poljo3:0 29.1.2013 14:10 Page 5
PRÍLOHA
POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY
K 2. FEBRUÁRU: RAMSARSKÉ LOKALITY (NIELEN) U NÁS
V záujme ekologickej rovnováhy a zachovania biodiverzity ž celé roky si ľudstvo na dnešný deň pripomína významný dátum podpisu Ramsarskej konU vencie v roku 1971 v Iráne. Chvíle, keď Stály výbor Dohovoru o mokradiach majúcich medzinárodný význam zvolil 2. február za Svetový deň mokradí. Zámerom bolo nielen pripomenúť si a osláviť podpísanie uvedeného prvého významného medzinárodného dokumentu na ochranu biodiverzity a špecifických biotopov, ale predovšetkým zdôrazniť význam mokradí na udržanie ekologickej rovnováhy a zachovanie biologickej rozmanitosti (biodiverzity). Samozrejme, cieľom bolo aj poukázať na funkcie a hodnoty týchto citlivých ekosystémov pre človeka a trvalo udržateľný rozvoj. Myšlienka vyhlásiť Svetový deň mokradí vznikla pri oslavách 25. výročia Ramsarskej konvencie, aby si už o rok, teda v roku 1997, mnohé štáty pripomenuli 2. február rôznymi akciami a s veľkým ohlasom. V súčasnosti približne 180 členských krajín konvencie sa pravidelne zapája do osláv a podpory mokradí, prijíma národné alebo regionálne stratégie pre ich ochranu, poskytuje finančnú podporu pre ich výskum a predovšetkým múdre využívanie, prípadne obnovu, usporadúva programy, akým napríklad bol Adoptuj si mokraď, poukazuje na význam mokradí pre kvalitu a kvantitu vody a udržiavanie jej zásob ako limitujúceho faktora rozvoja...
Oblasť neďaleko Petrovaradínu Vo svete je dnes približne 1 800 ramsarských lokalít, v Srbsku ich v roku 2008 bolo deväť, z čoho až sedem vo Vojvodine: Obedská barina, Ludašské jazero, Starý Begej – Cárska barina, Slané Kopovo, Labudové okno, Horné Podunavlje a Zasavica. Odhaduje sa, že je v Srbsku dnes až dvadsať oblastí, ktoré spĺňajú nové Ramsarské kritériá. Prvou na tom zozname je Špeciálna rezervácia prírody medzi Koviljom a Petrovaradínom, ktorá ešte pred pár rokmi bola v postupe nominácie na novú ramsarskú lokalitu.
Zaujímavé je, že ochrana prírodného dedičstva vo Vojvodine má skutočne dlhú tradíciu. Jednou z najstarších chránených oblastí prírody vo svete je Obedská barina, čo možno zistiť z dátumu vzniku prvého právneho aktu o tom. Ten totiž datuje ešte do roku 1874. V snahe poukázať na význam týchto oblastí, Pokrajinský sekretariát pre ochranu životného prostredia začal pravidelne, ročne zverejňovať tematické publikácie o chránených pásmach u nás. Prvá je venovaná Starému Begeju – Cárskej barine. Je tu aj publikácia Chránené oblasti vo Vojvodine, cieľom ktorej je prispieť k rozvoju ekoturistických obsahov v nich. V tomto smere vznikajú aj strediská pre návštevníkov, v ktorých sa títo môžu dozvedieť o všetkom, čo ich o špecifickostiach prírody týchto lokalít zaujíma, vymeniť si informácie a skúsenosti s inými milovníkmi prírody. Práve v tomto roku prvé takéto stredisko oslávi prvé desaťročie existencie. Vzniklo v Zasavici pri Sriemskej Mitrovici. Dnes ich je celkovo takmer pätnásť. Primerane mimoriadne bohatému prírodnému a kultúrnemu dedičstvu Vojvodiny, ktoré načim nielen chrániť, ale i sústavne zveľaďovať. Lebo je jedinečné a vzácne.
NA VLAŇAJŠIE SUCHO BUDEME DOPLÁCAŤ EŠTE DLHO
Skromnejší export, vyššie ceny ásledky sucha, tým aj badateľne skromnejšej úrody v porovN naní s rokom 2011, sa už začali viacnásobne prejavovať. Jedným z prvých signálov toho je spomalený export. Poradca predsedu Hospodárskej komory Srbska pre poľnohospodárstvo Vojislav Stanković vyzdvihuje, že pohyby v zahraničnoobchodnej výmene poľnohospodárstva a potravinárstva už v novembri začali naznačovať spomalenie tempa rastu vývozu a zvýšenie rastu dovozu. Počas prvých jedenástich mesiacov 2012 zo Srbska do sveta je vyexportovaných poľnohospodársko-potravinárskych výrobkov v hodnote 2,5 miliardy dolárov a dovezených tovarov tohto druhu za 1,32 miliardy dolárov. Hoci suficit má hodnotu 1,18 miliardy dolárov, predsa ho charakterizuje pokles v skúmanom období: čosi viac ako jedno percento. Na diania v poľnohospodárstve poukázali nedávno i experti Ekonomického inštitútu, ktorých znepokojujú výrazné zmeny v spraco2. 2. 2013
5 /4528/
Experti Ekonomického inštitútu: Pred nami je ďalší ťažký rok vateľskom priemysle. Predovšetkým priam závratný, deväťpercentný pokles potravinárskeho priemyslu v novembri, najvyšší od októbra 2004. Má ho na svedomí nielen viacmesačné sucho a situácia na trhu, ale aj dovoz a konkurencia. Celý rad potravinárskych
HLAS ĽUDU
produktov z dovozu je lacnejší ako naše: napríklad zemiaky určitej kvality. Spôsobilo to, že export potravinárstva v novembri bol o deväť miliónov eur menší a dovoz o trinásť miliónov eur väčší než rok predtým. Dr. Stojan Stamenković, redaktor časopisu Makroekonomické ana-
O. F. lýzy a trendy, očakáva, že onedlho nastúpi rast cien viacerých základných produktov, ktoré – ako v prípade mäsa – stagnovali alebo klesali v uplynulom období. Bol alebo aj je to následok širšieho zredukovania dobytčieho fondu pre následky sucha a vysoké výrobné náklady, ktoré v tejto chvíli spôsobilo dostatok tohto druhu tovarov na trhu. Ale skutočné cenové relácie sa prejavia onedlho, nielen keď ide o mäso, ale aj keď sa na zreteli majú iné, napríklad mliečne produkty. Všetky, ktorých cena klesla pre sucho a nízky dopyt. Príčiny rastu cien Dr. Stamenković vidí aj v monopoloch, veľkom rozdiele medzi výrobnými cenami potravín a cenami v priemysle a v obchode, ako aj v (ná)tlaku spotreby. Hoci sa prognózuje, že inflácia, ktorá v novembri a v decembri bola dokonca nulová (zhodou tej okolnosti, že zlacnenie jednej pätiny spotrebného koša anulovalo zdraženie jeho ďalších troch pätín), bude v tomto roku celkovo o polovicu menšia než vlani, zrejme nebudeme žiť bezstarostné dni. Príčiny sú už dlhšie zrejmé a známe. O. Filip
III/25