Issuu on Google+

ROČNÍK 69 ČÍSLO 23 /4494/ Konferencia o činnosti národnostných rád

9. 6. 2012 Cestujeme do Európy

Deti deťom

Ján Triaška Báčsky Petrovec

CENA 50 DIN

www.hlasludu.com | www.hl.rs


Medzinárodná konferencia Turizmus, progresívny brand regiónu prebiehala koncom mája v belehradskom stredisku Sava. O. Filip

Desiatky najlepších mediálnych fotografií podľa výberu tlačovej agentúry Beta sú od 18. mája vystavené v belehradskej galérii New moment. O. Filip

Prijatie Akreditačného telesa Srbska do Európskej organizácie pre akreditácie prispeje k rastu konkurencieschopnosti nášho hospodárstva, vyhlásil 1. júna v Belehrade minister ekonomiky Nebojša Ćirić. O. Filip

Organizačno-realizačný výbor 42. Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj... za ešte lepšie organizovanie festivalu do budúcna v sobotu 2. júna v Báčskom Petrovci vyjadril i rôzne kritické postrehy a najúspešnejším folkloristom udelil plakety. J. Čiep

Vďaka dobrej spolupráci medzi Rotary klubom Košice Classic a Rotary klubom Stará Pazova sa staropazovskej Základnej škole hrdinu Janka Čmelíka dostala v utorok 5. júna druhá časť účelových prostriedkov na kúpu školských stoličiek. A. Lešťanová


FÓKUS ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU

VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČíSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedný redaktor: Michal Ďuga Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Oto Filip, Anna Francistyová, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anna Chalupová, Anna Lazarevićová, Anna Lešťanová, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka-korektorka: Mária Domoniová Inzercia: Mária Obšustová inzercia@hl.rs Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok v Novom Sade 234 www.hlasludu.com | www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844

SEDEM DNí

Čo brzdí zrod novej vlády N apätie rastie. Občania vyčkávajú. Stranícki funkcionári rozvláčne rozťahujú hru po strede terénu. Euro rastie. Len dinár padá. Prezident Nikolić nastúpil do funkcie. Predtým sa stretol s predchodcom a kandidátom na premiéra Tadićom, aby sa spolu vyfotili a oznámili všeobecné ciele svojho budúceho politického pôsobenia. Boj proti chudobe. Boj proti korupcii. Zamestnávanie. Atď. Vo štvrtok 31. mája sa verifikáciou mandátov národných poslancov začalo konštituovať Národné zhromaždenie Srbska. Zasadnutie viedol najstarší poslanec Zaharije Trnavčević (86) za asistencie štyroch najmladších. Pred novým zložením parlamentu trochu neskoršie toho istého dňa novozvolený prezident zložil prísahu a v prvom prejave vo funkcii hlavy štátu predstavil východiskové body svojej politiky. – Štát vidím ako dom s dvomi dverami otočenými na západ a na východ, ako člena Európskej únie, ktorý sa ale nikdy nezriekne suverenity nad Kosovom a Metóchiou, – povedal okrem iného Nikolić. Tento jeho prejav analytici podrobili pozornej analýze, výsledkom ktorej jedni konštatovali, že bol to skôr prejav politika ako prezidenta, kým druhým vyznel vcelku solídne a vybalansovane. Ani jedni ani druhí nepostrehli v ňom takmer nič podstatne nové. V období príprav na inauguráciu, ktorá sa má uskutočniť v pondelok 11. júna, pozornosť predovšetkým európskej, ale aj domácej verejnosti upútali niektoré prezidentove názory citované v zahraničných médiách. Najprv Gruzínsko zmienku o možnosti, že by srbský parlament mohol rokovať o uznaní nezávislosti dvoch gruzínskych republík, Abcházska a Južného Osetska, zmierlivo nazvalo nedorozumením. Potom Európska únia reagovala na slová o Srebrenici, odvolávajúc sa na rozsudok haagskeho tribunálu a Medzinárodného súdneho dvora. Záhreb reagoval na vyhlásenie o Vukováre ako srbskom meste, hoci chorvátsky prezident Josipović potvrdil, že na inauguráciu do

Belehradu príde, ak dostane oficiálne pozvanie. Domáce mienky sa aj tentoraz rozchádzali. Kým jedni takéto prejavy považovali za nemotorné prestrelky, druhí v nich videli len logické pokračovanie dlhoročnej politiky. Od minulého pondelka sa prezident Nikolić denne zúčastňuje na konzultáciách s predstaviteľmi parlamentných strán o utváraní vlády. Najprv, ako už skôr sľúbil, s pokrokármi. Potom so socialistami, potom s demokratmi. Nikomu sa zatiaľ nepodarilo zabezpečiť väčšinu. Aj SNS plus DSS, aj DS plus SPS potrebuje tretieho. O Dinkićove ZRS ani jedni ani druhí neprejavili veľký záujem. Pokrokári by sa chceli priblížiť socialistom. Demokrati rokujú s LDP. Chybuje len konečná dohoda. – Strany sa netlačia veľmi do toho, aby sa stali pilierom budúcej koalície. My nebežíme od zodpovednosti, ale ani my nemáme čarodejný prútik. Nemôžeme a nechceme dovoliť, aby na jeseň niektorí partneri, či už politickí alebo sociálni, prípadne medzinárodné spoločenstvo, zrazu objavili, že je situácia ťažká a začali vydierať DS a nášho predsedu, – povedal člen Predsedníctva DS Božidar Đelić. Vysvetlil ďalej, že pred utvorením vlády nutne treba dosiahnuť čím širší konsenzus všetkých parlamentných strán, syndikátov a medzinárodných partnerov o celom rade opatrení kľúčového významu pre stabilizáciu ekonomickej a finančnej situácie a rozdelenie zodpovednosti. Medzi opatrenia, ktoré nová vláda bude musieť podniknúť, patria predovšetkým tie ekonomické. V situácii, keď rozpočtový deficit prevýšil hraničných 45 percent hrubého dôchodku, šetrenie už nie je nutnosťou, ale príkazom doby. S prvými návrhmi ako na to, vystúpila Fiškálna rada. Prvý variant: zmraziť platy a penzie, zvýšiť DPH na 22 percent. Druhý variant: znížiť platy a penzie, zvýšiť DPH na 20 percent. A v oboch prípadoch zrušiť účinky „Dinkićovho zákona“ o decentralizácii. Pri takých výhľadoch nediví, že sa nikto veľmi nehrnie, aby prebral svoju časť zodpovednosti. Anna Lazarevićová

Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/782 208

Jedenásty prameň v Ľube

Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565

obre jej tam. Na južných svahoch vojvodinských Himalájí, kde údajne roku 1722 začala púšťať korene. Rázovitá fruškohorská dedinka Ľuba ani čo by v nedeľu 27. mája vyskočila priamo z hlbokého spánku: odrazu ožila, vyfintila sa, hosťom sa páčiť stoj čo stoj chcela. Udalosť, ktorú usporiadalo tamojšie Slovenské združenie žien spolu s Miestnym spoločenstvom Ľuba, ňou zalomcovala, zo sna ju zobudila. Bola že to radosť, bola že to krása! Slovenské kroje a výšivky, slovenské koláče, slovenská hudba, piesne, tance. Všetko to a ešte všeličo iné sme videli pod klobúkom prvého Etno dňa v Ľube. Fotoaparát s chuťou cvakal a cvakal. Tak vznikla aj momentka pre titulnú stranu: tanec slovenských detí v Ľube na námestí počas slávnostného defilé Etno dňa. Okolo Ľuby je vraj desať prameňov. Etno deň je – jedenásty. Nech nevysychá! J. Bartoš

Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí: Dnevnik – tlačiareň Nový Sad Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88, Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090 Redakcia nevracia neobjednané príspevky, nezaručuje ich publikovanie a vyhradzuje si právo na ich krátenie.

9. 6. 2012

23 /4494/

HLAS ĽUDU

D

3


FÓKUS AJ TURIZMUS SA STÁVA OCHRANNOU ZNAČKOU NÁŠHO REGIÓNU

Sledovať svetové trendy V ýhody turizmu, ktorý je celé roky v súčasnom svete jednou z hybných síl a pák rozvoja, sú čoraz badateľnejšie aj u nás. Sme síce bez mora, no je tu celý súbor nedostatočne využitých príležitostí v iných oblastiach perspektívneho hospodárskeho odvetvia. Je ich mnoho, od elitného a kongresového, cez horský a zdravotnícky, po ekologický a etno turizmus. S cieľom zvážiť ich stav a možnosti, vyštartovať s novými iniciatívami, zintenzívniť spoluprácu, vymeniť si skúsenosti a utvoriť flexibilnú sieť hospodárskych, turistických, verej-

Renaty Pindžovej význam moderných trhových stratégií pri vzniku turistického produktu možno objaviť najmä v tom, že dokáže prispieť k zvýšeniu celkového počtu a rozsahu investícií. Námestník riaditeľa Turistickej organizácie Srbska Miloš Milovanović osobitne podčiarkol naše možnosti v kongresovom turizme, kde sme zo 72. postúpili na 42. miesto svetového rebríčka. Ivan Jakovčić z Isterskej župy podotkol, že cesta k úspechu môže trvať celé roky, no podstatné je vedieť, ako ju zdolať a dopracovať sa k výsledkom. To sa im v ich oblasti darí natoľko, že ba-

Časť účastníkov

úspešne jedno mesto na svetovom trhu vonkoncom nie je ľahké... Ale keď máte na to Belehrad, ktorý je veľmi atraktívny, originálny, pútavý, zároveň i jedno z najstarších miest v Európe, s naj-ľuďmi, potom ani to predsavzatie nemusí byť až toľko ťažké... Predpokladom uvedeného a iných úspechov je nutnosť včas nahmatať tep záujmu turistov, podniknúť všetko, aby sme ich prilákali k nám. Nie už nudnými brožúrkami a bežnými

turistickými materiálmi, ale skutkami a lákadlami primeranými tejto digitálnej dobe. Jedným je iste aj ochranná značka, naznačujúca to dobré a výhody danej turistickej destinácie. Najvýhodnejšie je, ak je v podstate jednoduchá, relevantná, všetkým zrozumiteľná a jasná. Lebo sa len vtedy stáva kotvou, ktorá pristaví turistickú plavbu a výletníkov aj pri nás. O. Filip

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA: VESELIN JEVROSIMOVIĆ, MAJITEĽ A PREZIDENT SPOLOČNOSTI COMTRADE GROUP Medzi odmenenými je i Isterská župa, ktorej produkty boli prezentované na tomto stánku

ných a súkromných spoločností, štátnych a vzdelávacích inštitúcií a organizácií, médií a stredísk, taktiež rozmanitých objektov, v Belehrade sa koncom mája konala 8. Medzinárodná konferencia Turizmus, progresívny brand regiónu. Predstavitelia viacerých štátov tohto pásma a iných regiónov prezentovali na nej kľúčové činitele rozvoja ich turistického potenciálu s dôrazom na promóciu osvedčených značiek. A ako vyzdvihli aj viacerí naši účastníci, i brandovanie Srbska ako turistickej destinácie sa stáva priam nevyhnutné. To ale treba realizovať súbežne s rozvojom ďalších nevyhnutných predpokladov, predovšetkým základnej infraštruktúry. Podľa slov námestníčky ministra ekonomiky a regionálneho rozvoja

4

dať aj dosť zvláštny fenomén, že je väčší záujem o kúpu domov a chatiek vo vnútrozemí Istry, než pri brehoch mora. S dôrazom na dobré príklady z praxe, desiatky účastníkov z našej a iných krajín hovorili tak o mieste a význame turizmu v dnešnom svete, ako aj o regionálnej turistickej ponuke, či perspektívach elitného, mestského, zdravotného, ekologického a etno turizmu. Na záver konferencie slávnostne udelili ceny najzaslúžilejším, medzi ktorými i Turistickej organizácii Belehradu – za všetko, čo podniká na zviditeľňovaní krás metropoly. Darí sa jej to, lebo počet návštevníkov sústavne stúpa, čo jej prvý človek riaditeľ Dejan Veselinov vysvetľuje slovami: – Presadiť sa v silnej medzinárodnej konkurencii a prezentovať

Je tu deficit vedomostí – Možno v prípade informatiky hovoriť o niektorej deficitnej oblasti u nás? – U nás nie je deficit takýchto oblastí, ale je tu deficit vedomostí, čo sa zvlášť vzťahuje na vyučovacie programy. Situácia je taká, že aj žiaci stredných škôl, aj študenti na niektorých vážnych fakultách, sa zväčša učia podľa mimoriadne zastaraných programov. Známe je, že je informatika oblasťou, ktorá sa mimoriadne rýchle rozvíja. My sa už dnes nerozprávame viac o informatike, nerozprávame sa o ekonomike, ale sa rozprávame o informatickej ekonomike. V tejto vznikli viaceré nové povolania, väčšina z desať najhľadanejších vo svete je práve v nej. A takéto práce pred niekoľkými rokmi vôbec neexistovali. Sú tu teda trendy, ktoré musíme aj my rešpektovať a sledovať. Keď sa žiaci a študenti dnes začnú učiť látku z informatiky na prvom ročníku, tá je už v poslednom roku školenia riadne zastaraná. To znamená, že školská sústava musí byť omnoho mobilnejšia, omnoho flexibilnejšia. Napríklad tak, že konečne začneme širšie uplatňovať nové a moderné techniky učenia sa a vzdelávania. Jednou z nich sú i online štúdiá. Zaznamenal: O. Filip 9. 6. 2012

23 /4494/

HLAS ĽUDU


FÓKUS ODKAZ NÁRODNEJ KONFERENCIE V NOVOM SADE

Vyhostiť politiku z národnostných rád! a netransparentnosť činnosti národnostných rád a na ich ovplyvňovanie politickými stranami poukázali viacerí účastníci Národnej konferencie Národnostné rady národnostných menšín v Srbsku – evalvácia práce, stav a perspektívy. Na podujatí, ktoré 4. júna v zasadačke Zhromaždenia AP Vojvodiny zhromaždilo zhruba sto predstaviteľov národnostných rád, mimovládnych organizácií, štátnych, pokrajinských a orgánov lokálnych samospráv, vyplávala na povrch aj mienka, že treba zotrvať na založení osobitného ministerstva pre národnostné menšiny. Konferenciu usporiadalo Centrum pre regionalizmus za podpory Fondácie pre otvorenú spoločnosť (FOD). Riaditeľ Centra pre regionalizmus Aleksandar Popov úvodom stretnutia objasnil, že jeho cieľom je prezentovať výsledky výskumu, na ktorý sa Centrum podujalo za podpory FOD pri príležitosti desiateho výročia založenia prvých národnostných rád a dvoch rokov ich fungovania na základe Zákona o národnostných radách. Konštatujúc, že je zrejmé nedostatočné zviditeľnenie činnosti rád a ich politizácia, okrem iného podčiarkol:

N

DOŽADUJÚ SA MINISTERSTVA PRE ĽUDSKÉ A MENŠINOVÉ PRÁVA Na schôdzke koordinačného telesa národnostných rád na pôde NRSNM v pondelok 4. júna sa predsedovia 14 NR jednohlasne uzhodli na tom, že „treba prijať rozhodnutie o založení samostatného Ministerstva pre ľudské a menšinové práva“. Taktiež „mienia, že národnostné rady majú navrhnúť rezortného ministra, a že to má byť osobnosť z radov národnostných spoločenstiev, ktorá má skúsenosť v zaoberaní sa menšinovými otázkami“. Ako sa uvádza v oznámení, ktoré nám do redakcie zaslali z NRSNM, predsedovia bulharskej, bunjevskej, gréckej, nemeckej, rómskej, rumunskej, rusínskej, slovenskej, slovinskej, ukrajinskej, chorvátskej, českej, macedónskej a bosniackej národnostnej rady sa taktiež uzhodli, že „je potrebné hneď po ustanovení vlády a vymenovaní rezortného ministra Ministerstva pre ľudské a menšinové práva vypísať mimoriadne voľby na založenie národnostných rád národnostných menšín tam, kde sú uvedené dočasné opatrenia, a tam, kde si to vyžaduje zákonný regulatív“. „Výskumy poukázali, že prostredníctvom rád sa politické strany snažia presadiť vlastné stanoviská, čo sa osobitne odráža na prácu verejných prostriedkov informovania, nad ktorými rady získali zakladateľské práva.“ 9. 6. 2012

23 /4494/

HLAS ĽUDU

nosť maďarskej, slovenskej, rumunskej, bulharskej a rómskej národnostnej rady. Členka tímu, ktorý robil prieskum, Jelena Lončarová v tomto kontexte o. i. kvitovala rozdiely medzi radami, nezladenosť zákonov a podobne. Podotkla, že rady najpočetnejších národnostných spoločenstiev sú nielen najaktívnejšie, ale aj najúčinnejšie (ako príklad vytýčila maďarskú NR). Povšimla si aj skutočnosť, že nie všetky národné spoločenstvá majú rovnaký (vrelý) vzťah k národnostnej identite. Štát nemá sluch pre ich potreby: účastníci konferencie venovanej evalvácii činnosti národnostných rád v Srbsku Ohľadne politizácie národnostných rád ako neželaný jav Zástupca vedúceho Misie OBSE v Srbsku spomenula zakladanie združení občanov iniThomas Moore taktiež podotkol, že sa jed- ciované politickými stranami, ako i skutočnosť, notlivé národnostné rady snažia kontrolovať že národní poslanci a predsedovia obcí sú (resmédiá, ktorých sú zakladateľmi a že v činnosti pektíve boli) zároveň aj členmi národnostných jednotlivých rád badať silný vplyv politic- rád. Otázne je, prízvukovala Lončarová, „či majú kých strán. Ako povedal, potrebná je revízia zá- nadostač času na výkon všetkých funkcií a či konov týkajúcich sa národnostných menšín a sú ich funkcie kompatibilné“. ich rád. Tiež zdôraznil, že republikové a lokálPredstavitelia národnostných rád hovorili o ne orgány by mali kriticky zvážiť spôsob za- dobrých príkladoch činnosti národnostných kladania fondov, z ktorých sa financuje činnosť rád v praxi. Predsedníčka NRSNM Anna Tonárodnostných rád. „Národnostné rady,“ dodal manová-Makanová (inak i podpredsedníčka Moore, „musia zabezpečiť, aby v rámci nich vlády AP Vojvodiny) vyjadrila prekvapenie existovali rozdielne mienky a stanoviská“ a zo skutočnosti, že aj po desiatich rokoch sa na ohľadne informovania zvlášť prízvukoval, že podujatiach, akým je aktuálna konferencia, „treba pozorne zohľadniť otázku mediálnych ukazuje, „že sme na začiatku“. Podľa nej proslobôd“. blémy, na ktoré narážajú rady, väzia v nie práve veľkom záujme štátu o národnostné menNEPRIPUSTIŤ ČLENOV POLITICKÝCH STRÁN šiny. Pozdravila aj veľvyslanca Slovenskej reDO NÁRODNOSTNÝCH RÁD publiky Jána Varša, ktorý tiež pozorne sledoRiaditeľka FOD Jadranka Jelinčićová po- val priebeh konferencie, a potom sa sústredila znamenala, že Srbsko prijalo celý rad zákonov, na to, čo NRSNM doteraz urobila. založilo nekonečný počet inštitúcií na ich V druhej (popoludňajšej) časti konferencie realizáciu, lenže na ceste k implementácii vystúpil aj zástupca republikového ombudsstojí celý rad prekážok a problémov. Poukázala mana Goran Bašić. Poukázal na skutočnosť, že na skutočnosť, že doteraz (ani po celom de- z 19 národnostných rád tri majú skutočne vysaťročí!) nezačala s činnosťou Národná rada pre puklé problémy, pričom „bosniacka NR nie je národnostné menšiny. Aj iní diskutéri mali pri- ani založená“. Majúc na zreteli nedopovedapomienky na spolitizovanosť národnostných nú legislatívu a hŕbu vážnych problémov, rád a na ich málo zviditeľnenú činnosť. Naj- odporúčal národnostným radám, aby samy priamejšie odporúčanie vyslovil Radomir Šo- urobili listinu obsahujúcu všetko, „čo nie je v vljanski z Inštitútu pre otvorenú spoločnosť poriadku, čo sťažuje vašu prácu“, a na zákla(OSI): de toho, aby požiadali o zmenu zákonov. „Zákonom treba znemožniť, aby sa vo voľPri podujatí, o ktorom sme hovorili, vraj boli bách do národnostných rád kandidovali čle- predstavitelia 18 národnostných rád, ako i Zvänovia hociktorej politickej strany...“ zu židovských obcí a Zväzu Čiernohorcov v Neskoršie, v rámci diskusie, aj Ľubor Stu- Srbsku (tieto menšiny nemajú svoje národpavský (NRSNM) vyslovil názor, že „ak niekto nostné rady). Chýbali predstavitelia NR mazastupuje štátnu, respektíve verejnú funk- ďarskej národnostnej menšiny; nikto sa však ciu, nemôže byť členom národnostnej rady“. o ich neprítomnosti nevyjadril. V závere konV jednotlivých výkladoch, ako i v nie príliš roz- ferencie bolo aspoň trikrát menej prítomsiahlej diskusii odznel rad konkrétnych kon- ných než pri jej štarte. štatácií z výskumu, ktorý zahrnul doterajšiu činJuraj Bartoš

5


FÓKUS CESTUJEME DO EURÓPY 2012

Začiatkom júna v Belehrade zverejnili súbeh, na základe ktorého 70 najlepších študentov záverečných

ročníkov štátnych a súkromných fakúlt strávi pár týždňov leta koncom júla a začiatkom augusta ako väčšina ich európskych rovesníkov: na cestách a v európskych mestách. – Chceme i takto poukázať na význam pohyblivosti a mobility študentov z tohto pásma, prispieť k tomu, aby sa osobne presvedčili o tom, čo im prináša proces európskej integrácie, – uvádza generálna tajomníčka Európskeho hnutia v Srbsku Maja Bobićová. Okrem riaditeľky Kancelárie pre európske integrácie Milice Delevićovej, o projekte sa v celkom slušnej srbčine zmienil aj rakúsky veľvyslanec Dr. Klemens Koja. Na záver však mal celkom opodstatnenú poznámku, týkajúcu sa názvu projektu, na čo poukazoval už vlani. Ten sa podľa neho má volať Cestujeme po Európe, a nie do Európy. Lebo my všetci, ako podotkol, v Európe už sme. O. Filip

sa nemusí ten, koho jej text nezahrnuje alebo kto spievať nevie. Takúto zásadu nepredpisuje ani Ústava ani zákony. O to skôr, že dotyčná hymna sa „obracia na Boha”, a oroduje o „srbský rod”. Sloboda náboženskej orientácie a národnostnej príslušnosti je predsa nedotknuteľná, či

nie? Reprezentovať svoju vlasť športovcom prichodí predovšetkým maximálnym výkonom na športovisku. Dôstojne, s úctou voči kolegom a súperom. Všetko ostatné je vírenie prachu, ktorý skryje prípadné športové neúspechy. Juraj Bartoš

Projekt na mieru najlepších študentov iaditeľka Kancelárie pre európsku integráciu Milica DeleR vićová neraz tvrdí, že sú aspoň

priateľov. Ďakujúc tomu 1 170 študentov malo doteraz príležitosť navštíviť vyvinuté európske krajiny.

CELKOM OSOBNE

Hymna a prach utbalová reprezentácia Srbska má nového kouča. Niekdajšieho F výborného futbalistu, reprezentanta a internacionalistu Sinišu Mihajlovića. Hovorí sa: nová metla dobre metie. Prax, ukázalo sa aj v tomto prípade, nie vždy nasleduje teóriu. Pod dirigentskou taktovkou (ako sa obligátne zvykne povedať) nového šéftrénera, futbalová reprezentácia Srbska za krátky čas prehrala (všetky) tri prípravné zápasy, a to s výbermi Španielska (0 : 2), Francúzska (0 : 2) a Švédska (1 : 2). No a čo? SM vraj odvážne siahol po omladení reprezentačného výberu. Poriadny prach sa síce rozvíril, ale nie v dôsledku neprajných výsledkov. Už aj vrabce čvirikajú o tom, ako SM po zápase so Španielskom proste „poslal domov” reprezentanta Adema Ljajića. Ktorý, ako jediný z členov prvej zostavy, pred stretnutím s majstrami sveta a Európy – nespieval hymnu Republiky Srbsko Bože pravde (Bože pravdy). Mnohí si kladú otázku, či všetci futbalisti a vedúci reprezentácie a fanúšikovia onehdy svorne spievali kedysi obľúbenú hymnu niekdajšej socialistickej a federatívnej Juhoslávie Hej, Slovania? Pravdaže nie. Ibaže mladučký Adem Ljajić predtým vraj podpísal zmluvu o správaní sa, takže na základe nej o. i. bol povinný, prosím pekne, úradnú štátnu hymnu spievať. Od nikoho sme sa zatiaľ nedozvedeli podstatné detaily. Kedy a za akých okolností ju reprezentant(i)

6

podpísal(i)? Kto je autorom dokumentu (údajne SM osobne) a kto dokument schválil? Kto nezohľadnil zopár detailov? Napríklad, že v Zákone o forme a používaní erbu, zástavy a hymny Republiky Srbsko, v článkoch, ktoré predpisujú pravidlá o tom, kedy a ako sa predvádza hymna Bože pravde, niet ani slova o tom, že ju musia spievať všetci, respektíve podaktorí (a ktorí) z prítomných. Článok 38 (citujeme vo vlastnom nekompetentnom preklade zo srbčiny) predpisuje: „Hymna Republiky Srbsko sa predvádza za vzdávania obvyklej pocty všetkými prítomnými (vstávanie, pozdravovanie a i.).“ Bol Adem Ljajić prítomný? Na rozdiel od podaktorých, ktorí za reprezentáciu (už) nastupovať nechcú, bol. Stál pri zvukoch hymny? Stál. V pozore? Áno. Ibaže so sklonenou hlavou. Možno tušil… Spievali ostatní hymnu? Spievali. Spieval hymnu SM? Spieval. Spievali ju dvaja neidentifikovaní ľudia, zrejme spolupracovníci SM, ktorí stáli za ním? Nespievali. Žuval jeden z nich žuvačku počas intonácie hymny Bože pravde? Žuval. Sám Adem Ljajić pred kamerami neskoršie vyhlásil, že si uctieva seba a rešpektuje každého. Že má rád Srbsko a že od 10. roku svojho života hráva v tričku reprezentácie Srbska, a že: „Ak nerešpektujem a neuctievam seba samého, nebude ma uctievať nikto.” Nehnevajte sa, vážení, ale má pravdu. Štátnu hymnu Bože pravde sa patrí rešpektovať. Spievať ju ale pred-

INÝ NÁHĽAD

Z konferencie v Belehradskom mediálnom stredisku: súbeh sa začal 1. a potrvá do konca júna

Ďuro Varga

dva vhodné spôsoby osvojovať si európske hodnoty. Prvým je uplatňovať ich u nás, druhým zistiť na tvári miesta ich dosah a význam. Ako odpoveď na skutočnosť, že mladí v Srbsku veľmi málo vedia o Európskej únii, jej členoch a štruktúre, ľuďoch a ich štandarde, kultúre a perspektívach, alebo i na priam zarážajúci fakt, že až osemdesiat percent študentov väčšiny našich fakúlt vôbec nebolo v cudzine, v roku 2005 vznikol projekt Cestujeme do Európy. Odvtedy ho každoročne realizuje Európske hnutie v Srbsku za podpory ambasády Rakúska, ako aj početných donorov, napríklad Nadácie Roberta Bosha a mnohých

9. 6. 2012

23 /4494/

HLAS ĽUDU


FÓKUS SLOVO MÁ: ING. KATARÍNA BENKOVÁ, MINISTERSTVO HOSPODÁRSTVA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Energetika je prioritou šetko sa mení: nielen časy, ale aj priority. Nebyť toho, nebolo by azda ani spoločnej expozície viacerých slovenských vystavovateľov v rámci oficiálnej účasti SR s podporou Ministerstva hospodárstva na májovom 79. Medzinárodnom poľnohospodárskom veľtrhu v Novom Sade. Doteraz totiž takýto spôsob ich účasti bol prednostne a skôr vyhradený pre Medzinárodný veľtrh techniky v Belehrade, prebiehajúci tiež v máji. Odpovede

V

Ing. Katarína Benková

na večnú otázku prečo, viaceré iné dilemy a plány sa dali zistiť na tej správnej adrese: u zodpovednej osoby pre organizáciu veľtrhov a výstav na Ministerstve hospodárstva (MH) SR, pani Ing. Kataríny Benkovej, ekonomickej diplomatky s dlhoročnými skúsenosťami v tomto pásme. Kde inde, než na slovenskom výstavnom stánku... A o čom inom, než o veľtrhu a spolupráci medzištátnej a ekonomickej. – Začnime konštatovaním, že je širšia účasť slovenských firiem jednou z príjemnejších noviniek nášho známeho výstavného podujatia... – Možno tento veľtrh nepatrí celkom do kompetencie MH, pretože naše ministerstvo viacmenej podporuje účasť slovenských firiem na veľtrhoch technických, strojárskych, energetických a podobne. Ale vzhľadom na to, že slovenské firmy prejavili záujem oň a bola tu i iniciatíva Ži9. 6. 2012

23 /4494/

linskej obchodnej komory, ktorá veľmi tlačila, aby sme sa zúčastnili na ňom, tak sme ho vlani zaradili do plánu veľtrhov na rok 2012. Samozrejme s tým, že sme dúfali, že vedenie nerozhodne v jeho neprospech, lebo ide o poľnohospodársky veľtrh, v podstate patriaci do kompetencie Ministerstva pôdohospodárstva. Toto ministerstvo ho vzhľadom na svoj obmedzený rozpočet do plánu nezaradilo, čo bolo dôkazom, že sme správne konali. – Návrh dobrý, i koniec dobrý... – Dopadlo to dobre, vedenie s veľtrhom súhlasilo, a potom bolo treba rýchlo nájsť slovenské firmy, ktoré by sa na ňom zúčastnili. Najprv sa to trochu pomalšie rodilo, lebo spoločnosti váhali, či pôjdu so svojou expozíciou, či pôjdu do expozície spoločnej. Nakoniec, také dva týždne pred veľtrhom sa ukázalo, že záujem je veľký, len už nebola kapacita na to, aby sa všetci záujemcovia zmestili do našej slovenskej expozície. – Aj tak ich ponuka bola dosť široká... – Prezentovali väčšinou unikátne slovenské výrobky, ktoré možno nie sú hromadného predaja, ale sú niečím výnimočné. Tým, že sú vyrábané len na Slovensku: či už je to ten tatranský čaj, alebo sú to tie medové pralinky, ktoré produkujeme u nás v spolupráci s belgickou spoločnosťou. Okrem potravinárov máme tu i oblasť využitia technológií pre obnoviteľné zdroje, tiež priemyselných hnojív. Toto je veľký veľtrh, návštevnosť je obrovská a v porovnaní s inými, kde chodíme, napríklad veľtrhmi technickými, je tu živé, je tu pohyb. Tu je duch, tu sa ľudia hýbu, je tu záujem, aj zo strany krajanov, čo je také príjemné. Samozrejme, že je veľa návštevníkov, laická verejnosť, no pri našom stánku sa zastavujú i profesionáli, takže dúfam, že firmy našli aspoň zopár partnerov. A z toho, čo sa medzi sebou bavíme – aj keď to nevyzerá, že by tu každú hodinu

HLAS ĽUDU

sedeli dáki noví partneri a uzatvárali kontrakty – vyplýva, že firmy sú spokojné a chceli by prísť aj budúci rok, keby sa dalo. – Badať, že sa dosť vyznáte v tunajších ekonomických pomeroch... – Ja som balkanistkou a v podstate, okrem toho, že mám na starosti veľtrhy a výstavy, mám na Pri slovenskom stánku spravidla bol ruch starosti i Balkán a podporu obchodovania a bila- ktorá je prioritnou. K tomu vlastterálnych vzťahov s jeho kraji- ne nasvedčujú aj projekty, ktoré nami. Veľa nového som sa i tu do- boli rozbehnuté v nej. Jedným z zvedela, lebo aj tie priame kon- nich už je využívanie geotertakty hodne znamenajú, hoci, málnej energie spoločnosťou samozrejme, ja o Srbsku viem Aquatherm invest. Pred pár týždtoho pomerne dosť. Vlani som ňami je podpísaná dohoda o výnapríklad mala na starosti prí- stavbe plynovodu Aleksandrovac pravu medzivládnej komisie so – Novi Pazar – Tutin, ktorú by mala realizovať akciová spoločSrbskom. – Ktoré oblasti považujete za nosť Euroframe, zaoberajúca sa zvlášť perspektívny segment pozemným staviteľstvom, v spozveľadenia bilaterálnej eko- lupráci so spoločnosťou Srbijagas Nový Sad. Sú to konkrétne pronomickej spolupráce? – Keď tu vlani začiatkom fe- jekty, ktoré majú konkrétne výbruára bol vtedajší minister hos- sledky. Sú tu ešte i projekty, ktopodárstva pán Miškov, o pár me- ré sú v štádiu rokovaní, napríklad siacov neskoršie sa následne ko- na výstavbu malých vodných nala i medzivládna komisia, tak elektrární, na výstavbu bioplysme sa v prvom rade zamerali na novej elektrárne či stanice tu na oblasť energetiky. Určite existu- okolí. Tých projektov v energetijú aj iné oblasti spolupráce, ale ke je ozaj veľa... naozaj, momentálne zo strany Otázky: Oto Filip slovenských firiem, toto je oblasť, MEDZI 5. JÚNOM A RIOM. Na tretej v poradí Medzinárodnej študentskej konferencii o geovede a životnom prostredí, prebiehajúcej koncom mája v belehradskom hoteli Continental, bolo ozaj veľa prednášok, kvízov a prezentácií o geofyzike, geoenergetike, fyzike štruktúry planéty... Jej súčasťou bola i výstava plagátov na tému Ako zachrániť planétu (na snímke), ktorých autormi boli hlavne žiaci. o. f.

7


SLOVENSKO ŠÉF SLOVENSKEJ DIPLOMACIE MIROSLAV LAJČÁK PRE EUOBSERVER ZHODNOTIL NÁVŠTEVU BELEHRADU

PRODUKCIA PIVA POD TATRAMI PO ROKOCH ZREJME OPÄŤ PORASTIE. NAJMÄ VĎAKA RADLEROM.

