19 2013

Page 1

ROČNÍK 70 ČÍSLO 19 /4542/

16. schôdza Zhromaždenia Vojvodiny

11. 5. 2013

Deň Hložian

Zárobky klesajú

Ján Triaška Báčsky Petrovec

CENA 50 DIN

www.hlasludu.com | www.hl.rs


Regionálna dielňa v záujme a v rámci vzniku Štátneho plánu regionálneho rozvoja sa konala 25. apríla v Novom Sade. O. Filip

Prvé výsledky prieskumu Štruktúra príjmov a výdavkov podnikateľských subjektov prezentovali koncom apríla v Republikovom štatistickom ústave v Belehrade. O. Filip

Dinár pre všetkých je názov novej humanitárnej kampane, ktorú jej ideová tvorkyňa Ana Mihajlovski Grubin oficiálne predstavila 25. apríla v Belehrade. J. Pániková

Zhromaždenie MSS v sobotu 27. apríla v Báčskom Petrovci rozhodlo, že v čele matičiarov naďalej bude doterajšia predsedníčka Katarína Melegová-Melichová, ktorá za hovorňou predkladá návrh ďalšej činnosti MSS. J. Čiep

V Šabackej bibliotéke v stredu 24. apríla bolo slávnostné otvorenie samostatnej výstavy olejomalieb Jána Glózika. Autor vystavil 32 diel a milovníci insity z Mačvy si expozíciu môžu pozrieť do polovice mája. J. Špringeľ

Jubilejná 20. Hložianska paleta (v kaviarni Pod lipami, večer 2. mája) zoskupila práce 28 autorov; desiatich sme po vernisáži odfotografovali spolu s Vladimírom Valentíkom, ktorý sústavne sleduje ich tvorbu. J. Bartoš


FÓKUS ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU

VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedný redaktor: Michal Ďuga Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Vladimíra Dorčová-Valtnerová, Oto Filip, Anna Francistyová, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anna Chalupová, Anna Lazarevićová, Anna Lešťanová, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka-korektorka: Mária Domoniová Inzercia: Mária Obšustová inzercia@hl.rs Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok v Novom Sade 234 www.hlasludu.com | www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/782 208 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí: Dnevnik – tlačiareň Nový Sad

SEDEM DNÍ

Súradnice východísk P rvomájovo-veľkonočné voľno a týždňový štátny sviatok neodvial zo stola ani jednu aktuálnu tému. Naopak – pridal niektoré nové, rovnako aktuálne. Predovšetkým ekonomické. Niet pochýb, že otázkou číslo jeden zostala implementácia bruselskej dohody, smerujúcej k normalizácii vzťahov Belehradu a Prištiny. Okolo dohody parafovanej 19. apríla sa na srbskej politickej scéne zjednotila moc a opozícia, čo sa jasne potvrdilo počas nedávnej parlamentnej rozpravy a čo sa nestáva často. Z druhej strany dohoda hlučne vysunula do popredia nespokojnosť srbského obyvateľstva na severe Kosova zmietaného obavami, sklamaním a nedôverou. Ako hlavný argument na vysvetlenie svojho nesúhlasu s bruselskou dohodou predstavitelia Srbov zo severu Kosova uvádzajú, že nechcú byť odsunutí do neuznávaného kosovského štátu. Čo aj je, aj nie je pravda. V akej miere je, a v akej nie je pravda, prečo sa niektoré veci musia meniť, čo všetko dobré a menej dobré v budúcnosti možno očakávať a akým spôsobom sa prispôsobovať novým podmienkam – to obyvateľom štyroch obcí v severnom Kosove treba čím skôr a čím prijateľnejšie prezentovať. Najlepšie z najvyššej štátnej úrovne. Samozrejme, v podmienkach existencie diametrálne odlišných stanovísk vždy zostáva možnosť organizovania referenda. Celonárodné vyjadrovanie k danej otázke iste patrí k demokratickým spôsobom hľadania odpovede a východiska. V tejto súvislosti sa však nastoľuje niekoľko závažných otázok. Nadšenie z referenda ako prostriedku na rozviazanie gordického uzla srbského spoločenstva na severe Kosova sa po čase citeľne zmenšilo, zvlášť po upozornení najvyšších štátnych funkcionárov, že výsledky referenda musia zaväzovať všetkých rovnako. Akokoľvek, možnosť referenda je ešte stále v obehu, ale omnoho menej nástojčivá. Teraz Srbi zo severu Kosova trvajú predovšetkým na potvrdení ústavnosti aktov, ktoré predchádzali bruselskej dohode. Osobitné dilemy v súvislosti s prípadným referendom vyvoláva formulovanie otázky pre voličov. Ako to urobiť a

Mesiac na pohľadanie áj – bez neho by bolo menej svetla, krásy a kvetov. Bez neho by ani jar zďaleka nebola tak žiarivo rozkvitnutá ako je dnes. Hoci nevie rozprávať, jeho vôňa je výrečnejšia ako mnohé slová o láske a priateľstve. Máj je vlastne rozlúčkou so všednosťou zimy, predsieňou leta, náznakom dobrodružstva. Obdobím mnohých začiatkov. Inšpiráciou poetom. Je mesiacom plným drahokamov prírody. Okamihom, keď zase objavujeme krásu parkov, vôbec zelene, prechádzok mestom bez vopred určeného cieľa. Máj je, slovom, mesiac najkrajší. A preto si ho treba užívať plnými dúškami. Aj v strede Nového Sadu, skadiaľ je i tento záber... O. Filip

M

Toto vydanie je prihlasené na audit

Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88, Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090 Redakcia nevracia neobjednané príspevky, nezaručuje ich publikovanie a vyhradzuje si právo na ich krátenie.

11. 5. 2013

19 /4542/

zvlášť kto by to mal urobiť? Možností je neúrekom, ale netreba zabudnúť, že čert sa vždy skrýva v detailoch... Tu je aj možnosť, že sa nezúčastní dostatočný počet voličov a že sa referendum nevydarí. V takom prípade vláda by musela odstúpiť, nasledovali by voľby a ďalšie strácanie času. Implementácia dohody by bola zmrazená, reformy zastavené, napredovanie otázne. Skrátka, ľahšie je dožadovať sa referenda než znášať všetky jeho prípadné následky. Od vlády, ktorá sa odvážne pustila do riešenia kosovskej otázky a ktorá rovnako odvážne dosiahla bruselskú dohodu, teraz závisí, akým spôsobom dosiahne jej uvedenie do života. V spolupráci by to šlo najľahšie a najlepšie. S týmto cieľom je na tento víkend plánovaná návšteva prvého podpredsedu vlády Aleksandra Vučića srbským obciam na severe Kosova. Rovnako významné ako riešenie kosovskej otázky pre občanov je aj riešenie ekonomických otázok. Nedávny Sviatok práce bol ďalšou príležitosťou, aby sme si pripomenuli, že problémom Srbska nie je ani Kosovo, ani Európska únia, ale vysoká nezamestnanosť a nízka úroveň robotníckych práv. Napriek tomu oslavu 1. mája v Srbsku poznačili slabo navštívené syndikátne zhromaždenia a mimoriadne dobre navštívené výletné miesta. Kým Prvý máj vo vyvinutejších krajinách, ako je napríklad Španielsko a Francúzsko, dokonca aj Turecko a Grécko, poznačili masové protesty proti sporeniu a za väčšie práva robotníkov, u nás sa – až na zanedbateľné výnimky – neprotestovalo. Faktom je, že hocijaká politická téma vždy ľahšie vyláka ľudí do ulíc než neviem ako významný ekonomický problém. O ekonomické problémy nie je núdza, hoci minister ekonomiky Dinkić vždy má poruke optimistické vyhlásenia. V očakávaní májových rokovaní s delegáciou MMF o novom aranžmáne, ktorý Srbsko potrebuje z viacerých dôvodov, Ministerstvo financií už podniklo určité kroky. Ak sa všetko dobre zladí, v kombinácii s inými okolnosťami, mohlo by to prispieť k úspešnému výsledku. Ak... Anna Lazarevićová

HLAS ĽUDU

3


FÓKUS ŠTRUKTÚRA PRÍJMOV A VÝDAVKOV PODNIKATEĽSKÝCH SUBJEKTOV V SRBSKU

Viacrozmerný osoh akty sú sväté. Tento návod neplatí len v publicistike, ale aj v iných spoločenských oblastiach či hospodárskych odvetviach. S cieľom získať údaje o štruktúre podnikateľských príjmov a nákladov, teda aj o charakteristikách a špecifikách výrobných procesov všetkých odvetví národnej ekonomiky, Republikový štatistický ústav (RŠÚ) organizoval, za finančnej pomoci EÚ a v rámci IPA projektu, rozsiahly prieskum v roku 2011. Účinkovalo v ňom až 17 500 podnikateľských subjektov: hospodárskych spoločností, štátnych orgánov a inštitúcií, neziskových inštitúcií, podnikateľov, niektorých finančných inštitúcií. Predmetom záujmu boli údaje týkajúce sa príjmov z predaja výrobkov, zisky z predaja obchodných tovarov a služieb, výrobné náklady a trovy služieb, stav zásob na konci vyúčtovacieho obdobia... Získané hĺbkové poznatky, zverejnené v hrubej publikácii prezentovanej koncom apríla v Belehrade, majú mnohoraký význam.

F

Na strane jednej umožňujú zistiť súčasnú štruktúru ekonomiky a prepojenie jej hospodárskych činností. V rovine druhej sú príleži-

Z prezentácie publikácie o štruktúre príjmov a výdavkov podnikateľských subjektov

tosťou analyzovať diverzifikáciu podnikania, účasť primárnych výrobkov v celkovej výrobe, ako aj tovarového obratu v obrate celkovom. Do tretice, je tu možnosť rozboru účinnosti a konkurencieschopnosti našich hospodárskych spoločností a podielu najdôleži-

LETMO

Zárobky A

k si zase pripomenieme známu myšlienku, že ráno robí deň, tak nezostáva iné než kvitovať, že tento bude i riadne dlhý i poriadne chudobný. Stačí pozrieť sa na údaje o zárobkoch zamestnancov zverejnené koncom apríla Republikovým štatistickým ústavom. Priemerný marcový plat vyplatený bez daní a príspevkov bol 41 689 dinárov a je i nominálne i reálne menší od februárového o 3,9 percenta. Ak sa medziročne pozerá marec 2012 – marec 2013, tak zárobky boli nominálne síce vyššie o 2,8 percenta, no i reálne menšie o takmer osem percent. Priemerný marcový plat zahrňujúci dane i príspevky bol 57 628 dinárov, no aj reálne i nominálne je menší od februárového o 4,3 percenta. Je pravdou, že aj od zlého je i horšie, čoho sú si najviac vedomé stovky tisíc nezamestnaných, ktorým uvedené údaje môžu pripadať ako čosi v inej hemisfére alebo aj ako robenie búrky v poháre vody. Nič to

4

tejších výdavkov v podnikateľských nákladoch... podčiarkuje vyšší poradca v Úseku národných účtov RŠÚ Rade Ćirić.

Len niektoré zo zaujímavých poznatkov. Príjmy z vedľajších činností sa pohybujú od 3 percent v úseku výroby elektrickej energie do 30 percent v úseku iných služieb. Príjmy z nájomného sú najčastejším dodatočným prameňom príjmov ekonomických subjektov.

Najčastejšie zmeny náplne podnikania si možno všimnúť u malých hospodárskych spoločností a podnikateľov. Rôzna je účasť obchodného obratu v celkovom obrate hospodárskych spoločností: siaha od 0,8 percenta v prípade obchodovania s nehnuteľnosťami, či 30 percent v úseku poľnohospodárstva, lesníctva a rybárstva, po 95 percent v úseku obchodníctva. Pri zásobovaní energiami (elektrickým prúdom, plynom, parou) účasť tovarového obratu dosahuje 48 percent pre špecifický systém obchodovania a distribúcie uvedených energií. Náklady na energie sa hýbu v rozpätí od troch percent v odvetví informačnom a komunikačnom, po 31 percent v úseku dopravy... Tieto, ako i údaje o účinnosti podnikania, sledované cez pomer celkové náklady celkové podnikateľské príjmy, sa zrejme bude dať viacúčelovo využiť: tak pri makroekonomických analýzach, ako aj pri monitoringu a koncipovaní hospodárskych a iných politík. Preto už teraz o ne javia záujem viaceré štátne orgány a inštitúcie. O. Filip

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA: ANDRA MILOJIĆ, NÁMESTNÍK RIADITEĽA REPUBLIKOVÉHO ŠTATISTICKÉHO ÚSTAVU však nemení na skutočnosti, že sa naša ekonomika zďaleka nezotavuje tak rýchlo ako by mala. Spomalené reformy, neúnosné záťaže, vysoký rozpočtový deficit, zvýhodnená pozícia veľkých verejných podnikov, monopoly, dlhy, inflácia, korupcia... Pri danom alebo podobnom, stále pretrvávajúcom obraze, nezamestnaným asi ešte dlho nezasvieti ani to svetielko nádeje na konci tunela, kým zamestnaní budú naďalej vystavení poklesu reálnych zárobkov. Azda jediným kladom pri množstve ekonomických problémov je skutočnosť, že sme si nezavreli dvere do usporiadanej Európy. Hoci sa cez ne budeme dostávať dosť pomaly a len vtedy, ak sa zbavíme mnohých terajších hospodárskych praktík, podstatná je nádej, že sa aspoň v budúcnosti budeme môcť menej ponosovať na chudobu a nízku životnú úroveň.

Reálne hodnotenie vplyvov – Prejavujú štátne orgány a inštitúcie primeraný záujem o vaše štatistické hospodárske ukazovatele? – Práve sú aktuálne výsledky o štruktúre príjmov a výdavkov hospodárskych subjektov, ktoré sú vstupom do vypracovania takýchto tematických tabuliek. Ministerstvo financií, ktoré sa zaoberá makroekonomickou situáciou, ako aj Národná banka a jej zložky, zaoberajúce sa makroekonomickou analýzou, netrpezlivo očakávali výsledky tohto prieskumu. Odpoveď na otázku, prečo sú naše údaje tak závažné, je hlavne v tom, že nimi možno sledovať vzájomné vplyvy, prelínania sa rôznych odvetví a oblastí. Názorne to vysvetlím tak, že tieto zistenia poskytujú možnosť, aby sme vedeli, ako napr. akékoľvek zdraženie v ktoromkoľvek úseku vplýva na rast cien vo všetkých iných úsekoch. Alebo ako zvýšenie platov v jednom úseku zvyšuje náklady v inom: i to nie voľným odhadom, ale dosť presne a konkrétne. Týmto sa vlastne náš výskum líši od iných. Zaznamenal: O. Filip

Oto Filip 11. 5. 2013

19 /4542/

HLAS ĽUDU


FÓKUs matičiari si zvolili vedenie

Katarína Melegová-Melichová zostala v čele MSS atiční delegáti na tohtoroč- ako aj o nepomere medzi prihlá- uskutočnilo 6 zasadnutí. okrem sú prítomné aj čelné osoby nánom valnom, zároveň vo- senými, početnými žiadosťami toho činnosť vyvíjalo aj 10 stálych rodnostnej rady, cirkvi alebo Ústalebnom zhromaždení matice slo- zo srbska (viac ako 300 projektov) matičných komisií. v rámci vyda- vu pre kultúru vojvodinských slovenskej v srbsku rozhodovali aj o a reálnymi potrebami jednotli- vateľskej činnosti mss vlani svet- vákov. čelných funkciách v tejto našej ná- vých prostredí. Pozastavil sa aj pri lo sveta uzreli tieto publikácie: anKeďže si členovia sami hradia rodnostnej organitológia Plášť bohy- cestovné, bolo počuť, že nie je nezácii. v sobotu 27. ne, publikácia Je- vyhnutnosťou, aby sa zasadnutia apríla v zasadacej den rok v Bielom týchto grémií organizovali výsieni obce Báčsky Blate, monografia lučne v Petrovci, ale ich možno Petrovec okrem traČarovná niť v ruke usporiadať i v iných prostrediach, dičných bodov roženy, brožúrka Stret- aby sa aj takýmto spôsobom kovacieho progranutie dolnozem- podporili snahy jednotlivých mu, aký býva pri výských učiteľov 2012. moms. diskusie sa týkali aj dlhoročných zasadnuz vlaňajšieho vyda- dobého plánovania, siete súdov, tiach, si na čelnú vateľského plánu poradenstva pri rozvrhovaní funkciu znovu zvolizačiatkom tohto grantov zo slovenska, obsažnejli doterajšiu predroka vytlačili aj ších informácií prostredníctvom sedníčku Katarínu zborník prác 80 ro- matičného portálu a vôbec akmelegovú-melicho- Na matičnom zhromaždení veľvyslanec SR v Belehrade Ján kov Matice sloven- tuálnych činností matičiarov v vú z Báčskeho Pe- Varšo sa prihováral o solidaritu pri rozvrhovaní grantov zo skej v Juhoslávii / tomto roku. Potom zhromaždenie trovca. Podpredse- Slovenskej republiky Srbsku. správou sú potvrdilo aj návrh kandidátov na dami pre Báčku a Baobsiahnuté rozlič- matičné hodnosti a uznania za nát tiež, aj v ďalšom mandáte, zo- štipendiách, ktoré pre našincov né aktivity ústredia mss, predo- rok 2012. stávajú vladimír Fekete z Báčskej poskytuje slovensko. Prízvukoval všetkým pri organizácii slovenPo zverejnení výsledkov voPalanky a Pavel Baláž z Kovačice, potrebu solidarity a transparent- ských národných slávností, ale lieb, okrem na začiatku uvedekým na funkcii podpredsedu pre nosti využívania financií zdôraz- aj rozličné aktivity a bohatá čin- ných matičných funkcionárov, v sriem andreja Kardelisa vystrie- ňujúc, že i sám bude hľadať me- nosť početných moms vo svojich období nadchádzajúcich štyroch dal takisto staropazovčan michal chanizmy spravodlivéBaláž. ho rozvrhovania prona zasadnutí matičiarov v Pe- striedkov. Predseda lotrovci trvajúcom celé tri hodiny kálnej samosprávy Papredsedníčka mss Katarína me- vel marčok pozdravil legová-melichová na úvod priví- matičiarov na domácej tala veľvyslanca slovenskej re- pôde, zopakoval výzvu, publiky v Belehrade dr. Jána var- ktorú aj pred týždňom šu a predsedu Báčskopetrovskej potencioval na matičnej obce Pavla marčoka, ako aj pred- správnej rade, o nevyhstaviteľov médií a prítomných nutnosti spoločného domatičiarov. Po zvolení pracovné- žadovania sa sídiel súho predsedníctva, v čele ktorého dov, ktoré budú vyhobola Katarína rašetová a tvorili ho vovať aj príslušníkom i Željko čapeľa a zuzana litavská- slovenskej menšiny. PodBeňová, a ako zapisovateľka si ku nikateľ Ján Brtka sa tiež nim prisadla aj tajomníčka zden- prihovoril, ozrejmujúc, ka Chalupková, podľa schvále- prečo podnikatelia v Peného rokovacieho programu ma- trovci podporujú mss. tičiari začali čerpať z náplne zav pokračovaní zasad- Matičné voľby – delegáti z B. Palanky pri preberaní volebných lístkov sadnutia. Pritom si nezabudli zvo- nutia prítomní matiční liť overovateľov zápisnice a zistiť delegáti spoločne hodnotili uply- prostrediach. rokov zástupcami podpredsedov kvórum. ten tvorili zástupcovia 20 nulý rok a navrhovali doplnky k Keď matičiari doplnili a ustáli- pre Báčku, Banát a sriem budú Jumiestnych matičných odborov, písanému materiálu tohtoroč- li listinu kandidátov na matičné raj červenák z Hložian, alena Gadokopy 66 delegátov. ných plánov. aj financie. v sprá- funkcie, viacerí kandidáti sa aj janová z Pančeva – vojlovice a PaPredtým ako sa matičiari dostali ve za rok 2012 sa uvádza, že v predstavili, aby sa potom po vy- vel turan zo Šída. členmi dozork rokovaniu a schvaľovaniu správ rámci administratívno-finančnej pracovaní volebných lístkov pri- nej rady sa stali michal Šramka, Jaa plánov práce, prihovorili sa aj a bežnej činnosti kancelária ústre- stúpilo k voľbám. Kým komisia v roslav čiep, Pavel Baláž-Pašo, onhostia. diplomat zo slovenska dia mss okrem iného vypracovala zložení Jarmila Pálenkášová, Jar- drej zahorec a Janko Bagľaš. ich Ján varšo sa vyznal, že už prekročil a na rôzne súbehy odovzdala po- mila Hromčíková a Ján záborský náhradníci sú Ján zorňan, Pavel polovičku svojej diplomatickej četné projekty. z činnosti orgánov sčitovala hlasy, prítomní si viac andrášik, stanislav stupavský, misie v srbsku a hovoril aj o gran- mss možno uviesť, že zhromaž- posvietili na aktuálny rok a plán Pavel vereský a Ján struhár. toch, ktoré slovákom v zahraničí denie a správna rada vlani zasa- práce mss. okrem iného viacerí poskytuje slovenská republika, dali dvakrát, kým predsedníctvo sa pýtali, prečo na zasadnutí nie J. Čiep

M

11. 5. 2013

19 /4542/

Hlas ĽUdU

5


FÓkUS Vo Vláde APV PodPÍSAli zMlUVY o SPolUFiNANCoVANÍ štUdiJNÉho PoBYtU NAšiCh štUdeNtoV V zAhrANiČÍ

Študenti ako ambasádori našej krajiny ž je tomu desať kárskej, Právnickej a Filozorokov, odkedy fickej fakulty získali možje Novosadská uninosť počas jedného akadeverzita časťou memického roka sa zdokonadzinárodnej štuľovať vo svojom odbore na dentskej výmeny prestížnych európskych uniCampus Europae. verzitách. okrem toho pobyt Presne toľko rokov v zahraničí im umožní aj jej účasť v tomto zdokonaliť si cudzí jazyk, projekte spolufizoznámiť sa s celkovou kulnancuje vojvodinstúrou hostiteľskej krajiny a s ká vláda. jej ľuďmi. V zmysle pestovaCampus Europae nia multikultúrnosti a mulje významný pre tilingválnosti tak vo VojvoVojvodinu, keďže dine, ako aj v európskej únii, sa zakladá na hlav- Podpísanie zmlúv o spolufinancovaní projektu Campus študenti v prvom semestri ných princípoch Europae vymámilo úsmevy na tvárach študentov a pobytu štúdium absolvujú v dekanov, ale aj pokrajinského tajomníka Dragoslava Bolonskej deklaráanglickom jazyku, a v ďalšom Petrovića (druhý zľava) cie, ktorá prinajv jazyku krajiny, v ktorej sú. menšom ručí študentskú mobilitu, dove pokrajinskej vlády v Novom Pripomínajúc, že Univerzita v Noa preto ho Pokrajinský sekretariát Sade prof. dr. dragoslav Petrović, vom Sade je jedinou predstaviteľpre vedu a technologický rozvoj aj podpredseda vlády AP Vojvodiny a kou Srbska v projekte študentskej v tomto roku podporuje. zmluvy o pokrajinský tajomník pre vedu a mobility, prof. dr. Miroslav Vesković, spolufinancovaní študijného po- technologický rozvoj. Vďaka fi- rektor Univerzity v Novom Sade, bytu v zahraničí s desiatimi štu- nančnej podpore vo výške takmer zdôraznil, že táto jasná podpora dentmi a dekanmi štyroch fakúlt štyroch miliónov dinárov študenti vojvodinskej vlády v zmysle fipodpísal v pondelok 29. apríla v bu- Prírodovedno-matematickej, le- nančnom, mravnom a odbornom je

U

veľmi dôležitá, zvlášť v situácii, keď naša krajina ešte stále nie je súčasťou vyvinutej európy. Pokrajinský tajomník Petrović vyzdvihol, že študenti, ktorí odchádzajú na zdokonaľovanie do rakúska, Francúzska, Nemecka a Fínska sú svojráznymi ambasádormi Novosadskej univerzity, našej krajiny a kultúry. dodal aj to, že počas desať rokov sústavnej podpory vláda AP Vojvodiny na tieto účely vyčlenila zhruba 22 miliónov dinárov. treba pripomenúť, že Campus Europae je študijný program pre študentov 19 univerzít zo šestnásť európskych krajín. ide o recipročnú záležitosť: v tom zmysle doteraz už takmer sto študentov vojvodinskej vysokoškolskej ustanovizne absolvovalo študijný pobyt v zahraničí, kým štyridsiati traja zahraniční študenti boli hosťami Novosadskej univerzity. U nás nielen študovali, ale zároveň spoznávali vojvodinskú a srbskú kultúru vôbec. V. Dorčová-Valtnerová

Pred záPiSoM do StredNýCh škôl

Pre Slovákov 150 miest okrajinská vláda na zasadnutí z 24. apríla prijala návrh rozhodnutia o počte miest pre zápis žiakov do prvej triedy stredných škôl vo Vojvodine v školskom roku 2013/2014. Podľa neho do prvej triedy sa môže zapísať 20 866 riadnych žiakov, 1 192 mimoriadnych a 631 žiakov s poruchami vo vývoji. Vláda tiež rozhodla, že ten rozvrh bude takýto: 15 307 miest v 75 odborných školách a 3 887 miest v 26 gymnáziách, z ktorých je v špecializovaných gymnáziách pre nadaných žiakov filologického odboru 192 miest, kým je ich 60 pre nadaných žiakov matematického odboru. V 10 umeleckých školách pre zápis určili 490 miest, v 10 zmiešaných školách 1 182 miest, kým v 10 stredných školách pre vzdelávanie žiakov s poruchami vo vývoji naplánovali 593 miest, ako aj 38 miest pre zápis tejto kategórie žiakov do prvej triedy pri Strednej odbornej škole 4. júla vo

P

6

Vrbase. Určili aj 1 192 miest pre zápis do prvej triedy mimoriadnych žiakov starších ako sedemnásť rokov. keď ide o vzdelávanie sa žiakov v jazykoch menšín, z uvedeného počtu miest 410 plánujú pre vzdelávanie žiakov v maďarskom vyučovacom jazyku v trojročnom školení a 1 893 miest v štvorročnom vzdelávaní po maďarsky. Pre vzdelávanie sa žiakov po sloven-

Budú na petrovskom gymnáziu 2 alebo 3 triedy so slovenským vyučovacím jazykom?

sky naplánovali 150 miest, po rumunsky 60, po rusínsky 30 miest,

ako aj 60 miest v chorvátskom vyučovacom jazyku. J. Č-p

PREDSTAVITELIA VLÁDY APV, regionálnych rozvojových agentúr, ako i Ministerstva pre regionálny rozvoj a lokálnu samosprávu zúčastnili sa 25. apríla na v poradí druhej dielni usporiadanej v rámci príprav Národného plánu regionálneho rozvoja Srbska na obdobie rokov 2014 – 2020. Na podujatí, ktoré sa konalo v hoteli Centar v Novom Sade, účastníci (na snímke) sa sústredili na zváženie a rozpracovanie viacerých strategických opatrení vzťahujúcich sa na zveľadenie regionálneho rozvoja v nadchádzajúcom sedemročnom období. O. F. 11. 5. 2013

19 /4542/

hlAS ĽUdU


FÓKUS ZO 16. ZASADNUTIA ZHROMAŽDENIA AP VOJVODINY

Vojvodina potrebuje dobrú verejnú správu oslanci Zhromaždenia AP Vojvodiny pokračovali v ustálenej praxi. Trojbodový rokovací program aj na schôdzi prebiehajúcej 25. apríla rozšírili o ďalšie tri body, čo znamenalo aj viac času, aj viac

P

školu v jazykoch národnostných spoločenstiev. O rozhodnutí sa zmienila prof. Dr. Svetlana Lukićová-Petrovićová, predsedníčka Výboru pre vzdelávanie, vedu, kultúru, mládež a šport v Zhro-

hlášky na zápis na vysokú školu kandidát má právo rozhodnúť sa, v ktorom jazyku národnostného spoločenstva bude skladať prijímaciu skúšku, kým je vysokoškolská ustanovizeň povinná informovať kandidátov, v ktorých jazykoch národnostných spoločenstiev bude organizované skladanie prijímacej skúšky. Keď ide o uplynulé pôsobenie inštitúcie pokrajinského ombuds-

presne ohodnotiť situáciu v oblasti ľudských práv, zvlášť v oblasti práv národnostných menšín, rodovej rovnosti a práv detí. Vyjadrila spokojnosť nad tým, že sú občania vo väčšej miere informovaní o pôsobení a príslušnostiach pokrajinského ombudsmana. To možno uzavrieť na základe podaných sťažností, ktoré sú podľa nej konkrétnejšie ako doteraz. Ombudsmanka apelovala na štátne orgány, aby spolupracovali s Kanceláriou ombudsmana, aby žiadosti pochopili ako podporu a pomoc pri riešení problémov, nie ako určitý nátlak na ich prácu. Po-

Neveľmi rozsiahly rokovací program: len šesť bodov

príležitostí na vzájomné vymie- maždení AP Vojvodiny. V súlade so ňanie názorov. zákonom vysokoškolská ustanoNávrh Deklarácie o ochrane vizeň je povinná umožniť kandiústavných a zákonných práv Voj- dátovi skladať prijímaciu skúšku v vodiny nebol zaradený do roko- jazyku národnostného spolovacieho programu, hoci sa po- čenstva, t. j. v materinskom jazyslanci nepriamo, jedným bodom ku, ak disponuje dostatočným dotkli aj tejto témy. Totiž do Vý- počtom zamestnaných alebo spo- Dr. Svetlana Lukićová-Petrovićová boru pre otázky ústavnoprávne- lupracovníkov, ktorí by ohodnoho postavenia Vojvodiny, ktorý by tili kandidátove vedomosti v da- mana, ktoré tiež bolo ťažiskom po- dotkla, že Vojvodine chýba dobmal preskúmať návrh deklarácie, nom jazyku. V prípade, že usta- zornosti pokrajinských poslan- rá verejná správa. Aj to, že je pona zasadnutí pokrajinského par- novizeň nemôže zabezpečiť zod- cov, jednou zo základných kon- slaním ombudsmana byť servilamentu 25. apríla zvolili ďalších povedajúcich učiteľov, povinná je štatovaní je, že počas minulého som občanov a nie inštrumentom (chýbajúcich) štyroch členov. No- s tým oboznámiť pokrajinský or- roku najviac podaní a sťažností moci. Bez ohľadu na to, že štát zavými členmi uvedeného bolo adresovaných tiaľ neschválil Kódex o dobrej výboru sa stali: Stevan na činnosť obec- verejnej správe, prípadne Zákon Lilić, profesor na Právných, resp. mest- o všeobecnom správnom konaní, nickej fakulte v Belehraských a súdnych or- ktorým sa stanovujú základné de, Momčilo Grubač, býgánov, pokým ob- zásady správneho konania, by valý profesor na Právnicčania boli najmenej zrejme mohol zabezpečiť dobrú kej fakulte v Novom Sade, nespokojní s prácou správu už teraz, ak by orgány Srđan Sikimić, advokát z pokrajinských orgá- správy dnes rešpektovali tieto Nového Sadu, a Slobonov. Konkrétne zá- zásady. Pravdaže, v rozprave bolo dan Orlović, docent na kon najviac porušo- počuť i viaceré pripomienky týnovosadskej Právnickej vali inšpekčné orgá- kajúce sa spolupráce Kancelárie fakulte. Prvých troch členy, obecné, resp. ombudsmana a mladých vo Vojnov navrhla vládnuca mestské daňové or- vodine. Podľa niekoľkých prieväčšina, pokým Orlović gány, strediská pre skumov diskriminácia zvlášť nebol navrhnutý z radov Predstaviteľky inštitúcie pokrajinského ombudsmana sociálnu prácu, ško- gatívne zasahuje stredoškolákov, členov opozície. ly, predškolské usta- čo znamená, že by práve s nimi Zhromaždenie schválilo roz- gán poverený otázkami vysoko- novizne, historické archívy a zdra- obhajca ľudských a iných práv mal hodnutie o skladaní prijímacej školského vzdelávania, resp. pred- votnícke ustanovizne. Pokrajins- aj viac, aj širšie spolupracovať. skúšky, resp. skúšky na overenie ložiť opodstatnenú žiadosť o zba- ká ombudsmanka Anikó MuškinJ. Pániková schopností na zápis na vysokú venie záväzku. Pri podávaní pri- ja-Heinrich vyzdvihla, že ťažko 11. 5. 2013

19 /4542/

HLAS ĽUDU

7


FÓKUS Z ROZHOVORU O VOJVODINE VZIŠIEL APEL

Proti politike násilia nad Vojvodinou

KTO VÁM JE OPOROU pri riešení problémov? Dokážete vplývať na rozhodnutia vo svojej obci alebo štáte? Ako hodnotíte kvalitu vlastného života? Z čoho máte strach? Od čoho závisí naplnenie osobných cieľov? Desiatky takýchto otázok a stovky odpovedí na ne možno objaviť v publikácii Rodový barometer v Srbsku: Rozvoj a každodenný život autorky Dr. Mariny Blagojevićovej Houstonovej. Po marcovej premiére v belehradskom mediálnom stredisku knihu (na snímke) koncom apríla predstavili verejnosti aj v Novom Sade. Jej takmer tristo strán ozrejmuje mnohé stránky nášho skutočného života mimo politiky. Preto sú ozaj zaujímavým čítaním a obrazom našej existencie na rozhraní dvoch desaťročí 21. storočia. O. Filip

8

vodiny. Predsa sa domnievame, že pokrajinská moc musí prijať Deklaráciu bez ohľadu na to, že má len symbolický ráz; Aj aktuálne udalosti nasvedčujú, že je Ústava z roku 2006 generátor radu problémov nielen vo Vojvodine, ale aj v celom Srbsku, takže je nevyhnutné vyrukovať s iniciatívou na schválenie novej Ústavy; Republiková moc a politické strany a organizácie zhromaždené vôkol nej musia zaraz upustiť od produkovania krízy vo Vojvodine. V opačnom prípade budú znášať úplnú zodpovednosť za destabilizáciu politických a bezpečnostných pomerov v AP Vojvodine; Vyzývame predstaviteľov Európskej únie, Rady Európy, medzinárodné organizácie, ale aj kritickú verejnosť v Srbsku, aby sa vyjadrili k aktuálnym udalostiam vo Vojvodine, aby sa predišlo vytváraniu hlbokej krízy, ktorá môže

spôsobiť nedozerné následky.“ Podpisovatelia apelu sa tiež dožadujú, aby príslušné orgány súrne zistili a oznámili verejnosti, kto sú autori plagátov, ktorými sa žiada smrť predsedu vlády Vojvodiny Bojana Pajtića a „jeho poslušníkov“. Odsudzujú aj neprofesionálne informovanie väčšiny médií z mítingu „Stop rozbíjaniu Srbska“ a o udalostiach, ktoré nasledovali. Konečne odsúdili aj „najnovšie údery na mediálne slobody vo Vojvodine (...) predovšetkým v denníku Dnevnik a týždenníku Pančevac“. V rámci spomenutej debaty viacerí diskutéri podčiarkli, že za aktuálnu situáciu v mnohom môže predchádzajúca republiková moc a odznela aj požiadavka na zorganizovanie referenda na území Vojvodiny, v rámci ktorého by sa občania pokrajiny vyjadrili za alebo proti autonómii Vojvodiny. J. Bartoš

INÝ NÁHĽAD

ktoré tvoria republikovú moc a v spolupráci s inými nacionalistickými stranami a extrémistickými organizáciami, dokonca aj tými, ktoré sú zákonom zakázané, páchajú politiku násilia nad Vojvodinou a jej občanmi; Návrh Deklarácie o ochrane ústavných a zákonných práv AP Vojvodiny svojím obsahom nemohol byť žiadnym dôvodom na organizovanie mítingu pod názvom Stop rozbíjaniu Srbska a mediálny hon, ktorý sa vedie voči predstaviteľom legitímne zvolenej pokrajinskej moci kvôli údajnému secesionizmu. Preto mienime, že ciele organizátorov mítingu sú úplne inšie: ide i o boj o moc, ale aj o boj proti autonómnosti Vojvodiny a jej špecifikám, ako i o odvrátenie pozornosti verejnosti od ťažkej ekonomickej situácie a od vyjednávaní, ktoré sa vedú o Kosove; Je však pravda, že sú práva AP Vojvodiny ohrozené celý rad rokov a že pokrajinská moc v uplynulom období nemala aktívne stanovisko v ochrane práv a záujmov Voj-

Ďuro Varga

ko koncom apríla informovali z Nezávislého spolku novinárov Vojvodiny, apel mimovládnych organizácií, verejných osobností a jednotlivcov v súvislosti s aktuálnymi udalosťami vo Vojvodine zaslali na adresy najvyšších republikových a pokrajinských činiteľov, tiež predstaviteľov Európskej komisie, Rady Európy a Misie OBSE v Srbsku. Apel, ktorý vzišiel ako výsledok verejnej diskusie pod názvom Rozhovor o Vojvodine (18. apríla na pôde NSNV) zaslali aj medzinárodným organizáciám na ochranu ľudských práv a domácim nezávislým inštitúciám. Ako sa uvádza v oznámení NSNV, podpismi ho podporili zástupcovia 33 organizácií civilnej spoločnosti zo všetkých častí Srbska, tiež veľký počet významných verejných osobností a jednotlivcov. V spomenutej debate, pri ktorej bolo takmer 100 účastníkov, vyplynuli okrem iných aj nasledujúce závery, ktoré zakotvili vo forme apelu: „Predstavitelia politických strán,

A

11. 5. 2013

19 /4542/

HLAS ĽUDU


SLOVENSKO CESTA K FINANČNÝM PROSTRIEDKOM Z BRUSELU NIE JE VŽDY JEDNODUCHÁ. SLOVENSKO BY MOHLO PRÍSŤ O STOVKY MILIÓNOV EUR.

Nedočerpané eurofondy P

re nedôsledné čerpanie eurofondov by Slovensko mohlo už v tomto roku prísť o stovky miliónov eur. Pokiaľ ide o využívanie európskej pomoci, podľa štatistík únie krajina je piatou najhoršou. Za vzniknutú situáciu sa navzájom obviňujú predstavitelia súčasnej a predchádzajúcej vlády. Na rozpočtové obdobie 2007 až 2013 Brusel vyčlenil pre Slovensko finančné prostriedky vo výške asi jedenásť miliárd eur. Tie krajina postupne čerpá cez takzvané štrukturálne fondy, ktoré sa zameriavajú na regionálny a sociálny rozvoj, ako aj cez Kohézny fond uvádzajúci do života filozofiu európskej súdržnosti. V realite situácia zďaleka nie je taká ružová. Ako vyplynulo z nedávnej správy Európskej komisie, z hľadiska čerpania eurofondov je Slovensko piatou najhoršou krajinou. K

januáru 2013 bola priemerná úroveň čerpania eurofondov v rámci celej únie 42,4 percenta, pritom Slovensko zostalo len na skromných 34,7 percenta. Horšie na tom sú už len Rumuni, Bulhari, Malťania a Česi. Problémy priznáva aj vláda, pričom situácia je mimoriadne naliehavá. Časť peňazí vyčlenených na projekty v rokoch 2010 a 2011 je nutné vyčerpať už do konca roka. Finančné prostriedky by mohli prepadnúť najmä v oblasti dopravy, životného prostredia, tiež vzdelávania a výskumu a vývoja. Ešte v marci vláda hovorila o ohrozených 1,5 miliardy eur, v posledných týždňoch sa skôr operuje s číslom 600 miliónov eur. Vláda premiéra Roberta Fica naznačila niekoľko spôsobov, ako by sa tieto peniaze ešte dali zachrániť. Okrem iného Slovensko spolu s Európskou

komisiou vytvorilo expertnú skupinu, ktorá by mala pomôcť pri dočerpaní prostriedkov. Jednou z možností je presunúť stovky miliónov eur na projekty v rámci boja proti nezamestnanosti, ktorá je na 15-percentnej úrovni – bez práce je na Slovensku takmer 400-tisíc ľudí. Šéf Európskej komisie Manuel Barroso na stretnutí s premiérom Ficom prisľúbil, že za určitých podmienok umožní takéto šachovanie. „Je riziko, že Slovensko nebude schopné vyčerpať peniaze v tomto programovom období. Čerpanie európskych peňazí sa musí zlepšiť,“ upozornil. „Podporíme preto zámery vlády na realokáciu v prípade, že sa peniaze využijú transparentne a na podporu hospodárskeho rastu,“ dodal. Ako ďalšia možnosť sa spomína predĺženie čerpania peňazí o ďalší rok.

