Hlas ľudu 31/2022

Page 1

Ochrancovia tradície

Klobásafest – podujatie, ktoré priláka labužníkov do Báčskeho Petrovca

ISSN 0018-2869

Ján Triaška Báčsky Petrovec


Z obsahu

31. 7. 2021 | 31 /4970/

V Starej Pazove sa v priestoroch Slovenského národného domu v piatok 23. júla uskutočnila 22. schôdza Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny. Obsiahly rokovací program s dvomi doplnenými bodmi bol väčšinou hlasov kompletne schválený a pred touto schôdzou sa konalo aj 29. zasadnutie členov Výkonnej rady NRSNM. A. Lešťanová

K storočnici spolčovania sa petrovských žien ako prvé z radu podujatí v rámci Slovenských národných slávností 2021 spolkárky prichystali dokumentárno-etnografickú výstavu pomenovanú K storočnici Spolku petrovských žien 1921 – 2021, ktorej otvorenie za prítomnosti početných hostí bolo v nedeľu večer 25. júla na nádvorí SPŽ. J. Čiep

Uzávierka čísla: 28. 7. 2021

Jánošíčania dbajú na svoju tradíciu a zachovávajú si kroje a iné predmety, ktoré pripomínajú zašlé časy. Niekto si to chráni doma ako pamiatku na svojich rodičov a starých rodičov, iní zasa tie starožitnosti ochotne darovali Spolku žien Jánošíčanka, ktorý vo svojich miestnostiach vytvoril skvelú etnovýstavu. V týchto dňoch im pribudlo niekoľko nových príliš nevšedných a vzácnych exponátov – staré, takmer storočné vyšívané košele, neobvyklá družbovská palička, stará Biblia, ženský odev (na fotografii)... V. Hudec

Pre domácich výrobcov, spracovateľov a distribútorov čerstvého, mrazeného a spracovaného ovocia a zeleniny bude v budúcnosti umožnený ľahší prístup na veľmi atraktívny americký trh. Od minulého týždňa im je k dispozícii nová elektronická vzdelávacia platforma pre vývoz potravín do USA. Táto prvá domáca vzdelávacia platforma bude zdrojom informácií o trhu v USA, pričom spoločnosti získajú informácie a rady od našich popredných odborníkov v potravinárskom priemysle. Ľ. Sýkorová


Editoriál ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Úradujúca riaditeľka NVU Hlas ľudu: Milana Arňašová Úradujúca zodpovedná redaktorka: Anna Francistyová Redakcia: Danuška Berediová-Banovićová, Jaroslav Čiep, Katarína Gažová, Olinka Glóziková-Jonášová, Anna Horvátová, Vladimír Hudec, Stevan Lenhart, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Miroslav Pap, Ľubica Sýkorová. Jazyková redaktorka: Mária Domoniová Inzercia: Mária Obšustová Grafická redaktorka: Irena Lomenová

August klope na dvere Olinka Glóziková-Jonášová

Z

a nami je týždeň plný prekvapení, úspechov a pádov. Pred nami je taktiež týždeň, ktorý nás príjemne aj nepríjemne prekvapí tým, čo nám prinesie. Na stranách tohto čísla sa dočítate o všetkom, čo sa udialo medzi dvomi týždňami. Olympijské hry sú novodobou športovou udalosťou číslo 1 vo svete. Sú jedným zo základných spoločenských prvkov tvoriacich modernú históriu ľudstva. Tým, že spájajú minulosť a súčasnosť, zároveň vytvárajú hodnotu, na ktorej by sa mala budovať budúcnosť. Tridsiate druhé vydanie olympijských hier v novej dobe je v mnohom špecifické. Tak ako iné udalosti globálneho charakteru, v dôsledku Covid-19 aj OH boli presunuté o rok neskôr. Bujné banátske, báčske a sriemske polia svojou nádhernou vôňou a krásou rozvoniavajú a okrášľujú naše okolie a jemne symbolizujú skutok, že je vo všetkom, čo robíme, najdôležitejšie progresívne rozmýšľať a prispôsobovať sa – netradičné bylinky stále viac striedajú klasické poľnohospodárske kultúry. Tradícia pestovania obilnín a klasických rastlín vzpiera sa nátlaku modernej výroby aj v poľnohospodárstve – silnému

zastúpeniu levandule, bazalky, zázvoru alebo oregana. Medzinárodný festival Klobásafest 2021 v Báčskom Petrovci už šiestykrát vyzdvihuje, pokojne môžeme povedať, svetoznámy, národný a medzinárodný – vojvodinský a báčsky brand – petrovskú klobásu. Posúvajúc termín realizácie festivalu z februára na júl organizátori získali kladné body v rámci atraktivity a väčšej návštevnosti samotného podujatia. Avšak pre Petrovčanov samotný festival predstavuje omnoho viac než iba tradičnú udalosť z oblasti gastronómie. Je to zároveň pokus o reintegráciu do spoločnosti – tak tej lokálnej, ako aj globálnej, európskej a svetovej, v období Covid-19, respektíve období po korone, čo bolo určené medzinárodným charakterom uvedeného podujatia. August je tradične obdobím, ktoré sa vyznačuje realizovaním dovoleniek. Dnes sa však značný počet ľudí nerozhodne urobiť si oddychový zájazd. Ľudia sa omnoho ťažšie rozhodujú podniknúť také kroky, než to bol prípad v období pred koronou. Aj keď si nenaplánujeme odchod k moru, respektíve návštevu niektorého z nádherných vrchov a pohorí príznačných pre našu krajinu, doprajme si, aby nám bežný mesiac priniesol pokoj.

Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 101 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090 Tlač: VP Službeni glasnik Belehrad

• •

V tomto čísle TÝŽDEŇ

8 Aj v ústrety Slovenským národným slávnostiam

ĽUDIA A UDALOSTI 11 Pre každého niečo

KULTÚRA

32 K storočnici Spolku petrovských žien

ŠPORT

51 Pohár zostal doma v Báčskom Petrovci

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY 23 Domáce ovocie a zelenina na americkom trhu?

Na titulnej strane: Klobásafest 2021 v Báčskom Petrovci sa predsa uskutočnil v náhradnom letnom termíne v sobotu 24. júla na ihriskách základnej školy. A mal aj medzinárodný ráz. Na šiestom vydaní festivalu klobás z 27 prihlásených celkov zvíťazil tím osvedčeného majstra klobás Pavla Topoľského z Petrovca. Pravidelným účastníkom Klobásafestu je aj tím Vojlovická družina. J. Čiep 31 /4970/ 31. 7. 2021

3


Týždeň 7 DNÍ

Štartovali 32. Letné olympijské hry v Tokiu Pripravila: Olinka Glóziková-Jonášová

U

dalosť, ktorá poznačila uplynulý týždeň, je určite Olympiáda 2020 v Tokiu. Otváracím ceremoniálom sa v piatok 23. júla oficiálne začali o rok odložené 32. Olympijské hry v Tokiu. Na Letnej olympiáde 2020 v Tokiu Milica Mandićová získala zlatú medailu víťazstvom nad Kórejčankou Dabin Lee výsledkom 10 : 7 v disciplíne taekwondo – ženy, v kategórii nad 67 kg. Srbská taekwondistka týmto víťazstvom priniesla prvý zlatý kov do Srbska z Olympijských hier 2020 v Tokiu. Mandićová vo svojej taekwondo kariére už má jednu zlatú

medailu z Olympijských hier v Londýne 2012, kým v Tokiu v disciplíne taekwondo medailu pre srbský tím získala aj Tijana Bogdanovićová, ktorá si vybojovala bronz. Srbsko má doposiaľ tri medaily z tohto najväčšieho športového podujatia na svete. Pred Mandićovou striebro si vybojoval v disciplíne športová streľba aj Damir Mikec. * Od 19. júla na webovej stránke Pokrajinského sekretariátu pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá dostupný je školský e-kalendár. V e-kalendári si užívatelia budú môcť pozrieť pracovné dni, ako aj dni pracovného voľna, zoznam štátnych a cirkevných sviatkov,

začiatok a koniec školského roka, ale aj polroka. Ako sa uvádza v oznámení pokrajinskej vlády, v rámci e-kalendára na školský rok 2021/2022 užívatelia si budú môcť pozrieť aj dátumy skúšok a záverečných skúšok, ako aj rozvrh pracovných sobôt v nasledujúcom školskom roku. Týmto spôsobom osvetovým pracovníkom, rodičom a žiakom základných a stredných škôl na území Vojvodiny bude uľahčený prehľad, ale aj sledovanie pracovných povinností v priebehu školského roka, píše sa v oznámení. * Ministerka kultúry a informovania Republiky Srbsko Maja Gojkovićová sa v polovici júla stretla s veľvyslancom Slo-

venskej republiky v Belehrade Fedorom Rosochom. Témou stretnutia bola kultúrna spolupráca Srbska a Slovenska, ale aj projekty pod záštitou Ministerstva kultúry, ktorých realizácia by sa mala uskutočniť na jeseň. Zmienili sa aj o procese zápisu kovačického insitného umenia do Zoznamu svetového nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO. Na stretnutí vyznelo, že sú naplánované aj ďalšie kultúrne podujatia so zámerom podporiť a zviditeľniť význam zápisu insitného umenia na listinu UNESCO. Ako informovali z Veľvyslanectva SR v Belehrade, v našom hlavnom meste bude celotýždenná prezentácia slovenskej kultúry za prítomnosti predstaviteľov zo Slovenska.

HLAS ĽUDU

Vymenovaná riaditeľka NVU Hlas ľudu Milana Arňašová Olinka Glóziková-Jonášová

V

pondelok 19. júla Správna rada Novinovo-vydavateľskej ustanovizne Hlas ľudu na 28. riadnom zasadnutí na post riaditeľky vymenovala doterajšiu úradujúcu riaditeľku Milanu Arňašovú. Arňašová bola na post úradujúcej riaditeľky zvolená v marci aktuálneho roku po

4

www.hl.rs

demisii dovtedajšieho úr. riaditeľa Michala Speváka. Po takmer hodinovom zasadnutí Arňašová bola vymenovaná 7 hlasmi z deviatich členov Správnej rady, informoval Miloslav Chrťan, predseda Správnej rady NVU Hlas ľudu. Milana Arňašová vyštudovala na FIMEK, odbor ekonomicko-právnické štúdium

Informačno-politický týždenník

Európskej únie, a na Hospodárskej akadémii na Právnickej fakulte v Novom Sade. Od roku 2020 je výborníčkou mesta Nový Sad. V roku 2013 bola vedúcou úseku pre korporačné a marketingové komunikácie v Novosadskom veľtrhu. Je členkou Výboru pre informovanie NRSNM. Foto: zo súkromného archívu

• TÝŽDEŇ •


PREZIDENT ALEKSANDAR VUČIĆ

Správy z Paláca Srbska Pripravila: Miroslava Ožvátová

5 rokov bolo legalizovaných okolo 250-tisíc budov a že rodinné domy získavajú hodnotu a zmluvy sa dajú robiť bez problémov. Poukázal na to, že veľa krajín má veľký nárast verejného dlhu a že Srbsko chce povzbudiť spotrebu, hospodárstvo, pohostinstvo, výrobcov, hotelierov bez zvyšovania verejného dlhu. Stav verejných financií ohodnotil ako dobrý. Poukázal na to, že Srbsko môže zvýšiť svoju mieru rastu bez zvýšenia verejného dlhu o viac ako 60 percent. Ako uviedol, prezident Vučić očakáva, že asi o 15 dní dostane prvé oficiálne odhady rýchlosti rastu v prvej polovici roku 2021.

P

rezident Srbska Aleksandar Vučić v utorok 27. júla v Paláci Srbska prijal mladých športovcov z Kosova a Metóchie, Republiky Srbskej a diaspóry, ktorí sa zúčastnili na tábore Srbsko ťa volá 2021. Pritom prezident uviedol, že je hrdý, že týmto deťom mohli poskytnúť pohostinnosť a že navštívia všetky dôležité miesta v Belehrade. Pri tej príležitosti tiež uviedol, že sa zvýši finančná podpora pre tehotné ženy a matky, ako aj platy tehotných žien a matiek. Poukázal na to, že by sa mali zjednodušiť postupy pre mimotelesné oplodnenie. Podľa jeho slov spoločnosť sa dá ľahko obnoviť, ak je viac detí, zatiaľ čo je veľký problém, ak ich je čoraz menej.

• TÝŽDEŇ •

Treba všetkých povzbudiť, aby mali viac detí. Okrem toho prezident sa zmienil aj o legalizácii budov. Povedal, že za posledných

31 /4970/ 31. 7. 2021

Zdroj: Tanjug.rs Foto: FB buducnostsrbijeavucic

5


Týždeň VÝZNAMNÉ DOTÁCIE

Podnikateľom nechýba odvaha, chýba im však podpora Pripravil: Vladimír Sabo

P

odľa posledného prieskumu nezamestnanosti Republikového štatistického úradu bolo v Srbsku od začiatku tohto roka takmer 400 000 nezamestnaných ľudí. Niektorí z nich by mohli s dobrým nápadom, zručnosťami a veľkým entuziazmom začať podnikať sami a vstúpiť do armády 280 000 podnikateľov v Srbsku. Pri premýšľaní o vlastnom podnikaní prvou a pre mnohých neprekonateľnou prekážkou je štartovací kapitál. Je bežné, že podnikateľ financuje svoje podnikanie sám, prípadne bankovým úverom (a hypotékou na nehnuteľnosť), ale nemusí tak byť. K svojmu podnikaniu sa môžete dostať za štátne peniaze, a nie za veľmi symbolickú sumu.

Programy pre samostatnú zárobkovú činnosť, teda založenie malého podniku, majú Úrad pre správu verejných investícií, Ministerstvo hospodárstva, ale aj Národná služba pre zamestnávanie. Ich cieľové skupiny sú rôzne, rovnako ako získané sumy, ktoré sa pohybujú od 250 000 do 4 000 000 dinárov. Program na podporu podnikania a samostatnej zárobkovej činnosti je prvou stanicou, na ktorej je možné hľadať budúce zamestnanie. Realizuje ho Úrad pre správu verejných investícií v spolupráci s Ministerstvom hospodárstva a Nemeckou rozvojovou bankou, ako aj s Hospodárskou komorou Srbska. Tento program poskytuje komplexnú podporu pre začiatočníkov v podnikaní, sledovaním ich vývoja od vzniku po získanie finančnej podpory

a poskytovanie profesionálneho poradenstva a kľúčom nielen k začatiu podnikania, ale aj v prvých rokoch. Začiatočníkom v podnikaní je navyše k dispozícii Program podpory rozvoja podnikania prostredníctvom finančnej podpory pre začiatočníkov v podnikaní. To bude v roku 2021 realizovať Ministerstvo hospodárstva v spolupráci s Rozvojovým fondom Republiky Srbsko. Z celkového počtu registrovaných podnikateľských subjektov v Srbsku je 88 978 začínajúcich podnikateľov, teda tých, ktorí podnikajú menej ako dva roky. Noví podnikatelia sa rozhodli požiadať štát o peniaze na svoje podnikanie od 5 000 eur (13,64 percenta) až po 25 000 – 30 000 eur (31,82 percenta). Údaje ukazujú, že 5 000 eur, aj keď to nie je významná suma,

dáva začiatočníkom príležitosť úspešne začať pracovať v niektorých priemyselných odvetviach, ako sú niektoré dizajnérske činnosti, kaderníctvo a kozmetika, architektonické činnosti, konzultačné činnosti a maloobchod v nešpecializovaných predajniach. Ministerstvo hospodárstva však nie je jedinou adresou, na ktorej môžete získať finančnú pomoc na začatie podnikania. Národná služba pre zamestnávanie každoročne zverejňuje verejné výzvy na dotácie na samostatnú zárobkovú činnosť, ako aj ďalšie v spolupráci s lokálnymi samosprávami. Akčný plán stratégie zamestnanosti v Republike Srbsko plánuje samostatnú zárobkovú činnosť na rok 2021. Zdroj: nsz.gov.rs a 24sedam

NOVÝ SAD

Takmer 15 miliónov odhodlaných začať podnikať Pripravil: V. Sabo

nezamestnaných spoluobčanov dostávalo od 250 000 do 300 000 din. na naštartovanie vlastného podnikania. Sme si istí, že tieto peniaze rýchlo nájdu to správne uplatnenie v usilovných ženských rukách, že sa ten zisk bude stupňovať, a prajeme im úspech v podnikaní. Sľubujem, že sa takéto kroky budú realizovať aj v budúcnosti,“ zdôraznil primátor Vučević.

M

esto Nový Sad v aktuálnom roku aj naďalej podporuje ženy pri realizácii vlastného podnikania. Primátor mesta Nový Sad Miloš Vučević sľúbil ženám, že sa s takouto praxou bude pokračovať aj v budúcnosti. Vieme, aké sú ženy podnikavé a pracovité. Vieme, koľko vášne a elánu investujú do pracovných miest, ktoré vykonávajú, ale vieme, že pre nich často nie je ľahké začať podnikať, najmä dnes, počas pandémie,“ uvádza 6

www.hl.rs

a pokračuje: „Z toho dôvodu mesto Nový Sad tento rok na-

Informačno-politický týždenník

ďalej pomáha ženám s takmer 15 000 000,00 din., takže 52

Zdroj: republika.rs, novisad.rs

• TÝŽDEŇ •


VAKCINAČNÁ KAMPAŇ V JAZYKOCH NÁRODNOSTNÝCH MENŠÍN

Dávaj na seba pozor!

M

Miroslava Ožvátová

inisterstvo pre ľudské a menšinové práva a spoločenský dialóg 22. júla v Paláci Srbska predstavilo v spolupráci s národnostnými radami a s podporou Nemeckej organizácie pre medzinárodnú spoluprácu (GIZ) začiatok spoločensky zodpovednej kampane imunizácie proti vírusu COVID-19. Ďalšou hodnotou tejto kampane je, že správy boli zaslané aj v jazykoch národnostných menšín žijúcich v Republike Srbsko. Ministerka pre ľudské a menšinové práva a spoločenský dialóg Gordana Čomićová poukázala na to, že touto kampaňou chcú osloviť v jazykoch, ktoré sú zrozumiteľné každému, kto žije v Srbsku, aké dôležité je chrániť sa, pretože tak chránime aj ostatných. Cieľom kampane Chráň seba a ostatných je zvýšiť povedomie o tom, že očkovanie chráni právo

na život a zdravie obyvateľov Srbska, s osobitným zameraním na občanov, ktorí sú príslušníkmi národnostných menšín. Cieľom je šíriť správu o dôležitosti imunizá-

milióna občanov patriacich k národnostným menšinám sa domnieva, že úsilie vlády Republiky Srbsko prostredníctvom Ministerstva pre ľudské a menšinové práva a spoločenský dialóg, ako aj prezidenta Srbska, sú mimoriadne dôležité. Podstatné je zabezpečiť zdravie nielen väčšiny obyvateľov Srbska, ale aj príslušníkov všetkých národnostných spoločenstiev,

Cieľom kampane je zdôrazniť význam kolektívnej imunity

cie a osloviť všetkých občanov v ich materinskom jazyku bez ohľadu na to, či sa ich jazyk úradne používa, a bez ohľadu na miesto bydliska. Predseda Koordinácie národnostných rád národnostných menšín Borče Veličkovski uviedol, že ako predstaviteľ viac ako

na čo poukazuje aj táto kampaň, v rámci ktorej majú príslušníci menšín možnosť prijať správne rozhodnutie tak, že sa ich osloví v ich materinskom jazyku. Cieľom kampane je tiež povzbudiť občanov k očkovaniu v kľúčovom momente, ako aj zdôrazniť význam kolektívnej imunity,

predovšetkým kvôli občanom, ktorí nemôžu byť očkovaní zo zdravotných dôvodov. Kampaň za imunizáciu proti vírusu COVID-19 sa uskutočnila v rámci programu nemeckej rozvojovej spolupráce Integrácia Rómov a iných marginalizovaných skupín v Srbsku a je zameraná na všetkých občanov Republiky Srbsko, zvlášť na príslušníkov národnostných menšín. Kampaň pripravila viac ako 44 700 letákov, 1 200 plagátov, 21 zvučiek pre rozhlasové vysielanie a 21 animovaných filmov pre potreby 23 komunít. Všetky materiály boli preložené do 19 jazykov v spolupráci s 23 národnostnými menšinami žijúcimi v Srbsku. Špeciálnym cieľom je sprostredkovať príslušníkom národnostných menšín všetky potrebné informácie o dôležitosti imunizácie v ich materinskom jazyku a zároveň zaslať správu do všetkých častí Srbska – uviedol Robert Bu, vedúci tímu programu Integrácia Rómov a ďalších marginalizovaných skupín v Srbsku. Zdroj a foto: minljmpdd.gov.rs

STARÁ PAZOVA

Zmluvy o udelení balíkov stavebného materiálu Anna Lešťanová

S

lávnostné odovzdávanie 29 zmlúv o udelení balíkov stavebného materiálu utečeneckým rodinám z Bosny a Hercegoviny a Republiky Chorvátsko sa konalo v piatok 23. júla vo veľkej obecnej zasadačke v Starej Pazove. Pomoc zabezpečili prostredníctvom Regionálneho stavebného programu, podprojektu 9, a maximálna hodnota jedného balíka pomoci vynáša 9-tisíc a minimálna 4 500 eur. Slávnosti sa zúčastnili a predstaviteľov utečeneckých rodín príhovorom pozdravili, a potom im zmluvy aj odovzdali Svetlana Velimirovićová, zástupkyňa komisára pre utečencov a migrácie Republiky Srbsko, Brigit • TÝŽDEŇ •

Kucharová, programová manažérka Delegácie Európskej únie v Srbsku, Ružica Banda, predstaviteľka Misie OBSE v Srbsku, Violeta Samardžićová, predstaviteľka UNHCER, Dušan Kovačević, riaditeľ Jednotky pre spravovanie projektov vo verejnom úseku, a Đorđe Radinović, predseda Obce Stará Pazova. Regionálny stavebný program

je spoločným, viacročným programom Republiky Srbsko, Bosny a Hercegoviny, Čiernej Hory a Republiky Chorvátsko a má za cieľ zabezpečiť trvalé stavebné riešenia pre najohrozenejšie utečenecké rodiny v regióne. Realizuje sa za podpory OBSE a UNHCER a finančných prostriedkov Európskej únie, ktorá je i najväčším donátorom, Spojených štátov amerických,

Regionálny stavebný program financuje a podporuje medzinárodné spoločenstvo

Nemecka, Nórska, Švajčiarska, Talianska, Dánska, Turecka, Luxemburska, Španielska, Cypru, Česka, Maďarska, Rumunska a Slovenska. Obec Stará Pazova je obcou, ktorá v povojnových 90. rokoch minulého storočia prijala mnoho utečeneckých osôb – viac ako 30-tisíc – na svoje územie. Ako povedali aktéri slávnostného odovzdávania zmlúv, Staropazovská obec bola vždy dobrou hostiteľkou, ktorá intenzívne pracovala aj počas najsilnejšej vlny koronavírusu so zámerom pomôcť najohrozenejším rodinám. Po všetky tieto roky obecné vedenie sa v spolupráci s Komisariátom pre utečencov a migrácie usilovalo bytovo zabezpečiť najohrozenejšie rodiny, alebo im pomôcť v tvare balíkov stavebných materiálov.

31 /4970/ 31. 7. 2021

7


Týždeň V STAREJ PAZOVE ZASADALA NRSNM

Aj v ústrety Slovenským národným slávnostiam Anna Lešťanová

V

priestoroch staropazovského Slovenského národného domu sa v piatok 23. júla uskutočnila 22. schôdza Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny (NRSNM). Obsiahly rokovací program s dvomi doplnený bodmi bol väčšinou hlasov kompletne schválený a pred touto schôdzou sa konalo aj 29. zasadnutie členov Výkonnej rady NRSNM. Piatkové zasadnutie, ktorého sa zúčastnilo 20 členov NRSNM, viedla predsedníčka Libuška Lakatošová. Po schválení rokovacieho programu a zápisnice z 20. pracovnej schôdze NRSNM nasledovali polročné správy o činnosti všetkých štyroch výborov NRSNM: Výboru pre úradné používanie jazyka a písma (správu podal predseda Vladimír Francisty), Výboru pre kultúru (správu podala predsedníčka Anna Čapeľová), Výboru pre vzdelávanie (správu podala koordinátorka Svetlana Zolňanová) a Výboru pre informovanie (správu podala predsedníčka Anna Horvátová). Na základe záverov polročného obdobia všetkých štyroch výborov badať, že pandemická situácia všade zanechala stopy, no predsa v každom výbore sa maximálne usilujú svoje činnosti prispôsobiť daným novým podmienkam a aktivity usmerniť v súlade s naplánovanými prioritami a potrebami. Keď ide o výbor pre vzdelávanie, schválené bolo, aby sa z prostriedkov na podporu zápisu detí do slovenských škôl, ktoré vyčlenili všetky štyri výbory, podporil aj zápis piatich prvákov do slovenskej triedy v základnej škole v Erdevíku. Medzi rokovacími bodmi bola aj informácia o doterajších etapách o zabezpečení Slovenského strediska v Novom 8

www.hl.rs

Sade. Predsedníčka Lakatošová informovala členov NRSNM o projekte výstavby Slovenského strediska v Novom Sade, respektíve o kúpe budovy v Karađorđevej ulici na čísle 70, k čomu sa členovia rady vyjadrili kladne. V Slovenskom stredisku by mali sídliť tri inštitúcie: NRSNM, NVU Hlas ľudu a Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov, ktoré sú teraz v prenajatých miestnostiach. Predsedníčka sa zmienila i o dô-

plnkov pracovného programu a finančného plánu Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov na rok 2021, tiež o uvoľnení doterajšej predsedníčky Dozornej rady NVU Hlas ľudu Daniely Lazorovej, na miesto ktorej je vymenovaná Ankica Benková, riaditeľka základnej školy v Laliti. Schválený je aj návrh na udelenie cien NRSNM v rámci nadchádzajúcich Slovenských národných slávností, ktoré sa uskutočnia na slávnostnom

Z pracovnej časti zasadnutia NRSNM v Starej Pazove

vodoch na zmenu rozhodnutia z pôvodnej myšlienky stavania nového objektu na aktuálnu situáciu – kúpu už postavenej budovy vhodnej na uvedené účely a vhodnej na spomenutú rekonštrukciu. Ohľadom uvedeného hovorila i o komunikácii s Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí. „Doteraz sme hovorili o výstavbe Slovenského strediska v Novom Sade a keďže sa slovenský štát rozhodol poskytnúť na tieto účely aj určitú sumu prostriedkov, rozhodli sa aj o tom, aby sa budova kúpila, a veríme, že túto zmluvu v blízkej budúcnosti aj podpíšeme s relevantnými predstaviteľmi, ktorí sú zapojení do tohto projektu,“ pripomenula predsedníčka Lakatošová. Členovia sa zmienili aj o rozhodnutí o prijatí zmien a do-

