Hlas ľudu 33/2021

Page 1

Rekonštrukcia Biskupského úradu

Vláda Republiky Srbsko vďaka prezidentovi Aleksandrovi Vučićovi schválila na tieto práce najväčšiu finančnú pomoc v dejinách SEAVC ISSN 0018-2869

Ján Triaška Báčsky Petrovec


Z obsahu

14. 8. 2021 | 33 /4972/

Uzávierka čísla: 11. 8. 2021

V prímestskom sídlisku Busije si 4. augusta početní prítomní zaspomínali na obete ozbrojenej akcie Oluja. Na úvod boli spomienkové služby, ktoré vykonal patriarcha Srbskej pravoslávnej cirkvi Porfirije, piesne a recitácie, po ktorých sa prihovoril prezident Aleksandar Vučić. V. Sabo Foto: predsednik.rs

Tradičné Dožinkové slávnosti, ktorými Vojlovičania oslavujú koniec žatvy, sa usporiadali po 26. raz. V obsiahlom kultúrno-umeleckom a folklórnom programe sa zúčastnili početní domáci a hostia. Na fotografii sú členovia vojlovického SKOS Detvan počas slávnostného defilé. A. Kulíková

Ďalšia v poradí výstav otvorených počas tohtoročných Slovenských národných slávností bola etnografická výstava v Múzeu vojvodinských Slovákov sprístupnená návštevníkom v nedeľu 8. augusta. Ide o výstavu pomenovanú Predok s podnázvom Symbol etnickej identity vojvodinských Slovákov autorov Mr. Kataríny Radisavljevićovej, muzeálnej poradkyne v Múzeu Vojvodiny, a Mgr. Marijana Pavlova, kustóda etnológa, spolupracovníka Múzea vojvodinských Slovákov. J. Čiep

Prognostická a ohlasovacia služba Ministerstva poľnohospodárstva Srbska oznámila, že v tomto roku vzhľadom na dlhé obdobia s vysokými teplotami a bez zrážok existuje možnosť výskytu húb z rodu Aspergillus na kukurici. Tieto huby sú v našich podmienkach najčastejšie skladovacím patogénom, ale v takýchto poveternostných podmienkach môžu nakaziť klasy kukurice aj na poliach. Počas júla sme mali 25 tropických dní s teplotami nad 30 °C, čo zapríčinilo praskanie zŕn. Ľ. Sýkorová


Editoriál ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľka NVU Hlas ľudu: Milana Arňašová-Radićová Úradujúca zodpovedná redaktorka: Anna Francistyová Redakcia: Danuška Berediová-Banovićová, Jaroslav Čiep, Katarína Gažová, Olinka Glóziková-Jonášová, Anna Horvátová, Vladimír Hudec, Stevan Lenhart, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Miroslav Pap, Ľubica Sýkorová. Jazyková redaktorka: Mária Domoniová Inzercia: Mária Obšustová Grafická redaktorka: Irena Lomenová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 101 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090 Tlač: VP Službeni glasnik Belehrad

• •

Na Slávnostiach, so Slávnosťami Anna Francistyová

D

očkali sme sa ďalších Slovenských národných slávností. Niektoré podujatia z ich bohatého programu už máme za sebou, ústrednú časť pred sebou. Celý program, ako sme v minulom čísle avizovali, zverejňujeme i na našej poslednej strane, aby vám bol poruke. V piatok 13., v sobotu 14. a v nedeľu 15. augusta nech sa páči do Petrovca. Z tradičných obsahov sú naplánované: vstupný príležitostný program SNS, slávnostné zasadnutie Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny, slávnostné zasadnutie Zhromaždenia Matice slovenskej v Srbsku, slávnostné udelenie Ceny Pro Cultura Slovaca, stretnutia učiteľov, novinárov, zdravotníckych pracovníkov, filatelistov, zberateľov, prezentácia kníh slovenských autoriek, galakoncerty dospelých i mladučkých folkloristov, Jarmok umenia, výstavy, dielne, divadielko, športové súťaže, a to futbal, volejbal, rybolov, stolný tenis, tenis, tiež ľudové veselice. Pribudla výšivkárska dielňa a aj teraz sú v ponuke sprievodné podujatia. Ak prídete do Petrovca, iste si niečo nájdete pre seba. Ak vám nevyjde krok, iste budete v duchu na Slávnostiach. Vďaka spomienkam, vďaka dojmom z uplynulých ročníkov, vďaka rozprávaniu známych, rodákov. A tu sú aj médiá, ktoré vám predostrú všetky aktuality, udalosti, rozhovory, tiež zábery z progra-

mov. Náš týždenník sa vám prihovorí online riportmi a o týždeň v pravidelnom tlačenom vydaní obsiahlejšími príspevkami z tváre miesta i v osobitnej SNS prílohe. V tomto čísle vám ponúkame riport z Dožinkových slávností vo Vojlovici, z Dňa zeleniny v Hložanoch, z detského letného tábora v Jánošíku. Neprehliadnite záznamy z otvorenia výstav na SNS, ktoré na vás čakajú v slávnosťovom Petrovci. V Kysáči otvorili 6. bienále maliarov ochotníkov a novosadskí šafárikovci sa vzchopili, nacvičili divadlo a absolvovali už aj jeho premiéru. Pozorným listovaním Hlasu ľudu číslo 33 zistíte aj to, že Nový Sad k svojim lichotivým titulom, kam patrí i titul Európske hlavné mesto kultúry, chce priradiť i Cenu Meliny Mercouri. A viete, čo je to ekologický dlh? A aj to, že je on každý rok väčší a týka sa aj nášho života, ale predovšetkým generácií, ktoré prišli alebo prídu po nás? Ochotne vám na tieto otázky zodpovieme, lebo práve médiá majú významnú úlohu v propagovaní ekologického dlhu a ekologického povedomia spoluobčanov. Preto aj v týchto dňoch, aj počas návštevy Slovenských národných slávností nezabúdajte na ekológiu: majte so sebou vždy svoju plátennú tašku, aby ste sa vyhli hromadeniu igelitových tašiek. Najprv vo svojom odpadovom koši, potom v komunálnych skládkach. Pribudne vám dobrý pocit z vášho osobného príspevku v ochrane životného prostredia.

V tomto čísle TÝŽDEŇ

KULTÚRA

6 Revolúcia v rozvoji komunálnej infraštruktúry

31 Veselo a edukačne

ĽUDIA A UDALOSTI

51 Spomienky na Kováča neblednú

14 O plánoch a aktivitách

ŠPORT

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY 23 Tropické horúčavy môžu spôsobiť výskyt aflatoxínov

Na titulnej strane: Od 1. júla 2021 na budove Biskupského úradu SEAVC v Novom Sade prebieha generálna rekonštrukcia. Práce by mali byť skončené do 15. decembra. Vláda Republiky Srbsko podporila túto kapitálovú investíciu sumou 88 a pol milióna dinárov, čo je najväčšia pomoc nášho štátu Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v jej storočných dejinách. Foto: Mgr. Jaroslav Javorník, PhD. 33 /4972/ 14. 8. 2021

3


Týždeň SPOMIENKA NA OBETE OZBROJENEJ AKCIE OLUJA

Srbsko si pamätá Pripravil: Vladimír Sabo prímestskom sídlisku Busije si 4. augusta početní prítomní zaspomínali na obete ozbrojenej akcie Oluja. Na úvod boli spomienkové služby, ktoré vykonal patriarcha SPC Porfirije, piesne a recitácie, po ktorých sa prihovoril prezident Aleksandar Vučić. „Dnes, keď si opäť pripomíname, čo sa stalo v auguste 1995, keď si spomíname na vyhnanie viac ako 250-tisíc

všetkým pripomenúť nielen to, čo nám iní urobili, ktorí nechceli, aby sme existovali, ale aj to, čo sme si sami urobili, ako keby sme nechceli existovať.“ Prezident tiež spomenul, že sa už nikdy nesmie stať, aby Srbsko zabudlo na svojich tichých hrdinov. Ako povedal, nikdy viac si nesmieme zakrývať oči, uši a ústa pred niečím, čo bolo pohromou a pádom celého ľudstva. „Tváriť sa, že to nie je pravda, a vyhýbať sa povedať je zlo-

Srbov, exodus a etnické čistky, zároveň si pripomíname, kto sme, čo sme, odkiaľ sme a kam ideme. Ďakujem vám všetkým, že sme dnes večer spolu a že ukazujeme, ako veľmi milujeme svojich ľudí,“ povedal prezident Vučić a doložil, že nezabudneme na všetko to, čo zažili ľudia z Krajiny. „Pre nás to nie sú len strašidelné čísla obetí,“ povedal prezident Vučić a zdôraznil, že Srbsko nezabudne. „Dejiny sa nikdy neupravovali tak, ako dnes. Preto chcem

činom nielen proti obetiam, ale aj proti nám, proti každému živému Srbovi, Srbom z Krajiny, Srbsku a jeho budúcnosti,“ uviedol prezident a podčiarkol, že ľudia iba ak si pamätajú, môžu sa vzpriamiť a žiť so sebou, bez určitých medzier, strachu a podozrení. Poukázal na to, že Srbsko musí bojovať za mier a kolísky

V

4

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

s deťmi, ako aj na to, že zabudnutie nás ruší a vymazáva z dejín a budúcnosti a zbavuje nás práva na každý zajtrajšok. „Naše poslanie je šťastná budúcnosť pre nás i pre novú generáciu. Dnešné Srbsko je založené na jasnej identite a kultúre spomínania,“ povedal prezident a pripomenul, že je vykonané všetko, čo bolo po desaťročia zanedbávané, ako aj to, že sa silné Srbsko stalo pánom svojho osudu.

„Nech je večná sláva srbským obetiam, ktoré zahynuli v Oluji a vo všetkých pohromách. Vaše deti sú vo svojom Srbsku, sú zaopatrené, milované a úspešné. Spite pokojne, srbskí sokoli, budúcnosť vašich detí je naším závetom,“ povedal na záver prezident a poďakoval sa všetkým, ktorí v ten večer ukázali, ako veľmi milujú svoju krajinu. Prítomným sa prihovoril aj Milorad Dodik, člen Predsedníctva Bosny a Hercegoviny. Povedal, že na Balkáne neexistuje väčší garant mieru, ako je Srbsko. „My nechceme žiadne konflikty, ale nevzdáme sa svojich

• TÝŽDEŇ •


politických práv. Nežiadame nič iné, len aby Republika srbská bola tým, čo jej bolo dané v Daytonskej dohode a čo je napísané v Ústave Bosny a Hercegoviny. Oni nám to dávno odobrali a my to chceme mať,“ povedal Dodik a poznamenal že je srbský svet hodnota, ktorá by mala zhromaždiť Srbov v Amerike, na Novom Zélande a všade okolo srbského písma a jazyka, okolo srbskej viery a krsnej slavy. Prítomným sa prihovoril aj patriarcha SPC Porfirije, ktorý okrem iného povedal, že ako metropolita v Záhrebe a Ľubľane bol mnohokrát v Dalmácii a zamiloval sa do nej. Uviedol, že sa zoznámil a zamiloval si Srbov, ale aj mnohých Chorvátov, ktorí spolu žili, pozitívne sa ovplyvňovali, ale mali nedorozumenia a konflikty a sami nachádzali cestu, ako ísť ďalej. „Som si istý, že mnohí z vás, napriek bolesti a utrpeniu, ktoré znášate, stále zdieľajú moje skúsenosti. Preto ma zaujíma, kto je víťazom vášho prenasledovania,“ povedal patriarcha. Ako sa uvádza na stránke Slobodna Evropa, podľa chorvátskych prameňov pred Olujou asi 130-tisíc Srbov odišlo v organizovaných konvojoch, zatiaľ čo podľa srbských prameňov ide o počet zhruba 250-tisíc ľudí, ktorí boli vyhnaní alebo ktorí ušli do Bosny a Hercegoviny alebo Srbska. Podľa Chorvátskeho helsinského výboru niekoľko týždňov po Oluji spálených alebo zdevastovaných bolo tisíce obytných budov. Patriarcha a hodnostári spomienkový večierok zakončili modlitbou a požehnaním obetí, ako aj prítomných. Zdroj: predsednik.rs / slobodnaevropa.org Foto: predsednik.rs

• TÝŽDEŇ •

bu, ale aj zaplatenie 80 % cesty z Rače do Bijeljiny. „Vybudujeme aj most na Sáve – bude to prínos k priateľstvu

hrad – Sarajevo, ako aj o ďalšej podpore v oblasti zdravotníctva a sociálnej politiky, ktorú Srbsko bude naďalej poskytovať Republike srbskej. „Je pre nás veľmi dôležité, aby sme do Dňa jednoty predložili návrh Zákona o ochrane a používaní nášho srbského jazyka a cyriliky, aby sme v tejto záležitosti mali rovnaké normy,“ povedal prezident Vučić a zdôraznil, že všetky veľké európske národy si zachovali svoju identitu prostredníctvom jazyka a písma. „Každý rozhovor je dobrý a vždy budeme mať všetku pozornosť a čas tohto sveta, aby sme si vypočuli predstaviteľov nášho ľudu, pretože my Srbi patríme do tej istej rodiny a nikomu neubližujeme, ak si zachovávame svoj srbský jazyk, len preto, že si chceme zachovať svoje meno a priezvisko, svoju identitu a právo na budúcnosť pre svoje deti,“ uzavrel prezident Vučić a zdôraznil, že Republika srbská bude môcť v budúcnosti vždy počítať so stále väčšou podporou Srbska. Po stretnutí s predstaviteľmi Republiky srbskej prezident Vučić sa stretol aj s predstaviteľmi mimoparlamentných strán, ktoré si neželajú účasť zahraničných predstaviteľov v medzistraníckom dialógu, ako aj so zástupca-

a bratstvu so srbským ľudom a so všetkými národmi v Bosne a Hercegovine,“ uviedol prezident. Prítomní rokovali aj o energetických projektoch a diaľnici Bele-

mi vládnych a opozičných strán v Národnom zhromaždení Republiky srbskej. Zdroj: predsednik.rs Foto: predsednik.rs

ZO ZASADNUTIA PREZIDENTA ALEKSANDRA VUČIĆA A MILORADA DODIKA

Zachovanie mieru a rešpektovanie Daytonskej dohody Pripravil: V. Sabo

V

stredu 4. augusta prebiehalo stretnutie prezidenta Aleksandra Vučića a srbského člena Predsedníctva Bosny

a Hercegoviny Milorada Dodika. Pri tej príležitosti prezident povedal, že predstaviteľov Republiky srbskej pozorne počúval a na stretnutí boli prediskutované všetky dôležité témy súvisiace so situáciou v regióne, Bosne a Hercegovine, ako aj v Republike srbskej, pričom zdôraznil, že rozhodnutia sa majú vyniesť v súlade so záujmami a so súhlasom troch národov a že je to podstata a duch Daytonskej dohody. „Stanovisko Republiky Srbsko je také, že nanútené rozhodnutia nikdy nie sú dobré. Srbsko vyjadrilo želanie, aby sa rešpektovala Daytonská mierová dohoda a aby sa zachoval mier a stabilita v celom regióne,“ uviedol prezident Vučić a doložil, že Srbsko rešpektuje územnú integritu Bosny a Hercegoviny, ako aj Republiky srbskej v rámci BaH.

Ako informoval, na stretnutí hovorili aj o hospodárskych projektoch, ktoré majú zásadný význam. Podľa jeho slov Srbsko prevezme spolu s konzorciom srbských spoločností nielen stav-

33 /4972/ 14. 8. 2021

5


Týždeň REALIZÁCIA PROJEKTU EURÓPSKE HLAVNÉ MESTO KULTÚRY

Výsledky sú badateľné

O

Jasmina Pániková

krem toho, že bude európske hlavné mesto kultúry, Nový Sad sa chce ovenčiť ešte jedným titulom – prestížnou Cenou Meliny Mercouri, pomenovanou podľa gréckej ministerky kultúry, ktorá sa považuje za najzaslúžilejšiu za založenie projektu Európske hlavné mesto kultúry. O tom, či Nový Sad v dostatočnej miere úspešne realizuje projekt, rozhodne Európska komisia, no pred rozhodujúcim zasadnutím 5. augusta bolo usporiadané zasadnutie Čestného výboru Nadácie Nový Sad – Európske hlavné mesto kultúry, ktorému predsedala premiérka Srbska Ana Brnabićová. Okrem nej na zasad-

nutí boli aj novosadský primátor Miloš Vučević, ministerka kultúry a informovania Maja Gojkovićová, predseda pokrajinskej vlády Igor Mirović a riaditeľ Nadácie Nový Sad – Európske hlavné mesto kultúry Nemanja Milenković. Zasadnutie prebiehalo v nie-

kdajšej Fabrike, ktorá po rekonštrukcii dostala meno Kreatívny dištrikt. Ide o priestor, ktorý bude strediskom rozvíjania súčasnej tvorby a okrem týchto miestností projektom sú vytvorené aj ďalšie strediská kultúry: predmestie Petrovaradínskej pevnosti,

POSTUPUJE REALIZÁCIA PROJEKTU ČISTÉ SRBSKO

Revolúcia v rozvoji komunálnej infraštruktúry Pripravil: Vladimír Sabo

P

rimátor Nového Sadu Miloš Vučević 5. augusta v Belehrade podpísal prílohy obchodných zmlúv s mestami a obcami, ktoré sú zapojené do prvej fázy projektu Čisté Srbsko. Projekt sa vzťahuje na výstavbu komunálnej kanalizačnej infraštruktúry. Pripomíname, že vo februári tohto roku minister stavebníctva, dopravy a infraštruktúry Tomislav Momirović a riaditeľ China Road and bridge corporation Zhang Xiaoyuen podpísali zmluvy o projektovaní a vykonávaní prác na výstavbe komunálnej infraštruktúry. Tieto zmluvy umožňujú vytváranie podmienok pre veľký počet obcí a miest v Srbsku, ktoré si takto riešia desaťročia staré problémy súvisiace s prečisťovaním odpadových 6

www.hl.rs

vôd a so skladovaním a zaobchádzaním s pevným odpadom. „Mesto Nový Sad patrí medzi obce, ktoré vstúpili do programu Čisté Srbsko, a je to najväčší individuálny projekt investovania do komunálnej infraštruktúry v našom meste. Finančné pros-

Srbska, príslušnému ministerstvu a prezidentovi republiky za podporu pri realizácii tohto kapitálneho projektu s čínskymi partnermi, ktorý má veľký význam pre celú krajinu. Od dnešného dňa sa doslova začína revolúcia v oblasti rozvoja

triedky poskytnuté projektom umožňujú spustenie silnejšieho investičného cyklu s ešte väčším počtom verejných investícií v Novom Sade. Ďakujem vláde

komunálnej infraštruktúry v celej krajine, v sektoroch odpadových vôd, kanalizácie a zásobovania vodou,“ povedal novosadský primátor a doložil, že je podpísaný-

Informačno-politický týždenník

centrum mesta, Almašský kraj a siete kultúrnych staníc, ktoré rekonštruujú. Nie div, že primátor Vučević neskrýval potešenie z doterajších výsledkov. Ako povedal, mnohí nedôverovali, že z niekdajšej Čínskej štvrte, ktorá bola zdevastovaná a roky zapustená, vznikne Kreatívny dištrikt, ktorý, ako povedal, priestorovo pravdepodobne nepostačí pre všetkých záujemcov, ktorí by chceli tu prezentovať a rozvíjať svoje umenie. Podľa neho projekt sa úspešne realizuje aj preto, lebo má podporu tak zo štátnej, ako aj z pokrajinskej a lokálnej úrovne. Napr. pokrajinská vláda od začiatku realizácie projektu vložila viac ako 400 miliónov dinárov. Z niekdajších priemyselných budov, ktoré boli zanedbané, vznikajú moderné budovy, a tie prispejú nielen k rozvoju umenia, ale aj turizmu v Novom Sade. Foto: vojvodina.gov.rs

mi prílohami zahrnutá realizácia projektu výstavby kanalizačnej siete v Kysáči a Čeneji, rekonštrukcia kanalizácie v mestských častiach Liman 1, Liman 2, ako aj kanalizačnej siete v mestskej časti Podbara v štyroch fázach. Minister stavebníctva, dopravy a infraštruktúry Tomislav Momirović zdôraznil, že je hodnota podpísaných príloh 336 miliónov eur a prostriedky budú investované do 26 čističiek odpadových vôd a vybudovaných bude 700 kilometrov úplne novej kanalizačnej siete v 14 obciach a mestách. „Tieto prílohy zmlúv poskytli predpoklad na rozvoj komunálnej infraštruktúry na území Srbska podľa najvyšších svetových štandardov. Po tomto projekte naša krajina už nebude rovnaká a som mienky, že ide o investíciu najväčšieho významu,“ uviedol minister Momirović a zablahoželal všetkým predsedom obcí a primátorom, s ktorými boli podpísané prílohy. Zdroj: novisad.rs Foto: mgsi.gov.rs • TÝŽDEŇ •


NOSITELIA BRONZU NA OLYMPIJSKÝCH HRÁCH V BASKETBALE 3 NA 3 U PRIMÁTORA VUČEVIĆA

Úspech Srbska a česť pre Nový Sad Pripravil: Vladimír Sabo

P

rimátor Nového Sadu Miloš Vučević 4. augusta prijal na radnici basketbalové mužstvo Srbska 3 na 3, ktoré na Olympiáde v Japonsku získalo bronzovú medailu. Srbský tím v zápase o tretie miesto porazil Belgicko, a tak sa stal prvým tímom v dejinách Srbska, ktorý po zaradení basketbalovej disciplíny 3 na 3 medzi olympijské športy získal olympijský odznak. Tento historický úspech dosiahli Dušan Domović-Bulut, Dejan Majstorović, Mihailo Vasić a Aleksandar Ratkov. „Blahoželám našim vynikajúcim športovcom, skvelým basketbalistom, nielen k úspechu na olympijských hrách, ale aj k všetkému, čo dosiahli roky doza-

du. Sme hrdí na to, že Srbsko je vysoko umiestnené na svetovej mape basketbalu 3 na 3 a Nový Sad je vďaka týmto chlapcom najjasnejší bod medzi mestami

a česť pre naše mesto. Umiestniť sa medzi tri najlepšie tímy na svete na prestížnej súťaži, akou je olympiáda, je niečo, o čom mnohí môžu iba snívať, a tomuto tímu

na celej planéte. Toto nie je iba veľký osobný úspech hráčov a trénerov, ale je aj úspech Srbska

sa ten sen splnil. Očakávame ešte mnoho ich víťazstiev na nových majstrovstvách a výzvach, ktoré

ich očakávajú, a nemôžeme sa im dostatočne odplatiť za všetko, čo pre nás vykonali,“ povedal primátor a poukázal na to, že Nový Sad je hrdý aj na svoju športovkyňu Ivanu Španovićovú, ktorá obsadila štvrté miesto na olympiáde, čo je tiež veľký úspech. V mene tímu sa prihovoril hráč Mihajlo Vasić a poďakoval sa Mestu Nový Sad a občanom, ktorí počas olympijských hier poskytli tímu veľkú podporu. „Podpora fanúšikov nám veľa znamenala a bola akýmsi ,vetrom do plachiet’. Dali sme svoje maximum a získali bronzovú medailu, a tak sme sa zapísali do dejín tohto športu, ktorý debutoval na olympijských hrách,“ povedal Vasić. Zdroj: novisad.rs Foto: novisad.rs

V NOVOM SADE

Nové priestory pre mládež Jasmina Pániková

V

Medzinárodný deň mládeže 12. augusta Mládežnícke stredisko Opens v Novom Sade dostalo nové miestnosti, ktoré sa nachádzajú v niekdajšej Čínskej štvrti. Pri tej príležitosti bol usporiadaný aj hudobný program a možnosť predstaviť sa mali aj početné združenia mládežníckych organizácií a inštitúcií kultúry. Ako sme sa dozvedeli od organizátorov, cieľom akcie bolo oboznámiť predstaviteľov inštitúcií, organizácií civilnej spoločnosti, ako aj mládeže z Nového Sadu s kapacitou priestorov, obsahmi a službami, ktoré poskytuje Mládežnícke stredisko Opens / Kultúrna stanica Opens. • TÝŽDEŇ •

Na otvorení sa prihovorili Vukašin Grozdanović, koordinátor Opensu, Nemanja Milenković a riaditeľ Nadácie Nový Sad –

Európske hlavné mesto kultúry. Ako sa uvádza na stránke RTV, mladí sa tu budú môcť zúčastňovať v rozličných obsahoch, edu-

kačných, zábavných a kreatívnych, ktoré sú pre nich užitočné. Organizované budú dielne, prednášky, tanečné večierky a pod. Mládežnícke stredisko Opens je výsledkom 20-ročnej nepretržitej práce a spolupráce mladých, ich združení a Mesta Nový Sad na zveľadení postavenia mladých v tomto meste. Toto stredisko je aj Kultúrnou stanicou Opens, jednou z kultúrnych staníc vybudovaných a obnovených projektom Nový Sad – Európske hlavné mesto kultúry. Foto: Opens

33 /4972/ 14. 8. 2021

7


Týždeň EKOLÓGIA

Žijeme na dlh Jasmina Pániková

S

lovo dlh nám je všetkým dobre známe, ibaže menšia časť populácie vie, že okrem toho finančného dlhu existuje aj ekologický dlh, ktorého sa podľa všetkého ťažšie zbavíme. Vieme vlastne, čo znamená slovné spojenie ekologický dlh? Marica Puškašová, výkonná redaktorka časopisu eEkolist, pre náš týždenník tento pojem takto vysvetľuje: „Organizácia Global Footprint Network každoročne zverejňuje dátum, keď sa na globálnej úrovni vyčerpajú všetky prírodné zdroje, ktoré boli k dispozícii na ten rok. Ľudia v celom svete v tejto chvíli používajú životné prostredie 1,75-krát rýchlejšie, než sa globálne ekosystémy môžu obnoviť. To vlastne znamená, že potrebujeme 1,75 Zem, aby sme žili takým spôsobom ako teraz. Keď vyčerpáme viac zdrojov ako planéta môže nahradiť, to znamená, že do konca roka budeme žiť na účet nasledujúcich generácií. Tento ,požičaný’ čas je ekologický dlh a on je, žiaľ, každý rok väčší, čiže každoročne začíname skôr žiť na dlh.“ Puškašová tiež zdôrazňuje, že Katar a Luxemburg sú absolútnymi šampiónmi ekologického dlhu, keďže tieto krajiny svoje zdroje vyčerpávajú už vo februári, no podľa nej sú oveľa nebezpečnejšie Spojené štáty americké. „Ak by sme žili ako Američania, potrebovali by sme päť planét. Za nimi nasledujú Austrálčania, ktorí potrebujú viac ako štyri planéty, zatiaľ čo európske krajiny, ktoré do dlhu vstupujú v máji alebo júni, by potrebovali dve a pol planéty. Celkom na dne dlžníkov sú af8

www.hl.rs

rické krajiny a India, ktorá, aj keď má viac ako miliardu obyvateľov, troví iba 0,7 ročných zdrojov planéty Zem. AKO SA VYPOČÍTAVA EKOLOGICKÝ DLH? „Global Footprint Network predstavuje sieť zainteresovaných organizácií, ktoré zbierajú údaje o zdrojoch – energiách, vodách, rudách... Na základe množstva dostupných zdrojov a podľa toho, aké zvyky majú občania jednotlivých krajín, určuje sa Deň ekologického dlhu. Napríklad, ak vieme, aké množstvo vôd, lesov, nerastov a pod. máme dostupné v istej krajine, sleduje sa, akou rýchlosťou a akým spôsobom ich ľudia, ktorí tam žijú, vyčerpávajú. Takisto sú tu aj iné ukazovatele – podiel recyklovania a využívanie obnoviteľných zdrojov energie alebo zalesňovanie a vytváranie zelených plôch

Švéd alebo Američan konzumovať kvalitnú stravu, spotrebovať elektriku, mať strechu

Marica Puškašová, výkonná redaktorka eEkolistu

nad hlavou, ibaže, žiaľ, zostáva ukrátený o také pohodlie. To znamená, že by každý človek na tejto planéte pravdepodobne čerpal rovnaké množstvo

Obnoviteľné zdroje energie ako spôsob zníženia vyčerpávania prírodných zdrojov

na obyvateľa. Lepšia životná úroveň si vyžaduje oveľa viac energie a surovín, čím sa vytvára nátlak na životné okolie. Jeden občan istej africkej krajiny má potrebu rovnakú ako aj jeden

Informačno-politický týždenník

zdrojov, keby mal možnosť. Avšak pre kruté globálne prerozdelenie bohatstva spravidla sú najbohatšie regióny aj najväčšími spotrebiteľmi planéty,“ vysvetľuje Puškašová.

