stará Pazova predstavitelia partnerských miest Púchova a Wegierskej Górky druhého dňa oslavy boli na obede u pravoslávneho farára Srđana Đurđevića. Za ten čas predstavitelia Združenia Pazovčanov žijúcich na Slovensku na evanjelickej fare oslávili sté narodeniny svojho zakladajúceho člena Jána Materáka. Slava svätého Iliju sa ukončila priateľským futbalovým zápasom medzi celkami Omladinac z Nových Bánoviec a Jednota zo Starej Pazovy. Zvíťazili Pazovčania výsledkom 1 : 0. Do programu miestnej oslavy náhradne je zapojený aj šachový Ilindanský turnaj, ktorý tentoraz prebiehal len jeden deň, a to v sobotu 4. augusta. Katarína Verešová

SLANKAMENSKÉ VINOHRADY

Budárske dni budú 19. augusta T

radičné podujatie v Slankamenských Vinohradoch – Budárske dni, ktoré na potešenie tamojších obyvateľov každý rok v auguste priláka početných účastníkov a návštevníkov, tohto roku bude prebiehať v nedeľu 19. augusta. – Aj napriek tomu, že je tento rok ťažký a že sa cíti ekonomická kríza, predsa sme zmohli sily, aby sme zorganizovali Budárske dni, –poznamenal Ján Macho, predseda Rady Miestneho spoločenstva Slankamenské Vinohrady. Okrem bohatého kultúrnoumeleckého programu plánujú 11. 8. 2012

32 /4503/

usporiadať aj iné lákavé akcie v rámci tohto podujatia. Tak na tohtoročných 9. Budárskych dňoch bude usporiadaná súťaž vo varení rybacej polievky, bude sa voliť najlepšie vínko a najkrajšia budárka. Bude to zároveň príležitosť prezentovať bohatstvo nášho kultúrneho dedičstva, aby sa v Brehách na slávnostných bohoslužbách stretli starí známi, ale aj aby sa pri tanci zaspomínalo na zašlé časy. Týždeň pred Budárskymi dňami mládežníci aj tohto roku zorganizujú turnaj v malom futbale. A. S.

HLAS ĽUDU

Kovačica nedeľu 5. augusta 2012 kovačickí poľnohospodári usporiadali druhé v poradí podujatie pod názvom Deň žatvy. Vyše tisíc návštevníkov sa v nedeľné popoludnie a večer zabávalo vo veselom ovzduší, pri tanci a hudbe. K organizácii podujatia ruky priložilo Miestne spoločenstvo Kovačica, ktoré okrem svojho pekne upraveného priestranného dvora návševníkom ponúklo aj chutnú žatevnú fazuľu. Veselica sa začala programom najmladších Kovačičanov, ktorí zatancovali tance a zaspievali piesne z Detskej svadby. Mnohí návštevníci Deň žatvy uzavreli až vtedy, keď sa kohúty po dedine prestali navzájom nahlas prekrikovať. A. Chalupová

V

Šíd ežové hodiny pravoslávneho kostola Svätého otca Nikolaja v strede Šídu pre generácie Šíďanov boli symbolom mesta a žiaci sa podľa nich riadili pri odchode do školy. Od roku 1960 tieto hodiny neboli vo funkcii. Z neznámych príčin ich opravy sa nikto neujal až doteraz. Finančné prostriedky v súčasnosti sčasti zabezpečili z obecného rozpočtu a sčasti z cirkevnej pokladnice. Na prekvapenie a potešenie občanov z turne sa začiatkom leta znovu ozvalo vybíjanie hodín. Dnes už nemajú taký význam ako pred storočím, ale iste sú vzácnou pamiatkou na minulosť mesta. St. S.

V

Silbaš utorok 31. júla v Silbaši usporiadali tretiu tohtoročnú akciu dobrovoľného darcovstva krvi. Akcia prebiehala od 8. do 10. hodiny v miestnostiach Domu zdravia. Na výzvu Miestnej organizácie Červeného kríža a Ústavu pre transfúziu krvi z Nového Sadu sa prihlásilo 26 Silbašanov. Z uvedeného počtu tri osoby odmietli zo zdravotných dôvodov. Jedna osoba pri tejto príležitosti prvýkrát darovala krv. Rastislav Kopčok

V

Plagát pozýva do Slankamenských Vinohradov

15


Z NAŠICH OSÁD PIVNICA

Snažia sa nájsť vhodné riešenie V

mnohých našich osadách občania neodsúhlasili samozdanenie. Tak bolo pred šiestimi rokmi i v Pivnici. Bol to jeden zo závažných dôvodov na vznik Komunálneho podniku Komunal Pivnica (r. 2006), ktorého zakladateľom je Miestne spoločenstvo. V podniku sú traja zamestnanci (predtým boli siedmi), riaditeľom je Jaroslav Zajac, ktorý je zároveň i tajomník MS. Komunálne práce podniku zahŕňajú údržbu verejných budov, evanjelického a pravoslávneho cintorína, ako i odvoz smetí, na čo sú určené dva dni v týždni – pondelok a utorok. Občania na odvoz smetí môžu používať i vlastnú prepravu. Na takýto odvoz je určený predovšetkým štvrtok, ale aj ostatné dni. Samostatný odvoz by mal byť vopred zahlásený, na základe čoho z komunálneho podniku určia presné miesto uskladnenia na depónii, čo však nie vždy býva praxou, a tak sa porušuje poriadok na dedinskom smetisku. Skládka sa nachádza neďaleko osady už tak-

Michal Pintír (zľava) a Jaroslav Zajac

mer 40 rokov. Občania, ktorí bývajú v blízkosti, neraz vyjadrujú svoju nespokojnosť a obavy z tejto blízkosti. Už padla nejedna otázka na túto tému. V prvý augustový piatok sme sa o tejto téme rozprávali s riaditeľom komunálneho podniku Jaroslavom Zajacom a predsedom Miestneho spoločenstva Michalom Pin-

tírom. Na zasadnutí v marci t. r. v Obci Báčska Palanka, na ktorom sa zúčastnili i predstavitelia Pivnice, dostali súhlas na premiestnenie depónie, čo sa však neukázalo ako jednoduché. Prostriedky by mala zabezpečiť obec a skládku by mali premiestniť tam, kde je terajšia šarhovňa. Prístup k šarhovni si vyžaduje i cestu s tvrdým zá-

kladom. Pre Pivnicu sa robí zmena urbanistického plánu, ale ani v ňom miesto pre depóniu nie je vyznačené. Okrem toho pôda pivnického chotára je kvalitná (prvej alebo druhej triedy), a preto skládka ani tam nepatrí. Plány marí i regionálna depónia, ktorá pravdepodobne bude umiestnená v blízkosti Nového Sadu, a skládky v osadách zaniknú. Terajšiu pivnickú depóniu neraz zachvátil požiar. V zmysle opatrení na zamedzenie šírenia požiarov zem z kanálov, ktoré nedávno kopali v osade, odvážali na skládku. Problém komplikujú i plástové predmety, najmä fľaše, a preto z komunálneho podniku a Miestneho spoločenstva vyzývajú občanov, aby prázdne plastové fľaše dávali do PET kontajnerov umiestnených v osade. V snahe predísť podozrivým požiarom, v osade uviedli služby, aby sa načas mohlo reagovať. Trpezlivosťou a spoločnými silami sa určite nájde uspokojujúce a primerané riešenie i pre skládku v tejto osade, ktorá sa môže pochváliť peknými ulicami a usilovnými a pracovitými občanmi. Jaruška Ferková

PRI BREHOCH DUNAJA

V ústrety tretiemu novosadskému mostu Č lovek mieni, osud mení. Hoci sa ešte v roku 2009 povrávalo, že sa o rok začne obnovenie Žeželjovho mosta, zbúraného počas NATO agresie 24. apríla 1999, Nový Sad sa len od tejto jari môže tešiť obnoveniu svojho najznámejšieho a najdôležitejšieho mosta. Aj my vedno s

ním, lebo vyrieši mnohé lokálne dopravné problémy, ako aj tie na Koridore 10. Prostriedky na nový Žeželjov most – okolo 45 miliónov eur – spoločne zabezpečia Európska únia, Vojvodina a Nový Sad. Mal by byť ukončený za necelé tri roky, dlhý 474

Terén najprv treba prichystať

Ďalšou fázou sú základy

16

a široký 31 metrov. Má mať šesť prúdov, po dva pre motorové vozidlá, železničnú dopravu a chodcov. Podľa vedúceho delegácie EÚ v Srbsku Vincenta Degerta ide o dôležitý infraštruktúrny projekt nielen pre Srbsko, ale aj pre Európu. Je to zrejme dôvod, prečo jeho stavanie Európska únia (spolu)financuje su-

mou 25 miliónov eur. Prípravné práce na treťom novosadskom moste sa konečne tejto jari a leta rozbehli. A pokračovali napriek neznesiteľným júlovým horúčavám. Nie náhodou sa vraví: najdôležitejšie je predsa začať. A potom úspešne spieť ku koncu. Oto Filip

11. 8. 2012

32 /4503/

HLAS ĽUDU


Z NAŠICH OSÁD

Hlaholia pazovské zvony K

oslave stých narodenín Jána Materáka staropazovský cirkevný zbor usporiadal prijatie a posedenie na fare. Oslávenca, ktorý okrúhle sté narodeniny oslávi 8. septembra v Bratislave, privítal Igor Feldy, staropazovský farár, a prihovorila sa aj predstaviteľka Oltárneho krúžku žien Katarína Forgáčová. Aby si vždy spomínal na Starú Pazovu a Pazovčanov, cirkevný zbor Jánovi Materákovi daroval hodiny zo škridlice zo starého pazovského domu. Katarína Verešová, cirkevná archivárka, hovorila o novinkách, ktoré v posledných dňoch odhalila zo života VHV, a zorganizovala aj výstavu vizitiek z druhej polovice 19. storočia. Oslávenec Ján Materák sa poďakoval za srdečné privítanie a zaspomínal si na časy, keď žil v rodnej Pazove. Príbeh svojho života začal takto:

Bum-bum-bum! znamuje sa občanom, že výsledky reprezentantov našej krajiny na končiacich sa Olympijských hrách v Londýne, ktoré zostali ďaleko od vysnívaných, majú objektívne opodstatnenie v tvrdej reálnej skutočnosti, nuž sa nepatrí nimi pohŕdať. Naši volejbalisti, povedzme, ako naznačujú prvé odborné analýzy, nepostúpili do štvrťfinále čírou náhodou – lebo totiž nedosiahli potrebný počet víťazstiev. Zhodou nešťastných okolností – keďže utrpeli nepotrebný počet prehier – sa rovnaký krok nepodarilo urobiť ani našim hádzanárom. Z pohľadu kvalifikovaných znalcov to vyzerá tak, že oba celky by určite na tom boli podstatne lepšie, keby vo svojich radoch mali striebornú strelkyňu Ivanu Maksimovićovú alebo aspoň bronzového strelca Andriju Zlatića. Naša olympijská výprava by sa z Londýna určite vrátila s bohatším úlovkom, kebyže program aktuálnych OH obsahoval podaktoré športové disciplíny, ktoré sa medzi našimi znamenitými pretekármi (ktorí, mimochodom, viacej politizujú

O

11. 8. 2012

32 /4503/

záver Ján Materák odkázal staropazovskému farárovi a cirkevnému zboru, aby pokračovali tak ako Hurbanovci začali, aby nezabúdali na svoje slovenské korene a aby ich rozvíjali a zveľaďovali.

v núdzi. – Takých príkladov je vraj hodne. Je to aj odkaz všetkým nám a budúcim generáciám, nielen o tom, aký je Ján Materák, – pozna– Narodil som sa v Starej Pazove menal Kanáš. roku 1912 v zádruge Materák číslo Dojatý spomienkami na rodnú de300 v Kurta šore, – dinu Miroslav Demák a potom do nási so slzami v očiach hrdelníka dlhého zaspomínal na báseň desať desaťročí Zvony Milana Rúfusa, pridával perličky ktoré – ako povedal – zo svojho detstva aj jeho zobúdzajú v a mladosti v Panoci a pripomínajú zove, hovoril o odmu rodnú dedinu. chode na SloPosedenie sa skonvensko, o prvom čilo príležitostným nanávrate do rodnej rodeninovým darčedediny, o stretnukom – tortou. A netí s Vladimírom bolo to jediné stretHurbanom a slečnutie najstaršieho Panou Ľudmilou. Sladký narodeninový darček – torta k stovke Jána Materáka zovčana v rodnej deBoli to spomienky dine. Stretol sa aj so na pekné, ale aj ťažké chvíle v živo– Celý svoj život Ján Materák žil svojimi príbuznými a Združenie Pate, o ktorých písal aj do Pazovského tak, aby pomáhal ľuďom, –povedal zovčanov z Bratislavy tiež pripravikalendára a ktoré píše aj ďalej ako Vlado Kanáš, Staropazovčan takisto lo príležitostné posedenie na jeho svedectvo nielen o sebe, ale aj o Pa- žijúci na Slovensku, a podložil to prí- počesť. zovčanoch a období, v ktorom žil. Na kladom, že pomohol aj jeho otcovi A. S.

K OSLAVE STÝCH NARODENÍN JÁNA MATERÁKA

HLAS ĽUDU

P

UGÁR

než zápolia) tešia tradičnej obľube, ako napríklad súťaže: – v rafinovanom prelietaní poslancov a výborníkov z jedného straníckeho hniezda do druhého a do tretieho atď.; v hlbokom zamŕzaní povrchového členstva v politických stranách v období letmého výkonu výkonných a tomu pod. funkcií; v úpenlivom fúkaní do trúb (nie v Guči, lež v predvolebnom období); vo vytrvalostnom chrlení sľubov v predvolebnom období; v rýchlom zabúdaní na predvolebné sľuby v povolebnom období; v behu štátnej meny dolu strmým kopcom; v permanentnom kašlaní na dlhodobý plánovitý rozvoj národného hospodárstva; vo vrhu vlastných starostí na užšie a širšie okrúženie; v ignorovaní každej možnej ekonomickej, politickej a tobôž morálnej krízy; v ľahostajnom mávaní lodiam uháňajúcim za krajšou budúcnosťou; vo vytváraní nápadov na zavedenie ďalších našich tradičných športových disciplín na budúce OH. Vážení občania, športu zdar! Bum-bum! jbš

ŽARDINIÉRY v strede Kovačice zamestnanci Verejného komunálneho podniku Elán už zjari vysadili rôznymi kvetmi. Augustové páľavy kvetom veľmi nežičia, no o to, aby horúčosť ľahšie znášali a burinou nezarastali, sa elánovci tiež starajú. Tak Ján Veňarský (na snímke) vysádzal nové kvety a zalieval kvetinové záhony pred pomníkom v strede Kovačice. Okrem tejto roboty majú na starosti aj údržbu priestoru okolo pomníka, na trhovisku, kosia trávu v parkoch a na cintoríne a zvlášť v týchto augustových páľavách, nakoľko im to počasie dovoľuje, sa starajú o krásny vzhľad celej osady. A. Chalupová

17


Z NAŠICH OSÁD NA TRHU V PADINE

Sveta veľa a peňazí málo adinčania sa na trhu stretávajú každý štvrtok, aby predávali, kupovali, alebo len tak poobchádzali a porozprávali sa o tom, čo nového v dedine. Aj v minulosti sa v Padine po uliciach už zrána náhlili ženy, buď nesúce v taškách prebytky domácich produktov, alebo s cieľom nakupovať. Týždenné trhy a výročné jarmoky zhromažďovali občanov na pľaci pred kostolom i Zhodli sa na cene a na kvalite výrobkov – za kostolom v zná- predavač Ján Tomášik a kupec Ján Vĺček mej padinskej DoliMedzi domácimi ženičkami svoje pulty a stánky mali remeselníci: obuvníci, hrnčiari, výrobcovia hračiek. Tovar rozkladali aj po zemi. Zo susednej Debeljače prišli chýreční paprikári. Okrem takého obchodovania, po dedine chodili podomoví obchodníci s najrôznejším tovarom, varechári, košikári. V súčasnosti sa trh nachádza na inom mieste, kde je krytá časť padinského trhu určená na predaj potravinových článkov, údených

P

Padinčanky si vedia zeleninu dopestovať samy, ale ovocie musia kúpiť – Anna Viková a Zuzana Samporová

ne. Na trhu bolo rušno. Jednačky, hádky, prekrikovanie. Dolu v Doline sa predával dobytok. Prichádzali kupci i predavači z okolia. Chlapi sa tmolili pomedzi vozy s prascami, o stromy boli priviazané kozy a ovce. Známi i neznámi si navzájom radili pri kúpe, kritizovali, vychvaľovali, aby si nakoniec tľapli do dlaní, napľuli na dobytok (to proti úreku). Tento proces sa zvyčajne končil v najbližšom hostinci pri oldomáši.

18

Bývalé trhovisko v strede dediny

výrobkov, zeleniny, ovocia... Padinčanky Zuzana Samporová a Anna Viková nám prezradili, že na trh na nákupy chodia iba občas a kupujú najčastejšie iba ovocie. Zeleninu si dopestujú samy a iné veci nekupujú z toho dôvodu, že sú ceny vysoké. Spravidla je na pultoch padinského trhu v posledných časoch ponuka dobrá, sveta je mnoho Na padinskom trhu sa po výhodnej cene preale... peňazí je málo, dávajú dyne a geregy – v objatí Viktórie a len málokto si dačo Mirka Macákovcov

Na trhu sa okrem iného dozviete, čo nového v dedine

kúpi. Obchodník Ján Tomášik tvrdí, že sa kríza cíti všade, aj na dedine, no na nešťastie vidno, že s ňou aj trhy pomaly zamierajú. Padinčan Ján Vĺček medzi iným zdôraznil, že kupuje len to, bez čoho sa nedá. Sú to hlavne potravinové články a prostriedky na osobnú hygienu. Aj v nekrytej časti trhu je situácia podobná. Svojím vzhľadom, aj ponukou tovaru, aj tlačenicou sa podobá blšiemu trhu. No i jedni i druhí predavači vravia, že sa slabo kupuje, viac sa ľudia vyzvedajú na ceny, v skupinách debatujú... Dosvedčujú o tom aj naše snímky. A. Chalupová 11. 8. 2012

32 /4503/

HLAS ĽUDU


Z NAŠICH OSÁD PIVNICA

Kvetinová záľuba ovorí sa, že kto chce byť po celý život šťastný, mal by pestovať kvety. Kvetiny si vyžadujú veľkú starostlivosť a opateru, ale svojou krásou sa odvďačia ľuďom a spríjemnia im každú životnú chvíľu. Penzistka Elenka Rajčanová z Pivnice kvety mala vždy veľmi rada, a teraz sa im naplno venuje. Ku každej kvetine pristupuje s veľkou láskou a zvlášť si obľúbila rastlinu latinského názvu Alocasia odora, u nás známu ako Adam. Elenka Rajčanová Pred 15 rokmi jej Alocasiu odoru v črepníku darovala kmotra. Vďaka dlhoročnej skúsenosti v práci s kvetmi už sa jej darí i rozmnožiť ich a nejednu rastlinku i darovala. Tejto izbovej kvetine sa s príchodom teplého počasia omnoho lepšie darí vonku, zvlášť keď je vysadená v záhradke. Ak sa všetky podmienky splnia, Adam dokáže vyrásť v mohutnú rastlinu. Teplo slnečných lúčov nepotrebuje počas celého dňa, iba dopoludnia, kým ešte slnko nie je veľmi silné. Na lepší rast

H

svojich byliniek Elenka používa i prihnojovacie prípravky. Každá rastlinka potrebuje iné množstvo vody, a preto sa vždy treba presvedčiť, či je zem suchá (najlepšie rukami). Adama netreba veľmi často zalievať, priveľa vody by mu iba uškodilo a korene by zhnili. V jeseň ich treba presadiť do črepníkov a v zimnom období môžu byť v miestnosti, v ktorej nie je ani príliš teplo, ale ani veľmi chladno.

NÁVŠTEVA MOTORKÁROV. Na návštevu kysáčskemu motoklubu M. C. Kisach Krows v piatok 3. augusta prišli motorkári zo Slovenska, z Tvrdošína a Martina. Keďže sa nemohli zúčastniť na 2. Kisach crows weekende (20. − 22. júla), svoju návštevu ladili k Slovenským národným slávnostiam v Petrovci. V Kysáči sa okrem s tunajšími bikermi stretli aj s predsedníčkou Rady MS Annou Vozárovou a predstaviteľmi loveckého a streleckého klubu, aby zvážili možnosti širšej spolupráce. Keďže prichádzajú z krásneho kraja, kde sú dokonca aj možnosti na zamestnanie, spolupráca sa môže rozšíriť aj v oblasti dedinskej turistiky. Spolu s kysáčskymi sa motorkári zo Slovenska zúčastnili na motozjazde vo Futogu, navštívili aj Kovačicu a v Petrovci podujatia v rámci Slávností. Na snímke sú hostia s hostiteľmi v Kysáči. E. Š.