Informačno-politický týždenník

zasadnutí NRSNM 12. augusta v Báčskom Petrovci. Toto celomenšinové podujatie bude v druhý augustový víkend a spoluorganizátormi sú NRSNM, Matica slovenská v Srbsku a Obec Báčsky Petrovec. Predsedníčka L. Lakatošová zároveň pozvala členov na slávnostné zasadnutie NRSNM, ako i na všetky podujatia tohtoročného programu SNS. Schválené boli aj početné rozhodnutia, ktoré vyniesla VR NRSNM na 29. zasadnutí a ktoré sa tiež konalo v Starej Pazove – pred schôdzou NRSNM napr. o prekladoch učebníc jednotlivých vydavateľstiev, o stanoviskách k odvolaniu a vymenovaniu jednotlivých členov správnych rád v Stredoškolskom domove v Novom Sade a PU Ljubu Stanovića v Beočíne, sta-

noviská pri otvorení 1. ročníka s vyučovacím jazykom slovenským pre menej ako 15 žiakov v základných školách v Aradáči, Jánošíku, Bielom Blate, vysunutom oddelení krčedinskej základnej školy v Slankamenských Vinohradoch… Na záver zasadnutia L. Lakatošová vyzvala aj na imunizáciu obyvateľstva, do ktorej je zapojený i celý náš štát, teda aby aj členovia NRSNM vplývali na našich občanov ohľadom očkovania a aby tak prispeli k ochrane proti vírusu COVID-19. Spolu s Ministerstvom pre ľudské a menšinové práva a spoločenský dialóg i NRSNM má účasť v tejto kampani, lebo iba očkovanie nás chráni pred koronavírusovou infekciou. Po zasadnutí na tlačovke v Klube VHV sa hovorilo aj o aktuálnej situácii v našej krajine, ktorá sa vzťahuje aj na príslušníkov slovenskej národnostnej menšiny, ktorí na týchto priestranstvách žijú a pracujú už takmer tri storočia. V súvislosti s týmto členovia NRSNM z listiny Matica slovenská v Srbsku – Libuška Lakatošová zasielajú plnú a bezvýhradnú podporu prezidentovi Srbska Aleksandrovi Vučićovi v jeho odvážnom boji proti organizovanej kriminalite a v akciách, ktoré vykonáva s cieľom ochrániť všetkých občanov proti jednotlivcom a skupinám, ktorých kriminálne pôsobenie ohrozuje pokrok a bezpečnosť Srbska. Prezidentovi Vučićovi zaslali úprimnú gratuláciu, aby aj naďalej tak úspešne viedol našu krajinu, lebo je oddaný svojej práci a maximálne sa usiluje, aby Srbsko bolo čoraz lepšou, silnejšou a stabilnejšou krajinou. • TÝŽDEŇ •


KOVAČICA

Oprava vozoviek pre bezpečnejšiu jazdu Olinka Glóziková-Jonášová

N

a území Obce Kovačica v priebehu júla bežného roku sa realizujú aktivity rekonštrukcie lokálnych vozoviek, teda dopravných komunikácií, na ktorých boli evidované poškodenia, čiže výtlky.

všetkých obecných dedinách vyčlenených bolo 600 000 dinárov. Treba pripomenúť, že sa uvedené rekonštrukcie týkajú iba ciest, ktoré sa nachádzajú v ingerencii lokálnej samosprávy, čiže sem nepatria regionálne cesty. Rekonštrukcia regionálnych dopravných ťahov sa realizuje pod inge-

Oprava vozoviek prebiehala aj vo všetkých osadách Obce Kovačica

lej obce si vyžaduje značné investície, medziiným aj tie ohľadom rekonštrukcie cestných komunikácií. Poškodené vozovky spôsobujú poruchy v plynulej prevádzke dopravy, pritom môžu vyvolať škodu na osobných vozidlách a

že by postupne, keď budú adekvátne naplánované, všetky infraštruktúrne problémy mohli byť vyriešené. Z krátkodobého hľadiska Miestne spoločenstvo Kovačica okrem organizácie tradičného podujatia Kovačického

Vyše 90 percent dier na vozovkách v Kovačici je opravené

V rozhovore s Vladimírom Kuchárikom, tajomníkom Miestneho spoločenstva v Kovačici, skonštatované bolo, že samotnú údržbu lokálnych ciest a vozoviek, z organizačnej a finančnej stránky, má na starosti správa Obce Kovačica, ktorá uvedené aktivity realizuje v spolupráci s kanceláriami miestnych spoločenstiev v každej dedine obce. Lokálne miestne kancelárie majú úlohu zmapovať problematické body a sledovať realizáciu samotnej rekonštrukcie. Tá spolupráca funguje dlhoročne, pritom sa každoročne zlepšuje. Tým činom z rozpočtu kovačickej lokálnej samosprávy s cieľom opraviť poškodené dopravné komunikácie vo • TÝŽDEŇ •

renciou pokrajinských a republikových inštitúcií, takže spomínané opravy nebudú prebiehať spoločne s opravami vozoviek, ktoré sú realizované v spoločnej námahe kovačického Miestneho spoločenstva a príslušnej obecnej správy. Keďže rekonštrukcia vozoviek prebieha na území všetkých dedín Kovačickej obce, aj v Kovačici boli zmapované tie najdôležitejšie prípady a lokality, pritom sa podľa slov tajomníka Miestneho spoločenstva postarali o to, aby takmer všetky prihlásené poškodenia boli opravené. Vykonávateľom prác bol podnik Baumeister, s. s r. o., z Belehradu. Infraštruktúra na území ce-

Takéto diery môžu spôsobiť vodičom obrovské problémy a škody, najmä počas dažďivých dní

dopravné nehody. Spoločné úsilie a úspešná spolupráca kovačického Miestneho spoločenstva a lokálnej samosprávy Obce Kovačica dáva záruku,

októbra plánuje aj začiatok rekonštrukcie a modernizovania samotnej budovy, v ktorej sídli jeho kancelária. Foto: Martin Jonáš

31 /4970/ 31. 7. 2021

9


Ľudia a udalosti ZASADALO ZHROMAŽDENIE MESTA NOVÝ SAD

Nový Sad pokračuje v rozvoji Danuška Berediová-Banovićová

V

o štvrtok 22. júla sa uskutočnilo 17. zasadnutie Zhromaždenia mesta Nový Sad. Najviac bodov rokovacieho programu sa týkalo oblasti urbanizmu. Schválené boli zmeny a doplnky niektorých plánov generálnej a detailnej regulácie, ako aj rozhodnutia o vyhotovení plánov. Rozhodnuté je, že Nový Sad vybuduje útulok a denný pobyt pre deti v Ulici Zmaj Ognjena Vuka, na parcele Strediska pre sociálnu prácu. Výborníci schválili aj rozhodnutie o rekonštrukcii budovy MUP v Ulici kráľa Petra I. a výstavbe novej policajnej

Najviac bodov rokovacieho programu sa týkalo oblasti urbanizmu

stanice na Novom naselji. Výborníci a výborníčky rokovali aj o rozhodnutiach o nadväzovaní spolupráce medzi Novým Sadom a Východným Sarajevom a Novým Sadom a Alexandriou

v Egypte. S Východným Sarajevom sa nadviaže spolupráca na základe vzájomnosti a rovnoprávnosti, na základe tradičného a úprimného priateľstva, s cieľom zveľadiť a rozvíjať partnerské

vzťahy a inštitucionálnu spoluprácu. Keď ide o Alexandriu, Nový Sad by mal nadviazať spoluprácu v oblasti ekonómie, medicíny, vedy, techniky, životného prostredia, turizmu a ekoturizmu. Na rokovacom programe boli aj niektoré body, ktoré sa týkajú komunálnych podnikov, ako sú: správy o realizácii programu obchodovania VKP Parking servis a VMKP Nový Sad v minulom roku, ako aj poskytovanie súhlasu k zmenám programu obchodovania VKP Čistoća na tento rok. Keď ide o Mestský dopravný podnik, primátor Mesta Nový Sad Miloš Vučević vyhlásil, že tento podnik mal historicky ťažký rok v dôsledku pandémie. V roku 2020 teda prepravil takmer o polovicu menej cestujúcich ako v roku 2019. Vyhlásil tiež, že je prirodzené, že tomuto podniku mesto pomôže subvenciami.

STAROPAZOVSKÁ OBEC

Covid-19 a zosilnený inšpekčný dozor Anna Lešťanová

P

očet údajne zaregistrovaných pozitívnych osôb na nový koronavírus sa i na území Obce Stará Pazova pomaly zvyšuje. Namiesto doteraz jedného prípadu nakazenia v týždni podľa najnovších údajov Ústavu pre verejné zdravie v Sriemskej Mitrovici jeden prípad nákazy sa zjavuje denne. Ako sa dozvedáme od Dr. Snežany Tabakovićovej, riaditeľky staropazovského Domu zdravia Dr. Jovana Jovanovića-Zmaja, početní starší občania sú očkovaní dostupnými vakcínami proti novému koronavírusu, no zatiaľ podľa slov príslušných orgánov trápi to, že je počet očkovaných mladých ľudí takmer na zanedbateľnej úrovni. Ako uviedla Dr. Tabakovićová, zatiaľ je na území Staropazovskej obce podaných vyše 38-tisíc dávok vakcín, no najmenej očkovaných ľudí je vo vekovej skupine 20 až 40 rokov a záujem 10

www.hl.rs

o imunizáciu klesol. Na vakcinačnom punkte, ktorý sa nachádza v miestnostiach preventívneho strediska (v centre mesta) niet tlačeníc a denne podajú okolo 30

občania nenosia rúška ani v zatvorenom priestore a neuctievajú potrebnú predpísanú dištanciu. Uctievanie preventívnych opatrení a odporúčania pre očkovanie aj naďalej sú základnými faktormi v znemožňovaní šírenia Covid-19. Pre neprajnejšiu epidemiologickú situáciu v krajine a zjavenie nového delta variantu koronavírusu, rozpoznávajúc pritom Očkovanie proti koronavírusu sa v Starej Pazove priblíženie nekoná v prevenčnom stredisku bezpečenstva pre dávok vakcín. Očkovať sa môžu zdravie všetkých občanov, a na aj tí, ktorí nedostali pozvanie z e- základe smerníc pracovnej skupi-upravy. K dispozícii sú vakcíny ny pre znemožnenie šírenia vírusu Pfizer-BioNTech a Sinopharm Covid-19, zosilnený je inšpekčný pre prvé dávky a Sputnik V na dozor na území Staropazovskej preočkovanie. Zdravotníci konajú obce pre uctievanie všetkých aj imunizáciu v teréne a očkujú epidemiologických opatrení. Týka ľudí, ktorí sa ťažko pohybujú. Ako sa to najmä opatrení nosenia hovoria lekári, je evidentné, že rúšok a dodržiavania predpísanej

Informačno-politický týždenník

dištancie. Ako sa uvádza v oboznámení, zverejnenom na oficiálnej webovej stránke Obce Stará Pazova, medzi objektmi, ktoré sú zaradené ako potenciálne najväčšie zdroje možného nakazenia, sú: pohostinské objekty a objekty na organizovanie svadobných veselíc a iných súkromných osláv, objekty na organizovanie športových a rekreačných programov, tiež obchodné strediská a vozidlá hromadnej prepravy. Inšpekčné orgány na lokálnej úrovni cez koordinovaný dozor s inšpekčnými orgánmi vyšších úrovní moci a v spolupráci s predstaviteľmi Ministerstva vnútorných vecí od piatka 16. júla každodenne konajú dozor, a to na základe príkazu o opatreniach na zamedzenie a šírenie nákazlivých chorôb Covid-19, až dovtedy, kým to bude diktovať epidemiologická situácia. Všetky potrebné dôkladnejšie príkazy sú zverejnené i na uvedenej webovej stránke obce. • ĽUDIA A UDALOSTI •


V ÚSTRETY TROJOSLAVÁM KULPÍNA

V sobotu 31. júla sa začínajú oslavy v popoludňajších hodinách v areáli Poľovníckeho domu v Kulpíne a tam programy budú preKatarína Gažová ný galakoncert je naplánovaný biehať do nočných hodín. Predna 19.30 h. Tohto roku oslavám poludním (od 7.00 do 12.00) v ten o roku prestávky na nasle- nápomocnú ruku podal predo- deň súťaž v športovom rybolove v dujúci víkend v sobotu 31. všetkým Poľovnícky spolok Fazan priestoroch svojej rybárskej chatjúla a v nedeľu 1. augusta v čele s predsedom Branislavom ky usporiada ZŠR Smuđ Kulpín a v Kulpíne budú oslavy. Miest- Plachtinským. Do organizácie sa o 9.00 sa začne Obecný šachový ne spoločenstvo Kulpín, MOMS zapojili početné spolky, združenia turnaj v organizácii Šachového klubu Kulpín. Tohto roku bude turKulpín a Spolok kulpínskych žien a organizácie Kulpína. naj v hostinci Dane na usporiadajú trojlístok osláv: hlavnej ulici Kulpína. Deň Kulpína, PredslávnosŠachisti tentoraz zmeťové dni v Kulpíne a Svadbu nili lokalitu konania, voľakedy a dnes. ako i deň. Po minulé Na zasadnutiach orgaroky to bola nedeľa nizačného výboru osláv ako druhý deň osláv Kulpína po prehodnotení a turnaje bývali uspomožností bolo rozhodriadané v rybárskej nuté, aby sa tohtoročné chatke vedľa kanála. oslavy z areálu kulpínskeho V druhý deň osláv v kaštieľa presunuli do areálu nedeľu 1. augusta sa Poľovníckeho domu Poprogramové obsahy ľovníckeho spolku Fazan zasa, ako aj roky predKulpín, takže tohto roku tým, budú realizovať sa väčšina programových Predvlani na začiatku galakoncertu vystúpili aj obsahov osláv bude konať kulpínske ratolesti. Malí tanečníci KUS Zvolen na vedľa Poľovníckeho na tomto priestore. Ústred- fotke netrpezlivo čakajú na svoj výstup na javisku. domu. Už tradičná sú-

Pre každého niečo

P

ťaž vo varení poľovníckeho paprikáša v organizácii poľovníkov Kulpína je z roka na rok lákavejšia a zaujímavejšia. Už majú prihlásených viac ako 40 skupín, ktoré budú variť kotlíkový paprikáš a súťažiť. Paralelne bude aj súťaž poľovníkov v streľbe do hlinených terčov. Pri živej hudbe a v dobrej nálade, ktorú dotvoria aj hostia z bratskej Riečky zo Slovenska, sa budú návštevníci baviť do predvečera. Na záver osláv bude futbalový zápas zábavného rázu, keď si na neďalekom trávniku Futbalového klubu Kulpín sily zmerajú mužstvá Tuční a Chudí. Po zábave športového rázu bude nasledovať ľudová veselica v miestnostiach FK Kulpín a okolia. Organizačný výbor tohtoročných osláv vyzýva záujemcov o zahlásené programové obsahy osláv, aby ich navštívili a pozreli si, čo im pripravili na pobavenie a dobrú zábavu. Tak teda v sobotu 31. júla a v nedeľu 1. augusta nech sa páči na oslavy do Kulpína!

V NOVOM SADE

Rekonštruujú dráhy a dbajú o stromy Jasmina Pániková

V

poslednom čase čoraz častejšie počujeme o význame prepravy na bicykloch. Samozrejme, je to najlacnejší a často najrýchlejší spôsob, ako sa dostať z jednej časti dediny či mesta na druhú, a vplýva to pozitívne aj na naše zdravie. Avšak keď na cyklistických dráhach existujú určité prekážky, napr. ich šírka alebo korene stromov, ktoré zdvihli cyklistickú dráhu, bicyklovanie častejšie predstavuje problém než pôžitok. Našťastie v Novom Sade si vedenie mesta povšimlo tento problém a vyčlenilo prostriedky na rekonštrukciu cyklistických dráh. Mestská správa pre stavebné pozemky a investície už začiatkom augusta štartuje s rekonštrukciou cyklistických (a peších) dráh na časti Futockej cesty, ktorá v tejto chvíli patrí medzi naj• ĽUDIA A UDALOSTI •

problematickejšie. Presnejšie, ako 60 rokov a zasadené boli tanov, čo umožní stabilitu kmeňa budú sa rekonštruovať dráhy od skôr než boli vybudované dráhy a znemožní poškodenie novej Ulice hajduk Veljkovej po Bulvár pre cyklistov. Podľa rozhodnutia dráhy. patriarchu Pavla. Hodnota in- kompetentných tam, kde bude Po zakončení prác na týchto vestície vynáša viac ako dráhach nasledovať 180 miliónov dinárov budú práce na úseku a financovaná bude zo od Bulvára oslobodeSprávy pre kapitálové nia po Ulicu hajduk vklady AP Vojvodiny, ako Veljkovu. Treba vyaj z rozpočtu Mesta Nový zdvihnúť aj to, že na Sad. najdlhších častiach Poškodenia dráh dráh bude možné v značnej miere zaprídvojsmerné pohyčinili korene platanov, bovanie sa cyklistov, no odborníci z mestskej čo je v tejto chvíli pre správy, VKP Gradsko zeúzke dráhy takmer lenilo, Rady pre ochranu nemožné. Podľa všetzelene Mesta Nový Sad kého cyklisti sa majú a projektanti rozhodli, Čoskoro sa väčšina dráh bude podobať tejto na čo tešiť, zostáva akým spôsobom riešia iba dúfať, že si aj potento problém, dbajúc pritom, možné, novoprojektovaná cyk- daktorí vodiči áut uvedomia, že aby nepoškodili platany, vďaka listická dráha bude vzdialená od parkovaním na dráhy nielenktorým je táto časť mesta roz- stromov, zatiaľ čo v nedostatku že prekážajú cyklistom, ale aj poznateľná. Pripomeňme iba priestoru orezané budú koruny ničia zelené plochy na našich to, že sú tieto stromy staré viac stromov a koreňový systém pla- uliciach. 31 /4970/ 31. 7. 2021

11


Ľudia a udalosti Klobásafest 2021 v Báčskom Petrovci

Letný festival klobás Jaroslav Čiep

ský stan. Vlani dimenzie stanu ešte takmer zdupľovali na 25 x ik asi nechyroval, že 45 m. O tomto gastronomickom čoskoro po ukončení podujatí sa rozchýrilo aj v širšom piateho v poradí Medzi- prostredí a záujem oň prejavili národného festivalu klobás Klo- aj viaceré združenia z okolitých básafest 2020, ktorý sa uskutočnil krajín. Vlani bol aj rekordný počet vlani v polovici februára v Báč- prihlásených súťažiacich tímov, skom Petrovci, všetky masové až 71, a podujatie malo silný mepodujatia dostanú červenú na dzinárodný ráz, lebo do Petrovca dlhší čas pre zdravotné a sociálne prišlo súťažiť aj 16 tímov zo Sloopatrenia a šírenie sa vírusového venska, 3 z Maďarska, 2 z Česka nebezpečenstva. Sprítomníme si, a po 1 z Rumunska, Chorvátska a Ukrajiny. Tohtoročný Klobásafest bol avizovaný na 13. februára 2021, ale pre nepriaznivú epidemiologickú situáciu v krajine organizátori sa ho museli vzdať. Keďže nechceli, aby rok prešiel Topoľskovci – víťazný tím s pohárom bez tohto podujatia, predsa že prvé tri ročníky tohto poduja- sa vzchopili zorganizovať ho tia sa uskutočnili v areáli Vrbary. v sobotu 24. júla. V ceremoniáli Účinkujúcich celkov bolo čoraz otvorenia tohtoročného Klobáviac a aj návštevníkov, takže orga- safestu zástupca predsedu Zhronizátori uvažovali o novej, väčšej maždenia obce Báčsky Petrovec a priestrannejšej lokalite. Preto Ján Šuľan ho nazval summer, sa roku 2019 podujatie presťaho- čiže letným festivalom klobás. valo na školské ihriská. A na túto V tomto náhradnom termíne príležitosť zabezpečili aj obrov- na uskutočnenie Klobásafestu

N

Záborskovci si vydobyli druhé miesto

12

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

2021, ktorý si zachoval aj medzinárodný ráz, keďže sa tímu z rumunského Nadlaku predsa

dostane 10 kg mletého bravčového mäsa, nádobu na miešanie, 15 metrov umytých a nasolených tenkých čriev, stôl a priestor na výrobu klobás, ako aj hygienické rukavice, rúška, zástery a krájaný chlieb. Súťažiace tímy si priniesli soľ, papriku, cesnak, rascu a iné zložky na výrobu klobás, aj strojček na plnenie mäsa do čriev. K tomu Aj policajti vedia urobiť chutnú klobásu – obsadili na stoloch tímov tretie miesto nechýbali ani údené klobásky a vlastpodarilo pricestovať do Petrovca, né výrobky na lepšie ocenenie po uvoľnení prísnych opatrení tímu, krojovaný odev či uniforma proti vírusu COVID-19 si na svoje na zviditeľnenie tímu, iné veci prišli všetci milovníci klobás. Na športových ihriskách Základnej školy Jána Čajaka v Petrovci pod stanom rozmerov 15 x 20 m aj tohto roku bola súťaž vo výrobe čerstvých klobás. Súhrnne v tomto gastronomickom súboji účinkovalo 27 tímov: jeden z Rumunska a 26 zo Srbska. Z tohto počtu súťažiacich celkov Petrovčania tvorili 15 tímov a ďalších 11 bolo z bližšieho a ďalšieho okolia (z Hložian, Maglića, Kulpína, Kysáča, Futogu, Nového Sadu, Pivnice, Belehradu, Vojlovice, Šídu...). Pod organizáciu podujatia sa podpísali Miestne spoločenstvo Báčsky Hložianske Združenie poľnohospoPetrovec, Obec Báčsky Petro- dárov tiež obsadilo tretie miesto vec a Združenie Klobásafest. Ich partnermi v organizácii boli na výzdobu stola a ponúkanie aj Turistická organizácia OBP a upražených klobás. Novinkou VKP Komunalac Petrovec. tohto roku je, ako nám povedal Pre tých, ktorí sa zúčastnili tajomník MS Petrovec Šťastko v minulých ročníkoch, dátum ur- Durgala, že každý tím samostatčite bol prekvapením, ale propo- ne aj vysmažil vyrobené klobázície súťaže nie. Tie sú nemenné a sy na vlastnom rošte, keďže sa opakujú sa z roka na rok. V súťaži známkovala aj kvalita praženia. vo výrobe čerstvých klobás tím Po odbere vzoriek na ochutspravidla tvoria 4 členovia. Za návku a oceňovanie a kým člestanovený poplatok každý tím novia komisie Vladimír Dudáš, • ĽUDIA A UDALOSTI •


O najchutnejšej klobáse rozhodli členovia hodnotiacej komisie

Pri losovaní odmien z tomboly

Ján Tancik, Pavel Tordaji a Milina Tanciková hodnotili tohtoročnú klobásovú žatvu, boli sme sa pozrieť aj na tímy, ktoré súťažili

výrobkov z okolia a stánky na získal prechodný pohár. Druhé predaj nápojov a smažených miesto obsadil tím Záborskovci klobások. Keďže vonku bolo zo z Petrovca (Jaroslav, Miroslav, 30 stupňov Celzia, aj krčmárom Marko, Borislav a Ladislav Zása darilo s predajom nápojov. borskovci), kým si tretie miesto Na Klobásafeste 2021, ako ho- rovnoprávne rozdelili tímy Polícia voria organizátori, všetci sú Báčsky Petrovec (Michal Potfaj, víťazi a odmenení. Niektorí si Ján Dudok, Ján Cerovský a Bojan odnesú diplom, iní odmenu z tomboly. Tú aj tentoraz zorganizovali na potešenie prítomných. Na dobrú náladu pod stanom vyhúdala skupina Maks zo Selenče. Úvodom záverečnej časti bolo odovzdávanie diplomov za suchú klobásu z vlaňajšieho vydania festivalu a vyhlásenie osobitných uznaní. Diplom so zlatou medailou za kvalitu údenej klobásy získali tímy: Miestne spoločenstvo Hložany, Vojlovická družina, Farma Horvát, Topoľský, Martinskí seniori 1. Porota pre osobitné kategórie v zložení: Anna Speváková a Ján Pri vyprážaní škvariek: tím Výskumnej Pavlis, rozhodla, že diplom stanice Petrovec za najmladší tím získal Gelzen- Jević) a Združenie poľnohoskirchen z Petrovca, najveselšia podárov Hložany (Dušan Kolár, bola Vojlovická družina, najusi- Janko Haška, Ján Uram, Juraj Selovnejšia Agrohemika, najkrajší martonský a Andrej Bartoš). Pre tím Petroland, najelegantnejší všetky štyri víťazné tímy odmeny Petrovec AS, najpočetnejší tím (8 jednodňových vstupeniek) Miestne spoločenstvo Hložany zabezpečil Aquapark Petroland a najstarší tím Zakázané starnúť Báčsky Petrovec. Tie im rozdelila z Pivnice. riaditeľka Zuzana Michalíková. Tohto roku podľa mienky hod- Podujatie moderovali Peter Šuľan notiacej poroty najchutnejšiu a Milan Hemela. klobásu nadial tím Topoľský z Veríme a aj organizátori majú Petrovca (Pavel Topoľský st., Pavel nádej, že ďalšie vydanie KlobásaTopoľský ml., Samuel Jagoš a Ivan festu bude v tradičný februárový Topoľský) a ako absolútny víťaz termín už na rok.

z Petrovca. Keďže škvarky prešli na ruvačku, všetky tímy dostali diplom so zlatou medailou za kvalitu vypražených škvariek. Ako svojráznu atrakciu a zábavný bod podujatia vlani uviedli na Klobásafeste v Petrovci aj súťaž vo výrobe masla tradičným spôsobom. Tohto roku o primát najlepšieho súťažili tri celky: YMCA Báčsky Petrovec, KUS Zvolen z Kulpína a Vojlovická družina. Kvalitou vyprodukovaného masla sa nelíšili, a preto všetkým tímom odovzdali diplomy so zlatou medailou. Vôňa a chuť najlepších a najchutnejších zabíjačkových výrobkov na Klobásafeste 2021 na ihriská vedľa petrovskej školy z domu vylákali značný Súťažiť prišiel aj celok zo zahraničia počet návštevníkov, domácich – z Nadlaku, Rumunsko aj cezpoľných. Prišli podporiť vo vyprážaní škvariek. Okolo tímy, ale aj ochutnať z horúcej kotlov sa zvŕtali tímy Výskumnej štipľavej klobásky a čerstvo vystanice Petrovec, Spolku žien pražených škvariek. Na vchoSlovenka z Hložian a Jána Ušiaka de bolo aj predajcov vlastných

Veselá súťaž: zhotovovanie masla tradičným spôsobom • ĽUDIA A UDALOSTI •

31 /4970/ 31. 7. 2021

13


Ľudia a udalosti KYSÁČ

Súťaž vo varení fazule Miroslava Ožvátová

V

nedeľu 25. júla na nádvorí Loveckého spolku Bažant v Kysáči bolo zorganizované gastronomické podujatie. O súťaž vo varení fazule sa tento rok postaral Folklórny súbor Vreteno z Kysáča, ktorý podujatie pomenoval jednoducho – Fazuľovanie. Súbor pripravil

aj fazuľu na predaj. Účastnícky poplatok, čiže kotizácia bola 3 000 dinárov. Všetky skupiny dostali mäso, kurivo, zeleninovú zmes a hlavnú ingredienciu – fazuľu. Prípravy na varenie sa začali ráno o desiatej. Súťažilo až 18 tímov – z Kysáča, ale aj z Hložian a Kulpína. Členovia poroty, ktorá hodnotila fazuľu, boli: Slavko Marčok, Marián Mar-

O najlepšiu kotlíkovú fazuľu súťažilo 18 tímov

Folklórny súbor Vreteno (foto: z archívu Lýdie Francistyovej)

tiš, Pavel Marčok, Miloslav Madacký a predseda Michal Madacký. Porota hodnotila hustotu, či sú mäso a fazuľa dostatočne uvarené a všeobecný vzhľad. Každý účastník mohol získať maximálnych 60 bodov. Víťazi súťaže (zľava): Denis Víťazom bol tím Marčok, Jaroslav Mojžiš a Ivan Loveckého spolku Struhár Bažant z Kysáča.