V našej krajine sa intenzívnejšie o ekologickom dlhu hovorí iba za posledných niekoľko rokov. Od našej spolubesedníčky sa ale dozvedáme, že sa Deň ekologického dlhu vypočítava od 70. rokov minulého storočia. „O ekologickom dlhu sa u nás hovorí vďaka organizáciám, ktoré úspešne propagujú ekologickú problematiku. Médiá takisto majú dôležitú úlohu v propagovaní ekologického dlhu, lebo našli dobrý spôsob, ako zainteresovať nielen občanov, ale aj osoby v štátnych inštitúciách. Ak povieme, že my už v prvej polovici roka začíname míňať zdroje ,rezervnej planéty’, je jasné, že to vzbudí záujem verejnosti, keďže sa nastolí otázka, akú planétu nechávame našim deťom, ale aj tým, ktorí sa ešte ani nenarodili. Akí sme to ľudia, ak pre naše nedopatrenia generácie, ktoré tu budú žiť o 50 alebo 100 rokov, budú zápasiť s problémami klimatickej a energetickej katastrofy? Predstavte si svet, v ktorom bude žiť dvanásť alebo štrnásť miliárd ľudí, ktorí budú mať k dispozícii príliš málo zdrojov, keďže tie boli vyčerpané, keď vo svete žilo iba šesť – sedem miliárd ľudí. To je fakt, ktorý nás znepokojuje, a z toho dôvodu sa tak u nás, ako aj vo svete koná opravdivá zelená revolúcia,“ konštatuje. Zamyslieť si takú katastrofálnu revolúciu nevieme, no to, čo vieme, je fakt, že pandémia koronavírusu v minulom roku predsa priniesla aj čosi pozitívne. Aspoň keď ide o ekológiu. Vlani bol Deň ekologického dlhu v druhej polovici augusta a tohto roku už koncom júla, čiže vlani sme neskoršie strovili zásoby. „Verím, že je pandémia hlavným vinníkom pre všetko dobré, • TÝŽDEŇ •


ale aj všetko zlé, čo sa udialo. Z jednej strany priemysel v jednej chvíli zastal a úroveň znečistenia ovzdušia klesla, z druhej strany celkom očakávaný kolaps hospodárstva mal za následok hospodársku krízu v mnohých častiach sveta. To následne priviedlo k poklesu životnej úrovne a všetci vieme, že je to vždy zlá správa pre životné okolie. Chudobné regióny prvé pocítili úder hospodárskej krízy, ľudia prišli o svoje pracovné miesta a museli zabezpečiť stravu pre svoje rodiny, strechu nad hlavou, vykurovanie... Všetko to našli v prírode. Na ekologický dlh sa musíme pozerať globálne. Áno, v minulom roku sme menej využívali zdroje našej planéty, ale to neznamená, že je to aj celkom dobrá správa. Musíme zvážiť príčiny a dôsledky a používajúc údaje Global Footprint Networku vyhľadávať modely, ktorými budeme predvídať, čo

by sa mohlo udiať, aby sa nám zlé rozhodnutia nevrátili ako bumerang,“ upozorňuje. Samozrejme, keď hovoríme o hocijakej oblasti, vždy sa porovnávame s krajinami nášho regiónu. Na ktorej priečke sa nachádzame, keď ide o ekologický dlh? Marica Puškašová nás potešila, že predsa nie sme prví, ktorí vstúpia do dlhu. V juhovýchodnej Európe prvé je Slovinsko, ktoré svoje kapacity prvé prekročí, a to už v apríli alebo v máji. A ďalej nasledujú Chorvátsko, Bosna a Hercegovina, Čierna Hora, Srbsko a Albánsko, ktoré svoje dostupné zdroje vyčerpá v októbri. Na záver sme mali iba jednu otázku – sú viditeľné pozitívne zmeny, ktoré súvisia s ekologickým povedomím občanov? „Samozrejme!“ odpovedá Puškašová. „Ekologická úroveň občanov je na neporovnateľne vyššej úrovni než to bolo pred

10 alebo 20 rokmi. Chcela by som povedať, že sme aj my prostredníctvom Ekolistu a eEkolistu prispeli k tomu, ale pravdou je, že je to trendom všade vo svete. Cez združenia občanov a rôzne iniciatívy občania bojujú za zdravšie životné prostredie. Občas sú to naozaj symbolické víťazstvá, ale vieme, že vplývajú na tých, ktorí rozhodujú a menia politiky. Pred iba 20 rokmi zelená ekonomika bola neznámym pojmom a ekológovia iba začali vymýšľať humánne koncepty, zatiaľ čo dnes Európska únia má Zelenú agendu na prekonanie hospodárskej krízy. Sú to nezastaviteľné civilizačné zmeny,“ uzaviera Marica Puškašová. AKO PRISPIEŤ K ŠETRENIU ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA? Bez ohľadu na to, kde žijeme, čerpáme prírodné zdroje. Slovom, sme na ne odkázaní. Z nich vyrábame určité produkty, kto-

ré spotrebujeme a vyhodíme. Ako sme sa mohli dozvedieť aj z rozhovoru s redaktorkou Puškašovou, stále viac a viac čerpáme z prírodných zdrojov, a tým ohrozujeme životné okolie. Môžeme nejakým spôsobom prispieť k náprave takejto situácie? Určite! A to každý z nás. Už tým, že do obchodov nosíme svoje tašky, prispievame k zníženiu produkcie a spotreby igelitiek. V niektorých krajinách trendom sa stalo nakupovať v secondhandoch, a to iba preto, aby sa znížila produkcia odevu. Pre tých, ktorí preferujú celkom nový odev, odporúča sa aspoň odniesť starý odev do recyklačných centier, keďže tento zväčša zakončí na skládkach medzi ostatným odpadom. Foto: z archívu spolubesedníčky a autorka

POŽIARE V GRÉCKU

Katastrofa biblických rozmerov J. Pániková

V

o vrchole turistickej sezóny v Grécku vypukli lesné požiare, ktoré trvajú už takmer dva týždne. V čase písania tohto príspevku najhoršia situácia je na ostrove Evia, presnejšie v jeho severnej časti. Na tomto ostrove žije viac ako 200-tisíc ľudí, z ktorých niekoľko tisíc muselo opustiť svoje domy. K vzniku lesných požiarov prispievajú extrémne horúčavy, ktoré sú podľa meteorológov najvyššie od roku 1987, ako aj silný vietor. Všeobecne v Grécku od konca júla vypuklo zhruba 600 požiarov. Podaktoré médiá situáciu na ostrove Evia opisujú ako z hororového filmu, no najlepšie ju pravdepodobne vedia opísať turisti, ktorých každodenne evakuujú. Keď ide • TÝŽDEŇ •

o turistov z našej krajiny, na tomto ostrove je ich 500. Ako sa uvádza na stránke Ministerstva

premiestnili na inú lokalitu. „Aj keď nie sú ohrození, požiar neutícha, bezpečnosť našich

pre obchod, turizmus a telekomunikácie, predstavitelia našich turistických agentúr rozhodli, aby sa všetci turisti zo Srbska

občanov je na prvom mieste, a preto je najlepšie, aby sa nachádzali ďaleko od potenciálneho nebezpečenstva,“ povedala

ministerka Tatjana Matićová. V boji proti požiarom na pomoc gréckym kolegom prišlo 37 príslušníkov Sektoru pre mimoriadne situácie so 14 vozidlami. Takisto 14 príslušníkov helikoptérovej jednotky Ministerstva vnútorných vecí od 10. augusta sa v troch helikoptérach zúčastňuje v hasení požiaru. Okrem toho do Grécka vyslali aj zdravotnícky tím Ministerstva vnútra s tromi lekármi, zdravotníckym technikom a sanitkou. Pomoc do Grécka vyslalo aj Rusko, Veľká Británia, Spojené štáty americké, Egypt, ako aj krajiny Európskej únie. Avšak požiare nevyčíňajú iba v Grécku. Ťažká situácia je aj v Albánsku a Turecku, ako aj v Severnom Macedónsku, kde naši hasiči takisto pomáhali. Foto: Ministerstvo vnútra

33 /4972/ 14. 8. 2021

9


Ľudia a udalosti REKONŠTRUKCIA BISKUPSKÉHO ÚRADU SEAVC V NOVOM SADE

Pravá chvíľa a tímová práca Anna Francistyová

B

iskupský úrad Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Srbsku je toho času na kulpínskej fare. S týmto návrhom biskupa Mgr. Jaroslava Javorníka, PhD., a takýmto dočasným riešením súhlasili aj členovia Synody. Ako je známe, budova Biskupského úradu v Novom Sade sa dočkala generálnej opravy a od 1. júla tu intenzívne pracujú majstri stavbári. Táto budova bola vystavaná v dávnom roku 1965 a na to, že urgentne potrebuje generálnu opravu, už vlani v novembri dovtedajší biskup Samuel Vrbovský upozornil svojho nástupcu Jaroslava Javorníka. A to bol ten prvý impulz... „Angažovali sme odborníkov, ktorí preskúmali každý vo svojom odbore stav budovy a konštatovali, že len tehly a strecha môžu zostať, všetko ostatné treba meniť. Sám biskup Vrbovský si bol toho vedomý, ale kým sme za jeho úradovania všetky fary a kostoly poopravovali, na Biskupský úrad sa nikdy nezvýšili peniaze. A zub času vykonal svoje,“ ozrejmil nám situáciu biskup a kulpínsky farár J. Javorník. „Musí sa meniť kanalizačná sieť, vodovodné potrubie, elektrická sieť je tiež úplne zastaraná a nevyhovuje dnešným potrebám. Keď sme s odborníkmi vyčíslili výdavky na rekonštrukciu, vyšlo to na 88 a pol milióna dinárov. Už v novembri minulého roku sme pochopili, že ak sa to chce pedantne urobiť, aby to slúžilo ďalších 50 rokov, nikto iný nám nemôže pomôcť, iba naša vláda – vláda Republiky Srbsko.“ Preto už v januári čelný človek našej cirkvi vykonal pár vážnych krokov a v dohovore s Hospodárskym výborom, Synodálnym presbyterstvom a po schválení 10

www.hl.rs

dobro našej cirkvi, ďakujem aj kup Jaroslav Javorník osobitne môjmu tímu, dobrým ľuďom, vyzdvihuje tímovú prácu: ktorí sú vôkol mňa – mojim se„Bez tejto tímovej práce, ktoniorom Jaroslavovi Kop- rej som si vedomý a s ktorou čokovi, seniorovi báč- som aj začal biskupské úradoskemu, Igorovi Feldymu, vanie, nedokážeme natrvalo seniorovi sriemskemu, niečo urobiť. Tímová práca rieši a Slađanovi Danielovi všetko. To, čo si privlastní jeden Srdićovi, seniorovi ba- človek, nemá dlhý vek, všetci nátskemu, predsedovi z môjho tímu to môžu potvrKňazskej konferencie diť. Toto, čo sme dosiahli, je Branislavovi Kulíkovi, úspech jednej novej skupiny nášmu dozorcovi Zlat- ľudí, ktorá má energiu. Táto nová kovi Šimákovi, ale aj sy- garnitúra ľudí je plná elánu do nodálnemu kontrolóro- práce a toto potrebujeme. Do vi Jánovi Cickovi, ktorý takýchto kapitálnych vecí sa nám dal svoju skúsenosť inak nedá ísť, všetci musia byť do týchto všetkých vecí, angažovaní. Dúfam, že tento lebo je najskúsenejší, tím vytrvá v tomto, čo začal, ako aj celému Hospodár- a že ešte aj iné divy budeme skemu výboru a Syno- vidieť. Máme veľké plány, máme dálnemu presbyterstvu, dobré, zdravé ambície, ktoré idú ktoré stálo za celým tým- len v prospech cirkvi.“ to projektom. Ďakujem Keďže schválené peniaze už za podporu a za dôveru, o týždeň boli na účte BiskupMgr. Jaroslav Javorník, PhD., biskup SEAVC ktorú mi dali, aby som ského úradu, od 1. júla, ako takéto niečo pre našu sme už spomenuli, majstri tu presvedčením som odišiel na cirkev vybojoval.“ pracujú na plné obrátky. Podľa Andrićev venac. Veril som, že Dôležitý je presný cieľ, pre- podpísanej zmluvy koniec prác nám prezident svojou autoritou myslená cesta k nemu, ale bis- je plánovaný 15. decembra. pomôže, keď mu vysvetlím, Majstri zo selenčo čo ide, a že bude vplývať na ského Slovanu si rozhodnutie vlády, aby nám však nárokujú, že k storočnici tento významný to môže byť aj skôr. projekt jej členovia schválili. Je Tropické horúčavy, pravá chvíľa na takýto projekt, keď sa nemôže a všetko je tak pripravené, že ani nesmie viac hosom si ani nemyslel, že sa toto dín robiť na otvorenom, môžu ich môže nevydariť. Povedali sme trochu pozastaviť, si, že ak to teraz neurobíme, ak nám vláda nepomôže, tak kedy ale slovanovci vraj urobíme?“ vždy dodržali terA podarilo sa: 11. júna na zamín a v dnešných sadnutí vlády Republiky Srbsko časoch je to veľmi vďaka prezidentovi Aleksandôležité. drovi Vučićovi projekt generálPočas historickej nej rekonštrukcie Biskupského návštevy v Belehúradu SEAVC bol schválený. rade hostiteľ preVšetci boli šťastní z tej správy. zident AleksanNáš spolubesedník počas nedar Vučić sľúbil dávneho rozhovoru nešetril biskupovi SEAVC, slovami vďaky: že bude hosťom „Ďakujem Pánu Bohu, že ma nielen pri oslave Kapitálne dielo k oslave storočnice našej cirkvi použil ako jeho inštrument na storočnice, ktorú Synodou navštívil prezidenta Srbska Aleksandra Vučića. „S pevnou vierou a mocným

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •


museli pre pandémiu a iné okolnosti posunúť na jún 2022, ale i pri slávnostnom otvorení Biskupského úradu. Vo vedení našej cirkvi veria, že svoje sľuby bude môcť dodržať. Dokonca otvorenie vynoveného Biskupského úradu nemá presný dátum, preto veria, že so vzácnym hosťom budú môcť zladiť termín a aj týmto spôsobom sa mu budú môcť zavďačiť. Pri úprave Biskupského úradu vraj nemajú vysoké nároky. Sám biskup Javorník trval na

tom, aby sa celý objekt dal do perlovej bielej farby. Je to aj z praktických dôvodov (čistá biela farba by bola citlivá na špinu), ale aj z teologických, lebo luteránska evanjelická farba je biela, ktorá symbolizuje čistotu ducha. Zatiaľ je taký biely jedine padinský kostol. Biskupský úrad bude teda perlovo biely aj zvonku, aj zvnútra. S tou bielou budú dobre komunikovať chrómované, teda strieborné zábradlia a kľučky na dverách a čierny mramor na schodištiach. Aby to

bolo čím jednoduchšie, a predsa vkusné. Na objekte bolo medzičasom dobudované podkrovie, kde je osem izieb. Nebolo to vtedy celkom kvalitne urobené a bol potom problém aj s legalizáciou celého Biskupského úradu. Dvadsať rokov sa tie priestory nepoužívali. Na doriešenie právnických záležitostí biskup Jaroslav Javorník bol u primátora Nového Sadu Miloša Vučevića, kde tiež dostal prísľub skorého riešenia. Aj tieto priestory budú

generálne upravené a účel sa im nemení. Môžu veľmi dobre poslúžiť v prípade návštev či menších seminárov. Veríme, že menšie neplánované intervencie, ktoré spravidla dochutia takéto veľké generálne rekonštrukcie, nenarušia priebeh prác a že sa už v decembri všetci budeme tešiť z funkčnej a krásnej budovy v centre Nového Sadu – sídla Biskupského úradu SEAVC. Foto: z archívu J. Javorníka

NAŠA ANKETA V STAREJ PAZOVE

Chystáte sa na Slávnosti do Petrovca? Anna Lešťanová

P

ráve keď sa našim verným čitateľom do rúk dostáva najnovšie číslo Hlasu ľudu, v Báčskom Petrovci prebiehajú Slovenské národné slávnosti. Na to, či sa chystajú na Slávnosti a čo pre nich znamená toto celomenšinové podujatie, opýtali sme sa členky Združenia pazovských žien, jednej z programových foriem tamojšieho SKUS hrdinu Janka Čmelíka.

Katarína Potranová

KATARÍNA POTRANOVÁ: – Áno, veľmi sa teším na tohtoročné Slovenské národné slávnosti v Báčskom Petrovci. Pravdepodobne na Slávnosti pôjdem s Katarínou Verešovou, ktorá sa tam ako jedna z autoriek zúčastní v prezentácii kníh slovenských • ĽUDIA A UDALOSTI •

Anna Balážová

autoriek v organizácii ASSŽ. Som členkou i speváckej skupiny nášho združenia, ale keďže som v smútku, vystupovať na programoch nebudem. Na Slávnosti sa nesmierne teším, lebo sa aj naše Združenie pazovských žien pravidelne zúčastňuje tohto celomenšinového podujatia. Najradšej si pozriem krásne inštalované výstavy, hoci každé podujatie je pre mňa určitým spôsobom zaujímavé. ANNA BALÁŽOVÁ: – Doteraz som na Slovenských národných slávnostiach nebola, hoci som do Petrovca často odchádzala na rodičovské porady, lebo na tamojšom Gymnáziu Jána Kollára štyri roky žiakom bol môj syn Vladimír. O Slávnostiach som počula mnoho toho pekného a o nich mi rozprávali aj naše súdružky Ružena Červenská a nebohá Juliana Materáková.

Tohto roku pôjdem zažiť čaro Slávností po prvýkrát, a to ako členka Združenia pazovských žien. Na Jarmoku umenia budeme mať aj náš stánok, a verím, že nám bude pekne. ANNA SLAMAJOVÁ: – Ako členka speváckej skupiny nesmierne sa teším na tohtoročné Slovenské národné slávnosti v Báčskom Petrovci. Na tomto našom celomenšinovom podujatí už som bola mnohokrát, no Slávnosti ma vždy svojou novou

Anna Slamajová

náplňou do Petrovca lákali, lebo je tam veru čo vidieť. Slávnosti sú aj krásnou príležitosťou na stretnutie sa so starými známymi, na pekný družný rozhovor s mnohými kamarátmi z našich slovenských prostredí. Vlani pre všetkým nám známu pandemic-

Anna Horvátová

kú situáciu sa Slávnosti nekonali, a musím povedať, že nám takto pred rokom v auguste veľmi chýbali. ANNA HORVÁTOVÁ: – Na Slovenských národných slávnostiach sa zúčastňujem pravidelne už veľa rokov. Keďže sme všetky členky v združení aj matičiarkami, nesmierne sa teším i na slávnostné zasadnutie Zhromaždenia MSS, ktorého sa zúčastní i delegácia z Pazovy. Som veľmi rada, že sa aj naše tri členky speváckej skupiny zúčastnia vstupného programu pod názvom Zlaté nite slovenskosti z vienka národnosti. Z bohatého programu mňa vždy láka Jarmok umenia, lebo tam máme aj pomaly zabudnuté remeslá, vidieť sa tam môžu diela šikovných ženských rúk a, samozrejme, neoddeliteľnou súčasťou tohto podujatia je rozmanitá gastronomická ponuka.

33 /4972/ 14. 8. 2021

11


Ľudia a udalosti UKONČENÉ TRADIČNÉ 26. DOŽINKOVÉ SLÁVNOSTI

Vojlovičania oslávili koniec žatvy Alena Kulíková

V

ojlovičania ešte jeden rok spoločne zorganizovali tradičné podujatie Dožinkové slávnosti, ktorým sa poďakovali za tohtoročnú žatvu a úrodu. Toho roku táto slávnosť trošku meškala skrze epidemiologické opatrenia a pšenica je už pokosená. Predsa je potreb-

že všetkým chýbalo stretnutie a kamarátenie, svedči aj najväčší počet detí, ktorý sa doteraz zapojil do dielne. Vyše 50 detí vytváralo, kreslilo a farbilo slnečnice, keďže sú práve aktuálne krásne kvety a práve slnečnice krášlia našu banátsku rovinu. Vojlovická všestranná umelkyňa – maliarka, výšivkárka Zuzka Čriepková pochválila túto akciu,

Členovia SKOS Detvan

kamarátenie. Marta Kerekešová ako predstaviteľka maďarského spolku poznamenala, že sa dielňa vydarila, o čom svedčí počet

pri Capoeire. „Klub Capoeira Pančevo počas letných prázdnin organizuje v prírode ukážkové hodiny s cieľom prilákať čím viac detí a spoznať ich s týmto zau-

Folkloristi sa tancom predstavujú divákom počas defilé

né osláviť koniec žatvy aj pre úrodu, i keď poľnohospodárov čaká ešte mnoho práce v poli. Žatevná slávnosť, na ktorú sú Vojlovičania veľmi hrdí, sa začala v piatok 6. augusta pred budovou Miestneho odboru Matice slovenskej vo Vojlovici, čiže v Parku reformácie, tradičnou kreatívnou dielňou pre deti v organizácii Miestneho odboru Matice slovenskej, slovenského spolku Detvan a maďarského spolku Árona Tamásiho. O tom,

ktorá je veľmi dôležitá pre deti: „Deťom je potrebné len ponúknuť takúto akciu a ony samy ukážu svoju kreativitu. Téma a technika, ktorá im bola ponúknutá, bola zaujímavá a nekaždodenná pre všetky generácie detí.“ Deti mohli preukázať svoje talenty a schopnosti a, samozrejme, vytvárať svoje jedinečné práce zaujímavou technikou z krepového papiera. Okrem zaujímavej témy a techniky deťom sa v dielni najviac páčilo

Deti počas dielne vytvorili krásne slnečnice

12

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Najmladší detvanovci

prítomných detí. Samozrejme, potrebné je spomenúť aj dobrú spoluprácu medzi organizátormi. Počas dielne deti mali možnosť trochu sa aj rozhýbať

jímavým športom. Tento šport trénujú aj mnohí chlapci z Vojlovice a s radosťou ukázali svoje vedomosti a šikovnosti svojim kamarátom a spolužiakom,“ povedal Martin Marek, jeden členov Klubu Capoeira Pančevo. Deti pri tejto príležitosti za úsilie dostali aj chutné občerstvenie – zmrzlinu. Vo večerných hodinách na nádvorí maďarského spolku prebiehal tradičný kultúrno-umelecký program hostí a doNiekedy sa do poľa chodilo s raňajkami: chlieb, slaninka, klobása, paradajky a cibuľ- mácich. V mene orka – a niekto aj vyhladol: Rastislav, Alžbeta ganizátorov všetkých prítomných pozdravili a Katarína Kulíkovci • ĽUDIA A UDALOSTI •


Otváranie dožinkového defilé: starosta mesta Pančevo Aleksandar Stevanović a predseda spolku Detvan Michal Spišiak

predsedovia oboch spolkov. Najprv sa moderátorky prihovorili v troch jazykoch primeraným textom o význame pšenice a žatvy pre Vojlovičanov. Na javisku sa okrem hostí maďarského spolku Árona Tamásiho predstavili aj hostia z Kovačice, a to členovia Kultúrno-umeleckého spolku

Na výstave pri stánku výšivkárok SKOS Detvan

V šírom poli hruška. Svojím tancom a spevom získali silné potlesky početného obecenstva. Javisko okrášlili aj výšivky, ktoré pripravili vojlovické výšivkárky. Okrem toho zatancovali a zahrali členovia spolku Stanka Paunovića z Pančeva. Pre všetkých návštevníkov usilovné ruky žien – výšivkárok pripravili aj krásnu výstavu ručných prác. Na nasledujúce ráno už o 11. hodine znovu sa stretli milovníci hudby, spevu, tanca, ale aj výšiviek a ručných prác. Pred spolkom Árona Tamásiho na stánkoch boli postavené ručné práce, rôzne výrobky, vína a pálenky, ktoré členky rôznych združení • ĽUDIA A UDALOSTI •

a spolkov s radosťou predávali, ale aj predstavovali návštevníkom. Ani toho roku nevystal stánok výšivkárok SKOS Detvan, ktoré okrem ručných prác predávali aj známy koláč – vojlovické svadobné lopty. Aj usilovné ženy z Jánošíka a Kovačice neohrdili vojlovické Dožinkové slávnosti. Hlavná a najvzácnejšia udalosť prebiehala v poli za prítomnosti mladých, ale aj tých starších členov, folkloristov, spevákov, poľnohospodárov. Zapojil sa aj veľký zástup traktorov s vlečkami a rôznou mechanizáciou. Domáci si vyparádili aj kone, ktoré poháňali počas slávnostného sprievodu. Vo vzduchu sa cítila radosť, potešenie, že sa mohli stretnúť a oslavovať koniec žatvy piesňou, tancom a spevom. Tentoraz sa veľký zástup zoskupil pri Miestnom spoločenstve Vojlovica, kde ich najprv pozdravil predseda spolku Detvan Michal Spišiak. „Keďže sme trošku s oneskorením zorganizovali tieto Dožinkové slávnosti a žito je už pokosené, časť programu s kosením žita sme nemohli zorganizovať. Práve preto sme pripravili krátku divadelnú scénku, do ktorej sa zapojili Miroslav Oravec a Atila Embeli a v ktorej cez žart predstavili ťažkú situáciu poľnohospodárov, ale aj všeobecne všetkých nás počas koronavírusu. Podľa počtu návštevníkov vidíme, že sú všetci žiadostiví kamarátenia a zábavy a že s netrpezlivosťou očakávali takéto podujatie. Môžeme byť len hrdí, že sme sa mohli stretnúť

toho roku a pokračovať v tradícii, ktorú nám nechali naši predkovia,“ povedal Michal Spišiak. Hosťom a domácim sa prihovoril aj starosta mesta Pančevo Aleksandar Stevanović, a tak sa slávnostne začala druhá časť Dožinkových slávností – defilé. Pre náš týždenník Aleksandar Stevanović povedal: „Nesmierne sme šťastní, ale aj hrdí, že táto tradícia nezanikla a že sa Dožinkové slávnosti aj naďalej organizujú, a veríme, že to bude aj v budúcnosti. Veľmi som prekvapený tým, koľko návštevníkov, mladých a starších účastníkov je dnes prítomné,

rovať takéto podujatia a máme ich mnoho, na čo sme veľmi hrdí. Preto si dovolím povedať, že je Pančevo mesto kultúry.“ Svojou prítomnosťou túto významnú udalosť pre všetkých Vojlovičanov podporili aj mestská manažérka Maja Vitmanová a pokrajinská poslankyňa Ivana Rosićová. Mnohopočetní účastníci v rôznofarebných pracovných starodávnych krojoch predefilovali ulicami Vojlovice a na každom rohu pozdravovali tancom a spevom divákov, ktorí netrpezlivo očakávali tento dožinkový zástup.

Pokrajinská poslankyňa Ivana Rosićová a mestská manažérka Maja Vitmanová pri stánku vojlovických výšivkárok

čo svedčí aj o tom, aký je veľký význam tohto podujatia pre vojlovickú spoločnosť, ktorá už storočia prezentuje vzájomné

Andrej, najmladší člen rodiny Beškovej, ktorá je známa ukážkou pukania bičom počas dožiniek

vzťahy medzi viacmenšinovým obyvateľstvom počas Dožinkových slávností. Z tejto príležitosti chcem vyzdvihnúť, že mesto Pančevo bude aj naďalej podpo-

Od 17. hodiny z nádvoria spolku Detvan z mnohopočetných kotlíkov sa šírila vôňa praženej cibuľky a o pár hodín aj guláša, ktorý bol naplánovaný na večeru na samotnom bále. V rámci nerevuálnej súťaže o varenie kotlíkového guláša účinkovalo 9 tímov. Aj keď neprezradili recept na chutný kotlíkový guláš, mnohopočetní kuchári cez žart povedali, že je družba najdôležitejšia korenina pre chutný guláš. Dobrá nálada pokračovala aj vo večerných hodinách na dožinkovom bále v miestnostiach MKUS Árona Tamásiho a SKOS Detvan. Kamarátili sa, zabávali, tancovali, spievali. Počas bálu predseda spolku Detvan všetkým kuchárom odovzdal ďakovný list. O dobrú náladu v Detvane sa postarali samotní členovia spolku, ktorí sa veselili pri pazovskej hudbe.

33 /4972/ 14. 8. 2021

13


Ľudia a udalosti S PREDSEDOM RADY MIESTNEHO SPOLOČENSTVA KYSÁČ

O plánoch a aktivitách Miroslava Ožvátová

P

o konštituovaní Rady MS Kysáč 21. júna členovia sa takmer jednohlasne zhodli s tým, koho si zvolia za predsedu na nasledujúce štyri roky. Zvolili si Jána Vozára, policajta na dôchodku. Ján Vozár je pôvodne Kysáčan, ktorého cesty ďalej viedli do susedného Báčskeho Petrovca, kde spolu s rodinou strávil takmer tri desaťročia. Podľa jeho slov sú to krásne roky, na ktoré si veľmi rád spomína, ale vždy ho viazalo silné puto ku Kysáču. Porozprával nám, ako sa znovu dostal do rodného Kysáča, a o novej funkcii, do ktorej bol zvolený. Kde pramenia začiatky vašich aktivít v Kysáči? „Začiatky mojich aktivít v Kysáči pramenia v období, keď som sa stal členom Umeleckého spolku Michala Geržu a keď som sa začal zaoberať kreslením a neskoršie aj maľovaním. Je to môj koníček ešte zo školských čias. Na odporúčanie susedov neskoršie som sa zapojil do Miestnej organizácie starobných penzistov v Kysáči. Chcel som vidieť, čím sa zaoberajú ľudia v mojom veku. Čoskoro som bol zvolený do predsedníctva.“ Mohli by ste nám vysvetliť dôvody svojej kandidatúry do Rady Miestneho spoločenstva Kysáč? „Moje organizačné schopnosti a skúsenosť, ktorú som získal v Báčskom Petrovci, ma motivovali na kandidatúru do Rady Miestneho spoločenstva Kysáč. Okrem toho rád sa zapájam do spoločenských aktivít. Keďže je starať sa o bezpečnosť občanov súčasťou môjho povolania, chcel by som urobiť niečo také podobné aj pre Kysáč. “ Byť predsedom RMS a hájiť záujmy celého Kysáča nie je 14

www.hl.rs

ľahká úloha. Čo je podstatou mi, cirkevnými zbormi a zdru- a pevnejšími. Podstata je, aby si tejto funkcie vo vzťahu ku ženiami občanov, Komisia pre medzi sebou navzájom pomáKysáču a následne ku Kysá- ekológiu a ochranu životného hali. Plán je, aby všetky spolky čanom, ktorých zastupujete? prostredia, Komisia pre vypra- a združenia vypracovali kalendár „Je to veľká výzva aktivít na každý rok, čo a zodpovednosť. Počínám v Miestnom spoločentam s tým, že v Kysáči stve umožní urobiť jeden to dopadne dobre a že spoločný kalendár aktivít aj moji Kysáčania budú Kysáča. Združeniam uľahčí spokojní s mojou prácou. koordináciu a plánovanie Mám nádej, že mi v tom a zároveň bude výzvou pre aj pomôžu. Moje motto občanov, aby sa zúčastnili je, že som iba prvý medzi vo väčšom počte v každej rovnakými a že len spoaktivite. Takým spôsobom ločnými silami môžeme sa aj obyvatelia iných dedotiahnuť veci do konca dín včas dozvedia o tom, a ukončiť všetko, čo sme čo a kedy sa v Kysáči bude začali. diať.“ Dôležité je, aby sa utvoKtoré témy považujete rili podmienky na výmenu za najdôležitejšie? ideí, ako aj zapájanie sa „V prvom rade je to komladých ľudí do všetkých munálna infraštruktúra akcií. Treba sledovať súbea kanalizačná sieť celého hy a písať projekty. PodKysáča. Je to pálčivá otázstata je, aby sme využili ka. Sú prostriedky na to. všetky možnosti, ktoré Pracuje sa na tom, aby sa sa nám ponúkajú, a aby vykonávanie prác čím viac sme spoločne na tom urýchlilo, a práve preto Ján Vozár: „Výzva pre všetkých Kysáčanov, sa na tom budú podiepracovali.“ Odkiaľ by ste začali aby priložili ruky k dielu.“ ľať viacerí vykonávatelia. vo vašom mandátnom Primátor mesta Nový Sad období? Miloš Vučević sa snaží, aby „Na úrovni RMS založené sú covanie projektov a hospodár- sa rovnomerne vkladalo do jednotlivé komisie: komunálna, sky rozvoj. Všetky tieto komisie všetkých častí mesta Nový Sad. finančná, Komisia pre kultúru majú uľahčiť prácu a koordináciu Treba tiež doriešiť otázku a informovanie, Komisia pre Miestneho spoločenstva. odvodných jarkov. Začali sa práce na vybudovaní odvodných jarkov, ale ešte nie sú celkom ukončené. Jedna z aktuálnych tém je aj bezpečnostná stránka Kysáča. Ide o centrum Kysáča, kde je jedna z väčších križovatiek. Žiaľ, tam boli autonehody, ktorými by sme sa do budúcna chceli vyhnúť. Musíme mať na zreteli, že je to aj cesta, ktorou deti chodia Budova Miestneho spoločenstva do školy, a treba zabezpečiť bezpečný prechod cez šport a mládež, poľnohospoNa začiatku by som chcel, aby tú cestu. Treba postaviť semafor dárska, Komisia pre bezpečnosť, sa všetky združenia, organizá- a svetelné informátory, ktoré Komisia pre spoluprácu s cirkva- cie a kluby stali jednotnejšími upozorňujú na rýchlosť jazdy

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •


vodičov. To sú všetko veci, na ktorých sa doteraz pracovalo, a pokračujeme ďalej. “ Sčasti ste nám prezradili aj plány do budúcna. Momentálne pripravujete nejaký projekt? „Keďže som funkciu predsedu RMS prebral nedávno, na začiatok sa spoznávam so svojimi povinnosťami a ingerenciami Miestneho spoločenstva. Samozrejme, každodenne sa pracuje na tzv. drobných otázočkách, ako sú: upratovanie, kosenie trávy, zber odpadu a iné. Ako prioritná otázka najväčšou výzvou bude znovu kanalizácia. Treba to dotiahnuť do konca. Nové projekty budeme vypra-

cúvať koncom roka. V pláne je rekonštrukcia budovy, ako aj nádvoria Miestneho spoločenstva. Potrebné je, aby MS malo svoje reprezentatívne priestory. O dva roky je veľká oslava príchodu Slovákov do Kysáča. Je to pre nás významná udalosť, lebo sa vtedy Kysáčania zapísali do dejín Dolnej zeme. Zároveň je to aj veľká výzva, aby sme si primerane pripomenuli toto jubileum.“ Ako hodnotíte rok za nami a následky koronavírusu? „Minulý rok bol výzvou tak na republikovej, ako aj na pokrajinskej a lokálnej úrovni. Asi sme sa všetci začali viac starať o svoje a o zdravie svojich príbuzných. Vďaka Domu zdravia

Založené sú jednotlivé komisie, ktoré uľahčia prácu a koordináciu Miestneho spoločenstva Kysáč

mesta Nový Sad podarilo sa nám zorganizovať vakcináciu v Kysáči, čo uľahčilo mnohým Kysáčanom. To bola spoločná aktivita Rady MS Kysáč a Miestnej organizácie starobných penzistov v Kysáči, ktorá sa podarila vďaka podpore výborníčky mesta Nový Sad Milany Arňašovej. Dúfam, že sme si všetci uvedomili, čo znamená byť nápomocný.“ Na záver náš spolubesedník vyzval všetkých Kysáčanov, aby sa zapájali do aktivít Kysáča a aby vystúpili s návrhmi a ideami. Zdôraznil, že sa vždy snaží, aby vypočul aj rady, aj kritiky, a že treba priložiť ruky k dielu, aby sa prišlo k optimálnemu riešeniu.

