Hlas ľudu 13/2022

Page 1

Budúcnosť je tu! Historický moment – vlak rýchlosti 200 km/h prepravuje! ISSN 0018-2869

Ján Triaška Báčsky Petrovec


Z obsahu

26. 3. 2022 | 13 /5004/

Uzávierka čísla: 23. 3. 2022

V sobotu 19. marca Kovačickú obec navštívil Vanja Udovičić, minister mládeže a športu. Minister najprv navštívil ZŠ Mladých pokolení v Kovačici a potom aj Hádzanársky klub Spartak v Debeljači. V rámci svojej pravidelnej návštevy lokálnych samospráv v celom Srbsku minister sa s predstaviteľmi lokálnej samosprávy, ale aj so športovcami a ich trénermi rozprával o význame zlepšenia športového systému a športovej infraštruktúry. Osobitnú pozornosť venoval deťom, s ktorými si zahral aj volejbal. O. Glóziková-Jonášová

V Slovenskom vojvodinskom divadle v Báčskom Petrovci v nedeľu 20. marca bola malá slávnosť. V ten večer sme sa po roku v rámci divadelnej sezóny 2021/2022 dočkali ďalšej premiéry, tentoraz komédie Testosterón súčasného poľského dramatika a režiséra Andrzeja Saramonowicza v réžii novosadského herca a režiséra Radoja Čupića. (Foto: D. Valek) J. Čiep

Výročné zhromaždenie Spolku kulpínskych žien bolo v znamení sumovania minuloročnej práce a plánovania tohtoročnej, keď spolok aktívne pôsobí už 19. rok. Stretnutie žien svojou prítomnosťou poctili aj hostia, medzi ktorými bol aj predseda Rady Miestneho spoločenstva Kulpín (na fotke stojí). Kulpínsky spolok pripravuje knihu, ktorú budú prezentovať tohto roku. K. Gažová

Príloha Obzory ponúka vybranú esej pod názvom Od šoku k imunite: Ako myslieť o „dobe covidovej“? slovenského profesora filozofie Emila Višňovského. V texte sa uvádzajú rôzne filozofické názory, ako aj niektoré vedecké výskumy a spoločenské dilemy v súvislosti s pandémiou Covid-19. S. Lenhart Foto: Unsplash


Editoriál ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľka NVU Hlas ľudu: Milana Arňašová Radićová Úradujúca zodpovedná redaktorka: Olinka Glóziková-Jonášová Zástupkyňa úradujúcej zodpovednej redaktorky: Anna Francistyová Redakcia: Danuška Berediová-Banovićová, Jaroslav Čiep, Katarína Gažová, Anna Horvátová, Vladimír Hudec, Stevan Lenhart, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Miroslav Pap, Ľubica Sýkorová

Posuňme si hodinky Olinka Glóziková-Jonášová

T

ýždeň po tom, čo sme oficiálne privítali jar ako úvodné ročné obdobie, ktoré roztáča každý kalendárny rok, prichádza k nám zasa chvíľa, keď treba prestaviť hodinky o hodinu dopredu. Vraciame sa k počítaniu letného času z 27. na 28. marca 2022. To, že v tomto období roka posúvame hodinky dopredu, nám fakticky zrýchľuje dni, ale aj predlžuje deň ako taký, pritom z druhej strany pridáva aj efektu jarnej únavy, ktorá každoročne trápi mnohých ľudí. Avšak ohľadom posunu hodiniek Európsky parlament v roku 2019 schválil smernicu, podľa ktorej by sa mala sezónna zmena času zrealizovať poslednýkrát v minulom roku. Členským štátom bola ponúknutá opcia, aby si sami definovali časové pásma, teda aby sa ľubovoľne rozhodli pre voľbu

celoročného stredoeurópskeho alebo stredoeurópskeho letného času. Rozhodnutie o tom malo byť vynesené do roku 2021, nakoniec však pre nedostatok dohody dané rozhodnutie sa odsunulo na neurčitý čas. Striedanie času nám tak zostáva aktuálnou témou až do roku 2026. V týždni pred nami máme aj Svetový deň poézie, ako aj Deň zápasu za ľudské práva. V tom duchu si budeme raziť cestu každý deň. Číslo nášho týždenníka, ktoré máte vo svojich rukách, vám upúta pozornosť na mnohé udalosti bohatého kultúrneho a spoločenského života Slovákov v našej krajine, medzi ktoré patria aj výročné zhromaždenia spolkov či združení, ale aj aktivity poľnohospodárov, či udalosti z kultúrnych a športových podujatí. Všetko to poukazuje na fakt, že žijeme, píšeme a čítame.

Sledujte nás na našej webovej stránke

Jazyková redaktorka: Mária Domoniová

www.hl.rs

Inzercia: Mária Obšustová Grafická redaktorka: Irena Lomenová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 101 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042

V tomto čísle TÝŽDEŇ

4 Nový investičný cyklus vo Vojvodine

ĽUDIA A UDALOSTI

14 Zdarná akcia poľnohospodárov

OBZORY

KULTÚRA

33 Literatúra si nezasluhuje, aby bola slabá

ŠPORT

49 Na ceste k titulu

23 Tri nové publikácie

Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090 Tlač:

Na titulnej strane: Rýchla trať Belehrad – Nový Sad bola spustená do prevádzky v sobotu 19. marca za prítomnosti najvyšších predstaviteľov Srbska. Keďže úsek železničnej trate patrí do Medzinárodnej rýchlej trate Belehrad – Budapešť, do prevádzky ju symbolicky spustili Aleksandar Vučić, prezident Srbska, a Viktor Orbán, prezident Maďarska. Po takmer 60 rokoch obnovená je aj železničná stanica v Novom Sade. Foto: Predsedníctvo Srbska / Dimitrije Goll

VP Službeni glasnik Belehrad

• •

13 /5004/ 26. 3. 2022

3


Týždeň PREZIDENT ALEKSANDAR VUČIĆ A MAĎARSKÝ PREMIÉR VIKTOR ORBÁN V RÝCHLIKU SOKO

Slávnostné uvedenie železničného úseku Belehrad – Nový Sad do prevádzky Pripravil: Ján Pálik

motorom ekonomického rozvoja v rezident Srbska Alek- tejto časti Európy,“ sandar Vučić a predseda povedal prezident maďarskej vlády Viktor v úvodnom príhoOrbán sa v sobotu 19. marca vore v Novom Sade, zúčastnili na otvorení úseku kde sa veľké množBelehrad – Nový Sad medzi- stvo občanov zišlo, národnej železnice Belehrad aby privítalo príchod – Budapešť. nového rýchlika Prezident Vučić pri tej prí- Soko, ktorý prišiel ležitosti uviedol, že táto že- z Belehradu za 33 leznica je symbolom pokroku minút. a ukazovateľom toho, akým Rýchlik so štyrmi smerom sa Srbsko uberá do vagónmi vyrazil o budúcnosti. V prípade, že bude 11. hodine z hlavnékrajina pokračovať takým dob- ho mesta a prepravil rým tempom, bude čoskoro spolu 270 cestujú- Predstavené ďalšie infraštruktúrne plány Nového Sadu prepojená s najmodernejšími cich, medzi ktorými Prezident Srbska uviedol, Istvána Pásztora a jeho veľké boli prezident Aleksandar železnicami. „Na začiatku našej cesty bolo Vučić a predseda maďarskej že táto trať ešte viac zblíži Sr- úsilie pri vytváraní bratských Srbsko krajina, ktorá neustále vlády Viktor Orbán. Pocta riadiť bov a Maďarov, zatiaľ čo pre- vzťahov medzi obidvoma námešká. Som vďačný občanom, rýchlik Soko vo farbách srbskej miér Orbán uviedol, že spolu rodmi. s prezidentom Vučićom bolo vynaložené veľké úsilie na vybudovanie priateľstva medzi týmito dvoma národmi. Prezident Vučić dodal, že počas jazdy s Orbánom sa dohodol, že si obe krajiny v nasledujúcom období budú vychádzať v ústrety bez ohľadu na Pred samotným otvorením trate Belehrad – Nový Sad túto ťažkú krízu. Aleksandar Vučić s Viktorom Orbánom v novom rýchliku že sme mali odvahu vydať sa vlajky patrila rušňovodičovi Povedal aj to, že „Medzi Srbmi a Maďarmi nielen cestou budúcnosti, ale Zoranovi Đurđevićovi, ktorý za premiér Orbán najviac prispel bol vždy rešpekt, ale aj trochu k vytvoreniu úprimného priaaj prelomiť tieto paradigmy, niečo vyše polhodiny vošiel do teľstva medzi Srbmi a Maďarmi, podozrievavosti, a dnes to už vytvárať imidž nového a mo- stanice v Novom Sade po prvý a osobitne vyzdvihol úlohu neplatí. Dnes Srbi podporujú derného Srbska, ktoré bude raz od jej výstavby v roku 1964.

P

4

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• TÝŽDEŇ •


Maďarsko, aj keď hrajú zápas. Vždy, keď je to ťažké, keď mnohí naši priatelia v Bruseli aj inde sklonia hlavy, naši maďarskí priatelia zdvihnú hlas na obranu Srbska a našich občanov. A preto si Maďarsko veľmi vážime. Tak sa budujú priateľstvá a som na to veľmi hrdý,“ povedal prezident Vučić a zdôraznil, že cestovanie obohacuje životy o nové skúsenosti, učí nás rešpektovať nové kultúry, nadväzovať priateľstvá a prispievať k medzinárodnej spolupráci a mieru na celom svete. Prezident ďalej dodal, že vďaka rýchlej železnici bude Srbsko naďalej lákať investorov, pracovníkov a priateľov, ako je Viktor Orbán. „Srbsko dnes spúšťa najmodernejší železničný úsek v Európe s najlepším vybavením a systémami. Naše vysokorýchlostné železnice postavili naši ruskí a čínski priatelia a ja im nekonečne ďakujem, že spolu s nami budujú budúcnosť Srbska. Dozor robili Nemci, vlaky dodávali Švajčiari, pričom stabilné a silné Srbsko spravodlivo zaplatilo,“ povedal prezident s tým, že vlak čoskoro pôjde nielen z Belehradu do Nového Sadu, ale aj do Nišu a Subotice. Prezident zdôraznil, že v čase,

Medzištátne srbsko-maďarské vzťahy potvrdené aj na slávnostnom ceremoniáli

keď svet čelí geopolitickým ky a poďakoval sa ministrom vo tieto dva národy bližšie ako otrasom a energetickej krí- vláde a predsedníčke vlády Ane kedykoľvek predtým,“ povedal ze, ktorá hrozí paralyzovaním Brnabićovej za ich príspevky. Orbán. všetkých svetových ekonomík, „Za posledných 70 rokov sme V akciovom období do 30. má železnica veľký význam spojili krajiny v smere východ apríla v rýchlych, elektrických pre silnenie ekonomiky každej krajiny. „Železnica je najbezpečnejší, najvýhodnejší a najlepší spôsob pozemnej prepravy osôb a tovaru. Ak budeme pokračovať takýmto úderným tempom, celé Srbsko bude v najbližších rokoch zasieťované najmodernejšou železnicou. Srbsko je trvalo oddané mieru, spolupráci a prosperite a dúfam, že táto železnica prispeje k týmto trvalým ľudským hodnotám,“ uzavrel prezident republi- Prezident akcentoval význam železničnej infraštruktúry v Srbsku

Viktora Orbána privítal aj primátor mesta Nový Sad Miloš Vučević

• TÝŽDEŇ •

– západ a medzitým sme zabudli, aké dôležité je spojiť sever a juh,“ povedal Viktor Orbán a dodal, že v spojenectve so srbským prezidentom Aleksandrom Vučićom to chce zmeniť. „Spájame dve krajiny a dve hlavné mestá, čo uľahčí život Srbom a Maďarom. Naše národy majú ťažký historický osud, no v dôsledku spolupráce s Vučićom sú si dnes

poschodových vlakoch Inter City Soko, ako aj vo vlakoch Regio cena jednosmerného lístka pre 1. a 2. stupeň na trase z Belehradu do Nového Sadu bude 300 dinárov. Deti do šiestich rokov, ktoré si nevyžadujú špeciálnu sedačku, budú prepravované zadarmo. Zdroj a foto: Predsedníctvo Srbska, instagram/ milosvucevic_gradonacelnik

13 /5004/ 26. 3. 2022

5


Týždeň 7 DNÍ

Milión dojmov Pripravil: Miroslav Pap

S

rbský pavilón na celosvetovej výstave Expo 2020 v Dubaji 21. marca privítal už miliónteho návštevníka. Počas šiestich mesiacov svetovej výstavy Srbsko nadviazalo okolo 10 000 pracovných kontaktov a zviditeľnilo sa vo svete vedy a inovácií. Miliónta návštevníčka bola Egypťanka Sali, ktorá vyjadrila potešenie a svoju nadšenosť zo srbského pavilónu, v ktorom mohla bližšie spoznať kultúru Srbska. Srbsko na výstave Expo 2020 prilákalo svetovú mediálnu verejnosť svojimi úspechmi a inováciami predovšetkým v sektore kreatívneho priemyslu, najmodernejších technológií a vedy, pričom sa na tomto podujatí po prvý raz predstavilo pod modernou značkou národnej platformy Srbija stvara. Okrem iného Srbsko na výstave predstavilo

svoj ekonomický, technologický, inovačný, investičný a turistický potenciál. Ana Ilićová, hlavná poradkyňa predsedu vlády Srbska pre kreatívny priemysel a cestovný ruch, ktorá vedie tím Srbija stvara, uviedla, že tento rok boli prekonané rekordy v doterajších zastúpeniach Srbska na svetových výstavách. Srbsko v rámci výstavy zrealizovalo päť konferencií zameraných na investície, na ktorých sa zišlo viac ako 400 investorov z celého sveta, bolo podpísaných viac ako 40 zmlúv a predkontraktov a viac ako 20 spoločností zo Srbska sa pripravuje na podnikanie v Spojených arabských emirátoch a na Blízkom východe. * Zápis detí do základných škôl je aj tohto roku možný prostredníctvom portálu eUprava – eZakazivanje, na ktorom si rodičia majú možnosť objednať termín na zápis a testovanie dieťaťa v jednotlivej

základnej škole, do ktorej teritoriálne patrí. V minulom roku službu eZakazivanje využilo okolo 35 800 rodičov a zodpovedných osôb. Objednanie termínu je možné okrem portálu eUprava aj priamo v danej škole alebo prostredníctvom telefónnej a mailovej komunikácie. Po objednaní časového termínu na portáli rodičia odchádzajú do príslušnej školy, kde ukončujú všetky aktivity, bez toho, aby do školy nosili obsiahlu dokumentáciu, ako napríklad rodný list, doklad o absolvovaní predškolského programu, doklad o mieste bydliska či potvrdenie lekárskeho vyšetrenia. Všetky uvedené doklady a dokumenty automaticky budú stiahnuté elektronickou formou z portálu. Iba v prípade, že sa lekárske vyšetrenie dieťaťa vykonalo v súkromnej ambulancii, je potrebné priniesť dané potvrdenie. Každá základná škola je povinná zverejniť termíny na zápis a testovanie v období od 1. apríla do 31. mája. Rodičia na portáli eUprava budú mať možnosť nájsť potrebné te-

lefónne kontakty na jednotlivé základné školy a ministerstvo v prípade získania dodatočných informácií. Všetky detailné informácie si rodičia môžu nájsť aj na webovej stránke Ministerstva školstva, vedy a technologického rozvoja. „Zápis budúcich prvákov je pre rodičov veľmi dôležitý krok v živote, preto je potrebné, aby sa skôr venovali tým deťom, ako zbieraniu potrebnej dokumentácie,“ uviedol minister školstva, vedy a technologického rozvoja Branko Ružić. Riaditeľ Kancelárie pre IT sektor a eUpravu Dr. Mihajlo Jovanović spresnil, že pre tento krok bolo potrebné prepojiť okolo 1 200 základných škôl, 150 domov zdravia, 4 ministerstvá a 30 rozličných informačných systémov. Aj týmto systémom sa eUprava stala dôležitou súčasťou života obyvateľov Srbska, ktorý bude značne zjednodušený, čo sa týka byrokratického systému v krajine. Zdroj: RTV Vojvodina, Ministerstvo školstva, vedy a technologického rozvoja

V POKRAJINSKEJ VLÁDE UDELILI ZMLUVY PRE 32 PROJEKTOV

Nový investičný cyklus vo Vojvodine Jasmina Pániková

P

redseda pokrajinskej vlády Igor Mirović v pondelok 21. marca odovzdal zmluvy hodnoty 4,5 miliardy dinárov predstaviteľom miest a obcí. Prostriedky sú určené na realizáciu 32 projektov v oblastiach cestnej infraštruktúry, zásobovania vodou a ochrany vôd, lokálneho a regionálneho rozvoja, rozvoja športu a v oblasti kultúry. Predseda Mirović poznamenal, že sa začína nový investičný cyklus, v ktorom sa spoločnými silami realizujú projekty, významné pre Vojvodinu a všetkých 45 lokálnych samospráv. Na tieto účely z pokrajinského rozpočtu cez Správu pre kapitálové vklady Vojvodiny vyčlenili 3,6

6

www.hl.rs

miliardy dinárov a ostatok prostriedkov zabezpečia lokálne samosprávy. Podľa jeho slov týmto spôsobom odštartuje 21 nových projektov a zabezpečené bude pokračovanie 11 viacročných projektov. Mirović avizoval začiatok viacerých nových projektov: nový kruhový objazd v Novom Predstavitelia miest a obcí (foto: pokrajinská vláda) Sade (Bulvár cára Lazara vodovodnej siete sa bude rekonNa projekty lokálneho a regioa Ulica fruškohorská), rekonštrukciu časti cyklistickej dráhy štruovať v Kikinde a rekonštrukcie nálneho hospodárskeho rozvoja je z Futogu k Veterniku, rekonštrukcie zariadení na dezinfekciu pitnej vyčlenených viac ako 757 miliónov ciest v Subotici, Apatine, Sente, vody budú v Hložanoch a Maglići. dinárov. Ide o projekty, ktoré budú Žitišti, Sečnji, Temerine, Titeli, Irigu, Projekty z tejto oblasti sa budú realizované v Novom Sade, Kule, realizovať aj v obciach Báčsky Šíde, Apatine, Novom Bečeji, BáčŽablji a v Odžakoch. Keď ide o zásobovanie vodou Petrovec, Nova Crnja, Mali Iđoš skej Topole a vo Vršci. a ochranu vôd, časť distribučnej a Kanjiža.

Informačno-politický týždenník

• TÝŽDEŇ •


MINISTER MLÁDEŽE A ŠPORTU VANJA UDOVIČIĆ V KOVAČICI

Kovačickú obec navštívil až 4-krát Olinka Glóziková-Jonášová

M

inistrovi mládeže a športu Vanjovi Udovičićovi sa v Kovačickej obci ozaj páči, hovorí o tom skutočnosť, že za uplynulých päť rokov túto juhobanátsku obec navštívil až štyrikrát, teda v priemere raz ročne. O tomto však svedčí aj skutočnosť, ako ministra v Kovačici privítali, srdečne a priateľsky. Avšak aj z ministrovej strany bolo cítiť, že sa ocitol a pohybuje sa

Pred vchodom do školy ho okrem početných ľudí privítali Jaroslav Hrubík, predseda Obce Kovačica, jeho zástupca Petar Višnjički a Anička Bírešová, riaditeľka ZŠ Mladých pokolení v Kovačici.

Minister si prial spoločnú fotku s ľuďmi, ktorí ho v Kovačici tak srdečne privítali

Ministra privítali Jaroslav Hrubík, predseda Obce Kovačica, jeho zástupca Petar Višnjički a Anička Bírešová, riaditeľka ZŠ Mladých pokolení v Kovačici

medzi priateľmi a ctiteľmi jeho či už športovej, alebo ministerskej kariéry.

Minister však hneď po príchode a krátkej, ale príjemnej komunikácii s obyvateľmi a zamestnancami školy zamieril rovno do športovej telocvične, kde ho netrpezlivo očakávali a ešte s väčším nadšením privítali žiaci. On sa k nim správal mimoriadne priateľsky, povzbudzoval ich Ministra privítali početní ctitelia jeho športovej vo svojom prealebo ministerskej kariéry jave a príhovore ako špičkový Udovičić navštívil Kovačickú športovec, aby nasledovali svoje obec v sobotu 19. marca. Navštívil sny a tvrdo trénovali alebo sa kovačickú základnú školu a potom učili, zdokonaľovali v hudbe alebo aj Hádzanársky klub Spartak v v ktorejkoľvek oblasti. Motivačné Debeljači. slová na deti zapôsobili a na záver • TÝŽDEŇ •

stretnutia si spoločne s ministrom zahrali volejbal. Do hry sa zapojil aj predseda Hrubík a plánovaná 15-minútová návšteva sa zdupľovala. Vedenie školy a predovšetkým profesori telesnej výchovy a tréneri jednotlivých športových disciplín sa ministrovi pochválili pozoruhodnými výsledkami, ktoré ich žiaci zožínajú na početných súťaženiach, začnúc tými obecnými, až po tie najvyššie. Minister však do Kovačice a medzi deti s prázdnymi rukami neprišiel. Priniesol žiakom dve hádzanárske bránky so sieťkou, dve

trénermi rozprával o význame zlepšenia športového systému a športovej infraštruktúry a poznamenal: „Skutočne veľmi poteší, keď máme príležitosť v teréne sa stretnúť a porozprávať s deťmi, ale predovšetkým hovoriť s lokálnymi športovými kolektívami o výzvach, ale aj o problémoch, ktorým čelia, s cieľom, aby sme tímovo a spoločne prispeli k ich vyriešeniu a zlepšeniu športu na lokálnej úrovni,“ povedal minister Udovičić, kým predseda Hrubík podotkol význam komunikácie medzi predstaviteľmi lokálnych samospráv a ministerstva. Na záver menovaní ozrejmili, že hovorili aj o pomoci, ktorá je nevyhnutná pre Karate klub Kovačica a Kolkársky klub v Debeljači. Minister podotkol, že sa Ministerstvo mládeže a športu aj naďalej bude snažiť zabezpečiť najlepšie podmienky pre všetkých športovcov Srbska. Riaditeľka kovačickej základnej školy Anička Bíršová Profesori telesnej výchovy a vyjadrila poďakovanie rezorttréneri jednotlivých športových nému ministerstvu a samotdisciplín sa ministrovi pochválili nému ministrovi a podotkla, pozoruhodnými výsledkami že je toto obrovská motivácia žiakov: (zľava) Jaroslav Hrubík, pre všetkých v škole aj ďalej Pavel Urban, Vanja Udovičić, Anička Bírešová a Miroslav Tomáš sa zdokonaľovať a zlepšovať. Povďačná je, že si povšimli ich basketbalové tabule s obručami, prácu a úsilie. Početné projekty volejbalovú sieť, 40 lôpt, a to po realizovali práve vďaka Pokra10 futbalových, basketbalových, jinskému sekretariátu pre šport volejbalových a pre hádzanú. a Zväzu pre školský šport Srbska, V rámci svojej pravidelnej resp. Ministerstvu mládeže a špornávštevy lokálnych samospráv tu. Vďaka týmto dotáciám deti v celom Srbsku minister sa s pred- v Kovačici majú podmienky na staviteľmi lokálnej samosprá- trénovanie rozličných športových vy, ale aj so športovcami a ich disciplín. 13 /5004/ 26. 3. 2022

7


Týždeň KOVAČICKÁ OBEC V BELEHRADE

Prvá cena padinskému Spolku žien Olinka Glóziková-Jonášová

Na úvod podujatia, ktoré sa konalo v Obchodnom stredisku ultikultúrnosť, multiet- Beograd na vodi v Galérii Beonickosť a dobré vzá- grad na Námestí mašlí, odznel jomné susedské spo- defilé účastníkov v sprievode lunažívanie viacerých národov, gajdoša. Predefilovaním účastníkov nastalo opravdivé čaro pestrofarebných ľudových krojov, ktoré predstavili národy žijúce nie iba vo Vojvodine, ale i v celom Srbsku. V defilé predstavili slovenský ľudový kroj Slovákov z Padiny a Kovačice, ale aj maďarský kroj z Debeljače, rumunský z Uzdina a tzv. mestský banátsky ľudový kroj, ktorý sa v minulosti nosieval v srbských prostrediach. Okrem štyridsiatky žien, členiek spomenutých Kovačičanky ministerke na pamiatku ženských spolkov, ktoré pôdarovali vyšívaný vankúš (na snímke: sobia na území Kovačickej ministerka Darija Kisićová-Tepav- obce, podujatia sa zúčastčevićová a predsedníčka Ženského nilo ešte 150 spolkov žien spolku v Kovačici Anna Stanová) zo Sriemu, z Banátu a Báčky. alebo jedným slovom povedané, Spolky z územia Obce Kovačica Kovačickú obec uplynulý víkend sa spoločne predstavili na stánpredstavili členky spolkov žien ku Juhobanátskeho obvodu a z Kovačice a Padiny, Spolok žien poukázali tak na bohatstvo roz-

M

Slovenský a rumunský ľudový odev v plnej kráse

Bulka z Debeljače, Spolok žien Bakice z Uzdina a Spolok žien Vidovdan z Crepaje na podujatí Ko se lepo nosi, taj se i ponosi v Belehrade. 8

www.hl.rs

manitostí spolu s obcami Opovo a Alibunar. Okrem spomenutých ľudových krojov, pôvodných, ale aj súčasne upravených, predstavené boli ručné práce, ale aj

Informačno-politický týždenník

omaľované predmety zo skla, z dreva či hliny. Okrem vystavených ručných prác usporiadaný bol aj kultúr-

o najautentickejšie ručné práce, čiže práce vyrobené uplatňujúc staré remeslá, ako je napr. háčkovanie, vyšívanie, štrikova-

Padinský ľudový odev a crepajský mestský ľudový odev nevystal na módnej revue

no-umelecký program v pred- nie a pod. V kategórii najlepšie nese KUS Stanka Paunovića omaľované predmety sa do rúk NIS – RNP, skupiny Luča, KUS Spolku žien z Padiny dostala Soko z Inđije a KUS Đurđevak prvá cena. z Kljajićeva. Týmto podujatím organizátori Nevystali však ani vzácni odovzdali jasný odkaz všetkých hostia, a to menovite: Darija účastníkov, že je multikultúrnosť Kisićová- Tepavčevićová, ministerka pre prácu, zamestnávanie, bojovnícke a sociálne otázky, a Jorgovanka Tabakovićová, guvernérka Národnej banky Srbska. Kisićová-Tepavčevićová otvorila podujatie slovami: „Vy predstavujete neuveriteľnú Spoločná fotografia účastníkov z Kovačice energiu a poukazujete na skutočný duch náš- neoceniteľné bohatstvo Vojvoho národa. Poukazujete na to, diny a že sa spoločne pričiňujú že sme ľudia veľkého srdca a že o zlepšenie práce a ekonomické sme krajina, ktorá s otvorenou posilnenie spolkov. náručou víta všetkých.“ Podujatie bolo aj súťažného Foto: Nevena charakteru. Účastníci súťažili Gligorijević-Bugarčić • TÝŽDEŇ •


NA PODUJATÍ ÚSPEŠNÍ AJ PAZOVČANIA

Odmena za vynovený kroj KUS B. Radičevića Anna Lešťanová

T

uristická organizácia Obce Stará Pazova sa tiež predstavila na podujatí Ko se lepo nosi, taj se i ponosi v Belehrade. O tradičné a umelecké práce čle-

niek pazovských združení žien návštevníci i tentoraz prejavili veľký záujem. Predstavitelia KUS Branka Radičevića a SKUS hrdinu Janka Čmelíka zo Starej Pazovy sa zúčastnili aj v súťažnej časti podujatia, kde

Pazovčania a vyparádené Slovenky v najstaršom staropazovskom ženskom kroji s ministerkou Darijou Kisićovou-Tepavčevićovou

sa predstavili svojimi originálnymi a vynovenými ľudovými krojmi, a bola tam aj Srna Subanovićová zo Starej Pazovy, ktorá prezentovala svoje umelecké práce s tradičnými motívmi omaľovanými na hodvábe. Odmena za najlepšie upravený kroj zo Sriemu sa dostala predstaviteľom pazovského KUS B. Radičevića. Členky Združenia pazovských žien, programovej formy SKUS hrdinu J. Čmelíka, na tomto podujatí dali dôraz na najstarší staropazovský ženský Bohatá ponuka na stánku Združenia ľudový odev, do ktorého pazovských žien: (zľava) Katarína boli niektoré členky aj Mikľanová a Anna Očovajová oblečené. Predstaviteľoberajú, a tým pred zabudnutím ky tohto združenia sa v Belehrade predstavili aj bohatou chránia tradičnú kultúru. Foto: z archívu tvorbou, ktorou sa intenzívne zaTO Obce Stará Pazova

AJ BÁČSKOPETROVSKÁ OBEC V BELEHRADE. Na podujatí Ko se lepo nosi, taj se i ponosi v Belehrade v sobotu 19. marca sa zúčastnili aj predstavitelia Obce Báčsky Petrovec. Zúčastnili sa na spoločnom stánku Spolku petrovských žien azda ako jedinom slovenskom z Juhobáčskeho obvodu, kde obecenstvu na svojich pultoch ponúkli krásu ručných prác, výšiviek, omaľovaných predmetov, krojov a gastronómie. V Belehrade v mene Spolku petrovských žien sa zúčastnili predsedníčka Katarína Rašetová, tajomníčka Katarína Arňašová a člen správnej rady Ján Haška, ktorý prezentoval aj slovenský kroj spolu s Alexandrou Brtkovou, ktorú vyparádila Anna Čúsová. Práve tieto kroje najviac zaujali návštevníkov. Na fotografiách z archívu Spolku petrovských žien vidno, že dôstojne reprezentovali svoje prostredie a záujemcom mali čo ponúknuť nielen na obdiv, ale aj na ochutnanie štyri druhy koláčov. J. Čiep

• TÝŽDEŇ •

13 /5004/ 26. 3. 2022

9


Ľudia a udalosti STARÁ PAZOVA

Pre krajšie životné prostredie a chránenú prírodu Anna Lešťanová

V

rámci VKP Čistoća Stará Pazova pôsobí 8 pracovných jednotiek a medzi nimi aj Pracovná jednotka Úprava a údržba sídlisk, ktorej vedúcou je Sanja Kišgeciová, inžiniérka krajinnej architektúry. S príchodom jari a krajšieho počasia pred zamestnancami tejto pracovnej jednotky je, ako aj vždy, mnoho práce. Aj napriek uplynulým dvom špecifickým pandemickým rokom podľa slov S. Kišgeciovej predsa kvitujú štandardnú úroveň úpravy

Z akcie vysádzania stromkov v Staropazovskej obci

vých objazdoch sme vysadili ruže Túto škôlku pravidelne navštea tieto plochy máme doplniť aj vujú zamestnanci z Inštitútu pre sadenicami sezónnych kvetov, nížinné lesníctvo a životné proským na cintorínoch, zvlášť v tých tredie v Novom Sade, ktorí radia i novších častiach, sme tiež vyplnili angažovanie odborníkov z oblasti prázdne miesta zodpovedajúcimi fytopatológie na odstraňovanie sadenicami,“ povedala spolube- niektorých rastlinných chorôb, sedníčka. ktoré sa tam zjavujú. Čo sa týka údržby a úpravy Koncom februára boli zasadené samotnej Starej Pazovy, najväč- ruže na cintorínoch v Belegiši a ší dôraz zamestnanci VKP Čistoća davajú na pekný výzor mestského parku, na časSanja Kišgeciová (foto: A. Lešťanová) tiach vôkol stredných škôl, pred a údržby sídlisk na území budovou ZhroStaropazovskej obce, hoci maždenia obce, v podniku majú zvýšenú potom upravujú potrebu po angažovaní fyplochy v hlavných zickej pracovnej sily. V tomto roku na zákla- uliciach – širšie de stanoveného plánu centrum mesta a programu práce majú (po autobusovú Pred budovou ZO Stará Pazova sú vysadené ruže naplánované už bežné stanicu, hasičský aktivity, akými sú: pílenie dom, Stredisko pre a orezávanie stromov, sade- kultúru a starú Hurbanovskú faru). Starých Bánovciach. Na kruhonie sezónnych kvetov, ktoré Teda na týchto lokalitách plánujú vých objazdoch a pred budovou sa začína v máji, kosenie vysadiť aj najviac sadeníc kvetov. ZO a na námestí v Starej Pazove V uplynulom období zvýšenú tiež. Týmto spôsobom robotnízelených plôch... „V tomto roku sme namiesto suchých pozornosť usmernili aj na výmenu ci VKP Čistoća skrášlili životné sadeníc stromoradia v stre- sadeníc na cestných pásmach prostredie a zvýšili povedomie de sídlisk, ktorých je v Sta- (najviac je sadeníc javora) a ur- občanov o potrebe chránenia ropazovskej obci úhrnne čité množstvo sadeníc zasadili prírody. Foto: z archívu VKP Čistoća 11, vysadili nové, na kruho- aj z ich zalesňovateľskej škôlky.

