Hlas ľudu 18 19/2022

Page 1

Tradičný nesúťažný festival vo Vojlovici

Podnet pre mladých spevákov

ISSN 0018-2869

Ján Triaška Báčsky Petrovec


Z obsahu

Na Zelený štvrtok evanjelickí veriaci tradične majú možnosť prijať Večeru Pánovu. V kovačickom chráme Božom okrem dospelých veriacich Večeru Pánovu prijali aj žiaci, ktorí chodia na hodiny náboženstva v ZŠ Mladých pokolení v Kovačici, ale iba tí, ktorí sú už konfirmovaní, kým deti nižších ročníkov prijali požehnanie od zborového farára Martina Bajzu. O. Glóziková-Jonášová

30. 4. – 7. 5. 2022 | 18 – 19 /5009 – 5010/

O paraglajdingu sa u nás ešte stále nevie mnoho, ale sú jednotlivci, ktorí sa aktívne zaoberajú týmto atraktívnym leteckým športom. Jedným z nich je Padinčan Pavel Pokorácky, člen belehradského klubu Košava, s ktorým sme sa rozprávali o jeho skúsenostiach a zážitkoch, ako aj o medzinárodných súťaženiach a prvom turnaji v paraglajdingu v Padine. S. Lenhart Foto: zo súkromného archívu

Uzávierka čísla: 27. 4. 2022

V Slovenskom kultúrno-osvetovom spolku v Erdevíku je po deviatich rokoch obnovená divadelná činnosť. V rubrike Kultúra prinášame rozhovor s režisérom divadelného predstavenia Tsunami Vladimírom Šerfézym. D. Berediová-Banovićová

Bakalársky koncert Leonóry Súdiovej pod názvom Te Deum laudamus sa konal v selenčskom evanjelickom kostole v piatok 22. apríla. Koncert predstavoval interpretáciu získaných dirigentských skúseností Leonóry Súdiovej, ktorá sa po vyštudovaní učiteľstva hudobného umenia usmernila na odbor dirigovanie zboru na Akadémii umenia v Banskej Bystrici. Repertoár koncertu tvorili duchovná hudba západného a východného liturgického obradu, ale aj časti svetskej či hudby domácich autorov.

V polovici apríla bola otvorená nová súťaž o dotácie na včelstvá. V tomto roku budú môcť včelári elektronicky podať žiadosť o stimuly na úle. Podávanie žiadosti o uplatnenie nároku na stimuly vo výške 800 dinárov na včelstvo potrvá do 31. mája 2022. Včelári, ktorí majú registrovaný elektronický podpis, vykonajú celý proces elektronickým podaním prihlášky. Žiadatelia, ktorí nemajú registrovaný elektronický podpis, si budú môcť po zadaní požadovaných údajov vygenerovať formulár s čiarovým kódom. Nárok na tieto stimuly môže žiadateľ získať najmenej na 20 a najviac na 1 000 úľov.

M. Pap

Ľ. Sýkorová


Editoriál ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľka NVU Hlas ľudu: Milana Arňašová Radićová Úradujúca zodpovedná redaktorka: Olinka Glóziková-Jonášová Zástupkyňa úradujúcej zodpovednej redaktorky: Anna Francistyová Redakcia: Danuška Berediová-Banovićová, Jaroslav Čiep, Katarína Gažová, Anna Horvátová, Vladimír Hudec, Stevan Lenhart, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Miroslav Pap, Ľubica Sýkorová Jazyková redaktorka: Mária Domoniová Inzercia: Mária Obšustová Grafická redaktorka: Irena Lomenová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 101 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565

Obdobie zrelosti Olinka Glóziková-Jonášová

P

rvý máj. Mnohí ľudia si ho v minulosti pamätajú ako fetiš jedného obdobia histórie. Davy nadšených ľudí, oslavy Sviatku práce, ktoré mnohí ľudia považovali a aj dnes považujú za nútenú, nadiktovanú súčasť života. Tieto oslavy sa tradične vymykali všedným dňom, ako také sa v živote ľudí upevnili ako potrebné, až nevyhnutné spestrenie, nie iba oddych od pracovných činností pre ľudí, ktorí si zľahčovali život pri pultoch s občerstvením. Na druhej strane aj mladšie generácie v našom prostredí si predsa oslavy Prvého mája prisvojili ako spôsob života, ktorý zároveň dáva aj energiu a občerstvuje. Sviatok práce ako tradícia prišiel z USA ako následok boja za zlepšenie pracovných podmienok, ktoré pre robotnícku triedu bývali náročné, ťažké, v mnohom neznesiteľné, ako aj chýbajúcich benefícií v procese vykonávania práce. Časom sa však stal omnoho významnejším. Tento sviatok je medzníkom v dejinách, ktorý spája minulosť s dnešným dňom, ale aj s budúcnosťou ľudstva. Žijeme v dobe urýchlenej, keď všetky životné obdobia, na ktoré si človek vo svojom vývoji zvykol, prichádzajú akoby rýchlej-

šie než obvykle, znenazdajky. Je málo tých vecí, na ktoré, zdá sa, že sme pripravení. Pôsobenie v takom období spôsobuje stratu inštitúcií, ktoré človeka robia tým, čím on vlastne je. Preto by sme si tie základné inštitúcie mali pestovať. V živote kresťanov žijúcich v našom prostredí, procesom, ktorý symbolizuje zrelosť, je práve konfirmácia. Ako taká predstavuje jeden zo základných pilierov inštitucionalizácie života. Pre členov evanjelickej a. v. cirkvi konfirmácia je vlastne potvrdením krstnej zmluvy. Ide v podstate o slávnostné zaradenie detí medzi dospelých členov cirkvi, so všetkými právami a povinnosťami, teda slávnostné pokrstenie mládeže medzi dospelých členov cirkevného zboru. Vo väčšine slovenských prostredí vo Vojvodine práve prebiehajú konfirmačné procesy. Na druhej strane vám však prinášame aj kus kultúrno-umeleckej nálady či zachovávanie ľudových zvykov a tradícií. Zároveň sa snažíme priblížiť vám serióznosť toho procesu, ale aj jeho krásu a nádheru, ktorou charakterizuje časť tradície ľudí žijúcich v tomto prostredí. Tak ako máj oblečie okolie do pestrofarebných farieb, aj naše najnovšie dvojčíslo je pestrofarebné na témy a udalosti. Nech vám je týždenník Hlas ľudu dobrým a príjemným spoločníkom.

V tomto čísle TÝŽDEŇ

5 Aj za projekt o preklade vo výskumoch vojvodinských Slovákov

ĽUDIA A UDALOSTI

24 Záujem o kvetiny každoročne stúpa

KULTÚRA

39 Vlani obnovená divadelná činnosť

ŠPORT

51 Príroda nás volá

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY 31 Nové dotácie na včelstvá

Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090 Tlač:

Na titulnej strane: Vo Veľkonočný pondelok vo Vojlovici bolo veselo, tak ako sa aj patrí na tento najväčší kresťanský sviatok. Po dvojročnej prestávke totiž SKOS Detvan zorganizoval štvrtý v poradí festival spevákov pod názvom Vyšli hviezdy od Dunaja. Na ňom sa zúčastnilo 27 spevákov, od tých najmladších a nádejných, medzi ktorými bola aj mladá Dária Beracková, po tých najstarších, ktorí si aj napriek pokročilému veku radi zaspievajú. Foto: Vladimír Hudec

VP Službeni glasnik Belehrad

• •

18 – 19 /5009 – 5010/ 30. 4. – 7. 5. 2022

3


Týždeň

7 DNÍ

Schválený vývoz obilnín a olejnín Pripravil: Miroslav Pap

O

bava z nedostatku, ale z druhej strany aj z nadbytku zásob obilnín a olejnín je v krajine stále prítomná. Z toho dôvodu sa v utorok 26. apríla premiérka Ana Brnabićová a minister poľnohospodárstva, lesníctva a vodohospodárstva Branislav Nedimović stretli s predstaviteľmi združenia Žita Srbije, aby prediskutovali o daných veciach. Zástupcovia združenia Žita Srbije pochválili rozhodnutie vlády, ktoré súvisí so schválením ohraničeného vývozu pšenice, kukurice, múky a rafinovaného slnečnicového oleja do zahraničia. Upozornili, že najväčšie výzvy, ktorým v tomto období čelia, sú logistického charakteru a prioritou je čo najjednoduchšie spravovanie administráciou, aby bol export čo najefektívnejší. V rámci stretnutia premiérka Brnabićová

upozornila, že prioritou v nasledujúcom období je zabezpečenie bezproblémového zásobovania domáceho obyvateľstva všetkými potrebnými potravinami a v súlade s tým sa bude rozhodovať o možnostiach a množstve vývozu všetkých surovín. Vláda Srbska 20. apríla schválila návrh o vývoze obilnín a olejnín. Povolili vývoz 150-tisíc ton pšenice, 150-tisíc ton kukurice, 20-tisíc ton múky a 8 miliónov litrov rafinovaného slnečnicového oleja, a to všetko na mesačnej úrovni. Zdôraznené bolo, že Srbsko má nadostač potravy a neexistujú obavy o jej nedostatok. Žiadosť o vývoz obilnín a olejnín sa podáva od 20. do 28. dňa v mesiaci. V prípade, že sa vývozcovia nedodržia stanovených kvót, bude im zakázaný akýkoľvek vývoz produktov. * Jedno je predsa isté, a to je, že Srbsko v januári a vo februári do

zahraničia exportovalo služby informačných a komunikačných technológií v hodnote 347 miliónov eur. Je to v prepočte 42 percent viac ako v rovnakom čase minulého roku, uviedla na svojom Twitter profile premiérka Ana Brnabićová. Na spresnenie, v minulom roku počas prvých osem mesiacov boli exportované informačno-komunikačné služby v hodnote 913 miliónov eur. * Vo francúzskych voľbách v nedeľu 24. apríla v druhom kole Emannuel Macron získal 58, 6 percenta hlasov, kým predstaviteľka krajnej pravice Marine Le Penová získala 41, 4 percenta. Po tretíkrát sa Le Penovej nepodarilo dostať do Elyzejského paláca. Zostáva v ňom na ďalší päťročný mandát súčasný prezident Emmanuel Macron. Le Penová o post prezidentky kandidovala v

rokoch 2012, 2017 a v aktuálnom roku. Podľa jej rozhodnutia sa už prezidentských volieb nezúčastní, no v politike zostáva a bude tvrdo bojovať za práva Francúzov. Volebná účasť predstavovala 71, 9 % voličov. Za Macrona hlasovalo 18 779 641 voličov a za Le Penovú 13 297 760 voličov. Podľa prepočtov a údajov z doterajších volieb, ide o slabú účasť, dokonca sa predpokladá, že o najnižšiu za posledných 50 rokov. Emmanuel Macron sa v prvom prezidentskom mandáte v roku 2017 stal najmladším prezidentom v dejinách Francúzska. Bol krátko ministrom a predtým sa živil ako investičný bankár. Dodnes patrí medzi silných podporovateľov Európskej únie. Po aktuálnych prezidentských voľbách Francúzsko v júni očakávajú aj parlamentné voľby. Zdroj: RTV, france24.com

Z 13 ZHROMAŽDENIA OBCE KOVAČICA

Za pol hodiny prerokovali 38 bodov Olinka Glóziková-Jonášová

V

o štvrtok 21. apríla vo veľkej zasadačke Obce Kovačica sa konalo 13. zasadnutie lokálneho parlamentu. Dvadsiati prítomní výborníci z celkového počtu 29 prerokovali za pol hodiny až 38 bodov, ktoré boli na rokovacom programe. Medzi prvými bodmi schválili rozhodnutie o výmenách a dodatkoch rozhodnutia o rozpočte Obce Kovačica za rok 2022, ako aj rozhodnutie o zapojení externej revízie pre ukončenie bilancie rozpočtu Obce Kovačica za rok 2021. Pritom bolo schválené aj rozhodnutie o súhlase na text zmluvy o regulácii vzájomných vzťahov pri poskytovaní služieb vykonávania činnosti z oblasti urbanizmu a ochrany životného prostredia. Prijaté bolo aj rozhodnutie

4

www.hl.rs

o výmene a doplnkoch Štatútu predškolskej ustanovizne Kolibri z Kovačice, ako aj plán rozvoja Obce Kovačica za obdobie rokov 2022 až 2028. Schválený bol aj ročný program ochrany, zariadenia a

používania poľnohospodárskych pozemkov v štátnom vlastníctve na území Obce Kovačica. Ďalej boli schválené správy o činnosti, ako aj finančné správy všetkých domov kultúry pôsobia-

Informačno-politický týždenník

cich na území Obce Kovačica za rok 2021, potom aj správy o činnosti a finančné správy Turistickej organizácie OK, Obecnej knižnice, Galérie insitného umenia a Strediska pre sociálnu prácu Kovačica. Aj plány práce všetkých domov kultúry, Galérie insitného umenia, obecnej knižnice a Turistickej organizácie obce Kovačica na rok 2022 boli schválené. Ročný plán Strediska pre sociálnu prácu Kovačica tiež bol schválený. Správa o činnosti Krízového štábu na území Obce Kovačica za rok 2021, ako aj plán práce daného telesa za rok 2022 schválený bol v nasledujúcich dvoch bodoch.

Bod 33 priniesol vymenovanie Dušanky Petrákovej na post staro-novej riaditeľky Strediska pre sociálnu prácu Kovačica, ďalší bod patril schváleniu novej Dozornej rady verejného podniku RTV Obce Kovačica, ako aj vymenovanie nového člena Komisie pre analýzu činnosti Verejného podniku športovo-rekreačného strediska Relax v Kovačici. Na záver prerokovali body týkajúce sa vymenovania Petra Petrovića na post zástupcu predsedu Komisie pre plány obce Kovačica, odvolania jedného člena Komisie pre analýzu práce VP Športovo-rekreačného strediska Relax v Kovačici a odvolania z funkcie úradujúceho riaditeľa Verejno-komunálneho podniku Samoš v Samoši. Aj tieto tri body boli schválené. • TÝŽDEŇ •


UDELILI ZMLUVY O FINANCOVANÍ VEDECKO-VÝSKUMNÝCH PROJEKTOV NÁRODNOSTNÝCH MENŠÍN

Aj za projekt o preklade vo výskumoch vojvodinských Slovákov Danuška Berediová-Banovićová

P

okrajinský tajomník pre vysoké vzdelávanie a vedecko-výskumnú činnosť prof. Dr. Zoran Milošević 13. apríla udelil zmluvy o financovaní vedecko-výskumných

Tajomník Milošević vyhlásil, že národnostné menšiny prostredníctvom vysokého vzdelávania realizujú časť plnej afirmácie multikultúrnosti kvality tejto spoločnosti. „Vedecko-výskumná činnosť vo Vojvodine, ktorá je špecifická multikultúrna a multietnická spoločnosť, Pokrajinský sekretariát vyčlenil 7 miliónov dinárov na realizáciu 16 projektov

Vedúca projektu Preklad vo výskumoch vojvodinských Slovákov Marína Šimáková-Speváková

projektov národnostných menšín. Zo slovenskej národnostnej menšiny prostriedky dostali Marína Šimáková-Speváková z Oddelenia slovakistiky a Branka Ljevnaićová-Mašićová z Poľnohospodárskej fakulty.

okrem internacionalizácie, musí splniť aj druhý cieľ, a to je, aby vskutku bola humanisticky orientovaná, vlastne usmernená k človeku vo všetkých jeho odlišnostiach,“ vyhlásil Milošević. Dodal, že je hrdý na tento

projekt, ktorý sa nevyznačuje vysokou nominálnou sumou, ale vskutku svedčí o tom, že sekretariát rozoznal jednu špecifickosť našej spoločnosti. Vedúca projektu Preklad vo výskumoch vojvodinských Slovákov Marína Šimáková-Speváková nám povedala, že to bude prístup k prekladu z viacerých zorných uhlov cez interdisciplinárny prístup. „Preklad bude aj ako téma kontrastívnych jazykovedných výskumov, ako literárno-vedná komparistická téma a tiež v rámci lingvistických disciplín. Naším cieľom je poukázať na viacero kontextov a viacero spôsobov výskumu prekladu, ktorý je dôležitý pre nás, nielen ako ten prostriedok

medzikultúrnej komunikácie, ale je dôležitý aj v našom každodennom živote.“ Branka Ljevnaićová-Mašićová dostala prostriedky za projekt Budúcnosť pestovania priemyselnej konopy u vojvodinských Slovákov – spojenie tradičných vedomostí a súčasných výrobných praxí. Prostriedky boli udelené na základe Verejného súbehu na financovanie vedecko-výskumných a rozvojovo-výskumných projektov národnostných menšín – národnostných spoločenstiev v AP Vojvodine v roku 2022. Tento pokrajinský sekretariát vyčlenil 7 miliónov dinárov na realizáciu 16 projektov v tomto súbehu.

DOSTUPNÝ INFORMAČNÝ SYSTÉM

Spustený portál Škole Vojvodine D. Berediová-Banovićová

Z

jednotené informácie o všetkých vzdelávaco-výchovných a predškolských ustanovizniach, ako aj o žiackych domovoch z územia AP Vojvodiny, teraz sú dostupné na novom portáli Škole Vojvodine, na adrese: skolevojvodine.vojvodina.gov.rs. Deti, ich rodičia, osvetoví pracovníci a všetci zainteresovaní teraz môžu pristúpiť k základným údajom o každej školskej ustanovizni, akými sú napr.: rok založe• TÝŽDEŇ •

nia, zakladateľ, typ ustanovizne, jazyk vzdelávaco-výchovnej práce, meno riaditeľa a dátum nástupu do funkcie. Na stránke je aj možnosť filtrovania, čiže vyhľadávania podľa typu ustanovizne, ako aj to,

či je v kategórii verejných alebo súkromných ustanovizní. Sprístupnená je aj galéria fotografií. Cieľom Pokrajinského sekretariátu pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny

– národnostné spoločenstvá pri spustení portálu Škole Vojvodine bolo, aby sa zjednotili všetky informácie o škôlkach, školách a žiackych domovoch, aby sa tým spôsobom pomohlo deťom a ich rodičom pri výbere zodpovedajúcej vzdelávaco-výchovnej ustanovizne. Na území AP Vojvodiny je 151 predškolských ustanovizní, 391 základných škôl, 155 stredných škôl a 18 žiackych domovov. Zdroj a foto: skolevojvodine.vojvodina.gov.rs

18 – 19 /5009 – 5010/ 30. 4. – 7. 5 2022

5


Týždeň SRBSKO SI PRIPOMÍNALO DEŇ PAMIATKY OBETÍ HOLOKAUSTU

Ľudstvo nepotrebuje ďalšiu veľkú vojnu Pripravil: Ján Pálik

S

rbsko si 22. apríla pripomenulo Deň pamiatky obetí holokaustu, genocídy a fašizmu. Tento deň je štátnym sviatkom a ústrednú slávnosť pri Pamätníku obetiam genocídy v komplexe bývalého nacistického tábora Staro Sajmište viedol prezident Srbska Aleksandar Vučić. V predvečer Dňa pamiatky obetí holokaustu, genocídy a fašizmu 21. apríla odhalili pamätnú tabuľu obetiam Jasenovca

a Srbom Vučić poznamenal, že manželka amerického prezidenta Eleanor Rooseveltová pripomenula, že v zime 1941 – 1942 ani ona, ani jej manžel neverili, že je Príhovor prezidenta pri pomníku to pravda. „Dnes máme zdokumentova- všetko znie ako plod pokrivených s menom a priezviskom nej fantázie, ako nočná mora, 17 016 nevinných obetí tábo- z ktorej sa musíme prebudiť,“ povedal Vučić. Ako povedal, neexistuje žiadne normálne prebudenie z tej našej nočnej mory, pretože tá nočná mora sa nazýva pamäť. Pripomenul, že tábor Staro sajmište bol otvorený v roku 1937, koncipovaný ako miesto stretávania všetkých, ktorých

uviedol, draho zaplatili – miliónmi, nie však dolárov, ale miliónmi životov Židov, Rómov, Srbov a príslušníkov iných národov. „V oboch svetových vojnách sme neboli ani prokurátori, ani právnici, ani porota, ani sudcovia, ale vždy sme boli obeťami. Na tomto mieste je každé slovo zbytočné a každá slza oprávnená a nedostatočná. Obete všetkých popráv si

Odhalenie pamätnej tabule padlým obetiam v táboroch

v areáli komplexu nacistického tábora Staro sajmište. „V rokoch 1941 až 1945 bol systém koncentračných táborov a táborov smrti Nezávislého štátu Chorvátsko (NDH) v Jasenovaci najkrutejšou súčasťou systému teroru v druhej svetovej vojne. Túto časť v komplexe Staro sajmište venujeme obetiam Jasenovca, večnej pamiatke a budúcim generáciám ako apel, aby nezabudli na všetky krutosti táborov. Srbsko chce dnes mier a chce život pre seba a všetkých ostatných v tejto ťažkej chvíli, ktorá zasiahla Európu a svet. Ľudstvo nemá právo na tretiu veľkú svetovú vojnu,“ povedal prezident Aleksandar Vučić. Vo svedectve o povahe zločinov proti Židom, Rómom 6

www.hl.rs

ru. Tvárou v tvár nezvratným dôkazom a svedectvám tých, čo prežili, nemôžeme uveriť tomu, čo sa tu stalo, pretože

Vzdali hold obetiam

Pamätná tabuľa na mieste Staro sajmište

Informačno-politický týždenník

lákajú najväčšie výdobytky, no zrazu prestal byť symbolom civilizačných výdobytkov a stal sa táborom smrti pre Rómov, Židov a Srbov. Upozornil, že Staro sajmište vedľa Banjice je jediným táborom smrti v samom meste, na rozdiel od iných popravísk, ktoré nacisti pred občanmi skrývali. Povedal, že toto smutné miesto, ako aj všetky tábory smrti, nás klasifikujú na správnu stranu dejín, za ktoré sme, ako

zaslúžia ticho, skrúšenú úctu a dôslednú pamäť,“ povedal Vučić. Dnes, ako povedal, môžeme postaviť život len tomu popravisku, pretože sme potomkami obetí a poznáme hodnotu života. „Našou povinnosťou je pokračovať v živote, sme na to zaviazaní našim predkom a ešte viac našim deťom,“ uzavrel Vučić. Zdroj a foto: Predsedníctvo Srbska, vucic.rs • TÝŽDEŇ •


PREZIDENTSKÉ VOĽBY VO FRANCÚZSKU

Vučić zablahoželal Macronovi Pripravil: Ján Pálik

V

nedeľu 24. apríla sa vo Francúzku konalo druhé kolo prezidentských volieb, v ktorých väčší podiel hlasov získal doterajší prezident Emmanuel Macron. Z tejto príležitosti prezident Srbska Aleksandar Vučić zablahoželal staronovému prezidentovi Francúzka: „Vážený pán prezident, drahý priateľ Emmanuel Macron, blahoželám vám k znovuzvoleniu za prezidenta Francúzskej republiky. Dôvera, ktorú vám

V prospech ďalších dobrých vzťahov

občania prejavili aj tentoraz, nepochybne potvrdzuje, že vaše vedenie je založené na

Srbsko-francúzske priateľstvo aj naďalej pretrvá

princípoch a hodnotách, ktoré sú hlboko zakorenené v národe Francúzska. Sloboda, rovnoprávnosť a bratstvo sú nemenné a univerzálne princípy, ktorých podstatu si musíme všetci vážiť, najmä v súčasnom historickom momente, možno viac ako kedykoľvek predtým. Srbsko, ktoré zdieľa práve tieto hodnoty, je naďalej odhodlané posilňovať vzťahy s Francúzskom. Tieto hodnoty sú založené na tradičnom priateľstve a strategickom partnerstve. Som

presvedčený, že po vašom znovuzvolení za prezidenta sú srbsko-francúzske vzťahy na dobrej ceste k dosiahnutiu nových hraníc. Francúzsko sa môže spoľahnúť na Srbsko ako na úprimného priateľa a partnera a som presvedčený, že môžeme počítať aj s podporou vašej krajiny v prospech mieru a stability na západnom Balkáne. Ešte raz vám blahoželám k víťazstvu vo voľbách a prajem všetko najlepšie k ďalšiemu napredovaniu vašej krajiny a blahobytu všetkých jej občanov “. Zdroj a foto: Facebook/buducnostsrbijeavucic

V SMERE POKRAČOVANIA DIALÓGU MEDZI BELEHRADOM A PRIŠTINOU

Dosiahnutie politického kompromisu Pripravil: J. Pálik

P

rezident Srbska Aleksandar Vučić sa stretol so špeciálnym predstaviteľom Európskej únie pre dialóg medzi Belehradom a Prištinou a ďalšie regionálne otázky západného Balkánu Miroslavom Lajčákom, s ktorým rokoval o pokračovaní dialógu medzi Belehradom a Prištinou. Vučić uviedol, že od podpísania Bruselskej dohody uplynulo deväť rokov a že stále nedošlo k žiadnemu pokroku v implementácii záväzkov, ktoré prijala Priština, • TÝŽDEŇ •

Dialóg by mal pokračovať

najmä v súvislosti so založením opatrení Únie srbských samospráv. Predstaviteľ EÚ Miroslav Lajčák uviedol, že sa bude bez ďalšieho odkladu naďalej plne angažovať v pokračovaní dialógu pod vedením EÚ a dodal, že členovia EÚ oča-

kávajú, že obe strany zrealizujú všetko, na čom sa dohodli v dialógu za posledných desať rokov. Prezident Vučić poukázal na to, že Srbsko podporuje aktivity, snahy a zámery Miroslava Lajčáka dosiahnuť riešenie prostredníctvom politického kompromisu, bez ultimát a vnucovaných riešení, aby prejavil pochopenie pre srbské štátne a národné záujmy, a nielen pre albánske záujmy. Prezident Vučić na kraji poďakoval Miroslavovi Lajčákovi za jeho obetavosť a dodal, že v Srbsku je vždy vítaný. Zdroj a foto: vucic.rs

18 – 19 /5009 – 5010/ 30. 4. – 7. 5 2022

7


.

8

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

•.•


Ľudia a udalosti

• ĽUDIA A UDALOSTI •

18 – 19 /5009 – 5010/ 30. 4. – 7. 5 2022

9


Ľudia a udalosti VETERNÁ SMRŠŤ ZASIAHLA PETROVEC

Nárazový vietor lámal stromy Anna Horvátová predvečerných hodinách v piatok 22. apríla, práve na Deň Zeme, cez Báčsky

zlomil hrubé kmene pri Begeji pred Knižnicou Štefana Homolu a pri Dome penzistov. Tam si náraz neuniesol ani betónový elektrický stĺp, ktorý sa napoly prelomil.

hom pracovníkov VKP Komunalac Petrovec cesta bola zjazdná, keďže vytrhnuté a spadnuté stromy boli zahatali cestu, znemožnili premávku. Aj elektrikári výpadok rýchlo

ho vetra Igora Bovdiša, Branka Dobrijevića a Maríny Horvátovej. Pre nás všetkých je to výstraha alebo náhoda. Predsa výstraha, lebo sa voči prírode macošsky

Petrovec prehrmela silná búrka. Nárazový vietor zachytil stred Petrovca, pričom pod silným nárazom vyvrátil aj strom s koreňom alebo

Občania v tej časti Petrovca na chvíľu zostali bez elektrického prúdu, keďže sa aj elektrické drôty pri páde potrhali. Rýchlym zása-

sanovali. Fotografie však hovoria oveľa viac o veternej smršti, ktorá prehrmela cez Petrovec. Tentoraz sú to zábery zo zásahov ničiace-

správame a neuctievame si indiánsky výrok: „Zem sme nezdedili od našich predkov, ale požičali sme si ju od našich detí.“

V

PRINAVRACIAME SA K TROJDŇOVÝM OSLAVÁM DŇA PETROVCA 2022

V očakávaní skutočných hodov

Z

Rady Miestneho spoločenstva Petrovec informujú, že oslavy Dňa Petrovca budú v dňoch 20., 21. a 22. mája 2022. Program osláv bude obsahovo podobný ako v rokoch pred začiatkom krízového obdobia zapríčineného vírusovým ochorením COVID-19. Zároveň vyzývajú predstaviteľov organizácií a všetkých občanov, ktorí sa akýmkoľvek spôsobom zúčastnia v oslavách Dňa Petrovca, nech svoju účasť oznámia v úrade Miestneho spoločenstva Petrovec, aby ich aktivity boli zaradené do programu osláv Dňa Petrovca. V rámci osláv Dňa Petrovca bude súťaž o najlepšiu domácu pálenku, súťaž o najlepšiu údenú klobásu a súťaž o najlepšiu čerstvú klobásu. Všetky súťaže budú prebiehať na nádvorí Miestneho spoločenstva v sobotu 21. mája 2022 od 12.00 do 17.00 h. V prie10

www.hl.rs

behu súťaží návštevníci budú môcť ochutnať vzorky pálenky a klobás.

Pre súťaž o najlepšiu pálenku a súťaž o najlepšiu údenú klobásu vzorky môžete odo-

Záujemcovia o súťaže sa môžu prihlásiť priamo v Miestnom spoločenstve Petrovec, Ul. Kollárova č. 3, každý pracovný deň od 8.00 do 14.00 h, alebo telefonicky na číslo 2280-032.

vzdať v priestoroch Miestneho spoločenstva Petrovec každý pracovný deň od 8.00 do 14.00 h, najďalej do stredy 18. mája. Vo výrobe čerstvých klobás budú súťažiť trojčlenné tímy. Pre

Informačno-politický týždenník

každý tím Organizačný výbor zabezpečí nádobu na miešanie, 10 kg mletého bravčového mäsa, črevá a hygienické rukavice. Ostatné prísady si tímy zaobstarajú na vlastné náklady. Štartovné pre tím bude 3 000 dinárov. Súťaže budú sledovať osobitné komisie a výsledky budú zverejnené na nádvorí budovy Miestneho spoločenstva Petrovec po 15.00 h. Organizačný výbor súťaže všetkým súťažiacim udelí diplomy. Zapojte sa aj Vy do osláv Dňa Petrovca, aby sme vzdali hold našej dedine, tiež našim predkom, a oslávili to na úrovni, ako to dosvedčujú fotografie z minulých ročníkov, keď sme nezápasili s pandemickou situáciou. Organizačný výbor Dňa Petrovca 2022 • ĽUDIA A UDALOSTI •


12. MAMA BAZÁR V BÁČSKOM PETROVCI

Vo výbornej atmosfére a s novinkami Anna Francistyová

M

edzi obľúbené stretnutia trhového typu patrí aj Mama bazár, ktorý už šiesty rok usporadujú Mamy Petrovčanky. Je to facebooková skupina, ktorej moderátorkami sú Hana Pavlovová a Irena Lomenová. Toho času má skupina už takmer 1 950 členiek. Prvá akcia, kde si mamy mohli navzájom pomôcť tak, že niektoré ponúknu na predaj a iné za symbolickú cenu kúpia nové, alebo len málo používané detské, a nielen detské oblečenie, bola v organizácii tejto dámskej skupiny ešte 17. decembra 2016, a to v priestoroch Turistickej organizácie Obce Báčsky Petrovec. Od samotného začiatku sa do organizácie Mama bazára

zapojili štyri mamy: okrem Hany a Ireny i Marijana Valtnerová a Jarmila Jovankovičová. Tieto

akcie sa potom presťahovali na nádvorie Miestneho spoločenstva, a keď ide o periodici• ĽUDIA A UDALOSTI •

tu, bývajú jarné, jesenné, tiež predvianočné. Zhruba dva roky sa v štandardnom tvare nekonali, ale počas prísnych pandemických opatrení prebiehali online. Medzi návštevníkov 12. Mama bazára sme sa ochotne zaradili na Bielu sobotu 16. apríla, keď na známom mieste – na nádvorí Miestneho spoločenstva – síce za trochu veterného počasia prebiehal znovu v štandardnej forme. „Toto je super priestor pre takéto akcie: je dosť miesta pre predávajúcich, pre kupujúcich, aj deti majú kde behať. Je tu výborná atmosféra, cítime sa tu skoro ako doma,“ ochotne nám preniesla prvé dojmy

cich predávajú koláče, medovníky a zákusky. Ako obvykle tu máme na predaj hlavne odev,

jedna z organizátoriek Irena Lomenová. „Čo sa týka predávajúcich, máme ich prihlásených asi 30. Hlavne sú z Báčskopetrovskej obce, ale aj z Kysáča a Báčskej Palanky. Prvýkrát máme tu členky Spolku petrovských žien, ktoré prišli predávať sladkosti. Môžeme si zajesť niečo, kým sme tu, a môžu si zákazníci kúpiť aj na obohatenie veľkonočných sviatkov. Aj zopár žien z našich stálych predávajú-

Každý Mama bazár mal vo svojej náplni aj dobrovoľnú zbierku. Obyčajne organizátorky spolupracovali s Centrom pre sociálnu prácu. Tentoraz to bolo inak: zbierka sa konala pre Anku Molnárovú z Hložian, ktorej sú prostriedky potrebné na liečenie. Novinkou bolo i to, že počas tohto sobotňajšieho Mama bazára bola otvorená Ymcáreň. Tieto priesto-

obuv, hračky, knihy, kozmetiku, odevné doplnky. Sú tu aj kvety. Bývali tu v ponuke aj skôr, ale ich je teraz viac, čo tiež príde vhod zákazníčkam v tomto jarnom období.“

ry pre pobyt detí sú otvorené od pondelka do piatka, ale teraz v dohovore s aktivistkami tejto akcie bolo dohovorené, že aj v sobotu poobede. Tu deti mohli kvalitne stráviť čas, kým mamy napríklad predávali. Čaro tejto akcie vidíme aj v tom, že medzi p re d áva j ú c i m i boli i deti, pravdaže, pod dozorom rodičov či starých rodičov. Pre otcov tu bol predaj domáceho piva, teda premyslený obsah akcie pre celú rodinu. Na záver dokladáme, že aj podľa slov organizátoriek bol to úspešný Mama bazár. Predávajú-

ce sú spokojné, zákazníčky tiež, vďaka dobrovoľným príspevkom sa v účelovej humanitárnej akcii

vyzbierala pekná suma peňazí. S dobrým pocitom tešíme sa na ďalšie takéto podujatie.

18 – 19 /5009 – 5010/ 30. 4. – 7. 5 2022

11


Ľudia a udalosti ZELENÝ ŠTVRTOK V KOVAČICKOM CHRÁME BOŽOM

Večeru Pánovu prijali aj žiaci voliteľného predmetu – náboženstva Olinka Glóziková-Jonášová

N

a Zelený štvrtok evanjelickí veriaci tradične majú možnosť pristúpiť a prijať Večeru Pánovu. Tak bolo i na tohtoročný sviatok Zeleného štvrtka 14. apríla. V kovačickom chráme Božom sa konali bohoslužby, na záver ktorých bola prisluhovaná aj Večera Pánova, a mohli ju prijať všetci prítomní, každý však podľa svojho uvažovania, rozhodnutia či vyspovedania svojich hriechov. „Tradíciou je na Zelený štvrtok, myslím si, že vo všetkých sloven-

Spoločná fotografia frekventantov voliteľného predmetu náboženstva s učiteľkou náboženstva, cirkevnou správou a zborovým farárom Martinom Bajzom

v 10. nedeľu po sv. Trojici – je to pamiatka zničenia mesta Jeruzalem. Večera Pánova býva

Žiaci nižších ročníkov od zborového farára prijali iba požehnanie...

ských evanjelických cirkevných zboroch, prisluhovať Večeru Pánovu,“ hovorí Martin Bajza, kovačický zborový farár, „pretože Pán Ježiš Kristus na Zelený štvrtok, teda večer v deň pred sviatkom Pesach večeral veľkonočného baránka a ustanovil vtedy sviatosť Večere Pánovej. Je to teda sviatosť našej cirkvi. V SEAVC sú dve sviatosti: krst svätý a Večera Pánova.“ Veriaci môžu Večeru Pánovu prijať ešte počas adventu, postu a na Kajúcu nedeľu, čiže 12

www.hl.rs

prisluhovaná aj v deň pamiatky posvätenia chrámu. „V tento deň ju môžu prijať len presbyteri, užšia a širšia cirkevná správa,“ uviedol náš spolubesedník. Zaujímalo nás, či je pred jej prijatím potrebné vykonať aj určité osobitné a zvláštne prípravy, na čo farár Bajza odpovedal: „Áno, človek sa sám osobne pripravuje na to. Ak niekto chce vyznať hriechy, môže prísť za mnou, alebo si môže aj sám vyspovedať to, čo ho ťaží, bolí a trápi, alebo v čom sa previnil

Informačno-politický týždenník

voči Bohu. Potom tu v chráme Božom len verejne vyznáva pred všetkými a spoločne odpoveda-

hocikedy a v neobmedzenom počte. Hlavne si to vyžadujú chorí a nevládni, hovorí farár, ktorým je on vždy ochotný vyjsť v ústrety a poslúžiť im Večeru Pánovu aj doma alebo v sieni zborového domu. Na tohtoročný Zelený štvrtok ju prijali takmer všetci prítomní na službách Božích. Po prvýkrát k jej prisluhovaniu pristúpili aj žiaci, ktorí navštevujú hodiny náboženstva v ZŠ Mladých pokolení v Kovačici, ale iba tí, ktorí

... a tí konfirmovaní aj Večeru Pánovu

jú na otázky, či zhrešili, či ľutujú svoje skutky a či veria, že im Boh odpúšťa, ale podávajú aj sľub, že sa polepšia. Potom nasleduje spoločná modlitba a nakoniec vyznanie, či veria, že im Boh odpustí skrze nehodného služobníka, po čom nasleduje už samotná liturgia a prisluhovanie Večere Pánovej.“ Evanjelickí veriaci ju po prvýkrát prijmú ako konfirmandi, po čom ju môžu prijať aj v uvedených termínoch, alebo ak si niekto žiada, môže ju prijať

K prisluhovaniu Večere Pánovej pristúpili aj členovia cirkevnej správy

sú už konfirmovaní, kým deti nižších ročníkov prijali požehnanie. Do chrámu ich priviedla Anna • ĽUDIA A UDALOSTI •


VEĽKONOČNÝ KONCERT V PETROVSKOM CHRÁME BOŽOM

Na duchovné rozptýlenie Anna Horvátová

Martin Bajza, zborový farár CZ Kovačica, všetkým, ktorí vyjadrili žiadosť o spoveď a prijatie Večere Pánovej, stál k dispozícii

Srdićová, učiteľka náboženstva. „Iniciatívu podal Slađan Daniel Srdić, senior banátsky a farár jánošícky, a jeho manželka Anna Srdićová, ktorá vyučuje náboženstvo v škole,“ hovorí Bajza a vysvetľuje, že toto je skutočne správny spôsob, ako prilákať mladých a deti do cirkvi

C

hvíle duchovného pôžitku zažívame nielen pri počúvaní slova Božieho, ale aj pri príhodných koncertoch, zvlášť tých chrámových. A najmä po dlhšom časovom odstupe a nebezpečnom víruse, s ktorým ľudstvo zápasilo celé dva roky, keď sme si posledný taký koncert mohli užiť v roku 2019. Preto na Veľkonočnú nedeľu 17. apríla odznel po dvojročnej

Slovenky Benkovej-Martinkovej zaspieval pieseň Haleluja, haleluja. V pokračovaní nasledovali báseň Záchrana v Ježišovi v podaní Anny Spevákovej, pieseň Víťaz nad smrťou a báseň Žije, ktorú predniesla Danuša Tordajiová. Deň vzkrieseného Pána Pán farár petrovský Ján Vida pri príhodnom bola ďalšia pieseň, podaní slova Božieho

Na Detskej besiedke si aj zaspievajú, čo ukázali aj na veľkonočnom večierku

Večeru Pánovu na Zelený štvrtok v kovačickom chráme Božom prijali aj horlivé cirkevníčky, odeté do tradičných kovačických gecieľ, čo je v súčasnosti už skutočnou raritou

a vštepovať im lásku k Bohu. „Áno, vo fare máme skupinu mladých, tzv. mládež, ale je to ešte stále malý počet. Väčšina týchto detí teda aj chodí do fary alebo na detskú besiedku, ale stále to môže byť viac. Toto je skutočne dobrý, originálny a jedinečný spôsob, ako ich prilákať, a schvaľujem ho.“ • ĽUDIA A UDALOSTI •

prestávke 7. raz Veľkonočný koncert v chráme Božom v Báčskom Petrovci. Prítomných do večerných služieb Božích, či Veľkonočného koncertu uviedol velebný pán Ján Vida, farár petrovský, predspevom Kristus Pán vstal z mŕtvych. Po piesni, pozdrave, kolekte a slávnostnom žalme pána farára odznela programová časť, striedajúc recitačné pásma v podaní katechétok a piesne v prednese cirkevného spevokolu. Báseň Sonet veľkonočný predniesla Blažena Anušjaková, po čom cirkevný spevokol pod taktovkou

po ktorej nasledovala recitácia v podaní Tatiany Vidovej Na Veľkú noc. Táto časť večierka sa skončila príhovorom pána farára, po čom nasledovala časť v podaní detí Detskej besiedky. Veľkonočnú modlitbu s Otčenášom si prítomní vypočuli v podaní Anny Stracinskej. Na záver večierka prítomným pán farár udelil Áronovské požehnanie a pre najmladších boli pripravené aj veľkonočné balíčky.