22. ZLATÝ KOTLÍK V PIVNICI

Súťažili majstri vo varení rybacej polievky Danica Vŕbová

V

nedeľu 8. augusta v areáli pivnického jazera usporiadali 22. Zlatý kotlík. Toto podujatie, ktoré svojou náplňou láka milovníkov rybacích špecialít, menovite polievky, sa už tradične organizuje, ibaže mi-

takže sa Združenie športových rybárov Šaran z Pivnice znova ocitlo v úlohe organizátora. Súťaž vo varení rybacej polievky absolvovalo 24 ekíp, a to z Pivnice, Despotova, Kulpína, Báčskej Palanky, Kucury, Lalite a zo Subotice. Súťažiaci mali k dispozícii dve hodiny, aby zho-

Podujatie prilákalo milovníkov rybacích špecialít

nulého roka nebolo uskutočnené pre epidemické zákazy. Tohto roku to teda situácia dovolila, • ĽUDIA A UDALOSTI •

tovili tú najchutnejšiu rybaciu polievku, ktorá o. i. musela spĺňať aj kritériá ohľadom konzis-

tencie, hustoty, farby, ale najdôležitejšie – kapor sa nesmel rozvariť, teda rozpadnúť. Ovzdušie vôbec ale nemalo súťažiaci náboj, išlo tu predovšetkým o kamarátenie kolegov, kamarátov, ale aj celých rodín v malebnom areáli pivnického jazera, v prírode, pri hudbe a s chutným jedlom. Niekto však vyhrať musel, o čom rozhodovala hodnotiaca komisia v zložení: Milenko Milinković, Dragan Baroš a predseda Damjan Popin. Ich rozhodnutia Predstavitelia víťazných tímov prítomným zvestovala piv- sa potešili cenám nická richtárka Anna Čásarová, kým ceny v mene organizátora ZŠR Šaran udeľoval náladu súťažiacich a návštevníich tajomník Vladko Čobrda. Tak kov sa postarala skupina Maks sa tretia cena dostala tímu Poľ- zo Selenče. Tohtoročné podujatie 22. Zlanohospodárskeho družstva Agtý kotlík odznelo za podpory ronóm z Pivnice, kým strieborný Obce Báčska Palanka, Miestneho kotlík získal Pivničan Benjamín spoločenstva Pivnica a podniku Cabuka. Najchutnejšiu rybaciu Banija Agrar z Pivnice. polievku podľa mienky poroty navaril tím Poľovníckeho zdruFoto: Tatijana Pintírová ženia Fazan z Pivnice. O dobrú 33 /4972/ 14. 8. 2021

15


Ľudia a udalosti

OSLAVY DŇA PADINY 2021 Piatok 20. augusta 18.00 − Vernisáž obrazov insitných maliarov, členov Miestnej organizácie penzistov Padiny (miestnosti MOP Padina); organizátor: Miestna organizácia penzistov Padina 19.00 − Vernisáž Maľované taniere (Etnodom Padina); organizátor: Spolok žien Padina 20.00 − Ústredný kultúrno-umelecký program Dedičstvo našich predkov v podaní ochotníkov SKUS Slnečnica, Základnej školy maršala Tita a Domu kultúry Michala Babinku (Stredisko ŠS Dolina Padina); organizátori: SKUS Slnečnica, ZŠ maršala Tita a DK Michala Babinku Padina 22.00 − DJ Janco (Stredisko ŠS Dolina Padina) Sobota 21. augusta 7.00 − 11. Výtvarný tábor invalidov práce z Banátu Padina 2021 (priestory základnej školy); organizátor: Obecná organizácia invalidov práce Kovačica 8.00 − Vernisáž obrazov maliarky Anny Tótovej (priestory základnej školy), výstava ručných prác, výstava obrazov z 10. výtvarného tábora; organizátor: Obecná organizácia invalidov práce Kovačica 17.00 − Koncert duchovných piesní v podaní kresťanských zborov v Padine (Stredisko ŠS Dolina Padina) 18.00 − Vedecké bohatstvo Padina 2021 – Stretnutie univerzitných profesorov a vedeckých pracovníkov Padiny (priestory základnej školy); organizátori: Obecná knižnica Kovačica (pobočka v Padine) a SKUS Slnečnica Padina 19.00 − Koncert vážnej hudby mladých nádejných a akademických hudobníkov z Padiny (priestory základnej školy); organizátori: SKUS Slnečnica Padina a Obecná knižnica Kovačica (pobočka v Padine) 21.00 − Rock and roll hudba v podaní skupín Wrong Way, KUD Uzemljenje (Stredisko ŠS Dolina Padina) 22.00 − Rock and roll hudba – skupina TRIBJUT BIJELO DUGME (Stredisko ŠS Dolina Padina) Nedeľa 22. augusta 9.00 − Súťaž v triafaní do asfaltových terčov (Lovecký dom); organizátor: Poľovnícky spolok Zajac 9.30 − Služby Božie v chráme Božom 10.00 − Gulašiáda (Stredisko ŠS Dolina Padina) 10.00 − Turnaj v kolkovaní pri príležitosti pripomínania si 55 rokov od založenia Kolkárskeho klubu Dolina v Padine (Stredisko ŠS Dolina Padina); organizátor: Kolkársky klub Dolina Padina 10.00 − Jarmok umenia (Stredisko ŠS Dolina Padina) 15.00 − Hry bez hraníc pre deti (Stredisko ŠS Dolina Padina); organizátorka: Andrijana Trnovská 16.00 − Tortiáda (Stredisko ŠS Dolina Padina); organizátor: Spolok žien Padina 17.00 − Hry bez hraníc pre ženy (Stredisko ŠS Dolina Padina); organizátor: Boris Durgala 18.00 − Na ľudovú nôtu – slovenská ľudová hudba (Stredisko ŠS Dolina Padina) 19.00 − Vernisáž obrazov insitných maliarov, členov Združenia výtvarných umelcov Smäd (miestne spoločenstvo); organizátor: Združenie výtvarných umelcov Smäd Padina 21.00 − Ľudová veselica – do tanca zahrá Vladimír Halaj z Padiny a vokálno-inštrumentálna skupina Struhárovci z Hložian (Stredisko ŠS Dolina Padina) Sobota 28. augusta 18.00 − 46. Babinkove stretnutia – Michal Babinka a súčasná literárna tvorba pre deti (priestory základnej školy); organizátor: Obecná knižnica Kovačica (pobočka v Padine) Sobota 11. septembra 19.00 − Otvorenie spoločnej výstavy insitného maliara Martina Papa z Padiny a Master Chef Carving Pavla Chrťana z Kysáča (priestory DK) 20.00 − Slávnostná akadémia pri príležitosti 215. výročia osídlenia Padiny (priestory DK) 21.00 − Prezentácia knihy Padinské svadobné zvyky a obyčaje autora Jána Kolárika (priestory DK); organizátor: MOMS Padina (priestory DK) Pozývame Vás navštíviť aj stálu expozíciu Slovenského etnomúzea Petráš Padina v Ulici Leninovej 11 v dňoch 20. až 22. augusta (od 10. do 20. hodiny) pri príležitosti pripomínania si 215 rokov od prisťahovania sa Slovákov do Padiny, 65 rokov zberateľskej činnosti ľudového dedičstva Slovákov v Padine pána Pavla Petráša, majiteľa SEM, a 15. výročia otvorenia múzea pre verejnosť. Miestne spoločenstvo Padina 16

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •


V HLOŽANOCH

Deň zeleniny má dobré meno Jasminka Činčuráková-Galambošová

P

o ročnej nútenej prestávke Združenie poľnohospodárov Hložany v sobotu 7. augusta usporiadalo jedno zo svojich najstarších podujatí – Deň zeleniny. Spomenuté združenie ho organizuje od roku

„Tento ročník,“ podľa slov aktuálneho predsedu združenia Andreja Bartoša, „ovplyvnili početné faktory, najmä situácia s pandémiou Covid-19. No predsa sa podujatie podarilo zorganizovať, aj keď na jeho realizáciu členovia združenia mali iba mesiac,“ poznamenal Bartoš.

môže tvoriť maximálne 10 osôb, a okrem kotlíka a varechy pre súťažiacich bolo všetko pripravené. Možno aj preto kuchárov

Členky spolku žien varia kukuričnú kašu

Akcia prilákala veľký počet občanov

2006 s cieľom zviditeľniť zeleninárske výrobky, najmä hrubostenný druh domácej papriky, tzv. Hložianskej babury, ktorý získal v roku 2010 aj osobitný certifikát, o čo sa zakladalo prvé vedenie združenia. Podujatie presahovalo lokálny ráz, menilo svoju koncepciu, tiež dátumy konania. Aj tentoraz organizátor posunul dátum, ale aj vyradil niektoré obsahy.

Už roky sa pravidelne okrem predajnej výstavy zeleniny do programu zaraďuje aj súťaž vo varení kotlíkovej fazule. To preto,

bolo viac než vystavovateľov zeleninárov. Svoje kulinárske schopnosti ukázalo 34 kuchárov, tak domácich, z územia Obce Báčsky Petrovec, Čelareva, Báčskej Palanky, Nového Sadu, zo Selenče, Silbaša, ale aj zo Slovenska. Kotlíkovú fazuľu hodnotila porota, ktorú tvorili: predseda Vladimír Dudáš z Báčskeho Petrovca a členovia: Ján Čipkár, Daniela Báďonská a Ján Parkáni z Hlo-

Zo Spolku žien Slovenka ponúkali aj torty

Kuchári: Juraj Semartonský, Štefan Čordáš a Pavel Parkáni

So zeleninárkou Annou Šepšiovou-Pagáčovou • ĽUDIA A UDALOSTI •

Ján Haška, všetci z Hložian. Keď ide o zeleninárov či ovocinárov, na tomto podujatí sa zúčastnili Hložančania: Anna a Ján Petržľanovci, Anna Pagáčová, ako aj Anna Šepšiová-Pagáčová s rodinou. Súťaž o najkrajší stánok a najťažší plod babury, respektíve zeleniny tentoraz vystala. GASTRO PONUKA BOLA BOHATÁ Združenie poľnohospodárov pre labužníkov pripravilo špeciality z roštu, ako aj varenú fazuľu. Roky sa na podujatí zúčastňuje a svoju špecialitu – sladkú kapustu ponúka aj Združenie Futoški kupus z Futogu. Aj Spolok žien Slovenka ponúkal slovenské tradičné koláče, dobošové torty a už štvrtý rok zaradom členky varili starodávne jedlo, tzv. kukuričnú kašu a vyprážali škvarky. Na podujatí svoju prezentá-

že sa vo veľkej miere v dedine pestuje aj viacero druhov tejto strukoviny. Záujem o túto časť podujatia v posledných rokoch je čoraz väčší. Účasť v súťaži stála 3 000 dinárov a organizátor aj tentoraz rozhodol, že tím

Ján a Anna Petržľanovci

žian. Na základe hodnotenia prvé miesto získal Ivan Pagáč, druhé Ján Zátroch ml. a tretie

ciu malo aj miestne združenie ochrancov prírody Ekos. Inak domáci toto podujatie videli aj ako možnosť stretnúť sa so známymi. K dispozícii bola aj ľudová veselica a na dobrú náladu hrala skupina Pazovskí kacúri. Podujatie trvalo zhruba 9 hodín, organizátor poznamenal, že združenie nie je ziskové a koná toto pre dedinu. Preto sa nové vedenie združenia bude snažiť, aby toto podujatie aj naďalej prinášalo dobré meno dedine a prostrediu.

33 /4972/ 14. 8. 2021

17


Ľudia a udalosti Z ČLÁNKOV ELENY M. ŠOLTÉSOVEJ (2)

O „ženách“ Hany Gregorovej Miroslava Ožvátová

V

máji sme si pripomenuli sté výročie založenia Ústredného spolku československých žien v Kráľovstve Srbov, Chorvátov a Slovincov. V tom kontexte boli uverejnené niektoré listy popredných žien slovenskej spoločnosti a kultúry vôbec, ktoré vplývali na vznik slovenského ženského hnutia vo Vojvodine. Pokračujeme s článkami Eleny Maróthy-Šoltésovej. Uvádzame článok, ktorý bol uverejnený v Živene v roku 1912 ako recenzia v rubrike Literárna besiedka. Je to článok, ktorý vznikol na obranu debutu Hany Gregorovej pod názvom Ženy. Hana Gregorová (1885 – 1958), slovenská spisovateľka, publicistka a osvetová pracovníčka bola jedna z prvých, ktorá bojovala za emancipáciu žien. Bola manželkou spisovateľa Jozefa Gregora Tajovského, slovenského prozaika a dramatika, reprezentanta literárneho realizmu.

M

alá, úhľadná knižočka s venovaním: „Svojmu mužovi1 za utvrdzovanie v mojich snahách a povzbudzovanie k spisovateľstvu.“ Toto venovanie milo sa dotkne čitateľa, viac ešte čitateľky. Ajhľa, muž, ktorý svoju ženu povzbudzuje k spisovateľstvu a utvrdzuje v snahách zaiste vymkýnajúcich sa z obvodu domácnosti. To je muž zriedkavý a zvláštny, keď sa nebojí ani „snáh“, ani spisovateľstva svojej ženy, ale ju ešte podporuje v tom. Mužovi takému všetka úcta! Po tomto sympatickom venovaní už nepomýli nás ani v úvode trochu revolucionárne znejúce: „A je zvrchovaný čas, aby i na Slovensku zjavili sa typy nespokojných žien, aby prestala bojazlivá poslušnosť oproti mužom – pánom.“ Žena, s vďakou uznávajúca šľachetnú lojálnosť svojho muža nemôže zlým úmyslom poburovať ženy proti mužom alebo proti rodinným povinnostiam. Dáme sa teda do čítania a čítame schuti; knižočka je zaujímavá. Krátke, prosté črty a zbežné, však nie bez psychologického porozumenia podané osudy žien, ktoré by sa mohli rozpriasť i na romány. Efektu autorka nevyhľadáva, svoje pozorovania, dojmy a skúsenosti podáva čulo, bezprostredne, v najjednoduchšej forme, takže prísna kritika nemá ani prístupu, tá ľahkosť a beznáročnosť rozprávania ju odzbrojuje. Úvodným slovom pripravení sme na nejaký smutný, zarmucujúci obsah, keďže práce vyrástli zo súcitu autorky so ženami, ktorých osudy tu líči. Nuž osudy sú to neveselé a zrejme zo života vzaté. Autorka vidí mnoho utrpenia u žien k bezbrannosti vychovaných a vrelý súcit sa v nej budí naproti nim. Ich ukrivdenosť cíti už od základov v tom, že sa im nepodáva dostatočnej možnosti vzdelania sa, možnosť úplného duševného

rozvoja, a že keď niektorá, vrodenou túhou po ňom pudená, chopí sa samovzdelávania, silou-mocou kladú sa jej v to prekážky. Toto znie žalobou i obžalobou vo veľkej časti týchto jej prác. Druhý žalobný ohlas v nich platí ukrivdenosti, utrpeniu ženy v samom manželstve. Tretie, čo sa tam vo veľkej miere javí, je súcit s mravne pokleslými ženami. Túha po vzdelávaní sa, poťažne žaloba pre nemožnosť, pre odpieranie toho, vyznieva z čŕt: Slečinka a slúžka, Žiarlivý, Prvá obeť, Kam…?, Svetlonos a Mužovi. O utrpeniach ženy v manželstve hovoria: Žiarlivý, Odpoveď priateľke, Sny a Z manželstva. Kapitánka a Po žobre nedajú sa vsadiť ani do jednej, ani do druhej z týchto kategórií, ale spolu s Prvou obeťou tvoria spomenutú tretiu. Po prečítaní knižočky sa zamyslíme. Pravda je, žene, a už menovite Slovenke, bieda je dostať sa k nejakej mimoriadnej vzdelanosti; ako deti bezškolského národa to dávno ťažko cítime. Nie div, že precítila to i Gregorová, tuší to i u iných a dáva tomu výraz. Túha po vzdelávaní sa, po nadobúdaní vedomostí nezriedka javí sa vo veľkej sile u mladých diev; chápu sa každej príležitosti, každej knihy, kojiť svoj duševný hlad, cítia sa hlboko nešťastnými, keď sa im v tom všemožne bráni, a keď sa im táto náklonnosť za špatnú, neprístojnú, ba až za hriešnu vykladá. To sú utrpenia skutočné, nie afektované, ako sa mnohí nazdávajú. Isté je, že nielen chlebová otázka, ale i sama číra túha po vedomosti, sám pud k duševnému vzrastu dali podnet k zasadzovaniu sa za vyššie vzdelanie pre ženy v novodobom ženskom hnutí. Dotiaľ, kde neboli výnimočne priaznivé okolnosti, bolo mu súdené buďto vyrásť samorostom,

aspoň nejakým jednostranným smerom a útvarom, alebo celkom zakrnieť, alebo konečne odraziť sa bez výberu do čítania zábavných vecí, románov, a hoci stratiť sa v ich melčinách. Teraz však veselšie môže hlavu zdvihnúť, doba vzdelanostnej potlačenosti pre ženy aspoň v zásade prestáva, hoci všeobecné využitkovanie voľnosti vzdelávania sa ešte neskoro nastane pre ne všetky. (Napr. pre slúžku Hanku, čo túžila po čítaní, pre mladú sedliačku jemnej duše, Žofku, čo trpela pod krutosťou muža a jeho rodičov, a ani len niečo pre svoje vyrazenie si prečítať nesmela atp.) Razom nemôže sa všetko dosiahnuť, ale keď pozrieme naspäť do minulosti, musíme uznať, že náprava ide hodne rýchlym tempom. Ešte i u nás na Slovensku školopovinnosť dievčat zrejme napreduje, i k všeobecnej vzdelanosti smerujúca, i odborne pripravujúca k niektorým samostatným povolaniam. Len to je žiaľ, že nám je cudzími školami, cudzou rečou, v cudzom duchu podávaná. Rozličné vyššie, pokračovacie, stredné, odborné, ba až vysoké školy otvárajú sa ženám, ktoré sú schopné a možné ich upotrebiť. Treba si len nadovšetko želať, aby vzdelávanie umu v nich nešlo na úkor vzdelávania srdca, žeby mravnosť, neha, dobrota srdca, cit za rodinné a domáce povinnosti neutrpeli ujmy, ale sa upevnili a povzniesli. Teraz tie nešťastné manželstvá… Ako povstávajú? Kto im je na vine? Koho pre ne stíhať? Ako im vyhnúť? Ako zamedziť, aby jednoduchá žena nikdy nedostala surového, vzdelanosti neschopného muža ako sympatická Žofka? Ako sa vyhnúť nešťastnému manželstvu, ktoré pôvodne utvorilo sa z najväčšej lásky, pri najprajnejších výhľadoch k šťastiu, ako u Fedora a Eleny (Odpoveď pria-

1 svojmu mužovi – spisovateľovi Jozefovi Gregorovi-Tajovskému (1874 – 1940)

18

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •


teľke) – a len neskoršie počala sa ukazovať vždy hlbšia a hlbšia trhlina medzi manželmi? A takých manželstiev je mnoho. Ako si proti nim majú ženy pomáhať? Uvedomiť si, čo ich bolí, a odložiť bojazlivú poslušnosť oproti mužom – pánom? Či by to spomohlo? A či ženy posiaľ o tom nevedeli? Veď sa ony bránili vždy, ako vedeli, a bránia sa posiaľ, máloktoré trpia ticho – bojazlivo, ale to neodpomáha nešťastnému manželstvu. Tomuto nemusí byť na vine iba muž a necíti ho iba sama žena. Ono je veľkým nešťastím pre obe strany a bývajú i také prípady, že ho muž bolestnejšie cíti ako žena. Ale isté je, že muž i pri tomto je vo výhode. Jeho nešťastné manželstvo nemôže tak prikvačiť ako ženu, lebo on pridelil si právo hľadať úľavu a náhradu vo všelijakých vyrazeniach mimo domu, a i keď je bezúhonný a prísny oproti sebe, nuž predsa v svojom povolaní má taký životný úkol a záujem, ktorý nepripustí pociťovať celú tiaž domáceho nešťastia. Ale žena v manželstve nešťastná je celkove nešťastná, keď ničoho inšieho nemá na svete. Manželstvo nie je tým rajom blaha, o akom blúznia sladké nemecké romány. Niekedy je preťažkou doživotnou skúškou, ktorú víťazne prestať je obrovská úloha. Hlavne však je ono základom zriadeného rodinného života a hoci sa v ňom nezvyknú uskutočniť dievčenské sny, predsa je ono vlastným východiskom a teplým útočišťom všetkého toho, čo od detinstva dáva človeku pocit blaha a spokojnosti v najužšom ľudskom zmysle. A tá domáca rodinná teplota, hoci bez rojčivej lásky, je nepostrádateľnejšia pre ženu ako pre muža – azda preto i v živote tak prichodí, že v nezdarnom manželstve žena viac sebazapierania musí vynaložiť na preklenutie povstalej trhliny ako muž, čo i Gregorová vypozorovala. No isté je, že iba pri rovnakom obapolnom prispení udrží sa manželstvo uspokojivým i prestane sa žena v ňom cítiť sklamanou a neporozumenou. Teraz ešte zbýva nám prehovoriť o treťom, čo sa namanulo v knižočke Hany Gregorovej: o súcite s mravne pokleslými ženami. Z tých troch, o ktorých je tu reč, najčistejší súcit budí mladá žobráčka (Po žobre) – ju nemal kto vystríhať a naúčať, ona nerozoznáva, čo je mravné, nemravné, človek jej všetko musí odpustiť. Na Kapitánku by sme azda na nehodnú mrhali svoj súcit. Ona vedela, čo robí, keď opustila snúbenca kapitánovi kvôli. Snúbenec ju chcel mať za

• ĽUDIA A UDALOSTI •

zákonitú ženu, kapitán za „gazdinú“. Ona je povrchná, márnivá, náročná a celkom bez hrdosti, bez charakteru. Je nešťastná, že sa jej pán nechce s ňou na svet ukázať, ale svojho mravného poníženia vpravde necíti. Čo však bije do očú v tejto historke, je tá dvojaká miera pre mravnosť, aká sa v živote, vo verejnej mienke požaduje od muža

Hana Gregorová, slovenská spisovateľka, publicistka a osvetová pracovníčka, bola Tajovského manželka a mala vrúcny vzťah k ženskej otázke

a od ženy. Z toho samého nezákonitého pomeru muž vychádza slobodne do sveta s nenarušenou cťou, so vztýčenou hlavou: Kto ma smie pohaniť? – a žena, opovrhovaná ľuďmi, s pečaťou mravne pokleslej, odsúdená je schovávať sa pred nimi preto, že dala sa zvábiť sladkým sľubom muža, ktorý nepodlieha trestu pre také zvádzanie, hoci ním vždy má namierené zničiť česť ženy, zničiť ženu mravne. A on je preto nie nemravný… Kde je tu spravodlivosť?… Najsmutnejšia postava zo všetkých Gregorovej žien je Oľga Bielych (Prvá obeť). Nespokojnej, nešťastnej povahy, bola na trápenie celej rodine. Chcela dosiahnuť čosi zvláštneho, ale sama nevedela, čo. Chcela študovať, vzdelávať sa a zaujať samostatné postavenie, ale rodičia nepripustili takéto vybočenie z koľaje. Oni ju len vydať a vydať, čomu zas ona protivila sa zo všetkých síl. Po dlhších vyčerpávajúcich bojoch, pri ktorých čosi nejasného, nezdravého tkvie na hrdinke a rodina zúfa nad ňou, ona odíde nasilu k priateľke do veľkého mesta.