STARÁ PAZOVA

V ústrety súťaženiu z dopravy A. Lešťanová

V

o všetkých základných školách a predškolských ustanovizniach na území Staropazovskej obce žiaci a škôlkari sa 10. februára zúčastnili školskej súťaže, ktorou odštartovala populárna Pažljivkova prehliadka. V súťažení sa zúčastnilo 597 žiakov prvého ročníka, 643 žiakov druhého ročníka a 635 škôlkarov, z ktorých väčšina

10

www.hl.rs

žiakov vypracovala testy. Po preskúmaní testov zo strany Agentúry pre bezpečnosť Srbska nasledovalo utváranie tímov. Každá škola bude mať dva tímy: tím prvého ročníka 3 + 1 a tím druhého ročníka 3 + 1, kým predškolské ustanovizne taktiež budú mať štvorčlenný tím – traja členovia v stálom zložení a jeden člen rezervný. Na základe pravidiel súťaženia jeden prvý tím postupuje do ďalšieho regionálneho súťaženia,

Informačno-politický týždenník

Z výcviku pre technickú podporu a pre moderátorov súťaženia v Starej Pazove • ĽUDIA A UDALOSTI •


čo znamená, že tri tímy správa. Vo výcviku sa z každej vekovej skupiny okrem zamestnanbudú predstavovať Obec cov Agentúry pre Stará Pazova na ďalšej bezpečnosť Srbska úrovni súťaženia. zúčastnili aj predstaSo zámerom, aby sa vitelia z mesta Šabac zväčšila bezpečnosť a obcí Sriemske Karnajmladších občanov lovce, Báč, Žabalj a v doprave a aby sa cez Báčsky Petrovec. hru zoznámili s hlavnými „Kolegovia z uvedených obcí a dopravnými predpismi a tým nadobudli vedomie mesta v organizácii zodpovedne sa správať Agentúry pre bezako účastníci v doprave, Jelena Pešićová, koordinátorka Rady pre bezpečnosť pečnosť Srbska sa Obec Stará Pazova sa zú- Obce Stará Pazova (v strede) zúčastnili v príprave častňuje v realizácii tohto moderátorov a osôb, projektu spolu s 50 lokálnymi dňa 9. marca v budove ZO Stará ktoré budú poskytovať technickú samosprávami z celého Srbska v Pazova sa uskutočnil aj výcvik pre podporu v samotnom súťažení. organizácii nasledujúcich úrovní technickú podporu a moderáto- Na výcviku sme sa zoznámili aj s súťaženia. rov súťaženia, ktorých bude mať aplikáciou, ktorá sa bude používať V ústrety obecnej prehliadke každá zúčastnená lokálna samo- počas súťaženia, a mali sme mož-

AKTIVITY MIESTNEJ ORGANIZÁCIE PENZISTOV V PADINE

nosť vidieť aj test verziu súťaženia,“ povedala Jelena Pešićová, koordinátorka Rady pre bezpečnosť Obce Stará Pazova. V Obci Stará Pazova obecná prehliadka je naplánovaná na 23. a 24. marca. V prvý deň prehliadky súťažiť budú škôlkari a na programe budú aj dve polofinálové súťaženia všetkých deviatich základných škôl, kým v druhý deň sa uskutoční finálové súťaženie dvoch najúspešnejších tímov, tak prvého, ako aj druhého ročníka. Obecné súťaženie Pažljivkova prehliadka sa uskutoční v staropazovskej Základnej škole Simeona Aranického. Foto: z archívu Rady pre bezpečnosť Obce Stará Pazova

dedinských osláv usporiadali prvú výstavu obrazov insitných maliarov – členov Miestnej organizácie penzistov v Padine. Zúčastnili sa súťaže vo varení guláša a dosiahli aj pozoruhodné športové výsledky v hádzaní šípok, vo futbale a v basketbale. Bez ohľadu na to, že v roku 2021 ešte pretrvávala pandémia, vedenie padinskej miestnej organizácie penzistov tento rok hodnotí ako najúspešnejší. Treba spomenúť aj to, že sa na sklonku roka presťahovali do väčších priestorov. „Nesmieme zabudnúť ani na charitatívnu činnosť naZáber z posledného, volebného zasadnutia šej organizácie. Užívateľom Domu seniorov Fénix v Padine sme darovali jablká pobyt v kúpeľoch. Okrem toho a všetkým penzistom sme rozdelili našim členom sme poskytli aj sociálnu pomoc, a to počas celého roka vitamíny, ktoré nám poskytla lokálviac ako 50 balíkov,“ poznamenal. na samospráva, ktorá podporuje Dôchodcovská organizácia pre všetky naše aktivity. Rovnako tak svojich členov usporadúva aj bez- nezištnú pomoc dostávame z Obecplatné lekárske vyšetrenia a pred- ného združenia penzistov Kovačica, nášky na rozličné, penzistom blízke za čo im patrí nesmierna vďaka.“ Na záver nášho rozhovoru Šuľa témy. Z ich iniciatívy na ambulancii, povedal, že sa aj naďalej budú snažiť resp. na vchode do fyziatrického oddelenia je aplikovaný vchod pre byť svojim členom, ale aj všetkým penzistom nápomocní, či už ide o postihnuté osoby. Keď ide o iné aktivity obecného zadováženie základných životných združenia penzistov, treba spome- potrieb za zľavené ceny, alebo návnúť, že sú činní aj na poli kultúry, ale števy pamätihodností po Srbsku aj v športe. Svedčia o tom aktivity, a stretnutia s inými združeniami ktoré mali v roku za nami. Počas penzistov. Foto: z archívu MOP Padina

Staronové vedenie sľubuje ešte lepšie podmienky pre dôchodcov Olinka Glóziková-Jonášová

T

ento rok je pre dôchodcovské združenia volebný. Na všetkých úrovniach, začnúc miestnymi organizáciami, sa volí nové vedenie na štvorročné mandátne obdobie. Voľby v miestnej dôchodcovskej organizácii v Padine sa uskutočnili v utorok 1. marca, kde za predsedu opäť zvolili Jána Šuľu. O týchto voľbách sme dôkladne informovali v predošlom čísle nášho týždenníka, avšak o tom, ako penzisti hodnotia rok za sebou, ale aj aké plány na budúci rok, respektíve štvorročné mandátne obdobie má staronové vedenie, sa dočítate v nasledujúcich riadkoch... Miestna organizácia penzistov v Padine v súčasnosti zastupuje záujmy 200 seniorov. Počas roka realizovali mnoho akcií a aktivít, od tých zameraných na zadováženie paliva a iných potrieb za zľavené ceny, po rôzne stretnutia, výlety či exkurzie. „V roku za nami sme mali približne 200 členov, teda tých, ktorí si zaplatili členské, i keď nie všetci boli rovnako aktívni. Naša organizácia je druhá podľa početnosti, hneď po Kovačici,“ hovorí na úvod Šuľa a pokračuje: „Pre našich členov sme vlani zabezpečili viac • ĽUDIA A UDALOSTI •

Ján Šuľa odovzdáva vitamíny penzistom

ako 20 ton uhlia rôzneho druhu, ale aj 40 paliet dreva, ktoré mohli splácať na splátky. Okrem toho až pre 32 členov sme zabezpečili poistenie, takže momentálne takmer 50 percent našich členov má životné poistenie.“ Prostredníctvom organizácie dôchodcovia mali nárok na pobyt v kúpeľoch za výhodné ceny. „Tridsiati penzisti boli na oddychu v Sokobanji, 12 vo Vrnjačkej Banji, ale aj v kúpeľoch Melenci, Gornja Trepča a inde. Až deviati penzisti mali právo na rehabilitačný pobyt, teda bezplatný, kým 45 penzistov dostalo darčekové poukážky na

13 /5004/ 26. 3. 2022

11


Ľudia a udalosti BÁČSKY PETROVEC

Ombudsman venoval slovenské knihy predškolákom Jaroslav Čiep

P

okrajinský ochranca občanov – ombudsman prof. Dr. Zoran Pavlović so svojou zástupkyňou v utorok

Ombudsman prof. Dr. Zoran Pavlović

8. marca napoludnie navštívil Predškolskú ustanovizeň Včielka v Báčskom Petrovci a pri tej príležitosti do daru im priniesol knihy pre deti. „Ochrana práv detí je stála a nepretržitá činnosť pokrajinského ochrancu občanov – ombudsmana. Vedomí sme si toho, že kniha je neoddeliteľnou

súčasťou detstva a rozhodujúci prvok v ich živote a školstve,“ prízvukoval Pavlović. Úrad pokrajinského ombudsmana týmto činom chce povzbudiť tak záujem detí o svet kníh, ako aj rozvoj ich predstavivosti, súcitu, empatie a slovnej zásoby. Zároveň vysvetlil, že vo fókuse ich práce sú profesi- V družnej debate v petrovskej Včielke onáli – v tomto prípade personál predškolskej ustanovizne, Včielka Anna Laćarková ktorý podľa Pavlovića má veľký a oboznámila ich s činvýznam, lebo kvalita života v do- nosťou všetkých oddespelosti je predpoklad úspešnej lení nielen v Petrovci, ale aj v Hložanoch, v Kulpíne práce s deťmi od útleho veku. Knihy venované deťom po- a v Maglići. Práve sviakrajinský ochranca občanov – točný deň pre všetky ombudsman doteraz už daroval ženy si spríjemnili aj topredškolským zariadeniam vo uto návštevou. Ako sama viacerých prostrediach. Napr. povedala, v PU Včielka je v Čantavire pre deti s maďar- 58 zamestnancov, z čoho ským materinským jazykom, je 57 žien a iba jeden pre srbské deti v Stapare a pre muž. V pokračovaní ochranrómske deti v Šangaji. Báčsky ca občanov objasnil, Petrovec si vytypovali ako ukážako funguje inštitúcia kovú ustanovizeň, kde výučba ombudsmana založeprebieha po slovensky, takže ná roku 2002 a ako si Z venovaných kníh petrovským preddarček obsahoval rôzne knihy školákom občania môžu aj prospre deti z produkcie Slovenského vydavateľského centra tredníctvom tejto inštitúcie vy- v prípade nezákonitej a nedôdobyť svoje ľudské a občianske slednej práce verejnej správy vydané po slovensky. Hostí z pokrajinskej admi- práva, ktoré majú garantované na území Autonómnej pokrajiny nistrácie privítala riaditeľka PU zákonmi Srbska, predovšetkým Vojvodiny.

PESTÚNSTVO SPROSTREDKOVANÉ STREDISKOM PRE SOCIÁLNU PRÁCU OBCE BÁČSKY PETROVEC

Zodpovedná práca pre celú rodinu Katarína Gažová

S

tredisko pre umiestnenie rodín a pestúnstvo Nový Sad v roku 2020 pozvalo Stredisko pre sociálnu prácu Obce Báčsky Petrovec zapojiť sa do organizácie Otvorené dvere pestúnstva. Je dôležité zdôrazniť, že v sieti systému ustanovizní sociálnej ochrany je plánovaný určitý počet sociálnych stredísk pre umiestnenie rodín a pestúnstvo na území Republiky 12

www.hl.rs

Srbsko. Nový Sad patrí medzi prvé také založené strediská a pestúnske rodiny z územia Báčskopetrovskej obce prebral formálno-právne. O tejto otázke sme hovorili s Biljanou Drakulićovou, riaditeľkou strediska v Petrovci. – Keď ide o ochranu detí, spolupráca je výborná a sme takmer v každodennom kontakte. Naším spoločným cieľom je, aby sa čím viac posilnilo a podporilo pestúnstvo, a pracujeme na tom, aby

Informačno-politický týždenník

naše deti boli pripravené časom vystúpiť z programu sociálnej ochrany. V Obci Báčsky Petrovec je aj príbuzenské pestúnstvo. To je osobitný druh pestúnstva a v obci sú dva také prípady. A potom je ešte päť prípadov, že sú deti umiestnené v rodinách. Keď sa pozrieme do minulosti, tak v porovnaní so súčasnosťou je znížený počet pestúnskych rodín v našej obci. Ani záujem nie je veľký, nehlásia sa nám do sociálneho strediska, že by mali

záujem o takýto tvar ochrany detí. My máme 15 detí umiestnených v pestúnskych rodinách. To je súhrnne o päť detí menej ako vlani. Teda toľko detí vystúpilo z programu sociálnej ochrany a ten krok je pre deti veľmi dôležitý. Ako budú tie deti ďalej žiť, kde sa vrátia, kde budú žiť, teda ako budú organizovať svoj život a ako sa v ďalšom živote vynájdu, závisí od tých úloh, ktoré sme my spolu s nimi realizovali, ako aj od podmienok, v ktorých sa ocitli, a od osobnosti detí. Z iniciatívy Strediska pre sociálnu prácu naša lokálna samospráva našla spôsob, ako podporiť tie deti fi• ĽUDIA A UDALOSTI •


nančne. A najmä v tom prípade, ak deti nemajú ubytovanie, iba osobné veci, keď odchádzajú z pestúnskej rodiny. My aj ďalej zostávame v kontakte s tými pestúnskymi rodinami. Schválené je aj obecné rozhodnutie podporovať deti finančne ešte šesť mesiacov po vystúpení zo systému sociálnej ochrany, mesačne vo výške priemerného platu v Republike Srbsko. My aj naďalej sledujeme, ako sa vynachádzajú, a v spolupráci s hospodárskym odvetvím našej obce im pomáhame, aby si zabezpečili zamestnanie, teda aby sa osamostatnili. Teda po dodatočnom polroku podpory väčšina z nich je pripravená na nový začiatok. Vypracované sú pravidlá o podmienkach, pod ktorými sa

ní, o tom, že sa proti nim nevedie trestné konanie, ako aj potvrdenia, že sú zamestnaní, teda že majú nejaké základné príjmy. Predsa všetky presnejšie informácie o podmienkach pestúnstva sa môžu dostať priamo v Stredisku pre sociálnu prácu Obce Báčsky Petrovec. Potrebné dokumenty sociálne stredisko postúpi Stredisku pre umiestnenie rodín a pestúnstvo v Novom Sade. Tam potom vyhodnocujú, či je určitá rodina Biljana Drakulićová (prvá zľava) na prednáške v Petrovci, ktorú uspovhodná ujať sa pestúnstva. riadali spoločne s novosadským strediskom pre pestúnske rodiny Rodina, ktorej požiadavku schvália, musí prejsť prograurčitá rodina stáva pestúnskou. prácu Obce Báčsky Petrovec sa Predovšetkým je potrebné, aby pridáva dokumentácia o všet- mom prípravy pestúnstva a po rodina mala motiváciu pomôcť kých členoch tej rodiny: sú to jeho absolvovaní získa licenciu deťom bez rodičovskej opate- lekárske potvrdenia, potvrdenia zaoberať sa pestúnstvom, čo je ry. Do Strediska pre sociálnu o tom, že neboli trestne stíha- skutočne zodpovedná práca.

EKOLOGICKÉ HNUTIE ZELENÍ – PETROVEC

Pátranie po novom predsedovi J. Čiep

P

redvlani na Štefana, teda 26. decembra, Ekologické hnutie Zelení – Petrovec dovŕšilo 30. rok organizovanej činnosti. Keďže v tom čase na území Obce Báčsky Petrovec bolo v platnosti uznesenie o mimoriadnej situácii ohľadom celosvetového vírusového ochorenia Covid-19, ktoré zakazovalo spolčovať sa vo väčšom množstve, ekológovia boli znemožnení toto svoje okrúhle jubileum aj zviditeľniť v širšej verejnosti. Preto v podvečer svojich už 31. narodenín vedenie Zelených 18. decembra 2021 do hostinca Pútnik pozvalo svojich členov, ale aj partnerské spolky, združenia, inštitúcie a predstaviteľov lokálnej samosprávy, aby sa stretli a patrične si pripomenuli tri desaťročia organizovaných environmentálnych snáh a viditeľných výsledkov práce v tejto oblasti v Báčskom Petrovci. Tento rok je v združení voleb• ĽUDIA A UDALOSTI •

ný. Združenie Zelení – Petrovec svoje výročné zhromaždenie zvolalo na 9. marca do zasadacej siene Podnikateľského a inovačného centra. Po voľbe pracovného predsedníctva nasledovala správa o štvorročnej činnosti a jej prislúchajúca ročná finančná správa, z ktorej bolo vidieť, že združenie hospodárilo so skromnými prostriedkami. Jadrom aktivít miestnych Zelených každoročne boli: jarná úprava Petrovca, v ktorej účinkovalo zo 100 dobrovoľníkov, akcie darovania stromov spoluobčanom a akcie sadenia stromov, edukačná činnosť, predovšetkým so žiakmi základnej školy, ale aj stavanie nového Mostíka Zuzky Medveďovej, vyznačovanie vzácnych stromov v prostredí a iné. Mali nasledovať voľby, ale keďže sa nikto nechcel ujať postu predsedu, nakoniec sa rozhodli, že do ďalšieho oznámenia Zelení – Petrovec budú pracovať v starom zložení: predseda Ján

Vítanie hostí a členov Ekologického hnutia Zelení – Petrovec na výročnom zhromaždení

Makan, zástupca predsedu Miroslav Kevenský, tajomníčka Mariena Stankovićová-Kriváková, pokladníčka Milina Krajčíková a členovia Milada Stankovićová, Jarmila Pálenkášová a Tatiana Milina Turanová. Dozornú radu tvoria Dana Zimová, Vladimír Zabunov a Ján Lačok. V roku 2022 petrovskí ekológovia plánujú byť aktívnejší v spolupráci s gymnáziom a so základnou školou, vynasnažia sa viac koordinovať prácu s komunálnym podnikom a svoje aktivity propagovať aj cestou

sociálnych sietí, zviditeľňovať príkladné počiny, ale aj upozorňovať na nedopatrenia. Zodpovedajúcou príležitostnou činnosťou si pripomenú Deň lesov, Deň vody, Deň planéty Zem, Deň ochrany životného prostredia, Deň Dunaja, ako aj Hodinu pre našu planétu. Jarnú úpravu Petrovca si naplánovali na sobotu 9. apríla. Založili si aj tím, ktorý bude mať na starosti koordinačné práce pre edukáciu mladých ľudí. Ročné členské v združení si stanovili na 500 din.

13 /5004/ 26. 3. 2022

13


Ľudia a udalosti 38. AKCIA ROVNANIA POĽNÝCH CIEST V BÁČSKOM PETROVCI

Zdarná akcia poľnohospodárov Jaroslav Čiep

V

Báčskom Petrovci sa v piatok 18. a v sobotu 19. marca udiala 38. akcia rovnania poľných ciest. Tak ako to pravidelne zjari robievajú dlhé desaťročia, aj tohto roku sa petrovskí poľnohospodári zjednotili a na výzvu Klubu poľnohospodárov sa zúčastnili v akcii.

prácami sa porovnali úvrate, aby si zrýchlili a obľahčili nastávajúce práce v poli – sejbu, prípravu a ochranu rastlín. A aj pre bezpečnejšiu, ako aj pohodlnejšiu jazdu týmito cestami. Akcia mala aj svoju ouvertúru, ktorá bola v piatok 18. marca. Aby sa im v sobotu ľahšie pracovalo, už v piatok za pomoci bagrov naberali zeminu do vlečiek a následne

Časť zoskupených Petrovčanov na jarmočnisku

strojmi, aby trochu uľahčili prácu menším strojom po nich. Zraz bol zrána tradične na jarmočnisku, ale aj priamo na viacerých miestach. V menších skupinách sa ráno stretali na Kulpínskom, Teleku, Šarlote. Za

a občerstvenie vynášali do chotára, a tak sa organizátori rozhodli aj teraz posilniť zoskupených ľudí, ktorí prišli odrobiť prácu. Po ukončenej akcii rovnania poľných ciest všetkých účastníkov povolali aj k spoločnému

Akcie sa zúčastňuje čoraz viac nových a mladých poľnohospodárov, ale nechýbali ani tí starší a ostrieľanejší

Petrovčania v našej krajine pat- zemou zasýpali najkritickejšie ria medzi pionierov tejto pre nich miesta, ktoré potom aj roztískali. a ich stroje užitočnej aktivity, takže Kde bolo potrebné, cesty aj naich ani netreba veľmi presviedčať, orávali. Našťastie, že jeseň bola aby prišli „do rady“. relatívne suchá, takže aj cesty Hoci to predpokladá aj nákla- zostali prevažne v dobrom stave. V čele skupín sú najsilnejšie traktory dy, ktoré sami znášajú. Teda do Preto, že aj zima bola tiež bez traktorov treba naliať palivo, aby sa mohlo potom novosadským mostom stolovaniu a na kus rozhovoru. brázdiť petrovským chopri Futockej ceste sa zo- Aby si zmyli prach, ktorý nazbietárom a zmerať desiatky skupili skupiny pre Sej- rali v poli, účastníkov ponúkali kilometrov dlhé poľné ke, Drágovo a samotnú aj občerstvením a aj chutným cesty. A sme svedkami, Futockú cestu, spoza paprikášom. Ten od rána vo dvoch že palivo zo dňa na deň pontónového mosta kotloch chystal majster kuchár len zdražieva... skupiny sa rozbehli do Vladimír Dudáš. O to, aby všetko Klub poľnohospodárov Bodoňa, Rítu, na Lúky na „malej svadbe“ pri stole bolo aj tohto roku oboznámil a Alpárskou cestou. ako sa patrí, v prvý deň sa postarali širšiu verejnosť s dátumom Účastníkov evidentne aktivistky Spolku petrovských žien chystanej akcie a ohlas bolo o trochu menej a v sobotu manželky funkcionárov petrovských poľnohos- Traktoristi sa rozdelia do skupín a rozbehnú sa ako po minulé roky, Klubu poľnohospodárov Báčsky podárov zase bol adek- po chotári ale presne tak ubúda aj Petrovec. vátny. V tom Petrovčania obyvateľstva v Petrovci. Aj tohtoročná akcia bola úspešv počte zúčastnených traktoristov väčšieho množstva zrážok – dažďa Predsa však prítomným nechýbalo ná a v práci bolo zdaru a teraz petvysoko predstihujú priemer nielen a snehu, cesty sú ubité a trochu je odhodlanie a tak, ako to bolo rovskí poľnohospodári už môžu v porovnaní s okolitými dedina- ťažšie kypriť ich. No, ale preto sú v minulosti, aj tohto roku statočne na pokoji po rovnom pokračovať mi, ale aj so širokým okolím. Tak v čele jednotlivých skupín väčšie odrobili to, na čo sa podujali. v jarnej sezóne sejby, sadenia bolo aj tohto roku. Pred jarnými a silnejšie traktory s prívesnými Roky je zachodené, že sa raňajky a ďalšej úpravy pôdy.

14

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •


ROVNANIE POĽNÝCH CIEST V PADINE

Do akcie zapojili aj nový zrovnávač Olinka Glóziková-Jonášová

P

oľnohospodári hovoria, že je údržba, čiže rovnanie poľných ciest veľmi dôležitou aktivitou pre nich. Zrýchľuje sa tým transport cez pole, pritom si chránia traktory, stroje a mechanizáciu pred možným zničením. Rovnanie poľných ciest je vraj najlepšie vykonať zjari a niekedy aj dvakrát ročne, na jar a v jeseni. Ukázalo sa však, že je to najlepšie vykonať hneď začiatkom marca, lebo sa jamy na poľných cestách najčastejšie vytvoria v jeseni, a ak sú k tomu ešte prudké dažde, tým je cesta ťažšie zjazdná na jar. Takmer zo všetkých slovenských vojvodinských prostredí dostávame správy o rovnaní poľných ciest. Nie je však inak ani v Padine. V tejto dedinke tento dobrý skutok tradujú už viac ako jedno desaťročie. Tohtoročné urovnávanie poľných ciest v padinskom chotári sa uskutočnilo v tretí marcový víkend, presnejšie v sobotu 19. marca, za účasti 70 poľnohos-

p o d á r s k yc h výrobcov, hlavne členov Združenia poľnohospodárov Padina. Do akcie sa, podľa ich mienky, každý rok zapájajú tí istí ľudia, aj napriek tomu, že členovia tohto združenia každoročne pozý-

Účastníci akcie rovnania poľných ciest v Padine

vedia si s tým pomôcť. Avšak aj tí, ktorí sa akcie nezúčastnia, užívajú rovné poľné cesty. Padinskí poľnohospodári sa hneď zrána s traktormi a prívesnými strojmi zoskupili na tzv. hornom a dolnom konci dediny a odtiaľ sa vybrali do chotárov vykonať Nový zrovnávač bol práve v akcii rovnania pravidelnú údržbu poľciest prvýkrát aj použitý ných ciest – rovnaním. vajú aj ostatných poľnohospodár- Urovnali celý padinský a okolité skych výrobcov. Táto skutočnosť chotáre, v ktorých ich členovia ich rozčuľuje, ale ako hovoria, ne- majú obrábateľnú pôdu.

Tohtoročnú akciu podporila Obec Kovačica, a to zadovážením 3 000 litrov paliva, ktoré rozdelili všetkým účastníkom. Vďaka finančnej pomoci, ktorú dostali od lokálnej samosprávy, zabezpečili si aj nový zrovnávač (gréder). Tento stroj bol práve v akcii rovnania ciest prvýkrát aj použitý. Poľnohospodári plánujú údržbu ciest zrovnávačom na miestach, kde to bude potrebné aj počas celého roka. Po akcii nasledoval spoločný obed v Poľovníckom spolku Zajac. Foto: z archívu Pavla Brezinu

PIVNICA

Angažovanosť v prospech pohodlnejšej práce Miroslav Pap

R

beniny. Potrebnú zeminu poľnohospodári získali z priestranstva súkromnej drevopriemyselnej spoločnosti. V prvej fáze sa zúčastnilo 23 poľnohospodárov s prívesnými strojmi, ako aj 5 bagristov, ktorí nakladali zeminu.

ovnanie poľných ciest sa začiatkom jari v Pivnici už stalo tradíciou. Poľnohospodári sa aj tohto roku stretli s cieľom zlepšiť kvalitu poľných ciest, ktoré sa počas roka značne zdevastujú, najmä počas daždivého počasia. V aktuálnom roku pivnický Klub poľnohospodárov zrealizoval už dve akcie. Prvá sa konala 4. marca a týkala sa hlavne navážania zeminy na poľné cesty, na ktorých boli vy- Rovné cesty šetria aj poľnohospodársku metvorené väčšie prehĺ- chanizáciu • ĽUDIA A UDALOSTI •

Zhromažďovanie sa začalo na Silbašskej ceste

V utorok 15. marca sa konala veľká akcia rovnania ciest. Podobne ako aj po minulé roky, poľnohospodári sa stretli na Silbašskej ceste. Tohto roku sa do akcie zapojilo 86 poľnohospodárov, ktorí boli rozčlenení do desiatich skupín, ktoré boli rozmiestnené

do všetkých častí pivnického chotára. V čase od 9. do 15. hodiny bolo porovnaných okolo 300 kilometrov poľných ciest v celom chotári. Po ukončení akcie pre všetkých účastníkov bol prichystaný obed.

13 /5004/ 26. 3. 2022

15


Ľudia a udalosti Z VÝROČNÉHO ZHROMAŽDENIA SPOLKU ŽIEN SLOVENKA HLOŽANY

Neustále zveľaďovanie svojho prostredia Katarína Gažová

Z

a spolkom žien v Hložanoch je už druhý rok poznačený pandémiou Covid-19, ktorá zanechala následky na realizácii všetkých plánovaných aktivít. Ako nás informovala predsedníčka spolku Viera Miškovicová, na výročnom zhromaždení v pondelok 21. marca sumovali vlaňajšiu prácu, plánovali tohtoročnú, tiež vlaňajšie hospodárenie a plánovali tohtoročné a potom aj pochválili najaktívnejšie členky spolku v minulom roku. Vlani výročné zhromaždenie mali 8. marca, keď oslávili aj Deň žien. Z príležitosti veľkonočných sviatkov na hložianskom trhovisku predávali studenie a rôzne druhy koláčov a v darčekovom stánku spolkové kuchárky a suveníry. Nasledovala prezentácia novej kuchárky tradičných receptov, ktorá bola vydaná po slovensky a po srbsky a finančne podporená Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí a z dotácie Obce B. Petrovec. Prezentácia bola koncom mája v dome kultúry. Program pripravili aktívne členky Slovenky. Pri tejto príležitosti bola na poschodí domu kultúry nainštalovaná výstava prípravy tradičných cestovín – rezancov. Potom sa zúčastnili výročného zhromaždenia ASSŽ v Hajdušici a podporili Spolok kulpínskych žien v realizácii ich projektu škrobenia a žehlenia ženských krojov. Pre detskú výtvarnú sekciu ušili primerané zástery. Zapojili sa do aktivít Združenia Ekos, počas podujatia Deň Dunaja a na úprave kvetinových plôch v centre Hložian. Okolie domu kultúry a domu zdravia počas roka tiež upravovali. Hložianskych poľnohospodárov počas akcie rovnania ciest podporili slaným pečivom.

16

www.hl.rs

Dopriali si i relaxačné dni kašu v kotloch. Už tradične tiež mimo spolkových priestorov predávali koláče a torty a v dara tak trávili aj jeden pekný od- čekovom stánku zasa suveníry dychový deň na kúpalisku v Te- a kuchárky. merine. Mesiac júl bol náročný na aktivity a účasti na podujatiach. Najprv organizovali prezentáciu knihy diplomovaného kuchára Milana Kolarského z Kulpína pod názvom Sabrana jela i ishrana porodice Dunđerski u Kulpinu početkom XX. veka. Následne sa zúčastnili v podujatiach, akými boli výstava k storočnici v Spolku Predsedníčka a odmenené členky Slovenky petrovských žien, potom Svadba voľakedy a dnes v Kulpíne a Klobása V rámci aktivít Asociácie slofest v B. Petrovci, kde členky venských spolkov žien počas Slovenky vyprážali oškvarky. SNS pripravili predajný stánok Začiatkom augusta sa zúčastnili na Jarmoku umenia a zúčastnili

Z výročného zhromaždenia v Hložanoch

podujatia Deň zelenín v organizácii Združenia poľnohospodárov Hložany. Na tomto podujatí varili kotlíkovú fazuľu, vyprážali oškvarky a varili zabíjačkovú

Informačno-politický týždenník

sa prezentácie kníh slovenských dolnozemských autoriek. Ruky priložili aj k organizácii vydareného podujatia MOMS Hložany Z pera hložianskych autorov.

