Hlas ľudu 47/2021

Page 1

Stromy generácie sadili ôsmaci v Bielom Blate ISSN 0018-2869

Ján Triaška Báčsky Petrovec


Z obsahu

20. 11. 2021 | 47 /4986/

Uzávierka čísla: 17. 11. 2021

V piatok 12. novembra v Novom Sade sa uskutočnila slávnostná prezentácia Karavány podpory pre digitalizáciu podnikania v lokálnom prostredí za účasti primátora mesta Nový Sad Miloša Vučevića, ministra financií Sinišu Malého a britskej veľvyslankyne v Srbsku Sian MacLeodovej. Prezentácia je súčasťou projektu Malý biznis informátor, ktorý spoločne realizujú NALED, srbská vláda, t. j. Ministerstvo pre hospodárstvo a Ministerstvo pre financie RS za podpory britského veľvyslanectva. V. Sabo Zdroj a foto: novisad.rs

Premiéru knihy DrSc. Jána Babiaka Telocvičná jednota SOKOL v Petrovci v Kráľovstve Juhoslávie (1929 – 1941) usporiadali v slávnostnej sieni Archívu Vojvodiny v Novom Sade v piatok 12. novembra. Riaditeľ Archívu Vojvodiny Dr. Nebojša Kuzmanović pri tejto príležitosti vyjadril potešenie, že sa takáto vzácna publikácia z oblasti športu dostala na svetlo sveta a obohatila tým aj samotnú zbierku Archívu Vojvodiny. K. Gažová

V staropazovskej divadelnej sále tým najkrajším spôsobom – piesňou, hudbou a dlhotrvajúcimi ováciami bolo prezentované veľké grécko-srbské priateľstvo. V piatok 12. novembra tam vystúpil veľký symfonický orchester a chór z Korfu, a to na počesť Mikisa Teodorakisa, známeho gréckeho skladateľa. Koncert usporiadal Korfský spolok gréckosrbského priateľstva a medzi gréckymi umelcami vystúpili aj sólisti z Atén.

Príloha Obzory prináša rozhovor s doc. Dr. Jasnou Uhlárikovou, vedúcou Oddelenia slovakistiky na Filozofickej fakulte Univerzity v Novom Sade. Okrem významného jubilea 60 rokov slovakistiky na tunajšej Filozofickej fakulte témami rozhovoru sú aj spolupráca s inými univerzitami a inštitúciami, ako aj perspektívy slovakistiky v Srbsku. S. Lenhart

A. Lešťanová


Editoriál ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľka NVU Hlas ľudu: Milana Arňašová Radićová Úradujúca zodpovedná redaktorka: Olinka Glóziková-Jonášová Zástupkyňa úradujúcej zodpovednej redaktorky: Andrea Rojková Redakcia: Danuška Berediová-Banovićová, Jaroslav Čiep, Anna Francistyová, Katarína Gažová, Anna Horvátová, Vladimír Hudec, Stevan Lenhart, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Miroslav Pap, Ľubica Sýkorová. Jazyková redaktorka: Mária Domoniová

Dôležité je zachovať si aj mentálne zdravie Olinka Glóziková-Jonášová

V

čase, keď sa mračná neustupujúcej sa pandémie valia na nás, zdá sa, akoby čoraz viac, pričom stále kratšie dni a daždivá, tmavá, chladná jeseň vyvolávajúca u ľudí viac mrzutosti než radosti tomu ešte viac dopomáha, nesmieme si dovoliť klesnúť na duchu. S tým predsavzatím, s tým mottom a výzvou sme pre vás, milí čitatelia, pripravovali aj tretie novembrové číslo vášho a nášho týždenníka. Každodenne, dokonca aj niekoľkokrát denne, a spravidla v každom spravodajskom bloku, ale aj v tematických vysielaniach, skutočne možno povedať, že sme bombardovaní informáciami o pandémii. Treba o tom písať. Áno. Treba verejne hovoriť. Áno. Treba upozorňovať, vyzývať či apelovať na ľudí, aby dodržiavali prísne stanovené pravidlá zo začiatku pandémie, ale aj na dostupnosť vakcín, ochranu a kolektívnu imunizáciu, ktorú nám pandémia spôsobuje. V celom tom víre informácií, pravdivých, menej pravdivých a nepravdivých, tých, čo

zastávajú očkovanie, a tých, ktorí sú zásadne proti tomu, ale aj tých, ktorí sa ešte stále váhajú ohľadom vakcinácie, treba nájsť správnu cestu a správnu mieru. Keď pritom ešte pocítime trpkosť korony na vlastnej koži a dvojtýždňovú, niekedy aj viactýždňovú izoláciu, nastoľuje sa otázka: Kde je vo všetkom tom naše mentálne zdravie?! Niekde som sa nedávno dočítala, že sú mentálne zdravie, sebaprijatie a súcit so samým sebou nové psychologické, možno povedať aj všeobecne zdravotné koncepty, ktoré pomaly prichádzajú do sféry nášho záujmu. Pritom prerážajú bariéru našich starých zvykov, aby sme sa k sebe správali kriticky, s náchylnosťou k sebaobviňovaniu s následným pocitom viny. Tomu, že nás sebaprijatie môže transformovať, nasvedčujú mnohé vedecké štúdie, ktoré okrem iného naznačujú, že láskavosť voči sebe samému nám môže iba zlepšiť zdravie. Mentálne a fyzické zdravie musí všetkým nám byť entitou, na ktorú sa môžeme spoľahnúť, aby sme boli a zostali zdraví a šťastní. Tak poďme na to.

Inzercia: Mária Obšustová Grafická redaktorka: Irena Lomenová

Sledujte nás na našej vynovenej webovej stránke

www.hl.rs

Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 101 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090 Tlač: VP Službeni glasnik

V tomto čísle TÝŽDEŇ

7 Výsledok kultúry spoločnosti

ĽUDIA A UDALOSTI

11 Subvencie na energetickú účinnosť

OBZORY

KULTÚRA

36 Žijeme v multimediálnej dobe – prečo to nevyužiť?

ŠPORT

51 Volejbalový víkend

23 Starostlivosť o materinský jazyk ako spoločná úloha a povinnosť Na titulnej strane: Ôsmaci Základnej školy Bratstva a jednoty v Bielom Blate v piatok 12. novembra sadili okrasné stromčeky v parku vedľa školy. Cieľom tejto akcie bolo, aby deti pochopili význam a postup ich umiestnenia do svojho životného prostredia, ako aj potrebu následnej dlhodobej starostlivosti o stromčeky. Foto: Mirjana Bokšanová

Belehrad

• •

47 /4986/ 20. 11. 2021

3


Týždeň

7 DNÍ

Zelená energia mimoriadne významná Pripravila: Andrea Rojková

P

odpredsedníčka vlády Srbska a ministerka baníctva a energetiky Zorana Mihajlovićová sa stretla s Kostasom Fragogiannisom, zástupcom ministra zahraničných vecí Grécka zodpovedného za ekonomickú diplomaciu o energetickej tranzícii a bezpečnosti, ako aj o projektoch v oblasti energetiky. Mihajlovićová pri tejto príležitosti podotkla, že Srbsko v tomto roku štartovalo s energetickou tranzíciou, a to schválením nového legislatívneho rámca v oblasti energetiky a baníctva, ako aj nového investičného plánu. „Máme záujem o spoluprácu s Gréckom, ktorá je vyspelejšia v energetickej tranzícii a v oblasti zelenej energie, ale aj v

rozvoji uskladňovania rovnakej a nových technológií,“ povedala ministerka a dodala, že je okrem iného veľmi dôležitá aj spolupráca v plynovom sektore, lebo pre Srbsko je dôležitá diverzifikácia zásobovateľov, čo dosiahneme výstavbou plynovej interkonekcie Srbsko – Bulharsko,“ vysvetlila. Fragogiannis hovoril o skúsenostiach, ktoré má Grécko v energetickej tranzícii vrátane rozhodnutia o odstavení termoelektrární spaľujúcich lignit, teda hnedé uhlie, vo veľmi krátkom časovom úseku, ale aj o nových investíciách do kapacít, ktoré využívajú obnoviteľné zdroje energie. Podotkol, že Grécko má záujem o spoluprácu so Srbskom v tejto oblasti tak na úrovni ministerstiev, ako aj energetických kompánií.

* Pokrajinský tajomník pre poľnohospodárstvo, vodohospodárstvo a lesníctvo Čedomir Božić odovzdal šesť zmlúv o udelení finančných prostriedkov v hodnote 43 miliónov dinárov na zalesňovanie na území AP Vojvodiny. Menovaný podotkol, že prostriedkov z rozpočtu pre lesníctvo je tohto roku výrazne viac ako skôr a cieľom je, aby sa investície dostali na vyššiu úroveň. „Na zalesňovanie je určených 50 miliónov dinárov, z čoho je na súbehu minutých 43 miliónov. Vyzývame lokálne samosprávy, aby v nasledujúcich rokoch využili prostriedky, ktoré Pokrajinský sekretariát pre poľnohospodárstvo, vodohospodárstvo a lesníctvo vyčleňuje na zalesňovanie, lebo je dôležité, aby sa

zväčšil rozsah lesov na území AP Vojvodiny,“ povedal Božić. Inak v aktuálnom roku je suma vyčlenená na zalesňovanie na hektár v priemere o 30 percent vyššia. * Ohľadom Medzinárodného dňa študentov, ktorý sme si pripomenuli 17. novembra, minister vzdelávania a technologického rozvoja Branko Ružić vyhlásil, že sa bude vkladať do infraštruktúry v oblasti vysokého vzdelávania, aby študenti dostali ešte lepšie podmienky na vzdelávanie a prácu. Okrem rekonštrukcie a výstavby nových fakultných budov predvída sa aj výstavba nových žiackych domovov a rozšírenie kapacít už jestvujúcich objektov. Minister okrem iného podotkol, že na zlepšenie vysokoškolského vzdelávania je veľmi dôležitá a nevyhnutná spolupráca s predstaviteľmi študentských združení a organizácií.

100 MILIÓNOV DINÁROV NA LOKÁLNY A REGIONÁLNY ROZVOJ

Aj Kovačická obec získala nenávratné prostriedky na realizáciu dvoch projektov Olinka Glóziková-Jonášová

V

utorok 16. novembra v aule pokrajinskej vlády predseda Igor Mirović odovzdal 96 zmlúv, ktorých hodnota vynáša 100 miliónov dinárov, na spolufinancovanie IPA projektov, ktoré sa realizujú prostredníctvom fondov Európskej únie. V udeľovaní zmlúv sa zúčastnila aj Smiljka Jovanovićová, pokrajinská tajomníčka pre financie. Prostriedky zabezpečené prostredníctvom Pokrajinského sekretariátu pre financie sú určené jednotkám lokálnej samosprávy, zdravotným, vzdelávacím ustanovizniam 4

www.hl.rs

a ustanovizniam sociálnej ochrany, regionálnym rozvojovým agentúram, verejným podnikom, pracovným inkubátorom, mimovládnemu sektoru a ustanovizniam a podnikom s väčšinovým podielom súkromného kapitálu. Najviac prostriedkov podľa slov Igora Mirovića je usmernených mestám a obciam na podporu lokálneho rozvoja. Na základe verejného súbehu, ktorý vypísal uvedený pokrajinský sekretariát, nenávratné prostriedky na realizáciu dvoch projektov získala aj Obec Kovačica. Za projekt Zlepšenie kvality zdravotných služieb pre cezhraničné spoločnosti podľa

Informačno-politický týždenník

Príhovor Igora Mirovića

IPA programu cezhraničnej spolupráce Rumunsko – Srbsko získala zhruba 2.100.000 dinárov.

Prostredníctvom rovnakého súbehu Kovačická obec získala nenávratné prostriedky aj pre projekt Banátsky zelený koridor – spájanie ľudí s prírodou a kultúrou podľa IPA programu cezhraničnej spolupráce Rumunsko – Srbsko. Na tento projekt Pokrajinský sekretariát pre financie vyčlenil bezmála 2,2 milióna dinárov. Foto: vojvodina.gov.rs • TÝŽDEŇ •


SRBSKO

Otvorený Balkán prispeje k lepšej ekonomickej spolupráci Pripravila: Olinka Glóziková-Jonášová

N

a záver stretnutia regionálnej iniciatívy, ktorá sa niesla pod názvom Otvorený Balkán a ktorá prebiehala v dňoch 12. až 14. novembra v Niši za účasti početných ministrov financií, poľnohospodárstva, práce a zamestnávania srbskej, albánskej a severomacedónskej vlády, podpísané sú dva závery pracovných stretnutí, v ktorých sú definované všetky aktivity, ktoré budú realizované do samitu, ktorý sa koncom decembra uskutoční v Tirane. Spomenutý samit prispeje k zjednodušeniu obchodu, spolupráce v oblasti bezpečnosti potravín, fytosanitárnej a veterinárskej inšpekcie a k voľnému prístupu na trh práce pre všetkých občanov týchto troch krajín. Prvý záver podpísali zo srbskej strany Siniša Mali, minister

Tatjana Matićová, ministerka obchodovania, turizmu a telekomunikácií, z albánskej strany

• TÝŽDEŇ •

ministerka financií a hospodárstva vo vláde Albánska Delina Ibrahimajová a zástupca ministra

Účastníci stretnutia regionálnej iniciatívy Otvorený Balkán

Delina Ibrahimaj, ministerka financií, Frida Krifca, ministerka poľnohospodárstva a rurálne-

Podpísané sú dva závery pracovných stretnutí, v ktorých sú definované všetky aktivity, ktoré budú realizované do samitu, ktorý sa koncom decembra uskutoční v Tirane

financií, Branislav Nedimović, minister poľnohospodárstva, vodohospodárstva a lesníctva,

verného Macedónska Trajan Dimkovski. Podpisovania sa zúčastnili aj predseda Hospo-

ho rozvoja a zástupca ministra poľnohospodárstva, lesníctva a vodohospodárstva vlády Se-

dárskej komory Srbska Marko Čadež. Hospodárska Komora Srbska inak bola aj hostiteľom tohto stretnutia. Okrem neho prítomní boli aj predsedníčka Únie hospodárskych a priemyselných komôr v Albánsku Ines Mucostepa a predstavitelia Hospodárskej komory Severného Macedónska Aneta Dimovská a Nena Nikolovská. Týmto dokumentom je predvídané do konca aktuálneho roka zintenzívnenie spolupráce na založení systému pre elektronickú výmenu všetkých nevyhnutných dokumentov, colných deklarácií, fytosanitánych a veterinárskych certifikátov, ako aj na uprednostnení už jestvujúcich systémov. Druhý záver podpísali ministerka obchodovania, turizmu a telekomunikácií vo vláde Srbska Tatjana Matićová, ministerka pre prácu, zamestnávanie, bojovnícke a sociálne otázky Darija Kisićová-Tepavčevićová,

poľnohospodárstva, lesníctva a vodohospodárstva vlády Severného Macedónska Trajan Dimkovski. Týmto záverom je predvídané podpisovanie dohody, ktorou sa umožní voľný prístup na trh práce pre všetkých občanov Srbska, Albánska a Severného Macedónska. To im umožní pobyt a prácu na území týchto spomenutých troch krajín. Koncom decembra bude usporiadaný samit v Albánsku, v Tirane, na ktorom prerokujú, pokiaľ sa prišlo s realizáciou spomenutých záverov, ale aj o budúcich plánoch s cieľom využitia celkového potenciálu tejto iniciatívy. Regionálnu iniciatívu Otvorený Balkán spoločne navrhli prezident Srbska Aleksandar Vučić, premiér Albánska Edi Rama a premiér Severného Macedónska Zoran Zaev. Zdroj a foto: srbija.gov.rs

47 /4986/ 20. 11. 2021

5


Týždeň NOVÝ SAD

Karavána podpory na digitalizáciu podnikania v lokálnom prostredí Pripravil: Vladimír Sabo rimátor mesta Nový Sad Miloš Vučević, minister financií Siniša Mali a britská veľvyslankyňa v Srbsku Sian MacLeodová sa zúčastnili na slávnostnej prezentácii Karavány podpory na digitalizáciu podnikania v lokálnom prostredí, ktorá sa nesie pod heslom Malý biznis v malom prste. Prezentácia je súčasťou projektu Malý biznis informátor, ktorý spoločne realizujú NALED,

takýchto projektoch. Cieľom projektu je podporiť mikro a malé podniky, podnikateľské aktivity a celkovo posilniť duch podnikania v meste. Chceme, aby naše mikropodniky a malé podniky smelo napredovali a využívali všetky výhody, ktoré nové opatrenia prinášajú na úrovni štátu,“ prízvukoval Vučević a pokračoval: „Mesto Nový Sad za posledných deväť rokov na posilnenie podnikania vyčlenilo jednu miliardu a 255 miliónov dinárov a myslím

srbská vláda, t. j. Ministerstvo pre hospodárstvo a Ministerstvo pre financie RS za podpory britského veľvyslanectva. Projekt je zameraný na zlepšenie postavenia mikropodnikov a podnikateľov s cieľom posilniť ich konkurencieschopnosť a postavenie na trhu. Vo svojom prejave primátor Nového Sadu Miloš Vučević povedal: „Mesto Nový Sad je dnes hostiteľom Karávany, ktorá poskytuje podporu podnikateľom v oblasti digitalizácie podnikania. Vždy sme ochotní byť partnermi so štátom a ministerstvami, ako aj s mimovládnym sektorom a ambasádami, ktoré majú záujem participovať na

si, že podnikateľom sme presvedčivo pomohli najviac zo všetkých miest a obcí v krajine. Uplatnenie nových technológií a opatrení, ktoré by mali pomôcť tým, ktorí podnikajú, má veľký význam pre všetkých, pretože staviame škôlky, školy, zdravotné strediská, asfaltujeme ulice, z daní financujeme kultúru, šport a iné.“ Minister financií Siniša Mali zdôraznil, že dve najdôležitejšie iniciatívy rezortu financií súvisia so zavedením nového systému (fiškalizácie) a elektronických faktúr, ktorý by mal výrazne zmeniť podnikateľské prostredie u nás s dlhodobými dôsledkami a dosiahnuť konkurencieschop-

P

6

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

nejšie a atraktívnejšie podnika- vede na všetky aktuálne otázky nie. „Nový systém (fiškalizácie) sa týkajúce sa nového (fiškálneho) začal uplatňovať od 1. novembra systému, možností zavedenia t. r. a prechodné obdobie potrvá bezhotovostných platieb, moždo konca apríla budúceho roka. ností, ktoré ponúka online obExistujúci (fiškálny) systém po- chod a dôležitosť registrácie chádza z roku 2003 a je úplne firiem na Google mapy. zastaraný. Sľub, ktorý sme dali, a to, že uhradíme všetky náklady na zavedenie nového systému, sa plní. Štát teda kryje nákup nových fixných zariadení a už teraz vyplácame dotácie tým, ktorí sa prihlásili. Snažíme sa robiť nie malé, ale veľké kroky vpred, aby sme zabezpečili čo najvyššie tempá Príhovor primátora mesta Nový Sad Miloša rastu našej ekono- Vučevića miky, vyššie platy a dôchodky, ktoré závisia práve Z tej príležitosti bol 12. nood výberania daní,“ vysvetlil vembra na Námestí slobody minister Mali. k dispozícii aj Infokútik, kým Súčasťou projektu je aj odbor- Vučević, Mali, MacLeodová, ako ná podpora v lokálnom prostre- aj zástupkyňa NALED Violeta dí, presnejšie v piatich mestách Jovanovićová navštívili niekoľko – Novom Sade, Kragujevci, Niši, malých firiem v pešej zóne. Povo Valjeve a v Kruševci. Projek- rozprávali sa s majiteľmi a pri tej tom je naplánované stretnutie príležitosti boli firmy označené odborníkov s minimálne 100 a rovnako tak aj umiestnené na podnikateľmi v Novom Sade. Google maps. Odborníci im poskytnú odpoZdroj a foto: novisad.rs • TÝŽDEŇ •


NOVÁ DIGITÁLNA PLATFORMA – TVOJ GRAD

Miesto pre návrhy a sugescie Jasmina Pániková

O

bčania Nového Sadu môžu navrhovať, rozhodovať a diskutovať o otázkach dôležitých pre rozvoj svojho mesta. To je možné na platforme TvojGrad, ktorú nedávno na sociálnych sieťach predstavil primátor mesta Miloš Vučević. Podľa jeho slov nová doba prináša nové výzvy a hľadá nové riešenia. Z toho dôvodu Nový Sad, ako prvý v regióne, spustil digitálnu platformu TvojGrad a možno povedať, že je na úrovni s Bruselom, Parížom

a Londýnom. „Všetky návrhy, ktoré dostaneme, budeme posudzovať a niektoré z nich, pre ktoré budeme mať podmienky na ich realizáciu, budú navrhnuté na rozpočtové financovanie zo strany mesta,“ napísal na Instagrame primátor Vučević. Návštevníci si zatiaľ môžu pozrieť návrhy viacročných kapitálnych projektov, ktoré navrhli mestské správy, mestské verejné podniky a iní užívatelia verejných prostriedkov. Za každý projekt je možné hlasovať a počet hlasov bude vplývať na konečné rozhodnutie o zaradení

Ilustračná fotografia

projektu do rozpočtu na rok 2022. Takisto je možné napísať svoje návrhy a idey na zlepšenie fungovania mesta. Napr. zatiaľ odzneli návrhy na rozšírenie autobusovej premávky a zriadenie

infraštruktúry v mestských častiach Adice a Telep, vybudovanie nájazdovej rampy pred hlavnou poštou a pod..

spomienkového strediska Yad Vashem v Izraeli. Nemanja Milenković, riaditeľ Nadácie Nový Sad – Európske

hlavné mesto kultúry, zdôraznil, že je cena výsledkom kultúry spoločnosti, ktorá verila, podporovala a spoločne pracovala na vytváraní nového, odlišného a kvalitnejšieho v oblasti kultúry. „Cenou najlepšieho európskeho trend brandu v oblasti kultúry Nový Sad vďaka scéne a svojim občanom získal nielen pre naše mesto, ale aj pre celé Srbsko merateľnú hodnotu a nemerateľné pozitívne renomé,“ povedal Milenković.. Foto: epk2022

Foto: pixabay

NOVÝ SAD – NAJLEPŠÍ EURÓPSKY TREND BRAND V KULTÚRE

Výsledok kultúry spoločnosti J. Pániková

N

ový Sad dostal Cenu za najlepší európsky trend brand v kultúre na rok 2021. Túto cenu v Drážďanoch udelili po 16-krát. Nový Sad sa tak stal prvým mestom v tejto časti Európy, ktoré je ocenené touto vysokou cenou. Doposiaľ túto cenu dostal Paríž, Mníchov, Berlín, Oslo a iné mestá. V konkurencii bolo 110 organizácií, inštitúcií a kultúrnych ustanovizní z Nemecka, Rakúska, zo Švajčiarska, z Belgicka, Bielo-

• TÝŽDEŇ •

ruska, Francúzska, Izraelu, Ruska atď. Projekt Nový Sad – Európske hlavné mesto kultúry v kategórii Najlepší európsky trend brand zvíťazil nad berlínskou organizáciou Stiftung Zukunft Berlin a digitálnou švajčiarskou platformou pre kultúru SpectYou. Medzi ocenenými sú aj viedenské kultúrne stredisko Brunnenpassage Wien v kategórii Európska cena pre urbánnu kultúru, Drážďanský symfonický orchester za prínos v kultúre počas pandémie a Eliah Moreh-Rosenberg, kustódka a riaditeľka

47 /4986/ 20. 11. 2021

7


Týždeň STARÁ PAZOVA

Zveľadenie zahraničnej spolupráce Anna Lešťanová

P

redseda Obce Stará Pazova Đorđe Radinović v piatok 12. novembra v budove Zhromaždenia obce usporiadal slávnostné prijatie pre delegáciu správy gréckeho ostrova Korfu, ktorá bola na priateľskej návšteve v Staropazovskej obci. Toto bola jedna zo spätných návštev a rozhovory predstaviteľov dvoch zahraničných samospráv sa niesli v znamení zveľadenia tejto spolupráce a v budúcnosti aj vytvorenia konkrétnych plánov medzi Obcou Stará Pazova a ostrovom Korfu, v mene ktorého hovoril predseda Zhromaždenia mesta Korfu Dimitris Metallinos. Bola to druhá návšteva predstaviteľov tohto gréckeho ostrova a so Srbskom

nosť v rámci projektu Po stopách našich predkov pobudnúť na edukačno-rekreačnom dvojtýždňovom výlete na ostrove. Dr. D. Metallinos je veľkým znalcom európskych a balkánskych dejín a pri tejto príležitosti povedal, že sú Srbsko a Grécko dvomi bratskými krajinami. Už celé desaťročie najúspešnejší žiaci základných škôl Staropazovskej obce počas leta cestujú na grécky ostrov Korfu v rámci projektu Po stopách našich predkov, ktorý realizuje patriarchát Srbskej pravoslávnej cirkvi. Príležitosť na to, aby sa v projekte zúčastnili aj žiaci z Obce Stará Pazova, je výsledkom viacročnej spolupráce tejto sriemskej obce s patriarchátom, presnejšie s pravoslávnym časopisom pre deti Svetosavsko zvonce.

Zo slávnostného prijatia zahraničnej delegácie ostrova Korfu v Starej Pazove

ich spájajú nielen historické udalosti, ale aj konkrétna spolupráca s Obcou Stará Pazova. V srdečnom rozhovore Radinović a Metallinos vyjadrili spokojnosť z doterajšej spolupráce, lebo už celé desaťročie najúspešnejší žiaci z územia Staropazovskej obce majú mož8

www.hl.rs

Ide o jedinečnú akciu, prostredníctvom ktorej sa žiaci edukačným a praktickým spôsobom zoznamujú s dejinami prvej svetovej vojny, tradíciou, jazykom, vierovyznaním, s osobitným dôrazom na uvedené historické obdobie pobytu srbského vojska na ostrove Korfu v rokoch

Informačno-politický týždenník

1916 – 1918. Veľký príspevok v realizácii tohto medzinárodného letného kempu má i Dimitrije Stikić, predstaviteľ Srbskej

vojne. V roku 2018 na ostrove Vido okrem predstaviteľov štátu Republiky Srbsko vence položila aj delegácia Obce Stará Pazova.

V nadchádzajúcom období nasleduje vytvorenie konkrétnych plánov spolupráce: (zľava) Željko Popović, Đorđe Radinović, Dimitris Metallinos a Adonis Mamalos

pravoslávnej cirkvi, ktorému Vďaka veľkému úsiliu predbola vyslovená aj vďaka za vy- sedu Radinovića pred tromi naložené úsilie. rokmi bol organizovaný i futNa slávnostnom prijatí boli aj balový zápas veteránov Crvenej Željko Popović, predseda Korf- zvezdy a veteránov reprezenského spolku grécko-srbského tácie ostrova Korfu v Grécku. priateľstva, ktorý aj predsedovi Športoví priatelia sa opäť potom Radinovićovi venoval svoju na- stretli v Srbsku a zahrali zápas písanú knihu o Korfu, a Adonis na novovystavanom ihrisku v Mamalos, podpredBelegiši, dediseda chóru z Korfu, ne patriacej do ktorý patrí medzi Staropazovskej najlepšie chóry v obce. tejto krajine a ktorý Korunou spos osobitným dôralupráce na kulzom zachováva botúrnom pláne hatý hudobný opus bol grandiózny nedávno zosnulékoncert chóru ho skladateľa Mia symfonickékisa Teodorakisa. ho orchestra z Spolupráca meKorfu, ktorý sa dzi dvomi samokonal vo večersprávami sa začaných hodinách la zintenzívňovať v staropazovskej návštevou dele- Kniha o Korfu autora divadelnej sále. gácie Obce Stará Željka Popovića Po slávnostPazova gréckeho nom prijatí táto ostrova Korfu pri príležitosti zahraničná delegácia odcesjubilea – stého výročia preraze- tovala do Belehradu, kde mala nia Solúnskeho frontu a koneč- ďalšie stretnutie s patriarchom ného víťazstva v prvej svetovej srbským Porfirijom. • TÝŽDEŇ •


OBEC KOVAČICA

Z 10. zasadnutia Zhromaždenia obce Kovačica Olinka Glóziková-Jonášová

D

ňa 5. novembra t. r. sa uskutočnilo 10. zasadnutie Zhromaždenia obce Kovačica za účasti 21 výborníkov z úhrnne 28. Pred výborníkmi bolo 21 bodov a všetky boli jednohlasne aj schválené. Prítomní výborníci na začiatku zasadnutia minút-

mesta Kovačica. Ratifikované je aj rozhodnutie o vypracovaní názvu a doplnenia všeobecného regulačného plánu Kovačice. Prijaté boli aj výmeny a doplnenie podrobného plánu regulácie pre Veterný park Kovačica, ako aj rozhodnutie o vypracovaní výmen a doplnení podrobného plánu regulácie pre Veterný park Kovačica.

