Hlas ľudu 3/2021

Page 1

Konečne sneh!

ISSN 0018-2869

Ján Triaška Báčsky Petrovec


Z obsahu

Na sociálnych sieťach sa minulý týždeň rozprúdila diskusia o tom, ako miznú práva Slovákov v slovenských prostrediach v Srbsku, vyzdvihujúc, že ani tabule s názvami ulíc nie sú v našom materinskom jazyku. Bez toho, aby si overili čo i len jednu informáciu, snažili sa pobúriť verejnosť, avšak zlé úmysly nepresadili. Táto tabuľa s názvom ulice v Starej Pazove svedčí o opaku a nekalých úmysloch skupiny nepriateľsky naladených kvázi politikov a akože zástancov práv slovenskej národnostnej menšiny. A. Horvátová

16. 1. 2021 | 3 /4942/

Uzávierka čísla: 13. 1. 2021

Koncom roku 2020 vyšla tlačou vzácna publikácia autorky Kataríny Verešovej Nezábudky Ľudmily Hurbanovej. Vzhľadom na to, že uplynulý rok bol pre staropazovských Slovákov oslavný, aj táto kniha zapadla do rámca pripomenutia 250 rokov od príchodu Slovákov do Starej Pazovy. Na fotografii Katarína Verešová a Mgr. Igor Feldy, senior sriemsky a farár staropazovský, jeden z odborných spolupracovníkov, v príprave tohto knižného titulu. A. Lešťanová Foto: z archívu K. Verešovej

Pivnický dobrovoľný hasičský spolok bol i počas celého roku 2020 v prípade potreby k dispozícii obyvateľom. Na sklonku roka nezabudli ani na deti členov hasičského spolku, ktorým darovali novoročné balíky. O aktivitách pivnických hasičov sa viac dočítate na stranách rubriky Ľudia a udalosti. M. Pap

Príloha Obzory prináša rozhovor s Mišom Smišekom, postmoderným prozaikom a výtvarníkom pôvodom z Lalite, v súčasnosti žijúcim na relácii Boľovce – Surčin. V interview hovorí o svojich umeleckých začiatkoch, vlastnom literárnom vývine, inšpirácii a témach svojich poviedok. S. Lenhart Foto: A. Francistyová


Editoriál ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľka NVU Hlas ľudu: Anna Huďanová Úradujúca zodpovedná redaktorka: Anna Francistyová Redakcia: Miroslav Benka, Danuška Berediová-Banovićová, Jaroslav Čiep, Katarína Gažová, Olinka Glóziková-Jonášová, Anna Horvátová, Vladimír Hudec, Stevan Lenhart, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Miroslav Pap, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Jazyková redaktorka: Mária Domoniová Inzercia: Mária Obšustová Grafická redaktorka: Irena Lomenová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090 Tlač:

Štartujú súvahy Anna Francistyová

A

už to beží. Po koncoročných i novoročných sviatkoch a kolektívnych dovolenkách život beží ďalej. Na rok za nami sa snažíme nemyslieť, ale potreba súvah realizovaného nám to nedovolí. A tak slovká a slovné spojenia ako pandémia, mimoriadny stav, obmedzenie voľného pohybu, redukovaná činnosť inštitúcií a združení, zrušené kultúrne a športové podujatia... počujeme a čítame v týchto dňoch častejšie. V našom týždenníku tiež, lebo už v príprave tohto čísla sme oslovili niekoľkých kompetentných, aby zhodnotili vlaňajšok na svojich pracoviskách. Tak sa viac dozviete o realizovaných a nerealizovaných aktivitách v Obci Kovačica, v Galérii insitného umenia v Kovačici, v Slovenskom dome v Báčskej Palanke. Plusy a mínusy z roku 2020, ale aj nádejné plány na tento rok kvitujú a pre naše noviny i zverejňujú vedúci Dobrovoľného hasičského spolku v Pivnici. Spolu s nimi chceme veriť, že situácia s pandémiou v tomto roku nebude taká zložitá a bude sa môcť pokračovať v štandardných aktivitách. Naši čitatelia s osobitným záujmom sledujú ročné súvahy matrík v našich dedinách, s ktorými štartujeme tiež už v

januári. Teraz to má osobitnú váhu, lebo sa do obvyklých štatistík dostali aj obete aktuálnej pandémie. A už v prvom takomto demografickom zázname, konkrétne v Hajdušici, príjemné prekvapenie: vlaňajšok bude zapísaný ako rok s najmenším počtom úmrtí a pritom koronavírus bol priamou príčinou smrti iba jedného spoluobčana... Ale ponúkame vám aj krajšie čítanie. Napríklad tiež s neodmysliteľnou súvahou, ale nielen minulého roku, ale aj dlhšieho životného úseku sú tu dva rozsiahle rozhovory na literárne, výtvarné a archívne témy, a to s Mišom Smišekom a Katarínou Verešovou. A ak pozorne prečítate celé toto číslo Hlasu ľudu, tak zistíte, obsah ktorého knižného titulu má „prekvapujúci terapeutický účinok“. Neprehliadnite, pravdaže, ani športové súvahy. Tie prinášame, ako obvykle, pri konci novín. Keďže mnohí z vás aj naše noviny listujú odzadu, možno vám tieto súvahy prvé padnú do oka. A možno nejedného z vás, milí naši čitatelia, podnietia naše noviny vlaňajšok tak trochu aj doma bilancovať. Netrápte sa však veľmi nenaplnenými plánmi a sľubmi, ale tým reálnejšie si stanovme úlohy na tento rok.

V tomto čísle TÝŽDEŇ

KULTÚRA

ĽUDIA A UDALOSTI

ŠPORT

4 Dramatické záplavy a znečistenie ovzdušia 11 Iba dve nové rodiny

27 A ko sa varí s láskou – kuchárske rodinné dedičstvo 42 Nové sily rysujú krajšiu budúcnosť

OBZORY

23 Blesky duchaplnosti

Na titulnej strane: Už sme sa začali obávať, že nám tejto zimy ani trochu nenasneží. A potom sa nebo zľutovalo. Dlho očakávaný sneh z 10. a 11. januára sa síce už po niekoľkých dňoch začal topiť, ale veľmi nás potešil. Aj milovníkov pekných snehových fotozáberov. Foto: Anna Francistyová

Doo Magyar SZO KFT, Nový Sad

• •

3 /4942/ 16. 1. 2021

3


Týždeň

KOHO KLAMÚ TÍ, ČO SEBA A INÝCH PRESVIEDČAJÚ, ŽE BOJUJÚ ZA PRÁVA NÁS SLOVÁKOV?!

Čo je cieľom? Rozduchovať nenávisť?! Anna Horvátová

Z

ámerom vzniku spoločenských sietí nebolo v žiadnom prípade zverejňovanie negatívnych, hanlivých, urážlivých komentárov, ani výsmech jednotlivcov, spolkov, združení. Žiaľ, ľudia sme všelijakí, nemajú všetci príslušníci ľudského rodu aj charakteristiky ľudské. Zvlášť sa tie nízke pudy začnú prejavovať, keď sa názory niekoľkých osôb začnú líšiť, keď si nerovnako zmýšľajúce strany skrížia meče. Až na to, že siahajú na identitu osobnosti, s cieľom čím viac zdevastovať a diskreditovať jednotlivcov. To už potom ani prostriedky nevyberajú, ani slová nevolia. A čím viac špiny vynášajú, akoby boli väčší hrdinovia. Inak nevedia, iba vyjadrovať sa špatne a nepriateľsky proti štátu, proti zastupiteľským inštitúciám. Upierajúc najnovšie na národnostné práva, ktoré vraj miznú! Tak sa zo spoločenských sietí v prvej polovici januára tunajší Slováci dozvedeli, že im miznú národnostné práva. Všemožne sa o to postarali združenia, ktorým je „prvoradým cieľom zachovať slovenskosť, bojovať o práva Slovákov“, ale nie predsa vo svojom záujme, pre seba, nie pre Slovákov. Šikovne šíriac kvázi informácie, nepravdivosti, rozpaľujúc tak u nezasvätených jednotlivcov nenávisť voči predstaviteľom vojvodinských Slovákov, k tomu najviac proti aktuálnemu zloženiu Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny. SLOVÁCI VO VOJVODINE STRÁCAJÚ SVOJE PRÁVA?! Ak nás niekto oberá o svoje práva, sme to my sami. Nestačí spomenúť, že sme sa odrodili. A to ako?! Príkladov je neúrekom: rodičia obaja Slováci, ale rozhodnú sa svoje ratolesti zapísať do prvej triedy so srbským vyučovacím jazykom. A to s „múdrou výhovorkou“: „Veď sa slovenčinu naučí aj doma, koľko bude potrebovať! A takto mu bude ľahšie v ďalšom školení (myslí sa tu na vzdelávanie, pozn. a.).“ A tak sa zatvárali slovenské triedy v malých sriemskych a banátskych dedinách, nevylučujúc ani báčske školy. To bolo dobre, lebo vtedy príslušníci združení nemali z toho osoh, aby presviedčali rodičov, aby si deti predsa len zapísali do tried so slovenským vyučovacím jazykom. Na takúto prácu záchrany slovenských škôl sa im nechcelo sily

4

www.hl.rs

mrhať. Alebo žeby si to nevšímali?! sme do predškolských ustanovizní na Sotva! Inak verejne poukazovať, ako detské ihriská prispeli toboganmi, nám deti odchádzajú za hranice, to hojdačkami, potešili škôlkarov detje už ľahšie, na to sa podujali, okrem ským zámkom. Keďže sme uctievali toho nič, len omieľanie tých istých ochranné opatrenia, darčeky sme syntagiem, ale skutky žiadne! doručili bez oznámenia verejnosOpak tomuto je situácia v petrov- ti, aby sme nenarušili bezpečnosť skom Gymnáziu Jána Kollára. To si a zdravie detí. Takúto prax budeme „bojovníci za menšinové práva a za dodržiavať aj do budúcna. Aby sa rozhlasové a televízne vyzachovanie slovenskosti“ akosi nechceli všimnúť, alebo žeby im uniklo?! sielania v slovenskom jazyku mohli „Vlani sme v petrovskom gymnáziu nehatene vysielať, finančne sme otvorili dve triedy pre prvákov vše- podporili slovenské redakcie TV Nový obecného odboru s vyučovacím Sad a Novosadského rozhlasu. Keď jazykom slovenským, po niekoľkých vlani po nás prišla informácia, že rodičovských poradách, kde sme vplývali na rodičov, aby využili možnosť kvalitného vzdelávania v materinskom jazyku a v našom slovenskom prostredí. Samozrejme, Libuška Lakatošová: Práva nášho slovenského podporili nás jazykového spoločenstva nie sú obmedzené, v tom z mi- ani zrušené, ale zagarantované Ústavou Republiky Srbsko nisterstva, ale Foto: Zoran Ivezić ani naše snahy neboli márne,“ hovorí majiteľ Rádia Báč, v ktorom sa už viac predsedníčka Národnostnej rady ako 50 rokov vysiela po slovensky, slovenskej národnostnej menšiny mieni zrušiť vysielanie po slovensky, Libuška Lakatošová, ktorej najväč- okamžite sme reagovali. Na ujasneším pričinením sa aj tieto dve triedy nie, v Rádiu Báč sa začalo po slovenotvorili. „Maximálne sme sa snažili sky a po srbsky vysielať v nedeľu 1. podporiť proces vzdelávania, tiež mája 1967. Z vlastnej iniciatívy sme školy, v ktorých prebiehalo online vy- si dohovorili stretnutie s lokálnou učovanie. Národnostná rada v online samosprávou a s majiteľom rádia, vzdelávaní ako najvyšší zastupiteľský aby sme znemožnili zánik vysielania orgán Slovákov v Srbsku skoordino- v Báčskom rozhlase. Inak majiteľ nás vala celý proces vzdelávania v sťaže- ubezpečoval, že vysielanie po sloných podmienkach a mimoriadnom vensky nezruší, k tomu ponúkli sme stave. Aby mohol proces vzdelávania s lokálnou samosprávou aj finančnú nehatene prebiehať, z prostriedkov pomoc. S predsedníčkou Rady MiestNárodnostnej rady, pokrajiny, Úradu neho spoločenstva sme sa dohodli pre Slovákov žijúcich v zahraničí sa o poskytovaní podpory, k tomu je zadovažovali laptopy, tabule, kamery, vypracovaný aj projekt na podporu fotoaparáty. Keďže situácia nedovoľo- na Úrad pre Slovákov žijúcich v zavala realizovať kultúrne aktivity, mohli hraničí,“ počítala Lakatošová čiastku sme viac prostriedkov usmerniť na podpory činnosti spolkov, združení, rekonštrukciu spolkových budov, ako cirkevných zborov, ktorú opozičníci v Hložanoch, vynovenia miestností akosi naschvál nespomínajú. MOMS Padina, tiež sme podporili VYSIELANIE V SLOVENSKOM cirkevné zbory kulpínsky, silbašský, JAZYKU JE ZRUŠENÉ, ALEBO SÚ TO ako i Ústredný archív Slovenskej DEZINFORMÁCIE NA POBÚRENIE evanjelickej a. v. cirkvi v Starej Pazove, VEREJNOSTI s podporou ktorého pokračujeme Verejnosť pobúrili informácie o zruaj v tomto nastávajúcom roku. Na šení slovenského vysielania Rádia Báč najmladších sme tiež nezabudli, tak na frekvencii 99,1 FM. „Naši slovenskí zo svojich prostriedkov, ako i z úradu ochrancovia“ sa pretekali, kto skôr

Informačno-politický týždenník

zverejní túto kvázi informáciu. Facebookové stránky sa zapálili komentármi, nepremrhal túto „exkluzivitu“ preniesť ani kulpin.net 10. januára, a to: „... pre slovenský program už viac nieto miesta. Zverejnené je to na facebookovej stránke Selenča, na čo reagovali početní občania, ale aj politici, či politické strany...“ Reagovať je jedno, a prísť po pravdivé informácie je niečo iné. A znova zlý príklad neprofesionálneho, sfalšovaného novinárstva, keď si „naslovovzatí novinári“ neoveria informácie, ale sa držia zásady, čím skôr zverejniť, hoci i nepravdy a polopravdy. K tomu ani mená nie sú správne uvedené, niežeby údaje, lebo jednotliví snaživci nie sú sympatickí autorom príspevkov. Ako to v skutočnosti je, predsedníčka Lakatošová objasňuje: „Je pravda, že pracovníčka mala uzavretú zmluvu len do konca minulého roka, ale nikto nepovedal, že sa zmluva nepredĺži. V mene Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny sme zaslali majiteľovi list, urobila tak i lokálna samospráva. Znovu sme zdôraznili, že sme ochotní finančne podporiť vysielanie, len aby sa relácia aj naďalej vysielala. K tomu žiadne úradné informácie sme nedostali, iba zo spoločenských sietí sme sa dozvedeli, čo sa deje. A predsa sme odreagovali. K tomu pracovníčka, ktorá mala na starosti vysielanie po slovensky, sa rozchorela, takže 3. januára vystala relácia v slovenskom jazyku.“ Darmo, to opozičníci nechceli vidieť, podľa nich je účinnejšie zvolať akože tlačovú konferenciu a vrhnúť zlé svetlo na predstaviteľov našej menšiny a zazlievať im, ako my tunajší Slováci prichádzame o svoje práva, či ako nás vládnuca strana a štát oberajú o naše práva. DVOJJAZYČNÉ TABULE NA POMENOVANIE ULÍC SÚ ZAKÁZANÉ? Nemalý prach sa zodvihol, aj keď ide o tabule s názvami ulíc v Starej Pazove. Poukázané bolo, že Slováci prichádzajú o svoje práva, tabule s názvami ulíc sú iba cyrilikou postavené. A znova sa to rozduchovalo na Facebooku, kde Staropazovčan, člen Národnostnej rady, ktorý na zasadnutia nechodil, a tak ani vedieť nemôže, čo sa tam rokuje a koľkokrát členovia NRSNM vôbec mali zasadnutia, „príkladný bojovník za práva Slovákov“, neoveriac si skutočný stav, ihneď alarmoval verejnosť a, pravdaže, na kulpínskej stránke sa to • TÝŽDEŇ •


 tiež komentovalo. Jeden príklad by to aj mohol dosvedčovať, ale fakty to vyvrhujú. Totiž situácia je takáto, dom na rohu ulíc Michala Filipa a Michala Babinku dostal nového majiteľa, ktorý keď ho rekonštruoval, zmenil aj fasádu. A keďže sa mu na novú fasádu nehodili staré tabule s názvami ulíc, vo svojej réžii postavil nové. Ibaže bolo napísané iba cyrilikou. A pravda je takáto: „Keď ide o tabule s pomenovaním ulíc, konkrétne tie, ktoré majiteľ domu z vlastných prostriedkov postavil a neúmyselne iba jednojazyčne, 4. januára Národnostná rada zaslala list Miestnemu spoločenstvu Stará Pazova. Žiadali sme si odôvodnenie, na základe čoho sú tie tabule postavené iba v srbčine a nie dvojjazyčne, ako je to vo všetkých uliciach v Starej Pazove. Odpoveď sme dostali, že si majiteľ domu sám vo svojej réžii tie tabule nainštaloval, mysliac si, že robí dobre, za čím sa neskrývali nijaké podlosti ani zlé úmysly, a z toho dobrého skutku vlastne nastal obrovský problém. Je mi ľúto, že sa to ihneď zneužilo ako zlý úmysel, čo vôbec nie je pravda. Inak treba povedať, že Miestne spoločenstvo Stará Pazova na tento rok objednalo výmenu 400 nových tabúľ s pomenovaním ulíc. Každá ulica v Starej Pazove je pomenovaná aj cyrilikou, keďže je to úradné písmo v našom štáte, aj po slovensky. Keď ide o smerovníky pri cestách, ktoré sú nové postavené v Báčskom Petrovci, a to písmom cyrilikou, ich inštalovanie bolo v kompetencii podniku Putevi Srbije. Na to sme s tamojšou lokálnou samosprávou tiež reagovali. Občanom sugerujem, keď narazia na nejaký problém, aby neváhali, ale ihneď sa ozvali do Národnostnej rady, sme tu pre všetkých našich občanov.“ Jednotlivci a združenia, ktorí sa deklarujú, že presadzujú solidaritu, toleranciu, rovnoprávnosť, slobodu, demokraciu, zakladajú sa za zvýhodnené postavenie nás Slovákov, ich cieľom je ochrana ľudských práv a bojujú proti diskriminácii, takto šíria nepokoj medzi občanmi a nenávisť voči štátu, ako i zapaľujú nepokoj medzi príslušníkmi slovenského národnostného spoločenstva a väčšinovým národom. • TÝŽDEŇ •

7 DNÍ

Dramatické záplavy a znečistenie ovzdušia Pripravil: Stevan Lenhart

T

openie snehu a intenzívne dažde spôsobili záplavy a veľké škody obyvateľom viacerých častí juhovýchodného Srbska. Po vylievaní sa riek a potokov zaplavené boli mnohé domy, dvory, záhrady a polia, ako aj lokálne cesty, takže v dňoch 11. a 12. januára bol vyhlásený núdzový stav na územiach miest Leskovac a Niš, ako aj v obciach Žitorađa, Doljevac, Dimitrovgrad, Vlasotince, Medveđa, Bojnik, Vladičin Han, Gadžin Han, Kuršumlija, taktiež v častiach obcí Prijepolje a Vranje. Na pomoc tamojším obyvateľom a zamestnancom verejných komunálnych podnikov boli angažovaní aj príslušníci vojska, polície a hasičských služieb. Špeciálne záchranárske skupiny vykonali evakuáciu 85 ohrozených občanov a zachránený bol aj veľký počet zvierat. Na kritickú situáciu v niektorých obciach dodatočne vplýval nedostatok pitnej vody a elektrického prúdu. Nával záplavovej vody zrúcal most pri dedine Jelašnica neďaleko Leskovca, poškodené boli aj ďalšie mosty a cestná infraštruktúra. Pri sanácii následkov záplav boli použité čerpadlá na vodu a bagre. Lokálne samosprávy vypracovali plány na ubytovanie občanov, ktorých domy boli zaplavené. Presnejšie rozmery materiálnej škody spôsobenej záplavami v juhovýchodnom Srbsku budú určené, keď komisie navštívia ohrozené domácnosti. Ako informovali viaceré médiá, záplavy tiež spôsobili veľké škody početným domácnostiam v niektorých častiach Kosova, čiže v obciach Đakovica, Gnjilane, Glogovac a Gračanica. * V Belehrade sa dňa 10. januára uskutočnil občiansky protest proti znečisťovaniu ovzdušia, ktorého účastníci usporiadali prechádzku po budovu vlády Srbska, kde verejne odovzdali list so žiadosťami o schválenie opatrení na ochranu životného prostredia. Protest iniciovalo neformálne združenie občanov Eko straža, ktorého predstavitelia v danom liste o. i. žiadajú uctievanie ústavného práva občanov na zdravé životné prostredie, ako aj zabezpeče-

nie systematického, pravidelného a úplného sledovania situácie ohľadom znečisťovania ovzdušia na celom území Srbska a tiež včasné a presné informovanie verejnosti o úrovni znečisteného ovzdušia a jeho vplyve na ľudské zdravie. Predstaviteľ združenia Eko straža Bojan Simišić pre viaceré médiá vyhlásil, že protest v Belehrade bol usporiadaný výlučne s cieľom ochrany životného prostredia pred znečistením. Na alarmujúcu situáciu ohľadom

