Issuu on Google+

ROČNÍK 69 ČÍSLO 12 /4483/ Konferencia ministrov športu Rady Európy

24. 3. 2012 10. zasadnutie NRSNM v Novom Sade

Naša téma: Kultúrny život na dedine

Ján Triaška Báčsky Petrovec

CENA 50 DIN

www.hlasludu.com | www.hl.rs


Prezident Srbska Boris Tadić v stredu 14. marca pobudol v Starej Pazove, kde vykonal obchôdzku podniku Umprom, a navštívil aj Stredisko pre dialýzu, ktoré pracuje v rámci miestneho domu zdravia. A. Lešťanová

Národná konferencia o riadení ľudských zdrojov zorganizovaná Radou Európy a Ministerstvom pre ľudské a menšinové práva prebiehala v polovici marca v Belehrade. O. Filip

Rovní pred súdom a zákonom: štát verzus občan je názov odbornej debaty, ktorá sa 15. marca konala v belehradskom mediálnom stredisku. O. Filip

V rumunskom Nadlaku 16. marca udelili Cenu Ondreja Štefanka na rok 2012. Získali ju Juraj Antal Dolnozemský z Maďarska a Imrich Kružliak z Nemecka. Súčasťou tohto podujatia bol aj medzinárodný seminár Svedectvá slovenského dolnozemského bytia – aspekty zo slovenskej dolnozemskej histórie a kultúrnej antropológie, z ktorého prinášame záber. J. Čiep

Zmluvu o výstavbe veternej elektrárne na území Kovačickej obce podpísali 15. marca v Kovačici predstavitelia belgickej spoločnosti Elektrawinds a predseda Obce Kovačica Miroslav Krišan. A. Chalupová


FÓKUS ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU

VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČíSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedný redaktor: Michal Ďuga Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Oto Filip, Anna Francistyová, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anna Chalupová, Anna Lazarevićová, Anna Lešťanová, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka-korektorka: Mária Domoniová Počítačové spracovanie: Zuzana Kopčoková, Mária Obšustová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok v Novom Sade 234 www.hlasludu.com | www.hl.rs E-mail: priezvisko@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/782 208

SEDEM DNí

Predvolebné prípravy a dobré úmysly V ypísaním parlamentných, pokrajinských a lokálnych volieb na 6. mája akoby sa zdvihla opona na srbskej politickej scéne. Už dlhšie pripravení na štart, politici všetkých formátov a každého razenia sa usilujú predstaviť vo svojom najlepšom vydaní. Po sľuboch o bohatstve a blahobyte na všetkých poliach si už síce veľmi netrúfajú nekriticky siahať, ale predstavené plány vyzdobené mašličkami sa od sľubov líšia len v detailoch. Situácia v spoločnosti je totiž taká, že sľubovať hory-doly by sa priečilo každému, dokonca aj tomu najmenej vycibrenému politickému vkusu. Preto sa ide na zmeny, investície, výstavbu, prestavbu, nové systémové riešenia… Aby voličov nevystrašili novinkami, ktoré bez výnimky predpokladajú nový prístup k práci a len ešte viac práce, plány záväzne zakorenia kritikou na účet predchádzajúcich nositeľov štátnych funkcií. Koniec koncov, tento recept je už dávno vyskúšaný a niet dôvodov, prečo by nemal priniesť výsledky aj v týchto voľbách. Krok prvý: utváranie predvolebných koalícií. Vopred vyhliadnutí spojenci si pekne spolu sadnú a podpíšu zmluvu o spoločnom vystupovaní vo voľbách. Sľúbia si a zmluvou sa zaviažu, že si budú navzájom pomáhať, jeden druhého podopierať, a zvlášť a predovšetkým, že nebudú na seba útočiť. Na takých alebo podobných základoch vznikla aj predvolebná koalícia Demokratickej strany a piatich menších strán, Srbskej pokrokovej strany a Nového Srbska, Socialistickej strany a penzistov plus Jednotné Srbsko, Liberálno-demokratickej strany a Srbského hnutia obrody. Krok druhý: písanie kandidačných listín. Keďže sa v koaličných zmluvách zvyčajne presne definuje, komu čo a koľko patrí, zostavovanie zoznamu kandidátov na poslancov nebýva ťažké. Stačí zmixovať zoznamy jednotlivých partnerov a –kandidačná listina je hotová. Krok tretí: reklama, reklama a ešte raz reklama. Na túto robotu sa zvyčajne angažujú odborníci, ktorí najlepšie vedia, čo „opáli v národe“. Netreba pochybovať, že aj tentoraz niektoré kampane budú naozaj na svetovej úrovni. A v súlade s tým aj honorované.

Potom sa 6. mája otvoria volebné miesta a voliči pristúpia k volebným urnám. Do ruky ožiarenej špeciálnou žiarovkou a postriekanej špeciálnym sprejom (tentoraz vraj naposledy) zoberú bledofialový (na voľbu poslancov Národného zhromaždenia Srbska), svetložltý (na voľbu poslancov Zhromaždenia AP Vojvodiny podľa proporčného systému), bledozelený (na voľbu poslancov vojvodinského parlamentu podľa väčšinového systému), potom ešte jeden volebný lístok na voľbu výborníkov lokálneho parlamentu a vykonajú svoju občiansku povinnosť. Ako – to sa uvidí po zverejnení volebných výsledkov. Určité odhady už teraz ukazujú, že v novom zložení republikového parlamentu bude pôsobiť najmenej 14 poslaneckých klubov, čo patrí k priamym následkom uzavretých koaličných dohôd. So štyrmi klubmi viac ako v súčasnom zložení nebude však ľahké ustanoviť stabilnú parlamentnú väčšinu. Ešte ťažšie bude novej vláde pracovať na zabezpečovaní rozpočtových peňazí. Otázka šetrenia sa bude musieť nastoliť už na začiatku mandátu, možno už predtým než vyprší povestných sto dní zhovievavosti patriacich každej vláde. Niektoré opatrenia, ktoré podniká odchádzajúca vláda takpovediac na poslednú chvíľu, znejú veľmi dobre a sú dokonca veľmi vítané, ale na dlhšie dráhy môžu vyvolať dosť veľké následky, zvlášť keď ide o prílev peňazí do štátnej pokladnice. Zrušenie dane z pridanej hodnoty z výrobkov pre novorodencov a deti podporí každý občan a volič tejto krajiny, ale takisto chtiac-nechtiac pochopí, že tým vzniká manko v rozpočte. Podobne je s rozhodnutím znížiť odvody zo zárobkov zamestnaných z doterajších 63 na 43 percent. Zvýšenie minimálnej ceny práce zo 102 na 115 dinárov vyvolalo zasa pobúrenie zamestnávateľov, ktorí hrozia novým prepúšťaním. Tieto otázky, ako aj mnohé iné, nová vláda bude nútená riešiť len čo sa chopí kormidla. Jedna z podmienok je, že bude vstave pracovať ako tím a že bude schopná pripraviť balík premyslených ekonomických opatrení. Na koho padne výber, to rozhodneme my voliči. Anna Lazarevićová

Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505

Jar je konečne tu

Tlačí: Dnevnik – tlačiareň Nový Sad

o krutej zime na všeobecnú radosť všetkých milovníkov teplých slnečných dní konečne k nám zavítala jar. K životu sa hlási nielen rastlinná, ale aj celá živočíšna ríša. Predstavitelia toho najužitočnejšieho druhu, bez existencie ktorého ani človek nemôže jestvovať, včely, vyleteli za potravou, aby obnovili svoje zásoby v úli. Ohrozené sú na celom svete a pomôcť im môže iba človek. Svojím správaním a konaním môže ovplyvniť, či ich bude na tomto svete dosť. Lebo bez včiel nebude úroda, a bez úrody... Ľ. Sýkorová

P

Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88, Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090 Redakcia nevracia neobjednané príspevky, nezaručuje ich publikovanie a vyhradzuje si právo na ich krátenie.

24. 3. 2012

12 /4483/

HLAS ĽUDU

3


FÓKUS

VOĽBY 2012

Z TLAČOVÝCH KONFERENCIÍ DEMOKRATICKEJ STRANY A POKRAJINSKEJ VOLEBNEJ KOMISIE

Začali sa predvolebné aktivity piatok 16. marca v priestoroch Demokratickej strany v Novom Sade podpredseda DS Dr. Bojan Pajtić uskutočnil pracovnú schôdzu s predstaviteľmi národnostných menšín vo Vojvodine, na ktorej boli podpísané dohody o spoločných aktivitách volebnej kampane. Vo vyhláške pre médiá podpredseda Pajtić zdôraznil, že Demokratická strana na svojich listinách bude mať predstaviteľov národnostných menšín, ktorí boli zvolení na voľbách do národnostných rád a práve tí predstavitelia pomôžu demokratom, aby spoločne pracovali na zachovaní národnej identity menšín a naplno zastupovali ich práva. Kandidátmi DS na parlamentných a pokrajinských voľbách budú predsedovia národnostných rád Slovákov a Rusínov, podpredsedníčka maďarskej národnostnej rady, ako aj predstavitelia rumunskej, rómskej, chorvátskej a macedónskej národnostnej rady. Všetci predstavitelia budú zastúpení na proporcionálnej listine DS a ako aj doteraz, budú zastúpení v pokrajinskom a republikovom parlamente. Pajtić tiež podotkol, že DS chce, aby týmito voľbami aj macedónska a rómska národnostná menšina mali svojich

V

Dr. Bojan Pajtić s predstaviteľmi národnostných menšín

predstaviteľov v pokrajinskom parlamente. Pri tejto príležitosti aj predsedníčka Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny Anna Tomanová-Makanová zdôraznila, že „slovenská komunita vždy vedela ohodnotiť tie politické strany, ktoré nielenže sa zasadzovali za schvaľovanie právneho regulatívu, ktorý umožňuje zachovať si svoju národnostnú, jazykovú a kultúrnu identitu, ale aj implementovali tie zákony“.

V BUDOVE ZHROMAŽDENIA OBCE STARÁ PAZOVA aktivisti Obecného výboru DS Stará Pazova po zozbieranom dostatočnom počte podpisov občanov na nadchádzajúce lokálne voľby, v sprievode svojich členov a sympatizantov (na fotografii) v nedeľu 18. marca o 23.30 hodine odovzdali prví listinu Obecnej volebnej komisii. Listina má názov Voľba pre lepší život – Boris Tadić. a. lš.

4

x X x V piatkových večerných hodinách aj pokrajinská volebná komisia predstavila aktivity súvisia-

ce s voľbami poslancov do Zhromaždenia AP Vojvodiny. Predseda komisie Darko Rudić vyhlásil, že komisia schválila pokyny k voľbám poslancov do Zhromaždenia AP Vojvodiny, ktorými sa bližšie určujú otázky a aktivity na vykonávanie pokrajinských volieb a určila tlačivá pre účastníkov volieb podľa proporcionálneho a väčšinového systému. Komisia schválila aj termínovník na vykonávanie volebných aktivít pre voľby poslancov do Zhromaždenia AP Vojvodiny v roku 2012. Formuláre sú sprístupnené na webovej stránke pokrajinskej komisie a v miestnostiach komisie. Novinkou tohtoročných volieb je zloženie volebných listín, na ktorých spomedzi troch kandidátov musí byť kandidát menej zastúpeného pohlavia. Uplatňovať sa bude aj Zákon o financovaní politických aktivít, ktorým je umožnené, aby sa volebná kampaň financovala z verejných zdrojov. Výška týchto prostriedkov tvorí 0,1 % z výdavkov rozpočtu AP Vojvodiny na rok 2012. J. Pániková

V KOVAČICKEJ OBCI HONBA ZA PODPISMI. Najpríznačnejšou aktivitou v tomto predvolebnom období je zbieranie či overovanie podpisov na kandidatúru jednotlivcov, či jednotlivých listín v nadchádzajúcich parlamentných voľbách. Odvtedy, čo sú 13. marca vypísané parlamentné, pokrajinské a lokálne voľby, v Kovačickej obci panuje honba za podpismi. Začína ráznejšia verejná propagácia, začínajú sa objavovať plagáty, deliť propagačný materiál. Volebný štáb OVDS v čele s jeho predsedom Miroslavom Krišanom (na snímke) sa pochválil s ľahko zozbieranými podpismi. Listinu s kandidátmi na výborníkov v Zhromaždení obce Kovačica odovzdali už v druhý deň kampane. Teda žiadaný materiál prvá doručila Demokratická strana. A. Chalupová 24. 3. 2012

12 /4483/

HLAS ĽUDU


FÓKUS PREZIDENT SRBSKA BORIS TADIĆ V STAREJ PAZOVE

Podpora malým a stredným podnikom N

ajlepšiu lokálnu samosprávu v Srbsku za rok 2011 – Obec Starú Pazovu v stredu 14. marca navštívil Boris Tadić, prezident Srbska. Najprv vykonal obchôdzku podniku Umprom, v ktorom vyrábajú ambaláž pre potravinársky a farmaceutický priemysel, a potom navštívil aj nové Stredisko pre dialýzu, ktoré pracuje v rámci Domu zdravia Dr. Jovana Jovanovića Zmaja. Podnik Umprom má 25-ročnú tradíciu úspešného hospodárenia. Majiteľom tohto rodinného podniku je Čeda Vagić zo Starej Pazovy. Po obchôdzke výrobnej prevádzky a rozhovore s robotníkmi prezident Tadić vyhlásil, že ide o prostredie známe po súkromnom podnikateľstve a medzi najvyvinutejšie patrilo i v bývalej Juhoslávii. Dnes, ako uviedol Boris Tadić, Stará a Nová Pazova, Inđija, Bánovce a Slankamen sú mestá so skutočným hospodárskym potenciálom. Prezident Srbska sa s majiteľom podniku rozprával o hospodárení malých a stredných podnikov a o

možnostiach štátu podporiť v budúcnosti hospodársku klímu. V tejto rodinnej firme sa najprv zaoberali kovovou galantériou, a potom ju preusmernili na výrobu plastickej ambaláže pre potravinársky a farmaceutický priemysel. V podniku Umprom hospodária pozitívne a okrem terajších 50 zamestnancov plánujú aj výstavbu nových výrobných prevádzok v tamojších priemyselných zónach, v ktorých si zamestnanie nájde ďalších 20 robotníkov. Pri tej príležitosti prezident Tadić apeloval na majiteľov úspešných malých a stredných podnikov, medzi ktorých patria aj manželia Jelena a Čeda Vagićovci, aby podnikateľský duch preniesli aj na ostatných ľudí v našej krajine a aby ich so svojimi ideami a skúsenosťami v práci podporili. Potom prezident Tadić s čelnými ľuďmi Obce Stará Pazova navštívil nové Stredisko pre dialýzu Domu zdravia Dr. Jovana Jovanovića Zmaja, ktoré s prácou v Ulici Dositejovej začalo v pondelok 19. marca. „Idea,

Z MARCOVÉHO ZASADNUTIA NRSNM

O Hlase ľudu a ÚKVS obré dva týždne po februárovom zasadnutí členovia Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny sa znovu stretli v zasadačke vlády AP Vojvodiny vo štvrtok 15. marca: predovšetkým kvôli schváleniu ďalších správ, súvah a plánov. Tentoraz si posvietili na materiály o minulej a budúcej činnosti NVU a týždenníka Hlas ľudu a Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov. Keď ide o našu ustanovizeň, ktorej zakladateľom je NRSNM, členovia nášho národnostného parlamentu na jeho 10. pravidelnom zasadnutí nemali výhrady, ani pripomienky na obsah ponúknutých materiálov, či už sa týkali NVU Hlas ľudu alebo rovnomenného týždenníka. Pri analýze redakčnej politiky Hlasu ľudu upozornili na nepomer v niektorých prostrediach pri porovnaní distribúcie novín a sledovanosti toho terénu v novinách, navrhli organizovať viac ak-

Prezident Boris Tadić v rozhovore s majiteľmi podniku manželmi Vagićovcami a čelnými ľuďmi obce

aby sa okrem Regionálnych centier pre dialýzu formovali aj strediská pri domoch zdravia, akým je i tento v Starej Pazove, je veľmi významná,“ povedal B. Tadić, a dodal, že toto stredisko obľahčí život mnohým ľuďom, ktorí ju potrebujú. Vyjadril spokojnosť aj s prácou zamestnancov Domu zdravia. Vybavenie tohto nového Strediska pre dialýzu potrebnými aparátmi zabezpečila vláda Talianska a o jeho veľkom

význame pre pacientov hovoril i riaditeľ DZ Dr. Željko Katić. Prvý človek Staropazovskej obce Goran Jović vyhlásil, že sa lokálna samospráva usiluje rozličnými stimuláciami podporiť aj domácich investorov. „Dobrým príkladom toho je i podnik Umprom, ktorý vďaka študijnému a realnému hospodáreniu a plánovanej práce môže obstáť na trhu.“ A. Lš.

Podobne hladko boli schválené všetky materiály o minuloročnom pôsobení a plánoch na činnosť v tomto roku i Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov. Ani riadi-

používanie jazyka a písma NRSNM Ivana Barcu z Kovačice a na jeho miesto navrhli vymenovať Danielu Feketeovú z Hložian. Pri ustanovení Ceny NRSNM bol schválený štatút a zároveň rozhodnutie o vypísaní súbehu na jej výtvarné riešenie. Ide o Cenu NRSNM, ktorá sa bude udeľovať jednotlivcovi za celoživotný, resp. kolektívu za výnimočný prínos k zachovávaniu, rozvoju a prezentácii národnej a kultúrnej identity slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku, a o medaily NRSNM za prínos v oblasti kultúry, vzdelávania, informovania a úradného používania jazyka a písma. Záverom tohto pomerne krátkeho a stručného zasadnutia predsedníčka NRSNM Anna TomanováMakanová poinformovala prítomných členov, že onedlho bude vypísaný súbeh na dvoch koordinátorov v ÚKVS a na otvárací program SNS 2012. Zároveň sľúbila, že už od nasledujúceho stretnutia ovzdušie zasadnutí NRSNM doplnia symboly NRSNM. A. Francistyová

D

24. 3. 2012

12 /4483/

Ešte jedno stretnutie na pravidelné schvaľovanie výročných správ a plánov

cií v teréne, ktoré by pomohli k zvýšeniu nákladu, zvýšiť cenu novín. Bolo počuť, že treba písať viac analytických textov, odpútavať sa od denného informovania a vo vydavateľskej činnosti viac spolupracovať so SVC. Na zasadnutí boli aj riaditeľ NVU Hlas ľudu Samuel Žiak a šéfredaktor novín Michal Ďuga. Napokon boli všetky ponúknuté materiály jednohlasne schválené.

HLAS ĽUDU

teľka Milina Sklabinská nemusela osobitne „obhajovať“ pripravené správy a plány. Ani návrh členov Správnej a Dozornej rady ÚKVS, ktorým koncom apríla 2012 vyprší štvorročný mandát, a predsedu a členov nových rád vymenúva vláda AP Vojvodiny na návrh NRSNM. Na tomto zasadnutí schválili návrh na odvolanie z funkcie predsedu Komisie pre spoluprácu s mládežou a z funkcie člena Výboru pre úradné

5


FÓKUS POKRAJINSKÝ OMBUDSMAN A ZDRUŽENIA SPOTREBITEĽOV K 15. MARCU – SVETOVÉMU DŇU PRÁV SPOTREBITEĽOV

Veľa podaní, veľa i problémov Z

ZÍSKANIE ŠTATÚTU KANDIDÁTA na vstup do EÚ väčšina občanov Srbska hodnotí ako veľmi dobrú správu. Na strane druhej, väčšina je aj toho názoru, že nie je pravdepodobné, že Srbsko do konca roku začne prístupné rokovania s Európskou úniou. Stranám SNS a DS sa zvýšili preferencie v porovnaní s minulým mesiacom a DSS a LDP nemajú problém s prahom zvoliteľnosti. Sú to základné výskumy prieskumu, ktorý od 7. do 11. marca realizovala agentúra Partner consulting, a ktoré verejnosti prezentoval jej riaditeľ Miroslav Šutić (na snímke vpravo) na konferencii prebiehajúcej 15. marca v belehradskom mediálnom stredisku. O. F.

6

Ďuro Varga

INÝ NÁHĽAD

nemožnený alebo sťažený prístup službám, ich neadekvátny objem a kvalita, zneužívanie monopolistickej pozície verejných podnikov vo výkone niektorých činností, nedostatočná ažurita, flexibilita a transparentnosť vo vzťahu ku kupujúcim, narúšanie a neuplatnenie viacerých ustanovení Zákona o ochrane práv spotrebiteľov – sú to tie hlavné dôvody, pre ktoré inštitúcia pokrajinského ombudsmana prijala v uplynulom období veľký počet podaní občaPredstavitelia asociácií spotrebiteľov nov týkajúcich sa ich postavenia pri V snahe pružne reagovať v smere odstráobchodovaní a platení akéhokoľvek druhu. Pokrajinský ombudsman pri príležitosti 15. mar- nenia nahromadených problémov v tejto obca osobitne poukázal na absenciu príslušných lasti, predstavitelia viacerých asociácií spotpodzákonných aktov, následkom čoho je ne- rebiteľov z Nového Sadu, Vršca, Šabca, Boru, možnosť zabezpečiť jasné mechanizmy ochra- Požarevca, vedúci Hnutia spotrebiteľov Beleny spotrebiteľov, tak isto ich právnu istotu. Iný- hradu, ako aj stredísk a organizácií spotrebimi slovami, vážne sú naštrbené zákonom teľov z Nišu a Jagodiny prezentovali 15. marpredpísané spotrebiteľské práva, ako je prá- ca v Belehrade v mene Asociácie spotrebitevo na uspokojenie základných potrieb, na in- ľov Srbska (ASS) svoje predvolebné požiaformovanosť, právo voľby alebo aj právo na davky. Riadiac sa heslom Spotrebitelia volia vás a buďte aj vy na ich strane, odštartovali záujprávnu ochranu.

movú kampaň. Jej cieľom je, aby sa volební kandidáti zaviazali, že aj po príchode na moc umožnia občanom spravodlivú ochranu ich spotrebiteľských práv. Na úvod konferencie predsedníčka Správnej rady ASS Edina Popovová vyzdvihla, že aj v období krízy spotrebitelia zostali kdesi v úzadí, hoci by sme aj krízu ľahšie zdolávali, keby sa v prvom pláne ocitli ich práva a záväzky. Oznámila, že pred koncom predvolebnej kampane zverejnia zoznam politikov, ktorí sa zaviazali dbať na žiadosti spotrebiteľov. Viacerí účastníci rozpravy poukázali na nepostačujúcu účasť spotrebiteľov v rozhodovaní, lebo sa väčšina rozhodnutí schvaľuje za zavretými dverami, kým sa v prípade verejných podnikov ťažko dostať k ich vedeniu. Vychádzajúc z uplynulých skúseností, spotrebitelia trvajú na založení ministerstva pre ochranu ich práv a záujmov, na zveľadení spolupráce medzi zainteresovanými rezortmi a inštitúciami, na presnom definovaní príslušností, na založení nezávislých telies na ich ochranu, tiež na tom, aby sa oblasť ich práv dostala aj do vzdelávacích programov. Lebo spotrebiteľmi sme všetci, no skúsenosti máme rôzne. Oto Filip

24. 3. 2012

12 /4483/

HLAS ĽUDU


FÓKUS NÁRODNÁ KONFERENCIA O RIADENÍ ĽUDSKÝCH ZDROJOV

Všetko v záujme občana aždý z nás má asi vlastnú predstavu o tom, čo sú to ľudské zdroje, nie však aj o tom, čo je podstatou ich riadenia. Podľa definície odborníkov, ide o systém, ktorého tvorcami sú špecialisti ľudských zdrojov a užívateľmi manažéri všetkých riadiacich stupňov v organizácii. Základom je teda stotožnenie cieľov zamestnancov so strategickými cieľmi organizácie a prostredia, najmä s cieľom získania konkurenčných a iných výhod. Na národnej konferencii, ktorú v polovici marca v belehradskom stredisku Sava zorganizovala Rada Európy v spolupráci s Ministerstvom pre ľudské a menšinové práva a Stálou konferenciou miest a obcí v rámci spoločného programu a projektu – financovaného Európskou úniou – Posilnenie lokálnej samosprávy v Srbsku – fáza 2, pozornosť účastníkov sa hlavne sústredila na moderné a účinné ria-

K

denie ľudských zdrojov na lokálnej úrovni, ako jedného z oporných stĺpov a kľúčov dobrého celkového riadenia a kvality lokálnych služieb. Cieľov bolo niekoľko: nastoliť účinný systém lokálnej samosprávy s cieľom dosiahnuť dobré riadenie a lepšie poskytovanie služieb občanom, prezentovať doterajšie výsledky projektu, zvýšiť povedomie o význame účinného riadenia, podať výsledky testovania nových inštrumentov riadenia v šiestich mestách v Srbsku, zlepšiť zákonný regulatív, ktorým sa upravuje pozícia štátnych úradníkov, priblížiť skúsenosti iných zahraničných lokálnych mocí, najmä tých z Nemecka, Francúzska a Veľkej Británie, predstaviť verejnosti Príručku na riadenie ľudských zdrojov na lokálnej úrovni. O súbore týchto otázok zmienili sa, každý z vlastného aspektu, námestník ministra pre ľudské a men-

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA: DRAGAN ATANASOV, NÁMESTNÍK MINISTRA PRE MLÁDEŽ A ŠPORT

Jednoznačné odhodlanie – Tie najväčšie problémy dnešného športu zrejme pramenia mimo ihrísk… – V uplynulých dňoch, tak my z ministerstva, ako aj iní naši športoví činitelia, mali sme veľmi dobré pracovné stretnutia s členmi Rady Európy a s inými európskymi ministrami zodpovednými za šport. Všetci tlmočili jednoznačnú odhodlanosť plne bojovať proti nekalým praktikám v ňom, ako sú násilie, nelegálne stávkovanie, manipulovanie s výsledkami… Konštatovali sme, že dejatelia Rozšírenej čiastkovej dohody o športe Rady Európy (EPAS), na ktorej sa zakladá jeho rozvoj, musia zintenzívniť a posilniť svoje aktivity. Samozrejme, s prioritným cieľom, aby tento boj bol čím úspešnejší a aby sme v ňom dosiahli konkrétne a konečné výsledky. Zaznamenal: O. Filip 24. 3. 2012

12 /4483/

HLAS ĽUDU

Pracovné predsedníctvo konferencie

šinové práva, štátnu správu a lokálnu samosprávu Saša Mogić, Đorđe Staničić zo Stálej konferencie miest a obcí, vedúci operácií EÚ v Srbsku Andrew Headey a vedúci programu z Rady Európy Olivier Terrien. Osobitnú pozornosť venovali konkrétnym otázkam práce s lokálnymi úradníkmi, ako sú ich pracovné výsledky, motivácia, odhad účinku, stanovenie kádrovej politiky, podnetné opatrenia, zamestnávanie, kariérny postup, napre-

dovanie. Lebo, ako konštatovali, bez kvalitných úradníkov a odborníkov niet ani kvalitnej správy. A bez nej možno očakávať len (nové) problémy a sťažnosti občanov na neadekvátne reagovanie na ich stupňujúce sa nároky a žiadosti. Riadenie ľudských zdrojov je zrejme celou vedou, chvályhodné je však, že sa všetky investície do tejto oblasti nielen rýchlo, ale aj viacnásobne osožne vracajú. O. Filip

OKRÚHLY STÔL V RÁMCI PROJEKTU EURÓPSKA ÚNIA A PRÁVNY ŠTÁT

O spravodlivosti, kvalite a účinnosti V šetci sú si pred súdom a zákonom rovní – znie jedna z najdôležitejších, ústavných zásad činnosti súdov. Nie vždy teória však ide ruka v ruke s praxou. Vyplynulo to aj z viacerých diskusných príspevkov účastníkov okrúhleho stola na tému Rovní pred súdom a zákonom: štát verzus občan, ktorý 15. marca v Belehrade zorganizovala Nadácia Konrada Adenauera a Balkán Média tím. Konštatujúc, že je zámerom Ministerstva spravodlivosti realizovať právny štát a vládnutie práva v Srbsku, ako aj zladiť naše súdnictvo s európskym, námestník ministra spravodlivosti Vojkan Simić podotkol, že by do konca roka mali byť schválené všetky zákony potrebné pre kompletizovanie reformy justície u nás. Povereník pre prístupnosť informácií verejného významu Rodoljub Šabić sa sústredil na otázku, či v súdnictve sú impulzy alebo signály poukazujúce na to, že sú rigorózne opatrenia rezervované len pre bežných občanov, kým sú z nich neraz vyňatí príslušníci politickej a spoločenskej elity. Zdá sa mi, že je odpoveď na to kladná, uviedol. Dokladom toho sú aj štatistické údaje o počtoch konaní, nevynášanie rozsudkov, okolnosť, že niektoré osoby dostanú len bezpečnostný náramok, kým sa iné ocitnú v chládku, prípady spomalenia alebo celkového zastavenia súdneho postupu, lebo je niekto tým a tým. Podľa riaditeľa Inštitútu pre komparatívne právo Dr. Jovana Ćirića, reforma súdnictva u nás je poznačená istou amerikanizáciou. Následkom môže byť, že sa obvinení príslušníci ohrozených sociálnych kategórií ľahšie než skutoční kriminálnici

ocitnú vo väzení, lebo nemajú dosť finančných prostriedkov na angažovanie dobrých advokátov. Čiže, sú ľudia rovní, a tí, ktorí majú peniaze, budú ešte rovnejší, nazdáva sa Dr. Čirić. Predsedníčka Spolku sudcov Srbska Dragana Boljevićová zopakovala verejnosti už viackrát prezentované hodnotenie, že sa reforma justície neuberá tým pravým spôsobom, ilustrujúc to trvaním stoj čo stoj na účinnosti, čo narúša kvalitu rozsudkov. Občania potrebujú, aby im spravodlivosť bola prístupná. Čiže, aby všetci boli rovní pred zákonom, potrebujú fyzickú, finančnú a právnickú prístupnosť spravodlivosti, tiež časovú prístupnosť, tiež to, aby aj súd, aj obžalobca boli nezávislí a nezaujatí – uviedla. S mienkou, že súdy automaticky pôsobia na úkor kvality, sa nezhodla sudkyňa Prvého základného súdu Ivana Ramićová. Uviedla úradný údaj zo svojho súdu, že vlani kvalita v prípade trestných rozhodnutí bola vyhodnotená na vyše 90 percent, a že z 2 016 sťažností na rôzne predmety, pôvodné rozhodnutia boli potvrdené v 1 236, zmenené v 317 a zrušené v približne 400 prípadov. Všetko, čo za odborno-tematickým okrúhlym stolom odznelo, mimochodom tretím v rámci projektu Európska únia a právny štát, treba chápať a brať ako jednu z dôležitých smerníc pri trasovaní ciest, ako sa naše súdnictvo má reformovať a uberať v rokoch pred nami. Podstatou je teda plné naplnenie a uplatnenie základných ústavných a iných princípov, ktorými sa riadi, úsilie, aby rok čo rok bolo kvalitnejšie, účinnejšie, transparentnejšie. Oto Filip

7


FÓKUS

SLOVENSKO

PREDSTAVITELIA NRSNM NAVŠTÍVILI OBEC BÁČ

DO POZORNOSTI

Jazyk sa musí pestovať P

Záujemcom o vládne štipendiá Slovenskej republiky

redstavitelia Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny pobudli v stredu 14. marca na pracovnej návšteve v Obci Báč, kde ich privítal predseda obce Tomislav Bogunović so spolupracovníkmi, členovia MS Selenča v čele s predsedom Jurajom Grňom, ako i predstavitelia školských ustanovizní tejto obce. Predstavitelia NRSNM – podpredseda a koordinátorka Výboru pre úradné používanie jazyka a písma NRSNM Juraj ČerNa pracovnej schôdzi v Obci Báč (Tomislav Bogunović venák a Lýdia Čemanová – sa poprvý sprava) čas pracovnej návštevy tejto obce informovali o postavení slovenskej ná- ćovej, riaditeľke strednej poľnohospodárskej rodnostnej menšiny na jej území (predovšetkým školy v Báči Libuši Fačarovej a predsedovi keď ide o úradné používanie slovenského jazyka Rady MS Selenča J. Grňovi. Pred odchodom delegácia NRSNM zavítala a písma, ale aj keď ide o vzdelávanie, informovanie a kultúru) a pri tej príležitosti odovzdali aj do Selenče, kde navštívila Miestne spoloaj symboly slovenskej národnostnej menšiny v čenstvo, katolícky a evanjelický chrám, ako aj Srbsku (vlajku, erb a stolovú zástavku) pred- ZŠ Jána Kollára, kde ich riaditeľka Svetlana Zolsedovi Obce Báč T. Bogunovićovi, riaditeľke ňanová informovala o práci v tejto škole. Jaruška Ferková predškolskej ustanovizne Kolibrík Anne Boški-

inisterstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky zverejnilo súbeh na štipendiá vlády SR. Budúci študenti, ktorí majú záujem o štipendiá, majú možnosť vyhľadať si informácie na webovej stránke www.vladnestipendia.sk. Prihlášky sa podávajú v elektronickej forme priamo na uvedenej adrese od 2. apríla do 30. mája 2012. Súčasťou prihlášky sú nasledujúce doklady skénované a pripojené ako príloha: podpísaná žiadosť o poskytnutie štipendia; lekárske potvrdenie (tlačivo je súčasťou žiadosti); vysvedčenia alebo preklady vysvedčení (1., 2., 3. ročníka) alebo študijné výsledky (pre druhý a tretí stupeň štúdia); odporúčanie školy; dvojjazyčný rodný list alebo preklad; štruktúrovaný životopis; čestné prehlásenie; fotografia; výpis z registra trestov v Srbsku alebo osvedčenie Slováka žijúceho v zahraničí. Podmienkou pre získanie štipendia vlády SR je priemerný prospech 4.00 a viac v priebehu celého štúdia na strednej škole.

M

DVE VÝSTAVY AKADEMICKÝCH VÝTVARNÍKOV Z VOJVODINY V BRATISLAVE

Rozbíjanie stereotypov B

ratislava sa na niekoľko týždňov tak trochu stala hlavným mestom dolnozemského výtvarného umenia. Od polovice marca majú občania slovenskej metropoly príležitosť pozrieť si hneď dve zaujímavé výstavy výtvarníkov z Vojvodiny. Galéria Slovenského rozhlasu na Mýtnej ulici ponúka akýsi prierez súčasnej tvorby akademických maliarov z radov slovenskej menšiny v Srbsku, zatiaľ čo v Klube umelcov na Dostojevského ráde má svoju prvú samostatnú výstavu na Slovensku Kysáčanka Mária Gašková. Širšia slovenská verejnosť stále vníma výtvarné umenie na Dolnej zemi skôr cez kovačickú insitu. Výstava Súčasné výtvarné umenie Slovákov v Srbsku rozbíja tento stereotyp a prezentuje mimoriadne rozmanité ukážky tvorby až 22 našich akademických umelcov. Kurátor výstavy umelecký historik Bohumír Bachratý na jej vernisáži ocenil dlhú tradíciu a kvalitu „horno-dolných vzťahov“, keďže mnohí výtvarníci z Vojvodiny študovali, pôsobili alebo dokonca stále pôsobia na Slovensku.