Druhé miesto získal tím Denisa Marčoka a tretie miesto obsadil tím Ivana Struhára z Hložian. Pre všetky tri miesta boli pripravené aj odmeny. Aj keď Folklórny súbor Vreteno podujatie takéhoto typu zorganizovalo po prvýkrát, návštevnosť a nálada mohli len hovoriť o tom, že sa im to vydarilo. Atmosféra, nápoje a vôňa prilákali mnohých Kysáčanov, ktorí sa zoskupili v peknom počte. Na dobrú náladu hrala skupina Maks zo Selenče.

KOVAČICA

Stretnutie generácie maturantov 1956/57 Olinka Glóziková-Jonášová

V

piatok 23. júla pri príležitosti 50. výročia ukončenia základnej školy Mladých pokolení v Kovačici stretla sa generácie maturantov 1956/57. Po polstoročí si 46 bývalých žiakov z generácie, ktorá počítala až 85 žiakov, zaspomínalo na svoju mladosť a školské dni. Z 85, koľko teda počítala táto generácia, dvadsiati sa už pobrali z tuzemskej púte. Niektorým sa z určitých dôvodov nepodarilo prísť na stretnutie, niekoľkí žijú v zahraničí. Na všetkých si však prítomní s radosťou zaspomínali. Zaspomínali si aj na svojich zosnulých učiteľov, ktorí ich naučili prvé písmená, počítať a čítať. Na stretnutí však boli prítom14

www.hl.rs

Po polstoročí si 46 bývalých žiakov zaspomínalo na svoju mladosť a školské dni

né aj dve profesorky. Triedna profesorka Anna Gáliková, ktorá je už 40 rokov na dôchodku, a profesorka Katarína Stanová, ktorej bola táto generácia prvá, ktorú vyučovala. Stanová okrem toho oslavuje

Informačno-politický týždenník

aj 50 rokov života v Kovačici. Tieto dve jubileá oslávila so svojimi žiakmi, teda prvou generáciou žiakov, informoval pre náš týždenník Vlatko Kuraj. Večierok bol krásny, dojímavý a nejeden z nich neskrýval slzy,

ktoré sa tisli do očí od šťastia. Na záver si sľúbili, že sa od tohto roku budú stretávať každých 5 rokov. Foto: Foto štúdio Centar

• ĽUDIA A UDALOSTI •


STAROPAZOVSKÁ OBEC

Výdatné spŕšky zapríčinili problémy Anna Lešťanová

lievania vody a veľkej akumulácie dážďovky v relatívne krátkom čaa území Obce Stará Pazo- sovom intervale vody bolo všade, va v noci medzi 18. a 19. aj na chodníkoch, aj na vozovjúlom napršalo rekordné kách. Dokonca aj na miestach, množstvo dažďa, až 197 litrov, čo kde bezchybne funguje dažďová bolo viac než v máji roku 2014, keď kanalizácia. sme v Srbsku mali veľké záplavy. Následky nečasu hneď priaKanály v uliciach a sídliskách boli mo v teréne zmapoval aj Đorđe preplnené vodou. Následkom pre- Radinović, predseda Obce Stará Pazova, so spolupracovníkmi. Navštívili najkritickejšie ulice v Novej Pazove a v Nových Bánovciach. V niektorých uliciach v Novej Pazove výška vody vynášala aj meter. Na základe súrneho rozkazu V rodine Tótovej v Ulici Ďura Domoniho je zaplavená mechanizácia záhrada... verejných podni-

N

kov bola ihneď v teréne a spolu so zamestnancami rýchlo reagovali pri odstraňovaní následkov týchto neslýchaných výdatných spŕšok. Vďaka rýchlej intervencii členov Obecného krízového štábu a verejných podnikov vo väčšine prípadov je znemožnená väčšia materiálna škoda na domoch a pomocných objektoch. Obecný Štáb pre mimoriadne situácie v nadchádzajúcom období bude pracovať na odhadovaní škôd spôsobených týmto veľkým nečasom. Na základe rozhodnutia čelných ľudí Obec Stará Pazova angažuje hydroinžinierov, ktorí za pomoci vodohospodárskych podnikov Galovica a Vode Vojvodine vykonajú obchôdzku najkritickejších častí v obci, kde sa voda často po spŕškach zdržiava, v snahe nájsť trvalé riešenie tohto problému. Aj mnohým Staropazovčanom, hlavne v uliciach, v ktorých cez

záhrady tiahne kanál, kde patria napr. Šafárikova a Ďura Domoniho... zaplavené sú záhrady a tam

... a pivnicu pod domom majú plnú vody

je takmer na sto percent zničená individuálna zeleninová výroba. Následkom vysokých podzemných vôd početným obyvateľom sa aj v pivniciach zjavila voda.

BIELE BLATO

Vyprevadili malých maturantov Milan Nedeljkov

V

predvečer Vidovdanu nádvorie bieloblatskej základnej školy bolo plné. Rodičia, starí rodičia, príbuzní, všetci boli pokope. Akoby aj nie, keď dôvod bol taký dôležitý. Na jednej strane ukončenie vyučovacieho roka a udelenie zaslúžených uznaní a na druhej strane

rozlúčka s malými maturantmi. Všetko sa nieslo v slávnostnej nálade, bolo nabité silnými emóciami, ale aj nostalgickými spomienkami na čas strávený v školských laviciach. Najprv herci uviedli prítomných do všetkých dianí v školskom živote, a potom nasledovala tá emotívna časť, rozlúčka s ôsmakmi. Tohto roku ich bolo

Tohto roku bolo 19 malých maturantov • ĽUDIA A UDALOSTI •

devätnásť. Pre takú malú dedinu a obdobie je to dosť veľká skupina. A generácia veľmi zaujímavá. Na prvý pohľad heterogénna, ale tak homogénna v zachovaní vnútornej kohézie ich malej spoločnosti. Kreatívne a dôsledne ich súčasnej životnej filozofii. Na konci ich programu, ktorý neprešiel bez sĺz, rozlúčili sa so svojou školou, triednym

učiteľom Žarkom Markovom a všetkými členmi kolektívu, s ktorými „žili“ počas týchto deväť rokov. A ako čerešnička na maturitnej torte: vyhlásili aj žiačku generácie – Milicu Superovú. Jednu časť cesty prešli, a teraz nasleduje nový, tiež dôležitý školský život. Na tej ceste ich určite čakajú nové výzvy.

Herci uviedli prítomných do všetkých dianí v školskom živote 31 /4970/ 31. 7. 2021

15


Ľudia a udalosti HAJDUŠICKÝ DVESTOROČNÝ PARK ÚPLNE ZANEDBANÝ

Hanba!

Vladimír Hudec

H

ajdušický dvestoročný park je jedným zo zriedkavých parkov v Srbsku, ktorý si zachoval svoj pôvodný vzhľad a ako taký je vyhlásený za prírodný pamätník a daný pod ochranu štátu. Pred vyše desiatimi rokmi hlasmi čitateľov

denníka Blic bol vyhlásený za najkrajší v Srbsku. Bol najkrajší, ale viac nie je. Naopak. Istá podnikateľka z Belehradu, ktorá od AS Hajdušica kúpila park s kaštieľom, významné prostriedky vkladá do rekonštrukcie kaštieľa, avšak neuvažuje o tom, že by mala udržiavať aj park, v dôsledku čoho, hľa, už druhý

Pekné krušpánové kríky nemal kto ošetrovať, takže ich zničili škodcovia

rok tráva v ňom nie je kosená, takže na všetky strany vyrastajú kríky, krušpán zničili húsenice, betónové chodníky sú prikryté suchým lístím od minulej jesene... Teraz sa to už nepodobá parku, ale skôr lesu. Čo nevidieť, od kríkov vyrastajúcich vedľa chodníkov a haluzí stromov parkom nebude možné prejsť ani po chodníkoch. A na to všetko

Vyvalený strom nemá kto upratať

v týchto dňoch po silnom vetre a výdatných dažďoch sa vyvalil aj jeden strom, ktorý teraz nemá kto upratať a tadiaľ už teraz nemožno prejsť. Slovom, hanba. Ide síce o súkromný majetok, ale je to zároveň aj pamätník kultúry pod ochranou štátu a majiteľ by to musel mať na zreteli a inak ho udržiavať.

ZDRUŽENIE NOVINÁROV SRBSKA (UNS)

Vymeňme vrchnáčiky za úsmev Danuška Berediová-Banovićová

J

rovoľníci rozvrhujú a skladujú pred odvozom na recykláciu. Vďaka prostriedkom z recyklácie prostredníctvom tohto združenia doteraz je kúpených

asi 70 nových vozíkov deťom, ktorým ich rodiny nemohli zabezpečiť. A nie iba vozíky, ale aj iné pomôcky deťom s rôznymi zdravotnými ťažkosťami.

asmina Pániková, redaktorka Hlasu ľudu a členka správy Združenia novinárov Srbska (UNS), minulý víkend odovzdala združeniu Vrchnáčikom k úsmevu nové množstvo vrchnáčikov z PET fliaš, ktoré vyzbieralo UNS za posledných šesť mesiacov. Pred sídlom organizácie Vrchnáčikom k úsmevu v Novom Sade sa nachádzajú rôznofarebné plastové koše na niekoľko druhov recyklovateľného odpadu (vrchnáčiky, PET fľaše, batérie...). Tie potom dob- Jasmina Pániková v mene UNS odovzdala vyzbierané vrchnáčiky

16

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Z iniciatívy zamestnaných v UNS od roku 2015 v ich miestnostiach sú položené škatule na zbieranie vrchnáčikov. Zdroj: UNS

Vďaka prostriedkom z recyklácie doteraz je kúpených asi 70 nových vozíkov deťom • ĽUDIA A UDALOSTI •


PAZOVSKÍ ŠKOLÁCI KEMPOVALI

Letné prázdniny na Tare Anna Lešťanová

U

ž po siedmy raz leto na Tare zažila skupina žiakov z troch staropazovských základných škôl: hrdinu Janka Čmelíka, Boška Palkovljevića-Pinkiho a Simeona Aranického. V kempe v dňoch 5. až 11. júla tentoraz 30-členná skupina pazovských žiakov mala možnosť stráviť časť svojich tohtoročných letných prázdnin. Na Tare, ako hovoria, nadviazali nové priateľstvá so svojimi rovesníkmi z iných miest, zažili nové dobrodružstvá, dobre sa zabávali a mnoho toho nového sa i naučili. Tento superkemp je najväčším kempom pre žiakov základných škôl na Balkáne a doteraz tam na tisíce školákov strávilo sedem

Spoločná fotografia na pamiatku

Pobyt v kempe pre všetkých účastníkov bol výnimočne užitočný

nezabudnuteľných dní. Podľa vypracovaného plánu celý deň im bol vyplnený zaujímavými dielňami a športovými

aktivitami na sviežom vzduchu a v prekrásnej prírode. Program kempu sa realizuje na základe projektu podporeného zo strany

Ministerstva osvety, Agentúry pre bezpečnosť dopravy a iných inštitúcií. Zhodnotený je ako veľmi užitočný pre psychofyzický rozvoj detí, o ktoré sa počas pobytu v kempe starajú učitelia, tréneri, profesionálni animátori a rekreanti s veľkou skúsenosťou v práci s deťmi. Aj tohto roku sa skupina pazovských školákov bez počítačov a mobilov v ruke pravidelne, počas celého dňa, zapájala do početných aktivít. Na jednej z najkrajších hôr v Srbsku žiaci úspešne absolvovali aj edukačnú zložku kempu. Aj staropazovskí školáci boli súčasťou najväčšej letnej avantúry a tohto leta sa najväčšie detské kempy Európy, okrem Tary, realizujú ešte na 7 destináciách: Zlatare, Divčibarách, Bukulji, Rudniku, Goči, Zlatibore a v Grécku pri mori.

Účastníci tretej zmeny kempu hodne času trávili v prírode

Foto: z archívu účastníkov kempu

KRÍZOVÝ ŠTÁB POVOLIL USKUTOČŇOVANIE POĽNOHOSPODÁRSKEHO VEĽTRHU. Novosadský veľtrh dostal povolenie Krízového štábu vlády Republiky Srbsko, aby zorganizoval podujatie v termíne od 18. do 24. septembra, keď sa uskutoční 88. Medzinárodný poľnohospodársky veľtrh, 53. Medzinárodný veľtrh lovu a rybolovu a Veľtrh ekológie. Z krízového štábu uvádzajú, že je nevyhnutné, aby sa uplatnili všetky protokoly, ako tie na festivale Exit, ktorý sa prednedávnom konal v Novom Sade, a to znamená, že podmienky pre vystavovateľov a návštevníkov budú: digitálny zelený certifikát (potvrdenie o očkovaní alebo prekonaní Covid-19), alebo negatívny rýchly antigénový alebo PCR test. dbb Zdroj: www.sajam.net

• ĽUDIA A UDALOSTI •

31 /4970/ 31. 7. 2021

17


Ľudia a udalosti V ETNOIZBE SPOLKU ŽIEN JÁNOŠÍČANKA V JÁNOŠÍKU

Vzácne a nevšedné exponáty rého otca,“ vysvetľuje Anna Benková, spolkom poverená starať sa o výstavu. „Po ňom ju nosil aj môj strýko, a najmä

inak robilo, ale žiadal, aby ho zapletali motúzom. To preto, ta u Tomekovcov, a tú polôžku aby sa to cesto nezalepilo na predtým nosili aj predcháánošíčania dbajú na svoju paličku, lebo by sa neskoršie dzajúce dve nevesty, takže tradíciu a zachočistením palička poškodila. táto polôžka má najmenej vávajú si kroje Družiciam sa to veľmi nepá- sto rokov, práve tak, ako aj a iné predmety, ktočilo, ale nemali kam. Družba veľký ručník, ktorý si mladá ré pripomínajú zašlé predsa bol hlavný na svad- žena dávala, keď išla do kosčasy. Niekto si to chrátola a v iných slávnostných be,“ hovorí Benková. ni doma ako pamiat„Toto je polôžka,“ ukazuje chvíľach. Aj ten ručník som ku na svojich rodičov ďalej Benková. „Je to svoj- dostala od mojej starej mamy. a starých rodičov, iní rázna pokrývka hlavy, ktorú Táto obyčaj v Jánošíku bola zasa tie starožitnosv Jánošíku svokra položila zaužívaná na rozhraní dvoch ti ochotne darovali storočí, až po tridsiate roky neveste na hlavu, Spolku žien Jánošíkeď jej z hlavy vzali čanka, ktorý vo svojich vence. Mladucha, miestnostiach vytvoril čiže mladá žena tú skvelú etnovýstavu polôžku nosila na a v týchto dňoch im hlave, kým neotepribudlo niekoľko nohotnela. Nuž a keď vých celkom nevšedzistila, že je tehotných exponátov. ná, dala si ju dolu „Hľa, túto druža položila si riadny bovskú paličku môj čepiec. Polôžka sa „Túto družbovskú paličku s kosťami ozdobil prastarý otec Ján môj prastarý otec,“ pochválila sa nám Anna nosila bez ručníka a Farkaš vyhotovil pre Benková. na čepiec sa dával svojho syna, môjho staaj ručník. Nosila sa môj otec Pavel, ktorý veľmi krátko po soveľmi často bol druž- báši – dva-tri mesiabom na svadbách. ce. Inak moja starká Tie paličky obyčajne Tomeková, ktorá sa boli drevené, avšak vydala roku 1936, môj prastarý otec bola už tretia neves- Biblia stará 125 rokov paličku obliekol kosťovými prsteňmi. Ako to robil, naozaj neviem, ale určite si to vyžiadalo mnoho úsilia a trpezlivosti. Hľa, táto palička už má vyše sto rokov a bola na mnohých svadbách. Môj otec si ju veľmi chránil. Napríklad družiciam, ktoré mali za úlohu ozdobiť paličku krepovým papierom, Pavel Farkaš (v drepe prvý zľava) s kamarátmi nedovolili, aby ten a družbovskou paličkou, ktorú zdedil od starého papier lepili cestom Košele z obdobia pred druhou svetovou vojnou vyšívané otca (foto: z archívu A. Benkovej) na paličku, ako sa to mužskou rukou Vladimír Hudec

J

18

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •


minulého storočia, keď úplne zanikla,“ povedala nám naša

spolubesedníčka. Anna Benková sa nám pochválila aj niekoľkými starými vyšívanými košeľami z obdobia pred druhou svetovou vojnou. Kuriozitou je, že ich vyšíval muž – Ján Tomek, ktorý bol chýrečný jánošícky výšivkár. On si napríklad ako mládenec sám vyšíval košele, lebo jeho matka zo zdravotných dôvodov to nemohla. Dokonca pripravoval aj výbavu pre dcérin vydaj. Sú to veľmi staré košele spred druhej Mladá jánošícka žena s polôžkou na svetovej vojny a vzorky hlave a ručníkom starým bezmála sto sú príliš zriedkavé. Ako rokov

Ján Tomek (v strede) si sám vyšil košeľu aj pre vlastnú svadbu (foto: z archívu A. Benkovej)

nám povedala Benková, tie košele im jeho dcéra iba vypožičala pre výstavu a budú ich musieť vrátiť. Konečne, je tu aj veľmi stará Biblia s tvrdým kovovým obalom, ktorá patrila rodine Motoškovej, ktorá bola v minulosti bohatá a uznávaná jánošícka rodina a hlava rodiny bol aj richtárom. Biblia pochádza z roku 1896 a zaujímavé je aj to, že na prázdnych stranách si jej majitelia zapísali významné údaje zo života, keď sa jednotliví členovia rodiny narodili alebo zomreli.

V ZDRUŽENÍ PAZOVSKÝCH ŽIEN

Meninová oslava Anien Anna Lešťanová

A

nna je ženské krstné meno, ktoré má hebrejský pôvod s významom milá. Nositeľky týchto klasických, prevažne dedičných mien oslovujeme i Anička, Anka. U vojvodinských Slovákov sa toto meno často vyskytuje a o tom svedčí aj údaj, že až 16 členiek Združenia pazovských žien sú Annami. Táto programová forma staropazovského SKUS hrdinu Janka Čmelíka vo svojom pláne a programe má i tradičnú meninovú oslavu členiek. Tentoraz oslava v miestnostiach Klubu VHV sa konala v sobotu 24. júla, teda o dva dni skôr, a to z praktických dôvodov, aby každá oslávenkyňa svoje meniny mohla osláviť v kruhu najmilších. Oslava pozostávala z dvoch častí: oficiálneho programu, ktoré sa nieslo v znamení poézie a prózy, a družby.

• ĽUDIA A UDALOSTI •

Po úvodných slovách Anny Horvátovej, predsedníčky Združenia pazovských žien,

Balážová, predsedníčka MOMS Stará Pazova, lebo všetky členky združenia sú aj matičiarkami.

Zo 16 členiek Združenia pazovských žien, ktoré sú Annami, sa nezúčastnili iba tri oslávenkyne

oslávenkyniam zagratulovali aj Libuška Lakatošová, predsedníčka spolku a NRSNM, a Anna

Pred slávnostnou večerou členky združenia minútkou ticha vzdali hold trom zosnulým člen-

kám, ktoré ich opustili v tomto roku. Nevystala ani matičná hymna Po nábreží, ktorú členky s hrdosťou zaspievali. V druhej časti programu im na dobrú náladu zaspieval a zahral na syntetizátore tamojší hudobník Mário Mitnáver. Na meninovej oslave Anien vládla dobra nálada, kde dominovali slovenské spevy a tance a účastníčky tohto podujatia boli veľmi spokojné, lebo, ako nám prezradili, už im takéto večierky veľmi chýbali. V uplynulom období pre zlú pandemickú situáciu sa oslavy nemohli ani stretávať a kamarátiť na svojich pravidelných pondelkových posedeniach. Foto: z archívu Združenia pazovských žien

31 /4970/ 31. 7. 2021

19


DETSKÝ KÚTIK

Ajhľa, a je tu už koniec júla. Ako ten letný čas neúprosne beží. Kus prázdnin je nenávratne preč. Ale predsa je tu ešte ďalší letný mesiac na krásne chvíle letnej voľnosti. Deti, ktoré majú vzťah ku kresleniu, využijú aj chvíle letných prázdnin na svoju záľubu. Také práce vytvorili aj kamaráti z Vojlovice, Padiny, Kysáča, Kulpína. Hrali sa farbami a tvarmi. A práve tu v Detskom kútiku je ich miesto, aby ste aj vy videli ich talent a nápady, ktoré preniesli na svoje vydarené výtvarné práce. Kamaráti, pokúste sa aj vy niečo zo svojho leta ilustrovať a využite vašu nekonečnú detskú fantáziu na tvorbu. Katuša

Aňa Klinková, 1. 1 ZŠ maršala Tita v Pa dine

Jana Vranková, 7. 1 ZŠ Ľudovíta Štúra v Kysáči

20

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Una Popadićová, PU Včielka v Kulpíne

• DETSKÝ KÚTIK •


Valentína Sabová 7. 2, ZŠ Ľudovíta Štúra v Kysáči

Ivona Surová, 8. 2 ta Štúra v Kysáči Ľudoví ZŠ

Leontina Stankovićová , štvrtáčka ZŠ Bratstva a jednoty vo Vojlovici • DETSKÝ KÚTIK •

pixabay.com

Leontina Stankovićová, štvrtáčka ZŠ Bratstva a jednoty vo Vojlovici

Leontina Stankovićová ,štvrtáčka ZŠ Bratstva a jednoty vo Vojlovici

31 /4970/ 31. 7. 2021

21


Ľudia a udalosti Z KOREŠPONDENCIE ELENY M. ŠOLTÉSOVEJ (5)

Listy Timrave Miroslava Ožvátová

K

orešpondencia Eleny Maróthy-Šoltésovej a Boženy Slančíkovej-Timravy čitateľom priblíži ich tvorbu, postavenie a ich význam v našej literatúre, ako aj ich priateľstvo. Listy sú aj svedkami vtedajších spoločenských pomerov. Ich korešpondencia sa začala nedlho po Timravinom vstupe do literatúry. Predtým Timrava uverejňovala v peštianskych Slovenských novinách a čoskoro prestúpila do Slovenských pohľadov. Obidve spisovateľky patria do prúdu kritického realizmu, Timrava celou svojou tvorbou a Šoltésová svojou kritickou činnosťou.

Turč. Sv. Martin 9. decembra 1912

zavedovanie spolkových a redaktorských vecí. Svoje idey spracovať by som už vari Drahá slečna Boženka! ani nevedela. Kde sa spisba hmotne náležite neodpláca, tam sa jej nemôžu všetky Prichádzam Vám na krk s prosbou o nejakú sily venovať. prácu pre časopis „Živena“.[6] Akže aj nemáte Ešte Vás chcem čosi požiadať, čo mi, ešte hotovej, ale azda aspoň započatú máte dúfam, nezazlíte. Keď budete do čista odpiuž, nuž s tou na mňa pamätajte, keď ju dosovať prácu pre „Živenu“ určenú, prosím Vás hotovíte. Či bude z ľudu, či zo spoločnosti, pekne, dávajte riadky trochu oddialenejšie od Vás rovnako vďačne ju prijmem — a jeden od druhého, aby sa prípadné opravy ešte radšej takú i takú. Váš „Strašný koniec“ dali zreteľnejšie umiestiť. Lebo sadzači, v minulom ročníku bol mu medzi pôvodkeď sa nevyznajú, narobia moc zmätkov, nými prácami hlavnou okrasou. Každý to s ktoré je potom ťažko naprávať. I riadky pôžitkom čítal, tvrdo čakajúc pokračovanie. odprostriedku zošitu, nie od samého kraja Tie Vaše podrobné kresby zo spoločnosti sú počínať, lebo k sádzaniu sa musia listy poi mne veľmi zaujímavé – vždy som zvedavá, vystrihávať, nuž sa potom niekedy stane, že čo si počnete s tými moc osobami, čo si pred povedať. A keď je konkurz verejný, by po- sa pol slova odstrihne a ostane pri „koreni“. seba beriete – ale vždy viete si rady s nimi. Či pravde i výsledok mal byť verejne vyhlásený. Na Vašu prácu naisto rátam, len ma neste si cez leto zase nabrali látky a dojmov, čo Je to už skončené – či ešte ani Vy nemáte nechajte v blate s očakávaním. Ak Vám je cez zimu spracujete? upovedomenia? A už teraz nemožno, Len sa vrhnite na to. Vy sama ste ako obvďačne dočkám za Pani administrátorstáli? ňou, len nech bude, ka Ž. Kucháriková mala V poslednom svočo aj pozdejšie. A Vám poslať 100 Kor. jom liste opytujete ohláste sa mi, či honoráru[7] – i dúsa ma, prečo ja už môžem na Vás rátať. fam, že to aj urobila. nepíšem zábavné [6] o nejakú prácu Ste spokojná? Viem, veci. Na to Vám len pre časopis „Živena“ že zaslúžili by ste viac, so smutným úsme– Timrava neskoršie ale my ešte nemôževom odpovedám, vyhovela žiadosti Šolme toľko platiť, koľko že nepíšem, čiže tésovej a v „Živene“ by sa malo. No teraz nepísala som už IV, 1913, uverejnila je plán, že časopis oddávna z tej jedprózu „Príde čas“. „Živena“ oddáme do noduchej príčiny, že [7] 100 Kor. honovydavateľstva Lipy (na nestačím. Nikdy ja ráru – dostala ich za najbližšom výbore sa k tomu neprídem, i prácu „Strašný koto má riešiť) a na ten Božena Slančíková-Timrava toto redigovanie ča- Elena Maróthy-Šoltésová niec“ pád som vyjednala sopisu mi ide s veľkou [8] s A. Mamatejom voľačo lepšie honoráre pre spisovateľov, námahou, lebo domáce práce, hoci máme – Albert Mamatej (1870 – 1923) bol význama síce miesto doterajších 20 Kor. za hárok len malú domácnosť, nikdy nenechajú ne- ný národný pracovník medzi americkými (za 16 strán) bude sa mať platiť 32 korún za rušený pokoj, aký by som k písaniu potrebo- Slovákmi, ktorý v mladosti pracoval v Martihárok, t. j. 2 Kor. za stranu. To za pôvodné vala. Málo pokoja, málo času, málo samoty. ne, odkiaľ ho Šoltésová poznala osobne. – za preklady polovicu toho, totižto 1 Kor. Veď viete, aký je život v tom menovite pre za stranu. ženu neúprosný. Ten potrhaný, zvyšný od Zdroj: Zlatý fond denníka SME Ozaj: aký výsledok vykázal bol ten ame- práce čas už potom trhano vynakladám na Foto: Wikipédia

22

www.hl.rs

rický konkurz? Keď som sa tu zhovárala s A. Mamatejom,[8] predsedom Národného slovenského spolku v Amerike, som sa ho o to dozvedala, ale mi nevedel o výsledku

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •


Poľnohospodárske PRÍLOHA PRE POĽNOHOSPODÁROV A DEDINU

Ročník XLIX 31. 7. 2021

rozhľady

Číslo 14/ 2037

Z PRODUKČNEJ BURZY

AKTUÁLNE

Domáce ovocie a zelenina na americkom trhu?