– prevažne totiž odstraňujú väčšie častice, ktoré ani nie sú natoľko nebezpečné pre zdravie, pokým tie najdrobnejšie častice obsahujúce najviac toxických prvkov sa voľne dostávajú do atmosféry a do vzduchu, ktorý vdychujeme… Medzitým v súčasnosti máme informácie (ktoré sú teraz prístupné aj verejnosti) o tom, že lignit sa dostal aj medzi občanov. Predáva sa teda ako uhlie, ktoré sa spaľuje v domácich peciach bez akýchkoľvek systémov na prečisťovanie, a používanie tohto uhlia sa rozšírilo na celé územie Srbska. A, pravdaže, zvýšila sa aj úroveň znečistenia ovzdušia – na jednej strane pre uvedené okolnosti, a na druhej strane skrze používanie tzv. špinavých priemyselných tech-

znečisteného ovzdušia v Srbsku upozornila aj Dr. Dragana Đorđevićová, vedecká poradkyňa v belehradskom Inštitúte pre chémiu, technológiu a metalurgiu. V televíznom vysielaní Pravi ugao (RTV Vojvodina) o. i. povedal.a, že znečisťovanie ovzdušia v našej krajine je dnes omnoho intenzívnejšie než v minulosti. Podrobnejšie o tom rozpovedala: „Vždy sme mali problém so znečistením ovzdušia, lebo prevažnú časť elektrického prúdu získavame za pomoci lignitu. Je to uhlie veľmi zlej kvality, ktoré má trikrát nižšiu energetickú hodnotu než väčšina iných druhov používaného uhlia a obsahuje veľké množstvo popolu, síry, toxických prvkov (akými sú arzén a ortuť) a rádioaktívnych prvkov (urán, radón). Aj v minulosti sa teda do ovzdušia vysielalo určité množstvo tých toxínov a oxidu siričitého, ale lignit sa donedávna používal hlavne na priemyselné účely a spaľoval sa v kontrolovaných podmienkach v tepelných elektrárňach, ktoré predsa majú nejaké filtre. Tie filtre však nie sú účinné pri všetkých znečisťujúcich látkach, ktoré sa vysielajú do ovzdušia

nológií, ktoré sa zaoberajú výrobou pre globálny trh a nemajú adekvátne ochranné systémy. Také technológie sme v Srbsku mali aj v minulosti, ale intenzita výroby je teraz omnoho väčšia než kedysi...“ V správe Agentúry pre ochranu životného prostredia EÚ sa uvádza, že vo východnej a juhovýchodnej Európe je ovzdušie znečistenejšie než v ostatnej časti kontinentu, a to predovšetkým pre prítomnosť častíc, ktoré vznikajú používaním pevného paliva na vykurovanie domov. Viaceré európske krajiny proti znečistenému ovzdušiu bojujú rôznymi opatreniami, akými sú zákaz spaľovania pevného paliva, ale aj dotácie na výmenu kotlov v domácnostiach. Viacerí odborníci v Srbsku napr. poukazujú na to, že naša krajina je bohatá na geotermálne vody, ktoré by sa v budúcnosti mohli úspešne využívať aj na vykurovanie. V každom prípade ide o komplexnú problematiku a nanajvýš významnú tému, ktorej by sa už dnes muselo venovať viac času a pozornosti. Foto: Tanjug

3 /4942/ 16. 1. 2021

5


Týždeň NIČIVÉ ZEMETRASENIE V CHORVÁTSKU

Otrasy bolo cítiť aj v našej krajine S usedné Chorvátsko zasiahlo najsilnejšie zemetrasenie za desaťročia. Otrasy boli natoľko silné, že ich bolo v širokom okolí po celej Európe, a teda aj v našej krajine, tiež na Slovensku. V posledných dňoch minulého roku tesne po dvanástej hodine, čiže 12.19 v utorok 29. decembra chorvátske mestá 46 km juhozápadne od Záhrebu zasiahlo mimoriadne silné zemetrasenie s lokálnou magnitúdou 6,4 stupňa. Zemetrasenie bolo veľmi plytké a jeho hĺbka bola približne v troch kilometroch. Hypocentrum sa nachádzalo v hĺbke desať kilometrov v okolí mesta Petrinja. Poškodené sú aj mestá Sisak, Glina a oblasti okolo

miest. Podľa prvých správ poškodených bolo zo 500 budov a najmenej siedmi ľudia neprežili katastrofu. Nanešťastie, nebol to koniec útrapám a nešťastiu. Nasledovala séria otrasov, ktorá iba strpčovala život beztak

zničeným mestám a dotrápeným obyvateľom. ĽUDIA ZNOVA UTEKALI DO ULÍC Spamätávajúc sa z otrasov, zasiahlo ich ďalšie zemetrasenie 6. januára okolo 18.00 h, epicentrum bolo znova neďaleko mesta Petrinja, ťažko poškodeného ničivými otrasmi z posledného minuloročného utorka. Chorvátsky seizmologický ústav stanovil magnitúdu na 5,0. Zemetrasenie bolo cítiť v strednom Chorvátsku vrátane 50 kilometrov vzdialeného hlavného mesta Záhreb. Ľudia znova utekali do

ulíc. Zo striech padali škridlice. Regionálne úrady v stredu, pred novým zemetrasením, oznámili, že škody boli dosiaľ hlásené na vyše 22 000 budovách v Sisacko-moslavinskej župe. Úplne bolo zničených 20 percent z 8 743 budov, ktoré skontrolovala inšpekcia. Priamo postihnutých zemetrasením bolo 116 000 ľudí a škody sa týkajú 66 000 obyvateľov. Škody hlásili na 3 000 rodinných domoch, 750 obchodoch a vyše 800 firmách. Situácia je podľa župných úradov pod kontrolou, prvotnú pomoc však už takmer vyčerpali. Najväčší nedostatok hlásia v trvanlivých potravinách. Zdroj: internet

NA SKLONKU DECEMBRA V ZHROMAŽDENÍ OBCE BÁČSKY PETROVEC

Rozdelili autosedačky Anna Horvátová

resp. detských autosedačiek. Cieľom podujatia bolo, aby sa prostredníctvom interaktívnej edukácie predovšetkým rodičom poukázalo na správne použitie a montáž detských autosedačiek. Na záver prednášky odovzdaných bolo 36 homologačných detských autosedačiek a edukačné príručky pre rodičov. Foto: z archívu Obce Báčsky Petrovec

V

V dňoch 16. a 17. decembra 2020 vo veľkej sále Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec v predpoludňajších hodinách členovia Rady pre bezpečnosť cestnej premávky v čele s predsedníčkou Obce Báčsky Petrovec Jasnou Šprochovou, ktorá je zároveň aj predsedníčkou rady, zorganizovali kampaň týkajúcu sa použitia ochranných systémov,

Z KOMUNÁLNEHO PODNIKU KOMUNALAC OBCE BÁČSKY PETROVEC

V teréne aj v noci A. Horvátová

Z

o snehu majú radosť deti, prospieva aj zdraviu, ale čo je najhoršie, spôsobuje na cestách kolaps aj výpadky elektriny. Našťastie v Obci Báčsky Petrovec sa situácia až tak neskomplikovala. V nedeľu síce začal padať ťažký hustý sneh, ale miernej intenzity. racovníci VKP Komunalac sa predsa prichystali a reagovali načas. Celú noc z ne-

6

www.hl.rs

dele 10. na pondelok 11. januára strávili v teréne, vykonávajúc pravidelné aktivity zimnej služby. Po všetkých obecných hlavných cestách, teda vo všetkých štyroch dedinách posýpali soľ, ako i po

Informačno-politický týždenník

cestách, ktoré poväzujú dediny našej obce. Sneh odhŕňali na miestach, kde to bolo potrebné. Pracovníkov spolu s riaditeľom Komunalca Duškom Ilićom navštívila aj predsedníčka Obce Báčsky Petrovec Jasna Šprochová. Pochválila ich angažovanie a prácu a tiež im poďakovala

v osobnom mene, ako i mene všetkých občanov za vykonávanie zodpovednej práce, pričom prisľúbila ešte väčšiu podporu lokálnej samosprávy. Veď všetci spejeme k jednému cieľu – v záujme občanov Obce Báčsky Petrovec. Snímky: VKP Komunalac • TÝŽDEŇ •


VÝSTAVA V RUME

Druhá časť projektu – 250 rokov od príchodu Slovákov do Starej Pazovy Anna Lešťanová

V

lani v októbri v rodnom dome národného hrdinu Janka Čmelíka v Starej Pazove bola otvorená etnologická výstava pod názvom 250 rokov od príchodu Slovákov do Starej Pazovy. Vlastenecké múzeum Ruma, ako regionálne múzeum s administra-

62, v Starej Pazove, aj obyvatelia Rumy majú príležitosť pozrieť si túto expozíciu do konca januára. Etnologická výstava 250 rokov od príchodu Slovákov do Starej Pazovy je realizovaná vďaka dobrej spolupráci Vlasteneckého múzea Ruma a Turistickej organizácie Obce Stará Pazova a za podpory Ministerstva kultúry a verejného informovania.

Z otvorenia výstavy: (zľava) Jelena Arsenovićová, Milivoj Kovačević, Branislava Konjevićová a Dragana Zorićová-Stanojkovićová

tívnymi zodpovednosťami aj pre Staropazovskú obec, v spolupráci s Turistickou organizáciou Obce Stará Pazova sa zúčastnilo na oslave jubilea 250 rokov od príchodu Slovákov do Starej Pazovy (1770 – 2020). Po slávnostnom otvorení výstavy 21. októbra 2020 v Spomienkovom dome národného hrdinu Janka Čmelíka, v Ulici Janka Čmelíka číslo

Symbolickému otvoreniu výstavy 250 rokov od príchodu Slovákov do Starej Pazovy 3. decembra 2020 v Rume, bez obecenstva, v dôsledku protipandemických opatrení, sa zúčastnili Dragana Zorićová-Stanojkovićová, riaditeľka Turistickej organizácie Obce Stará Pazova, Branislava Konjevićová, riaditeľka Vlasteneckého múzea Ruma, Mi-

lovoj Kovačević, spolupracovník na projekte a koautor výstavy, a Jelena Arsenovićová, kustódka a etnologička Vlasteneckého múzea Ruma. Vzhľadom na to, že je Vlastenecké múzeum zodpovednou ustanovizňou pre obce Stará Pazova, Inđi- Záber z výstavy v Rume z tejto vernisáže nepatrí do múzea ja a Pećinci, podľa slov B. Konjevićovej považovali, že a po zatvorení výstavy sa vráti späť je tento projekt významný aj pre do Starej Pazovy. Vystavené sú rozich múzeum. Ako uviedla, v Starej ličné exponáty verne znázorňujúce Pazove jestvuje Spomienkový dom život, obyčaje a kultúru Slovákov národného hrdinu Janka Čmelíka na tomto priestore. Správu o výstave 250 rokov od a zamestnanci z Turistickej organizácie Obce Stará Pazova navrhli, príchodu Slovákov do Starej Pazoaby sa v tomto dome nainštalovala vy zverejnil aj Národný komitét etnologická výstava. Jelena Arseno- Medzinárodnej rady múzeí Srbska vićová, etnologička, bola vedúcou (Nacionalni komitet Međunarodprojektu a hlavný realizátor Milivoj nog saveta muzeja NK ICOM Srbija). Kovačević z Turistickej organizá- On je jednou zo 117 národných cie Obce Stará Pazova, ktorý roky komitétov v rámci najväčšej muzbieral materiál, pripravoval všetko zeálnej asociácie, založenej roku pre výstavu. Je chvályhodné, že 1946 v Paríži. Múzeum v Rume je veľká čiastka materiálu prišla do otvorené pre individuálne návštevy trvalého vlastníctva aj do Vlaste- (do 5 osôb) s uplatňovaním všetneckého múzea v Rume. To, čo je kých preventívno-hygienických vystavené, je vo vlastníctve tohto opatrení. Fotografie: z archívu múzea a exponáty sú zozbierané v Vlasteneckého múzea Ruma rámci projektu. Len 13 exponátov

STREDISKO PRE SOCIÁLNU PRÁCU OBCE BÁČSKY PETROVEC V SPOLUPRÁCI SO SKUPINOU MAMY PETROVČANKY

Balíky si zaslúžia dostať všetky deti Anna Horvátová

Z

iniciatívy spoločenskej facebookovej skupiny Mamy Petrovčanky – Mame Petrovčanke a v spolupráci so Strediskom pre sociálnu prácu Obce Báčsky Petrovec rozdelených bolo 50 vianočných a novoročných balíkov deťom z materiálne znevýhodnených rodín v Obci Báčsky Petrovec. Akcia udelenia balíčkov prebiehala pred najväčším sviatkom, vo vianočnom duchu – 23. • TÝŽDEŇ •

decembra 2020. Solidarita a humánnosť sú hodnoty, ktoré spoločnosť pestuje a svojimi aktivitami aj rozvíja, ako to potvrdila aj táto akcia. A predtým nespočetnekrát bolo potvrdené. Organizátori sa poďakovali

štedrým rodičom a deťom, ktorí s veľkou láskou a pozornosťou pripravili darčeky. Znovu sa potvrdilo nepísané pravidlo, že niečie málo pre niekoho znamená mnoho a v tých sviatočných vianočno-novoročných chvíľach darčekmi spôsobil radosť v detských očkách. Tie materiálne znevýhodnené rodiny predsa nie sú samy, pokým sú v ich okolí osoby štedrého srdca. Foto: z archívu organizátorov

3 /4942/ 16. 1. 2021

7


Ľudia a udalosti

PORTRÉT VLADIMÍRA KRNÁČA, NOSITEĽA CENY OBCE BÁČSKY PETROVEC 2020

Aj jeho zásluhou sa Petrovec spomínal často na TV Túžbu rozšíriť všeobecné vedomosti a poznať veľké množstvo ebolo azda toho Petrov- faktov z rôznych oblastí života čana, ktorý si nesadol k TV neustále uspokojoval čítaním. obrazovke a nepodporoval Príležitosť preukázať svoje vedonášho súťažiaceho vo vedomost- mosti sa mu vyskytla v roku 2004, ných kvízoch. Tie vedomostné keď sa zúčastnil vedomostnej súkvízy iste vzbudili pozornosť širšej ťaže pod názvom Sam protiv svih verejnosti aj v iných slovenských na 1. programe Rádio-televízie dedinách, lebo si sily s protivníkmi Srbska a sledovalo ju miliónové meral Petrovčan Vladimír Krnáč. auditórium televíznych divákov z Jeho súťažiaci kolegovia mu prá- celého Srbska. Úspešný debut mu vom dali prímeno Kráčajúca en- umožnil účasť v ďalších súťažiach, cyklopédia alebo Vlada iz Petrovca. v ktorých úspešne prezentoval A keďže sa vedomostné kvízy svoje vedomosti a prostredie, z a testy tešia veľkej obľube, práve ktorého pochádza. Zúčastnil sa približne na 120 vedomostných súťažiach, ako sú: Slagalica na RTS 1, Dva miliona na TV Košava, Najslabija karika na TV BK Telekom, Pitanja za šampiona na B 92, Visoki napon na RTS 1, Ruski rulet na TV Pink, Supergenije na B 92, Brzotrz na TV Happy, Put oko sveta na B-92, Naslovna strana na TV Happy. Na TV Slagalica zvíťazil v 105. a 118. cykle, už teraz predvlani Vladimír Krnáč, nositeľ Ceny obce Báčsky Petrovec a pred troma rokmi. Ako sa vôbec rozhodol jeho zásluhou sa Petrovec spo- súťažiť: „Mám ten súťažný športový mínal často na TV obrazovkách. duch.“ Práve ten silný športový Reprezentovať takto svoje rodisko duch prispel k tomu, aby si v našej je cťou, pri sledovaní miliónového obci povšimli Krnáčove zásluhy auditória a pri silných protivníkoch na prezentovaní nášho Petrovca dokázať svoju schopnosť a široký a udelili mu na Deň obce najvyšdiapazón vedomostí, to je smelosť šie obecné uznanie – Cenu obce a schopnosť, ktorú Vladimír Krnáč Báčsky Petrovec. Do správnych rúk nespočetnekrát dokázal. Ambície sa uznanie dostalo. stať sa strojným inžinierom neSvojimi vedomosťami sa stal realizoval, zato ale vždy túžil po jedným z najznámejších súťažianových poznatkoch a všeobecných cich v našej krajine. Na otázku, či vedomostiach z rôznych oblastí sa mu darí popamätať si všetky života, ktoré si neustále prehlboval údaje, odpovedá: „Čítaval som čítaním. encyklopédie, neskoršie WikipéAnna Horvátová

N

8

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Pri preberaní odmeny po skončení TV Slagalica (Foto: internet)

die. Do písaniek som si prepisoval údaje a neustálym opakovaním jednotlivé dáta osvojoval. Doteraz som akosi vedel predpokladať tie kvízové otázky,“ čo mu prinieslo veľký úspech. Popularitu zaslúženú svojou skromnosťou, vedomosťami a správaním ako príklad prenáša na mladých ľudí, s ktorými sa stre-

tá na súťažiach. Nielen keď ide o vedomostné vlohy je jedinečný, má vrodený cit aj pre humánne skutky. Potvrdzuje to aj dlhoročné darcovstvo krvi, kde sa až 106-krát zúčastnil v akcii dobrovoľného darovania krvi. „Už 9 rokov nemôžem darovať krv zo zdravotných dôvodov, plánoval som dosiahnuť vyššie číslo,“ hovorí.

Narodeniny a výročia v januári 2021 ËË 2. januára 1866 sa narodila učiteľka a kultúrna dejateľka Ľudmila Kvačalová, sestra komeniológa Jána Kvačalu (Pripomíname si 155. výročie narodenia.) ËË 12. januára 1856 zomrel Ľudovít Štúr, národovec, kľúčová osobnosť slovenského národného hnutia, slovenskej histórie i celého romantického obdobia slovenskej literatúry a kodifikátor spisovnej slovenčiny. Narodil sa 29. októbra 1815 v Uhrovci. (Pripomíname si 165. výročie smrti.) ËË 17. januára 1986 na Irišskom Venci zomrel Juraj Tušiak, známy vojvodinský spisovateľ, ale aj učiteľ, novinár, redaktor a prekladateľ. Narodil sa 26. januára 1935 v Báčskom Petrovci. (Pripomíname si 35. výročie smrti.) ËË 19. januára 1951 v Kulpíne sa narodil Michal Ďuga. Je predovšetkým básnik, ale i novinár, redaktor knižných vydaní, pre-

kladateľ, bol šéfredaktor časopisu pre deti Pionieri, literárneho časopisu Nový život, rodinného magazínu Rovina, týždenníka Hlas ľudu, je aj autorom textov pre nové slovenské skladby a detskej divadelnej hry. Doteraz vydal básnické zbierky, zbierku poviedok pre dospelých, zbierku poézie pre deti. Jeho básne sú zaradené do mnohých antológií doma a v zahraničí. Žije v Báčskej Palanke. (Blahoželáme k 70. narodeninám.) ËË 31. januára 1996 v Pančeve zomrel Martin Jonáš, bard kovačického insitného umenia, spoluzakladateľ Galérie sedliakov maliarov, dnes Galérie insitného umenia. Narodil sa 9. mája 1924 v Kovačici a v jeho výtvarníckom opuse je najviac olejomalieb, grafík a kresieb. Žil a tvoril v rodisku, kde mal ateliér otvoreného typu. (Pripomíname si 25. výročie smrti.) • ĽUDIA A UDALOSTI •


S NÁDEJOU NA KRAJŠIU BUDÚCNOSŤ

Aby v Slovenskom dome bolo stále počuť škripot dverí Miroslav Pap

Ť

ažký rok za nami poznačil aj fungovanie Slovenského domu v Báčskej Palanke, ktorého vedenie malo plánov veľmi veľa. O aktivitách v minulom roku sa zmienila predsedníčka Miestneho odboru Matice slovenskej v Báčskej Palanke Drahoslava

Členky spolku žien šili rúška (foto: D. Čiefová)

Predsedníčka MOMS Báčska Palanka Drahoslava Čiefová

Čiefová: „V minulom roku to v Slovenskom dome bolo veľmi zložité. V pláne sme mali aktivovať najmä divadelnú sekciu, ktorá má dlhú tradíciu, ale aj ostatné sekcie, ktoré pracujú v rámci Slovenského domu. Členky ženského spolku pri Miestnom odbore Matice slovenskej v Báčskej Palanke sa podieľali na šití ochranných rúšok. Táto akcia bola uskutočnená, keď sme dostali stroje na šitie z Matice slovenskej v Srbsku. Veľmi nás potešilo, že sa do tejto akcie za-

pojili aj mladšie ženy, ktoré sa tu aj v konečnom dôsledku naučili základnú techniku šitia, ale bola to aj možnosť stretnúť sa a stráviť spoločné chvíle.“ Vedenie Slovenského domu plánovalo v minulom roku usporiadať aj tradičnú študentskú zábavu, no netradičným spôsobom. Toto podujatie podľa slov Drahoslavy Čiefovej plánovali zorganizovať na viac dní, presnejšie cieľom bolo koncepciu študentskej zábavy pretvoriť do študentského kempu, v rámci ktorého by študenti počas niekoľkých dní mali možnosť stráviť spoločné chvíle pri hudbe, speve, športe a podobných aktivitách. Tento kemp by bolo možné zorganizovať, nakoľko Slovenský dom disponuje vyhovujúcim priestorom na takýto druh diania. Prostredníctvom kempu organizátori chceli prilákať väčší počet študujúcej mláde-

Nové parkovacie miesta a opravená cesta pred Slovenským domom • ĽUDIA A UDALOSTI •

že, nakoľko počas posledných rokov záujem o toto podujatie začína klesať. Vedenie Slovenského domu iniciovalo, aby sa do

sadená jedna sadenica. V minulom roku, hoci aktivity stagnovali, na infraštruktúre sa pracovalo. Obecná správa Báčskej Palanky vyčlenila finančnú dotáciu na rekonštrukciu cesty pred Slovenským domom a na postavenie nových parkovacích miest. „V septembri 2020, keď poľavila pandémia, sme zorganizovali ľudovú veselicu, najmä pre starších, ktorí mali obmedzený pohyb počas núdzového stavu. Samozrejme, prišli tu aj ostatní Slováci, hlavne z Báčskej Palanky, ale aj z okolitých prostredí. Čiže to bolo jedno z podujatí, ktoré sa nám predsa podarilo zorganizovať. V tomto roku plánujeme pokračovať s tradičnými podujatiami, čiže začnúc od stavania

Minulého roku sa v Slovenskom dome nekonal ani Festival ekologického divadla (foto: z archívu FEP)

organizácie študentskej zábavy, ktorá je zaradená do koncepcie Slovenských národných slávností, zapojili aj samotní študenti. Druhý rok po sebe Slovenský dom bol hostiteľom tzv. Festivalu ekologického divadla (FEP). Spoločne usporiadali aj ekologickú akciu – Posaď si svoj chládok, v rámci ktorej obyvateľom Obce Báčska Palanka, ktorí mali záujem, darovali sadenicu duba bieleho. Na pamiatku tejto akcie bola aj v areáli Slovenského domu vy-

mája, potom tiež do plánov by som zaradila postavenie novej slovensko-srbskej inscenácie. Chceli by sme zorganizovať aj výtvarné tábory pre našich slovenských výtvarníkov. Zostáva nám, samozrejme, aj študentská zábava a tiež sa podujať na tvorbu určitého detského programu, do ktorého by sme zaradili čo najviac našich detí, aby sme aj ich od malička motivovali, aby chodili do Slovenského domu,“ tvrdí Drahoslava Čiefová.