Vládni predstavitelia vinu za vzniknutú situáciu zvaľujú na svojich predchodcov. „Teraz je stále aktuálny problém, ktorý nastal aj v našom operačnom programe v dôsledku amaterizmu bývalého vedenia pána Figeľa, keď nám určité platby boli pozastavené,“ povedal slovenským médiám na adresu svojho predchodcu minister dopravy Ján Počiatek. Práve rezort dopravy má eurofondy pod palcom a zároveň má najväčšie resty v čerpaní. Predseda KDH Ján Figeľ obvinenia odmieta. Niekoľkokrát zdôraznil, že v čase jeho ministrovania krajina čerpala eurofondy veľmi dynamicky. Faktom však je, že rozpad vlády a následné voľby spomalili niektoré projekty napríklad v oblasti výstavby diaľnic. Rastislav Boldocký

ČASOPIS FORBES PRVÝ RAZ ZVEREJNIL REBRÍČEK NAJBOHATŠÍCH SLOVÁKOV

Neohrozený Babiš N

lade s potrebami ajbohatším Slometodiky najpresvákom je stopertížnejšieho rebríčka centný majiteľ skupiny magazínu Forbes,“ Agrofert Andrej Babiš uviedol pre slos odhadovaným mavenskú tlač šéfrejetkom asi 1,5 miliardy daktor Forbes Sloeur. Vyplýva to z revensko Juraj Porubbríčka slovenských boský. Zároveň dodal, háčov, ktorý prvý raz že bohatstvo ľudí z zverejnil časopis Forrebríčka je takmer bes. Do prvej desiatky výlučne viazané v sa dostali hlavne ľudia Najbohatší Slovák: Andrej Babiš z finančných skupín spoločnostiach, ktoPena a J&T, developerskej spoločnosti HB ré vybudovali a predstavuje hodnotu, ktoreavis Group či firmy Eset poskytujúcej an- rú by získali, ak by sa teoreticky rozhodli tivírusovú ochranu počítačov. Celková od- svoje podiely predať. hadovaná hodnota majetku 11 multimiDo Babišovej skupiny Agrofert okrem lionárov, ktorí sa dostali do rebríčka TOP 30, iného patrí aj chemická spoločnosť Duslo predstavovala vlani 5,1 miliardy eur. Šaľa či denník Hospodárske noviny. Hol„Rebríček predstavuje prvé hodnoverné ding je aktívny aj v oblastiach potravinárocenenie majetku najúspešnejších Slo- stva či poľnohospodárstva a okrem Česka vákov. Vychádzali sme z oficiálnych údajov a Slovenska pôsobí aj v Číne, Holandsku, firiem, ku ktorým sa ich majitelia priznávajú Poľsku, Maďarsku či v Nemecku. a ktoré zverejňujú finančné výsledky v súR. B. 11. 5. 2013

19 /4542/

HLAS ĽUDU

9


Z NAŠICH OSÁD ZASADALO ZHROMAŽDENIE OBCE BÁČSKY PETROVEC

Správy, samozdanenie a iné piatok 26. apríla sa uskutočnilo 11. zasadnutie báčskopetrovského lokálneho parlamentu. Výborníci rozobrali súhrnne trinásť bodov rokovacieho programu. Úvodný bod zasadnutia venovali správam o práci Obecnej rady a predsedu Obce B. Petrovec, ktoré výborníci dostali v písomnej forme. Na

V

žena, hoci príslušné rozhodnutie schválili rok predtým, ale doteraz ho nerealizovali. Výborník Ján Sabo tiež mal pripomienky k správam, lebo sa v nich veľmi málo spomína konkrétna práca OR a predsedu obce. Hovoril aj o tom, že v správach sa nespomína kanalizácia v Petrovci a Kulpíne, ani ďalšie projekty. Hovori-

O výsledkoch referenda o samozdanení informoval predseda Rady MS B. Petrovec Ján Brna

doplnenie predseda Báčskopetrovskej obce Pavel Marčok uviedol aktivity, ktoré boli realizované v poslednom čase a neboli zahrnuté v správe. Výborník Ivan Zabunov poukázal, že nevidí konkrétne výsledky napočítaných aktivít a ako občana ho to zaujíma. Katarína Zorňanová vystúpila v mene obecnej Rady pre rodovú rovnosť s pripomienkou, že v Obecnej rade nie je ani jedna

lo sa aj o zamestnávaní na území obce, ktoré podľa slov predsedu má inerciu rastu. Po diskusii správy OR a predsedu obce výborníci schválili. Zhromaždenie rozobralo a schválilo záver OR na zmenu návrhu Zákona o bydliskách a územiach súdov a úradov verejných obžalobcov. Predseda obce vysvetlil, že je to návrh na založenie základnej jednotky súdu v Obci Báčsky Petrovec. V po-

kračovaní zasadnutia sa hovorilo o samozdanení v Maglići a B. Petrovci. Výborníci schválili návrh uznesenia o zavedení samozdanenia na území MS Maglić v období od 1. 8. 2013 do 31. 7. 2018, tiež o vypísaní referenda v MS Maglić a návrh rozhodnutia o voľbe členov Komisie pre uskutočnenie referenda v Maglići. Keď ide o samozdanenie v Petrovci, predseda Rady MS Petrovec Ján Brna povedal, že samozdanenie nedostalo podporu občanov B. Petrovca. Podľa jeho slov ohlas občanov na referende bol malý. Poznamenal ešte, že už na prvom zasadnutí Rady MS Petrovec sa hovorilo o tom, ako nedostatok prostriedkov zo samozdanenia amortizovať. Výborníci ZO ďalej schválili novelizáciu uznesenia o určovaní úhrady za úpravu stavebného pozemku, rozobrali a schválili správy o činnosti a financiách Domu zdravia B. Petrovec za rok 2012, potom správy o audite neoddeliteľných častí finančných správ za rok 2011 a spätnej správy k nej. Schválili aj plán práce DZ na rok 2013. Potom posúdili a schválili správy Obecnej správy za rok 2012, Obecného verejného právneho zastupiteľstva, Obecného štábu pre mimoriadne situácie, ako aj jeho plán práce na tento rok. V pokračovaní schválili správu o práci

ZO STAROPAZOVSKÉHO OBECNÉHO PARLAMENTU

Založili Obecnú stavebnú agentúru poradí 8. zasadnutie Zhromaždenia obce Stará Pazova sa uskutočnilo vo štvrtok 25. apríla vo veľkej sieni tzv. Bielej budovy. Dominovali správy o minuloročnej činnosti a programy práce na bežný rok niektorých verejných podnikov a ustanovizní, kto- Noví členovia Obecnej rady zložili prísahu rých zakladateľom je Miloš Crnomarković, predseda ZO. Počas schvaľovania rokovacieho programu chvíľu sa viedla Zhromaždenia obce, a Nevenka priam polemická rozprava o ná- Čmelíková, tajomníčka, vysvetlili, vrhu Dušanky Radinovićovej, vý- že návrh nie je v súlade s predborníčky SSS, na utvorenie fondu pismi. Výborník SPS Živojin Gavrić solidarity, o čom už bolo slov aj na okrem iného prízvukoval, že ide o politický marketing, keďže sa v minulej schôdzi.

V

10

blízkej budúcnosti majú uskutočniť voľby na členov rád miestnych spoločenstiev na území obce. Hovoril aj o početných humanitárnych akciách, ktoré realizuje terajšia lokálna správa. Po schválení demisie Mirka Vranića, výborníka Strany zjednotených penzistov Srbska (PUPS), nasledovala rozprava o vyše 40 bodoch rokovacieho programu. Najaktívnejší i tentoraz boli výborníci SSS a SRS. Väčšinou hlasov výborníci schválili správu o minuloročnej práci, program

Strediska pre sociálnu prácu, prehľad príjmov a výdavkov za uplynulý rok a ročný plán na rok 2013. Keď ide o Knižnicu Štefana Homolu, bez diskusie schválili správu o práci a finančnom hospodárení v roku 2012 a plán a program práce na rok 2013. Záverom ZO odznel rad výborníckych otázok. Miroslav Pucovský poznamenal, že už dlhší čas výborníci vôbec nedostávajú odpovede na položené výbornícke otázky. Predseda ZO Rajko Perić odpovedal, že už zaslal list predsedovi obce ohľadom tohto a ak sa to nerieši, podnikne rázne kroky v tom smere. Miloš Jojić požiadal, aby sa zrušili doterajšie pravidlá o rozdeľovaní prostriedkov pre utečencov, lebo nie sú spokojní s tým, ako sa prostriedky rozdeľujú. Ondrej Koroš preniesol žiadosť občanov, aby sanitný uzol v Dome smútku v Petrovci bol k dispozícii každý deň, a nielen počas pohrebu. Anna Boldocká- Ilićová poukázala na búrlivý nočný život v Petrovci a na potrebu, aby komunálna inšpekcia zakročila a aby komunálni policajti mali dozor aspoň cez víkend. Ivan Zabunov sa pýtal na prácu Kancelárie pre lokálno-ekonomický rozvoj a na edukáciu podnikateľov. Ján Brna sa zmienil o ihriskách vedľa petrovskej základnej školy, ktoré sú po nočnom živote mladých plné rôzneho odpadu, a Rastislav Denďúr poukázal na stav depónií, ktoré horia a znečisťujú prostredie. K. Gažová práce a finančný plán Strediska pre sociálnu prácu, tiež plány práce na bežný rok Ľudovej knižnice Dositeja Obradovića, Direkcie pre výstavbu Obce Stará Pazova, podniku Vodovod a kanalizácia… Zelené svetlo dostali aj minuloročné správy a programy práce na rok 2013 PU Poletarac a Radost, OO Červeného kríža. Na štvrtkovej schôdzi Kseniju Savićovú vymenovali za novú verejnú právnu zástupkyňu Obce Stará Pazova a založili aj nový verejný podnik s názvom Obecná stavebná agentúra Stará Pazova. Namiesto členov Obecnej rady Nikolu Savića a Radivoja Đukića, ktorí podali demisiu, za nových členov a na návrh predsedu Obce Stará Pazova Đorđa Radinovića tajným hlasovaním zvolili Đorđa Vukašinca a Boška Živanovića. A. Lš.

11. 5. 2013

19 /4542/

HLAS ĽUDU


Z NAŠICH OSÁD TRETÍ DEŇ HLOŽIAN

V znamení obvyklých programov a podujatí K

oncom roka 2010 Rada Miestneho spoločenstva Hložany rozhodla, že dátum 3. mája určí ako sviatok osady, čiže Deň Hložian. Tretie v poradí oslavy Dňa Hložian sa začali vo štvrtok večer 2. mája vernisážou obrazov 20. Hložianskej palety (osobitne o nej píšeme v kultúrnej rubrike). V sobotu 4. mája predpoludním sa konali športové súťaže rybárov, poľovníkov a šachistov (o nich viac – v športovej rubrike). O druhej popoludní na poschodí Domu kultúry otvorili výstavu Spolku žien Slovenka pod názvom Ľudové motívy. V rámci tradičného podujatia Združenia poľnohospodárov Hložany Festival kvetín (na trhovisku) početným Hložančanom a ich hosťom sa pri-

hovorili: predseda Rady Miestneho spoločenstva Hložany Ján Bohuš, vedúci delegácie a primátor partnerského mesta Holíč Zdenko Čambal a predsedníčka Združenia ekológov Ekos Viera Turčanová. Ekos sa predstavil výstavou fotografií a v rámci kratšieho folklórneho programu vystúpili žiaci nižších tried ZŠ Jozefa

Festival kvetín

Speváčka Marína Zahorcová

Spevák Vladimír Kriška

Holíč Zdenko Čambal a podpredsedníčka Zhromaždenia AP Vojvodiny a predsedníčka Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny Anna Tomanová- Makanová. Po prejavoch sa na javisku striedali účastníci kultúrno-umeleckého programu v podaní ochotníkov KOS Jednota a žiakov ZŠ JMD. V rolách sólových spevákov vystúpili Vladimír Kriška, Tatiana Makanová a Marína Zahorcová. Predstavili sa i recitátori Damian FeRecitátor Damian Fekete kete, Kristína Šranková a Elena Vršková, tiež mladšia dievčenská spevácka skupina a mladšia tanečná skupina. Hudba hrala v zložení: Rastislav Struhár, Samuel Kováč, Vlastimír Struhár, Ivan Galamboš. Dynamický program ušitý podľa obvyklého scenára spoločne prichystali MOMS Hložany, KOS Jednota a ZŠ JMD, o scénu sa postarali členky SŽ Slovenka a Samuel Lovás. Moderoval Juraj Fekete. Po koktaile v kaviarni Pod lipami nasledovala ľudová veselica. Juraj Bartoš

Ľudové motívy: sukňa, detail

Ľudové motívy: oplecko, detail

Ľudové motívy: omaľovaný tanier

Marčoka Dragutina pod vedením učiteľky Márie Bartošovej-Korčokovej. V rámci slávnostnej schôdze RMS večer o ôsmej v Dome kultúry, úvodom ktorej trio v zložení Rastislav Struhár, Jaroslav Kriška a Adam Vladislav Stupavský zaspievalo pieseň Pod Hložanami, pred takmer vyplnenou sieňou hovoril predseda RMS Hložany a pokrajinský poslanec Ján Bohuš. Hložancom k sviatku zablahoželali: predseda Obce Báčsky Petrovec Pavel Marčok, predsedníčka Matice slovenskej v Srbsku Katarína Melegová-Melichová, predseda Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec Rajko Perić, primátor mesta Tanec

11. 5. 2013

19 /4542/

HLAS ĽUDU

11


Z NAŠICH OSÁD ZO ZASADNUTIA ZHROMAŽDENIA OBCE KOVAČICA

Schválili správy, plány a programy… V piatok 26. apríla 2013 vo veľkej sieni budovy obecnej správy sa uskutočnilo 12. zasadnutie Zhromaždenia obce Kovačica, na ktorom 35 prítomných výborníkov za necelé dve hodiny absolvovalo rokovací program pozostávajúci zo šestnástich bodov. Výborníci najprv rokovali o správe o uskutočnení rozpočtu Obce Kovačica v období január – december 2012 a väčšinou hlasov schválili rozhodnutie o angažovaní externého revízora na jeho posúdenie. Najviac pripomienok k prvému bodu mali opoziční výborníci Zoran Savanov zo Srbskej pokrokovej strany (SNS) a Ján Paul, predseda výborníckej skupiny Slovenská strana – Zelené jablko, ktorí sa predovšetkým zamerali na spôsob, akým sa míňali prostriedky z rozpočtu. V období január – december 2012 obecný rozpočet mal finančné prostriedky v celkovej sume 624 466 024,94 din, v ktorej

Zo zasadnutia Zhromaždenia obce Kovačica

sú započítané aj prenesené prostriedky v sume 2 703 012,07 din. V porovnaní s celkovými plánovanými prostriedkami za rok 2012 plán je realizovaný s 96,82 %. V období od 1. januára do 31. decembra 2012 prostriedky v sume 615 009 499,53 din boli usmernené roz-

OMBUDSMAN V KYSÁČI. Mestský ombudsman Aleksandar Grujić sa 17. apríla v Knižnici Michala Babinku stretol a porozprával s Kysáčanmi. Ako je známe, ide o ochrancu práv občanov, ktorý kontroluje zákonnosť a správnosť práce orgánov a podnikov Mesta Nový Sad. Na stretnutí sa zúčastnil len malý počet Kysáčanov, ale predsa sa živo diskutovalo. Ombudsman uviedol, že sa v minulom roku na neho obrátilo 1 000 občanov, ale sa problémy riešia len veľmi pomaly. Päť rokov trvá napríklad postup legalizácie objektov. Občania sa sťažovali na problémy s podnikom Čistoća, na nedopatrenia pri uskutočňovaní práva na penziu, na služby Call centra, ktorého sa nemôžu dovolať a pod. Ombudsman zdôraznil, že nemôže všetky tieto problémy riešiť len tak a zdôraznil, že je najdôležitejšie mať to čierne na bielom, čiže podať všetko dokumentované a s dátumom. Sťažnosť občania môžu podať mailom, faxom, telefonicky, poštou alebo osobne v Ulici Vojvodinských brigád 17. Anna Legíňová Foto: Aleksandar Jokanović

12

počtovým užívateľom, čiže 95,35 % plánovaných prostriedkov bolo vyčlenených na tieto účely. Predseda Kovačickej obce Miroslav Krišan sa v dlhej diskusii so spomínanými opozičnými výborníkmi pokúsil vysvetliť najmä situáciu okolo dlhodobých úverov Podnikateľsko-rekreačného strediska Relax a Verejného podniku Naš stan, ktoré nesúvisia s obecným rozpočtom. V ďalších bodoch rokovacieho programu výborníci venovali pozornosť správam o práci obecnej

správy a verejného obecného prokurátora v roku 2012, kde zdôvodnenie podal obecný prokurátor Marinko Čobanin. Výborníci tiež rokovali a schválili ročný program ochrany, úpravy a používania poľnohospodárskej pôdy v štátnom vlastníctve na rok 2013 a rokovali aj o návrhoch rozhodnutí o zmenách zakladateľských aktov verejných podnikov PRS Relax, RTV OK, Naš stan a verejných komunálnych podnikov Banat v Uzdine, Rad v Crepaji, 4. oktobar v Debeljači, Padina v Padine a VKP Elán v Kovačici. Zdôvodnenia k týmto bodom podala vedúca oddelenia obecnej správy Danka Grozdanovićová. Rokovalo sa aj o pláne a programe práce obecnej Turistickej organizácie na rok 2013, o Strategickom programe zamestnávania a samozamestnávania žien v Obci Kovačica na obdobie rokov 2010 – 2015. Záverom zasadnutia Zhromaždenia obce výborníci schválili návrh rozhodnutia o voľbe členov Rady pre medzinacionálne vzťahy Obce Kovačica na päťročné obdobie. Na zasadnutí, ktoré viedol predseda ZO Ján Puškár, sa okrem výborníkov obecného zhromaždenia, predsedu obce a obecného prokurátora zúčastnili aj početní predstavitelia obecnej správy. A. Chalupová

NA VEĽTRHU ZAMESTNÁVANIA V STAREJ PAZOVE vo štvrtok 25. apríla v miestnostiach Sokolského domu zamestnanie si našlo okolo 100 osôb. Veľtrh organizovala Národná služba zamestnávania Sriemska Mitrovica – Filiálka Stará Pazova a na ňom sa zúčastnilo 15 zamestnávateľov. Najväčší záujem bol o robotníkov strojárskeho odboru. V tejto sriemskej obci na zozname služby zamestnávania toho času je viac ako 4 000 nezamestnaných. Veľtrh zamestnávania umožnil priame stretnutie nezamestnaných so zamestnávateľmi, čo je najľahší a najrýchlejší spôsob, aby si zamestnávatelia našli potrebné kádre a nezamestnaní prácu. a. lš.

11. 5. 2013

19 /4542/

HLAS ĽUDU


Z NAŠich OSád prVOMáJOVÉ OSLAVY V pAdiNe

Prilákali stovky ľudí a sviatky sa chárskych típadinčania mov a posuzačali chystať už dzovacia koniekoľko dní misia v zložeskôr, a tak voľné ní: Michal dni mnohí vyKotváš, Ján užili na odchod praskač a do prírody, na predstaviteľktorú sú inak ka padinskéveľmi hrdí. ho Spolku do Lovca, žien Zuzana čiže do areálu M elichová, poľovníckeho rozhodla, že spolku Zajac sa najchutnejší vybrala nejedguláš z diviana skupina mlaka uvaril kudých či starších, chársky tím Víťazný kuchársky tím vo varení keďže tam pre- kotlíkového guláša v Lovci žien, ktorý biehala tradičtvorili Zuzaná 9. prvomájová súťaž vo varení na povolná, Kvietka Lenhartová, kotlíkového guláša. Súťažilo 13 ku- ivana tadićová, Anna Lenhartová

N

a Anna povolná. druhé miesto obsadil kuchár Vladimír Sabo a tre-

tie miesto získali kuchári pavel Štaub a pavel Beška. Okrem súťaže vo varení kotlíkového guláša v areáli poľovníckeho spolku prebiehala aj predajná výstava a degustácia koláčov, ktoré nachystali členky Spolku žien v padine. V chládku Višničkovej hôrky, ktorá sa nachádza smerom do Samoša, výletníci na rošte vypekali vábivé a voňavé mäsové dobroty. pekný počet výletníkov sa usadil aj v malej hôrke v doline „poľa havelov”, kde bolo sviatočné ovzdušie trošku pokojnejPo namáhavej práci treba si oddýchnuť – šie. skupina mladých výletníkov A. Chalupová

ZO ZdruŽeNiA pOľNOhOSpOdárOV V petrOVci

Hoci oneskorene, poľné cesty predsa urovnali ohto roku počasie na začiatku jari bolo vrtošivé. K tomu prekážali i dažde, takže aj sejba meškala. po výdatných spŕškach poľné cesty sa dosť poškodili a teraz, keď začali horúčavy, na mnohých úsekoch zostali hlboké koľaje, v ktorých si poľnohospodári ničia stroje. podnietení práve potrebou šetriť si beztak ojazdené stroje, petrovskí poľnohospodári sa v období po urýchlenej sejbe stretli na tradičnom rovnaní poľných ciest. tá tradícia trvá presne tri desaťročia. V sobotu 4. mája, presne ako roky predtým, početní petrovskí poľnohospodári na traktoroch s prívesnými strojmi sa stretli na Jarmočisku alebo za mostom pri kanáli, odkiaľ spoločne v zástupe brázdili poľnými cestami v chotári. Od vedúcich v Klube poľnohospodárov sme sa dozvedeli, že hoci prebiehala trochu po optimálnej lehote a trochu neskoršie ako v minulých rokoch, tohtoročná akcia rovnania ciest bola úspešná. Aby dobre dopadla, okrem vedenia klubu prispeli i sponzori. prípravné práce z minulých rokov, keď hlboké jamy na

T

11. 5. 2013

19 /4542/

cestách zasýpali zemou, tentoraz vystali. Bagre, pomocou ktorých zem nakladali na vlečky, zvyčajne si totiž vypožičiavali z maglićského družstva a keďže tohto roku akciu usporiadali počas oslavy pravoslávnej Veľkej noci, susedovcov nechceli rušiť počas sviatku. po statočne vykonanej práci v chotári, kde sa v suchu riadne prášilo, všetci boli pozvaní na

V deň rovnania poľných ciest petrovskí poľnohospodári sa zhromaždia na Jarmočisku, rozdelia sa do skupín a plošne zachytia cesty v celom chotári

družbu do Klubu poľnohospodárov, kde pre účastníkov okrem

občerstvenia prichystali chutný obed. J. Čiep

PRVOMÁJOVÉ SVIATKY V PRÍRODE PRI KANÁLI. Viacdňové voľno z príležitosti Sviatku práce aj mnohí Kulpínčania využili na odchod do prírody. Na kanál vedľa osady sa vybrala nejedna skupina mládeže, ale aj starších. V tých dňoch v osade bolo menej ľudí a teda aj menší ruch ako zvyčajne. V chládku stromov na nábreží kanála bolo príjemne. Na viacdňový výlet ku kanálu sa počas sviatkov vybrala i skupina mladých kamarátov na fotke. Okrem dobrej nálady mali dosť času aj na zábavu a na prípravu chutných jedál z roštu. Každý niečím pomohol a už aj si mohli spolu sadnúť za stôl. V takej dobrej spoločnosti a nálade im aj jedlo, ktoré si sami pripravili, veľmi chutilo. K. G.

hLAS ľudu

13


Z NAŠICH OSÁD ROZHOVOR S DR. GORANOM LATKOVIĆOM, DONEDÁVNYM PREDSEDOM RMS ČELAREVO

Cieľom je – zvýšiť kvalitu života odľa sčítania obyvateľstva z roku 2011 Čelarevo malo necelých päťtisíc obyvateľov, t. j. približne o 450 menej než roku 2002. Zaúradoval negatívny prirodzený prírastok, ako aj okolnosť, že väčší počet ľudí odišiel do väčších miest, okrem iného i v dôsledku poklesu počtu pracovných príležitostí. Prednedávnom (7. apríla) sa konali voľby do Rady Miestneho spoločenstva Čelarevo. Až desiati z celkove 11 členov RMS, ktorí získali dôveru voličov, sú z listiny, ktorú predložil doterajší richtár povolaním lekár Dr. Goran Latković (Socialistická strana Srbska). Neuchádzal sa o nový mandát predsedu RMS, ako hovorí, pretože toho času zároveň pôsobí ako pokrajinský poslanec a výborník v Zhromaždení obce Báčska Palanka. Prvý muž Čelareva je predsa opäť lekár, a to Dr. Milan Ševo (jeho zástupcom je Bojan Vojvodić). S ohľadom na to, že sme si s Dr. Latkovićom dohodli rozhovor dávnejšie pred voľbami, úvodom sme sa ho spýtali: – Čím by ste sa, ako donedávny prvý muž Čelareva, predovšetkým pochválili na pláne výstavby osady? – Veľký úspech je, že sme v tomto roku vyvŕtali studňu, ktorú sme dávno potrebovali; hodnota investície je 10 – 15 miliónov dinárov. Pri zabezpečení prostriedkov nám pomohla Obec Báčska Palanka a pivovar Carlsberg. Všetky štyri studne, z ktorých sa miestny vodovod zásobuje vodou, sme vybavili automatizovanými zariadeniami na chlórovanie vody. Druhá náročná investícia je tiež pred ukončením, a to je úprava Domova mládeže, na ktorý v minulosti boli hrdé celé generácie Čelarevčanov. Prostriedky nám tiež zabezpečila Obec Báčska Palanka. Približne o dva mesiace otvoríme dozaista jeden z najkrajších mládežníckych domovov v pokrajine. – To už sme pri nasledujúcich aktivitách. Čo je najbližšie na obzore? – Nasleduje asfaltovanie vozoviek v uliciach Mileho Bulajića a Peru Kecmana. S ohľadom na

P

14

skutočnosť, že najvypuklejším problémom Čelareva je nezamestnanosť, prijali sme uznesenie o vyhotovení plánu podrobnej regulácie priemyselnej zóny veľkosti troch hektárov v Ulici proletárskej, pri pivovare. Len čo bude plán hotový, vybavíme priemyselnú zónu kompletnou komunálnou infraštruktúrou; k po-

Dr. Goran Latković tenciálnym investorom budeme mať len jednu podmienku: aby stavali priemyselné zariadenia, ktoré nebudú znečisťovať životné prostredie. Plány vypracuje Direkcia pre výstavbu Obce Báčska Palanka v súlade s jej kompetenciami. Okrem iného pripraví aj urbanistický projekt úpravy užšieho centra Čelareva. Jednou z prvých úloh je i dokončenie kanalizácie; zostalo dobudovať 700 metrov potrubia v sídlisku Čárda, tiež treba zrekonštruovať basketbalové ihrisko. Jeden z problémov je motel tzv. Ritić, ktorý v minulosti dvakrát zhorel; najprv budeme riešiť majetkovoprávne vzťahy, a potom tam chceme v niekoľkých fázach vybudovať kúpeľné centrum, keďže je v blízkosti prameň teplej vody. NESPORNÝ TURISTICKÝ POTENCIÁL – Čo zahrnie úprava centra? – Okrem novej vrstvy asfaltu a obrubníkov cesty od kaštieľa Dunđerských až k Dunaju pribudnú cy-

klistické dráhy a nové chodníky, upravíme zelené plochy a pouličné osvetlenie, aby sme získali vkusný a účelový celok. Jeho cieľom je zvýšenie úrovne života všetkých našich občanov. – Kaštieľ stále nie je prístupný pre verejnosť? Kedy ho sprístupníte? – V tomto roku na pokračovanie reštaurácie kaštieľa sa vyčlenia štyri milióny dinárov; polovicu zloží Obec Báčska Palanka, druhú Pokrajinský sekretariát pre kultúru. Za posledné dva roky sme na tento účel usmernili 12 miliónov, a to z pokrajinského rozpočtu. Naším cieľom je, aby sme kaštieľ čím skôr sprístupnili, tak pre našich spoluobčanov, ako aj pre širšiu verejnosť. – Tento objekt je nielen jednou z dominánt Čelareva, ale by mohol byť aj motorom rozvoja turizmu... – Kaštieľ je nesporne náš najväčší turistický potenciál. Kým roku 2001 nebol uzavretý, navštevovalo ho až 6 000 ľudí do roka. Naše plány nesmerujú k jeho využitiu len z hľadiska turistiky. Chceme, aby sa stal aj podnetom na rozhýbanie celkového spoločenského života, keďže je priam ideálnym miestom na literárne večierky a koncerty klasickej hudby. Zrekonštruovaný je krov, steny, parkety... Zostáva zrekonštruovať elektroinštalácie, vodovod a kanalizáciu. Až sa to zrealizuje, bude treba riešiť otázku, kto v budúcnosti bude jeho používateľom. Mienime, že Múzeum Vojvodiny ako jeho terajší používateľ sa neosvedčil. Rátame s tým, že o rok, o dva túto záležitosť úspešne spoločne riešia MS Čelarevo, Obec Báčska Palanka a Pokrajinský sekretariát pre kultúru. SPEKTRUM MOŽNOSTÍ SA ROZŠIRUJE – Čelarevo je dávno známe podľa piva a naposledy aj podľa jabĺk...

– Máme šťastie, že tu pôsobia dve veľké a ekonomicky silné spoločnosti: pivovar Carlsberg a Delta holding, ktorá sa čoraz viac orientuje na pestovanie jabĺk. Verejnosti je známe, že sme mali aj silný textilný podnik TK Dunav, ktorý je od roku 2010 vo fáze konkurzného konania. Rada MS pomohla riešiť status robotníkov, ktorí od roku 2004 nemali spojenú pracovnú dobu; podarilo sa nám spojiť pracovnú dobu po 1. marec 2007 pre súhrnne 400 ľudí. – Ktoré občianske združenia, spolky a iné organizácie pôsobia toho času v osade? – Je tu Kultúrno-umelecký spolok Petra Kočića, Miestny odbor Matice slovenskej, Združenie Juraja Tušiaka, združenia poľovníkov, športových rybárov, drobnochovateľov, organizácia Červeného kríža, Kultúrne stredisko mládeže, združenie inovátorov a vynálezcov, združenie penzistov... Všetky spomenuté združenia a organizácie sídlia v budove Kultúrneho centra na hlavnej ulici, oproti budove TK Dunav. Pravdaže, máme dobre organizovaný Futbalový klub ČSK, tiež výborný ženský basketbalový klub, ako i stolnotenisový; všetky predovšetkým zásluhou spoločnosti Carlsberg dosahujú vynikajúce výsledky. – Vaši občania ako vidno majú široké spektrum možností na spoločenské angažmán... – Áno, a stále pracujeme na jeho rozšírení, aby ľudia neodchádzali do väčších prostredí, ale aby zostávali tu. Cieľom našich úsilí je zlepšiť kvalitu života v každej osade našej obce, čiže predovšetkým vytvoriť nové pracovné príležitosti, aby ľudia mohli nielen slušne vyžiť zo svojich platov, ale taktiež aby mali poruke všetky obsahy, aké majú obyvatelia väčších miest. Verím, že sa nám tento cieľ podarí dosiahnuť za takých päť až desať rokov.

11. 5. 2013

Juraj Bartoš 19 /4542/

HLAS ĽUDU


Z NAŠICH OSÁD ZO ZDRUŽENIA OBČANOV PLAN B ODKAZUJÚ

brala províziu. Na tomto združenie Plan B ešte pracuje a zatiaľ dostali sľub od Erste banky, že nebude odvádzať províziu z platieb na účet združenia. sa sú medzi nami aj poctiví ľudia. „Nie je ľahko, ale nevzdávame Zhromaždila som okolo seba spo- sa. Žiadame pomoc od veľkých ločnosti a jednotlivcov, ktorým spoločností a od jednotlivcov, som veľmi povďačná. Veľká vďa- ktorí by mohli pomôcť, avšak ka patrí aj Miroslavovi Dobro- mnohí z nich očakávajú nejakú ňovskému, ktorý sa pričinil o cel- odplatu. Keď im povieme, že my kovú grafickú stránku, teda vy- všetci v združení pracujeme dobtvoril webovú stránku a logá. Sme rovoľne a zdarma, mnohí nám malý tím, ale veľmi dobre fungu- nechcú pomôcť. Takisto hovoria, jeme,“ optimisticky konštatuje že z toho ja osobne mám nejaký Ana. osoh. Áno, mám z toho duševný V rámci kampane fungujú šty- osoh. Keď večer idem spať, viem, ri fondy – pre chudobných, pre že som v ten deň predsa niečo vzdelávanie, pre žiakov a pre zdra- podnikla, aby som niekomu povie. Žiaľ, na ich mohla,“ uzaviera adresu každoAna Mihajlovsdenne pricháki-Grubin. dzajú žiadosti o Združenie pomoc a keďže Plan B zabezpepôsobia pomerčilo časť finančne krátko, poných prostriedmôcť môžu iba kov aj na liečečiastočne. Všetnie kmeňovými ko by sa mohlo bunkami Tijany zmeniť, keby poTótovej z Padilovica občanov ny. Všetky penašej krajiny niaze, ktoré odišla do banky mali vo fonde aspoň každý pre zdravie, zadruhý deň a na platili na účet ich účet zaplatirodiny Tótovej la jeden dinár. Zbierku v O. U. R. bare podporil a 25. apríla v Tým spôsobom aj herec a moderátor Milan Ka- belehradskom by mohli pozba- linić O. U. R. bare viť finančných zorganizovali aj problémov mnohé rodiny. Mno- zbierku, ktorú podporili počethí sa sťažujú na vysokú províziu, né známe osobnosti srbského ktoré berú banky. Keby Národná šoubiznisu. banka Srbska uviedla nový kód činnosti, ani jedna banka by neJ. Pániková

Každý jeden dinár má hodnotu akmer každodenne novinové čele, nič nerobia, aby pomohli články a televízne príspevky tým ľuďom. Našťastie, onedlho prinášajú nemilé správy. Dozve- som prišla na to, že ani ja, ako obdáme sa o ťažkom živote ľudí, o čan tejto krajiny, nič konkrétne nektorom sme mysleli, že v 21. sto- podnikám, aby som pomohla, a že ročí nie je možný. O ťažkej chu- čítaním a súcitom nikomu nepodobe a čoraz väčšom počte cho- môžem. Mala som veľké šťastie, že rých ľudí, najmä detí. Môžeme si prečítať články, pozrieť príspevky a pomyslieť si „ja nemám peniaze, nech pomôže ten, kto má“. Áno, takmer nikto nemôže zaplatiť celú sumu, akú si určitá operácia vyžaduje, ani vystavať nový dom, ale zaplatiť na účet jeden dinár, 5, či 50 din určite môže každý z nás. Koľkokrát sme v obchode len tak nechali jeden dinár alebo sa nám niekde zatratil? Jeden dinár, za ktorý si nemôžeme nič kúpiť, ale keby sme každý taký „bezvýznamný“ dinár usmernili na jeden účet, niekomu by určite pomohol. Z tohto dôvodu vzniklo Združenie občanov Plan B, ktoré začalo humanitárnu kampaň Dinár pre všetkých. Ana Mihajlovski-Grubin – ideová tvorkyňa kampane Ideovou tvorkyňou tejto kampane je moderátorka Ana Mihaj- mám okolo seba ľudí, ktorí podlovski- Grubin, ktorá, ako nám porili moju ideu a ktorí húževnapovedala, nechcela zostať ľahos- to pracovali a pracujú na tom, aby tajná voči nešťastiu iných ľudí. sa táto kampaň rozrástla a aby „Za posledných dvanásť me- sme mohli pomôcť tým, ktorí posiacov každý deň ma ovplyvnili ti- moc potrebujú. Všetci boli odutulky z novín, ktoré prinášali len ševnení ideou, ale takisto aj skepsprávy o nešťastí ľudí v našej kra- tickí, lebo neverili, že by niekto na jine. Vždy som sa spytovala, pre- takej kampani mohol robiť celkom čo štát a ľudia, ktorí sú na jeho zdarma. Avšak ukázalo sa, že pred-

T

PRVOMÁJOVÉ SVIATKY sa tohto roku spojili s pravoslávnou Veľkou nocou, a tak vznikol celý týždeň pracovného voľna. Sviatok práce bol pre väčšinu zamestnaných v Petrovci naozaj oddychový, ale pre peňažné sucho iba hŕstka si mohla dovoliť niekam odcestovať. Petrovčania voľný čas zväčša využili na úpravu priedomí a záhrad. Tradične aj mladí, aj starší počas prvomájových sviatkov chodia ku kanálu Dunaj – Tisa – Dunaj, kde si postavia stany a pri rošte sa pekne bavia. Keďže tohto roku horúčavy prevýšili tridsať stupňov, voda v kanáli bola teplá a tí najodvážnejší si aj zaplávali. J. Čiep

11. 5. 2013

19 /4542/

HLAS ĽUDU

15


Z NAŠICH OSÁD ZASADALI KYSÁČSKI PENZISTI INVALIDI PRÁCE

Úspešne pracovali a majú pekné plány ýročné zasadnutie penzistov invalidov práce sa konalo v piatok 19. apríla v miestnostiach SND v Kysáči. Zasadnutie otvoril a hostí privítal predseda Ján Vitéz. Prítomní boli penzisti z Kysáča, Rumenky, Stepanovićeva, Podbary a Petrovaradínu. Medzi hosťami boli aj predseda a podpredseda mestskej organizácie Milan Ivić a Milorad Popović, predseda MOMS a čestný predseda MS Rastislav Surový, členky Spolku kysáčskych žien, predstavitelia Červeného kríža, predstavitelia starobných penzistov a drobnochovateľov, čestný

V

IN MEMORIAM

Ján Adámek (1945 – 2013) chotný ochotník. Neúnavný agitátor a organizátor. Muž, ktorý neuznával syntagmu „nie je možné”. Človek festival. Ján Adámek, hrdý rozvážny Hložanec. Po dlhej neľahkej „odobierke” odišiel 24. apríla 2013 vyčerpaný chorobou, ktorej odolával s jemu vlastnou zanovitosťou. Narodil sa 30. apríla v Hložanoch, kde i ukončil základnú školu. Po absolvovaní Gymnázia Jána Kollára v Báčskom Petrovci a politickej školy v Kumrovci vysúkal rukávy a rozhýbal spoločenský a kultúrny život v rodnej osade a v Báčskopetrovskej obci. Vyskúšal sa na postoch predsedu miestnej, a potom aj obecnej mládežníckej organizácie. Podieľal sa na úspechoch tradičných stretnutí stredoškolskej mládeže pod názvom Leto a láska (začnúc rokom 1961) a tradičného chmeľového festivalu. Bol iniciátorom a spoluzakladateľom najmasovejšieho podujatia dolnozemských Slovákov, v súčasnosti známeho ako Folklórny festival Tancuj, tancuj… Celé štvrťstoročie bol predsedom festivalového a organizačného výboru FFTT, bol tiež tajomníkom a pred-

O

16

člen Pavel Funtík a iní. kovej vzdali poctu a namiesto nich Na zasadnutí odzneli do svojich radov pribrali Máriu Slásprávy o vlaňajšej činvikovú a Jána Kohúta. nosti, z ktorých sa doMinulý rok skončili s pozitívnou zvedáme o bohatej činbilanciou, takže saldo je 34 503 dinosti tejto organizácie. nárov. Dozorná rada v čele s MiOkrem iného zorganichalom Vozárom konštatovala, že zovali bezplatný pobyt sú všetky účty v poriadku. chorých v kúpeľoch, Na zasadnutí zaslúžilým členom usporiadali výlety, naa organizáciám udelili početné vštívili monastiere a iné uznania. Mária Sláviková darovala kultúrno-historické pavlastný obraz, Rastislav Surový damiatky, umožnili svojím Uznanie najstaršiemu členovi Jánovi roval odznaky, ktoré kreoval Pavel členom očnú prehliadku Sabadošovi odovzdal predseda Ján Vitéz Surový. Učiteľka na dôchodku Eleza primerané ceny. Rovna Surová predniesla báseň. Do nako čulú aktivitu rozvíjali aj na kultúrnom, čiže ume- budúcna plánujú riešiť otázky vlastleckom poli: Božena Kecmanová sú- níctva a rekonštrukcie objektu, čiže ťažila v speve na obecnej súťaži, kde otázku vlastných miestností. Za obsadila prvé miesto, kým Juraj pomoci občanov Kysáča podniknú sedom KOS Jednota, ktorý sa aj Kulík obsadil tretie miesto. Na Ro- zbierku dobrovoľných príspevkov jeho pričinením vypracoval na jezospievanom Srieme Božena ob- na adaptáciu a rekonštrukciu miestden z popredných spolkov vojsadila druhé miesto. Mária Vozáro- ností. Plánujú aj organizovanie bezvodinských Slovákov, najmä v vá sa zúčastnila na výtvarnom tá- platných cvičení, aby sa pozdvihla oblasti pestovania pôvodného bore v Kule. Zorganizovali tri po- zdravotná úroveň penzistov, viac folklórneho prejavu. Osvedčil sa sedenia počas roka, z čoho jedno výletov, návštevy chorých, obstaaj ako člen predsedníctva Zväzu náboženské. Rozdelili 80 balíkov rávanie paliva a iné. ochotníkov Srbska (počas 7 roVšetky podujatia, ktoré sa realiohrozeným členom, 15 členovia kov). Ako mládežník krátko hrávyužili 10-dňový pobyt v kúpe- zujú v tomto roku, sú v znamení val futbal a hádzanú v tričkách ľoch. Majú spolu 317 členov, z toho 240. výročia príchodu Slovákov do hložianskej Budúc10 nových. Zosnulým členom On- Kysáča. nosti. Anna Legíňová drejovi Macákovi a Zuzane FuntíRoku 1967 sa stal prvým profesionálnym tajomníkom Miestneho spoločenstva Hložany. V období rokov 1986 – 1991 pôsobil ako riaditeľ Domu kultúry v Petrovci a uhrýzal aj z novinárskeho chlebíka ako redaktor Rádia Petrovec. Od marca 1992 až po odchod do výslužby robil komerčného v Poľnohospodárskom družstve Kooperant v Hložanoch. Z kopy uznaní, diplomov a plaETNO-EKOBAZÁR V STAREJ PAZOVE. Pri príležitosti Dňa planéty kiet, ktoré získal za života, spoZeme a veľkonočných sviatkov podľa juliánskeho kalendára vo meňme iba to, že bol odmenený štvrtok 25. apríla v Starej Pazove po prvý raz z iniciatívy Združenia Radom práce, Októbrovou cepazovských žien usporiadali Etno-ekobazár. Bazár prebiehal v ornou Obce Báčsky Petrovec a roku ganizácii obecnej Turistickej organizácie a Ekologického hnutia Eko 1994 mu v Belehrade udelili Zlasan a pod patronátom Obce Stará Pazova. Prvý Etno-ekobazár na tý odznak Kultúrno-osvetového Námestí Dr. Zorana Đinđića otvoril Bojan Kovrlija, náčelník obecspoločenstva Srbska – za angažnej správy. Do 2. mája na bazári sa predávali výrobky z medu, kvemán na zveľaďovaní a šírení kulty, veľkonočné kraslice a ručné práce. V uvedenom období v ekotúry. logickom dome v Ulici Hviezdoslavovej sa uskutočnili dni otvoreJán Adámek by v mnohých ných dverí. Návštevníci tu mali aj príležitosť začleniť sa do ekoloohľadoch mal zostať vzorom hlogického hnutia. žianskym spolkárom. A. Lš. J. B.