Cirkevný spevokol po dlhšom čase vystúpil zase 18 – 19 /5009 – 5010/ 30. 4. – 7. 5 2022

13


Ľudia a udalosti V BÁČSKOM PETROVCI

Príležitostná slávnosť konfirmácie Anna Horvátová

V

nedeľu 24. apríla, v prvú nedeľu po Veľkej noci v evanjelickom chráme Božom v Petrovci sa konala slávnosť konfirmácie. V sobotný večer jej predchádzali večerné služby Božie, na ktorých rodičia, krstní rodičia, starí rodičia a príbuzná rodina konfirmandov mali možnosť prijať sviatosť Večere Pánovej so spoveďou. Na nedeľných slávnostných službách Božích po úvodnej liturgii

bola skúška konfirmandov, ktorí pred oltárom odpovedali na položené otázky z učiva konfirmačnej príručky. Samotný akt konfirmácie vykonal velebný pán Mgr. Ján Vida, farár petrovský, ktorý 31 konfirmandov prijal za dospelých členov cirkevného zboru. Konfirmandom sa prihovoril aj Dipl. Ing. Ondrej Bovdiš, zborový dozorca. V pokračovaní najmladší dospelí členovia cirkevného zboru, 14 chlapcov a 17 dievčat, prijali Večeru Pánovu so spoveďou. Príprava konfirmandov sa začala

14. decembra 2021. Počas obdobia prípravy deti mali účasť na 32 hodinách vyučovania, ktorých vedenie mal na starosti duchovný

KYSÁČSKI KONFIRMANDI

Potvrdili svoju krstnú zmluvu Anna Legíňová

A

ko je to už roky zaužívané, žiaci šiesteho ročníka základnej školy sa stávali konfirmandmi. Samozrejme, len tí, ktorí si to priali. Tak po dlhej prípra-

ve a cvičení katechizmu kysáčske deti boli zaštepené do vínneho kmeňa Pánovho. V nedeľu 24. apríla dvadsiati šiesti konfirmandi, z toho 10 dievčat a 16 chlapcov, prišli do evanjelického chrámu v Kysáči,

aby rodičom, krstným rodičom, príbuzným, priateľom a členom zboru predviedli to, čo sa v minulých mesiacoch učili. Niekto so štipkou trémy, niekto sebavedome, ale predsa úspešne, zdolal otázky, ktoré mu kládol kysáčsky kňaz

Spoločný spev konfirmandov za sprievodu Konfirmandi počúvajú hudobný úvod do piesne hudobníkov

pastier a Mgr. art. Slovenka Benková-Martinková, PhD., kantorka cirkevného zboru. Foto: Ján Diňa Vladimír Lovás. Tohto roku to bolo inakším spôsobom, každý konfirmand bol osobitne predstavený a v skupinkách odpovedali pred oltárom na otázky z katechizmu a spovedné otázky. Boli tu i odpýtanky a poďakovania za doterajšie vedenie a pomoc v dospievaní rodičom, krstným rodičom a zboru. Konfirmandov posmelil a privítal ich do skupiny dospelých členov cirkevného zboru dozorca Vladimír Durec. Ponúkol im pomoc, smernice do života a vyzval ich, aby chodievali do kostola a zúčastňovali sa v aktívnom živote zboru. V slávnostnom programe účinkovali aj Lucia Stajićová, Lucia Macáková a kantor Gabriel Lovás. Kysáčsky cirkevný zbor je bohatší o 26 nových údov cirkvi kresťanskej, ktoré sú zaštepené do vínneho kmeňa. Kiežby sa aj ony v budúcnosti aktivovali a prinášali osvieženie a nové idey do života zboru.

KONFIRMAČNÁ SLÁVNOSŤ V LALITI. Tohtoročná konfirmácia bola zložená z dvoch ročníkov, čo bolo doteraz aj zvykom v lalitskom cirkevnom zbore. Konfirmáciu absolvovalo 9 konfirmandov – 3 dievčatá a 6 chlapcov – ročníkov 2008 a 2009. Do budúcna je naplánované realizovanie konfirmácie bez zlučovania ročníkov. Z toho počtu jeden konfirmand bol zo Slovenska, jeden z Írska a jedna konfirmandka zo susedného Ruského Kerestúra. Konfirmačnú prípravu navštevovali od februára a každú sobotu sa pravidelne zúčastňovali služieb Božích. Lalitskí konfirmandi spoločne so selenčskými absolvovali aj kvíz konfirmačnej prípravy, ktorej spoluorganizátormi boli NRSNM a MOMS Selenča. Výhercovia kvízu boli Sára Bocková a Daniel Zorňan. mp / (Foto: z archívu lalitského CZ)

14

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •


Slávnosť konfirmácie v Padine

Krstnú zmluvu potvrdilo 28 konfirmandov Olinka Glóziková-Jonášová

T

radične v prvú nedeľu po veľkonočných sviatkoch, teda 24. apríla, v slovenskom evanjelickom kostole v Padine bola usporiadaná slávnosť konfirmácie za prítomnosti rodičov, krstných rodičov, príbuzných, priateľov a ostatných cirkevníkov. Bohoslužby a konfirmáciu vykonal zborový farár Ján Cicka, ktorý konfirmandov na túto slávnosť aj pripravoval. Ako informoval zborový farár, v aktuálnom roku ku konfirmácii pristúpilo trinásť

dievčat a pätnásť chlapcov, z ktorých traja žijú v zahraničí. „Toto je inak najmenší počet konfirmandov v Padine od jej založenia. Skutočne nás tento údaj rozčuľuje, ale je to globálny trend, že sa rodí stále menej detí a menšie prostredia zanikajú, keďže mnohí mladí s rodinami inklinujú k väčším mestám.“ Spoločná fotografia konfirmandov v Padine so zborovým farárom Noví dospelí členovia SEAVC Jánom Cickom (foto: Foto-štúdio Centar) Padina po prvýkrát prijali Večeru Pánovu a na pamiatku v tento demiologických opatrení, konfir- ta, kým víno, ktoré predstavuje deň dostali Rozpomienku. Večera mandi nepili zo svätého kalicha, Jeho krv, vypili každý z vlastného Pánova bola podaná symbolicky, ale im pán farár rozdelil oblátky, malého kalicha. čiže aj ďalej za dodržiavania epi- ktoré predstavujú telo Ježiša Kris-

V STAREJ PAZOVE

Nevšedná konfirmácia Anna Simonovićová

T

ohtoročná konfirmácia v Starej Pazove bola nevšedná, lebo sa konala na dva razy, jedna časť na Veľkonočnú nedeľu a druhá v prvú nedeľu po Veľkej noci. Dvadsaťsedem konfirmandov úspešne zdolalo skúšku na Veľkonočnú nedeľu, keď ich vyskúšal senior sriemsky a farár staropazovský Mgr. Igor Feldy. O týždeň neskôr, teda 24. apríla konfirmáciu vykonala pani farárka PhDr. Svetlana Vojnićová-Feldyová. Práve táto druhá časť bola nevšedná už z toho, že konfirmandi neodpovedali na otázky,

lež sa viac venovali modlitbám, aj v nemčine, a zaspievali i niekoľko pesničiek. Po dlhšom čase na konfirmácii jedno dievča nebolo v bielych šatách, ale v staropazovskom kroji. Alena Valentová sa pre to rozhodla, lebo nemá inú príležitosť byť v kroji. Pred prijatím Večere Pánovej, ktorú

prijali nielen konfirmandi, ale aj všetci prítomní v kostole, ktorí to chceli, Dejna Domoniová pozvala mládežníkov na stretnutia pokonfirmačnej mládeže, ktoré sa konajú každú sobotu. Staropazovskí konfirmandi sa stali dospelými členmi cirkevného zboru a prebrali zodpovednosť za

svoju vieru. Veríme, že im v pamäti utkvejú apoštolské rady, ktoré srdečne odporučila do ďalšieho života pani farárka: žiť v radosti, aj keď v živote nie vždy bude na to dôvodov, naprávať svoje nedostatky, povzbudzovať sa v spoločenstve veriacich, byť jednomyseľný a pokojný.

KONFIRMÁCIA V PIVNICI. V prvú nedeľu po Veľkej noci, ako je to tradíciou, sa v Pivnici konala konfirmačná slávnosť, na ktorú sa konfirmandi chystali od prvej soboty v októbri, a to bez žiadnych prekážok, ako to bolo vlani kvôli prítomnosti pandémie. Samotný zápis konfirmandov bol zrealizovaný v septembri. Tohto roku konfirmáciu absolvovalo 22 konfirmandov, a to presne 11 chlapcov a 11 dievčat. Zaujímavý je fakt, že rovnaký počet konfirmandov v pivnickom evanjelickom cirkevnom zbore bol aj vlani. Spoveď prijali konfirmandi 5. ročníka základnej školy, presnejšie deti narodené v roku 2010. V rámci služieb Božích, ktoré viedol farár Ján Zahorec, bola prisluhovaná aj Večera Pánova, ktorej sa mohli zúčastniť všetci prítomní veriaci. mp (Foto: Z. Mandáčová)

• ĽUDIA A UDALOSTI •

18 – 19 /5009 – 5010/ 30. 4. – 7. 5 2022

15


Ľudia a udalosti VEĽKONOČNÁ TRADÍCIA V RODINE GUBEČKOVEJ V STAREJ PAZOVE

O oblievačkách po oblievačkách Anna Simonovićová

oženili, oblievať nechodievali. si to pripomíname na našich Oblievať chodili pešo s jedným stretnutiach.“ blievačky, polievačky, kú- harmonikárom. Voľakedy bola O tom, ako oblievačky dnes pačka či šibačky – ako- hanba, keď dievku nekoľvek ich pomenovali, obliali, lebo oblievali je to zvyk, ktorý si naši predkovia dievky rad radom. Je priniesli zo Slovenska a ešte aj však zaujímavé, že do dodnes si ho zachovali. Súroden- domu prvý vchádzal ci Katarína a Vladislav Gubeč- ten mládenec, ktorékovci aj tohto roku pokračovali mu sa tá dievka páčiv zachovávaní starodávneho la a on ju aj oblieval. zvyku oblievačiek, ktoré sa orga- To znamenalo, že tá nizujú na Veľkonočný pondelok. dievka môže očakávať Každá dievka sa na oblievačky toho mladíka za buodjakživa tešila a tak je tomu aj dúceho manžela. Tak dnes. Avšak oblievačky voľakedy to bolo, aj keď moja a dnes sa veľmi líšia. Veď akoby dcéra Katarína bola aj nie, časy sú iné, no dôležité dievka a syn Miroslav je, že sa zvyk zachováva. chodieval oblievať.“ Stará mama pozerá fotografie vnučky Na niekdajšie oblievačky si A ako to bolo, keď rada zaspomínala 73-ročná generácia mládencov narode- prežívajú mamy, hovorí Mirostará mama Mária Gubečko- ných v roku 1968 chodievala slavova manželka Vlasta: vá: „Voľakedy, keď som ja bola oblievať, prezradil Máriin syn „Je to pekný zvyk a som dievka, hejveru, bolo to pred Miroslav. šťastná, že môžem pomôcť pri „Keď som ja organizácii oblievačiek. Keďže bol mláden- máme aj syna, aj dcéru, tak sme com, oblievať vyprevadili syna na oblievačky sme chodievali a dočkali sme oblievačov. Dnes na traktore a ne- pre oblievačov treba pripraviť skoršie, keď sme aj hojnejšie občerstvenie, lebo mali vodičské dnes si oblievači aj posedia, aj preukazy, tak sme šli autami. Nechodili sme oblievať každú dievku, ale iba niektoré, s ktorými sme sa kamaRodičia Vlasta a Miroslav Gubečkovci rátili. Urobili sme si rozvrh, kedy šesťdesiatimi rokmi, oblievačky vyštartujeme a kde pôjdeme. boli inšie ako sú dnes. Ja som Dosť dlho som chodieval obliechodila do školy, keď ma prvý raz vať, začalo sa to ešte v základobliali. Nečakala som chlapcov nej škole a trvalo, kým som sa doma, ale ma obliali na ulici. Už neoženil. Zážitky boli všelijaké neskoršie, keď som bola dievka a nezabudnuteľné. Pamätám si na vydaj, oblievali ma na dvore, na jednu oblievačku, keď prišli no do domu nevchádzali. Otec obliať moju staršiu sestru, moji Vladislav ako sólový spevák ich ponúkol vínom, ja koláčmi, kamaráti sa u mňa zhromaždili a keď sa občerstvili, odišli. Mlá- a potom sme aj my šli oblievať i zaspievajú, aj zatancujú. Mňa denci chodievali oblievať, kým tam, kde už kamaráti boli ženatí. menej chodievali oblievať, lebo nešli na vojenčinu – keď sa už Na to nikdy nezabudnem a často som vo folklóre netancovala.

O

16

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Môj brat chodieval oblievať ešte v základnej škole a keď bol mládenec, tak prišli oblievať aj mňa.“ Aké sú oblievačky z aspektu rodičov? „Teší nás, že sa tento zvyk zachoval. Dnes to všetko treba zorganizovať, potrebná je vôľa nielen detí, ale aj rodičov, ktorí deti na traktore alebo na aute prevážajú,“ potvrdili obaja rodičia a Miroslav pokračoval: „Vlani bola korona a z polície sme nemali povolenie ísť ulicami, no my sme sa predsa zorganizovali. Deti sme odviezli autami a všetko sa dialo v tichosti.“ A konečne ohľadom oblievačiek slovo má tretia generácia v tejto rodine: Katarína a Vladislav. „Oblievačky sú pre mňa zvykom, ktorý chceme my mladí zachovať, a pritom sa aj pekne pobavíme,“ hovorí Vladislav.

„Aj na tohtoročnej oblievačke ja som hral na harmonike, ale som niektoré dievky aj oblieval.

• ĽUDIA A UDALOSTI •


Obliali sme osem dievčat, ale skôr ich bolo aj osemnásť… Chodievam na oblievačky od

Retro, aby sme si vymenili dojmy, a veru, hrali sme a spievali ešte celé predpoludnie.“ Katarína hovorí o vlastných skúsenostiach: „Z uhla dievčaťa je to pôžitok čakať, kedy oblievači prídu. Tohto roku sme spolu čakali Alenka a ja, lebo je to tak v súčasnej dobe. Voľakedy sa dievčatá aj schovávali, no my sa neschovávame. Začali ma oblievať, keď som mala 13 rokov, a vtedy som sa trochu aj hanbila. Teraz je to už krajšie a vieme aj viac pesničiek spievať, lebo som už 14 rokov vo folklóre.“ Ako a kedy si sa dostala do folklórnej skupiny? „Môj ujo tancoval v Pred odchodom do kostola na Veľkú noc Klasoch a ja som ho často na večierkoch základnej školy, ale tohtoročné pozerala a bolo mi to zaujímavé. boli zvláštne, lebo sme od pol- Brat sa zaoberal športom a ako noci do rána oblievali a potom trojročná som začala chodiť na sme všetci odišli do kaviarne folklór. Avšak nešla som sama,

lež mama na skúšku zobrala aj brata a zapáčilo sa aj jemu, a tak sme vo folklóre aj zostali. Keď Vladislav ukončil hudobnú školu,

Katarínu, ale aj pre iné tanečnice a pokračovala aj pre vnučku. No nielen to, ona je tá, ktorá všetko pripraví, aby vnučka počas

Z vlaňajších oblievačiek

začal hrať v detskom orchestri a zostal tancovať v Klasoch, kde pomaly začína pôsobiť aj ako sólový spevák.“ V rodine Gubečkovej sa zvyky a obyčaje zachovávajú z generácie na generáciu. Stará mama škrobila sukne nielen pre dcéru

sviatkov chodievala v kroji aj do kostola. Preto nie div, že sa často nájde aj na fotografiách Petra Dešića, ktoré babka vo chvíľach samoty s pôžitkom obzerá… Fotografie: zo súkromného archívu

V KYSÁČI

Folkloristi obliali tanečnice Anna Legíňová

K

ysáčski chlapci sú veruže šikovní..., či do boja, či do bitky, ako sa spieva v ľudovej piesni, ale i do oblievania a nezabúdania na pestovanie tradičných veľkonočných zvykov – oblievačiek. Nuž tak sa chlapci tanečníci, členovia FS Vreteno, rozhodli, že budú oblievať svoje družbice. Na Veľkonočný pondelok sa pekne-krásne vyobliekali do slovenských ľudových krojov, meške do ruky a poďme so spevom a tancom oblievať krajšie polovičky. Pripravili si a ozdobili vedrá a vodu a poďme! Dievčatám sa

• ĽUDIA A UDALOSTI •

síce nepáčilo, že boli mokré, ale šugavie predsa nebudú! Voda zmyje všetko! Je to pekne, že sa chlapci spamätali vytrhnúť zo zabudnutia staré slovenské zvyky. Veríme, že takýchto príkladov do budúcna bude ešte viac, a to nielen z iniciatívy folkloristov, ale aj iných, ktorí nie sú zapojení do tejto sekcie KC. Za milý zvyk chlapci boli odmenení veľkonočným vajíčkom, sladkosťami, šťavou alebo pálenkou, niektorí možno aj bozkom. Len nech sú dievčatá spokojné, krásne, mladistvé a zdravé, ako to symbolizuje oblievačka.

Oblievači sa dali spoločne odfotiť (foto: z archívu KC Kysáč)

Voda a vajíčko sú sprostredkovatelia nového života, zdravia a krásy. Dúfajme, že nám to

do nasledujúcich dní nebude chýbať. Tak duchovne, ako i telesne.

18 – 19 /5009 – 5010/ 30. 4. – 7. 5 2022

17


Ľudia a udalosti VEĽKONOČNÉ SVIATKY V HAJDUŠICI

Slávnostnejšie než obvykle Vladimír Hudec

N

ajväčší kresťanský sviatok – Veľkú noc aj evanjelici v Hajdušici oslavujú tradičným spôsobom, do ktorého určite patrí aj odchod do kostola na Veľký piatok a po-

Magisterka teológie Ekaterina Preimanová sa príležitostnou kázňou prihovorila hajdušickým veriacim

tom aj na Veľkonočnú nedeľu ni mladý hudoba Veľkonočný pondelok. Síce ník Mário Cesnak, z rôznych dôvodov, tak objek- hajdušický rodák tívnych, ale aj subjektívnych, žijúci v Plandišti, na služby Božie v tomto cirkev- organe zahral prenom zbore už dávno nie sú také lúdium v e mole. Na masové ako bývali v minulosti, záver služieb Bo- Oni sú budúcnosťou cirkevného zboru v Hajdušici ale aj tentoraz sa potvrdilo, že žích vznešený pán predsa sú horliví cirkevníci, kto- senior banátsky a administrátor nový oltárny kríž, ktorý cirkevrých v tento deň nemôže nič hajdušického cirkevného zboru nému zboru daroval Miroslav znemožniť, aby sa zúčastnili Slađan Daniel Srdić posvätil Hraško, dlhoročný dozorca zboru v Hajdušici, spolu so svojou služieb Božích a dôstojne rodinou. oslávili tento sviatok. Slávnostne bolo aj v nedeľu Toho roku však v hajduna veľkonočných službách Bošickom kostole bolo slávžích, keď Hajdušičania ešte raz nostnejšie než obvykle. mali príležitosť vypočuť si kázeň Hajdušičania totiž mali hostky z Ruska. Tieto služby príležitosť uhostiť hostku krátkym programom a spevom z Ruska magisterku teolóspestrili aj tí najmladší, budúci gie Ekaterinu Preimanovú, evanjelici, ktorí navštevujú hoktorá poslúžila pri čítaní diny náboženstva v Základnej svätých Pašií a veriacim Posviacka oltárneho kríža, ktorý cirkevsa prihovorila aj príleži- nému zboru daroval dozorca Miroslav škole J. J. Zmaja. Nacvičila ich Martina Bujáková. tostnou kázňou. Po káz- Hraško s rodinou

V BIELOBLATSKEJ ZÁKLADNEJ ŠKOLE

Pracovne a slávnostne Jarmila Hromčíková

telo, ale aj dom. V súčasnosti si upratovanie skôr robíme kvôli ar klope na dvere a spolu s ňou svojmu pohodliu, s cieľom položiť aj upratovanie domácností, bodku za dlhou tmavou zimou záhrad a dvorov. Tak ako naši a urobiť si domácnosť krajšiu, predkovia v minulosti, aj my sa čistejšiu a rozjasnenejšiu. snažíme, spolu so svojimi deťTak ako to býva v domácnosmi, prvé veľké jarné upratovanie tiach, aj žiaci a kolektív Základnej domu a okolia domu vykonať naj- školy Bratstva a jednoty v Bielom neskoršie do Veľkej noci. U našich Blate majú za sebou veľké jarné predkov to veľké jarné upratova- upratovanie. Na túto aktivitu sa nie súviselo s predveľkonočným začali pripravovať už začiatkom pôstom, keď sa očisťovalo nielen roka, keď sa prihlásili na konkurz m i m ov l á d n e j organizácie Rytieri úsmevu z Nového Sadu o udelenie 12 trojročných sadeníc tují dedinským školám. Sadenice udelili piatim školám v Srbsku a jednou z nich Pred vysádzaním žiaci najprv pripravili a očistili je aj bieloblatská.

J

terén od starých pňov

18

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Pracovalo sa s úsmevom na tvári

Aby sadenice mohli zasadiť na ich trvalé miesto, žiaci najprv očistili park od smetí, vypleli minuloročné sadenice a vyznačili miesta, kde budú vysádzať. Okrem tují škola od súkromného darcu dostala aj 20 sadeníc ginka. Všetky tieto sadenice v parku vysadili žiaci 5. a 8. ročníka. Nasledujúce upratovanie parku budú mať na starosti šiestaci a siedmaci a potom všetci spoločne vypracujú projekt rekonštrukcie parku, kde budú podávať návrhy na to, čo by si v parku priali mať, ako je atletická dráha, športové

Výstavu kraslíc si pozreli aj žiaci, aj učitelia

vybavenie, lavička pre zamilovaných a podobne. Kým žiaci vyšších ročníkov mali plné ruky práce s úpravou parku, žiaci nižších ročníkov a škôlkari sa venovali zdobeniu kraslíc. Po ukončení práce na Zelený štvrtok usporiadali veľkonočnú výstavu, ktorá bola aj súťažného charakteru. Práce boli vystavené v chodbe školy a po hlasovaní boli zvolení víťazi v každej vekovej skupine. Mladí umelci boli odmenení sladkosťami. • ĽUDIA A UDALOSTI •


V GALÉRII INSITNÉHO UMENIA V KOVAČICI

Reč a symbolika kvetov v Srbsku Stevan Lenhart

V

kovačickej Galérii insitného umenia 7. apríla usporiadali prezentáciu dvojjazyčnej srbsko-slovenskej knihy Poruka skrivena među laticama / Odkaz ukrytý medzi lupeňmi z produkcie belehradského vydavateľstva 4SE. Ide o nekaždodenné a luxusné vydanie na tému kvetov, ich jazyka, symbolov a farieb, s výberom primeraných veršov a citácií srbských básnikov v preklade do slovenčiny. Kniha má takmer 300 strán a obsahuje aj veľký počet Z úvodnej časti podujatia: (sprava) Branislav Atanacković, kvalitných fotografií kvetov. Anna Žolnajová-Barcová, Slobodan Petrović a Martin Prebudila Prítomných na úvod privítala predseda Výboru a riaditeľ vydavateľstva 4SE. Anna Žolnajovápre kultúru Obce O tomto vydavateľskom pro-Barcová, riaditeľKovačica. jekte povedal: „Kvet je univerka Galérie insitnéO realizácii pre- zálnym pojmom dokonalosti ho umenia, ktorá zentovanej knihy a každý národ má svoj obľúbený povedala, že sa Poruka skrivena kvet. Našou ideou bolo v rámci táto ustanovizeň među laticama tejto knižnej edície pre každé vysnaží okrem pra/ Odkaz ukrytý danie vybrať kvety, ktoré určitý videlných výstav medzi lupeňmi národ má rád, a potom vybrať výtvarných prác (s podnázvom aj symboliku kvetov, ktorá je občas usporiadať Govor cveća u Sr- charakteristická pre daný národ. aj takéto posedebiji / Reč kvetov v Týmto spôsobom sa vlastne nia a prezentácie Srbsku) a o edícii približujeme ku kultúre každého s kultúrno-umeFlórografia sveta národa. Vyberáme 101 kvetov leckým obsahom. hovoril Slobodan a rovnaký počet Prihovoril sa aj Bra- Slobodan Petrović, nislav Atanacković, riaditeľ vydavateľstva 4SE Petrović, majiteľ symbolov s určitým významom pre ten-ktorý národ. Na základe týchto významov nachádzame aj literárne osobnosti, ktoré mali čo povedať o daných témach. Týmito krokmi teda spoznávame kultúru rôznych národov.“ V podujatí sa zúčastnil aj spisovateľ a prekladateľ Martin Prebudila, ktorý mal na starosti slovenský preklad knihy Poruka skrivena među laticama / Odkaz ukrytý medzi lupeňmi. PoznameV podkroví kovačickej galérie bývajú rôzne posedenia, výstavy nal, že táto kniha je zaujímavá a prezentácie • ĽUDIA A UDALOSTI •

Obálka nekaždodenného vydania na tému kvetov

nielen pre Slovákov v Srbsku, ale aj pre čitateľov na Slovensku, kde bude čoskoro predstavená. Poukázal tiež na osobitnú časť knihy pod názvom Tajomstvá darovania, hovoriacu o symbolike kvetov, ktoré sa dávajú do daru. Prebudila prečítal z knihy úvodný text o kvete Ramonda srbská a povedal, že preklad vybraných tematických veršov srbských básnikov do slovenčiny bol osobitnou výzvou – na ukážku prečítal vybrané verše Mešu Selimovića a Dobricu Ćosića. V rámci tohto podujatia v Galérii insitného umenia bola nainštalovaná výstava obrazov tunajších maliarov na tému kvetov. Prihovorili sa maliari

Zuzana Vereská a Pavel Povolný-Juhás, ktorí rozprávali o vlastných dojmoch a inšpiráciách na tému kvetov. Všetci sa spoločne uzhodli na tom, že kvety sú večnou inšpiráciou a zdrojom pozitívnej energie.

18 – 19 /5009 – 5010/ 30. 4. – 7. 5 2022

19


Ľudia a udalosti 14. VEĽKÁ NOC V KULPÍNE

Na potešenie organizátorov i návštevníkov Anna Francistyová

dievčenské spevácke skupiny, a to za sprievodu Zdenka Mao dvojročnej prestávke kovníka na harmonike. vo Veľkonočnú nedeľu Nasledovalo udelenie oce17. apríla t. r. znovu bola není výrobcom najkvalitnejusporiadaná tradičná koštovka ších vín a klobás. V tomto vín a klobás známa pod názvom ročníku kulpínskej súťaže Veľká noc v Kulpíne. Obavy or- v konkurencii bolo 47 vzoriek ganizátorov – členov Združenia bielych vín a hodnotila ich vinohradníkov a vinárov – že porota v zložení: Petar Cinnávštevníci zabudli na toto drić, Milutin Popov, Nemanja tradičné podujatie, sa ukázali Tomić, Nada Koraćová a Daneopodstatnené. V podvečer- niela Plachtinská. Podľa ich ných hodinách do Poľovníc- rozhodnutia udelených bolo 15 zlatých me- Z vystúpenia najmladších zvolenovcov dailí, 22 strieborných a 10 získali Vináreň Michala Fehéra a konzumáciu do kulpínskej b r o n z o v ý c h . a Vináreň Dovičin. súťaže boli tentoraz prinesené Spomenieme V súťaži o najlepšie klobásy či zaslané z Kulpína, Báčskeho nositeľov pr- bolo prinesených až 52 vzoriek. Petrovca, Hložian, Maglića, Ravvých troch zla- Hodnotila ich porota v zložení: ného Sela, Kysáča, Temerína, tých medailí: profesorka Natalija Džinićová, Erdevíka, Vranja, Putincov, zo Vináreň Pavelka, Dragan Psodorov, Samuel Ja- Starej Pazovy, ako i zo zahraniVináreň Plach- goš, Gyorgy Morvai a Andrei čia – z Pezinka, Nitry (Sloventinský a zdru- Madaraš. Pre výrobcov naj- sko) a z Nadlaku (Rumunsko). ženie Društvo kvalitnejších vzoriek určila 8 Podujatie moderovala Viera prijatelja bašte. zlatých medailí, 11 strieborných Dorčová-Babiaková a odmeny V konkuren- a 19 bronzových. Prvé tri zlaté prítomným laureátom – nocii červených vín bolo 19 Medzi odmenenými výrobcami vín bol vzoriek a rui Jaroslav Žila z Kulpína žových vín 11. Tieto vína hodkeho domu sa hrnuli stovky notila ďalšia porota a jej členzáujemcov nielen z Kulpína, mi boli: Jovan Popov, Lászlo ale i bližšieho a ďalšieho okolia. Horvat, Zoltán Bohocki a SaPrítomných privítal Michal muel Leginszki. V kategórii Dovičin, predseda Združenia červených vín udelených bolo vinohradníkov a vinárov v Kul- 6 zlatých medailí, 4 strieborpíne. Zdôraznil, že cieľom tej- né a 5 bronzových. Najviac to akcie je okrem oceňovania bodov získali dve vzorky a verejnej degustácie vzoriek aj Vinárne Aleksić, teda táto popularizácia výroby dobrého prevádzka získala dve zlaté vína. Vzápätí sa spevom pred- medaily, ďalšiu zo šiestich stavili najmladší členovia KUS zlatých medailí získal Lászlo Biele víno nalieval na požiadanie aj Branislav Plachtinský z odmeZvolen. Spievala ako sólistka Horvat. V kategórii ružových nenej kulpínskej rodinnej vinárne Paulína Zimová, ako sólisti, resp. vín podľa rozhodnutia poroty v duete Mário Ušiak a Samuel udelené boli 2 zlaté medaily, získali Adam Čelovský, Samuel siteľom zlatých, strieborných Šimo a s primeranými pesnička- 2 strieborné a 7 bronzových. Morávek a Tatiana Stupavská. a bronzových medailí vo všetmi vystúpili i chlapčenské a dve Zlaté medaily za svoje vzorky Vína a klobásy na posúdenie kých kategóriách – udeľovali

P

20

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •


počet vzoriek, žiaľ, nemohli sa tohto roku má už 20 rokov. VLANI BOLO HROZNO ZDRAVÉ, zúčastniť naši stáli účastníci Práve v uplynulých dňoch sme ALE BOLO HO MÁLO z Chorvátska, ale veríme, že dosádzali, kde bolo treba, na rok Návštevníci podujatia 14. o rok to už bude všetko tak, ako budeme znovu dosádzať, ale Veľká noc v Kulpíne si pochva- bývalo doteraz.“ rozširovať plochy neplánujeme. ľovali tak skutočnosť, že sa táto obľúbená akcia znovu koná, organizáciu podujatia, ponúkané vzorky a dokonca – napriek neutíchajúcemu vetru – aj nedeľné počasie. Uznali, že vyskúšali aj vysoko ocenené vína a klobásy, ale zo zvedavosti aj výrobky svojich známych a rodákov. V hlúčikoch bolo počuť tematické rozhovory, lebo skúsenosť a dobré rady sú na neocenenie a v spontánnej nálade pri poháriku a hudbe Medzi konzumentmi ružového a červeného vína sme postrehli Michal Dovičin, predseda Združenia sa najľahšie debatuje. odmeneného výrobcu Michala Fehéra (prvý zľava) vinohradníkov a vinárov K takému príležitostnému rozhovoru sme Ponuka vín je hlavne Nepridávame nové odrody, len všetkým záujemcom zostal ako oslovili Michala Dovičina, aj odzrkadlenie vlaňajšej úrody, tie, čo máme: aj tohto roku sme suvenír. A ako suvenír si mohli v novom mandátnom období však? poslali halúzky do Srbska, nech „Áno, hlavne sú to vína vyro- nám naočkujú, a na jar budeme vziať niektoré z kraslíc z dielní (od 1. apríla) predsedu Združiakov základnej školy, prípad- ženia vinohradníkov a vinárov. bené vlani v jeseni, ale máme aj znovu dosádzať.“ ne si kúpiť ozdobené drevené „Potešili sme sa, že po dvoch niektoré staršie. Ale je to predsa Mali ste výročné kraslice a ďalšie výrobky členov rokoch znovu môžeme usporia- výsledok vlaňajšej sezóny. A aký zhromaždenie, sme svedkami Združenia petrovských výtvar- dať toto naše podujatie, že nám bol vlaňajší rok? Nebol zlý, čo úspešnej po dvoch rokoch sa týka kvality vína, ale obnovenej verejnej koštovky menej sa urodilo hrozna vín a klobás. Čo máte vo vo vinohradoch, lebo bol vašom združení v najbližších mimoriadne suchý rok. plánoch? Kvalita bola v poriadku, „Keď ide o Združenie vinohrozno bolo zdravé, len hradníkov a vinárov, my jeho ho bolo menej. A tak je členovia sme boli aktívni aj aj vína menej.“ v uplynulých rokoch, len sme Ako sa darí Vinárni nič verejne nerobili, lebo sme Dovičin? pre známe pandemické okol„Aj u nás bolo vína nosti ani nemohli. Ale stále menej, lebo bolo menej sa navštevujeme navzájom, aj hrozna. A čo sa týka radíme si, pomáhame si. Keď ocenenia – nuž vidí sa, sa u niektorého nášho člena že boli vyrobené v jed- zjaví nejaký vinohradnícky či nej ,kuchyniʻ: za sedem vinársky problém, stretneme sa, vzoriek sme dostali 2 zlaté dáme hlavy dokopy, či to vieme Kraslice a suveníry zo Združenia petrovských výtvarných umelcov medaily a 5 strieborných. riešiť. To budeme robiť aj ďalej, a hneď tu vedľa lákali i odmenené klobásy Spokojní sme, pravdaže. ale chceme všetko to trochu Či sa črtajú pokračova- rozprúdiť. Ten Covid zanechal ných umelcov. Do neskorých bolo povolené. Trochu sme sa telia tejto tradície? Zatiaľ ani následky, ale zaujímavé je, že nočných hodín na dobrú náladu obávali, či ľudia nezabudli na nie, možno si niekto z vnúčat vplýval aj na povahu ľudí: všetci hrali členovia ľudového orches- túto našu akciu, ale ako vidíme, aj rozmyslí... Keď ide o náš vi- sa nejako zatvorili do seba. Aj tra Ján Andrášik a Ján Zelenák. nezabudli... Dostali sme pekný nohrad, len ho dopĺňame, lebo na tom treba niečo robiť.“ Branislav Kuštra a Radoslav Kolarski. Nasledovala koštovka ponúkaných vín a klobás, ktoré si návštevníci mohli zvoliť podľa vystavených zoznamov a očíslovaných vzoriek. Pohár s logom tohtoročnej akcie tentoraz

