POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU
OKRASNÁ ZÁHRADA
Aj kráľovná kvetov má svojich nepriateľov Ľubica Sýkorová
V
hodné miesto, primeraná hustota výsadby, správne ošetrovanie a dobrá výživa sú základnými predpokladmi pre rast a dobrú kondíciu ružových kríkov. No aj tak sa na ružiach môže objaviť škodca alebo rôzne choroby. Je preto dobre vedieť rozpoznať najčastejšie sa vyskytujúce škodce, aby sme v prípade potreby vedeli včas a účinne zasiahnuť. Na ružiach najviac škodia vošky (Macrosyphum rosae). V hustých kolóniách cicajú na mladých výhonkoch, kvetných stopkách a púčikoch. Najčastejšie sa objavujú od júna do augusta. Letorasty vädnú, púčiky sa deformujú a nevyvinú sa z nich kvety. Lepkavá šťava, ktorú vošky vylučujú, je živnou pôdou pre hubové choroby. Pri menšom výskyte ich možno ničiť mechanicky, prípadne aerosolovým postrekom. Pri intenzívnom napadnutí je vhodné postrekovať počas celého obdobia výskytu, preto treba vybrať ekologické prípravky, ktoré nezničia užitočný hmyz. Pilatka drobná (Blennocampa pusilla) je malý čierny ose podobný hmyz (4 mm), ktorý od mája do začiatku júna kladie vajíčka na okraje listových žiliek. Napadnuté listy sa zvinú do rúrok, v ktorých sa vyvíjajú biele, neskôr svetlozelené húsenice (6 – 9 mm), živiace sa listami. Napadnuté listy zasychajú a opadávajú. Po opadaní listov sa húsenice zakuklia a prezimujú v pôde. Na jar z kukiel vylietava dospelý hmyz a znova kladie vajíčka. Prevencia nie je známa, preto listy odstraňujeme a pálime, len čo sa začnú skrúcať. Porast treba každých 7 – 10 dní, najmenej trikrát za sebou, ošetriť insekticídom. Vhodné sú prípravky povolené na žravé škodce okrasných rastlín.
28
Piliarka ružová (Emphytus cictus) má chrbtovú časť sfarbenú zeleno, brušnú sivožltú. Pripomína húsenicu motýľa, ale má o tri páry končatín viac. Preto sa nazýva aj nepravou húsenicou. Dospelá piliarka ružová je asi 10 mm dlhá, čierna a na piatom článku zadočku nesie charakteristický priečny belavý pásik. Do roka máva dve generácie. Prezimuje v štádiu dospelej larvy v rôznych úkrytoch alebo v lístí. Na jar sa kuklí a v apríli vyletuje imágo. Samičky zapúšťajú vajíčka pod pokožku spodnej strany listov. Čerstvo vyliahnuté bledozelené larvičky sa spočiatku zdržujú na rube listov a vyžierajú drobné okienka v pletivách. Staršie larvy však už konzumujú (najmä vo večerných hodinách) celé listy, z ktorých sa zachová často iba nervatúra. Ochrana spočíva vo včasnom mechanickom zničení mladých larvičiek. V prípade potreby môžeme proti húseniciam použiť napr. Metation (0,2 %). Larvičky byľomora ružového (Wachtliella rosarum) prežijú celý svoj život vo vytvorenej hálke, ktorú opúšťajú až po dorastení. Sú to červenkasté, asi 2,5 mm veľké, beznohé larvy, ktoré zaliezajú do pôdy a zakuklia sa. Približne o 14 dní sa liahnu asi 3 mm dlhé komáriky s tmavou hruďou a červenkastým zadočkom. Byľomor ružový má do roka 2 až 3 generácie. Larvy poslednej generácie prezimujú v pôde.
VI
Hálky sa najčastejšie vyskytujú na podpníkoch, na pôvodných druhoch a na niektorých popínavých kultivaroch ruží. Ochrana nebýva potrebná, postačuje včasné odstraňovanie a ničenie napadnutých listov aj s larvami.
Dlhé hadovité chodbičky (míny) s čiernym trusom uprostred vyžierajú ploché, žlté, 3 až 4 mm dlhé húseničky drobníka ružového (Stigmella centifoliella), ktorého 2 generácie môžeme nájsť v listoch ruží v júli a v septembri až októbri. Dorastené húseničky opúšťajú chodbičky a zakukľujú sa v hnedých kokónoch. Kukly druhého pokolenia prezimujú. Motýliky drobníka ružového sa liahnu v máji až júni a kladú vajíčka jednotlivo na listy ruží. V jednom liste sa nachádza obyčajne iba jedna chodbička. Ochrana nie je potrebná, pretože míny zaberajú veľmi malú časť listovej čepele. Čalúnnicu ružovú (Megachille centuncularis) na poškodených
rastlinách márne hľadáme, pretože z listov ruží iba vyhrýza charakteristické výkrojky potrebné na stavbu buniek pre svoje potomstvo. Čalúnnica ružová je včela samotárka pripomínajúca včelu medonosnú, od ktorej je však o niečo menšia. Čalúnnice si stavajú bunky najčastejšie v dutinách stromov a ukladajú ich v radoch za sebou. Každú bunku naplnia zmesou peľu a nektáru, položia jedno vajíčko a uzatvoria ďalšími výkrojkami. Hlavným obdobím letu čalúnnic je jún až september. V tomto období si postupne zhotovujú bunky, súčasne navštevujú kvety a hromadia zásoby pre budúce larvy, ktoré sa pomaly vyvíjajú a do zimy dosiahnu štádium tzv. predkukly. V tomto štádiu prezimujú, na jar sa zakuklia a v máji sa objavujú prvé imága. Škody, ktoré čalúnnice spôsobujú, bývajú málokedy veľké, skôr iba nápadné. Na druhej strane, pri hromadení zásob pre potomstvo sa zúčastňujú pri opeľovaní kvetov, a tým sú zase užitočné. Cikádočka ružová (Edwardsiana rosae) cicia listy ruží, v lete preletuje na ovocné dreviny. Podobá sa na mšicu. Ak sa dotkneme listu alebo kvetu, cikádočky odskakujú. Prezimujú vo forme vajíčok zapustených pod kôru výhonkov. Napadajú hlavne vrchnú stranu listu, kde cicajú a na postihnutých miestach sa objavujú malé bodky, až škvrny, rastliny chradnú, spomaľujú rast. Larvy sú žlté, veľké 2 – 4 mm. Dospelí jedinci sú zelenej farby s blanitými krídlami. Rastliny chránime odrezaním alebo odstrihnutím postihnutých výhonov s vajíčkami v zimnom období a ich následným dôsledným zničením. ○