Počas septembra realizovali spoločnú výstavu ručných prác podporenú Pokrajinským sekretariátom pre vzdelávanie, správu, predpisy a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá. Výstavu pripravili spolu so spolkami žien z Obrovca (združenie NIT), s Maďarským kultúrno-umeleckým spolkom Sándora Večeru z Báčskej Palanky a Združením Vojvodinské motívy z B. Petrovca. Z projektu pre svoje členky a hostky zadovážili nové tričká s logom spolku Slovenka. Zapojili sa aj do dielne pod názvom Pšenica: výroba suvenírov zo slamy a jedál z pšenice, ktorú organizovala ASSŽ v spolupráci so Spolkom petrovských žien a pri príležitosti pripomínania si 100 rokov od založenia prvého ženského spolku v B. Petrovci. V organizácii ASSŽ sa zapojili do dielne zdobenia čepcov, ktorá bola realizovaná v Kysáči, tiež pri príležitosti osláv jubilea 100 rokov od založenia ženského spolku v Kysáči. Na pozvanie Staropazovčanov sa zúčastnili na oslavách 250 rokov od príchodu Slovákov do Starej Pazovy a 100 rokov od založenia ženského spolku, ako aj podujatia Sladký deň v Bielom Blate. Október je aj mesiacom starších ľudí a tak urobili a doručili zbierku odevu a posteľnej bielizne pre Gerontologické centrum v Báčskej Palanke. V SVD v Petrovci pobudli na predstavení kikindského národného divadla. Boli na výlete na Palići a v Zobnatici. Koniec októbra patrí tradičnému podujatiu Slovenky Zemiakové hody, na ktoré si pozvali ženy z iných spolkov a k tomu pripravili príležitostnú výstavu. O realizáciu podujatia sa najviac pričinili samotné spolkárky a domáci poľnohospodári, ktorí podujatie podporili svojimi výrobkami. V novembri členky boli spoločne

• ĽUDIA A UDALOSTI •


so Združením poľnohospodá- Báčsky Petrovec, MS Hložany rov na Kupusijade vo Futogu a a Pokrajinským sekretariátom potom sa v spolupráci s ASSŽ pre vzdelávanie, správu, predzúčastnili sprievodného pod- pisy a národnostné menšiny ujatia festivalu Stretnutie v pivnickom poli v Pivnici. Ku sklonku roka kvasili kapustu na sármu, na ktorej si pochutili v spolku a časť pripravenej sármy predali na Vianočných trhoch v Hložanoch. Hložianske trhy na novej lokalite pre mnohých Hložančanov priniesli nádych Vianoc, deťom darčeky a všetkým veľa dobrej nálady. Pobudli aj na Vianočných trhoch v Petrovci a v B. Spoločné posedenie hostí a domácich Palanke. Aktivity Spolku žien Slovenka v roku 2021 boli pod- – národnostné spoločenstvá. porené Úradom pre Slovákov Na rok 2022 si naplánovali aj žijúcich v zahraničí, Obcou vydanie slovenského a srbského

receptára tradičných zemiakových pečív a pečív s kukuričnou múkou. V spolupráci s ASSŽ sa zapoja do súťaže v prednese po-

naplánovaných aktivít spolku, akými sú výstavy, dielne, práca na rozvoji dedinskej turistiky, humanitárne akcie, zúčastnia sa spoločných aktivít, ktoré ASSŽ organizuje počas roka. Vlani hospodárili veľmi dobre a najviac prostriedkov usmernili na prípravu a tlačenie dvojjazyčného receptára. Na výročnom zhromaždení odovzdali ďakovné listiny za osobitnú snahu vo vlaňajšej spolkovej činnosti svojim členkám: Zuzane Zahorcovej, Zuzane Dudkovej a Anne Sýkorovej. Oslávili tiež 85. narodeniny čestnej členky a dlhoročnej predsedníčky spolku žien Márie Kyseľovej.

ézie a prózy pre ženy a pričinia sa aj o usporiadanie ďalších aktivít Asociácie. Okrem početných

Foto: z archívu spolku Slovenka

Varíme s Vami

Posielajte nám svoje recepty a budete za ne odmenení Vážení čitatelia, od nového roka vám raz mesačne prinášame recepty, ktoré nám posielate. Tak je tomu aj v aktuálnom mesiaci. Prinášame vám marcový recept, tentoraz čitateľky Anny Baďurovej z Pančeva. Avšak nakoľko máte záujem, neváhajte a zapojte sa do našej staronovej rubriky aj vy. Stačí len poslať jasný popis ingrediencií, ako aj postup prípravy s fotografiou na našu mailovú adresu: nvu@hl.rs alebo poštou na adresu Bulvár oslobodenia 81/V, 21 101 Nový Sad, poštový priečinok 234, s poznámkou: Do rubriky Varíme s Vami. Tie najzaujímavejšie zverejníme v našom týždenníku. A to nie je všetko. Poskytnutie svojho receptu sa vám oplatí! Za odmenu dostanete od nás darček. V pokračovaní si prečítajte recept čitateľky Anny Baďurovej z Pančeva.

Kukuričné buchty Z prísad potrebujeme:

POSTUP

1 kg kukuričných krúp 7,5 dl mlieka 1 lyžicu soli 2 lyžice cukru 2 lyžice tuhej masti 2,5 dl smotany 1 kg postrúhanej tekvice (olásky)

Večer prevaríme mlieko, ktorým prelejeme kukuričnú krúpu. Necháme postáť do rána. Ráno pridáme ostatné suroviny a robíme buchty. Buchty pečieme vo vopred vyhriatej rúre na teplote 200 stupňov C. Pečieme ich, pokým nenadobudnú červenkavú farbu. Foto: A. Baďurová

• ĽUDIA A UDALOSTI •

13 /5004/ 26. 3. 2022

17


Ľudia a udalosti ZO SPOLKU KULPÍNSKYCH ŽIEN

Kulpínske spolkárky vstúpili do 19. roku pôsobenia Katarína Gažová

V

Spolok žien od 4. februára 2022 vstúpil do 19. roku pôsobenia. Tak ako po minulé roky, aj vlani pracovali takým spôsobom, ako to dovolili podmienky pandémie. Predsa sa urobilo dosť. Zriaďovali sa miestnosti spolku, ktoré sú v Muzeálnom komplexe v Kulpíne, a zapojili sa aj do celodedinskej akcie zriaďovania Kulpína.

ýročné zhromaždenie kulpínske spolkárky usporiadali v stredu 16. marca. Na príjemnom stretnutí v spolkových miestnostiach predsedníčka Katarína Zorňanová privítala hostí: predstaviteľky Spolku žien Slovenka z Hložian v čele s predsedníčkou Vierou Miškovicovou, zároveň aj predsedníčkou Asociácie slovenských spolkov žien, predsedu Rady Miestneho spoločenstva Kulpín Miroslava Čemana, predsedu Poľovníckeho spolku Fazan Kulpín Branislava Plachtinského, doterajšie a nové členky Predsedníčka Katarína Zorňanová a členka kulpínskeho spolku žien. Nataša Zimanová Po úvodných slovách predsedníčky členka spolku Na- Medziiným usporiadali dielne taša Zimanová prečítala svoju skrášľovania darčekov techniliterárnu prácu Spomienky z Ca- kou dekupáže, dielne kropenia, pare, ktorou sa pred niekoľkými škrobenia a žehlenia spodničiek rokmi predstavila na literárnom – šlingeriek, ktorú realizovali v stretnutí žien v Pivnici. Správu spolupráci s hložianskym spolkom o minuloročnej činnosti Spolku žien. Spolkárky mali aj návštevu

Hostia zhromaždenia s hostiteľkami

kulpínskych žien, plán práce na rok 2022 a finančnú správu za rok 2021 podala predsedníčka Zorňanová.

18

www.hl.rs

z Nového Sadu, keď novosadské a kulpínske deti usporiadali spoločný program. Počas júna a júla sa chystali na najväčšie podujatie

Informačno-politický týždenník

Predsedníčka ASSŽ Viera Miškovicová sa zmienila o práci kulpínskeho spolku žien

spolku Svadba voľakedy a dnes, dielne prípravy krojov a ďalšie ktorá bola v poslednú júlovú aktivity. Vlani spolok hospodáril sobotu. Svadba bola v areáli pozitívne. Medzi plány zaradili aj poľovníckeho domu v Kulpíne nábor nových členov. Na tento rok a v rámci nej boli stánky spol- tiež prichystali projekty a čakajú kov a združení z územia Obce výsledky. Na výročnom zhromaždení sa Petrovec, defilé krojovaných účastníkov galaprogramu, pre- prihovorili hostia: predsedníčka zentovanie kulpínskeho svadob- ASSŽ a Spolku žien Slovenka Viera ného kroja s novou svadobnou Miškovicová pochválila prácu partou, tradičná tortiáda spolku kulpínskeho spolku a zdôraznila, žien (v ponuke bolo 12 tort). že je viditeľná potreba, aby sa aj Vlani spolkárky menej cestovali spolok v Kulpíne stal masovejším, ako v minulých rokoch. a preto vyzvala Kulpínčanky, aby Dôležitá pozornosť v minu- sa zapojili do činnosti spolku. loročnej správe bola venovaná Predseda Rady Miestneho spolopríprave novej knihy spolku Naše čenstva Kulpín Miroslav Čeman sa jubileá – Spolok kulpínskych žien, na ktorej sa vlani hodne pracovalo, a to na príprave textuálnej a fotografickej časti knihy. Prostriedky na vydávanie knihy si spolok zabezpečil z projektov a nakoniec sa pričinila aj obec. Kniha je v príprave a mala Z koštovky pestrej gastronomickej ponuky, ktorú by vyjsť do konca pripravila Nataša Labátová (tretia zľava) marca tohto roku. S vlaňajšou prácou spolkárky boli pozitívne zmienil o práci spolku v spokojné. týchto neľahkých rokoch a zaželal Plán na rok 2022 je rôznorodý a úspešnú činnosť aj v tomto roku. náročný a nakoľko sa ho bude dať Na záver stretnutia v spolku žien realizovať, závisí od prostriedkov bola prezentácia gastronomickej získaných v prvom rade z projek- keteringovej ponuky, ktorú pripratov. Medziiným by to mala byť vili Kulpínčanky Nataša a Anna prezentácia novej knihy spolku, Labátové, nové členky Spolku šesť dielní na tému Slovenské or- kulpínskych žien. Hostia a dománamenty, projekt Svadba voľakedy ci si pochutnali na vydarených a dnes, najmenej dve výstavy, lahôdkach. • ĽUDIA A UDALOSTI •


Z VÝROČNÉHO ZHROMAŽDENIA POĽOVNÍKOV KULPÍNA

Vzorný poľovnícky spolok Katarína Gažová

P

oľovnícky dom v Kulpíne v sobotu 19. marca (práve v deň 69. výročia založenia prvého tunajšieho spolku poľovníkov podľa jestvujúcich písaných údajov) bol miestom stretnutia kulpínskych poľovníkov a ich hostí. Výročné zasadnutie Poľovníckeho spol-

z obecného rozpočtu pre poľovnícke spolky. Pre kulpínsky spolok vlani a na tento rok z obecnej pokladnice bolo určených iba 5-tisíc dinárov na celoročnú činnosť a poľovníci z iných prostredí obce dostali omnoho viac (okolo 100-tisíc din. a aj viac). Túto minimálnu sumu poľovníci Kulpína z hrdosti už dva roky odmietli. Členovia PS Fazan a hostia výročného zhromaždenia v kulpínskom poľovníckom dome

to škoda okolo 120-tisíc dinárov. Spolok usporiadal aj lov na zajace. Podmienky tohto poľovania boli veľmi nevhodné a sťažené v dôsledku neprajného počasia, takže zostrelili 67 zajacov namiesto plánovaných 120. Keď ide o srnčiu divinu, tu si poľovníci splnili plánovaný počet. Zostrelili 7 sŕn a, žiaľ, 4 srny zahynuli od nárazu vozidiel. Pokladník spolku Andrej Širka podal finančnú správu za mi-

Branislav Plachtinský sa pochválil, že majú aj 5 nových členov. Medziiným zdôraznil, že vlani v priestore areálu Poľovníckeho domu PS Fazan po prvýkrát boli usporiadané trojoslavy Kulpína: Deň Kulpína – Predslávnosťové dni v Kulpíne a Svadba voľakedy a dnes. Tento priestor je totiž vhodný aj na takéto celodedinské podujatia. Správy a plány podané na zhromaždení boli schválené.

Správy podali: (zľava) lovník Zdeno Maglovský, tajomník Zoroslav Brtka, predseda Branislav Plachtinský a pokladník Andrej Širka

ku Fazan Kulpín bolo masovo navštívené. Okrem domácich členov boli tu aj hostia poľovníci z Báčskeho Petrovca, Kysáča, Pivnice, Despotova... Prítomných privítal predseda PS Fazan Branislav Plachtinský, ktorý vysvetlil, že v Báčskopetrovskej obci pôsobí obecný poľovnícky spolok, do ktorého patria štyri poľovnícke sekcie zo štyroch prostredí: Báčskeho Petrovca, Kulpína, Hložian a Maglića. Keď ide o Kulpín, podľa počtu poľovníkov a veľkosti poľovníckeho revíra je na druhom mieste, ihneď po Petrovci. Predseda Plachtinský hovoril o práci poľovníckeho spolku v Kulpíne a o rôznych problémoch, ktoré ich trápia. Poukázal aj na nespravodlivé rozdeľovanie prostriedkov • ĽUDIA A UDALOSTI •

Predseda Plachtinský sa osobitne poďakoval kulpínskemu richtárovi Miroslavovi Čemanovi za každú pomoc pre ich spolok. Prítomným sa prihovoril i tajomník Správnej rady PS Fazan Kulpín Zoroslav Brtka, ktorý podal správu o minulej poľovníckej sezóne. Správca kulpínskeho poľovníckeho revíru lovník Zdeno Maglovský podal podrobnejšiu správu. Počas uplynulej poľovníckej sezóny bolo zostrelených 100 prepelíc. Desaťkrát zorganizovali komerčný lov na bažanta. Súhrnne bolo vypustených 254 bažantov a zostrelených 118. Hovoril aj o nešťastnej náhode, keď sa do voliéry poľovníckeho spolku votrela líška. Škoda bola spolu 120 zmiznutých a zaškrtených bažantov. Finančne je

Pracovné predsedníctvo stretnutia poľovníkov v Kulpíne

nulý a finančný plán na tento rok. Vlani hospodárili pozitívne. V mene Dozornej rady hovoril Vladimír Vida a podľa jeho slov rada zhodnotila, že neboli žiadne nedopatrenia. Plány práce na tento rok sú zamerané na zalesňovanie, úpravu voliéry, ničenie škodlivých vtákov. Predseda

Na záver stretnutia poľovníkov v Kulpíne sa prihovorili hostia, ktorí pochválili prácu PS Fazan ako vzornú aj pre iné spolky. Tradične nasledovala spoločná večera – poľovnícky paprikáš a spoločné posedenie domácich poľovníkov a ich hostí.

13 /5004/ 26. 3. 2022

19


DETSKÝ KÚTIK

Helena Bzovská, druháčka ZŠ Simeona Aranického, Stará Paz ova

Iskra Anićová, štvrtáčka ZŠ Simeona Aranického, Stará Pazova

Jar k nám prišla Tak sa tešíme jari a čakáme na teplé lúče slniečka, ktoré nás ohrejú. Jar prináša možnosť viac času tráviť vonku, všímať si prírodu a jej zázračné zmeny, zlepšenie našej nálady. Žiaci zo školy Simeona Aranického zo Starej Pazovy nakreslili práve zmeny v prírode podľa ročných období a žiaci zo Selenče pestrý, veselý cirkus. Všetko nám to ukazuje na zmeny vôkol nás, tú krásu prírody, tú životnú radosť. Máme aj zaujímavé práce z Pivnice, literárnu prácu zo školského života z Jánošíka. Veríme, že sa vám aj tento Detský kútik bude páčiť. Katuša

Luka Bilbija, tretiak ZŠ Simeona Aranického, Stará Pazova

Sára Zahorcová, 4. 1 a ZŠ 15. októbra, Pivnic 20

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Valentína Cigániková, 4. 1 ZŠ 15. októbra, Pivnica

• DETSKÝ KÚTIK •


Keby moja lavica vedela rozprávať Každý má svoje tajomstv á, ktoré by nikomu nemo hol povedať a ani mamke. Keby moja lavica vedela rozprávať, vždy by sme sa rozprávali o všeličom. Mo ja lavica by mi povedala ako sa druhé deti správajú vo či druhým laviciam. Na svojej lavici mám perečník, kn ihy a písanky. Svojej lav ici som dala prekrásne me no Katka. Katka nemá veľ a priateliek, len mňa a jej najlepšiu kamarátku – veľ kú tabuľu Marku. Marka mi vždy pomáhala a ja ju veľ mi chcem. Katka má ešte dv e priateľky, to sú učiteľská lavica Zuzka a lavica, kto rá má na sebe počítač, a ona sa volá Judka. Mne moja lavica Katka vždy rozprá vala, že Zuzka sa chváli, že je najkrajšia lavica v triede . Judka je najmúdrejšia, lebo on a na sebe má veľký počítač a všeličo vie . Moja lavica má priateľky, ale najviac chc e tabuľu Marku a mňa. Raz mi bude ľúto, keď budem musieť odísť od svojich kamarátok, ale no dobre, prídu noví žia ci do triedy. Ale keď pochopím, nebude viac ticho, vtedy sa deti budú blázniť. Ma rka viac nebude čistá, budú všeličo písať po nej a nebudú ju utierať. Ja dúfam, že keď odídem bude všetko v poriadku, možno bude nejaký žiak alebo žiačka, ktorý si sad nú do mojej lavice Katky a budú sa aj oni roz právať o všeličom ako ja. Každý by mal mať svoju lavicu a keď mu je nudné sadnúť a porozprá vať sa s ňou.

Mario Nikolić, 4. a ZŠ Jána Kollára, Selenča

Andrea Brošćinjancov á, siedmačka, ZŠ T. G. Masaryka v Ján ošíku

Laura Lojdlová, 4. a ZŠ Jána Kollára, Selenča

Zoe Častvanová, 4. a ZŠ Jána Kollára, Selenca

• DETSKÝ KÚTIK •

ilustrácia: freepik

Annamária Chrčeková ZŠ 15. októbra, Pivnica

Anna Júlia Marčeková ZŠ 15. októbra, Pivnica 13 /5004/ 26. 3. 2022

21


Vaginálna kvasinková infekcia Prof. Dr. sci. med. Artur Bjelica špecialista na gynekológiu a pôrodníctvo subšpecialista na endokrinológiu

V

aginálna mykotická infekcia predstavuje celý rad infekčných zmien v pošve a okolitých štruktúrach. Dá sa povedať, že neexistuje žena, ktorá by aspoň raz v živote neprekonala pošvovú mykózu. Podľa štatistických údajov trpí pošvovými mykózami viac ako dvakrát do roka 25 percent žien a s príchodom letných dní sa problém stáva obzvlášť akútnym. Vaginálna mykotická infekcia je veľmi pretrvávajúci zdravotný problém, ktorý postihuje veľké množstvo žien a vzniká v dôsledku užívania antibiotík, zníženej imunity, cukrovky, ale aj určitých životných návykov (strava bohatá na rafinované a fermentované cukry a cesto, alkohol, stres...). Veľmi často sa vyskytuje aj počas tehotenstva. Ďalšie faktory, ktoré prispievajú k rozvoju vaginálnej kandidózy, sú: syntetická, tesná spodná bielizeň, zvýšené pote22

www.hl.rs

nie, menštruácia, antikoncepcia, zlá hygiena alebo preháňanie s používaním peny do kúpeľa, antibakteriálnych mydiel a prípravkov na intímnu hygienu. Najčastejšou formou vaginálnej mykotickej infekcie je vaginálna kandidóza a najčastejšou príčinou je huba Candida albicans. Tieto plesne sú rozšírené po celom ľudskom tele, no nadmerne sa rozvíjajú najmä tam, kde nachádzajú najvhodnejšie prostredie. Huba sa môže preniesť na sexuálneho partnera. U mužov je genitálna kandidóza zvyčajne asymptomatická. Príležitostne

Informačno-politický týždenník

sa môžu objaviť biele škvrny na hornej časti genitálií alebo začervenanie, vyrážka, svrbenie, brnenie, zápach a bolesť počas pohlavného styku. Odhaduje sa, že u 10 – 15 % mužov sa môžu objaviť niektoré symptómy po sexe s osobou, ktorá má vaginálnu, orálnu alebo análnu kandidózu. Kandidóza sa však nepovažuje za pohlavne prenosnú chorobu,

pretože sa vyskytuje aj u ľudí, ktorí nemajú pohlavný styk. Aby sa však infekcia neopakovala (pingpongový efekt), mali by sa liečiť obaja partneri súčasne.

Foto: .freepik

Z medicíny

PRÍZNAKY VAGINÁLNEJ PLESŇOVEJ INFEKCIE Príznaky vaginálnych mykotických infekcií sú: svrbenie, pošvový sekrét (od vodnato bielych po hustý, tvarohovitý, biely sekrét), pálenie, niekedy aj svrbenie, zápal slizníc vagíny a vulvy, bolestivý pohlavný styk, bolestivé močenie. Ak sa plesňový zápal pošvy rozšíri na vonkajšie pohlavné orgány, potom hovoríme o plesňovej vulvovaginitíde. Diagnóza sa robí gynekologickým vyšetrením a odberom vaginálnych sterov, ktoré sa posielajú na laboratórne vyšetrenie. LIEČBA Ak sa u vás vyskytne niektorý z týchto príznakov, určite kontaktujte svojho gynekológa, ktorý vám najlepšie poradí a určí vhodnú liečbu. Zvyčajne sa predpisuje vaginálna terapia a odporúča sa diéta a rady týkajúce sa zmeny zlých životných návykov. V prípade opakujúcich sa infekcií je liečba komplexnejšia a dlhodobejšia. Preložila: Anna Horvátová • Z MEDICÍNY •


Z obsahu Meditatívne prózy a eseje

s. 2

Od šoku k imunite: Ako myslieť o „dobe kovidovej“? s. 3 – 5 Čítame, aby sme vedeli, kto sme

Nový Sad 26. 3. 2022 Ročník XXXIX Číslo 4/450

Obzory PRÍLOHA PRE KULTÚRU, VEDU, UMENIE A LITERATÚRU

s. 8

K NIHY Z VYDAVATEĽSKEJ PRODUKCIE OBECNEJ KNIŽNICE V KOVAČICI

Tri nové publikácie Stevan Lenhart

O

becná knižnica v Kovačici sa zaoberá aj vydavateľskou činnosťou a koncom roka 2021 realizovala tri knižné vydania. Ide o dokumentárnu publikáciu Jána Jonáša s údajmi o kovačickom čítacom a vzdelávacom spolku Pokrok, zbierku banátskych poviedok Nikolu Petkova a knižku s dvomi prózami pre deti autorky Elenky Ďurišovej. „Všetky tri vydania sú významné pre vývin kultúry v Kovačici,“ hovorí riaditeľ knižnice Slobodan Stevanovski. „Osobitný význam má publikácia o čítacom a vzdelávacom spolku Pokrok, ktorá svedčí o skutočnosti, že základy vzniku tunajších kultúrnych ustanovizní, akými sú knižnica, Dom kultúry a galéria, boli položené v spolku Pokrok. Dokonca možno povedať, že podnety pre vznik kovačického insitného umenia sa tiež objavili práve v spolku Pokrok, v rámci ktorého si umelecké skúsenosti a dojmy vymieňali aj zakladatelia dnes už svetoznámej maliarskej školy.“ Dokumentárno-bibliografická publikácia Jána Jonáša Čítací a vzdelávací spolok Pokrok Kovačica vyšla z príležitosti stého výročia založenia daného spolku a predstavuje výber tematic-

kých textov a článkov predtým publikovaných v iných knihách, ako aj v Ľudovom kalendári, Národnej jednote, Hlase ľudu, Našom živote, Novom živote a v Rovine. Vydanie obsahuje aj dokumentárne fotografie a biografické údaje o zakladateľoch a aktívnych členoch spolku Pokrok (Michal Toman, Michal Zloch, Štefan Toman, Zuzana Koreňová-Huráviková, Janko Jonáš, Ján Hurávik, Andrej Boboš, Andrej Miháľ, Ján Gabriš, Karol Chrťan, Štefan a Marta Cickovci), ako aj údaje o divadelných predstaveniach, ktoré nacvičili a predviedli členovia tohto spolku. Zbierka poviedok Nikolu Petkova s názvom Jablan i druge banatske bajke predstavuje,

možno všeobecne označiť ako poviedky, ktoré vznikli na základe pravdivých a často humorných príbehov, takže ich možno považovať aj za anekdotické. Knihu si sám autor aj ilustroval. Ináč, s menom Nikolu Petkova

podľa autorových slov, svojráznu chronológiu dediny Crepaja a kniha je písaná v špecifickom jazyku tejto časti južného Banátu, s bohatým použitím archaických výrazov a fráz. Prítomné prózy

čitatelia Hlasu ľudu sa zoznámili vďaka karikatúram, ktoré tento autor pred niekoľkými rokmi pravidelne uverejňoval v našom týždenníku (v rubrike pod názvom Iný uhol reality).

Slobodan Stevanovski, riaditeľ Obecnej knižnice v Kovačici

Dvojjazyčná srbsko-slovenská knižka próz padinskej autorky Elenky Ďurišovej s titulkom Celebrita, handra Miškova okrem rovnomennej poviedky obsahuje ešte jednu pod názvom Marcipán pre pána Marcina. Ilustračné kresby k týmto poviedkam venovaným deťom si vypracovala sama autorka, ktorá je z povolania pedagogička. „S ohľadom na to, že sa nám v priebehu minulého roka podarilo realizovať tri knižné vydania, dúfam, že budeme aj naďalej pokračovať takýmto tempom,“ poznamenáva riaditeľ Obecnej knižnice v Kovačici S. Stevanovski. „Určité plány už existujú a medzi ne napr. patrí knižka Ruženy Kraticovej z Padiny. Ďalším vydaním by mohla byť fotomonografia Nikolu Petkova o Obci Kovačica počas 70. a 80. rokov dvadsiateho storočia. Petkov je totiž aj vášnivým fotografom a má obrovskú zbierku autorských fotografií z nášho prostredia. Hlavne sú to zábery z rôznych kultúrnych, mládežníckych a športových podujatí, veľkých pracovných akcií atď. Ide o vzácne dokumenty, ktoré je potrebné zachovať a publikovať.“


KNI HY

26. 3. 2022 • 13 /5004/

Meditatívne prózy a eseje (Annamária Boldocká-Grbićová: Provinčný weltschmerz. Slovenské vydavateľské centrum : Báčsky Petrovec 2021) Stevan Lenhart

J

edným z aktuálnych knižných vydaní Slovenského vydavateľského centra je prvá zbierka próz a esejí Annamárie Boldockej-Grbićovej, profesorky slovenského jazyka a literatúry z Báčskeho Petrovca, ktorú širšia verejnosť pozná aj ako redaktorku a novinárku v slovenskej redakcii Rádio-televízie Vojvodiny. Ide o knihu Provinčný weltschmerz, z ktorej názvu možno zároveň pocítiť svojráznu autorskú (auto)iróniu, ale aj romantickú melancholickosť, súvisiacu s významom nemeckého slova weltschmerz. Boldocká-Grbićová uvádza čitateľa do svojho špecifického literárno-meditatívneho rozjímania nad umeleckou, kul-

Annamária Boldocká-Grbićová

túrnou a spoločenskou tematikou už v úvodnom esejistickom texte Mať či nemať kam z konopí alebo Milujeme náš menšinový weltschmerz (čítaj samohyb), v ktorom porovnáva večnosť

poetík Paľa Bohuša a Đorđa Balaševića. Kniha obsahuje 4 prózy a ďalších 9 esejí, čiže rozjímaní nad témami, akými sú menšinové literárne geto, 500 rokov reformácie, Bienále slovenských vojvodinských akademických maliarov, dejiny a ovzdušie Galérie Zuzky Medveďovej, 150. výročie divadelníctva v Petrovci, kultúrne a divadelné dejiny Aradáča, (ne)dosahovanie hodnôt v slovenskom vojvodinskom divadle, dvojsté výročie narodenia Ľudovíta Štúra, sté výročie Slovenských národných slávností... O každej téme autorka píše svojským, poeticko-lucídnym esejistickým štýlom, odzrkadľujúcim tvorivú erudíciu získanú od učiteľov „starej školy“. Annamária Boldocká-Grbićová

hovorí, že na svoju prvú knihu čakala relatívne dlho možno aj preto, lebo má vo zvyku stále prehodnocovať samu seba a tak aj svoje texty. Knižný debut ju však určite motivuje k ďalším vydaniam, na ktoré sa nebude čakať tak dlho.

Č A S O P IS Y

O pandémii a zániku literárnych časopisov (Fraktál č. 1/2022, ročník 5) S. Lenhart

24/II

V

úvodníku nového čísla slovenského literárneho časopisu Fraktál šéfredaktorka Stanislava Chrobáková Repar poukazuje na skutočnosť, že literárne periodiká Romboid, Dotyky a Literárny týždenník nedostali finančnú podporu a teda hrozí im zánik. V súvislosti s tým a na základe vlastnej skúsenosti tvrdí, že „printové literárne časopisy sú dnes stratové (a preto vraj neudržateľné) len pre barbarskú spoločnosť meritokratov a fiškálov, pre ostatných majú svoj veľký význam“. Problematický vzťah štátneho systému na Slovensku, keď ide o finančnú podporu kultúrnej a literárnej produkcie, šéfredaktorka Fraktálu dodatočne rozoberá

v tomto editoriáli s efektným názvom V jazyku hada. Jednou z hlavných tém tohto čísla je obdobie pandémie Covid-19, o ktorej z filozofického a sociologického hľadiska vo svojich článkoch píšu Martin Makara, Emil Višňovský, Vratislav Maňák a Stanislava Chrobáková Repar. V rubrike Monitor si možno prečítať rozhovor s literárnym vedcom Martinom Navrátilom (otázky kládol Dušan Teplan), ako aj text Vlasty Jaksicsovej s podtitulkom Niekoľko poznámok ku knihe o Ladislavovi Novomeskom (ide o knihu českého historika Zdeňka Doskočila V žaláři a vyhnanství – Ladislav Novomeský v ére stalinizmu a poststalinizmu). Rozhovor so spomenutým autorom knihy o L. Novomeskom sa nachádza v rubrike Beseda, pokým rubrika Bonus prináša

rozhovor s literárnym kritikom, publicistom a pedagógom Petrom Darovcom (zhováral sa Ró-

bert Šedivý). O literárnych spracovaniach motívu Súľovských skál v prvej polovici 19. storočia vo svojej štúdii hovorí Marianna Koliová,

tvorbu významnej fínskej poetky, dramatičky, prekladateľky a literárnej kritičky Eevy-Liisy Manner (1921 – 1995) približuje Zuzana Drábeková a rozbor piesňových textov Jana Vodňanského s ukážkami pripravil Vladimír Balek. V rubrike Kritika je 8 recenzií a v Kyvadle po dvaja recenzenti píšu o knihách Dohviezdny večer (25 príbehov o Vianociach – zbierka textov viacerých autorov) a Táto izba sa nedá zjesť Nicol Hochholczerovej. Ďalšie texty sa nachádzajú v rubrikách Na margo, Hmyrom!, Na ceste, Zo zápisníka… Časopis Fraktál z verejných prostriedkov podporil Fond na podporu umenia. Vydanie publikácie bolo podporené aj z Fondu LITA. Viac informácií o časopise: fraktal.sk.