Zasadnutie ZO Kovačica viedol predseda Milan Garašević

Záber z 10. zasadnutia Zhromaždenia obce Kovačica

kou ticha vzdali úctu všetkým obetiam svetovej pandémie Covid-19 z Obce Kovačica. Výborníci na 10. schôdzi lokálneho parlamentu jednohlasne schválili rozhodnutie o výmenách a doplnkoch rozhodnutia o rozpočte Obce Kovačica na rok 2021, druhý doplnkový, čiže opravný rozpočet. Ďalej schválili správu o realizácii obecného rozpočtu za obdobie január – september bežného roku a konsolidovanej správy. Schválili rozhodnutie o postúpení realizácie časti práce generálnej prokuratúry mestu Pančevo. Jednohlasne bolo schválené aj rozhodnutie o zamietnutí návrhu strategického hodnotenia vplyvu na životné prostredie, ako aj zmeny a doplnenia všeobecného regulačného plánu • TÝŽDEŇ •

Schválený bol súbor pravidiel o podmienkach a spôsobe, ktorými Obec Kovačica môže prijímať donácie. Odsúhlasený bol

aj súbor pravidiel o poplatkoch za prácu Komisie pre vykonávanie komasácie pre katastrálnu obec Debeljača, Obec Kovačica. Ratifikovaný je plán verejného zdravia Obce Kovačica na obdobie rokov 2021 – 2025 a prijatý bol aj návrh lokálneho akčného plánu pre mládež v Obci Kovačica na obdobie rokov 2022 – 2026. Schválené boli programy o výmenách a doplneniach

programu fungovania verejných podnikov Samoš v Samoši a Elán v Kovačici, ako aj správa o práci a finančná správa Pred-

školskej ustanovizne Kolibri v Kovačici za rok 2020/2021, taktiež ročný plán práce na pracovný rok 2021/2022. Ratifikovaná je informácia o úrovni súladu plánovaných a realizovaných aktivít z programu fungovania verejných podnikov, kapitálových spoločností a ostatných foriem organizovania, na ktoré sa aplikuje Zákon o verejných podnikoch, v rámci ktorých je zakladateľom Zhromaždenie obce Kovačica na obdobie 1. januára až 30. júna 2021. Prijatý bol návrh rozhodnutia o stanovení priemerných cien štvorcového metra určitých nehnuteľností z dôvodu definovania dane z nehnuteľností na rok 2022 na území Obce Kovačica. Prijaté bolo aj rozhodnutie o vymenovaní Rady rodičov Obce Kovačica, potom rozhodnutie o uvoľnení a vymenovaní členov Školskej rady Základnej školy sv. Georgija v Uzdine, ZŠ Mladých pokolení v Kovačici a Gymnázia Mihajla Pupina v Kovačici, ako aj dvoch členov Školskej rady Základnej školy Mošu Pijadeho v Debeljači. Foto: z archívu Obce Kovačica

47 /4986/ 20. 11. 2021

9


Týždeň ADAM JONÁŠ, PREDSEDA RADY MIESTNEHO SPOLOČENSTVA KOVAČICA

Sme tu a chceme spolupracovať Stevan Lenhart

P

Nedávno sa skončil Kovačický október, pod ktorého organizáciu sa podpisuje Miestne spoločenstvo. Aká by bola všeobecná súvaha tohtoročných októbrových osláv?

red dvoma rokmi predsedom Rady Miestneho spoločenstva Kovačica sa stal Adam Jonáš (1960), diplomovaný inžinier agronómie, ktorý ako odborník pracoval v niekoľkých poľnohospodárskych družstvách a podnikoch. V minulosti sa zaoberal aj športom, určitý čas honorárne pracoval ako profesor na kovačickom gymnáziu a pripravil knihu Vysokoškoláci z Kovačice (2018). O svojom doterajšom dvojročnom pôsobení na mieste predsedu Rady MS Adam Jonáš hovorí: – Môjmu nastúpeniu na túto funkciu predchádzalo určité obdobie, v ktorom naše Miestne spoločenstvo bolo nefunkčné, čiže bývalí členovia Rady MS sa jednoducho boli rozišli. Občania sa preto postupne odvykli Adam Jonáš na začiatku tohtoročného od Miestneho spoločen- Kovačického októbra stva a prvou mojou úlohou a úlohou členov aktuálnej – Myslím si, že Kovačický RMS bolo zviditeľniť sa, čiže október sa realizoval úspešne oznámiť občanom, že sme tu a bol obsahovo výrazne rôznoa chceme spolupracovať. Me- rodý, lebo sa uskutočnilo vyše dzičasom vypukla pandémia 30 podujatí. Osobitne chcem koronavírusu a počas mimo- zdôrazniť, že na samom začiatriadneho stavu práve v budo- ku osláv pietne kladenie vencov ve MS bolo lokálne stredisko k pomníku padlým bojovníkom pre informovanie a pomoc v NOB malo primeranú úroveň občanom, čo mali na staros- a bol tam prítomný slušný počet ti členovia RMS v koordinácii občanov. A v prvú októbrovú s obecnou správou. Po ukon- sobotu napoludnie bolo slávčení tej prvej epidemickej vlny nostné prijatie hostí v budove nasledovalo obdobie, keď sme nášho Miestneho spoločenstva. chceli obnoviť všetky funkcie S ohľadom na to, že v októbri tohto telesa a udržať úroveň prebieha aj Detský týždeň, rozoktóbrových osláv. Bolo to ne- hodli sme sa, aby v tomto roku ľahké obdobie, ktoré ešte stále program kovačických osláv trvá, ale snažíme sa a bojujeme bol obohatený o Detské poo zachovanie našej tradície poludnie, čo bolo svojráznym a kultúry. experimentom a novinkou, ale 10

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

ukázalo sa to ako dobré rozhodnutie, takže budeme určite pokračovať s týmto podujatím aj do budúcna. Trval som tiež na tom, aby sa po dlhšom čase organizoval večer rockovej hudby. V nasledujúcom roku sa budeme snažiť, aby tieto akcie mali ešte bohatšiu náplň. Viaceré podujatia sa usporiadali na otvorenom priestore, najmä preto, lebo tak bolo bezpečnejšie skrze covidovú situáciu, ale zároveň sa tým dosiahlo prírodnejšie ovzdušie. Mnohé októbrové podujatia sa konali v budove a na nádvorí Miestneho spoločenstva... Plánuje sa vynovenie alebo rekonštrukcia týchto priestorov? – Áno. Ide najmä o veľkú sieň na poschodí, ktorú plánujeme zrenovovať, aby do budúcna bola ešte funkčnejšia a technicky vybavená ozvučením, osvetlením, aktívnou tabuľou... V tejto sieni tak bude možné kvalitnejším spôsobom usporiadať rôzne programy, prezentácie, videoprojekcie a podobne. Máme už zakreslenú víziu, akým spôsobom by sa to malo realizovať, a teraz bude potrebné získať na to prostriedky cez rôzne projekty a donácie. Pripomeňme, že táto budova je sídlom vyše dvadsiatich združení občanov. Sú to poľnohospodári, športovci, drobnochovatelia, penzisti, ekológovia... Všetky tieto združenia používajú miestnosti MS v pozitívnom zmysle a ich činnosť obohacuje celkový spoločenský život Kovačice. Renovácia tejto budovy s dôrazom na veľkú sieň bude teda urobená v prospech všetkých občanov. Aj samotné nádvorie MS je prispôsobené na realizáciu rôznych podujatí a tu by sme chceli vymeniť

osvetlenie a dodatočne upraviť letné javisko. Aké práce sa plánujú na úrovni celej dediny? – Tieto práce budú závisieť od finančných prostriedkov. Snažíme sa, aby Kovačica bola upravená a aby dobre fungovala na komunálnej úrovni. V tom máme veľmi dobrú spoluprácu s VKP Elán, ktorého zamestnanci sa maximálne angažujú, keď je potrebné niečo urobiť v dedine. Jedným z dlhodobých plánov je zalesňovanie a už v nasledujúcom roku sa plánuje zasadiť hájik v juhozápadnej časti Kovačice, pri tzv. Sabovej rampe. A druhým väčším plánom je vysadiť lipami priestor medzi cestou do Padiny a niekdajšou železničnou traťou. Ide o široký priestor, takže bude to väčší projekt, ktorý bude prebiehať vo viacerých častiach a v spolupráci s Ekologickým hnutím Obce Kovačica. V nasledujúcom roku Kovačica si pripomenie 220. výročie založenia. Plánujú sa oslavy tohto jubilea? – Na túto tému sme už mali zasadnutie z iniciatívy predsedu Obce Kovačica Jaroslava Hrubíka. Dohodli sme sa, že zorganizujeme oslavy tohto výročia, a chceli by sme, aby to vyznelo ešte lepšie než boli oslavy dvojstého výročia založenia dediny. Hlavným bodom bude slávnostná akadémia, ktorá by sa mala realizovať na profesionálnej úrovni a s dôrazom na kultúrne bohatstvo nášho prostredia. Program ešte nie je spresnený, ale dohodnuté je, že sa ústredná oslava bude konať 15. mája, čiže v deň oficiálneho založenia Kovačice. Organizáciu osláv budú mať spoločne na starosti Obec Kovačica a Miestne spoločenstvo. • TÝŽDEŇ •


Ľudia a udalosti STARÁ PAZOVA

Subvencie na energetickú účinnosť Anna Lešťanová

M

ajitelia bytov a domov z územia Staropazovskej obce, ktorým boli schválené subvencie na realizáciu opatrení energetickej sanácie, podpísali v utorok 9.

V závislosti od potrieb a stavu objektov občania budú môcť zatepliť svoje domy na vonkajších stenách či strechách, tiež vymeniť okná a vonkajšie dvere so sprievodnými stavebnými prácami, inštalovať kotly, resp. pece na prírodný plyn a bioma-

Počas podpisovania zmlúv

mi stavebnými prácami vyčlene- rok sme si naplánovali vyčlených je 8,7 milióna dinárov, na nenie peňazí na tieto účely, so objednávku a inštaláciu kotlov 2 zámerom pomôcť občanom milióny dinárov, na objednávku Staropazovskej obce. Na uplata inštalovanie tepelných púmp nenie týchto opatrení obec a 600-tisíc dinárov, na objednávku ministerstvo vyčlenili 20 milióa inštaláciu solárnych kolek- nov dinárov,“ povedal predseda Občania obce, ktorým sú schválené subvencie torov 400-tisíc dinárov, kým Radinović. novembra v aule divadelnej sály su, inštalovať solárne kolektory rovnaké sumy vyčlenili aj zmluvy, ktoré im udelil Đorđe na dostátie sanitárnej teplej na montáž elektronických regulačno-cirkulačných Radinović, predseda Obce Stará vody a iné. Pazova. Úhrnne 214 občanov Na objednávku a výmenu púmp, radiátorov s terbude mať možnosť za pomoci materiálov na termickú izolá- mostatickými ventilmi. Záujem občanov o tieto Ministerstva baníctva a ener- ciu vnútorných stien a striech getiky a Obce Stará Pazova vy- obec a rezortné ministerstvo subvencie bol veľký a na konať niektoré z prác, ktoré im vyčlenili 7,5 milióna dinárov. Na verejnú výzvu sa prihlásilo umožnia energetickú účinnosť objednávku a výmenu okien a 241 občanov, z ktorých 214 na bytoch a domoch. vonkajších dverí so sprievodný- splnilo podmienky. Tentoraz najviac projektov sa vzťahovalo na výmenu okien na domoch. Podľa štatistických údajov, ak občania majú staré a opotrebované okná, na nich strácajú až 30 percent tepelnej energie. „Musím vyjadriť spokoj- Zuzana Kabasová so synom Pavlom si nosť, že sa naša lokálna sa- vďaka týmto prostriedkom na dome vymenia okná mospráva včas uchádzala na tomto súbehu o opatrenia energetickej účinnosti, Maximálna účasť lokálnej saktoré vypísalo Ministerstvo mosprávy a štátu je do 50 perbaníctva a energetiky. Naši cent z celkovej hodnoty prác na občania si uvedomili význam základe prihlášky (spolu s DPH) úspory energie, a tým aj úspory a zvyšnú polovicu financujú Zmluvy majiteľom bytov a domov udelil predseda obce Đorđe Radinović finančných prostriedkov. Aj o samotní občania. • ĽUDIA A UDALOSTI •

47 /4986/ 20. 11. 2021

11


Ľudia a udalosti V OBCI BÁČSKY PETROVEC

V prospech energetickej sanácie domov a bytov Anna Horvátová

Z

ateplenie obývacích priestorov je dôležitý krok pri renovovaní či výstavbe, ktorým sa dosahujú značné úspory energií. Vplýva to v nemalej miere pozitívne aj na rodinný rozpočet, keď treba vyčleniť menšie finančné prostriedky na účty. Obec Báčsky Petrovec patrí medzi obce v našej krajine, ktoré splnili podmienky na tento druh pomoci pre občanov. Dôkazom toho je aj uzavieranie zmlúv o spolufinancovaní opatrení energetickej sanácie rodinných domov a bytov, ktoré sa konalo vo veľkej sále Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec v pondelok 15. novembra. Medzi Obcou Báčsky Petrovec a priamymi a konečnými užívateľmi bolo podpísaných 22 zmlúv, ktoré užívateľom slávnost-

Záujem o tento druh pomoci bol, čo vidieť aj zo snímky obecného archívu, na ktorej sú užívatelia subvencií s predsedníčkou obce Jasnou Šprochovou (v strede)

ne udelila predsedníčka obce Jasna Šprochová. Po uskutočnenom súbehu na spolufinancovanie opatrení energetickej sanácie rodinných domov / bytov, ktorý vypísalo Ministerstvo baníctva

a energetiky, Obci Báčsky Petrovec boli udelené prostriedky vo výške 1.000.000,00 dinárov. Na tento účel sa z rozpočtu obce tiež vyčlenili 1.000.000,00 dinárov, vedomí si toho, že zateplenie

domu, jeho kompletná izolácia vrátane strechy prináša mnoho benefitov, šetrí náklady na prevádzku, zabraňuje úniku tepla, čím umožňuje rýchlejšie vykurovanie obývacích priestorov.

SREM KLOB – KOB FEST BUDE 20. NOVEMBRA V ŠÍDE

Účasť už zahlásili početní vystavovatelia Blaženka Dierčanová

Z

druženie Sriemska zakáľačka a klobasiáda v Šíde v sobotu 20. novembra zorganizuje podujatie Srem klob – kob fest. Toto združenie rozhodlo, že od tohto roku Sriemsku zakáľačku a klobasiádu bude organizovať v dvoch termínoch. V novembri sa uskutoční Srem klob – kob fest s nasledujúcim programom: o 12.00 h bude otvorenie podujatia, od 12.30 h začne súťaž v rýchlom spracovaní mäsa a o 13.00 h nasleduje súťaž vo výrobe najchutnejšej čerstvej klobásy. Vyhlásenie víťazov bude o 16.30 h. O samotnom podujatí sme sa porozprávali s predsedom Združenia Sriemska zakáľačka a klobasiáda Stanislavom Dierčanom. „Podujatie, ktoré sme doteraz organizovali v druhý februáro12

www.hl.rs

vý víkend, sme rozdelili na dve časti. V tej novembrovej budú zorganizované súťaže v rýchlom spracovaní bravčového mäsa a vo výrobe najchutnejšej čerstvej klobásy. Tak sme rozhodli preto, lebo sa začiatkom roka usporadúvajú podobné podujatia vo viacerých prostrediach v Srbsku, ale aj v Chorvátsku a Slovinsku. Súťaž o najlepšiu domácu údenú klobásu necháme v tradičnom termíne vo februári, lebo tam sa prevažne zúčastňujú hostia zo Srbska. Podujatie Srem klob – kob fest organizujeme na otvorenom priestore, v Slovenskom parku, a v súlade s opatreniami proti šíreniu koronavírusu. Svoju účasť už zahlásili početní vystavovatelia, a preto sme sa rozhodli, že urobíme takto: bude tu chodník mäsových produktov, chodník vína a syra, tiež chodník koláčov a pečiva. Bude to gastronomický

Informačno-politický týždenník

Členovia Združenia Sriemska zakáľačka a klobasiáda: (zľava) Miroslav Kukučka, Branislav Farkaš, Stanislav Dierčan a Goran Chovan

sviatok jedla a pitia. Očakávame veľký počet hostí zo Srbska a zo zahraničia: zo Slovenska, Slovinska, z Chorvátska, Maďarska a Republiky Srbskej.“ Na otázku, aká je spolupráca počas pandémie koronavírusu, spolubesedník nám povedal: „Rešpektujeme opatrenia a riadime sa podľa povolených rozhodnutí krízového štábu. Pokračujeme so spoluprácou s organizátormi podobných pod-

ujatí v zahraničí, a pritom by som spomenul, že sme od roku 2019 členovia Európskeho zväzu výrobcov salám a klobás (ESIK).“ Prípravy na Srem klob – kob fest sú už pri konci a organizátori majú nádej, že aj počasie bude prajné. Organizáciu podujatia podporia Obec Šíd a Turistická organizácia Obce Šíd. Foto: z archívu Združenia Sriemska zakáľačka a klobasiáda • ĽUDIA A UDALOSTI •


V ARCHÍVE VOJVODINY V NOVOM SADE PREDSTAVILI VZÁCNU PUBLIKÁCIU

O petrovských sokoloch Katarína Gažová

V

Slávnostnej sieni Archívu Vojvodiny v Novom Sade v piatok 12. novembra bola premiéra knihy DrSc. Jána Babiaka Telocvičná jednota SOKOL v Petrovci v Kráľovstve Juhoslávie (1929 – 1941).

založený na recepcii antických tradícií, aké existovali v Európe v 19. storočí. Z prečítaných úryvkov z knihy sa prítomní dozvedeli aj to, že sokolské hnutie vzniklo v Česku v polovici 19. storočia. Srbské družstvá sokolov boli založené pred začiatkom prvej svetovej

Na záver slová autora Jána Babiaka

ďalšiu knihu o petrovských sokoloch, ktorá je pokračovaním pôsobenia sokolov v období od januárového prevratu až po zánik spolku. Nebolo to vďačné

Na záver premiéry najnovšej knihy sa prihovoril i sám autor Ján Babiak a pri tejto príležitosti sa poďakoval všetkým, ktorí mu pomohli a umožnili, aby

Obecenstvo podujatia

V mene Archívu Vojvodiny, ktorý je vydavateľom knihy, sa prítomným na premiére prihovoril riaditeľ Archívu Vojvodiny Dr. Nebojša Kuzmanović. Vyjadril potešenie, že sa aj takáto vzácna publikácia z oblasti športu dostala na svetlo sveta a obohatila tým aj samotnú zbierku Archívu Vojvodiny. Zopár čŕt o sokolskom hnutí ozrejmil ná-

vojny. V knihe je spracované obdobie pôsobenia Telocvičnej jednoty SOKOL v Petrovci v Kráľovstve Juhoslávie v rokoch 1929 – 1941. Po odznení piesne Hej, sokoly na úvod premiéry prítomní si vypočuli zaujímavé úryvky podložené sprievodným fotomateriálom na videobeame. O autorovi a knihe sa zmienil Prihovoril sa i recenzent publikácie Rastislav Surový

Riaditeľ Archívu Vojvodiny Nebojša Kuzmanović vyjadril potešenie, že sa taká vzácna publikácia z oblasti športu dostala do ich zbierky

mestník riaditeľa Archívu Vojvodiny Kristijan Obšust, archeológ a sociálny antropológ, ktorý medziiným podotkol, že základ sokolského hnutia bol čiastočne • ĽUDIA A UDALOSTI •

aj jej recenzent Rastislav Surový. Medziiným povedal, že k storočnici založenia Sokolskej jednoty v Petrovci autor Ján Babiak sa rozhodol publikovať

obdobie, keďže sa bránila nielen politická, ale aj národnostná orientácia každého pôsobenia. Z napísaného textu priam vanie túžba sokolov upevniť a zveľadiť svoje národnostné povedomie, ale aj prajnejšie časy, keď sa našla nová solúcia a keď bola založená Matica. Autor taxatívne uvádza všetky nástupy sokolov s množstvom faktov bez Obálka knihy improvizácie. Celá tá faktografia je podaná ľahkým a pútavým táto vzácna publikácia uzrela spôsobom. Knihu možno zaradiť svetlo sveta. medzi historickú beletristiku. O Riaditeľ Archívu Vojvodiny Dr. autorovi sa zmienil ako o usilov- Nebojša Kuzmanović oznámil nom človekovi, ktorý sa okrem prítomným, že ako darček doiného roky nezištne venuje aj stanú spomenutú publikáciu písaniu kníh. autora Jána Babiaka. 47 /4986/ 20. 11. 2021

13


Ľudia a udalosti S BISKUPOM SEAVC JAROSLAVOM JAVORNÍKOM

Budeme trvať na udržiavaní kvality Katarína Gažová

O

zrejmiť štatistické údaje o demografii slovenskej komunity u nás sme sa pokúsili v konštruktívnom a pútavom rozhovore s biskupom Jaroslavom Javorníkom. Načreli sme však aj hlbšie do tejto komplexnej témy. „Bolo by lepšie, to by nám pomohlo, keby sme mali sčítanie obyvateľov tohto roku, ale ho nemáme. Lebo ak počet našej komunity klesne pod 50-tisíc, tak budeme mať oveľa väčšie trampoty, ťažkosti. To sa môže skúmať aj sociologicky, že do tých 50-tisíc sme boli naozaj sebestační, dokázali sme aj svoju inteligenciu vyškoliť. Teraz vieme, sme si vedomí, že sme ako komunita, teda cirkev skoncentrovaní v 30 dedinách a v troch mestách. Máme teda aj tri mestské cirkevné zbory, ale môžeme povedať, že sme dedinská cirkev. To, čo nám 300 rokov pomohlo, aby sme sa zachovali, lebo tá dedina ako nejaké geto, pôda, dokázala zadržať ľudí na dedine. Ale teraz to, čo nám pomohlo obstáť na dedine, to nás môže zničiť. Zo sociologického pohľadu dedina umiera, a nielen u nás, ale aj vo svete. Vidíme aj globálne migrácie vo svete. Tá globalizácia prišla už aj k nám. Keď ide o pôdu, voľakedy stačilo, aby človek vlastnil 20 – 30 jutár a mohla z toho vyžiť jedna rodina. Dnes sa to nedá. Dvaja – traja gazdovia vlastnia veľa pôdy, majú na to mechanizáciu a ďalší nedokážu vyžiť z málo pôdy,“ povedal na úvod rozhovoru biskup Jaroslav Javorník. V súčasnej dobe máme migrácie v mestách, ale aj na dedinách. Ich dôvod je predovšetkým ekonomický. Celé

14

www.hl.rs

rodiny odchádzajú z našich dedín, nemôžu sa vyžiť. „Ja im rozumiem, súcitím s nimi, neodsudzujem, ale to predsa neschvaľujem. Veď aj

Biskup nám uviedol štatistické prijalo 10-tisíc ľudí, kým predúdaje, ktoré sú ukazovateľmi, v vlani už to bolo 6 500. Keď ide akej fáze je naša komunita. o návštevnosť služieb Božích, „Keď ide o štatistiku, ona je ešte pred koronou bola menšia taká, že počet v našej komunite a korona to ešte viac skompliklesá. Tak za posledných de- kovala. Som rád ako biskup, že sať rokov v našej slovenskej sa služby všade konajú riadne, komunite máme ročne okolo a to je každého osobná vec, či 300 krstov, no v roku 2020 to, čo mu je ponúknuté, aj vybolo 304. Konfirmovaných užije, to je jeho slobodná vôľa, tiež máme okolo 300, vla- či sa zúčastní služieb. Mali sme ni bolo 268, 2019 zasa 306. nejaké pauzy v súvise s koronou, Sobášov sme mali vlani 50, dodržiavali sme príkazy, keď predvlani 112, teda to nie sú bolo treba zastaviť služby, tak dobré ukazovatele v dôsled- sme zastavili, ale teraz pracujeku situácie s koronavírusom me pravidelne. Keď hovoríme v posledných rokoch. Ale za o mortalite, tohto roku sme posledných desať rokov so- už doteraz v Kulpíne mali 31 Biskup SEAVC a kulpínsky kňaz Mgr. bášov bolo okolo 120 – 130 pohrebov, pokiaľ vlani ich do Jaroslav Javorník, PhD., v Kulpíne ročne v celej cirkvi. Z toho tohto obdobia roka bolo 13,“ pokrstil malého Alekseja Šimu dve tretiny sú čisto slovenské povedal biskup. naši predkovia tiež v prvom a jedna tretina sú zmiešané Počtovo naša komunita upárade z ekonomických dôvodov manželstvá a taký pomer sme da, a ak na nasledujúcom sčítaní za lepším životom prišli sem. mávali aj skôr. Zosnulých sme nás bude menej ako 50-tisíc, Máme teda to v génoch, v kore- vlani mali 549, predvlani 670 otázka je, či dokážeme udrňoch, je to v nás, že chceme žiť žať túto komunitu na takej lepšie. Teraz sa to jednoducho úrovni, akú sme mali. Donedá. Tak je to nielen u nás, konca máme nízku natalitu, ale aj vo svete. Všetko to robí čo je tiež dôležitý ukazovaglobálna migrácia. Ako sa my teľ. Ale či my ako komunita proti tomu postavíme a ako sa tuná zotrváme, to závisí v v tom zachováme, neviem. Nám prvom rade od nás. A záv cirkvi nie je prvoradá úloha, kladná bunka je, pravdaaby sme to riešili, my sme tu že, rodina a či si Slováci vo duchovný servis, ktorý bol od svojej rodine udržiavajú tú začiatku a bude do konca. My slovenskosť. Lebo inštitúcie, politické, sociologické alebo ako sú Matica slovenská, Nánejaké iné veci nemôžeme riešiť. rodnostná rada slovenskej A potom dnes už mladí chcú národnostnej menšiny, cirmať pohodlie, ľahší život. Veľmi kev, tiež si svoje záležitosti dôležitý faktor, keď hovoríme a poslanie na zachovanie o demografii, je aj rozbitá traslovenskej identity spĺňajú dičná rodina. Autorita sa dnes ako sa patrí. Cirkev do buuž neuznáva. Diagnóza je taká, dúcna vidím ako službu, ale liek na to nemáme. My ako „My ako cirkev robíme všetko, čo sa ktorá môže našim ľuďom cirkev robíme všetko, čo sa dá, dá, aby sme sa tu i zachovali,“ povedal pomôcť, a aká to bude službiskup. aby sme sa tu i zachovali, máme ba, to nám doba ukáže. My vynikajúcich farárov, každý na a napríklad v roku 2018 bolo ako cirkev sa snažíme udržiavať svojom mieste robí dôkladne 1 343. A desať rokov dozadu, kvalitu a na tom budeme aj do svoju prácu, ale je dôležité, či keď hľadíme, tak je to okolo 600 budúcna trvať,“ uzavrel biskup. to tá druhá strana chce prijať,“ – 700 zosnulých ročne. Večeru vysvetlil spolubesedník. Pánovu pred desiatimi rokmi Foto: z archívu J. Javorníka

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •


PRVÝ FESTIVAL DUCHOVNEJ HUDBY V NOVOM SADE

Zazneli krásne nábožné piesne Alena Kulíková

V

nedeľu 14. novembra v Slávnostnej sieni Gymnázia Lazu Kostića v Novom Sade usporiadali prvý Festival duchovnej hudby. Organizáciu malo na starosti Združenie občanov S.O.F.I.A. a podujatie podporila Mestská správa pre kultúru mesta Nový Sad. Podujatie otvorila odborná spolupracovníčka združenia a novinárka Jelena Perkovićová. Aj keď duchovná hudba nie je jej odborom, posnažila sa doceniť význam duchovnej hudby: „Duchovná hudba je sprievodcom citov. Je súčasťou každého náboženstva, počujeme ju v liturgiách, v obradoch. Je časťou aj európskej kultúry.