11. 5. 2013

19 /4542/

HLAS ĽUDU


Z NAŠICH OSÁD JARNÁ SEJBA NA MAJETKU PD POĽOKOOP V LALITI

Urýchlene za dva týždne ríliš chladné, daždivé, dokonca aj snehové počasie na začiatku jari odročilo významné poľné práce takmer o celý mesiac. Podobne bolo aj na majetku Poľnohospodárskeho družstva Poľokoop v Laliti, kde jarnú sejbu vykonali urýchlene, za dva týždne, a všetky práce skončili 27. apríla 2013. Tento riport z lalitského chotára, pre ktorý nám informácie poskytol referent PJ Ekonómia Ďura Tamaši, sa patrí začať s jeseňou. Na sklonku lanského roka robotníci Poľokoopu sladovníckym jačmeňom obsiali 40 hektárov. Po zbere jačmeňa plánujú strniskovú sejbu sóje, čo robia už niekoľko rokov a majú v tom solídne výsledky. Dvojnásobne viac, čiže vcelku 90 hektárov plôch zaberá pšenica. Obe chleboviny sú zatiaľ vo veľmi dobrom stave, lebo družstevníci uplatnili všetky potrebné agrotechnické opatrenia. Tejto jari pšeničné polia dva razy prihnojili minerálnym hnojivom AN, v množ-

P

stve 350 kilogramov na hektár, vykonali postrek proti burine a škodcom. Jarnú sejbu začali s cukrovou repou, ktorou v Poľokoope ten-

aj burina. Preto je potrebný denný dozor a ochrana nielen pred burinou, lež aj pred nebezpečným škodcom – ryhonosom repným, ktorému vyhovuje najmä

Na poliach lalitského PD Poľokoop pestujú osivovú a merkantilnú sóju zasiatu na jar a v strniskovej sejbe

toraz obsiali plochy veľkosti 104 hektárov. Táto priemyselná rastlina dobre vzišla, rady sa už zelenajú a rozrastajú, rovnako ako

teplé počasie, aké sme mali koncom apríla a začiatkom mája. Tak plochy obsiate cukrovou repou robotníci lalitského družstva

Bum-bum -bum! S

VYDARENÁ AKCIA PAZOVSKÝCH POĽNOHOSPODÁROV. Združenie poľnohospodárov Stará Pazova v sobotu 20. apríla zorganizovalo akciu rovnania poľných ciest. Cieľom akcie bolo jednak zabezpečiť ľahší prístup pozemkom a jednak zamedziť vynášanie blata na asfaltové cesty. Ako povedal Janko Ďurčík, pokladník Združenia poľnohospodárov, v akcii sa zúčastnili tri tímy a okolo 30 traktorov, ktoré rovnali cesty v štyroch smeroch – do Vojky, Novej Pazovy, Golubiniec a Bánoviec. Tak sú všetky poľné cesty v staropazovskom chotári vyrovnané aj napriek tomu, že poľnohospodári majú plné ruky práce s jarnou sejbou. Po skončenej práci poľnohospodári sa kamarátili pri obede, ktorý si zorganizovali v poli. A. Simonovićová

11. 5. 2013

19 /4542/

HLAS ĽUDU

em sa, bližšie, mladí, starí, unavení, ustatí! Nevdojak sa mi marí, že priam praskáte – od únavy. Je to pravda, či len zdanie: vyšťavilo vás prvomájovanie? Minuli sa sladké muky, toť vás bolia nohy, ruky; povstala aj pošliapaná tráva, vás však furtom bolí hlava: čo z vína, čo z piva, či pálena; najviac z dlhov – po kolená. Šmachovalo – celý týždeň oslavovať. Len ako teraz s chuťou robiť i pracovať? Ako do roboty i z práce ako, keď plat tenký, už netečie, len čo kvapká dajako… krivolako. Na pracovisku do vás iba hučia; keď tam nie, doma vás načisto umučia. Že načim to i to, že daj toľko a toľko, a že musíš to i onô… Až je vám z toho na ho… Šľapákom po vás idú deti, rodičia i manželky: že ty, somár, zas máš prázdne peňaženky! Aj to obidve: úradnú, o

predpoludním striekali proti burine a popoludní proti škodcom, hoci aj pri sejbe použili insekticíd ako prevenciu proti zhubnému pôsobeniu ryhonosa repného. Ďalších 122 hektárov venovali sóji, pričom 72 ha je osivová odroda Maximus a zvyšných 50 merkantilná. Napokon kukuricou obsiali 135 hektárov. Podľa slov Ďuru Tamašiho všetky porasty na ich majetku sa zatiaľ dobre rozvíjajú. Všetkým plodinám venúvajú náležitú pozornosť, poskytujú potrebné výživné látky, ochraňujú ich pred burinou a škodcami. Počas prvomájových sviatkov utvorili tímy robotníkov, aby okamžite zareagovali so striekačkami všade tam, kde bolo potrebné. Len keby ešte napršalo aspoň desať litrov na štvorcový meter, lebo vlaha náhle ubudla z pôdy. Hádam sa len nezopakuje vlaňajšie tropické leto! J. Pucovský

P

UGÁR

ktorej vedia všetci, i tajnú, z ktorej ti potajomky kradnú, že raz nevieš, čo je vo veci. Nuž tak, veru, milý priateľ, prichodí sa ti zblázniť z týždňového sviatkovania. Nevešaj nos, hore hlavu: tu máš radu za bagateľ – ako na psiu únavu: vykašli sa na každého, kto na teba iba vrieska a sa mračí. Povedz mužne: tam sú dvere, nech sa páči! Že máš navyše, nepochybuj ani chvíľu. Nohy na plecia a poďho – rovno do prírody! Tam máš zdarma medecínu. Toľko, koľko ti zvyšok pľúc, ak ešte dáky máš, pýta; nadýchni sa, priateľu, dosýta. Vzduch je, zatiaľ, celkom zdarma. Ak nestačí, vráť sa domov, a hneď z dverí: sto ti…, žena, kde je sárma!? Toľko na dnes od pougára; do prírody sa ponáhľam. Bum-bum! jbš

17


CMYK

Z NAŠICH OSÁD V ÚSTRETY 80. NOVOSADSKÉMU VEĽTRHU

Veľká zlatá tomanovka obrú, lepšiu či najlepšiu pá- týchto riadkov bol pri tom a tu lenku je niekedy rovnako musí poznamenať, že Hlas ľudu ťažko vyrobiť ako aj dobré víno, prvý z médií zaznamenal jej prvé ba niekedy aj ťažšie. Tohtoročné hodnotenie silných ovocných páleniek priemyselného a remeselníckeho typu výroby sa uskutočnilo 26. apríla 2013 z príležitosti 80. výročia Medzinárodného poľnohospodárskeho veľtrhu v Novom Sade. Pálenky hodnotila odborná komisia Novosadského veľtrhu v čele s prof. Dr. Ninoslavom Nikićevićom (jediný doktor v Európe, ktorý doktorát získal na slivovici), pred ktorú sa dostalo 173 výrobkov od 76 kandidátov z Macedónska, Čiernej Hory, Slovinska, Chorvátska, Bosny a Hercegoviny, Republiky Srbskej a Tomanovci s uznaním Republiky Srbsko. V takej silnej konkurencii v naj- kroky vo verejnosti (pozri feprísnejšom známkovaní v Srbsku bruárovú Mozaiku). dulovica (guňovača) Štefana To– Sme naozaj príjemne premana tomanovka z Kovačice zí- kvapení, lebo konkurencia bola skala veľkú zlatú medailu. Autor veľmi silná, – hovorí mladý Štefan

D

V ÚSTRETY JUBILEÁM: 90 ROKOV NOVOSADSKÉHO A 80 ROKOV POĽNOHOSPODÁRSKEHO VEĽTRHU (8)

Od turizmu po investície ovosadský veľtrh sa na pevných základoch existujúcich celých deväť desaťročí i dnes úspešne hýbe smerom vpred. Predpokladom toho je schopnosť sledovať trh, prispôsobovať sa tendenciám kongresového priemyslu, budovať nové možnosti na osnovách tradičných hodnôt. V tom je vlastne i jeho misia: integrovať rôzne záujmy a potenciály: štátu, pokrajiny, Nového Sadu, hospodárstva, vedy, vzdelávania. Smernicou je rozvoj ekonomiky, prínos k novým programom, témam, partnerom a trhom. Možno to povedať i tak, že je tunajší veľtrh spoluaktérom vzniku harmonického ovzdušia pre výmenu vedomostí, ideí, výrobkov a služieb, čo všetko je, samozrejme, v záujme udržateľnosti a úspešného podnikania našich firiem. To sa osobitne prejavuje na podujatí Investexpo, ktoré je spravidla prierezom súčasných investičných

N

18

Toman, výrobca a hlavný technológ tomanovky, a pokračuje: – Veľa roboty, úsilia a vedomostí treba vynaložiť, aby sa taká pálenka dostala do štamperlíka. Nateraz robíme všetko ručne, ja a otec, pomáha aj mama, je to teda domáca manufaktúra Tomanovcov, ale dúfame, že v budúcnosti trochu zmodernizujeme a že naša guňovača bude ešte lepšia. Toto najväčšie uznanie v Srbsku je pre nás záväzok, aby sme dosiahnutú kvalitu zachovali, zdokonalili a rozšírili výrobné kapacity. Isteže je i dobrým základom pre vznik brandu, Veľká zlatá medaila Novosadského ktorý sa bude volať TOMA- veľtrhu 2013 pre dulovicu NOVKA. Tomanovci vyrábajú pálenky zo sme naďalej sledovali technolovšetkých tunajších druhov ovocia: gické trendy a k tomu popracovišňovicu, marhuľovicu, brosky- vali aj na vizuálnej identifikácii ňovicu, slivovicu, jablkovicu, hroz- svojich výrobkov. To znamená, že novicu, komovicu a dulovicu, skvalitníme našu webovú stránktorú je aj najťažšie vyrobiť, lebo ku, ako i etiketu na výrobku, prisi pre nízke teploty vyžaduje čom sa na oboch bude jagať veľká zlatá... Na zdravie! – povedal špeciálny proces fermentácie. – Naše pálenky sa pijú nielen v záverom mladý technológ Š. ToKovačici a Padine, ale aj v USA, man. Austrálii, Nemecku... Táto veľká Pavel Matúch zlatá medaila nás zaväzuje, aby Veľmi lákavý je i Medzinárodný veľtrh turizmu. Je regionálneho rázu a dominuje mu prezentácia špecifických turistických ponúk Srbska: kúpeľov a klimatických stredísk, ako aj podobná ponuka vojvodinských obcí a miest. Na ňom sa koná i hodnotenie kvality

možností Srbska a regiónu. Významnú úlohu v ňom majú nielen príslušné ministerstvá a pokrajinské sekretariáty, ale aj iné štátne inštitúcie a agentúry, ako i lokálne samosprávy. Počas tých jesenných dní, keď prebieha, sa deje viac než tridsať odborných zoskupení: aj na stánkoch vystavovateľov, aj v Kongresovom stredisku. Medzinárodný veľtrh investícií sa organizuje spolu s Dňami energetiky, takže sú tu i viaceré medzi- Z tohtoročného Art expa začiatkom marca národné konferencie, upriamené predovšetkým na turistických služieb a objektov, potenciály vkladaní do obnovi- prebiehajú mnohé prezentácie teľných zdrojov energie, tiež na rôznych druhov turizmu: vidieczveľadenie energetickej účinnos- keho, manifestačného, etnoturizmu, poľovníckeho turizmu. Viacdti.

ňový veľtrh má i viacerých partnerov: od Ministerstva financií a ekonomiky, cez Pokrajinský sekretariát pre hospodárstvo, zamestnávanie a rodovú rovnosť, po turistické organizácie Vojvodiny a Nového Sadu. Celkovo možno povedať, že takmer na každú záujmovú skupinu existuje i príslušný veľtrh. V oblasti vzdelávania a kultúry sú to Medzinárodný veľtrh vzdelávania Smerovky a Medzinárodný salón kníh, tiež Medzinárodná výstava umenia Art Expo. Milovníci áut sa kochajú počas akcie Auto Show, zástancovia lesku netrpezlivo čakajú november a Medzinárodnú výstavu zlatníctva a hodinárstva. Takmer celý rok na veľtrhu sa čosi deje: netkvie práve v tom jeho podstata a krása? (Dokončenie v budúcom čísle: Novosadský veľtrh – len alebo až deväť desaťročí?) O. Filip

11. 5. 2013

19 /4542/

HLAS ĽUDU


Z NAŠICH OSÁD INŠTALÁCIA ZBOROVÉHO EVANJ. FARÁRA JAROSLAVA JAVORNÍKA V KULPÍNE

S Božím požehnaním práce vo vinici Pánovej P

iata nedeľa po Veľkej noci bola slávnostná pre Slovenský evanjelický a. v. cirkevný zbor v Kulpíne. V rámci hlavných bohoslužieb v nedeľu 5. mája v evanj. kostole prebiehala inštalácia farára Mgr. Jaroslava Javorníka, PhD., na miesto zborového farára. Evanjelický chrám do posledného miesta vyplnili tak domáci veriaci, ako aj ich početní hostia. Slávnostný čin inštalácie Jaroslava Javorníka na miesto zborového farára vykonal dôstojný pán Samuel Vrbovský, biskup SEAVC, za pomoci Vladimíra Valentu, seniora báč-

skeho, a Pavla Sklenára, seniora banátskeho. Potom inštalovaný farár Jaroslav Javorník zložil sľub a biskup Samuel Vrbovský mu odovzdal chrámový kľúč, Svätú Bibliu, sviatostné nádoby: kanvicu, paténu a kalich, Agendu a darček od cirkevného zboru – novú kamžu. Na slávnostných inštalačných službách sa zúčastnili aj Ján Cicka, predseda kňazskej konferencie SEAVC, Juraj Šefčík, senior Myjavského seniorátu na Slovensku, farár evanj. cirkevného zboru v Senici a bývalý kulpínsky farár, tiež farári zo Slovenska Ondrej Rišiaň a Lenka

Kňazi spoločne zaspievali Otčenáš

Hostia na cirkevnej slávnosti v kulpínskom evanjelickom kostole

Rišiaňová z Púchova, a z našich evanjelických zborov Ondrej Marčok, Darina Marčoková, Slađan Daniel Srdić a Ján Zahorec. Slávnostnú kázeň na bohoslužbách mal senior báčsky Vladimír Valent. Po kázni inštalovaného kulpínskeho farára Jaroslava Javorníka podnetnými slovami povzbudili: Ján Petráš, dozorca kulpínskeho zboru, Juraj Šefčík, Dr. Ján Pukančík, dozorca ev. zboru v Senici, Ondrej Rišiaň, farár z Púchova, Ján Behro, dozorca púchovského zboru, ako aj Katarína Melegová-Melichová, predsedníčka Matice slovenskej v Srbsku.

Dojímavý príhovor mal inštalovaný kňaz Jaroslav Javorník, ktorý sa poďakoval všetkým tým, ktorí ho na jeho ceste podporili. Záverom všetci kňazi spoločne zaspievali Otčenáš. Na slávnostných bohoslužbách vystúpil starší a mladší spevokol pod vedením kantorky Miloslavy Petrášovej, zahral novozaložený mládežnícky orchester a zaspieval mládežnícky spevokol pod taktovkou Maríny Kaňovej. Jaroslav Javorník je v poradí deviaty evanjelický zborový farár v Kulpíne. K. Gažová

VOJLOVIČANIA SI ZVOLILI NOVÉHO ZBOROVÉHO FARÁRA. V druhú nedeľu po Veľkej noci vo vojlovickom evanjelickom cirkevnom zbore bolo slávnostne. Do tohto zboru v nedeľu 14. apríla zavítal biskup SEAVC Samuel Vrbovský, senior banátsky Pavel Sklenár a farár Branislav Kulík, ktorí spoločne vykonali nedeľné bohoslužby. Po kázni nasledoval volebný zborový konvent pod vedením biskupa S. Vrbovského. Hlavným bodom volebného zborového konventu bola voľba zborového farára. Synodálny dozorca Pavel Lomiansky krátko ozrejmil state z cirkevnej Ústavy v súvislosti s konventom, ale aj povinnosťami farára. Po verejnom hlasovaní všetci prítomní vyjadrili dôveru Branislavovi Kulíkovi z Kysáča, doterajšiemu farárovi v cirkevnom zbore v Bielom Blate. Alena Gajanová

KONFIRMAČNÁ SLÁVNOSŤ v slovenskom evanjelickom a. v. cirkevnom zbore v Starej Pazove prebiehala v nedeľu 28. apríla. V tohtoročnej generácii je 38 konfirmandov, z toho 18 dievčat a 20 chlapcov, ktorí pod vedením pána farára Mgr. Igora Feldyho úspešne absolvovali predkonfirmačnú výučbu. Svoje znalosti z kresťanskej viery si overili pred rodičmi, krstnými rodičmi, príbuznými, učiteľmi a ostatnými veriacimi v preplnenom kostole, keď aj pristúpili prvýkrát k sviatosti Večere Pánovej. Okrem katechétok Anny Kišovej a Kataríny Hricovej, kantorov prof. Anny Đurđevićovej a Pavla Kadlečíka, na konfirmačnej slávnosti sa zúčastnil aj pán farár Kenneth Michnay z USA. V dejinách pazovského cirkevného zboru zostane zapísané, že 28. apríla 2013 pred oltár k sviatosti Večere Pánovej po konfirmačnej slávnosti pristúpili takmer všetci prítomní. Tohto roku Stará Pazova bude hostiteľkou celocirkevného Stretnutia pokonfirmačnej mládeže. kv Foto: J. Réner Renky

11. 5. 2013

19 /4542/

HLAS ĽUDU

19


Z NAŠICH OSÁD ZASADALI PIVNICKÍ POŽIARNICI

Môžu sa pochváliť i tretím vozidlom D

obrovoľný hasičský spolok z Pivnice vlani oslávil okrúhle 90. narodeniny. Svoju činnosť požiarnici neustále zveľaďujú. Dnes v spolku pôsobia pionieri, juniori a operatívna jednotka, spolu 65 členov. Početné akcie neúnavných

stredoškolákov. Potrebnú pomoc spravidla poskytujú aj občania, ktorí nie sú členmi spolku. DHS má výbornú spoluprácu s miestnym Klubom poľnohospodárov, s požiarnikmi z Despotova, Silbaša a Gajdobry, ale i s profesionálnou poVšetky tri požiarnické vozidlá pred budovou DHS

Výcvik s najnovším vozidlom

pivnických požiarnikov svedčia o ich úspešnej práci a významnom prínose k haseniu nebezpečných požiarov nielen v osade, ale aj inde. V akciách sa pravidelne, okrem starších členov zúčastňuje aj mládežnícka skupina z radov

žiarnickou jednotkou z Báčskej Palanky, ktorú si na pomoc zavolajú v prípade väčšieho požiaru. Neraz však požiar zahasili už pred príchodom palanských hasičov. DHS z Pivnice sa môže pochváliť tromi vozidlami. Na tretie,

najnovšie vozidlo, časť peňažných prostriedkov poskytla Obec Báčska Palanka a časť sami občania. Každoročne sa koná zbierka po dedine na ich podporu, v rámci ktorej všetci občania peňažne prispejú. Z takto získaných finančných prostriedkov tentoraz prispeli na kúpu požiarnického vozidla. Vozidlo kúpili v Nemecku a do Pivnice pricestovalo v utorok 16. apríla. Ide o vozidlo Magirus Deutz s kapacitou nádrže 5 500 l, má požiarnické delo, oceľové lano a kompletné vybavenie, ktoré pri kúpe dostali zdarma. Najväčšia vďaka za vybavenie kúpy vozidla patrí Štefanovi Baďurovi, Pivničanovi žijúcemu v Nemecku. Vďaka patrí aj Eugenovi Linsenbolzovi, veliteľovi hasič-

ZO ZDRUŽENIA POĽNOHOSPODÁROV V KULPÍNE

Za tímovú prácu nového vedenia oľnohospodári Kulpína si združenie založili v roku 2006. Na zakladajúcom zhromaždení zvolili výkonný výbor a predsedom sa stal Ján Trpinský. V sobotu 6. apríla sa zo tridsať členov stretlo v kaviarni Dane na volebnom zhromaždení. Doterajší predseda Ján Trpinský chronologicky napočítal aktivity združenia: v rokoch 2007 – 2008 organizovali prednášky pre svojich členov, v roku 2009 zeleninári boli na edukačnom výlete v Apatíne a v Subotici, každoročne na jar usporiadali rovnanie poľných ciest, kým v zime sa zasa zapájali do akcií čistenia ciest po dedine v organizácii obecného komunálneho podniku. Združenie poľnohospodárov podporuje aj rôzne podujatia, ako Predslávnos-

P

20

Výkonný výbor združenia za predsedu zvolil Milana Popovického (štvrtý zľava)

ťové dni, keď organizovali výstavy traktorov a poľnohospodárskej techniky či podujatie Svadba v Kulpíne a iné. Združenie poľno-

hospodárov dostáva finančnú podporu hlavne od obce. Ján Trpinský poznamenal, že sa práca združenia obmedzila na aktivitu niekoľkých

skej jednotky v Eningene, ktorý bol ochotný doviezť vozidlo až do Pivnice. Zároveň pán Eugen počas svojho pobytu v Pivnici naučil požiarnikov práci s novým vozidlom. Z týchto dôvodov bolo aj výročné zhromaždenie odročené a uskutočnilo sa v sobotu 20. apríla. Na slávnosti sa okrem členov hasičského spolku z Pivnice zúčastnili miestni kňazi, evanjelický Mgr. Ján Zahorec a pravoslávny Slaviša Protić, predstavitelia početných pivnických klubov a spolkov, ako i predstavitelia požiarnických spolkov, s ktorými Pivničania majú družbu. Na dobrú náladu grátis hrali dve skupiny: Cardio band a Gama Ray band. Jaruška Ferková ľudí, a preto navrhol, aby do vedenia zvolili skupinu poľnohospodárov, ktorí budú pracovať ako súdržný a aktívny tím, ktorý rozšíri prácu združenia. Na zasadnutí tiež pripomenuli, že je potrebné popracovať na tom, aby združenie dostalo svoje miestnosti, čo by iste prispelo k aktívnejšej práci. Poľnohospodári na zhromaždení do Výkonného výboru zvolili sedem členov; sú to: Michal Čeman, Andrej Šimo, Daniel Šúšerský, Milan Popovicki, Saša Čapeľa, Srđan Radosavljev a Štefan Širka. Dozornú radu tvoria Miroslav Zorňan, Ján Seleštiansky a Miroslav Stupavský. Po volebnej časti schôdze sa uskutočnilo zasadnutie novozvoleného výboru, na ktorom za predsedu združenia zvolili Milana Popovického. Podpredsedom sa stal Saša Čapeľa, tajomníkom Srđan Radosavljev a pokladníkom Daniel Šúšerský. K. Gažová

11. 5. 2013

19 /4542/

HLAS ĽUDU


Z NAŠICH OSÁD KRÍŽOM-KRÁŽOM ZA REPORTÁŽOU (5.)

Blaženka Muchová si s bocianmi potykala –C hcela by som vidieť, ako vyzerá, keď dieťatko príde na svet. Zoberieš ma so sebou do pôrodnice? – opýtala sa trinásťročná Blaženka svojej mamy, ktorá pracovala ako anesteziologička v novosadskej pôrodnici Betánia. A šli ruka v ruke do pôrodnej sály, kde „bociany“ prinášajú na svet bábätká. Blaženka s očami veľkými ako taniere sa pozerala na pôrod, na príchod nového života na svet. Nebála sa. Rozhodla sa: keď narastiem, stanem sa pôrodnou asistentkou. Túžba po tyrkysovej uniforme zdravotnej sestry bola taká silná, že sa mladé dievča zapísalo do strednej zdravotníckej školy. – Na zápis do strednej školy som šla s cieľom dostať sa na smer pediatrickej sestry, – spomína si Blaženka Muchová z Kysáča, ktorá už dvadsaťdva rokov pracuje ako pôrodná asistentka v Betánii, – ale tesne pred okrúžkovaním spomenula som si na svoje prvé stretnutie s prvým plačom bábätka a okrúžkovala som smer gynekológia – pôrodníctvo, čiže odbor pôrodná asistentka. Veď som veľmi často mala do činenia s deťmi, rada som ich prebaľovala, zabávala... V prvej chvíli nás prekvapí, ale po premyslení vlastne ani nie, keď nám pri dobrej tureckej káve pod verandou u Muchovcov v Kysáči Blaženka prezradí, že v strednej škole nebola výborná žiačka. – Ale veď ste tak veľmi túžili po tomto mimoriadne zodpovednom povolaní, – zostávame zaskočení, ale hneď potom si spomenieme na mnohé prípady „zlých“ žiakov, ktorí vyrástli na vynikajúcich odborníkov. – No, niežeby som nemala dobré známky. Práve naopak, odborné predmety som mala v láske, a to bolo vidno aj na známkach, – s dob-

11. 5. 2013

19 /4542/

rým žiackym pocitom nás Blaženka vráti na správnu cestu, – ibaže som nebola výbornou žiačkou. Zdravotníctvo je takpovediac rodinnou tradíciou v Blaženkinej rodine, keďže okrem mamy aj sestra je zdravotníckou pracovníčkou. Možno práve to bolo prvým predpokladom, že sa v nej už od malič-

rodička vždy a stále musí počúvať, čo jej hovorí sestra. – Oho! – povieme nahlas a usmejeme sa, aby sme ukázali, že žartujeme, – pôrodné asistentky sú akési „nebezpečné“! Blaženka na tú konštatáciu odpovedá, že pokiaľ ide o „babicu“, ako sa tomu po našsky hovorí, ona

Blaženka Muchová (piata zľava) po tom, čo asistovala pri pôrode svojej kolegyne (Foto: archív B. M.) ka zrodila silná láska k budúcemu povolaniu: – Počas štúdia v strednej škole bola som častou návštevníčkou novosadskej pôrodnice – mimo povinnej praxe. Viac ma lákalo prakticky robiť, ako sa učiť z kníh, – hovorí naša spolubesedníčka otvorene s úsmevom na perách. Už vtedy pochopila, že práca pôrodnej sestry vlastne predpokladá tímovú prácu, pri ktorej sú všetci členovia takmer rovnako dôležití – aj sestry, aj lekár a, samozrejme – budúca mamička. – Viac ľudí by znamenalo viac stresu a tenzie pre všetkých, a to rodička nepotrebuje. Ak žena, ktorá je na pôrodnom stole, poslúchne naše návody, keď k nej prichádza náš hlas, vtedy samotný pôrod takmer spravidla poľahky zvládame... Teda

HLAS ĽUDU

svoju prácu robí už podľa rutiny, ale vždy zodpovedne. V každej chvíli je prítomné silné vedomie, že ide o prinajmenej dva ľudské životy. – Dakedy, keď sa rodička„stratí“ vo svojich bolestiach a nepočúva ma, musím aj trošku zvýšiť intonáciu. „Prebudiť“ ju... Inak by mohlo prísť ku komplikácii. Ale ten hlasnejší tón používam výlučne v najlepšom úmysle..., – zdôrazňuje pôrodná asistentka z Kysáča. – Práve preto my sestry asistujúce pri pôrode musíme byť tak trochu príkre, strohé – s dobrým hlasom a prísnym postojom. Akiste každá žena – a pridá sa aj nejeden muž – dosvedčí, že nie je jedno a to isté rodiť a byť pri pôrode. Aj žena, ktorá sa môže pochváliť skúsenosťou rodičky, a to trojitej, ale aj dvadsaťdvaročnou praxou pôrodnej asistentky, nás ubezpečila, že

sú to dve rozdielne veci. – Ja som bola nedisciplinovaná rodička, – smeje sa Blaženka Muchová, – taká, akú by som nedopriala ani jednej kolegyni. Mám veľmi, ale naozaj veľmi nízky prah bolesti, takže si ženy, ktoré rodili, budú vedieť predstaviť, ako to asi vyzeralo... Na dôvažok, kolegyne, ktoré si spomínajú na moje „neposlúchanie“ pôrodnej asistentky, vždy robia žarty na môj účet. Práve preto, keď ma rodičky naštvú, keď ani na piatykrát neposlúchajú, poviem sama sebe: Zhovej, veď aká si ty bola...? Možno povedať, že mať v rukách dva, alebo viac cudzích životov znamená cítiť veľkú empatiu voči ľuďom a vlastniť silnú zodpovednosť. Takto rozmýšľame pri uvoľnenom rozhovore za popíjania kávy. – Z mnohých aspektov je to zodpovedná práca s veľkou dávkou stresu, a preto si myslím, že by sme nejakým spôsobom mali mať benefičnú pracovnú stáž, – jasne a hlasne vyjadruje svoj názor naša „babica“. – Dvadsaťpäť rokov pracovať v tomto odbore je tak akurát – do tej doby organizmus dokáže zvládnuť psychické a fyzické vypätie síl pôrodnej asistentky, ale neskoršie koncentrácia už začínala klesať. V tej chvíli by bolo vhodné prestúpiť na iné pracovné miesto. Keby len taká možnosť vždy jestvovala... I napriek všetkým negatívnym stránkam, ktoré sa vyskytujú v povolaní pôrodnej sestry rovnako ako v každej inej práci, aj napriek toľkým bezsenným nociam a neosláveným sviatkom v kruhu svojej rodiny, Blaženka Muchová nikdy neoľutovala voľbu povolania. – Ale mojim trom dcéram, Ani, Alexandre a Ariane-Jane prajem zamestnanie s „normálnym“ pracovným časom a s menšou dávkou pracovného stresu... V. Dorčová-Valtnerová

21


Z NAŠICH OSÁD SKADARLIJA OTVORILA SVOJE BRÁNY DOKORÁN

Duch, ruch a vôňa Belehradu k Paríž považujú za hlavné mesto Eu- Hore-dolu historickou kemeňirópy a pahorok Montmartre za jeho cou sídelného mesta kráčali vyumelecké srdce, tak Belehrad je križovatkou zdobení zverenci Pavla Baláža a ciest na starom kontinente a Skadarlija dušou zabodovali neustálym spevom, srbského veľkomesta,“ vyhlásil Branislav Nu- tancami na rohoch ulíc, priašić na slávnostnom otvorení letnej sezóny v mym prenosom kultúrneho deslávnej bohémskej štvrti. dičstva. Takmer celou Skadarlijou. V sobotu 27. apríla sa Skadarlija dostala pod Od reštaurácie Dva bela goluba drobnohľad kultúrnej verejnosti Belehradu a po niekdajšiu piváreň Bajloni stala sa stredobodom záujmu zahraničných tu- zneli slovenské pesničky, ale i ristov, ktorí pricestovali do metropoly Srbska srbská svadobná Sestra mi je poz Japonska, Turecka, Dánska, Grécka, Cypru, ručila. Vystúpili suverénne, sevčítane jednej Kysučanky z Čadce a trojice baisto, dokonale. Ako vždy. Detská svadba v Skadarliji odznela na výbornú Zemplínčanov zo Sniny. „Slovenskóóó, Slovenskóóó, heja, heja, heja Slovensko!“ odzneli hokejovo povzbudivé slová mladých ľudí spod Vihorlatu, keď pred reštauráciou Dva jelena zazneli prvé takty slovenských ľudových piesní v prednese kovačického už ostrieľaného drobizgu z podujatia Detská svadba. Radosti východniarov nebolo konca-kraja a rýchlo sa zapojili do spevu piesne v stredoslovenskom nárečí: Vyrjasla mi ruža na kemeňí... Ďalšie piesne najmladších svadobčanov pozorne počúvali, s obdivom sa Aljoša Vučković v spoločnosti Zuzany Jarmockej (sprava) na slovenské kroje pozerali a na a Kláry Babkovej pamiatku cvakali spúšťami foSpeváčka Anna Kišová s hercom Milanom ťákov návštevníci aj ďalších prestížnych rešMilosavljevićom v role spisovateľa taurácií – Zlatni bokal, Tri šešira, Šešir moj...

„A

Branislava Nušića

Krásavice súčasnej metropoly sa predvádzali a prechádzali v módnych štýloch spred storočia

Zo slávnostného otvorenia letnej sezóny v Skadarliji

22

Neboli však detváky zo svadobného divadielka jediní Kovačičania na zraze srbskej minulosti a súčasnosti, posedení bohémov a umelcov, v zmesi rôznych prvkov majstrovstva. Riaditeľ Galérie Babka Pavel Babka sa už roky so svojou obrazárňou zúčastňuje v tejto akcii. Tohto roku v Skadarliji maľovali v otvore-

nom ateliéri pred pohostinským podnikom Dva jelena insitní umelci Jano Žolnaj, Zuzana Jarmocká a Klára Babková. Skloňovali sa v poslednú aprílovú sobotu vo všetkých pádoch a na slávu najslávnejšej srbskej ulice jej obyvatelia či riadni hostia Jakšić a Sremac, citovali Džumhur a Kapor, spomínali aj občasní návštevníci Skadarlije – od Hitchcocka po Hendrixa. Záverom vydareného programu Turistickej organizácie Belehradu hercov, spisovateľov, hudobníkov, tanečníkov a spevákov z bohémskej časti čakali pochúťky z kuchyne kovačických starých matiek. A vzápätí aj parádne kone a fiakre žrebčína Bulić zo Surčinu. Známemu hercovi a fanúšikovi Skadarlije Aljošovi Vučkovićovi pred slávnostným činom zdvihnutia vlajky so symbolmi bohémskej belehradskej štvrte – cylindrom, palicou a karafiátom – nezostalo nič iné, iba „srdečne a slnečne“ pozdraviť početných prítomných zhromaždených z oboch strán povestnej ulice. Cesty ducha, ruchu a vône mesta na sútoku Dunaja a Sávy. Ján Špringeľ 11. 5. 2013

19 /4542/

HLAS ĽUDU


Z NAŠICH OSÁD

S fotoobjektívom krížom-krážom Banátom Dlhé chladné a daždivé počasie a meškanie opravdivej jari zle vplývalo na ľudí, a preto nie náhodou mnohí s prvými peknými dňami opustili svoje príbytky a vyšli sa ohriať na jarnom slniečku. Naša tradícia nakladá, že s príchodom jari sa začína aj pravidelná jarná úprava priedomí. Tí usilovnejší si k tomu našli času aj na úpravu školských a kostolných záhrad, cintorínov, ulíc… Niektoré z tých akcií sme zaznamenali aj fotoobjektívom.

Členky Oltárneho krúžku žien cirkevného zboru v Hajdušici využili pekné počasie na okopávanie kvetinových záhonov v kostolnej záhrade, bielenie pňov a vysádzanie muškátov do záprahového voza, ktorý zdobí trávnik pred kostolom.

Jánošícky farár Slađan Daniel Srdić (na fotografii vpravo) spolu s mládežníkmi upravili prázdny priestor v kostolnej záhrade. Najprv naviezli zem, potom okolo poukladali pne a vysadili ozdobné rastliny, a nakoniec sa pri svojom diele vyfotografovali.

Ku Dňu planéty Zeme žiaci bieloblatskej školy v parku pri škole vysadili stromky, ako svoj skromný príspevok k ochrane planéty, na ktorej žijeme. 11. 5. 2013

19 /4542/

HLAS ĽUDU

Činní boli aj členovia novozaloženého bieloblatského nezávislého mládežníckeho klubu BENOK a bieloblatskí penzisti, ktorí spojili skúsenosť a entuziazmus a spoločnými silami vybielili a orezali stromoradie sibírskych brestov v hlavnej bieloblatskej ulici.

Hajdušičan Ján Guľáš je šikovný pestovateľ citrónov. Jeho sadenice dobre vydržali zimu a bohato urodili, ale predsa netrpezlivo čakali teplé jarné slniečko.

Bieloblatskí cirkevníci a matičiari v prvých jarných dňoch realizovali svoj dávnejší plán a k hrobu prvého bieloblatského kňaza, národného buditeľa a autora prvých bieloblatských dejín Juraja Kerďa postavili pamätník, a tak dokázali, že na svojich významných predkov nezabúdajú. V. Hudec

23


Z NAŠICH OSÁD KOVAČICA

Výroba oblátok má storočnú tradíciu P o príchode prvých osadníkov do Kovačice pustatinová černozem sa stala ich hlavným zdrojom obživy. Na nej pestovali rastliny, ktoré spracúvali tak ako sa naučili ešte v starej vlasti na Slovensku. Chlieb vždy patril medzi hlavné potraviny v každodennom stravovaní ľudu a k nemu sa pridávali rôzne potraviny živočíšneho pôvodu. Koncom 19. storočia sa začali pekávať koláče, ale len na väčšie sviatky a z príležitosti rodinných osláv (svadby, krstiny). Tak sa niektoré jedlá zmenili na príležitostné, ako napríklad opekance s makom alebo bryndzou, ktoré sa chystali na Štedrý večer, tekvicovo rejteša (závin) sa pieklo na Tri krále a nadlacké halušky s makom sa varili v „ha-

spelým cirkevníkom a mládeži pri Večeri Pánovej v advente a v pôste pred Veľkou nocou, najviac na Zelený štvrtok, na Veľký piatok, na Kajúcu nedeľu a deťom pri konfirmácii. Úloha pripraviť oblátky k týmto cirkevným príležitostiam odjakživa

zo Štvrtej ulice, od nich som zdedila recept a naučila sa robiť oblátky. Tak teda na výrobu oblátok, ktoré sa po-

Toto je hádam najstaršie železo v dedine na prípravu oblátok, má ponad 100 rokov

a vypracujeme riedke cesto ako na palacinky. Cesto sa v malých dávkach lieva na dobre vyhriate železo na pečenie oblátok a upečené sa vykrajuje špeciálnou formičkou. Upečené, vykrojené oblátky sa neRovnako ako sporák, aj železo skoršie ukladajú do plastových námusí byť dobre vyhriate dob. Vlani v lete som za také dve hodiny vyhotovila asi 400 kusov, ktoré sme potom podľa potreby používali počas celého roka. Železo na pečenie oblátok je staré viac ako 100 rokov a ešte stále sa s ním dobre robí. Pečie sa na dobre vyhriatom sporáku, ktorý vykurujeme šúľkami a drevom. V posledných rokoch v tejto robote sa pravidelne zúčastňuje 5 – 6 So špeciálnou formičkou sa vykrajujú upečené žien, členiek Oltárneho krúžoblátky ku, a tak nám to potom ide Vlaňajšia príprava oblátok pred Viano- rýchlejšie. Takéto oblátky luškovú nedeľu”. Tradične sa k Veľcami: Mária Balčeková, Mária Hološová, sa zriedkakedy dajú kúpiť v kej noci chystali koláče po furmičMária Sklenárová a Eva Hriešiková obchodoch, veľmi ťažko ich ky, krútený a zapletaný rejtešík, nájsť hocikde v predajniach. Vo plásty a oblátky. výrobe oblátok domácim spôso„Oblátky boli veľmi obľúbenou bom budeme pokračovať pokým maškrtou v každej domácnosti a zanám sily budú stačiť,“ sľúbila Mária dovažovali sa na objednávku, kuHološová. povali sa u pani majstrovej Alžbe„V našej cirkvi v Kovačici sa Večera ty Ďurišovej, rodenej Bartošovej, Pánova prisluhuje každé dva mektorá bývala na Druhej ulici (JĽA) v siace, čiže šesťkrát v roku, pokým v Kovačici,” spomína si Kovačičanka iných cirkvách je obyčaj aj každú neMária Suchánska. Teraz sa týmto cudeľu,“ doložil senior banátsky Pavel krárskym remeslom v dedine už nik Sklenár, farár v cirkevnom zbore Konezaoberá, keďže sa takto vyhotoSkladovanie hotových výrobkov vačica I. „Prostredníctvom Večere vené oblátky môžu zadovážiť už do plastových nádob Pánovej prijímame telo a krv Ježitakmer v každom obchode s poša Krista v posvätenom chlebe a travinami. patrila zvonárom. Od roku 1996 do víne. Chlieb je vlastne tradičné doJestvuje však aj iný druh oblátok, roku 2000 zvonársku povinnosť v Senior banátsky Pavel Sklenár, máce nekvasené cesto, ktoré sa v ktoré sotva dostať v obchodoch a cirkevnom zbore Kovačica I vyko- farár cirkevného zboru našej cirkvi pripravuje počas celédodnes ich k cirkevným sviatkom návala zvonárka Mária Hološová. Kovačica I pripravuje len zopár žien v Kovači„V minulosti sa oblátky vyrábali minulosti sa oblátky vyrábali len z ho roka v podobe oblátok,“ zmienil ci. Tieto oblátky, ktoré symbolizujú na Adama a Evu a tú úlohu si vždy vody a múky. Pripravujú sa takto: sa senior banátsky Sklenár. A. Chalupová telo Ježiša Krista, sa podávajú do- na seba prebrali zvonárka Litavská zmiešame všetky uvedené prísady

24

dávajú pri Večeri Pánovej, potrebujeme tieto suroviny: 1 vajce, ½ l mlieka, štipku cukru a múky koľko zoberie. V

11. 5. 2013

19 /4542/

HLAS ĽUDU


Z NAŠICH OSÁD ZAUJÍMAVOSTI Z ÚSTREDNÉHO ARCHÍVU SEAVC

Česi a Slováci v Sarajeve O

tom, že v prvej polovici 20. storočia v Sarajeve žila kultúrne veľmi aktívna skupina Čechov a Slovákov, sa pomerne málo vie. Svedectvo o tom nachádzame v brožúrke Druhá výroční zpráva Československé obce v Sarajeve 1929 – 1930, ktorú vytlačila Bosanska Pošta v Sarajeve roku 1930 a ktorá je uschovaná v Ústrednom archíve SEAVC v Starej Pazove. Dnes je známe, že menší počet Slovákov žije v Bijeljine, Doboji a Banji Luke, lebo si zachovali slovenskú identitu prostredníctvom jazyka, ľudovej kultúry a evanjelického vierovyznania. Podľa odhadov v Bosne a Hercegovine žije okolo 1 000 príslušníkov slovenskej menšiny. „Istým zázemím pre rozvoj kontaktov je aj malá roztrúsená časť mestského obyvateľstva najmä v Sarajeve, ktorá má evidentne slovenské korene a ich predkovia prišli do BaH v rozmedzí rokov 1908 – 1914 ako odborní-

prvé v nej sa uvádza, že v období rokov 1885 až 1900 v Sarajeve pôsobilo združenie Čechov pod názvom Kroužek mládenců (ktorý roku 1900 premenovali na Českú spoločnosť) a od roku 1898 český vzdelávací spolok Palacký (ktorý roku 1898 zmenil názov na Český lidově vzdělávací odbor). Tieto dva spolky sa roku 1905 zlúčili a ďalej pôsobili pod názvom Česká beseda. Po založení Československého zväzu v Kráľovstve SCHS od roku 1928 spomenuté združenie začalo pôsobiť pod názvom Československá obec, do ktorej sa zapojili aj vtedajší Slováci. V rámci Československej obce v hlavnom meste BaH pôsobili výbory: školský, zábavný a bábkový. Školský výbor založil českú školu s 50 deťmi. Do školy by údajne mohlo chodiť viac žiakov, nebyť určitých problémov: „Je záhadou, prečo môžu chodiť do našej školy až z Nového Sarajeva, a chodia radi a veľmi pilne, a na druhej strane deti, ktoré bývajú takmer pri škole, ju z lenivosti nenavštevujú. Tento trpký osud stíha temer všetky doplňovacie školy, lebo ich návšteva je nepovinná...“ uvádza sa v správe. Ludvík Jaroš, správca Československej doplňovacej školy v Sarajeve, spolupracoval s Ferdinandom Evanjelický chrám v Sarajeve na nábreží Miljacky Klátikom, učiteci Rakúsko-Uhorska pôsobiaci v rôznych ob- ľom zo Starej Pazovy, pri písaní učebníc v čelastiach hospodárskeho, administratívneho skej a slovenskej reči a spoločne obohacovali a kultúrneho života. Nehovoria po slovensky, knižničný fond v knižniciach a čitárňach. To ale uchovali si väzbu ku vlasti svojich pred- tvrdíme na základe faktu, že Ferdinand Klákov a majú záujem o to, aby prispeli k rozvoju tik v období rokov 1928 až 1933 viedol Školvzájomných vzťahov,“ uvádza sa na webovej ský odbor pri Československom zväze Krástránke slovenskezahranicie.sk. Bolo by za- ľovstva SCHS (Juhoslávia). V správe Sarajevujímavé zistiť, či sa sarajevskí Slováci toho času skej československej knižnice sa píše, že stretávajú, podobne ako pred sto rokmi, v koncom roka 1928 vo fonde mali 2 212 kníh, rámci Českej besedy, ktorá bola obnovená z čoho požičaných na čítanie bolo 1 643 kníh. roku 1996. Podobne ako vo Vojvodine, aj v Sarajeve v tej V archívnej korešpondencii SEAVC sú ulo- dobe zápasili s problémom čítania nezviažené dva listy, ktoré svedčia o tom, že sriems- zaných kníh... ki evanjelici komunikovali s jednotlivými Zábavný výbor mal na starosti oslavy náobyvateľmi Sarajeva po slovensky. Boli to se- rodných sviatkov, organizovanie spoločných nior sriemsky Mikuláš Abaffy, ktorý list napísal odchodov do divadla, na koncerty a výlety, roku 1914, a Dr. Jozef Čmelík, ktorý ako ad- ako aj usporadúvanie prednášok a iných vokát v roku 1933 pôsobil v Sarajeve. posedení. Z bohatého programu v roku Avšak spomenutá brožúrka z roku 1930 1929 vyberáme: „Hodne našich členov sa zúvzbudí obdiv čitateľa z viacerých dôvodov. Po častnilo prednášky brata Jana Skályho, lu11. 5. 2013

19 /4542/

HLAS ĽUDU

Inzeráty v brožúrke výročnej správy Československej obce v Sarajeve

žického Srba a zakladateľa tamojšieho Sokola... Usporiadaný bol koncert maestra Jaroslava Kociana v kine Imperial s veľmi zdarilým programom... Zavítalo k nám spevácke združenie Slovenských učiteľov, ktoré sme na nádraží uvítali spoločne s odbočkou Juhoslovansko-československej ligy a Združením tunajších učiteľov...“ V roku 1930 Bábkové divadlo Československej obce v Sarajeve oslávilo dvadsiate výročie pôsobenia. V tomto umení boli veľmi úspešní. V tom roku uskutočnili 7 premiérových predstavení v českej a srbochorvátskej reči. Ján Fiedler, správca tohto bábkového divadla v Sarajeve, vo svojej správe ozrejmil, ako založili vlastné bábkové divadlo: „Úlohy vybudovať bábkové divadlo sa ujali mnohí ochotníci. Pánovia: Hering, Havlíček, Zavadil, Vostřel a Pasler postavili počas dlhých zimných večerí javisko a sami maľovali kulisy. Dámy, hlavne Heringová a Havličková, ušili obleky pre bábky. Ak si chceme predstaviť obrovskú prácu bábkarov, musíme mať na zreteli, aká je veľkosť nášho divadielka. Javisko má rozmery 3.50x3.20x1.50 m a bábky sú vysoké 75 cm. Dnes naše bábkové divadlo nakladá s 12 rôznymi dekoráciami, dvomi skryniami s 25 bábkami a množstvom oblekov...“ Bábkové divadlo v Sarajeve, ktoré dnes úspešne pôsobí v rámci Pozorišta mladih, ako sa uvádza, založil Adolf Pomezni. V zozname riadnych a mimoriadnych členov Československej obce v roku 1929 sa uvádzajú aj mená učiteľky Lidušky Pomeznej a herca ochotníka bábkového divadla Jaroslava Pomezného. Katarína Verešová

25


Znovu o eď si t V . i r a j o zaslúži.

bite, či jari zaľú o jt e t bo y v teľné ale či sa aj evieme, čo nezabudnu plého ponie te le zažijete ho čarovného é radosť. A n e lú ž k vytú obvy ít ú š k v a ta n n z tohto mať le eskoro Pren te e k a d t u r b časia ročná ja obne potešili. s ý ás tohto keďže n me sa jej dvojná ej dvojnásobn s n i e tc e jm š a v n , vila Ela Števáková, Stará Pazova lúži h. to si zas našich novinác ám ju výn v priestor Detskom kútiku y ZŠ hrdid to ie tr m 2 to . 4 V nýiačky ž ia tr zove, jar s a e P p j s i re a m t s S kre jánoka v a Čmelí vým papierom ok n a J u n h po mi s kre stnou slo mi práca lkari a príležito riedy ZŠ šícki škô cou žiačka 7. a t om vou prá ajaka v Báčsk Jána Č vci. Petro

N

Mirosla v Supek

Klára Menďan

, Jánošík

ová, Stará Pa

zova

Petra Ko lá

riková, J ánošík

nošík

ek, Já Marko Sup

26

11. 5. 2013

19 /4542/

HLAS ĽUDU


Isidora

rá Pazova decová, Sta

Ilićová

, Stará

u Valentína H Pazova

Stefanija Š te

rbová, Ján

ošík

Čarovná jar ar. Čo to slovo znamená?! Nuž znamená to: lásku, túžbu, potešenie, šťastie, radosť a mnoho ďalších krásnych vecí. Jar všetci ľudia netrpezlivo čakajú. Keď príde, všetci sú šťastní, veselí a – zamilovaní. Všetko sa napĺňa krásnymi farbami, všetko krásne vonia. Kvety začínajú kvitnúť, sťahovavé vtáčiky sa vracajú, slniečko nás krásne hreje. Rodia sa nové lásky, nové túžby. Deti sa tešia z krásneho slnečného počasia, lebo sa môžu vonku hrať do milej vôle. Jar je jedinečná. Všetci ju majú veľmi radi, lebo po dlhej tuhej zime konečne tu máme teplé slniečko. Zvieratká na svet prinášajú svoje mláďatká. Trávička sa začína kosiť, a tá vôňa, ach... To sa nedá opísať. Krása! Slniečko sa stále milo usmieva. Obláčiky sú krásne, biele... Jarné lásky sú vždy tie najkrajšie a najlepšie. Sú plné radosti, šťastia, vášne... Stromy si obliekajú ze- Suzana Hu čková, Jánošík lené rúcho. Dni sú teplejšie a dlhšie. Ľudia sa milujú, radujú, tešia, smejú, kochajú sa v tej jarnej kráse. Relaxujeme, viac času trávime vonku na sviežom vzduchu, čo je mimochodom veľmi dobre. Možno sa ľudia tešia na jar len preto, že po nej prichádza leto, ale aj tak si myslím, že to nie je tak. Jar sa vlastne nedá ani opísať, aká je krásna. Jar sa jednoducho žije. Treba si ju vychutnať. Tak vidíte, to je jar! Je vonku, je práve to, na čo sa teraz pozeráte von oknom. Teda, bežte von. Bežte a užite si ju! šík no Já Helena Greksová, Báčsky Petrovec á, ov eg Vaňa M

J

11. 5. 2013

19 /4542/

HLAS ĽUDU

Anna F. a Jana S.

