Hlas ľudu 3/2022

Page 1

Snehová pokrývka – súčasť zimnej prírodnej scenérie ISSN 0018-2869

Ján Triaška Báčsky Petrovec


Z obsahu

Na sklonku roka 2021 v Kovačici otvorili multisenzorickú miestnosť pri Dennom pobyte pre osoby so zdravotným postihnutím, ktorý spravuje Stredisko pre sociálnu prácu Kovačica. Multisenzorickú miestnosť implementovali za pomoci Nadácie Novaka Đokovića, The Human Safety Net a Generali osiguranja Srbije. To, čo je ale dôležité, je skutočnosť, že multisenzorická miestnosť je k dispozícii všetkým deťom Kovačickej obce, nie iba užívateľom Denného pobytu. O. Glóziková-Jonášová

15. 1. 2022 | 3 /4994/

Uzávierka čísla: 12. 1. 2022

V predposledný deň lanského roka v budove ZO Stará Pazova bola malá slávnosť z iniciatívy tejto lokálnej samosprávy, na ktorej Đorđe Radinović, predseda Obce Stará Pazova, udelil odmeny najúspešnejším zamestnancom Policajnej stanice Stará Pazova. Odmenil 41 zamestnancov zo všetkých služieb, a to na základe ich usilovnosti a zodpovednosti k práci v roku 2021. Toto podujatie sa má stať tradičným a staropazovská lokálna samospráva patrí medzi prvé lokálne samosprávy, ktorá týmto pekným gestom pred sviatkami odmenila najúspešnejších zamestnancov policajnej stanice. A. Lešťanová

Na Tri krále v roku 2002 vzišla iniciatíva za obnovenie činnosti spolku žien v Báčskom Petrovci a práve tento dátum sa považuje za deň založenia súčasného Spolku petrovských žien. Petrovské ženy si toto okrúhle jubileum – 20 rokov obnovenej činnosti – pripomenuli v pondelok 10. januára 2022 na spolkovom posedení s tradičným trojkráľovým stolovaním. Pri tejto príležitosti vydali aj nástenný kalendár s motívom tradičnej izby v Petrovci, ktorá je stálou súčasťou ich národopisných výstav. J. Čiep V najnovšom čísle pravidelnej prílohy Mozaika okrem iného prinášame aj cestopisnú reportáž našej niekdajšej hlasľudovskej redaktorky a teraz spolupracovníčky žijúcej so svojou rodinou v Slovinsku Miliny Vrtunskej, ktorú pomenovala Prečo práve Verona?. J. Čiep


Editoriál ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľka NVU Hlas ľudu: Milana Arňašová Radićová Úradujúca zodpovedná redaktorka: Olinka Glóziková-Jonášová Zástupkyňa úradujúcej zodpovednej redaktorky: Andrea Rojková Redakcia: Danuška Berediová-Banovićová, Jaroslav Čiep, Anna Francistyová, Katarína Gažová, Anna Horvátová, Vladimír Hudec, Stevan Lenhart, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Miroslav Pap, Ľubica Sýkorová. Jazyková redaktorka: Mária Domoniová Inzercia: Mária Obšustová Grafická redaktorka: Irena Lomenová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 101 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090 Tlač: VP Službeni glasnik

Bilancujeme a začíname realizovať naplánované Olinka Glóziková-Jonášová

T

retie číslo nášho týždenníka naznačuje, že už máme polovicu januára za sebou. Čo nevidieť už aj január vyprevadíme do zabudnutia. Stará ľudová pranostika hovorí: Na nový rok dlhší deň o slepačí krok! Verím, že mnohí sa toho nevedia dočkať. Dlhších a slnečnejších dní. V posledných dňoch zima pritiahla. Donedávna sa predpovede počasia meteorológov zdali ako prázdne slová a avizovaná treskúca zima sa zdala byť ďaleko, keďže denné teploty dosahovali aj 15 stupňov C. Avšak predsa sa splnili dlhoročné predpovede meteorológov, že aj počas tejto zimy pocítime opravdivý mínus. Snežná pokrývka prekryla našu krajinu. Deťom na radosť a my dospelí si s tým snehom už nejako len poradíme. Aj titulná strana nášho týždenníka sa nesie v tom duchu a pripomína krásne idylické zimné ráno a krásu, akú vie skutočne iba zima vyčariť. Za nami sú už aj sviatky. Početné domácnosti už vianočno-novoročnú výzdobu odložili a život sa po viacdňových hodoch pomaly vracia do starých koľají. Alebo celkom ani nie? Opäť sa krajinou šialene rýchlo šíri najnovší druh koronavírusu – omikron.

Opäť hrozí nebezpečenstvo nakazenia sa, aj pre tých zaočkovaných, aj pre tých nezaočkovaných, ba aj tých, ktorí prirodzeným spôsobom získali imunitu proti koronavírusu, teda ktorí s Covid-19 dočinenia mali. Avšak život pokračovať musí. Rovnako aj práca a pracovné povinnosti. V druhej polovici januára sa spravidla robia súvahy, bilancie a hodnotí sa rok za nami, ale začína sa aj realizácia nových plánov a projektov. V očakávaní sčítania narodených, zomretých a zosobášených v našich slovenských prostrediach, o čom vás, pravdaže, budeme v našich nasledujúcich číslach informovať, prinášame vám aktuálne udalosti zo Starej Pazovy, Kovačice a Nového Sadu. Ďalej sú tu spoločensko-komunálne témy z Kulpína a dočítate sa aj o silvestrovaní v Zelenom kútiku v Báčskom Petrovci. Pútavé fotografie vás prevedú krásne vyzdobeným Báčskym Petrovcom, kým naši najmladší čitatelia v Detskom kútiku ozrejmili, ako prázdninovali. V prílohe je Mozaika, kým na stranách rubriky Kultúra sa dočítate o dvoch recenziách kalendárov, národného a staropazovského, o úspechoch členiek Tanečného štúdia Vračar a pod. Nevystala ani naša športová rubrika. Nech vám je príjemné čítanie.

V tomto čísle TÝŽDEŇ

KULTÚRA

ĽUDIA A UDALOSTI

ŠPORT

9 Centrum pre rodičov v Kovačici 15 Zriedkavé, ale viditeľné novinky

36 Stoprvý raz verný tradícii 48 Petrovských mínus šesť

MOZAIKA

23 Prečo práve Verona? Na titulnej strane: Nechajte sa previesť zasneženým ránom a idylickým zimným obrazom v najslovenskejšej dedine vo Vojvodine – Padine. Autorka fotografie prezradila, že fotografia nastala včasráno, keď ešte bielučká vrstva snehu bola úplne nedotknutá a nepoškvrnená. Zapadnutá jedlička s vianočno-novoročnou dekoráciou pred MS Padina zároveň symbolizuje ukončenie najkrajších sviatkov. Foto: Eva Petrášová

Belehrad

• •

3 /4994/ 15. 1. 2022

3


Týždeň

7 DNÍ

Základom krajiny musí byť právny poriadok Pripravila: Olinka Glóziková-Jonášová

P

redsedníčka vlády Republiky Srbsko Ana Brnabićová sa 6. januára stretla s veľvyslancami Francúzska, Talianska, Nemecka, USA, predstaviteľmi Spojeného kráľovstva a delegáciou Európskej únie v Srbsku. V rámci stretnutia hovorili o blížiacom sa referende, ktorý sa uskutoční 16. januára t. r. Brnabićová uviedla, že Srbsko urobilo veľké posuny v oblasti právneho poriadku a že je zmena ústavy najdôležitejšia z reforiem v tejto oblasti. Predstavitelia krajín Kvinte vyzdvihli dôležitosť právneho poriadku a vyzvali na ďalšie reformy v tejto oblasti. V súlade s tým skonštatovali, že súdne reformy predložené na referende predstavujú dôležité kroky pri dosiahnutí nezávislého súdnictva a zlepšení právneho poriadku v Srbsku. To je

rovnako dôležité aj v kontexte povinností, ktoré má Srbsko splniť v prístupovom procese do členstva v EÚ, odznelo na záver stretnutia, kým premiérka Brnabićová vyjadrila nespokojnosť ohľadom rozhodnutia dočasných inštitúcií v Prištine, ktoré nedovoľujú usporiadanie referenda na území Kosova a Metóchie. * Tím pre školy, pôsobiaci pri Ministerstve školstva, vedy a technologického rozvoja, schválil rozhodnutie o tom, aby od pondelka 10. januára výučba vo všetkých stredných školách na území AP Vojvodiny prebiehala podľa tretieho modelu organizácie vzdelávaco-výchovného systému. Minister Branko Ružić povedal, že spomenuté rozhodnutie je schválené v súlade s prioritou, ktorou sa ako aj doteraz prihliada na to, aby sa zachovalo zdravie a bezpečnosť všetkých vo vzdelávacom systé-

me. Pre žiakov stredných škôl na území AP Vojvodiny prázdniny sa skončili 10. januára, kým žiaci základných škôl sa do lavíc po zimných prázdninách vrátia v pondelok 17. januára. Druhý polrok pre ostatných žiakov v Srbsku sa začína v pondelok 24. januára. Tím pre školy bude aj ďalej sledovať a monitorovať epidemiologickú situáciu a podľa nej schvaľovať ďalšie rozhodnutia, píše sa v oznámení. * Voľba členov Predsedníctva UNICEF 2022 prebiehala 11. januára t. r. Slovenská republika získala miesto podpredsedu Výkonnej rady UNICEF na rok 2022, píše sa na ich oficiálnej stránke. Stály predstaviteľ SR pri OSN v New Yorku veľvyslanec Michal Mlynár je zvolený za jedného z podpredsedov Výkonnej rady UNICEF na rok 2022 spoločne so zástupcami Libanonu, Etiópie a Dánska. Za predsedu bol

zvolený veľvyslanec Kostariky Rodrigo Carazo. Výkonná rada je najvyšším správnym a dozorným orgánom UNICEF, inak jednej z najvýznamnejších humanitárnych organizácií na svete, ktorá nepretržite od roku 1946 pomáha deťom v núdzi. V súčasnosti táto organizácia pôsobí vo viac ako 190 krajinách sveta. Patrí do Organizácie Spojených národov, čiže je jediným fondom tejto organizácie, ale nie je financovaný zo strany OSN, ani nemá pridelenú pevnú rozpočtovú položku zo štátneho rozpočtu. Poskytovaná pomoc UNICEF úplne závisí od dobrovoľných príspevkov jednotlivcov, spoločností a ďalších donorov. V roku 1965 Detský fond UNICEF získal Nobelovu cenu za mier za milióny zachránených detských životov a za propagáciu bratstva medzi národmi. Naša krajina je tiež členkou tejto nezištnej humanitárnej organizácie.

REPUBLIKOVÝ ŠTATISTICKÝ ÚSTAV

Sčítanie obyvateľov bude v tomto roku Pripravila: O. Glóziková-Jonášová

S

čítanie obyvateľov, domácností a bytov v Srbsku, ako sa uvádza na oficiálnej stránke Republikového štatistického ústavu, bude prebiehať v októbri aktuálneho roka. Sčítanie malo byť usporiadané vlani, no pre nepriaznivú epidemiologickú situáciu bolo odročené na tento rok. Realizácia sčítacích aktivít bude prebiehať v dňoch 1. až 31. októbra t. r., nakoľko to epi4

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

demiologická situácia dovolí. Podľa údajov z posledného sčítania obyvateľov v roku 2011 sa k slovenskej príslušnosti vyjadrilo 50 321 obyvateľov, čiže 2, 60 %. Štatistické zisťovanie osobných, sociálnych a ekonomických údajov

osôb je v súčasnosti organizované podľa medzinárodných odporúčaní. Cieľom sčítania obyvateľov, ktoré sa spravidla koná raz za desať rokov, je získať vzájomne prepojené, spoľahlivé, porovnateľne unikátne údaje a informácie o stave spoločnosti, o jej demografických, sociálno-ekonomických a kultúrnych štruktúrach, o životných podmienkach obyvateľov a ich bývaní. Pri sčítaní obyvateľov každý jednotlivec má pravo vyjadriť sa o svojej národnostnej príslušnosti. • TÝŽDEŇ •


SRBSKO

Prezident Vučić s deťmi z Republiky Chorvátsko Pripravil: Vladimír Sabo

D

eti srbskej národnosti z Chorvátska, ktoré boli na návšteve Belehradu pri príležitosti pravoslávnych vianočných sviatkov, 6. januára vo svojom kabinete prijal prezident Srbska Aleksandar Vučić a odovzdal im primerané vianočné balíky s poďakovaním, že boli v štedrovečerné ráno podľa juliánskeho kalendára v Srbsku, pretože hlavne všetci

Štedrý deň trávia s rodinou doma. „Preto ste tu, pretože ste naša rodina. Táto budova je aj vaším domom a svoj domov máte v Srbsku. Buďte vždy hrdí na svoje srbské meno a priezvisko. Buďte užitočnými členmi spoločnosti, do ktorej patríte, vážte si Chorvátsko. Vianoce sú dobrým dňom, pretože oslavujú narodenie, život a lásku,“ povedal prezident a dodal: „Prajem vám šťastie, prosperitu a zdravie. Chcem, aby ste

Príhovor prezidenta Aleksandra Vučića

vždy prišli do svojho Srbska, aby ste Srbsko milovali tak, ako rešpektujete Chorvátsko. Aby ste sa pozreli na Belehrad a milovali ho.“ Deti z Banije a Kordunu sa poďakovali prezidentovi za jeho pohostinnosť a podporu, ktorú Srbsko nezištne poskytlo po zemetrasení v tejto časti Chorvátska. Zdroj a foto: Predsedníctvo Srbska/Dimitrije Goll

Spoločná fotografia

NOVÝ SAD

Štedrovečerné badnjaky zdarma Pripravil: V. Sabo

– dubové konáre, ktoré v tento večer veriaci pália pred pravoravoslávni veriaci, riadiaci slávnymi kostolmi. sa podľa juliánskeho kaZamestnanci Verejného podlendára, oslavujú Badnji niku Nacionálny park Frušká dan, čiže Štedrý večer 6. januá- hora v spolupráci so zaintera. Neodmysliteľnou súčasťou resovanými samosprávami 6. tohto večierka je tzv. badnjak januára rozdelili vyše 20 000 bezplatných badnjakov pripravených rezom duba, a to výlučne na tých plochách, kde je to plánované podľa pestovateľského plánu. Táto tradičná akcia Bezplatné rozdelenie badnjakov v Novom Sade sa realizuje s

P

• TÝŽDEŇ •

cieľom rešpektovania zvykov pri zachovaní ekosystému a prírodných hodnôt najstaršieho národného parku v Srbsku a jediného na území Vojvodiny. V centre Nového Sadu vianočné badnjaky občanom rozdávali Aleksandar Petrović, asistent primátora mesta Nový Sad, a Dalibor Rožić, člen Mestskej rady pre kultúru, spolu so zástupcami národného parku. „Vianoce chceme prežiť v úcte k našim krásnym zvykom, v kruhu rodiny, v zdraví a v dobrej nálade. Týmto spôsobom upozorňujeme aj na to, že dub nie je vhodné rúbať hromadne a nekontrolovane. Ochrana prírody je bezkonkurenčnou prioritou, pretože je na nás, aby sme zachránili planétu pre seba, ale

aj pre budúce generácie. Žijeme v dobe, keď životné prostredie poškodzuje mnoho faktorov, a celý svet hľadá spôsoby, ako zastaviť negatívne prúdy, ktoré ohrozujú prežitie nás všetkých. Nech je to jedno z vianočných posolstiev – starať sa jeden o druhého, vážiť si jeden druhého a konať dobro, ale mať rovnaký vzťah aj k nášmu prírodnému prostrediu,“ povedal vo svojom príhovore Dalibor Rožić. Podľa slov riaditeľa VP Nacionálny park Frušká hora Radoslava Krunića bezplatné badnjaky dostali aj občania Sriemskych Karloviec, Irigu, Sriemskej Mitrovice, Rumy a Šídu. „Strážna služba Národného parku Frušká hora spolu s políciou pracovala v troch zmenách, aby sa predišlo akémukoľvek nelegálnemu vyrubovaniu dubov,“ ozrejmil Krunić. Zdroj a foto: novisad.rs

3 /4994/ 15. 1. 2022

5


Týždeň NOVÝ SAD

Tematický spoločenský dialóg ohľadom referenda Olinka Glóziková-Jonášová

V

stredu 5. januára sa vo veľkej zasadačke Zhromaždenia AP Vojvodiny uskutočnil tematický spoločenský dialóg ohľadom referenda, ktoré sa uskutoční v nedeľu 16. januára t. r. Témou spoločenského dialógu bolo súdnictvo, štátna správa a lokálna samospráva, ako aj ochrana ľudských práv a rodovej rovnosti – výsledky referenda. Na úvod prítomných pozdravil István Pásztor, predseda Zhromaždenia AP Vojvodiny, potom sa slova ujal Zsolt Sakalás, podpredseda pokrajinskej vlády a pokrajinský tajomník pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá, kým dialóg viedla Gordana Čomićová, ministerka pre ľudské a menšinové práva a spoločenský dialóg. Dialóg bol rozdelený do siedmich tematických celkov, ktoré sa vzťahovali na problematiku toho, ako sa mení ochrana

aj či je občanom dôležitejšie, aby vedeli spôsob fungovania súdneho systému, či aby mali pocit ochrany pred súdnictvom, alebo je dôležité aj jedno, aj druhé. Dôležitým výdobytkom bolo aj zistiť, akým spôsobom výsledok referenda zmení postoj ľudí k tejto téme. Nastolená bola aj otázka, prečo je nezávislé súdnictvo dôležité pre zníženie nepravdy, korupcie, nejednotného postupovania a kultúry ľudských práv, a či výsledok referenda môže vplývať na zníženie nespravodlivosti, potom prečo je nezávislé súdnictvo dôležité pre ekonomický rozvoj, pre ochranu životného prostredia, pre bezpečnosť, a akým spôsobom to súvisí s ľudskými právami. Pritom sa hľadala odpoveď na otázku, ako výsledok referenda bude vplývať na tieto oblasti, ďalej, aké sú skúsenosti ľudí so súdnictvom a či jestvuje prehodnotenie, že sa tie skúsenosti môžu zmeniť výsledkom referenda. Na záver odznela otázka, o čom všetko

Záber z dialógu v Novom Sade

ľudských práv občanov v prípade úspešnosti referenda alebo v prípade nepodporenia ústavných reforiem občanmi, prečo je nezávislé súdnictvo dôležité pre ochranu ľudských práv a ako výsledok referenda bude vplývať na ochranu ľudských práv. Otázkou bolo, 6

www.hl.rs

referendum rozhoduje, a prečo je dôležitý dialóg o výsledkoch referenda. Na tieto otázky sa pokúsili odpovedať účastníci dialógu: predstavitelia súdnych inštitúcií, odborníci z oblasti súdnictva, predstavitelia civilnej a akademickej spoločnosti,

Informačno-politický týždenník

jednotlivých národnostných menšín, národní a pokrajinskí poslanci, ako aj predstavitelia médií a i. Po dvojhodinovej otvore-

zmien zákonov Srbsko nemení nič v súdnictve a ochrane základných ľudských práv a pokračuje s praxou dlhých a vyčerpávajúcich procesov, pod čím v podstate rozumieme nedostatočnú efektívnosť ochrany ľudských práv a okamžité zastavenie Srbska na ceste k členstvu v EÚ,“ vysvetlila rezortná ministerka. Vo svojom príhovore pre médiá István Pásztor sa k tejto téme vyjadril takto: „Či bude naše súdnictvo (po referende) ihneď nezávislé, objektívne, efektívne, či sa budeme nachádzať v rámcoch, ktoré zodpovedajú všetkým štandardom? To sa vyslovene nestane, lebo Príhovor Istvána Pásztora, predsedu je toto proces, ktorý trvá. Zhromaždenia AP Vojvodiny K tomu musí prispieť aj samotná spoločnosť, a to nej verejnej diskusii a debate maximálnym krokom, aby sa moderátorka dialógu Gordana ten proces mohol celkom Čomićová vyniesla záver no- otvoriť.“ Okrem iného prízvuvosadského dialógu: „Právo koval, že podporuje a vyzýva každého občana je, aby vedel všetkých občanov, aby využili o výsledkoch referenda svoje ústavné právo a hlasovali o zmenách ústavy týka- na referende. „Týmito ústavjúcej sa oblasti súdnic- nými reformami, v podstate, tva v oboch prípadoch, a možno povedať definitívteda aj úspešnosti, aj ne neriešime nič, ale je veľmi neúspešnosti, a musia dôležitá zmena ústavy preto, byť o tom informova- že budeme o krok bližšie k ní,“ povedala Čomićová uplatneniu právneho dedičstva a pokračovala: „Cieľom Európskej únie a k tomu, aby ústavných reforiem je sa vykonalo úplné rozdelenie funkčné súdnictvo za- súdnej, výkonnej a legislatívložené na princípoch nej moci,“ podotkol Pásztor, nezávislosti, v súlade kým Zsolt Sakalás podotkol, že s najvyššími dosiahnu- dialóg mal za cieľ zapojiť do tými medzinárodnými rozpravy predstaviteľov z rôzštandardmi. Úspech referenda nych sfér života a odborníkov, by znamenal, že Srbsko posiela aby boli všetci občania rovnojasný odkaz, že je odhodlané právne a načas informovaní o rešpektovať medzinárodné referende. štandardy a že zabezpečuje Prvý z troch dialógov bol ochranu základných ľudských usporiadaný vlani v Belehrade, práv spôsobom, ako to robia presnejšie 29. decembra, a najrozvinutejšie demokratické po Novom Sade 12. januára v krajiny. V prípade nepotvrdenia Kragujevci. • TÝŽDEŇ •


NOVÝ SAD

Turistická organizácia Nového Sadu v nových miestnostiach Jasmina Pániková

T

uristická organizácia Nového Sadu má nové miestnosti. Po desiatich rokoch táto organizácia dostala reprezentačné miestnosti v centre mesta, v Podnikateľskom stredisku Apolo. Nové sídlo navštívil aj primátor Nového Sadu Miloš Vučević, ktorý zdôraznil, že ihneď po uvoľnení tohto priestoru, ktorý

je vo vlastníctve mesta, inicioval, aby tu sídlila Turistická organizácia. „Je veľmi dôležité, aby bola viditeľná pre turistov. Turistická organizácia Nového Sadu veľmi prispieva k propagovaniu mesta. Minulý rok, keď ide o turizmus, bol lepší ako v roku 2020. Turistov bolo viac o 70 percent a o 90 percent viac nocľahov. Prispeli k tomu aj Poľnohospodársky veľtrh,

TONS teraz sídli v Podnikateľskom stredisku Apolo v centre mesta

EXIT festival, Sterijino pozorje, Nomus,“ povedal primátor Vučević. Riaditeľ TONS Branislav Knežević zdôraznil, že nové miestnosti Nové priestory TONS navštívil aj primátor mesta majú obsahy, Nový Sad Miloš Vučević ktoré sú v úplnosti prispôsobené turistom. Okrem veľkého počtu reprezentačného materiálu je tu aj konferenčná sieň pre mediálnu propagáciu a organizovanie menších seminárov. Upravenie miestností zahrnulo aj práce na časti fasády Podnikateľského strediska Apolo, ktoré sú vykonané podľa konzervačných podmienok Ústavu pre ochranu kultúrnych pamiatok mesta Nový Sad. Foto: twitter.com/VucevicM

V NAŠEJ KRAJINE

Dva nové národné parky J. Pániková

M

inisterka ochrany životného prostredia Irena Vujovićová vyhlásila, že na oblastiach Starej planiny a Kučaj-Beljanice od 5. januára platí najvyšší stupeň ochrany štátu, keďže sa začal proces ich ochrany ako národných parkov. Ako povedala, ide o dve oblasti, ktoré budú vyhlásené za národné parky po viac ako 40 rokoch. Ten status si, podľa jej slov, zaslúžili vďaka svojim • TÝŽDEŇ •

Stara planina

prírodným bohatstvám. Národný park Stara planina sa bude rozprestierať na 116 000 ha a Národný park KučajBeljanice na zhruba 45 000 ha. „Pre nás je dôležité, aby sme sa aj naďalej starali o prírodu a aby sme všetky prírodné bohatstvá najlepším spôsobom zachovali pre budúce generácie. Preto vyhlásime tieto priestranstvá za národné parky, v ktorých je príroda chránená najvyšším stupňom,“ povedala ministerka Vujovićová. 3 /4994/ 15. 1. 2022

7


Týždeň NOVINKA V STREDISKU PRE SOCIÁLNU PRÁCU KOVAČICA

Multisenzorická miestnosť daná do prevádzky Olinka Glóziková-Jonášová

N

a sklonku roka 2021, presnejšie 28. decembra, v Kovačici sa uskutočnilo slávnostné otvorenie multisenzorickej miestnosti, ktorá je umiestnená v Dennom pobyte pre osoby so zdravotným postihnutím a ktorý spravuje Stredisko

Užívatelia Denného pobytu sa nevedeli dočkať vyskúšať novú multisenzorickú miestnosť

Kovačica, a povedala: „Vďaka a inými vývojovými poruchami. nezištnej pomoci Nadácie No- Táto miestnosť by mala pomôcť vaka Đokovića a jej partnerov rozvíjať senzorické zručnosti, v Kovačici sme otvorili mul- ktoré sú nevyhnutné pre život, tisenzorickú miestnosť, ktorá zlepšiť koordináciu a zručnosti je k dispozícii všetkým deťom Kovačickej obce, nie iba užívateľom Z otvorenia multisenzorickej Denného pobytu,“ miestnosti podotkla a ďalej pre sociálnu prácu Kovačica. vysvetlila takto: Multisenzorickú miestnosť inak „Multisenzorická mimoriadne významnú na vyt- miestnosť je určená váranie stimulačného ovzdušia deťom, ktoré majú pri liečbe osôb s osobitnými poruchy v senzopotrebami otvorili za pomoci rickej integrácii, ako Nadácie Novaka Đokovića, The aj deťom s príznakHuman Safety Net a Generali mi autizmu, deťom so senzorickými Multisenzorická miestnosť osiguranja Srbija. Na úvod prítomných privítala poruchami, poruchami v men- pri komunikácii, ale aj relaxovať Dušanka Petráková, riaditeľka tálnom a hovorovom rozvoji, deti, ktoré sú v stálom pohybe, Strediska pre sociálnu prácu poruchami pri učení a správaní ktoré sú takpovediac hyperaktívne, kým neaktívnym deťom by mala pomôcť pri usmerňovaní a upútaní pozornosti.“ Po nej sa slova ujal Petar Višnjički, zástupca predsedu Obce Kovačica, a poďakoval sa za pomoc a spoluprácu, pričom podotkol, že je toto už ich druhý spoločný úspešne realizovaný projekt, a verí, že budú aj ďalšie. O samotnom projekte hovorila Smiljana Grujićová, hlavná programová manažérka Nadácie Novaka Đokovića. „V Kovačici sme otvorili v poradí tretiu senPríležitostný program predviedli užívatelia Denného pobytu zorickú miestnosť v Srbsku, prvé 8

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

dve sú v Sjenici a Zaječari. Toto je inak druhý projekt, ktorý realizujeme v Obci Kovačica a na ktorom spolupracujeme aj s vedením obce. Prvý projekt bol realizovaný vlani v októbri a bolo to otvorenie prvého Centra pre rodičov v Srbsku. Z desiatich centier, koľko ich bolo otvorených vlani, prvý sme otvorili teda práve v Kovačici a sídli na pôde PU Kolibri.“ Po nej sa prítomným prihovorila Zorica Đilasová, manažérka filiálky Generali osiguranja v Srbsku, a povedala: „Už takmer 4 roky podporujeme projekty, v partnerstve s Nadáciou Novaka Đokovića, ktorými poskytujeme podporu rodičom a deťom v našej krajine. V súlade s tým sme aj vlani otvorili desať Centier pre rodičov a tri senzorické miestnosti vrátane tejto v Kovačici.“ Po príhovoroch užívatelia Denného pobytu predviedli krátky program, ktorý pripravili s defektologičkou Milinou Kotvášovou a jej odbornou spolupracovníčkou Ivanou Beškovou. Okrem spomenutej dotácie peniaze na adaptáciu senzorickej miestnosti Obce Kovačica získala aj prostredníctvom projektu pod názvom Senzorická miestnosť v hodnote 5 000 eur v rámci programu Iniciatíva sociálnej dimenzie pre európske integrácie – SDI, ktorý financuje a implementuje ASB South East Europe v spolupráci so Strediskom pre sociálnu prácu Kovačica. Keďže získané peniaze nepostačovali na celkové vybavenie tejto miestnosti, vďaka Nadácii Novaka Đokovića, The Human Safety Net a Generali osiguranje Srbija zadovážili ďalšie prostriedky na jej úplnú implementáciu. • TÝŽDEŇ •


V PU KOLIBRI

Centrum pre rodičov aj v Kovačici

N

adácia Novaka Đokovića v spolupráci s The Human Safety Net, globálnou iniciatívou Generali osiguranja Srbija vlani otvorila desať centier pre rodičov v Srbsku. Jedno centrum sídli aj v Kovačici, a to na pôde PU Kolibri.