3 /4942/ 16. 1. 2021

9


Ľudia a udalosti SPäTNÝ POHĽAD NA ROK KORONAVÍRUSOVÝ V KOVAČICI

Zdravie občanov na prvom mieste Oľa Glóziková-Jonášová

Z

ačiatok roka je vhodný na bilancovanie a zhodnotenie toho predošlého. Sme svedkami, že minulý rok bol nezvyčajný – poznamenaný koronavírusom Covid-19, ktorý bol už v marci definovaný ako pandémia. Tá pozmenila svet na nepoznanie za niekoľko dní. V mnohých krajinách, aj v našej, občania mali zákaz voľného pohybovania sa, povinnú karanténu a vyhlásený bol mimoriadny stav pre obrovský počet nakazených na dennej úrovni. Tieto udalosti viedli k tomu, aby sa na chvíľu svet pozastavil, zavreté boli nákupné centrá, zrušené športové zápasy, zredukovaná hromadná doprava, prerušená činnosť takmer všetkých inštitúcií, ustanovizní, organizácií či združení, okrem tých so zdravotnou starostlivosťou a lekární či polície. Všetko spomenuté prežívali aj obyvatelia v Kovačickej obci. O tom, ako sa celková pandemická situácia odzrkadlila na činnosť a prácu tamojších najdôležitejších inštitúcií, keď ide o kultúru, kultúrne podujatia, samotnú lokálnu samosprávu, ale aj ostatné, sa zmienili ich predstavitelia. JAROSLAV HRUBÍK, predseda Obce Kovačica: „Aj keď sme vôbec netušili, že si rok 2020 pravdepodobne budeme navždy pamätať ako rok, ktorý poznamenal veľký boj o zachovanie zdravia našich občanov, ukazuje sa, že nebude jedným z našich obľúbených, aspoň keď hovoríme globálne a v zmysle svetovej pandémie. Kovačická obec, rovnako tak ako všetky ostatné, sa, žiaľ, nevyhla pandémii ani v jej prvom vyvrcholení, ktoré bolo v marci, ani teraz, keď denne zaznamenávame stále väčší počet prípadov. Vedenie lokálnej samosprávy sa aj vtedy a aj teraz snaží vychádzať v ústrety občanom,

10

www.hl.rs

koľko je v našej moci. Zaistili sme, aby naši občania mali počas pandémie všetko, čo potrebujú. Poskytli sme občanom kontaktné centrá, na ktoré sa mohli obrátiť so všetkým, čo potrebovali v čase, keď platil zákaz voľného pohybovania

a Stredisko pre sociálnu prácu sú pre občanov prvými piliermi, keď hovoríme o podpore, kým sa obecná správa, teda lokálna samospráva stará o to, aby všetky opatrenia boli dodržiavané a rešpektované, aby lokálne zdravotné ustanovizne fungovali patrične a aby boli všetky verejné plochy dezinfikované v súlade s predpismi. Početné opatrenia Štábu pre mimoriadne situácie Obce Kovačica sú schválené a zosúladené s odporúčaniami Krízového štábu Republiky Srbsko v záujme ochrany zdravia o b y v a t e ľ o v. Môžem povedať, že hoci je boj proti pandémii, najmä Jaroslav Hrubík, predseda Obce Kovačica v posledných mesiacoch, misa pre osoby staršie ako 65 ro- moriadne náročný, podarilo sa kov. Počas mimoriadneho stavu nám udržať stabilnú situáciu. krajiny zabezpečili sme jedlo Podotkol som to preto, lebo pre všetkých, ktorí potrebovali hoci to nebolo naším primárnym takýto druh pomoci, teda boli plánom na začiatku roka, stalo to hlavne staršie a choré osoby. sa to základným cieľom v priebeZaložili sme aj psychologické hu roka 2020 – zachovať zdravie centrum na poskytovanie pomo- občanov Obce Kovačica, zdravie ci prostredníctvom rozhovorov. nás samých a našich rodín. Aj napriek tomu vedľa všetToto centrum bolo vytvorené za pomoci Strediska pre soci- kých obmedzení a opatrení álnu prácu Kovačica. Občania a pomoci, ktorú sme poskytotak mali možnosť každodenne vali občanom, podarilo sa nám zavolať a požiadať o pomoc začať s realizáciou našich plánov. prostredníctvom rozhovorov Štartovali tak práce na veľkých o novovzniknutej pandemickej projektoch v našej obci, akými situácii, ktorá na svojský spôsob sú napríklad práce na rekonštrukcii Domu kultúry Michala vplývala na každého z nás. Veľké množstvo opatrení, Babinku v Padine a práce na ktorými sa vychádzalo v ústrety športovej hale v Crepaji. občanom, sa uplatňuje aj dnes. Náš rozpočet je stabilný, proKancelárie miestnych spoločen- jektovaný na reálnych záklastiev v každom prostredí obce doch, a preto sa nám podarilo

Informačno-politický týždenník

rozbehnúť také veľké projekty. V súlade s tým chceme, aby práce prebiehali podľa plánovaného tempa a pri dodržiavaní sa všetkých pandemických opatrení a odporúčaní. Okrem toho budeme pokračovať v zosilňovaní a podpore sociálnej politiky a starostlivosti o našich občanov.“ ROBILO SA REDUKOVANE, ALE PREDSA ANNA ŽOLNAJOVÁ-BARCOVÁ, riaditeľka Galérie insitného umenia v Kovačici: „Rok 2020 sa začal sľubne. Kolektív Galérie insitného umenia nadšene zaplával doňho, plný elánu a energie. Bohatý plán a program práce za ten rok bol schválený zo strany správnej rady. A hneď sme sa pustili do ich realizácie. Podpísali sme zmluvy o spolupráci s mnohopočetnými turistickými agentúrami tak z našej krajiny, ako i zo zahraničia. V očakávaní dynamickej turistickej sezóny, aká obvykle v Kovačici býva(la), chystali sme výstavy pre Banju Luku, Sofiu, Bratislavu, Belehrad, Požarevac, Nový Sad, Guču a i. Hneď na začiatku roka vo výstavnej sieni na poschodí galérie sme zorganizovali vernisáž umeleckých prác na tému Mihajla Pupina. Účasť v organizácii mali Rada pre kultúru Obce Kovačica a Dom kultúry Mihajla Pupina v Idvore. Vo februári reprezentačnou výstavou obrazov všetkých členov galérie sme si 21. februára pripomenuli Deň materinského jazyka. Už 24. februára v miestnostiach galérie sme sviatočne otvorili putovnú výstavu obrazov Karavána insity, ktorá už 2. marca bola predstavená milovníkom umenia v Sriemskej Mitrovici v Galérii Lazara Vozarevića. A potom 16. marca zrazu všetko utíchlo. Nadobudol platnosť mimoriadny stav a zákaz pohybu. Všetky naše plány, nadšenie a elán padli do vody. Predsa sme sa tak ľahko nevzdali, usilova• ĽUDIA A UDALOSTI •


a diela všetkých členov galérie, vyhotovili sme novú webovú stránku, zúčastnili sa v mnohých televíznych a rozhlasových reláciách, a tak bola činnosť galérie uverejňovaná aj v najznámejších týždenníkoch. Čo je najdôležitejšie, boli sme povšimnutí. Dôkazom Anna Žolnajová-Barcová, riaditeľka toho je odGalérie insitného umenia v Kovačici mena Etno značka roka. Keď epidemiologická situli sme sa byť aktívni aj počas neprajnej situácie. Prostred- ácia trochu poľavila, 4. júla v níctvom spoločenských sietí miestnostiach Galérie insitného a najmä Facebooku sme každo- umenia sa uskutočnila vernisáž denne predstavovali osobnosti Kovačické šikovnice pri príležitos-

ti sto rokov pôsobenia Ženského spolku. Nevystala ani tradičná októbrová výstava, tzv. Októbrový salón. Sviatočné otvorenie 69. Kovačického októbra sa uskutočnilo na nádvorí galérie a milovníci umenia si okrem najnovšej tvorby súčasných členov galérie mohli pozrieť aj výstavu omaľovaných ochranných rúšok v duchu doby, v ktorej žijeme. Počas trvania Kovačického októbra v miestnostiach galérie sa uskutočnila aj prezentácia knihy Čaroslovník autora Jána Žolnaja, ktorá bola sprevádzaná výstavou ilustrácií z knihy autora Ďulu Šantu. V umeleckom programe sa zúčastnili žiaci kovačickej základnej školy, pre ktorých sme počas októbra organizovali aj tvorivé dielne za pomoci maliarok Márie Hlavatej a Maríny Petríkovej. Ľúto mi je, že sa neuskutočnili početné plánované výstavy a prezentácie, že sme mali malý počet návštevníkov... Až nám chýba hluk žiackych exkurzií a zaujímavé otázky zahraničných turistov, ako aj vzrušenie

a nadšenie milovníkov umenia, ktorí prichádzajú obdivovať diela našich umelcov do galérie a pritom si nakŕmia dušu pozitívnou energiou, ktorá vyžaruje z ich obrazov. S nadšením sme však zaplávali aj do roku 2021, plní sily a nádeje. Plán a program práce je vyhotovený, ale o ňom pri druhej príležitosti, aby som neuriekla! Nech nám je všetkým zdravý, šťastný a úspešný rok 2021.“ Z odpovedí našich respondentov vyplýva, že sa napriek neprajnej koronavírusovej situácii predsa robilo, i keď niektoré plány, ako hovoria, zostali nerealizované a museli alebo musia počkať na lepšie časy. Všetci si to, verím, prajeme. Tie lepšie časy, týkajúce sa predovšetkým zdravia celosvetovej populácie. S nádejou na lepšie zajtra a s vierou, že už o rok, keď budeme hodnotiť aktuálny rok, tieto riadky nebudú postačovať na popísanie všetkých udalostí a aktivít, ktoré tieto, ale aj ostatné inštitúcie, ustanovizne, organizácie či združenia zrealizujú.

ských manželstiev, kým ostatné sú z národnostne zmiešaných a všetky majú aj slovenský pôvod, ale ani jedno z nich nemá tradičné slovenské meno. Rodičia totiž svojim ratolestiam dali hlavne moderné mená: Luka, Ivan, Sonja, Natália, Emina, Mateja. Na druhej strane minulý rok bude zapísaný ako rok s najmenším počtom úmrtí. Vlani sa so životom rozlúčilo 13 Hajdušičanov (6 mužov a 7 žien), čo je omnoho menej od viacročného priemeru. Toľko úmrtí sme zaznamenali ešte len v roku 2008, kým v ostatných rokoch zomieralo omnoho viac občanov tejto dediny. Tento údaj po troche prekvapuje aj z aspektu pandémie koronavírusu, keďže Dvojičky Miroslav a Dejan Čriepkovci tento vírus bol priamou prívlani dostali bračeka Ivana činou smrti iba jedného Haj-

dušičana, kým ostatní umreli buď v dôsledku staroby, resp. iných chorôb. Medzi vlani zosnulými po piati boli Slováci a Srbi, dvaja boli Macedónci a jeden Maďar. Najstaršia medzi nimi bola 88-ročná Milica Vučićevićová a iba o rok mladšia bola najstaršia Slovenka Eva Oravcová. Najmladšia zosnulá bola 60-ročná Mira Velkovská. Vo veku 61 až sedemdesiat rokov, o ktorom obyčajne povieme, že je privčas na umieranie, zomreli ešte štyria občania. Štyria Hajdušičania zomreli vo ôsmom a ďalší štyria v deviatom desaťročí života. Najhoršie je to so zakladaním nových rodín. Vlani totiž v Hajdušici matrikárka Dubravka Kocevská uzavrela iba dve manželstvá, čo na pláne zvýšenia natality, ale aj vôbec o budúcnosti dediny zrejme neveští nič dobrého.

DEMOGRAFICKÉ POHYBY V HAJDUŠICI

Iba dve nové rodiny Vladimír Hudec

Ú

daje o demografických pohyboch v našich dedinách, ktoré analyzujeme na začiatku každého roku, už mnoho rokov svedčia o negatívnych trendoch, čiže o väčšej mortalite od natality a neustálom zmenšovaní počtu obyvateľov. Výnimkou nie je ani malá juhobanátska dedinka Hajdušica, v ktorej už roky dozadu zaznamenávame pokles obyvateľstva. Tak tomu bolo aj v roku za nami. Počet narodených je už dávno, čiže od roku 2004, jednociferný. Odvtedy a záverečne s minulým rokom sa narodilo 88 detí, čiže priemerne 6 detí v roku. Nuž a počet vlani narodených bol práve v rámci toho priemeru. Narodilo sa 6 detí, traja chlapci a tri dievčence. Posmeľuje údaj, že v dvoch • ĽUDIA A UDALOSTI •

zo šiestich rodín vlani narodené dieťa bolo tretie v poradí. V troch rodinách bolo druhé a v jednej prvé. Dve deti sú z čistých sloven-

3 /4942/ 16. 1. 2021

11


Ľudia a udalosti INKLUZÍVNY PRÍSTUP – MOŽNOSŤ ROVNOCENNÉHO ZAPÁJANIA SA DO SPOLOČNOSTI

Inkluzívne džudo v Obci Kovačica Oľa Glóziková-Jonášová

S

tredisko pre sociálnu prácu Kovačica poskytuje širokú paletu služieb svojim užívateľom. Niektoré z nich finančne podporuje Ministerstvo pre prácu, zamestnávanie, bojovnícke a sociálne otázky, niektoré lokálna samospráva a niektoré z nich usporadúvajú prostredníctvom projektov. Jednou zo služieb, ktoré stredisko poskytuje od 1. februára 2017, sú služby Denného pobytu pre osoby so zdravotným postihnutím v Obci Kovačica. Je výsledkom projektu pod názvom Zlepšenie služieb sociálnej ochrany pre postihnuté osoby v Obci Kovačica. Podporený je zo strany IPA programu EÚ Podpora sociálnej inklúzie najohrozenejších skupín vrátane Rómov prostredníctvom rozličných sociálnych služieb v spoločnosti. Finančné prostriedky v prvom roku pôsobenia boli usmernené

Tréning inkluzívneho džuda

na adaptáciu priestoru, ale aj vôbec na fungovanie Denného pobytu, čiže financovanie odborníkov, ktorí tieto služby poskytujú, ako aj na stravovanie a prepravu jeho užívateľov a vypracovanie akčného plánu pre sociálnu ochranu Obce Kovačica. Projekt štartoval v decembri 2015

12

www.hl.rs

a skončil sa v decembri 2017. V desiatich užívateľov. Zatiaľ nám jedným slovom, zapájanie sa do roku 2016 prebiehala adaptácia však postačujú kapacity a ak spoločnosti každým spôsobom. miestností a v roku 2017 stre- by sa vyskytol veľký dopyt po K tomu prispievajú aj početdisko začalo s prácou. Značnú uvedených službách, museli by ní obyvatelia, umelci či ľudia z sumu peňazí vyčlenila aj lokálna sme ich rozdeliť do dvoch skupín, rôznych oblastí. Napríklad Eva samospráva Kovačica na dokončenie prác pri adaptácii miestností, ale aj na kúpu nábytku a vybavenia pre Denný pobyt. Po skončení projektu od 1. januára 2018 lokálna samospráva prevzala na seba financovanie. „Projektom bolo najprv plánované, že to bude denný pobyt pre mladé zdravotne postihnuté osoby, ale po vypracovaní ankety s užívateľmi a ich rodičmi sme zistili, že jestvuje potreba, aby tieto služby užívali starší ako 26 rokov, lebo sú mladí zaradení do vzdelávacieho procesu, Spoločný výlet v Novom Sade s užívateľmi Denného pobytu zo Sombora keďže v ZŠ jestvujú triedy pre deti s autizmom a pod. Po skončení základnej školy môžu aby v Dennom pobyte pobudli Nemčeková z Kovačice, ktorá je pokračovať v školení aj v iba 4 hodiny denne. Zatiaľ nám, dobre známa vo Vojvodine, ale Pančeve, po čom nemajú hovorím, postačujú kapacity, aj širšie svojimi ručnými prácami, žiadne iné možnosti na lebo niektorí užívatelia služby s nimi vyrába predmety z hliny. stretávanie a zapájanie tohto pobytu už nevyužívajú, Oni to následne predávajú na sa do spoločenského iní prišli ako noví. Tak sa dokola jarmokoch ručných prác, hlavne na tom októbrovom a vianočživota,“ poznamenala zatiaľ môže fungovať.“ Dušanka Petráková, riaUžívatelia týchto služieb kaž- no-novoročnom v Kovačici. To diteľka Strediska pre so- dodenne pobudnú v týchto im spôsobuje obrovskú radosť, ciálnu prácu v Kovačici, priestoroch od 8. do 15. hodiny, podotkla Petráková a zdôraznila, a dodala: „Od 1. januára pričom majú zabezpečené ra- že sú aj členmi knižnice a pravi2018 sme začali s prácou ňajky a obed. V Dennom pobyte delne si vypožičiavajú literatúru Denného pobytu pre do- užívatelia získavajú pozitívne na čítanie. spelých s fyzickou inva- zdravotné a dodržiavajú základné Zamestnanci Denného pobytu liditou a intelektuálnym hygienické návyky. Ich vedúci v Kovačici sa snažia spestriť žipostihnutím.“ sa snažia podporiť a posilniť ich vot týchto ľudí, a tak počas leta Veková kategória schopnosti tak, aby mohli fun- chodia na zmrzlinu, prechádzky užívateľov je od 26 do govať samostatne vo svojich a výlety. „Vlani navštívili napríklad 40 rokov. Momentálne rodinách, aby si vyvíjali základ- Múzeum bábik v Crepaji, debelDenný pobyt navštevuje né životné zručnosti, akými sú jačské jazerá a mali aj výlet do desať užívateľov, ale ako napríklad chystanie kávy alebo Belehradu. Navštívili tam reštauhovorí Petráková, jestvu- čaju, pudingu či nejakých drob- ráciu Zvuci srca, v ktorej obsluhuje potreba po rozšírení ných koláčikov, ale aj pestovanie jú zdravotne postihnuté osoby. kapacít. „Áno, bolo by potreb- kvetín či údržba priedomia a Odtiaľ si priniesli prekrásne dojmy né rozšíriť kapacity pobytu, ale záhradky a pod., jedným slovom, a spomienky. Krásne zážitky mali jestvujú normatívne štandardy, učia ich dodržiavať každodenný aj na Cárskej bare. Prostriedky podľa ktorých je stanovené, koľko rytmus domácich prác. To záro- na tento výlet im zabezpečila odborných pracovníkov a spolu- veň predstavuje obľahčenie aj jedna dobrosrdečná štedrá pani pracovníkov musí byť zamest- pre členov ich rodín, čím priamy z Padiny. Z predaja svojho tovaru naných podľa počtu užívateľov. úžitok cítia aj oni, aj ich rodiny. si kupujú materiál na výrobu Momentálne máme zamestna- Medzi každodenné aktivity patria ďalších ručných prác. Cítia sa ných toľko, že môžeme obslúžiť aj cvičenia, tvorivé dielne, teda užitočne, zapojení do spoločnosti