VÝBER

HLAS ĽUDU • OBZORY

EMIL VIŠŇOVSKÝ

Od šoku k imunite: Ako myslieť o „dobe kovidovej“? nejší, osamotenejší, oklieštenejší o bezprostredné spoločenské a ľudské kontakty (a preto aj menej radostný), ktoré azda niekomu (mladším generáciám?) môžu suplovať elektronické médiá a internet, otázka je, či naozaj plnohodnotne. Nie každému sa táto nová situácia berie ľahko na vedomie a ešte ťažšie sa na ňu navyká.

dokonca nová predzvesť apokalypsy, pre druhých globálny test našej životachopnosti, pre ďalších čosi ako „dar“ alebo „memento zhora“, pretože ponúka príležitosť na zmenu, reštart, transformáciu spôsobu života, ekonomiky, politiky atď. Pre racionalistov je to výzva „zdisciplinovať sa“, pre realistov výzva na „utiahnutie opaskov“, pre moralistov výzva na „zastavenie sa a stíšenie“. Samozrejme, objavili sa prognózy každého druhu, od proroctiev, že ľudstvo už nikdy nebude také, aké bolo, po scenáre, ktoré väčšmi než krízu pandémie riešia krízu ekonomiky. Zaužívané charakteristiky súčasnej doby, ako „globalizácia“, „antropocén“, „neskorá“ či „tekutá“ modernita, sa zrejme budú otriasať v základoch. Niektorí vedci už navrhli pre túto fázu „obmedzení a uzavretí“ (loc-

militarizáciu moci, na vyhlásenie mimoriadneho (resp. núdzového) stavu ako v čase vojny či „všeobecného ohrozenia“ a na radikálnu reštrikciu života spoločnosti v mnohých oblastiach – od obmedzenia pohybu až po uzavretie všetkých škôl (Agamben, 2020). Za svoj postoj Agamben zožal, okrem iného, aj kritiku (Castrillón, Marchevsky, 2021), avšak je zrejmé, že tento „taliansky model“ sa stal „vzorom“ pre viaceré vlády, ba niektoré sa ho držia dodnes (vrátane našej) spolu s „militaristickou“ rétorikou. „Vojna“ či „boj“ proti vírusu tak hrozí prerásť do „vojny“ a „boja“ proti vlastným občanom, najmä tým, čo vidia celý problém trochu inak. Napríklad ako zložitý spoločenský problém, a nie zámienku na akúkoľvek vojnu. Vyváženejší postoj sa snaží

formulovať Bernard-Henri Lévy (nar. 1948), no aj jeho „zarazil výrazný vzostup medicínskej moci“ (Lévy, 2020: 17). Zároveň aj on odmieta všetky „druhy šialenstva“, na ktoré nás má zvádzať „Pán Korona, náš kráľ“, teda všetky formy „tyranie objektu“, ktoré sa nám dnes vďaka koronakríze vnucujú. Bruno Latour (nar. 1947) uvažuje o celej krízovej situácii skôr z hľadiska „lekcie“, poučenia z nej. Pandémia ukazuje, že vieme zorganizovať ekonomiku aj inak, aby sa udržala pri živote, takisto vieme zorganizovať svoje životy inak, keď je to potrebné (Latour, 2020a). Preto odmieta návrhy vracať sa k tým spôsobom konania, ktoré sme praktizovali pred krízou. Namiesto toho nabáda premyslieť si, v čom budeme pokračovať a v čom nie (Latour, 2020b). Byung-Chul Han (nar. 1959) je skeptickejší. Podľa neho pandémia učí ľudstvo zredukovať všetko na hodnotu prežitia a obetovať ostatné hodnoty jedinej hodnote – zachovaniu zdravia. Odhaľuje sa „krehkosť dobra“, o ktorom písala už dávnejšie Martha Nussbaumová (Nussbaumová, 2003), ale aj krehkosť spoločenských vzťahov a štruktúr. Situácia tiež nahráva digitálnemu sledovaniu občanov a ich súkromia; vírus nám v podstate nastavuje zrkadlo, v ktorom sa môžeme vidieť, ako sme opantaní strachom a kvôli tomu nie sme schopní vidieť iné hodnoty života. Tento filozof považuje koronakrízu za epochálny predel, ktorý má priniesť koniec globalizácie aj neoliberálneho kapitalizmu (Byung-Chul, 2020). To je záver, ku ktorému v svojej knihe dospieva aj Slavoj Žižek (nar. 1949). Na rozdiel od Latoura a iných si myslí (spolu s Hegelom), že ľudstvo sa nikdy nepoučí z vlastných dejín, ale že táto kríza zatrasie základmi nášho sveta, ktorý bude treba postaviť nanovo. Vyliečiť treba aj chorú „vyhorenú“ spoločnosť – ako ju opisuje Byung-Chul –,

25/III

Ako myslieť? Tým väčšmi sa otvára množstvo otázok na intelektuálne reflexie o dobe „pred Covidom“ a „po Covide“, o ďalšom smerovaní ľudstva. Pre jedných je to „morová rana“ a „trest boží“, či

kdownov) termín „anthropauza“ ako pomenovanie „globálneho spomalenia všetkých ľudských aktivít“ v dôsledku koronakrízy (Rutz et al, 2020). Jedným z filozofov, ktorí sa ako prví nechali počuť, bol Giorgio Agamben (nar. 1942). V svojom krátkom vyhlásení z 26. februára 2020 kriticky napadol „frenetické, iracionálne a úplne neopodstatnené krízové opatrenia“ vlády v Taliansku, ktoré za podpory médií šírili paniku a uzatvárali život v celých oblastiach krajiny. Podľa Agambena sa tým legitimizoval starý známy politický scenár, ktorý využil (presnejšie zneužil) odborné kruhy na rýchlu Foto: unsplash

Úvodom… Na začiatku bol šok. Vykoľajenie. Pud sebazáchovy, strach a panika zafungovali. Vyhlásenie globálnej pandémie,1 po ktorom dokonca vyhlásenie „vojny“ – nedalo na seba dlho čakať.2 Vojny proti nepriateľovi neviditeľnému voľným okom, ktorého vie identifikovať iba biomedicína na nanoúrovni prostredníctvom najmodernejších vedeckých technológií. Ak však niekto nebol touto situáciou príliš zaskočený, tak to boli práve tí biovedci, ktorí fenomén koronavírusov skúmali už niekoľko desaťročí (Weiss, 2020). Lenže jedno je poznať „tajný život“ samotného vírusu SARSCoV-2 ako nanoorganizmu (Zimmer, 2021) a iné je čeliť jeho globálnemu šíreniu (a mutáciám) v ľudskej populácii. Na to druhé už nemôžu stačiť mikrobiológovia a ich kolegovia z príbuzných vedných odborov či oblastí medicíny. Iniciatívu prevzali tí, ktorým to naozaj patrí – hlavy štátov a vlád jednotlivých krajín, čím sa Covid-19 (ako je označená choroba spôsobovaná uvedeným vírusom) stal problémom „verejného zdravia“. A nielen to, prerástol do spoločenského, ba politického problému č. 1. Už dva roky nie je v centre pozornosti celého ľudstva nič iné ako Covid-19. Determinuje životy všetkých, mení naše myslenie a správanie, testuje kompetentnosť politikov i všetkých aktérov, ktorí do riešenia tejto krízy vstupujú. Situácia sa stala dostatočne komplexnou, teda zložitou, takže aj keď globálne sotvakomu môže vyhovovať, parciálne na nej kde-kto parazituje a rozohráva kadejaké hry v svoj prospech (čo však v ľudských dejinách nie je nijaká novinka). Individuálne sa s touto situáciou musíme vyrovnávať všetci úmerne svojim schopnostiam, možnostiam aj duševnej odolnosti. Život každého človeka sa stal limitovanejší, neistejší – áno, takisto neslobodnejší – a pre mnohých izolova-


26. 3. 2022 • 13 /5004/

ktorá sa sama podpisuje pod túto pandémiu. Podľa Žižeka Covid-19 ukazuje našu vzájomnú závislosť. Aj keď nám navonok diktuje izolovanosť a sociálne bariéry, zároveň ukazuje, že bez vzájomnej dôvery a kooperácie to nezvládneme. Kooperácia bude potrebná na globálnej úrovni a spolu s ňou obnova dôvery v ľudí a vo vedu. Ani on nesúhlasí s „termínom ,vojna‘ pre náš zápas s vírusom: vírus nie je nepriateľ, ktorý má plány a stratégie, ako nás zničiť, je to len hlúpy sebareplikujúci sa mechanizmus“ (Žižek, 2020: 104 – 105). Úlohou nie je „zachrániť si holé životy, ale prostredníctvom záchrany ľudstva pred sebadeštrukciou vytvoriť nové ľudstvo“ (tamtiež: 105).

a presvedčenie, že zdravie je jedna z najvyšších hodnôt, ale to nestačí. Aj zdravie treba vidieť v ďalších súvislostiach. Ako je známe, človek a spoločnosť sú predmetom iných vied, než je matematika a biológia či od nich odvodená štatistika a medicína. Sú predmetom toľko zaznávaných až „opľúvaných“ spoločenských a humanitných disciplín. A, samozrejme, aj filozofie. Covid-19 je síce primárne biologický a medicínsky problém, ale ani tieto problémy nie sú izolované od celkového života ľudí. Majú svoje ľudské a spoločenské súvislosti a dôsledky. Tým sa stávajú aj politickými, ekonomickými, psychologickými, antropologickými problémami atď.

Naopak, je to len jeden z našich ľudských výtvorov a nástrojov, ktorý bude mať pozitívnu hodnotu iba vtedy a dovtedy, kým si nad ním udržíme kontrolu. Dostať pod kontrolu Covid-19 je rovnako dôležitý cieľ, čo však neznamená, že kvôli tomu môžeme alebo máme zruinovať život ľudí a chod spoločnosti. Kto by toto dopustil – nehovoriac o tých, čo by to nebodaj chceli – je diskvalifikovaný ako nekompetentný v svojej spoločenskej pozícii a funkcii. Kompetentní verejní činitelia musia mať kvalitné sociohumanitné vzdelanie, ktoré je súčasťou aj ich morálnej výbavy. Musia vedieť, v čom spočíva zmysel ich činnosti, ktorým určite nie je šírenie strachu a paniky záplavou negatívnych

Covid-19 a veda Žijeme nepochybne v dobe expertov a dominancie vedeckej kultúry. Nič na tom nemení ani fakt, že sami vedci nemajú „monopol na absolútnu pravdu“ a každá veda je len jeden z ľudských produktov. Tí najlepší vedci si to vždy uvedomovali a vedeli, že aj veda je omylná. Takáto kultúra je dedičstvom modernej doby (osvietenstva), čo vôbec nevylučuje iné kultúrne fenomény, ktoré vede odporujú, nedôverujú jej a rozvíjajú voči nej rôzne alternatívy. V plnej vážnosti však treba povedať: pôsobí až komicky, keď nám matematici vypočítavajú, kedy sa začne či skončí nejaká ďalšia vlna Covidu-19 (ako bude na Vianoce atď.), alebo keď lekári (hygienici, epidemiológovia a ďalší) určujú, čo smieme a nesmieme robiť, aby sme prežili. Pri všetkej úcte k nim musíme povedať, že predmetom ich disciplín nie je celý človek a jeho život, ani celá spoločnosť. Ľudský a spoločenský život sú oveľa zložitejšie, teda komplexnejšie, a obsahujú oveľa viac komponentov a súvislostí, než aby sme ich mohli zredukovať na nejaké čísla a údaje (a na intelektuálnu hru s nimi) hoci aj o našom zdraví. V pozadí takýchto prístupov môže byť dobrá vôľa

Preto všetci tí, čo zasahujú do životov ľudí, ovplyvňujú ich či riadia štát – predovšetkým politici, verejní činitelia a médiá – potrebujú práve znalosti zo spoločenských a humanitných vied ako nevyhnutnú podmienku úspešnosti svojho pôsobenia. Predmetom činnosti týchto aktérov totiž nie sú nijaké čísla ani bunky, ale konkrétni živí ľudia a komplexné spoločenské procesy. Prírodné (biologické, a teda zdravotné) fakty rovnako ako technologické artefakty nikdy nie sú „čisté“, ale v ľudskom svete a spoločenskom živote sú vždy súčasťou procesov, ktoré im dávajú význam a hodnotu – pozitívnu alebo negatívnu. Napríklad ani umelá inteligencia nie je nič „mimoľudské“, čomu by sme sa mali klaňať ako nejakej absolútnej sile.

dát, ale práve naopak: schopnosť tomuto všetkému čeliť. Kompetentní verejní aktéri vedia riešiť problémy verejného zdravia tak, aby spoločnosť nekolabovala a ľudia v nej nestrácali minimálne nádej a dôveru v nich. To, čoho sme svedkami v súčasnej dobe (nielen u nás, ale celkovo vo svete), je na jednej strane hypertrofia čísel a dát v mene vedeckosti a expertízy, na druhej strane deficit znalosti súvislostí a dôsledkov. Je to nesprávne chápanie a využívanie vedy samej, zredukovanej na „fakticizmus“ a „dataizmus“. Potrebujeme lepší, oveľa širší pojem vedy a jej ukotvenia v živote a spoločnosti, o interdisciplinárnych vzťahoch nehovoriac. Preto v tímoch expertov, ktoré riadia covid-krízu, mali už dávno byť

Foto: unsplash

26/IV

V ÝB ER

aj ekonómovia, sociológovia, politológovia, psychológovia, psychiatri, antropológovia, kulturológovia a ďalší (určite aj filozofi, ktorí, mimochodom, vo svete reflektujú túto krízu veľmi aktívne). U nás však akoby za vedcov a expertov platili len „tvrdí“ fyzici a „formálni“ matematici. Na takýto skreslený obraz o vede doplácame všetci. Očkovať či neočkovať (sa): to je otázka! Je prirodzené a veľmi pravdepodobné, že všetci tí, čo sa rozhodujú zaočkovať sa proti Covidu-19, robia tak preto, že sú vychovaní modernou kultúrou a vede v zásade dôverujú (uvedomujúc si aj jej riziká). Ak by sa robil prieskum, ktorý by sledoval koreláciu medzi vzdelanosťou a dobrovoľnou (nie vynútenou či prikázanou) očkovanosťou, zrejme by sa medzi nimi potvrdila priama úmera. Vakcinácia je, pochopiteľne, nástroj na zabezpečenie imunity organizmu, to však neznamená, že je to jediný a „zázračný“ nástroj na riešenie celého problému. Aj keď sa nedá vyhnúť tomu, aby sa metódy riešenia covid-krízy nestali predmetom rôznych politík a sporov, akékoľvek jednostranné postoje (napr. politické heslá ako „vakcína je sloboda“) sa môžu obrátiť proti ich šíriteľom. Vakcína je nepochybne nový, resp. cudzí prvok v organizme človeka. To však neznamená, že výskum a výroba vakcín fungujú odborne nespoľahlivo a eticky nezodpovedne, riadiac sa iba motívmi biznisu a zisku (ako s obľubou hlásajú tzv. antivaxeri). Pozrime sa v stručnosti na argumenty „za“ a „proti“ očkovaniu (ktoré takisto ostávajú bez nejakého aktuálneho prieskumu – na škodu rozhodovacej moci) z čisto racionálneho, resp. etického pohľadu. Po prvé, vakcinácia je historicky overená metóda imunizácie organizmu, ktorá buď zachraňuje život, alebo chráni pred ťažkým priebehom ochorenia. Proti tomu sa uvádza „argument negácie“ (odmietania) v dvoch podobách:


VÝBER

HLAS ĽUDU • OBZORY

ako „argument ignorancie“ (neznalosti) skutočných výsledkov očkovania, alebo „argument nedôvery“ (skepsy) najmä v prípade nedostatočne historicky overených vakcín. Ako podporné protiargumenty sa uvádzajú prípady ochorenia očkovaných, a takisto prípady nežiaducich (známych či neznámych) účinkov u očkovaných, ale aj – na druhej strane – pomery, či skôr nepomery medzi zdravotnými komplikáciami zaočkovaných a nezaočkovaných v prospech tých druhých. Po druhé, vakcinácia je spoločensky žiaduca a nevyhnutná metóda zabezpečenia verejného zdravia v masovom meradle. Proti tomu sa uvádza „argument zjednodušenia“ alebo „argument privilegovania“, podľa ktorých si spoločnosť vakcináciou zjedno-

nielen svojho nositeľa (očkovaného), ale aj druhých tým, že pôsobí proti prenosu nákazy. Proti tomu sa uvádza „argument vyvrátenia“, podľa ktorého toto neplatí na 100 %, pretože je známy výskyt prenosu aj z očkovaných jedincov. Po piate, vakcinácia je morálna povinnosť a môže byť aj eticky vynútená v prípadoch, v ktorých vedie k zabezpečeniu verejného zdravia. Proti tomu sa uvádza „etický argument“, podľa ktorého nič také nemôže byť stanovené ako morálna povinnosť, a už vôbec nie eticky vynútené. Pri zdravom racionálnom prístupe zrejme nie je namieste ani slepá, mechanická dôvera vo vedu, a teda ani vo vakcíny, no rovnako ani slepá, automatická nedôvera, obavy až strach.3 Ide o krajnosti, ktoré sa aj dnes ostro

Emil Višňovský (1956) je profesor filozofie na Univerzite Komenského v Bratislave, kde vedie kurzy zo systematickej filozofie a dejín modernej filozofie, a samostatným vedeckým pracovníkom (emeritus) v Ústave výskumu sociálnej komunikácie SAV. Je autor monografií Človek ako Homo agens (2009), Štúdie o pragmatizme a neopragmatizme (2009), Nové štúdie o pragmatizme & neopragmatizme (2014), Richard Rorty a zrkadlo filozofie (2015), Veda ako sociokultúrna praktika (2019), Akademický svet a jeho tradície (2021) a dvoch súborov filozofických esejí Človek by mal žiť v záhrade (2010), Spytovanie sa na človeka (2020). Z angličtiny preložil tucet odborných kníh a desiatky článkov. stretávajú v sporoch o vakcináciu proti Covid-19. Riešením môže byť prekonanie toho, čo filozofi nazývajú „epistemická tvrdohlavosť“ ako rigidné odmietanie diskusie a presviedčania (Nadler, Shapiro, 2021). V prípade Covid-19 treba kompetentne zvažovať riziká aj vzhľadom na „faktor času“, teda rýchlosť tempa vývinu vakcíny (oproti podstatne dlhším obdobiam vývinu vakcín v minulosti), ktorá môže byť plusom, napriek časovej nemožnosti dlhodobejšie overovať dôsledky vakcinácie.4 Na dôveryhodnosti nepridávajú ani správy o krátiacej sa dobe

Záverom... Nepotrebujeme veľmi vedecký rozum, stačí nám ten zdravý, každodenný a praktický, aby sme pochopili, že viesť vojnu s akýmkoľvek prírodným fenoménom je buď nezmysel, alebo sebadeštrukcia. Vírus – taký či onaký – tu vždy bol a bude. Ide len o to, aké inteligentné sú a budú naše stratégie sebaobrany a spolužitia s ním. Nemôže to byť len jedna či jednorozmerná stratégia, musí ich byť viac a musia byť navzájom koordinované. Naše „spolužitie s vírusom“ jednoducho znamená imunitu voči nemu. Dostatočne silnú imunitu, proti ktorej vírus voči nám nemá šancu. O tom, ako si ju ničíme, alebo ju, naopak, podporujeme, sa však v našej spoločnosti takisto nediskutuje – ani dostatočne, a ani s rozumným nadhľadom, t. j. bez vedľajších (napr. komerčných alebo ideologických) záujmov. No predovšetkým sa o tom neprijímajú záväzné kvalifikované rozhodnutia, hoci alarmujúce ukazovatele (obezita, onkologické ochorenia, stredná dĺžka života, nárast psychických ochorení či závislostí – aj u detí, environmentálne záťaže, ale aj znevažovanie prirodzených autorít a rozklad demokracie zvnútra) sú naporúdzi. Nielen korona, ale aj každý ďalší vírus či hrozba pre človeka tak i naším pričinením dostáva väčšiu šancu uspieť.

Literatúra AGAMBEN, Giorgio. 2020. The invention of an epidemic. The European Journal of Psychoanalysis. https://www.journal-psychoanalysis.eu/coronavirus-and-philosophers/ BYUNG-CHUL, Han. 2020. Interview. Euractiv, 2, č. 5. CASTRILLÓN, Fernando and MARCHEVSKY, Thomas, eds. 2021. Coronavirus, Psychoanalysis, and Philosophy. Londýn – New York: Routledge. LATOUR, Bruno. 2020a. Interview. The Observer, 6. jún. LATOUR, Bruno. 2020b. Interview. Reuters, 8. máj. LÉVY, Bernard-Henri. 2020. Virus, ze kterého šílíme. Praha: KALICH. NADLER, Steven and SHAPIRO, Lawrence. 2021. When stupidity isn’t behind vaccine denial philosophy may be the cure. The Times of Israel, 25. august. NUSSBAUMOVÁ, Martha. 2003. Křehkost dobra. Praha: Oykoimenh. ROUQUETTE, Pauline. 2021. True or false: Countering the claims of Covid-19 vaccine sceptics.france24.com, 08/07. RUTZ, Christian, et al. 2020. COVID-19 lockdown allows researchers to quantify the effects of human activity on wildlife. Nature Ecology & Evolution. Zv. 4, č. 9, s. 1 – 4. WEISS, Susan R. 2020. Forty years with coronaviruses. Journal of Experimental Medicine. Zv. 2017, č. 5, e20200537, https://www. ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/ PMC7103766/ ZIMMER, Carl. 2021. The Secret Life of a Coronavirus. The New York Times, 26. február. ŽIŽEK, Slavoj. 2020. Pandemic! COVID-19 Shakes the World. New York – Londýn: OR Books. Poznámka: Text Emila Višňovského sme vybrali z časopisu Fraktál č. 1/2022. Publikujeme so súhlasom redakcie časopisu Fraktál.

1 Generálny riaditeľ WHO Tedros Adhanom Ghebreyesus tak urobil v svojom mediálnom vystúpení 11. 3. 2020 (https://www.who.int/director-general/speeches/detail/who-directorgeneral-s-opening-remarks-at-the-media-briefing-on-covid-19-11-march-2020). 2 Medzi prvými bol francúzsky prezident Emmanuel Macron, ktorý tak urobil v televíznom prejave 16. 3. 2020 (https://www.youtube.com/watch?v=5wYyJckGrdc). 3 Často uvádzané obavy sú tieto: „vakcíny proti Covidu-19 sú horšie než Covid-19 sám, pretože spôsobujú smrť, rakovinu, genetické poruchy a ďalšie choroby“ (Rouquette, 2021). 4 Prvá vakcína bola úspešne aplikovaná 8. 12. 2020 v Anglicku žene vo veku 90 rokov (https://www.bbc.com/news/uk-england-coventry-warwickshire-59566578).

27/V

dušuje riešenie problému alebo privileguje jedno riešenie na úkor ďalších. Po tretie, vakcinácia je najsilnejší a najefektívnejší prostriedok (popri iných) na zabezpečenie verejného zdravia. Proti tomu sa uvádza „argument zdravia“, podľa ktorého nie každého je možné alebo potrebné očkovať zo zdravotných dôvodov, alebo „argument slobodnej vôle“, podľa ktorého každý jedinec má právo rozhodnúť sa sám, či sa dá očkovať alebo nie (podobne ako v prípade umelého zrušenia tehotenstva). Po štvrté, vakcinácia chráni

účinnosti vakcíny (zo 6 mesiacov na 3) či o predpokladanej permanentnej revakcinácii. V týchto prípadoch sa vyžaduje oveľa masívnejšia diskusia a argumentačná kampaň, ako aj podstatne vyššia angažovanosť vedcov a expertov v nich, a to ešte predtým, než vôbec niekto začne uvažovať o „povinnom očkovaní“ z titulu štátnej moci. Takéto diskusie v našej domácej kultúre sú neznámym fenoménom.


V ÝR O ČIA TIE NAŠE POVZBUDZUJÚCE MEDZNÍKY (3)

Janko Bulík – kráľ kráľovnej športu

28/VI

DrSc. Ján Babiak

Keď sa spomenie Dr. Ján Bulík, väčšina z nás myslí na Maticu slovenskú a na jeho politickú a odbojovú činnosť. A šport? Veď tu predsa dosiahol najväčšie úspechy, ako ani jeden z vojvodinských Slovákov dodnes. kovačických uliciach a na priestran- val medzitriedne atletické súťaženie Prológ Nebola obyčajná rodina Dr. Janka ných lúkach v jej okolí. Možno mu s cieľom získať mužstvo, ktoré bude Bulíka. Ej, veruže nie. Ešte jeho už vtedy jeho budúca športová dôstojne čeliť súperom tamojšieho praprapradedo Gregor Bulík ako orientácia „vošla do krvi“. Nevedno. maďarského gymnázia, mnohí zo čeľadný otec rodiny Bulíkovej, čo Vie sa len, že prvý krát bol toho žiakov to pochopili ako jeden zo sem prišla roku 1785 do Slovenské- celkom vedomý už ako stredoškolák spôsobov svojho dokazovania. Aj ho Bardáňa, bol hneď v prvom roku v novosadskom gymnáziu. Janko. Len niektorí profesori mali príchodu Slovákov, prvým richtárom A práve v tomto, pre neho novom o tom odlišnú mienku, interpretujúc v tejto, v juhoslovanskom Banáte prostredí, na Srbskom pravosláv- srbsko-maďarské atletické stretnutie prvej slovenskej osady. A popredné nom gymnáziu v Novom Sade, sa ako ešte jednu „obyčajnú behafunkcie v národnom živote Bulíkovci možno dosť toho dozvedieť aj o ninu“. Aj výhercovia sa už hľadali hrali aj naďalej, v Ečke a Kovačici, v najstarších triedach a preto keď kde sa po rokoch sťahovali. Aj Jansa Janko Bulík postaral ako piatak kov otec, Fero Bulík, aj s manželkou o prekvapenie a v rýchlom behu Judou, mali pre národnú činnosť prvý prebehol cez improvizovaný veľké pochopenie a aj v chýrečnom cieľ, žiacke publikum ho dočkalo Kovačickom procese, ale aj pred ním s ováciami. Rezultát v akom čase a po ňom, na národa roli dedičnej dobehol na cieľ nie je známy, lebo hrali významnú rolu. A potom aj vtedy štopiek v školách ešte nebolo, jablko od stromu ďaleko nepadá. ale Janko bol najrýchlejší. Keď sa však to slovenské chlapča zmohlo aj v skoku do diaľky a znovu si zastalo ŠPORTOVÉ ZAČIATKY Aj na športovom poli u Bulína piedestál najlepších, aj bežnému kovcov to nemohlo byť inak. Ale divákovi bolo celkom jasné, že nejde v športe tak ďaleko do minulosti o obyčajnú náhodu.1 Jankovi ešte v rodine Bulíkovej ani ísť nemožno, viac. A vedľa toho, že v škole bol lebo tento telovýchovný fenomén Janko angažovaný aj v gymnastickej sa v Kovačici začal formovať už len sekcii a doma, v Kovačici hrával aj v Jankovom detstve. Aj napriek futbal v KŠK, jeho najväčšou láskou tomu, obaja synovia Fera Bulíka sa stáva atletika. zabrali v ňom naplno. Znalci dejín Janko Bulík ako športovec „najhlavnejšej vedľajšej veci na HNEĎ V PRVÝCH SÚŤAŽENIACH (zdroj: Wikipédia) svete“, najmä tých na slovenskom MEDZI NAJLEPŠÍMI dolnozemskom vidieku, vedia za Úspechy Janka Bulíka v školskom Fera Bulíka, ináč mladšieho Jankov- športovom živote Janka Bulíka, súťažení boli jeho vstupnou bránou ho brata, čo „mal nos pre loptu“ a aj lebo údaje o jeho stredoškolských do tej pravej, športovej atletiky. Sám z pološancí dával efektné góly a pre štúdiách až hýria informáciami si bol vedomý, že mu tento šport ktorého aj petrovskí SŠK-ovci až do o jeho športovom talente. Zo sys- najviacej leží a preto sa s atletikou Kovačice na zápas na osobnom aute tematických morfomotorických chytil za pasy, takrečeno „na nôž“. chodili, aj belehradské prvoligové meraní žiakov na tomto gymnáziu Tak ako to len on vedel. Trénoval mužstvá sa oňho zaujímali. možno vyhliadnuť fakt, že 16-ročný aj v škole, aj doma v Kovačici.2 Vraj, Janko sa v športových dosaže- Janko, ako piatak, v školskom roku počas prázdnin každé ráno, bez niach vyšplhal ešte vyššie. Aj on 1912/13, bol už nadpriemerne ohľadu na počasie trikrát obehol Kozačal s futbalom. Z dosť skúpych, rozvitý, s postavou, čo sa postupne vačicu. Jeho spoluobčania, ktorým až úskoprsích správ o Jankovom formovala do vysokej a ako u atléta fenomén športovania ešte nebol telovýchovnom angažovaní v ko- stavanej. Predtuchy to pravého natoľko známy, podozrivo krútili vačickej základnej škole a mimo siláka tela. Aj motorické schopnosti, hlavami, keď si nevedeli vysvetliť nej, sa predsa možno dozvedieť, že merané hlavne ako sila horných prečo ten „Bulikovie stredoškolák s prvou futbalovou loptou, ktorú končatín, mal Janko na výške. toľko beží, keď ho nikto nenaháňa.“ do Kovačice doniesli synovia AdolAle práve v čase, keď v atletike fa Spitzera v roku 1907, hrával aj Taká morfomotorická konštelá- mohol podať najlepšie rezultáty Janko Bulík. V tej detskej, už vtedy cia našla potom svoju ozvenu aj – začala sa prvá svetová vojna. tak lákavej hre, nenašiel však seba. v jeho stredoškolskom športe, keď A táto v značnej miere utlmila jeho Jeho predsa lákalo niečo iné. Ani vynikajúcim výkonom v skoku do športový výkon, lebo aj Janko, tak sám si nebol vedomý, kedy mu to diaľky – 5.94 m, postavil gymnazi- ako aj ostatní, tréning vystriedal bezhlavé behanie a skákanie za álny rekord. Bol to rezultát, ktorý vo vojenskou rovnošatou. loptou vystriedal ten cieľavedomý svojich radoch nemali ani vykričané Zato hneď po vojne Janko bol už beh a skok, čo je sústavnou časťou atletické kluby. Osobitný výkon – členom veľkobečkereckého atleticatletického súťaženia. Od malička, osobitná rozprávka: Keď roku 1912 kého klubu Banát a na improvizoešte ako bosonohé chlapča, rád učiteľ telovýchovy spomenutého vanej atletickej dráhe, na Jarmočisbehal a skákal po zaprášených gymnázia Gliša Marković organizo- ku, na majstrovstve tohto mesta,

26. 3. 2022 • 13 /5004/ dňa 7. septembra 1919 v šprinte na 100 m bol druhý. Rýchlejší od neho bol Seneši (Victoria). A tak to bolo i v rýchlom behu na 200 m. Aj v skoku do diaľky od neho je lepší Bence (tiež Victoria), so skokom len 3 cm dlhším. Štvalo to Janka. Vedel, že mohol byť lepším. Veď tentoraz skočil len za piaď dlhšie ako v gymnáziu pred siedmimi rokmi (5.98). Žuffovo tvrdenie, že Janko „nevedel byť v ničom polovičatý a keď sa niečoho podujme, tomu sa venuje celý“, teraz zvlášť prišlo do výrazu. Vtedy zapísal aj štúdiá práva a pristúpil najprv k ľahkoatletickej odbočke Belehradského športového klubu (BSK) a potom k záhrebskej Concordii. A to bol pre neho úžasný skok – dopredu. Už na prvom povojnovom súťažení v atletike konanom v Kikinde či Bečkereku 25. júla 1920 na Krajanskom atletickom súťažení, ktoré organizoval Banátsky olympijský odbor, v behu na 100 m Bulík ako člen Concordie bol spolu so Senešim prvý s rezultátom 11.3 sek, kým tretí je Konja (Victoria). Aj na dvakrát dlhšej dráhe (200 m) Bulík bol prvý (23,6 sek)3, ale aj v skoku do diaľky (6.35 m). Rezultát v skoku do diaľky mu bol uznaný aj ako rekord tohto súťaženia. Tu sa Bulík tiež zúčastnil v pre neho nezvyčajnej disciplíne – vrh guľou – a bol tretí (10.49 m). Pred nim bol len fenomenálny Ambrózy (Victoria) s 12.57 m a Olćan (Concordia) s 11.50 m. Aj tento fakt potvrdzuje, koľko všestranný bol Janko Bulík, aj koľko blízko bol aj k ďalším disciplínam atletického viacboja. Aj na prvom Juhoslovanskom ľahkoatletickom súťažení, dňa 2. a 3. októbra 1920 v Záhrebe Bulík skákal do diaľky 6. 27 m a tento rezultát je aj zaevidovaný ako prvý štátny rekord. Aj mesiac predtým, 5. septembra na atletickom mítingu ŠK Victoria, v jemu už dobre známom Veľkom Bečkereku, Janko Bulík skákal ešte dlhšie – 6.62 m, ale skok mu nie je uznaný ako rekord. O rok neskoršie Janko zaznamenal ešte lepšie rezultáty vo svojich disciplínach. Tak na súťažení v Záhrebe, dňa 2. júla 1921, ešte stále ako člen záhrebskej Concordie Bulík postavil dva juhoslovanské rekordy: v behu na 100 m (11.2 sek), keď vskutku vyrovnal rekord HAŠK-ovca Rudolfa Matza a v skoku do diaľky (6. 41 m), keď bol o 3 cm lepší od dva roky predtým postaveného rekordu F. Lukača (SK Srpski zo Sarajeva). Aj dňa 4. septembra v tom istom roku na súťažení v Kikinde Bulík skáče až fenomenálnych 7.07 m,