11. 8. 2012

32 /4503/

HLAS ĽUDU

Pani Rajčanová sa teší príchodu jari, keďže sa i kvety vtedy prebúdzajú k novému životu. Na jar vysádza svoju záhradku nežnými rastlinkami, ktoré sa jej potom odvďačia svojou krásou a vôňou. Pestuje veľa druhov, okrem iných fialku trojlistú (sirôtku), muškáty, petúnky, begónie, minišípové ružičky. Jej okná sú vždy dekorované pestrofarebnými živými ozdobami. Každý milovník kvetov sa zhodne s tým, že každý ozdobný kvetinový druh je svojrázny a vyžaduje si osobitnú starostlivosť. Treba im preto venovať zodpovedajúcu pozornosť. Tieto pravidlá dodržiava i pani Rajčanová. Kvety sa daria iba tomu, kto ich má rád a venuje im dostatočne času. Elenka si každú chvíľku niečím vyplní. Má blízko ku gastronómii a rada pečie koláče, najmä pre svojich najbližších, pre Spolok žien (ako členka) a niekedy i na objednávku, neraz i počas sezónnych prác, akými je napr. uskladňovanie kukurice a pod. Daria sa jej rožky, svadobný koláč, šúšťovníky, plnené buchty. Do každej práce vkladá veľa lásky, a tá vždy zaručí pekné výsledky. Jaruška Ferková

AKO JE TO UŽ TRADÍCIOU v rodine Kolárikovej z Austrálie, každé tri roky navštevujú svoje rodisko a stretávajú sa s rodinou a priateľmi. Z ďalekej krajiny Pavel a Anna do Padiny prinášajú nové zážitky a skúsenosti, ktoré si všetci radi vypočujú. Dovolenku v rodisku trávia tak, že navštevujú príbuzných, prechádzajú sa po osade a spomínajú si na dávne časy mladosti, ktorú tu prežili. Tohto roku im zostane aj spomienka na prácu, ktorej sa venovali pán učiteľ Bokor a Pavel Kolárik (na snímke) – stavali múrik zo starých tehál, na ktorý určite nikdy nezabudnú. Páni majstri sa dali do práce a už to bolo... Po určitom čase sa jeden z nich šiel pozrieť na múrik, potkol sa o dosku, ktorá ležala nablízko, a múrik spadol. Nastalo ticho. Kuchárky Mária a Anna, ktoré schystali obed, museli čakať ďalšie dve hodiny, pokým múrik znovu nevystavali. Nakoniec bolo z toho veľa smiechu, ale okrem potešenia z návštevy milých hostí zostane nám spomienka, ktorá bude tu stáť, aj keď odídu späť domov do Austrálie. Anna Bokorová

19


Z NAŠICH OSÁD V MARTINE PRED PÄTNÁSTIMI ROKMI

znamných slovenských osobností, medzi nimi osobnosti prevezené z iných miest Slovenska alebo zo zahraničia. Cintorín je spoločný pre obe konfesie. Slovenská národná rada v novembri roku 1997 vyhlásila martinský Národný cintorín za národnú celoslovenskú kultúrnu pamiatku a jeho spravovanie zverila Matici slovenskej. Náhrobný pomník Jánovi Bulíkovi odhalili na slovenskom panteóne z iniciatívy Spolku Slovákov z Juhoslávie v Bratislave a historikov, ktorí sa zaoberali skúmaním života a diela Jána Bulíka. Na pietnej slávnosti sa zúčastnila aj delegácia z Kovačice: Fero Hriešik zo Zväzu bojovníkov, Michal Babinec, predseda Výkonného výboru Miestneho spoločenstva, a Ján Špringeľ, predseda MOMS v Kovačici. Kovačičania boli splnomocnení ústredím MSJ zastupovať aj túto inštitúciu vojvodinských Slovákov. Slávnostné odhalenie mali na starosti Pamätník národnej kultúry Matice slovenskej – Slovenské národné literárne múzeum v Martine a Spolok Slovákov z Juhoslávie. Pietna slávnosť sa konala za prítomnosti príbuzných a rodiny, predstaviteľov MSJ a Kovačice, ako i obyvateľov Martina. Primerané slová poémy povedal RNDr. Ján Prítomným sa poďakoval MUDr. Ján Bulík, syn JUDr. Bulík, vnuk JUDr. Jána Bulíka, o Bulíkovej žiJána Bulíka votnej púti prednes mal univerzitný profesor PhDr. Imrich Sedlák, CSc., príhovor mal Ján Špringeľ a prítomným sa poďakoval MUDr. Ján Bulík, syn JUDr. Jána Bulíka. Vlastenecké piesne spieval ženský spevokol Briezka z Turčianskych Kľačian a celé podujatie mala na starosti Jarmila Matejková, kustódka SNLM Matice slovenskej v Martine. Po slávnostnom odhalení pomníka usporiadali posedenie v prvej budove Matice slovenskej v Martine, v SNLM MS. Správa o odhalení pamätníka JUDr. Jánovi Bulíkovi patrila medzi popredné v ústredných TV novinách prvého programu STV.

Odhalili pamätník prvému predsedovi Matice slovenskej ri príležitosti 100. výročia narodenia kovačického rodáka, prvého predsedu Matice slovenskej v Juhoslávii, doktora práv Jána Bulíka, a k 250. výročiu príchodu Slovákov do Vojvodiny, 8. novembra 1997 na Národnom cintoríne v Mar-

P

Univerzitný profesor PhDr. Imrich Sedlák, CSc., odhalil pamätník nášmu národovcovi Primeranú poému čítal RNDr. Ján Bulík, vnuk prvého predsedu Matice slovenskej v Juhoslávii

tine ako prvý v novej časti odhalili pamätník JUDr. Jánovi Bulíkovi. Od druhej polovice 19. storočia Martin bol najvýznamnejším kul-

túrnych dejateľov, napr. Martina Benku, Františka Hečku, Vladimíra Hurbana, Janka Jesenského, Eleny Maróthy-Šoltésovej, Jána Kalin-

Od druhej polovice 19. storočia Martin bol najvýznamnejším kultúrnym strediskom Slovenska ��� na snímke druhá budova Matice slovenskej

túrnym strediskom Slovenska. V ňom žili a tvorili významné osobnosti národného, politického, kultúrneho a hospodárskeho života. Bol kultúrnym zázemím, a preto jeho pôvodný starý cintorín, dnes Národný, sa stal miestom posledného odpočinku národných a kul-

20

čiaka, Janka Kráľa, Martina Kukučína, Karola Kuzmányho, Svetozára Hurbana Vajanského, Viliama Paulínyho-Tótha, Jána Smreka, Jozefa Škultétyho, Jozefa Pamätník z tatranskej žuly JUDr. Jánovi Cígera Hronského... Tu je Bulíkovi na Národnom cintoríne pochovaných asi tristo vý- v Martine

11. 8. 2012

Fotografie: archív autora a autor J. Šp. 32 /4503/

HLAS ĽUDU


Z NAŠICH OSÁD ZAUJÍMAVOSTI Z ARCHÍVU SEAVC

Oči sivej a vlasy gaštanovej farby

skej v Martine. Okrem výšky pokuty a doby uväznenia v liste z roku 1875 uvádza: „Ja som dostal slovo už naposledy a bránil som sa všetkými možnými dôvodmi. Nič nedbali – spali si pri pojednávaní i pri šlabikovaní článku...“ Svoj politický angažmán J. M. Hurban opisuje aj v zachovanom liste zo 16. augusta 1878 svojmu svatkovi Jánovi Štúrovi do Bieroviec, ako aj svojmu synovi Vladovi toho istého roku. Na pazovskej fare sú z obdobia uväznenia Dr. Hurbana roku 1876 uložené ďalšie dva listy, v ktorých opisuje sám čin uväznenia – ibaže ide o kópie (originály sú v SMK v Martine). Prvý list je od Ľudmily Hurbanovej, neskôr Dionýzovej, a druhý od Daniela Laučeka, kaplána v Hlbokom. Adresované sú na Vladimíra Hurbana. Knižnica archívu SEAVC vlastní aj články Dr. Jozefa Miloslava Hurbana v Slovenských pohľadoch, Cirkevných listoch a v inej tlači. Vzácnosťou je aj brožúra, v ktorej sú zhrnuté biografia, pietne slová a posmrtná reč na pohrebe Dr. J. M. Hurbana 21. februára 1888 v Hlbokom, ako aj celá zbierka fotiek jeho rodiny.

o archívu Slovenskej od Bratislavy, t. j. keď v Paevanjelickej a. v. cirkvi zove účinkoval na inštalácii v Srbsku v Starej Pazove svojho mladšieho syna za nedávno pribudlo ďalšie evanjelického farára. Bol cenné písomné svedectvo tam aj s rodinou, manželkou o živote doktora Jozefa MiAnnou, rod. Jurkovičovou, a loslava Hurbana (1817 – dcérou Ľudmilou. Kým 1888), najbližšieho spolumama Anna s dcérou v Papracovníka Ľudovíta Štúzove zostali, otec Jozef sa ra. Okrem toho, že bol evanmusel vrátiť domov – do jelický kňaz v Hlbokom, bol Hlbokého, ale aj nečakane aj prvý predseda Slovenskej do Senice! Z nasledujúceho národnej rady, prozaik, báslistu sa dozvedáme, prečo. nik, redaktor, vydavateľ, hisV liste z 29. júna 1875 zatorik, politik a organizátor slanom do Starej Pazovy slovenského buržoázneho Dr. Jozef Miloslav Hurban hnutia, osvetový pracovsvojej manželke Anne doník a navyše spolupracovpodrobna opísal súdny proník v kodifikácii slovenskéces v Senici. Tento list môže ho spisovného jazyka. Podposlúžiť odborníkom, ktorí ľa neho je prednedávnom skúmajú pomemorandovú pomenovaná jedna pladobu na Slovensku a Hurnétka – 3730 Hurban. banovu účasť v nej. Vlastne, Ide o originálnu korešpo dlhom procese Hurban pondenciu, ktorá do roku bol v roku 1876 druhýkrát 1973 ležala na povale far- Snúbenci Augusta Štúrová a Vladimír Hurban odsúdený na tri mesiace skej budovy v Starej Pazo- roku 1876/77 väzenia a 500 zlatých za ve, potom v dome profepolitický článok v Cirkevsora Michala Filipa, a pred dvomi dovšetko svoju publicistickú čin- ných listoch, v ktorých protestoval týždňami bola vrátená na tzv. nosť v boji o práva Slovákov v proti zatváraniu Matice slovenKatarína Verešová Hurbanovu faru, tentoraz do uhorskom štáte. Listujúc túto korešpondenciu zimiestností archívu SEAVC. Za tensťujeme, že v Starej Pazove je zato krátky čas je spracovaných 13 dokumentov –12 listov a tlačou chovaných zopár listov z obdobia, Pranostiky sú ľudové úslovia založené na pozorovaní a životných uverejnený zatykač peštianskej keď Vladimír Hurban ešte v Pazovlády proti Hurbanovi, Hodžovi a ve nebýval. Najstarší list datuje z skúsenostiach obsahujúce najčastejšie predpoveď počasia, úrody a Štúrovi z roku 1849 (počas slo- roku 1866, keď Vladimír Hurban iných prírodných udalostí. venského povstania v roku 1848 – študoval v nemeckom meste Roz- − Aký je august spočiatku, taký bude až do konca. 1849) zalepený na hárku. Mimo- tock. Z tohto listu sa dozvedáme, − Keď je v prvom augustovom týždni teplo, bude biela zima. chodom uvedieme, že tento oz- aké rady evanjelický farár Dr. Jozef − V auguste keď pavúci sa snujú, bude pekná jeseň. nam obsahuje policajný opis far- Hurban dával svojmu synovi, bu- − Severné vetry keď v auguste dujú, opadanie úrody spôsobujú. by vlasov a očí kodifikátorov spi- dúcemu teológovi: „V pochyb- − Horúčosť v auguste ničomu neškodí, iba čo sa mlynár po potoku sovnej slovenčiny Štúra, Hurbana ných časoch odkazujem Ťa na p. brodí. p. Krmana a Škultétyho. Aj sám sa − Suchý august – suché víno, mokrý august – vodnaté víno. a Hodžu. Korešpondencia súvisiaca s me- Ti porúčam za vykladača, ak sa kde − Dážď, ktorý v auguste doobeda prší, skorej ako obed minie, sa nom Jozefa Miloslava Hurbana je potkneš o Božie slovo a nebudeš usuší. − Čo august nedopečie, to september nedovarí. pomerne v dobrom stave, okrem mu úplne rozumieť...“ Prekvapuje fakt, že v Starej Pa- − Ak v auguste nieto rosy, môžeme búrku očakávať. jedného listu, kde chybujú dve strany, a jeden list je poškodený. zove ležali originálne listy adre- − Keď august páli, bude páliť aj víno. Fakt, že listy Dr. Jozefa Milosla- sované na Jozefa Miloslava Hur- – Keď sa potí Dominik, Marek (25. 4.) bude v kožuchu. va Hurbana prichádzali do Starej bana. Jeden z roku 1876 je od zaťa – Keď na sv. Vavrinca prší, bude mnoho myší. Pazovy je pochopiteľný z toho Viktora Lorenca z dediny Krom- – Keď je na Vavrinca pekná teplá chvíľa, nastane i jeseň sedliakovi dôvodu, že jeho druhý syn – Vla- pachy a druhý od najstaršieho milá. dimír – bol od roku 1874 tu fará- syna Svetozára Hurbana Vajan- – Aký Bartolomej, taká celá jeseň. rom. Prvý list, ktorý datuje z roku ského zo Skalice. V liste sa dozve- – Ak bude pekný Bartolomej, na peknú jeseň máme nádej. 1876, je vlastne gratulácia k voľbe dáme, že najstarší syn Svetozár – Povíchrica na Bartolomeja zvestuje ľad a sneh. Augusty Štúrovej za snúbenku. (Vajanský) svojmu otcovi opisoval – Ako je teplo na Augustína, taká chladná bude Katarína (25. 11.). V ostatných listoch opisuje sta- vlastnú svadbu s Idou Dobrovi- – Aký je august posledný deň, taká má byť celá jeseň. vebné práce na kostole a fare v čovou. Tá svadba sa udiala práve Výber: A. Chalupová Hlbokom, rodinné návštevy a na- v čase, keď otec Jozef bol ďaleko

D

Pranostiky na august

11. 8. 2012

32 /4503/

HLAS ĽUDU

21


Havran a líška si pripometúto druhú augustovú sobotu ok. Nie iba báj ých pov Ezo z nieme jednu lský rok, alebo ško ína ďalší preto, že sa o pár týždňov zač ere kníh na čívýb pri u fantázi preto, aby sme pošteklili vašu bájky nesú že to, pre aj ale iny, tanie, kým ešte trvajú prázdn t. vzácne poučenia na celý živo poučnú líška. Nie náhodou. Rovno túto a ran Hav ku Zvolili sme si báj a žiaci rok ho lské ško o léh ynu upl koncom poviedočku spracovali pred o bájtút čne v Starej Pazove. Teraz si stru ilus2. 1 ZŠ hrdinu Janka Čmelík a ne pek tak iaci tret už budúci pazovskí ku pripomenieme, keď nám ju ocniť trovali. tel na strom. Líška sa chcela zm Havran uchytil kúsok syra a vyle ať, aký je krássyra, preto ho začala vychvaľov mohol byť by že , ny a driečny. Lichotila mu mal aj kráy keb len ov, kráľom všetkých vták dviesť a pre el chc sa ran Hav s. ľovský hla s. Zahla ný dokázať líške, že má aj pek zozo l ado vyp čal spievať a syr mu kla. utie a tla ma uch ho a báka. Líšk A čo hovorí poučenie? Na lichotenia si treba dávať dobrý pozor: neraz sú falošné.

V

vá Anastázia Lakatošo

Andrej Dvornic

Miroslava Machová

Ela Balážová

Sandra Opavs

ká Augustové pozdravy vám zasielajú aj: Anna F. a Jana S.

22

11. 8. 2012

32 /4503/

HLAS ĽUDU


O S O B I T N Á ­ P R Í L O H A HLAS ĽUDU | ROČNÍK 69 11. augusta 2012 | 32 /4503/ kovej, a potom staršia tanečná skupina tohto spolku predviedla choreografiu T. Krivákovej-Amidžićovej Do hory ma poslali. Kovačické ratolesti DFS Mladých poa veľkom slávnosťokolení rovnomennej základnej vom javisku na ihriškoly vzdali hold jednej tete sveskách petrovskej základta. Výstižnú choreografiu Bola raz nej školy v nedeľu 5. aujedna teta sveta autorky Kataríny gusta odznel pôsobivý Mosnákovej nacvičila Zuzana Pekoncert detského folklótríková. Kovačičania tiež zožali ru. Vyznačoval sa krásnymi búrlivý slávnosťový potlesk, čo im choreografiami a hudbou, bolo zadosťučinením za ich nápestrosťou krojov, detsmahu a chtivosť. Zo Starej Pazokou radosťou a šantivosťou vy na detský galakoncert s tana na dôvažok popretkávacom Ruženy Červenskej prišli deti ný bol divadelnými scénz DFS SKUS hrdinu Janka Čmelíka kami známej rozprávočky a ukázali obecenstvu, ako je V tej Červená čiapočka. Pazove na pľaci, ktorý nacvičili Početné obecenstvo sa spolu R. Červenská najprv pokochalo vo výa Katarína Šašová. stupe DFS Lastovičky ZŠ J. Lastovičky­z­Hajdušice Galakoncert zakonJ. Zmaja Hajdušica. Auto- sa­hrali­Na pažiti,­a­pričili hravé hložianske rom choreografie bol Ján tom­ pobavili­ obecenratolesti DFS KOS Slávik a súbor hajdušic- stvo­slávnosťového­detJednota. Predstavikých ratolestí nacvičili Ľu- ského­koncertu li sa krásnymi detskými hrami autora a nacvičovateľa Jaroslava Krišku. Predelmi všetkých spomenutých výstupov detských súborov boli divadelné scénky rozprávky Červená čiaMedovníček­potvrdil,­že­sú­selenčské­deti­veselé­a­svojou­šan- počka na pokračotivosťou­rozveselili­všetkých­okolo­seba vanie, ktoré pôsobivo zahrali divadelníci KIS Kysáč: Červenú čiapočku stvárnila Denisa Miháľová, zlého vlka Ivan Privizer, matRozprávkové­divadielko­o­Červenej čiapočke v­poku a babičku Svetlana Gašková, daní­hercov­z­Kysáča­bolo­nosným­motívom­gahorára Milan Klinko a rozprávalakoncertu čom a zároveň i moderátorom galakoncertu bol Branislav Balboslava Tomečeková a Vladimír choreografiu Máca. Na oduševnenie obecenrie Piksiadesovej Hudec. Po nich sa na javisku rozstva koncertu na záver všetci Ako sa mi robiť točila mladšia skupina DFS KUS účinkujúci tanečníci, speváci a nechce. Ratolesti Petrovská družina z B. Petrovca a herci spoločne predviedli zápredviedla choreografiu Naša z Nového Sadu z verečný tanec Vrť sa, dievča... DFS Šafáriček Anička autorky a nacvičovateľky Scenár tohto podujatia vypratiež oduševnili Tatiany Krivákovej-Amidžićovej. coval Ján Slávik, réžiu mali na slávnosťové obeMy sme deti veselé potvrdili v starosti T. Kriváková-Amidžićoprednese rovnomennej choreo- censtvo, keď zavá a J. Slávik, scénografiu vyBola raz jedna teta sveta zvestovali­ tancovali chografie deti DFS Medovníček KUS pracovala Olja Torday a o techv­tanci­kovačické­deti... reografiu Jána Jána Kollára zo Selenče, autonickú stránku sa postaral Ján LoSlávika s jednorkou a nacvičovateľkou ktorej men. bola Anna Burčiarová. Na scénu duchým menom Hrajme sa. A v čenská spevácka skupina zvonivo zaspievala dievčenské piesne z Pepokračovaní javisko znovu patrilo potom vyšlo Slniečko, čiže deti z K. Gažová DFS KIS Kysáč a ukázalo publiku Petrovskej družine, tentoraz diev- trovca v úprave Kvetoslavy Ben-

GALAKONCERT DETSKÝCH FOLKLÓRNYCH SÚBOROV

Červená­čiapočka­zapôsobila N


OSOBITNÁ PRÍLOhA

SLÁVNOSŤOVÉ BOHOSLUŽBY V PETROVSKOM EVANJELICKOM KOSTOLE sa po trojročnej prestávke znovu stali súčasťou programu Slovenských národných slávností. Prítomných veriacich, ktorí kostol vyplnili do posledného miesta, a hostí najprv pozdravil velebný pán farár Juraj Nímet, farár petrovský, ktorý potom aj liturgoval a z kazateľnice sa veriacim prihovoril dôstojný pán biskup SeAVc Samuel Vrbovský (na snímke zľava): „Roľu národa dedičnú pestujme zo všetkých síl. Každý národ si uctíme. Svoj však v sláve žime,“ povedal na začiatok kázne, ktorú ladil k slávnostnej chvíli 80. výročia založenia Matice slovenskej v Juhoslávii a prebiehajúcim 51. (a 20. po obnovení MSJ) Slovenským národným slávnostiam. „Keď si pripomíname tieto sviatky, chceme si pripomenúť slová veľkého evanjelického kňaza, básnika a národovca Jána Kollára, ktorý povedal, že nábožnosť a národnosť sú sestry, lebo skutočne tento veľký slovenský muž videl omnoho ďalej ako mnohí jeho súčasníci a uvedomil si, že bez národa nieto ani cirkvi a bez cirkvi niet ani národa. Práve preto si musíme uvedomiť, že je našou povinnosťou, aby sme sa ako malý národ vo Vojvodine spoločne pričinili o to, aby sme pestovali národnostné povedomie, ale zároveň aby sme boli verní potomkovia slávnych predkov viery, ktorí vedeli žiť životom evanjelia a viery, ale vždy si vedeli zastať vedľa svojho ľudu, poučovať, povzbudzovať, dávať nádej a zároveň viesť tento ľud cestou viery, ale aj cestou spolupatričnosti, národnostnej príslušnosti,“ odkázal dôstojný pán biskup z kazateľnice petrovského kostola. vlh

ČINNOSť PeTROVSKých fILATeLISTOV NA SNS

Petrovec fila VIII – 2012 rganizáciou ôsmej medzinárodnej výstavy poštových známok sa k bohatšej náplni tohtoročných Slovenských národných slávností pričinili aj členovia Spolku filatelistov Báčsky Petrovec. V rámci nej od 3. do 5. augusta vystavovalo 14 zberateľov poštových známok. Z nich deviati boli domáci – Ján Rybársky, Rastislav Spevák, Dr. Andrej Myjavec, Milan Vereš, Tomáš Častven, Ondrej Ivičiak a Zuzana a Pavel Lomianskovci z Petrovca a Ondrej Zahorec z hložian. Okrem nich svoje zbierky v rámci výstavy ponúkli aj filatelisti zo Slovenska Dr. Otto Gáťa a Július Píša, z Belehradu Dr. Jovan Veličković a z Nového Sadu Đorđe Jovičić a Šándor Kiš. Návštevníci vý-

O

24/II

stavy iste neprehliadli výnimočne vzácnu zbierku prvých poštových známok európskych krajín, ale aj iné cenné zbierky, akými sú zbierky Matica slovenská, Perfíny na Slovensku, Kostoly a kláštory v poštovej preprave, Flóra, Od hrozna k vínu, Pán prsteňov na známkach a iné zbierky. Výstava bola umiestnená v aule Základnej školy Jána Čajaka a milovníkom kolekcií známok sa v mene spoluorganizátorov pri otvorení prihovorili predseda miestneho spolku filatelistov Mr. Pavel Lomiansky, predseda Zväzu slovenských filatelistov Miroslav Ňaršík a predseda Zväzu filatelistov Vojvodiny Ivan Tangl. Aj organizátori Slávností Katarína Melegová-