8

Zoznam akademických výtvarníkov, ktorí prezentujú svoje práce v Galérii Slovenského rozhlasu: Ján Agarský (1962), Miško Bolf (1960), Mira Brtková (1930), Pavel Čáni (1953), Michal Ďurovka (1972), Viera Fajndovićová-Súdiová (1948), Mária Galátová-Ćirovićová (1963), Mária Gašková (1948), Milan Grňa (1979), Martina Hlodová (1980), Marijan Karavla (1970), Martin Kizúr (1957), Jozef Klátik (1949), Ivan Križan (1944), Michal Madacký (1955), Pavel Pop (1948), Zvonimír Pudelka (1976), Ján Stupavský (1947), Milan Súdi (1942), Jaroslav Šimovič (1931), Rastislav Škulec (1962), Daniela Triašková (1980).

Vyzdvihol tematickú a štýlovú pestrosť vystavovaných diel, ktoré sú podľa neho „zaujímavou ukážkou maľby“. Na veľký význam podujatia v priestoroch Slovenského rozhlasu poukázal aj hlavný organizátor za srbskú stranu Vladimír Valentík. Ako zdôraznil, ide len o druhú výstavu

Autori účinkujúci na vernisáži v Bratislave

tohto typu, keďže „naši akademickí maliari naposledy takto kolektívne na Slovensku vystavovali pred 11 rokmi v bratislavskom Dome zahraničných Slovákov“. Pri organizácii dôležitú úlohu zohrali práve spomínané dobré vzťahy medzi výtvarníkmi zo Slovenska a Vojvodiny. Nápad vznikol asi pred rokom v Kysáči, kde vystavovala Spoločnosť voľných výtvarných umelcov pôsobiaca pri Slovenskej výtvarnej únii. „V debate s domácimi umelcami sa zrodila myšlienka usporiadať ich výstavu v Bratislave,“ vysvetlil Bohumír Bachratý. „Tak sa aj stalo.“ Súbežne s kolektívnou výstavou svoje diela v Bratislave prezentuje aj absolventka belehradskej Fakulty úžitkových umení Mária Gašková.

Malá expozícia v Klube umelcov je jej prvou samostatnou výstavou na Slovensku.„Sú to reflexie vnútorného videnia, pocitov poznania a predstáv,“ napísal Bohumír Bachratý o našej maliarke lyrickej abstrakcie. „Sú to tiché a vrúcne meditácie o hmote v čase a priestore nášho sveta. Obrazy síl, stability, tektoniky, ale aj štruktúr erózie a premien. Sú to tajomstvá reality a záhady procesov, prúdenia, plynutia v kolorite teplých, žltých, okrových, hnedých i modrých pigmentov.“ Obe výstavy organizačne zastrešoval aj Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov a potrvajú do 6. apríla. Rastislav Boldocký Foto: Ľudovít Pomichal

24. 3. 2012

12 /4483/

HLAS ĽUDU


Z NAŠICH OSÁD ZO ZASADNUTIA ZHROMAŽDENIA OBCE ŠÍD

Znížili poplatky za firemné tabule ridsiate ôsme zasadnutie Zhromaždenia obce Šíd sa konalo v pondelok 12. marca, ale v iných miestnostiach ako obvykle. Sieň v budove Zhromaždenia obce, kde zasadnutia bežne bývajú, začali totiž renovovať, takže zasadnutie usporiadali v sieni Domu kultúry. V radoch príslušníkov opozičných strán vládne mienka, že sa rekonštrukcia koná úmyselne teraz len preto, aby sa im znemožnilo používať tieto miestnosti v predvolebných aktivitách. Do rokovacieho programu zaradili najprv iba 6 bodov, a potom pred začiatkom zasadnutia rokovací program rozšírili o ďalších 10 bodov. Medzi dodatočne vsunutými bodmi bola aj správa o uskutočnení obecného rozpočtu v roku

T

Záber zo zasadnutia Zhromaždenia obce Šíd v sieni Domu kultúry

2011, ako aj programy práce šiestich verejných podnikov na rok 2012. Zo spolu 39 výborníkov na zasadnutí bolo prítomných 35 a všetky body, o ktorých hlasovali,

schválili s 23 hlasmi „za“, kým dvanásti opoziční výborníci nehlasovali. Okrem uvedených otázok rokovali aj o rozhodnutí o zmene výšky lokálnych poplatkov, ktorým

vyšli v ústrety podnikateľom a obchodníkom, lebo poplatky na druhú, tretiu a ďalšie firemné tabule znížili o 50 %. V rámci rokovania o pláne podrobnej regulácie ústrednej zóny Mesta Šíd, Branko Sekulić, vedúci obecného oddelenia pre urbanizmus, úvodom povedal, že schválením tohto plánu sa vytvorí dobrý základ na stavebný a urbanistický rozvoj mesta v budúcnosti. Za kuriozitu tohto zasadnutia možno považovať i to, že rokovací program zahrnujúci 16 bodov výborníci zdolali za 45 minút a slova sa neujal ani jeden výborník. Pritom jeden výborník počas hlasovania vždy dvíhal dva lístky, a to zelený lístok, na ktorom písalo „za“, otočil k technickým osobám, ktoré spočitovali hlasy, a z druhej strany mal skrytý červený lístok, na ktorom písalo„proti“, otočený do úzadia. Týmto spôsobom aj šídski výborníci ukázali, že je

Z OBECNÉHO ZHROMAŽDENIA V PLANDIŠTI

O používaní a ochrane štátnej pôdy strednou témou posledného zasadnutia plandištského lokálneho parlamentu v tomto zložení v piatok 16. marca bol program ochrany, úpravy a používania poľnohospodárskych pozemkov v štátnom vlastníctve. Na území tejto obce toho času je 13 696 hektárov štátnej pôdy. Roku 2010 bolo prenajatých 7 219 a vlani 4 040 hektárov. V katastrálnej obci Hajdušica je 2 976 hektárov, z čoho v uplynulých dvoch rokoch bolo prenajatých 2 228 hektárov. V programe na rok 2012 sa plánuje dať do nájmu 1 653 hektárov. Z toho sa poľnohopodári budú môcť uchádzať o 389 hektárov rozvrhnutých do 27 licitačných jednotiek čiže parciel rozlohy 0,2 až 49 hektárov, ktoré ležia v katastrálnej obci Hajdušica. Z prenajímania pôdy sa v tomto roku očakávajú príjmy v sume 169,6 milióna dinárov. V programe je určené, že z toho 64,5 milióna dinárov treba usmerniť na úpravu poľných ciest a výstavbu striasacích dráh. Ďalších 50 miliónov v tejto obci vložia do odvodňovania, 12 miliónov do zavlažovania, 5 miliónov do vybavenia protiľadovcovej ochrany a 8 miliónov do vysádzania vetrolamov. Zvyšné prostriedky použijú na iné účely, ako je napríklad kontrola úrod-

Ú

24. 3. 2012

12 /4483/

nosti pôdy, označovanie parciel v štátnom vlastníctve a iné. Len týždeň po mimoriadnom zasadnutí, na ktorom zhromaždenie zvolilo obecnú volebnú komisiu, vtedy zvolená predsedníčka Gordana Maričićová z Hajdušice podala demisiu zo zdravotných dôvodov a na jej miesto je zvolená právnička z Plandišta Ružica Čabilovská. Zhromaždenie schválilo aj program používania rozpočtového fondu na ochranu životného prostredia v roku 2012, podľa ktorého z plánovaných milión dinárov 200-tisíc použijú na organizáciu akcie Očisťme Srbsko, 100-tisíc na ničenie ambrózie, 200-tisíc na deratizáciu a druhú polovicu týchto prostriedkov, resp. 500-tisíc dinárov minú na realizáciu rôznych projektov týkajúcich sa ochrany životného prostredia, ako je nakladanie s odpadom, ničenie komárov, zalesňovanie, ozeleňovanie a iné. Na základe rozhodnutia Zhromaždenia obce občania Hajdušice a Jermenoviec okrem obecných výborníkov a poslancov do pokrajinského a republikového parlamentu 6. mája budú voliť aj členov rád miestnych spoločenstiev. vlh

HLAS ĽUDU

V NOVOPAZOVSKEJ PRIEMYSELNEJ ZÓNE vo štvrtok 15. marca slávnostne dali do prevádzky novú továreň Mecen Evropa Tech, ktorá vyrába izomet (druh izolačného materiálu), používaný v automobilovom priemysle, stavebníctve a inde. Výrobná prevádzka nového podniku vznikla zlúčením domácej firmy EvropaIneks z Nových Bánoviec a firmy Mecen IPC z Južnej Kórey. Na slávnosti sa zúčastnili početní hostia, medzi ktorými aj Oliver Dulić, minister životného prostredia, baníctva a územného plánovania. V továrni si zamestnanie našlo 35 robotníkov a vznik novej firmy podporilo Ministerstvo ekonomiky a SIEPA, Agentúra pre zahraničné vklady a promóciu vývozu Republiky Srbsko. Ministerstvo a SIEPA na projekt vyčlenili 4 000 eur na zamestnanca a celková investícia je okolo 4 milióny eur. Riaditeľ novej továrne Mecen Evropa Tech je Ivan Đurić a na slávnosti bol aj Jong Vu Li, predstaviteľ podniku z Južnej Kórey. Na fotografii: (zľava) Branko Grumić, riaditeľ ekonomického úseku Mecen Evropa Tech, minister Oliver Dulić a predseda Obce Stará Pazova Goran Jović. a. lš.

9


Z NAŠICH OsáD v KOvAČICKeJ OBCI IDÚ stAvAŤ veterNÉ pArKy

KrátKe správy

Podpísali dohodu o strategickom partnerstve Kovačickej obci sa plánuje výstavba veterných parkov. Hodnota investície je okolo 350 miliónov eur. Ide vlastne o dva projekty výstavby veterných elek-

Z BÁČSKEHO PEtrOvcA

Dohodu o strategickom partnerstve na projektoch dňa 15. marca 2012 v prs relax v Kovačici podpísali predstaviteľ belgickej spoločnosti elektrawinds, pro-

chto projektov budú pracovne angažovaní aj mnohí ľudia z tohto prostredia. projektový manažér spoločnosti elektrawinds pre srbsko Kurt Derieuw povedal, že projekt má byť zakončený zhruba za dva roky, keď začne výstavba veterných elektrární. počas týchto dvoch rokov, koľko je orientačne potrebné na realizáciu projektu, bude zamestnaných 30 až 50 robotníkov. po zakončení prác na výstavbe veterného parku piati ľudia budú pracovať na jeho údržbe. projekty budú realiNa slávnostnom podpísaní dohody sa zúčastnili aj predstavitelia lokálnej zovať firma elektrasamosprávy winds-K (čoskoro bude trární, ktoré sa majú realizovať jektový manažér Kurt Derieuw, a založená na území Obce Kovačiprostredníctvom dvoch firiem. Je- predseda Obce Kovačica Miro- ca) a elektrawinds-srbsko, ktorá v den projekt bude realizovaný na slav Krišan. týchto dňoch začala uzavierať pozemku poľnohospodárskeho „tentoraz ide o najväčší inves- zmluvy s občanmi o prenájme družstva Debeljača, kým výstavba tičný projekt v dejinách obce,” pozemkov. druhej veternej elektrárne sa plá- zdôraznil predseda obce Krišan, a nuje v katastrálnej obci Kovačica. dodal, že vo všetkých fázach týA. Chalupová

v

BeLeHrAD

Najlepší z najlepších miestnostiach Aeroklubu Belehrad sa v stredu 14. marca t. r. konalo sympózium pri príležitosti publikovania knihy Úspešní podnikatelia a manažéri Srbska s podtitulkom Encyklopédia praktického podnikateľstva a manažérstva. Najúspešnejším v uvedených oblastiach, ktorí dali veľký príspevok k rozvoju manažérstva a hospodárstva v srbsku v roku 2011, udelili hodnotné uznania. Za najlepších tentoraz vyhlásili a uznania na stredajšej slávnosti odovzdali prof. Dr. Milijovi Zečevićovi, rektorovi európskej univerzity za príspevok k rozvoju manažérstva v srbsku, a Goranovi Jovićovi, predsedovi Obce stará pazova, za príspevok

v

10

k rozvoju hospodárstva srbska. sto úspešných manažérov sa rozhodlo vybrať medzi sebou troch naj-manažérov, ktorým udelili osobitné uznania. to sú Miroslav Bogićević, majiteľ a riaditeľ Farmakom MB Šabac, Milomir Gligorijević, majiteľ spoločnosti teleGroup Belehrad, a Dragan Buđe- Uznanie Goranovi Jovićovi odovzdal vac, riaditeľ podniku Mace Zoran Kijanović Belehrad. Organizátorom po slávnosti Goran Jović vyhsympózia a vydavateľom spomínanej publikácie je Limes press, lásil, že je cena venovaná aj agentúra pre novinovo-vyda- všetkým občanom obce a je dôkavateľskú činnosť a marketing v zom, že sa Obec stará pazova Belehrade. Uznania a odmeny nachádza na správnej ceste rozvonajúspešnejším odovzdal Zoran ja a podnikateľstva. A. Lš. Kijanović, redaktor vydania. 24. 3. 2012

v utorok 13. marca v zasadačke v budove Miestneho spoločenstva Báčsky petrovec zasadali členovia výkonného výboru ekologického združenia Zelení petrovec. Z volebného zasadnutia im zostalo zvoliť si vedenie združenia. Novou predsedníčkou Zelených v petrovci sa stala inžinierka environmentalistiky vladislava vakanjcová a tajomníčkou profesorka Mariena stankovićová-Kriváková. Na zasadnutí ekológovia rozpracovali plán práce na tento rok a skonkretizovali spoluprácu so školami a inými združeniami. xxx vo štvrtok 15. marca v malej zasadačke budovy Obce Báčsky petrovec tajomník novozvolenej obecnej volebnej komisie Dipl. právnik Ján Ďuriš oznámil štart volebných úkonov aj na území Obce Báčsky petrovec. týmto prakticky začína kampaň pre lokálne, pokrajinské a parlamentné voľby, ktoré sa uskutočnia 6. mája. Zároveň vyzval strany a iných oprávnených účastníkov, aby si od piatka 16. marca prišli prebrať volebné materiály, resp. formuláre do kancelárie komisie. xxx Klub poľnohospodárov v Báčskom petrovci aj tento rok zorganizuje akciu úpravy poľných ciest. v piatok ráno 23. marca naplánovali navážanie zeme v kritických častiach chotárnych ciest a v sobotu ráno 24. marca rovnanie ciest. povolávajú všetkých majiteľov pôdy v petrovskom chotári, aby sa zapojili do tejto akcie. Aby i tohto roku spoločne urovnali cesty, a tak si chránili poľnohospodárske stroje. J. Č-p

12 /4483/

HLAs ĽUDU


z nAŠiCH OsÁd z VÝsTAVY V nAdlAku

S nádychom veľkonočných sviatkov N

adlacká miestna organizácia demokratického zväzu slovákov a Čechov v rumunsku úspešne usporiadala v dňoch 3. a 4. marca štvrtú medzinárodnú výstavu kraslíc a jarných výzdob. na výstave svoju zručnosť, kreativitu a umenie v skrášľovaní veľkonočných vajíčok, textílií, rôznych ozdobných predmetov a sladkostí prezentovali predstaviteľky združení a jednotliví umelci zo slovenských prostredí v rumunsku, maďarsku a srbsku. Výstavu otvorili predseda mO dzsČr v nadlaku mgr. dušan Šomrák a podpredsedníčka mO, etnologička mgr. kristína Jucanová. zo srbska sa na tohtoročnej výstave zúčastnili členky spolku žien z padiny − elenka Haníková, mária Turanová, zuzana Holíková a Anna koláriková, ktoré priniesli výšivky, kraslice a ručné práce členiek spolku. Anna legíňová z Báčskeho petrovca zaujala pozornosť návštevníkov kraslicami zdobenými madeirovou a richelie technikou (čipkované, resp. dierkované kraslice). Techniky zdobenia vajíčok pomocou špeciálneho prístroja si mohli vyskúšať aj záujemcovia v dielni na tvári miesta a vyzdobené kraslice potom odniesť domov. predsedníčka Asociácie slovenských spolkov žien v srbsku Viera miškovicová vystavila rôzne exponáty spolku žien slo-

zdobené veľkonočné pohľadnice. kraslice sú symbolom Veľkej noci a početní návštevníci mali možnosť pozrieť si ich v rôznych obmenách aj na tohtoročnej výstave. Čabiansku organizáciu slovákov zastupovala učiteľka na dôchodku Alžbeta Husárová, ktorá vystavila ručné práce Výšivkárskeho krúžku rozmarín. zaujímavú techniku opletania vajíčok medeným drôtom prezentovala margó uhliarová zo sarvaša. zároveň sa návštevníci mohli aj sami vyskúšať v tejto technike, pre istotu na plastových vajíčkach.

Účastníčky zo Srbska na výstave v Nadlaku

venka z Hložian. unikátne kraslice vypracované richelie technikou zaslala na výstavu evka nemčeková z kovačice. Výpravu zo srbska zorganizovala profesorka Anna medveďová, ktorá sa roky zúčastňuje v organizovaní spoločných dolnozemských projektov. najpočetnejší vystavovatelia boli, samozrejme, z rumunska. Okrem tradičných techník zdobenia kraslíc prezentovali aj modernejšie techniky ozdobovania kraslíc, textílií, veľkonočných pohľadníc, medovníčkov a rôznych kvetinových aranžmánov k veľkonočným sviatkom. svoje výšivky predstavil už tradične jediný muž na výstave Ján keleš, známy nadlacký divadelný ochotník. každoročne svoju obrazotvor-

nosť na krasliciach predstavuje výtvarná umelkyňa mária Štefanková a profesor k a Anna karolína dováľová. Te m a t i c k é z d o b e n i e Neopakovateľná krása kraslíc medovníkov Vystavené exponáty boli prezaujalo dve autorky, Annu kišovú a Annu rău lehotskú. edita soj- važne vypredané, čo dáva podková a kvetinárstvo Anemone & net organizátorom pokračovať s lilium z nadlaku spestrili výstavu výstavami kraslíc a inšpiruje pokvetinovými úpravami a kveti- četných vystavovateľov prejaviť náčmi. na výstave sa sústavne svoju kreatívnosť a zúčastňovať zúčastňujú aj predstavitelia miest- sa na tomto úspešnom podujaneho folklórneho súboru sála- tí v nadlaku. šan, ktorí pre tohtoročnú výstavu Anna Medveďová vypracovali skvelé dierkované a

združenie VYCHOVÁVATeliek získAlO nOVú pOmôCku

elektronické prístroje, rozhodli sa pre tento projekt s cieľom priblížiť im najnovšie digitálne pomôcky. s pomôckami tohto druhu sa petrovské vychovávateľky zoznámili na vzdelávacích kurzoch na slovensku a motiváciou im bolo vytvoriť pre deti zaujímavé prostredie bohaté podnetmi. práca s panelom je zameraná na rozvoj osobnosti dieťaťa vo viacerých vzdelávacích oblastiach: perceptuálno-motorickej, kognitívnej, sociálnej a emocionálnej. program obsahuje 6 základných modulov: písanie, farby, tvary, počítanie, logické myslenie a rozprávanie. prácu na interaktívnom digitálnom paneli prakticky ukázal miloš marković, predstaviteľ podniku, ktorý pomôcku a prislúchajúci softvér v škôlke i nainštaloval. J. Č-p

Interaktívne vyučovanie aj v škôlke Z

druženie vychovávateľov osvetových pracovníkov slovákov Vojvodiny sa vlani uchádzalo o grant úradu pre slovákov žijúcich v zahraničí s projektom Výchovno-vzdelávacia činnosť s deťmi v predškolskom veku – dieťa a digitálny svet. Ten im bol aj schválený v hodnote 2 900 eur. V stredu 14. marca v učebni predškolskej ustanovizne Včielka v Báčskom petrovci sa konala prezentácia novej učebnej pomôcky, interaktívneho lCd panela, ktorý si združenie vychovávateliek za získané peniaze kúpilo, ako i predvedenie nového softvéru zameraného na rozvoj logických a motorických schopností u 24. 3. 2012

12 /4483/

detí v predškolskom veku. Vedúca združenia Božena levárska pozvala hostí zo susedných škôlok a zástupcov lokálnej samosprávy a o novinke podrobnejšie hovorila vychovávateľka Anna laćarková. súčasná doba prináša do našich životov digitálne technológie Prítomní sa na príklade malého žiaka pre- a nevyhnú sa tomu svedčili, že deti poľahky zvládnu nové inte- ani najmenšie deti. keďže už sčasti ovláraktívne technológie dajú počítače a iné

HlAs Ľudu

11


Z NAŠICH OSÁD PETROVSKÉ ZDRUŽENIE OBČANOV AHOJ

Turistike sa venujú naplno druženie občanov Ahoj sa už desaťročie (založené bolo v roku 2002) snaží prezentovať Obec Báčsky Petrovec a výrobky z tohto prostredia. V ponuke majú už známu petrovskú klobásu a iné gastronomické špeciality, víno a pálenku, ako aj autentické staré remeslá. Prvé verejné vystúpenie združenie malo roku 2005 na Veľtrhu brandov Srbska v Belehrade, kde sa Petrovec a vôbec slovenská kultúra širšie zviditeľnila. Vtedy aj petrovský kroj vyhlásili za brand Srbska. Odvtedy sa združenie zúčastnilo na mnohých veľtrhoch a podujatiach a v realizácii početných projektov, z ktorých niektoré ešte stále trvajú a sú súčasťou turistickej ponuky Srbska, ako je napr. Škola remesiel, zameraná na výrobu a predaj suvenírov. Zaujímavý je aj projekt Seoska igraonica, o ktorý záujem prejavili najmä zá-

Z

kladné školy a predškolské ustanovizne z celej Vojvodiny a z Belehradu. Počas denného pobytu v Združení Ahoj v Petrovci žiaci nižších ročníkov a škôlkari majú príležitosť zoznámiť sa so životom na dedine, či už so spôsobom bývania a dejinami architektúry, alebo s poľnohospodárskymi prácami, starými remeslami a slovenským folklórom. Združenie Ahoj sa ako partner podieľalo nielen na projektoch Obce B. Petrovec, ale aj širšie, a zároveň podporilo zakladanie podobných združení v iných slovenských osadách. Už začiatkom tohto roku sa na pozvanie Hospodárskej komory Srbska zúčastnilo na 1. Veľtrhu potravín a nápojov Foodrex, potom aj na 34. Medzinárodnom veľtrhu turizmu v Belehrade. Začiatkom marca v rámci klastera Easter 21 sa zúčastnili na prezentovaní turistic-

Z 1. veľtrhu potravín a nápojov Foodrex v Belehrade (Foto: Ľ. Štrbová)

kých potenciálov Vojvodiny na veľtrhu v Budapešti, čo je dôkaz, že sa nesmieme vzdávať práce v turistickej oblasti a uzavrieť sa do vlastnej ulity, lebo na nás iní nezabúdajú. Na základe dlhoročných skúseností v turistike, zakladateľka združenia Ľuboslava Štrbová hovorí, že nebolo ľahko dostať sa medzi predstaviteľov svetových turistických potenciálov a prilákať pozornosť návštevníkov, potenciálnych turistov.

– Samozrejme, že za každým úspechom stojí aj úspešný tím, a tento náš tvorí predseda združenia Ján Čús, viacerí súkromní výrobcovia klobás, ako je napríklad Karol Horvát, a známy výrobca vín Bratislav Petrović, ale aj iní členovia združenia a výrobcovia suvenírov, ktorých je v tejto chvíli 150, – dodala Štrbová. A. H-á

Z VÝROČNÉHO ZHROMAŽDENIA ZDRUŽENIA VČELÁROV BANÁTSKA MATICA Z PLANDIŠTA je v tom, že Srbsko ešte stále ne-

Výkupcovia medu vydierajú včelárov V

juhobanátskej obci Plandište včelárstvom sa zaoberá 60 registrovaných včelárov. Z toho vyše 30 sú členmi (platia si riadne členské) obecného združenia včelárov Banátska matica, v ktorom v týchto dňoch v Hajdušici usporiadali výročné a volebné zhromaždenie. „Naše združenie je malé a nemá možnosti dať sa na veľké podujatia,“ povedal po zasadnutí predseda Vladimír Maliar. „Z tých dôvodov sme sa zamerali na aktivity, ktoré pomôžu včelárom v rôznych segmentoch ich práce. Dôraz dávame na edukáciu a s tým cieľom aspoň raz do roka usporadúvame prednášky na aktuálne témy z oblasti včelárstva. Vlani sme si napríklad vypočuli prednášku o technológii včelárenia. Rok predtým sme sa ponaučili o ochoreniach a zdravotnej prevencii včiel a po tomto zhromaždení sme si vypočuli prednášku o tom, ako sa na medicínske účely pripravujú a používajú včelárske výrobky, ako je napríklad peľ, propolis a iné. K veľmi významným iste patrila akcia organizovanej

12

zdravotnej kontroly včiel na Inštitúte v Belehrade, bez ktorej nemožno predávať med. Táto prehliadka má veľký význam aj preto, že okrem možnosti predávať med včelárovi poskytuje vzácne informácie o zdravotnom stave včiel, na základe ktorých potom v jeseň, keď sa včely liečia, môže podniknúť zodpovedajúce opatrenia. Môžem povedať, že v poslednom období okrem bežných ochorení včely ohrozujú aj nové vírusy, ktoré – ak sa nepodniknú adekvátne opatrenia – môžu významne zredukovať včelín. Významným segmentom našej činnosti je aj informovanie včelárov o termínoch postrekovania komárov, aby mohli načas chrániť svoje včely. Ďalej sme tak domácim, ako aj cezpoľným včelárom poskytli informácie o tom, kde je zasiata slnečnica, a potom sme sa pousilovali koordinovať rozmiestnenie včelárov rovnomerne na všetky parcely pod touto medonosnou plodinou, aby sa nestalo, že na jednej parcele je mnoho včiel, a na druhej ani jedna. Vcelku ide o – na po-

hľad – malé a neviditeľné aktivity, ktoré predsa len významne pomáhajú včelárom. Všetci včelári, ktorí prejavili záujem, mohli organizovane predať med výkupcovi, ktorý prostredníctvom združenia ponúkol najvýhodnejšie podmienky,“ vysvetlil predseda obecného združenia včelárov. Keď ide o predaj medu, Vladimír Maliar uviedol, že situácia na trhu v Srbsku je veľmi neprajná, predovšetkým z hľadiska výkupnej ceny medu. „Výkupcovia v tejto chvíli med kupujú za 180 až 200 din/kg. Na druhej strane maloobchodná cena toho istého medu je 500 a viac dinárov. Včelári sú jednotní v mienke, že ide o príliš veľkú disparitu výkupnej a maloobchodnej ceny medu v prospech výkupcov, ktorí tak dosahujú viacnásobný zisk. Na druhej strane priamym výrobcom, čiže včelárom taká výkupná cena umožňuje len zaokryť výrobné náklady a zvyšok použiť na doplnenie rodinného rozpočtu, ale to v každom prípade nie je zisk primeraný vloženej práci. Problém

vyváža med. Keby med išiel na vývoz, iste by sa zjavila konkurencia, ktorá by prinútila výkupcov zvýšiť výkupnú cenu. Počuli sme z niektorých strán, že sa to čoskoro stane, avšak zatiaľ nás výkupcovia, ktorí sa medzi sebou dohovárajú, môžu nehatene vydierať. Je síce pravda, že med nemá lehotu trvanlivosti a včelár ho nemusí predať, ak súrne nepotrebuje peniaze, lenže aj na dlhšie uskladnenie medu treba mať podmienky – predovšetkým miestnosti a nádoby, čo vonkoncom nie je lacné,“ povedal Maliar. Vo volebnej časti výročného zhromaždenia za predsedu združenia znovu zvolili Vladimíra Maliara a za členov Výkonného výboru sú zvolení aj Michal Hraško z Hajdušice, Ján Supek z Jermenoviec, Milan Brekić z Kupinika, Goran Petrović a Aco Poštić z Plandišta. Na včelárske uznania, ktoré udeľuje Zväz včelárskych organizácií Srbska (ZVOS), navrhli Jána Černáka z Hajdušice a Milana Kerkeza z Miletićeva a na pochválenie ZVOS sú navrhnutí mladí hajdušickí včelári Miroslav Hraško a Igor Vŕba. vlh

24. 3. 2012

12 /4483/

HLAS ĽUDU


Z NAŠICH OSÁD ŠTUDENTI Z NÓRSKA V STAROPAZOVSKEJ OBCI

Príklad dobrého spolužitia tudenti tretieho ročníka sociológie z Nórska v čele s profesorom Piterom Martinom Lisestonom nedávno pobudli v Srbsku a počas pobytu v Belehrade prejavili želanie navštíviť niektorú vojvodinskú obec. Na návrh Tutti Srbija, organizátora ich pobytu u nás, a sesterskej organizácie nórskej fondácie Tutti, v utorok 13. marca pricestovali do Starej Pazovy. V skupine bolo 31 študentov a traja profesori. Najprv sa zastavili v Stredisku pre sociálnu prácu Stará Pazova, a tam sa informovali o Spoločná fotografia pred budovou ZO Stará Pazova uskutočňovaní sociálnej starostlivosti. V Stredisku pre kultú- dobré spolunažívanie občanov ky študentov, ktorých napríklad ru hostí privítal riaditeľ Alexander tejto obce, ktorá sa vyznačuje zaujímalo i fungovanie zdravotBako. V mene lokálnej samosprá- bohatstvom rozličností – multi- níctva a zdravotného poistenia vy študentov a profesorov z Nórs- národnostným, multikultúrnym občanov, odpovedal Dr. Željko Kaka v budove ZO privítala Radmi- a multikonfesionálnym zložením tić, riaditeľ Domu zdravia v Starej la Odobašićová, náčelníčka obec- obyvateľstva. Okrem R. Odobaši- Pazove. Potom študenti a profenej správy, ktorá poukázala na ćovej a A. Baka na niektoré otáz- sori z Nórska navštívili niektoré

Š

ustanovizne a inštitúcie v meste a zoznámili sa so spôsobom života v tejto multinárodnostnej a multikultúrnej obci. Obzreli si aj slovenský evanjelický kostol a starú hurbanovskú faru, kde ich privítala Katarína Verešová, cirkevná archivárka. V miestnostiach Základnej školy hrdinu Janka Čmelíka ich o dejinách mesta a školy poinformoval profesor dejín Jaroslav Miklovic. V SKUS hrdinu Janka Čmelíka hostí privítala Anna Lepšanovićová, predsedníčka spolku, a počas návštevy miestností Strediska pre kultúru Stará Pazova členovia tejto zahraničnej výpravy mali možnosť kochať sa v krásnych fotografiách z výstavy Slováci v Srbsku z aspektu kultúry. Pozreli takisto, ako sa pazovskí divadelníci z projektu Neresti ľudstva pripravujú na ďalšie vystúpenie a poslednou zastávkou pred odchodom do Belehradu boli Golubince. V tejto osade si obzreli katolícky kostol a hostiteľmi im tam boli členovia HKOS Tomislav. A. Lš.

V NOVOM SADE, BELEHRADE A INDE

Príležitosť pre odborníkov eľtrhy nemusia byť len výsta- dina počas roka koná niekoľko veľvy vyrobeného alebo pre- trhov tohto druhu, no sú tu aj pozentácie dosiahnutého. Jedným dujatia špecializované. Jedným z zo súčasných trendov v tejto ob- najznámejších v posledných rolasti sú pravidelné veľtrhy zamestnávania pôsobiace na ústretovom princípe: nielenže odborníci hľadajú nové Aj o prácu v banke je vždy veľký záujem pracovné príležitosti, ale skôr kultou technických vied športu, Hospodárska komora úspešné a znáUniverzity v Novom Srbska, Národná služba pre zame firmy hľadajú Sade. mestnávanie a mesto Belehrad. ich. Istým zápoV Belehrade sezóna Pracovným heslom bolo Top kanrom je okolnosť, veľtrhov zamestnávania didáti pre top podnikateľov. Firže nejde o veľmi štartovala v polovici mar- my, ktoré účinkovali, boli skutočmasové podujaca dvojdňových podu- ne reprezentatívne: Apatinský pitia, taktiež to, že Apatínsky pivovar prezentoval pútavý program zamestná- jatím s názvom TOPJOB. vovar, Fiat, Delhaize, Societe Gevania vysokoškolských odborníkov – praktikantov šancu presadiť Zorganizovalo ho hlavne nerale, Vojvodinská banka, Štátna sa majú hlavne znalci z odborov, koch je KONTEH – Veľtrh za- Belexpo stredisko, kde sa i konal, lotéria Srbska, Zepter, Zekstra... Ich po ktorých vládne veľký dopyt na mestnávania a odbornej praxe, a podporili ho Ministerstvo hos- ponuky zrejme boli lákavé, takže trhu. ktorý organizuje odbočka Me- podárstva a regionálneho rozvo- nečudo, že i záujemcov bolo dosť. V Novom Sade sa v Športovo- dzinárodnej organizácie študen- ja, Ministerstvo práce a sociálnej Takmer pri všetkých stánkoch. podnikateľskom stredisku Vojvo- tov techniky v spolupráci s Fa- politiky, Ministerstvo mládeže a Oto Filip

V

24. 3. 2012

12 /4483/

HLAS ĽUDU

13


Z NAŠICH OSÁD

„Falka“ traktorov na asfaltovej plošine pripomínala skutočné mravenisko

Najstarším účastníkom akcie rovnania ciest zase bol Juraj Kukučka (83 rokov)

HLOŽANČANIA ROVNALI CESTY

S veľkou chuťou, ale nie všetci druženie poľnohospodárov Hložany využilo prvé jarné dni a v spolupráci s Miestnym spoločenstvom usporiadalo obvyklú úpravu poľných ciest. V piatok 16. marca zhruba 25 poľnohospodárov navážalo zem z budúceho súkromného rybníka na cesty v hložianskom chotári. V sobotu ráno sa na asfaltovej plošine pri vchode do dediny zo smeru Petrovca zhŕklo takmer 80 ľudí s traktormi a prívesmi: klincovými a tanierovými bránami, kombinátormi a valcami. Po rýchlych spoločných raňajkách postojačky na povel predsedu Združenia Miroslava Kudrona vedúci zoradili svo-

Z

jich päť tímov, traktory rezko zarachotili a po chvíli sa už len tak prášilo úvraťami na všetky strany. Do druhej popoludní cesty boli rovné, oblečené do jarných šiat. Poľnohospodárom sa veru po nich bude dobre náhliť do práce. Aj tým, ktorí sa v akcii zúčastnili, aj tým, ktorí sa jej vyhli. Do práce sa zapojil aj hložiansky ekologický dorast: žiaci a zopár starších ekológov priniesli prázdne vrecia; žiaľ, naplnili ich veľmi rýchle odpadom rôzneho druhu. Chuť nikomu nechýbala, ba sa jej zvýšilo aj na spoločný obed v kaviarni Pod lipami. J. Bartoš

Mladí ekológovia s vedúcimi Združenia ekológov Ekos s chuťou hádzali hrach na stenu, čiže (žeby zase márne?) stúpali do svedomia znečisťovateľom životného prostredia

POĽNOHOSPODÁRI V TÝCHTO DŇOCH majú plné ruky práce s prípravami na jarnú sejbu, ale aj nové starosti, ktoré im znovu robí štát svojimi – dalo by sa povedať – trochu oneskorenými rozhodnutiami. Nové opatrenia rezortného ministerstva sa podstatne líšia od predošlých, hlavne keď ide o subvencie. Poľnohospodári nie sú so všetkým spokojní, ale sejba je predo dvermi, niet času na premýšľanie. Okrem toho pomoc poľnohospodárom by mali poskytnúť aj poradkyne. Dipl. Ing. Maja Vukelićová a Dipl. Ing. Dragica Lajićová v týchto dňoch v Selenči pomáhajú poľnohospodárom podať žiadosti o palivo na zľavu pre jarnú sejbu, ale sú však ochotné pomôcť aj inými radami. Pre Selenčanov bude zásobovanie palivom problémom, lebo v osade si ho nemôžu vyzdvihnúť, ale budú musieť ísť do okolitých osád a palivo skladovať doma. J. Berédi-Ďuky

14

ŠTYRI KOZLENCE. Jar a mláďatá akosi k sebe patria. Zvestujú krajšie počasie a prinášajú dobrú náladu. Tak aj tieto štyri veselé kozľatá, pripravené šantiť od rána do večera, hravé a plné energie, ktoré na svet priniesla kozička majiteľa Michala Medveďa v Kysáči. Sú to jej druhé mláďatá a prvýkrát ich mala tri. Ide o plemeno alpina, a tentoraz sa okotili traja „chlapci“ a jedno „dievčatko“. Mama koza má nadostač mlieka, nuž kozľatá dobre napredujú. Medveďovci kozy pestujú už rad rokov, je to už tradícia, ale len pre vlastné potreby, čiže kvôli tvarohu. Rozihrané kozliatka nebolo ľahko dostať pred objektív. Radšej ťahali za nohavice alebo skackali každé v inom smere. Trpezlivosť sa nakoniec oplatila. Dve mláďatá si nachvíľu spolu s mamou pochutnali na ďatelinke a ďalšie dve sa naháňali nablízku. E. Š. 24. 3. 2012

12 /4483/

HLAS ĽUDU


Z NAŠICH OSÁD JARNÉ PRÁCE V KYSÁČI CEZ FOTOOBJEKTÍV

Záhrady, stromy, dostavba ebolo to ani tak dávno, čo sme zápasili so snehom a v teréne zisťovali, ako sa občania trápia s kalamitou. Len niekoľko týždňov neskoršie fotoobjektívom zaznamenávame celkom iné obrazy. Opravdivú jar, slnečno, a, pravdaže, jarné práce, ktorých sa chopili aj usilovní Kysáčania.