Centrá pre rodičov predstavujú jedinečný projekt, ktorý sa na území Srbska realizuje po prvýkrát a vznikol s cieľom, aby sa frekventanti programu Podpora, NIE dokonalosť dodatočne osmelili s cieľom čím lepšej výchovy a starania sa o svoje deti. Prostriedky

v Pančeve, Šabci, Vladimirci, Bači, Jagodine, Sriemskej Mitrovici, Belehrade, Novom Sade a Užici, kým v roku 2022 bude otvorených ďalších päť. Program Podpora, NIE dokonalosť je navrhnutý zo strany odborného tímu Nadácie Novaka Đokovića. Obsahuje 10 dielní, ktoré vedú vyškolení facilitátori a prvoradým cieľom je rodičom a opatrovníkom detí vo veku do 6 rokov poskytnúť možnosť, aby získali nové vedomosti a zručnosti a aby si vytvorili vzájomnú sieť podpory. Centrá pre rodičov budú predstavovať dôležitý zdroj všetkým rodičom, opa-

redie, v ktorom sa pretkávajú myšlienky, tradícia a obyčaje, ale aj vzťah k výchove detí. Z môjho uhla vychovávateľky môžem povedať toľko, že dielne s rodičmi skutočne vplývali na to, aby som sa na život a vzťah k deťom pozerala celkom inými očami. Umožnili mi, aby som sa premietla do úlohy dieťaťa a aby som sledovala všetky jeho potreby, pocity a dušu. Pri výmene skúseností a ideí spoločne s našimi deťmi robíme svet lepším.“ Nataša Kostićová je inak jednou z vedúcich dielní, teda prednášateľkou spomenutého programu, a doposiaľ v Kovačici boli usporiadané dva

Miestnosť Centra pre rodičov v Kovačici

Toto jedinečné centrum v Kovačici bolo slávnostne otvorené vlani v októbri a je jedno z 15 centier, ktoré budú otvorené v rámci programu Podpora, NIE dokonalosť a v ktorých budú prebiehať dielne rovnomenného programu pre rodičov.

sú zabezpečené z projektu Rozširuj vplyv inovatívnej viacročnej stratégie The Human Safety Net, globálnej iniciatívy Generali skupiny, ktorá má za cieľ šírenie spoločenského vplyvu na marginalizované rodiny a ambicióznych podnikateľov. Vlani otvorili 10 centier, a to

Záber z programu, ktorý škôlkari usporiadali v rámci slávnostného otvorenia miestnosti Centra pre rodičov • TÝŽDEŇ •

Slávnostné otvorenie Centra pre rodičov sa uskutočnilo vlani v októbri

trovníkom a odborníkom v lokálnom prostredí. Implementovaním miestností im bude k dispozícii pohodlné, kreatívne a príjemné ovzdušie, v ktorom budú mať príležitosť rozdeliť sa o skúsenosti a výzvy, s ktorými sa každodenne stretávajú a ktoré sú mimoriadne dôležité pre nich a ich deti. Nataša Kostić, zástupkyňa riaditeľky Predškolskej ustanovizne Kolibri v Kovačici, povedala: „Sme vďační za túto dotáciu a za to, že si povšimli naše multietnické prost-

semináre, ktoré absolvovala dvadsiatka rodičov. Pre pandémiu vlani sa neuskutočnil ani jeden seminár v Kovačici, iba online. „Momentálne prebieha online cyklus a koncom januára, nakoľko to epidemiologická situácia povolí, plánujeme pokračovať s dielňami naživo,“ vysvetlila Kostićová. V rámci slávnostného otvorenia centra škôlkari pre prítomných prichystali primeraný program. Foto: z archívu PU Kolibri

3 /4994/ 15. 1. 2022

9


Ľudia a udalosti STARÁ PAZOVA

Udelili zmluvy praktikantom Anna Lešťanová

P

redseda Obce Stará Pazova Đorđe Radinović udelil zmluvy v rámci realizácie programu zamestnávania praktikantov, presnejšie pre nezamestnané osoby s vysokou kvalifikáciou, medzi ktorými sú ekonómovia, právnici, inžinieri a komunikológovia. Program prebieha v spolupráci

s Národnou službou zamestnávania – pobočkou Sriemska Mitrovica a počas nadchádzajúcich 12 mesiacov túto možnosť získalo 6 praktikantov, ktorí svoje praktické vedomosti nadobudnú u šiestich zamestnávateľov. Staropazovská lokálna samospráva každoročne na tieto účely vyčleňuje okolo 10 miliónov dinárov. Koncom novembra 2021

Spoločná fotografia po udeľovaní zmlúv

v tejto obci bolo 1 100 nezamestnaných osôb a tento počet sa vzhľadom na predminulý rok 2020 zmenšil až o 23 percent. V ostatných sriemskych Na minislávnosti udelenia zmlúv hovorili: obciach tento počet (zľava) Đorđe Radinović, Marjana Grabićová je zmenšený o 3 – 4 a Milenko Vučinović percentá. Počas slávnostného udelenia zmlúv, ktoré sa Vučinović, predseda Lokálnej rady konalo 29. decembra 2021 v bu- pre zamestnávanie. dove Zhromaždenia obce Stará Toto je iba jedným z aktívnych Pazova, o veľkom význame rea- opatrení zamestnávania mladých lizácie tohto programu okrem Đ. ľudí, ktoré Obec Stará Pazova reRadinovića, ktorý pri tejto príleži- alizuje už sedem rokov, a projekt tosti aj zagratuloval praktikantom je veľmi významný pre mladých a požiadal, aby sa po vypršaní a ich budúcnosť. Od roku 2012 12-mesačnej lehoty zamestnali na prostredníctvom Lokálneho pláneurčitý čas, hovorili aj Marjana nu pre zamestnávanie a vďaka Grabićová, riaditeľka Národnej realizácii rozličných opatrení sa služby zamestnávania – pobočky zamestnalo úhrnne 340 nezaSriemska Mitrovica, a Milenko mestnaných osôb.

STARÁ PAZOVA

Odmenili najúspešnejších zamestnancov policajnej stanice A. Lešťanová

najúspešnejším zamestnancom Policajnej stanice Stará Pazova. predposledný deň lan- Toto podujatie sa konalo i so ského roka v budove ZO súhlasom tamojšej Rady pre Stará Pazova bola malá bezpečnosť Obce Stará Pazova. slávnosť, a to z iniciatívy tejto Odmenili 41 zamestnancov zo lokálnej samosprávy, na ktorej všetkých služieb, a to na základe Đorđe Radinović, predseda Obce ich úsilia a zodpovednosti k Stará Pazova, udelil odmeny práci v roku 2021. Peňažné odmeny dostali aj zamestnankyne správy Policajnej stanice Stará Pazova, lebo vďaka ich maximálnemu angažovaniu neboli v roku 2021 veľké Odmenení policajti a zamestnanci v PS Stará Pazova aj naďalej budú nanajvýš profesionálne vykonávať tlačenice pri poskytovaní svoje pracovné povinnosti

V

10

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

služieb, ktoré sa týkajú vydávania osobných dokladov občanov. Ako uviedol Radinović, prá- O priaznivej bezpečnostnej situácii v obci hovorili ca policajtov je Zoran Lazić (v strede) a Đorđe Radinović (vedľa neľahká a veľmi neho z pravej strany) si ju váži, lebo bezpečnostná situácia v obci nili najúspešnejších zamestnanje veľmi priaznivá, v čom veľký cov policajnej stanice. Podľa slov náčelníka PS Stará podiel majú práve aj príslušníci tejto policajnej stanice. Pripom- Pazova Zorana Lazića v roku 2021 enul, že každoročne Obec Stará sa v značnej miere zmenšil počet Pazova aj pre nich zabezpečuje trestných počinov vzhľadom na časť potrebného vybavenia na rok 2020 a vytýčil dobrú spoluskvalitnenie ich práce. Toto prácu s obecnými orgánmi. Na podujatie sa má stať tradičnou to, kto dostane odmenu, ako malou slávnosťou a staropa- uviedol náčelník Lazić, vplývali zovská lokálna samospráva viaceré parametre, akými sú patrí medzi prvé lokálne sa- pracovné výsledky, vzťah ku mosprávy, ktoré týmto pekným kolegom, aktivity mimo pragestom pred sviatkami odme- covného času… • ĽUDIA A UDALOSTI •


STARÁ PAZOVA

Úspešne ukončený projekt Pre lepšie zajtra Anna Lešťanová

V

lomovaná sociálna pracovníčka, ktorá predstavila plánované a realizované aktivity projektu. Projekt trval tri mesiace a v rámci neho je vykonaná anketa, v ktorej sa zúčastnilo 100 anketovaných príslušníkov rómskej národnost-

počet bytov bude venovaný aj občanom obce – príslušníkom rómskej populácie. O význame sociálno-edukačnej skupinovej práce s príslušníkmi rómskej populácie a o poskytovaní podpory sa zmienila

Stredisku pre sociálnu prácu Stará Pazova majú ďalší úspešne ukončený projekt. V posledných dňoch minulého roka v miestnostiach strediska usporiadali okrúhly stôl pod názvom Pre lepšie zajtra – posilňovanie a poskytovanie podpory rómskej populácii v Obci Stará Pazova. Okrúhly stôl bol záverečnou aktivitou projektu Pre lepšie zajtra, ktorý podporila Obec Stará Pazova. Okrúhly stôl bol prihlásený aj Komore sociálnej ochrany a prítomným odborným zamestnancom zo systému sociálnej ochrany umožnil získanie bodov potrebných na obnovenie licencie na prácu. Moderátorkou okrúhleho stola, ktorý sa konal v utorok 28. decembra Autorka a koordinátorka projektu Dajana Kostićová 2021, bola Zlata Bjelićová,

Milijana Novakovićová, psychologička a členka projektového tímu. Na tému Záujem príslušníkov rómskej národnostnej menšiny o aktívne zapojenie sa do spoločenského a verejného života v lokálnom spoločenstve hovorili Jelena Kovačevićová, diplomovaná sociálna pracovníčka, a

Milana Radu, koordinátorka pre rómske práva a členka projektového tímu. Výsledky tohto výskumu môžu byť začiatočným základom pri vypracovaní akčného plánu v Obci Stará Pazova v nadchádzajúcom období. Okrúhleho stola sa zúčastnilo 21 aktívnych účastníkov, z ktorých 19 bolo odborných zamestnancov v systéme sociálnej ochrany z centier sociálnej práce v Inđiji, Irigu a Starej Pazove. Dajana Kostićová, autorka a koordinátorka tohto projektu, je jednou z nositeliek republikovej odmeny za rok 2020. Ako sa uvádza na webovej stránke Združenia odborných pracovníkov sociálnej ochrany Srbska, v konkurencii jednotlivcov rovnoprávnymi nositeľmi Prvej republikovej odmeny a nositeľmi charty sú: Dajana Kostićová, diplomovaná sociálna pracovníčka Strediska pre sociálnu prácu Stará Pazova, a Slađana Maranovićová Nikolićová, diplomovaná sociologička, úradujúca riaditeľka Gerontologického strediska v Niši. Foto: z archívu Strediska pre sociálnu prácu Stará Pazova

Na okrúhlom stole, ktorý bol aj záverečnou aktivitou projektu Pre lepšie zajtra, hovorila aj Milana Radu, koordinátorka pre rómske práva

diplomovaná právnička a členka projektového tímu. V úvodnej časti sa prihovorili Rada Žugićová, riaditeľka Strediska pre sociálnu prácu Stará Pazova, a Ivana Čubrilovićová, vedúca Úseku investícií a údržby vo VP Obecná stavebná agentúra Stará Pazova. Autorkou a koordinátorkou projektu je Dajana Kostićová, dip• ĽUDIA A UDALOSTI •

nej menšiny zo Starej Pazovy, Belegiša, Starých Bánoviec a Vojky. Obec Stará Pazova, ako sociálne zodpovedná obec, doteraz vystavala 30 stavebných jednotiek pre príslušníkov tejto národnostnej menšiny. Už začiatkom tohto roku, ako uvádzajú z Obecnej stavebnej agentúry, má byť ukončená jedna z troch budov na sociálne bývanie. Určitý

Príhovor Rady Žugićovej, riaditeľky Strediska pre sociálnu prácu Stará Pazova 3 /4994/ 15. 1. 2022

11


Ľudia a udalosti NA SLOVO S PREDSEDNÍČKOU SPOLKU KULPÍNSKYCH ŽIEN

Aj po rokoch entuziazmus a dobré nápady nechýbajú Katarína Gažová

K

eď 4. februára 2003 založili Spolok kulpínskych žien, určite netušili, ako dlho bude pôsobiť. Ajhľa, minula sa už plnoletosť a spolok vstupuje do 19. roku činnosti. O náplni práce spolku sme si pohovorili s predsedníčkou Katarínou Zorňanovou. Aký rok má spolok za sebou? – V podstate môžeme povedať, že všetko, čo sme plánovali, sme aj realizovali. Z dôvodov celkovej situácie sme si však nenaplánovali veľa. Začiatkom februára sme oslávili osemnáste výročie spolku. A vlani sme mali ešte dve výročia: 15. výročie podujatia Svadba voľakedy a dnes a tiež 15. výročie družby s partnerskou Riečkou zo Slovenska. Tieto tri jubileá boli dôvod, že sme sa rozhodli vydať knihu. Materiálu sa nazbieralo hodne za tieto roky. Tak sme sa vlani venovali spracovaniu toho materiálu a príprave knižného vydania. Vieme, že v Kulpíne už v tridsiatych rokoch pôsobil ženský spolok a potom aj naďalej pod rôznymi menami, aj počas druhej svetovej vojny, aj v povojnovom období, ale žiaden

Predsedníčka Spolku kulpínskych žien Katarína Zorňanová počas príhovoru na otvorení vlaňajšieho podujatia Svadba voľakedy a dnes

sa do dielne ženy, ktorých deti tancujú vo Zvolene. Realizovať spomenutú dielňu nám pomohli členky Spolku žien Slovenka z Hložian. V akej forme ste vlani usporiadali podujatie Svadba? – Svadba voľakedy a dnes je naše najväčšie každoročné podujatie. Vlani nám úrad tento projekt neschválil, ale na jeho realizáciu sme dostali prostriedky z pokrajiny. Vlani sme svadbu usporiadali s menšou náplňou. Napríklad na výstavu predajných stánkov sme si pozvali iba spolky a združenia z našej obce. Usporiadali sme tradičnú tortiádu, ktorú sme vlani tiež mali jubilejnú, 18. v poradí. To je časť svadby, ktorú návštevníci vždy netrpezlivo očakávajú. Počas galakoncertu sme mali dobrú spoluprácu so Zvolenom. Na javisku sme mali mladuchu a mladoženícha v tradičnom svadobnom kroji, ktorý sme my spolkárky pripravili. Mladucha nosila partu, ktorú sme si v spolku samostatne zhotovili. Vlani oslavy Kulpína a v rámci nich aj svadba boli v areáli Na minuloročnom galakoncerte v Kulpíne mal Spolok žien dobrú Poľovníckeho domu v spoluprácu s KUS Zvolen Kulpíne, ktorý sa naozaj 12

www.hl.rs

písaný či fotografický dôkaz o tom nemáme. Práve preto my chceme po sebe zanechať písanú stopu, aby sa vedelo, že sme pôsobili v Kulpíne a čo sme robili. Lebo ako sa tomu hovorí: Čo nezapíšeš, to zabudneš. Ktoré projekty spolku boli vlani schválené? – Bol to už spomenutý projekt knižného vydania a ďalším projektom, ktorý nám schválil Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, bola zaujímavá dielňa škrobenia a žehlenia spodničiek. Usporiadali sme ju v miestnostiach spolku v letnom období. Dobrú spoluprácu sme nadviazali s Kultúrno-umeleckým strediskom Zvolen a pozvali sme si zapojiť

Informačno-politický týždenník

osvedčil ako veľmi vhodný na takéto podujatia. Minulý rok nebol taký vhodný na vzájomné návštevy spolkov? – Skutočne tých návštev bolo omnoho menej. Aj my sme menej cestovali a aj prijímali návštevy. To, čo sme nevynechali, bola návšteva v Hložanoch na prezentácii spolkárskej kuchárky, ako aj v Laliti na krojovanom sprievode. A potom v Petrovci, Starej Pazove a v Kysáči, kde spolky žien oslavovali storočnice. Počas festivalu v Pivnici sme kulpínsku predstaviteľku obliekali do tradičných krojov, medziiným aj do kroja kulpínskej mladuchy s tradičnou partou. Aj na sklonku roka spolupráca so Zvolenom bola k Štefanskému programu, keď sme pre účastníkov pripravovali niektoré časti krojov z našej bohatej zbierky. Aké plány sa črtajú na tento rok? – Ešte stále sa nestretávame v našich miestnostiach, čo je následkom toho, že sa minulý rok choroba dostala aj do našich radov. Ale pripravujeme sa 4. februára osláviť 19. výročie Spolku kulpínskych žien. Spomenutá kniha je v postupe a mala by byť vytlačená do konca marca. Premiéru knihy plánujeme na trochu neskoršie obdobie, pravdepodobne v máji, keď sa už bude dať vonku usporiadať také podujatie. Svadba je tiež v pláne, ale už znovu v takej širšej podobe, a bude ju mať na starosti KUS Zvolen, ktorý oslavuje 50. výročie pôsobenia. Naplánované sú aj dielne prenášania slovenskej ornamentiky na textil (výroba ozdobených tašiek), sklo a drevo. Vlani sme začali zdobenie sklenených fliaš technikou dekupáže a v tom budeme pokračovať aj v tomto roku, potom máme naplánované obliekanie bábik do krojov. A budeme si tiež upravovať naše priestory. Nápadov vždy máme dosť, takže je aj naša činnosť rôznorodá. • ĽUDIA A UDALOSTI •


SPOLOK PETROVSKÝCH ŽIEN

Dvadsať rokov aktuálnej formy spolku Jaroslav Čiep

L

aureát najvyššieho ocenenia lokálnej samosprávy – Spolok petrovských žien – vlani bol ocenený Cenou Obce Báčsky Petrovec, práve v roku, keď si petrovské ženy aktívne cestou viacerých akcií a podujatí pripomínali storočnicu spolčovania sa a neúnavnej aktivity nielen v lokálnom prostredí.

petrovských žien mali oslavovať v oveľa väčšom rozsahu. A keďže sa dejú také veci, aké sa dejú, tak to robíme v takomto skromnejšom rozsahu, a robíme to tak, že tí, čo sa neboja, keď ide o koronu, sú prítomní. Všetkých vás vítam a tí, čo neprišli, dúfam, že sú s nami v duchu,“ povedala na nedávnom posedení predsedníčka SPŽ Mária Gašparovská. „Ide o to, že roku 2002 novinár-

Posedenie v Spolku petrovských žien pri 20. výročí založenia SPŽ a obnovenia činnosti žien v Petrovci

aj z domácich, urobila skupinu, ktorá prakticky začala aj ďalej robiť. Je zrejmé, že sa robilo aj predtým, ale neboli tak organizované aktivity. Sme mienky, že ten rok 2002, čiže presne 6. januára na Troch kráľov, začína existencia obnovené- Nechýbalo ani tradičné stolovanie, varený Predsedníčka Gašparovská prítomným rozdelila aj spolkový ho spolku žien. bôb a pampúchy, ktoré prichystali osvedčené nástenný kalendár Neskoršie tomu dali kuchárky aj pomenovanie: V cirkevnom kalendári dátum ka Anna Dudášová, ktorá bola Spolok petrovských spomínala, aké tie začiatky boli 6. januára, alebo ako tradične členkou v Miestnom spoločen- žien. Ešte neskoršie roku 2006 a ako ony dovedna robili, ako zvykneme hovoriť Tri krále, je dá- stve, si dala za úlohu, že zoskupí sa tento spolok registruje aj ako zbierali materiály pre výstavu, ako tum označený červenou farbou. nejakú skupinku žien, ktorá bude združenie občanov, takže odvtedy sa tu aj bavili, nielenže robili, takže Necelé dva týždne po Vianociach agilná, ktorá proste urobí niečo sme aj ako neziskové občianske bude to dobovým svedectvom sa oslavuje Zjavenie Krista Pána v Petrovci, čo sa bude pripisovať združenie a sme zaregistrované o činnosti. Po Dorčovej, keď to a v občianskom kalendári v ten len ženám a čo bude ťahať verej- v Agentúre pre hospodárske re- malo byť už registrované a regudeň sú zaznačené práve mená nosť dopredu. A tak sa aj stalo. gistre (APR). lované aj právnickými subjektmi, týchto troch kráľov: Gašpara, Me- Z tej malej bunky, a urobila dobNa začiatku v prvých rokoch Drahuška už nechcela v tom byť, lichera a Baltazára. Pre Spolok ré spojenie, či dobrý výber žien bola predsedníčkou Drahotína proste si myslela, že to nezvládne, petrovských žien je tento dátum z každého profilu, aj z inštitúcií, Dorčová, ktorá to veľmi šikovne ale ona by to všetko zvládla aj významný už preto, že v súčasviedla, do toho doteraz, potom nastúpila Katanom období spolčovania sa žien sa naozaj celá rína Arňašová. Po nej, keďže my v Petrovci práve v tento deň, po vžila a ktorá máme takú formuláciu v štatúte, dlhšom období nečinnosti, v roku rozprúdila čin- že predsedníčka môže byť 8 rokov, 2002 vzišla iniciatíva založiť Sponosť spolku, teda dvakrát po 4 roky a potom lok petrovských žien, ktorá padla spolu s Annou sa mení, po nej som nastúpila ja. na úrodnú pôdu. Čoskoro sa petDudášovou, ako Rok 2022 je ten, keď sa má meniť rovské ženy organizovali a založili to bude možné predsedníčka, a treba zhodnotiť, si spolok. Po čase získali na použividieť aj z knihy, kto bude ďalej v čele tohto spolku, tie aj miestnosti v strede dediny ktorá je už-už aby ho posúval napred, aby činna námestí vedľa pomníka. Tu skoro pri dve- nosť bola plánovitá a aj právnicky sa i dodnes stretávajú a rozvíjajú rách. Je tam podložená,“ zhodnotila v pondesvoju činnosť. Od Nového roka spolkárky sa aktivovali aj pri aj jeden text lok 10. januára na ich zvláštnom „Sme v období, keď by sme tých stánkovom predaji vareného vína, palaciniek A. Dudášovej, posedení aktuálna predsedníčka 20 rokov obnoveného Spolku a pampúchov pri klzisku v ktorom si za- SPŽ Mária Gašparovská. • ĽUDIA A UDALOSTI •

3 /4994/ 15. 1. 2022

13


Ľudia a udalosti AKCIA DOBROVOĽNÉHO DARCOVSTVA KRVI V KYSÁČI

Apelujú na darcov Anna Legíňová

V

utorok 11. januára 2022 v miestnostiach Slovenského národného domu usporiadali akciu dobrovoľného darcovstva krvi. Mala to na starosti Základná organizácia Červeného kríža v Kysáči. V mene organizácie akciu mali na starosti Anna Hrnjačká a Anna Hlaváčová, usilovné aktivistky miestnej organizácie. Žiaľ, vzácnu tekutinu tentoraz darovalo len 13 občanov Kysáča. Dr. Miroslav Petković z Ústavu pre transfúziu krvi Vojvodiny apeluje na všetkých občanov, aby sa podľa

ľuďom, ktorým je život ohrozený. V dôsledku pandémie všetko zastalo, ale netreba zabúdať, že sú v nemocniciach chorí – aj dospelí, aj deti – a nikdy sa nevie, komu bude súrne potrebná krv. Môže to byť aj náš blížny. Preto netreba váhať! Krv môže darovať každý občan vo veku od 18 do 65 rokov, ak je zdravý a dobre sa cíti. Sú tu na to lekári, ktorí dôkladne vyšetria, odmerajú tlak, cukor a urobia testy, ktoré sú potrebné, aby sa potvrdilo, že je občan zdravý a môže darovať krv. Odberá sa 450 ml krvi bez ohľadu na pohlavie. Darcovia dostávajú aj symbolický darček.

V rozhovore s Kysáčanom Pavlom Zaťkom, ktorý krv daroval 51-krát, sa dozvedáme, že on je vždy ochotný pomôcť a neváha, keď sa treba ozvať, aby pomohol niekomu. Pavel Šuľan krv daroval 48-krát, je už na dôchodku, ale predsa prišiel. Je mu zvykom

Tinka Červená je ešte mladou darkyňou, ale neváhala. Chcela aj ona prispieť a niekoho potešiť dobrou správou. Je chvályhodné, že sa aj mladí zapájajú do takýchto humánnych akcií. Kysáčania sú známi ako usilovní darcovia a vždy sa zúčastňovali v

Pavel Zaťko, ktorý daroval vzácnu tekutinu 51-krát, konzultuje s lekárom Dr. Miroslavom Petkovićom

Pavel Šuľan daroval krv 48-krát možnosti zúčastnili takýchto akcií, lebo je krvi málo. Potrební sú darcovia všetkých skupín. Epidémia korony trvá, ale operácie sa konajú a mnohým ľuďom život závisí od tejto vzácnej tekutiny, ktorej je deficit. V mobilnom tíme v Kysáči boli okrem spomínaného lekára aj zdravotní technici: Milutin Dragojević, Strahinja Tršeljac a Aleksandra Šarac, ako i šofér Vladimir Ilić. Podľa slov Anny Hrnjačkej kysáčska miestna organizácia bola pomerne neskoro oboznámená s tým, že sa má konať akcia dobrovoľného darcovstva krvi, takže sa zúčastnil malý počet darcov... Avšak aj tí, ktorí prišli, pomôžu 14

www.hl.rs

pomáhať, byť užitočným. Cíti sa zdravý a vyzdvihuje, že voľakedy, keď pracoval, mal pre darcovstvo tri dni voľno a platené. Teraz už nie, ale zachoval si pekné gesto, aby pomohol najohrozenejším.

takýchto dobrovoľných akciách. Ešte raz apelujeme na všetkých zdravých občanov, aby sa čím skôr rozhodli darovať krv. Týmto spôsobom možno predsa niekomu zachrániť život.

Tinka Červená a Pavel Šuľan darujú krv tým, ktorým je potrebná

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •


V KULPÍNE

Zriedkavé, ale viditeľné novinky Katarína Gažová

N

a sklonku minulého roka sa v Kulpíne udiali niektoré oku viditeľné zmeny. V samom centre Kulpína v ústrednom parku neďaleko asfaltovej cesty boli nainštalované dva pútače s názvom dediny Kulpín. Tieto práce mal na starosti Komunálny podnik Komunalac, ktorý vykonáva práce v ich kompetencii aj v Kulpíne. Postavené sú dva pútače: jeden nadpis dediny v latinke a druhý nadpis v cyrilike. Prvý je v časti parku smerom od Báčskeho Petrovca a druhý na opačnom konci parku smerom z hlavnej cesty

v Ulici maršala Tita do Ravného Sela. Pútače pôsobia esteticky a skrášlili nielen park, ale aj celú ústrednú časť centra Kulpína. Na hlavnej ulici Kulpína pri- Pútač s názvom dediny po slovensky budli smernice v latinke s názvami bočných ulíc. Na týchto smerniciach sú názvy napr. Kanálskej, Robotníckej a Kollárovej ulice a vypísané sú dvojjazyčne – v slovenčine a v srbčine. V rozhovore s predstaviteľmi Miestneho spoločenstva Kulpín nás zaujímalo, čo sa

Pútač s názvom dediny po srbsky v cyrilike

Smernica z hlavnej ulice do Ulice robotníckej

Javisko domu kultúry (záber zo Štefanského programu)

aspoň orientačne plánuje robiť v Kulpíne. Plánované sú práce na budove domu kultúry v Kulpíne. Pred rokmi bola opravovaná strecha. Situácia

je však taká, že po čase strecha začala premokať. Tieto práce je nevyhnutné urobiť, teda sanáciu. Z dôvodu prenikania vody do vnútra budovy treba vykonať rekonštrukčné práce aj vo vnútri domu kultúry, a to je hlavne sanácia plafóna nad javiskom a obliekarňami. Peňazí v pokladnici MS Kulpín nie je mnoho a preto sa musia troviť racionálne. Vlani to boli iba drobné nákupy nových stoličiek do kancelárií a tiež nových požiarnych prístrojov pre kancelárie a budovu domu kultúry. V novom roku je aj nová nádej, že situácia bude lepšia a že sa bude dať aj viac urobiť ohľadom komunálnych prác v Kulpíne.