Drahšia pšenica, lacnejšia kukurica Ľ. Sýkorová

N

a Produkčnej burze v Novom Sade v dňoch od 19. do 23. júla bol zaznamenaný skok v cene pšenice, ktorá bola najvyhľadávanejšou komoditou. Pri porovnaní s Ľubica Sýkorová predchádzajúcim týždňom celkový Od minulého týždňa je domácim výrobcom, spracovateľom a distribútorom čerobrat bol väčší o 243,92 % a finančný stvého, mrazeného a spracovaného ovocia a zeleniny k dispozícii nová elektronická obrat o 249,58 %. vzdelávacia platforma pre vývoz potravín na americký trh, ktorý je po Čínskej ľudovej Vývoj na medzinárodnom trhu a vplyv republike druhým najväčším potravinovým trhom na svete. cien vo svete, ako aj vnútorné faktory áto prvá domáca vzde- podstate zvýšenie počtu druhov informácie týkajúce sa trna domácom trhu viedli k tomu, že lávacia platforma bude a názvov výrobkov a služieb hových potenciálov, prípšenica zaznamenala pozitívny cenový zdrojom informácií o trhu určených na vývoz. Spomínaná pravy a realizácie vývozu trend. Na novosadskej burze sa jej cena v USA, pričom spoločnosti zís- platforma umožňuje už exis- ovocia a zeleniny do USA. pohybovala od 19,50 din./kg do 20,60 kajú informácie z pravej ruky tujúcim, ale aj potenciálnym Prístup k úplnému obsadin./kg bez DPH (21,45 až 22,66 din./ od popredných odborníkov v domácim vývozcom v oblasti hu je bezplatný pomocou kg s DPH). potravinárskom priemysle v výroby a spracovania ovocia a registrácie podnikateľov Trh s kukuricou je v porovnaní s našej krajine. Ide o komplexnú zeleniny, aby na jednom mieste alebo spoločností. Prístup predchádzajúcim obdobím pokojnejší. platformu vytvorenú v rámci zistili všetky potrebné informá- k vzdelávacím materiálom Úplná absencia vývozného dopytu spoločného projektu Organi- cie o príprave a vývoze tovaru je poskytovaný prostredpo tomto zrne viedla k poklesu cien zácie OSN pre výživu a poľno- na americký trh, a to vďaka níctvom webovej stránky o 1,16 %. Jej cena sa pohybovala hospodárstvo (FAO) a Európskej elektronickému sprievodcovi Agentúry pre rozvoj Srbska od 25,30 din./kg do 26,00 din./kg banky pre obnovu a rozvoj o vývoze ovocia a zeleniny na vodic.ras.gov.rs. bez DPH. (EBRD) pod názvom Podpora americký trh. Okrem toho budú S cieľom ďalšej podpory vývoNajvýraznejší pokles ceny bol diverzifikácie vývozu poľnohos- mať k dispozícii špeciálne pripra- zu, prístupu na trh a posilnenia pri sóji. Zmluvy boli uzatvárané podárskeho a potravinárskeho vený videoseriál s poprednými konkurencieschopnosti domáv cenovom rozpätí od 71,00 sektoru západného Balkánu a odborníkmi v oblasti techno- ceho poľnohospodárskeho a do 71,50 din./kg bez DPH východnej Európy, v spolupráci lógie a bezpečnosti potravín, potravinárskeho sektoru na (78,10 din./kg – 78,65 so Srbskou rozvojovou agentú- predpisov FDA a dovozných americkom trhu, na september din./kg s DPH), čo je rou. Celý projekt je financovaný postupov, značiek a produkto- tohto roku je naplánovaný v porovnaní s predv rámci bilaterálnej podpory vého dizajnu, predaja potravín webinár. Na tomto – seminári chádzajúcim obTalianskej republiky prostredníc- online, špedície a prepravy online – spoločnosti budú mať dobím o 4,62 tvom Stredoeurópskej iniciatívy potravinárskych výrobkov na príležitosť získať najnovšie in- borníkom v % menej. (SEI) a Programu Európskej únie americký trh. formácie, dozvedieť sa všetko oblastiach vý-

T

pre rozvoj podnikov a inovácií západného Balkánu WB EDIF. Diverzifikácia vývozu je v

Spoločnosti majú zároveň možnosť nadviazať kontakt s odborníkmi a tak získať konkrétne

o najdôležitejších krokoch pri vývoze na americký trh, alebo položiť otázky popredným od-

znamných pre úspešný vývoz ovocia a zeleniny do USA.

Z obsahu Záhady z čeľade slukovitých s. 2 a 3

Ochrana poľných plodín proti roztočcom s4a5

Bzdocha mramorovaná ohrozuje aj liesku

I

s6

23


POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

ZO SVETA VOJVODINSKEJ AVIFAUNY (35)

Záhady z čeľade slukovitých DrSc. Ján Babiak V rozvetvenom rade bahniakov (Charadriiformes) najbohatšia je čeľaď slukovitých (Scolopacidae). Obsahuje dvojciferný počet rodov. V tomto prípade tu budú prezentovaní aktuálni predstavitelia vyskytujúci sa na našich priestoroch z rodov močiarníc (Gallinago), močiarničiek (Lymnocriptes) a slúk (Scolopax).

J

e to skupina operencov zavalitého tela rozličnej veľkosti, najčastejšie dlhšieho zobáka, ale stredne dlhých nôh a končitých krídel. Väčšina žije vo vlhkom prostredí, v blízkosti vodných plôch, a len poniektoré sa prispôsobili vlhkým lesným biocenózam. Najčastejšie ide o populácie zo severných častí Eurázie, ale poniektoré hniezdia aj u nás. Tie, čo v ťahu na juh prechádzajú cez naše kraje, len pomôžu na pestrosti segmentu avifauny vo Vojvodine. Ide o vtáky, ktoré aj pre dobrého ornitológa predstavujú ťažký oriešok. To preto, že sluky sú spravidla podobnej stavby tela, aj špecifického záchranného sfarbenia, s osobitnou kresbou farebnej mozaiky, s ktorou ľahko splývajú s priestorom (mimikry), preto ich je ťažké načas aj spozorovať. Ani len samce nemajú rozdielne sfarbenie peria, aby v tom pomohli. Pritom sfarbenie bahniakov je variabilné s ohľadom na vek vtáka, aj na ročné obdobie (jarné a zimné operenie), a tak je niekedy ťažké presne určiť aj druh. Aj ostýchavý, skrytý spôsob života pomáha k tomu, aby sa o nich málo vedelo. A keď aj nadbehnete na tohto operenca, spozoruje skôr on vás, ale smelo zotrvá vo svojej skrýši a reaguje až vtedy, keď ste na neho skoro zastali nohou. Aj vtedy vám odbehne z druhej strany kríka, slalomovým letom, s celým repertoárom skrývajúceho manévru. Sluka hôrna má preto aj predpoklady v lesnej vegetácii, kým močiarnice to jednoducho riešia tichým presunom z jednej húšťavy do druhej. Aj ďalšia záhada,

24

II

ako sluky vedia vytvoriť pravý labyrint svojho pohybovania, aby votrelca odviedli ďalej od hniezda, alebo simulovať svoje zranenie, aby zachránili mláďatá, je príbeh sám osebe. Možno aj preto vedia zachovať svoje potomstvo aj na týchto nie vždy pohostinných priestoroch. V každom prípade druhov z čeľade slúk vo Vojvodine nie je mnoho, ani ich početnosť nie je veľká. Najčastejšia je tu močiarnica mekotavá a v horskom priestore aj sluka hôrna. Oni spravidla u nás aj hniezdia. Ďalšie dva druhy – močiarnica tichá a močiarnička malá, sú hostia zo severu a u nás sa krátko zdržiavajú na svojej migračnej ceste do teplejších krajov v jeseni a späť do svojho hniezdiska na jar. MOČIARNICA (SLUKA) MEKOTAVÁ – GALLINAGO GALLINAGO, Linné 1758 Reliéf Vojvodiny poskytuje väčšie predpoklady na častejšiu prítomnosť slúk – močiarníc nad reprezentačným druhom – slukou lesnou. Preto je reprezentantom týchto rodov daná

Močiarnica mekotavá

prednosť aj v tomto prípade prúžkovaný, brucho je biele. Porovinnej avifaune nad tou hor- hlavie je ťažké poznať po farbe skou. Treba však podčiarknuť, peria. Mláďatá sú v páperčeku že vo výskyte v našich krajoch hrdzavohnedé a čierno-škvrnité močiarnica mekotavá len v malej miere má prednosť nad horskou rodáčkou. Rozšírenie: Močiarnica mekotavá je eurázijským vtákom. Celoročne osídľuje severozápadnú Európu (Írsko, Anglicko, Benelux a Dánsko), ale letný areál na dvojkontinente má posunutý na východ, v pásme od 45 – 70 º s. z. š., až po Kamčatku. Európska populácia zimuje v západnej a južnej časti kontinentu, Močiarnica tichá ale aj v predrovníkovej Afrike a v pomedzí týchto dvoch a po operení postupne získavajú segmentov ju možno vidieť na sfarbenie rodičov. Poznať ju aj prelete. U nás je od konca mi- po tom, že ak sa mekotavka nulého storočia početnejšia aj vyruší z pokoja, vzlietne v pona hniezdení, častejšia je aj na slednom momente a kľučkuje prelete, ba severná populácia vľavo-vpravo, aby nakoniec vie tu aj prezimovať. Najviac vzlietla ešte vyššie vysokou ju možno vidieť v povodí Tisy, priamočiarou parabolou. Sávy a stredného toku Dunaja Hniezdenie: Hneď po príchode a dolného toku Tamiša. z juhu kŕdeľ začína s diferenBiotop: Obýva vlhké, nízko ciáciou na páry, a potom už položené stanovištia s krátkou, počuť iba spev a svadobné lety hustou vegetáciou, okraje mok- s exhibíciami samca. Hniezdo si radí, rybníkov, ako aj ploché stavajú v jamke na vyvýšenom zarastené brehy riek a hatí, kopčeku, dobre ukryté v hustej vlhké lúky a rašeliniská. Vša- vegetácii. Je pomerne plytké a de tam, v jemnom blate a v samička doňho znesie najčastejmäkkej pôde, si tento bah- šie 4 vajíčka žltavo-hnedej farby niak ľahko nájde potravu so sivými a hnedými škvrnami. a v nízkom poraste aj miesto Sú hruškovitého tvaru s nana úkryt a hniezdenie. značeným špicom na tenšom Rozlíšenie: Je to stredne konci. Inkubácia trvá 19 – 21 veľký bahniak zavalitého dní, sedí iba samička. Narýchlo tela, s dlhým zobákom po vyliahnutí mláďatá opúšťajú a kratšími nohami. Perie hniezdo, sú hneď sebestačné, ale na chrbte má dohneda dozor nad nimi je evidentný až vzorkované, na hlave, krku dovtedy, kým sa nenaučia lietať a bokoch je kontrastne (za asi 3 týždne). Neskoršie (dru-


31 /4970/ 31. 7. 2021 hé) hniezdenie pri tomto druhu je zriedkavé a mnohí autori ho považujú len ako náhradné. Potrava: Druh konzumuje vodný hmyz, červy a mäkkýše z blata, ako i drobné kôrovce, pavúky... Okrem toho požiera aj rastlinné výhonky a semiačka. Hlási sa opakovaným „tyk-ke tyk-ke tyk-ke“ a samček pri svadobnom dvorení často opakuje kolísavé mekotanie vytvorené chvostovými perami pri lete počas toku. Z posedu sa samička hlási s „čip-per čip-per“. Pri vyrušení vzlieta s hlasným „keč“ alebo dvojhláskovým „ke-eč“. MOČIARNICA TICHÁ (PROSTREDNÁ, LÚČNA) – GALLINAGO MEDIA, Latham 1787 Je vtákom severného pomedzia Európy a Ázie (severná Škandinávia, severozápadné Rusko, východné Poľsko), v pásme od 50 º s. z. š. až po polárny kruh. Je sťahovavá a zimuje v širšom regióne rovníkovej Afriky. Jej biotop sú priestranné nížinné lúky, trávnaté svahy, ale aj mokré pastviny, močiarny nízky porast a suché polia. U nás nehniezdi a možno ju vidieť iba na prelete v údolí Dunaja a Tisy, ale aj v juhovýchodnom Banáte. Je korpulentnejšia od svojej rodáčky, s kratším zobákom. Vrch tela je tmavší, s čiernymi škvrnami a výraznejšími pozdĺžnymi pásmi. Mláďatá sa po operení podobajú dospelým v zimnom šate. Pri jej lete vidno biele okraje chvostových krídel. Pri vyrušení vzlietne priamočiare hore, a preto je často ľahkým terčom poľovníkov. Svadobné dvorenie je špecifické, koná sa už v prelete cez naše kraje, keď samce „koketujú“ v špeciálnych pózach, najčastejšie večer na trávnatých lúkach. U nás však nehniezdi. Stravuje sa vodným hmyzom, červami a mäkkýšmi z blata, kôrovcami, ale aj pavúkmi. Požiera aj rastlinné časti vodnej vegetácie. U nás tento druh možno počuť

na jar pri durdení samcov a ich hlásením sa nezvyčajne rýchlymi moduláciami „keb-beb-beb-bebb“ alebo „bib-bel-ibi-bi-bi-bi“.

Sluka lesná

SLUKA LESNÁ (HÔRNA) SCOLOPAX RUSTICOLA, Linné 1758 Je ďalší eurázijský vták z čeľade slukovitých. Svoj celoročný areál má vo Francúzsku, Beneluxe a Dánsku, ako i v Anglicku a Írsku. V ďalšej časti tohto dvojkontinentu na východ pokračuje jej letný areál v pásme miernej kontinentálnej klímy až po Sachalin a severné Japonsko. Pred najchladnejšou časťou roka z týchto krajov sa sťahuje a európska populácia zimuje v západnej časti kontinentu alebo na juhu v pásme Stredozemného a Čierneho mora. Jej biotop sú listnaté lesy s bohatou vrstvou opadnutého lístia aj hustým podrastom, na priestoroch so značným stupňom vlhkosti. Keď ide o reliéf, obýva aj vrchovatú časť až do hornej hranice lesov. Vo Vojvodine túto sluku možno vidieť aj nájsť na hniezdení najmä vo Fruškej hore a na posledných výbežkoch Karpát pri Vršci. Ide o vtáka veľkosti holuba. V hornej časti tela má mozaiku čiernohnedej, hrdzavej a hrdzavo-sivej farby, ktorá imituje odpadnuté suché lístie. Na hlave má priečne postavené tmavé pásy, kým dolná časť tela je bledá a rovnomerne

pásikavá. Tak maskovanú na zemi ju je ťažké aj spozorovať a najčastejšie sa dá vidieť na jar a v lete, keď samec vo vysokom lete označuje svoj revír a potom pri svadobných ceremóniách spolu so samičkou. Dvorenie a tokanie začína ešte pri sťahovaní a pokračuje na vybranom mieste na hniezdenie nad korunami stromov alebo v priestore lesných čistiniek. Tokanie samca pokračuje na zemi a tam sa ráno alebo večer koná aj kopulácia. Tieto sluky sú polygamné, a tak je možnosť kopulácie istej samičky aj s druhým samcom. Je to možné, lebo samec po oplodnení opúšťa samičku. Ona hneď potom pristúpi k stavaniu hniezda, stavia ho na zemi, najčastejšie pri kmeni stromu alebo v húšťave. Aj miesto si vyberie také, aby mohla pri násade celkom splynúť s okolím. Je to plytká jamka vystlaná suchou trávou a listami. Už od polovice apríla znesie 4 – 5 (8) vajec, nie tak špicatých na tenšom konci, ako pri už uvedených druhoch. Ich základná farba môže byť olivová, hnedavá alebo sivožltá, so sivými a žltohnedými škvrnami. Na nich

Močiarnička malá

sedí iba samička. Inkubácia trvá 22 – 24 dní a mláďatá už o dva dni spolu so samičkou opúšťajú hniezdo a od začiatku si samy hľadajú potravu, hoci ich matka vedie ešte ďalších 5 týždňov. Hniezdi raz až dva razy do roka. Stravuje sa červami, hmyzom a bezstavovcami, ktoré hľadá

pod odpadnutým lístím v lese, alebo vo vlhkých priekopách, ale doplnok si vie nájsť na brehoch pri väčších vodných plochách. Samec sa úvodne hlási zvýrazneným „psíb“ a potom už nasleduje fáza vzájomného korkania a iných vrčivých hlasov v zmysle „korr-kvor-kvorr, pissp!“. V ďalšom toku spevnej komunikácie samička už svojím spevom „plip-plip pisp psi-plip...“ jasne naznačuje svoj súhlas s dvorením partnera. MOČIARNIČKA MALÁ (TICHÁ) – LYMNOCRIPTES MINIMUS, Brünnich 1764 Je najmenšia zo slúk. Hniezdny areál má v severovýchodnej Európe a v pásme širšieho okolia polárneho kruhu v ázijskom Rusku (Sibír), až po Čukotský polostrov. Európska populácia sa pred polárnou zimou zachráni sťahovaním do prímoria severozápadnej Európy, do oblastí Stredozemia, ale aj do predrovníkovej Afriky. U nás je evidovaná len počas jarného preletu v marci a jesenného v októbri. Jej biotop sú močiare, mokré lúky, brehy riek a rybníkov a v takom prostredí ju možno očakávať aj vidieť počas sťahovania. Ľahko ju poznať po drobnej „postave“ a po tom, že má kratší zobák. Na vrchnej časti tela je tmavohnedá až lesklo-zelenkavá, s výraznými kontrastnými pásmi pozdĺž tela okrovo-žltej farby. Vyrušená vzlietne priamo hore, ale neletí dlho a znovu zosadne na zem. Konzumuje vodný hmyz, mäkkýše, menšie kôrovce, červy, ale aj listy a semená vodných rastlín. Spieva tichšie, tlmene, hlasom, ktorý upomína na cval – „gok-gok-ogok-gogok-ogogok...“. Varovný znak je drsné „geč“ alebo „keč“. Fotografie: z internetu

III

25


POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OCHRANA RASTLÍN

Ochrana poľných plodín proti roztočom Ing. Ján Tancik, PhD.

Suché a teplé letá vyhovujú roztočom z čeľade roztočovité – Tetranychidae. Vtedy sa nadmerne premnožujú a ohrozujú rastliny, na ktorých každoročne neškodia. Najmä veľký výskyt roztočov býva zaznamenaný na poľných plodinách, a to na strukovinách, cukrovej repe a kukurici. Najčastejšie ide o druh roztočec chmeľový – Tetranychus urticae. ROZTOČEC CHMEĽOVÝ Roztočec chmeľový je druh, ktorý sa najviac vyskytuje v strednej Európe. Dospelá samička má vajcovitý tvar tela žltozelenej farby, s dvomi tmavými škvrnami na bokoch v prednej časti tela. Telo je dlhé 0,4 – 0,5 mm. Na chrbte má 24 chĺpkov rozmiestnených v šiestich radoch. Prezimujúca samička je oranžovočervenej farby. Samček je o niečo menší a štíhlejší ako samička, dĺžka tela je 0,28 – 0,35 mm. Vajíčko je okrúhle, žltočervenej farby s priemerom 0,12 – 0,14 mm. Larvy sú bezfarebné alebo bledozelené, majú 3 páry nôh a merajú 0,2 mm. BIONÓMIA ŠKODCU Prezimuje v štádiu dospelej oplodnenej samičky v rôznych úkrytoch: pod kôrou ovocných stromov, pod lístím na pôde alebo v pôde v hĺbke do 10 cm. Samčeky a nymfy na jeseň uhynú. Prezimujúce samičky opúšťajú úkryty v skleníkoch obyčajne v marci, na otvorenom poli v apríli. Samičky odchádzajú na buriny a trávy alebo na pestované rastliny. Klásť vajíčka začínajú po určitom období prijímania potravy, keď aj začínajú meniť zimnú

26

IV

farbu (oranžovočervenú) na tmavozelenú. Vajíčka kladú pri

Listy fazule napadnuté roztočom chmeľovým

teplote 19 až 27 °C. Vyliahnuté larvy zostávajú na rastline alebo migrujú na iné rastliny. Od druhej polovice júna roztočec chmeľový prechádza na ovocné stromy. Prvé silnejšie napadnutie môžeme zistiť, keď sú dlhší čas stredné denné teploty nad 20 °C. Populácie škodcu rastú pri vyšších tep-

lotách a maximálny výskyt je začiatkom augusta. Neskôr sa populačná hustota znižuje úmerne s teplotou. Samičky kladú vajíčka na listy. Jedna samička nakladie 30 – 60 vajíčok. Vyliahnuté larvy sa živia vyciciavaním štiav na listoch. Dĺžka vývoja roztočca chmeľového závisí od teploty, vlhkosti a iných faktorov. Optimálna teplota je okolo 25 °C, optimálna relatívna vlhkosť vzduchu 60 – 70 %. Ak je relatívna vlhkosť vzduchu 100 %, po krátkom čase roztočce hynú. Vývoj jednej generácie pri teplote 20 °C trvá dva týždne a pri vyšších teplotách iba 6 dní. Ak sú teploty nižšie ako 12 °C, vývoj môže trvať až dva mesiace. V priebehu roka sa na otvorenom poli vyvinie 6 – 8 generácií, v skleníkoch ich je oveľa viac. V septembri, keď je deň kratší ako 14 hodín, sa začínajú vyskytovať prezimujúce samičky oranžovej farby, ktoré po spárení vyhľadávajú úkryty na prezimovanie. EKOLÓGIA ŠKODCU Na dynamiku populácie škodcu má veľký vplyv teplota, ale aj vietor a dažde, najmä silné lejaky. Optimálne podmienky

pre tento druh sú vysoké teploty medzi 29 až 31 °C a nízka relatívna vlhkosť vzduchu (35 – 55 %). Silný vietor a silné lejaky mu nevyhovujú. Masovému rozmnožovaniu prospieva skorá teplá jar a najmä teplé a suché leto. Škodca sa najprv vyskytuje na okrajoch porastov, až neskoršie sa presúva po celom poli. Výskyt v sóji začína v polovici júna a maximálny výskyt dosahuje koncom augusta – začiatkom septembra. ŠKODLIVOSŤ Roztočec chmeľový je výrazný polyfág, môže sa vyvíjať na viac ako 200 druhoch rastlín. Z ovocných stromov poškodzuje najmä jabloň, hrušku, slivku, čerešňu, višňu, broskyňu a vinič. Je významný škodca zeleniny pestovanej v skleníkoch, ale aj na otvorenom poli, škodí najmä na uhorkách, rajčiakoch, fazuli. Veľké škody zapríčiňuje aj na poľných plodinách, najmä na chmeli, sóji, kukurici, slnečnici, cukrovej repe, ako aj na veľkom počte okrasných a lesných rastlín. Môže sa vyvíjať aj na veľkom počte burinatých druhov. Je to kozmopolitný druh, ekonomicky veľmi významný. Na dolnej strane napadnutých


31 /4970/ 31. 7. 2021

POČASIE

31. 7. – 6. 8. 2021

listov sa nachádzajú kolónie roztočov, ktoré spriadajú pavučinku. V dôsledku vyciciavania štiav z listov sa vytvárajú drobné škvrny veľkosti 0,05 – 0,2 mm. Pri silnom napadnutí sa tieto škvrny spájajú a postupne rozširujú po celom liste. Listy žltnú, neskôr vädnú a predčasne odumierajú. Silnejšie napadnuté rastliny celé odumierajú. Listy napadnutých ovocných stromov sa stáčajú a sfarbia sa do siva. Listy napadnutých rastlín chmeľu, jablone, repy, sóje a v suchých rokoch aj fazule menia farbu na červeno-medenú. Na sóji následkom vyciciavania štiav sa vytvárajú malé škvrny na listoch, šťavnatých častiach stonky a mladých strukoch. Znižuje sa transpirácia a aj asimilačná plocha až o 70 %. Všetko to vplýva na zníženie úrody až o 30 %. Silno napadnuté rastliny skôr ukončujú vegetáciu, sú zakrpatené a majú menší počet strukov, struky sú menšie s drobnými semenami alebo bez nich. Prvé napadnutie porastov sa prejavuje v podobe menších nepravidelných ohnísk, najčastejšie v druhej polovici júna. Neskôr, keď sa populácia škodcu zvýši, v júli a auguste, poškodenia sú prítomné po celom poli a vzhľad rastlín je výrazne zmenený. Na kukurici a cukrovej repe všetky vývojové štádiá tohto roztoča vyciciavajú šťavy z listov, najprv dolných, neskôr aj horných. Na listoch sa vytvárajú malé sivobiele škvrny veľkosti len niekoľko milimetrov. Škvrny sa neskôr spájajú a vyskytujú sa po celom liste. V lete, keď sú roztoče premnožené, mení sa celkový vzhľad rastliny a porastu. Následkom vyciciavania štiav z listov menia sa fyziologické

Listy sóje poškodené roztočom

vého výskytu sú listy suchšie ako pri hybridoch dlhšej vegetácie, a tým sú pre roztoče aj menej atraktívnejšie. Najväčší výskyt roztočov pri pestovaní sóje je vtedy, ak sa sója pestuje po kukurici, ktorá bola napadnutá roztočmi, a ak po zbere kukurice nebola vykonaná hlboká orba. Hlboká orba veľmi výrazne znižuje počet prezimujúcich samičiek. Je tiež dôležité, aby orba bola urobená kvalitne a aby boli dobre zaorané pozberové zvyšky. Roztoče sa môžu živiť na rôznych burinách a neskôr prechádzať na pestované plodiny, preto treba buriny ničiť nielen v porastoch, ale aj na ich okraji. Zvýšené dávky fosforu a draslíka a znížené dávky dusíka znižujú rozmnožovacie schopnosti roztočov. Zavlažovanie porastov kukurice, sóje a cukrovej repy postrekom v lete počas suchých rokov výrazne znižuje škodlivosť roztočov. Chemickú ochranu sóje, kukurice a cukrovej repy v rokoch

procesy, transpirácia sa zvyšuje, vodný režim rastliny je narušený a znižuje sa množstvo chlorofylu, karotínu a xantofylu, čo vplýva na zníženie fotosyntézy. OCHRANA POĽNÝCH PLODÍN Agrotechnické opatrenia majú veľký význam pri ochrane poľných plodín a zeleniny pestovanej najmä na otvorenom poli. Na výšku škôd spôsobených roztočmi z čeľade Tetranychidae pri pestovaní kukurice, cukrovej repy, sóje a iných strukovín má vplyv osevný postup, obrábanie pôdy, hnojenie, výber odrody Roztočec chmeľový a zavlažovanie. Je veľký rozdiel v odolnosti jednot- premnoženia treba robiť na livých odrôd sóje proti roztočom, samom začiatku napadnutia preto v regiónoch, kde býva porastu roztočmi, preto musíme častý problém s týmto škod- permanentne robiť kontrolu com, treba prednostne pestovať porastov. Postrek sa nerobí na odolné odrody. Skoré hybridy celom poli, ale iba na okrajoch kukurice sú menej napádané parciel. Veľkosť plochy, ktorú roztočmi, lebo v čase ich maso- treba ošetriť, treba stanoviť

hodnotením výskytu roztočov. Využívajú sa povolené akaricídy a insektoakaricídy. BIOLOGICKÉ METÓDY OCHRANY Roztoče sú živočíchy, ktoré majú veľmi veľa prirodzených nepriateľov. K premnoženiu roztočov prichádza v tých agroekosystémoch, kde je narušený ekosystém, a hlavne vtedy, ak sú zničení prirodzení nepriatelia roztočov rôznymi pesticídmi. Preto je podpora prírodných nepriateľov významným ochranným opatrením v ochrane sadov a viníc, ale aj iných plodín. Toto opatrenie sa uskutočňuje v prvom rade nepoužívaním toxických pesticídov, najmä širokospektrálnych insekticídov. Na prilákanie predátorov a parazitoidov sa vykonáva zazeleňovanie medzí alebo okrajov polí, ciest, ale aj zazeleňovanie viníc a sadov. Týmto spôsobom sa vytvárajú stabilné ekosystémy, v ktorých neprichádza k premnoženiu jednotlivých škodcov a ani roztočov. V sadoch a viniciach sa veľmi účinne používa introdukcia dravého roztoča Typhlodromus pyri. Proti roztočovi chmeľovému sa v skleníkoch používa dravý roztoč Phytoseiulus persimilis. V suchších podmienkach a vo vyšších porastoch sa môže kombinovať P. persimilis s ďalším predátorom roztočom, a to s druhom Amblyseius californicus. V ochrane poľných plodín proti roztočom sa môže použiť prípravok na báze neemového oleja z výťažkov zo semena stromu Azadirachta indica, obsahujúci účinnú látku azadirachtinu – prípravok NeemAzal T/S, alebo na báze oleja zo stromu Pongamia pinnata prípravok Rock Effect. Ilustračné foto: Ľ. Sýkorová

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

36˚ | 19˚

39˚ | 20˚

30˚| 17˚

31˚ | 18˚

29˚ | 18˚

31˚ | 18˚

32˚ | 19˚

V

27


POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

PRIPOMÍNAME

Bzdocha mramorovaná ohrozuje aj liesku

Ľubica Sýkorová

Tohtoročné poveternostné podmienky vyhovujú šíreniu invázneho škodcu – bzdochy mramorovanej Halyomorpha halys (srb. braon mramorasta stenica) aj na lieskach. Odborníci pestovateľom odporúčajú, aby pravidelne kontrolovali lieskové sady, ktoré sú u nás v rôznych fázach vývoja plodov. Po vizuálnej kontrole viacerých plantáží liesok v Srbsku bola zistená prítomnosť všetkých vývojových štádií práve tejto bzdochy. Bzdocha mramorovaná pochádza z Ázie a momentálne je rozšírená už v celej Európe. Je to polyfág, ktorý napáda viac ako 100 druhov rastlín, predovšetkým ovocné a okrasné dreviny, no výskyty boli zaznamenané aj na poľných plodinách. Môžeme ju spozorovať napr. na marhuli, čerešni, jabloni, broskyni, hruške, maline, černici, viniči hroznorodom, sóji, fazuli obyčajnej, kukurici siatej a taktiež na lieske. Prakticky napáda všetko. Poškodenie plodov liesky spôsobujú larvy a dospelé chrobáky bodavocicavými ústnymi orgánmi. Živia sa cicaním rastlinných štiav. Telo je zvrchu hnedo mra-

morované a husto bodkované. Dospelci dorastajú do dĺžky 12 – 17 mm a šírky 7 – 10 mm. Bzdocha

má dlhé tykadlá, ktoré sú zložené z piatich článkov. Posledné dva články tykadiel majú biele pásy,

čo slúži ako odlišovací znak od ostatných druhov bzdôch. Poškodené jadrá lieskovcov sú scvrknuté, korkovité a nepravidelného tvaru s jasne viditeľnými miestami vpichu, okolo ktorých sa šíria nekrotické povrchy, čo výrazne znižuje kvalitu a trhovú hodnotu plodov lieskových orieškov. Miesta po vpichu sú vstupnou bránou pre vývoj rôznych chorôb. Samička kladie vajíčka počas letného obdobia. Počet vajíčok je

v rozpätí od 50 až do 400 kusov. Vajíčka sú kladené po skupinkách 20 – 30 kusov na spodnú stranu listu. Larva prechádza počas svojho života piatimi larválnymi štádiami. Pre škodcu je typická jedna generácia v priebehu roka. V pôvodnej oblasti výskytu má škodca 5 až 6 generácií za rok. OCHRANA Po potvrdení prítomnosti bzdochy mramorovanej sa odporúča vykonať ochranný postrek. V sadoch liesky je povolené použitie registrovaných insekticídov zo skupiny pyretroidov: lambda-cyhalotrín v množstve 0,2 l/ ha a deltametrín v koncentrácii 0,05 %.