Srbsko na rázcestí

Potečie potokom? P

lovenský minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák po nedávnej návšteve Belehradu zhodnotil v rozsiahlej analýze pre internetový denník EUobserver európske perspektívy Srbska. Ako naznačil, integrácia je v záujme všetkých zúčastnených strán, pričom na ceste balkánskej krajiny do únie môže byť najmä citlivou otázka Kosova. „Belehrad som navštívil po prezidentských voľbách a domov som sa vracal s pocitom, že Srbsko sa opäť raz ocitlo na rázcestí,“ uviedol Lajčák v texte. Zároveň ocenil, že všetci jeho partneri, s ktorými rokoval, prejavili ochotu pokračovať v európskom smerovaní krajiny. Podľa neho však zvolenie Tomislava Nikolića za nového prezidenta potvrdilo, že politická scéna krajiny sa stala omnoho komplexnejšou. „EÚ preto potrebuje viesť intenzívny dialóg so srbskými úradmi a všetkými politickými lídrami v krajine,“ dodal. Podľa Lajčáka by tento rok mohol byť zlomovým z hľadiska európskej budúcnosti Srbska, ktoré prešlo dlhú cestu, kým sa stalo kandidátskou krajinou. Teraz stojí

S

pred ďalším dôležitým bodom – otvorením prístupových rokovaní. Na dosiahnutie toho cieľa bude musieť splniť kritériá stanovené členskými krajinami a Európskou komisiou. „Odštartované reformy musia pokračovať,“ zdôraznil slovenský minister. Za mimoriadne dôležitú označil normalizáciu vzťahov s Prištinou, pričom poukázal na význam kosovskej otázky v srbskej politike. „Mnohí srbskí predstavitelia sa snažili nájsť rovnováhu medzi európskou integráciou a touto otázkou,“ uviedol slovenský minister zahraničných vecí. „Toto už nie je perspektívny prístup. Na dosiahnutie úspešného výsledku bude nevyhnutné plne sa zamerať na prístup do EÚ.“ Podľa Lajčáka pre všetky zúčastnené strany bude mimoriadne citlivou otázka severného Kosova a medzinárodné spoločenstvo očakáva, aby Srbsko prispelo k hľadaniu funkčného a životaschopného riešenia. „Musíme sa vyhnúť vytvoreniu ďalšieho zmrazeného konfliktu v Európe,“ zdôraznil. R. Boldocký

Faktúra za ľudovky A

ko ďaleko by mala siahať ochrana autorských práv? Debatu na túto tému rozprúdili sťažnosti niektorých obcí, že im prišli faktúry za podujatia, na ktorých deti recitovali riekanky alebo dedinčania spievali ľudovky. Vystavil im ich Slovenský ochranný zväz autorský (SOZA). „Spievali sme To tá Heľpa a podobne. Nechápem, za čo musíme platiť. Kto má autorské práva k ľudovej piesni?“ posťažovala sa denníku Sme Mária Kemková z obecného úradu v Heľpe. Za fašiangovú veselicu im totiž prišiel účet 65 eur. SOZA to zdôvodňuje tým, že obec mala uzavrieť hromadnú licenčnú zmluvu a navyše nahlásiť akciu s repertoárom v desaťdňovom predstihu. Podobne dopadla aj dedina Pohorelá v okrese Brezno. Za podujatia ku Dňu matiek a Mikulášovi im prišla faktúra vo výške 60 eur. „V zmysle autorského zákona vás žiadame o vydanie bezdôvodného obohatenia za neoprávnené po-

8

užitie hudobného diela,“ dostali vzápätí list s takýmto znením. „Robíte niečo v dobrom úmysle, nevyberiete ani cent a príde vám takéto čosi,“ hromžil Ján Pompura z obecného úradu. SOZA je neziskovým združením autorov a vydavateľov hudobných diel. Vyberá napríklad peniaze aj od majiteľov barov a reštaurácií za púšťanie hudby, či usporiadateľov koncertov. Za verejnú produkciu platia aj televízie, rádiá či weby. Vyzbierané peniaze potom SOZA rozdeľuje ako tantiémy registrovaným autorom. Informácie o neohlásených akciách získava najmä cez internet alebo od svojich inšpektorov. Obec Pohorelá sa s faktúrou za akcie nezmierila a je odhodlaná ísť hoci aj na súd. Heľpa ju, naopak, uhradila, navyše jej predstavitelia poučení nepríjemnou skúsenosťou ohlásili akciu ku tohtoročnému Dňu matiek. Výsledok? Prišla im faktúra na 30 eur. R. B.

o desaťročí poklesu výroby piva na Slovensku by sa celému odvetviu mohlo konečne začať blýskať na lepšie časy. Tvrdí to denník Pravda s odvolaním sa na zdroje z prostredia pivovarov. Za pozitívny vývoj údajne môžu ovocné pivá, nové balenia či ďalšie novinky. Dlhé mesiace čísla o spotrebe a produkcii piva pod Tatrami boli alarmujúce. Za posledných desať rokov klesla výroba zo 4,850 milióna hektolitrov zhruba o 600-tisíc hektolitrov. V roku 2009 obyvateľ Slovenska priemerne vypil 81,4 litra zlatého moku, o rok neskôr toto číslo kleslo na 72 litrov. Odborníci tento vývoj pripisujú zmene životného štýlu slovenského spotrebiteľa, vďaka ktorému si za posledných dvadsať rokov osvojil nové nápojové zvyklosti. Napríklad ľudia

podpísala aj zahraničná konkurencia, najmä zo susednej Českej republiky. „Vlani sme vyviezli na Slovensko 350-tisíc hektolitrov piva, je to náš druhý najdôležitejší exportný trh,“ uviedol pre Pravdu Jan Veselý z českého pivovarníckeho zväzu. Hoci kompletné štatistiky za rok 2011 ešte nie sú k dispozícii, slovenské pivovary sa domnievajú, že čísla tentoraz budú omnoho veselšie. Napríklad jednotka na trhu Heineken na Slovensku po dvoch rokoch úpadku dosiahol štvorpercentný rast. V pr-

DO ZELENA Tvrdý konkurenčný boj núti pivovary siahať po najrozličnejších tromfoch, pričom niektoré z nich sa zrejme pohybujú na hrane zákona a etiky. České Starobrno už sedem rokov láka zákazníkov na svoj špeciál – Zelené pivo. Hoci v reklame tvrdí, že jedinečnú farbu sládkovia získavajú vďaka tajomnému bylinnému extraktu, nemusí to byť celkom pravda. Z informácií na veku suda o zložení Zeleného piva by sa totiž dalo prísť aj k inému záveru, keďže okrem iného tam figuruje aj farbivo. „Pravým dôvodom typickej farby Zeleného piva je teda s najväčšou pravdepodobnosťou ľudskému zdraviu škodlivý emulgátor, ktorý sa vyrába z uhoľného dechtu, nazývaného tiež brilantná modrá,“ zdôraznilo vo svojom vyhlásení české Združenie za poctivé pivo. To dokonca podalo na Heineken, pod ktorý Starobrno patrí, sťažnosť Štátnej poľnohospodárskej a potravinárskej inšpekcii. Starobrno sa obvineniam bráni. „Zelenú farbu pivu dodáva použitá technológia v kombinácii s bylinným výluhom a surovinami, ktoré uvádzame na obale,“ citoval denník Sme hovorkyňu pivovaru Kateřinu Beute. viac cestujú autom a prísnejšie dopravné predpisy ich odrádzajú od alkoholických nápojov. Svoju rolu určite zohral aj nárast cien. „Pivo je stále nápojom predovšetkým nižších príjmových skupín. Na každé zdraženie, čo i len o päť centov, ľudia odpovedajú aspoň načas zníženou spotrebou,“ povedal sociológ Stanislav Buchta z Výskumného ústavu ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva. Aj preto viaceré pivovary vyrábajú čoraz viac lacnejšieho desaťstupňového piva na úkor drahšej „dvanástky“. No a pod pokles sa

vom rade vraj za to vďačí ovocným pivám, takzvaným radlerom. Tie oslovili najmä ženy a mladých ľudí. Pivovaru tiež pomohli nové balenia – spoločnosť v súčasnosti predáva až 40 percent piva v umelohmotných maxifľašiach a plechovkách. Presadiť sa však zrejme dá aj tradičným pivom. Dokazuje to malý Banskobystrický pivovar, ktorý zaznamenal 11-percentný medziročný prírastok. „Dosiahli sme ho vďaka tomu, že vyrábame poctivé pivo,“ tvrdí konateľ firmy Ľubomír Vančo. R. B.

9. 6. 2012

23 /4494/

HLAS ĽUDU


Z NAŠICH OSÁD ZO ZHROMAŽDENIA OBCE ŠÍD

Pracujú v novom zložení K

onštitutívne zasadvládna koalícia, nutie Zhromaždenia takže takmer obce Šíd sa uskutočnilo v všetky rozhodpiatok 1. júna 2012 v renutia schválili s novovanej zasadacej sie31 hlasmi „za“. ni. V májových voľbách Na začiatku zado Zhromaždenia obce sadnutia predbolo zvolených 39 výstaviteľ SNS Dr. borníkov zo šiestich listín Željko Fajfrić politických strán alebo povedal, že pokoalícií. Už týždeň pred krokári chcú byť zasadnutím DS, SPS, DSS vážna a kona LSV podpísali koaličnú Nataša Cvijetkovićová štruktívna opodohodu o utváraní väčzícia, ktorá šiny v lokálnom parlamente, kto- bude upozorňovať na prípadné rá počíta 28 výborníkov. V opozí- chyby, ale aj podporovať dobré cii zostala SNS, ktorá má 8, a návrhy väčšinovej koalície. PriSRS, ktorá má 3 výborníkov. Počas sľúbil, že ich vzťah obecnému hlasovania na konštitutívnom za- zhromaždeniu a ku každému jedsadnutí sa však zistilo, že výbor- nému výborníkovi bude kultúrny, níci SRS hlasovali rovnako ako bez urážok, a že rovnaký vzťah

očakávajú aj od konávala aj v minulom ostatných výbormandáte. Za jej záníkov. stupcu je zvolený Po zistení kvóra Srđan Malešević. Za a verifikovaní členov Obecnej rady mandátov 38 výsú väčšinou hlasov zvoborníkov (jeden lení: Slobodan Banovýborník nebol vić, Dr. Vanja Gnip, Draprítomný), výborgan Gutić, Živan Ilić, níci zložili prísahu, Biljana Krčová, Dejan a potom nasleLogarušić, Miroslav dovali voľby Smiljanić a Predrag obecných funk- Željko Brestovački, nový Sremčić. cionárov. Za predseda Zhromaždenia Treba ešte povedať, predsedu Zhro- obce Šíd že tentoraz národmaždenia obce Šíd zvolili Željka nostné menšiny v obecnom zhroBrestovačkého z Erdevíka z listiny maždení majú iba jedného predDS, a za podpredsedu Dr. Brani- staviteľa, a to z radov rusínskej slava Maukovića z listiny SPS. Ta- menšiny Zvonka Chnatka. Najjomníčkou Zhromaždenia sa sta- početnejšia národnostná menla Ljubica Todorovićová-Slavni- šina v Šídskej obci je slovenská, ćová zo Šídu. ktorá v tomto zložení zhromažZa predsedníčku Obce Šíd je denia nemá ani jedného predznovu zvolená Nataša Cvijetkovi- staviteľa. ćová (DS), ktorá túto funkciu vySt. Stupavský

Z KONŠTITUTÍVNEHO ZASADNUTIA ZO KOVAČICA

Zvolili nové vedenie Z

asadnutie Zhromaždenia Obce Kovačica vo štvrtok 31. mája 2012 zvolali s cieľom formovať nové obecné vedenie v súvislosti s nedávnymi voľbami. Zasadnutie malo teda konštitutívny charakter. V prvej časti zasadnutia predsedal najstarší výborník Vojislav Branković a v práci mu pomáhali najmladšie výborníčky Jelena Cakićová (Demokratická strana) a Mariora Stojkovićová (Srbská pokroková strana). Po správe predsedníčky obecnej volebnej komisie Boženy Đorđevićovej o výsledkoch volieb, 39 výbor- Budova ZO Kovačica níkom z 9 volebných listín verifikovali mandáty. Demokratická období. Na miesto zástupcu predstrana má 16 mandátov, Srbská sedu ZO Kovačica na návrh výpokroková strana 7, Liberálno- borníkov Demokratickej strany demokratická strana 4, Skupina zvolili Dušanku Petrákovú, a za taobčanov Zelené jablko, Liga so- jomníčku znovu zvolili Dušanku ciálnych demokratov Vojvodiny a Aleksićovú, Dipl. právničku, ktorá Slovenská strana majú po 3 man- túto funkciu vykonáva od roku dáty, koalícia okolo Socialistickej 2000. Nasledujúce zasadnutie, na strany Srbska 2 a Zväz vojvodinských Maďarov má jeden mandát. ktorom výborníci majú zvoliť Po zložení prísahy za predsedu ZO predsedu obce a jeho zástupcu, Kovačica väčšinou hlasov zvolili sa má uskutočniť v 15-dňovej leJána Puškára, ktorý túto funkciu hote. A. Chalupová zastával aj v predchádzajúcom 9. 6. 2012

23 /4494/

HLAS ĽUDU

VÝBUCH BOMBY V IDVORE ZABIL TRI A ZRANIL ŠESŤ OSÔB.Traja ľudia zahynuli a šiesti utrpeli zranenia, keď pred dedinskou kaviarňou Dama (na snímke) v Idvore (12 km od Kovačice) vybuchla ručná bomba M75. K výbuchu došlo v nedeľu okolo 2.30 ráno, keď Saša Bakić (36) zo Sefkerina aktivoval ručný granát na vchode do kaviarne, kde sa v tom čase nachádzalo asi 150 hostí − informovala Sandra Medakovićová, PR Vyššieho súdu v Pančeve. Ako uviedla, menovaný prišiel v spoločnosti brata a kamarátov, tiež zo Sefkerina, no bezpečnostná služba odmietla pustiť ich dnu. V tej chvíli útočník sa nahneval, došlo k fyzickej zrážke a potom vytiahol a aktivoval bombu. Zahynul spolu s bratom a kamarátom. Ťažké zranenia utŕžili Ivan I. (30) z Opova, Aleksandar I. (19) z Bavaništa a Stefan N. (35) z Opova, ktorých prepravili do nemocníc v Pančeve, Belehrade a Zreňanine. Troch ľahšie zranených pacientov Zorana T. (32) z Idvora, Zorana S. (26) zo Sakule a Zorana M. (34) z Idvora tiež zaviezli do nemocnice. Medakovićová medziiným podčiarkla, že kaviareň Dama v Idvore majiteľa S. Belića pracovala aj napriek tomu, že jej patričné orgány to zakázali a odňali povolenie ešte pred tromi mesiacmi. A. Chalupová

9


Z NAŠICH OSÁD ĽUBA

Dom kultúry je vzdušnejší K

to občas zájde do Ľuby, nemôže si nepovšimnúť: Dom kultúry zvonku síce stále prahne po líčení, jednak je však akýsi krajší, priam veselší než prednedávnom. Pribudli mu totiž nové okná i nové dvere. Nie div, že aj záverečný program prvého Etnodňa, pri ktorom sme boli v poslednú májovú nedeľu, v Dome kultúry bolo možné sledovať v pohode. Pred ním nám predseda Rady Miestneho spoločenstva Ľuba Janko Topoľský okrem iného povedal: – Vlani nás navštívil vtedajší veľvyslanec Slovenskej republiky v Belehrade Igor Furdík. Pozvali sme ho, aby videl, ako žijú Slováci ďaleko od miest, akými sú Petrovec, Kovačica či Stará Pazova. Aby videl, ako v zhode nažívame s

tunajšími srbskými a chorvátskymi spoluobčanmi, aké máme problémy, aby na tvári miesta zvážil, či a ako nám Slovensko môže pomôcť. Veľvyslanec a jeho spolupracovníci nám navrhli, aby sme napísali viacej menších projektov, že tak ľahšie získame prostriedky na to, čo potrebujeme. Usmernil nás Dom kultúry v Ľube zbystril zrak na Agentúru pre regionálny projekte sa podieľala aj Obec Šíd. Som maxirozvoj… Poslúchli sme ho, no a tak… Medzi početnými návštevníkmi podujatia málne spokojná s tým, čo Ľubania urobili, lebo zameraného na zachovanie tradícií Slovákov vidíme veľký rozdiel medzi tým, ako kultúrny v Ľube bola aj Daniela Ďurašová z Asociácie stánok vyzeral predtým a aký je teraz. Predtým pre edukáciu a im tu fúkalo cez staré okná, nebol to pekný regionálny roz- priestor, a teraz je z neho celkom príjemný voj, ktorá napí- svetlý stánok. Naša spolubesedníčka tiež dodala, že Ľusala projekt na výmenu dverí a bania majú na Úrade pre Slovákov žijúcich v okien. Spýtali zahraničí ďalší projekt, a to na 17 700 eur. Chcú sme sa ju, ako ich využiť na komunitné centrum; bude sa vraj oceňuje využitie robiť aj na prekvalifikácii mladých ľudí s cieprostriedkov a o ľom ľahšieho zamestnania. Slováci v tejto akú sumu vlast- malej sriemskej dedinke si nárokujú aj na výstavbu slovenského domu. Je ich síce pomerne ne ide: – Prostriedky málo, ale vydarený etno deň im môžbyť posme získali zo slúži ako odrazový mostík k realizácii ďalších Slovak Aid. plánov, pričom, pravdaže, môžu rátať aj s Grant činil tuším pomocou pani Ďurašovej. Kultúrny stánok je vzdušnejší zásluhou nových okien Juraj Bartoš 4 800 eur a na

SVETOVÝ DEŇ BEZ TABAKU si 31. mája pripomenuli aj v Základnej škole Jána Kollára v Selenči, a to spoločnou akciou s miestnou ambulanciou. V škole usporiadali výstavu výtvarných žiackych prác a pre žiakov zorganizovali rozhovor s doktorkou na tému škodlivosti tabaku a fajčenia. Témou tohtoročného svetového dňa bez tabaku je Stop zásahom tabakového priemyslu. Svetová zdravotnícka organizácia upozorňuje, že ročne tabak zabije 6 miliónov ľudí a z toho vyše 600 000 pasívnych fajčiarov. Cieľom tohtoročného svetového dňa je informovať verejnosť o neférových a nebezpečných taktikách tabakového priemyslu. J. Berédi-Ďuky

10

PAZOVSKÍ ŠIESTACI v školskom roku 2011/2012 mali možnosť spoznať a navštíviť niektoré tamojšie inštitúcie a ustanovizne. Spolu s profesorkou Libušou Simendićovou prednedávnom pobudli vo VP Čistoća a VP Vodovod a kanalizácia. Okrem toho navštívili i policajnú stanicu a hasičov (na snímke), kde sa od hostiteľov mnoho toho dozvedeli a praktického naučili. Dozvedeli sa napríklad aj to, ako sa treba správať v prípade nebezpečenstva požiaru alebo inej živelnej pohromy. a. lš. 9. 6. 2012

23 /4494/

HLAS ĽUDU


Z NAŠICH OSÁD VOJLOVICA

Oslávili jubileum školy čitelia a žiaci, učitelia na dôchodku a bývalí žiaci sa 24. mája zhromaždili v Základnej škole Bratstva a jednoty vo Vojlovici, aby spoločne oslávili vzácne jubileum – 40. výročie práce v novej školskej budove. Historický medzník, akým výstavba novej školskej budovy bezpochyby je, patrí medzi významné udalosti nielen Vojlovice, ale aj Pančeva. V peknej modernej budove pred štyridsiatimi rokmi mladí ľudia plní entuziazmu rozbehli chod tejto naplno organizovanej školy. Často spomínaný významný český pedagóg Ján Amos Komenský povedal, že trvalé znalosti môže každý získať len vo svojom materinskom jazyku. Vojlovickým Slovákom, ale takisto aj tu žijúcim Maďarom, takú príležitosť po desaťročia dávala práve táto škola. Zostáva neoceniteľný význam výchovno-vzdelávacej práce a príspevok, ktorý táto škola dala k zachovaniu identity tunajších obyvateľov. – Čas preletel neúprosne rýchlo. Roky plynuli jeden za druhým a prichádzali vždy noví prváčikovia, ktorí pokračovali po stopách svojich predchodcov. Koľko len generácií sa vystriedalo počas 40 rokov?! So zvláštnymi pocitmi a neopísateľnými dojmami si všetci spoločne pripomíname jubileum našej školskej budovy. Štyridsať rokov je dlhý čas v živote národov, národností, jedincov, ale aj v živote ná-

U

rodnostného školstva. Aj my sme sa stali svedkami viacerých premien, ktoré prebiehali v spoločenskom a hospodárskom živote a výrazne sa dotkli aj nášho školstva,“ povedala riaditeľka školy Ksenija Carevićová-Kićosová vítajúc hostí, ktorí sa zúčastnili na oslave. Potom členovia MOMS Vojlovica – Pančevo odovzdali do daru tortu, na ktorej si všetci spolu pochutnali. Za sprievodu príjemnej hudby účastníci oslavy sa pekne kamáratili. Dojímavé bolo každé stretnutie po mnohých rokoch, stretnutie učiteľov a žiakov, spolužiakov,

sledujúceho dňa usporiadali v sieni Spomienkového domu. Spev, hudba a tanec odznel v prednese členov SKOS Detvan z Vojlovice, KUS Jedinstvo z Pančeva, BeoDance, žiackeho spevokolu a žiačok hudobnej školy. Vojlovická škola pokračuje v práci naďalej, rovnako ako plynie aj náš žiZ oslavy vo vojlovickej základnej škole vot. Niektorí sa možno kolegov a pod. Starší zašli aj do učební, stretnú pri inom výročí, niektorí nie. Možktoré dnes krášlia práce žiakov novej ge- no niekomu toto stretnutie prinieslo nerácie, aby sa aspoň na chvíľu vrátili do novú nádej a nové priateľstvo, a niekožiackej minulosti. mu sa podarilo len upevniť staré priaZáverečným podujatím osláv bol teľstvo, ktoré trvá roky. kultúrno-umelecký program, ktorý naAlena Gajanová

MEDZINÁRODNÝ DEŇ RODINY si pripomenuli aj v Predškolskej ustanovizni Kolibrík zo Selenče, keď sa deti, rodičia a vychovávateľky zhromaždili na ihrisku FK Kriváň. Medzinárodný deň rodiny sa oslavuje 15. mája, ale pre zlé počasie naplánovaný športový program posunuli na 31. mája. Nazvali ho Malý turnaj pre veľkých otcov, bol venovaný hlavne otcom, ktorí spolu s deťmi súťažili v rôznych športoch a detských hrách. Deti rozdelili do skupín podľa veku a vychovávateľky pre každú skupinu pripravili primeraný program. Preťahovali povraz, skákali vo vreciach, bežali s novinami, hrali futbal a pod. Futbalové zápasy viedol opravdivý futbalový rozhodca (Karol Faďoš). Niektorí otcovia sa priznali, že za loptou nebehali aj posledných pätnásť rokov, čo inak bolo aj vidieť. Deti mali z hier veľkú radosť a všetci účastníci dostali uznanie za účasť. Na tribúnach bolo veľa divákov, ktorí nešetrili dlane a fanúšikovali svojim na ihrisku. J. Berédi-Ďuky

ROZLÚČKA MALÝCH MATURANTOV V KYSÁČI. V posledný májový deň so Základnou školou Ľudovíta Štúra sa rozlúčila najmladšia generácia kysáčskych ôsmakov. V rozlúčkovom príhovore riaditeľka školy Anna Gašparovićová povedala, že ide o žiakov narodených v roku 1997 a 1998, v ktorej je 67 žiakov rozdelených do dvoch slovenských a jednej srbskej triedy. V nižších ročníkoch ich učili Anna Brňová, Anna Legíňová a Svetlana Vučinićová. Vo vyšších ročníkoch triednictvo prebrali Ľudmila Berediová-Stupavská, Anna Závišová, neskoršie Marína Savićová, Mária Kuzmićová a po jej odchode do dôchodku Nermin Feleć. Všetci sa prihovorili teraz už bývalým žiakom, ktorí aj sami prichystali pekné príhovory na rozlúčku, ale aj kytice a dary pre učiteľov a profesorov. Slávnostné toalety, vysoké opätky, účesy, kytice, to všetko bolo súčasťou rozlúčkového večierka, ktorý vyvolal záujem rodičov, súrodencov, starých rodičov a príbuzných zhromaždených pred školou. K maturitnému večierku, pravdaže, patrí aj hudba, zábava a pohostenie v starej školskej telocvični. E. Šranková

9. 6. 2012

23 /4494/

HLAS ĽUDU

11


Z NAŠICH OSÁD Z PRVÉHO PRACOVNÉHO ZASADNUTIA RADY MS KULPÍN

Sľubný štart a zasadnutí najvyššieho miestneho orgánu v Kulpíne v pondelok 28. mája odznel rad konkrétnych návrhov a sugescií. Rokovací program prvej pracovnej schôdze Rady Miestneho spoločenstva navrhol predseda Miroslav Čeman. Po schválení zápisnice z konštitutívneho zasadnutia nasledovalo schválenie uznesenia o

N

kladnici. Plánované prostriedky na rok 2012 zo samozdanenia sú v sume 5,6 milióna dinárov, z čoho sa za päť mesiacov tohto roku do pokladnice vlialo iba 1,5 milióna dinárov. Ako pokladníčka uviedla, je to veľmi málo prostriedkov, takže sa aj o ich rozdeľovaní musí veľmi premyslene rozhodovať. Pre spolky a združenia sa inak ročne vyčleňuje 15

V centre Kulpína v trhovú sobotu

podpisovateľoch v mene Rady MS Kulpín. Jednohlasne schválili návrh, že podpisovateľmi budú predseda a podpredseda RMS Miroslav Čeman a Pavel Zima. Predtým ako pristúpili k rozoberaniu žiadostí o finančnú podporu, účtovníčka Mária Labátová ozrejmila, aká je situácia v po-

percent z celkovej sumy miestneho samozdanenia, pričom 7 percent ide na riadnu činnosť a zvyšných 8 percent sa rozdeľuje podľa potreby. Rada najprv rozoberala žiadosť Mládežníckeho združenia Terra, ktoré si žiadalo miestnosti pod javiskom Domu kultúry na použitie. Pred-

Bum-bum-bum! Dáva sa na známosť niekoľko vysvetlení. Po vytrvalom sústavnom klesaní hodnoty naša ctená mena dinár si uplynulý utorok švihol smerom nahor. Vysvetlite si to ako chcete, odborné tlmočenie tohto zriedkavého a priam ohromujúceho javu však znie: preto, že hodnota eura klesla. Sused Boki si vraj robí ťažkú hlavu z toho, že mu ponúkajú kreslo a on dal čestné pionierske, že veru do toho kresla ani za svet sadnúť – nezasadne. Rezolútne a zásadne! Škrie ho, že ak poslúchne hlasy ponúka-

12

teľov, ako sa vyrovnať – vyrovná s vlastným svedomím? Riešenie je na dosah ruky, tvrdia kompetentní. Stačí si pustiť pesničku „Nerob si starosti, Miško…” A mocným hlasom povedať: „Nuž, keď onehdy sused Tonči povedať – povedal, že ak prehrá onen povestný beh s prekážkami, už nikdy ponad žiadne prekážky preskakovať nebude a predsa nielenže pretekal, ale sa aj vavrínmi ovenčil, prečo by som to tiež skúsiť – neskúsil?” Na zúriacu ekonomickú krízu – ak taká vôbec u nás je – sa treba, ra-

seda Čeman navrhol, aby o tejto otázke rozhodovali na nasledujúcom zasadnutí a zdôvodnil to tým, že pri nedávnej obchôdzke spomenutých priestorov zistil, že nie sú adekvátne upravené pre potreby mládežníkov. Združenie Terra tiež žiadalo povolenie v poštových spojoch používať adresu MS Kulpín, čo im Rada MS schválila. Na riadnu činnosť Spolku kulpínskych žien v prvej fáze schválili 10-tisíc dinárov a na úpravu budov Pravoslávnej cirkvi v Kulpíne 20-tisíc dinárov. Pre potreby Kultúrnoumeleckého strediska Zvolen rozhodli vyčleniť 20-tisíc dinárov a k tomu zaplatiť účty za plyn a elektrický prúd, čo vykoná tajomník MS Kulpín Zlatko Harminc. V súvislosti s ďalšími žiadosťami o finančnú pomoc tohto spolku povedali, že sa musia hľadať aj iné možnosti financovania, napríklad projekty. V poslednom bode rozoberali otázku úpravy priestoru bývalej Jednoty pre potreby trhu, ako aj miestností v centre osady, v ktorých sídli MS Kulpín. Z dvoch prihlásených uchádzačov o vykonávateľa prác sa rozhodli pre stavebnú dielňu Babjak, ktorá podala výhodnejšiu ponuku. Rada upozornila aj na dlhoročný pálčivý problém znečisťovania životného prostredia. Presnejšie ide o žumpy obytných budov v centre Kulpína, z ktorých sa zapáchajúca voda vylieva neďaleko budovy škôlky a detského parku. K. Gažová

P

UGÁR

dia naslovovzatí odborníci, pozerať pozitívne. Prečo? Preto, že iba po ukončení ZÚRIVEJ krízy plody hojna, ktoré ako manna budú padať na tých, ktorí sa jej ukončenia dožijú, budú mať plnohodnotnú chuť. Ak vám náhodou, ctení občania, ani po týchto vysokoodborných vysvetleniach nič nie je jasné, je jasné, vážení, že s vami dačo nie je v poriadku. Nuž teda, požiadajte odborníkov o vysvetlenie – čo to je. Bum-bum-bum! jbš

Z KONŠTITUTÍVNEHO ZASADNUTIA ALIBUNÁRSKEHO LOKÁLNEHO PARLAMENTU

Staronové vedenie obce lokálnych voľbách v Obci Alibunár Demokratická strana (DS) získala 12 z 23 výborníckych mandátov, a tým aj možnosť, aby sama utvorila obecnú moc. Z ostatných strán koalícia okolo Socialistickej strany Srbska (SPS) získala 4 mandáty, Srbská pokroková strana (SNS) 3, a po dva výbornícke mandáty získala Liga sociálnych demokratov Vojvodiny (LSV) a Demokratická strana Srbska (DSS). Po povolebných konzultáciách DS a DSS utvorili väčšinu a podporí ich Strana združených penzistov Srbska (PUPS). Na konštitutívnom zasadnutí, ktoré viedol najstarší výborník Dimitrije Pinku, verifikovali mandáty výborníkov, a potom vládnuca väčšina poľahky, bez žiadnych otrasov a poznámok opozície zvolila čelné osobnosti obce. Novým predsedom Zhromaždenia sa stal podnikateľ Nedeljko Konjokrad (DS) z Ilandže, ktorý znovu bude zastávať aj funkciu poslanca v Zhromaždení APV, keďže v druhom kole pokrajinských volieb podľa väčšinového systému vyhral svojho protikandidáta Milana Ćuruviju. Zástupcom predsedu Zhromaždenia je Đorđe Cvetković, a funkciu tajomníka ZO aj v nastávajúcom období bude vykonávať právnička Biljana Vragovićová. Staronovým predsedom obce sa stal strojnícky inžinier Dušan Jovanović a jeho zástupkyňou je právnička Dragana Komatina. Do Obecnej rady sú zvolení Zvonko Zavišić, Aleksandar Plakalović, David Jovanović, Marijana Ardeljanová, Marina Rošuová, z radov DS, a Danilo Ćirić z PUPS. Ďalších 5 členov zvolia na nasledujúcom zasadnutí. Uvedieme ešte i to, že spomedzi ôsmich Jánošíčanov, ktorí kandidovali na listinách jednotlivých strán (nebolo ich iba na listine SRS), do Zhromaždenia obce Alibunár sa dostala iba Zuzana Đukićová z listiny Srbskej pokrokovej strany, ktorá je zároveň jediným príslušníkom slovenskej menšiny v alibunárskom lokálnom parlamente. vlh

V

9. 6. 2012

23 /4494/

HLAS ĽUDU


Z NAŠICH OSÁD SLOVENSKÉ FIRMY NA NAŠOM TRHU: ROKOSAN, SEČOVCE

Príchody a návraty de o firmu, ktorej výrobný program sa plne hodil k nárokom a záujmom mnohých návštevníkov, podnikateľov a partnerov májového poľnohospodárskeho veľtrhu. Spoločnosť s ručením obmedzeným Rokosan sa už na úvod deklaruje ako výrobca multifunkčných hnojív nového milénia. Pôsobí v Sečovciach a je toho času jediným slovenským výrobcom organominerálnych hnojív na báze predovšetkým tekutého a miešaného koloidného keratínu. Jej produkty sú chránené ochrannou známkou. Povšimnutiahodné je i to, že na budúci rok uplynú dve desaťročia získavania bohatých obchodných skúseností pri obchodovaní s odpadmi živočíšneho pôvodu s krajinami bývalého Spoločenstva nezávislých štátov, Talianskom, Nemeckom, Španielskom... Viaceré uvedené a iné aspekty podnikania a plánov ozrejmuje pri prvom veľtrhovom stretnutí pán Patrik Ciklaminy, poverený exportom na oddelení zahraničného obchodu spoločnosti.

I

– Najprv to základné... – Sme pri Košiciach, v meste Sečovce, máme dvadsať zamestnancov a spracúvame živočíšny odpad. Teda všetok, čo vzniká v priemysle spracovania, z ktorého potom robíme prírodné, organické hnojivá... – podáva stručnú vizitku firmy. – Slovenský trh je asi nepostačujúci pre vás? – Momentálne vyvážame do Maďarska a Česka, skúšame do Poľska. Tuto sme prišli nielen s myšlienkou vyviezť sem tovar, ale rozmýšľame do budúcna i o tom, aby sme našli nejakého partnera tu v okolí Nového Sadu, alebo z týchto dedín, kde žijú Slováci. Je tu aj možnosť, aby sme to hnojivo spolu začali vyrábať. Viem, že napríklad v Selenči je firma Slovan, ktorá má tie ekologické sady, ekologické pestovanie, možno aj práve tam by sme ponúkli spoluprácu niekomu. Zatiaľ sme nenašli nikoho. – Z uvedených slov možno usúdiť, že doteraz ste neboli často na našom najznámejšom

Patrik Ciklaminy

veľtrhu... – Teraz som tu, na tomto podujatí, viac-menej prvýkrát, hoci mám bohaté, vyše desaťročné skúsenosti v spolupráci s krajinami tohto regiónu: Srbskom, Macedónskom, Chorvátskom, Bosnou a Hercegovinou... Vidí sa mi, že je to dobrý veľtrh, uvidíme, čo prinesie. V podstate tieto naše výrobky sú tu na trhu, ale snažíme sa priniesť a presadiť i takú ideu, že sa ten živočíšny odpad dá osožne využiť, vrátiť späť do prírody. Ľudia poznajú hlavne chemické hnojivo a pýtajú sa, – či to

už obyčajní ľudia alebo firmy z Vojvodiny, Belehradu, Nišu – čo produkujeme a ponúkame my, za akých podmienok. – Podľa doterajšieho záujmu nie je vylúčené, že zas prídete do Nového Sadu? – Určite prídeme na veľtrh budúci rok. A zvažujeme prísť, mimo toho, aj sem do Nového Sadu, tiež do Belehradu. – Nakoľko ste informovaný o našej príslušnej legislatíve? – S touto nie sme zatiaľ, žiaľ, veľmi oboznámení. Ale ani sme nezháňali veľmi tie informácie kvôli tomu, že si hľadáme strategického partnera tu, zo Srbska. Teda očakávame, že prinesie ten svoj diel i v podobe informácií do firmy. Viac-menej by on i zodpovedal za tieto veci. – Mali ste stretnutia aj s príslušníkmi slovenskej menšiny? – Iste. Celý týždeň som vlastne v Selenči, ale stretávam sa a mám veľa priateľov aj v Báčskom Petrovci, Kysáči, Padine, Zreňanine... Prešiel som skoro celú Vojvodinu a známe mi je, že tu máme cez päťdesiatpäťtisíc bratov. Verte mi, že sa tu veľmi dobre cítim... Oto Filip

DELEGÁCIA ROTARY KLUBU KOŠICE CLASSIC V STAREJ PAZOVE

Donácia pre slovenskú základnú školu elegácia Rotary klubu Košice Classic zo Slovenska v utorok 5. júna navštívila Základnú školu hrdinu Janka Čmelíka v Starej Pazove. V delegácii boli Ladislav Duditš, prezident klubu, Róbert Matejovič, charter prezident, Ľudovít Adamec, viceprezident, Ivan Leľo, pokladník, a členky Ivana Lengová a Martina Mižíková. Vďaka dobrej spolupráci s Rotary klubom Stará Pazova, v čele ktorého je Mišo Filip, do školy priniesli finančnú účelovú pomoc v hodnote 1 000 eur na kúpu stoličiek. Prvá časť donácie Rotary klubu Košice Classic do slovenskej základnej školy prišla 30. augusta 2010 v hodnote 800 eur na kúpu školských lavíc a stoličiek. Za pekné gesto a pomoc sa okrem Miša

D

9. 6. 2012

23 /4494/

Filipa poďakoval aj Janko Havran, riaditeľ školy, ktorý hostí z Košíc v skratke poinformoval o dejinách a súčasnom stave školy, s dôrazom na pozoruhodné výsledky žiakov na početných súťažiach. Na tomto stretnutí sa zúčastnili aj predstavitelia Rotary klubu Stará Pazova: Miroslav Benka, charter prezident, Predstavitelia dvoch klubov na stretnutí v školskej zborovni s riaditeľom JanIgor Feldy, riaditeľ medzi- kom Havranom (stojí) národných vzťahov, Oliver Tót, riaditeľ klubových aktivít, predovšetkým deťom, ktoré sa predtým prezidenti uvedených učia slovenský jazyk. Predstavitelia dvoch klubov podpísali darovaciu a Alexander Bako, člen. Pri tejto príležitosti Ladislav Rotary klubu Košice Classic sa zmluvu a ani tentoraz nevystal Duditš okrem iného povedal, že sú počas návštevy školy na tvári družný rozhovor, výmena knižv klube radi, že môžu pokračovať miesta v učebniach presvedčili, že ných darčekov a časopisov. v začatej myšlienke na realizácii prvá časť pomoci bola pre taA. Lš. pomoci zahraničným Slovákom, mojších žiakov prospešná. Deň

HLAS ĽUDU

13


Z NAŠICH OSÁD PADINSKÝ SPOLOK ŽIEN V NOVOM SADE

Predstavili starodávnu kuchyňu Č lenky padinského Spolku žien sú vždy ochotné pomôcť všade tam, kde treba, či už ide o úpravu parku v strede dediny, priestoru okolo Domu kultúry alebo škôlky, bielenie stromov a vysádzanie kvetov okolo kostola, pri Dome smútku alebo inde. Okrem najvýznamnejších aktivít počas roka, ako je Tortiáda, Tekvicová zábava a Jarmok umenia,

Padinská starodávna tradičná kuchyňa

padinské spolkárky každoročne účinkujú aj v rôznych iných podujatiach, ktoré organizujú iné spolky žien, združenia, kultúrne ustanovizne.