Sieň domu kultúry plná divákov (tiež zo Štefanského programu) • ĽUDIA A UDALOSTI •

3 /4994/ 15. 1. 2022

15


Ľudia a udalosti PLANDIŠTE

Finančná podpora študentom Vladimír Hudec

M

alá juhobanátska Obec Plandište už rad rokov peňažne odmeňuje najlepších študentov, ktorých priemerná známka prevyšuje 8. Týmto spôsobom obec finančne podporuje budúcich akademických občanov zo svojho prostredia. Tohto roku právo na túto pomoc splnilo 23 študentov, z čoho sedem študentov na master a doktorandských štúdiách a šestnásti študenti prvých ročníkov základných štúdií. Medzi nimi sú aj traja Hajdušičania: Đorđe Glogovac, ktorý je na master štúdiách Technickej fakulty v Novom Sade, a dvojičky Dajana a Dejan Brankovićovci, ktorí začínajú štúdium na Vysokej technickej škole

odborných štúdií v Zreňanine. Všetci dostali peňažnú pomoc v sume 80 000 dinárov, ktorá im bude vyplatená vo ôsmich splátkach. Prostriedky na tieto účely sú zabezpečené v rozpočte

binetu predsedu obce a Úradu pre mladých zmluvy so študentmi podpísal predseda obce Jovan Repac, ktorý okrem iného povedal: „Je mi cťou, že sme sa dnes zoskupili v takomto počte a že mám

Odmenení študenti s predsedom obce (stojí prvý zľava)

lokálnej samosprávy. Na skromnej slávnosti v Kultúrnom stredisku Vuka Karadžića v organizácii ka-

príležitosť pozdraviť najlepších medzi najlepšími v Obci Plandište. Vy ste budúcnosť tejto obce a my

ako lokálna samospráva sa budeme snažiť, aby sme vám pomohli vo vašom rozvoji a zabezpečili vám čím lepšie podmienky na pokrok, intelektuálny rozvoj a edukáciu. Aj keď patríme medzi malé obce, máme sa čím pochváliť, zvlášť v oblasti vzdelávania. Každoročne sa snažíme vyčleniť viac prostriedkov z rozpočtu na finančnú podporu žiakov a študentov. Všetkým študentom prajem mnoho úspechov v školení – aby ste už o rok dostali odmenu ako najlepší študenti. My v lokálnej samospráve sa budeme snažiť, aby sme vám pomohli na tej ceste zdokonaľovania, s cieľom, aby ste získané vedomosti jedného dňa využili na rozvoj a pokrok našej obce.“ Foto: R. Grujeská

Z DENNÉHO POBYTU V KYSÁČI

Potešili sa darčeku Anna Legíňová

Z

verenci Denného pobytu ŠZSV Milana Petrovića z Nového Sadu, ktorí majú miestnosti aj v Kysáči, v bývalom Mládežníckom dome, sa nedávno potešili vzácnemu darčeku. Dostali totiž chladničku, ktorá im pomôže v uskladňovaní jedla. Chladničku priniesla Lena Nešovićová, výborníčka Zhromaždenia mesta Nový Sad, so spolupracovníkom a kysáčskym richtárom Jánom Vozárom. Potešili sa i novoročnému balíčku. Defektologička koordinátorka Jasmina Anđelićová nám ozrejmila celú situáciu. Rada pre starostlivosť o osoby s invaliditou diagnostikovala stav budovy, dala odporúčania, aby sa urobilo, čo je potrebné, na adaptácii objektu. Od marca by mali začať práce na rekonštrukcii kanalizácie 16

www.hl.rs

a vykurovania. Denné pobyty takéhoto typu sú aj v Kaći, Kovilji a v Sriemskych Karlovciach. Poskytujú pobyt 26 zverencom v Kysáči. Do 26 rokov ich zaraďujú do skupiny mladých (je ich 15) a nad 26 rokov majú 11 zverencov. Oni majú právo chodievať do denného pobytu, kým chcú, aj do 50 rokov. V Kysáči tento pobyt funguje od roku 2018. V ňom pracujú Alexandra Pixiadesová, pracovná terapeutka, a Biljana Stojčićová, servírka a domáca. O tieto deti a rodičov sa veľmi dbá a poskytuje sa im adekvátna pomoc. Pomáhajú rodičom, aby si zriadili dokumentáciu, lebo často si nie sú vedomí svojich práv na invalidný dôchodok, na rodinný dôchodok, na príplatok z cudzej starostlivosti a pomoci a iné. Jasmina zdôrazňuje, že sú ešte stále na dedine predsudky,

Informačno-politický týždenník

Darčeku sa všetci potešili

ktoré znemožňujú, aby sa aj ostatní mladí ľudia v Kysáči, ktorí potrebujú takúto pomoc, zapojili do denného pobytu pre mladých a dospelých s rozvojovými poruchami. Oni sú doma sami, často medzi štyrmi stenami, a bolo by im krajšie v tejto spoločnosti. Tu by mali aj dramatickú sekciu, učili by sa šiť, tkať, dostávali by raňajky a obed. Učili by sa vyrábať aj keramické vecičky. Ešte však treba nainštalovať keramickú

pec, lenže je elektrina slabá, tak sa čaká, aby sa to doriešilo. Týmto spôsobom by si rodičia oddýchli od 8. do 15. hodiny a deti by sa edukovali a boli by samostatnejšie. Získali by aj nových priateľov. Škola má ináč 56 objektov v meste a okolí. Sú to škôlky, základná škola, stredná škola a denné pobyty. Je to pekné gesto – dúfajme, že podnieti aj ostatných, aby niečo urobili pre blížneho v okolí. • ĽUDIA A UDALOSTI •


NEZVYČAJNÝ KONÍČEK JÁNOŠÍČANA PAVLA STAŇA-BENDŽA

Preparuje rybie hlavy Vladimír Hudec

J

ánošíčan Pavel Staňo-Bendžo je horlivý športový rybár. S rybárskymi prútmi pri vode čas trávi od detstva. Z tejto záľuby sa však omnoho neskoršie zrodila ešte jedna – preparovanie rýb. Začalo sa to vraj celkom náhodou. Videl preparované ryby na internete. Zaujalo ho to a keď si prečítal postup, uzavrel, že by aj on to mohol zvládnuť. „Začal som cvičiť na malých rybách a keď som sa vycvičil, začal som preparovať aj veľké,“ hovorí

Staňo. „Postup nie je až taký komplikovaný, ale si vyžaduje trpezlivosť. Najprv sa totiž kompletná hlava zbaví mäsa a odstránia sa aj žiabre, takže zostane iba koža, lebka a čeľusť. Všetko to sa na prievane dobre osuší, a potom sa natrie lakom, ktorý tú suchú hlavu dodatočne upevní a dá jej lesk. Nuž a na záver tak pripravenú hlavu pripevním na drevenú dosku, aby sa ako trofej mohla zakvačiť na stenu domu. Celý proces trvá asi dva mesiace. Najdlhšie, pravdaže, trvá, kým sa tá hlava dobre nevysuší. Musím povedať, že suším

Takto preparované rybie hlavy z dielne Pavla Staňa zdobia domy mnohých rybárov v Banáte a širšie

výlučne neskoro v jeseni a v zime, teda keď je chladno, lebo sa tak vyhnem skaze tej hlavy. Sušiť možno v dobrej udiarni na mäso, ale aj všade, kde je dobrý prievan.“ Pavel Staňo doteraz preparoval viac ako 50 hláv rôznych druhov rýb. Najväčšia bola hlava sumca, ktorého Pavel Staňo so svojimi trofejami na kanáli DTD pred vyše desiatimi rokmi chytili Jáno- väčšiu rybu, chcú mať pamiatku, šíčania Ondrej Urban a Miroslav trofej, podobne ako si poľovníci Chrťan. Bola to skutočne obrovská preparujú hlavy srncov, diviakov ryba, jedna z väčších, ak nie aj naj- a podobne. Poprosia ma, aby som väčšia chytená v tej časti kanála. im to urobil, a ja neodmietnem. Rád to robím. Mám z toho pôžitok. Vážila 32 kg. „Mám pôžitok z tejto práce. Na zisku mi nezáleží. Možno by Najviac som preparoval ryby, ktoré cena takej trofeje bola omnoho som sám chytil, okrem iného aj väčšia, ale mne úplne stačí, keď si môj najväčší úlovok – 18-kilo- vynahradím nevyhnutné náklady, gramového sumca. Väčšinu som čiže lak a drevo. Nechcem sa však daroval priateľom, príbuzným. prijať preparovania celých rýb, i Moje ryby odleteli aj do Austrá- keď by som vedel aj to urobiť, lebo lie. Iba ten najväčší a ešte zopár je to omnoho komplikovanejšie, zdobia môj dom. Robím však aj vyžaduje si viac času a aj náklady na objednávku. Rybári z okolia sú omnoho väčšie,“ povedal nám vedia, že to robím, a keď chytia na záver Pavel Staňo.

V KARATE KLUBE DOLINA PADINA

Mladí členovia zložili skúšky Ľudmila Tomanová

N

a sklonku minulého roku mladí členovia KK Dolina Padina skladali skúšku pre vyšší hodnotnejší pás. Jedenásti mladí karatisti prejavili svoje zručnosti v troch disciplínach techniky, v katách a sparingu. Lana a Staša Tomášikové sa uchádzali o biely pás, Viktor Valenta o žltý, Ivan Kotváš a • ĽUDIA A UDALOSTI •

Sofia Domovská o oranžový, Daniela Cicková, Leona Maj-

dlenová, Naďa Kováčová, Timea Tomanová a Vanesa Hudeco-

vá o červený a Samuel Chrťan o fialový pás. Komisia v zložení: Mário Boboš, predseda KK Dolina, Martin Nemček a Kristián Slivka, rozhodla, že všetci mladí karatisti zadané úlohy úspešne zdolali a dostali o stupienok vyšší pás ako dôkaz pokroku v tomto športe. Na tejto skromnej slávnosti predseda KK Dolina M. Boboš udelil diplom aj najúspešnejšiemu karatistovi tohto klubu Kristiánovi Slivkovi, ktorý sa pripravuje na skúšku o čierny pás, ktorú bude skladať pred predsedom zväzu JKA shotokan Markom Tomićom.

3 /4994/ 15. 1. 2022

17


Ľudia a udalosti

Odmenení v súťaži Hlasu ľudu o najkrajší vianočný stromček

V

ážení čitatelia Hlasu ľudu, ďakujeme vám, že ste sa zúčastnili v súťaži o najkrajší vianočný stromček. O najkrajšom stromčeku ste rozhodli

Vy svojím hlasovaním na facebookovej stránke nášho týždenníka www.facebook. com/Hlas.ludu.info, ktoré prebiehalo v dňoch 1. až 7. januára. Na základe vášho hlasovania prvú odmenu (predplatné za týždenník Hlas ľudu na jeden kalendárny rok a Hlasľudovskú kuchárku – Z kysáčskeho receptára) získala Daniela Báďonská z Hložian, druhá odmena (polročné predplatné za týždenník Hlas ľudu a Hlasľudovskú kuMarína Rojková, Hložany, 2. odmena chárku – Z kysáčskeho receptára) sa dostala tiež Hložančanke Maríne za týždenník Hlas ľudu a HlasľuRojkovej a tretiu odmenu dovskú kuchárku – Z kysáčskeho Daniela Báďonská, Hložany, 1. odmena (trojmesačné predplatné receptára) získala Kvetoslava

Kvetoslava Švecová-Kočondová, Selenča, 3. odmena

Švecová-Kočondová zo Selenče. Výherkyniam blahoželáme, ceny vám budú doručené prostredníctvom kolportérov. Red.

BÁČSKY PETROVEC

Výzva na Klobásafest 2022 Jaroslav Čiep

O

rganizačný výbor už viacročne organizovaného Klobásafestu v Báčskom Petrovci do verejnosti zaslal výzvu na zúčastnenie sa na tomto gastronomickom podujatí. V ňom sa píše takto: Organizačný výbor Klobásafestu Báčsky Petrovec vás pozýva na Medzinárodný festival klobás − Klobásafest 2022, ktorý bude v Petrovci 12. februára 2022. Zúčastniť sa môžete ako člen súťažiaceho tímu, ako predajca vlastných výrobkov, alebo ako návštevník, ktorý ochutná kvalitu vyrobených klobás. Príďte sa pobaviť, zaspievať si a zatancovať, hrať 18

www.hl.rs

tombolu a vyhrať, ochutnať klobásky, škvarky a ďalšie zabíjačkové dobroty. Záujemcovia o súťaž vo výrobe najlepšej praženej klobásy sa môžu prihlásiť v Miestnom spoločenstve Báčsky Petrovec osobne alebo zavolať na tel. číslo: +381(0)21/780-032. Tlačivo na prihlášku a detaily o festivale si môžete stiahnuť z webovej stránky: www.petrovec.org.rs/klobasafest. Priestor na predajné stánky si môžete objednať v Turistickej organizácii Obce Báčsky Petrovec osobne alebo telefonicky na číslo: +381(0)21/780-478. Program Klobásafestu 2022 by mal začať od 10.30 h a mal by potrvať do 18. hodiny. Sláv-

Informačno-politický týždenník

Ocenenie pre najlepšieho výrobcu čerstvej klobásy vlani získal tím Topoľskovcov z Petrovca

nostné otvorenie festivalu Klobásafest 2022 bude o 11. hodine. Na dobrú náladu bude hrať skupina Maks zo Selenče. Samotné podujatie bude pozostávať nielen zo súťaže vo výrobe čerstvých klobás (štartovný poplatok pre tím do

4. 2. 2022 je 8 000 a neskoršie 10 000 dinárov), súťaže vo vyprážaní škvariek, ale aj z výroby masla tradičným spôsobom, súťažnej ochutnávky domácej pálenky, tomboly a vystúpenia tanečnej skupiny.

• ĽUDIA A UDALOSTI •


NA SILVESTRA V BÁČSKOM PETROVCI

Družba v Zelenom kútiku Jaroslav Čiep

U

ž sedem rokov zaradom na Silvestra, teda v posledný deň v roku, sa obyvatelia najnovšej obytnej časti usporiadanej v Báčskom Petrovci – Sejky spolu s akti-

vistami Zelených a priateľmi zoskupili pri nábreží kanála Dunaj – Tisa – Dunaj vo svojom Zelenom kútiku, ako ho nazvali, aby sa rozlúčili so starým rokom. Bolo však pomerne netradične, lebo teplomer vonku

Debata pri kávičke starších s mladšími

Všetko dobré si do nového roka prajú zo Zeleného kútika

ukazoval, že je teplota vzduchu až 13 stupňov Celzia, takže ani neboli tak veľmi naobliekaní ako po minulé roky. Častejšie sa vo svojom upravenom pohodlnom kútiku pre piknik stretávajú v lete, ale neopustili predsavzatie pri varenom vínku alebo pálenke a kávičke s „batôžkovými“ drobnosťami

stretnúť sa 31. decembra po desiatej hodine predpoludním s cieľom v družbe a v rozhovore vyprevadiť starý rok. V podstate bez nejakých formalít jedni odchádzali za svojimi záväzkami, iní však prichádzali. Popriali si do nového roka všetko dobré a aby sa tu aj naďalej stretávali.

V BÁČSKOM PETROVCI

Atraktívne vianočno-novoročné osvetlenie Anna Horvátová

B

áčsky Petrovec sa pred vianočnými sviatkami zaleskol v novom rúchu. S príchodom decembrových dní v Parku Zuzky Medveďovej, tiež v Parku Mateja Čániho vznikla opravdivá vianočná rozprávka.

Sotva sa také malé prostredie, ako je petrovské, môže porovnávať so svetovými metropolami, dokonca ani s najbližším elegantne a proeurópsky vysvieteným Novým Sadom, ktorý rok čo rok vyniká v ozdobovaní. Ale predsa sa vedenie Obce Báčsky Petrovec • ĽUDIA A UDALOSTI •

s VKP Komunalac maximálne v tomto roku vynasnažili, aby verejné plochy návštevníkov lákali a sprítomňovali im čaro Vianoc. Výzdoba Petrovca a parky sú skutočne nádherné. Snímky: z archívu Obce Báčsky Petrovec

3 /4994/ 15. 1. 2022

19


DETSKÝ KÚTIK

ové ho n i n d d z y á

Pr

Keď sa začali zimné prázdniny, mali ste pred sebou hodne radostí. Medziiným ste sa tešili na voľno strávené s kamarátmi. Počas prázdnin je dosť času na rôzne hry a šantenie. Niektorí využijú prázdniny na cestovanie, na zoznamovanie sa s novými krajmi. Alebo trávia viac času aj so svojou rodinou doma. Zimné sviatky doprajú viac spoločných chvíľ detí a rodičov, starých rodičov... Sú to krásne chvíle. O tom, ako ste trávili prázdninové voľno, nám môžete napísať do Detského kútika alebo nakresliť. Potešíme sa vašim prácam. Katuša

Prváci, ZŠ 15. októbra, Pivnica

Michal Mucha, 5. 2, ZŠ Ľudovíta Štúra, Kysáč

20

www.hl.rs

Viktor Privizer, 5. 1, ZŠ Ľudovíta Štúra, Kysáč

Informačno-politický týždenník

Tina Pixiadesová, 5. 1, ZŠ Ľudovíta Štúra, Kysáč

Stela Žilajiová, Koráb, Pivnica • DETSKÝ KÚTIK •


Sára Marčoková, 5. 2, ZŠ Ľudovíta Štúra, Kysáč

Monika Šusterová, 4. 1, ZŠ 15. októbra, Pivnica

Sára Kardelisová, 5. 2, ZŠ Ľudovíta Štúra, Kysáč

Simeon Pintír, 1. 1, ZŠ 15. októbra, Pivnica

freepik.com

Magdaléna Šusterová, Koráb, Pivnica Lukáš Červený, 4. 1, ZŠ 15. októbra, Pivnica • DETSKÝ KÚTIK •

3 /4994/ 15. 1. 2022

21


Z medicíny

Otázky pre gynekológa,

špecialistu na liečbu neplodnosti Prof. Dr. sci. med. Artur Bjelica špecialista na gynekológiu a pôrodníctvo subšpecialista na endokrinológiu

E

xistuje niekoľko dôvodov, prečo v určitom okamihu nemusíte byť pripravení založiť si rodinu. Je rozumné porozprávať sa so svojím gynekológom / špecialistom o svojom reprodukčnom potenciáli, alebo o stave plodnosti, resp. neplodnosti a notoricky známych biologických hodinách. Na niekoľko otázok v súvislosti s týmito témami odpovedal prof. Dr. Artur Bjelica, špecialista v gynekológii a pôrodníctve, subšpecialista na reprodukčnú endokrinológiu, ktorý sa tejto problematike venuje už 20 rokov a v odpovediach radí, ako byť proaktívny z hľadiska reprodukčného zdravia. Existuje súvislosť medzi vekom a plodnosťou? – Vo všeobecnosti sa tento problém javí ako znepokojujúci. Všetci sme svedkami zmienky o tikaní biologických hodín, pretože je to téma, ktorá púta pozornosť všetkých žien, ktoré chcú zažiť rodičovstvo. Váš odborný lekár vám môže poskytnúť všeobecné determinanty toho, ako vek ovplyvňuje plodnosť alebo ovariálnu rezervu (rezervu vajíčok), pričom poznamenáva, že plodnosť však nie je u všetkých žien vo veľmi jednoduchom vzťahu k veku, pretože ,biologické a kalendárne roky sa niekedy nezhodujú. Totiž je celkom isté, že zvyšovaním vekovej rezervy sa ovariálna rezerva znižuje, no sú aj situácie, keď mladšie ženy majú ovariálnu rezervu menšiu a staršie ženy väčšiu v porovnaní s inými ženami v rovnakom veku. Z týchto dôvodov vám lekár odporučí ďalšie vyšetrenia na zistenie presného stavu vašej plodnosti a podľa toho vám poradí, ako rýchlo je niekedy potrebné zasiahnuť z hľadiska oplodnenia. Aký je ideálny vek na zváženie

22

www.hl.rs

plodnosti? – Ideálny vek na zvažovanie plodnosti skutočne neexistuje. Je to na vás, kedy sa rozhodnete mať potomka. V súvise s týmto kontaktujte svojho lekára, ktorý vám poradí, aké kroky podniknúť, aby ste čo najskôr otehotneli. V lekárskych kruhoch je akceptované, že sa o potenciálnej sterilite diskutuje, keď tehotenstvo nenastane do jedného roka od nechráneného pohlavného styku. Toto platí len pre ženy do 35 rokov. Ak je žena staršia ako 35 a mladšia ako 38 rokov, môžete počkať až 6 mesiacov, a ak je staršia od 38 rokov, vyšetrenie príčiny sterility sa začína okamžite, bezodkladne. Ak sa pacientkam môže vyjsť v ústrety v získavaní informácií súvisiacich s plodnosťou, čo majú konať? – Aj napriek uvedeným odporúčaniam je niekedy dobré vedieť, aký veľký je váš reprodukčný potenciál. Jednoduché gynekologické ultrazvukové vyšetrenie a hormonálny rozbor, ktoré možno kedykoľvek a veľmi jednoducho vykonať, vám môže poskytnúť neoceniteľný pohľad na stav vášho reprodukčného potenciálu, a preto vás niekedy pohne k činom, pretože ide o kľúčový a neoceniteľný faktor liečenia neplodnosti. Môžete vysvetliť význam folikuly stimulujúceho hormónu, antimillerového hormónu a výsledky transvaginálneho ultrazvukového vyšetrenia? – Hladiny folikuly stimulujúceho hormónu (FSH) a antimillerového hormónu (AMH), ale aj estradiolu (E2), ako aj pomery nového FSH (folikulo-stimulujúci hormón) a LH (luteinizačný hormón) poskytujú jasný pohľad na stav ovariálnej rezervy. Na druhej strane ultrazvukové

Informačno-politický týždenník

vyšetrenie môže viesť k podobným výsledkom spočítaním antrálnych folikulov na vaječníkoch (z ktorých sa neskôr vyvinú zrelé folikuly s túžbou po vajíčku). Za najcitlivejšie a teda najcennejšie ukazovatele sa považuje AMH a odhad počtu antrálnych folikulov ultrazvukovým vyšetrením. Existujú všeobecné veci, ktoré nám môžu pomôcť pri starostlivosti o naše zdravie a plodnosť? – V prvom rade by som chcel zdôrazniť dôležitosť pravidelných gynekologických prehliadok s cieľom zachovania celkového gynekologického zdravia, a tým aj reprodukčného zdravia žien. Pravidelné vyšetrenia môžu určiť stavy, ako je prítomnosť určitých anomálií pohlavného traktu, maternicové polypy, myómy, endometrióza, syndróm polycystických ovárií a ďalšie stavy, ktoré môžu výrazne zhoršiť plodnosť ženy. Na druhej strane rady pre zdravé životné návyky (pravidelná fyzická aktivita, odvykanie od fajčenia, regulácia hmotnosti) a zdravotná kontrola celkového zdravia organizmu určite veľkou mierou prispievajú k zachovaniu reprodukčného potenciálu ženy. Aké príznaky by sme mali prebrať s naším gynekológom / špecialistom na IVF? – Je to zložitá otázka, pretože ak vás niečo znepokojuje, bolo by dobré to spomenúť, keď pôjdete na vyšetrenie, a opýtať sa svojho gynekológa. Niektoré stavy, ktoré signalizujú, že sa niečo z gynekologického zdravia deje, sú: krvácanie medzi menštruáciami, nepravidelné menštruačné cykly alebo úplná absencia menštruačného cyklu, extrémne bolestivá menštruácia (najmä ak predtým nebola, bolesť alebo nepohodlie pri pohlavnom styku), bohatá / predĺžená menštruácia... Povedzte nám viac o darcovstve vajíčok a aký je rozdiel v aspekte darcovstva vajíčok alebo spermií? – Darovanie vajíčok, spermií alebo embryí je v niektorých prípadoch možnosťou, ako dosiahnuť rodičovstvo. Každá krajina má v tejto oblasti

vlastnú legislatívu. In vitro fertilizácia s darovanými vajíčkami je možnosťou, ktorá dáva šancu na rodičovstvo ženám, ktoré majú vyčerpanú ovariálnu rezervu. Darcovstvo spermií je vyhradené pre páry, ktoré majú mužský faktor neplodnosti – úplnú absenciu spermií, ako aj pre ženy bez partnera. Samotný zákrok sa môže uskutočniť vnútromaternicovou insemináciou alebo oplodnením in vitro. U párov, ktoré majú problém kombinovanej ženskej a mužskej sterility, prichádza do úvahy aj darovanie embryí. Malo by sa tiež poznamenať, že existuje náhradné materstvo, ktoré umožňuje ženám, ktoré nemôžu znášať tehotenstvo, stať sa matkami. Vaša rada pre tých, ktorí sa ešte neodvážili vyhľadať pomoc, alebo sú nedostatočne informovaní? – Rada je jednoduchá: vždy je ten správny čas na dosiahnutie rodičovstva a vždy je ten správny čas na skúmanie stavu plodnosti žien aj mužov. Samozrejme, je potrebné počkať určitý čas, kým dôjde k otehotneniu, a na test nepôjdete hneď po prvom mesiaci snaženia sa otehotnieť. Ak je však žena staršia ako 38 rokov a rozhodla sa stať rodičom, bez ohľadu na to, či ide o prvé alebo druhé, tretie dieťa..., je potrebné okamžite začať s vyšetreniami na posúdenie reprodukčného stavu. Vo všeobecnosti vám prehľad o vašom celkovom zdravotnom stave a o tom, ako môže ovplyvniť plodnosť alebo úspešné tehotenstvo, môže pomôcť pripraviť sa a v prípade potreby konať. Na dosiahnutie zdravého tehotenstva a jeho dobrého priebehu a výsledku je určite potrebný dobrý celkový zdravotný stav. Odporúčajú sa pravidelné systematické vyšetrenia a včasná liečba potenciálnych stavov a pestovanie zdravého životného štýlu a návykov. A na záver, aká je vaša rada skrátka týkajúca sa reprodukčného zdravia? – Buďte proaktívni, pokiaľ ide o svoje reprodukčné zdravie, pretože pasívny prístup môže spochybniť vašu túžbu stať sa rodičom v budúcnosti – preto sa začnite pýtať na otázky týkajúce sa reprodukčného zdravia seba a svojho partnera u vášho gynekológa už teraz! Preložila: Anna Horvátová • Z MEDICÍNY •


Mozaika

ROČNÍK XXIV 15. januára 2022 ČÍSLO 268

MAGAZÍNOVÁ PRÍLOHA

PEL-MEL Z VERONY A OKOLIA

Prečo práve Verona? Milina Vrtunská

–P

naša, o možnostiach spolupráce. A potom takéto fragmenty: cesta tiahne pomedzi ovocné sady, na konároch nahých stromov pomaranče akoby lampióny, nasledujú stromoradia platanov a zase pomarančovníky. Diaľnica v mojich spomienkach neexistuje. Potom nás všetkých troch vidím na moste, čo sa rozkročil ponad divokú rieku Adižu, okoloidúceho sa pýtame na adresu, na ktorej nás už čakajú a kde nás na uvítanie ponúkli horúcou čokoládou. Bola to moja prvá šálka tej dobroty, ktorá mi nikdy viac nechutila tak ako

rečo práve Verona? – opýtala sa signora Daniela, keď som sa jej priznala, že ma už dlhší čas lákalo práve to mesto, až ma, hľa, zlákalo. Rozprávame sa v jej rodnom dome na jazere Garda, v tratórii Fioravanti, neďaleko Verony. Ale o tom neskoršie. * Keď človek sám je, ako z chleba zo spomienok si ulomí, povedal básnik. Nevyspytateľná ľudská pamäť, v ktorej sa ukladajú spomienky. Občas sa z jej hĺbok vynoria fragmenty pradávnych zážitkov, ktoré sa tlačia do popredia, na denné svetlo, kde nadobúdajú konkrétne obrysy. Niekedy, zdá sa, bez akejkoľvek logiky. Tak je tomu zakaždým, keď cestujúc severnou talianskou diaľnicou zočím nadpis VERONA. Prečo práve Verona? Pravdepodobne Pri amfiteátri na Piazza Bra je stále rušno preto, lebo som tam už raz bola, bola to moja prvá služobná cesta do zahra- vtedy. Na nádvorí domu, v ktorom ničia, boli to moje prvé novinárske žila pekná Júlia, do ktorej sa zamiloval kroky – a bolo to pred päťdesiatimi Rómeo a ich nešťastnú lásku zvečnil rokmi. A ešte trochu drobných... Shakespeare, vidím len seba. Asi moNepamätám sa, čo a ako som to jich spolucestujúcich tá romantická napísala, ale celkom jasne vidím historka nezaujímala. A to je všetko, auto, ktorým cestujeme, sedím na čo má konkrétne obrysy, keď sa mi, zadnom sedadle, za volantom Janko cestujúc severnou talianskou diaľLegíň, vedľa neho technický redaktor nicou, ukáže nadpis Verona. A ešte, Hlasu ľudu Samuel Čáni, ktorému len tak úchytkom, obrysy rímskeho náš vtedajší riaditeľ Ondrej Čelovský amfiteátra. zveril hlavnú úlohu. Rozhovory v istej Hádam preto tá návšteva Verony firme podobného profilu, akou je dnes.