27


K U LT Ú R A

Úspechy staropazovského divadla V

roku, keď si SD VHV v Starej Pazove pripomína 110. výročie divadelníctva, nielenže sa divadelníkom podarilo pripraviť dve premiéry, ale obe predstavenia zožali úspechy na prehliadkach ochotníckeho divadelného umenia. Podľa ocenenia selektorky Sanely Miloševićovej po obecných súťažiach v Srieme medzi osem predstavení, ktoré sa zúčastnili v oblastnej súťaži čiže na Festivale divadelných ochotníkov Sriemu, ktorý prebiehal v Iri-

druhej polovici mája v Starej Pazove. Miroslav Kožík dostal Cenu za najlepšiu réžiu a Miroslav Bako Cenu za originálnu hudbu v predstavení, kým celý súbor získal aj ocenenie za scénický pohyb. Už 26. apríla na staropazovských divadelných doskách predstavenie sledoval Rade Ratković, selektor 51. prehliadky divadelnej ochotníckej tvorby Vojvodiny. Druhé predstavenie SD VHV Drahá pani profesorka selektor navrhol na 41. festival tradičných

ŽENBA A VYDAJ V KOVAČICI. Kovačickí divadelníci už celkom presvedčili seba a milovníkov divadelného umenia, že komédia je tá, ktorá naplní sieň Domu kultúry 3. októbra. V tejto divadelnej sezóne herci Divadla VHV scény v Kovačici mali premiéru v piatok 26. apríla komédiou Ženba a vydaj autora Jovana Steriju Popovića v réžii Milenka Pavlova, ktorý vedie herecký tím kovačického divadla už druhú sezónu. V nových divadelných rolách sa dobre hralo divadelníkom: Jaroslavovi Dudášovi, Miloslavovi Jonášovi, Vieroslave Sládečekovej, Zuzane Šipickej, Viktórii Šifelovej, Darine Dudkovej a Jánovi Chrťanovi. Vďaka Senke Đorđevićovej herci na scéne v primeraných kostýmoch vyzerali skvele. Scénografiu a výber hudby mal na starosti známy srbský herec a režisér Milenko Pavlov. Šepkárkou bola Vesna Marková a pod technickú úpravu podujatia (zvuk a svetlá) sa podpísali Miloslav Zloch a Emil Nemček. Na snímke (zľava) sú herečky Zuzana Šipická a Vieroslava Sládečeková v najnovšom kovačickom predstavení. A. Chalupová

Aj predstaveniu Drahá pani profesorka sa dobre darí (foto: A. Lešťanová)

gu od 7. do 15. apríla, dostali sa aj dve nové inscenácie SD VHV zo Starej Pazovy. Drámu z minulého storočia Drahá pani profesorka Ľudmily Razumovskej v réžii Aničky Balážovej mladí staropazovskí divadelníci zahrali v utorok 9. apríla a choreodrámu Babylon, autorský projekt Miroslava Kožíka, v piatok 12. apríla zahrali v Starej Pazove, lebo 10. apríla, keď mali hrať v Irigu, bol v krajine vyhlásený Deň smútku. Predstavenie Babylon bolo podľa ocenenia selektora Predraga Momčilovića, herca a profesora Akadémie umenia v Novom Sade, ocenené ako najúspešnejšie vcelku a navrhnuté bolo do dodatočnej selekcie na pokrajinskú divadelnú prehliadku, ktorá bude v

28

predstavení v osade Jaša Tomić. Režisérka predstavenia Anička Balážová bola pochválená za réžiu a za herecký výkon Maja Domoniová. Aj detskému divadlu Rozprávka na dobrú noc v réžii Aničky Balážovej, Andrey Dvornickej a Libuše Simendićovej sa dobre darí: Podľa ocenenia selektora Alexandra Baka postúpilo do oblastnej súťaže detskej divadelnej tvorby, ktorá prebiehala koncom apríla v Rume. Môžeme iba konštatovať, že sa SD VHV v roku osláv 110. výročia založenia nemusí obávať o svoju budúcnosť, lebo nové a mladé divadelné nádeje sľubujú, že aj ony budú divadlá hrávať každý rok. A. Simonovićová

NA POZVANIE MOMS HAJDUŠICA v sobotu 27. apríla do Hajdušice zavítali ochotníci divadelnej sekcie Slovenského kultúrneho centra P. J. Šafárika v Novom Sade, ktorí sa tamojšiemu obecenstvu predstavili veselohrou Jana Hrubíka so súčasnou tematikou Láska alebo niečo iné (na fotografii) v réžii Rastislava Zorňana, ktorý zároveň hral novinára TV Pink. Príbeh sa odohráva v typickej rodine, v ktorej ženy (Jarmila Krížová a Ružena Rybárová) donekonečna pozerajú televízne seriály, prežívajú ich ako skutočnosť a život vôkol seba porovnávajú s nimi. Hlava rodiny, otec Ďuro Cesnak (Samuel Medveď) je alkoholik a starý dedinský záletník. Pijatika mu skomplikuje život a vytvorí komickú situáciu, ktorú zaregistruje i populárne televízne vysielanie. Nakoniec sa všetko vyjasní, ale otec so synmi (Milko Rybár a Pavel Jurík) zostávajú na posmech, kým z komickej a popletenej situácie profitujú ženy. Policajtom bol Michal Činčurák, kameramana hral Ján Čobrda, kým techniku mal na starosti Michal Zorňan. vlh 11. 5. 2013

19 /4542/

HLAS ĽUDU


K U LT Ú R A ZÁJAZD MLADýcH PeTROVSKýcH DiVADeLNíKOV NA SLOVeNSKO

Tŕniky Petrovskej družiny na Rozprávkovom javisku U

plynul rok od premiéry divadielka pre deti Tŕnikove nové boty, ktoré autorsky kompletne podpísala Daniela Legíňová-Sabová a režijne sa spolu s ňou podpísal i Ondrej Brna. Hru nacvičili a podali členovia detskej divadelnej skupiny Kultúrno-umeleckého spolku Petrovská družina z Báčskeho Petrovca. Po roku súbor petrovského divadelného dorastu mal možnosť predstaviť sa aj na krajskej prehliadke detskej dramatickej tvorivosti Rozprávkové javisko v Považskej Bystrici v Slovenskej republike. Po návrate zo zájazdu po Slovensku, kde pobudli v dňoch 9. až 11. apríla, o svojich dojmoch a vôbec o pobyte na Slovensku nám porozprávali samotní účinkujúci v divadielku, ako i režisérka. Tak sme sa dozvedeli, že vystúpenie petrovského súboru sprostredkovala vedúca Divadelného ústavu z Bratislavy Vladislava Feketeová. Okrem hostí zo Srbska na prehliadke vystupovali aj divadelné sú-

bory z Bánoviec, Novej Dubnice, Púchova a Partizánskeho. Teda tŕnikovci vystúpili na festivale, ale sa predstavili aj v Dome kultúry v Dubnici nad Váhom, odkiaľ si tiež priniesli pekné zážitky, priateľstvá. Aj tu ich početné obecenstvo odmenilo veľkým potleskom. Mladí divadelníci s nadšením hovorili i o návšteve dubnického kaštieľa, parku a jaskyne, o kráse Trenčianskeho hradu a o tom, ako domáci ani netušili, že sa deti zo Srbska medzi sebou dorozumievajú po slovensky. Od Matice slovenskej z Dubnice pre školskú knižnicu Základnej školy Jána Čajaka v Petrovci priniesli veľký balík knižiek a vo štvrtok 25. apríla ho odovzdali profesorke slovenčiny Anne Spevákovej. Od riaditeľky oblastného strediska Trenčianskeho kraja Domu Matice slovenskej v Dubnici nad Váhom a matičiarov z Považskej Bystrice pre tunajšiu Maticu tiež priniesli darčeky a prevzala ich predsedníčka MSS Katarína Melegová-Melichová.

Tŕnikovci nám s hrdosťou rozprávali o prehliadke Rozprávkové javisko v Považskej Bystrici

ešte väčšiu váhu realizácii zájazdu na Slovensko pridáva skutočnosť, že si deti zo súboru naň samy zbierali peniažky. Húževnato pracovali a hru viackrát reprízovali v Petrovci, v Kulpíne, Hložanoch, Kysáči, Pivnici a Starej Pazove. Zriekali sa štiav a sladkostí, pohostenia a honorárov. K tomu

STARÁ PAZOVA

Malí a veľkí divadelníci na Slovensku äťdňový zájazd na Slovensko do okolia Bratislavy úspešne absolvovali členovia divadelného tímu čiže protagonisti hry Rozprávka na dobrú noc Základnej školy hrdinu Janka Čmelíka v Starej Pazove. Muzikál Rozprávka na dobrú noc od 11. do 15. apríla mal tri vydarené vystúpenia: v Ružinove, v Rovinke a v Budmericiach. Ako nám povedal riaditeľ školy Janko Havran, všetky vystúpenia boli dobre navštívené a tento súbor v najlepšom svetle predstavil nielen svoju školu, ale aj Staropazovskú obec. Bola to príležitosť aj na dohovor o ďalšej spolupráci, do ktorej okrem už jestvujúcich zájazdov detí priradia aj vzájomné návštevy profesorov. Táto návšteva je výsledkom spolupráce Obce Stará Pazova s Podunajským mikroregiónom z okolia Bratislavy v oblasti kultúry, vzdelávania a športu. Povedala

P

11. 5. 2013

19 /4542/

Malí divadelníci na návšteve paláca

nám to Libuška Lakatošová, náčelníčka Oddelenia pre šport, mládež a kultúru, ktorá bola tiež na zájazde v obecnej delegácii. Spolupráca sa začala z iniciatívy staropazovskej rodáčky Jasminy Nasárikovej pred dvomi rokmi. Potom bola podpísaná aj zmluva o jednoročnej spolupráci. Už v týchto dňoch prídu starostovia z

HLAS ĽUDU

tohto mikroregiónu do Starej Pazovy a mala by sa podpísať ďalšia zmluva – o spolupráci na neurčitú dobu. Malí herci boli po návrate zo Slovenska plní dojmov, aj napriek tomu, že bolo namáhavo každý deň hrať a zdolať aj zaujímavý program, ktorý im hostitelia pripravili. Nezabudnuteľné majú dojmy z

prichystali i dedomrázovský program z príležitosti Nového roku. Keďže im chýbalo ešte trochu, oslovili i sponzorov a aby predstavenie bolo úspešné, pri rôznych technických záležitostiach v hodnej miere im vypomáhali aj rodičia a starí rodičia. J. Čiep návštevy Bratislavského hradu, Slovenského parlamentu, z okolia Bratislavy a z korčuľovania. Už v auguste tohto roku sa očakáva hosťovanie Folklórneho súboru Rovinka v Starej Pazove. Takmer v tom istom období – presnejšie od 14. do 16. apríla – na Slovensku na zájazde bolo aj SD VHV s predstavením Neresti ľudstva, autorský projekt Miroslava Kožíka. S touto choreodrámou divadelníci mali otvoriť Festival Aničky Jurkovičovej v Novom Meste nad Váhom ako minuloroční víťazi Festivalu Zuzany Kardelisovej v Kysáči. Avšak z objektívnych príčin nevystúpili v prvý deň festivalu, ale v druhý 15. apríla. Ako nám po zájazde povedal Miroslav Kožík, hercom sa dobre hralo a nielen porota, ale aj diváci, ktorí vyplnili hľadisko do posledného miesta, boli spokojní a milo prekvapení z pekného umeleckého zážitku. Aj z tohto zájazdu si pazovskí divadelníci priniesli krásne dojmy, a to aj napriek tomu, že trval s cestou iba tri dni a bolo málo času spoznať sa s mestom a okolím. A. Simonovićová

29


K U LT Ú R A BOHATÝ PROGRAM V MARTINE

Slovesná jar 2013 – veľa dobrého slova P

re početných priaznivkom mieste, teda v cov a milovníkov literaTurčianskej galérii, túry, knižnej kultúry, histórie, bola vydarená a veľmi výtvarného umenia, fotonavštívená vernisáž grafie, hudby a spevu a v súpomenovaná Maľby a lade s tradíciou aj 47. ročník grafiky nášho akadeSlovesnej jari v Martine pomického maliara Pavnúkol bohatý program. Pri la Čániho. Hosťujúcepríležitosti 150. výročia Maho autora privítal riatice slovenskej snem MS ešte diteľ galérie Ľubomír 17. septembra 2011 vyhlásil Kraľovanský a kurátor rok 2013 za Rok Matice slovýstavy V. Valentík povenskej. Počas Roka MS sa četným milovníkom uskutočnia viaceré významvýtvarného umenia v Upútavka k výstave: (zľava) né podujatia, a to oslava základných črtách pri- Ľubomír Kraľovanský, Pavel Čáni 1150. výročia príchodu sv. Pred matičnou budovou v Martine: (zľava): M. Prebudila, blížil Čániho maliarsku a Vladimír Valentík Cyrila a Metoda, pripomína- P. Čáni, M. Demák, V. Valentík, V. Benková a M. Bielik a grafickú tvorbu. Cinie si 150. výročia tujeme z jeho textu v katalógu: ... Pa- zyku a literatúre a špecifický práve vzniku Prvého slovel Čáni v uplynulých dvoch rokoch in- tým, že okrem odbornej časti mal i venského gymnázia tenzívne maľuje, a tak vznikol pozo- praktickú zložku, keďže sa na tvári v Revúcej, 250. výroruhodný počet olejomalieb a malieb, miesta mohli zoznámiť s bohatou hisčia narodenia a 200. do ktorých vkomponoval tradičný pro- tóriou a kultúrou krajiny našich predvýročia úmrtia Andukt ľudovej slovenskej kultúry v Srbsku kov. Na záver piatkového rozmanitého tona Bernoláka, 200. – handrovku... Samostatná výstava výročia narodenia Čániho malieb a grafík na Slovensku programu podvečer v martinskom Jonáša Záborského, prispieva k lepšiemu poznaniu boha- kine Strojár bol usporiadaný už tra20. výročia druhej tej tradície a súčasnej umeleckej pro- dičný Autorský program, v rámci ktorého tentoraz vystúpili básnici Slovenskej republidukcie Slovákov v Srbsku. ky, tiež Matičný sveV ten deň sa na otvorení Čániho Viera Benková (Báčsky Petrovec), tový festival slovenvýstavy zúčastnila i takmer tridsaťč- Gustáv Murín (Bratislava), Martin skej mládeže. Osolenná skupina krajanských učiteľov, Prebudila (Stará Pazova), Jaroslav bitná pozornosť v Literárny medailónik: (zľava) Viera Benková, ktorí práve absolvovali štvordňový Rezník a Marián Tkáč (Bratislava). rámci Roka MS sa ve- Miroslav Bielik a Etela Farkašová učiteľský seminár v Martine. Orga- Pred viac ako dvomi stovkami minuje Slovákom v zahraničí, slovannizoval ho Ži- lovníkov pekného slova poeticko-huským Maticiam a ich účasti na polinský samo- dobno-zábavný večierok primeradujatiach na Slovensku. správny kraj a ným a často i vtipným spôsobom Trojdňový hlavný program Slopodľa slov tam moderoval Ján Šesták. Na záver viac vesná jar 2013 (23. – 26. apríla) sa prítomnej pred- ako dvojhodinového programu uskutočnil v Martine a piatok 26. sedníčky Výbo- predseda Matice slovenskej Marián apríla bol venovaný práve našej liru pre vzdelá- Tkáč hovoril o bohatých dejinách, ale teratúre, výtvarnému umeniu a slovanie NRSNM i o súčasnosti 150-ročnej Matice venskej dolnozemskej kultúre vôSvetlany Zolňa- slovenskej a účinkujúcim v celobec. Už predpoludním sa program novej, tento se- dennom programe Slovesnej jari začal besedou pod názvom Zahraminár pre na- odovzdal pamätné diplomy MS. Program Slovesnej jari 2013 poniční hostia Slovesnej jari v Turčianskej šich učiteľov bol knižnici. Našich spisovateľov Vieru akreditovaný a kračoval v sobotu 27. a v nedeľu 28. Benkovú, Miroslava Demáka, Martivenovaný bol apríla v Bratislave a na Devíne, keď sa na Prebudilu, Vladimíra Valentíka, Časť našich učiteliek na seminári v Martine slovenskému ja- uskutočnila Národná cyrilo-metodská slávnosť na Devíne. maliara Pavla Čániho za účasti Etely Na záver tohto obsiaFarkašovej z Bratislavy fundovane hleho riportu z Martina uvádzal spisovateľ a riaditeľ Literárešte informácia, že v neho ústavu MS Miroslav Bielik. dňoch 2. – 4. augusta t. Popoludní o 14. hodine v Turr. oslavy 150. výročia čianskej galérii v Martine bol na vzniku Matice slovenrade Medailón slovenskej spisovateľskej vyvrcholia odhaleky Viery Benkovej a spisovateľky Etely ním búst a súsošia sv. CyFarkašovej, ktorý tiež moderoval M. rila a Metoda na ústredBielik. Na tomto stretnutí odzneli nom martinskom návyznania oboch autoriek o svojom mestí, ako i už tradičvzájomnom pochopení, o čítaní svoným Kongresom slojich diel a o následnej spolupráci, ktovanských Matíc. rá nakoniec vyústila do spoločného Martin Prebudila vydania diela v srbčine V zátiší sna. Vydarený Autorský večierok: (zľava) Viera Benková, Gustáv Murín, Martin Foto: Andrej Meleg O dve hodiny neskoršie na rovna- Prebudila, Jaroslav Rezník a Marián Tkáč

30

11. 5. 2013

19 /4542/

HLAS ĽUDU


mozaika1:0 7.5.2013 11:27 Page 2

M OZA I K A

ROČNÍK XIII ČÍSLO 166 11. mája 2013

MAGAZÍNOVÁ PRÍLOHA

NA ŠIESTEJ KROJOVEJ ZÁBAVE V LALITI

Bohatstvo skríň starých mám ž šiesty rok Združenie žien Matkino srdce umožňuje Laliťanom a ich návštevníkom, aby sa kochali v bohatstve krojov našich predkov, ktoré teraz najčastejšie zahaľuje tma skríň starých mám. Na tohtoročnej krojovej zábave 13. apríla 2013 sa prezentovalo 15 ženských spolkov z celej Vojvodiny. Témou tohto kultúrno-zábavného podujatia boli pracovné odevy, hoci Selenčským priadkam Vierke Pavlovovej a Márii Cechmajstrovej (zľava), ako aj obecenstvu, sme videli niektoré ženy vyparádené aj do schuti vyhrávalo a spievalo trio Súdiovcov slávnostných krojov. Ženy a podaktorý muž okrem krojov pšenica a nosil obed kosobecenstvu predstavili aj niektoré staro- com, bielilo plátno, ručne dávne, priam už zabudnuté práce a zvyky. pralo s „piestom“, „gazilo“ Tak si starší návštevníci mohli sprítomniť a blato „na váľky“, zametalo mladí sa zoznámiť s tým, ako sa hrsťovala na ulici, chodilo na zabíjačku, ako ženy vyšívali a priadli, išli na trh, po vodu do stredu dediny, ako družice znášali riady na svadbu, chlapci na Veľkú noc oblievali dievčatá... Časť toho znázorňujú aj fotografie, ktoré sme urobili v polovici apríla 2013 na nádvorí lalitského Domu kultúry.

U

Ženy z Báčskeho Gračca predstavili ženský ličský kroj

Pivničanky nám ukázali, ako sa hrsťuje pšenica, perie s „piestom“ a mladá žena s metlou zvŕta pred domom

J. Pucovský Pazovčanky sa vybrali po vodu a na trh

Lalitskí škôlkari vo veselom tanci

Kulpínske družičky znášali riad na svadbu


mozaika2:0 7.5.2013 11:27 Page 1

M O Z A I K A

PRÍLOHA

ETNO-EKOKOMPLEX KAPETAN MIŠIN BREG VO VÝCHODNOM SRBSKU

Vánok minulosti, dreva a dobročinnosti V

to novembrové ráno, ktoré Milanovac mal už tri lokácie. nás pristihlo v Dolnom Mila- Prvá bola na ostrove Poreč, ale novci, dobrý známy Velimir D. Še- tento náš Poreč nemá nič šum, Maglićan žijúci v tomto mes- spoločného s tým morským tečku východného Srbska, ktorý Porečom, – usmieva sa hosje riaditeľom majdanpeckého titeľ, lebo badal otázku v nagymnázia, pripravil výletnícky šich vytreštených očiach, aby plán pre nás. o chvíľku pokračoval v pre– Pozývam vás na typické ra- chádzke dejinami Dolného ňajky vo východnom Srbsku, – po- Milanovca. vedal akoby zavelil kapitán lode, – Pre časté záplavy rieky a už sme aj nasadali do auta. – Tie Dunaj roku 1832 prvotný Minesmiete prepásť. Veď sa hovorí, lanovac, vtedy Poreč, presťaže nové miesta najlepšie poznať hovali 8 kilometrov hore prúprostredníctvom ochutnávania dom, presne pod kopec bretypického lokálneho jedla. hu, na ktorom sa od 2003 Krivolaká cesta vedľa Dunaja, a hrdí rurálna turistická destipotom hore kopcom nás za vlašs- nácia Kapetan Mišin breg. Prekými raňajkami zaviezla na vy- sťahované mestečko v tom chýrený kopec – Kapetan Mišin čase dostáva názov Milanovac breg. Nachádza sa na vyvýšenine, podľa syna srbského kniežaodkiaľ krásne vidieť Dunaj. Kým sa ťa Miloša. Na súčasnú lokalitu Krásna príroda vôkol etno-ekokomplexu Kapetan Mišin breg v kuchyni chystalo, parilo a ku- sa dostáva v sedemdesiatych Miša Anastasijević, veľký srbský chtilo, obzreli sme si etno-eko- rokoch, keď sa začalo s výstavbou dokonca dobre sme sa najedli typického vlašského kačamaku, dobrodinec, známy zvlášť podľa komplex majiteľa Živorada Žiku hydroelektrárne. Stefanovića vystavaný iba na päť– Raňajky sú na stole, – zvolala ovčieho syra, jahňacieho mäsa toho, že v Belehrade vystaval buna pastiersky spôsob, ajvaru, do- dovu, v ktorej v súčasnosti sídli desiat metrov od zhoreniska jeho na nás Žikova manželka. rodného domu. Rýchlymi krokmi, aj pre hladné máceho chlebu. Bez degustácie rektorát Belehradskej univerzity, t a m o j š e j sa v roku 1803 narodil na ostrove Okrem kráspálenky to Poreč. Napriek tomu, že v útlom nych skulptúr a nešlo. detstve zostal bez rodičov, zborôznych iných M ú d r y hatol, medzi iným aj vďaka obumeleckých diel človek raz chodovaniu s jeleními rohmi. Pre z dreva, krásnej povedal, že iné politické zmýšľanie musel prírody a milých aj telo, aj opustiť Srbsko a nasťahoval sa v majiteľov komduch mu- Rumunsku. Nikdy však nezabudol plexu, nemohli sia byť na- na svoje korene, ani na vlastnú misme si nevšims ý t e n í . nulosť, čo vidno z jeho dobročinnúť, na prvý poTýmto vý- ných skutkov. hľad, bizarnú rokom sme – Ako bohatý obchodník, ktorý vec. Náš hostiteľ sa aj riadili. vlastnil vyše osemdesiat lodí, viac ako Žika si veselo, v Stravu pre Belehrad a Smederevo spolu, veľa chladnom notelo sme toho materiálneho, ale aj duchovnévembrovom dni, zabezpeči- ho daroval srbskému národu, ale ešte pobehoval nali, bolo tre- viac rumunskému, – hovorí náš hosboso: ba ukojiť i titeľ. – Mnohí nepoznajú fakt, že Miša – Ešte dávnejduchovný Anastasijević neďaleko Bukurešti vlastšie mi dali prehlad. nil letnú rezidenciu, v ktorej otvoril škozývku Bosono– Prečo lu pre chudobné deti. Na jeho počesť hý, keďže tak- Žika (zľava) s manželkou pri našich vlašských raňajkách ste objekt, sme aj nazvali tento komplex. mer vždy choPonorení do vlastných myšliedím bosý, čo symbolizuje akési ústa, aj pre zvedavosť, vošli sme v ktorom je aj miesto pre nocľah, memento, spomienku na požiar, do priestoru, ktorý by sa dal na- aj galéria drevených výtvorov nok o štedrosti a veľkosti kapitákeď mi ako päťročnému zhorel zvať jedálenská galéria. V ňom sa pod holým nebom, nepomenovali na Mišu, odchádzame z miesta, dom. možno najesť, zároveň obdivovať Kapetan Žikin breg? – pýtame sa ktoré dýcha dejinami a dobrými skutkami. Odchádzame, aby sme – Na tento kopec sme sa s ro- obrazy, ktoré vznikli počas ne- zvedavo. – Z tohto miesta sa známy ob- sa mohli sem zase niekedy vrátiť. dičmi presťahovali po tom, ako sa dávneho výtvarného tábora, ktozačalo druhé premiestňovanie rý sa konal práve v tomto kom- chodník a humanista Miša Anastasi- To sme si sľúbili aj s naším znájević pozeral, či pricestovali jeho dre- mym Vecom, ktorý pre nás objaDolného Milanovca, v čase, keď plexe. štartovala výstavba hydroelekVýrazná vôňa nás zmámila, vené bárky, – odpovedá pohotovo vil tento kúsok sveta... trárne Ðerdap, – vysvetľuje Žika. okúzľujúce vidiecke stolovanie Žika. – Musím vám povedať, že on je V. Dorčová-Valtnerová – Musím však vysvetliť, že náš podmanilo. Ochutnali sme, ba mojou veľkou inšpiráciou.

32/II

11. 5. 2013

19 /4542/

HLAS ĽUDU


mozaika3:0 7.5.2013 11:28 Page 4

PRÍLOHA

M O Z A I K A

ŠpOrtOvé jubIleuM v petrOvcI

súčasnosť. Okrem SŠK v tridsiatych rokoch minulého storočia v petrovci nakrátko pôsobili aj ďalšie tri futbalové kluby: Meteor, FK Slávia a Slovenská kupecká mládež. Natrvalo zostane zapísané, že pre SŠK hrávali aj také esá, ktoré si obliekali reprezentačné tričká juhoslávie a Československa. Hrali tu kvalitní jednotlivci, ale aj výborné celky, ktoré získali množstvo pohárov a trofejí. Aj diváci neraz mali možnosť pozerať sa na priateľské zápasy s kvalitnými prvoligovými celkami z viacerých krajín, ktoré prichádzali hrať do petrovca. bohaté dejiny petrovského futbalu sú aj publikačne dokumentované. Hoci prvá chystaná monografia Dvadsať rokov SŠK Petrovec 1923 – 1943, ktorú zostavili Ivan Majera a pavel bartok, nevyšla tlačou, neskoršie vznikli ďalšie publikácie tlačené k 30., 50., a 80. výročiu založenia

90 rokov SŠK – Mladosti L

opta je guľatá a nepredvídavá. tak je aj v hre pomenovanej futbal, ktorá na európskom kontinente podľa obľúbenosti nesie primát v športových disciplínach. v čase, keď vrcholia semifinálové zápasy európskej ligy majstrov, aj petrovskí futbaloví nadšenci si iste spomenú na jedno jubileum. totiž ide o 90 rokov dlhú tradíciu organizovaného pobehávania za loptou. pre petrovské dejiny zostalo zapísané, že 13. mája roku 1923 v miestnostiach hotelu Ku chmeľu sa zoskupili nadšenci a dohodli sa, že sa opäť Faksimile prvých stanov SŠK (1923) stretnú 20. mája, a to na zasaťročia predtým, do rokov 1910 – 1914, keď bola slovenská štuPRVÁ SPRÁVA O dujúca mládež združená voľne do FUTBALOVOM KLUBE petrovského telovýchovného kluV PETROVCI bu (ptc). Okrem iného športovania hrávala i futbal na novom Footbal v Petrovci. Naša mlájarmočisku medzi varadínskou dež počína sa veľmi interesovať cestou a prvou kraviarskou studo telocvik. Tak popri krásnom a ňou. Mužstvo malo zelené tričká ľudnatom sokolskom spolku, a čierne trenírky a zohralo i niekktorý už viac vavrínov zdobí, zatoré priateľské futbalové zápasy kladá sa aj spolok milovníkov ans titelským ttc a novosadským glickej loptovej hry, „kopaná” uAc. po prvej svetovej vojne bez zvanej. Ani v Špárte. (Národná toho, aby boli organizovaní v jednota, ročník 4, č. 22, 1. júna klube, snaživí mladíci – študenti, 1923, s. 3.) remeselníci, kupeckí pomocníci, kladajúcom zhromaždení Slo- typografi a iní spoločne začali trévenského športového klubu pe- novať a v starej vrbare si urobili trovec (SŠK). prišli a v petrovci za- provizórne ihrisko. všetko to bolo predpoklad, aby sa pred 90 rokložili prvý futbalový klub. Začiatky futbalu ako modernej mi aj oficiálne v petrovci založil hry v petrovci siahajú už do de- SŠK. vo Futbalovom zväze ju-

Faksimile prvej zápisnice pri zakladaní SŠK z roku 1923

hoslávie oficiálne štartovali len v roku 1928, presnejšie v 2. triede novosadského podzväzu. vtedy sa vo vrbare pristúpilo aj k výstavbe športového strediska. roku 1943 vedľa ihriska vybudovali aj tribúnu. v čase začiatkov futbalu v petrovci v zostave SŠK najčastejšie hrávali gymnazisti a cez leto aj študenti. po druhej svetovej vojne v roku 1947 vznikol Športový spolok Mladosť, do ktorého vstúpil aj SŠK. Okrem futbalu v spolku sa rozvíjali aj iné športy: ženská hádzaná, volejbal, neskoršie aj stolný tenis. v rámci FK Mladosť koncom dvadsiateho storočia aj dievčatá začali organizovane hrať futbal a súťažiť. v petrovskom futbalovom klube sa za týchto 90 rokov vystriedalo zo 1 000 hráčov, špičkových a menej kvalitných, ktorí Publikácie o petrovskom futbale hrávali zo srdca a neskoršie aj futbalového klubu v petrovci. za peniaze. pe- Okrem toho v jubilejných rokoch trovský futbal v de- aj na stranách Hlasu ľudu často jinách to nemal boli uverejňované fejtóny z dejín vždy ustlané na ru- petrovského futbalu, takže týmžiach. boli obdo- to príspevkom chceme iba upriabia, keď futbalu ži- miť pozornosť verejnosti na 90. čilo, sú to tzv. roky výročie založenia a jubileum perozkvetu, ale aj trovského futbalu a posvietiť si na Kvalitné mužstvo SŠK 3. júna 1928 po víťazstve nad Vojvodinou Nový Sad úpadkov. tieto sa jeho začiatky. 3 : 2 – (zľava) Vučurević, Litavský I., Bohuš, Červenský, Francisty, Mikuš, striedali ako na Langhofer, Bulík, Hlaváč, Litavský II. a Oros. páse a trvajú až po J. Čiep 11. 5. 2013

19 /4542/

HlAS ĽuDu

III/33


mozaika4-5:0 7.5.2013 11:28 Page 1

M O Z A I K A ŠĽACHTITEĽ KRÁĽOVNEJ KVETÍN

Mená ruží

PRÍLOHA cim miestnej kancelárie. Keďže dlhé roky bol kantorom v selenčskom evanjelickom chráme, vnukovi Dušanovi zaštepil aj lásku k hudbe. S harmonikou, ktorú mu apko daroval, vnuk sa preslávil na gymnaziálnych sélach, na kultúrno-zábavných podujatiach a na hlasľudovských ústnych novinách, s ktorými v takmer všetkých slovenských osadách sprevádzal vynikajúcich spevákov Pavla Čániho a Boženu Miklovicovú. Okrem toho dlhé roky tiež sprevádzal v tom čase veľmi

prostred malej záhradky rodičovského domu v Selenči kvitla jedna ruža, polyantka krásnej červenej farby, ktorú jeho starý otec Štefan bešteluval zo škôlky a stará mať ju priam úzkostlivo opatrovala. Na vôňu tejto ruže si pamätá od svojich piatich rokov, jednej z dvoch, ktoré jedine zavonia. Bola bezmenná. Tam kdesi v spomienkach sa to všetko začalo: dnes je Hložančan Dušan Turčan pestovateľ ruží celých štyridsať rokov! A chce poznať každú osobne. Ako absolútny sluchista ich počuje, šľachtí, chce poznať, prihovoriť sa im… Profesori petrovského gymnázia: Pavel Chrťan, Viera a Mária – Spomínam si aj na prastarého otca Jána z LaBoldocké a Samuel Boldocký na exkurzii na Tjentišti roku 1970, lite, ktorý ma ako dvanásťročného naučil, kto bol kde ich privítal šéf flóry a fauny Národného parku Dušan Turčan chýrečný botanik a šľachtiteľ Ivan V. Mičurin. Pods priateľom R. Baturanom ľa jeho vzoru pestoval jablone formujúc palmety. Vypestoval tak hrkavé tisícok hektárov Zelengory som tie dva roky osjablká: červené, chuttro sledoval, no nostalgia za vojvodinskou roviné, so semiačkami, ktonou predsa zvíťazila. V roku 1971 som prišiel do ré v nich hrkali ako v Hložian, do skleníka, kde som pätnásť rokov riahrkálke, – spomína si dil pestovanie klincov, gerber, ruží. Bolo to najtento pestovateľ ruží na krajšie obdobie v mojom živote, bol som mladý, svojej jarnej terase, v hmotné problémy sme vtedy nemali. Problémy očakávaní prvých výnastúpili tak asi okolo roku 1985, keď som vďahonkov okulantov, spoka famóznemu Zákonu o združenej práci sklekojný s percentom ujaník nechal. Nemal som žiadne motívy pretrvať tia štepov. Všetky rady v tzv. spoločenskom vlastníctve. Orientoval som sú červené, kým nesa na súkromný úsek. Ruže som pestoval od roku dostanú dostatočnú 1973, paralelne s prácou v skleníku. V tom roku dávku chlorofylu, ale i sa mi narodil syn Dušan. tak takmer všetky dru– S akými druhmi ste začali? hy rozozná. A len v po– S vtedy vychýrenou perfektnou skleníkovou lovici júna ruže budú v ružou druhu Baccara, ktorú vyšľachtil istý Hoplnom kvete. lanďan roku 1956, s ktorým som sa v HolandsKde inde ako pri ružiach... V úvode spomínanej ku po rokoch i stretol. Meno dostala podľa krásruže apka Štefana predchádzala jeho zaujímavá kvalitnú besedu, ktorú nacvičovala Milka Bar- nej Židovky, do ktorej bol zaľúbený a ktorá zobiografia: v roku 1913 zakončil meštianku v tóková. mrela v koncentráku... Kroměříži na Morave, potom bol legionárom, štyA postupoval vpred: začal na asi štvrť jutra, poOtec Dušan a matka Anna ho síce naučili akuri roky sa o ňom nevedelo, až do roku 1918, keď rátnosti a precíznosti, dúfajúc, že prevezme ma- tom na vyše jutra, aby sa mu potom podarilo v sa vrátil z vojny. Bol aj v Rusku, aj na Tahiti, i na jetok, no vnuk Dušan si po skončení petrovské- jeden rok novosadskému Agrocoopu predať Havajských ostrovoch. Cez Panamu sa dostal do ho gymnázia zvolil iné – Lesnícku fakultu v Be- až šesťdesiattisíc štepených ruží. Casablance, potom do Janova a z neho do Ter- lehrade, aby nakoniec, ako sám vraví, predsa splnil – Vždy mi bolo dôležité, aby som vedel mená stu, odkiaľ prišiel domov do Lalite. Po ukončení ich prianie – stal sa sedliakom. ruží, ich šľachtiteľov. Nechcem mať inkognitu, strednej školy nastúpil ako bankový úradník na V Belehrade si vyštudoval aj manželku Vieru, bezmennú ružu. Teraz mám kontinuitu v ich výpracovisko v Selenči, kde neskoršie bol i vedú- inžinierku hortikultúry, dcéru kovačického fará- robe. Má štyri fázy: prvou je pestovanie materra Karola Chalupku a Ľudmily Jesenskej, ských rastlín. To sú pološľachtené ruže, ktoré mudnes už bývalú profesorku na Poľnohos- sia byť odolné proti chorobám, mať dobre vypodárskej škole vo Futogu a teraz uvedo- vinutý koreňový kŕčik a zodpovedajúcu vegemelú ekologičku v čele hložianskeho tačnú periódu, v ktorej sa vykonáva štepenie. Musím tu spomenúť druh, ktorý sa volá Laxa. Z nej EKOS-u. Dušan Turčan roku 1969 vyhral na sú- vlastne oberám šípky, spracúvam semeno, čisbehu zverejnenom v Politike a stal sa šé- tím, sejem a tým spôsobom si pestujem podfom služby pre ochranu flóry a fauny Ná- pníky – to je druhá fáza. Do tých podpníkov sa rodného parku Sutjeska na Tjentišti, kde sa v auguste štepia šľachtené ruže, podľa toho, aký druh chcem dopestovať. To je už tretia fáza. O rok dôkladne zoznámil s lesníctvom. – Bol som v pralese Perućica, do ktoré- po reze ruží ponad očko dostávame rastliny – hoho prakticky ľudská noha nesmie vkročiť. tové ruže, ktoré sa vyorávajú v jeseň a normálJe to prísne chránený areál, z ktorého sa ani ne predávajú. Každá fáza má svoju plochu. Malístok nesmie odtrhnúť, musí sa stoj čo stoj terské rastliny sú aj pätnásť rokov na jednom Kvet je jeho svet zachovať pôvodná situácia. Týchto niekoľko mieste, ale semeno každý rok sejem na druhú

U

34/IV

11. 5. 2013

19 /4542/

HLAS ĽUDU


mozaika4-5:0 7.5.2013 11:28 Page 2

PRÍLOHA

M O Z A I K A veľkí šľachtitelia, lebo je to odborne náročná práca, ako sú napríklad W. Kordes´Sohne a firma Tantau z Nemecka, Jackson and Parkins z Oregonu atď. Doteraz mám okolo 35 rôznych odrôd, aby som ich dokázal sám kontrolovať na pol hektára. Očká som si objednával od Kordesa z Nemecka a on mi poslal sortu prostredníctvom katalógu. V princípe je každá licenčná odroda ruží chránená. My ich vlastne ilegálne rozmnožujeme, neplatiac tzv. autorské právo. Keby sme boli v EÚ, tak by sme boli náhradne obťažení poplatkami…

kvetinárstva zanikne. V pestovaní ruží by vraj nebol taký spokojný, keby nebolo manželky, ktorá svojimi povzbudzujúcimi radami a polievkami, a všetkým, čo pôvodí z jej kuchyne, je mu stálou oporou. Plánoval, že sa syn Dušan po ňom stane pestovateľom ruží, medzitým on sa vedecky orientoval: v Amerike sa stal doktorom astrofyziky, žije v mondénnej štvrti vo Washingtone D.C menom HYATSVILL – na osem kilometrov od Bieleho domu a učí na súkromnej prestížnej škole. Nevesta Elizabeth je z Texasu, chystá sa na obhajobu po doktorandskom štúdiu pedagogickom, By the way. Jej otec právnik Thomas Pauken aktuálne v