Prednedávnom sa členky Spolku žien v Padine zúčastnili na podujatí, ktoré prebiehalo v rámci Noci múzeí v Novom Sade. Cieľom tohto podujatia, ktoré usporiadal Ústav pre rodovú rovnosť v čele s riaditeľkou Vesnou Šijačkou a spolu so združením občanov Vojvođanka – Regionálna ženská iniciatíva, bolo predstaviť tvorbu dedinských žien z Padiny, Kysáča, Bieleho Blata Padinčanky s pokrajinským tajomníkom a Báča. Podujatie usporiadali v so- Miroslavom Vasinom botu 19. mája v aule budovy vlády Vojvodiny od 18. do 2. hodiny po polno- Klub žien z Bieleho Blata a Združenie žien Koci, a na ňom predstavili tradičnú kuchy- líska Báčky z Báča. Slovenskú kuchyňu zariaňu na dedine v slovenských, srbských a dili členky Spolku žien z Padiny: Zuzana Talmaďarských prostrediach a zároveň uspo- číková, Katarína Nemcová, Mária Turanová a riadali aj predajnú výstavu starodávnych Elenka Haníková, ktoré prichystali aj výborné koláčov. Návštevníci si okrem toho moh- koláče podľa starých tradičných receptov li pozrieť aj tri umelecko-dokumentárne (šúšťovníky, trúbaľky, herovky a makové rožky). filmy o živote žien na dedine vo Vojvodine: Výstava bola predajná a ceny koláčov, ktoré sa Meškárky, Zuzka moja a Sedem pšeničných vypredali už do 22. hodiny, sa pohybovali okokvetov. Výstavu tvorili štyri kuchyne za- lo symbolických 30 dinárov. Pri tejto príležitosti účastníci projektu mali riadené starodávnym nábytkom: stôl, stoličky, poličky, misky, rôzne iné predmety aj jedinečnú možnosť navštíviť a pozrieť si aj patriace do tradičnej vojvodinskej kuchyne, iné podujatia, ktoré prebiehali v rámci Noci ktoré sa používajú na prípravu a podávanie ko- múzeí v Novom Sade a vrátiť sa domov s preláčov. Tieto výstavy pripravili štyri združenia krásnymi dojmami. A. Chalupová žien: Spolok žien z Padiny, Spolok žien z Kysáča,

SLÁVNOSŤ PRVÉHO SVÄTÉHO PRIJÍMANIA prebiehala v nedeľu 20. mája 2012 v Kostole Najsvätejšej Trojice v Selenči. Pri tej príležitosti Ježiška do svojho srdiečka prijalo 12 detí, ktoré na slávnosť pripravila Mária Nosálová. Na slávnosti sa zúčastnili aj deti, ktoré im pomohli v speve, a to žiačky 4. triedy ZŠ a VIS Plamienky. Hudobne ich sprevádzali Mário Burčiar a Igor Šuša a cirkevný zbor s kantorom Dominikom Turanským. Omšu celebroval dekan Mr. Marián Dej. Spolu s deťmi prežívali radosť ich rodičia, starí rodičia a krstní rodičia, taktiež pani riaditeľka ZŠ Jána Kollára PaedDr. Svetlana Zolňanová, učiteľky Renáta Súdiová a Anna Petrášová a spolužiaci evanjelického a pravoslávneho vierovyznania. Mária Nosálová

STRETNUTIE PRVEJ GENERÁCIE Strednej ekonomickej školy v Kovačici. Bývalí spolužiaci sa stretli 26. mája 2012 pri príležitosti oslavy 50 rokov od zápisu prvej generácie a 45 rokov od maturity druhej generácie žiakov Strednej ekonomickej školy v Kovačici. Na stretnutí sa zúčastnila aj hŕstka profesorov, ktorí ich učili a ktorých je z roka na rok menej. Najprv sa všetci stretli pred budovou školy, ktorá kedysi sídlila v miestnostiach bývalého sirotinca a neskoršie kamarátenie pokračovalo v kovačickej reštaurácii Červené víno. Na posedení plnom emócií mnohým spolužiakom, ktorým už dávno hlboké vrásky vpísali na čelo životné rozprávky, vypadla aj nejedna slza. A. Chalupová

14

9. 6. 2012

23 /4494/

HLAS ĽUDU


Z NAŠICH OSÁD ZHÚDANIE MÁJA V STAREJ PAZOVE

Májová tichá noc tmavá je... húdanie mája v Starej Pazove vyvolalo veľký záujem nielen Staropazovčanov, ale aj Kysáčanov a Dobanovčanov. Posledného apríloveho dňa vo dvore SKUS hrdinu Janka Čmelíka postavili máj, aby sa okolo pekne ozdobeného májového dreva pri Tanec pri máji hudbe stretla nielen mládež, ale aj celá dedina. Z dejín sa dozvedáme, že máje ako kultúrny jav boli známe už v antickom období, ako symboly ochrany pred zlými duchmi a chorobami. Neskôr mládenci stavali dievčatám máje ako symbol zelene a života, aby boli pekné, štíhle a zdravé. V správe z roku 1255 sa uvádza, že v Achene (Nemecko) stavali stromy na 1. mája, na Turíce a na Jána pred kostolom, radnicou, pred domami popredných mešťanov ako prejav úcty a žičlivosti. Odtiaľ už nebolo ďaleko k myšlienke postaviť máj aj pred domom obdivovaného dievčaťa. V 15. storočí bolo postavenie mája znakom vážneho záujmu o dievča. Tak to bolo kedysi dávno a aj naši predkovia si tento zvyk priniesli so sebou na Dolnú zem. S cieľom zachrániť ho pred zabudnutím a pri-

Z

Pazovské májové drevo

hostia zo Slovenska. Pazovčanky sa pri tej príležitosti vyobliekali do krojov. Do tanca hral ľudový orchester Pazovskí kacúri, ktorý do spolku prišiel na beer bike, čiže na mobilnom šenku na kolesách, ktorý vyvolal veľký záujem milovníkov čapovaného piva. Združenie pazovských žien sa postaralo o pazovské špeciality, kífle, ťufty a fazuľovú polievku. Veselica trvala do polnoci, spokojní boli nielen návštevníci, ktorí privítali toto podujatie, ale aj orga-

Ďalší dôvod na oslavu Kým v Starej Pazove prebiehali prípravy na zhúdanie mája, predstavitelia Folklórneho súboru Klasy a speváckej skupiny žien sa v Báčskom Petrovci zúčastnili na udelení cien FF Tancuj, tancuj... Vrátili sa práve vo chvíli, keď sa veselica pri máji začala a na vchode do spolku víťazov privítali Pazovskí kacúri, tanečníci a členky speváckej skupiny. Návrat víťazov

blížiť ho mladým generáciám, Združenie staropazovských žien 30. apríla postavilo máj vo dvore spolku. Pri máji sa voľakedy každú sobotu a nedeľu stretávala mládež pri hudbe a tanci a tieto zábavy mali aj zvláštne pomenovanie – zhúdanie

mája. Práve takú veselicu na počesť príchodu jari SKUS hrdinu Janka Čmelíka zorganizoval 2. júna. Stretli sa tam nielen početní Staropazovčania, ale aj predstaviteľky spolkov žien z Kysáča a Dobanoviec, SKC P. J. Šafárika z Nového Sadu, ba aj

nizátori, že sa všetko vydarilo na výbornú. Na záver a na zamyslenie: možno aj pieseň Májová tichá noc tmavá je vznikla pri niektorom dávnom zhúdaní mája. A. Simonovićová

Z PRÍLEŽITOSTI ZLATÉHO JUBILEA – 50 rokov zakončenia ZŠ v Kysáči a 65 rokov života – v sobotu 2. júna v reštaurácii FK Tatra sa stretla generácia 1947. Začali 112, skončili 93, zomreli 26, a na stretnutie ich prišlo 31. Minútkou ticha vzdali počesť zosnulým. Každý o sebe niečo povedal, ale záväzne deti, vnukov a vnučky spomenul. Prihovorili sa aj učitelia Miroslav a Elenka Surovci, Pavel Grňa, Mária Súdiová a Anna Martišová. Nálada bola veselá a príjemná. Jedni tancovali a spievali, druhí si navzájom úryvky zo života rozprávali. Bolo smiechu, obdivu a radosti... Pri rozlúčke si sľúbili, že sa o päť rokov znovu stretnú... PP Foto: P. Melich

9. 6. 2012

23 /4494/

HLAS ĽUDU

15


Z NAŠICH OSÁD Z PREZENTÁCIE NOVÉHO PROJEKTU V STAREJ PAZOVE

KRÁTKE SPRÁVY

O obnoviteľných zdrojoch energie

Nový Sad

budove Zhromaždenia obce Stará Pazova v stredu 30. mája usporiadali prezentáciu nového projektu pod názvom Silnenie kapacít energetického manažmentu v obciach

kretariát pre medziregionálnu spoluprácu a lokálnu samosprávu. Nositeľom projektu je Obec Stará Pazova a partnermi sú Obec Ruma a Regionálna rozvojová agentúra Srem. Ako bolo počuť na prezentácii, biopalivo je jediný produkt biomasy, ktoré by Srbsko mohlo vyvážať, lebo sú ostatné spôsoby využitia biomasy založené na lokálnej výrobe a spotrebe. Biomasa predstavuje najvýznamnejší obnoviteľný zdroj energie v Srbsku a na ňu odchádzajú dve tretiny alebo 62 percent z celkového potenciálu obnoviteľných zdrojov energie. O význame nového projektu na prezentácii O význame projektu v Starej Pazove hovorili: (zľava) hovorili Goran Jović, predMilan Mirić, Goran Jović a Aleksandar Živković seda Obce Stará Pazova, Stará Pazova a Ruma s cieľom využiť a inves- Milan Mirić, riaditeľ Regionálnej rozvojovej tovať do obnoviteľných zdrojov energie. Pro- agentúry Sriem a Aleksandar Živković, riajekt je vo fáze realizácie a je zameraný na utvo- diteľ pre investície a rozvoj spoločnosti Delrenie platformy na silnenie administratívno- ta Agrar, ktorá je potenciálnym investorom technických kapacít obcí definovaných lo- v oblasti výroby biopaliva, presnejšie bioekálnymi plánmi rozvoja a medziobecnej spo- tanolu, a zároveň iniciátorom realizácie tohlupráce v oblasti použitia obnoviteľných zdro- to projektu v Staropazovskej obci. Kratšiu vijov energie. deoprezentáciu projektu vykonala Sanja Hodnota projektu je vyše 1,3 milióna diná- Stuparová, koordinátorka projektu. A. Lš. rov a finančne ho podporil Pokrajinský se-

V

OSLAVA MALEJ MATURITY V ŠÍDE. Aj pre ôsmakov Základnej školy Sriemskeho frontu v Šíde sa školský rok skončil 1. júna. V súlade so smernicami, aby sa malá maturita oslavovala v škole a nie v pohostinských objektoch, vedenie školy a žiaci sa rozhodli záverečnú slávnosť urobiť v školskej sieni. V slávnostne vyzdobenej sieni 1. júna malí maturanti všetkých päť tried záverečného ročníka tejto školy v slávnostnom sprievode predstúpili pred svojich profesorov a rodičov. Riaditeľ školy odovzdal diplomy a malé darčeky všetkým výborným a úspešným žiakom. Za mimoriadne úspechy v zdolávaní látky zo slovenčiny uznanie dostal ôsmak Filip Šerfezi. Profesorka slovenčiny Anna Kovárová zdôraznila, že prvýkrát v dejinách školy bol žiak odmenený aj za úspech vo vyučovaní slovenčiny, a preto je vraj „toto malý krôčik pre Filipa, ale veľký pre šídskych Slovákov“. Odmenený žiak sľúbil, že sa aj ďalej bude venovať pestovaniu a zachovávaniu slovenčiny vo svojom prostredí. Na snímke: Anna Kovárová, profesorka slovenčiny, a Filip Šerfezi, odmenený ôsmak. St. S.

16

ústrety letu a dovolenkám mestský prepravca JGSP Novi Sad od 1. júna uviedol každodennú linku do Petrolandu v Báčskom Petrovci. Autobusy v pracovné dni z Nového Sadu odchádzajú o 9.30, 11.15, 12.20 a 16.30 a z Petrovca sa vracajú o 19.00, 20.00 a 21.15. Vo víkendové dni a sviatky odchody z Nového Sadu sú o 8.30, 10.00, 11.15 a 16.30 a z Petrolandu o 19.00, 20.00 a 21.15. Cena lístka v jednom smere je 160 a spiatočného 300 dinárov. Pre deti od 6 do 10 rokov lístok stojí 80, čiže spiatočný 150 dinárov. Deti mladšie od 6 rokov lístok neplatia. Autobusy z Nového Sadu odchádzajú spred Železničnej stanice, autobus stojí na zastávke, z ktorej štartuje linka č. 4. *** Ako zverejnil podnik Pošty Srbska, od 1. júna do 1. septembra v Novom Sade bude zatvorených niekoľko pôšt. Ide o pošty v uliciach Temerínskej 33, Stevana Hladnog 1 na Satelitnom trhu, Bulvári Mihajla Pupina 19, na Klisanskej ceste 167, Bate Brkića 17 a v Ulici Preradovićovej 36 v Petrovaradíne. Ako uviedli, pošty zavrú pre racionalizáciu pracovného času. E. Š.

V

BÁČSKY PETROVEC

Výzva o štvrtok 31. mája Ekologické hnutie Zelení Obce Báčsky Petrovec pri príležitosti realizácie projektu Očisťme spoločne svoju osadu, ktorá je súčasťou veľkej celoštátnej akcie Očisťme Srbsko, vyzvali z nádvoria Miestneho spoločenstva spoluobčanov, aby sa v sobotu 9. júna vo všetkých osadách v obci zapojili do akcie za krajšie prostredie. J. Č-p

V

STARÁ PAZOVA

Veľtrh zamestnávania árodná služba pre zamestnávanie – Filiálka Sriemska Mitrovica od roku 2005 a dodnes usporiadala 24 veľtrhov zamestnávania, na ktorých sa zúčastnilo 495 zamestnávateľov a 13 500 nezamestnaných. Zamestnanie si prostredníctvom veľtrhov našlo 2 600 osôb. Na nedávnom veľtrhu zamestnávania 31. mája v predsieni Bielej budovy v Starej Pazove za zúčastnilo 22 podnikateľov, ktorí ponúkli 137 voľných pracovných miest. a. lš.

N

9. 6. 2012

23 /4494/

HLAS ĽUDU


Z NAŠICH OSÁD Z DIELNE RUČNÝCH PRÁC V KYSÁČI

Najmladší v úlohe výšivkárov P ri Kultúrno-umeleckom spolku Vladimíra Mičátka v Kysáči začala pôsobiť výšivkárska odbočka. Na prvých dvoch stretnutiach sa zúčastnilo vyše dvadsať detí. Na tretie stretnutie po prestávke v sobotu 2. júna prišlo menej dievčeniec, ktoré usilovne vyšívali a veria, že sa im nabudúce pripoja aj ostatní. Vedúcou tohto krúžku, ktorý by mal vyrásť v dielňu ručných prác, je Želmíra Privizerová, ktorá aj sama veľmi rada vyšíva a venuje sa aj iným ručným prácam. Ako informuje, na začiatok práce v krúžku zvolila vyšívanie paličkovou technikou, avšak neskoršie plánuje zaradiť aj iné techniky, ako aj praktickú výrobu ručných prác. Ak záujem detí bude aj naďalej rovnaký, tak sa venujú vyšívaniu na krížiky, vyšívaniu obrazov, servítkovej technike, zamerajú sa na výrobu škatuliek, obrazov, vrecúšok do kuchyne, taštičiek... Každý začiatok je ťažký, a tak aj práca tohto krúžku, ktorý sídli pod strechou Slovenského národného domu, čiže v KUS V. Mičátka. Na začiatku si vedúca a deti priniesli vlastný materiál, vzorky primerané deťom si tiež nakreslili samy. Vedúca Želmíra hovorí, že idey čerpá z časopisov, najviac z talianskych. Nejde teda o klasické, ale trochu modernejšie vyšívanie a výrobu praktických vecí pre domácnosť.

Záujem o vyšívanie prejavili žiaci nižších ročníkov. Želmíra hovorí, že sa o túto činnosť začali zaujímať aj V ríši hodvábov, farieb a výšiviek mamy, čiže ženy 30- až 40-ročné, nuž je možné, členkou združenia Vojvodinské može prácu dielne prispôsobia aj im, tívy a o založení takejto dielne v Kytakže by do úvahy prišlo i háčkova- sáči už dávnejšie uvažovala. Keď z nie a štrikovanie, čo Želmíru tiež KUS Mičátka prišla výzva k založeniu zaujíma. Ručným prácam sa venuje rozličných sekcií, dlho neváhala. Houž roky a absolvovala aj výcvik. Je vorí, že sa v krúžku deti učia nielen

technike vyšívania, ale aj kombinovaniu farieb, a tak si rozvíjajú umelecké vlohy a kreativitu. Všetky výšivky a iné veci, ktoré členovia krúžku vyrobia, môžu byť peknými darčekmi, alebo ozdobou vo vlastnej domácnosti, prípadne i tovarom na predaj, prečo nie? Snaha venovať sa ručným prácam v dobe počítačov je naozaj chvályhodná, zvlášť keď ide o tých najmladších. Ručné práce pôsobia vraj upokojujúco na človeka a tento moment netreba zanedbať. Preto pozývame všetkých v Kysáči, ktorí majú záujem o ručné práce, aby v sobotu od 16.00 do 18.00 navštívili Slovenský národný dom, presvedčili sa o tom, čo sme napísali, a našli niečo pre seba. E. Šranková

ZAUJÍMAVÝ VEČIEROK Z ASTRONÓMIE usporiadala v stredu 30. mája Ľudová knižnica Dositeja Obradovića v Starej Pazove. Prednášku a videoprezentáciu o Hubblovom vesmírnom ďalekohľade, jednom z najdôležitejších ďalekohľadov v dejinách astronómie, mal Aleksandar Zorkić, redaktor portálu www.astronomija.co.rs. V programe účinkovali aj veľkí zanietenci astronómie profesor Jaroslav Grňa z Kulpína a Janko Mravík, člen astronomickej spoločnosti Univerzum v Báčskej Palanke. Profesor J. Grňa sa vo svojom príhovore zmienil aj o ich objave novej premennej hviezdy a o činnosti báčskopalanského observatória Noćni soko. Návštevníci večierka potom mali možnosť na Námestí Dr. Zorana Đinđića si pozrieť atraktívne snímky a ochotníckym astronomickým ďalekohľadom pozorovať nebeské telesá. Na fotografii: Momentka z prednášky a videoprezentácie v pazovskej knižnici, kde bola inštalovaná i minivýstava kníh z tejto oblasti. a. lš.

ČLENOVIA HAJDUŠICKÉHO EVANJELICKÉHO CIRKEVNÉHO ZBORU v nedeľu 3. júna pobudli na návšteve v Boľovciach. Privítal ich vznešený pán Ján Vinkovič, senior sriemsky a kňaz boľovský, a potom sa spoločne zúčastnili na nedeľných bohoslužbách venovaných sviatku Sv. Trojice. Tomu sviatku bola venovaná aj kázeň, ktorou sa z kazateľnice boľovského kostola veriacim prihovoril hajdušický kňaz Jaroslav Javorník a dve piesne zaspieval spevokol cirkevného zboru z Hajdušice. Po obede v boľovských rodinách hostia si pozreli výstavu ručných prác výšivkárskej obdočky boľovského Oltárneho krúžku žien a spolu s domácimi sa poprechádzali nábrežím Sávy, kde si obzreli osadu na vode Biser, ktorá Boľovce zaradila na turistickú mapu Srbska. Pri Sáve vznikla aj spoločná fotografia, ktorú tu zverejňujeme. Na ceste späť Hajdušičania zavítali aj do Dobanoviec, kde ich v tamojšej modlitebnici privítala hŕstka Slovákov, horlivých evanjelikov. Ján Vinkovič, ktorý je kňazom – administrátorom tohto zboru, hostí spoznal s minulosťou a súčasnosťou dobanovských Slovákov, ktorých je tuná čoraz menej. Zdôraznil, že je malý počet detí v dôsledku čoho, ako povedal, Slovenská evanjelická cirkev, ak sa niečo podstatnejšie nezmení, čo nevidieť prestane vykonávať jednu zo svojich misií – krsty. vlh

9. 6. 2012

23 /4494/

HLAS ĽUDU

17


Z NAŠICH OSÁD EKOLOGICKÝ JÚN V NOVOM SADE

Duch a dych stredu mesta a pokus to stojí: skúste sa po- Preto je zeleň akéhokoľvek druhu: prechádzať Novým Sadom a parky, športové areály, sídlisková predstaviť si ho bez stromov, kve- zeleň, záhrady, aleje a iné, priam tov, vôbec bez zelene... Nebolo by nenahraditeľná. to ono: bez toho by si pokrajinská metropola ťažko zaslúžila prívlastok krásavice pri Dunaji. Nový Sad je však Novým Sadom i Pred budovou Banoviny: kto môže tvrdiť, že betón a preto, že si dokázal kvet nejdú spolu... zachovať a ochrániť plochy, na ktoLen pri tejto po- drevín, zimné vzdelávanie a plárých si domovské slednej si možno novanie, jarné čistenie lokalít od právo vydobyli všimnúť nielen odpadu, sústavnú starostlivosť stromy, kríky, trávzvyšovanie vlhkos- o stromy, o kosenie a hrabanie, naté porasty, že ti vzduchu, ale aj vysádzanie kvetov... úspešne odoláva poskytovanie tieMalé projekty na veľké zmeny tlakom na zastasa dajú realizovať vanie zelených aj keď nie je prieplôch, že sa v ňom Mestské kvetináče krášlia aj stred stor. Napríklad výNového Sadu uplatňuje princíp sadbou zelene aj Okrem funkcie esteticstrom za strom, ak sa nedá, tak asdo nádob, vysapoň náhradná zeleň alebo stály či kej, architektonickej a dením tej vertizdravotnej má aj funkciu mobilný kvetináč. kálnej, ako sú ťaKedy inak ak nie najmä teraz v rekreačnú, ochrannú, prohavé druhy na júni – 5. júna bol Svetový deň dukčnú, mikroklimatickú. ploty alebo podochrany životného pery... Lebo pri prostredia – si treba dnešnom globálpripomenúť, že nom otepľovaní a stromy a iné dreviny klimatických zmevýrazne vplývajú na nách má každý kvalitu životného krík, strom a kvet, okolia, lebo znižujú zvlášť v mestskom K útulnosti kaviarní prispieva i ovzdušie rozdiel medzi dňom prostredí, osobita nocou, absorbujú ňov, znižovanie pôsobenia hlu- ný význam: nielen ako estetický škodlivé plyny, poku, zachytávanie prachu, ovplyv- doplnok, ale hlavne ako prvok a hlcujú olovo, proňovanie prúdenia vzduchu. Pre- prejav biodiverzity s mnohými dukujú kyslík, priazto je dobre, keď sa stále trvá na funkciami. A kvôli tomu človeka nivo vplývajú na starostlivosti o prírodnú lokali- môže tešiť, že je v Novom Sade vlhkosť vzduchu. O ruže sa stále treba starať tu: či už ide o jesennú dosadbu toľko kvetov, hodne stromov: nielen na verejných plochách, ale aj pri nejednej reštaurácii, banke, stanici. V tom je jeho krása, ktorá láka. Nielen nás, ale aj ľudí z cudziny. A ktorú v mesiaci ekológie bolo treba zachytiť aj objektívom, trebárs ako ukážku a príklad iným.

Z

Pomník Pupinovi a pestré okolie

18

Veľký rôznofarebný trojuholník

O. Filip 9. 6. 2012

23 /4494/

HLAS ĽUDU


Z NAŠICH OSÁD PIVNICA

Sťa farebný sen... o ručnej práce, ktorá nikdy neutráca na hodnote, nadšenci vždy vkladajú nielen zručnosť a trpezlivosť, ale aj veľkú dávku lásky. Nepýtame sa, koľko času si každé také dielo vyžiadalo na svoj vznik, ale kto sa o ich krásu s láskou pričinil. Vierka Belániová, penzistka z Piv-

D

kroje, od neho vstala, Vierka obsadila jej miesto. Podobne sa správala i ku kolovratu, keď od neho vstala mama. Starý otec jej potom urobil kolovrátok, na ktorom ako malá priadla, a dodnes si ho zachovala ako vzácnu pamiatku. Najsilnejšou sa však ukázala láska k vyšívaniu, do tajov

Vierka Belániová pri dušankách

Časť Vierkinej výšivkárskej tvorby

nice, sa ručným prácam venuje takmer celý svoj život a do každej vkladá kus seba. Prvé kroky s ihlou a farebnými niťami začínala zdolávať už ako osemročné dievča. Vtedy sa začala kamarátiť i so šijacím strojom. Vždy keď stará mama, ktorá šila

ktorého ju kedysi zaúčala mama. Vyšila nespočetne veľa súprav a obrusov, ktorým vdýchla rozmanité a často aj príležitostné – sviatočné motívy. Najčastejšie vyšíva pre seba a svoju rodinu, hoci mnohé svoje

DEŇ VÝTVARNEJ TVORBY v sobotu 26. mája v pazovskom mestskom parku organizovali Stredisko pre sociálnu prácu a Združenie živiteľov Široké srdce v spolupráci s tamojšími umelcami. Deň výtvarnej tvorby bola nielen krásna príležitosť na družbu, ale i možnosť, aby sa deti zo živiteľských a materiálne ohrozených rodín a členovia Spolku pre afirmáciu invalidov Fénix učili od umelcov maľovať (na fotografii). Podujatie podporili i početní dobrodinci a pre tých najúspešnejších malých maliarov organizátori pripravili odmeny. a. lš.

9. 6. 2012

23 /4494/

HLAS ĽUDU

práce i darovala, niektoré odcestovali aj za hranice našej krajiny. Okná na dome Spolku pivnických žien toho času zdobia záclony, ktoré sú tiež dielom Vierkiných rúk. K posviacke tohto domu pre ženy vyšívala ketínky. Kvetinové pestrofarebné motívy skrášlili i nejedno oplecko. Dušanky (oplecká) si zhotovuje zvyčajne pre seba, no nesebecky ich však vypožičia i iným. Materiálom na vyšívanie sa zásobuje v rodnej osade, prípadne v Báčskej Palanke alebo inde, keďže jej oku nikde neunikne kvalitná látka. Pretože sa ľahko žehlí, teraz uprednostňuje trevíru. Vzorky si buď sama vytrukuje, alebo si kúpi hotové spolu s látkou. Vo výšivkárstve používa i krížikovú techniku.

Steny jej izieb skrášľujú gobelíny, tiež dielo jej šikovných rúk. Nikdy neodolá ani časopisom o ručných prácach s bohatou ponukou schém. Inšpiráciu čerpá i z výstav, stvárňuje však i originálne motívy. Ručné práce Vierky Belániovej neraz tvorili súčasť výstav v rodnej osade a v iných prostrediach. V rámci Spolku žien, ktorého je členkou, vlani v Pivnici usporiadala samostatnú výstavu svojich prác. Okrem príležitosti pozrieť si bohatstvo ručných prác, s prívetivou Vierkou sme si pozreli i početné fotografie z výstav, akcií a ciest v organizácii Spolku pivnických žien. Členky tohto spolku spájajú nielen spoločné záujmy – ručné práce, ale aj vzácne priateľstvo. Jaruška Ferková

MAŠKARÁDA. Deti zo všetkých osád Kovačickej obce čiže z oddelení Predškolskej ustanovizne Kolibrík sa stretávajú každý rok v inej osade s cieľom kamarátiť sa pod maskami. Tohtoročné stretnutie zorganizovali v piatok 1. júna 2012 v Uzdine, kde sa z prítomnosti dobrých víl, princezien, spidermanov, červených čiapočiek, motýľov, majstrov, nindža korytnačiek a bohviečoho ešte tešili všetci, čo taký veselý sprievod na uliciach prišli pozdraviť. Na nekaždodenný výlet a kamarátenie zostane maličkým aj spoločná fotografia maskovaných „spolužiakov“ z Kovačice. A. Chalupová

19


Z NAŠICH OSÁD ZO SEAVC V KOVAČICI

Nezabúdať na význam cirkevných sviatkov ianoce, Veľká noc, krst, prvé svä- naši predkovia. V opačnom prípade vedel niečo povedať o té prijímanie, konfirmácia a iné cir- budeme aj naďalej od detí dostávať protestoch robotníkov kevné sviatky sú neodmysliteľnou odpovede, že Vianoce sa svätia pre- najmä v Chicagu roku súčasťou náboženského života. Všet- to, aby sme doma mali stromček, ale- 1886, ale preto už týžky tieto sviatky so sebo aby sme dostali dar- deň dopredu sa zadobou prinášajú aj oslačeky. Pomaly nebude- važujú klobásky na rošt vy v kruhu rodiny a me vedieť, odkiaľ fa- pred 1. májom, a o repriateľov. Debatovať s rebné vajíčka v kontex- zervovaní miesta na Jarveriacimi na tému cirte oslavovania Veľkej močisku mesiac doprekevných sviatkov je noci a čo nevidieť sa du ani nehovoriac. náročné. Oslovili sme nám oslava Ježišovho Teda, slávnostná časť nedávno hŕstku ľudí vzkriesenia zmení na cirkevného roka v evanvychádzajúcich z kossviatok prebúdzajúcej jelickej cirkvi augsburtola v Kovačici. Na výsa jari. Hrozí nám aj ne- ského vyznania zaznam a tradíciu cirbezpečenstvo, že len hrnuje tieto tri obdokevných sviatkov niek- Velebná pani farárka preto, že Turíce nie sú bia: vianočné – štyri adtorí si nedokázali spo- Anna Petráková spojené s obdarúvaním, ventné nedele, Štedrý menúť, kým zasa iní, už nám nebudú príťaž- večer (24. decembra), ktorých sme mohli na prstoch na livé a podstatné, tak ako aj jednej ruke napočítať, sypali vedo- Pamiatka posvätenia chrámosti ako z rukáva. V slovenskom mu, alebo poďakovanie za evanjelickom kostole v Kovačici sa bo- úrody. Už dnes zisťujeme, hoslužby konajú každú nedeľu a po- že je čoraz menej veriačas sviatkov, a na nich sa veriaci dob- cich ochotných aspoň bezSlužby Božie v SEAVC v Kovačici rovoľne zhromažďujú. významnú čiastku svojich Aký je počet veriacich v posledných celoročných úrod priniesť venie Krista Pána mudrcom (6. jarokoch? – opýtali sme sa Annu Pe- pred oltár Pánov v tento nuára); veľkonočné – šesť pôstnych trákovú, evanjelickú farárku v Kova- sviatok. Ďalšia devalvácia nedieľ, Smrtná nedeľa, Kvetná nedeľa, čici, ktorá v krátkosti zhodnotila sú- nábožných sviatkov sa Zelený štvrtok, Veľký piatok, 1. slávčasný stav v kovačickej cirkvi a záujem môže sledovať pri Pamiatnosť veľkonočná, 2. slávnosť veľkoveriacich chodiť na bohoslužby. nočná, päť nedieľ po Veľkej noci; ke zosnulých, keď veriaci – V porovnaní s osemdesiatymi ale- neprídu do chrámu na svätodušné – Vstúpenie Krista Pána bo deväťdesiatymi rokmi minulého služby Božie, nepomodlia na nebo (40. deň po Vzkriesení), 1. storočia počet cirkevníkov prítom- sa Pánovi, ďakujúc za to, že slávnosť svätodušná (na 50. deň po ných na službách Božích na sviatky tých svojich milovaných v Veľkej noci), 2. slávnosť svätodušná; stúpa. Otázne je, či je to objektívny živote vôbec mali, ale preSviatok Svätej Trojice. znak plnohodnotného zasvätenia to určite nikto nezabudne Tu je aj tzv. bezslávnostná časť nábožných sviatkov v našej spoloč- vyleštiť pomník a kúpiť čím cirkevného roka. Svätia sa nedele nosti. Pre vytrácajúcu sa tradíciu do- nádhernejšie kvety. Prepo Svätej Trojici, Sviatok apoštolov Aj na Turíce chrám býva bohato mácich pobožností a čoraz zriedka- čo? Pravdepodobne sú vyzdobený Petra a Pavla (29. júna), Sviatok slovejšie rodinné katechézy deťom, na- mladí, ktorí vedia, čo tenvanských vierozvestcov Cyrila a Meliehavým problémom dnes je vy- ktorý štátny sviatok sprítomňuje, ale 1. slávnosť vianočná (25. decembra), toda (5. júla), Pamätný deň upálenia svetľovanie podstaty jednotlivých sú aj takí, ktorí nemajú poňatia, kto 2. slávnosť vianočná (26. decembra), Majstra Jána Husa roku 1415 (6. júla), sviatkov, ich náboženskej náplne, bola Klára Zetkinová, hoci po kvet do koniec občianskeho roka – Silvester, Kajúca nedeľa (spomienka na skazu spôsobu svätenia a s nimi spojených kvetinárstva ôsmeho marca určite ďakovné služby Božie, Nový rok (1. ja- mesta Jeruzalem), poďakovanie za obyčají. Sú ľudia, ktorí si myslia, že si zabehnú. Podobne málokto z nich by nuára – vtedy dostal meno Ježiš), Zja- úrody zeme, Pamiatka reformácie všetky svoje náboženské po(31. októbra) a Pamiatka zosnulých (2. vinnosti vykonali tým, že prinovembra). Tri sviatky: Sviatok apoššli na služby Božie do chrámu. tolov Petra a Pavla, Cyrila a Metoda a Služby Božie na sviatky sú pamätný deň upálenia Jána Husa sa však iba začiatkom svätenia oslavujú iba v niektorých zboroch, určitých náboženských sviatpodľa miestnych zvykov a tradície. Za kov. Keď sa z chrámu rozídesviatky sa považujú všetky nedele, k me do svojich domov, ani tomu sviatok posvätenia chrámu tam by sme nemali zabúdať (všade iný termín). na duchovnú náplň sviatkov. Veľmi je dôležité vedieť význam Práve naopak, treba najmä sviatkov, ktoré ako také dávajú iný rozdeťom porozprávať o významer nášmu vzťahu k nejakej osobe, me sviatku, o jeho pôvode, o členom rodiny, známym a upozordejinách a tradícii a spôsobe, ňujú na základ, ktorým je láska. ako ten-ktorý sviatok svätili Mladé dievčatá v krojoch už len zriedka vidieť v kostole A. Chalupová