VÝSTAVA ROK NA DEDINEV GALÉRII ZLATÉ REMESLÁ. V Galérii Zlaté remeslá v stredu 1. augusta ako jedno zo vstupných podujatí Slovenských národných slávností bolo otvorenie výstavy Jána Brnoliaka pod názvom Rok na dedine, čím sa vecne naznačilo, že spolupráca partnerských miest Ružomberka a Báčskeho Petrovca aj naďalej pokračuje. Prítomných na vernisáži zvukmi fujary privítal profesor Michal Struhár. Potom sa návštevníkom a hosťom výstavy prihovorila majiteľka galérie Anna Opavská a po nej početných prítomných pozdravil Marcel Koleštík z Ružomberka a zoznámil ich so životom a tvorbou autora výstavy, ktorému vysoký životný vek nedovolil prísť z Liptova do Petrovca. Nasledoval príhovor výtvarného kritika Vladimíra Valentíka, ktorý poukázal, že obrazy zobrazujú tradičný rok na Liptove, ktorý je predovšetkým podmienený zmenou ročných období, ale taktiež aj na jasnú paralelu medzi tvorbou Jána Brnoliaka a petrovského výtvarníka amatéra Vladimíra Urbančeka. Ide o tvorbu, ktorá vychádza z rovnakých pohnútok – každý maľuje svoje rodisko verne, čím podobnejšie skutočnosti. Potom sa hosťom prihovorili predseda Obce Báčsky Petrovec Pavel Marčok a predsedníčka Matice slovenskej v Srbsku Katarína Melegová-Melichová, ktorá pánovi Koleštíkovi udelila i ďakovný diplom za realizáciu tejto výstavy. Nakoniec výstavu v súlade s ružomberskou tradíciou – zvukmi zvončeka – otvorila podpredsedníčka Zhromaždenia AP Vojvodiny a predsedníčka NRSNM v Srbsku Anna Tomanová-Makanová (na snímke). Jaro Zaťko

Melichová a Pavel Marčok, ktorý výstavu i otvoril. Na husliach zahrala Marína cerovská. Pri tejto príležitosti Zväz slovenských filatelistov zlatým čestným odznakom vyznamenal K. Melegovú-Melichovú, P. Lomianskeho, fedora Červenského a strieborné odznaky prijali J. Rybársky, R. Spevák, Dr. A. Myjavec a O. Ivičiak. filatelisti výstavu usporiadali pri príle- Odmenení petrovskí filatelisti pred stojanmi s žitosti 80. výročia za- výstavou loženia MSJ / MSS a 20. výročia ob- nálne pečiatky. O deň neskôr, v sonovených Slovenských národných botu 4. augusta predpoludním v slávností. Takže z ich produkcie v au- učebniach základnej školy zorgaguste boli vytlačené 4 príležitostné nizovali i filatelistickú burzu. J. Č-p korešpondenčné lístky a tri origi11. 8. 2012

32 /4503/

hLAS ĽUDU


osoBitnÁ príloha v knižnici ŠteFana homolu výstava

Matici k sviatku ohtoročná výstava počas slovenských národných slávností v čitárni petrovskej knižnice Štefana homolu, ktorú otvorili v stredu 1. augusta, bola svojráznou prechádzkou dejinami publikačnej činnosti matice slovenskej v Juhoslávii, resp. v srbsku. výstava publikácií zahrnula ukážky z bohatej publikačnej činnosti tunajšej matice od jej založenia dodnes. už od obnovenia matičiarom záležalo na tomto segmente kultúry, a preto odkúpili akcie miestnej tlačiarne a vydávali rôzne publikácie, medzi nimi aj náš život a naše slniečko a rôzne iné knihy a publikácie. na výstave je predstavená i bohatá publikačná činnosť matice, jej edície matičné súzvuky, matičné portréty, korene, vzdelávacie zošity, Šport a telovýchova, ale aj rozmanité publikácie matičných odborov v súčasnosti. Publikácie, ktoré vydala Matica, v rámci vernisáže hrou na huv retrospektíve sliach sa prejavila mladá hudobníčka marína cerovská. o výstave ho- pavel marčok, kým výstavu otvorila vorili riaditeľka knižnice Jarmila stoji- predsedníčka mss katarína melegovámirovićová (ktorá s pracovníčkami kniž- melichová. výstava bude otvorená do nice i prichystala expozíciu výstavy) a konca augusta. J. Č-p predseda organizačného výboru sns

T

DOKUMENTÁRNU VÝSTAVU k 170. výročiu remesiel v petrovci otvorili v piatok 3. augusta v sieni podnikateľského a inovačného strediska. Členovia súčasného združenia podnikateľov petrovec 1842 si týmto spôsobom sprítomnili život a činnosť remeselníkov v petrovci v minulosti. keď po dlhoročnej túžbe roku 1842 miestni remeselníci od rakúskeho cisára Ferdinanda dostali povolenie založiť si cech, získali aj právo raz v týždni, v piatok, konať trh. Časom sa vzchopili a roku 1844 si založili prvý cechový spolok, a tak sa združení ľahšie pasovali s konkurenciou. Časom sa remeselníci stali i hybnou silou rozvoja mestečka. na výstave prítomných privítal predseda združenia Ján makan a výstavu otvoril predseda Báčskopetrovskej obce pavel marčok. predtým ako si návštevníci obzreli staré fotografie, prevažne z archívu dr. Jána kišgeciho, na fujare zahral hosť zo slovenska roman Balačin. na snímke je záber z výstavy. J. Č-p

kolektívna výstava združenia petrovských výtvarných umelcov

Petrovské pohľady IV druženie petrovských výtvarných umelcov sa širokej verejnosti predstavuje augustovou kolektívnou výstavou prác od svojho založenia. ich výstavy sú už stálicou v programe slovenských národných slávností, z roka na rok sú mohutnejšie a povedali by sme aj kvalitnejšie. aj tohto roku vo štvrtok 2. augusta v priestoroch obecnej turistickej organizácie otvorili ďalšiu paletu obrazov tradične nazvanú Petrovské pohľady. ide o štvrtý ročník tejto výstavy. predsedníčka združenia mária ivičiaková ozrejmila, že výstavu tvorí 55 obrazov 21 maliarov z petrovca, ale i 9 členov tohto združenia z iných prostredí, resp. z iných krajín – z kovačice, pivnice, kulpína, ruského kerestúra, Šabca, ale aj nemecka, usa a kanady. výtvarný kritik vladimír valentík na vernisáži zdôraznil, že kolektívna výstava Petrovské pohľady každoročne prináša čosi nové – no-

Z

11. 8. 2012

32 /4503/

hlas Ľudu

vých autorov, nové výtvarné t e c h n i k y, nové námety a motívy. prítomných pozdravili aj čelní ľudia matice slovenskej v srbsku a Báčskope- Záber z vernisáže: predsedníčka združenia Mária Ivičiaková víta hostí trovskej obce katarína melegová-melichová a pavel novia mladšej a staršej speváckej skupiny, marčok a výstavu otvorila predsedníčka ná- ako i sólistky marína cerovská a dejana rodnostnej rady slovenskej národnostnej uramová za harmonikového sprievodu zdenka makovníka a huslistu Jaroslava menšiny anna tomanová-makanová. otvorenie výstavy spestrili hudobnými speváka. J. Č-p bodmi folkloristi petrovskej družiny, čle-

III/25


OSOBITNÁ PRÍLOHA STRETNUTIE ŠTUDUJÚCEJ MLÁDEŽE 2012

Noví akademickí občania čili štúdiá či už v Srbsku, na Slovensku, alebo v iných štátoch. Zároveň štyrom vynikajúcim študentom Národnostná rada udelila

Srbsku a Obec Báčsky Petrovec. Čestné uznania si ešte zaslúžili: Andrea Golubovićová, Samuel Valent, Ivan Labát, Drahuška Síčová, Viktor Chrťan, Vierka Čapeľová, Ján Vida, Alžbeta Zoláreková, Monika Zolňanová, Miroslav Pucovský, Vladimír Krasko, Kvetoslava Imreková, Milota Kardelisová, Dobroslav Filko a Ivana Novaková.

Na začiatku odznela študentská hymna

anuje mienka, že slovenská menšina tak v niekdajšej Juhoslávii, ako aj v terajšom štáte, patrí medzi najvzdelanejšiu náciu. Tí, ktorí „održiavajú oreól vzdelanosti“, ako povedal predseda Petrovskej obce Pavel Marčok, sa znova stretli v Staropazovčania skrášlili slávnosť podvečer Slovenských hudobným vystúpením národných slávností v peňažné odmeny vo výSlávnosť hudobným bodom Slovenskom dome v ške 10 000 dinárov, a to: spríjemnili Staropazovčania Igor Báčskej Palanke. Miroslavovi Bagľašovi, Jas- a Anna Havranovci. Po skončeTerajších a budúcich ne Šrankovej, Margaréte ní oficiálnej časti stretnutia naakademických obča- Udeľovanie čestných uznaní Benkovej a Maríne Mag- sledovala živá hudba v podaní nov na tohtoročnom Najsviatočnejšou časťou ve- lovskej. Dvom ukončeným štu- Eurobendu, pochúťka a kama12. Stretnutí študujúcej mládeže privítali Anna Tomanová-Maka- čierka bolo udelenie ďakovných dentom z Iloka, Miroslavovi Čer- rátenie do neskorých nočných nová, podpredsedníčka Zhro- diplomov vysokoškolským štu- mákovi a Tamare Pucovskej, dar- hodín. J. Zaťko maždenia AP Vojvodiny a pred- dentom, ktorí tohto roku ukon- čeky udelila Matica slovenská v sedníčka Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny, HUGO KARAS ZATVORIL SLÁVKatarína Melegová-Melichová, NOSTI. Predstavenie Hugo Karas aupredsedníčka Matice slovenskej tora Doda Gombára a v réžii Ivana v Srbsku, Ján Eštók, správca MatiHansmana si návštevníci mohli pozrieť ce slovenskej, Bojan Radman, predv posledný večer Slávností. Chvályseda Obce Báčska Palanka, a Pavel hodný prednes mladých kysáčskych Marčok, predseda Obce Báčsky hercov na čele s Branislavom ČemaPetrovec. nom prezentoval obecenstvu proSpoločne ich vyzvali, aby po blémy, s ktorými bojujú predovšetkým štúdiách zostali v Srbsku a sľúbili, mladí nielen u nás, ale v celom svete. že urobia všetko, čo je v ich moci, Život bez cieľa, bez zmyslu, chybné aby tu vytvorili podmienky, ktoré hodnoty, tragické osudy, ale na konvzbudia v nich vôľu zostať pracoci aj nádej na lepšie zajtra. Minimálne vať vo svojom štáte, a poskytnú rekvizity na scéne dovolili väčšmi sa možnosť uplatniť sa v oblasti, pre rozmávať hercom, ktorí svojím talenktorú sa školili. tom verne podali divákom zamyslené „Usilujte sa, aby ste tých, ktorí idey. Na momenty smiešne situácie, na spôsobili krízu vo svete, mohli namomenty smutné a na konci silný potlesk plnej divadelnej siene. Len pripomíname, že toto predstavenie hradiť. Môžu to robiť iba múdri a je laureátom 43. Prehliadky slovenskej ochotníckej divadelnej tvorby Divadelný vavrín 2012, čím si šikovní ľudia, ktorí do toho dajú aj vyslúžilo výstup na tohtoročných Slovenských národných slávnostiach. Na snímke je záber z predcelé svoje vnútro,“ vyslovil prístavenia. J. Z. tomným J. Eštók.

P

26/IV

11. 8. 2012

32 /4503/

HLAS ĽUDU


OSOBITNÁ PRÍLOHA TOHTO ROku NA SNS zORgANIzOvALI jARmOk umeNIA

Dobré pobavenie na veľkej horúčave omaly  si  už návštevníci Slovenských  národných slávností zvykli, že v sobotu sú na petrovskom námestí od Begeja  pozdĺž  ulice maršala  Tita  rozložené stánky, na ktorých  sa  všeličo ponúka. Tak sa aj tohto roku v sobotu  4.  augusta po ukončení sne- „Mávnime vejárom – odožeňme túto horúčavu,“ movania matičia- povedala K. Melegová-Melichová P. Marčokovi rov všetci spoloč- pri otvorení jarmoku. ne  presunuli  na

P

Česka, ktorí si tiež zvykli  navštevovať SNS a desiatky zaparkovaných silných  motoriek leštiacich  sa  na úpeku  vyvolávali obdiv  prítomných.  mnohí  si pred  horúčavou

seda Obce Báčsky Petrovec Pavel marčok a predsedníčka matice slovenskej v Srbsku katarína  melegová-melichová,  ktorí symbolicky mávaním vejára podujatie spoločne i otvorili.  Súčasťou jarmoku bol aj kultúrno-umelecký  program,  v rámci ktorého vystúpil Folklórny súbor mladosť z Banskej By-

Galerista Babka si overuje, či pazovskí insitní maliari nie sú zručnejší od tých kovačických

našli  dobrú  ochranu  aj pod klenbami evanjelického  chrámu,  kde  sa mohli započúvať do organovania mladého Ivana klinku.  Pred  pomníkom  bolo Petrovské klobásky šteklivou vôňou lákali návštevníkov umiestnené jarmočné janámestie, kde ich čakali mnohé visko  a  na  ňom sladké, slané a štipľavé maškrty, moderátorka mitradičné  jedlá,  víno,  pivo,  pálina  madacká lenka, osviežujúce nápoje, menajprv  vyzvala dovina,  obrazy,  ručné  práce  a zástupcov  partrozličné druhy suvenírov. nerských  miest, Organizátorom  jartu  2012 predsedu  obce bola Turistická organizácia Obce Babušnica  Sašu Báčsky Petrovec v spolupráci s Stamenkovića, Asociáciou  slovenských  spolzo Slovenska: vikov žien. Ako sme sa dozvedeceprimátora li od turizmológov, na námestí mesta Ružombebolo  rozložených  viac  ako  60 rok  Stanislava Aj kolovrátok lepšie bude priasť, keď ho stanov,  čo  znamená,  že  poduBellu  a  vicepri- naladí majstrova ruka jatie každoročne mohutnie. Na mátora  mesta jarmoku sa so svojimi výrobkamartin milana málika a strice, tiež zo Slovenska folklomi  predstavilo  zo  20  spolkov tiež starostu mesta Hlu- risti  Ipľa  a  domáci  spolkári  z žien, ale aj podnikatelia z iných čín Pavla kubiša z Českej Dobanoviec.  Na  dobré  pobakrajov. Nechýbali ani susedia z republiky, aby sa jej pri- venie návštevníkov na jarmoku rumunského Nadlaku, tiež hospojili. Títo účastníkom a spievali a hrali viacerí domáci retia z Chorvátska, ako i podnikanávštevníkom jarmoku nomovaní speváci a hudobníci telia a remeselníci zo Slovenska. popriali dobré pobave- až do večerných hodín.         Svojráznou  atrakciou  jarmoku Na stánkoch spolkov žien si bolo možné nie. Po nich sa obecenboli  motorkári  zo  Slovenska  a kúpiť množstvo maškŕt stvu prihovárali aj predJ. Č-p 11. 8. 2012

32 /4503/

HLAS ĽuDu

V/27


OSOBITNÁ PRÍLOHA GALÉRIA ZUZKy MEDVEďOVEJ POčAS SNS

Smäd Jána Husárika j tohto roku priestory Galérie Zuzky Medveďovej návštevníkom Slávností ponúkA li kvalitné obrazy. Tohto roku česť vystavovať sa dostala renomovanému a najoceňovanejšiemu maliarovi kovačickej insitnej proveniencie Padinčanovi Jánovi Husárikovi (1942). V súčasnosti je Husárik maliarom z povolania a predsedom Združenia padinských maliarov Smäd. Podľa slov kurátora výstavy Vladimíra Valentíka tvorbu Jána Husárika charakterizuje tematika smädu, keďže je známe, že v minulosti občania jeho rodnej dediny trpeli smädom. Umelec neskoršie túto tému začal chápať aj metaforicky a vyjadroval ju ako smäd po láske a šťastnom živote. Maliar sa venoval maľovaniu dedinskej krajinky využívajúc paletu teplých farieb, a tak sa snažil vyjadriť duševné teplo a idylickosť dedinského života. Ešte neskoršie na jeho obrazoch sa začínajú zjavovať akési alegórie povestnej Tróje, ktoré autor začína umiestňovať medzi padinské kopce. V Galérii Zuzky Medveďovej v Petrovci od jej založenia po Martinovi Jonášovi, Alžbete čížikovej a Jánovi Bačúrovi Ján Husárik je štvrtý autor insity, ktorý samostatne vystavuje v roku osláv vlastnej sedemdesiatky. Predtým ako úradujúci riaditeľ Múzea vojvodinských Slovákov Pavel čáni predstavil prvé kroky novozaloženého múzea a prácu auto-

Jánovi Husárikovi k sedemdesiatke samostatná výstava ra, Michal Struhár zahral na husliach zmes piesní a Miroslava Blažićová v mene Galérie Zuzky Medveďovej privítala autora a povedala niekoľko slov o galérii. P. čáni sprítomnil, že Husárik od roku 1960 vystavoval svoje obrazy po celom svete a za jeho prácu sa mu dostalo i hodne medzinárodných uznaní. Vo Francúzsku ho vymenovali za Rytiera radu umelcov a literátov. Autor si časom vybudoval vlastnú špecifickú insitnú poetiku a charakteristickú paletu farieb, ktorú vidno na jeho obrazoch. Výstavu Jána Husárika otvorila podpredsedníčka Zhromaždenia Vojvodiny a predsedníčka Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny Anna Tomanová-Makanová. Výstava bude otvorená do 3. septembra. J. Č-p

Predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Igor Furdík v príhovore sa vyznal, že sme zvláštny národ, ktorý potrebuje viac ako pol druha storočia, aby sme docenili takého vzácneho človeka. Hoci aj v Bratislave existuje Ulica Kvačalova, ale doteraz, ako uznal, nevedel veľa o Jánovi Kvačalovi. Riaditeľ Slovenského vydavateľského centra Vladimír Valentík predtým ako spolu s M. Sklabinskou slávnostne odhalil pamätnú tabuľu, ktorú pri príležitosti 150. výročia narodenia s úctou venovali Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov a Slovenské vydavateľské centrum, predstavil aj čerstvú publikáciu, resp. reprint knihy Jána Kvačalu Komenský, ktorú vydavateľstvo SVC vytlačilo z príležitosti okrúhleho výročia narodenia tohto významÚčastníci ceremoniálu odhalenia pamätnej tabule Dr. Jánovi Kvačalovi ného komeniológa. V rámci ceremoniálu ších intelektuálov z radov vojvo- aj viacnásobným doktorom vied a pieseň pod vedením dirigentky dinských Slovákov, ktorý počas ži- členom rôznych vedeckých spo- Marieny Stankovićovej-Krivákovej vota napísal zo 6 000 strán rôz- ločností vo svete, tiež prvým čest- zaspieval Komorný zbor Musica nych monografií a štúdií. Z toho by ným predsedom vtedy založenej viva. sa dalo zostaviť 12 zväzkov päťsto- Matice slovenskej v Juhoslávii. J. Č-p

ODHALENÁ PAMÄTNÁ TABUĽA VEĽKÉMU KOMENIOLÓGOVI

Tuná sa narodil Dr. Ján Kvačala (1862 – 1934) bsah vety z titulku je podstata textu vyrytého do kamennej O dosky, ktorú slávnostne odhalili na budove petrovskej lekárne v piatok 3. augusta. Cieľom tejto tabule je upozorniť okoloidúcich na slovenského univerzitného pedagóga, zakladateľa komeniológie, kultúrneho historika a evanjelického teológa Dr. Jána Kvačalu. Ide o petrovského rodáka, ktorý sa narodil práve na tom mieste, keď vedľa kostolnej záhrady stála ľudová škola s učiteľským bytom. Milina Sklabinská, riaditeľka Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov, sa prihovorila slovami, že aj my tunajší Slováci sme mali a máme vo svojich radoch osobnosti, ktorých význam presahuje význam vlastnej komunity. Jedným z takých bol i Ján Kvačala. Podľa slov Dr. Zoroslava Speváka, ktorý je jeho svojráznym pokračovateľom v komeniologickom bádaní, Ján Rodomil Kvačala je ozajstne jedným z najerudovanej-

28/VI

SAMOSTATNÚ VÝSTAVU MILANA SÚDIHO, ktorú usporiadali k jeho 70. narodeninám a v rámci Slovenských národných slávností, otvorili vo štvrtok 2. augusta v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov. Okrem riaditeľky ÚKVS Miliny Sklabinskej, ktorá privítala hostí, o tvorbe M. Súdiho sa zmienili aj výtvarní kritici Vladimír Valentík a Sava Stepanov a v mene Výboru pre kultúru NRSNM Annamária Boldocká-Grbićová. Pri tejto príležitosti netajili svoje oduševnenie, že maliar neponúkol retrospektívu svojich obrazov, ale úplne novú výstavu pozostávajúcu z 12 nových obrazov, ktoré vznikli v priebehu krátkeho času. Porovnávajúc jeho rannú a súčasnú tvorbu S. Stepanov povedal, že sú najnovšie obrazy voľnejšie, plné elánu, a to považuje za dôležitý krok, pokým Boldocká-Grbićová, ktorá výstavu aj oficiálne otvorila, maliara pomenovala ako človeka abstrakcie a pobratimca kozmických madon. V. Valentík naznačil, že maliar vo svojich maľbách venoval pozoruhodný priestor baletu, a preto nie div, že sa aj na tejto výstave tancom zúčastnila práve balerína Srbského národného divadla Ista Stepanov. J. Pániková

stranových kníh. Kvačala neustále cestoval po archívoch a knižniciach po celej Európe a skúmal. Bol polyglotom, keďže hovoril a písal vo viacerých jazykoch – okrem slovenčiny používal češtinu, maďarčinu, nemčinu, francúzštinu, latinčinu, ruštinu a čiastočne aj poľštinu. Bol

11. 8. 2012

32 /4503/

HLAS ĽUDU


OSOBITNÁ PRÍLOHA V dOME MSS ľUdOVÍTA MIšÍKA NA SNS

Výstavy Ivana Križana a Jána Maglovského dome Matice slovenskej v Srbsku ľudovíta Mišíka v piatok 3. augusta predpoludním usporiadali dve vernisáže – 50. samostatnú výstavu obrazov petrovského maliara Ivana Križana a samostatnú výstavu obrazov a inštalácií z dreva Boľovčana Jána Maglovského. Iba nedávno bola verejnosti predstavená monografia Ivan Križan & Petrovec a na tohtoročných SNS milovníci výtvarného umenia mali možnosť pozrieť si jubilejnú samostatnú výstavu tohto erudovaného petrovského výtvarníka a výtvarného pedagóga. Nakuknúť do jeho tvorby bolo ponúknuté cestou 23 vystavených obrazov, ktoré tematicky zachytávajú zátišia, staré domce, krajinky so sálašmi, ale i reprezentačné budovy v Petrovci. Nain-

V

štalovali ich v sieni na nádvorí domu MSS. Ján Maglovský je umelec dreva. dlhoročné skúsenosti v stolárstve a v stavebníctve pretočil Obraz starého domčeka – rozpoznateľ- Makety stavania nabíjaných domov a obrazy aj do ume- ný rukopis maliara Ivana Križana kostolov a domov z dreva Jána Maglovského nia. Podľa slov Jána Kišgeciho, „kreácie Jána Nielen to, čo vidí, ale aj to, čo si za- tefaktov hovorili predsedníčka Maglovského svedčia o poddaj- pamätá“. Výstavu nainštalovali v MSS Katarína Melegová-Melichová a predseda Báčskopetrovnosti dreva, aj toho mäkkého – li- štefánikovej dvorane. Vernisáž začala starodávnou skej obce Pavel Marčok, kým česť pového, ale aj toho tvrdého – bukového. Ani jeden druh ne- petrovskou pesničkou v podaní otvoriť výstavy pripadla správcomôže odolať jeho usilovným ru- Vladimíry Sabovej a hrou na har- vi Matice slovenskej Jánovi Eštókám. To, čo pozoruje vo veľkom, z monike Zdenka Makovníka. O kovi. J. Č-p dreva urobí v malom formáte. svojich dojmoch z umeleckých ar-

UNIVERZITNÝ FOLKLÓRNY SÚBOR MLADOSŤ Z BANSKEJ BYSTRICE vyskúšal pripravené letné javisko pre programy SNS 2012 už v piatok 3. augusta. Hostiteľom tohto večierka bol Výbor pre kultúru NRSNM, v mene ktorého hostí zo Slovenska a obecenstvo oslovila a privítala predsedníčka Annamária Boldocká-Grbićová. Jej slová o tom, že „folklórny korpus má silu“, potvrdili plnou mierou folkloristi z Banskej Bystrice, ktorí si naše končiny uctili programom 50 rokov mladosti – pocta Dolnej zemi. Ani veľmi nediví, že vzácne výročie založenia súboru oslávili folkloristi tohto univerzitného zoskupenia spolu s vojvodinským obecenstvom: ich choreograf Martin Urban tu totiž už desiaty rok vedie seminár pre choreografov a umeleckých vedúcich umeleckých súborov a aj týmto spôsobom chcel zviditeľniť a posilniť blízky vzťah k nášmu ľudu a folklóru. V spomenutom príležitostnom programe odzneli tance z viacerých regiónov Slovenska – z Poník, dolného Liptova, Tekova, Polomky, Myjavy a z Telgártu – a mozaiku rezkých tancov v podaní skvelých tanečníkov doplnili spevy sólistov a skupín, ako i hudba ľudového orchestra. A. F.