• ĽUDIA A UDALOSTI •

18 – 19 /5009 – 5010/ 30. 4. – 7. 5 2022

21


Ľudia a udalosti S PAVLOM POKORÁCKYM O PARAGLAJDINGU

Medzi zemou a oblakmi Stevan Lenhart

P

araglajding patrí medzi najmladšie letecké športy a jeho vývin sa začal v polovici 80. rokov dvadsiateho storočia. Paraglajdisti na pohybovanie sa vo vzduchu využívajú krídla zo špeciálnej syntetickej tkaniny, ktorými riadia s pomocou šnúr a vlastného tela. Je to súťažný alebo rekreačný šport, ktorý v niektorých krajinách má veľkú popularitu, pokým u nás sa o ňom ešte stále nevie nadostač. Padinčan Pavel Pokorácky sa aktívne zaoberá paraglajdingom od augusta 2018, ale o tento šport sa – ako hovorí – zaujímal už roky predtým. „Ako horolezec som často stretával nadšencov paraglajdingu, ktorí vychádzali na kopec s krídlami v ruksaku, potom si tie krídla rozprestreli a začínali letieť. Dozvedel som sa, že sa im to darí vďaka využívaniu termických prúdov, podobne ako sa to robí s plachetnicami. Zaujalo ma to a jedného dňa som zavolal inštruktorovi a opýtal sa, čo je potrebné na zaoberanie sa týmto športom. Povedal mi, aby som to prišiel skúsiť, a už na nasledujúci deň sme odišli na letisko do Subotice, kde sme štartovali na rovnom teréne pomocou lana. Tam som mal prvé tréningy a vyskúšal som sa v úlohe pilota na menšej výške. Nasledovali kopce pri dedine Kuštilj neďaleko Vršca, potom aj na Zlatibore, ale osobitný zážitok bol najmä let nad lokalitou Mečkin Kamen pri Kruševe v Severnom Macedónsku. Tam som totiž prvýkrát pocítil, ako je letieť na veľkej výške.“ Pokorácky je členom Klubu paraglajdistov Košava v Belehrade, s ktorým často cestuje po Srbsku, ale aj do zahraničia. „Náš klub má vlastný kombík, na ktorom sme už boli v Česku, Rakúsku, Turecku... Spoločne 22

www.hl.rs

zozbierame peniaze na palivo a cestujeme na rôzne podujatia, alebo jednoducho odídeme niekde na kemping, ktorého hlavným cieľom je paraglajding.

je významnou súčasťou plánovania v paraglajdingu. Treba totiž vedieť sledovať termické prúdy, ako aj možnosti javov turbulencie a podobne. Po-

Atrakciu v paraglajdingu predstavujú aj pestrofarebné krídla

Kým som bol začiatočníkom, mal som viac času na rekreačné zaoberanie sa paraglajdingom, ktoré mi teraz trochu chýba, lebo

máham pri výcviku mladších pilotov a prenášam im vlastné skúsenosti. Riaditeľom klubu je Slobodan Maletić, inštruktor pa-

Súťaž v precíznom pristávaní

v súčasnosti sa už pravidelne zúčastňujem v súťaženiach, čo predstavuje záväzok. V klube sa zaoberám aj organizáciou a marketingom a sám sa zdokonaľujem v rôznych oblastiach. Zaujíma ma meteorológia, ktorá

Informačno-politický týždenník

raglajdingu a významné meno v oblasti tohto športu.“ V paraglajdingu možno za vhodných poveternostných podmienok preletieť príliš veľké dráhy. Ide o desiatky, ba stovky kilometrov... „Vlani v lete sa

mi podarilo preletieť 135 kilometrov, čo je zatiaľ môj osobný rekord. Letel som od dediny Mišićevo neďaleko Subotice a pristál som až pri Idvore vedľa Kovačice. Let trval 5 hodín a 17 minút. Podarilo sa mi to aj vďaka znalostiam z meteorológie, ktorá má v tomto športe veľký význam. Treba aj dobre vyplánovať cestu a termín letenia s ohľadom na poveternostné podmienky. Nemožno však vopred vedieť, akú dráhu preletíme. Niekedy je to iba päť kilometrov, inokedy desať, alebo aj viac ako sto kilometrov, čo sa mne vlani podarilo. Dúfam, že tohto roku dosiahnem nový osobný rekord.“ Medzinárodné súťaže a rekordy v oblasti tohto športu sleduje organizácia FAI, ktorá sa okrem na paraglajding zameriava na ešte jeden príbuzný letecký šport: hang gliding alebo závesné lietanie. „Všetky naše rekordy a výsledky prihlasujeme na webovej stránke organizácie FAI a týmto spôsobom sa vlastne získavajú aj medzinárodné ocenenia. V Srbsku sa zúčastňujeme v rámci súťaže pod názvom Iznad Srbije, ktorej cieľom je popularizácia tohto športu v našej krajine. Ide o celoročnú súťaž, v rámci ktorej sa vyberajú najlepší jednotlivci, najlepšie tímy a podobne.“ Výhodou členstva v známom klube je príležitosť zúčastniť sa na veľkých medzinárodných turnajoch a kurzoch, z ktorých sa niektoré konajú na atraktívnych destináciách, o čom Pokorácky hovorí: „Vlani sme pobudli v meste Oludeniz pri mori v Turecku. • ĽUDIA A UDALOSTI •


Ide o svetové stredisko akvaparaglajdingu a kurzov SIV (skrátené zo Simulation d’Incident en Vol). Tam sa na výške asi 2 km nad morom robia simulácie určitých porúch na krídlach, ktoré sa paraglajdistovi môžu stať počas letenia. Teda skúšajú sa situácie,

Osobitný druh rekreácie

keď sa hore vo vzduchu treba vynájsť, čiže prekonať strach a reagovať správne. Sám som si dovtedy myslel, že už mám nadostač skúseností a nemôžu ma prekvapiť nijaké javy počas letenia, až kým som na tomto kurze v Turecku prvýkrát nepocítil G-silu, pod ktorej vplyvom sa moje telo začalo správať nekontrolovane. Ale bolo to len prvýkrát, kým som sa nenaučil ovládať aj takú situáciu... Takže na tom kurze som získal vzácne nové skúsenosti a predtým som sa s kolegami z klubu zúčastnil aj na turnaji v tureckom meste Alanya.“ Paraglajding do určitej miery pripomína parašutizmus a závesné lietanie, ale zároveň sa od nich odlišuje... Aké vybavenie vlastne potrebuje mať pilot paraglajdista? „Vybavenie v paraglajdingu je trochu jednoduchšie než pri závesnom lietaní, lebo naše krídla nemajú nijaké tvrdé súčiastky, ale viac pripomínajú padáky. Napríklad moje krídlo má veľkosť 24 štvorcových met• ĽUDIA A UDALOSTI •

rov a je to základná časť vybavenia. Existujú rôzne krídla na paraglajding, od školských po športové. Vyrobené sú zo špeciálnej syntetickej tkaniny, ktorá neprepúšťa vzduch a je zároveň príliš ľahká – moje krídlo napriek veľkým dimenziám má váhu

ktorej sa takéto podujatie mohlo sú nadostač informovaní o ňom. realizovať. Piloti tam súťažili Snažíme sa to však zmeniť a viac v precíznom pristávaní. Veľký informovať najmä mladých ľudí. počet Padinčanov prejavil záu- Týmto športom sa jednotlivec jem o toto podujatie a mali sme hostí z Belehradu, Surčina, Nového Sadu, Valjeva... Tento padinský turnaj v paraglajdingu sme pomenovali That’s Fly a plánujeme pokračovať v jeho organizácii.“ Pokorácky hovorí, že týmto športom by sa chcel vážnejšie zaoberať aj v nasledujúcich rokoch. „Paraglajdingom sa možno zaoberať aj Paraglajdista Pavel Pokorácky profesionálne, a to niekoľkými spôsobmi. Jedným z nich sú tandemové môže začať zaoberať od 16 rolety, pri ktorých paraglajdista kov, ale s povolením rodičov. je vodičom a letí spolu s inou Paraglajding je bezpečný šport, osobou. Zvyčajne na takéto lety ak sa sledujú návody a rady inidú turisti a odchádza sa s nimi štruktora, ale v žiadnom prípana lákavé destinácie, napríklad de by nikto nesmel letieť sám k moru a podobne. Osobne by bez predchádzajúcich výcvikov som sa však chcel stať inštruk- pod dozorom skúsenejšieho torom paraglajdingu a myslím paraglajdistu. Začiatočník sa si, že robím správne kroky v tom učí letieť s pomocou školských smere.“ krídel, ktoré sú bezpečné aj

iba 5,5 kilogramu, a to spolu s príslušnými šnúrami. Ďalšou súčasťou vybavenia je sedadlo, ktoré môže mať váhu od 2 do 10 kilogramov. Moje sedadlo má asi 3,5 kilogramu, je veľmi pohodlné a letím na ňom v ležiacom stave. Medzi záväzné veci patrí záložný padák, bez ktorého ani jeden pilot nesmie letieť, tiež helma, okuliare a rádiotelefónia. Odporúčajú sa aj niektoré dodatočné prístroje a senzory, ktoré pomáhajú pri letení.“ V priebehu marca 2022 Pavel Pokorácky s podporou niekoľkých spoluob- Pohľad z vtáčej perspektívy čanov zorganizoval prvý ukážkový turnaj paraglajV súčasnosti v Srbsku exisdingu v Padine. „Táto akcia sa tuje asi 20 paraglajdingových udiala v priestore za dedinou, klubov, ale podľa slov Pavla ktorý voláme jahodárne. Ide Pokoráckeho príliš málo ľudí sa o morušové hôrky, pri ktorých u nás zaoberá týmto športom. je aj veľké pasovisko, čiže na- „Ľudia si zvyčajne myslia, že dostač veľká zelená plocha, na toto je veľmi drahý šport, a nie

pre starších ľudí. Koho zaujíma paraglajding a chcel by skúsiť letieť, nech kontaktuje niektorý z domácich klubov, kde získa všetky potrebné informácie na ďalšie kroky v tomto športe.“ Foto: zo súkromného archívu

18 – 19 /5009 – 5010/ 30. 4. – 7. 5 2022

23


Ľudia a udalosti ROZHOVOR S KVETINÁRKOU MARÍNOU VALENTÍKOVOU Z PIVNICE

Záujem o kvetiny každoročne stúpa Miroslav Pap

kvetín a postupne som sa začala zdokonaľovať. ezóna predaja kvetín je Ako prvé bolo potrebné v plnom prúde, čo vidieť nájsť si dobrého dodávaaj na všetkých trhoch, teľa semien a odrezkov, z ktorých sa ženy najčastejšie lebo dnes máme na trhu vracajú s nakúpeným množmnohých predajcov, no stvom najrôznejších druhov existuje aj mnoho tých, ozdobných kvetín pre vonkajšie ktorí vám dokážu predať prostredie. Čoskoro sa všetky semená a odrezky pozáhrady, záhony, okná, nádvoria merne zlej kvality, a vy vyplnia najpestrejšími kvetinato už nedopestujete do mi rôznych druhov. Aby to tak takého štádia, ktoré ste si predstavili,“ spomína si Marína Valentíková. Na začiatku sa prioritne Rajčiny prichystané na presádzanie orientovala na sadenie a predaj muškátov, begótie odrezky boli rovnaké. Tohto nií, surfínií a chryzantém, o kto- roku som sa rozhodla výsadbu ré existoval a dodnes existuje muškátov zdvojnásobniť, keďže najväčší záujem. Postupne sa ten záujem o ne je obrovský. aj ponuka zväčšovala. V roku V súčasnosti vysádzame a pre2017 Marínu Valentíkovú životné dávame spomenuté muškáty, cesty zaviedli do susednej Piv- potom surfínie, apténie, zádušnice, kde dnes žije s manželom ník chlpatý, dychondrie, gerbeDávidom a deťmi Dávidom a ry, vinky, miniatúrne klinčeky, Martou. Aj túto svoju záľubu si chryzantémy a železník.“ sem preniesla, postavili si skleník Sezóna u Valentíkovcov sa a začala naplno pracovať s rovzačína v septembri, keď sa vyMarína Valentíková – pracovitá kvetinárka nakou ponukou, pričom do nej sádzajú prvosienky a miniatúrny bolo, veľké úsilie musia vynaložiť plochách. Využívala som zna- pridala aj ďalšie druhy kvetín. klinček, ktoré rozkvitajú začiatpestovatelia kvetov, ktorých losti z fakulty, ale predsa prax „Jednotlivé kvetiny som kom marca. Až vo februári sa pracovná sezóna začína ešte nám ukáže niečo úplne nové, vysádzala zo semien a druhé začína naplno pracovať. Vtedy hlboko v zimnom období. sa do skleníka vysáMedzi nich patrí aj Madzajú všetky už uverína Valentíková z Pivnice, dené kvetiny, aby pôvodom z Lalite, pre ktorú boli v apríli a máji kvetinárstvo predstavuje prichystané na prezáľubu a potešenie. Už po daj. Podľa slov spoukončení základnej školy lubesedníčky čím sa zapísala do Strednej staskôr sa vysádzajú vebnej, drevopriemyselnej kvety do skleníkov, a odbornej školy v Apatine, tým budú krajšie kde absolvovala odbor kraa silnejšie. Dokonca jinná architektúra, alebo niektorí výrobcovia takzvaná pejzážna. Ani po kvetín vysádzajú ukončení strednej školy sa už v decembri. Vo nerozhodla inak, iba pokrafebruári, ako tvrdí, čovať v rovnakom odbore, je preto aj najviac a to na Poľnohospodárskej Pomoc najmenších vždy poteší (foto: z archívu spolubesedníčky) práce s vysádzaním fakulte v Novom Sade, ktorý a presádzaním, ale aj úspešne absolvovala. Po ukon- iné. Na svojich chybách som sa z odrezkov. Postupne som si aj s vykurovaním, keďže ide čení fakulty však bolo potrebné učila, veľa dobrých odporučení aj sama robila odrezky, keďže o zimné obdobie. nájsť si určitý zdroj príjmov, pre- a rád mi dali väčší pestovatelia som mala kvalitné kvety, tak aj Svoje kvetiny Valentíkov-

S

24

www.hl.rs

to sa Marína Valentíková, vtedy ešte Párnická, rozhodla v Laliti využiť rodičovský skleník na dopestovanie kvetín. „Nakoľko sa moji rodičia zaoberali dopestovaním rajčín a papriky, skleník bol u nás plne frekventovaný od začiatku jari. No pred začiatkom zeleninárskej sezóny bol prázdny, čo som ja v podstate využila na dopestovanie kvetín. Samozrejme, spočiatku to bolo iba na malých

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •


Muškáty na začiatku sezóny

ci predávajú hlavne v Pivnici a Laliti. Podľa ich slov predaj je veľmi dobrý, lebo stúpa záujem

o nákup kvetín na začiatku jari. Napríklad v prvom roku poznačenom koronavírusom dokázali

celú ponuku vypredať z domu. Na pivnickom trhu však nie je jediná kvetinárka, keďže sem chodia aj kvetinári z okolia, avšak predaj je vraj dobrý. No treba zdôrazniť – produkciu kvetín má Marína Valentíková najväčšiu v Pivnici. Po vypestovaní kvetín a následne po ich predaji skleník Valentíkovci nenechávajú prázdny. Vyplnia ho rajčinami, ktoré dopestujú a plody buď predajú, alebo vyrábajú paradajkový pretlak – svieži na varenie, ale už uvarený.

Do budúcna Valentíkovci plánujú rozšíriť plochy na vysádzanie, zadovážiť si nové skleníky a tým aj zväčšiť ponuku kvetín, ale aj zeleniny. V každom prípade si spojili pekné s užitočným, podľa citátu nemeckej spisovateľky Bettiny von Arnimovej: „Kvetiny sú milostným vyjadrením ducha prírody.“ Týmto citátom sa aj Valentíkovci riadia, lebo ich kvetiny nielen zdobia mnohé domácnosti, ale aj potešia mnohých v častiach ich životov.

Varíme s Vami V poslednom aprílovom dvojčísle prinášame recept čitateľky Alenky Makanovej z Báčskeho Petrovca.

Dobošová roláda Z prísad potrebujeme: 16 vajec približne 1 kg cukru 7 lyžíc múky ½ prášku do pečiva

200 g čokolády na varenie 2 margaríny 2 balíčky vanilkového cukru

POSTUP: Cestíčka: Vyšľaháme 7 bielkov, pridáme 7 lyžíc cukru, 7 žĺtkov, prášok do pečiva a 7 lyžíc múky. Na obrátenom plechu z tejto masy upečieme 4 – 5 tenkých ciest. Plech pred každým pečením pomastíme a posypeme múkou. Upečené cestá dávame dolu z plechu veľkým nožom. Plnka: 6 celých vajec, 3 žĺtky, 200 g cukru a 2 vrecúška vanilkového cukru varíme vo vodnom kúpeli.

• ĽUDIA A UDALOSTI •

Varíme, kým sa cukor celkom nerozpustí, pritom neustále miešame plnku. Do horúcej plnky pridáme čokoládu. Keď plnka trochu ochladne, pridáme margarín a všetko dobre vymiešame. Plnku rozdelíme na toľko častí, koľko máme ciest (4 – 5). Trošičku plnky si necháme na obtieranie rolády. Každé cesto jedno za druhým potierame plnkou, s tým, že najprv jedno zakrútime a potom pripojíme nasledujúce, až kým nezakrútime všetky. Roládu nakoniec obtrieme pozostalou plnkou. Ozdobíme podľa vlastnej vôle. Môžete ju

ozdobiť bielkovou plnkou vyšľahanou s praženým cukrom. Bielková plnka: 3 bielky vyšľaháme do peny a postupne pridávame šesť lyžíc cukru. Pokým šľaháme bielky, dáme pražiť 3 lyžičky cukru. Keď sa cukor celkom upraží, vylejeme ho pomaly do bielkov a všetko spolu varíme vo vodnom kúpeli. Bielková plnka má byť hladká, hustá a teplá. Nakoniec ňou ozdobíme roládu. Dobrú chuť. Foto: A. Makanová

18 – 19 /5009 – 5010/ 30. 4. – 7. 5 2022

25


Ľudia a udalosti MARÍNA KOLÁROVÁ, KYSÁČ – BRATISLAVA

Tam ďaleko skvejúca sa perla Anna Legíňová

N

árody v Srbsku majú možnosť získavať vzdelanie v rôznych jazykoch. Každý vo svojom materinskom. To, že Srbsko ponúka kvalitné vzdelanie, dosvedčuje aj fakt, že naše deti, ktoré odídu za hranice, napredujú. Mnohokrát je človek z rôznych dôvodov prinútený opustiť rodný kraj. Rozum hovorí jedno, emócie druhé. Nie je to ľahké rozhodnutie. Treba sa v novom svete vynájsť, čo nebýva vždy ľahké. Zvlášť keď je tam iné sociálne prostredie, iné zvyky, móresy a kódexy. Slovensko je krajinou, ktorá ponúka iné možnosti na život, a bez ohľadu na to, že sa tam používa náš materinský jazyk, predsa sú rozdiely. Odídete do neznámeho sveta, kde nemáte svojich blízkych, rodičov, príbuzných, priateľov, spolužiakov. Prispôsobovanie sa novému prostrediu je o to ťažšie deťom, keď opúšťajú svoju milú dedinu, iné sú podmienky v škole u nás a iné tam. V tých malých hlavičkách sa roja otázky: Ako ma prijmú spolužiaci na Slovensku? Budem sa môcť vynájsť v učení? Nebudú sa mi vysmievať z mojej výslovnosti? Nebudú ma ignorovať? Verím, že sa podobné myšlienky rojili aj v hlave Maríny Kolárovej z Kysáča, ktorá pred asi deviatimi rokmi odcestovala na Slovensko. Spočiatku jej určite nebolo ľahko z tej emotívnej strany, ale z tej druhej – áno. Keď tam prišla, mala už viac vedomostí ako jej spolužiaci. A ani z umeleckej strany nezaostávala. V recitovaní v Srbsku dovtedy dosahovala úspechy a nie div, že si aj na Slovensku

26

www.hl.rs

Marína Kolárová, Bratislavčanka s kysáčskym pôvodom

všimli jej talent a zapojili ju do recitačného krúžku. Marína bola aj v Kysáči výbornou žiačkou, vynikala rozumnosťou a odpoveďami. V Srbsku získala odmeny za svoje literárne a výtvarné práce, súťažila i na festivale Rozspievané klenoty, úspešná bola v riešení matematických úloh na súťažení Misliša a iných matematických súťažiach, čítala aj v kysáčkom rozhlase... Jedným slovom: wunderkind, všestranné dieťa. Napriek tomu, že je skromnou povahou, Marínu sme poprosili, aby nám povedala o svojich úspechoch, ktoré dosiahla ako žiačka na Slovensku. Prezradila nám: „V Základnej škole Budatínska 61 v Bratislave, v mestskej časti Petržalka, som obsadila na okresnom kole prvé, druhé a tretie miesto a čestné uznanie na recitačnej súťaži Hviezdovslavov Kubín. Prvé miesto som tiež získala na okresnom kole olympiády zo slovenského jazyka, tretie miesto na krajskom kole (bratislavské) z olympiády zo slovenského jazyka, tretie

Informačno-politický týždenník

miesto v súťaži Rétorika (okresné kolo), prvé miesto z dejepisnej olympiády (okresné kolo), v matematickej súťaži Pytagoriáda druhé a tretie miesto...“ Marína aj v zahraničí hromadila úspech za úspechom a má ich už ako periel na náhrdelníku... Najvzácnejšie uznanie, ktoré môže dostať jeden našinec, ktorý sa presťahuje na Slovensko, je titul osobnosti. A naša kysáčsko-bratislavská Marína 16. júna 2016 získala titul Junior osobnosť Petržalky – za výborné vzdelávacie výsledky a úspešnú reprezentáciu školy a mestskej časti v súťaži Hviezdoslavov Kubín, v matematických

Marína ako žiačka základnej školy v Kysáči

súťažiach Pytagoriáda a Klokan, v matematickej olympiáde a v športových súťažiach v ľahkej atletike a vo volejbale. A to už nie je žart. Jej mame

Renátke, otcovi Paľkovi a sestrám Viktórii a Gabriele, ako i starým rodičom Durcovcom a Kolárovcom len tak srdce rástlo, keď Maríne bola udelená odmena. A, samozrejme, že v tom spoločnú radosť cítili aj ostatní Kysáčania. Mať takú reprezentantku v zahraničí je česť. V školení Marína Kolárová pokračovala na Gymnáziu Jána Papanka v Bratislave – všeobecné gymnázium s posilnenými hodinami cudzích jazykov (angličtina a španielčina). Aj tu súťažila a jej úspechy sú nasledujúce: na olympiáde zo španielskeho jazyka trikrát obsadila 1. miesto (okresné kolo), v celoslovenskom kole dosiahla prvé a druhé miesto a ovenčenie sa titulom najlepšia žiačka triedy. Momentálne je na Univerzite Fachhochschule Wiener Neustadt, odbor v angličtine, Business Consultancy International – ekonomika. Študuje druhý semester a vybrali ju, aby v treťom semestri šla na Erasmus do Cordoby v Španielsku – Universidad Loyola en Cordoba. „V treťom semestri si volíme špecializáciu a plánujem si dať financie,“ hovorí Marína a nemizne jej úsmev z tváre. Táto emotívna a čistučká duša, pokorná, skromná a usilovná, ktorá Srbsko opustila v polovici piateho ročníka Základnej školy Ľudovíta Štúra v Kysáči v roku 2013, aj ďalej zožína úspechy. Nám nezostáva nič iné, len popriať jej, aby sa vinula k hviezdam a aby sa o niekoľko rokov vrátila do rodnej vlasti a prosperovala tu ako expertka. Foto: zo súkromného archívu

• ĽUDIA A UDALOSTI •


Pomôž nájsť červíčkom cestu do ich čerešňového domčeka.

Zisti, aké geometrické tvary sú na kamiónoch. Zistíš to tak, že vyfarbíš políčka, ktoré sú označené bodkou.

nasedeticky.sk

Pospájaj a vyfarbi T-Rexa

• DETSKÝ KÚTIK •

18 – 19 /5009 – 5010/ 30. 4. – 7. 5. 2022

27


DETSKÝ KÚTIK

Hráme sa vonku bicykle, Pekné počasie vás určite vylákalo von. Do rúk arátov kolobežky či kolieskové korčule, volajte svojich kam ani na váš a užite si slniečko a pekné počasie. Nezabudnite hry máte a náš kútik. Napíšte nám alebo nakreslite, aké najradšej vonku. Danuška

1 ková, 1. ria Chrče Pivnica á M a n n , A tóbra ZŠ 15. ok

Alen Horňáček, 1. 2 ZŠ maršala Tita, Padina

Miroslav Hlavča, 1. 2 ZŠ maršala Tita, Padina

28

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Ema Sklabinská, 1. 1 ZŠ 15. októbra, Pivnica

• DETSKÝ KÚTIK •


Jelisaveta Bajinová, prváčka, Košice – Báčska Palanka

Lana Horňaková, 1. 1 ZŠ 15. októbra, Pivnica

Sára Ondríková, 4. 1 ZŠ maršala Tita, Padina

Valentína Cigánikov á, 4. ZŠ 15. ok tóbra, Piv 1 nica • DETSKÝ KÚTIK •

Simeon Pintír, 1. 1 ZŠ 15. októbra, Pivnica

Sofia Domovská, 1. 2 ZŠ maršala Tita, Padina 18 – 19 /5009 – 5010/ 30. 4. – 7. 5. 2022

29


Foto: .freepik

Z medicíny

Čo je to Papanicolaouov test? Prof. Dr. sci. med. Artur Bjelica špecialista na gynekológiu a pôrodníctvo subšpecialista na endokrinológiu

P

apanicolaouov test – Pap test alebo Pap ster sa používa na detekciu abnormálnych buniek prítomných v krčku maternice, ktoré môžu byť rakovinové alebo potenciálne prekancerózne. Hoci sa primárne používa ako skríningová metóda na rakovinu krčka maternice, Pap test dokáže odhaliť aj prítomné infekcie, zápaly a iné typy rakoviny. Výsledky Pap testu slúžia na identifikáciu pacientok s podozrením na prekancerózne alebo rakovinové stavy na krčku maternice a samy osebe nepredstavujú definitívnu diagnózu. Ak sa zistia abnormálne výsledky Pap testu, pacientku odporučí lekár na podrobnejšie diagnostické metódy, ktoré presnejšie vyvrátia alebo potvrdia predpokladanú diagnózu.

každých 5 rokov za predpokladu, že výsledky predchádzajúcich testov boli správne. Ak výsledky Pap testu ukazujú nejaké abnormality, váš lekár vám môže odporučiť častejšie testovanie alebo dodatočnú diagnostiku.

Kedy sa robí Pap test? Prvý test je potrebné urobiť po prvom pohlavnom styku a potom ho zopakovať raz ročne. Po 65. roku života sa test môže robiť

Výsledky Pap testu môžu byť: – negatívny (normálny – normálny) nález – naznačuje, že vo vzorke neboli nájdené žiadne abnormálne bunky;

30

www.hl.rs

Ako sa robí Pap test? Pap test je jednoduchá a bezbolestná metóda. Trvá krátko a najčastejšie sa vykonáva v rámci kompletného gynekologického vyšetrenia. Vyšetrenie vykonáva gynekológ pomocou tyčinky a kefky, ktorou odoberie výter z prednej a zadnej strany, ako aj z krčka maternice. Získaná vzorka sa posiela do laboratória, kde sa analyzuje pod mikroskopom. Po analýze vzorky odobratej Pap testom pacientka dostane výsledok testu, ktorý jej ozrejmí lekár.

Informačno-politický týždenník

– pozitívny nález – označuje, že vo vzorke boli nájdené abnormálne bunky, na základe čoho môže lekár požiadať o dodatočnú diagnostiku alebo liečbu. Neuspokojivá vzorka (neadekvátna vzorka) – neuspokojivé výsledky Pap testu naznačujú, že vzorka cervikálnych buniek získaná na test nebola dostatočná alebo nebolo dostatok buniek na testovanie. Adekvátne výsledky Pap testu možno získať pomocou rôznych terminológií, z ktorých najbežnejšie sú klasifikácie podľa Papanicolaoua – skupiny Pap testov a klasifikácie Bethesda. Pap testovacia skupina – Papanicolaouova interpretácia Skupina 1 predstavuje normálny nález, ktorý je negatívny na malignitu. Počas testu neboli pozorované žiadne abnormality, žiadny zápal. Papanicolaouova skupina 1 zodpovedá výsledku NILM klasifikácie Bethesda. Skupina 2 naznačuje, že test je negatívny na malignitu, ale naznačuje prítomnosť zápalu, benígnych reaktívnych alebo reparačných zmien. Papanicolaouova skupina 2 zodpovedá výsledku NILM klasifikácie Bethesda. Skupina 3 a naznačuje existenciu atypických buniek neurčitého významu. Tento nález zodpo-

vedá nálezu ASC-US podľa klasifikácie Bethesda. Skupina 3 b predstavuje prítomnosť abnormálnych buniek a zodpovedá nálezom L-SIL a H-SIL podľa Bethesda klasifikácie. Skupina 4 a skupina 5 indikujú zjavnú prítomnosť malígnych buniek. Prečo je pravidelný Pap test dôležitý? Pap test je jednou z najspoľahlivejších metód na včasné zistenie zmien na krčku maternice. Po rakovine prsníka je rakovina krčka maternice najčastejším nádorom ženskej populácie v Srbsku a vo svete. Príprava na Pap test Pap test nevyžaduje špeciálnu prípravu. Najvhodnejšie obdobie na vykonanie Pap testu je po skončení menštruácie. Bezprostredne pred testom sa odporúča vyhnúť sa používaniu tampónov a pohlavnému styku najmenej 24 hodín pred Pap testom. Pap test v tehotenstve je možné bezpečne robiť do 24. týždňa tehotenstva. Po tomto období môže byť Pap test o niečo bolestivejší. Pap test po pôrode sa odporúča vykonať po 12. týždňoch, kvôli presnosti výsledkov testu. Preložila: Anna Horvátová

• Z MEDICÍNY •


Poľnohospodárske PRÍLOHA PRE POĽNOHOSPODÁROV A DEDINU

rozhľady

AKTUÁLNE

Ročník XLX 30. 4. – 7. 5 2022 Číslo 8/ 2054

DO POZORNOSTI VČELÁROM!

Nové dotácie na včelstvá

Ľ. Sýkorová V polovici apríla bola otvorená nová súťaž o dotácie na včelstvá. V tomto roku budú môcť včelári elektronicky podať žiadosť o stimuly na úle. Ako informovalo Riaditeľstvo pre agrárne platby, podávanie žiadosti o uplatnenie nároku na stimuly vo výške 800 dinárov na včelstvo potrvá do 31. mája 2022. iadosť je možné podať na predpísanom tlačive a zaslať doporučene na adresu Ministerstva pôdohospodárstva, lesníctva a vodohospodárstva – Riaditeľstvo pre agrárne platby, na adresu Bulevar kralja Aleksandra 84, 11 050 Belehrad. Včelári, ktorí majú registrovaný elektronický podpis, vykoĽubica Sýkorová najú celý proces elektronickým podaním prihlášky Najväčšie podujatie na novosadskom výstavisku – 89. Medzinárodný poľzadaním požadovaných údajov do aplikácie (údaje o nohospodársky veľtrh sa tento rok uskutoční v štandardnom jarnom termíne žiadateľovi, číslo gazdovstva, HID číslo a počet včelích od 21. do 27. mája. Potešiteľné je najmä to, že si zachováva tradičný formát, stanovíšť). Počas samotného procesu elektronického ktorý dáva vystavovateľom možnosť prezentovať sa v interiéri aj exteriéri na podpisovania budú mať k dispozícii podrobné pokynajstaršom výstavisku v tejto časti Európy. ny, ktoré ich celým procesom prevedú. Rozhodnutie oľnohospodársky veľtrh pre potravinársky priemysel, hospodárstva o tejto žiadosti im bude taktiež zaslané elektronicky. bude realizovaný v spolu- vinohradníctvo, ovocinárstvo a Republiky SrbŽiadatelia, ktorí nemajú registrovaný elektronický práci s Maďarskou repub- chov zvierat, výstava hospodár- sko. Počas Dňa podpis, si budú môcť po zadaní požadovaných likou ako partnerskou krajinou, skych zvierat, výstava potravín a hospodárskych údajov vygenerovať formulár s čiarovým kódom. ktorá v roku 2010 bola prvou part- nápojov, predstavia sa poisťovne, zvierat budú na Vygenerovaný formulár s čiarovým kódom je ponerskou krajinou tohto podujatia. banky, inštitúcie atď., uskutočnia N o v o s a d s k e j trebné vytlačiť, podpísať alebo overiť a následne Záujem vystavovateľov zo Srbska sa početné obchodné a odborné manéži ocenení zaslať doporučene na vyššie uvedenú adresu. i zahraničia je veľký, avizované sú stretnutia. najlepší chovatelia Nárok na dotácie má právnická osoba, aj kolektívne návštevy. Vystúpenia Už tradične pozornosť návštev- spolu s defilé ocenepodnikateľ a fyzická osoba – držiteľ komerčzatiaľ potvrdili vystavovatelia z níkov púta výstava hospodárskych ných hláv – prezentáného rodinného poľnohospodárskeho Maďarska, Talianska, Českej re- zvierat. Na najväčšej národnej ciou výsledkov domágazdovstva, ktoré spĺňa podmienky publiky, Holandska, Španielska, výstave hospodárskych zvierat a ceho chovu a selekcie ustanovené zákonom o stimuloch v Turecka, Indonézie, Chorvátska, výstave genetického potenciálu hospodárskych zvierat. poľnohospodárstve a rozvoji vidieka. Medzi zaujímavé určite Severného Macedónska, Slovin- sa predstaví najlepší hovädzí doNárok na tieto stimuly môže žiadateľ ska, Dánska, Francúzska... Kolek- bytok, kone, ovce, kozy a hydina bude patriť aj výstava bioprozískať najmenej na 20 a najviac na tívne výstavy budú organizovať a návštevníci budú mať možnosť duktov, produktov so zeme1 000 úľov. V praxi to znamená, že Maďarsko, Česká republika, Talian- vidieť pôvodné plemená potrebné pisným označením, produktov všetci včelári, ktorí majú menej ako sko, Holandsko, Bosna a Herce- na udržanie biodiverzity, ako aj s označením Srbská kvalita a 20 označených a registrovaných govina, Čierna Hora, Chorvátsko, úspechy v oblasti nekonvenčného remeselného piva, ktoré orgavčelstiev, nespĺňajú podmienky na Španielsko, Indonézia a po prvý dobytkárstva. Žiaľ, ani tento rok nizuje Ministerstvo pôdohospouplatnenie nároku na stimuly na raz spoločné vystúpenie ohlásilo sa výstavy nezúčastnia chova- dárstva. Kongresové centrum včelstvo. Tí, ktorí majú nad 1 000 aj Maroko. telia ošípaných pre potenciálne Master bude organizovať počas včelstiev a požiadajú o tento stimul, Aj v tomto roku bude orga- nebezpečenstvo afrického moru. Poľnohospodárskeho veľtrhu nebudú automaticky odmietnutí nizovaná výstava poľnohospoVýstavy budú organizované množstvo odborných a obchodz dôvodu prekročenia počtu včeldárskych strojov, príslušenstva pod záštitou Ministerstva pôdo- ných podujatí, propagačných akcií stiev, ale im budú uznané stimuly a náhradných dielov, zariadení hospodárstva, lesníctva a vodo- a prezentácií. ○ na 1 000 včelstiev. ○

Medzinárodný poľnohospodársky veľtrh bude opäť v máji

Ž

P

Z obsahu Plánovanie vysokých výnosov sóje v roku 2022 s. 2

Vošky na obilninách a ich regulácia (1)

Kapucínka – prírodný ochranca zeleniny

s. 4

s. 5

I

31


POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

RASTLINNÁ VÝROBA

Plánovanie vysokých výnosov sóje v roku 2022 Prof. Dr. Ján Boťanský Pri plánovaní na nadchádzajúcu vegetačnú sezónu môže byť jednoduchšie zamerať viac energie na produkciu kukurice, pretože to bola tradične intenzívnejšie obhospodarovaná plodina. Sedliaci, ktorí vynaložili úsilie na riadenie svojej úrody sóje, však dokázali, že je možné dosiahnuť vysoké výnosy aj pri tejto plodine – 4 a viac t/ha. Nižšie uvádzame niekoľko krokov na plánovanie úspešnej produkcie sóje v tomto roku. KVALITNÉ OSIVO Pestovatelia by mali pestovať genetiku s vysokým výnosovým potenciálom. Vyberte si odrody, ktoré boli testované na niekoľkých miestach a počas niekoľkých rokov. Pestovatelia by si mali vyberať odrody prispôsobené typom ich pôdy a postupom hospodárenia. Rovnako ako v prípade kukurice, aj tu je dôležitý výber odrôd s agronomickými vlastnosťami, ktoré umožňujú dosiahnutie vyšších výnosov. DÁTUM SEJBY SÓJE Univerzitný výskum dokázal, že včasná a skorá sejba je jedným zo spôsobov, ako zvýšiť výnosy sóje. Rovnako ako v prípade kukurice, sejba sóje do začiatku mája zvyšuje výnosový potenciál a maximálne výnosy sa môžu taktiež dosiahnuť aj pri sejbe vykonanej začiatkom mája. OŠETRENIE OSIVA Ošetrenie osiva je kritickou zložkou programu manažmentu sóje, najmä pre pestovateľov, ktorí pestujú sóju pri redukovanej orbe. Na začiatku vege-

32

II

tačného obdobia, keď sú pôdy a poveternostné podmienky chladnejšie, sa klíčenie a rast spomalia. Ošetrenie osiva poskytuje ochranu pred chorobami a škodcami na začiatku sezóny, ktoré môžu výrazne znížiť porasty, znížiť výnosy a / alebo viesť k potrebe opätovnej sejby. ÚRODNOSŤ A pH Primeraná úrodnosť pôdy je ďalším dôležitým faktorom, ktorý umožňuje sóji dosiahnuť maximálny výnosový potenciál. Zhodnotenie výsledkov testov pôdy a výskumných odporúčaní týkajúcich sa adekvátnych hladín živín pomôže určiť, koľko draslíka a fosforu by sa malo aplikovať. Keď sa udržiava správny rozsah pH, pôdne živiny budú sóji ľahšie dostupné. Vo všeobecnosti rozsah pH medzi 6,2 a 6,8 maximalizuje výnosy sóje. Primerané hodnoty pH tiež zlepšujú schopnosť baktérií Rhizobium fixovať dusík. INOKULÁCIA Inokulácia osiva baktériou Rhizobium zabezpečí, že v pôde bude dostatok baktérií na fixáciu

adekvátneho množstva dusíka (N). Toto je obzvlášť dôležité na poliach, kde sa sója nepestovala niekoľko rokov. ŠÍRKA RIADKOV A VÝSEV Šírka riadkov a výsev idú ruka v ruke. Vedecké výskumy ukazujú, že užšie riadky (45 cm alebo menej) zvyšujú výnosy. Užšie rady umožňujú rastlinám skoršie zakrytie a zachytávanie optimálnej úrovne slnečného svetla pre fotosyntézu. Miera výsevu sa bude líšiť v závislosti od šírky riadku, dátumu výsadby, klíčkov sójových semien a typov pôdy. Zatiaľ čo niektoré výskumy odporúčajú nižšie miery výsevu, pestovatelia by mali brať do úvahy predchádzajúcu výkonnosť na svojich vlastných parcelách. Vysoké výsevy sú zbytočné, nízke výsevné dávky zase môžu viesť k zníženiu úrody. Vyššie výsevné dávky môžu byť potrebné v prostrediach s nízkou úrodnosťou, kde je problémom vzchádzanie a porasty rastlín sa môžu zmenšiť v dôsledku náročných podmienok pestovania. Správne miery výsevu

zlepšia vzchádzanie na pevných typoch ílovitej pôdy, kde existujú nepriaznivé podmienky. OCHRANA PROTI CHOROBÁM A ŠKODCOM Pestovatelia by mali pestovať odrody sóje s primeranou odolnosťou proti chorobám. Kontrola počas vegetačného obdobia bude tiež dôležitá na určenie, či je potrebné vykonať ochranné ošetrenie vrátane fungicídov alebo insekticídov. Pestovatelia, ktorí si nájdu čas na správne ošetrenie svojich porastov, sa priblížia k dosiahnutiu vysoko výnosového potenciálu dnešnej genetiky sóje. POTREBUJEME INOKULANTY PRI SÓJI? Rizobiálne baktérie majú veľký symbiotický vzťah so strukovinami. Mnoho pestovateľov naočkuje semená sóje očkovacími látkami obsahujúcimi Bradyrhizobia japonicum, aby si zaistili, že majú na koreňoch dostatočné množstvo hrčkotvorných baktérií, ktoré viažu dusík. Toto je lacný spôsob, ako zabezpečiť, aby mali viac než dosť baktérií na to, aby túto prácu zvládli. Potrebujete očkovacie látky a ak áno, aké by ste mali použiť? Ako viete, či je nedostatok týchto mikroorganizmov, ktoré získavajú voľný dusík zo vzduchu a pridávajú ho do vašej pôdy? Progresívni


18 – 19 /5009 – 5010/ 30. 4. – 7. 5 2022

pestovatelia sa vždy snažia zvýšiť svoje výnosy a byť ziskoví. Preto musia zvážiť, či je určitá prax užitočná alebo potrebná. Pri striedaní plodín, ktoré zahŕňa aj sóju, sa nepreukázalo významné zvýšenie výnosov z pridania očkovacích látok do semien. Ak niekoľko rokov po sebe

pestujete na rovnakej parcele kukuricu, a chceli by ste teraz pestovať sóju, použitie očkovacích látok by mohlo byť veľmi užitočné. Pôdne typy s vysokým obsahom organickej hmoty so sójou ako striedavou plodinou, nemusia potrebovať inokulanty. Avšak v pôdach s nízkym

obsahom organickej hmoty a vyšším obsahom piesku môžu očkovacie látky zvýšiť výnosy sóje a obohatiť dusíkom pôdu pre nasledujúcu plodinu. Ak je pH pôdy nižšie ako 5,0 alebo vyššie ako 8,0, odporúča sa osivo inokulovať. Inokulanty môžu byť užitočné aj na pôde s niekoľko dňovými záplavami

alebo pri silnom vodnom strese. Niektoré rastové stimulátory sa kombinujú s inokulantmi osiva, ktoré pomáhajú pri zakladaní rastlinných porastov. Tieto prípravky môžu podporiť skorý rast a produkovať viac hrčkotvorných baktérií viažucich dusík.○ Foto: Ľ. Sýkorová

KONTROLUJTE SVOJE OVOCNÉ STROMY!

