Slovensko Pôvod je pre mňa konkurenčnou výhodou SEDEM OTÁZOK PRE ELENU RAJŇÁKOVÚ, MANAŽÉRKU ĽUDSKÝCH ZDROJOV
Rastislav Boldocký
K
eď po absolvovaní petrovského gymnázia v roku 1991 odchádzala študovať do Bratislavy, Petrovčanka Elena Rajňáková (42) zrejme ani sama netušila, aká strastiplná cesta životom je pred ňou. Na Slovensko ju pritom nehnala žiadna vidina obrovských cieľov. „Chcela som študovať dva jazyky naraz, čo doma nebolo možné,“ spomína si. „A bola tu ešte jedna vec. Na Filozofickej fakulte v Novom Sade už pôsobil môj otec Daniel Dudok a bratranec Miroslav Dudok. To zaváňalo protekciou. Potrebovala som odísť a získať vlastnú identitu vlastným úsilím.“ Už počas štúdia anglického a slovenského jazyka na Filozofickej fakulte UK si na rok odskočila do Londýna zdokonaliť sa v jazyku. Prilepšovala si ako barmanka. „Viem miešať dobré koktaily,“ smeje sa dnes. Po ukončení štúdia sa zamestnala v Liptovskom Mikuláši v spoločnosti St Nicolaus ako personalistka. Ale skutočne zlomovým v jej živote sa stal rok 1998. Presťahovala sa do mesta Ann Arbor v americkom štáte Michigan, kde manžela prijali na rigorózne štúdium MBA programu. V novom prostredí si našla nové výzvy. Urobila prijímacie skúšky na New York University a vyštudovala odbor Psychológia v priemysle a organizáciách. Do Európy sa vrátila po štyroch rokoch. Pôsobila v Prahe a Bratislave ako manažérka ľudských zdrojov vo viacerých renomovaných spoločnostiach, ako sú Deloitte&Touche či Kraft Foods. Medzičasom si stihla „odkrútiť“ materskú dovolenku v nemeckom Mníchove, tam totiž pracoval jej manžel. „Počas tých troch rokov som sa venovala výlučne výchove svojich dvoch synov, integrácii rodiny do nemeckého prostredia a učeniu nemčiny,“ spomína. V roku 2011 sa dostavila možno aj najväčšia profesionálna výzva. Už opäť v Bratislave nastúpila do • SLOVENSKO •
svetovej jednotky v internetovom obchode – firmy Amazon. Na starosť dostala založiť a vybudovať spoločnosť na Slovensku z po-
synom prispôsobiť sa novému prostrediu a v tichosti pripravuje ďalšie kariérne kroky. – V ktorej z krajín, kde si žila, si si zvykala najťažšie? – Najťažšie to bolo po príchode na Slovensko. Zrejme som mala príliš vysoko nastavené očakávania. Myslela som si, že ma nič nemôže prekvapiť. Nebola tam jazyková bariéra, Bratislavu som poznala, pravidelne sme tam chodievali s rodičmi. Jednoducho som sa tešila na štúdium a nové tváre v mojom živote. Vytriezvenie však bolo kruté. Podcenila som rozdiely v mentalite So synmi: Elena s osemročným Gregorom ľudí aj krajín – Slovena šesťročným Martinom ska a vtedy ešte Juhoslávie. Ľudia zo Slovenhľadu riadenia ľudských zdrojov. ska akoby nezapadali do môjho „Za dva roky sme zamestnali, vy- systému hodnôt, čo ma trápilo. trénovali a integrovali viac ako Nevedela som sa prispôsobiť, ale 400 zamestnancov. Každý z nich ani vzdať sa niektorých svojich ovláda najmenej tri cudzie jazyky,“ zásad. Až neskôr som našla cestu, vysvetľuje. A čo urobila, keď všetko ako nestratiť samu seba a mať toto zvládla? Len pred niekoľkými kolektív ľudí okolo seba. týždňami sa presťahovala do ne– Kedy si si uvedomila, že sa meckého Heidelbergu. Pomáha nevrátiš?
PODNIKY POD TATRAMI BY SI V BUDÚCICH MESIACOCH MALI DISCIPLINOVANE SPLÁCAŤ SVOJE FINANČNÉ ZÁVÄZKY
Slovensku stále áčko R. Boldocký
N
adnárodná spoločnosť Coface vo svojom pravidelnom hodnotení úverových rizík 160 krajín sveta Coface Country Risk potvrdila Slovensku rating A3. Ako Coface podotkla, vlani slovenská ekonomika prudko pribrzdila. Dôvodom bol slabý dopyt v eurozóne a ťažkosti v európskom automobilovom sektore spôsobené nižším dopytom
v rozvíjajúcich sa krajinách – Číne, Indii, Brazílii. Ekonomiku zasiahol aj nižší dopyt spôsobený vysokou nezamestnanosťou a snahy vlády o fiškálnu disciplínu. Napriek tomu by už tento rok mala podľa nej spotreba a rast ekonomiky opäť naštartovať a v súkromnom sektore by sa tiež mala zlepšovať miera úverového rizika. Coface posudzuje riziko krajiny meraním priemernej miery nesplácania zo strany podnikov 9 /4584/
– Keď som sa vydala. – Mala si v rámci svojho zamestnania kontakty so Srbskom či bývalou Juhosláviou, respektíve ovplyvnil nejako pôvod tvoju kariéru? – V podstate žiadne. Pred niekoľkými rokmi mi ponúkli dobrú pozíciu v Niši vo firme, čo zamestnávala tritisíc ľudí, ale odmietla som ju. Môj pôvod však predurčil moje vlastnosti, zručnosti, svetonázor. Vnímam ho ako konkurenčnú výhodu voči ostatným protihráčom. – Čo považuješ za svoj najväčší úspech? – Vyvážený život – podarilo sa mi skĺbiť kariéru s rodinou. Za úspech považujem aj to, že som dokázala čeliť intelektuálnym výzvam a presadiť sa v rôznych krajinách a prostrediach. – Ľutuješ niekedy, že si odišla z Petrovca? – Neľutujem, že som sa rozhodla odísť a skúmať svet aj inde. Ak sa ma pýtaš, či pociťujem nostalgiu, tak je to trochu zložitejšie. Nostalgia voči jednému konkrétnemu miestu sa u mňa vytráca. Snáď to bude vekom, ale aj častým kmitaním medzi rozličnými mestami a krajinami. Týka sa to skôr ľudí. – Čo by sa muselo stať, aby si sa vrátila? – To ti nepoviem, nechám si to radšej pre seba. – Komu fandíš, keď hrajú Slovensko a Srbsko v nejakom športe? – Srbsko, Srbsko, Srbsko... v danej krajine v rámci svojich obchodných operácií v krátkodobom horizonte. Netýka sa to štátneho dlhu. Aby Coface určila riziko krajiny, hodnotí výhľad krajiny z ekonomickej, finančnej a politickej stránky v spojení s platobnými skúsenosťami a vyhodnotením podnikateľskej klímy. Coface hodnotí úroveň rizika v siedmich stupňoch: A1, A2, A3, A4, B, C, D. Okrem Slovenska rating A3 majú napríklad aj Francúzsko, Belgicko, Holandsko či Poľsko. O stupeň nižšie, teda rating A4 dostalo Česko či Slovinsko. Pre porovnanie Srbsko má spolu s Albánskom, Gréckom či Čiernou Horou rating C.
1. 3. 2014
9