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •


a rovnocenní so všetkými – to je to najcennejšie, čo im môžeme poskytnúť,“ vyzdvihla Petráková. Od roku 2019 užívatelia služieb Denného pobytu trénujú inkluzívne džudo vďaka projektu Inkluzívne džudo, džudo pre všetkých, s ktorým sa Združenie Modrý anjel uchádzalo v Ministerstve pre prácu, zamestnávanie, bojovnícke a sociálne otázky a dostalo finančné prostriedky na jeho realizáciu. S projektom pokračovali aj v roku 2020 pod názvom Inkluzívne džudo, džudo pre všetkých II. Projekt je realizovaný v spolupráci so Strediskom pre sociálnu prácu Kovačica. Táto forma zapájania postihnutých osôb do spoločnosti a športu prostredníctvom džuda zatiaľ sa realizuje iba v Obci Kovačica a v Sombore. „Na ideu vsunúť inkluzívne džudo do služieb Denného pobytu v Kovačici sme prišli na podnet jednej spolupracovníčky, ktorej manžel je trénerom. Ona dala návrh, že možno by to zaujalo našich užívateľov. Keďže sa inkluzívne džudo najprv začalo v Sombore, pozvali sme predstaviteľov zo Sombora a užívateľov ich Denného pobytu, aby nás

užívateľov priam žiarili radosťou. aj spoločný zájazd do Nového Ihneď som začala premýšľať nad Sadu s užívateľmi Denného potým, ako na tieto účely zaobstarať bytu v Sombore a tam uskutočnili finančné prostriedky. Práve v spoločný tréning.“ tom období Kovačickú obec a aj Tréningy sa podľa slov Dušanky naše stredisko navštívil rezortný Petrákovej organizujú v Kovačici, minister. Jeho pomocníčka nám poradila, aby sme sa uchádzali s projektom s cieľom získať určité finančné prostriedky. Tie sme využili na kúpu úboru, teplákov, tenisiek a úboru pre džudo – kimono. Určitá časť peňazí je minutá aj na zaplatenie trénerských služieb trénerovi a jeho asistentovi.“ Po necelých štyroch mesiacoch trénovania uskutočnili spätnú návštevu do Sombora, kde uskutočnili spoločný tréning. Tu vznikli aj priateľstvá a užívatelia Denného pobytu mali z toho obrovskú radosť. „Pri hodnotení projektu, v Výlet anonymnej ankete rodičov, v ktorej mali dať mienku o inkluzívnom džude, ozveny boli iba v predobedňajších hodinách, pozitívne. Rodičia poznamenali, v sále, v ktorej trénujú aj ostatné že si ich deti okrem tej kondičnej deti, ale poobede. Trénerom je stránky a fyzickej vytrvalosti a po- Saša Anđelović z klubu Jedinstvo hyblivosti zlepšili aj komunikáciu z Kačareva, ktorý má vysunuté a prejavujú radosť, sú nedočkavé, oddelenie v Kovačici. Tréner a jeho asistent, v tomto prípade jeho manželka Božana, absolvovali školenie pre inkluzívne džudo v Slovinsku. V tomto roku sa budú opäť uchádzať s týmto projektom. Keďže iba Sombor a Kovačica majú inkluzívne džudo, v spoločnej dohode budú plánovať aj spoločný výlet do Belehradu, kde by v rámci Zväzového džuda klubu opäť usporiadali spoločný tréning. Keď ide o plánované aktivity, Petráková hovorí, že viac-menej Užívatelia Denného pobytu pre postihnuté osoby v Kovačici usporiadali všetky. „Jediné, čo sa nám nepodarilo pre pandémiu usporiadať, je symbolické navštívili a ukázali nám časť zo kedy pôjdu na tréning. Vidieť to odovzdávanie žltých pásov freksvojich aktivít. Úprimne poviem, na ich tvárach a v ich každoden- ventantom inkluzívneho džuja som na začiatku podozrievala a nom správaní, takže sme dostali da. To sa malo uskutočniť na myslela som si, že naši užívatelia o pozitívne komentáre, úprimne, konci realizácie projektu, teda to neprejavia záujem a že zostane mimo očakávaní, a pozname- v decembri, a bolo plánované, iba na tom, aby sme si to pozre- nanie zo strany uchádzačov, že aby deti, ktoré trénujú džudo li a rozhodli sa pre nejakú inú by s tým chceli pokračovať aj v a postúpili do vyššieho stupňa, aktivitu. Avšak chcela som, aby roku 2020. Teda zasa sme napí- svoje žlté pásy odovzdali užívasme sa aspoň pokúsili priblížiť sali projekt, zaslali na príslušné teľom Denného pobytu v rámci im uvedenú problematiku. Keď ministerstvo a dostali peniaze na spoločného tréningu. Pre nich nám frekventanti somborské- doplnenie súpravy pre tréning. by to určite znamenalo veľa. Bola ho Denného pobytu predviedli Kúpili sme im tašky, tričká a fľašky by to koruna ich zapájania sa do inkluzívne džudo, tváre našich na vodu. Do projektu sme zaradili širšej verejnosti prostredníctvom • ĽUDIA A UDALOSTI •

džuda.“ To, či budú užívatelia Denného pobytu pokračovať s trénovaním džuda, závisí predovšetkým od toho, či im budú schválené finančné prostriedky. Dušanka

Petráková, riaditeľka Strediska pre sociálnu prácu Kovačica, pod čiu kompetenciu patrí aj Denný pobyt, verí, že im schvália prostriedky na realizáciu inkluzívneho džuda aj v roku 2021. Keď ide o epidemiologickú situáciu, zatiaľ konajú všetko v súlade s predpismi Krízového štábu našej krajiny. „Kým bola situácia vážnejšia, frekventanti boli rozdelení do dvoch skupín a striedali sa, čiže chodili do Denného pobytu každý druhý deň. Prepravu pre užívateľov zo všetkých prostredí obce zabezpečuje a financuje Obec Kovačica,“ uzavrela Petráková. To, aby všetci členovia spoločnosti mali možnosť rovnocenne a plnohodnotne zapájať sa do všetkých oblastí jej fungovania, je možné uskutočniť iba inkluzívnym prístupom. Ten nás učí rešpektovať všetky osoby ako plnohodnotné a rovnocenné, bez ohľadu na ich etnický, náboženský, sociálny pôvod, alebo na to, či sú telesne alebo mentálne postihnuté. Vďaka inkluzívnemu prístupu spoločnosť môže fungovať súdržne a každému dopriať dôstojnosť, spravodlivosť a rešpekt k zachovaniu vlastnej identity. Foto: z archívu D. Petrákovej

3 /4942/ 16. 1. 2021

13


Ľudia a udalosti Z AKTIVÍT DHS PIVNICA

Občanom vždy k dispozícii Miroslav Pap

K

eď sa v súčasnosti sumarizuje činnosť spolkov z minulého roku, najčastejšou odpoveďou je, že všetko zastavila zložitá epidemiologická situácia. No sú aj také spolky, ktoré museli naplno pracovať a byť k dispozícii obyvateľom aj tento ťažký rok. Medzi ne

Mohli vychádzať von iba v prípade požiarov. Ale v tomto čase sme mali iba jeden oheň,“ tvrdí predseda Dobrovoľného hasičského spolku Jaroslav Vlček. V roku 2020 pivnickí hasiči mali spolu 14 intervencií rôznych druhov. Jeden požiar bol v chotári, kde zachraňovali, aby sa nepresunul na vedľajšie plochy. Najviac zasahovali

Odpadové skládky sú častými miestami požiarov (foto: J. Pap)

Novoročné rozdávanie darčekov

patria hasičské spolky, bez ohľadu na zložitosť situácie – prichystané chrániť obyvateľov od ohňov. „Po vyhlásení núdzového stavu Sektor pre mimoriadne situácie vydal nariadenie, koľkých členov musíme mať prichystaných v prípade ohňov, takže náš hasičský spolok mal vždy 12 členov, ktorí boli vždy k dispozícii. To znamená, že oni dostali povolenie od všetkých orgánov, súvisiace s voľným pohybom v prípade požiarov. Bolo nariadené, aby to boli hasiči do 45 rokov. Toto povolenie na slobodný pohyb nesmeli členovia porušiť.

pri hasení obytných priestorov, komínov či horiacich vozidiel. Horeli aj dve tzv. jamy pri dedine a jedna záhrada. Na ohne vychádzala nielen hasičská jednotka, ale aj jednotlivci, ktorí sú vždy ochotní pomôcť. „Aj tohto roku sme boli k dispozícii susedným dedinám. Pomáhali sme hasiť jeden veľký požiar v Silbaši, kde horela veľká hala, a tiež jeden v Ratkove, kde horela fabrika na výrobu dreveného kuriva. Máme dobré kontakty so susednými hasičskými spolkami, čiže v prípade požiaru v Pivnici, aj oni by nám pomáhali,“ tvrdí hasičský veliteľ

Jozef Pap. Ako najväčší nedostatok roku 2020 vedenie hasičského spolku označuje chýbajúce hasičské cvičenia tak s deťmi (15 členov), ako aj s dospelými (20 členov). Stanovené opatrenia nedovolili uskutočňovať tieto cvičenia a samým tým aj zúčastňovať sa na ostatných hasičských súťažiach, na ktoré sa celá hasičská jednotka veľmi teší. Najväčší záujem prevláda o tzv. Májové stretnutia, ktoré sa organizujú každý rok v inom prostredí a na ktorých jednotlivé spolky majú možnosť poukázať na pripravenosť jednotky a na techniku,

striekačky, ktoré sa pri pravidelnom používaní často poškodia. Obmedzenie pohybu znemožnilo hasičom aj vycestovať do zahraničia. Najmä spolok má spoluprácu s hasičmi z dediny Podbranč zo Slovenska, s ktorými sa stretajú takmer každý rok. Na sklonku roka hasiči udeľovali novoročné balíky deťom členov hasičského spolku, ako aj deťom, ktoré pravidelne nacvičujú v spolku. Zaujímavosťou je, že na okrášlených hasičských vozidlách roznášali balíky po celej dedine, čo obyvatelia Pivnice, ale aj obdarované deti s odušev-

Najviac požiarov bolo v obytných domoch (foto: S. Bognar)

Požiar v Silbaši si vyžiadal pomoc aj z okolitých prostredí (foto: S. Bognar)

14

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

ktorou disponujú. V roku koronavírusu sa pritom pivnickí hasiči usmernili na renováciu jednotlivých častí hasičského domu, čomu sa budú venovať aj do budúcna. Pokrajinská vláda v minulom roku udelila pivnickým hasičom 18 pracovných uniforiem. Aj do budúcna sa bude hasičský spolok uchádzať na početné konkurzy, aby si zabezpečil ešte chýbajúce požiarnické vybavenie. Najpotrebnejšie sú vždy

nením prijali. Rozdelených bolo 30 novoročných balíkov. Dobrovoľný hasičský spolok sa v aktuálnom roku usmerní na plánovanie aktivít jubilejného roku 2022, v ktorom tento spolok bude oslavovať 100 rokov od založenia. Členovia Dobrovoľného hasičského spolku v Pivnici pevne veria, že situácia s pandémiou v aktuálnom roku nebude už taká zložitá a že budú pokračovať v štandardných aktivitách. • ĽUDIA A UDALOSTI •


EKOLOGICKÉ HNUTIE OBCE KOVAČICA

Za sebou majú úspešný rok Tatjana Bovdišová

Č

lenovia Ekologického hnutia Obce Kovačica (EHOK) sa môžu pochváliť mimoriadne aktívnou činnosťou počas celého roka. Od sadenia stromkov, cez všelijaké edukačné aktivity, po údržbu a starostlivosť o vysadené dreviny. Združenie počíta zo 40 členov, z toho polovica je aktívna.

organizovaných v kovačickej škole. Týmto spôsobom získané teoretické znalosti a vysvetlené úkony uplatňujú v praxi. V rámci tejto akcie pribudlo okolo 120 stromkov a okrasných krov – duba, duba červeného, javora, borovice, tuje, brezy a hlošiny, čím kovačickí ekológovia prispeli k ďalšiemu skrášleniu a zazelenaniu areálu parku. Vysadené sú na rozlohe asi jedného hektára, kde sú teraz for-

Členovia EHOK po vydarenej akcii zberu elektroodpadu

NA SKLONKU ROKA ZALESNILI ČASŤ PARKU Poslednou aktivitou združenia EHOK v roku 2020 bola výsadba mladých sadeníc rozličných druhov stromov. Uskutočnili ju tesne pred koncom roka, keďže počasie vtedy bolo takmer jarné. Akcia sa konala v parku v strede Kovačice za účasti tridsiatky ekologických nadšencov, nielen členov EHOK, ale i žiakov Základnej školy Mladých pokolení v Kovačici, ktorí sa v rámci voliteľného predmetu Ochrancovia prírody s profesorkou biológie a chémie Evkou Omastovou vždy s ochotou zapájajú do akcií, ktoré usporadúva EHOK. Tentoraz to boli zväčša piataci, ktorí majú k prírode blízko a ktorí sa takmer od prvého ročníka zúčastňovali v mnohých ekologických akciách

mované pekné stromoradia či nové skupinky rovnakých druhov stromov. Časť sadeníc kúpili z prostriedkov získaných z nedávno usporiadanej akcie zberu elektrického a elektronického odpadu a pomohla aj Obec Kovačica. Predseda ekologického združenia Vladimír Kuchárik vyjadril veľkú spokojnosť s touto akciou a najmä pochválil spoluprácu so ZŠ v Kovačici, ktorá pretrváva už rad rokov, a jej riaditeľkou Aničkou Bírešovou. Dodal, že ich pozvaniu vždy vyhovie pekná hŕstka mladých ekológov tejto školy, čo je dobre, lebo sa aj tak u nich rozvíja pozitívny vzťah k prírode a ekologické cítenie. ROK 2020 BOL VEĽMI ÚSPEŠNÝ Začiatok nového roka je aj časom na bilancovanie a pohľad do nedávnej minulosti. Zamýšľame sa, čo

Po výsadbe vedľa cesty Kovačica – Padina • ĽUDIA A UDALOSTI •

sme urobili a čo sa nám nepodarilo vykonať. Čo sa týka Ekologického hnutia Obce Kovačica, rok 2020 jeho členovia hodnotia ako mimoriadne úspešný. Zrealizovali 15 akcií, z ktorých tu spomenieme niektoré. Ešte na začiatku roka, v druhej polovici januára, spolu s Verejno-komunálnym podnikom v Padine vysadili viac ako 3 000 sadeníc brestu sibírskeho pozdĺž cesty spájajúcej Kovačicu a Padinu v dvoch radoch. Predseda EHOK Vladimír Kuchárik vysvetľuje, že to nebol ich projekt, ale projekt Obce Kovačica, do ktorého sa s veľkou ochotou zapojili, pretože ide o veľmi významný projekt. V máji aktivisti EHOK usporiadali ešte jednu akciu, nadväzujúcu na tú januárovú. Totižto mladé sadenice, ktoré sa v dôsledku vetra a snehu ohli, bolo potrebné opraviť, aby sa nezlomili a nevyschli. Mimochodom vyzbierali veľké množstvo rozličného odpadu, ktorý nesvedomití občania pohádzali vedľa cesty. Na sklonku júna vo ve-

zúčastnili v spomínanej akcii, a asi sto kovačickí ekológovia. V prvej polovici septembra v spolupráci s padinskými a kovačickými dobrovoľnými hasičmi zalievali mladé stromy vedľa cesty medzi Kovačicou a Padinou, ktoré zasadili na začiatku roka, a posledná veľká akcia bola, už spomínaná, v parku v strede Kovačice. Sú to len niektoré z celého radu aktivít, ktoré členovia EHOK usporiadali v roku za nami. Tých menších bolo nespočetne. PREDSAVZATÍ AJ NA TENTO ROK JE MNOHO EHOK bude pokračovať v rovnakom tempe ako doposiaľ, hovorí Vladimír Kuchárik: „V roku 2020 našu činnosť nezamedzila ani pandémia koronavírusu, tak verím, že s rovnakým entuziazmom budeme pracovať aj naďalej. Vôle, ideí a iniciatív v našom združení je stále nadostač, čo zaručuje skvelé výsledky práce. Konáme v prospech prírody, a tým i celej spoločnosti. Žiaľ, sú i takí ľudia, čo kašlú na našu prácu a kradnú sadenice, ktoré sme zasadili. Najviac ukradnutých je doteraz v parku. Tých ľudí vyzývam, aby zasadené stromy nechali tam, kde sú, a aby prišli k

Posledná akcia EHOK v roku 2020

černých a nočných hodinách zalievali sadenice v kovačickom parku, ktoré vysadili v roku 2019, a o mesiac zrealizovali ďalšiu akciu, ktorú pomenovali Zbavte sa nefunkčných vecí správnym spôsobom. Občania boli vyzvaní priniesť staré nepotrebné elektrické a elektronické zariadenia na zberné miesto, ktoré následne EHOK odovzdal recyklačnému stredisku. Celkovo sa zoskupilo viac ako 6 ton elektroodpadu. Za peniaze získané z predaja toho odpadu kúpili sadenice a každému, kto odovzdal ten-ktorý spotrebič, darovali jednu alebo zopár. V Kovačici a na okolí tak pribudlo viac ako 600 sadeníc rozličných druhov rastlín, z toho okolo 500 zasadili ľudia, ktorí sa

nám, do združenia, darujeme im sadenice. Keď ide o plány na tento rok, budeme naďalej zazeleňovať Kovačicu a jej okolie, zalievať vysadené, upratovať, konať edukačné aktivity a tomu podobné. Čo sa týka plánov na ďalšie obdobie, chceli by sme našu činnosť rozšíriť na celú obec, no konkrétnejšie o tom budeme hovoriť, keď budeme mať konkrétne a vytýčené ciele.“ Tomuto ekologickému združeniu, ktoré si v roku 2021 pripomenie ôsme výročie založenia, treba popriať veľa síl a podpory tak zo strany celej spoločnosti, ako i obecných a vyšších orgánov štátnej správy. Každý z nás môže priložiť ruku k dielu a žiadna pomoc pre prírodu nie je zbytočná.