Preto je iniciatíva zorganizovať tento festival veľmi dôležitá pre mesto, akým je Nový Sad, ktorý

tento festival je len súčasťou programu, ktorý sa pripravuje na nasledujúci rok.“

Z vystúpenia spevokolu novosadského cirkevného zboru

o rok bude hlavným mestom európskej kultúry. Dokonca

Na festivale sa zúčastnil spevokol Jelačić Chorvátskeho kul-

túrno-osvetového spolku z Petrovaradína a spevokol Židovskej obce Nového Sadu Hašira. Festival svojím vystúpením podporil aj miešaný spevokol slovenského evanjelického cirkevného zboru v Novom Sade, ktorý zaspieval tri piesne. Spevokol nacvičila profesorka Anna Crveniová a na klavíri ho sprevádzal Marek Stupavský. Práve týmto festivalom, ale aj celou svojou multikultúrnosťou sa mesto Nový Sad a jeho okolie stali tvorcami a realizátormi početných lokálnych a medzinárodných trendov a podujatí. Duchovný život a súčasná multikonfesionalita dopĺňajú pestrú paletu každodennosti Nového Sadu.

Dokázali sme to – aj zlato zhrdzavelo! Katarína Melegová-Melichová

P

o 40. edícii Festivalu slovenskej populárnej hudby Zlatý kľúč (17. októbra 2021) sa mi tieto riadky nepíšu ľahko. Skôr s ľútosťou, že sme aj napriek veku dokázali celkovú úroveň podujatia dostať do závozu. Že nám Zlatý kľúč zhrdzavel. Podarilo sa nám to! Na začiatku nám hneď priamy prenos, a verím, že aj divákom v sieni, znepríjemnil „praskot“ ozvučenia. A potom sa k tomu radili ďalšie prekvapenia. V tomto roku sme postrehli absenciu skladateľských mien, z dielne ktorých na posledných ročníkoch tohto podujatia vzišli odmeňované skladby, chýbali tu aj osvedčení interpreti a aj zastúpenejšia spolupráca skladateľov s dobrými textármi, či voľba textov našich básnikov. Takto sme mali možnosť počúvať hodne profánnych textov, v ktorých: „... čítam • ĽUDIA A UDALOSTI •

to, čo letí tvojím duchom, práve vtedy si bol mojím vzduchom...“; „... keď počuli aj tí v krčme, razom všetkým zdarma chceli lievať...“; „... v náručí tvojom nájdem svoj mier...“; „... žiadnu reč ti viacej nepoviem...“; „... to, čo obyčajne mlčíme...“; „... slovenský ľud neúnavný...“; „... naša milá osada...“ Takto by sme mohli uvádzať aj ďalšie príklady. Zle je ale to, že v tomto znení sa už skladby verejne predviedli, niektoré z tých perličiek si ľudia vypočuli v priamom prenose, nebodaj sa skladby už aj nahrali a takto sa budú uvádzať do slovenských, či už rozhlasových, alebo televíznych programov. Dovolím si konštatovať, že práca výberovej komisie a odbornej poroty spočívala na tomto podujatí roky rokúce v tom, aby sa verejne predviedli nielen kvalitné skladby, ale aj texty v úze spisovnej slovenčiny. Po všetky tie roky, čo som sa anga-

žovala na prípravách festivalu, či ako členka výberovej komisie, či odbornej poroty, či členka redakcie bulletinu, či ako organizátorka, sme sa o to snažili a tie práce si vyžiadali veľa času. Stalo sa aj to, že z hudobnej stránky skladba bola výborná, a z textovej katastrofa, tak sa text dotvoril. Niekedy aj celý, len téma zostala pôvodná. Bola to veľká drina, ale stálo to za to. Mnohé z tých skladieb sa dodnes tešia záujmu poslucháčov a niektoré získali aj ocenenia. Dnes, keď píšem tento text, meniny oslavujú Kvetoslavy. Padne mi to o to ťažšie, lebo okolo festivalu som roky spolupracovala s Kvetoslavou Benkovou, ktorá sa dnes už na nás díva z umeleckého neba a ktorá osobne a prakticky s celou svojou rodinou dala nedoceniteľnú tvorivú pečať tomuto podujatiu. Možno by sa aj ona po toľkých rokoch angažovania sa opäť dožila, že ju ani len

nepozvú na koncert do Selenče, podobne ako som sa toho dožila aj ja, alebo jej dcéra Slovenka. A som presvedčená, že sú aj ďalší ľudia, ktorým sa do Selenče ani pozvanie nedostalo, a patrilo by sa. Nie nás je však nažive až taký počet, že by to malo byť problémom. Tým skôr, že sa to dnes dá vybaviť jedným klikom, emailom a nič to ani nestojí. Len si treba uctiť aj tých, ktorí festival budovali, dotvárali, oživotvorili ho po rokoch odmlky. Možno sa to stráca zo zreteľa vzhľadom na to, že chvíľami mal divák pocit, že ide o podujatie, ktoré sa len teraz piple z plienok. Alebo je priveľa očakávať pozvanie za tie všetky ročníky, za všetky tie koncerty, za skladby, za úsilie, ktoré sa do festivalu vkladalo ešte predtým, ako sa pozlátil. Nespomenula by som to, nebyť všetkých tých nedopatrení, ktoré poznačili tento 40. ročník. Keby Zlatý kľúč nebol lesk stratil a nezačal hrdzavieť!

47 /4986/ 20. 11. 2021

15


Ľudia a udalosti DIELNE A PREDNÁŠKY V KNIŽNICI MICHALA BABINKU V KYSÁČI

Aj pre deti, ale aj pre dospelých Danuška Berediová-Banovićová

V

Knižnici Michala Babinku v Kysáči sa dielne a prednášky začali začiatkom októbra, počas Detského týždňa, a boli venované deťom. Podľa slov tamojšej knihovníčky Dragany Surovej knižnica s takýmito akciami bude pokračovať a niektoré budú aj pre dospelých.

Keď ide o deti, Surová nám povedala, že cieľom týchto dielní je, aby sa deti kamarátili, získavali nové vedomosti, ale aj aby sa zoznámili s knižnicou a knihami a aby sa im vytvorili čítacie návyky v útlom veku. „V dôsledku pandémie koronavírusu musíme pracovať v menších skupinách s deťmi a môže ich byť 10 v skupine. Prvá akcia sa konala 7. októbra,

Deti ilustrovali Ezopovu bájku Lev a myš

Origami dielňa

počas Detského týždňa, a bola to prednáška profesora Zoroslava Speváka pre skupinu žiakov 7. a 8. ročníka. Potom sme 30. októbra mali dielňu, na ktorej deti mali príležitosť vypočuť si Ezopovu bájku Lev a myš. Potom sme sa o nej porozprávali a následne ju deti ilustrovali. A teraz v sobotu sme mali origami dielňu, na ktorej deti z papiera robili rybičku, čo im bolo veľmi zaujímavé,“ porozprávala nám Surová. V pokračovaní rozhovoru nám povedala, že plánujú, aby takéto akcie boli súčasťou práce kniž-

nice a aby sa organizovali rôzne prezentácie a kamarátenia. „Už teraz môžem zahlásiť ešte jednu dielňu pre deti s Kysáčanom Pavlom Chrťanom, masterom carvingu. Deti budú zapojené do dielne a on im ukáže, ako sa robí carving.“ Na záver rozhovoru nám povedala, že sa čoskoro plánuje aj prednáška pre dospelých: „Pre dospelých tiež môžem zahlásiť prednášku autorky Jovanky Čolakovej Kiraliovej, ktorá bude hovoriť o živote Jovanky Broz.“ Foto: z archívu Pavla Surového

VÝSTAVA V MÚZEU VOJVODINY

Novosadské ulice v objektíve Jasmina Pániková

Z

aznamenať udalosti či život na našich uliciach je možné dvomi spôsobmi – buď ich popíšeme, alebo urobíme fotografie, ktorými zvečníme všedné či zvláštne momenty. Zhruba 30 autorov takýmto spôsobom podalo obraz života na novosadských uliciach a fotografie prezentovali na výstave jednoducho pomenovanej Novosadské ulice, ktorá bola do 19. novembra nainštalovaná v Múzeu Vojvodiny. Spoločne ju zorganizovali Foto asociácia Vojvodiny a Múzeum Vojvodiny s podporou Správy pre kultúru mesta Nový Sad a v spolupráci s vyšším kustódom a historikom Darjušom Samim. 16

www.hl.rs

Výstavu otvoril Dalibor Rožić, člen Správy pre kultúru mesta Nový Sad

Výstavu symbolicky otvorili 9. novembra, keď bol počas prvej svetovej vojny oslobodený Nový

Informačno-politický týždenník

Sad. Otvoril ju Dalibor Rožić, člen Mestskej správy pre kultúru, ktorý poznamenal, že najlepší

fotografi Nového Sadu, ale aj autori z iných miest mali iba jeden cieľ – zaznamenať neopakovateľný moment. „Také fotografie rozprávajú príbehy. Umožňujú, aby ste pocítili opravdivý duch a autentickosť Nového Sadu, ktorý tvoria predovšetkým jeho obyvatelia. Tieto fotografie si zasluhujú, aby boli prezentované širšiemu auditóriu, lebo často si nie sme vedomí svojho okolia, krásy, ktorá je tu každý deň,“ povedal Rožić. Výber fotografií mal na starosti kandidát na majstra fotografie Fotozväzu Srbska Ján Valo. Výstavu prvýkrát usporiadali v minulom roku a keďže mala vo verejnosti veľký úspech, organizátori sa rozhodli usporadúvať ju každoročne. • ĽUDIA A UDALOSTI •


PESTOVATELIA PAPRIKY ZO ŠÍDU

Tohto roku kvalita bola mimoriadna Blaženka Dierčanová

V

Šíde a okolitých dedinách kedysi pestovali papriku takmer v každej domácnosti. Dnes sa pestovaním tejto zeleniny zaoberá menší počet poľnohospodárskych gazdovstiev. Tohto roku pestovatelia sú spokojní s úrodou a kvalitou. Najväčší problém boli horúčavy, v dôsledku čoho papriku museli zavlažovať každodenne. V rodine Miška Kolára zo Šídu pestovanie papriky má však dlhú tradíciu. „Červenú papriku sadili ešte moji rodičia a táto tradícia v našej rodine pretrváva už viac ako 50 rokov. Pri rodičoch som sa dosť toho naučil, potom až zdokonaľoval výrobu. Keď som odišiel do dôchodku, tak sme sa s manželkou venovali pes-

musíme takmer celý rok počkať na zárobok. Predávame mletú, červenú papriku a každý rok všetko popredáme.“ Na akej ploche ste mali vysadenú papriku? „Tohto roku sme mali pol jutra papriky. Výsadba do kontajnerov začína vo februári. Koncom apríla a v máji presádzame papriku na fóliu. Máme nainštalovaný zavlažovací systém, lebo bez toho by sa nedalo. Zavlažovanie koreňa bylinky je najlepšie, lebo inak by nastala hniloba rodu a iné choroby. Papriku podľa potreby striekame proti chorobám. Tento rok bol veľmi dobrý, keď ide o úrodu. Hnitej sme takmer nemali, len malé percento, kvalita bola mimoriadna. Cenu papriky zvýšila suchota, lebo

Miško a Katarína Kolárovci

tovaniu zeleniny a teraz okrem papriky pestujeme paradajky, šalát, zemiaky, cibuľu, koreňovú zeleninu... S paprikou sme predsa najspokojnejší, lenže • ĽUDIA A UDALOSTI •

sme museli každodenne zavlažovať. Oberačka úrody začína v septembri a tu tiež máme problém. Tu, v Šíde, je nedostatok pracovnej sily. Mladí sú

Kolárovci rozmeriavajú papriku

zamestnaní, iní odišli za hranice nášho štátu, alebo nemajú záujem o takúto prácu. Pre starší svet je oberačka papriky príliš namáhavá. V domácnosti sa pestovaním zeleniny zaoberáme s manželkou Katarínou a synom Stanislavom.“ Pred tromi rokmi ste zväčšili plochy pod paprikou, a preto ste sa rozhodli investovať do výroby. „Áno, kúpili sme stroj na sušenie papriky menšej kapacity. V ňom sušíme väčšiu časť úrody z prvého oberania a zvyšnú papriku potom nosíme na sušenie do Hložian. Táto investícia sa nám oplatila a vo veľkej časti uľahčila prácu. Na sedem kíl čerstvej zostáva asi 1 kilogram suchej a ja som s tým spokojný. Tohto roku cena za 1 kilogram sušenej papriky je 1 600 dinárov. Napriek dobrej cene pestovateľov papriky je stále menej a myslím si, že je aj to dôvod, prečo paprika zdražela. Niektorí pestovatelia zmenšili plochy pod štipľavou paprikou, lebo

pestovanie papriky si vyžaduje veľa práce, námahy, pracovnej sily a peniažky prichádzajú až koncom roka.“ Máte kupcov? Už ste začali predávať papriku? „Kukurica zdražela, tak sa aj so zabíjačkami v domácnostiach poponáhľalo, už sme začali s predajom. Kupcov máme tu, z našej obce, ale dochádzajú aj z Chorvátska, zo Semberije, BaH. Menšie zásoby (asi 1 – 2 kg) kupujú naši obyvatelia, ktorí pracujú v Slovinsku, Rakúsku, Nemecku a na Slovensku.“ Kolárovci zo Šídu sú veľmi usilovní, zodpovední a pracovití. Každú stredu a sobotu svoje zeleninárske výrobky ponúkajú na trhu v Šíde. Sezóna zakáľačiek sa začala a základom dobrej klobásy či kulenu je kvalitná, červená, mletá paprika. Sladká alebo štipľavá, je to podľa vlastnej chuti. Dôležité je, aby mala chuť, vôňu a peknú farbu. Práve takú pestujú v rodine Kolárovej zo Šídu viac ako 50 rokov.

47 /4986/ 20. 11. 2021

17


Ľudia a udalosti ŽIACI ÔSMEHO ROČNÍKA ZÁKLADNEJ ŠKOLY V BIELOM BLATE

Sadili stromy generácie Jarmila Hromčíková

V

piatok 12. novembra sa v Základnej škole Bratstva a jednoty v Bielom Blate sadilo – v okolí pribudli nové okrasné stromčeky. Avšak ne-

chodníka. Stromy sa budú sadiť radom, každá generácia ôsmakov bude pokračovať tam, kde predchádzajúca ukončila výsadbu, aby sa zabezpečil poriadok pri výsadbe. Viesť deti k ekologickému

Deviati žiaci spolu s triednou profesorkou Mirjanou Bokšanovou zasadili 10 okrasných stromčekov

vysadili ich žiadni dospelí, ale priamo ôsmaci tejto školy. Deviati žiaci spolu s triednou profesorkou Mirjanou Bokšanovou zasadili 10 okrasných stromčekov, a to 2 tuje, 2 lipy, 1 javor, 1 jaseň, 1 platan a po prvýkrát

správaniu treba už od útleho veku. Cieľom akcie je, aby deti mohli vidieť skutočné sadenie stromov, aby pochopili význam a postup ich umiestnenia do svojho životného prostredia, ako aj potrebu následnej dlhodobej starostlivosti o ne, s nádejou, že keď vyrastú, budú sa aj sami usilovať o to, aby neustále žili v spojení s prírodou. Sadením stromov si, obrazne povedané, sadia svoju budúcnosť a rozvíjajú poveViesť deti k ekologickému správaniu treba už domie o potreod útleho veku be ochrany a zveľaďovania v okolí školy zasadené sú aj 2 životného prostredia. bresty a 1 ginko. Mladé sadenice Samotná myšlienka výsadokrasných stromov vysadili v by pochádza od profesorky parku vedľa školy, z oboch strán chémie Mirjany Bokšanovej, 18

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

ktorej je botanika koníčkom. Akcia sa začala pred tromi rokmi, keď profesorka Bokšanová v rámci školského workshopu na pestovanie lesných sadeníc s vtedajšími žiakmi vysadila semiačka, ktoré potom doma pestovala až dosiaľ. Mladé sadenice stromov teraz spolu so svojimi žiakmi zasadila v parku vedľa školy. Akcia prebieha pod názvom Vnútorná Akcia prebieha pod názvom Vnútorná zelená zelená výzva a kon- výzva cipovaná je tak, že po tomto sadení ôsmaci už na sadiť semiačka do zeleninových budúci týždeň vyzvú siedmakov záhonov. Následne ôsmaci ku a ich triednu Adelu Obšustovú, každému vysadenému stromu aby pokračovali vo výsadbe, a položia aj kamienok, kde bude tak radom až po prvákov. Sied- vypísaný názov stromu, rok výmaci a všetky ostatné ročníky až sadby a meno žiaka, ktorému po tretí budú vysádzať sadeni- „patrí“. Na zabezpečenie dobrej ce stromov v školskom dvore, starostlivosti o sadenice profepokiaľ prváci a druháci budú sorka Bokšan navrhne svojim kolegom – triednym učiteľom, aby so svojimi žiakmi aj počas letných prázdnin dbali o sadenice, takže každá trieda spolu s triednym učiteľom bude mať jeden týždeň na starosti zalievanie sadeníc. Veríme, že výs a d b a s t ro m ov poteší všetkých Bieloblatčanov, ale aj početných hostí a turistov, ktorí navštevujú našu dedinu. Mladé sadenice okrasných stromov vysadili v parku vedľa školy

Foto: Mirjana Bokšan

• ĽUDIA A UDALOSTI •


ROZHOVOR S IVANOM KOPČOKOM

Úspech po piatykrát Andrea Rojková

S

iedmak Ivan Kopčok z Báčskeho Petrovca získal Cenu orchestra a Cenu poroty obecenstva na 29. festivale Spievajže si, spievaj, ktorý sa uskutočnil v Báčskom Petrovci 7. novembra. Na festivale sa zúčastnil po piatykrát a predstavil

spievaj začal ako tretiak a keďže sa mu to páči, odvtedy sa každoročne zúčastňuje na festivale. Pre neho najlepším pocitom je ten, keď získa odmenu, a tohto roku Cena obecenstva a Cena orchestra ho nesmierne potešili. Piesne, ktorými sa predstavuje na festivale, vždy si volí spolu s mamou.

Prvá Ivanova fotografia v kroji

sa piesňou Neoriem, nesejem. V rozhovore s ním sme sa dozvedeli, že má k hudbe blízko už od útleho veku. Lásku k ľudovému kroju, ľudovým piesňam a tancu mu vštepili starká a mama. Spievať na festivale Spievajže si,

Ďalším Ivanovým koníčkom je tanec. „Ako 5-ročný som sa stal členom KUS Petrovská družina, kde som tancoval a spieval v speváckej skupine. Mojou prvou choreografkou bola Daniela Legíňová-Sabová. Vždy som tam

chodil s radosťou, lebo na skúškach bolo vždy veselo a pekne. Mojou prvou tanečnicou bola Viktória Rojková. Ešte kým som bol v mladšej tanečnej skupine, zúčastnili sme sa viackrát na Zlatej bráne, vystupovali sme na Dni Petrovca, Slovenských národných slávnostiach a so spevom sme vystupovali aj na Vianočných trhoch v Báčskom Petrovci. V tom čase sme boli trikrát v zahraničí, na Slovensku. Kým som bol mladší, tancovali sme v bielom kroji, Ocenenie za spev na festivale Spievajže v širokých nohaviciach a si, spievaj 2020 bielej košeli, na nohách jednu obľúbenú, ktorá bola ušitá som mal panťušky a na hlave a predok mal asi sto rokov. Dve slamený klobúk. Ďalším krojom mi vyšila starká a teraz mi chystá bola slovenská košeľa, teda kozase novú,“ prezradil nám Ivan. šeľa s predkom, tmavé nohavice a prusliak. Na nohách sme mali kapce a panťušky. Niekedy som mal aj čierny klobúk. Vyšívaných košieľ som už mal zopár, lebo som vždy z nich vyrástol. Mám

Na Zlatej bráne v Kysáči v roku 2019

Výstup na SNS v Báčskom Petrovci roku 2019

• ĽUDIA A UDALOSTI •

Na Slovensku v roku 2016

Teraz už patrí do staršej detskej skupiny, v ktorej je choreografom Pavel Pavlíni. Ivan rád tancuje, spieva, no ešte hrá aj na flaute. Učiteľom flauty je Michal Struhár. Aj hraním na flaute sa zúčastnil na rôznych programoch. Foto: z archívu Ivana Kopčoka

47 /4986/ 20. 11. 2021

19


DETSKÝ KÚTIK

Deti maľujú s radosťou

Kamaráti, oje m posielate sv astejšie si , tešíme sa, že ná é obdobie, najč nn se je te . Ale, pravdaže eš je e. Keďže dobie ponúka ob é čn ro e to vydarené prác ál to st nám téma, ktorej sa ať plody, ktoré je taká páčivá to volíte namaľov á, tak tk a , ra ie ou sť zv i ú s rado kresliť an chtivé a maľuj i nezabúdate na ľm ve aj , sú že e ic da Prav ť. Deti z Pivn ch či škôlkarov. ší en m môžete venova ch tý na aj e ajú elen žiakov, al ostredí prispiev máme práce ni ce a ďalších pr či va poteší, Ko , sa ny za di e, z Pa teší a nás ej al ď aj ie žiaci zo Selenč an s maľov marátmi, ktorí e deti. Nech vá m aj s inými ka tý a tieto strany pr i m na s e áce podelít tik. ak si tie svoje pr čítajú Detský kú Katuša

Nora Činčuráková, 1. 1, ZŠ 15. októbra, Pivnica

Boban Mitevski, 3. 2, ZŠ maršala Tita, Padina

. b, Ilčíková, 1 Dominika ča llára, Selen ZŠ Jána Ko 20

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Sára Bakošová, 4. 1, ZŠ Mladých pokolení, Kovačica

• DETSKÝ KÚTIK •


ová, 6-ročná, Štefanija Sab Pivnica

Katarína Mandićová, 4-ročná, Pivnica

Filip Lojdl, 1. b, a ZŠ 15. októbra, Pivnic

Tamara Kuľová, 3. 2, ZŠ maršala Tita, Padina • DETSKÝ KÚTIK •

47 /4986/ 20. 11. 2021 123.c www.kiddy

right 2020 om © Copy

served All Rights Re

pixabay.com, www.kiddy123.com

Simeon Pintír, 1. 1, a ZŠ 15. októbra, Pivnic

21


Syndróm polycystických vaječníkov (PCOS) Prof. Dr. sci. med. Artur Bjelica špecialista na gynekológiu a pôrodníctvo subšpecialista na endokrinológiu

S

yndróm polycystických vaječníkov je najčastejšou endokrinnou poruchou u žien v reprodukčnej fáze života. Predpokladá sa, že frekvencia tohto syndrómu sa pohybuje okolo 5 – 10 % a podľa niektorých môže byť vyššia, najmä v jednotlivých, špecifických skupinách. Diagnóza tohto syndrómu sa stanovuje na základe prítomnosti 2 z 3 nasledujúcich kritérií: 1. zriedkavé ovulácie alebo úplná absencia ovulácií sprevádzaná absenciou alebo úplnou stratou menštruácie, 2. klinické alebo biochemické príznaky zvýšenej produkcie androgénnych (mužských) hormónov (zvýšené ochlpenie, mastná koža, akné) a 3. polycystický vzhľad vaječníkov pri ultrazvukovom vyšetrení. Lekár po rozhovore s pacientkou o jej problémoch a hlavných problémoch, pre ktoré hľadá pomoc, stanoví diagnózu na základe vyšetrenia ženy, gynekologického a ultrazvukového vyšetrenia a laboratórnych vyšetrení (hladiny hormónov, cukru v krvi a inzulínu). Presná príčina vzniku syndrómu polycystických vaječníkov nie je úplne známa. Najdôležitejšie faktory, ktoré ovplyvňujú a prispievajú ku vzniku tejto komplexnej poruchy, sú: 1. inzulínová 22

www.hl.rs

rezistencia – porucha, pri ktorej dochádza k zvýšenej tvorbe inzulínu, ktorý postihuje vaječníky a stimuluje ich k zvýšenej tvorbe androgénnych hormónov, a 2. genetické faktory. Ženy, ktoré majú syndróm polycystických vaječníkov, sú vystavené vyššiemu riziku veľkého množstva ochorení a porúch – od cukrovky 2. typu, vysokého krvného tlaku, zmien hladiny cholesterolu a triglyceridov, neplodnosti, rakoviny sliznice maternice až po depresiu a anxiozitu. Okrem toho pacientky so syndrómom polycystických vaječníkov majú zvyčajne problém s obezitou. Liečba syndrómu polycystických vaječníkov v najväčšej miere závisí od hlavného problému pacientky a toho, čo chce liečbou dosiahnuť – či už je to pravidelnosť menštruačného cyklu, liečba neplodnosti, alebo riešenie kozmetických problémov – akné, mastnej pleti, resp. zvýšenej chlpatosti. Všetkým pacientkam sa odporúča zmeniť životný štýl a návyky – zhodiť prebytočné kilogramy zintenzívnením fyzickej aktivity a znížením kalorického príjmu. Najlepší spôsob, ako znížiť inzulínovú rezistenciu, je znížiť telesnú hmotnosť. Ako doplnkovú terapiu možno použiť

Informačno-politický týždenník

lieky nazývané inzulínové senzibilizátory na zvýšenie citlivosti tela na inzulín. Z tejto skupiny liekov sa najčastejšie používa metformín. Na úpravu menštruačného cyklu lekár predpisuje orálne antikoncepčné tabletky, ktoré sú vlastne hlavnou terapeutickou možnosťou pre ženy, ktoré v tom čase neplánujú tehotenstvo. Tieto prostriedky priaznivo pôsobia na organizmus žien so syndrómom polycystických vaječníkov, pretože znižujú produkciu androgénnych pohlavných hormónov, znižujú riziko rakoviny maternice a tiež regulujú menštruačný cyklus. Ďalším, menej adekvátnym spôsobom dosiahnutia pravidelnej menštruácie je užívanie progesterónových preparátov v druhej fáze cyklu počas 10 – 14 dní. Tento prístup neznižuje produkciu androgénnych hormónov, pričom sa podobne ako pri antikoncepčných tabletkách znižuje riziko vzniku rakoviny sliznice maternice. Samotná liečba progesterónovými prípravkami však neponúka antikoncepčnú ochranu, ktorú poskytujú antikoncepčné tabletky. Na vyriešenie kozmetických problémov, ktoré tento syndróm sprevádzajú, sa ako jedna z možností opäť javí užívanie antikoncepčných tabletiek, najmä tých s prídavkom hormónov, ktoré pôsobia ako antiandrogény, takže ich účinok na mastnú pleť, vlasy a ochlpenie je silnejší ako pri užívaní iných antikoncepčných tabletiek. Avšak v rámci te-