N

Počasie bolo vhodné aj na stavebné práce. Robilo sa aj na dostavbe Slovenského národného domu, kde murovali sklad na úschovu výstavných exponátov.

P V záhradách sa naplno pracovalo. Najprv na príprave pôdy, a potom i na vysádzaní cibuľky, cesnaku, hrachu... Hluk traktorov nasvedčoval, že aj v kysáčskom chotári začal jarný ruch.

Bum-bum-bum!

Skôr zasadené stromy bolo treba patrične ošetriť, orezať, eventuálne štepiť. Niektorí to vedia a štepia sami, iní potrebujú pomoc známych, ktorí sa v tejto robote vyznajú.

E. Š. 12 /4483/

obré ráno na poludnie a či trebárs na mrkaní! Staňte si tu okolo mňa, počúvajte, čo vám vravím! Tak či onak, hlavy hore, voľby sú nám na obzore! Mädlite si rezko prsty, budúcnosť je v našej hrsti. Že ste hladní?! Nezúfajte; na predvolebné debaty sa poberajte. Tam sa sýťte do milej vôle, zdarma. Sľubov bude sťa húb po daždi – holá pravda. Predvolebné pole je raj na zemi – pozná dávno volič každý. Medoústi orátori všetko prisľúbia. Naisto. Všetko zmôžu, ´bo nás ľúbia zápalisto. Jedným ťahom zrušia biedu, aj keby žiadna nebola. Ako fénix vznesieme sa, povznesení, z popola. Nie, nie, ich slová nie sú prázdne a tobôž nie sú o ničom. Dúhu z neba zľahka stiahnu, z čírej lásky k voličom. Nezištne sa obetujú: za krajšie zajtra horliť budú ostošesť. Samozrejme, ´bo ich krášli morálka i rytierska česť. Pritom od nás nechcú veľa: iba náš hlas pre ich kandidačnú listinu. Keď tomu čas príde; dajme im ho; ignorujme možnosť inú. Načo nám je náš hlas chabý, osamelý? Len keď sú hlasy spolu v urne, splnia sa nám všetky sny... aj to súrne. A budeme spasení! Za životom krajším poďme behom-beh, bratia voliči i sestry voličky! Svoj hlas oferujme najlepším! A hovejme si opäť potom – v povolebnom zátiší. Bum-bum! Voľky-nevoľky, všetci na voľby! Bum-bum-bum! jbš

D

Na kysáčskom trhu najrušnejšie bolo pri predavačoch stromov, ovocných, ale aj iných, ktoré sa toho času sadia. Predavači a pestovatelia dávali rady záujemcom a otázky mal každý kupujúci.

24. 3. 2012

UGÁR

HLAS ĽUDU

15


Z NAŠICH OSÁD Z PREDNÁŠKY V HLOŽANOCH

ŠÍD

Chemikálie ohrozujú zdravie

Vinníkov niet V

vývinom priemyslu zväčšuje sa množstvo odpadovej vody. Zvyšuje sa aj počet obyvateľov na Zemi. Kvalita vody na pitie už dávnejšie klesá, takže sa nápoj číslo jeden stáva zdrojom chorôb. Krátkou prechádzkou dejinami vody začala profesorka Dr. Marina Šćibanová zaujímavú prednášku na tému Vplyv domácej chémie na odpadové vody v domácnosti na spoločnom večierku Spolku žien Slovenka a Združenia ekológov Ekos v Hlo-

S

zvýšenie množstva mikroorganizmov v nej. Zvýšenie koncentrácie toxických chemikálií môže viesť k chronickým ťažkostiam, až k akútnemu otráveniu organizmu. Nielenže sa dostávajú priamo do vody, ale prenikajú a koncentrujú sa aj v živočíšnom a rastlinnom svete pod povrchom vody, ktorého časť sa používa vo výžive ľudí. V Srbsku sa vraj v priebehu jediného dňa do odpadových vôd dostane 17 ton fosforu a 56 ton dusíka!

Hostia z novosadskej Technologickej fakulty – profesorka Dr. Marina Šćibanová (zľava) a docent Dr. Dragoljub Cvetković medzi Hložančanmi

žanoch. Jej kolega z Technologickej fakulty v Novom Sade docent Dr. Dragoljub Cvetković sa nadviazal výkladom na tému Baktériové populácie vôd z vytákacích prístrojov. Čo sa teda dozvedeli hložianske ženy a ekológovia? Nové toxikologické poznatky navrávajú, že niektoré látky, ktoré donedávna boli považované za neškodlivé, predsa ohrozujú zdravie ľudí. V 20. storočí sa spotreba vody enormne zvýšila, najviac v poľnohospodárstve a domácnosti. V domácnosti sa, okrem na pitie a varenie, používa i na kúpanie, pranie, umývanie riadov. Voda použitá v domácnosti sa do prírody vracia prostredníctvom kanalizácie, najčastejšie do riek alebo do stojatých vôd. V rozvinutých krajinách sa prevažné množstvá odpadovej vody prečisťujú, zatiaľ čo v Srbsku sa do zeme vracia iba malé percento prečistenej vody. Len vo Vojvodine je vraj 497 zaregistrovaných znečisťovateľov vody; až 343 z nich odpadovú vodu vôbec neprečisťuje... Odpadové vody v domácnosti obsahujú celú paletu škodlivých látok: okrem organických (fekálie, tuky, oleje a pod.) tu sú aj fosfáty a iné neorganické látky (zvyšky detergentov, bielidiel, sladidiel, liekov a rôznych prostriedkov na čistenie kuchýň, kúpelní, vodovodových a kanalizačných potrubí) atď. Znižujú priezračnosť a celkovú kvalitu a bezpečnosť vody, zároveň podnetne vplývajú na

16

Riešenie „otázky na záver“ (Či musí byť takto?) vraj možno zabezpečiť kvalitným sústavným prečisťovaním odpadových vôd, čo už je v doméne „širšieho spoločenského zväzku“. Sami občania môžu len málo vplývať na zníženie znečisťovania vody, a to výberom takých prostriedkov na domáce potreby súvisiace so spotrebou vody, ktoré obsahujú nižšie množstvá jedovatých látok a teda menej ohrozujú životné prostredie. Ibaže bezpečnejšie prostriedky sú obyčajne drahšie, pritom nie je práve jednoduché zistiť, ktoré sú vlastne naskutku menej nebezpečné. Jedno z východísk na zníženie ohrozenia ľudského zdravia vodou je i konzumovanie fľaškovej čiže minerálnej vody, pričom sa odporúča nepiť stále vodu tej istej značky, ale ich striedať. Ibaže pri súčasnej životnej úrovni u nás drvivá väčšina obyvateľstva sa akiste prv zamyslí nad skutočnosťou, že minerálka je približne 2000krát (áno: dvetisíckrát!) drahšia než voda z vodovodu, ktorá je, žiaľ, „obohatená“ o tu spomenuté a ďalšie iné škodlivé látky a mikroorganizmy, ktoré nám robia čoraz väčšie neplechy. Nehovoriac o tom, že zvýšená spotreba minerálnej vody z plastových fliaš vo vyvinutých krajinách vedie k ďalšiemu vleklému problému súvisiacemu so znečisťovaním planéty, na čo v závere večierka upozornila predsedníčka Ekosu Viera Turčanová výberom informácií z internetu. Juraj Bartoš

erejný komunálny podnik Vodovod v Šíde po viacerých rokoch stratového hospodárenia vlani zaznamenal úspešné hospodárske výsledky. Podarilo sa im riešiť početné ťažkosti, ktoré v Riaditeľ VKP Vodovod Miladin Pinić minulosti sťažovali prácu podniku a medzi nimi i problém, ktorý ich roky trápil. Ide predovšetkým o sanáciu časti ústredného potrubia, ktoré z prameniska vedie popod diaľnicu Belehrad – Záhreb. Na tom mieste potrubie bolo prasknuté a straty vody dosiahli vyše 30 percent celkovej výroby. Práve pre tieto straty vody sa orientovali na vŕtanie nových studní na pramenisku urýchleným tempom, takže roku 1999 istá firma zo Sirigu vyvŕtala až štyri studne. Na nešťastie sa stalo, že jedna z týchto studní sa už na začiatku expoloatácie zarúcala a namiesto plánovaných 20 dávala iba 2 litre vody za sekundu. Pravdaže, v takej situácii VKP Vodovod odmietol zaplatiť vŕtanie studne, ktoré vtedy stálo 600 000 dinárov, takže sa vec dostala na súd. Po niekoľkých rokoch súd vyniesol prvostupňový rozsudok a Vodovod bol oslobodený od platenia. Druhá strana nebola spokojná a podala sťažnosť na vyššiu inštanciu. Po rokoch apelačný súd rozhodol v prospech druhej strany a Vodovodu naložil zaplatiť druhej strane základnú sumu 600 000 dinárov a úroky z minulých 13 rokov v hodnote 7 400 000 dinárov. Spolu teda vyše 8 000 000 dinárov. Riaditeľ VKP Vodovod Miladin Pinić povedal, že tento podnik v súčasnosti nemá toľko peňazí na zaplatenie dlhu a že požiada obec, aby zabezpečila prostriedky z rozpočtu. Tak o tejto veci rokovala Obecná rada, ktorá schválila žiadosť VKP Vodovod a zabezpečila potrebné prostriedky z rozpočtu. V tejto súvislosti zástupca predsedu Šídskej obce Srđan Malešević povedal, že Obecná rada v danej situácii musela poskytnúť pomoc VKP Vodovod, len aby občania nezostali bez vody a čo je možno ešte dôležitejšie, aby sa aj táto agónia skončila a prerušilo vytváranie nových nákladov. Jedna otázka predsa zostane nedoriešená: Prečo sa nikto za uplynulých 13 rokov nepodujal riešiť daný problém, a istotne sa to dalo urobiť tak, aby obe strany boli spokojné a aby to obec stálo oveľa menej. St. S. 24. 3. 2012

12 /4483/

HLAS ĽUDU


Z NAŠICH OSÁD Z POŽIARNICKO-ZÁCHRANNEJ JEDNOTKY V KOVAČICI

ZO STREDISKA PRE SOCIÁLNU PRÁCU STARÁ PAZOVA

Profesionálni požiarnici bilancovali vlaňajšiu činnosť A

Uzavreli projekt Prevencia zanedbávania detí

ko vlaňajší rok bilancujú členovia požiarnicko-záchrannej jednotky v Kovačici, ozrejmil veliteľ Vladimír Mađarev, ktorý sa usiloval pre-

cha sa im požiar vymkol spod kontroly a rozšíril sa aj na susedné poľnohospodárske pozemky. V požiarnicko-záchrannej jednotke je v súčasnosti zamestnaných deväť profesionálnych požiarnikov. Sami by iste nedokázali urobiť všetko, čo treba, nebyť podpory dobrovoľných požiarnikov vo všetkých osadách Kovačickej obce, ktorí sa aj napriek nedostatku finančných prostriedkov správali veľmi odborne a profesionálne. Situácia v dobrovoľných požiarnických spolkoch nie je ružová, Časť účastníkov projektu so zamestnankyňami strediska často nemajú peniaze ani ím odborníkov Strediska pre ako sú sociálni pracovníci, pedana palivo do požiarnicsociálnu prácu Stará Pazova v gógovia a psychológovia. Cieľom kých kamiónov, dokonca ani na ich opravu. Tech- priebehu uplynulých šesť mesiacov projektu bolo zveľadiť schopnosnické vybavenie profesio- pracoval s deťmi a rodičmi zo so- ti rodičov v rodinách, aby sa zmennálnej jednotky v Kovači- ciálno-ohrozených skupín (neza- šilo riziko, že príde k zanedbávaniu Členovia požiarnicko-záchrannej jednoci je v solídnom stave, av- mestnanosť rodičov, neadekvát- detí. Do projektu zaradili 51 osôb. tky pred čerstvo renovovanou budovou – Zapojili sme 37 detí a 14 rodišak niektoré dobrovoľné ne podmienky na bývanie, mateDPS Kovačica spolky v iných osadách riálna nezabezpečenosť, nízky stu- čov, pre ktorých sme organizovazentovať správu o práci čím struč- obce zápasia s nedostatkom fi- peň vzdelania...). Po ukončení pro- li dielne, zaradili sme ich do kulnejšie. nančných prostriedkov a nemajú jektu pod názvom Prevencia za- túrno-zábavných podujatí, zorga– Zvyčajne sú so žatvou a zberom peniaze ani na údržbu požiarnických nedbávania detí o výsledkoch ho- nizovali sme návštevu knižnice, zaviedli sme ich do Strediska pre obilnín každý rok spojené aj počet- kamiónov, ktoré často počas inter- vorili vo štvrtok 15. marca. S deťmi a rodičmi v rámci pro- kultúru, do budovy obce, škôl, Náné požiare, no v minulom roku sme vencie stoja smutne v garáži. zaznamenali iba jeden požiar v poli, A. Chalupová jektu pracovali odborníci strediska, rodného domu futbalu. Do realizácie projektu bolo zapokeď v padinskom chotári horela slajených aj 23 spolupracovma, čiže suché porasty. Tento požiar PROGRAM NA TÉMU PREníkov, ktorí aj naďalej budú našťastie nezapríčinil vážnejšiu VENCIE CHORÔB ZÁVISLOSTI aktívne spolupracovať tak hmotnú škodu. Požiarnicko-záV STAREJ PAZOVE sa uskuso strediskom, ako aj s rochranná jednotka v Kovačici okrem točnil v pondelok 19. marca a dičmi v záujme vytvorenia toho, že bežne koná dozor 24 hodín venovaný bol žiakom 7. a 8. čím lepších podmienok na denne, zvýšený dozor mala aj počas ročníka tamojších základných život, – povedala Vesna žatvy, od konca júna do začiatku júla škôl, ako aj žiakom stredných Trbovićová, riaditeľka ustaminulého roka, ako aj počas jesenškôl. V programe usporiadanovizne a kreátorka proného zberu úrody, keď hasiči internom v divadelnej sieni účinkojektu. venovali 28-krát. Najviac intervencií vali Nada Blam, herečka (na foNa prezentácii sa zú(32) hasiči mali v októbri a najmenej tografii), profesor Dr. Jovan Mačastnili aj niektoré deti a ro(2) v marci, pokým celkový počet inrić, neuropsychiater, a Viktorija, dičia, ktorí boli zapojení tervencií v minulom roku dosiahol známa rocková speváčka. Prodo projektu. Pozitívne sa 83. Všetky požiare vzplanuli následgram sa konal za podpory Obce zmienili o svojich skúsekom nesvedomitého správania čloStará Pazova a pozostával z nostiach, ktoré nadobudli veka. Ľudia totiž ignorujú a nerešmonodrámy, ktorá vznikla na počas realizácie projektu. pektujú predpisy. V porovnaní s rozáklade výpovede matky naProjekt finančne podporil kom 2010 musíme konštatovať, že v rkomana, prednášky lekára a Pokrajinský sekretariát pre minulom roku sa zvýšil počet popravdivej skúsenosti z niekdajšej závislosti od drog a alkoholu speváčky sociálnu politiku a demožiarov na poliach, ku ktorým došlo Viktorije. grafiu. hlavne preto, že ľudia pálili suchú tráa. lš. A. Lš. vu či smeti a v dôsledku veľkého su-

T

24. 3. 2012

12 /4483/

HLAS ĽUDU

17


Z NAŠICH OSÁD PIVNICA

HLOŽANY

Jarné upratovanie v Spolku žien S

Ženy ženám: zábavu, posmelenie, školenie V

polok žien v Pivnici, ktorého predsedníčkou je Anna Valášeková, v súčasnosti počíta 30 členiek. Obdivuhodné je, že najstaršie medzi nimi majú vyše 70 rokov, ale sú stále aktívne. Do spolku sa začleňujú i mladšie sna-

už Bijeljinu (Stanišić), Palić, Vrdnik, Gornju Trepču. Už niekoľko rokov si doprajú 10-dňový pobyt na Zlatibore a spolupracujú s Gerontologickým strediskom v Báčskej Palanke. V Palanke účinkovali i v Žikinej šarenici.

Časť interiéru slovenskej izby v Pivnici

hy. Posedenia majú každý štvrtok v spolkových miestnostiach vo svojom pekne zariadenom dome. Dom si v novembri 2008 kúpili z finančných prostriedkov, ktoré im daroval Ján Beláni s rodinou z Austrálie. Po rekonštrukcii domu už tu majú stále umiestnenú slovenskú izbu s nádychom minulosti a prezentujúcu dôležité zložky zo života našich predkov. Dobu minulú sprítomní nedoceniteľné bohatstvo starých predmetov a ručných prác skrývajúcich v sebe veľa lásky. V každej izbe vidno, že sa na práci podieľali usilovné ruky, či už v líčení izieb, upratovaní, organizácii priestoru vôbec. Zariadili si i kuchyňu a ešte stále v nej dopĺňajú inventár. Plánujú ešte zariadiť i sieň, v ktorej by mohli vítať početnejšie návštevy z iných osád pri usporadúvaní rôznych programov. Do svojej činnosti pivnické ženy zaradili organizovanie výstav, prednášok, vlani v septembri prvýkrát organizovali podujatie pod názvom Literárne stretnutie, v ktorom chcú každoročne v septembri pokračovať. Veľmi si spolu dobre rozumejú, kamarátia sa, cestujú, navštívili

18

S príchodom jari sa i tohto roku pustia do práce na upratovaní domu, okopávaní záhradky a vysádzaní kvetov. Každú odpracovanú hodinu predsedníčka spolku Anna Valášeková zapíše a zaznamená, takže v zápisniciach nechybuje ani jeden dôležitý detail. Žiadna práca pivnickým ženám nepadne ťažko, lebo ju robia s veľkou dávkou lásky. Jaruška Ferková

znamení Medzinárodného dňa žien v druhú marcovú sobotu Spolok žien Slovenka z Hložian usporiadal ôsmomarcovú zábavu − spomienku na podujatia, ktoré skôr v podnikoch bývali pravidlom, a dnes sú už takmer zabudnutým zvykom. Tentoraz šlo nielen o zábavu, ale aj o podporu žien v ich prejavovaní sa v spoločnosti v Z otvorenia zábavy rámci rodovej rovnosti. v čele s predsedníčkou SŽ SlovenPostavenie žien sa mení s mo- ka Vierou Miškovicovou. Túto prídernizáciou spoločnosti, no predsa ležitosť zároveň využili na inforženy ešte stále nie sú celkom vy- movanie o ďalšej etape projektu Karovnané s mužmi. Organizátorky a ravána ženských práv. ich hostky si preto dopriali zábavu Hostiteľky pripravili hojné poiba pre seba. Mužom vstup nebol hostenie, bohatú tombolu, possíce zakázaný, ale ich jednoducho tarali sa o tanec, párový tanec (odnepozvali. Prítomní boli iba muzi- menu si vytancovali Silbašanky kanti a niekoľko vodičov. Anna Lomenová a Boženka ŠmiZábava prebiehala v miestnos- tová) a ženy mali za úlohu zvoliť aj tiach kaviarne Pod lipami. Pozvanie najlepší vtip z tých, ktoré vyrozprijalo takmer 60 spolkárok z Hlo- právali predstaviteľky spolkov (zvížian, ako i zo Silbaša, Lalite, Kulpína, ťazila Zuzana Bohušová). Darček Maglića a Erdevíka. Organizátorky dostala aj členka SŽ Slovenka Zuspojili pekné s užitočným a podujali zana Fábryová, ktorá práve 8. marsa poukázať aj na miesto žien v spo- ca má narodeniny. ločnosti a ich práva. Program speVšetky účastníčky sa pochvalne strili poetickým pásmom a nevystali zmienili o tomto podujatí a skonani úryvky z prózy, v ktorých je do štatovali, že moc prekonávať bariéry popredia vysunutá žena. Hovorilo sa predsudkov leží aj v ženských ruaj o ustanovení 8. marca ako MDŽ kách. Zaželali si zotrvať v podoba jeho cieľoch a význame. Príleži- ných podujatiach a dohodli sa, že sa tostný kratší program pripravili Jas- o rok stretnú znovu. mina Šepšová, Anna Tkáčová, Anna Jasminka Galambošová a Miriam Murtínová Činčuráková-Galambošová

NEFORMÁLNA SKUPINA ŠTRIK A KANCELÁRIA PRE MLADÝCH OBCE STARÁ PAZOVA za podpory tamojšieho VKP Čistoća v pondelok 19. marca odštartovali akciu úpravy zelených plôch a vysádzania kvetov na priestore pred Kanceláriou pre mladých. Cieľom akcie je animovať občanov, aby venovali pozornosť svojmu okoliu a ochrane životného prostredia. Koordinátorkou akcie je Jelena Đekićová a v úprave priestoru jej v pondelok pomáhali Lana Pavkovová a Srna Subanovićová (na fotografii s robotníkmi Čistoće Dejanom Jovanovićom a Milanom Aleksićom). A. Lš.

24. 3. 2012

12 /4483/

HLAS ĽUDU


Z NAŠICH OSÁD DIELNE TKANIA V BÁČSKOM PETROVCI

Po stopách tradičnej zručnosti V

Centre pre rurálny rozvoj v Báčskom PeVedúcou dielní tkania v Petrovci vo štvrtok 15. marca v organizácii trovci je inštruktorka Marina Klubu podnikavých žien štartovali dielne tka- Šovljanská z Nového Sadu, nia. Pozoruhodný počet záujemcov o tkáčske ktorá má bohatú skúsenosť v zručnosti v prvej dielni privítala Viera Miško- práci podobných dielní. Ako vicová. Pri tejto príležitosti pripomenula, že po- v úvodnom príhovore povekračujú v aktivitách projektu Afirmácia ženskej dala, tkaniu, a to predovšettvorivosti, ktorý schválil Balkánsky fond pre lokálne iniciatívy. Doteraz realizovali štyri dielne vyšívania a v tomto cykle báčskopetrovský Klub podnikavých žien usporiada štyri dielne tkania, ktoré budú prebiehať raz týždenne. Záverom je v pláne realizovať jednu výstavu a popracovať na predajni suvenírov. Projekt sa začal vo februári a v apríli by O tkanie sa zaujímajú nielen ženy, ale aj muži sa mal ukončiť.

S PROJEKTOM BOHATSTVO ROZLIČNOSTÍ realizovanom turistickou organizáciou Magelan z Nového Sadu na veľtrhu v Berlíne sa zúčastnila i Turistická organizácia Obce Báč, ktorej riaditeľkou je Marína Balabanová. Svoje prostredie na veľtrhu predstavila i Selenča, ktorá na stánku Srbska dňa 8. marca prezentovala obliekanie mladej nevesty do kroja, svoje typické výrobky a suveníry. Okrem toho sa predstavili i dediny Tavankut, Biele Blato, Turija, Banoštor, Golubinci. Bohaté zážitky z Berlína má i PaedDr. Svetlana Zolňanová, riaditeľka selenčskej základnej školy, ktorá sa tiež zúčastnila na tomto podujatí (druhá zľava) a ktorej vďačíme i za snímku. J. Ferková

24. 3. 2012

12 /4483/

HLAS ĽUDU

Skúsenejšie tkáčky kolegiálne pomáhali, keď bolo treba

kým umeleckému tkaniu sa venuje už vyše pätnásť rokov. V rámci štyroch dielní v Petrovci sa budú venovať základom tkania. Poslucháči sa naučia, ako postaviť krosná, ako sa snuje a pod. V dielni tkania majú k dispozícii troje krosien a tri koníčky. Prvá dielňa bola venovaná základom techniky tkania pestrofarebnej ženskej kabelky. Ukázalo sa, že tkanie je zručnosť, ktorá bola aktuálna nielen v minulosti v dobe našich babičiek, a že sa jej aj v dnešnej modernej dobe možno venovať. K. Gažová

OBECNÉ ZDRUŽENIE PRE BOJ PROTI CUKROVKE Obce Báč zorganizovalo v Selenči ďalšiu akciu merania hladiny cukru v krvi. Táto kontrola je pre všetkých úplne bezplatná a prebieha v dome zdravia. Cieľom je pôsobiť prevenčne a odhaliť prípadné znaky ochorenia už v začiatočnej fáze. Znepokojuje však údaj, že v každej akcii tohto druhu sa objavia noví pacienti postihnutí diabetom. Tak bolo aj v nedávnej akcii, keď medzi 166 prihlásenými zistili tri nové prípady, ktoré treba ďalej dodatočne vyšetriť. Na akciu aj tentoraz dozerala predsedníčka obecného združenia Spomenka Nosálová, tajomníčka združenia Dr. Mária Krížová a zdravotná sestra Katarína Kášová. Podobné akcie usporiadajú aj v iných osadách v obci. J. Berédi-Ďuky

19


Z NAŠICH OSÁD NAZRELI SME DO LALITSKEJ MATRIKY ZA ROK 2011

V slovenskom evanjelickom kostole vlani pred oltár predstúpili dva páry. Velebná pani farárka Viera Bátoriová zosobášila Jelenu Grgićovú a Jána Fábryho, nástich mužov a deIvanu Jovanovićovú a Sasať žien. Z celkového muela Macka. Po roku počtu zosnulých 2010, keď v lalitskom kosštrnásti sa so životole nebol ani jeden sotom rozlúčili doma, báš, čo sa za úradovania V. piati Laliťania zoBátoriovej v Laliti ešte nemreli v somborskej stalo, lanský rok bol prednemocnici, jeden v sa „úspešnejší“ od r. 2009, novosadskej, jedna keď si večnú lásku pred olžena v Odžakoch a tárom sľúbil jeden pár! Vlani bolo deväť krstov. jeden muž v SelenJe to trojnásobne viac ako či. Najstarší zosnulý v roku 2010. Z deväť pomuž je Martin Ďurkrstených šesť boli mužčiansky (nar. roku ského pohlavia a tri žen1919) a najmladší ského. Medzi nimi sú aj Dragan Stepanov dve dospelé ženy a dve (1959). Dve najstar- Ivana a Samuel Mackovci sa vlani zobrali, a potom sa im narodil aj synček Dávid deti žijúce v zahraničí. V šie ženy, ktoré Laliťania vyprevadili k večnému od- ženské. V porovnaní s rokom 2010 Laliti je už zvykom, že sa deti krstia počinku, sú Mária Ďurčianska, je to o jedno bábätko menej, ale vtedy, keď oslavujú prvé naroderod. Dobríková, a Zuzana Turča- o šesť viac ako rok predtým, keď niny. Svedčí o tom aj fakt, že sú vlanová, rod. Pavlisová, obe naro- sa narodili len štyria noví Laliťania. ni narodení a pokrstení iba jedno dené v roku 1922. Najmladšia je Vlani svetlo sveta uzreli: Jovan dievča a jeden chlapec, kým piati Julka Maksićová, rod. Somborco- Kolundžić, Nina Benková, Đorđe na svet prišli rok predtým. Opšić, Andrej Zorňan, Dávid MacLalitská pani farárka vlani vyvá (1951). Po týchto neveselých údajoch ko, Ena Fábryová, Mária Šinkar- konala štrnásť pohrebných posa pozastavíme pri novoroden- čuková, Lana Stojkovová, Štefan čestností, na ktorých do zeme coch. Zdravotná sestra v lalitskej Valent a Lea Zorňanová. Tak do uložili telesné pozostatky siedambulancii Zdenka Stepanovová štyroch lalitských rodín pribudlo mich mužov a rovnako toľko aj v knihe zaevidovala desať no- druhé dieťa, kým sa v šiestich te- žien. J. Pucovský vých mien, šesť mužských a štyri šili prvému novorodeniatku.

Fábryovci a Mackovci pred oltárom ísla v matričných zápisoch v Laliti sú neúprosné. Jasne dosvedčujú, že z roka na rok je čoraz menej obyvateľov aj v najmenšej dedine Odžackej obce. Neoficiálne údaje hovoria, že v čase vlaňajšieho sčítania obyvateľstva v Laliti žilo 1 447 osôb, čo je o 199 menej ako desaťročie predtým. Ani v roku za nami demografická situácia nebola o nič priaznivejšia. Lalitská matrikárka Zuzana Párnická v roku 2011 zosobášila tri páry, čo je o polovicu menej ako predvlani. Manželstvo uzavreli Ján Fábry a Jelena Grgićová, Samuel Macko a Ivana Jovanovićová, Željko Šinkarčuk a Marína Ďurčianska. Je zaujímavé, že sa všetkým mladomanželom vlani narodili aj deti! V matrike zaevidovali aj jeden rozvod, čo je o dva menej ako rok predtým. Matrikárka Párnická viacnásobne častejšie robila záznamy v knihe zosnulých, do ktorej pribudlo 22 nových mien. To znamená, že vlani zomreli dve osoby viac ako v roku 2010, ale o päť menej ako predvlani. Na dvoch lalitských cintorínoch pochovali dva-

Č

CIRKEVNÍCI Z JÁNOŠÍKA v nedeľu 11. marca navštívili evanjelický a. v. cirkevný zbor v Báčskej Palanke. Na nešporných službách prítomných v kostole privítala domáca pani farárka Jasmina Kotasová-Medveďová. Kázeň mal jánošícky pán farár Slađan Daniel Srdić, ktorý hovoril o význame pôstu. Po službách nasledovala besiedka, kde odzneli dojímavé texty a verše palanských a jánošíckych členiek Oltárneho krúžku žien. Spieval i palanský spevokol pod vedením Vladimíra Kováča. E. Hložanová

20

Z PRÍLEŽITOSTI MARCOVÉHO SVIATKU žien predstavitelia ZOČK v Kysáči navštívili najstaršiu občianku Kysáča a potešili ju darom. Starká Zuzana Kyseľová, rod. Valová, sa narodila v Hložanoch 29. apríla 1918, takže čoskoro naplní 94 rokov. Už 11 rokov je nevidiaca, avšak aj napriek tomu donedávna si sama upratovala izbu, mohla sa obliecť a okúpať. Nedávno spadla, musí ležať v posteli a opatruje ju nevesta Mária Kyseľová. Pamäť ju ešte dobre slúži a zaspomínala si i na nábožné nazarénske piesne, ktoré kedysi spievala. Na otázku, aký je recept na dlhý život, povedala, že len treba usilovne pracovať, zdravo sa stravovať a veriť v Boha. Anna Legíňová

24. 3. 2012

12 /4483/

HLAS ĽUDU


Z NAŠICH OSÁD ZO ZVÄZU SAMOSTATNÝCH SYNDIKÁTOV NOVÉHO SADU

SELENČA

Význam prevencie v popredí

Žiakom na výber

o Zväze samostatných syndikátov Mesta Nový Sad a obcí v budove Robotníckeho domu v piatok 9. marca odznela prezentácia kúpeľov a rehabilitačných stredísk Srbska. Ide o tradičné syndikátne podujatie, na ktorom sa tentoraz predstavilo 17 kúpeľných miest, re-

V

nuky na rekreačný oddych, rehabilitáciu a prevenciu pracovnej invalidity predstavili mnohé popredné kúpele a rehabilitačné strediská v Srbsku. Medzi inými to boli Vrdnik, Rusanda – Melenci, Atomska banja − Gornja Trepča, Ganzigradska banja, Junaković − Apatin, Soko

Z prezentácie v selenčskej základnej škole

rámci návštevy škôl so slovenskou vyučovacou rečou predstavitelia Strednej odbornej školy zo Starej Turej zo Slovenska navštívili aj základnú školu v Selenči. Zástupca riaditeľa pre teoretické vyučovanie Mgr. Milan Trúsik, Anna Málková a Ing. Ján Málek, zástupca riaditeľa pre odborné predmety a praktické vyučovanie, žiakom prostredníctvom videoprezentácie predstavili školu, študijné odbory a možnosti trávenia voľného času. Vzdelávacie programy na tejto škole sú zamerané hlavne na elektrotechniku a informačné technológie, menej aj na strojárstvo, ekonomické a grafické odbory. Na škole sa dá študovať v troj- a

V

Pozoruhodný záujem o prezentáciu kúpeľov

habilitačných stredísk, hotelov a turistických agentúr. Podujatie spolu so syndikátom zorganizoval Fond solidarity pre prevenciu pracovnej invalidity a rekreačný oddych robotníkov Nového Sadu. Tento fond založil Zväz samostatných syndikátov mesta Nový Sad a obcí pred presne dvadsiatimi rokmi. Jeho predsedníčka Branka Popovićová pri tejto príležitosti pripomenula, že sa robotníci ešte stále tešia každej možnosti na zotavenie, liečenie a prevenciu pracovnej invalidity, napriek ekonomickým ťažkostiam príznačným pre dnešnú dobu. Ako uviedla, prevencia pri práci je veľmi významná, ale sa ňou málokto dnes zaoberá. Fond ponúka podnikateľom možnosť, ako sa najjednoduchším a najvýhodnejším spôsobom starať o zdravie zamestnaných. Z druhej strany zamestnaným poskytuje príležitosť na oddych alebo pobyt v kúpeľoch a rehabilitačných strediskách. Na prezentácii sa zúčastnili predstavitelia syndikátnych organizácií zo 17 mestských výborov, ako i členovia fondu. Prostredníctvom videoprojekcií svoje možnosti a po24. 3. 2012

12 /4483/

banja, Prolom, Vrnjačka banja, Vranjska banja, ako i niektoré turistické agentúry. Pred prezentáciou vo vstupnej hale Robotníckeho domu predstavitelia kúpeľov ponúkali propagačný materiál, cenníky a zainteresovaným poskytovali informácie o podmienkach pobytu v kúpeľoch a rehabilitačných strediskách, ako i možnostiach platenia na splátky. E. Šranková

HLAS ĽUDU

štvorročných študijných odboroch. Toho času je na tejto škole 35 žiakov zo Srbska a v minulom školskom roku niektorí už zmaturovali. V polovici februára sa v SOŠ Stará Turá uskutočnilo 34. školské kolo súťaže Stredoškolskej odbornej činnosti, do ktorej sa aktívne zapojilo 71 žiakov so 65 prácami v šiestich súťažných odboroch. Len práce umiestnené na 1. a 2. mieste postúpili do ďalšieho kola súťaže. Práca maturanta Juraja Berédiho zo Selenče, ktorý urobil elektrónkový zosilňovač, tiež postúpila do ďalšieho kola súťaže, ktoré sa bude konať koncom marca. J. Berédi-Ďuky V SPOLKU ŽIEN V PADINE po zimnej nútenej prestávke pre nedoriešené vykurovanie miestností znovu sa rozprúdila činnosť. Už niekoľko rokov na Deň žien sa vyberú do mesta pozrieť si niektoré divadelné predstavenie. Tentoraz necestovali práve 8. marca, ale o týždeň neskoršie šli do Belehradu na balet Dáma s kaméliami choreografky Lidije Pilipenko a na hudbu Guiseppeho Verdiho. Bol to opravdivý zážitok, zvlášť pre tých, čo čítali román A. Dumasa ml. alebo videli film. Takto získali predstavu, ako sa umenie prezentuje v rozlišných oblastiach. Ružena Kraticová

21


r!

ja Konečne

evari ani n mysleli, že nám vynao p si e ž sm by prišla. A a chopríde, ale v očakávaní jej prí i n d rajšom ivé v tom najk ardlhé mraz je e u ti z a a il k d u ra h nám mm čná jar sa týmto naší du, tohtoro chu jej pomôžeme šimi a v o it m svetle. Tro etským kútikom a tý smi. výkre covým D voňavými veselými a

U

Stanislav Častve n, Čajaka v Báčsko 4. c, ZŠ Jána m Petrovci: Eš te síce nekvitnú, al e to neznamená, že si divé maky nemôžem nakres liť aj v marci.

a Čajaka 4. c, ZŠ Ján j Filip Lukáč, trovci: Môžu to byť a Pe m o k .. čs y. á tk B ré v y, aj marga sedmokrásk

Róbert Meg a, ZŠ Tomáša 6. ročník, Garrigua Masaryka v Já Aj tento pap nošíku: ag nemôže dočk áj sa už ať krajších d ní.

nka Čmelíka , 3. 1, ZŠ hrdinu Ja Laura Hruškárová z nejakej aj tív mo ť že to by v Starej Pazove: Mô jho jarného snenia... mô rozprávky, ale aj z

arrigua omáša G hovaného T Š Z , ík n č . rek, 5. ro môjho pru Pavel Ma Jánošíku: Tohto te vo vašom dvore v á a n k z o sp o k Masary h teľa jari ľa zvestova

22

Isidora Ilićová, 3. 2, ZŠ hrdinu Jank a v Starej Pazove: Aj Jánošíkovi sa ľa Čmelíka hšie chodilo po zboji v krásne j jarnej pohode.