S jedným z vnukov

NAjKVALITNEjšIA RUŽA plochu, aj tzv. diviaky sadím vždy na inú plochu, – Mám vlastné kritériá – forma puku, dĺžka kvitktorá je voľná: obyčajne to ide po žite, alebo po nutia, odolnosť, dĺžka stonky musí byť napríklad sóji. 60 cm a má mať jeden kvet, ak ide o čajovku. Prvá Teraz mám jednu červenú ružu, volá sa Red akostná trieda sadeníc má mať z jedného koreBerlin, a je podľa mňa najkvalitnejšia červená ruža. ňa tri či štyri dobre vyvinuté výhonky. Vôňa pre Má 45 korunných lístkov, kompaktná je, tvrdá, má mňa nie je kritérium, lebo ako fajčiar necítim veľmi pekný dlhý púčok a keď rozkvitne, trvá aj vôňu ruží, jedine zavoniam apkovu Štefanovu do týždňa. A to je vlastne i cieľ: dopestovať takú bezmennú a Violet parfume, ktorú pocítim aj na ružu, ktorá neodkvitne hneď, ale v rozkvitnutom 50 metrov. To je ozaj neslýchaná vôňa! stave potrvá veľa dní. To je čajovka. Ďalšia skupina sú tzv. polyantky, mnohokve- KEď I TERAz KVITNú RUŽE té ruže, jednou z nich je Lili Marlene. Je veľmi Vraví, že už takých dvadsať rokov to s predastará, vyšľachtená 1930 a ešte dodnes je ne- jom viazne. V prvom rade ide tu o záľubu, koníprekonateľná. V súvislosti s ňou je anekdota. Svojho času sme my pestovatelia ruží, kooperanti Agrocoopu, dostali inštrukciu, že ju nesmieme pestovať ako ideologicky neprimeranú, čo bolo alúziou na pieseň nemeckých vojakov. Vtedy sme zakročili vysvetľujúc, že Lili Marlene je nemecká ľúbostno-romantická pieseň, vhodná na meno ruže. Z polyantiek mám i bielokrémovú Vanillu, dvojfarebnú Laminuet, žlto-bielo-červenú Sambu. Z čajoviek mám i Mondial ružovú, pomarančovo-žltú Moniku. Nemci ich volajú bodendecker Eli, Dušan a otec a, samozrejme – ruže – prikrývka trávnika – to sú ruže plazivé, ktoré majú konáriky asi metrové a ček, ktorý ale uživí, strojnásobí penziu. Viac ako líhajú, takže pokryjú celú zodpovedajúcu plochu. polovicu ruží predá sprostredkovateľskej firme A tiež sú tu popínavé ruže, z ktorých mi je naj- zo Senty, ktorá ich balí a vyváža do Holandska. krajšia Sympathia červená, potom ružová, per- Druhú polovicu balí elektrickým strojom a prefektná Eden Rose a biela Penny Lane. Tá je zase zo dáva po poľnohospodárskych lekárňach a trhoch. skupiny anglických ruží, ktoré nemajú klasický Vyhýba sa spolupracovníkom, ktorí sa riadia tým kvet, ale tzv. rozetu. Súkvetie pripomína kvet bazy. len nech sú červené, prípadných lúpežníkov Ružová Abraham darby je najmladšia, nedávno nemá. Keď sa ho okoloidúci spýtajú, či si ich môžu ju Angličania vyšľachtili, je perfektná. natrhať, odpovedá záporne, radšej im plnú náV apríli som zaštepil i stromovité ruže, budem ruč ruží osobne nastrihá. ich mať v jeseň. Vyžadujú si celkom inú tech– Priznám sa, že ma trochu trápi okolnosť, že nológiu, štepia sa pomocou sprostredkovateľa. nikto z mladých Hložancov za štyridsať rokov neprišiel za mnou do záhonu s iniciatívou, že chce AUTORSKé PRáVA NA RUŽU pestovať ruže. Rád by som voľakomu pomohol – Keď som sa začal zaoberať ružami, bolo šest- a priblížil mu celkovú technológiu v každom násťtisíc registrovaných nových odrôd a teraz je zmysle, lebo sám ešte tých zopár rokov zotrvám na státisíce tých licenčných odrôd. Šľachtia ich a„ružiarstvo“ v Hložianoch i vedľa bohatej tradície 11. 5. 2013

19 /4542/

HLAS ĽUDU

Sobášna momentka z Washingtonu D.C

mene republikánov kandiduje na guvernéra Texasu, kým mama Ida, ktorá má aztécky pôvod, je domácou, ale i vychýrenou keramičkou. Dcéra Ľudmila je doktorkou farmácie, žije v Bratislave, skadiaľ tie otcove ruže úsmevom povzbudzuje. Keď sa rodina stretne v Hložanoch, v ružovom sade, to vždy priam prekvitá! Najmä v tomto roku, keď oslavujú vlastne dve štyridsaťročnice – pestovania ruží a Dušana jr., ako i sedemdesiatku otca rodiny, vďaka ktorému majú na ružiach ustlaté, ako aj tej trpezlivosti. – Mne celý život kvitli ruže. Aj v manželskom živote, aj na spoločensko-politickom poli, aj v profesionálnej kariére. Ale skutočne mi zakvitnú ruže, keď mi prídu vnúčence: Eva, Tomáš a Jozef. A keď sa pekne, po slovensky, pozhovárame. Meno každého vnúčika prischlo trom ružiam v ich dome. To, čo ružou zveme, čo aj inak zvané, voňalo by krásne, hovorí Shakespearova Júlia. A len keď vstúpime do hlbín iného, možno cítiť, ako ten človek vonia: jeho skutky, koncept, životné predsavzatie, šľachetné a šľachtiteľské... Dušan so sluchom dobrého ducha a dobroprajníka. Osobnosť so zdravým náhľadom. So životnou synestéziou a súzvukom stelesnenými vo vlastnom mene... Meno človeka, meno ruže, obidva krásne. Annamária Boldocká-Grbićová

V/35


mozaika6:0 7.5.2013 11:30 Page 11

M O Z A I K A NAŠE DEDINY

lány, odporúčania, projekty, návrhy, dokumenty, podujatia, stratégie... Všetko to a aj oveľa viac sa zvlášť v posledných rokoch skloňuje v súvislosti s natoľko potrebným rozvojom vidieckeho turizmu. Na jednom z jeho tunajších štartov bola Turija s klobasiádou, dnes sú desiatky, možno i stovky mestečiek alebo dedín, ktoré si perspektívy zakladajú na vlastných špecifikách: zväčša gastronomických, ale aj hudobných, etnografických a iných. Pomaly sa už začíname topiť v mori škvarkov, slaniny, gibanice, jedál a produktov akoby od výmyslu sveta. Je, samozrejme, dobre, aby každý mal čosi svojrázne a svoje, rovnako tak ako nie je dobre, že pre niektoré stromy nevidieť skutočnú hĺbku lesa. Ak je základom vidieckeho turizmu dedina, tak sa mu zatiaľ celkovo nečrtajú veľmi sľubné perspektívy. Aspoň nie na celom území Srbska. Z údajov, ktoré nedávno prezentoval predseda Výboru pre dedinu Srbskej akadémie vied a umení (SANU) Dragan Škorić, možno zistiť ich skutočne chmúrny obraz. Je v nich až 50 000 prázdnych domov. Matkou všetkých problémov je infraštruktúra: zo 4 600 dedín až 73 percent nemá ani dom kultúry, ani knižnicu, 400 je bez žiadnej predajne, 2 000 dedín je bez pôšt, 2 760 bez predškolských ustanovizní. Nie je to všetko. Ako sa kvi-

P

PRÍLOHA tovalo na vedeckom zoskupení Perspektívy a rozvoj dediny prebiehajúcom v SANU, asfaltovými cestami nie je spätých viac ako 500 dedín. V takmer tisíc dedinách žije menej od sto obyvateľov. Zvlášť deprimujúce pôsobí skutočnosť, že si až 260 000 mužov a 100 000 žien na dedinách vo veku 30 do 45 rokov ešte nezaložili rodiny. Jasné je, že pri takejto infraštruktúre a pomeroch bude ťažko rozvíjať vidiecky turizmus tempom a smerom, aký si prajeme. Čo v preklade znamená, že sa politika k dedinám musí urýchlene meniť a ich probléPomerne častý obraz z jednej zo sriemskych dedín: my stále nastoľovať. Krajšia bu- ošarpaný dom dúcnosť vidieka je slovom nepredstaviteľná bez agrárnej a sociálnej reformy lepšiu organizovanosť poľnohospodárov, lepšie ako dôležitej zložky zásadných inštitucionál- družstevníctvo, ako i potrebám primerané vzdelávanie. nych reforiem u nás. Len vtedy sa totiž bude dať reálne čakať, že deVedci a odborníci poukazujú a odkazujú, že prajné klimatické a prírodné podmienky na roz- dina pre mladých nebude len poslednou šancou, voj pestrej, kvalitnej a organickej poľnohospo- ale živnou pôdou na zabezpečenie živobytia. Aj dárskej výroby budeme môcť efektívne využiť len cez podnikanie, v rámci ktorého i vidiecky turizvtedy, keď naše poľnohospodárstvo, ako základ mus má vyhradené miesto. Rýchlejšie otváranie rozvoja dediny, prispôsobíme nárokom súčas- nových horizontov možností náš vidiek potrebuje ného udržateľného rozvoja. To znamená i za- ako soľ. Lebo by sa bez toho naďalej rútil do kríbezpečenie lepšieho využívania obrábateľnej zy alebo aj do záhuby. O. F. pôdy, napríklad prostredníctvom zavlažovania,

KONCOM MÁJA V PADINE

Požiarnici oslávia výročie O

kolo a v miestnostiach Hasičského domu v Padine je už takmer dva mesiace každý víkend rušno. Padinskí požiarnici vysúkali rukávy a dali sa do opravy fasády a zatepľovania budovy. Na tieto práce na budove, v ktorej požiarnici sídlia od roku 1973, obec poskytla 200 000 dinárov, určitou sumou prispeli aj jednotlivci, majitelia súkromných podnikov, a každý víkend 8 až 10 majstrov požiarnikov dobrovoľne chodia pomáhať. Zá-

verečné prípravy na oslavu jubilea, na ktorú si okrem domácich požiarnikov zavolajú aj hostí z hasičských spolkov z iných slovenských prostredí, z Technickej univerzity zo Zvolena na Slovensku a členov Hasičského spolku v českej Řeke, pomaly vrcholia. Slávnosť, ktorou si pripomenú 85. výročie založenia Dobrovoľného hasičského spolku v Padine, sa uskutoční 26. mája 2013. Podľa slov predsedu DHS Jána Žolnaja v ten deň usporiadajú slávnostné zasadnutie DHS, na ktorom odznie referát o dejinách spolku a príležitostný program. Okrem toho na futbalovom ihrisku Doliny Padinčania a hostia predvedú ukážkové cvičenia s technikou a neskoršie vo dvore DHS pripravia ľudovú veselicu. K oslave tohto vzácneho jubilea padinského DHS prispel aj Obecný hasičský zväz, ktorý poskytol 40 000 dinárov na kúpu nových protipožiarnych hadíc. V súčasnosti padinský spolok vyvíja čulú činnosť, padinskí požiarnici sa usilujú byť vždy pohotoví. Za pomoci širšej spoločnosti si zadovážili modernejšie protipožiarne stroSteny v slávnostnej sieni DHS sa majú zaskvieť je a usilujú sa rozšíriť spolok. V ich ako aj jubilant v deň oslavy

36/VI

Omietka sa dobre drží, ako aj páni majstri na takej veľkej výške

bohatej činnosti je veľa jednotiek a jednotlivcov, ktorí si zaslúžia pochválenie za svoju nezištnú a šľachetnú prácu. Mnohí sa tejto činnosti venovali celé desaťročia, ba do spolku sú zapojené i celé rodiny. Nesmierne sa tešia tomu, že sa do činnosti spolku zapájajú aj nové sily, najmä tí najmladší, na ktorých sa padinské požiarnictvo v budúcnosti spolieha. A. Chalupová 11. 5. 2013

19 /4542/

HLAS ĽUDU


mozaika7:0 7.5.2013 11:31 Page 1

PRÍLOHA

M O Z A I K A

KOLKÁRSKA SEZÓNA V OSADE INSITY NEKONČÍ

Turnaj ku Dňu Kovačice Celok Strediska olkársky klub Slávia z Kopre sociálnu vačice zakončil súťaž v prácu z Kovačice Prvej vojvodinskej lige – skupina Vojvodina v sezóne 2012/13 na siedmom mieste z desiatich klubov. Vyhral osem a prehral desať meraní síl, získal 16 bodov. Do vyššej súťaže (Prvá liga Srbska – skupina Vojvodina) postúpil Radnički z Nového Sadu, do Druhej vojvodinskej ligy zostupujú Džambo invest z Nového Sadu a Srem zo Sriemskej Mitrovice. Kovačičania pri príležitosti Dňa Kovačice (15. mája) zorganizujú v nedeľu 19. mája 2013 kolkársku súťaž v oboch konkurenciách. Mužské a ženské družstvá sa môžu prihlásiť každý pracovný deň v klubových kanceláriách v Športovo-rekreačnom stredisku Slávia od 18. do 22. hodiny. Rekreačno-športové hry v kolkoch klub úspešne zorganizoval koncom minulého a začiatkom tohto roku. Kolektív Mix Uvita (Foto: Martin Diňa) Po štrnásťročnom poste od jesene začne znovu pôsobiť v ligovej súťaži Ženský kolkársky klub Slávia, ktorý bol koncom sedemdesiatych a začiatkom osemdesiatych rokov minulého storočia ovenčený mnohými cennými kovmi a pohármi (aj) zo štátnych súťaží a vo svojich šíkoch mal i reprezentantky Vojvodiny a Juhoslávie. O veľký záujem predstaviteliek nežnejšieho pohlavia svedčí aj nedávna Obecná súťaž RŠH, kde boli najpočetnejšie práve Kovačičanky (na snímkach). Ženy a dievčence, ktoré majú záujem od jesene si obliekať tričko KK Slávia, môžu trénovať v kolkárni Slávie každý pondelok a stredu o 20. hodine.

K

Ján Špringeľ Snímky: autor

Družstvo Jánošík

Hráčky celku Annamária

Kolkárky Obecnej správy Kovačica

Mozaiku číslo 166 pripravil Oto Filip 11. 5. 2013

19 /4542/

HLAS ĽUDU

VII/37


mozaika8:0 7.5.2013 11:31 Page 15

M o z A i K A

PRÍLOHA

IBA PRE LABUŽNÍKOV

Špenátová pita Suroviny: asi 300 g očisteného špenátu, 2 vajcia, 100 g tvarohu, 50 g kyslej smotany, 1,5 dl jogurtu, 1 dl mlieka, 1 šálka (2 dl) kukuričnej múky, ½ balíčka kypriaceho prášku, múka podľa potreby, soľ podľa chuti, olej. Takto sa to vydarí: Dobre umyjeme špenát, nakrájame na tenké rezance a necháme asi 30 minút odcediť od zvyšnej vody. Vyšľaháme vajcia, pridáme tvaroh, smotanu, jogurt, mlieko a soľ. Dobre zjednotíme. Pridá-

me špenát, kukuričnú múku, kypriaci prášok a múku podľa potreby, aby sme dostali trochu hustejšie cesto než na palacinky. Dobre premiešame. Plech potrieme olejom, vylejeme pripravenú zmes a pečieme na 200 ºc asi 30 – 40 minút. Upečenú pitu prikryjeme kuchynskou utierkou aspoň na 5 minút, aby odmäkla.

Nepríjemné bradavice N

ie sú vôbec vítanými hosťami. Usídlia sa na celom tele, najčastejšie na nohách. Poznáte ich podľa malých pupienkov na koži. niektoré, našťastie, zmiznú samy, ani to nezbadáme. iné prežijú všetky domáce prostriedky. liečBA Až polovica bradavíc zmizne počas dvoch rokov sama. Platí to najmä u detí. liečba spočíva vo vypaľovaní, vyrezaní, vyškrabnutí alebo odstránení laserom či tekutým dusíkom. U niektorých pacientov sa bradavice môžu znovu

objaviť. lekára vyhľadajte, ak nepomáha domáca liečba, ak sa počet bradavíc zvyšuje alebo vás začnú bolieť.

plastové sandále. nenoste stále tie isté topánky, overte si, či nie sú vnútri vlhké. Vymieňajte si ponožky trikrát denne a súčasne si pudrujte nohy aj desaťkrát denne. PoMoc z leKárne Ak sa chcete samy pokúsiť zbaviť sa ich, natierajte ich aj niekoľko týždňov roztokom so salicylovou kyselinou alebo prelepujte náplasťou s touto látkou. Kúpte si vitamín A v kapsulách, jednu rozlomte a bradavicu raz denne potrite jej obsahom. Alebo skúste rozpustiť vitamín c vo vode, takto získanú pastu natrite na bradavicu a prekryte sterilným obväzom.

AKo SA BrániŤ nedotýkajte sa bradavíc, je riziko, že si ich roznesiete po celom tele. Do bazénu, telocvične, do spoločných šatní či spŕch noste

recePty oD BABičKy Cesnak: Bolestivé bradavice ľahko odstránite pomocou cesnaku: v leukoplaste vystrihnite

Kliešte v akcii: Ako ich odstrániť? S ú takmer neviditeľné, no o to prefíkanejšie. Prebúdzajú sa v apríli, aby nám škodili nepretržite až do jesene. Sú zákerné aj ohľaduplné. Dokonale umŕtvia miesto vpichu, takže vôbec nepocítime, keď sa do nás zahryznú.

VeDeli Ste, Že... Kliešte dokonca používajú anestetikum. Uhryznutie kliešťa nepocítime, pretože je na nás dokonale pripravený. Vypúšťa do ranky sliny, ktoré používa ako anestetikum, a takmer dokonale umŕtvi miesto vpichu. Preto obeť väčšinou necíti svrbenie či bolesť, keď na nej príživník hoduje. NEZABUDNITE! Ak ste vy alebo vaše deti dlhšie sedeli vo vysokej tráve, treba všet-

38/VIII

kých dôkladne prezrieť. Je to najbanálnejšia, ale najúčinnejšia rada – okrem očkovania, nad ktorým dospelí väčšinou mávnu rukou.

AKo KlieŠŤA oDStrániŤ Veľmi populárnym námetom hádok pri odstraňovaní kliešťov v rodine býva aj to, či sa majú vykrúcať v smere hodinových ručičiek, alebo v protismere. Po mnohých storočiach trápenia s kliešťami zatiaľ na túto otázku nie je jednoznačná odpoveď. Asi preto, že je to úplne jedno. ozubený rypáčik kliešťa nemá totiž závity a do kože sa teda „nešraubuje“, ale iba zasunie a ukotví háčikmi. Kliešťa teda možno odstrániť nielen vytáčaním, ale aj kývavými pohybmi z jednej strany na druhú. Je to zdĺhavá robota, pri ktorej sa netreba po-

otvor a nalepte si ho tak, aby bradavica zostala v ňom. Polovicu strúčika cesnaku priložte na bradavicu a upevnite leukoplastom. Postup opakujte, až bradavica stmavne a dá sa ľahko vylúpnuť. Citrón: namočte plátok citróna do octu s troškou soli. tekutinu nechajte dva týždne odstáť. Potom citrón vyberte a roztokom potierajte bradavicu. Cibuľa: rozrežte cibuľu, nasypte do jej stredu trošku cukru alebo soli a nechajte reznou stranou postáť na tanieriku, kým cibuľa nepustí šťavu. natierajte ňou bradavice. Bylinky: Môžete použiť aj šťavu lastovičníka, ricínový olej aj „mlieko“ z púpavy. z neho treba denne kvapnúť jednu kvapku. Propolis: Kašičku z propolisu alebo medu priložte na bradavice, ale len na ne, a prelepte náplasťou. Po niekoľkých dňoch by mali odpadnúť.

náhľať, lebo pri rozpučení sa zvyšuje riziko nákazy. Vybratého kliešťa je najlepšie spáliť. DezinfiKUJte! Miesto prisatia dezinfikujte, potom kliešťa vytiahnite tak, aby ste ho nerozmliaždili a nedostali sa do styku s obsahom jeho čriev, a miesto opäť dezinfikujte. niektorí lekári odporúčajú ešte predtým priložiť na miesto vatu namočenú v mydlovej vode. extrA tiP rnDr. Gustáv russ z Virologického ústavu SAV v Bratislave to robí inak. Vyzerá to až podozrivo jednoducho, on však tvrdí, že metóda je zaručená a bez reklamácií. „treba zobrať leukoplast, prilepiť a hneď odlepiť. Kliešť zostane na leukoplaste. funguje to spoľahlivo na ľuďoch aj na psoch.“ Proti kliešťovej encefalitíde odporúča očkovanie. Pripravila: E. Šranková 11. 5. 2013

19 /4542/

HlAS ĽUDU


K U LT Ú R A SAMOSTATNÁ VÝSTAVA JÁNA GLÓZIKA V ŠABCI

Umelcov návrat do Mačvy „M y obyvatelia Šabca sme dnes dvojnásobne hrdí. Po prvé preto, lebo maliarove prvé diela boli namaľované na našom území, v mestskej kasárni, keďže Glózik trávil vojenské dni práve v Mačve. Po druhé, Jánove obrazy už v máji uvidia i obyvatelia Pekingu a ďalších čínskych veľkomiest,“ zdôraznila 24. apríla na vernisáži malieb kovačického maliara Soňa Bokunová Ðinićová, riaditeľka šabackej knižnice. Vladičanski dvor, sídlo knižnice, patrí medzi najkrajšie budovy celej Mačvy. Šabackú knižnicu zaraďujú medzi najorganizovanejšie na území Srbska. Táto knižnica okrem bežnej činnosti a literárnych posedení organizuje i kolektívne a samostatné výstavy akademických a insitných maliarov prípadne maliarov amatérov. Má nato nádherné výstavné priestory. Spoločnú expozíciu diel z fondu Galérie insitného umenia v Kovačici obyvatelia Šabca videli pred necelými tromi rokmi. Táto výstava

Maľba Jána Glózika Muzikant

malieb Jána Glózika v Šabci potrvá do 15. mája. Mária Raspírová, riaditeľka kovačickej obrazárne, prízvukovala, že je na výstave 35 olejomalieb, z čoho reprezentačných 6 z fondu galérie, všetky, ktoré Glózik v ich základine má. Podčiarkla i to, že sa Glózik (narodený roku 1957) výluč- Vladičanski dvor, sídlo Šabackej knižnice, miesto stretávania ne zaoberá maliar- rôznych druhov umenia z rozdielnych kútov krajiny rizuje špecifický kolorit so silným expresívnym výrazom“. Ćendićová akcentovala, že známe olejomaľby z dejín slovenského prisťahovalectva na Dolnú zem Jána Glózika, ako i jeho kolegov, v súčasnosti krášlia mnohé kultúrne ustanovizne doma a v zahraničí. V druhej časti otváracieho prejavu J. Ćendićová ako náčelníčka pre spoločenské činnosti Obce Kovačica pozdravila prítomných a menovite sa poďakovala starostovi Šabca Milošovi Miloševićovi a kultúrnym dejateľom mesta a Mačvy za niekoľkoročnú Maliar Ján Glózik a riaditeľka knižnice Soňa Bokunová úspešnú spoluprácu dvoch obcí Ðinićová na kultúrnom poli. Záverom sa stvom už šestnásť rokov. Okrem iného za- umelec poďakoval všetkým, ktorí prišli alebodoval medzi spoluobčanmi a návštev- bo si prídu pozrieť jeho výtvarnú tvorbu. Vernisáž spestril slovenskou ľudovou níkmi v rokoch 1992 a 2002, keď k okrúhlym výročiam namaľoval megamaľby, na kto- hudbou orchester Rosička. V početnej delegácii z osady insity bola aj umelcova rých znázornil rodnú dedinu. Veľkolepú výstavku slávnostne otvorila najbližšia rodina, predstaviteľky Obecnej kunsthistorička Jarmila Ćendićová, ktorá knižnice Kovačica a zástupcovia Turistickej podčiarkla, že Glózik „prevažne maľuje žá- organizácie Obce Kovačica. Ján Špringeľ ner a krajinky“ a že jeho tvorbu „charakte-

NEVIDITEĽNÉ MESTÁ je názov výstavy prác študentov doktorandských štúdií architektúry na Fakulte technických vied v Novom Sade, ktorá bola verejnosti prístupná od 18. do 30. apríla v Kultúrnom stredisku Belehradu. Ide vlastne o výsledok umelecko-literárneho projektu prebiehajúceho pod patronátom profesorky Jeleny Todorovićovej, inšpirovaného dielom Le cittá invisibili talianskeho spisovateľa Itala Calvina. V ňom sa on zaoberá celým radom tém: pocitmi, komunikáciou, pohybom, spomienkami a zabudnutím, ako aj ich významom pre podstatu toho-ktorého mesta. Preto aj výstavu makiet miest (na snímke) možno pochopiť ako priestorový a tvorivý výskum viacerých súvislostí architektúry a literatúry. O. Filip

11. 5. 2013

19 /4542/

HLAS ĽUDU

39


K U LT Ú R A KOVAČICKÁ MOZAIKA 2013

Vysoká kvalita a kvantita súťaže V

Svetový deň knihy 23. apríla v Podnikateľsko-rekreačnom stredisku Relax v Kovačici sa uskutočnilo slávnostné udelenie cien literárno-počítačovej súťaže Kovačická mozaika, ktorú už po piatykrát usporiadala Obecná knižnica v čele s riaditeľkou Máriou Ďurišovou. Tohto roku Predstavitelia organizátora súťaže s odmenenými účastníkmi účastníci súťažili v troch kategóriách: nižšie ročníky práce, okrem profesorky Stanovej vyšších ročníkov ZŠ, odmeny zízákladných škôl, vyššie ročníky (predsedníčka) pracovali aj pro- skali: Vanesa Ďurišová z Kovačice ZŠ, stredoškoláci a dospelí, ktorí pí- fesorky Sonja Lončarová a Ilona a Alexa Ivanović z Debeljače (3. sali poéziu a prózu na témy: Náj- Mrazicová. Podľa ich rozhodnutia miesto), Edvin Naď z Debeljače a di ma!, Kaleidoskop, Hrôzostrašný v kategórii žiakov nižších ročníkov Filip Miháľ z Padiny (2. miesto) a príbeh so sladkým koncom a na voľ- ZŠ 3. miesto získali Marek Karkuš Aida Elcheková z Padiny a Aniko nú tému. Podľa slov predsedníčky z Kovačice a Marko Petkov z Cre- Naďová z Debeljače (1. miesto). V odbornej komisie profesorky Ka- paje, na 2. miesto sa dostala Ale- kategórii stredoškolákov a dotaríny Stanovej na súťaž bolo za- xandra Milosavljevićová z Crepa- spelých odborná porota sa rozslaných 113 kvalitných literárnych je a 1. cenu za najlepšiu literárnu hodla udeliť 3. cenu kovačickým prác v slovenskom, srbskom, ma- prácu získali Ema Farkašová z Ko- gymnazistom Vlastimírovi Povolďarskom a rumunskom jazyku. V vačice a Serena Hešová z Crepaje. nému z Padiny a Sani Strakúšekomisii, ktorá hodnotila literárne Keď ide o výsledky súťaže žiakov kovej z Kovačice, 2. cenu Jánovi Va-

lentovi z Padiny a Jasmine Isajlovej z Crepaje a 1. cenu Zuzane Valentovej z Kovačice a profesorovi Igorovi Suchánekovi z Debeljače. Ďalšia posudzovacia komisia, ktorá pracovala v zložení: profesor Samuel Kráľovský (predseda), profesorka Florina Babucová a Darko Krišan (členovia), hodnotila powerpointové práce, ktorých na súťaž bolo zaslaných až 83. Tretia cena sa dostala do rúk dvojici autorov Martine Čížikovej, žiačke 7. ročníka ZŠ z Kovačice, a Jovanovi Jovanovovi, žiakovi 1. ročníka ZŠ z Idvora, 2. cenu získal študent Dušan Ušiak z Kovačice a najlepšiu prezentáciu v power-pointe podľa mienky posudzovacej komisie mal tiež Kovačičan, študent Ivan Čížik. Špeciálnu peňažnú odmenu, ktorú darovalo Kultúrno-osvetové spoločenstvo Kovačickej obce, udelili profesorke Márii Kotvášovej-Jonášovej z Kovačice, spisovateľke pre deti a mládež. Na záver vyhodnotenia tohtoročnej literárno-počítačovej súťaže Kovačická mozaika 2013 sa všetci odmenení účastníci na pamiatku spoločne vyfotografovali. A. Chalupová

V SEAVC V KOVAČICI

Čo Boh činí, to dobré je Z

miešaný spevokol cirkevného zboru Kovačica II pod vedením kantorky Anky Zlochovej vydal prvé cédečko nábožných piesní pod názvom Čo Boh činí, to dobré je. Prezentácia cédečka bola v chráme Božom 28. apríla – v štvrtú nedeľu po Veľkej noci na nešporných službách Božích. Na tomto príležitostnom večierku sa prítomným prihovorili: velebný pán Martin Bajza, farár cirkevného zboru Kovačica II, vznešený pán Pavel Sklenár, senior banátsky a farár cirkevného zboru Kovačica I, velební páni Ján Cicka, farár padinský, Vladimír Lovás ml., farár aradáčsky, Slađan Daniel Srdić, farár jánošícky, Anna Petráková-Petrovićová, farárka belehradská, a pán farár Vladimír Grňa, učiteľ náboženstva v kovačickej ZŠ. V rámci prezentácie cédečka vystúpili aj hostia: členky ženského speváckeho zboru II

40

pod taktovkou kantora Jána Marku, členovia zmiešaného cirkevného spevokolu zboru I pod taktovkou kantora Jána Nemčeka. O príprave a nahrávaní cédečka Čo Boh činí, to dobré je hovorila velebná pani farárka Anna Petráková-Petrovićová, neskoršie zmiešaný cirkevný spevokol zboru II predviedol niekoľko duchovných piesní, ktorých je na cédečku 19. Pod úpravu piesní, ktoré boli nahrávané v rokoch 2012 a 2013 v chráme Božom a v Štúdiu S v Kovačici, sa podpísali MgA. Janko Siroma a Anka Zlochová. Hudbu mali na starosti profesor Ján Dišpiter, Anka Zlochová, Milinka Čížiková a Michaela Marková a okrem zmiešaného spevokolu cirkevného zboru Kovačica II piesne predniesli aj sólisti Zlatko Karlečík a Anka Zlochová. A. Ch.

Vystúpenie zmiešaného cirkevného spevokolu 11. 5. 2013

19 /4542/

HLAS ĽUDU


K U LT Ú R A V PADINSKEJ KNIŽNICI

Prípravy na podujatie Vedecké bohatstvo Padiny 2013 P

adinská knižnica od roku 1998 pôsobí ako oddelenie Obecnej knižnice v Kovačici. Súčasná práca v knižnici sa líši od niekdajšej, a to aj vďaka profesionálnemu a odbornému vzdelávaniu zamestnancov. Pritom sa knižničný fond každoročne obohacuje novými titulmi domácich a svetových autorov v slovenskom a srbskom jazyku. Počas roka knižnica pre svojich čitateľov organizuje výstavy kníh, prezentácie nových titulov, kolektívne návštevy žiakov, literárne stretnutia, pripomínanie jubileí a rôzne iné podujatia. V minulom roku knižnica v Padine v septembri 2012 usporiadala výstavu pod názvom Vedecké bohatstvo Padiny 2012. Výstava obsahovala biografie, bibliografie významných padinských vysokoškolákov, doktorov vied, prezentovala ich magisterské tézy, doktorské dizertačné práce, časti ich vedeckých prác publikovaných v monografiách, odborných časopisoch, zborníkoch prác. Cieľom výstavy bolo predstaviť súčasný obraz Padiny a Pa-

Prof. DrSc. Dušan Kereš, astrofyzik, súčasne pracuje ako profesor a bádateľ na Univerzite v San Diegu v Kalifornii. V minulom roku sa nezúčastnil na tomto podujatí.

Na podujatí Vedecké bohatstvo Padiny sa vlani pre pracovné záväzky nezúčastnila ani Mgr. art. Mária Havranová, ArtD., ktorá dnes pracuje ako scénografka a kostýmová výtvarníčka v Bratislave, Prahe, Brne a Ľubľane

dinčanov v oblastiach vedy a vzdelávania. Vlani sa na tomto podujatí prezentovali Padinčania alebo osobnosti, ktoré žili a pracovali v Padine: prof. Dr. Ján Babiak, profesor telovýchovy, plukovník prof. Dr. Ján Marček, prorektor a riadny profesor andragogiky Univerzity obrany v Belehrade, Mgr. art. Mária Havranová, ArtD., kostymérka a scénografka, prof. Dr. Dušan Kereš, astrofyzik, pôsobiaci v Amerike, kde ukončil postgraduálne školenie a okrem doktorátu má aj dva postdoktoráty z univerzít Harward a Berkley, Dr. Anna Đurđevićová, klinická deHlavnou iniciátorkou podujatia je padinská knižnica fektologička, stomatolopédka, a s knihovníčkami v čele s Evou Taubertovou (záber Dr. Zuzana Čížiková, doktorka liz vlaňajšieho podujatia) terárnych vied a docentka na Ka-

tedre slavistiky Filologickej fakulty v Belehrade. Tohto roku, podľa slov knihovníčky Evy Taubertovej, vyhľadávajú aj Padinčanov, ktorí získali doktorské tituly, zbierajú informácie o magisterských tituloch a ďalších tituloch vysokoškolsky vzdelaných Padinčanov, ktoré budú zhrnuté v budúcom lexikóne. „V rámci oslavy Dni Padiny usporiadame stretnutie doktorandov a magistrov. Podujatie i tentoraz zorganizujeme s cieľom sústrediť a prezentovať verejnosti tieto osobnosti, ktoré sa narodili alebo pôsobili v Padine, lebo si neuvedomujeme nadostač túto dimenziu nášho života. Podujatie v uplynulom roku bolo iba začiatočným krokom, v tejto akcii budeme pokračovať aj do budúcna,” sľúbila Eva Taubertová, knihovníčka padinského oddelenia Obecnej knižnice. A. Chalupová

Vydania VAVU v rokoch 2011 – 2012 V priebehu posledných dvoch rokov Vojvodinská akadémia vied a umení vydala desať nových kníh. V rámci Edície Doktorské dizertácie v roku 2011 (ako jej 6., resp. 7. zväzok) vyšli habilitačné práce AΓΩΝ. Kult hrdinského súťaženia (AΓΩΝ. Kult herojskog nadmetanja, s. 144) Dragana D. Tasića a Kritika politiky a fenomenológie videohier (Kritika politike i fenomenologije videoigara, s. 224) Manojla Marovića. V nasledujúcom roku tiež vyšli dve knihy v tejto edícii (ako jej 8., resp. 9. zväzok): Maďarská politická verejná mienka a srbská otázka na Balkáne

11. 5. 2013

19 /4542/

v rokoch 1903 – 1914 (Mađarsko političko javno mnjenje i srpsko pitanje na Balkanu 1903 – 1914, s. 216) nebohého Pála Tibora a „Volebné revolúcie” v bývalých socialistických štátoch („Izborne revolucije“ u bivšim socijalističkim državama, s. 392) Borisa Vargu. Všetky štyri knihy vyšli za podpory Fondu akademika Bogomila Hrabaka. Spolu s Inštitútom pre roľníctvo a zeleninárstvo táto akadémia vydala roku 2011 aj monografiu Ekologické a fyziologické aspekty kyslého prostredia: pôda, rastliny a mikroorganizmy (Ekološki i fiziološki aspekti kisele sredine: zemljište, bilj-

HLAS ĽUDU

ke i mikroorgamizmi, s. 200) akademika Rudolfa Kastoriho a Nady Miloševićovej a ako svoje vlastné vydanie aj monografiu Formovanie práva Rímskej ríše a neskoré rímske zákonodarstvo, Harmonizácia práva i utváranie jednotného právnického zriadenia v priebehu rímskych dejín (Formiranje prava Rimske imperije i pozno rimsko zakonodavstvo, Harmonizacija prava i stvaranje jedinstvenog pravnog poretka u toku rimske istoriije, s. 310) Magdolny Sičovej (Sűcs Magdolna). V roku 2012 vyšla Ročenka (Godišnjak, s. 152) akadémie za rok 2011, kniha Dejiny Slovenska (Istorija Slovačke, s. 300) Du-

šana Kováča, historika zo Slovenska, ďalej spolu s Vydavateľstvom Ruske slovo štúdia Ďura Papharhaji od ruralizmu po populizmus (Дюра Папгаргаї од рурализма по популизем, s. 148) akademika Julijana Tamaša a tiež 5. zväzok v Edícii Inauguračné prejavy: štúdia Integrálne, optimálne a udržateľné spravovanie odpadu – urbánny metabolizmus (Integralno, optimalno i održivo upravljanje otpadom – urbani metabolizam, s. 144) akademika Milorada Miloradova (tento inauguračný prejav odznel 7. decembra 2011). V. H.

41


K U LT Ú R A OBECNÁ FOLKLÓRNA PREHLIADKA V HLOŽANOCH

Účasť všetkých osád Petrovskej obce P

ri kvitovaní obecnej folklórnej staršej tanečnej skupiny KUS Peprehliadky pre dospelých, kto- trovská družina, kým svadobné tanrá bola 24. apríla v Hložanoch, ce predstaví staršia tanečná skupimožno povedať, že bola priemer- na hložianskeho KOS Jednota. Pená. Niektoré vystúpenia boli lepšie, trovčanov nacvičil Ján Kováč a Hloa preto sa dostanú do oblastnej žančanov Jaroslav Kriška. Mladý etnograf Pavlov mal aj prehliadky. Z druhej strany, niektoré nesplnili podmienku, čiže ne- niekoľko pripomienok, ktoré možnacvičili pôvodný tanec, ani obyčaj, no adresovať takmer všetkým a (aj) z toho dôvodu nemali mož- spolkom. Tie sa dajú zhrnúť takto: nosť prezentovať sa i na vyššej sú- málo bolo úsmevov, dosť slabej ťaži, ktorá bude začiatkom júna v kondície tanečníkov a hudobníkov bez krojov, niekedy nedocviPivnici. Porotca Marijan Pavlov, ktorý hod- čený spev či tanec. V podstate ide notil výkony spevákov a tanečníkov, o nedostatky, ktoré možno ľahko na ďalší stupienok previerky fol- zredukovať či odstrániť neustálym klórnych zručností odporučil Hložančanov, Kulpínčanov a Petrovčanov. Z kategórie speváckych skupín účasť na oblastnej prehliadke si v yspievalo kulpínske trio Milina, Kristína a Michaela Čiliakové s piesňami z Tekova a GemeZo spevu Kulpínčaniek (zľava) Michaely, Miliny ra, s ktorými a Kristíny Čiliakových bolo počuť, že už niekoľko p r a c o v a l rokov spolu spievajú umelecký vedúci Michal Čiliak, a hložianska diev- a húževnatým nacvičovaním a čenská skupina s piesňami o čereš- pracovaním na celkovom výsledniach, s ktorými pracoval Rastislav ku v podobe folklórneho vystúStruhár. Pivnické javisko si na čar- penia, ktorého rovnoprávnymi dášovú nôtu vyskúšajú členovia časťami sú spev, tanec a hudba.

Hložianska staršia tanečná skupina vždy tancuje na veselú nôtu

Okrem toho už niekoľko rokov badať, že sa na prehliadke zúčastňujú všetky štyri osady Petrovskej obce, čo je pozitívum, ktoré treba vyzdvihnúť. I keď vystupovali revuálne, azda najväčší potlesk dostali folkloristi KUS Ðuru Jakšića z Mag-

lića za bravúrny prednes tancov z okolia Pirota. Menej pochvalné je to, že folklórne skupiny akoby tancovali a spievali samy pre seba, lebo divákov sa mohlo spočítať na prstoch dvoch rúk... V. Dorčová-Valtnerová

ČLENOVIA KUS BRATSTVO Z HAJDUŠICE v nedeľu 7. apríla navštívili ustanovizeň pre ubytovanie a opateru starých osôb Národný domov vo Vladimirovci, kde jeho obyvateľom predviedli krátky program (na fotografii), a potom s nimi pobudli v rozhovore a kamarátení. Hostia neskrývali radosť z toho, že sa im naskytla príležitosť vykonať šľachetný skutok a obyvateľom domova spríjemniť jedno nedeľné predpoludnie. Radosť zo stretnutia mali aj domáci, ktorí sa, pozorujúc roztancovanú mládež, aspoň nakrátko vrátili do vlastnej mladosti, a tí s lepším zdravím si veru aj zatancovali. vlh

POETICKO-HUDOBNÝ VEČIEROK V PAZOVSKEJ KNIŽNICI. V Starej Pazove úspešne pôsobí Združenie Macedóncov, ktorého členovia s priateľmi v stredu 24. apríla usporiadali v Ľudovej knižnici Dositeja Obradovića poeticko-hudobný večierok. Na začiatku programu Mestský chór pod vedením Radmily Andrejevićovej zaspieval niekoľko známych ľudových macedónskych piesní, a potom sa obecenstvo kochalo v básňach a piesňach v podaní Nataše Neradžićovej, Milice Kostićovej, Miloša Kostića, Teodory Aleksandrovskej, Jeleny Tričkovskej, Dajany Kostićovej a ich hostí Mirjany Sokolovićovej, Darka Prelića (z Novej Varoše) a Nebojšu Hafizovića. Večierok venovaný výročiu pôsobenia tohto pazovského združenia sa skončil tancom a spoločným fotografovaním. a. lš.