REPORTÉRI

ARENA A NÁMESTIE BRA Tentoraz moja obchôdzka pamätihodností Verony začína práve pri tom amfiteátri, známejšom ako Arena. Mohutná elipsovitá stavba vystavaná pred dvetisíc rokmi pre potreby antických zábav. Trvá dodnes aj preto, lebo jej občania aktívne pomáhajú, aby čím dlhšie odolala zubu času. Na sklonku šestnásteho storočia založili dokonca aj špeciálnu inštitúciu, v rámci ktorej sa sústavne, hľa, už celé tri storočia, konajú konzervátorské práce. A v novej dobe amfiteátru vrátili aj funkčnosť. Každé leto sa tam koná chýrečný operný festival, na ktorý sa zbiehajú milovníci toho umenia zo všetkých kútov sveta. Vedľa amfiteátra sa rozprestiera impozantné námestie menom Piazza Bra, údajne jedno z najväčších v celom Taliansku. V jeho strede niekoľko košatých vždyzelených stromov, vodostrek, lavičky. Akýsi minipark. Vôkol neho široký pás prázdneho priestoru, na ktorom je dosť miesta pre chodcov, hlúčiky mládeže, mladé mamičky s bábätkami vo vozíčkoch, skupiny turistov pozorne načúvajúcich historkám sprievodcov, zamilované páry, zvedavcov. Časť toho priestoru lemujú kaviarne a reštaurácie, ktoré profitujú z kávičkárov a labužníkov od rána do večera. A keď je navečer na námestí dáka udalosť, veru aj do neskorej noci.

Z obsahu

Prečo práve Verona?

s. 23

Stodvadsať rokov od narodenia Adely Čajakovej-Petrovičovej (1901 – 1976) s. 26

Hodnotenie ľudového odevu – nová kvalita festivalu s. 28

I

23


Mozaika Na námestie Bra sa pozerajú aj okná dvoch monumentálnych palácov. V jednom z nich, vystavanom v neoklasicistickom štýle koncom devätnásteho storočia, sídli mestská radnica a v druhom, o dve storočia staršom, so sedemnástimi arkádami, dnes usporadúvajú umelecké výstavy a odborné semináre. Nakoniec, vyúsťuje tam aj niekoľko ulíc. * Jednou z nich je aj elegantná Via Mazzini, s výkladmi najznámejších talianskych módnych firiem. Tá chodcov zavedie do starého mesta, ktoré sa učupilo v okľuke rieky Adiže. Na konci tej obchodnej ulice akési mestské rázcestie. Napravo Ulica Capello, ktorou sa hadí kolóna čakajúcich na vchod do nádvoria Júliinho domu. Zaľúbené páry z celého sveta sa túlia k sebe disciplinovane, čakajúc na svoje selfie pod chýrečným balkónom, kde si Rómeo a Júlia

denie tých najkrajších palácov, ktoré uzatvárajú dve námestia par excellence. Piazza delle Erbe a Piazza dei Signori. Námestie bylín a Panské námestie. Názvom zodpovedá obsah, na prvom predávajú rôzne aromatické bylinky, zeleninu a ovocie, na Panské lákajú luxusné kaviarne s ponukou od výmyslu sveta. Voľakedy dávno, keď túto časť Verony stavali, medzi populáciu, ktorá tam žila, prípadne sa zoskupovala na tom alebo onom námestí, bol veľký štatusový rozdiel. Na Piazza dei Signori si dala postaviť nielen paláce, lež i hrobky v gotickom štýle rodina Scaligieri, ktorá vládla mestu stodvadsaťpäť rokov, v trinástom a štrnástom storočí. Plebs sa tam nesmel ponevierať. Na Piazza delle Erbe včasráno prichádzali sedliaci z okolitých dedín predávať svoje výrobky, napoludnie sa vracali domov. To námestie bolo vyhradené pre bohatých obchodníkov a remeselníkov.

Fontána na Piazza delle Erbe

vyznávali lásku. A protikovidové rúška si snímu z tváre len na chvíľočku, kým si vymenia bozky. Všetko to nahliada polícia. Kvôli rúškam, ale aj preto, aby tlačenica neušla kontrole. Rady čakajúcich sú dennodenne dlhé, po celý rok, lebo prevažná časť návštevníkov toho mesta holduje legende o nešťastných milencoch. Vľavo, na piaď odtiaľ, sústre-

24

II

Na palácoch, ktoré si tam dali vystavať, sa aj dodnes, napriek vysokému veku, zachovali maľované ozdoby na vonkajších stenách. Dnes je to všetko egalizované – všade panujú turisti. DVA STAROBYLÉ MOSTY A CASTELVECCHIO Ulicou svätej Anastázie, pozdĺž rovnomenného kostola z trinásteho až pätnásteho storočia, sa

dostanete k najstaršiemu mostu Ponte Pietra. Jeho kamenné telo datuje z čias, keď v meste stavali amfiteáter, zo začiatku prvého storočia nášho letopočtu. To kamenné telo stáročia odolávalo zubu času a občasným drvivým nárazom vôd Adiže, vyvierajúcej vysoko v Alpách, neodolalo však deštrukciám druhej svetovej

Vychutnala som si prechádzku tým priestorom nasýteným dejinami a umením. Sochy, reliéfy, fresky, kresby, olejomaľby. Prierez niekoľkých storočí. Ale dôkladne si všetko pozrieť potrebuješ aspoň poldeň... Nuž teda len tak úchytkom. O troch obrazoch a o jednom, ktorý tam nie je. V bohatstve galérie vyniká

Staronový most Ponte Pietra

vojny. Verone najviac uškodili práve záverečné boje medzi odchádzajúcim okupačným a spojeneckým osloboditeľským vojskom. Bombami dokaličená konštrukcia sa roztrieštila a jej časti popadali do vody. Po vojne ich z riečneho dna povyťahovali, pozliepali podľa starých fotografií a postavili nový, takmer identický, staronový most Ponte Pietra, ktorý sa, hľa, znovu s úľubou uzerá v rozvírenej hladine Adiže. Pravda, nešlo to tak ľahko, ako sa to môže zdať z tohto nadovšetko kondenzovaného opisu historických udalostí. Podobného osudu sa dožil aj most Scaligero, ktorý je súčasťou vojenského opevnenia Castelvecchio. Tá pevnosť bola vystavaná v trinástom storočí na vchode do mesta a v dôsledku toho, že sa Verona medzičasom veľmi rozrástla, sa dnes ocitla takmer v jeho strede. Ešte šťastie, že aj ten architektonický skvost hneď po vojne obnovili podľa originálu. A v druhej polovici minulého storočia mu dodali aj novú funkčnosť: vnútro bývalého vojenského opevnenia adaptovali na múzeum.

rozkošou dýchajúca olejomaľba Madona s dieťaťom v záhrade ruží Stefana di Giovanniho a Madona s dieťaťom a prepelicou autora Pisannella, na ktoré dva chýrečné obrazy sú v tej galérii obzvlášť hrdí. Ale keď som sa pristavila pri maľbe Ukladanie do hrobu Paola Veroneseho, aj nevdojak sa mi v mysli vybavil celkom iný obraz. Výsostné dielo toho istého maliara, ktoré sa mnohým zjaví pred očami, keď kdekoľvek uvidia čokoľvek, čo namaľoval Paolo Veronese. Ide o jeho najslávnejší obraz Svadba v mestečku Cana, kde je znázornené, ako Kristus premenil vodu na víno. Okrem religiózneho rázu ten obraz vyniká aj výtvarnými riešeniami, ale hádam najviac dimenziami a počtom znázornených osôb. Je ich vyše sto. Olejomaľba obrovských rozmerov, čo do výšky a šírky skoro sedemdesiat štvorcových metrov, zakrýva veľkú časť steny v parížskom Louvre. V tej istej miestnosti, kde sa húfy turistov tlačia pred Mona Lízou Leonarda da Vinciho, umiestnenej na náprotivnej stene. Natíska sa otázka: Prečo práve v Louvre? Prečo nie v Benátkach, kde bol namaľovaný, prípadne,


HLAS ĽUDU | 15. 1. 2022 • 3 /4994/

V dôsledku rozmachu Verony stredoveké opevnenie sa ocitlo v strede mesta

v rodisku autora, vo Verone? Daň z umeleckých diel, ktorú Napoleon vyrubil voľakedy dávno, podmaneným krajinám! Keď bolo na medzinárodnej úrovni určené, že sa obraz má vrátiť na pôvodné miesto, ostatne ako aj mnohé iné umelecké diela, ktoré sa dožili podobného osudu, odborníci upozornili, že takému veľkému obrazu, namaľovanému v šestnástom storočí, transport môže vážne uškodiť. Dosiahla sa dohoda, aby Francúzi Talianom dali iný obraz ako zodpovedajúcu úhradu. Nuž všetko toto sa mi vynorilo z pamäti, keď som sa v Castelvecchio pristavila pri jednom z obrazov Paola Veroneseho. SIGNORA DANIELA A STOROČNICA TRATÓRIE FIORAVANTI A prečo som si za spolubesedníčku zvolila práve signoru Danielu, spomenutú v úvode? Bolo to celkom náhodou. Raz, keď sme – cestujúc severnou talianskou diaľnicou – urobili prestávku v dedinôčke Peschiera del Garda, aby sme si dali niečo pod zuby, vo väčšine reštaurácií mali popoludňajšiu prestávku. V tratórii Fioravanti boli ochotní vyjsť pútnikom v ústrety. Keď sme si pri objednávaní jedla začali pomáhať francúzštinou, pani, ktorá objednávku prijímala, pokračovala v rozhovore plynule po francúzsky. Aká príjemná náhoda! Slovo

dalo slovo – a o chvíľu som už zahryzla do udice. Nemôžem odolať téme. Na dôvažok na sklených dverách vrytý emblém: 1921 – 2021 Storočnica založenia tratórie Fioravanti. Nevdojak sa začínam vyzvedať... a tak sa dozvedám, že sú súrodenci s priezviskom Agnello už treťou generáciu hostinských v rozľahlom dome na brehu jazera, ktorý

nejako samozrejmé, že budeme pokračovať v tradícii. Z nás šiestich detí len jeden brat odišiel žiť inam, my piati, dvaja bratia a my tri sestry, sme dnes vo Fioravanti svoji na svojom. Deodata, Luciano, Daniela, Paolo a Rina seberovní. Úlohy síce majú rozdelené – bratia sú predovšetkým v kuchyni a sestry majú na starosti obsluhu hostí a rezervácie izieb. Ku základnej činnosti, reštaurácii, neskoršie totiž pripojili aj ubytovanie pasažierov. – Napriek tomu, že máme práce rozdelené, každý z nás zľahka vystrieda každého v jeho doméne, čo veľmi prispieva k účinnosti, – dopĺňa sestru brat kuchár. Ale nie je kuchár ako kuchár. – Je to aj náš amatérsky maliar, – vraví spolubesedníčka a vzápätí mi ukazuje veľkú olejomaľbu na stene. Pirátska loď na jazere Garda? Po prekvapení nasleduje vysvetlenie: – V istom období tu nakrúcali filmy o pirátoch a mali také lode.

Signora Daniela je hrdá práve na tento obraz svojho brata – amatéra

postavili ešte ich starí rodičia. Dali sme si dyňu s pršutou a po poháriku červeného vína. Zároveň som aj úradne požiadala o rozhovor. Reku, len tak nezáväzne, ale predsa, pre noviny. Nemali námietku. Signora Daniela si ku nám prisadla pri káve: – Moji súrodenci a ja sme odmalička pomáhali rodičom v našom pohostinstve, nuž bolo

– Druhé dve sestry posmeľujú brata, aby ukázal aj ďalšie obrazy, tie, ktoré v predkovidovom období putovali po výstavách maliarov – amatérov v tom prostredí. Privolil. Komorná výstava bola príjemným intermezzom. Škoda, že sa nám pri tej príležitosti nepripojil aj druhý brat Paolo, ktorý mal súrnu robotu v kuchyni, nuž

ho, žiaľ, ani na spoločnej fotke nevidno. Čoskoro sa aj iní rozpŕchli. Zostala len Daniela. Z jej tajnostkárskeho úsmevu usudzujem, že by mi rada ešte niečo vyrozprávala. * – O tom, čo mi osud dožičil... Istá rodina z Belgicka, rodičia a dvaja synovia, z roka na rok dovolenkovala v kempingu na brehu jazera Garda. Na večeru pravidelne chodievali do tratórie Fioravanti. A potom prišlo leto, keď sa nezjavili, a nebolo viac o nich ani chýru, ani slychu. Akoby sa boli do zeme prepadli. Až raz, po rokoch, prišli len synovia, už dospelí muži. Akoby nič, zase chodili večerať do reštaurácie Fioravanti. Nevedno, či preto, že ich tam obsluhovali tri sympatické sestry, alebo im tam jedlo až tak chutilo. – A raz prišiel len jeden z nich. Bol to práve ten, s ktorým sme sa navzájom pokukávali. Vraj brat je zaneprázdnený. Zaneprázdnený na dovolenke! To bolo pre mňa akýmsi znamením, spomína si spolubesedníčka. – Povedala som si, teraz alebo nikdy, a pozvala som ho na večeru inam. Aby sme boli sami. Bola to večera osudová. Bol to začiatok ľúbostného románu, ktorý Daniela a Frédéric píšu štvorručne, hľa, už skoro dve desaťročia. Ale nič nie je ideálne. Je to láska na diaľku. Ani jeden z dvojice nebol pri štyridsiatke pripravený vzdať sa svojho profesionálneho života – nuž kus roka žije každý na svojej hospode. Daniela so súrodencami na jazere Garda a veterinár Frédéric, v mestečku neďaleko Brusla, lieči zvieratá. – Veľa na nás profitujú aj letecké spoločnosti, ale len nech sa máme, usmeje sa vďačne striebrovlasá spolubesedníčka. – O to vzácnejšie sú nám spoločné chvíle, – vraví a nakoniec ešte dodáva: – A tešíme sa na dôchodok, keď budeme spolu stále. Držím palce, aby im osud aj to doprial.

III

25


Mozaika VČERA, DNES, ZAJTRA...

NAMIESTO SPOMIENKY

Stodvadsať rokov od narodenia Adely Čajakovej-Petrovičovej (1901 – 1976) Dr. Jarmila Hodoličová

L

iterárna a kultúrna tradícia čajakovskej rodiny sa začína básnikom a učiteľom Jankom Čajakom (1830 – 1867), pokračuje jeho synom, realistickým prozaikom Jánom Čajakom (1863 – 1944), autorom románu Rodina Rovesných, a nakoniec Jánom Čajakom ml. (1897 – 1982) a jeho sestrou Adelou Čajakovou-Petrovičovou (1901 – 1976). Okrem týchto dvoch potomkov mal Čajak ešte dve dcéry. Najstaršia bola Terézia, ktorá po záverečných skúškach na novosadskej dievčenskej škole pracovala od roku 1916 ako poštová úradníčka v Petrovci a Kulpíne, kým sa nevydala za Michala Šustera, silbašského farára. Najmladšia dcéra Kornélia dokončila v Petrovci šesť tried gymnázia a dievčenskú preparandiu v Novom Sade, a tak – ako hovorí Čajak – „dal som im duševné znanie a s ním i povolanie, ktoré im zabezpečí život“. Dcéry učiteľov najčastejšie pokračovali v ich povolaní. Nielen Čajakova rodina, ale aj ostatné vzdelané rodiny v tom období si dali záležať na vzdelaní svojich detí. Tak to robila rodina Mičátková v Kysáči, Maliaková v Iloku, Hurbanová v Starej Pazove a ďalšie, ktoré svoje dcéry usmerňovali a vzdelávali hlavne ako učiteľky alebo vychovávateľky a pritom ich zapájali do kultúrneho a spolkového života. Mnohé z nich sa stali aj spisovateľkami, dopisovateľkami novín a časopisov u nás a na Slovensku, prekladateľkami a redaktorkami. Čajakova stredná dcéra Adela sa narodila v Petrovci 25. apríla 1901. Svoje meno dostala pravdepodobne po svojej starej matke Adele, rod. Medveckej (1843 – 1928), neskôr manželke Pavla Dobšin-

26

IV

ského, ktorá bola sestrou Terézie Vansovej. Keďže otec s učiteľským platom nemal možnosť poslať Adelu študovať do mesta, dal ju súkromne učiť pani Ferencovej v Petrovci, ktorá takto pripravila aj najstaršiu dcéru Teréziu a naj-

Mirka a Fedora. Od roku 1945 žila na Slovensku. Keď sa založil ÚSČŽ roku 1921 a hneď potom odbočka v Petrovci, Adela Čajaková ako mladá dvadsaťročná učiteľka začala pracovať v Petrovci. Už vtedy Adela Greisingerová ako skúsená 54-ročná predsedníčka, ktorá pochádzala zo známej hložianskej rodiny Kubányovcov, Ľudmila Kvačalová ako podpredsedníčka, Emília Jesenská ako pokladníčka a zapisovateľka Mária Kubányová úspešne viedli spolok a zúčastňovali sa všetkých podujatí, či už divadelných predstavení, kultúrnych večierkov, zábav, prednášok, alebo národopisných výstav. Mladá pani učiteľka Čajaková sa do činnosti zapojila hneď po založení Matice slovenskej v Juhoslávii roku Portrét Adely Čajakovej-Petrovičovej, 1932. Boli vytvorené matičné nakreslený rukou akademickej odbory a Adela Petrovičová sa maliarky Zuzky Medveďovej roku 1966, sa nachádza v depozitári Galérie stala náčelníčkou Divadelného Zuzky Medveďovej v Báčskom Petrovci odboru. Túto funkciu zastávala od roku 1933 do roku 1938. mladšiu Kornéliu a všetky potom Pravidelne písala správy Divaskladali skúšky na novosadskej delného odboru o divadelných dievčenskej meštianskej škole. predstaveniach, podávala stručný Adela Čajaková dokončila v rokoch prehľad prvých divadelných súťaží 1915 – 1917 štvrtú triedu meštian- v Petrovci, ďalej písala o divadelky. Ďalej ju súkromne vyučovala ných súťažiach v Starej Pazove učiteľka Mária Kubányová a na a Kovačici, o finálnych podujasubotickej dievčenskej škole (tiež tiach Matice slovenskej, o prvých súkromne) urobila skúšky. Počas detských divadelných súťažiach prvej svetovej vojny študovala a pod. Tieto správy každoročne na učiteľskom ústave v Sarvaši. uverejňovala v Našom živote. Po rôznych ťažkostiach v roku Matica slovenská podporovala 1918 prišla do Bratislavy na Žen- a pozitívne pôsobila na divadelné ský učiteľský ústav. Roku 1922 predstavenia. Adela Čajaková bola bola vymenovaná za učiteľku na režisérkou, herečkou a autorkou ľudovú školu v Petrovci a po vy- niekoľkých divadelných hier. Dňa konanej skúške roku 1926 sa ňou 18. decembra 1923 v rámci osláv stala. V tom istom roku uzavrela 60. narodenín spisovateľa Jána manželstvo s farárom Mirkom Čajaka zahrala gymnaziálna mláPetrovičom (1899 – 1983), s kto- dež veselohru v troch dejstvách rým mala tri deti: Kornéliu-Soňu, Slečna inžinier, ktorú napísala Ade-

la Čajaková a réžiu mal na starosti Ján Čajak ml. Bol to vlastne dar syna a dcéry otcovi k 60. narodeninám. Všetky úlohy hry obsadili stredoškoláci: Anča – Emília Lačoková, profesor Štefanovič – Michal Topoľský, Ivan – Ján Tarnóci, Ľuda – Mária Majerová, školník – Ivan Slavka, Amália – Elena Čániová, vychovávateľka – Mária Boldocká. Hra sa vydarila a reprízu mala na Hromnice 2. februára 1924. V Národnej jednote (1924, č. 34, s. 3) nachádzame správu o tom, že na Národných slávnostiach v Petrovci v prvý deň 10. augusta Sokolská jednota zahrala divadelný kus Koniec pohádky, drámu v 3. dejstvách Ady Čajakovej, tiež sa hrala aj jej veselohra Kukučka. Keďže divadelné priestory neexistovali, petrovskí gymnazisti museli hrať divadlo v hostincoch. Preto sa vedenie gymnázia na čele so zástupcom riaditeľa Pavlom Tvrtkovićom rozhodlo vystavať pohyblivé skladacie javisko v gymnaziálnej telocvični, čo žiaci s veľkým elánom aj urobili. Národná jednota (1925, č. 23) prináša správu o tejto akcii.: V turíčny pondelok profesorský sbor so svojim gymnaziálnym žiactvom zariadil slávnostné otvorenie telecvične a gymnaziálneho javiska... Avšak nie tak dávno telocvičňa v ktorej je nové javisko bola ako nešťastný jeruzalemský pútnik, ktorý upadol medzi lotrov. Väčší - menší páni chodili povedľa nej a jej biednej a otrhanej nikto nepomohol. Ženský spolok musel byť Samaritánom. V ženách sa vzbudil šľachetný cit a pretvorili dvoranu na spôsobnú k telocviku, kde mládež môže svoje telo otužovať. Mimo Ženského spolku zásluhu na dobudovaní telocvične majú i druhé korporácie, ako spevokol, Sokol, Skauti a iné... Obecenstvo si na prvom predstavení na novom javisku l. júna


HLAS ĽUDU | 15. 1. 2022 • 3 /4994/

1925 s nadšením pozrelo veselohru Dr. Pavel Kotkodák, ktorej autorom bol dočasný správca školy Pavle Tvrtković. Do slovenčiny ju preložili Jozef Maliak a Adela Petrovičová a zahrali žiaci gymnázia. Adela Petrovičová napísala ešte jednu drámu, a to Pán pekelnej doliny (Národná jednota 1935, č. 33). Knižne táto dráma v 3. dejstvách vyšla pod názvom Inžinier Hora. Národná jednota o tom píše: V prvý deň slávností, v nedeľu večer, zahrali nám petrovskí divadelní ochotníci pred rekordným počtom obecenstva pôvodný dramatický kus Pán pekelnej doliny od Ady Petrovičovej. Hra svojim námetom sa líši od kusov, ktoré sa hrávajú po našich dedinách. Vynikli herci dr. Topoľský a Zuzana Čániová. Adela Čajaková okrem toho, že písala divadelné hry, bola aj herečkou. Sokolská jednota nacvičila veselohru Slobodní manželia od Ferka Urbánka a Ženbu od Gogoľa. Réžiu mal Michal Kellenberger a Andrej Sirácky. V hre vynikli Čajaková, Lačoková a Labát. Okrem toho sa Adela Čajaková osvedčila aj ako režisérka. Po vojne roku 1945 nacvičila Gogoľovu Ženbu, s ktorou potom úspešne navštívila početné slovenské prostredia v Maďarsku. Takže Adela Petrovičová okrem toho, že písala divadelné hry, bola aj herečkou a uplatnila sa aj ako režisérka. Jej uvedené divadelné hry knižne nevyšli, zostali v rukopise. Okrem spomínaných aktivít Adela Čajaková niekoľko rokov úspešne viedla aj divadelnú pobočku. Divadelný odbor bol pod jej vedením mimoriadne činný a už v roku 1936 pripravoval a v roku 1937 i zorganizoval divadelné podujatia Slovákov vo Vojvodine. Keďže divadelné súťaže dopadli dobre, odbor MSJ zorganizoval 22. júna 1938 aj tzv. detské divadelné závody. Poslednú správu o divadelnej pobočke podala v Našom živote v roku 1938. Potom divadelníctvo zanechala. O tom, prečo sa Čajaková vzdala práce v divadelnej pobočke, sa dozvedáme zo spomienok jej otca Jána

Čajaka: Divadelné závody viedli sa v Petrovci a v Banáte. Tieto závody mali veľký úspech a ozaj, najmä v Petrovci prekvapili svojou divadelnou rutinou a vyspelosťou. Ale tento elán zase dlho netrval. Poniektorí ľudia cítili sa byť urazenými, že ich divadelný krúžok nebol odmenený prvou cenou a rozsievali nespokojnosť, tým činom znechucovali i náčelníčku ako i druhých činiteľov. Tak to bolo a tak je to i teraz. Miesto toho, aby sme kriticky, ale pritom nestranne pozorovali prácu jednotlivcov a tiež i takýchto krúžkov, hneď na počiatku cítime sa byť urazenými, mysliac, že sme podnecovaní a tiež, že nám je krivdené. A pritom ani nám do umu nepríde objektívne porovnávať, poučiť sa a snažiť sa zdokonaľovať. Pre tieto a iné príčiny a hlavne preto, že oduševnenie divadelných závodov kleslo a potom tiež, že nemohla po našej oblasti osobne účinkovať, vzdala sa tohoto odboru. Škoda, lebo ona vie sa vhlbiť do úlohy jej zverenej a k tomu má zmysel aj pre divadlo, lebo sama už napísala niekoľko divadelných hier. Od tých čias, odbor tento možno riecť mlčí. Je pravda, že v tejto tak tragickej dobe ani nemôže sa tak vyvinúť, ako by bolo potrebné. Nádejem sa, že po víchriciach, keď nastanú krajšie, požehnanejšie časy, naše divadlo, po našej periférii zase ožije a bude sa požehnane rozvíjať. Tak si spomína Ján Čajak na divadelnú činnosť svojej dcéry Adely Petrovičovej. Adela Čajaková-Petrovičová v časopise Náš život podrobne rozobrala a zhodnotila oblastné divadelné podujatia, ako aj záverečný priebeh súťaží. Podnietená rodinnou literárnou atmosférou začala písať už po stredoškolských štúdiách. Prvú báseň Akordy piesne podzimu uverejnila v časopise Svit (1923), neskôr uverejnila poviedky Mária a Na pašienkovom vŕšku v Našom živote a potom v Národnej jednote. V Národných kalendároch, ktoré vychádzali v Petrovci, redigovala Detský kútik. Knižne vyšla len jedna práca Adely Petrovičovej, a to Inžinier

Hora, dráma v troch dejstvách v edícii Slovenskej jednoty, zväzok 3. Vytlačila Kníhtlačiareň úč. spol., Petrovec, Báčka 1942. Túto hru autorka v roku 1938 zaslala Krajskému výboru v Bratislave, ktorého porota v zložení Jozef Gregor Tajovský, Ferdinand Hoffman a Tido Gašpar jej 17. marca 1938 udelila cenu vo výške 1500 Kčs a poslala hru na posúdenie

Titulná strana knihy Inžinier Hora (1942)