Valentína Supeková, 5. ročník, ZŠ Tomáša Garrigua Masaryka v Jánošíku: Nech vám jar spestrí aj tento môj červeno-modrý motýlik.

A. Francistyová a J. Strakúšeková 24. 3. 2012

12 /4483/

HLAS ĽUDU


poljo1:0 20.3.2012 12:26 Page 1

P O Ľ N O H O S P O D Á R S K E

ROZHĽADY

ROČNÍK XLII ČÍSLO 6 (1816) 24. marca 2012

PRÍLOHA PRE POL’NOHOSPODÁROV A DEDINU NEVYUŽITÁ BIOMASA

Obnoviteľné zdroje energie – šanca pre Srbsko Srbsko má obrovský potenciál v obnoviteľných zdrojoch energie, ktoré sú ekvivalentné 4,2 miliónom ton nafty, čo predstavuje až 60-percentné pokrytie potrieb krajiny. Srbsku ako poľnohospodárskej krajine najvýznamnejším obnoviteľným zdrojom energie je biomasa, ktorej energetický potenciál sa odhaduje na približne 270 miliónov ton. Keby sme mali elektráreň na biomasu, ročne by sa mohla ušetriť jedna miliarda eur. Podľa odborníkov využitá biomasa by mohla úplne nahradiť všetky množstvá mazutu a plynu, ktoré sa v súčasnosti používajú na vykurovanie. Zmenšujúce sa zásoby fosílnych palív, poškodzovanie životného prostredia a zdravia ľudí si vyžadujú premýšľať nad zmenou súčasného stavu. Snaha o zmenu si však vyžaduje nové technológie, a tie si vyžadujú nový spôsob myslenia. Výrazný posun vo využívaní obnoviteľných zdrojov energie v Európskej únii majú priniesť strategické plány v podobe smerníc a nariadení na obdobie do roku 2020. Aby sa obmedzili emisie oxidu uhličitého, pôvodcu globálneho otepľovania, predsavzala si EÚ, že priemerný podiel obnoviteľných zdrojov energie na primárnych energetických zdrojoch v rámci celej EÚ bude v roku 2020 tvoriť 20 %. Teplo aj elektrinu nie je ťažké vyrobiť. Terajší spôsob výroby z uhlia, ropy, zemného plynu alebo uránu však nie je ani čistý, ani trvalo udržateľný, pretože sa využívajú len fosílne zdroje palív. Dnes je zrejmé, že obnoviteľné zdroje energie by boli schopné plne nahradiť fosílne palivá. Obnoviteľné zdroje energie sa delia na niekoľko základných druhov: biomasa (lesná biomasa, poľnohospodárska biomasa, bioplyn, rýchlo-

V

rastúce dreviny, biopalivá...), slnečná energia, vodná energia a energia morských vĺn, veterná energia a geotermálna energia. Biomasa patrí medzi obnoviteľné zdroje energie, pretože sa obnovuje v ročných alebo dlhších cykloch. Pomocou biomasy môžeme vyrábať teplo, elektrinu, plynné a tekuté palivá pre dopravu. Náklady potrebné na efektívne využívanie energie z obnoviteľných zdrojov (OZ) sú však obrovské. O využitie energie z OZ v Srbsku majú záujem Taliani. Okrem bánk EÚ aj Nemecko schválilo Srbsku úver vo výške 100 miliónov eur na vybudovanie kapacít v oblasti obnoviteľných zdrojov energie, predovšetkým biomasy, a nenávratnú pomoc vo výške 10 miliónov eur na zníženie emisií škodlivých plynov. Ľ. S.

Z PRODUKČNEJ BURZY

Kukurica drahšia, pšenica lacnejšia arná sejba je tu, čo sa odzrkadlilo aj na aktívnej ponuke na Produkčnej burze v Novom Sade. Majitelia tovaru potrebujú predať svoje výrobky, pretože sú im potrebné financie pre jarnú sejbu. Na druhej strane zvýšený je dopyt po tovare − kupujúci chcú využiť kolísanie cien poľnohospodárskych komodít. V dňoch od 12. 3. do 16. 3. 2012 bola aj u nás cena kukurice v porovnaní s predchádzajúcim obdobím o niečo vyššia. Na svetových burzách jej cena nepretržite rástla počas celého februára. Držala sa na vysokej úrovni najmä vďaka rastúcemu dopytu zo strany Číny, ktorá v budúcnosti plánuje zvýšenie produkcie chovu dobytka. Americké ministerstvo preto plánuje tento rok výrazne zvýšiť exportný potenciál. Pozitívne predpovede počasia v hlavných pestovateľských oblastiach USA, ako aj v Argentíne a Brazílii ale držia cenu kukurice na stabilnejšej úrovni. Na burze v Novom Sade z 13 podpísaných kúpnych a predajných zmlúv v dvanástich prípadoch ako kupujúci boli obchodníci a len v jednom prípade to bol spracovateľ. Cena kukurice sa v uvedenom období pohybovala v rozmedzí od 18,50 din/kg (bez DPH) do 19,00 din/kg. Priemerná cena obchodovania bola 20,07 din/kg (18,58 bez DPH), čo je o 2,08 % viac od priemernej ceny v predchádzajúcom týždni. Naopak, cena pšenice klesá. Domáca pšenica už dlhší čas patrila medzi drahšie v širšom okolí, ale po zmiernení a stagnácii jej cena v predchádzajúcom týždni začala klesať. V priemere sa predávala po 23,68 din/kg (21,92 bez DPH), čo je v porovnaní s predchádzajúcim obdobím o 1,42 % menej. Na rozdiel od kukurice všetci kupujúci okrem jedného sú spracovatelia. Medzinárodná rada pre obilniny IGC vo svojej najnovšej analýze predpokladá väčšiu konkurenciu pre exportérov pšenice z Európy. Napriek tomu, že prvé predpovede ohľadne produkcie pšenice z Ukrajiny v sezóne 2012/13 vyzerajú momentálne nižšie, množstvá pre export z Ruska a Kazachstanu sú na veľmi dobrej úrovni. Podľa prognózy IGC bude tento rok Rusko na druhom mieste po USA v exporte pšenice na svete. Na Produkčnej burze v Novom Sade sa v uvedenom období obchodovalo so sójovými výliskami so 44-percentným obsahom bielkovín po cene 44,73 dinára za kilogram (37,90 bez DPH). Močovina (UREA) sa predávala po 46,16 din/kg. Ľ. S.

J


poljo2:0 20.3.2012 12:27 Page 4

PRÍLOHA

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY POĽNOHOSPODÁRSTVO VO SVETE

Informácie užitočné aj pre nás AKO VYRIEŠIŤ CELOSVETOVÝ NEDOSTATOK POTRAVÍN? odľa hovorcu Svetovej obchodnej organizácie (WTO) Keitha Rockwella dostupnosť potravín pre svetovú populáciu sa nedá docieliť len zlepšovaním trhových mechanizmov, ale hlavne zúrodňovaním Afriky. Počas telekonferencie pre novinárov v Londýne Rockwell poukázal na prudký nárast populácie a na prelomové zmeny, ktoré sa na svetovom trhu udiali za posledných 10 rokov. Obyvatelia rýchlo sa rozvíjajúcich krajín, ako sú Čína či Brazília, výrazne zmenili svoje stravovacie návyky. Ich stúpajúca spotreba obilnín tlačí ceny na svetových trhoch nahor. Ďalším negatívnym faktorom je podľa neho globálne otepľovanie, ktoré ovplyvňuje úrodu v Austrálii, Ukrajine či Rusku – krajinách, ktoré vyvážajú veľké množstvo obilnín. Keď sú najväčší pestovatelia obilnín zasiahnutí suchom, nie sú schopní pokryť globálny dopyt. Väčšina krajín potraviny dováža a mnohé sú takmer úplne závislé od týchto dodávok, ak chcú nakŕmiť svojich obyvateľov. V prípade zlej úrody uvalia vývozcovia obmedzenia na export, čo môže mať katastrofálne následky pre krajiny, ktoré obilniny musia dovážať. Exportujúce krajiny sa v prvom rade pokúšajú zabezpečiť potraviny pre vlastných občanov. Následne rastúce ceny môžu zapríčiniť hlad v krajinách, ktoré dovážajú. Potravinový trh deformujú aj dotácie pre farmárov v bohatých krajinách, akými sú USA alebo krajiny Európskej únie. Farmársky lobbing tlačí na zachovanie tejto finančnej podpory, a tým aj zachovanie zamestnanosti. Dotácie však často vedú k nadprodukcii a k dampingu cien na svetových trhoch, čo znamená predaj za cenu nižšiu ako sú výrobné náklady. To môže spôsobovať, že poľnohospodári v rozvojových krajinách nie sú konkurencieschopní a musia predať pôdu. V mnohých krajinách preto existujú dovozné clá na potraviny, aby chránili domácich producentov. Tie ale zároveň znemožňujú najchudobnejším obyvateľom prístup k jedlu za prijateľné ceny. S mnohými poľnohospodárskymi komoditami sa navyše obchoduje iba v malom množstve. Patrí medzi ne aj ryža, z ktorej sa na trh dostane iba asi 7 % z celkovej pro-

P

dukcie. Podľa Rockwella problémom je, že dopyt prevyšuje ponuku, takže sa musí nájsť spôsob, ako zvýšiť úrodnosť. Znamená to zamerať sa napríklad na Afriku, ktorá má viac nevyužitej ornej pôdy ako je hociktorý iný kontinent. Rozvoj afrického poľnohospodárstva by bol podľa neho veľkým krokom vpred pre globálne potravinové zabezpečenie. Afrika má v tejto oblasti určite veľký potenciál a mnohé medzinárodné organizácie, vrátane WTO, sa snažia tento progres naštartovať. Vyžaduje si to však investície a rozvoj. V RUSKU ZÁKAZ DOVOZU ŽIVÉHO DOBYTKA Z EÚ Rusko od 20. marca zakázalo dovoz živého dobytka, prasiat, oviec a kôz zo všetkých krajín Európskej únie. Oznámil to v prvom marcovom týždni Ruský úrad pre sanitárny a fytosanitárny dohľad Rosselchoznadzor. Dôvodom je šírenie Schmallenbergovho vírusu a vírusu katarálnej horúčky oviec, známeho aj ako vírus modrého jazyka. Rosselchoznadzor dodal, že príslušné úrady Európskej únie ho dostatočne neinformovali o šírení chorôb a protiopatreniach. „Vzhľadom na situáciu v Európe Rusko iba prijíma predbežné opatrenia, ktoré sú v plnej miere v súlade s pravidlami Svetovej obchodnej organizácie (WTO). Chceme eliminovať akékoľvek riziko,” povedal predseda Združenia ruských producentov mäsa Sergej Jušin. Podľa neho sa zákaz výraznejšie ruského trhu s mäsom nedotkne, keďže dovoz z EÚ sa na ňom veľkou mierou nepodieľa. ČESI ODMIETAJÚ NOVÉ ROZŠIROVANIE VINÍC V EÚ Česko je proti rozširovaniu plôch viníc. Na území terajšej Českej republiky sa rozloha viníc za posledných 90 rokov podľa Českého štatistického úradu takmer strojnásobili. Produkcia rástla ešte rýchlejšie, štvornásobne. Kým v roku 1920 boli vinice na 6 000 ha, v roku 2010 ich už mala krajina vyše 17 000 ha. Ich plocha sa výrazne rozšírila v rokoch 2003 a 2004, teda pred vstupom Česka do EÚ, o 7 000 ha. Česko si vyrokovalo rezervu ich rozšírenia asi o 1 000 ha, ale vinári či investori o jej využitie neprejavili väčší záujem.

Moravskí a českí vinári sa obávajú prílevu lacných a nekvalitných vín z vinohradov vysadených v Európskej únii po roku 2015, v ktorom má skončiť zákaz ich rozširovania. Zákaz síce môžu jednotlivé štáty na svojom území predĺžiť o tri roky, českí vinári a ministerstvo poľnohospodárstva však chcú, aby zákaz zostal v platnosti v celej únii. Pokúsia sa o to na rokovaní Generálneho riaditeľstva EÚ pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, ktoré sa začne v apríli. Liberalizácia práv na výsadbu viníc odštartuje ťažko kontrolovaný nárast výsadby viniča a s tým spojenú produkciu hrozna. Predpokladá sa, že víno vyrobené z hrozna pestovaného na nových plochách s cieľom jeho veľkej produkcie bude nízkej kvality. Niektorí sa domnievajú, že nové rozhodnutie bude závisieť od toho, ako sa zhodnotí posledná reforma v sektore z roku 2008. Vtedy sa vedenie únie rozhodlo dotovať likvidáciu starých viníc. Liberalizácia by mala prispieť k postupnému presunu viníc na roviny, k poklesu ručnej práce a zvýšeniu industrializácie vinárstva, ktorá má vplyv na kvalitu vína. Únia vynaložila v rokoch 2008 až 2011 na likvidáciu viníc v EÚ asi miliardu eur. V roku 2006 bolo v EÚ 7,81 milióna hektárov viníc, v roku 2009 ich bolo 7,64 milióna ha. Údaje za roky 2009 a 2010 nie sú zatiaľ k dispozícii. V MAĎARSKU PREVERUJÚ POTRAVINY Maďarský minister rozvoja vidieka Sándor Fazekas nariadil s okamžitou platnosťou celoštátne preverenie potravín z hľadiska toho, či nie sú kontaminované geneticky modifikovanými organizmami (GMO). Podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI minister v Segedíne vo štvrtok 1. marca povedal, že je neprijateľné, aby vo verejnosti kolovali fámy o podozrivých potravinách, ktoré sú kontaminované GMO. Šéf rezortu, ktorý sa v Segedíne zúčastnil na kampani propagujúcej kvalitné maďarské osivá, pripomenul, že normy Európskej únie nezakazujú v potravinách obsah GMO, ale musí to byť viditeľným spôsobom označené. Kontroly vykonajú príslušné celoštátne a župné orgány v skladoch a obchodných reťazcoch, pričom budú prísne postihovať všetky nedostatky. Fazekas zdôraznil, že je potrebné zachovať výhodnú pozíciu maďarského osiva. Maďarsko je totiž tretím najväčším vývozcom osiva v Európe a 9. na svete. pripravila: Ľ. S. Kontakt: Ulica knez Mihajlova 11 – 15/III, Belehrad, tel. 381 (011) 2620-015

Globos poistenie – Poistenie bez nevyplateného odškodného

24/II

Bulvár Mihajla Pupina 14/IV, Nový Sad, tel: 381 (021) 425-945

24. 3. 2012

12 /4483/

HLAS ĽUDU


poljo3:0 20.3.2012 12:28 Page 5

PRÍLOHA

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

DRUŽSTEVNÍCTVO: V ZÁVOZE ALEBO ZNOVU V MÓDE (4)

Nielen zákon, ale i stratégia oci je Srbsko krajinou s dlhou a bohatou tradíciou družstevníctva (prvé družstvá vznikli v polovici 19. storočia a Družstevný zväz Srbska v roku 1895), ktorého intenzívny rozvoj hospodársky výrazne poznačil druhú polovicu minulého storočia tak, že hodne prispel k celkovému rozvoju, umožnil uvádzanie moderných technológií do procesov poľnohospodárskej výroby na dedine, podnietil rozvoj potravinárstva, osožne vplýval aj na napredovanie dedín, uvedené odvetvie je najmä v dvoch posledných desaťročiach v závoze. Dokladov toho je mnoho: redukovanie počtu poľnohospodárskych družstiev, zmenšenie príjmov z ich základnej činnosti, narušený vzťah družstevníkov a družstiev, prerušené styky s po-

H

travinárstvom, integrácie, ktoré ho často obrali o majetok, sťažené financovanie zo strany bánk... Všetko to posunulo družstvá do úzadia ekonomického a vôbec spoločenského záujmu, napriek tomu, že sa aj v období veľkých ťažkostí a kríz neraz prejavili ako vhodná forma podnikania. Takáto konštatácia platí aj o tomto segmente poľnohospodárstva v našej pokrajine, kde je najvýraznejší podiel poľnohospodárskych družstiev. Podľa údajov Družstevného zväzu Vojvodiny z 9. marca v jeho registroch bolo 386 poľnohospodárskych družstiev a len 20 iných. Na základe síce nekompletných údajov z ich záverečných účtov, tieto mali priemerne po 9 robotníkov: tie staršie viac od priemeru, tie najnovšie často len jediného za-

mestnanca, dokonca niektoré pôsobia len s osobami, ktoré funkciu riaditeľa vykonávajú dobrovoľne alebo honorárne. V takýchto pomeroch sú, samozrejme, žiaduce hlboké zmeny, najmä zákonné. Podľa predbežného návrhu nového Zákona o družstvách, ktorý by moderným spôsobom mal upraviť túto oblasť a umožniť vznik nových pracovných príležitostí, a ktorý sa má ocitnúť na rokovacom programe jarného zasadania Národného zhromaždenia, viaceré záležitosti treba regulovať strategicky: od úpravy podnikania, cez definovanie majetku družstiev, po rast konkurencieschopnosti (má to umožniť prevod spoločenského do družstevného vlastníctva) a prístup k úverovým prostriedkom.

Zákonom, ak dostane zelenú, sa prvýkrát upraví aj otázka družstevnej revízie a stanovuje sa, že je pre vznik družstva potrebných najmenej desať družstevníkov (analyzuje sa i možnosť, aby ich len v opodstatnených prípadoch bolo menej). Podľa slov predstaviteľov Ministerstva hospodárstva pri vypracovaní návrhu boli použité tunajšie skúsenosti, ako i skúsenosti Rakúska, Talianska, Slovinska a Španielska. Jedným zo zámerov autorov je zvýšiť úroveň odbornosti riadiacich osôb družstiev s cieľom dostať sa k organizovanému systému hájenia záujmov družstevníkov. Lebo bez podstatných, hlbokých kvalitatívnych zmien nemožno ani rátať s tým, že nám družstevníctvo dobehne zameškané. A na to už teraz potrebuje sedemmíľové kroky. (Dokončenie v budúcom čísle: Vhodná forma hospodárenia) O. F.

ŽENA NA DEDINE VO VOJVODINE

Tradičné poľnohospodárske aktivity v úzadí ženách na viosemsto anketových dieku počuť v dotazníkov zo 14 deposledných rokoch dín, vyplynul pestrý čoraz viac. Je to jeda veľavravný obraz nak zásluha ich sastavu. motných, jednak výVo Vojvodine je sledok cieľavedotoho času registromého úsilia pokravaných okolo 280 jinských a lokálnych dedinských organiorgánov a inštitúcií, zácií žien. Údaj ďalší upriameného na – viac ako 75 perzlepšenie pozície cent vidieckych žien dedinských žien. neabsolvovalo žiadViac od mnohých ne dodatočné škodojmov o nich svedlenia po ukončení čí výskum, organizákladnej školy, hoci zovaný Pokrajinby si to dnes priala ským ústavom pre najmenej polovica. rodovú rovnosť, ktoTakmer 46 percent rého zaujímavé výžien je formálne zaZ prezentácie výsledkov výskumu v zasadačke číslo sledky prezentovamestnaných, len 11 3 Zhromaždenia APV: riaditeľka Vesna Šijački la riaditeľka Vesna percent vo svojej Šijački na okrúhlom stole prebie- potreby a možnosti, odporúčania, alebo rodinnej firme. Štyri z piatich hajúcom 9. marca v Zhromaždení ktoré treba vbudovať do stratégie anketovaných žien nevlastnia marurálneho rozvoja. Z troch okrú- jetok, kým až 78,5 percenta opýtaAPV. Vychádzajúc z potreby reagovať hlych stolov, názorov 15 fókusových ných žien nemá auto. na okrajovú pozíciu dedinských skupín – medzi inými i predstaviNajväčším prekvapením je však žien, výskum sa sústredil na kon- teliek spolkov a združení žien z Pa- skutočnosť, že sa dedinské ženy krétne údaje, vzťahujúce sa na de- diny, Kovačice, Kysáča, Selenče... – málo zaoberajú poľnohospodármografický obraz, ich sociálne a rozhovorov s vedúcimi združení a stvom. Až 36 percent z nich nikdy ekonomické postavenie, skutočné miestnych spoločenstiev, ako aj z nerobí v záhrade, v prípade vyso-

O

24. 3. 2012

12 /4483/

HLAS ĽUDU

kovzdelaných osôb je ich už polovica. Do záhrady pravidelne nechodí 20 percent najstarších a až 60 percent najmladších žien. Ukážkou toho, že sa ženy urýchlene zbavujú tradičných dedinských aktivít, je aj údaj, že sa vyše 60 percent z nich neangažuje okolo dobytka alebo na roli. V prípade žien najmladších okolo dobytka sa nečiní až 84,3 percenta anketovaných. Trendom je, že je v každej novej generácii čoraz menej žien, ktoré sa zaoberajú tradičnou poľnohospodárskou činnosťou. Jedným zo zásadných odkazov výskumu je, že zlepšenie ich ekonomickej pozície možno očakávať po realizovaní viacerých akčných programov a školení, upriamených predovšetkým na oblasti, ako sú zásady moderného agrobiznisu, umenie riadenia, rozbor trhu, deficitné výrobky a organická výroba, združovanie (klastery a družstvá), finančné inštrumenty, certifikovanie a značky... A s lepšou hospodárskou úrovňou azda rýchlejšie stúpne i úroveň a kvalita ich celkového spoločenského postavenia. O. Filip

III/25


poljo4:0 20.3.2012 12:29 Page 4

PRÍLOHA

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY OCHRANA RASTLÍN

Roztoče – škodcovia v poľnohospodárstve (10) ROZTOČ CESNAKOVÝ – ACERIA TULIPAE

VLNOVNÍK RAJČIAKOVÝ – ACULOPS LYCOPERSICI

Dospelá samička má červíkovitý tvar tela, dĺžku 0,21 – 0,25 mm. Na brušku má 75 – 90 Samička vlnovníka rajčiakového, Aculops lyprstencov. Vajíčka sú okrúhle, podobajú sa na copersici (srb. rđasta grinja paradajza), má čerkvapky vody. víkovitý tvar tela bledožltej alebo oranžovoPrezimujú všetky štádiá škodcu na cibuliach žltej farby, dĺžky 0,15 – 0,18 mm, šírky 0,05 mm. v skladoch. Samičky kladú vajíčka na listy ved- Bruško je na chrbtovej strane pokryté doľa hlavného nervu. Pri priaznivých podmien- štičkovitými prstencami. Vajíčko je okrúhle, najkach prostredia vývoj trvá 8 – 10 dní. Na poli prv bezfarebné, neskôr biele. sa tieto roztoče zriedka šíria z cibule na cibuV južných zemepisných šírkach prezimuje ľu. V skladoch sa šíria aktívne alebo pasívne na otvorenom poli na burinách, kým v chladprúdením vzduchu z ventilácií a rôznymi ak- nejších regiónoch iba v skleníkoch. V zatvotivitami ľudí v sklade. rených priestoroch sa vyvíja počas celého roka. Hostiteľské rastliny sú z čeľade Lilaceae, v prvom rade cibuľa, cesnak, ale aj okrasné rastliny z rodu Tulipa a Allium. Cesnak napadnutý roztočom cesnakovým Prvé viditeľné symptómy na Tento roztoč sa živí na rastlinách z čeľade cibuliach môžeme pozorovať ľuľkovité (Solanaceae). Napáda rajčiak, zeaž dva mesiace po zbere úrody. miaky, tabak, baklažán, petúnie a tiež aj buRoztoče prenikajú pod vrchnú riny, ľuľky, durmany. Napáda aj niekoľko dručasť suchej šupiny a vyciciavahov, ktoré nepatria do čeľade ľuľkovité, a to jú šťavy z dužinatej suknice, čo sú: pupenec roľný a druhy z rodu Ipomoea – spôsobuje na normálnych bieokrasné druhy a sladké zemiaky (Ipomoea balych cibuliach červené, ružové tatas). alebo krémovožlté škvrny. PoŠkodca sa živí na všetkých zelených častiach stupne sa škvrny zväčšujú a rastliny vyciciavaním štiav z epidermálnych môžu prekryť celý povrch cibubuniek. Prvé poškodenia sa vyskytujú na le. Neskoršie škodca preniká aj spodných častiach rastliny a neskôr postupujú medzi vnútorné suknice a pok vrchu rastliny. Pri silnom napadnutí celú rastškodzuje ich. V jednej cibuli Rastlina rajčiaka napadnutá vlnovníkom rajčiakovým linu prekryjú roztoče a rastlina môže byť aj niekoľko tisíc jemá hrdzavú farbu. dincov tohto roztoča. Prvé symptómy na rajčiaku sú Silne napadnuté cibule sa vysušujú a hnijú. striebristé povlaky na spodnej Z cibulí, ktoré sú poškodené na 50 – 75 %, sa strane listov, neskôr sa na zelevyvinú zakrpatené rastliny, kým zo slabo poných častiach vytvárajú bronškodených cibúľ sa vyvinú normálne, zdravé zové a svetlé škvrny, ktoré sa čarastliny. Poškodenie kvetov sa manifestuje som spájajú. Škvrny môžu prasokrúhlymi zelenými škvrnami alebo stratou farkať, listy žltnú, neskôr dostávaby a tvaru. jú striebristé až bronzové sfarPoškodenia cibúľ sa môžu znížiť skladovaním benie, uschýnajú a opadávajú. cibúľ pri určitých teplotách. Napríklad cibule tuNapadnuté kvety sa zle vyvíjalipánov pre včasnú sadbu nie sú poškodené vtejú, plody zostávajú malé a ťažko dy, ak sa hneď po zbere skladujú 4 týždne pri dozrievajú. Pokožka na plodoch teplote 20 °C, nasledujúce týždne pri 17 °C a 9 je zhrubnutá, často puká, a je až 18 týždňov pri teplote 9 alebo 5 °C. Ale väčhrdzavo sfarbená. Neskôr sa šina cibúľ iných druhov sa nedá ochrániť riaPlody rajčiakov poškodené vlnovníkom rajčiakovým plody sušia, ako aj celá rastlina. denými teplotami pri uskladnení. Napadnuté rastliny zemiakov majú stonky Vyššie teploty pri uskladnení ničia roztoče, ale Rýchlosť vývinu závisí od teploty. Pri teplote často poškodzujú aj cibule. Napríklad teplota 26 °C a 30 % relatívnej vlhkosti vzduchu vývoj bronzovej farby, listy sa sušia a rastliny celé vyššia od 35 °C ničí tohto roztoča na cibuliach, trvá 6 – 7 dní. Samičky kladú vajíčka na listy hynú. Tieto symptómy sa môžu ľahko zamieale poškoduje aj cibule. Chemická ochrana sa alebo stonky. Jedna samička nakladie do 50 ňať so symptómami, ktoré zapríčiňuje roztorobí aplikáciou skladov insektoakaricídmi ale- vajíčok. Z oplodnených vajíčok sa vyvíjajú sa- čec chmeľový alebo strapky, a preto treba pomičky a z neoplodnených samčeky. Škodca sa tvrdiť výskyt škodcu na základe mikroskobo aplikáciou na uskladnené cibule. Biologická ochrana je tiež možná. Potenciál- živí na všetkých zelených častiach rastliny vy- pického sledovania. Ing. Ján Tancik, PhD. nymi prírodnými nepriateľmi roztoča cesnako- ciciavaním štiav z epidermálnych buniek. V zaSPU Nitra vého sú dravé roztoče Amblyseius cucumeris, tvorených priestoroch môže mať aj 20 geneFoto: internet Cheyletus spp., Lasioseius spp a Amblyseius barkeri. rácií do roka.

26/IV

24. 3. 2012

12 /4483/

HLAS ĽUDU


poljo5:0 20.3.2012 12:30 Page 5

PRÍLOHA

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

OVOCINÁRSTVO

Kedy začať s ochranou proti chrastovitosti? Jednou z najnebezpečnejších chorôb, ktoré znižujú priamo kvalitu, ako aj skladovateľnosť najmä zimných kultivarov jabĺk, ale aj hrušiek, je hubová chrastovitosť plodov. Pôvodcom je huba chrastavník jabloňový – Venturia inaequalis a chrastavník hruškový – Venturia pirina. Jarné obdobie je najvhodnejším termínom na to, aby sme si povedali niečo o príčinách škodlivého výskytu tohto ochorenia a ako účinne proti nemu bojovať. hrastavník prezimuje na opadnutých jabloňových a hruškových listoch, na ktorých v minulej sezόne spôsobil väčšie alebo menšie infekcie, prejavujúce sa nepravidelnými, spolu splývajúcimi škvrnami. Tie sa zo začiatku javia ako riedky, hnedozelený zamatový povlak predovšetkým na hornej strane listov. V priebehu niekoľkých týždňov listové tkanivo v mieste škvrny odumiera a nadobúda sivý, pergamenový vzhľad. Silno postihnuté listy odpadávajú už v priebehu leta, zatiaľ čo listy s ojedinelými škvrnami vydržia na stromoch až do jesene. Podhubie chrastavníka prerastie postupne celé vnútro napadnutého listového tkaniva a zostane v ňom počas celej zimy aj pri najsilnejších mrazoch. Neprekáža mu ani sneh, ani dážď. V chorých listoch, ktoré väčšinou vietor rozvial po celej záhrade alebo aj v okolí, prebieha počas zimy pomalé dozrievanie plodničiek, ktorých vývoj býva ukončený v apríli až v júni. Zrelá plodnička sa javí ako čierny nepatrný výrastok na vlaňajšom, často už na takmer zhnitom liste. Obsahuje množstvo mikroskopických výtrusov. Keď príde do styku s vodou (predovšetkým pri daždi, aj veľmi slabom), nasiakne ako špongia a vystreľuje zo seba do vzduchu výtrusy, čiže askospόry. Výtrusy roznášajú do okolia už aj veľmi slabé vzdušné prúdy. Ak padnú na vypučaný list alebo neskôr aj na rastúci plod, vyklíčia v kvapôčke vody a preniknú infekčným vláknom do hostiteľa. Po inkubačnej lehote, ktorá môže byť podľa teplôt jeden až tri týždne, sa na listoch alebo ovocí objavia chrasty. Najrýchlejšie klíčenie prebieha pri teplote 20 °C. Životnosť askospόr je pomerne dlhá, no závisí v prvom rade tiež od teploty. Priame slnečné svetlo výtrusom škodí a citeľne znižuje ich životnosť. Môže sa však povedať, že askospόry zostávajú klíčivé počas celého jarného obdobia. Čím skôr sa chrastovitosť objaví, tým väčšie škody na ovocí vzniknú. Na rastúcich jablkách mávajú chrasty za následok zdeformovanie plodu a jeho skoré odpadnutie. Pri neskoršom

C

24. 3. 2012

12 /4483/

HLAS ĽUDU

napadnutí zostávajú často jablká na stromoch až do zberu, no ich kvalita býva zlá. Chrastovitosť nielen zhoršuje vzhľad plodov, ale napadnuté ovocie sa horšie skladuje, plody rýchlejšie strácajú vodu, stávajú sa skoro vráskavými a pri vysokej vzdušnej vlhkosti ich druhotne napáda aj pleseň ružová (Trichothecium roseum), ktorá začne rásť na chrastách, preniká do plodov a dokáže ich rýchlo znehodnotiť hnilobou. Boj proti chrastovitosti sa zakladá predovšetkým na chemickej ochrane. Dlhoročné skúsenosti pestovateľov potvrdzujú, že tromi až piatimi postrekmi je možné udržať ovocie zdra-

vé. Musia sa však dodržať dve hlavné podmienky: urobiť ošetrenia vo vhodnom termíne a urobiť ich dôkladne. Prvý raz postrekujeme tesne pred kvitnutím stromov, ďalšie postreky robíme asi v desaťdňových intervaloch tak, aby sme skončili približne v polovici alebo koncom júna. Postreková hmla má byť veľmi jemná (malá dýza a vysoký tlak) a musí obaliť celú korunu stromu. Chrastovitosť podmieňuje predovšetkým nadmerná vlhkosť v dôsledku daždivého počasia, prípadne chránené vlhké stanovište, kde je slabé prúdenie vzduchu a bývajú tam časté rosy. Existuje tiež odrodová náchylnosť. K najnáchylnejším patrí napr. James Grieve a Golden Delicious. Odolnejšie sú napr. Jonathan a Idared. Pri hruškách okrem listov a plodov býva napadnutá aj kôra konárikov. Chrasty na plodoch

sú hustejšie ako na jablkách, častejšie praskajú a v niektorých rokoch môžu zapríčiniť moníliovú hnilobu už na stromoch. Stáva sa, že na neošetrených stromoch zhnije celá úroda už na strome. Cyklus huby je rovnaký ako pri jabloniach. Výtrusy sa však môžu uvoľniť aj z chrást na kôre stromov. Vzhľadom na značnú škodlivosť tejto choroby sa snažíme zabezpečovať najmä preventívnu mechanickú a chemickú ochranu stromov. Prehustené a prestarnuté koruny stromov so starým drevom sú ideálnym prostredím pre šírenie tejto choroby, preto presvetľovacím a veľmi nutným hlbokým zmladzovacím rezom sa snažíme do koruny stromov zaviesť svetlo a získať nové, zdravšie mladé rodivé drevo, na ktorom nie je toľko hubových zárodkov, ako na starých konároch stromov. Ešte pred príchodom zimy všetko opadané lístie a plody zlikvidujeme a pred a po odkvitnutí použijeme vhodné fungicídy. Pri najskorších termínoch ochrany použijeme prípravky, ktoré sú aj pri nižších teplotách účinné, napr. CHORUS 75 WG. Aplikuje sa vo fáze myších uší, postrek sa opakuje za päť až sedem dní. Proti chrastovitosti sa používajú aj tieto prípravky: Delan 700 WDG v koncentrácii 0,075 %, Choromodin S-65 v koncentrácii 0,08 % alebo Stroby WG v koncentrácii 0,02 %. Dôležitá poznámka na záver – prípravky treba striedať! Ľ. Sýkorová

V/27


poljo6:0 20.3.2012 12:30 Page 4

PRÍLOHA

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY RASTLINNÁ VÝROBA

Sója je taktiež veľmi citlivá na zaburinenie v priebehu celej vegetácie. Vysokú úrodu semena sóje môže dať len čistý porast bez burín. Chemická ochrana tvorí

stupných foriem a z väčšieho pôdneho profilu. Mohutný koreňový systém chráni štruktúru pôdy a robí ju ľahšie priepustnou pre vodu a korene následných plodín a zlepšuje fyzikálne vlastnosti pôdy. Po sóji sa zvyšuje úroda obilnín, najmä pšenice o 0,6 až 1,0 t/ha. Samotná sója na predplodinu nie je zvlášť citlivá. Najvhodnejšími predplodinami sú hnojené okopaniny, najmä cukrová repa a kukurica (ak nehrozí nebezpečenstvo zostatkov herbicídov na báze atrazínu a sulfonilmočoviny, srb. sulfonilurea), no v

významný, až 25-percentný podiel celkových nákladov na pestovanie sóje. Úspory je možné dosiahnuť voľbou správneho chemického prípravku podľa aktuálneho spektra a intenzity zaburinenia pôdy. O úrode sóje a jej kvalite, okrem uvedených faktorov, rozhoduje v neposlednom rade aj stupeň mechanizácie a kvalita zberu, vrátane pozberovej úpravy úrody. Na zber je vhodné využívať nové moderné kombajny s predĺženým žacím stolom, ktoré znižujú zberové straty. Sója je výborným prerušovačom obilného sledu a veľmi vhodnou predplodinou najmä pre pšenicu. Vďaka fixácii vzdušného dusíka (N) zostáva v pôde po sóji časť fixovaného N i pre následnú plodinu (podľa niektorých údajov až 50 kg N/ha). Súčasne dokáže využívať živiny (najmä fosfor P) z menej prí-

osevných postupoch sa najčastejšie zaraďuje medzi dve obilniny. Nevhodnými predplodinami sú slnečnica a repka olejná, pretože ich napádajú rovnaké choroby. Je menej citlivá na pestovanie po sebe. Sója je citlivá na nesprávnu a nedôslednú základnú prípravu pôdy. Kvalitná príprava pôdy je podmienkou rovnomerného klíčenia, vzchádzania a výšky porastu. Vyrovnaný porast bude následne rovnomerne dozrievať a prinesie kvalitnejšiu úrodu. Ako sme už spomenuli, sója sa vyznačuje schopnosťou viazať vzdušný dusík prostredníctvom hrčkotvorných baktérií. Je schopná viazať zo vzduchu ročne v priemere 60 kg/ha dusíka. Zvyšovaním dávok N hnojív sa redukuje činnosť rhizobií, hrčky sa prestávajú tvoriť a účinok inokulácie osiva sa výrazne obmedzuje.