Čoraz častejší výskyt chlpáčika obyčajného Ľubica Sýkorová V posledných rokoch sa u nás čoraz častejšie vyskytuje chlpáčik obyčajný (Tropinota hirta syn. Epicometis hirta, srb. rutava buba), ktorý patrí do čeľade Scarabiadae. Spôsobuje veľké škody na kvitnúcich druhoch rastlín, najmä na ovocných druhoch.

I

POČASIE

30. 4. – 6. 5. 2022

mágo je veľké 8 až 12 mm, čiernej farby a porastené bielymi alebo žltkastými chĺpkami, na chrbte má biele škvrny. Živí sa kvetnými orgánmi rastlín, takže v dôsledku zničenej tyčinky a piestika nedochádza k násade plodov. Larvy sú veľké asi 15 mm. Má jednu generáciu za rok. Samička nakladie do pôdy 20 až 30 vajíčok do hĺbky päť centimetrov. Po dvoch týždňoch v závislosti od podmienok vychádzajú z vajíčok larvy, ktoré žijú v povrchovej časti pôdy, živia sa rastlinnými zvyškami a nespôsobujú škody. Po dvoch až troch mesiacoch sa larva zakuklí a dospelý jedinec sa objaví v priebehu augusta. Imága zostávajú v pôde a prezimujú. Na povrch pôdy vychádzajú zvyčajne v marci alebo apríli, kedy sa intenzívne kŕmia, čím spôsobujú škody a kladú vajíč-

ka. Minimálna teplota pre ich let je 15 °C a najaktívnejšie sú medzi 10 a 16 hodinou. V noci sa schovávajú v zemi. Aktívne sú až do konca júla. K hromadnému výskytu dochádza v rokoch s vysokými teplotami a pri nedostatku zrážok. Škody spôsobuje dospelý chrobák, ktorý sa živí kvetmi a mladými listami rôznych druhov rastlín. Neexistuje takmer žiadny druh, ktorý kvitne bez napadnutia týmto škodcom, vrátane zeleniny, ovocia, kvetov a buriny. Najčastejšie sú postihnuté druhy z čeľade Rosaceae, kam patria ovocné druhy ako jablone, hrušky, čerešne, arónie, slivky a jahody. Výrazné škody sú v posledných rokoch

zaznamenané aj na repke olejnej. Za posledných desať rokov najväčšie škody sú napáchané v mladých ovocných sadoch v prvých rokoch rodenia. Z burín najčastejšie napáda púpavu. OCHRANA Chemická ochrana sa neukázala ako vhodná kvôli slabému účinku na škodcu, ale najmä kvôli ochrane včiel. Preto treba

insekticídy nahradiť niektorými ekologickými prípravkami. Najprijateľnejším spôsobom je hromadný odchyt pomocou návnad. Návnady alebo pasce sa vyrábajú tak, že misku, naj-

lepšie modrú, naplníme vodou a pridáme čuchovú návnadu – anízový olej. Takéto pasce sú umiestnené medzi radmi ovocia vo vzdialenosti 10 m, na začiatku a na konci radu. Okrem anízového oleja možno pridať cukor, ovocnú šťavu (najmä jahodovú alebo malinovú) a cukríky Negro alebo Bronhi. Keďže počas dňa sa môže nachytať veľa hmyzu, je potrebné nádoby kontrolovať a meniť ich obsah. Odpudzujú ich aj pachy cesnaku, tabaku a paradajkových listov, v niektorej literatúre sa uvádza, že okolo ovocných stromov, kríkov alebo na okraje pozemkov treba nasypať mŕtve chrobáky. Okrem toho existuje ochrana entomopatogénnymi nematódami. V prípade silného výskytu sa odporúča striasanie imág zo stromov, a to v ranných hodinách s ich následným ničením. Po strasení z už kvitnúcich stromov, ich postriekajte vodou, vtedy znehybnejú akoby boli mŕtve a neodletia. ○

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

19˚ | 8˚

21˚ | 9˚

18˚| 10˚

18˚ | 11˚

19˚ | 6˚

20˚ | 7˚

18˚ | 7˚

III

33


POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OCHRANA RASTLÍN

Vošky na obilninách a ich regulácia (1) Ing. Ján Tancik, PhD. Vošky (Aphidoidae, Sternorrhyncha) sa vo väčšej alebo menšej miere na obilninách vyskytujú každý rok. Sú prítomné v porastoch obilnín od jeho vzchádzania na jeseň, najmä ak je dlhá a nadmerne teplá. Na jar sa v porastoch začínajú vyskytovať od apríla a maximálny výskyt je obyčajne začiatkom júna, keď v prípade silného výskytu môžu spôsobiť aj významné škody na úrode.

N

eskoršie, od polovice na začiatku steblovania pšenice, júna populácia vošiek v apríli. Vošky žijú najprv na postupne klesá a kon- listoch a po vyklasení prechácom júna ich už v porastoch obil- dzajú do klasu a tu sa stávajú nín nenájdeme. Práve v tomto dominantným druhom. Prvé období migrujú na divorastúce okrídlené jedince sa objavujú rastliny z čeľade Poaceae a po hlavne koncom mája a v júni. žatve na vzídené rastliny obil- Najintenzívnejší nálet na obilninín z výdrolov. Neskôr z týchto ny prebieha krátko pred alebo rastlín migrujú na vzchádzajúce počas klasenia. V priebehu roka rastliny ozimín. V jesennom období obyčajne nezapríčiňujú významné priame škody, ale môžu významne škodiť nepriamo, prenosom vírusových ochorení. Na obilninách sa vyskytuje viac druhov vošiek, v literatúre sa uvádza až 14 druhov, ale v Strednej Európe sú najvýznamnejšie tri druhy: voška ovsená Sitobion avenae; voška trávová Metopolophium dirhodum a voška čremchová Rhopalosiphum padi. VOŠKA OVSENÁ Telo neokrídlenej živorodej samičky je štíhle, vretenovité, dlhé 1,3 – 3,3 mm, najčastejšie žltozelenej, ale môže byť aj zelenej alebo červenkastej farby. Tykadlá sú hnedožlté s tmavším koncom. Chvostík je kratší ako sifunkuly, svetložltý. Nohy sú žlté, konce stehien Vošky na listoch a holení tmavšie. Okrídlená živorodá samička je trochu men- má niekoľko generácii. Táto šia, podobná neokrídlenej, ale voška sa vyskytuje najmä na s výraznou kresbou na brušku. okrajoch polí, populácia môže Vajíčka sú po nakladení zelené, byť až 3- – 4-násobne väčšie na neskôr čierne. okraji poľa ako v jeho strede. Voška ovsená je monocykPriama škodlivosť tejto vošky lický druh, jej vývin prebieha sa prejavuje pri premnožení prebez zmeny hostiteľskej rastliny. dovšetkým cicaním na klasoch. Prezimuje v štádiu vajíčka na Nepriama škodlivosť je vysoká, oziminách a na rôznych trávach. a to najmä prenosom vírusu žltej V porastoch obilnín sa objavuje zakrpatenosti jačmeňa (BYDV).

34

IV

VOŠKA TRÁVOVÁ Telo neokrídlenej živorodej samičky je dlhé 2 – 3 mm, vajcovitého tvaru žltozelenej farby s tmavším pozdĺžnym pruhom na chrbtovej strane. Sifunkuly sú štíhle, rovnako sfarbené ako telo. Okrídlená živorodá samička sa podobá na neokrídlené, ale má hnedú hlavu a hruď. Sifunkuly a tykadlá sú tmavé. Voška trávová patrí medzi dicyklické druhy vošiek. Prezimujú vajíčka na primárnom hostiteľovi a to sú ruža, niekedy jahoda alebo repík lekársky. Sekundárnymi hostiteľmi sú obilniny a rôzne druhy tráv. Na obilninách sa objavuje v máji, pričom najpočetnejšia je od polovice júna, potom populačná hustota klesá. Vyskytuje sa takmer výhradne len na listoch. V jeseni prelieta opäť na primárne hostiteľské rastliny, na ktoré kladie vajíčka, ktoré prezimujú. Do roka má niekoľko generácii. Škodlivosť tejto vošky spočíva väčšinou v cicaní štiav na vrchnej strane listu a na steblách, v klasoch sa vyskytuje len ojedinele. Pri premnožení dochádza k deformáciám a žltnutiu listov. Nepriame škody vznikajú prenosom vírusov, najmä vírusu žltej zakrpatenosti jačmeňa (BZDV) a vírusu mozaiky kukurice (MMV). VOŠKA ČREMCHOVÁ Telo neokrídlenej živorodej samičky je dlhé 2,4 – 2,8 mm oválne, trávovozelené s tmavo-

zelenou mramorovanou kresbou. Medzi tmavými sifunkulami je hnedočervená škvrna. Hlava je svetlohnedá (pri okrídlených formách spolu s hruďou čierna). Tykadlá sú takmer čierne, tretí článok je žltý. Sifunkuly sú pomerne krátke, tmavohnedé, na špičke takmer čierne. Chvostík je čiernohnedý. Nohy sú svetložlté, chodidlá a koniec holení sú čierne. Patrí medzi dicyklické vošky. Primárnou hostiteľskou rastlinou je čremcha obyčajná (Prunus padus). Sekundárnymi hostiteľskými rastlinami sú obilniny (najmä jačmeň siaty, ovos siaty, pšenica letná a kukurica siata), ale aj niektoré druhy tráv. Vývin na sekundárnych hostiteľských rastlinách je podobný ako pri voške trávovej, no vyskytuje sa hlavne na spodných častiach listovej čepele a v listových pošvách. Okrem priamej škodlivosti prenáša na obilninách aj mnohé vírusy. Je považovaná za najvýznamnejšieho vektora vírusu žltej zakrpatenosti jačmeňa (BYDV). ŠKODLIVOSŤ VOŠIEK Vošky na rastlinách aj na obilninách škodia priamo a nepriamo. Priamo škodia vyciciavaním štiav z listov, stoniek a klasov. Vyciciavaním štiav odčerpávajú značnú časť asimilátov. Zníženie úrody môže byť aj 40 %. Priame škody sú významné v podmienkach vysokého výskytu vošiek na klasoch vo fáze mliečnej zrelosti a mliečno-voskovej zrelosti, čo má za následok zníženie počtu zŕn v klase, zníženie HTZ, a tým aj zníženie úrody. Napadnutie voškami znižuje aj kvalitu úrody: u potravinárskej pšenici sa


18 – 19 /5009 – 5010/ 30. 4. – 7. 5 2022

znižuje pekárenská kvalita zrna a u sladovníckého jačmeňa sa znižuje kvalita sladu. Nepriame škody vznikajú stratou asimilačnej plochy v dôsledku prekrytia listov hubami na miestach, kde sa nachádza medovica. Medovica je tekutina obsahujúca cukry, ktorú vylučujú vošky a olepujú rastlinu. Na tieto miesta sa sťahujú huby – černe, ktoré prekrývajú asimilačnú plochu rastliny. Oveľa vážnejšie nepriame škody môžu vošky spôsobiť prenosom vírusových ochorení. V literatúre sa uvádza okolo 30 druhov vírusov škodiacich na obilninách, ale v Európe hospodársky významné sú len dva druhy prenosné voškami a to: vírus žltej zakrpatenosti jačmeňa (Barley yellow dwarf

Vošky na klase

luteovirus - BYDV) a vírus žltej zakrpatenosti obilnín (Cereal yellow dwarf virus - CYDV).

Najviac vyskytujúci sa a hospodársky najvýznamnejší druh na svete a tiež v strednej Europe je vírus žltej zakrpatenosti jačmeňa. Tento vírus parazituje na okolo 150 druhov divorastúcich a pestovaných rastlín z čeľade lipnicovité (Poaceae). Z obilnín sú to: jačmeň, pšenica, raž, ovos a kukurica. Tieto vírusy sa neprenášajú ani mechanicky, ani semenom, ale prenášajú ich iba prezistentné vošky – to sú vošky, ktoré po satí štiav na infikovanej rastline sú schopné prenášať vírus počas celého života. V literatúre sa uvádza až 25 druhov vošiek, ktoré prenášajú tento vírus. Najvýznamnejšie druhy sú: voška čremchová, ovsená, trávová, kukuričná (Rhapalosiphum

maidis), obilná (Schizaphis graminis) a ďalšie. Zdrojom infekcie sú obyčajne rastliny jačmeňa a pšenice z výmrvu, trvalé trávne porasty, ale aj burinné druhy tráv. Taktiež kukurica je významným zdrojom nákazy na jeseň, keď vošky z porastov kukurice preletujú na porasty vzchádzajúcich ozimín. Väčšiemu výskytu viróz napomáha teplá a dlhá jeseň, mierna zima a skorá sejba ozimín. Symptómy sa na napadnutých rastlinách obilnín týmto vírusom začínajú prejavovať neskoro v jeseň, ale najmä až na jar nasledujúceho roku. Infikované rastliny zaostávajú v raste, sú sfarbené do žlta a majú ježovitý tvar. Napadnuté rastliny nevytárajú klasy a po čase vyschnú. ○ (Dokončenie nabudúce)

LIEČIVÉ RASTLINY

Kapucínka – prírodný ochranca zeleniny Ľubica Sýkorová Kapucínka väčšia (Tropaeolum majus, srb. dragoljub) je mimoriadne krásna a užitočná rastlina. Okrem toho, že záhradu spestruje, má za úlohu chrániť našu zeleninu a dá sa aj konzumovať. Prvý raz priviezli rastlinu do Európy v roku 1684 a nazvali ju peruánsky kvet alebo krvavá kvetina z Peru. V krajine pôvodu sa s ňou tradične ošetrujú rany.

K

apucínka je nenáročná na pestovanie a je dostupná v mnohých variantoch – od popínavých rastlín až po kompaktné rastliny v niekoľkých živých farbách. Rastie mimoriadne dobre v rôznych nádobách, skvele vyzerá aj ako okrasná rastlina na okne. Kvitne až do jesene. KOMBINOVANÁ VÝSADBA Okrem toho, že kvety sú jedlé, chutné a bohaté na vitamíny, ponúka kapucínka množstvo výhod aj pre ostatné rastliny v záhrade, ak ju k nim zasadíme. Kombinovaná výsadba zvýši atraktivitu záhrady a rastlinám sa v nej bude lepšie dariť a budú lepšie bojovať proti náletom škodcov. Je tiež príťažlivá pre užitočný hmyz, opeľovače

a zvýrazňuje chuť mnohých druhov zeleniny. Kapucínka je rastlina, ktorá sa často používa ako pasca na prilákanie vošiek a iných škodcov. Na tento spôsob možeme ochrániť paradajky či cukety. Kapucínku môžeme zasadiť k tejto zelenine: brokolici, kapuste, karfiolu, uhorke, tekvici, reďkovke, paradajkám, zemiakom… PESTOVANIE Najlepšie sa jej darí na slnečnom stanovišti alebo v polotieni, kde však nerozkvitne v plnej miere. Rastie na všetkých druhoch priepustných pôd s optimálnym pH 6,5. V skutočnosti príliš úrodná pôda môže spôsobiť, že rastlina vytvorí príliš veľa listov a menej kvetov. Čo sa týka polievania, najlepšie je to robiť

aspoň raz týždenne alebo keď vidíme, že pôda je suchá. Tieto žiarivo kvitnúce rastliny inak veľmi dobre znášajú sucho, no ak chceme rastlinu s množstvom kvetov a bujných listov, je potrebné ju zalievať a udržiavať, to znamená pravidelne odstraňovať poškodené listy a kvety. KAPUCÍNKA V KUCHYNI Ako sme už spomenuli, kapucínka je jedlá rastlina. Kvety môžu byť veľmi zaujímavým doplnkom do šalátov, polievok, sendvičov, letných jedál, ale aj dezertov. Môžeme si napríklad pripraviť zelený šalát s kapucínkou, paradajkami a varenými vajíčkami. Semená sa dajú použiť v kuchyni ako kapary.

LIEČIVÉ ÚČINKY Pôsobí na všetkých 46 kmeňov baktérií Staphylococcus pyogenes aureus, ktorých nepriaznivé pôsobenie sa najviac prejavuje pri infekcii močových ciest. Rastlina obsahuje aj iné vysoko účinné antibakteriálne látky, obsahuje veľa vitamínu C, posilňuje imunitný systém, najmä pri dlhotrvajúcom kašli či zápale močových ciest. Vo všeobecnosti sa dá povedať, že kapucínka pomáha pri všetkých bakteriálnych ochoreniach skrátiť dobu nevyhnutnú na vyliečenie organizmu a zamedzuje opakovanému vráteniu choroby. ○

V

35


POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

ZO SVETA VOJVODINSKEJ AVIFAUNY (52)

Malé vtáčiky nízkeho krovinovotrávnatého pobrežia riek

DrSc. Ján Babiak Z čeľade penicovitých (Sylvidae) netreba zabudnúť ani na rod svrčiakov (Locustella), sedmohláskov (Hippolais) a cetií (Cettia). Ide o malé operence (menšie od vrabca), obyvateľov nízkeho porastu v priamej blízkosti vodných priestorov, spätých so životom medzi povrchom zeme a prvým poschodím vegetatívnej zelene. Preto sú spravidla zelenej alebo sivo-hnedej farby. Sú len trochu väčšie od operených drobčekov, lebo pre ich obstátie potrebné je v tom húští aj žiť, aj cez neho prenikať.

K

onečne, aj po svojom správaní sú to vtáčiky nenápadného správania, nie ani tak plaché, ako čo sa to na prvý pohľad zdá, ale aj operence, čo sa radšej schovajú v húšti, ako čo sa vystavia nepotrebnému nebezpečiu. Odtiaľ ten ich spôsob nenápadného správania sa alebo až utiahnutého života. Preto ich je ťažšie vidieť, ale keďže sú hlasné, ľahšie ich je počuť. Všetky navedené druhy po

Svrčiak slávikovitý

farbe peria pohlavne nie sú dimorfné, s malými rozdielmi letného alebo zimného šatu, ibaže mlaď pri identifikácii druhu môže robiť problémy. Hniezdia najčastejšie nízko v kroví alebo na zemi v tráve, majú podobné reprodukčné vlastnosti. Po farbe vajíčok možno poznať, o ktorý druh ide. Záväzok samičky a samca v reprodukčnom období nie je u každého druhu identický. Pri stravovaní najčastejšie konzumujú potravu živočíšneho

36

VI

pôvodu a zriedkavejšie ju doplnia aj semiačkami alebo bobuľami. Aj po hlase ich možno poznať. Sedmohlások je známy po flautovom hvizde, svrčiak je bližšie k rapotaniu ako ku spevu, cetia je už chýrečná svojimi trojslabičnými moduláciami. Zo všetkých druhov u nás najčastejší je svrčiak slávikovitý, kým je cetia zriedkavá. Celkove svrčiakov je najviac, sedmohlásky majú tendenciu jemného vzrastu a cetia je sľubným novým druhom na týchto priestoroch. SVRČIAK (TRSTENIARIK) SLÁVIKOVITÝ – LOCUSTELLA LUSCINOIDES, Savi 1824 Rozšírenie: Je euroázijským vtáčikom južných oblastí mierneho kontinentálneho klimatického pásma. Plynulý areál hniezdenia má od nížinných oblastí pribaltického Nemecka, Panómskej nížiny a Poddunajska až po Ural. Odtiaľ má tri veľké ostrovy svojho hniezdenia v strednej Ázii. V strednej, západnej a južnej Európe, resp. na pobreží Maroka, Alžíra a Tunisa má ostrovčekovité alebo plynulejšie pásma hniezdenia v podmienkach jeho biotopu. Je sťahovavý a zimuje v predrovníkovej Afrike v pásme južne od Sahary až po dažďové pralesy. U nás ho možno nájsť v oblasti väčších vodných plôch od začiatku apríla do konca septembra. Biotop: Jeho biotop sú rozsiahle plytké vodné priestory porastené trstinou alebo inou vodnou vegetáciou, ako i krovinovo-trávnaté pobrežia riek. Rozlíšenie: Od iných svrčiakov sa líši tým že je viac jednofareb-

Svrčiak riečny

Spev: Najprv sa hlási ostrým „čet!“ alebo „pvitt!“ a potom dlho opakuje bzučivé tvrdé a nemelodické „crrrrrrr...“ alebo „surrrrrrr..“ Jeho pokusy o spev sú: „pt pt-ptptptsurrrr...“ SVRČIAK (TRSTENIARIK) RIEČNY – LOCUSTELLA FLUVIATILIS, Savi 1824 Má užšie a trochu severnejšie postavené rozšírenie ako jeho rodák. Jeho hniezdny areál je kompaknejší a severnejšie postavený, od Čierneho mora po južné Škandinávsko v zemepisnej dĺžke od východného Nemecka po Západno-sibírsku nížinu. Je sťahovavý a zimuje vo východnej časti zarovníkovej Afrike. Jeho biotop sú husté lužné lesy na pobreží riek a močiarov, porastené krovinami a bylinami, najmä pŕhľavou, zriedkavejšie aj iné brehové porasty. Vojvodina je juhozápadná hranica jeho areálu rozšírenia a tak tu nie je tak častý. Je bledší variant svojho predchodcu, na chrbte s olivovým a sivým nádychom. Na krku

ný ako pásikavý. Vrch tela mu je hrdzavohnedý, okraje krídel a spodná časť chvostu je trochu tmavšia. Pod hrdlom je perie výrazne biele a aj spodná časť tela je žlto hnedá alebo až špinavo biela. Nad okom má jasný pásik. Vyznačuje sa zvláštnym spevom, predovšetkým na úsvite a za súmraku. Mláďatá v páperčeku sú tmavosivé a hnedé sfarbenie dospelých získavajú postupne operením. Hniezdenie: Hniezdo stavia samček nízko v hustom poraste. Je miskovitého tvaru s pevnou, z vetvičiek pletenou vonkajšou časťou Svrčiak zelenkavý a mäkkou vnútornou podstielkou. Má dve znášky v roku (apríl – jún), počet vajíčok 3 – 5. a prsiach má pozdĺžne pásy a Sú žltavej alebo hnedavo-sivej na chvoste má výrazne hrubšie farby, s tmavšími škvrnami na- polkruhové (mesiačkové) pásy. hustenými bližšie ku koncom Bruško je biele. Mláďatá po opevajíčka. Na nich sedí iba samička rení sú sivo-hnedavé a olivový a samček nekŕmi mláďatá (ani nádych získavajú len v dospelosti. samičku). Hniezdna starostlivosť Je plachejší od rodáka a aj pre svoje bydlisko si vyberá tichšie trvá 13 – 14 dní. Potrava: je živočíšna – drobný priestranstvá. U nás najčastejšie hmyz a pavúky, ktoré nájde hniezdi v Potissku a okolo Vršca. Hniezdo stavia na zemi v hustej v porastoch a na vode.


18 – 19 /5009 – 5010/ 30. 4. – 7. 5 2022

vegetácii. Znáška je 1 – 2 razy mi na tupom konci. Hniezdna v roku, počet vajíčok je 4 – 5 (6), starostlivosť rodičov o mláďatá sú žltavej farby s dvojfarebnými je 10 - 11 dní. Konzumuje hmyz škvrnami. Inkubácia trvá 13 dní. Konzumuje drobný hmyz a bezstavovce. Hlási sa ostrým „crrr....“ alebo „zrr“, ale aj hrdelným „tsčik“. Spieva „ti-ti-ti...“, „cre-cre-cre...“ aj „dz-dze-dze...“ v rýchlom opakovaní a pokúša sa imitovať aj spev slávika. SVRČIAK (TRSTENIARIK) ZELENKAVÝ – LOCUSTELLA NAEVIA, Boddaert 1783 Je euroázijský operenec, ktorý Sedmohlások bledý má kompaktné hniezdne pásmo v rozsahu 45 – 65 ° s. z. š., od Írska a pavúky. Hlási sa ostro „crr-čik“ až po rieku Jenisej. Je sťahovavý alebo „psvitt“ ale najčastejšie a naše jedince zimujú v strednej ho možno počuť ako naozaj Afrike. Vojvodina je južná poloos- dlhotrvajúce nôti „cir´r´r´r´r´r´r´ trovná lokalita jeho areálu a tak tu r´r´r´r´r´r´r...“. nie je častý a na hniezdení konSEDMOHLÁSOK HÁJOVÝ štatovaný len od konca minulého (OBYČAJNÝ) – HIPPOLAIS storočia, hlavne v Banáte. Jeho ICTERINA, Vieillot 1817 biotop sú močaristé trstinové Má podobné rozšírenie ako porasty, nízke húšťavy a mokré svrčiak zelenkavý, ibaže ho niet trávnaté oblastí s riedko poras- v západnej Európe, zato v zátenými stromami. Je bojazlivý, padnom Škandinávsku svoj areál skryto žijúci vtáčik a preto je pravé rozšíril až po polárny kruh. Zo šťastie ho vidieť. Je trochu menší svojho hniezdneho areálu sa od vrabca. Že ide o svrčiaka, sťahuje a zimu prežije v zarovupomína nás práve jeho hnedo níkovej Afrike. Naše oblasti sú zelenkavá farba hlavy a chrbta južná hranica tohto druhu, ale aj s tmavohnedými škvrnami. Boky napriek tomu je u nás dosť prímá bledo-zelené, bruško špinavo tomný. Ako svoj biotop preferuje biele a podchvostové krovky lužné a preriedené lesy riečnych škvrnité. Mláďatá po operení majú pobreží, dubovo-hrabové hôrky, chrbát hrdzavohnedý. Hniezdo hájiky, parky a sady. Skôr bol u nás stavia na zemi v hustej vegetácii, častejší. Je to operenec sivo-zelena suchom lístí, obyčajne pri nej vrchnej časti tela a žltavého trsoch. Stavajú ho obaja rodičia. bruška. Okraje letiek sú čierne, ale na nich vidno biely lem. Uzdička nad okom a očný krúžok sú žlté, zobák žltočervený, nohy sivé. Mláďatá sú v páperčeku tmavosivé, po operení sivo-žltavé. Hniezdo si urobí na strome alebo vo vrcholoch kríkov neďaleko vody. Je hlboké miskovité, starostlivo vypletené vetvičkami a stebielkami z okolia, Sedmohlások hájový dodatočne spevnené lykom. Vnútro je vystlané Frekvencia hniezdenia dvakrát mäkkým materiálom (vlna, perie). v roku. Znáška je (3) 5 – 6 (7) Samička do neho znesie 4 - 6 ruhnedavých vajíčok s hrdzavými žovkastých alebo sivo-ružových bodkami viacej koncentrovaný- vajíčok s riedko zdobeným bod-

kovaním tmavej farby. Inkubácia trvá 12 – 14 dní a dva týždne trvá aj hniezdna starostlivosť o mláďatá. Frekvencia hniezdenia je raz v roku. Konzumuje hmyz a jeho larvy, pavúky a bezstavovce. V jeseň to budú aj bobule. Hlási sa s „dedehyí“, „tetehí“ aj „hijéé“. Varuje s „te-te-te“. Spieva skvele „če-če-víí“, „tek“, trilkuje, virtuózne prezentuje flautové tóny aj kombinuje ich, ale aj imituje iných vtákov. SEDMOHLÁSOK BLEDÝ – HIPPOLLAIS (IDUNA) PALLIDA, Ehrenberg 1833 Možno ho vidieť v pásme Balkánskeho polostrova, Blízkeho a Stredného východu až po Balkašské jazero. Je sťahovavý a zimuje vo východnej časti rovníkovej Afriky. Posledne sa ostrovčekovite hniezdi aj na africkom a španielskom pobreží Mediteránu. Keďže je dolné a stredné

Cetia trojhlasná

Poddunajsko najsevernejší bod jeho areálu, nie je ťažko uhádnuť, že ich je u nás v neveľkom počte, najmä ako hniezdiča. Možno ho vidieť v presvietených lesoch, vysadených lesných parcelách, sadoch, v krovinách s riedkym porastom stromov a porastoch vedľa riek, v lužných lesoch a na vlhkých krovinatých lúkach. Miskové hniezdo si stavia v nízkom poraste. Do neho samička znesie 4 – 5 žltavých až bielych vajíčok s tmavými bodkami, viacej oválneho tvaru. Hniezdi začiatkom júna raz v roku. Ostatné reproduktívne charakteristiky sú ako u jeho rodáka. Stravuje

sa insektami a bezstavovcami. Hlási sa cvákavým „čet“, nosným opakovaným „cet-cet-cet...“, čvirikavo „čr´r´r´r´ŕ r...“ a „črrre-čre“ v rôznych moduláciách, ale sa pokúša imitovať aj spev iných vtákov. CETIA TROJHLASNÁ (JUŽNÁ) – CETTIA CETTI, Temminck 1820 Je vtáčik teplejších oblastí. Má celoročný pobyt na širších priestoroch Atlantika vo Francúzsku a na Pyrenejskom polostrove a potom v prímorí Stredozemia (aj Maroka, Alžira a Tunisu), odkiaľ jeho areál úzkym pásmom Blízkeho a Stredného východu (južnejšie od Čierneho mora a Kaspického jazera) siaha až po Himaláje. Ázijská populácia sa v letnom období posúva severnejšie (ale v zime aj južnejšie – na pobrežie Perzského zálivu a Arabského mora). Na Balkáne cetia sťahovanie ukázala iba na priestoroch Severného Macedónska a Srbska, aj to s tendenciou šírenia ďalej na sever. U nás ide len o ostrovček v najsevernejšej časti Báčky a Banátu. Jej biotop sú pobrežia riek, močiare a lužné lesy s nízkym porastom. Je to malý vták so širokým chvostom, ale nevýrazným krkom a krátkymi krídlami. Horná časť tela je hrdzavo hnedá, boky hnedosivé a spodná časť sivobiela. Jasný popruh nad okom sa ľahko zbadá, ale aj tmavšia farba dlhých letiek a chvosta. Žije skrytým životom a keď ju aj odhalíte, rýchle vám unikne. U nás nateraz zriedka hniezdi a vyberá si vysokú trávu alebo kríky. Samička znáša 4 - 6 sivohnedých alebo hrdzavohnedých lesklých vajíčok. Znáška je dvakrát v roku. Stravuje sa hmyzom, slimákmi a bezstavovcami, ale požiera aj semiačka. Hlási sa s výbušným „plitt!“, ktoré vystrieda s „plir´r´r´r´r“. Spieva trojhlasne: „plit, plit-plit!... tičat-tičat-tičat čytt, čatt!“  Fotografie z internetu

VII

37


POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

DO VÁŠHO RECEPTÁRA

Fazuľová polievka Jókai

Čokoládový zákusok s kokosovo-orechovým krémom

Výborná a hustá polievka z maďarskej kuchyne. Podávame s krajcom čerstvého chlebíka. Suroviny: 1 kg údeného bravčového kolena, 500 g červenej fazule, 2 strúčiky cesnaku, 100 g mrkvy, 100 g petržlenu, 100 g zeleru, 2 hrste petržlenovej vňate, mleté čierne korenie, soľ; zápražka - 3 PL bravčovej masti (alebo oleja), 3 PL hladkej múky, 2 ks cibule, 2 ČL červenej mletej papriky Takto sa to podarí: Do väčšieho hrnca dáme variť údené koleno. Varíme približne 90 minút. Keď už je mäso mäkké, vyberieme ho. Do vody vložíme fazuľu, ktorú sme si deň vopred namočili a necháme variť. Medzitým nakrájame údené mäso na kocky, ktoré pridáme k fazuli. Všetku koreňovú zeleninu očistíme, nakrájame na kocky a pridáme do hrnca. Ochutíme soľou a čiernym korením. Keď už sú všetky suroviny mäkké, pridáme prelisovaný cesnak a nasekanú petržlenovú vňať. Na záver si spravíme zápražku: v panvici zohrejeme masť, opražíme na nej nadrobno nakrájanú cibuľu, potom posypeme hladkou múkou, červenou paprikou a dobre zmiešame. Zápražku pridáme do polievky a necháme krátko prevrieť. Do polievky môžeme pridať aj za hrsť cestovín a dochutiť kyslou smotanou.