Foto: pixabay

Z medicíny

rapeutických možností existuje možnosť použitia aj iných liekov. Problém neplodnosti, keď je nález manžela / partnera normálny a vajíčkovody priechodné, sa u týchto žien vyskytuje v podstate ako priamy dôsledok absencie ovulácie. Na dosiahnutie ovulácie u obéznych pacientok sa v prvom rade odporúča redukcia hmotnosti. Predpokladá sa, že zníženie telesnej hmotnosti len o 5 – 10 % môže výrazne zlepšiť rýchlosť ovulačných cyklov u týchto pacientok. Okrem toho sa často používajú senzibilizátory inzulínu, ktoré pomáhajú obnoviť ovuláciu. Na dosiahnutie ovulácie sa používajú aj lieky, ktoré sú induktormi ovulácie, ako sú klomiféncitrát a letrozol. Používa sa aj indukcia injekciami hormónov FSH a LH, ale tento typ terapie najčastejšie súvisí s postupmi asistovanej reprodukcie (inseminácie a umelého oplodnenia). Pacientkám sa odporúča používať suplementy na báze inozitolu, ktoré korigujú inzulínovú rezistenciu, ako aj prípravky, ktoré sú kombináciou vitamínov, minerálov, aminokyselín, ktoré komplexnými mechanizmami a metabolickou korekciou prispievajú k obnoveniu a optimalizácii ovulácií so stimulačným účinkom na proces implantácie embrya. Týmto spôsobom sa dosahuje nutričná podpora vo výžive žien so syndrómom polycystických vaječníkov nielen v období snahy otehotnieť, ale aj v prvom trimestri tehotenstva. Preložila: Mária Domoniová • Z MEDICÍNY •


Z obsahu Próza: Ingrid Rudavská

s. 4 - 5

Hudba: Július Fujak, skupina Otras zo Slovenska

s. 6 - 7

Svedectvo o kráse a zániku našej architektúry

Nový Sad 20. 11. 2021 Ročník XXXVIII Číslo 11/446

Obzory PRÍLOHA PRE KULTÚRU, VEDU, UMENIE A LITERATÚRU

s. 8

IN TER VIE W DOC. DR. JASNA UHLÁRIKOVÁ, VEDÚCA ODDELENIA SLOVAKISTIKY NA FILOZOFICKEJ FAKULTE UNIVERZITY V NOVOM SADE

Starostlivosť o materinský jazyk ako spoločná úloha a povinnosť Stevan Lenhart

O

d októbra 2018 na mieste vedúcej Oddelenia slovakistiky na Filozofickej fakulte Univerzity v Novom Sade je doc. Dr. Jasna Uhláriková. Dobrou príležitosťou na rozhovor s ňou je 60. výročie slovakistiky na novosadskej Filozofickej fakulte. Na úvod nás zaujímalo, ktoré záležitosti Uhláriková má na starosti ako vedúca oddelenia a na ktorú oblasť slovakistiky sa osobne najviac zameriava. Naša spolubesedníčka o tom rozpovedala: – Na starosti mám koordinovanie a úspešný priebeh všetkých aktivít, akými sú plánovanie, realizácia a kvalita výučby, priebeh skúšok, plánovanie a realizácia študijných programov,

aj vybavovanie rôznych iných záležitostí administratívneho charakteru. V rámci pedagogickej činnosti sa zameriavam na výučbu slovenskej syntaxe, ortoepie, frazeológie a slovenčiny ako cudzieho jazyka. V rámci vedeckovýskumnej činnosti sa zameriavam na oblasť slovenskej frazeológie, konfrontačné výskumy súčasného slovenského a srbského jazyka a slovenčinu ako cudzí jazyk. Ktorými oblasťami sa zaoberá slovakistika a v čom sú špecifickosti vojvodinskej slovakistiky? – Slovakistika je vedný odbor, ktorý sa zaoberá výskumom slovenského jazyka, literatúry, histórie a kultúry. Hlavnou

ku individuálnej a kolektívnej viacjazyčnosti. Literárnovedná činnosť sa zameriava na výskum slovenskej literatúry vznikajúcej na Slovensku, ale aj na výskum slovenskej vojvodinskej literatúry. V rámci literárnej komparatistiky sa zohľadňujú aj širšie literárne súvislosti. Okrem slovenských národných dejín pozornosť sa venuje aj histórii a kultúrnym dejinám Slovákov na Dolnej zemi, tiež slovensko-srbským kultúrnym a literárnym stykom. Doc. Dr. Jasna Uhláriková

nosti sa vyvíja v podmienkach enklávového typu. Preto sa výskumy vojvodinskej slovakistiky zameriavajú v prvom rade na javy typické pre slovenský vojvodinský jazykový, literárny a kultúrny diškurz. V oblasti jazykovedy náležitá pozornosť sa venuje výskumom súčasného stavu slovenského jazyka v našom prostredí, vplyvom nárečia, konfrontačným výskumom slovenského a srbského jazyka – Členovia kolektívu novosadského Oddelenia slovakistiky so študentmi javom, akými sú preberanie realizácia projektov, starostlivosť charakteristikou vojvodinskej slov, prepínanie kódov, intero naplnenie jednotlivých úloh slovakistiky je skutočnosť, že ferencia, jazykové zmiešaniny všetkých členov oddelenia, ale vznikla, rozmáhala sa a v súčas- a pod., ktoré vznikajú v dôsled-

Ako prebiehal vývin slovakistiky u nás a ktoré osobnosti sa zaslúžili o formovanie tohto vedného odboru? Ako vzniklo a kedy bolo založené Oddelenie slovakistiky na Filozofickej fakulte v Novom Sade? – Slovakistika sa začala vzmáhať už pred založením tohto študijného odboru v Novom Sade vďaka Slavistickej katedre Filozofickej (dnes Filologickej) fakulty v Belehrade, kde od roku 1952 ako lektor slovenského a českého jazyka pôsobil Michal Filip, ktorý už predtým na petrovskom gymnáziu vštepoval svojim žiakom lásku k slovenčine. Jeho študentmi v Belehrade sa stali Daniel Dudok a Mária Myjavcová. V tom období sa slovenčina učila v základných rámcoch, ale záujem o štúdium slovenčiny stúpol a pokrajinské orgány zaviedli dvojročné štúdium slovenčiny aj vo Vojvodine, na Vyššej pedagogickej škole v Novom Sade v akademickom


IN T ER V IE W

24/II

roku 1960/61. Už v nasledujúcom akademickom roku 1961/62 na základe reorganizácie vysokoškolského vzdelávania vo Vojvodine štúdium slovenčiny sa prenieslo na Filozofickú fakultu v Novom Sade. Preto sa rok 1961 považuje za medzník našej slovakistiky. Z organizačného hľadiska slovenská skupina bola súčasťou Katedry východoslovanských a západoslovanských jazykov (vedenej profesorom Petrom Đorđićom) až do roku 1972, keď sa rozdelila na dve osobitné katedry: Katedru ruského jazyka a literatúry a Katedru slovenského jazyka a literatúry. Keď ide o jej začiatky a ďalší kontinuitný vývin, hlavné postavenie mali v ňom prví vysokoškolskí učitelia Daniel Dudok, Ján Kmeť, Michal Palov a Michal Filip ako hosťujúci profesor z Belehradu. Už o niekoľko rokov na katedru ako mladší spolupracovníci nastúpili Mária Myjavcová a Michal Harpáň, v sedemdesiatych rokoch Jozef Valihora, Anna Marićová, Michal Týr, Miroslav Dudok, Jarmila Hodoličová a Samuel Čelovský, v osemdesiatych rokoch Anna Makišová, Adam Svetlík a Michal Babiak. Najmladšie a v súčasnosti aktívne členky oddelenia na katedru nastúpili po roku 2000. Ako je usporiadaná činnosť dnešného Oddelenia slovakistiky na FFUNS a kto sú dnešní zamestnanci tohto oddelenia? – V súčasnosti Oddelenie slovakistiky pôsobí ako osobitné oddelenie Filozofickej fakulty, na ktorom sa vyučuje slovenský jazyk a literatúra ako materinský jazyk na všetkých troch stupňoch štúdia – základných, masterských a doktorandských. Okrem pedagogickej činnosti venujeme sa aj vedeckovýskumnej práci a vydavateľskej činnosti, čo je občas podporované domácimi a medzinárodnými projektmi. Úzko spolupracujeme s ostatnými oddeleniami. Pre študentov ostatných oddelení poskytujeme prednášky zo slovenského jazyka (ako materinského jazyka,

20. 11. 2021 • 47 /4986/ cudzieho, druhého slovanského alebo slovenčiny ako jazyka prostredia), slovenskej literatúry a zo slovenských kultúrnych dejín. V spolupráci s inými, najmä menšinovými oddeleniami boli realizované aj spoločné

pobytov pedagógov a študentov v rámci medzinárodných programov (Erasmus +, Ceepus a pod.), realizujú sa vzájomné prednášky a výskumné pobyty. Oddelenie slovakistiky dlhodobo spolupracuje s Literár-

Na Oddelení slovakistiky bývajú prednášky domácich a zahraničných odborníkov

vedeckovýskumné projekty. Oddelenie síce funguje ako samostatný celok, ale spolupracuje aj s fakultnou knižnicou, zapája sa do činnosti fakultných centier a redakcií časopisov a zborníkov, ako i do všetkých školských i mimoškolských aktivít Filozofickej fakulty. Na oddelení v súčasnosti pracuje sedem pedagógov z našich radov – prof. Dr. Adam Svetlík, prof. Dr. Anna Makišová, prof. Dr. Marína Šimáková Speváková, doc. Dr. Jasna Uhláriková, doc. Dr. Daniela Marčoková, doc. Dr. Zuzana Týrová a asistentka Dr. Anna Margaréta Lačoková. Ako lektorka slovenského jazyka a kultúry zo Slovenska už štvrtý akademický rok u nás pôsobí PaedDr. Eleonóra Zvalená, PhD. V tomto akademickom roku angažujeme aj študentku doktorandských štúdií Janu Domoniovú ako demonštrátorku. Akú máte spoluprácu s inými slovakistickými ustanovizňami, inštitúciami a odborníkmi? – Intenzívna je spolupráca s tunajšími a zahraničnými, predovšetkým slovenskými univerzitami a vedeckými inštitúciami. Okrem výmenných

novedným ústavom a Jazykovedným ústavom Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied. V súčasnosti prebiehajú tieto

v Rumunsku, Chorvátsku a na Slovensku v spolupráci s Metodickým centrom pre Slovákov žijúcich v zahraničí Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, hlavným riešiteľom; Dynamika a perspektívy súčasnej slovenčiny ako menšinového jazyka v prostredí srbskej Vojvodiny, bilaterálny projekt v spolupráci s Katedrou slovenského jazyka a literatúry Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. V poslednom desaťročí bolo realizovaných aj niekoľko domácich (pokrajinských a republikových) vedeckovýskumných projektov zameriavajúcich sa predovšetkým na súčasný diškurz slovenského jazyka, literatúry a kultúry vo Vojvodine, ale i v širších kontextoch. Členovia oddelenia prednášajú aj na iných fakultách v Novom Sade a Belehrade a sú členmi slavistických spoločností doma i v zahraničí. Vďaka vedeckým konferenciám sa nadväzujú a udržujú profesionálne kontakty aj so

Počas návštevy Dagmar Repčekovej, bývalej veľvyslankyne Slovenskej republiky v Srbsku

výskumy v rámci medzinárodných projektov: Slovensko-srbské jazykové vzťahy v kontexte výskumu duchovnej a materiálnej kultúry a etnických súvislostí, ktorého partnermi sú Slavistický ústav Jána Stanislava Slovenskej akadémie vied a Inštitút pre srbský jazyk Srbskej akadémie vied a umení; Sebaidentifikácia v multietnickom prostredí ako prostriedok sebaidentifikácie, multilaterálny projekt z programu Erasmus + KA2 Strategické partnerstvá, ktorý sa realizuje s partnerskými inštitúciami

slovakistami pôsobiacimi mimo územia Slovenska – v Záhrebe, Ľubľane, Prahe, Budapešti, Bukurešti atď. V tomto roku si pripomínate 60. výročie slovakistiky na Filozofickej fakulte Univerzity v Novom Sade a v rámci programu osláv tohto jubilea ste už usporiadali niektoré podujatia. Aké podujatia to boli a v akej podobe sa realizovali? – Pre šíriace sa ochorenie Covid-19 oslavy 60. výročia novo-


IN TER VIE W

HLAS ĽUDU • OBZORY sadskej slovakistiky prebiehajú neštandardne. Takmer všetky aktivity našej fakulty v tomto období prebiehajú vo virtuálnom priestore prostredníctvom dostupných internetových platforiem. Doteraz sme v rámci tohtoročných osláv organizovali online prednášku PaedDr. Ivice Hajdučekovej, PhD., docentky na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. V spolupráci s Pedagogickým ústavom Vojvodiny sme usporiadali 7. medzinárodnú vedeckú konferenciu Interkultúrnosť vo vzdelávaní, ktorá sa uskutočnila 2. októbra. Seminárna knižnica Oddelenia slovakistiky Filozofickej fakulty pripravuje virtuálnu výstavu Staré knihy a noviny, ktorej autorkami sú doc. Dr. Daniela Marčoková, knihovníčka Anda Almažanová a študentka Miroslava Ožvátová. Verejnosti bude predstavená 24. novembra. Ústrednými oslavami bude medzinárodná vedecká konferencia Slovakistika – súčasný stav a perspektívy.

S akými výzvami sa novosadské Oddelenie slovakistiky dnes stretáva? Aký je

praxe nemali takmer žiadnu skúsenosť. Museli sme sa za veľmi krátky čas naučiť ovládať internetové platformy, literatúru pre študentov zabezpečiť v digitálnej podobe a poskytnúť im dištančnú formu výučby, ktorej kvalita dosiahne rovnako vysokú úroveň ako predtým.

O odborné tematické prednášky jestvuje záujem študentov a profesorov

záujem mladých ľudí o štúdium slovenského jazyka a literatúry u nás v súčasnosti? A vzhľadom na dané okolnosti: aké sú perspektívy slovakistiky v Srbsku? – Isteže jednou z najväčších výziev z posledného a stále ak-

Zatvorenie hraníc vplývalo aj na priebeh realizácie projektov, ktorý bol sťažený. Iné výzvy sa týkajú hlavne zdolávania každodenných úloh, ktorých počet akoby neustále narastal, alebo sa nám tak iba zdá, keďže sa počet zamestnancov Odde-

Medzinárodná vedecká konferencia sa uskutoční vo virtuálnej podobe

tuálneho obdobia bola situácia, ktorá vznikla nástupom pandémie. Pre nás to znamenalo celkovú reorganizáciu výučby, a to v najkratšom časovom intervale. V priebehu niekoľkých dní sme sa museli prispôsobiť novému spôsobu výučby, s ktorým sme v rámci doterajšej

lenia slovakistiky zmenšuje. Za posledné desaťročie, po odchode starších kolegov do dôchodku, počet zamestnancov sa zmenšil takmer o polovicu. Aj napriek tomu snažíme sa našim študentom zabezpečiť vysokú kvalitu štúdia. Preto sa pri každej akreditácii štu-

dijného programu usilujeme zlepšiť tie stránky, kde sa to v predchádzajúcom období ukázalo ako žiaduce, a zároveň ho aktualizovať v súlade s aktuálnymi trendmi súčasného vzdelávania. To sa odzrkadľuje hlavne vo vytváraní a ponuke nových výberových predmetov s cieľom, aby sa neskôr naši absolventi vo svojom odbore ľahšie presadili. Záujem o štúdium v oblasti humanitných a spoločenských vied klesá na globálnej úrovni a nie je to pre nás ničím neznámym. Súčasné trendy mladých ľudí lákajú skôr iným smerom a tento trend vidieť aj na našej fakulte, avšak na slovakistike sme to ešte nepocítili. Zatiaľ sa nám v každom akademickom roku hlási podobný počet študentov. Na základných, masterských a doktorandských štúdiách máme úhrnne okolo 15 študentov. Je to optimálny počet. Vedenie Filozofickej fakulty sa snaží vytvárať čo najlepšie podmienky, aby vzdelávanie v materinskom jazyku tunajších národnostných spoločenstiev nezaniklo, a v súlade s modernými trendmi boli založené aj nové študijné programy, akými sú sociálna práca, kulturológia, komunikológia a pod., v rámci ktorých sa slovenčinu učí teraz už viac ako 100 študentov neslovenského pôvodu. Aj preto si k otázke perspektív slovakistiky v našom prostredí zachovávam optimistický postoj. Jazyk, literatúra a kultúra sú oblasti, v ktorých je ešte množstvo nepreskúmaných tém. Súčasná doba, moderné vzdelávanie a veda prinášajú nové pracovné povinnosti a nové výzvy, ktoré sú impulzom na neustály osobný vedecký rast každého z nás, ale aj na uskutočnenie spoločného predsavzatia či povinnosti, a je to starostlivosť o náš materinský jazyk. Fotografie: z archívu Oddelenia slovakistiky v Novom Sade a z archívu J. Uhlárikovej

25/III

Rozpovedzte o koncepcii, obsahu a účastníkoch medzinárodnej vedeckej konferencie Slovakistika – súčasný stav a perspektívy. V akej podobe sa bude konať toto podujatie? – Medzinárodná vedecká konferencia Slovakistika – súčasný stav a perspektívy sa uskutoční 2. decembra v rámci celofakultných osláv Dňa Filozofickej fakulty v Novom Sade, žiaľ, vo virtuálnej podobe. Na konferenciu sa prihlásilo viac ako 60 účastníkov takmer zo všetkých slovakistických katedier na Slovensku, zo Slovenskej akadémie vied, z Belehradskej a Novosadskej univerzity, ako i kolegovia z iných slovakistických univerzitných centier – z Česka, Slovinska, Chorvátska, Nemecka, Maďarska a Rumunska. V rámci konferencie budú prebiehať paralelné sekcie, kde v rámci niekoľkých tematických okruhov – slovenský jazyk, slovenská literatúra, jazyky v kontakte, preklad, interdisciplinárnosť a slovenské kultúrne dejiny – budú zahrnuté rôznorodé

témy a predstavené vedecké príspevky účastníkov. Príspevky prezentované na konferencii budú neskôr publikované v zborníku.


PR Ó ZA

20. 11. 2021 • 47 /4986/

INGRID RUDAVSKÁ

Biela diera

26/IV

„M

edzinárodná súťaž o zájazd na planétu Arídium v tretej galaxii je otvorená,“ zaznelo z reproduktorov v sále. „Arídium, novoobjavená planéta, má rovnaké podmienky na život ako Zem. Pobyt na nej je vhodný pre robotov najnovšej generácie, ako aj pre ľudí. Moria azúrové ako nebo, vzduch prevoňaný jarnými kvetmi, tráva zelená ako čerstvo pokosené ihrisko Chelsea Londýn,“ kričal moderátor do mikrofónu. „Arídium je snom cestovateľov, astronómov, dôchodcov, ktorým by pobyt, ak by cestu, samozrejme, prežili,“ pousmial sa, „zdravotne prospel. Omladnú o niekoľko dní, mesiacov, možno rokov. Stávkové kancelárie majú plné ruky práce. Cena lístka je vysoká. Arídium, súčasný módny hit ako minuloročné bavlnené tričká, Arídium, nekonečný raj nielen pre Adama X7 a Evu D11.“ Obecenstvo skákalo, dostávalo sa do extázy skandujúc heslo súťaže: Arídium, moja inšpirácia a istota. Na obrazovke sa objavili výhercovia súťaže. Po návrate z planéty vyzerali najmenej o desať rokov mladšie. „Na Arídium poletí…“ Moderátor urobil dramatickú pauzu. V sále sa začala vojna. Roboti a ľudia sa dostali do varu ochotní urobiť čokoľvek, aby sa dostali do vesmírneho raja. „Poletí Marcius Andry, Lethia Divan, Arbert Drzák, Kalmína Horniac a Cyril Drowoskij. Je tu nejaký výherca?“ Obecenstvo stíchlo. „Nie je tu nikto?“ spýtal sa moderátor. Opäť ticho. „Výhercovia, bohužiaľ, nie sú tu v sále, ale možno doma alebo v práci,“ ukončil čakanie. Niekoľko ľudí odpadlo, druhí po nich šliapali, vytláčajúc ostatných preč, aby si kúpili ďalší zlosovací lístok. Marcius Andry, svetová rosnička vesmírnej predpovede počasia, Arbert Drzák, odborník na čierne diery, Lethia Divan, neustále trpiaca strachom z galaktickej kolízie, Kalmína Horniac, žena v domácnosti, a Cyril Drowoskij, ktorého po vyhlásení výsledkov porazilo, tvorili ďalšiu posádku na vysnívanú planétu. Loď sa vypravila na dvojročnú cestu do tretej galaxie rýchlosťou ultrafialového

žiarenia, trojklinárne väčšou rýchlosťou ako rýchlosť svetla presne dvadsiateho ôsmeho decembra dvetisíc tristodvadsať. V druhej galaxii nadviazala Zem spojenie s loďou. „Vítame vás na hektalodi Arídium, nazvanej podľa planéty, ktorá bude vaším domovom najbližšie dva týždne. Prajeme vám nádherný let. Pozdravte, prosím, našich divákov.“ Cestujúci zamávali do kamery. „Marcius, aké bude počasie počas najbližších mesiacov?“ zaznelo z reproduktora.

„Ideálne. Nehrozí žiadna vesmírna kolízia, náraz meteoritu či asteroidu do Zeme, našej lode alebo inej planéty. Nepríde k žiadnej symbióze hviezd, ani jedna planéta sa nevychýli zo svojej dráhy. Nebude nadmerné slnečné žiarenie ani zánik žiadnej z galaxií či ďalší veľký tresk. Vesmír bude pasívny.“ „Ďakujeme našej rosničke. Všetko, čo ste povedali, je pravda, inak by náš let nemohol byť realizovaný. Lethia Divan sa nemusí obávať žiadnej katastrofy.“ Lethia sa nervózne usmiala. „Arbert Drzák, ako dlho sa špecializujete na čierne diery?“ pokračoval moderátor. „Tridsať fitorokov.“ „Študovali ste astronómiu v Brne?“ „Študoval som čierne diery v Hlohovci.“

„Kalmína Horniac. Vieme, že ste nezamestnaná žena. Čo robíte vo voľnom čase?“ Menovaná mlčala, preto moderátor otázku zopakoval. „Hm, no…“ začala, keď sa po dlhom oktačase prebudila, „… veľa premýšľam.“ Ostatní potlačili smiech. „Aha! Takže sa aj my zamyslime nad ostatným členom posádky, Cyrilom Drowoskijom. Uctime si jeho pamiatku päťminútovým tichom.“ Na monitoroch na lodi a na Zemi sa objavila podobizeň mŕtveho výhercu. Neprítomný pohľad, pankový účes a kruhy pod očami dodávali situácii príslušnú vážnosť. „Ďakujeme a prajeme vám krásny let.“ Hlas sa odmlčal. Nato sa loď zachvela. „Čo to bolo?!“ vykríkla Kalmína zdesene. „Kolízia!“ Ja som to vedela!“ zakričala Lethia. „Cyrilov ksicht?“ prerušila ho. „Čierna diera?“ spýtala sa rosnička. „Tie jediné sa nedajú predpovedať. Sme v riti.“ Všetkých oslepilo biele svetlo. „Čierna diera je pohroma, ale biela je ešte horšia,“ ozval sa Arbert. „Je to vírus, nebezpečnejší než trójska kobyla. Pohltí časť galaxie ako hladný pes.“ „Chceš povedať hladný vlk,“ opravila ho žienka domáca. „Fíha, na teba to bol riadny výkon,“ ozval sa mŕtvy člen posádky v Kalmíninej hlave. „Boh vytvára nový svet,“ povedal Arbert. Loď sa zachvela, akoby práve prežila niekoľkonásobný orgazmus. „Čo máme robiť?“ spanikáril Arbert. „To by si mal vedieť ty. Ty si odborník na diery,“ precedil pomedzi zuby Marcius. „No iba na čierne.“ Arbert sfialovel od zlosti, rozhodnutý po pristátí Marciusa zabiť. „To je jedno. Isté je, že sme v prdeli,“ nadviazala Lethia. „A ešte k tomu v bielej,“ hlesla žienka domáca. Ostatní sa na ňu zadívali, akoby ju videli prvýkrát. „To bola najdlhšia veta, ktorú som od teba počula,“ oznámila Lethia prekvapene. „To nie ja, to Cyril.“


PR Ó Z A

HLAS ĽUDU • OBZORY

desaťmetrovej výšky, ďaleko za nimi boli hory, vo vzduchu voňali kvety. „Poďte, prosím, so mnou. V hoteloch je už všetko pripravené,“ pokračoval moletný muž. „Som majiteľ hotelových komplexov a zároveň najbohatší muž

„Vitajte na Arídiu. Dúfam, že sa vám bude u nás páčiť. Som Lavídius Oidipov.“ Až teraz sa každému z posádky uľavilo. Boli v cieli. Planéta skutočne pripomínala nezničenú Zem. Stromy sa vypínali do

planéty. Spokojnosť mojich zákazníkov je pre mňa to najdôležitejšie. Mohol by som to nechať na personál, ale čo by som potom celé dni robil?“ uškrnul sa. „Obed je už pripravený. Špecialita našej planéty.“

Dav vytvoril uličku, ktorou posádka prešla. „Odkiaľ sa tu vlastne zobrali títo ľudia?“ opýtal sa Arbert Oidipova, ale Oidipov mlčal. Arbert chcel otázku zopakovať, ale prekvapil ho pohľad na minuloročného víťaza, robota Rewata Jonersa. Najprv to pripisoval únave, ale o niečo neskôr si v dave všimol predminuloročnú víťazku súťaže, robotku Marget Glenovú. Jej posádka predsa havarovala a nik neprežil. Všetci boli roboti a ľudoroboti. Čo ak je aj Oidipov robot alebo ľudorobot? Čo ak ostatní z posádky sú ľudoroboti? A čo ak ani on nie je človek? Môže mať v sebe zabudovaný čip alebo sondu, alebo môže byť súčasťou experimentu. Ľudstvo môže vymyslieť najdokonalejšieho ľudorobota, vždy to bude len hra. Zbadal ďalšieho výhercu, potom ďalšieho. Roboti si tu zakladali rodiny, populácia Zeme vyhynie a nová vznikne niekde úplne inde, napríklad tu. Zazrel Luxiu, zatiaľ najlepší typ ľudorobota. „Ona havarovala. A čo ostatní? Predsa sa vrátili na Zem,“ vyslovil nahlas s obavou. Ostatní z posádky sa na neho nechápavo pozreli. „Kto?“ spýtal sa Oidipov nezúčastnene. „Víťazi.“ Pozrel sa na loď. Zostal z nej vrak. Spomenul si na oslepujúce svetlo a náraz. Nemohli to prežiť. A čo ak sa nikto na Zem nevrátil? Záznamy síce ukazovali víťazov, ktorí básnili o šťastnom pobyte a návrate domov, ale čo ak to všetko bol len podfuk? Možno žiadna nová planéta neexistuje. Kde vlastne sú? Kto sú títo ľudia? Prečo je ich tu tak veľa? Kalmína sa musí z toho neustáleho uvažovania zblázniť. Čo sú vlastne títo ľudia zač, že posielajú robotov a samých seba do vesmíru? Chcú sa ich zbaviť, alebo ich využívajú na experiment? „Kde to vôbec sme?“ vyslovil nahlas. „V nebi pre robotov predsa,“ odpovedal Oidipov pokojne. Poznámka: Prózu Biela diera a ilustrácie zo zbierky poviedok Ingrid Rudavskej Afterparty (vydavateľstvo Elist, 2020) publikujeme so súhlasom autorky.