3 /4942/ 16. 1. 2021

15


Ľudia a udalosti BLAŽEKOVCI Z PIVNICE AKO NOSITELIA REMESELNÍCKYCH TRADÍCIÍ

Štetkárskemu remeslu hrozí zánik Miroslav Pap

H

ovorí sa, že remeslo má zlaté dno. V skutočnosti však existujú určité remeslá, ktoré zanikajú. Výroba tovaru je čoraz rýchlejšia, ľudskú pracovnú silu nahrádzajú stroje a o prírodné

pľace aj do vzdialenejších miest a dedín. V celom výrobnom procese sme mu všetci pomáhali. Tak doma, ako aj v predaji,“ spomína si syn Vladimír Blažek. Blažekovci vyrábali všetky štetky z prírodných materiálov, čiže zo živočíšnej srsti, dreva, neskôr zo

Štetkár Vladimír Blažek s manželkou Jarmilou na pivnickom trhu v roku 1998 (foto: z archívu spolubesedníka)

materiály na výrobu je čoraz menší záujem. Medzi remeslá, ktoré dnes upadajú do zabudnutia, je aj štetkárske, teda výroba štetkárskeho tovaru. Rodina Blažeková z Pivnice sa štetkárskemu remeslu venovala pol storočia. Michal Blažek, v Kule vyučený remeselník, v roku 1957 začal intenzívne vyrábať rôzne druhy štetiek a v širšom okolí bol jediným výrobcom. Neskôr sa tohto remesla popri otcovi ujal aj syn Vladimír. No do práce boli zapojené všetky deti Michala Blažeka, ako aj manželka. Bolo to rodinné remeslo, ktoré zanechalo hlbokú stopu v ich životoch. Dodnes v Pivnici, keď sa povie štetkár – iniciácia padá na Vladimíra Blažeka, ktorý pokračoval v rodinnom remesle. „Začiatky, ako spomínal môj otec, boli veľmi ťažké. Doma vyrobený tovar otec musel predávať na pľacoch takmer po celej Vojvodine. Na pľace spočiatku chodieval na bicykli – po daždi, snehu, horúčavách... Na bicykel si dal kufre plné štetiek a všetko predal na okolitých pľacoch. Neskôr si kúpil aj motorku a potom aj auto. Potom už ten transport tovaru bol omnoho ľahší, preto sa dalo chodievať na

16

www.hl.rs

za maliara, predsa som mal naše rodinné remeslo najradšej. Veľmi je zaujímavá skutočnosť, že sme z troch bratov všetci maliari a tak nás aj v dedine poznajú.“ Materiál na výrobu štetiek si Blažekovci zaobstarávali z Pivnice, ale aj z okolitých prostredí. Najväčší dopyt bol po konskej a bravčovej srsti, z ktorých sa najviac štetiek aj vyrábalo. Dlhý proces výroby dal zabrať všetkým členom rodiny. Každý deň v týždni bol pracovný, čiže striedal sa čas na výrobu tovaru, a potom čas na predaj. Každý deň Blažekovci vycestovávali na okolité, ale aj tie vzdialenejšie väčšie trhy. Denne dokonca absolvovali aj viacero trhov, čiže na jednom predávala jedna časť rodiny a na druhom druhá. A tak po celé týždne, mesiace, roky. Po roku 1997 po prevzatí remesla Vladimírom Blažekom výroba

2007.„Žiaľ, potom predaj postupne začal klesať. No nielen mne, ale aj ostatným štetkárom. Naše štetky z prírodných materiálov začali nahrádzať tie z Číny, ktoré boli omnoho lacnejšie, no menej kvalitnejšie. Farbenie a maľovanie čínskou štetkou a našou bolo výrazne odlišné. Preto som sa rozhodol, že budem pokračovať iba vo výrobe kominárskych štetiek – rôznych druhov, rôznych veľkostí. V tom mi dodnes pomáha manželka Jarmila, ale na pomoc priskočia aj susedovci. Akú si záujemca objedná, takú štetku vyrobím. Dnes mám ešte väčších kupcov z Čelareva a Hložian. Najväčšia reklama je dnes na sociálnych sieťach, takže tam sa nám najviac ľudí hlási a objednáva,“ tvrdí Vladimír Blažek, ktorý sa dnes popri spomínanej výrobe kominárskych štetiek spolu s bratom naplno venuje maľovaniu

železa. Svojho času vyrábali až 35 druhov najrôznejších štetiek – na maľovanie, pre včelárstvo, pekárstvo, na čistenie komínov, topánok, na česanie koní, holenie, na umývanie fliaš a podobné. Ak tvrdí Vladimír: „Od roku 1997 som po otcovi prevzal remeslo. Hoci som išiel do stavebnej strednej školy, presnejšie, učil som sa

Na výrobu nestačí iba jeden človek (foto: z archívu spolubesedníka)

Vladimír Blažek ešte stále vyrába štetky na komíny

Informačno-politický týždenník

ešte bežala naplno. Vo výrobe mu pomáhala a dodnes pomáha manželka Jarmila, ktorá sa popri manželovi naučila výrobnému procesu. Rovnaký počet druhov štetiek si Vladimír a Jarmila držali dlhé roky, pričom im už do pomoci priskočila aj Jarmilina matka. Blažekovci boli povolaní a zúčastnili sa na remeselníckom jarmoku vo Zvolene v roku 2006. O toto remeslo a výrobu štetiek mali záujem aj rôzne televízie, ktoré štetkársky tovar aj jeho výrobu niekoľkokrát zdokumentovali. Intenzívny predaj štetiek najrôznejších druhov trval do roku

obytných domov a pomocných miestností, čiže so štetkami má kontakt každý deň, hoci ich už nevyrába. V druhej polovici 20. storočia sa zo štetkárskeho remesla dalo dokonca celkom prosperovať a byť finančne zabezpečený, čiže ako tvrdí spolubesedník, čo sa vyrobilo, to sa hneď aj predalo. O tomto období by sa pre štetkárske remeslo dalo povedať, že malo aj zlaté dno. Dnes upadá do zabudnutia, no Vladimír spolu s manželkou, hoci s redukovanou výrobou, predsa zachovávajú pamiatku na zlaté časy štetkárskeho remesla. • ĽUDIA A UDALOSTI •


30 rokov sÚČASNEJ Matice slovenskej v Juhoslávii / Srbsku (6)

Povstala z vôle národa Jaroslav Čiep

Kňažka upovedomili o potrebe súrneho vyriešenia pracovných roku 2020 medzi výročia miestností MSJ pre jej prácu o už Slovákov žijúcich v Srbsku, začatej iniciatíve v tom smere, t. okrem iných okrúhlych j. aby sa kúpila a rekonštruovala jubileí a v našich médiách už budova Grúnikovho domu v Ulici dostatočne ozrejmených a sprí- maršala Tita 18 a upravila pre tomňovaných, určite patrilo aj rozrastajúcu a rozvetvenú prácu MSJ. Toto podujatie MSJ rozpracované do podrobností pod heslom Peniaze sa minú – hodnota zostáva autora Samuela Boldockého, predsedu MOMS Petrovec, podporili nielen tunajší Slováci a akciu dotiahli do konca. Odvtedy matičiari majú reprezentačné miestnosti a budovu, ktorú sa podujali viackrát aj poopravovať a vynoviť. Práve v rokoch, keď sa pripomínalo 65. výročie založenia MSJ a Svetový rok Slovákov (1997 – 1998), vďaka darcovi Ľudovítovi Mišíkovi z Ružomberka predstavitelia MSJ na festivale Tancuj, tancuj... Matičná budova po kúpení: v Hložanoch 31. mája 1998 Ľudovít Mišík odhaľuje tabuľu na nej prevzali aj nové autoznačky Škoda Fabia. Toto osobné auto 30. výročie oživotvorenia dnešnej slúžilo dve desaťročia na činnosť Matice slovenskej v Srbsku, po ústredia a matičiarov. Zo Slovenobnovení s menom rovnakým ako ska od Matice slovenskej neskoršie na samotnom začiatku – Matica tunajšia Matica získala aj ďalšie autoznačky Kia Ceed, ktoré sa slovenská v Juhoslávii. Sídlo MSS je v Báčskom Pet- používa dodnes. rovci, v zreštaurovanej a upravenej budove Domu MSS Ľudovíta Mišíka. Táto budova bola kúpená z dobrovoľných príspevkov Slovákov a Neslovákov, za pomoci darcu Ľudovíta Mišíka z Ružomberka a rekonštruovaná za finančnej podpory vlády Slovenskej republiky a domovského štátu. Predtým Matica používala iba jednu kanceláriu na poschodí budovy pošty. Koncom roku 1998 na pracovnej návšteve Srbska pobudla ďalšia ministerská návšteva. Vo vzájomnom rozhovore s predstaviteľmi MSJ matičiari ministra kultúry Slovenskej republiky Milana Budova Matice po jej obnovení

V

• ĽUDIA A UDALOSTI •

O svojej činnosti samotná Matica aj vďaka vydavateľsko-informačnej a propagačnej komisii MSJ začala vydávať Bulletin (1997), čo sa ukázalo ako veľmi prospešná aktivita, lebo sa pro- Prvé matičné auto – Škoda Fabia stredníctvom Bulletinu periodicky zverejňovali ských národných slávností a ďalšie vzácne informácie o práci MSJ, publikácie, predovšetkým z pera jej vedenia, orgánov, matičiarov, Dr. Jána Babiaka, akými sú Slovenslovenskej verejnosti v ZRJ a záu- ské národné slávnosti 1 (2006), Slojemcom o prácu MSJ. Na podnet venské národné slávnosti 2 (2011) menovanej komisie a redakčnej a iné publikácie, medzi nimi aj rady bola vydaná aj Ročenka MSJ Atlas ľudovej kultúry Slovákov v Ju(1997 – 1998). O práci MSJ hovorí hoslávii, Odkaz predkov Kovačica aj viacero nasledujúcich publiká- pamätá, Dr. Janko Bulík, vlastenec, cií: Desať rokov činnosti obnove- demokrat a martýr a publikácie, ktoré vydali jednotlivé MOMS o svojej činnosti v niektorom zo svojich jubileí. Milan Vereš, učiteľ výtvarnej výchovy v Základnej škole Jána Čajaka v Báčskom Petrovci, vypracoval erb MSJ, ktorý bol postavený v zasadačke Druhé matičné auto – Kia Ceed domu MSJ Ľudovíta Mišíka nej Matice slovenskej v Juhoslávii a náhradne bol vytlačený erb (Zborník materiálov z konferencie MSJ a doručený predstaviteľom k desiatemu výročiu obnovenia MOMS, aby ho mohli používať pri a činnosti MSJ, uskutočnenej 18. rozličných matičných podujatiach augusta 2000 v Báčskom Petrov- vo svojom prostredí. ci), Obnovenie Matice slovenskej v Pri príležitosti 70. výročia zaloJuhoslávii (zostavovateľa Michala ženia MSJ bolo jej 31. decembra Speváka ml., vyšla vo viacerých 2002 v Belehrade udelené Vyznavydaniach), brožúra Jána Lomena menanie zásluh pre ZRJ II. rádu, st. Kam zakáša Matica naša? (1995), ktoré jej udelil vtedajší prezident zborník prác 80 rokov Matice slo- ZRJ Vojislav Koštunica. venskej v Juhoslávii / Srbsku (2012), Od 13. marca 2010 dovtedajšia či Zborník prác z medzinárodného Matica slovenská v Juhoslávii nesie sympózia zo dňa 8. augusta 2019 v meno MSS – Matica slovenská Báčskom Petrovci Sto rokov Sloven- v Srbsku. 3 /4942/ 16. 1. 2021

17


DETSKÝ KÚTIK

Zimné vtáčiky

N

aši kamaráti, prváčikovia zo Selenče, nám poslali tieto sympatické vtáčiky. Pozdravujeme ich! Danuška

Anna Trusinová, 1. b, ZŠ Jána Kollára, Selenča

.net topcoloringpages

Hana Petrášová, 1. b, ZŠ Jána Kollára, Selenča

Jákob Petráš, 1. b, ZŠ Jána Kollára, Selenča

Mila Ragová, 1. b, ZŠ Jána Kollára, Selenča

18

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Loris Sabo, 1. b, ZŠ Jána Kollára, Selenča

pixabay.com

Ján Beredi, 1. b, ZŠ Jána Kollára, Selenča

• DETSKÝ KÚTIK •


Z obsahu Interview: Mišo Smišek

s. 2 – 4

Antológia slovenského aforizmu v srbčine

s. 5

Próza: Ján Púček

Nový Sad 16. 1. 2021 Ročník XXXVIII Číslo 1/436

Obzory PRÍLOHA PRE KULTÚRU, VEDU, UMENIE A LITERATÚRU

s. 8

AKCIE

Šieste bienále slovenských výtvarníkov amatérov v Srbsku (Galéria Zuzky Medveďovej v Báčskom Petrovci, 18. 12. 2020 – 26. 3. 2021) Vladimír Valentík Emília Valentíková-Labátová

V

roku 2020 uplynulo 10 rokov od založenia nového výtvarného podujatia, ktoré si dalo za úlohu mapovať a predstavovať tvorbu slovenských výtvarníkov, ktorí sa výtvarnému umeniu venujú zo záľuby. Pri organizovaní tejto vý-

stavy v pravidelných dvojročných intervaloch, v párnych rokoch, sme zistili, že je výtvarný amaterizmus jedným z dominantných prvkov súčasnej kultúry Slovákov v Srbsku. V minulosti tomu nebolo tak, čiže tento fenomén a jeho rozrastanie sa môžeme sledovať výraznejšie od druhej polovice 20. storočia a najmä od konca 20. storočia a

začiatkom 21. storočia. Predpokladáme, že v súčasnosti neexistuje žiadna slovenská dedina v Srbsku, v ktorej sa aspoň niekto vážnejšie nevenuje výtvarnej tvorbe. V niektorých našich dedinách sa výtvarníci amatéri aj organizovali do spolkov (Hložany, Kulpín, Petrovec, Kysáč) a pravidelne si aspoň raz ročne organizovali spoločné výstavy. Úlohou tohto výtvarného podujatia – Bienále slovenských výtvarníkov amatérov – je zoskupiť periodicky najlepšie práce z jednotlivých dedín a predstaviť ich na spoločnej výstave na jednom mieste, v Galérii Zuzky Medveďovej v Báčskom Petrovci. Kontinuované organizovanie tohto podujatia zabezpečuje výtvarnej tvorbe našich výtvarných umelcov amatérov vytvorenie vlastného kontextu, ktorý obohacuje súčasnú menšinovú kultúru slovenskej komunity v Srbsku. Tohto roku na 6. bienále slovenských výtvarníkov amatérov za neprajných podmienok zapríčinených koronavírusom sa nám podarilo navštíviť až deväť našich prostredí: Selenču, Pivnicu, Kulpín, Hložany, Petrovec, Kysáč, Kovačicu, Padinu a Jánošík a zoskupiť aktuálnu výtvarnú tvorbu 26 výtvarníkov. Realizovaná výstava je aktuálnym prierezom výtvarnej tvorby z početných našich prostredí, a ako expozícia – i napriek početným výtvarným prístupom jednotlivých umelcov – vytvára harmonický celok. Výstavu charakterizuje figurálny prístup k výtvarnému podaniu, početné krajinomaľby a žánrové motívy, najmä v druhej

časti expozície. Prvú časť expozície tvoria práce, ktoré uplatňujú voľnejší prístup k výtvarnej tvorbe, teda buď výraznejšiu štylizáciu stvárneného motívu, alebo až ab-

mladí, mimoriadne talentovaní výtvarníci, akými sú napr. Miro Horvát z Kulpína, Marína Petrovová z Kovačice alebo Vinona Dudková z Jánošíka.

straktné podanie. Je to zaujímavý pohľad na aktuálnu tvorbu našich výtvarníkov amatérov. Osobitnú hodnotu tejto expozície a samotnému podujatiu vedľa už skúsených a známych výtvarníkov dávajú

Teda ešte jedno úspešné bienále slovenských výtvarníkov amatérov je pred nami. Poznámka: Text bol pôvodne uverejnený v katalógu podujatia. Fotografie z výstavy: J. Čiep


IN T ER V IE W

16. 1. 2021 • 3 /4942/

MIŠO SMIŠEK, POSTMODERNÝ PROZAIK A VÝTVARNÍK

Sledovať tenkú červenú čiaru Danijel Ristić

20/II

Pán Smišek, keď sme sa my dvaja zoznámili, ja som bol malé dieťa, ktoré chodilo, hádam, do tretej triedy základnej školy v Dobanovciach, keď sa u nás vyučovala slovenčina ako jazyk národnostnej menšiny a vy ste boli naším učiteľom. Bol to pre mňa vlastne prvý styk so spisovnou slovenčinou. Vtedy som vôbec netušil, že vy nie ste len učiteľ, ale aj spisovateľ a výtvarný umelec. Dnes, po 15 rokoch, mám príležitosť rozprávať sa s vami o vašej – predovšetkým literárnej – tvorbe, na čo sa veľmi teším… Vydali ste zbierku poviedok Z tmy (2000) a ďalšie vaše poviedky boli uverejnené časopisecky, najmä v Novom živote, a tiež vo Vzlete... Okrem toho výber z vašej tvorby je zaradený aj do Antológie slovenskej vojvodinskej postmodernej prózy (2009), ktorú zostavil Adam Svetlík. Publikovali ste svoje literárne práce aj niekde inde? – Vo Vzlete som uverejňoval dávno, boli to nejaké moje prvé mládežnícke poviedky, ktoré som písal ako začiatočník, ešte na gymnáziu a možno na začiatku štúdia. Vzlet vtedy vypisoval súbehy, ktorých som sa zúčastňoval. A uverejnili mi dokonca dve-tri poviedky. Ale hlavné bolo to, čo sa potom dalo publikovať v Novom živote. Tam som uverejňoval aj predtým, než mi vyšla zbierka Z tmy, aj neskoršie. A ešte v novembri roku 1997 moja poviedka Jar bola uverejnená v pražskom mesačníku pre literatúru a umenie Elán, v prílohe pre slovenskú literatúru. Ako ste vlastne začali písať a publikovať svoje poviedky? Súviselo to možno so známosťou s niektorými inými spisovateľmi? Alebo so skutočnosťou, že ste vyštudovali slovenský jazyk a literatúru na Filologickej fakulte Univerzity v Belehrade? Alebo sa to všetko stalo nejako náhodou? – Do Belehradu som prišiel, aby som sa zapísal na Akadémiu výtvarných umení. Neprijali ma.

Čo robiť... Vtedy platil taký zákon: ak sa nezapíšeš na nejakú fakultu, ideš do vojska hneď po strednej škole. A ja som tam nechcel ísť. Dokonca som sa rozhodol zapísať sa na Filologickú fakultu v Belehrade, ktorá sa nachádzala v blízkosti akadémie (vtedy akadémia bola v Ulici Rajićevej 10), kde sme skladali prijímaciu skúšku. Najprv som sa chcel zapísať na poľštinu. A vieš prečo?

Predpokladal som, že ju musím zložiť. Tak sa to pohlo. Začal som čítať ešte na gymnáziu, najmä juhoamerickú literatúru a najviac poviedky. Potom som začal sledovať aj Davida Albahariho. Bola taká skupina srbských spisovateľov, ktorí hlavne písali poviedky: Pavković, Albahari, Basara... Môj priateľ z Londýna Dušan Benka, brat spisovateľa Zlatka Benku, urobil pre mňa zoznam kníh, ktoré by som mal prečítať. Dušan vtedy študoval srbskú literatúru v Novom Sade. Na tom zozname bolo niekoľko veľkých vecí, ale najviac bolo juhoamerických autorov. V Belehrade som začal čítať odporúčaných autorov a vtedy som asi aj začal vážnejšie písať. Moje umelecké začiatky súvisia s mládežníckym časopisom Vzlet, ktorý organizoval známe Stretnutia pod lipami, kde sa stretávali mladí Mišo Smišek roku 2018 (foto: A. Francistyová) básnici a čítali svoju poéziu. Osobne som nepísal poéziu, Mali sme počas stredoškolské- ale práve vo Vzlete boli najprv ho vzdelávania na gymnáziu v uverejnené moje kresby, čiže Odžakoch exkurziu do Poľska, vinety, ktorými ilustrovali strany do tatranského mesta Zakopane. venované básničkám. Tak som sa Autobus sa v januári na tú cestu vlastne dostal na mnohé stretnupohol bez zimného vybavenia. V tia a do viacerých slovenských jednej chvíli sme zastali a ďalej sa dedín. Začalo sa to kresbami a už nepohol. Vystúpili sme a tlačili otvorilo mi publikačný priestor. autobus. Tam som stretol jednu Bol som rád, keď mi uverejnili Poľku... Exkurzia trvala 15 dní, aj prózy. Všetko sa teda stalo bola to skvelá zábava a ja som vlastne náhodou. začal hovoriť po poľsky takmer plynulo. Slovenčina a poľština Ktorí spisovatelia vo vašom sú blízke jazyky, jednoducho autorskom vývoji zohrali väčtomu rozumieš. Ale v Belehrade šiu úlohu? na študijnom oddelení mi pove– Na tom zozname, čo mi kedali, že prijímaciu skúšku musím dysi dal Dušan Benka, boli napr. skladať po poľsky, čo vlastne Edgar Allan Poe, Poliak Zenon nebolo pravda. Uvažoval som aj Kosidowski, a hlavne Jorge Luis o nemčine, ktorú som sa učil na Borges, Gabriel García Márquez gymnáziu, ale ktorú som až tak a Julio Cortázar. Z ruských spisodobre nevedel. A len preto som vateľov ma najviac zaujal Leonid si to rozmyslel a rozhodol som Andrejev, ktorý tiež písal krátku sa skladať skúšku zo slovenčiny. prózu. A z našich autorov som naj-

viac čítal a obdivoval Albahariho. Čítal som aj Lakićevića, oni dvaja boli v tej istej klape študentov a potom aj redaktorov a obaja prekladali americkú prózu. A, samozrejme, Pavićov Chazarský slovník. Slovenských klasikov som, prirodzene, čítal aj na štúdiu, aj samostatne, aj predtým, aj potom. Ale z tohto zoznamu pre mňa najlákavejšie boli poviedky spomínaných autorov. Márquez ma možno najviac ,pritiahol’ k písaniu, pokým zo srbských autorov je Albahari definitívne mojím najobľúbenejším autorom. Keď ide o Márqueza, najprv som prečítal Sto rokov samoty, potom Patriarchovu jeseň a Plukovníkovi nemá kto písať. To som všetko čítal, pravdu povediac, po srbsky. Patriarchova jeseň pripomína Joyceovho Ulyssesa. Román prúdu vedomia, 10 strán trvá veta. Aj ja som písal takto v jednej poviedke, mám ten jeden pokus s uplatnením prúdu vedomia. Vaše poviedky sú napísané spisovnou slovenčinou, výnimky sú dosť zriedkavé. Vyštudovali ste slovenčinu a vyučujete ju, takže nie ste dialektom tak ovplyvnený. Aký je však váš názor na používanie nárečia v literárnych dielach vojvodinských Slovákov? – Väčšinou som písal spisovnou slovenčinou, možno sa však nájdu aj nejaké prípady nespisovnej slovenčiny, prirodzene, na jazyk vplývajú aj srbčina, aj dialekty, ale nepovedal by som, že je to

u mňa také dôležité. Úprimne, písal som tak ako som musel, aby mi poviedku uverejnili. Ale je pravda, že nie sme na Slovensku, a preto si myslím, že nemusíme


IN TER VIE W

HLAS ĽUDU • OBZORY písať striktne tak ako keby sme tam žili. Preto sa nezriedka cíti, že moje poviedky vznikli vo vojvodinskom prostredí. Nielen pre toponymá a reálie, ale aj pre sám tunajší jazyk.