Suroviny: cesto – 4 vajcia, 2 hrnčeky hladkej múky, 120 g čokolády, 1 hrnček vriacej vody, 1 hrnček kefíra, 1 hrnček práškového cukru, 250 g masla izbovej teploty, 1 ČL kypriaceho prášku do pečiva, 1 štipka soli, 1 ČLvanilkového extraktu; krém – 4 čerstvé vaječných bielky, 300 ml mlieka, 1 KL vanilkového extraktu, 1 hrnček kryštálového cukru, 200 g zmäknutého masla, 200 g strúhaného kokosu, 150 g nasekaných opražených pekanových orechov (môžu byť aj iné orechy) Takto sa to podarí: Cesto: oddelíme žĺtky a bielky. Z bielkov a štipky soli vyšľaháme tuhý sneh. Do väčšej misy dáme čokoládu a zalejeme ju vriacou vodou. Miešame, až kým sa čokoláda nerozpustí. Postupne metličkou zamiešavame maslo izbovej teploty, ktoré sme si vyšľahali s práškovým cukrom. Keď už sú suroviny prepojené, zamiešavame po jednom aj žĺtky. Miešame, kým sa dobre nespoja. Pridáme malú lyžičku vanilkového extraktu. Postupne prilievame kefír. Je dôležité pridávať všetky suroviny postupne. Na záver už len zľahka vmiešame preostiatu hladkú múku a prášok do pečiva. Do hotové cesta pridáme ešte vyšľahaný sneh. Pripravené cesto vylejeme na veľký plech vystlaný papierom na pečenie. Ak chcete urobiť tortu, pripravíme si dve rovnaké tortové formy a cesto do nich rozdelíme. Dáme piecť do vyhriatej rúry na 180 °C približne na 30 minút. Medzitým si pripravíme krém. Vo vyššom hrnci vyšľaháme vajíčka, pridáme mlieko a vanilkový extrakt. Za stáleho miešania varíme na miernom ohni, kým sa všetky suroviny dobre nespoja. Potom pridáme maslo a cukor. Miešame a varíme približne 12 minút na miernom ohni, kým zmes nebude hustá. Odstavíme a necháme vychladnúť na izbovú teplotu. Potom do nej vmiešame strúhaný kokos a opražené nasekané pekanové orechy. Trochu si odložíme na dozdobenie. Upečený korpus necháme vychladnúť a prekrojíme ho na tri rovnaké časti. Na jednu rozotrieme tretinu krému. Na vrch preložíme druhú časť korpusu, rozotrieme druhú časť krému. Rovnako uložíme aj tretiu časť a rozotrieme zvyšný krém. Vrch dozdobíme orechami a kokosom. Dáme stuhnúť aspoň na dve hodiny do chladničky.

Linecké tvarohové rezy

Suroviny: cesto – 1 vajce, 3 PL mlieka, 300 g hladkej múky, 200 g masla izbovej teploty, 150 g práškového cukru, 1 balíček kypriaceho prášku do pečiva; tvarohová vrstva – 500 g jemného tvarohu, 1 vajce, 120 g práškového cukru, 1 ks vanilkový lusk, 1 PL kukuričného škrobu; ešte potrebujeme ríbezľový džem, práškový cukor Takto sa to podarí: Cesto: všetky suroviny na cesto dobre vymiešame a rozdelíme na dve rovnaké časti. Každú časť vyvaľkáme na veľkosť menšieho plechu. Tvarohová vrstva: Jemný tvaroh vymiešame s vajíčkom, práškovým cukrom a škrobom. Pridáme zrniečka z vanilkového lusku. Vrstvenie: Na plech, ktorý sme si vymastili maslom a vysypali múkou prenesieme prvú časť cesta. Potrieme bohatou vrstvou ríbezľového džemu. Na džem rozotrieme tvarohový krém, uhladíme a na vrch uložíme druhú časť lineckého cesta a popritláčame. Pripravený koláč dáme piecť do vyhriatej rúry na 180 °C na 30 minút. Pred podávaním poprášime práškovým cukrom.

Domáci púpavový sirup Suroviny: 200 púpavových kvetov, 1 liter vody, 1 kg kryštálového cukru, 1 ks citron, 1 ČL kyselina citrónová Takto sa to podarí: Púpavové kvety očistíme od chrobáčikov a zbavíme ich zelenej časti (otrháme iba žlté lístky). Očistené púpavové kvety dáme do misy spolu s dobre umytým citrónom nakrájaným na kolieska a zalejeme studenou prevarenou vodou. Zakryjeme a necháme stáť 24 hodín v chladničke. Potom výluh precedíme do hrnca, pridáme cukor a privedieme k varu. Varíme, až kým nám sirup nezhustne. Sirup odstavíme a vmiešame kyselinu citrónovú. Teplý sirup prelejeme do čistých a suchých zaváraninových fliaš, uzavrieme a obrátime hore dnom. Sirup po vychladnutí skladujeme na tmavom suchom mieste. Sirup môžete obohatiť ešte napríklad o nejakú bylinku (medovku alebo levanduľu). 

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | Príloha pre poľnohospodárov a dedinu | Číslo 554 | Pripravuje: Ľubica Sýkorová | Použitá domáca a zahraničná literatúra

38

VIII

Zdroj: recepty.sk Výber: Ľ. Sýkorová


Kultúra VÝROČNÁ SCHÔDZA V KOS JEDNOTA HLOŽANY

Vlani obnovená divadelná činnosť Jasminka Činčuráková-Galambošová

Galamboš. Do repertoára pribudli nové pesničky, ale speváci zo známych dôvodov vystúpili týchto dňoch Kultúrno- na menšom počte podujatí ako -osvetový spolok Jednota obvykle. Tanečné skupiny – detHložany usporiadal vý- ská tanečná skupina, mladšia taročnú schôdzu za prítomnosti nečná skupina a staršia tanečná veľkého počtu členov všetkých skupina pracovali pod dozorom vekových kategórií. Tento spo- choreografa Jaroslava Krišku. V lok patrí medzi najmasovejšie práci s detským súborom pomáv dedine a počíta 120 členov. hali Darko Pavai, Jasna Makišová Po voľbe pracovného pred- a Katarína Dobríková. Skúšky sedníctva a schválení rokova- tanečníkov spravidla prebiehali cieho programu odznela správa dvakrát týždenne. Postavené sú nové choreografie pre všetky tri tanečné skupiny, ale aj tanečníci vystúpili na menšom počte podujatí ako bolo plánované. V spolku vlani predsa prebiehala čulá aktivita. Rekonštruované sú spolkové miestnosti, upravený je amfiteáter, folkloristi absolvovali školenie, nevystali ani úspechy a po dlhej odmlke aktivovala sa divadelná sekcia. Uvedieme, že členovia mladšej a staršej tanečnej skupiny účinkovali v škole Z minuloročného galakoncertu v dome tanca pod názvom Tradičný tanec súčaskultúry nej doby v organizácii o činnosti, ktorú prečítala člen- Zväzu kultúrno-umeleckých ka spolku Elena Vršková. Ako spolkov Srbska. Spolok na pobolo počuť v správe, v minulom česť odročeného 50. jubilejného roku bol pripravený obsiah- Folklórneho festivalu Tancuj, ly plán práce a schválený bol tancuj... 18. júla 2021 usporiadal na výročnej schôdzi spolku 5. veľkolepý galakoncert a v júli marca 2021. Sčasti však nebol sa podarilo dôstojne osláviť aj realizovaný z dôvodu pandé- Deň spolku. Počas Slovenských mie. Presnejšie, niektoré aktivity národných slávností 12. augusta vystali, niektoré boli odročené, 2021 na slávnostnom zasadnutí ale niektoré pribudli. Národnostnej rady slovenskej S detskou, dievčenskou a národnostnej menšiny predchlapčenskou speváckou sku- seda spolku Vladimír Bažaľa pinou a so spevákmi sólistami v mene Folklórneho festivalu pracovali Jaroslav Kriška a Ivan Tancuj, tancuj... prijal plake-

V

• KULTÚRA •

tu – ocenenie, ktorým NRSNM vyznamenala najmasovejšie kultúrne podujatie Slovákov v Republike Srbsko. Folklórny súbor KOS Jednota vystúpil na galakoncerte SNS Ľudová klenotnica – nevysychajúca studnica. Členovia staršej tanečnej skupiny 19. septembra vystúpili v spoločnom koncerte Univerzitného folklórneho súboru Mladosť z Banskej Bystrice zo Slovenskej republiky a Folklórneho súboru Vila na SPENS-e v Novom Sade. Na 55. festivale spevákov sólistov pôvodných slovenských ľudových piesní Stretnutie v pivnickom poli 26. až 28 novembra 2021 v Pivnici spolok dôstojne reprezentovali speváci sólisti Vladimír Kriška a Ivan Struhár. Obaja získali tretiu cenu za prednes. V novembri na plató pred SPENS-om v Novom Sade tanečníci sa zúčastnili aj na podujatí Dni srbského kola.

luprácu s Folklórnym súborom Vila z Nového Sadu, ktorý vedie Milorad Lonić. Aj vlani členovia KOS Jednota vystúpili na podujatiach, ktoré organizoval spomenutý súbor, tiež na rôznych podujatiach v Hložanoch a v okolitých dedinách. Po dlhej prestávke divadelná sekcia KOS Jednota pripravila divadelnú hru Čiara, ktorú režírovala Jaňa Urbančeková Fejzulahiová. Predstavenie malo premiéru 19. marca a o tom, že bolo veľmi dobre uvítané, svedčil aj počet divákov. Počas celého roku sústavne pracovali i recitačná sekcia a fotosekcia. Ako bolo počuť v správe, spolok kúpil čižmy pre potreby tanečných skupín, pokračovalo sa s výstavbou chodníkov pri amfiteátri a bola dokončená úprava miestností spolku, ktoré sa nachádzajú v rámci domu kultúry. Slávnostne ich otvorili 26. apríla

Roztancovaní hložianski folkloristi

Tanečníci po 13-krát vystúpili na 13. festivale zlatých súborov Srbska v sieni SPENS-u. Na tomto podujatí Zväz kultúrno-umeleckých spolkov Srbska za prínos pri založení a za každoročnú účasť na festivale spolku udelil Zlatú plaketu. Treba spomenúť, že spolok má veľmi dobrú spo-

za prítomnosti funkcionárov Obce Báčsky Petrovec, predstaviteľov NRSNM a Miestneho spoločenstva Hložany. V rámci správy spolok vyjadril vďaku aj prostriedkom verejného infor-

18 – 19 /5009 – 5010/ 30. 4. – 7. 5. 2022

>>> 39


Kultúra movania: redakcii Hlasu ľudu, TV Petrovec, Rádiu Petrovec, Rádiu a Televízii Vojvodina, ktorí sledovali a sústavne prezentovali činnosť spolku. KOS Jednota v minulom roku hospodáril pozitívne. Skonštatovali to účtovník Karol Bartoš a Ján Mravík. Značné finančné prostriedky boli účelovo získané prostredníctvom súbehov. Vlani na svoje aktivity spolok minul zhruba trochu viac ako milión 400 tisíc dinárov. V tomto roku finančný plán je dosť obsiahly a náročný, poznamenal predsedajúci a čestný člen spolku Michal Hataľa st. To je aj preto, že tohto roku sa uskutoční Folklórny festival Tancuj, tancuj..., v pláne je vydať aj knižnú publikáciu o festivale. V tomto roku finančný plán zahŕňa zhruba tri milióny dinárov a dopodrobna ho ozrejmil M. Hataľa st. Pozna-

menal, že v aktuálnom roku sa spolok uchádzal o prostriedky prostredníctvom projektov už na 19 súbehoch. Plán práce na rok 2022 predostrela Veronika Bažaľová. V ňom boli napočítané už zachodené aktivity, ale aj niektoré nové. Zdôraznila v nej okrem iného, že spolok bude aj naďalej zachovávať a zveľaďovať slovenský folklór a dedičstvo našich predkov, tiež dôstojne reprezentovať svoje prostredie a slovenskú národnostnú menšinu. Pred koncom zasadnutia sa prítomným prihovorili: predsedníčka Obce Báčsky Petrovec Jasna Šprochová, riaditeľ hložianskej základnej školy Miloš Krstovski, spolupracovníčka spolku a predsedníčka MOMS Báčsky Petrovec Katarína Melegová-Melichová, predseda Združenia poľnohospodárov

Vzácne ocenenie pre KOS Jednota v Hložanoch

Andrej Bartoš, predseda Združenia športových rybárov Kapor Samuel Valo, ako aj vedúci Folklórneho súboru Vila z Nového Sadu Milorad Lonić. Okrem iného poznamenal, že Zväz kultúrno-umeleckých spolkov Srbska, Folklórny súbor Vila a hložiansky

KOS Jednota v blízkej budúcnosti zorganizujú konferenciu etnochoreografov a etnomuzikológov zo Slovenska a Srbska. Na záver zasadnutia predseda KOS Jednota Vladimír Bažaľa sa poďakoval všetkým členom za všetko, čo konajú pre svoj spolok, ale aj pre dedinu. Vďaku vyjadril aj tým, ktorí sa zasadzujú o to, aby spolok nehatene fungoval: tu myslel na jednotlivcov, ale aj na inštitúcie a ustanovizne. Prízvukoval, že je spokojný s realizovaným v minulom roku a s výkonom folkloristov. Vyzdvihol, že je veľmi významné ocenenie Zlatni ansambl Srbije za 2021, tiež plaketa NRSNM. Na sám záver vyhlásil oficiálne, že 50. jubilejný Folklórny festival Tancuj, tancuj... bude 18. júna 2022 v Hložanoch. Foto: V. Bažaľa a z archívu KOS Jednota

VOJLOVICKÝ FESTIVAL VYŠLI HVIEZDY OD DUNAJA ŠTVRTÝKRÁT

Úctyhodný počet spevákov Vladimír Hudec

S

cieľom popularizovať slovenskú ľudovú pieseň a posmeliť mladých, aby

sa zaoberali spevom, v SKOS Detvan vo Vojlovici pred šiestimi rokmi založili nesúťažný festival spevákov zo svojho prostredia, ktorý pomenovali

Miroslav Oravec (vľavo) a Mirko Beracka vtipne moderovali festival

40

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Vyšli hviezdy od Dunaja. Stanovili si, že ho tradične budú organizovať v rámci dedinských osláv, čiže v posledný septembrový víkend. Nuž a keď za sebou mali tretí festival, pandémia koronavírusu, tak ako mnohé iné, aj túto tradíciu dočasne prerušila. Dva roky neskoršie, keď protipandemické opatrenia konečne povolili, s tradíciou pokračovali. Nemohli V rodine Holokovej všetci spievajú a všetci vyvšak dočkať sep- stúpili na tohtoročnom festivale. Iba najmladšia Anna po prvýkrát. (foto: z archívu rodiny Holokovej) • KULTÚRA •


tember a dedinské oslavy, ale festival usporiadali 18. apríla na Veľkonočný pondelok. A aj miesto, kde ho usporiadali, bolo podmienené vyčíňaním korony.

speváci, ktorí za sebou majú početné vystúpenia, či už ako sólisti, členovia speváckych skupín, alebo hudobníci na svadobných veseliciach. Spolu

Martin Kolárik si aj napriek pokročilému veku vždy rád zaspieva

Totiž vojlovický dom kultúry, čiže spomienkový dom, keďže sa dva roky nepoužíval, treba dôkladne poupratovať, a tak sa v SKOS Detvan rozhodli, že festival zorganizujú v omnoho útulnejšej veľkej sieni svojho stánku.

sa obecenstvu predstavilo 27 spevákov, z čoho 11 celkom mladých. Najmladšia Anna Holoková má iba 5 rokov a najstarší Ján Spišiak bezmála 80. Vystúpili i celé rodiny, ale aj tri generácie spevákov rodiny Čriepkovej. Všetkých sprevádzal osemčlenný orchester pod taktovkou umeleckého vedúceho spolku Vladimíra Kolárika. Práve on aj nacvičil všetkých spevákov a bol im poradcom vo výbere piesní. Pritom, ako povedal, dával dôraz na to, aby to boli čím staršie piesne, ktoré sa týmto spôsobom zachránia pred zabudnutím. „Podľa mňa je to jedno z dôležitejších poslaní tohto nášho festivalu, lebo sa dnes na svadbách a iných veseliciach točia do kruhu už známe pesničky, ktoré Po nábreží koník beží zaspieval Adam všetci vedia spievať. Tie Kolárik, ktorému toto bola prvá účasť menej známe alebo úplne na festivale neznáme sa posúvajú do Na improvizovanom, ale vkus- úzadia, takže im rovno týmto ne upravenom javisku sa strie- spôsobom predlžujeme život,“ dali tak tí najmladší, a medzi zdôraznil umelecký vedúci Vlanimi aj takí, ktorí prvýkrát vyšli dimír Kolárik. na javisko, ako aj už ostrieľaní „Slovákov v Pančeve a vo • KULTÚRA •

Vojlovici nie je veľa, ale ste ohromne silní,“ povedal po koncerte známy hudobník a učiteľ hudby na dôchodku Pavel Tomáš st. z Kovačice. „Toľkých spevákov a také publikum zhrnúť je mimoriadne veľká robota. Neverili by ste, akú by radosť mali naši predkovia, ktorí tieto piesne priniesli do tohto prostredia. Možno nás aj pozorujú, možno vidia, že sme nezabudli to slovenské, našu reč, melódiu. Oni pracujúc vytvárali tie piesne a keby sme trochu analyzovali texty všet- Spevom, ale aj krojom zapôsobila kých 27 piesní, dal by sa aj Anička Mitrovićová val. Nuž a tu odznelo niekoľko z toho načrtnúť ich život. My sme iba tí, ktorí prenášame, skutočne skvele zaspievaných a som rád, že až 11 mladých spe- rovno tých ťahavých piesní, čo vákov vystúpilo. To je fantázia. by sa určite nedalo bez vynikaVšetka česť aj tým starším, ale júceho orchestra. Vojlovičania keď sa to ,prelieva’na mladých, majú jednu vlastnosť, ktorú si

Michaela Spišiaková sa pravidelne zúčastňuje na tomto tradičnom vojlovickom podujatí

to znamená, že nasledujúcich 50 rokov sa nemusíte báť, že tu slovenská reč a slovenská pieseň zaniknú.“ Etnológ Marijan Pavlov zvlášť pochválil výber piesní a uznal, že niektoré nepoznal. Pochválil aj veľký počet detí, ktoré sa vraj majú od koho učiť. „Ťahavé piesne sú veľmi náročné na spev a spevák musí byť veľmi dobrý, aby ich zaspie-

ja veľmi vážim: ochotní sú prijímať kritiku, tak pozitívnu, ako aj negatívnu, spracovať ju a tak sa posúvať dopredu.“ Ani tohtoročný festival neprešiel bez vtipného moderovania Miroslava Oravca a Mirka Beracku. Na záver sa všetkým – spevákom, orchestru, ale aj divákom – poďakoval predseda spolku Michal Spišiak a ohlásil ďalšie podujatia.

18 – 19 /5009 – 5010/ 30. 4. – 7. 5. 2022

41


Kultúra VEĽKONOČNÝ KONCERT V PIVNICI

Široký rozmer duchovnej hudby Miroslav Pap

V

eľkonočný pondelok je už roky v Pivnici vyhradený na duchovný koncert, ktorý organizujú členky Komorného zboru Nádeje z Pivnice. Duchovná hudba aj tohto roku na

Nadobudnuté spevácke skúsenosti účastníci seminára Nová pieseň predviedli práve na veľkonočnom koncerte. Zúčastnili sa ho: Komorný zbor Nádeje a cirkevný spevokol z Pivnice, ako aj Komorný zbor Zvony a cirkevný spevokol Ozvena zo Selenče.

Komorný zbor Zvony a cirkevný spevokol Ozvena zo Selenče

počuť, Blíž, ešte bližšie a Ljubiti bližnjeg svog. Aj ďalší bod koncertu bol vyhradený pre domácich spevákov. Spevokol zboru SEAVC v Pivnici

Nasledovala časť programu, ktorá zjednotila všetkých účinkujúcich na koncerte. Treba pripomenúť, že sa k záverečnému bodu pridali aj účastníčky

Komorný zbor Nádeje z Pivnice

Veľkonočný pondelok 18. apríla nadchla obecenstvo v dome kultúry. Veľkonočný koncert predstavoval určitý výstup Seminára zborového spevu Nová pieseň, ktorý sa v Pivnici tohto roku organizoval už 11-krát a na ktorom sa zúčastnili predsta-

Na začiatku sa prítomným prihovorila Miluška Macková, predsedníčka KZ Nádeje, ktorá zdôraznila význam seminára Nová pieseň, ktorého výstupom je práve veľkonočný koncert, na ktorý sa teší početné obecenstvo. Na koncerte nechýbala ani mod-

Pivnický cirkevný spevokol

vitelia slovenských vojvodinských komorných zborov, ale aj spevokolov. Seminár v oblasti interpretácie zborového spevu už viac ako desaťročie vedie Dr. Juraj Súdi a hlavným organizátorom je Komorný zbor Nádeje. 42

www.hl.rs

litba pivnického evanjelického farára Jána Zahorca, ktorá dala podujatiu duchovný rozmer. Ako prvý vystúpil domáci Komorný zbor Nádeje pod vedením Anny Stojnevovej, ktorého členky zaspievali tri piesne: Teskný hlas

Informačno-politický týždenník

Spoločné vystúpenie

tiež zaspieval tri piesne, a to: Baránok nevinný, On vstal z mŕtvych (úprava J. Siroma), Ó, sláva, žije Ježiš. Pivnický spevokol už dlhé roky vedie učiteľka hudby na dôchodku Anna Stojnevová. Druhá časť koncertu patrila Selenčanom a na koniec aj všetkým účastníkom koncertu. Komorný zbor Zvony je v obľube u pivnického obecenstva. Na javisku zaspievali piesne: Kto vypovedať vie, Dívam sa v údive, Ježiš, najkrajšie meno a K Tebe pôjdem. Zbor viedol Dr. Juraj Súdi, ktorý na javisku zostal aj pri sprevádzaní cirkevného spevokolu Ozvena. Členovia Komorného zboru Zvony spoločne s cirkevným spevokolom Ozvena zaspievali piesne: Ó, Pane, za mnou si prišiel, Ó, hlava ubolená a Haleluja, celý vesmír spieva.

– speváčky z Lalite. Spoločne interpretovali štyri piesne: Ja viem, že žije Ježiš môj, Kto dá mi sily, Hojže, Bože a Domov. Dirigentkou posledného bodu bola Leonóra Súdiová a hudobný sprievod tvorili Dr. Juraj Súdi st. na elektronickom piane a Juraj Súdi ml. na husliach. Na záver programu sa pomodlil selenčský evanjelický farár Miroslav Poničan. Seminár Nová pieseň spoločne s veľkonočným koncertom podporili Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny a Obec Báčska Palanka. Koncert duchovnej hudby aj tohto roku potvrdil svoju kvalitu a prenikol do citového sveta divákov, ktorí odchádzali z koncertu v ešte silnejšom veľkonočnom duchu. • KULTÚRA •


V ÚSTAVE PRE KULTÚRU VOJVODINSKÝCH SLOVÁKOV

Koncert vážnej hudby Danuška Berediová-Banovićová

V

stredu 13. apríla v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov v Novom Sade usporiadali koncert vážnej hudby. Svoje hudobné zručnos-

vého Sadu, žiak Igora Havrana. Večierok moderovala Danica Vŕbová. Po privítaní hostí povedala, že sa Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov snaží podporovať mladé talenty na poli umenia a kultúry zapájajúc ich do svojich akti-

Igor Havran je aj huslistom vo Vojvodinskom symfonickom orchestri (foto: Nataša Simonovićová)

pokračuje v štúdiu na Akadémii umení v Novom Sade. Talentom sa vyznačuje aj jej brat Igor, ktorý je študentom druhého ročníka doktorských štúdií na Anna Havranová-Ilićová na gitare za klavírneho sprievodu Sanje Prgonjićovej

ti predstavili súrodenci Anna Havranová-Ilićová (gitara) a Igor Havran (husle), tiež Sanja Radulovićová (klavír) a Sanja Prgonjićová (klavír). Vystúpil aj šesťročný Boris Bezrukov z No-

vít, akou bol i tento koncert. Na programe bol Ludwig van Beethoven: prvá veta Sonáty pre husle a klavír, číslo 5; Mario Castelnuovo-Tedesco: Koncert pre gitaru D-dúr a Robert Pešut-

Sanja Prgonjićová na začiatok zahrala populárnu pieseň Roberta Pešuta-Magnifica Pukni zoro

Šesťročný Boris Bezrukov zahral Riding koncerto, časť prvej vety • KULTÚRA •

-Magnifico: Pukni zoro, ľudová pieseň: Tamo daleko. Hudobníčka Anna Havranová-Ilićová je návštevníkom Ústavu dobre známa. Strednú hudobnú školu ukončila v Zemune, štúdium gitary absolvovala v Prahe a v súčasnosti

Danica Vŕbová moderovala program

Akadémii umení v Novom Sade. Je huslistom vo Vojvodinskom symfonickom orchestri a členom kvarteta Argo. Tento koncert prilákal pekný počet milovníkov vážnej hudby.

18 – 19 /5009 – 5010/ 30. 4. – 7. 5. 2022

43


Kultúra MATURITNÉ SKÚŠKY PRE STREDOŠKOLÁKOV V PRAXI UŽ O DVA ROKY

Pilotný projekt ako smernica Anna-Andrea Holíková

M

tri testy: v prvý deň všetci z materinského jazyka a literatúry, v druhý deň z matematiky, v tretí deň gymnazisti riešili úlohy z ľubovoľného predmetu (napr. biológia, chémia, fyzika, cudzie jazyky...) a vo štvrtý deň žiaci odboru elektrotechnik informačných technológií riešili test z odborných predmetov. O priebehu pilotného projektu Tatiana Brtková, riaditeľka gymnázia, sa takto vyjadrila: „Samotné dni testovania prebiehali v najlepšom poriadku, pretože im predchádzali početné online zasadnutia a školenia s odborníkmi v mene ministerstva, zasadnutia profesorov, ako i stretnutia s maturantmi. Naši štvrtáci pochopili význam situácie vážne, svoju úlohu tých najstarších, ktorí majú byť vzorom mladším, mnohí z nich si opakovali i látku z minulých rokov a spoločne sa chystali. Predsa určitým spôsobom toto testovanie pripomína situáciu, ktorá ich čoskoro očakáva na prijímacích skúškach. Takto si

aturitné skúšky podľa nového systému žiaci základných škôl píšu už desať rokov a na základe výsledkov testov z materinského jazyka, matematiky a kombinovaného testu sa zapisujú do stredných škôl. Podobná idea sa začala formovať aj pre stredoškolákov a podľa aktuálnych plánov by sa mala všeobecná, odborná a umelecká maturita písať už o dva roky, teda v roku 2024. Tieto maturitné skúšky by mali byť spôsob ukončenia stredoškolského vzdelávania a mali by vymeniť prijímacie skúšky na fakulty. Budúci maturanti, v bežnom školskom roku druháci, by sa tak mali na fakulty zapisovať na základe bodov získaných na skúškach z materinského jazyka, matematiky a ďalšieho predmetu podľa výberu, teda podľa požiadaviek zvolenej fakulty. Podobná prax nie je neznáma v početných iných štátoch, no u nás je novinkou a vyvoláva dilemy, nakoľko je takáto inovácia vhodná. Preto sa v tomto školskom roku, v prvý týždeň v apríli, konala celoštátna pilotná maturita v gymnáziách, odborných a v súkromných stredných školách. Prvého pilotného projektu Príhovor riaditeľky pred začiatkom testovania sa zúčastnili iba niektoré školy, tohtoročného mohli vyskúšať aj svoje vedovšetci a zúčastnili sa v ňom aj mosti a pocítiť orientačný scenár kovačickí gymnazisti. Žiaci zá- prijímačiek. Zapojený bol i celý verečného ročníka Gymnázia kolektív: profesori boli so žiakmi Mihaila Pupina v Kovačici písali počas dní testovania, členovia

44

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

V druhý deň testovania kovačickí stredoškoláci riešili úlohy z matematiky

komisie pre kontrolovanie testov alebo ako členovia rôznych tímov zapojených do organizácie. Naši profesori si vymieňali skúsenosti z jedného dňa do ďalšieho, radili sa a skutočne vládla príjemná nálada.“ Podľa slov riaditeľky Brtkovej profesori z daných predmetov pri prezeraní testov si všimli,

čo treba zlepšiť v úlohách na testoch, čo sa dalo i očakávať, s ohľadom na to, že ide o skúšobnú maturitu. Ministerstvo školstva, vedy a technologic-

kého rozvoja okrem úvodných interaktívnych prednášok pre organizačné tímy profesorov, rodičov žiakov a stredoškolákov zabezpečilo i početné dotazníky, ktoré majú prispieť k zdokonaleniu obsahu testov, testovania, spôsobu hodnotenia a podobne. „Žiaci mali na riešenie testov tri hodiny. Keď ide o výsledky, sú celkom uspokojujúce, niektorí jednotlivci dokonca dosiahli i pozoruhodné výsledky,“ doložila T. Brtková. Pre tohoročných maturantov tieto výsledky budú buď vietor do plachiet ku koncu strednej školy, alebo upozornenie, že treba čo-to dohoniť a lepšie sa pripraviť na prijímacie skúšky. Do budúcich rokov tohtoročné výsledky sú smernicou pre odborníkov zapojených vo vypracovaní úloh a pre profesorov v organizácii svojej výučby. Zostáva vidieť, čo naznačia celoštátne štatistiky a či sa školstvo v našej krajine naozaj ujme tejto praxe v roku 2024.

• KULTÚRA •


V ŠÍDE

Oslava Dňa školy Blaženka Dierčanová

V

utorok 12. apríla žiaci a zamestnanci Základnej školy Sriemskeho frontu v Šíde po 47-krát oslávili deň tejto ustanovizne. Pri tej príležitosti bola usporiadaná slávnostná akadémia. Primeraný program bol venovaný pamiatke na všetkých bojovníkov na Sriemskom fronte, ktorí 12. apríla 1945 s odvahou a obe-

tavosťou vybojovali slobodu pre ďalšie generácie. V programe vystúpili členovia divadelnej sekcie, školský zbor, ako i recitátori, ktorí dosiahli významné výsledky na súťažiach. Prítomným sa na úvod prihovorila riaditeľka školy Slađana Ljubojevićová a pritom udelila pochvalné uznania žiakom, učiteľom a profesorom, ktorí v uplynulom období vynikli svojou prácou V hlavnej budove je zrekonštruovaný interiér a exteriér

Zo slávnostnej akadémie

a výsledkami. Slávnostná akadémia bola hojne navštívená, výborne režírovaná a mala aj humanitárny charakter: dobrovoľným príspevkom divákov vyzbierané sú prostriedky vo výške 53 040 dinárov na liečbu žiaka tejto školy Aleksu Čavića. Toto gesto naznačuje, že Základná škola Sriemskeho frontu funguje ako veľká rodina, v ktorej sa tešia z úspechov žiakov a

v ťažkých chvíľach si pomáhajú. Škola má štyri pobočky a úhrnne 568 žiakov, ktorým je k dispozícii aj fakultatívne vyučovanie materinskej reči po slovensky, rusínsky a chorvátsky. V uplynulých rokoch bol zrekonštruovaný interiér a exteriér hlavnej budovy, vybavená bola kuchyňa, nainštalovaný kamerový systém a plánuje sa výstavba bazéna.

PREDSTAVENÁ ZAUJÍMAVÁ KNIHA. V Knižnici Dositeja Obradovića v Starej Pazove v utorok 12. apríla bol prezentovaný román Adamovo rebro Branky Baretićovej Milenkovićovej, divadelnej spisovateľky a scenáristky. Ide o jej prvý román, v ktorom emotívne dištancovaná opisuje situáciu, ktorú zažila ako mladá 23-ročná a ktorá jej aj dnes narúša kvalitu života. Ako poznamenala, je to psychologický, moderný román, ktorým zasiela pozvanie anonymným ženám, aby nemlčali o zneužívaní. Kniha bola prezentovaná nevšedným spôsobom –predstavovaním jednotlivých osôb z románu, o ktorých s autorkou hovorila Stanislava Maksimovićová. Málopočetné obecenstvo na literárnom večierku nielenže pozorne a so záujmom sledovalo priebeh knižnej prezentácie, ale sa po úradnej časti podujatia zapojilo do rozhovoru s autorkou. Kniha tlačou vyšla vlani a po literárnom večierku v Starej Pazove si ju návštevníci mohli kúpiť do vlastnej knižnice. A. Simonovićová

• KULTÚRA •

18 – 19 /5009 – 5010/ 30. 4. – 7. 5. 2022

45


Kultúra DIDA 2022 – MEDZI TRADIČNÝM A INOVAČNÝM

Pofestivalové dojmy a plány Miroslav Pap

F

estival Divadelné inscenácie dolnozemských autorov v Pivnici spustil oponu 10. apríla. Počas dvoch víkendov od 1. apríla pre milovníkov divadelného, literárneho, výtvarného a filmového umenia ponúkol bohatý program. O celkovej organizácii festivalu, jeho programe, inováciách, tradičnosti, návštevnosti a plánoch

Andrea Merníková Šimonová

do budúcna sme sa rozprávali s predsedníčkou Organizačného výboru festivalu DIDA Andreou Merníkovou Šimonovou. Andrea, na začiatok blahoželám k úspešnému a veľmi bohatému festivalu. Aké sú dojmy a ako hodnotíte 27. festival DIDA? „Ďakujeme veľmi pekne. Tento ročník festivalu hodnotíme ako jeden z veľmi úspešných a navštívených, s bohatým programom, čo v podstate je aj náš zámer. Pevne verím, že aj obecenstvo rovnako takto reflektovalo tento ročník.“ Keď ide o organizáciu tohto ročníka, mali ste iba krátky čas, vzhľadom na to, že sa predošlý ročník konal v októbri minulého roku. Ako ste to zvládli? „Ešte vlani, keď sme organizovali 26. festival, sme sa dohodli na tom, že festival musíme vrátiť do pôvodného termínu, čiže je to posledný marcový a prvý aprílový víkend. V skutočnosti sa nám to aj podarilo zorganizovať za pol roka. Od Nového roku sa začala už veľmi čulá organizácia, hlavne keď pivnické

46

www.hl.rs

divadlo začalo nacvičovať novú inscenáciu. Dozvedeli sme sa, že aj Kulpínčania mali premiéru novej inscenácie, neskôr Hložančania a Erdevíčania, takže nás potešila skutočnosť, že divadelné súbory začali naplno pracovať. Prihlásilo sa nám Divadlo VHV z Báčskeho Petrovca a divadelný súbor Fedor teatar z Padiny, ktoré sa minulého roku nezúčastnili festivalu pre pandémiu. Potom prišla ešte prihláška aj novosadského Šafárika. Kontaktovali sme aj organizátorov festivalu Palárikova Raková, ktorí nám dali kontakt na víťazný súbor na tomto festivale a na naše potešenie aj oni potvrdili účasť, a to už viedlo k tomu, že plánovaný jednovíkendový festival predsa bude musieť byť rozčlenený na dva víkendy. Musím pochváliť dobrú spoluprácu so Slovenským vojvodinským divadlom, ktoré každoročne hosťuje na záverečnom programe festivalu. Čo sa týka samotnej organizácie, máme tu veľmi zohratý tím členov OD Janka Čemana, ktorí už veľmi dobre

to roku na naše potešenie nevystalo. Aj prezentácia knihy Chytanie sa slamky mala byť vlani zrealizovaná a výstava obrazov Anny Babiakovej Ján a Katarína Kolárovci z Kulpína v inscenácii Skúsené, neskúsené a tie iné dokonca už v roku 2019, takže všetko sme to tohto Siete ako Facebook a Instagram roku dokázali vsunúť do programu, sme plno využili a najviac sa na čo viedlo k tomu, že sme tu mali tom podieľali Igor Zabunov a Tiana obrovskú ponuku sprievodných Kolárová. Každodenne zverejňopodujatí, o ktoré bol tiež veľký vali program, zdieľali fotografie záujem. Nesmiem zabudnúť ani na a videonahrávky z predstavení, výstavu plagátov a vyhodnotenie potom zdieľali správy našich menprác súbehu seminára Poď sa vypí- šinových médií a pod. Používatelia sať. Osobitne by som akcentovala mali možnosť sledovať aj diania za výstavu DIDA dáva divy, ktorou oponou, čo doteraz nikdy nebolo. sme prostredníctvom fotografií Napríklad prezentácia publikácie a audiovizuálneho archívu oživili Chytanie sa slamky a vyhodnotespomienku na Jána Kmeťka a Jo- nie 27. festivalu DIDA boli naživo zefa Chrčeka, ktorí nás vlani pred- vysielané na facebookovej stránke časne opustili. Pri tejto výstave OD Janka Čemana. Pripomenula sa pričinili tak členovia OD Janka by som tiež, že používatelia sociČemana, ako aj režisérka Katarína álnych sietí mali možnosť hlasovať Mišíková Hitzingerová, redaktorka za najkrajší plagát na festivale, Hlasu ľudu Anna Francistyová, ako takže tie inovácie sa týkali hlavne sociálnych sietí.“ aj portál Storyteller.“ Určite ako aj na každom festivale a prehliadke existujú veci, ktoré by bolo potrebné dohnať na vyššiu úroveň, zefektívniť alebo určité časti zlepšiť. Ktoré sú to v prípade pivnického divadelného festivalu? „Tohto roku bolo prihlásených menej detských divadelných inscenácií. Pevne verím, že sa to zmení do nasledujúceho ročníka. Na tie detské divadlá kladieme veľký dôraz, lebo práve deti sú Pútavá scénografia petrovských divadelníkov nositelia medziiným aj menšinovej vedia zorganizovať a skoordinovať Čo by ste vystihli ako tradičné divadelnej kultúry. Z toho dôvodu celý festival, takže v tom problém a z druhej strany ako inovačné nebola udelená ani Cena Elenky Hložanovej. Bolo nezvyčajné aj nebol. Všetko išlo až nadmieru na tomto ročníku festivalu? veľmi dobre.“ „Medzi to tradičné určite by to, že sme nemali žiaden nový Tohtoročná DIDA sa môže po- som zaradila návštevnosť. Jed- text divadelnej hry. Dúfame, že chváliť aj bohatým programom noducho divadelná kultúra, a to sa toto zmení, lebo na poslednom sprievodných podujatí. ,chodenie do divadla’ v Pivnici má seminári Poď sa vypísať v podstate „Áno, tých bolo tohto roku veľký obdiv, čo bolo vidieť aj na pri vyhodnotení súbehu v rámci skutočne veľa. A to hlavne kvôli návštevnosti všetkých divadelných uvedeného seminára sme zistomu, že sme na minulom festivale predstavení, ako aj sprievodných tili, že okrem ostatných žánrov nestihli všetky zrealizovať, takže podujatí. Ale pochválila by som bolo napísaných až 11 nových boli automaticky presunuté na 27. aj tú inovačnú stránku, mysliac divadelných hier. Možno niektoré ročník. Vlani sme napríklad nemali na aktivovanie sociálnych sietí o rok uvidíme na našom festivale. tradičné Vítanie jari s knihou a toh- v prípade propagácie festivalu. A do tretice je to absencia divadel-

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •


ných súborov z Maďarska a Chorvátska. Sme s nimi v kontakte, takže už tie niektoré sľuby o budúcoročnú účasť padli.“ Opona 27. festivalu DIDA padla, možno je predčasne, ale existujú plány na tú budúcoročnú? „Počas každého festivalu vznikajú nové idey a nápady, ako zlepšiť niečo, a tak aj tohto roku. OD Janka Čemana má veľmi

Najmladší členovia OD Janka Čemana pri krájaní festivalovej torty

veľké plány ešte na tento rok. Sústrední sme prioritne na vydanie publikácie venovanej 100. výročiu narodenia spisovateľa Janka Čemana, herci plánujú nacvičiť novú inscenáciu, viac cestovať a hosťovať a, samozrejme, prijať čím viac divadelných súborov na pivnickom javisku, lebo ten záujem o divadlo je veľký.