DETSKÁ MÓDNA REVUE A VÝSTAVA HRAČIEK. V druhý slávnosťový deň si na svoje prišli i milovníci detskej módy. Kancelária pre mladých Obce B. Petrovec vo Vrbare v sobotu 4. augusta v popoludňajších hodinách usporiadala revue detských odevov. Vyše dvadsať mladučkých manekýnov predstavilo páčivé modely troch butikov sídliacich v B. Petrovci: JEN, Krinolina a Martin. Početní diváci sa tešili zo sympatických výstupov detí a ich manekýnske skúsenosti podporovali silným potleskom. Program bol doplnený spevmi detí a africký tanec predviedli budúci kulpínski prváci, ktorých nacvičila vychovávateľka Andrea Častvenová. Moderátorkou podujatia bola Tatiana Medovarská. Zaujímavosťou tohto programu bola výstava starých, zväčša drevených hračiek, s ktorými sa deti hrávali v minulosti. Módnu revue podporila Obec B. Petrovec a početní súkromní podnikatelia. Na snímke: Záver detského módneho podujatia vo Vrbare a spoločný výstup účinkujúcich malých manekýnov. K. G. Osobitnú prílohu pripravil Michal Ďuga 11. 8. 2012

32 /4503/

HLAS ľUdU

VII/29


OSOBITNÁ PRÍLOHA GALAKONCERT DOMÁCICH FOLKLÓRNYCH SÚBOROV

Z matkinho náručia radičný galakoncert najúspešnejších vojvodinských slovenských folklórnych súborov pod symbolickým názvom Z matkinho náSkvelý výkon ženskej speváckej skupiny z Kysáča ručia, ktorý sa uskutočnil v trovská družina, a Pazovčania tým, sobotu 4. auktorí to ešte nevedia, zopakovali, že gusta na otvoNeďaleko od Vojky je Pazova. Ženské renom javisku spevácke skupiny KIS Kysáč, SKC P. J. na ihriskách ZŠ Obecenstvu sa Šafárika z Nového Sadu a SKUS hrdiprihovorili aj Jána Čajaka, sa nu Janka Čmelíka potvrdili, že nie nápredsedníčka niesol v zna- MSS Katarína hodou patria medzi špičkové slomení 80. výro- Melegová-Melivenské spevácke skupiny na tomto čia založenia chová a veľvyslaúzemí a nedali sa zahanbiť ani víťazMatice sloven- nec SR v Srbsku ka tohtoročného pivnického festiskej v Juhoslá- Dr. Ján Varšo valu Mária Záhorcová a orchester vii. Bola to príKomorného zboru Zvony zo Selenče. ležitosť pripomenúť si založenie, záPočetné obecenstvo s pôžitkom konnik, a potom aj obnovenie Matice slozumovalo ponúknutý folklórny jevenskej v Juhoslávii, resp. dálny lístok. Chýbala iba kapustička, v Srbsku, ale aj na jej výa to nie obyčajná, ale tá skvelá jánoRoztancovaní znam v národnom živošícka Kapustička kyslá, moja žena frišPazovčania te vojvodinských Slováká, ktorá sa chystala do Petrovca, ale kov. Túto slávnostnú chvíľu jej to z objektívnych dôvodov nevyšlo. Na úvod skvelého prosvojimi skvelými výkonmi To však neznemožnilo, aby sa programu sa predsedníčka obohatili mladšia a star- gram vydaril a právom získal prívlasMatice slovenskej v šia tanečná skupina KUS tok galakoncertu. Scenár programu Srbsku Katarína MeleJednota z Hložian. Po- zhotovil Ján Slávik, ktorý ho spolu s gová-Melichová poďakým mladí Na Dunaji šaty Tatianou Krivákovou-Amidžićovou kovala všetkým tým, ktoprali, tí starší si elegantne, aj režíroval. Scénografiu javiska tenrí či už z krajiny alebo zo ako vždy, zatancovali ta- toraz pripravila Olja Tordayová, a aby zahraničia v takom hojnec Mamko moja. Tem- diváci všetko to, čo sa na javisku dianom počte prišli na SNS peramentní Kulpínčania lo, nielen videli, ale aj dobre počuli, sa Orchester Komorného zboru Zvony zo Selenče uctiť si všetko to, čo ro- zapôsobil cimbalovým tónom ukázali, ako bolo Keď som postaral Ján Lomen. Konečne, divábíme na poli slovenišou od milej. Dievky SUS kov matičnou minulosťou a minuskosti, čo robíme za nás, ale aj za všet- vyjadril poctu ľuďom, ktorí sa po- Krajan – Vojvodina uznali, že Nebola losťou SNS, ako aj programom úspeškých tých, ktorí prichádzajú uctiť si dieľajú na tom, že slovenský jazyk, som veselá, a mládenci, ich tešili. Ako ne viedla moderátorská dvojica Viesviatok tunajších Slovákov – Slo- kultúra a tradícia, do ktorej patrí aj fol- inak, ak nie tancom. Zamiluvau som ra Dorčová-Babiaková a Rastislav Lavenské národné slávnosti. Veľvysla- klór, sa na týchto priestoroch tak si diovča vo víre tanca obecenstvu pre- báth. nec SR v Srbsku Dr. Ján Varšo pritom úspešne pestujú a zachovávajú. zradili chlapci a dievčatá z KUS PeV. Hudec

T

Choreografiu Keď som išou od milej zatancovali Kulpínčania

30/VIII

Po nábreží, koník beží zaspievali spoločne účastníci a obecenstvo 11. 8. 2012

32 /4503/

HLAS ĽUDU


K U LT Ú R A SymbOly SlOVenSkeJ menšiny V SrbSku aJ V maTici. Tesne pred ústrednými programami tohtoročných Slovenských národných slávností v stredu 1. augusta ústredie Matice slovenskej v Srbsku navštívili predseda Výboru pre úradné používanie jazyka a písma Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny Pavel Marčok a člen výboru Vladislav Tárnoci. Pri tejto príležitosti, ako vidno z našej fotografie, predsedníčke MSS Kataríne Melegovej-Melichovej odovzdali symboly slovenskej menšiny v Srbsku. Erb a vlajku si Matica slovenská v Srbsku vytýčila už počas najbližšieho sviatku vojvodinských Slovákov – 51. SNS. J. Č-p

PAVEL POVOLNÝ-JUHÁS Z PADINY

maliar v duši, someliér na obrazoch

Oberačka hrozna na obrazoch majstra štetca

umeleckou značkou. Okrem toho, že rád maľuje príbehy zo života, často znázorňuje prácu sedliaka v poli, v záhrade, vo vinohrade…

Vínko, vínko, vínko červené…

P. Povolný-Juhás je Pavel Povolný-Juhás, účastník nedávneho výumelcom s výrazným tvarného tábora v Padine pocitom pre okolitý svet. Cíti problémy súčasného sveta a prostredníctvom svojho umenia sa s nimi konfrontuje. Má aj osobitný talent pre symbolické vyjadrovanie, ale jeho obrazy sú jednoduché, každý ich môže pochopiť. Nedávno sme ho stretli práve v rodnej Padine ako účastníka 3. výtvarného tábora, ktorý nedávno usporiadala Obecná organizácia invalidov práce. I tentoraz na svojom obraze maľoval niečo, čo je jeho ochrannou a rozpoznávacou Takto vyzerá pivnica na uskladnenie vína

Vo svojom výtvarno-umeleckom fonde Povolný má obrazy, na ktorých je znázornená aj oberačka hrozna, jeho spracovanie, veselý svet vína a oslava života. A. Chalupová

edzi najznámejších padinských maliarov iste patrí Pavel Povolný-Juhás, ktorý sa narodil roku 1946 v Padine. Roľníctvo mu je povolaním, ale maliarstvom sa zaoberá už vyše 25 rokov.

m

11. 8. 2012

32 /4503/

HLAS ĽUDU

Okrem maliarstva Povolný sa zaoberá aj zberateľstvom – na snímke sú bábiky v krojoch

31


K U LT Ú R A V KYSÁČI UHOSTILI DS Z ILAVY

Silný Oskarov príbeh

chosti vyrovnaný s tým, že musí odtiaľto odísť. Nemožno nespomenúť, že spolupráca ilavských a kysáčskych hercov pretrváva od roku 2000 a že mimo vzájomných návštev a výmen divadelných predstavení Ilavčania vystupovali, ba dokonca zvíťazili na Festivale Zuzany Kardelisovej. Hru Evanjelium podľa Oskara hrali v Kysáči po vyše ročnej prestávke. Ináč do Kysáča prišli na trojdňovú návštevu iba traja herci a kysáčski kolegovia im pomohli okolo rekvizít, scénografie a ostatných prvkov. Počas pobytu navštívili Petrovaradínsku pevnosť, v Kulpíne si chceli obzrieť kaštieľ, ale sa im to tentoraz nepodarilo, a navštívili aj Petrovec. E. Š.

ivadelný súbor mocnice a otvára mu Pod plachtou svet duchovna. Poz Ilavy, zo Slovensmeľuje ho, aby písal skej republiky, vyPánu Bohu, aby sa mu stúpil v sobotu 4. zdôveril so všetkými augusta vo veľkej problémami a aby nesále KIS Kysáč s dibol sám. Navrhuje vadelnou hrou E. mu, aby každý deň E. Schmitta Evanprežil ako desať rojelium podľa Oskakov svojho života, prira. čom Oskar v každom Napriek tomu, že veku, čiže desaťročí v Petrovci boli Slávprežíva svoje neresti. nosti a že je obdoOskar každý deň hodbie dovoleniek, hru notí, píše o tom a pov Kysáči si pozrelo máha mu to, aby sa nie síce početné Oskar a teta Róza na kysáčskom javisku necítil osamelý. Naobecenstvo, ale koniec zomiera v tinebolo ich ani tak trápne málo. Všetkých však do sĺz oslovil silný KLUB ŠTUDUJÚCEJ MLÁpríbeh desaťročného nevyliečiDEŽE PADINY v sobotu 4. teľne chorého chlapca Oskara, augusta usporiadal Rockktorému zostáva len pár dní žielektro žúr, na ktorom sa zúvota. Hereckými výkonmi zapôčastnili mladí padinskí husobili Daniel Mikloši (Oskar), Mardobníci: Alen Petráš, Daniel ta Vojtášová (teta Róza) a Peter Cicka, Martin Hlavatý, Zdeno Domáň (rozprávač). Spomeňme Karas, Zdeno Kŕč, Ján Šuľa, i to, že réžiu a úpravu mala na Vladimír Hlavatý, Boris Bílek, starosti Magda Pajanková a odJanko Tomek, Miroslav Pavebornú spoluprácu Michal Bala a členovia hudobnej skubiak. Ináč pôvodná hra E. E. piny Oluja (na snímke) Želislav Schmitta sa volá Oskar a dáma v Kukučka, Vladimír Petrovič, ružovom a má i sfilmovanú a Pavel Hlavatý a Vlastimír Porozhlasovú verziu. volný. O jednej hodine po Na záverečnom úseku popolnoci na otvorenom priestore Poľovníckeho združenia Zajac mladých padinských hudobníkov, ktozemského života Oskarovi porí svojím hudobným repertoárom zabávali nielen domácich, ale aj návštevníkov spoza padinského máha teta Róza, dobrovoľníčka, chotára, vystriedali DJ Janco a Qm Yaan. A. Chalupová ktorá prichádza za ním do ne-

D

ŠÍD

Štartovalo Kultúrne leto radičné letné podujatie Kultúrne leto sa v Šíde začalo na námestí v strede mesta 1. augusta. Potrvá do 19. augusta, bude mať bohatý program a podujatia sa budú konať na viacerých miestach. Po skupine Piloti, ktorá svojím koncertom potešila niekoľko tisíc návštevníkov v prvý deň tohto letného kultúrno-zábavného programu, nasledovali vystúpenia domácich ochotníckych spevákov a ďalších hudobných skupín. V mene organizátora Kultúrneho leta – Kultúrno-osve-

T

32

tového strediska Obce Šíd – niekoľko slov na túto tému nám povedala riaditeľka Jasmina Latasová: „Aj v tomto roku Kultúrne leto bude trvať pomerne krátko, ale sme sa preto snažili, aby program bol bohatý a rôznorodý. Účelových finančných prostriedkov je znovu dosť málo, ale stačia na realizáciu naplánovaného. Chceli by sme zabezpečiť niečo pre každú vekovú skupinu našich občanov, preto tu bude zábavná a vážna hudba, v etnologickej

časti programu zuje medzinárodvystúpia naše kulnú revue fiakrov a túrno-umelecké parádnych kočov. spolky, ale aj taMilovníci divadla nečné skupiny z prídu na svoje v Turecka a Bulutorok 14. augusharska. Prax nám ta a ten tradičný ukázala, že spoluetno deň s účaspráca s ďalšími ťou kultúrno-umesubjektmi, ktoré leckých spolkov a pôsobia v oblasti združení žien z nakultúry a športu, šej obce bude 15. nezostáva bez vý- Jasmina Latasová, riaditeľka augusta. Vínu sme sledkov, takže sa Kultúrno-osvetového strevenovali štvrtok aj tentoraz do diska v Šíde 16. augusta a na realizácie Kultúrneho leta zapojili zatvorení Kultúrneho leta bude na majitelia bazénov Posejdon in a námestí koncert skupiny Crvena Motoklub Šíd. Futbalový klub jabuka.“ Jednota na futbalovom ihrisku a St. S. na pomocných terénoch organi11. 8. 2012

32 /4503/

HLAS ĽUDU


K U LT Ú R A ETNO KULT 2012 V KOVAČICI

Vyvrcholil Medzinárodným výtvarným táborom P

iaty ročník projektu Etno kult, dobne. Účastníkmi tohto podu- v Kovačici tvorili a kamaráktorý je pokračovaním se- jatia boli hlavne mladí ľudia vo tili sa, ale navštívili aj výdemnástich ročníkov výtvarné- veku 15 až 30 rokov, ktorí do Ko- stavu ručných prác v miestho tábora s mladými výtvarnými vačice, svetoznámej metropoly nostiach Ženského spolku, umelcami a mladými ľuďmi so insitného umenia prišli za vý- slovenský evanjelický koszáľubou k maliarstvu, sa uspo- tvarným umením a kamarátením. tol, Galériu insitného umeriadal tohto roku od 1. do 6. au- Počas uplynulých ročníkov vý- nia a Galériu Babka, súgusta v Kovačici. tvarného tábora tu bolo spolu kromné ateliéry kovačicOrganizátorom a hostiteľom aj okolo 500 účastníkov. Tohto roku kých insitných maliarov, tohtoročného prostrednícvýtvarného tvom prezentápodujatia bola cie filmu TurisMládežnícka tickej organizárada Obce Kocie Obce Kovavačica v čele s čica spoznali tupredsedom Jaristické klenoty roslavom Tocelej obce, a voľmanom. Na né chvíle trávili podujatí bolo na kúpaniach v zo päťdesiat bazénoch Pod- Príroda dobre pôsobila na tvorbu výúčastníkov, minikateľsko-re- tvarných diel mladých umelkýň lovníkov výkreačného stretvarného umediska Relax. plánu politiky pre mladých APV na nia a akadeMedzinárodný vý- rok 2012, a za finančnej podpory mických ma- Účastníkmi podujatia boli aj akademickí maliari z Bulharska tvarný tábor Etno kult hlavného donátora a zlatého liarov z Nové2012 v Kovačici sa sponzora. Účastníkom podujatia ho Sadu, Belehradu, Gardinoviec, sa namiesto tradičného miesta v skončil v pondelok 6. augusta vý- rýchlo uplynuli dni v kovačickom Bečeja, Šabca, Ečky, Zreňanina a Športovo-rekreačnom stredisku stavou olejomalieb akademic- krásnom tvorivom ovzduší, pritom zo zahraničia: zo Slovenskej re- Slávia podujatie usporiadalo v kých maliarov a rôznych výtvar- nadviazali nové kamarátstva, vďapubliky, z Bulharska, Macedónska dome a v príjemne upravenom ných prác, ktoré vznikli v tvorivých ka ktorým si na tieto dni iste spoa Bosny a Hercegoviny. Kým dvore rodiny Lenhartovej, ktorej dielňach tohto podujatia. Celý menú aj na budúcich podobných štrnásti akademickí maliari na patrí osobitná vďaka.” Počas týchto projekt bol realizovaný za pomo- projektoch pre mladých. maliarskom plátne tvorili olejo- päť horúcich augustových dní ci Pokrajinského sekretariátu pre maľby, ostatní mládežníci so sklo- mladí výtvarní nadšenci nielenže mládež a šport, v rámci Akčného A. Chalupová nom k maliarstvu počas týchto piatich dní účinkovali v rôznych ZDRUŽENIE PAvýtvarníckych dielňach, učili sa ZOVČANOV ŽIJÚtvoriť komiks, kreslili tušom, maCICH NA SLOVENSľovali na sklo, maľovali na telo (boKU finančne podpodyart), vyrábali rôzne suveníry, rilo rekonštrukciu roomaľovali tekvičky, tvorili z recydinnej hrobky Kameklovaného papiera a podobné. nárovcov na pazovProjekt Etno kult 2012 vlastne skom cintoríne. Pri štartoval ešte 15. mája, keď boli tej príležitosti predotvorené rôzne tvorivé dielne pre stavitelia tohto zdrumladých, ale hádam najpočetženia spolu s podnejším podujatím bol práve tenpredsedom Národto výtvarný tábor, ktorý sa skonnostnej rady slovenčil krásnou výstavou všetkých skej národnostnej prác. „Tohto roku šlo o trošku inú menšiny Jánom Manáplň výtvarného tábora,” ocenil jorským, cirkevnými predseda MROK Jaroslav Toman, hodnostármi a člena dodal: „V tomto období celosmi SKUS hrdinu J. vetového ekonomického útlmu Čmelíka 2. augusta položili kvety na vynovenú kryptu a spomenuli si na týchto významných osvetových mladým ľuďom okrem zamestpracovníkov. Ján Kamenár (1841 – 1907) bol jedným z najvýznamnejších pazovských učiteľov. Istý čas nania a iných činiteľov pre norpôsobil ako predseda okresného učiteľského spolku. Aj jeho synovia Benjamín a Miloslav v Starej Pamálny život chýba aj zábava, ktozove pôsobili ako učitelia. Lásku k včelárstvu všetci vštepovali prednáškami a poučnými článkami v rú môžu absolvovať aj nejakým rodinných magazínoch. Benjamín bol istý čas aj správcom ľudovej školy a neskoršie škôldozorcom a iným spôsobom, cez rôzne užiMiloslav talentovaným hercom. Kv točné, spoločenské aktivity a po11. 8. 2012

32 /4503/

HLAS ĽUDU

33


K U LT Ú R A KEĎ AJ HLINA MÁ DUŠU

Terakoty na letné nôty iekto pre pohodlnosť, iný pre nedostatok času, tretí pre nedostatok peňazí... A už je tu kopa ľudí, ktorá letné mesiace trávi tam, kde i všetky iné. Ani Belehrad v tom nie je výnimkou. Líši sa od iných však tým, že ponúka

N

desiatky spôsobov na neobvyklé trávenie leta. Okrem festivalov, výletov, prezentácií, rockových a iných koncertov, súťaží a stretnutí, je tu i rad interesantných výstav: tak tých v mestských galériách, ako aj príležitostných, usporia-

Socha ako inšpirácia k detskej hre

Netradičné vankúšiky

Šachisti

Exponáty dennodenne lákajú aj zahraničných turistov

daných v rámci Belefu – Belehradského letného festivalu. Jedna z najzaujímavejších prebieha od 29. júla do 15. augusta v okolí Kultúrneho strediska, neďaleko Paláca Albánia. Jej názov je Terratorija na Belefu 2012 a zhromaždila okolo sedemdesiat autorov. Koordinátorom projektu, spoločne realizovaného kikindským podujatím Terra, belehradskou Obcou Stari grad, Fakultou úžitkových umení a Kul-

túrnym strediskom Belehradu, je Marko Leđurić. Terakotové sochy výrazne spríjemnili a skrášlili mestský priestor, takže nie div, že sa pri nich neustále pristavujú tak obyvatelia tunajší, ako i cudzinci. Hoci im dominuje len farba pečenej hliny, ich skutočne rozmanité formy odkazujú, že sú robené s láskou. Veď aj hlina môže mať dušu. Umelcovu. Oto Filip

MORE, ŠŤASTIE, pobrežie, leňošenie, prechádzky, príroda... sú to obľúbené motívy maliara Dragana Jankova prezentované na výstave More nádeje inštalovanej od 3. júla v Múzeu súčasného umenia Vojvodiny v Novom Sade. Ide o reprezentačný výber z jeho maliarskeho opusu, z diel, ktoré vznikli v období rokov 1985 – 2012. Tvorbu Dragana Jankova, narodeného 1951 v Novom Sade – kde ukončil i Strednú školu Bogdana Šuputa, ako i odbor maliarstva na Akadémii umení – charakterizuje nepretržité hľadanie a pátranie po pomaly zabudnutých a zanedbaných kategóriách, ako sú harmónia, zhoda, ticho, inšpirácia, láska. Preto sa často zdá, že sa nám autor nenápadne prihovára z akéhosi druhého plánu. Na ilustráciu stačí i týchto pár záberov z jeho najnovšej, letnej výstavy. O. F.