Slovenskému národnému divadlu. Čo čitateľa hneď prekvapí, je prostredie, do ktorého Petrovičová situovala dej tejto drámy. Je to banícke prostredie, s akým sme sa v literatúre stretávali iba málo. Z našich vojvodinských spisovateľov len Gustáv Maršall Petrovský (1862 – 1916) situoval svoju novelu Obete čiernych diamantov (1906) do takého, v tom prípade amerického prostredia, no môžeme konštatovať, že aj niektoré iné charakteristiky tejto novely sa viac podobajú dráme Inžinier Hora. Niektoré, ale menej styčné body nachádzame v próze 70. rokov Lipovianska maša Gustáva Kazimíra Zechentera-Laskomerského (1824 – 1908). Motivická výstavba drámy Inžinier Hora poukazuje na základný výstavbový princíp celej drámy, na princíp kontrastu. Drámu treba posudzovať aj zo sociálneho aspektu. Autorka dala do popredia dve spoločenské triedy: na jednej strane je pán Veselý, majiteľ

uhoľnej bane, a jeho dcéra Alica a na druhej biedou ubití baníci so svojimi rodinami. Aby tento kontrast bol ešte vypuklejší, autorka niekedy zveličuje pri vykresľovaní tragických postáv z ľudu, akou je Hana, bláznivé dievča, a Severová, slepá žobráčka, ktoré by mali ešte viac poukázať na sociálnu ubitosť baníckych rodín, no to sa jej akosi vymklo z dejového rámca. Oproti Veselému, majiteľovi uhoľnej bane a správcovi bane, stojí inžinier Hora, ktorý je prototypom poctivosti a zástancom chudoby, čo sa prejaví najmä pri výbuchu v bani, keď najprv neprávom obvinený stáva sa nakoniec hrdinom a záchrancom zasypaných baníkov. Ako protiklad k inžinierovi Horovi stojí správca bane a protiklady týchto dvoch postáv sa premietajú do ich vzťahu k prostrediu, k ľuďom. Základom vzťahov týchto dvoch postáv sú spoločenské a najmä morálne princípy. Pretože Hora absorboval tieto princípy, víťazstvo v konflikte prináležalo jemu: a nielen víťazstvo morálne, ale aj víťazstvo v ľúbostnej línii drámy, keď sa Alica, dcéra majiteľa bane, za veľmi krátky čas mení z rozmaznanej slečinky na citlivú a obetavú ušľachtilú postavu, ktorú si ako takú inžinier Hora zamiluje a stáva sa tak pravdepodobne aj majiteľom bane. Tragédia v bani zmení zmýšľanie bohatých majiteľov bane a autorka končí dielo šťastným vyriešením tak sociálnej, ako aj ľúbostnej línie. Túto drámu nemôžeme hodnotiť veľmi pozitívne, lebo v nej nachádzame aj mnohé negatívne prvky. Hlavný dej je zhustený, odohráva sa v krátkom časovom období (za 2 – 3 dni), je príliš dynamický a morálne vlastnosti osôb sa veľmi rýchlo menia zo záporných na kladné a tak sa z boháčov, ktorí nikdy nepoznali biedu ľudu, stávajú ich ochrancovia. Takýmto ideálnym zakončením a celkovo nevhodným námetom autorka nemohla vytvoriť dielo vysokej umeleckej úrovne. (dokončenie nabudúce) Foto: z archívu J. Čiepa

V

27


Mozaika HODNOTY Z ÚZADIA PIVNICKÉHO FESTIVALU

Hodnotenie ľudového odevu – nová kvalita festivalu Janko Čérný

INÍ PÍŠU

kde kroj už nie je prítomný sme účastníkov na prihliadanie na v každodennom živote. to, čo si oblečú na festival. Keď ž 54 ročníkov na známom Organizátorov Stretnutia oprašujeme pesničky od zabudnupivnickom festivale všetv pivnickom poli odborná tia, oprášme aj bohatstvo zo skríň ko sa točí okolo ľudovej porota, ktorá roky sledovala starých mám. Pritom nepotrebupesničky. Veď preto Stretnutie spevákov svojimi pripomienjeme žiadne odborné rady: každá v pivnickom poli existuje a aj si kami o krásnom ľudovom dedina má ženy, ktoré najlepšie pripomenulo vzácne jubileum. Ak kroji, čo do Pivnice prinášali, vedia, čo kedy a k čomu najlepšie aj, ale omnoho menej, a nijako nie priviedla na myšlienku, že patrí pri odievaní sa pre tú-ktorú dostatočne bolo toho povedané námahu, ktorú vynakladajú príležitosť. alebo napísané o ľudovom odeve, v zabezpečovaní odevov, Hrdí sme na našich predkov, slovenskom kroji, ktorý tiež patrí treba aj odmeniť. Tak od roku ktorí nám bohatstvo krásy zak tradičnému pivnickému poduja1997 práve takýmto krokom chovali v tradičnom odeve, hrdí tiu. Veď mamky spevákov a zvlášť pivnický festival nadobúda sme, že nám vštepovali lásku k speváčok už mesiace dopredu novú kvalitu. Treba vyzdvihsvojeti, hrdí sme, že v mladých zháňajú, do čoho obliecť svoje núť, že tradičný ľudový odev spevákoch máme nových ľudí, je tým prvkom ktorí v budúcnosti budú pestom a t e r i á l n e j Jana Uramová, Hložany 2003 vať kultúru svojho národa, a tak kultúry slovennezanikneme. Speváci sa snažia z prispôsobujú rýchlemu pohybu, ského ľudu, ktorý je minulosti vyťažiť tie pravé skvosty je nepraktický pre údržbu už aj blízky kultúre duľudového odevu. Odhaľujme, že preto, lebo sa v praxi pri takýchto chovnej, a v tomto sa v našich rodinách skrýva ešte príležitostiach – tancovačkách prípade, na pivnickom celé bohatstvo pôvodných kronepoužíval. Ide o najzákladnejjavisku, odev dopĺňa jov, ktoré majitelia ich ochotne šie, teda najreprezentačnejšie pieseň. Tak na 32. vypožičiavajú mladým účastníkom odevy hlavne dievčat a mladých Stretnutí v pivnickom tohto podujatia v Pivnici. žien. To platí o archaických, ale poli v roku 1997 po Do Pivnice na Stretnutie v pivaj súčasných typoch ľudového prvýkrát odev spevánickom poli sa roky prichádza odevu, ktoré sú čoraz zriedkavejšie kov – účastníkov bol spievať. A, pravdaže, aj páčiť sa v každodennom živote. zvlášť hodnotený. na javisku. Keďže pravidlá festivalu Teda po vyše tridsaťročVedľa cien za internom úspešnom zachovávaní pretáciu a autenticslovenskej ľudovej pesničky kosť piesne speváci Pivničania si vytýčili ešte jesi z Pivnice odnášajú den cieľ: prispieť k zachoaj ceny za pôvodný Michal Pudelka, Anna Uramová a kronikár vaniu ľudových odevov. ľudový odev. Janko Čérný, Pivnica a Hložany 1997 Presnejšie, odmeniť tých, S ohľadom na to, že ktorí prihliadajú aj na túto dcéry, aby čím lepšie zapôsobili na sa v Pivnici každoročne stretajú stránku pri vystúpení na fespivnickom javisku: v primeranom predstavitelia takmer všetkých tivale. Lebo rovnako dlho slovenskom odeve aj pôvodná slovenských prostredí z nášho ako Stretnutie v pivnickom slovenská pieseň znie ešte írečištátu, že sa ľudový odev každej z poli pretrváva aj snaha zatejšie. Ide teda o hodnotu, ktorá nich vyznačuje jedinečnosťou, slebezpečiť si pre túto prílepo spomínané desaťročia predujúc pivnické tradičné podujatie žitosť najkrajší kroj. Stačí trvávala v úzadí Stretnutia, keď môžeme získať aj ucelený obraz pritom načrieť do bohatej ide o organizátorov podujatia. o bohatstve ľudovej tvorivosti na studnice ľudovej kultúry Všímali si ju, o to viac, účastníci a tomto poli, ktoré treba zachrániť toho-ktorého prostredia. Adam Vladislav Stupavský, Hložany 2006 publikum. Preto bolo navrhnuté pred zánikom. K tomu treba priHodnotenie ľudového odevu a od roku 1997 poskytla sa šanca pomenúť, že speváci –účastníci je nová kvalita festivalu v Pivnici. aj ľudovému odevu prezentovať môžu prezentovať aj taký kroj, nakladajú, že je záväzný primeraný Uvádzaním dodatočnej odmeny za sa na nasledujúcich stretnutiach. ktorý si členovia tanečných skupín kroj, prehliadka spevákov sa stala autentickosť ľudového odevu dali Je to jedinečná príležitosť pre Slokultúrno-umeleckých spolkov aj prehliadkou odevu z dedín, odsme jej ten správny ráz, motivovali nemôžu dovoliť, lebo sa ťažko vač v tomto prostredí, zvlášť tam, kiaľ prichádzali speváci – účastníci

U

28

VI


HLAS ĽUDU | 15. 1. 2022 • 3 /4994/

Dueto Božidar Ralbovský a Dominik Ralbovský, Selenča 2007

Členky poroty pre ľudový odev 2007

do Pivnice. Časom sa táto snaha motivovala hodnotením krojov, podnecujúc spevákov, aby aj takto zachovávali a prezentovali verejnosti bohaté ľudové dedičstvo. Je zrejmé, že hodnotné prvky ľudového odevu často schátrané ležia zapadnuté prachom – ak sa nedostali do múzea. Preto od 37.

dáva aj ľudovému odevu. Konečne, spolu s ľudovou pesničkou práve kroj prispieva k ucelenejšiemu obrazu prostredia, z ktorého spevák – účastník prichádza a na základe spomínaných dvoch prvkov sa vlastne aj spoznáva. Doraz na kroje, ktoré si účastníci Stretnutia v Pivnici obliekali, nikdy nebol zanedbateľný. Veď na pivnickom javisku vždy a každý sa chcel páčiť a krása pôvodného ľudového odevu nemá konkurenciu. Preto sa snaha vo výbere čo najpríležitostnejšieho kroja pre festival odzrkadlila aj v pravidlách Stretnutia v pivnickom poli: osobit-

Nie však menej vzácne sú aj kroje z novšieho obdobia. Sú potvrdením, že ľudový odev v našom prostredí ešte stále žije, vyvíja sa, aj keď s novou funkciou, s novodobými nositeľmi dostáva aj nové formy a spôsoby výzdoby. Účastníci Stretnutia v Pivnici si ich radi obliekajú a prinášajú si ich na vystúpenia na festivalovom javisku. Snažili sa navyše zadovážiť adekvátnu obuv, odevné doplnky, pokrytie hlavy a prispôsobiť si účesy, čo často nie je ľahké dosiahnuť. Keď ide o kroje, kvalita pivnického festivalu sa každoročne zvyšuje. Kroje sú vždy lepšie upravené, vycibrené a zvláštnosťou je aj to, že sa neopakujú. Každoročne sú iné. Je to preto, že viac pozornosti venujeme kroju na podujatí – na Stretnutí v pivnickom poli v Pivnici. To nie je žiadna nová namáha, ani výdavok. Len zhodnotenie toho, na čo Anna Margaréta Valentová, Selenča 2007 už účastník námahu vynaložil. Každá taká namáha so Stretnutia v pivnickom poli sme zameraním na zachovanie rázovisa pokúsili urobiť ešte jeden krok tosti ľudového odevu si zasluhuje dopredu: prostredníctvom výstavy povšimnutie a je chvályhodné. krojov zachrániť pred zabudnutím, Lenže číra studnica, z ktorej sa či sprítomniť spomienky na zašlé čerpá – starej materine truhlice časy. Začali sme s pivnickým ľua skrine – nemôže donekonečna dovým odevom – veď aj festival poskytovať odev pre vnúčatá a začal a pretrváva v Pivnici – a v pravnúčatá, s ktorými sa potom rámci nasledujúcich ročníkov tu hrdia účastníci stretnutia v Pivnici. v Pivnici sme mali príležitosť vidieť Už dvadsaťtri ročníkov tradičnéaj výstavy ľudového odevu z iných ho festivalu – Stretnutie v pivnicnašich prostredí. kom poli – osobitná pozornosť sa

to, čo jej ponúknu speváci, než s vopred presne vytýčeným cieľom, čo bude hodnotiť. Účastníkom festivalu môže byť povďačná, že do Pivnice priniesli najstaršie pôvodné ľudové kroje, teda, že vynaložili úsilie a taký odev vo svojom prostredí našli. Členky poroty sú mienky, že kým sa takéto kroje na festivale budú zjavovať, dovtedy si zasluhujú pozornosť poroty, ktorá hodnotí odev. Škoda, že tých odmien nemáme aj viac. Zaslúžili si ich, povedzme, obaja predstavitelia Starej Pazovy, mužský odev predstaviteľa z Kovačice, ďalej mužský odev z Petrovca. Vôbec naši chlapci si tento rok dali záležať aj na svojom výzore, ktorým dopĺňali pesničku. Keď ide o krásu krojov, tak nemožno povedať, že niekto z účastníkov nevyzeral pekne. Boli krásni a medzi nimi háTatiana Miháleková a Anna Čandová, Padina a Selenča dam najkrajšie predstaviteľky 2008 zo Selenče a z ná porota zvolená s týmto cieľom Jánošíka. Možno ich pochváliť za hodnotí kroj. súčasný ľudový odev a starostlivosť Porota, ktorá sledovala a hodnopri jeho výbere. tila autentickosť ľudového odevu, Prvými nositeľmi týchto cien nemala ľahkú úlohu a v roku 1997 sa stali Anna Uramová z Hložian v správe, ktorú podala, čítame: a Michal Pudelka z Pivnice.“ „Po prvé, porota pracovala bez (dokončenie nabudúce) Foto: A. Francistyová skúsenosti, viac sa spoliehajúc na

VII

29


Mozaika RADY A NÁPADY IBA PRE LABUŽNÍKOV

Sypaná hrnčeková buchta s jablkami

3. Vo väčšej miske zmiešame všetky sypké suroviny. 4. V druhej miske poriadne zmiešame nastrúhané jablká so

škoricou. 5. Na dno vymasteného a múkou vysypaného plechu nasypeme sypkú zmes (sypeme toľko, aby sme nevideli dno plechu). 6. Na suchú zmes navrstvíme jablká, ktoré nestláčame v rukách. 7. Znovu navrstvíme sypkú zmes a opäť jablká. 8. Ukončíme to sypkou vrstvou a na vrch nastrúhame maslo (používame hrubé strúhadlo). 9. Takto nasypaný koláč dáme piecť do vopred vyhriatej rúry. Pečieme pri teplote 200 stupňov cca 40 minút. Zdroj: recepty.aktuality.sk

lyžičkami cukru. Nakoniec povrch preleštite suchou handričkou. 6. Pohnojí domáce kvety a dodá lesk listom. Pokiaľ chcete, aby mali vaše izbové kvety lesklé listy, pridajte pivo do vody, ktorú kvetom rosíte listy, budú potom krásne lesklé. A keď v chladničke alebo na stole nájdete vypáchnuté pivo, rozrieďte ho s vodou a použite ho ako hnojivo pri zalievaní kvetov. Uvidíte, že sa vám odvďačí. 7. Vyleští hrnce a panvice z mosadze. Pomocou mäkkej handričky jemne naneste pivo na povrch riadu. Nechajte chvíľu pôsobiť, potom opláchnite a osušte inou jemnou handričkou. Kyseliny v pivnom moku pôsobia na väčšinu kovov takmer zázračne. 8. Dodá lesk vlasom. Pivo je skvelým „liekom“ na vlasy bez života. Nalejte za malú fľašku do hrnca a na miernom ohni ho priveďte do varu. Potom teplotu znížte a zredukujte obsah hrnca až na 1/4 pôvodného množstva. Tak odstránite alkohol, ktorý by mohol vaše vlasy vysušiť. Nechajte pivo

vychladnúť a potom ho zmiešajte so šálkou vášho obľúbeného šampónu. Vzniknutý elixír potom použite na umývanie vlasov ako obvykle. Vaša hriva získa väčší lesk a ligot. 9. Zmäkčí tvrdé mäso. Pretože pivo obsahuje kyseliny, je skvelým krehčovačom. Pomôže vám vychutnať si mäso, ktoré by inak bolo príliš tvrdé. Výhodou je, že na rozdiel od vína a octu nijako nezmení chuť mäsa. Stačí ho doň len naložiť a nechať marinovať v chladničke do času niekoľkých hodín, alebo ešte lepšie cez noc. 10. Zbaví záhradu slimákov. Rovnako ako pre niektorých ľudí, je aj pre niektorých záhradných škodcov pivo neodolateľné – najmä pre slimáky. Ak máte problémy s týmito slizkými votrelcami, pripravte im pascu. Do zeme zapustite plastový téglik, najlepšie blízko rastlín, ktoré potrebujete ochrániť. Ale tak, aby téglik nebol v úrovni pôdy. Musí kúsok prečnievať nad úroveň terénu, pretože inak by doň napadali aj užitočné živočíchy. Do polovice téglik naplňte pivom a ráno pascu skontrolujte. Pravdepodobne v nej nájdete kopu opitých a utopených nepozvaných návštevníkov.

Suroviny: 1 hrnček detskej krupice, 1 hrnček hladkej múky, 1 hrnček práškového cukru, 1 prášok do pečiva, 1 kg nastrúhaných jabĺk, 100 g masla a podľa chuti pridáme aj škoricu Takto sa to podarí: 1. Pripravíme si plech o rozmere 20 x 30 cm, dno poriadne vymažeme maslom a vysypeme múkou. 2. Použijeme hrnček s objemom 300 ml.

RADY DO DOMÁCNOSTI

Na čo je pivo? 1. Vyčistí zlaté šperky. Pivo vráti zašlý lesk vašim prsteňom, retiazkam a ďalším šperkom. Podobne, ako keby ste použili kúpený chemický čistič, nalejte pivo do nejakej misky a zlaté šperky doň asi na hodinu vložte. Potom ich vyberte, opláchnite a jemne vyleštite suchou handričkou. 2. Pochytá octové mušky. Útočia od jari do jesene. Maličké dotieravé ovocné mušky, ktoré sa vo vašej kuchyni objavia hneď ako niekde necháte ležať rozkrojený citrón, ovocie na mise alebo zabudnete vyniesť kôš. Stačí na kuchynskú linku umiestniť nejakú nádobu s pivom alebo plechovku so zvyškom lahodného moku. Tú nepriedušne prekryte papierom či potravinovou fóliou. Do nej urobte vidličkou či nožom malinké dierky. Mušky tam vletia a nedostanú sa von. 3. Uvoľní hrdzavé skrutky. Použitie piva na uvoľnenie „nepovoliteľných“ skrutiek znie možno šialene, ale funguje to. Kyseliny v pive pomôžu rozpustiť hrdzu, ktorá vám bráni v ich povolení. Nalejte pivo priamo na skrutku a počkajte

niekoľko minút. Hrdzu vám pomôžu narušiť aj bublinky, takže použite pivo čerstvo otvorené. 4. Odstráni škvrny. Namiesto zháňania chemického čistidla, keď niekto vyleje čaj alebo kávu na oblečenie, koberec či napríklad čalúnenie, polejte škvrnu pivom. Nechajte pivo na chvíľu pôsobiť a potom škvrnu vytrite čistou handričkou. Nakoniec miesto dobre vyčistite mydlom a vodou, aby ste sa zbavili zvyškov chmeľového zázraku. 5. Vráti farbu a lesk drevenému nábytku. Pokiaľ máte doma nejaký ten kúsok zo smrekového dreva, zabudnite na leštenky. Nábytok pretrite mäkkou handričkou namočenou do piva. To pomôže obnoviť stratený lesk a farbu. Nábytok z dubového dreva bude vyzerať ako nový, ak ho potriete „leštenkou“ pripravenou zmiešaním pohára piva s približne tromi

Mozaiku číslo 268 pripravil Jaroslav Čiep

30

VIII


Kultúra PAZOVSKÝ KALENDÁR NA ROK 2022

Minulosť a dnešok v tradičnom čítaní Anna Francistyová

A

j dvadsiaty prvý ročník tradičnej pazovskej ročenky láka čitateľov peknými fotografiami mladých krojovaných Pazovčanov na obálke. Týmto spôsobom sa im tentoraz „prihovárajú“ Alexandra Filková s Darkom Ikerom na titulnej strane a Andrea Rumanová na poslednej strane. A čitateľov iste zaujme aj obsah Pazovského kalendára 2022, ktorý s inzerčnou časťou má takmer 200 strán. Štandardne na začiatok redaktor Martin Prebudila zaradil kalendárium. Oceňujeme obohatenie tejto rubriky múdrymi výrokmi slávnych mysliteľov. K tomu pri každom mesiaci v roku je kolážová fotografia staropazovského umeleckého fotografa Dávida Jovnáša z výstavy v miestnostiach Ľudovej knižnice Dositeja Obradovića počas osláv Dňa Obce Stará Pazova 1. augusta 2021. Nasledujú celostranové fotografie, ktoré pripomínajú významné udalosti pre staropazovských Slovákov v uplynulom roku. Medzi nimi je i návšteva Milana Jána Pilipa, predsedu Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, a inštalovanie nového seniora sriemskeho Mgr. Igora Feldyho, farára staropazovského. Zaujímavá a prehľadne podaná je kronika Objektívom a perom od novembra 2020 po november 2021. Niektoré tu trefnou fotografiou vysunuté udalosti sú aj detailnejšie spracované na ďalších stranách. Žiaľ, súčasťou každodennosti sú aj odchody spoluobčanov na cestu bez návratu. V tejto ročenke vďaka nekrológom ešte raz si nielen Staropazovčania, ale aj širšia verejnosť uvedomili, že sa v sledovanom období do spomienok vybrali Karol Forgáč, Ján Poljovka, Pavel Pokoracký, Ján Vereš, Mária Lakatošová• KULTÚRA •

-Šagová, ako i veľký priateľ tohto prostredia spisovateľ, básnik, prozaik, bibliograf a editor Miroslav Bielik. Nasleduje vyše sto strán čítania na celý rok. Sprítomňuje sa vzácna minulosť, zaznamenáva súčasnosť. Pre správny vstup do budúcnosti. Čitatelia sa viac dozvedia o najvýznamnejších cirkevných udalostiach za 250 rokov pôsobenia SEAVC v Starej Pazove, o farárovi a publicistovi Štefanovi Leškovi, je tu i druhá

časť z obsiahlejšej práce z dejín školstva Slovákov v Starej Pazove od roku 1770 do 2020. Z minulosti čerpajú vzácne informácie i príspevky o sriemskych Slovákoch na stranách Národného hlásnika a o prvom informátore o živote na Dolnej zemi – o časopise Dolnozemský Slovák k 120. výročiu vzniku tohto časopisu. Spracovaná je i staropazovská železničná stanica a rakúsko-uhorská nemocnica v Starej Pazove. Svoje miesto tu majú aj vlani dôstojne oslávené vzácne výročia: 10. výročie Ústredného archívu SEAVC v Srbsku, 250. výročie príchodu Slovákov do

Starej Pazovy a 100. výročie Spolku pazovských žien. A teraz konkrétne o niektorých spoluobčanoch. Známe youtuberky či vlogerky Emília Faragová a Klára Fitošová sa vďaka svojim videonahrávkam pod názvom Pazovské obyčaje dostali i do Pazovského kalendára. Nech im námety na ich sympatické spracovanie potrvajú ešte dlho. Pre potenciálne vlastné memoáre uznávanému lekárovi na dôchodku Dr. Mišovi Filipovi iste dobrým podkladom bude interview z tohtoročnej pazovskej ročenky. Nemohla tu, pravdaže, chýbať ani Jana Rumanová, absolútna víťazka republikovej súťaže recitátorov v roku 2021. Korunovala tak svoju dlhoročnú recitátorskú vášeň. Tento úspech bude spomínať aj vďaka tomu, že všetky recitačné kolá prebiehali online, teda ani vo Valjeve na republikovej súťaži priamo nebola, iba mohla sledovať vyhodnotenie jej nahratého výkonu a dvíhanie tabuliek všetkých členov poroty s najvyššími známkami – desiatkami. Desiatky si zaslúži i pán majster Michal Turčan, jeden z najstarších pazovských majstrov obkladačov. A potom bonbónik: denníkový riport mladej turistky Kataríny Džunkovej zo Slovenska, ktorá v Srbsku – konkrétne v Starej Pazove –strávila dva týždne pred pokračovaním letu do USA a zažila tu „slasti núteného tranzitu“. Presvedčila sa v pravdivosť slov jej hostiteľov: „Pamätaj, že zo Srbska môže človek odísť hocijaký – nahnevaný, sklamaný... Ale nikdy nie hladný.“ Vždy je zaujímavé vidieť, počuť či čítať, ako nás vidia iní. Katarína si aj

toto zapamätala: „Chlapci mi tam kúpili takmer nealkoholické pivo s príchuťou bazy. Bolo na ňom napísané „Zova“ („baza“) a my sme vtipkovali, že z toho vznikol názov Pazovy. Jednu plechovku Pa-Zovy spolu so sladkou úrodou z Michalovej záhrady som si odviezla do Belehradu.“ Na túto slovensko-pazovskú nôtu nadväzuje aj trochu nostalgický príspevok na tému stále aktuálnej migrácie do krajiny našich predkov pod názvom Mať volali... a ešte aj dnes volajú... Na svoje si prídu i najmladší čitatelia a pre milovníkov športu je tu rozhovor s najmladším pazovským šachovým veľmajstrom Aleksandrom Inđićom. Neprezradili sme vám všetko, čo si v tomto tradičnom čítaní nájdete. Pripomenieme ešte predsavzatie zakladateľa tejto ročenky Miroslava Demáka: „Keď sme v prvom roku tretieho tisícročia pripravovali prvý Pazovský kalendár, povedali sme si, že v ňom chceme zachovať všetko, čo len nájdeme z našej minulosti, ale zároveň vydáme svedectvo o tom, čo sa deje v reálnom, dnešnom čase.“ S odstupom času možno konštatovať, že je tá minulosť dobre zastúpená, ale pazovským spisovateľom z minulosti sa vraj viac pozornosti venovalo písaním o ich živote a menej boli sprístupnené ich najznámejšie diela. Začnúc týmto ročníkom zverejnené budú po dve vybrané prózy, potom sa bude pokračovať poéziou a drámou. Takže ako základ budúcej antológie Sobotné večery sú tu prózy Vladimíra Hurbana Vladimírova a Zlatka Klátika. Toto pekné nielen pazovské čítanie technicky upravil Alen Nechvátal a jazykovo Ján Širka. S podporou Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí v Bratislave ho vydal a vytlačil GKP SAVPO v Starej Pazove.