Ani tam nevie, čo chce, serióznej práce iste nie – až čosi-kamsi už vidíme ju ponevierať sa po večeroch popred kaviarne, sliediť za spisovateľom – hercom, ktorého spisy a hra na doskách ju okúzlili. A koniec: za čím sebavoľne išla proti mravu a studu, to ju zahubilo. Svojím dobrovoľným mravným pádom dokázala, že nebola súca k samostatnému životu, lebo k tomu treba najprv mravnej pevnosti. My neveríme, že by sa ona svojmu mravnému pádu bola vyhla, i keby jej rodičia boli dali po vôli a boli ju k samostatnosti vychovali. Ľutovať ju môžeme, veď je na poľutovanie; ale stranu jej chytať a ju za obeť vyhlasovať nemôžeme, leda ak za obeť vlastnej duševnej nekázanosti. Ona vo svojej neviazanosti mravov je z tých, ktoré tak diskreditujú ženské, k samostatnosti namerené snahy – hoci jej podobné „emancipované“ vyskytovali sa vždy na svete, ešte i keď ženy žili v čírom otroctve. Takéto témy v beletristickom spracovaní sú tvrdým orieškom ešte i pre silného spisovateľa a výtečného psychológa, znajúceho dušu ľudskú z jej dobrej i zlej strany a majúceho moc líčiť ju pravdivo. Púhym súcitom nedajú sa riešiť. Vôbec tento čulý súcit, teplo padajúci na všetky trpiace spolusestry, akokoľvek získava autorke osobnú sympatiu, osudne škodí jej ako spisovateľke. Sťahuje ju do straníctva, z ktorého nemôže mať nepredpojatého rozhľadu o tom, o čom píše. Len on zavinil, že jej knižočka vyvolala niektoré príkre výtky, i menovite, že povstala nepravá domnienka, akoby niektoré z otáznych čŕt boli osobné vyznania autorky – čo jej je najbolestnejšie. Keď bude staršia, zaiste s väčšou nestrannosťou bude písať. Ináč jej knižočka dobrú službu preukázala našej verejnosti už tým, že stala sa podnetom k dosť živej, u nás zriedkavej výmene myšlienok – čoho je veľká potreba. Každý z inej strany, každý po svojom posvietil na predmet ňou nadhodený. Nám len prichodí povzbudzovať ju, aby pokračovala v spisovateľstve, lebo z toho, čo v týchto svojich prvotinách podala, je patrné, že je u nej moc vlastného, nevypožičaného nadania, že vie pozorovať, precítiť i obratne podávať a – vôbec že je v nej dosť sviežich síl i dosť spôsobu prepracovať sa k žiadanému stupňu. K tomu privolávame jej úprimné: Nazdar! Zdroj: zlatyfond.sme Foto: zdroj wikipedia

33 /4972/ 14. 8. 2021

19


DETSKÝ KÚTIK

u A

é v o r t a s d u os g

Prázdninový august vám deťom prináša ešte za priehrštie radostí. Voľné dni sú plné hry, dobrej nálady, teplého slniečka. V tomto letnom období roka sa ešte tešíte na prázdninové voľno. Hráte sa vonku s kamarátmi na zelenej trávičke. Vymýšľate, ako sa najlepšie pobavíte. Buď sú to hry s loptou, naháňačky, bicyklovanie, kúpačka je tiež ešte stále aktuálna. Pobaviť sa dá všelijako. Na tomto priestore vám ponúkame kresby detí z Padiny a Kulpína. Svoje ilustrácie síce nepodpísali, ale aj napriek tomu ich pekne nakreslili. Katuša

20

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

ti

• DETSKÝ KÚTIK •


pixabay.com

• DETSKÝ KÚTIK •

33 /4972/ 14. 8. 2021

21


Ľudia a udalosti V OBECNEJ KNIŽNICI V KOVAČICI

Letné dielne pre deti Stevan Lenhart

L

etnú ponuku tvorivých aktivít pre deti v Kovačici každoročne obohacujú aj dielne v organizácii tunajšej Obecnej knižnice. Po vlaňajšej nútenej prestávke zamestnanci

program aktivít a prácu s deťmi. Športovú dielňu 28. júla viedla trénerka Aleksandra Stamenkovićová, pod ktorej vedením asi 50 detí malo rôzne športové aktivity, kde sa hrali rôzne hry na otvorenom priestore v parku v strede Kovačice. Kreatívna

Účastníci kreatívnej dielne so Stefani Husárovou

spôsobom vyvíjali koordinačné tvorivé schopnosti. Literárnu dielňu 5. augusta viedla profesorka a spisovateľka pre deti

V športovej dielni v parku sa hrali rôzne hry

knižnice sa v tomto roku rozhodli znovu usporiadať niekoľko dielní koncom júla a začiatkom augusta. Pomohli im v tom profesori a odborníci, ktorí mali na starosti

dielňa sa usporiadala 3. augusta a na starosti ju mala profesorka Stefani Husárová. V rámci tejto dielne šlo o vytváranie rôznych panorám a priestorových makiet, pričom si účastníci zábavným

a mládež Mária Kotvášová-Jonášová, s ktorou deti spoločne pracovali na modernej podobe rozprávky o Jankovi Hraškovi. Nakoniec bola postavená aj výstava slohových prác a ilustrácií na danú tému. V kovačickej knižnici hovoria, že sama situácia ukáže, či bude možné realizovať ešte nejaké dielne do konca roka. Zároveň vyzývajú tvorivých jednotlivcov, aby sa prihlásili na súbeh Kovačická mozaika, ktorého slávnostné vyhodnotenie bude v rámci programu Kovačického októbra. Foto: z archívu ObecSo spisovateľkou Máriou Kotvášovou-Jonášovou sa tvorilo na tému Janka Hraška nej knižnice v Kovačici

V BINGUĽSKOM KOSTOLE

Slávnosť konfirmácie Tijana Farkašová

D

ňa 25. júla v cirkevnom zbore Binguľa sa konala dlho očakávaná slávnosť konfirmácie. Aj napriek sťaženej situácii bola celá slávnosť krásnym a požehnaným časom nielen pre samotných konfirmandov, ale aj pre všetkých veriacich. Kostol bol pekne vyzdobený, dýchal slávnostnou atmosférou, príbuzní i ostatní prišli podporiť vzácnych mladých v ich dôležitom kroku na ceste viery. Biele šaty dievčat a biele košele chlapcov boli symbolom Božej bielej – symbolom čistoty – keď nám skrze Kristov kríž bola daná šanca začať odznova, 22

www.hl.rs

očistiť sa od svojich hriechov, šanca lepšieho života, nádej na spasenie. Za hlaholu zvonov vošlo do zaplneného chrámu Božieho v sprievode na čele s pánom farárom Igorom Feldym a dozorcom cirkevného zboru Michalom Galádikom 8 mladých konfirmandov. V poslednú júlovú nedeľu Viktorie Dubovská, Anđela Farkašová, Boris Bábeľa, Aleksandar Bábeľa, Zoran Bábeľa, Damir Sucháni, Mário Sucháni a Viktor Sucháni na slávnostných službách Božích pri príležitosti konfirmácie vyznali svoju vieru a potvrdili svoju krstnú zmluvu. Konfirmandov pripravil a slávnosť konfirmácie vykonal farár

Informačno-politický týždenník

Spoločná fotografia pred oltárom

staropazovský a administrátor CZ Binguľa Igor Feldy za pomoci kantora Jaroslava Petržľana. Dozorca cirkevného zboru konfirmandov príhovorom pozdravil, privítal v spoločenstve dospelých členov cirkvi a nabádal ich v pokračovaní duchovného napredovania cez aktivity cirkevného zboru. Po skúške a vyznaní viery v Boha Otca, Syna i Ducha Svätého konfirmandi boli vyhlásení za dospelých členov

cirkvi a po prvýkrát prijali aj Večeru Pánovu. Večere Pánovej sa zúčastnili aj všetci prítomní kajúci hriešnici. Po potvrdení krstnej zmluvy a vernosti evanjelickej cirkvi a. v. prijali konfirmandi rozpomienky na túto chvíľu s biblickým textom. Konfirmandom prajeme veľa radosti na ceste viery a hojnosť Božieho požehnania v osobnom živote. Foto: Niko Stanković • ĽUDIA A UDALOSTI •


Poľnohospodárske PRÍLOHA PRE POĽNOHOSPODÁROV A DEDINU

Ročník XLIX 14. 8. 2021

rozhľady

Číslo 15/ 2038 Z PRODUKČNEJ BURZY

Vyššia cena pšenice AKTUÁLNE

Ľ. Sýkorová

N

a Produkčnej burze v Novom Sade v dňoch od 2. do 6. 8. bola zaznamenaná vyššia cena pšenice, zatiaľ čo pri kukurici a sóji k veľkým cenovým výkyvom nedošlo. Pri porovnaní s predchádzajúcim týždňom tovarový obrat sa zvýšil o 43,24 % a finančný o 19,18 %. V uvedenom období na začiatku týždňa bol zvýšený záujem o pšenicu, čo posunulo cenu pozitívnym smerom. Pšenica lepšej kvality s minimálnym obsahom bielkovín 13 % sa predávala za maximálnu cenu 22,00 Ľubica Sýkorová din./kg bez DPH, zatiaľ čo pšenica s horšíAflatoxíny sú v prírode bežnou skupinou mykotoxínov a sú vytvárané plesňami mi parametrami sa predávala v cenovom z rodu Aspergillus (najmä A. flavus a A. parasiticus). Sú to látky s extrémne vysokou rozpätí od 21,00 do 21,20 din./kg bez DPH. toxicitou a patria medzi najznámejšie karcinogény. Priemerná cena bola 21,70 din./kg bez DPH (23,86 din./kg s DPH), čo je nárast o 7,45 % lavným zdrojom aflato- sú v našich podmienkach nie pôdy, hromadenie v porovnaní s predchádzajúcim týždňom. xínov sú kukurica, ore- najčastejšie skladovacím pa- pozberových zvyškov, Na rozdiel od pšenice kukurica mala chy, arašidy, a korenie, togénom, ale v podmienkach samotná predplodina klesajúci cenový trend. Zmluvy na ktoré môžu obsahovať aflato- dlhých období s vysokými atď. Škodcovia kukurice kukuricu boli uzatvorené v cenovom xín B. Mlieko môže obsahovať teplotami a bez zrážok môžu (vijačka kukuričná, mora rozpätí od 24,50 do 24,80 din./kg bez aflatoxín M, a to v prípade, ak nakaziť klasy kukurice aj na bavlníková, bzdocha mraDPH. Dopyt počas týždňa bol slabší kravy dostávajú plesnivé krmi- poliach. Infikovanie klasu je morovaná či kukuričiar koako ponuka, čo malo za následok vo. Pre vysokú toxicitu sú pre možné v dôsledku praskania reňový) svojou činnosťou mierny pokles cien. Priemerná cena aflatoxíny v obilninách, araši- zrna v dôsledku sucha, ako aj vytvárajú vstupné brány a tým bola 24,55 din./kg bez DPH (27,00 doch, škrupinových plodoch, cez otvory na zrne spôsobené podporujú šírenie mikroskodin./kg s DPH), čo je v porovnaní mlieku, korení, dojčenskej hmyzom, ktorý sa na nich živí. pických húb. s predchádzajúcim obdobím a detskej výžive stanovené Počas júla sme mali 25 tropicČo je najhoršie, až do konca menej o 1,81 %. najvyššie prípustné limity. kých dní s teplotami nad 30 °C, augusta má pokračovať trend So sójou sa obchodoPrognostická a ohlasovacia čo zapríčinilo praskanie zŕn. extrémne vysokých teplôt, valo za jednotnú cenu služba Ministerstva poľnoPodmienky prostredia sú ktoré budú naďalej nepriazni70,50 din./kg bez hospodárstva oznámila, že v však len jedným faktorom vo ovplyvňovať stav porastov DPH (77,55 din./ tomto roku vzhľadom na dlhé výskytu mykotoxínov. Na kukurice a vo veľkej miere kg s DPH). obdobia s vysokými teplota- ich výskyt významne vplýva ovplyvnia vývoj spomínaných mi a bez zrážok v období od aj samotná pestovateľská húb. Optimálnymi podmien- presne takéto hnojenia po zber kukurice technológia a rotácia plodín, kami pre rozvoj húb rodu podmienky v súexistuje možnosť výskytu húb nevyrovnaná výživa poras- Aspergillus sú teploty okolo časnosti vo výrobe z rodu Aspergillus. Tieto huby tov, nedostatočné spracova- 33,7 ° C a absencia zrážok. A prevládajú.

Tropické horúčavy môžu spôsobiť výskyt aflatoxínov

H

Z obsahu Život na vysokých nohách s. 2 a 3

Ochrana záhradníckych rastlín v auguste s4a5

Správny závlahový režim zvyšuje úrodu zeleniny s7

I

23


POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

ZO SVETA VOJVODINSKEJ AVIFAUNY (36)

Život na vysokých nohách DrSc. Ján Babiak Pomerne homogénny rad brodivcov (Gressores) tvoria čeľade volavkovitých (Ardeidae), bocianovitých (Ciconiidae) a ibisovitých (Threskiornithidae). V takej koncepcii klasifikácie volavky sú prezentované v našom seriáli pred určitým časom – v príspevkoch 9 a 10, a tak sú teraz na rade druhy operencov zoradených do čeľade bocianovitých a ibisovitých. Ide o veľké a stredne veľké vtáky s dlhými nohami, ale aj dlhým krkom a zobákom. Morfológia je podmienená ich orientáciou na život v oblasti plytkých vôd a lužných lesov, kde majú najvhodnejšie podmienky na stravovanie a rozmnožovanie. S ohľadom na pohlavie nie sú dimorfné.

V

šetky uvedené druhy sú sťahovavé a už koncom leta, respektíve začiatkom jesene tiahnu na juh východnou európskou trasou. Vtedy sa vedia zoskupiť do veľkých kŕdľov, ktoré sa spravidla v organizovaných formáciách snažia čím dlhšie letieť nad pevninou a cez more preletieť len v priestore morských úžin. Aj pri hniezdení prejavujú svoju spoločenskú náturu a aj tie, ktoré nehniezdia v kolóniách, vedia tolerovať bližšiu vzdialenosť rodákov alebo aj hniezda iného druhu. Na našich priestoroch na hniezdení možno najčastejšie vidieť bociana bieleho, menej bociana čierneho. Lyžičiar biely je ešte menej prítomný a ibisovec hnedý až málopočetný. BOCIAN BIELY – CICONIA CICONIA, Linné 1758 Je to vták nám najviac známy. Žije v priamej blízkosti človeka a ani od neho nebeží. Aj so svojím vznešeným či dôstojným, priam pánskym správaním až fascinuje. V čase oddychu sa vie poriadne vystrieť, jeho chôdza je elegantná, no najviac oduševňuje svojím letom. Mohutnými krídlami máva pomaly, pritom telom zaberie pravú aerodynamickú polohu. Vie využiť aj silu vetra a zvlášť stúpavé vzdušné prúdy. Tak krúži, vlastne plachtí vysoko nad zemou, kedy často upúta aj pozornosť detí, ktoré potom vedia vystrojiť skákavý veselý ceremoniál aj so spevom: Góľa letí, nemá deti, a my máme... Voči človeku bocian biely je zhovievavý a keď zhodnotí, že ho neohrozuje, stáva sa voči nemu až dôverčivý. Aj sám človek

24

II

bociana víta ako prvého zvestovateľa včasnej jari, ako svedka čistého nepošpineného okolia, ako príklad oddanej vernosti v páre, ale aj borca na život a smrť pre všetko, čo je jeho. Pre tieto vlastnosti ešte od pohanského obdobia, ale aj neskôr a najmä v stredoveku, bol tento vták priam zbožňovaný a aj do erbov zemepánov sa vedel nasťahovať. Vie to využiť aj bocian a často si stavia svoje hniezdo na vysokých častiach ľudských stavísk (strechy, komíny, elektrické stĺpy). Často mu pri tom dokonca pomáhajú aj ľudia. Aká symbióza! Rozšírenie: Je to hlavne eurázijský vták a len sčasti obýva aj oblasti severozápadnej Afriky. Nemá kontinuitný areál, vlastne bocian je bežný v strednej časti Európy. Niet ho v západnej časti starého kontinentu, okrem v juhozápadnej časti Pyrenejského polostrova. Na východ mu areál siaha po baltické štáty, Bielorusko a západnú časť Ukrajiny. Južnejšie žije v Malej Ázii a v prerušovaní areálu ešte

Bocian biely

východnejšie. Európska populácia zimuje v predrovníkovej časti Afriky, ale jej východnou časťou sa bociany sťahujú až na juh tohto kontinentu. Obdobie sťahovania dospelých bocianov je skoro identické s príchodom jari, vlastne jesene, kým subadultná (ešte nie úplne dospelá) populácia do našich krajov prichádza trochu neskoršie. Biotop: Preferujú vlhké priestory, zamokrené lúky a polia, inundačné územie (územie priľahlé k vodnému toku, ktoré je počas povodní zvyčajne zaplavované vodou vyliatou z koryta), aj okraje veľkých vodných plôch. Ďalšia podmienka sú otvorené priestory. Nevyhýba sa ľudskej prítomnosti, dokonca radšej založí svoje hniezdo na vysokých častiach rôznych stavísk, než na strome. Rozlíšenie: Je to veľký vták. Podľa sfarbenia najväčšia časť tela je biela a len letky na koncoch krídel sú čierne (z oboch strán). Zobák a nohy sú červené. Mláďatá po páperčekovom období získajú operenie bielej farby, ale zobák a nohy majú čierne. Postupom času novým operením sa čoraz viac podobajú na rodičov. Pri lete sa bocian od volaviek rozlišuje vytiahnutým krkom a dá sa ľahko identifikovať aj podľa spôsobu letu a plachtenia vo veľkých výškach. Hniezdenie: Hneď po návrate zo zimoviska (samček prichádza prvý) je na rade obhliadka hniezda a jeho prvé opravy. V honbe za materiálom si prezrie aj okolie. Keď za ním príde samička, je to nový dôvod na vzájomné vyjadrenie sympatií, ale aj na pozornú

nadstavbu hniezda. Pre tieto dôvody hniezdo býva masívne aj neúhľadné, ale jamka je vždy vystlaná mäkkým materiálom (tráva, slama, perie). Už vtedy ho párik stráži, a tak je spravidla stále jeden člen rodiny „na komíne“. Už v polovici apríla je na rade kopulácia. Samička potom znesie 3 – 4 (6) vajec matnej bielej farby. Sedenie trvá 28 – 34 dní a hoci si tú povinnosť spoločne delia, samička má na tom väčší podiel. Keď sa mláďatá vyliahnu, starostlivosť rodičov sa zdvojnásobí. Často vidno rodičovskú ochotu svojimi telami mláďatám držať chládok alebo ich chrániť pred dažďom. Aj napriek takej starostlivosti pred pár rokmi bola studená mokrá jar a kulpínskemu páru bocianov sa nepodarilo zachrániť svoju mlaď. V tom roku nejedna rodinka zostala bez potomkov. Hniezdna starostlivosť je dlhá (dva mesiace) a keď sa mláďatá v hniezde postavia na svoje nohy, aj pokrok v ich rozvoji možno jasne vidieť. Aj keď už silne mávajú krídlami, je jasné, kam to speje. Potom sú na rade už výlety do prírody aj tréning na dlhé dráhy, ktorý je nevyhnutný pre prvé sťahovanie do teplých krajov. Aj mladosť bocianov na voľnej nohe trvá dlhšie, lebo mladé bociany pohlavne dozrievajú po druhom roku života. Konzumný lístok bociana sú žaby, raky, ryby, ale aj hmyz, jašterice, hady, aj vtáčie mláďatá a myši. A taktiež ho možno vidieť, ako za oráčom pozbiera všetko, čo pluh vyvráti na povrch role. Mláďatá najprv rodičia kŕmia červami, hmyzom, slimákmi, ale tak, že im potravu položia na okraj


33 /4972/ 14. 8. 2021 hniezda. Počas horúčav im vodu podávajú priamo z hrvoľa. Hlas bociana bieleho takmer nepočuť. To preto, že hlasový orgán ani nemá. Len výnimočne zachrípnutým piskotom vyjadruje svoju náladu. Má však rozvitú „morzeovku“, ktorú realizuje klepotaním zobáka spojenú ešte aj s pohybovou gestikuláciou tela. BOCIAN ČIERNY – CICONIA NIGRA, Linné 1758 Pri porovnaní s jeho bielym rodákom vidíme, že je celkom odlišný. Je to vták východnej pologule, pričom má celoročný areál v južnej Afrike a na juhu Pyrenejského polostrova. V letnom období ho možno nájsť v strednej a východnej Európe, aj v Ázii, v oblastiach 30 – 60 º s. z. š. Z týchto priestorov sa sťahuje a európska populácia zimuje v oblasti Nílu, v predrovníkovej a južnej Afrike. Jeho biotop sú staršie, ale nie príliš husté lužné, nížinné a podhorské lesy, so značnou sieťou potokov a riečok. Na hniezdení ho vo Vojvodine možno nájsť len v malom počte, najčastejšie v lužných lesoch

zobák a nohy sú bledozelenkavé. Svojím správaním bocian čierny je plachý, preferuje tiché a skryté miesta a vyhýba sa ľuďom. Pri hniezdení prejavuje samotársku orientáciu, aj hniezdo si stavia na skrytých miestach, v lese vysoko v korune starého stromu, najčastejšie na silnom horizontálnom konári. Hniezdo je veľké, občas aj viacročné. Základ hniezda tvoria konáre, vnútorná jamka je vystlaná mäkkým materiálom. Počet vajec je 2 – 4 (6), jemne zelenkavej farby. Znáška je raz v roku. Inkubácia trvá okolo 6 týždňov a hniezdna starostlivosť do 2,5 mesiaca. Konzumuje ryby, obojživelníky a vodný hmyz. Má pestrejší hlasový repertoár od svojho rodáka. Zobákom klepoce zriedkavejšie, v období párenia sa hlási flautovým „flie-höö“ alebo „piu“, z hniezda sa hlási „ši luu ši luu ši luu“. V nebezpečenstve je hlas viac sykavý, kým prekvapené mláďatá v hniezde vydávajú vrčavé tóny. LYŽIČIAR BIELY – PLATALEA LEUCORODIA, Linné 1758 Je vták špecializovaný na veľké vodné priestory so sladkou vodou. Pre tieto dôvody má fragmentované, teda ostrovcovité vodné biotopy v Európe (v rozpätí 35 – 55 º s. z. š.), v juhovýchodnej Ázii a severnej Afrike. Populácia z oblastí miernej klímy migruje na juh, hlavne do Stredozemia, ale aj južnejšie. Pre naše jedince je to východná trasa, ktorou prechádza aj severná populácia, a tak je v období sťahovania lyžičiar u nás

Bocian čierny

popri Dunaji. Je trochu štíhlejší od bociana bieleho a ako mu druhové meno hovorí, je lesklej čiernej farby na hlave, krku, chrbte, krídlach a chvoste (miestami čierna farba má zeleno-purpurový odblesk). Len dolnú časť hrude a brucho má biele. Zobák, okolie oka a nohy sú červenej farby. Mladý vták je hnedavo-sivočierny, bez lesku a aj

Lyžičiar biely

početnejší. Vo Vojvodine je evidovaný aj ako sporadický hniezdič, najmä v údolí Tisy. Len zriedkavo u nás zimuje. Jeho biotop sú rozľahlé, trstinou zarastené močariská, ale aj menšie plytké slané vodné priestory, s bohatou prítomnosťou stromov, krov a nižšieho porastu, ako aj vlhké pasienky. Je to veľký vták bielej farby, ktorý len vo svadobnom šate má chochol žltavej farby a hrvoľ okrový. Charakterizuje ho nerovný lyžicovitý tmavý zobák zo žltou škvrnou na vrchu. Nohy má čierne. Mláďatá sú v páperčeku biele, potom žlté, aby sa v ďalšom operení čoraz viac podobali na rodičov. Hniezdi spravidla v húští trstiny, zriedkavejšie v kroví a na stromoch, najčastejšie v čistých alebo aj zmiešaných kolóniách. Plytké hniezdo stavia zo suchého rastlinného materiálu a často mu poslúži niekoľko rokov, ak nie je pritom znepokojovaný alebo hniezdo nie je zničené vysokou vodou. V reprodukčnej časti života si obaja rodičia rovnako delia úlohy. Počet vajec v hniezde býva 3 – 5 (7). Sú biele, s červenohnedými škvrnami a bodkami koncentrovanými na tupom konci. Inkubácia trvá 24 – 25 dní a hniezdna starostlivosť ďalších 37 – 38 dní. Znáška je raz do roka v mesiacoch apríl – máj, zriedkavejšie aj neskôr. Úspešnosť odchovu mláďat môže ohrozovať aj nečakaná vysoká hladina vody. Živí sa drobnými vodnými živočíchmi: hmyzom, červami, kôrovcami, mäkkýšmi, menšími rybkami a aj obojživelníkmi. Pre takú stravu mu lyžicovitý zobák celkom dobre poslúži. Nemá rozvité hlasové manifestácie a najčastejšie je tichý. IBIS(OVEC) HNEDÝ – PLEGADIS FALCINELLUS, Linné 1766 Je vták, ktorý má celoročný areál v teplejších oblastiach zemegule (Afrika, Austrália, Indonézia, Karibik). V Európe v letnom období sa nachádza aj v oblasti Stredozemia, v okolí Čierneho mora a Kaspického jazera, dokonca aj východnejšie, a zaevidovaný je

Ibisovec hnedý

aj na východnom pobreží USA. Európska populácia sa z oblasti miernej kontinentálnej klímy pred zimou sťahuje do strednej a južnej Afriky. U nás nie je tak početný. Preferuje mokrade s bohatou vegetáciou. Je najmenší zo spomenutých brodivcov. Sfarbením operenia je tmavohnedý, so zeleným leskom na krídlach, ale určovanie druhu podľa farby operenia môže zmýliť jeho obmeny v lete a zime, ako aj v čase párenia. Má sivočierny, dolu ohnutý zobák, s holinou okolo neho a okolo očí. Mláďatá v páperčeku sú čierne a po operení sú matnej sivozelenej farby. Hniezdi v trstine, ale aj na stromoch, v kolóniách (aj v spoločenstve s volavkami). Počet hniezd v kolónii je tri a viac párov. Čas hniezdenia a hniezdnej starostlivosti je jún – júl. Frekvencia hniezdenia je raz v roku. Hniezdo si vypletie z konárikov vodných suchárov. Do neho samica znáša 3 – 6 vajec sivomodrej alebo tyrkysovej farby. Po vyliahnutí mláďatá dosť rýchle prechádzajú fázy operenia, lebo už v októbri musia byť pripravené na sťahovanie. Ibis konzumuje hlavne bezstavovce (hmyz, slimáky, červy), ale aj rybky a obojživelníky. Hlási sa zriedkavo hlasným chrapľavým „kreee-kree...“, alebo „grru“, ale aj cvrlikavo. Začiatok komunikácie tento hnedák zdôrazní vysokým prenikavým „cííp... cííp..“ Z hniezda v násade sa samička hlási škrekotavo alebo aj vrčivo. Foto: z internetu

III

25


POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OCHRANA RASTLÍN

Ochrana záhradných rastlín v auguste Ing. Ján Tancik, PhD. DROSOPHILA SUZUKII – DROZOFILA JAPONSKÁ Je drobná muška veľkosti 2 – 4 mm s jasne červenými očkami. Majú krátke tykadlá a žlto-hnedé sfarbenie. Hlava a hruď sú husto ochlpené. Rozpätie krídiel dosahuje 5 – 6 mm. Je to zavlečený druh, ktorý sa inváznym spôsobom šíri do nových oblastí. Pochádza z juhovýchodnej Ázie. V Európe bol prvýkrát zaznamenaný v Španielsku v roku 2008, v Srbsku v roku 2016. Škodca prezimuje v štádiu imága na divorastúcich hostiteľských rastlinách pod listami, medzi kamienkami alebo na iných chránených miestach. Drozofile nevyhovujú tuhé zimy a v lete vysoké teploty nad 30 °C. Počas roka môže mať 3 až 15 generácií, v závislosti od klimatických podmienok. Párenie prebieha 2 – 3 dni po vyliahnutí. Samičky kladú 1 – 3 vajíčka do jedného plodu, 7 – 13

4 – 16 dní. Aktivita imág končí v novembri, keď minimálne teploty poklesnú pod 5 °C. D. suzukii je vysoko polyfágny škodca, larvy sa vyvíjajú v dozrievajúcich plodoch drobného ovocia, ako sú maliny, ostružiny, jahody, čučoriedky, ríbezle, baza čierna, jarabina čierna, vinič, čerešne, višne, marhule, broskyne, figy, kaki, kivi a v ďalšom ovocí. Škodlivým štádiom sú larvy, ktoré sa vyvíjajú v dozrievajúcich plodoch drobného ovocia, ako sú jahody, maliny, ostružiny, čučoriedky, baza čierna, ríbezle, jarabina čierna, vinič hroznorodý, višne, čerešne, marhule, broskyne, figy, kivi, kaki a ďalšie druhy ovocia. Škodí najmä na ovocí s tenkou pokožkou, avšak škody boli zaznamenané aj na plodoch s tvrdou pokožkou. Poškodenie plodu bezprostredne po napadnutí nie je výrazné. Neskôr sa napadnuté plody deformujú a mäknú, v miestach žeru lariev môžeme zistiť škvrny a hniloby.