34

11. 8. 2012

32 /4503/

HLAS ĽUDU


K U LT Ú R A NA BRATISLAVSKOM HRADE

Vysoké ocenenie Pavlovi Čánimu V ýtvarná tvorba Pavla Čániho je čoraz prítomnejšia na výtvarnej scéne Slovenska. V Žiline ešte trvá jeho samostatná výstava grafík a malieb a minulú sobotu 4. augusta na Bratislavskom hrade sa tomuto akademickému maliarovi dostalo prestíž- Časť laureátov ceny Identifikačný kód Slovenska: ne ocenenie (v popredí zľava) Ľubomír Feldek, Pavel Dvorak, Pavel Identifikačný Čáni, Tibor Bártfay, Jozef Adamovič; za nimi: Anton Hykisch, Blanka Votavová, Csongor Kassai, Adriána kód Slovenska, Kučerová, výtvarníci manželia Šickovci atď. ktoré udeľovala po 6-krát Spoločnosť Artem pod horúce sobotné poobedie, keď záštitou predsedu Národnej rady ulice Bratislavy boli takmer prázdSlovenskej republiky Pavla Pašku. ne, na Hrade sa zhromaždilo vyše V priestoroch Národnej rady SR 200 prítomných na udelení prena Bratislavskom hrade bola uspo- stížnej ceny. P. Čáni ocenenie pririadaná aj spoločná výstava oce- jal od predsedu Spoločnosti Artem nených výtvarníkov, v rámci ktorej Ľubomíra Mozu spolu s ďalšími pobolo nainštalovaných aj 12 grafík prednými osobnosťami slovenväčších formátov Pavla Čániho. V skej literatúry, výtvarného umenia,

hudby, divadla a filmu. Ako hádam prvý slovenský umelec zo zahraničia, Pavel Čáni sa ocitol v špičke kultúrnych osobností

Príhovor laureáta Pavla Čániho

Slovenska, akými sú napríklad Ľubomír Feldek, Anton Hykisch, Tibor Bártfay, Adriána Kučerová, Erich Boboš Procházka, Csongor Kas-

Roztancovaný súbor Mladosť v Starej Pazove V

ýborný koncert slovenských ľudových tancov a piesní v nedeľu 5. augusta do Starej Pazovy priniesol Univerzitný folklórny súbor Mladosť z Banskej Bystrice. Rozohraný, vzletný a mladý tanečný súbor staropazovskému obecenstvu priniesol bohatstvo tancov, piesní a krojov z viacerých regiónov Slovenska. Za pol storočia pôsobenia tento súbor prezentoval krásu slovenských tancov a krojov nielen v materskej krajine, ale aj v mnohých iných krajinách. V Starej Pazove bol po prvýkrát a väčšina tanečníkov bola príjemne prekvapená, do akého mesta prišli. Nie však aj Martin Urban, umelecký vedúci a choreograf súboru, ktorý sa už dlhšie kamaráti s niekoľkými členmi Folklórneho súboru Klasy, pritom sleduje a vysoko Temperamentným tancom rozohrali žilky hodnotí ich prácu. aj divákom Po koncerte hostí privítala predsedníčka SKUS hrdinu Janka Čmelíka Anna Lep- do Srbska úspešne vystúpil aj na SNS v Báčšanovićová a tanečníci Mladosti a Klasov si na- skom Petrovci (v piatok 3. augusta) a v Erdevzájom vymenili niekoľko tancov v tanečnej víku (v sobotu 4. augusta). A. S. miniškole. UFS Mladosť počas tohto zájazdu 11. 8. 2012

32 /4503/

HLAS ĽUDU

sai atď. Laureátmi ocenenia Identifikačný kód Slovenska sa posthumne stali aj básnik Milan Rúfus a scénograf a výtvarník Aleš Votava (syn výtvarníčky Blanky Votavovej). Toto vysoké uznanie nášmu výtvarníkovi Pavlovi Čánimu bezpochyby patrí medzi kultúrne udalosti roka. Je to zrejme začiatok realizácie snahy o integráciu špičkových dosahov slovenského umenia a kultúry zo zahraničia do korpusu slovenského umenia a kultúry na Slovensku. Výtvarná

tvorba Pavla Čániho si to zrejme zaslúži. Vladimír Valentík Foto: Andrej Meleg

Chýrnik BÁČSKY PETROVEC. V sobotu 18. augusta vo veľkej sieni Slovenského vojvodinského divadla v Báčskom Petrovci o 21. hodine bude prvá repríza inscenácie Mimi Cornela Branesca Smetiar v réžii Fedora Popova v produkcii SVD. A. F. BÁČSKY PETROVEC. British Council podporil ďalšiu akciu mladých v Petrovci. Za pomoci Báčskopetrovskej obce a Kancelárie pre mladých realizuje sa projekt V krajine zázrakov, ktorý si za cieľ vytýčil zväčšiť počet kultúrnych podujatí pre mladých z tejto obce, podporiť mladých hudobných a výtvarných umelcov obce a iniciovať založenie združenia mladých hudobných a výtvarných umelcov. Podľa slov vedúcej projektu Kristíny Dostanovej prvá výstava sa uskutoční v prvej polovici septembra a téma je Problém v našej obci. Na súbehu sa môžu zúčastniť mladí umelci, ktorí sa bavia maľovaním, fotografiou, ručnými prácami atď. a prihlásiť sa treba na e-mailovú adresu: volonteri.kzm@gmail.com. J. Zaťko

35


K U LT Ú R A

OZNAMY

Zdiplomovať je nespisovné ískanie vysokoškolského diplomu dáva dôvod tešiť sa tak študentom, ktorí sa v dnešných neistých, turbulentných časoch s veľkou drinou musia dopracovať k úspechu, ako i rodičom, starým rodičom, či blízkym príbuzným, lebo je aj pre nich to skutočne veľkým potešením. A keď študenti dosiahnu takýto úspech, oni získajú diplom. Príslušníci nášho jazykového spoločenstva pod vplyvom srbčiny povedia takto:„Anna a Michal zdiplomovali.“ Zrejme je jasné, že nás tu zaujmú nenáležité slová diplomovať a zdiplomovať. S týmito heslami sa nestretáme v slovníkoch spisovnej slovenčiny. Ide tu totiž o boľavú skutočnosť, s ktorou sa však stretáme nespočetnekrát, a ktorá nám narúša všeobecne záväznú normu spisovného jazyka. Do nášho spisovného jazyka sa pod vplyvom srbského diplomirati, ktoré je v tomto jazyku inak spisovné, vtisli našské slová diplomovať a zdiplomovať. Namiesto týchto nenáležitých slov pri ukončení vysokoškolských štúdií odporúčame slovenské spisovné: získať diplom. Týmto vystihujeme tú radostnú skutočnosť, ten dôležitý moment pre študentov, že sú nositeľmi diplomu, a uvedenú vetu sformulujeme takto:„Anna a Michal získali diplom.“ Aj absolvovať štúdiá, zavŕšiť štúdiá, vyštudovať je na mieste. Preto sa aj takto môže povedať: vyštudovať na univerzite, vyštudovať popri zamestnaní.Keď chceme zdôrazniť, že študent získal kvalifikáciu v istom odbore, povieme: vyštudoval matematiku, filozofiu, vyštudoval za lekára. Rovnako nesprávne používame aj slová magistrovať, zmagistrovať. V tomto prípade ide o získanie hodnosti magistra, magistry či magisterky. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že písomný doklad o získaní kvalifikácie, hodnosti, vyznamenania, resp. diplom je v slovenčine v mužskom rode – ten diplom. Spomeňme, že v srbčine je to v ženskom rode – ta diploma. A aj ten pálčivý problém, že my dolnozemskí Slováci, žiaľ, ani nepovieme inak, len nenáležite takto: „Anna a Michal zdiplomovali a už im aj udelili diplómu.“ namiesto toho, aby sme použili spisovnú podobu:„Anna a Michal získali diplom a už im aj udelili diplom.“ ah

Z

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o verejnom nahliadnutí, prezentácii a verejnej rozprave o štúdii o odhade vplyvov projektu na životné prostredie Nositeľ projektu NEOPLANTA, a. s., Nový Sad, Prímorská 90, podal žiadosť o schválenie súhlasu k štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie daného stavu projektu Farma ošípaných Čenej, na katastrálnej parcele číslo 2 200, k. o. Čenej, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu sa môžu dostať na nahliadnutie v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h do 14. septembra 2012. V súlade s článkom 6 Pravidiel o postupe verejného nahliadnutia, prezentácie a verejnej rozpravy o štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) zainteresované orgány, organizácie a verejnosť počas verejného nahliadnutia môžu podať sťažnosť a mienku o štúdii o odhade vplyvov v písomnej forme Mestskej správe pre ochranu životného prostredia. Verejná rozprava a prezentácia budú 17. septembra 2012 v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, o 10.00 h.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu projektu na životné prostredie Nositeľ projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Belehrad, Takovská 2, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS Sajam II – NS 93, NSU 93, v Ulici hajduk Veljkova 11, na katastrálnej parcele číslo 7 540/1, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu sa môžu dostať na nahliadnutie v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písomnej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

36

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 odsek 1 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS Novosadski put – NS 162, NSU 162 Nositeľ projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS Novosadski put – NS 162, NSU 162 v Ulici Novosadski put 108, na katastrálnej parcele číslo 3 623/2, k. o. Veternik, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 30. júla 2012 schválila rozhodnutie číslo VI-501-609/12, že odhad vplyvov na životné prostredie nie je potrebný. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 6 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradný vestník SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, číslo 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradný vestník Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10 a 60/10), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Belehrad, Takovská 2, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS Novosadski put – NS 162, NSU 162, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Určuje sa, že pre projekt základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS Novosadski put – NS 162, NSU 162, v Ulici Novosadski put 108, na katastrálnej parcele číslo 3 623/2, k. o. Veternik, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Belehrad, Takovská 2, odhad vplyvov na životné prostredie nie je potrebný. 2. Nositeľ projektu sa zaväzuje, že: – projekt realizuje v súlade s technickou dokumentáciou; – zabezpečí prvé vyšetrenie úrovne elektromagnetického poľa a bude zabezpečovať periodické vyšetrenia po uvedení zdroja do prevádzky na lokácii základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS Novosadski put – NS 162, NSU 162, v súlade so Zákonom o ochrane pred neionizujúcim žiarením (Úradný vestník RS, č. 36/09) a platnými predpismi, ktoré upravujú túto oblasť, a údaje získané monitoringom doručí Agencii pre ochranu životného prostredia, Mestskej správe pre inšpekčné práce Mesta Nový Sad – Oblasť inšpekcie pre ochranu životného prostredia a Mestskej správe pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad. ZDÔVODNENIE Nositeľ projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Belehrad, Takovská 2, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS Novosadski put – NS 162, NSU 162, v Ulici Novosadski put 108, na katastrálnej parcele číslo 3 623/2, k. o. Veternik, Mesto Nový Sad. Projektom je plánované postavenie trojúsekovej anténovej sústavy GSM 900 a UMTS, ktoré budú pozostávať z jednej antény typu K 80 010 485 po systéme. Predpokladaná konfigurácia vysielača základnej stanice pre systém GSM 900 je 4 + 4 + 4 a pre systém UMTS je 1 + 1 + 1. Antény budú usmernené s azimutmi 0 ° (prvý úsek), 135 ° (druhý úsek) a 270 ° (tretí úsek) pre systémy GSM 900 a UMTS. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a MS Veternik. V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. Ako vyplýva z článku 144 Zákona o plánovaní a výstavbe (Úradný vestník RS, č. 72/09, 81/09, 64/10 – Rozhodnutie US z 10. septembra 2010 a 24/11), ktorým je stanovený osobitný druh objektov, pre ktoré nie je potrebné zabezpečiť akt kompetentného orgánu pre výstavbu, čiže akt pre vykonávanie, a medzi uvedeným sú aj nosiči antén s anténami na jestvujúcich budovách, cestách, infraštruktúre a kontajneroch elektronickej komunikácie, ako aj štandardné kabinety základných staníc na zodpovedajúcich nosičoch, ako aj mienky Ministerstva pre životné prostredie, baníctvo a územné plánovanie č. 353-02-01676/2011-02 z 12. júla 2011, nositeľ projektu nie je povinný podať výpis z urbanistického plánu alebo schválený urbanistický projekt, čiže akt o urbanistických podmienkach, ktorý nie je starší ako rok, taktiež ani ideové riešenie alebo ideový projekt, čiže výpis z ideového projektu. Nahliadnutím do dokumentácie doručenej so žiadosťou, po uskutočnenom postupe rozoberania žiadosti, tento orgán určil, že sa predmetný projekt nachádza pod bodom 12 podbod 13 – Telekomunikačné objekty mobilnej telefónie (základnej rozhlasovej stanice), Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08). Nositeľ projektu priložil Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice NS Novosadski put – NS 162, NSU 162, číslo 1 406/12-170 NI, ktoré vypracovalo akreditované Laboratórium Inštitútu Vatrogas z Nového Sadu. Odborným zhodnotením zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS Novosadski put – NS 162, NSU 162 je dokázané, že ten zdroj svojou prácou neprekročí predpísané hraničné hodnoty. Ak nositeľ projektu postúpi v súlade s podmienkami určenými bodom 2 dispozície tohto rozhodnutia a ak sa dodržia všetky plánované opatrenia zamedzovania, zníženia a odstraňovania škodlivých vplyvov na životné prostredie, práca základnej stanice pre mobilnú telefóniu životné prostredie významnejšie neohrozí, resp. úroveň elektromagnetického žiarenia bude v hraniciach dovoleného. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu sa môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania, prostredníctvom tohto orgánu.

11. 8. 2012

32 /4503/

HLAS ĽUDU


OZNAMY Spoločnosť BIOTEC Horovce, Slovensko, a jej dcérska spoločnosť BIOELECTRICITY so sídlom v Sriemskej Kamenici vypisuje

SÚBEH NA ASISTENTKU VEDENIA PODNIKU Podmienky: – komunikatívnosť, podnikavosť – pracovitosť, presnosť – minimálne stredoškolské vzdelanie – znalosť srbčiny a angličtiny; vítaná znalosť slovenčiny a

ešte jedného cudzieho jazyka – práca s počítačom (minimum Word, Excel) – vek: nie staršia od 40 rokov Potrebné je zaslať CV s fotografiou a prihláškou na: ekrampl@biotecsk.eu alebo krampl@gmx.de

PRÁCA NA SLOVENSKU Spoločnosť Baron, Púchovský mäsový priemysel, a. s., ponúka zaujímavú prácu v Púchove, Slovenská republika. Vysoký plat, strava a ubytovanie zdarma. Požiadavky: Slovenský pas alebo preukaz zahraničného Slováka. Bližšie informácie na tel.: +421 907 841 662 a +381 63 128 26 89.

DROBNÉ OZNAMY KUPUJEM A BERIEM DO PRENÁJMU /árendy/ pôdu v celej Báčskopetrovskej obci a v jej širšom okolí, tel.: 063/716-73-82. PREDÁVAM mäkké rezivo podľa špecifikácie s prepravou 1 m3 = 190 eur a laty 5 x 3 bežný meter = 0,33 eura; tel. č.: 021/63-50-088 a 060/63-50-088; od 7.00 h do 21.00 h. Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 odsek 1 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS Sriemska Kamenica – Mišeluk NS 141, NSU 141 Nositeľ projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť tomuto orgánu o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS Sriemska Kamenica – Mišeluk NS 141, NSU 141, v Ulici vojvodu Putnika b. č., na katastrálnej parcele číslo 4 045/1, k. o. Sriemska Kamenica, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 3. augusta 2012 schválila rozhodnutie číslo VI-501-750/12, že odhad vplyvov na životné prostredie nie je potrebný. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 6 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradný vestník SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, číslo 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradný vestník Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10 a 60/10), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Belehrad, Takovská 2, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS Sriemska Kamenica – Mišeluk NS 141, NSU 141, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Určuje sa, že pre projekt základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS Sriemska Kamenica – Mišeluk NS 141, NSU 141, v Ulici vojvodu Putnika b. č., na katastrálnej parcele číslo 4 045/1, k. o. Sriemska Kamenica, Mesto Nový Sad nositeľa projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Belehrad, Takovská 2, odhad vplyvov na životné prostredie nie je potrebný. 2. Nositeľ projektu sa zaväzuje, že: – projekt realizuje v súlade s technickou dokumentáciou; – zabezpečí prvé vyšetrenie úrovne elektromagnetického poľa a bude zabezpečovať periodické vyšetrenia po uvedení zdroja do prevádzky na lokácii základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS Sriemska Kamenica – Mišeluk NS 141, NSU 141, v súlade so Zákonom o ochrane pred neionizujúcim žiarením (Úradný vestník RS, č. 36/09) a platnými predpismi, ktoré upravujú túto oblasť, a údaje získané monitoringom doručí Agencii pre ochranu životného prostredia, Mestskej správe pre inšpekčné práce Mesta Nový Sad – Oblasť inšpekcie pre ochranu životného prostredia a Mestskej správe pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad. ZDÔVODNENIE Nositeľ projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Belehrad, Takovská 2, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS Sriemska Kamenica – Mišeluk NS 141, NSU 141, v Ulici voj-

11. 8. 2012

32 /4503/

HLAS ĽUDU

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov projektu na životné prostredie Nositeľ projektu BIO OIL SAS, s. s r. o., Bulvár oslobodenia 30a, Nový Sad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov projektu Zariadenie – sklad neškodného odpadu s cieľom prípravy na vývoz v Novom Sade, v Ulici Miroslava Prodanovića Micka, na katastrálnej parcele číslo 2 212, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu sa môžu dostať na nahliadnutie v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písomnej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad. vodu Putnika b. č., na katastrálnej parcele číslo 4 045/1, k. o. Sriemska Kamenica, Mesto Nový Sad. Projektom je plánované postavenie trojúsekovej anténovej sústavy GSM 900 a UMTS. Anténová sústava bude pozostávať z jednej singlband antény typu K 80 010 307 po systéme pre sústavu GSM 900 a z jednej singlband antény typu K 80 010 505 po úseku pre sústavu UMTS. Predpokladaná konfigurácia vysielača základnej stanice pre systém GSM 900 je 4 + 4 + 4 a pre systém UMTS je 1 + 1 + 1. Antény budú usmernené s azimutmi 40 ° (prvý úsek), 145 ° (druhý úsek) a 225 ° (tretí úsek) pre systémy GSM 900 a UMTS. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a MS Sriemska Kamenica. V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. Ako vyplýva z článku 144 Zákona o plánovaní a výstavbe (Úradný vestník RS, č. 72/09, 81/09, 64/10 – Rozhodnutie US z 10. septembra 2010 a 24/11), ktorým je stanovený osobitný druh objektov, pre ktoré nie je potrebné zabezpečiť akt kompetentného orgánu pre výstavbu, čiže akt pre vykonávanie, a medzi uvedeným sú aj nosiči antén s anténami na jestvujúcich budovách, cestách, infraštruktúre a kontajneroch elektronickej komunikácie, ako aj štandardné kabinety základných staníc na zodpovedajúcich nosičoch, ako aj mienky Ministerstva pre životné prostredie, baníctvo a územné plánovanie č. 353-02-01676/2011-02 z 12. júla 2011, nositeľ projektu nie je povinný podať výpis z urbanistického plánu alebo schválený urbanistický projekt, čiže akt o urbanistických podmienkach, ktorý nie je starší ako rok, taktiež ani ideové riešenie alebo ideový projekt, čiže výpis z ideového projektu. Nahliadnutím do dokumentácie doručenej so žiadosťou, po uskutočnenom postupe rozoberania žiadosti, tento orgán určil, že sa predmetný projekt nachádza pod bodom 12 podbod 13 – Telekomunikačné objekty mobilnej telefónie (základnej rozhlasovej stanice), Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08). Nositeľ projektu priložil Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice NS Sriemska Kamenica – Mišeluk – NS 141, NSU 141, číslo 0 507/12-270 NI, ktoré vypracovalo akreditované Laboratórium Inštitútu Vatrogas z Nového Sadu. Odborným zhodnotením zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS Sriemska Kamenica – Mišeluk – NS 141, NSU 141 je dokázané, že ten zdroj svojou prácou neprekročí predpísané hraničné hodnoty. Ak nositeľ projektu postúpi v súlade s podmienkami určenými bodom 2 dispozície tohto rozhodnutia a ak sa dodržia všetky plánované opatrenia zamedzovania, zníženia a odstraňovania škodlivých vplyvov na životné prostredie, práca základnej stanice pre mobilnú telefóniu životné prostredie významnejšie neohrozí, resp. úroveň elektromagnetického žiarenia bude v hraniciach dovoleného. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu sa môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania, prostredníctvom tohto orgánu.