27/V

„Kto?“ „Cyril. Dostal sa do mojej hlavy.“ „Tak sa ho spýtaj, ako sa z tohto tu dostaneme!“ zakričala rosnička. „Hovorí, že je v inej diere. Nemôže nám pomôcť.“ „To nás teda povzbudilo.“ Koráb hlasno zastonal a veľkou rýchlosťou sa rútil strmhlav dolu. Arídium nepristála, ale doslova sa zrútila dolu na pevný povrch. Dvere sa otvorili samy. Zvonku bolo počuť hlasnú hudbu a potlesk. „Už sme na Arídiu?“ ozvala sa Kalmína. „Pravdepodobne, ibaže by sme boli v nebi,“ odpovedal Arbert. „Bodol by olej,“ nadviazal Marcius, keď sa postavil. Narovnal sa a pritom mu ruplo vo všetkých súčiastkach. Ostatní neboli na tom lepšie. Po niekoľkých mikrosekundách vyšla posádka von. Davy vyvolávali ich mená. „Vitajte na planéte Arídium,“ hučali reproduktory. Začala hrať hudba, obyvatelia planéty stíchli, stojac v pozore. Pieseň bola krásna a citlivá. Každý člen posádky si želal, aby trvala večne, akoby nikdy takú nádhernú melódiu nepočuli. „Vitajte u nás,“ opäť sa rozozvučalo v reproduktoroch, keď sa hymna skončila. Mladé ženy obsypávali výhercov kvetmi. O chvíľu sa k nim predral nízky zavalitý muž.


HUDB A

20. 11. 2021 • 47 /4986/

INTERVIEW: JÚLIUS FUJAK, SKUPINA OTRAS ZO SLOVENSKA

Otras ako zvuk spoznávania samého seba Stevan Lenhart

28/VI

Č

Varsavika (spev, gitara, texty) a mňa (klávesy, elektronické i akustické bicie). Došlo k tomu v pologoralskej obci Skalité pri poľských hraniciach, odkiaľ pochádzala moja stará mama Eva a kde som v tom čase pôsobil ako dedinský učiteľ hudby – tam, v starom školskom byte,

asopis o súčasnom umení a kultúre Vlna má aj hudobnú edíciu Vlna Records, v rámci ktorej prezentuje nekonvenčnú hudobnú produkciu zo Slovenska. Jedným z aktuálnych vydaní je reedícia albumu undergroundovej skupiny Otras, ktorá sa v katalógu Vlna Records uvádza ako „jedna zo zásadných slovenských alternatívnych rockových skupín 90. rokov dvadsiateho storočia“. O zvuku Otrasu možno povedať, že odzrkadľuje rôznorodé hudobné inšpirácie, akými sú experimentálne prvky progresívneho rocku 70. rokov, tiež temná melancholická Otras roku 2019: (zľava) Fujak, Varsavik, Šubík, Hruška senzibilita Novej vlny 80. rokov, ako aj noiserocková divokosť sme s Petrom vytvárali prvé príznačná pre 90. roky, pričom skice piesní a skladieb. Na jar zvláštnu autentickosť pridávajú 1995 sa k nám pridal výborný texty piesní v slovenčine. O tom hráč na bezpražcovú basgitaru všetkom sa viac dozvedáme Jozef Hruška, repertoár sa nám z rozhovoru s Julom Fujakom, výrazne rýchlo rozšíril a začali spoluzakladateľom, bubesme čulo koncertovať tak na níkom a klávesistom Otrasu. Slovensku, ako aj v Čechách – napríklad na povestnej scéne Kedy, kde a v akých okolnekonvenčného umenia a kulnostiach vznikla skupina túry Skleněná louka v Brne, Otras? Kto boli zakladatelia s ktorou sme v tom čase ina členovia skupiny? tenzívne spolupracovali aj na – Rok po tom, ako zanikla jej rôznych projektoch. Joža naša prvá, niektorí tvrdia, že Hrušku po istom čase nahrauž legendárna rocková alterdil iný invenčný basgitarista natívna skupina Teória Odrazu Martin Baculák. z Kysúc (1988 – 1993), vzniklo roku 1994 duo Otras dvoch Rozpovedzte o inšpirácihráčov z nej – Petra ,Varsa’ ách a vplyvoch. Uviedli by

ste niektoré skupiny alebo hudobné / umelecké žánre, ktoré boli významné pre formovanie celkového prejavu Otrasu? – Z tých inšpiračných zdrojov by som mohol zaradiť brniansku alternatívnu scénu, najmä skupiny Dunaj a E-čko, zo svetovej Nirvanu, Nine Inch Nails, ale i King Crimson, Freda Fritha a Toma Coru zo Skeleton Crew, Franka Zappu, čiže alternatívny progresívny rock, grunge, industriál, ale aj experimentálnu hudbu v rôznych polohách. U Petra Varsa rozhodne k dôležitým zdrojom patrila aj hudba rockových bluesových gitaristov: Hendrixa, Billyho Gibbonsa zo ZZ Top, Erica Claptona a i.

je David Šubík, náš niekdajší producent albumu Kysucký postindustriál (1998). Prejav Otrasu by sa mohol dať do určitých súvislostí so zvukom, aký v priestore ex-YU vytvárali Šarlo Akrobata, Trobecove krušne peći alebo SexA... Poznáte hudbu týchto bandov? Existovali alebo existujú na Slovensku ešte niektoré skupiny, ktoré hrali / hrajú podobne vám? – Priznám sa, čo ma nectí, že uvedené skupiny nepoznám, no rád si ich vyhľadám a vypočujem. Z ex-YU ma zaujala Dubioza kolektiv a z balkánskeho priestoru tu ešte svojho času výrazne zarezonovala kapela Zdob si zdub z Moldavska. Na Slovensku by som spomenul nám príbuzné zoskupenia Šramot a Tri groše, obidve z Čadce ako my, Karpatské chrbáty z Vrbového, alebo Chiki liki tu-a z Prešova, ktorí dokonca prevzali do svojho repertoáru na svoj album 3x4=13 aj našu pieseň Popolnica.

Zloženie Otrasu nie je celkom štandardné; založené je totiž na zvuku basgitár, z ktorých jedna je bezpražcová... Kde pramení vaše nadšenie pre basgitarový zvuk? – Myslím si, že dôležitú úlohu v celkovom zvuku však hrá aj Varsova inakostne drsná gitara a jeho spev či rev, či nie? (smiech) Čo sa týka basgitary, sám som na nej intenzívne hrával v spomenutej skupine Teória Odrazu, preto do Otrasu – keď som prešiel najmä na bicie – som si vyberal tých najlepších hráčov na tento nástroj v našom regióne. Obaja basgitaristi však okrem jedného – dvoch koncertov po obnovení Obal vydania Kysucký postindustriál (reedícia, 2021) kapely nehrali spolu. V etape prvého fungovania Otrasu som striedal bicie a elektronické klávesy, Ako došlo k obnoveniu dnes od roku 2018 s nami túto činnosti Otrasu a k reedícii polohu plnohodnotne saturuvášho albumu Kysucký post-


HLAS ĽUDU • OBZORY

HUD B A

29/VII

industriál? Túto reedíciu uskutočnilo vydavateSplachovacie hodiny ľstvo Vlna Records... Ako (Peter Milčák, Julo Fujak) to prebiehalo? – Po tom, čo sa Otras dvadsať rokov po vydaní Zaľahlo nám v ušiach albumu obnovil z iniciatívy z rýchlosti, čo padáme Petra Varsavika, zdvihol sa u nás záujem o tento cez kapiláru hodín druh hudby, čo napokon akýchsi presýpacích hodín vyústilo nedávno aj do natočenia dvoch filmov Povedzme si pravdu (konečne pravdu) mladého režiséra Kristiže nie je žiadny klam (optický klam) ána Grupača z Vysokej stojaceho vlaku a bežiacej krajiny školy múzických umení v Bratislave. Jeden z nich To sú tie naše, vaše splachovacie hodiny je ,časozberne’ dokumentárny o našich skupinách Splachovacie hodiny do každej rodiny! Teória Odrazu, Otras a žiSplachovacie hodiny do každej rodiny! votnom príbehu Petra Varsa (2020/2021) a druhý s názvom Otváram dvere Otras v Nitre roku 2021 a neviem, čo sa s nimi deje... (2021) je už hraný a celý užívame aj tvar 0TRAS s nulou Prečo názov Otras? CD: Človek uprostred života priam surrealisticky založený – Toto slovo, samozrejme, (0) na začiatku, čo zas odkazuje pátra po svojich skutočných na našom albume Kysucký postodkazuje k rôznym významom, na nulový tras, istú diagnózu, motiváciách a robí objavy. Kriticindustriál. A tak prirodzene keď je čosi hrozné, alebo priam ktorá zohráva veľmi dôležiké posudzovanie seba samého spolu s tým vznikla potreba neskutočne ,dodrbané’, no tú úlohu v pamätnom filme a svojho osudu mu umožňuje vydať album v reedícii, čo sa v našom prípade tento názov Awakenings režiséra Pennyho poznať jeho osobitosť. Avšak podarilo jednak vďaka vydavasúvisí okrem iného aj s jednou Marshalla s Robertom De Nirom toto poznanie k nemu nepriteľstvu Vlna, ale i donátorstvu dôležitou myšlienkou psychoa Robinom Williamsom. Môže chádza len tak. Dosahuje ho ostravskej žeriavnickej firmy analytika Carla Gustava Junga, vami otriasť, rovnako – aj keď len za cenu silných otrasov. Bez Granik, s. r. o., ktorej šéfuje ktorú máme, mimochodom, v trochu inom zmysle slova – komentára… Jožo Hruška. Nové vydanie uvedenú aj v buklete obalu ako hudba a texty 0trasu… V poslednom čase však poje však obohatené aj o live bonusy z rokov 1995 – ’97 a o Dve publikácie o dejinách slovenskej hudobnej alternatívy jednu novinku Náhlaška diela Július Fujak, člen skupiny Otras, je tiež autorom dvoch publikácií, ktoré poskytujú kvalitný už z týchto čias. a detailný prehľad dejín slovenskej alternatívnej a nekonvenčnej hudby. Ide o knihy Slovenské CD, ako aj ten hraný Gruhudobné alternatívy (2006, spolu s M. Kalinkom a O. Rehakom) a Sondáž nezávislej hudobnej pačov film, sme prezentovali kultúry na Slovensku (2021); obidve vydala Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre (kde autor nedávno na našom jesennom ináč pôsobí na Katedre kulturológie). turné po Slovensku. V úvode k publikácii Slovenské hudobné alternatívy sám autor konštatoval dovtedajšiu absenciu monografií venovaných alternatívnej hudbe na Slovensku, čo danej knižke vlastne Fotografia na obálke vydáva osobitný význam. Ako priekopníka hudobnej alternatívy Fujak uvádza Martina Burlasa, dania je skutočne zvláštna. zakladateľa alebo člena skupín Maťkovia (1982 – 1986), Ospalý pohyb (1988 – 1996), Vapori O aký príbeh ide? del Cuore, Dogma a iných, s ktorými prešiel rôznymi žánrami, akými sú postpunk, industriál, – Kedysi dávno som túto ambient, noise i improvizovaná hudba. V pokračovaní sa osvetľuje tvorba avantgardných sugestívnu fotografiu vypleexperimentátorov a konceptualistov, akými boli členovia súborov Transmusic Comp. a Sneh. šteného verklikára s babkou Nasledujúce kapitoly sú venované známejším a menej známym alternatívnym zoskupeniam vyplazujúceho jazyk našiel zo Slovenska, akými sú napr. Bez ladu a skladu, Chiki Liki Tu-A, Ľahká Múza, Tornado Lue a iné. ešte za socializmu v českom Svojráznym pokračovaním prvej publikácie je kniha Sondáž nezávislej hudobnej kultúry na časopise Mladý svět, vystrihol Slovensku,, zaoberajúca sa – ako autor v úvode hovorí – „prieskumom vybratých oblastí našej si ju a odložil. Bohužiaľ, dodnes ,inej‘, progresívnej hudby v rozmanitých kontextoch a súvislostiach prevažne od prelomu 20. neviem, kto je jej autorom, a 21. storočia“. Prvá kapitola je venovaná hudobnej tvorbe slovenského neoavantgardného hoci som po tom pátral. Tá umelca Milana Adamčiaka (1946 – 2017), v nasledujúcich častiach sa hovorí o autoroch a zomomentka však podľa mňa skupeniach, akými sú Marián Varga (1947 – 2017), Lesní speváci & The Nace, Peter Machajdík, v niečom vystihuje nielen náš Miroslav Tóth, Quasars Ensemble, Longital, Sto múch a iné. V osobitnej časti autor tiež venoval kysucký naturel, ale možno aj pozornosť nekonvenčným hudobným festivalom a nezávislým vydavateľstvám na Slovensku. nadhľad a ozdravne sarkastický sl postoj k životu.


PUBLIK ÁCIE

20. 11. 2021 • 47 /4986/

Svedectvo o kráse a zániku našej architektúry

(Ondrej Miháľ – Jarmila Hašková: Zanikajúca krása slovenských domov vo Vojvodine II. Kanadský slovenský inštitút, 2021)

K

niha Zanikajúca krása slovenských domov vo Vojvodine II je druhou časťou plánovanej dvojdielnej publikácie venovanej krásam klasickej architektúry slovenských domov vo vojvodinskej oblasti, ktorá sa postupne vytráca. Ide o hybridnú knihu obsahujúcu text i fotografie. V prvej časti knihy autor predstavuje svoje

Vojlovica

osobné dôvody fotografovania slovenských domov a nadväzuje na historický prehľad architektonického vývinu slovenských domov od jednoduchých hlinou nabíjaných domov k bohatým panským domom postaveným z tehál. Zvyšok knihy je fotografickou prezentáciou viac ako

100 strán fotografií z dvanástich slovenských dedín. Epitaf po fotografiách poskytuje záverečné úvahy o miznutí a nenávratnosti špecifickej slovenskej architektúry na tomto území a vzdáva úctu autorke Jarmile Haškovej (1965 – 2019) za jej dlhoročnú prácu pri realizácii tohto projektu. Ondrej Miháľ prostredníctvom fotografií a popisného textu predstavuje veľmi hodnotnú, ale zanikajúcu architektúru a slovenskú kultúru vo Vojvodine, čím ju zachováva pre ďalšie generácie. Napriek tomu, že kniha Zanikajúca krása slovenských domov vo Vojvodine II je o strate, a konkrétne o kultúrnej strate, je zároveň zásadným vyjadrením spomienky a spôsobom dokumentácie. Hmatateľným a vizuálnym charakterom zachováva a pripomína slovenské kultúrne dedičstvo vo Vojvodine.

Boľovce V úvode knihy sa prihovára spisovateľka, publicistka, prozaička, prekladateľka a poetka vojvodinských Slovákov Viera

Benková, žijúca v Báčskom Petrovci. Knihu uzatvára resumé v angličtine, slovenčine, srbčine a maďarčine. Na záver sú uvedené názvy miest, kde boli zábery urobené. Poznámka: Výber fotografií z knihy Zanikajúca krása slovenských domov vo Vojvodine II na tejto strane Obzorov publikujeme so súhlasom autora.

Ašaňa

30/VIII

Stará Pazova

Jánošík

Jánošík

Titel

• OBZORY • Príloha Hlasu ľudu pre kultúru, vedu, umenie a literatúru • Rediguje: Stevan Lenhart • Prvé číslo OBZOROV vyšlo 28. januára 1984. • S finančnou podporou Pokrajinského sekretariátu pre kultúru a verejné informovanie, Nový Sad ISSN 2466-5169 • COBISS ID=226828044


Kultúra ODZNEL 21. TRADIČNÝ ETNO HLAS V PANČEVE

Svojím spevom zapôsobili aj detvanovci Alena Kulíková

S

tretnutie tradičných ľudových speváckych skupín pod názvom Etno hlas bol zorganizovaný prvýkrát v roku 2001 v organizácii Kultúrno-umeleckého spolku Stanka Paunovića, NIS RNP a Domu mládeže v Pančeve. Bolo to prvé stretnutie s veľkým cieľom afirmovania tradičnej ľudovej tvorby, ale aj podpory mladých, aby zotrvali v zachovaní kultúry nášho ľudu, ale aj všetkých národnostných menšín, ktoré žijú v takom multikultúrnom prostredí, akým je Pančevo. Tohto roku prebiehalo 21. stretnutie a uskutočnilo sa pri príležitosti osláv Dňa mesta Pančevo od 3. do 8. novembra. V rámci osláv boli zorganizované aj mnohé sprievodné podujatia. V prvý deň bola otvorená výsta-

va Čepce žien tradičných kultúr južného Banátu zo zbierky Národného múzea Pančevo a KUS Stanka Paunovića. Na nasledujúci deň prebiehala etnogra-

ficko-výtvarná dielňa na tému Ornamentika a motívy. V piatok 5. novembra prebiehal kultúrno-umelecký koncert folklórnych skupín z Obrenovca, Novej Pa-

Z vystúpenia ženskej speváckej skupiny SKOS Detvan (foto: Miroslav Holok)

zovy, MKUS Árona Tamásiho z Vojlovice, Združenia Rusov, ako aj domáceho Kultúrno-umeleckého spolku Stanka Paunovića. Sobota a nedeľa patrila vystúpeniam speváckych skupín. V sieni Apolo Pančevo zaznel spev viacerých národnostných menšín vo svojom materinskom jazyku, prezentujúc svoje starodávne ľudové piesne. Toto pozvanie neodmietol ani Slovenský kultúrno-osvetový spolok Detvan z Vojlovice, ktorý sa každoročne zapojuje do tohto podujatia. Ženská a dve mužské spevácke skupiny zaspievali zmes slovenských ľudových piesní, a tak svojím vystúpením zapôsobili na obecenstvo, ktoré ich podporilo veľkým potleskom. Všetkých spevákov nacvičil a na harmonike sprevádzal umelecký vedúci Vladimír Kolárik.

NA POKRAJINSKEJ PREHLIADKE VÝTVARNÉHO UMENIA OCHOTNÍKOV V NOVOM BEČEJI

Pozoruhodný úspech umelcov zo Staropazovskej obce Anna Lešťanová

V

organizácii Zväzu umeleckej tvorby ochotníkov Vojvodiny a Domu kultúry Obce Nový Bečej sa v nedeľu 7. novembra konala 22. prehliadka výtvarného umenia ochotníkov Vojvodiny. Hostiteľom tejto pokrajinskej prehliadky bol tamojší Dom kultúry a v konkurencii bolo 125 prác autorov z 54 prostredí. Práce hodnotila trojčlenná odborná porota v zložení: Mile Ignjatović, historik umenia (predseda a selektor oblastnej prehliadky), Gabrijela Selová, historička umenia – galeristka, a Danijel Babić, akademický maliar. Podľa ich rozhodnutia – ako nás poinformoval Pe• KULTÚRA •

ke výtvarného umenia ochotníkov udelené boli diplomy za obsadené prvé tri miesta, 15 ďakovných listín a 18 špeciálnych odmien. Tohto roku na prehliadke prvé miesto získal Dragomir Aleksić z Vojky, druhé miesto obsadil Lazar Momčilović zo Starej Pazovy a tretie Siniša Čolaković z Vojky. Špeciálne odmeny sa dostali Danici Ćirkovićovej a Brankovi Oreščaninovi zo Starej Pazovy a Petar Nerandžić je veľmi spokojný s Rudolfovi Cetinićovi z dosiahnutými výsledkami výtvarníkov Nových Bánoviec. tar Nerandžić, tajomník Zväzu Pre výtvarných dejateľov zo ochotníkov Obce Stará Pazova Zväzu ochotníkov Obce Stará – na tejto pokrajinskej prehliad- Pazova toto bol jeden z naj-

úspešnejších ročníkov tak podľa počtu účastníkov, ako aj na základe získaných odmien. Na oblastnej prehliadke, ktorá sa konala v Inđiji, z územia Staropazovskej obce so svojimi prácami sa zúčastnilo 26 autorov a až 17 z nich vtedy postúpilo do pokrajinskej prehliadky v Novom Bečeji, kde získalo 6 uznaní. Staropazovskí ochotníci už tradične dosahujú pozoruhodné úspechy na početných súťažiach, a ako uviedol P. Nerandžić, toto je iba ďalším dôkazom, že toto prostredie patrí medzi vedúce prostredia vo Vojvodine a Srbsku vo všetkých oblastiach kultúrno-umeleckej tvorby ochotníkov.

47 /4986/ 20. 11. 2021

31


Kultúra PABERKY Z FESTIVALU DIDA 2021

Opona padla, dojmy zostali Anna Francistyová

S

potešením, aj s obavami sme v septembri uvítali správu, že Ochotnícke divadlo Janka Čemana v Pivnici plánuje realizovať tradičný, teraz už 26. festival Divadelné inscenácie dolnozemských autorov, známy skratkou DIDA. A bol festival. Od štvrtka 28. do nedele 31. októbra. Z programu síce napokon z objektívnych dôvodov vystali dve predstavenia (z Divadla VHV, Báčsky Petrovec a z Fedor teatra, Padina), ale diváci si predsa pozreli ďalších päť a podujatie obohatili štyri sprievodné podujatia. O koncepcii

že prešlo 470 dní. Nech je to teda aj zapísané pre historikov,“ povedala pri čítaní správy posudzovacej komisie festivalu DIDA 2021 predsedníčka Zuzana Tárnociová. A podľa slov odborníkov, ktorí už roky sledujú toto podujatie a jeho rast, „tvorcom divadiel z tohtoročnej produkcie nebolo ľahko, museli pracovať aj online, aj samostatne, s rúškami a odstupom, ale vidieť, že snaha o zachovanie divadla, našej kultúry, slovenskej reči a veľká láska a odovzdanosť k tomuto všetkému týchto našich dobrých a obetavých ľudí prekonali strach a bariéry“.

Pri fotografiách Lašutovcov ožívali scény z predstavení i z pivnického festivalového javiska

a výsledkoch tohto divadelného víkendu v Pivnici sme písali v našom týždenníku, teraz vám na doplnenie prikladáme ešte niečo z novinárskeho záznamníka. „Keď raz budú historici hľadať Správu o priebehu festivalu Dida 2020, nenájdu ju. Ale veľa údajov nájdu o slovách, ktoré sme do marca roku 2020 mnohí ani nepočuli: korona, Covid-19... Všetci tu už vieme, že je to, čo nesú sebou tieto slová, príčinou, že sme sa od 7. apríla 2019 – teda od ukončenia 25. festivalu DIDA – nestretli. Vypočítala som, 32

www.hl.rs

VEČIEROK VENOVANÝ PROF. DR. JOZEFOVI VALIHOROVI „Spolupráca s profesorom Jozefom Valihorom bola plodná a trvala od samého začiatku nášho festivalu, lebo sme potrebovali odborníka, ktorý by všetky naše materiály a tlačivá jazykovo a profesionálne upravil. Vďačíme mu aj za to, že vďaka svojej vedeckej a literárno-kritickej práci priblížil verejnosti meno a dielo Janka Čemana. Verím, že dnes i vďaka jeho práci i vďaka nášmu divadlu meno

Informačno-politický týždenník

Janka Čemana je známe. Ďakujeme mu za jeho pedantnú prácu, aj keď sa stalo, že po jeho úprave náš text sa červenal, ako slabo napísaná žiacka práca... Ale my sme si boli vedomí, že to, čo cez jeho ruky prešlo, muselo byť maximálne odborne urobené. Ochotne pomohol pri vzniku kníh o pivnickom divadle, redaktorsky, jazykovo i príspevkami,“ povedal Vladimír Brňa, podpredseda Organizačného výboru festivalu DIDA 2021. „Som veľmi rada, že sa nám podarilo tento večierok zorganizovať, a to spolu s Ochotníckym divadlom Janka Čemana a Miestnym odborom Matice slovenskej v Pivnici. Zvlášť preto, že nás náš dlhoročný kolega profesor Dr. Jozef Valihora opustil v čase, keď celý svet zachvátila pandémia, teda nebolo možné usporiadať ani pietnu rozlúčku, dokonca Filozofická fakulta bola zamknutá. Nemohli sme sa zúčastniť ani na pohrebe... Ako odznelo na tomto večierku, profesor Valihora okrem toho, že bol vynikajúcim odborníkom v oblasti literatúry a literárnej vedy, pedagógom, prekladateľom, zostavovateľom učebníc, bol aj veľmi váženým a uctievaným spoluobčanom svojich

Fotografi Filip a Michal Lašutovci ako verní kronikári divadla vojvodinských Slovákov

Pivničanov,“ pri súvahe tohto sprievodného podujatia pre médiá vyhlásila Jasna Uhláriková, vedúca Oddelenia slovakistiky na Filozofickej fakulte Univerzity v Novom Sade. Priložila aj svoju súkromnú pivnickú spomienku zo študentských čias: „Spomínam si na jeho milý gest, že kedykoľvek som potrebovala nejakú učebnicu alebo knihu, ktorú sme v našej fakultnej knižnici nemali, ochotný bol nielen mi ju vypožičať zo svojej