VÝR O ČIA

HLAS ĽUDU • OBZORY ale tento rezultát, ináč v ten čas jeden z najlepších v Európe, mu nebol uznaný ako rekord. Len o tri týždne neskoršie, dňa 25. septembra 1921 na ľahkoatletickom súťažení na pretekárskej dráhe Kod careve ćuprije v Belehrade, organizovanom pri príležitosti 10. výročia založenia Belehradského športového klubu, Janko Bulík je presvedčivo prvý v šprinte na 100 m (11.2 sek) a 200 m (25,4 sek) ako i v skoku do diaľky (6.46 m.). Úspešne sa nosí Janko so svojimi súpermi. Aj drží dva juhoslovanské rekordy. Ten na 100 m mu už 10. septembra 1921 prevezme znovu Rudolf Matz, keď v Záhrebe bežal najkratšiu dráhu za 11.0 sek, ale v skoku do diaľky Janko je ešte stále najlepší Juhoslovan. Aj bude ním za dlhší čas, až štyri roky. Jedno celé medziolympické obdobie.

ného jarného dňa roku 1924, keď prišiel domov do Kovačice na niekoľko dní vidieť svojich rodičov, hoci sľúbil, že na seba bude dávať pozor a nebude sa vystavovať riziku zranenia, Janko v sebe nemohol pritlmiť túžbu, aby aspoň niekoľkokrát skočil na mäkkú dedinskú trávu. Označil koniec rozbehu a vrátil sa desať krokov vzad. Chvíľa koncentrácie a potom akoby naháňaný nejakou neviditeľnou silou, rozbehol sa vpred a odrazil. Výška bola dobrá a aj vo vzduchu vykonal svoje obvyklé trhnutie. V tom okamihu pocítil bôľ v stehne pravej nohy, zvraštil tvár a bezmocne ľahol na trávu. Keď pozrel na miesto, ktoré ho nemožne bolelo, na chvíľu sa proste skamenel – v strede stehna trčala vhĺbenina, do ktorej, tak sa mu zdalo, sa slobodne mohla vtesnať päsť!“5 To pre nedostatok adekvátnej rozcvičky pukol mu stehnový sval. Škoda, lebo toto zranenie odtrhlo od juhoslovenskej atletiky jedného z najväčších športovcov a znemožnilo jeho účasť na Olympijských hrách. Na nich by jeden z troch odznakov asi nezískal, lebo na týchto hrách pre zlatú medailu bolo potrebné skočiť skoro 7.5 m a pre striebro a bronz ponad 7.25 m. Ale mohol byť olympijským účastníkom, v čase, keď heslo baróna Coubertina „Dôležité je účinkovať!“ ešte ako platilo. Aj prvým povojnovým Juhoslovanom, čo sa vysoko umiestnil na tomto najvyššom súťažení. A nanajvýš, aj prvým juhoslovanským Slovákom na olympijských hrách. A to by ešte viac dodalo na váhe aj tak skvelej športovej kariére Janka Bulíka. Po zvraštenej tváre od bôľu a rozčarovania zo získaného zranenia, Janko predsa triezvo reagoval. To je koniec športovej kariéry. Veď pre disciplíny, v ktorých bol najlepší, v novom olympijskom cykle, sotvaže zmohol sily, najmä keď už pre jeho šport roky tak neúprosne tlačia na šiju a podrážajú kolená. A vtedy svoje vlastné sily, tak úspešne ako aj v športe, Janko troví v advokatúre, v Matici slovenskej, v politickej kariére... Športu, aspoň v tom rekreačnom zmysle, sa však nikdy nezriekol a pôsobil aj v tom špičkovom. Keď sa po návrate zo štúdií zamestnal ako advokát v Novom Sade, rád

pomohol k vzrastu tamojšieho atletického klubu. Aj v Kovačickom športovom klube (neskoršie Slávii) mal svoje prsty a v rokoch 1938 – 1940 bol aj v správe najstaršieho veslárskeho klubu v Juhoslávii, v novosadskom Danubiu 1885. Vraj jedno z vesiel tohto klubu venované padlým v druhej svetovej vojne je aj Jankovo. Taký bol Dr. Janko Bulík. Silák tela, ale aj silák ducha. Kovačický „čudák“, čo bol rýchlejší aj od „Padinskej Anči“. Aj uznávaný člen početných atletických klubov a juhoslovanský reprezentant. Najlepší šprintér a najmä diaľkar v začiatkoch juhoslovenskej atletiky a ďaleko najvyspelejší slovenský športovec vôbec. Ozajstný kráľ kráľovnej športu. Ja si ho aj ako takého budem pamätať... Epilóg Okrem svojich špičkových športových rezultátov Janko Bulík pre nás Slovákov urobil ešte viac. Hneď v začiatkoch kráľovskej Juhoslávie zastal si na čelo Poradného výboru Slovákov Dunajského bánstva a potom vymohol aj založenie Matice slovenskej v Juhoslávii, aj tri roky bol jej predsedom. Vieme prečo dal v Matici demisiu? Poznáme ho ako veľkého vlastenca, aj národovca a odbojára, ako osobnosť, čo sa vždy borila za ľudské práva a preto zaplatila aj svojim životom. Konkrétnejšie aj o tom málo vieme. Stal sa martýrom, čo v boji za ľudské práva padol ako obeť zverského mučenia, rozhodnutím nečloveka v koncentráku v Mauthausene. Ani priamy spôsob umučenia nám nie je známy. Január bol pre neho príznačný, veď v prvý deň sa v roku 1897 narodil a v posledný januárový deň v roku 1942 bol zversky umučený. Aj keď sme mu začiatkom tohto milénia vzdali česť vydaním zborníka, hneď bolo vidno koľko málo o ňom vieme. Nezaslúžil si to ani teraz, keď si spomíname 125 rokov od jeho narodenia, vlastne 80 rokov od jeho neľudského umučenia. Treba mu aj teraz dať viacej pocty. Veď ako to uvádza V. Žuffa, takých synov si každý národ musí naozaj viacej ceniť. V opačnom prípade ani tie naše medzníky nebudú tak povzbudzujúce.

1 Podľa V. Vujin: Asovi bez medalja – neostvaren san. Dnevnik, Novi Sad 1965 (z 8. februára), s. 14. 2 V Kovačici bol ešte 7. júla 1911 založený Kovačický športový klub a v rámci neho aj atletická sekcia. Nevedno však do akej miery bral v tom účasť J. Bulík, ako ani to, koľko dlho bola aktívna. 3 O tých, čo mu nielen tu, ale aj neskoršie hľadeli do chrbta, pozri: J. Babiak: Janko Bulík – kráľ kráľovnej športu. Zborník Dr. J. Bulík – vlastenec, demokrat a martýr. MS, Bratislava 2007, s. 92-97. 4 V. Vujin, c. d., s. 14. 5 Ibidem.

29/VII

AJ KANDIDÁT NA OLYMPIÁDU Byť najlepší šprintér a diaľkar v celej Juhoslávii dalo Jankovi Bulíkovi ďalšie vzpruhy v tréningu. Už vtedy nosil v sebe ideu, ktorú neskoršie často opakoval, že my Slováci, tu v Juhoslávii „nemôžeme zavážiť číselne, ale len svojou dobrou kvalitou“ a aby povýšil svoju kvalitu, trénoval ešte horlivejšie. Sám si bol vedomý, že trénuje v športe, v ktorom len svojimi silami sa môže aj prebiť, aj zadržať na samom vrchu špičkových športovcov a preto tvrdil: „Ja som však rád, že sa životom prebíjam vlastnou silou a žiaden životný úspech by mi nechutil, jestli by som nemal ten pocit, že som si ho vydobyl svojimi vlastnými schopnosťami a svojou vlastnou prácou...“ Aj trénuje ešte viac, tak v Záhrebe, ako aj v Kovačici. V prípravách na záverečné skúšky sa ani neholil. Ale vždy mal času zabehnúť si za dedinu na tréning. Pre dedinčanov to nezvyčajný obraz a tak zlé jazyky preto trúsili: „Ten Jano Bulíkovie sa, vari, zlúdiv“. Rád si zabehol aj na dlhé dráhy, hoci to nebola jeho disciplína. Aj s Padinskou Ančou, vlakom, čo medzi Kovačicou a Padinou donedávna premával, si vedel zmerať sily. Vraj, bol rýchlejší aj od nej. Tú dištancu medzi Kovačicou a Padinou, dlhú 10 km, najmä často meral, aj v konkurencii Padinskej Anče, keď sa mu sestra vydala do Padiny.

Keď v roku 1923 zo záhrebskej Concordie prešiel do Chorvátskeho akademického športového klubu (HAŠK), získal tam aj lepšie podmienky pre tréning. V istom roku, dňa 26. mája, na už spomenutom štadióne v Záhrebe Janko skákal do diaľky ešte dlhšie a zaznamenal ďalší rekord s výsledkom 6.50 m. Jeho jedinečná technika v skoku mu naozaj umožňovala byť stále medzi najlepšími. O jeho technike V. Vujin píše: „Ľahkosť, s ktorou on skákal, vybrúsený pocit a elegantný štýl ovplyvňovali. To, do čoho sa atletický odborníci dostali po toľko rokoch a čo, medziiným, dnešným diaľkarom umožňuje získať výnimočné rezultáty, bola... vrodená vlastnosť Janka Bulíka! Ešte roku 1919 on počas skoku, v okamihu keď sa nachádzal vo vrchole dráhe, konal trhnutie telom, predlžujúc za niektorú desatinku centimetra svoje vznášanie vo vzduchu. Nemal on od koho to vidieť alebo naučiť sa tohto tajomstva, lebo v ten čas ani tréneri, ak ich u nás vôbec bolo, nevedeli o ňom.“4 Tá krása letu, stelesnená vo výške, trhnutí vo vrcholovom bode a v predĺženom lete, pričinili sa o to, aby aj dĺžka skoku bola vždy väčšia ako u ostatných. Teda jeho prirodzená technika a potom aj schopnosti, aké tréningom Janko držal starostlivo v maximálnych hodnotách, mu umožnili byť dlho špičkovým diaľkarom. Konečne, jeho horlivosť, akou pristupoval k tréningom, mu pomohla k ďalšiemu zlepšeniu rezultátu. Vtedy Janko už na tréningu spravidla skákal aj ponad 7 m, údajne aj 7.10 m. A to sú už rezultáty, ktoré v značnej miere prevyšujú ostatných juhoslovanských diaľkarov a aj v európskom zmysle mnoho znamenajú. Možno aj medailu na nasledovných olympijských hrách. Preto Janka Bulíka už aj zapojili do atletickej reprezentácie Juhoslávie ako najperspektívnejšieho diaľkara pre Olympijské hry v Paríži. Aj v prípravnom tréningovom tábore intenzívne cvičil. Paríž 1924 bol už celkom blízko. Ale, na Ôsmych olympijských hrách v Paríži Janka však nebolo, hoci do Paríža odišli aj ľahko atléti, keď im Futbalový zväz Juhoslávie daroval 16 000 din. Zranil sa. „Jed-


Č A S O P IS Y

26. 3. 2022 • 13 /5004/

Čítame, aby sme vedeli, kto sme K novému číslu literárneho časopisu Beleške Jana Domoniová

30/VIII

O

bsah druhého čísla literárneho časopisu Beleške (Záznamy) odráža literárne udalosti, ktoré sa počas predchádzajúceho roka konali v rámci Mládežníckeho strediska CK13 (ktoré je vydavateľom tohto časopisu) v Novom Sade. Zároveň jedným z hlavných cieľov časopisu je poskytnúť prehľad súčasnej srbskej, ale i svetovej literárnej scény. V aktuálnom čísle máme príležitosť prečítať si preklad maďarskej poviedky Novosadska avantura (Újvidéki kaland) autora Illés Sándor, ktorú do srbčiny preložil Gyuráki Mihály. Tamara Radevićová pripravila rozhovor s poetkou Ognjenkou Lakićevićovou. Uverejnené sú aj básne a prozaické texty účastníkov seminára tvorivého písania Pisalište, ktorý sa každoročne koná v miestnostiach CK13 a trvá štyri mesiace. Medzi tohtoročnými účastníkmi seminára kreatívneho písania boli mladí autori: Darija Sabadošová, Tanja Gavrilovićová, Jelena Davidovićová, Ksenija Golubovićová, Milan Tica, Natalija Đorđevićová, Pavla Banjac, Tamara Radevićová, Tara Lekićová, Jelena Galovićová, Hana Vučkovićová, Jovana Kalaba a Jana Domoniová. Okrem toho na stránkach časopisu sa nachádzajú recenzie zbierok poviedok Mliječni zubi Lany Bastašićovej a Srneća leđa Anny Marije Grbićovej, ako aj recenzia románu Otkako sam kupila labuda Tanje Stuparovej Trifunovićovej. O básnickej zbierke Femicid poetky Dragany Mladenovićovej píše Svetlana Savićová. Prvé číslo časopisu Beleške

vyšlo koncom roka 2020. Číslo otvára Marina Radovanovićová recenziou kníh Produžetak vrsta Miljana Milanovića a Neki drugi ljudi Ljiljany D. Ćukovej. V prvom čísle sa nachádza recenzia a báseň nemeckého autora Bertolta Brechta, ktorú do srbčiny preložila Divna Stojanov. Súčasťou tohto čísla je aj recenzia básnickej zbierky Maje

Solar Bez začina, ktorú pripravila Svetlana Savić, tiež aj recenzia románu Normal People írskej autorky Sally Rooney, ktorú napísala Nadežda Stojanov a o románe Kvartida Šabana Šarenkapića písal Srđan Sekulić. Z rozhovoru so Zvonkom Karanovićom, ktorý pripravila Tara Lekićová, sa dozvieme komu je v súčasnosti potrebná poézia, kým Andrea Vranić hovorila s autorkou Annou Milošaj o hľadaní vlastného štýlu písania. Gyuráki Mihály do srbčiny preložil poviedku maďarského autora Jodál Rózsa Vatra, naglo (Tűz, váratlanul). Okrem toho,

možno si prečítať cyklus básní O esnafu Mariny Radovanovićovej, ale aj básne zo zbierky Witch, ktorú napísala Rebecca Tamásová a z angličtiny preložila Maja Solarová. Vo svojom texte Književni klabing – novosadski knjiški klub Sanja Pavlovićová píše o vzniku a vývoji tohto čitateľského klubu. Zbierke esejí U jesen nórskeho spisovateľa Karla Ove Knausgårda sa vo svojej recenzii venuje Marija Đokićová. Prvé číslo časopisu tiež prináša práce zo semináru tvorivého písania Pisalište, ktorého sa zúčastnili mladé autorky Ksenija Golubovićová, Jovana Kalaba, Tamara Radevićová, Tara Lekićová, Jana Domoniová a Andrea Vranićová. Návštevníci Mládežníckeho strediska CK13 si môžu bezplatne vyzdvihnúť obe čísla časopisu Beleške. Mládežnícke stredisko CK13 od svojho založenia realizuje rôzne literárne podujatia, prezentácie kníh, verejné (autorské) čítania a literárne večery. V mládežníckom stredisku CK13 sa roky dozadu organizovali večery čítania autorskej poézie s názvom Poezija u kući, kým sa od roku 2012 kontinuálne konajú dielne tvorivého písania Pisalište, určené najmä pre mladých, ako aj večery verejného čítania s názvom Autor nije prisutan. V posledných troch rokoch je CK13 miestom zoskupovania sa jediného čitateľského klubu v Novom Sade známeho

pod názvom Književni klabing. Z literárneho programu Mládežníckeho strediska CK13 sa postupne rozvetvila dynamická komunita mladých literárnych tvorcov, ale aj dynamického publika a práve toto svedčí o potrebe kontinuálneho literárneho programu v Novom Sade. Vyššie spomenutý seminár tvorivého písania Pisalište sa koná každoročne a pravidelne sa začína v septembri. Pred samotným seminárom budúci účastníci posielajú básne, ktoré organizátori hodnotia a na základe nich si zvolia účastníkov. Vedúcim semináru je Đorđe Majstorović, autor knihy Ulica izgubljenih reči. V roku 2020 mali účastníčky príležitosť stretnúť sa so súčasnými etablovanými autormi Zvonkom Karanovićom a Vladimirom Arsenićom, ktorí im dali užitočné rady a sugescie ako písať lepšie texty. Seminár je koncipovaný tak, že na niektorých stretnutiach účastníci píšu priamo na seminári, kým na niektorých stretnutiach analyzujú texty ostatných účastníkov a tým spôsobom im poskytujú spätnú väzbu a majú možnosť hlbšie sa ponoriť do vlastných a cudzích textov. Súčasťou semináru sú aj zadania a úlohy, ktoré podnecujú autorov, aby sa pokúsili písať na rôzne spôsoby, aby si vyskúšali rôzne žánre a nakoniec zistili, čo je to, čo im najviac vyhovuje. Takýmto spôsobom Mládežnícke stredisko CK13 poskytuje mladým autorom miesto na zdokonaľovanie sa v písaní, na diskusie o literatúre, dáva im možnosť publikovať vlastné texty v časopise Beleške a v neposlednom rade vytvoriť blízky okruh ľudí so spoločnou záľubou v literatúre.

• OBZORY • Príloha Hlasu ľudu pre kultúru, vedu, umenie a literatúru • Rediguje: Stevan Lenhart • Prvé číslo OBZOROV vyšlo 28. januára 1984. • S finančnou podporou Pokrajinského sekretariátu pre kultúru a verejné informovanie, Nový Sad ISSN 2466-5169 • COBISS ID=226828044


Kultúra NOVÁ PREMIÉRA V SLOVENSKOM VOJVODINSKOM DIVADLE

Testosterón v Petrovci Jaroslav Čiep

účinky v tele muža ako estrogény v tele ženy. a premiéru predstavenia Pod petrovské predvedenie hry Kebab v produkcii Slo- Testosterón sa režijne podpisuje venského vojvodinského Radoje Čupić a zároveň aj pod divadla v Báčskom Petrovci si dramaturgiu, adaptáciu a úpravu, naša kultúrna verejnosť vlani pre scénu a kostýmy, svetelný a huznáme sociálne reštrikcie v krajine dobný dizajn. Radoje Čupić (1958) musela počkať vyše roka. Na ďalšiu je pôvodom z Nového Sadu, kde premiéru z kuchyne našej profesi- ukončil aj základnú školu, gymonálnej divadelnej inštitúcie sme názium a herectvo na Akadémii si museli počkať zase ďalší rok. umení u profesorov Dejana Mija- Sedem hercov takmer počas celého predstavenia spolu na javisku V nedeľu 20. marca na javisku Slo- ča a Dimitrija Đurkovića. Ako heLektorkou v predstavení bola manžela Kostu (s infúziou, keďže rec bol zamestnaný v Národnom divadle v Subotici a v Národnom Tatjana Mitićová, majstrom zvuku skončil na pohotovosti) a jeho divadle v Sombore a od roku 1999 Jaroslav Zima, majstrom svet- brata Janka. K šiestim mužom sa pracuje v Srbskom národnom la Peter Čáni a majstrom scény pripojí čašník Nik a všetci spolu divadle v Novom Sade. Režíroval v Ondrej Mištec. Šepkárkou bola organizujú svadbu – v predstaNárodnom divadle Sombor, v Di- Miroslava Blažićová, ktorá aj vied- vení sa hodinu a pol rozprávajú, tancujú a pijú. Každý z nich má vadle Stevana Sremca v Crvenke, la predstavenie. Hra poľského dramatika Anv Divadle mladých v Novom Sade, v Srbskom národnom divadle a v drzeja Saramonowicza Testostenezávislých produkciách. Prvýkrát rón je divadelná komédia o tom, režíruje v Slovenskom vojvodin- čo si muži myslia o ženách. Ako skom divadle v Báčskom Petrovci. hovorí jej tvorca, je to manifest O preklad, jazykovú adaptáciu mužskej prapodstaty, pohľad cez (s použitím prekladu Bohdany kľúčovú dierku do mužskej logiky Hromadkovej) sa postarala Tat- vnímania žien a posudzovania jana Mitićová. Autorom hudby ich sveta. Inak táto komédia sa okamžite stretla s veľkým divácje Jaroslav Zima. Zdenko Kožík (otec Stavros) a V uvedenej komédii účinkovala kym ohlasom. Divadelní diváci už Branislav Čeman (syn Kosta) výlučne mužská zostava hercov. vedia, že aj 20 rokov po prvom Roly jednotlivých mužov si za- uvedení Testosterónu je hľadisko venského vojvodinského divadla hrali: Zdenko Kožík zo Starej Pa- divadla vždy plné a kvôli veľkému v Báčskom Petrovci, teraz už nie v zovy (Stavros), Branislav Čeman záujmu v jednotlivých divadlách obmedzenom počte, sa plná sieň (Kosta), Ivan Privizer (Janko) a nie je jednoduché získať na toto divákov predsa dočkala prvého Kristián Križan (Robert), všetci predstavenie vstupenky. Napr. predvedenia komédie Testosterón z Kysáča, Ján Sklenár (Nik) a Ján na Slovensku túto hru roku 2004 Ján Sklenár ako čašník Nik uviedlo Divadlo Andreja súčasného poľského Bagara v Nitre a po de- svoje skúsenosti so ženami a dramatika a režiséra saťročí malo aj jubilejnú rozpráva svoj vlastný príbeh; vyAndrzeja Saramo200. reprízu. chádzajú na povrch tajomstvá a nowicza v divadelnej Dej predstavenia sa spôsoby zvádzania žien. sezóne 2021/2022. odohráva na svadbe po Po predstavení režisér Radoje Podľa definície svadbe, ktorá sa nekona- Čupić prezradil, že ho vedenie testosterón je najla. Pred oltárom nevesta Slovenského vojvodinského didôležitejší mužský (známa speváčka Alicja) vadla oslovilo, aby režíroval toto hormón, ktorý vzniká povie Kostovi (ženích), predstavenie práve v Petrovci. v semenníkoch činže miluje iného muža. Podľa jeho slov herecký kolektív nosťou Leydigových V kostole pobozká jed- zvládol požadované úlohy a spolu buniek. Jeho produkného z hostí (Miloša) a sa im podarilo po 45 skúškach dociu a vylučovanie riadi utečie. Ženíchov otec tiahnuť skúšky do konca a dostať hormón adenohypoGrék Stavros s pomo- sa k premiére. Riaditeľka Viera fýzy – luteinizačný Kristián Križan ako mikrobiológ Robert cou ženíchovho priateľa Krstovská potvrdila, že prvá rehormón. Testosterón pôsobí na primárne a sekundárne Bohuš (Miloš), obaja z Báčskeho Roberta a gitaristu Kantu muža príza tohto predstavenia bude už pohlavné znaky, riadi aj pohlavnú Petrovca, a Andrej Vereský z Ko- unesie a odvezie na miesto svad- o týždeň, v nedeľu 27. marca. by. Posielajú tam aj budúceho Foto: Dejan Valek aktivitu samcov. Má podobné vačice (Kanta).

N

• KULTÚRA •

13 /5004/ 26. 3. 2022

31


Kultúra ZIMA S KNIHOU V BÁČSKOM PETROVCI

Predstavili až piatich autorov Jaroslav Čiep

Z

áverečné deviate stretnutie tohtoročného cyklu literárneho podujatia Zima s knihou bolo v piatok 18. marca v Slávnostnej sieni Gymnázia Jána Kollára so žiackym domovom v Báčskom Petrovci. Už roky na tomto podujatí v Báčskom Petrovci organizátor Slovenské vojvodinské centrum spolupra-

zmestili do spolkovej miestnosti. K tomu okrem spolku žien SVC získalo ďalšieho spoluorganizátora – GJK. Na petrovskom gymnáziu sa predstavili až piati účastníci – literáti, ktorým v predchádzajúcom období tlačou v produkcii SVC vyšli jedna, ale aj viacero kníh. Sú to dvaja Petrovčania debutanti: profesorka na gymnáziu Annamária Boldocká-Grbićová

V Petrovci predstavili až piatich autorov

cuje so Spolkom petrovských žien a ono tradične prebieha v miestnostiach spolkárok. Tohto roku pre úpravu stien budovy SPŽ a vypratanie miestností výnimočne sa presunulo do areálu gymnázia. A vôbec na tom nebola chyba, skôr dobré rozhodnutie, lebo záujem bol pozoruhodný a literárneho večierka sa zúčastnil rekordný počet návštevníkov. Bolo ich toľko, že by sa sotva boli

a lingvista Samuel Koruniak, tiež prekladateľka a spisovateľka Zdenka Valentová-Belićová, ktorej sa petrovská adresa naposledy tiež stala domicilom. K tomu obecenstvo bolo poctené prítomnosťou dvoch významných a oceňovaných srbských básnikov, ktorým vyšli knihy v preklade do slovenčiny. Sú to Zoran Đerić a Miroslav Aleksić. Na úvod hostí a návštevníkov

knihy a o aktuálnom pulzovaní našej literatúry. Druhá kniha, ktorú vydala vlani, je Obraz Srbov v slovenskej literatúre. Kniha vznikla ako dizertačná práca. Treťou jej knihou je preklad básnickej zbierky zo srbského originálu do

Annamária Boldocká-Grbićová

podujatia na domácej pôde privítala riaditeľka gymnázia Jarmila Vrbovská a hudobným číslom sa prihovorili mladí hudobníci – žiaci gymnázia, na gitare Zoran Mitić a na husliach Lucia Stajićová. Riaditeľ SVC Vladimír Valentík, keďže ocenil, že tento nadštandardný počet autorov časovo zaťaží podujatie, predstavil celkovú produkciu kníh z tohto vydavateľstva, ako to robil v iných prostrediach, a zameral sa výlučne na týchto piatich autorov a ich tvorbu. Zdenka Valentová-Belićová (1975) je v súčasnosti aj šéfredaktorkou nášho literárneho časopi-

Samuel Koruniak

angličtiny ako Apocrypha by Lilith v preklade Smiljany Pixiadesovej a Julije Grahamovej. V novozaloženej edícii Predsa koľaj vyšla aj prvá samostatne publikovaná kniha Annamárie Boldockej-Grbićovej (1972) Provinčný weltschmerz obsahujúca jej prozaické publicistické texty

Trojlístok básnikov: Miroslav Aleksić, Zdenka Valentová-Belićová a Zoran Đerić

Zima s knihou 2022 na Gymnáziu Jána Kollára

32

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

su Nový život, ktorý vydáva SVC. V tomto vydavateľstve vydala panorámu súčasnej slovenskej vojvodinskej prózy Ohmatávanie pulzu, ktorá je prehľadom aktuálnej slovenskej vojvodinskej prozaickej tvorby. Zdenka podrobnejšie hovorila o vzniku

a eseje. Tak ako v knihe, Annamária aj hovoreným prejavom prítomných presvedčila o vlastnom rozprávačskom talente a o svojskom jazykovom potenciáli. Prezradila aj svoje putovanie do literatúry, odhodlanie až teraz vstúpiť do literatúry a vlastné „fa• KULTÚRA •


básne. Jeho rovesník styčných bodov a rozdielností ela Koruniaka. Svoju dizertačnú spisovateľ, profesor ich básnickej tvorby. prácu petrovský rodák Samuel a divadelný praV edícii Doktorské dizertá- Koruniak (1989), lektor slovenčicovník Zoran Đerić cie ako spoločné vydanie SVC ny v Kolíne v Nemecku, úspešne (1960) v súčasnosti a Ústavu pre kultúru vojvodin- obhájil v roku 2017 na Katedre je riaditeľ Srbského ských Slovákov najnovšie vyšli slovenského jazyka Filozofickej národného divad- dve knihy. Sú to Odbojové akti- fakulty Univerzity Konštantína la v Novom Sade vity vojvodinských Slovákov v ro- Filozofa v Nitre. Autor sa verejne a v preklade Va- koch 1939 – 1941 Ondreja Drugu priznal, že na svoje povolanie sa lentovej-Belićovej a Dejiny spisovnej slovenčiny v chystal už od malička v domároku 2020 vydal prostredí vojvodinských Slovákov com zázemí a tak sa dopracoval Alena Pešková a Marta Pavčoková predniesli po slovensky knihu v medzivojnovom období Samu- aj k spracovaniu našej slovenčiúryvky z diel Vlaky a tábony v medzivojnovom obtálne“ videnie a vnímanie sveta, ry. Aleksić je aktuálnym dobí. Za svoje poznatky minulého diania a jeho súčasné- laureátom najstaršieho sa poďakoval špičkovým ho vývinu z aspektu menšinovca. srbského básnického oceodborníkom a školiteľom, Miroslav Aleksić (1960) je srb- nenia – Zmajovej ceny ktorí ho usmerňovali. ský básnik, kritik a publicista. V a Đerić je tohtoročným V programe sa prednesúčasnosti je zástupcom riaditeľa laureátom Ceny Lazu som úryvkov z tvorby preKnižnice Matice srbskej. Jeho Kostića. Obaja hostia sa zentovaných autorov na kniha srbskej poézie v preklade obecenstvu predstavili večierku zúčastnili aj Alena Anny Vrškovej a Zdenky Valen- vlastnými básňami a prePešková, Marta Pavčoková tovej-Belićovej do slovenčiny kladateľka podala koma Miroslav Babiak. Na úvod hudobným číslom večierok sprívyšla ako Chudorľavý čas a iné paratívnu „blic štúdiu“ jemnili Zoran Mitić a Lucia Stajićová

ĎALŠIA ZIMA S KNIHOU V KYSÁČI

Literatúra si nezasluhuje, aby bola slabá Anna Legíňová

Ľ

uďom, ktorých duša lipne po krásnom slove, nikdy nie je toho dosť. Tak si Kysáčania mohli dopriať trošku nevšednej každodennosti znovu. V stredu 16. marca v priestoroch Starej fary v Kysáči bolo posedenie Zima s knihou, ktorú organizoval Spolok kysáčskych žien. Predsedníčka Ľudmila Berediová-Stupavská privítala Annamáriu Boldockú-Grbićovú, Katarínu Pucovskú a Vladimíra Valentíka. Prítomní potom minútkou ticha vzdali poctu nedávno zosnulému učiteľovi, kultúrnemu a divadelnému nadšencovi, publicistovi, režisérovi, zberateľovi a matičiarovi Michalovi Gombárovi. Steny Starej fary, kde večierok prebiehal, krášlia obrazy insitných maliarok Márie Slávikovej a Zuzany Madackej. Vladimír Valentík, riaditeľ Slovenského vydavateľského centra v Báčskom Petrovci, sa zmienil o nových vydaniach SVC. Vlani • KULTÚRA •

vydali 26 kníh, predvlani tiež viac ako 20. Pozornosť bola upriamená na prvú zbierku próz a esejí profesorky slovenského jazyka a literatúry Annamárie Boldockej-Grbićovej Provinčný weltschmerz, ktorú širšia verejnosť pozná aj ako redaktorku slovenskej redakcie Televízie Vojvodina. Ona sa k tomu vyjadrila veľmi poeticko-lyricky: „Vychovávaná som v

pokore k literatúre, slovenskej vojvodinskej, ktorá mala predstaviteľov par excellence. Nemohla som si dovoliť písať o tom, čo nedozrelo vo mne. Ja som sa sama musela dopracovať k weltschmerzu. Šuster, drž sa kopyta! povedal mi raz otec. Literatúra je veľká drina. Nezaslúži si, aby bola slabá! Toto venujem mame Márii Boldockej, ktorá práve dnes oslavuje 75 rokov. Každý píšuci

Na literárnom večierku v Spolku kysáčskych žien: (zľava) Vladimír Valentík, Annamária Boldocká-Grbićová a Katarína Pucovská

a zmýšľajúci človek cíti bolesť sveta! My žijeme v provincii, ale to nechápem v zhadzujúcom význame, ale som hrdá na dobrý duch našich predkov.“ Slovo dostala aj ďalšia hostka Katarína Pucovská, bývalá novinárka Rádia Nový Sad. Prezentovaná bola jej kniha Webom do Kulpína. Okrem iného povedala: „Písala som aj o úspešných ľuďoch. Napríklad Arsen Arsenijević získal pozoruhodné úspechy v kajakárstve. V súčasnosti je člen paraolympijského celku, štátny reprezentant a svetový majster. Osobnosť, ktorá v Aleji velikánov v Kulpíne nemá bustu, je Albert Martiš, ktorý sa narodil 20. apríla 1855 v Kulpíne a jeho matka Apolónia, rod. Franková, je dcérou kysáčskeho učiteľa Samuela Franku.“ Katarína vyrozprávala i zaujímavý príbeh z Albertovho života, keď strávil noc medzi hadmi. Aj na tomto literárnom večierku prítomní pookriali a nadobudli aj nové vedomosti.