37


OZNAMY SPOMIENKA

POSLEDNÝ POZDRAV

POSLEDNÝ POZDRAV

dcére a sestre

manželke

ANNA KEVICKÁ

ZUZANE ČORBOVEJ

12. 8. 2008 – 12. 8. 2012 z Padiny Na Tvoju lásku, dobrotu a obetavosť si navždy spomínajú Tvoji najmilší

ZUZANE ČORBOVEJ

BOĽAVÁ SPOMIENKA

POSLEDNÝ POZDRAV

POSLEDNÝ POZDRAV

našej mame a starkej

svatke

ZUZANE ČORBOVEJ

ZUZANE ČORBOVEJ

30. 10. 1959 – 2. 8. 2012 z Kysáča

30. 10. 1959 – 2. 8. 2012 z Kysáča

Dňa 6. augusta 2012 uplynulo 13 boľavých rokov smútku, čo nás navždy opustil

30. 10. 1959 – 2. 8. 2012 z Kysáča

30. 10. 1959 – 2. 8. 2012 z Kysáča Manžel

Matka Alžbeta a brat Andrej Oláchovci a sestra Anna Piksiadesová s rodinou

THMGR. MICHAL FORGÁČ 29. 9. 1969 – 6. 8. 1999 – 2012 evanjelický farár zo Starej Pazovy Vždy budeš slzou v našich očiach a ranou v našich srdciach. Stále si na Teba spomíname a nezabúdame. Ujčiná Milena, sesternica Anna a bratranec Zlatko s manželkou

SPOMIENKA

Dcéra Marcela, zať Ján a vnučka Alexandra Petríkovci

SMUTNÁ SPOMIENKA

Svatovci Petríkovci

POSLEDNÁ ROZLÚČKA s priateľkou

Dňa 15. augusta 2012 uplynie rok, čo nie je medzi nami

ZUZANOU ČORBOVOU

VLATKO URBAN 5. 7. 1964 – 15. 8. 2011 – 2012 z Kysáča Trvalú spomienku si na neho zachovávajú členovia DHS Kysáč

SMUTNÁ SPOMIENKA Dňa 10. augusta 2012 uplynuli dva roky, čo som zostala bez môjho milovaného, dobrého a starostlivého manžela

ADAMA CHALUPU 30. 10. 1928 – 10. 8. 2010 – 2012 z Kovačice

ZUZANA UHLÁRIKOVÁ

ONDREJ UHLÁRIK

1932 – 11. 8. 2011 1933 – 20. 5. 1996 – 2012 – 2012 z Kysáča S úctou a láskou si na Vás spomína syn Ján s manželkou

38

Nikdy na Teba nezabudnú: priatelia Anna a Pavel Domoniovci a ich deti Jaroslav a Danuška Šmitová s rodinami

SMUTNÁ A BOĽAVÁ ROZLÚČKA

SPOMIENKA

Dňa 30. júla 2012 nás po ťažkej chorobe navždy opustila manželka, matka a stará mama

Dňa 13. augusta 2012 uplynú štyri roky, čo nás navždy opustila naša manželka, matka a starká

ANNA CHRŤANOVÁ

ZUZANA PINTÍROVÁ

rod. Pavlovová 30. 3. 1954 – 13. 8. 2008 – 2012 z Kysáča

rod. Čobrdová 20. 3. 1955 – 30. 7. 2012 z Pivnice S láskou a žiaľom sa s Tebou lúčia:

Manželka Eva

rod. Oláchovou 30. 10. 1959 – 2. 8. 2012 z Kysáča

manžel Ján a syn Vladimír a dcéra Jana s rodinami

Navždy si na Teba budú spomínať: manžel Ján a synovia Ján a Miroslav s rodinami

11. 8. 2012

32 /4503/

HLAS ĽUDU


OZNAMY SPOMIENKA

BOĽAVÁ SPOMIENKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

JÁN BRACHNA 13. 1. 1931 – 15. 8. 2009 – 2012 z Padiny

KATKA BELÁNIOVÁ

KATARÍNA BELÁNIOVÁ

rod. Mocková 24. 7. 1951 – 6. 8. 2002 – 2012 z Pivnice

rod. Mocková 24. 7. 1951 – 6. 8. 2002 – 2012 z Pivnice

Nik nerozumie náš žiaľ, náš bôľ, preto si tíško len pre seba zachovávame spomienku na Teba. Dcéra Evka Dišpiterová a vnučka Anka s manželom Mirkom Petrášovci

Desať rokov sme už bez Teba, milá naša andika a ujčinka

Uplynulo 10 rokov, čo nás nečakane a navždy opustila naša milá manželka, mama a mamička

Osud je občas veľmi krutý, nevráti, čo raz vzal, zostanú iba spomienky a v srdci veľký žiaľ. Zarmútení manžel Ján so synmi Miroslavom a Jaroslavom s rodinami

Oznamujte v Hlase ľudu 021/47–20–840 a 021/47–20–844 inzercia@hl.rs

Desať rokov ubehlo, čas plynie, smútok zostáva, tá strata, bolesť neprestáva. Na Tvoju lásku a dobrotu nikdy nezabudneme. Len ten, kto stratil, koho mal rád, pochopí, čo je bolesť a žiaľ. Nech Ťa v tichosti večného pokoja sprevádza naša láska. Zarmútené rodiny: Šusterová, Macková, Žilajiová a Panićová

SMUTNÁ A BOĽAVÁ SPOMIENKA Dňa 12. augusta 2012 uplynie smutný rok, čo nie je medzi nami manžel, otec, starý otec, pradedo, brat a príbuzný

ANDREJ LAČOK 1928 – 2011 – 2012 z Báčskeho Petrovca

SMUTNÁ A BOĽAVÁ SPOMIENKA Dňa 11. augusta 2012 je tomu 8 rokov, čo nás navždy opustil náš drahý ocko Tichú a trvalú spomienku, lásku a úctu si naň zachovávajú: manželka Katarína, dcéra Milina, vnučka Milina s rodinou, vnuk Ján, sestra Katarína s rodinou, bratia Samuel s rodinou a Vladimír a iní príbuzní

SPOMIENKA na rodičov a starých rodičov

MARTIN ĎARMOTSKÝ 10. 12. 1928 Báčsky Petrovec – 11. 8. 2004 Kingsville, Kanada Ako tíško si žil, tak tíško si odišiel, bez posledného slova rozlúčky. Čas nevráti, čo osud vzal. Iba teraz, keď Ťa už nieto, uvedomujeme si, koľko si nám naozaj znamenal. Na Tvoju skromnosť, spravodlivosť, dobrotu a lásku nikdy nezabudnú a navždy Ťa vo svojich srdciach a spomienkach nosiť budú Tvoje: manželka a dcéra Anna

11. 8. 2012

32 /4503/

HLAS ĽUDU

MICHALA CHALKU

a

JULIANU CHALKOVÚ

13. 9. 1922 – 3. 9. 1997 – 2012

rod. Bolehradskú 27. 8. 1922 – 27. 7. 2007 – 2012 z Pivnice

Už len kyticu z lásky Vám na hrob môžeme dať a za všetko krásne ďakovať. Vždy si na Vás spomínajú: dcéry Juliana Pintírová a Katarína Pudelková s manželom, vnučky Anka Durgalová, Jarka Pudelková a vnuk Miroslav Pudelka so svojimi rodinami

39


R T V PA N O R Á M A Z PROGRAMOV SLOVENSKEJ REDAKCIE TELEVÍZIE VOJVODINA TVV program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. PROGRAM SA VYSIELA NA DRUHOM PROGRAME TVV PIATOK 10. augusta: • O 19.30 bude odvysielaná prvá epizóda seriálu Stopami dávnej minulosti, ktorý vyrobila Slovenská televízia. • O 20.00 v kolážovej relácii DOBRÝ VEČER, VOJVODINA v TV TÝŽDNI bude rad príspevkov: o aktualitách v domácom poľnohospodárstve, o ničení ambrózie, o mládežníckej relácii Motiva(k)cia a o padinských oslavách. Minútky venované zdravotníctvu budú patriť starostlivosti o zuby. • O 20.30 SPEKTRUM odvysiela súhrn kultúrnych udalostí zoskupených v KUMŠTÁRNI. Pozornosť sa venuje výstavám, divadelnej premiére v Slovenskom vojvodinskom divadle a Medzinárodnému festivalu európskeho filmu. NEDEĽA 12. augusta: • O 11.00 Zo Slovenských národných slávností rad príspevkov z kultúrnych, osvetových a športových udalostí. DENNÍKY pondelok až sobota o 18.00. Repríza relácie DOBRÝ VEČER, VOJVODINA bude v sobotu o 2.00 a o 10.00 h. Repríza nedeľných vysielaní bude v piatok o 16.45 h a v sobotu ráno o 3.30 h. Zmena programu vyhradená.

Z PROGRAMU TELEVÍZIE OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 Nedeľa 12. augusta 16.00 – 18.00 Klenotnica Kronika týždňa Do Kovačice zavítal predseda ÚSŽZ Igor Furdík Sarajevská skupina Hari Mata Hari v Padine Hudobné nešpory v evanjelickom chráme Božom v Padine Utorok 14. augusta 16.00 – 18.00 Martin Beran, organista z Českej republiky, Klenotnica vystúpil v padinskom evanjelickom chráme Ďalší ročník tor- Božom tiády v Padine Piatok 17. augusta 16.00 – Spoločná výstava Združenia 18.00 Klenotnica výtvarných umelcov Smäd Slovenský film: Iná láska Turistická ponuka Padiny Čo nového v našom chotári? Čo nového v našom spoločenVýber z programu TV Petrovec skom živote?

40

Z HUDOBNÉHO PROGRAMU RÁDIA NOVÝ SAD PO SLOVENSKY vo výbere hudobnej redaktorky Maríny Kaňovej Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107,1 MHz Pondelok 13. augusta: 17.15 – 18.00 Slovenská ľudová hudba; Utorok 14. augusta: 17.15 – 18.00 Stretnutie – Pásmo poézie a hudby; Streda 15. augusta: 4.00 – 4.40 Stretnutie, repríza; 4.40 – 5.00 Hudobné okienko; 17.15 – 18.00 Na ľudovú nôtu s ochotníckymi súbormi; Štvrtok 16. augusta: 17.15 – 18.00 Slovenská ľudová hudba; Piatok 17. augusta: 17.15 – 18.00 Z vašich listov – výber hudby Ondreja Maglovského.

HUDOBNÉ VYSIELANIA NA VLNÁCH RÁDIA NOVÝ SAD pripravuje hudobná redaktorka Slovenka Benková-Martinková SOBOTA 11. augusta: • 17.15 – 18.00 Piesne naše; NEDEĽA 12. augusta: • 00.00 – 1.00 Polnočné dozvuky; • 15.30 – 16.00 Zo sveta hudby; • 16.05 – 17.00 Hudobné hodiny; • 17.15 – 18.00 Portréty; UTOROK 14. augusta: • 23.00 – 24.00 Ozveny z koncertných siení; STREDA 15. augusta: • 00.00 – 1.00 Je čas pre hudbu.

Rádio Stará Pazova 24 hodín s vami Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz Internet rádio – www.rsp.co.rs každú sobotu celú noc po slovensky Správy: v sobotu o 16.00 a 18.00 a v nedeľu o 8.00 a 9.00 h Utorok – piatok 18.00 – 21.00: 18.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, 18.15 Volíme melódiu dňa, 18.30 Aktuality z obce a iných osád (v stredu: Poučky zo slovenčiny), 19.00 Denník, informatívne vysielanie, 19.15 Hudba, 19.30 Oznamy, hudba a reklamy, 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia (v stredu: náboženské vysielanie Živé vody, vo štvrtok: tematické vysielanie Z minulosti) Sobota 15.00 – 21.00: 15.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, Reklamy, 16.05 Zvončeky, detské vysielanie, 16.30 Oznamy a drobné oznamy, 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy, 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla, 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova, 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád, 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla. Nedeľa 7.00 – 10.00: 7.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, 7.30 a 9.30 Oznamy, hudba a reklamy, 8.05 Hudba, servis, 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie, 9.05 Hudba a aktuality

11. 8. 2012

32 /4503/

HLAS ĽUDU


R T V PA N O R Á M A Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; v nedeľu po 15.00 h na TV Patriot Program od 10. do 16. augusta Pondelok – sobota

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA program vysiela na kanáli 60 OBJEKTÍV v slovenskej reči sa okrem v pravidelnom termíne každý pracovný deň o 16.00 h, vysiela aj v repríznom termíne o 19.30 h.

KRÍŽOVKA ČÍSLO 32

18.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.30 Zahraničný denník 20.00 Hit dňa, Reklamy

V tajničke je meno a priezvisko nášho známeho spisovateľa a prekladateľa. Narodil sa roku 1935 v Petrovci a umrel roku 1986 na Irišskom Venci. Jeho najznámejšie diela sú Maximilián v meste, Postavím si kaštieľ vežičkový, Muška Svetluška a hračky a iné. autorka: polej ANNA vajcovitého vynález Nórsko vriacou (srb.) tvaru BIČIAvodou ROVÁ

20.15 Filmy: Piatok 10. augusta – V Dome MSS Ľudovíta Mišíka Zrodenie Sobota 11. augusta odovzdávanie symbolov slovenskej národnosti – Vyšší záujem 18.45 Hit dňa, Reklamy, zostrih Pondelok 13. augusta – Molí Šialenstvo na predmestí 19.00 Zvon, prehľad udalostí Utorok 14. augusta – týždňa Wasabi 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s Streda 15. augusta – vami: Výber z programov SNS 2012 Bláznivá strela 22.00 Film: Paparazzi Štvrtok 16. augusta – 24.00 Záver vysielania Môj štvornohý priateľ Ace 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Každý pondelok o 20.15: Citáty, Reklamy, Zvon Hudobný mix 23.00 Záver vysielania Nedeľa 12. augusta 18.00 Hudobné blahoželania

Vo štvrtok, v piatok a v sobotu o 18.15: Z programu TV Patriot, TVOK a TV Pančevo

začiatočné písm. staroslovien.

bábika rozhlasový prijímač (srb.)

to jest (skr.) interpunkčné znamienko

1. časť tajničky vpíšte OUA herečka Gardnerová

odlúčená smotana po zmútení dinár

napadnutie

letenie

elektrón

obvod lialo do vnútra skupina škandin. bohov nerast, hornina

vpíšte IEO

15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 a 18.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium

16.25 Udalosti dňa 16.55 a 18.20 Citáty do vrecka 17.00 a 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 a 18.10 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.40 Poézia 18.45 Recept

SLOVENSKÁ REDAKCIA TELEVÍZIE PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 Streda 15. augusta o 19.30 – kolážová relácia DOBRÝ DEŇ V relácii Dobrý deň do konca septembra budú reprízne odvysielané najzaujímavejšie relácie. Repríza v nedeľu 19. augusta o 7.30 h.

11. 8. 2012

32 /4503/

HLAS ĽUDU

súzvuk viacerých tónov vpíšte NTA

romb

Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.00 – 19.00

rubídium aktuálna nejako vec

vinica

rovnaké písmená

Z PROGRAMU RÁDIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz

hora

zakázané z morál. dôvod.

nosí sa v zime (mn. č.)

2. časť tajničky

dlhá samohl.

dvaja výstroj na as Hl du skok z lietadla vpíšte ľu

nula druh likéru

ZT

kypri pôdu!

liečivý obklad ovíjajúci telo vpíšte TRU

alt angl. dĺžková miera

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 31 – VODOROVNE: spasenie, letovala, ár, bačo, vino, eks, Nestor, L, OM, alpro, set, tá, V, t, oná, ne, import, N, let, Vis, synak, ok, národné TAJNIČKA: SLOVENSKÉ NÁRODNÉ SLÁVNOSTI

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 29 z čísla 29 Hlasu ľudu z 21. júla 2012 bolo: JÁN ROB PONIČAN. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: MARTINA HEDIOVÁ, Ul. I. L. Ribara č. 62, 26 215 PADINA. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 10 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

41


ŠPORT

V mužstve Panónie minulej jari čo zväčša hrali cezpoľní hráči

PANÓNIA SKONČILA NA JEDENÁSTOM MIESTE

Bola to trápna jar! ž prvý zápas v B. Monoštore zahlásil, že to bude trápna jar Laliťanov v Medziobecnej lige Sombor. Domáci Dunav porazil Panóniu 6 : 1, a tak sa plne revanšoval za jesennú pohromu v Laliti (0 : 8). Aj na hosťovaní v Svilojeve lalitské mužstvo utŕžilo presvedčivú prehru – 4 : 0. Napokon v 3. kole radosť po triumfe doma nad Šikarou 3 : 1. Bola to prvá výhra v 8. majstrovskom zápase pod taktovkou trénera Miloja Vukovića. Prvý jarný úspech na hosťovaní Panónia dosiahla v Sombore nad Metalcom 3 : 1, a potom doma druhýkrát v sezóne položila na lopatky niekdajšieho treťoligistu Rastinu 2 : 1. Na hosťovaní v Apatíne Laliťania očakávane prehrali s tímom

U

HRALI DVE MUŽSTVÁ Dres Panónie si minulej jari obliekalo 22 hráčov. Hrali desiati domáci futbalisti: Pavlíni, Obradov, Terek, Dobrić, Farkaš, N. Šipka, Lamoš, Živanov, Krivokuća, Valent, ôsmi zo Srbského Miletića a štyria Apatínčania. Mladosti 4 : 0. O týždeň neskoršie v Laliti body nechalo Jedinstvo z Ribareva – 2 : 1. Druhá radosť za chotárom prišla v Sonte (3 : 2), kde sa Laliťania odplatili domácemu Dinamu za jesennú porážku na vlastnom trávniku (0 : 1). Vtedy kormidlo do-

42

Ešte jeden odchod: Dávid Lamoš (s loptou) v novej sezóne bude hrať v drese pivnickej Slávie. Vľavo od Lamoša je Terek.

STANKOVIĆ – 9 GÓLOV Presvedčivo najlepší strelec Panónie tejto jari bol Stanković (na snímke), ktorý z 21 gólov vsietil 9. Valent sa trikrát zapísal medzi strelcov, Vranješ a Radosavljević dvakrát rozvlnili siete súperov, kým po jednom góle vsietili Tojić, Gužvanj, Lamoš, Komadina a Jovović. máceho tímu musel opustiť tréner Dragan Miletić. A potom nadišlo päť posledných zápasov jari a rovno toľko neúspechov! Panóniu najprv porazil Lipar v Laliti 5 : 1. Laliťania sa vykúpili v Odžakoch nad susedmi 1 : 0, ale ten zápas je registrovaný kontumačne 3 : 0 v prospech domácich. Potom body z Lalite po výhre 2 : 1 odniesol aj FK Aleksa Šantić. V Ratkove zverenci trénera Vukovića prehrali s Radničkim 7 : 3. Napokon v poslednom kole Rusín po veľkom boji vy-

hral v Laliti 2 : 1, no tento triumf je umocnený kontumačným výsledkom 3 : 0 v prospech susedovcov. Šesť víťazstiev, sedem prehier a osemnásť získaných bodov na jar je rovnaká bilancia Panónie podľa počtu získaných bodov ako v jeseň. Nie je však dobre to, že Laliťania prehrali dva zápasy kontumačne a k tomu im odňali ešte aj päť bodov!

ňali jeden bod, za druhý jej súťažiace orgány bodové konto „ochudobnili“ o ďalšie štyri body! K tomu Radosavljevića potrestali so štyrmi mesiacmi zákazu hrať futbal! Takéto nedopatrenia sa funkcionárom Panónie nesmeli stať, lebo je to nezodpovedné spravovanie klubu a kazí dobré meno lalitského futbalu!? J. Pucovský

PäŤ ČERVENÝCH KARIET Dostali ich Valent (Šikara, Rusín), Vuković (Odžaci, Rusín) a Stanković (Dinamo). Prečo? Nuž vyhratý zápas v Odžakoch je registrovaný kontumačne preto, že Panónia v mužstve mala nesprávne registrovaného hráča!? Aj zápas s Rusínom, ktorý Laliťania prehrali, je registrovaný úradným výsledkom, lebo v drese domácich hral Milan Radosavljević s dvoma žltými kartami. Za prvý prečin Panónii od11. 8. 2012

32 /4503/

HLAS ĽUDU


ŠPORT FK MLADOSŤ Z VOJLOVICE MEDZI DVOMA MAJSTROVSTVAMI

(Nie) sú ponechaní sami na seba j vo FK Mladosť z Vojlovice letnú prestávku využívajú na prípravy na A nové majstrovstvá. V klube však ešte stále nemôžu zabudnúť na príliš neúspešný finiš minulých majstrovstiev. „Až po polovicu jarnej časti sme boli vážni kandidáti o druhé miesto v lige, ktoré by nám umožnilo hrať baráž o postup do vyššej ligy. Nečakane sme však v Bavaništi prehrali zápas 19. kola s domácim BSK 2 : 0, a potom aj s Glogonjom na domácej pôde 1 : 2, čo priamo vplývalo na mužstvo. Do konca majstrovstiev sme potom už hrali v premenlivej forme. Súťaž sme skončili na 6. mieste – mali sme 51 bodov, pričom sme 15 zápasov vyhrali, 6 hrali nerozhodne a 7 prehrali, z čoho až päť v závere sezóny,“ informuje nás predseda klubu Muhamed Cimirotić. Podľa slov nášho spolubesedníka klub disponuje dostatočným počtom kvalitných hráčov a nepotrebuje významnejšie posily. V klube je 30 registrovaných hráčov, z čoho asi polovica je z Vojlovice a neďalekého mestského osídlenia Strelište, pokým ostatní sú cezpoľní a z iných častí Pančeva. V tomto prestupovom období iba dvaja hráči vyjadrili žiadosť opustiť klub, takže v nadchádzajúcich majstrovstvách odštartuje mužstvo, ktoré v uplynulom ročníku aj napriek určitým slabostiam potvrdilo, že môže čeliť i najsil-

nejším celkom. Tréner Milorad Krunić hráčov zoskupil 30. júla, keď sa aj začali prípravy na nové majstrovstvá. Klub v posledných rokoch fungoval vďaka sponzorom, avšak v týchto dňoch

úboru... Už tri roky sme však ponechaní sami na seba a z mestskej pokladnice, ako aj od Miestneho spoločenstva Vojlovica, ktoré nemá vlastné príjmy, nedostávame ani dinára. Majstrovstvá sme skončili