Pestovanie sóje Sója patrí z biologického zaradenia medzi strukoviny, no z hľadiska hospodárskej systematiky a použitia je zaradená medzi olejniny. Svojím zložením a možnosťami využitia zaujíma osobitné postavenie v ľudskej výžive a je dôležitou surovinou krmovinárskeho priemyslu. Vo svete patrí medzi tzv. strategické plodiny. re pestovanie sóje je dôležitý výber úrodných pôd najvhodnejšieho typu a zrnitostnej skladby. Úrodu sóje najvýraznejšie ovplyvňuje pôda. Zároveň je veľmi dôležitý vyrovnaný vodný a vzdušný režim, ale aj celý systém hospodárenia na pôde. Správny výber pôd najúčinnejšie eliminuje rizikové faktory pestovania sóje. Sója vyžaduje hlboké, priepustné, stredne ťažké, hlinité štruktúrne pôdy s dobrým obsahom humusu a s priaznivou pôdnou reakciou, ktoré poskytujú optimálne podmienky pre rozvoj a činnosť nitrogénnych baktérií. Nevyhovujú jej ťažké, ílovité, zamokrené a zhutnené pôdy s nepriaznivými hydrofyzikálnymi vlastnosťami. Je to teplomilná rastlina, plodina krátkeho dňa a je veľmi náročná na vlahu. Najväčší vplyv a riziko na úrody sóje má nedostatok alebo nepriaznivé rozdelenie zrážok v rozhodujúcich vývojových a reprodukčných fázach, t. j. v čase kvitnutia, tvorby strukov a semien. Vhodnú pestovateľskú oblasť charakterizuje ročný úhrn zrážok 550 mm. V suchých oblastiach je pri pestovaní sóje potrebné počítať s využívaním doplnkových závlah. Aj keď má sója vysoké požiadavky na živiny, je plodinou, kde je možné využívať redukované dávky hnojív. Dobre reaguje na starú silu pôdy, čo výrazne prispieva k ekonomike jej pestovania. Obsah humusu v pôde je možné zvýšiť pestovaním obilnín a ponechaním slamy po zbere na poli alebo využívaním zeleného hnojenia. Špecifickou operáciou pri pestovaní sóje je inokulácia osiva preparátom rhizobiálnej kultúry. Efektívnosť inokulácie závisí od kvality preparátu, vlastnosti pôdy (pH pôdy), obsahu humusu, ako aj od správnej aplikácie inokula.

P

28/VI

Na prekonanie začiatočného obdobia tzv. hladového rastu sóje, t. j. obdobia približne 12. až 24. deň po vzídení, keď sa fixácia dusíka zo vzduchu ešte nezačala, a keď rastlinky vybavujú svoj koreňový systém hrčkami, k čomu potrebujú zvýšené množstvo všetkých živín (najmä N), odporúča sa i v prípade inokulácie osiva použiť pri zaradení po obilnine tzv. štartovaciu dávku dusíka v množstve 40 – 60 kg/ha. Ak sa inokulácia nerobí, dávky dusíka by mali byť 60 – 100 kg/ha. Štartovacia dávka dusíka sa aplikuje 1 až 2 týždne pred sejbou. Potreba hnojenia fosforečnými a draselnými hnojivami je nižšia ako pri obilninách. Dôležitou podmienkou sejby je, aby bola pôda dostatočne vyhriata a to je okolo 10 °C. Pretože v čase vzchádzania znesie aj slabý mínus (- 3, - 4 °C), môže sa siať skôr ako kukurica. Najčastejšie je to v apríli, s tým, že odrody s dlhším vegetačným obdobím (II. skupina) sa sejú začiatkom apríla a ostatné v priebehu mesiaca. Seje sa do hĺbky 4 – 5 cm. Je dôležité dodržať rovnakú hĺbku, pretože pri veľmi plytkej sejbe trpia vzchádzajúce rastliny suchom a poškodzujú ich herbicídy a vtáky, a pri hlbokej sejbe porast vzchádza obyčajne horšie a nerovnomerne. Optimálna rýchlosť pohybu pneumatickej sejačky je 6 km/hod. Optimálny počet rastlín na hektár je základom dobrej úrody. Hustou sejbou sa zvyšuje nebezpečenstvo políhania rastlín, napadnutie rastlín chorobami a taktiež rastliny sú menej odolné na sucho. V prípade redšieho výsevku rastliny intenzívnejšie odnožujú, no spodné struky sú veľmi nízko, čo spôsobuje straty pri zbere. Pre odrody II. skupiny zrenia sa odporúča 350 000 – 400 000 rastlín/ha, pre odrody I. skupiny 400 000 – 450 000 rastlín/ha a pre odrody 0 skupiny zrenia 500 000 rastlín/ha. Ľ. S.

24. 3. 2012

12 /4483/

HLAS ĽUDU


poljo7:0 20.3.2012 12:31 Page 5

PRÍLOHA

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

ZDRAVIE A MY

Preto cvičte a posilňujte svaly panvového dna kedykoľvek môžete. Ide o svaly, ktoré ovládajú spúšťanie moču. Najlepšie je začať hneď a cvičiť denne až do konca života. Nie je ľahké naučiť sa to. Pomôže vám odborník, napríklad cvičiteľ jogy, pilatesu, fyziater alebo rehabilitačný pracovník.

Keď nám klesá ženstvo okles maternice patrí podľa odborníkov na ženské zdravie medzi najväčšie nepríjemné tajomstvá. Niektorí ho neváhajú označiť doslova za ženské tajomstvo číslo jeden. Väčšina žien o ňom nikdy neprehovorí. Robia chybu. Tak ako nám vekom ochabuje pleť a klesajú prsia, klesá po prehratej bitke s gravitáciou aj naša maternica, ktorá so sebou ťahá močový mechúr. Maternica môže poklesnúť buď čiastočne do pošvového vchodu, alebo úplne až pred pošvou tak, že je viditeľná zvonku. Dochádza pritom aj k poklesu pošvových stien. Na tento problém môžu ženu upozorniť viaceré charakteristické ťažkosti. Je to pocit tlaku, ako keby z pošvy niečo vypadávalo, bolesti v krížoch, únik moču alebo ťažkosti s vymočením, zápcha, krvavý výrok z pošvy.

P

AKO SA TO VYŠETRUJE A LIEČI Diagnóza sa určuje podľa ťažkosti pacientky a vaginálneho vyšetrenia. Liečba závisí od roz-

sahu poklesu a intenzity problémov, od veku a pohlavnej aktivity pacientky a tiež od toho, či ešte plánuje rodiť. Cviky na posilnenie brušného svalstva sú dôležité skôr na prevenciu a liečbu ľahších foriem. Pri výrazných ťažkostiach a rozsiahlom poklese je nevyhnutná operácia, a to buď bez odstránenia maternice alebo aj s jej odstránením. Pri rozhodovaní je potrebné zohľadniť celkový zdravotný stav pacientky a zhodnotiť, či je operačný výkon vôbec možný. Ak je operácia vylúčená, prichádza do úvahy liečba pesarom. Dôležité je aj primerané stravovanie. Nadváha alebo extrémne chudnutie totiž podporujú pokles vnútorných pohlavných orgánov. NEDVÍHAJTE ŤAŽKÉ BREMENÁ Zdvíhanie bremien poškodzuje väzivo, ktoré drží maternicu na svojom mieste. Ak sa tomu nemôžete vyhnúť, robte to správne, s pokrčenými kolenami. Pozor! Po operácii poklesu ma-

ternice sa nesmú dvíhať bremená aspoň pol roka. NEFAJČITE! Nechce sa vám veriť, že fajčenie má s poklesom maternice niečo spoločné? Verte, že má. Fajčiarsky kašeľ totiž zvyšuje vnútrobrušný tlak, u fajčiarok sa pokles vyskytuje častejšie ako u nefajčiarok. POMÁHA INTÍMNA GYMNASTIKA Ženy s dobre vyvinutým svalstvom panvového dna trpia poruchou maternice zriedkavo.

ZDRAVIE NAŠE KAŽDODENNÉ (64)

Problémy so štítnou žľazou N iektorí ľudia sú neurotickí a ľahko sa rozčúlia. Iní sa zase hýbu ako slimák, sú večne unavení, nepozorní, k tomu bez šťavy a optimizmu. Ak sú po štyridsiatke a ešte neboli u endokrinológa, možno je najvyšší čas, aby si dali vyšetriť štítnu žľazu (tyreoideu). Táto žľaza je uložená na krku, pod hrtanom, po oboch stranách priedušnice. Skladá sa z dvoch lalokov, ktoré sú uprostred spojené mostom. V dospelom veku váži 20 až 40 gramov a jej hormón tyroxín je organickou látkou obsahujúcou jód, ktorý viazaný na bielkovinu (tyreoglobulín) prúdi v krvi. Jeho množstvo reguluje povzbudivý hormón podmozgovej žľazy. Tyroxín usmerňuje normálnu látkovú premenu v organizme, čiže me-

24. 3. 2012

12 /4483/

tabolizmus. Zníženie jeho koncentrácie metabolizmus znižuje, zvýšenie jeho koncentrácie má za následok aj zvýšenie metabolizmu. Ovplyvňuje aj duševnú činnosť a prácu vegetatívneho nervového systému. Inými slovami, štítna žľaza ovplyvňuje chod celého ľudského organizmu: ak v nej niečo zaškrípe, hneď sa to niekde prejaví. Podľa viacerých štatistík každý šiesty dospelý má problém so štítnou žľazou. Mnohí ľudia vlastne dlhé roky vôbec nevedia, že práve táto žľaza môže byť príčinou ich zdravotných problémov, únavy, depresií... Ak sa totiž naruší táto dôležitá továreň na hormóny, mení sa aj správanie človeka. A preto je vyšetrenie u odborníka dôležité, lebo sa neurotické a

HLAS ĽUDU

depresívne nálady u dospelých najprv dosť často zamieňajú s psychosomatickými problémami alebo s prepracovanosťou. Zaujímavé je i to, že ženy trpia poruchami štítnej žľazy asi päťkrát častejšie ako muži. Pre správnu funkciu dôležitej žľazy mimoriadny význam má ideálna hladina jódu, ktorý štítna žľaza potrebuje ako zápalnú sviečku na produkciu hormónov. Už pri menšom znížení funkcie sa človek cíti unavený, malátny, ospalý. Nedostatkom jódu trpí až jedna miliarda obyvateľov planéty a situácia je alarmujúca najmä v menej vyspelých krajinách. V normálnych pomeroch sa ukázalo, že tehotné a dojčiace ženy môžu zvýšiť podľa expertov

AKO SPEVNIŤ SVALY PANVOVÉHO DNA? Skúste močiť prerušovane. Sťahom svalov močenie zastavujte, povolením spúšťajte. Keď sa vám cvičenie dostane do krvi, dokážete ho robiť aj bez močenia. Ideálne je cvik opakovať 100 až 300 ráz za deň. Cvičte kedykoľvek a kdekoľvek, v aute, v zamestnaní, počas porady, na rodičovskom združení. Nikto o tom nemusí mať ani tušenie. KEDY ÍSŤ K LEKÁROVI Ak máte niektorý z nasledujúcich príznakov, choďte ku gynekológovi: bolesť a pocit plnosti a ťažoby v podbrušku; bolesti v bedrovej oblasti; pocit „sedenia na lopte“; tlak smerom do malej panvy postojačky, zmierňujúci sa v ľahu; krvavý výtok. inteligenčný kvocient svojho dieťaťa o päť až desať percent tak, že budú jednoducho konzumovať odporúčané denné dávky jódu. Lekári preto odporúčajú sledovať zloženie potravín, soliť soľou s jódom, aspoň raz týždenne zjesť morskú rybu. Potraviny s vysokým obsahom jódu sú višne, čerešne, treska, vajce, citrón, úhor, makrela, šampiňóny... Svetová zdravotnícka organizácia odporúča tieto minimálne denné dávky jódu v mikrogramoch: dojčatá – 50, deti do šesť rokov – 90, deti do 17 rokov – 120, dospelí – 150, tehotné a dojčiace ženy – 200 mikrogramov. Na porovnanie treba uviesť, že jedna lyžička jodidovanej soli obsahuje asi 300 mikrogramov jódu. (V budúcom čísle: Ako odhaliť zníženú funkciu štítnej žľazy?) Pripravil: O. Filip

VII/29


poljo8:0 20.3.2012 12:32 Page 8

PRÍLOHA

POĽNOHOSPODÁRSKEROZHĽADY DOVÁŠHORECEPTÁRA

Prekomurskágibanica

Dievčenskáslza

Potrebujeme:500gkôr,100g mletéhomaku,350gcukru,100 ghrozienok,1malályžičkaškorice,3jablká,100gmletýchorechov,500gneslanéhotvarohu,1 vanilínovýcukor,1citrón,2vajcia, 150gmasla,3lyžicestrúhanky, 400mlsladkejsmotany. Taktosatovydarí: Donádoby nastrúhamejablká,pridáme100 gcukru,vanilínovýcukor,škoricu, strúhanku,nadrobnonastrúhanú citrónovúkôruadobrepremiešame. Do druhej nádoby dáme tvaroh,vajcia,100gcukru,hrozienkoatrochusladkejsmotany. Všetkovymiešamemixérom.Do olejom vymasteného plechu dámetrikôry,ktoréuložímepodľaveľkostiplechu.Postriekameich roztopenýmmaslom.Urobímesi zmes z mletých orechov a 75 g cukru.Toutoorechovouzmesou potriemepripravenékôryazalejeme 1/3 sladkej smotany. Potompoložímedvekôry,postrie-

Potrebujeme: Na cesto: 6vajec,6lyžíccukru,6lyžíc múky,polovicuvrecúškapečivovéhoprášku,1lyžicukakaa;Naplnku:500mlmlieka, 2vrecúškavanilínovéhopudingového prášku, 5 lyžíc cukru, 250 g masla, 250 g práškovéhocukru,100gkokosovej múčky, 200 g želé cukríkov,300mlsladkejsmotany. Taktosatovydarí:Do nádoby nalejeme väčšiu časť mlieka a pridáme5lyžíccukruavaríme.Do zvyšného mlieka pridáme pudingovýprášokadobrepremiešame.Dovriacehomliekazastálehomiešaniazavarímepudinga varíme, kým nedostaneme potrebnúhustotu.Potomzložímezo sporákaanechámevychladnúť.V nádobenašľahaniemixéromvyšľahámemasloapráškovýcukor. Pridámevychladnutýpuding,nadrobno nakrájané želé cukríky, kokosašľahámemixérom,abysa

kame ich maslom a vysypeme nanejablkovúplnku.Znovupoložíme na plech dve kôry, postriekame roztopeným maslom adámetvarohovúplnku.Znovu položímedvekôry,postriekame maslom a potrieme ich plnkou, ktorúsipripravímezmakua75g cukru. Makovú plnku polejeme ďalšoutretinousladkejsmotany, prikryjemedvomakôrami,ajtie potrieme roztopeným maslom. Gibanicu popichámevidličkoua polejemezvyšnousladkousmotanou.Pečieme60minútna200 ºC.Upečenúgibanicu posypeme práškovýmcukrom.

všetko dobre zjednotilo. Pripravímesicesto:mixéromvyšľaháme bielky, pridávame cukor, a potom žĺtky. Pridáme múku, pečivovýprášokakakaoavareškou dobrepremiešame.Vylejemena plechvyloženýpapieromnapečenie.Pečieme15minútna200 ºC.Vychladnuté cesto potrieme plnkoutak,ženajehostrednanesiemeväčšiemnožstvoplnky. Zvinieme v tvare rolády. Sladkú smotanumixéromvyšľahámena hustýsnehaozdobímeňouvrch rolády.Našľahačkunastrúhame čokoládu.

NAJBEŽNEJŠIASUROVINAVKUCHYNI

Všetkoovajíčkach S

kôrnežsidátechutnúpraženicu aleboupečieteskvelýkoláč,prečítajte si zaujímavé informácie a rady,akovyužiťzvajecibatonajlepšie. NEBEZPEČNÝALERGÉN Odporúčasazjesťdveažtrivajcia týždenne.Aksavšakuvásvrodine vyskytujenejakýdruhpotravinovej alergie, buďte opatrní.Väčšina má bielkovinovýcharakteravajciasújednazčastýchalergizujúcichpotravín. Opatrnosťjenamiestenajmäumalýchdetí. Prejavy alergie: Svrbenie jazyka,opuchpier,bolestibrucha,vracanie,hnačka,nechutenstvo,poruchavstrebávaniaživín,začervenanie a svrbenie kože, vyrážky, sťažené dýchanie,zvýšenátvorbahlienov,kašeľamigréna. POZORNACHOLESTEROL! Vaječnýžĺtokobsahujecholesterol,ktorýjerizikovýmfaktorompri vznikusrdcovo-cievnychochorení,no

30/VIII

zároveň je základným stavebným materiálomprebunkovésteny.Odborníkmiodporúčanádennádávka cholesteroluje300mg.Jednoslepačievajceobsahuje270mgcholesterolu.Vhusacích,kačacíchamorčacích vajciach je takmer dvojnásobnémnožstvocholesteroluakov slepačích.Nízkyobsahcholesterolu majúvrajprepeličievajcia,nosúvisí tonajmäsichmalýmirozmermi.

SKLADOVANIE Odporučenáteplotaskladovania je5až12ºC,priprepravenesmiepresiahnuť18ºC.Zabezpečte,abysavajcianerosiliprivýkyvochteploty,robiasaztohoplesne.Predajnýobal domazničte,abyneprišieldostyku sinýmipotravinamivchladničke.Vajíčkauskladnitešpičkoudoluvpriehradkechladničky,ktorájenatourčená. VEDELISTE,ŽE... *slepačievajcevážiokolo55gramov?

*obsahujeasi324kJ? * vajcia dodajú telu toľko živín akorovnakoveľkáporciamäsa? VYBERAJTESPRÁVNE Trvanlivosť vajíčok je pri správnomskladovaní28dníoddátumu znášky.Domácevajíčkakupujteiba odsusedovalebozoznámejablízkejfarmy,kdesimôžeteoveriťdátum ichznášky.Vajíčkapredávanévobchodochmuseliprejsťveterinárnou kontrolou, takže sú pomerne bezpečné. Zásadne sa vyhýbajte pouličnémupredaju,kdeniejegarantovanáhygienaanipotrebnéchladenie. Pozor aj na predaj v supermarketepriamozpalety,niejepri ňomzabezpečenásprávnateplota priskladovaní.Kupovanévajciamusia byť bez slepačieho trusu, bez plesneanepopraskané.

OTESTUJTEHO! Ponortevajcedopoháranaplnenéhovodou.Čerstvéklesnekudnu, týždňovésavznášakúsoknaddnom poháraastaršieakotritýždnepláva vo vode a vyčnieva nad hladinu. Čímjevajcestaršie,týmviacvzduchu preniknecezjehoškrupinuatenpotomvajcevovodenadnáša.Apretožežĺtokabielokprocesomstarnutia vysychajúastrácajúsúdržnosť,možnozistiťpribližnývekvajecajpoich rozbití.Čerstvévajcebudemaťlesklývypuklýžĺtokapevnýbielok,viactýždňové vajce bude mať plochý žĺtokaroztekajúcisabielokvodovej konzistencie.

JEČERSTVÉ? Žĺtok musí byť čistý a bez akýchkoľvek cudzích látok. Bielok má maťželatínovúkonzistenciu,musíbyť priehľadnýačíry.Škrupinajepevná anepopraskaná.Vajíčkonezapácha!

24.3.2012

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY Prílohaprepoľnohospodárov a dedinu Číslo316 Pripravujú: redaktorka Ľubica SÝKOROVÁ, novinárka ElenaŠRANKOVÁ aspolupracovníci Použitádomáca azahraničnáliteratúra

12/4483/

HLASĽUDU


K U LT Ú R A

NAŠA TÉMA

Kultúry nikdy nie je veľa kedysi jej vraj bolo i viac. Aj na dedinách. Kultúrna ponuka mala aj iné formy, častejšiu periodicitu, pripravovaná aj ponúkaná bola výlučne na podnose z entuziazmu, ochoty,

A

lásky k umeniu, dobrovoľnej obety, sebazapierania. Preto tak chutila. Prišla nová doba, s ňou vynovená kultúrna ponuka, ale aj konzumenti sú iní. Prieberči-

vejší. Pripraviť im kultúrne menu by ani nebol taký problém, veď aj teraz jesto z čoho, ale ten niekdajší podnos z entuziazmu sa načisto rozbil... A znovu sa nemôžeme vyhnúť tomu univerzálnemu prísloviu: Za málo peňazí, málo muziky. Sú záležitosti v príprave kultúrnych podujatí, ktoré sa sku-

točne musia zaplatiť, ale pomaly sa vytrácajú tie jagavé ohnivká, ktoré akciám dávajú dušu, sú na nezaplatenie, ale v dnešnej dobe sa im hodnota vyčísľuje... Nič to. Len sa novej dobe prispôsobiť a na staré dobré časy spomínať. A. F.

uznanie za úspešnú činnosť. Bol som členom aj folklórnej skupiny pri Dome kultúry, ktorá je dodnes činná, pribúdajú do nej aj noví členovia, ale už nie v takom hojnom počte, ako to bolo v minulosti. Veď to bola ozajstejiny kultúrneho života Padiny sa zača- konajú iba vtedy, keď sa chystajú nejaké po- ná radosť, keď som ako nový tanečník s ďalli písať trochu neskoršie, než bola zalo- dujatia. Aj tých je teraz omnoho menej ako šími členmi folklórnej skupiny precestoval žená osada roku 1806. Keď si Padinčania vy- v minulosti. Teraz platí to ľudové príslovie: Za Slovensko, Nemecko a iné kraje. Kvalita tanstavali školu, obecný dom, evanjelický kos- málo peňazí, málo muziky. Opravdivých en- cov stúpa, lebo sa v súčasnosti choreografi tol, faru, dokončili stavby studní, začali roz- tuziastov zamilovaných do hudby, divadla, cibria, zúčastňujú sa na rôznych seminároch, mýšľať aj o kultúrnom rozvoji osady. Podobne maliarstva je stále menej. Menej je aj tých, čo je veľmi dobre. V každom ohľade kultúra ako všeobecný, aj kultúrny rozvoj začal pro- ktorí si za vykonanú prácu žiadajú peniaze, hrá dôležitú úlohu v živote Padinčanov a nasperovať najmä chádza sa na dobpo ukončení rej úrovni. Škoda druhej svetovej však, že je málo vojny. entuziastov, ktorí Dňa 1. norozmýšľajú o kulvembra 1944 v túrnom rozvoji rámci osvetodediny, pestujú vého odboru v jej tradíciu a obyPadine bola začaje a tak nedajú ložená Kultúrzabudnúť na svoj no - osvetová slovenský pôvod rada, ktorá 30. a svoje korene. mája 1945 forZuzana Čížimovala sekcie ková: – Som matpre kultúrnokou dvoch detí, osvetovú činktorým sa aj naZuzana Čížiková nosť. Keď roku Alexandra Valentová-Králiková Miroslav Diňa priek rozsiahlym 1948 prestal s pracovným záčinnosťou miestny matičný odbor, v Padine ale ochotne niečo urobia aj z lásky. Stalo sa väzkom v súkromnom rodinnom podniku vezaložili Slovenský kultúrno-osvetový spolok niekoľkokrát, že som na nejaké podujatie ces- nujem možno aj viac ako rodičia, ktorí sú po Bratstvo. V roku 1978 základný kameň novej tovala s padinskými divadelníkmi a mimo- celé dni doma a tvrdia, že pre robotu nemajú budovy Domu kultúry, ktorý bol otvorený chodom som sa od nich dozvedela, že si aj dostatočne času pre svoje deti. Dcérka Adroku 1982, položila Vilma Popovová, známa oni sami pripravujú kostýmy, masky, scénu, rianka je ešte maličká, ale syn Adrián je už piapadinská režisérka. V roku 1980 túto usta- samozrejme, bez žiadnej úhrady. Prišli iné takom. V škole im ponúkajú rôzne sekcie: folnovizeň pre kultúrnu činnosť, v ktorej sa aj časy, keď namiesto toho, aby si mladšie ge- klór, chór, orchester a iné. Má aj blízky vzťah v súčasnosti pestujú a rozvíjajú rôzne kul- nerácie kultúrne povzdvihovali svoju úroveň, ku knihám, ktoré si rád chodí vypožičiavať do túrne aktivity, pomenovali menom známe- radšej dlho vysedávajú pred počítačom. S ta- veľkej knižnice v Dome kultúry. Keď ide o rozho slovenského básnika, literárneho kritika kým spôsobom života sa vôbec nezhodujem. manitosť kultúrnych dianí v dedine, myslím a padinského rodáka Michala Babinku. ZaMiroslav Diňa: – S ohľadom na to, v si, že sme tu dosť ochudobneli vzhľadom na ujímalo nás, na akej úrovni sa nachádza akom stave je kultúra v iných prostrediach, minulé časy. Dnešné deti už ani nepoznajú kultúrny život Padinčanov v súčasnosti. môžeme povedať, že v Padine je na dosť dob- slovo kino, kam sme my v ich veku často choAlexandra Valentová-Králiková: – Hud- rej úrovni. Padinská divadelná scéna má dievali. V dedine už nemáme nejaké kultúrbou a vôbec umením sa zaoberám už dosť rad uznaní a odmien, pre novú sezónu pri- ne stánky, ktoré by boli otvorené počas vídávno. Teraz, keď mám voľného času, ve- pravuje ďalšie divadelné predstavenie. Ško- kendu, aby sme ich s deťmi mohli navštíviť. nujem sa maľovaniu a som aj členkou Zdru- da však, že je málo tých, čo sa zaujímajú o to, Celá moja rodinka netrpezlivo čaká každú ženia výtvarných umelcov Smäd. S hudbou čo sa deje pod strechou Domu kultúry, v novú nedeľu, keď s manželom Paľkom vysom sa prestala aktívne zaoberať, ale keď som akých podmienkach pracujú ochotníci a hľadáme a s deťmi navštívime nejaké kulpred dvadsiatimi rokmi hrala na husliach v podobné. Bol som aj ja kedysi aktívnym túrne podujatie. Žiaľ, zriedka je to v Padine, ľudovom orchestri, skúšky sme mávali pra- členom divadla, a pamätám sa, že sa vždy ne- ale v inom prostredí. videlne každú nedeľu v Dome kultúry Mi- jaké ceny dostali do rúk našim hercom, dochala Babinku. Teraz, tak sa mi zdá, sa skúšky konca – veď sme získali aj medzinárodné A. Chalupová

V PADINE

Záujem entuziastov klesá

D

24. 3. 2012

12 /4483/

HLAS ĽUDU

31


K U LT Ú R A

NAŠA TÉMA

V JÁNOŠÍKU

Kultúra na pleciach ochotníkov ultúrno-zábavný život na dedinách sa dnes podobá ako vajce vajcu a hlavne závisí od entuziazmu jednotlivcov zapojených do kultúrno-umeleckých spolkov, MOMS, spolkov žien... Tak je tomu aj v Jánošíku, kde sa kultúrny život takmer výlučne opiera o činnosť KUS Jánošík. Jánošícki ochotníci v spolupráci so základnou školou už celé desaťročia v kontinuite kultúrny život v osade držia na pomerne vysokej úrovni. Za posledných 20 rokov zmohli síl dvakrát zorganizovať Folklórny festival Tancuj, tancuj..., ale aj rôzne iné hlavne hudobnofolklórne podujatia, koncerty domácich a cezpoľných ochotníkov z krajiny a zo Slovenska, lokálne spevácke súťaže pre deti a dospelých, programy k jubileám osady... Začiatky dnešného KUS siahajú do sedemdesiatych rokov minulého storočia, keď Katarína Tomečeková zhromaždila vtedajších štyridsiatnikov. Nacvičila s nimi chýrečné jánošícke ilečky (zábava mladých na pažiti), s ktorými dosiahli pozoruhodné úspechy, dokonca aj uznanie na republikovej folklórnej prehliadke v Leskovci. Predtým než primát v organizovaní kultúrneho života na seba prevzali ochotníci, v tejto osade ako pobočka alibunárskeho kultúrneho strediska pôsobil Dom kultúry, v ktorom sa zamestnanci z povolania zaoberali usporiadaním kultúrnych programov, a ešte predtým kultúru mala na starosti mládežnícka organizácia. Divadlá ako významný kultúrny segment v Jánošíku nikdy nepustil hlbšie korene. Divadlá skôr s deťmi nacvičovali učiteľky v základnej škole Dudková, Kolárová, Čiepová a iní a v povojnovom období divadlá nacvičovali aj príslušníci jánošíckeho požiarnického spolku. V sedemdesiatych rokoch medzi Jánošíčanmi bolo obľúbené kino. „Filmy sme premietali trikrát v týždni. V sobotu sme mali 100 až 120 divákov, počas týždňa si film prišlo pozrieť zo 80 divákov,“ spomína si niekdajší mládežnícky funkcionár v Jánošíku Janko To-

K

32

Orchester z konca šesťdesiatych rokov; Pavel Tomeček v strede

meček. „Po predstavení sa odchádzalo do krčmy, kde sme sa trochu pobavili, a o desiatej, keď sa krčma zatvorila, sme odchádzali domov. Roku 1985 sa však otvorila prvá kaviareň a nočný život sa postupne začal posúvať k polnoci. S otvorením prvého videoklubu koncom osemdesiatych rokov návštevnosť kina začala klesať a začiatkom deväťdesiatych kino prestalo pôsobiť. Okrem toho mládežnícka organizácia organizovala aj tanečné zábavy pri hudbe z gramofónu a niekoľkokrát v roku aj tzv. bály: hroznový, kukuricový a iné. Boli to vlastne obyčajné tance so živou hudbou, ibaže dostali prívlastok bál, na ktorých sme si sieň ozdobili hroznom alebo kukuricou, upukali sme pukancovú kukuricu, ochutnávali hrozno, vymysleli nejakú hru... Boli to pekné zábavy, na ktorých si mládežnícka organizácia aj trochu zarobila. Z tých peňazí sme si potom kupovali gramofóny, gramoplatne a iné potreby.“ Katarína a Pavel Tomečekovci si zaspomínali na tanečné zábavy z konca šesťdesiatych a zo začiatku sedemdesiatych rokov, keď Katarína za prácou z rodnej Pivnice prišla do Jánošíka a Pavel už vtedy hrával do tanca na tanečných zábavách, ktoré vraj v tom čase boli veľmi obľúbené. „Mládežníci a spolu s nimi aj mamy čakali na vchode, kým sieň

bola otvorená. Orchester bol na javisku, sedelo sa pod oknami a celá sieň bola vyhradená pre tanec. Tak bolo aj v Pivnici,“ spomína si Katarína, a dokladá: „Aj vtedy boli ob-

dievky. Pravdaže, bola to príležitosť na to, aby dievka prejavila sympatie určitému mládencovi, ibaže z toho často vznikali aj scénky zo žiarlivosti. Hrali sme hlavne zdarma. Neskoršie sa však začali naplácať vstupenky a keď si orchester Jána Halabrína kúpil zosilňovače, dávala sa im úhrada na ich používanie.“ Také zábavy sú však aj v Jánošíku dávnou minulosťou. Dnes zábavný život v tejto osade prebieha v jednej diskotéke, a k dispozícii mladým Jánošíčanom a ich cezpoľným kamarátom, ktorí vo svojej osade nemajú ani to, je ešte jedna kaviareň. Hudba je výlučne moderná rocková a zábavu si mladí nemôžu ani predstaviť bez alkoholu, cigariet, a veru mnohí ani bez drog. O možnosti, aby kaviareň bola zatvorená o 22. hodine, pravdaže, nikto ani nerozmýšľa. Nočný život sa aj tu začína v neskorých nočných hodinách a trvá do ranných hodín. Tanečné zábavy, na akých sa zabávali ich rodičia a starí rodičia, dnešnú mládež vonkoncom ne-

Tanečná skupina KUS Jánošík z konca osemdesiatych rokov

ľúbené bály, na ktoré ženy upiekli koláče a torty, ktoré sme na kusy predávali a vždy sa všetko rozpredalo.“ „Ľudia sa skôr vedeli zabávať a pekne sa zabávali. V tom čase sme mali dve či tri bandy, a tance v nedeľu bývali aj poobede, aj večer,“ hovorí Pavel. „Na tých zábavách sa žiadne nápoje nepodávali. Kto si chcel popiť, musel odísť do krčmy. Nepísané pravidlo na tancoch bolo, že mládenec si volil dievku do tanca, ale všetci netrpezlivo čakali, aby orchester vyhlásil, že si počas nasledujúcej piesne tanečníkov môžu voliť

bavia. Možno by si na ľudovú nôtu aj zatancovali, pravdaže, ak by im to niekto iný zorganizoval. Ani tí starší však veľmi nenáhlia do organizácie všelijakých zábav. Predsa, príklad ako aj v dnešnej dobe možno zorganizovať peknú zábavu, ponúkajú jánošícki penzisti. Tí sa už niekoľko rokov zaradom stretajú na tradičnom večierku penzistov, na ktorom sa v spoločnosti svojich hostí z iných združení pekne pobavia, a nakoľko im to zdravie dovoľuje, aj si popijú a veru aj zatancujú. V. Hudec

24. 3. 2012

12 /4483/

HLAS ĽUDU


NAŠA TÉMA

K U LT Ú R A

SELENČA

Zachovávanie a zveľaďovanie kultúrnej tradície ultúrny život v Selenči má veľa aktívnych zložiek. V bohatej kultúrnej činnosti sa podieľajú KUS Jána Kollára s divadelnou a folklórnou sekciou, MOMS, Komorný zbor Zvony, Spolok žien s etno sekciou a ďalší kultúrni dejatelia. Osada je známa i podľa Festivalu populárnej hudby Zlatý kľúč, ktorý sa tu organizuje každý rok v októbri. Každú jeseň prebieha i podujatie Festival tradičných jedál v organizácii podniku Zdravo-organic. Nemôžeme nespomenúť aj mnohé zájazdy, ktoré absolvujú Selenčania, na ktorých sa tiež prezentuje osada. Lásku ku kultúre vštepujú deťom už od malička. Tak napríklad v Predškolskej ustanovizni Kolibrík pôsobí detská tanečná skupina. Dôležitou zložkou kultúrneho života je i ZŠ Jána Kollára.