ZELENINÁRSTVO

Vysoké nároky zeleru na pôdnu vlahu Ľ. Sýkorová Zeler Apium graveolens L. (srb. celer) má vysoké nároky na pôdnu vlahu. Najviac vody potrebuje v čase intenzívneho rastu buľvy v auguste a začiatkom septembra. U nás sa najčastejšie pestuje buľvový (koreňový) zeler a z kultivarov je najznámejší pražský obrovský (praški orijaš), starý český kultivar. Zeler zaraďujeme medzi koreňové zeleniny, i keď z hľadiska použitia poznáme už spomínaný zeler pestovaný pre buľvy, stopkový zeler pestovaný pre dužinaté vybielené stopky a listový zeler pestovaný pre jemné voňavé listy. Stopkový a listový zeler netvorí buľvy. Pestovatelia často dopestujú chutné, zdravé, ale pomerne malé buľvy, menej vhodné na zimné skladovanie. Pri pestovateľských chybách sa často vyskytujú buľvy defektné, duté, popraskané, drevnaté s hrdzavou dužinou, alebo také, ktoré pri va-

28

VI

rení červenejú. Buľvy by mali byť veľké, s hladkým povrchom, na reze plné, biele a krehké. Takéto sú pri kuchynskom spracovaní nielen dobrou zeleninou, ale i vyhľadávanou pochúťkou. NÁROKY NA VODU V prvej polovici vegetácie nie je zeler mimoriadne náročný na vlahu, potrebuje jej toľko, aby vytvoril mohutnú listovú ružicu, ktorá je základom neskoršie vytvorenej buľvy. Preto nikdy z rastlín určených na dopestovanie buliev na zimné uskladnenie listy neodlamujeme. Znižujeme tým asimilačnú plochu, a tak i úrodu. Ak chceme konzumovať aj v lete zelerové listy ako polievkovú koreninu, vyberieme si v poraste

zopár rastlín, z ktorých oberáme listy do polievky. Počas leta je veľmi dôležité rovnomerné zásobovanie zeleru vodou a pokiaľ nie sú zrážky, treba ich každých 10 dní zavlažovať 25 – 35 mm. Zeler musí byť polievaný počas celej sezóny a nesmie sa nechať pôda vyschnúť. Počas sucha treba polievať každý týždeň v množstve 22 l / m2. Pre dobrý vývin buľvy je z agrotechnického hľadiska veľmi dôležitá druhá polovica vegetácie. Je to obdobie, keď rastliny musia mať optimálne podmienky. Dôležitá je výdatná a pravidelná závlaha porastu s častým opatrným kyprením povrchu pôdy medzi rastlinami. Najdôležitejším faktorom je však optimálny vodný režim. Porast v tomto období nesmie prekonať sucho, pretože šok zo sucha ihneď zastavuje rast a trvá pomerne dlho, kým sa obnoví, a to často

za cenu deformácie a praskania buliev. Aby sme dopestovali pekné, hladké buľvy, odborníci odporúčajú začiatkom septembra opatrne odhrnúť od rastlín pôdu asi do polovice buľvy, odokrytú časť očistiť mäkkou handrou od jemných korienkov a pôdu k rastlinám opäť prihrnúť. Toto opatrenie nezvyšuje úrodu, ale buľvy sú kvalitnejšie. Dôležitá je aj ochrana zeleru proti hubovým chorobám, najmä septorióze, niekedy i proti škodcom (vrtivke zelerovej). K ochrane používame fungicídy a insekticídy ihneď po zistení výskytu. Niekedy sa vyskytujú rastliny s vyslepeným srdiečkom, resp. jamkou po srdiečku, kde buľvy prípadne zahnívajú. Je to fyziologická porucha spôsobená nedostatkom mikroelementov v pôde, najmä bóru i mangánu.


31 /4970/ 31. 7. 2021

ZÁHRADA V AUGUSTE

Zavlažovanie sa stalo priam nutnosťou

Ľubica Sýkorová

Júlové extrémne horúčavy, veľmi dlhé suché obdobie, následne prívalové dažde a na mnohých miestach ľadovec a silný vietor dali našim záhradám v tomto letnom mesiaci riadne zabrať. Tieto nepriaznivé poveternostné podmienky zapríčinili značné škody na ovocí a zelenine. Aj v auguste záhrada nutne potrebuje závlahu. Pri nedostatku vlahy sa objavujú príznaky predčasného nástupu jesene a urýchleného dozrievania ovocia. OVOCNÁ ZÁHRADA V auguste, v období druhého predlžujúceho rastu a tzv. druhej miazgy, je podľa odborníkov vhodný čas na očkovanie mnohých ovocných druhov. Očkujeme marhule, broskyne, hrušky, čerešne, višne; pri dostatku miazgy môžeme ešte očkovať aj slivkoviny. Vrúbľovať môžeme tiež jadroviny a kôstkoviny, najčastejšie za kôru.

presvetlení skrátime všetky letorasty o jednu tretinu. Podporíme tým tvorbu kvetných púčikov na spodnej časti letorastov. Ak sa na jabloni objaví pehovitosť plodov, použijeme hnojivo so zvýšeným obsahom vápnika. Pozor aj na obaľovače, hlavne obaľovač jablčný, hruškový a slivkový. Stromy ošetríme vhodným prípravkom. V porastoch raz rodiacich

V prvej polovici mesiaca vysádzame do pripravenej pôdy jahodové sadence. Používame iba zdravý materiál. Sadence je potrebné odoberať z najúrodnejších rastlín a z porastu, ktorý nie je starší ako jeden rok. Vysadené jahody výdatne zalievame. V auguste zberáme letné jablká, hrušky, slivky, ringloty. Po zbere je pri kôstkovinách vhodné obdobie na presvetľovací rez. Pri višniach spojíme presvetľovací rez so zmladzovacím. Odstránime všetky previsnuté časti konárov a vyholené časti skracujeme na letorast vyrastajúci čo najbližšie k základu konárov. Pri broskyniach po

malín odstraňujeme vyrodené, nevyzreté, zahusťujúce a chorobami napadnuté výhonky. V suchom období stromy zavlažujeme, pretože augustová vlaha má rozhodujúci vplyv na nasadzovanie kvetných púčikov a tým aj výšku úrody v budúcom roku. ZELENINOVÁ ZÁHRADA V zeleninovej záhrade treba všetky druhy hlúbovitých zelenín vysadených v júli a skôr výdatne zavlažovať a prihnojovať. Do polovice augusta možno ešte postupne vysievať pekinskú kapustu. Z neskorších výsevov už nemožno zaručiť dobrý výsledok. Pekinská kapusta si vy-

žaduje až po zber rovnomerné zásobovanie vodou. V auguste by mali jednotlivé dávky obsahovať 15 až 20 litrov na m2. Čínska kapusta potrebuje od výsadby po zber len 42 až 50 dní. Prvá júlová výsadba dosahuje zrelosť už v 3. dekáde augusta. Rastliny by nemali zostávať na záhonoch viac ako 50 dní, pretože potom budú mäsité listové stonky obsahovať tuhé vlákna. Listové stonky možno v kuchyni pripravovať ako špargľu. Ak zistíme, že spodné listy rajčiakov napadli nejaké choroby, musíme ich hneď odstrániť a spáliť. Inak sa môžu pôvodcovia chorôb šíriť aj na zdravé listy. V auguste môžeme ešte vysievať reďkovku, šalát, skorý kaleráb, pekinskú kapustu, špenát. Koncom augusta je aj čas na sejbu ozimnej cibule, ktorá musí do zimy narásť do hrúbky ceruzky, aby dobre prezimovala. OKRASNÁ ZÁHRADA Vhodným obdobím na rozmnožovanie ihličnanov pomocou odrezkov je práve august. Môžeme použiť vrcholové výhonky tují, cypruštekov a borievok, ktoré nie sú mäkké, ale ani drevité. Výhonky nestriháme, ale odtrhávame, a to tak, aby na konci odrezku zostal malý jazyk kôry, na ňom sa tvorí najviac koreňov. Pripravené odrezky ošetríme najprv práškovým stimulátorom a neskôr ich pozapichujeme do pieskovo-raše-

linového substrátu v debničke a zakryjeme fóliou, pravidelne vetráme a zavlažujeme. Odrezky ihličnanov o niekoľko týždňov vytvoria korene a v nasledujúcom roku na jar ich môžeme vysadiť do záhrady. August je taktiež najvhodnejším obdobím na zostrihávanie ihličnatých drevín. Pri živých plotoch z týchto drevín nesmú byť boky zostrihané kolmo. Plot sa musí smerom nahor trochu zužovať, inak začne odspodu strácať ihličie, čím veľmi trpí vzhľad plotu. V okrasnej záhrade takmer všetky odkvitnuté trvalky môžeme do konca augusta deliť a presádzať. Až do jesene majú ešte dosť času, aby zakorenili a dobre prečkali zimu. Pri vysádzaní a presádzaní takých hľuznatých a cibuľnatých druhov, ako sú okrasné cesnaky, modrica, šafrany, snežienky a iné, treba dávať pozor, aby hľuzy a cibule boli po výsadbe zakryté asi 5 až 10 cm hrubou vrstvou zeminy. Všetky uvedené cibuľnaté a hľuznaté rastliny sa vysádzajú v druhej polovici augusta. Georgíny kvitnú tým bohatšie, čím častejšie odstraňujeme nevzhľadné odkvitnuté kvety. Týka sa to predovšetkým odrôd s jednoduchými kvetmi. Veľmi ľahko totiž nasadzujú semená, a tým sa obmedzuje vývoj ďalších kvetov. Ruže sú v tomto období náchylné na čiernu škvrnitosť, jej príznaky riešime postrekom. Vďaka správnej starostlivosti o záhradu v auguste dosiahneme krásnu úrodu, ale aj úspešný rast ovocia, zeleniny a kvetov v ďalšom roku.

VII

29


POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

DO VÁŠHO RECEPTÁRA

Tvarohový koláč s marhuľami a mrveničkou Kokosové rezy s nektárinkami Letný koláčik, ktorý spája sviežosť tvarohu a takmer medovú chuť zrelých marhúľ. Suroviny: Na cesto a mrveničku: 400 g hladkej múky, 150 g kryštálového cukru, 1 balíček vanilkového cukru, štipka soli, 1,5 KL (kávovej lyžičky) kypriaceho prášku, 1 vajce, 200 g masla; Na plnku: 500 g jemného tvarohu, 1 balíček vanilkového pudingu, 100 g kryštálového cukru, 1 vajce, 1 PL (polievková lyžica) citrónovej šťavy, 500 g čerstvých alebo kompótových marhúľ Takto sa to podarí: Cesto: sypké suroviny – múku, cukor, vanilkový cukor, soľ a kypriaci prášok zmiešame spolu s celým vajíčkom a postupne prilievame roztopené maslo. Končekmi prstov vypracu-

jeme mrveničku s konzistenciou mokrého piesku. Zhruba ¾ cesta vysypeme do koláčovej formy a dlaňou dobre utlačíme na dno i boky formy. Plnka: tvaroh vyšľaháme s cukrom, citrónovou šťavou, pudingom a nakoniec na menších obrátkach zapracujeme do plnky aj celé vajce. Plnku rozotrieme na cesto, na vrch poukladáme umyté, prepolené marhule a všetko bohato zasypeme zvyšnou mrveničkou. Koláč pečieme v rúre vyhriatej na 170 °C zhruba 45 minút.

Melónové rezy s kokosovým korpusom Letný koláčik, ktorý chutí fantasticky a spája zdanlivo nezlučiteľné. Suroviny: 6 vaječných bielkov, 200 g práškového cukru, 200 g strúhaného kokosu, 4 PL (polievkové lyžice) polohrubej múky, 1 KL (kávová lyžička) kypriaceho prášku, 150 g malinového džemu, 500 g melónovej dužiny, 100 ml vody, 2 PL medu, 1,5 KL práškovej želatíny Takto sa to podarí: Vaječné bielky vyšľaháme dopenista na menších obrátkach, potom zvýšime rýchlosť šľahača a postupne (po lyžiciach) zašľaháme práškový cukor, kým nezískame pevný a lesklý sneh. Múku, kokos a kypriaci prášok spolu premiešame a zľahka zapracujeme do snehu. Vzniknuté cesto rozotrieme na menší hlboký plech (35 x 25 cm). Korpus pečieme v rúre vyhriatej na 170 °C do ružova, zhruba 25 až 30 minút, a necháme úplne vychladnúť. Vychladnutý korpus potrieme malinovým džemom

Suroviny: Na kokosový korpus (35 x 25 cm plech): 6 vaječných bielkov, 200 g práškového cukru, 200 g strúhaného kokosu, 4 PL (polievkové lyžice) polohrubej múky, 1 KL (kávová lyžička) kypriaceho prášku; Na nektárinkovú plnku: 5 zrelých nektáriniek, 500 ml vody, 4 PL kryštálového cukru, 2 balíčky vanilkového pudingu; Na vrch: 600 g kyslej smotany, 3 balíčky vanilkového cukru, 1 tvrdšia nektárinka, trochu strúhaného kokosu, trochu mätových lístkov Takto sa to podarí: Kokosový korpus: vaječné bielky vyšľaháme dopenista na menších obrátkach, potom zvýšime rýchlosť šľahača a postupne (po lyžiciach) zašľaháme práškový cukor, kým nezískame pevný a lesklý sneh. Múku, kokos a kypriaci prášok spolu premiešame a zľahka zapracujeme do snehu. Vzniknuté cesto rozotrieme na menší hlboký plech (35 x 25 cm). Korpus pečieme v rúre vyhriatej na 170 °C do ružova, zhruba 25

Višňové brownies a uložíme na asi 30 minút do chladničky. Želatínu vymiešame s dvoma až troma lyžicami vlažnej vody (podľa návodu na obale) a necháme ju napučať. Melónovú dužinu spolu s medom a vodou rozmixujeme v mixéri a precedíme do misky. Želatínu zahrejeme (nevaríme), kým sa úplne nerozpustí, odstavíme z plameňa a primiešame k nej asi deci melónovej šťavy. Potom obsah prelejeme k ostatnej šťave, dobre premiešame, vylejeme na koláč v tenkej vrstve a uložíme naspäť do chladu na aspoň 3 hodiny. Neskôr krájame na menšie štvorce, ktoré môžeme dozdobiť kúskami melónovej dužiny a lístkami mäty.

Suroviny: 125 g masla, 150 g horkej čokolády, 200 g trstinového cukru, 100 g hladkej múky, 1 KL (kávová lyžička) kypriaceho prášku, 4 PL (polievkové lyžice) kakaa, 1 KL instantnej kávy, 3 vajcia, 50 g mliečnej čokolády, 200 g višní (vykôstkovaných, prepolených) Takto sa to podarí: Maslo, cukor a čokoládu (horkú) dáme spoločne roztopiť do väčšej rajnice na slabom plameni. Keď sú cukor i čokoláda rozpustené, zmes odstavíme a primiešame sypké suroviny: múku, kypriaci prášok, kakao a kávu, ktorá ešte viac rozvinie chuť kakaa a čokolády. Vajíčka rozšľaháme v miske a postupne ich zamiešame do čokoládového cesta. Nakoniec do zmesi zapracu-

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | Príloha pre poľnohospodárov a dedinu | Číslo 537 | Pripravuje: Ľubica Sýkorová | Použitá domáca a zahraničná literatúra

30

VIII

až 30 minút a necháme úplne vychladnúť. Medzitým si pripravíme nektárinkovú plnku: nektárinky umyjeme, prepolíme a zbavíme kôstok. Vložíme ich do mixéra, s trochou vody dobre rozmixujeme a následne precedíme do hrnca, aby sme sa zbavili rozsekaných šupiek. K nektárinkovej šťave prilejeme vodu, pridáme cukor, pudingy a uvaríme hustý krém, ktorý rozotrieme na vychladnutý korpus. Nektárinkovú plnku necháme krátko vychladnúť a následne uložíme do chladničky na asi hodinku, aby stuhla. Na vychladnutú plnku potom rozorieme kyslú smotanu, ktorú sme vymiešali s vanilkovým cukrom, a koláč uložíme späť do chladu na aspoň 4 hodiny, ideálne cez noc.

jeme nasekanú mliečnu čokoládu a vykôstkované (prepolené) višne. Všetko navrstvíme do papierom na pečenie vystlanej formy (20 x 20 cm) a upečieme v rúre vyhriatej na 180 °C zhruba 20 až 25 minút. Brownies necháme úplne vychladnúť, nakrájame na štvorce a môžeme podávať samotné alebo s višňami nakladanými v rume a lyžicou čerstvo ušľahanej šľahačky. Zdroj: recepty.sk Výber: Ľ. Sýkorová


Kultúra MEDZINÁRODNÝ VÝTVARNÝ TÁBOR V CREPAJI PRI KOVAČICI

Obrazy a blues južného Banátu Stevan Lenhart

V

miestnostiach kaviarne Banat Blues Cafe v Crepaji už viac rokov prebieha výtvarný tábor pod názvom Slic (skrátené zo Slikamo Crepaju, čiže Maľujeme Crepaju), ktorý sa stal tradičnou letnou zastávkou pre výtvarných umelcov, ktorí

kým mladým ľuďom, aby využili vlastnú kreativitu a prispeli ku kultúre nášho prostredia,“ hovorí Dušan Gluvakov, ideový tvorca podujatia a majiteľ kaviarne Banat Blues Cafe. „Idea vznikla pred viacerými rokmi a pôvodne to mal byť tematický výtvarný tábor, ktorého účastníci by mali maľovať tunajšie okolie (stadiaľ

literárne večery, ktoré sa diali na nádvorí kaviarne. Koncertovali Bane Gluvakov Tubaćin, China Cats, 200+ a Fifty and the Gang, prezentované boli knihy Aleksandra Čotrića a Dušana Genca. Sprievodnou časťou celého podujatia bola výstava obrazov kovačického insitného maliara Pavla Hajku v pivničnej galérii.

Na otvorení výstavy sa prihovoril aj Dušan Gluvakov, organizátor podujatia

Účastníci tohtoročného výtvarného tábora v Crepaji

chcú tráviť čas v tvorivej spoločnosti a špecifickom ovzduší tejto časti južného Banátu. V tomto roku sa podujatie realizovalo od 20. do 24. júla, a bol to siedmy tábor s účasťou osemnástich výtvarníkov, tak akademických maliarov, ako aj amatérov. „Usporadúvaním tohto výtvarného tábora sme chceli umožniť tvorivým a predovšet-

názov Maľujeme Crepaju), ale nie je to striktne definované, takže vlastne ide o voľné tematické prejavy. Doteraz sa v našom tábore zúčastnilo zhruba dvesto výtvarných umelcov z krajiny a zo zahraničia. Vytvorené diela zostávajú v tunajšom fonde, sú nepredajné a v každej chvíli sú dostupné všetkým milovníkom výtvarného umenia.“ V záverečný večer podujatia bola otvorená výstava prác účastníkov tohtoročného výtvarného tábora v Crepaji. Na výstave svoje diela prezentovali títo autori: Aleksandar Záber z výstavy vytvorených prác Alimpić a Mi• KULTÚRA •

roljub Kršanin z Pančeva, Elena Tomášová-Takáčová z Kovačice, Janko Laco zo Zreňanina, Ivan Karafilovski a Branislav Simić z Crepaje, Anatoli Ivakin z Moskvy, Konstantin Stupovski z Paríža a Danijela Dončićová, Aleksandar Kuruzović, Mirjana Filipovićová-Kuruzovićová, Jasna Višnjićová, Sanja Durmanová, Miloš Kostić, Vlada Milinković, Nenad Stojkov, Dragana Kuprešaninová a Zoran Pavlović z Be-

Obraz Aleksandra Alimpića z Pančeva

V dnešnom čase, keď je kultúrna ponuka v menších prostrediach čoraz slabšia a činnosť niektorých domov kultúry fakticky zanikla, umelecké akcie

V pivničnej galérii bola usporiadaná výstava obrazov Pavla Hajku z Kovačice

lehradu. K výstave je vytlačený farebný katalóg. Okrem každodennej tvorby účastníkov výtvarného tábora a záverečnej výstavy ich prác program zahŕňal aj hudobné a

v alternatívnych priestoroch, akým je kaviareň Banat Blues Cafe, vzbudzujú pozitívny ohlas, o čom svedčí aj slušný počet účastníkov a návštevníkov tohto výtvarného podujatia.

31 /4970/ 31. 7. 2021

31


Kultúra BÁČSKY PETROVEC

K storočnici Spolku petrovských žien Jaroslav Čiep

A

je to tu: sto rokov uplynulo, čo sa petrovské ženy dali dokopy a spoločnými silami začali ťahať za povraz kultúrnej, spoločenskej a charitatívnej aktivity a ruka v ruke aj ženskej emancipácie so snahou rodovo zrovnoprávniť sa s mužmi. Dnes po uplynutí tých sto rokov môžeme povedať, že si to ženy v Petrovci svojou snahou a húževnatosťou aj vydobyli. Tradične aktívne členky Spolku petrovských žien ako vstupnú akciu k Slovenským národným slávnostiam pripravia zaujímavú etnografickú výstavu, ako aj

si pozvali aj mnohých hostí, predstaviteľov spoločenského a politického života Slovákov v Srbsku. A k tomu pripravili aj príležitostný kultúrny program, v ktorom zaspievali: zbor Petrovčanky a Komorný zbor Musica viva pod taktovkou Marieny Stankovićovej-Krivákovej a v sprievode Zdenka Makovníka a Vladimíra Kováča, každý osve, ale aj spoločne, aj mladučkí hudobníci Ivan Kopčok a Saša Vučić pod vedením mentora Michala Struhára, ako aj sólistky Simona Sýkorová a Alexandra Brtková a recitátori Irena Krišková a Anna Hansmanová. Predsedníčka spolku Mária Gaš-

Spoločne: zbory Petrovčanky a Musica viva

jej slávnostné otvorenie. Tých v priebehu posledných desaťročí nastýbali vo výstavných priestoroch svojho príbytku na rôzne témy. Tak aj tohto roku ženy nezlyhali. V nedeľu predvečerom 25. júla prvou lastovičkou z náplne harmonogramu SNS 2021 bola akcia petrovských spolkárok. Tentoraz pre návštevníkov Slávností z Petrovca a spoza chotára pripravili dokumentárnu výstavu – svojrázny prierez činnosti rôznych tvarov ženských spolkov v tomto prostredí, cestovanie celým storočím. Aby čím veľkolepejšie zaznamenali okrúhle výročie založenia prvého ženského spolku v Petrovci, na vernisáž 32

www.hl.rs

parovská priblížila hojnému počtu zoskupených samotnú výstavu a jej obsah, po čom ju aj otvorila a pozvala prítomných obzrieť si ju. Na záver sa za ich doterajšiu snahu ženám poďakovali a do budúcna im popriali veľa zdaru aj Libuška Lakatošová v mene Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny, Tatiana Vujačićová v menej lokálnej samosprávy a Svetoslav Majera v mene Združenia penzistov. Gratulantov by iste bolo aj viac, ale oblohou sa tiahli mraky a začalo pršať, takže sa návštevníci presunuli dnu na výstavu a spolkárky ich núkali z bohatého stolovania, ktoré pri tejto príležitosti prichystali.