červenej alebo oranžovej farby, s objemom 250 – 750 ml, s otvormi po stranách umiestnenými v hornej časti nádoby. Ako návnada sa používa zmes octu a červeného vína alebo jablčný ocot. Lapáky sa inštalujú v období, keď teploty už neklesajú pod 10 °C, alebo najmenej jeden mesiac pred začiatkom zrenia plodov. Umiestňujú sa na okraje porastov, do koruny stromu alebo do riadku na zatienené miesta. Kontrolu lapačov treba robiť dvakrát do týždňa. OCHRANA Vhodné pestovateľské opatrenie na zníženie populácie škodcu je včasné odstránenie a vhodná likvidácia napadnutých plodov zakopávaním do pôdy. Treba pozbierať všetky plody, aj tie menej kvalitné. Skladovanie plodov pri nízkych teplotách ničí vajíčka a larvy v plodoch. PRIAMA OCHRANA Insekticídna ochrana je účinná, ak sa ošetrenie vykoná pred začiatkom kladenia vajíčok. Oby-

Straty na úrode môžu byť veľmi vysoké, napadnuté plody sú nekonzumovateľné, nepredajné a podliehajú rýchlemu kazeniu. Monitoring výskytu imág sa vykonáva odchytom pomocou optických lapačov s návnadou v období od mája do októbra. Využívajú sa plastové nádoby

čajne treba opakovať postrek. Odporúčajú sa prípravky na báze acetamipridu, spinosadu, deltametrinu, lambda cihalotrinu. Pre veľký počet postrekov počas roka treba striedať prípravky s rozličným mechanizmom účinku, aby sa vyhlo vytváraniu rezistencie škodcu na používané

Lapač na drozofilu japonskú

vajíčok denne. Počas života môže naklásť jedna samička aj 200 – 400 vajíčok. Preferuje plody, ktoré sa začínajú sfarbovať. Zelené a prezreté plody nie sú atraktívne na kladenie vajíčok. Štádium vajíčka trvá 1 – 3 dni. Larva sa živí dužinou plodu. Kuklí sa v plode alebo v pôde. Štádium kukly trvá

26

IV

insekticídy. Treba dodržiavať aj ochranné obdobie (karenciu), čo je náročné, lebo nálet imág je v čase dozrievania plodov. MORA BAVLNÍKOVÁ A VIJAČKA KUKURIČNÁ NA PLODOVEJ ZELENINE Mora bavlníková, používa sa aj názov sivkavec konopný – Helicoverpa armigera, migruje na veľké vzdialenosti. Dospelí jedinci z oblasti Stredozemného mora migrujú sledujúc kvitnutie rastlín na sever do regiónu strednej Európy a aj ďalej, až do Škandinávie. Je to motýľ, ktorý má rozpätie krídel 3,5 – 4,0 cm. V miernom pásme je prezimujúcim štádiom kukla, v komôrke ohraničenej jemnou pavučinkou, niekoľko cm pod povrchom pôdy. Imága prvej generácie sa objavujú už v máji. Jarná populácia imág pozostáva z jedincov liahnucich sa po prezimovaní a imigrujúcich jedincov z juhu. Imága môžu byť pozorované počas celého roka až do októbra v dôsledku ich veľkej migrácie. Samičky kladú niekoľko stoviek vajíčok na všetky časti rastlín vrátane kvetov a plodov. Z vajíčok sa liahnu larvy za menej ako tri dni. Larvy sú pomerne agresívne a môžu vystupovať dokonca i ako mäsožravé a požierať sa navzájom. Pri vyrušení sa stočia a padajú na zem. Na rozmnožovanie a vývoj tohto druhu priaznivo vplýva vyššia teplota, väčšie množstvo zrážok na jar a vysoké teploty v lete. Do roka sa takto vyvinú v našich podmienkach 2 – 4 generácie. Mora bavlníková je veľkým polyfágom (bola zaznamenaná na 250 druhoch rastlín) a patrí k najnebezpečnejším škodcom na svete. Škodí na rôznych druhoch zeleniny: na rajčiakoch, paprike, zemiakoch, druhoch z čeľadí bôbovité (Fabaceae) a tekvicovité (Cucurbitaceae). Na plodoch papriky sa húsenice vžierajú do


33 /4972/ 14. 8. 2021

POČASIE

14. 8. – 20. 8. 2021

vnútra a živia sa stenami, resp. dužinou a semenami. Plody sú znečistené trusom, na miestach poškodenia sa vyvíjajú huby a baktérie a plod je takto úplne zničený. OCHRANA Zníženie škôd možno dosiahnuť udržiavaním porastov papriky bez burín, čo znižuje možnosti na kladenie vajíčok. Chemická ochrana sa vykonáva na základe náletu motýľov do feromónových alebo svetelných lapačov aj sledovaním vývoja vajíčok. Postrek sa má vykonať vtedy, keď sa zmení farba vajíčok zo špinavobielej na sivomodrú. Výber prípravku je veľmi dôležitý pre zabezpečenie zdravotnej neškodnosti postriekaných plodov. Biologická ochrana papriky a rajčín sa koná pomocou vajíčkových parazitoidov z rodu Trichogramma a prípravky na báze baktérie Bacillus thurigiensis Kurstaki (Lepinox Plus) a insekticíd prírodného pôvodu na báze spinosadu (SpinTor). Vijačka kukuričná Ostrinia nubilalis Hbn. je polyfág, ktorý sa môže úspešne vyvíjať na viac ako 240 druhoch kultúrnych a divorastúcich rastlinách. Okrem kukurice, ktorá je jeho hlavnou hostiteľskou rastlinou, zo zeleniny najviac poškodzuje papriku, napáda aj rajčiak, fazuľu, zeler a špargľu. V poslednom desaťročí aj na Slovensku boli zaznamenané významné poškodenia papriky týmto škodcom. Vijačka kukuričná prezimuje v štádiu larvy v rastlinných zvyškoch, najmä kukurice, ale aj iných rastlín v pôde. Kuklenie prebieha na jar a prvé motýle sa vyskytujú v prvej polovici júna. Samičky kladú vajíčka prevažne na listy kukurice. Vyliahnuté larvy

sa najprv živia na listoch a po húb a baktérií, ktoré prenikajú na niekoľkých dňoch sa vžierajú poškodené časti plodu. Vnútro do stebla alebo šúľka. Jedna plodu je znehodnotené trusom časť populácie škodcu zostáva a stráca konzumnú hodnotu. v štádiu larvy a prezimuje, kým Úroda semena tiež môže byť druhá časť populácie sa zakuklí značne znížená. Kvantitatívne a dáva druhú generáciu. Motýle a kvalitatívne škody môžu byť druhej generácie začínajú lietať veľmi vážne. Často až viac ako začiatkom augusta a maximálny 50 % plodov býva napadnuté. výskyt je v druhej polovici augus- Podobné poškodenia zapríčiňujú ta. V tom čase väčšina porastov aj húsenice mory bavlníkovej. kukurice je plne vyvinutá a zaOCHRANA čína sa sušiť. Takéto porasty sú Odporúča sa nepestovať pamenej atraktívne pre samičky, priku po kukurici a ak je možné, preto kladú vajíčka na iné rast- papriku treba vysádzať čím ďalej liny, v prvom rade na papriku. od kukuričných polí, lebo druhá Vajíčka kladú na listy, listové generácia motýľov preletuje na stopky a stonky. Vyliahnuté larvy porasty papriky a samičky kladú sa najprv živia na listoch vyhrý- vajíčka na papriku. No porasty zaním nepravidelných drobných papriky môžeme ochrániť, ak dierok a neskoršie sa vžierajú do v ich blízkosti zasejeme cukrovú stonky a plodu. Dorastené larvy kukuricu v neskorých termínoch. prezimujú v rastlinných zvyškoch. Cukrová kukurica vo fáze kvitnuPoškodenia listov papriky v tia je atraktívnejšia pre samičky podobe malých dierok, ktoré spôsobujú mladé larvy, sú bezvýznamné z hľadiska škodlivosti. Po niekoľkých dňoch sa larvy vhrýzajú do stonky a plodov rôznej veľkosti. Stonky poškodzujú vyhrýzaním chodieb, čo zapríčiňuje nedostatočný prísun živín a aj lámanie stonky. Treba pripomenúť, že oveľa menej sú napadnuté stonky ako plody. Do plodov prenikajú v blízkosti stopky plodu, sú to drobné dierky, ktoré sú viditeľné len vďaka trusu húseníc, ktorý zostáva v blízkosti dierky. Húsenice sa živia semenom Rajčiak poškodený larvou mory bavlníkovej a oplodím vyžierajúc ho úplne až po pokožku. Napadnuté vijačky kukuričnej ako paprika, mladé plody opadávajú, kým preto samičky budú klásť vajíčka väčšie zostávajú na rastline, vý- na cukrovú kukuricu a porasty razne sa spočiatku ničím nelíšia papriky budú menej napadnuté. od nenapadnutých. Až neskoršie Biologická ochrana sa môže mäknú a zahnívajú pod vplyvom vykonávať postrekmi s príprav-

kami na báze baktérie Bacillus thuringiensis spp. kurstaki a pomocou vajíčkového parazitoida z rodu Trichogramma. Pri používaní chemických aj biologických insekticídov je veľmi dôležitý termín aplikácie. Insekticídy treba použiť v čase, keď je čo najviac vyliahnutých húseníc a húsenice sa nachádzajú na liste alebo plode. Optimálny termín ochrany môžeme zistiť rôznymi metódami signalizácie. Jedna z nich je signalizácia náletu motýľov pomocou svetelných lapačov. Spravidla optimálny termín postreku by mal byť v čase maximálneho výskytu motýľov v lapačoch. Najspoľahlivejší spôsob signalizácie ochrany proti vijačke kukuričnej je pozorovanie výskytu vajíčok, lariev a listového poškodenia. Táto metóda pozostáva z prezeraní 100 rastlín (na desiatich miestach po 10 rastlín) v trojdňových intervaloch od objavenia prvých motýľov, zhruba od začiatku augusta. Jednorazová aplikácia by sa mala robiť v čase maximálneho výskytu vajíčok na rastlinách papriky, ktoré je zhodné s objavením sa prvého poškodenia listov mladými larvami škodcu. Toto poškodenie sa dá ľahšie pozorovať v poraste ako znášky vajíčok. Na prvý postrek by sa mali použiť insekticídy s ovicídno-larvicídnym účinkom. Ak počet vajíčok a lariev v poraste aj ďalej narastá, postrek treba opakovať. Aplikáciu treba robiť vo večerných hodinách a pri každej aplikácii je potrebné používať iný insekticíd. Na Slovensku nie je ani jeden prípravok registrovaný na reguláciu tohto škodcu v paprike. V zahraničí sa využívajú insekticídy, ktoré sú registrované proti tomuto škodcovi na kukurici.

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

36˚ | 21˚

36˚ | 21˚

36˚| 23˚

36˚ | 26˚

32˚ | 21˚

31˚ | 20˚

31˚ | 19˚

V

27


POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

AJ V TOMTO ROKU SÓJA OHROZENÁ

Potvrdená prítomnosť roztočov

Ľubica Sýkorová

Horúce a suché letné mesiace aj v tomto roku ohrozujú porasty sóje. Okrem sucha, ktoré už stihlo poškodiť mnohé porasty, opäť sa na sóji vyskytli aj nebezpečné roztoče (srb. grinje). Ich rozmnožovaniu a šíreniu vyhovuje počasie, ktoré sme mali počas júna a júla na celom území Srbska.

N

iektorí pestovatelia si myslia, že škody sú spôsobené spálou, no po kontrole rastlín pod mikroskopom bola potvrdená prítomnosť roztočov (Tetranychus urticae, roztoč chmeľový, srb. obični paučinar). Včasným zistením škodcu a chemickým postrekom sa škody môžu značne znížiť. Pri kontrole porastov sóje najskôr treba prezrieť okraje porastov a potom aj stred. Po zistení prítomnosti roztoča sa odporúča vykonať postrek akaricídom. Ak nebola

potvrdená prítomnosť tohto škodcu, porasty sóje je potrebné kontrolovať po pár dňoch dovtedy, kým trvajú horúčavy a sucho. Roztoče sa obyčajne nachádzajú na spodnej strane listov, kde sa živia cicaním rastlinných štiav. Na dolnej strane napadnutých listov sa nachádzajú kolónie roztočov, ktoré spriadajú pavučinku. Po vyciciavaní sa vytvárajú drobné škvrny, ktoré sa pri silnom napadnutí spájajú a postupne rozširujú po celom

liste. Na začiatku napadnutia sa na vrchnej strane listov vytvárajú striebristé škvrny. Listy žltnú, v suchých rokoch menia farbu na medeno-červenú, neskôr vädnú a rastliny predčasne odumierajú. Masovému výskytu roztočov vyhovujú vysoké teploty a nižšia relatívna vlhkosť vzduchu. Preventívny postrek porastov proti roztočom nemá žiadny účinok. Výber akaricídov na našom trhu je pomerne široký. Z ponúkaných prípravkov môžeme použiť napr.: aktívnu látku

abamektin – prípravok Vertimec 018 EC v množstve 0,3 – 0,5 l/ha alebo aktívnu látku fenpiroksimat – prípravok Ortus 5 SC v koncentrácii 0,005 – 0,1 %. Pri postreku treba použiť silnejší tlak postrekovača a najmenej 500 litrov vody/ha. Ak zakročíme načas, postrekujeme iba okraje porastov. Postrek treba zopakovať po 8 – 10 dňoch, podľa možnosti iným akaricídom. Pred postrekom je vhodné poradiť sa s oblastnou službou pre ochranu rastlín.

VINOHRADNÍCTVO

Bakteriálna nádorovitosť viniča

Ľ. Sýkorová

Rakovina ovocných stromov a viniča je jednou z najvýznamnejších chorôb rastlín. Škody sa môžu v ovocných škôlkach pohybovať až do 80 %. Bakteriálna nádorovitosť sa vyskytuje aj na ostatných ovocných druhoch, no najväčšie škody spôsobuje na viniči, slivkách, jabloniach, hruškách a marhuliach.

S

adenice, ktoré ochorejú, nemôžu dosiahnuť normálny rast koreňov. Na postihnutej časti sa objaví výrastok, t. j. nádor. Mladé nádory sú spočiatku mäkké, svetlejšej farby, neskôr zdrevnatejú, stmavnú, získajú drsný povrch a nakoniec sa rozpadnú. Z rozpadnutých nádorov sa uvoľňujú baktérie, ktoré môžu vyvolať sekundárnu infekciu. Pri výskyte bakteriálnej nádorovitosti viniča – Agrobacterium tumefaciens (srb. bakteriozni rak) ide väčšinou o ojedinelé alebo ohniskové, nevyliečiteľné ochorenie krov. Charakteristickým znakom je vytváranie nádorov na hlave kra, koreňovom kmeni, na kmeni, ramene, prípadne aj na jednoročnom výhonku. Nádory sa vytvárajú po infekcii baktériami na mechanicky alebo mrazom poškodených miestach kôry. Zo začiatku je povrch nádorov hladký, svetložltý, šťav-

28

VI

natý a hubovito mäkký. Neskôr je povrch nerovnomerný a hrboľatý. Nádory hnednú, na ich povrchu sa vytvára korkovité pletivo, ktoré tvrdne. Listy napadnutého viniča žltnú. Na jeseň nádory zaschýnajú, v zime odumierajú a rozpadávajú sa. V nasledujúcom roku sa tvoria nádory na okrajoch nádorov z predchádzajúceho roka. Najnáchylnejšie sú mladé korene od jedného do päť rokov. Napadnutý vinič má chorobný vzhľad a obmedzený rast. Výška úrody a jej kvalita klesá, drevo zle vyzrieva. Baktérie sa cez poranené miesto dostávajú do pletív, cez cievne zväzky prenikajú do celej rastliny. Hovoríme o systémovej infekcii. Výsledkom je ďalšie vytváranie nádorov a postupné odumieranie krov. Infekcia sa môže vyskytnúť

počas celého roka, ale najpriaznivejšie podmienky sú, keď sa teplota pohybuje okolo 20 – 25 ° C a vlhkosť okolo 60 %. Najdôležitejšími zdrojmi nákazy sú napadnutý sadivový materiál,

infikované náradie (nožnice na strihanie, štepenie). Infekcia sa môže prenášať aj z pôdy pri jej obrábaní a poranení podzemnej alebo nadzemnej časti viniča. Inkubačné obdobie môže trvať niekoľko týždňov, v závislosti od samotnej rastliny, stupňa vývoja,

poveternostných podmienok atď. OCHRANA Keďže bakteriálna nádorovitosť viniča patrí medzi závažné ochorenia, ktorú prakticky nemožno vyliečiť, najdôležitejšími zostávajú preventívne agrotechnické opatrenia na zamedzenie šírenia tejto choroby vo výsadbách viniča. Na prvom mieste je výsadba zdravého sadivového materiálu, dezinfekcia pôdy a pracovného náradia, dezinfekcia koreňov pred výsadbou, ochrana viniča pred poškodením mrazmi a udržiavanie viniča v dobrom kondičnom stave. Dôležitá je pravidelná kontrola a odstránenie všetkých krov podozrivých z nákazy. Pri mladých výsadbách je najlepšie napadnuté kry vykopať a spáliť. V starších výsadbách môžeme choré jedince zlikvidovať alebo dočasne ponechať vzhľadom na ešte dobrú úrodnosť pri dodržiavaní sanitárnych opatrení.


33 /4972/ 14. 8. 2021

ZELENINÁRSTVO

Správny závlahový režim zvyšuje úrodu zeleniny Ľubica Sýkorová Požiadavky na racionálne hospodárenie s vodou sú veľmi aktuálne aj pri pestovaní zeleniny. Pre väčšinu druhov u nás pestovanej zeleniny dochádza každoročne k väčšiemu či menšiemu, dlhšie či kratšie trvajúcemu vlahovému deficitu, čo sa nepriaznivo prejavuje na výške úrody a na znížení jej kvality.

N

ároky na zavlažovanie sa zvyšujú nielen v dôsledku pestovania nových vysokovýkonných odrôd a hybridov, ale aj postupnou zmenou klímy, najmä pokiaľ ide o zvyšovanie teplôt, znižovanie zrážok a relatívnej vlhkosti vzduchu. Poznatky výskumu potvrdeného praxou ukazujú, že pri uplatňo-

poznatky výskumu poskytujú informácie o nárokoch jednotlivých druhov zeleniny na obsah pôdnej vody v priebehu vegetácie a moderná závlahová technika (kvapková závlaha, mikropostrek) nám umožňuje dodaním aj malých závlahových dávok vlahovému deficitu predchádzať.

vaní správneho závlahového režimu môžeme zvýšiť úrodu zeleniny podľa jednotlivých druhov o 30 – 60 %. Nároky zeleniny na pôdnu vlahu a závlahu sú rozdielne a závisia od sacej sily koreňov, veľkosti listovej plochy, dĺžky vegetácie. Na závlahu sú náročné paprika, rajčiaky, uhorky, zeler, kapusta, melóny, skoré zemiaky, menej náročné sú fazuľa, hrášok a cesnak. Treba si uvedomiť, že zavlažovaním neodstraňujeme vlahový deficit, ale predchádzame jeho škodlivému vplyvu. Dnešné

Podobne ako nedostatočná závlaha problémom môže byť aj nerovnomerné polievanie. Ak zelenina nemá dostatok vlahy v čase úrody, rodí menej a plody nie sú také kvalitné. Naopak, ak zo začiatku nepolievame zeleninu dostatočne a potom zrazu zalievame veľmi výdatne, môže dôjsť ku praskaniu koreňov, buliev a plodov. V podstate platí jednoduché pravidlo: zelenina s veľkou listovou plochou potrebuje viac vody ako druhy zeleniny s kožovitými či malými lístkami. Rastliny s menšou koreňovou sústavou

potrebujú väčšiu zálievku, ako tie, ktoré majú hlboký a rozvinutý koreňový systém. Zo zelenín má najvyššie nároky na vodu plodová zelenina. Pestuje sa na kvalitných pôdach s dostatkom humusu, živín a s možnosťou závlahy. Prirodzené zrážky obyčajne nepokryjú celkovú potrebu vody jednotlivých druhov zeleniny. Pre úspešné pestovanie, dosiahnutie kvalitnej a vysokej úrody je preto potrebné zabezpečiť doplnkovú závlahu. Do skupiny plodovej zeleniny patria rajčiaky, paprika, baklažány, melóny cukrové, dyne červené, uhorky a tekvice. Všetky majú pomerne mohutný koreňový systém, ale väčšinou je rozložený viac do šírky ako do hĺbky. Hlbšie siahajú korene dyne červenej a tekvíc. Pokiaľ sa pestujú niektoré plodové zeleniny z priamej sejby, vytvoria hlbší koreňový systém a majú väčšiu saciu silu než tie, ktoré sa pestujú z predpestovaných priesad. Tým sa stávajú menej odkázané na doplnkovú závlahu. Aj hlúboviny majú radšej vyššiu vlhkosť pôdy aj vzduchu. Pri nedostatku vlahy sa znižuje úroda a drevnatejú. Kapustu treba hneď po vysadení polievať až do založenia hlávky. Neskôr už závlahu obmedzíme, aby hlávky nepopukali. Karfiol zavlažujeme menšími dávkami, niekedy každý druhý deň, aby

hlávky mali vysokú vzdušnú vlhkosť v mikroklíme karfiolu. Pri neskorých letných výsevoch vykonávame zásobnú závlahu. AKO SPRÁVNE ZAVLAŽOVAŤ? Množstvo vody dodané jednou závlahovou dávkou má prevlhčiť celý pôdny horizont, v ktorom sa nachádza prevažná časť aktívnych koreňov. Závisí od začiatočnej vlhkosti pôdy, druhu pôdy, ale aj od vonkajšej teploty a teploty vody. Ľahšie pôdy zavlažujeme menšími dávkami a častejšie, inak z nich voda rýchlo odteká do spodných vrstiev a rastliny ju nestačia využiť. Na ťažších, menej priepustných pôdach môžeme zavlažovať väčšími dávkami pri menšej intenzite postreku, aby voda stíhala vsakovať. Približne sa môže konštatovať, že dávkou 10 mm (desať litrov na jeden štvorcový meter) vody sa prevlhčí v ľahkej priepustnej pôde vrstva 130 až 200 mm, v stredne priepustnej pôde 100 až 130 mm a v ťažkej pôde iba 70 až 100 mm. Dôležitá je kvalita závlahovej vody. Musí byť čistá, zdravotne neškodná, bez škodlivých mikroorganizmov a cudzorodých látok. Z hľadiska fyziologických potrieb rastlín v teplejšom období je ideálny čas na zavlažovanie v ranných hodinách, keď sú rastliny aj pôda ešte chladnejšie. Teplota závlahovej vody by nemala byť nižšia ako teplota pôdy o viac než 5 °C. Po každej závlahe by sa mal povrch pôdy prekypriť, čím odstraňujeme pôdny prísušok a znížime vyparovanie vody z pôdy.

VII

29


POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

Rýchly broskyňový koláč – galetka

DO VÁŠHO RECEPTÁRA

Pečené kuracie prsia s tymianom a šampiňónovou ryžou Suroviny: 4 kuracie prsia s kožou, 2 PL (polievkové lyžice) oleja, podľa chuti soľ, mleté čierne korenie, tymian; Na ryžu:1 PL oleja, 1 menšia cibuľa, 300 g ryže, 600 ml kuracieho vývaru, 2 PL masla, 200 g šampiňónov, za hrsť strúhaného parmezánu Takto sa to podarí: Dusená ryža: v hrnci s pokrievkou zahrejeme olej, pridáme nadrobno posekanú cibuľu, ktorú zľahka posolíme a okoreníme. Keď cibuľa zmäkne, prisypeme ryžu, ktorú minútku restujeme, a potom všetko zalejeme vývarom. Privedieme k varu, zakryjeme, stiahneme plameň a dusíme zhruba 20 minút. Kuracie prsia nasolíme, okoreníme a sprudka opečieme na oleji v panvici vhodnej do rúry. Najskôr opekáme kožou nadol zhruba 8 minút, potom

ich obrátime a opekáme ešte asi 4 minúty. Prilejeme asi deci vody, pridáme vetvičky čerstvého tymianu a panvicu vložíme do rúry vyhriatej na 200 °C na 10 až 15 minút. Upečené kura odložíme bokom, výpek zlejeme a na panvici zahrejeme maslo, na ktorom opekáme na plátky pokrájané huby. Keď šampiňóny zhnednú, zľahka ich okoreníme a pridáme udusenú ryžu a trochu parmezánu. Premiešame a odstavíme. Tymianové kura podávame na horúcej ryži

Cuketové dukátiky Suroviny: 3 stredne veľké cukety, 1 červená cibuľa, 2 vajcia, 50 g parmezánu, 70 g hladkej múky, podľa chuti soľ, mleté čierne korenie, trochu oleja Takto sa to podarí: Umyté cukety postrúhame na strúhadle a vložíme do väčšej misky. Pridáme trochu soli a necháme cuketu odstáť asi 20 minút. Medzitým nadrobno pokrájame cibuľu, rozšľaháme vajcia, postrúhame parmezán a odvážime múku. Sitko preložíme čistou utierkou a odstátu cuketu na ňu vysypeme, pevne zatiahneme

Suroviny: Na cesto: 160 g hladkej múky, štipka soli, 1 PL (polievková lyžica) kryštálového cukru, 100 g masla, 1 KL (kávová lyžička) octu, trochu studenej vody; Na plnku: 350 g tvrdších broskýň, 3 PL kryštálového cukru, 1 KL škorice, 1 PL škrobu, 1 vajce na potretie Takto sa to podarí: Cesto: múku, soľ a cukor premiešame v miske a pridáme na kocky pokrájané studené maslo. Všetko spracujeme končekmi prstov na jemnú mrveničku. Okamžite pridáme ocot a postupne (po lyžiciach) prilievame studenú vodu, kým sa cesto pri stlačení medzi prstami nebude lepiť, ale zároveň ešte stále mrviť. Vtedy ho premiestnime na pracovnú dosku a rukami spracujeme celistvý bochník, ktorý zabalíme do fólie a uložíme do chladničky na asi 30 minút alebo mrazničky na zhruba 10 minút. Medzitým si pripravíme plnku: umyté, odkôstkované a osušené broskyne pokrájame na plátky a vložíme ich do misky, kde ich posypeme cukrom a škoricou. Nakoniec pridáme škrob, všetko

Makový koláč s marhuľami

a vytlačíme čo najviac tekutiny. V miske potom zmiešame cuketu, cibuľu, syr, múku a zľahka zmes posolíme a okoreníme. Na rozohriatom oleji vyprážame malé placky (dukátiky) z oboch strán dochrumkava. Podávame s cesnakovým dresingom.

Suroviny: 250 g hladkej múky, 1,5 KL kypriaceho prášku, 150 g mletého maku, 200 g kryštálového cukru, 100 ml oleja, 300 ml mlieka, 4 vajcia; Na posýpku: 50 g hladkej múky, 50 g práškového cukru, 70 g masla; Ešte potrebujeme: 500 g marhúľ Takto sa to podarí: Vo väčšej miske spolu premiešame múku, mak, kypriaci prášok a cukor. Prilejeme mlieko, olej, rozšľahané vajíčka a všetko spolu vymiešame do cesta. Cesto zarovnáme na papierom na pečenie vystlaný plech a na vrch poukladáme na

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | Príloha pre poľnohospodárov a dedinu | Číslo 538 | Pripravuje: Ľubica Sýkorová | Použitá domáca a zahraničná literatúra

30

VIII

spolu premiešame a odložíme bokom. Vychladené cesto položíme priamo na papier na pečenie, ktorý sme jemne pomúčili, a pomúčeným valčekom ho vyvaľkáme na kruh s priemerom okolo 22 cm. Potom papier s cestom preložíme na plech. Do stredu cesta navrstvíme marinované ovocie a voľné okraje zahneme dovnútra, aby nám plnka nevytiekla. Nebojíme sa okraje prelomiť vždy napríklad v štvrtine či pätine kruhu. Na galetkách je krásna práve ich nerovnomernosť. Plech s koláčom uložíme do chladničky na 15 minút. Neskôr okraje potrieme vyšľahaným vajíčkom, posypeme cukrom a galetku pečieme v rúre vyhriatej na 200 °C 30 až 35 minút. Broskyňovú galetku môžeme podávať s čerstvo ušľahanou šľahačkou alebo kopčekom vanilkovej zmrzliny.

menšie kúsky pokrájané marhule. Zo zmäknutého masla, cukru a múky vypracuje končekmi prstov posýpku, ktorú rozsypeme na marhule. Koláč pečieme v rúre vyhriatej na 190 °C asi 30 minút. Zdroj: recepty.sk Výber: Ľ. Sýkorová


Kultúra NA DETSKOM LETNOM TÁBORE V JÁNOŠÍKU

Veselo a edukačne Vladimír Hudec

a toho roku predstavila svoje cédečko s uspávankami, kolepeknom ovzduší kostol- dami a detskými pesničkami nej záhrady v Jánošíku vo Poďte deti medzi nás. štvrtok 5. augusta vyše 30 Deti sa na začiatku spolu s Kanajmladších Jánošíčanov, ale aj tarínou rozhýbali v pohybových ich hostia z Padiny sa zúčastnili hrách na rozhýbanie mysle, jazyletného detského tábora, zábav- ka, tela a koncentrácie, po čom no-edukačného podujatia, ktoré nasledovala prezentácia cédečka, ktoré predstavil Vladimír Valentík, predseda Slovenského kultúrneho klubu. Počas prezentácie deti mali príležitosť naučiť sa, čo sú to uspávanky, koledy, riekanky. Následne sa aj sami zahrali na mladých výskumníkov, takže od dospelých, ktorí tu boli prítomní, zapísali riekanky, verše piesní, príslovia a podobné, ktoré potom všetkým aj prečítali. Katarína Mosnáková-Bagľašová nám o cédečku povedala: Vladimír Valentík a Katarína Mosnáková„Na cédečku sú uspáBagľašová predstavili cédečko vanky, koledy, detské pesničky Slovákov v Srbsku. už štvrtý rok zaradom spoločný- Je to materiál, ktorý som zbierala mi silami organizujú Slovenský niekoľko rokov z rôznych krajov kultúrny klub z Báčskeho Pet- Srbska najmä pre moju knihu rovca a slovenský evanjelický Enike benike krikel be, ktoré sú a. v. cirkevný zbor v Jánošíku. možno menej známe aj u nás, V úlohe animátora ako aj po a niektoré sú úplne neznáme

V

Najmladší sa naučili tancovať...

tieto roky bola Katarína Mosnáková-Bagľašová, jánošícka rodáčka žijúca na Slovensku, ktorá doteraz niekoľko svojich kníh venovala práve deťom, • KULTÚRA •

na Slovensku. Vydaním tohto cédečka som sa snažila zachovať tie pesničky pred zabudnutím, ale zároveň na Slovensku ukázať, že za hranicami Slovenska

... ale aj spievať

existujú takéto klenoty, ktoré sa vydareného podujatia nasledozachovali, ktoré dokonca možno vala opekačka klobás, na ktorú aj vznikali v tomto prostredí, mnohí netrpezlivo čakali, tým a tým aj prezentovať tradičnú skôr, že vlani pre prísne opatreľudovú kultúru za hranicami nia proti koronavírusu vystala. Slovenska. Na cédečku je vyše „Vždy sa snažíme, aby sa deti 20 piesní, ktoré som nahrala na Slovensku za sprievodu Temperament cimbal orchestra. Aranžmány urobil Michal Budinský, ilustráciu na titulnej strane mal na starosti Miroslav Cipár a CD vydal Slovenský kultúrny klub v Srbsku.“ Po prestávke K deťom sa v tanci pripojili aj dospelí a občerstvení melónmi nasledovali tvorivé dielne. prostredníctvom hry niečo nauJedna skupina pod vedením čili. Ony si vlastne ani nevšimnú, Vladimíra Valentíka sa zahrala že sa niečo naučia, tým, že sa na ilustrátorov. Oni mali za úlohu kresliť ilustrácie pre detské cédečká. Druhá skupina pod vedením Sane Žiakovej a Martiny Berzovej nacvičovala piesne z cédečka a tretiu skupinu Katarína Mosnáková-Bagľašová naučila tancovať tri tance na Na záver opekačka piesne z cédečka. Všetko to potom na záver zhrnuli do jedného hráme a tou hravou formou im programu, do čoho zapadla aj priblížime celkom dosť, dokonvýstava výtvarných prác a pri ca po troche aj vyčerpávajúce konci sa do tanca chytili aj všetci informácie“, povedala nám na prítomní dospelí. záver Katarína Mosnáková-BagNuž a na záver tohto skutočne ľašová. 33 /4972/ 14. 8. 2021