42

11. 5. 2013

19 /4542/

HLAS ĽUDU


K U LT Ú R A 20. ROČNÍK HLOŽIANSKEJ PALETY

Vernisáž v tme, rekordný počet autorov celkovému zážitku z dopadu 20. ročníka tradičnej výstavy známej ako Hložianska paleta v K hložianskej kaviarni Pod lipami mierou vrchovatou

muela Miškovica (1935 – 2002), Anny Nestorovićovej (1950), Nebojšu Nestorovića (1940), Petra Páleša (1925 – 1987), Jána Pešku (1973), Eleny Stupavskej (1963), Mariany Stupavskej (1985), Paju Topolského (1955), Daniely Triaškovej (1980), Jany Uramovej (1985), Vernisáž 20. Hložianskej palety sa začala pri sviečkach. ModerovaJána Valu (1952), Samue- la ju Milina Balážová (sprava), recitovala Zuzana Galambošová, la Valu (1956), Pavla Vitéza hudobne ju podčiarkli Marta Gažová a Michaela Balážová. (1924 – 1992) a Anny Vu-

pomohla náhoda. Vo štvrtok večer 2. mája, krátko pred siedmou hodinou, v Hložanoch totiž zmizol elektrický prúd. Táto okolnosť mnohých Hložancov odradila od úmyslu byť pri jubilejnej tretí raz retrospektívnej výstave. Tí, ktorí predsa prišli (a bolo ich 40 – 50, čo z Hložian, čo z Petrovca), boli svedkami vernisáže pri sviečkach. Hostí privítal predseda Kultúrno-osvetového spolku Jednota Michal Hataľa a prihovoril sa aj hložiansky richtár Ján Bohuš. Kultúrno-umelecký segment otváracieho ceremoniálu hrou na gitarách a piesňami vyplnili Marta Gažová a Michaela Balážová a prednesom vlastných básní maliarka Zuzana Galambošová. Program moderovala výtvarníčka Milina Balážová. Kým o výtvarnom živote v Hložanoch a o Hložianskej palete hovoril podpredseda Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny a výtvarný kritik Vladimír Valentík, vonku sa blýskalo, pohrmievalo, po dlhom suchom období aj mierne pršalo a spoza šenku doliehal nie príliš hlasný hrkot pohárov a fliaš, priestorom prúdilo zvláštne fluidum. Krátko pred ukončením otváracieho prejavu Vladimír Valentík povedal, že sa netre- Zatiaľ najkvalitnejší katalóg ba prekvapiť, keď sa po otvorení výstavy vráti elektrina... Stalo sa tak už o chvíľu, takže výstavu otvoril sfúknutím najbližšej sviečky. V rámci 20. HP návštevníci videli práce rekordného počtu – súhrnne 28 – autorov narodených či (pred časom, donedávna alebo teraz) žijúcich v Hložanoch, ako i tých, ktorí už dávnejšie nie sú medzi živými: Pavla Báďonského (narodeného roku 1958), Miliny Balážovej (1968), Moniky Balážovej (1987), Jána Bartoša (1956), Karola Bartoša (1956), Vesny Bartošovej (1969), Branislava Galamboša (1973), Juraja Galamboša (1951), Zuzany Galambošovej (1950), Jána Chlpku (1965), Samuela Chlpku (1942), Vladimíra Klasičeka (1957), Jaroslava Kuriša (1963 – 1987), Štefánie Kukučkovej (1991), Jána Miškovica (1961), Sa-

Ján Miškovic: Priadky, olejomaľba, 2012

Vladimír Klasiček: Dedina, kolorovaná pyrografia, 2013

11. 5. 2013

19 /4542/

HLAS ĽUDU

kelićovej (1947). Výstava, ktorá inak bude prístupná aj v deň 43. Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj... (1. júna), má ráz retrospektívnej preto, že tak ako pri prvej a piatej výstave pôvodne pomenovanej Z palety hložianskych výtvarníkov (prvý raz usporiadanej roku 1994 a pod terajším názvom známej od roku

Branislav Galamboš: Dievča s kvetmi, olejomaľba, 2013 1998), zoskupila aj autorov, ktorí už dávnejšie netvoria. Zároveň však obsahuje aj najnovšie práce aktuálnych autorov, z ktorých jednotlivci opäť prekvapili stvárnenými témami či výtvarníckymi technikami. Nemožno nepoznamenať, že 20. HP je opatrená vizuálne doteraz najkvalitnejším katalógom; nebyť časovej tiesne, v akej vznikal, dozaista by aj texty v ňom boli ucelenejšie a pozbavené množstva chýb tak vecných (v zozname vystavených prác na 20. HP chýbajú mená a názvy prác Štefánie Kukučkovej, Petra Páleša a Eleny Stupavskej), ako gramatických, štylistických a iných. Ako organizátori výstavy sa podpísali: Michal Hataľa, Ondrej Zahorec, Ján Bartoš a Karol Bartoš, o jej expozíciu sa postarali Branislav Galamboš a Ján Miškovic. Autorom vstupného textu v katalógu je Vladimír Valentík a údaje o autoroch napísal Juraj Bartoš (nerobil aj jazykovú úpravu textu, hoci sa to v katalógu uvádza). O páčivý dizajn a grafickú úpravu vzácnej publikácie sa zaslúžil maliar Ján Chlpka a v náklade 300 exemplárov ju veľmi kvalitne vytlačila hložianska tlačiareň Ondrej Print. Záverom povedzme, že 20. HP usporiadala výtvarná sekcia KOS Jednota z Hložian v rámci osláv Dňa Hložian. Finančne ju podporili Pokrajinský sekretariát pre kultúru a verejné informovanie AP Vojvodiny a Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Juraj Bartoš

43


K U Lt Ú r a prvá schôdza správnej rady moms petrovec

Staronové vedenie petrovských matičiarov ol druha mesiaca po voľbách vá, podpredsedovia sú i naďalej tičnom zasadnutí v sobotu 27. v petrovskom miestnom od- jarmila pálenkášová a jaroslav apríla. v diskusii bolo počuť, že v bore matice slovenskej v srbsku, Čiep, tajomníčkou je mária an- rámci moms treba vypracovať ktoré boli 6. marca, na štvrtok drášiková a pokladníčkou Katarí- zoznamy členov a doručiť ich do 25. apríla bolo zvolané prvé za- na Kunčáková. matičného ústredia, aby nevznisadnutie správnej rady moms petrovec. rokovací program zahrnul konštituovanie rady, voľbu predsedu, podpredsedov, tajomníka a pokladníka, tiež dohovor o účasti na výročnom volebnom zhromaždení mss, ako i dohovor o nadchádzajúcich aktivitách petrovských matičiarov. na schôdzu zo 17 novozvolených členov správnej rady prišlo 10 a Tvorivá nálada aj pred začiatkom zasadnutia Správnej rady MOMS Petrovec prítomní boli aj 2 z 3 čle- vo februári 2013 nov novej dozornej rady. prítomní členovia správnej rady podľa počtu začlenených pe- kali pochybnosti a paušálne vypodporili návrh Kvetoslavy Ben- trovčanov do matice tunajšiemu číslený počet matičiarov v jednokovej, aby sa doterajšiemu vede- moms patrí 15 delegačných hla- tlivých prostrediach. niu umožnilo ešte jedno man- sov v zhromaždení mss, takže Keď ide o aktivity petrovských dátne obdobie, takže predsed- vymenovali delegátov, ktorí budú matičiarov, pred dovolenkovou níčkou petrovského moms zos- zaznačení na prezenčnej listine a prestávkou v piatok 10. mája plátala Katarína melegová-melicho- budú mať volebné právo na ma- nujú večierok k sedemdesiatke sa-

P

muela Boldockého a zároveň aj prezentáciu zborníka 80 rokov Matice slovenskej v Juhoslávii / Srbsku, ktorú tento oslávenec i zostavil. matičiari sa uzhodli, že v rámci osláv dňa petrovca 25. mája, ak bude treba, prichystajú kultúrno-umelecký program, v pláne je zorganizovať večierok pri príležitosti 85. narodenín samuela dubovského, k 20. júnu prichystajú koncert vážnej hudby jarné nôty a v dohovore s miestnym cirkevným zborom sa matičiari pričinia o večierok k 125. výročiu narodenia biskupa seavc a predsedu msj samuela Štarkeho. Keď ide o aktivity petrovského moms od začiatku roka, matičné vedenie okrem iného v podvečer osemdesiatin miroslava durgalu 20. marca navštívilo tohto dlhoročného matičného aktivistu a poprialo mu veľa zdravia. v prvom kvartáli za sebou už majú aj prezentácie kníh Čarovná niť v ruke ženy a Dejiny Slovenska v preklade do srbčiny. J. Čiep

novozvoLenÉ vedenIe moms zaČaLo s prácoU

Prípravy na zborník o Matici v Kovačici a prítomnosti väčšiny členov novozvolenej správnej rady kovačickí matičiari mali začiatkom apríla v miestnom spoločenstve prvé zasadnutie. nová predsedníčka mária Kováčová informovala prítomných o plánoch práce na tento rok a nasledujúce štvorročné obdobie: „jednou z priorít nám bude na rok 2015 vytlačiť zborník prác o doterajšej 25-ročnej činnosti. jednotlivé matičné miestne odbory podobné almanachy o vlastnej činnosti už majú. pravdaže, v spomínanom tematickom súbore prác by sme nemali zabudnúť ani na kovačickú maticu pred 2. svetovou vojnou a po nej.“ v posledných rokoch počet členov platiacich si členské ubúda. cez osobné rozhovory, plagáty či lokálne elektronické médiá by vedúci moms chceli počet matičiarov zvýšiť. mladší ľudia, čerství členovia správnej rady, navrhli, aby sa aktivity moms Kovačica

Z

44

Mária Kováčová, predsedníčka MOMS Kovačica

zviditeľnili aj prostredníctvom vlastnej webovej stránky. „chceli by sme obnoviť deň moms 16. decembra, keďže je v ten deň roku 1990 založený súčasný miestny matičný odbor. navštívili by sme hrobky zaslúžilých matičiarov na cintoríne v Kovači-

ci a vzdali im hold. vo večerných hodinách by bolo naše valné zhromaždenie s príležitostným kultúrnym programom. na zhromaždenie by sme zavolali starších členov a udelili im ocenenia,“ prízvukuje predsedníčka Kováčová. matičiari rozmýšľajú zapojiť sa i do osláv dňa Kovačice 15. mája. I naďalej plánujú dodržiavať dobrú spoluprácu a kontakty s organizáciami a kultúrnymi ustanovizňami v mestečku, obci, vojvodine a v zahraničí. plánujú oživiť spoluprácu s moms rača na slovensku. nezabudnú ani na starostlivosť o pomník svetozara miletića v takzvanom starom parku, hroby kultúrneho dejateľa andreja miháľa, farára Čaploviča a národovcov Bulíkovcov v cintoríne v Kovačici. „novinkou v práci by bola organizácia humanitárneho podujatia, ktoré by sme usporiadali za pomoci spolku žien. získané peniaze z predaja voľakedajších ko-

vačických pochúťok by sme usmernili chorým spoluobčanom, prípadne finančne ohrozeným rodinám,“ pokračuje Kováčová. správna rada moms zvolila za člena správnej rady matice slovenskej v srbsku pavla jašku. jeho náhradníkom bude janko dišpiter. na matičnom kovačickom obzore je i príprava prezentácie románu zory raškovej, spisovateľky z ostojićeva. „prvú aktivitu sme mali už 6. apríla, keď naša štvorčlenná delegácia pobudla na zasadnutí banátskych miestnych matičných odborov v Bielom Blate. Črtá sa nám i kultúrna spolupráca s piešťanami, rozhovory sme viedli s tamojšími národovcami, ktorí pobudli na aprílovej pracovnej návšteve v pančeve. naši matičiari sa zúčastnili i na smutnej udalosti, pohrebe mUdr. jána Bulíka v Kovačici,“ doplnila na záver nová predsedníčka. J. Špringeľ

11. 5. 2013

19 /4542/

hLas ĽUdU


K U LT Ú R A NA SEMINÁRI NA SLOVENSKU

Krásne spomienky, osožné poznatky a teplá náruč domova ridsaťpäť frekventantov, osvetových pracovníkov z Kovačice, Padiny, Pivnice, Petrovca, Belehradu, Starej Pazovy, Kysáča, Selenče, Silbaša, Hložian, Čelareva a Kulpína, ako i učitelia z Poľska a Rumunska navštívili Slovensko. Od 24. do 26. apríla sa totiž uskutočnil seminár, o ktorý bol veľký záujem. Bol to odborný seminár pre učiteľov jazyka, literatúry, dejepisu a občianskej výchovy zo zahraničia, ktorý organizovali Odbor školstva a športu Žilinského samosprávneho kraja, Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí v spolupráci s Výborom pre vzdelávanie NRSNM v Srbsku. Prebiehal na viacerých miestach, čo si účastníci schvaľujú. Začiatok seminára bol v Žiline, kde hostí zo zahraničia privítali na Úrade Žilinského samosprávneho kraja a milo ich prekvapili vecnými dar- Zo stretnutia s predsedom Matice slovenskej čekmi. Učitelia si Mariánom Tkáčom

T

Spoločná fotografia pred Slovenským orlojom v Starej Bystrici

vypočuli prednášky na témy: Krajská knižnica a práca s deťmi a so slovenskou detskou literatúrou, Úspešne zrealizované projekty z fondov EÚ v oblasti školstva a kultúry a Možnosti zapojenia sa krajanských spolkov a škôl do projektov EÚ vrátane cezhraničnej spolupráce. Nasledovala prehliadka Považskej galérie a oboznamovanie sa s dielami Vincenta Hložníka, potom presun na Kysuce, oduševnenie Slovenským or-

lojom v Starej Bystrici, ako i samotným mestečkom. Navštívili aj Dopravnú akadémiu v Žiline, kde im boli prezentované typy stredných škôl a ani tu sa nezaobišli bez darčekov. Obzreli si aj Sobášny palác v Bytči, Námestie Slovenskej republiky, a potom cesta smerovala do Martina. Tam navštívili Maticu slovenskú a stretli sa s predsedom Ing. Mariánom Tkáčom, PhD. Od predsedu Tkáča dostali jeho autorské knihy a lístky na program Slovesná jar. Niektorí vzápätí boli na vernisáži nášho popredného akademického maliara a grafika Pavla Čániho, na literárnom programe Slovesnej jari, kde boli okrem iných významných slovenských spisovateľov predstavení aj naši dolnozemskí majstri pera: Viera Benková, Miroslav Demák a Martin Prebudila. Počas pobytu v Martine dolnozemskí osvetoví pracovníci navštívili aj Národný cintorín a konečnou zastávkou im bolo Gymnázium Viliama Paulínyho Tótha. Všetci frekventanti sa zhodli, že semináre takého typu učiteľom najviac zodpovedajú: sú v nich zahrnuté prednášky, ale aj cesty po Slovensku, kde spoznávajú nové kraje a samým tým sa aj sami aktívne učia. Zdôrazňujú najmä to, že sa po celý deň nesedí v učebni a seminár je zaujímavý a dynamický. Nebol ani príliš dlhý a ani nadmieru krátky – proste na mieru šitý. Ani nič odobrať, ani nič doložiť. Anna Legíňová

NATAŠA FILIPOVÁ, ÚRADUJÚCA RIADITEĽKA STAROPAZOVSKEJ KNIŽNICE

Účasť na dvoch medzinárodných sympóziách V

poradí 37. medzinárodné informatické sympózium o postavení a úlohách pamäťových inštitúcií v oblasti rozvoja kultúry, vedy, techniky a vzdelávania INFOS 2013 sa konalo v dňoch 8. až 11. apríla v Kongresovom centre Academia Stará Lesná – Vysoké Tatry na Slovensku. Na tomto medzinárodnom sústredení sa zúčastnila aj Nataša Filipová, úradujúca riaditeľka staropa- Nataša Filipová ako prednášateľka zovskej Ľudovej knižnice na medzinárodnom sympóziu INFOS 2013 Dositeja Obradovića. na Slovensku 11. 5. 2013

19 /4542/

HLAS ĽUDU

Ústredná téma sympózia bola Inovatívne knižnice a pamäťové inštitúcie a odznelo na ňom 37 príspevkov. Vo svojej prednáške Nataša Filipová hovorila o Kódexoch knihovníckej etiky na strednom Balkáne. Účastníci a prednášatelia INFOS 2013 boli zo Slovenska, Česka, Poľska, Nemecka a riaditeľka N. Filipová bola jedinou predstaviteľkou zo Srbska. Sympózium usporiadali Spolok slovenských knihovníkov a

Ústredná knižnica Slovenskej akadémie vied. N. Filipová je s účasťou na sympóziu veľmi spokojná a na toto podujatie sa dostala vďaka finančnej podpore Obce Stará Pazova. Po návrate zo Slovenska N. Filipová v dňoch 14. až 17. apríla absolvovala aj druhé medzinárodné sympózium knihovníkov slavistov v Sarajeve (Bosna a Hercegovina).Tam mala príspevok o Vydavateľskej činnosti v multietnickom prostredí s dôrazom na vydavateľskú činnosť staropazovskej knižnice. A. Lš.

45


K U LT Ú R A MLÁDEŽNÍCKY CIRKEVNÝ ZBOR AGAPÉ

Spievajú zo srdca C

irkevné spevácke zbory na našich priestranstvách majú dlhú tradíciu. Zakladali sa spravidla pri kostoloch a časom vznikali okrem speváckych zborov pre dospelých aj detské a mládežnícke spevácke zbory. Jeden z mladších mládežníckych zborov je aj Komorný zbor Agapé, ktorý bol založený v roku 2005. Keďže SKC P. J. Šafárika v Novom Sade malo úspešné spevácke skupiny, ale aj sólových spevákov, jeho členovia sa rozhodli založiť mládežnícky spevácky zbor, ktorý by pôsobil pri novosadskom cirkevnom zbore. Ako nám povedala súčasná vedúca zboru Oli- Z vystúpenia v novosadskej Katedrále vera Gabríniová, najprv začali v kostole vystupovať na Vianoce a Veľkú noc, a to iba s jed- dúcej, ktorú opäť prebral Janko Zorjan. Avšak nou piesňou, ktorú spievali jednohlasne. O rok po roku na toto postavenie sa znovu vrátila Oliuž spievali dvojhlasne, neskoršie trojhlasne a vera. „Keď ide o náš repertoár, tvoria ho prevažpomaly začali pribúdať ďalšie pozoruhodné vyne piesne z Evanjelického spevníka Slovenstúpenia. „V roku 2007 sme si zvolili meno Agapé,“ ho- skej evanjelickej a. v. cirkvi. Tak bolo aj na zavorí Olivera. „Dlho sme rozmýšľali nad tým, ako čiatku a vytrvali sme v tom aj dodnes. Sú to zbor pomenovať. Zvolili sme si meno, ktoré piesne, ktoré Janko Zorjan harmonizoval, znamená bezpodmienečnú a obetavú lásku. čiže sám písal trojhlasy pre dievčatá. Aj ja som Zo začiatku náš repertoár pozostával z dvoj- sa vyskúšala v tom. Písala som trojhlasy pre hlasných piesní, neskoršie sme začali spievať dievčatá a pre dievčatá a chlapcov spolu. aj trojhlasne, a cappella, za sprievodu har- Okrem cirkevných piesní spievame aj ľudové moniky, zriedkavejšie syntetizátora. V tom piesne s náboženskou tematikou.“ Tento takmer 30-členný zbor sa môže počase vedúcim bol Janko Zorjan a pod jeho vedením sme v roku 2010 nahrali CD Čuj, aká prekrásna pieseň, na ktorom sa niekoľkými piesňami predstavili aj členovia chlapčenskej speváckej skupiny zo spolku P. J. Šafárika.“ V roku 2011 funkciu vedúcej zboru Agapé prebrala Olivera. Do zboru zapojila aj chlapcov, ktorých predtým v rámci chlapčenskej skupiny SKC P. J. Šafárika nacvičovala Marína Kováčová. Pre povinnosti na Akadémii umení Olivera sa musela vzdať funkcie ve- Na humanitárnom koncerte v Štúdiu M Novosadského rozhlasu

STARÁ PAZOVA

Kultúrny informátor na máj Z

amestnanci Strediska pre kultúru Stará Pazova v posledný aprílový deň usporiadali tlačovku v tamojšej galérii, na ktorej predstavili najnovší kultúrny informátor. Ústredným kultúrnym dianím v máji bude 51. prehliadka ochotníckych divadiel Vojvodiny. V súťažnej časti v dňoch 18. až 26. mája na pazovskom ja-

46

visku vystúpi osem najúspešnejších divadelných súborov Vojvodiny. V organizácii Zväzu ochotníkov Obce Stará Pazova 11. mája v divadelnej sieni odznie obecná prehliadka pôvodnej folklórnej tvorby pre dospelých a deň neskôr oblastná prehliadka hudobno-tanečnej tvorby detí Sriemu. Oslava Dňa školy ZŠ

chváliť početnými vystúpeniami. Ich spev spestril rôzne ekumenické koncerty, náboženské podujatia a oslavy. Neraz boli hosťujúcim zborom v okolitých evanjelických chrámoch, či už na sviatky alebo v rámci nejakého výročia. Uvedieme iba niektoré vystúpenia v slovenských kostoloch: v Selenči, Jánošíku, Hajdušici, Starej Pazove, Slankamenských Vinohradoch, Hložanoch, Báčskom Petrovci... Zúčastnili sa aj na niekoľkých humanitárnych koncertoch: v novosadskej synagóge, v Štúdiu M Novosadského rozhlasu, na medzinárodnom humanitárnom festivale Hearts in harmony v Novom Sade. Vystupovali aj v belehradskom Kolarci, novosadskej Katedrále – katolíckom Chráme mena Máriinho, v televíznej relácii RTV Dotyky... Boli aj v zahraničí – v Poľsku, kde vystupovali v rímskokatolíckom kostole. V súčasnosti sa pripravujú na zájazd do Slovinska, do Murskej Soboty, ktorý sa uskutoční v júni. Plánujú sa zase zúčastniť na festivale Hearts in harmony, taktiež v júni, s novými piesňami a určite v nových šatách, ktoré im zabezpečí novosadský cirkevný zbor. J. Pániková Foto: J. P. a O. Gabríniová

hrdinu Janka Čmelíka na programe je 16. mája a 31. mája v divadelnej sieni koncert usporiadajú členovia SKUS hrdinu Janka Čmelíka. Ani v tomto mesiaci nevystane bohatý filmový repertoár a v pondelok 13. mája v staropazovskej galérii strediska naplánovali otvorenie ďalšej výtvarnej výstavy. Predškolský divadelný festival v Starej Pazove má byť 14. mája a v divadelnej sále vystúpia početné detské divadelné súbory. a. lš. 11. 5. 2013

19 /4542/

HLAS ĽUDU


CMYK

K U LT Ú R A V SELENČI

Krpčeky svätého Floriána oduševnili divákov nedeľu 5. mája v Selenči v sieni Domu kultúry členovia divadelnej sekcie KUS Jána Kollára mali úspešnú premiéru divadelnej hry Krpčeky svätého Floriána autora Ladislava Nádašiho-Jégého. Túto divadelnú hru si Selenčania zvolili podľa slov vedúceho divadelnej skupiny a režiséra predstavenia Rastislava Rybárskeho, pátrajúc po tematike, ktorá by splnila očakávania domáceho obecenstva. Je to veselohra v troch dejstvách a ide o nadávku, ktorú hlavný hrdina často používa, najmä potom, čo v opitosti v krčme sľúbil ruku svojej jedinej dcéry naraz trom mužom. V úvode predstavenia sa R. Rybársky prihovoril obecenstvu a vyjadril vďaku všetkým, ktorí akýkoľvek spôsobom pomohli vzniku a realizácii tohto predstavenia a zvlášť sa poďakoval NRSNM, ktorá finančne pomohla kúpu materiálu na kulisy pre toto predstavenie. Ináč aj táto divadelná premiéra odznela v rámci osláv 255. výročia založenia osady. Divadelná sekcia týmto predstavením dokázala, že je živá, že pôsobí, a to veľmi úspešne. Dokonca

tom nešetrilo odmeniť zaslúženým potleskom. Sieň Domu kultúry bola vyplnená do posledného miesta, čo v poslednom čase bolo priam nemožné. Obecenstvo si vôbec neuvedomovalo, že ide o veselohru z roku 1925, lebo hercom sa podarilo dej predstavenia presunúť do súčasnej doby a predstaviť ho obe-

V

podebatovali aj so skúsenými hercami a režisérmi, ktorí to robili roky predtým, ako nastúpila zmena generácií v tejto sekcii. Vcelku bolo to predstavenie, ktoré divákov zaujalo, uspokojilo ich očakávania od tejto dobrodružnej skupiny hercov. Svedčili o tom úsmevy, potlesk a komentáre po predstavení. Spolu so spomenutými hercami v divadelnej

Predstavenie bolo plné komických situácií

sa im podarilo do predstavenia zapojiť aj debutantku. Úlohy si rozdelili Selenčanom už dobre známi herci, ako sú: rodina Junčoviarová – Ján a Jasmina s deťmi Janou a Kristiánom, manželia Papovci, potom Dana Pavlíniová, Karolína Pecníková, Iveta Ďurčianska, Daniel Sľúka, Zdenko Nosál a Rastislav Rybársky, ktorý sa zároveň podpísal aj pod réžiu predstavenia. Herci boli výborní, ako aj obsadenie úloh a obecenstvo stále očakávalo nové a nové humoristické scénky, ktoré po-

A na pamiatku spoločná fotografia všetkých protagonistov nového divadelného predstavenia

censtvu tak, akoby sa dej odohrával takmer teraz. So svojím výkonom boli spokojní aj sami herci a po predstavení si o svojom výkone

sekcii pôsobí aj šepkárka Jovana Stankovićová a zvukár Pavel Faďoš. Juraj Berédi-Ďuky

PADINSKÍ DIVADELNÍCI PREMIÉROVALI

Nedeľa – tragifraška z rodinného prostredia ivadelná hra, tragifraška Nedeľa je o rodine, ktorá si užíva nedeľu. Voľný deň, kedy majú všetci na seba čas, aby sa posťažovali,

D

urobiť lepšie. Uvažujú nad sebou, nad svojimi zamestnaniami, nad svojimi úlohami v živote. Postupne prichádzame na to, že členovia ro-

Herci Novej scény v novej hre Nedeľa

pospomínali na to, čo sa udialo počas uplynulého týždňa, a čo by bolo dobre v nasledujúcom týždni 11. 5. 2013

19 /4542/

diny žijú v ilúziách, ktoré sa veľmi nezhodujú s realitou. Je to kontrast medzi sterilnosťou, ťažkopádnosťou

HLAS ĽUDU

a bojazlivosťou rodiny a na druhej strane priamočiarosťou susedy, ktorá si vždy všetko ľahko zariadi a všetko jej prejde, lebo nešpekuluje, ale koná. Hra je plná vtipných a komických situácií. V nedeľu 5. mája šiesti výborní herci Padinského ochotníckeho divadla Nová scéna mali premiéru divadelnej hry Nedeľa slovenského autora Laca Kerata v réžii Želka Marušníka. Dramaturgiu mala na starosti Jarmila Gerbocová. V pekne upravených kostýmoch sa na scéne Domu kultúry Michala Babinku vtipnými dialógmi povzbudzovali, alebo hádali: Pavel Brezník (otec), Mária Galasová (matka), Anna Marušníková (Juliana), Mariana Melišová (Timea), Daniel Cicka (Lukáš) a Ivana Čapová (suseda). O umelecký zážitok sa postaral aj technický tím (scéna, kostýmy, svetlá, zvuk, technika), v ktorom boli: Martin Gerboc, Jarmila Gerbocová,

Pútač divadelného predstavenia

Pavel Sampor a Andrija Tomek. S divadelným tímom spolupracovali aj Zuzana Melichová, Zuzka Čapová a Foto-video Center Padina. A. Chalupová

47


K U LT Ú R A VÝSTAVA AKO ZÁVER PROJEKTU OKO MESTA

Tiene a lesk, subjekty a objekty T

ie isté budovy, ulice a námestia každý vidí inak. Niekomu sa páčia v nočnom šere, iný si všíma trblietanie dažďa na chodníkoch, tretiemu je najvzácnejší slnečný jas... Tiene a lesk veľkomesta sú i na výstave štyridsať veľkoplošných fotografií, ktorá od 18. do 30. apríla prebiehala v galérii Artget Kultúrneho strediska Belehradu. Táto záverečná časť projektu Oko mesta celkom trefne zapadla do rozmanitých obsahov akcie BINA – Belehradského internacionálneho týždňa architektúry. Autormi záberov sú účastníci projektu, ktorí sa takto snažia posunúť sa z okraja spoločenskej pozornosti trochu bližšie k jej stredu. Do nového spôsobu sociálneho zapájania sa a zlepšenia pozície mladých sa v tomto roku aktívne zapojili najmä členovia tanečnej skupiny Gypsy Roma Urban Balkan Beats (GRUBB). Projekt, cieľom kto-

rého je na základe predaja fotografií založiť fond na školenie a odborné zdokonaľovanie jeho aktérov a v perspektíve prispieť k ich ľahšiemu zamestnávaniu, realizovala Asociácia fotografických autorov, ktorej partnerom bola Rpoint nadácia zaoberajúca sa integráciou Rómov.

Akciu podporil Balkánsky fond pre lokálne iniciatívy, Kancelária pre mladých mesta Belehrad, spoločnosti Telekom a Canon-Srbsko. Jej základnou ideou bolo deti z okrajových alebo diskriminovaných skupín presunúť z pozície objektov do postavenia subjektov. Dokázali to fotením a zábermi, ktoré, na-

priek tomu, že ich autormi nie sú profesionáli, akoby neboli len okom na hľadáčiku sledujúcim mesto, ale aj citlivou dušou vnímajúcou ho intenzívne a emotívne. Čo badať aj z týchto veľavravných záberov... O. Filip

Ktorým slovenským slovom nahradíme srbské „neizvestan“? esprávne preklady sú pre jazyk svojráznym porušením istých noriem. V určitých prípadoch to vie vyznieť priam komicky. Populárne poslovenčené srbské spojenia, akými sú„nemám pojma“, „ňinto problém“ atď., vo sfére slovenskosrbského bilingvizmu len ťažko môžeme vykoreniť, a tá hŕstka ochrancov spisovného jazyka je pri týchto nedopatreniach, ktoré špatia spisovnú slovenčinu, žiaľ, vari bezmocná. Tu sa upriamime na srbské slovo „neizvestan“ a jeho nesprávny a správny preklad do slovenčiny, lebo srbské spojenie „neizvesna situacija“ preložené do slovenčiny ako„nezvestná situácia“ vyznieva smiešne. Lebo nakuknúc do Synonymického slovníka slovenského jazyka sa pre-

N

48

sviedčame, že prídavné meno nezvestný má tieto významy: – stratený: ktorého niekto stratil, ktorý sa stratil, nemajúci vlastníka; – potratený, postrácaný: našli stratené, potratené, postrácané veci; – roztratený (ktorý sa stratil po častiach): roztratené dedičstvo; – zastarávajúce utratený: utratená mladosť; – je tu i expresívne zašantročený; – hovorovo expresívne: zapotrošený a zapatrošený (nachádzajúci sa na neznámom mieste; ktorý nemožno nájsť, objaviť): napríklad celú noc hľadal zašantročené, zapotrošené, zapatrošené dokumenty; – zatúlaný, zablúdený (ktorý stratil smer, orientáciu): zatúlaný, zablúdený pes (ktorý nemá svojho pána); zblúdený, zblúdilý človek sa našiel; – o ktorého pobyte alebo

živote sa nič nevie, je nezvestný, zmiznutý: hľadajú zmiznuté, nezvestné dieťa. Sú tu ešte aj iné významy a ako vidno, žiaden význam odzrkadľujúci„nezvestnú situáciu“ tu nie je. Zrejme sa v pôvodnom texte malo na mysli, že je situácia neistá, a nie „nezvestná“, lebo žijeme neisté, nestále, rozhárané časy. Toto prídavné meno môžeme použiť aj pri počasí: dnes to vyzerá na premenlivé, nestále počasie. Na označenie deja, ktorý sa môže zle skončiť, možno použiť aj prídavné meno nebezpečný, riskantný: pustila sa do neistého, riskantného podnikania; je to príliš nebezpečný, riskantný obchod. Akže niekomu hrozí nebezpečenstvo, je ohrozený – opak je bezpečný: ah jeho život je neistý, ohrozený. 11. 5. 2013

19 /4542/

HLAS ĽUDU


K U LT Ú R A PADINČANIA NA SLOVENSKU

Herci Novej scény v Leviciach adinčania sa od roku 2005 každoročne zúčastňujú na Levických divadelných dňoch. Tak to bolo i tohto roku, keď na pozvanie Mestského kultúrneho strediska Levice v Slovenskej republike pobudli na tomto festivale od 15. do 19. apríla. Členovia hereckého kolektívu Padinského ochotníckeho divadla Nová scéna a Domu kultúry Michala Babinku sa v posledný festivalový večer predstavili levickému obecenstvu divadelnou hrou Zoznamka v réžii Janka Hološa. Skúsený herecký kolektív podal mimoriadne dobrý výkon a predstavenie bolo často prerušované takým silným potleskom obecenstva, po akom

P

Padinskí herci po predstavení na javisku Mestského kultúrneho strediska Levice s jeho riaditeľkou Bc. Bertou Jasečkovou (prvá sprava)

všetci herci túžia. Po skončení predstavenia riaditeľka Mestského kul-

túrneho strediska Levice Bc. Berta Jasečková sa poďakovala padin-

PORTRÉT SKVELÉHO HERCA

Divadlo ako družba a hra e Palančanom, pôvodom z Pivnice a je profesionálny bil kus vzácnej práce. Ušľachtilej, vypĺňajúcej. Nielen obkladač. Za sebou má však aj hodný kus ochot- pre seba. Divadlo je i družba! Tá v Pivnici, na ktorú si níckej činnosti, najpozoruhodnejšia je herecká. Volá sa s láskou spomína, ale aj táto nová, kde zakotvil, v PaJozef Chrček. lanke. Divadlo, to sú priatelia, bez ktorých by život bol Stvárnil roly v týchto pivnických predstaveniach: Po- omnoho chudobnejší. Divadlo je HRA! panštená kotrba, Štvrtá trieda tretí raz a U doktora (jedO talente, schopnosti transformovať sa, o kreativinoaktovky), Nová sociálna ustanovizeň, Redakcia Vox po- te v stvárňovaní postáv svedčí rad cien a diplomov, ktopuli, Veža babylonská, Tri vrecia ré sa mu za tie roky dozemiakov, Weekend love story, stali: dve ceny poroty Zajac, Keď prišiel Spasiteľ na svet, obecenstva na PSODV, Konopáreň, Hľadanie v obladiplom za herecký výkoch, Zámka škripí, Ecce homo, kon na PSODV (Zámka Chichi-chacha (v humoristicškripí), nominácia za najkom programe), Silvester, Matlepšiu mužskú úlohu na ka, Ľadové slnko, Dnes o pol PSODV (Matka), cena za noci budeš vdovou. V silbašsnajlepšiu epizódnu úlohu kom divadle si zahral v predna republikovej prestavení Balkánsky špión. Po prehliadke ochotníckych disťahovaní sa do Báčskej Palanvadiel Srbska (Malo Crniky hral v divadle Amatersko će, Ľadové slnko, 2000), narodno pozorište v predstaštyri prvé ceny za herecveniach Roman bez romana a Presvedčivý aj v monodráme: Jozef Chrček v ký výkon na festivale predstavení autora a režiséra Jána Salčáka To, Lari Tomson jedna priča. Roku DIDA (Matka, 1997, Ľačo sa vo mne o mňa chvie na 16. festivale DIDA 2005 sa naplno zapojil do di- 2010 (Foto: A. F.) dové slnko, 2000, Gombík, vadelnej sekcie MOMS Báčska 2007, Život je čudo, 2013), Palanka, keď si zahral v predtretia cena za herecký stavení Gombík a roku 2008 po prvýkrát aj v detskom výkon na festivale DIDA (Silvester, 1998, Zypa Cupák, predstavení Kapitán Makovýrezanec sa žení. Potom hral 2012). v monodráme To, čo sa vo mne o mňa chvie, hlavnú rolu Okrem divadelnej činnosti pripisuje sa mu aj rad orstvárnil v predstavení Zypa Cupák a vyskúšal sa i v duo- ganizačných aktivít. Bol členom Spravujúceho výbodráme Život je čudo. Diváci ho poznajú aj z veselej báč- ru OD Janka Čemana, ktorý zorganizoval 1. ročník fesskopetrovskej televíznej hry silbašských Drahoka- tivalu DIDA 95 a koordinátorom tohto výboru bol i v mov. Vyskúšal sa i ako asistent réžie a scénograf. nasledujúcom mandáte. Predsedom OD Janka Čemana Divadlo je Jožkov druhý domov. Tu sa cíti ako ryba sa stal roku 1999. Teraz je podpredsedom Správnej rady vo vode. Pláva ľahko, šikovne, hladko. Môže byť všet- MOMS v Báčskej Palanke. kým. Bez zábran a starostí, že to nevyjde. Hrá sa. A čistý ako slza vypláva na pobrežie spokojnosti. Veď uroE. Hložanová

J

11. 5. 2013

19 /4542/

HLAS ĽUDU

skému súboru a zdôraznila, že ukončenie festivalu očakávali práve s takýmto vynikajúcim predstavením, a celému súboru zaželala ešte mnoho úspešných výstupov. Režisér Janko Hološ sa po návrate domov pochválil i príspevkom tamojšej mestskej televízie, v ktorom novinári kladne zhodnotili výstup padinských hercov:„Levické divadelné dni vyvrcholili Zoznamkou. Padinčania i tohto roku dobre reprezentovali Padinu a Obec Kovačicu v Slovenskej republike, k čomu prispela aj Turistická organizácia Obce Kovačica, ktorá tesne pred predstavením doplnila umelecký zážitok zaujímavým primeraným materiálom.“ Teda padinská Zoznamka úspešne vkročila do druhej divadelnej sezóny. A. Ch.

Oblastná prehliadka folklóru v Čelareve nedeľu 21. apríla v Čelareve prebiehal 52. ročník detskej folklórnej prehliadky a súťažili malí folkloristi z územia obcí: Báčska Palanka, Báč, Báčsky Petrovec, Nový Sad, Temerín, Žabalj, Sombor a Srbobran. Za pekného počasia vo veselej nálade v športovej sieni ZŠ Zdravka Čelara súťažilo 22 súborov z 18 osád. Kvôli porovnaniu vlani to bolo až 27 súborov z 21 osád. Keď ide o osady, ktoré tu tohto roku mali neúnavných krojovaných predstaviteľov, tak to boli: Čelarevo, Pivnica, Despotovo, Gajdobra (Obec B. Palanka), Báčsky Petrovec, Maglić, Kulpín, Hložany (Obec B. Petrovec), Báč (Obec Báč), Kysáč, Kać, Rumenka, Ledinci (Obec Nový Sad), Bački Jarak, Temerín (Obec Temerín), Ďurdevo (Obec Žabalj), Turija (Obec Srbobran) a Doroslovo (Obec Sombor). Na tomto ročníku detskej prehliadky, ktorá už roky prebieha v Čelareve, slovenský folklór reprezentovali mladučkí folkloristi z Pivnice (dva súbory), z Báčskeho Petrovca, Kulpína, Hložian a Kysáča. Odborná porota dodatočne – keď odsleduje všetky oblastné prehliadky – zverejní, ktoré sú to tie najlepšie súbory, čo vystúpia i na tohtoročnej pokrajinskej prehliadke detskej folJ. Čérný klórnej tvorby.

V

49


CMY K

K U LT Ú R A V ZÁKLADNEJ ŠKOLE V KULPÍNE

Prednáška o drogách ako výstraha P

red prvomájovými sviatkami v pondelok 29. apríla v miestnostiach kulpínskej školy usporiadali prednášku na tému Ako sa zachrániť pred narkomániou. V spolupráci so základnou školou organizátormi prednášky boli združenie MANNA a organizácia RESTART. Na úvod podujatia žiakom záverečných ročníkov kulpínskej školy a prítomným pedagógom organizátori premietali dokumentárny film, v rámci ktorého odzneli výpovede osôb, ktorým sa podarilo vyliečiť z narkománie. Potom svoje ži- Prednáška o narkománii v kulpínskej škole bola pre mladých ľudí votné príbehy ovplyvne- výstrahou do budúcna né svetom drog ozrejmili traja aktéri filmu – Boris, Kris- ročníkoch základnej školy. Naj- čalo sa to cigaretami a ľahšími tina a Đorđe z Nového Sadu. prv to bola zvedavosť a túžba drogami, ktoré im ponúkli práVšetci traja uznali, že sa cez spo- zapadnúť do spoločnosti, alebo ve ich najbližší priatelia. Poločnosť priateľov naivne dosta- snaha nájsť východisko z pro- stupne však začali siahať po čoli k drogám už v záverečných blémov v rodine a v škole. Za- raz ťažších drogách, ako je he-

JEDEN UZÁVER – JEDEN ÚSMEV. S cieľom pôsobiť humanitárne Vaňa Vinkov-Petković z Pivnice (na snímke) sa pustila do projektu Uzáverom k úsmevu (Čepom do osmeha). Ako diplomovaná ekologička v spolupráci so študentmi ekológie z Nového Sadu a iných miest, susedmi a priateľmi zozbierala veľké množstvo uzáverov na fľaše. Projekt sa najprv realizoval v Slovinsku a v snahe pomôcť najmladším sa potom začal realizovať aj v Srbsku. Cieľom je nazbierať čím viac uzáverov, predať ich a takto získané prostriedky venovať deťom s osobitnými potrebami. Do akcie sa pred niekoľkými mesiacmi zapojila ZŠ 15. októbra v Pivnici, ako i občania tejto osady. Prvé dieťa, ktorému je akcia venovaná, je Dávid Merník z Pivnice. Veríme, že záujem prejavia aj iné prostredia. J. Ferková

50

roín a zdalo sa, že z toho sveta už niet východiska. Žili doslova na ulici a nakoniec sa dostali do takého štádia, že mali narušené zdravie, stratili priateľov, sklamali rodinu... Na liečenie sa dostali už v tridsiatke. Podarilo sa im absolvovať liečebný program a vrátiť sa do sveta a života bez drog. Všetci traja úprimne uznali, že vlastne mali šťastie, keďže sa im podarilo uniknúť zo sveta narkománie a zachrániť si život. Mnohí ich priatelia umreli a mnohí iní sú vo väzení pre všelijaké trestné činy, ktoré spáchali. Prítomným mladým ľuďom adresovali jednotný odkaz: Nikdy nesiahať po drogách a nikdy ich neskúšať! Ľahko je dostať sa k drogám, ale treba veľa času a úsilia, aby sa ich človek zbavil. Na vlastnej negatívnej skúsenosti s drogami sa prednášatelia v Kulpíne snažili mladým ľuďom, ktorí sú v citlivom veku a vo vývojovom štádiu, poukázať na to, že smerovanie k drogám je vždy zlé rozhodnutie, ktorého sa treba strániť. K. Gažová

JARNÉ UPRATOVANIE DETSKÉHO PARKU V PADINE je každoročnou úlohou susedovcov z Ulice Jánošíkovej. Prednedávnom, v druhej polovici apríla sa pätnásť rodín dalo dokopy, nakúpili všelijaké farby a dali sa do práce. Jedni upratovali park, kosili, sadili kvety, mladé stromky, druhí farbili hojdačky, lavičky, studňu… (na snímke: najvytrvalejší manželský pár v akcii: Michal a Katarína Dišpiterovci). Park pre deti susedovci vystavali z vlastných prostriedkov a vlastnou prácou ešte pred takými štyrmi rokmi a odvtedy sa každý rok spoločne starajú o jeho údržbu. Prezradili nám i to, že plánujú vysadiť živý plot okolo parku, aby trávenie voľných chvíľ v tomto peknom kútiku bolo ešte príjemnejšie pre deti i pre dospelých. Podobnú akciu Padinčania usporiadali aj deň neskoršie, keď na konci dediny pri Utve vysadili sadenice orechov a agátov. Akciu uzavreli pri chutnom srňacom guláši v Loveckom spolku Zajac. A. Chalupová 11. 5. 2013

19 /4542/

HLAS ĽUDU


K U LT Ú R A NOVÝ SAD

Matičný večierok na mieru mladých pondelok 6. mája v miestnostiach SKC P. J. Šafárika prebieV hal tradičný večierok novosadských matičiarov a ako je to už zvykom, májové stretnutie je venova-

sa dostal na špičkovú úroveň týchto nekaždodenných thajských zručností. Ako kuchár v novosadskom Mercatore pripravuje aj rôzne zeleninovo-kvetinové aranžmány. Na

nosti aj mladý Selenčan Patrik Rago, ktorý sa zaoberá zhotovovaním selenčských párt a iných doplnkov pre tradičný svadobný kroj. Patrik prezradil špecifiká tejto činnosti, ďalšie svoje záľuby a na výstavu priniesol niekoľko svadobných vencov, starodávnych ručníkov a iných zaujímavostí. Na záver prezentoval postup obliekania mladej nevesty do svadobného kroja s partou. Večierok spestrili sólové

spevy Olivery Gabríniovej a Milušky Ďurovkovej a literárne texty, o ktoré sa postarala Andrea Lomenová a Daniela Ðukićová. Matičiarom sa prihovorila i predsedníčka MOMS-u v Novom Sade Jarmila Struhárová a rozhovor s hosťami viedla tajomníčka novosadských matičiarov Aneta Lomenová. Aj tieto prezentované klenoty našich dolnozemských majstrov sú svedectvom bohatého umeleckého života Slovákov a z reakcií prítomných bolo vidno, že im tento večierok dlho utkvie v pamäti. Aneta Lomenová

Hostia Pavel Chrťan (druhý sprava) a Patrik Rago (prvý zľava) svojimi umeleckými zručnosťami príjemne prekvapili svojich hostiteľov né mladým členom MOMS a milovníkom umenia. Preto nediví, že nové vedenie novosadských matičiarov pútavým programom prilákalo v tento večer mnoho mládeže. Hosťami večierka boli carvingový majster Pavel Chrťan z Kysáča a Patrik Rago zo Selenče, ktorí prezentovali svoje remeslá. Pavel Chrťan, ktorý je zároveň kuchárom, hovoril o svojich umeleckých začiatkoch, zážitkoch, úspechoch, spomienkach a prezradil aj to, ako

stretnutí sa hovorilo i o ďalších jeho umeleckých koníčkoch, ako sú maľovanie na taniere, šálky, staré drevené bačkory, tekvice, tvorba veľkonočných kraslíc a mnohé ukážky boli vystavené na tomto večierku. Nadšení prítomní mali možnosť sledovať vyrezávanie labute z jablka. Napokon si dvaja matičiari odniesli domov aj vzácne darčeky od tohto majstra: vyrezávanú tekvicu a zeleninovú kyticu. Na večierku predstavil svoje zruč-

MULTIKULTÚRNA UMELECKÁ DIELŇA JOVANA STERIJU POPOVIĆA v zakladaní v sobotu 4. mája usporiadala performance par excellance To, čo sa vo mne o mňa chvie Jána Salčáka (štvrtý sprava na snímke Jána Čobrdu-Blitza) v priestore Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Pivnici. Spomenutý autor v sobotu 11. mája v Miestnom spoločenstve desiatou prednáškou na tému Súčasná slovenská prozaická tvorba zakončil prvý cyklus projektu Čo dokáže pekné slovo. Päť častí projektu Bolo raz zelené údolie táto dielňa usporiada päť nedelí zaradom o 15. h v hostinci Andrea v Pivnici. Prvá časť bude už 12. mája. J. Ferková

Chýrnik BÁČSKY PETROVEC. Na piatok 10. mája o 19.30 v Dome MSS Ľudovíta Mišíka v Petrovci zahlásená bola promócia zborníka prác 80 rokov Matice slovenskej v Juhoslávii / Srbsku zostavovateľa Samuela Boldockého. Večierok je ladený aj k oslave životnej sedemdesiatky profesora, matičiara, slovakistu, literárneho kritika a zostavovateľa početných antológií S. Boldockého. A. F. PIVNICA. Multikultúrna umelecká dielňa Jovana Steriju Popovića v sobotu 11. mája o 9. hodine v sieni Miestneho spoločenstva v Pivnici usporiadala ďalšiu prednášku autora Jána Salčáka z cyklu Čo dokáže pekné slovo, tentoraz na tému Súčasná slovenská vojvodinská prozaická tvorba. J. F. 11. 5. 2013

19 /4542/

HLAS ĽUDU

51


K U LT Ú R A

OZNAMY

Úspešný koncert mestského tamburášskeho orchestra ýročný koncert mestského tamburášskeho orchestra v nedeľu 28. apríla vyvolal veľký záujem v staropazovskej divadelnej sieni, ktorá bola vyplnená do posledného miesta. Milovníci dobrej hudby potvrdili aj tentoraz, že radi počúvajú tento orchester a vždy očakávajú aj niečo nové. Pre tohtoročný výročný koncert orchester pripravil prekvapenie už na samom začiatku, keď zahral klasické skladby Johana Sebastiana Bacha.