Doterajšie ročníky festivalu DIDA na osobitných paneloch: od 1. po 25. • KULTÚRA •


osobnej knižnice, ale dokonca Sme malý, ale zohraný tím. Robili Niektoré predstavenia sle- a životnú scénu Jozef Chrček mi ju priniesol aj domov. Pritom sme cez leto – v nezvyčajnom dovali dve poroty, teda okrem (10. 3. 1971 – 5. 7. 2021) a Ján sme sa vždy aj porozprávali... termíne – ale snažili sme sa nie- posudzovacej komisie festivalu Kmeťko (7. 9. 1968 – 30. 8. 2021). Verím, že nielen ja, ale aj ostat- čo dokázať. A dokázali sme: DIDA aj odborná porota Pre- Obaja excelovali vo víťaznom ní študenti majú na profesora po prvé sebe, že môžeme a že hliadky slovenských ochotníc- predstavení festivalu DIDA 2019 Valihoru milé spomienky a dú- chceme, a po druhé, že život kych divadelných fam, že sa všetci postaráme v Šafáriku nezanikol. Divadelná súborov Divadelo to, aby tieto spomienky nikdy sekcia je životaschopná a uro- ný vavrín. Ako nevybledli.“ bili sme to, čo sme v daných to „vplývalo“ na „Nesmierne ma teší, že sme hercov? spolu s jeho Pivničanmi evo„Čo sa mňa týka, kovali spomienky. Teší ma, že mohlo tu byť aj prišli ľudia, ktorých som posedem porôt,“ zvala, a ešte viac som spokojvtipne a pohoná s tým, že keď sa zistilo, že tovo odpovedal tento večierok organizujeme, herec a režisér veľa ľudí sa mi hlásilo s tým, R. Zorňan. „Je to že ako môžu pomôcť. To bolo jedno: hráme Na pivnické obecenstvo sa už počas skúšok nádherné. Spolu sme hľadali predovšetkým tešili aj protagonisti divadla Predposledný súd literatúru, fotky, pripravovali pre seba, aby sme z novosadského Šafárika prezentáciu. Fotografie sú dali dobrý výkon, z archívu Oddelenia slovaa aj pivnické obecenstvo si zaslú- (Čo si videl, nevidel si! autorky kistiky, z OD Janka Čemana, žilo vidieť nás v prajnom svetle. Kataríny Mišíkovej-Hitzingerovej od profesorovej manželky A porota si spĺňa svoju úlohu. v podaní OD Janka Čemana v Milušky z rodinného archívu Istotne aj jedni, aj druhí budú Pivnici), na jeho ďalšom ročníku a od Jána Gubu,“ povedala mať svoje postrehy, ale nám to v roku 2021 im obom organizánám ešte na záver spolubeneprekáža. Veď už pri nacvičo- tori a návštevníci už len minútsedníčka. A my dokladáme vaní sme mali cieľ vystupovať na kou ticha vzdali úctu. A v snahe niečo, čo možno ani ona Organizácia, propagácia a realizácia: prehliadkach, ale dúfam, že aj o zachovanie pamiatky na nich nepostrehla a svedčí tiež (zľava) Kvetoslava Imreková-Šusterová, niektoré prostredia navštívime, pribudli novinky v pravidlách Vladimír Brňa a Andrea Merníkováo tom, v akej úcte spoluob- Šimonová že nás pozvú.“ festivalu: odteraz sa cena za čania mali profesora Jozefa VELIKÁNI CHRČEK najúspešnejšie predstavenie sloValihoru: na tomto večierku sa podmienkach a v danej chvíli A KMEŤKO NIELEN venského autora, ktoré festival o ňom zmieňovali iba v množ- mohli... Od autora Vlada Moresa V SPOMIENKACH DIDA predstaví na Palárikovej nom čísle... som dostal súhlas na niektoré Radosť zo skutočnosti, že sa Rakovej v Čadci (Slovenská reDIVADLÁ, DIVADELNÍCI zmeny, prispôsobenie nášmu festival predsa podarilo reali- publika), volá Cena Jána Kmeťka „V Pivnici sa nám vždy dobre prostrediu, nášmu divákovi. zovať, stále sprevádzal i tichý a prvá cena za herecký výkon je hrá. V tomto predstavení mám Myslím si, že má táto predloha smútok. Na každom kroku chý- Cena Jozefa Chrčka. skutočne veľa textu, ale je toto aj svoj odkaz a sám záver je bali dvaja jeho neodmysliteľní Nie div, že aj tohtoročné naše druhé vystúpenie, ten text o tom, že všetci potrebujeme účastníci. V priebehu dvoch udelenie cien bolo dojímavé. sa už v nás ,odležalʻ a verím, že lásku a hľadáme ju tam, kde necelých mesiacov totiž na- Predovšetkým preto, že prvými to bude stále lepšie,“ po úspeš- myslíme, že ju nájdeme.“ vždy opustili pivnickú divadelnú laureátmi týchto dvoch premenom vystúpení na festivale DIDA novaných ocenení boli v mene nám povedala Martina Benková, OD Kultúrneho centra Kysáč Ján protagonistka Predposledného Privizer a Branislav Čeman, dlsúdu v podaní SKC Pavla Jozefa horoční kamaráti a spoločníci na Šafárika v Novom Sade. divadelnom javisku a v zákulisí „Aj minule sme inscenovali zosnulých velikánov pivnického text Vlada Moresa. Mne sa jeho divadla... nezvyčajný humor páči, to je Veru, nevieme, čo prinesie prvá vec, ktorá rozhodla, a po nový deň, mesiac, rok... Predsa druhé, poviem to celkom úprimchceme veriť, že i vďaka novým ne, pretože predloha predpokladivadelným nadšencom toto dá málo hercov – je tam málo umenie bude žiť ďalej a že sa úloh,“ doložil režisér a pritom na ďalšom ročníku vyprofilovaaj herec tohto predstavenia ného festivalu DIDA stretneme Rastislav Zorňan. „Robíme podľa v Pivnici možno aj v obvyklom toho, aké máme podmienky, Ján Kmeťko a Jozef Chrček si spolu a úspešne zahrali jarnom – marcovo-aprílovom aj na 25. festivale DIDA v roku 2019 (foto: Tiana Kolárová) a takýto model nám zodpovedá. – termíne. • KULTÚRA •

47 /4986/ 20. 11. 2021

33


Kultúra STARÁ PAZOVA

Koncert, na ktorý sa bude dlho pamätať Anna Lešťanová

T

ým najkrajším spôsobom – piesňou, hudbou a dlhotrvajúcimi ováciami – bolo v piatok 12. novembra v staropazovskej divadelnej sále prezentované veľké grécko-srbské priateľstvo.

nedávno umrel v 97. roku života a bol veľkým priateľom našej krajiny. Teodorakis v roku 1999 počas NATO bombardovania našej krajiny jej aktívne poskytoval podporu a vtedy zoskupil grécky národ na námestí v Aténach a svojimi revolučnými piesňami a hudbou bojoval proti násiliu

Aj sólisti z Atén spievali na počesť Mikisa Teodorakisa

Aleksandar Popović v Starej Pazove spieval spolu s gréckymi umelcami

Na celovečernom koncerte, ktorý iste bude patriť medzi významné kultúrne udalosti v Starej Pazove, vystúpil veľký symfonický orchester a chór z Korfu. Podujatie sa konalo na počesť Mikisa Teodorakisa, známeho gréckeho skladateľa, ktorý

a tejto agresii. Na programe v Starej Pazove bol o tomto premietaný aj kratší záznam a jeho diela teraz zachováva symfonický orchester pomenovaný na jeho počesť. Koncert usporiadal Korfský spolok grécko-srbského pria-

Symfonický orchester pod dirigentskou taktovkou maestra Iliasa Gogidisa

34

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

O veľkom priateľstve medzi srbským a gréckym národom hovoril Dimitris Metallinos

teľstva v čele s predsedom Željkom Popovićom a v spolupráci s priateľmi z pravoslávneho časopisu Svetosavsko zvonce. Na koncerte vystúpili aj sólisti z Atén. Grécki umelci predviedli najznámejšie diela z bohatého Teodorakisovho opusu. Početné obecenstvo v divadelnej sále nešetrilo dlane a každý bod odmenilo búrlivým potleskom. Najdojímavejšia bola záverečná časť koncertu, keď zahraniční hostia zaspievali za sprievodu orchestra známe srbské piesne, medzi ktorými bola aj pieseň Tamo daleko, ktorá vznikla práve na gréckom ostrove Korfu. Túto pieseň spolu s gréckymi umelcami na pazov-

Đorđe Radinović tiež vyjadril potešenie z doterajšej spolupráce • KULTÚRA •


skom javisku zaspieval Aleksandar Popović, tenor Opery Srbského národného divadla v Novom Sade. Členovia chóru a orchestra vychádzali na javisko niekoľkokrát, kde sa pozitívne emócie z uskutočneného koncertu nedali skryť. Symfonický orchester, pomenovaný podľa tohto známeho gréckeho skladateľa, založili vlani a počas vystúpenia v Starej Pazove mu dirigoval Ilias Gogidis, 22-ročný mladý maestro, jeden z posledných Teodorakisových žiakov.

UMELECKÝ TÁBOR SLOVENSKÝCH AKADEMICKÝCH MALIAROV V SRBSKU

Pedagogický, aj umelecký príspevok Vladimír Sabo

V

Kysáči v slávnostnej sále reštaurácie Romansa v dňoch 11. až 13. novembra prebiehal Umelecký tábor slovenských akademických maliarov v Srbsku. Ako sa dozvedáme od vedúceho tábora, akademického maliara a profesora výtvarnej kultúry Michala Ďurovku, na tomto sústredení sa zúčastnili akademickí maliari: Ján Agarský zo Starej Pazovy, Ľubka Ergová z Rumenky, Daniela Marková z Báčskeho Petrovca, Rastislav Škulec z Begeča, Jana Viergová z Bukovca, sám organizátor Michal Ďurovka z Kysáča, umelecký fotograf Michal Madacký z Kysáča a študentka Akadémie umení Juliana Pavlovičová z Kysáča.

Tvorivá a príjemná nálada počas trojdňového sústredenia

roky sme cítili potrebu stretávať sa častejšie. Pri takýchto táboroch si vymeníme navzájom skúsenosti. Je to vzácne aj preto, že sú medzi nami aj profesori, ktorí učia výtvarnú kultúru v školách.“

Sofija Rodićová, moderátorka programu a účastníčka projektu Po stopách našich predkov

V úvodnej časti koncertu o spolupráci medzi Obcou Stará Pazova a gréckym ostrovom Korfu hovorili Željko Popović, predseda Zhromaždenia mesta Korfu Dimitris Metallinos a predseda Staropazovskej obce Đorđe Radinović. Metalinos a Radinović vyjadrili spokojnosť z doterajšej spolupráce, lebo už celé desaťročie najúspešnejší žiaci z územia Staropazovskej obce majú možnosť v rámci projektu Po stopách našich predkov pobudnúť na edukačno-rekreačnom dvojtýždňovom výlete na ostrove. Práve jedna z účastníčok tohto projektu a niekdajšia najlepšia žiačka Sofija Rodićová bola moderátorkou programu. • KULTÚRA •

Jedna zo spoločných fotografií na pamiatku

Toto podujatie bolo teraz po prvýkrát v Kysáči, doteraz bolo usporiadané v Báčskom Petrovci, v priestoroch Gymnázia Jána Kollára. „Keď ide o akademických maliarov Slovákov vo Vojvodine a v Srbsku stretávame sa každé dva roky, keď je bienále v Galérii Zuzky Medveďovej,“ povedal profesor Ďurovka. „Už

Aj účastníci tábora potvrdili, že sa medzi sebou radia o tom, ako skvalitniť školské hodiny, ako naučené v škole uplatniť v praxi. Je to dôležité a užitočné aj z pedagogickej strany, ale aj z umeleckej. Na otázku, akú majú tému maliari na tomto tábore, spolubesedník Ďurovka nám povedal:

„Téma je ľubovoľná – každý autor maľuje svoj svet, ktorý už vytvoril vo výtvarnom opuse. Zvolená téma má byť však primeraná pre žiakov základnej školy, lebo toto zostáva ako edukačný materiál. Totiž každý autor – účastník tábora jeden obraz z tohto stretnutia daruje Základnej škole Ľudovíta Štúra v Kysáči.“ Dokladáme, že Jana Viergová sa rozhodla darovať dva obrazy, umelecký fotograf Michal Madacký daroval umeleckú fotografiu. Môžeme povedať, že kysáčska škola dostala cenné dary. Žiaci tu budú môcť vidieť originálne diela, rôzne umelecké štýly, rôzne techniky, a bude im to, akoby boli v galérii. Tentoraz maliari maľovali akrylovými farbami, pretože sa ľahšie sušia. Pre trojdňový tábor to bolo najlepšie riešenie. Medzi maliarmi na tomto stretnutí bola veľmi príjemná nálada a všetci účastníci si priali, aby takéto stretnutia boli aj viackrát v roku. Tento umelecký tábor podporil Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí.

47 /4986/ 20. 11. 2021

Fotografie: z archívu umeleckého tábora

35


Kultúra ROZHOVOR S JÁNOM ŽOLNAJOM (ČAROSLOVNÍK, PRÍBEHY NA KLIKANIE)

Žijeme v multimediálnej dobe – prečo to nevyužiť? Stevan Lenhart

deti a mládež RTV Vojvodina si skutočnosti, že dnešné deti Eva Bokanová, či by som mal zriedkavo pozerajú televíziu, aša kultúrna verejnosť záujem o to, aby sa Čaroslovník a najmä domáce programy. pozná Jána Žolnajavysielal aj na prvom programe Myslel som si, že internet dopo-Žoka ako dlhoročnév srbskom preklade. Samozrej- môže. Lenže dnes na internete ho divadelného herca a me, že som mal existuje toľko obsahu, že treba trochu širšie obecenstvo záujem. Preklad, vynaložiť naozaj veľké úsilie na ho sleduje na televíznych ktorý spracovali to, aby si sa vôbec stal viditeľobrazovkách a internete NS Pro Group, mal ným a vyplával na povrch. To si ako protagonistu vysielana starosti Vladi- vyžaduje času, vôle a financií… nia pre deti Čaroslovník. mír Valihora, no- Ale nevzdávam sa. Vlastnú kreativitu Žoko vinár Slovenskej využíva aj ako spolupraredakcie Rádia Príbehy z Čaroslovníka sa covník časopisu ZorničNový Sad. Navrhol dostali aj do knižnej podoka, ktorého čitateľom nesom, aby preklad by… dávno prezentoval nový nadsynchronizo– Čaroslovník sa koncom roku projekt: webovú stránku val herec Srbské- 2019 dožil knižnej podoby vo pod názvom Príbehy na ho národného vydaní Združenia občanov klikanie. O tom všetkom divadla Miodrag Komar z Kovačice. Vlastne 31 trochu viac v nasledujúPetrović, ale sa to rozprávok, ktoré sú natočené com rozhovore… nepodarilo. Nako- ako epizódy, sa dostali do rovS Čaroslovníkom na Medzinárodnom knižnom veľtrhu niec Čaroslovník nomennej knihy. Každú rozKedy a ako vzniklo 2020 v Novom Sade bol titulkovaný. právku ilustroval akademický vysielanie Čaroslovník? Bolo preložených maliar Ďula Šanta. Na premiére Uviedli by ste niektorých niša Bosančić, s ktorým som už a odvysielaných 80 epizód a v novosadskom Ústave pre kuliných autorov, ktorých tvor- predtým spolupracoval a dobre prekladá sa ďalších 20, čiže túru vojvodinských Slovákov ba bola podnetom na tento sme sa poznali. Presne vedel, dohromady ich nateraz bude a v Galérii insitného umenia v váš projekt? ako tie tri miniscénky natočiť 100. Preložené epizódy mož- Kovačici sme usporiadali i vý– Vysielanie pre deti Čaro- tak, aby som v nich čím lepšie slovník by dnes možno ani zahral a aby dobre zapadli do neexistovalo, keby roku 2014 epizódy. Keďže som mal nanebolo projektu Mäkké F autora písaných omnoho viac textov Rastislava Durmana, spisovate- než ich bolo natočených, začal ľa, scenáristu a producenta z som uvažovať o tom, čo s tým Nového Sadu, ktorý bol vtedy všetkým budem robiť. Prišiel zamestnaný v RTV Vojvodina. som k záveru, že tie texty sú Išlo o workshop, ako napísať vhodné na ďalší TV seriál, a scenár pre detské televízne tak vlastne vznikol Čaroslovník. vysielanie. Hlavnou ideou bolo Prvá epizóda bola odvysielaná edukovať a inšpirovať nových v marci 2017 a práve natáčame scenáristov a nakoniec aj na- piatu sezónu, čiže natočených točiť pilotnú epizódu nového je už viac než 170 epizód. seriálu pre deti Mäkké F. Epizóda bola úspešne natočená Zaujímavé je, že sa Čaroa prezentovaná, najprv na ve- slovník pred určitým časom Ján Žolnaj a Ďula Šanta počas premiéry knihy Čaroslovník v Ústave rejnej premiére v novosadskom začal vysielať aj s prekladom pre kultúru vojvodinských Slovákov na Vianoce 2019 Štúdiu M v júni 2016 a neskoršie do srbčiny, čím sa tento seriál i na druhom programe RTV Voj- dostal k ešte širšiemu obe- no pozerať aj na internete, na stavu tých ilustrácií a premietali vodina. Mne sa dostala úloha censtvu… Rozpovedzte tro- YouTube kanáli vysielania Ča- sme niekoľko epizód na veľkom napísať časti scenára a zahrať chu o tom… Je nejaký ohlas roslovník. Napriek všetkému plátne. Bol to svojrázny multisi v troch miniscénkach, ktoré obecenstva? tomu ozvena nie je taká, ako mediálny pokus prilákať deti k boli zaradené do tej epizódy. – Koncom roku 2019 ma som očakával. Neviem, čo je umeniu a čítaniu. Kniha bola Každá miniscénka trvala takých oslovila redaktorka relácie pre tomu na príčine. Vedomý som predstavená na Medzinárod-

N

36

www.hl.rs

päť minút a v nich som sa pokúsil jednoduchým spôsobom deťom priblížiť tri neznáme, čiže menej známe slová. Režisérom pilotnej epizódy bol Si-

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •


nom knižnom veľtrhu v Novom Sade a naplánovaná bola aj prezentácia v novosadskom kníhkupectve Bulevar Books, lenže... Vypukla pandémia covid a všetko zastalo.

Z natáčania novej epizódy

Jedna z vašich poviedok bola publikovaná v čítanke pre žiakov základných škôl… Aký máte z toho pocit? – Rozprávka Kyborg, ktorá v minulom roku získala tretiu cenu na literárnom súbehu časopisu pre deti Zornička, sa dostala do Čítanky pre slovenský jazyk s prvkami národnej kultúry pre 5. a 6. ročník základnej školy. Zostavovateľom je Zoroslav Spevák. Musím spomenúť, že aj rozprávka Ekológia je zaradená do Čítanky pre 3. ročník základnej školy zostavovateliek Svetlany Zolňanovej a Svetluše Hlaváčovej, no zatiaľ tá čítanka ešte nie je vytlačená. Pocit je, samozrejme, fantastický. Dáva to vôľu tvoriť aj naďalej a je to určitá odmena za vytrvalosť. Ďakujem spomenutým, že si všimli moju prácu.

• KULTÚRA •

Nedávno bola spustená webová stránka pod názvom Príbehy na klikanie, ktorej ste tiež autorom… O čo vlastne ide a ako vznikla idea o vypracovaní takejto stránky? – Webová stránka Príbehy na klikanie, ktorá je vlastne súčasťou online vydania časopisu pre deti Zornička, je mojím najnovšie realizovaným projektom. Veľmi sa na to teším. Môžete ju vyhľadať na internetovej adrese:

budú mať rôzne ukončenia a dej bude závisieť od voľby rôznych odpovedí, ktoré si čitateľ bude voliť kliknutím. O interaktívnych poviedkach som vlastne už dlhší čas uvažoval. Vypracoval som jednu takú hru ešte skôr, ale až teraz som sa rozhodol urobiť ich tak, aby sa mohli hrať online a aby cieľovou skupinou boli deti. Na základe vašich doteraz spomenutých projektov vidieť, že svoju tvorivú činnosť chápete a prezentujete v mul-

technologického pokroku pravdepodobne ani nepočuli, aj keď tvorca toho počítača, Sir Clive Sinclair, iba prednedávnom zomrel. Nechcem tým povedať, že mám dvesto rokov, ale proste ma to baví od samého začiatku. Stále si myslím, že keby napr. umelec Andy Warhol bol dnes živý, asi by sa zbláznil od možností, ktoré sa nám teraz ponúkajú na vyjadrovanie. Ak sme si vedomí doby, v ktorej žijeme, tak potom prečo to úplne nevyužiť, keď už máme privilégium žiť s tým všetkým poruke? Prezradili by ste, na čom momentálne pracujete a aké máte plány na nasledujúce obdobie? – Nie je veľmi vďačné hovoriť o plánoch, lebo ktovie, čo z toho všetkého dokonca bude… Ale môžem naisto povedať, že mám prichystaný rukopis novej knihy a že je už odovzdaný vydavateľovi. Tentoraz to bude Slovenské vydavateľské centrum v Báčskom Petrovci. Mám taktiež naplánované vyrobiť Android aplikáciu Príbehy na klikanie, ktorú bude možné stiahnuť z Google Play Store úplne zdarma. Čo a ako ďa-

www.zornicka.com/rozpravky. timediálnej podobe… V čom Ide o takzvané interaktívne sú hlavné charakteristiky a poviedky. Sú to hry v podobe prednosti tej multimediálpoviedok, ktoré vás pri čítaní nosti v súčasnej dobe? vyzývajú, aby ste klikali na určité vety. Nateraz ich je tam tri a jazykovo ich upravila spisovateľka zo Starej Pazovy Mária Vršková. Dve hry sú klasické interaktívne poviedky, na ktoré sa musí klikať, aby sa dej mohol naďalej sledovať, a tretia je takzvaná chat story, čiže chat fiction – keď ju čítate, máte pocit, že sa dopisujete cez Viber, WhatsApp či SMS. Je to relatívne nový Príbehy na klikanie – Žokove interaktívne dobrodružstvá spôsob písania poviedok. Veľmi ma to zaujalo a inšpirova– Počítače nám uľahčili vyjad- lej – nech to nateraz zostane lo. Nateraz sú to jednoduchšie rovať sa multimediálne. Žijeme tajomstvom. Oznámim včas, poviedky, ktoré síce neponúka- v svojráznej digitálnej renesan- či sa mi to podarilo. jú veľmi veľa možností ukončiť cii. A mňa počítače bavia už príbeh, ale mojím cieľom je od čias ZX Spectru, o ktorom Foto: zo súkromného vypracovať aj také hry, ktoré dnešné generácie pre rýchlosť archívu J. Žolnaja 47 /4986/ 20. 11. 2021

37


Kultúra • Oznamy O TÝŽDEŇ 55. STRETNUTIE V PIVNICKOM POLI

Festival znovu trojdňový Anna Francistyová

V

šetci sme si vedomí skutočnosti, ako je ťažko v týchto dňoch niečo plánovať. Zvlášť viacdňové kultúrne podujatia. Aj organizátori Stretnutia v pivnickom poli majú stále pred sebou niekoľko otáznikov. Ak sa nič nezmení, ten najdôležitejší je anulovaný: z Obecného štábu pre mimoriadne situácie dostali súhlas na realizáciu 55. ročníka tohto nášho najstaršieho hudobno-speváckeho podujatia, a to od piatka 26. do nedele 28. novembra 2021. Samozrejme, priebeh koncertov a sprievodných podujatí má byť zladený s aktuálnymi opatreniami, ktoré sa vzťahujú na znemožnenie šírenia epidémie ochorenia Covid-19.

ných spevákov – iba 13. Tohto roku z 15 prostredí svoju účasť v Pivnici prihlásilo 23 spevákov. Svojich predstaviteľov budú mať: Selenča, Hložany, Kysáč, Kulpín, Báčsky Petrovec, Nový Sad, Stará Pazova, Kovačica, Lug, Laliť, Aradáč, Zreňanin, Padina, Boľovce a Pivnica. Nebudeme nič predbiehať, ale v zozname sú aj speváci s niekoľkými vystúpeniami na tomto festivale, odmenení speváci i na iných hudobných podujatiach, teda spolu sa môžeme tešiť na kvalitný ročník. S kvalitným prednesom spravidla ide aj premyslený výber pesničiek a v neposlednom rade i správny kroj. Diváci sa môžu tešiť na krásny

základe ich hlasovania po druhom súťažnom koncerte (teda tom sobotňajšom). Spevákov bude sprevádzať 12-členný festivalový ľudový orchester pod vedením Ondreja Maglovského. Všetk y koncerty, teda dva súťažné (v piatok a v sobotu) a koncert odmenených spevákov (v nedeľu) majú začiatok stanovený na 18.00 a prebiehať budú na obvyklom javisku v kultúrnom dome. Otvorenie výstavy ručných prác v organizácii Spolku žien Pivnica bude v piatok 26. novembra o 16.00 v Modrom salóne pri vstupnej hale do divadelnej sály, kde je už inštalovaná pa-

nelová výstava 25 rokov festivalu DIDA. Prijatie u predsedu Zhromaždenia obce Báčska Palanka a rozhovor účastníkov festivalu s členmi odborných porôt bude v priestoroch SKUS Pivnica v nedeľu 28. novembra. Organizačný výbor pracuje v čele s Miroslavom Jurajom Bélom, koordinátorom festivalu je Miroslav Pap. Do príprav sú angažovaní početní aktivisti v komisiách. Organizátormi aj tohto 55. Stretnutia v pivnickom poli sú Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny, Slovenský kultúrno-umelecký spolok Pivnica, Zhromaždenie obce Báčska Palanka a Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov.

Odmenení účastníci 54. Stretnutia v pivnickom poli v decembri 2019 (foto: M. Pap)

V roku 2020 sa pre pandémiu tento tradičný festival ani nekonal. Iste si spomínate, že v roku 2019 toto podujatie prebiehalo v takom „skromnejšom“ vydaní: totiž 54. Stretnutie v pivnickom poli malo iba dva koncerty – sobotňajší, keď účastníci zaspievali obidve pripravené pesničky, a nedeľňajší, vyhradený pre odmenených a pochválených spevákov. Takú koncepciu si „vyžiadal“ malý počet prihláse38

www.hl.rs

umelecký zážitok a odborníci i na neľahkú prácu. V odbornej porote, ktorá hodnotí interpretáciu a autentickosť piesní, sú: Jarmila Juricová-Stupavská, Mária Zdravkovićová a Pavel Tomáš st., ľudový odev bude hodnotiť a oceňovať Patrik Rago. Okrem cien, ktoré určia pre jednotlivých účastníkov, dve ceny aj tentoraz „udelia“ diváci. K menám ich favoritov sa dostane ako obvykle – na

Informačno-politický týždenník

ĎALŠÍ LITERÁRNY VEČIEROK V STAROPAZOVSKEJ KNIŽNICI usporiadali v stredu 10. novembra. Najprv sa prihovorila riaditeľka Ľudovej knižnice Dositeja Obradovića Dragana Milašová a zahlásila vydavateľa a majiteľa vydavateľského podniku 4SE z Belehradu Slobodana Petrovića, ktorý hovoril o vzniku projektu s dôrazom na najnovšiu knihu Poruka skrivena među laticima a súbežnom preklade do slovenčiny Odkaz ukrytý medzi lupeňmi, ktorý mal na starosti Martin Prebudila. Úryvky z knihy striedavo po srbsky a po slovensky predniesli Anna Simonovićová a Jana Rumanová, tamojšie skvelé recitátorky. a. lš.

• KULTÚRA • OZNA


Čaká ho Menej známe dejiny operácia hardrocku: Dirty Tricks „kukov“ SCÉNA

Stevan Lenhart

V

zvuku britskej skupiny Dirty Tricks počuť silné vplyvy troch svetoznámych bandov: Free, Deep Purple a Black Sabbath. Ale Dirty Tricks aj napriek nespornému talentu členov skupiny a podpore veľkého vydavateľstva Polydor Records nedosiahli väčší úspech

– niektorí hudobní kritici hovoria, že tomu na príčine bol nedostatok autentického prejavu, iní zase konštatujú, že skupina predčasne zanikla v nástupe punkového hnutia. Príbeh Dirty Tricks sa začal koncom roku 1974, keď sa spevák Kenny Stewart a gitarista Johnny Fraser – obidvaja pôvodom zo Škótska – po príchode do Londýna zoznámili s basgitaristom Terrym Horburym. Všetci traja predtým hrali vo viacerých bandoch a vyskúšali sa v rôznych štýloch, ako napr. soul, funk, punkrock a hardrock. Po určitom čase sa k nim pripojil bubeník John Lee, pôvodom Londýnčan, ktorý sa v tom období vrátil z Austrálie, kam sa ako 14-ročný bol presťahoval s rodičmi. Od včasnej mladosti hral na bubnoch a bol členom niekoľkých austrálskych zoskupení: Blackfeather, Dingoes a Ariel. Keď so skupinou Ariel prišiel na turné do Anglicka,

AMY • • KULTÚRA • OZNAMY •

rozhodol sa zostať v Londýne a zhodou okolností bol povolaný, aby sa stal členom Dirty Tricks, ktorí vtedy už mali zmluvu na debutový album vo vydavateľstve Polydor. Skladby z albumu Dirty Tricks (1975) obsahujú prvky bluesového hardrocku v kvalitnom inštrumentálnom podaní, pokým spev Kennyho Stewarta raz pripomína Paula Rodgersa (Free, Bad Company), inokedy Iana Gillana (Deep Purple). Štýlová rôznorodosť sa odzrkadľuje v ovzduší samých piesní: sú tam rozhlasovo ladené Call Me Up for Love a Sunshine Day, ale aj sabbathovsky temná Back Off Evil alebo boogie-hardrocková Too Much Wine. Zvuková produkcia tohto vydania bola na to obdobie vynikajúca a mal ju na starosti Rodger Bain (ktorý nahrával aj prvé tri albumy Black Sabbath, prvé dva albumy Budgie, ako aj debutový album Judas Priest). Na albume Night Man (1976) ide o pokračovanie zvukového prejavu, aký si Dirty Tricks zakreslili na debute, a v tom období skupina získala aj určitú popularitu v USA. Avšak bubeník John Lee onedlho opustil band a na jeho miesto prišiel Andy Beirne. Na treťom a poslednom albume Hit & Run (1977) Dirty Tricks ponúkli konkrétnejší hardrockový zvuk, ale záujem o túto skupinu z určitých príčin oslabol a jej členovia sa rozišli. Niektorí z nich neskoršie pokračovali kariéry v bandoch Vardis, Rogue Male a Grand Prix.