3 /4994/ 15. 1. 2022

31


Kultúra STAROPAZOVSKÁ OBEC

Tanec je krásny šport Anna Lešťanová

V

ďaka veľkej láske k tancu a veľkému entuziazmu v roku 1985 bola založená Tanečná škola Vračar v Belehrade a o rok neskôr aj Športovo-tanečný klub Vračar. Na tisíce detí a dospelých naučilo sa kochať sa v tanci, hudbe a v družbe.

klub Vračar patrí medzi tanečné kluby s najväčším počtom trofejí v Srbsku. Aj deti z územia Staropazovskej obce mali česť stať sa v roku 2015 členmi tohto klubu a svoje prvé tanečné kroky urobili v miestnostiach Strediska pre edukáciu detí Kaleidoskop v Novej Pazove. Nádejné tanečnice, Z pravidelných skúšok

paso doble a jive. Podľa pravidiel všetci členovia, resp. členky musia mať rovnaký kostým, topánky, účes a líčenie. Ako

Získané diplomy a odmeny

Niektorí z nich sa stali vynikajúcimi tanečníkmi a dosiahli výnimočné výsledky a uznania. Výsledkom obetavej práce sú i mnohé generácie súťažiacich tanečníkov a Športovo-tanečný

ktoré trénujú tento krásny šport, sú hlavne z Novej a zo Starej Pazovy. Štyri dievčence sú od samotného začiatku v tomto klube a v roku 2022 začínajú siedmy ročník družby s tancom. Ostatné ich rovesníčky sú tam kratší čas. Sú dve skupiny tanečníc: mladšia Flamingo girls a staršia Shining stars a obe skupiny tancujú v ženskej formácii. Je to jedna z tanečných disciplín a formácia môže byť zostavená z dievok, resp. dievčeniec a mužsko-ženských párov. Tento tanec sa tancuje v dvoch disciplínach, a to v latinskoamerickej formácii a štandardnej formácii. Choreografie pozostávajú Každá medaila si vyžadovala hodne z piatich latino tancov: chapráce -cha-cha, samba, rumba,

32

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Tanečnice hrdé na odmenu

sa dozvedáme od samotných členiek a ich rodičov, hodiny tanca majú dvakrát týždenne v Novej Pazove. Pred každým súťažením počet tréningov sa zväčšuje, a ak je to potrebné, konajú sa aj v sídle tanečného klubu v Belehrade. Svoje prvé tanečné kroky

tieto talentované dievčence, dnes už dievky, urobili za pomoci prvého trénera Stefana Pataftu, potom cvičili s Gordanou Gordićovou a ich terajším trénerom je Nemanja Nikolić. Každý z trénerov má zvláštny spôsob práce, ale spoločné sú im veľká láska k tancu a energia. Usilujú sa, aby svoje tanečné vedomosti a zručnosti čím lepšie preniesli na svoje žiačky: ako sa má správne držať telo, ako pocítiť emóciu pri tanci, ako sa smiať, tešiť..., ale aj ako byť férový a korektný voči ostatným

Z vystúpenia členiek Športovo-tanečného klubu Vračar • KULTÚRA •


súťažiacim. Členky tejto školy a ich rodičia hovoria, že zvlášť pri nácviku novej choreografie skúšky vedia byť veľmi vyčerpávajúce. Každá námaha sa však oplatí, o čom svedčia aj početné

vystúpenia na rozličných súťaženiach a získané odmeny, ktoré im veľmi veľa znamenajú. Majú ich skutočne veľa. Spomenieme niektoré: 1. miesto na Medzinárodnom festivale tanca Belehrad

Talentované členky s trénerom Nemanjom Nikolićom

Tanečné choreografie sú aj náročné

Milovníčky tanca na svojich začiatkoch

2016, 1. miesto na Belehradskom festivale tanca 2017, 1. miesto na Internacionálnom Dance festivale v Belehrade 2018, 2. miesto na Dance Off festivale v Grécku 2018, 3. miesto na Internacionálnom festivale v Belehrade 2019 a 1. miesto na internacionálnom Dance festivale v Jagodine 2019. Tanečnice najväčšiu podporu majú od svojich rodičov, trénerov a rovesníkov. Podľa nich

„tanec nie je iba nový krok, to je oveľa viac – radosť z družby, emócie, obavy, je to sila, vášeň, gracióznosť…“. Plánov na nadchádzajúce obdobie majú veľa, ale to najlepšie vedia ich tréneri a spresnia sa, keď odštartujú nové súťaženia, nové tanečné festivaly. Možno je práve medzi týmito tanečnicami aspoň jeden nový talent. Foto: z archívu členiek klubu

VÝKLAD NOVÝCH KNÍH

Knižné tituly vydané po anglicky v SVC Jaroslav Čiep

Z

ačalo sa to roku 2019, keď Slovenské vydavateľské centrum vydalo prvý titul – vedeckú monografiu doc. PhDr. Oľgy Bočákovej, PhD., (1955) univerzitnej profesorky zo Slovenskej republiky, vedúcej Katedry sociálnych vied a poradenstva Fakulty sociálnych vied Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave, v koautorstve s PhDr. Darinou Kubíčkovou, PhD., zástupkyňou vedúcej katedry, The overview of the solution to selected negative social phenomena at the present time (Prehľad riešenia vybraných negatívnych spoločenských javov v súčasnosti). O rok na to, teda roku 2020, vyšla v uvedenom petrovskom vydavateľstve publikácia doc. PhDr. Oľgy Bočákovej, PhD., The importance of spirituality • KULTÚRA •

for the quality of life (Význam spirituality pre kvalitu života). V roku 2021 tento produkčný zámer narástol a vyšlo ďalších päť titulov predovšetkým Oľgy Bočákovej, ale aj jej ďalších kolegov z Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave z Fakulty sociálnych vied. V registri vydaných kníh v Knižnici Matice srbskej v Novom Sade sme rešeršovali nasledujúce tituly: Social work, social services and therapies for patients/clients after surgical treatment of breast cancer (Sociálna práca, sociálne služby a terapie pre pacientky/klientky po chirurgickej liečbe rakoviny prsníka) autorov Oľgy Bočákovej, Jany Stanovej a Evy Vaskej

(ISBN 978-86-7103-567-5), Social services for seniors with Alzheimer‘s disease (Sociálne služby pre seniorov s Alzheimerovou chorobou) PhDr. Evy Vaskej, PhD., (1957) (ISBN 978-86-7103568-2), Seniors in the dimensions of quality of life (Seniori v dimenziách kvality života) PaedDr. PhDr. Ivety Petríkovej-Rosinovej, PhD., (ISBN 978-86-7103-566-8), Selected social negative situations in the dimensions of social work and social services (Vybrané sociálne negatívne situácie v dimenziách sociálnej práce a sociálnych služieb) doc. PhDr. Oľgy Bočákovej, PhD., PhDr. Mgr.

Andreja Hrnčárika, PhD., a PhDr. Zuzany Drakovej, PhD., (ISBN 978-86-7103-564-4) a Emergency crisis situations and their solutions (Havarijné krízové situácie a ich riešenia) autorov doc. PhDr. Oľgy Bočákovej, PhD., a PhDr. Michala Imroviča, PhD. Vedecké monografie, ktoré v roku 2021 vydalo Slovenské vydavateľské centrum v Báčskom Petrovci, a dokopy je päť titulov, vychádzali ako prvé edície uvedených titulov vydaných v anglickom jazyku. Určené sú pre trh Slovenskej republiky, predovšetkým pre študentov uvedenej fakulty, a nepobadali sme, že sú v predaji aj v Srbsku. Všetky tieto publikácie rozmerov 22 x 15 cm, vytlačené na ofsetovom papieri, zlepené do mäkkej väzby, v rozsahu od 104 do 126 strán, vyšli s vročením 2021. Neuvedená tlačiareň ich každú vytlačila v náklade 110 kusov.

3 /4994/ 15. 1. 2022

33


Kultúra ĎALŠIE ČÍSLO INTERNETOVÉHO ŽIACKEHO ČASOPISU

Čaroslov čaruje ďalej Anna Francistyová

P

ekné veci si radi aj zopakujeme. Časopis žiakov slovenských škôl vo Vojvodine pod názvom Čaroslov teda vznikol 13. novembra 2010 v Základnej škole Jána Čajaka v Báčskom Petrovci. Bol to výsledok druhého seminára žiakov základných škôl, keď sa na pozvanie jeho iniciátorky Márie Andrášikovej, profesorky slovenského jazyka v petrovskej škole, stretli na jednom mieste členovia redakcií školských časopisov. Zoskupili sa tu žiaci z 11 slovenských vojvodinských škôl (z Kulpína, Hložian, Kysáča, Pivnice, Kovačice, Aradáča, Padiny, Erdevíka, Petrovca, zo Selenče a Starej Pazovy). S odstupom času môžeme povedať, že vďaka tomuto užitočnému semináru v niektorých školách začali vydávať, alebo obnovili vydávanie školských časopisov. A priamo na tvári miesta z príspevkov rôznych žánrov vznikol spoločný ukážkový časopis, ktorý, hľa, pretrváva už dvanásty rok. Onedlho dostal aj svoju alternatívnu formu – elektronickú. Doba potvrdila, že táto internetová verzia Čaroslovu je praktickejšia a medzičasom už prekročila prah Vojvodiny a je z nej vzácne dolnozemské školské čítanie. Predovšetkým však miesto na širšiu prezentáciu našich škôl,

na sebarealizáciu žiakov v písaní slohových prác, v kreslení, fotografovaní, aj v novinárčení. Desiaty ročník internetového Čaroslovu právom je priam ukážkou slovenského národnostného školstva vo Vojvodine. V ňom sa verejnosť môže dočítať o spoločných školských podujatiach, o akciách v jednotlivých školách.

Dnes sa stal samozrejmou súčasťou webových stránok škôl. Nuž a v ústrety koncoročným sviatkom a pred ukončením prvého školského polroka, teda v decembri 2021, vyšlo už jeho 15. číslo (https://caroslov.rs/ caroslov-15).

Má 72 strán a na úvod sa čitateľom prihovára Ján Pitoňák, hosťujúci učiteľ Slovenskej základnej školy, gymnázia, materskej školy a kolégia v Békešskej Čabe, v Maďarsku. Nostalgicky si zaspomínal na štyri úspešné ročníky stretnutia Mladých dolnozemcov, zmienil sa o internete, ktorý sa stal našou každodennosťou, potrebou, keď sa chceme nielen vzdelávať, ale aj rozprávať a zvlášť vidieť. Aj po dvoch nevydarených stretnutiach Mladých dolnozemcov – pre pandémiu koronavírusu – svoj príhovor končí slovami: „Optimizmus nám pomôže skôr sa z tejto situácie vymaniť a v zdraví sa zase stretnúť!“ Nuž a práve najnovšie číslo Čaroslovu je dôkazom, že aj napriek odporúčaniam Mladí dolnozemci sa stretávajú – stali sa súčasťou tohto internetového časopisu. Čitatelia si v tomto najnovšom čísle môžu prečítať o rôznych podujatiach z Dolnej zeme, zo škôl s vyučovacím jazykom slovenským v Maďarsku, Rumunsku a v Chorvátsku. V pokračovaní Čaroslov zviditeľňuje prácu na-

šich vojvodinských základných škôl (v Petrovci, Kovačici, Padine, Hložanoch, Selenči, Kulpíne, Pivnici, Jánošíku, Erdevíku, Aradáči, Laliti, Kysáči) a petrovského gymnázia. Je tu kopa krásnych textov, výtvarných prác, slohových prác, fotografií. Možno vás zaujme niektorý z titulkov, aby ste ho vyhľadali na internete: Knižnica nestraší a knihy nehryzú, Dobrodružstvo jesenného listu, Potulky minulosťou osviežené humorom, Slovo má ľahkosť vetra a silu hromu, Dievčenské slzy, Moje budúce povolanie, Po daždi prichádza dúha. Pätnástykrát čaroslováci umožňujú čitateľom spoznávať svoje kultúrne dedičstvo a miestne tradície, zároveň získať kladný vzťah k ľudovej slovesnosti. Upevňujú dolnozemskú spolupatričnosť, držia sa spolu a spoločnými silami zachovávajú svoju slovenskú identitu. O najnovšie číslo internetového Čaroslovu sa aj tentoraz postarali: Mária Andrášiková, autorka a koordinátorka, a Andrej Varga, ktorý technicky a graficky upravuje Čaroslov. Pätnáste číslo internetového vydania spoločného časopisu žiakov slovenských škôl vo Vojvodine vyšlo s finančným prispením Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí z Bratislavy.

Na ukážku vám ponúkame niektoré práce z najnovšieho čísla Čaroslovu. Sú to texty žiakov ZŠ T. G. Masaryka v Jánošíku, ZŠ Mladých pokolení v Kovačici, ZŠ Jána Čajaka v Báčskom Petrovci a ZŠ Jozefa Marčoka-Dragutina v Hložanoch.

Všetko je tak, ako má byť Čokoľvek sa nám v živote stane, je nejaký dôvod na to. Aj keď si to hneď neuvedomíme a v tej chvíli sa nám to nepáči, časom prídeme k tomu, že je všetko presne tak, ako má byť. Pamätám si, keď sme šli na lyžovanie na Slovensko s našou školou. Vyšli sme na kopec a odtiaľ sme sa šmýkali dolu. Zdalo sa mi, že ja to nezvládnem. Neviem ani 34

www.hl.rs

sám, ako som prekonal strach a onedlho som lyžoval. Zrazu som spadol. Srdce mi búšilo, ale musel som pokračovať. Znovu som spadol. Už som si pomyslel, že ja nie som pre lyžovačku. Predsa som šiel skúsiť ešte raz. Nohy akoby samy vedeli, čo majú robiť. Bol to neskutočný zážitok. Naučil som sa lyžovať. Užíval som si krásny výhľad na

Informačno-politický týždenník

hory prekryté snehom. Mohol by som sa lyžovať celé dni, od rána do večera... Vtedy som sa naučil, že ak chcem dosiahnuť krásny život plný šťastia, nesmiem sa sťažovať a ľutovať, ale plným srdcom ísť do toho. Každá námaha sa oplatí. Marko Supek Jánošík • KULTÚRA •


Sára – morská panna Tak ako každý rok, aj tentoraz sa Sára s rodičmi chystala k moru. Nudné balenie vecí a zdĺhavá cesta spôsobili hádky a napätie v rodine. Avšak keď sa za vysokými horami po dlhom cestovaní v rozhorúčenom aute pred nimi rozprestrel veľkolepý pohľad na more, všetky hádky zmizli a úsmev a radosť skrášlili tváre trojčlennej rodiny. Sára sa ani poriadne nerozbalila, už bežala na piesočnú pláž voňajúcu morskou vodou a hneď sa ponorila do vody. Plávanie v jemných vlnách obliatych slnečnými lúčmi bol pre Sáru prenádherný zážitok. Akoby ju vlny objali do náručia a kolembali, kolembali. Sára mala rada plávanie a keďže veľa času trávila vo vode, mama si ju doberala, že sa zmení na morskú pannu. Neďaleko pobrežia, kde si milá rodinka rozprestrela ležadlá a opaľovala sa na teplom slniečku, vyčnievali z vody dve veľké skaly. Boli osamelé, akoby čosi skrývali. Sára si pomyslela, že tú vzdialenosť

poľahky zvládne a vypátra, čo tie záhadné skaly skrývajú. Plávala pomaly, vychutnávala si každý dotyk vody. Keď vyšla na skalu, šťastná, že prekonala takú veľkú vzdialenosť, zamávala rodičom, pozrela pred seba a takmer zmeravela. Skaly boli plné prekrásnych mušlí, ktoré more vyplavilo. Z vody vyčnievali pestrofarebné koráliky, pomedzi ktoré sa perlili strakaté rybky. Bolo úžasné pozerať sa na ten klenot morského sveta. Sára sa nemohla nasýtiť toho očarujúceho pohľadu. Každý deň sa tam vracala. Bolo to útočisko ticha, pokoja a prenádhernej krásy. S veľkým zanietením obdivovala svet, ktorý sa pred ňou denne objavoval. Vždy iný a krajší. Raz, pozerajúc do číročistej azúrovej vody, spozorovala divný záblesk. Mihnutie. Zbystrila zrak. Neverila. Neverila vlastným očiam. Bola to morská panna. Dlhé vlasy. Dlhý chvost. Prekrásnymi modrými očami zažmurkala na Sáru a v tej istej chvíli zmi-

zla do modrej hlbočiny. Sára sa zdesila. Pozerala do vĺn a pýtala sa ich: „Bola to realita? Videla som morskú pannu, alebo to bol len prelud, vidina?“ Dlho sedela na skale pozerajúc sa do modrej hĺbky. Čakala odpoveď. Tá neprichádzala. Slnko už dávno zašlo za morskú hladinu a Sára stále sedela a čakala. „Poď,“ prebral ju zo zadumania otcov hlas, „veď tu skrehneš. Zajtra zasa prídeš.“ Sára bola zmätená: Videla morskú pannu, alebo nevidela morskú pannu? Bola to otázka, na ktorú nevedela zodpovedať, ktorá ju miatla, znepokojovala. Plávala tam každý deň. No morskú pannu už neuvidela. Mama ju upokojovala: „Dlho si sedela na skalách, nepohnute si pozerala do vody, a to, čo si videla, nebola morská panna, to si bola ty. Vo vode si videla svoju prekrásnu tvár.“ Videla? Saňa Severínyová Kovačica

Klas zrnečný Bolo teplé leto, krásne slnečné popoludnie. Bol som u starých rodičov. Môj starý otec a ja sme pracovali v záhrade. Na konci záhrady je starého otcovo pole. V tom roku tam mal posiatu pšenicu. V jednom momente ma niečo akoby volalo do pšenice. A práve v tom momente môj starý otec odišiel po niečo do domu, nechal ma v záhrade samého. Keď som sa dobre sústredil, počul som, akoby niečo zase zo pšenice na mňa volalo. ,,Peterrrrr... Poď semmmm...“ Trošku som váhal, no vkročil som do pšenice. Žlté klasy sa začali ovíjať okolo mojich nôh a rúk, až som si musel ľahnúť. Najväčší klas zo všetkých sa vztýčil nad

moju hlavu a povedal: ,,Peter, vitaj. Ďakujem ti, že si medzi nás prišiel. Vítam ťa v Panónskom kráľovstve klasov. Ja som Klas zrnečný a toto sú moji bratia a sestry. Mám takmer 300 rokov. Nikomu sa ešte nepodarilo skosiť ma. Videl som, ako sa tieto močaristé pusté kraje premieňali na úrodné, ako tu bolo čoraz viac ľudí. V minulosti som videl, ako kone a voly orú túto zem poháňané mozoľnatou rukou tvojich predkov. Teraz vidím nejaké stroje. Orú, sejú, kosia a zberajú úrodu. Aké máš ty plány s touto zemou?“ ,,Nemám plány so zemou. Plánujem ísť študovať na Slovensko,“ odpovedal som bojazlivo a úprimne.

,,V poriadku, ako myslíš... Venujem ti toto jedno zrniečko, aby ti vždy pripomínalo tvoj rodný kraj.“ Potom prišiel môj starý otec do záhrady, volal na mňa a našiel ma ležať v pšenici. Spýtal sa ma, prečo ležím v pšenici. Neodpovedal som. Všimol si, že držím niečo v ruke. ,,Čo, aj tebe Klas zrnečný dal zrniečko a rozprával ti o rodnom kraji?“ Usmial sa a povedal, nech sa chytám roboty. Zrniečko som si položil do vrecka na nohaviciach. Dal som sa do roboty... Peter Pavčok Báčsky Petrovec

Moja izba – môj svet Dom, v ktorom žijem s rodinou, je skromný. Osobitné miesto v ňom a v mojom srdci má moja izba. Je to môj malý svet. Trávim v nej mnoho času, tak na učenie, ako i na oddych, uvoľnenie. Je to útulné a tiché miesto. Keby steny v mojej izbe prevraveli, mohli by vyrozprávať všeličo: o prvej láske, rozčarovaní, smútku, radosti. • KULTÚRA •

Je to kútik, v ktorom sa cítim uvoľnene. Rozmýšľam o všeličom, uvažujem, básnim, zapisujem si svoje pocity. Kedysi, nie tak dávno, moja izba bola plná hračiek. Teraz už tak nie je. Vyrástla som z nich. Je tam ešte jeden plyšový delfín, ktorý má osobitné miesto v mojom srdci. Ružové steny, ružové záclony, ružová posteľ, nad ňou obraz, ktorý som sama

namaľovala, knihy, príjemná hudba. I keď je deň pochmúrny a sychravý, v mojej izbe sa cítim príjemne a bezpečne. Je to moje kráľovstvo, v ktorom si žijem po svojom. Každý by mal mať jedno takéto miesto iba pre seba. Ja ho mám a vytvorila som si ho sama. Emília Tesla Hložany

3 /4994/ 15. 1. 2022

35


Kultúra NÁRODNÝ KALENDÁR NA OBYČAJNÝ ROK 2022

Stoprvý raz verný tradícii

(Národný kalendár na obyčajný rok 2022, ročník 101; Slovenské vydavateľské centrum, Báčsky Petrovec 2011) Anna Horvátová

P

red vianočnými sviatkami sa už stalo zvykom, že sa milovníci pekného a národného čítania potešia novému vydaniu Národného kalendára. Vlaňajší december tiež priniesol nové vydanie časového Národného kalendára na obyčajný rok 2022. Je to 101. ročník populárneho vydania, ktorý prináša súhrn udalostí slovenskej komunity. Na vyše 270 stranách zaznamenané sú výročia našich popredných osobností a udalostí, aktivity našich strešných inštitúcií, kde sú vo veľkom počte zastúpené tie najsmutnejšie – nekrológy. Nevystali ako obvykle rady z poľnohospodárstva, recepty, horoskop, športová rubrika. Detský kútik prispel tiež k skvalitneniu kalendára, ktorý sa končí ako obvykle kronikou kultúrnych dianí slovenskej menšiny, čo zviazal do kronikárskeho uzlíka Miroslav Pap. Zostavovateľom kalendára, ktorý od roku 1991 vychádza pod prvotným názvom, teda ako Národný kalendár, od roku 2000 je Vladimír Valentík. Z titulnej strany sa usmieva Una Brtková, gymnazistka z Kovačice v kroji svojho prostredia, všestranná, talentovaná dievčina. Prvé strany sú pestré, príťažlivé, k čomu vo veľkej miere dopomáha aj kriedový papier. V tomto roku sú k jednotlivým mesiacom použité fotoreprodukcie olejomalieb Pavla Hajku k jeho 70. narodeninám. Vďačiac fyzikovi Jaroslavovi Grňovi máme tu a azda v jedinom dolnozemskom vydaní sa uvádzajú aj astronomické efemeridy na rok 2022 so zaujímavými údajmi. Prichádzame 36

www.hl.rs

tu po údaje, ktoré sú pre nás, nie veľmi zasvätených do tajov astronómie, nielenže neznáme, ale veľmi cenné: „V súčasnosti sa dĺžka tropického roka skracuje. Skracovanie predstavuje 5.30 tisíciny sekundy ročne. Je to spôsobené zrýchľovaním pohybu jarného bodu, teda zrýchľovaním procesie zemskej

osi. Ako ročné obdobie jar, leto, jeseň, zima označujeme časové intervaly, ktoré sa opakujú každý rok a vznikajú zmenou polohy Slnka vzhľadom na rovník. Jar sa začína, keď Slnko prekračuje rovník v smere od juhu na sever, a končí sa, keď Slnko dosiahne najväčšiu uhlovú vzdialenosť od rovníka na sever. Tejto najväčšej uhlovej vzdialenosti hovoríme obratník raka. Leto sa začína, keď sa Slnko z najväčšej uhlovej vzdialenosti na sever od rovníka, teda od obratníka Raka, začne vracať k rovníku, a končí sa, keď Slnko prekračuje rovník smerom od severu na juh. Jeseň sa začína, keď Slnko prekračuje rovník smerom od severu na juh, a končí sa, keď

Informačno-politický týždenník

Slnko dosiahne najväčšiu uhlovú vzdialenosť od rovníka na juh. Tejto najväčšej uhlovej vzdialenosti hovoríme obratník Kozorožca. Zima sa začína, keď sa Slnko z najväčšej uhlovej vzdialenosti na juh od rovníka, teda od obratníka Kozorožca, začne vracať k rovníku, a končí sa, keď Slnko prekračuje rovník smerom od juhu na sever.“ V pokračovaní je precízne podaný aj východ a západ Slnka na rok 2022, tiež mesačné fázy. Pozoruhodná je v pokračovaní esej Jána Špringeľa, venovaná jubileu Kovačice, teda 220. výročiu založenia strediska insitného umenia. Ako vznikla, rástla a ešte rastie Kovačica prináša za priehrštie zaujímavostí z dejín banátskeho strediska Slovákov: „Ľud evanjelický, ktorý tu žil, túžil po krajšom bydlisku v Panónii. Vojenská hranica mu upútala pozornosť osobitným zriadením, prísnosťou a presnosťou. Nevydarené kolónie na súkromných majetkoch neskromných majiteľov si zaumienili a (z)menili na zem erárnu. Za hviezdnu stálicu si napokon volili a zvolili – Kovačicu. Pustatinu, ktorá ale v minulosti nebola ľudoprázdna. Svedčia o tom dobové mapy aj údaj, že sa v nej narodil Petar Rajić (1780 – 1855), jeden zo zakladateľov Matice srbskej. Nový, už ečkanský farár Basilides, richtár Sokol, kurátor Selský a predstavenstvo obce predostreli 15. mája 1802 pred cisársky trón prosbu panovníkovi Františkovi I. o prepustenie pustatiny. Húževnatí, pracovití, obetaví a nedočkaví občania nečakali na vybavenie prosby (už 12. januára 1803), ale sa

začali sťahovať hneď koncom jari – začiatkom leta spomínaného roku 1802. Veliteľstvo 12. nemecko-banátskeho pluku, kam patrila i Antalfalva, ako inak Kovačicu volali, malo starosti zabezpečiť novým obyvateľom grunt na dom, záhradu, vonkajší poľný pozemok a pôdu pre obecné, cirkevné a školské potreby. Dedinčania boli na desaťročie oslobodení od platenia daní. Na Vojenskej hranici bolo postavenie obyvateľstva najznesiteľnejšie, vojenská služba hraničiarov bola však ťažká a nebezpečná. Vedení dvoma vzdelancami – farárom a učiteľom (prvým rechtorom bol Ján Šimek) – Kovačičania postupne napredovali hmotne a mravne sa zveľaďovali. Už roku 1828 bola posviacka veľkolepého kostola, za čias farára Mateja Ambrózyho pribudol doň i oltárny obraz známeho maliara Konštantína Daniela.“ Pozoruhodné sú aj príspevky, ktoré prinášajú v malom súvahu činnosti Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov a Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny, kde je zhrnutá bohatá činnosť našich dvoch nosných inštitúcií. Žiaľ, pri pohľade na nejeden nekrológ uvedomujeme si nestálosť času, keď sme sa vlani museli rozlúčiť s významnými osobnosťami našej slovenskej vojvodinskej žurnalistiky, divadelníctva, fotografie: s Jaroslavom Papom, Samuelom Medveďom, Vierou Fajndovićovou-Súdiovou, Jozefom Chrčekom, Jánom Kmeťkom, Máriou Lučetincovou, a boli ešte mená, ktoré prispeli k mozaike zachovania slovenskosti na tomto území a, žiaľ, nie sú viac medzi nami. • KULTÚRA •


V SKUS JEDNOTA V ŠÍDE

Spolkári pokračujú s činnosťou Blaženka Dierčanová

V

Slovenskom kultúrno-umeleckom spolku Jednota v Šíde počas minulého roku bolo menej aktivít, neuskutočnil sa plánovaný zájazd na Slovensko a vystala aj účasť

Predseda SKUS Jednota Vladimír Čáni

ochotníkov na celomenšinových podujatiach. S ohľadom na celkovú situáciu spôsobenú koronavírusom a obmedzené kontakty šídski Slováci predsa boli aktívni. O činnosti v roku 2021 a

obecenstvo zvyklo na častejšie organizované koncerty a hudobné večierky. Vlani bola najaktívnejšia ženská spevácka skupina. Naše speváčky sa zúčastnili na Vidovdanských stretnutiach, na oslave 100. výročia pôsobenia binguľského spolku, na podujatí Šídske kultúrne leto, na Kuleniáde v Erdevíku a na Michalských stretnutiach v Kukujevciach. Podarilo sa nám zorganizovať 6. detský festival Keď si ja zaspievam, na ktorom sme mali až sedemnásť účastníkov zo siedmich sriemskych prostredí. Počas leta sme v priestoroch nášho spolku mali inštalovanú výstavu obrazov Zuzany Ferkovej z Kysáča. Sme úprimne vďační, že sme našim Slovákom v Šíde mohli ponúknuť pestrý umelecký zážitok z krásnych olejomalieb pani Ferkovej. V októbri sme organizovali prezentáciu knihy Ako zabezpečiť rozvoj kultúry vojvodinských Slovákov autorky Anny Tomanovej-Makanovej. Naše najmladšie sólistky sa zúčastnili na koncertoch v Erdevíku a v Kovačici. Koncom septembra sme boli poctení návštevou veľvyslanca Slovenskej republiky v

počas minulého roku prestávku mala aj detská folklórna skupina. Žiaľ, musím spomenúť, že nás na

ceho detskej folklórnej skupiny, lebo, žiaľ, s touto skupinou nemá kto pracovať, a ako vieme, deťom

Z výstavy Zuzany Ferkovej v Šíde

začiatku minulého roku opustil akordeonista Vladislav Chovan, ktorý v našom spolku bol aktívny takmer 30 rokov.“

patrí budúcnosť, oni nás budú predstavovať o 5 – 6 rokov... Ak sa epidemická situácia normalizuje, chceli by sme realizovať zájazd na

Speváčky SKUS Jednota v Šíde a SKUS Milana Rastislava Štefánika v Binguli na oslave binguľského spolku vystúpili spolu

Návšteva Fedora Rosochu, veľvyslanca Slovenskej republiky v Belehrade

o plánoch na tento rok porozprávali sme sa s predsedom spolku Vladimírom Čánim: „Myslím si, že všeobecne môžeme byť spokojní, aj keď si naše • KULTÚRA •

Belehrade Fedora Rosochu so spolupracovníkmi. Ako predseda tohto spolku som spokojný s počtom aktivít, ale nie aj s počtom členov. Tanečníci nám ubúdajú a

Aké sú plány v spolku na rok 2022? „Plánujeme viac akcií a aktivít. Dohodli sme sa, aby sa už na začiatku nového roku, teda čím skôr, zoskupili folkloristi – mladí a seniori – a aby sme nacvičili novú choreografiu. Kontaktovali sme už nášho choreografa Jána Slávika. Spevácka skupina tiež pokračuje s nacvičovaním. Museli by sme vyriešiť problém vedú-

Slovensko. Naši Fiľakovčania nás pozvali ešte pred dvoma rokmi, keď boli našimi hosťami.“ Ako nám na záver povedal náš spolubesedník, plánujú aj výmenu dverí a úpravu nových priestorov na povale. Tieto plány závisia od financií, preto šídski spolkári očakávajú podporu z Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny a z Obce Šíd.