Verím, keďže sa protipandemické opatrenia uvoľnili, aj divadelné súbory budú naplno pracovať a zúčastnia sa na budúci rok aj na festivale DIDA. Možno treba upozorniť aj na to, že do súťažnej časti sú zaradené inscenácie dolnozemských autorov, lebo toto často aj samotným účinkujúcim nie je úplne jasné. V každom prípade každá inscenácia je vítaná a verím, že o rok tu budeme mať opäť dvojvíkendový bohatý festival, ktorý priláka milovníkov umenia z celej Dolnej zeme.“

ALEXANDER BAKO V NOVEJ PAZOVE

Nové divadlo sa vydalo na cestu Anna Simonovićová

N

ové divadelné predstavenie staropazovského režiséra Alexandra Baka sa dostalo pred divákov v podaní Ochotníckeho divadla Mirka Tatalovića Ćiru v Novej Pazove. Ide o predstavenie Putujuće pozorište Šopalović autora Ljubomira Simovića. Premiéra bola na staropazovských divadelných doskách 8. apríla. Alexander Bako už štyri roky spolupracuje s týmto divadlom, ktoré bolo založené roku 2011 z úcty k Mirkovi Tatalovićovi Ćirovi, dlhoročnému divadelnému režisérovi a kultúrnemu dejateľovi. Na rozdiel od predošlého predstavenia Všetko o ženách, kde hrajú iba tri herečky, v tomto predstavení je oveľa viac hercov. Prečo si zvolili práve túto predlohu? „Ide o najlepšiu predlohu Ljubomira Simovića, ktorú sme si zvolili s cieľom vrátiť hercov na divadelné dosky a divákov do divadla. Chceli sme totiž pripraviť predstavenie s väčším počtom hercov. V súbore je 14 hercov – od stredoškolákov, po tých starších, až aj veteránov, ktorí sú v divadle viac ako pol storočia. Začali sme s prácou ešte pred pandémiou, pre ktorú sa nám však práca predĺžila. Našťastie, vytrvali sme v práci a dotiahli to do konca. Aj napriek predĺženej práci dobre sa mi s hercami spolupracovalo,“ povedal nám režisér Bako.

• KULTÚRA •

Okrem toho, že je súbor početný a že je zložený z rozličných generácií, sú v ňom herci dokonca z viacerých prostredí. Medzi nimi je aj Janko Šarkézy zo Starej Pazovy. Zahral postavu Vasilija Šopalovića, vedúceho divadelnej skupiny, ktorá cestuje z mesta do mesta a hrá divadlo aj napriek tomu, že je vojnové obdobie. Ako sa mu hralo v tomto súbore? „Spolupráca bola vynikajúca, žiaľ, pandémia nás znemožnila, aby premiéra bola skôr, a tak príprava divadelného predstavenia trvala viac ako dva roky. Herecký súbor je veľký, ale všetci sa poznáme, aj keď sme spolu doteraz nikdy nehrali. Mne sa tak splnila

Celý súbor nového predstavenia novopazovského divadla s režisérom Alexandrom Bakom (sedí v druhom rade v strede)

sa, že sa nám to aj podarilo,“ len pekné dojmy z tohto angažmánu má herec Šarkézy zo Starej Pazovy. Po premiére a prvej repríze 9. apríla už o deň neskoršie súbor sa zúčastnil v oblastnej prehliadke,

Vasilija Šopalovića v ňom hrá Janko Šarkézy zo Starej Pazovy

túžba hrať s inými hercami, pocítiť, ako oni robia, a spolu vytvoriť predstavenie tak, aby obecenstvo malo z toho pôžitok. A nazdávam

ktorá od 8. do 16. apríla prebiehala v Beočine. Na prehliadke sa im dostalo niekoľko cien za herecké výkony. Za epizódne postavy

odmenení sú Bojana Uroševićová a Nenad Sladić, kým sa diplom za herecký výkon dostal Emiliji Deljaninovej. Podľa mienky Zoltána Fridmana toto predstavenie, žiaľ, nie je navrhnuté do ďalšieho súťažného kola – do pokrajinskej prehliadky, ktorá by sa mala uskutočniť v polovici mája v Starej Pazove. Alexander Bako sa podpisuje aj pod scénografiu a výber hudby v tomto predstavení. S premiérou je spokojný, bola na výbornú, trochu slabšia bola prvá repríza, na oblastnej prehliadke vystúpenie bolo tiež na výbornú. A keďže premiéra bola v Starej Pazove, na 28. apríla avizovali predstavenie i pred novopazovským obecenstvom. S predstavením Všetko o ženách, ktoré je na repertoári už tri roky, 30. apríla sa zúčastnia na 9. republikovom festivale Brandam fest v Krnjeve.

18 – 19 /5009 – 5010/ 30. 4. – 7. 5. 2022

Foto: z archívu A. Baka

47


Kultúra

K podmienkam na získanie štipendia vlády SR na akademický rok 2022/2023 Na návrh Komisie pre štipendiá NRSNM a Veľvyslanectva SR v Belehrade a Matice slovenskej v Srbsku Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny na svojom elektronickom zasadnutí zo dňa 14. 4. 2022 rozhodla, aby sa pri získavaní odporúčania na štipendium vlády SR na akademický rok 2022/2023 uprednostňovali kandidáti, ktorí spĺňajú nasledujúce kritériá: – občania Srbska slovenského pôvodu; – priemerný prospech v priebehu celého školenia v strednej škole viac ako 4.00 – pre študentov základných štúdií a viac ako 8.00 v priebehu štúdia – pre študentov magisterských a doktorandských štúdií; – zvolený študijný odbor.

uprednostnia sa kandidáti, ktorí sú držiteľmi diplomov z kultúrnych podujatí na pokrajinskej, republikovej alebo medzinárodnej úrovni a z podujatí, ktoré organizuje Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny a ďalšie inštitúcie Slovákov s cieľom zachovať svoju národnostnú identitu (dokladovať skenovaním diplomu). Kandidátom budú pridelené body (za prospech maximálne 50 bodov, za navštevovanie výučby v základnej a strednej škole v slovenskej triede maximálne 3 body) a na základe získaných bodov sa formuje poradovník. Odporúčania sa prioritne budú dávať študentom, ktorí sa zapisujú do 1. ročníka základného štúdia. Študenti, ktorí už študujú, môžu získať odporúčanie ako náhradníci. POTREBNÉ DOKLADY K ŽIADOSTI O POSKYTNUTIE ŠTIPENDIÍ VLÁDY SR na stránke www.vladnestipendia.sk Prihlášky je potrebné odovzdať elektronicky na www.vladnestipendia.sk najneskôr do 30. mája. Kópie diplomov zo súťaží a kultúrnych podujatí a vysvedčení o zakončení slovenskej ZŠ a SŠ / absolvovaných hodinách slovenčiny (stačí po jedno vysvedčenie) treba poslať skenované na adresu: stipendia.nrsnm@gmail.com do 30. mája. Po tomto termíne sa dokumentácia nebude brať do úvahy. Oneskorené a neúplné prihlášky nedostanú súhlas krajanskej organizácie. Rozhodnutím vlády SR je neštipendijné zubné lekárstvo, farmácia a právo, ako aj jazyk v kombinácii s prírodnými vedami. Udelí sa 20 štipendií na magisterské štúdium a 2 štipendiá na doktorandské štúdium. Od akademického roku 2016/2017 sa udeľuje štipendium na všeobecné lekárstvo (číslo študijného odboru 7.1.1.) – základné štúdium a lekárstvo (číslo študijného odboru 7.1.2. – 7.1.28.) – doktorandské štúdium a od roku 2017/2018 aj učiteľstvo slovenského jazyka v kombinácii so všeobecnovzdelávacími predmetmi a spoločenskými vedami vrátane cudzích jazykov (učiteľstvo, vychovávateľstvo a pedagogické vedy 1.1.1. – 1.1.10.). pixabay

1. Maturantom stredných škôl sa prospech vypočíta sčítaním strednej známky z 1., 2., 3. ročníka a polrok zo 4. ročníka a vydelí 4. 2. Ukončeným stredoškolákom sa prospech vypočíta sčítaním strednej známky z 1., 2., 3. a 4. ročníka a známky z maturitnej skúšky a vydelí 5. 3. Študentom 1. a 2. ročníka sa prospech vypočíta sčítaním strednej známky z 1., 2., 3. a 4. ročníka a známky z maturitnej skúšky a vydelí 5. Potom sa pripočíta prospech zo študijných výsledkov z potvrdenia z fakulty a vydelí 2. 4. Pre uchádzačov o štipendium na magisterské štúdium sa budú brať do úvahy študijné výsledky z bakalárskeho štúdia. 5. Pre uchádzačov o štipendium na doktorandské štúdium sa budú brať do úvahy študijné výsledky z magisterského štúdia. Prednosť získajú kandidáti, ktorí nadobudli základné alebo stredné vzdelanie v slovenskom jazyku alebo navštevovali hodiny slovenského jazyka s prvkami národnej kultúry, takto: – za navštevovanie výučby v slovenskej triede alebo hodín slovenčiny s prvkami národnej kultúry v ZŠ 2 body (dokladovať fotokópiou vysvedčenia), – za navštevovanie výučby v slovenskej triede v SŠ alebo za navštevovanie hodín slovenčiny s prvkami národnej kultúry v SŠ 1 bod (dokladovať fotokópiou vysvedčenia zaslanou na mail). Odporúčania dvoch profesorov, ktoré kandidát odovzdáva, majú byť vydané najstaršie z januára toho roku, a to na hlavičkovom papieri inštitúcie, s podpisom a pečiatkou inštitúcie. Výpis známok (pre kandidátov, ktorí už študujú), ktorý kandidát prikladá, má byť na hlavičkovom papieri fakulty overený pečiatkou a podpísaný. V prípade, že viac kandidátov bude mať rovnaký počet bodov,

pixabay

48

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •


O SÚŤAŽIACH ZO SLOVENČINY

Republikové budú v máji Anna Francistyová

M

edzi pravidelné súťaže žiakov základných a stredných škôl, ktoré majú svoje miesto v školskom kalendári, sú aj previerky vedomostí zo slovenského jazyka. Podľa zoznamu výchovno-vzdelávacích ustanovizní v Republike Srbsko v našej krajine toho času

a to prebieha tak v rodine, ako i v škôlke. Nuž a tých predškolských ustanovizní je v našom štáte toho času 151. Toľko štatistiky, teraz priamo na slovenčinu. Po výbere najúspešnejších žiakov v jednotlivých našich školách nasledujú oblastné súťaže. Donedávna bývali tri – pre tri vojvodinské regióny (Báčku, Banát a Sriem),

Na zasadnutí Aktívu učiteľov slovenčiny si kolegovia a kolegyne mali čo povedať

pôsobí 391 základných a 155 stredných škôl. So slovenčinou sa žiaci stretajú iba vo vojvodinských školách, ale dôležitá je aj príprava a vštepovanie lásky a úcty k tejto reči, či už ide o materinský jazyk, alebo o jazyk, ktorý počuť v prostredí,

teraz to býva zjednodušené: žiaci z Báčky a Sriemu súťažia na tom istom mieste. Tohto roku oblastné súťaže zo slovenského jazyka a jazykovej kultúry pre základné školy boli najprv určené na 2. apríla, potom odročené a úspešne realizované

Z otvorenia oblastnej súťaže v Selenči

v piatok 8. apríla. Prebiehali v Základnej škole Jána Kollára v Selenči (pre žiakov z Báčky a zo Sriemu) a v Základnej škole Mladých pokolení v Kovačici (pre žiakov z Banátu). Súťažili žiaci všetkých štyroch vyšších ročníkov. Najlepší postúpili do republikovej súťaže, ale toto súťažné kolo zahrňuje iba žiakov siedmych a ôsmych ročníkov základnej školy. Tí najlepší – a podľa rozhodnutia komisie sú to súťažiaci siedmaci a ôsmaci, ktorí v oblastnom kole získali 12 a viac bodov – budú znovu riešiť previerkové úlohy v máji. Konkrétne – republiková súťaž zo slovenčiny pre žiakov základných škôl bude 28. mája v Základnej škole Bratstvo v Aradáči. Stredoškoláci sa s ich úlohami popasujú týždeň skôr, lebo ich republiková súťaž bude 21.

mája v Gymnáziu Mihajla Pupina v Kovačici. Organizátori súťaží sú Ministerstvo vzdelávania, vedy a technologického rozvoja, Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny a Slovakistická vojvodinská spoločnosť a podporil ich aj Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá. Ale súťaž nie sú len úlohy, ale aj vzájomné kamarátenie žiakov, zoznámenie s prostredím, kde akcia prebieha. Učitelia tiež tieto stretnutia využívajú nielen na zasadnutie Aktívu učiteľov slovenčiny, ale i na výmenu skúseností a rád na riešenie nových výziev, ktoré nová doba aj v oblasti vzdelávania prináša. Foto: Daniel Nosál

APRÍLOVÁ VÝSTAVA V STAREJ PAZOVE. V Galérii Miry Brtkovej v staropazovskom Stredisku pre kultúru v pondelok 11. apríla bola otvorená samostatná výstava obrazov akademickej maliarky Jeleny Utješenovićovej z Belehradu pod názvom Zápisy z bloku 5. Ide o maliarku mladšej generácie, ktorá sa pokúša svoj život v Novom Belehrade vykúzliť na abstraktných obrazoch veľkého formátu, povedal akademický maliar Zoran Čalija otvárajúc výstavu. Poznamenal tiež, že na jej obrazoch v odtieňoch sivého hermeticky zatvoreného priestoru vždy niečo ožije. Kombinovanou technikou akryl, piesok a zem na svojich obrazoch maliarka analyzuje mestskú architektúru. Je to jej siedma samostatná výstava, na ktorej je desať obrazov z niekoľkých cyklov. Za sebou má aj niekoľko spoločných výstav a absolvovala aj početné výtvarné tábory v krajine a v zahraničí. Výstava mladej belehradskej umelkyne v Galérii Miry Brtkovej v Starej Pazove bude otvorená do 2. mája. A. Simonovićová • KULTÚRA •

18 – 19 /5009 – 5010/ 30. 4. – 7. 5. 2022

49


Kultúra S REŽISÉROM VLADIMÍROM ŠERFÉZYM

Erdevíčanom už chýbalo divadlo Danuška Berediová-Banovićová

hercov boli debutanti. Bola pre vás výzva alebo problém pracovať s nimi? „Ja som už v tých rokoch, keď už nerád beriem výzvy. Herečka Monika Petrusová ma stiahla do tohto divadla. Po zvolení predlohy zistil som, že je veľký záujem potenciálnych hercov. Mal som však obavy, že keď bude veľa neskúsených hercov na scéne, že nebude mať kto ,potiahnuť’. Predstavenie je také, že dosť často je veľa hercov odrazu na scéne. A ak sa oni sami na scéne nevedia vynájsť, režisérovi to môže byť naozaj problém. Ale myslím si, že sa nám podarilo urobiť dobré divadlo.“ Ako prebiehala práca na tomto divadle? „Až potom sa mi herci priznali, že po prvých skúškach si mysleli, že som hundroš a že ich budem drviť celú zimu... Keď sme sa lepšie zoznámili a uvoľnili, začali sme žartovať, začali ma napodobňovať a všetko vyšlo na smiech. Pre koronavírus sa

ril, ale dokonca všetci úspešne zvládli svoje úlohy. Keď sme vyberali, kto bude čo hrať, tiež som mal obavy, lebo niektorí chceli hrať opačné pohlavie,

herec môže dostať.“ Čo si myslíte, chýbalo divadlo v Erdevíku? ivadlo má v Erdevíku dl„Mal som obavy, či Erdevíčahoročnú tradíciu. Prvé nia nezabudli chodiť na divapredstavenie na erdedelné predstavenia. Myslím si, víckom javisku bolo predveže si aspoň starší Erdevíčania dené v roku 1919. Divadelná spomínajú, že v erdevíckom činnosť stále pretrvávala, ale spolku sa hrali a hosťovali kvas prestávkami. Posledná prelitné divadlá. Bohužiaľ, za postávka bola dlhšia a po deviatich sledných 10 – 15 rokov okrem rokoch erdevícki ochotníci zadetských predstavení divadlá hrali Tsunami podľa textu Jána pre dospelých sa nehrali, čo Hrubíka. Po premiére v Erdevíku znamená, že niektorí ani nemali nasledovala účasť na zónovej príležitosť byť v divadle, takže prehliadke v Beočine, kde ceny si myslím, že je veľký úspech aj za herecké výkony dostali Julián to, že sme po toľkých rokoch Petrus, Benjamín Tordaj a Rasprilákali ľudí nielen hrať, ale aj tislav Mocko. A z 27. festivalu pozrieť si divadlo. Prišli aj takí, DIDA v Pivnici si domov priniesli ktorí v divadle nikdy neboli. Cenu Janka Čemana a 2. cenu Mal som pocit, že Erdevíčania za herecký výkon, ktorú dostala Režírovať sa naučil najviac z praxe už boli žiadostiví divadla. A Jana Petrusová. O samotnom najväčší úspech je v tom, že predstavení sme sa porozprávali a pritom debutanti. A dokonca si niektorí herci prečítali niečo s jeho režisérom Vladimírom nás to veľmi pobavilo a veľmi v slovenčine, že sa naučili, čo Šerfézym. sme sa smiali.“ sú dĺžne a ypsilony, čiže to, že Na začiatok nám povedzte, Aké boli reakcie po pre- v spolku v Erdevíku sa herci so ako ste sa pustili do režíromiére v Erdevíku? mnou rozprávali aspoň takou vania? „Niektorí herci pred premié- spisovnou slovenčinou.“ „Prvé divadlo rou mali obrovskú trému, Majú herci záujem aj pokrasom hral v roku a to tí najsmelší, ale našťastie čovať s divadlom? 1982 a prvé divšetko dobre dopadlo. Podľa „Hneď po premiére v Erdevíku vadlo, ktoré som remojich odhadov v Erdevíku sa ma pýtali, kedy začneme žíroval, bolo detské premiéru sledovalo 160 – 170 s novým divadlom. Povedal som divadlo Budkáčik ľudí. Po premiére ma zasta- im, aby počkali, veď ešte ani toto a Dubkáčik v roku vovali ľudia na ulici a opy- divadlo poriadne nehrali, ešte 1997. Urobil som tovali sa, kedy zase budeme potleskov ich očakáva.“ ho podľa vlastných hrať, lebo niektorí neboli na Aké ste mali očakávania na predstáv. Potom predstavení, takže plánujeme festivale DIDA v Pivnici? to šlo jedno za ešte raz hrať v Erdevíku. Dal „Počas nášho predstavenia druhým. Za sebou som návrh, aby sme urobili som bol v hľadisku, ale pred mám okolo 8 pred- „Podarilo sa nám urobiť dobré predstavenie,“ malú scénu. Chcel by som koncom som vyšiel von a zastal stavení. Priznám sa, hovorí Vladimír Šerfézy. im to ukázať, kým ešte mám som si pri vchode. Po predstaže si nerobím chrovôľu. Chcel by som, aby za- vení ľudia vychádzali zo siene nologický zoznam. Bol som na nám to ,roztiahlo’ a mali sme žili priamy kontakt s publikom. a ja som počúval ich komentájednom seminári na Slovensku okolo 40 skúšok. Ani raz sme V tejto zostave je dosť mladých re. Videl som ich oduševnenie a v Bečeji, ale viac som sa naučil sa nepohádali, nepočul sa ani ľudí, možno niekto z nich sa dá a niekto povedal: „Konečne z praxe, ako aj od profesionál- jeden zvýšený tón. A čo je veľ- do divadla a bude v ňom po- divadlo na pobavenie.“ Takže nych režisérov, ktorí chodili robiť mi zaujímavé pre Erdevíčanov, kračovať. Premiéra v Erdevíku obecenstvu sa páčilo predstado Erdevíka.“ ani raz nikto nemeškal. Čo ma bola na výbornú. Herci pocítili venie. Ale neočakával som veľa Za vami je predstavenie naozaj prekvapilo. Priznám sa, potlesk ako odmenu. A potlesk po našej deväťročnej divadelnej Tsunami, v ktorom väčšina že som jednotlivcom ani neve- je vlastne jediná odmena, ktorú prestávke.“

D

50

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •


Kultúra BAKALÁRSKY KONCERT LEONÓRY SÚDIOVEJ

Te Deum laudamus Miroslav Pap

Všetky body koncertu dirigovala Leonóra Súdiová. elenčania si piatok 22. apríNa začiatku sa prítomným la 2022 budú pamätať vďa- prihovoril a všetkých privítal ka dvom skutočnostiam – farár Miroslav Poničan, po čom si v tento deň Selenčou prešli silné mohli prítomní vypočuť prednes prehánky, ktoré vďaka dažďu gregoriánskeho chorálu Te Deum žičili hlavne poľnohospodárom, laudamus v prednese mužskej a po druhé bohatým hudob- zložky Komorného zboru Zvony. Chorál bol v rámci koncertu Leonóra Súdiová v dirigentskom postavení pred selenčským interpretovaný v troch častiach. Orchestríkom Spevokol Ozvena zo Selenče predviedol piesne Ó, hlava uboPrítomní na koncerte boli aj: kov bolo veľmi veľa. Na strane lená a Haleluja, celý vesmír spieva. doc. Mgr. art. Pavol Tužinský, dirigenta je veľká zodpovedNasledoval prednes skladieb ArtD., dirigent na Akadémii ume- nosť, lebo by speváci mali robiť pravoslávnej cirkvi: Agni parte- nia v Banskej Bystrici, zároveň aj to, čo ja ukážem. Doteraz som ne – Čista djevo, Carska jektenija, oponent akademickej práce Leo- spievala v zbore, ale je to úplne Tebe pojem, ktoré zaspievali Juraj nóry Súdiovej, Libuška Lakatošo- iné, keď som sa postavila pred Súdi, Mária Turanská a Jaroslav vá, predsedníčka Národnostnej zbor a musela som ho viesť. Pecník. Združené zbory: spevokol Ozvena, Komorný zbor Zvony, Komorný zbor Nádeje z Pivnice a časť členiek spevokolu Leonóra Súdiová z Lalite zaspievali repertoár, ktorý bol na Veľkonočným podujatím v evanjelickom ný pondelok predvedený kostole. Totižto o 18. hodine sa v Pivnici. Boli to piesne: začal bakalársky koncert Leonóry Ja viem, že žije Ježiš môj, Súdiovej, ktorá po vyštudovaní Hojže, Bože a Kto dá mi sily. učiteľstva hudobného umenia Sólové časti zaspieval Dr. na Pedagogickej fakulte UMB v Juraj Súdi. Banskej Bystrici pokračovala v Skladbu Tebe pojem auštúdiách na Akadémii umenia tora Bartňanského zahral Všetci účastníci bakalárskeho koncertu v Banskej Bystrici, a to v odbore orchester Základnej školy dirigovanie zboru. Jána Kollára Orchestrík. rady slovenskej národnostnej Mám vynikajúcu profesorku Jej bakalársky koncert pod Na záver všetci účastníci spo- menšiny, Anna Horvátová, pod- Mirosłavu Knapik, ktorá je z Poľpedagogickým vedením prof. ločne zaspievali piesne: Otcova predsedníčka Matice slovenskej ska a učí aj na Akadémii umenia Mirosławy Knapik predstavoval roľa, Nebeský Bože, Domov a Ó, v Srbsku pre Báčku, a evanjelická v Banskej Bystrici. Dokázala so interpretáciu získaných dirigent- Pane, za mnou si prišiel. farárka Zuzana Poničanová. mnou dlho pracovať. Naučila ských vedomosO samotnom kon- ma od základov až po všetky tí a skúseností. certe sa zmienila aj finty, ktoré môžem používať pri Program koncerLeonóra Súdiová: práci so zborom. Tieto detaily tu pod názvom Te „Som veľmi vďač- veľmi zvýšili kvalitu interpretácie Deum laudamus ná tým ľuďom, čo zboru.“ tvorila prevažne stáli predo mnou, Striedanie skladieb a textov duchovná hudba a myslím si, že sme Bacha, Sládkoviča, Royovej, západného a výto všetko spoločne Hottona, Bystrého, Mokranjchodného liturzvládli. Bolo to silné, ca a iných bardov duchovnej gického obradu, čo mňa veľmi dojalo. a svetskej hudby iba doplnili ale aj časti svetKeď som sa postavila multikultúrny a multikonfesiskej či hudby dopred nich, bola som onálny význam bakalárskeho mácich autorov. Gregoriánsky chorál dojal obecenstvo dojatá, lebo spevá- koncertu Leonóry Súdiovej.

S

• KULTÚRA •

18 – 19 /5009 – 5010/ 30. 4. – 7. 5 2022

51


Kultúra VÝROČNÁ SCHÔDZA MOMS HLOŽANY

Dosť bolo zrealizovaného Jasminka Činčuráková-Galambošová

M

iestny odbor Matice slovenskej v Hložanoch mal výročnú schôdzu vo štvrtok 21. apríla v miestnej sieni Pod lipami. Počas minulých dvoch rokov zo známych dôvodov výročná schôdza širšieho rázu nebola, stretli sa len členovia správnej rady. Schôdzu koordinovalo pracovné predsedníctvo v zložení: Juraj Červenák, predsedajúci, Ondrej Zahorec, aktuálny predseda MOMS, Miriam Murtínová, zapisovateľka a tajomníčka, a Elena Vršková, členka správnej rady, ktorá predostrela výročnú správu o činnosti za rok 2021. V správe sa prízvukuje, že pandémia koronavírusu značne vplývala na činnosť aj v minulom roku, podobne ako v roku 2020. Aj keď sa matičiari nemohli často stretávať, zvlášť keď bol platný zákaz zoskupovania, z plánovaných aktivít sa hodne toho uskutočnilo. Boli aj zmeny vo vedení. Dovtedajšia predsedníčka Mária Bartošová Korčoková podala demisiu na funkciu. Na vlaňajšej výročnej schôdzi MOMS Hložany 29. apríla za predsedu bol zvolený Ondrej Zahorec, dlhoročný matičiar, podpredsedom sa stal Vladimír Bažaľa, kým tajomníčkou aj ďalej zostala Miriam Murtínová. V správnej rade sú aj ďalší spoluobčania aktívni v spoločenskom živote dediny. Keď ide o samotné aktivity, vlani na jar pokračovala s prácou výtvarná dielna pre deti a mládež. Prebiehala v matičnej knižnici v miestnostiach KP Gloakvalis a v letnom období hasičský spolok poskytol svoju sieň. Pravidelne ju navštevovalo zo 15 základoškolákov a dve stredoškoláčky raz v týždni. Dielňu viedol predseda Združenia 52

www.hl.rs

výtvarných umelcov Hložianska paleta Karol Bartoš a spolupracovala výtvarníčka Milina Balážová. Títo aktivisti pracovali s deťmi úplne zdarma a v rámci projektu túto dielňu finančne podporil Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí zo Slovenskej republiky a rezortný pokrajinský sekretariát. V máji MOMS mal svojich delegátov na volebnom zasadnutí zhromaždenia Matice slovenskej v Srbsku.

veľvyslankyne Slovenskej republiky v Srbsku. Podarilo sa mu umiestniť medzi 4 najúspešnejšie mužstvá. Pre hložiansky celok nastúpili: Ivan Fábry, Vuk Vučenović, Milan Adámek, Vladimír Miškovic, Stanislav Srnka, Stanislav Žembery a Jovan Šoven. Po dlhoročnej odmlke MOMS Hložany v septembri usporiadal jedno zo svojich najmladších podujatí Z pera hložianskych autorov, v rámci ktorého sa predstavilo 13 Hložančanov, ktorí píšu zo záľuby. V októbri bolo usporiadané Bienále mladých slovenských výtvarníkov z Vojvodiny. Svoju tvorbu predstavilo 39 mladých umelcov maliarov a výtvarníkov z Báčskeho Koordinovali schôdzu: (zľava) Elena Vršková, Petrovca, Kulpína, členka správnej rady, Ondrej Zahorec, pred- zo Selenče a Starej seda MOMS, Juraj Červenák, člen správnej Pazovy. Účinkovali rady a predsedajúci, a Miriam Murtínová, aj hložianske deti, tajomníčka MOMS ktoré chodievaV júni MOMS a združenie Hlo- jú na výtvarnú dielňu, a Anna žianska paleta boli partnermi Miškovicová, nádejná úžitkov rámci osláv Dňa Dunaja. Ini- vá keramička. Podujatie bolo ciátorom podujatia je ekolo- v Miškovicovom etnodome a gické hnutie EKOS a hložiansky finančne ho podporil ÚSŽZ zo MOMS už niekoľko rokov prevzal Slovenska. Koncom októbra v na seba organizovanie výtvar- knižnici MOMS usporiadal veného tábora pre deti, mládež čierok venovaný knihe, ktorým si a dospelých. Do organizácie sa pripomenul Mesiac knihy. Úryvzapojili aj ďalšie spolky – hasič- ky z publikácií a publikované ský, poľovnícky, ako aj spolok práce čítali Zuzana Galambožien, tiež združenie poľnohos- šová, Mária Šulcová a text Moja podárov a športových rybárov, práca v knižnici niekdajšieho žiaci základnej školy... V tábore knihovníka volontéra predčasúčinkovalo zo 60 výtvarných ne zosnulého Ondreja Čapeľu umelcov amatérov a profesio- prečítal divadelník Juraj Fekete. nálov rôzneho veku z Nového V decembri sa MOMS pripojil Sadu, Báčskeho Petrovca, Kul- k oslave významného jubilea pína, Kysáča, Báčskej Palanky, 250 rokov školstva v Hložanoch. Čelareva, Futogu, zo Selenče a Predseda Ondrej Zahorec spoz Hložian. lu so školou pripravil výstavu Matičný odbor mal svoje školských potrieb z minulosti. mužstvo na Matičnom turnaji v Na sklonku roka 19. decembra malom futbale o putovný pohár v rámci podujatia Vianočný trh

Informačno-politický týždenník

bola sprístupnená výstava starých fotografií pod názvom Svet starých očami mladých. Zahrnula 60 čiernobielych fotografií veľkého formátu z minulosti Hložian. Fotonegatívy poskytla rodina Samuela Kukučku a zdarma ich upravil Ondrej Miháľ z Kanady. Matičná knižnica pracovala pravidelne každý štvrtok, no milovníci kníh ju navštevovali minimálne. Vďaka podpore ÚSŽZ zo Slovenska dokúpené sú detské knihy v hodnote 400 eur. V závere správy o činnosti sa uvádza, že MOMS Hložany mal v roku 2021 iba 23 členov, teda patrí medzi malé odbory, ale predsa dosť toho zrealizoval. Spolupracoval takmer so všetkými spolkami a združeniami v dedine, tiež so ZŠ J. Marčoka-Dragutina, miestnym spoločenstvom, miestnym Komunálnym podnikom Gloakvalis, ústredím MSS a Obcou Báčsky Petrovec. Finančnú správu za rok 2021 podal aktuálny predseda O. Zahorec, ktorý poznamenal, že stav na účte a v pokladnici je pozitívny – zostalo cca 20 000 dinárov. V minulom roku na realizáciu podujatí a aktivít minuli zhruba 200 000 dinárov, v značnej miere sú tam zahrnuté dotácie získané na základe projektov. O. Zahorec podal aj finančný plán na rok 2022 a ten by mal vynášať trovy okolo 130 000 dinárov. Plán práce na rok 2022 podal tiež predseda Ondrej Zahorec. Aj v tomto roku aktivity MOMS Hložany plánuje ako aj doposiaľ, s tým, že prízvuk bude na usporadúvaní večierkov, ktoré budú venované významným osobnostiam dediny. Bude sa pracovať na zbieraní starých fotografií z minulosti a do plánu je zaradený aj niekdajší koncert Jesenné listy. Na záver zasadnutia sa prihovorili hostia – predstavitelia miestnych združení a spolkov, ktorí pozitívne ohodnotili snahu aktuálneho vedenia v čele s predsedom Ondrejom Zahorcom, vďaka čomu MOMS nezanikol, ale rozprúdil svoju činnosť. • KULTÚRA •


SCÉNA

Menej známe dejiny hardrocku: Focus Stevan Lenhart

A

msterdamský band Focus je jedným z najznámejších predstaviteľov holandskej rockovej scény a svetovú popularitu si získal najmä skladbou Hocus Pocus z roku 1971. Hudobný štýl tejto skupiny sa najčastejšie označuje ako progresívny rock, ale v ich prejave možno spozorovať aj prvky fusion džezu a hardrocku. Ústrednou osobnosťou a jediným stálym členom skupiny od jej založenia je klávesista, spevák a flautista Thijs van Leer, ale na formovanie zvuku Focus významne vplýval aj gitarista Jan Akkerman. Skupina vznikla roku 1969 a spočiatku hrala coververzie piesní vtedajších bandov, akými boli Traffic a Procol Harum,

ale zároveň od začiatku pracovala aj na vlastných skladbách. Kuriozitou z včasného obdobia Focus je, že sa členovia skupiny zúčastnili v nahrávaní divadelnej hudby pre holandskú produkciu známeho rockového muzikálu Hair (Vlasy). Ich debutový album Focus Plays Focus (1970) nevzbudil ktovieaký záujem, avšak už nasledujúcim vydaním Moving Waves (1971) skupina si získala širšiu popularitu, nielen v Holandsku, ale aj v Anglicku a v USA. Skladba Hocus Pocus zostala dodnes ich najznámejším hitom a zaujímavosťou je, že v nej sa hardrockový zvuk gitary strieda s jódlovaním a nezvyčajným, komickým spevom. Členovia skupiny neskoršie povedali, že chceli nahrať práve takú parodickú rockovú pieseň s určitou dávkou humoru. O popularite tejto skladby svedčí

„Na robote som“ a idem „do návštevy a do nákupov“ Anna Horvátová

P

redložky, tie najjednoduchšie slová, ktorými sa vyjadrujú vzťahy medzi slovami, percipientom vojvodinského tvaru „spisovnej“ slovenčiny veru spôsobujú trampoty. Opierajúc sa o srbské slová a spojenia, pričom prevod myšlienok buď podávame na papier, alebo používame v priamej reči, simultánne preložíme to-ktoré slovo, ale najľahšie nám je prispôsobiť si srbské. A to takto, že „na robote sme“,

• KULTÚRA •

„ideme na robotu“, „pôjdeme do návštevy“, „ideme pre vodu“, aj „na vodu“, chodievame aj „pre chlieb“ atď. stojí, že máme veľa roboty, alebo veľa práce, ale dbať na predložky nám neuberie na čase. Srbské spojenie na poslu sam nepreložíme ako vyššie uvedené „na robote“. Sem prislúcha predložka „v“ – v práci alebo v robote. Ďalšie srbské spojenie idem na posao nepreložíme ako „ideme na robotu“, ani „ideme na prácu“, ale bude to spojenie s predložkou „do“ – idem do

skutočnosť, že bola použitá v rôznych televíznych reklamách, vysielaniach a filmoch a v spracovanej podobe ju neskoršie nahrali

viaceré iné skupiny (The Vandals, Helloween, Iron Maiden). Počas 70. rokov Focus vydali ešte niekoľko úspešných albumov (nahrávali ich v kvalitných štúdiách v Londýne) a medzi ich populárnejšie skladby z toho obdobia patria aj Sylvia a House of the King. Pestovali prevažne inštrumentálnu podobu progresívneho rocku a predstavovali koncertnú atrakciu, čoho dôkazom je živý album At the Rainbow

práce, náhlim sa do roboty. Predložku „na“ v tejto súvislosti použijeme v negatívnej konotácii: kašlem na robotu, vykašlem sa na prácu; nie s významom pri odchode do práce. Omyl, ktorý sa čoraz častejšie stáva samozrejmosťou, je aj nesprávne spojenie „ideme do návštevy“. Srbské spojenia idemo u posetu, doći ćemo u posetu, u poseti je bilo divno nevieme tiež preložiť správne. V žiadnom prípade to nebude „ideme / prídeme do návštevy“, ani „v návšteve bolo pekne“. V spisovnej slovenčine v týchto spojeniach je jediná predložka „na“ – ideme / pôjdeme / chystáme sa na návštevu, na návšteve nám bolo pekne.