S

Anna Horvátová

ľútosťou musíme povedať, že je nám príslušníkom slovenskej komunity a samým tým aj používateľom spisovnej slovenčiny ľahšie siahnuť po srbských pomenovaniach, názvoch, jedným slovom – slovách. Azda je taký osud jazyka menšinového národa, ktorý zápasí s populárnejším – v tomto prípade aj zvukovo podobným a na použitie, aspoň to tak konzumenti vedia skomentovať, jednoduchším – srbským jazykom. Do tých na stovky prípadov zaraďujeme aj srbské podstatné meno kuk. S tou časťou tela niektorí prežívajú skutočné ťažkosti, z čoho sú prinútení aj na operačný zákrok, keď to skomentujú takto: „Idem operovať kuk.“ V tejto súvislosti sa tu myslí bedrový kĺb. Na vyjadrenie miesta na tele, v ktorom sa pohybli-

vo spájajú dve kosti, zhyb, v srbčine máme podstatné meno kuk (v jednotnom čísle) a kukovi (v množnom čísle), kým v slovenčine ide o kĺb (v jednotnom čísle) a kĺby (v množnom čísle): kolenný kĺb, lakťový kĺb, bedrový kĺb, pri ktorých môže dôjsť k nepríjemnej situácii, k zápalu kĺbov. Prídavné meno je kĺbový: kĺbový reumatizmus. V slovných príkladoch to bude znieť takto: Cvičil, až mu v kĺboch praskalo.; Deti si ponaťahovali kĺby.; Od veľkej námahy prašťali kĺby.; Idem na operáciu kolenného kĺbu.; Čaká ma operácia bedrového kĺbu. Slovo kĺb je použiteľné aj v prenesenom význame: Prísť niečomu na kĺb – nájsť podstatu, rozriešiť. Technicky je to pohyblivé spojenie súčiastok stroja: kyvadlový kĺb, perový kĺb. Kĺbový záves je hriadeľ s pohyblivým spojením súčiastok.

hlasludu.info www.hl.rs Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o verejnom nahliadnutí, verejnej prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal tomuto orgánu žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NSU172, NSL172, NSO172 LEDINCI-BEOČINSKI PUT NOVI SAD, Beočinski put b. č., na katastrálnej parcele číslo 1797, k. o. Ledinci, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, do 21. decembra 2021. V súlade s článkom 6 Pravidiel o postupe verejného nahliadnutia, prezentácie a verejnej rozpravy o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) zainteresované orgány, organizácie a verejnosť počas trvania verejného nahliadnutia môžu podať pripomienky a mienky k Štúdii o odhade vplyvov v písomnej forme Mestskej správe pre ochranu životného prostredia. Verejná rozprava a prezentácia sa uskutočnia 22. decembra 2021 v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 a, Nový Sad, o 13.00 h.

47 /4986/ 20. 11. 2021

39


Oznamy

KRÍŽOVKA ČÍSLO 47 autor: JÁN BAŽÍK

1. časť tajničky

záver, doslov

vo osobné vlastnom zámeno dome

Valjevo

ampér

hypnotický stav

odstavenie

hnevlivo, zlostne

Potrebujeme predavača rutherford

záves v divadle

Novinovo-vydavateľská ustanovizeň Hlas ľudu súrne potrebuje kolportéra (predavača) Hlasu ľudu v Kysáči. Úhrada sa reguluje zmluvou. Záujemcovia sa môžu ohlásiť v NVU Hlas ľudu, Nový Sad, Bulvár oslobodenia 81/V, alebo na tel. č.: 021/4720-840, 063/47-2084, 062/762-947 (služba predaja). Hlas ľudu

berýlium

ročné obdobie časť dolára 2. časť tajničky

ženské meno Elena vpíšte FÓ

H ĽU LAS DU

V tajničke je meno a priezvisko slovenského spisovateľa.

hlasno pil hmota na ceste

alt

muž. spev. hlas režisér René

ilínium

Zaječar

lutécium

lantán volt nadanie

gréckokatolík objemová jednotka

3. časť tajničky začiatok abecedy

plošná jednotka

sine loco (skr.)

somár

lúmen rieka v Rusku Hercegovčan

plsť

atmosféra zliatina medi s cínom ár

Leskovac

filozofická úvaha vpíšte BV

americký herec John

hlasludu.info www.hl.rs

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 46 – VODOROVNE: oslabnúť, stoly, mA, kade, lež, áre, Jaro, Re, PA, ab, cesta, a, n, pokus, Ac, Ta, tč, vina, pre, les, črep, Al, tlela, Selenčan TAJNIČKA: OSKÁR ČEPAN Za správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 46 z čísla 46 Hlasu ľudu z 13. novembra 2021 odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu získal: PAVEL PONIČAN, Ul. JNA č. 82, 26 210 Kovačica. Blahoželáme. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs.

40

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• OZNAMY •


• OZNAMY •

47 /4986/ 20. 11. 2021

41


Oznamy SMUTNÁ SPOMIENKA

Uplynul rok, čo nás navždy opustila

BOĽAVÁ SPOMIENKA

Uplynuli štyri roky, čo nás náhle a nečakane opustila moja manželka a naša matka a mamička

ANKA ČINČURÁKOVÁ

MÁRIA ĎUROVKOVÁ

rod. Séčová 21. 10. 1953 – 10. 11. 2017 z Pivnice

5. 10. 1966 – 12. 11. 2020 z Kysáča

S láskou a úctou si na Teba budeme navždy spomínať.

Čas plynie, smútok zostáva, strata v srdci bolieť neprestáva. Sesternice a bratranci

SMUTNÁ ROZLÚČKA s naším

SAMUELOM ČILIAKOM

4. 9. 1945 – 10. 11. 2021 z Báčskeho Petrovca

Tvoji najmilší

SPOMIENKA

na môjho manžela

MICHALA DIVIAKA

17. 6. 1948 – 17. 11. 2018 – 17. 11. 2021 z Báčskeho Petrovca

Nemôžem Ťa vidieť... nemôžem Ťa objať... nemôžem Ťa pobozkať... nemôžem Ťa mať vedľa seba... ale v každej chvíli Ty si so mnou, v mojom srdci, a tam navždy zostaneš. Tvoja manželka Mária

Oznamujte v Hlase ľudu

021/ 47-20-840 021/47-20-844 inzercia@hl.rs

Manželka Ružena a rodina Adamovićová

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o verejnom nahliadnutí, verejnej prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu FORMA PHARM SPV, s. s r. o., Belehrad, Ul. Knićaninova číslo 3, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba komplexu stanice na zásobovanie palivom, na katastrálnej parcele číslo 3495/3, Ul. karlovački drum b. č., k. o. Petrovaradín, Mesto Nový Sad. Projektom je plánovaná fázová výstavba, kde sú v prvej fáze výstavby plánované predajný objekt a strieška, dve podzemné nádrže na tekuté palivo (2 x 60 m3) a sklad na umiestnenie fliaš pre TNG a v druhej fáze výstavy samoobslužná ručná umyváreň. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, do 13. decembra 2021. V súlade s článkom 6 Pravidiel o postupe verejného nahliadnutia, prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) zainteresované orgány, organizácie a verejnosť počas trvania verejného nahliadnutia môžu podať pripomienky a mienky k Štúdii o odhade vplyvov v písomnej forme Mestskej správe pre ochranu životného prostredia. Verejná rozprava a prezentácia sa uskutočnia 14. decembra 2021 v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 a, Nový Sad, o 12.00 h.

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 14 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia o vypracovaní Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie

OZNÁMENIE o podanej žiadosti o určovanie rozsahu a obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia dňa 12. 11. 2021 schválil rozhodnutie o vypracovaní Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba zariadenia na prečisťovanie odpadových vôd (PPOV) mesta Zreňanin, na k. p. č. 15392/5, 15392/4 a 15392/3, k. o. Zreňanin I, ZO Zreňanin, nositeľa projektu Begej Water, s. s r. o., z Nového Belehradu, Bulvár Mihajla Pupina č. 6. Týmto rozhodnutím určený je aj rozsah, aj obsah štúdie. Rozhodnutie o vypracovaní Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie predmetového projektu možno dostať k nahliadnutiu v pracovné dni od 10.00 do 14.00 h v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti schválenému rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia.

Nositeľ projektu Mesto Nový Sad, Mestská správa pre komunálne práce, Ul. Žarka Zrenjanina č. 2, podal žiadosť o určovanie rozsahu a obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba regionálnej sanitárnej skládky so sprievodnými objektmi na nakladanie s odpadom Mesta Nový Sad a obcí Báčska Palanka, Báčsky Petrovec, Beočín, Žabalj, Srbobran, Temerín a Vrbas, s cieľom založiť regionálny systém nakladania s odpadom. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39) na tel. č.: 021/4874690 alebo otázkou na adresu olivera.vucinic@vojvodina.gov.rs a natasa.knezevic@vojvodina.gov.rs. Všetci záujemcovia v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písomnej forme doručiť na adresu sekretariátu.

42

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• OZNAMY •


REPUBLIKA SRBSKO AUTONÓMNA POKRAJINA VOJVODINA MESTO NOVÝ SAD Služba výkonných orgánov Mesta Nový Sad Námestie slobody č. 1 21 000 Nový Sad tel.: 021/480-7777

REPUBLIKA SRBSKO AUTONÓMNA POKRAJINA VOJVODINA MESTO NOVÝ SAD Mestská správa pre kultúru Mesta Nový Sad Bulvár cára Lazara č. 3 21 000 Nový Sad tel.: 021/451-719

OZNÁMENIE

OZNÁMENIE

o zverejnení verejného súbehu na obsadenie výkonného pracovného miesta na neurčitý čas v Službe výkonných orgánov Mesta Nový Sad

o zverejnení verejného súbehu na obsadenie výkonného pracovného miesta na neurčitý čas v Mestskej správe pre kultúru Mesta Nový Sad

Pracovné miesto: vykonávateľ pre práce medzimestskej a medzinárodnej spolupráce v Oddelení pre medzimestskú a medzinárodnú spoluprácu, ktoré je roztriedené v hodnosť poradca – 1 vykonávateľ na neurčitý čas. Text verejného súbehu na obsadenie uvedeného pracovného miesta možno prevziať z webovej prezentácie Mesta Nový Sad: http://www.novisad.rs/.

Pracovné miesto: vedúci Skupiny pre projekty v oblasti kultúry, ktoré je roztriedené v hodnosť samostatný poradca – 1 vykonávateľ na neurčitý čas; Pracovné miesto: vykonávateľ pre právne záležitosti v kultúre v Skupine pre právne záležitosti, ktoré je roztriedené v hodnosť poradca – 1 vykonávateľ na neurčitý čas. Text verejného súbehu na obsadenie uvedeného pracovného miesta možno prevziať z webovej prezentácie Mesta Nový Sad: http://www.novisad.rs/.

Služba výkonných orgánov Mesta Nový Sad

REPUBLIKA SRBSKO AUTONÓMNA POKRAJINA VOJVODINA MESTO NOVÝ SAD Služba výkonných orgánov Mesta Nový Sad Námestie slobody č. 1 21 000 Nový Sad tel.: 021/480-7777 OZNÁMENIE o zverejnení verejného súbehu na obsadenie výkonného pracovného miesta na neurčitý čas v Službe výkonných orgánov Mesta Nový Sad Pracovné miesto: vykonávateľ pre podporu pri realizácii ekonomických záležitostí pre potreby primátora, ktoré je roztriedené v hodnosť poradca – 1 vykonávateľ na neurčitý čas. Text verejného súbehu na obsadenie uvedeného pracovného miesta možno prevziať z webovej prezentácie Mesta Nový Sad: http://www.novisad.rs/. Služba výkonných orgánov Mesta Nový Sad

• OZNAMY •

Mestská správa pre kultúru Mesta Nový Sad Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Podnik LABING, s. s r. o., z Belehradu, splnomocnením nositeľa projektu A1 Srbija, s. s r. o., Belehrad, Ul. Milutina Milankovića 1ž, Nový Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2377_01 NS_Novi_Sad_Novkabel, na katastrálnej parcele číslo 2279/1, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písomnej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

47 /4986/ 20. 11. 2021

43


Oznamy SMUTNÁ ROZLÚČKA

POSLEDNÁ ROZLÚČKA

MÁRIA PAVLISOVÁ

MÁRIA ČASTVENOVÁ

rod. Valová 20. 12. 1936 – 12. 11. 2021 z Báčskeho Petrovca

S láskou a úctou si na Teba budeme spomínať a trvalú spomienku zachovávať.

rod. Vrbovská 14. 11. 1935 – 7. 11. 2021 z Báčskeho Petrovca

Na Tvoju lásku a dobrotu nikdy nezabudneme.

Syn Ján s manželkou Elenou, vnuk Ján s manželkou Alexandrou a vnuk Vladimír

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Tvoje dcéry Anna a Mária s rodinami

SMUTNÁ ROZLÚČKA

so susedami

s manželkou, mamou a starkou

KATARÍNOU ZUZANOU ANKOU TANCIKOVOU TANCIKOVOU PAVELKOVOU

ZUZANOU CHRŤANOVOU

rod. Kišgeciovou rod. Tordajiovou 18. 5. 1936 – 25. 9. 9. 6. 1957 – 7. 10. 2021 2021

rod. Tancikovou 30. 1. 1967 – 15. 10. 2021

z Báčskeho Petrovca Spomienky na chvíle strávené s Vami si navždy s láskou a úctou zachováme. Susedovci: Stracinskovci, Pavlíniovci, Zelenákovci, Kišové, Kolárovci, Zaharićovci, Kuľhavovci, Stracinskovci a Vrbovskovci 44

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

rod. Marčokovou 29. 7. 1950 – 11. 11. 2021 z Kysáča

Spi ticho, tichučko, dosnívala si života sen a cestou bolesti odišla si tam, kde je pokoj a láska len. Manžel Ondrej a synovia Rastislav a Zdenko s rodinami • OZNAMY •


BOĽAVÁ ROZLÚČKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s milovaným manželom

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

s mojím ockom

JÁNOM ZAŤKOM

JÁNOM ZAŤKOM

25. 11. 1947 – 10. 11. 2021 z Kysáča

Sú bolesti, na ktoré nie je liek... Sú rozhodnutia, ktoré už nevrátiš späť... Sú spomienky, ktoré nikdy nevymažeš... Sú ľudia, na ktorých nikdy nezabudneš...

so starkým

JÁNOM ZAŤKOM

25. 11. 1947 – 10. 11. 2021 z Kysáča

Dotĺklo srdce Tvoje unavené, zhasol oka svit. Nech Ti je, starký náš, za všetko srdečná vďaka. S láskou si na Teba budú spomínať

Bolesťou unavený navždy si zaspal, svoj boj dobojoval. Za každú Tvoju radu, lásku a dobrotu srdečne Ti ďakujem.

Zarmútená manželka Zuzka

25. 11. 1947 – 10. 11. 2021 z Kysáča

Tvoja dcéra Jasna

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

vnúčence: Aleksander, Natálija, Andrej, Aleksandra, Saša, Denis a Boris

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s naším ockom

s naším svatom

JÁNOM ZAŤKOM

JÁNOM ZAŤKOM

25. 11. 1947 – 10. 11. 2021 z Kysáča

25. 11. 1947 – 10. 11. 2021 z Kysáča

hlasludu.info www.hl.rs V bolesti si zaspal, zanechal všetkých, čo Ťa mali radi. Len kyticu kvetov na hrob Ti môžeme dať a pokojný spánok Ti, oci náš, priať.

S láskou a úctou si na Teba budú spomínať

Zostaneš navždy v našich srdciach. svatovci Čipkárovci

Dcéra Marijana a zať Jaroslav

POSLEDNÝ POZDRAV strynke

ZUZANE CHRŤANOVEJ rod. Marčokovej 1950 – 2021 z Kysáča

Tvoja dobrota a láska zostanú navždy v našich srdciach. Janko a Anka Chrťanovci-Jovicovci

• OZNAMY •

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

s mojím bratom a naším ujom

s mojím bratom a naším ujom

JÁNOM ZAŤKOM

JÁNOM ZAŤKOM

25. 11. 1947 – 10. 11. 2021 z Kysáča

25. 11. 1947 – 10. 11. 2021 z Kysáča Keď v žiali bremeno nás tlačí a rozlúčkou sme zronení, keď srdcia trápime si v plači, kto rozjasní zrak zahmlený?

Tá rana v srdci bolí a zabudnúť nedovolí. Osud nevráti, čo čas vzal, zostali nám len spomienky a veľký žiaľ. Sestra Mária Skalická s dcérami Svetluškou a Nataškou a ich rodinami

S láskou a úctou si na Teba bude spomínať sestra Anna Baďanová s dcérami Jarmilkou a Alenkou a ich rodinami

47 /4986/ 20. 11. 2021

45


RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 19. novembra 20.00 Dobrý večer, Vojvodina (reprízy: sobota 3.05, sobota 9.30) 21.30 Spektrum (reprízy: sobota 4.05, sobota 10.30) 22.00 Dobroducháreň (repríza: utorok 17.35) Nedeľa 21. novembra 10.30 Zostrih z Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj... z roku 2010, 2. časť (reprízy: pondelok 14.10, sobota 4.35) 11.00 Dúhovka (reprízy: streda 22.00, piatok 11.30) 11.30 Vysielanie pre dedinu (reprízy: utorok 16.55, štvrtok 5.05, štvrtok 22.00) 21.00 Dotyky (reprízy: pondelok 3.15, utorok 11.00, sobota 16.00, nedeľa 6.00) Utorok 23. novembra 11.05 Paleta – výber z príspevkov a vysielaní Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV (reprízy: sobota 11.00, nedeľa 4.35) 17.30 Čaroslovník Pondelok – sobota 18.00 Denník Spektrum. V druhej časti piatkového vysielania tentoraz na hudobné témy. Totiž práve v tomto období obvykle prebiehalo tradičné podujatie Koncert zborov, ktoré sa vlani zo známych dôvodov neuskutočnilo. Ako to bolo pred niekoľkými rokmi, sprítomnené bude ukážkou z koncertu v Petrovci. Dúhovka. Koncom novembra roku 1891 schválili Stanovy Dobrovoľného hasičského spolku v Petrovci, čím sa začali 130-ročné dejiny jedného z najstarších spolkov v Srbsku, ktorý zohral aktívnu úlohu pri organizovaní hasičov v celom okolí. O ľuďoch ochotných obetovať vlastné voľno, slúžiť spoluobčanom a byť im naporúdzi v ťažkých chvíľach, hovorí aj toto vysielanie nakrútené pred 10 rokmi pri príležitosti jubilea DHS v Petrovci. Vysielanie pre dedinu. Jeseň má čaro a svojou krásou vábi von. Na krásne jesenné chvíle ideálnym miestom je jedinečné Biele Blato. V novembrovom vydaní si okrem milovníkov prírody na svoje prídu aj milovníci domácich zvierat. Ponúknutý bude i návod, ako si vyhotoviť jesenný aranžmán, ako skrášliť interiér, a bude tu i návrh na vianočné zdobenie.

18.25 18.30 18.50 19.00 19.15 19.50 20.00

Pondelok – sobota Začiatok vysielania Dokumentárny film Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty Zvon, spravodajská relácia Kreslený film Hit dňa, Reklamy Filmy: Piatok 19. novembra – Dánske dievča Sobota 20. novembra – Bláznovstvo Pondelok 22. novembra – Hmla Utorok 23. novembra – Divoký Django Streda 24. novembra – Tajomné hory – kľúčová svedkyňa Štvrtok 25. novembra – Boľšoj

21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

17.00 18.30 19.00 20.00 22.00 24.00

Nedeľa 21. novembra Film: Stuart little Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí Zvon, prehľad udalostí týždňa Kolážová relácia Nedeľa s vami Film: Láska na druhý pohľad Záver vysielania

Každý pondelok 20.00 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

10.00 – 11.00 Hit dňa, kontakt relácia 14.00 Dozvuky, denná informatívna relácia Sobota 10.00 – 11.00 Rádiodišputy, týždenná relácia na aktuálnu tému Nedeľa

18.00 18.10 18.15 18.30 18.45 19.00 19.30 19.45 20.00

15.00 15.10 16.00 16.30 19.30 19.40 7.00 7.30 8.05 8.30 9.30

15.05 15.30 16.00 16.10 16.20 16.25 16.55 17.00

10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí

17.15 17.30 12.00 Hudobné pozdravy a blahoželania 18.00 18.10 Slovenská hudba každý deň od 5.00 – 20.00. 18.15

týždňa

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 18.25 Objektív v slovenskej reči

46

www.hl.rs

Svetová hudba každý deň od 20.00 – 5.00.

Informačno-politický týždenník

Nedeľa 21. novembra 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Obecná prehliadka hudobnotanečnej tvorby 2017 Utorok 23. novembra 16.00 Doma v cudzine Film: Soľ nad zlato Piatok 26. novembra Príspevky z archívu TVOK

RÁDIO STARÁ PAZOVA

RÁDIO PETROVEC 9.00 – 13.00 Správy na každú hodinu

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00

Pondelok – piatok 17.00 Správy 22.00 Správy

Utorok – piatok Ohlásenie programu Meniny Na dnešný deň Kultúrna pozvánka Servisné informácie Správy Malé oznamy Hlas ľudu (piatok) Z nášho uhla (utorok: Slovenčina hrou) (streda: Živé vody, náboženské vysielanie) (štvrtok, piatok: Udalosti z prostredia) Sobota Ohlásenie programu Meniny, Na dnešný deň Zvončeky – vysielanie pre deti Malé oznamy Malé oznamy Príspevky v rámci výmeny Nedeľa Ohlásenie, Servis Malé oznamy Meniny, Na dnešný deň Slovo nášho Boha Malé oznamy

RÁDIO KOVAČICA Utorok – piatok

TV OBCE KOVAČICA

TV STARÁ PAZOVA

TV PETROVEC

18.20 18.40

Na modrej vlne – každý pracovný deň Správy z regiónu Stalo sa na dnešný deň Správy z Kovačickej obce Hlas ľudu ponúka (každý piatok) Kalendárium Udalosti dňa Citáty do vrecka Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra Zaujímavosti zo sveta Humor Správy z Kovačickej obce Zaujímavosti zo sveta Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra Citáty do vrecka Poézia

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 21. novembra 7.00 Repríza relácie Dobrý deň Streda 24. novembra 12.30 Dobrý deň, kolážová relácia

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy 8.30 Aspekty 9.00 Správy Týždeň

8.00 8.05 9.00 9.05 9.30

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Správy Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) 15.00 Správy 15.05 Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) 15.30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) 16.00 Motívy (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny 17.15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota) Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

• RTV PANORÁMA •


Šport

MESTSKÁ LIGA ZREŇANIN – A SKUPINA

Prehra na rozlúčku MLADOSŤ – RADNIČKI 1 : 3 (0 : 1) Vladimír Gál

B

ieloblatská Mladosť prehrala posledný zápas tejto polsezóny pred vlastným obecenstvom. Znovu však nemohli počítať so štyrmi hráčmi (Poničanom, Paraljovom, Karačonim a Nečovom), čo je pre takéto malé mužstvo skutočne veľký hendikep. Hostia sa už v 6. minúte z prvej šance ujali vedenia. Po peknom centri v šestnástke Mladosti najvyššie

skočil Mihajlović a hlavičkoval pre 0 : 1. Po tomto góle sa domáci snažili vyrovnať, niekoľkokrát pekne strieľali z diaľky, ale ich strely obrancovia hostí blokovali. Jediná, ktorá smerovala na bránu, bola strela K. Gála, ale ju brankár hostí Vasić zneškodnil. Hostia mali stopercentnú šancu v 30. min., ale Bijeletić z 5 metrov strelil vedľa žrdi. Rovnako ako sa začal prvý polčas, tak sa začal aj druhý.

Už v 53. min. znovu center do šestnástky Mladosti, tentoraz najvyššie skočil Škorić a hlavičkoval pre 0 : 2. V 60. min. Kalapiš z voľného kopu trafil žrď. Ešte jednu šancu mali domáci, keď Šuľa prešiel po pravej strane, vyšiel sám pred brankára, ale tento jeho strelu odrazil na roh. V 87. min. hostia z rýchleho protiútoku zvýšili náskok na 0 : 3. Iba minútku neskoršie Kalapiš dal čestný gól pre Mladosť. Jesennú časť majstrovstiev Mladosť skončila na 8. mieste so 16 bodmi, s čím môžu byť úplne spokojní a počas zimnej prestávky sa pokojne pripravovať na pokračovanie majstrovstiev.

MLADOSŤ: Perišić, V. Gál, Đurić, Stojić, Šuľa, Kalapiš, Šofranko, Vukajlović (Žižić), K. Gál, Sabo, Kurunczi

domáceho brankára. Zdalo sa, že to bude výprask domácich už v prvej časti, avšak hostia, aj keď mali drvivú prevahu, zahadzovali šance, z ktorých bolo ťažšie nedať, ako dať gól. V druhom polčase sa nič nemenilo. Hostia útočili a domáci sa iba bránili. V 59. min. Kirti bol rýchlejší od svojich strážcov, vybehol pred domáceho brankára a vedľa neho loptu zaslal do siete. V 76. min. do listiny strelcov sa zapísal aj náhradník Danilov, a to po presnej prihrávke Kuchtu. Hostia bodku za výsledkom položili pred koncom zápasu z penalty. Bolehradský bol nedovoleným spôsobom zastavený v trestnom území a jedenástku premenil Záskalický. Počas celého zápasu domáci iba dvakrát ohrozili bránu súpera, ale bezúspešne. V konečnom podľa toho, čo sa odohrávalo na ihrisku vo Vizići, výsledok musel byť omnoho väčší, ale je vari najdôležitejšie, že si Pivničania na vlastné konto zapísali ďalšie tri body. FK SLÁVIA: D. Šuster, Kuchta, Baćanov, Obradović, Záska-

lický, Vinković, Bolehradský, Samardžić (Danilov), Čobrda, Grňa, Kirti Rozhodca Hornjak z Vrbasu nemal ťažkú prácu vďaka slušnému správaniu hráčov oboch mužstiev. Žlté karty dostali domáci hráč Arbutović a u hostí Grňa. Zápas sledovalo iba 20 divákov. Výsledky 13. kola: Tvrđava – Slavija 9 : 0, Orlovi – Neštin 4 : 1, B. hajduk – Bačka 1945 1 : 1, Kulpín – Kriváň 3 : 2, Bačka – Maglić 1 : 1, Mladost – Soko 1 : 3.