3 /4994/ 15. 1. 2022

37


Kultúra SCÉNA

Menej známe dejiny hardrocku: Fastway Stevan Lenhart

A

nglická skupina Fastway bola od jej vzniku roku 1983 považovaná za superband, lebo ju založili Fast Eddie Clarke, dovtedajší gitarista legendárnych Motörhead, a basgitarista Pete Way, ktorý bol dovtedy členom známej skupiny UFO. Lenže pri formovaní nového bandu Pete Way prehliadol, že bol v tom období ešte stále viazaný zmluvou s vydavateľstvom Chrysalis Records, čo mu nedovoľovalo hrať v inej skupine, a preto musel hneď na začiatku opustiť Fastway. Debutový album Fastway (1983, vydavateľstvo CBS) nadišiel na dobrý ohlas kritikov a ponúkol moderný hardrock s dávkou metalového zvuku, ktorý vtedy zažíval plný rozkvet. Bol to vlastne zvuk, po akom túžil Fast Eddie Clarke, kým hral v skupine Motörhead, kde mu – ako sám hovoril – jednoducho chýbalo viac melodickosti. Na bubnoch hral Jerry Shirley (ex Humble Pie),

pokým ako spevák sa prejavil vtedy ešte neveľmi známy Dave King, ktorého spôsob spevu niektorí kritici porovnávali so štýlom Roberta Planta. Na úspech debutového albumu pravdepodobne vplývala aj skutočnosť, že zvukovú produkciu mal na starosti Ed-

die Kramer, známy spoluprácou s takými menami, akými sú The Beatles, Rolling Stones, Jimi Hendrix, David Bowie a Led Zeppelin. Spolupráca s Kramerom pokračovala aj na druhom albume All Fired Up (1984), ktorý mal prezentáciu na televíznych staniciach MTV a VH1 v podobe videoklipu k titulnej skladbe. Na mieste basgitaristu tentoraz bol Charlie McCracken (zo skupiny Taste) a Fastway tento album predstavovali aj na spoločnom

turné s kanadskou skupinou Rush. Avšak vyčerpávajúce koncerty mali za následok, že McCracken a Shirley roku 1985 opustili Fastway. Fast Eddie Clarke a Dave King sa však nedali pomýliť, našli si nových členov bandu a ďalší album Waiting for the Roar (1986) nahrali v známom londýnskom štúdiu Abbey Road s americkým zvukovým producentom Terrym Manningom. Vydanie prinieslo trochu inakší zvuk Fastway s častejšou hrou na syntetizátore, čo bolo v danom období svojráznym trendom v hardrockovej a metalovej hudbe. Kuriozitou tohto albumu je coververzia piesne Move Over, ktorú pôvodne nahrala Janis Joplinová. A v tom istom roku Fastway nahrali aj soundtrack pre hororový film Trick or Treat. Zmeny v zostave Fastway pokračovali a skupinu opustil aj spevák Dave King, ktorý medzičasom odišiel do USA a pridružil sa k tamojšiemu superbandu Katmandu. Fast Eddie Clarke sa však zno-

vu vynašiel a s novým spevákom Leom Hartom nahral albumy On Target (1988) a Bad Bad Girls (1990), tie však napriek štandardnej kvalite nedosiahli väčší úspech. K zániku činnosti Fastway dochádza roku 1991, o rok neskoršie vyšiel koncertný album Say What You Will – Live. V období po zániku Fastway Eddie Clarke nahral solídny sólový album It Ain’t Over Till It’s Over (1994), na ktorom hosťoval jeho kolega Lemmy Kilmister (v skladbe Laugh at the Devil). Po nie veľmi úspešnom pokuse o obnovenie Fastway roku 1997 nasledovala 10-ročná prestávka, ale ďalší pokus sa predsa vydaril. So spevákom Tobym Jepsonom (ex Little Angels) Clarke obnovil band a roku 2007 vystúpili na niekoľkých väčších festivaloch. V nasledujúcich rokoch pripravili a nahrali album Eat Dog Eat (2011) a bolo to vlastne posledné vydanie Fastway. Fast Eddie Clarke zomrel 10. januára 2018.

Neprohodni putevi Anna Horvátová

Z

ima je pekná v skicentrách alebo turistických strediskách, keď si vychutnávame ozajstné čaro aktuálneho počasia a rozprávkovej prírody. Svoju druhú, problematickú stranu už vie ukázať na zaviatych cestách, keď vodiči neraz stratia kontrolu nad vozidlom a nastávajú úrazy, zranenia a, žiaľ, aj s tragickým dopadom.

38

www.hl.rs

Väčšinou medzi príslušníkmi slovenského jazykového spoločenstva počuť komentáre: „Cesty sa neprechodňje.“ Samozrejme, znova omyl – srbské prídavné meno neprohodni sme sa snažili preložiť do slovenčiny iba pridaním dĺžky a zmäkčením. Možno počuť aj takéto spojenie: „Cesty sú schodné.“ Akože v srbčine prohodni putevi. Schodný je spisovné prídavné meno s významom: vhodný

Informačno-politický týždenník

na chôdzu, po ktorom možno prejsť: schodný mostík, schodný chodník, schodná cesta. V prenesenom význame schodná cesta znamená: ľahký spôsob na dosiahnutie cieľa. Neprohodni putevi spisovne budú znieť: zjazdné cesty. Význam prídavného mena zjazdný je teda takýto: po ktorom sa dá jazdiť, ísť vozidlom: zjazdná trať, zjazdný terén – ktorý umožňuje pohyb vozidiel aj mimo komunikácií.

Spisovné vety majú vyznieť takto: Všetky sledované úseky diaľnic a rýchlostných ciest sú zjazdné. Povrch vozoviek je prevažne suchý, takže sú cesty zjazdné. Horské prechody sú zjazdné. Opakom je prídavné meno nezjazdný. V tejto súvislosti je správne použiť aj podstatné meno zjazdnosť – vlastnosť cesty, po ktorej sa dá jazdiť; opak nezjazdnosť.

• KULTÚRA •


Kultúra • Oznamy IN MEMORIAM

Rastislav Varga

29. 9. 1955 – 20. 12. 2021

R

astislav Varga sa narodil v Báčskom Petrovci 29. septembra 1955. Jeho rodičia boli Pavel Varga, novinár a ochotnícky herec, a Želmíra, rodená Pavlovová, z Kysáča, hlásateľka a naša prvá Slovenka filmová herečka. Zo súrodencov má dve sestry Vlastu a jeho dvojičku Svetlušu. Základnú školu a strednú hudobnú školu ukončil v Novom Sade. Zároveň navštevoval Divadelnú školu – odbor balet: prvých šesť ročníkov v triede S. Živanca a posledné dva ročníky v triede Lj. Mišića, s ktorým maturoval v roku 1973. V sezóne 1974/75 získal štipendium na desať mesiacov prípravy baletného tanečníka na Leningradskej baletnej škole Vaganovej (Leningradská akademická choreografická škola pomenovaná po A. Ya. Vaganovej) v triede Jurija Ivanoviča Umrikhina. Členom Baletného súboru SNP

• KULTÚRA • OZNAMY •

(Srbského národného divadla) bol od 1. júna 1973; sólistom sa stal v roku 1979 a primášom baletného zboru v roku 1983. Už na absolventskom koncerte ukázal svoj potenciál baletného tanečníka a tanečnej postavy, o čom M. H. Frangopuloová z Leningradskej baletnej školy povedala: „No, to je teda kniežacia postava.“ S princovským zjavom, dobrou výchovou, technicky pripravený, partnersky spoľahlivý sa stáva nositeľom hlavných úloh baletného repertoáru. Ako študent sa zúčastnil v predstaveniach Baletu SNP (Ščelkunčik 1968/69), sólovú rolu dostal v balete Vila lutaka (Uličar) v roku 1972. Cez väčšie sólo, odlišné charakterom,

technickými nárokmi a štýlovými črtami (Othello v Hráčoch Ritornelu, Tatar v Polovských hrách a i.) sa dostal k hlavnej úlohe v balete Peter Pan (1975) choreografa V. Kostića. Mierne prekvapený, no so skúsenou partnerkou B. Njegovanovou sa úspešne vydáva na dráhu sólistu. Predurčený pre lyrický dur hrá princa Siegfrieda (Labutie jazero) v dvoch verziách, s dvoma choreografmi (V. Bokadoro 1981; Sergejev-Dudinskaya 1985). Potvrdil sa v žánri postáv, ukázal dar pre komiks. Za postavu Alena (Vragolanka), choreografa I. Otrina, dostal Výročnú cenu SNP v roku 1986. Medzi jeho najlepšie úspechy patrí úloha Básnika v balete D. Radića Balada o bludnom mesiaci (1985), grófa S. Pervana. Bol účastníkom Baletných večerov v Splite (s B. Njegovanovou) a Stretnutia baletných umelcov Juhoslávie v Ľubľane (s J. Sremcovou). Vystupoval po celej SFRJ i v zahraničí

(Taliansko, Maďarsko, Rumunsko) v predstaveniach z repertoáru SNP. V televízii sa podieľal v tanečných piesňach a na realizácii baletu Balada o bludnom mesiaci. Zo SNP do dôchodku odišiel 10. októbra 2009. Na scéne Slovenského vojvodinského divadla v Báčskom Petrovci vystupoval v predstavení Bydlisko Miroslava Benku v roku 2011. Bol ženatý s dlhoročnou členkou zboru Opery SNP Jelenou, rodenou Bašićovou, s ktorou majú dcéru Kristínu. Spoločne sa tešili aj vnukovi Štefanovi. Rastislav Varga umrel v Novom Sade 20. decembra 2021. Pietna spomienka pri príležitosti úmrtia zaslúžilého sólistu baletu Srbského národného divadla Rastislava Vargu bola v pondelok 27. decembra 2021 na Scéne Jovana Đorđevića a urna s jeho popolom bola uložená na cintoríne v Novom Sade v utorok 4. januára 2022. Česť jeho pamiatke! J. Čiep Foto: M. Polzović

3 /4994/ 15. 1. 2022

39


Oznamy

OBJEDNÁVKA MLÁDEŽNÍCKEHO ČASOPISU VZLET Mládežnícky časopis Vzlet vychádza mesačne, okrem júla a augusta, a doručuje sa poštou na adresu odberateľa. Cena jednotlivého čísla je 40,00 din.

200,00 din. 400,00 din.

| www.v zlet.rs |

APRÍL

2021

MENO A PRIEZVISKO

52 | cen a 40 din

ADRESA

40 din

Nový Sad

t.rs w.vzle | ww

|

| ročník

SEPT

EMBE

1 R 202

Nový Sad | ročník 52 | cena 40 din | www.vzlet.rs |

JÚN 2021

polročné predplatné ročné predplatné

Sa Nový

d | roč

| cena ník 52

TELEFÓNNE ČÍSLO DÔLEŽI

NAPOMENUTIE: Údaje vyplňte tlačenými písmenami.

ǤŊ.Ɣ 5 NEBÁŤ SA .1*%Ŋ( $ ŝ*( BU U J SVO 5 - D1Ɨ 0 Ɨ JU)* .Ɣ 3+ Ŋ $ SA ZA / ČALA 8688 TÉ JE

Vyplnené tlačivo môžete zaslať na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, 21 101 Nový Sad. V prípade akýchkoľvek otázok nás môžete kontaktovať na tel. číslo: 021/47 20 840.

OBJEDNÁVKA

ČASOPISU PRE DETI ZORNIČKA

Časopis pre deti Zornička vychádza mesačne, okrem júla a augusta, a doručuje sa poštou na adresu odberateľa. Cena jednotlivého čísla je 90,00 din.

polročné predplatné ročné predplatné

HU NWyE 2 2 Ɣ

Ɣ

2 /202 2021

Ɣ

(79) ík 32 Ročn

Ɣ

Cena

n. 90 di

1 Ɣ 6HS WHPEH U

450,00 din. 900,00 din.

MENO A PRIEZVISKO

Ɣ 20 21/20

22

Ɣ

Ročník

32 (79

)

Ɣ

Cena 90

din.

ADRESA

TELEFÓNNE ČÍSLO

NAPOMENUTIE: Údaje vyplňte tlačenými písmenami. Vyplnené tlačivo môžete zaslať na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, 21 101 Nový Sad. V prípade akýchkoľvek otázok nás môžete kontaktovať na tel. číslo: 021/47 20 840.

40

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• OZNAMY •


• OZNAMY •

3 /4994/ 15. 1. 2022

41


Oznamy

KRÍŽOVKA ČÍSLO 3 autor: JÁN BAŽÍK

zhodnotil

rad písmen v texte

enigmausadenina Taliansko tický roztoku klub

spáliť

1. časť tajničky

riečny rybár

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/2009) zverejňuje

jarok mizol

okrem iného

zástup

OZNÁMENIE

tekutá magma 2. časť tajničky

ovocná záhrada

o schválení rozhodnutia o neuskutočniteľnosti vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie

hora dáta

výrobca lán

dal dovolenie, povolil

druh byliny

Ivan Krasko iba zver podobná psovi

liter

AS HL DU ĽU

dcérin muž tenká doštička

číslo kratšia správa rádium pokolenie, pôvod

3. časť tajničky pes mopslík nafta mohutný zvierací hlas

mámenie

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia dňa 5. 1. 2022 schválil rozhodnutie o neuskutočniteľnosti vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Mobilné zariadenie na spracovanie bezpečného a nebezpečného odpadu v rámci komplexu NIS Rafinéria ropy Nový Sad, na k. p. č. 2498/18, k. o. Nový Sad 3, nositeľa projektu ModEkolo, s. s r. o., Belehrad, Ul. hercegovačka č. 13 a, Belehrad. Rozhodnutie o neuskutočniteľnosti vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie pre predmetový projekt možno dostať k nahliadnutiu v pracovné dni od 10.00 do 14.00 h v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia.

Oznamujte v Hlase ľudu rieka v Rusku curie

druh žltej farby

V tajničke je meno a priezvisko slovenského národného buditeľa.

rádioklub

jeden z prstov

021/ 47-20-840 021/47-20-844 inzercia@hl.rs

sever

odborník v slavistike

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 2 – VODOROVNE: poriadok, Eros, Eva, sok, svit, Tl, späť, r, pleť, p, ohrev, vr, Se, pátos, ť, noci, t, deti, Ce, rata, peň, ale, kolo, Jaroslav TAJNIČKA: DEVÄŤ PRSTEŇOV Za správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 2 z čísla 2 Hlasu ľudu z 8. januára 2022 odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu získala: ZUZANA KULÍKOVÁ, Ul. vojvodinská č. 152, 21 211 Kysáč. Blahoželáme. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs 42

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• OZNAMY •


Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

OZNÁMENIE o verejnom nahliadnutí, verejnej prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov projektu na životné prostredie

OZNÁMENIE o verejnom nahliadnutí, verejnej prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov projektu na životné prostredie

Podnik LABING, s. s r. o., Belehrad, splnomocnením nositeľa projektu A1 Srbija, s. s r. o., Belehrad, Ul. Milutina Milankovića 1 ž, Nový Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2386_01 NS_ Novi_Sad_Vojvode_Stepe_2, na katastrálnej parcele číslo 10753/24, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, do 17. februára 2022. V súlade s článkom 6 Pravidiel o postupe verejného nahliadnutia prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) zainteresované orgány, organizácie a verejnosť počas trvania verejného nahliadnutia môžu podať pripomienky a mienky k Štúdii o odhade vplyvov v písomnej forme Mestskej správe pre ochranu životného prostredia. Verejná rozprava a prezentácia sa uskutočnia 18. februára 2022 v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 a, Nový Sad, o 11.00 h.

Podnik LABING, s. s r. o., Belehrad, splnomocnením nositeľa projektu A1 Srbija, s. s r. o., Belehrad, Ul. Milutina Milankovića 1ž, Nový Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2065_01 NS_Novi_ Sad_Adamovićevo_naselje, v Ul. Laze Nančića 47, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 3129/1, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, do 18. februára 2022. V súlade s článkom 6 Pravidiel o postupe verejného nahliadnutia prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) zainteresované orgány, organizácie a verejnosť počas trvania verejného nahliadnutia môžu podať pripomienky a mienky k Štúdii o odhade vplyvov v písomnej forme Mestskej správe pre ochranu životného prostredia. Verejná rozprava a prezentácia sa uskutočnia 21. februára 2022 v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 a, Nový Sad, o 11.30 h.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

OZNÁMENIE o verejnom nahliadnutí, verejnej prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov projektu na životné prostredie

OZNÁMENIE o verejnom nahliadnutí, verejnej prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov projektu na životné prostredie

Podnik LABING, s. s r. o., z Belehradu, splnomocnením nositeľa projektu A1 Srbija, s. s r. o., Belehrad, Ul. Milutina Milankovića 1 ž, Nový Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2172_01 NS_Begeč, na katastrálnej parcele číslo 323/3, k. o. Begeč, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, do 17. februára 2022. V súlade s článkom 6 Pravidiel o postupe verejného nahliadnutia prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) zainteresované orgány, organizácie a verejnosť počas trvania verejného nahliadnutia môžu podať pripomienky a mienky k Štúdii o odhade vplyvov v písomnej forme Mestskej správe pre ochranu životného prostredia. Verejná rozprava a prezentácia sa uskutočnia 18. februára 2022 v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 a, Nový Sad, o 11.30 h.

Podnik LABING, s. s r. o., z Belehradu, splnomocnením nositeľa projektu A1 Srbija, s. s r. o., Belehrad, Ul. Milutina Milankovića 1ž, Nový Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2382_02 NS_Novi_Sad_Šangaj, sídlisko Šangaj, v Ulici II číslo 21, na katastrálnej parcele číslo 2166, k. o. Nový Sad III, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, do 18. februára 2022. V súlade s článkom 6 Pravidiel o postupe verejného nahliadnutia prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) zainteresované orgány, organizácie a verejnosť počas trvania verejného nahliadnutia môžu podať pripomienky a mienky k Štúdii o odhade vplyvov v písomnej forme Mestskej správe pre ochranu životného prostredia. Verejná rozprava a prezentácia sa uskutočnia 21. februára 2022 v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 a, Nový Sad, o 11.00 h.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, ktorým sa poskytuje súhlas k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NSU172, NSL172, NSO172 LEDINCI-BEOČINSKI PUT NOVI SAD

OZNÁMENIE o verejnom nahliadnutí, verejnej prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu

Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NSU172, NSL172, NSO172 LEDINCI-BEOČINSKI PUT NOVI SAD, Beočinski put b. č., na katastrálnej parcele číslo 1797, k. o. Ledinci, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe a návrhu Technickej komisie Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 30. decembra 2021 schválila rozhodnutie číslo VI-501-768/21, ktorým sa poskytuje súhlas k predmetovej štúdii. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.rs. Proti tomuto rozhodnutiu možno začať súdny spor v Správnom súde v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia oznámenia o schválení rozhodnutia v prostriedkoch verejného informovania.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že je potrebný odhad vplyvov, a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS107, NSU107, NSO107 STARI LEDINCI NOVI SAD Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS107, NSU107, NSO107 STARI LEDINCI NOVI SAD, Stari Ledinci b. č., na katastrálnej parcele číslo 2766/4, k. o. Ledinci, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 10. januára 2022 schválila rozhodnutie číslo VI-501-405/21, že je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie, a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.rs. Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

• OZNAMY •

Podnik LABING, s. s r. o., z Belehradu, splnomocnením nositeľa projektu A1 Srbija, s. s r. o., BelehraNositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal tomuto orgánu žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NSU189, NSO189 KISAČ 2, KISAČ, v Ul. slovenskej číslo 43, v Kysáči, na katastrálnej parcele číslo 2299, k. o. Kysáč, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, do 17. februára 2022. V súlade s článkom 6 Pravidiel o postupe verejného nahliadnutia, prezentácie a verejnej rozpravy o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) zainteresované orgány, organizácie a verejnosť počas trvania verejného nahliadnutia môžu podať pripomienky a mienky k Štúdii o odhade vplyvov v písomnej forme Mestskej správe pre ochranu životného prostredia. Verejná rozprava a prezentácia sa uskutočnia 18. februára 2022 v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 a, Nový Sad, o 13.00 h.

SMUTNÁ SPOMIENKA

na manželku, matku a starkú

ANNU PETRÁŠOVÚ

rod. Brezníkovú 31. 10. 1954 – 18. 1. 2018 – 2022 z Padiny

Trvalú spomienku na Tvoju lásku a dobrotu si stále zachovávajú manžel Jano, synovia, nevesty a vnúčatá 3 /4994/ 15. 1. 2022

43


Oznamy BOĽAVÁ ROZLÚČKA

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

s milým manželom a ockom, ktorý nás nečakane opustil po kratšej chorobe

Dňa 3. januára 2022 nás nečakane opustil milovaný syn a brat

Ing. JANKOM BABINCOM

Ing. JANKO BABINEC

27. 8. 1963 – 3. 1. 2022 z Nového Sadu

Srdce unavené prestalo biť, nebolo lieku, aby mohlo žiť. Navždy si budeme pamätať Tvoju lásku, dobrotu a starostlivosť. Zarmútená manželka Snežana a deti Nina, Maja a Branislav so snúbenicou Mirjanou

SMUTNÁ SPOMIENKA

Uplynulo 10 rokov, čo snom smrti usnul manžel, otec a starý otec

27. 8. 1963 – 3. 1. 2022 z Nového Sadu bieloblatský rodák

Človek je podobný vánku. Jeho dni sú ako letiaci tieň. Žalm 144, 4 Zarmútení: mama Anna, brat Dušan s manželkou Vierou a netere Anna-Mária a Dušana

Sledujte nás na našej vynovenej webovej stránke

www.hl.rs a Facebookovej stránke Hlas ľudu

(www.facebook.com/Hlas.ludu.info)

SPOMIENKA

Dňa 8. januára 2022 uplynulo 20 rokov, čo nie je s nami naša dobrá mama a starká

MARTIN ŠIRKA

31. 5. 1957 – 18. 1. 2012 – 2022 z Padiny Zostávaš navždy v našich srdciach.

ZUZANA BARTOŠOVÁ rod. Páliková 8. 4. 1922 – 8. 1. 2002 – 8. 1. 2022 z Kulpína

V smútku si spomínajú: manželka Katarína, dcéry Katarína, Martina a Božena, vnúčatá Janko, Katarínka, Patrik, Daša, Viktor a Marek a zaťovia Ján Kukučka, Zlatko Halabrín a Darko Marušník 44

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

S láskou a úctou si na ňu spomínajú a na jej dobrotu a šľachetnosť nezabúdajú: synovia Ondrej a Samuel s rodinou

• OZNAMY •


SMUTNÁ ROZLÚČKA

DANIEL RYBÁRSKY

23. 3. 1964 – 28. 12. 2021 z Báčskeho Petrovca

S úctou a láskou sa lúčia:

sestry Marka a Anna s rodinami a rodina po zosnulom bratovi Samuelovi

BOĽAVÁ SPOMIENKA na nášho

VLADIMÍRA BOLDOCKÉHO 9. 10. 1945 – 15. 1. 2018 – 2022 z Nového Sadu

Tvoju lásku a šľachetnosť si chránime v našich spomienkach a srdciach. Odpočívaj tíško, milý náš Vlajo.

BOĽAVÁ ROZLÚČKA s mamou a starkou

našej tetke

ALŽBETOU MRAVÍKOVOU

ALŽBETE MRAVÍKOVEJ

15. 4. 1944 – 5. 1. 2022 z Kanady rodom z Hložian

Už Ťa nebudí slnko ani krásny deň, už na cintoríne snívaš svoj večný sen. Srdce unavené prestalo biť, nebolo lieku, aby mohlo ešte žiť. Čas plynie, život ide v diaľ, nám po Tebe zostali iba veľká bolesť a žiaľ.

15. 4. 1944 – 5. 1. 2022 z Kanady rodom z Hložian

Nech Ťa v tichosti večného pokoja sprevádza naša láska, ktorá je silnejšia od zabudnutia. Rodiny Baďanová a Ušiaková

Tvoji najmilší: syn Ján a dcéra Anna Kopčoková s rodinami

BOĽAVÁ SPOMIENKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

PAVEL ČÁNI

PAVEL ČÁNI

6. 4. 1965 – 9. 1. 2016 – 2022 z Kulpína

Odišiel si tíško, niet Ťa medzi nami, v našich srdciach však žiješ krásnymi spomienkami.

6. 4. 1965 – 9. 1. 2016 – 2022 z Kulpína

Spi sladko svoj večný sen, v spomienkach sme pri Tebe každý deň.

Mama a oco

Milinka, Minja, Staško a Marianka

SMUTNÁ SPOMIENKA

POSLEDNÝ POZDRAV

SMUTNÁ SPOMIENKA

Brat Miroslav s rodinou

DROBNÝ OZNAM KUPUJEM staré a nové perie, alebo

JÁN SRNKA

1946 – 2017 – 2022 z Kysáča

JÁN BALCA

1963 – 2021 – 2022 z Kysáča

Oznamujte v Hlase ľudu 021/ 47-20-840 021/47-20-844

mením za paplóny, vankúše a deky.

inzercia@hl.rs

Prichádzam na pozvanie;

Čas plynie, ale spomienka na Teba zostáva navždy v našich srdciach. S láskou a úctou si na Teba spomínajú Tvoji najmilší

• OZNAMY •

Martin Nosál, B. Petrovec,

Trvalú spomienku na Teba si zachováva

tel.: 063/826-92-05 rodina Miháľová

a 021/782-278.

3 /4994/ 15. 1. 2022

45


RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 14. januára 20.30 Dobrý večer, Vojvodina (reprízy: sobota 3.05, sobota 9.30) 21.30 Spektrum (reprízy: sobota 4.05, sobota 10.30) 22.00 Dobroducháreň (repríza: utorok 17.35)

10.30

11.00 11.30

21.00

Nedeľa 16. januára Zostrih z 55. festivalu Stretnutie v pivnickom poli, 4. časť (reprízy: pondelok 14.10, sobota 4.35) Dúhovka (reprízy: streda 22.00, piatok: 11.30) Vysielanie pre dedinu (reprízy: utorok 16.55, štvrtok 5.05, štvrtok 22.00) Dotyky (reprízy: pondelok 3.15, utorok 11.00, sobota 16.00, nedeľa 6.00)

Utorok 18. januára 11.05 Paleta – výber z príspevkov a vysielaní Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV (reprízy: sobota 11.00, nedeľa 4.35) 17.30 Čaroslovník Pondelok – sobota 18.00 Denník

Dobrý večer, Vojvodina. Najnovšie vydanie pravidelnej kolážovej relácie aj tentoraz prinesie príspevky z viacero oblastí spoločenského života v našich prostrediach. Spektrum. Vysielanie bude venované nadchádzajúcemu referendu. S hosťami v štúdiu bude priblížená táto problematika. Dotyky. Rodina je názov kultúrno-umeleckého programu venovaného úctyhodnému jubileu novosadských Slovákov. V Slovenskom kultúrnom centre Pavla Jozefa Šafárika v Novom Sade si v roku 2020 pripomenuli 100. výročie prvej organizovanej spolkovej činnosti novosadských Slovákov a 70 rokov od založenia SKUS P. J. Šafárika. Oslavy storočnice znemožnila pandémia, ale keďže sú šafárikovci aktívni a majú sa čím pochváliť, pri tej príležitosti bol nakrútený tento poldruhahodinový program.