Mužstvo a správa vojlovického FK Mladosť v sezóne 2011/2012; Muhamed Cimirotić stojí v strednom rade prvý zľava pomoc prisľúbila aj lokálna samospráva. „Aby mohol nehatene fungovať, klub mesačne potrebuje priemerne zo 90 tisíc dinárov. V tom sú zahrnuté všetky náklady, čiže úhrada trénerovi, cestovné trovy hráčov z okolia, výdavky na súťaž, údržba ihriska, obnovenie športového

bez dlhov predovšetkým vďaka nášmu generálnemu sponzorovi, firme TOI TOI. Tento podnik však pre slabšie výsledky od očakávaných, ako aj pre nedorozumenia s lokálnou samosprávou v súvislosti s legalizáciou našich objektov, rozhodol, že viac nebude financovať klub. Preto sme

sa ocitli v príliš neurčitej situácii a nevedeli sme, či vôbec budeme môcť súťažiť. O pomoc sme požiadali nové vedenie lokálnej samosprávy a v týchto dňoch sme aj dostali garancie, že nám zabezpečia časť potrebných prostriedkov, a tak aj odstránili dilemu, či budeme súťažiť, alebo nie. Ostatné prostriedky zabezpečíme od iných sponzorov a z vlastných príjmov, čiže z prenajímania miestností, ale aj ihriska počas dedinských osláv.“ Tento ostrieľaný športový pracovník však mieni, že Mladosť nie je rovnoprávna s ostatnými mestskými futbalovými klubmi... „Mestská správa uznáva iba pančevské Dinamo a Železničar, ktorý súťaží v lige s nami. Tieto kluby trénujú a svoje zápasy hrajú na mestskom štadióne, resp. v športovom stredisku, a údržbu tých objektov, vrátane aj kosenie a označovanie trávnikov, má na starosti VKP Mladost poverený údržbou športových objektov v meste. Už niekoľko rokov sa dožadujeme rovnakého statusu, čiže aby aj naše objekty a ihriská boli zaradené do programu činnosti tohto podniku, to tým skôr, že po legalizácii naše objekty sú vo vlastníctve mesta a my ich iba používame. Doterajšie vedenie mesta však pre naše požiadavky nemalo porozumenie a čas ukáže, či sa so zmenou moci aj na tomto pláne niečo podstatne zmení,“ skončil predseda vojlovického futbalového klubu. V. Hudec

S PREDSEDOM FK HAJDUŠICA VLADIMÍROM MALIAROM

O incidente, rozhodcoch, futbalových fórach... utbalový klub Hajdušica v minulých majstrovstvách štartoval s veľkýF mi ambíciami bojovať o sám vrch tabuľky. Veľmi rýchlo však bolo jasné, že tie plány boli príliš nereálne. Predsa sa mužstvo udržiavalo v strede tabuľky, ale po 22. kole a stretnutí s celkom Crvena zvezda z Pavliša všetko sa začalo valiť dolu kopcom. Hajdušičania totiž vyprovokovaní nespravodlivým rozhodnutím zaútočili na rozhodcu, za čo štyria hráči boli trestaní zákazom hrať futbal 9, resp. 12 mesiacov. Po tomto incidente nastúpila kríza a slabé výsledky, takže sa ku koncu majstrovstiev klub ocitol v nebezpečnom pásme, z ktorého sa vymanil vďaka prajnému výsledku v poslednom kole. „Nechcem ospravedlňovať hráčov, ibaže si myslím, že to vlastne ani nebola žiadna bitka, ale verbálne pojednávanie a odstŕčanie rozhodcu,“ uvažuje po trojmesačnom časovom odstupe predseda klubu Vladimír Maliar. „Osobitná otázka je, že revoltu hráčov vyvolal sám rozhodca tým, že trestal nášho futbalistu, že nešportovo reagoval a nemal taký istý postoj aj k hráčovi hostí, ktorý ho úmyselne provokoval. Keby rozhodca v tej chvíli ukázal červenú kartu obom hráčom, k incidentu by vôbec 11. 8. 2012

32 /4503/

neprišlo. Rozhodcovská trojica a dele- covia vždy boli bezpeční. Posledný tagát však zápisnicu napísali tak, aby kýto incident sa udial pred pätnástimi ospravedlnili seba, Disciplinárna ko- rokmi. Možno aj preto orgány FZ na misia FZ im uverila a našich hráčov, naše zápasy delegujú neskúsených podľa mojej mienky, veľmi prísne po- rozhodcov, ktorí tu skladajú rozhodcovskú skúšku, často trestala. My sme síce chybia a vyvolávajú mali právo sťažovať sa, nervozitu na ihrisku. ale to je príliš drahé a Okrem toho v rozhonajčastejšie nič nevore s jednotlivými zmení.“ rozhodcami som zíNáš spolubesedník skal dojem, že si mysupozorňuje, že hráči lia, že máme peniaze podobným spôsobom, a čakajú, aby sme im ba aj omnoho agresívzaplatili, aby pískali v nejšie „presviedčajú“ náš prospech. My rozhodcov na mnosme však od rozhodhých zápasoch. Skúsecov nikdy nežiadali ný rozhodca však zápas nepreruší, ale odstráni z Prísne sme trestaní: Vladi- pomoc, zvlášť nie za ihriska konfliktných hrá- mír Maliar, predseda FK Haj- peniaze. Možno aj preto rozhodcovia čov, aby hra pokračo- dušica veľmi často i na našej vala. „Podobne mohol byť riešený aj konf- pôde nadŕžajú našim súperom. Hráči likt na zápase v Hajdušici, ibaže roz- a diváci sú z toho často vynervovaní, ale hodca poponáhľal odpískať koniec, a rozhodcom nikdy neublížili. Na druhej potom v obliekarni ukázal červenú kar- strane v jednotlivých osadách roztu hráčom, pre ktorých sa spamätal, že hodca jednoducho musí tolerovať boli najhlasnejší. Žiaľ, u nás to tak fun- ostrú hru a bezočivé správanie sa doguje, že všetko závisí od (ne)skúsenosti mácich hráčov. V opačnom rizikuje, že „ľudí v čiernom“ a kluby sú najčastejšie dostane bitku. Nedajbože prerušiť zábezmocné. V Hajdušici však rozhod- pas, a za to obviniť domáci celok. Or-

HLAS ĽUDU

gány FZ na také prípady najčastejšie nereagujú.“ Svojráznou kuriozitou je, že Disciplinárne orgány trestali aj predsedu FK Hajdušica a zakázali mu vykonávať všetky funkcie vo futbale počas troch mesiacov. „Trestali ma za to, že som v správe FK Hajdušica o incidente vyjadril svoju mienku. Uznám, reagoval som príliš ostro, možno až neslušne, ale viem aj to, že ešte nikto nebol trestaný za to, čo povedal. Moju mienku trestom nezmenili. Myslím si, že by si vo FZ športových snaživcov museli viac vážiť a veriť im, a nie ich takto trestať. Nie je žiadnym tajomstvom, že mnohé kluby obstávajú iba vďaka obetavosti a entuziazmu jednotlivcov. Nuž, a keď ich niekto takto ako mňa odstráni z futbalu, priamo ohrozí aj klub. Mnohí športoví pracovníci by na mojom mieste športu istotne navždy obrátili chrbát. Dokonca aj my sme pod dojmom nespravodlivosti uvažovali o tom, či budeme pokračovať v súťaži, ale sme v záujme futbalu a klubu s vyše sedemdesiatročnou tradíciou od toho upustili,“ povedal nám na záver prvý človek FK Hajdušica. V. Hudec

43


ŠPORT PRÍPRAVNÝ ZÁPAS V KYSÁČI

Omladené mužstvo prehralo TATRA – ISKRA 1 : 3 (0 : 1) ysáčania hrali bez štyroch hráčov, ale omladené mužstvo naK priek prehre podalo dobrý výkon a uspokojilo divákov. Skúsenejší hostia z Kucury mali neustálu prevahu a všetky chyby domácich futbalistov využili. V druhej časti útok domácich v čele s mladým Ivanom Ožvátom bol nebezpečný pre obranu Iskry. Hostia sa ujali vedenia gólom Eriho hlavou v 28. min. zápasu. V 46. min. vyrovnal I. Ožvát, keď sólový

únik skončil gólom. Brankár hostí v 50. min. šikovne zneškodnil dobrú delovku Ožváta. Potom domáci obrancovia urobili dve chyby, ktoré využili strelci za hostí Rodić v 53. min. a Krajinović v 63. min. Ďalšia štvrťhodina patrila domácim, no z prevahy nič nevyťažili. Vo finiši zápasu znova bol lepší tím z Kucury, ale výsledok sa nezmenil. TATRA: Mucha, Funtík, Srnka, Badnjar, Daneček, Đaković, Kon-

OD NOVEJ SEZÓNY KLUBY PRVEJ A DRUHEJ juhobanátskej ligy budú povinné v prvom polčase nastúpiť s dvoma devätnásťročnými futbalistami. Rozhodol o tom Výkonný výbor Oblastného futbalového zväzu Pančevo na druhom zasadnutí v novej zostave. V piatok 3. augusta 2012 v kongresovej sieni PRS Relax v Kovačici odzneli i ďalšie rozhodnutia a zaujímavé návrhy. Na území južného Banátu formujú dve nové dorastecké ligy. Záväzná v nich bude účasť klubov z Vojvodinskej ligy a Prvej juhobanátskej ligy a dobrovoľná klubov z Druhej juhobanátskej ligy. Ligy by mali štartovať začiatkom septembra. Dorastenci budú hrávať v piatok, sobotu alebo v nedeľu. Kluby Prvej juhobanátskej ligy musia mať trénerov s B licenciou a kluby Druhej juhobanátskej ligy lodivodov s C licenciou. Novým predsedom VV OFZ Pančeva od 3. júna 2012 je známy prvoligový rozhodca Dejan Santrač (na snímke vpravo). Významné miesto vo futbalových fórach južného Banátu patrí i dvom Padinčanom a jednému Kovačičanovi. Pavel Rohárik (sedí zľava) je podpredsedom VV OFZ, Ján Šuľa predsedom trénerov. Člen VV OFZ je i Predrag Perović, predseda FZ obcí Kovačica – Opovo. Ján Špringeľ

V ERDEVÍKU TURNAJ POD REFLEKTORMI

Zvíťazila domáca Sloga rvýkrát na štadióne Slogy v Erdevíku sa hrali zápasy v nočnom P termíne pod reflektormi. Hráči a početní diváci mali veru pohodu v týchto horúcich dňoch na dvojdňovom futbalovom memoriáli. V sobotu 4. augusta 2012 sily si zmerali šídsky Radnički a domáca Sloga. Starí rivali predviedli páčivý futbal. O niečo svižnejší domáci futbalisti mali viac streleckých príležitostí. Jovanović vsietil vedúci gól a svojmu mužstvu zabezpečil víťazstvo 1 : 0. Druhý zápas medzi sriemskomitrovickým Radničkim a báčskopalanskou Bačkou priniesol veľký futbalový boj na trávniku. Výsledok sa takmer neustále menil a zápas sa skončil nerozhodne 3 : 3. Po kopa-

44

ní penált zvíťazila Bačka (9 : 8) a postúpila do finále. V druhý deň najprv o 3. miesto hrali šídsky a sriemskomitrovický Radnički. Výsledok tohto zápasu bol nerozhodný 2 : 2, a vďaka úspešnejšiemu kopaniu jedenástok (5 : 2) tretie miesto získali Šíďania. Očakávané finále medzi Slogou a Bačkou sledovalo 600 hlučných divákov. V dramatickom zápase domáci mali výhru v rukách, keďže viedli 2 : 1, ale v posledných chvíľach Palančania predsa vyrovnali. Preto aj víťaza turnaja rozhodol penaltový rozstrel. V tom úspešnejší boli futbalisti Slogy (6 : 5), a tak pohár zaslúžene zostal vo vitríne domáceho klubu. Károly Vig

s t a n t i n o v, Kavran, Cvetić, Keleman, Kohút. Hrali aj: I. Ožvát, V. Vozár, Jambrich, Kulík. Ivan Ožvát (v skoku pred bránou) dal hodne roboty V nedeľu obrane Iskry 12. augusta Tatra o 18. hodine v Kysáči zohrá zo Sriemskej Kamenice a 19. aupriateľský zápas s Čenejom, 15. au- gusta bude majstrovský štart Kyságusta o 17. hodine je na programe čanov v Sirigu. Pavel Pálik pohárový zápas s Fruškogorcom 83 ŠACHISTOV V STAREJ PAZOVE. Z príležitosti osláv svätého Iliju v sobotu 4. augusta usporiadali 6. Ilindanský turnaj v šachu pod názvom Stará Pazova 2012. Hralo sa urýchleným spôsobom, osem kôl podľa švajčiarskeho systému. Odmeňovací fond bol 130 000 dinárov, pričom udelili dvanásť pravidelných a rovno toľko aj špeciálnych odmien. Po slávnostnom otváracom prívete, o ktorý sa postarali predseda Rady Miestneho spoločenstva Stará Pazova Dr. Mišo Filip a člen organizačného výboru turnaja Milan Skoko, v miestnostiach Sokolského domu súťažilo 82 šachistov zo Srbska a jeden z Chorvátska. Medzi nimi boli deviati veľmajstri, desiati medzinárodní majstri a desiati FIDE majstri. Najväčší úspech dosiahol Miloš Perunović, ktorý sa ovenčil prvým miestom. Druhý bol Ivan Ivanišević a tretí Siniša Dražić. Špeciálne odmeny dostali najstarší účastníci Milanko Mrdalj a Slobodan Mihajlović-Majo, ináč obaja Staropazovčania. Na snímke vidíme momentku, keď pokladník ŠK Stará Pazova Pavel Baláž-Pašo (vpravo) blahoželá najstaršiemu šachistovi Milankovi Mrdaljovi. K. Verešová

FUTBALOVÝ MEMORIÁL V BINGULI

Plný triumf Bačinčanov inulý víkend v Binguli prebiehal tradičný 36. Memoriál Michala M Kopčoka a Boška Miloševića. Prvý priniesol prvú loptu do dediny a druhý bol vynikajúci futbalista OFK Binguľa, ktorý utratil svoj mladý život v dopravnej nehode roku 1977. Na turnaji sa zúčastnili Fruškogorac Kukujevci, OFK Bačinci, Hajduk Divoš a domáca OFK Binguľa. V sobotu najprv Bačinčania porazili Kukujevčanov presvedčivo 4 : 0. Po nich na trávnik vybehli mužstvá Hajduka a Bingule, keď Divošania ľahko položili na lopatky hostiteľov 3 : 0.

V nedeľu sa hral zápas o 3. miesto, v ktorom Binguľa porazila Fruškogorac 3 : 2 a vyhla sa poslednému miestu. O víťaza turnaja hrali OFK Bačinci a Hajduk. Zvíťazili Bačinčania 2 : 0. Všetky mužstvá dostali primerané darčeky. Odmenili aj najlepšieho brankára Savu Barjaktarovića, najlepšieho hráča Slobodana Ilića a najlepšieho strelca Lazara Gačića, všetkých z radov OFK Bačinci. Úspešným organizátorom turnaja bolo vedenie domáceho OFK Binguľa. St. S.

11. 8. 2012

32 /4503/

HLAS ĽUDU


ŠPORT FUTBALOVÝ MEMORIÁL JÁNA BUČÍKA V HLOŽANOCH

Druhý zápas bol definitívne najkvalitnejší a najvzrušujúcejší na celom turnaji. Obuli sa do seba starí známi: utbalový turnaj, o ktorom sa v menom vedenie Budúcnosti poHRAL SA KVALITNÝ domáca Budúcnosť a Hložanoch, najmä na výročných menovalo futbalový turnaj, na kto- FUTBAL Mladosť zo susedného zhromaždeniach Futbalového klu- rý pôvodne pozvalo celky Kriváňa zo Na góly bol výdatPetrovca. Koľko dynabu Budúcnosť, hovorilo zopár rokov Selenče, Mladosti z Nového Sadu a nejší prvý deň turnaja, miky, koľko úsilia, potu, zaradom, sa konečne predsa usku- Kulpína. O Jánovi Bučíkovi však po- hoci sa začalo hrať pri kumštu, prirodzene i točnil. V sobotu 4. augusta a v nedeľu čas memoriálu nepovedal nikto ani vyššej teplote vzduchu chýb! Mladosť sa prvá 5. augusta na kvalitnom trávniku šta- slovo... než v druhý deň, keď sie- Ján Bučík, niekdajšia ujala vedenia; hlavou dióna „pri skleníku“ sme videli štyri Na poslednú chvíľu vraj Selenča- te zostali nedotknuté duša FK Budúcnosť trafil Plavšić, ktorý znozápasy a päť futbalových mužstiev, nia oznámili, že sa na memoriáli po vypršaní (podmienečne pove- vu bol úspešný (z protiútoku) aj po účastníkov 1. Memoriálu dané) riadnych častí hry a tom, čo zo skrumáže vyrovnal Jána Bučíka. o víťazoch rozhodli penal- Mandić. Na osvieženie sa teda šlo Počas uplynulých 85 ty. Nedeľné gólové sucho za stavu 2 : 1 v prospech Petrovrokov činnosti klubu, ktozaúradovalo akiste najmä z čanov. V pokračovaní domáci prirý pôvodne bol založený toho dôvodu, že hráči na dali na rýchlosti, bojovnosti a ako SŠK Slávia, si jeho rozdiel od soboty už mali tvrdosti. Mužstvo Mladosti, v ktodresy oblieklo na stovky „nohy z olova“. Vstupné zá- rom sa zaskvelo päť – šesť včerajhráčov a v ňom i kolo pasy boli bojovné, obsažné, ších kadetov, nepodľahlo nátlaku neho sa činili desiatky v každom ohľade kvalit- a ovzdušiu. Fejdi síce po štvrťhoaktivistov, horlivých minejšie než záverečné. Prvý dinke vyrovnal, lež mladučký Anulovníkov futbalu. Jedsa začal čestným výkopom šiak o päť minút neskoršie strelil ným z najväčších zanieMiroslava Bučíka, terajšie- ďalší gól a stanovil konečný výsletencov dozaista bol Ján ho domovníka a hospo- dok: 3 : 2 v prospech Petrovčanov, Bučík-Mirko (1930 – dára FK Budúcnosť (syna ktorým sa predtým zranil spoľah2000). Niekdajší pokladJána Bučíka). Minútou ticha livý zadák Rupar. ník miestneho poľno- Zuzana Zavarková (zľava), Miroslav Bučík a mužstvá a diváci vzdali Zápas o 3. miesto zohrali celky hospodárskeho družstva Miroslava Franková s pohárom memoriálu, ktorý hold spomenutému „le- Kulpína (posilnený dvoma Hlonesie meno ich otca Jána Bučíka už za mladi svoj život gendárnemu“ Mirkovi. žančanmi) a Maglića. Po bezgólodoslova a dopísmena upísal FK Bu- nezúčastnia. Ruku na pomoc, súrne, Prvý zápas zohrali celky Kulpí- vej remíze pri kopaní pokutových dúcnosť, v ktorom robil predsedu, v sobotu podala báčskopetrovská na a novosadskej Mladosti. Kým sa kopov úspešnejší boli Maglićania a pokladníka, organizátora, ba aj tré- Mladosť, ktorá však v nedeľu hrala Novosadčania spamätali, Kulpín zvíťazili v pomere 4 : 2. nera dorastu i áčka, prejavil sa i ako zápas v rámci Slávností, takže na- viedol 1 : 0; strelec – Fabók. Mladosť Finálové stretnutie sa tiež v futbalový rozhodca... Celé desaťro- miesto nej potom nastúpil celok pred odchodom na prestávku vy- riadnom hracom čase skončilo výčia bol pedantným tajomníkom FK Maglića. Žiaľ, neboli zostavené ani rovnala gólom Mitrovića, v pokra- sledkom s dvoma nulami. HložanBudúcnosť. So svojimi spolupra- pravidlá turnaja, ani zápisnice s me- čovaní osviežila rady šiestimi – čania síce mali viac príležitostí, pôcovníkmi sa pričinil o zveľadenie nami hráčov zúčastnených futba- siedmimi náhradníkmi a nakoniec sobili však nervózne a nesústredepodmienok na nehatenú činnosť lových celkov. V sobotu prvý zápas zvíťazila výsledkom 2 : 1, gólom V. ne, takže sa nakoniec zase kopali klubu, ktorý miloval „ako blížneho odštartovali o štvrtej popoludní a v Samardžiju. Tieň na vstupný zápas penalty. Hráči novosadskej Mlasvojho“. nedeľu až po sedemnástej hodine, vrhlo (seba)zranenie Santrača v dosti prvú kopli nad; druhé dve zneToto a ešte veľa toho pekného sa takže sa turnaj skončil – priam v prí- tričku Kulpína: praskla mu kosť ľa- škodnil brankár Knežević; za dopatrilo povedať o mužovi, ktorého tme. vého chodidla. máci celok radom skórovali Pavlović, Fejdi a Majstorović, takže Budúcnosť po víťazstve 3 : 0 získala víFutbalisti hložianskej Budúcnosti – víťazi prvého Memoriálu Jána Bučíka ťazný pohár prvého Memoriálu Jána Bučíka, ktorý temer výborne kontrolovali sudcovia Haška z Báčskej Palanky, Petković z Čelareva a Dudok z Hložian. Organizátori diplom určený najlepšiemu hráčovi turnaja udelili Fábrymu z celku Kulpína, najlepším brankárom bol Ivanišević z novosadskej Mladosti a najlepšiu mušku mal autor dvoch gólov Plavšić z petrovskej Mladosti. Memoriál Jána Bučíka teda vykročil rozpačitým krokom, ale predsa. Bude ho treba zlepšiť, s väčším predstihom a starostlivejšie plánovať jeho obsah(y). Juraj Bartoš

Rozpačitým krokom, ale predsa...