Informačno-politický týždenník

Hudobné číslo mladých hudobníkov s M. Struhárom a sólistka A. Brtková

Aj jubilejnú tortu. „Pri vstupe do miestnosti je zariadená izba z 30. rokov 20. storočia. Posteľ s bielou plachtou, perinou a šlingovanými vankúšmi vysoko napoprávanými. Pod oknami taká široká lavica, na ktorej sa mohlo aj spávať. A medzi oknami zrkadlo. Skriňa z roku 1923, na ktorej sa nachádza meno mladej nevesty, ktorá ju priniesla do domu. V nej je výbava mladej nevesty a v komode je uložený jej odev. Stôl a stoličky stoja v strede miestnosti. Pri dverách tri figuríny: muži, ktorí predstavujú zváčov a družbov. Vítajú svadobčanov a ponúkajú ich pálenkou a vínkom. Bábiky oblečené v petrovských sviatočných krojoch

zdobia celú miestnosť,“ týmito slovami v sprievodnom katalógu k výstave víta Mária Gašparovská a pokračuje: „Druhá miestnosť je kompletne ladená k storočnici. V strede je symbolika taniera. Znázorňuje pretrvávanie ľudí na rovine, ktorí sa vždy snažili mať plný tanier. Predstavuje poklonu jedlu. Symbolický tanier je plný čipiek, perál a v strede zlatými niťami vypísané roky jestvovania spolku 1921 – 2021. Aj to je svojrázna perla, že sa takto zachoval spolok žien. A zlatá niť – materiál, na aký sa menila niť v ruke ženy. A vedľa je znázornená tá, ktorá sa nebojácne zapojila do ženského hnutia, keď chcela ženy pozdvihnúť na vyššiu úroveň a poukázať, že tak

Záber po otvorení výstavy • KULTÚRA •


Prierez storočnej činnosti žien

ako pôsobili ženy na Slovensku v čele so spisovateľkou Teréziou Vansovou od roku 1869, môže pôsobiť i spolok v Petrovci. Je tam teda portrét Adely Greisingerovej, prvej predsedníčky Spolku žien v Petrovci a rozlože-

pre spoločenské postavenie a aktivitu žien (1985 – 1991) a terajší Spolok petrovských žien (2002 – 2021). „V druhej miestnosti sú skrinky s fotodokumentáciou. Pri skrinkách sú figuríny oblečené

Z dokumentárnej časti výstavy

ných 100 perál znázorňujúcich 100 rokov spolkovej činnosti. Dominantou sú perly ako symbol duchovnej sféry hľadania podstaty v spoločenskom živote, v kultúre, v umení, v divadle a vo všetkom tom, čo človeka či ženu pozdvihuje k vyšším sféram života, perly ako symbol ženskej krásy...“ Táto retrospektívna výstava prináša ukážky zo šiestich výrazných období Spolku žien v Petrovci za 100 rokov pretrvávania. Sú to: Ústredný spolok československých žien (1919), Odbočka spolku československých žien (1921 – 1941), Protifašistický front žien (1941 – 1953), Miestna konferencia pre spoločenské postavenie a aktivitu žien (1976 – 1987), Obecná konferencia • KULTÚRA •

do dobového odevu. Sú tam znázornené ženy bojovníčky, ošetrovateľky, domáce, žena, ktorá pletie, vyšíva alebo háčkuje, možno tká domáce uteráky,

Petrovské ženy prichystali aj veľa pochúťok

Aj torta k jubileu spolkárok všetkým chutila

šička... Za nimi panely s ručnými prácami, aké sa robili v tom-ktorom období, vyšívanie, tkanie, háčkovanie, pletenie (štrikovanie), šlingovanie... Vzory od tých najstarších po súčasné. Za stolom pani učiteľka učí nielen deti, ale edukuje aj ženy v spolku a literatúra pred ňou svedčí o tom, že sa otázkou ženských spolkov zaoberajú viaceré naslovovzaté odborníčky. Vidíme tu aj rám – vešiak so sukňami, či už sviatočnými, alebo na všedný deň. Mladý pár ide vyobliekaný k sobášu. Mladá má na hlave partu, ktorá je ťažká od 7 do 9 kg, a petrovský sobášny čierny kroj. Iba v 50. rokoch minulého storočia kroj bol aj biely. S nimi je i družica v sviatočnom kroji, stoja vedľa skrine plnej výbavy. Všetky rekvizity sú v znamení svadby a sobáša,“ objasňuje Gašparovská.

V druhej miestnosti sú teda znázornené obdobia, ktorými prechádzali ženy spolkárky za sto rokov. Aj samotný výklad na priečelí budovy zdobí neostyrénový strom a konáre symbolizujú jednotlivé obdobia činnosti žien. V skrinkách si možno aj podrobnejšie obzrieť zozbieranú fotodokumentáciu. Výstava bude verejnosti sprístupnená do konca roka. Svojským úvodom k oslave storočnice Spolku žien bolo stretnutie spolkárok v sobotu 24. júla zrána na miestnom cintoríne pri hrobe prvej a dlhoročnej predsedníčky spolku žien Adely Greisingerovej (1867 – 1940). Pri pietnej spomienke položili kyticu kvetov, a pritom si sprítomnili state z jej života a spoločenské snahy a aktivity. V programe účinkovali aj spolkárky Mária Gašparovská a Anna Hansmanová, ktorá prečítala úryvky z textu o Adele Greisingerovej z pera Viery Benkovej. Hudobným číslom prispeli aj otec a syn Jurajovia Súdiovci zo Selenče a prednesom básne Michal Ďurovka z Kysáča. Na záver sa prítomným v mene rodiny v snahe dostať do povedomia širšej spoločnosti meno Adely Greisingerovej poďakovala Darina Greisingerová.

Spolkárky pri hrobke prvej predsedníčky Adely Greisingerovej

31 /4970/ 31. 7. 2021

33


Kultúra 5. SLOVENSKÝ VÝTVARNÝ TÁBOR V KULPÍNE

Narastá účasť a kvalita Katarína Gažová

T

ten priestor nemožno nateraz využívať. Na začiatku stretnutia v Kulpíne účastníkov tábora privítal

Michala Hasíka. Česť otvoriť 5. Slovenský výtvarný tábor v Kulpíne pripadla podpredsedníčke Výtvarnej skupiny KEBY…,

vorivé umelecké stretnutie v príjemnom chládku stromov areálu kulpínskeho kaštieľa, presnejšie 5. ročník Slovenského výtvarného tábora usporiadali v sobotu 24. júla MOMS Kulpín a Výtvarná skupina KEBY… Pozvaniu usporiadateľov vyhovelo 26 účastníkov už tradičného tábora, ktorý sa doteraz každoročne konal v príjemnom ovzduší Muzeálneho komplexu v Kulpíne. Hoci počasie bolo horúce, slnečné, predsa chládok stromov v prednej časti parku kaštieľa ochránil tvorivých účastníkov pred silným slnkom. Po minulé roky sa tvorilo Účastníci piateho výtvarného tábora v Kulpíne v parku za Veľkým kaštieľom, kde bol hlboký chládok, a Pavel Gaža, predseda MOMS skúsenej tvorivej profesionáltohto roku Múzeum Vojvodiny v Kulpíne. Po stanovení pra- nej umelkyni Anne Babiakovej, nedovolilo používať tú časť vidiel, ako sa bude v ten deň ktorá účastníkom popriala veľa z bezpečnostných dôvodov. pracovať, nasledovala minútka zdaru v práci počas tábora a veľa Budova kaštieľa chátra a zvlášť ticha pre tohto roku zosnulého tvorivej motivácie. balkón Veľkého kaštieľa obráte- dlhoročného člena Výtvarnej Účastníci tábora začali s práný k parku je v zlom stave, takže skupiny KEBY… a účastníka cou a delegácia MOMS Kulpín ohrozuje okoloidúcich, a preto každoročného tábora v Kulpíne a Výtvarnej skupiny KEBY…

Ovzdušie tvorenia v parku Muzeálneho komplexu v Kulpíne

34

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

navštívila kulpínsky cintorín, aby položila kyticu kvetov na hrobku Michala Hasíka a aj takto si uctila jeho osobnosť a dielo. Tvorilo sa na tému Kulpínske motívy – miestne symboly, ale aj na iné ľubovoľné, ktoré si zvolili sami účastníci tábora. Organizátori účastníkom zabezpečili a odovzdali maliarske plátna, olejové, akrylové a pastelové farby, podľa toho, akou technikou si zvolili v ten deň pracovať. Výtvarného tábora v Kulpíne sa tohto roku zúčastnili: Anna Babiaková, Michal Virág, Ján Vrbovský, Vladislav Medovarský, Blanka Gažová a Daniel Zelenák z Kulpína, Anna Nosálová, Juraj Berédi a Valentína Kaňová zo Selenče, Anna Struhárová, Katarína Breuningová, Ján Makan a Miloslav Zaťko z

K tvorbe aj pohárik rozhovoru (sprava): Pavel Chrťan, Pavel Gaža a popri maľuje Michal Virág • KULTÚRA •


Báčskeho Petrovca, Ján Vozár, bola účasť Pavla Chrťana z Ky- zamestnania profesionálneho Pavel Chrťan, Zuzana Ferková, sáča, svetoznámeho Master kuchára venuje svojej veľkej Mária Sláviková, Mária Páliko- Chef Carving, ktorý sa okrem záľube: vyrezávaniu do ovocia vá, Zuzana Madacká a zeleniny. Počas z Kysáča a Branislav kulpínskeho táGalamboš, Karol Barbora vyrezával toš, Sofia Katiaková a do melónov a Maša Galambošová z jeho umeleckú Hložian. V popoludzručnosť a prácu ňajších hodinách sa k obdivovali všetci účastníkom kulpínskeprítomní. ho tábora pripojila aj Po spoločnom mládež z kulpínskeho obede sa vrátizdruženia Objatie, a to: li do kaštieľa a Vlasta Zelenáková, Mipokračovali v chaela Plachtinská a práci. Každému Dejan Šuľan. účastníkovi orSvojráznou atrakciou Zuzana Ferková z Kysáča nevystala ani z jedného ganizátori tohtotohtoročného tábora výtvarného tábora v Kulpíne ročného tábora

odovzdali ďakovný diplom. Umelecké práce, ktoré vznikli počas 5. ročníka Slovenského výtvarného tábora v Kulpíne, budú zaradené do expozície výstavy, ktorej vernisáž bude v sobotu 31. júla, počas tohtoročných Predslávnosťových dní v Kulpíne. Tu budú vystavené aj výtvarné práce, ktoré umelci vypracovali vlani, teda v roku 2020, počas 4. ročníka výtvarného tábora a ktoré potom v dôsledku pandémie neboli vystavené, lebo sa kulpínske oslavy nekonali. Výstava obrazov bude usporiadaná a otvorená v interiéri Poľovníckeho domu v Kulpíne.

STARÁ PAZOVA

Detské kultúrne leto 2021 Anna Lešťanová

T

ohtoročné Detské kultúrne leto na území Staropazovskej obce sa slávnostne začalo v stredu 21. júla s predstavením Svet bájok v podaní belehradského divadelného súboru Hajde obraduj Dan. Najprv

Fotografovať sa s hercami bolo pre pazovské ratolesti veľkým pôžitkom

pre malých – veľkých milovníkov Tálie bolo v neskorých popoludňajších hodinách zahrané v Nových Bánovciach a o dve • KULTÚRA •

hodiny neskoršie aj v Novej Pazove. Toto predstavenie si v piatok 23. júla mali možnosť pozrieť aj najmladší Vojčania a po nich i Pazovčania, ktorí tam hlavne boli so svojimi rodičmi a starými rodičmi. Počas dvojmesačného, júlového a augustového Detského kultúrneho leta na programe sú štyri divadelné predstavenia, ktoré v dedinách Staropazovskej obce budú zahrané až 16-krát. Tohto roku pre výstavbu nadjazdu smerom do Golubiniec, pod ktorým bude premávať rýchlodráha, v tejto dedine pre uvedené praktické dôvody sa predstavenia neuskutočnia. Znovu po prvý raz v roku 2021 belehradskí herci so svojimi predstaveniami zavítajú aj do Surduku na potešenie tamojších ratolestí. Detské kultúrne leto je tradičným obľúbeným podujatím pre najmladších, hlavne milovníkov Tálie, a realizuje sa už 19 rokov. Skôr malo iné názvy, no vždy lákalo početné obecenstvo, ktoré sa kochalo vo vydarených detských predstaveniach (a iných programoch) a počas

Početné malé – veľké obecenstvo v Starej Pazove

hodinového trvania divadielka zažilo ten čarodejný detský svet bájok. Organizátorom podujatia je Stredisko pre kultúru Stará Pazova a generálnym patrónom je Obec Stará Pazova. Malí Pazovčania si detské divadelné predstavenia na priestranstve pred divadelnou sálou môžu pozrieť aj v piatok 30. júla (predstavenie Čarodejná kniha o 20. hodine) a potom 6. a 13. augusta, keď herci v čele

s Nikolom Markovićom zahrajú predstavenia Bájka o kvete a Krajina hračiek. Predstavenia sú prispôsobené detskému veku a prvoradým cieľom ich realizácie je, aby ich počas letných večerí na otvorenom priestore pobavili. Na takýchto programoch sa najmladší obyvatelia obce aj navzájom kamarátia so svojimi rovesníkmi, a o to sú ich zážitky z týchto vychádzok bohatšie.

31 /4970/ 31. 7. 2021

35


Kultúra SCÉNA

Menej známe dejiny hardrocku: Cactus Stevan Lenhart

V

piesňach americkej skupiny Cactus boli vždy výraznejšie prítomné bluesrockové prvky, ktorými sa tento band odlišoval od väčšiny iných hardrockových formácií. Skupinu koncom roka 1969 na Long Islande (New York) založili dvaja dovtedajší členovia ešte jednej významnej kapely – Vanilla Fudge. Boli to bubeník Carmine Appice a basgitarista Tim Bogert, ktorí medzičasom plánovali formovať nový superband spolu s britským gitaristom Jeffom Beckom (ex The Yardbirds) a spevákom Rodom Stewartom, ale ten plán stroskotal po tom, čo Beck dožil vážne zranenie v dopravnej nehode a musel si urobiť dlhšiu (18-mesačnú) prestávku v hudobnej činnosti. Appice a Bogert si našli iných spolupracovníkov (boli to gitarista Jim McCarty a spevák

Rusty Day) a už prvým albumom Cactus z roku 1970 si začali budovať reputáciu originálnou kombináciou bluesu, hardroc36

www.hl.rs

ku a boogie v ich autorských skladbách, ako aj dynamických coververziách piesní Parchman Farm (Mose Allison) a You Can’t Judge a Book by the Cover (Willie Dixon/Bo Diddley). Takú úspešnú hudobnú formulu uplatnili aj na nasledujúcich albumoch One Way... Or Another a Restric-

tions (obidva vyšli roku 1971), ktoré vedľa autorských kusov obsahovali aj prudké covers Long Tall Sally (Little Richard), I Feel So Bad (Chuck Willis) a Evil (Willie Dixon). V tom období Cactus boli označovaní ako americká odpoveď na Led Zeppelin a predstavovali skutočnú koncertnú atrakciu. Spevák Rusty Day sa

však ukázal ako problematický pre svoje nepredvídateľné roztopašné správanie, ktoré často nebolo v súlade so zákonom

Informačno-politický týždenník

(pre vyvolávanie nepokoja bol raz dokonca zatknutý počas samého koncertu v Bostone), takže bol nakoniec vyhodený z bandu. Vystriedal ho spevák Pete French (ktorý dovtedy spieval v skupinách Leafhound a Atomic Rooster) a ďalšími novými členmi sa stali aj gitarista Werner Fritzschings a klávesista Duane Hitchings. V takom pozmenenom zložení Cactus nahrali album ’Ot ’N’ Sweaty (1972), ktorý označil koniec prvého obdobia tejto skupiny. Roku 1972 Appice a Bogert konečne mohli uskutočniť dlhodobý sen formovať band spolu s Jeffom Beckom, ktorý sa zotavil po spomenutej nehode. Ako trio pod názvom Beck, Bogert & Appice však vydali iba jeden album z roku 1973 (okrem autorských piesní obsahoval aj cover Superstition Stevieho Wondera) a vyšiel im aj koncertný album Live in Japan. Údajne nahrali ešte jeden album v štúdiu, ale ten zostal dodnes neuverejnený. Medzičasom sa niektorí iní členovia Cactus pokúsili pokračovať v tom úspešnom hudobnom príbehu. Klávesista Duane Hitchings založil The New Cactus Band, s ktorým nahral album Son of Cactus (1973) a odohral niekoľko koncertov. V druhej polovici 70. rokov aj spevák Rusty Day formoval inú verziu Cactus a koncertoval pod týmto menom so skupinou hudobníkov na Floride, kam sa bol presťahoval, avšak ten band nerealizoval štúdiové nahrávky. Počas 80. a 90. rokov Carmine Appice spolupracoval s mnohými známymi hudobníkmi zo

sveta hardrockovej a metalovej hudby (napr. Ted Nugent, Marty Friedman) a bol členom skupín King Kobra a Blue Murder. Tim

Bogert v tom období tiež zostal hudobne aktívny a občas spolupracoval aj s Appiceom – spolu hrali v skupine pod názvom DBA a potom aj v hardrockovom superbande Hollywood Monsters. * Roku 2006 traja pôvodní členovia Cactus – Appice, Bogert a McCarty – sa znovu dali

dokopy a spolu so spevákom Jimmym Kunesom (ex Savoy Brown) nahrali album Cactus V. Neskoršie v trochu pozmenenom zložení Cactus nahrali ešte jeden album – Black Dawn (2016), ktorý predstavuje ich zvukovo „najtvrdšie“ hardrockové vydanie. Tim Bogert zomrel po dlhšej chorobe v januári 2021. Carmine Appice vedie skupinu Cactus až dodnes. • KULTÚRA •


SEMINÁR Z OBLASTI MUZIKOLÓGIE V STAREJ PAZOVE

Nech sa znovu počujú zvuky trúby Anna Lešťanová

N

a záverečnom koncerte žiakov vojčianskej Hudobnej školy Mr. Ljubinka Lazića obecenstvo v Starej Pazove 24. júna malo možnosť zoznámiť sa i s mladým talentovaným profesorom trúby Dušanom Murišićom z Belehradu, master študentom Hudobnej akadémie. D. Murišić, vtedy Mr. kontrabasu a majiteľ Hudobnej školy Ljubinka Lazića, zahlásil, že ak medzi deťmi nielen zo Staropazovskej, lež aj z Inđijskej a Pećinskej obce, odkiaľ majú žiakov v hudobnej škole, sa prejaví záujem, hudobná škola vo Vojke môže dostať aj siedmu triedu – triedu trúby. Táto idea oslovila najmä Annu Đurdevićovú, profesorku hudobnej výchovy na dôchodku a vedúcu staropazovského Miešaného zboru Tília, ktorá pripomenula, že kedysi v tomto prostredí jestvoval orchester plechových dychových nástro-

jov. So zámerom, aby sa opäť v Starej Pazove počuli zvuky trúby, usporiadali v stredu 21. júla

nadšením hovoril o dejinách vzniku tohto hudobného nástroja, o vývojovej ceste trúby,

Anna Đurdevićová s Dušanom Murišićom na seminári v Starej Pazove

seminár na novej evanjelickej fare. Po úvodných slovách A. Đurdevićovej hosť z Belehradu profesor Murišić mal zaujímavú prezentáciu o trúbe. Mladý hudobník, ktorý je i príbuzensky viazaný na toto prostredie, lebo mu prababička bola pazovskou Slovenkou, s veľkým

ale aj o jej veľkých možnostiach uplatnenia vo svete hudby. Osobitne predstavil 5 druhov trúby, čo hudobne hraním aj ilustroval. Tentoraz na seminári v Starej Pazove prízvukoval, že trúba ako hudobný nástroj môže znieť aj veľmi silne, aj veľmi jemne. Podľa slov profesora Murišića

tak v Srbsku, ako aj v zahraničí jestvuje záujem o trúbu a pre dobrých a usilovných hudobníkov je vždy hodne práce. Hovoril aj o technike hrania a o tom, kde sa môže tento hudobný nástroj pre potenciálnych uchádzačov hudobnej školy zabezpečiť. Hranie na trúbe môže byť v tvare profesionálneho angažovania, alebo v tvare ochotníckej záľuby, a tentoraz je vhodné pre všetky generácie a najmä pre deti a mládež. Na tomto prvom stretnutí ohľadom organizovania vyučovania hry na trúbe bol aj Igor Feldy, senior sriemsky a farár staropazovský. Ako uviedol, on sa podľa Žalmu 150 aj v minulosti a aj dnes používa na oslavu Hospodina a kto by mal záujem naučiť sa hrať na trúbe pod vedením odborníka, profesora, má šancu. Na znak vďaky za vykonanú skvelú prednášku a ukážkovú prezentáciu trúby mu odovzdal aj hodnotný knižný darček. Pre zaujímavosť – profesor Murišić s veľkou ochotou a láskou zahral na trúbe v kostole i počas inštalácie farára Feldyho za seniora sriemskeho.

CORONA V RUSKU

Prvé miesto na medzinárodnom festivale módy Miroslava Ožvátová

F

otograf a dizajnér Pavel Surový z Kysáča so svojím novým projektom etno-umeleckej módy Corona reprezentoval Srbsko na súťaži v Rusku. Projekt Corona ukazuje jedinečnú kombináciu etnologického umenia, tradície modernej doby, ako historického a národného orientačného bodu v oblasti módneho dizajnu. Na medzinárodnom festivale International Baltic Ethnic Fashion Festival (IBEFF) – Ethnomoda v Rusku, ktorý sa tento rok • KULTÚRA •

konal v Petrohrade, v kategórii módna fotografia získal prvé miesto fotograf Pavel Surový, riaditeľ Kultúrneho centra Kysáč, s umeleckým projektom, ktorý zahŕňa archaické ľudové kroje s názvom Corona – Koruna. Surový získal 141,5 z maximálnych 150 bodov, čo je najlepší výsledok na celom festivale, a tak získal prvé miesto v Rusku. Autor sa ako vášnivý zberateľ a milovník ľudových krojov snažil svojím národopisným výskumom predstaviť zhodu archaických slovenských krojov s kráľovskými európskymi

šatami. V tomto zmysle sú motívy a materiály, ktoré prenikli k strihom tradičných archaických kostýmov, ovplyvnené trendmi a módou Rakúsko-Uhorska, Ruska, Francúzska, Nemecka, Španielska, Dánska, Turecka a ďalších krajín. Týmto víťazstvom potvrdil aj odbornú prácu KC Kysáč a Mesta Nový Sad, pretože zakladateľom KC Kysáč je Zhromaždenie mesta Nový Sad. Porota rozhodla, že fotografie Pavla Surového budú tento rok vytlačené na taškách s odmenami pre účastníkov IBEFF, ktorí

Projekt etno-umeleckej módy Corona reprezentoval Srbsko na súťaži v Rusku

aj týmto spôsobom odmenili a predstavili prácu tohto fotografa. Foto a zdroj: FB surovipavel

31 /4970/ 31. 7. 2021

37


Kultúra  ČASOPISY

Poézia je chôdza po oblakoch (Nový život č. 5 – 6/2021) Stevan Lenhart

N

a titulnej strane tohto dvojčísla Nového života je časť „asociatívno-abstraktného“ obrazu Bez názvu 2 akademickej maliarky Márie Gaškovej, ktorej porota tohtoročnej výstavy Korene udelila hlavnú cenu. Spomenutá výstava diel malého formátu umelcov Slovákov žijúcich v Srbsku sa usporiadala v priebehu júna a júla v Galérii Miry Brtkovej v Starej Pazove a toto dvojčíslo NŽ je ilustrované reprodukciami prác z daného podujatia. O koncepcii a obsahu výstavy obšírnejšie píše výtvarný kritik a teoretik Sava Stepanov, ktorý o. i. poznamenáva: „V diele malého formátu umelec najrýchlejšie nadväzuje priamy vzťah so svojím vlastným umeleckým bytím, a možno práve preto, a celkom oprávnene dokáže najvernejšie zaznamenať stav vedomia, mieru vzrušenia a charakter vlastnej senzibility.“ V rubrike Rozkoš z textu novosadský spisovateľ Nenad Šaponja sa v príspevku Zásady o neistote v podobe desiatich esejistických téz zamýšľa nad podstatou poézie a jej súvislosťami s ľudským životom, ako i rozdielom medzi poéziou a prózou. Ako hovorí, poézia je „chôdza po oblakoch“, a preto vraj môže byť nebezpečná pre toho, kto ju vytvára. „Na rozdiel od prózy, s ktorou ste takmer vždy obomi nohami na zemi, skutočná poézia vám nezaručuje žiadnu bezpečnosť. Okrem krásy, samozrejme,“ píše Šaponja. Rozhovor so súčasným slovenským spisovateľom Marcelom Pálešom pre rubriku Chat pripravila Katarína Mosnáková-Bagľašová. Rozprávajú sa na 38

www.hl.rs

viaceré témy súvisiace s Pálešovou „multižánrovou“ tvorbou, tiež s jeho organizačnou činnosťou na poli literatúry a umenia. V rubrike Pulzovanie literatúry tentoraz má prevahu poézia, takže prináša básne alebo básnické cykly viacerých autorov: Daniela Pixiadesa (Dni preme-

ny), Jany Domoniovej (Víkend), Wisławy Szymborskej (Tváre na povrchu sveta), Marcela Páleša (Len tak), Dominiky Moravčíkovej (Súľovské básne) a Miroslava Aleksića (Nemá voda). Možno čítať aj text monodrámy Magdaléna (ide o dramatizáciu rovnomennej poviedky Terézie Vansovej v podaní Michala Babiaka) a úryvky z novely Záchrana sveta podľa G. slovenskej spisovateľky a filozofky Etely Farkašovej. Víťazoslav Hronec v eseji O Haraldovi Johnssonovi a Milošovi Crnjanskom pravdepodobne naposledy (rubrika Texty a kontexty) rieši svojráznu literárnu enigmu o autorovi detektívneho románu Podzemný klub, ktorý vyšiel roku 1921 v Pančeve. Hronec detailne hovorí o svo-

Informačno-politický týždenník

jom dlhoročnom výskume tejto „záhady“ a s ňou súvisiacou polemikou so srbskou literárnou historičkou Mirjanou Popovićovou-Radovićovou. O známom románe Koniec hry slovenského prozaika Dušana Mitanu (1946 – 2019) píše srbská literárna kritička Tijana Spasićová. Všíma si spoločensko-historický kontext obdobia, v ktorom dané dielo vyšlo, tiež jeho štýl narácie, prvky sociálnej kritiky, jazykový štýl, prítomnosť autobiografických prvkov... Z poznámky pod čiarou sa možno dozvedieť, že Spasićovej text bol publikovaný ako doslov k vydaniu srbského prekladu Mitanovho románu (vyšiel roku 2009 v preklade Zdenky Valentovej-Belićovej v belehradskom vydavateľstve Arhipelag). V príspevku zo 64. Literárneho snemovania pod názvom Banátske periodiká vo Vojvodine v polovici 20. storočia a ich význam (Banátsky slovenský kalendár na obyčajný rok 1943 a časopis Banátsky rozsievač) Ján Chrťan sa zaoberá publikáciami, ktoré vyšli počas druhej svetovej vojny v Kovačici. Autor príspevku v úvode poukazuje na skutočnosť, že v nepriaznivej vojnovej situácii banátski Slováci boli vyčlenení od ostatnej časti slovenského sveta a nemali prístup k slovenskej tlači, takže si najprv vydali Banátsky slovenský kalendár na obyčajný rok 1943 a potom aj časopis Banátsky rozsievač (vychádzal od septembra 1943 do septembra 1944 a vyšlo spolu 13 čísel). Autor uvádza základné údaje o týchto publikáciách, píše o ich príprave a vzniku, redaktoroch

a vydavateľoch, a detailne mapuje obsah, rubriky a príspevky, ktoré zaraďuje do tematických skupín. Uzaviera, že tieto periodiká boli svojráznou kronikou vtedajšieho života banátskych Slovákov a ich význam je najmä v tom, že určitým spôsobom spájali tunajších Slovákov v nepriaznivom historickom období. Michal Harpáň v eseji Básnik Paľo Bohuš a maliar Martin Jonáš s podnázvom Príspevok k vzájomnej intertextualite (zo 65. Literárneho snemovania) poukazuje na prelínanie umeleckých druhov, konkrétne literatúry a výtvarného umenia. Ešte konkrétnejšie – poézie Paľa Bohuša a výtvarných prác Martina Jonáša. Harpáň v tomto príspevku využíva vlastné teoretické a literárnokritické skúsenosti na originálnu interpretáciu prelínania tvorby dvoch našich známych umelcov v Bohušovej básnickej zbierke Hviezdne proso (1972) a albume Sonáty pre sólo mlčanie a gajdy (1978), čiže vo vydaniach, ktoré sú ilustrované Jonášovými maľbami a kresbami. V rubrike Recenzie Hana Košková píše o knihe Etely Farkašovej Záchrana sveta podľa G. a Dajana Lazarevićová o zbierke básní Daniela Pixiadesa Na počesť trávy (U čast trave). Viera Benková v texte Autor a korona (v rubrike Miscelaneá) píše o zážitkoch z poetického stretnutia v Nadlaku, ale tiež uvažuje o literárnych inšpiráciách v období pandémie koronavírusu a pripomína storočnicu narodenia Paľa Bohuša. Pravidelný výber z modernej a postmodernej srbskej poézie pokračuje básňou Mirjany Božin Šepkanie (preložila ju Z. Valentová-Belićová). • KULTÚRA •