K

O tomto poli pôsobenia tejto výchovno-vzdelávacej ustanovizne sme sa porozprávali s riaditeľkou školy PaedDr. Svetlanou Zolňanovou. Dozvedeli sme sa, že v rámci školy pôsobia Detský folklórny súbor Pramienok, orchester Zvončeky, chór, školský časopis Halúzka. Pripravujú sa i divadelné predstavenia. V selenčskej ZŠ je každý učiteľ zapojený do mimoškolských aktivít, čo prispieva k zveľadeniu kultúrneho života. Spomedzi krúžkov sú aktívne zvlášť žurnalistický a literárny, ako i recitačná sekcia. Žiaci dosahujú pozoruhodné výsledky nielen na obecných, regionálnych, ale i na pokrajinských a republikových súťažiach a prehliadkach. Osvedčil sa už i školský orchester, ktorý napríklad vlani na republikovej súťaži obsadil prvé miesto.

SILBAŠ

Chýbajú kultúrne diania ultúrny život v Silbaši má svoje dejiny, ktorému základy položili naši predkovia ešte na začiatku minulého storočia. Pretrváva s prestávkami. Kultúrne udalosti sú organizované niekedy častejšie, niekedy úplne stagnujú... Koncom štyridsiatych rokov 20. storočia v osade bol vybudovaný Dom kultúry, ktorý v poslednom čase iba občas slúži svojmu účelu. Zaujímalo nás, čo si o tejto téme myslia občania Silbaša. Ján Čelovský: – Teraz sa nemôžeme veľmi pochváliť kultúrnym životom v osade. Nedávno sme v Dome kultúry mali jedno divadelné predstavenie. Kultúrne udalosti sú zriedkavé a chýbajú nám. Úplne sú zanedbané divadlo, folklór, spev... Keď som bol mladý, hral som v divadelných predstaveniach, mávali sme tance, tešili sme sa i na odchod do kina. Vždy sa poteším hosťovaniam divadelníkov alebo folklórnych súborov v našej osade. Pred dvomi rokmi tu vystúpil folklór-

K

24. 3. 2012

12 /4483/

ny súbor zo Slovenska, boli tu ochotníci z novosadského Šafárika, pred pár rokmi k nám zavítali herci zo Srbského národného divadla z Nového Sadu so svojím predstavením, spomínam si aj na niektoré koncerty... Takéto

Svetlana Zolňanová

Základná škola v Selenči sa každý rok angažuje i v príprave výstavy Dni európskeho dedičstva v rámci podujatí, ktoré sa k tomuto sviatku usporadujú v Obci Báč. Okrem toho spolupracujú s KUS J. Kollára, MOMS,

Turistickou organizáciou v Báči, lokálnym rozhlasom. Spolupráca siaha i za hranice nášho štátu. Spomenieme úspešnú družbu so školou v Liptovskom Mikuláši, ktorá pretrváva už takmer dve desaťročia. Niekoľko rokov majú nadviazané styky i s hudobnou školou v Taline (Estónsko). V rámci selenčskej školy je aktívna takmer každá oblasť aktivít na poli kultúry, cez hudbu, divadlo, umelecký prednes, folklór... Svojím zapájaním sa do týchto činností deti účinkujú v zachovávaní kultúrnej tradície. Vytvorený blízky a trvalý vzťah sa naplno ukazuje i neskôr, keď sa ako dospelí podieľajú na zveľaďovaní kultúrneho života vo svojej osade. J. Ferková

bý. V minulosti, v 70. a 80. rokoch minulého storočia to bolo omnoho bohatšie: folklór, divadelné predstavenia. Ale nikdy v našej osade tých kultúrnych udalostí nebolo priveľa. Donedávna bol aktívny Detský folklórny súbor Sil-

Marka Maríková

Katarína Ušiaková

Ján Čelovský

zriedkavé kultúrne udalosti sú veru vzácne. Katarína Ušiaková: – Kultúrny život v Silbaši je teraz veľmi sla-

HLAS ĽUDU

bašaník, na ktorý sme všetci boli veľmi hrdí. Toho času máme iba náš Aktív žien, každoročne organizujeme podujatie Čaro višieň a snažíme sa rozhýbať hladinu kultúry v osade. Potrebujeme však pestrejší program, ktorý by osviežil život na dedine. Pritom je aj veľký nezáujem zo stra-

ny občanov. Zvlášť by bolo potrebné zapojiť do zveľaďovania kultúry mladšie sily. Marka Maríková: – Spomínam si na folklór, ktorý sme mali v minulom storočí. Kultúrne diania nám teraz veľmi chýbajú, v osade sa nič nedeje, nemôžeme si pozrieť žiadne divadelné predstavenie, folklórne vystúpenia. Niekoľko rokov sme mali festival Keď zakvitne čerešňa, ale už sa neorganizuje. Podľa mojej mienky by sa do kultúrneho života mali zapájať najmä mladší a mládež, ale i starší občania. Jaruška Ferková

33


NAŠA TÉMA

K U LT Ú R A ANKETA K NAŠEJ TÉME V PIVNICI

Kultúra spája ľudí O

sadu Pivnicu si dnes nemožno predstaviť bez tradičných podujatí: festivalu Stretnutie v pivnickom poli a divadelného festivalu DIDA. Pôsobí tu

Ján Brňa

Marína Čásarová

Tatiana Činčuráková

SKUS Pivnica, Ochotnícke divadlo Janka Čemana, Spolok žien, Komorný zbor Nádeje... V Základnej škole 15. októbra žia-

kom vštepujú lásku ku kultúre, organizujú početné programy. V osade sa usporadúvajú koncerty, literárne podujatia... Najmä pivnickí ochotníci sa snažia o zachovanie a zveľaďovanie kultúrnej tradície. Občanom záleží na kultúrnom živote, na zveľaďovaní kultúrneho bohatstva. Veď kultúra spája ľudí.

Tatiana Činčuráková: – Tradične sa v našej osade usporadúvajú dve významné podujatia: Stretnutie v pivnickom poli a divadelný festival DIDA. Vcelku som spokojná s kultúrnymi udalosťami v našej osade, ale mohlo by ich byť aj viac. Myslím si, že pre deti by malo byť viac programov s kultúrnym obsahom. Budovaním blízkeho vzťahu ku kultúre sa každý jednotlivec obohacuje. Marína Čásarová: – Hrdí sme na naše dve tradičné pivnické podujatia. Vďaka nim sme sa

stali známi i širšej verejnosti. Vždy ma lákalo herectvo, ktoré som si obľúbila, a stále som aktívnou divadelníčkou. Vcelku je kultúrny život v našej dedine na peknej úrovni. Myslím si, že by sa malo usporadúvať čoraz viac programov pre deti, ktoré by sa potom čoraz viac aj samy aktívne zapájali do kultúrneho života a mali by k tomu vzťah aj keď budú staršie. Ján Brňa, predseda Prípravného výboru 47. Stretnutia v pivnickom poli a predseda festivalovej Komisie pre marketing: – Myslím si, že kultúrnych udalostí by malo byť v Pivnici ešte viac, mali by sme ešte viac organizovať kultúrne podujatia, aby sa takmer všetci vzchopili. Vždy sú v našej osade vítané súbory tak divadelné, ako i folklórne z iných osád, nielen slovenských, ale i srbských a aj zo zahraničia. V minulosti sme častejšie organizovali zábavy – na Juliany, na Zuzany, v lete po ukončení žatvy, potom jesennú... Myslím si, že by sa i táto tradícia mala obnoviť. J. Ferková

SLOVO MÁ SRIEM

V súčasnosti kultúrny život nie je veľmi bohatý ultúrny život na dedine nikdy nebol taký bohatý ako v mestách. V každej dedine je najčastejšie kultúrny dom, resp. miestnosť kultúrno-umeleckého spolku, kde sa konajú kultúrne podujatia pri dedinských oslavách. Tie prebiehajú pravidelne sezónne. Kultúrny život obohacujú vystúpenia najmä detí a ochotníckych súborov. Dediny, akými sú Slankamenské Vinohrady, Boľovce a Dobanovce, neponúkajú veľa možností kultúrneho, spoločenského či športového života, takže sa život na dedine často javí ako nudný, a to najmä v zimnom období. Práve v týchto dňoch – v nedeľu 18. marca – sa v Slankamenských Vinohradoch prvýkrát stretli najmladší členovia SKUS Vinohrady, lebo mali so svojou choreografkou Ruženou Červenskou a s nacvičovateľkou Majou Machovou prvú tanečnú skúšku. Pre obecnú prehliadku tanečnej tvorby chystajú novú choreografiu pod názvom Sobota, nedeľa prechodí… Kultúrny život v tejto dedine je upriamený hlavne na tento slovenský spolok. Podľa slov Janka Macha, predsedu spolku, ich dedina je známa hlavne podľa augustového podujatia Budárske dni, ktoré sa stali tradičnými a obľúbenými aj v širšom okolí. Dedina je čo do počtu obyvateľov malá, ale aktivisti tohto spolku sa predsa usilujú, aby

K

34

výročné a volebné zhromaždenie, na ktorom by sa vraj mali dohodnúť, čo a ako ďalej, lebo v boľovskom Sládkoviči sa nič konkrétne už dlhší čas nedeje. V organizácii tamojšieho etno domu, známejšieho pod názvom Stajkova kuća, sa v tejto dedine tradične organizuje Festival malých divadelných foriem a pravidelne sa tam stretajú i členky výšivkárskej sekcie. Členovia SKOS Šafárik Z prvej tohtoročnej tanečnej skúšky v Slankamenských Vinohra- v Dobanovciach netrpezlivo očakávajú na doch, ktorá sa konala za krásneho počasia, pravdaže, vonku slávnostné otvorenie noSlankamenské Vinohrady nechýbali ani na cez- vých miestností tamojšieho Slovenského nápoľných programoch a festivaloch, či už taneč- rodného domu. Keď pribudnú priaznivé podných alebo hudobných. mienky na prácu, ako hovoria dobanovskí Slo„V Boľovciach sa od septembra lanského roku, váci, aj ich kultúrno-umelecká činnosť sa rozprúdi. keď sme mali premiéru monografie o našej osa- Toho času pôsobí iba spevácka sekcia, ale člede, prakticky nedialo na kultúrnom poli nič,“ po- novia tohto spolku zožali pekné výsledky na niekvedal nám Zdenko Častvan, predseda tamojšie- torých našich renomovaných festivaloch. ho KUS Sládkovič. Čoskoro ich v spolku očakáva A. Lš. 24. 3. 2012

12 /4483/

HLAS ĽUDU


k U lt Ú r a FESTIVAL DIVADELNÝCH INSCENÁCIÍ DOLNOZEMSKÝCH AUTOROV – DIDA 2012 v roku svojej plnoletosti ponúka až 10 súťažných predstavení a 3 hosťujúce. na radosť divákom a organizátorom, k trápeniu členom posudzovacej komisie. v rámci dní Janka čemana 18. festival dida prebieha v dňoch 23. – 25. marca, a potom ešte v dňoch 29. marca – 1. apríla v Pivnici. organizátor – ochotnícke divadlo Janka čemana sľubuje dvojvíkendové opravdivé divadelné hody a chceli by sme veriť, že bohatá ponuka tohto prvého tohtoročného divadelného podujatia zvestuje aj kvalitnejší scénický rok vojvodinských slovákov. neprehliadnite na festivale dida 2012 aj sprievodné podujatia a okrem krásnych umeleckých zážitkov z javiskovej ponuky kulpínčanov, Petrovčanov, Pivničanov, Pazovčanov, kovačičanov, Palančanov, kysáčanov, tiež hostí zo slovenska (Šaľa, močenok a Brezno), nech vám ho pripomenie aj tento vyše 50-stranový bulletin. A. Francistyová

erdevÍk

Rozospievaný Sriem 2011 v repríze poradí 12. festival mladých spevákov slovenských ľudových piesní rozospievaný sriem prebiehal 3. decembra 2011 v starej Pazove v organizácii tamojšieho moms a skUs hrdinu Janka čmelíka. repríza tohto festivalu sa konala v sobotu 17. marca t. r. v miestnostiach erdevíckeho slovenského domu a hostiteľom tohto koncertu bol skos erdevík. Program moderovali vladislav Pop a miroslav Pap st., ktorý ako predseda ov festivalu v starej Pazove i tentoraz pozdravil všetIda Ikerová na vystúpení v Erdevíku kých účastníkov a početné obecenstvo. zovy: anna verešová, Zdenko Jašo a Juraj kureprízu festivalu rozospievaný sriem bečka, ináč erdevícky rodák. spevákov spre2011 náhravkou premietanou prostredníc- vádzal pazovský orchester v zložení: miroslav tvom videa otvorila vesna krajčiová z do- opavský (harmonika), igor Havran (husle), banoviec, víťazka festivalu rozospievaný kristián kabas (gitara) a alexander Ćirković sriem 2010. Potom vystúpili speváčky tatiana (kontrabas). v mene erdevíckeho spolku Barčikínová a dária Podobná z erdevíka, ire- potešenie z úspešne realizovanej reprízy tohna topoľská (prostredníctvom videa i mi- to sriemskeho festivalu prejavil ondrej Bechaela kočišová) zo starej Pazovy, ida ikerová rédi, predseda, ktorý všetkým účastníkom z Boľoviec, mária krajčiová z dobanoviec a udelil knižné darčeky. Po koncerte naslevíťazka 12. festivalu mladých spevákov slo- dovala družba a zábava a po otvorení slovenských ľudových piesní rozospievaný venského domu v dobanovciach rozosriem maja macková zo Šídu. spievaný sriem 2011 bude mať ďalšiu reprízu v revuálnej časti programu zaspievali aj v tejto osade. speváci Branislav tišma z erdevíka, Pavel kuA. Lš. kučka z Boľoviec a traja speváci zo starej Pa(Foto: Željko Čapeľa)

V

Bilancovanie divadla vHv v Báčskom Petrovci

Obsažný divadelný rok v Petrovci K

eďže je obdobie bilancovania vlaňajšieho roka a pomaly aj začiatok realizovania plánov v tomto roku, aj divadlo vHv, respektíve petrovskí divadelní ochotníci, sa v stredu 14. marca stretli v klubovni divadla na svojom výročnom zhromaždení. členov divadla a novinárov privítal predseda Ján černák a zasadnutie viedlo pracovné predsedníctvo v čele s predsedníčkou zhromaždenia Zuzanou tárnociovou a členkami miroslavou lainovićovou a martinou martinkovou-sabolčkou. Zo správy o činnosti za minulý rok, ktorú prečítal predseda divadla J. černák, bolo počuť, že na rozdiel od minulých rokov, keď divadlo bolo takmer na hranici obstátia, vlani petrovskí divadelníci môžu kvitovať veľmi obsažný rok. vlani v apríli Petrovčania premiérovali predstavením Tip top biotop od karola Horáka v réžii Ľuboslava majeru. v nej si zahrala skupina osvedčených hercov, ale i nové nádejné posily na divadelných doskách. s predstavením petrovskí ochotníci vystupovali 7-krát, z čoho štyri razy v Petrovci (aj v rámci sns), 24. 3. 2012

12 /4483/

Hlas ĽUdU

a hosťovali aj na divadelnom vavríne v starej Pazove, na máškových dňoch v kovačici a po dlhšom časovom odstupe aj v selenči. naštudovanú hru majú na repertoári i v tomto roku. to, čo sa prakticky v divadelníctve málokedy stane, divadelníci v Petrovci sa vlani pri príležitosti jubilea režiséra Ľuboslava majeru podujali realizovať obsiahly program, ktorý v hodnej miere pozdvihol úroveň divadelníctva v tomto prostredí, ale i širšie. Pri príležitosti majerových šesťdesiatin v Petrovci usporiadali svojráznu prehliadku Ľubových aktívnych predstavení. v podujatí pod menom Niť strieborná na domácom javisku v svd v prvý novembrový víkend okrem domácich divadelníkov s hrou Tip top biotop, pod taktovkou Ľ. majeru vystupovali i herci z Brezna, Pivnice, študenti z Banskej Bystrice a nového sadu, ako i samostatná produkcia herca Jovicu Jašina. okrem šiestich predstavení v Galérii Zuzky medveďovej bola vernisáž dokumentárnej výstavy o jubilantovi a predstavili aj čerstvú monografiu Majera autora Pavla matúcha.

ani to ešte nie je všetko z kuchyne miestnych divadelníkov. vlani prichystali, a potom koncom roka aj realizovali divadelný projekt Óda na rovinu v réžii Petra Butka. Špecifickosťou tejto inscenácie je to, že šlo o kombináciu filmu a divadelných foriem, akými sú tieňohra, spev, živá hudba, ale aj klasické činoherné divadlo. v hre účinkovalo 12 hercov mladej generácie, ale i celá plejáda ostrieľaných divadelníkov. nielen premiéra, ale i prvá a druhá repríza prilákali návštevníkov, ktorí zaplnili sieň, čo sa v Petrovci už dávno nestalo. okrem tvorby vlastných predstavení Petrovčania privítali aj divadelníkov z kysáča a zo selenče a v ich zozname v knihe realizácií zastali na čísle 17. keď ide o financie, tie vlani získali predovšetkým z projektov, ale i z vlastných príjmov, a v podiele 28 % aj z rozpočtu lokálnej samosprávy. dokopy si nazbierali 1 158 000 din, za ktoré si realizovali vlastné predstavenia a programy a v menšej miere si zabezpečili chýbajúce technické pomôcky. v roku 2012 v petrovskom divadle plánujú prichystať ďalšiu inscenáciu (v réžii ivana Hansmana Jesenského), ale predovšetkým chcú aj ďalej prezentovať naštudované hry, cestovať a hrať ich doma i v zahraničí. J. Č-p

35


K U LT Ú R A Z BÁČSKOPETROVSKEJ OBCE

Postup si vybojovali dvanásti organizácii Slovenského vojvodinského divadla i tohto roku odznela obecná súťaž recitátorov v Báčskom Petrovci. Do Slávnostnej siene Gymnázia Jána Kollára v piatok 16. marca 2012 organizátori pozvali 32 prihlásených žiakov zo základných škôl v Kulpíne, Hložanoch a v Petrovci, resp. z Gymnázia Jána Kollára so žiackym domovom, a profesorky, ktoré ich pre recitačnú súťaž pripravovali. V tomto roku účasť žiakov z Maglića na súťaži vystala. V mene SVD recitátorom úspešné prednesy úvodom večierka popriala úradujúca riaditeľka Jaňa Urbančeková-Fejzulahiová. Mladí recitátori súťažili v troch vekových kategóriách, teda oso-

V

bitne žiaci nižších a vyšších ročníkov ZŠ a gymnazisti. Regionálna recitačná súťaž bude 24. a 25. marca v Báči a podľa pravidiel súťaže do nej odborná porota v zložení Milina Florianová, Anna Chrťanová-Leskovac a Miroslav Babiak odporučila 12 žiakov, totiž z každej skupiny štyroch. Zo skupiny jedenástich recitátorov žiakov nižších ročníkov základných škôl postúpili: tretiačky Xénia Rybárová, Dajana Melegová a Mia Balážová, ako i Laura Pantelićová. Všetky sú z Petrovca a pripravila ich učiteľka Miluška AnušiakováMajerová. Z druhej súťažnej skupiny, ktorú tvorili žiaci vyšších ročníkov ZŠ, z prihlásených 9 žiakov postup si vybojovali šiestaci

Vladimír Zima z Kulpína (mentorka Tatiana Mitićová), Martin Krajčík z Petrovca (M. AnušiakováMajerová), piatačka Ester Greksová a ôsmačka Elena Vršková z Hložian (Anna Huďanová). Tretiu súťažnú skupinu tvorili stredoškoláci. Z 12 prihlásených sa na pódiu objavilo 9 žiakov GJK so žiackym domovom. Do ďalšej súťaže postúpili prváci Malvína Zolňanová a Michal Belička, ktorých nacvičovali profesorky Annamária BoldockáGrbićová a Marta Pavčoková, tretiačka Nataša Rybárová, s ktorou pracovala M. Anušiaková-Majerová, a štvrtáčka Svetlana Gašková (A. Boldocká-Grbićová). J. Č-p

STARÁ PAZOVA

Zónová prehliadka recitátorov dňoch víkendu (10. a 11. marca t. r.) Stará Pazova bola hostiteľkou zónovej prehliadky recitátorov. V mladšej vekovej skupine vystúpilo 30 recitátorov, z čoho 7 zo Staropazovskej obce. Do pokrajinskej súťaže postúpilo 11 recitátorov a medzi nimi 3 recitátorky zo Starej Pazovy: Marija Kuzmanovićová, Lora Meršaková a Valentína Hudecová, ktorá recitovala po slovensky. V strednej vekovej skupine vystúpilo 33 recitátorov, z čoho 7 zo Staropazovskej obce. Do ďalšej súťaže postúpilo 13 recitátorov a me-

V

dzi nimi i 3 recitátorky zo Starej Pazovy: Bojana Ruvidićová, Tea Uheliová a Jana Rumanová, ktorá recitovala po slovensky. Postúpila aj Timea Sláviková zo Šídu, ktorá krásne slovo podala tiež po slovensky. V staršej vekovej skupine v nedeľu v staropazovskej divadelnej sieni vystúpilo tiež 33 recitátorov, medzi nimi i 8 zo Staropazovskej obce. Do vyššej súťaže postúpilo 14 recitátorov, medzi ktorými 5 zo Staropazovskej obce: Kristina Arsenijevićová, Milica Sklabinská, Jovan Miljević, tiež Michaela Kočišová a

Miloš Simonović, ktorí svoje básne zarecitovali po slovensky. Výkony recitátorov hodnotili Miodrag Petrović, herec Srbského národného divadla v Novom Sade, a Milina Florianová, novinárka RTV. M. Petrović vyhlásil, že najlepší tentoraz na zónovej prehliadke boli stredoškoláci a M. Florianová okrem iného povedala, že sa aj tohto roku na prehliadke zúčastnilo málo detí, ktoré recitovali po slovensky. Pokrajinská prehliadka recitátorov bude 20., 21. a 22. apríla v Sečnji. a. lš.

V KNIŽNICI MICHALA BABINKU V PADINE v nedeľu 18. marca bolo literárne posedenie z príležitosti výročia narodenia Jozefa Holúbeka. O jeho živote a zaujímavostiach z jeho diela hovorila knihovníčka Eva Taubertová. Potom svoje básne predniesli Katarína Petrášová, Zuzana Slivková, Anna Strehovská, Ružena Kraticová, Michal Kukučka, kým Ján Povolný vyrozprával anekdotu zo svojho detstva, ktorá je zaradená i do jeho budúcej knihy. E. Taubertová zdôraznila, že by v knižnici chceli rozprúdiť rôzne literárne diania, symbolicky tak „vyjsť z Temného kúta na svetlo dňa“, a to práve prácami literárnych zanietencov. Totiž štvrtkové posedenia plánujú usporadúvať raz mesačne a knihovníčky pomôžu autorom zúčastniť sa v literárnych súbehoch. Toho roku odznejú jubilejné Babinkove stretnutia, k tomuto literárnemu sviatku bude tiež vypísaný literárny súbeh a plánujú vydať aj bulletin. R. Kraticová

36

Medzi najlepšími aj Miluška z Kysáča pondelok 19. marca v Strednej technickej škole Milevy Marićovej Einsteinovej v Novom Sade prebiehala mestská recitačná prehliadka. V kategórii najmladších účastníkov, žiakov nižších ročníkov ZŠ, súťažilo 28 recitátorov a medzi nimi boli aj tri Slovenky: Marína Kolárová a Miluška Vranková zo ZŠ Ľudovíta Štúra v Kysáči, ktoré nacvičovala profesorka Anna Legíňová, a Jelena Miščevićová zo ZŠ Vuka Karadžića v Novom Sade, ktorú nacvičila profesorka Milina Struháriková. Ďalej postúpili šiesti žiaci a medzi nimi je aj jediná Slovenka – Miluška Vranková, ktorá sa tentoraz predstavila Oblačnou rozprávkou Kristy Bendovej.

V

A. Lg.

Dielňa pre šikovné rúčky ýtvarno-kreatívna dielňa v Surčíne prebiehala počas troch zimných mesiacov – v decembri, januári a vo februári – a tradične sa v nej mohli zúčastniť záujemcovia s umeleckými sklonmi vo veku 5 až 14 rokov nielen zo Surčína, ale i z Dobanoviec, Boľoviec a zo Starej Pazovy. Vedúcou výtvarno-kreatívnej dielne bola Višnja Prole, profesorka výtvarnej kultúry zo Surčína, kým sa do podujatia zapojilo aj päť koordinátorov (Vesna Dimitrijevićová, Vesna Nedeljkovićová, Ruža Jojićová, Marija Gazimirovićová a Željko Čapeľa). Dielňa pozostávala z troch častí a účastníci tohto podujatia svoje dielka tvorili na skle a na keramike, zhotovovali ozdobné šatôčky a mozaiky. Od 7. marca až do konca tohto mesiaca je v Slávnostnej sieni obce otvorená výstava diel 38 malých umelcov, účastníkov tohtoročnej dielne. a. lš.

V

24. 3. 2012

12 /4483/

HLAS ĽUDU


K U LT Ú R A PREZENTÁCIA KNIHY SLOVÁCI V SRBSKU V BANÁTE

Reprezentačne v Relaxe „K ovačičania boli medzi prvými, ktorí mali záujem o premiéru knihy v ich prostredí. Žiaľ, pred mesiacom sme prezentáciu knihy museli odročiť pre nepriaznivé počasie,“ oslovili 13. marca Banátčanov pracovníčky Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov Milina Sklabinská a Katarína Mosnáková, zostavovateľky knihy Slováci v Srbsku z aspektu kultúry. Do zasadacej siene Podnikateľskorekreačného strediska Relax predminulý utorok zavítalo viac ako sto kultúrnych dejateľov z Kovačice, Padiny a Vojlovice. Podľa slov Nataše Simonovićovej z ÚKVS „šlo doposiaľ o najnavštívenejšiu prezentáciu knihy v našich prostrediach“. Zdarný večierok zorganizoval Miestny odbor Matice slovenskej v spolupráci s Obecnou knižnicou v Kovačici. Soaré uvádzala Anna Tomanová. Úvodné príhovory patrili Kovačičankám na postoch v NRSNM. Zuzana Lenhartová sa prihovorila aj

v mene MOMS Kovačica, kým Jarmila Ćendićová pozdravila hostí zastupujúc zároveň i predstaviteľov Obce Kovačica. V programe vystúpili mladšie cirkevné evanjelické spevokoly oboch domácich zborov pod taktovkou Alžbety Hriešikovej a Jána Marka. Danka Svetlíková recitovala časť z knihy Márie Jonášovej-Kotvášovej Mať pätnásť je také ťažké alebo Striptíz. Ani v Kovačici nechýbala videoprezentácia kapitálneho diela a výber najzaujímavejších faktov o dejinách, kultúre a osobnostiach v 34 dedinách a mestách, kde žijú Slováci. Zostavovateľky publikácie M. Sklabinská a K. Mosnáková sa zmienili o obsahu a rozsahu cenného diela, ktoré je už ovenčené špeciálnou cenou za edičný počin roka na Medzinárodnom knižnom veľtrhu v Novom Sade. Myšlienka o vydaní tohto diela tlela tri roky. Nastala, keď sa ich internetový portál dopĺňal kultúrnou mapou z osád Báčky, Baná-

V STAREJ PAZOVE

Zima s knihou O jazyku P

ráve v deň nedožidávnym jedlám a vytých osemdesiatin baveniu kuchyne. Miroslava Antića – 14. Katarína Verešová jej marca 2012 – do Ľudovej ponúkla spoluprácu, knižnice Dositeja Obralebo ako archivárka v dovića v Starej Pazove zacirkevnom zbore privítala Zima s knihou, akšla k novým údajom cia Slovenského vydao diele VHV. Hronec vateľského centra a Výnavrhol, aby sa v boru pre kultúru NRSNM. rámci súborného Práve v ten deň tu bola Anna Marićová diela VHV pripravila predstavená kniha O jaaj kniha jeho lingzyku, ktorá vyšla k šesťdesiatinám vistických článkov. Tak tento literárprof. Dr. Anny Marićovej. ny večierok nadobudol aj novú diTento chrám kultúry bol vyplne- menziu, lebo sa zrodili i nové nápaný do posledného miesta a po prí- dy pre ďalšiu vydavateľskú činnosť, hovore riaditeľky knižnice Mirjany o ktorých sa pochvalne zmienil i Žakulovej svoju knihu Staropazov- Veno Nechvátal. čanka A. Marićová predstavila svoVladimír Valentík, riaditeľ Slovenjim Staropazovčanom, ktorí sa ského vydavateľského centra, predochotne zapojili aj do diskusie. O kni- stavil všetky ostatné knihy, ktoré he najprv hovoril Víťazoslav Hronec, vyšli tlačou v roku 2011 a osobitne ktorý upozornil na tie časti knihy, kde sa pozastavil pri chrestomatii slosa hovorí o VHV ako o jazykovedcovi, venskej literatúry pre deti Medovník o čom sa doteraz málo vedelo. Za- autorky Jarmily Hodoličovej. Minuujímavá bola aj prezentácia častí o loročné tituly SVC Vladimír Valentík materinskom jazyku a o vplyve daroval aj pri tejto príležitosti busrbčiny na slovenčinu. Hostka za- dúcim čitateľom, tým, že ich odohlásila aj novú knihu, v ktorej sa ve- vzdal riaditeľke knižnice. nuje staropazovskej kuchyni, staroA. Simonovićová 24. 3. 2012

12 /4483/

HLAS ĽUDU

Aktér Detskej svadby sa dostal do knižky tu a Sriemu. „Kapitánky“ vydavateľského tímu prezradili obecenstvu aj metódu rozdeľovania statí v publikácii a poďakovali sa výdatnému počtu spolupracovníkov v Kovačici, ktorí sa podieľali na produkcii príspevkov a fotografií. Dizajnér a grafický redaktor Ďula Šanta porozprával o nezabudnuteľnej skúsenosti, ktorú zažil s kolegom Michalom Madackým, fotografujúc väčšiu časť snímok pre knižku, po-

Chýrnik NOVÝ SAD. NRSNM odporúča Odborný metodický kurz pre učiteľov a riadiacich pracovníkov od 16. do 20. apríla 2012. Prihlásiť sa možno najneskoršie do 23. marca 2012 na office.studyin.sk/calendar. Kurz je akreditovaný na 20 hodín, podporuje ho Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky a realizovaný bude v Modre (SR). VPV NRSNM KOVAČICA. S cieľom dohodnúť sa a spresniť organizáciu 43. ročníka Prehliadky slovenských divadelných súborov Divadelný vavrín 2012, v sobotu 24. marca o 11.30 v reštaurácii U susedov v Kovačici sa stretnú predstavitelia slovenských divadelných súborov a Komisie pre divadelnú a audiovizuálnu činnosť Výboru pre kultúru Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny. A. Ch. BÁČSKA PALANKA. V nedeľu 25. marca o 16. hodine bude v

navštevujúc rad prostredí, pričom na výbornú spolupracovali so slovenskou komunitou. Publikácia upútala pozornosť zvedavého publika. Prevažovali slová „smelo“ a„skvele“. Insitný maliar Ján Glózik postrehol nepresnosť v podpise snímok, kým jeho kolegyňa Zuzana Vereská pochválila neľahkú viacmesačnú prácu zamestnankýň ÚKVS. Záverom sa do diskusie zapojil i Martin Zloch. V mene Zhromaždenia AP Vojvodiny a Miestneho spoločenstva Kovačica zdôraznil aj ďalšiu úctyhodnú činnosť ÚKVS, tak na rozvoji našej kultúry, ako i archívnej opatery dokumentov v písaných a elektronických podobách. Banátčania sa záverom dozvedeli i ďalšie fakty: že dňa 19. apríla bude prezentácia knihy na Slovensku za asistencie Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí v Bratislave, že o knihu už vládne veľký záujem medzi Slovákmi z Kanady a Austrálie a že Ústav plánuje vydať knihu i v srbskom jazyku. Doslov prezentácie patril predaju diela a autogramiáde zostavovateliek. Ján Špringeľ Slovenskom dome výročné a volebné zasadnutie Miestneho odboru Matice slovenskej Báčska Palanka. E. H. NOVÝ SAD. Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov a Kanadský slovenský inštitút vo štvrtok 29. marca t. r. o 18. hodine v ÚKVS (Njegošova 16/II/7, Nový Sad) usporiadajú prezentáciu prvého anglického prekladu knihy Gustáva Maršalla-Petrovského From Under The American Snowdrifts (Spod závejov amerických) pri príležitosti 150. výročia jeho narodenia (1862 – 1916). a. f. KYSÁČ. MOMS Kysáč v spolupráci s Kanadským slovenským inštitútom v nedeľu 1. apríla t. r. o 18. hodine v Slovenskom národnom dome (Ulica slovenská 47) usporiadajú prezentáciu knihy Vojvodinskí Slováci v Kanade a otvorenie príležitostnej výstavy obrazov Ondreja Miháľa z Kanady, ktorý sa osobne zúčastní na tomto podujatí. r. s.