F

11. 8. 2012

32 /4503/

HLAS ĽUDU

45


ŠPORT NA SNS NA STRELNICI V LESÍKU MENEJ STRELCOV

Všetky ceny do Futogu Z roka na rok na modernej strelnici Poľovníckeho spolku Lesík je čoraz menší počet strelcov. Predvlani tam svoju streleckú zručnosť skúšalo 66 jednotlivcov zo sedemnástich miest a dedín, vlani strieľalo 49 strelcov zo šestnástich prostredí, kým v tomto roku na palebné postavenie vyšlo 48 pretekárov z dvanástich osád. Boli to strelci z Petrovca, Kovačice, Čeneja, Futogu, Gospođiniec, Hložian, Kulpína, Erdevíka, Silbaša, Begeča, Selenče a Lalite. Pripomíname, že posledné tri dediny nemali štvorčlenné mužstvo, ale ich reprezentoval iba po jeden strelec. Všimli sme si, že v posledných rokoch na Slovenské národné slávnosti chodí pomenej strelcov z našich slovenských prostredí. Žeby našich lovcov – strelcov nezaujímal tento druh športovej streľby, je to nedostatok peňazí v ich vreckách alebo jednoducho nemajú záujem stretávať sa v Petrovci? Na druhej strane na slávnosťovú súťaž čoraz častejšie chodia strelci z iných prostredí – z Futogu, Čeneja, Gospođiniec... Poľovnícky spolok Lesík a jeho strelecká odbočka vynaložili hodne úsilia, aby všetkým účastníkom zabezpečili maximálne podmienky na súťaž v streľbe do asfaltových terčov. V každom mužstve súťažili štyria strelci, ktorí vystrieľali 2 x 15 patrónov. Pri

určovaní najlepšieho mužstva počítal sa výsledok troch najúspešnejších strelcov. Keď všetko rozhodcovia pedantne spočítali, dostali sme víťaza tohtoročnej súťaže v Lesíku. Je to mužstvo Futog II., ktoré z 90 patrónov „zastrelilo“ 80 letiacich terčov oranžovej farby. Na druhom mieste je Futog I. (79 bodov) a rovnaký výsledok dosiahlo aj mužstvo z Gospođiniec na tretej priečke. Zaujímavá bola aj súťaž jednotlivcov, kde šiesti najúspešnejší absolvovali dodatočný rozstrel – po15 nábojov. Víťazom Slovenských národných slávností 2012 v triafaní do asfaltových terčov je Nemanja Smiljanić (Futog), ktorý z možných 45 mal 40 presných zásahov. Na druhom mieste je Maksim Egelja z Futogu (37 bodov) a tretí je Silbašan Janko Krnáč (37). Po týchto troch medailistoch sa umiestnili Gospođinčan Zvonko Dejanović (37), Futočan Zvonko Egelja (36) a Kovačičan Ján Cicka (35). Niekoľko dobrých strelcov z Petrovca a celej obce tentoraz nemali istú ruku, bystré očko a presnú pušku, takže zostali bez významnejších výsledkov a odmien. J. P-ský

Od strelca najviac závisí, či trafí do terča

Kapitáni troch najlepších mužstiev s pohármi

Takto sa spočitujú výstrely na strelnici

Šiesti najlepší strelci na súťaži v Lesíku 2012

Rozhodcovia musia všetko vidieť a počuť... Obecenstvo so záujmom sledovalo každého strelca

46

11. 8. 2012

32 /4503/

HLAS ĽUDU


ŠPORT NA SNS ŠACHISTI BOLI OPäŤ NAJPOČETNEJŠÍ NA SNS

Môj ocko zvíťazil! achový turnaj 51. Slovenských vzájomne stretli najväčší uchánárodných slávností bolo naj- dzači o titul, Siniša Dražić a Goran masovejšie športové podujatie v Todorović, obaja veľmajstri. Sininedeľu 5. augusta 2012. Tentoraz ša a Goran do posledného kola do Petrovca prišlo 143 šachistov vošli s rovnakým počtom bodov (o trinásť viac ako vlani), ktorí si pri- – sedem. Práve to prinieslo neursadli k šachovniciam a zahrali čitosť tomuto súboju, ktorý sa túto starobylú hru. Nemôžeme s odohral „pod dozorom“ väčšieho istotou tvrdiť, že to bol najmaso- hlúčiku šachových nadšencov. vejší zraz šachistov v rámci SNS, Spočiatku obaja veľmajstri ešte aj ale nie sme ďaleko od pravdy, ak trochu dlhšie rozmýšľali nad ťahpovieme, že patrí iste medzi tri mi, ale ako im čas na šachových slávnosťové turnaje s najväčším hodinách ubiehal a hrozilo nepočtom účastníkov. Na turnaji sa zhromaždili šachisti z niekoľko desiatok prostredí z našej krajiny a dvaja zo zahraničia, Najlepší na turnaji: Jovan Radlovački, Siniša Dražić FIDE maj- a Miroljub Lazić (sprava) v spoločnosti Pavla Marčoka ster – veterán Milenko Jovanović z Chorvátska a kandidát na majstra Jano Bartoš z Českej republiky. V petrovskej športovej hale šach hrali štyria veľmajstri, traja medzinárodní majstri, desiati FIDE majstri, 62 Ženský šarm šachovej hry kandidáti na majstrov, viac desiatok šachistov bezpečenstvo, že „padne“ vlajka, bez šachovej triedy, 11 veteráni, tempo hry sa zrýchlilo. V koncovštyri ženy (Danijela Petrovićová, ke bol rýchlejší, presnejší, precízDanijela Grujićová, Marija Stoja- nejší, úspešnejší a mladší Novonovićová a Marica Milovanovićo- sadčan Siniša Dražić, takže mu Gová), siedmi mládežníci, niekoľkí ran Todorović musel podať ruku! pionieri... V tej chvíli sa v hale ozval radostHralo sa pätnásť minút na hrá- ný výkrik Dražićovho syna Dušača, čo znamená, že jednotlivé na: „Môj ocko zvíťazil!“ A bol to partie trvali pol hodiny. Najviac prakticky koniec viachodinovéúspechu mali, samozrejme, tí naj- ho šachového maratónu, na ktovyššie rangovaní hráči. Stalo sa rom sa v horúcej športovej hale v práve tak, že o víťazovi šachové- Petrovci šachisti potili akoby skuho turnaja SNS 2012 rozhodova- točne utekali na trati najťažšej lo posledné kolo, v ktorom sa atletickej disciplíny.

Š

11. 8. 2012

32 /4503/

HLAS ĽUDU

Víťazom šachového turnaja 51. SNS je veľmajster Siniša Dražić (8 bodov), druhý je tiež veľmajster Miroljub Lazić (7,5 bodu) a na treťom mieste skončil medzinárodný majster Jovan Radlovački (7). Veľmajster Goran Todorović vďaka prehre s Rozhodujúcu partiu veľmajstrov Gorana TodoroDražićom skon- vića a Sinišu Dražića (zľava) si so záujmom pozrel čil na štvrtom aj Pavel Marčok mieste (7). So siedmimi bodmi nasledujú me- mládežníci z Obce Báčsky Petrodzinárodný majster Zoran Arso- vec: Ondrej Chlpka a Miroslav vić, veľmajster Boško Abramović, Majtán. Najlepší piati hráči rozkandidát na majstra Siniša Paroški... ličných šachových tried Rastislav

Traja najlepší šachisti z Petrovca a z územia Petrovskej obce

Ušiak, Nevenko Okilj, Marko Marović, Stanko Mosić a Nedeljko Utješanović dostali tiež peňažné a vecné odmeny. Bez odmien nezostali ani traja najlepší Petrovčania: Pavel Topoľský (4,5 bodu), Michal Grňa (4) a Vladimír Severíni (3,5). Traja najlepší šachisti z územia Obce Báčsky Petrovec sú tiež odmenení: Petrovčan Pavel Marčok (5,5), Kulpínčan Petar Radosavljev (5) a Kulpínčan Michal Hegedúš (4). Je koniec, o rok sa stretneme zasa! Bol už podvečer, SlávnosOrganizátori pre prvých štrnás- ti sa chýlili ku koncu, keď sa unatich hráčov prichystali peňažné vení, ale šťastní šachisti rozcháceny, vecné odmeny (klobásy a dzali domov s myšlienkami v hlametly). Špeciálne odmeny dosta- vách, že „pekná hra šachová moc li aj najúspešnejší veteráni: Milan priateľov má“. Tieto slová, veríme, Ilić a Krasoje Notaroš, najúspeš- dokážu opodstatnenosť aj o rok, nejšie ženy: Danijela Petrovićová na šachovom turnaji 52. Slovena Danijela Grujićová, najúspeš- ských národných slávností v Penejší mládežníci: Milojko Matović trovci 2013. J. Pucovský a Dragan Petrović, najúspešnejší

47


ŠPORT NA SNS V ŠPORTOVOM AREÁLI SA-HA KRAĽUJE BIELY ŠPORT

Máš 17 či 67? Hraj tenis! ídame ich každý rok počas Slávností na tenisových ihriskách V športového areálu SA-HA v Pe-

sa dvaja najlepší prebojovali do štvrťfinále, kde dosiahli tieto výsledky: Boldocký – Berat 6 : 3, Z. Ďuriš – Očenáš 6 : 4, Belička – P. Hansman 6 : 4, Kljajić – Topoľský 6 : 3. Semifinále: Boldocký – Ďuriš 6 : 3, Belička – Kljajić 6 : 1. Vo finále petrovský Bratislavčan

šenci tohto športu predsa hrali. Aj vďaka americkej firme Nu Skin Enterprises, ktorá je lídrom v oblasti wellness a antitrovci. Milovníci bieleho športu a aging (zdravý životný štýl a prevencia). zdravého života priam neúnavne Táto spoločnosť na radosť tenisových udierajú raketami žlté loptičky, ši- nadšencov usporiadala Nu Skin Open kovne a menej úspešne ich preha- turnaj v nedeľu 5. augusta 2012. Súdzujú súperovi ponad sieť. Tešia sa časne so športovou časťou firma Nu z víťazstiev, ale ich veľmi neškrú ani Skin Enterprises predstavila svoju prehry. Nesťažujú sa na augustovú činnosť: technológiu na neinvazívne páľavu, zabúdajú na všelijaké ne- meranie antioxidačnej kapacity ordostatky a neduhy, bezstarostne sa ganizmu, technológiu na profesiooddávajú svojej športovej vášni na nálne ošetrenie pokožky tváre, vlaantuke. sovej pokožky a pokožky tela, technológiu na špecializované profesionálne ošetrenie pokožky tela. Tak na jednom mieste spojili biznis, šport a zdravý život. V Petrovci a na okolí bol veľký záujem o Úspešne som vrátil loptičku: tenisový turnaj, na kto- Miroslav Čeman rom sa zúčastnilo 24 hráčov – rekreantov vo Rastislav Boldocký premohol Petrovveku 17 až 67 rokov! čana Miroslava Beličku maximálnym Keby sa mohlo hrať výsledkom 6 : 0. Tretie miesto získal dlhšie ako jeden deň, Maglićan Goran Kljajić. Tenis je môj šport: Pavel Hansman Traja najlepší hráči dostali pekné tak by sme na turnaji vipoháre, každý účastník si obliekol Tenis ani tohto roku nebol zaradený deli aj viac ako štyridsať hráčov. Najprv sa hralo v základných sku- vkusné tričko a všetci spolu sa po do úradného športového programu Slovenských národných slávností. Nad- pinách, po traja hráči v jednej, odkiaľ turnaji pobavili v príjemnom ovzdu-

PADINČANIA HOSŤOVALI VO VRBARE

Slávnosťová remíza MLADOSŤ – DOLINA 1 : 1 (1 : 0) nedeľu popoludní milovníci futbalu v Petrovci a návštevníci V SNS mali možnosť sledovať zápas

rovnaný zápas. Mladosť sa ujala vedenia po peknom útoku v 24. min. a strelcom bol Jovović. Hostia z Padiny mali dvakrát možnosť skórovať, no dobrými zákrokmi domáci brankár Pavel Fejdi v tom zne-

medzi domácou Mladosťou a padinskou Dolinou. Padinčania teraz hrajú v Srbskej lige – skupina Vojvodina, a preto boli lákavým celkom pre petrovské futbalové publikum. Povedačky, že Dolina na Slávnosti do Petrovca nepríde, sa nesplnili. Padinčania do Vrbary prišli a predstavili sa ako kvalitné mužstvo. V prvom polčase sme sledovali vy- Poloprázdna tribúna v Petrovci

48

Pohár od Martina Hansmana prebral víťaz turnaja Rastislav Boldocký (vpravo)

V mladosti volejbal, teraz hra s raketou: Michal Potran ší tenisového dvorca SA-HA v Petrovci. J. P.

možnil Spaskovského a Ćirića. Druhý polčas priniesol Padinčanom prevahu, ktorí gólom Stajčića v 85. min. vyrovnali na 1 : 1. V tejto časti

Mladosť a Dolina hrali na dobrom trávniku vo Vrbare sa vyznamenal i náhradník v bráne Mladosti Leňa, ktorý niekoľkými bravúrnymi zákrokmi zachránil domáce mužstvo. Vo finiši zápasu dvakrát na bránu Padinčanov zaútočili Milenković a Haška, ale výsledok sa nezmenil. MLADOSŤ: Fejdi, Fábry, Jakuš, Trišić, Saveljev, Sla-

dojević, Radovanović, Torbica, Jovović, Grujić, Milovanović. Striedali: Leňa, Chovan, J. Tatliak, Haška, Milenković, Anušiak, Širka. DOLINA: Topić, Blagojević, Šćepanović, Nedučić, Memović, Tripković, Ćirić, Kovačević, Đoković, Spaskovski, Antić. Striedali: Aleksić, Ninkov, Stajčić, P. Čížik, D. Čížik, Bogunović, Čerňoš, Gigović. Samuel Medveď (Snímky: J. P)

11. 8. 2012

32 /4503/

HLAS ĽUDU


ŠPORT NA SNS NA TURNAJI STOLNÝCH TENISTOV

Dominovali Staropazovčania tolní tenisti sa aj tohto roku stretli v nedeľu predpoludním v telocvični ZŠ Jána Čajaka, kde znova bolo teplo – ako v saune! Pri stolnotenisových sto-

miesto, druhí boli Selenčania a poslední tretí Petrovčania. V konkurencii jednotlivcov zvíťazil podobne ako aj vlani Boris Lešťan zo Starej Pazovy. Na d r u h o m mieste zakotvil jeho kluPoháre a medaily pre najlepších na stolno- bový spolutenisovom turnaji 2012 hráč Marko (Foto: J. P.) Striško, kým loch a s raketami v runa TURnaJi HRali kách bojovali hráči z Stará Pazova: lešťan, Čapo, troch prostredí – SelenStriško. če, Starej Pazovy a PeSelenča: burčiar, vrabčetrovca. niak, kočonda, molnár. Najväčší úspech doPetrovec: lomen ml., Ujfavíťazné mužstvo zo Starej Pazovy: Striš- siahli stolní tenisti zo luši, Topoľský. ko, kopanja (tréner), Čapo a lešťan (zľa- Starej Pazovy, ktorí presvedčivo obsadili prvé va)

S

najmladší účastník: marián vrabčeniak zo Selenče

si tretie miesto rozdelili Selenčan Alexander Burčiar a Petrovčan Miroslav Lomen mladší. Najmladším účastníkom turnaja bol Marián Vrabčeniak. Všetky mužstvá si zo Slávností odniesli poháre a účastníci ďakovné diplomy. Najlepších jednotlivcov odmenili medailami a Lešťan dostal aj pohár. S. Medveď

NA FUTBALOVOM TURNAJI PIONIEROV

najlepší Rumenčania

najlepší vo vrbare: celok pionierov Jedinstva z Rumenky sobotu predpoludním na ihrisku vo Vrbare prebiehal futbalový turnaj pionierskych celkov z Pivnice, Rumenky, Stepanovićeva a Petrovca. Výsledky jednotlivých zápasov: Omladinac Stepanovićevo – Jedinstvo Rumenka 0 : 5, Mladosť Petrovec – Slávia Pivnica 3 : 1, Jedinstvo – Slávia 6 : 1, Mladosť – Omladinac 7 : 0, Mladosť – Jedinstvo 3 : 3, Slávia

v

11. 8. 2012

32 /4503/

– Omladinac 0 : 2. Konečné umiestnenie: 1. Jedinstvo, 2. Mladosť, 3. Omladinac, 4. Slávia. Víťazom turnaja sú mladí Rumenčania, ktorým sa podarilo triumfovať nad hostiteľmi len vďaka lepšiemu gólovému skóre. Prvé tri mužstvá dostali poháre a všetci účastníci aj ďakovné diplomy. S. Medveď

HLAS ĽUDU

Zo SlovenSka bicyklami na SnS. Piati mladí muži, všetci študenti telesnej výchovy v Banskej Bystrici, zároveň i športovci, vedení naším krajanom z Kulpína Gustávom Petrášom, podujali sa na zvláštnu cestu. Bicyklami naloženými stanmi a ostatným náčiním svoju dovolenku strávili v jazde dlhej zo 1 200 km. Zo Slovenska sa pustili smerom na Maďarsko, Rakúsko, Slovinsko (tu sa vyšplhali aj na najvyšší vrch Triglav), Taliansko, Chorvátsko a svoje dobrodružstvo ukončili v Kulpíne a v Petrovci na Slovenských národných slávnostiach. V Petrovci ich 2. augusta 2012 prijal i predseda obce Pavel Marčok (spoločná fotografia pred budovou obecnej správy) a poďakoval im za ich odvahu. Samotní športovci sa vyznali, že únava pominie a hrdosť z dosiahnutého cieľa zostáva. J. Č-p

49


ŠPORT NA SNS NA SÚŤAŽI RYBÁROV PRI PONTÓNE

Petrovčania bez pohára! portoví rybári si aj tentoraz prví povedali: Dobré ráno v Petrovci! Pri rybárskej chatke, na kanáli D-TD neďaleko petrovského Pontóna sa už o siedmej ráno stretli rybári a kuchári ôsmich matičných mužstiev – z Báčskej Palanky, Hložian, Kysáča, Kulpína, Lalite, Silbaša, chorvátskeho Iloka a domáceho Petrovca. Znamená to, že súťaž v chytaní rýb udicou na plavák nebola taká masová ako vlani, keď sa na nej zúčastnilo dvanásť celkov. Zatiaľ nevedno, čo je tomu na príčine: kríza (čítaj: nedostatok peňazí), nezáujem, letné dovolenky, možno niečo ďalšie? Bolo ako bolo, no predsa tí, čo prišli, sa znova pekne pobavili. Augustová spara a kanálom plávajúca tráva predsa nepokazili celkovú náladu na pretekárskej dráhe. Každý rybár sa

Š

Slovenských národných slávnostiach súťažia rybári. A to je, že sa mužstvo Petrovca nedostalo na stupienok víťazov, medzi tri najlepšie mužstvá, nuž tak domáci zostali bez žiadneho pohára! Prvému triumfu na súťažiach SNS sa preto potešilo matičné mužstvo z Báčskej Palanky, ktoré lovilo ryby v zložení: Igor Bobáček (4 600 g), Darko Tordaji (2 200 g) a Milan Kováč (2 450 g). Druhé miesto získal celok z Hložian: Ondrej Huďan (3 300 Na rybačku do Petrovca tentoraz prišlo len osem celkov

(B. Palanka), 2. Ondrej Huďan (Hložany), 3. Ján ZorňanBoky (Laliť). Druhý sektor: 1. Rastislav Grňa ml. (Petrovec), Jaroslav Jakuš (Hložany), 3. Darko Tor-

180 g), 3. Petrovčan Rastislav Grňa ml. (3 650 g). Zatiaľ čo rybári celé predpoludnie zvádzali boj o každú rybičku a občas si mohli nohy zmočiť do kanála, kuchári to mali omnoho ťažšie. Museli sa škvariť pri ohňoch rozložených pod svojimi kotlíkmi, z ktorých sa okolím šírila vôňa rybacích paprikášov. Ich robota však bola veľmi významná a Prosím, treba presne vyvážiť osožná, lebo po súkaždý úlovok! ťaži mohli nasýtiť g), Jaroslav Jakuš (2 560 g) a Mihladných rybárov, roslav Greksa (1 640 g). Na treťom priateľov a fanúšikov, mieste už ktovie koľkýkrát zakotktorí ich v neúprosnej vili Laliťania: Ján Zorňan-Boky (2 kanikule prišli pod710 g), Jaroslav Bocka (2 050 g) a poriť. Zdenko Demiter (2 220 g). Štvrtí sú Keďže sa aj kuDvaja kuchári: Rastislav Kukučka z chárska robota hodHložian a Pavel Medovarský z Kul- Iločania, piate miesto obsadili Petrovčania, šieste Kysáčania, na pína (zľava) Najlepší rybári na dráhe: Michal Harpáň, Igor notila a odmeňovala, siedmom mieste sa ocitli Kulpín- Bobáček a Rastislav Grňa (zľava) spomeňme, že najsnažil svojím prútom vytiahnuť z čania, kým najmenej rybárskeho chutnejší paprikáš vody čím viac rýb, lebo len ak sa šťastia tentoraz mali poslední Sil- daji (B. Palanka). Tretí sektor: 1. Mi- uvaril známy petrovský kuchár Vladobre zaťažia vážky, jednotlivec či bašania. chal Harpáň (Kysáč), 2. Milan Kováč dimír Dudáš, ktorému prišlo zle, mužstvo môžu sa zaradiť medzi Organizátori odmenili medailami (B. Palanka), 3. Zdenko Demiter (La- takže skončil v nemocnici! Podľa medailistov. po troch najlepších rybárov v kaž- liť). Traja najlepší na pretekárskej drá- chuti hodnotiacej komisie druhé Toho roku sa stalo jedno prekva- dom úseku a na celej pretekárskej he boli: 1. Palančan Igor Bobáček (4 miesto získal Kulpínčan Pavel Mepenie, vari prvýkrát od čias, čo na dráhe. Prvý sektor: 1. Igor Bobáček 600 g), 2. Kysáčan Michal Harpáň (4 dovarský a na tretiu priečku sa umiestnil Hložančan Rastislav Kukučka. Ako raritu uvedieme, že Kulpínčan a Hložančan aj vlani boli medzi troma najlepšími kuchármi. Kukučka bol víťazom, kým Medovarský sa v kuchárskom umení zdokonalil, lebo vlani bol „iba“ tretí. Naveky tretí: Laliťania pri paprikáši svojho J. Pucovský kuchára Jaroslava Valenta-Salera Prvý titul na SNS: rybársky celok MOMS Báčska Palanka

50

11. 8. 2012

32 /4503/

HLAS ĽUDU


NA ŠPORTOVISKÁCH SNS 2012

Menej strelcov, rybárov, kuchárov... portovci majú každý rok na Slávnostiach svoj zvláštny svet. Stolní tenisti a šachisti v športových halách, strelci v Lesíku, rybári na kanáli D-T-D, futbalisti vo Vrbare, tenisti na tenisových kurtoch... Aj tentoraz milovníci športu kráčali týmito už známymi a dobre zachodenými cestičkami. Všimli sme si, že na strelnici bolo menej strelcov ako obvykle, menej rybárov pri vode, menej kuchárov okolo kotlíkov... Na šachovniciach zasa dreveným armádam velilo o trinásť šachistov viac ako vlani (vcelku 143). Napriek veľkej páľave všetci bojovali v športovom duchu, lebo inak ani nevedia! J. Pucovský

Š

V Lesíku za domáce mužstvo strieľal aj Janko Bujzáš

Plné ruky pohárov: predstavitelia troch najlepších rybárskych celkov zľava – Hložian (2. miesto), Báčskej Palanky (1. miesto) a Lalite (3. miesto)

Traja najlepší strelci zľava: strieborný Maksim Egelja (Futog), zlatý Nemanja Smiljanić (Futog) a bronzový Janko Krnáč (Silbaš)

Zápas Petrovčana Miroslava Lomena ml. (v podrepe) a Selenčana Alexandra Burčiara priniesol kvalitný stolný tenis

Po rokoch vo Vrbare hosťovala padinská Dolina a v priateľskom zápase remizovala s Mladosťou 1 : 1

Koncovka partie veľmajstrov Sinišu Dražića a Gorana Todorovića (zľava) vyvolala záujem šachových nadšencov a rozhodla o víťazovi turnaja

Ešte len spočítať body a zbadáme, ktorý je najchutnejší...

Na tenisovom turnaji najlepšie hrali zľava: Miroslav Belička (2. miesto), Rastislav Boldocký (1. miesto), Goran Kljajić (3. miesto)



Hlas32 2012