V

Na koncerte po prvýkrát odznela aj známa hudobná téma z filmu Otpisani. Ako vokálni sólisti okrem Zorana Lepšanovića, ktorý pravidelne spieva na koncertoch, predstavili sa aj Dušan Lazić, Smilja Predojevićová a Ivana Lukinová. Štvrtý výročný koncert, odkedy je vedúcim orchestra magister Ljubinko Lazić, bol v znamení nových mladých hudobníkov, ktorým sa prvé vystúpenie s mestským tamburášskym orchestrom úplne vydarilo. A. Simonovićová

GRATUlÁCIA Dňa 23. apríla 2013 na Fakulte telesnej výchovy Univerzity v Novom Sade úspešne obhájil diplomovú prácu a študentský život vystriedal profesorským životom PAVEl OŽVÁT z Petrovca. S hrdosťou mladému profesorovi blahoželajú a do budúcna veľa pracovných úspechov prajú

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu TELENOR, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Avijatičarsko naselje, v Ulici Milenka Grčića číslo 6 a, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 3806, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu sa môžu dostať na nahliadnutie v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad. Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia na základe článku 25 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia o poskytovaní súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie Splnomocnený orgán oboznamuje verejnosť, že 30. 4. 2013 schválil rozhodnutie o poskytovaní súhlasu k štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Dostavba pásu technologického procesu spracovania vody v kruhu komplexu PPDB Štrand v Novom Sade, nositeľa projektu VKP Vodovod a kanalizácia z Nového Sadu, Ulica Masarykova č. 17. Rozhodnutie o poskytovaní súhlasu je schválené na základe návrhu rozhodnutia, ktoré je súčasťou správy Technickej komisie, ako i nahliadnutím do doručenej dokumentácie, v ktorej sa konštatovalo, že predmetový projekt svojou realizáciou nebude negatívne vplývať na životné prostredie, ak sa dodržia ochranné opatrenia. Kvôli ochrane činiteľa životného prostredia, nositeľ projektu je povinný zabezpečiť podmienky a realizovať opatrenia definované kapitolou 8 Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie, a zabezpečiť realizáciu programu sledovania vplyvov na životné prostredie, predpokladané kapitolou 9 Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie. Rozhodnutie o poskytovaní súhlasu k štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie je v správnom konaní konečné. Proti tomuto rozhodnutiu sa môže začať správny spor v Správnom súde v Belehrade v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia.

rodičia a brat Stanislav. Spoločnosť INFOCAR, d. o. o., Belehrad – Zemun hľadá na plný úväzok pracovníka na pozíciu:

GRATUlÁCIA PAVlOVI OŽVÁTOVI z Petrovca k úspešnému ukončeniu štúdia na Fakulte telesnej výchovy Univerzity v Novom Sade blahoželajú a mladému profesorovi veľa šťastia na ceste za úspechom prajú starká Ožvátová z Petrovca a starká a starký Krajčíkovci z Hložian.

Oznamujte v Hlase ľudu 021/47–20–840 a 021/47–20–844 inzercia@hl.rs 52

Obchodný manažér Požadujeme: stredoškolské / vysokoškolské vzdelanie komunikatívnosť príjemné vystupovanie schopnosť a ochotu učiť sa prácu s PC znalosť srbského a slovenského jazyka minimálne dvojročná skúsenosť v oblasti predaja je nutná vodičský preukaz B kategórie Ponúkame: dynamickú prácu profesionálny rast príjemné pracovné prostredie kompletné technické vybavenie zaškolenie Žiadosť o zamestnanie spolu s fotografiou a profesijným životopisom v slovenskom a srbskom jazyku zasielajte najneskôr do 20. 5. 2013 na mailovú adresu info@infocar.rs. Bližšie informácie o firme INFOCAR, d. o. o., nájdete na www.infocar.rs.

11. 5. 2013

19 /4542/

HLAS ĽUDU


OZNAMY SPOMIENKA Dňa 15. mája 2013 uplynie šesť rokov, čo nás navždy opustila naša

SMUTNÁ ROZlÚČKA

BOĽAVÁ SPOMIENKA

s manželom

Dňa 6. mája uplynulo deväť rokov, čo nie je s nami náš starký

PHARMMR. MARTA POKORACKÁ – PANKA

MICHAlOM ŠIRKOM 1933 – 2013 poľovníkom z Kovačice

10. 2. 1963 – 15. 5. 2007 – 2013 zo Starej Pazovy ... Krajšie a úprimné slová povedali by Ti Tvoje deti!!!... Zarmútení: deti Milan a Anna, rodičia Marta a Pavel, brat Branislav s manželkou Vlastou a deťmi Ivorom a Janou

S hlbokým žiaľom v srdci sa s ním lúči

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje

manželka Zuzka

SPOMIENKA

na prvé výročie smrti

OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe vypracovania štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Nositeľ projektu VP Ústav pre výstavbu mesta, Ulica Stevana Branovačkého 3, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Príjazdové cesty k železničnému mostu v Novom Sade, na katastrálnych parcelách čísla: 1/2, 6660, 2860/3, 2860/7, 2944/1, 2944/2, 2944/3, 2944/5, 2944/6, 2944/7, 2944/8, 2960/1, 2960/2, 2960/3, 2960/4, 2960/5, k. o. Petrovaradín a na katastrálnych parcelách čísla: 10423/2, 10423/3, 10592/2, 4156/1 a 4156/6, k. o. Nový Sad I. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu sa môžu dostať na nahliadnutie v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu podať svoju mienku v písanej forme na adresu sekretariátu.

ONDREJ STRACINSKÝ z Petrovca

S láskou si na Teba spomínajú: Tvoje vnúčatá Monika a Ondrík

SPOMIENKA na prvé výročie smrti

JÁNA KUlÍKA z Kysáča 1931 – 2012 – 2013

JÁNA KUlÍKA 1931 – 2012 – 2013 z Kysáča S úctou a láskou si na neho spomínajú Legíňovci, Anna a Kvetoslav

S úctou a láskou si na neho spomínajú manželka a synovia s rodinami

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje

OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe vypracovania štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie

OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe vypracovania štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie

Nositeľ projektu WindVision Windfarm A, z Alibunáru, Ul. Žarka Zrenjanina č. 10, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu TS 220/35 kV Vladimirovac, na k. p. č. 2474/1, k. o. Novi Kozjak. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu sa môžu dostať na nahliadnutie v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu podať svoju mienku v písanej forme na adresu sekretariátu.

Nositeľ projektu WindVision Windfarm A, z Alibunáru, Ul. Žarka Zreňanina č. 10, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu diaľkového vedenia 220 kV (od jestvujúceho diaľkového vedenia DB 220 kV TS Pančevo 2-TS Zreňanin 2 do budúcej TS 220/35 kV Vladimirovac), na území Obce Kovačica a Obce Alibunár, ktorého dĺžka bude okolo 11,5 km. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu sa môžu dostať na nahliadnutie v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu podať svoju mienku v písanej forme na adresu sekretariátu.

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04)

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04)

OZNAMUJE verejné nahliadnutie do štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie

OZNAMUJE verejné nahliadnutie do štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie

Nositeľ projektu Tarkett, s. s r. o., Ulica industrijska zona č. 14 z Báčskej Palanky, podal žiadosť o poskytovaní súhlasu k štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie pre projekt Zmena účelu jestvujúceho objektu spaľovača RTO bez vykonávania stavebných prác, na katastrálnej parcele 4292/31, k. o. Báčska Palanka, ZO Báčska Palanka. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu sa môžu dostať na nahliadnutie v pracovné dni od 10.00 do 14.00 h v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39) a v miestnostiach Obecnej správy Báčska Palanka, Ulica kráľa Petra I. č. 16, do 31. mája 2013. Počas trvania verejného nahliadnutia zainteresovaná verejnosť môže v písanej forme podať pripomienky a mienky k vystavenej štúdii o odhade vplyvov na adresu sekretariátu. Verejná rozprava a prezentácia budú 3. júna 2013 v budove vlády AP Vojvodiny (prízemie, kancelária č. 39) o 12 h.

Nositeľ projektu NIS, a. s., Národného frontu 12 z Nového Sadu, podal žiadosť o súhlas k štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Rekonštrukcia systému na zber a spaľovanie fluidu v prevádzke na prípravu a transport ropy a plynu Elemir, na katastrálnej parcele číslo 3026/1, k. o. Elemir, ZO Zreňanin. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu sa môžu dostať na nahliadnutie v pracovné dni od 10.00 do 14.00 h v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39) a v miestnostiach Obce Zreňanin, Ulica námestie slobody č. 10, do 7. júna 2013. Počas trvania verejného nahliadnutia zainteresovaná verejnosť môže v písanej forme podať pripomienky a mienky k vystavenej štúdii o odhade vplyvov na adresu sekretariátu. Verejná rozprava a prezentácia budú 10. júna 2013 v budove vlády AP Vojvodiny (prízemie, kancelária č. 39) o 12 h.

11. 5. 2013

19 /4542/

HLAS ĽUDU

53


OZNAMY SMUTNÁ A BOĽAVÁ ROZlÚČKA Po veľmi ťažkej chorobe dňa 22. apríla 2013 nás opustil náš milovaný ocko a dedko

SMUTNÁ A BOĽAVÁ ROZlÚČKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

Po veľmi ťažkej chorobe dňa 22. apríla nás opustil náš milovaný manžel, ocko a dedo

Uplynul smutný rok, čo nás navždy zanechal manžel, oco a starý apo

ŠTEFAN TURAN

MICHAl PEŤKOVSKÝ

ŠTEFAN TURAN 1931 – 2013 z Petrovca

S láskou a úctou si na Teba vždy budeme spomínať. Dcéra Vesna a vnúčatá Jessica, Jennifer a Mirko

Oznamujte v Hlase ľudu 021/47–20–840 a 021/47–20–844 inzercia@hl.rs

1931 – 2013 z Petrovca

Tichý a prázdny je náš dom, veľmi mi chýbaš, manžel môj, v ňom. Tak ťažko je bez Teba žiť, keď nemá kto poradiť a potešiť. Do smrti si budeme s láskou a v slzách na Teba spomínať. Tvoji: manželka Mária, dcéra Vesna, vnučky Jessica, Jennifer a vnuk Mirko

27. 4. 1955 – 9. 5. 2012 – 2013 z Kulpína

Odišiel si náhle a predčasne. Pusto a prázdno, ktoré zostalo, nemôžeme ničím nahradiť. V žiali a so spomienkami na Teba Tvoji najmilší

BOĽAVÁ SPOMIENKA

SMÚTOČNÉ OZNÁMENIE

SMUTNÁ ROZlÚČKA

Dňa 6. mája 2013 uplynulo deväť rokov, čo nie je medzi nami náš manžel, oco a starký

S hlbokým žiaľom a zármutkom oznamujem, že ma náhle a nečakane opustil môj manžel

s mojím otcom a naším dedom

PAVlOM MElEGOM ONDREJ STRACINSKÝ

PAVEl MElEG

1934 – 2004 – 2013 z Petrovca

1949 – 2013 z Petrovca

S láskou a žiaľom, ktorý čas lieči, žiješ v našich spomienkach. Tvoji najmilší: manželka, syn a dcéra s rodinami

S Tebou sa lúči a s láskou si na Teba bude spomínať zarmútená manželka Lela

1949 – 2013 z Petrovca Odišiel si ticho, niet Ťa medzi nami, ale pamiatka na Teba navždy zostane v našich srdciach. S úctou a láskou Tvoj syn Miroslav s manželkou Vesnou a vnúčatá Dajanka a Miroslav

SMUTNÁ ROZlÚČKA

BOĽAVÁ ROZlÚČKA

SMUTNÁ ROZlÚČKA

Dňa 27. apríla 2013 v 78. roku života nás opustil náš drahý

Dňa 21. apríla 2013 ma náhle a nečakane opustil môj brat

s naším ujom

FRAŇA KESlER 1935 – 2013 z Báča lúčia sa s ním: manželka Margita, deti a vnúčatá

54

PAVlOM MElEGOM 1949 – 2013 z Petrovca

PAVEl MElEG 1949 – 2013 z Petrovca S láskou si na Teba bude spomínať sestra Anna Bendová s manželom Jánom

S láskou a úctou si na neho budú spomínať Anna Triašková a Zdenka Očenášová s rodinami

11. 5. 2013

19 /4542/

HLAS ĽUDU


OZNAMY BOĽAVÁ ROZlÚČKA

SMUTNÁ ROZlÚČKA

IN MEMORIAM

Dňa 22. apríla 2013 nás navždy zanechala naša milovaná mama a starká

Dňa 25. apríla 2013 v 86. roku života nás opustila naša drahá, petrovská rodáčka, učiteľka na dôchodku, ktorá pôsobila v Bijeljine, kde je i pochovaná

MÁRIA SPEVÁKOVÁ rod. lehotská 9. 9. 1930 – 22. 4. 2013 z Petrovca

BRANKO IlIĆ 1937 – 2013 z Petrovca

Jej nekonečná láska, srdečnosť a vždy usmiata tvár zostane navždy uschovaná v našich srdciach. Tvoji: dcéra Mária s manželom Ondrejom, vnuk Andrej s manželkou Jasminkou, vnučka Kvetoslava s Andrejom a pravnúčatá Filipko a Borisko

OlGA MlINARIĆOVÁ – MOCKOVÁ

Kto žije v srdciach svojich milých, nie je mŕtvy – je len vzdialený.

Smútiaci: dcéra Dagmar-Marija, syn Davor, vnúčatá Dário a Ivora, sestra Elena, nevesta Ferída a synovec Miroslav s rodinou

Tvoji najmilší

BOĽAVÁ SPOMIENKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 14. mája 2013 uplynú 4 roky, čo nás zanechal náš syn a brat

Dňa 14. mája 2013 uplynú 4 roky, čo nás opustil náš milovaný vnuk a pravnuk

VlADIMÍR TOMIĆ

VlADIMÍR TOMIĆ

1992 – 2009 z Báčskeho Petrovca

1992 – 2009 z Báčskeho Petrovca

SMUTNÁ SPOMIENKA na vnuka

VlADIMÍRA TOMIĆA Ťažký osud to vzácne nám vzal, bolesť v srdciach, smútok a prázdny dom nám zanechal. Slzy tečú, rany sa nehoja, ale spomienka nikdy nebledne. Tá večná v srdci zostáva.

Tvoj život zhasol bez slov rozlúčky. Náhle odišla duša Tvoja, nestihol si ani povedať: Zbohom. Tragická smrť Ťa vytrhla v najkrajšom kvete života. Zavreli sa tie krásne oči a úsmev z tváre navždy zmizol.

Tvoji rodičia a sestra Alenka

Starká Franková a prastarká Pálenkášová

ROZlÚČKA s mamou, mamičkou a pramamičkou

1992 – 2009 – 2013 z Báčskeho Petrovca Zanechal si nás v žiali, ale vždy budeš žiť v našich srdciach a v srdciach tých, ktorí Ťa milovali. Starí rodičia Lešťanovci a tetka Julka Tomićová

SPOMIENKA Na stretnutí generácie 1958 zaspomínali sme si na našich zosnulých učiteľov:

ANNOU KUKUČKOVOU rodom z Hložian ktorá zomrela 7. marca 2013 v nemocnici v Novom Kneževci a pochovaná bola 8. marca 2013 v Srbskom Kerestúre lúčim sa s Vami, milí moji, ruky stisk Vám už nemôžem dať, odišli slzy, dotĺklo srdce, lúčim sa s každým, kto mal ma rád. Trvalú spomienku si zachovajú Jej najmilší: zarmútená dcéra Anna s manželom Pavlom a vnúčatá a pravnúčatá z Kanady

11. 5. 2013

19 /4542/

HLAS ĽUDU

ANNU KOlÁROVÚ VIERU SPEVÁKOVÚ

ŠTEFANA FERKU JÁNA PAVElKU spolužiakov:

ZUZANU ČASTVENOVÚ SAMUElA FEHÉRA ANNU GAŠPAROVÚ DRAHUŠKU GRŇOVÚ VIERU KIŠGECIOVÚ MIROSlAVA KOPČOKA MIlINU PÁlENKÁŠOVÚ FEDORA PRIVRATSKÉHO JÁNA BAKU

IVANA HIElA MIlINU KOlÁROVÚ PAVlA KOPČOKA ZDENKA lONČARA ŽARKA PETROVIĆA ONDREJA DUDÁŠA MICHAlA BABIAKA SAMUElA lEKÁRA ANNU UŠIAKOVÚ Česť ich pamiatke.

55


OZNAMY SMUTNÁ SPOMIENKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

na otca a starého otca

na naše milované krstniatko

JAROSlAVA HRČEKA

JARO HRČEK

VlADIMÍRA TOMIĆA

6. 3. 1946 – 7. 5. 2010 – 2013 z Kovačice

1992 – 2009 – 2013 z Petrovca

6. 3. 1946 – 7. 5. 2010 – 2013 z Kovačice

Tichú a trvalú spomienku si na neho zachovávajú

Aj napriek životu bez Teba, hrejú ma spomienky na krásne chvíle s Tebou.

lásku a úctu k Tebe si budeme chrániť navždy.

krstní rodičia Ďugovci, kmotrík Paľko so snúbenicou a kmotrička Vierka s rodinou

Tvoja manželka

Tvoje deti: Natali, Jarka, Vilo a Martin a vnúčatá Dagmar, Dávid, Ingrid a Teodor

SMUTNÁ A BOĽAVÁ ROZlÚČKA s manželom, otcom a starkým

SMUTNÁ ROZlÚČKA

SMUTNÁ ROZlÚČKA

so starkým

s bratom

JÁNOM ADÁMEKOM 30. 4. 1945 – 24. 4. 2013 z Hložian Nech Ťa v tichosti večného pokoja sprevádza naša láska, ktorá je silnejšia od zabudnutia. Manželka Marija, syn Milan s rodinou a syn Miroslav

1927 – 16. 2. 1999 – 2013

1932 – 8. 5. 2003 – 2013

30. 4. 1945 – 24. 4. 2013 z Hložian

30. 4. 1945 – 24. 4. 2013 z Hložian Na Teba a na Tvoju dobrotu a lásku si budeme s úctou spomínať.

vnúčatá Milan a Tijana

Sestra Zuzana s rodinou

na mamu a starú mamu

ElENU ČElOVSKÚ JÁNA rod. Zavarošovú ČElOVSKÉHO

JÁNOM ADÁMEKOM

Tichú a trvalú spomienku si na Teba zachovajú

SMUTNÁ SPOMIENKA otca a starého otca

JÁNOM ADÁMEKOM

sestru a tetu

BOĽAVÁ SPOMIENKA na milovanú manželku

MÁRIU GAJINOVOVÚ

rod. Čelovskú 1951 – 20. 11. 2012 – 2013

z Kulpína Tichú a trvalú spomienku si na Vás zachovajú dcéry a sestry Zuzana Chalupková a Ružena Tatliaková s rodinami

ŽOFIU POVOlNÚ rod. Marešovú 8. 5. 1938 – 23. 2. 2013 z Padiny

SMUTNÁ SPOMIENKA na svojich rodičov

JÁNA

JUlKU

22. 12. 1937 – 6. 5. 2010 – 2013

18. 3. 1942 – 23. 9. 2011 – 2013

VOZÁROVCOV z Kysáča

Namiesto gratulácie k Tvojim nedožitým 75. narodeninám a pri príležitosti Tvojich nedožitých menín, ktoré by si oslávila 15. mája, so zármutkom si uvedomujeme, že už nie si medzi nami. Každodenne z lásky Ti môžem na hrob len kvety dať, za Tvoju vernú lásku a 36 rokov spoločného života ďakovať a v srdci s láskou si na Teba spomínať.

Trvalú spomienku si na Vás navždy zachovávajú synovia Ján a Pavel s rodinami

56

Tvoj manžel Ján Povolný

11. 5. 2013

19 /4542/

HLAS ĽUDU


OZNAMY

POSlEDNÁ ROZlÚČKA

SAVO POPIN

... ani päť, ani desať, ani pätnásť, ... ale naveky...

Kmotrovci Larisa a Stipe

11. 5. 2013

19 /4542/

HLAS ĽUDU

57


R T V PA N O R Á M A Z­PROGRAMOV­SLOVENSKEJ­REDAKCIE­ TELEVÍZIE­VOJVODINA­ TVV­program­vysiela­na­nasledujúcich­kanáloch: pre­územie­Nového­Sadu­na­48.,­ pre­územie­Subotice­na­40.­a­pre­územie­Vršca­na­39. PROGRAM­SA­VYSIELA NA­DRUHOM­PROGRAME­TVV PIATOK­10.­mája:­ • O 19.30­ z cyklu reportáží Cez Karpaty z produkcie Slovenskej televízie bude odvysielaný seriál pod názvom Strážovské vrchy. • O 20.00­ v kolážovej relácii DOBRÝ VEČER, VOJVODINA v TV TÝŽDNI bude rad príspevkov: z kultúry – príspevok z vojvodinskej vlády, kde v rámci festivalu Zlatá kantáta prebiehal koncert aradáčskych meškárok, z literárneho večierka v Báčskom Petrovci venovanému spisovateľovi Ľubomírovi Oláhovi, z medzinárodnej súťaže žiakov na Slovensku; z osád – o priebehu ekologického podujatia v Hložanoch; z poľnohospodárstva – o aktualitách v zeleninárstve. • O 20.45­SPEKTRUM: Vo vysielaní bude Kumštáreň, v ktorej bude súhrn kultúrnych udalostí v apríli, a to predovšetkým výstavy súčasného a insitného umenia a prezentácie knižných vydaní. NEDEĽA­12.­mája: • O 11.00 DÚHOVKA: Vo vyhradenom termíne bude odvysielaná reportáž o artikulárnych kostoloch vybudovaných bez kovových klincov, ktoré vznikli na Slovensku počas rekatolizácie. • O 11.30 VYSIELANIE PRE PENZISTOV: Druhá polhodinka nedeľného vysielania bude venovaná návštevám: v Selenči v etno-dome Patrika Ragu, ktorý sa zaoberá výrobou svadobných vencov – párt, v Kulpíne u výšivkárky Zuzany Rakićovej. Osobitná pozornosť bude venovaná aktuálnym alergiám a kliešťom – nebezpečenstvu číhajúcom na každom kroku. DENNÍKY pondelok až sobota o 18.00. Repríza piatkových vysielaní bude v sobotu o 2.00 a o 10.00 h. Repríza nedeľných vysielaní bude v piatok o 16.45 h a v sobotu o 5.30 h.

Z­PROGRAMU­TELEVÍZIE­OBCE­KOVAČICA Program­sa­vysiela­na­kanáli­52 Nedeľa 12.­mája­ 16.00­–­18.00 Klenotnica Kronika týždňa Výstava olejomalieb Martina Papa Jubileum maliarskej tvorby Pavla Cicku Utorok­14.­mája­ 16.00­–­18.00 Klenotnica Aj v aktuálnom mesiaci rušno v Galérii insitného umenia v Kovačici Divadelné predstavenie Nedeľa Čo nového v našom spoločenskom živote? Piatok­17.­mája­ 16.00­–­18.00 Klenotnica Slovenský film: Červené víno Čo nového v našom chotári? Výber z programu TV Petrovec

58

Obrazy­Martina­Papa­z­Padiny od­10.­mája­zdobia­priestory Galérie­insitného­umenia­ v­Kovačici

Z­HUDOBNÉHO­PROGRAMU­RÁDIA­ NOVÝ­SAD­PO­SLOVENSKY­ vo­výbere­hudobnej­redaktorky­ Maríny­Kaňovej Program­sa­vysiela­na­vlnovej­dĺžke­ 100­a­107,1­MHz Pondelok­ 13.­ mája: 17.20­ – 18.00­ Zo­ starých­ zásuviek­ –­zaspievajú Anna Širková, Anna Samporová, Anna Šúleková a Anna Babiaková; Utorok­ 14.­ mája: 17.20­ –­ 18.00­ Stretnutie­ –­ pásmo poézie a hudby venované dielu Samuela Feketeho; Streda­ 15.­ mája:­ 4.00­ –­ 4.40­ Stretnutie, repríza; 4.40 –­ 5.00­ Hudobné­okienko­–­odznejú evergríny; 17.20­–­18.00­Na­ľudovú­nôtu s­ochotníckymi­súbormi – zaznie zmes ľudoviek; Štvrtok­ 16.­ mája:­ 17.20­ –­ 18.00 Slovenská­ ľudová­ hudba – odznejú ľudovky v interpretácii Rastislava Struhára, Kataríny Mosnákovej, Miroslava Hemelu, Kataríny Veňarskej a Miroslava Menďana; Piatok­ 17.­ mája: 17.20­ –­ 18.00 Z­ vašich­ listov­ – výber hudby Ondreja Maglovského.

HUDOBNÉ­VYSIELANIA­NA­VLNÁCH RÁDIA­NOVÝ­SAD pripravuje­hudobná­redaktorka­ Slovenka­Benková-Martinková SOBOTA­ 11.­ mája: • 17.15­ –­ 18.00 Piesne­ naše­ – ľudovky zo Slovenska; NEDEĽA­12.­mája:­•­00.00­–­1.00­Polnočné­dozvuky­– svetová hudobná produkcia. •­15.30­–­16.00­Zo­sveta­hudby­– symfonická tvorba. •­ 16.05­ –­ 17.00­ Hudobné­ hodiny­ – slovenská populárna hudba. •­­17.15­–­18.00­Portréty­– ľudová hudba; UTOROK­14.­mája:­•­23.00 –­24.00­Ozveny­z­koncertných­siení – zábery z koncertov vážnej hudby; STREDA­15.­mája:­­•­00.00­–­1.00­Je­čas­pre­hudbu – populárna hudba.

Rádio­Stará­Pazova­24­hodín­s­vami Program­v­slovenskej­reči­sa­vysiela­ na­vlnovej­dĺžke­91.5­MHz Internet­rádio­–­www.rsp.co.rs­každú­ sobotu­celú­noc­po­slovensky Správy: v sobotu o 16.00 a 18.00 a v nedeľu o 8.00 a 9.00 h Utorok­–­piatok­18.00­–­21.00:­18.00­Servis, Na dnešný deň, Meniny, 18.15 Volíme melódiu dňa, 18.30 Aktuality z obce a iných osád (v stredu: Poučky zo slovenčiny), 19.00 Denník, informatívne vysielanie, 19.15 Hudba, 19.30 Oznamy, hudba a reklamy, 20.00­Z nášho uhla, udalosti a ľudia (v stredu: náboženské vysielanie Živé vody, vo štvrtok: tematické vysielanie Z minulosti) Sobota­ 15.00­ –­ 21.00:­ 15.00­ Servis, Na dnešný deň, Meniny, Reklamy, 16.05­Zvončeky, detské vysielanie, 16.30­Oznamy a drobné oznamy, 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy, 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla, 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova, 19.30­ Oznamy, drobné oznamy a z našich osád, 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla. Nedeľa­ 7.00­ –­ 10.00:­ 7.00­ Servis, Na dnešný deň, Meniny, 7.30 a 9.30­ Oznamy, hudba a reklamy, 8.05 Hudba, servis, 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie, 9.05­Hudba a aktuality

11. 5. 2013

19 /4542/

HLAS ĽUDU


R T V PA N O R Á M A Program­sa­vysiela­na­kanáli­55;­ www.tvpetrovec.com;­ Program­od­10.­do­16.­mája Pondelok­–­sobota 18.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.30 Zahraničný denník 20.00 Hit dňa, Reklamy

NOVOSADSKÁ­TELEVÍZIA program­vysiela­na­kanáli­60 OBJEKTÍV v slovenskej reči sa vysiela každý pracovný deň o 16.00 h.

KRÍŽOVKA­ČÍSLO­19 V­ tajničke­ je­ meno­ a­ priezvisko­ doktora­ vied­ narodeného­ 27.­ októbra­ 1944­ v­ Kysáči.­ Je­ profesorom­ na­ Filozofickej­ fakulte­ v­Novom­Sade­a­na­Fakulte­humanitných­vied­v­Banskej­Bystrici.

20.15 Filmy: Piatok­10.­mája – Formula Ján­Bohuš­o­oslave­Dňa­Hložian­ Sobota­11.­mája – Dedičky, 1. časť 19.00 Zvon, prehľad udalostí Pondelok­13.­mája týždňa – Salt 20.00 Kolážová relácia Nedeľa Utorok­14.­mája­ s vami – Hry patriotov 22.00 Film: Dedičky, 2. časť Streda­15.­mája 24.00 Záver vysielania – Veterná smršť Štvrtok­16.­mája­ Každý­pondelok o 20.15: – V tieni pravdy Hudobný mix 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon Každý­piatok­o­18.15: Výber 23.00 Záver vysielania z programu TV Kovačica Nedeľa­12.­mája Každú­sobotu o­18.15:­Výber 18.00­Hudobné blahoželania z programu TV Pančevo 18.45­Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí

Z­PROGRAMU­RÁDIA­OBCE­KOVAČICA Program­sa­vysiela­na­vlnovej­ dĺžke­93,2­MHz Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.00­–­19.00 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00­ a 18.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium

16.25 Udalosti dňa 16.55 a 18.20 Citáty do vrecka 17.00­a 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15­a 18.10 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.40 Poézia 18.45 Recept

SLOVENSKÁ­ REDAKCIA­TELEVÍZIE­PANČEVO Program­sa­vysiela­na­kanáli­39 Streda­15.­mája­o­19.30­–­kolážová­relácia­DOBRÝ DEŇ V relácii Dobrý deň bude odvysielaný príspevok o tradičnom jarnom stretnutí výšivkárok troch spolkov – slovenského, maďarského a srbského v sieni SKOS Detvan. Repríza v nedeľu 19.­mája o 7.30 h.

11. 5. 2013

19 /4542/

HLAS ĽUDU

ROZLÚŠTENIE­ KRÍŽOVKY­ ČÍSLO­ 17/18­ –­ VODOROVNE: nasadila,­ odviaže,­ V,­ Ind,­ to, Ema,­Oleg,­letovala,­atol,­Rab, ekipa,­ a,­ kopol,­ rť,­ rr,­ Ita,­ A, árenda,­maces,­ód,­kresťan TAJNIČKA:­SVIATOK­PRÁCE Správne­rozlúštenie­KRÍŽOVKY­15­z­čísla­15­Hlasu­ľudu­13.­apríla 2013­bolo:­IVAN­KRIŽAN.­Odmenu­–­knižné­vydanie­z­produkcie­NVU Hlas­ľudu­za­správne­rozlúštenie­uvedenej­krížovky­získal:­PAVEL­ KOREŇ,­Ul.­Masarykova­č.­11,­26­210­KOVAČICA.­BLAHOŽELÁME. Správne­ rozlúštenia­ aj­ naďalej­ zasielajte­ DO­ 10­ DNÍ­ ODO­ DŇA­ VYDANIA­ NAŠICH­ NOVÍN na­ adresu:­ NVU­ Hlas­ ľudu,­ Bulvár­ oslobodenia­ 81/V,­ poštový­ priečinok­ 234,­ 21­ 000­ Nový­ Sad,­ PRE­ KRÍŽOVKU,­alebo­mailom­na­adresu:­obsustova@hl.rs

59


ŠPORT SRBSKÁ LIGA – SKUPINA VOJVODINA

Simanić na lavičke Doliny Domáce mužstvá zaznamenali šesť víťazstiev a hostia ani jedno. Dvaja uchádzači o titul majstra vyhrali na domácich trávnikoch. Najslabšie výsledky v poslednom čase majú Srem a B. Topola, Palić sa posúva nadol... Somborčania presvedčivo porazili Staropazovčanov a zvrhli ich pod nohy. Výsledky 23. kola: B. Topola – Cement 2 : 2, Dunav – Sloga 1 : 1, Dolina – Palić 2 : 0, Radnički (SM) – Radnički (Š) 2 : 1, Senta – Srem 3 : 1, Dinamo – ČSK Pivara 1 : 0, Radnički (S) – Jednota 4 : 0, Mladost – Tekstilac 2 : 0.

DOLINA – PALIĆ 2 : 0 (1 : 0) užstvo Doliny vykročilo na domáci trávnik s novým trénerom. M Miesto Zorana Madževského úlohu kormidelníka prebral skúsený tréner Jovo Simanić zo Zreňanina. Očakáva

sa, že táto zmena padinské mužstvo znova vráti na prvú pozíciu v tabuľke, kde bola nepretržite dvanásť kôl. Mladučkí hráči Palića nemohli úspešne čeliť skúsenému tímu do-

mácich. Najmladší útočník Doliny Ćirić v 19. min. kopol na bránu súpera, neistému brankárovi Pešićovi lopta vypadla z rúk a skončila v sieti. V druhom polčase bolo viac gólových šancí. V 53. min. záložník Memović prihrávku Kovačevića usmernil do siete – 2 : 0. V pokračovaní strely Nedučića a Stajčića opečiatkovali žrď brány Palića. Rozhodca Bane Papišta zo Šídu, jeho pomocníci Šutulović a Kalanj, obaja z Nového Sadu, dobre viedli zápas. DOLINA: Jevtić, P. Čížik, Nedučić, Tripković (Šćepanović), Memović, Antić (Čerňoš), Stajčić, Đoković, Gigović, Kovačević, Ćirić (Šalipurović). Ján Bokor

Obecná liga Šíd 19. kole všetky tri kluby prehrali. Šídska Jednota na svojom trávV niku podľahla tímu Sinđelić Gibarac 0 : 1, Ľubania s Omladincom z Molovina prehrali 1 : 4 (strelec Čalić) a Binguľčania nepochodili v dedine Bikić Do, kde ich porazil domáci OFK 5 : 1. Stambolija bol strelcom jediného gólu za hostí. V 20. kole OFK Binguľa doma porazila Bratstvo Sot 6 : 0 (strelci Pajić 2, Korać, Lovás, Plačković a Ćosić). Nikolić a Petrović sa gólmi postarali o výhru ľubskej Jednoty 2 : 0 nad Graničarom z Jameny. Šídska Jednota znova sklamala, lebo sa z Berkasova vrátila s prehrou 2 : 0. St. S.

Šampiónsky výkon v Šíde Facka na zamyslenie sa RADNIČKI (Š) – DOLINA 2 : 4 (1 : 0) becenstvo v Šíde sledovalo kvalitný zápas. Aby všetko prebiehalo v najlepšom poriadku, postarali sa rozhodcovia v čele s Miodragom Gogićom z Nového Sadu.

O

krátky čas hráči Doliny naplnili sieť súpera. V 71. min. Kovačević vrátil loptu Gigovićovi, ktorý presnou strelou dosiahol tretí gól. Výhru umocnil náhradník Tiodorović v 75. min. tak, že

Superligový rozhodca Miodrag Gogić (v strede) a jeho pomocníci Dejan Petković a Saša Bogićević vyvádzajú mužstvá na trávnik v Šíde Od začiatku sa na trávniku zvádzal húževnatý boj o každú loptu. Táto sa rýchlo prehadzovala z jedného na druhý koniec ihriska. Obrany fungovali dobre a úsilie útočníkov dlho neprinieslo výsledok, lebo šancí takmer ani nebolo. Domáci útočili najviac z pravej strany, odkiaľ Stanić, Savić a Ivković dobre centrovali pred bránu Jevtića. Najlepší hráč Radničkého Marjan Ćirić v 38. min. sa vyšmykol pozornosti obrancov Doliny a presnou strelou hlavou rozvlnil sieť brány Jevtića – 1 : 0. V druhom polčase Dolina hrala šampiónsky. Dobre organizovanými a premyslenými útokmi premohla odpor domácich. V 57. min. Kovačević prebehol pomedzi obranné rady a vyrovnal na 1 : 1. Iba o päť min. neskoršie sa prejavila ľavačka P. Čížika, ktorý z voľného kopu ponad múr zaslal loptu do rohu brány Matića. Útoky na bránu Radničkého neprestávali a za

60

prekľučkoval obrancov, aj brankára a loptu dorazil do nechránenej siete. Streľba na obe brány neprestávala a po rohovom kope v 80. min. Ćirić ešte raz efektne hlavičkoval do siete brány Jevtića – 2 : 4. Peknú šancu mal aj Stajčić, no jeho strelu Matić chytil. Po zápase Padinčania oslavovali výhru, ktorá ich znova vrátila na prvé miesto. DOLINA: Jevtić, P. Čížik, Nedučić, Karanfilovski (Tiodorović – Šalipurović), Tekijaški (Đoković), Ivanišević, Stajčić, Gigović, Kovačević, Memović, Smailagić. Výsledky 24. kola: Cement – Mladost 1 : 2, Tekstilac – Radnički (S) 3 : 0, Jednota – Dinamo 0 : 3, ČSK Pivara – Senta 5 : 1, Srem – Radnički (SM) 0 : 0, Radnički (Š) – Dolina 2 : 4, Palić – Dunav 0 : 2, Sloga – B. Topola. Dolina v nedeľu bude hosťovať v Čelareve. J. Bokor

JEDNOTA – DINAMO 0 : 3 (0 : 0) edá sa to proste vysvetliť. Mužstvo, ktoré v prvých piaN tich jarných kolách zahralo na výbornú, získalo viac bodov ako počas celej jesene, teraz vôbec nemôžeme poznať. Čo je skutočne príčina slabých výsledkov Jednoty? V zostave sa takmer nič nezmenilo, hráči, ktorí začali druhú časť majstrovstiev, hrali aj v posledných, neúspešných zápasoch, keď nepocítili chuť výhry. Odpoveď na túto otázku iste získame neskoršie, ale ak Jednota bude opakovať slabé výkony a výsledky, tak je cesta k záchrane veľmi ďaleko. Najhoršie je to, a to aj najviac znechutilo asi 400 divákov – slabá hra, bez vôle získať cenné body. Dinamo tiež bojuje o záchranu, ale Pančevčania hrali výborne a s plným nasadením za pomoci hŕstky svojich fanúšikov. Takú pomoc Jednota nemá na hosťovaniach. Čo viac, nemá často ani podporu členov okyptenej správy! Lavínu útokov hostí v druhom polčase slabo hrajúca obrana nemohla zastaviť. Osobitnou kapitolou bol veterán Dušan Đokić, ktorý predviedol futbalovú parádu. V 12. min. jeho prudká strela skončila na žrdi, nasledujúca v 52. min. v sieti bezmocného brankára domácich. Tento vynikajúci kanonier z voľného kopu zaslal delovku vedľa zle postaveného múru, ktorá skončila v rohu brány Jednoty. Pred a po vedúcom góle chlapci z Pančeva hrali zodpovedne, s chuťou, predvádzali pekné kombinačné akcie, takže znechutení domáci boli úplne bezmocní. Keď v 61. min. Arbutina pri-

dal druhý gól po hrubej chybe brankára, nebolo ani najmenších pochybností o zaslúženom zisku troch bodov agilnejších hostí. Záverečný gól náhradníka Jurišu bol len bodkou za zaslúženou výhrou. Podľa výkonu a šancí hostia mohli odcestovať do mesta pri Tamiši s presvedčivejším víťazstvom. Prajnejší výsledok si domáci ani nezaslúžili, lebo počas zápasu len raz, v 37. min. strelili na bránu celkom nezamestnaného Radivojevića. Vo futbalovej Starej Pazove sa budú musieť vykonať mnohé zmeny. O tom sa muselo skôr rozmýšľať a nie iba o posilách zo strany. V danej situácii posily boli vítané. Na to však bolo treba zabezpečiť viac peňazí, lebo ani jeden hráč mimo Pazovy nepríde vedený láskou voči klubu!? To asi všetci vedia. Či je práve výplata hráčov a nesplnené sľuby o finančných povinnostiach voči nim skutočná príčina posledných neúspechov, môžeme iba predpokladať. Niečo sa súrne musí napraviť, podniknúť opatrenia, ak sa Jednota chce vrátiť do začiatočných úspešných jarných koľají. V opačnom prípade v Pazove môžu povedať zbohom republikovej súťaži, do ktorej sa bude veľmi ťažko vrátiť! Predsa je lacnejšie zachraňovať sa pred zostupom. JEDNOTA: Radojković, Fabók (Vladisavljević), Bosanac, Ivić (Igrač), Lučić, Šuša, Stojanov, Mrkajić, Žakula, Janković (Milanović), Živković. Jednota v nedeľu uvíta Radnički zo Sriemskej Mitrovice.