31


Kultúra SNS 2021 – KNIŽNICA ŠTEFANA HOMOLU

Výstava Naša knižnica – náš poklad Jaroslav Čiep

si to jedna takáto ustanovizeň, ako je naša knižnica, určite aj va týždne pred ústred- zaslúži. V Petrovci roku 1845 ným slávnosťovým ví- bola založená knižnica pod kendom otvorili výstavu krovom cirkvi z iniciatívy mlav Spolku petrovských žien a v dého Štefana Václava Homolu, nedeľu 8. augusta, teda týždeň ktorý pôsobil v tých rokoch ako v ústrety Slovenským národným kaplán. Bolo to semeno, z ktoslávnostiam v Báčskom Pet- rého vyklíčila knižnica, v ktorej rovci, boli ďalšie dve kultúrne sa dnes nachádzame. Z úcty k udalosti. Prvou z nich bola do- mladému kaplánovi a jeho snakumentárna výstava o dejinách he od roku 1996 naša knižnica petrovskej knižnice, ktorá vlani nosí jeho meno. Na svojej ceste pre celosvetovú pandémiu bola rozvoja prechádzala rozličnými znemožnená veľkolepejšie oslá- zmenami, a to začnúc od jej viť 175 rokov od založenia prvej názvu cez miesto pôsobenia a knižnice v Petrovci. ešte k tomu vďaka rozličným administratívnym záležitostiam, ktoré sú zladené od roku 1996 jej prvým riaditeľom Jaroslavom Čiepom. Jej rozmach pokračuje v záujme rozvoja kultúry a etnického spoločenstva na našich priestoroch. Vkladá sa do jej prvobytnej a základnej podstaty – knihy. O knižničnom fonde prvej knižnice sa vie, že boli hlavne knihy s ľudovýchovným obsahom, najmä z oblasti poľnohospodárstva, a boli významnou oporou v osvetovej práci tunajších kňazov a učiteľov. Niektoré knihy vo Vystavené materiály z dejín knižnice fonde boli darom významných slovenských dejateľov toho Toto jubileum sa pokúsili širšej obdobia. Aj dnes naši čitatelia, verejnosti sprítomniť tohto roku ľudia so vzťahom ku knihe, majú aj návštevníkom Slávností. Po zvyk darovať knihy do knižnice. privítaní vzácnych hostí a os- Dnešný stav knižničného fondu tatných prítomných návštev- je bohatší, rozmanitejší a snažíníkov vernisáže v priestoroch me sa ho oživiť vždy aktuálnymi jednej z najstarších knižníc vo názvami z beletrie, odbornej Vojvodine, v Obecnej knižnici literatúry, knihami pre deti a Štefana Homolu, riaditeľka Anna tínedžerskou literatúrou v sloSpeváková pripomenula, že táto venskom a srbskom jazyku. Jedknižnica je jednou z najstarších, noducho povedané naše snahy a pridala: „Staršia od našej je iba spočívajú v spokojnosti našich irišská knižnica. Svedkovia veku čitateľov. V zdokonaľovaní a a pôsobenia Homolovej knižnice pozdvihovaní knižnice pokrasú pripomenuté výročia: 120. čovala aj riaditeľka Jarmila Stojvýročie, 150., 160. výročie. Vlani, imirovićová,“ napočítala skrátka v roku 2020, mali sme zapláno- Speváková a uzavrela: „Vkladá vané oslavy k 175. výročiu, no sa do priestorov, technológií, situácia nás znemožnila toto zdokonaľovaní knihovníčok, výročie osláviť primerane, ako nadväzuje sa skvelá spoluprá-

D

32

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

ca s kultúrnymi inštitúciami, nicou zoznámi novú skupinu školami, Maticou slovenskou, zverencov internátu. O fonde združeniami, médiami a určitými kníh, ktorý aj sama často využíjednotlivcami, o čom svedčia aj va, hovorila študentka slovenmnohopočetné ďakovné listy, ského jazyka a literatúry Daniela uznania. Knihu ako základný Vujovićová. O tom, ako využívapredpoklad pre dobrý život jú knižničné fondy petrovskej prezentujeme škôlkarom, žiakom základných, stredných škôl, študentom... Okrem tej primárnej, základnej knižničnej úlohy – zadovažovanie a vypožičiavanie kníh, v knižnici usporadúvame aj podujatia s rozličnou temaKnihovníčky (zľava) Olina Dorčová a Stanislava tickou náplňou. Valentíková a riaditeľka Anna Speváková Organizujeme výstavy, prednášky, návštevy, knižnice a ako už štvrťstoročie detské dielne, literárne večier- spolupracujú s knižnicou, sa ky, knižné posedenia. Všetky prihovorila zodpovedná redaktieto podujatia sú organizované torka TV Petrovec Mária Lovrecieľovo a v záujme prilákať čím ová. Podpredsedníčka NRSNM viac ľudí do knižnice, aby sme Tatiana Vujačićová vyzdvihla, že im prezradili, koľko krás, svetov, táto inštitúcia roku 2011 zaradila osudov, poznatkov je ukrytých KŠH medzi inštitúcie osobitného v knihách.“ významu pre slovenskú národ-

Návštevníci pri otvorení výstavy

Pre Teu Lačokovú, žiačku 5. ročníka, knižnica je dobrá spoločníčka a Detský kútik pozná ako svoj vlastný. To aj sama prezradila prítomným v krátkej úvahe. O tom, že vôňu knihy nemožno pocítiť online, zdôverila sa profesorka slovenčiny Jana Lačoková, ktorá ako vychovávateľka každý september s kniž-

nostnú menšinu. Výstavu otvoril predseda Zhromaždenia obce Ján Jovankovič a program hrou na flaute s niekoľkými skladbami spestrila Marta Milašinovićová. Súčasným bezmála 55-tisícovým knižničým fondom záujemcov po otvorení dôkladnejšie previedli knihovníčky Stanislava Valentíková a Olina Dorčová. • KULTÚRA •


SNS 2021: VÝSTAVA MÚZEA VOJVODINSKÝCH SLOVÁKOV

Predok na košeli a identita tunajších Slovákov J. Čiep

vy Predok – symbol etnickej identity vojvodinských Slovákov v ornedeľu 8. augusta výstavná ganizácii Múzea vojvodinských sieň Galérie Zuzky Medve- Slovákov prítomných privítala ďovej v Báčskom Petrovci riaditeľka MVS Anna Séčová-Pinsa po dlhšom čase zase naplnila tírová, po čom sa detailnejšie o záujemcami o diania, ktoré uspo- príprave a realizácii výstavy príradúva Múzeum vojvodinských tomným návštevníkom vernisáže Slovákov. Pre tohtoročné Slo- prihovorili autori výstavy Katarina venské národné slávnosti táto Radisavljevićová a Marijan Pavinštitúcia prichystala ďalší skvost lov, ako aj recenzentka výstavy – etnografickú výstavu. a prichystaného katalógu, ktorý V nedeľu podvečer 8. augusta čoskoro uzrie svetlo sveta, Sanja v Galérii Zuzky Medveďovej bola Zlatanovićová z Etnografického otvorená výstava Predok – symbol inštitútu SANU. Riaditeľka Múzea etnickej identity vojvodinských Vojvodiny Tijana Stankovićová-Peštercová pripomenula, že Vojvodinské múzeum pomohlo pri realizácii tejto inštalácie aj tým, že do práce zapojili i ďalších dvoch odborníkov: textilnú konzervátorku Bojanu KostićoAutori výstavy: (sprava) Marijan Pavlov, Katarina vú-KrčadincoRadisavljevićová a riaditeľka Múzea Vojvodiny vú a fotografku Tijana Stankovićová-Peštercová Indiru Kandićovú-Nazzalovú. Slovákov. Autormi výstavy sú Česť otvoriť výstavu sa dostala Mr. Katarína Radisavljevićová, zástupcovi predsedníčky Obce muzeálna poradkyňa v Múzeu Báčsky Petrovec Srđanovi SiVojvodiny, a Mgr. Marijan Pavlov, mićovi. kustód etnológ, spolupracovník Nie tekutým, ale duchovným Múzea vojvodinských Slovákov. osviežením na petrovskej kultúrNa vysvetlenie našim čitateľom nej scéne je aj znovu zoskupenie – pojem predok tu nie je použitý po dlhšom čase a nacvičovanie v tom základnom generačnom zborového spevu mužskej spevýzname slova, ale predok pred- váckej skupiny Kultúrno-umelecstavuje vyšívanú dekoráciu na kého spolku Petrovská družina. slovenských pánskych košeliach. Desiati veteráni zaspievaním viaVznikol a začal sa používať ako cerých piesní na tému košele pod prvok národnej príslušnosti na vedením Ondreja Maglovského Slovensku ešte v 19. storočí, osvo- na otvorení výstavy potvrdili, jili sme si ho aj my na Dolnej zemi že aj naďalej dokážu pôsobivo a azda ho aj najviac zachovávame spievať v zbore. ako symbol etnickej príslušnosti. Zo sprievodného letáčika Na slávnostnom otvorení výsta- a slov K. Radisavljevićovej sa

V

• KULTÚRA •

návštevníci výstavy dozvedia, že výstava Predok je venovaná doplnku, ktorého použitie v tradičnom mužskom odeve vojvodinských Slovákov nie je

sú predky a košele s predkom, ktorých výzdoba je vyrobená nasledujúcimi technikami: tkaním, krížikovým stehom, plnou a ažúrovou výšivkou, plochým saténovým stehom a štikovaním. „Snahy zachovať košeľu s predkom na týchto priestoroch vyplynuli práve z potreby vojvodinských Slovákov udržiavať symboly svojej identity v čase, keď sa po roku 1918 formovali

Znovu aktívni: mužská spevácka skupina KUS Petrovská družina

dlhotrvajúce, ale časom sa táto dekorácia na košeli stala rozpoznateľným symbolom ich etnickej identity. Slovenskú košeľu, teda košeľu s predkom, spoznáme podľa vyšívanej prednej časti (predka), ktorá bola ako plastrón našitá na pánskych sviatočných košeliach, ale aj na vzpriamený

štátne hranice. Nevyhnutné je poukázať aj na skutočnosť, že sa v 21. storočí deje akýsi návrat košele s predkom do Slovenskej republiky. Totiž ona sa v súčasnosti stáva symbolom identity tzv. migrantov navrátilcov, príslušníkov slovenskej menšiny zo Srbska, ktorí pravdepodobne

Záujem o výstavu je evidentný

golier, tzv. ruský, ktorý sa zapínal naboku. Odtiaľ pochádza aj názov pre vyšívanú výzdobu na košeli predok s golierom. Častým doplnkom boli manžety zdobené rovnakou technikou. Predky sa dali vyrobiť dvoma spôsobmi – vyšívaním a tkaním. Vystavené

odchádzajú na Slovensko navždy – prinavracajú sa do svojej domovskej krajiny,“ uvádza K. Radisavljevićová. Túto výstavu si záujemcovia budú môcť pozrieť nielen počas SNS, ale potrvá až do 29. októbra a bude predstavená aj v iných prostrediach.

33 /4972/ 14. 8. 2021

33


Kultúra GALÉRIA SND V KYSÁČI

Bienále kysáčskych výtvarníkov ochotníkov Miroslava Ožvátová

skupinovými portrétmi a impresionisticky stvársobotu 7. augusta neným lesom. Anna Hav priestoroch Galérie rianová presvedčivým Slovenského národného koloritom stvárnila kvetidomu v Kysáči otvorili Šieste nové a cesnakové zátišie. bienále výtvarníkov ochotníkov. Mária Páliková sa nadchýNa úvod všetkých prítomných na sánkovačkou a koňmi privítal vedúci galérie Michal a s veľkým zanietením to Madacký, ktorý sa stručne vyjad- stvárňuje na plátne.“ ril o tvorbe každého výtvarníka, Ako raritné a originálktorého obrazy budú okrášľovať ne Ďurovka ohodnotil steny galérie do posledných hudobné nástroje, fujaaugustových dní. Okrem Kysá- ry, píšťale a drevorezbu čanov sa zúčastnili aj hosťujúci Ondreja Marčoka, kysáčNa bienále sa zúčastnilo 11 maliarov maliari z Báčskeho Petrovca a ského farára: „Pán farár Maglića. Jedenásti výtvarníci Ondrej Marčok pokračuje Ján Vozár skúma čaro zátišia rovnako presvedčivo a minuvo výrobe a zdo- a krajiniek. Mária Topovićová, ciózne maľuje aj kone, aj ľudí. bení fujár a píšťal, ex Vozárová, maľuje realistické Mária Struhárová z Petrovca ale sa venuje aj portréty Dostojevského a Mičát- skúma možnosti figurálnej a drevorezbe a je- ka.“ nefigurálnej abstrakcie a Anna dinečným štýlom vytvoril Bohorodičku a ukrižovaného Ježiša Krista.“ Ďurovka pokračoval: „Zuzanu Ferkovú inšpirujú kvetinové zátišia a život a práce Kvetinové a cesnakové zátišie Anny Harianovej na dedine v minulosti. Zuzana milovníkom výtvarného umenia Petrušková s veľkým zanietením ponúkajú spracované rôzne stvárňuje idylické krajinky so témy. zvieratkami na sálaši. Zuzana Podrobnejšie sa o autoroch Madacká sa predstavuje roz- Pre milovníkov umenia výstava bude otvorená do 29. augusta zmienil kysáčsky akademic- právkovo-farebnými krajinkami. O tvorbe najmladšieho účast- Legíňová z Petrovca sa prejavuký maliar Michal níka Alexandra Pálika akade- je v expresívnejšie podaných Ďurovka: „Zuzamický maliar Ďurovka povedal: kvetinových zátišiach a úspešne na Grňová úprim„Najmladším účastníkom biená- experimentuje i so slovenskou ným maliarskym le je žiak Alexander Pálik, ktorý ornamentikou.“ štýlom pripomíúspešne namaľoval olejomaľbu Všetkým účastníkom Kysánajúcim vyšívané s domčekom.“ Podľa slov ve- čanka Anna Legíňová venovala kuchárky stvárnidúceho Michala Madackého báseň, ktorú napísala pri tejto la deti a dievčiny Alexandrovi patrí budúcnosť príležitosti. Galéria SND vydala v slovenskom kysáčskeho výtvarného umenia. katalóg, v ktorom sú fotografie ľudovom kroji. Hostia z Báčskeho Petrovca Michala Madackého, ktorý sa Mária Sláviková a Maglića, podľa slov Michala postaral aj o grafickú úpravu. sa predstavuje Hudobné nástroje, fujary, píšťale a drevorezba Ďurovku, osviežili kysáčske bie- Výstava bude otvorená do 29. realistickými Ondreja Marčoka nále: „Sava Spremo z Maglića augusta.

V

34

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •


PREMIÉRA DIVADELNÉHO PREDSTAVENIA

Predposledný súd v novosadskom Šafáriku Danica Vŕbová

Š

afárikovské dosky, ktoré znamenajú svet, znova ožili. Divadelná sekcia SKC P. J. Šafárika vo štvrtok 5. augusta prezentovala plody svojho tohtoročného úsilia – divadelné predstavenie Predposledný súd. V plnej sieni tohto strediska novosadských Slovákov najprv

období, lebo to tak podmienky diktovali. Umelecký vedúci a režisér divadelnej sekcie SKC P. J. Šafárika Rastislav Zorňan mal neľahkú úlohu zvoliť divadelnú predlohu, ktorá vyžaduje malý počet hercov a nenáročné scénické vybavenie, a preto zase siahal po diele tohto osvedčeného autora. Po štvrtkovom večierku možno iba kvitovať, že

Nečakaný obrat, keď nebohý manžel vyjde z hrobu

aj vtipná postava baba Anče, ktorú zahrala Anička Príbeľová. O svetlo a zvuk sa postarala Alexandra Papová, kým scénografiu a kostýmy mal na starosti kolektív. Repríza tejto vydarenej tragikomédie určite je v pláne, ako aj účasť predstavenia na

divadelníkov bola umožnená vďaka podpore Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Pokrajinského sekretariátu pre vzdelávanie, správu, predpisy a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá, Mestskej správy pre kultúru mesta Nový

Muž, manželka a milenka – háklivý trojuholník

odzneli privítacie slová predsedníčky SKC P. J. Šafárika Vierky Marčokovej-Cerovskej, ktorá pozdravila úradujúcu námestníčku pokrajinského tajomníka pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá Milinku Chrťanovú a predsedu Matice slovenskej v Srbsku Branislava Kulíka s manželkou. Autorom predlohy tragikomédie Predposledný súd je Vladimír Mores, dramatik a režisér zo Slovenska, a toto je už vlastne jeho druhé dielo, ktoré šafárikovci spracovali. Nacvičovanie predstavenia prebiehalo v neobvyklom jarno-letnom • KULTÚRA •

tento výber bol správny. Jemný humor prepletený s reálnymi životnými okamihmi, v ktorých sa ocitnú divadelné postavy, necháva za sebou horko-sladké pocity, keďže sa aj samotný dej odohráva na cintoríne. Toto je príbeh o živote, smrti, o láske, hriechu, odpustení, dokonca aj o viere. O tom, čo všetko človek dokáže prekonať alebo už prežiť, a stále nájsť spôsob Divadelný tím Predposledného súdu: (zľava) Alexandra Papová, byť šťastný, odpustiť. Hlavné postavy úspešne Anička Príbeľová, Martina Benková, Rastislav Zorňan a Anna Zorňanová stvárnili Martina Benková a Anna Zorňanová a na javisku sa im v úlohe herca pridal divadelných festivaloch, ak to Sad, ako aj dlhoročného spolkáaj samotný režisér Rastislav podmienky dovolia. Realizácia ra a milovníka divadla Michala Zorňan. Predstavenie osviežila tohto projektu novosadských Činčuráka. 33 /4972/ 14. 8. 2021

35


Kultúra STARÁ PAZOVA

Vďaka a úcta recitátorom a ich mentorom Anna Lešťanová

skvelé výsledky. Pri tejto príleži- počas letných dní. Gymnázia Branka Radičevića tosti si pripomenuli aj ostatných Okrem Jany na stretnutí bola a jej mentorkou bola profesorka organizácii Zväzu ochot- úspešných recitátorov z územia i Lora Meršaková, účastníč- srbského jazyka Dijana Vlainićoníkov Obce Stará Pazova Staropazovskej obce, ktorí vá, ktorá sa stretnusa v stredu 4. augusta sa na súťaženiach afirmovali tia nezúčastnila, lebo konalo stretnutie s tamojšími a v tom najkrajšom svetle rebola na dovolenke najúspešnejšími recitátormi prezentovali nielen svoje školy pri mori. Na letovaa ich mentormi. V mene organi- či spolky, ale aj prostredie, ní, teda mimo Starej zátora tohto pekného podujatia a tým aj Zväz ochotníkov Obce Pazovy, bol aj Andrej sa zúčastnili Anđelka Maliová, Stará Pazova. Simendić, tiež účastpredsedníčka Správnej rady, Na stredajšom stretnutí bola ník republikovej súJana Rumanová, ťaže, ktorý vo Valjenajlepšia recitátorve vystúpil v mene ka v Srbsku v roku SKUS hrdinu Janka 2021 v najstaršej Čmelíka. Podobne vekovej kategórii. ako Jane, aj AndreTejto skvelej pazovjovi mentorkou bola skej recitátorke sa Anna Simonovićová. z Valjeva, hostiteľa Tajomník zväzu tohtoročnej online ochotníkov okrem republikovej súgratulácií prítomným Anna Simonovićová s ďakovným diplomom ako mentorka dvoch úspešných ťaže, dostala a na dámam udelil i kytirecitátorov tomto stretnutí jej ce kvetov. Úspešné bola udelená Zlatá pazovské recitátorplaketa s dukátom ka republikovej online súťa- ky – Jana a jej mentorka Anna a diplomom. Okrem že, ktorá postúpila do finále a Lora sa poďakovali Zväzu týchto hodnotných a obsadila štvrté miesto medzi ochotníkov obce za takéto odmien Jane tentoraz odovzdali Jana Rumanová ako najúspešnejšia reaj knižné darčecitátorka v Srbsku s hodnotnými odky, ktoré sa jej menami dostali z Valjeva, ako aj zo Zväzu a Petar Nerandžić, tajomník ochotníkov Obce Stará PaZväzu ochotníkov Obce Stará zova. Víťazka republikovej Pazova, ktorí na tomto stretnutí súťaže recitátorov sa na najúspešnejším recitátorom tomto podujatí zúčastnila zagratulovali k skvelým vý- v mene staropazovského sledkom, a tým im prejavili SKUS hrdinu Janka Čmelíka, veľkú vďaku a úctu. Vo svojich ktorý je členom tamojšieprejavoch poukázali, že aj na- ho zväzu ochotníkov. Jej priek minulému roku, keď sa mentorka Anna Simonopre pandemickú situáciu táto vićová, dlhoročná úspešná Spoločná fotografia na pamiatku: (zľava) Anđelka Maliová, Lora súťaž neuskutočnila, v predne- pazovská recitátorka, tiež Meršaková, Petar Nerandžić, Jana Rumanová a Anna Simonovićová se krásneho slova predsa zotr- z Valjeva dostala ďakovný vali a ako skutoční hrdinovia diplom a zo Zväzu ochotníkov najúspešnejšími recitátormi pekné gesto. Nesmierne ich vystúpili i na všetkých online Obce Stará Pazova, podobne v Srbku v kategórii najstarších potešilo, že si vedenie ochotníúrovniach súťaženia a dosiahli ako aj všetci odmenení, zau- recitátorov. Lora na prehliadke kov všimlo a ocenilo ich prácu za pomoci svojich mentoriek jímavé knižné tituly na čítanie vystúpila v mene tamojšieho a dosiahnuté krásne výsledky.

V

36

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •


KOS JEDNOTA NA ZÁJAZDE

Družba, ktorá pretrváva Michal Hataľa

P

očas dvoch týždňov členovia Kultúrno-osvetového spolku Jednota v Hložanoch realizovali až tri podujatia. Po galakoncerte z príležitosti nezrealizovaného 50. Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj..., uskutočneného 18. júla, a po pripomenutí si Dňa spolku 25. júla realizovali aj jeden zájazd. Totiž členovia folklórneho súboru tohto spolku 2. augusta pred kostolom Vaznjesenja Gospodnjeg v Novom Sade usporiadali v rámci Grom festu spoločný koncert s Folklórnym súborom Vila z Nového Sadu. Do bohatej náplne koncertu slovenskými piesňami a tancami na výbornú prispeli členovia mladšej tanečnej skupiny Folklórneho súboru KOS Jednota. Predstavili sa choreografiami Jaroslava Krišku, kým hudobné aranžmány mal na starosti Rastislav Struhár. Prednes hložianskych tanečníkov nešetriac dlane odmenilo viac ako tisícové obecenstvo a zvlášť po nasledujúcom príhovore moderátora: „Toto ilindanské zhromaždenie by nebolo úplné bez našich

V Novom Sade vystúpili mladší hložianski folkloristi

milých hostí z Hložian, ktorí sú s nami už štvrtýkrát. Tento spolok vo svojich dejinách dôstojne

zachovával hudobné dedičstvo Slovákov na týchto priestoroch, kde žije a pôsobí. Kultúrno-osvetový spolok Jednota a Folklórny súbor Vila sú najlepším príkladom zachovania skutočných hodnôt počas viacdesaťročného kamarátenia, dobrej spolupráce, ktorá prerástla v úprimné priateľstvá viaceSlovenský spev a tanec odznel v netradičnom rých generácií prostredí Jednoty a Vily

a v úprimné priateľstvo medzi srbským a slovenským ľudom.“ Koncert prebiehal v organizácii cirkevnej obce Slana bara a tamojšieho Miestneho spoločenstva. Podujatie malo aj cirkevnú časť. Bohoslužby konal jeromonah Hariton z kláštora Kovilj, slavský koláč lámal jerej Lazar Majstorović s bohoslužbami jereja Ugrina Popovića z Belehradu a farármi chrámu Vaznjesenja Gospodnjeg protojereja – stavrofora Branka Đuričina, protojereja – stavrofora Radovana Lazića a vojenského farára protojereja Selimira Vagića. Medzi vzácnymi hosťami boli náčelník Juhobáčskeho obvodu Milan Novaković, senior báčsky a farár hložiansky Mgr. Jaroslav Kopčok s manželkou farárkou Mgr. Jankou Kopčokovou, zástupca primátora mesta Nový Sad Aleksandar Petrović a predseda Zväzu kultúrno-umeleckých spolkov Srbska Milorad Lonić. Po tejto vydarenej akcii hložianski spolkári sa naplno pripravujú na ďalšie výstupy, a to na Slovenských národných slávnostiach v Báčskom Petrovci a na kultúrnom podujatí v neďalekej dedine Lug.

DETSKÉ KULTÚRNE LETO 2021. Na území Staropazovskej obce pokračuje obľúbené podujatie pre najmladších občanov. Tretie z radu naplánovaných štyroch predstavení v rámci tohtoročného Detského kultúrneho leta sa v Starej Pazove uskutočnilo v piatok 6. augusta. Belehradský divadelný súbor Hajde obraduj dan tentoraz pre malých – veľkých milovníkov Tálie zahral na plató pred divadelnou sálou predstavenie Bájka o kvete (na fotografii). Vo štvrtok toto predstavenie herci z Belehradu zahrali v Nových Bánovciach a Novej Pazove a v piatok si ho najprv pozreli s veľkým pôžitkom i malí obyvatelia Vojky. V sobotu 7. augusta na Námestí Dr. Zorana Đinđića v Starej Pazove vo večerných hodinách na veľkom plátne premietali detský film, ktorému sa mnohé pazovské ratolesti potešili. Organizátorom podujatia je Stredisko pre kultúru Stará Pazova a generálnym patrónom Obec Stará Pazova A. Lš.

• KULTÚRA •

33 /4972/ 14. 8. 2021

37


Kultúra NA MARGO OSLÁV KULPÍNA

Všetko pekné zostáva pamätné Katarína Gažová

K

ulpínčania už majú svoje tohtoročné trojité oslavy za sebou. Zostali po nich pekné spomienky a debata o tom, ako sa vydarili. Oslavy Kulpína prilákali do areálu Poľovníckeho domu v Kulpíne mnoho návštevníkov, ktorí sa mohli kochať v rôznych programoch, ktoré im organizátori pripravili. Po oslavách zostala kopa fotografií ako trvalých svedkov podujatí. Časť z nich vám ponúkame aj v tomto čísle.

Najstarší tanečníci KUS Zvolen predviedli krásne tance

Aj hostia zo susedného Petrovca, ku ktorým sa pripojili aj tanečníci z iných prostredí, pripravili páčivé tanečné choreografie

Komorný zbor Musica viva svojím výstupom tiež potešil obecenstvo

Krojované dievčatká na vchode k výstave obrazov

Obecenstvo galakoncertu bolo naozaj početné, v prvom rade sedeli hostia s hostiteľmi

Dievčenská spevácka skupina domáceho Zvolena krásne zaspievala

Aj malé kulpínske ratolesti sa s radosťou na javisku predstavili tancom a spevom

Milí hostia z bratskej Riečky pre svojich domácich pripravili okolo 260 porcií bryndzových halušiek: starosta Riečky Marián Spišiak (sprava) tiež pomáhal kuchárovi, aby halušky dobre zamiesil

Súťažných poľovníckych paprikášov bolo viac ako 40, ten pre MOMS Kulpín navaril matičiar Vlastislav Zelenák

38

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •


REMINISCENCIE NA NIEKDAJŠIE SNS

Prezentácia tvorby, družba a zábava Jaroslav Čiep

S

lovenské národné slávnosti vznikli hneď po ukončení prvej svetovej vojny a podľa vzoru Martinských augustových slávností, ktoré sa v Turčianskom Svätom Martine konajú ešte od roku 1879. Toto podujatie, ktoré dnes oslavujeme ako sviatok všetkých Slovákov v našej krajine, vzniklo na sklonku leta 1919, presnejšie 28. augusta, keď do Petrovca vtedajšia Slovenská národná strana zvolala národnú poradu a k tomu sa pripojilo aj niekoľko

čiarov, a rôzne prednášky. Organizátori SNS sa zasadzovali aj o národnostné obsahy. Už

Stretnutie slovenských lekárov 1998

kultúrnych obsahov, výstav, ktoré sa potom v nasledujúcich rokoch rozrastali, mohutneli. Do organizácie Slávností sa zapájali predovšetkým miestni sokoli, neskoršie organizáciu prebral Slávnosťový výbor, ktorý pozostával z rôznych sekcií. Okrem neformálnych stretnutí a nadväzovania stykov na SNS sa ustálili sokolské cvičenia, výstavy obrazov, divadelné predstavenia, slávnosťové bohoslužby, neskoršie aj výstavy etnografického rázu, niekedy aj hospodárske výstavy. Nechýbali ani futbalové zápasy, k nim pribudli i súťaženia v iných športoch. K oficiálnemu charakteru Slávností prispeli aj výročné stretania akademikov, združení žien, porady legionárov, učiteľov, po založení Matice slovenskej v Juhoslávii aj mati• KULTÚRA •

Na SNS často vystupovali aj umelecké súbory zo Slovenska

Záber z povojnových Slávností

Slávností sa od roku 1926 presťahoval na gymnaziálne nádvorie. Roku 1932 počas Slávností zalo-

Defilé účastníkov galaprogramu cez Petrovec aj na vozoch

počas prvého ročníka národného snemovania roku 1919 bola otvorená kníhtlačiareň v Petrovci, počas 5. SNS 1923 položili aj

žili aj Maticu slovenskú v Juhoslávii, ktorá potom ešte ráznejšie rozhýbala národnostný život, zapojila sa do organizácie SNS

Prvá výstava v Spolku petrovských žien 2002

základný kameň budovy Slovenského reálneho gymnázia. Po dostavbe budovy program

Po druhej svetovej vojne počas 3. obnovených SNS v Petrovci bol odhalený i pomník padlým vo vojne a na 5. obnovených SNS 1948 slávnostne otvorili ďalšiu národnostnú inštitúciu – Slovenské múzeum, neskoršie pôsobiace ako Národné múzeum v Petrovci. Slávnosti neboli príležitosťou iba stretnúť sa, pohovoriť si, prezentovať kultúrne dosahy, naobedovať sa, ale aj urobiť niečo užitočné pre našu národnosť. A našim predkom sa vydarili viaceré také počiny, na ktoré sme dnes právom hrdí. Po obnovení SNS roku 1992 sa organizátori Slávností pokúsili nadviazať na osvedčené predchádzajúce obsahy, ale aj inovovať ich súčasnými, a návštevníkom ponúkli aj nové ob-

V Petrovci na týchto SNS uvítali mnohých vysokých hostí – na fotografii príhovor predsedu Národnej rady SR, neskôr aj prezidenta Slovenska Ivana Gašparoviča

a v rokoch 1937 až 1939 a po vojne v rokoch 1945 až 1947 ich samostatne organizovala.

sahy. Kostra obsahu Slávností v podstate pretrváva dodnes. Fotografie: z archívu J. Čiepa

33 /4972/ 14. 8. 2021

39


Kultúra STARÁ PAZOVA

Zápis do stredných škôl

D

Anna Lešťanová

o staropazovského Gymnázia Branka Radičevića v školskom roku 2021/2022 plánovali zapísať 120 žiakov. Po prvom a druhom zápisnom kole do tried všeobecného odboru sa zapísalo 105 žiakov, čo znamená, že pre augustovú zápisnú lehotu zostalo voľných ešte 15 miest. Ani v Ekonomicko-obchodnej škole Vuka Karadžića zatiaľ nie sú vyplnené všetky kapacity. Voľné miesta zostali v dvoch Staropazovské stredoškolské stredisko odboroch: obchodník (úhrnne 22 miest) a podnikateľský ad- mický technik, právnicko-pod- počet žiakov (po 30 v každej ministrátor (1 miesto), pokým nikateľský technik a finančný triede). V strednej Technickej škole je sa do ostatných troch – ekono- administrátor zapísal potrebný

najviac voľných miest a zostalo ich vo viacerých vzdelávacích odboroch. Zostalo 11 voľných miest pre budúcich zváračov, 17 voľných miest v odbore technik vykurovacej a chladiacej techniky a po 9 voľných miest v odboroch operátor strojárenského spracovania a mechanik motorových vozidiel. Z ponúknutých možností v tejto staropazovskej škole žiaci prejavili najväčší záujem o odbory strojárenský technik pre počítačové konštruovanie, technik pre počítačové spracovanie (CNC) strojov a technik pre grafickú prípravu (zapísalo sa po 30 žiakov).