V

20

9. 6. 2012

23 /4494/

HLAS ĽUDU


Z NAŠICH OSÁD

Nové nesvádsko-bieloblatské priateľstvo iekoľko mesiacov po odchode farárky Márie Popićovej na Slovensko, do Bieleho Blata prišiel mladý farár Branislav Kulík, po príchode ktorého cirkevný život nabral na intenzite. Už v máji tohto roku, presnejšie od 18. do 20. mája sa uskutočnila prvá návšteva cirkevného zboru zo Slovenska, z Nesvád, v čele so zborovou farárkou Máriou Popićovou bieloblatskému cirkevnému zboru. Touto návštevou sa začala spolupráca medzi dvomi cirkevnými zbormi a ukázalo sa, že odchod nemusí znamenať stratu, ale z odchodu možno získať nové známosti, spoluprácu, priateľstvá. Hostiteľmi Nesvádčanov boli cirkevníci bieloblatského cirkevného zboru, ktorí spolu s bieloblatskými matičiarmi pripravili pestrý program. Keďže aj počasie dobre poslúžilo, návšteva sa celkom vydarila. Bieloblatčania svojich hostí pri-

N

vítali v piatok v ranných hodi- obede šli na plavbu loďou po nách a už napoludnie navštívili Cárskej bare. Vo večerných hodidom Márie Haníkovej, kde farár nách sa v evanjelickom kostole Branislav Kulík požehnal etno vý- uskutočnil vydarený spoločný stavu, ktorú si potom spoločne pozreli. Piatkové popoludnie hostia strávili v Kovačici a Padine, kde navštívili cirkevné zbory a galériu. Večer sa hostia a ich hostitelia stretli v bieloblatskom Dome kultúry. Tu ich v mene MOMS Biele Blato pozdravila predsedníčka Jarmila Hromčíková, a v mene nesvádskych matičiarov sa prihovorila Milada Kuruczová. Nasledovala večera a zábava. Cirkevníci z Nesvádu s domácimi Bieloblatčanmi V sobotu sa hostia poprechádzali po osade, navštívili koncert hosťujúceho spevokolu by, že podobné návštevy uspoetno dom, továreň na spracovanie Agapé a domáceho spevokolu riadajú zase. Jarmila Hromčíková trstiny a etno sálaš Lujza a po- Elpis. Koncert hudobne sprevá-

ZO 14. MISIJNEJ KONFERENCIE V PIEŠŤANOCH

Posunuli sa bližšie k Bohu ričinením sa pani seniorovej Anny Valentovej kresťania z Kovačice, Vojlovice, Bieleho Blata, Aradáča, Kysáča, Pivnice, Selenče, Báčskeho Petrovca, Kulpína, Hložian sa v piatok 4. mája vybrali na Slovensko, na 14. misijnú konferenciu. Cez víkend od 4. do 6. mája vyše 1 000 ľudí z celého Slovenska a zo zahraničia navští- Účastníci 14. misijnej konferencie v Piešťanoch vilo prekrásne mesto a kúpele v Piešťanoch. V organizá- Open Doors a pôsobí ako kazateľ skutočnosť – stretnutie mladších cii Slovenského evanjelizačného cirkevného zboru Nórskej evan- so staršími, vytvorilo celkom rostrediska hneď v piatok večer vo jelickej misie v Stavangeri. Vo ve- dinnú atmosféru. Na nasledujúci veľkej sieni Domu umenia riaditeľ černom programe vystúpil aj spe- deň v Dome umení odzneli predEVS Slavomír Slávik privítal účast- vokol CZ Legionárska z Bratislavy. nášky Ondreja Kolárskeho a StaVšetci boli veľmi milo prekva- nislava Kaczmarczyka z Českej níkov misijnej konferencie. Témou tohtoročného stretnutia pení tým, že okrem starších na republiky, potom užitočné rady a kresťanov z celého sveta bolo Po- konferenciu prišli aj mladší účast- zaujímavé príhody zo života presuň sa… bližšie k Bohu, a na túto níci. Išlo o rekordnú účasť nielen zentoval Bill Moberly z USA a ešte tému hovoril Ole Lilleheim z Nórs- celkove čo do počtu ľudí, ale aj čo mnoho iných. Po prednáškach ka, ktorý pracuje pre organizáciu do počtu mladých. Práve táto účastníci z Vojvodiny navštívili

P

9. 6. 2012

23 /4494/

dzali Nebojša Popić a Igor Kuraj. V nedeľu ráno sa všetci stretli v kostole na bohoslužbách, ktoré viedli domáci farár Branislav Kulík a hosťujúca farárka Mária Popićová. Prítomným sa prihovorili aj zboroví dozorcovia Ján Sládeček a Milan Kurucz. Po spoločnom obede nasledovala rozlúčka a sľu-

HLAS ĽUDU

evanjelický chrám, kde ich privítal farár, ktorý tam pôsobí. Zborový farár v Piešťanoch Branislav Dolinský oslovil vedúcu Annu Valentovú a požiadal, aby 30-členná skupina z desiatich prostredí a dvoch seniorátov – Báčskeho a Banátskeho zaspievala piesne. Aj napriek tomu, že sa niektorí zoznámili iba v autobuse, vo večerných hodinách v aule hotela Magnólia spoločne spievali nábožné piesne z plného srdca. Na veľké potešenie okoloidúci hostia sa pri nich pristavili a zapojili do spevu. V nedeľu ráno bohoslužby usporiadali vonku v parku a boli prispôsobené okoliu. Nadšene kázal Matias Lauer a liturgia nebola spievaná s tradičným organovým podkladom, ale s gitarami a klavírom. Na službách okrem vtáctva so spevom vystúpil aj novozaložený spevokol zo Srbska, ktorý zaspieval dve nábožné piesne. Hudbou na gitare sprevádzala Adela Obšustová z Aradáča a na syntetizátore Anna Margaréta Valentová zo Selenče. Alena Gajanová

21


Posledné s

P

Z pera ov ôsmak

hodí vari pric eodm á n n oru príhov ký kútik o tohto e tento Dets bám, lebo sa so ť, ž napísa otívnejším o tci tí, čo majú m e v , seuž še me porúča plačú... Ale čo u školou za , z ť o ľahko ro so základn avé môže by u m jí k č o e to d vím rozlú dia, aké ň pripra bou, ve ladších aspo ú križoa tých m o prvú životn na tút u. vatk

D

Alexandra Hlavčová ZŠ marša la Tita v P , 8. 1 adine

vne dvere? á r p s ie t e Či otvorím Za dve-

píše: Exit. Na dverách . o tv ts e za mnou? d je izba. A čo je ončí sa mo á n m jo ta , ho zvonnová rami už čaká m zvuk prvého školské ej buám očuje veľkej, nezn Ešte stále p hádzam do rých poznám zo vc m o ch ra ca. So st sníci, kto mňa sú rove . Na vchode nás víta dovy. Vôkol eti d e j neznám hľadom teplým po škôlky, ale a a m o v e sm sa poú ch m Môj stra úprimný . a ľk te či u i pan ie prvých naša nová je zdolávan u d e sl a N . ca čítanie. Šty stupne strá , písanie, po rozlúčka s pani ie n ta čí l, se i. Prepísmen, čí ih. Smutná ými zážitkam hnú za okam ri roky prebe tkávaná mnohými pekn čník. Zoznamoro pre učiteľkou po lavíc do veľkých. Piaty tmi. Pocit istoty e ch m lý d a re m p z a i d o enie ch rofesorm p i m ý y a porozum olv rk o n so fe ro p j e n vanie sa s d ontr dečnosť trie ajú sa roky skúšania, k nám dáva sr íň é krásrofesorov. M etov. Roky popretkávan i, šiostatných p m ýl a v , zk h ných úlo i, vychád ných a písom om, prvými sympatiam ámky, ktoré sme tv Zn váhu. nym priateľs ymi dobrodružstvami. zn stávajú svoju . rô o a d i z m ra te n le balstva osť i, st cn e vedomo svoju budú z nás dostali za naš ame aj my plánovať ý d až r. K čín mnoho dvie Pomaly si za úpame, má správne dvere, ukážu st u ro o kt a, Chodb budú tie jedny. Či to si otvorí len i. m sú pred na 8. c roky, ktoré Ivan Kováč, ci o m Petr v a v Báčsko k ja a Č a n ZŠ Já

K

lová na ro z

lúčku amätám sa na prvý d tembra, n eň toho p a ten prv re mňa školy. Poh ľady mojic ý krok do veľkej ne významného sepznámej bu h spolužiako v učebni n dov vb ás vtedy som s úsmevom vítala n lúdili po širokých ch y – do odbách, si nemohla aša pani u čit ani zamysl Teraz som ieť nasledu eľka. Vtedy... Ech, u ž ô sm ačka a uv ubehlo ve edomujem júcich osem rokov... ľm si, že moje čínali písa i rýchlo. Akoby to ť, č vče d že opúšťa ítať, počítať a učili sa ra bolo, keď sme sp etstvo m svoje d olu zap e k n e sa správať. etstv Chcela by Ľúto mi je som zažela o, svojich drahých , spolužiak ť všetkým ov. priateľom nej škole , a podob by mali aj v stredkladnej. A nú triedu, ako sme my boli v by vždy m zá ali okolo priateľov. seba prav ých Júnové sl vôkol mň niečko ma hladí po a tvári, všetk ra bolesťo je krásne, ale moje u. Teraz už srdce sa z o viechápem sl školské dn ov i A už o dv zostávajú navždy v á rodičov, že a mesiace pamäti. nové deti šich lavíc.. nastúpia . do na-

Čo ma bolí, čo ma páli esenné slnečné lúče sa odr ážajú od malých, čerstvých kvapôčok rosy. Zem ich s chuťou siaka a svoje semä, skryté vnútri v samom zemskom jadre, občerstvuje. V jeden deň z toho semena vyr astie mohutný strom… Tie jemné slnečné lúče sú lásk a. Jedna kvapka rosy je jedna kvapka nádeje, ktorá nás každod enne posilňuje. Zem, ktorá bol a „pravou rukou“ našich predkov, sú rod ina a učitelia, ktorí nás pozorn e vedú k ďalšiemu kroku v budúcn osti. Napokon, to semiačko: to sme my. Iba vďaka týmto trom faktor om môžeme vyrásť v mohut ný strom. Opustiť školu, to bude, ako keď vtáčik opustí svoje hniezd o. Aj jemu je ľúto ho opustiť, pretože tam zažil krásne chvíle; pamätá m si, ako som sa prvýkrát zoznámila so spolužiakmi. Z roka na rok naše priateľstvo silnelo. Boli tu i hádky, pri ktorých sme vždy stáli spo lu. Školské lavice sa stali našimi den níkmi. V nich sú napísané naš e prvé lásky a kde-tu sa nájde i vzo rec z matematiky. Niekedy boli i najpohodlnejšie vankúše na prvej hodine. Ale všetko toto iba utkvie niekde v pamäti. V posledný deň si povieme jednoducho: Zbo hom! Ach, to pálivé zbohom, ktoré prin áša slzy... Nie slzy radosti, ani smútku, ale slzy bolesti. „Zbohom, škola a priatelia!“ – sú to posledné slová v mo jom zošite detstva. Uložila som ho na policu a vybrala som si čist ý. Doňho si budem zapisovať moje nov é dobrodružstvá. Čo už, dospievame!

J

Debora-Hanna Eliášová, 8. b ZŠ Jána Čajaka v Báčskom Petrovci

S ôsmakmi Detský kútik pripravili: Anna F. a Jana S.

22

9. 6. 2012

23 /4494/

HLAS ĽUDU


poljo1:0 5.6.2012 12:49 Page 1

P O Ľ N O H O S P O D Á R S K E

ROZHĽADY

ROČNÍK XLII ČÍSLO 11 (1821) 9. júna 2012

PRÍLOHA PRE POL’NOHOSPODÁROV A DEDINU

Zemiaky sa opäť môžu vyvážať do EÚ ňa 24. apríla 2012 Komisia EÚ rozhodla, že zemiaky dopestované v Srbsku sa opäť môžu vyvážať na trh Európskej únie. V správe sa uvádza, že Srbsko sa uznáva za krajinu bez výskytu Clavibacter michiganensis ssp. Sepedonicus (ktorý spôsobuje baktériovú krúžkovitosť zemiakov). Z oficiálnych správ týkajúcich

D

sa prieskumných kampaní v rokoch 2009, 2010 a 2011 poskytnutých zo Srbska a z informácií z misie, ktorú vykonal Potravinový a veterinárny úrad v novembri a decembri 2009, vyplýva, že tento organizmus sa v Srbsku nevyskytuje a že krajina v súvislosti s ním zaviedla kontrolné, inšpekčné a skúšobné postupy pri dovoze a domácej produkcii ze-

miakov. Preto je vhodné uznať Srbsko za krajinu bez výskytu tohto organizmu. Komisia požiadala Srbsko, aby každý rok poskytlo informácie potrebné na overenie, že je stále krajinou bez výskytu tohto organizmu. Zákaz vývozu zemiakov zo Srbska do EÚ bol v platnosti od roku 2000. Ľ. S.

VLÁDA SRBSKA SCHVÁLILA NOVÉ OPATRENIA

Finančná pomoc pri certifikácii láda Srbska na návrh Ministerstva poľnohospodárstva, obchodu, lesníctva a vodohospodárstva schválila Nariadenie o využívaní finančnej pomoci určenú na podporu rozvoja poľnohospodárskej a potravinárskej výroby prostredníctvom spolufinancovania certifikačného systému bezpečnosti a kvality potravín, organickej výroby a výroby s označením geografického pôvodu na rok 2012. Využitie tejto finančnej podpory sa vzťahuje na pokrytie časti výdavkov pri certifikácii medzinárodne platných štandardov pre bezpečnosť a kvalitu potravín (ISO 22000, BRC, IFS, GOST-R, HALAL, KOSHER, GLOBALG.A.P.), ako aj pre výrobky získané z organickej výroby a pre výrobky s označením geografického pôvodu. Štát bude financovať 50 % výdavkov zaplatenej certifikácie (bez DPH). Používateľ môže podať len jednu žiadosť pre jednu alebo viac certifikácií s tým, že celková výška financií na jedného používateľa nemôže byť vyššia ako 300 000 dinárov. Žiadosti sa podávajú na Správe pre agrárne platby v Šabci do 31. októbra 2012. O uvedenú finančnú podporu môžu požiadať registrované poľnohospodárske gazdovstvá, podnikatelia, poľnohospodárske družstvá, združenia občanov a hospodárske

V

družstvá za podmienky, že majú dôkaz o certifikácii vydaný v roku 2012. Vláda Srbska na návrh Ministerstva poľnohospodárstva schválila rozhodnutie, ktorým sa podľa Nariadenia o ustanovení programu podpory prostredníctvom úverov pre rozvoj rastlinnej výroby, ovocinárstva, vinohradníctva

a zeleninárstva subvencuje aj časť úrokov pre pestovateľov kvetov na rok 2012. Žiadosti o schválenie pôžičiek sa podávajú v banke do 1. novembra 2012. Zmluva o pôžičke v dinároch sa podpisuje na obdobie troch rokov s fixným úrokom 6 %. Ľ. S.

Z PRODUKČNEJ BURZY

Rastie cena obilnín dňoch od 28. 5. do 1. 6. 2012 sa na novosadskej Produkčnej burze obchodovalo so 7 poľnohospodárskymi komoditami. Pokles hodnoty domácej valuty vplýval aj na obchodovanie na burze. Obrat 2 700 ton tovaru bol v porovnaní s predchádzajúcim týždňom o 119,13 % väčší, no jeho finančná hodnota vzrástla iba o 62,41 %. Tento stav momentálne vyhovuje iba vývozcom. Na blížiacu sa žatvu intenzívne sa pripravujú aj silá. Zvyšuje sa aj záujem o obchodovanie so pšenicou. V uvedenom období objemovo sa na burze najviac obchodovalo práve s ňou. Jej priemerná cena bola 24,59 din/kg (22,77 bez DPH), čo je v porovnaní s predchádzajúcim týždňom o 1,18 % viac. Realizovaná bola aj kúpa 1 500 ton pšenice z tohtoročnej úrody po 18,77 din/kg (17,38 din/kg bez DPH). Trh s kukuricou stagnuje. Záujem o ňu bol minimálny a jej cena bola 21,92 din/kg (20,30 bez DPH). S ohľadom na to, čo sa deje s dinárom, už čoskoro na trhu možno očakávať agresívnejší nástup vývozcov. Najvyšší rast ceny zaznamenala sója. Priemerná cena obchodovania v uvedenom období bola 57,48 din/kg (53,22 bez DPH). Aj so sójou, ktorej cena bola 40,11 din/kg (37,14 bez DPH), sa obchodovalo na zeleno. Záujem bol aj o sójové výlisky so 44-percentným obsahom bielkovín, ktoré sa predávali po 57,23 din/kg (48,50 bez DPH). Cena kŕmnej múčky bola 22,42 din/kg (19,00 bez DPH).

V

Ľ. S.


poljo2:0 5.6.2012 12:50 Page 4

PRÍLOHA

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY OVOCINÁRSTVO

Júnová prebierka plodov V júni prebieha fyziologický opad plodov na ovocných stromoch. Je to výsledok pôsobenia celého komplexu faktorov. Najdôležitejší z nich je stupeň oplodnenia (vývin semien), zdravotný a kondičný stav stromu, zastúpenie živín v pôde a pôdna vlaha. a väčšine stromov po prirodzenom opade je potrebné urobiť aj ručnú prebierku. Je to jeden z najdôležitejších a najviac zanedbávaných zásahov. Robí sa najmä pri jadrovom, ale aj pri kôstkovom ovocí. Prebierka sa oplatí aj pri nadmernej násade broskýň. Júnovým opadom sa strom prirodzene zbavuje nadbytočnej násady plodov. Stále však zostáva na strome nadmerné množstvo plodov, vyžadujúce redukciu. Pri zanedbaní tohto zákroku by strom priniesol úrodu malých a poškodených plodov, s veľkým podielom plodov neštandardnej kvality. V prvom rade odstraňujeme plody zakrpatené, deformované a poškodené vplyvom škodcov alebo choroby. Ak zostáva na strome stále nadbytok plodov, v odstraňovaní pokračujeme. Pri jabloniach by mali po prebierke zostať na strome sa-

N

mostatné plody (maximálne dvojice plodov), na vzdialenosť približne 10 až 15 cm od seba. Zásah robíme najlepšie ručne. Výhodou tohto zásahu je tiež potlačenie striedavej rodivosti, ktorá má priamu súvislosť práve s množstvom ponechaných plodov na strome. Na dobrý rast a kvalitu potrebuje jeden plod 20 až 30 listov. Podľa toho volíme aj vzdialenosť ponechaných plodov. Na ručnú prebierku reagujú ovocné stromy úrodou kvalitného a veľkosťou vyrovnaného ovocia. Súčasne si zabezpečíme pravidelné úrody aj na kultivaroch, ktoré majú sklon k striedavej rodivosti. Na mladých stromčekoch prvý rok po zasadení plody nenechávame, na druhý rok môžeme ne-

chať 2 – 3 plody. V ďalších rokoch sa riadime silou rastu stromčekov. Ľ. S.

K JÚNOVÉMU SUMMITU O UDRŽATEĽNOM ROZVOJI

V hre je viac než len príroda Zelené hospodárstvo bude jednou z dvoch hlavných tém diskusií konferencie OSN o udržateľnosti. RIO + 20 je skratka pre Konferenciu OSN o trvalo udržateľnom rozvoji, ktorá sa bude konať v Riu de Janeiro v Brazílii od 20. do 22. júna 2012. Ďalším dôležitým bodom bude posilnenie globálneho inštitucionálneho rámca pre udržateľný rozvoj. onferencia je historickou príležitosťou nastaviť globálne smerovanie k čistejšiemu, spravodlivejšiemu a prosperujúcejšiemu svetu pre všetkých. Dvadsať rokov po Summite Zeme, ktorý sa konal v roku 1992 v Riu, organizácia OSN opäť spája vlády, medzinárodné inštitúcie a predstaviteľov občianskeho sektora, aby ich zapojila do konkrétnych opatrení na zníženie chudoby pri súčasnom udržaní sociálnej rovnosti a zabezpečení ochrany životného prostredia, čo sú tri piliere, ktoré trvalo udržateľný rozvoj charakterizujú. Budovanie budúcnosti stojí na nás všetkých, preto by malo byť na konferencii Rio + 20 počuť názor každého. To je dôvod, prečo Oddelenie OSN pre informovanie

K

24/II

verejnosti vytvorilo kampaň Rio + 20: Budúcnosť, ktorú chceme. Kampaň vyzýva ľudí na celom svete, aby sa podelili o svoju predstavu o budúcnosti, ktorá podporuje prosperitu a zlepšuje podmienky života ľudí bez toho, aby sa zhoršovali podmienky životného prostredia na našej planéte. Táto nová platforma ponúka priestor každému v celosvetovej debate o nádejách, ambíciách a myšlienkach o budúcnosti. Zástupcovia členov OSN v New Yorku pripravili dokument s odporúčaniami, ktoré majú štáty na summite schváliť. Cieľom bolo vytvoriť asi 70-stranový plán na budúci rozvoj. No ešte na jar boli zjavné ostré rozdielne názory na niektoré návrhy Európskej únie. Hlavný vyjednávač hostiteľskej

krajiny Brazílie André Corrêa do Lago informoval, že na konferencii nepodporia vznik svetovej environmentálnej organizácie. Nepravdepodobná je podpora aj zo strany amerického prezidenta Baracka Obamu. Aj Európa čelí prekážkam pri naplnení dvoch svojich priorít na nadchádzajúcej konferencii. Priznal to vysoký predstaviteľ Komisie. Zároveň dodal, že Únia zostane „ambicióznym partnerom“. EÚ smeruje na júnový summit o udržateľnosti s vierou, že udržateľný rast sa stane jedným z pilierov zelenej ekonomiky. Tiež by chcela, aby Program OSN pre životné prostredie (UNEP) a podľa možností aj iné agentúry OSN získali viac právomocí na dohľad a presadzovanie uzatvorených dohôd.

Údaje environmentálnej agentúry ukazujú, že napriek pokroku v niektorých oblastiach čaká na Európu ešte veľa práce, aby sa jej podarilo vytvoriť takzvanú zelenú ekonomiku. Zelené hospodárstvo bude jednou z dvoch hlavných tém diskusií júnovej konferencie OSN o udržateľnosti. Ďalším dôležitým bodom bude posilnenie globálneho inštitucionálneho rámca pre udržateľný rozvoj. Čo vlastne znamená zelená ekonomika? Zjednodušene povedané ide o to, aby environmentálne hospodárske a sociálne politiky a inovácie umožnili spoločnosti využívať zdroje efektívnejšie pri súčasnom udržaní prírodných ekosystémov, ktoré nás obklopujú. Dôraz na zelené hospodárstvo v Riu odzrkadľuje význam tejto otázky ako kľúčovej priority, a je obzvlášť dobre načasovaná. Môže poskytnúť cestu pre obnovu ekonomického rastu a tvorby pracovných miest v reakcii na súčasnú vážnu hospodársku krízu, ktorej čelí aj Európa.

9. 6. 2012

Ľ. S. 23 /4494/

HLAS ĽUDU


poljo3:0 5.6.2012 12:52 Page 5

PRÍLOHA

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

SLOVO DALO SLOVO: PROF. DR. PETER ŠIMKO, EXPERT NA POTRAVINÁRSTVO

Kľúčové sú kvalita a bezpečnosť potravín ajlepšie začať menom, lebo ono v odborných a iných kruhoch hovorí a znamená najviac. Teda: prof. Ing. Peter Šimko, DrSc. Osobnosť, ktorá prácu chápe nielen ako povolanie, ale aj ako poslanie, ktorú nenasmerovali, ale výber povolania nechali na jeho úvahe, kýmsi, kto si dodnes stojí, úporne a presvedčivo, za tou dávnou voľbou. Preto je jeho životopis v znamení stálic. Rodák z Prievidze, zhodou okolností narodený v meste Handlová v polovici mája roku 1957, pred 55 rokmi, z ktorých rovno tridsať už pôsobí ako expert na chémiu a technológiu požívatín. Presnejšie od toho dávneho roku 1982, keď získal titul inžiniera na bratislavskej Chemicko-technologickej fakulte Slovenskej technickej univerzity (STU). Na Fakulte chemickej a potravinárskej technológie sa o niekoľko rokov stal i kandidátom vied, docentom, pred desaťročím i doktorom vied, pred piatimi i vysokoškolským profesorom. Na svojej alma mater či Výskumnom ústave potravinárstva je skutočne doma v mnohých oblastiach: chémii, analýze, úschove a balení potravín, v technológii mäsa, v špecializovaných potravinárskych technológiách... Je aj členom redakčných rád mnohých vedeckých a odborných časopisov, autorom desiatok publikácií a stoviek štúdií, vedcom a pedagógom angažovaným nielen na Slovensku, ale aj v medzinárodných organizáciách, vrátane FAO. Ako predseda vedeckého výboru, pred dvoma rokmi bol poverený organizáciou medzinárodnej vedeckej konferencie CEFood v Bratislave. V Novom Sade pobudol ako expert a prednášateľ na 6. Medzinárodnom kongrese o potravinách (CEFood) koncom mája. Zapôsobilo naňho nielen miesto, ale i skutočnosť, že sa – ako sa sám priznáva – cítil ako doma, medzi svojimi. Zrejme aj pre stretnutie s hlasľudovcami, tiež pre okolnosť, že si pri prechádzkach mohol doberať napríklad kolegov zo Španielska, keď zbadal úradné názvy inštitúcií a knižníc vo viacerých rečiach, vrátane slovenčiny... Vyše polhodinový rozhovor s ním bol zaujímavý, skutočný, kľukatý, ale hlavne ubehol neskutočne rýchlo. Začal príbehom o dlhoročnom priateľovi lekárovi Dr. Šimekovi, ktorého nám, ako vraví, ukradli stadiaľto ešte pred pár de-

N

9. 6. 2012

23 /4494/

saťročiami. Pokračoval konštatáciou, bude rokovať o podmienkach vstuže je sám gurmánom, ktorý sa teší, pu do EÚ, veľmi, naozaj veľmi dobkeď má príležitosť toto životné po- re zvážila, koho postaví do toho súslanie svojho jazyka naplniť. Lebo boja s Európskou komisiou. To mupochutnávať si na dobrom a kvalit- sia byť najkvalifikovanejší, najodnom jedle je pôžitok nad všetky bornejší ľudia, ktorí musia hájiť a pôžitky, mieni. A dobré jedlo, dob- dobre obhájiť záujmy vašej krajiny. rí priatelia a dobré víno k tomu – čo Je tu príklad Poľska: Poliaci pri tých viac môžeme chcieť od života, od- negociáciách veľmi tvrdo rokovali a kazuje. vyrokovali si trvalo prechodné od– Odkedy a prečo práve potra- chýlky, takže je situácia teraz taká, že vinárstvo? Poliaci valcujú náš trh. Likvidujú na– No, možno to rozhodnutie bolo šich národných výrobcov, ktorí im celkom prozaické, lebo som absol- nevládzu konkurovať, pretože si Povoval strednú školu chemickú v Novákoch. Keď som sa prihlásil na vysokú školu, ani som veľmi nevedel, čo všetko sa dá študovať. Bol som chemik a chcel som študovať chémiu, no v prihláške, ktorú mi zaslali, videl som potravinársku chémiu a odbory, ako sú konzervácia po- Dr. Šimko: zdravá potravina môže byť len zo zdratravín, cereálne vej suroviny výrobky, kozmetika... Aj som zajastril, liaci vydobyli také podmienky, ktolebo potraviny boli svojím spôso- ré im umožňujú produkovať jedbom dovtedy pre mňa oblasť ne- notku výrobku s podstatne nižšou známa. Povedal som si, že to by cenou. Dnes je ten problém na trhu mohlo byť celkom zaujímavé: spo- EÚ, že je tam nesmierna konkurenjiť chemické znalosti so znalosťami cia. Rozhoduje jednoznačne cena. biologickými. Tak som škrtol žia- Nadnárodné reťazce, ktoré prišli k daný odbor a doteraz si myslím, že nám a sú tu, tlačia jednoducho a len som urobil dobre. na cenu a vôbec sa nestarajú o kva– Keďže sme na zjazde potravi- litu. Normy kvality, ktoré sme mali my nárov, a predošlý bol v Bratislave, ešte za socializmu, alebo pred vstuktoré témy mu dominovali? pom a ktoré nepochybne máte aj vy, – Bola to predovšetkým bezpeč- sú Bruselom zrušené ako obmenosť a kvalita potravín. Sú kľúčové dzenie konkurencie. Považujem to za a rozhodujúce a takými budú pokiaľ veľmi, veľmi nešťastný krok. Tak nám budeme konzumovať potraviny. Brusel jednou rukou núka tiežbezTieto témy sú zaujímavé aj z toho pečnosť potravín a druhou nám zádôvodu, lebo odkedy sme vstúpili roveň kradne pôžitok z jedla. Kondo EÚ, kvalita našich potravín začala zumujeme potraviny, ktoré nemajú klesať. To je vážne memento a ja to chuť, ktoré nemajú vôňu, ani príhovorím mojim priateľom v tomto slušné kvalitatívne parametre. Tí pásme: v Srbsku, Macedónsku, v mladí si na to, samozrejme, zvykli, ale Bosne a Hercegovine. My sme uro- my starí si pamätáme, ako to chutibili niekoľko chýb v potravinárstve, lo voľakedy, keď rajčina chutila ako a bolo by dobre, keby ste sa im vy rajčina, broskyňa ako broskyňa a vyhli. My sme sa z chýb nepoučili a uhorka ako uhorka. Chráňte si kvavýsledok je ten, že kvalita a bez- litu potravín, pretože pochutnávať si pečnosť potravín u nás má klesajú- na dobrej potravine je dar od Pána ci trend. Boha a treba si to vážiť. A v kontex– Pristavme sa na chvíľku pri te toho ide i o zachovanie vlasttých poučeniach... ných producentov, aby boli konku– Podľa mňa je kľúčové, aby si vaša rencieschopní. Musíte si vynegokrajina, keď bude negociovať, keď ciovať také dohody s Bruselom, kto-

HLAS ĽUDU

ré vám naozaj umožnia zachovať tú vašu bázu. Včera večer sme boli v Karlovciach na večeri: to bolo fantastické, potraviny ako za mojich mladých čias. – Podľa viacerých teórií naše zdravie je prevažne závislé od toho, čo z jedál konzumujeme... – Zdravá potravina môže byť len zo zdravej suroviny. Potraviny teda výrazne dokážu ovplyvniť zdravie. U nás na Slovensku, podobne na tom je i Česko, v podstate takmer každá druhá rakovina je rakovina zažívacieho traktu. To znamená žalúdka, pečene, čriev, hrubého čreva... To jasne indikuje, že v tých potravinách máme niečo, čo vyvoláva tieto závažné ochorenia. Naozaj musíme hľadať a odhaľovať, ako sa tie látky tam dostávajú, ako vznikajú. A špeciálne my na našom ústave sa venujeme skúmaniu týchto technologických procesov, ktoré vedú k vzniku týchto látok. Tiež skúmame procesy, za ktorých tie látky nevznikajú, respektíve, ak už vzniknú, ako ich nejakým spôsobom zničiť. Máme niekoľko úspešných patentov, darí sa nám, takže sme na správnej stope. – Na záver sa zostáva zmieniť aj o projektoch spoločných, najmä spätých s rozvojovou pomocou Slovenska... – Boli sme v Selenči, najmä môj kolega docent Šilhár tam realizoval jeden projekt oficiálnej slovenskej rozvojovej pomoci. Druhý bol zameraný na mliekareň, tiež vo Vojvodine. Momentálne pracujeme vlastne na projekte podporenom Európskou komisiou pre šesť krajín: tri členské, medzi ktorými je aj Slovensko, a tri ašpirujúce na členstvo: Srbsko, Macedónsko a Bosnu a Hercegovinu. V podstate sa snažíme vytvoriť národnú bázu expertov pre zavádzanie hygienických bezpečnostných štandardov do potravín. Výsledkom projektu budú tri nové centrá, jedno pravdepodobne v Leskovci. Tento projekt, ktorý by mal byť ukončený v septembri tohto roku, by mal ustanoviť v Leskovci školu národných expertov, ktorí budú ďalej šíriť poznatky z hľadiska hygienických štandardov. Najmä pre vašich výrobcov, aby sa stihli pripraviť na legislatívne a iné opatrenia Európskej komisie, aby rokovania a samotný vstup do Európskej únie boli menej problémové... Za odpovede ďakuje: Oto Filip

III/25


poljo4:0 5.6.2012 12:53 Page 4

PRÍLOHA

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY OCHRANA RASTLÍN

pokožku listu. Larvy druhého instaru vyhrýzajú na listoch malé dierky. Ďalšie instary vyžierajú pletivá medzi žilkami listu alebo vytvárajú požerky nepravidelného tvaru od okraja listu. Dospelé larvy sú najnebezpečnejšie. Pri silnom napadnutí úplne zničia listy, pričom zostáva nepoškodená len listová stonka a hlavné žilky. Po zničení listov sa živia listovými stonkami vyhrýzajúc plytké či hlboké dierky a chodby rôzneho tvaru a veľkosti. Podobne škodí aj na maku siatom. Vyžiera do listov najprv malé dierky, neskôr väčšie. Tiež poškodzuje stonky a makovice vyhrýzaním dierok. Húsenice môžu prenikať až do makovíc.