1. Zadrugar 2. Radnički 1911 3. MSK 4. OFK Stajićevo 5. OFK Klek 6. OFK Gradnulica 7. Bilećanin 8. Mladost 9. Potisje 10. Tamiš 11. Lehel 12. Naftagas 13. Tisa 1933 14. Partizan

13 10 3 13 10 2 13 10 0 13 9 2 13 8 2 13 7 3 13 5 1 13 5 1 13 3 5 13 3 4 13 2 3 13 2 2 13 11 13 11

0 1 3 2 3 3 7 7 5 6 8 9 11 11

53 : 12 33 42 : 17 32 41 : 12 30 46 : 17 29 50 : 24 26 29 : 21 24 19 : 28 16 26 : 39 16 32 : 29 14 30 : 43 13 14 : 32 9 12 : 34 8 20 : 54 4 12 : 64 4

MEDZIOBECNÁ LIGA BÁČSKA PALANKA – BÁČ – BÁČSKY PETROVEC

Hostia hrali naplno BORAC – SLÁVIA 0 : 6 (0 : 3) Ján Šuster

V

poslednom majstrovskom stretnutí tejto jesene mužstvo pivnickej Slávie vo Vizići deklasovalo domáce mužstvo Borca. Bolo to prvé majstrovské stretnutie týchto mužstiev v dejinách dvoch klubov. Pivničania pred zápasom očakávali prajný výsledok. To tým skôr, že mužstvo Borca, ktoré sa nachádza na predposlednom mieste v tabuľke, vystúpilo iba s desiatimi hráčmi. Od samého začiatku zápasu hostia dali na vedomie, kto bude panovníkom ihriska. Hralo sa najviac na polovici domácich,

ktorí takmer neprechádzali stred ihriska. Striedali sa šance, z ktorých hostia prvú využili v 10. min. Samardžić silne vypálil z asi 20 metrov z ľavej strany a lopta sa ocitla v ľavom hornom rohu domáceho brankára, ktorý ju iba vyprevadil pohľadom. Nátlak hostí pokračoval a už v 15. minúte Kuchta sa po pravej strane zbavil domácich zadákov, vošiel do trestného územia, prihral nízko pred bránu, kde bol pohotový Kirti, a zaslal loptu do siete. Už v 18. min. bolo 0 : 3. Bolehradský ideálne uvoľnil Kuchtu a tento rutinovane loptu zaslal za chrbát

VOJVODINA (NM) – AŠK 2 : 1 (1 : 1). V predposlednom kole zreňaninskej oblastnej ligy Aradáčania utrpeli porážku na hosťovaní v Novom Miloševe. Vedenia sa ujali hostia gólom Bretšnajdera v 26. minúte. Trochu neskoršie nevyužili ešte jednu stopercentnú príležitosť a v 31. minúte prišiel trest. Domáci gólom Maleševa vyrovnali. Vojvodina obrátila výsledok vo svoj prospech v 60. minúte gólom Vijoglavina. Aradáčania sa nachádzajú na 9. mieste s 18 bodmi. V poslednom kole uvítajú mužstvo Radničkého zo Sutjesky. AŠK: Eötvös, Lončarski, Šargin, M. Števko (Janiš), Bretšnajder, Adamov, Zakić, Mijić, Tasić, Vesin, A. Števko ds • ŠPORT •

1. Tvrđava 2. Soko 3. Orlovi 4. Maglić 5. Bačka 6. Slávia (P) 7. Neštin 8. Kriváň 9. Bački hajduk 10. Mladost 11. Kulpín (-1) 12. Bačka 1945 13. Borac 14. Slavija (B)

47 /4986/ 20. 11. 2021

13 12 13 10 13 9 13 8 13 8 13 7 13 5 13 5 13 4 13 4 13 4 13 2 13 1 13 1

0 1 48 : 6 36 1 2 36 : 7 31 1 3 27 : 17 28 3 2 34 : 9 27 2 3 43 : 19 26 3 3 29 : 10 24 2 6 33 : 27 17 1 7 25 : 32 16 2 7 19 : 33 14 0 9 22 : 28 12 1 8 25 : 35 12 3 8 14 : 43 9 2 10 11 : 51 5 1 11 14 : 63 4 47


Šport PRVÁ JUHOBANÁTSKA LIGA

Ľahko so slabým súperom Predposledné kolo jesennej časti majstrovstiev prinieslo niekoľko zaujímavých výsledkov. Vedúci Kovinčania si priniesli body z ťažkého hosťovania v Alibunáre. S rovnakým počtom bodov sledujú ich Padinčania. Kačarevčania vyhrali v Gaji a dostali sa na tretiu priečku v tabuľke. Gajčania strácajú body a krok s vedúcimi. Hajdušičania získali bod v Pavliši. Strela Ivanovo začala vyhrávať a posledné miesto, na ktorom strávila väčšiu časť jesene, ponechala Debeljačanom, ktorí spolu s predposledným Starým Tamišom majú skromné bodové kontá. Výsledky 14. kola: Partizan (G) – Jedinstvo Stević 0 : 1, Partizan (U) – Spartak 1911 4 : 0, Strela – Jugoslavija 4 : 2, Vulturul – Potporanj 1 : 3, Crvena zvezda – Hajdušica 1 : 1, Dolina – Sloga BNS 3 : 0, Dolovo – Stari Tamiš 2 : 0, Budućnost – Radnički 0 : 1.

DOLINA – SLOGA 3 : 0 (0 : 0) Ján Bokor

P

oplátaná jedenástka hostí v čele s trénerom Todorom Krivokućom, bývalým brankárom Doliny, nemohla silnejšie odporovať kvalitnejšiemu domácemu celku. Rozlúčka s domácim obecenstvom pred zimným oddychom vyznela teda skromnejšie, ako to bývalo voľakedy, keď hrali tieto dva kluby. Namiesto tvrdého boja Padinčania s polovicou síl vyhrali nad skromným súperom. Hostia

počas celého zápasu nekopli do rámca brány nezamestnaného brankára Mrčića. Ani hráči Doliny sa v prvom polčase nepreslávili. Neprestajne obliehali okolo brány hostí, ale dobre začaté akcie nemal kto zakončiť presnejšou streľbou. Domácich útočníkov mýlil aj brankár hostí, ktorý mal rovnaký úbor ako domáci hráči. Rozhodcovia a delegát si to neskoro všimli a dovolili mu v takom úbore brániť do konca polčasu. V prvom polčase sa

Hostia bližší k výhre CRVENA ZVEZDA – HAJDUŠICA 1 : 1 (0 : 1) Vladimír Hudec

N

a štadióne v Pavliši starí známi zohrali tvrdý a rovnocenný zápas. Hajdušičania domácim futbalistom nedovolili, aby sa rozbehali a priblížili k Melichovej bráne, takže útočníci C. zvezdy skúšali hlavne z diaľky. Na druhej strane útoky hostí zastavovali na strede ihriska, ibaže to často robili nedovoleným spôsobom, za čo im rozhodca Đaković z Pančeva ukázal niekoľko žltých. Po jednom takom faule v 30. minúte centrovaná lopta sa do48

www.hl.rs

stala Pavlovicovi, ktorý strelil z ľavej strany z okraja šestnástky, lopta prešla pomedzi početné nohy hráčov a ocitla sa v opačnom rohu brány – 0 : 1. V pokračovaní domáci sa snažili vyrovnať, ibaže nemali konkrétne akcie, ale sa snažili bránu Melicha ohroziť prerušeniami hry. To sa im však nedarilo, nuž sa na oddych odišlo s minimálnou prednosťou hostí. Po zmene strán sa hralo podobne ako v prvom polčase. Prvú výhľadnú príležitosť už v prvých minútach pokračova-

Informačno-politický týždenník

obecenstvo nudilo, lebo sa na zelenom trávniku neudialo nič zaujímavého. Po prestávke hráči Doliny sa rozbehali a snažili sa dať góly. Presnú prihrávku dočkal na opačnej strane brány Bančov a pekne Spoľahliví v obrane: brankár Marko Mrčić a obranca hlavičkoval do Vladimir Kolak siete bezmocného brankára hostí Milića. Od vou pohromou. Mladý Šimák v tej 53. minúty Dolina viedla 1 72. minúte tretím gólom uzavrel : 0. Neprestávala však útočiť a výsledok. Rozhodcovia nemali vytvárať si gólové šance. veľa práce, lebo sa hralo koHralo sa hlavne na brá- rektne. Domáce obecenstvo nu súpera, ktorému sily potleskom vyprevadilo hráčov ubúdali. Premyslenú akciu Doliny a bola to zaslúžená odgólom zakončil Kelečević v mena za dobré jesenné výkony. FK DOLINA: Mrčić, Carević, 60. minúte. Náhradníci vniesli do hry Doliny viac chuti a množ- Kolak, Stojkov, Kelečević, Rastvo gólových šancí. Početné denković (Šimák), Popović, strely domácich však končili Bančov (Čížik), Josimovski tesne vedľa brány, čo zachrá- (Ilić), Janjović (Mitkovski), Trnilo hostí pred väčšou gólo- novský (Trajčevski)

nia mal A. Ružić, ktorý rýchle unikol. Domáci zastali, signalizujúc ofsajd. Keďže sa rozhodcova píšťala neozvala, strelec Hajdušice pokračoval k bráne, kde sa pokúsil lobovať vybiehajúceho brankára, ale lopta odletela nepatrne nad žrď. Prípadný gól by pravdepodobne rozhodol víťaza. V 55. minúte domáci zo skrumáže pred bránou vyrovnali. Trochu neskoršie hostia znovu prihrozili. A. Ružić utekal sám, z chrbta ho nedovolene zastavil domáci obranca, za čo mu rozhodca ukázal cestu do šatne, takže nasledujúcich 30 minút Hajdušičania mali o jed-

ného hráča viac, ale to nevedeli využiť. Do konca zápasu hostia mali ešte jednu pološancu a v 90. min. aj domáci prihrozili z diaľky, ale sa zápas predsa skončil vari najspravodlivejším rozdelením bodov, aj keď Hajdušičania podľa šancí boli bližšie k víťazstvu. FK HAJDUŠICA: Melich, Z. Lipták, Pavlovic, Petrović (Radović), Folťan, Knežević, Cvetićanin, A. Ružić, A. Lipták, N. Ružić, Pejčić Hajdušica sa kolo pred koncom majstrovstiev nachádza na 9. mieste s 19 bodmi. V poslednom kole si Hajdušičania na domácej pôde sily zmerajú s mužstvom padinskej Doliny. • ŠPORT •


VOJVODINSKÁ LIGA – SEVERNÁ SKUPINA

nu Senty, ale bez konkrétnych výhľadných šancí. V polovici polčasu však rozhodca neodpískal penaltu pre Mladosť po očividnom faule v šestnástke domácich. Najlepšiu príležitosť hostia mali v 80. minúte. Beronja centroval, lopta sa dostala Serdarovi, ktorý strieľal, ale trafil Fábryho, ktorý tým vlastne zachránil sieť súpera. Keď sa už očakával posledný hvizd rozhodcu, domáci využili neobozretnosť hostí, ktorí sa kompletne presťahovali do útoku, z rýchleho protiútoku

dali aj druhý gól, a tak stanovili konečný výsledok. FK MLADOSŤ: Leňa, Beronja, Ožvát, V. Šproch, Brajković, Trojanović, Stojisavljević (Fábry), Serdar, Leškov, Ikrašev, Đokić Výsledky 14. kola: Senta – Mladosť (BP) 2 : 0, Mladost (T) – Bačka 1901 (S) 3 : 2, Bačka (P) – ČSK Pivara 3 : 0, Tavankut – Hercegovac 3 : 0, OFK Mladost APA – Njegoš 6 : 2, Vojvodina – Preporod 4 : 3, Stanišić – Sloga 4 : 2, Krila Krajine – Bajša 0 : 2. Mladosť sa nachádza na ôsmom mieste s 21 bodmi a v poslednom kole uvíta menovkyňu z Turije.

ale jeho strelu z ľavej strany brankár odrazil na roh. Aj v pokračovaní hostia útočili, ale aj domáci sa šikovne bránili. Konečne v 85. minúte poľavili. Kobiljski zaútočil po pravej strane, vrazil do šestnástky a z asi 8 metrov trafil pod brvno pre konečných 0 : 3. V 89. min. sme zaznamenali ešte jednu strelu domácich nad brvno, a to vlastne bolo všetko, čo ukázali na tomto zápase. FK TATRA: Popin, Tubić (Radić), Živanović, Vlahović, Mijić, Kobiljski, Grubović, Đaković (Đorđević), Vrhovac,

Svitić, Apić (Perić) Výsledky 14. kola: Bačka 1923 – TSK 0 : 2, Dinamo – Slavija 1 : 4, Fruškogorac – Crvena zvezda 4 : 0, Jedinstvo – ŽSK 0 : 1, OFK Futog – Jugović 0 : 1, Fruškogorski partizan – Omladinac 0 : 1, Borac – Tatra 0 : 3, Šajkaš – Petrovaradin 1 : 0. Tatra sa kolo pred koncom jesennej časti majstrovstiev nachádza na druhom mieste a má 36 bodov, iba dva menej od prvého Šajkaša. Tieto dva kluby si na nedeľu zmerajú sily v Šajkaši a rozhodnú o tom, kto bude jesenný majster.

si v Báčskom Gračci sily zmerajú s domácim mužstvom Borca. FK BUDÚCNOSŤ: Dubovský, Petrović, Bučík (Ljubičić), Papić, Đokić, Katiak, Damjanović (Jakuš), Đilas (Čampar), Stanković, Đokić, (Carić), Jovanov

Výsledky 14. kola: Radnički (S) – ŽAK 0 : 5, Budućnost (M) – Lipar 3 : 0, Bratstvo 2019 – Vojvodina 6 : 2, Naša hviezda – Crvenka 7 : 1, Kordun – Radnički 1918 (R), Budućnost (P) – Borac (BG) 1 : 0, Budúcnosť (H) – Borac 46 (O) 5 : 2, Polet – Rusin 0 : 2.

Bez konkrétnych šancí SENTA – MLADOSŤ 2 : 0 (0 : 0) Vladimír Hudec

Z

ačiatok patril domácim futbalistom, ktorí prvých 15 minút pritlačili futbalistov Mladosti na ich polovičku, ale bez konkrétnych šancí. Hostia však postupne získali rovnováhu, takže sa hralo hlavne na strede ihriska. Peknú príležitosť mal Trojanović, keď po prihrávke Ožváta strieľal trochu nad bránu. Petrovčania mali ešte niekoľko príležitostí po rohových kopoch,

kým domáci skúšali hlavne z diaľky. Na oddych sa však odišlo bez gólov. Po zmene strán domáci sa ujali vedenia už v 50. minúte. Obrancovia Mladosti zle reagovali, lopta sa dostala Ćulumovi, ktorý obehol Beronju a zaslal loptu do siete. Domáci akoby boli spokojní s minimálnym náskokom, uzatvorili sa pred vlastnou bránou a snažili sa zachovať minimálnu prednosť. Hostia obliehali brá-

NOVOSADSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Hostia hrali prím BORAC – TATRA 0 : 3 (0 : 2) Pavel Kocka

O

d prvej chvíle zápasu bolo jasné, kto bude hrať prím. Hostia totiž zaútočili a už v 7. minúte Mijić odcentroval z rohu a Živanović z asi 7 – 8 metrov hlavičkoval do nebránenej časti siete domáceho brankára. V 13. minúte Grubović po sólovej akcii z asi 18 metrov strelil nad brvno. V 18. minúte už bolo 0 : 2. Kobiljski centroval z ľavej strany a Grubović z nepatrnej blízkosti strelil po zemi do ľavej strany brány. Po

tomto góle Tatra akoby zastala. Zväčša sa hrá na strede ihriska bez šancí. Domáci sa pokúsili zaútočiť, ale bez výsledkov, takže sa na oddych odišlo s dvojgólovým náskokom hostí. Po zmene strán domáci zahrali trochu vážnejšie a už v 50. minúte mali aj prvú príležitosť, avšak strelu z voľného kopu Popin bravúrne odrazil na roh. Prevaha domácich však trvala krátko. Hostia znovu prebrali iniciatívu a v 62. minúte Kobiljski mal peknú príležitosť,

SOMBORSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Ľahko a presvedčivo BUDÚCNOSŤ – BORAC (O) 5 : 2 (1 : 0) Ján Murtín

V

predposlednom kole jesennej časti majstrovstiev v Somborskej oblastnej lige hložianski modro-bieli sa na ťažkom rozmočenom trávniku pred 150 divákmi uká• ŠPORT •

zali v najlepšom svetle a deklasovali tradične ťažkého súpera. Pre Budúcnosť skórovali Đilas, Carić, Papić (z jedenástky) a dvakrát Čampa. Hložančania sa nachádzajú na 10. mieste s 19 bodmi. V poslednom kole

47 /4986/ 20. 11. 2021

49


Šport SRBSKÁ LIGA – SKUPINA VOJVODINA

Potkli sa na vlastnom prahu JEDNOTA – TISA 1 : 2 (1 : 1)

Matej Bzovský

P

o cennej výhre v predošlom kole v Zreňanine právom sa očakávalo, že staropazovskí futbalisti aj v nasledujúcom kole získajú ďalšie body v ťažkom boji o záchranu. Potkli sa však na vlastnom prahu, v dueli s tímom z nábrežia Tisy a po nezaslúženej prehre tri body odišli do malej banátskej dedinky Adorjan. Súper nebol lepší, ale využil všetko, čo sa mu ponúklo, kým domácim aj šťastie obrátilo chrbát. Keby domáci už vo 8. min. využili stopercentnú príležitosť, celkový priebeh zápasu by určite dostal iný priebeh a konečný výsledok mohol byť prinajmenej opačný. V tej, možno rozhodujúcej chvíli nepozorný Pilipović sa po rýchlej akcii pravou stranou ocitol úplne sám pred brankárom hostí. Namiesto očakávanej istej exekúcie loptu zaslal dobre stráženému Moravcovi, ktorého obrana úplne zablokovala, a tak skvelá šanca na vedenie stroskotala. Hostia sa hlavne zamerali na chránenie vlastnej brány a zakladali rýchle protiútoky, z

sa zbavil strážcov, ale vedľa vybiehajúceho brankára strelil do žrde. Už na začiatku druhého polčasu v 50. min. hostia trestali chybu zmýlenej obrany súpera a ujali sa nového vedenia, ktoré si do ukončenia zápasu obetavosťou, ale aj istotou v obrane zachránili. Domáci síce neustále útočili, ale v záverečnej fáze ľahko strácali loptu. Bolo dosť streleckých pokusov, ale aj mnoho nepresných zásahov. V konečnom sa domáci horko-ťažko museli uspokojiť

s nepríjemnou prehrou pred záverečným jesenným kolom. Cesta ich vedie do Pančeva, kde si sily zmerajú s domácim Dinamom 1945, ktorý po prehre v Šajkaši zakotvil na 14. priečke s 10 bodmi, kým si Jednota s 13 bodmi udržala 12. pozíciu. JEDNOTA: Bondžić, Matović (Nikolić), Cvetojević, Moravac, Jandrić, Maoduš, Beljić, Trivić, Pilipović, Đorđević, Bobar (Obradović) Staropazovskému mužstvu Fenix 1995 sa aj ďalej darí a po výhre v stretnutí s Hajdukom z Kuly sa ocitli v čele tabuľky. V poslednom jesennom kole na svojej peknej Arene privítajú Omladinac z Nových Bánoviec. Výsledky 14. kola: Bečej 1918 – Stari grad 1 : 2, OFK Kikinda 1909 – OFK Vršac 1 : 4, Hajduk 1912 – Fenix 1995 0 : 1, Omladinac – Tekstilac 2 : 1, Prvý máj – Radnički 1912 (S) 0 : 2, Borac (Š) – Dinamo 1945 2 : 1, Borac (S) – Radnički (Zr.) 4 : 0. foto: J. Pucovský

ako na štadióne bolo nudno, vari najlepšie svedčí fakt, že väčšina prítomných opustila štadión už po skončení prvého polčasu. FK RADNIČKI (Š): Tojagić, Utvić, Aperlić, (Baštić), Pavlović (Radisavljević), Stojšić, Šuša, Sarić (Starovlas), Grumić, Vlaisavljević (Mijatović), Dobrojević, Subić

Výsledky 14. kola: Budućnost – Jedinstvo 2 : 1, Sloboda – Mladost 3 : 1, Hajduk – Cement 4 : 1, Radnički (Š) – Radnički (NP) 1 : 0, Podunavac – Sloga (E) 1 : 0, Dunav – RFK Novi Sad 1921 0 : 2, Sloga (T) – Donji Srem 1 : 3, Veternik – Index 2 : 2 V poslednom kole Radnički hosťuje v Beočíne, kde sa stretne s domácim Cementom.

ktorých si v 15. min. vyťažili nečakané vedenie. Vynútili si totiž voľný kop, ktorý presnou strelou z hranice pokutového územia zužitkoval Zolnajić. V snahe vyrovnať domáci neúnavne útočili, ale sa ťažko presadzovali pred dobre stráženú bránu. V 34. min. snaha o vyrovnanie sa predsa oplatila, keď mladý Đorđević unikol ľavou polovicou ihriska a presne uvoľnil Moravca, ktorý vedel loptu dopraviť za chrbát bezmocného brankára. Tento usilovný útočník mal príležitosť na zmenu výsledku v 39. min., ale z voľného kopu mieril nad bránu. Pred odchodom na oddych sólová akcia Đorđevića priniesla ďalšiu veľkú šancu. Šikovnou kľučkou Ranko Moravac bol v útoku príliš osamelý

VOJVODINSKÁ LIGA – JUŽNÁ SKUPINA

Diváci sa nudili

RADNIČKI (Š) – RADNIČKI (NP) 1 : 0 (1 : 0) Lazar Pavković

F

utbalisti šídskeho Radničkého si v poslednom zápase pred svojimi fanúšikmi sily zmerali s menovcom z Novej Pazovy a vyhrali minimálnym výsledkom. Strelcom jediného gólu na zápase bol Aperlić v 11. minúte stretnutia. Pre tento zápas však bolo 50

www.hl.rs

príznačné, že od prvej po deväťdesiatu minútu nikto z prítomných milovníkov futbalu by nepovedal, že sleduje majstrovský futbalový zápas o body. Skôr by povedal, že sleduje férový a korektný priateľský prípravný zápas, takže rozhodca počas celého zápasu odpískal iba jeden jediný faul?! O tom,

Informačno-politický týždenník

• ŠPORT •


V KULPÍNE

Volejbalový víkend ŽVK KULPÍN – ŽVK MAGLIĆ 0 : 3 (14 : 24, 17 : 25, 10 : 25) Katarína Gažová

P

lupkové, Veronika Vidová, Blanka Gažová, Daniela Králiková, Dunja Ćirićová ŽVK MAGLIĆ: Sofija Ilićová, Jana Vaskovićová, Ivana Brkljačová, Helena Vještica, Nikolina Stojkovićová, Miroslava Brkljačová, Jovana Mihajlovová, Anđela Aleksićová, Tina Grbićová, Mia Santračová

očas uplynulého víkendu v Kulpíne boli odohrané dva volejbalové zápasy. V piatok 12. novembra v rámci 2. Vojvodinskej ligy lokálne derby v Kulpíne zohrali ŽVK Kulpín a susedný ŽVK Maglić. Tentoraz víťazstvo viac chceli a bojovnejšie boli Maglićanky. Kulpínčanky počas zápasu pôsobili dosť strnulo a dievčatá zo susedného Maglića boli viac uvoľnené a bojovné a zaslúžene zvíťazili. Počas zápasu bolo vidieť hodne pekných bodov a akcií, čo ukazuje, že je pred mladučkými volejbalistkami oboch tímov pekná volejbalová budúcnosť. ŽVK KULPÍN: Maja Milenkovićová, Simona Kreková, Irena Gostovićová, sestry Seniori Kulpína v bojovnej hre o víťazstvo proti Ribnici Anna, Nataša a Daniela Cha-

VK KULPÍN – VK RIBNICA 3 : 2 (25 : 20, 22 : 25, 22 : 25, 25 : 20, 15 : 10) Seniori Kulpína v sobotu 13. novembra doma privítali mužstvo Ribnice z Kraljeva. To je jedno edukované a technicky zručné mužstvo. Kulpínčania od začiatku zápasu dominovali v hre a tréner Boris Relota dal šancu každému hráčovi v tíme. Prvý set Kulpínčania presvedčivo vyhrali. Žiaľ, negatívne to vplývalo na domácich hráčov, ktorí sa v druhom sete uvoľnili, čo hostia z Kraljeva využili a vyhrali nasledujúce dva sety. V tom im veľmi pomohli domáci volejbalisti, najmä zlým servisom. Počas zápasu totiž mali až 20 servisových chýb. Ale potom sa Kulpínčania vzchopili, zahrali zodpovedne a najlepšie, ako vedia, a nasledujúce dva sety vyhrali a zaslúžene inkasovali dva body. VK KULPÍN: Boris Relota, Stanislav Zima, Daniel Peťkovský, Martin Lekár, Nemanja Petrović, Vuk Barišić, Žarko Babić, Darko Ćirić, Nikola Emer, Nemanja Gajičić, Duško Babić, Aleksa Grubešić, Aleksej Bojkov V sobotu 20. novembra o 17. hodine v Kulpíne hosťuje VK Topličanin z Prokuplja.

NA CYKLISTICKÝCH PRETEKOCH V SOMBORE

Úspech Šíďanov Lazar Pavković

V

nedeľu 14. novembra Cyklistický klub Sombor zorganizoval prvé cyklistické preteky v sezóne 2021/2022. Zúčastnilo sa ich vyše dvadsať klubov z celého Srbska a medzi nimi aj Cyklistický klub Šíd. Dráha bola dlhá 2 600 metrov a bola postavená v parku vedľa tenisových kurtov.

Toto sú víťazi – členovia CK Šíd so svojím trénerom Dušanom Gojićom

Najúspešnejšie členky CK Jednota

Cyklisti a cyklistky šídskeho cyklistického klubu na tejto súťaži dosiahli pozoruhodné výsledky. Seniorka reprezentantka Srbska Bojana Jovanovićová obsadila prvé miesto, mladšia kadetka Anja Babićová bola druhá. Kadeti Milan Harvilčak a Lana Todorovićová obsadili tretie miesta v mužskej, resp. ženskej konkurencii.

Nasledujúce cyklistické preteky budú v Kragujevci v parku Šumarice. Pred úradným začiatkom pretekov sa uskutočnili svojrázne otváracie preteky, v ktorých účinkovali aj cyklisti a cyklistky Cyklistického klubu Jednota Šíd a boli nanajvýš úspešní. V konkurencii Reprezentantka Srbska Bojana Jovanovićová aj pionierov Mina týchto pretekoch pohajlo Rakić a tvrdila svoju kvalitu Atina Petrovićová víťazstvami otvorili preteky, Uroš Matusijević bol druhý. Juniorka Anja Nikitovićová bola prvá, kadetka Iva Škrbićová obsadila tretie miesto, kým seniorka Jovana Radovanovićová bola druhá.



Turn static files into dynamic content formats.

Create a flipbook
Issuu converts static files into: digital portfolios, online yearbooks, online catalogs, digital photo albums and more. Sign up and create your flipbook.