(1973). Na piatom albume Mother Focus (1975) však urobili určitý odklon od svojho dovtedajšieho progresívneho štýlu a pokúsili sa nahrať komerčnejší materiál, čo nadišlo na slabšie ocenenia zo strany hudobných kritikov. Onedlho po vydaní albumu Focus con Proby (1977), na ktorom im hosťoval americký spevák P. J. Proby, členovia skupiny sa na určitý čas rozišli. Počas 80. a 90. rokov bolo niekoľko pokusov o obnovenie činnosti Focus, hlavne s cieľom koncertných vystúpení. K skutočnému oživeniu skupiny však dochádza v roku 2002, keď Thijs van Leer formoval nové zloženie a nahraný bol album Focus 8, ktorého úspech bol podnetom na ďalšie pokračovanie aktivity. Roku 2008 Thijs van Leer získal štátne uznanie za osobitný prínos v oblasti hudby a vedie skupinu Focus až dodnes.

Pri vyjadrovaní ohľadom zásobovania potravinami či nápojmi sú tiež poriadne ťažkosti. Ani „na vodu“, ani „pre vodu“, ani „pre chlieb“ nie sú tie správne spojenia. Iba s predložkou „po“ to bude mať správny zmysel a vyznie to takto: idem po vodu, idem po chlieb. Z nákupov tiež máme pôžitok. Ale s predložkami sa aj tu hádame. Srbské spojenia idemo u kupovinu, bili smo u kupovini neprekladáme ako „ideme do nákupov“ ani „boli sme v nákupoch“. Len s predložkou „na“ budú mať tieto spojenia správne znenie: ideme na nákupy, boli sme na nákupoch.

18 – 19 /5009 – 5010/ 30. 4. – 7. 5 2022

53


Kultúra • Oznamy S ÚSPEŠNÝM LITERÁTOM DÁVIDOM SIMENDIĆOM

Slovenčinu nosím v srdci a duši Anna Simonovićová

N

a nedávno vyhodnotenej celoslovenskej súťaži s medzinárodnou účasťou Prečo mám rád slovenčinu, prečo mám rád Slovensko niekoľko cien sa dostalo i žiakom do Srbska. Hlavnú cenu získal Dávid Simendić zo Starej Pazovy. Je to príležitosť, aby sme sa s ním porozprávali. Dávid je žiakom 6. ročníka Základnej školy hrdinu Janka Čmelíka a o súťaži sa dozvedel od profesorky slovenského jazyka Jarmilky Dolinajovej. „Profesorka Jarmilka Dolinajová nám do detailov vysvetlila, o čom a ako máme písať, a už na tej hodine som sa dal do práce. Profesorka bola ochotná počas písania dodatočne ma usmerniť, za čo som jej veľmi povďačný. Už na tej hodine práca bola napísaná, doma som ju trošku upravil a potom som ju odovzdal profesorke, ktorá poslala naše práce do súťaže,“ hovorí Dávid. Téma bola Prečo mám rad slovenčinu, prečo mám rád Slovensko. O čom si konkrétne písal? „Písal som o tej našej krásnej ľubozvučnej slovenčine, ale aj o Slovensku. Písal som o mojich predkoch, ktorí zachovali slovenčinu pre nás. Ktorí silu v ťažkých chvíľach nachádzali práve v slovenskej piesni, ktorá odzváňala Fruškou horou ako niekedy Tatrami. Písal som aj o tom mojom krásnom pocite, kým som počúval spev mojej prababky a starej mamy, kým vyšívali bračekovi a mne krásne slovenské košele alebo kým nám chystali staré slovenské jedlá. V mojej práci som písal o tom, že slovenčinu nosím v srdci a duši, lebo od narodenia moja matka ma každé ráno zobúdzala a každý večer uspávala krásnou ľubozvučnou slovenčinou. Časť práce som venoval mojej prvej ceste po Slovensku, kde som písal nie iba o prírodných krásach,

54

www.hl.rs

ale aj o milých a vždy usmiatych ľuďoch.“ Z tohto vyplýva, že ti babka často rozprávala o ceste našich predkov na tieto priestory a o živote našich predkov? „Áno, babka mi rozprávala, a keď som písal túto prácu, spomenul som si na to. Kým som toto písal, pochopil som aj to, že je aj

krásnej slovenčiny a aby nikdy nezabudli na to, kto sú, skadiaľ pochádzajú a kde sú naše korene.“ Aké si mal pocity, keď si sa dozvedel, že si získal toto ocenenie? „Keď mi profesorka Jarmilka Dolinajová oznámila, že som práve ja vyhral hlavnú cenu, bol som prešťastný. A ešte keď som sa dozvedel, že je odmena cesta na Slovensko, zostal som bez textu...“ Na záver našim čitateľom ponúkame časť z odmenenej práce: „Slovensko je pre mňa ako jeden veľký strom, ktorý má veľké, hlboké a dlhé korene. Ten krásny strom má mnohé výhonky, práve jeden je aj tu, v Srbsku. O

Dávid (v strede) s recitátormi zo Starej Pazovy na tohtoročnej pokrajinskej recitačnej súťaži

mojím cieľom chrániť si slovenčinu. Pre mňa je slovenský jazyk ten najkrajší jazyk na svete. Veľmi si ho ctím a preto sa zapájam všade a do všetkého, do každej aktivity, kde môžem ukázať tú krásu môjho materinského jazyka. Zúčastňujem sa recitačných súťaží, hrám v divadelných predstaveniach, často a rád píšem slohové práce.“ Myslíš si, že je gramatika slovenského jazyka ťažká? „Často môžem počuť medzi mojimi kamarátmi, že je gramatika slovenského jazyka veľmi ťažká, ale pre mňa ani nie je. Preto som sa zúčastnil aj v súťaži zo slovenského jazyka. Všetko, čo sa týka slovenčiny a slovenského jazyka, ma veľmi láka a baví. Pritom mám nádej, že povzbudím aj iných, aby sa zapojili do zachovávania našej

Informačno-politický týždenník

Dávid Simendić

dolnozemský výhonok sa starali moji predkovia, ale aj ja sa starám a aj sa budem starať, budem ho pestovať krásnou slovenčinou...“ Slávnostné vyhlásenie výsledkov súťaže sa uskutoční 19. mája v Nových Zámkoch, kam odcestuje aj Dávid Simendić. Prajeme mu, aby si tú cestu na Slovensko naplno užil.

CHÝRNIK

NOVÝ SAD. V utorok 10. mája o 19. hodine vo veľkej sále SKC P. J. Šafárika v Novom Sade Miestny odbor Matice slovenskej usporiada prezentáciu knihy Pavel Chrťan Master Chef Carving autora Martina Prebudilu. V rámci večierka vystúpia dievčenská spevácka skupina SKC Pavla Jozefa Šafárika s ľudovými piesňami a manželia Jarmila a Pavel Mamojkovci s duchovnými piesňami. Pre všetkých návštevníkov bude nainštalovaná výstava obrazov z tvorby Pavla Chrťana. Správna rada MOMS Nový Sad Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 25 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia o poskytovaní súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie Splnomocnený orgán oboznamuje verejnosť, že dňa 14. 04. 2022 schválil rozhodnutie o poskytovaní súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Rekonštrukcia prevádzky extrakcie butadiénu s výstavbou pomocného objektu na termickú oxidáciu tekutej uhľovodíkovej fázy do FSK, na katastrálnej parcele č. 1780, k. o. Elemir, ZO Zreňanin, nositeľa projektu HIP – PETROHEMIJA, a. s., Pančevo, Ul. spoljnostarčevačka č. 82, Pančevo. Rozhodnutie o poskytovaní súhlasu je schválené na základe návrhu rozhodnutia, ktoré je súčasťou správy Technickej komisie, ako i nahliadnutím do doručenej dokumentácie, v ktorej sa konštatovalo, že predmetový projekt svojou realizáciou nebude negatívne vplývať na životné prostredie, ak sa dodržia predpísané ochranné opatrenia. Pre ochranu činiteľa životného prostredia nositeľ projektu je povinný zabezpečiť podmienky a realizovať opatrenia definované kapitolou 8.0 Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie, ako i zabezpečiť realizáciu programu sledovania vplyvov na životné prostredie, predpokladané kapitolou 9.0 Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie. Rozhodnutie o poskytovaní súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie je v správnom konaní konečné. Proti tomuto rozhodnutiu sa môže začať správny spor v Správnom súde v Belehrade v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia.

• KULTÚRA • OZNAMY •


Oznamy KRÍŽOVKA ČÍSLO 18/19 autor: JÁN BAŽÍK

menšia diera

žiak ôsmeho ročníka

síra

Loznica

mužské meno Eduard

kus oblasť obdobie okolo tvrdšieho niečoho papiera

V tajničke je názov vstupného programu SNS v Petrovci z roku 2005.

konzekvencia

Island

ženské meno

skupina čísel chemický prvok

plemeno

kolkársky klub

severozápad

Ivo Andrić

svätý

tantal

ucelené časti testu nemoc

prvé písmeno

AS HL DU ĽU

žen. spev. hlas 1. časť tajničky

správny názor

prejav uznania 2. časť tajničky

predložka s čiernohorské kolo

Foto: Unsplash

odhadom ampérsekunda

pond obrat telúr

Zreňanin

číslovka

aeroklub púšťové zviera žen. meno Otília

šikmo

obeť

Oznamujte v Hlase ľudu tekutina v tele a iné anno Domini

021/ 47-20-840 021/47-20-844 inzercia@hl.rs

Švédsko stúpenec lamaizmu

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 16/17 – VODOROVNE: vnadidlo, l, nabok, ao, raj, B, SNS, repa, teak, mor, islam, tt, st, metro, les, dral, apko, Ivo, V, ako, Am, alebo, E, odpredaj TAJNIČKA: VLASTISLAV, BARTOLOMEJ Za správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 16/17 z čísla 16 – 17 Hlasu ľudu zo 16. – 23. apríla 2022 odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu získal: JOZEF MAĎAR, Ul. Karla Marxa č. 12, 21 470 BÁČSKY PETROVEC. Blahoželáme. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs • OZNAMY •

18 – 19 /5009 – 5010/ 30. 4. – 7. 5 2022

55


Oznamy Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/2009) zverejňuje

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje

OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia o neuskutočniteľnosti vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie

OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, ktorým sa poskytuje súhlas k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS14, NSH14, NSU14, NSL14, NSO14 FUTOG NOVI SAD

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia dňa 18. 4. 2022 schválil rozhodnutie o neuskutočniteľnosti vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Mobilné zariadenie na spracovanie bezpečného a nebezpečného odpadu na nehodových lokalitách na území autonómnej pokrajiny Vojvodiny na životné prostredie, nositeľa projektu ModEkolo, s. s r. o., Belehrad, Ul. hercegovačka č. 13 a, z Belehradu,. Rozhodnutie o neuskutočniteľnosti vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie pre predmetový projekt možno dostať k nahliadnutiu v pracovné dni od 10.00 do 14.00 h v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia.

Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS14, NSH14, NSU14, NSL14, NSO14 FUTOG NOVI SAD, v Ul. Marije Bursać b. č., vo Futogu, na katastrálnej parcele číslo 3321/1, k. o. Futog, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe a návrhu Technickej komisie Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 12. apríla 2022 schválila rozhodnutie číslo VI-501-178/22, ktorým sa poskytuje súhlas k predmetovej štúdii. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.rs. Proti tomuto rozhodnutiu možno začať súdny spor v Správnom súde v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia oznámenia o schválení rozhodnutia v prostriedkoch verejného informovania.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu PREDUZEĆE ZA TRGOVINU I PROIZVODNJU LESNINA S, s. s r. o., Belehrad – Nový Belehrad, Partizanske avijacije broj 14/6, ktorého v predmetovom postupe zastupuje AXIS GRAĐEVINSSKI BIRO, s. s r. o., Sremska Kamenica, vojvode Putnika číslo 79, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba predajovo-skladovacieho objektu výšky prízemie a poschodie (P+1) celkovej rozvinutej stavebnej plochy 9.826,00 m2 s parkoviskom, na katastrálnej parcele číslo 287/28 v Ul. veliki rit číslo 173, k. o. Novy Sad III, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 A, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Podnik Vatrogas, s. s r. o., z Belehradu, splnomocnením nositeľa projektu A1 Srbija, s. s r. o., Belehrad, Ul. Milutina Milankovića 1ž, Nový Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2383_05 NS_Novi Sad Sajlovo, na katastrálnej parcele číslo 9127/18, k. o. Nový Sad IV, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

Podľa článkov 35 a 36 Zákona o kultúre (Úradný vestník RS, č. 72/2009, 13/2016, 30/2016 – oprava, 6/2020, 47/2021 a 78/2021), článku 49 Zákona o muzeálnej činnosti (Úradný vestník RS, č. 35/2021) článkov 21, 22 a 23 Štatútu Múzea vojvodinských Slovákov (Úradný vestník Obce Báčsky Petrovec, č. 4/12 a 6/2017) a Rozhodnutia Správnej rady Múzea vojvodinských Slovákov v Báčskom Petrovci č. 43-36-20/2022 Správna rada Múzea vojvodinských Slovákov v Báčskom Petrovci vypisuje VEREJNÝ SÚBEH NA VOĽBU RIADITEĽA MÚZEA VOJVODINSKÝCH SLOVÁKOV Uchádzači musia splniť nasledujúce požiadavky: – vysokoškolské vzdelanie (vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa postgraduálneho akademického štúdia – magisterské alebo špecializované akademické štúdium, alebo špecializované odborné štúdium, alebo vysokoškolské vzdelanie v rámci vysokoškolského štúdia v trvaní štyroch rokov) v oblasti sociálnych a humanitných vied; – zloženú odbornú skúšku; – najmenej päť rokov práce v muzeálnej oblasti; – že sa zúčastňoval a riadil odborné, vedecké a muzeologické projekty; – manažérske schopnosti, znalosti a skúsenosti; – ovládať a používať slovenský jazyk; – občianstvo Republiky Srbsko. Uchádzači okrem prihlásenia sa do výberového konania musia predložiť: – životopis obsahujúci údaje o predchádzajúcej práci a dosiahnutých výsledkoch; – diplom získaného odborného vzdelania; – návrh programu práce a rozvoja múzea na obdobie štyroch rokov; – doklad o pracovných skúsenostiach; – osvedčenie o občianstve Republiky Srbsko (nie staršie ako šesť mesiacov); – potvrdenie, že kandidát nebol stíhaný; – rodný list; – overenú fotokópiu občianskeho preukazu. Dokumenty k súbehu sa predkladajú v origináli alebo vo fotokópii overenej notárom alebo iným príslušným orgánom. Lehota na predkladanie prihlášok uchádzačov na verejný súbeh je desať (10) dní odo dňa zverejnenia súbehu v denníku Dnevnik pre celé územie Republiky Srbsko, t. j. od 30. apríla do 9. mája 2022. Riaditeľ Múzea vojvodinských Slovákov sa vymenúva na obdobie štyroch (4) rokov. Prihlášky s dôkazom o splnení podmienok označených „NA SÚBEH“ podávajte písomnedoporučene na adresu: Múzeum vojvodinských Slovákov, 21 470 Bački Petrovac, Maršala Tita 23 alebo osobne každý pracovný deň od 8.00 do 14.00 na adrese: Ul. Maxima Gorkého 17, 21 470 Báčsky Petrovec. Prihlášky na súbeh so špecifikovanou dokumentáciou je potrebné podať v zalepenej obálke. Verejný súbeh na voľbu riaditeľa Múzea vojvodinských Slovákov bude uverejnený v denníku Dnevnik pre celú Republiku Srbsko, na webovej stránke Múzea vojvodinských Slovákov, Národnej služby pre zamestnávanie, Obce Báčsky Petrovec, Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny a v týždenníku Hlas ľudu. Informácie o súbehu je možné získať na čísle 0637030254, alebo e-mailom: muzejvs@gmail.com. Jaroslav Miklovic predseda Správnej rady Múzea vojvodinských Slovákov

56

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• OZNAMY •


Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje

DROBNÝ OZNAM

OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, ktorým sa poskytuje súhlas k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie základňovej stanice mobilnej telefónie NSU188, NSL188, NSO188 FUTOG 4 NOVI SAD

KUPUJEM staré a nové perie, alebo mením za paplóny, vankúše

Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NSU188, NSL188, NSO188 FUTOG 4 NOVI SAD, v Ul. Gavrila Principa 82, vo Futogu, na katastrálnej parcele číslo 4618, k. o. Futog, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe a návrhu Technickej komisie Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 12. apríla 2018 schválila rozhodnutie číslo VI-501-150/22, ktorým sa poskytuje súhlas k predmetovej štúdii. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.rs. Proti tomuto rozhodnutiu možno začať súdny spor v Správnom súde v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia oznámenia o schválení rozhodnutia v prostriedkoch verejného informovania.

a deky. Prichádzam na pozvanie; Martin Nosál, B. Petrovec, tel.: 063/826-92-05 a 021/782-278.

SMUTNÁ ROZLÚČKA s mojim báčim

021/ 47-20-840

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

PAVLOM GEDEĽOVSKÝM

OZNÁMENIE o verejnom nahliadnutí, verejnej prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal tomuto orgánu žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS175, NSU175, NSL175, NSO175 NS – KAMENJAR III NOVI SAD, Kamenjar III číslo 43 rad II, na katastrálnej parcele číslo 3978, k. o. Veternik, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, do 25. mája 2022. V súlade s článkom 6 Pravidiel o postupe verejného nahliadnutia, prezentácie a verejnej rozpravy o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) zainteresované orgány, organizácie a verejnosť počas trvania verejného nahliadnutia môžu podať pripomienky a mienky k Štúdii o odhade vplyvov v písomnej forme Mestskej správe pre ochranu životného prostredia. Verejná rozprava a prezentácia sa uskutočnia 26. mája 2022 v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 a, Nový Sad, o 13.00 h.

Oznamujte v Hlase ľudu

9. 9. 1938 – 19. 4. 2022 z Kysáča

021/47-20-844 inzercia@hl.rs

S láskou a úctou si na Teba bude spomínať Mária Lukićová s rodinou z Nového Sadu

BOĽAVÁ ROZLÚČKA s naším milovaným ockom a najmilším dedkom

PAVLOM GEDEĽOVSKÝM 9. 9. 1938 – 19. 4. 2022 z Kysáča

S bôľom a pocitom nenahraditeľnej straty, s láskou a úctou sa lúčia:

dcéry Mária Balcová a Anna Kulíková, zať Michal, vnúčatá Jana, Marína s rodinou a Daniel

• OZNAMY •

18 – 19 /5009 – 5010/ 30. 4. – 7. 5 2022

57


Oznamy SMUTNÁ A BOĽAVÁ ROZLÚČKA s milovaným a nenahraditeľným synom, otcom a bratom

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

s našou mamou, starkou a prastarkou

ZUZANOU KRNÁČOVOU rod. Peťkovskou 15. 8. 1944 – 28. 3. 2022 z Báčskeho Petrovca

Na Tvoju lásku, dobrotu a starostlivosť nikdy nezabudneme a v našich spomienkach si Ťa s láskou navždy zachováme.

MIROSLAVOM GOBELIĆOM 8. 3. 1968 – 10. 4. 2022 z Kovačice

Ťažko je opísať chvíľu smutnú, zostanú spomienky, ktoré nikdy nevyblednú.

Syn Vladimír Krnáč a dcéra Zuzana Beníková so svojimi rodinami

SMUTNÁ SPOMIENKA

Uplynul rok, čo ma navždy opustil manžel

Krásne spomienky si na Teba zachovávajú: mama Anna, otec Petar, syn Marko, dcéra Milica, sestra Jasminka a zať Milan

PAVEL SPEVÁK

11. 9. 1949 – 5. 5. 2021 – 5. 5. 2022 z B. Petrovca

SMUTNÁ SPOMIENKA

Uplynie rok, čo nás navždy opustili Studená slza stiekla po tvári, chýba úsmev, čo vždy tak zažiaril. Ťažké je slovami opísať chvíľu smutnú, zostanú spomienky, ktoré nikdy nevyblednú. Manželka Mária

MILENKO TOMIĆ 7. 5. 1939 – 2. 5. 2021

MÁRIA KUKAVSKÁ

rod. Agárska 15. 10. 1938 – 12. 5. 2021 z Petrovca

Veľmi nám chýbate. S láskou a vďakou si na Vás spomínajú:

dcéra Mária, zať Miroslav, vnukovia Viktor, Miroslav a Ivan s manželkou Jasnou a deťmi, a syn Dušan Tomić s rodinou z Báčskej Palanky

Sledujte nás na našej vynovenej webovej stránke

www.hl.rs a Facebookovej stránke Hlas ľudu

(www.facebook.com/Hlas.ludu.info)

SMUTNÁ SPOMIENKA na ocka a starkého

PAVLA SPEVÁKA

11. 9. 1949 – 5. 5. 2021 – 5. 5. 2022 z B. Petrovca

Zbohom nestihol si povedať, len žiaľ v srdciach nám všetkým zanechať. To, že čas rany zahojí, je len veľký klam, čím ďalej ubieha, tým viac chýbaš nám. Snívaj svoj večný sen, v spomienkach sme pri Teba každučký deň. Synovia Rastislav a Pavel s rodinami

58

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• OZNAMY •


SPOMIENKA

Oznamujte v Hlase ľudu

na milovaného manžela a nenahraditeľného otca a starého otca

SMUTNÁ SPOMIENKA

021/ 47-20-840

ANNA KIŠOVÁ

021/47-20-844

ŠTEFANA LENHARTA 1950 – 2012 - 2022 z Kovačice

rod. Bobáčeková 1. 5. 1966 – 18. 3. 2020 – 2022 z Báčskeho Petrovca

inzercia@hl.rs

Májový pozdrav lásky do neba pre Teba letí, posielam aj bozkov pár a tiež odkaz k tomu: Nie, nezabúdam!

Uplynulo smutných a boľavých 10 rokov, čo si nie s nami. Bolo to sklamanie, že čas rany vylieči ale on nás len so zraneným srdcom ďalej žiť naučí. Na Teba si s láskou navždy spomína zarmútená rodina:

Manžel Ján a dcéra Anna s rodinou

manželka Katarína, dcéra Katarína s manželom a deťmi a syn Vladimír

SMUTNÁ SPOMIENKA na manžela

JÁNA POVOLNÉHO 9. 11. 1931 – 27. 4. 2021 z Padiny

Bolesťou unavený tíško si zaspal, opúšťajúc všetkých, ktorých si rád mal. Kto ho poznal, spomenie si, kto ho mal rád, nezabudne. Zarmútená manželka Mária

SMUTNÁ SPOMIENKA na manželku

MÁRIU MAGLOVSKÚ

rod. Zelenákovú 13. 10. 1939 – 25. 4. 2021 z Kulpína

Už len kvety na hrob Ti môžeme dať, v dobrom a s láskou si na Teba spomínať. Manžel Ondrej

• OZNAMY •

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 27. apríla 2022 uplynul rok, čo nie je medzi nami náš otec

SPOMIENKA

Dňa 29. apríla 2022 uplynulo 40 rokov, čo nás navždy opustila naša milovaná dcéra a sestra

TANIČKA VRBOVSKÁ

JÁN POVOLNÝ 9. 11. 1931 – 27. 4. 2021 z Padiny

Klesli ruky, čo pre nás pracovali. Prestalo biť srdce, ktoré nás milovalo. Za všetko krásne Ti ďakujeme.

23. 1. 1978 – 29. 4. 1982 z Báčskeho Petrovca

I keď Boh pretrhol života niť, v našich spomienkach zostaneš navždy žiť.

Dcéry Mária Kotvášová, Anna Šimeková a syn Ján Povolný s rodinami

SMUTNÁ SPOMIENKA na mamu

Tvoja mama a sestry s rodinami

SMUTNÁ SPOMIENKA na starú mamu

MÁRIU MAGLOVSKÚ

MÁRIU MAGLOVSKÚ

rod. Zelenákovú 13. 10. 1939 – 25. 4. 2021 z Kulpína

Zostaneš nám vo večnej pamiatke. Syn Ondrej s manželkou Máriou

rod. Zelenákovú 13. 10. 1939 – 25. 4. 2021 z Kulpína

Trvalú spomienku si na ňu zachovávajú: vnuk Pavel s manželkou Svetlanou, vnučka Marína s manželom Martinom a synčekom Matejkom

18 – 19 /5009 – 5010/ 30. 4. – 7. 5 2022

59


RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 29. apríla 20.30 Dobrý večer, Vojvodina (reprízy: sobota 3.05, sobota 9.30) 21.30 Hore-dolu (reprízy: sobota 4.05, sobota 10.30) 22.00 Dobroducháreň (repríza: utorok 17.35) Nedeľa 1. mája 10.30 Zostrih z Festivalu slovenskej populárnej hudby Zlatý kľúč z roku 2019, 2. časť (reprízy: pondelok 14.10, sobota 4.35) 11.00 Dúhovka (reprízy: streda 22.00, piatok: 11.30) 11.30 Vysielanie pre penzistov (reprízy: utorok 16.55, štvrtok 5.05, štvrtok 22.00) Utorok 3. mája 11.05 Paleta – výber z príspevkov a vysielaní Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV (reprízy: sobota 11.00, nedeľa 4.35) 17.30 Čaroslovník Pondelok – sobota 18.00 Denník Dobrý večer, Vojvodina. Najnovšie vydanie pravidelnej kolážovej relácie prinesie prehľad aktuálnych príspevkov zo slovenských prostredí. Hore-dolu. Aj v najnovšom vydaní mládežníckej relácie pozornosť bude venovaná aktivitám a úspechom mládežníkov. Predstavené bude mládežnícke združenie Aradáčsky dub, tiež tvorba mladého umelca Kristiána Baďuru a prenesené budú dojmy z bakalárskeho koncertu mladej dirigentky Leonóry Súdiovej. Na záver vysielania pozornosť bude venovaná zožatým úspechom gymnazistov na športovej Domiáde v strelectve. Dúhovka. Ani nie tak dávno takmer vo všetkých našich dedinách mládenci v predvečer prvomájovej noci stavali ozdobené stromy pred domy, kde bola na vydaj súca dievka. Reportáž o váľaní májov a o tom, ako sa v Pivnici táto tradícia uchováva, nahraná bola pred takmer dvoma desaťročiami. Vysielanie pre penzistov. Posledná časť nedeľného deväťdesiatminútového bloku po slovensky bude venovaná zdravému spôsobu života, čiže zdravým potravinám a nápojom s dôrazom na trávenie čím viac času v prírode, keďže je teraz najkrajšie ročné obdobie.

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 18.25 Objektív v slovenskej reči

60

www.hl.rs

18.25 18.30 18.50 19.00 19.15 19.50 20.00

Pondelok – sobota Začiatok vysielania Dokumentárny film Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty Zvon, spravodajská relácia Kreslený film Hit dňa, Reklamy Filmy: Piatok 29. apríla – Divergencia Sobota 30. apríla – Traja mušketieri Pondelok 2. mája – Oko dravca Utorok 3. mája – Miesto dopadu – Berlin Streda 4. mája – Tokarev Štvrtok 5. mája – Lovci myšlienok

21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

17.00 18.30 19.00 20.00 22.00 24.00

Nedeľa 1. mája Film: Zakliata princezná Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí Zvon, prehľad udalostí týždňa Kolážová relácia Nedeľa s vami Film: Manželský sľub Záver vysielania

Každý pondelok 20.00 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

10.00 – 11.00 Hit dňa, kontakt relácia 14.00 Dozvuky, denná informatívna relácia Sobota 10.00 – 11.00 Rádiodišputy, týždenná relácia na aktuálnu tému Nedeľa

18.00 18.10 18.15 18.30 18.45 19.00 19.30 19.45 20.00

15.00 15.10 16.00 16.30 19.30 19.40 7.00 7.30 8.05 8.30 9.30

15.05 15.30 16.00 16.10 16.20 16.25 16.55 17.00

10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí

17.15 17.30 12.00 Hudobné pozdravy a blahoželania 18.00 18.10 Slovenská hudba každý deň od 5.00 – 20.00. 18.15

týždňa

Svetová hudba každý deň od 20.00 – 5.00.

Informačno-politický týždenník

Nedeľa 1. mája 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Banátsky festival 2022 Utorok 3. mája 16.00 Rozhovor s Pavlom Babkom Film: Skalní v ofsajde Piatok 6. mája 16.00 Film: Mišo

RÁDIO STARÁ PAZOVA

RÁDIO PETROVEC Utorok – piatok

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00

Pondelok – piatok 17.00 Správy 22.00 Správy

Utorok – piatok Ohlásenie programu Meniny Na dnešný deň Kultúrna pozvánka Servisné informácie Správy Malé oznamy Hlas ľudu (piatok) Z nášho uhla (utorok: Slovenčina hrou) (streda: Živé vody, náboženské vysielanie) (štvrtok, piatok: Udalosti z prostredia) Sobota Ohlásenie programu Meniny, Na dnešný deň Zvončeky – vysielanie pre deti Malé oznamy Malé oznamy Príspevky v rámci výmeny Nedeľa Ohlásenie, Servis Malé oznamy Meniny, Na dnešný deň Slovo nášho Boha Malé oznamy

RÁDIO KOVAČICA

9.00 – 13.00 Správy na každú hodinu

TV OBCE KOVAČICA

TV STARÁ PAZOVA

TV PETROVEC

18.20 18.40

Na modrej vlne – každý pracovný deň Správy z regiónu Stalo sa na dnešný deň Správy z Kovačickej obce Hlas ľudu ponúka (každý piatok) Kalendárium Udalosti dňa Citáty do vrecka Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra Zaujímavosti zo sveta Humor Správy z Kovačickej obce Zaujímavosti zo sveta Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra Citáty do vrecka Poézia

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 1.mája 7.00 Repríza relácie Dobrý deň Streda 4. mája 12.30 Dobrý deň, kolážová relácia

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy 8.30 Envirosféra 9.00 Správy Týždeň

8.00 8.05 9.00 9.05 9.30

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Správy Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) 15.00 Správy 15.05 Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) 15.30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) 16.00 Motívy (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny 17.15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota) Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

• RTV PANORÁMA •


Šport

SOMBORSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Agónia pokračuje BUDÚCNOSŤ – NAŠA HVIEZDA 1 : 2 (0 : 1) Ján Murtín

A

gónia hložianskeho futbalu pokračuje a teraz je už potrebný iba zázrak pre obstátie v lige. Každopádne za prehru od skromných Silbašanov môžu najviac sami, lebo sa už týždeň pred zápasom vedelo, že rozhodca Miloš Dražić z Báčskej Palanky bude súperov dvanásty hráč, že futbalová mafia chystá vypadnutie Hložančanov z ligy a, žiaľbohu, hráči na to neboli psychologicky a takticky pripravení. Hostia so svojím antifutbalom získali tri body, keď z dvoch striel na bránu dvakrát skórovali a za obštrukciu hry si za-

slúžili Oscara. Režisér zápasu Dražić im však dovoľoval vyvaľovanie na trávniku, simulovanie, odkopávanie lopty po jeho hvizde do skleníka a základnej školy. Penaltu, ktorú nariadil v prvom polčase, keď Dokić odňal loptu Pisarevovi, ktorý spadol s výkrikom, akoby ho trafil ostreľovač, videl iba Dražić a aj postranný rozhodca Stanišić sa čudoval na tomto verdikte so slovami: „Vie sa, kto je hlavný.“ Bez problémov kapitán hostí Aleksander Pisarev prekonal Dubovského pre 0 : 1. Šance domácich Žemberyho, Ralevića a Carića zostali nevyužité.

OBECNÁ LIGA BÁČSKA PALANKA

Domáci úplne bezmocní BAČKI HAJDUK – SLÁVIA 0 : 5 (0 : 2) Ján Šuster

V

20. kole pivnická Slávia bola voľná, avšak v 19. kole v Báčkom Novom Sele presvedčivo porazila domáci Bački Hajduk. Bolo to priemerné stretnutie dvoch nerovnocenných súperov. Aby zápas bol dobrý, potrebné sú dve dobré mužstvá a v tomto prípade tomu nebolo tak. V domácom mužstve hrajú hlavne starší, fyzicky nedostatočne pripravení

hráči. Od samého začiatku hostia zahrali naplno a zatlačili domácich do ich trestného územia. Na gól sa nečakalo dlho. Už v 5. min. Grňa centroval z rohu na opačnú stranu, Kirti hlavičkuje pred bránu, kde bol najrýchlejší Ogrizović a zblízka prekonal domáceho brankára Njenjića. V 9. min. sa hostia znovu radujú. Dlhá prihrávka Petrovića letela po pravej strane, Ogrizović odbehol svojmu strážcovi, vy-

Druhý polčas bol opravdivý taliansky. Fyzioterapeut Kriška najmenej desaťkrát intervenoval pre údajné zranenie a kŕče hráčov hostí. Jedinú akciu Silbašanov perfektne využil Jelić, keď na ľavom krídle prekabátil Bučíka, v šestnástke vyzvŕtal aj dvoch stopérov Budúcnosti a trafil pravý horný roh brány pre 0 : 2. Mohli a museli Hložančania obrátiť výsledok, lebo v 74. minúte najprv Brkljača trafil brvno a po odrazenej lopte nestrážený Ðilas zo 6 – 7 metrov trafil iba žrď brány brankára Ostojića, ktorý v troch prípadoch bravúrne zachránil svoju sieť po strelách Duvnjaka, Damjanovića a Maleševića. Jakuš a Ðilas nevyužili pekné prieniky Žemberyho. Náhradník Našej hviezdy Popov pre brutálne štarty nad Ðilasom a Duvnjakom s dvo-

mi nohami musel byť vylúčený, ale dostal iba žltú a jeho spoluhráč Karačóni dostal za krátky čas dve žlté a musel predčasne pod sprchy. V 87. minúte rozhodca oznámil predĺženie zápasu o 10 minút, ale keď v 93. minúte Ðilas po asistencii Žemberyho hlavičkoval pre 1 : 2, už v 96. minúte odpískal koniec zápasu. Hanba, ale v Sombore a Báčskej Palanke hádam vedia, čo robia. Paradoxne je, že viac žltých kariet videli domáci hráči. Ožltli Bučík, Ralević, Dokić a Malešević a v radoch hostí ešte len, aj to nesprávne Grňa. BUDÚCNOSŤ: Dubovský, Bučík (Jakuš), Katiak (Malešević), Damjanović, Ralević, Dokić, Žembery, Duvnjak, Papić (Ðilas), Ðumić, Carić (Brkljača) V prvomájovú nedeľu Budúcnosť bude hosťom mužstvu Kordun v Kljajićeve.

behol pred brankára a rutinovane ho prekonal. Takéto rýchle vedenie hostí málokto očakával. Hostia mali prevahu do konca polčasu, kým domáci ani raz vážnejšie neohrozili brankára hostí. V druhom polčase sa nič nezmenilo. Hostia aj naďalej dominujú a z množstva šancí, ktoré si vytvorili, využili ešte tri. V 66. min. po asistencii Ogrizovića skóroval Kuchta. V 79. min. Ogrizović dosiahol hetrik. Konečný výsledok zápasu dve minúty neskoršie stanovil Petrović, ktorého sa prudká strela z hranice trestného územia zastavila v sieti. K tomu hostia prepásli ešte niekoľko výhľadných šancí. Na druhej strane domáci sa iba dvakrát pokúsili ohroziť bránu súpera, ale

bez úspechu. SLÁVIA: Dávid Šuster, Záskalický, Benka (Vladimír Kuchta), Latinović, Vinković, Petrović, Grňa, Ogrizović, Čobrda (Zabunov), Kirti Vlastislav Kuchta Výsledky 20. kola: Kriváň – Neštin 3 : 2, Maglić – Slavija (B) 8 : 2, Soko – Borac 5 : 0, Mladost – Tvrđava 0 : 2, Bačka – Orlovi 3 : 1, Kulpín – Bački Hajduk 3 : 1. Pivnická Slávia bola voľná. Pivnická Slávia je 6. a má 32 bodov, Kulpín je na siedmom mieste s 21 bodmi a Kriváň sa nachádza na 11. mieste a má 17 bodov. Na nedeľu si v Kulpíne sily zmerajú Kulpínčania a Pivničania a Selenčania hosťujú v dedine Bođani.