IN MEMORIAM

Miroslav Bielik

2021 bol predsedom Spolku slovenských spisovateľov. Od mladosti sa venoval literárnej činnosti. Knižne debu-

(1949 – 2021)

D

lhoročný predseda Spolku slovenských spisovateľov, básnik, prozaik, bibliograf, editor a bývalý pracovník Matice slovenskej (MS) Miroslav Bielik zomrel dňa 22. júla vo veku 72 rokov po krátkej, ale ťažkej chorobe. Viaceré kultúrne inštitúcie na Slovensku uviedli, že odchodom Miroslava Bielika stráca súčasná slovenská kultúra, literatúra i matičné hnutie jednu zo svojich najvýznamnejších osobností. Miroslav Bielik bol známy aj v slovenskej vojvodinskej kultúrnej verejnosti a významne sa pričinil o prehĺbenie literárnych a kultúrnych kontaktov medzi Slovenskom a Srbskom. Rozvinul intenzívnu spoluprácu so Zväzom

spisovateľov Srbska, s Maticou srbskou, Slovenským vydavateľským centrom a s vojvodinskými spisovateľskými a kultúrnymi inštitúciami. Narodil sa 15. apríla 1949 v Ostrom Grúni. Absolvoval Strednú školu knihovnícku v Bratislave a slovenčinu študoval na Pedagogickej fakulte v Banskej Bystrici, postgraduálne študoval na Vysokej škole ekonomickej v Bratislave. Jeho odborným pôsobiskom bola Matica slovenská v Martine, kde pracoval ako bibliograf, riaditeľ Slovenskej národnej knižnice MS, vedecký tajomník, správca a prvý podpredseda MS a riaditeľ Národného inštitútu slovenského jazyka a literatúry. V období 2013 –

toval básnickou zbierkou Čas je tichý posol mysle (2003) a charakteristikou jeho poetickej tvorby je stále prítomný vzťah medzi poéziou a filozofiou,

ako aj časté lyrické dialógy s inými spisovateľmi, filozofmi a vedcami. Vo svojich prozaických knihách vyvinul svojrázny postmoderný štýl, pri ktorom sčasti využil svoju odbornú znalosť literatúry a bibliografické skúsenosti. Miroslav Bielik poslednýkrát pobudol v Srbsku v marci 2020, keď prezentoval dve knižné vydania s jeho poéziou a prózou v preklade do srbčiny (ide o knihy Mostovi u nepoznato a Kaleidoskop) na literárnych posedeniach v niekoľkých slovenských vojvodinských prostrediach a na Veľtrhu kníh v Novom Sade. Vo vlaňajšom marcovom čísle našej prílohy Obzory sme publikovali rozhovor s Miroslavom Bielikom. Česť jeho pamiatke! Stevan Lenhart

MIROSLAV BIELIK

Samota

Lepenski Vir

Smederevská básnická jeseň

Vo svojom domčeku mám o hostí bohato postarané, obzvlášť ráno, keď ku mne nikto ani nepríde. H.-D. Thoreau

Päťdesiata Smederevská jeseň básnická, je čas otvoriť neďaleko Dunaja mezolitické Železné vráta

Sem zaletela krása / všetkých miest / od päťriečia / až k Dunaju // Bolestivá krása, / väčšia od podstaty / opevnenia. Goran Đorđević

K samotnej samote vedie úzky chodník, na ktorom nevyhnem sa naproti druhému chodcovi Na ňom nepočuť svišťanie vetra, nebzučí hmyz a nespieva hora Len hovorí... Čísi hlas? A ja sa stále obzerám Moja samota siaha, kam ani nedovidím

Nech blednú faraóni a piesok času zasýpa pyramídy, tušenie súvislostí k mostu a tabule Trajána Iste, na počiatku bolo Slovo, Sumerov predišla Vinča, kolíska naša pevne zlepená z neznámeho pradávna, pri ktorej básnik nenachádza metafory ani slová a ako slepý Homér do Itaky vedie nášho Odysea Na výprave k Lepenskému Viru Radomír s refrénom Starý Ister – Dunaj mladý a ozvenou Smedereva, Slavici, Bayovi, Jeremijovi i mne zjavuje tajomstvá Andrić vraví isto: Dunaj / pamätá všetko a dôverne / navždy uchová pre toho, / kto v každej kvapke / spozná najväčšiu / časť vlastného / bytia ...

• KULTÚRA •

Čas medených tvárí končí, povetrie dohára Básnici bledolíci s pavučinami babieho leta, ako sťahovaví vtáci nedozerní, prilietajú k Dunaju z trinástich komnát, v ktorých hniezdia hviezdy osudu, života, lásky, kométy mysle, metafory i meteory smrti... Sýpky slov sú už preplnené, zrno oddelené od kúkoľa čaká na klíčenie básne Havrany poézie, modré holubice mieru i čajky podunajských piesní, už sú znovu v Smedereve Sem zaletela krása na vlnách všetkých riek slova, tu si Dunaj hymnicky nôti v opevnení s devou Kopala studienku pozerala do nej ...

31 /4970/ 31. 7. 2021

39


Kultúra· Oznamy 

Výklad nových kníh

Zdenka Valentová-Belićová: Obraz Srbov v slovenskej literatúre (ISBN 978-86-7103-557-6)

„O

Jaroslav Čiep

braz srbského národa v slovenskej literatúre bol doteraz skúmaný len sporadicky, a to v rámci výskumu srbsko-slovenských literárnych a kultúrnych vzťahov uskutočňovaných inou metodológiou, v ktorých stredobodom pozornosti bola kultúrna interakcia medzi dvomi národmi. Tým bola aj pozornosť autorov skôr usmernená na kulturologické, historické a iné mimoliterárne skutočnosti a menej na funkciu týchto motívov v konkrétnych literárnych dielach. Obraz srbského národa v slovenskej literatúre dosiaľ ne-

bol preskúmaný imagologickým prístupom,“ píše sa v predslove novej knihy Obraz Srbov v slovenskej literatúre Zdenky Valentovej-Belićovej (1975) z Nového Sadu, našej prekladateľky, poetky, esejistky a autorky pre deti. Kniha vznikla ako dizertačná práca s pôvodným názvom Imagologické podnety pre súčasnú literárnu estetiku. Obraz Srbov v slovenskej literatúre. V rámci doktorandského štúdia na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského, na Katedre estetiky, študijnom programe Estetika a študijnom odbore Filozofia, u školiteľa doc. PhDr. Michala Babiaka, Mr., práca je určená literárnym vedcom, kritikom,

REPUBLIKA SRBSKO AUTONÓMNA POKRAJINA VOJVODINA MESTO NOVÝ SAD Mestská správa pre kultúru Mesta Nový Sad Bulvár cára Lazara č. 3 21 000 Nový Sad tel.: 021/451-719

ako aj študentom slovenskej literatúry, komparatívnej literatúry, estetiky, imagológom a kulturológom, ktorí sa zaoberajú slovensko-srbskými vzťahmi, ako aj širšej verejnosti zaujímajúcej sa o túto problematiku. Kniha je rozdelená do ôsmich základných kapitol, ktoré sa aj ďalej členia. Jadro knihy tvoria dve teoreticko-metodologické kapitoly a výskum slovensko-srbských literárnych a kultúrnych vzťahov a obraz Srbov od staršej slovenskej literatúry, cez obdobie zrodu myšlienky slovanskej vzájomnosti, potom v Štúrovom období, tiež aj v druhej polovici

19. storočia a v 20. storočí, až po súčasnosť. Súčasťou monografie sú aj slovenský a anglický abstrakt, zoznam bibliografických odkazov a menný register. Monografickú publikáciu Obraz Srbov v slovenskej literatúre vydalo Slovenské vydavateľské centrum v Báčskom Petrovci ako svoj 277. knižný titul a v rámci edície Vedecké zošity ako jej 20. zväzok. Táto brožovaná kniha rozmerov 23 x 16 cm, vytlačená na ofsetovom papieri, v rozsahu 184 strán a v náklade 150 kusov, vyšla s vročením 2021. Vytlačila ju tlačiareň Futura v Novom Sade.

REPUBLIKA SRBSKO AUTONÓMNA POKRAJINA VOJVODINA MESTO NOVÝ SAD Mestská správa pre inšpekčné práce Mesta Nový Sad Ul. Dimitrija Tucovića č. 3 21 000 Nový Sad tel.: 021/4872-444

OZNÁMENIE

OZNÁMENIE

o zverejnení verejného súbehu na obsadenie výkonného pracovného miesta na neurčitý čas v Mestskej správe pre kultúru Mesta Nový Sad

o zverejnení verejného súbehu na obsadenie výkonného pracovného miesta na neurčitý čas v Mestskej správe pre inšpekčné práce Mesta Nový Sad

Pracovné miesto: vykonávateľ finančných prác v kultúre a vo verejnom informovaní, ktoré je roztriedené v hodnosť poradca – 3 vykonávatelia na neurčitý čas. Text verejného súbehu na obsadenie uvedených pracovných miest možno prevziať z webovej prezentácie Mesta Nový Sad: http://www.novisad.rs/.

Pracovné miesto: komunálny inšpektor v Oddelení pre kontrolu komunálnych objektov a zariadení na plochách verejného účelu, ktoré je roztriedené v hodnosť poradca – 1 vykonávateľ na neurčitý čas. Text verejného súbehu na obsadenie uvedeného pracovného miesta možno prevziať z webovej prezentácie Mesta Nový Sad: http://www.novisad.rs/.

Mestská správa pre kultúru Mesta Nový Sad

Mestská správa pre inšpekčné práce Mesta Nový Sad

REPUBLIKA SRBSKO AUTONÓMNA POKRAJINA VOJVODINA MESTO NOVÝ SAD Mestská správa pre kultúru Mesta Nový Sad Bulvár cára Lazara č. 3 21 000 Nový Sad tel.: 021/451-719

REPUBLIKA SRBSKO AUTONÓMNA POKRAJINA VOJVODINA MESTO NOVÝ SAD Mestská správa pre kultúru Mesta Nový Sad Bulvár cára Lazara č. 3 21 000 Nový Sad tel.: 021/451-719

OZNÁMENIE

OZNÁMENIE

o zverejnení verejného súbehu na obsadenie výkonného pracovného miesta na neurčitý čas v Mestskej správe pre kultúru Mesta Nový Sad

o zverejnení verejného súbehu na obsadenie výkonného pracovného miesta na neurčitý čas v Mestskej správe pre kultúru Mesta Nový Sad

Pracovné miesto: vykonávateľ pre projekty v oblasti verejného informovania, ktoré je roztriedené v hodnosť mladší poradca – 1 vykonávateľ na neurčitý čas. Text verejného súbehu na obsadenie uvedených pracovných miest možno prevziať z webovej prezentácie Mesta Nový Sad: http://www.novisad.rs/.

Pracovné miesto: vykonávateľ pre oblasť súčasnej tvorby, ktoré je roztriedené v hodnosť mladší poradca – 2 vykonávatelia na neurčitý čas. Text verejného súbehu na obsadenie uvedených pracovných miest možno prevziať z webovej prezentácie Mesta Nový Sad: http://www.novisad.rs/.

Mestská správa pre kultúru Mesta Nový Sad

Mestská správa pre kultúru Mesta Nový Sad

40

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA· OZNAMY •


Oznamy

KRÍŽOVKA ČÍSLO 31 V tajničke je meno a priezvisko slovenského spisovateľa.

autor: JÁN BAŽÍK

vodný hlodavec

bež!

vlastnilo

ženské meno

egyptský boh

ampér

ponáral

2. časť tajničky

zbraň, ktorá sa vracia po zahodení Oregon

mládza

príklad predložka

maďarské mužské meno

parazitická rastlina

zrakový orgán veľmajster vpíšte OV

H ĽU LAS DU

rádium 1. časť tajničky pedantný človek

fosfor

dedinka v Srieme v zadnej časti

MILOVNÍCI KNÍH Potešte svojich najmilších knižnými vydaniami Hlasu ľudu:

Loznica solmizačná slabika rádius druh hmyzu

pastier oviec druh tanca

epický

mladistvý predložka Leskovac

na dolnej strane časť nohy zvierat nobélium

spojka

Nikšić

hudobná stupnica dravé zviera

vpíšte RM jedna planéta

bez vôle juh

3. časť tajničky

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 30 – VODOROVNE: argument, Li, leták, fach, divá, ovad, koč, Na, ap, Di, Z, skaly, vatra, B, pr, oo, Be, Oto, hold, Kuba, Pan, Elena, tá, redaktor TAJNIČKA: ALFONZ BEDNÁR Za správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 30 z čísla 30 Hlasu ľudu z 24. júla 2021 odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu získal: PETER VALÁŠEK, Ul. proletárska č. 8, 21 425 Selenča. Blahoželáme. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

• OZNAMY •

1. Mária Kotvášová-Jonášová: Mať pätnásť je také ťažké alebo Striptíz, poviedky pre tínedžerov, cena 500 din. 2. Elenka Šranková: Hlasľudovská kuchárka – Z kysáčskeho receptára – recepty starých mám a súčasné recepty chutných jedál, cena 600 din. 3. Jaroslav Feldy: Keď v živote nekvitli iba ruže – Ranená mladosť, skutočné životné osudy ľudí zo sriemskych dedín Erdevíka a Bingule, cena 600 din. 4. Zborník prác: Kysáč 1773 – 2013, všetko o Kysáči, od založenia po súčasnosť, cena 2 000 din. 5. Anna Horvátová: Jazykové omyly 2, zbierka poučiek z oblasti slovenského pravopisu, výslovnosti, gramatiky a slovnej zásoby, cena 250 din. 6. Anna Horvátová: Jazykové omyly 3, zbierka poučiek z oblasti slovenského pravopisu, výslovnosti, gramatiky a slovnej zásoby, cena 250 din. 7. Ján Šimoni: Matematika od stredoveku po 18. storočie, príručka určená učiteľom matematiky a prírodných vied, cena 800 din. 8. Ľudmila Berediová-Stupavská: Julinkine uspávanky, venček slovenských ľudových uspávaniek, cena 300 din. 9. Milina Vrtunská: Inde/Poziv na putovanje, reportáže, cena 300 din. 10. Oto Filip: Tak som to videl, mozaika textov a fotoprílohy, cena 500 din. Jednotlivé tituly si môžete OBJEDNAŤ v redakcii Hlasu ľudu na tel. č.: 021/47-20-840 alebo 063/47-20-84; na e-mail: nvu@hl.rs, tamasiova@hl.rs, alebo v dopisovateľstvách v Kovačici (013/662-565), Starej Pazove (022/317505) a v Báčskom Petrovci (021/22-80-042).

31 /4970/ 31. 7. 2021

41


Oznamy

42

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• OZNAMY •


REPUBLIKA SRBSKO AUTONÓMNA POKRAJINA VOJVODINA MESTO NOVÝ SAD Mestská správa pre inšpekčné práce Mesta Nový Sad Ul. Dimitrija Tucovića č. 3 21 000 Nový Sad tel.: 021/4872-444

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s mojím bratom a našim báčinom

OZNÁMENIE o zverejnení verejného súbehu na obsadenie výkonného pracovného miesta na neurčitý čas v Mestskej správe pre inšpekčné práce Mesta Nový Sad Pracovné miesto: komunálny inšpektor v Oddelení pre kontrolu komunálnych systémov, ktoré je roztriedené v hodnosť poradca – 1 vykonávateľ na neurčitý čas. Text verejného súbehu na obsadenie uvedených pracovných miest možno prevziať z webovej prezentácie Mesta Nový Sad: http://www.novisad.rs/. Mestská správa pre inšpekčné práce Mesta Nový Sad

PAVLOM CICKOM 17. 5. 1942 – 22. 7. 2021 z Kovačice

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, ktorým sa poskytuje súhlas k Štúdii o odhade vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS176 NSU176 NSL176 NSO176 NS – Adice Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS176 NSU176 NSL176 NSO176 NS – Adice, Ul. Branka Ćopića 122, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 2421/1, k. o. Veternik, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe a návrhu Technickej komisie Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 21. júla 2021 schválila rozhodnutie číslo VI-501-396/21, ktorým sa poskytuje súhlas k predmetovej štúdii. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.rs. Proti tomuto rozhodnutiu možno začať súdny spor v Správnom súde v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia oznámenia o schválení rozhodnutia v prostriedkoch verejného informovania.

Zostaneš nám v trvalej spomienke. S láskou a úctou si na Teba budeme spomínať. Odpočívaj v pokoji. Sestra Zuzana Hrková, Lýdia Hrk Straková s rodinou, Stanislav Hrk, Ingrid Cicková s rodinou, Zuzana Kurajová s rodinou, andika Mária Cicková, Daniela Teofilović s rodinou, Vladimír Cicka s rodinou, Želimír Žolnaj s rodinou a Anička Siromová s rodinou

Potrebujeme predavača

Potrebujeme predavača

Novinovo-vydavateľská ustanovizeň Hlas ľudu súrne potrebuje kolportéra (predavača) Hlasu ľudu v Selenči. Úhrada sa reguluje zmluvou. Záujemcovia sa môžu ohlásiť v NVU Hlas ľudu, Nový Sad, Bulvár oslobodenia 81/V, alebo na tel. č.: 021/4720-840, 063/47-20-84, 062/762-947 (služba predaja). Hlas ľudu

Novinovo-vydavateľská ustanovizeň Hlas ľudu súrne potrebuje kolportéra (predavača) Hlasu ľudu v Aradáči. Úhrada sa reguluje zmluvou. Záujemcovia sa môžu ohlásiť v NVU Hlas ľudu, Nový Sad, Bulvár oslobodenia 81/V, alebo na tel. č.: 021/4720-840, 063/47-20-84, 062/762-947 (služba predaja). Hlas ľudu

DROBNÝ OZNAM KUPUJEM staré a nové perie, alebo mením za paplóny, vankúše a deky. Prichádzam na pozvanie; Martin Nosál, B. Petrovec, tel.: 063/826-92-05 a 021/782-278.

hlasludu.info www.hl.rs

SMUTNÁ ROZLÚČKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s mamou

s mamou a mamičkou

MÁRIOU KLASIČEKOVOU

MÁRIOU KLASIČEKOVOU

rod. Zelenákovou 16. 6. 1954 – 20. 7. 2021 z Petrovca

rod. Zelenákovou 16. 6. 1954 – 20. 7. 2021 z Petrovca

Bolesťou unavená tíško si zaspala, dlhý boj dobojovala. Ten večný pokoj Ti prajú a s láskou si na Teba spomínať budú:

Za lásku, dobrotu a obetavosť a za všetko krásne Ti ďakujeme. Navždy zostaneš s nami. S láskou a úctou syn Vladimír s rodinou z Popradu

• OZNAMY •

syn Zdenko s manželkou Svetlanou a vnuk Vladimír

31 /4970/ 31. 7. 2021

43


Oznamy SMUTNÁ SPOMIENKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

na našich milovaných rodičov

na milovanú sestru a švagra

MÁRIU

MÁRIU PETROVIČOVÚ

PAVLA PETROVIČA

rod. Gálikovú 27. 8. 1940 – 26. 5. 2019 – 2021 11. 5. 1944 – 28. 7. 2020 – 2021 z Padiny Stierajúc slzy spomíname si na Vašu dobrotu a lásku a v srdciach si Vás uschovávame. Vaši najmilší: syn Pavel s manželkou Zuzanou a dcéra Marka Trnovská s manželom Jánom s rodinami

11. 5. 1944 – 28. 7. 2020 – 2021

a

PAVLA

27. 8. 1940 – 26. 5. 2019 – 2021

PETROVIČOVCOV z Padiny

Z kruhu rodiny zmizli tak náhle, akoby ich odvial vietor prudký. Spomíname, spomíname, milé naše nezábudky. Sestra Anna Šišková s rodinou

TICHÁ SPOMIENKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Dňa 2. júla 2021 nás navždy opustila naša tetka a babina

na otca, starkého a apíka

na mamu, starkú a mamitu

ANNA ČASTVENOVÁ 1927 – 2021 z Bratislavy rodom z Petrovca

JURAJA ČASTVENA 1915 – 2021

Za lásku a obetavosť Ti ďakujeme a s úctou spomíname.

ZUZANU ČASTVENOVÚ 1917 – 2021

z Báčskeho Petrovca Spomienku na Vás si zachovávame v našich srdciach.

Tvoji najmilší

Vaši najmilší

SMUTNÁ SPOMIENKA

SPOMIENKA

na manžela, otca, starého otca a deda

na moju mamu

JOZEFA ŠIFELA

ZUZANU LEŇOVÚ

1942 – 2020 – 2021 z Kovačice

Tá rana v srdci stále bolí a zabudnúť nedovolí.

Čas plynie, spomienky zostávajú.

Jeho najmilší

44

www.hl.rs

1945 – 2012 – 2021 z Kysáča

Informačno-politický týždenník

Syn Rastislav

• OZNAMY •


SMUTNÁ ROZLÚČKA

POSLEDNÝ POZDRAV

so švagrom

švagrovi

PAVLOM ŠMITOM

PAVLOVI ŠMITOVI

1. 2. 1952 – 19. 7. 2021 z Kysáča

Očiam si odišiel, v srdci si zostal. Nech Ťa v tichosti večného pokoja sprevádza naša láska.

1. 2. 1952 – 19. 7. 2021 z Kysáča

Ďakujeme Ti za Tvoju pomoc, švagor môj. Spi tíško v pokoji.

S úctou si na Teba budú spomínať

Ňanička Fulmeková s rodinou

Anna Nátoňová a jej deti s rodinami

POSLEDNÁ ROZLÚČKA

POSLEDNÝ POZDRAV

so švagrom

nášmu švagrovi

PAVLOM ŠMITOM

PAVLOVI ŠMITOVI

1. 2. 1952 – 19. 7. 2021 z Kysáča

1. 2. 1952 – 19. 7. 2021 z Kysáča

Zostaneš navždy v našich srdciach a spomienkach. od rodín Nátoňovej a Vozárovej

Rodina Sokolová

SMUTNÁ ROZLÚČKA s kamarátom a hercom

JOZEFOM CHRČEKOM

10. 3. 1971 – 5. 7. 2021 z Báčskej Palanky

Kto žije v srdciach tých, ktorých opustil, ten nezomrel.

Členovia OD Janka Čemana • OZNAMY •

SMUTNÁ SPOMIENKA

Je tomu smutný rok, čo sme zostali bez nášho milovaného manžela, otca a starkého

SMUTNÁ SPOMIENKA na kmotra

JÁNA MELICHA

JÁNA ĎURIŠA

3. 6. 1940 – 31. 7. 2020 – 2021 z Báčskeho Petrovca

Na pekné časy prežité s Tebou si budeme spomínať. Tvoji najmilší: manželka Anna, dcéry Anna s manželom Miroslavom a Jaroslava s manželom Miroslavom a vnúčatá: Miroslav so Saškou, Daniela, Vladimír a Miroslav

2011 – 2021 z Hložian

Na Teba si, kume náš, stále spomíname. Kmotrovci Chlpkovci

31 /4970/ 31. 7. 2021

45


RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 30. júla 20.30 Dobrý večer, Vojvodina (reprízy: sobota 3.05, sobota 9.30) 21.30 Kumštáreň (reprízy: sobota 4.05, sobota 10.30) 22.00 Dobroducháreň (repríza: utorok 17.35) Nedeľa 1. augusta 10.30 Zostrih piesní Festivalu slovenskej populárnej hudby Zlatý kľúč z roku 2019, 3. časť (reprízy: pondelok 14.10, sobota 4.35) 11.00 Dúhovka (reprízy: streda 22.00, piatok: 11.30) 11.30 Vysielanie pre penzistov (reprízy: utorok 16.55, štvrtok 5.05, štvrtok 22.00) Utorok 3. augusta 11.05 Paleta – výber z príspevkov a vysielaní Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV (reprízy: sobota 11.00, nedeľa 4.35) 17.30 Čaroslovník Pondelok – sobota 18.00 Denník Kumštáreň. Posledná polhodinka piatkového bloku bude venovaná kultúrnym témam. Hovoriť sa bude o slovenskom ľudovom umení, ktoré je znázornené na predkoch slovenských košieľ. Predstavená bude vedecká monografia o obraze Srbov v slovenskej literatúre a zmapované budú aj najaktuálnejšie kultúrne podujatia. Dúhovka – reportáž z dožinkových osláv. Dožinky, archaicky obžinky, sú oslavy ukončenia žatvy a dodnes majú v mnohých krajinách náboženský a spoločenský charakter. Slávnosť zahŕňa odvážanie posledného snopu z poľa, odovzdávanie dožinkového venca hospodárovi a hostinu s hudbou a tancom. Vojlovické kultúrno-umelecké spolky si tento krásny zvyk uchovali dodnes. Reportáže boli nahrané v roku 2017. Vysielanie pre penzistov. V júlovom vysielaní budú odvysielané: príspevok o 100-ročnici Spolku petrovských žien, zábery z výstavy maliarky amatérky Márie Slávikovej, príspevok z literárneho večierka, ktorý bol venovaný jubilejnej deväťdesiatke spisovateľa Daniela Pixiadesa. Na záver sa pripomenie niekdajší Deň povstania.

