Z NAŠICH OSÁD KRÍŽOM-KRÁŽOM ZA REPORTÁŽOU (8.)
Pokojné ruky petrovského holiča Benku H
oliči sú vám svetoznáča sa obšmietal okomi ľudia. O nich zalo holiaceho a stričiatkom 20. storočia hovohajúceho otca a nie ril aj anglický matematik a div, že sa aj z neho filozof Bertrand Russell, keď stal holič. Dvojročnú objasňoval paradox E mnoučňovskú školu si žiny, a to takto: Dedinský houkončil v roku 1968 lič vyhlásil, že neholí tých v Subotici a v Pemužov, ktorí sa holia sami, trovci. Do Subotice ale holí všetkých mužov, ktomusel chodiť za odrí sa sami neholia. Kto holí bornými predmetholiča? Keby sa holič holil mi. sám, na základe prvého vyMajster Benka nehlásenia sa nemôže holiť. zobral do rúk britvu Ak by sa holič neholil, tak sa hneď po ukončení musí holiť sám na základe školy. Najprv pracodruhého vyhlásenia. Je to val v miestnom poľteda spor. nohospodárskom Dosť dávno sme chodili družstve a až nena hodiny matematiky. Už skoršie začal holiť a si ani nespomíname, čo to strihať spolu s E množina je. Ale si kladie- Majster Benka preveruje, či je britva otcom. Veru aj nome podobnú otázku: koho nadostač ostrá vinky hneď uviedol. holí holič v Petrovci? Holí – Otec, odo dnes vôbec niekoho…? Takmer dennodenne pre- už nebudeme robiť za obilie, ale za peniaze, pojdeme autom vedľa Benkovho míheľa v Petrovci. vedal som jedného dňa otcovi, – takto nám rozJedného dňa, ako sme tak, pravdupovediac, práva náš spoločník pri dobrej káve a my sa potrošku rýchlejšie šoférovali petrovskou Novo- zeráme naň udivene. sadskou ulicou, hoci by sme nemali, ale upo– A nerobili ste vždy za peniaze? náhľaná doba nám tak rozkázala, na um nám – Ale kdežeby, – odpovedá majster, – kedyprišla už spomínaná otázka, či holičský majster si sa holenie a strihanie platilo v naturáliách – Benka má dosť zákazníkov. Či ho vyučené re- 100 kíl pšenice alebo kukurice za ročné holenie meslo, a k tomu zdedené po otcovi, uživí. Veď a strihanie. A ja som povedal otcovi, že my neje toľko reklám na žiletky a peny na holenie a potrebujeme obilie, veď ho doma máme. Tak po holení v médiách. No neúrekom... sme aj zákazníkov začali učiť novým móresom. – Kedysi nás, holičov, v Petrovci bolo trinásť Sprvu krčili nosom, ale rýchlo si zvykli, že aj hoa všetci sme mali robotu, – vraví Samuel Ben- liči sú remeselníci, a nie občania druhého radu. ka, majster na hladkú mužskú tvár, vystrihané Modernizácia bola vidná aj v druhých pláfúzy a vlasy, ktorého sme zastihli v dielni, kde noch. Britvu sčasti vystriedal strojček, ale nie v čakal na zákazníka, a pritom mu vyhúdala úplnosti. Aj tá zostala verná domáca v dielni, len hudba z Rádia Petrovec, – a dnes sme iba dva- pozmenila výzor. Ostrý nožík britvy vystriedaja. Také sú časy, čo už. Muži sa už častejšie sami la žiletka v jej kostre. A strojček, jaj, ten nemecký doma holia ručne alebo strojčekom. Ale remeslo strojček... ma ešte stále uživí – aj napriek tým nešťastným – Rozpoviem vám jednu príhodu so strojčedaniam... kom na holenie, ktorý vyrobila známa nemecBenkova dielňa má už 61 rokov – je o rok ká firma, – pán majster drží v ruke strojček, roky mladšia od nášho spolubesedníka. Otvoril ju ba desaťročia na ňom vidno. – Pred niekoľkýešte jeho otec, a ako to už býva, ako malé chlap- mi rokmi sa mi pokazil. Zodrala sa jedna drob-
ná súčiastka a miestny tokár mi to nemohol zhotoviť. Tak som napísal list do podniku, do Nemecka, ktorý je veľkým výrobcom týchto strojčekov. List som písal po slovensky a sused, ktorý pracoval v Nemecku, ho preložil do nemčiny. Poslal som list, v ktorom som pekne krásne poprosil, či by nemohli poslať konkrétnu súčiastku do vtedajšej Juhoslávie. „Zaplatím dobierkou pri dodaní súčiastky,“ písalo okrem iného v liste. O dva týždne prišiel za majstrom Benkom poštár s informáciou, že si treba vyzdvihnúť balík na poštu. – Balík? – pomyslel si Samuel Benka, ale už šiel na poštu. – Prekvapene som na pošte povedal, že som si prišiel po balík, ale že vôbec neviem, kto mi ho posiela. Až keď mi povedali, že zásielka prišla z Nemecka, kleplo mi: prišla mi súčiastka do strojčeka. Koľko mám platiť poštovné a súčiastku? – opýtal som sa. Na moje veľké prekvapenie povedali mi, že iba poštovné treba zaplatiť, súčiastka prišla grátis. Aj my sme oči vytreštili. Ako to? – No, pekne – krásne gesto mi preukázala nemecká firma. Až keď mi sused, lebo ja neovládam nemčinu, prečítal znenie listu z Nemecka, pochopil som, že mi vlastne darovali až päť rezervných súčiastok a ešte ďalšiu, a to len kvôli tomu, že sa potešili, že aspoň niekto na tomto svete ešte stále používa strojček, ktorého výroba už dávno zastala. Žiletky, strojček na holenie a strihanie a nožničky. S tými nástrojmi narába majster Benka, keď si muži zmyslia, že chcú byť upravení a pekní. Nesmieme zabudnúť ruky. Tie sú veľmi dôležité pri jeho pracovných úkonoch. Hlavne musia byť pokojné – aby náhodou neprišlo... no viete, ku krvipreliatiu. Ale pri rozhovore s ním veru sme si veľmi dobre všímali aj ruky. Verte nám na slovo: vôbec sa netriasli. Pán majster holičských vied potajomky, ale niekedy aj nahlas dúfa, že aspoň jedno zo štyroch vnúčat, podobne ako on kedysi, vdýchne novinky tomuto salónu pre mužov. Ale povedal nám aj to, že ak sa náhodou všetkým budú ruky triasť, nenahnevá sa... Veď ich vôľu a šťastie má nadovšetko... V. Dorčová-Valtnerová
ZáHAdná dedinA. Jazdiac z Nového Sadu regionálnou cestou smerom do Somboru neznámy cestovateľ sa určite prekvapí, keď prejde most cez kanál Dunaj – Tisa – Dunaj a vojde do nového sídliska, pričom na vchode zazrie len veľký počet pútačov, ale bez tabule s názvom osady. Tak je to na vchode do Báčskeho Petrovca, kde nieto žiadneho označenia dediny. Dlho na mieste, ktoré vidno na fotografii, chátrala stará tabuľa, sfarbená do modra, s označením názvu osady. Datovala ešte z čias socializmu, bola vypísaná iba latinkou po srbsky a slovensky a teraz už dlhšie tam nie je nič. Takže kto nevie, do ktorej osady vošiel, nech zastane na prvom rohu a opýta sa domácich. J. Č-p
16
15. 6. 2013
24 /4547/
HLAS ĽUDU