Škodcovia maku siateho (4) MORA KAPUSTOVÁ Mora kapustová (srb. kupusna sovica) − Mamestra brassicae je motýľ, ktorý má krídla pri rozpätí 4 − 4,5 cm. Predné krídla sú zelenkasto hnedé s čierno hnedými priečnymi vlnkami a zadné svetlo sivé. Vajíčka kladené v skupinkách na spodnú stranu listov sú polguľovité s malým výčnelkom v strede. Húsenica je zelenkastá až sivohnedá s belavým pásikom na boku tela, v poslednom instare dlhá 4 − 4,5 cm. Na každom článku tela lariev sa nachádzajú štyri čierne bodky vytvárajúce štvorec. Mora kapustová prezimuje v štádiu kukly v pôde, v hĺbke do 30 cm. Do roka má u nás 2 generácie. Na jar začínajú motýle prvej generácie lietať v máji, keď priemerná denná teplota dosiahne 16 až 18 °C. Let prvej generácie trvá do júla. Imága druhej generácie lietajú od augusta do októbra. Motýle sa v priebehu svetelnej fázy dňa skrývajú pod listami rastlín. Lietajú za súmraku a najintenzívnejšie medzi 21. a 23. hodinou. Vyhovuje im teplé a mierne vlhké počasie, prítomnosť kvitnúcich rastlín a pri kladení vajíčok i intenzívna závlaha. Motýle sa počas úživného žeru živia nektárom kvetov. To vysvetľuje i skutočnosť, že najväčší počet imág (následne i lariev) sa nachádza na okrajoch parciel, kde sa v blízkosti nachádza viac kvitnúcich rastlín. Samičky začínajú klásť vajíčka 4 až 5 dní po vyletení. Kladú ich na spodnú stranu listov rôznych rastlín. Nakladené znášky vajíčok (20 – 150 ks) majú tvar nepravidelného mnohouholníka. Počet nakladených vajíčok závisí od teploty vzduchu, kvality úživného žeru imág a druhu potravy lariev. Larvy sa v priebehu vývoja 5-krát zvliekajú. Počas prvého instaru sa larvy z jednej znášky zdržujú pohromade. Neskôr žerú individuálne. Vývoj lariev trvá 25 do 35 dní. Larvy možno nájsť v poľných podmienkach počas celej vegetácie od mája do októbra. Vyvinuté larvy prenikajú do pôdy, kde sa kuklia. Štádium kukly trvá v letných mesiacoch 3 týždne. Z časti kukiel sa vyvinú motý-

26/IV

Larva mory kapustovej

le, kým druhá časť zostáva v dia- ných porastoch, kde je vlhkosť v pauze až do nasledujúceho roku. poraste vysoká aj v suchom lete. K Na rozmnožovanie mory ka- premnoženiam mory kapustovej pustovej majú veľký vplyv abio- dochádza iba občas a trvajú 1 až tické a biotické faktory. Z abiotic- 1,5 roka. kých faktorov má najväčší význam vlhkosť. Mora kapustová je hy- ŠKODLIVOSŤ grofilný druh. Vyskytuje sa hlavne Larvy mory kapustovej sú výv porastoch so zvýšenou vlhkosťou razné polyfágy, dokážu sa vyvíjať (prípadne intenzívnou závlahou). na viac ako 80 rastlinných druhoch Nízka relatívna vlhkosť vzduchu zapríčiňuje zvýšenú mortalitu mladých lariev. Teplota negatívne ovplyvňuje vývoj oveľa zriedkavejšie. Vývoj rôznych štádií prebieha pri teplotách 9 – 31 °C, s optimom 20 – 26 °C. Pri teplote - 10 °C v priebehu dvoch dní hynú všetky húsenice. Druh a množstvo potravy majú tiež veľký vplyv na vývin a rozMora kapustová množovanie. Keďže mora kapustová je polyfágom, vy- z 30 čeľadí. Najčastejšie a najväčhovujú jej zaburinenejšie porasty šie škody zapríčiňuje na kapuste, poskytujúce dostatok alternatívnej karfiole, repe cukrovej a hrachu. Z a doplňujúcej potravy. Pri pesto- času na čas spôsobuje škody aj na vaní cukrovej repy sa vyskytuje hoj- kukurici, slnečnici, chmeli, tabaku, nejšie najmä na lokalitách, kde sa paprike, rajčiaku, maku, šaláte, pestuje hrach umožňujúci opti- mrkve, cibuli a melónoch. Môže sa málny úživný žer imág prvej ge- dokonca vyvíjať aj na ovocných nerácie. stromoch, jabloniach, hruškách, Človek svojou aktivitou tiež vplý- broskyniach a viniči. Vyvíja sa aj na va na jej premnoženie. Najväčšiu mnohých divorastúcich rastlinách. početnosť môže škodca dosiahnuť Vyliahnuté larvy vyhrýzajú mäkv hustých a kompletne zapoje- ké pletivá nepoškodzujúc hornú

REGULÁCIA POČETNOSTI Regulácia početnosti mory kapustovej by mala byť komplexná, zahŕňajúc agrotechnické, biologické a chemické metódy. Kvalitná letná alebo jesenná orba po zbere kapusty, hrachu alebo repy je základné agrotechnické opatrenie. Hlbokou orbou sa zničí až 80 % kukiel. Z biologických metód ochrany sa úspešne využívajú vajíčkové parazitoidy z rodu Trichogramma. Trichogramma sa aplikuje od začiatku kladenia vajíčok v množstve 200 000 jedincov na hektár, a to v dvoch aplikáciách pri každej generácii. Účinnosť tejto metódy je vysoká a pohybuje sa od 70 do 80 %. Využiť sa môžu i prípravky na báze baktérie Bacillus thurigiensis Kurstaki. Chemická regulácia sa vykonáva, keď zistíme poškodenia na listoch a iných častiach rastliny v podobe dierok na 5 % rastlín. Ani na Slovensku ani v Českej republike nie je registrovaný žiaden prípravok do maku proti tomuto škodcovi. Používajú sa pyretroidy, ako napríklad Fury 10 EW, ktorý je registrovaný do maku proti voškám. Nepriamy regulačný efekt na larvy mory kapustovej majú i niektoré fungicídy, ktoré spôsobujú, že mladé larvy neprijímajú potravu a hynú. Ing. Ján Tancik, PhD. SPU Nitra foto: internet

9. 6. 2012

23 /4494/

HLAS ĽUDU


poljo5:0 5.6.2012 12:55 Page 5

PRÍLOHA

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

KVETINÁRSTVO

Letná dovolenka aj pre izbové rastliny Nastávajúce teplé dni sú ako stvorené na letnenie niektorých druhov rastlín, ktoré počas roka tvoria zelenú súčasť našich príbytkov. Ak izbovým rastlinám doprajeme letnú dovolenku, neskôr sa nám za to odvďačia bohatým olistením a zdravou zelenou farbou. Vyneste svoje izbové rastliny von, aby načerpali svetlo a čerstvý vzduch. Vonku majú rastliny viac svetla a vzduchu a často prospievajú oveľa lepšie i vďaka tomu, že sú v prirodzenejšom prostredí. äčšina izbových rastlín sú rastliny, ktorých pôvodným domovom je voľná príroda. Čím prirodzenejšie prostredie a režim im vytvoríme, tým lepšie sa im bude dariť. Väčšina izbových rastlín v letnom období sa nachádza v plnej vegetácii. Práve preto im musíme zabezpečiť čo najvhodnejšie podmienky na ich zdravý rast. Izbové prostredie nie je pre mnohé rastliny pôvodom z trópov a subtrópov úplne ideálne a často je to aj na nich vidieť. Sú vytiahnuté, slabé, farba ich listov a kvetov je nevýrazná. Práve v lete im možno vytvoriť to, čo je pre ne, naopak, akýmsi zázračným balzamom. Je to úplne jednoduché. Takmer všetky izbové rastliny sa totiž lepšie cítia na čerstvom vzduchu, v prijateľných teplotných rozmedziach, pri dostatku svetla a aj vyššej vzdušnej vlhkosti vo vonkajších podmienkach. Pobyt vonku počas leta predstavuje pre mnohé izbové rastliny rýchle zotavenie z deprimujúcich, uzatvorených, málo svetlých priestorov bytu, navyše s pretrvávajúcou nižšou vzdušnou vlhkosťou. Rastliny vonku pomerne rýchlo začínajú ožívať, vyháňajú nové listy, majú bohatší a kompaktnejší rast, ich olistenie je sýtozelené a nevidieť na ňom usedený prach.

V

9. 6. 2012

23 /4494/

Pobyt vonku vyhovuje predovšetkým rastlinám, ktoré znášajú aj nižšie teploty v noci (striedanie teplôt), ako sú juky, rôzne druhy paliem, šeflera, monstera, begónie,

papraďorasty, voskovky, figovníky, cisus, antúrie, myrta, citrusy, brečtan a brečtanovec, kaktusy a sukulenty a iné. Takisto pre črepníkové rastliny s okrasným kvetom (azalky, kamélie, vianočné hviezdy, cyklámeny) je pobyt vonku veľmi prospešný. Podobne aj čínske ruže (Hibiscus rosa – chinensis), klívie alebo vianočné kaktusy obľubujú čerstvý vzduch počas najteplejších mesiacov roka. Opatrnosť vyžaduje letnenie dracén, difenbachií alebo kordyliniek, ktoré citlivo reagujú na zníženie teploty v nočných hodinách aj počas leta a takisto na silné slnečné lúče. Subtropické druhy vyžadujú cez leto dostatok svetla a čerstvého vzduchu. Teplé slnečné miesto je vhodné pre kaktusy, palmu datľovú, oleander, fikus, agávu. V polotieni stromov sa dobre darí azalkám, fuksii.

HLAS ĽUDU

Aby korene rastlín tak rýchlo nepresychali, zapúšťame črepníky do zeme a prikryjeme ich tenkou vrstvou rašeliny, ktorá zadrží vlahu. Kvetinám na balkóne postačí asi 20 cm hlboká debnička. Do nej postavíme rastliny a priestor medzi črepníkmi vyplníme rašelinou, ktorú kropíme aj s rastlinami. Osobitnú pozornosť venujeme polievaniu. Za letných horúcich a dlhých dní spotrebujú rastliny viac vody a veľa sa aj vyparí, preto polievame častejšie a výdatnejšie. Vlhkomilné druhy (difenbachia, begónia kráľovská, paprade, azalky) nesmieme nechať nikdy preschnúť, zatiaľ čo kaktusy, sukulenty, niektoré hľuznaté a cibuľové druhy vydržia alebo dokonca vyžadujú dlhší čas sucho. Najlepšie je polievať ráno, aby rastliny mali dostatok vody po celý deň a najmä v období

najvyššej teploty. Na polievanie všetkých druhov rastlín, teda aj izbových, je najvhodnejšia mäkká, odstáta a slnkom prehriata voda, ktorá by mala mať aspoň teplotu ovzdušia, kde sa rastlina nachádza. Izbovým rastlinám osoží, ak ich za teplého počasia kropíme vlažnou

vodou na listy alebo ich vynesieme na mierny dážď. Rastliny zavlažujeme „zhora” pomocou jemného rozprašovača. Nerosíme ich však na slnku – kvapôčky vody pôsobia ako zväčšovacie sklo a slnko by mohlo rastliny popáliť. Pravidelným rosením môžeme zabrániť tiež výskytu roztočov (červených pavúčikov), ktorým sa darí hlavne v suchu a teple. V období intenzívneho rastu vyžadujú izbové rastliny aj dostatok živín, ktoré im dodávame zálievkou. Na prihnojovanie používame bežné, najlepšie tekuté hnojivá. Rýchle rastúce druhy a rastliny pestované v rašelinovom substráte prihnojujeme v lete každých 7 až 10 dní, ostatné raz za 2 až 3 týždne. Rastliny, ktoré sme len nedávno presadili, neprihnojujeme, kým dobre nezakorenia. Koncom augusta hnojenie obmedzíme. Pri polievaní a prihnojovaní je dôležité, aby celý koreňový bal bol rovnomerne prevlhčený a prebytočná voda vytiekla z črepníka von. Nestačí polievať iba do misky pod črepníkom. Najlepšie je rastliny zavlažovať kropením alebo miernym prúdom vody pri obvode nádoby, kde pôda najskôr preschýna. K častým letným ochoreniam izbových rastlín patria hrdza a pleseň. Ak je rastlina napadnutá týmito chorobami, musíme odstrániť všetky infikované listy a aplikovať fungicídy (na citlivé časti rastlín aj preventívne). Odstraňujeme tiež vädnúce, poškodené alebo škodcami napadnuté listy. Ľ. S.

V/27


poljo6:0 5.6.2012 12:55 Page 4

PRÍLOHA

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

danie zmáčadiel do roztoku hnojív. Ak hnojivo aplikujeme súčasne s pesticídmi, môžeme rátať s tým, že zmáčadlá sú už súčasťou pesticídov. Zmáčadlo zaistí to, že roztok lepšie priľne na list a kvapka má väčšiu dotykovú plochu s listovým pletivom. Foliárne aplikovaná živina je v liste nahromadená vo zvýšenej miere, čo môže dočasne znížiť jej príjem z pôdy a

– čiastočne pohyblivé – Fe, Mn, Zn, Ca, Mg, Mo, Cu, B – relatívne nepohyblivé – Ca, Mg. Zaradenie niektorých prvkov do dvoch skupín je spôsobené rozdielmi v ich mobilite pri rôznych druhoch rastlín. O vlastnej účinnosti foliárnej výživy rozhoduje tiež dávka použitého roztoku a koncentrácia hnojiva, ktorá nemôže byť príliš vysoká, aby ne-

a predlžuje sa doba vstupu živín do listov. Po rýchlom odparení vody z povrchu listu pri vyššej teplote vzduchu sa príjem živín zastavuje a môže dôjsť k popáleniu listov. Preto je vhodné foliárnu výživu aplikovať pri oblačnom počasí, v odpoludňajších alebo večerných hodinách, resp. v noci. Foliárnou výživou môžeme podstatne ovplyvniť výživný stav rastlín. V praxi sa mimokoreňová výživa uplatňuje predovšetkým pri bóre (B), zinku (Zn), mangáne (Mn), molybdéne (Mo), železe (Fe). Úhrada makroživín touto cestou predstavuje vždy iba dočasné a čiastočné riešenie. V žiadnom prípade nie je možné predpokladať, že by foliárna aplikácia

ovplyvniť aj príjem ostatných živín koreňovým systémom. Živiny prijaté rastlinou sú v bunke okamžite zapájané do metabolických procesov, ukladané do zásoby alebo transportované do ďalších častí rastliny. Prijaté živiny sú v rastlinách rozdielne pohyblivé. Rýchlosť príjmu jednotlivých živín a ich pohyblivosť rozhoduje o efektívnosti mimokoreňovej výživy. Pokiaľ sú súčasťou listového hnojiva málo mobilné alebo imobilné živiny, aplikáciu treba opakovať a vykonávať ju v takej rastovej fáze, keď rastliny uvedenú živinu najviac potrebujú. Rýchlosť absorpcie živín je tiež závislá od anatomickomorfologickej stavby listov, hrúbky kutikuly a veku listov a rastliny. Podľa pohyblivosti živín v rastline sa prvky, ktorých soli boli aplikované v roztoku na list, rozdeľujú na: – voľne pohyblivé – N, P, K, Mo, Na

dochádzalo k popáleniu listov, prípadne ďalších orgánov (klasy, plody). Vždy je potrebné sa riadiť odporúčaniami uvedenými výrobcom na etikete obalu hnojiva. O efektívnosti mimokoreňovej výživy rozhoduje tiež pH aplikovaného roztoku, ktoré má byť blízke k neutrálnej hodnote, t. j. 6,3 – 7,0. Dávka v postreku na hektár by mala byť taká, aby roztok pokryl čo najväčšiu plochu rastliny a priľnul na jej častiach čo najdlhšiu dobu. Množstvo postreku teda musí vychádzať aj z povrchu rastliny a malo by byť minimálne 300 l/ha, čo predstavuje 30 ml/m2. Pri nižších dávkach bez zmáčadiel a pri použití menej kvalitných postrekovačov je nebezpečie, že mimokoreňová výživa nesplní svoj účel. Značný význam majú aj faktory vonkajšieho prostredia – vlhkosť, teplota a svetlo. Čím je relatívna vlhkosť vyššia, tým dlhšie zostáva roztok na povrchu listov

nahradila príjem živín koreňmi. Na listovú výživu sa v najväčšej miere využívajú najmä kvapalné hnojivá s rozmanitým zastúpením jednotlivých živín. V posledných rokoch okrem využívania kvapalných hnojív predstavujú perspektívny trend v listovej výžive poľných a záhradníckych plodín vodorozpustné hnojivá, vyznačujúce sa vysokou čistotou, nízkym obsahom balastných látok, so zastúpením makroelementov a dôležitých mikroelementov a veľmi rýchlou rozpustnosťou. Novinkou v oblasti listovej výživy sú gélové hnojivá, ktoré svojím komplexným zložením makrobiogénnych a mikrobiogénnych prvkov spolu s rastovým stimulátorom s výrazným vplyvom na intenzitu fotosyntézy (tzv. ozeleňovacím efektom), budú v budúcnosti predstavovať vážnu konkurenciu klasickým kvapalným listovým hnojivám. pripravila: Ľ. S.

VÝŽIVA RASTLÍN

Význam foliárneho hnojenia Optimálny rast a vývoj rastlín je závislý od celého radu faktorov. Popri agrotechnike a ochrane rastlín rozhoduje o výške úrody a kvalite produkcie aj výživa rastlín. ajväčšie množstvo živín prijímajú rastliny z pôdy koreňovým systémom. Živiny sú v pôde zastúpené v relatívne nízkych koncentráciách. Ich obsah sa však mení vplyvom vlhkosti, teploty, obsahu vzduchu a biologickej činnosti pôdy, ale aj pod vplyvom vzájomných vzťahov medzi obsahom prvkov v pôdnom roztoku. Okrem príjmu koreňovou sústavou rastliny môžu prijímať živiny aj ďalšími orgánmi, t. j. listami, byľou, kvetmi a plodmi, pri ovocných drevinách to môžu byť konáre a kmene. Uvedené časti rastlín sú prispôsobené na príjem plynov (predovšetkým CO2), avšak môžu byť aj miestom, cez ktoré sa zabezpečuje mimokoreňová – listová (foliárna) výživa rastlín. Uvedený druh výživy nemôže plne nahradiť výživu rastlín koreňmi, a preto ju treba chápať iba ako výživu doplnkovú. Listová výživa taktiež znižuje negatívny vplyv vonkajších podmienok (nedostatok vlahy, nízka pôdna teplota, nedostatok vzduchu, nevhodná pôdna reakcia atď.). Umožňuje prekonávať kritické podmienky v jednotlivých rastových fázach, predovšetkým pri poškodení koreňov. Aplikáciu živín možno spojiť s ošetrením porastov pesticídmi. Hlavnou prekážkou na vstup živín aplikovaného hnojiva z povrchu listu do rastlinných pletív tvorí pokožka (kutikula), ktorá má ochrannú funkciu aj pred nekontrolovateľným výparom vody z rastliny. Pri aplikácii roztoku hnojiva na povrch listu pokožka napučiava, rozostupuje sa a umožňuje kontakt roztoku s bunkami epidermálnej časti listov. Z tohto dôvodu je veľmi dôležité, aby bol list vlhký čo najdlhšie a pokiaľ možno na celej svojej ploche. Kvalitné zvlhčenie umožňuje pri-

N

28/VI

9. 6. 2012

23 /4494/

HLAS ĽUDU


poljo7:0 5.6.2012 12:56 Page 5

PRÍLOHA

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

ZDRAVIE A MY

Zbavte sa 11 kilogramov pitím čaju lavné hrdinky vášho zdravého skrášľovania pred letom sú bylinky. Niektoré výskumy tvrdia, že štvortýždňové popíjanie moku zemitej chuti vás odľahčí až o jedenásť kíl tuku. Po-

H

núkame vám sedem čajov. Ich pitím sa dopracujete k štíhlejším krivkám. MATÉ Obľúbený juhoamerický čaj z listov cezmíny paraguajskej si pripravte, ak vás prepadne náhly hlad. Zaženie ho a popritom roztopí tukové vankúše. A čo je ešte

lepšie, jeho pravidelné popíjanie vás na pohľad omladí, zníži cholesterol, naštartuje mozog a posilní imunitu. Denne nevypite viac ako päť šálok maté a čaj nelúhujte dlhšie než päť minút. Na

jednu šálku stačí lyžička čajoviny. NECHTÍKOVÝ Povzbudzuje látkovú premenu a zvyšuje spotrebu energie. Zbaví vás bolestivej menštruácie, osoží pečeni, žlčníku, nervom i srdcu. Pite ho trikrát denne a pripravujte z lyžičky byliniek, ktorú zalejte tromi decilitrami vody.

Lúhujte päť minút a popíjajte príjemne teplý. ŠALVIOVÝ Prestanete sa potiť, opadne nervozita z pracovného preťaženia a už vás neprepadne vlčí hlad. V kuchyni prihoďte šalviu do ťažších jedál – z bravčoviny alebo do strukovín. Ľahšie ich strávite. Pite ho dvakrát denne a nie príliš silný. Lyžičku byliniek zalejte šálkou horúcej vody a nechajte postáť päť minút. LAPACHO Juhoamerický ker vás zbaví pocitu hladu, očisťuje pečeň a posilňuje organizmus. Brzdí rast nádorov, podporuje tvorbu červených krviniek v kostnej dreni a prospieva aj cukrovkárom. Pite ho v štvor- až šesťtýždňových kúrach. Jednu čajovú lyžičku nastrúhanej kôry vsypte do dva a pol decilitra vody a varte päť až desať minút. Odstavte a mok lúhujte ešte desať minút. Neslaďte ho a pite dva až trikrát denne. KOREŇ PÚPAVY Dve – tri šálky denne naštartujú pečeň, ktorá bude hravo

ZDRAVIE NAŠE KAŽDODENNÉ (69)

Biologické hodiny a naše telo elo si treba rešpektovať. Jedným zo spôsobov, ako na to, je vedieť, ako tikajú naše biologické hodiny, ovplyvňujúc fyzickú a psychickú stránku našej osobnosti. Možno je najlepšie začať tým, že sa považujeme za korunu tvorstva, ale my ľudia, nie zvieratá, znásilňujeme svoje telo. Keď je choré, nútime ho pracovať, keď ospalé, prikazujeme mu tancovať. A predsa telo je chrámom našich pocitov, strážcom nášho zdravia. Preto sa treba snažiť dni žiť v súlade s potrebami svojho organizmu. Lebo každý človek má biologický rozvrh hodín, rešpektovaním ktorého nám bude oveľa lepšie. Známe je základné rozdelenie ľudí podľa ich aktivít v priebehu dňa, na škovránky a sovy. Ško-

T

9. 6. 2012

23 /4494/

vránky sú ranné vtáčatá, chodia zavčasu spať, sovy sa neraz prebúdzajú až okolo poludnia a chodia späť až najskôr okolo polnoci. Oni totiž tieto svoje charakteristiky nemôžu nejako výraznejšie ovplyvniť, lebo sú im dané naprogramovaním ich biologických hodín. Základný rytmus týchto hodín nášho tela predstavuje striedanie spánku, kedy sa naše telo nachádza v útlme a bdenia, kedy naopak hýri aktivitou. Signál, aby sme išli spať, nám potom dáva hormón melatonín, ktorý sa tvorí prevažne v tme. Ak by sme mohli hľadať naše orgánové hodiny, najskôr by sme ich našli vo svojom mozgu, pretože sú riadené cikadiálnymi rytmami, ktoré v priebehu dvadsiatich štyroch hodín striedajú fázy aktivity

HLAS ĽUDU

a pokoja. Biorytmy sú naprogramované na striedanie bdenia a spánku, riadia tvorbu hormónov, regulujú telesnú teplotu a tlak, menia našu náladu a povzbudzujú alebo naopak tlmia našu chuť na najrôznejšie činnosti. Okrem toho výrazne ovplyvňujú činnosť našich vnútorných orgánov: v priebehu dvadsiatich štyroch hodín má totiž každý orgán vyčlenené dve hodiny na svoju maximálnu aktivitu. Práve v nich sa môžu viac prejavovať choroby, ktorými každý z nás eventuálne trpí. Tak žlčnikári mávajú svoje záchvaty predovšetkým okolo polnoci, keď vrcholí maximálna aktivita žlčníka. Srdce je zase najaktívnejšie v dobe poludnia, kedy hrozí ľuďom s chorým srdcom riziko infarktu. Aktivita žalúdka kul-

premieňať tuky na energiu. Na prípravu jednej šálky potrebujete čajovú lyžičku koreňa a štvrť litra vriacej vody. Nechajte postáť päť až desať minút. ROOIBOS Pomáha chudnúť, pretože potlačí chuť na sladké. Nabije vás vitamínom C, ale aj draslíkom, železom, vápnikom a zinkom. Neobsahuje kofeín a je výrazne aromatický. Znižuje hladinu cukru v krvi, rozmaznáva tráviacu sústavu, posilňuje obranyschopnosť. Bojuje proti nespavosti, depresiám, lieči afty. Doprajte si ho dva- až trikrát denne. Jednu čajovú lyžičku zalejte horúcou vodou a lúhujte päť minút. PU-ERH Pite ho pred tučným jedlom, pretože pomáha rozpúšťať tuky obsiahnuté v ňom. Zlepšuje koncentráciu, čistí pečeň a priaznivo vplýva na tráviace ústrojenstvo. Bojuje proti ateroskleróze a príznakom „opice“. Jednu lyžičku čajovej zmesi zalejte nie úplne vriacou vodou. Nechajte postáť päť minút a pite trikrát denne. Čaj smiete zalievať aj tri-, štyrikrát po sebe, čas lúhovania predĺžte na desať až pätnásť minút. minuje medzi siedmou a deviatou hodinou, preto je práve v tejto dobe najvhodnejšie raňajkovať. Od tretej do piatej hodiny ráno pracujú najviac pľúca a dôsledkom toho je, že vtedy tiež mávajú väčšinu svojich záchvatov astmatici a alergici. Ak ste niektoré z týchto príznakov spozorovali alebo mali a až teraz ste si ich dali do súvislosti, nech vás to toľko netrápi: nie ste jediný. Totiž trend nebrať do úvahy náš prirodzený biorytmus, vyznáva podľa lekárskych výskumov každý štvrtý obyvateľ štátov, ktoré sa považujú za vyspelé. Jasné je, že by si každý mal dať, snažiť sa stanoviť svojmu životu určitý smer. Aj napriek tomu, že ideálne tempo, ktoré by zladilo biorytmy s našimi predstavami a požiadavkami okolia, vlastne neexistuje. (V budúcom čísle: Denný rozvrh) Pripravil: O. Filip

VII/29


poljo8:0 5.6.2012 12:57 Page 8

PRÍLOHA

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY DO VÁŠHO RECEPTÁRA

Zebrička

Chutná fantázia

Suroviny: 2 l mlieka, 5 pudingov s príchuťou sladkej smotany, 20 lyžíc cukru, 1 margarín, 200 g bielej čokolády, 200 g čiernej čokolády, trochu mletých lieskovcov, 500 g šľahačky, balenie kôr pre rozen-tortu. Takto sa to vydarí: V 400 ml mlieka rozmiešame pudingový prášok a zavaríme do vriaceho mlieka, aby sme dostali hustý krém. Keď sa vychladí, pridáme margarín a dobre vymiešame. Plnku rozdelíme na dve časti, do jednej pridáme bielu a do druhej čiernu čokoládu a lieskovce. Osobitne si vyšľaháme šľahačku. Potom na kôru

Suroviny: Na korpus – 7 bielkov, 250 g cukru, 15 lyžíc jablkového octu; Na plnku – 500 ml sladkej smotany a 300 g čokolády na varenie. Takto sa to vydarí: bielky vyšľaháme na tuhý sneh a za stáleho šľahania postupne pridávame cukor. Keď sa cukor roztopí, pridáme jablkový ocot. Vylejeme na veľký plech vyložený papierom na pečenie a pečieme na 120 ºC asi 60 až 70 minút. Plnku si pripravíme tak, že najprv 150 ml sladkej smotany dáme variť. Keď smotana prevrie, zložíme zo sporáka a pridáme čokoládu. Nepretržite miešame, aby sa čokoláda roztopila. Necháme vychladnúť na izbovej teplote, a potom vložíme do chladničky. Zvyšnú sladkú smotanu vyšľaháme na tuhý sneh. Keď sa čokoládová plnka dobre vychladí, pridáme ju do šľahačky a zmiešame. Upečený korpus prerežeme. Kôru natierame plnkou, položíme druhú kôru a navrch natrieme plnku.

natrieme tmavú plnku, šľahačku, položíme ďalšiu kôru, bielu plnku, šľahačku, znovu kôru, a tak opakujeme, kým nestrovíme všetky kôry, plnky a šľahačku. foto: E. Š.

byvateľom južných krajín môžeme len úprimne závidieť – po veľkú časť roka majú krásne teplé a slnečné počasie a na pôde im rastú také lahôdky ako cukety.

zlepšuje celkovú výkonnosť * Posilňuje svaly a srdce * Pôsobí odvodňujúco, vyplavuje škodliviny a odkysľuje organizmus * Odstraňuje nedostatočné trávenie a zápchu * Posilňuje imunitný systém * Posilňuje sliznice v celom organizme

LIEČIVÉ ÚČINKY CUKETY * Aktivizuje bunkový metabolizmus * Udržiava štíhlu líniu bez škodlivých diét * Zvyšuje výkonnosť mozgu i koncentráciu * Upokojuje a zároveň stimuluje nervy * Zvyšuje hladinu bielkovín a

LAHODNÁ CUKETOVÁ DIÉTA Cuketa, nazývaná aj cukina, je príbuznou tekvice a je ideálnou zeleninou na odtučňovaciu diétu. Málo kalórií, vysoký obsah nutričných látok a znamenitá chuť sú hlavnými prednosťami cukety. Ak nechceme, aby sme pri diéte stratili veľa dôležitých živín, a pritom chceme, aby náš organizmus ze-

leninu optimálne zužitkoval, pripravme ju dusením na troche oleja. Provitamín A sa totiž rozpúšťa v tukoch. Cukety ochucujeme čerstvými bylinkami (estragón, oregano alebo medovka citrónová), ktoré majú blahodarný vplyv na črevnú flóru a podporujú nevtieravú arómu zeleniny.

DOMÁCNOSŤ

chtách. Izbu každý deň vetrajte. Rady, ktoré uvádzame, vám pomôžu udržať zdravú spálňu. * Raz za týždeň vymieňajte posteľné plachty, obliečky vankúšov a paplónov. * Vankúše pravidelne perte ručne vo vani a dôkladne ich vypláchajte. Vlnené sušte na slnku. Najmenej raz za mesiac ich vetrajte. Vankúše plnené perím nevystavujte na slnko!

* Podložky pod plachtami a ozdobné pokrývky perte tiež raz za týždeň. * Matrace pravidelne vetrajte a obracajte, aby sa rovnomerne opotrebovali. * Páperový paplón perte raz alebo dva razy do roka, pričom radšej používajte jemnejší program v práčke ako čistiareň. Občas ho vyvetrajte (nie na slnku), aby sa zničili vajíčka roztočov.

OVOCIE A ZELENINA AKO LIEK

Cuketa O

Starostlivosť o posteľnú bielizeň aždú noc spíme v posteli najmenej sedem hodín, preto by malo byť toto prostredie čo najzdravšie. Osobitne dôležité je to vtedy, ak vy alebo vaše deti máte astmu alebo alergiu, pretože roztoče sa usádzajú v matracoch a pla-

K

30/VIII

NÁKUP A SPRACOVANIE Najlepšie sú malé, pevné a hrubé zeleno-bieloškvrnité cukety. Priveľké plody majú zbytočne veľa vody. Stonky a poškodené časti odrežeme, cukety umyjeme, pozdĺžne prepolíme a nakrájame na plátky alebo kocky. Tepelne upravujeme iba chvíľu a v troche vody. Cukety majú jemnú aromatickú chuť, preto ich veľmi nekoreníme. Ak pri príprave jedál kombinujeme cukety s inými druhmi zeleniny, akými sú červená paprika, rajčiaky, cibuľa či cesnak, dostávame ideálny pomer účinných látok, skvelú chuť a dokonalý účinok.

9. 6. 2012

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY Príloha pre poľnohospodárov a dedinu Číslo 321 Pripravujú: redaktorka Ľubica SÝKOROVÁ, novinárka Elena ŠRANKOVÁ a spolupracovníci Použitá domáca a zahraničná literatúra

23 /4494/

HLAS ĽUDU


K U LT Ú R A ZASADNUTIE VÝboRU FF TANCUj, TANCUj...