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA

18.25 18.30 18.50 19.00 19.15 19.50 20.00

Pondelok – sobota Začiatok vysielania Dokumentárny film Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty Zvon, spravodajská relácia Kreslený film Hit dňa, Reklamy Filmy: Piatok 30. júla – Milujem problémy Sobota 31. júla – Anna Kareninová 1/2 Pondelok 2. augusta – V poslednej chvíli Utorok 3. augusta – Pestúnka Streda 4. augusta – Osemnásty anjel Štvrtok 5. augusta – Vydieranie

21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

17.00 18.30 19.00 20.00 22.00 24.00

Nedeľa 1. augusta Film: Shrek – Zvonec a koniec Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí Zvon, prehľad udalostí týždňa Kolážová relácia Nedeľa s vami Film: Anna Kareninová 2/2 Záver vysielania

Každý pondelok 20.00 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

10.00 – 11.00 Hit dňa, kontakt relácia 14.00 Dozvuky, denná informatívna relácia Sobota 10.00 – 11.00 Rádiodišputy, týždenná

Každý pracovný deň 18.25 Objektív v slovenskej reči

relácia na aktuálnu tému Nedeľa

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 1. augusta 19.30 Repríza relácie Dobrý deň

www.hl.rs

Nedeľa 1. augusta 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Festival Pieseň je naša radosť z roku 2020 Utorok 3. augusta 16.00 Dokumentárny film: Martin Jonáš

RÁDIO STARÁ PAZOVA 18.00 18.10 18.15 18.30 18.45 19.00 19.30 19.45 20.00

15.00 15.10 16.00 16.30 19.30 19.40 7.00 7.30 8.05 8.30 9.30

15.05 15.30 16.00 16.10 16.20 16.25 16.55 17.00

17.15 17.30 12.00 Hudobné pozdravy a blahoželania 18.00 18.10 Slovenská hudba každý deň od 5.00 – 20.00. 18.15

Informačno-politický týždenník

16.00 – 18.00

Kreslený film: Šmolkovia

týždňa

12.30 Dobrý deň, kolážová relácia

46

S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí

Svetová hudba každý deň od 20.00 – 5.00.

Streda 4. augusta

Nedeľa 13.00 S vami a pre vás

Utorok – piatok Ohlásenie programu Meniny Na dnešný deň Kultúrna pozvánka Servisné informácie Správy Malé oznamy Hlas ľudu (piatok) Z nášho uhla (utorok: Slovenčina hrou) (streda: Živé vody, náboženské vysielanie) (štvrtok, piatok: Udalosti z prostredia) Sobota Ohlásenie programu Meniny, Na dnešný deň Zvončeky – vysielanie pre deti Malé oznamy Malé oznamy Príspevky v rámci výmeny Nedeľa Ohlásenie, Servis Malé oznamy Meniny, Na dnešný deň Slovo nášho Boha Malé oznamy

RÁDIO KOVAČICA

9.00 – 13.00 Správy na každú hodinu

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok)

Pondelok – piatok 17.00 Správy 22.00 Správy

RÁDIO PETROVEC Utorok – piatok

TV OBCE KOVAČICA

TV STARÁ PAZOVA

TV PETROVEC

18.20 18.40

Na modrej vlne – každý pracovný deň Správy z regiónu Stalo sa na dnešný deň Správy z Kovačickej obce Hlas ľudu ponúka (každý piatok) Kalendárium Udalosti dňa Citáty do vrecka Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra Zaujímavosti zo sveta Humor Správy z Kovačickej obce Zaujímavosti zo sveta Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra Citáty do vrecka Poézia

Piatok 6. augusta Príspevky z archívu RTVOK

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy 8.30 Aspekty 9.00 Správy Týždeň

8.00 8.05 9.00 9.05 9.30

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Správy Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) 15.00 Správy 15.05 Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) 15.30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) 16.00 Motívy (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny 17.15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota) Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

• RTV PANORÁMA •


Šport

PIVNICKÁ SLÁVIA V NOVEJ SEZÓNE

V novej – nižšej lige

Mužstvo Slávie v sezóne 2020/21

Ján Šuster

V

majstrovskej sezóne 2020/21 v Somborskej oblastnej lige titul majstra zaslúžene získalo mužstvo Stanišić z rovnomennej dediny a postúpilo do Vojvodinskej ligy. Stanišić mal až 14-bodový náskok nad druhým mužstvom Budućnosti z Paragov, ktoré v baráži bolo slabšie od svojho súpera a nepostúpilo do vyššej súťaže. Ligu opustilo až sedem mužstiev a medzi nimi aj pivnická Slávia. Tomu je na vine rozhodnutie futbalových orgánov, aby liga bola zmenšená na 16 klubov, ale aj fakt, že Budućnost zostala v tejto lige. Okrem toho z Vojvodinskej ligy do Somborskej oblastnej ligy zostúpili tri kluby, takže sa toľko klubov muselo presťahovať do nižšej súťaže. Mužstvo Slávie zaujalo 12. mesto v tabuľke, ale sa aj napriek tomu našlo v skupine klubov, ktoré zostúpili. Okrem Pivničanov ligu opustili Maglić, BSK, Tvrđava, Omladinac, Kulpín a Zadrugar. Pivničania v jarnej časti sezóny hrali omnoho slabšie ako v jeseni a milovníci futbalu v Pivnici právom nie sú spokojní s vý• ŠPORT •

sledkami tejto jari. Posily, ktoré prišli na začiatku jarnej časti majstrovstiev, nesplnili očakávania. Okrem toho jednotliví hráči sa jednoducho nezjavovali na zápasoch. Útočníci si vytvárali šance, ktoré nevedeli využiť, ale aj rozhodcovia často krivdili Pivničanom. Slávia prehrávala zápasy na domácej pôde, ktoré nesmela prehrať, s mužstvami

Spoľahlivý Srđan Jušković zohral všetky zápasy

z dna tabuľky, ako napríklad s Trvđavou 0 : 1 a Omladincom 2 : 3. Keby tieto dva zápasy vyhrali, obsadili by miesto v hornej časti tabuľky. Jeseň bola omnoho úspešnejšia ako jar, keď Slávia vyhrala 9 zápasov, dva hrala nerozhod-

ne a 6 prehrala, na svoje konto si zapísala 29 bodov a zaujala siedme miesto v tabuľke. Strelci dali 20 a obrana prijala 17 gólov. V jarnej časti Slávia vyhrala 5 zápasov, dva hrala nerozhodne a 10 prehrala. Strelci nastrieľali 17, obrancovia prijali 30 gólov a získali iba 17 bodov. Vcelku počas sezóny dali 37 a prijali 47 gólov, získali 46 bodov, čo im postačilo na 12. miesto v tabuľke, ale nie aj na obstátie v lige. Najväčšiu prehru doma mužstvo Slávie utrpelo od Radničkého z Ratkova a na hosťovaní v Brestovci a Mladenove. Všetky tri zápasy Pivničania prehrali výsledkom 4 : 0. Najväčšiu výhru mužstvo zaznamenalo v poslednom zápase v Ruskom Kerestúre s domácim Rusínom 1 : 4. Tričko Slávie si tejto jari oblieklo 22 hráčov. Všetkých 17 zápasov zohrali Jušković, Roganović a Šmit, po 16 vystúpení mali B. Petrović a Kuchta, po 15 Čvokić a Záskalický. Štrnásť zápasov odohrali Grňa, Plavšić, a Šuster, 13-krát na trávnik vybehol Zejak, 12-krát Bolehradský, 11krát Čobrda a Vinković. Vučetić zohral 10 zápasov, po 9 Kotiv, Davidović a M. Petrović. Brankár

Brňa zohral 8, Benka 7, Blažek 2 a Beláni hral na jednom zápase. Do listiny strelcov sa najčastejšie zapisoval Davidović, ktorý dal 5 gólov, Kuchta a Šuster dali po 3, Roganović 2 a Jušković, Čvo-

Tréner Dalibor Milec po neúspechu podal demisiu

kić, Plavšić a Zejak po jednom. Davidović dal aj vlastný gól v Kulpíne. Rozhodcovia hráčom Slávie ukázali 27 žltých a 2 červené karty. V nastávajúcej sezóne mužstvo Slávie bude súťažiť v Obecnej lige Báčska Palanka – I. trieda, spolu s Kulpínom a selenčským Kriváňom, kým Naša hviezda zo Silbaša, ktorá získala titul majstra v tejto lige, postúpila do Somborskej oblastnej ligy.

31 /4970/ 31. 7. 2021

47


Šport V LALITI SA AJ ĎALEJ NEBUDE HRAŤ FUTBAL

Panónia na dne Panónskeho mora Juraj Pucovský

Z

a posledných šesť rokov už druhýkrát sa stalo, že lalitská Panónia nezohrala do konca majstrovskú sezónu. Prvýkrát to bolo v ročníku 2014/15, keď po jesennej sezóne jarnú časť mužstvo ani nezačalo. Najprv neodcestovalo do dediny Aleksa Šantić, potom doma neuvítalo futbalistov FK Rastina 1918. Patričný súťažný orgán v súlade s pravidlami MOL Sombor Laliťanov vylúčil zo súťaže. O príčinách takéhoto konania vedenia Panónie sa nerozprávalo,

nevyhostil z ligy, ale sám klub sa rozhodol nehrať jarnú časť 2021! Po poslednom jesennom zápase v Sonte a prehre 5 : 0 s domácim Dinamom lalitská Panónia zostala priklincovaná na poslednom, siedmom mieste MFL Sombor – II. triedy bez jediného bodu. Ten im po remíze s Telečkou 2 : 2 odňali, lebo predtým neodcestovali na hosťovanie do Bezdanu. Gólový pomer je katastrofálny – 3 : 21, keď po jednom góle dali Naď, Juhik a I. Hrnčiar. Pripomíname, že majstrovstvá

tých, čo hlavne so svojimi rodičmi tak horlivo pred niekoľkými rokmi pracovali na adaptácii šatne a úprave ihriska, klubu celkom obrátili chrbát. Treba veriť zdôvodneniam: „Nedajú mi hrať rodičia, mám pracovné a školské povinnosti, nemôžem trénovať, som zranený, Na tribúne namiesto divákov rastie burina zunoval mi futbal?“ Za1 : 3. Zo pätnásti hráči ani počas nikla aj Futbalová škola Panónie, majstrovstiev netrénovali, keď lebo takmer celý tím chlapcov bolo treba ísť na zápas, zbierali narodených v rokoch 2007 až 2010 sa po uliciach, hral, kto prišiel... trénuje v Odžakoch. V poslednom Kuriozitou je, že v Riđici na trávnik čase počujeme, že s činnosťou vybehli len desiati hráči Panónie, prestali aj veteráni, ktorí sa predsa medzi nimi aj dvaja veteráni, ktorí chystajú usporiadať 15. Memoriál spolu v tej chvíli mali 90 rokov (!); Milorada Obradovića-Mikicu. Aleksandar Popović (44) a Miroslav Pravda o lalitskom futbale je Kršić (46). smutná, ihrisko spustnuté, zane-

Títo chlapci by aj hrali futbal, len keby mali spoluhráčov a trénera

nevedelo takmer nič, čo veľmi rozčarovalo, ba „zabolelo“ tých, ktorí majú tento klub pri srdci. Takmer navlas rovnako sa udialo aj v práve skončených majstrovstvách 1920/21. Rozdiel je len v tom, že súťažný orgán Panóniu

2020/21 Laliťania začali s veľkými kádrovými a organizačnými problémami: bez trénera a letných príprav, s malým počtom najmä domácich hráčov, iba po jednom kontrolnom zápase so selenčským Kriváňom, keď bolo

Ihrisko Panónie pred dažďami sa podobalo, akoby ho niekto postriekal herbicídom

48

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Táto burina skrýva základy plánovanej výstavby nových šatní od roku 2000!

Článok o analýze jesene 2020 skončili sme takto: „Nad Panóniou visia ťažké, čierne mračná, ktoré čoskoro prinesú úplnú tmu. Slabá nádej a malé výhľady sú, že sa na jar v Laliti bude hrať futbal?!“ Predtuchy sa aj splnili. Už v zime sme z FK Panónia počuli hlasy, že jarnú časť nebudú hrať, lebo nemajú tím, čo sa aj stalo. Odišli I. Hrnčiar, Stojisavljević, Lamoš, A. Obradov a štyria Rusíni: Toma, Černok, Naď a Juhik, kým veteráni Kršić a Popović prerušili seniorskú kariéru. Na druhej strane väčšina

dbané, dvere a brána vyvalené z múrika obrasteného krovím, ktoré len podporuje jeho búranie, šatne terčom nevolaných hostí... V čase, keď sa už všetky kluby pripravujú na novú sezónu, v Laliti sa o tomto nič ani nerozpráva. Preto ani v sezóne 2021/22 na lalitskom ihrisku sa nebude kotúľať futbalová lopta a z tribúny nebudeme počuť krásnu pieseň: Panónia je naša... Z uvedeného uzavierame, že Panónia nikomu netreba, a preto zažíva osud Panónskeho mora! • ŠPORT •


STAROPAZOVČANIA SA NAPLNO PRIPRAVUJÚ NA NOVÉ MAJSTROVSTVÁ

Potrebujú kvalitnejšie posily Matej Bzovský

S

taropazovskí futbaloví labužníci iste cítia hlad po futbale, veria, že v novej sezóne to bude o niečo lepšie v porovnaní s chudobnou minulou sezónou, keď si mužstvo len horko-ťažko vďaka pomoci zvonku zabezpečilo záchranu v lige. Po skončení jarných majstrovstiev, na ktoré treba čím skôr zabudnúť a čiernymi písmenami archivovať do dejín klubu, s Jednotou sa rozlúčilo až 13 hráčov z predchádzajúcej zostavy. Podaktorí sa budú málo spomínať, ale odchod kľúčových hráčov, brankára a kapitána

mužstva Lazara Jovišića, stopéra Nemanju Kačara a stredopoliara Danila Živanovića bude najväčšou, ťažko nahraditeľnou stratou. Odišiel aj šéf odborného štábu Nenad Cerović a jeho náhradníkom je bývalý tréner Podunavca z Belegiša Željko Nađ. Po ňom prišlo až 17 nových hráčov a vrátili sa i niektorí mladší z vlastnej liahne. Niektorým vedenie už zaďakovalo, iní sa snažia potvrdiť svoje schopnosti. Je však celkom jasné, že Jednota potrebuje kvalitnejšie posily, ibaže tí kvalitnejší hráči majú enormné finančné požiadavky. Uvidíme, ako to dopadne do konca dlhého prechodového obdobia.

Jednota doteraz zohrala päť prípravných zápasov. V úvodnej časti príprav prehrala vo futbalovom stredisku Zemunelo s mládežníckym mužstvom belehradského Partizanu 0 : 5. Aj dva nasledujúce zápasy zohrali v Zemunele. Prvé meranie síl s Teleoptikom sa skončilo remízou 0 : 0 a v druhom vyhrali domáci 2 : 0. Nasledovalo stretnutie v Pećinciach s Donjim Sremom, novým členom Vojvodinskej ligy – južnej skupiny. Aj toto meranie síl sa skončilo nerozhodným výsledkom 1 : 1. Minulú sobotu Jednota zohrala až dva zápasy. Po predpoludňajšom zápase s Teleoptikom popoludní sa stretla so susedmi v Novej Pazove.

Po slabej hre hostí zápas sa skončil zaslúženou výhrou podnikavejších domácich (2 : 0), ktorým toto bol prvý kontrolný zápas po krátkych prípravách. Videlo sa však, že hráči Jednoty sú príliš unavení, vzhľadom na to, že nový lodivod Jednoty trvá na namáhavých tréningoch, ktoré sa začínajú predobedom o deviatej hodine a pokračujú poobede, čo je trochu divné a pre Staropazovčanov nie práve prijateľnou novinkou. Generálnu skúšku Staropazovčania budú mať 8. augusta s členom Prvej ligy Srbska Zemunom. Predtým prvého augusta doma zohrajú zápas s Jadranom z Golubiniec v rámci osláv staropazovského cirkevného sviatku svätého Iliju. Majstrovstvá v Srbskej lige – skupina Vojvodina sa začnú 13. augusta a Jednota sa na štarte stretne so Starým Gradom z Báčskej Palanky.

PRÍPRAVY FUTBALISTOV HAJDUŠICE

Skvelé výsledky prípravných zápasov HAJDUŠICA – UNIREA 5 : 2 (2 : 2) Vladimír Hudec

O

krem pravidelných tréningov aj futbalisti Hajdušice v rámci príprav na nové majstrovstvá hrajú priateľské zápasy. Najprv na domácej pôde presvedčivo 4 : 0 porazili Banatul Lokve. Minulú stredu hosťovali v Grebenci, kde si sily zmerali s navrátilcom do Prvej juhobanátskej ligy mužstvom Vulturulu a vyhrali 1 : 2. Všetkých 6 gólov na týchto dvoch zápasoch dali bratia Ružićovci. V nedeľu si Hajdušičania na vlastnej

pôde zmerali sily s celkom Unirey z Uzdinu. Vedenia sa ujali domáci gólom Berišu. Trochu neskoršie loptu do vlastnej siete zaslal Folťan, a potom po chybe A. Liptáka hostia sa ujali vedenia. Nováčik v mužstve Hajdušice Cvetićanin vo finiši polčasu strelou z okraja šestnástky vyrovnal. Po zmene strán sa však prejavila kvalita a domáci gólmi Maliara, Hudeca a A. Liptáka deklasovali súpera. Tak ako aj na predchádzajúcich dvoch zápasoch, tréner Mršić aj na tomto vyskúšal všetkých hráčov, ktorých

mal k dispozícii. Posmeľuje čoraz istejšia hra mladého Berišu, ako aj mládežníkov, ktorí klopú na dvere prvého celku, Andreja Hudeca a Igora Sobina. HAJDUŠICA: Melich, Đukić, Z. Lipták, Folťan, Petrović, Pejčić, Beriša, Knežević, Radović, A. Lipták, Cvetićanin; hrali aj Maliar, Sobin, Hudec, Brezičanin, Ćulum, P. MrMladý Samet Beriša (v žltom drese šić, I. Mršić v dueli) potvrdzuje, že vyrastá v skvelého Foto: V. Maliar futbalistu; v úzadí Brezičanin a A. Lipták

FUTBALOVÉ SPRÁVY ZO ŠÍDSKEJ OBCE

Erdevíčania a Šíďania usilovní Lazar Pavković

F

utbalisti erdevíckej Slogy sa podľa ustálenej praxe na nadchádzajúce majstrovstvá najprv pripravovali v športovom stredisku v Krupnji, kde odohrali aj priateľský zápas s domácim mužstvom Rađevca. Tento zápas sa skončil nerozhodným výsledkom • ŠPORT •

2 : 2. Po návrate z Krupnja futbalisti Slogy si vo Vitojevcoch zmerali sily s domácim klubom Partizan. Zápas sa skončil víťazstvom futbalistov Slogy výsledkom 3 : 1. Aj po tomto zápase zverenci skúseného trénera Darka Baljka zohrali ešte niekoľko priateľských zápasov. Futbalistov Slogy očakáva aj ich tradičný turnaj, ktorého sa toho roku okrem hostite-

ľov zúčastnia aj mužstvá Radničkého zo Sriemskej Mitrovice, Budućnosti – Salaš Noćajski a Hajduka Divoš. Finálový zápas je naplánovaný na sobotu 31. júla a do konca príprav trénerská dvojica Baljak – Lovrić naplánovala ešte niekoľko prípravných zápasov. Aj futbalisti Radničkého zo Šídu sa vážne pripravujú na štart vo Vojvo-

dinskej lige – južnej skupine, ktorá sa začne 14. augusta. Šíďania v uplynulom období zohrali dva priateľské zápasy. Najprv si na Salaši Noćajski sily zmerali s domácim mužstvom Budućnosti. Zápas sa skončil nerozhodným výsledkom 4 : 4. V druhom zápase na hosťovaní v Belegiši Šíďania vyhrali nad domácim Podunavcom výsledkom 2 : 1. Z rozhovoru stratégom Radničkého Goranom Vukmirom sme sa dozvedeli, že do konca príprav Radnički zohrá ešte niekoľko zápasov na vlastnom ihrisku na Mestskom štadióne v Šíde.

31 /4970/ 31. 7. 2021

49


Šport ŠTVRŤSTOROČNÝ MATIČNÝ TURNAJ

Športový, kamarátsky a emočný zážitok Miroslav Pap

O

putovný pohár, dar veľvyslanca Slovenskej republiky v Belehrade, súťažili mužstvá miestnych matičných odborov v sobotu 24. júla v pomerne rušnom Báčskom Petrovci, do ktorého sa okrem športovcov zbiehali aj návštevníci Klobásafestu. Spolu štrnásť

Aj Padinčania boli bojovní

miestnych odborov si zmeralo sily na dvoch terénoch, na pomocnom ihrisku FK Mladosť. Turnaja sa zúčastnili dve domáce mužstvá z Báčskeho Petrovca, ďalej mužstvá z Kulpína, Hložian, Pivnice, Kysáča, Lalite, Kovačice, Padiny, Bieleho Blata, zo Silbaša, Selenče, Šídu a zo Starej Pazovy. Absentovali pritom mužstvá z Aradáča a Čelareva, ktoré účasť prihlásili, no nezúčastnili sa. Okolo 150 účinkujúcich hralo kvalitný futbal v štyroch

skupinách. Ide o čísla, ktoré sú takpovediac štandardné, lebo za posledných 5 rokov neboli žiadne drastické zmeny v počte účinkujúcich MOMS. Po všetkých zápasoch v štyroch skupinách semifinále hrali: Laliť – Stará Pazova 1 : 1 (2 : 3), Kovačica – Petrovec I 3 : 4, Petrovec II – Silbaš 6 : 1, Padina – Hložany 1 : 2. Tak sa do polofinále dostali Pazovčania, dve petrovské mužstvá a Hložančania. Vo veľmi napínavom zápase Petrovec I porazil Pazovu 0 : 3 a Petrovec II na penalty Hložany 0 : 0 (3 : 4). Na treťom mieste sa umiestnili Pazovčania, kým finálový zápas zohrali domáci Petrovčania. Publikum najviac nadŕžalo mladým hráčom MOMS Báčsky Petrovec II, ktorí mali neľahkú úlohu súperiť proti starším spoluhráčom, z ktorých boli dvaja veteráni. Výsledok 3 : 1 predsa ukázal, že starší predstavitelia MOMS Báčsky Petrovec I majú viac skúsenosti, no ale aj tým mladším spoluhráčom sa podarilo zabodovať aspoň s jedným gólom.

Penaltový rozstrel posunul Petrovčanov do finále

V rámci turnaja boli odovzdaRozhodcami na 25. matičnom né ceny jednotlivcom za najlepší turnaji boli Peđa Beljević a Miloš výkon. Za najlepšieho hráča bol Jocović. Organizátori pevne vezvolený Igor Kaňa (MOMS Báč- ria, že sa o rok na ďalšom turnaji sky Petrovec I), najlepším strel- zhromaždí rovnaký počet miestcom bol Zlatko Bakoš (MOMS nych odborov, a prajné by bolo, Kovačica) a za najlepšieho brank ára je vyhlásený Igor Leňa (MOMS Báčsk y Petrovec I). Ceny jednotlivcom a mužstvám odovzdala Katarína Melegová-Melichová, predsedníčka petrovského MOMS, a pohár veľvyslanca ví- Momentka zo zápasu Stará Pazova – Pivnica

Žrebovanie

Organizátori s odmenenými jednotlivcami a predstaviteľmi víťazných mužstiev

50

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

ťazom odovzdal Boris Konček, tretí tajomník Veľvyslanectva Slovenskej republiky v Belehrade.

aby sa pripojili aj ďalšie, čím by zámer turnaja bol naplnený. Výsledky zápasov v skupinách: A skupina: Kysáč – Kovačica 0 : 6, Biele Blato – Laliť 1 : 1, Kysáč – Biele Blato 1 : 2, Kovačica – Laliť 1 : 3, Kysáč – Laliť 1 : 3, Kovačica – Biele Blato 4 : 2. B skupina: Petrovec II – Padina 1 : 1, Selenča – Šíd 1 : 0, Petrovec II – Selenča 3 : 2, Padina – Šíd 2 : 0, Petrovec II – Šíd 4 : 2, Padina – Selenča 3 : 2. C skupina: Petrovec I – Pivnica 1 : 0, Pivnica – Stará Pazova 2 : 2, Petrovec I – Stará Pazova – 2 : 2. D skupina: Kulpín – Hložany 1 : 7, Hložany – Silbaš 4 : 0, Kulpín – Silbaš 2 : 2. • ŠPORT •


25. MATIČNÝ TURNAJ V MALOM FUTBALE O PUTOVNÝ POHÁR VEĽVYSLANCA SR V BELEHRADE

Vo finále súperili dve mužstvá Petrovčanov. Zvíťazili modrí, čiže mužstvo MOMS Báčsky Petrovec I.

Pohár zostal doma v Báčskom Petrovci Miroslav Pap

J

ubilejný 25. matičný turnaj v malom futbale sa tohto roku konal v sobotu 24. júla v Báčskom Petrovci. Realizácia podujatia sa domácim úspešne podarila, nakoľko všetko prebiehalo podľa stanoveného harmonogramu a stanovených pravidiel. Účinkujúcim sa na začiatku turnaja prihovorila Katarína Melegová-Melichová, predsedníčka MOMS Báčsky Petrovec, ktorá prítomných privítala a zaželala im dobré výkony a veľa gólov. Slova sa ujal aj Branislav Kulík, predseda Matice slovenskej v Srbsku, ktorý akcentoval význam tejto udalosti. Tretí tajomník Veľvyslanectva Slovenskej republiky v Belehrade Boris Konček v mene veľvyslanca všetkých pozdravil a jubilejný matičný turnaj aj slávnostne otvoril. Tohtoročného turnaja sa zúčastnilo 14 mužstiev, predstaviteľov matičných miestnych odborov, z vojvodinských prostredí, v ktorých žijú Slováci. Organizátori pritom

Minútkou ticha vzdali úctu Pavlovi Pálikovi

Matičný turnaj otvoril Boris Konček, tretí tajomník Veľvyslanectva Slovenskej republiky v Belehrade

zdôraznili, že boli prihlásené ešte dve mužstvá, no na turnaj neprišli z akceptovaných dôvodov. Predstavitelia matičných odborov si za dobrého počasia na dvoch terénoch mali možnosť zahrať kvalitný a férový futbal. Turnaj pritom sledoval aj značný počet divákov, čomu prospieval fakt, že v ten istý deň, iba

Napínavý zápas Pazovčanov a Petrovčanov

trochu ďalej, na športových ihriskách petrovskej Základnej školy prebiehal Klobásafest, takže sa mnohí návštevníci toho podujatia prišli pozrieť aj na matičný turnaj. Na jubilejnom 25. matičnom turnaji triumfovali domáci Petrovčania, presnejšie mužstvo MOMS I, kým sa na druhom mieste umiestnili tiež domáci, mužstvo MOMS II. Tretie miesto si vybojovalo mužstvo pazovského MOMS. Pred finálovým zápasom si prítomní minútkou ticha uctili pamiatku na nedávno zosnulého Pavla Pálika, ktorý patril medzi hlavných koordinátorov a kronikárov turnaja a ktorý medziiným zostavil aj knižnú jednotku Matičný turnaj v malom futbale o putovný pohár Veľvyslanectva SR v Srbsku 1997 – 2020. Turnaj podporil aj Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Organizátori prejavili spokojnosť najmä s počtom účinkujúcich miestnych odborov, ale aj s počtom divákov, ktorí sa prišli pozrieť na toto tradičné, štvrťstoročné podujatie, ktoré aj týmto spôsobom spája vojvodinských Slovákov.

Putovný pohár v rukách domácich


Mužstvo MOMS Báčsky Petrovec I

1. miesto na 25. Matičnom turnaji v Báčskom Petrovci 2021

Ognjen Stojisavljević, Ján Pavlis, Pavel Ožvát, Bojan Trojanović, Igor Leňa, Marko Beronja (stoja zľava); Vlastislav Šproch, Igor Kaňa, Pavel Severíni, Vladimír Fábry (vpredu zľava)

Foto: Miroslav Pap


Issuu converts static files into: digital portfolios, online yearbooks, online catalogs, digital photo albums and more. Sign up and create your flipbook.