VÝKLAD NOVÝCH KNÍH Erka Viliačiková – Jaroslava Števková – Ivica Grujić Litavský: Slovom a obrazom o dvanástich ročníkoch Festivalu zvykov a obyčají V aradáckom šírom poli (ISBN 978-86-89009-39-2) Jaroslav Čiep

Ď

alšia kniha, ktorú predstavujeme, mapuje bohatú kultúrnu aktivitu, minulosť, ako i súčasnosť Slovákov v Srbsku. Ďalší festival, tentoraz ten, ktorý vznikol a aj dodnes pretrváva v Aradáči v Banáte, je aj knižne zmapovaný. Pre budúce generácie, lebo sa organizátori a jeho fanúšikovia riadili heslom: Čo nezapíšeš, po čase zabudneš. Z takej pohnútky vznikla publikácia venovaná minulým ročníkom festivalu V aradáckom šírom poli trojlístka zostavovateľov Erky Viliačikovej, Jaroslavy Števkovej a Ivicu Grujića Litavského, ktorí ju venovali 235. výročiu založenia Slovenského Aradáča. Ivicovi patria úvodné strany, kde po úvodnej

40

www.hl.rs

stati komplexne zmapoval aj prejdenú cestu a pretrvávanie tohto festivalu. Potom slovo dali aj iným. Zo strán tejto knihy sa čitateľom prihovárajú Milan Ján Pilip, Igor Furdík, Milan Bošnjak, Ján Brtka, Katarína Melegová-Melichová, Libuška Lakatošová, Anna Tomanová-Makanová, Milina Sklabinská, Ján Slávik, aj zakladatelia, priami organizátori a moderátori festivalu Erka Viliačiková, Ivan Bagľaš, Jaroslava Števková, Helena Bartošová, Mara Viliačiková, Ivica Grujić Litavský, Marína Ondrejovová, Adela Obšustová, Nada-Natalia Zakićová a Milana Jovićová. Jadro knihy tvorí stať Chronologicky o festivale slovom a obrazom, kde sa mapuje 12 ročníkov festivalu, pričom je využitý aj bohatý archív Hlasu ľudu, texty o festivale,

Informačno-politický týždenník

ako aj titulné strany venované festivalu a početné fotografie Vladimíra Hudeca, ktorý perom a objektívom sledoval všetky

ročníky festivalu. Monografia obsahuje slovo recenzentky Kataríny Mosnákovej-Bagľašovej, aj cenné vysvetlenie nárečových slov a slovných spojení

objavujúcich sa na jej stranách. Faktami a kronikárskymi údajmi nabitý je tabuľkový prehľad jednotlivých ročníkov festivalu, tiež register účinkujúcich tanečných súborov, a nevystal ani zoznam použitej literatúry a zdrojov. Knihu Slovom a obrazom o dvanástich ročníkoch Festivalu zvykov a obyčají V aradáckom šírom poli vydala Matica slovenská v Srbsku v Báčskom Petrovci, resp. jej Miestny odbor v Aradáči. Prepress Slovenské vydavateľské centrum v Báčskom Petrovci a tlač Futura v Novom Sade. Táto monografia v pevnej väzbe rozmerov 30 x 22 cm je vytlačená v plnom kolore na kriedovom papieri, jej rozsah je 160 strán, vyšla v náklade 500 výtlačkov tohto roku, ale s vročením 2020.

• KULTÚRA •


STARÁ PAZOVA

Inovácie mladých ľudí pre ľudské a planetárne zdravie Anna Lešťanová

realizujú od jej založenia, teda od konca roku 2009 až dodnes. edzinárodný deň mlá- To, o aké aktivity ide, nám rozdeže si každoročne povedala Jelena Cetinová zo pripomíname 12. au- staropazovskej Kancelárie pre gusta od roku 2000. V tento deň mladých. Podľa jej slov Kancesa zvýšená pozornosť venuje lária pre mladých Obce Stará otázkam mladých ľudí a osla- Pazova početnými podujatiami vuje sa potenciál mládeže ako podporuje rozvoj mladých a zapartnera v rozvoji spoločnosti. pája ich do mnohých aktivít, akými sú ekologické a kultúrne akcie, koncerty, medzinárodné volontérske kempy v spolupráci s Hnutím zalesňovateľov Vojvodiny a Mladými výskumníkmi Srbska. Projekty tejto kancelárie vždy Volontérsky servis Obce Stará Pazova v obmali podporu dobí Covid-19 Pokrajinského Každoročne sa Medzinárodný sekretariátu pre šport a mládež, deň mládeže nesie v znamení Ministerstva mládeže a športu, inej témy, ktorá je dôležitá pre medzinárodných organizácií a rozvoj mladých, a predstavuje Obce Stará Pazova a venované príležitosť poukázať na všetko, boli napr. psychologickej počo je späté s touto populáciou radni, kariérnemu info kútiku, v celom svete. Medzinárodný deň mládeže v roku 2021 si pripomíname témou Transformácia systému stravy: Inovácie mladých ľudí pre ľudské a planetárne zdravie. Danou témou sa chce poukázať na to, že úspechy v takýchto globálnych snahách nie je možné dosiahnuť bez významného a aktívneho podielu Volontéri Kancelárie pre mladých Obce Stará Pazova v poskytovaní pomoci najmladých. starším občanom O uvedené sa v Starej Pazove okrem viacerých or- fotografickým aktivitám tunajganizácií a ustanovizní stará ších mladých umelcov, projektu i Kancelária pre mladých, a to Erasmus +, výcviku na zvýšenie cez programy a aktivity, ktoré sa zamestnanosti mladých ľudí a

M

• KULTÚRA •

volontérskym akciám. „Týmito aktivitami a realizovanými projektmi mladí vplývali na zlepšenie svojho postavenia v spoločnos-

Stará Pazova počas vlaňajšej mimoriadnej situácie a od marca do mája usilovne pracovali a nesebecky poskytovali pomoc najstarším spoluobčanom,“ zdôraznila spolubesedníčka. Mladí z územia obce sa aktívne zapájali do mnohých akcií, pomáhali aj v imunizácii obyvateľstva a pracovali v call stredisku. „Očakáva nás nový projekt, ktorý realizujeme v spolupráci s

Maturitná paráda na Námestí Dr. Zorana Đinđića v Starej Pazove

ti a na zveľadenie prostredia, mládežníckym strediskom Vega v ktorom trávia najviac času,“ pod názvom Eco Challenge, kde pripomenula spolubesedníčka sa pokúsime riešiť niektoré ekoJ. Cetinová. logické problémy, t. j. vplývať na S pozmeneným spôsobom vedomie občanov. Pred nami fungovania pre Covid-19 a pan- je i nový cyklus volontérskych demickú situáciu aktivity pre akcií Čo nám ťažko, kde sa mladí mladých sa presunuli hlavne do virtuálneho priestoru, a tak v roku 2020 realizovali online dielne o možnostiach vysokoškolského vzdelávania v zahraničí a otestovali aj online spoločenské hry. „Veľmi dôležitá téma, ktorou sme sa zaoberali v uply- Medzinárodný volontérsky kemp – Internulom období, je kultúrne leto mentálne zdravie mládeže, ktoré je zvlášť ovplyv- zapoja do ďalšieho zveľadenia nené novou epidemiologickou školských dvorov a okrášľovania situáciou, a o mentálnom zdraví počarbaných stien,“ povedala sme hovorili cez projekt Môžeme na záver rozhovoru Cetinová a aj inak – socioedukatívna práca doložila, že sa aktivity, na ktoré s mladými ľuďmi so zámerom sú zvyknutí, už pomaly vracajú, učenia kontroly hnevu. Mladí opäť a tešia sa na družbu, pokrok v dokázali, že sú veľkým zdrojom a spoločnosti a aby sa aj naďalej veľkou oporou aj v krízových situ- počul hlas mládeže. áciách, keď boli ochotne zapojení Foto: z archívu do volontérskeho servisu Obce KpM Obce Stará Pazova 33 /4972/ 14. 8. 2021

41


Kultúra SCÉNA

Menej známe dejiny hardrocku: Cheap Trick Stevan Lenhart

M

edzi typických predstaviteľov tzv. melodického hardrocku patrí americký band Cheap Trick, v ktorého včasnom prejave si možno všimnúť vplyvy The Beatles, Rolling Stones, The Who a T. Rex s dôrazom na tvrdší gitarový zvuk. Ide zároveň o jednu z najdlhšie trvajúcich skupín, ktorá inšpirovala rad mladších alternatívnych rockerov, akými boli Nirvana, Smashing Pumpkins, Foo Fighters alebo Weezer. Šéfom a frontmanom v Cheap Trick je gitarista Rick Nielsen, ktorý založil tento band v prvej polovici 70. rokov v meste Rockford v štáte Illinois. Po rokoch neúnavného koncertova-

nia skupine sa začiatkom roku 1976 podarilo podpísať zmluvu s vydavateľstvom Epic Records a v nasledujúcom roku vydali debut Cheap Trick, obsahujúci piesne, ktoré sa v danom období síce nestali hitmi, ale dnes sa považujú za klasické: Taxman,

Mr. Thief, He’s a Whore (tento kus neskoršie nahrali aj Big Black) a Cry, Cry. Nasledujúcimi platňami In Colour (1977) a Heaven Tonight (1978) sa viac priblížili k žánru power-pop a získali veľkú popularitu v Japonsku, avšak väčší úspech v USA dosiahli až

koncertným albumom Cheap Trick at Budokan, ktorý bol nahraný v známej hale v Tokiu a niektorými hudobnými kritikmi sa považuje za jeden z najlepších živých albumov vôbec. Gitarista Rick Nielsen od začiatku vystupoval aj ako excentrický showman, upútajúc pozornosť komickými grimasami, nezvyčajnou hrou na viacerých gitarách odrazu, ako aj ním osobne patentovanou gitarou s piatimi krkmi (Quint Neck Guitar). V štandardnom zložení Cheap Trick boli aj spevák Robin Zander, basgitarista Tom Petersson a bubeník Bun E. Carlos. Obdobie 80. rokov bolo pre Cheap Trick spočiatku menej úspešné, až kým nevydali desiaty album Lap of Luxury (1988), na ktorom sa im podarilo objaviť tú pravú pop-metalovú formulu, čiže zvuk, aký bol v tom období na vrchole svetovej popularity. Z vydania vynikol

singel The Flame a dostal sa na prvé miesto zoznamu Billboard, čím sa stal dodnes najväčším hitom tejto skupiny. Na nasledujúcom albume Busted (1990) im hosťovali speváčka Chrissie Hynde (The Pretenders) a Mick Jones (Foreigner), ale vydanie nedosiahlo očakávaný úspech predchodcu. Napriek klesaniu popularity, Cheap Trick pokračovali s činnosťou aj v nasledujúcich desaťročiach a získali si kultový status medzi milovníkmi melodického hardrocku. V tomto roku vydali dvadsiaty album pod názvom In Another World.

Pekná je tá svetlá farba Anna Horvátová

S

vojráznym špecifikom nás tunajších Slovákov je aj pekná „svetlá“ farba. Obľúbené sú nám „svetlé“ blúzky, „svetlé“ tričká, lebo sú k tomu aj elegantné. Aj „svetlá“ farba na domoch sa nám páči. Dokonca „svetlá“ farba je slovenská. A čo vskutku prídavné meno svetlý znamená, aké sú jeho významy, vysvetlenie si pozrime v ďalších riadkoch.

42

www.hl.rs

Svetlý je ten majúci slabšiu (farebnú) intenzitu, bledý, jasný – opak tomu je tmavý. Tak máme svetlé farby, svetlé vlasy, dámy oblečené vo svetlých šatách. Aj svetlé pivo, ale aj čierne. Svetlý je aj majúci dosť svetla, ožiarený svetlom, jasný – opak tmavý: svetlá miestnosť, ako i vydávajúci svetlo, žiariaci, jasný: svetlé slnko, svetlý plameň, či spôsobený, utvorený svetlom: svetlý kruh lampy, svetlé škvrny na

Informačno-politický týždenník

tváre. Toto prídavné meno sa môže použiť aj v zmysle radostný, šťastný, priaznivý: svetlá budúcnosť, svetlé stránky života. A aj vznešený, ušľachtilý: svetlý zjav, svetlá pamiatka mŕtvych, byť svetlým príkladom deťom. A „svetlý“ dom, „svetlé“ nohavice, vlastne „svetlá“ farba je potom aká?! Ide tu iba o modrú farbu v jej rozličných nuansách. Modrá farba je majúca farbu ako jasná obloha,

ako nevädza, belasá. Modré je nebo, modré sú oči, vŕšky. Aj sivomodrá líščia kožušina je modrá. Alebo kryštalická látka na ničenie škodcov – (chemicky) síran meďnatý je modrá skalica. Ako i mierové sily OSN – modré barety. Príslušníci šľachtického pôvodu majú modrú krv. Železničiari sú modrá armáda. A každému by určite prišiel vhod modrý pondelok – nepracovný deň či deň pracovného voľna.

• KULTÚRA •


KRÍŽOVKA ČÍSLO 33 V tajničke je ľudové príslovie.

autor: 1. časť ázijskí JÁN tajničky nomádi BAŽÍK

rád, rada

kráčalo rádius

ukazo- stĺpové vacie sály v zámeno Apadane

ulica

predpísaná cesta

TAJNIČKA: MICHAL HARPÁŇ

podpis ručiteľa na zmenke

lepidlo

drobné morské živočíchy

zákos všetko v poriadku

číslovka guľaté náboje

rovnaké samohlásky

Za správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 32 z čísla 32 Hlasu ľudu zo 7. augusta 2021 odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu získal: JOZEF MAĎAR, Ul. Karla Marxa č. 12, 21 470 Báčsky Petrovec. Blahoželáme.

2. časť tajničky 4. časť tajničky

dinár kiloampér

3. časť tajničky

Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU,

alkohol popínavá rastlina

nový

kotol (zdrob.)

curie

AS HLUDU Ľ

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 32 – VODOROVNE: smernica, Li, Pavel, ucho, dala, žart, nos, kl, Rh, Si, a, veriť, Vesna, H, so, Tc, SA, tlo, Emir, rada, lep, Elena, tá, kaviareň

draslík

mieri

mužské meno Vladimír

vlasť predložka v

časti celku ostrov Matica slovenská

mužské meno

alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

ženský spevácky hlas

holmium

číslovka

koralový ostrov

ozvena

hádzal osmium 5. časť tajničky fosfor

hlasludu.info

spolu

www.hl.rs

DROBNÝ OZNAM Oznamujte v Hlase ľudu  021/ 47-20-840 a 021/47-20-844 inzercia@hl.rs

• OZNAMY •

KUPUJEM staré a nové perie, alebo mením za paplóny, vankúše a deky. Prichádzam na pozvanie; Martin Nosál, B. Petrovec, tel.: 063/826-92-05 a 021/782-278. 33 /4972/ 14. 8. 2021

43


Oznamy BOĽAVÁ ROZLÚČKA s neterou

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

s našou drahou matkou a starou matkou

ANNOU URBANOVOU rod. Benkovou 10. 7. 1939 – 3. 8. 2021 z Kovačice

Annou PIKSIADESOVOU rod. Cerovskou 23. 5. 1958 – 27. 7. 2021 z Kysáča

Slnko pomaly začalo zapadať, s ním si odchádzala aj Ty. Keď zapadlo, odišla si naveky a nám si zanechala bôle a zármutok, pokým živí budeme. Tetka Katarína a švagor Miroslav Rakoci z Austrálie

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o o schválení rozhodnutia, že je potrebný odhad vplyvov, a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS Hotel Sheraton Nositeľ projektu CETIN, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS Hotel Sheraton, v Ul. Andraša Polgara 1, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 7840/3, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 10. augusta 2021 schválila rozhodnutie číslo VI-501-543/21, že je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie, a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov projektu na životné prostredie. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.rs. Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

Nech Ťa v tichosti večného pokoja sprevádza naša láska, ktorá je silnejšia od zabudnutia. Tvoji zarmútení synovia Pavel, Martin a Ján s manželkou Ankou a vnukovia Viktor a Igor

SMUTNÁ ROZLÚČKA so svojou mamou

MÁRIOU ZAVAROŠOVOU 20. 5. 1946 – 30. 7. 2021 z Kulpína

Ako dodať srdcu ešte jednu ranu? Veď mám dušu beztak celú doráňanú. Ty si ju hojila, bremeno z nej sňala a k svojmu ťažkému aj moje pridala. Akými slovami mám Ti za to vďačiť, a koľko sĺz z očí mala by som vytlačiť, aby som aspoň malú čiastku splatila? Mala som iba Teba a aj Teba som stratila.

Dcéra Anna

Oznamujte v Hlase ľudu  021/ 47-20-840 a 021/47-20-844 inzercia@hl.rs

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že je potrebný odhad vplyvov, a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu

OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie projektu

Nositeľ projektu Prírodovedno-matematická fakulta – Univerzita v Novom Sade, Námestie Dositeja Obradovića číslo 3, Nový Sad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba skladu zápalistých chemikálií a plynov Inštitútu pre chémiu, výšky prízemie (P), brutto rozvinutej stavebnej plochy 45 m2, na Námestí Dositeja Obradovića číslo 3, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 3673/4, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 6. augusta 2021 schválila rozhodnutie číslo VI-501-528/21, že je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie, a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 A, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.rs. Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

44

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Nositeľ projektu Radovan Latinović, pod. Cestná preprava tovaru a obchodovanie ALMANIK PROM Nový Sad, Ul. Kopernikova číslo 49, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Skladovanie bezpečného odpadu, v Ul. sentandrejski put číslo 165, na katastrálnej parcele číslo 65/6, k. o. Nový Sad IV, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 9. augusta 2021 schválila rozhodnutie číslo VI-501-511/21, že nie je potrebný odhad vplyvov predmetového projektu na životné prostredie. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 A, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.rs. Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

• OZNAMY •


BOLESTIVÁ SPOMIENKA

Dňa 12. augusta uplynulo 25 rokov, čo cestou bez návratu odišiel, a v smútku a žiali nás zanechal manžel, oco, apko, brat a švagor

JÁN ČASTVEN

20. 4. 1943 − 12. 8. 1996 z Petrovca

Nemôžeme zastaviť čas, ani vrátiť minulosť, ale môžeme pohladiť spomienky na Teba. Tvoji najmilší

SMUTNÁ ROZLÚČKA so svojou starkou

SMUTNÁ SPOMIENKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

na

na drahého manžela, otca a starkého

ONDREJA VARGU

MILEHO RAŠETU 1948 – 2006 – 2021 z Báčskeho Petrovca

1950 – 2018 – 2021 z Báčskeho Petrovca

Čas plynie, smútok zostáva, tá strata v srdciach bolieť neprestáva.

Milovaní nikdy neumierajú, ale žijú v spomienkach živých.

Na Tvoju dobrotu, lásku a obetavosť nikdy nezabudneme.

S úctou si na Teba spomíname.

Tvoji: manželka, deti a vnúčatá

Katarína, Dušan a Jasna s rodinami

SPOMIENKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA

na sestru a tetu

Dňa 1. augusta 2021 nás navždy opustil otec

MÁRIOU ZAVAROŠOVOU 20. 5. 1946 – 30. 7. 2021 z Kulpína

Smutno je a ťažko bez Teba týmto životom kráčať. Zostali nám len spomienky na Teba, ktoré si v srdci budeme zachovávať, a na prežité chvíle s Tebou nezabudneme. Tvoji: vnuk Pavel a vnučka Sabína

SMUTNÁ ROZLÚČKA s manželom

JAROSLAVOM VRBOVSKÝM

29. 11. 1949 – 31. 7. 2021 z Báčskeho Petrovca S láskou si na Teba spomínam, krásne spomienky si zachovávam a nikdy na Teba nezabudnem.

Manželka Anna • OZNAMY •

Annu Labátovú

SAMUEL LEŠŤAN 30. 1. 1948 – 1. 8. 2021 z Báčskeho Petrovca

1945 – 2020 – 2021 z Nového Sadu

S láskou a úctou:

Navždy zostaneš v našich srdciach.

sestra Mária Boldocká a brat Ján Labát s rodinami

Dcéra Danijela a syn Samuel

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s naším otcom, svokrom a dedom

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Opustil nás náš ocko, svokor a dedík

JAROSLAVOM VRBOVSKÝM

JAROSLAV VRBOVSKÝ

1949 – 2021 z Báčskeho Petrovca

Nikdy na Teba nezabudneme a s láskou si na Teba spomínať budeme. Syn Jaroslav, nevesta Zuzana a vnúčatá Andrea, Daniel s manželkou Aleksandrou a Juraj

1949 – 2021 z Báčskeho Petrovca

Na naše spoločné chvíle nikdy nezabudneme a s láskou si na Teba spomínať budeme. Dcéra Ana, zať Rastislav a vnúčatá Ema, Marek a Petra 33 /4972/ 14. 8. 2021

45


RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 13. augusta 20.00 SNS 2021 (reprízy: sobota 3.05, sobota 9.30) Nedeľa 15. augusta 10.30 Zostrih z Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj... z roku 2018, 2. časť (reprízy: pondelok 14.10, sobota 4.35) 11.00 Dúhovka (reprízy: streda 22.00, piatok: 11.30) 11.30 Vysielanie pre dedinu (reprízy: utorok 16.55, štvrtok 5.05, štvrtok 22.00)

18.25 18.30 18.50 19.00 19.15 19.50 20.00

Utorok 17. augusta 11.05 Paleta – výber z príspevkov a vysielaní Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV (reprízy: sobota 11.00, nedeľa 4.35) 17.30 Čaroslovník Pondelok – sobota 18.00 Denník SNS 2021. Vo vyhradenom termíne relácie Dobrý večer, Vojvodina odvysielaný bude priamy prenos otváracieho programu tohtoročných Slovenských národných slávností Zlaté nite slovenskosti z vienka národnosti, ktoré budú prebiehať v dňoch 13., 14. a 15. augusta. Prinesú celý rad zaujímavých tak tradičných, ako i nových podujatí. Dúhovka je pripravená pod názvom Slovko-dve o petrovskej klobáse. Petrovská klobása sa prvýkrát spomína na veľkej výstave poľnohospodárskych výrobkov roku 1873 vo Viedni. Charakterizuje ju výrazná chuť, farba, ostrosť a šťavnatosť. Každá rodina má na ňu vlastný recept a každý si myslí, že práve jeho je ten najlepší. Petrovčania pred 5 rokmi začali organizovať Medzinárodný festival klobás Klobásafest, na ktorom ročne riešia túto záhadu. Vysielanie pre dedinu. V najnovšom vydaní relácie pre dedinu pozornosť bude venovaná: hložianskemu podujatiu Deň zeleniny, zvláštnej okrasnej kukurici, drobnochovateľstvu a úžitkovému umeniu.

Pondelok – sobota Začiatok vysielania Dokumentárny film Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty Zvon, spravodajská relácia Kreslený film Hit dňa, Reklamy Filmy: Piatok 13. augusta – Bathory Sobota 14. augusta – Mária Terézia 1/2 Pondelok 16. augusta – Búrlivé výšiny Utorok 17. augusta – Da Vinciho kód Streda 18. augusta – Pohyblivý piesok Štvrtok 19. augusta – Robin Hood

21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

17.00 18.30 19.00 20.00 22.00 24.00

Nedeľa 15. augusta Film: Macko Pu Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí Zvon, prehľad udalostí týždňa Kolážová relácia Nedeľa s vami Film: Mária Terézia 2/2 Záver vysielania

Každý pondelok 20.00 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA

10.00 – 11.00 Hit dňa, kontakt relácia 14.00 Dozvuky, denná informatívna relácia Sobota 10.00 – 11.00 Rádiodišputy, týždenná

Každý pracovný deň 18.25 Objektív v slovenskej reči

relácia na aktuálnu tému Nedeľa

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 15. augusta 19.30 Repríza relácie Dobrý deň

www.hl.rs

18.00 18.10 18.15 18.30 18.45 19.00 19.30 19.45 20.00

15.00 15.10 16.00 16.30 19.30 19.40 7.00 7.30 8.05 8.30 9.30

15.05 15.30 16.00 16.10 16.20 16.25 16.55 17.00

17.15 17.30 12.00 Hudobné pozdravy a blahoželania 18.00 18.10 Slovenská hudba každý deň od 5.00 – 20.00. 18.15

Informačno-politický týždenník

16.00 – 18.00 Nedeľa 15. augusta 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Banátsky festival z roku 2018 Utorok 17. augusta 16.00 Film: Soľ nad zlato Kreslený film: Rút Piatok 20. augusta

RÁDIO STARÁ PAZOVA

týždňa

12.30 Dobrý deň, kolážová relácia

46

S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí

Svetová hudba každý deň od 20.00 – 5.00.

Streda 18. augusta

Nedeľa 13.00 S vami a pre vás

Utorok – piatok Ohlásenie programu Meniny Na dnešný deň Kultúrna pozvánka Servisné informácie Správy Malé oznamy Hlas ľudu (piatok) Z nášho uhla (utorok: Slovenčina hrou) (streda: Živé vody, náboženské vysielanie) (štvrtok, piatok: Udalosti z prostredia) Sobota Ohlásenie programu Meniny, Na dnešný deň Zvončeky – vysielanie pre deti Malé oznamy Malé oznamy Príspevky v rámci výmeny Nedeľa Ohlásenie, Servis Malé oznamy Meniny, Na dnešný deň Slovo nášho Boha Malé oznamy

RÁDIO KOVAČICA

9.00 – 13.00 Správy na každú hodinu

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok)

Pondelok – piatok 17.00 Správy 22.00 Správy

RÁDIO PETROVEC Utorok – piatok

TV OBCE KOVAČICA

TV STARÁ PAZOVA

TV PETROVEC

18.20 18.40

Na modrej vlne – každý pracovný deň Správy z regiónu Stalo sa na dnešný deň Správy z Kovačickej obce Hlas ľudu ponúka (každý piatok) Kalendárium Udalosti dňa Citáty do vrecka Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra Zaujímavosti zo sveta Humor Správy z Kovačickej obce Zaujímavosti zo sveta Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra Citáty do vrecka Poézia

Príspevky z archívu RTVOK

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy 8.30 Aspekty 9.00 Správy Týždeň

8.00 8.05 9.00 9.05 9.30

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Správy Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) 15.00 Správy 15.05 Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) 15.30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) 16.00 Motívy (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny 17.15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota) Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

• RTV PANORÁMA •


Šport

KOVAČICKÝ TURNAJ V MALOM FUTBALE

vštívené. Celé podujatie bolo pripravené v dosť krátkom čase a s účasťou deviatich ekíp môžeme Renato Jonáš, Martin Hriešik tiež byť spokojní. a Viktor Urban. „Rozhodli sme sa, Ide o hráčov z celej že tohto roku našej obce, po pr výkrát takže okrem skúsime zorgakovačických nizovať turnaj máme aj hráz vlastnej iničov z CrepaZáber zo zápasu ekíp Pun pogodak a Zicer ciatívy,“ hovorí je, Padiny, jeden z organiIlandže, zo zátorov Renato Samoša... Sudcovia zá- sa táto akcia pre rôzne príčiny Jonáš. „Nateraz pasov sú jednotlivci, nerealizuje pravidelne. Aj preto sme spokojní ktorí chcú podporiť túto iniciatívu mladých organizás priebehom našu športovú súťaž.“ torov tohtoročného turnaja turnaja a záLetný turnaj v malom občania podporujú slušnou pasy počas futbale má v Kovačici návštevnosťou. prvého týždňa Renato Jonáš, jeden Finále turnaja je zaplánované z organizátorov turnaja dlhú tradíciu, avšak boli pekne nav posledných rokoch na sobotu 14. augusta.

Súťaž deviatich ekíp Stevan Lenhart

N

a ihrisku v kovačickom Športovo-rekreačnom stredisku Slávia od 2. augusta prebieha turnaj v malom futbale, na ktorom súťaží 9 ekíp. Sú to: Delikventi, Orka, Zicer, Sinovi ravnice, Romantičari, Tatatatirci, Crepaja, Café Lepa priča a Pun pogodak. Turnaj prebieha každý deň okrem nedele a hrajú sa štyri zápasy denne (v každom kole jedna ekipa je voľná) o 20. hodine. Organizáciu turnaja majú na starosti traja mladí Kovačičania:

PIVNICKÁ SLÁVIA V ÚSTRETY NOVÝM MAJSTROVSTVÁM

Petrović,“ informuje nás podpredseda klubu Dalibor Milec. „Naším cieľom je však do mužstva dostať čím viac pivnických chlapcov. Sú to hlavne mladí hráči, ktorí sú schopní hájiť farby klubu, a na trénerovi je, aby im určil správne miesto v jedenástke. Chceli by sme sa, pravdaže, čím skôr vrátiť do Somborskej oblastnej ligy. Ako to všetko dopadne, ukážu nám majstrovské stretnutia, ktoré sa začínajú 15. augusta. K dispozícii máme nasledujúcich hráčov:

Dávid Šuster (brankár), Čobrda, Benka, Bolehradský, Brňa, Beláni, Denis Šuster, Vinković, Blažek, Grňa, Pintír, Kuchta, Záskalický, Zejak a Ćutilo. Okrem nich do klubu prišli Obradović a Aleksi (Budućnost Savino Selo), Kirti (Proleter Banoštor), Samardžić (Vrbas), Žarić (Kula), Radojčić (Radnički Ratkovo) a brankár Zeljić (Crvenka).“ Podľa slov D. Mileca dochádzka na tréningy bola dobrá a všetky zápasy mužstvo Slávie odohralo

na svojom ihrisku. Najprv v Pivnici hosťovala Budućnost Parage a vyhrala 3 : 0. Rovnakým výsledkom vyhrala aj Mladost Apatin a Naša hviezda zo Silbaša. Mužstvo Petrika z Nového Sadu vyhralo 5 : 2. V poslednom prípravnom zápase ako Pivničania bolo lepšie mužstvo Sutjesky Bačko Dobro Polje (4 : 1). Mužstvo Slávie teda prehralo všetkých 5 prípravných zápasov, avšak tréner Korlat vyskúšal všetkých hráčov, s ktorými počíta v nastávajúcich majstrovských stretnutiach. Už na nedeľu v prvom majstrovskom stretnutí Slávia hosťuje v Malom Báči, kde si zmeria sily s domácim mužstvom Mladost.

sa okrem hostiteľov zúčastnili aj Obilić Kukujevci, Bikić, Bikić Do a mládežníci šídskeho Radničkého. Šíďania po penaltovom rozstrele prehrali s hostiteľom výsledkom 3 : 2, a potom v zápase o tretie miesto porazili mužstvo Bikić 1 : 0 a obsadili tretie miesto. Víťazom turnaja bolo domáce mužstvo, ktoré v penaltovom rozstrele porazilo Obilić výsledkom 13 : 12. ooo 0 ooo V týchto dňoch sa na nádvorí ZŠ Filipa Višnjića vo Višnjićeve začala

výstavba novej športovej haly, ktorá je dlhoročný sen občanov tejto dediny a bude mať veľký význam pre žiakov tejto školy, ale aj milovníkov športu. ooo 0 ooo Od 7. do 14. augusta v Športovo-rekreačnom stredisku v Krupnji pobudlo 60 mladých hádzanárov a hádzanárok HK Radnički zo Šídu vo veku 10 až 16 rokov. Tréner Miloš Milošević nám pred odchodom povedal: „Toto je siedmy rok zaradom, že sa pripravujeme v Krupnji,

čo sa pozitívne odzrkadlilo počas súťaže a dodatočne motivovalo, aby ešte usilovnejšie trénovali.“ V rámci trénovania zohrali aj niekoľko priateľských zápasov. ooo 0 ooo Pred hádzanármi v Krupnji boli aj mladí futbalisti FK Radnički, narodení v rokoch 2007 až 2013, ktorí tam trénovali pod taktovkou skúseného trénera Dejana Ćosića. Zohrali aj 6 priateľských zápasov so svojimi rovesníkmi z Valjeva a Rađevca.