Oficiálne zhodnotili festival Č

itateľov našich novín sme hneď po skončení tohtoročného Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj... usporiadaného 19. mája 2012 v Hložanoch informovali o predbežných výsledkoch 42. ročníka festivalu. V sobotu 2. júna tie výsledky boli aj oficiálne potvrdené a najšikovnejším folkloristom boli odovzdané plakety. Zasadnutie Prípravno-programového výboru Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj... sa uskutočnilo v báčskom Petrovci v reštaurácii Alexandria. okrem reprezentan- Štrnásť plakiet festivalu prichystaných na odovzdanie tov ocenených súborov na schôdzi najúspešnejším folkloristom sa na podklade elektronicky zaslaných správ kritickými diskusiami zúčastni- skvalitnenia jednotlivých choreografií, nedoli aj predstavitelia štvorlístka organizátorov fes- statku divákov na takýchto podujatiach. Hotivalu a ten od tohto roku začali tvoriť Ná- vorilo sa aj o úpadku záujmu o folkloristiku v rodnostná rada slovenskej národnostnej men- jednotlivých osadách, o systematickejšej voľšiny, Ústav pre kultúru vojvodinských Slová- be hosťujúcich súborov, ale aj o sústavnom fikov, Miestne spoločenstvo Hložany a KoS jed- nančnom zabezpečení tohto festivalu. Kvitonota Hložany. Prítomní ocenili tohtoročný vali aj nedostatok peňazí na vzájomné hosfestival ako úspešný, ale sa zamýšľali aj nad ťovačky súborov medzi slovenskými prostretým, ako ho natrvalo premiestniť do Hložian, diami vo Vojvodine. V druhej časti schôdze slávnostne udelili plalebo sa tam vkladá do amfiteátra, a iba občas pri výnimočných príležitostiach festival pre- kety najúspešnejším súborom na 42. FF Tansunúť i do iných prostredí. Rozmýšľania členov cuj, tancuj... 2012 v Hložanoch. V kategórii tanvýboru speli aj v smere prehodnocovania cov zlaté festivalové pásmo si za štylizovaný úrovne otvorenia festivalu, výberu moderá- tanec vyslúžil SKUS hrdinu janka Čmelíka zo torov, členov hodnotiacich komisií, určenia fi- Starej Pazovy, za obyčaj SKUS jánošík z jánančnej úhrady ich práce, ale aj v smere nošíka a za pôvodný tanec SKUS Pivnica z Piv-

nice. Rozhodli sa, že slovenský vojvodinský folklór na folklórnych slávnostiach Pod poľanou v Detve v roku 2013 budú reprezentovať Staropazovčania a právo reprezentovať tunajší slovenský folklór v zahraničí získali aj jánošíčania a Pivničania. Strieborné pásmo v kategórii tancov za štylizovaný tanec získali mladší tanečníci KoS jednota z Hložian a za pôvodný tanec starší tanečníci tohto spolku. bronzové pásmo v kategórii tancov za štylizovaný tanec získal SKoS Detvan z Vojlovice. odborná porota sa rozhodla tohto roku udeliť aj špeciálnu cenu za choreografickú prácu. Tú udelili Michalovi Čiliakovi z Kulpína. Zlatým pásmom v rámci hodnotenia speváckych skupín sa ovenčili ženská spevácka skupina SKUS hrdinu janka Čmelíka zo Starej Pazovy a mužská spevácka skupina SKUS jánošík z jánošíka. Strieborné pásmo si odniesli ženská spevácka skupina SKoS Detvan z Vojlovice a dievčenská spevácka skupina SKC P. j. Šafárika z Nového Sadu. bronzové pásmo získala ženská spevácka skupina KIS Kysáč. odborná porota hodnotila aj výkony ľudových orchestrov. Podľa ich mienky zlaté pásmo získal SKC P. j. Šafárika z Nového Sadu, strieborné pásma získali orchester SKoS Detvan z Vojlovice a orchester Zvonivá cimbalovka Komorného zboru Zvony zo Selenče. Plakety predstaviteľom ocenených spolkov udelila predsedníčka NRSNM Anna Tomanová-Makanová. J. Č-p

V MIESTNOSTIACH SKUS HRDINU JANKA ČMELÍKA V STAREJ PAZOVE v pondelok 28. mája bolo nezvyčajne rušno. Vďaka tomu, že členovia tohto spolku v uplynulom týždni získali hodnotné uznania na folklórnych a divadelných festivaloch a prehliadkach, vedenie spolku im totiž usporiadalo spoločné posedenie. V mene vedenia spolku sa vedúcim programových foriem a všetkým neúnavným pazovským aktivistom poďakovala predsedníčka spolku Anna Lepšanovićová. Spolok, Starú Pazovu a staropazovských Slovákov dôstojne reprezentovali a svojimi skvelými výkonmi stále prezentujú členovia FS Klasy, detských tanečných skupín, tiež hudobníci, speváci, divadelníci, technici... a členky Združenia pazovských žien. V spomenutý pondelok v miestnostiach spolku pri omamnej vôni guláša medzi tromi

vekovými generáciami aktivistov panovala príjemná atmosféra. Cieľom tohto posedenia a podobných stretnutí je, aby sa terajším a budúcim aktivistom spolku uznalo úsilie v zachovávaní a zveľaďovaní kultúrneho dedičstva a aby sa ich podporilo v dosahovaní nových kultúrnych hodnôt. Na fotografiách: na prvej gratulácie a príhovor predsedníčky spolku Anny Lepšanovićovej a na druhej choreografka Ružena Červenská a nacvičovateľka Katarína Šašová so svojou detskou tanečnou skupinou. a. lš.

9. 6. 2012

23 /4494/

HLAS ĽUDU

31


K U LT Ú R A S PREDSEDNÍČKOU NRSNM ANNOU TOMANOVOU-MAKANOVOU

Zo súčasnosti do budúcnosti divadla očas Prehliadky slovenskej ochotníckej divadelnej tvorby Divadelný vavrín 2012, ktorá sa uskutočnila 4. až 13. mája v Kovačici, sme si s predsedníčkou Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny Annou Tomanovou-Makanovou pohovorili o tom, ako hodnotí tohtoročnú prehliadku a vôbec súčasný stav slovenského vojvodinského ochotníckeho divadla. – Aj po takmer stopäťdesiatich rokoch od toho pamätného roku 1866, keď petrovskí divadelní nadšenci zahrali prvé predstavenie Starý vozka Petra III., naše divadlo stále žije, plní svoje poslanie a stále má svojich ctiteľov a zanietencov. Svedčí to o jeho vitalite a význame, aký má pre našu kultúrnu a národnú identitu. Treba si však otvorene povedať i to, že divadlo dnes zápasí s čoraz väčšími prekážkami. Nová doba prináša nové možnosti, nové požiadavky a nové priority. V čase nevídanej expanzie informačných technológií, v konkurencii elektronických médií a v podmienkach všeobecnej spoločen-

P

Predsedníčka NRSNM Anna Tomanová-Makanová na otvorení 43. PSODT v Kovačici

chovanie jedného z najvzácnejších fenoménov našej kultúrnej identity – fenoménu divadla. Vyžaduje si to od nás nielen divadelná tradícia, ktorá významnou mierou prispela k zachovaniu našej svojbytnosti, ale i skutočnosť, že práve divadlo dokázalo pre-

konkrétne opatrenia pripravuje na podporu divadla? – Vzhľadom na bohatú tradíciu a veľký význam divadla pre našu kultúru a vychádzajúc pritom z kompetencií a záväzkov, ktoré vyplývajú zo Zákona o národnostných radách, Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny si predsavzala vypracovať taký model podpory divadla, ktorý zabezpečí čo najoptimálnejšie podmienky na jeho dlhodobý rozvoj. Aby to bolo možné, potrebné je pôsobiť systémovo a súbežne na niekoľkých úrovniach. Bezpochyby jedným zo základných predpokladov zachovania nášho divadelníctva je vyVďaka úsiliu divadelných nadšencov divadlo žije a plní svoje poslanie tvorenie pozitívneskej krízy si klasické divadelné kročiť rámce našej menšinovej ho vzťahu k tomuto umeniu preumenie vyžaduje čoraz viac obe- kultúry a úspešne nás prezento- dovšetkým nových mladých getavosti jeho priaznivcov. Napriek vať na viacerých významných ja- nerácií. Z toho dôvodu Národveľkému úsiliu divadelných nad- viskách doma i vo svete. Vyžaduje nostná rada iniciovala na Minisšencov niekedy sa nám možno si to od nás, a veru nie na po- terstve školstva a vedy Republiky zdá, že svoj boj s dobou postup- slednom mieste, aj naša zodpo- Srbsko akreditáciu Verbálnej kone prehrávajú. Aby sa tak sku- vednosť voči vlastnej národnej a munikácie s prvkami dramatickej výchovy ako seminára odborného točne nestalo, potrebné je syste- kultúrnej budúcnosti. – V kompetencii NRSNM je i vzdelávania pre slovenských učimaticky pracovať na vytvorení optimálnych podmienok na za- starostlivosť o kultúru. Aké teľov. V súčasnosti prebieha tre-

32

tí cyklus seminára, ktorý doteraz absolvovalo asi 30 frekventantov. Práve títo učitelia by mali novým generáciám vštepovať vedomosti o základoch verbálnej komunikácie a divadla a vytvárať tak vzťah k tomuto umeniu. Národnostná rada financuje kompletné náklady seminára vrátane vydania učebných materiálov, práce odborných lektorov a nákladov spojených s účasťou frekventantov. V súčasnosti môžeme s uspokojením konštatovať, že sú už avizované prvé predstavenia, ktoré so svojimi žiakmi zrealizujú frekventanti tohto odborného zdokonaľovania. Samozrejme, všetci tí, ktorí sa podujmú zrealizovať predstavenie, budú môcť počítať aj s odbornou a metodickou pomocou odborníkov, bude im poskytnutá pomoc pri zabezpečovaní potrebnej literatúry a pod. – Národnostná rada bude participovať aj vo financovaní divadelných aktivít našich súborov? – Národnostná rada do konca tohto roku zo svojho rozpočtu vyčlení v rámci Komisie pre divadlo Výboru pre kultúru 900 000 dinárov určených na podporu divadelnej tvorby. Avšak reálne suma určená divadlu bude aj vyššia, nakoľko len na priamu podporu divadelnej produkcie bude vyčlenených 600 000 dinárov, ktoré budú na základe vypracovaných projektov rozdelené najúspešnejším uchádzačom. Právo uchádzať sa na súbehu majú všetky naše ochotnícke divadelné súbory, tak detské, ako aj tie pre dospelých, ktoré splnia dva najzákladnejšie predpoklady – zvolia si divadelnú predlohu a herecky obsadia predstavenie. Výhodou pre súbor bude aj to, ak si dokáže zabezpečiť aj dodatočný zdroj financovania, nakoľko zo súbehu, pre jeho obmedzený rozpočet, nie je možné financovať celkové náklady na realizáciu divadelného predstavenia. Súbeh bude otvorený do konca roka a žiadosti je možné zasielať na adresu Národnostnej rady už teraz. Národnostná rada finančne podporuje aj iné aspekty divadel-

9. 6. 2012

23 /4494/

HLAS ĽUDU


K U LT Ú R A ných aktivít od odborného vzdelávania, financovania ciest našich odmenených súborov na festivaly, zabezpečovania literatúry, prezentácie a propagácie divadelnej tvorby až po financovanie rekonštrukcií budov spolkov, v ktorých pôsobia aj naše divadelné súbory. – Okrem podpory divadelnej produkcie potrebné je zabezpečiť aj adekvátne podmienky a požadovanú profesionálnu úroveň pri organizácií a prezentácii divadelnej kultúry, teda našich divadelných festivalov.

vili štyri subjekty: NRSNM, Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov, lokálna samospráva – Kovačická obec, kde festival prebiehal, a Dom kultúry 3. októbra v Kovačici. Vzájomne boli dohodnuté a teraz už aj zrealizované záväzky pri organizácii, realizácii a prezentácii divadelného festivalu a rovnako boli určené aj finančné záležitosti všetkých subjektov. Považujeme, že presným určovaním záväzkov každému subjektu budeme môcť nielen načas plánovať naše aktivity, zabezpečovať potrebné finančné prostriedky, ale aj sústavne zve-

venská republika. Považujeme, že je potrebné naše aktivity plánovať, odborne organizovať a realizovať tak, aby sa presne vedelo, kto čo robí a kto má akú zodpovednosť. Keď vytvoríme adekvátny systém, bude nám omnoho ľahšie prezentovať našu kultúru a umenie aj mimo našich národnostných rámcov tak doma, ako aj v zahraničí. – Národnostná rada tradične oceňuje vrcholné súbory na Divadelnom vavríne, pokračujete s tým aj v tomto ročníku? – Národnostná rada bude aj naďalej víťazovi Divadelného va-

Novým generáciám treba vštepovať vedomosti o divadle, a tak vytvárať vzťah k tomuto umeniu

– Naša verejnosť je už oboznámená s tým, že vo všetkých oblastiach kultúry a umenia Národnostná rada vyhlásila podujatia osobitného významu pre našu národnostnú menšinu. Druhým krokom bude, keď sa čoskoro Národnostná rada bude podieľať na zakladaní podujatí, ktoré získali prívlastok podujatia celomenšinového významu. O tom sa budú s jednotlivými subjektmi, teda spoluzakladateľmi podujatí podpisovať aj zmluvy o založení podujatia. Okrem zakladateľských zmlúv budú sa podpisovať zmluvy o organizácii a realizácii každého jednotlivého podujatia. Keď ide o Prehliadku slovenských ochotníckych divadelných súborov Divadelný vavrín, pripomíname, že je na základe platných pravidiel zakladateľom Divadelného vavrínu Výbor pre kultúru, teda naša Národnostná rada. Keď ide o organizáciu a realizáciu, už tohto roku sa v celom procese zja9. 6. 2012

23 /4494/

ľaďovať našu divadelnú produkciu a samu prehliadku slovenských ochotníckych divadelných súborov. Rovnakým spôsobom sa budeme snažiť riešiť a dať základy detskému divadelnému podujatiu 3 x Ď – zmluvne určiť zakladateľov, zmluvne určiť organizátorov a realizátorov a spoločne sa zasadzovať o nielen kvantitatívne, ale aj kvalitatívne zlepšenie detskej divadelnej produkcie. Pravdaže, nezabúdame ani na iné divadelné podujatia a festivaly. Vzhľadom na ich počet a finančnú náročnosť, ich záležitosti v súčasnosti nie je možné riešiť v plnej miere a v rozsahu, v akom by sme si to možno priali. Preto ich budeme riešiť postupne. Prácu budeme plánovať a budeme podporovať model financovania, ktorý bude založený na viacerých zdrojoch – Národnostná rada, Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov, AP Vojvodina, miestna samospráva, Slo-

HLAS ĽUDU

vrína financovať cestu do Martina na Scénickú žatvu – vrcholnú súťažnú prehliadku amatérskych divadelných súborov na Slovensku. Tohto roku Národnostná rada spolu so Slovenskou redakciou Rádia Nový Sad udelila Cenu za kultúru hovoreného slova súboru s najkvalitnejším jazykovým prejavom, teda hercom, ktorí na scéne predviedli štandardy spisovnej hovorenej slovenčiny. Súčasťou tejto ceny sú knižné odmeny a finančná časť, ktorú zabezpečuje Národnostná rada, a ktorá je účelovo určená na angažovanie lektora pri príprave budúceho divadelného predstavenia odmeneného súboru. Zhodou okolností obe tieto ceny na tohtoročnej prehliadke získalo Ochotnícke divadlo KIS Kysáč. – Divadelné súbory a sekcie od Národnostnej rady budú môcť počítať s finančnou pomocou pri samom nácviku divadelného predstavenia, pod-

porovať sa bude divadelná produkcia pre deti a dospelých, bude sa zabezpečovať odborná pomoc jazykových odborníkov s cieľom zachovávať štandardy spisovnej slovenčiny, budú sa odmeňovať najúspešnejšie súbory... Čo sa ešte plánuje podniknúť? – Na návrh Komisie pre divadelnú a audiovizuálnu činnosť Výboru pre kultúru Národnostnej rady a na základe Štatútu a plánov a programov práce Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov, čoskoro sa v Ústave zamestnajú ďalší odborníci, ktorí budú priamo angažovaní pri organizácii, realizácii a prezentácii našej kultúry a umenia, našich podujatí celomenšinového rázu. A tak za našimi podujatiami celomenšinového významu budú stáť zodpovedajúce ustanovizne, lokálna samospráva, pokrajina, štát, Slovensko. – Náročná práca, však? – Najťažšie je postaviť dokonalý a účinný systém v každej oblasti života a práce. Preto tento rok považujeme za prechodný. Učiť sa budeme na vlastných chybách. Pozitíva z tohtoročnej skúsenosti zachováme a všetky nedostatky sa budeme usilovať riešiť. – Ešte slovo na záver. – Ak sa naše plány zrealizujú, som presvedčená, že máme dobrý základ, ktorý umožní bohatšiu divadelnú tvorbu pre deti a pre dospelých, a že budeme pokračovať v divadelnom ochotníctve aj ďalších 150 rokov. Pravda, na radosť všetkých divadelných ochotníkov a na radosť všetkých divákov. Keď sme pri divákoch, musíme sa všetci spolu angažovať, aby sme našu kultúru v oblasti scénického umenia nielen zviditeľnili, ale aby sme jednoducho povedané vrátili divákov do divadla. Nevidím zmysel a opodstatnenie divadelnej produkcie a divadelných podujatí, ktoré nemajú svojich konzumentov, nemajú divákov. Pre koho potom taká námaha? Zodpovednosť je nielen na ustanovizniach, ktoré sa touto činnosťou priamo zaoberajú, ale aj na všetkých nás Slovákoch, ktorí sme hrdí na našu národnostnú identitu, jazyk a kultúru. To nám je všetkým aj cieľom, nie?! Za rozhovor ďakuje: A. Chalupová

33


K U LT Ú R A MILOVNÍCI PÍSANÉHO SLOVA V HAJDUŠICI mali príležitosť v tamojšom Slovenskom dome v sobotu 26. mája zoznámiť sa s knihou ich spoluobčianky Oliny Kovarčíkovej Zovem se Oko (Volám sa Oko) napísanej po srbsky. Kniha vyšla vlani vo vydaní Združenia milovníkov literatúry, výtvarného umenia a dizajnu Leonardo vo Vršci. O knihe pri tejto príležitosti hovorila predsedníčka spomenutého združenia a redaktorka vydania profesorka Miroslava Kućančaninová, a potom sa svojim spoluobčanom prihovorila aj sama autorka (na fotografii sprava). Niekoľko poviedok z knihy prečítal Vladimír Hudec a poviedku Dedo, preloženú do slovenčiny, žiačka Danica Vŕbová. Tento literárny večierok, ktorý na sklonku minulého roka bol dvakrát zahlasovaný, ale musel byť odročený najprv pre smrť matky a potom aj otca autorky, spoločnými silami zorganizovali hajdušický MOMS, KUS Bratstvo a Združenie žien Oko. vlh

STARÁ PAZOVA

teľov, hudobníkov a všetkých tých, ktorí svojou prácou prispievajú k rozvoju kultúry na tomto území. Milovníci umenia mali príležitosť obzrieť si i práce malého formátu členov Združenia výtvarných umelcov úžitkového umenia inštalované v staropazovskej galérii Strediska pre kultúru. Organizátormi podujatia Nočný vlak kultúry boli Kancelária pre mladých Obce Stará Pazova, Neformálna skupina Štrik a Klub Pevac. A. Lš.

Nočný vlak kultúry a troch lokalitách v Starej Pazove – v Slovenskom národnom dome, v Klube Pevac a v Stredisku pre kultúru Stará Pazova v sobotu 26. mája od 20. do 24. hodiny paralelne prebiehalo podujatie Nočný vlak kultúry. Bolo to zaujímavé predstavovanie niektorých kultúrno-umeleckých ponúk tohto mesta a početní návštevníci si mohli pozrieť i náčinie na prácu umelcov. V miestnostiach Slovenského národného domu bola výstava starých remesiel Stevana Đekića,

N

návštevníci si s veľkým záujmom obzreli aj slovenskú etno izbu na podkroví, výstavu divadelných kostýmov SD VHV a v ponuke Ľudovej knižnice Dositeja Obradovića bola výstava starých hodnotných kníh. V rámci tohto nevšedného podujatia tamojší Klub Pevac bol druhým miestom na stretnu- Momentka z otvorenia výstavy v Slovenskom tie maliarov, spisova- národnom dome

(AJ) ŠÍĎANIA V BELEHRADE

Deti deťom ten piatok 1. júna v strede Be- podujatie Deti deťom. Účinkovalehradu bolo ozaj veselo. Tak li v ňom domáci a hostia, predzahraniční a domáci turisti, ako aj stavitelia kultúrno-umeleckých obyvatelia metropoly si podľa šantivého správania maturantov a rozmanitých tónov hudby už tradičných pouličných hudobníkov, ako aj viacerých súborov a orchestrov, mohli uvedomiť, že sa žiakom záverečného ročníka stredných škôl školský rok práve skončil, kým sa meteorologické leto práve začína. Pestro a s neskrývanou náladou. Najlepšia nálada v prNajmladší členovia SKUS Jednota zo Šídu vých popoludňajších a choreografia Zlatá brána hodinách vládla na plató pred Kultúrnym strediskom, spolkov alebo škôl: z Nového Pakde sa pri príležitosti Medziná- zaru a Zreňaninu, Sremčice a Šídu, rodného dňa detí 1. júna konalo Subotice a Zemunu, Surčina a Ba-

V

34

Budeme aj my takí dobrí?

natskog Novog Sela. Už siedmy rok za sebou je jeho usporiadateľom mládež Židovskej obce Belehrad, za podpory vedenia mesta a jeho obce Stari grad a početných sponzorov. Všetko v záujme multietnickej spoločnosti, otvárania sa židovského spoločenstva svetu, pestovania dobrých vzťahov

s príslušníkmi početných menšín žijúcich na týchto priestoroch... A nie v poslednom rade i s cieľom, aby sa deti lepšie navzájom spoznali, priatelili a spolupracovali, prezentovali svoje kultúrne dedičstvo a bohatstvo. Usudzujúc podľa návštevnosti, počtu a intenzity potleskov, organizátorom ten zámer celkom vyšiel. O. Filip

9. 6. 2012

23 /4494/

HLAS ĽUDU


K U LT Ú R A

O 51. Slovenských národných slávnostiach V pondelok 4. júna zasadal organizačný výbor 51. Slovenských národných slávností, na ktorom sa schválili programové kontúry tohtoročného sviatku vojvodinských Slovákov. Ako je už praxou, Slávnostiam budú predchádzať Matičný turnaj v malom futbale o putovný pohár veľvyslanca Slovenskej republiky v Belehrade (v Laliti 21. júla) a Predslávnosťové dni v Kulpíne (v Kulpíne 28. a 29. júla).

V nedeľu 29. júla sa však otvorením výstavy v Spolku petrovských žien vstupuje do slávnosťového programu, do ktorého sú zaradené výstavy v Galérii Zlaté remeslá, v Združení petrovských výtvarných umelcov, v Knižnici Štefana Homolu, v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov, medzinárodná filatelistická výstava, výstava v Galérii Zuzky Medveďovej, výstava drevorytov a obrazov v Matici slovenskej...

HUDOBNÉ KONCERTY VOĽAKEDY A DNES

Hviezdy sú (ne)náročné „V

osemdesiatych rokoch sa s Bogdan, Bajaga i instruktori, The interpretmi rockovej hudby Frajle, Ksenija Mijatović, Kiki Lesenich vystúpenie v menšom mesteč- drić a Piloti, Đorđe David a Generaku, akým je napríklad Padina, dalo cija 5, známe trubáčske orchestre, dohodnúť aj na spôsob predaných folklórne skupiny, ako i svetová spevstupeniek, prípadne iným druhom vácka extrahviezda Tarja Turunen. Tukompenzácie. Dnes sú kapely či só- ristická organizácia mala najväčší polisti náročnejší v tom, že si žiadajú diel v organizácii týchto koncertov. technicky vyspelejšie podmienky na vystúpenie a v zmluve je záväzne suma peňazí, za koľko sú ochotní hrať či spievať,“ rozpráva Ján Pap, dnes riaditeľ Turistickej organizácie Obce Kovačica (TOOK), skôr organizátor hudobných koncertov Hudobnej mládeže Padiny. Čelný človek ko- Momčilo Bajagić Bajaga a jeho inštruktori vačických turizmo- koncertovali v strede Kovačice lógov to dobre pozná. Veľa vychý- Koncerty boli organizované na Silrených skupín niekdajšej veľkej Ju- vestra, počas motorkárskych zrahoslávie vystupovalo v prestížnom zov, v rámci mestských podujatí či „banátskom Kulušići“. Koncerty v hudobných festivalov. Padine organizovali tak v krytom, ako Pavel Sampor, zástupca riaditeľa i nekrytom priestore. Povestný je na- TOOK, zobral na ukážku dvadsaťpríklad koncert kapely Riblja čorba stranové požiadavky kapely severzačiatkom osemdesiatych rokov. skej divy Tarje Turunen: Za niekoľkoročného pôsobenia „Na týchto stranách je do slova a TOOK v Kovačici, Padine a Debelja- do písmena zoznam ich zvukovoči pod ich taktovkou vystúpili pre hu- technických požiadaviek, kompletdobných fajnšmekrov exYU me- ných a len takých, aké si žiadajú apagahviezdy Atomsko Sklonište, Dado ratúry, zvlášť mikrofónov, sú tam aj Topić, Psihomodo pop, Boris Nov- presné rozmery pódiového zabezković či Divlje jagode, srbské naj- pečenia. Napríklad mixážny pult, pozoruhodnejšie hudobné a spe- aký si žiadali, sme našli v Šabci, ale vácke zjavy Van Gogh až trikrát, Or- iba zhodou okolností, lebo bol v sídtodox Celts, Dejan Cukić, Zvonko le Mačvy požičaný od nejakého Bul9. 6. 2012

23 /4494/

HLAS ĽUDU

Nevystanú ani tradičné slávnosťové programy, akými sú otváracie hudobno-poetické pásmo, hosťovanie zahraničného súboru – tentoraz Univerzitného folklórneho súboru Mladosť z Banskej Bystrice, galakoncerty dospelých a detských folklórnych súborov, stretnutia slovenských študentov, učiteľov, novinárov, podujatie Asociácie slovenských spolkov žien, matičné snemo-

hara či Rumuna. Tím okolo Tarje Turunen nenechával na náhodu ani catering: Presne uviedli, čo môžu a o koľkej raňajkovať, obedovať a večerať.“ Charakteristické pre všetkých interpretov je podľa J. Papa a P. Sampora, že všetky celebrity hrali a spievali naživo s veľkou radosťou, bez ohľadu na to, že mali menej obecenstva ako v megapolisoch. Rovnako tak, že ich fanúšikovia vítali skôr staré známe hity ako novšie pesničky. Turistická organizácia Obce Kovačica už má presný harmonogram podujatia Guča v Kovačici 2012. V piatok 15. júna vystúpia rockové kapely Znak pitanja zo Surdulice, Otkazan let zo Zreňaninu, Nebo a The string Souls z Padiny, Stop z Idvoru a zmiešaná idvorsko-zreňaninská rocková kapela Direct drive. V sobotu 16. júna po semifinálovej súťaži Vojvodiny a Belehradu o postup do Dragačeva príde opravdivá

vanie, podujatie Kancelárie pre mladých, podujatie Klubu poľnohospodárov v Petrovci, hosťovanie divadelníkov z Kysáča, a, pravdaže, bude aj rad športových stretnutí a zápasov: futbalistov, športových rybárov, stolných tenistov, poľovníkov, šachistov... Ústredné programy tohtoročných SNS budú prebiehať od 3. do 5. augusta. kmm

Zvonko Bogdan na Jarmočisku v Debeljači

čerešnička na tortu. Vystúpi špičkový orchester Elvisa Ajdinovića, patriaci roky medzi najlepšie trubkárske orchestre na Balkáne. Kovačica sa tak do povedomia širšej verejnosti znovu dostane úspešnou organizáciou ďalších hudobných koncertov. Ján Špringeľ

DOKÁŽE GRAFIKA NAĎALEJ RÁSŤ a pritom sústavne odhaľovať svoje nesmierne potenciály? Odpoveď je zrejme kladná, dokladom čoho sú skutočne žánrovo rozmanité práce na uplynulej tradičnej ročnej Májovej výstave grafiky v galérii Grafického kolektívu v strede Belehradu. Zhromaždila takmer osemdesiat vystavovateľov, medzi ktorými aj Vesnu Opavsky s prácou Bezpečný les (na snímke hore). Nositeľkou najhodnejšieho uznania – Veľkej pečate na tento rok je Gordana Petrovićová za obraz Wave of faintness (na snímke vľavo). O. Filip

35


K u LT ú R A DVADSAŤ DIVADELNÝCH PREHLIADOK BEZ MÁŠKA HRIEŠIKA

(1956 – 1993 – 2012)

Tomáš – divadelný primáš očas dvadsať rokov, koľko Máško Hriešik aktívne pracoval pre Kovačicu a vojvodinskú Slovač, mnohí využívali jeho pomoc a rady. Bol skoro živá inštitúcia. Kto by sa ho nepýtal na radu alebo sa mu aspoň nezveril so svojimi problémami? Pre každého mal otvorené dvere, vždy vedel poradiť i prakticky pomôcť. Cesta k veľkým činom je plná tŕnia a bodľače. Ľahkú púť nemal ani Tomáš Hriešik Máško. Ale mal silu vôle. Vedel využiť deň, veriac najmenej dňu nasledujúcemu. Vedel počúvať – aj v tom bola jeho sila. Rozprával svojimi skutkami. Vedel rozlíšiť zlato od pozlátky. Bol vše-

P

KNIHA MAJERA AJ NA STERIJOVOM POZORJI. V rámci 57. divadelného festivalu Sterijovo pozorje, ktoré v Novom Sade prebiehalo od 25. mája do 6. júna, predstavená bola aj kniha Majera autora Pavla Matúcha. Je to prvá kniha napísaná po slovensky, o ktorej sa hovorilo na tomto prestížnom festivale. O knihe sa zmienil Goran Ibrajter, dramaturg (na snímke prvý sprava v spoločnosti Ljiljany Pešikan-Ljuštanović a Igora Burića), a zároveň jeden z autorov, ktorí svojimi príspevkami vyjadrili svoje impresie o chýrečnom režisérovi Ľuboslavovi Majerovi. O ňom a o jeho vynikajúcej práci je skutočne čo povedať. Podľa G. Ibrajtera autor knihu zostavil s veľkou starostlivosťou a rešpektom voči Majerovej práci. Trafil výstižný názov knihy, lebo to meno predstavuje jasne definovaný režisérsky proces a veľmi jasnú režisérsku estetiku. Vyzdvihol, že zostavovateľ knihy neobmedzil autorov príspevkov pri výbere témy a spôsobe písania, čo umožnilo, aby kniha mala mozaikovú štruktúru. Treba vyzdvihnúť, že Ľuboslav Majera je nositeľom Mimoriadnej Sterijovej ceny, ktorá sa mu dostala do rúk v roku 1997, a herci v jeho predstaveniach boli neraz odmenení Sterijovou cenou za herecké výkony. J. Pániková

DIVADELNÉ PREDSTAVENIE V DOBANOVCIACH. Jedným z prvých väčších programov v dobanovskom Slovenskom národnom dome po otvorení bolo divadelné predstavenie Kraljevski festival v podaní členov Divadelnej sekcie tamojšej Základnej školy Stevana Sremca v réžii Jasminy Arsić-Banjac. Divadielko (na fotografii Ž. Čapeľu) si s pôžitkom 31. mája pozreli najmladší Dobanovčania – škôlkari a žiaci nižších ročníkov, ale aj ich rodičia. a. lš.

36

stranná osobnosť, naplnený smädom po poznaní, encyklopedicky vzdelaný. A zásadový človek. Kovačičania oceňovali jeho záujem a obetavosť o rodné mestečko. Rovinu a Vojvodinu dokazoval aj cez divadlo nádherne zastupovať, obhajovať. Na každom kroku zviditeľňovať a propagovať. Patril medzi tých matičiarov a vojvodinských slovakistov, pre ktorých žiadna úloha nie je nesplniteľná, a preto Kovačica bola a bude na neho hrdá. Chýba(l) nám jeho hlas i jeho názory. Aj na nedávno skončenej divadelnej prehliadke. Ján Špringeľ

REPuBLIKOVÁ RECITAČNÁ SúŤAŽ ŽIAKOV

Víťaz Martin Krajčík z Petrovca V

poradí 44. republiková súťaž výučby Miluška Anušiaková-Maježiakov základných a stredných rová, ktorá ho i dodnes odborne škôl z územia celého Srbska známa usmerňuje. Spoločne už viackrát pod názvom Básnik môjho rodu sa dokázali, že majú na to, aby súťažili uskutočnila 18. mája 2012 vo Valje- aj v najvyššej recitačnej úrovni v ve v mestskom Dome krajine. kultúry. Postupom cez Hoci sa od roku obecnú, zónovú a po1968, keď túto súťaž krajinskú po najvyššiu založili, viacerí naši náúroveň recitačnej súdejní recitátori dostaťaže sa z Báčskopeli na najvyššiu úroveň trovskej obce tohto žiackej recitačnej súroku prebojovali tí najťaže, prechádzajú dlhé lepší – gymnazistka z roky, až desaťročia, Petrovca Nataša Rybákým jeden príslušník rová, ako aj Martin slovenského národa Krajčík, žiak 6. ročníka v rámci nej i zvíťazí. Základnej školy Jána Tak ako sa kedysi v Čajaka z Báčskeho Pedávnom roku 1977 trovca. podarilo na súťaži zvíMartina Krajčíka nieťaziť nádejnej recitálen petrovská, ale aj torke Miluške Anušiaširšia verejnosť už od- Martin Krajčík kovej, tohto roku sa to skôr, vďaka vystúpe- s diplomom v spoločpod jej odborným doniam v rozličných pro- nosti profesorky zorom pošťastilo i gramoch, pozná ako Milušky AnušiakovejMartinovi Krajčíkovi, nadaného recitátora, Majerovej keď na celoštátnej speváka, ale i divadelníka. Z roka na úrovni vo Valjeve v kategórii žiakov rok cieľavedome pracoval na zveľa- vyšších ročníkov ZŠ prednesom básdení vlastných talentov a schop- ne Milana Rúfusa Medveď a komár zíností. Tie už od malička okrem rodi- skal 1. cenu. čov pobadala i profesorka triednej J. Č-p 9. 6. 2012

23 /4494/

HLAS ĽuDu


K U LT Ú R A SLOVENSKÁ TLAČ O VOJVODINE

Wow, o kovačici Miau! P

rednedávnom trebujem ticho, nevyšlo na Slomôžem pretrhávať vensku ďalšie číslo myšlienky,“ prezradila mesačníka Miau, A. Čížiková. Jej sestra E. časopisu pre ženu Husáriková povedala, tretieho tisícročia. že „najradšej maľuje Jeden z titulkov na mladých ľudí, ktorých titulnej strane je aj: môže poobliekať do Kovačica – k čomu veselého kroja“. V prema vedie srdce. V stížnom ženskom čarubrike Na pohľad sopise A. Kňazovicová je osemstranový vyhlásila, že „životom rovnomenný text ide odjakživa srdcom“, autoriek Danice Ja- titulná strana časopisu preto aj „má srdce na niakovej a Barbory Miau s titulkom aj obrazoch – u otca je Škovierovej o insit- o kovačici jedno, u nej dve a u ných maliarkach z Kovačice: Alžbete dcéry tri“. Maliarka Z. Vereská dôrazČížikovej, Eve Husárikovej, Anne Kňa- ne povedala, čo pre ňu znamená zovicovej, Zuzane Vereskej, Márii Hla- úspech:„Keby som nebola maliarkou, vatej-Krišanovej a Nataši Kňazovico- nevidela by som svet.“ M. Hlavatá-Krivej. Každá zo šestice umelkýň pre- šanová verí, že sa v živote a maliarstve zrádza autorkám a čitateľkám, kto sú, „dobré dobrým vracia“. Pre najmladčo najradšej maľujú, odkiaľ im pri- šiu zo spomenutých maliarok N. Kňachádza inšpirácia, o svojej rodine a zá- zovicovú úspechom sú i „výstavy a zemí, čo pre nich znamená úspech a sympóziá, stretnutia so zaujímavými aká je ich životná filozofia. ľuďmi a nové skúsenosti“, lebo je Úvodom autorky článku prezrá- tam vždy„výmena názorov a energie“. dzajú, že je „Kovačica na mape insitMagazín Miau je až trikrát oceneného umenia megapolis, jedinečný ný Zlatou pečaťou za najlepší časopis fenomén, ktorý dal svetu tisícky ob- roka, a to v rokoch 1999, 2008 a razov od desiatok naivných maliarov“. 2010. Vydavateľ časopisu je Mediage, „Inšpirácia mi prichádza z ticha. Keď s. r. o., a redakcia sídli v Bratislave. Ján Špringeľ plánujem, čo budem maľovať, po-

NOVÝ SAD

o týždeň 56. literárne snemovanie edakcia mesačníka pre literatúru a kultúru Nový život, Slovenské vydavateľské centrum, Výbor pre kultúru NRSNM a Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov organizujú 56. literárne snemovanie, ktoré bude v sobotu 16. júna 2012 o 11. hodine v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov (Nový Sad, Njegošova 16/II). V programe tohtoročného snemovania bude najprv udelená Cena Nového života za rok 2011,

r

Chýrnik Báčsky PetroveC. Vo vstupnej hale Základnej školy Jána Čajaka vo štvrtok 31. mája bola usporiadaná premiéra knihy Balet – je to na jedenie? autorky Gabriely Teglašiovej-Velimirovićovej, známej umelkyne Srbského národ-

9. 6. 2012

23 /4494/

potom odznejú referáty a diskusie o téme Slovenská literatúra na vstupe do druhého desaťročia 21. storočia a primeraným spôsobom sa vzdá úcta životným jubileám Daniela Dudka, Michala Týra, Miroslava Dudka a Jarmily Hodoličovej. V závere snemovania pre záujemcov je znovu zaplánovaná diskusia o aktuálnych témach nášho literárneho a kultúrneho života. a. f. ného divadla v Novom Sade. O knihe vydanej roku 2006 okrem autorky hovorila Dina Miklićová, ktorá v tejto škole vedie krúžok rytmického tanca. Mladé petrovské tanečnice tiež ukázali, čo sa naučili zo základných baletných pohybov.