18.25 18.30 18.50 19.00 19.15 19.50 20.00

Pondelok – sobota Začiatok vysielania Dokumentárny film Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty Zvon, spravodajská relácia Kreslený film Hit dňa, Reklamy Filmy: Piatok 14. januára – Ako ukradnúť nevestu Sobota 15. januára – Tak si predstav Pondelok 17. januára – Ja, legenda Utorok 18. januára – Hlavne nezáväzne Streda 19. januára – Muž proti mužovi Štvrtok 20. januára – Nesplnené sľuby

21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania Nedeľa 16. januára 17.00 Film: Rozprávka o dvanástich mesiačikoch 18.30 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami 22.00 Film: Princ a ja – Rok po svadbe 24.00 Záver vysielania Každý pondelok 20.00 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Pondelok – piatok 17.00 Správy 22.00 Správy Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

18.00 18.10 18.15 18.30 18.45 19.00 19.30 19.45 20.00

15.00 15.10 16.00 16.30 19.30 19.40 7.00 7.30 8.05 8.30 9.30

RÁDIO PETROVEC 9.00 – 13.00 Správy na každú hodinu 10.00 – 11.00 Hit dňa, kontakt relácia 14.00 Dozvuky, denná informatívna relácia Sobota 10.00 – 11.00 Rádiodišputy, týždenná relácia na aktuálnu tému Nedeľa

15.05 15.30 16.00 16.10 16.20 16.25 16.55 17.00

10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí

17.15 17.30 12.00 Hudobné pozdravy a blahoželania 18.00 18.10 Slovenská hudba každý deň od 5.00 – 20.00. 18.15

týždňa

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 18.25 Objektív v slovenskej reči

46

www.hl.rs

Svetová hudba každý deň od 20.00 – 5.00.

Informačno-politický týždenník

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 16. januára 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Film: Orlie pierko Utorok 18. januára 16.00 Tradičné slovenské jedlá – 1. epizóda Kreslený film: Kohút Kikirík Piatok 21. januára 16.00 Obyčajne neobyčajná žena Divadelné predstavenie: O láske

RÁDIO STARÁ PAZOVA Utorok – piatok Ohlásenie programu Meniny Na dnešný deň Kultúrna pozvánka Servisné informácie Správy Malé oznamy Hlas ľudu (piatok) Z nášho uhla (utorok: Slovenčina hrou) (streda: Živé vody, náboženské vysielanie) (štvrtok, piatok: Udalosti z prostredia) Sobota Ohlásenie programu Meniny, Na dnešný deň Zvončeky – vysielanie pre deti Malé oznamy Malé oznamy Príspevky v rámci výmeny Nedeľa Ohlásenie, Servis Malé oznamy Meniny, Na dnešný deň Slovo nášho Boha Malé oznamy

RÁDIO KOVAČICA Utorok – piatok

TV OBCE KOVAČICA

TV STARÁ PAZOVA

TV PETROVEC

18.20 18.40

Na modrej vlne – každý pracovný deň Správy z regiónu Stalo sa na dnešný deň Správy z Kovačickej obce Hlas ľudu ponúka (každý piatok) Kalendárium Udalosti dňa Citáty do vrecka Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra Zaujímavosti zo sveta Humor Správy z Kovačickej obce Zaujímavosti zo sveta Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra Citáty do vrecka Poézia

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 16. januára 7.00 Repríza relácie Dobrý deň Streda 19. januára 12.30 Dobrý deň, kolážová relácia

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy 8.30 Aspekty 9.00 Správy Týždeň

8.00 8.05 9.00 9.05 9.30

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Správy Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) 15.00 Správy 15.05 Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) 15.30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) 16.00 Motívy (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny 17.15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota) Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

• RTV PANORÁMA •


Šport

VOLEJBALOVÝ KLUB KULPÍN V ROKU 2021

Motivuje ich láska k volejbalu Katarína Gažová

R

ok 2021 pre Volejbalový klub Kulpín bol najúspešnejší v jeho dejinách. Dievčatá odohrali svoju prvú sezónu v Druhej vojvodinskej lige a získali potrebné sebavedomie. Preto mnohé dievčatá prejavili záujem o tento šport a začali hrať v klube. Treba pochváliť ich trénera Stanislava

Seniorské mužstvo VK Kulpín vlani postúpilo do Prvej B ligy Srbska, keď v Druhej lige od 22 zápasov vyhralo až 20, a potom v baráži v Prokuplji presvedčivo vyhralo všetky tri zápasy. Umožnilo im to postup do Prvej B ligy Srbska, čo je veľký úspech nie iba pre kulpínsky volejbal, ale aj pre celý Kulpín a celú Petrovskú obec. Kulpínčania volejbalistom po

že vybojovali postup do elitnej časti majstrovstiev sedem zápavolejbalovej spoločnosti. Pritom sov vyhralo a štyri prehralo. Z 12 nehrali pre finančný zisk, ale klubov v lige na konci jesene srdcom a z lásky voči klubu a obsadili pozoruhodné piate volejbalu. Od 1. augusta 2021 seniori začali seriózne trénovať pod vedením kapitána a trénera prof. Borisa Relotu. Počas príprav odohrali aj pohárovú Pionierky kulpínskeho klubu

Seniorky s trénerom Stanislavom Zimom (v strede)

Zimu, ktorý s a ve ľ m i usiluje o to, aby si dievčatá obľúbili volejbal a aby získali nevyhnutný súťažný duch. Jeho odborná p r á c a j e Budúcnosť klubu: pionieri VK Kulpín s trénerom c h v á l y - Borisom Relotom hodná. Na začiatku novej sezóny však nie- návrate z Prokuplja pripravili koľko dôležitých hráčok odišlo krásne privítanie v centre Kulpína štúdiá do zahraničia, takže je na spolu s predsedom Rady MS zostava podstatne oslabená. Aj Kulpín Miroslavom Čemanom napriek tomu dievčatá sa počas a predsedníčkou Báčskopetrovcelej jesennej časti snažili hrať skej obce Jasnou Šprochovou. čím lepšie. Zároveň usilovne Nasledovali prípravy do Prvej trénovali s cieľom, aby v jarnej ligy Srbska. V klube sa dohodli, časti majstrovstiev dosiahli lep- že doterajší hráči zostanú v šie výsledky. klube, lebo si to zaslúžili tým, • ŠPORT •

Úspešné seniorské mužstvo kulpínskeho klubu

súťaž Vojvodiny, keď sa dostali do semifinále. Na začiatku jesennej časti majstrovstiev v novej spoločnosti prvé zápasy hrali s trémou a veľkým rešpektom voči súperom. To aj preto, že väčšina hráčov Kulpína prvýkrát zahrala v tejto lige. Hrali síce dobre, ale pod tlakom, a v rozhodujúcich chvíľach robili chyby, a tak prvé tri zápasy s minimálnym rozdielom prehrali. Neskoršie nadobudli sebavedomie a v pokračovaní majstrovstiev začali hrať čoraz lepšie a posledné štyri zápasy v prvej pol sezóne vyhrali bez prehraného setu. Mužstvo VK Kulpín v jesennej

miesto. V klube si myslia, že je to v debutantskej sezóne veľmi dobrá pozícia. V jarnej časti majstrovstiev sa budú snažiť, aby sa na rebríčku dostali ešte vyššie, možno medzi prvé tri kluby, čo si po kvalite objektívne aj zasluhujú. Vo VK Kulpín trénujú z mužskej časti: seniori, kadeti a pionieri a v ženskej: seniorky a pionierky. V klube pôsobí aj škola volejbalu, sú to deti od 7 do 11 rokov. Súhrnne je v klube okolo 90 mladých a detí a všetci pracujú bez finančnej úhrady, teda z lásky k svojmu klubu a svojmu Kulpínu. Foto: Ján Diňa

3 /4994/ 15. 1. 2022

47


Šport JESEŇ 2021 VOJVODINSKÉHO LIGISTU Z VRBARY NA DLANI

Petrovských mínus šesť Juraj Pucovský

O

dkedy v sezóne 2016/17 získali titul majstra Somborskej oblastnej ligy (mali šesť bodov viac od BSK z B. Brestovca) a postúpili do Vojvodinskej ligy – severnej skupiny, futbalisti petrovskej Mladosti majstrovstvá v silnej spoločnosti vždy končili v prvej polovici tabuľky. Podobne je to aj po prvej časti sezóny 2021/22, v ktorej zakotvili na siedmej priečke. V klube síce plánovali získať tridsať bodov, ale celková bilancia je: 7 víťazstiev, 3 remízy, 5 prehier, gólový pomer 25 : 18 a 24 bodov, s čím predsa vo Vrbare nie sú nespokojní. Mužstvo Mladosti bolo oveľa úspešnejšie doma, kde zo siedmich zápasov získalo 17 bodov, kým si z ôsmich hosťovaní prinieslo sedem. Petrovčania v Pačire s domácou Bačkou vykročili ľavou nohou napriek tomu, že v prvom

Jaroslav Jakuš, opora obrany Mladosti, sa vráti na trávnik

nováčika Petrovča- 2 : 1. Prvý gól domáci dali tiež nom zostáva v ne- v nadstavenom čase prvého Pod trénerom Svetozarom Soviljom sa v jeseni peknej spomienke. polčasu. O pískaní Dražića honetriasla stolička Mali zaslúžený bod vorí aj skutočnosť, že domácim v hrsti, ale rozhodca ukázal dve žlté karty a hosťom víťazný gól dali v 87. min. Prvý Petar Dražić odpískal penaltu až osem (!) vrátane i trénera zápas vo Vrbare s Tavankutom v 90. + 6. min., ktorú domáci Svetozara Sovilja, ktorého predsa skončil 0 : 0, pričom domáci Đukić premenil na víťazstvo – časne aj odstránil zo striedačky. nevyužili množstvo šancí, ani výhodu, že hostia pol hodiny hrali bez vylúčeného Todorovića, a v posledných chvíľach ich rozhodca Ćeranović poškodil o penaltu. Po zbabranom úvode v 3. kole Mladosť príjemne potešila fanúšikov víťazstvom nad menovkyňou v Apatíne 2 : 1, Vedúci gól Marka Beronju na zápase s Vojvodinou z B. Gradišta – 1 : 1 pričom domáci zmarili penaltu LEN TRAJA MAXIMÁLNE v 80. min. SúHoci si tričko Mladosti obliekalo až 23 futbalistov, tréner Sovilj boj s kvalitnou mal hodne kádrových problémov pre trest, zranenia, ale i nezodVo j vo d i n o u povednosť jednotlivcov. Všetkých 15 zápasov zohrali len piati: z Báčskeho brankár Leňa (všetkých 1 350 minút), Ožvát (1 336), Brajković Gradišta vo Vr(1 350), Trojanović (1 263) a Beronja (1 350). Vl. Šproch nehral len bare priniesol Najlepší strelec Petrovčanov: Marko Serdar (vľavo) v Subotici a Stojisavljević vystal na štarte v Pačire. Ostatní hráči pekný futbal majú na konte tento počet zápasov: Ikrašev (13), Serdar (13), Zorić a druhú remízu (12), Đokić (8), Leškov (6), A. Šproch (6), Jakuš (5), Mrkaić (5), Petej – 1 : 1, hoci vo (5), Antonić (5), Dobrovoljski (4), Hađinac (4), Rupar (3), Fábry (3), polčase viedli 0 : 1. Po obrátke finiši domáci mali hodne šancí Čiep (1) a teraz už bývalý predseda Severíni si zahral iba 7 minút domáci vyrovnali z darovanej na výhru. Hosťovanie v dediso Slogou, hoci predtým už skončil s aktívnym futbalom. penalty rozhodcu Jurića a druhý, ne Stanišić u rovnomenného 48

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ŠPORT •


Mužstvo a vedenie Mladosti po zápase s Turijčanmi

54 ŽLTÝCH KARIET Rozhodcovia futbalistom Mladosti v jeseni ukázali 54 žltých kariet, ktoré videli až devätnásti hráči! Jedinú červenú kartu z hráčov dostal Hađinac po zápase so Stanišićom a dvakrát predčasne z trávnika musel aj tréner Sovilj, najprv v Apatíne, a potom aj v Stanišići. Najviac kariet dostal nováčik z Turije Ikrašev (8), nasledujú Serdar (6), Rupar (5), Vl. Šproch, Trojanović po štyri, Leňa, Stojisavljević, Ožvát a tréner Sovilj po tri, kým náhradný brankár Vučić dvakrát ožltol na striedačke... Najviac kariet bolo na zápase Mladosť – Tavankut, keď rozhodca Ćeranović potrestal šiestich domácich hráčov a trénera Sovilja, siedmich futbalistov z Tavankuta a trénera N. Todorovića, kým hráča S. Todorovića predčasne poslal aj pod sprchy. Jediný zápas bez žiadnej karty bol ten, keď vo Vrbare hosťoval Njegoš z Lovćenca. Ináč po skončení zápasu došlo k potýčke, keď nováčik Mladosti z Turije Branislav Hađinac uderil hlavou hráča Stanišića Nikolu Kneževića, takže ho následne potrestali ročným zákazom hrať futbal! Všetkých päť ďalších zápasov doma Mladosť vyhrala. Báčskopalanské Krila Krajine premohla 2 : 1 (strelci Serdar v 3. min. a Trojanović v 5. min; na tomto zápase si zranil ruku spoľahlivý stopér Jakuš a nehral viac do konca jesene), Slogu Čonoplja 2 : 0, Njegoš Lovćenac 5 : 0 (hostia prišli len jedenásti, a keď sa zranil brankár Pribić, vystriedal ho kapitán Tešanović), čelarevskú • ŠPORT •

ČSK Pivaru 2 : 0 a Mladost z Turije 1 : 0. Domáca bilancia je teda: 5 víťazstiev, dve remízy, žiadna prehra a gólový pomer 13 : 2. Po už spomenutých nešťastných prehrách v Pačire a Stanišići a triumfe v Apatíne Petrovčania na hosťovaniach zažili neúspechy s Preporodom v Novom Žedniku 0 : 2 (Leňa zneškodnil penaltu a pred zápasom Petej oznámil, že viac nebude hrať), v Subotici s naším najstarším klubom – Bačkou 1901, keď bolo 1 : 2 a v Sente 0 : 2. Tri

Rozhodujúci gól Marka Serdara po záverečnej výhre nad menovkyňou z Turije – 1 : 0

MAGLIĆSKÉ KVARTETO – 21 GÓLOV! Z celkove 25 gólov štyria Maglićania v drese Mladosti strelili až 21 gólov: najlepší je Serdar (9 gólov, s Njegošom 1 z penalty), Trojanović (7, jeden z penalty), Stoisavljević (4) a Beronja (1). Dva góly dal Zorić (s Njegošom z penalty), kým raz trafili ešte Hađinac a Leškov z penalty so Slogou. body si priniesli zverenci trénera Sovilja z Gajdobry po výhre 6 : 4 (domáci Račić premenil dve jedenástky a jeden z troch gólov z penalty dal aj Trojanović), aby si jedinú remízu vonku vybojovali v Bajši – 1 : 1. O celkovej jesennej bilancii tréner Svetozar Sovilj po poslednom zápase s Turijčanmi povedal: „Prakticky od 5. kola sme mali problémy s hráčskymi kádrami. Tí, čo hrali, zaslúžene získali 24 bodov. Keby všetko bolo v poriadku, iste by sme sa posunuli o ten-ktorý krôčik vyššie. Všetkým hráčom, ktorí poctivo hrali a bojovali o farby klubu, patrí veľká vďaka, lebo ma zároveň stále podporovali.“

3 /4994/ 15. 1. 2022

49


Šport STAROPAZOVSKÍ VOLEJBALISTI ROKY STREDOBODOM POZORNOSTI

Pre mnohých stále veľkou obľubou Matej Bzovský

Z

ačarovaná volejbalová lopta v staropazovskom prostredí je roky stredobodom pozornosti všetkých športových dianí. Táto atraktívna hra pri sieti láka rovnako mužov, ako aj ženy. Roky prináša milovníkom tohto športu veľa pekných zážitkov, ale aj sklamaní. Najväčšieho sa mimo palubovky dožili volejbalisti pred 47 rokmi, keď si politika v tejto časti sriemskej roviny zamiešala prsty do športu. Vtedajšie lokálne vrchnosti dekrétom nariadili, aby volejbalisti po 15-ročnej nepretržitej a skvelej prítomnosti v elitnej juhoslovanskej súťaži opustili ligu, údajne pre nedostatok prostriedkov. Toto hanebné prianie bolo so slzami v očiach splnené po rozlúčkovom zápase so záhrebskou Mladosťou na vlastnej ploche pred preplneným hľadiskom. Veľkí športoví priatelia zo Záhrebu ponúkli body záchrany, ale Jednota jednoducho musela po dvojhodinovom boji nezabudnuteľný zápas skončiť porazená (2 : 3). Bola to chvíľa veľkého sklamania pre hráčov a smutná rozlúčka pre početných fanúšikov, ktorí dlho nevedeli, o čo vlastne šlo. Na túto nezvyčajnú udalosť si nerád spomína dnes 81-ročný Borislav Barački, známy ako Trba, jedna z legiend tunajšieho volejbalu. Oveľa viac bolo však tých krajších zážitkov spolu s Jankovićom, Barnákom, Lakatošom, Majorským, Bajalovićom, Sontićom, Radišićom, Petričevićom, Muževićom a ostatnými bývalými velikánmi tohto športu. Do Starej Pazovy sa tento vynikajúci športovec dostal z báčskej Turije prostredníctvom novosadskej Vojvodiny, v ktorej hrával ešte ako stredoškolák. Neskoršie nakrátko hral i vo vtedy známom klube v Báč50

www.hl.rs

skom Maglići, kde bol členom aj chýrečný Jovo Janković, neskoršie tiež hráč Jednoty. I keď sa s tričkom dávno rozlúčil, táto hra mu je stále blízko pri srdci. Pre iné životné záležitosti len občas odchádza na stretnutia Jednoty. Dôchodcovské dni trávi najviac na brehu Dunaja

okolí tešil veľkej priazni. Vďaka Jednote začal púšťať hlboké korene medzi mládežou takmer v celom Srieme. „Náš prvý veľký úspech datuje z roku 1960,“ hovorí ďalej tento chýrečný volejbalista. „Vtedy sme po kvalifikačnom turnaji vo veľkej sieni sarajev-

Mužstvo Jednoty z roku 1971, ktoré získalo tretie miesto v SFRJ: (stoja zľava) Barnák, Protić, Majorský, Barački; v drepe: (zľava) Kolarević, Sontić, Đurić, Bajalović, Rodić, Pavković; v úzadí stoja členovia vedenia klubu: (zľava) Oreščanin, Smuđa, Kersting, Litavský, Ivković, Petričević, Dr. Đokić

v Belegiši, kde sa presťahoval pred troma desaťročiami kvôli svojim ďalším dvom veľkým záľubám – chytaniu rýb a poľovačke. „Môj vtedajší spoluobčan a spoluhráč Mićo Turudija bez môjho vedomia podpísal prihlášku do Jednoty,“ prezradil nám Boro. „Trochu ma to nahnevalo, avšak keď som sa prispôsobil novému tričku a získal nových priateľov, bol som celkom spokojný a šťastný, že som sa dostal do opravdivého volejbalového prostredia. Už vtedy Jednota mala silné mužstvo. Predsedom klubu bol Stanko Kasalović, vtedajší obecný prokurátor, ktorý sa veľmi podieľal v našich úspechoch, tiež vo výstavbe prvej športovej haly v Srieme, ktorá je, žiaľ, dnes príliš zanedbaná.“ Roky sa volejbal v Pazove a

Informačno-politický týždenník

skej Skenderije postúpili do najvyššej juhoslovenskej súťaže, v ktorej boli silné celky z Belehradu, Rijeky, Maribora, zo Záhrebu, Sarajeva, Skopje, z Ľubľany, Brčka... Zápasy o miesto vo volejbalovej elite v Sarajeve nám všetkým zostali v trvalej spomienke. Všetci vrátane rozhodcov nadŕžali našim súperom a domáci fanúšikovia nám pod nohy hádzali zrnká fazule?! Veľká bojovnosť a nadšenie však všetko prekonala. Splnil sa nám pekný sen, ktorý trval nasledujúcich 15 rokov. Za celý ten čas sme si spolu so záhrebskou Mladosťou udržiavali status člena kvalitnej súťaže, čo vonkoncom nebolo ľahké.“ Jednota vtedy mala dozaista silné mužstvo, ktoré sa v roku 1967 uchádzalo aj o titul majstra Juhoslávie. Titul im však zamálo unikol.

„V Starej Pazove som dosiahol takmer všetko v živote. Zamestnal som sa, založil si rodinu, získal veľa priateľov, afirmáciu. Stal som sa i štátnym reprezentantom v silnej konkurencii vrcholných volejbalistov. Musel som sa však aj finančne zabezpečiť, a preto som v roku 1968 odišiel do belgického GENK-u, kde som hral tri roky. Zohral som tiež zo 300 zápasov vo VK Vardar v Skopje. Po návrate do Starej Pazovy krátko som vystupoval na Novom Belehrade a nakoniec ako 41-ročný veterán aj v susednej Vojke, kde som zároveň poúčal mladé talenty. Rozlúčka s volejbalom bola samozrejmá, ale dodnes sledujem tento šport. Občas si pozriem stretnutia žien v superlige, ale aj mužov, ktorí, mám nádej, len dočasne súťažia o stupienok nižšie. Naša generácia, v ktorej okrem už spomínaných boli aj Višekruna, Protić, Kolarević, Vračarić a ďalší, bola perlou staropazovského športu, aj keď sme hrali za oveľa skromnejších podmienok než ďalšie a najmä terajšie generácie. Hrali sme s veľkým nadšením, takže sme aj najväčšie prekážky prekonali, ale tú na rozlúčku s prvou ligou pre vyššiu silu sme na hracej ploche zdolať nemohli.“ Zachovali sa aj početné zápisnice v rukách voľakedajšieho pedantného tajomníka Jána Litavského ako trvalé spomienky na početné stretnutia. Bez ohľadu na súčasné úspechy žien, ale aj mužov ťažko je to veru zopakovať, lebo vtedajšia juhoslovanská liga volejbalistov bola jednou z najsilnejších na Balkáne, ba i v Európe, a táto generácia pazovských volejbalistov nebola úspešná iba na domácej scéne, ale nemalé úspechy dosahovali aj na palubovkách v Belgicku, Grécku, Československu, Poľsku. Foto: z archívu klubu • ŠPORT •


NA SLOVÍČKO S PREDSEDOM STK MLADOSŤ BÁČSKY PETROVEC JÁNOM LAČOKOM

Dlhoročné priateľstvo stolných tenistov z Petrovca a Dunajskej Stredy pretrváva. Naposledy sa stretli na SNS roku 2019.

Miroslav Lomen (vpravo) na tohtoročnom turnaji na SNS

Malá svorná stolnotenisová družina pektu aspoň v tejto chvíli nie je ružová. Niežeby sme na pláne prípravy mladých hráčov tolnotenisový klub Mladosť v Báčskom nepracovali vonkoncom nič, Petrovci bol založený v dávnom roku ale je to podľa mojej mienky 1968 a meno dostal v súlade s tradíciou, málo. Totižto máme svojráznu keďže v Petrovci vtedy pôsobili futbalový a aj školu stolného tenisu, ktorú volejbalový klub rovnakého mena. Odvtedy sme pomenovali rekreácia. je nepretržite súčasťou petrovského športu. Tam každú stredu od 19.00 do Petrovskí stolnotenisti v tejto chvíli súťažia 21.00 h chodia deti vo veku 10 v Prvej vojvodinskej lige, čo je štvrtá úroveň rokov a staršie a trénujú spolu súťaže v krajine. s prvým mužstvom. Riadnu „V minulosti sme súťažili aj v druhej, dokonca školu stolného tenisu, ako Svorná stolnotenisová družina: (zľava) Ján Lačok, predseda aj v prvej lige, ale hádam nikdy spod Vojvoto majú napríklad futbalové Miroslav Lomen, Michal Šranka, Pavel Turan, Pavel Bažík, hráči, dinskú,“ hovorí dlhoročný predseda klubu Ján kluby, nemáme, lebo na to a Vlastimír Záborský a Ján Makan, členovia vedenia klubu Lačok. „V tejto chvíli sme umiestnení v strede jednoducho nemáme podtabuľky, s čím sme úplne spokojní, tým skôr, mienky, čiže nemáme termíny v telocvični. určite nebude prerušená. Okrem toho už že nemáme ambície postúpiť vyššie. To preto, Totižto pre riadnu školu stolného tenisu by niekoľko rokov máme zaujímavú spoluprácu lebo nemáme hráčov pre vyššiu úroveň, a vždy bolo potrebné trénovať 3- až 4-krát v týždni. s pohostinskou školou v Dolnom Kubíne, do sme zastávali stanovisko, že v klube majú hrať Medzi mladými však máme dvoch – troch ta- ktorej odchádzajú naše deti na školenie. Boli na výlučne hráči z Petrovca, prípadne bližšieho lentovaných hráčov, ktorých sme už usmernili SNS a aj na Dňoch Petrovca a veľmi sa zberajú okolia, resp. nemienime dovádzať kvalitných do Čelareva, kde s mladými dobre pracujú. aj toho roku,“ hovorí náš spolubesedník a na hráčov spoza chotára kvôli výsledkom.“ Uvidíme, či niektorého z nich na jar zaradíme otázku, ako to klub má s financiami, odpovedá: Okrem pravidelnej súťaže v lige petrovskí „Vlani sme z obecného rozpočtu dostali do mužstva pre súťaž,“ hovorí Ján Lačok. stolní tenisti tradične mnoho rokov organizujú Petrovskí stolní tenisti majú aj čulú spolu- pomerne málo prostriedkov, iba 130-tisíc aj tri podujatia. Je to stolnotenisový turnaj prácu so stolnými tenistami zo Slovenska. Je to dinárov, čo je o 100-tisíc dinárov menej ako v rámci Slovenských národných slávností, STK Vidrany z Dunajskej Stredy, viacnásobný v roku predtým. Kluby boli rangované okrem tiež Memoriál Jaroslava Báďonského, ktorý majster Slovenska a účastník Európskej ligy iného aj podľa toho, koľko robia s deťmi, a my niekoľko rokov zapadá do programu Dní Petsme v tom spomedzi petrovských klubov šampiónov. rovca, a tretie podujatie sú majstrovstvá klubu, „V minulosti sme sa stretali pravidelne najslabší. Občas nám však pomôžu aj viacerí na ktorom hráči, ktorí odohrali predchádzajúcu aspoň raz ročne buď na Slovensku, alebo petrovskí podnikatelia tým, že nám zaplatia majstrovskú sezónu, medzi sebou hrajú o titul v Petrovci. Žiaľ, pre pandémiu koronavírusu večeru, kúpia úbor a hradia niektoré iné nánajlepšieho. Tento posledný turnaj sa hrá od sme sa nevideli už dva roky, ale tá tradícia klady, a pomôže nám aj Miestne spoločenstvo roku 1976 a prvý majster klubu bol Dr. tak, že nám zabezpečí odmeny, medaily, Miroslav Kopčok. poháre, diplomy a tomu podobné. Viac V prvom mužstve už roky hrajú hlavod toho nemôže. My sme však taký klub, ne tí istí hráči: Miroslav Lomen, Pavel ktorý nemá nikoho mimo Petrovca, Bažík, Pavel Turan, Michal Šranka, Ľunikoho neplatíme, takže nám tieto dovít Kaňa... Mladých, nových hráčov prostriedky na ligu postačia, lebo sa je však málo, a preto sa nastoľuje otázka necestuje ďaleko. Ak nám však chýba, budúcnosti klubu, resp. práce s mladoložíme z vlastného vrecka. Na vyššiu dými hráčmi, ktorí by prevzali raketu ligu by to určite nepostačilo,“ konštaod starších a pokračovali v petrovskej tuje na záver predseda petrovských stolnotenisovej tradícii. Pavel Turan (vľavo) v súboji so Zoltánom Lelkesom zo Slovenska stolných tenistov. „Budúcnosť tohto športu z tohto asVladimír Hudec

S


Odmenení na 55. Stretnutí v pivnickom poli (26. – 28. novembra 2021)

Jaroslav Kováč (Kovačica) cena za autentickosť piesne

Pavel Poniger Forero (Petrovec) cena za autentickosť piesne

Sandra Grňová (Pivnica) cena za kroj a cena obecenstva

Vladimír Abelovský (Aradáč) cena za kroj Foto: Miroslav Pap a Igor Zabunov

Beňamín Cabuka (Pivnica) cena obecenstva


Turn static files into dynamic content formats.

Create a flipbook
Issuu converts static files into: digital portfolios, online yearbooks, online catalogs, digital photo albums and more. Sign up and create your flipbook.