Menej cezpoľných hráčov Ján Šuster

P

o skončení majstrovstiev, po ktorých sa pivnická Slávia presťahovala do nižšej súťaže MFL Báčska Palanka, vedenie klubu angažovalo nového trénera. Je to Igor Korlat z Báčskej Palanky, ktorý sa snažil čím lepšie pripraviť futbalistov na nastávajúce majstrovstvá. „Mužstvo opustili Šmit, Jušković, Roganović, M. Petrović, Vučetić, Čvokić, Davidović, Plavšić a B.

Športové správy zo Šídskej obce Lazar Pavković

M

ajsterka Srbska v cyklistike Bojana Jovanovićová, členka Cyklistického klubu Šíd, v nedeľu 8. augusta na medzinárodných cyklistických pretekoch na Petrovaradínskej pevnosti dosiahla pozoruhodný úspech − obsadila tretie miesto. ooo 0 ooo Počas uplynulého víkendu OFK Bačinci zorganizoval tradičný futbalový memoriál, ktorého • ŠPORT •

33 /4972/ 14. 8. 2021

47


Šport PRÍPRAVY FK HAJDUŠICA

Príležitosť dostali náhradníci HAJDUŠICA – POTPORANJ 1 : 0 (0 : 0) Vladimír Hudec

Z

ápasom s mužstvom Potporanj Hajdušičania skončili prípravy na novú majstrovskú sezónu v Prvej juhobanátskej lige. Síce tak ako aj na predchádzajúcich zápasoch, ani na tomto mužstvo Hajdušice nebolo kompletné. Chýbali A. Lipták, Pejčić, Radović, ktorí boli na dovolenkách, pre pracovné záväzky aj M. Mršić, tiež zranený A. Ružić. Dokonca aj sám tréner Milorad Mršić vedenie tohto zápasu zveril kapitánovi Ivanovi Maliarovi, lebo s rodinou odcestoval k moru. Bola to zrejme príležitosť na to, aby sa vyskúšali aj tí hráči, ktorí častejšie sedia na striedačke. Zápas bol priemerný a neza-

ujímavý. Počas celého prvého polčasu sa hralo hlavne medzi dvomi šestnástkami bez vyložených šancí na gól. Lopta predsa bola častejšie pred bránou hostí, avšak títo sa dobre bránili a nedovolili žiadne prekvapenie. N. Ružić, Knežević, Petrović skúšali aj z diaľky, ale ich strely končili mimo. Po zmene strán domáci trochu pridali plyn a prevzali iniciatívu. Do polovice polčasu sa hrá prevažne na polovici hostí, kde si domáci vytvorili aj niekoľko pološancí. Najmä nebezpečný po ľavej strane bol rýchly N. Ružić, ibaže často nepotrebne kľučkoval, a tak zahodil niekoľko sľubných príležitostí. Predsa v polovici polčasu využil peknú prihrávku Kneževića do prázdneho priestoru a z asi 10

metrov ľahko prekonal brankára hostí. Aj po tomto góle domáci mali ešte niekoľko výhľadných príležitostí, ale ich nevyužili.

nie až natoľko, aby hostia vyrovnali a prípadne obrátili výsledok vo svoj prospech. HAJDUŠICA: Melich, Pavlovic, Ćulum, Folťan, Z. Lipták, Petrović, Knežević, Beriša, Cvetićanin, Maliar, N. Ružić; hrali aj: Đukić, Brezičanin, P. Mršić, Hudec, Sobin Na nedeľu sa začínajú majstrovstvá v Prvej juhobanátskej lige. Hajdušičania svoju tretiu sezónu v poradí Nikola Ružić (v žlto-bielom drese) často nepotrebne kľučkoval v tejto spoločnosti začnú v Dolove, kde Nuž a potom na trávnik vybehli si sily zmerajú s rovnomenným náhradníci a mladí hráči, ktorí klubom, ktorý sa po 12 rokoch klopú na dvere prvého tímu, čo sa vrátil do Prvej juhobanátskej odzrkadlilo na hre domácich, ale ligy.

KYSÁČSKA TATRA V ÚSTRETY NOVÝM MAJSTROVSTVÁM

Sľubujú skvelú jeseň TSK – TATRA 2 : 5 (2 : 2) Pavel Kocka

F

utbalisti Tatry prvý prípravný zápas odohrali minulú nedeľu v Temeríne v rámci prvého kola pohárovej súťaže mesta Nový Sad, teda iba týždeň pred začiatkom majstrovstiev. To preto, lebo pre dovolenky tréner Ćulum nemohol skôr zoskupiť všetkých hráčov. Kým jedni boli pri mori, iní trénovali, a opačne. Zápas v Temeríne vlastne bol prvý, na ktorom všetci hráči boli pospolu, až na výnimku brankára Popina, ktorý ešte dovolenkuje. Bol to teda úradný pohárový zápas, ale zároveň aj generálna skúška pred začiatkom majstrovstiev. Vzhľadom na výsledok Kysáčanov očakáva skvelá jeseň. Už v prvej minúte obrana 48

www.hl.rs

Tatry neobozretne intervenovala a brankár Munjaz zavinil jedenástku, takže sa TSK ujal vedenia. Hostia vyrovnali v 23. minúte gólom Grubovića. V 37. min. peknú príležitosť mal aj Kobiljski, ale domáci brankár dobre intervenoval. V 41. min. z asi 25 metrov domáci lobovali vybiehajúceho Munjaza pre 2 : 1, a potom v samom finiši polčasu Vrhovac centroval a Grubović z 5 metrov vyrovnal. Po zmene strán hostia pridali plyn a ešte tromi gólmi, raz Grubovića a dvakrát Kobiljského, deklasovali súpera. Inak počas letnej prestávky mužstvo Tatry dožilo významné zmeny. Klub opustili Zukić, Živojinov, Veteha, Mrđenović, Duvnjak a Ožvát. Na druhej strane do klubu prišli Siljanovski a Radin (Jedinstvo Rumenka),

Informačno-politický týždenník

Laković (Cement Beočin), Kobiljski (Bečej), Grubović a Mijić (Sloga Temerín), Sekulić (Podunavac Belegiš), Vrhovac (Nový Sad), Đaković (Mladosť B. Petrovec). Ide o kvalitných hráčov, ktorí to už aj dokázali na prvom zápase, avšak najväčšou posilou je asi Predrag Mijić, internacionál, ktorý hral v belehradskom Partizane, Spartaku zo Subotice, ale aj v prvoligovom klube Amkar v Rusku. Pomôže skúsenosťou: Predrag Mijić Je svojráznou kuriozitou, že (vľavo) s pomocným trénerom v mužstve Tatry je iba jeden Mariánom Kulíkom Kysáčan, a to brankár Munjaz. Ostatní hráči sú cezpoľní. V prinútený dovádzať cezpoľných dorasteneckom mužstve síce hráčov. Kiežby sa to do budúcna hrajú hlavne chlapci z Kysáča zmenilo. a viacerí z nich by dokonca už TATRA: Munjaz, Berić, Silmohli vystupovať aj v prvom janovski, Petrović, Đorđević, mužstve, ibaže sú príliš nevážni, Laković, Kobiljski, Radin, Grunechcú trénovať a nemajú síl, čo bović, Požarev, Svitić; hrali aj: je jeden z dôvodov, prečo je klub Sekulić, Radić a Vrhovac • ŠPORT •


AKTIVITY MLÁDEŽNÍCKEJ FUTBALOVEJ ŠKOLY ILIJU PANTELIĆA

Vojvodina talenty hľadá Juraj Pucovský

V

ychovať dobrých, statočných, vrcholových športovcov, hráčov v hociktorom športe si vyžaduje veľa času, stovky tréningov, odbornú prácu na ihriskách, ale i správne pedagogické kroky. Musí prejsť dosť rokov, aby z malého chlapca alebo dievčaťa vyrástli opravdivé športové osobnosti. Samozrejme, nie všetkým sa to podarí, aj keď vynaložia veľa úsilia a kluby na ich rozvoj strovia často hodne peňazí.

hložianskom futbalovom koberci usporiadali prvý otvorený tréning zo 80 mladých futbalistov (ročníky 2009 až 2013) z deviatich klubov. Tréning viedli tréneri Mládežníckej školy Iliju Pantelića, brankárskej legendy Slobody z dediny Novi Kozarci, kde začal kariéru, potom BAK z Belej Crkvy, somborského Radničkého, novosadskej Vojvodiny a francúzskych klubov Paris Saint-Germain FC, Olympique Marseille a SC Bastia, za ktoré zohral viac ako tisíc zápasov, z toho v drese

Majstrovstvá Európy) bolo 1 : 1, kým v zopakovanom dueli naši modrí prehrali 0 : 2.

Vujadina Boškova vo Veterniku, aby zohrali zápasy so zodpovedajúcimi selekciami MŠ Iliju Pantelića. Hostitelia im pripravia aj návštevu Štadióna Karđorđe, kde si obzrú trofejnú sieň, zoznámia sa s prácou klubu, ako i mestom Nový Sad. To nie je všetko z MŠ Iliju Pantelića. Vedúci odkazujú, že otvoria tréningy svojich mládežníkov a kadetov v ŠS V. Boškova, na ktoré pozývajú všetkých záujemcov, trénerov mladších kategórií z našich klubov, aby prišli vidieť, ako najlepšie pracovať so začínajúcimi futbalistami, a to všetko bezplatne. Vo FK Vojvodina nie je cieľom vychovávať iba mladých a nových futbalistov. V. Vilotijević zdôraznil aj

Lopta sa môže zastaviť aj kolenom...

Tréneri a koordinátori Mládežníckej školy Iliju Pantelića FK Vojvodina pred tréningom v Hložanoch

Dohoda o spolupráci Obce Báčsky Petrovec a novosadského superligistu FK Vojvodina, ktorú koncom mája podpísali čelné osobnosti Jasna Šprochová, resp. Dragoljub Samardžić, priniesla už prvé ovocie. Už v ten istý deň podvečer, 27. mája 2021, na

novosadských červeno-bielych 348. Okrem klubových trofejí populárny Panta má aj striebornú medailu z Ríma, ktorú získal v roku 1968 s reprezentáciou Juhoslávie proti domácemu Taliansku. V prvom zápase Pohára európskych národov (dnešné

Stane sa z týchto chlapcov nový brankár Ilija Pantelić? • ŠPORT •

Jeden z koordinátorov tejto akcie Veselin Vilotijević nám v Hložanoch povedal, že FK Vojvodina takto chce priblížiť najstarší klub našej futbalovej elity klubom, futbalistom, trénerom a milovníkom najobľúbenejšieho športu v obciach Báčsky Petrovec, Báč, Báčska Palanka a Nový Sad. To predovšetkým znamená skvalitnenie celkovej odbornej práce najmä vo futbalových školách klubov, ale aj podarovanie lôpt, výstroja a rekvizít pre tréningy. Druhým cieľom je, aby ľudia, fanúšikovia z tohto územia čím častejšie a masovejšie navštevovali zápasy a, pravdaže, podporovali prvé mužstvo FK Vojvodina. Do tretice V. Vilotijević netají ani to, že chcú prilákať a získať najtalentovanejších hráčov do svojich radov – selekcií pionierov, mládežníkov, mladších dorastencov... Mládežnícka škola Iliju Pantelića bude organizovať tréningy zakaždým v inom prostredí. Okrem tohto regiónu plánujú zraz najmladších futbalistov ešte najmenej štyrikrát. Keď to urobia, nominujú štyri výbery najlepších z týchto klubov: generácie 2009, 2010, 2011 a 2012/13, dovedú ich do Športového strediska

Takto sa učí driblovať súpera

to, že z MŠ Iliju Pantelića vyšlo aj niekoľko predovšetkým kondičných trénerov, ktorí teraz pracujú v belehradských kluboch Čukarički a Voždovac, v Inđiji, báčskotopolskom TSC... Aj Saša Radulović, pomocník vedúceho odborného štábu superligistu Vojvodina Slavoljuba Đorđevića vyrástol v tomto prostredí. Mládežnícka škola Iliju Pantelića je jedna z najúspešnejších a najkvalitnejších v krajine. Snaží sa vychovať nové esá, akými boli Boškov, Pantelić, Radosav, Trivić, Takáč, Nikezić, Milan Lane Jovanović, Tadić, Stepanov a mnohí iní. Len keby im často iné, bohatšie kluby nebrali najtalentovanejších hráčov za niekoľko stovák eur?!

33 /4972/ 14. 8. 2021

49


Šport STAROPAZOVČANIA PRED NOVOU SEZÓNOU

Generálka volala na poplach Matej Bzovský

V

sobotu 14. augusta štartuje nový ročník majstrovstiev v Srbskej lige – skupina Vojvodina. Medzi 20 klubmi v tejto lige sú aj dva staropazovské – Jednota a Fenix 1995. Sezóna 2021/2022 sľubuje aspoň takú vyrovnanosť tak v urputnom boji o titul majstra, ako aj v boji o záchranu v lige. Na základe priebehu príprav či kvality posilnení a výsledkov kontrolných zá-

Všetci sa menia, iba on zostáva: Vlatko Kiš, ekonóm v Jednote

Michal Hric (vľavo) s legendou staropazovského futbalu Milanom Muidžom

pasov možno uzavrieť, že medzi kandidátmi o zostup iste bude aj Jednota, kým Fenix 1995 s kvalitnými posilami a závideniahodnou infraštruktúrou bude hľadať miesto v hornej polovici tabuľky. Po neúspešnej minulej sezóne v staropazovskom celku kormidlo mužstva prevzal Željko Nađ, dovtedy tréner Podunavca zo susedného Belegiša, ktorý súťaží vo Vojvodinskej lige – južnej skupine. Pomáhať mu bude naďalej Dragan Ogrizović, ktorý prebral aj úlohu trénera dorasteneckého mužstva, ktoré v budúcom ročníku bude súťažiť vo Vojvodinskej lige – južnej skupine. V súvislosti s tým, ako Jednota bude pôsobiť v oveľa silnejšej 50

www.hl.rs

súťaži so zmenšeným počtom účastníkov, je skutočne viacero otáznikov. Po minulej sezóne odišla takmer kompletná prvá jedenástka. Na niektorých, ktorí nesplnili očakávania a boli dobre platení, sa rýchlo zabudne. Škoda je však, že sa klub nemohol dohovoriť s kapitánom a jedným z najlepších strážcov siete v lige Lazarom Jovišićom, solídnym stopérom Nemanjom Kačarom a dirigentom stredu poľa Danilom Živanovićom. Vedenie klubu spolu s trénerom Nađom významne zmenilo hráčsky káder. Hlavne sú to mladí a neskúsení hráči. Z nižších líg do klubu prišlo až osemnásť nováčikov. Kvalitu sľubujú iba Aleksa Beljić a Nikola Radosavljević, štandardní aj v minulej sezóne. Už pred štartom a najmä po priateľských zápasoch sa nastoľuje otázka, či nástupcovia dokážu nahradiť predchodcov, Staropazovčania budú asi doplácať na to, že sa im nepodarilo zabezpečiť kvalitnejšie posily pre pokojnejšiu a bezstarostnú sezónu. V tejto chvíli nevedno, koľko kvality do mužstva prinesú posily, ktoré naskočili do príprav pred dvomi týždňami. Vcelku Jednotu očakáva veľmi ťažký a úplne neistý boj o záchranu už v prvej etape majstrovstiev. Prípravné

Informačno-politický týždenník

zápasy a testy nováčikov tieto predpoklady potvrdili, lebo Jednota vyhrala iba nad Jadranom z Golubiniec, členom Sriemskej ligy (3 : 2), a ostatné prehrala. Sobotňajšia generálka s členom belehradskej skupiny Srbskej ligy na peknej hracej ploche na mestskom štadióne v Zemune priniesla krutú prehru 0 : 4 a ďalšie existenčné starosti. Z tohto debakla možno uzavrieť, že Jednota štart majstrovstiev privíta nedostatočne pripravená a s chudobným hráčskym kádrom. Dojmy z takmer všetkých prípravných zápasov nie sú optimistické. V novoutvorenom mužstve je mnoho talentovaných, ale neskúsených mladíkov. Piliermi sú niektorí skúsenejší futbalisti, ale stačí to na získanie dostatočného počtu bodov? „Bez ohľadu na to, že nám prípravné zápasy nepriniesli úspešné výsledky a generálka

Mladý Luka Đorđević bude slušnou posilou

priniesla rozčarovanie, dúfam, že nám budú nové majstrovstvá úspešnejšie ako minulé, keď sme sa zachránili vďaka iným,“ zdôrazňuje predseda Jednoty Michal Hric. „Papierové predpoklady hovoria o tom, že sa môže stať, že naše pozmenené a omladené mužstvo zanechá lepší dojem

ako v kontrolných zápasoch. Pravda, nečaká nás nič ľahké. Horko-ťažko sme museli vytvárať nový tím zostavený z viacerých nováčikov, ale aj z hráčov z našej liahne. Niektoré talenty sme vrátili z iných klubov, hlavne kadetov zo susednej Inđije. Našou prvoradou úlohou bude záchrana v silnej lige. To je dlhodobý cieľ.

Vladimir Jandrić, nový stredopoliar v mužstve Jednoty

Ten krátkodobý je, že pôjdeme zo zápasu na zápas a budeme sa snažiť pridávať bod k bodu. Staropazovčanov teda očakáva veľmi ťažká úloha. Nová sezóna musí priniesť novú kvalitu mužstva, viac sebavedomia a motivácie každého člena klubu, či už na ihrisku, alebo mimo neho. „Nohami pevnejšie stáť na zemi, s cieľom dostať sa čo najďalej už v jesennej sezóne. To je náš úmysel,“ zdôrazňuje predseda Hric. Chceme hrať nebojácny a dobrý futbal, ktorý sa bude viac páčiť našim priaznivcom. Špecifický bude každý zápas, ktorý sa konečne bude hrať pred väčším počtom divákov. Veľký problém je nedostatočne veľká hracia plocha. Verím však, že tento pálčivý problém vyriešime o dva-tri roky za pomoci našej obce. Prvým súperom Jednoty v sobotu bude Stari Grad z Báčskej Palanky, kým Fenix odcestuje do Rumy, kde si sily zmeria s Prvým májom. • ŠPORT •


V PADINE PREBIEHAL MEMORIÁL MIROSLAVA KOVÁČA-KOVIHO

Víťaz turnaja – mužstvo padinskej Doliny

Jedinstvo Kačarevo obsadilo druhé miesto

Spomienky na Kováča neblednú Ján Bokor

Z

Kováčovej rodiny v padinskej Doline bolo veľa skvelých futbalistov, ale Miroslav Kováč-Kovi zanechal nezabudnuteľné stopy. Najprv ako hráč a neskoršie aj ako predseda a sponzor klubu vytrvalou prácou vyzdvihol FK Dolina do výšin. Vďaka legendárnemu predsedovi, ktorý nešetril voľný čas a peniaze, Padinčania sa dostali medzi elitu srbského futbalu. Dobrý hlas sa rýchlo šíril a o Padine sa počulo široko-ďaleko práve zásluhou FK Dolina a neúnavného predsedu Miroslava Kováča, ktorý získal meno príkladného športového pracovníka. Žiaľ, všetko dobré je krátkeho veku, a tak Dolina po roku hrania v Prvej lige Srbska musela nezaslúžene zostúpiť. Opravdivá tragédia sa však stala, keď mladý predseda klubu Miroslav ochorel a vo veku, keď mal veľké plány, prehral zápas so zákernou chorobou. Nečakaná smrť ho vyrvala z kruhu rodiny a futbalu, ktorý priam zbožňoval. Jeho dielo natrvalo zostane v pamäti milovníkov futbalu v celej krajine. Prispieva k tomu aj Spomienkový turnaj Miroslava Kováča-Koviho, ktorý tradične organizuje FK Dolina. Na piaty v poradí turnaj prišli futbaloví

kamaráti z Aradáča, Kačareva, Vojlovice a bolo odmenené dvomi gólmi v závere zápasu. domáci Padinčania. V sobotu po silnej páľave Premyslené akcie domácich peknými strelami na ihrisko Doliny najprv vybehli Aradáčania zakončili Šimák a Janjović pre konečných 2 : 0. a Kačarevčania. Vo vyrovnanej hre lepší Nakoniec Miroslavova manželka Zuzana boli hráči z Kačareva – vsietili gól a vyhrali. Kováčová účastníkom udelila odmeny – víJediný gól dal Bojan Ilić. Druhý zápas sa už ťazné poháre za obsadené prvé, druhé a trehral za príjemnejšej teploty. tie miesto a štvrtému Zohrali ho domáca Dolina a vojako pamiatku na účasť lovická Mladosť. V dobrom zána turnaji. Okrem toho pase Dolina bola lepšia, mala tréneri štyroch mužstiev dosť gólových šancí a zaslúžene za najlepšieho hráča oslavovala presvedčivú výhru na turnaji jednohlasne nad debutantom na turnaji 4 : vyhlásili najmladšieho 0. Úspešní strelci boli K. Bundra, účastníka Jána Šimáka, P. Janjović a A. Ilić dvakrát. nádejného futbalistu FK V nedeľu v boji o tretie miesto Dolina. Odmeny a iné sa stretli aradáčsky AŠK a vojnáklady turnaja zabezlovická Mladosť. Vo vyrovnapečili sponzori, prevažne nej hre Vojlovičania mali viac priatelia a spolupracovZuzana Kováčová mladému šťastia a gólom M. Simanića Jánovi Šimákovi udelila sošku níci Miroslava Kováčaoslavovali minimálne víťazstvo najlepšieho hráča -Koviho. Organizátori 1 : 0. Aradáčania svoje šance sa postarali aj o chutnú nevyužili. Nepremenili ani správnu penaltu, večeru, počas ktorej futbalisti štyroch klubov lebo brankár Vojlovice strelu z pokutového strávili čas v príjemnom kamarátení. kopu kryl. Nakoniec všetci boli spokojní, tak diváci, Finále splnilo očakávania. Dolina dlho ktorí sledovali kvalitné zápasy, ako aj tréneri, vzdorovala hosťom z Kačareva, ktorí sa or- ktorí vyskúšali veľký počet mladých hráčov, ganizovane bránili. Úsilie domácich predsa ktorí klopú na dvere prvej jedenástky.

Vojlovičania porazili Aradáčanov a zaujali tretie miesto

Aradáčanom sa dostal pohár ako pamiatka na účasť na turnaji


PROGRAM SNS 2021 Nedeľa 25. júla: 19.00 – Vernisáž K storočnici Spolku petrovských žien 1921 – 2021 (SPŽ) Nedeľa 1. augusta: 9.00 – Turnaj SNS v šachu (športová hala ZŠ Jána Čajaka) Nedeľa 8. augusta: 18.00 – Vernisáž Naša knižnica – náš poklad (KŠH) 19.00 – Vernisáž Predok – symbol národnej identity vojvodinských Slovákov autorov Mr. Katariny Radisavljević a MA Marijana Pavlova (Galéria Zuzky Medveďovej) Štvrtok 12. augusta: 14.30 – Výstava akademickej výtvarníčky Daniely Markovej Rovina (ÚKVS, Nový Sad) 17.00 – Slávnostné zasadnutie NRSNM (veľká sieň Obce Báčsky Petrovec) 19.00 – Vernisáž Čaro štetca X Združenia petrovských výtvarných umelcov (priestory TO) 20.30 – Stretnutie slovenskej študujúcej mládeže (Slovenský dom, B. Palanka) – oficiálna časť Piatok 13. augusta: 12.00 – Prijatie delegácií partnerských miest u predsedu obce (veľká sieň Obce Báčsky Petrovec) 15.00 – Ľudová veselica (Klub poľnohospodárov) 15.30 – Slávnostné udelenie Ceny Pro Cultura Slovaca (Slávnostná sieň GJK) 17.00 – Otvorenie 16. medzinárodnej filatelistickej výstavy PETROVEC FILA 2021 (ZŠ Jána Čajaka) 18.00 – Ľudová veselica (nádvorie Miestneho spoločenstva Báčsky Petrovec) 19.00 – Vítanie hostí u predsedu obce (malá sieň Obce Báčsky Petrovec) 20.00 – Zlaté nite slovenskosti z vienka národnosti, vstupný program SNS (sieň SVD)

Sobota 14. augusta: 9.00 – Futbalový turnaj mladších pionierov (Vrbara) 9.00 – 12.00 – 12. stretnutie zberateľov s burzou (ZŠ Jána Čajaka) 9.00 – Vítanie hostí slávnostného zasadnutia Zhromaždenia MSS (SVD) 10.00 – Slávnostné zasadnutie Zhromaždenia MSS (sieň SVD) 10.00 – Výtvarný tábor Združenia petrovských výtvarných umelcov (Park Zuzky Medveďovej) 10.00 – Ľudová veselica (nádvorie Miestneho spoločenstva Báčsky Petrovec) 10.00 – Volejbalový turnaj na piesku (ihriská ZŠ) 11.00 – Ukážkový výcvik dobrovoľných hasičov Spolu sme silnejší (pri budove VKP Komunalac – verejnej studni) 12.00 – Predajná ochutnávka králičieho paprikáša (Klub drobnochovateľov) 13.00 – Slávnostné otvorenie Jarmoku umenia (Námestie slobody) 13.00 – Varenie svadobnej kapusty (nádvorie SPŽ) 14.00 – Stretnutie zdravotníckych pracovníkov (veľká sieň obce) 15.00 – Súťaž vo varení králičieho paprikáša Zlatý kotlík (Klub drobnochovateľov) 15.00 – Ľudová veselica (Klub poľnohospodárov) 15.30 – Prezentácia kníh slovenských autoriek v organizácii ASSŽ (veľká sieň obce) 16.00 – Stretnutie slovenských novinárov (sála SVD) 17.30 – Stretnutie slovenských dolnozemských učiteľov (Dom MSS Ľudovíta Mišíka) 18.00 – Futbalový zápas FK Mladosť – seniori (Vrbara) 20.00 – Defilé účastníkov galakoncertu od Námestia slobody, Ul. 14. VÚSB po ihriská ZŠ 20.30 – Ľudová klenotnica – nevysychajúca studnica, galakoncert našich folklórnych súborov (ihriská ZŠ)

Nedeľa 15. augusta: 7.00 – Súťaž športových rybárov (kanál DTD) 9.00 – Súťaž stolných tenistov (telocvičňa ZŠ Jána Čajaka) 9.00 – Súťaž poľovníkov (Lovecký dom Lesík) 9.30 – Príležitostné služby Božie (chrám Boží SEAVC) 10.00 – Výšivkárska dielňa združenia Vojvodinské motívy s vyhodnotením (nádvorie Miestneho spoločenstva Báčsky Petrovec) 10.00 – Tenisový turnaj (ihriská SA-HA) 15.00 – Futbalový zápas Tuční – Chudí (Vrbara) 16.00 – Ľudová veselica (nádvorie Miestneho spoločenstva Báčsky Petrovec) 17.00 – Futbalový zápas FK Mladosť – veteráni (Vrbara) 18.00 – II. VIHOR MG Bike Tour, cyklistická jazda pre deti a dospelých (Námestie slobody) 19.00 – V medovníkovej chalúpke, galakoncert detských folklórnych súborov (ihriská ZŠ)

SPRIEVODNÉ PODUJATIA: Sobota 24. júla: 10.00 – Slovenský výtvarný tábor (Muzeálny komplex Kulpín) 10.00 – Turnaj v malom futbale o putovný pohár veľvyslanca Slovenskej republiky (Vrbara, Báčsky Petrovec) Sobota 31. júla – nedeľa 1. augusta: – 22. Predslávnosťové dni v Kulpíne, Svadba voľakedy a dnes, Deň Kulpína Sobota 14. augusta: 14.00 – 18.00 Deň otvorených dverí (chrám Boží SEAVC v Petrovci) Počas Slovenských národných slávností 2021 sprístupnené budú: 12. – 15. augusta: – Výstava Divadelný festival Petrovské dni divadelné (foyer SVD) 13. – 15. augusta: – Všetky výstavy, ktoré sú otvorené v ústrety SNS 2021 – Komplex ľudovej architektúry Múzea vojvodinských Slovákov (Ul. Branislava Mokića č. 7) – Expozície Gymnázia Jána Kollára so žiackym domovom: pamätná izba K storočnici gymnázia, ornitologická zbierka, historická izba, výtvarná galéria


Issuu converts static files into: digital portfolios, online yearbooks, online catalogs, digital photo albums and more. Sign up and create your flipbook.