HLAS ĽUDU

J. Č-p

Z 518 NAvrHNUtÝCH záberov 125 autorov z trinástich štátov, odborná porota súťaže tlačovej agentúry BETA o najlepšie novinové fotografie v juhovýchodnej Európe zvolila 72 najkvalitnejších. V ich kráse sa v druhej polovici mája a prvom týždni júna mohli kochať návštevníci belehradskej galérie New moment. Fotografiou roka je snímka fotoreportérky Amnesty International Sanje Kneževićovej s názvom Matka a dcéra. O. F.

krát a raz Násobné číslovky so zložkou „-krát“ sa píšu spolu, pokiaľ tie s podstatným menom „raz“ sa píšu osobitne. Násobnými číslovkami sa vyjadruje koľkokrát, koľko ráz, koľkonásobne sa nejaký predmet alebo dej vyskytuje (šesťkrát, viackrát, trojnásobný, tisícnásobný, dvojitý, trojitý, dva razy, desať ráz, sto ráz...). Výrazy prvýkrát, druhýkrát atď. sú nesklonné násobné číslovky, vyjadrujúce poradie a píšu sa spolu ako jedno slovo. S rovnakým významom sú aj násobné číslovky prvý raz, druhý raz, tretí raz atď., v ktorých prvej časti je radová číslovka a v druhej časti podstatné meno raz. Tieto zložené číslovkové výrazy sa píšu osobitne ako dve slová. Treba si teda zapamätať, že násobné číslovky typu prvýkrát sa píšu spolu, ako jedno slovo, kým násobné číslovky typu prvý raz sa píšu osobitne, ako dve slová. Skupinovými číslovkami sa označuje počet v skupine: dvoje detí, pätoro obrusov, troje lavíc, šestoro koní... Používajú sa pri pomnožných podstatných menách: dvoje husieľ, troje rukavíc, štvoro hodiniek, pätoro potvrdení... Číselné podstatné mená: K nim sa zaraďujú také pomenovania množstva, ktoré sa dajú skloňovať ako podstatné mená. Sú to napríklad zlomky – stotina, desatina, ďalej

číslovky typu pol, štvrť, štvrtina, jednotka, dvojka, pätorka, dvanástka, stovka, tisícka, osemdesiatka... Druhové číslovky: Označujú počet javov rozdielnych podľa akosti alebo nejakej inej vlastnosti. Tvoria sa zo skupinových čísloviek príponami -aký, -aká, -aké, -ako, čím nadobúdajú tvar prídavných mien alebo prísloviek (jednaký, dvojaký, pätoraký, šestoraký, storaký; dvojako, trojako, desatorako, mnohorako...). Tie druhové číslovky, ktoré majú tvar prídavných mien, sa skloňujú ako prídavné mená podľa vzoru pekný. Neurčité číslovky: Môžu mať charakter základných (mnoho, málo, dosť, trochu...), druhových (mnohoraký, toľkoraký) a násobných (mnohonásobný, viac ráz, párkrát...) čísloviek. Niektoré neurčité číslovky prešli k prídavným menám (mnohonásobný, posledný), k zámenám (koľko, toľko), k príslovkám (mnoho, málo) i k časticiam (dosť, zopár, trochu). Slovo trocha môže byť podstatným menom (táto trocha mi nestačí), alebo neurčitou základnou číslovkou v nominatíve (trocha mlieka) alebo v akuzatíve (trochu mlieka). ah

37


OZNAMY BLAHOŽELANIE

BLAHOŽELANIE Po úspešnom ukončení štúdia na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite – Fakulta biotechnológie a potravinárstva v Nitre, dňa 28. mája obhájila diplomovú prácu MARÍNA BALCOVÁ z Kysáča a získala akademický titul inžinierky v študijnom odbore aplikovaná biológia. Mladej inžinierke veľa úspechov v ďalšom živote prajú rodičia a sestra Jana.

BLAHOŽELANIE Dňa 28. mája na Fakulte biotechnológie a potravinárstva SPU v Nitre obhájila diplomovú prácu a získala titul inžinierky v odbore aplikovaná biológia MARÍNA BALCOVÁ z Kysáča. K úspešnému ukončeniu štúdia svojej vnučke srdečne blahoželajú a veľa zdravia, šťastia a úspechov v budúcom živote, zaujímavú prácu a splnenie všetkých snov želajú apko a starká Balcovci.

BLAHOŽELANIE Dňa 28. mája na Fakulte biotechnológie a potravinárstva Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre, odbor aplikovaná biológia, úspešne ukončila vysokoškolské štúdium a získala titul inžinierky MARÍNA BALCOVÁ z Kysáča. K úspechu jej blahoželajú a do budúcna prajú veľa pracovných úspechov

MARÍNA BALCOVÁ z Kysáča ukončila vysokoškolské štúdium a získala titul inžinierky v odbore aplikovaná biológia. Pri tejto príležitosti jej blahoželajú a veľa úspechov do budúcna prajú tetka Anna, švagor Michal a bratranec Daniel Kulíkovci.

GRATULÁCIA MARÍNE BALCOVEJ z Kysáča k úspešnému ukončeniu štúdia na Fakulte biotechnológie a potravinárstva SPU v Nitre, odbor aplikovaná biológia, blahoželajú bratranci Milan, Ondrej, Branislav, strýko Ondrej a strynka Kristína Balcovci.

GRATULÁCIA Svojej susedke MARÍNE BALCOVEJ z Kysáča k úspešnému ukončeniu štúdia na Fakulte biotechnológie a potravinárstva Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre blahoželajú a veľa šťastia na ceste za úspechom prajú Denisko s rodičmi a starými rodičmi.

BLAHOŽELANIE Na Poľnohospodárskej univerzite v Nitre – Fakulta biotechnológie a potravinárstva, odbor bezpečnosť a kontrola potravín, dňa 31. mája obhájil diplomovú prácu a získal titul inžinier VILIAM VALENT zo Selenče. Mladému inžinierovi gratulujeme k úspechu a zároveň do budúcna mu želáme veľa zdravia, úspechov v práci a mnoho Božieho požehnania. Sestra Anna-Margaréta, brat Vladimír-Vaňa a rodičia Valentovci

starí rodičia Gedeľovskovci.

BLAHOŽELANIE

Na Fakulte biotechnológie a potravinárstva Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre obhajobou diplomovej práce MARÍNA BALCOVÁ z Kysáča skončila vysokoškolské štúdium a získala titul inžinierky v odbore aplikovaná biológia. Mladej inžinierke blahoželá a mnoho úspechov v živote praje priateľ Vladimír.

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04)

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia na základe článku 14 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje

OZNAMUJE verejné nahliadnutie do štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie

OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia o rozsahu a obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie

Nositeľ projektu Mesto Subotica, Námestie slobody 1 a, podal žiadosť o poskytnutie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba subotickej regionálnej hygienickej depónie, na katastrálnej parcele č. 2 635, k. o. Bikovo. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu sa môžu dostať na nahliadnutie v pracovné dni od 10.00 do 14.00 h v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39) a v miestnostiach Mestskej správy mesta Subotica, Námestie slobody 1 do 26. 6. 2012. Počas trvania verejného nahliadnutia zainteresovaná verejnosť môže v písomnej forme podať pripomienky a mienky k vystavenej štúdii o odhade vplyvov na adresu sekretariátu. Verejná rozprava a prezentácia bude 27. 6. 2012 v budove vlády AP Vojvodiny (prízemie, kancelária č. 39) o 12.00 h.

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia dňa 24. 5. 2012 schválil rozhodnutie o rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie pre projekt Rekonštrukcia infraštruktúry na NP Elemir fáza 1 a fáza 2, na k. o. Elemir – ZO Zreňanin. Nositeľ projektu je NIS AD Nový Sad, Národného frontu 12, Nový Sad. Rozhodnutie o rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie pre predmetový projekt sa môže dostať na nahliadnutie v pracovné dni od 10.00 do 14.00 h v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia.

38

9. 6. 2012

23 /4494/

HLAS ĽUDU


OZNAMY BOĽAVÁ ROZLúčKA

SMUTNÁ ROZLúčKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

so svojou sestrou a tetou

so strynkou

Dňa 6. júna 2012 uplynul smutný a boľavý rok, čo nás navždy opustila sestra a teta

ANNOU SÝKOROVOU

ZUZANA HLOŽANOVÁ

1960 – 2012 z Báčskeho Petrovca

rod. Zahorcová 30. 9. 1941 – 6. 6. 2011 – 2012 z Kulpína

Už len kyticu kvetov na hrob Ti môžeme dať a na pekné chvíle s Tebou si budeme spomínať.

I keď viac nie si medzi nami, v našich spomienkach zostaneš navždy.

SMUTNÁ ROZLúčKA

V jednom okamihu zmizlo tak veľa: drahá usmievavá tvár, usilovné ruky, láska a dobrota, ktoré navždy zostanú v našich srdciach. Tvoji najmilší

Žiaľ bol veľký a zármutok ešte väčší, ale pamiatka na Teba bude večná. strýko, strynka, Ondriško a Anka s rodinou

S láskou si na Teba spomína

Dňa 2. júna 2012 nás opustila naša matka, mamička a dedička

25. 11. 1928 – 2. 6. 2012 z Pivnice

1960 – 2012 z Báčskeho Petrovca

S láskou si spomínajú:

Brat Ján Cerovský s rodinou

KATARÍNA VALÁšEKOVÁ

ANNOU SÝKOROVOU

sestra Anna Balážová so synom Jánom a jeho rodinou

DROBNÉ OZNAMY KUPUJEM a beriem do prenájmu /árendy/ pôdu v celej Báčskopetrovskej obci a v jej širšom okolí. Mobil: 063/716 73 82. PONUKA prekladov zo srbského do slovenského jazyka a opačne. Preklady sú so slovenskou pečiatkou platné na Slovensku. Kontakt v Srbsku: 064/167 22 06; na Slovensku: 0 903 83 45 87; mailová adresa: preklad.prevod@gmail.com. KUPUJEM staré a nové perie alebo mením za paplóny, vankúše a deky. Prichádzam na pozvanie. Martin Nosál, B. Petrovec, 063/8269205 a 021/782-278.

POSLEDNÝ POZDRAV našej susede

SMUTNÁ SPOMIENKA na

KATUšI čILIAKOVEJ rod. Lačokovej 1966 – 2012 z Kulpína

Na Teba si s úctou budú spomínať: susedy Zorňanová a Hašková a susedovci Plachtinskovci, Zavarošovci, Zavarošovci, Záborskovci, čániovci, čániovci, šimovci a Maglovskovci Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu projektu na životné prostredie Nositeľ projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS Autoput – NS 49, NSU 49, pri diaľnici Nový Sad – Belehrad, na katastrálnej parcele číslo 1 036/1, k. o. Nový Sad III, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu sa môžu dostať na nahliadnutie v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písomnej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

9. 6. 2012

23 /4494/

HLAS ĽUDU

KORNÉLIU FRANCISTYOVú 7. 4. 1962 – 11. 6. 2011 – 11. 6. 2012 profesorku a kazateľku ECM na Slovensku z Kysáča Nezomriem, ale budem žiť a budem rozprávať skutky Hospodinove. Žalm 118,17 Žiaľ bol veľký, zármutok ešte väčší, ale pamiatka večná. Na Teba si spomínajú: manžel Michal, dcéry Lýdia, Daniela s manželom Benjamínom a Alexandra a svokra Anna

39


OZNAMY SMUTNÁ ROZLúčKA

BOĽAVÁ ROZLúčKA Dňa 31. mája 2012 nás opustila milovaná manželka, mama a starká

ANNA SÝKOROVÁ ZUZANA SĽúKOVÁ rod. Kopčoková nar. 19. 3. 1927 v Petrovci zosnula 27. 5. 2012 v USA, Wyandotte Michigan

Jej túžba za rodným krajom nikdy nevyhasla. Tichú a trvalú spomienku si na Teba zachovajú sestra Katka a švagor Janko Maglovskovci a Katuša a Jasna s rodinami

ROZLúčKA V nedeľu 27. mája 2012 nás po dlhšej chorobe navždy opustila naša milá a dobrá sestra a tetka

ZUZANA SĽúKOVÁ rod. Kopčoková

Narodila sa v Petrovci dňa 19. marca 1927 a pochovaná bola 31. mája 2012 v mestečku Wyandotte v USA, kde žila bezmála 60 rokov. Spomienku na ňu si s láskou v srdciach natrvalo zachovajú: sestra Mária červená a netere Vlasta a Zlata s rodinami

SMUTNÁ SPOMIENKA

31. 1. 1960 – 31. 5. 2012 z Báčskeho Petrovca Je jedno tiché slovo, ktoré sa ťažko povie, vždy hovoríme ho polohlasne a je v ňom smútku mnoho. Za ním už neprídu nijaké slová iné. Odchádza niekto, ani nepočuje posledné naše „zbohom”. Smutný je náš dom, prázdno je v ňom. Klesli ruky, čo pre nás pracovali, prestalo biť srdce, ktoré nás milovalo, zhasli oči, ktoré nad nami bdeli, len cestička jedna zostala… Tá rana v srdci bolí a zabudnúť nedovolí. Na Tvoju lásku, starostlivosť a dobrotu si vždy budú spomínať: manžel Ján, dcéra Anna, zať Peđa a vnúčatá Dajanka, Boki a Luka

SMUTNÁ ROZLúčKA so susedou

KATARÍNOU čILIAKOVOU 1966 – 2012 z Kulpína

Náhle a nečakane sa presťahovala do domu večnosti. česť jej pamiatke. Petrovskí susedovci: šprochovci z Ulice Engelsovej a Zimanová, Tatliakovci, Menďanovci, Stracinskovci a Ožvátovci z Ulice JĽA

SMUTNÁ SPOMIENKA

MÁRIA HORVÁTOVÁ

MÁRIA HORVÁTOVÁ

rod. šimoniová 22. 9. 1962 – 12. 6. 2010 – 2012 zo Selenče

rod. šimoniová 22. 9. 1962 – 12. 6. 2010 – 2012 zo Selenče

Žiaľ bol veľký, zármutok ešte väčší, ale pamiatka na Teba bude večná. Navždy zostaneš v našich srdciach. Na Teba si budú spomínať:

Na Tvoju lásku a dobrotu nikdy nezabudnú, večne Ťa v srdciach nosiť budú a s úctou si na Teba spomínajú

otec Juraj, matka Mária a brat Rastislav šimoniovci

syn Sven a manžel Michal Horvátovci

40

9. 6. 2012

23 /4494/

HLAS ĽUDU


OZNAMY SMUTNÁ A BOĽAVÁ ROZLúčKA

POSLEDNÝ POZDRAV

s našou nenahraditeľnou mamou a starkou

našej starkej

POSLEDNÝ POZDRAV

ANNOU SÝKOROVOU 31. 1. 1960 – 31. 5. 2012 z Báčskeho Petrovca

ANNE SÝKOROVEJ Spolu sme sa mali ešte tešiť. Márne Ťa naše oči hľadajú, márne po tvári slzy stekajú. Ťažko bude naučiť sa bez Teba žiť, keď nemá kto poradiť a potešiť. Žiarila z Teba láska a dobrota, budeš nám chýbať do konca života. Navždy zarmútení: dcéra Anna, zať Peđa a Tvoje vnúčatá Dajanka, Borislav a Luka

SMUTNÁ ROZLúčKA s

31. 1. 1960 – 31. 5. 2012 z Petrovca

ANNE SÝKOROVEJ rod. Cerovskej 31. 1. 1960 – 31. 5. 2012 z Báčskeho Petrovca

Dotĺklo srdce, ktoré sme milovali, klesli ruky, čo pre nás pracovali. Zhasli oči, stíchol hlas, vďaka Ti, starká naša, od všetkých nás.

Zármutok a bolesť spôsobil Tvoj večný spánok. Odišla si bez rozlúčky tíško ako vánok.

Tvoje vnúčatá Dajanka, Boki a Luka

Moniky a Predraga

Posledné zbohom od kmotrovcov

S úCTOU NAšEJ PRIATEĽKE

SMUTNÁ SPOMIENKA

KATUšI

FRANTIšEK OBUCH

KATARÍNOU čILIAKOVOU rod. Lačokovou 1966 – 2012

Zaplakali oči, zaplakali s bôľom, keď sme Ti pred časom dali zbohom. Hoci si odišla a nieto Ťa medzi nami, v našich srdciach budeš žiť navždy s nami. S láskou a úctou si na Teba vždy budú spomínať: teta a švagor Andrášikovci, bratranec Ján a sesternica Anna s rodinami

SMUTNÁ SPOMIENKA

Budeme si pamätať na najkrajšiu časť Tvojho života – Tvoje časté, bezmenné diela dobroty a lásky. Vďaka za chvíle strávené spolu! Medovarskovci, Fábryovci a Ožvátovci

SMUTNÁ ROZLúčKA Dňa 24. mája 2012 nás navždy opustila naša starká

JÁN TRIAšKA

Tvoji najmilší

9. 6. 2012

23 /4494/

HLAS ĽUDU

Tvoje Mária a Lýdia

na manžela, otca a starkého

17. 12. 1954 – 10. 6. 2010 – 2012 z Pivnice

Spomienky sa roja v mysli – tie radostné i tie, čo smútok a bôľ pred dvomi rokmi do duše stisli. Na Teba si s láskou spomínajú a v srdci Ťa nosia

čas plynie, ale hlboký žiaľ zostáva. S úctou a láskou

SMUTNÁ SPOMIENKA

JAROSLAVA MERNÍKA

1954 – 2010 – 2012 z Petrovca

1936 – 2008 – 2012 z Kysáča

KATARÍNA čASTVENOVÁ 9. 2. 1930 – 24. 5. 2012 z Báčskeho Petrovca

čas plynie a dni ubiehajú, ale spomienky na Teba v srdciach zostávajú. S úctou si na Teba spomínajú: manželka Elizabeta, synovia Ján a Zdenko s manželkou Miroslavou a vnukovia Gustáv, Dávid a Kristián

Tichú a trvalú spomienku s láskou, úctou a veľkou vďakou si na Vás zachová rodina Marčoková

41


OZNAMY SMUTNÁ SPOMIENKA Dňa 9. júna je tomu rok, čo ma navždy opustil môj drahý manžel

SPOMIENKA

JÁN ZORŇAN 8. 2. 1930 – 9. 6. 2011 – 2012 učiteľ z Kysáča S láskou a veľkým zármutkom v srdci na Teba si vždy bude spomínať

na otca a deda

BOĽAVÁ SPOMIENKA Dňa 9. júna uplynie rok od smrti môjho najmilšieho deda

KATARÍNOU čILIAKOVOU

12. 12. 1942 – 6. 6. 2011 – 2012 z Petrovca

rod. Lačokovou 1966 – 2012

Vždy len s láskou a úctou si na Teba budú spomínať kmotrovci Beníkovci

SPOMIENKA

ROZLúčKA

na kmotra a krstného otca

s

šTEFANA šIMONA

8. 2. 1930 – 9. 6. 2011 – 2012 z Kysáča

Tvoja dcéra, vnuk Miroslav a vnučky Ivana a Anna s rodinami

šTEFANA šIMONA

priatelia Sýkorovci

JÁNA ZORŇANA

Bude tomu rok, čo nie si s nami, ale navždy zotrváš v našich srdciach a spomienkach.

s kmotrou

S úctou si spomínajú

Tvoja opustená manželka Zuzana

SMUTNÁ SPOMIENKA

POSLEDNÁ ROZLúčKA

na

KATARÍNOU – KATUšOU čILIAKOVOU

12. 12. 1942 – 6. 6. 2011 – 2012 z Petrovca S úctou si spomínajú

1966 – 2012 Lúčime sa s Tebou, ale spomienky zostávajú...

kmotra a krstní Kolárovci s rodinou

Vierka a Zdeno

SPOMIENKA

SPOMIENKA Desať rokov bez Teba, mama, mamička naša...

JÁNA ZORŇANA 8. 2. 1930 – 9. 6. 2011 – 2012 učiteľa z Kysáča Dedo môj, som bez Teba, ale na Tvoju lásku, dobrotu a starostlivosť, ktorú si mi od malička preukazoval, nikdy nezabudnem a v srdci Ťa vždy nosiť budem. Tvoja zarmútená vnučka Marijana Vozárová s rodinou

SPOMIENKA na svata

MICHALA KORUNIAKA 11. 8. 1944 – 28. 5. 2011 – 2012 z Kulpína Tichú a trvalú spomienku si na Teba zachovávajú svatovci Sýkorovci

42

ANNA BENÍKOVÁ rod. šepšová 1933 – 2002 – 2012 z Hložian

ONDREJ PARKÁNI 28. 5. 1932 – 27. 5. 2010 – 2012 Uplynuli dva boľavé roky, čo som Ťa stratila. Ďakujem Pánu Bohu, že som Ťa mala.

Nezabúdame, s láskou si na Teba spomíname.

Zarmútená manželka Zuzana

Tvoji najmilší

BOĽAVÁ SPOMIENKA

SPOMIENKA

Dňa 10. júna uplynie rok, čo nie je s nami moja manželka, naša dobrá mama, starká a prastarká

na

VLASTU CHLEBIANOVú

MÁRIA HRICOVÁ rod. Sovišová 27. 6. 1927 – 10. 6. 2011 – 2012 z Petrovca Rok ubehol, čas plynie, smútok zostáva, tá strata, bolesť neprestáva. Na Tvoju lásku a dobrotu nikdy nezabudneme a večne Ťa v srdciach nosiť budeme. Zarmútení: manžel Michal a dcéry Mária a Anna s rodinami

7. 12. 1971 – 12. 6. 2001 – 2012 zo Starej Pazovy Po Tvojom odchode ťažko vyklíčilo zrnko života vo mne, teraz sa snažím bdieť nad každou Tvojou slzou ako lastúrnik nad svojím drahokamom. Na Teba si spomína Tvoja mama

9. 6. 2012

23 /4494/

HLAS ĽUDU


OZNAMY SMúTOčNÉ OZNÁMENIE

SMUTNÁ ROZLúčKA

Dňa 30. mája nás náhle a nečakane opustila naša milovaná manželka a mama

s mojou sestrou

KATARÍNA čILIAKOVÁ

KATARÍNOU čILIAKOVOU

rod. Lačoková 11. 2. 1966 – 30. 5. 2012 z Kulpína

rod. Lačokovou 1966 – 2012 z Kulpína

Spomienka na Teba, na Tvoju nekonečnú lásku, úprimnosť a srdečnosť zostane navždy v našich srdciach.

ktorá ma opustila náhle a nečakane bez slova rozlúčky. S láskou, úctou a vďakou si na Teba vždy bude spomínať

Tvoji: manžel Ján a dcéry Andrea a Milina

brat Ján

BOĽAVÁ ROZLúčKA Život, ktorý nám je daný, krátky je, ale spomienky sú večné.

KATARÍNA čILIAKOVÁ rod. Lačoková 11. 2. 1966 – 30. 5. 2012 z Kulpína

Ten večný pokoj Ti prajeme a s pocitom hlbokého smútku a zármutku sa lúčime. Našej neveste, ujčinej a strynke s láskou a úctou: smútiace rodiny čiliaková, Dovičinová, Majerová a Hodoličová

9. 6. 2012

23 /4494/

HLAS ĽUDU

43


R T V PA N O R Á M A Z PROGRAMOV SLOVENSKEJ REDAKCIE TELEVÍZIE VOJVODINA TVV program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. PROGRAM SA VYSIELA NA DRUHOM PROGRAME TVV

Z HUDOBNÉHO PROGRAMU RÁDIA NOVÝ SAD PO SLOVENSKY vo výbere hudobnej redaktorky Maríny Kaňovej Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107,1 MHz

PIATOK 8. júna: • 19.40 DETSKÉ VYSIELANIE: V bloku pre najmladších bude odvysielaný zostrih z Detského folklórneho festivalu Zlatá brána 2006. • O 20.00 kolážová relácia DOBRÝ VEČER, VOJVODINA. V TV TÝŽDNI odznie celý rad príspevkov: o podpisovaní zmlúv regionálnych televízií, o ukončení školského roka v Starej Pazove, o žúre v Predškolskej ustanovizni Lienka v Kysáči. V pokračovaní budú uvedené ukážky ručných prác z papiera. Zo zdravotníctva odznie príspevok o vyrážkach na koži. Športové udalosti prinášajú správu o aktuálnom stave vo FK Dolina Padina a miniportrét tenistu Samuela Harminca. • SPEKTRUM: V relácii KumšTáREň pozornosť bude venovaná májovým divadelným a výtvarníckym podujatiam.

Pondelok 11. júna: 17.25 – 18.00 Slovenská ľudová hudba – zaspievajú Anna Širková, Anna Šúleková a Anna Samporová. Utorok 12. júna: 17.25 – 18.00 Stretnutie – Pásmo poézie a hudby venované dielu Michala Babinku. Streda 13. júna: 4.00 – 4.40 Stretnutie, repríza; 4.40 – 5.00 Hudobné okienko – odznejú tanečné piesne; 17.25 – 18.00 Na ľudovú nôtu s ochotníckymi súbormi – zmes ľudových piesní. Štvrtok 14. júna: 17.25 – 18.00 Slovenská ľudová hudba – odznejú ľudové piesne v interpretácii Márie Vyhnalovej a Jána Vozafa. Piatok 15. júna: 17.25 – 18.00 Z vašich listov – výber hudby Ondreja Maglovského.

NEDEĽA 10. júna: • 11.00 DÚHOVKA: Odvysielaný bude zostrih z tohtoročného Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj... • 11.30 VYSIELANIE pRE pENZISTOV: Uvedený bude miniportrét najstaršej členky Združenia petrovských výtvarných umelcov Márie Červenej, učiteľky v penzii. DENNÍKY pondelok až sobota o 18.00. Repríza relácie DOBRÝ VEČER, VOJVODINA bude v sobotu o 3.00 a o 10.00 h. Repríza nedeľných vysielaní bude v piatok o 16.45 h a v sobotu ráno o 5.30 h. Zmena programu vyhradená.

Z PROGRAMU TELEVÍZIE OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 Nedeľa 10. júna 16.00 – 18.00 Klenotnica Kronika týždňa Promócia knihy Dr. Jozefa Benku Vďaka za žitia zázrak Aktivity kovačických penzistov Umelci z Padi- Kovačickí ôsmaci vypustili balóny ako symbol ny na Detvian- odletu zo základnej školy skom umeleckom tabóre Tvorivé dielne v Kovačici Utorok 12. júna 16.00 Čo nového v našom spolo– 18.00 Klenotnica čenskom živote? Ďalšia ponuka Turistickej orPiatok 15. júna 16.00 – 18.00 ganizácie Obce Kovačica Klenotnica Členovia Galérie insitného Slovenský film: Ružové sny umenia v Kovačici vystavujú v Čo nového v našom chotári? Kragujevci Výber z programu TV Petrovec

44

HUDOBNÉ VYSIELANIA NA VLNÁCH RÁDIA NOVÝ SAD pripravuje hudobná redaktorka Slovenka Benková-Martinková SOBOTA 9. júna: • 17.15 – 18.00 Piesne naše: Koncert z príležitosti 45 rokov založenia Rádia Petrovec. NEDEĽA 10. júna: • 00.00 – 1.00 Polnočné dozvuky: Novosadský džezový festival. • 15.30 – 16.00 Zo sveta hudby: Klavírne miniatúry. • 16.05 – 17.00 Hudobné hodiny: Z džezového festivalu. • 17.15 – 18.00 Portréty: Slovenská ľudová hudba. UTOROK 12. júna: • 23.00 – 24.00 Ozveny z koncertných siení: Klavírna hudba romantizmu. STREDA 13. júna: • 00.00 – 1.00 Je čas pre hudbu: Populárna hudba.

Rádio Stará Pazova 24 hodín s vami Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz Internet rádio – www.rsp.co.rs každú sobotu celú noc po slovensky Správy: v sobotu o 16.00 a 18.00 a v nedeľu o 8.00 a 9.00 h Utorok – piatok 18.00 – 21.00: 18.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, 18.15 Volíme melódiu dňa, 18.30 Aktuality z obce a iných osád (v stredu: Poučky zo slovenčiny), 19.00 Denník, informatívne vysielanie, 19.15 Hudba, 19.30 Oznamy, hudba a reklamy, 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia (v stredu: náboženské vysielanie Živé vody, vo štvrtok: tematické vysielanie Z minulosti) Sobota 15.00 – 21.00: 15.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, Reklamy, 16.05 Zvončeky, detské vysielanie, 16.30 Oznamy a drobné oznamy, 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy, 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla, 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova, 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád, 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla. Nedeľa 7.00 – 10.00: 7.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, 7.30 a 9.30 Oznamy, hudba a reklamy, 8.05 Hudba, servis, 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie, 9.05 Hudba a aktuality

9. 6. 2012

23 /4494/

HLAS ĽUDU


R T V PA N O R Á M A Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; v nedeľu po 15.00 h na TV Patriot Program od 8. do 14. júna Pondelok – sobota 18.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.30 Zahraničný denník 20.00 Hit dňa, Reklamy 20.15 Filmy: Piatok 8. júna – Dokonalé alibi Sobota 9. júna – Marta Ivan Kováč, žiak generácie Stewartová za mrežami Základnej školy Jána Čajaka Pondelok 11. júna týždňa – Nebezpečný vlak 20.00 Kolážová relácia Nedeľa Utorok 12. júna – Rukojemník Streda 13. júna – V službách s vami: – Výber z 42. FF Tancuj, tancuj... kontrarozviedky – Portrét Márie Červenej Štvrtok 14. júna – Denné z Petrovca svetlo 22.00 Film: Nájdená 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, 24.00 Záver vysielania Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania Každý pondelok o 20.15: Nedeľa 10. júna 18.00 Hudobné blahoželania Hudobný mix Vo štvrtok, v piatok a v sobo18.45 Hit dňa, Reklamy, zostrih tu o 18.15: Z programu TV PatriMolí 19.00 Zvon, prehľad udalostí ot, TVOK a TV Pančevo

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA program vysiela na kanáli 60 OBJEKTÍV v slovenskej reči sa okrem v pravidelnom termíne každý pracovný deň o 16.00 h, vysiela aj v repríznom termíne o 19.30 h.

KRÍŽOVKA ČÍSLO 23 V tajničke je meno a priezvisko padinského insitného maliara narodeného 22. októbra 1937, ktorý je stálym členom kovačickej galérie od roku 1985.

Z PROGRAMU RÁDIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz 16.25 Udalosti dňa 16.55 a 18.20 Citáty do vrecka 17.00 a 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 a 18.10 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.40 Poézia 18.45 Recept

Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.00 – 19.00 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 a 18.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium

SLOVENSKÁ REDAKCIA TELEVÍZIE PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 Streda 13. júna o 19.30 – kolážová relácia DOBRÝ DEň V relácii Dobrý deň bude odvysielaný príspevok zo 42. FF Tancuj, tancuj... Repríza v nedeľu 17. júna Zachovávajú hudobné tradície: o 7.30 h. Ivaničovci z Vojlovice 9. 6. 2012

23 /4494/

HLAS ĽUDU

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 22 – VODOROVNE: fragment, rumanček, aker, eta, národ, el, tvi, aor, I, keks, e, Švantner, ee, koo, o, kryl, vot, mláďa, i, ou, velik, stratila TAJNIČKA: FRANTIŠEK ŠVANTNER Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 20 z čísla 20 Hlasu ľudu z 19. mája 2012 bolo: MARTIN KMEŤ. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získal: JÁN SAMPOR, Ul. Michala Tomana 37, 26 210 Kovačica. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 10 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

45


ŠPORT MEDZIOBECNÁ LIGA BÁČSKA PALANKA – PRVÁ TRIEDA

Prvý súper je novosadská Mladost BUDUĆNOST (P) – BUDÚCNOSŤ (H) 1 : 2 (1 : 0) ložančania triumfálne skončili možno najúspešnejšiu polosezónu v svojich bohatých dejinách. Z jedenástich jarných zápasov Budúcnosť vyhrala desať a prehrala len jeden. Veľmi oslabené a horko-ťažko zoskupené mužstvo hostí vzmohlo sily obrátiť neprajný vstup do nedeľného zápasu. Do Paragov pre žlté karty necestovali Ljubičić, Mandić, Lukić, Fejdi, Ožvát a vôbec sa nezjavili ani Zorić a Dragić. Domáci už v 6. min. prišli k vedeniu, keď strelu z dvadsiatich metrov Zahorec vyrazil a dobiehajúci ľavokrídelník Budućnosti ju vrátil do siete – 1 : 0. Celý polčas Hložančania mali loptu v nohách, ale bojovný a dobre organizovaní domáci im nedovolili ani len vyrovnať. Šance nevyužil veľmi indisponovaný Nikić.