– Otec dávno zomrel. Chodil počas okupácie do školy v Sombore, učil sa po maďarsky. Potom sa zapísal na gymnázium v Petrovci, do slovenskej triedy. Jeho spolužiakom bol Michal Filip, môj profesor na fakulte. Otec bol na gymnáziu iba jeden rok a potom to nechal. Nemohol ukončiť gymnázium, lebo nemal dobrý základ zo slovenčiny. Mal skončenú iba základnú školu. Ale 30 rokov robil ako kinooperatér. Keď som bol malý, chodil som s ním na každé predstavenie. Keď ide o labyrint, bol to práve jeden z mojich prvých architektonických projektov z čias, keď som ešte chodil do strednej školy. V týchto poviedkach stále spomínam dvor a ako blízko bol Begej... A na druhom brehu sme mali taký špic. Kosili sme tam trávu, chovali sme kozy, zajace, čo sme mali, keď sme mali. A tam som si chcel vytvoriť vlastný ateliér. Mám aj architektonickú kresbu z tých čias, ten ateliér mal mať tvar kupoly, mušle alebo kvapky vody a kvôli množstvu miestností vo vnútri by sa ešte volal labyrint. Zostalo to len fiktívne bludisko, pretože Mišo Smišek s Miroslavom Demákom na Literárnom snemovaní v Báčskom Petrovci som ho nakoniec nevytvoril. Ale strároku 2018 (foto: A. Francistyová) vil som v ňom päť dní. V tom príbehu. Je to dosť postmodernistický Na druhom kraji Begeja sa pocit, cítiť sa stratený a bez nachádzala Aréna Vinica s chmeľvýchodiska. Určitým spôsobom nicou, a to všetko patrilo rodine postmoderní autori presahujú Benkovej. Ako deti sme tam chotento druh chaosu. Labyrint dili zbierať chmeľ. A stále sme sa je v tomto zmysle dôležitým stretávali u nich, varili paprikáš... motívom. Asi to nie je náhoda, že ste mali plán napísať o Ďalší umelec a spisovateľ ňom román. A potom ste to z Lalite Jaroslav Supek figuneurobili. Môžeme to v určitom ruje aj ako postava vo vašej zmysle považovať za spôsob poviedke Drôt. Voláte ho tam postmodernej transcendencie? Kalapoš a v poznámke pod V Drôte a v Labyrinte ide najmä čiarou sa odkazuje na Jaroo reminiscencie, spomienky na slava Supeka. Prečo ste ho tak Laliť a detstvo. Mohli by ste v pomenovali – Kalapoš? tomto kontexte vysvetliť ten – Jaroslav Supek bol môj prialabyrint? A tiež povedať nie- teľ zo starých čias. Zmienil som čo o vašom otcovi, keďže ste sa o ňom v tejto poviedke bez aj jeho použili ako postavu v nejakých zvláštnych dôvodov, poviedke... nie je tam žiadny skrytý zmysel.

Jednoducho som chcel zachovať túto spomienku na neho. Pamätám si dedinské oslavy, volali sme ich kirvaj, z nemeckého die Kirchweih. Vo Vojvodine je to celkom bežná tradícia. Takmer každé mesto a dedina má svoj vlastný kirvaj. A v Laliti na týchto oslavách Jaroslav Supek a jeho otec predávali klobúky. Jeho otec vlastne bol kalapoš, robil klobúky, čiže kalapy. Jaroslav ešte predával nejaké sadrové odlievky a grafiky, ktoré robil spolu s otcom. Okrem poviedok zo zbierky Z tmy ďalšie vaše poviedky boli uverejňované v časopise Nový život, napr. Kroky, Povedal si..., Instant, Na úslní. V postmoderne sa stierajú hranice medzi autorom, rozprávačom a postavami, a tak aj všetky vaše poviedky majú mnoho autobiografických prvkov. Skúšate sa však niekedy dištancovať od toho, čo ste napísali? – Nikdy som sa nemal prečo dištancovať, sú to jednoducho obrázky zo života. A spôsob, akým boli napísané, diktoval, či vyvolajú záujem. Albahari, ktorý učil písanie poviedok na univerzite, stále na to upozorňoval. Ja som písal trochu sebecky, aby som po sebe zanechal stopu toho času, spomienku, ale na druhej strane, a nielen pre mňa, je určite dôležité, aby to vyšlo, aby to niekto videl a čítal. Ale za ten ,stratený’ čas neexistuje žiadna kompenzácia, žiadne poplatky. Keby som sa primárne venoval písaniu, určite by to nebol môj primárny zdroj príjmov, a potom by sa naskytla otázka, z čoho by som žil. Samozrejme, nemusí všetko byť pre peniaze. Ja som vlastne písal pre lásku. A v súvislosti s chaosom a bludiskom, ktoré sme už spomínali, vo všetkom vlastne spočíva tajný, skrytý chaos. Zmierenie sa s osudom. Všetko sú to iba popisy obrázkov zo života. A človek môže zriedkavo drasticky ovplyvniť všetko, čo sa stáva. Všetko sa jednoducho deje a my sme tu len na to, aby sme to opísali. Keď píšeš, ako keby si vyhadzoval to všetko zo seba. Ale to ,vyhadzovanie’ a tá láska nestačili. Keď som začal uverejňovať, čakal som, že niekto niečo povie, zhodnotí, ale najčastejšie nikto nič nenapísal. Až potom keď

21/III

Vaše poviedky Drôt a Päť dní sú zaradené do Antológie slovenskej vojvodinskej postmodernej prózy. Mohli by ste nám povedať niečo viac o tom, ako tieto poviedky vznikli? Súhlasili by ste všeobecne so slovami zostavovateľa tejto antológie A. Svetlíka, ktorý napísal, že v poviedke Päť dní ide o jeden z prvých prejavov žánru vedeckej fantastiky v slovenskej vojvodinskej literatúre? A mohli by ste vysvetliť význam, ktorý sa skrýva za tými číslami v podnázve poviedky Päť dní? Uvádza sa, že tieto fragmenty majú byť súčasťou románu Labyrint. Avšak ten román nebol publikovaný... – Áno, poviedka Päť dní pripomína určitý začiatok nenapísaného románu. A čo vlastne znamenajú tie čísla? Ide o určitý počet dní, napríklad ako keď by si vypočítal, koľko máš za sebou dní, koľko si ich prežil... Inšpiráciou pre Labyrint mi bol román Julia Cortázara Škôlky, ktorý do srbčiny preložila moja priateľka Silvia Monrósová, pôvodne Argentínčanka, teraz žijúca v Belehrade. Literárny systém toho diela je taký, že román môžeš čítať, ako chceš, ale vyzeralo by to ako keby si skákal panáka, fragmenty boli očíslované, a na konci každej časti sa nachádzala príručka, ako pokračovať v čítaní. Ja som dokonca ten román nenapísal, takže neexistujú ani ďalšie fragmenty (okrem uvedených) a ani návod na použitie. Písal som ešte niektoré obrazy o bombardovaní, ktoré by možno tam aj patrili, ale z uverejnených kúskov jestvuje iba poviedka Päť dní. Vlastne tento názov som nevymyslel ja, ale zostavovateľ antológie. Písal som o tom, ako prichádza môj otec, už nebohý. On dochádza, tam stojí a vraví: mal by si to, mal by si to... Dom sa zosúva, padá, tonie... Ale to nemalo byť postapokalyptické. V súvislosti s vedeckou fantastikou: osobne si nemyslím, že v danej próze ide o tento žáner, ale bolo to akosi niečo nové, napísané s cieľom priniesť niečo

inakšie do našej literatúry. Keď Juhoameričania urobili boom vo svetovej literatúre, oni ma k tomu inšpirovali. A vieš, čo je podstatou poviedky (short story) ako literárneho žánru? Podľa mňa by to muselo byť pravidlo sledovať tenkú červenú čiaru. Snažiť sa vždy povedať to, čo chceš, bez zbytočných opisov a exkurzov. Ale aj dbať o to, aké slová používaš. Ja som vždy mal problémy s redaktormi, oni stále mali čo pridať, vyradiť a podobne. Nerátali s tým, čo som ja vlastne chcel povedať. Môj priateľ Tomáš Čelovský často pozeral to, čo som písal, a jemu som dôveroval.


IN T ER V IE W bola uverejnená zbierka Z tmy, v Kultúrnom centre v Novom Sade bola prezentácia tejto knihy a vtedy som urobil aj výstavu bonsai, keramiky a obrazov, bol to svojrázny happening. O tejto knihe však písali, len kým to bolo aktuálne. Ale okrem toho kritika mlčí. Aj slovenské písané slovo vo Vojvodine postupne zaniká. Za poviedku Kroky ste v roku 2018 získali Cenu Nového života. Mohli by ste nám povedať niečo viac o príbehu tejto prózy? Poviedka obsahuje všetky najlepšie prvky vašej tvorby a sú tam dôležité motívy: tma, listy, dážď, čakanie, sklamanie, reminiscencie, až paranoja... A apatia. Stále sa opakuje veta: Mala by som už zažať sviečku, ale hlavná ženská postava však nič nerobí, zostáva v tme... – Opakuje sa vlastne to, čo je najdôležitejšie. Ona vraví to, čo ju trápi, kým rozpráva. To je tá tenká červená čiara. Musíš sa snažiť, aby si zo slova spravil obraz. Trojrozmerný obraz. A čo sa týka reminiscencií, môžem to ilustrovať príbehom zoznamovania sa na mori. Určite si počul o skupine zo Splitu, volá sa Đavoli...

16. 1. 2021 • 3 /4942/ písať listy. A stretávať sa z času na čas. Relácia Belehrad – Záhreb. Ja som z Belehradu cestoval na návštevu do Záhrebu. A bol som mnohokrát so Šerbedžijom v tom istom jedálenskom vozni, ale nikdy som sa s ním nezoznámil. Teraz mi je to ľúto. On v tom čase chodil do Vinkoviec, stále tam cestoval, kde hral jeho obľúbený futbalový klub, či čo... Ten vlak cestoval vlastne do Ľubľany, Sava Express, modrý služobný. Sadneš si, hrá hudba, za tri – štyri hodiny, vroom, už si tam. Cestoval som aj Zürich Expressom, moja bývalá manželka študovala v Záhrebe psychológiu. Zoznámili sme sa, keď ona zakončila prvý ročník. A to je ta poviedka. Potom sme sa rozviedli v roku 2006. Ona sa presťahovala do mesta a ja som zostal v Boľovciach. Máme spolu dve deti... Všetko to, tie listy, tie poviedky, všetko to je autobiografické. Tá poviedka je

22/IV

Mišo Smišek sa narodil 7. septembra 1957 v Laliti. Vyštudoval slovenský jazyk a literatúru na Filologickej fakulte Belehradskej univerzity. Poviedky začal uverejňovať začiatkom osemdesiatych rokov a roku 2000 vydal zbierku poviedok Z tmy. Roku 2018 získal Cenu Nového života. Prvú samostatnú výstavu kresieb mal v apríli 1975 v Laliti; spoločne vystavoval s Vladimírom Grňom a Milanom Raušom roku 1976 v Laliti. Jeho kresbami a umeleckými fotografiami boli ilustrované viaceré knižné vydania: Oko tebe vreme (skupina autorov, Odžaci 1982); knihy Zlatka Benku Boginja na prestolu (Odžaci 1996) a Striebro piesočného lesa (Liptovský Mikuláš 1996), zbierka básní Daniela Pixiadesa Úlet za srdcom (Báčsky Petrovec 2011), zbierka básní Jaroslava Litavského-Didiho Kroky rokov (Báčsky Petrovec 2018), Antologija slovačke poezije u Srbiji (Belehrad 2019). V súčasnosti žije na relácii Boľovce – Surčin. Pracuje ako knihovník a učiteľ v základných školách v Jakove, Boľovciach a Progare. Dnes väčšinu svojho voľného času venúva výtvarnému umeniu. Zaoberá sa kresbou, drobnou plastikou a fotografiou.

Majú pieseň Pričaj mi o ljubavi. Ich saxofonista Igor Kmetić, jeho bývalá frajerka a ja, vlastne skupina priateľov z Kninu, v roku 1985 sme sa stretli a odišli sme k jednému priateľovi do Kaštelu Starého k moru, do rekreačnej chaty. Tam bola aj ona. Tam sme sa zoznámili a tam sa to všetko začalo. A potom sme si začali

jednou zo zriedkavých, v ktorých rozprávačom nie je Mišo Smišek. Ale Mišo Smišek figuruje v tejto poviedke ako jedna z dvoch hlavných postáv. Aj keď je poviedka napísaná z uhla postavy ženského rodu, ako aj poviedka Povedal si... A čo sa týka inšpirácií v Krokoch, napríklad je tam ten fantastický moment, keď ja stále miznem,

a ona ma hľadá v tme. Existuje niečo podobné v Márquezovom románe Oči modrého psa. Hlavná ženská postava chodí po meste a všade vypisuje jeho meno po chodníkoch, po budovách a prichádza do nejakého hotela, a potom aj k nemu, vedú rozhovory a ona hľadá oči modrého psa. On

vlastne celý čas spí. Atmosféra v Krokoch bola čiastočne inšpirovaná týmto dielom. A ešte Borgesovou poviedkou Kruhové zrúcaniny, v ktorej hlavný hrdina sníva a sníva, robí a robí, celý svet vybuduje... Keď sa zobudí, všimne si, že nič tam nie je, že to všetko bol len sen, že sa nič vlastne nestalo. Z vašich poviedok vidieť, že vo vašej tvorbe (literárnej a výtvarnej) je takmer všetko autobiografické. Čiže to, kto ste a čo ste, je vlastne to, čo vytvárate a o čom píšete. Na ilustráciu tohto tvrdenia a pre postmodernú citátovosť uvedieme úryvok z poviedky Instant: Pod tupým uhlom nožíkom pri tom pomaly oddieľam dlhé tenké triesočky mäkkého dreva až po okrúhlu plochu grafitovej tuhy v strede, potom mením uhol rezu, aby som nepoškodil sám grafit. Robím to tak, až pokým z dreva nevyčnieva poriadny kúsok grafitu, no predsa len taký, aby sa pri dotyku s papierovou plochou nezalomil, a sám vŕšok grafitu tak zostáva zaokrúhlený a vyleštený od predošlého používania, či už písania, alebo častejšie od nejakého nezmyselného čarbania a kreslenia, alebo zostáva rovno zoseknutý, aký pôvodne bol, v prípade, keď by som sa chystal zastrúhať novú ceruzu. Časom, keď

viac nemôžem takú zostrúhanú, do konca skrátenú ceruzku držať v prstoch ľavej ruky a pravou ju nožíkom ešte raz zastrúhať, zapichávam napokon taký naničhodný kúsok ceruzy medzi ostatné do hnedočervenej čajovej šáločky. – Teraz ti to vysvetlím. (Mišo Smišek vstane, na minútu zmizne v inej miestnosti, a potom sa vráti, prinášajúc šáločku; ukazuje hŕbu všelijakých ceruziek, ktoré sa po rokoch v nej nakopili – pozn. aut.) Takto Pavel Čáni strúhal ceruzku. A ja som s Čánim príbuzný. Jeho dedo a moja babka boli súrodenci. Jeho brat Ladislav Čáni je kantautor a Paľo grafik. Laďo sa narodil v Erdevíku a Paľo v Kačareve. Pochádzajú z učiteľskej rodiny, stále sa sťahovali. Čániovci a ja sme sa dlho nepoznali. Zoznámili sme sa v roku 1988, keď som bol v Bratislave na seminári, o čom som písal v poviedke Možno iba splín. Okrem mňa tam boli aj Ladislav Čáni a Martin Prebudila (ani s Prebudilom som sa predtým nikdy nestretol – vedel som však, že uverejňuje poéziu vo Vzlete). A vieš, ako sme Laďo a ja pochopili, že sme príbuzní? Chystal som sa stretnúť sa s ujom, ktorý býval na Odborárskom námestí, v Steinerovej ulici, a nosil som mu vegetu a koňak. Ale ten koňak sme vypili s Martinom a Laďom a fľašu sme potom zahodili. A tu som zakričal: počkaj, čo teraz odnesiem dedovi Čánimu?! Keď to Laďo počul, opýtal sa ma, čo a ako, a na konci sme pochopili, že sme príbuzní. O tomto dedovi som tiež napísal jednu poviedku... Poznámka: Rozhovor sa udial v Surčine dňa 14. júla 2020. Autor rozhovoru je diplomovaný profesor ruského jazyka a literatúry z Dobanoviec; v súčasnosti pracuje ako kontrolór služby v jednej ruskej IT spoločnosti v Belehrade. Vo voľnom čase rád píše a prekladá, najmä poéziu. Je členom dobanovského SKOS Šafárik. Rozhovor vznikol na podklade seminárnej práce, ktorú napísal počas master štúdia v rámci predmetu Postmoderna v slovenskej literatúre pod vedením prof. Zuzany Čížikovej.


K NIHY

HLAS ĽUDU • OBZORY

Blesky duchaplnosti

(Munje i gromovi – Antologija slovačkog aforizma. Pripravil Aleksandar Čotrić. Srpska reč : Belehrad 2020) Stevan Lenhart

N

ázov antológie slovenského aforizmu v srbčine Munje i gromovi (čiže: Blesky a hromy) sa zrejme vzťahuje na bleskovú duchaplnosť ako jeden zo základných znakov aforistickej tvorby, ale zároveň aj trefne naráža na symboliku názvu slovenskej hymny Nad Tatrou sa blýska. Takmer 300-stranová kniha predstavuje výber z aforistickej tvorby 45 slovenských autorov v preklade do srbčiny a nielenže ide o prvé takéto vydanie v srbskom jazyku – je to prvá antológia slovenského aforizmu vôbec. Do knihy je zaradených vyše 2,5-tisíc krátkych a vtipných výrokov, ktorých autormi sú najznámejší slovenskí aforisti, humoristi a satirici (Tomáš Janovic, Milan Kenda, Milan Lasica, Jozef Bily, Stanislav Radič, Milan Lechan, Ondrej Kalamár, Eva Jarapková-Habadová, Vlado Javorský, Milan Kupecký a mnohí iní) a zastúpení sú aj traja autori zo Srbska: Miroslav Demák a Martin Prebudila zo Starej Pazovy a Stevo Bzdilik z Loznice. Zostavovateľ vydania Alek-

gnum, keď slovenskí aforisti prestali kritizovať neschopných komunistických funkcionárov, ktorí boli dovtedy ich hlavnou inšpiráciou. Avšak v novom posttotalitnom období sa objavili nové témy, čiže nové terče satiricko-aforistickej kritiky, ktoré sú aktuálne dodnes: sú to nedôstojní predstavitelia národných inštitúcií, nezodpovední poslanci, ziskuchtiví ministri, kontroverzní podnikatelia a korumpovaní sudcovia, ako aj bezohľadné médiá, ktoré nebočia od publikovania klamov s cieľom vytvárať stále nové senzácie. Čotrić poukazuje na to, že slovenský aforizmus sa kriticky zaoberá rôznymi spoločenskými anomáliami (akými sú napr. partokracia, protekcionárstvo, vláda neschopných politikov a konvertitov atď.), pričom autori týchto krátkych satirických foriem „umelecký účinok dosahujú za pomoci metafor, slovných hier a súčasnej frazeológie, ale občas zachádzajú aj do surrealistickej bizarnosti alebo dadaistickej absurdnosti“. A nie sú vždy zameraní na politické, ekonomické a sociálne témy, ale dotýkajú sa aj iných oblastí života, akými sú napr. detstvo, vzdelávanie, láska, manželstvo, morálka… Osobitnú dodatočnú hodnotu knihy Munje i gromovi predstavujú doslovy z pera piatich autorov (Radomir Andrić, Martin Prebudila, Mirjana Vladisavljevová, Milan Kupecký, Slobodan Simić), ako aj obsiahla vydavateľská recenzia Vitomira Teofilovića. Obálku knihy ilustroval karikaturista Tošo Borković. Prítomná antológia približuje srbskému čitateľovi asi nie celkom známu, ale v každom prípade hodnotnú tvorbu slovenských aforistov. Ide o nadčasové, duchaplné výroky, ktoré sa vzťahujú na každodennú realitu a majú prekvapujúci terapeutický účinok.