FUTBALOVÁ KRONIKA NAŠICH DEDÍN Výsledky majstrovských zápasov našich klubov zohraných v sobotu 23. a v nedeľu 24. apríla 2022, a v mimoriadnych kolách v niektorých ligách. VOJVODINSKÁ LIGA – JUŽNÁ a má 40 bodov, kým Radnički má 36 (Mramorak) 0 : 2 BINGUĽA: OFK BINGUĽA – Borac SKUPINA bodov a nachádza sa na 7. mieste. Vojlovická Mladosť sa nachádza (Ilinci) 1 : 3 23. kolo: PRVÁ BELEHRADSKÁ LIGA – na 7. mieste a má 22 bodov. GIBARAC: Sindjelić – JEDNOTA ERDEVÍK: SLOGA – Cement (Be- A SKUPINA OBECNÁ LIGA ALIBUNÁR (Šíd) 2 : 3 20. kolo: Jednota z Ľuby sa nachádza na očín) 2 : 2 PLANDIŠTE 12. kolo: TEMERÍN: Sloga – RADNIČKI BOĽOVCE: POSAVAC TIŠMA – 4. mieste a má 18 bodov, šídska (Šíd) 2 : 0 Balkan Mirijevo (Belehrad) 2 : 4 JÁNOŠÍK: JÁNOŠÍK – Naša Krajina Jednota je 6. a má 15 bodov, kým 24. kolo Boľovčania sa nachádzajú na 7. (Kupinik) 4 : 1 OFK Binguľa je na 7. mieste a má ŠÍD: RADNIČKI – Veternik (Ve- mieste v tabuľke a majú 28 bodov. Jánošíčania sa nachádzajú na 3. 14 bodov. ternik) 3 : 0 DRUHÁ JUHOBANÁTSKA LIGA mieste a majú 19 bodov. OBECNÁ LIGA ŠÍD BAČKI JARAK: Mladost – SLOGA – ZÁPADNÁ SKUPINA Podľa webovej stránky 12. kolo: 20. kolo: Srbijasport.net: (Erdevík) 2 : 1 Erdevícka Sloga je na 4. mieste VOJLOVICA: MLADOSŤ – Proleter SOT: Bratstvo – JEDNOTA (Ľuba) 0 : 3 V. Hudec • ŠPORT •

18 – 19 /5009 – 5010/ 30. 4. – 7. 5 2022

61


Šport PRVÁ JUHOBANÁTSKA LIGA

Dolina nasleduje vedúceho Z dvoch posledných zápasov len vedúci Kovinčania získali maximálny zisk a upevnili sa v čele tabuľky. Nasledujú Padinčania, ktorí získali ďalšie štyri body. Neprehrali ani Hajdušičania a Potporanj a dostali sa bližšie k vrchu. Ostatné celky dosahujú premenlivé výsledky. Zaujímavé výsledky majú kluby bojujúce o záchranu, zvlášť Debeljačania, ktorí po nepríjemnej prehre doma vyhrali za chotárom a zachovali nádeje o záchranu. Výsledky 23. kola: Potporanj – Partizan (G) 1 : 0, Hajdušica – Jugoslavija 6 : 2, Sloga – Spartak 1911 1 : 2, Stari Tamiš – Jedinstvo Stević 0 : 2, Radnički – Partizan (U) 7 : 1, Dolovo – Vulturul 1 : 1, Dolina – Crvena Zvezda 3 : 0. Voľná bola Budućnost.

VULTURUL – DOLINA 2 : 2 (1 : 2) Ján Bokor

N

a hosťovaní v malebnej dedinke Grebenac Padinčania boli lepši, ale si domov priniesli len bod a majú za čím banovať. Dolina znovu prvá prijala gól, keď obrancovia zabudli na Jankova, ktorému nebolo ťažko hlavičkovať do siete. Hráči Doliny potom prebrali hru a dominovali ihriskom.

Kelečević vyrovnal a čoskoro Abramović obrátil výsledok v prospech lepších hostí. V druhom polčase domáci iba

raz pohrozili Králikovi, ktorý však bol pohotový. I keď mali neustálu prevahu a množstvo gólových šanci hráči Doliny nevyhrali. V 85. min. zavinili penaltu, ktorú správne dopískal dobrý rozhodca Milanović z Pančeva. Skúsený Tajdić z bieleho bodu bol presný a vyrovnal. Keďže času na zmenu výsledku viac nebolo, súperi si body rozdelili, čomu sa viac tešili domáci. DOLINA: Králik, Kolak, Tanasković, Mitkovski, Abramović, Kelečević, Kočić, Radenković, Josimovski (Čížik) Janjović, Trnovský (Stojkov).

DOLINA – CRVENA ZVEZDA 3 : 0 (0 : 0) Diváci na ihrisku Doliny v prvom polčase sledovali rozháranú hru. Skromný celok hostí sa viac usiloval a chcel prekvapiť neangažovaných hráčov Doliny

a nebezpečne sa presadzovali pred bránu Králika. Mali aj šancu ujať sa vedenia, ibaže mladý Žula zbytočne komplikoval. Domácim sa nedarilo, a najbližšie gólu hostí prišiel Čížik, ale peknú šancu nepremenil.

Posun k vrchu tabuľky POTPORANJ – HAJDUŠICA 0 : 0 Vladimír Hudec

B

olo to meranie síl dvoch rovnocenných celkov, o čom svedčí aj bezgólový konečný výsledok. Zápas však bol tvrdý a dynamický, ale sa predsa hralo hlavne medzi dvomi šestnástkami bez stopercentných príležitostí. Vcelku však Hajdušičania boli nebezpečnejší a niekoľkokrát vážnejšie pohrozili. Dokonca v prvom polčase mladý Beriša aj prekonal brankára, ale jeho strelu zastavilo brvno. Trochu neskoršie Radović bol faulovaný v trestnom území,

ale rozhodca Marković z Pančeva mienil, že to nebolo pre najprísnejší trest. Po zmene strán Hajdušičania mali ešte dve – tri príležitosti. Na druhej strane domáci iba raz vážnejšie ohrozili Melicha. Obrana Hajdušice dobre chránila vlastnú bránu a stredopoliari kontrolovali stred ihriska. O prevahe Hajdušičanov svedčí aj údaj, že hostia mali až 10 rohových kopov a domáci iba jeden. HAJDUŠICA: Melich, Pejčić, Pavlovic, Maliar, Z. Lipták, Cvetićanin (Radović), Knežević, Petrović, Gužvica, Beriša, N. Ružić

HAJDUŠICA – JUGOSLAVIJA 6 : 2 (3 : 0) Hostia z dediny Jabuka do Hajdušice pricestovali iba dvanásti

62

www.hl.rs

– jedenásti hráči a tréner, avšak tréner pre zdravotné problémy

Informačno-politický týždenník

Dvojnásobný strelec Slobodan Pejčić

musel požiadať pomoc lekára, takže striedačka hostí bola úplne prázdna. To však nevplývalo na zápas. Domáci dominovali a v konečnom zaslúžene oslavovali. Sieť hostí v 13. min. načal úplne nestrážený Folťan po peknej prihrávke N. Ružića z rohu. Iba dve minúty neskoršie peknou strelou z okraja šestnástky Pejčić zvýšil náskok a v 30. min. po pravej strane unikol N. Ružić, prekľučkoval zbytočne vybiehajúceho brankára a zaslal loptu do nebránenej siete – 3 : 0. Aj po zmene strán domáci mali niekoľko stopercentných šancí,

Po prestávke hráči Doliny sa rozbehali po ihrisku. Hrali premyslenejšie a angažovanejšie, čo im prinieslo aj gólovú prednosť. Mitkovski dobre odcentroval z rohu a pohotový Kelečević hlavičkoval do siete. Náskok zdvojnásobnil tiež Kelečević, keď vybehol pred brankára hostí, obišiel ho a zaslal loptu do nebránenej siete. Neustále útoky domácich útočníkov ohrozovali brankára hostí Mitova, ktorý skvelými zákrokmi zachraňoval svoju sieť od väčšej gólovej pohromy no strelu náhradníka Popovića nemohol zastaviť a lopta sa tretí krát ocitla v jeho sieti. Bola to nádherná strela, z 30 metrov do brvna od ktorého sa lopta odrazila do brany. Aj Mitkovski vylákal potlesk obecenstva, keď prebehol po ľavej strane a silne otriasol žrď. DOLINA: Kralik, Čížik (Bančov), Janjović (Ilić), Kolak, Stojkov, Mitkovski, Abramović (Popović) Kelečević (Hlavča), Kočić (Šimák), Radenković, Trnovský V nasledujúcom kole Dolina hosťuje v Gaji. ibaže strelu N. Ružića brankár hostí kryl a Pavlovicovi odrazená lopta ušla a Gužvica a Ćulum si navzájom zavadzali. O pár minút Ćulum z asi 25 metrov pekne strieľal, ale brankár loptu odrazil na brvno. V 50. min. náskok zvýšil Gužvica. V 75. min. je už 5 : 0. Brankár hostí chytil loptu po nevydarenom útoku domácich, ale ju aj nepozorne vypustil a Pejčić loptu potisol tak, že sa ona ledva odkotúľala do siete. Po tomto góle sa domáci úplne uvoľnili a dovolili hosťom dvakrát skórovať. Do konca zápasu Ćulum zvnútra šestnástky strieľal vedľa, a potom vo finiši N. Ružić po šprinte od polovice ihriska stanovil konečných 6 : 2. HAJDUŠICA: Melich, Z. Lipták (Ćulum), Pavlovic, Maliar, Folťan, Pejčić (Sobin), Knežević, Beriša (Petrović), A. Ružić (Gužvica), A. Lipták, N. Ružić Hajdušičania po tomto kole majú 35 bodov a postúpili na štvrté miesto v tabuľke. V nedeľu hosťujú v Debeljači. • ŠPORT •


VOJVODINSKA LIGA – SEVERNÁ SKUPINA

Tri zápasy – šesť bodov MLADOSŤ – BAJŠA 2 : 1 (1 : 1) Ján Mučaji

F

utbalisti petrovskej Mladosti príjemne potešili obecenstvo v petrovskej Vrbare, keď v 22. kole vyhrali nad favorizovaným celkom FK Bajša (2 : 1). Zápasy s Bajšou vždy boli zaujímavé a diváci aj tentoraz odišli domov s peknými dojmami. Po niekoľkých šanciach domácich vedenia sa ujali hostia v 34. min. Vyrovnal Stojisavljević v 44. minúte. Už v prvej minúte pokračovania Jakuš po rohu dobre skočil a hlavičkoval pre 2 : 1. Po tomto góle obe mužstvá začali

hrať dosť hrubo, takže najprv kapitán Ožvát už v 54. minúte dostal druhú žltú kartu a tým aj červenú a o pár minút neskoršie predčasne pre druhú žltú pod sprchy musel odísť aj hráč Bajše Dugandžija. Do konca diváci videli ešte niekoľko šancí na oboch stranách, ale sa výsledok viac nemenil. M L A D O S Ť: L e ň a , Ožvát, Beronja, Vlastislav Šproch, Stojisavljević (Vladisav), Šišljagić (Đokić), Grković (Požarev), Trojanović, Jakuš, Ikrašev, Fábry

SLOGA – MLADOSŤ 1 : 0 (0 : 0) V stredu 20. apríla v rámci 23. mimoriadneho kola futbalisti Mladosti si v Čonoplji zmerali sily s mužstvom Sloga, ktoré prekvapilo a tejto jari zvíťazilo všetkých 8 zápasov, kým v jesennej časti získali iba bod a všetci ich už videli v nižšej lige. Petrovčania tiež zle pochodili a prehrali minimálnym výsledkom. Mužstva začali zápas obozretne. Hralo

sa prevažne na strede ihriska bez výrazných šancí. V 13. min. Grković strieľa nepresne nad bránu. V 28. min. aj domáci strieľal vysoko nad bránu Vučića, ktorý dobre vystriedal štandardného brankára Leňu. O minútu neskoršie strelu Vladisava zastavila žrď. V 37. min. aj domáci z voľného kopu z asi 17 metrov trafili žrď. V 42. min. Grković bol zoči-voči

ZREŇANINSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Blízo bezpečnej zóne KRAJINA – AŠK 1 : 2 (0 : 1)

Dejan Striško

V

22. kole pred dvomi týždňami Aradáčania dožili prvú porážku tejto jari na vlastnom trávniku. Minimálnym výsledkom 0 : 1 ich porazili železničiari zo susedného Bagljaša – Zreňanina. Po neprajnom počasí zapríčinenom silným vetrom sa lepšie vynašli hostia, ktorí využili jeden z početných prerušení hry a gólom Ružića v 61. minúte si domov odniesli tri body. • ŠPORT •

Už v nasledujúcom kole minulú nedeľu utratené body doma získali na hosťovaní v dedine Krajišnik. Hostia však zápas nezačali najlepšie. Domáci boli konkrétnejší. Útočili, ale si nevytvárali gólové šance. Hostia v tejto časti zápasu mali jednu výhľadnú šancu, ale Adamov bol nepresný. V 35. minúte Ponorac vyšiel pred domáceho brankára Rodića, ale tento jeho strelu bravúrne odrazil na roh. Nuž a potom ťah, ktorý nevidieť

s brankárom Đokićom, ktorý dobre reagoval a zostalo 0 : 0. V druhom polčase hra bola znovu rovnocenná. V 65.min. po rýchlom protiútoku Rajčanji presne strelil a lopta sa ocitla v sieti. Do konca zápasu sa Petrovčania snažili vyrovnať, ale sa im to

nepodarilo. Inak Mladosť v tomto zápase hrala veľmi oslabená, bez až štyroch štandardných hráčov. MLADOSŤ: Vučić, Čiep, Ikrašev, Šproch, Vlastislav, Brajković, Vladisav, Požarev, Šišljagić (Šepa), Grković, Fábry, Beronja

MLADOSŤ – PREPOROD 1 : 0 (0 : 0) Zápas s mužstvom z Nového Žednika bol tvrdý a rovnocenný. Hostia do Petrovca prišli s cieľom, aby neprehrali a ukázali sa ako jeden z lepších tímov, ktorý v tejto sezóne hral vo Vrbare. Na oboch stranách sme videli len málopočetné šance. Na začiatku malú územnú prevahu mali domáci. V 19. min. obrancovia hostí blokovali strelu Ikraševa z voľného kopu. V 35. min. Grković slabo strieľal a brankár loptu chytil. Po zmene strán Petrovčania zahrali lepšie a Stojisavljević už v 47. min. z protiútoku strieľa vedľa. V 53.min. obrancu hostí lopta trafila do ruky a rozhodca Vračar správne odpískal penaltu, ktorú Grković premenil. O minútu neskoršie faul nad Stojisavljevićom v trestnom území ale sa tentoraz rozhodcova píšťalka nepočula. V 74.min. po chybe brankára Grčića bol dopískaný nepriamy

voľný kop na 9 metrov od brány, no tento darček domáci nevyužili. Hostia sa nevzdávajú a do konca zápasu obrancovia Mladosti mali ťažkú úlohu zachrániť svoju sieť. V 87.min. najlepšiu šancu na zápase zahodil Stojisavljević a hostia sa im revanšovali strelou z diaľky ale Leňa dobre reagoval. MLADOSŤ: Leňa, Ožvat, Beronja, V. Šproch, Brajković, Šišljagić (Stojisavljević), Grković (Požarev), Trojanović, Jakuš, Ikrašev, Fábry (A. Šproch) Mladosť sa nachádza na 7. mieste s 38 bodmi, a v nasledujúcom kole si v Lovćenci zmeria sily s mužstvom Njegoš, ktoré sa nachádza na poslednom mieste v tabuľky. Kohútiky Mladosti vo Vrbare vyhrali Soko z Novej Gajdobry 3 : 0 a v pondelok dorastenci v Kupusine remizovali s Radničkim zo Somboru 2 : 2.

tak často na našich futbalových zápasoch. Tasić presnou strelou z rohu loptu zaslal priamo do siete. V poslednej minúte polčasu brankár Rodić zneškodnil ešte jednu stopercentnú šancu Ponorca, takže sa na oddych odišlo s minimálnym náskokom hostí. V pokračovaní nebolo väčších vzrušujúcich chvíľ až po 65. minútu, keď sa po príliš komickom nedorozumení Lončarského a brankára Eötvösa lopta ocitla v sieti AŠK. Tento gól dal krídla domácim futbalistom, ktorí ešte niekoľkokrát nebezpečne zaútočili, avšak v 70. minúte po peknom úniku Ponorca v šestnástke sa najlepšie vyna-

šiel Adamov a priniesol novú prednosť Aradáčanom, a ako sa ukázalo, stanovil konečný výsledok zápasu. Totižto domáci do konca zápasu mali ešte dve výhľadné akcie, ale sa výsledok viac nemenil, a tak si Aradáčania domov odniesli tri vzácne body, ktoré ich doviedli bližšie ku konečnému cieľu – dostať sa do bezpečného pásma a obstať v lige. AŠK: Eötvös, Lončarski, Striško, Ďuríček, Adamov (Kurtešan), Zakić (Birmanac), Mijić, Tasić, Ponorac (Đurić), Korać, Bojanić Aradáčania sa po tomto kole nachádzajú na 9. mieste a majú 27 bodov. Na nedeľu uhostia mužstvo ŽAK z Kikindy.

18 – 19 /5009 – 5010/ 30. 4. – 7. 5 2022

63


Šport SRBSKÁ LIGA – SKUPINA VOJVODINA

Elánom k cenným bodom JEDNOTA – RADNIČKI 1912 1 : 0 (0 : 0) Matej Bzovský

P

o slabom výkone a nepríjemnej prehre v mimoriadnom stredajšom kole v Rume, (1 : 3) čomu na vine boli jednotliví bez vôle hrajúci hráči Jednoty, v sobotu na ihrisku povedľa Remeselníckeho domu bola už celkom iná situácia. V súboji s veľmi dobrým celkom zo Somboru Jednota zaslúžene získala vzácne tri body pre krôčik vyššie na majstrovskej tabuľke. Radosť prišla, ale veľké obavy od zostupu zostali, lebo je Jednota aj ďalej v nebezpečnom pásme. Domáci sa tentoraz od prvého hvizdu rozhodcu veľmi snažili. Strelecký pokus otvoril Pilipović, ktorý sa už v úvode ocitol v nádejnej pozícii, ale pozorný brankár hostí túto šancu zneškodnil. V 16. min. hlavičku Milovanovića Stailković s námahou vyrazil na roh. Hráči Jednoty aj v ďalšom priebehu veľmi zaujímavého zápasu nebezpečne

útočili, ale im chýbal záver. V 37. min. po ostrom štarte Juhika Pađen spadol. Bol to faul pre najprísnejší trest, ale rozhodca Čapo zo Subotice sa neozval. Cestu do siete si nenašla ani hlavička Pađena. Pokus z diaľky sa nevydaril Živanovićovi, ktorého strelu vybiehajúci brankár hostí Ćopić stačil vyraziť do bezpečia. Šance v prvej časti mali aj Maoduš a Žiža, ale sa na prestávku odišlo s bezgólovým výsledkom. Aj v druhom polčase sa hral bojový a kvalitný futbal s početnými osobnými duelmi v strede ihriska. Rozhodujúci moment priniesla 52. min. Po peknom centri Živanovića Pilipović využil ponúknutý voľný priestor, unikol svojmu strážcovi a zvnútra pokutového poľa prízemnou strelou dorazil loptu do siete. Neskoršie spoza šestnástky z voľného kopu skúšal Maoduš, ale lopta skončila v rukách Ćopića. V

MESTSKÁ LIGA ZREŇANIN – A SKUPINA

Cirkus v Sečnji BILEĆANIN – MLADOSŤ 5 : 3 (1 : 2) Darko Sládeček

V

19. kole FK Mladosť hosťovala na horúcej pôde v Sečnji a ako aj vždy, aj tentoraz bolo mnoho problémov a nelogickostí zo strany rozhodcu Bikića. Pre hostí zápas začal ako v rozprávke. Mali loptu v nohách, a svoju hru korunovali gólom Poničana už v 11. min., avšak ako čas plynul, domáci sa zobúdzali a v 41. minúte vyrovnali. Do konca polčasu však hostia dokázali, že sú lepší a Poničan znovu priniesol prednosť Mladosti. V prvej minúte pokračovania Poničan dal ďalší gól, ale ho rozhodcovia neuznali pre údajný ofsajd, aby iba trochu neskoršie uznali gól hostí z očividného ofsajdu. Bieloblatčanom už vtedy bolo jasné, čo ich čaká. Tým skôr, že videli, že

64

www.hl.rs

domáci počas prestávky tlačia na rozhodcov. Situácia kulminovala, keď rozhodca nepískal faul domáceho útočníka na Đurićovi pred bránou hostí, a tak domácim umožnil skvelú šancu, ktorú títo našťastie nevyužili. Hostia protestovali a najhrubší koniec vytiahol náhradník Jašin, ktorý dostal červenú kartu. Aj napriek všetkému hostia sa v pokračovaní gólom Đurića znovu ujali vedenia. V 71. min. domáci znovu vyrovnali. Aj tentoraz hostia signalizovali ofsajd, ale rozhodca na to nedbal. Do konca

67. min. nepresne tečovaná strela Marinkovića skončila nad bránou. O päť minút na to domáci prežili krutú chvíľu, ktorá mohla zmeniť výsledok a priebeh zápasu. Po treťom rohovom kope vytrvalých hostí vysoko usmernenú loptu do šestnástky Stailković veľmi zle vyboxoval, ale našťastie domácich kožená sa odrazila od brvna a po veľkej skrumáži v päťke sa Ivetićovi podarilo loptu odraziť ďaleko od brány. Do ukončenia zápasu tempo trochu kleslo a významnejších akcií a príležitostí na zmenu výsledku viac nebolo. JEDNOTA: Stailković, Matović, Ivetić, Milivojević (Šahurić), Maoduš (Tmušić), Stevanović, Beljić, Živanović, Pilipović (Marinković) Pađen (Đorđević), Žiža V nasledujúcom kole Staropazovčanov čaká ťažké hosťovanie v Odžakoch. Aj v uplynulom kole bolo niekoľko zaujímavých výsledkov. Tak druhoumiestnený OFK Bečej celkom zápasu rozhodca hosťom zrušil ešte jeden gól znovu pre údajný ofsajd a domáci dvoma gólmi v 78. a 88. minúte dosiahli to, čo sa dohodli s rozhodcom na polčase. Na konci zápasu delegát Vasa Rodean iba krátko povedal: „Toto je veľká hanba pre všetkých nás.“ Na to Bieloblatčania krátko konštatovali, že to nemá nič spoločného so športom. A tak sa naoko bezvýznamný zápas v Sečnji pozmenil na cirkus, v čom veľký kus zodpovednosti je aj na FZ mesta Zreňanin. Bieloblatčanom je útechou, že vyrástli v mužstvo pre rešpekt a že rozhodcovia musia pomáhať súperom, aby vyhrali. MLADOSŤ: Perišić, Necsov, Poničan, Đurić, Kalapiš, Stojić, Šuľa (Žižić), Szábo, Karacsonyi, Džemailovski, Vukajlović

MLADOSŤ – ZADRUGAR 1 : 1 (1 : 0) V 20. kole do Bieleho Blata docestovalo mužstvo z Lazareva, ktoré veľkými krokmi kráča do Ob-

Informačno-politický týždenník

lastnej ligy. O zaujímavosti zápasu svedčí údaj, že ho prišlo sledovať vyše 300 divákov z celého okolia.

Dragan Marinković potvrdil svoje kvality

nečakane výsledkom 2 : 4 body zanechal zostupom ohrozenému Hajduku z Kuly. OFK Kikinda si príliš ľahko poradila na domácom ihrisku s Omladincom z Nových Bánoviec a vyhrala 1 : 0 a líder v tabuľke a pravdepodobne nový majster OFK Vršac utratil body v Pančeve v stretnutí s tiež ohrozeným Dinamom 1945 3 : 2, čo prináša podozrenia do regulárnosti majstrovstiev. Po štyroch prehrách a zmene trénerov pazovský Fenix 1945 v Báčskej Palanke vyhral Stari grad 2 : 0, a tak dosť pomohol susedovcom v urputnom a úplne neistom boji o záchranu. Bieloblatčania mali loptu v nohách počas väčšej časti zápasu a hostia keď zistili, že nezískajú body tak ako očakávali, loptu často panicky vyhadzovali loptu do autu. Vietor do chrbta im však poskytol rozhodca, ktorý nepotrebne zastavoval útoky domácich a za maličkosti im ukazoval žlté karty. Dokonca ožltli až siedmi domáci hráči. Predsa Poničan dokázal svoju kvalitu a v 40. minúte vsietil svoj 15. gól v sezóne, čo vyvolalo oduševnenie v hľadisku. Hostia vyrovnali v 60. min. z očividného ofsajdu. Protesty domácich nepomohli. Do konca zápasu sa výsledok nemenil. Domáci mali vyše 300 svedkov, že boli lepší a že ich rozhodca ukrátil o zaslúženú výhru. MLADOSŤ: Perišić, Necsov, Poničan, V. Gál, Đurić, Stojić (Kurunci), Šuľa, Kalapiš, Špofranko, Vukajlović, Sabo (Žižić) Bieloblatčania sa nachádzaju na 8. mieste na tabuľke a majú 29. bodov. Na budúcu sobotu cestujú do Tomaševca. • ŠPORT •


PRVÝ MEMORIÁL ALEKSANDRA ZAVAROŠA-SALEHO

Vždy s nami – 4 Vladimír Hudec

V

olejbalový klub Kulpín v sobotu 23. marca v sále základnej školy v Maglići zorganizoval prvý volejbalový memoriál venovaný volejbalistovi tohto klubu Aleksandrovi Zavarošovi-Salemu, ktorý tragicky zahynul v roku 2020. Turnaj pôvodne mal byť uskutočnený vlani v októbri, ale je z pandemických dôvodov odročený. A aj teraz bol plánovaný skôr a v konečnom z technických dôvodov sa musel uskutočniť v Maglići. V predpoludňajších hodinách volejbalisti a vedenie klubu za prí-

tomnosti členov rodiny položili kvety na hrob nebohého spoluhráča a pred začiatkom turnaja vedenie VK Kulpín rodine odovzdalo dres s číslom 4, ktorý si obliekal Sale a od tej chvíle si dres s týmto číslom vo VK Kulpín viac nikto nebude obliekať. Turnaj mal revuálny charakter a zúčastnili sa ho VK Vojvodina II Nový Sad, VK Nový Sad, VK Futog a organizátor VK Kulpín. Volejbalisti Kulpína na ihrisko vyšli v čiernych tričkách s podobizňou Aleksandra Zavaroša, a s odkazom Vždy s nami 4. Po zaujímavých volejbalových zápasoch víťazný pohár sa zaslúžene dostal do rúk volejbalistov VK

NOVOSADSKÁ LIGA

Minimálne ale zaslúžene TATRA – CRVENA ZVEZDA 1 : 0 (0 : 0) Pavel Kocka

Z

ačalo sa ofenzívne a bez kalkulácií. Prvú príležitosť mali hostia už v 3. minúte, ale Kosturanov dobre reagoval a zachránil svoju sieť. Domáci však postupne prebrali hru a do konca dominovali. Už v šiestej minúte Grubović zacentroval pred bránu, ale Pekić strieľal slabo. Iba minútku neskoršie Živanović skúšal z diaľky,

ale aj jeho strela skončila vedľa brány. V 22. minúte rozhodca Pantić nepískal očividnú penaltu po faule nad Grubovićom, a potom za dve minúty úplne nepotrebne Živanovićovi a Svitićovi ukázal žlté karty. V poslednej minúte polčasu Mijić z voľného kopu z okraja šestnástky strieľal a brankár Šovljanski loptu ledva odrazil na roh. Na samotnom začiatku druhého

Pri hrobe Alaksandra Zavaroša v Kulpíne

Vojvodina II. Po ukončení turnaja nasledovalo kamarátenie všetkých účastníkov turnaja pri chutnom stolovaní v poľovníckom dome v Kulpíne. „Všetko prebiehalo dôstojne a na vysokej úrovni,“ povedal nám predseda VK Kulpín Todor Radanov. „Povďační sme VK Maglić, ako aj základnej škole taktiež a jej zamest-

nancom, ktorí vynaložili úsilie, aby turnaj bol zorganizovaný dôstojne a na vysokej úrovni. Vďaka patrí aj maglićskému obecenstvu, ktoré ukázalo, že volejbal sleduje s pôžitkom. Turnaj by sa mal stať tradičným a tak budeme zachovávať pamiatku na nášho Saleho Zavaroša“ Foto: z archívu klubu

polčasu, v 48. minúte, domáci sa ujali vedenia. Svitić z pravej strany zaslal prízemnú prihrávku do päťky, kde Pekić trafil pre 1 : 0. V pokračovaní sa viedol rovnocenný súboj. Hostia niekoľkokrát nebezpečne prihrozili, ale Kosturanov kontroloval situáciu vo svojom trestnom území. Na druhej strane aj domáci mali niekoľko pekných šancí. Už v 50. minúte Grubović znovu bol zvalený v šestnástke, ale sa Pantić znovu neozval. V polovici polčasu Pekić pekne unikol po strede ihriska, zanechal za sebou troch hráčov C. Zvezdy a z trestného územia sa pokúsil lobovať Šovljanského, ale jeho strela odletela nad bránu. Tento hráč mal

peknú príležitosť aj vo finiši zápasu, ale strieľal vedľa, a v poslednej minúte Grubović uvoľnil Radina, ktorý tiež bol nepresný, takže sa zápas skončil minimálnou výhrou Tatry. TATRA: Kosturanov, Šmit, Živanović, Mijić (Radin), Laković, Pekić, Marojević (Ožvát), Grubović, Vrhovac (Đaković), Svitić, Apić Tatra sa nachádza na 3. mieste s 54 bodmi, koľko má aj druhý Šajkaš, ibaže má lepší pomer daných a prijatých gólov. Na prvom mieste je novosadská Slávia, ktorá má iba bod viac. Na nedeľu si v Novom Sade sily zmerajú Slavija a Tatra. Bude to opravdivé derby, ktoré buď rozuzlí, alebo dodatočne skomplikuje situáciu vo vrchu tabuľky.

šestnásťkrát, najčastejšie z voľných kopov. V jeseni roku l975 Takáč prestúpil do radov selenčského Kriváňa, kde zanechal trvalé stopy na trávniku, na čo si Selenčania dodnes spomínajú. Po skončení kariéry Malivuk bol viackrát vo vedení Panónie. Svoj predsednícky mandát korunoval výstavbou betónovej tribúny na ihrisku. Niekoľko rokov hral v mužstve lalitských veteránov

majstrovské, priateľské a medzinárodné zápasy s priateľmi zo slovenských Mošoviec. Zostáva zapísané, že na trávnik vybehol už v ôsmom desaťročí svojho života, a pritom bol i strelcom. Telesné pozostatky Mladena Malivuka-Takáča pochovali 23. apríla 2022 na lalitskom pravoslávnom cintoríne za prítomnosti veľkého počtu ľudí, športových priateľov, medzi ktorými boli aj niekdajší futbalisti a spoluhráči Panónie a selenčského Kriváňa. J. P.

IN MEMORIAM

Mladen Malivuk

1. 11. 1947 – 22. 4. 2022

N

a pravoslávny Veľký piatok cestou bez návratu sa pobral Mladen Malivuk, jeden z najlepších futbalistov lalitskej Panónie. Takáč, ako ho spoluhráči a športoví priatelia volali podľa toho, že bol fanúšikom novosadskej Vojvodiny, hral výlučne v útoku, na pozícii ľavokrídelníka. Vyznačoval sa nebezpečnými prienikmi, po ktorých výborne centroval a spoluhráči strieľali góly. Tento útočník • ŠPORT •

sa zvlášť vyznamenal v sezóne 1972/73, keď Panónia obsadila druhé miesto v MOL Sombor s gólovým pomerom 122 : 25! Vtedy na 23 zápasoch Hmirák strelil 35 gólov, B. Leskovac 26, a to najviac vďaka presne odcentrovaným loptám spoluhráča Mileho. Pritom Malivuk bol tretím strelcom, keďže siete súperov trafil

18 – 19 /5009 – 5010/ 30. 4. – 7. 5 2022

65


Šport POLSTOROČIA BASKETBALU V KOVAČICI

BK Slávia zhasol – basketbal pretrváva Anna-Andrea Holíková

P

odľa údajov z webovej stránky združenia občanov Oko info prvý basketbalový zápas v Kovačici 5. októbra 1963 zohrali zreňaninský Proleter a pančevské Dinamo z príležitosti otvorenia ihriska ZŠ Mladých pokolení. V roku 1966 zohrali turnaj basketbalisti z Crepaje, Uzdinu, Debeljače a Kovačice, ktorí hrali pod menom Študent. Nuž a potom 22. apríla roku 1972 vtedajší profesor telesnej výchovy na Gymnáziu

hrali Crepajčania a Debeljačania a prvý majstrovský zápas zohral na betónovom ihrisku gymnázia, keď Kovačičania vyhrali mužstvo z Crepaje výsledkom 46 : 44. Odvtedy teda ubehlo 50 rokov a na toto významné jubileum si spomenuli na slávnosti v sobotu 23. apríla, ktorá sa začala zápasom chlapčenských tímov základných škôl z Kovačice a Crepaje, a rovnako ako pred 50 rokmi aj tento zápas sa skončil výhrou Kovačičanov (19 : 16). Nasledovalo otvorenie výstavy fotografií a dokumentov z dejín

že je zakladanie klubu tesne späté s gymnáziom, program spestrili terajší a bývalí gymnazisti Jaroslav

Ľudmila Černáková – Jonášová, Pavel Lipták, Pavel Jonáš a Štefan Toman. Predsedovia klubu boli

Zostali fotografie, a dokumenty ako spomienky na zašlé časy

Bývalí hráči a vedúci klubu si zaspomínali na, teraz už zašlé časy

Mihajla Pupina Michal Struhár so svojimi žiakmi a ďalšími športovými nadšencami založili Basketbalový klub Slávia, čím sa aj oficiálne začali dejiny tohto športu v Kovačici. Nový klub sa zapojil do Medziobecnej basketbalovej ligy, v ktorej už

Kováč, Patrik Cicka a Una Brtková. V mene Basketbalového klubu Slávia sa prihovoril Pavel Jonáš, ktorí pozdravil všetkých prítomných hostí – bývalých basketbalistov, trénerov a predstaviteľov lokálnych ustanovizní, a prezradil, že si pri basketbale a kamarátení po basketbale prednedávnom spomenuli na blížiace sa výročie založenia

Michal Struhár, Pavel Jonáš, Martin Širka, Radovan Novković a Ján Cicka. V zostave tímu sa vystriedali desiatky hráčov ktorí dosahovali slušné výsledky v majstrovstvách a na početných turnajoch. Niektorí medzi nimi predovšetkým Pavel Jaško, Marína Puškárová-Marjanovićová a Aleksandar Lukić dosiahli pozoruhodné športové kariéry.

basketbalového klubu vo veľkej sále Miestneho spoločenstva. K výstave bola vytlačená aj brožúrka, čiže krátky prehľad dejín BK Slávia, ktorú pripravil Pavel Jonáš, bývalý predseda klubu. Na úvod na fujare zahral Michal Struhár, po ňom, keď-

Tak ako pred päťdesiatimi rokmi aj v sobotu zápas zohrali Kovačičania a Crepajčania

Pavel Jonáš (vpravo) sa prihovoril a program spestrili Una Brtková, Patrik Cicka, Jaroslav Kováč a hrou na fujare aj jeden zo zakladateľov Slávie Michal Struhár

66

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

klubu, z čoho sa zrodila idea, aby sa jubileum aj oslávilo. Nuž a potom si prítomní v družnom rozhovore spoločne rozpomenuli na bezmála dvadsaťročnú aktívnu činnosť klubu. Spomenuli si na bývalých, členov klubu a hráčov, medzi ktorými, žiaľ, viacerí nie sú medzi nami. V klube sa počas rokov vystriedali tréneri Michal Struhár,

Klub však zhasol roku 1990. V roku 2001 založili ďalší klub ABAS a roku 2013 BK Presing. Tejto udalosti sa zúčastnili početní bývalí spoluhráči, ale aj súper, dnes dobrí kamaráti, ktorí mali príležitosť zaspomínať si na svoje zápasy, ale aj pouvažovať o aktuálnom stave a potenciáloch basketbalu v kovačickej obci a širšie. • ŠPORT •


OSLAVY SVIATKU PRÁCE V LALITI

Príroda nás volá Juraj Pucovský

M

áj sa už viac ako 130 rokov začína dvojdňovým sviatkom. Medzinárodným Sviatkom práce, ktorý robotníci oslavujú, ale pre nespokojnosť so svojim statusom, pracovnými podmienkami, zárobkami bojujú aj o svoje práva, humánnejší a dôstojnejší život. Oslave 1. mája sa vždy tešili aj obyvatelia Lalite, odkiaľ sú o tom tieto fotografie z uplynulých rokov. Starší občania najmenšej dediny Odžackej obce si radi, ale s nostalgiou spomínajú na prvomájové mítingy, slávnostné pochody, alegorické

vozy plné robotníkov, výlety na Raušov sálaš... Tie časy sú už dávno za nami. Nová doba priniesla aj iné oslavy, ktoré už celé desaťročia prebiehajú hlavne v prírode povedľa neďalekého kanála Dunaj-Tisa-Dunaj. Pravdaže, oslavujú len tí, ktorí nemusia pracovať aj v tieto dni! Nieto viac politických zoskupení, odmeňovania najlepších robotníkov náramkovými hodinkami. Prvomájový budíček niekoľko rokov organizovalo veľmi ambiciózne lalitské ZŠR Lieň pri svojej chatke Lieňovke. Dnes už nieto chatky a nepočuť nič ani o činnosti členov združenia. Teraz sa najčastejšie zoskupí

Mladé rodiny s deťmi

Poďme, dobrý môj oslík!

Zahrajme si futbal

niekoľko rodín priateľov, prinesie so sebou jedlo, nápoje a celý deň sa zabáva pri vode. Mládežníci sú tam už aspoň deň – dva skôr, ubytovaní v stanoch alebo v nepremokajúcimi poňvami pokrytých vlečkách. Na všetky strany sa cíti vôňa pečienky z roštu, na ražni okrúcaného prasiatka či jahniatka a hudba hlasno treští zo zaparkovaných automobilov. Deti po celý deň behajú za loptou, vozia sa na bicykloch, motocykloch a milovníci rybárčenia skúšajú šťastie pri vode. Tak je to od rána do večera. Prvý máj je zasa tu. Príroda nás volá! Prijmime „pozvanie“, veď je tento sviatok len raz v roku.

Ešte trochu treba okrúcať

Berie, neberie, berie...

Drž sa dobre

Kapra som ja chytila!

Nie som ťažký


VK MLADOSŤ BÁČSKY PETROVEC – DRUHÁ VOLEJBALOVÁ LIGA SRBSKA – SEVERNÁ SKUPINA

Emil Fejzulahi (predseda klubu), Jaroslav Sýkora, Mladen Brkić, Perica Babić, Predrag Anđelić, Stefan Barna, Marko Dupljanin a Aleksandar Vinković (stoja zľava)

Darko Stojanović, Branislav Krnáč, Aleksandar Petej, Vladimír Krnáč a Daniel Stojanović (v drepe zľava)

Foto: J. Čiep


Issuu converts static files into: digital portfolios, online yearbooks, online catalogs, digital photo albums and more. Sign up and create your flipbook.