H

V druhom polčase domácim s ubúdaním síl ubúdalo aj šťastie. V 58. min. po faule nad Drieňovským rozhodca Janić pískal jedenástku. Loptu z bieleho bodu, ktorý sa nachádza v pravej jame, komicky kopol Nikić a táto minula cieľ!? No už v 67. min. po silnom tlaku hostí lopta sa na takých 5-6 metrov od brány dokotúľala J. Štajferovi do nôh, kapitán budúcnosti nezaváhal a prekonal Kašikovića. Ešte viac šťastia Hložančania mali v 76. Za pasy s Novosadčanmi: Michal Hataľa (Bu- min., keď po prihrávke Hataľu J. Štajfer šiel zočidúcnosť Hložany) (Foto: J. P.) voči domácemu bran-

Piate miesto – úspech! KRIVÁŇ – BORAC 3 : 1 (1 : 0) riváňovci sa v nedeľu rozlúčili pekne s 200 divákmi – výhrou nad Borcom z Obrovca, ktorý im v minulosti často strpčoval život. Pred zápasom správa FK Kriváň odovzdala skromný, ale pekný darček (unikátny dres klubu) najlepšiemu hráčovi v práve ukončených majstrovstvách Máriovi Malinovi. Na rozlúčke domáci nastúpili v príliš omladenej zostave, keď na trávnik vybehol aj šestnásťročný Kutenič. Už na začiatku šance ne-

K

využili práve najmladší, spomenutý Kutenič a Darko Pavlov. V 22. min. z ľavej strany zaútočil Anđelić, odcentroval, Strehársky volejom zachytil loptu, ktorá už smerovala von z ihriska a dosiahol krásny gól – 1 : 0. Druhú časť domáci začali omnoho agresívnejšie. V 55. min. Anđelić prihral Mučajimu, ktorý loptu zaslal na bránu, a dobiehajúci Trkulja z nepatrnej blízkosti iba potvrdil gól. Stačila len chvíľka nepozornosti domácej obrany, ktorá zavinila

VOJVODINA – KULPÍN 4 : 1 (2 : 0) a záver majstrovstiev mladá zostava kulpínskeho mužstva, v ktorej zo skúsených hrali len Fabók a Kozarov, predviedla dobrý výkon v Tovariševe. Hostia pekne a presne kombinovali, mali aj dosť streleckých príležitostí. Gašić sa ocitol dvakrát sám pred brankárom domácich a raz pohrozil aj Fábry. Do polčasu Vojvodina predsa vsietila dva góly. Prvý v 19. min., keď prakticky jej hráči prvýkrát prešli na polovicu ihriska Kulpínčanov. Sieť neskúseného Konečného, ktorý zo

N

46

Ján Murtin

jedenástku, z ktorej Gajić skorigoval výsledok na 2 : 1. Potom nastúpilo obdobie slabšieho výkonu domácich, čo vyvolalo nespokojnosť v hľadisku. Možno práve to podnietilo Selenčanov, aby znova vypäli sily a zahrali lepšie, ale šance prepásli Kerlec, Pa- Mladý debutant: Daniel vlov a Kutenič. Už v Kutenič (Kriváň Selenča) (Foto: J. P.) nadstavenom čase Dalibor Mučaji prihral loptu bratovi Dejanovi, ktorý z

nečnému, hoci inkasoval ešte dva góly, v 47. min. a 73. min. Výsledok v 64. min. skorigoval veterán Fabók strelou z dvadsiatich začiatku mal aj veľkú metrov. trému, sa druhý raz Po zápase pekný vlnila v 36. min. Nečaobraz, ktorý nevídakane v 38. min. Gašić me často na našich dostal červenú kartu ihriskách. Vyše 100 len preto, že „odstrčil ľudí z tribúny úprimhráča Vojvodiny“, ako Najlepší: Jaroslav Fábry ným potleskom vynapísali do protokolu (FK Kulpín) prevadilo mladých po zápase. kulpínskych futbalistov za pekný výV druhej časti mladí futbalisti z kon, ktorí napriek dosť presvedčivej Kulpína získali prevahu na trávniku, prehre podali. Črtá sa to pekná buneustále útočili. Vyznamenal sa dúcnosť kulpínskeho futbalu? však domáci brankár, ktorý zneKULPÍN: Konečný, Haška, Maškodnil aj strelu Fabóka z pokutomojka (Melich), Kolarski, Máľach, vého kopu. Lepšie sa darilo aj KoKozarov, Fábry, Burger, Fabók,

Potlesk kulpínskym chlapcom

károvi. Strelec hostí tentoraz kopol vedľa, aby dobiehajúci Drieňovský klzáčikom nedovolil lopte opustiť ihrisko, trafil bližšiu ľavú žrď, od ktorej sa kožená odrazila, trafila Kašikovića a skončila v sieti – 1 : 2. Mohli hostia aj presvedčivejšie poraziť vyčerpaných domácich futbalistov, ale šance do konca nevyužili J. Štajfer, Jeličić a nerozvážny Nikić. Rozhodca Janić vo férovom zápase nemal ťažkú robotu, ale po brutálnom štarte nad Drieňovským a následnej nedisciplíne a nevychovanosti domácemu náhradníkovi zaslúžene ukázal červenú kartu. BUDÚCNOSŤ: Zahorec, Drieňovský, Baláž, Severíni, Đukić, Horvát, Jeličić, Hataľa, Nikić, Molnár, J. Štajfer. V barážovom zápase o postup do Novosadskej oblastnej ligy sa Budúcnosť v nedeľu o 18. hodine stretne s novosadským mužstvom Mladost na štadióne Šlajz vo Vrbase.

osemnástich metrov trafil dolný roh brány Obrovčanov. Kriváň na konci majstrovstiev obsadil solídne piate miesto, čo v klube považujú za úspech. KRIVÁŇ: Krstić, Dobrík (Trkulja), Jovović, Krížov, Banjac, Dejan Mučaji, Strehársky, Kutenič, Darko Pavlov (Dalibor Mučaji), Anđelić, Uhlárik (Kerlec). Michal Poliak

Šimo, Gašić. Výsledky 22., posledného kola: Tvrđava – Soko 2 : 2, Kriváň – Borac 3 : 1, Vojvodina – Kulpín 4 : 1, Bačka – Krila Krajine 5 : 3, Budućnost (P) – Budúcnosť (H) 1 : 2, Maglić – Proleter 2 : 0. J. P.

9. 6. 2012

23 /4494/

HLAS ĽUDU


ŠPORT SRBSKÁ LIGA – SKUPINA VOJVODINA

PRVÁ LIGA NOVÉHO SADU

Osud Doliny v cudzích rukách!?

Na rozlúčku futbalový pôžitok

Predposledné kolo majstrovstiev pre väčšinu klubov malo iba význam vzájomnej prestíže. Odpísaná Kikinda prehrala doma s Cementom, ktorému body viac znamenali. Dunav si priniesol body z Čelareva. Vršac sa po dlhšom čase tešil výhre nad Šíďanmi, ale mu tento úspech nepomôže, aby zostal v lige. V boji o záchranu pokračujú Padinčania a Lazarevčania. Oba tímy vyhrali, ale ich osud pred posledným kolom bol v cudzích rukách. Výsledky 29. kola: Senta – Tekstilac 1 : 0, Kikinda – Cement 1 : 2, Zadrugar – Sloga 2 : 1, Mladost – Radnički (NP) 1 : 1, ČSK Pivara – Dunav 0 : 2, Dolina – Palić 4 : 1, Vršac – Radnički (Š) 1 : 0. DOLINA – PALIĆ 4 : 1 (1 : 0) ci zlomili odpor vytrvalého hosťa v 75. osledný zápas pred domácim min. Gól z rohového kopu znova reobecenstvom Dolina zohrala veľ- žíroval P. Čížik a v úlohe presného mi dobre. Kompletné mužstvo podalo strelca sa teraz dokázal Memović, jeden z najlepších výkonov a pre- ktorý silne hlavičkoval do siete bezsvedčivo porazilo veľmi dobrý celok mocného Milivojevića. Palića. Dolina od začiatku nastolila prudké tempo a odhodlane útočila na bránu hostí, ináč mladých hráčov belehradského superligistu Rad. Prvú šancu nevyužil Đoković. Neskoršie k bráne prenikol Karanfilovski, ktorého obranca zastavil faulom. Stalo sa to v šestnástke a rozhodca Petar Radojčić z Inđije Iba v poslednom kole hráči Doliny zbadali, či nariadil penaltu. Đako- sa aj na konci budú môcť takto radovať... vić prekabátil brankára Palića Milivojevića a svojmu mužDolina sa od domáceho obecenstvu zabezpečil náskok. stva rozlúčila s dobrým výkonom a Druhý polčas začal veľmi vzrušu- peknou výhrou. Či to postačí na zájúco. Hostia gólom Stefana Tripkovi- chranu, nikto nemôže povedať. Osud ća v 51. min. vyrovnali na 1 : 1. O chvíľ- Doliny závisí aj od výsledkov iných ku neskoršie Dolina opäť viedla. Usi- mužstiev. Kombinácií je veľa... lovný Pavel Čížik využil nedorozuDOLINA: Jevtić, P. Čížik, Nedučić, menie medzi brankárom a obran- Ivanišević (Stajić), Đoković, Josicom Salatovićom a dorazil loptu do mović, Đaković (Tomin), Tripković, siete. Zmýlení hostia v 55. min. inka- Memović, Karanfilovski (Ninkov), sovali aj tretí gól. Naladený P. Čížik od- Čerňoš. centroval z rohu presne na hlavu Đakovića, ktorý trafil sieť – 3 : 1. DomáJán Bokor

P

Časté skrumáže pred bránou Dinama na zápase s Tatrou v Kysáči TATRA – DINAMO 2 : 0 (2 : 0) a rozlúčku tatranci svojim fanúšikom darovali nielen víťazstvo, ale aj skutočný futbalový pôžitok. Naladený brankár z Budisavy Velibor Mitrić sa postaral, aby nebolo viac gólov v sieti mužstva Dinama. Domáci futbalisti zo šiestich veľkých príležitostí premenili iba dve. V 22. min. sa obranca Ašćerić pokúsil znemožniť gól rukou, ale lopta predsa skončila v sieti pod žrďou. Rozhodca Samardžija z Nového Sadu gól neuznal, odpískal penaltu, ktorú iste premenil Vargec. O desať minút neskoršie Konstantinov ukradol loptu obrancom a trafil sieť – 2 : 0. Na konci sme zistili, že to už po polhodine hry bol konečný výsledok zápasu, ktorý sledovalo asi 200 divákov. Jedinú žltú kartu dostal Ašćerić. TATRA: Mucha, Srnka, Paunić, Đaković (Funtík), Savić, Badnjar, Konstantinov, Vargec, Kavran (Cvetić), Keleman (Švonja), Vuković.

N

Výsledky 30. kola: Partizan – Borac 0 : 3 kontumačne, Tatra – Dinamo 2 : 0, Sremac – Čenej 0 : 3 kontumačne, Báčka – Železničar 12 : 3, Mladost – Sirig 0 : 0, Proleter – Futog 5 : 3, Fruškogorac – Vinogradar 0 : 1, TSK – Fr. partizan 7 : 0. Do Novosadskej oblastnej ligy postúpil temerínsky TSK. V baráži o postup bude hrať novosadská Mladost, ktorá sa v nedeľu vo Vrbase stretne s hložianskou Budúcnosťou. Víťaza tohto súboja čaká žabaljský ŽSK, ktorý už vyradil Vojvodinu z Báčskeho Gradišta. Mladost, Budúcnosť alebo ŽSK sa v záverečnom zápase o status člena Novosadskej oblastnej ligy stretne s mužstvom, ktoré bolo najbližšie celkom, čo zostúpili z tohto stupňa súťaže. Tatra v nedeľu 10. júna zohrá odvetný priateľský zápas s petrovskou Mladosťou. Pavel Pálik

MAJSTROVSTVÁ EURÓPY VO FUTBALE v Poľsku a na Ukrajine sa začali včera 8. júna 2012, zberateľská vášeň celé dni predtým. Albumové obrázky futbalistov sú pre milovníkov najpopulárnejšieho športu tovarom na nezaplatenie. Keď takto bolo na horúce poludnie 1. júna t. r. pri hoteli Moskva v Belehrade, ako je len v týchto dňoch... O. F. 9. 6. 2012

23 /4494/

HLAS ĽUDU

47


ŠPORT VOJVODINSKÁ LIGA – ZÁPADNÁ SKUPINA

Márne načúvali zvesť z Vrbary... JEDNOTA – OBILIĆ 6 : 0 (3 : 0) hodou okolností fanúšikovia Jednoty museli pred týždňom načúvať, čo sa deje aj v cudzom dvore. Vo finiši majstrovstiev ani nie tak silnej Vojvodinskej ligy – západnej skupiny sa stalo to, čo málokto mohol očakávať po strate množstva domácich bodov pazovskej Jednoty a veľkého náskoku sriemskomitrovického Radničkého. Najmä v Pazove sa nádejali, že Radnički, ktorí neustále viedol v tabuľke, po domácej prehre s Erdevíčanmi dožije pohromu aj v ťažko zdolateľnej petrovskej Vrbare. Na zápase Jednoty s bezmocnými hráčmi zo Zmajeva nálada v hľadisku spočiatku bola veselá, ale to dlho netrvalo, keď prišla správa, že sa hlavný konkurent v Petrovci Spočiatku dobrá nálada, a potom rozčarovanie medzi najvernejšími fanúšikmi Jednoty, najmä ujal rýchleho vedenia, a potom aj pre- keď počuli správy z Vrbary a Nového Sadu... svedčivo vyhral. Z Nového Sadu zasa prišla zvesť, že Index za čudných okolností vyhral nad zapísali Pejčinović, Igrač, Kukolj a náhradník Erceg. Tak posledné stredajšie kolo rozhodlo nie iba Omladincom z Nových Bánoviec, takže aj účasť Pazovčanov v baráži bola otázna. Kvalifikačné zá- o tom, kto získal tituly, ale aj o účastníkoch kvapasy sú nie iba pochúťkou, ale prinášajú úplnú lifikačných zápasov, ktoré zohrajú druhouneurčitosť, čo práve pazovské mužstvo v minu- miestnené mužstvá oboch vojvodinských líg. Palosti často pocítilo na vlastnej koži. Tak cesta do zovčania museli zabudnúť na až 21 i trochu nekvalifikácie Jednotu vedie povedľa Dunaja, cez šťastne stratených bodov. Keby aspoň polovicu susedov dvor v Nových Bánovciach, kde sa z nich získali, tak by už minulú nedeľu na ihrisku Jednoty bola slávnosť a nie trpké rozčarovabody vždy ťažko získavajú. Keď ide o posledný domáci zápas, treba po- nie, ktoré priniesla hlavne šokujúca správa z povedať, že to bol nevyrovnaný boj, čo viac hra mač- vestnej Vrbary. JEDNOTA: L. Jovišić, Dukić, Knežević (Šaky s myšou. Sympatickí hostia zo Zmajeva hrali celý čas otvorene, domácim útočníkom vytvárali ponja), Šestović, N. Jovišić, Šuša, Igrač, Ogriveľa priestoru na útoky, ktoré prinášali veľa šan- zović (Erceg), Pejčinović, Kukolj, Naglić (Guša). Výsledky 29. kola: Borac – Budućnost 2 : 1, cí. Mnohé nepresní domáci útočníci zahodili, ale Index – Omladinac 2 : 1, C. zvezda – Bačka 2 ich v tom znemožnil aj strážca siete Obilića Ni: 0, Jugović – Prvý máj 0 : 0, Mladosť (P) – Radkola Đurović. Po prvej nevyužitej príležitosti v úvode tentoraz nički 0 : 4, Sloga – Mladost (T) 4 : 0, Jednota veľmi agilný Aleksandar Naglić dosiahol najkrajší – Obilić 6 : 0, Polet – Stanišić 5 : 3. Bz-ý gól na zápase. Okrem neho sa do listiny strelcov

Z

Šance ťažko aj napočítať SLOGA – MLADOST (T) 4 : 0 (2 : 0) o mimoriadne dobrých výkonoch a presvedčivých víťazstvách Sloga dokázala, že jej je miesto pri samotnom vrchu tabuľky. Už na začiatku súboja s hosťmi z Turije domáci zahlásili, že to nebude žiaden žart so zverencami trénera Mitu Ninkovića. Silná obrana a nebezpečný útok Erdevíčanov priam paralizovali súpera, ktorý sa húževnato bránil. V 15. min. silná strela Jovanovića prekabátila brankára Mladosti. Druhý gól Ivkovića v 17. min. úplne demoralizoval Turijčanov, ktorí nemohli založiť nebezpečnejšiu akciu. Aj v pokračovaní Erdevíčania predviedli dynamickú hru a neustále obliehali bránu brankára Omčikusa. Hlad po góloch Borisa Považana pri-

P

48

niesol jeho nebezpečný útok cez obranné rady súpera, aby na konci oklamal brankára v 59. min. a bolo 3 : 0. Ťažko by sme napočítali početné šance, ktoré domáci futbalisti nevyužili. Najlepší hráč na ihrisku a strojca akcií Slogy Jovanović svojím druhým gólom v 65. min. potvrdil presvedčivé víťazstvo – 4 : 0. Napresní hostia z Turije ani raz vážnejšie neohrozili brankára Savića. Rozhodca Jerilović z Apatína dobre viedol tento zápas. SLOGA: D. Savić, Milošević, Bojanić, Čobanović, Zoranović (Zec), Raičević, Ivković (S. Savić), Đorđević (Vasić), Simeunović, Považan, Jovanović. Károly Vig

Prehra s príchuťou blenu MLADOSŤ – RADNIČKI 0 : 4 (0 : 2) ol to posledný majstrovský zápas petrovských „modrých“ na domácom ihrisku vo Vrbare. Kolovačky správ o tom, „za koho Mladosť bude hrať na tomto zápase“, mali svoj predzápas ešte minulý týždeň!? V obehu vraj bola „pomoc“ Staropazovčanom, ktorí si spolu s Mitrovčanmi nárokovali na titul majstra ligy. Mladosť do súboja s vedúcim mužstvom vošla nekompletná. Chýbali Pupavac a Kokanović, ktorí už skôr odcestovali do zahraničia. Legionár Mojić údajne odmietol vybehnúť na trávnik a v mužstve neboli ani mladí futbalisti Jakuš a Tatliak. Hostia zo Sriemskej Mitrovice pomerne ľahko zdolali indisponovaných Petrovčanov. Góly strelili Ristić v 5. min., Derajić v 15. min., Skorupan v 59. min. a Gačić v 88. min. Mladosť mala v druhom polčase dobrú šancu, keď Kaňa trafil žrď. MLADOSŤ: Veselić, Zbućnović (Chovan), Kobilarov, Rupar, Uzelac, Sladojević, Đorđević (S. Stanivuk), Kaňa, Milenković (Radaković), Pavlis, Zorzić. Samuel Medveď

B

Obecná liga Šíd Ľ

uba: Jednota – Omladinac Batrovci 4 : 2. V mimoriadnom 26. kole za Jednotu vsietili Greč 2, Cigankov a Ruman. OFK Binguľa – Omladinac Molovin 3 : 0. Binguľčania konečne vyhrali na domácom trávniku. Dva góly dal Janković, tretí pridal Plačković. OFK Bačinci – Jednota Šíd 6 : 2. Šíďania rozčarovali na tomto hosťovaní fanúšikov a seba. Presné strely bratov Nebojšu a Radivoja Kotarlićovcov iba zjemnili prehru. St. S. Jamena: Graničar – OFK Binguľa 1 : 1. Binguľskí futbalisti posledné tri kolá neprehrali. Bod v Jamene si zabezpečili vďaka gólu Ćosića. Gibarac: Sinđelić – Jednota Ľuba 3 : 0. Na hosťovaní v Gibarci Ľubania utŕžili presvedčivú prehru. St. S.

9. 6. 2012

23 /4494/

HLAS ĽUDU


ŠPORT NOVOSADSKÁ OBLASTNÁ LIGA

DRUHÁ JUHOBANÁTSKA LIGA – SKUPINA VÝCHOD

Domáci viedli 4 : 0...

Hrali iba desiati?!

STARI GRAD – SLÁVIA (P) 4 : 2 (1 : 0)

KARAŠ (J) – HAJDUŠICA 3 : 0 (1 : 0)

a poslednom hosťovaní v tejto sezóne Pivničania prehrali v N Báčskej Palanke. V prvom polčase, keď súperi boli hlavne rovnocenní diváci, videli niekoľko šancí na oboch stranách. Prvý gól vsietili domáci v 43. min., keď Serdar z voľného kopu z dvadsiatich metrov prekonal Čobrdu. V 49. min. rozhodca Bozoki z Kovilja dosť prísne odpískal penaltu za Stari grad, ktorú Bubalo realizoval. V 67. min. domáci založili rýchly útok, ktorý úspešne tretím gólom zakončil Ćuk. O tri min. neskoršie Isakov aj štvrtý raz rozvlnil sieť pivnického mužstva. Po presvedčivom náskoku domáci odrazu poľavili. Využili to hostia z Pivnice, keď najprv Santrač v 81. min. prekľučkoval niekoľkých zadákov Palančanov, prihral do stredu R. Cimbaljevićovi a tento skorigoval výsledok. V 84. min. z ľavej

strany unikol svojim strážcom Kirti, vrátil loptu Tankosićovi pred bránu a tento z desiatich metrov ostrou strelou prekonal brankára Košutića – 4 : 2. Bol to konečný výsledok a zaslúžené víťazstvo hostiteľov. Zápas v B. Palanke sledovalo asi 100 divákov a rozhodca Bozoki jedinú žltú kartu ukázal Santračovi v radoch pivnickej Slávie. SLÁVIA: Čobrda, Séč, Đ. Cimbaljević, Santrač, Vukašinović (Milić), Kotiv, Žigmund, Tankosić, R. Cimbaljević, Kirti, Baláž. Pivnickí dorastenci boli lepší od svojich rovesníkov a zaslúžene vyhrali 2 : 1. Výsledky 29. kola: Sutjeska – Metalac 1 : 2, Omladinac – Kabel 0 : 4, Šajkaš – Vrbas 1 : 1, Srbobran – Slavija (NS) 4 : 2, Stari grad – Slávia (P) 4 : 2, Petrovaradín – Bačka 1 : 1, Hercegovac – Jedinstvo 3 : 2. Ján Šuster

PRVÁ JUHOBANÁTSKA LIGA

Štvrtá prehra zaradom ýsledky 27. kola: Borac (S) – Vršac United 3 : 0, JugoslaviV ja – Radnički (B) 6 : 5, Polet – Vulturul 2 : 1, Mladost – Partizan (G) 0 : 2, Slávia – Sloga (P) 3 : 4, Spartak – Sloga (BNS) 2 : 2, Partizan (U) – Radnički (K) 3 : 5, Tempo – BAK 2 : 1. Fanúšikovia v Jabuke, Kovačici a Uljme videli spolu až 26 gólov. Aj na ďalších meraniach síl boli kanonieri vo forme – dokopy na piatich zápasoch 15 vsietených gólov. Partizan z Gaja sa po posledných víťazstvách postupne dostal zo zóny ohrozenia na bezpečnú priečku. Rozvrh 28. kola: Vršac United – Partizan (U), Radnički (K) – Spartak, Sloga (BNS) – Tempo, BAK – Slávia, Sloga (P) – Mladost, Partizan (G) – Polet, Vulturul – Jugoslavija, Radnički (B) – Borac (S). SLÁVIA – SLOGA (P) 3 : 4 (2 : 3) V úvodnej štvrťhodine chybila dvojica rozhodcov: hlavný s postranným na západnej strane ihriska. Nepískali faul nad brankárom Slávie. Vzápätí stredný útočník hostí strelil úvodný gól, Nestorovski nesúhlasil s mienkou „rozdeľovačov pravdy“ a dostal červenú kartu. Slávisti tak druhý zápas museli hrať s hráčom menej. Bakošovi sa podarilo štyri minúty neskoršie vyrovnať skóre. V 25. min. ľavokrídel9. 6. 2012

23 /4494/

ník Plandišta vsietil druhý gól za Slogu a Stefanovski z penalty v 33. minúte zvýšil náskok hostí. Bakošovi sa novým pekným gólom podarilo zmenšiť výsledok. Po zmene strán striedajúci Strakúšek strelil nádherný gól a po druhýkrát vyrovnal. V druhej časti druhého polčasu čerstvejší futbalisti Slogy vsietili cez hrotového útočníka ešte jeden, tentoraz víťazný gól. „V posledných kolách rozhodcovia mali rozporuplné rozhodnutia v neprospech Kovačičanov. Neoprávňuje to však slabšiu kondíciu daktorých mojich zverencov. Skúsenejší futbalisti Slávie majú viac zápasov a tréningov v jarnej časti majstrovstiev od mladších Kovačičanov. Na prípravách to vyzeralo sľubnejšie, na tréningoch bolo vtedy viac futbalistov. O osud futbalu v osade insity sa musia starať viacerí bývalí futbalisti Slávie a fanúšikovia. Zveriť celú prácu na zanietencov, ktorí sa zase môžu napočítať možno len na prstoch jednej ruky, neveští skvelejšiu budúcnosť Slávie,“ vyhlásil po zápase tréner Kovačičanov Ladislav Petrovič. SLÁVIA: Zeković, Mihálek, Nestorovski, Ďurkovský, Ľavroš, Okuka, Vasić (Durgala), Ďuriš (Bíreš), Bakoš, Válovec (Strakúšek), Chalupa. Ján Špringeľ

HLAS ĽUDU

30. kole Hajdušičania tri body získali bez hry, lebo ich súper V Banat z Dupljaje týždeň predtým vystúpil zo súťaže. V nedeľu však utŕžili ďalšiu porážku za chotárom, čo nie je ani div vzhľadom na to, že do Jasenova odcestovali iba desiati. Z rôznych tak objektívnych, ako aj subjektívnych dôvodov vystali Radulović, Demse, Radović, Cesnak, G. Stojkovski, Hrudka, Maliar… Zostava hajdušického klubu, ktorej kostru tvorili náhradníci, sa predstavila v slušnom svetle, ibaže nedokázala úplne zastaviť motivovanejších domácich futbalistov, ktorým body z tohto zápasu boli potrebnejšie v boji o záchranu v lige. Karaš sa vedenia ujal v 20. minúte, keď útočník domácich peknou strelou z okraja šestnástky prekonal Đukića. Po tomto góle domáci mali ešte niekoľko šancí, a viackrát nebezpečne pohrozili aj hostia. K

tomu útočníci Hajdušice v šestnástke boli dvakrát nedovolene zastavení, ale sa píšťala rozhodcu Cvetićanina z Vršca neozvala. Po zmene strán futbalisti Karaša už v 53. minúte zvýšili náskok na 2 : 0 a Đukić tretíkrát kapituloval po rýchlom protiútoku v 70. minúte. Do konca zápasu sa hostia zbavili tlaku, vytvorili si aj niekoľko výhľadných príležitostí, ibaže Jović a Muškinja boli nepresní, takže body predsa len zostali v Jasenove. HAJDUŠICA: Đukić, Milan Mršić, Pejčić, Kocevski, M. Stojkovski, Folťan, Pilip, Raković, Jović, Muškinja. Ostatné výsledky 32. kola: Banat – Karaš (K) 0 : 3 kontumačne, Dunav – Jedinstvo 2 : 0, Borac (VS) – Vinogradar 2 : 2, Budućnost – Hajduk 7 : 0, Ševac – Borac (VG) 1 : 1, Dobrica – Crvena zvezda 3 : 2. vlh

N A Š A HVIEZDA – BORAC VIZIĆ 4 : 3 (2 : 3). V poslednom kole Medziobecnej ligy Báčska Palanka – prvá trieda, futbalisti silbašskej N. hviezdy potešili svojich f a n ú š i k o v. Gólmi Pejaka v 7. a 77. min, resp. Perića v 43. a 56. min. zaslúžene prekonali hostí. NAŠA HVIEZDA: Gašić, Jović, Vladisav, Latinčić, Perić, Aleksić, Pejak, Belička, Banović, Tomić, Grbić. Na snímke je jeden z gólov Silbašanov. Rastislav Kopčok

V SOBOTU 2. júna 2012 v najužšom strede Belehradu, v Ulici kniežaťa Mihaila číslo 10, odhalili pamätnú tabuľu (na snímke) nášmu legendárnemu basketbalistovi Radivojovi Koraćovi. Jej autorom je Zoran Ivanović, profesor na belehradskej Fakulte úžitkových umení. O. Filip

49


ŠPORT MEDZIOBECNÁ LIGA SOMBOR

Čo to bolo v Kerestúre? Nedeľné kolo prinieslo debakel Ratkovčanov v Ruskom Kerestúre. Domáci Rusín postupujúcemu Radničkému nadelil sedmičku, čo je najväčší výsledok v jarnej časti majstrovstiev. Až štyri mužstvá si priniesli body z hosťovania: Mladost z B. Monoštora, Dinamo a Lipar zo Somboru, kým Aleksa Šantić triumfoval v Laliti. Výsledky 24. kola: Dunav – Mladost 0 : 2, Rastina – Jedinstvo 3 : 2, Metalac – Dinamo 3 : 5, Šikara – Lipar 1 : 2, Törekvés – Odžaci 2 : 0, Panónia – A. Šantić 1 : 2, Rusín – Radnički 7 : 1. Program 25. kola: Rusín – Dunav, Radnički – Panónia, A. Šantić – Törekvés, Odžaci – Šikara, Lipar – Metalac, Dinamo – Rastina, Jedinstvo – Mladost. PANÓNIA – ALEKSA ŠANTIĆ 1 : 2 (0 : 1) ruhý zápas zaradom na svojom trávniku Laliťania prehrali. Tentoraz ich celkom zaslúžene porazilo mužstvo z dediny Aleksa Šantić. Domácim sa nič nedarilo. Hostia od začiatku začali hroziť brankárovi Pavlínimu, ktorý predsa kapituloval v 19. min., keď prízemná strela vedľa ľavej žrde skončila v sieti. V prvom polčase dve výhľadnejšie šance nevyužili Stanković v 12. min., keď strelil do brankára Đurđevi-

D

ća a Jovović po prihrávke Valenta v 44. min. netrafil ani len bránu. V druhom polčase sa domáci pokúsili vyrovnať, ale to ani nemohli urobiť, lebo nemali schopného strelca. Najmä preto, že Vranješ hral na poste pravého obrancu a niekde v strede ihriska sa stratili aj Tojić, Komadina, Stanković, Valent... V 67. min. hostia zaútočili z ľavej strany, loptu prehodili na pravú, kde sa ocitol sám Sijeran a strelou pod brvno prekonal bezmocného Pavlíniho. V

Brankár Šantićanov Đurđević odhadol, kam strelí Vranješ, ale sa mu lopta predsa prešmykla do siete – 1 : 2 83. min. Valenta hostia zastavili v silnom útoku, slabý rozhodca Bojan Ćalasan z Kuly odpískal penaltu (neurobil to v prvom polčase, keď obranca hostí očividne zahral rukou v trestnom území), z ktorej Vranješ príliš šťastne prekonal Đurđevića. Času a ani prí-

ležitostí na vyrovnanie viac nebolo. PANÓNIA: Pavlíni, Farkaš (Terek), Jovović, D. Virijević, Radosavljević, Lamoš (Ćirić), Stanković, G. Vranješ, Valent, Tojić, Komadina. J. Pucovský

STRELECKÁ SÚŤAŽ V STAREJ PAZOVE

V skupinovej časti najpresnejší hostitelia sledky mali hostitelia – členovia SK Jedinstvo Trap (v zostave Ivan Rožek, Zoran Jakšić, Petar Nedić). Druhé miesto získali strelci SK Grof Petrovac na Mlave, kým tretie miesto obsadili strelci belehradského SK Rikošet. V kategórii jednoStreľba do asfaltových terčov je vždy napínavá... tlivcov súťažili seniori a očas uplynulého víkendu, v organizá- juniori. Čo sa týka seniorov dobrú mušku cii Streleckého klubu Jedinstvo Trap mali a prvých päť miest na súťaži obsadiStará Pazova a za podpory Obce Stará Pa- li Nemanja Smiljanić (Grof Petrovac na Mlazova, sa na tamojšej strelnici konal 18. ve), Rade Pavlović (Rikošet Belehrad), ZoGrand prix Stará Pazova. Na súťaži sa zú- ran Lukić (Palež Obrenovac), Petar Nedić častnilo 23 strelcov (iba dvaja zahraniční (Jedinstvo Trap Stará Pazova) a Zoran z Macedónska) a päť tímov. Jakšić (junior Stará Pazova). Po príhovoroch Viktora Rajnprehta, V kategórii juniorov prvé miesto obsapredsedu SK Jedinstvo Trap a Slobodana dil Maksim Egelja z Nového Sadu, druhé Jovanovića, predsedu Výkonného výbo- miesto získal Petar Vasiljević z Užíc, na treru Rady MS Stará Pazova, v sobotu 2. ťom mieste bol Rade Ćosić zo Starej Pajúna 2012 súťaž otvoril Goran Jović, pred- zovy, kým štvrté miesto obsadil Nikola Šotseda Obce Stará Pazova. Súťaž pokračovala ra z Belehradu. Poháre a odmeny najúsi v nedeľu 3. júna a po finálovej časti vy- pešnejším strelcom a streleckým tímom v hlásili najúspešnejších na tohtoročnom 18. nedeľu odovzdal Slobodan Jovanović. Grand prix Stará Pazova. V skupinovej časti súťaže najlepšie výa. lš.

P

50

FRUŠKOHORSKÝ MARATÓN 2012. Žiaci troch pazovských základných škôl – hrdinu Janka Čmelíka, Boška Pavkoljevića Pinkiho a Simeona Aranického sa prednedávnom zúčastnili na tohtoročnom Fruškohorskom maratóne. Zo slovenskej základnej školy boli tam žiaci 7. a 8. ročníkov so svojimi profesormi (na fotografii) a tohtoročná účasť im bola v poradí druhá. Autobusovú prepravu pre pazovských žiakov, podobne ako i vlani, zabezpečila Obec Stará Pazova, presnejšie Oddelenie pre šport a mládež obce v čele s vedúcou Libuškou Lakatošovou. Žiaci Čmelíkovej školy sa v prekrásnom lese poprechádzali na dráhe dlhej 17 kilometrov. Čistý vzduch a očarujúca krása lesa vplývali, aby sa žiaci a ich profesori domov vrátili bez väčšej únavy. A. Lš.

9. 6. 2012

23 /4494/

HLAS ĽUDU


TURNAJ VETERÁNOV NA SLOVENSKU

Kulpínčania prekročili Riečku e tomu už šesť rokov, čo nadviazali družbu vetráni FK Kulpín a slovenskej JRiečky. V rámci spolupráce kulpínski futbaloví starí páni hosťovali od 18. do 20. mája 2012 v obci Riečka, ktorá má 688 obyvateľov a patrí do Okresu Banská Bystrica. Na krásnom ihrisku obklopenom zeleným lesom v sobotu 19. mája prebiehal zaujímavý turnaj. V prvom zápase Kulpínčania „prekročili“ domácu Riečku, výsledok bol 4 : 3. Góly za víťazov dali Peťkovský 2, Novićević a Vida. Potom na trávnik vybehli veteráni Riečky a neďalekého Tajova. Domáci vyhrali 3 : 2. Turnaj uzavreli Kulpínčania a Tajovčania. Hostia z Vojvodiny boli lepší od futbalistov z rodiska známeho spisovateľa poviedok a divadelných hier Jozefa Gregora Tajovského 4 : 2. Góly za Kulpín dali Milenković, Šimo, Valentík a Peťkovský. Víťazom turnaja sa stal Kulpín, druhá bola Riečka a tretí Tajov. Môžeme povedať, že na turnaji nestratil nikto, lebo sa veteráni troch klubov pekne zabávali nielen

Starí páni Riečky (žlté dresy) a Kulpína kráčajú cestou milej spolupráce už šesť rokov... na trávniku, ale i pri spoločnom stolovaní a hudbe. Kulpínčania, Riečania a Tajovčania si sľúbili, že sa budú stretávať aj v nadchádzajúcich rokoch... Za mužstvo veteránov Kulpína v Riečke hrali: Červený, Kuštra, Babiak, Valentík, P. Chalupka, Fabók, Zorňan, D. Čelovský, Peťkovský, Mištec, Vida, Medovarský, Šimo, Novićević, P. Čelovský, Jagoš, Galádik, Milenković, Gajinov, J. Chalupka, Maľa, Laćarak, Kardelis. Zájazd kulpínskych vetránov na Slovensko podporilo MS Kulpín a Obec Báčsky Petrovec. Pripravil: J. P. (Snímky: Janka Gašparová)

Davor Gajinov (tretí zľava) prihráva na zápase Kulpín – Tajov 4 : 2

Najväčší pohár v rukách Kulpínčana Miroslava Zorňana (druhý zľava) Predseda FK Kulpín a kapitán veteránov Miroslav Zorňan (s mikrofónom) sa zavďačil starostovi Riečky Ing. Mariánovi Spišiakovi (vpravo) za pekné chvíle, ktoré im hostitelia pripravili...

Kulpínčania (červeno-čierne tričká) premohli aj kolegov z rodiska Jozefa Gregora Tajovského

Ondrej Babiak (s loptou) sa pokúša uniknúť súperovi (žlté tričko) z mužstva Riečky



Hlas23 2012