37


K U LT Ú R A V GALÉRII INSITNÉHO UMENIA V KOVAČICI

HISTORICKÉ MÚZEUM SRBSKA

Dejiny a zbrane Výstava obrazov zberateľa Martina Jonáša V V

o svete je Kovačica známa v nej zastúpení aj známi maliari, ako metropola insitného ako Ján Sokol, Martin Paluška, umenia. Vedúcou osobnosťou ko- Janoš Mesaroš, Michal Bíreš, Alvačickej insitnej enklávy a jeden žbeta Čížiková, Ferenc Pataky, zo zakladateľov Galérie insitného Sava Stojkov a iní maliari. Obrazy umenia bol aj maliar Martin Jonáš. zo zbierky boli doteraz umiestMartin Jonáš sa narodil 9. mája 1924 v Kovačici, v roľnícko-remeselníckej rodine. Tu zakončil základné vzdelanie, žil a pracoval ako roľník a umelec. Maliarstvom sa začal zaoberať už ako dvadsaťjedenročný mladík a vo svojej bohatej umeleckej kariére počas života sa zúčastnil vo vyše 450 samostatných a kolektívnych výstavách doma a v zahraničí. Bol laureátom vysokých medzinárodných ocenení a spolu so španielskym malia- Mária Raspírová, riaditeľka Galérie insitného rom Salvadorom umenia, medzi obrazmi zberateľa Dalím a talianskym Martina Jonáša umelcom Renatom Gattusom v roku 1978 získal zla- nené v rodnom dome Martina tú medailu na veľkej medziná- Jonáša, v ktorom sa nachádzajú aj rodnej výstave v Taliansku. Zomrel iné početné vzácne exponáty, vo veku 72 rokov a po ňom zostala ktoré hovoria o jeho vlastnej tvorobrovská zbierka kresieb, grafík, be, ale aj o živote a dejinách tuakvarelov, olejomalieb, v ktorých najších Slovákov. vzdal hold človeku a žírnej zemi Výstava obrazov zo zbierky inrodného Banátu. sitného umelca Martina Jonáša je Okrem maľovania obrazov Mar- sprístupnená verejnosti v Galérii tin Jonáš sa zaoberal aj knižnými insitného umenia v Kovačici do ilustráciami, grafikami, písaním konca marca t. r. básní a zberateľskou činnosťou. Vo A. Chalupová svojej zbierke mal ponad 300 obrazov, olejomalieb, ktoré kupoval od začiatočníkov a menej známych maliarov z celej Vojvodiny. Tým spôsobom nielen materiálne, ale aj morálne podnecoval ich výtvarný rozvoj. Prednedávnom sa zbierka obrazov Galérie insitného umenia v Kovačici doplnila a vtedy boli verejnosti sprítomnené práve výtvarné diela zo zberateľskej činnosti maliara Martina Jonáša. V zbierke sa nachádzajú obrazy z 2. polovice 20. storočia a sú

38

ojen a vojnových konfliktov na týchto priestoroch bolo v minulosti ažaž. Zbraní všetkých druhov tiež. Možno to zistiť aj z výstavy Keď zbrane mlčia, ktorá v galérii Historického Ukážky ručnej a zručnej remeselníckej práce múzea Srbska storočie. Čiže od na Námestí Nikolu čias srbsko-turecPašića v Belehrade kých vojen 1876 prebieha od 20. feaž 1878, cez balbruára do konca kánske vojny v romarca. koch 1912 a 1913, Riaditeľka múzea po dve svetové Dr. Ana Stolićová vyvojny a zrážky spôzdvihuje, že základnú sobené rozpadom časť expozície tvorí Juhoslávie v roku okolo 270 exponá1991, ktoré tragictov, nožov, mečov, ky a výrazne pošablí, pištolí, pušiek, značili minulé desamopalov.., bez kto- Ana Stolićová saťročie. rých sa dejiny týchto Staré rímske príslovie Keď rinpriestorov, žiaľ, akosi neobišli od konca 18. do konca minulého čia zbrane, múzy mlčia, svedčiastoročia. Niektoré z nich, podľa ce o tom, že vojny a umenie jedministra kultúry Predraga Mar- noducho nejdú dohromady, kovića, ktorý podujatie 20. fe- zrejme môže dostať i novú, mobruára, v deň Historického mú- difikovanú podobu: Keď zbrane zea, úradne otvoril, boli ozdobou, mlčia, tak dejiny rozprávajú. Hlaviné prameňom pýchy a chválenia ne tým a preto, lebo sú uvedesa, tretie zase prostriedkom a né exponáty mimoriadne vzácnym historickým a kultúrnym zárukou vzniku štátu. Ide vlastne o reprezentatívne prameňom, vrhajúcim spolu s ukážky stálej zbierky múzea, tak prameňmi písomnými ďalšie tie staršie, vyrobené remeselník- svetlo na mnohé vojnové a iné mi, ako aj tie novšie, továren- diania, ktoré hýbali týmito prieskej výroby. Táto druhá kategória stormi. Takmer celé posledné tri zväčša vznikala na sklonku de- storočia. Oto Filip vätnásteho a cez celé dvadsiate K DOBREJ PRAXI belehradského mediálneho strediska na Teraziách 3 patrí nielen tvorivý pracovný ruch diktovaný početnými udalosťami, ale aj snaha vítať ich aktérov v príjemnom prostredí. Dosahujú to rozličnými minivýstavami, akou je i tá súčasná umelkyne Vesny Opavskej. Je celkom na mieru príchodu najkrajšieho ročného obdobia a prírody, ktorú nám jar odhalí. O. Filip

24. 3. 2012

12 /4483/

HLAS ĽUDU


K U LT Ú R A

OZNAMY

Zakončiť sa a ukončiť sa – neexistuje, len zakončiť a ukončiť od vplyvom slovenského zvratného slovesa skončiť sa takými sa v našskej slovenčine automaticky stávajú i slovesá zakončiť sa a ukončiť sa, a robíme v tom chybu. Najmä tieto dve slovesá v spisovnej slovenčine nachádzame len ako nezvratné slovesá, teda len ako dokonavé zakončiť a ukončiť alebo nedokonavé zakončovať a ukončovať. V spisovnej slovenčine na vyjadrenie významu dokončenie, dovŕšenie, zakončenie nejakej činnosti či aktivity použijeme okrem slovies zakončiť a ukončiť aj tieto slovesá: zavŕšiť / završovať, ukončiť /ukončovať, skončiť, dovŕšiť / dovršovať, dokončiť / dokončievať, dokončovať, napr. – zakončiť prácu, prednášku; – zavŕšiť (zakončiť, skončiť) reč, robotu; – ukončiť (dovŕšiť) vzdelanie, diskusiu; – skončiť (dokončiť, zakončiť, zavŕšiť) školu, prácu, službu, sezónu – ide tu o opačný význam slovesa začať; ale aj urobiť koniec,

P

prerušiť, skončiť s ohováraním, skončiť so životom; dostať sa do niečoho nepríjemného, napr. skončiť na šibenici; docieliť istý výsledok, skončiť na prvom mieste, skončiť ako riaditeľ v podniku; zomrieť, napr. skončiť pod kolesami auta; – dovŕšiť (dokončiť, skončiť, zavŕšiť) skladbu, prácu, víťazstvo, dovŕšiť 40. rok života; – dokončiť (doviesť do konca, skončiť, zakončiť, dovŕšiť) skladbu, stavbu, štúdiá. Na vyjadrenie významu opatriť niečím na konci, na okraji, použijeme slovesá zakončiť, resp. ukončiť, napr.: zakončila sukňu volánikmi, veta zakončená výkričníkom. Význam týchto slovies vlastne ani netreba osobitne vysvetľovať, chybu robíme – či už len z nedbalosti alebo z nevedomosti – pri používaní zvratných tvarov slovies. Zvratné slovesá nadmieru frekventované zakončiť sa, ukončiť sa v slovníkoch slovenského jazyka nenájdeme. Tento vleklý problém nie je aj ne-

riešiteľný, len treba eliminovať morfému „sa“. Iný prípad je pri slovesách dovŕšiť sa, skončiť sa, zavŕšiť sa, pri ktorých môže stáť „sa“ na tvorenie zvratných slovies. Zvratné sloveso skončiť sa používame s inštrumentálom, napr.: hra sa skončila bitkou, láska sa skončila manželstvom. Inak zvratné nenáležité sloveso zakončiť sa do nášho jazyka sa dostalo zo srbčiny, a to pod vplyvom slovesa završiti se. Slovesá skončiť, zakončiť, dokončiť sú odvodené od nezvratného, nedokonavého slovesa končiť, ktoré má len jeden význam, a to urobiť koniec niečomu, zakončovať, dokončovať, završovať, napr.: končiť oračku, rozhovor, prácu. Slovesom končiť sa vyjadrujeme koniec niečoho: leto sa končí, predstavenie sa končí, deň sa končí, zápas sa končí, vyučovanie sa končí. ah

SMUTNÁ SPOMIENKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

uplynul rok, čo nie je medzi nami

Dňa 26. marca 2012 uplynie rok, čo nás nečakane a bez pozdravu opustila manželka a mama

ZUZANA HEMELOVÁ

ZUZANA HEMELOVÁ

1949 – 2011 – 2012 z Báčskeho Petrovca Ťažko je zmieriť sa s krutým osudom, keďže nezabúdame na Tvoju dobrotu. V našich srdciach zostaneš nenahraditeľná. Sestra Zuzana Mučajiová s rodinou

23. 4. 1949 – 26. 3. 2011 – 2012 z Petrovca Na Teba si s láskou spomínajú manžel a synovia s rodinami

DROBNÝ OZNAM

DROBNÉ OZNAMY

VYKUPUJEME poľnohospodársku pôdu na území Obce Báčsky Petrovec. Do úvahy prichádzajú aj väčšie celky. Tel. č.: 060/0585053; 062/880 3606.

PONUKA prekladov zo srbského do slovenského jazyka a opačne. Preklady sú so slovenskou pečiatkou platné na Slovensku. Kontakt v Srbsku: 064/167 22 06; na Slovensku: 0 903 83 45 87; mailová adresa: preklad.prevod@gmail.com. KUPUJEM staré a nové perie alebo mením za paplóny, vankúše a deky. Prichádzam na pozvanie. Martin Nosál, B. Petrovec, 063/8269205 a 021/782-278.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04 a 36/2009) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu VKP Parking servis, Nový Sad, Ul. Filipa Višnjića č. 47, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu – Výstavba komplexu trhu (podzemnej a verejnej garáže, objektov (pavilónu), poschodovosti P a P + 1, prístreška, cesty a zelenej plochy s parterovým upravením) v Novom Sade, na katastrálnych parcelách číslo: 9404/2, 9409/4, 9424, 9425, 9426 a 9427, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu sa môžu dostať na nahliadnutie v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písomnej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

24. 3. 2012

12 /4483/

HLAS ĽUDU

Oznamujte v Hlase ľudu 021/47–20–840 a 021/47–20–844

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia na základe článku 14 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o určovanie rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Nositeľ projektu NIS, a. s., Nový Sad, Ulica národného frontu č. 12 Nový Sad, podal žiadosť o určovanie rozsahu a obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Rekonštrukcia infraštruktúry na NP Elemir fáza-1 a fáza-2, na k. o. Elemir, ZO Zreňanin. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu sa môžu dostať na nahliadnutie v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Všetci záujemcovia v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoje mienky v písomnej forme doručiť na adresu sekretariátu.

39


OZNAMY SMUTNÁ SPOMIENKA

BOĽAVÁ SPOMIENKA

Dňa 22. februára 2012 nás navždy opustila naša mama

na manžela

Uplynulo 26 rokov, čo nás opustil náš otec

MARA CHALUPOVÁ

MICHALA ČÍŽIKA 27. 4. 1935 – 22. 3. 2008 – 2012 z Padiny Manžel môj milý, už štyri roky prešli, ako Ťa nemám a na Teba čakám. Klesli ruky, čo mi pomáhali, to srdiečko prestalo biť a my sme chceli ešte spolu žiť. Prosím Pána Boha, aby mi moju ranu v srdci zahojil.

ŠTEFAN CHALUPA

rod. Brngárová 11. 10. 1942 – 22. 2. 2012

12. 9. 1941 – 30. 12. 1986

Večný pokoj Vám prajeme a spomienku na Vás si navždy zachováme. S láskou si na Vás spomína: syn Jaroslav s manželkou Jarmilou a dcérou Ninočkou

Na Teba si spomína Tvoja veľmi zarmútená manželka Zuzana Čížiková

DROBNÉ OZNAMY VYHLASUJEM za neplatnú pracovnú knižku, vydanú na meno Radovan Stefanović, Fridriha Engelsa 58, Debeljača. PREDÁM auto značky HYUNDAI I 30 D, trojročné, registrované na rok 2012. Hlásiť sa na mobil: 063/88-00-935. PREDÁVA SA novší rodinný dom v Báčskom Petrovci, spolu 180 m2 obývacieho priestoru na ploche 10 árov. Ulica lesná 15. Mobil: 064/361-4810 a 063/404-530

SPOMIENKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA

na

s mojou sestričkou

SAMUELA ARŇAŠA – ARESA 24. 1. 1955 – 19. 3. 2010 – 2012 z Petrovca Na neho si spomínajú spolupracovníci Slovenského vydavateľského centra

SPOMIENKA na

POSLEDNÝ POZDRAV našej

MÁRIOU CHALUPOVOU

BOŽKE ILIĆOVEJ

rod. Brngárovou 1942 – 2012 z Kovačice

26. 12. 1954 – 16. 3. 2012 z Nového Sadu

Žiješ v srdciach tých, ktorí Ťa milovali. Na Tvoju dobrotu a lásku nikdy nezabudnú sestra Zuzana a švagor Michal Širkovci

S láskou si na Teba budú spomínať Mirko a Boženka Farkašovci z Lalite

SMUTNÁ ROZLÚČKA

SPOMIENKA

s našou milovanou

ANNA MAJEROVÁ 1923 – 1987 – 2012 z Petrovca

KAROLA KOPČOKA 29. 3. 1992 – 29. 3. 2012 z Báčskeho Petrovca S láskou a úctou si na neho spomínajú Jeho najmilší

40

TERÉZIOU HRNČIAROVOU rod. Hrnčiarovou 19. 11. 1911– 15. 3. 2012 z Báčskeho Petrovca Tichú spomienku si na Teba navždy zachovajú Tvoji najmilší

Dennodenne si s láskou spomíname na Teba. Synovia Ľuboslav a Svetoslav s rodinami a najbližšia rodina

24. 3. 2012

12 /4483/

HLAS ĽUDU


OZNAMY SPOMIENKA

BOĽAVÁ SPOMIENKA

Uplynul rok, čo nás navždy opustil náš

na milovanú dcéru, sestru a tetu

ZUZANU BENKOVÚ

MUDr. FEDOR DANKO

rod. Hricovú 15. 9. 1953 – 22. 3. 2003 – 22. 3. 2012 z Petrovca

4. 3. 1944 – 23. 3. 2011 – 23. 3. 2012 z Báčskeho Petrovca

V srdciach Ťa nosíme a s láskou si na Teba spomíname.

Už len kyticu kvetov Ti môžeme na hrob dať, za všetko ďakovať a s láskou v srdciach na Teba spomínať.

Tvoji najmilší

Tvoji zarmútení: otec a sestry s rodinami

SMUTNÁ ROZLÚČKA so sestrou a tetou

BOŽENOU ILIĆOVOU rod. Farkašovou 26. 12. 1954 – 16. 3. 2012 z Nového Sadu rodom z Lalite

Nech Ťa v tichosti večného pokoja sprevádza naša láska, ktorá je silnejšia od zabudnutia. Rodiny: Pucovská, Krásniková, Farkašová, Tanciková a Ratićová

24. 3. 2012

12 /4483/

HLAS ĽUDU

41


OZNAMY BOĽAVÁ ROZLÚČKA

POSLEDNÁ ROZLÚČKA

Dňa 12. marca 2012 nás opustila naša milovaná mama, mamička a pramamička

Dňa 17. marca 2012 nás opustila naša manželka, sestra, matka a starká

ANNA KOHÚTOVÁ rod. Kyseľová 20. 3. 1920 – 12. 3. 2012 z Kysáča Na Jej lásku a dobrotu nikdy nezabudnú dcéra Anna Vozárová, vnukovia Ján a Števko s rodinou

BOĽAVÁ ROZLÚČKA Dňa 12. marca 2012 nás opustila naša milovaná mama, mamička a pramamička

ANNA KOHÚTOVÁ rod. Kyseľová 20. 3. 1920 – 12. 3. 2012 z Kysáča S láskou si na jej dobrotu budú spomínať dcéra Mária Privizerová, zať Ján a vnučka Elenka Domoniová s deťmi Denisou a Ivanom

SMUTNÁ ROZLÚČKA Dňa 12. marca 2012 nás opustila naša dobrá ňaňa

ANNA KOHÚTOVÁ rod. Kyseľová 20. 3. 1920 – 12. 3. 2012 z Kysáča

SMUTNÁ ROZLÚČKA Dňa 9. marca 2012 nás navždy opustil náš manžel, otec a dedko

PAVEL KRUPINSKÝ

ANNA BRTKOVÁ rod. Triašková 5. 2. 1943 – 17. 3. 2012 z Báčskeho Petrovca

Navždy zostaneš v našich srdciach. Manžel Pavel, sestra Zuzana, syn Pavel a dcéry Anna, Mária a Milinka s rodinami

28. 1. 1948 – 9. 3. 2012 zo Starej Pazovy

Vo svojich spomienkach si Ťa s láskou a úctou zachovávajú: manželka Anna, syn Zlatko a dcéra Miruška Hrabčaková s rodinami

POSLEDNÁ ROZLÚČKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Dňa 17. marca 2012 nás opustila naša matka a starká

Dňa 9. marca 2012 nás navždy opustil náš brat a ujko

PAVEL KRUPINSKÝ

ANNA BRTKOVÁ rod. Triašková 5. 2. 1943 – 17. 3. 2012 z Báčskeho Petrovca

Vždy si na Teba budeme spomínať. Dcéra Anna Vozárová so svojimi dcérkami Andrejkou a Ivanou z Kysáča

POSLEDNÝ POZDRAV našej sestre

28. 1. 1948 – 9. 3. 2012 zo Starej Pazovy

S láskou a úctou si na Teba budú spomínať sestra Mária Opavská s manželom a deťmi s ich rodinami

SMUTNÁ ROZLÚČKA Dňa 9. marca 2012 nás navždy opustil náš švagor

ANNE BRTKOVEJ

PAVEL KRUPINSKÝ

rod. Triaškovej 1943 – 2012 z Báčskeho Petrovca

28. 1. 1948 – 9. 3. 2012 zo Starej Pazovy

Ten večný pokoj Vám prajeme a spomienku si na Vás zachováme. Rodiny Fehírová, Stracinská a Kopčoková z Petrovca

Trvalú a tichú spomienku na Teba si zachovávajú

SMUTNÁ ROZLÚČKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

s mojím manželom

s otcom a starým otcom

Dňa 12. marca 2012 ma opustila moja drahá sestra a ňaňa

ANNA KOHÚTOVÁ rod. Kyseľová 20. 3. 1920 – 12. 3. 2012 z Kysáča Spi tíško v pokoji, nech Pán Boh naše rany zahojí. Sestra Alžbeta Medveďová so svojou rodinou

42

brat Ján Triaška a sestry Mária Červená a Elenka Zlatkovićová s rodinami

Ten večný pokoj Ti prajeme a spomienku na Teba si navždy zachováme. Rodina Jašová

ADAMOM SUCHÁNEKOM

ADAMOM SUCHÁNEKOM

11. 4. 1953 – 11. 3. 2012 z Kovačice Náhle odišla duša Tvoja, nestihol si povedať: „Zbohom, manželka moja.” Chceli sme ešte spolu žiť a zo života sa tešiť. S láskou si na Teba navždy bude spomínať manželka Judita

11. 4. 1953 – 11. 3. 2012 z Kovačice Čo je život človeka? Osud je krutý – vezme a nevráti. Žiarila z Teba láska a dobrota, budeš nám chýbať do konca života. Dcéra Slađana s manželom Andrejom a deťmi Sabínkou a Stanislavkom

24. 3. 2012

12 /4483/

HLAS ĽUDU


OZNAMY SMUTNÁ SPOMIENKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 22. marca 2012 uplynul rok, čo nás opustil otec a starý otec

na manžela

SMUTNÁ SPOMIENKA na otca

OTO VAJC 20. 3. 1927 – 22. 3. 2011 – 2012 z Padiny

Nech Ťa v tichosti večného pokoja sprevádza naša láska, ktorá je silnejšia od zabudnutia. Na Teba si spomínajú: syn Danušo s manželkou Zuzanou, dcéra Elena s manželom Jurajom a vnúčatá Darko a Darinka

SMUTNÁ SPOMIENKA na nášho otca, starého otca, svokra a dedka

MICHALA MUČAJIHO 15. 8. 1928 – 14. 3. 2007 – 2012 zo Selenče

MICHALA MUČAJIHO 15. 8. 1928 – 14. 3. 2007 – 2012 zo Selenče

Zamĺkol Tvoj hlas, srdce prestalo biť, nebolo lieku, aby si ešte mohol žiť. S láskou a úctou si na Teba spomína

S láskou si na Vás spomíname a ďakujeme Vám za všetko, čo ste nám v živote dali.

manželka Katarína Mučajiová

Syn Mišo s manželkou Máriou

SMUTNÁ SPOMIENKA na otca

SMUTNÁ SPOMIENKA na starého otca

ONDREJA ŠUSTERA 1992 – 2012 z Pivnice Dňa 24. marca je tomu dvadsať rokov, čo nie si medzi nami. Nech Ťa v tichosti večného pokoja sprevádza naša láska, ktorá je silnejšia od zabudnutia. S úctou si na Teba spomínajú: syn Štefan s manželkou Annou, vnuk Jaroslav a vnučka Jaroslava Činčuráková s manželom Danielom a pravnuk Filip

MICHALA MUČAJIHO

MICHALA MUČAJIHO

1928 – 2007 – 2012 zo Selenče

15. 8. 1928 – 14. 3. 2007 – 2012 zo Selenče

Spomienku na Vás si navždy zachováme a na Vašu dobrotu nikdy nezabudneme.

Čas plynie, ale smutné spomienky zostávajú v našich srdciach.

Dcéra Katarína a zať Ján Kováčovci

Vnučka Mariana Častvanová s manželom Pavlom a synmi Pavelkom a Mariánkom

SMUTNÁ ROZLÚČKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

s otcom a starým otcom

na starého otca

na starého otca

ADAMOM SUCHÁNEKOM 11. 4. 1953 – 11. 3. 2012 z Kovačice Cestou života mal si s nami ešte kráčať, životné radosti spolu s nami znášať. Tá rana v srdci stále bolí a zabudnúť nedovolí. Len ten, kto stratil, koho mal rád, pochopí, čo je bolesť a žiaľ. S láskou si na Teba spomínajú a nikdy na Teba nezabudnú zarmútení: syn Adam s manželkou Zdenkou a vnučky Kristínka a Adrianka

24. 3. 2012

12 /4483/

HLAS ĽUDU

MICHALA MUČAJIHO

MICHALA MUČAJIHO

15. 8. 1928 – 14. 3. 2007 – 2012 zo Selenče

1928 – 2007 – 2012 zo Selenče

S láskou a úctou si spomienku na Vás navždy zachováme.

Už len kyticu kvetov Vám na hrob môžeme dať, za všetko ďakovať a s láskou si na Vás spomínať.

Vnučka Tatiana Pavlíniová s manželom Pavlom, synom Pavelkom a dcérou Teodorou

Vnučky Kristína a Katka Kováčové a Jakob

43


R T V PA N O R Á M A Z PROGRAMOV SLOVENSKEJ REDAKCIE TELEVÍZIE VOJVODINA TVV program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. PROGRAM SA VYSIELA NA DRUHOM PROGRAME TVV PIATOK 23. marca: •19.40 DETSKÉ VYSIELANIE. Prišla jar. Všetko sa prebúdza zo zimného spánku a rastie. „Aj my rastieme a o jari všetko vieme,“ odkazujú lužskí škôlkari, prváci a druháci. • O 20.00 kolážová relácia DOBRÝ VEČER, VOJVODINA. Prvá časť – TV TÝŽDEŇ – sa venuje začiatku sejby cukrovej repy, rurálnej politike v Báčskom Petrovci a vínnej turistike v Aradáči. Odsledované budú i Novosadská jar na SPENS-e v Novom Sade a činnosť kovačickej knižnice, kým z Kulpína bude príspevok o drobnochovateľovi holubárovi. Na záver vysielania odznie Pamätník. • 20.30 SPEKTRUM: Prvé jarné vysielanie bude venované ekológii. Budú tu rady ako skrášliť záhradku a urobiť organické hnojivo. Hostkou v štúdiu bude predsedníčka združenia EKOS v Hložanoch Ing. Viera Turčanová. NEDEĽA 25. marca: • 11.00 DÚHOVKA: Jarná rybačka na bielu rybu, kamarátenie na brehu kanála medzi priateľskými združeniami a osožné akcie robenia hniezd pre zubáčov sú témy reportáže venovanej športovému rybolovu v Kysáči a Petrovci. • 11.30 NÁBOŽENSKÉ VYSIELANIE: V marcovom vysielaní sa predstaví činnosť kulpínskeho evanjelického cirkevného zboru a činnosť mládežníckej kresťanskej organizácie YMCA v Petrovci. Pivničanka Karolína Kalková prezradí, ako sa vyhotovujú obálky na Biblie. DENNÍKY pondelok až sobota o 18.00. Repríza relácie Dobrý večer, Vojvodina bude v sobotu o 3.00 a o 10.00 h. Repríza nedeľných vysielaní bude v piatok o 16.45 h a v sobotu ráno o 5.30 h. Repríza DETSKÉHO VYSIELANIA v nedeľu o 10.40 h. Zmena programu vyhradená.

Z PROGRAMU TELEVÍZIE OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 Nedeľa 25. marca 16.00 – 18.00 Klenotnica Kronika týždňa Recitačná súťaž Šikovné ruky žien dokážu urobiť všetko Sprievodca na ceste k úspechu Utorok 27. marca 16.00 – 18.00 Klenotnica

Kovačičanka Jana Veňarská na festivale Stretnutie v pivnickom poli získala 3. cenu odbornej poroty

Poézia je spôsob, ako oslobodiť dušu Čaro insity si dokáže podmaniť každého Vyšívané obrazy – gobelíny Čo nového v našom spoločenskom živote?

44

Piatok 30. marca 16.00 – 18.00 Klenotnica Slovenský film: Orlie pierko Čo nového v našom chotári? Výber z programu TV Petrovec

Z HUDOBNÉHO PROGRAMU RÁDIA NOVÝ SAD PO SLOVENSKY vo výbere hudobnej redaktorky Maríny Kaňovej Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107,1 MHz Pondelok 26. marca: 17.20 – 18.00 Slovenská ľudová hudba – za sprievodu Ľudového orchestra RTV Nový Sad zaznejú ľudové piesne predvedené v duetoch. Utorok 27. marca: 17.20 – 18.00 Stretnutie – pásmo poézie a hudby venované dielu Márie Fazekašovej. Streda 28. marca: 4.00 – 4.40 Stretnutie, repríza; 4.40 – 5.00 Hudobné okienko – tanečné piesne; 17.20 – 18.00 Na ľudovú nôtu s ochotníckymi súbormi – ľudové piesne predvedú súbory z našich osád. Štvrtok 29. marca: 17.20 – 18.00 Slovenská ľudová hudba – odznie zmes ľudoviek. Piatok 30. marca: 17.20 – 18.00 Z vašich listov – výber hudby Ondreja Maglovského.

HUDOBNÉ VYSIELANIA NA VLNÁCH RÁDIA NOVÝ SAD pripravuje hudobná redaktorka Slovenka Benková-Martinková SOBOTA 24. marca: • 17.15 – 18.00 Piesne naše: Ľudová hudba Ďatelinka zo Slovenska pod vedením Ondreja Molotu. NEDEĽA 25. marca: • 00.00 – 1.00 Polnočné dozvuky: Z britskej hitparády. • 15.30 – 16.00 Zo sveta hudby: Klavírne miniatúry. • 16.05 – 17.00 Hudobné hodiny: Aktuálne svetové vydania. • 17.15 – 18.00 Portréty: Slovenská ľudová hudba. UTOROK 27. marca: • 23.00 – 24.00 Ozveny z koncertných siení: Zábery z medzinárodnej klavírnej súťaže Memorial Isidora Bajića. STREDA 28. marca: • 00.00 – 1.00 Je čas pre hudbu: Populárna hudba.

Rádio Stará Pazova 24 hodín s vami Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz Internet rádio – www.rsp.co.rs každú sobotu celú noc po slovensky Správy: v sobotu o 16.00 a 18.00 a v nedeľu o 8.00 a 9.00 h Utorok – piatok 18.00 – 21.00: 18.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, 18.15 Volíme melódiu dňa, 18.30 Aktuality z obce a iných osád (v stredu: Poučky zo slovenčiny), 19.00 Denník, informatívne vysielanie, 19.15 Hudba, 19.30 Oznamy, hudba a reklamy, 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia (v stredu: náboženské vysielanie Živé vody, vo štvrtok: tematické vysielanie Z minulosti) Sobota 15.00 – 21.00: 15.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, Reklamy, 16.05 Zvončeky, detské vysielanie, 16.30 Oznamy a drobné oznamy, 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy, 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla, 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova, 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád, 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla. Nedeľa 7.00 – 10.00: 7.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, 7.30 a 9.30 Oznamy, hudba a reklamy, 8.05 Hudba, servis, 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie, 9.05 Hudba a aktuality

24. 3. 2012

12 /4483/

HLAS ĽUDU


R T V PA N O R Á M A Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; v nedeľu po 15.00 h na TV Patriot Program od 23. do 29. marca

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA program vysiela na kanáli 60 OBJEKTÍV v slovenskej reči sa okrem v pravidelnom termíne každý pracovný deň o 16.00 h, vysiela aj v repríznom termíne o 19.30 h.

Pondelok – sobota 18.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.30 Zahraničný denník 20.00 Hit dňa, Reklamy

KRÍŽOVKA ČÍSLO 12 V tajničke je názov prehliadky divadelných inscenácií v Pivnici, ktorá sa uskutoční od 23. marca do 1. apríla.

20.15 Filmy: Piatok 23. marca – Ukradnutá identita Anna Snidová, moderátorka Sobota 24. marca TV Petrovec – Tisícročná včela 18.45 Hit dňa, reklamy, zostrih Pondelok 26. marca Molí – Šialené rande 19.00 Zvon, prehľad udalostí Utorok 27. marca – V poslednej chvíli týždňa Streda 28. marca 20.00 Kolážová relácia Nedeľa – Stroskotaná láska s vami Štvrtok 29. marca 22.00 Film: Zákerný osud – Ako na vec 24.00 Záver vysielania 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon Každý pondelok o 20.15: 23.00 Záver vysielania Hudobný mix Vo štvrtok, v piatok a v soNedeľa 25. marca botu o 18.15: Z programu TV Patriot, TVOK a TV Pančevo 18.00 Hudobné blahoželania

Z PROGRAMU RÁDIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.00 – 19.00 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 a 18.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium

16.25 Udalosti dňa 16.55 a 18.20 Citáty do vrecka 17.00 a 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 a 18.10 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.40 Poézia 18.45 Recept

SLOVENSKÁ REDAKCIA TELEVÍZIE PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 Streda 28. marca o 19.30 – kolážová relácia DOBRÝ DEŇ V relácii Dobrý deň bude záber z večierka MOMS Vojlovica-Pančevo, ktorý v sobotu 24. marca zorganizoval prezentáciu knihy Slováci v Srbsku z aspektu kultúry. Repríza v nedeľu 1. apríla o 7.30 h.

24. 3. 2012

12 /4483/

HLAS ĽUDU

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 11 – VODOROVNE: maturant, anatómia, to, tlo, r, Ema, krok, Ján, a, PA, alko, kov, Mia, koná, ba, Boro, r, páľava, óda, anal, zapájalo, yr, re, aa TAJNIČKA: MATEJ AMBRÓZY Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 9 z čísla 9 Hlasu ľudu z 3. marca 2012 bolo: DEŇ ŽIEN. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: ZDENKA PAVLISOVÁ, Ul. Janka Čmelíka č. 21, 25 234 Laliť. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 10 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

45


ŠPORT OBECNÁ SÚŤAŽ KOLKÁROV V PADINE

Presvedčivý M-Kováč-M

ROZVONIAVAL BARANÍ PAPRIKÁŠ. Na ihrisku Slávie v Pivnici bolo rušno aj v nedeľu predpoludním 18. marca 2012. Na súťaž vo varení baranieho paprikáša sa prihlásilo päť mužstiev z Pivnice a jedno z Petrovca. Celá „paráda“ sa začala o 9. ráno a skončená bola o 13. hodine vyhlásením víťazov. Trojčlenná komisia: Aleksandar Bikicki, Stevan Sremac a Ján Vinkovič oznámila, že najchutnejší paprikáš uvarilo domáce mužstvo SVS-najlepší (na snímke autora). Na druhom mieste zakotvilo tiež pivnické mužstvo Boys a tretí bol celok Mega z Petrovca. Víťazi dostali prepravku piva, druhý a tretí celok poháre. Celé toto podujatie v slnečné nedeľné predpoludnie sledovalo zo 70 zvedavcov a či si aj všetci „omastili“ fúzy rozvoniavajúcou pochúťkou, nevieme. Ján Šuster Zlaté medaily v rukách kapitána M-KováčM z Padiny Jána Horniačeka

ajlepší kolkári v rekreačno-športových hrách z Debeljače, Kovačice a Padiny zohrali tradičnú súťaž, na ktorej sa rozhodlo o tom, kto je najlepší v Kovačickej obci. Podľa rozhodnutia súťažiacej komisie štyri najlepšie celky z každej dediny získali právo účasti na obecnej súťaži, ktorej organizátorom bol KK Dolina v Padine. Debeljačania prišli len s dvoma celkami, takže namiesto plánovaných dvanásť súťažilo len desať mužstiev. Na padinskej kolkárni sa v dobrej nálade zohrali hlavne vyrovnané zápasy. Víťaz súťaže, padinský M-Kováč-M, znova bol superiórny, jeho kolkári zrazili 383 kolkov a presvedčivo obsadili prvé miesto. Na druhom mieste skončilo tiež padinské mužstvo EMZ (336 kolkov) a tretí bol Građevinar Debeljača (334). Prvé tri mužstvá dostali zlaté, strieborné a bronzové medaily. Ostatní účastníci, ktorí sa umiestnili týmto poradím: Elkov Kovačica (331), Brázda Kovačica (324), Okno Kovačica a Kolorplus Padina (310), Binguľa Padina (308), KMV Fagan Kovačica (284) a DBO Debeljača (263) si domov odniesli spomienkové diplomy. Kamarátenie kolkárov sa skončilo chutnou večerou, hudbou a spevom.