11. 5. 2013

Bz-ý 19 /4542/

HLAS ĽUDU


ŠPORT DRUHÁ JUHOBANÁTSKA LIGA – SKUPINA VÝCHOD

Ďalší úspech na hosťovaní VITORUL – HAJDUŠICA 0 : 4 (0 : 2) ajdušičania pokračujú s dobr ými výkonmi a úspešnými výsledkami. Po výhre na domácej pôde v mimoriadnom kole v stretnutí s Borcom z Vračevho Gaju (3 : 2) na lopatky položili aj mužstvo Vitorul v dedine Straža. Aj keď hostia odcestovali príliš oslabení, domáci celok, ktorý bojuje o záchranu v

H

lige, im nemohol vážnejšie čeliť. Počas celého zápasu na ihrisku dominovali futbalisti z Hajdušice, pokým sa domáci húževnato, ale korektne bránili. Sieť domáceho celku po rýchlom protiútoku načal Lauric v 23. minúte. Iba o pár minút neskoršie ten istý hráč z okraja šestnástky trafil ľavý

Ledva bod HAJDUŠICA – CRVENA ZVEZDA 1 : 1 (0 : 0) elok z Pavliša pre futbalistov Hajdušice bol tvrdým orieškom. Hostia, ktorí sa uchádzajú o titul majstra, od prvej minúty dali najavo, že sa do Hajdušice neprišli brániť. Naopak. Prvých desať minút boli lepším celkom a nebezpečne útočili na Melichovu bránu. Na druhej strane Hajdušičania už v 3. min. mali najlepšiu príležitosť na zápase. Lauric po sólovej akcii pekne prihral Hrudkovi, rýchly útočník Hajdušice vybehol sám pred bránu hostí, ale brankár C. zvezdy bol o krok rýchlejší a akciu zneškodnil.

C

Po zmene strán hostia hrali omnoho nebezpečnejšie, a v 60. min. sa po rohovom kope ujali vedenia. Ani tento gól však nezobudil domácich futbalistov, ktorí aj ďalej hrali slabo. Konfúziu v mužstve Hajdušice hostia využili tak, že ešte niekoľkokrát nebezpečne ohrozili Melicha, ktorý slušne vykonal svoju úlohu. V 82. minúte však neobozretne zakročil na súpera a zavinil jedenástku. Na šťastie domácich útočník hostí z pokutového kopu trafil brvno. Posledné chvíle zápasu patrili domácemu celku, ktorý

PRVÁ LIGA NOVÉHO SADU

Keď chýbajú deviati... FRUŠKOGORAC – TATRA 3 : 0 (1 : 0)

ysáčska Tatra odcestovala na zápas do Sriemskej Kamenice iba s jedenástimi hráčmi, čo nie je chvályhodné. Chýbali jej až deviati futbalisti. Dvaja mali karty, traja museli do práce a štyria boli zranení. Aj napriek tomu v radoch hostí všetko dobre fungovalo, lebo iba desať min. pred koncom zápasu poľavili a inkasovali dva góly. Domáci mali na tomto zápase viac loptu v nohách,

K

11. 5. 2013

19 /4542/

vytvorili si aj 5 – 6 šancí, z ktorých premenili tri. Práve tri príležitosti mali aj hostia, z ktorých dve zahodil Cvetić. V 35. min. Pećić využil nepozornosť obrancov Tatry, ktorí vôbec nereagovali na odrazenú loptu brankára Muchu, nuž ju strelec domácich zblízka dorazil do siete. V 80. min. Pavlica zvýšil na 2 : 0 a v 88. min. Aca Stanić, niekdajší hráč Tatry, stanovil konečný výsledok – 3 : 0.

HLAS ĽUDU

roh brány Vitorula – 0 : 2. V 50. min. už bolo 0 : 3. Đukić vyrazil sám pred brankára, prihral Pomorišcovi, ktorý zblízka aj tretíkrát rozvlnil sieť domáceho brankára. Konečne pri konci zápasu Đukić pekne odcentroval do šestnástky, kde najvyššie vyskočil Lauric a dosiahol hetrik. Medzičasom futbalisti Hajdušice zmrhali

celý rad šancí. Keby aspoň väčšinu využili, výsledok mohol byť dvojciferný. HAJDUŠICA: Melich, Mršić, Barbulović, Folťan, G. Stojkovski, Pomorišac, Lauric, Radak, Đukić, Lečić, Hrudka. Ostatné výsledky 22. kola: Hajduk – Budućnost 0 : 2, Ratar – Jedinstvo 2 : 0, Ševac – Dunav 1 : 1, Crvena zvezda – Karaš (K) 5 : 0, Borac (VG) – Borac (VS) 1 : 2, Karaš (J) – Vinogradar 1 : 1, Potporanj – Partizan 3 : 2. vlh

sa snažil zachrániť to, čo sa zachrániť dalo. V poslednej minúte zápasu sa mu to aj podarilo. Z rohového kopu zacentroval Radović, hosťujúci obrancovia loptu odrazili von zo šestnástky rovno na nohu Radaka, ktorý presnou strelou trafil pravý horný roh brány C. zvezdy. Tak svoj celok zachránil od príliš hanebnej prehry. HAJDUŠICA: Melich, Pomorišac (M. Stojkovski), Barbulović (Radović), Maliar, G. Stojkovski, Folťan (Csicsai), Đukić, Lečić, Lauric, Radak, Hrudka. Ostatné výsledky 23. kola: Potporanj – Hajduk 3 : 2, Partizan – Karaš (J) 4 : 0, Vinogradar – Borac (VG) 2 : 1, Borac (VS) – Vitorul 6 : 2,

Karaš (K) – Ševac 3 : 0, Dunav – Ratar 4 : 2, Jedinstvo – Budućnost 1 : 2.

Zápas sledovalo 50 divákov, viedol ho Srdić z Kaća. Žlté karty dostali Stanić a Jambrich. TATRA: Mucha, Peťkovský, Kulík, Đaković, Savić, Badnjar, Kohút, Račko, Cvetić, Jambrich, Budík. Výsledky 24. kola: Susek – Sirig 1 : 0, Železničar – Futog 0 : 2, Sremac – Vinogradar 0 : 0, Proleter – Báčka 5 : 0, Čenej – Dinamo 0 : 0, Borac – Fr. partizan 1 : 3, Slavija – Mladost 1 : 3, Fruškogorac – Tatra 3 : 0. Program 25. kola: Fruškogorac – Susek, Tatra – Slavija, Mladost – Borac, Fr. partizan – Čenej, Dinamo – Proleter, Báčka – Sremac,

Vinogradar – Železničar, Futog – Sirig.

vlh

Pavel Pálik

61


ŠPORT VOJVODINSKÁ LIGA – ZÁPADNÁ SKUPINA

Takmer celý zápas bez Zbućnović otočil výsledok Kobilarova MLADOSŤ – INDEX 2 : 1 (0 : 1) ačiatok tohto stretnutia patril tichej spomienke na nedávno zosnulého Štefana Turana, dlhoročného pokladníka a aktivistu FK Mladosť. Potom diváci mali možnosť sledovať veľmi dynamický zápas. Novosadskí „študenti“ hrali veľmi rýchlo a v jednotlivých častiach dominovali na trávniku. Znova sa vyznamenal domáci brankár Radaković. Mladosť mala v prvom polčase dve-tri šance. Hostia

Z

oslabení domáci na tomto zápase urobiť. Avšak udalosti na trávniku vyvrátili obavy a „modrí“ vo finiši zapracovali naplno. Najprv tréner Karakaš vykonal niektoré zmeny. Mladosť vyrovnala prekrásnou strelou hlavou Zbućnovića, ktorý využil na mieru ušitý center Stojiljkovića. V 88. min., keď už všetci ako-tak boli spokojní s remízou, dobrý prienik zľava Ravnoselčana Stra-

Gól za desiatku: Branislav Zbućnović (pod nohami súpera na tráve) sa v 88. min. krásne otočil a trafil do ľavej šibenice brány bezmocného Buzadžiju – 2 : 1 (Foto: J. P.)

nečakane prostredníctvom Belića prví vsietili gól v 17. min. V druhom polčase zvlášť, keď rozhodca Radaković z Nového Sadu, ktorý tak trochu nadŕžal hosťom, oprávnene pre nedovolený zákrok vylúčil domáceho kapitána Rupara, zjavili sa veľké obavy v hľadisku o to, čo môžu

hinju Grujića peknou otočkou využil jeho krajan žijúci v Petrovci Branislav Zbućnović a bolo 2 : 1. MLADOSŤ: Radaković, Latinović (Milovanović), Kobilarov, Ardalić, Rupar, Novaković, Torbica (Zbućnović), Trišić, Sladojević, Fábry (Grujić), Stojiljković. Samuel Medveď

V posledných chvíľach... SLOGA – STANIŠIĆ 1 : 0 (0 : 0) ebolo žiadnych dilem, Erdevíčania začali zápas v role favorita s mužstvom z dolnej časti tabuľky. Predsa oba celky zahrali obozretne. Hostia zo Stanišića úspešne čelili a nedovolili domácim strelcom, aby sa rozohrali. Mužstvo Slogy sa predsa dostalo do šancí, ale gólov nebolo zadlho. Časté prerušovanie hry a ostré zákroky, v čom sa vyznačovali

N

62

Stanišićania, boli jediné spôsoby, aby zastavili akcie erdevíckych futbalistov. Predstieranie hráčov mužstva Stanišića rozhodca Dražen Jojkić z Nového Sadu netrestal, a preto domáci fanúšikovia búrlivo reagovali na jeho verdikty. V pokračovaní bolo na trávniku viac dynamiky a vzrušenia, ale domácim sa nijako nedarilo načať sieť súpera. Mali aj hostia svetlé

PRVÝ MÁJ – MLADOSŤ 2 : 2 (1 : 1) etrovskí „modrí“ si z Rumy priniesli vzácny bod. Dvakrát na tomto zápase viedli, ale sa predsa museli uspokojiť s remízou. Mladosť hrala oslabená, lebo už v 25. min. rozhodca prísne ukázal Kobilarovi druhú žltú, potom červenú kartu, a preto spoľahlivý zadák musel opustiť ihrisko. V priebehu piatich minút Miloš Kobilarov bol trestaný dvoma žltými kartami, čo bolo nečakané, a aj tento rozhodcovský verdikt vyvolal určité zmeny na ihrisku. Mladosť už vtedy viedla 1 : 0. Strelcom bol Fábry. Domáci vo finiši prvého polčasu vyrovnali. Predtým, v 29. Skvelý brankár: Aleksandar Radaković min. Zbućnović sa oci- (Mladosť Petrovec) tol sám pred domá(Foto: J. P.) cim brankárom. BranMLADOSŤ: Radaković, Nokár Mladosti Aleksandar Radaković mal aj na tomto zápase vaković, Latinović, Fábry, Arskvelé chvíle, vyznamenal sa dalić, Kobilarov, Stojiljković, dvomi – tromi bravúrnymi zá- Sladojević (Zorić), S. Grujić (Torbica), Zbućnović, Vrgović krokmi. Mladosť viedla aj 2 : 1. Druhý (R. Grujić). V sobotu 11. mája 2013 Mlagól po dobrej prihrávke Stojiljkovića vsietil Vrgović v 78. min. dosť bude hosťovať v ErdevíDomáci o necelých päť minút ne- ku. S. Medveď skoršie vyrovnali.

P

chvíle, ba čo viac mohli prví aj skórovať. No vo finiši pred bránou Martića loptu zachytil Simikić a vsietil jediný gól, ktorý domácim zabezpečil tri cenné body. SLOGA: Tojagić, Vislavski, Zec, Simikić, Miljković (Strniša), Raičević, Šajić, Đorđević (Bojanić), Si- Rýchlejší od rozhodcu: meunović, Grković Nebojša Simikić (Sloga (Kovačević), Jovano- Erdevík) vić. 11. 5. 2013

Výsledky 24. kola: Polet – C. zvezda 2 : 2, Bačka – Crvenka 3 : 0, Jugović – Hajduk 2 : 1, Sloga – Stanišić 1 : 0, Srbobran – Mladost (T) 2 : 0, Prvý máj – Mladosť (P) 2 : 2, Index – Omladinac 1 : 0, Budućnost – Borac 2 : 2.

19 /4542/

Károly Vig HLAS ĽUDU


ŠPORT Výsledky 23. kola: Tatra – Susek 1 : 3, Mladost – Fruškogorac 1 : 0, Fr. partizan – Slavija 2 : 1, Dinamo – Borac 1 : 4, Báčka – Čenej 0 : 3, Vinogradar – Proleter 5 : 1, Futog – Sremac 6 : 0, Sirig – Železničar 3 : 1. Pavel Pálik

PRVÁ LIGA NOVÉHO SADU

S lídrom nie je hanba prehrať! TATRA – SUSEK 1 : 3 (1 : 2) rehrať s lídrom tabuľky nie je hanba. Kysáčania sa usilovali, mali aj šance, kým hostia zo Suseku trikrát vsietili a zaslúžene vyhrali. V Kysáči sa hralo obojstranne rýchlo, bojovne a v hraniciach dovoleného. Hostia sa ujali vedenia v 21. min., keď Lalović z 25 metrov trafil horný roh brány. Na 0 : 2 zvýšil Starčević v 38. min. a Cvetić v 40. min. stanovil výsledok prvej časti. V 50. min. Starčević skončil rýchly protiútok hostí efektným gólom – 1 : 3. Zápas sledovalo 150 divákov, viedol ho Dragoljević z B. Jarku. Žlté kar-

PRVÁ VOJVODINSKÁ STOLNOTENISOVÁ LIGA

P

Napínavo Nikola Cvetić (v strede), strelec jediného gólu za Tatru ty dostali Srnka (Tatra), Vidović, Breberina, Đurišić a Šodić (Susek). Červenú kartu videl domáci hráč Funtík. TATRA: Mucha, Srnka, Funtík, Đaković, Savić, Badnjar, Kohút, Daneček (Kulík), Cvetić, Peťkovský (Račko), Baláž (Jambrich).

Výsledky 22. kola: Susek – Železničar 2 : 1, Sremac – Sirig 2 : 4, Proleter – Futog 1 : 5, Čenej – Vinogradar 1 : 3, Borac – Báčka 4 : 1, Slavija – Dinamo 1 : 0, Fruškogorac – Fr. partizan 1 : 4, Tatra – Mladost 1 : 2.

STK KANJIŽA – STK MLADOSŤ 3 : 4 ol to jeden z napínavých zápasov, aký petrovskí stolní tenisti v tejto sezóne zohrali. Výsledky: Sorgye – Lomen 3 : 0, Miskólci –Turan 0 : 3, Kertvelési – Bažík 3 : 0, Kertvelési / Sorgye –Turan / Lomen 3 : 1, Sorgye – Turan 2 : 3, Kertvelési – Lomen 1 : 3, Miskólci – Šramka 1 : 3. sm

B

MEDZIOBECNÁ LIGA SOMBOR

Stratení v tráve! Po nerozhodnom výsledku Rusína v Lipare somborský ŽAK sa ocitol na prvom mieste. Rastina dosiahla siedmu jarnú výhru, Törekvés utratil dva plánované body v Kolute. Výsledky 19. kola: Dinamo – A. Šantić 3 : 0, ŽAK – Jedinstvo (R) 6 : 0, Rusín – Panónia 2 : 1, Šikara – Lipar 1 : 5, Rastina – Dunav 5 : 1, Törekvés – Metalac 9 : 0, Odžaci – Jedinstvo (K) 11 : 0. Výsledky 20. kola: A. Šantić – Odžaci 0 : 2, Jedinstvo (K) – Törekvés 2 : 2, Metalac – Rastina 0 : 1, Dunav – Šikara 5 : 0, Lipar – Rusín 1 : 1, Panónia – ŽAK 0 : 4, Jedinstvo (R) – Dinamo 2 : 1. Program 21. kola: Jedinstvo (R) – A. Šantić, Dinamo – Panónia, ŽAK – Lipar, Rusín – Dunav, Šikara – Metalac, Rastina – Jedinstvo (K), Törekvés – Odžaci. RUSÍN – PANÓNIA 2 : 1 (2 : 0) derby susedov hostia z Lalite draho predali svoju kožu, ale pre zápas so somborským ŽAK-om zostali bez vylúčeného Rančića a Valenta, ktorý musel pauzovať pre žlté karty. Po dvojgólovom náskoku z prvého polčasu Kerestúrčania stŕpali v poslednej dvadsaťminútovke, najmä po góle Rančića v 70. min., ale k prekvapeniu predsa neprišlo. PANÓNIA: Balaša, Lepojević, Kršić, Nikolić, Jovović (Jolić), Bojić, Mladenović, Rančić, Milićević, Mitić, Valent. PANÓNIA – ŽAK 0 : 4 (0 : 3) Zápas sa hral na nepokosenom ihrisku, a preto sa lopta miestami

V

11. 5. 2013

19 /4542/

prakticky nevidela z trávy! Domáci začali bez žiadneho Laliťana v tíme, čo sa už dávnejšie nestalo. Iba po zranení Kršića v 17. min. na trávnik vykročil jediný domáci hráč a náhradník Vranješ. Uchádzač o titul zo Somboru rýchlo rozhodol o víťazovi. Po rohovom kope v 9. min. lopta trafila pravú žrď domácej brány, a potom ju z voleja Šušilović zaslal pod brvno. V 15. min. Savić po centri z pravej strany nezachytil loptu, ale keď to v tej istej akcii urobil Halász zľava, stredný útočník hlavou trafil pravý horný roh brány Balašu. Pri výsledku 0 : 2 Lepojević v 20. a 37. min. netrafil, hoci bol sám pred brá-

HLAS ĽUDU

V Laliti sa hralo korektne, takže rozhodca Obradović neukázal žiadnu kartu

nou ŽAK-a. Tubić v 39. min. zvýšil na 0 : 3. Po prízemnej prihrávke Tubića z ľavej strany medzi dvoch obrancov a brankára Panónie vbehol Savić a z troch metrov dorazil loptu do siete – 0 : 4. Domáci nedosiahli ani čestný gól, aj keď Miličević v 64. min., Lepojević v 66. a Jovović v 79. min. dobre mierili, ale sa zakaždým vyznamenal brankár Carić. PANÓNIA: Balaša, Jolić, Kršić (Vranješ), Nikolić, Jovović, Mudrinić, Bojić, Mladenović, Miličević, Mitić, Lepojević. J. Pucovský

63


ŠPORT MEDZIOBECNÁ LIGA BÁČSKA PALANKA – PRVÁ TRIEDA

Podcenili súpera – a prehrali! SOKO – BUDÚCNOSŤ 4 : 3 (3 : 0) 16. kole Hložanci úplne rozčarovali a vďaka vlastným chybám zažili prvú prehru. V Novej Gajdobre sa zdalo, že hostia prišli ako na výlet a podcenili tejto jari nepresvedčivého súpera. Predsa v prvej polovici polčasu bol priam zázrak, že hostia neviedli aspoň 3-4 gólmi rozdielu. Trivunović v 7. min. z voleja trafil žrď, v 12. a 13. min. Pavlis a Lukić zatriasli brvno. V 10. min. Lukić aj prekonal domáceho brankára, ale rozhodca anuloval gól, lebo Fejdi bol v ofsajde. Hložianska loď stroskotala od 23. do 28. min., keď zaváhal dovtedy spoľahlivý Mandić prihrávajúc prekvapeným domácim útočníkom loptu, aby ju dorážali do siete! Prvý gól padol po nedorozumení s brankárom Ljubičićom, no druhý v 26. a tretí v 28. min. sú dielom indisponovaného Mandića. Druhý polčas hráči mužstva Soko začali s obštrukciou hry, vylihovali na ihrisku, odkopávali loptu ponad múrik a stále debatovali s nevážnym a nezodpo-

V

vedným rozhodcom Vučkovićom. Proste je neuveriteľné, čo pred bránou prepásli Lukić a zvlášť Trivunović. V 54. min. domáci odkopli loptu do šestnástky hostí a Vorgučić z voleja prekonal bezmocného Ljubičića – 4 : 0!? V 61. min. Fejdi skorigoval na 4 : 1. Obetaví Novogajdobrančania s vypätím síl si zachovali nečakanú výhru i napriek tomu, že inkasovali ešte dva góly – Lukić v 81. a Majstorović v 90. min. V nadstavenom čase hostia mali ešte zopár šancí, Lukić trafil aj brvno... Dúfajme, že je toto len trhlina na projekte Budúcnosť v oblastnej lige. Hráči musia zmeniť prístup k zápasom a súperom. Len tak sa môžu zavďačiť obetavým členom správy klubu, ktorí im umožnili optimálne podmienky, všetko sľúbené spĺňajú a ak neuspejú, vina bude výlučne na hráčoch a trénerovi. Chlapci, nedovoľte doteraz získané premrhať! BUDÚCNOSŤ: Ljubičić, Majstorović, Ožvát, Severíni, Mandić (Horvát), Đukić, Fejdi, Pa-

Hosťom stačili dve minúty...

vlović, Trivunović, Lukić, Pavlis (Jeličić). Ján Murtin SLÁVIA – KULPÍN 3 : 0 (1 : 0) Obe mužstvá sa správali športovo, takže rozhodca Bosnić z B. Palanky nemal ťažkú robotu, ktorú si vykonal dobre. V 6. min. domáci založili nebezpečný útok, v akcii sa zúčastnili Zorić, J. Žigmund, Kotiv a strelec Babić, ktorý bol rýchlejší od svojich súperov a rutinovane poslal loptu za chrbát brankára Vezmara – 1 : 0. Do konca polčasu šancu za Sláviu nevyužil J. Žigmund, no nepodarilo sa skórovať ani hráčovi Kulpína Santračovi v 42. min. V 52. min. jeden zo zadákov hostí odkopol loptu z bránkovej čiary. V 54. min. po rohovom kope pred bránou najvyššie vyskočil Milec a hlavou rozvlnil sieť – 2 : 0. Haška v 73. min. nepotrebne fauloval v pokutovom území Zorića a J. Žigmund penaltu premenil – 3 : 0. Zápas v Pivnici sledovalo 200 divákov a rozhodca Bosnić žltými kartami potrestal Kašikovića (Slávia) a Hašku (Kulpín).

Presný obranca: Dalibor Milec (Slávia Pivnica)

SLÁVIA: Kašiković, Milec, Séč, Nímet, Sivčević, Lamoš, Babić (M. Žigmund), Kotiv, J. Žigmund, Zorić (Ćutilo), Kuchta (Baláž). KULPÍN: Vezmar, Kozarov (Haška), Žakula, Kolarski, Ivezić, Trojanović, Burger, Fábry (Lazičić), Chalupka, Stajić, Santrač (Kajtez). Výsledky 16. kola: Krila Krajine – Proleter 1 : 1, Soko – Budúcnosť (H) 4 : 3, Vojvodina – Kriváň 3 : 1, Budućnost (P) – Maglić 0 : 0, Bački hajduk – Bačka 4 : 0, Slávia – Kulpín 3 : 0. Pionieri Slávie prehrali v Obrovci 4 : 2. Ján Šuster

IN MEMORIAM

Štefan TURAN 1931 – 2013

KULPÍN – BAČKI HAJDUK 2 : 2 (1 : 0) rásne slnečné počasie v nedeľu vylákalo na ihrisko vedľa kanála asi 150 divákov. Kulpínčania zaútočili od začiatku a už v 2. min. Trojanović prepásol výbornú šancu. Ten istý hráč o desať min. neskoršie po prihrávke mladučkého Milinkova hlavou zaslal loptu nad bránu. Aj hostia z B. N. Sela si vytvorili šance, a tak v 30. min. brvno zastavilo loptu. V 34. min. Trojanović unikol z ľavej strany a z asi desiatich metrov trafil – 1 : 0. V druhom polčase, v 50. min. Burger zľava odcentroval a Trojanović znova vsietil – 2 : 0. V 55. min. hostia zahrali voľný kop, ostrú strelu brankár Kul-

K

64

pína odrazil rovno na nohu útočníka B. hajduka, ktorému nebolo ťažko skorigovať výsledok. O min. neskoršie po strele z ľavej strany výsledok bol vyrovnaný – 2 : 2. V 65. min. sa pokúsil Santrač z voľného kopu, no jeho strela z dvadsiatich metrov skončila na žrdi. Všetky pokusy vyhrať domácim sa nevydarili. V korektnom zápase dve žlté karty dostali hráči hostí. KULPÍN: Stojčević, Milinkov (Santrač), Burger (Fábry), Abramović, Ivezić, A. Kolarski, Peťkovský, Stajić, Chalupka, Kajtez, Trojanović. Gavra Govorčin

ednoducho povedané, báči Števo. Dlhoročný spoločenský aktivista v Petrovci. Do Petrovca sa prisťahoval ešte začiatkom päťdesiatych rokov z neďalekého Begeča. Pracoval dlhé roky v chýrečnej Kooperatíve, v továrni na spracovanie ciroku a výrobu metiel. Od roku 1952 sa zapojil do činnosti FK Mladosť, kde futbal síce nehrával, ale vykonával rôzne práce v prospech tohto športového kolektívu. Bol dlhoročným pokladníkom klubu. Neľahko bolo hospodáriť v rokoch krízy a inflácie, ale Štefan Turan si vedel poradiť i vtedy. Každý dinárik vedel obrátiť aj dvakrát. V pamäti mnohým zostanú jeho slová: „Ľudia, nikdy nebolo ľahko, pe-

J

ňazí nikdy nebolo dosť... Ale klub nenecháme zaniknúť?!“ Tak hovoril Štefan Turan, ktorého optimizmus sálal aj v tých najťažších časoch, keď sa nad Vrbarou zmrákalo a FK Mladosť hrozil zánik. Štefan Turan 22. apríla 2013 vo večerných hodinách v nemocnici v Sr. Kamenici ukončil pozemský život. Pochovali ho o pár dní neskoršie na petrovskom cintoríne. Česť jeho pamiatke! S. Medveď

11. 5. 2013

19 /4542/

HLAS ĽUDU


ŠPORT MEDZIOBECNÁ LIGA BÁČSKA PALANKA – PRVÁ TRIEDA

BUDÚCNOSŤ: Ljubičić, Dragić, Ožvát, Severíni (Hataľa), Trivunović, Đukić, Fejdi, Pavlović (Majstorović), Leđanac, Lukić (Molnár), Pavlis. Kohútiky Budúcnosti v bolo slabéTemeríne hrali so Slogou ho miesta, nerozhodne 1 : 1. Gól za za bojovhostí dal Rodić, ale opravnosť a disdivým hrdinom zápasu bol ciplínu v hre brankár Dubovský. si hráči zaŽenské družstvo Buslúžili iba dúcnosti v Samoši sa zúpochvaly. častnilo na turnaji, ktorý Rozhodzorganizoval ŽFK Plavac z ca Vučković Tomaševca. Hložianky poz Báča nerazili Plavac 2 : 0 a ŽFK Žamal ťažkú balj 3 : 1. Martina Kukučrobotu a ková bola najlepšia branžltou kartou Trafil aj pätičkou: Nikola Leđakárka a jej spoluhráčka potrestal nac (Budúcnosť Hložany) Marta Gažová najlepšia domáceho (Foto: J. B.) strelkyňa na turnaji. Hataľu a Ján Murtin dvoch futbalistov Proletera.

Vo vychodených koľajach... BUDÚCNOSŤ – PROLETER 5 : 1 (2 : 0) kolo 300 divákov videlo návrat Budúcnosti do vychodených koľají, zaO slúženú a presvedčivú výhru nad mladým a obetavým mužstvom z Karađorđeva. Kiks v Novej Gajdobre nezanechal následky, lebo domáci od začiatku drvili hostí. Proleter hral so zosilnenou obranou a spoľahlivý brankár Plavšić už do 17. min. zneškodnil strely Pavlisa, Pavlovića a Leđanca. Priebojný a rýchly Fejdi po pravej strane prechádzal ako chcel, prihrával loptu spoluhráčom, ktorí nevyužili ďalšie príležitosti. No predsa v 24. min. Lukić prehodil zadákov, Leđanac bol rýchlejší od Plavšića, obišiel ho a dorazil loptu do prázdnej brány. Výsledok prvého polčasu stanovil v 37. min. Ožvát, keď po

strele Leđanca, ktorú odrazil Plašić, trafil sieť brány Proletera – 2 : 0. V druhom polčase domáci aj ďalej držali loptu v nohách a s ubúdaním síl futbalistom hostí čakalo sa len koľko gólov inkasujú. V 65. min. peknú akciu Majstorovića a Lukića korunoval Pavlis a ľahko matoval Plavšića – 3 : 0. V 80. min. po chybe Ljubičića, ktorý zle ocenil let centrovanej lopty, hostia z Karađorđeva zo skrumáže skorigovali výsledok. Už o dve min. neskoršie Leđanac sa zbavil súpera a efektne z ľavej strany šestnástky trafil opačný roh brány Proletera – 4 : 1. V nadstavenom čase Leđanac prihral Fejdimu, tento mu nesebecky vrátil loptu a kanonier domácich pätičkou dosiahol hetrik – 5 : 1. V domácom mužstve ne-

Malina ako Lewandowski KRIVÁŇ – SOKO 4 : 1 (2 : 0) úboj Kriváňa so štvrtým mužstvom v tabuľke z Novej Gajdobry bol veľS mi významný pre domácich, ktorí hádam ani nesnívali, že vyhrajú tak ľahko a presvedčivo. O to sa postaral predovšetkým štvornásobný strelec Mário Malina, ktorí selenčským fanúšikom pripomenul vynikajúceho kanoniera tímu Borussia Dortmund v zápase s madridským Realom. V 12. min. Krajinović z pravej strany prihral Malinovi a bolo 1 : 0. Podobnú akciu sme videli v 15. min., len tentoraz strelcovi prihral Kutenič – 2 : 0. Do konca polčasu šance nevyužili Darko Pavlov, Malina a Spasić. Už v 50. min. Spasić uvoľnil Malinu, ktorý dosiahol hetrik. Hosťom sa takýto výsledok nepáčil, nuž príčinu svojej sla-

bej hry hľadali u rozhodcov, na ktorých verbálne zaútočili. V 80. min. Nikolašević z voľného kopu skorigoval na 3 : 1. O chvíľu neskoršie, len čo sa lopta po góle pohla zo stredu ihriska, Anđelić prihral nezastaviteľnému Malinovi a tento štvrtým gólom uzavrel skóre zápasu. Nadšené a početné obecenstvo v Selenči vyprevadilo ováciami z trávnika futbalistov Kriváňa a zvlášť strelca Malinu. KRIVÁŇ: Krstić, Krajinović, Jovović, Dobrík (Dalibor Mučaji), Petković, Anđelić (Lipták), Alexy, Kutenič (Dejan Pavlov), Darko Pavlov, Spasić, Malina. Na hosťovaní v Tovariševe kriváňovci prehrali 3 : 1, ale sa vôbec ne-

zahanbili. Hostia prostredníctvom Darka Malinu v 10. min. otvorili skóre zápasu, ktorí neskoršie vyrovnali. V 42. min. Anđelić nevyužil penaltu, čo sa

hosťom v druhom polčase vypomstilo, lebo Vojvodina vsietila dva góly a vyhrala. Michal Poliak

divákov, viedol rozhodca Turi z B. Palanky. Štyri žlté karty dostali domáci: strelu Beljanského. Hostia mali v Séč, Babić, Zorić 39. min. hodne šťastia, lebo Zoa Kuchta, ako aj rić dobre vypálil, ale sa lopta odhostia Erak a razila od žrde. V 57. min. M. ŽigRanisavljević. mund prihral Babićovi, tento SLÁVIA: Kaodcentroval a J. Žigmund hlavou šiković, M. Žigmieril nad bránu. mund, Séč, MiNeprekonateľný: Do konca zápasu sa domáci Slobodan Kašiković lec (Ćutilo), hráči pokúšali strelami spoza (Slávia Pivnica) Sivčević, Latrestného územia ohroziť bránu moš, Babić, súpera, no pritom neboli presní alebo ich Kotiv, Ruman (Baláž), J. Žigmund, brankár Božić kryl. V posledných desia- Zorić (Kuchta). tich minútach Palančania zatlačili doVýsledky 17. kola: Slávia – Krila Kramácich, mali až štyri šance, ale v bráne jine 0 : 0, Kulpín – Bački hajduk 2 : 2, Slávie bol neprekonateľný Kašiković a Bačka – Budućnost (P) 1 : 2, Maglić – svoje mužstvo zachránil od prehry. Vojvodina 1 : 2, Kriváň – Soko 4 : 1, BuZápas v Pivnici, ktorý sledovalo 150 dúcnosť (H) – Proleter 5 : 1.

Program 18. kola: K. Krajine – Budúcnosť (H), Proleter – Kriváň, Soko – Maglić, Vojvodina – Bačka, Budućnost (P) – Kulpín, B. hajduk – Slávia. Ján Šuster

Kašiković vychytal bod SLÁVIA – KRILA KRAJINE 0 : 0 ol to dobrý zápas, v ktorom chýbali iba góly, takže by aj dojem bol celkom B inakší. Obe mužstvá hrali útočne a hľadali svoje šance na výhru. Tak pre Pivničanov, ako i Palančanov každý bod má veľký význam v boji o obstátie v súťaži, lebo sú obe mužstvá v dolnej časti tabuľky. Prvých pätnásť minút mužstvá si navzájom skúšali sily, aby po útoku Zorića z ľavej strany najprv Babić, a potom aj J. Žigmund nevedeli streliť gól. V 29. min. nebezpečne pohrozili hostia, ale strelu Salajiho zblízka brankár Kašiković vyhodil ponad bránu. V 31. min. Babić zaváhal pred bránou mužstva Krila Krajine a vedúci gól sme nevideli. V 33. min. sa znova vyznamenal Kašiković, keď kryl 11. 5. 2013

19 /4542/

Kapitán Mário Malina (tretí zľava) pred zápasom prijal súpravu nových dresov, ktoré FK Kriváň venovali rodiny Radičová a Sľúková z ďalekej Austrálie (Foto: J. B. Ďuky)

HLAS ĽUDU

65


ŠPORT BUDUĆNOST – SLÁVIA 1 : 2 (1 : 1)

PRVÁ JUHOBANÁTSKA LIGA

Dvadsaťdva jarných bodov Kovačičanov! DOBRICA – SLÁVIA 4 : 5 (1 : 3) 20. minúte už mali slávisti trojgólový náskok. Strelci boli Vlasto Dudáš, Staňo Dudáš a Bíreš. Do polčasu strelil ešte Vukoje vlastný gól. Ten istý hráč zavlnil správnu sieť tesne po prestávke. Domácim sa podarilo dať onedlho i druhý gól. Vlastislav Dudáš priniesol tretíkrát trojgólový náskok futbalistom z osady insity. Do konca merania síl hostitelia z dvoch oprávnene odpískaných penált zmenšili skóre na konečných 4 : 5. SLÁVIA: Vasić, Ďuriš (Sachter), Nestorovski, Strakúšek, Vukoje, Stojanović, Mihálek, Bíreš (Jovanović), Ninić, Vl. Dudáš, St. Dudáš (Ďurkovský). Výsledky 21. kola: Tempo – Borac 2 : 3, Budućnost – V. United 2 : 4, Jugoslavija – Vojvodina 0 : 1, Dobrica – Slávia 4 : 5, Mladost – Sloga (BNS) 1 : 0, Vulturul – Polet 0 : 4, Sloga (P) – Partizan 3 : 1, Radnički – BAK 1 : 1.

V

SLÁVIA – JUGOSLAVIJA 2 : 1 (1 : 1) Hostia boli v prvom polčase rovnocenným súperom a možno mali o vlások i viac zrelších príležitostí. Skóre ale otvoril prekrásnym gólom – nožničkami Nestorovski v 9. minúte. Jabučania vyrovnali v 25. minúte. Po voľnom kope z pravej strany stredopoliar Jugoslavije hlavou prihral v šestnástke strelcovi Miroslavovi Stamenkovskému. Po prestávke dominovali Kovačičania. Stanislav Dudáš skóroval z oprávnene odpískanej jedenástky päť minút pred záverečným hvizdom. Obranca Ďurkovský musel predčasne pod sprchy, keďže mu rozhodca Nenad Paunović z dediny Crvena Crkva dal druhú žltú, a potom červenú kartu v 78. minúte. SLÁVIA: Vasić, Ďuriš, Nestorovski (Jovanović), Ďurkovský, Vukoje, Stojanović, Mihálek

TURNAJ V MALOM FUTBALE V STAREJ PAZOVE

Deväť bodov z troch zápasov: Miroslav Ďuriš, obranca Slávie

(Vučetić), Strakúšek, Ninić, Bíreš (Chalupa), St. Dudáš. Výsledky 22. kola: Borac – Radnički 3 : 2, BAK – Sloga (P) 3 : 1, Partizan – Vulturul 5 : 3, Polet – Mladost 1 : 1, Sloga (BNS) – Dobrica 10 : 0, Slávia – Jugoslavija 2 : 1, Vojvodina – Budućnost 3 : 0, V. United – Tempo 3 : 0. Ján Špringeľ

ťaza zabezpečuje NRSNM a ÚSŽV. Druhé miesto získali žiaci ZŠ Savu Šumanovića z Erdevíka, kým na treťom mieste rovnocenne zakotvili žiaci ZŠ marárodnostná šala Tita z Parada slovenskej diny a Ľudonárodnostnej menvíta Štúra z šiny v piatok 26. apKysáča. Na ríla 2013 zorganiturnaji sa zúzovala krajské kolo častnili aj turnaja v malom žiaci ZŠ Jána futbale. Súťaž sa koKollára zo nala v staropazovSelenče, ZŠ skej športovej hale Mladých poPark a hostiteľkou kolení z Koturnaja bola tamojvačice, ZŠ šia ZŠ hrdinu Janka Jozefa MarČmelíka. Žiakov z čoka Draguôsmich základných tina z Hloškôl na úvod požian a žiaci zdravili a privítali Riaditeľ Janko Havran udeľuje pohár víťaznému družstvu z Pivnice hostiteľskej Janko Havran, riaZŠ hrdinu Na turnaji najúspešnejší boli Janka Čmelíka. Lokálna samoditeľ pazovskej školy a Libuška Lakatošová, vedúca Oddelenia žiaci ZŠ 15. októbra z Pivnice, správa účastníkom turnaja v pre šport, mládež a kultúru Obce ktorí sa v dňoch 17. až 23. mája malom futbale umožnila náStará Pazova. Na súťaži sa hralo po- 2013 zúčastnia v Škole futbalu vštevu Národného domu futhárovým systémom a na ihrisku v Slovenskej republike, na Do- balu v Starej Pazove. boli traja chlapci, dievča a brankár. novaloch. Cestovné trovy pre víA. Lš.

Pivnickí žiaci vyhrali

N

66

ostitelia sa ujali vedenia už v 5. min. ukážkovou strelou. Efektný projektil útočníka Budućnosti sa odrazil od žrde do siete. Mužstvu z B. Brestovca sa ešte podarilo dominovať v úvodnej štvrťhodine druhého polčasu. Predtým a potom mala územnú prevahu a viac príležitostí Slávia. Kovačičania vyrovnali po protiútoku v 30. minúte. Stanislav Dudáš tvrdou strelou prekonal strážcu siete Brestovčanov. Víťazný gól vsietil jeho brat Vlastislav rozprávkovým gólom z voľného kopu päť minút pred záverečným hvizdom. Slávisti zatiaľ v jari nepocítili trpkosť prehry a majú najlepšie skóre v druhej časti šampionátu. V nedeľu o 17. hodine Slávia na vlastnom trávniku privíta predposledný Tempo zo Sefkerina. SLÁVIA: Vasić, Ďuriš, Nestorovski, Strakúšek, Vukoje, Stojanović, Vučetić (Sachter), Válovec (Bíreš), Ninić, Vl. Dudáš, St. Dudáš. Po ďalších troch kolách Vršac United uniká druhoumiestnenému Izbištu už päť bodov. Dva kluby z Obce Kovačica získali dokopy v jarnej časti majstrovstiev z ôsmich kôl až 41 bodov. Sefkerin a Dobrica sú najväčšími kandidátmi, aby od nasledujúcej sezóny hrali v poslednej lige. Výsledky 23. kola: Vršac United – Borac 4 : 1, Tempo – Vojvodina 0 : 2, Budućnost (BB) – Slávia 1 : 2, Jugoslavija – Sloga (BNS) 0 : 1, Dobrica – Polet 0 : 4, Mladost – Partizan 2 : 2, Vulturul – BAK 3 : 0, Sloga (P) – Radnički 2 : 0. J. Šp.

H

11. 5. 2013

19 /4542/

HLAS ĽUDU



ČELAREVO Prvá zmienka o osade Čib (Čeb), čiže dnešnom Čelareve siaha do roku 1292. Pred 2. svetovou vojnou tu žili prevažne Nemci; po jej ukončení sa sem prisťahovali kolonisti, predovšetkým z Bosanského Petrovca a dedina dostala názov podľa národného hrdinu Zdravka Čelara, rovnako i základná škola. V roku 2002 tu žilo súhrnne 5 423 obyvateľov: 4 396 Srbov (81,06 %), 462 Slovákov (8,51 %), 138 Maďarov (2,54 %), 114 Juhoslovanov (2,10 %), 62 Chorvátov (1,14 %)... Slováci majú evanjelickú modlitebnicu a organizačne, ako fília, patria k hložianskej matkocirkvi. Založili aj Miestny odbor Matice slovenskej. V ZŠ sa vyučuje slovenský jazyk s prvkami národnej kultúry. V povojnovom období Čelarevo vyrástlo v ekonomicky silné stredisko a v jednu z najupravenejších vojvodinských dedín. Už dávno je známe podľa piva Lav (predtým Čib). Niekdajší pivovar založený veľkostatkárom Lazarom Dunđerským roku 1892 vyrástol v podnik, ktorý dáva pečať prostrediu, najmä po tom, čo v roku 2003 väčšinový balík akcií kúpila spoločnosť Carlsberg Braweries A/S. Je tu i poľnohospodárska AS Podunavlje, v rámci holdingovej spoločnosti Delta agrar naposledy známa najmä pestovaním jabĺk. Čelarevo tiež má nesporný turistický potenciál. J. Bartoš


Issuu converts static files into: digital portfolios, online yearbooks, online catalogs, digital photo albums and more. Sign up and create your flipbook.