13 /5004/ 26. 3. 2022

33


Kultúra DRUHÁ ČASŤ FESTIVALU PAZOVSKÉ DIVADELNÉ DNI

Na programe štyri divadelné predstavenia Anna Lešťanová

dni. V organizácii Strediska pre kultúru Stará Pazova a za podystúpením divadelných pory Obce Stará Pazova si obeochotníkov z Bogatića sa censtvo v prvý deň tejto druhej v stredu 16. marca v staro- časti festivalu pozrelo predstapazovskej divadelnej sále začala venie Ochotníckeho divadla druhá časť nového divadelného Janka Veselinovića v Bogatići PR: festivalu Pazovské divadelné dni. Potpuno rasulo Nebojšu Romčevića v réžii Ivany Terzićovej. Vo štvrtok 17. marca sa pazovskému obecenstvu predstavili hostia z Kragujevca – členovia Strediska pre pestovanie tradičných kultúr Abrašević. Zahrali divadelné predstavenie Druhú časť nového divadelného festivalu otvorili skupiny autorov divadelníci z Bogatića Tačka v réžii Iliju Prvá časť festivalu sa uskutočnila Stepanovića. V piatok 18. marca v dňoch 16. až 21. novembra si milovníci Tálie pozreli divadlo 2021, keď v Starej Pazove vy- Ken Ludwiga Tetka od milion stúpili viaceré hosťujúce súbory. dolara v réžii Branislava Nedića Druhá časť festivalu trvala štyri a v podaní členov Mestského

V

divadla Teatar 91 z Aleksinca. Druhú časť nového divadelného festivalu Pazovské divadelné dni uzavrel divadelný súbor z

je i Stará Pazova, a koná sa so zámerom výmeny predstavení v prostrediach, v ktorých sú divadlá aktívne. Ochotnícke divadlo Mirka Tatalovića-Ćiru Sve o ženama autora Mila Gavrana a v réžii Alexandra Baka v rámci tohto projektu a výmeny predstavení 25. februára vystúpilo v Smederevskej Palanke a 3. marca v Jagodine. V blízNovopazovské divadlo čoskoro vystúpi aj kej budúcnosti v Ube a Požarevci ich očakávajú Gornjeho Milanovca. Členovia vystúpenia v Ube a Požarevci. Milanovačkého divadla podľa Tento súbor na pazovskom japredlohy Slavomira Mrožeka visku vystúpil aj v pondelok 7. zahrali predstavenie Policajac marca – v predvečer Medzináv réžii Branka Kneževića. rodného dňa žien. Toto divadlo Festival na základe podpísa- bolo darčekom Strediska pre nej dohody zoskupuje 11 miest kultúru Stará Pazova všetkým a obcí zo Srbska, medzi ktorými dámam k ich sviatku.

STARÁ PAZOVA

Divadielko aj v Základnej škole hrdinu Janka Čmelíka A. Lešťanová

V

týchto dňoch žiaci prvých a druhých ročníkov základných škôl na území Staropazovskej obce mali príležitosť kamarátiť sa s hercami Aleksandrou Rukavinovou a Nikolom Markovićom z belehradských divadiel Sanjalište a Hajde, obraduj dan. Polhodinové detské divadelné predstavenie vzniklo na základe publikovanej brožúrky Bukvar pozorišta, ktorého jedným z autorov je i Nikola Marković, 34

www.hl.rs

profesionálny herec. Knižočka je venovaná najmladším milovníkom Tálie a tento projekt podporilo aj Ministerstvo osvety, vedy a technologického rozvoja. Jeho úspešnú realizáciu v Obci Stará Pazova podporili tamojšia lokálna samospráva a Stredisko pre kultúru Stará Pazova, ktoré je vydavateľom uvedenej brožúrky a zároveň umožnilo i zahranie rovnomenného detského divadelného predstavenia. Po teoretickej časti projektu v podobe tlačenej a bohato

Informačno-politický týždenník

Herci Aleksandra Rukavinová a Nikola Marković

ilustrovanej knižočky divadielko teda pútavým a zrozumiteľným spôsobom za pomoci hercov cez praktickú časť a interaktívnu komunikáciu s najmladším obecenstvom odpovedá na početné

detské otázky. V staropazovskej ZŠ hrdinu Janka Čmelíka toto detské divadelné predstavenie bolo zahrané vo štvrtok 17. marca v športovej hale v rámci školy. • KULTÚRA •


DIVADELNÁ PREMIÉRA V PIVNICI

Pustili basu do rozhlasu Miroslav Pap

O

chotnícke divadlo Janka Čemana svoje aktivity rozprúdilo na plné obrátky. Organizuje festival DIDA, semináre pre mládež a ochotníckych divadelníkov, výstavy a v každom prípade sa nevzdáva toho, v čom je dobré – v nacvičovaní nových inscenácií. Tohto roku divadelníci však väčší dôraz dali na detského herca a detské obecenstvo. V nedeľu 20. marca mala premiéru divadelná hra Pusťte basu do rozhlasu, pod ktorej réžiu sa podpisuje Ľuboslav Majera. V plnej sieni pivnického kultúrneho domu si deti a dospelí mali možnosť pozrieť predstave-

nie, ktorého text napísala Viera Benková, na motív rozprávky Norberta Frýda. Zaujímavý dej inscenácie ponúkol deťom hlavne humorné a napínavé scénky, ako aj množstvo informácií týkajúcich sa hudobných nástrojov. Asistentom réžie bol Zvonimír Pudelka, kým celý projekt koordinovala Olga Ćosićová. Dramatizáciu, ako aj návrh kostýmov mal na starosti Ľuboslav Majera. Práve na výrobe kostýmov (hudobných nástrojov) sa podieľalo 12 členov OD Janka Čemana. Obecenstvo malo možnosť pozrieť si 10 hudobných nástrojov (basa – Maja Tótová, flauta – Valentína Kadlíková, husle – Marek Valentík, saxofón – Mia Gedorová, trúbka – Dajana Brňová, bubon – Emína

Hudobné nástroje na ceste do rozhlasu

Čásarová, klarinet – Igor Zabunov, horna – Klára Keravicová, fagot – Darko Majerský, zvončeky – Nina Merníková, kým dirigentská palička bola Vaňa Holová). Dej samotnej inscenácie efektívne interpretoval rozprávač Jaroslav Šimon. Dvere do rozhlasu stvárnili Mirko Gedra a Olga Ćosićová. Zvukárom inscenácie bol Daniel Kobár a osvetľovač Janko Brňa.

Inscenácia Pusťte basu do rozhlasu pivnického divadla je zaradená aj do programu festivalu DIDA. Mladý herecký kolektív z najnovšej inscenácie Ochotníckeho divadla Janka Čemana predpovedá jeho nádejnú budúcnosť, v ktorej budú nové a kvalitné herecké výkony jeho neodmysliteľnou súčasťou.

PO ŠTVRŤSTOROČNEJ PRESTÁVKE

Čiara na hložianskom javisku M. Pap

M

ilovníci divadelného umenia v Hložanoch si na Jozefa, v sobotu 19. marca, mali možnosť pozrieť premiéru inscenácie Čiara. Po štvrťstoročnej prestávke ochotnícke divadelníctvo tu opäť funguje a teší sa mu početné obecenstvo. Z iniciatívy vedenia Kultúrno-osvetového spolku Jednota divadelná sekcia začala naplno pracovať, keď sa jej koordinácie chytila osvedčená herečka Jaňa Urbančeková-Fejzulahiová z Báčskeho Petrovca, ktorá zrežírovala inscenáciu Čiara na motívy hry Ljiljany Lašićovej Kuća sa prozorom. Napísala ju po rozpade Juhoslávie a ide o tragikomickú hru, ktorá špecifickým spôsobom predstavuje rodinu s bohatou históriou a pôvodom. Tá po rozpade juhoslo-

• KULTÚRA •

Ostré repliky reflektujúce povojnový stav v krajine

vanského štátu čelí sociálnemu, ekonomickému a duchovnému úpadku. Ostré repliky, no predsa humoristickým spôsobom interpretované, divákov však zaujali. Hlavné postavy divadelnej hry stvárnili herci: Jaňa Urbančeková-Fejzulahiová, Boris Fekete, Monika Bažaľová, Elena Vršková a Juraj Fekete. Zvuk a svetlo mal

na starosti Vladimír Bažaľa. Nové divadelné predstavenie si do domu kultúry prišiel pozrieť veľký počet divákov, ale treba zdôrazniť, že malo aj humanitárny charakter. Vyzbierané peniaze a tie, ktoré boli dobrovoľne darované, boli usmernené na liečenie Anny Molnárovej z Hložian.

Podľa slov Vladimíra Bažaľu, predsedu KOS Jednota, divadelná sekcia ďalej pokračuje s prácou a inscenáciou Čiara sa predstaví na festivale Divadelné inscenácie dolnozemských autorov (DIDA) v Pivnici, na Divadelnom vavríne a v okolitých prostrediach. Naplánovaná je aj repríza predstavenia, keďže je záujem obrovský, čo bolo vidieť aj v plnej sále Domu kultúry v Hložanoch. Hlavná myšlienka inscenácie znie: „Do života každého človeka je vpísaná hranica, čiara, ktorú by nemal prejsť. Predsa tú čiaru každý z nás, či už vedome, alebo nevedome, raz prekročí.“ Preto treba veriť, že hložianski divadelníci týmto predstavením prekročili hranicu/ čiaru stagnácie divadelného umenia a usilovne budú ďalej pracovať na jeho zachovaní.

13 /5004/ 26. 3. 2022

35


Kultúra NA MEDZINÁRODNEJ SÚŤAŽI INŠPIRÁCIA V MOSKVE

Orchestrík obsadil druhé miesto Danuška Berediová-Banovićová

Inšpirácia v Moskve. Podľa slov dirigenta Juraja rchestrík má nové úspe- Súdiho o tejto súťaži sa dozvechy. Po prvýkrát sa zú- deli prostredníctvom internetu. častnili na jednej medzi- Prihlasovanie prebiehalo online národnej súťaži, ktorá sa konala a museli zaplatiť aj poplatok, aby v marci, a získali druhú cenu. Ide sa mohli zúčastniť. Podmienkou o druhú medzinárodnú súťaž bolo poslať nahrávky, ktoré vznikli počas roku 2021, takže sa rozhodli poslať nahrávky z republikovej súťaže v Sriemskych Karlovciach, ktoré mali dobrú kvalitu. Bolo mnoho kategórií, ako aj mnoho prihlásených. V kategóOcenenie, ktoré získal Druhá cena na medziná- rii Kreatívny tím Juraj Súdi rodnej súťaži Inšpirácia Orchestrík získal v Moskve druhú cenu. Pros-

O

tredníctvom sociálnych sietí sa im dostala správa, ako aj diplomy, že obsadili druhé miesto, a Juraj Súdi, ako pedagóg, bol tiež ocenený.

pracuje intenzívne. Táto cena je ešte jeden veľký úspech, ale ako nám povedal J. Súdi, ona je vrcholom, lebo je na medzinárodnej úrovni. Doteraz sa zúčastnili na pokrajinských a republikových súťažiach a teraz po prvýkrát aj na medzinárodnej. Keď hovoríme

Orchestrík na republikovej súťaži v Sriemskych Karlovciach

Orchestrík tohto roku oslavuje 10 rokov efektívnej práce; síce pracoval aj skôr, ale od roku 2012

o intenzívnej práci, Orchestrík v minulom roku mal až 30 vystúpení. Foto: z archívu J. Súdiho

Z OBLASTNEJ PREHLIADKY RECITÁTOROV V SRIEMSKEJ MITROVICI

Do pokrajinskej súťaže postúpilo 19 Pazovčanov Anna Lešťanová

V

dňoch uplynulého víkendu Sriemska Mitrovica bola hostiteľkou oblastnej prehliadky recitátorov, ktorá sa konala v tamojšej Hudobnej škole Petra Krančevića. Organizátorom prehliadky boli Ústav pre pestovanie a zachovávanie kultúry Srem a Zväz umeleckej tvorby ochotníkov Vojvodiny. V sobotu 19. marca sa odbornej porote, ktorá pracovala v zložení:

Miodrag Petrović, herec a spisovateľ z Nového Sadu, Anna Chrťanová-Leskovac, profesorka slovenského jazyka z Nového Sadu, a Senka Joc, vychovávateľka, recitátorka a učiteľka hovorovej kultúry zo Sriemskej Mitrovice, predstavili recitátori mladšej a strednej vekovej skupiny a v nedeľu 20. marca recitátori najstaršej vekovej skupiny. Zo Staropazovskej obce na prehliadke vystúpilo 30 recitátorov vo všetkých troch vekových skupi-

Odmenení Pazovčania z najstaršej vekovej skupiny, ktorí postúpili do Sečnja, s mentorkami Annou Simonovićovou a Dijanou Vlainićovou a členom poroty Miodragom Petrovićom

36

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

nách a podľa rozhodnutia odbornej poroty do Sečnja na pokrajinskú prehliadku, ktorá sa uskutoční 8. až 10. apríla, sa dostalo 19 recitátorov, Úspešní recitátori ZŠ hrdinu J. Čmelíka, ktorí sa dostali a ako sa do- na pokrajinskú prehliadku: (zľava) Dávid Simendić, Tatiana Babinková, Mia Jašová a Lea Petrićová zvedáme vo s mentorkou Lýdiou Gedeľovskou Zväze ochotníkov Obce Stará Pazova, táto Tatiana Babinková, Mia Jašová, obec bude v ďalšom stupni súťaže Lea Petrićová a Dávid Simendić. mať najväčší počet recitátorov Ich pedagogičkou je Lýdia Gezo Sriemu. deľovská. Z najstaršej – dospelej Z mladšej vekovej skupiny do vekovej skupiny postúpilo 7 reSečnja postúpilo 6 recitátorov citátorov a medzi nimi aj dvaja a rovnaký počet recitátorov postú- predstavitelia staropazovského pil aj zo strednej vekovej skupiny, SKUS hrdinu Janka Čmelíka – Mia medzi nimi aj štyria recitátori zo Verešová a Andrej Simendić, s staropazovskej ZŠ hrdinu Jan- ktorými pracuje pedagogička ka Čmelíka, ktorí mali prednes Anna Simonovićová. krásneho slova v slovenčine – foto: L. Simendićová • KULTÚRA •


KOVAČICA

Odhalená busta Mihajla Pupina Anna-Andrea Holíková

S

tredoškolská ustanovizeň v Kovačici si pripomína 60. výročie pôsobenia a 55. výročie, odkedy nesie meno svetového vynálezcu a vedca Mihajla I. Pupina. Gymnáziu v jubilujúcom roku darovali bustu spomínaného vedca, ktorá bola odhalená pred budovou školy 16. marca. Práve v tento deň jeden z Pupinových patentov – elektrický prenos vĺn (Electric wave transmission) má svoje narodeniny. Bustu škole daroval Sreten Nikolić v mene spoločnosti Inpharm, ktorej je aj spolumajiteľom. Z príležitosti odhalenia busty žiaci za pomoci svojich profesorov pripravili krátky program. Po prvýkrát žiacky chór spieval hymnu Univerzity Kolobia, ktorý Pupin ukončil, taktiež predniesli zmes piesní v štyroch jazykoch,

ktoré sú úradne používané v Kovačickej obci, a slovenskú ľudovú pieseň Anička, dušička pod taktovkou profesora Pavla Tomáša. Programom prítom-

ných viedli Helena Stojilkovićová a Andrej Trnovský, čítali text prichystaný profesorkami Tatjanou Bovdišovou a Aleksandrou Džinićovou.

VÝROČNÉ ZASADNUTIE MOMS V KYSÁČI

Oslavy budú skromné Anna Legíňová

K

ysáčski matičiari si konečne počkali na uvoľnenie pandemickej situácie a tak, ako si naplánovali, aj uskutočnili. V nedeľu 20. marca v sieni Slovenského národného domu zorganizovali výročné zhromaždenie Miestneho odboru Matice slovenskej v Kysáči. Na úvod sa prítomným prihovoril predseda Rastislav Surový a privítal hostí a ostatných prítomných, osobitne nového Kysáčana pána farára Vladimíra Lovása. Vyzdvihol, že sa snemovanie koná v pohnutých časoch, ale práve preto je potrebné, aby sme sa schádzali. Potom minútkou ticha vzdali poctu zosnulým členom. V krátkom programe tajomníčka Anna Legíňová prečítala vlastný text Hold

• KULTÚRA •

Pavlovi Grňovi. Týmto spôsobom kysáčski matičiari blahoželajú spisovateľovi k osemdesiatpäťke a v mene všetkých dedinčanov ďakujú mu za všetko, čo urobil na zviditeľnení Kysáča a slovenskej literatúry vôbec. Bol a je plodným tvorcom, básnikom, autorom prozaických textov, divadelných hier, televíznych hier a iného. Jeho báseň Môj deň prečítala Elena Surová. Jubilant sa zo zdravotných dôvodov nemohol zúčastniť na večierku, takže všetky pozdravy mu odovzdala manželka Mária. Videonahrávkou to zdokumentoval Ondrej Srnka, ktorý ináč všetky diania v Kysáči takto chráni pred zabudnutím. V čele pracovného predsedníctva bol Ján Slávik, zapisovateľkou Anna Legíňová, prísediaci Michal Francisty a Michal Ma-

Všetkých prítomných privítala riaditeľka školy Tatiana Brtková, ktorá vyjadrila vďaku za tento dar a nadšenie, že sa po toľkých rokoch gymnáziu dostal pamätník, konkrétne busta, venovaný Mihajlovi Pupinovi. Prihovorili sa aj hostia: asistentka predsedu Obce Kovačica Marijana Melišová, prof. Dr. Branko Kovačević, bývalý rektor Univerzity v Belehrade, a Sreten Nikolić, ktorý vo svojom príhovore odhalil úzadie tohto darcovského gesta a prezradil, že je poctený slávnostným privítaním a nadšený z kultúrneho dedičstva Kovačickej obce. Medzi vzácnymi hosťami boli aj Dr. Radomir Cucić, riaditeľ Centra pre talenty v Pančeve, Zlatko Šimák, podpredseda NRSNM, a Milan Božić, predseda Nadácie Selak,

ktorá sa zaoberá osobnosťou a dielom Mihajla Pupina. Svojou prítomnosťou slávnosť poctili aj predstavitelia obecných ustanovizní a organizácií. Po programe bustu pred budovou školy spoločne slávnostne odhalili Sreten Nikolić a riaditeľka Tatiana Brtková. Po programe si zoskupení mohli pozrieť výstavu výtvarných prác na tému osobnosť a dielo Mihajla Pupina, ktoré vypracovali žiaci pod mentorstvom profesora Daniela Susu, a dodatočne aj výstavu venovanú telekomunikáciám, keďže v máji bežného roku dva Pupinove patenty, ktoré prispeli práve k rozvoju telekomunikačných zariadení, oslávia 100. výročie. Výstava obsahovala exponáty od obdobia 80. rokov minulého storočia až po prvé desaťročie 21. storočia a pripravili ju žiaci za pomoci zberateľa Želimíra Šipického a profesorov Petra Kapunca, Anny-Andrey Holíkovej, Vasilia Spariosu a Aleksandra Dulejana.

Kysáč – slovom a obrazom. Neskoršie sa presnejšie dohodnú o členoch oslavného výboru 250. výročia príchodu Slovákov do Kysáča a o členoch organizačného výboru. Chystajú sa aj na valné zhromaždenie v Kovačici. Správu pokladníka podal Michal Šranka. Zdôraznil, že im na účte zostalo len veľmi málo dinárov. Majú veľa výdavkov. Na rôzne matičné uznania boli navrhnutí kandidáti: učiteľka Anna Privizerová, posthumne novinár Pavel Pálik, terajší richtár Ján Záber zo snemovania, predseda hovorí Vozár a bývalý kolportér Hlasu ľudu Pavel Mucha. o vydaných knihách Predseda Surový apeloa o plánoch tohto roku prečítal val na učiteľov, aby sa zakladali predseda Surový. Keďže rok 2023 za zapisovanie detí do slovenpre Kysáčanov bude jubilejný, ských tried na slovenskom gymlebo sa prví Slováci do Kysáča náziu v Petrovci, a bol rozčaroprisťahovali roku 1773, plánujú vaný, ako povedal, že zo školy skromné oslavy. V ústrety 250. neprišiel nikto. výročiu príchodu Slovákov do Všetky správy kysáčski maKysáča chcú napísať projekt tičiari jednohlasne schválili. dacký a overovateľmi zápisnice Jozef Kardelis a Pavel Chrťan. Výťah zo zápisnice z vlaňajšieho výročného zhromaždenia prečítala tajomníčka Legíňová. Správu o vlaňajšej práci MOMS

13 /5004/ 26. 3. 2022

37


Kultúra ĎALŠÍ SPOLOČNÝ OBRAZ MALIAROV – ČLENOV GIU

Maliari darujú spoločný obraz Kovačičanom Olinka Glóziková-Jonášová

V

prvej polovici marca bolo jedno z prvých stretnutí ohľadom idey namaľovať obraz väčších rozmerov v spoločnej produkcii insitných maliarov – členov Galérie insitného umenia v Kovačici. Dôvod na to je, ako prisvedčuje Anna Žolnajová-Barcová, riaditeľka GIU, 220. výročie založenia Kovačice. Riaditeľka avizovala začiatok prác na obraze už v polovici marca

Najprv na podstavec rámu vystreli plátno rozmerov 2 x 3,31 m a urobili na ňom už dobre zaužívanú techniku na prípravu maliarskeho plátna (Foto: z archívu GIU)

a nedočkaví maliari sa hneď chopili práce. Najprv na podstavec rámu vystreli plátno rozmerov 2 x 3,31 m, urobili na ňom už dobre zaužívanú techniku na prípravu maliarskeho plátna. Usporiadali aj ďalšie, pracovné stretnutie, na ktorom si vyhotovili, alebo lepšie povedané, nakreslili podrobnejší náčrt obrazu. „Na obraze svoju osobitnú pečať zanechá 19 členov GIU z úhrnne 23 maliarov. Niekoľkí pre zdravotné a osobné záležitosti na obraze participovať nebudú. Na obraze, ktorý tematikou bude zapadať do tradičných motívov, ktoré insitní maliari na svojich obrazoch maľujú, budú predstavené obyčaje a tradícia Slovákov v Kovačici. Kúsok plátna na svoj vlastný prejav dostanú maliari: Ján Bačúr, Eva Husáriková, Pavel Hajko, Zuzana Vereská, Ján

38

www.hl.rs

Glózik, Jozef Havjar, Štefan Varga, Katarína Karlečíková, Pavel Cicka, Nada Koreňová, Anna Lenhartová, Ján Žolnaj, Drago Terzić, Anna Kotvášová, Pavel Povolný-Julás, Mária Hlavatá, Juraj Lavroš, Pavel Ľavroš a Marína Petríková. Obraz je svojráznym darom maliarov galérii a bude vystavený v rámci osláv 220. výročia založenia Kovačice v máji aktuálneho roka,“ hovorí Žolnajová-Barcová. Avšak toto nie je prvý obraz venovaný Kovačici k jej výročiu. Prvý obraz, ktorý vznikol ešte pred 30 rokmi, je 190-ročná Kovačica autora Jána Glózika, znázorňujúci príchod Slovákov na Dolnú zem a konkrétne do Kovačice. Po 190-ročnej Kovačici nasledoval ďalší, keď Glózik svojej rodnej dedinke namaľoval obraz k dvojstému výročiu osídlenia. Tento obraz pod názvom 200-ročná Kovačica veľkolepých rozmerov, až neuveriteľných 2,10 x 3,90 m sídlil v Galérii insitného umenia plných 25 rokov, teda do roku 2015, keď bol z galérie rozhodnutím správnej rady, ale aj odsúhlasením jednotlivých maliarov prenesený do maliarskeho ateliéru Jána Glózika.

Na pracovnom stretnutí si nakreslili podrobnejší náčrt obrazu (Foto: z archívu GIU)

Dúfajme, že tento spoločný obraz maliarov už konečne medzi maliarmi zmierni tú mnohokrát až hmatateľnú nenávisť a žiarlivosť a že tento obraz bude, tak ako aj ten venovaný dvestoročnici, predstavovať v galérii skutočne cennú

Informačno-politický týždenník

Treba pozorne a dopodrobna naplánovať kompozíciu obrazu, aby sa každému autorovi dostal rovnaký kus plátna (Foto: z archívu GIU)

tu hlavne dobrá a veselá nálada,“ hovorí Varga a konštatuje: „Maliar na takýchto spoločných obrazoch zistí, kde sa nachodí v porovnaní s ostatnými maliarmi, presne vidí svoje miesto a koľko sa vo svojej práci zdokonalil.“ Juraj Lavroš bol tajnostkársky, nechcel veľmi prezradiť, čo na tom kúsku plátna, ktoré sa mu dostalo, namaľuje. Avšak, samozrejme, bude to jeho svojrázny maliarsky podpis. „Rozmýšľam o tom, že v úzadí Kovačice znázorním aj Padinu, keďže sme niekoľkí členovia galérie aj z Padiny. Nakreslím možno aj iné dedinky, ktoré patria do Kovačickej obce,“ vysvetľuje Lavroš a dodáva: „Na obraze nebude chýbať ani kostol – symbol viery a galéria – symbol maliarstva, vďaka ktorému je Kovačica aj preslávená

vec a že bude stredobodom pozornosti. Aspoň približne tak ako bol ten obraz, ktorý bol neprávom vynesený z galérie a pri ktorom sa, ako neraz povedala riaditeľka Žolnajová-Barcová, začínali dejiny a príbeh o Kovačici, ale aj končila turistická návšteva galérie. Snáď teraz, keď sa každému dostal kúsok plátna, sa do galérie vráti ten starý lesk a kolegiálnosť medzi maliarmi. Nový, teda spoločný obraz by mal byť ukončený do mája, Dobrá nálada v sobotňajšie poobede v do ústredných osláv 220. vý- GIU skutočne nechýbala: (zľava) Juraj Lavroš, Mária Hlavatá a Štefan Varga ročia Kovačice. Navštívili sme ich a presvedčili vo svete.“ Mária Hlavatá sa tiež sa, že sa obrazu pomaly, ale iste v tento deň snažila svoj umelecký rysujú črty, a to v mimoriadne podpis zakomponovať do obrazu. dobrej nálade. Boli tam síce vtedy „Snažíme sa urobiť ten prvý plán, iba traja maliari – Mária Hlavatá, dať prvé farby na obraz. Koľko Štefan Varga a Juraj Lavroš. Kreslili, nám však maľovanie potrvá, závisí alebo lepšie povedané, mapovali od niekoľkých faktorov. Posledný kompozíciu obrazu. Štefan Varga spoločný obraz, ktorý sme masa rozhodol namaľovať hudobní- ľovali v Belehrade, sme dokázali kov idúcich zo svadby. Tento dej urobiť v priebehu dvoch týždňov, bude v strede obrazu, na ktorom takže keď sa vzchopíme a budeme je umiestnený kostol, z ktorého sústavne každý deň maľovať, do sa valí svadobný sprievod. „Teší mája to určite zvládneme.“ Inak pri príležitosti osláv 220. ma, že maľujeme spoločný obraz. Myslím si, že má byť cťou výročia príchodu Slovákov do každému, že môže participovať Kovačice v máji bude usporiadana tomto obraze. Spolupráca pri ný bohatý kultúrno-umelecký, tvorení s kolegami je dobrá, ob- ale aj gastronomický či zábavný čas sa vyskytnú aj hádky, ktoré program. Oslavy sa začínajú v povšak nepotrvajú dlho. Prevláda lovici a potrvajú do konca mája. • KULTÚRA •


VÝKLAD NOVÝCH KNÍH

Sto rokov spolku žien v Petrovci (ISBN 978-86-7103-581-1) Jaroslav Čiep

U

plynuli presne dve desaťročia, čo obnovili Spolok petrovských žien. Tento ženský spolok vlani oslávil ešte jedno vzácne jubileum – sté výročie celkovej ženskej organizovanej aktivity v petrovskom prostredí. Aby vlaňajšie okrúhle sté výročie nezostalo bez písanej stopy, petrovské ženy sa najprv rozhodli a potom aj vzchopili a prichystali publikáciu Sto rokov spolku žien v Petrovci, ktorá v januári tohto roku vyšla z tlačiarenských strojov. Spolok petrovských žien má na svojom konte za posledných desať rokov vydané tri publikácie: zbierky receptov Takto to chutí po petrovsky (2012), Takto to chutí po petrovsky 2 (2013), ako aj monografiu Spolok petrovských žien vo fotografii 2002 – 2017 (2017). K tomu na ich počesť

vyšla publikácia Čarovná niť v ruke ženy (2012), pod ktorú sa podpisuje Katarína Meleg ová - M e l i c h ová a vydala ju Matica slovenská v Srbsku. Táto nová 208-stranová publikácia Sto rokov spolku žien v Petrovci je súvislým pokračovaním predchádzajúcich kníh. Početné historicko-spomienkové texty a príspevky v knihe sú zaradené do nej, aby doplnili biele miesta z tých predchádzajúcich kníh, alebo aby ešte detailnejšie objasnili určité historické súvislosti a udalosti za posledných 100 rokov. Na jej stranách sa o tom okrem zostavovateľky Márie Gašparovskej rozpísali aj viacerí naši kultúrni dejatelia: Katarí-

na Melegová-Melichová, Viera Benková, Dr. Jarmila Hodoličová, Anna Dudášová, bývalé predsedníčky Drahotína Dorčová, Antónia Kriváková, Zuzana Hmiráková, Mária Drieňovská, Katarína Arňašová, tiež členky spolku Zuzana Medveďová-Koruniaková a Anna Mučajiová. V knihe sú aj publicistické príspevky redaktorov takmer všetkých tlačených a elektronických médií, ktorí sa zmieňovali o spolkových počinoch. V knihe si možno prečítať aj riporty a reportáže Svetluše Hlaváčovej a Jána Hlaváča, Kataríny Pucovskej, Jarmily Pálenkášovej, Pavla Hansmana, Juraja Pucovského, Maríny Melichovej, Jaroslava Čiepa, tiež podporovateľky zo zámoria Anny Bovdišovej z Austrálie. Záver knihy tvoria: súpis 65 nainštalovaných národopis-

ných výstav, výstav ručných prác a dokumentárnych, zoznam získaných vyznamenaní pre spolok a obrázková príloha. Početné fotografie, dobové a zo súčasnosti, popretkávali aj predchádzajúce strany a nájdeme tu aj reprodukcie dokumentov, zreprodukované venovania z knihy dojmov aj notové záznamy niektorých piesní. Kniha Sto rokov spolku žien v Petrovci, ktorú zostavila Mária Gašparovská, vyšla ako spoločné vydanie Spolku petrovských žien a Slovenského vydavateľského centra v Báčskom Petrovci. V rámci SPŽ ide o 4. vydanú publikáciu a v rámci SVC zároveň je to 295. publikácia v tomto vydavateľstve. Kniha je rozmerov 22 x 15 cm, vytlačená na kriedovom papieri v plnom kolore, zlepená do mäkkej väzby, v rozsahu 208 strán, z čoho 26 strán tvorí záverečná fotografická príloha, a vyšla s vročením 2021. V náklade 300 kusov ju vytlačila tlačiareň Futura v Novom Sade.