23/V

sandar Čotrić (1966) hovorí, že slovenská aforistická tvorba sa vždy vyznačovala autentickým a rozpoznateľným výrazom a vlastne mnohými svojimi vlastnosťami pripomína srbský aforizmus. Medzi tie spoločné charakteristiky slovenského a srbského aforistického výrazu vraj patria ostrosť a nekompromisnosť, umelecká smelosť a neprítomnosť sebacenzúry. Autor knihy si tiež všíma, že „slovenská satira, podobne ako srbská, najintenzívnejší vývin zaznamenala v období komunizmu, a to kritikou politickej a ideologickej jednostrannosti, duchovnej obmedzenosti, falšovania minulosti, vymýšľania nepriateľov, hospodárskej neúčinnosti a nanucovania kultúrnych modelov...“ Aleksandar ČoAleksandar Čotrić, zostavovateľ antológie trić je bezpochyby slovenského aforizmu kompetentným,

zasväteným znalcom tejto oblasti, lebo je aj sám renomovaným aforistom a doteraz pripravil viac antológií prezentujúcich aforistickú tvorbu z Ruska, Slovinska, Bulharska, Poľska, Rumunska a Česka, tiež zostavil antológiu srbského aforizmu pre deti, zborník aforizmov na športové témy a zborník srbskej humoristickej a satirickej tvorby Smiech nie je hriech. V obsiahlom a kvalitnom predslove k antológii slovenského aforizmu Čotrić poukazuje na to, že satirické prvky v slovenskej literatúre sa objavujú už v období klasicizmu v románe René mládenca príhody a skúsenosti Jozefa Ignáca Bajzu, ako aj v komédii Kocúrkovo Jána Chalupku. V pokračovaní konštatuje, že vývin kratších humoristických foriem, v ktorých sa prejavovala ostrá kritika spoločnosti, možno sledovať najmä v súvislosti so satirickými časopismi – prvým slovenským časopisom takého typu bol Černokňažník (vznikol v roku 1861) a osobitný význam vo vývine aforizmu v 20. storočí mal časopis Roháč, pokým dnešní aforisti publikujú svoje práce hlavne v Literárnom týždenníku a na webovej stránke humorikon.sk. Zostavovateľ tejto antológie považuje Slovensko za „aforistickú veľmoc“, lebo má veľkú skupinu produktívnych a talentovaných majstrov ostrého pera. V predslove sa tiež hovorí o tom, že po demokratických zmenách roku 1989 na určitý čas vzniklo svojrázne interre-


PUB LIK ÁCIE

16. 1. 2021 • 3 /4942/

K piatemu ročníku Slovenského svetového kalendára Vladimír Valentík Katarína Mosnáková-Bagľašová

P

ríprava piateho ročníka Slovenského svetového kalendára nebola všedná, hoci naši spolupracovníci z celého sveta boli ochotní, ako aj vždy doteraz, poradiť a prispieť. Koronavírus teda poznačil život našich krajanských komunít v celom svete – od Austrálie po Ekvádor. Práve preto sme si na záver tohto ročníka Slovenského svetového kalendára do rubriky Krajanská téma vybrali vyčíňanie tejto nákazy, ktorá nám poznačila a podstatne zmenila tak každodenný život, ako aj život našich krajanských komunít. Piaty ročník našej krajanskej ročenky je aj napriek všetkému bohatý a rôznorodý. Prináša nám

informácie zo života krajanských komunít a jednotlivcov z vyše dvadsiatich krajín sveta a zo štyroch kontinentov. Texty sú žánrovo skutočne rôznorodé, ale rôznorodý je i obsah, ktorý ponúkajú. Naši krajania nám píšu o aktuálnom živote zo svojich nových domovov, ale v niektorých krajinách sa nám podarilo nazrieť aj do minulosti. Po prvýkrát na stranách Slovenského svetového kalendára uverejňujeme texty z prvej polovice 20. storočia, ktoré boli zabudnuté v našich starých ročenkách, akou je napríklad Národný kalendár v Srbsku, ktorý vychádza takmer nepretržite už sto rokov. Prvýkrát píšeme aj o osudoch slovenskej enklávy v Bulharsku, ale aj o súčasnom organizovaní sa slovenskej komunity v Slovinsku. Medzi článkami

zo západných krajín dominujú informácie zo slovenských vzdelávacích centier a najmä sme si všimli

bohatú aktivitu Medzinárodného inštitútu a asociácie slovenských vzdelávacích centier (ISEIA). Je

to mimoriadne dôležitá práca s najmladšími krajanmi, ktorá má za úlohu našim krajanským komunitám zabezpečiť budúcnosť. Minulosť a jej poznanie je pre budúcnosť nevyhnutná. Práve preto sa sústavne z druhej strany snažíme zaznamenať tak individuálne, ako aj kolektívne vysťahovalecké príbehy. Aj v piatom ročníku Slovenského svetového kalendára sa nám to rovnako darilo. Čoraz viac sa usilujeme venovať aj výsledkom umeleckej tvorby a kultúrnym dosahom našich krajanov vo svete. V tomto ročníku sme sa pokúsili vo väčšej miere venovať sa slovenskému divadlu v početných krajinách, lebo práve divadlo v 19. storočí bolo jedným z najvýznamnejších pilierov národno-emancipačných snáh slovenského národa. Prajeme vám pevné zdravie a dobrý pocit pri čítaní najnovšieho ročníka Slovenského svetového kalendára.

KNIHY

Farby našich uniforiem (Boris Dežulović: Je*o sad hiljadu dinara. Laguna : Belehrad 2020) Janko Takáč Ľudia, naši sme, ľudia!

24/VI

O

zbrojený konflikt v Bosne a Hercegovine v rokoch 1992 až 1995 bol súčasťou občianskej vojny v Juhoslávii a patril k jej najtragickejším kapitolám. Republika Bosna a Hercegovina bola a je výnimočná faktom, že tu žili a žijú tri etniká: Bosniaci (teda bosnianski moslimovia), bosnianski Srbi a bosnianski Chorváti. Vo vojne, počas ktorej život stratilo asi 100 000 obyvateľov tejto bývalej juhoslovanskej republiky, dráma bola o to väčšia, lebo na danom území medzi sebou bojovali všetky tri národy. Bosna a Hercegovina bola etnicky dosť zmiešaná a v občianskej vojne spočiatku bojovali „všetci proti všetkým“. Na jar 1994 vznikla dohoda medzi Bosniakmi a Chorvátmi a tieto dva národy potom začali spoločne bojovať proti Srbom. Dnes, teda zhruba 25 rokov od ukončenia tejto vojny, tzv. studená vojna medzi tromi národmi sa predsa nekončí, lebo medzietnické vzťahy sú aj naďalej

plné podozrenia a nedôvery. Akoby mier bol iba zdanlivý a vlastne ide o pokračovanie vojny, takže Bosna a Hercegovina aj naďalej každoročne trpí značnou stratou ľudí, avšak nie v ozbrojených konfliktoch, ale v podobe masovej emigrácie obyvateľstva z tohto územia. Próza Borisa Dežulovića Je*o sad hiljadu dinara predstavuje protivojnový román, ktorý hovorí o údajne pravdivej epizóde z občianskej vojny v Bosne a Hercegovine. Uprostred leta roku 1993 vojsko

bosnianskych Chorvátov v dedine Blagajevac (ide o fiktívnu lokalitu) dostáva informáciu, že neďaleko od ich pozície bosniacka armáda (teda armáda bosnianskych moslimov) plánuje nejaké podozrivé aktivity. Špeciálna čata vojska bosnianskych Chorvátov (HVO) pod názvom Crne pume dostáva za úlohu odísť na územie poza nepriateľské línie a tam získať ďalšie významné informácie. V tejto misii vojaci špeciálnej čaty armády bosnianskych Chorvátov si obliekli rovnošaty bosniackej armády s

Boris Dežulović (1964 Split) je známy chorvátsky novinár a spisovateľ. Ako satirik a autor stĺpčekov a komentárov uverejňovaných v novinách a časopisoch Slobodna Dalmacija, Feral Tribune, Globus a Novosti Dežulović patrí medzi najznámejších novinárov na postjuhoslovanskom území. Tento autor sa venoval aj iným literárnym žánrom a o. i. napísal diela Christkind (2003, román, za ktorý získal cenu časopisu Jutarnji list), Pjesme iz Lore (poézia, 2005), Poglavnikova bakterija (zbierka poviedok, 2007), Ugovor sa đavlom (vybrané stĺpčeky, 2008), Summa Atheologiae: Nekoliko heretičkih rasprava o nemogućnosti svemogućeg (eseje, 2019). Žije na chorvátskom pobreží.

cieľom voľnejšie sa pohybovať po nepriateľskom území. Problém bol v tom, že v ústrety jednotke Crne pume šiel oddiel podobnej veľkosti, čiže členovia špeciálnej jednotky Zelene udovice bosniackej armády a členovia tohto oddielu boli – tiež s účelom tajnej misie získavania informácií z terénu – oblečení do uniforiem HVO. Onedlho na lokalite, na ktorej sa nachádzal starý srbský cintorín – prichádza k stretnutiu a zrážke medzi dvomi jednotkami, ale javí sa otázka: Ako bojovať proti „našim“? Napriek tomu, že sa zaoberá výrazne tragickým obdobím z nedávnych dejín tohto priestoru, próza Je*o sad hiljadu dinara predstavuje duchaplný, zábavný a občas strašne smiešny román. Možno ho teda vnímať ako cenné literárne dielo, ktoré bezpochybne poukazuje na celkový nezmysel juhoslovanskej občianskej vojny a v určitom zmysle prispieva k tomu, aby sa vojnové a povojnové traumy ľahšie premohli a prekonali. Kniha vyšla v edícii vydavateľstva Laguna pod názvom Bez prevoda, v rámci ktorej sa na srbskom trhu publikuje próza chorvátskych spisovateľov (Slavenka Drakulićová, Ante Tomić, Marina Vujčićová). Ide o významnú edíciu, lebo približuje súčasnú chorvátsku literatúru srbskému čitateľovi.


NO VEL A

HLAS ĽUDU • OBZORY

VÍŤAZOSLAV HRONEC

Dynastia Beňovských (4) Móricov súkromný život vo Vrbovom z čias, keď sa jeho nevlastné sestry pokúšali, a napokon sa im to aj podarilo, ukradnúť mu zdedený majetok a vyhnať ho zo štátu. Vymýšľali pritom o ňom rôzne fámy, že dehonestoval korunu Márie Terézie, že kydal hnoj na katolicizmus, alebo že znásilňoval dievčatá vo Vrbovom. Beňovský mal vtedy šestnásť, sedemnásť rokov a, pravdaže, za ženami behal ostošesť, pričom veľmi nerozmýšľal, aké to môže mať následky. Zameral sa najmä na mladé vdovy, ktorých tam bolo okolo desať, a stalo sa, že štyri s ním otehotneli. Jeho rodičia boli vtedy už mŕtvi, takže Beňovský sám spravoval svoj majetok. Bol však veľmi mladý, ženbu ešte neplánoval a štedré podplatenie umožnilo nájsť všetkým vdovám mužov. V obžalobe to bolo spomenuté, ale mená žien sa z istých dôvodov neuviedli, pretože v tom čase už boli vážené meštianky vo Vrbovom. Lenže meno mladej sedliačky Anny Sklenárovej, údajnej obete nehanebného chlipníka Mórica Beňovského, bolo v žalobe uvedené, lebo bola už rok mŕtva. Zomrela pri pôrode zdravého syna Juraja. Na základe matriky vo Vrbovom v kolónke narodených Komisia zistila, že malý Juraj sa narodil 11. decembra 1763, otec bol neznámy. Beňovský mal vtedy len sedemnásť rokov. Dlho sa nevedelo, kam sa malý Juraj podel, lebo aj Annina matka čoskoro zomrela, ale pozorným čítaním matriky zomrelých vo Vrbovom našli členovia Komisie údaj, že vážený šľachtic Juraj Kalnický, narodený 11. decembra 1763, zomrel 9. decembra 1845, keď mal 81 rokov. Mohlo sa stať, pomysleli si, že šľachtic Michal Kalnický, ktorý nemal deti, si adoptoval malého Juraja, o ktorého sa istý čas v roku 1764, po smrti Anninej mamy, starala obec. Je možné, že si ho Michal Kalnický chcel osvojiť, lebo mohol z dôverných zdrojov zistiť, že Juraj má otca šľachtického pôvodu, ale aj Beňovský mohol byť veľmi spokojný, že sa jeho syn dostal do šľachtickej rodiny. V archíve mesta je v dedičstve rodiny Kalnických zachovaných päťdesiattri listov

Mórica Beňovského, ktoré svedčia o tom, že sa celé roky priatelili a Móric nikdy nezabudol dať pozdraviť najprv malého a potom dospelého Juraja a z celého sveta mu posielal veľké dary. (9) Starý cintorín vo Vrbovom bol znalecky upravený. Hrobky rodiny Kalnickej našli veľmi rýchlo, takže Juraja exhumovali už po desiatich dňoch. Po dvoch týždňoch analýza DNA potvrdila, že je to syn muža z prostredného hrobu medzi tromi na Madagaskare. Tak identifikovali Mórica Beňovského, ale aj druhého člena jeho dynastie, Juraja Kalnického. Udalosť vo svete zarezonovala a nenásytný bulvár celej planéty sa tak mohol niekoľko týždňov živiť týmto príbehom. Osobitne sa zdôrazňovali časti, kde sa opisujú ľúbostné aféry mladého Beňovského vo Vrbovom. Novinári „vypátrali“ mená desiatich vdov z Vrbového, ktoré Beňovský obšťastňoval svojou mladosťou, a s „úplnou presnosťou“ identifikovali tie štyri, ktoré otehotneli, aj deti, čo sa im narodili, a do najmenších detailov bol opísaný útek šľachtica z Uhorska aj napriek výslovnému zákazu Márie Terézie, že sa zo štátu nesmie nikto vysťahovať. Na internete sa objavilo všetkých päťdesiattri originálnych Móricových listov rodine Kalnickej vo Vrbovom s prekladmi do svetových jazykov. Komisia opäť odcestovala do Antananariva, aby zabránila nesprávnej identifikácii pozostatkov Mórica Beňovského, keďže na troch truhlách na ministerstve vnútra boli napísané iba dátumy exhumácie a poloha hrobov. A keď konečne z depozitu vyniesli kosti dvoch Rusov z Kamčatky, Komisia bola šokovaná, že miestne úrady chcú vybudovať mauzóleum na Ulici Mórica Beňovského v hlavnom meste, kde chcú pochovať svojho prvého kráľa Zjednotiteľa. Úrady na Slovensku boli z rozhodnutia Madagaskaru zhrozené a na Medzinárodnom súde v Haagu požiadali o arbitráž na návrat kostí Mórica Beňovského do vlasti. Vzťahy medzi Slovenskom a Madagaskarom sa zhoršili, výmena tovarov medzi oboma

štátmi upadla, investície klesli na minimum, znovu sa zaviedli víza a recipročne oba štáty stiahli svojich veľvyslancov. Antananarivo v Organizácii Spojených národov podporilo maďarské separatistické hnutie Szabadság na juhu Slovenska, ktoré dvadsať rokov bojovalo so „slovenským agresorom“. „Keby tieto dva štáty boli náhodou blízko seba,“ napísal New York Times, „určite by si vzájomne vyhlásili vojnu.“ Po dvoch rokoch pojednávaní súd v Haagu rozhodol, aby sa v latinčine spísali všetky zachované kosti Mórica Beňovského, a jasne určil, ktoré kosti zostanú na Madagaskare a ktoré pôjdu na Slovensko. Z približne 350 kostí, ktoré má každý človek, 152 kostí ampansacabeho Beňovského nespráchnivelo a každý štát dostal 76, s tým, že lebka išla na Madagaskar. Pre túto lebku podalo Slovensko žalobu na súd, ale nakoniec sa mu podarila iba výmena dolnej sánky za ľavú kľúčnu kosť. Pozostatky Mórica Beňovského konečne doviezli lietadlom do Bratislavy, kde ho uvítali so všetkými poctami, aké patria kráľom či prezidentom iných krajín. Nastúpená stráž, prejav prezidenta Karola Rotmajstera, prevoz v otvorenom pohrebnom voze k ministerstvu vnútra, kde truhlu spolu s rakvou s pozostatkami Juraja Kalnického dočasne uložili v špeciálnej miestnosti podobnej tej v Antananarive. Bulvár mienil, že Kalnického možno nemali previezť, lebo sa mohlo stať, že Komisia nenájde hroby jeho potomkov, ale on na základe matriky vo Vrbovom mal osem detí, z ktorých päť sa dožilo dospelosti, takže dúfali, že nájdu aspoň jedno z nich, ktoré malo potomkov. Zvesť o identifikácii dvoch členov dynastie Beňovských sa ako bomba rozletela po celej Európe. Móricove memoáre Pamäti a cesty sa na Slovensku a vo svete znova stali bestsellerom. O všetkých faktoch a udalostiach bol nakrútený nový film. Zo srbčiny preložila Zora Sirácka (Pokračovanie v nasledujúcom čísle Obzorov)

25/VII

(8) Komisia bola sklamaná a znechutená, lebo nielenže neidentifikovala pozostatky Mórica Beňovského, ale nenašla ani druhého člena dynastie. Ešte aj kosti Rozálie Váradyovej-Szakmáryovej vo Vrbovom musela opäť pochovať v jej hrobe. Správca Kúrie Mórica Beňovského, ktorý sa zúčastnil na opätovnom pohrebe Móricovej údajnej dcéry, bol celý unesený tým, že u nich bude odteraz spočívať nevlastná sestra francúzskeho kráľa Ľudovíta XVII. Bez ohľadu na to, že Komisia hneď na začiatku urobila prešľap a bulvárna tlač v Bratislave sa jej začala posmievať, dokumentárny film o všetkých týchto udalostiach dosiahol rekord sledovanosti na Slovensku, ale aj vo svete, najmä vo Francúzsku. Bolo jasné, že Beňovský, nech už sa nachádzal hocikde, štedro rozsieval svojich potomkov; nemal totiž dôvod to nerobiť, lebo zomrel relatívne mladý. Je dokázané, že to bol erotoman typu Giacoma Casanovu, ktorý ho, napokon, aj keď nie menovite, spomína vo svojich pamätiach, keď sa zoznámili v roku 1783 v ktorýchsi belgických kúpeľoch. Casanova píše, že sa rozprával s jedným mladým uhorským grófom, ktorý bol kolonizátor na Madagaskare, a že mu veľmi pestro opisoval krásu tamojších domorodkýň, až si taliansky dobyvateľ žien prial, aby s ním jedného dňa mohol ísť na ten ostrov. To znamená, že Beňovský mal všade vo svete hŕbu potomkov, ale nájsť po dvestopäťdesiatich rokoch na Formóze, v Japonsku, na Madagaskare, vo Francúzsku, na Mauríciu, v USA a ktovie kde ešte aspoň jedného z nich, bolo úplne nemožné. Napriek tomu Komisia kontaktovala potomkov Ester Mlhovej, voľakedajšej predsedníčky Slovenského a českého združenia, založeného v roku 2004 v Bostone v USA, ktorá svojho času tvrdila, že je potomkom Mórica Beňovského. Zistilo sa, že je vlastne potomkom Móricovho mladšieho brata Františka, ktorý bol dôstojníkom americkej armády. Preto sa Komisia sústredila na


PR Ó ZA

16. 1. 2021 • 3 /4942/

JÁN PÚČEK

Chlapec a les (výber)

26/VIII

Moje karpatské mapy Mapa nie je len prostý obraz krajiny. Je to jej zrkadlový odraz na hladine oblohy. A teda iná skutočnosť. Narcis vie. Ja mapy milujem z rôznych dôvodov. Milujem ich ako obrazy; z čisto estetického hľadiska; plochy, farby. Milujem, keď mi rozprávajú o čase; o tom, čo už nie je a čo vtedy (ešte) nebolo. Milujem ich ako básne, keď mi šepocú tajomné zabudnuté názvy, o ktorých pôvode nevieme vôbec nič. A milujem ich aj ako filozofické úvahy; o orientácii vo svete, o mieste človeka na tejto planéte. Mapa mi hovorí o miestach, na ktoré sa možno v živote nedostanem, no predsa o nich čosi viem. A zároveň mi prináša nadhľad nad miestami dôverne známymi. Najradšej sa nad mapami skláňam uprostred noci. Aj tam je teraz noc, hovorím si. Aj tam je teraz tma. Žijem v Malých Karpatoch, na dohľad od najvyššieho vrchu Záruby. A tak sa ponáram do máp širokého okolia. Fyzicky i na papieri. Uprostred hôr sa mi v hlave roztvárajú mapy a nervová sústava tenučkých lesných ciest, doma nad mapou mi zas v mysli klíči živý les. Zdalo by sa, že jedna mapa človeku postačí. No to je omyl. Ani milovníka umenia nenútime, aby sa uspokojil s jedinou Mednyánszkeho krajinkou, ale necháme ho pokojne blúdiť po mnohých výstavných sieňach. Kilometre. Kilometre. Moja prvá karpatská mapa vyšla v roku 1984 a má prívlastok „letná“, preto ju môžem používať len štvrť roka. Naša dedinka Trstín je na nej zakreslená celkom na severnom okraji, akoby ďalej už nič nebolo. Celá oblasť Myjavy – hic sunt dracones. Napriek tomu ju mám veľmi rád. Druhá mapa je o čosi staršia, ale zachovanejšia. Je vložená v turistickom sprievodcovi z roku 1981, čo je knižka, ktorú so sebou nosím od marca do novembra takmer nepretržite. Zachytáva celú oblasť Malých Karpát, no pri mierke 1 : 100 000 ide stále len o letmý prelet nad krajinou, ktorá sa nám ukazuje sotva v hrubých rysoch. Nedávno som si v antikvariáte kúpil

podrobný turistický atlas Malých Karpát, čo je niečo ako Biblia, Joyceov Ulysses a Cortázarova Rayuela v jednom. Je tam všetko. No predsa to nie je ono. Totiž – papier je lesklý. A to sa k mape vôbec nehodí. Navyše, znervózňuje ma nešikovný formát ±A5. Každá cesta je prerušená. Každý malý potok sa rozlieva po troch dvojstranách. Dobrá mapa predsa musí byť dostatočne veľká, musí nás pohltiť ako plátno v kine! (Mimochodom, mojím najtajnejším surrealistickým snom je mapa v mierke 1 : 1...) Najlepšiu karpatskú mapu, akú mám, vydal v roku 1987 Generálny štáb Československej ľudovej armády. Sme teda rovesníci. V Kristových rokoch. Keď sa tento nádherný zažltnutý kúsok rozprestrie dokorán, je veľký ako posteľná plachta. Je tam každá búda. Každý prameň. Každá cieva i materské znamienko. No aj keď je taká obrovská, predsa siaha len od Brezovej po Doľany. Viackrát som ju už musel podlepovať. Najmä na mieste zhybov je zemská kôra náchylná praskať, čím odhaľuje svoje pekelné útroby. Priepasť v doline riečky Parná nad Majdánom. Inde zas, hlavne tam, kde sme žili najintenzívnejšie, tlačiarenská farba pomaly bledne a na mape sa vynárajú biele miesta. Stratil sa tak už južný cíp veľkej lúky nad kláštorom Katarínka. A bude to pokračovať. Svet bude miznúť. Napokon, možno práve to je dôkaz, aká je škrupinka civilizácie tenučká a zanedbateľná. Aby sme si o sebe príliš nenamýšľali. Narcis vie.