N

HLAVNÉ MESTO VOJVODINY bude v nedeľu 25. marca 2012 dejiskom 19. Novosadského NIS polomaratónu. Aj tohtoročné preteky budú prebiehať na okruhovej trati v celkovej dĺžke 10 548 metrov (dva okruhy), ktoré majú AIMS certifikát a uskutočnia sa na uliciach Nového Sadu bez dopravy a nábrežím Dunaja. Štart účastníkov polomaratónu na Námestí slobody je o 11. hodine, v ktorom sa znova okrem domácich pretekárov zúčastnia aj bežci z okolitých, ale i vzdialenejších krajín Európy. Rozličné vekové kategórie sa budú môcť vyskúšať aj na pretekoch: Štafetový polomaratón (žiaci stredných škôl, predstavitelia podnikov, vojska a polície), Štvrť maratóna, Beh pôžitku, Poletarac – beh škôlkarov a ani tentoraz nevystane plazenie bábätok. Organizátori vyzývajú tak bežcov, ako aj divákov, predovšetkým Novosadčanov, aby prvú jarnú nedeľu strávili na čerstvom vzduchu, pasujúc sa s kilometrami či poskytujúc podporu pretekárom. J. Pucovský

J. Bokor

46

24. 3. 2012

12 /4483/

HLAS ĽUDU


ŠPORT SRBSKÁ LIGA – SKUPINA VOJVODINA

Vôľa a odvážnosť sa oplatili Na štarte jarnej časti majstrovstiev sa na väčšine zápasov viedli vyrovnané boje. Výnimkou bol zápas v Padine, kde Dolina dosiahla nečakane vysokú výhru. Kým sa na padinskej doline sieť vlnila päťkrát, diváci na ostatných siedmich zápasoch videli úhrnne iba sedem gólov. V Padine sa hralo hlavne pred bránou Vršca Výsledky 16. kola: Veternik –Tekstilac 0 : 0, B. Topola – Cement 2 : 1, Senta – Sloga 0 : 1, Kikinda – Radničoprávnene odpískal penaltu a ki (NP) 1 : 1, Zadrugar – Dunav 1 : 0, Mladost – Palić 0 : 0, ČSK – Rad- Zvonko Đaković oklamal brankára nički (Š) 0 : 0, Dolina – Vršac 5 : 0. – 1 : 0. Útoky domácich nepreTabuľka: 1. Radnički (NP) 36 bodov, 2. ČSK Pivara 31, 3. Cement stávali. V 43. min. zo skrumáže 27, 4. Radnički (Š) 25, 5. Tekstilac 23... 11. Dolina 21... 16. Vršac 15 pred bránou hostí vysoký obbodov. ranca Doliny Memović hlavičkoProgram 17. kola: Dolina – Veternik, Vršac – ČSK Pivara, Radnički val do siete – 2 : 0. (Š) – Mladost, Palić – Zadrugar, Dunav – Kikinda, Radnički (NP) – Hostia z Vršca podpísali kapiSenta, Sloga – B. Topola, Cement – Tekstilac. tuláciu v 72. min, keď Đaković ešte raz rozvlnil sieť brankára Pijevca. prvé plody v 22. min. Vtedy ob- V 77. min. lopta sa ako po šnúre DOLINA – VRŠAC 5 : 0 (2 : 0) ranca Vrščanov faulom prerušil dostala do nôh Josimovića a ôľa a odvážnosť domácich nebezpečný útok, rozhodca Ni- tento štvrtý raz zdolal brankára. vyhrať tento zápas priniesli kola Malidžan z Nového Sadu Skóre zápasu uzavrel veľmi dob-

V

Zápas sledovalo asi 100 divákov a dobre ho viedol Novosadčan Krtinić. Žlté karty dostali Dragin, Brzak, Salonski a Kuburić (Čenej), resp. Keleman (Tatra). TATRA: Mucha, Srnka, Funtík, Vargec, Fejdi, Badnjar (Tót), Konstantinov (Keleman), Kavran, Cvetić, Daneček, Vuković (Švonja). Výsledky 16. kola: Partizan – TSK 0 : 2, Fr. partizan – Fruškogorac 1 : 0, Vinogradar – Proleter 5 : 1, Futog – Mladost 0 : 1, Sirig – Báčka 2 : 1, Železničar – Sremac 3 : 1, Čenej – Tatra 2 : 1, Dinamo – Borac 3 : 0.

PRVÁ LIGA NOVÉHO SADU

Štart im nevyšiel ČENEJ – TATRA 2 : 1 (1 : 1)

utbalisti Tatry výsledkovo zle odštartovali, keď v susedstve, na Čeneji nečakane, ale zaslúžene prehrali. A hostia dobre začali tento zápas! Nastolili prudké tempo, neustále útočili a takýto zámer sa im vydaril. V 12. min. Daneček uvoľnil Konstantinova, tento loptu pekne prijal, kľučkou sa zbavil strážcu a presne mieril – 0 : 1. O desať min. neskoršie Cvetić z desiatich Daneček (číslo 10) uvoľnil Konstantinova, ktorý pomedzi dvoch domámetrov trafil do cich hráčov šikovne skóroval – 0 : 1 brankára Čeneja. No, keď nedáš – dostaneš! V 43. min. najstarší Tabuľka: 1. TSK 45 bodov, 2. Mladost hráč na zápase Vilotijević z tridsiatich metrov 40, 3. Báčka 30... 12. Tatra 16... 16. Borac 4 prekvapil Muchu, trafil ľavý horný roh a vy- (-1). rovnal. V 17. kole budú hrať: Dinamo – Partizan, V 52. min. nové nepríjemné prekvapenie za- Borac – Čenej, Tatra – Železničar, Sremac – žili hostia, keď tentoraz Mojsilović z 25 metrov Sirig, Báčka – Futog, Mladost – Vinogradar, trafil tiež horný roh a už vtedy stanovil ko- Proleter – Fr. partizan, Fruškogorac – TSK. nečný výsledok. Pavel Pálik

F

24. 3. 2012

12 /4483/

HLAS ĽUDU

rý Pavel Čížik, ktorý vie streliť nezvyčajné góly. Tak i teraz využil nepozornosť brankára Pijevca a z veľkej diaľky trafil do opačného rohu brány Vršca. Hostia sa vyhli poltuctovej katastrofe, lebo prudká strela Čížika skončila na brvne. DOLINA: Jevtić, Vukosavljev (Stajić), Ivanišević (Tripković), Karanfilovski, Memović, Nedučić, Josimović, Ninkov, Đoković, P. Čížik, Đaković (S. Dudáš). Ján Bokor

FUTBALOVÁ ODVETA V LALITI

Takmer navlas rovnaký zápas PANÓNIA – KRIVÁŇ 1 : 1 (1 : 0) odvete v Laliti domáca Panónia a hosťujúci Kriváň zohrali takmer navlas rovnaký zápas ako v Selenči. Najprv Darko Pavlov a Kutenič nevyužili dve veľmi pekné šance. V polovici polčasu sa sieť hostí prvá rozvlnila. Valent unikol pozornosti Mučajiho a Strehárskeho a presnou strelou z hranice pokutového územia dosiahol veľmi pekný gól. V druhom polčase mladí hráči Kriváňa viac útočili a z penalty vyrovnal Malina. Z prevahy, ktorá vyplynula zo skutočnosti, že sú hostia lepšie kondične pripravení, kriváňovcom sa predsa nepodarilo streliť víťazný gól. Obom mužstvám sa v nedeľu začínajú jarné majstrovstvá. Selenčania pocestujú do Kulpína na súboj rovnomennému domácemu celku. Laliťania tiež budú hosťovať, a to v Báčskom Monoštore, kde ich uvíta domáci Dunav, ktorého v jeseň porazili až 8 : 0. Bude to zaujímavá skúška pre takmer úplne nové mužstvo Panónie.

V

M. Poliak

47


ŠPORT VOJVODINSKÁ LIGA – ZÁPADNÁ SKUPINA

Tréner Rankov musel odísť! POLET – JEDNOTA 1 : 1 (0 : 1) j pred štartom jarnej sezóny Staropazovčania avizovali cieľ: čím rýchlejšie sa na bodovom konte vyrovnať s jesenným majstrom, sriemskomitrovickým FK Radnički, potom zaútočiť na titul a postup do Srbskej ligy – skupina Vojvodina. Žiaľ, hneď na štarte Jednota zakolísala. Po poslednej jesennej prehre s Omladincom (Nové Bánovce) prišli dve chudobné remízy. Prvá doma so Stanišićom (0 : 0), minulú sobotu aj s Poletom v Sivci (1 : 1), kde gól za hostí dal Naglić v 20. min. Zimné zmeny v mužstve sa vydarili. Vedeniu Jednoty sa podarilo vytvoriť silnejšiu konkurenciu v mužstve. Namiesto víťazstiev však prišla aj šiesta remíza, z toho až päť na domácej ploche! Nervozita hráčov počas zápasov bola čoraz väčšia. Stupňovali ju práve tí starší, ktorí mohli a mali, ale neprinášali pozitívne ovzdušie v mužstve. Vzťahy v Jednote boli čoraz napätejšie. Tréner Zoran Rankov nahlas dával pokyny svojim zverencom. Križoval vyhradený priestor pre trénerov ako v klietke, cítil nepremenené šance, čo sa mužstvu neraz vypomstilo. Kritizoval rozhodcov neslušne, a preto na zápase so Stanišićom dostal červenú kartu. V mužstve sa všeličo negatívne nahromadilo, to sa už nedalo vydržať a tréner Rankov pod tlakom musel podať demisiu!? Najľahšie je zbaviť sa trénera a horúcu stoličku ustúpiť niekomu inému. No autorita neprichádza iba od trénera, ale aj od vedenia klubu, ktoré musí organizovanejšie pôsobiť. Úradujúcim trénerom je Zvonko Popović. Či sa na tomto pláne niečo zmení, uvidíme. Pred novým učiteľom futbalistov Jednoty je veľká úloha. „Voľbu trénera nebudeme robiť na kolene. O nového kormidelníka Jednoty sa uchádzajú viacerí tréneri z Belehradu a Nového Sadu. Finančná situácia nám nedovolí kalkulovať, ale musíme situáciu prispôsobiť možnostiam klubu,“ povedal nám agilný predseda Staropazovčanov Slobodan Jovanović. Bz-ý

A

Zranenia zmiatli Petrovčanov OMLADINAC – MLADOSŤ (P) 1 : 0 (1 : 0) etrovčanom sa na horúcej pôde v Nových Hosťom nepomohol ani prenikavý Kaňa a v Bánovciach nepodarilo získať ani len bod, hre hlavou istý Vladimir Rupar. Výsledok sa nektorý si svojím výkonom prinajmenej zaslúži- zmenil, hoci Mladosť mala v pokračovaní li. Po vyrovnanom úvode a dvoch nepresných priam drvivú prevahu na zle prichystanom trávstrelách Sladojevića a Kaňu v zániku, ktorý obom mužstvám sťapase takmer bez gólových šancí žoval hru. domáci sa ujali vedenia. MLADOSŤ: Veselić, Pupavac, V 19. min. rozhodca Bem z NoKobilarov, Mojić, Rupar, Uzelac, vého Sadu prísne odpískal voľný Jakuš (Stracinský), Sladojević, kop v prospech Omladinca. ĽaĐorđević (Radaković), Kaňa, vokrídelník Vidaković majstrovsky Pavlis (Zorzić). odcentroval presne na hlavu DžeVýsledky 17. kola: Index – pinovi, ktorý z ôsmich metrov Budućnost 0 : 2, Polet – Jednota prekonal Veselića. Tak domáci 1 : 1, Stanišić – Sloga 2 : 0, vsietili jediný gól spôsobom, aký Omladinac – Mladosť (P) 1 : 0, predvídal tréner Mladosti StaniObilić – Jugović 0 : 1, Mladost vuk, ale jeho upozornenia ne- Musel do nemocnice: Ján (T) – C. zvezda 1 : 2, Radnički – stačili petrovským futbalistom, Pavlis (Mladosť Petrovec) Borac 2 : 1, Prvý máj – Bačka 3 aby znemožnili súpera skóro(Foto: J. P.) : 0. vať. Tabuľka: 1. Radnički 36 boZápas poznačilo ťažšie zranenie útočníka dov, 2. Index 31, 3. Jednota 30, 4. OmladiMladosti Jána Pavlisa, keď ho vo výskoku v pr- nac 30, 5. Budućnost 26 ... 7. Sloga 24 ... 9. vom polčase domáci obranca zasiahol lak- Mladosť (P) 22 ... 16. Bačka 9 bodov. ťom či kolenom do chrbtice. Petrovského futProgram 18. kola: Budućnost – Prvý máj, balistu potom prepravili do belehradského Ur- Bačka – Radnički, Borac – Mladost (T), C. gentného strediska, odkiaľ ho po vyšetrení pus- zvezda – Obilić, Jugović – Omladinac, Mlatili domov. Ľahšie zranenie trochu skôr utrpel dosť (P) – Stanišić, Sloga – Polet, Jednota – aj útočník hostí Nikola Đorđević, ktorý s ob- Index. väzom okolo hlavy pokračoval hrať. Ján Hansman

P

Opakuje sa jeseň STANIŠIĆ – SLOGA 2 : 0 (0 : 0) ilovníci futbalu v Erdevíku hovoria, že sa opakuje jeseň, keď futbalisti Slogy zaradom prehrávali zápasy. Na hosťovanie do Stanišića erdevícke mužstvo odcestovalo bez niekoľkých kľúčových hráčov. Na trávniku sa zvádzal nekompromisný boj o každú loptu, rozhodca Dejan Đurović zo Savinho Sela ukázal hráčom iba tri žlté karty, aby zmiernil napätie. Domáci sa pokúšali premôcť odpor Erdevíčanov, ktorí sa úspešne bránili. Avšak v

M

DRUHÁ JUHOBANÁTSKA LIGA – SKUPINA VÝCHOD

Na štarte iba remíza HAJDUŠICA – JEDINSTVO 1 : 1 (0 : 0) ostia z Vlajkovca do Hajdušice pri- nútach pred bránu vyrazil Hrudka, ale šli vyhrať. Podobné ambície mali strieľal presne do brankára. Potom silaj Hajdušičania, ktorí tejto jari oča- ná strela Lečića z diaľky skončila teskávajú návrat k vrchu tabuľky. V pr- ne nad bránou. Vo výhľadnej šanci sa vom polčase sa však hralo hlavne na ocitol aj Radović, ale aj on strieľal strede ihriska bez výrazných šancí. mimo brány. Nuž a potom snahy HajPo zmene strán Hajdušičania za- dušičanov dali výsledok. Pećinovski hrali omnoho účinnejšie a do polo- z voľného kopu pekne prihral do šestvice polčasu pred bránou hostí si vy- nástky, brankár zle zakročil a Ivan Matvorili celý rad šancí. Už v prvých mi- liar loptu zaslal do siete.

H

48

druhom polčase namiesto toho, aby zaútočili na bránu súpera, hostia dovolili hráčom Stanišića za jedenásť minút, v 55., resp. 66. min. vsietiť dva góly, čo stačilo na výhru. Mladý brankár D. Savić v oboch prípadoch sa zákrokmi neosvedčil, a tak všetky tri body zaslúžene zostali v Stanišići. Vo finiši stretnutia hostia sa pokúsili skorigovať, prípadne vyrovnať výsledok, ale ich strelci nepremyslene zahodili niekoľko šancí. SLOGA: D. Savić, Zoranović, Čobanović, Bojanić, Miljković, Raičević, Kovačević, Đorđević, Radovanović (Milošević), Jovanović, Vasić (S. Savić). K. Vig

Aj po tomto góle sa Hajdušičania snažili zvýšiť náskok a zaistiť si vyhru. Od polovice polčasu hostia postupne nadviazali rovnováhu a ich útoky boli čoraz nebezpečnejšie. To sa im v 72. minúte aj oplatilo, keď po rohovom kope hlavou prekonali Melicha. Nuž a potom do konca zápasu nervozita stúpla. Hralo sa čoraz ostrejšie na oboch stranách, ale rozhodca nemal rovnaké kritériá a jemne nadŕžal hosťujúcim futbalistom. HAJDUŠICA: Melich, Milan Mršić, Milorad Mršić, Maliar, Fol-

ťan, Pećinovski, Kocevski (Muškinja), Anđelovski, Radović, Lečić (Jović), Hrudka (R. Demse). Ostatné výsledky 17. kola: Potporanj – Vinogradar 2 : 2, Karaš (J) – Hajduk 3 : 2, Banat – Borac (VG) 0 : 2, Dunav – Crvena zvezda 2 : 1, Borac (VS) – Ratar 0 : 0, Ševac – Dobrica 0 : 0. Voľní boli Karaš (K) a Budućnost. Tabuľka: 1. Jedinstvo 38 bodov, 2. Dobrica 36, 3. C. zvezda 26 ... 8. Hajdušica 23... 16. Banat 8 bodov. vlh

24. 3. 2012

12 /4483/

HLAS ĽUDU


ŠPORT Z ČINNOSTI FUTBALOVÉHO ZVÄZU OBCÍ KOVAČICA – OPOVO

zväzu plánujú tohto leta znovu zorganizovať futbalový kemping, ako bolo zvykom v nedávnej minulosti. „Futbalovo vychovaných nadšencov je málo v našom zväze, zvlášť tých, ktorí ovládajú futbalové predK tomu sme v roku 2009 vykonali pisy. Je veľmi ťažko v dobe transforpreregistráciu hráčov. Z iniciatívy mácie zostať pracovať vo futFutbalového zväzu obcí bale a navyše zachrániť kluKovačica – Opovo sme by. Za dobrú štvorročnú prázmenili komisára pre cu sa chcem poďakovať aj Kosúťaž Druhej juhobavačičanovi Jánovi Cickovi, tanátskej ligy, ktorý nejomníkovi zväzu, a viacerým robil kvalitne svoju roPadinčanom, medzi ktorých botu,“ spomína časť najurčite patria Pavel Rohárik, dôležitejších výsledkov podpredseda zväzu, Ján Šuľa, štvorročnej činnosti Pepredseda trénerskej organirović. zácie, Miroslav Kováč, čelník Neveľký futbalový Doliny a ďalší,“ riekol záverom zväz sa hrdí údajom, že Predrag Perović. v sezóne 2008/09 mal Šport nevzďaľuje, ale zbliaž dva kluby v Srbskej žuje ľudí, potvrdzujú to z lige – skupina Vojvodina roka na rok i vo Futbalovom (Spartak Debeljača a Dolina Padina) a že v Pavel Rohárik (vľavo) a Predrag Perović, podpredse- zväze obcí Kovačica – Opovo. Už od polovice apríla do predchádzajúcom ob- da a predseda Futbalového zväzu obcí Kovačica – konca mája začínajú s vodobí Dolina hrala finále Opovo lebnými aktivitami na všetPohára Vojvodiny. Sú to skutočne obdivuhodné výsledky, Sedem plus jeden. V tejto generácii kých futbalových úrovniach. keď sa má na zreteli fakt, že je v spo- hráčov narodených v roku 2000 je veľa talentovaných futbalistov. Vedúci Ján Špringeľ mínanom zväze iba desať klubov.

Plody kvalitnej práce zhľadom na hospodársku situáciu v obciach Kovačica a Opovo, jednotný futbalový zväz z týchto dvoch území sa prispôsobil v predchádzajúcich štyroch rokoch reálnym materiálnym a iným možnostiam vo svojich prostrediach,“ konštatoval Predrag Perović, predseda Futbalového zväzu obcí Kovačica – Opovo. Podľa čelníka zväzu do 12. apríla 2012 musia odsúhlasiť nové štatúty zväzu a klubov, ako aj vykonať preregistráciu v Agentúre pre hospodárske registre. Ľudia (z) futbalu plánujú viesť aj knihy členov na všetkých úrovniach futbalovej organizácie. „Výkonný výbor aktívne sledoval súťaže klubov v ligách a podával kvalitné návrhy na zmeny systému súťaže do Oblastného zväzu Pančevo. Úspešne organizoval obecnú ligu pionierov, podobne i pohárovú súťaž. Koordinoval prácu trénerov, organizoval a viedol volebné aktivity.

„V

„Vzťahy klubov z nášho územia sú priateľské, športové. Prostredie je multietnické a nebolo žiadnych výtržností v kluboch, medzi futbalistami či fanúšikmi.“ Dobre funguje aj zväzom založená Liga kohútikov, známejšia ako

PRVÁ JUHOBANÁTSKA LIGA

NOVOSADSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Bez ujmy od Uljmy

Pivničania len priateľsky

Poltuctovú nádielku dostala hostiteľská Mladost Omoljica od prvoumiestneného Radničkého Kovin, ktorý suverénne vedie v čele peletónu. Ani druhoumiestnení Sakulčania nepoľavili. V derby o záchranu v Izbišti bol „červeno-biely“ Polet úspešnejší od Slogy (BNS). Od siedmeho až po predposledné miesto rozdiel je iba sedem bodov. Boj o záchranu sa bude viesť v každom nasledujúcom kole. Výsledky 16. kola: Vršac United – Vulturul 0 : 1, Radnički (B) – Partizan (G) 4 : 1, Borac (S) – Sloga (P) 3 : 1, Jugoslavija – BAK 2 : 0, Polet – Sloga (BNS) 3 : 1, Mladost – Radnički (K) 0 : 6, Slávia – Partizan (U) 2 : 1, Tempo – Spartak 2 : 1. Tabuľka: 1. Radnički (K) 37 bodov, 2. Borac 32, 3. Radnički (B) 28... 6. Slávia 25... 16. Spartak 6 (-1). SLÁVIA – PARTIZAN 2 : 1 (0 : 1)

vorita. Z jednej akcie v 25. minúte sa im to podarilo a po prestávku nepadol viac žiaden gól. krásnom slnečnom počasí stovka fanúšikov Slávia sa v druhom polčase zobudila zo zimSlávie si v meraní síl s Partizanom vydýchla až ného spánku a strelami skúsených a silných Nipo záverečnom hvizde rozhodcu. Výhra poteši- kolovského v 50. a Nestorovského v 83. minúte la omnoho viac od výkonu. Počítajú sa ale tri body obrátila skóre vo svoj prospech. a dva strelené góly. Slávisti SLÁVIA: Zeković, Strakúnehrali tak bojovne ako v po- NOVÝ ŠTATÚT šek, Ďurkovský, Ľavroš, Neslednom jesennom kole, keď storovski, Petrovič, Okuka Predminulý týždeň sa konalo (Chalupa), Válovec (Stojaso šampiónom polosezóny na vlastnom trávniku remi- Zhromaždenie FK Slávia. Slávis- nović), Mihálek, Vasić, Bíreš zovali, hrou i gólmi odušev- ti majú od štvrtka 15. marca 2012 (Nikolovski). nili obecenstvo. Keď sa má nový Štatút, ktorý vyhlasovali v V predzápase sa stretli dona zreteli fakt, že Slávia v prí- súlade s novým Zákonom o špor- rastenci Kovačice a Uljmy. Zápravných dueloch pred za- te (predchádzajúci bol platný od pas sa skončil nerozhodným roku 1997). Dvadsiatka prítomčiatkom jari neoslnila, vývýsledkom 1 : 1. ných vo veľkej zasadacej sieni hra je ešte cennejšia. Na nedeľu sa na štadióne v Miestneho spoločenstva KovačiOd prvých minút bolo jas- ca bola informovaná i o tom, že sa Debeljači zohrá obecné derby né, že sa predposledná Ivan Gvozdenović vrátil hrať fut- stojedenročných klubov. Zápas Uljma prišla do Kovačice bal do Lukićeva. Spartaka a Slávie sa začne o 14. brániť a rýchlymi protiútokJ. Šp. hodine a 30. minúte. mi dostať šancu prekvapiť faJ. Špringeľ

V

24. 3. 2012

12 /4483/

HLAS ĽUDU

SLÁVIA – MAGLIĆ 6 : 3 (2 : 1) užstvo pivnickej Slávie bolo na začiatku jarnej časti majstrovstiev voľné, lebo FK Stražilovo zo Sriemskych Karloviec opustilo súťaž, takže všetky jesenné výsledky Sriemčanov vymazali z tabuľky. Namiesto boja o body za Dunajom, Slávia zohrala ešte jeden prípravný zápas. Tréner Koruniak mal možnosť v súboji s Maglićom ešte raz vyskúšať všetkých hráčov, ktorých očakáva pokus o záchranu v lige. Prví sa vedenia nečakane ujali hostia, a to vďaka vlastnému gólu obrancu Fábryho. To však nezmýlilo Pivničanov, ktorí o krátky čas výsledok obrátili. Najprv Žigmund v 33. min. vyrovnal a v 41. min. vsietil aj druhý gól. V druhom polčase naladený Kirti sa trikrát zapísal medzi strelcov (raz trafil z penalty) a strelcom šiesteho gólu bol Kotiv. SLÁVIA: Babić, Fábry, Davidović, Vukašinović, Nišić, Đ. Cimbaljević, Čelovský, Kotiv, Santrač, Žigmund, Pintír, Milec, Kirti, Milić. Výsledky 16. kola: Metalac – Kabel 0 : 0, Sutjeska – Vrbas 0 : 1, Omladinac – Borac 0 : 3, Šajkaš – Slavija (NS) 3 : 1, Srbobran – Bačka 1 : 0, Stari grad – Jedinstvo 2 : 0, Petrovaradín – Hercegovac 0 : 0. Voľná bola pivnická Slávia. Program 17. kola: Petrovaradín – Metalac, Hercegovac – Stari grad, Jedinstvo – Srbobran, Slávia (P) – Šajkaš, Slavija (NS) – Omladinac, Borac – Sutjeska, Vrbas – Kabel. Voľná je Bačka. Ján Šuster

M

49


ŠPORT V NÁRODNOM DOME FUTBALU V STAREJ PAZOVE OTVORILI IHRISKO MICHELA PLATINIHO 10

Darček prezidentovi UEFA rezident Európskej futbrilantnú kariéru. A nie iba prebalovej únie (UEFA) to. Vzťahy medzi naším zväzom Michel Platini mal dva dôa UEFA sú i vďaka Michelovi na vody na príchod do našej najvyššej úrovni. Toto stredisko krajiny. Prvý je účasť na 12. je jeden z úspechov našej plodministerskej konferencii nej spolupráce, a preto bolo loRady Európy o športe, kým gické rozhodnutie, aby sme jedbol druhý spätý so slávno z ihrísk pomenovali menom nostným otvorením futbalového velikána, ktorý feústredného ihriska v Nánomenálne vedie UEFA. V burodnom dome futbalu FZ dúcnosti aj ostatné ihriská v Srbska v Starej Pazove, stredisku, ktoré patrí medzi najktoré pokrstili jeho mekrajšie v Európe, dostanú mená Tak to vyzerá: Ihrisko Michela nom. našich vynikajúcich futbalistov Platiniho 10 (Snímky: Z. Milić) Prvý človek UEFA so svoa športovcov. S takou praxou jimi spolupracovníkmi v budeme pokračovať,“ zdôraznil ihrisko v Starej Pazove,“ povedal piatok 16. marca 2012 aj predseda FZ Srbska Tomislav s úsmevom legendárny futbatretíkrát navštívil Národný Karadžić. lista. dom futbalu, o ktorého Vo voľnom a neoficiálnom Okrem vysokej delegácie FZ výstavbu sa európska futrozhovore Michel Platini si aj Srbska a UEFA na slávnosti v St. balová únia značne pričizažartoval: Pazove boli aj predseda FZ Chornila. Tentoraz Platini sle„Keď som prednedávnom po- vátska Vlatko Marković, prvý Michel Platini (vľavo) a Tomislav Karadoval prvý rozvojový tur- džić počas otvorenia ihriska v Starej čúval francúzsky rozhlas, mla- človek FZ Bulharska Borislav Minaj UEFA pre hráčov do Pazove, ktoré nesie meno francúzskej dých ľudí sa spytovali, kto bol hajlov, predseda FZ Macedóns17 rokov, na ktorom sa zú- futbalovej legendy Charles de Gaulle. Väčšina od- ka Haralampije Hadži-Risteski, častnili reprezentácie Bulpovedala, že je to letisko v Parí- čelní funkcionári FZ Albánska, harska, Macedónska, Alzostane zapísaný ako deň, keď ži. Očakávam, že o desať rokov ako aj mnohí hostia z našej krabánska a Srbska. Predtým za sme ústredné ihrisko pomeno- neskoršie, keď sa opýtajú, kto bol jiny a zo zahraničia. účasti početného obecenstva vali menom Platiniho pre jeho Michel Platini, odpoveď bude – Matej Bzovský Platinimu v mene FZ Srbska odovzdali zvláštny darček: ústredné ihrisko s peknou zelenou plochou, atletickou dráhou a tribúnou pomenovali jeho menom. Ihrisko pomenovali Michel Platini 10, na znak úcty živej legendy európskeho a svetového futbalu k prínosu rozvoja tohto športu aj v našej krajine, ako i dobrej spolupráce medzi UEFA a FZS. „V minulosti mi viaceré krajiny núkali možnosť pomenovať svoje hracie plochy mojím menom,“ povedal Paltini. „Odmietol som všetky ponuky, prijal jedine vašu a FZ Francúzska, keďže technické stredisko v Clairefontaine poSTARÍ PÁNI SA ROZBIEHAJÚ. Zima je preč, jar prišla, slnko čoraz väčšmi hreje, takže nastala vhodmenovali mojím menom, ale ná chvíľa, aby s tohtoročnou aktivitou začali aj niekdajší futbalisti. Veteráni lalitskej Panónie svoj prvý bez čísla 10.“ zápas v tomto roku zohrali v sobotu 17. marca 2012. Na domácom trávniku po prvýkrát uhostili mužV Pazove k menu tohto kedystvo FK Stari Vrbas. Priateľský zápas týchto dvoch celkov, čo by sa malo stať tradíciou, priniesol solídny si vynikajúceho hráča dodali defutbal a množstvo pekných gólov. Výsledok bol 5 : 1 (4 : 1) v prospech mladších a obratnejších hossiatku preto, lebo Platini práve tí. Je zaujímavé, že sa domáci v 15. min. prví ujali vedenia gólom kapitána Vučenova, ale v pokračotúto číslicu vždy nosil na svojom vaní sa Vrbašania predstavili v lepšom svetle. drese. PANÓNIA: Stamenković, A. Popović, Ljubenković, B. Malivuk, Vranješ, V. Krivokuća, Múdry, „Nášho veľkého priateľa PlatiMladenović, Vučenov, Ignjatović, Pivarev. Striedali: Benka, M. Erdeljan, Tancik, Brkić, Jovkić. niho uhostili sme 14. mája 2011, Na snímke vidíme loptu pred bránou Benku, ktorý po vystriedaní Stamenkovića v druhom polčakeď sme slávnostne otvorili toto se neinkasoval ani jeden gól. J. Pucovský stredisko. Šestnásty marec 2012

P

50

24. 3. 2012

12 /4483/

HLAS ĽUDU


Z BELEHRADSKEJ KONFERENCIE MINISTROV ZODPOVEDNÝCH ZA ŠPORT RADY EURÓPY

Stop nekalým praktikám a strane jednej, šport je tým, na čo dávno poukazoval Pierre de Coubertin – súčasťou dedičstva každého muža a ženy, ktorú nemožno nahradiť ničím iným. Je i fenomenálnou aktivitou, upevňujúcou zdravie jedinca, utužujúcou priateľstvá medzi ľuďmi a národmi, umožňujúcou lámať rekordy... V ňom sa ale točia aj obrovské prostriedky, takže je tu i druhá, odvrátená strana medaily: manipulovanie s výsledkami a ovplyvňovanie zápasov, korupcia, ilegálne stávkovanie, doping... Na 12. ministerskej konferencii Rady Európy o športe, ktorá sa konala od 14. do 16. marca 2012 v belehradskom Belexpo stredisku pod heslom Dve strany medaily, pozornosť takmer dvesto účastníkov bola vcelku upriamená na dve záležitosti: na šport, aký dnes je, aj na to, aký by sme ho chceli mať. Čiže čo podnikať, aby sa skutočne stal a pretrval ako tá krajšia stránka našich záľub a žitia, zbavený manipulácií, násilia, nelegálneho stávkovania. To je potrebné najmä preto, lebo

Musíme sa vážne postaviť zočivoči všetkým hrozbám, lebo nám čas vypŕcha – vyzdvihla. Na konferencii, ktorej účastníkom bol i prezident UEFA Michel Platini, ktorý v piatok pobudol v Národnom dome futbalu v Starej Pazove, kde jedno z ihrísk pomenovali podľa neho, sa predovšetkým rokovalo o dianiach mimo trávnikov a iných športových dejísk, čiže – mnohých aspektoch komercializácie športu. V tomto kontexte odprezentovali aj štúdiu o uskutoč-

N

možnení násilia v športe. Má to osobitný význam, keďže práve naši predstavitelia boli iniciátormi jej zmien a doplnkov, čo je nutnosť, keďže vznikla ešte pred dvoma desaťročiami. Cieľom nám je, aby existovala súčasná konvencia ako štandard umožňujúci všetkým krajinám bojovať rovnakými spôsobmi proti zlým praktikám v športe, podčiarkla niekdajšia ministerka a dnešná generálna riaditeľka Riaditeľstva pre rozvoj demokracie Rady Európy Snežana Samardžićová-Markovićová. Lebo toto je nová doba, s novými problémami. Najdôležitejšie je však to, že vo všetkom nejde len o záležitosti športové, ale aj o obraz stavu spoločnosti. Alebo skôr

Verica Kalanovićová – šport je naším zrkadlom

a v Ukrajine, zástupkyňa generálneho tajomníka Rady Európy Maud de Boer-Buquicchio osobitne poukázala na to, že ovplyvňovanie výsledkov a násilie negatívne zasahujú nielen profesionálnych, ale všetkých športovcov a súťažiacich. A to zrejme naštrbuje možnosti športu zoskupujúceho všetky kaKedysi naša ministerka, dnes jedna z popredných predstaviteliek Rady Európy – Snežana SamardžićováMarkovićová (druhá vľavo)

niteľnosti vzniku právnického rámca, ktorým by osobitne bola regulovaná oblasť týkajúca sa manipulovania s výsledkami zápasov. Druhou vážnou oblasťou boja proti nekalým praktikám bolo posilňovanie kapacít na sledovanie realizácie Európskej konvencie o zne-

spoločností, ktoré na všetkých svetových rovnobežkách trápi obrovská komercializácia dedičstva, ktoré nemožno nahradiť ničím iným. A preto hľadajú všetky možnosti čeliť všetkému cudziemu v športe. Oto Filip

V práci konferencie účinkovala i delegácia Slovenska

je, podľa podpredsedníčky vlády Verice Kalanovićovej, ktorá konferenciu úradne otvorila, vlastne naším a nielen naším zrkadlom. A Srbsko, tak ako oslavuje vlastný šport a jeho športovcov, si všíma a rešpektuje i výsledky iných národov v ňom. V boji proti neduhom len združenými silami sa možno dopracovať k výsledkom – odkázala. Uvádzajúc, že sa konferencia ministrov športu Rady Európy deje vo významnej chvíli, pred olympijskými hrami v Londýne a Majstrovstvami Európy vo futbale v Poľsku

tegórie obyvateľstva, aby úspešne pôsobil ako kohézny činiteľ Európy v rozvoji demokracie a ľudských práv. Anne Brasseur, predsedajúca Podvýboru pre mládež a šport Parlamentného zhromaždenia Rady Európy, poukazujúc na čoraz intenzívnejšie negatívne športové javy, uviedla približne desať opatrení, ako im možno čeliť.

Spoločne proti spoločným problémom – časť účastníkov konferencie



Hlas12 2012