To je „tájna“ Anna Horvátová

S

tará múdrosť hovorí, že nie všetko treba prezrádzať a dokonca ani tým najvernejším priateľom či blízkym osobám. Vie to liezť aj na nervy, keď sa spolubesedník záhadne tvári skomentujúc: „To je tájna.“; „Vieš držať tájnu.“ Ale zamysleli sme sa niekedy nad tými konštatáciami?! Čože je to „tajna“ alebo „tájna“ s dlhou samohláskou „á“ a aký význam má z pravopisného hľadiska? Tajna je srbské slovo, s dl-

• KULTÚRA •

hou samohláskou „á“ sa dá postrehnúť len pri dorozumievaní vojvodinských Slovákov. V spisovnej slovenčine náhrada srbského slova tajna – niečoho, čo sa musí držať v tajnosti, skrývať pred verejnosťou, neprezradiť, je tajomstvo. V srbčine čuvanje tajne v slovenčine znie chránenie tajomstva a odavanje tajne je prezrádzanie tajomstva. Určite nejeden z nás má osobné tajomstvo, čo je v srbčine lična tajna. Ani spojenie „odať tajnu“ nepatrí do slovenského jazykového

spoločenstva; v slovenčine na to použijeme spojenie prezradiť / prezrádzať tajomstvo. Neraz sme sa stretli so spojením poslovna tajna, aj službena tajna, čo v slovenčine znie podnikateľské tajomstvo, resp. úradné tajomstvo. Spojenie vojna tajna používame aj v prenesenom význame pri žarte, čomu slovenský ekvivalent je vojenské tajomstvo. Aj príroda má svoje tajomstvo, ako i každý svoje tajomstvo úspechu. Niečo zatajované, skrývané môžeme vyjadriť aj podstatným menom tajnosť:

zachovať všetko v tajnosti; držať všetko v tajnosti. Na vyjadrenie skrývané pred pozornosťou iných, zatajované, alebo známe iba zasväteným, kompetentným, použijeme prídavné meno tajný: tajný úmysel, tajný plán, tajná schôdza, tajná zbraň, tajná polícia, tajná vysielačka, tajné hlasovanie – opak verejné, tajná láska. Plný tajomstiev sa označuje s prídavným menom tajomný alebo aj tajuplný, záhadný, mystický: tajomná sila, tajomná moc, tajomná postava, tajomný úsmev.

13 /5004/ 26. 3. 2022

39


Kultúra NA PODPORU ČÍTANIA BÁSNICKÝCH DIEL

Svetový deň poézie 2022 Jaroslav Čiep

P

odporiť čítanie básnických diel a ich vydávanie je cieľom Svetového dňa poézie, ktorý pripadá na 21. marca. Poetry Day bol vyhlásený medzinárodnou organizáciou UNESCO za Svetový deň poézie v roku 1999. Účelom tohto dňa je propagovanie, čítanie, písanie a publikovanie poézie v celom svete, ako aj poskytnutie uznania národným aj medzinárodným aktivitám v oblasti poézie. Na národných úrovniach sa tento deň má stať zdrojom nových impulzov na básnickú tvorbu, a ako spomína rada UNESCO v deklarácii tohto dňa, „uznať a podnietiť národné, regionálne a medzinárodné poetické aktivity“. Veď písanie básní je spôsob, ako zveľaďovať

rodný jazyk. UNESCO uznáva, že poézia zodpovedá osobným a spoločenským potrebám. Aj cez poéziu možno nadväzovať priateľské vzťahy a odovzdávať si prežité skúsenosti, a to inak ako „pragmatickým“ jazykom či v súčasnosti i prostredníctvom počítačov a rôznych sociálnych sietí. V niektorých svetových krajinách sa oslavuje Deň poézie 15. októbra na počesť narodenia Vergília, rímskeho epického básnika za vlády Augusta. Každý, kto má poéziu rád, vie veľmi presne, načo nám v živote je, aj čo nám dáva. Trochu krásy, vzletnosti, obrazov, hry so slovom aj nových impulzov. Od renomovaných básnikov, aj tých amatérskych. Svetový deň poézie má viesť aj malých vydavateľov k tomu,

aby sa nebáli podporiť „poetické duše“ publikovaním ich zbierok. Organizátori umeleckých večierkov by nemali zabudnúť na recitály, ktoré v niektorých štátoch priťahujú čoraz väčšie publikum, ani na autorské čítania poézie, či inú formu jej prezentácie. V neposlednom rade treba hľadať spôsoby, ako pomôcť dialógu poézie s ostatnými druhmi umení, napríklad hudbou, výtvarným umením, ale aj tancom a divadlom. V rámci Svetového dňa poézie Centrum pre jazyky Filozofickej fakulty Univerzity v Novom Sade tohto roku zorganizovalo virtuálne stretnutie milovníkov krásneho slova.

Zaznelo takmer 40 básní v jedenástich jazykoch a slovenské verše prečítali študenti slovakistiky Laura Radosavljevová (Neskutočné mesto, Vladimír Reisel), Ivica Grujić Litavský (Sedliak, Baľo Bohuš) a doktorandky Nina Chalupová (Poludnica, Milan Rúfus) a Jana Domoniová (... potápača priťahujú pramene mora, Veronika Dianišková). Svetový deň poézie si Oddelenie slovakistiky pripomenulo vybranými básňami zo súčasnej slovenskej angažovanej poézie písanej ženami pod názvom V sieti e(ste)tiky.

Na peknú chvíľku s poéziou vám pri tejto príležitosti predkladáme zopár básní barda našej poézie Paľa Bohuša (1921 – 1997).

Paľo Bohuš: Sedliak Som sedliak i otec sedliak bol moja púť odtiaľ začína kam otec prispieť nemohol a preto zdá sa svet ma nezdolá keď silou krvi praotca ku dielu zem tá zavolá na nivách starých krájať nové brázdy

Nuž poznám každé úvrate nuž poznám polia ako vlastné dlane keď ráno nájdem ich už v svetle okúpané v ich večnej harmónii žitia Som sedliak i otec sedliak bol sám zmôžem ja čo otec zmôcť nemohol www.hl.rs

Paľo Bohuš: Samovrava Čo si aj všetkých útrap hodná, ty, objavená na dne pekla, len čo som teba dožil do dna, už mi tu iná bolesť tiekla.

Som silný ja sám mám dve sily s jednou žijem ja tú druhú polia skryli

40

a potom pluh môj zhrdzavie kým nové brázdy lesk mu nevrátia ten lesk to bude práca sedliakova tá práca pieseň nová vždycky nová o brázdach poli úvratiach

A ty si vtedy vo mne riekla, že sa to nikdy nezabudne, ako ma v ohni bolesť piekla, ako som žíznil vedľa studne. Že aj pre radosť život zbudne, ak ktosi na ňu pamätá, ibaže ku nej stupne trudné vždy čiasi bolesť zametá. No kto aj bolesť odmieta a hoc by nechcel, musí ísť,

Informačno-politický týždenník

už mŕtvy je, a z tohto sveta zostáva preňho nenávisť.

Paľo Bohuš: Životom oprstenkovaní Zvedel som, ako je chrobákovi na špendlíku za živa, keď nôžkami len vesluje a nemôže sa vrátiť do života ani do smrti ujsť. Kúsadlá chrobák otvára, akoby v nemej reči, no argumenty drobulinké nedôjdu ani k špendlíkovej hlave, z chrobačích monológov nehodno písať memoáre. Deň každý prepichne nás iným strachom a žieravinou starostí nás poleje,

lež noc nás neokúpe v zabudnutí. Sláčikom zúfania na hrdle vždy iná pochybnosť nám hudie. Tak ako vtáci oprstenkovaní okovami a ako kone opatrení zubadlami, tak ako chrobák prepichnutí, tak obdarení výrečnosťou, tiež nôžkami len veslujeme. Nemožno sa nám do života vrátiť, ani do smrti ujsť. Dobre je ležať len a z okovnáka pochabostí hasiť smäd, keď skákať nemožno, preskočiť rozum špendlíkovej hlavy. Dobre je prijať bodnutia bez rozruchu a pohnutia.

• KULTÚRA •


Kultúra • Oznamy Štipendium vlády SR na akademický rok 2022/2023 Vypísaný je súbeh na podávanie žiadostí o štipendium vlády SR na akademický rok 2022/2023 na 70 štipendijných miest. Počet štipendijných miest pre Srbsko je 20 pre magisterské a 2 pre doktorandské štúdium. Počty štipendijných miest pre Slovákov žijúcich v zahraničí ponúkaných jednotlivým krajinám na akademický rok 2022/2023 sú uvedené v prílohe, rovnako ako aj rozsah poskytovaných študijných odborov. Konečný počet 70 udelených štipendií je v súlade s pridelenými finančnými prostriedkami na rok 2022. Žiadosti o poskytnutie vládneho štipendia sa predkladajú elektronicky na portáli www.vladnestipendia.sk, kde je dostupný aj manuál pre uchádzačov o štipendium vlády SR so všetkými aktuálnymi informáciami. Každý uchádzač a užívateľ portálu má v prípade potreby k dispozícii technickú podporu na e-mailovej adrese helpdesk@ studyabroad.sk a tel. č.: +421 907 551 404. Uchádzač o poskytnutie vládneho štipendia môže svoju prihlášku s požadovanými prílohami odosielať v elektronickej podobe od 25. 3. 2022. Posledný termín elektronickej registrácie a odoslania prihlášky s kompletnými materiálmi je 30. 5. 2022. Prihláška aj s príslušnými materiálmi, ktorá nebude zaslaná elektronicky, nebude akceptovaná.

• KULTÚRA • OZNAMY •

Podmienky poskytovania vládneho štipendia na vysokoškolské štúdium v SR upravuje zákon č. 392/2015 Z. z. o rozvojovej spolupráci. Podmienkou na priznanie vládneho štipendia na štandardnú dĺžku vysokoškolského štúdia je zvládnutie slovenského jazyka na požadovanej úrovni a prijatie na štúdium vo zvolenom študijnom programe verejnej vysokej školy v SR. Uchádzači z Maďarska, Rumunska a zo Srbska majú možnosť absolvovať intenzívny kurz slovenského jazyka a odborných predmetov so zameraním na zlepšenie komunikačných schopností potrebných na zvládnutie vysokoškolského štúdia v slovenskom jazyku. Pre vybraných uchádzačov je kurz bezplatný a organizuje ho pracovisko Jazyková a odborná príprava cudzincov a krajanov Centra ďalšieho vzdelávania Univerzity Komenského v Bratislave (JOP CĎV UK) v termíne od 11. 7. 2022 do 22. 7. 2022. Kurz sa uskutoční dištančnou online formou cez aplikáciu MS Teams. Dosiahnutie znalosti slovenského jazyka na požadovanej úrovni pri uchádzačoch mimo Maďarska, Rumunska, Srbska umožní vláda SR poskytnutím ročného štipendia na jazykovú a podľa potreby aj odbornú prípravu v JOP CĎV UK v Bratislave tak ako uchádzačom z krajín zaradených do zoznamu ODA. Výberová komisia MŠVVaŠ SR bude žiadosti

posudzovať v súlade so základnými podmienkami na získanie vládneho štipendia, ktorými sú: 1) nominácia krajanskej organizácie (resp. zastupiteľského úradu SR v zahraničí) 2) dosiahnuté študijné výsledky počas predchádzajúceho stredoškolského, resp. vysokoškolského štúdia – študijný priemer do 4,00 z 5,00 alebo 8 z 10 (80 %), 3) zvolený študijný odbor (program). Žiadosti uchádzačov, ktoré nebudú vyhovovať uvedeným kritériám, nebudú výberovou komisiou posudzované. Elektronicky odoslané doklady akceptovaný uchádzač predloží aj v ,,originálnej“ papierovej forme Sekcii medzinárodnej spolupráce a európskych záležitostí MŠVVaŠ SR alebo ich zašle poštou. Zahraničných partnerov, ako aj jednotlivé zastupiteľské úrady SR, MŠVVaŠ SR upozorňuje, že bez predloženia požadovaných dokladov nie je možné uskutočniť výplatu štipendia. Výšky poskytovaných štipendií sú uvedené v priložených finančných podmienkach pre akad. rok 2022/2023. Štipendista je povinný dodržať termín nástupu na štúdium určený školou, v odôvodnených prípadoch je možný nástup najneskôr 30. 9. 2022. Svojvoľné skracovanie obdobia štúdia oneskoreným nástupom na štúdium nie je možné akceptovať.

13 /5004/ 26. 3. 2022

41


Oznamy

KRÍŽOVKA ČÍSLO 13 autor: JÁN BAŽÍK

tropický strom

tajnička

rana Taliansko (zdrob.)

elektrický

vec zvinutá do valca

väčší vodný tok

oblok

V tajničke je názov našej knižnej edície a názov antológie poézie našich mladých básnikov, ktorá je v rámci tejto edície.

lesklý drahý kov neodbornik vpíšte EO

ženské meno

DROBNÝ OZNAM KUPUJEM

iba

domáce zvieratá

staré a nové perie, alebo mením

diabol

za paplóny, vankúše a deky. Kotor

pletenec z vlasov grécke písmeno druh krivky

obidva

ampér

tel.: 063/826-92-05 a 021/782-278. starší člen

krtica

jestvujú

otvor

stretnutie hovor

druh tanca

ukazovacie zámeno

Martin Nosál, B. Petrovec,

sever

dnuka

silícium

Prichádzam na pozvanie; tajnička

tekutina v tele kilonewton

osobné zámeno

AS HL DU ĽU

televízia

ródium ostrý okraj nie (lat.)

Oznamujte v Hlase ľudu výlučok pri zápale skandium rieka v Rusku

grécky boh lásky

021/ 47-20-840 021/47-20-844 inzercia@hl.rs

spojka

kovové ochranné obleky

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 12 – VODOROVNE: Vladimír, I, povel, ok, kat, P, lov, nebo, onen, rad, nikel, Rh, ČA, chotár, erb, mena, liek, pod, O, čaj, ks, teraz, k, Tajovský TAJNIČKA: VLADIMÍR PODHRADSKÝ Za správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 12 z čísla 12 Hlasu ľudu z 19. marca 2022 odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu získal: VLADIMÍR POLIOVKA, Ul. Jána Kollára č. 20 a, 22 300 STARÁ PAZOVA. Blahoželáme. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

42

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• OZNAMY •


SPOMIENKA na brata

Oznamujte v Hlase ľudu  021/ 47-20-840 a 021/47-20-844 inzercia@hl.rs

s

JÁNA DANKU

1954 – 2006 – 2022 z Petrovca Kto v srdciach žije, neumiera... Sestra Anna s rodinou

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že je potrebný odhad vplyvov, a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu EXIM COMMERCE, s. s r. o., Palić, Tuk Ugarnice číslo 19, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba výrobného objektu, skladu a nádrže v Kovilji, na katastrálnej parcele číslo 4427/8, k. o. Kovilj, Mesto Nový Sad. Predmetovým projektom sa predpokladá výstavba výrobnej haly určenej na priemyselnú výrobu skrutiek z valcovaného drôtu procesom kutia – lisovania, prania, valcovania závitov, tepelného spracovania skrutiek a galvanizácie, výšky časťou prízemie (P), časťou prízemie s galériou (P+G) a časťou prízemie a jedno poschodie (P+1), výstavba prízemného skladu na uskladnenie TNG fliaš a montáž propánovej nádrže kapacity 2,7 m3. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 18. marca 2022 schválila rozhodnutie číslo VI-501-25/22, ktorým sú určené rozsah a obsah Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 A, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.rs. Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov projektu na životné prostredie Nositeľ VKP NOVOSADSKA TOPLANA, Nový Sad, Ul. Vladimira Nikolića číslo 1, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Rekonštrukcia Toplane Zapad – demontáž troch kotlov s príslušnými armatúrami a výbavou počítajúc aj tlačiaci kolektor TPV výstavba nového kotolného zariadenia pozostávajúceho z dvoch modulovo poviazaných kotlov inštalovanej sily každý 20 MW a ich pripojenie na potrubie na zásobovanie palivom, jestvujúci systém pre TPV a výrobu a pripojenie nového tlačiaceho kolektora TPV s nevyhnutnými prípojkami na už jestvujúcu inštaláciu na Ul. Futoški put číslo 6, na katastrálnych parcelách čísla 7716/3 a 7717/3, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 A, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písomnej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

• OZNAMY •

SMUTNÁ ROZLÚČKA

JÁNOM CHRŤANOM 1. 1. 1967 – 13. 3. 2022 z Kysáča

Ten večný pokoj Ti prajeme a nikdy na Teba nezabudneme. S láskou a úctou si na Teba spomínať budeme. Manželka Anna, syn Vladimír s manželkou Vanesou a synom Viktorom, dcéra Svetlana s manželom Lazarom a sestra Mária s manželom Zoranom REPUBLIKA SRBSKO AUTONÓMNA POKRAJINA VOJVODINA MESTO NOVÝ SAD Mestská správa pre majetok a majetkovo-právne práce Narodnog fronta 53 21 000 Nový Sad tel.: 021/489-0000 OZNÁMENIE o zverejnení verejného súbehu na obsadenie výkonných pracovných miest na neurčitý čas v Mestskej správe pre majetok a majetkovo-právne Mesta Nový Sad Pracovné miesta: vykonávateľ pre majetkovo-právne práce v oblasti nehnuteľností, 1 vykonávateľ na neurčitý čas, ktorý je roztriedený v hodnosť poradca a vykonávateľ pre správno-stavebné práce, 1 vykonávateľ na neurčitý čas, ktorý je roztriedený v hodnosť poradca. Text verejného súbehu na obsadenie uvedených pracovných miest možno prevziať z webovej prezentácie Mesta Nový Sad: http://www.novisad.rs/. Mestská správa pre majetok a majetkovo-právne práce Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE to schválení rozhodnutia, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu KRYOGAS, s. s r. o., Belehrad, Ul. Dragoslava Srejovića číslo 1, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba stanice na zásobovanie motorových vozidiel komprimovaným prírodným plynom a maloobchod fliaš technických plynov, na katastrálnej parcele číslo 3495/1, v Ul. karlovački drum b. č., k. o. Petrovaradín, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 21. marca 2022 schválila rozhodnutie číslo VI-501-161/22, že nie je potrebný odhad vplyvov predmetového projektu na životné prostredie. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 A, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.rs. Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

13 /5004/ 26. 3. 2022

43


Oznamy SMUTNÁ SPOMIENKA

Uplynul prvý, ťažký rok, čo nás náhle a nečakane opustila

KATARÍNA JONÁŠOVÁ rod. Garajová 26. 5. 1962 – 31. 3. 2021 z Kovačice

Zo života pre seba si nič nežiadala, svoje srdce celé si nám dala. Spinkaj sladko, v našom srdci žiješ večne. Za všetky Tvoje veľké obete, nech je štedrá k Tebe ruka Božia. Tvoji: manžel Vlado, dcéra Vanesa, zať Darko a vnúčatá Damjan a Tara

BOĽAVÁ SPOMIENKA

na manžela, otca, starého a prastarého otca

MARTINA STRAKÚŠEKA 1948 – 2019 – 2022 z Kovačice

Manželka Katarína a dcéry Mária a Jarka s rodinami

SPOMIENKA

Dňa 18. marca 2022 uplynul rok, čo nás opustil manžel, otec, dedo a pradedo

JÁN ŠIRKA

1939 – 2021 – 2022 z Kulpína

Čas plynie, ale spomienka na Teba stále žije. Zarmútení: manželka Mária, syn Ján s rodinou a syn Rastislav s rodinou www.hl.rs

na našu sestru a ňaniku

KATARÍNU JONÁŠOVÚ rod. Garajovú 26. 5. 1962 – 31. 3. 2021 z Kovačice

Lebo nemáme tu trvalého miesta, ale hľadáme ono budúce. ... Ale tie hviezdy predsa svietili a pekný život tie kvety žili a diamant v hrude nezhnije... Sestry Mária Krasková a Anna Palušková a ich deti: Zdenko, Damir a Maša s rodinami

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 24. marca 2022 uplynulo 10 rokov, čo nie si s nami

LÁSLO FABIAN

2. 5. 1959 – 24. 3. 2012 – 24. 3. 2022 z Báčskeho Petrovca

Spolu sme sa ešte mali v živote radovať, a zostalo nám iba spomínať si na Teba. Sme bez Teba, ale v srdciach a myšlienkach si vždy s nami.

Cestou života musíme kráčať bez Teba, ale si predsa s nami v našich srdciach a krásnych spomienkach.

44

SMUTNÁ SPOMIENKA

Informačno-politický týždenník

Manželka Zuzana a dcéry Valéria a Gabriela s rodinami

SMUTNÁ SPOMIENKA

Uplynulo 30 smutných rokov, čo nie je s nami náš otec, dedo a pradedo

KAROL KOPČOK 1936 – 1992 – 2022 z Báčskeho Petrovca

S láskou a úctou si na Teba spomínajú dcéra Jasna Vitézová s manželom Jaroslavom a vnukovia Jaroslav a Ján s rodinami

• OZNAMY •


SMUTNÁ SPOMIENKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 25. marca 2022 uplynulo 6 mesiacov, čo nás opustila naša mama a stará mama

Dňa 31. marca 2022 uplynie rok, čo nie je medzi nami naša mama a starká

ANNA KOPČOKOVÁ

ANNA FERKOVÁ

rod. Dýrová 26. 3. 1955 – 25. 9. 2021 – 25. 3. 2022 z Báčskeho Petrovca

rod. Kováčová 1931 – 2021 odborná učiteľka z Kysáča

Bola si skromná v živote, silná v láske a dobrote. Vo svojich srdciach trvalú a tichú spomienku na Teba si budú zachovávať

Tichú a trvalú spomienku na Teba si v srdciach navždy zachovávajú

synovia Pavel a Ján s manželkami a vnúčatá Ivan, Jana, Denis a Sandra

dcéra Milota s manželom Jánom Kardelisovci a vnučky Anička a Milotka s rodinami

SMUTNÁ ROZLÚČKA

SPOMIENKA

so svojím priateľom

Dňa 27. marca 2022 uplynú dva roky, čo nás opustil náš milovaný

JÁNOM CHRŤANOM – TRTOM

JÁN STRUHÁR

1967 – 2022 z Kysáča

1934 – 2020

Veľmi nám chýbaš. Na Tvoju lásku a podporu nikdy nezabudneme.

S láskou a úctou si na Teba budú spomínať

Syn Milan s manželkou Marínou a vnučky Júlia a Lucia

SPOMIENKA

ANNA MAJEROVÁ

21. 11. 1923 – 21. 3. 1987 – 2022 z Báčskeho Petrovca

Synovia Ľuboslav a Svetoslav s rodinami

• OZNAMY •

divadelníci – KISovci

POSLEDNÝ POZDRAV

BOĽAVÁ ROZLÚČKA s naším kmotrom

JÁNOVI CHRŤANOVI

JÁNOM CHRŤANOM

1. 1. 1967 – 13. 3. 2022 z Kysáča

1. 1. 1967 – 13. 3. 2022 z Kysáča

S láskou a úctou si na Teba budú spomínať a trvalú spomienku zachovávať

Odišiel si nečakane... Ten večný pokoj Ti prajeme a spomienku na Teba si navždy zachováme.

svatovci Chrťanovci so synom Martinom a jeho snúbenicou Slađanou

Kmotrovci Vozárovci a krstné deti Miroslav s manželkou Tifani a Vladimír

13 /5004/ 26. 3. 2022

45


RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 25. marca 20.30 Dobrý večer, Vojvodina (reprízy: sobota 3.05, sobota 9.30) 21.30 Spektrum (reprízy: sobota 4.05, sobota 10.30) 22.00 Dobroducháreň (repríza: utorok 17.35) Nedeľa 27. marca 10.30 Zostrih z Folklórneho festivalu Selenčské sláviky z roku 2020, 1. časť (reprízy: pondelok 14.10, sobota 4.35) 11.00 Dúhovka (reprízy: streda 22.00, piatok: 11.30) 11.30 Náboženské vysielanie (reprízy: utorok 16.55, štvrtok 5.05, štvrtok 22.00) Utorok 29. marca 11.05 Paleta – výber z príspevkov a vysielaní Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV (reprízy: sobota 11.00, nedeľa 4.35) 17.30 Čaroslovník Pondelok – sobota 18.00 Denník Dobrý večer, Vojvodina. Najnovšie vydanie pravidelnej kolážovej relácie prinesie príspevky z viacero oblastí spoločenského života v našich prostrediach. Spektrum. Druhá časť piatkového bloku odznie na divadelné témy. S hosťami v štúdiu bude posvietené na náplň blížiaceho sa pivnického divadelného festivalu, Dni Janka Čemana, čiže Divadelné inscenácie dolnozemských autorov, ktorý sa vracia do svojho pôvodného a pravidlami stanoveného jarného termínu. Dúhovka. Moje kohúty, umelecký svet Pavla Hajka je názov vysielania venovaného jubilantovi, majstrovi insitného umenia, ktorý tohto roku oslavuje okrúhle jubileum: 70. narodeniny. Narodil sa, žije a tvorí v rodnej Kovačici v stredisku insitného umenia Slovákov v našej krajine. Vlani oslávil 50 rokov umeleckej tvorby. Na jeho olejomaľbách dominuje kohút, ale aj erotické motívy, tekvice a rovina. Náboženské vysielanie – Boh náš je láska bude venované svetovému dňu modlitieb, priebehu rekonštrukcie pivnického kostola a predstavená bude aj nová farárka pôsobiaca vo vojlovickom cirkevnom zbore.

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 18.25 Objektív v slovenskej reči

46

www.hl.rs

18.25 18.30 18.50 19.00 19.15 19.50 20.00

Pondelok – sobota Začiatok vysielania Dokumentárny film Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty Zvon, spravodajská relácia Kreslený film Hit dňa, Reklamy Filmy: Piatok 25. marca – Krvavý dlh Sobota 26. marca – Jumanji Pondelok 28. marca – Vykúpenie z väzenia Utorok 29. marca – Mission Impossible Streda 30. marca – Hľadá sa ideálny muž Štvrtok 31. marca – Ľadovo ostrí

21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

17.00 18.30 19.00 20.00 22.00 24.00

Nedeľa 27. marca Film: Najlepší kamaráti – Veľký výlet Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí Zvon, prehľad udalostí týždňa Kolážová relácia Nedeľa s vami Film: Predtým ako som ťa poznala Záver vysielania

Každý pondelok 20.00 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

RÁDIO STARÁ PAZOVA 18.00 18.10 18.15 18.30 18.45 19.00 19.30 19.45 20.00

15.00 15.10 16.00 16.30 19.30 19.40 7.00 7.30 8.05 8.30 9.30

RÁDIO PETROVEC Utorok – piatok 10.00 – 11.00 Hit dňa, kontakt relácia 14.00 Dozvuky, denná informatívna relácia Sobota 10.00 – 11.00 Rádiodišputy, týždenná relácia na aktuálnu tému Nedeľa

15.05 15.30 16.00 16.10 16.20 16.25 16.55 17.00

10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí

17.15 17.30 12.00 Hudobné pozdravy a blahoželania 18.00 18.10 Slovenská hudba každý deň od 5.00 – 20.00. 18.15

týždňa

Svetová hudba každý deň od 20.00 – 5.00.

Informačno-politický týždenník

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00

Pondelok – piatok 17.00 Správy 22.00 Správy

Utorok – piatok Ohlásenie programu Meniny Na dnešný deň Kultúrna pozvánka Servisné informácie Správy Malé oznamy Hlas ľudu (piatok) Z nášho uhla (utorok: Slovenčina hrou) (streda: Živé vody, náboženské vysielanie) (štvrtok, piatok: Udalosti z prostredia) Sobota Ohlásenie programu Meniny, Na dnešný deň Zvončeky – vysielanie pre deti Malé oznamy Malé oznamy Príspevky v rámci výmeny Nedeľa Ohlásenie, Servis Malé oznamy Meniny, Na dnešný deň Slovo nášho Boha Malé oznamy

RÁDIO KOVAČICA

9.00 – 13.00 Správy na každú hodinu

TV OBCE KOVAČICA

TV STARÁ PAZOVA

TV PETROVEC

18.20 18.40

Na modrej vlne – každý pracovný deň Správy z regiónu Stalo sa na dnešný deň Správy z Kovačickej obce Hlas ľudu ponúka (každý piatok) Kalendárium Udalosti dňa Citáty do vrecka Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra Zaujímavosti zo sveta Humor Správy z Kovačickej obce Zaujímavosti zo sveta Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra Citáty do vrecka Poézia

Nedeľa 27. marca 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Film: Mišo Utorok 29. marca 16.00 Tradičné slovenské jedlá – 10. epizóda Film: Fontána pre Zuzana Piatok 3. apríla 16.00 Film: Soľ nad zlato Hudobné pásmo

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 27. marca 7.00 Repríza relácie Dobrý deň Streda 30. marca 12.30 Dobrý deň, kolážová relácia

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy 8.30 Aspekty 9.00 Správy Týždeň

8.00 8.05 9.00 9.05 9.30

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Správy Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) 15.00 Správy 15.05 Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) 15.30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) 16.00 Motívy (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny 17.15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota) Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

• RTV PANORÁMA •


Šport

ZREŇANINSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Rozhodca mával žltými AŠK – NAPREDAK 4 : 4 (1 : 1) Dejan Striško

V

zhľadom na problémy s hráčskym kádrom Aradáčania by pred nedeľňajším zápasom boli spokojní aj s jedným bodom. Po zápase však môžu banovať za všetkými tromi. Medzi vrátnicami na tomto zápase nestál Eötvös, ktorý bol znemožnený, ale brankárom z núdze bol navrátilec do mužstva po ťažšom zranení Ďuríček, záložník, ktorý sa v novej úlohe celkom

dobre vynašiel. Zápas bol príliš neistý a s početnými príležitosťami na oboch stranách. Hostia v prvom polčase hrozili hlavne po prerušení hry. Po jednom voľnom kope v 21. min. sa gólom Vlajića aj ujali vedenia. Hostia mali ešte jednu príležitosť, ale strelu Bicoka Ďuríček kryl. V 30. min. Aradáčania gólom Adamova vyrovnali. Pár minút neskoršie peknú príležitosť nevyužil Ponorac.

Po zmene strán dominujú domáci. Výborný Ponorac v 47. a 52. min. unikol svojim strážcom a priniesol dvojgólový náskok 3 : 1. Hostia však už v 56. min. korigovali výsledok gólom Savića. Desať minút neskoršie Ponorac znovu unikol svojim strážcom a zdvojnásobnil prednosť domácich. V pokračovaní hostia mali príležitosť zmenšiť náskok, ale aj domáci mohli úplne zlomiť odpor hostí. I jedni, i druhí šance zahodili. V 85. min. rozhodca Rankov z Kikindy daroval hosťom penaltu, ktorú premenil Savić. Do konca zápasu sa domáci húževnate bránia. Predsa v nadstavenom čase hostia vyrovnali. Zaujímavé je, že

rozhodca na tomto zápase udelil až 12 žltých (7 domácim a 5 hosťom) a jednu červenú kartu, domácim hlavne pre nešportové správanie sa a hosťom pre hrubé štarty. Pri tom Nadlački za dve minúty, v 87. a 89., zarobil dve žlté karty a tým aj červenú, lebo sa podľa mienky rozhodcu nešportove správal. AŠK: Ďuríček, Nadlački, Lončarski, Striško, Birmanac, Bretšnajder, Adamov (Korać), Mijić, Ponorac (Ðurić), Vesin, Kurtešan (Apostolović) AŠK po tejto remíze má 23 bodov a nachádza sa na 8. mieste. Na nedeľu si v Ban. Despotovci sily zmerajú s domácim mužstvom Mladost.

NOVOSADSKÁ LIGA

Úspešný štart

TATRA – PETROVARADIN 2 : 1 (2 : 1) Pavel Kocka

K

ysáčania na začiatku jarnej časti majstrovstiev pred asi 150 divákmi štartovali výhrou. Už v 9. minúte Marojević unikol po ľavej strane, centroval na druhú žrď kde sa ocitol Pekić, ktorý z troch metrov strieľal vedľa. Domáci stále útočili a v 20. min. Marojević znovu centroval, obranca hostí vyrazil loptu mimo trestného územia, kde ju dočkal nabiehajúci Živanović, z 19 metrov silne vypálil a matoval brankára hostí. V 29. min. hostia zaslali loptu na polovicu Tatry, Đaković zle reagoval a Šmulija sa najlepšie vynašiel a oblúčikom

matoval Kosturanova. V 32. min. brankár hostí chybil, vypustil loptu, ale sa Grubović nevynašiel a strieľal vedľa. Dve minúty neskoršie Pekić pekne hlavičkuje a stopér hostí Roganović loptu odrazil z bránkovej čiary. Iniciatíva sa Kysáčanom oplatila v 38. min. Pekić strieľal a Marojević brankárom odrazenú loptu zaslal do siete. Treba povedať, že si hostia nevytvorili ani jednu príležitosť, okrem tej z ktorej dali gól. Hrali však príliš hrubo, čo im rozhodca Katlijević z Nového Sadu toleroval. Po zmene strán sa hralo čovzäčša na strede ihriska. Predsa

MESTSKÁ LIGA ZREŇANIN – A SKUPINA

Body aj z hosťovania OFK GRADNULICA – MLADOSŤ 1 : 2 (0 : 0) Darko Sládeček

V

15. kole si Bieloblatčania priniesli vzácne body z hosťovania v Zreňanine. Bola to druhá zaradom výhra tejto jari nad mužstvom lepšie umiestneným od Mladosti. Predsa nebola to hra ako pred • ŠPORT •

týždňom v Bielom Blate. Striedali sa šance na oboch stranách počas celého zápasu, avšak po oddych sa siete nevlnili. Vedenia sa ujali domáci v 66. min., keď sieť Perišića rozvlnil Nikolić. Po tomto góle si hostia uvedomili, že viac ne-

Đorđević vracaním lopty do hry z autu začal jeden z početných útokov na bránu hostí

v 65. min si hostia vytvorili peknú príležitosť, ale sa Kosturanov nedal prekvapiť. Po tejto šanci Tatra znovu prevzala iniciatívu, vytvárala si šance, ale v závere nemala šťastie. V 90. min. mali najlepšiu príležitosť, keď Pekić na dohrávku Radina trafil žrď, a zmrhal aj poslednú šancu aby zvýšil náskok.

TATRA: Kosturanov, Pekić, Živanović, Petrović, Grubović (Mušikić), Laković, Marojević, Đaković (Đorđević), Svitić (Radin), Šmit, Apić Po tejto výhre Tatra zostala na treťom mieste a má 39 bodov. V nasledovnom kole znovu hrajú doma kde uhostia mužstvo Bačka 1923 z Djurdjeva, ktorá sa nachádza na 7. mieste.

majú čo stratiť, úplne otvorili hru a boli čoraz nebezpečnejší. To sa im oplatilo v 72. min., keď Kalapiš vyrovnal. V 85. minúte Poničan stanovil konečný výsledok. Strelecká dvojica Kalapiš – Poničan sa konečne prejavila naplno. Zdá sa, že tréner Popov našiel zodpovedajúce úlohy tak, aby sa strelecké schopnosti týchto dvoch útočníkov naplno prejavili. MLADOSŤ: Perišić, Paraljov, Nécsov, Poničan, Đurić,

Kalapiš, Kurunci, Stojić, Šuľa (Džemailovski), Žižić, Šofranko, Szabó (K. Gál), Karacsonyi Iné výsledky 15. kola: Bilećanin – Potisje 9 : 2, Tamiš – Zadrugar 0 : 7, Tisa 1933 – Partizan 0 : 0, OFK Stajićevo – Lehel 6 : 0, OFK Klek – MSK 2 : 1, Radnički – Naftagas 3 : 1. Po tomto zápase Mladosť zostala na 7. meste v tabuľke s 22 bodmi. Na budúcu nedeľu do Bieleho Blata prichádza mužstvo OFK Stajićevo zo susednej rovnomennej dediny.

13 /5004/ 26. 3. 2022

47


Šport VOJVODINSKÁ LIGA – SEVERNÁ SKUPINA

Na šiestich zápasoch neprijali gól MLADOSŤ (BP) – MLADOST (A) 2 : 0 (1 : 0) Ján Mučaji

V

prvý jarný deň 20. marca sa vo Vrbare v 3. kole jarnej časti majstrovstva stretli menovkyne petrovská a apatínska Mladosť. V jeseň v Apatíne Petrovčania trochu nečakane vyhrali favorizovaný domáci celok 1 : 2 a bola im to prvá výhra v tejto sezóne. Mnohí si priali, aby sa aj na tomto zápase zopakovala dobrá hra a získali ďalšie tri body. Úlohy sa odvtedy veľmi zmenili. Petrovčania sa nachádzajú vo vrchu a ich nedeľňajší hostia v dne tabuľky. Zápas začal minútkou ticha, ktorou vzdali úctu nečakane zosnulému dlhoročnému členovi vedenia Mladosti Zdenovi Levárskemu.

Od začiatku zápasu domáci celok začal s útokmi a hostia sa dobre bránili. Už v 5. min. Grković strieľal zďaleka, ale dobrý brankár hostí Bulović ľahko chytil loptu. V 18. min. Grković znovu skúša, tentoraz hlavou, ale strelil rovno do brankárových rúk. Po polhodine sa hostia zbavili nátlaku a začínajú útočiť. V 31. min. po rohovom kope Krunić mal možno najlepšiu šancu pre hostí na zápase, ale hlavičkoval nad brvno. O 3 minúty neskoršie dobrý protiútok Ikraševa, ktorý presne prihral, a najlepší hráč na zápase Grković skóruje pre 1 : 0. Druhý polčas sa začal nátlakom hostí, ktorí sa bezúspešne snažia

OBECNÁ LIGA BÁČSKA PALANKA

Domáci zaslúžene vyhrali TVRĐAVA – SLÁVIA 2 : 0 (2 : 0) Ján Šuster

V

ďalšom majstrovskom zápase mužstvo pivnickej Slávie hosťovalo v Báči, kde si sily zmeralo s lídrom v tabuľke, vážnym kandidátom o titul a postup do somborskej oblastnej ligy. Dokázali aj na tomto zápase, že sú skupina dobre pripravených hráčov spoj mladosti a skúsenosti a od samého začiatku dali na

vedomie, kto bude panovať ihriskom. Prevzali hru, mali prevahu a viac sa hralo na polovici hostí, takže zadáci Slávie mali hodne práce a útoky najčastejšie zastavovali pred svojím trestným územím. Trvalo to po 20. minútu, keď Davidov dlhou diagonálou vysoko centroval do trestného územia hosti, v skrumáži najvyššie skočil Latinović a hlavičko-

Spravodlivá remíza KRIVÁŇ – MLADOST 2 : 2 (1 : 0) Vladimír Hudec

N

edeľňajší zápas v Selenči bol rovnocenný a nerozhodný výsledok zodpovedá pomeru síl na trávniku. Selenčania však podali slabší výkon ako pred týždňom v Despotove a nebyť naladeného brankára Naďa, ktorý zachrá48

www.hl.rs

nil niekoľko istých gólov mohli utrpieť porážku. Vedenia sa ujali domáci futbalisti v 15. minúte gólom Salijevića. Po tomto góle mali domáci ešte niekoľko príležitostí a už v prvej časti mohli rozhodnúť zápas. Najlepšiu mal Končar, keď vyšiel sám pred brankára hostí Hlebeca, ale strelil do žrdi.

Informačno-politický týždenník

vyrovnať. Bez gólov sa hralo až po 72. min., keď Stojisavljević po dobrej asistencii Trojanovića dal druhý Gól Stojisavljevića gól na zápase. Domáci sa aj po tomto góle snažili svoj debut aj na trávniku. zvýšiť náskok. V 79. min. ďalší MLADOSŤ: Leňa, Ožvát, Beronnáhradník Požarev dobre ja, Vlastislav Šproch, Brajković, strelil, ale trochu nepresne. Šišljagić (Stojisavljević), Grković, Do konca zápasu sa výsledok Trojanović (Požarev), Jakuš, Ikraviac nemenil a kuriozitou je, šev, Fábry (Alexander Šproch) že brankár Leňa vo Vrbare neprijal Mladosť sa nachádza na 4. mieste gól na posledných 6 zápasoch s 31 bodmi. V nasledujúcom kole a gólové skóre je 17 : 0. Spome- v Bačkom Gradišti si sily zmeria nieme na záver aj to, že na tomto s tamojšou Vojvodinou. zápase po prvýkrát na striedačke V druhom kole jarnej časti majMladosti bol aj mladý talentovaný strovstiev v somborskej pionierskej Marek Stracinský, ktorý deň pred- lige pionieri Mladosti vyhrali rovestým oslávil svoje 17. narodeniny. níkov z Pivnice 8 : 0. Očakáva sa, že čoskoro bude mať Foto: J. Pucovský

val do vlastnej siete. Domáci mali do konca polčasu ešte niekoľko šancí a najzrelšia bola, keď Davidov z pokutového kopu trafil žrď. Bol však presný v 40. min., keď strelou z 25 metrov trafil žrď, od ktorej sa lopta odrazila do siete. Na druhej strane hostia počas prvého polčasu ani raz vážnejšie neohrozili bránu brankára domácich Németha. Druhý polčas bol úplne inakší. Hostia akoby sa zobudili a boli omnoho agilnejší takže sa viedol rovnocenný súboj. Vážnejších šancí však nebolo a hralo sa hlavne na strede ihriska,

a víťazstvo domácich je celkom zaslúžené. SLÁVIA: Zelić, Benka, Bolehradský (Čobrda), Grňa, Samardžić, Šuster, Obradović, Petrović, Latinović, Vlastislav Kuchta, Kirti (Vladimír Kuchta) Po prehre v Novej Gajdobre doterajší tréner Igor Korlat podal demisiu a na jeho mesto je postavený staro-nový tréner Mladen Prole z Báčskeho Dobrého Polja. Tvrđava zostala v čele tabuľky s 39 bodmi, na druhom meste je Soko, ktorý ma 34 bodov, a pivnická Slávia je šiesta a má 23 bodov. Na nedeľu Slávia na svojom ihrisku uhosti mužstvo Maglića.

Po zmene strán hostia vyrovnali po skrumáži pred bránou Kriváňa. Lopta behala od nohy po nohu a nakoniec sa ocitla v sieti. Domáci sa však v polovici druhého polčasu znovu ujali vedenia. Po centri pred bránu lopta sa dostala Pavlovovi, ktorý vypálil z vyše 16 metrov a zvýšil náskok. Žiaľ domáci počas poslednej štvrťhodinky nedokázali zachovať túto minimálnu prednosť ale v pokračovaní prijali ešte jeden lacný gól, tiež po skrumáži pred

bránou, a tak sa zápas, v ktorom obe mužstvá mali svoje šance, skončil predsa len spravodlivou remízou. KRIVÁŇ: Naď, Dragić, Haška, Cvijić, Končar, Milovanović, Pavlov, Spasić (Doboš), Gajdoš (Jovović), Salijević, Kočonda Selenčania sa nachádzajú na 10. mieste a majú 14. bodov. Na nedeľu ich očakáva ťažké hosťovanie v Novej Gajdobre, kde si sily zmerajú s druhoumiestneným mužstvom Soko. • ŠPORT •


PRVÁ B VOLEJBALOVÁ LIGA SRBSKA

Doma víťazne

KULPÍN : BEČEJ 3 : 1 (25 : 18, 25 : 28, 18 : 25, 25 : 21)

Katarína Gažová

V

nedeľu 20. marca Kulpínčania privítali mužstvo z Bečeja, ktoré je silné a na ihrisku príliš nepríjemné. Na druhej strane niekoľkí primárni hráči Kulpína sú buď zranení, alebo cítia následky hrania v chladnej sieni pred týždňom v Prokuplji. Z tých

dôvodov Kulpínčania počas minulého týždňa menej trénovali. Medzitým aj tentoraz dokázali, že sú silný a svorný celok, takže niektorí hráči hrali aj napriek chorobe. Podarilo sa im ten tímový duch preniesť do hry a zvíťaziť súpera. Hlučné domáce obecenstvo im bolo dodatočným motívom k výhre.

DRUHÁ VOLEJBALOVÁ LIGA SRBSKA – SEVERNÁ SKUPINA

Na ceste k titulu

MLADOSŤ – KIKINDA 3 : 0 (25 : 18, 25 : 18, 25 : 17)

Vladimír Hudec

A

j keď zápas v Petrovci bol považovaný za derby kola, petrovskí volejbalisti ho vyhrali pomerne ľahko a presvedčivo. Mužstvo zo severu Banátu v jarnej časti majstrovstiev, a tak ani

na tomto zápase nehralo na úrovni, na akej hralo počas jesene, keď občas bolo aj v čele tabuľky. Na druhej strane problémy so zraneniami v mužstve Mladosti sú

Volejbalistky petrovskej Mladosti na ceste k titulu majstra

Tri body sú fuč

VOJVODINA – BUDÚCNOSŤ 4 : 1 (2 : 1)

V

18. kole somborskej oblastnej ligy Hložančania v Tovariševe zažili ďalší debakel, ktorý je podľa ukázanej hry nezaslúžený. Hru však už nikto nespomína a tri body sú fuč. Hostia veľmi dobre začali zápas a už v 4. a 6. min. mali stopercentné šance. Najprv strelu Papića hlavou z troch metrov brankár výborne vyrazil na roh, a potom Đilas z asi 40 metrov utekal sám k bran• ŠPORT •

minulosťou a ako sa majstrovstvá blížia ku koncu, forma stúpa, takže veria, že po rozhodujúci zápas o titul s mužstvom Partizan Bač v poslednom kole budú v top forme. MLADOSŤ: Darko a Daniel Stojanovićovci, V. Krnáč, Benka, Dupljanin, Brkić, Barna, Anđelić, Babić, Sýkora, Kosić Na nedeľu si volejbalisti Mladosti v Šíde sily zmerajú s domácim mužstvom Vest.

WOLFLAND – MLADOSŤ 0 : 3 (ženy)

SOMBORSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Ján Murtín

užili a tretí set rozhodli vo svoj prospech. Vo štvrtom sete domáci zasa zahrali naplno a zaslúžene si na vlastné konto zapísali ďalšie body. KULPÍN: Relota, Zima, Lekár, Ćirić, N. Petrović, V. Babić, Grubešić, Ž. Babić, Nedeljković, R. Petrović, Bojkov Kulpínčania sa po V domácom ovzduší Kulpínčania (sprava) tomto kole nachádzajú boli výborní na 6. mieste s 29 bodmi. Prvé dva sety hrali veľmi dobre, Nasledujúci víkend hosťujú v neďaobetavo a relatívne ľahko vyhrali, lekom Futogu. po čom sa uvoľnili, čo hostia vyFoto: T. Radanov

károvi, obišiel ho, a keď mal loptu zaslať do siete, vykĺzol sa a netrafil prázdnu bránu. Bledí domáci horko-ťažko prechádzali na polovicu hostí. Predsa v 10. min. krídelník Subić nacentroval na 5 metrov a neistá hosťujúca obrana dovolila aby Selenčan v radoch Vojvodiny Dominik Aleksi skóroval. V 14. min. domáci, ktorí sa orientovali na obranu založili ďalší protiútok. Zahorec zachraňoval čo sa zachrániť dalo, ale sa pri tom zranil a musel opustiť hru. Jeho

v druhej Vojvodinskej volejbalovej ligy pokračujú s dobrými náhradník Bučík ani poriadne nestúpil na trávnik a po nepozornej reakcii obrany hostí už bolo 2 : 0. Po tomto góle sa Hložančania schopili a mali aj niekoľko šancí. Vyznamenal sa domáci brankár Bugarski, ktorý efektne kryl strely Đumića a Ralevića a Duvnjakovu hlavičku v 31. min. domáci stopér Stanojev vyrazil z bránkovej čiary. V 35. min. domáci vsietili gól do vlastnej siete. Center Katiaka zle zachytil obranca L. Bugarski a prekonal svojho brata na bráne. Do konca polčasu sa nič viac nedialo. Po zmene strán začali hostia po troche bezhlavo útočiť. Šance mali Duvnjak a Brkljača, no ich strely tesne minuli cieľ. Na druhej strane po detských chybách, ktoré sa, žiaľ, opakujú,

hrami a výhrami. V nedeľu v Karavukove presvedčivo porazili domáci celok Wolfland maximálnym výsledkom 0 : 3 ( 15 : 25, 16 : 25, 17 : 25). Pre Petrovčanky to bol ľahký zápas, čo umožnilo trénerovi Michalovi Ušiakovi, aby na palubovku vyviedol hráčky, ktoré menej hrajú. Teší skutočnosť, že sa zo Slovenska vrátila a družstvu pripojila Ivana Zorňanová. MLADOSŤ: Filipovićová, Nikolajevićová, Vujačićová, Greksová, Kaňová, Valentíková, Zorňanová, Stojanovićová, Bažíková, Fejdiová, Faboková domáci ešte dvakrát skórovali. Najprv po rohovom kope loptu do siete zaslal zabudnutý a nestrážený Stanojev a trochu neskoršie priamo z rohového kopu indisponovaného Dukića prekonal aj domáci kapitán Rami pre konečných 4 : 1. BUDÚCNOSŤ: Dukić, Katiak, Zahorec (Bučík), Đumić (Grujić), Ralević, Petrović, Žembery, Duvnjak, Đilas (Malešević), Papić (Kostić), Brkljača. Hložančania sa nachádzajú na 13. mieste s 19 bodmi a na nedeľu v Hložanoch uhostia mužstvo Lipar z Liparu. V klube zvonia na poplach, keďže situácia v dne tabuľky je čoraz nezvestnejšia. Veria, však, že sa futbalisti schopia a začnú vyhrávať.

13 /5004/ 26. 3. 2022

49


Šport SRBSKÁ LIGA – SKUPINA VOJVODINA

S desiatimi ťažšie k bodom

min. Pađen prebral dlhú prihrávku v trestnom území ale dlho premýšMatej Bzovský sám pred bránou, čo prinútilo ináč ľal a dobiehajúci strážca mu loptu vyrazil z nohy. Príležitosť mal dosť objektívneho rozhodcu aj dosť ľahostajne hrajúci utbalisti Jednoty od posled- Jankovića z Pančeva predstredopoliar Živanović, ale ných jesenných kôl nepo- časne ho poslať pod sprchy. jeho nepresná strela mierila cítili čaro výhry, a v boji o I keď značne oslabení v hre tesne vedľa. O vedenie sa v záchranu sa im nepodarilo zís- hostí sa to veľmi nepocítilo. V tejto časti zápasu bezúspešne kať body ani v stretnutí s osla- prvej časti mali viditeľnú prevabeným mužstvom Bečej 1918 na hu, často tlačili domácich na ich pokúsili aj Maoduš, Moravac a ihrisku na pobreží Tisy. Prehrali polovicu, ale im to v prvej polovici znova Pađen. Slovom Pazovčaminimálne, ale nie zaslúžene. zápasu neprinieslo žiadny osoh. nia sa snažili, ale sa im nedarilo Tentoraz výkonom nerozčaro- Pravda, mali viac gólových príle- presadiť cez pozornú defanzívu vali. Naopak. Hrali nebojácne a žitosti a dve stopercentné. V 21. domáceho tímu. Hneď v úvode otvorenou hrou úspešne druhého dejstva čelili domácim, ktorí sa po hostia sa ujali vedeťažkej prehre v Odžakoch nia. Presnú nahrávku (0 : 4) chceli vykúpiť a udrPađena využil Mažať si tretie miesto v tabuľoduš a zblízka lopke. Nešťastnou okolnosťou tu dorazil do siete. pre hostí bolo, že už od Čoskoro mohli zo6. min. museli dohrávať s slabení hostia zdvojdesiatimi hráčmi pre oprávnásobniť výsledok a nené vylúčenie mladého možno riešiť víťaza. obrancu Matovića, ktorý Po rohovom kope a nepozorne štartoval pred veľkej skrumáži pred šestnástkou, zrazil domáce- Pađen (vpravo v modrom tričku) prihral a Maoduš (v úzadí) strelil vedúci gól, ale to nestačilo na výhru domácou branou ho útočníka, ktorý sa ocitol

BEČEJ 1918 – JEDNOTA 2 : 1(0 : 0)

F

VÝROČNÉ ZHROMAŽDENIE FK BUDÚCNOSŤ Z HLOŽIAN

S nádejou o úspešnejší rok Miroslav Pap

F

utbalový klub Budúcnosť z Hložian hodnotil minulú sezónu a predostrel plány na nastávajúce obdobie na výročnom zhromaždení, ktoré sa konalo 11. marca v kaviarni Pod lipami. Zasadnutia sa zúčastnilo okolo 60 ľudí, z čoho bolo 27 členov, ostatní boli priaznivci futbalu v Hložanoch a početní hostia. Svojou prítomnosťou organizátorov poctili aj: Jasna Šprochová, predsedníčka Obce Báčsky Petrovec, Ján Šuľan, zástupca predsedu Zhromaždenia obce, a Michal Hataľa, člen Obecnej rady. Zasadnutie sa držalo presného programu. Prečítané boli: správa o činnosti a finančná správa na rok 2021, plán práce a finančný plán na rok 2022. Všetky uvedené správy

50

www.hl.rs

prítomní schválili. Pod bodom rôzne vedenie klubu udelilo ďakovnú listinu bývalému predsedovu klubu Jánovi Valovi. V správe o činnosti z minulého roku bolo uvedené, že sa mužstvo nachádza v Somborskej oblastnej lige, v ktorej sa po ukončení jesennej sezóny umiestnilo na 12. mieste v konkurencii 16 celkov. Budúcnosť získala 19 bodov. Zaznamenala 9 výhier, 8 zápasov prehrala a jeden remizovala. Pritom dala 25 gólov a až 32 prijala. Očakávania klubu však boli rozličné. Prvé mužstvo začalo s prípravami na jesennú sezónu 1. júla, no od začiatku to nebolo úplne najprajnejšie. Z klubu odišiel tréner Milan Đukić, nahradil ho Dragan Šipka, a to 10 dní pred začiatkom majstrovstiev. V rovnakom čase prišli aj noví cezpoľní hráči. Štart

Informačno-politický týždenník

v majstrovstvách však nebol taký, ako sa očakávalo. Po druhom kole sa do klubu vrátil Milan Đukić, ktorý sa pokúsil opäť vrátiť mužstvo do lepšej pozície. V správe informovali aj o bežných aktivitách klubu, ako je údržba terénu a zadovažovanie potrebného športového vybavenia. Nezabudli spomenúť ani tých najmladších. Totižto v klube v tejto chvíli pôsobia dve kategórie mladých futbalistov – kohútiky a pionieri. Obe selekcie dnes súťažia v obecnej ligy Báčska Palanka, a počas roka sa zúčastnili početných turnajov, na ktorých získali aj mnohé ocenenia. Koncom roka prišlo k zmene trénera detskej zostavy, Dejana Samatovića, ktorého na tomto poste vystriedal Ognjen Vojnović. Mladých brankárov od

Moravac bol na päťky takmer osamelý, ale strelil do brankárových rúk. Bola to skutočne posledná príležitosť dobre hrajúcich hostí, že sa môžu s plným ziskom vrátiť domov. Priebehom času značne poľavili a aj únava sa začala pociťovať, takže domáci prebrali iniciatívu a po prvom rohu za pomoci nepozornej obrany hostí najprv vyrovnali a čoskoro, znova po centri z uhla dosiahli aj víťazný gól. V poslednej štvrťhodine hostia sa takmer vzdali, takže mohli domov odcestovať aj s presvedčivejšou prehrou, ktorá bi však podľa dianí na ihrisku bola nespravodlivá. V ťažkej situácii v ktorej sa aj vlastnou vinou ocitli, musia sa obrátiť ďalším výzvam. Prvá je už na nedeľu, keď sa v dedine Sakule stretnú s domácim Borcom, ktorý ťažko prehráva doma. Netreba však vztýčiť bielu zástavu. Ak Jednota zopakuje výkon z Bečeja môže prekvapiť svojho súpera. JEDNOTA: Stailković, Matović, Stevanović, Beljić (Milivojević), Tmušić, Ivetić, Moravac (Pilipović), Živanović, Pađen, Žiža, Maoduš. Foto: V. Jankov teraz bude trénovať Ján Hrubík – Tubo. Na zasadnutí došlo k ešte jednej personálnej zmene, čiže trénerom prvého mužstva viac nebude Milan Đukić, ale Mirko Lukić. Klub sa však môže pochváliť s pomerne dobrou návštevnosťou zápasov. V priemere sa na každom zápase predalo 127 lístkov, čo je viac ako po minulé roky. Keď ide o plán práce klubu na aktuálny rok, ako prvoradý cieľ akcentované bolo obstátie prvého tímu v Somborskej oblastnej lige. Okrem toho plánujú odohrať najmenej desať priateľských zápasov, organizovať turnaj pouličných celkov a turnaj mladších kategórií. Pozornosť bude venovaná aj práci s deťmi a dorastom, a organizovaniu rôznych športových podujatí s cieľom popularizácie športu v Hložanoch. Nevystane ani primeraná údržba priestorov klubu a naplánovane je aj nainštalovať zavlažovaciu sústavu na ihrisku. • ŠPORT •


PRVÁ JUHOBANÁTSKA LIGA

Každému polčas a bod Ján Bokor Hajdušičania porazili vedúci Radnički a zamútili vrch tabuľky. Vzácne body získali aj Kačarevčania a Uljmania. Prvú jarnú prehru utrpel Potporanj na vlastnom ihrisku. V boji o záchranu cenné body získali Dolovo a Stari Tamiš, ktorí prekvapili svojich hostiteľov a doviedli ich do nebezpečného pásma. Jediná remíza bola v Debeljači, kde Dolina posunula Spartak 1911 na poslednú priečku v tabuľke. Výsledky 18. kola: Partizan (U) – Vulturul 3 : 1, Jedinstvo Stević – Crvena zvezda 5 : 2, Spartak 1911 – Dolina 2 : 2, Jugoslavija – Dolovo 0 : 3, Potporanj – Budućnost 0 : 1, Hajdušica – Radnički 2 : 0, Sloga BNS – Stari Tamiš 0 : 1. Voľný bol Partizan Gaj.

S

Zbrane si skrížili bývalí spoluhráči v padinskej Doline Radivojev (v červeno-bielom drese), dnes hráč Spartaka, a Kelečeić (Foto: M. Hlavča)

SPARTAK 1911 – DOLINA 2 : 2 (2 : 0)

tretnutie susedov nebolo na úrovni voľakedajších, keď lokálne derby bolo futbalovým sviatkom. Zrejmé je, že je futbal v kríze v Kovačickej obci. Nedostatok domácich hráčov nemôže prilákať húfy milovníkov futbalu, tak ako tomu bývalo voľakedy. Bolo to cítiť aj na zápase v Debeljači, keď vystala slávnostná nálada. Domácim boli body potrebnejšie, lebo sa nachádzajú na dne, kým hostia z Padiny sú v samom vrchu. Začiatok skromného zápasu patril domácim. Už v 3. min. obrana Doliny chybila, čo využil Nikolić a vsietil vedúci gól. Včasné vedenie

posmelilo domácich hráčov, ktorí sa viac usilovali. Mali územnú prevahu a krásnym gólom bývalého hráča Doliny Tomu získali peknú dvojgólovú prednosť, s ktorou sa odišlo na oddych. Ale predsa na konci bič plieska, o čom sa presvedčili v druhom polčase. Hráči Doliny zahrali tak, ako sa od nich očakáva. Mali viac z hry a boli lepším celkom. Domáci hráči vypustili hru a pôsobili dosť rozhárane, čo hostia vedeli využiť. Skúsený strelec Kelečević v 83. min. skorigoval výsledok na 2 : 1 a iba trochu neskoršie zmýlený domáci celok prijal aj

Nebojácne proti lídrovi HAJDUŠICA – RADNIČKI 2 : 0 (1 : 0) Vladimír Hudec

až štyroch mladých bonusových hráčov, ale to v žiadnom prípade nemôže zmenšiť úspech ajdušičania akoby sa predplatili na Hajdušičanov, ktorí sa počas celého zápasu aj vyhrávanie lídrov v tabuľke na vlastnej bez zraneného kapitána Maliara a trestaného pôde. V minulej sezóne totiž vyhrali Cvetićanina hrdinsky postavili proti lídrovi. najprv alibunársku Budućnost, a potom aj ParV prvom polčase domáci boli nebeztizan Gaj, ktorí v tejto chvíli boli v čele tabuľky, pečnejší. Prihrozili už v 10. min, keď A. a včera porazili doteraz priam neprekonateľný Lipták strieľal z 25 metrov z voľného Radnički z Kovinu. Možno síce hostia trochu aj kopu. Brankár bol neistý, ale Gužvica podcenili Hajdušicu tým, že do mužstva zaradili za málo zmeškal. Trochu neskoršie mali príležitosť aj hostia, ibaže sa ocitli v postavení mimo hry. V polovici polčasu dvakrát za pár minút pekne kombinujú Gužvica a A. Ružić, ktorý zakaždým aj unikol, ibaže prvýkrát brankár bol rýchlejší a druhýkrát obrancovia hostí jeho strelu blokovali. V 30. min. prihrozili aj hostia, ale strelu z 5 metrov výborný Melich kryl. Nuž a potom v závere prvého polčasu A. Lipták pekným oblúRadosť hajdušických futbalistov po góle Aleksandra čikom z okraja šestnástky z kosa Ružića triafal do opačného rohu brány

H

druhý gól z kopačky nováčika Abramovića. Čoskoro rozhodca Srđan Mitrović z Bavaništa označil koniec zápasu. Nerozhodný výsledok je reálny. Hra nikoho neuspokojila. Zvlášť sa deľbe bodov nemôžu tešiť domáci, lebo znovu prebrali lampáš a sotva, že ho niekomu odovzdajú, ak budú hrať ako na tomto zápase. Hru však musia zlepšiť aj Padinčania, ak chcú zostať v hornej časti tabuľky. DOLINA: Mrčić, Kolak, Stojkov, Tanaskovski, Mitkovski, Kelečević, Radenković, Ilić (Abramović), Josimovski, Janović (Čížik), Trnovský (Kocić) Dolina sa nachádza na druhom mieste s 31 bodmi, iba tri menej od prvého Radničkého. Na nedeľu Padinčania uvítajú Jedinstvo Stević Kačarevo. brankára hostí Rnića a priniesol veľkú radosť svojmu celku a početným fanúšikom. Po zmene strán a vystriedaní niekoľkých hráčov hostia zahrali omnoho nebezpečnejšie. Počas celej druhej časti sa hralo takmer výlučne na domácej polovici. Obrana Hajdušice však dobre fungovala, takže si favorizovaní hostia vytvorili iba niekoľko pološancí, ale ani jednu stopercentnú. Najvýhľadnejšiu príležitosť mali v 70. min., keď po rohovom kope domácich zorganizovali rýchly protiútok, ale z okraja šestnástky strieľali nad. Na druhej strane Hajdušičania sa snažili protiútokmi zaistiť výhru, čo sa im aj podarilo v 80. min. Na asi 25 metrov od brány loptu prijal A. Ružić a neváhal. Silne vypálil a brankár Rnić bol bezmocný. Nuž a potom do konca hostia po troche spontánne sa snažili obrátiť výsledok, ale sa domáci dobre bránili a v konečnom aj obránili. HAJDUŠICA: Melich, Pejčić, Pavlovic, Folťan, Z. Lipták, Beriša (Petrović), Knežević, Gužvica (Radović), A. Ružić, A. Lipták, N. Ružić (Ćulum) Hajdušičania po tejto výhre majú 25 bodov a nachádzajú sa na 9. mieste. Na nedeľu hosťujú v Starom Tamiši, kde si sily zmerajú s rovnomenným topiacim sa celkom.


FK DOLINA PADINA – PRVÁ JUHOBANÁTSKA LIGA

Vukašin Popović, Marko Mrčić, Janko Trnovský, Janko Šimák, Gabriel Kotváš, Filip Josimovski, Aleksandar Ilić, Darko Radenković, Vladimir Kolak, Slobodan Abramović, Rajko Kočić, tréner Igor Vakaresko (stoja zľava)

Predrag Janjović, Lazar Tanasković, Dušan Mitkovski, Uroš Stojkov, Marko Kelečević, Janko Hlavča, Gabriel Čížik, Marjan Bančov, tajomník Ján Poliak (v drepe zľava)

Foto: S. Lenhart


Turn static files into dynamic content formats.

Create a flipbook
Issuu converts static files into: digital portfolios, online yearbooks, online catalogs, digital photo albums and more. Sign up and create your flipbook.