Chlapec a les Pre Jonáša

Chlapec je v lese doma. Keď ho vypustia z bytu, z domu, z dvora, rozprúdi sa mu krv. A šumí. A buble. A vrie. Nemôže odolať spíleným ležiacim kmeňom, odsúdeným na odvoz. Vyskočí na hromadu a prebehne sa ako po kladine. Raz. A druhý raz. Sem a tam. Pne sú ťažké. No predsa sa z času na čas pod jeho nohami zľahka pomknú. Les sa hýbe! A už pred ním máte náskok. Musí vás dobiehať. Už, už, už ide za vami. Lenže ešte...

Po asfaltke kúsok za odbočkou na lúku Sasková beží tyrkysový chrobák. A v okamihu, ako naň dopadne chlapcov tieň, zamrie. Hrá mŕtveho. Chlapec nemôže odolať jeho lesku. Je to brošňa. Poklad! Zlatoň obyčajný, Cetonia aurata, neobyčajný, neobyčajný, opakuje si chlapec. Povedali by ste, že toto dieťa trýzni úbohý hmyz, ale nie je to pravda. Pozoruje ho. Paličkou okolo neho robí kruhy, snaží sa ho prinútiť k pohybu. Chce vidieť jeho život. Ži, chrobák! Nikdy by mu neublížil. Čo-to už zažil. Do-

káže si predstaviť príkre chrupnutie chitínovej kutikuly. Nezniesol by to. Prasklo by mu srdce. Ako telo toho chrobáka. Puk! Potom si uvedomí pomer veľkostí. On a chrobák. Skúsi obrátiť situáciu a preľakne sa svojich vlastných obrovských zvedavých očí. Ježišu! Zmizli ste mu za zákrutou. Ale už ide za vami. Už, už, už. Stále počuje zreteľné hlasy rodičov. V lese je s vami v bezpečí. Ale potom. Znova musí zastaviť. Čierny bocian. Ciconia nigra. Vyplašený jeho tichým dychom, jeho mlčaním. Trochu namrzene sa odrazí od hladiny Bohatej a vyletí k vrcholcom stromov. Musíme mu rozumieť. Letel zo Sudánu cez Egypt a ponad Suezský prieplav, letel cez Horné Orešany, ponad Slepý vrch a Majdán. Až sem. Nechce byť rušený. Zase zaostal? To nič. Už ide. Už ide. Čakáte ho pri prameni. Na konári sú zavesené dva hrnčeky. Pre smädných pocestných. Ale on hltavo pije z misky, ktorú stvorili jeho dlane. Voda tu vzniká z ničoho a chutí ako hlboká studňa. To sa vlastne ani nedá pochopiť. Bude sa o tom učiť. Ešte

veľakrát. Možno si to potom spojí aj s touto chvíľou. Voda je sladká! Kúsok od prameňa zapálite oheň. Na rovných vŕbových paličkách škvrčia plátky slaniny, skrúcajú sa do seba. Kvapky tuku padajú do ohňa, kŕmia ho, a všetko to potom horí ešte jasnejšie. Dlho, dlho, dlho hľadí do toho ohňa a vidí tam tvory. Samozrejme, že tam vidí tvory. A je mu jasné, že to nie sú priatelia, pretože každý oheň, to je pootvorené okienko do pekla! A potom. Tá chvíľa, keď prúdom vlastného moču utíši rev čertov z podsvetia. Syčia a revú a prosia ho o milosť. No on je neľútostný. Ciká až celkom do konca. Tak treba s peklom. Na ceste späť beží pred vami. Musíte pridať do kroku, aby sa vám nestratil z dohľadu. No za každou zákrutou príde taká chvíľa, keď je na celom svete celkom sám. Beží dopredu, aby mohol vidieť jeleňa, hoci ešte nevie, že ho uvidí. Až o chvíľu. Obrovský tvor, ktorému na hlave rastú stromy. Vstúpi mu do cesty – len pár metrov pred ním. Kopýtka škrknú o asfalt. Zastane. A zahľadí sa na to človečie mláďa. Obaja chvíľu rozmýšľajú, kto sa tu má vlastne koho báť. Musel vykročiť z rozprávky. Takéto. Takéto. Takéto sú predsa iba v knižkách. Dych jeleňa. A dych dieťaťa. Skúsme to bez strachu, dohodnú sa. Jeleň pokojne vojde do lesa, akoby prechádzal dverami medzi obývačkou a detskou izbou. Úplne samozrejme. Zavrie sa za ním zelená stena. Chlapec ešte nemohol tušiť, že tento kolos môže byť kedykoľvek zabitý. Striehnu naň na každom posede, lesklé hlavne a krvou podliate oči. Keby to vedel. Keby to vedel, nenechal by ho odísť. Keby to vedel, útly chrbát by sa mu úzkosťou stiahol do seba ako uzimenému vtáčaťu. Ale nevie to. Hoci čosi už tuší. A keď ho doženiete, zdá sa vám akýsi nesvoj. Nemôže byť hladný, teraz jedol, no možno si dá trochu vody? Nie, nie. Stalo sa niečo? Nie, nie. Asi už bude unavený, nechajme ho. Nastúpite do auta. Les sa od vás vzďaľuje. A predsa zostáva v ňom. Chlapec si so sebou odnáša ten mĺkvy jelení úsmev, to spojenectvo, ktoré spolu spísali. A bude s ním už navždy. „Stromy rastú na hlave...“ povie zrazu polohlasom, mimovoľne. „Čože?“ „Nič, nič, nič...“ Je august. Škorce na moruši.

• OBZORY • Príloha Hlasu ľudu pre kultúru, vedu, umenie a literatúru • Rediguje: Stevan Lenhart • Prvé číslo OBZOROV vyšlo 28. januára 1984. • S finančnou podporou Pokrajinského sekretariátu pre kultúru a verejné informovanie, Nový Sad ISSN 2466-5169 • COBISS ID=226828044


Kultúra Ako sa varí s láskou – kuchárske rodinné dedičstvo INTERNETOVÝ ČASOPIS ČAROSLOV 14

Jaroslav Čiep

A

ko sa dozvedáme zo základných údajov o tomto jedinečnom školskom internetovom časopise, Čaroslov – časopis žiakov slovenských škôl vo Vojvodine vznikol v novembri 2010 v Základnej škole Jána Čajaka v Báčskom Petrovci ako výsledok seminára Komparáciou k lepšiemu výsledku, ktorý bol určený pre žiakov základných škôl. Zoskupili sa tu žiaci z 11 slovenských vojvodinských škôl (základné školy z Báčskeho Petrovca, Kulpína, Hložian, Kysáča, Pivnice, Kovačice, Aradáča, Padiny, Erdevíka, zo Selenče a Starej Pazovy), ktorí na prednáške redaktorov týždenníka Hlas ľudu Anny Francistyovej a Jaroslava Čiepa získali základné informácie o žurnalistike a pustili sa do realizácie spoločného školského časopisu Čaroslov. Dnes má Čaroslov za sebou už deväť ročníkov. Roku 2010 vyšlo číslo 1, 2012 – čísla 2 a 3, 2013 – 4, 2014 – 5 a 6, 2015 – 7 a 8, 2017 – dvojčíslo 9 – 10, 2018 – 11, 2019 – dvojčíslo 12 – 13 a naposledy 2020 – 14. Zverejňujú sa tu práce venované nielen školským témam, ale aj športu, divadlu, hudbe a pod. Každý príspevok je ilustrovaný vhodnými fotografiami, resp. žiackymi výkresmi. Žiaci tiež majú možnosť publikovať tu svoje autorské básne a poviedky a ukázať tak, čo sa všetko môže slovami vyčariť, alebo aj akí sú Slováci čarodejní (Čaro-slov), čo v úvodníku tretieho čísla časopisu podotkla spisovateľka Viera Benková. Keďže Čaroslov zoskupuje príspevky z rôznych škôl, zároveň predstavuje aj lokálne školské časopisy. V Čaroslove si záujemcovia môžu zalistovať na webovej stránke www.caroslov.rs, ktorej výrobu vyfinancoval Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Autorkou a koordinátorkou projektu je profesorka Mária Andrášiková, ktorá hovorí, že internetová online ver• KULTÚRA •

zia Čaroslovu má za cieľ vytvoriť zaujímavý a aktuálny internetový obsah, poskytnúť žiakom z rozličných slovenských škôl vo Vojvodine miesto na sebarealizáciu a prezentáciu vlastnej tvorby, tiež zabezpečiť širšiu prezentáciu našich škôl. Technickú úpravu stránky internetového časopisu Čaroslov

dinských Slovákov. V pokračovaní čaroslováci sprostredkovávajú čitateľom atraktívny pohľad na kuchárske rodinné dedičstvo. Sedemdesiatštyri čaroslovákov inšpirovaných témou „kuchárčenia“ si vychutnalo spoločné chvíle kuchárstva so svojimi mamami či starými mamami a vytvorili pozoruhodné množstvo prác, fotozáberov, videozáznamov a výkresov. Čaroslov zahrňuje obrázky jedál a recepty, na ktoré sa už ani nespomína, od rôznych koláčov, závinov, polievok, až po klobásy, recepty, ktoré sa v rodinách dedili z generácie na generáciu. Medzigeneračná výmena skúseností napomohla k ich vzájomnému spoznávaniu a internetový obsah Čaroslovu sa môže stať propagáciou kultúrnych a gastronomických tradícií vojvodinských Slovákov.“ O tom, ako zdoTitulná strana najnovšieho čísla časopisu lávali túto tému, Čaroslov koordinátorka sa zmieňuje takto: robí Andrej Varga. „Súčasťou žiackych prác je aj ich „Ku koncoročným sviatkom nárečová podoba, pričom si žiaci a pred ukončením prvého polroka všímajú rozdiely medzi spisovnou čaroslováci opäť začarovali a vydali a nárečovou podobou. Ale v nich 14. číslo internetového Čaroslovu. žiaci predovšetkým zachovávajú Tentoraz najnovšie číslo Čaroslovu a pestujú svoju materinskú reč, je tematické – ponúka tradičné, čo je jeden zo základných cieľov rodinné, obľúbené, či osvedčené existencie tohto internetového čarecepty z pera našich žiakov,“ pri- sopisu. Najnovšie internetové číslo bližuje nám obsah Mária Andrá- Čaroslovu umožňuje aj čitateľom šiková, a pridáva: „Na 94 stranách spoznávať svoje kultúrne dedičČaroslovu čaroslováci čitateľom stvo a miestne tradície, zároveň ponúkajú bohatý materiál.“ získať kladný vzťah k ľudovej sloNa úvod sa čitateľom prihovára vesnosti a kultúrnemu dedičstvu.“ sama autorka projektu a potom Zverejnené najnovšie 14. číslo nasleduje: „Po úvodných slovách internetového vydania spoločnéz profesionálneho hľadiska kus- ho časopisu žiakov slovenských tódka Mgr. Anna Séčová-Pintírová škôl vo Vojvodine Čaroslov vyšlo píše o tradičných jedlách vojvo- s finančným prispením Úradu pre

Mária Andrášiková

Slovákov žijúcich v zahraničí z Bratislavy. K tomu aj vďaka finančným prostriedkom z Pokrajinského sekretariátu pre vzdelávanie, predpisy, správu, národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá bohatý obsah najnovšieho internetového Čaroslovu (bez titulnej strany), v ktorom si naši žiaci zdokonalili vlastnú zručnosť, tvorivosť, estetické cítenie, ako aj úctu k nášmu dedičstvu, je dostupný aj na webovej stránke Asociácie slovenských pedagógov (osobitná časť webovej stránky www.aus. org.rs). Čitatelia na danú adresu môžu napísať svoje pripomienky, diskusné príspevky... Internetový Čaroslov je moderným médiom, nie je obmedzený časom ani priestorom. Je časopis, ktorý takto zjednocuje slovenské školy vo Vojvodine a ich školské časopisy. Čaroslov je prostredníctvom svojho elektronického vydania prístupný nielen žiakom, učiteľom z rozličných slovenských škôl, ale aj ostatným záujemcom. „Budeme sa snažiť, aby sme elektronické vydanie Čaroslovu čoraz častejšie aktualizovali a obohatili ho väčším počtom informácií, a tým zvýšili čítanosť Čaroslovu – nášho jedinečného spoločného časopisu žiakov slovenských škôl vo Vojvodine,“ uviedla na záver autorka a koordinátorka časopisu Mária Andrášiková.

3 /4942/ 16. 1. 2021

27


Kultúra INTERVIEW S KATARÍNOU VEREŠOVOU ZO STAREJ PAZOVY

Nezábudky Ľudmily Hurbanovej – vzácna kniha k jubileu Anna Lešťanová

K

atarína Verešová, rod. Strišková, novinárka, kultúrna pracovníčka a archivárka ÚA SEAVC, sa narodila 7. júna 1958 v Starej Pazove v sedliackej rodine. Po základnej škole v rodisku skončila i gymnázium a zapísala sa na štúdiá slovenčiny v Novom Sade. V tom istom roku (1978) sa zamestnala v Informačnom stredisku ako novinárka pre slovenský program Rádia Stará Pazova a pre slovenskú rubriku lokálnych novín Naša reč. Redaktorkou druhého, slovenského programu Rádia Stará Pazova bola do roku 1990, keď odišla do firmy manžela Janka Vereša. Do Rádia Stará Pazova sa vrátila v roku 2002, kde pripravovala prvú oficiálnu webovú stránku Obce Stará Pazova. Neskôr bola redaktorkou časopisu Regionálne info. V roku 2006 bola šéfredaktorkou v súkromnej rozhlasovej stanici Pegaz. Za autorské rozhlasové vysielania bola viackrát odmeňovaná na pokrajinskej úrovni. Divadelníctvom sa začala zaoberať ako stredoškoláčka. Debutovala v predstavení Otta Zelenku Košieľka v roku 1975, keď bola na pokrajinskej prehliadke odmenená za debut. Hrala nosné úlohy v pazovskom divadle do roku 1978. V rokoch 1996 až 2002 bola šéfkou Slovenského divadla VHV, resp. sekretárkou SKUS hrdinu Janka Čmelíka. V pazovskom cirkevnom zbore sa roku 2004 venovala zriadeniu archívu. Rozhodnutím Synody SEAVC v roku 2011 sa stala aj úradne archivárkou Ústredného archívu Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Srbsku. Toho času je aj zvonárkou v cirkevnom zbore v Starej Pazove. Má za sebou početné rozhlasové vysielania, internetové a novinové články a venuje sa aj literatúre faktu. Okrem monografie o spolkárskom živote v Starej Pazove v rámci projektu Spolkografia uverejnila tieto tituly: Stara Pazova i sveštenici (2005), Storočie divadla v Starej

28

www.hl.rs

Hurbanová za jej života. O akú cov často som otvárala Wikipédiu knihu ide z aspektu dejín a prečo alebo iné internetové pramene je významná rodina Hurbanová? a tam som zisťovala, že osobne – Pazovská farárska rodina Hur- a listovne komunikovali s celou banová sa osobne a listovne via- plejádou významných osobností zala za príbuzenstvo významných na Slovensku a v našej krajine. Táto slovenských rodín Hurbanovcov kniha je plná takýchto kontaktov. a Štúrovcov. Veď Ľudmile Hurba- A nielen to, chronologicky uvádzanovej dedkom júc Ľudmilin život (a žila pomerne bol slávny Dr. dlho), v knihe sa mi podarilo opísať Jozef Miloslav zaujímavé a závažné udalosti, ktoré Hurban a keď ako ona prežívala žijúc v rodnej Starej dieťa spávala na Pazove alebo počas častých návštev evanjelickej fare na Slovensku. Prežila začiatok 20. v Hlbokom, spala storočia, prvú a druhú svetovú vojs matkou práve nu, konfiškáciu cirkevného majetku, v miestnosti, kde smrť svojich najbližších, a čo je tiež bol kodifikovaný dôležité – založenie Slovenského slovenský spisov- evanjelického a. v. dištriktu v Kráľovný jazyk. Z mat- stve Juhoslávie – čomu v roku 2021 kinej strany jej tiež venujeme zvláštnu pozornosť dedko Ján Štúr pri oslave tohto jubilea. bol najmladším Ide o historický román. Našej bratom slávneho drahej spisovateľke Viere Benkovej V Uhrovci pred rodným domom aj Ľudmilinho deda Ľudovíta Štúra. vďačím za radu, aby som túto knihu Jána Štúra (foto: Anna Horvátová) Tento druhý napísala súčasným štýlom. Kniha je dedko, pretože písaná tak, akoby ju písala hrdinka taríny Verešovej Nezábudky Ľudmily dlhšie žil, bol k Ľudmile emotívne tejto knihy Ľudmila Hurbanová. Hurbanovej. Vzhľadom na to, že rok viazaný a často jej písal aj také Preto som musela preštudovať 2020 bol významným rokom pre listy, ktoré ozrejmujú detaily zo Ľudmilin štýl písania, jej túžby a jej staropazovských Slovákov – ktorý života Štúrovcov a Hurbanovcov, emócie. A ja som sa, píšuc túto si, žiaľ, pre aktuálnu pandémiu o ktorých sa slovenská verejnosť knihu, s ňou stotožnila. Inak by COVID-19 iba niektorými poduja- doteraz nemohla dozvedieť. Obaja som to nedokázala. tiami mohli pripomenúť (250 rokov jej slávni dedkovia istý čas pricháPočas písania tohto románu som od príchodu Slovákov do Starej dzali aj do Starej Pazovy a medzi sa sústredila na to, akoby som písala Pazovy) – táto kniha zapadla práve dolnozemských Slovákov. Keďže čitateľom na Slovensku. Chcela do tohto jubilea. Zároveň v roku pazovskí Hurbanovci chránili kaž- som napríklad ozrejmiť, ako naši 2021 treba osláviť 100. výročie dý list a každý dokument, z tejto vojvodinskí predkovia dožívali založenia Československého spolku archívnej pozostalosti som mohla Veľkú vojnu v blízkosti Belehradu žien v Kráľovstve juhoslovanskom čerpať celé bohatstvo vzájomnosti a na križovatke medzinárodných (a Ľudmila Hurbanová bola jeho a života týchto prvou predsedníčkou), respektí- slávnych rodín ve slovenských ženských spolkov v dejinách Sloa asociácií, takže táto publikácia venska až po rok poslúži aj k nastávajúcemu jubileu. 1965. A v knihe K tomu Ústredný archív Slovenskej sa dokumentuje evanjelickej a. v. cirkvi si v tomto aj mnoho zauroku pripíše 10. výročie jestvovania, jímavých konlebo v roku 2011 Synodou SEAVC taktov s inými intelektuálmi na v Srbsku bol úradne založený. Do knižnej zbierky Ústredného Slovensku a vo archívu Slovenskej evanjelickej Vojvodine, Srba. v. cirkvi v Srbsku pribudla v sku a Chorvátsku. jubilujúcom roku nová kniha o Počas skúmania Pred podobizňou Jozefa Miloslava Hurbana dejinách vojvodinských Slová- života pazov- v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave kov, ako ich vnímala Ľudmila ských Hurbanov- (foto: Anna Horvátová) Pazove (Stará Pazova / Bratislava 2007), Vek pozorišta u Staroj Pazovi (Novi Sad 2012), Ulice Starej Pazovy (Stará Pazova 2009), monografiu Vladimír Hurban 1850 – 1914 (Stará Pazova 2014). Koncom minulého roku tlačou vyšla vzácna publikácia autorky Ka-

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •


ciest. Aj ako u nás tiahla druhá svetová vojna ešte od roku 1941 v multinárodnom prostredí a v tom kontexte ako farári ako duchovní všetky neresti tej doby znášali. Ako a kedy sa zrodila idea pustiť sa do tejto, musíme uznať, mravčej práce? – To vo mne tlelo dlho. Presnejšie odvtedy, ako som začala písať knihu Storočie divadla v Starej Pazove. Veď Ľudmila Hurbanová bola tá, ktorá ozrejmila divadelný život v Starej Pazove v obdobiach rokov 1903 až 1933. Ja som v tom diele len pokračovala (po rok 2000). Bola som malé dievčatko, keď som sa s ňou stretávala. Sedávala na lavičke pred farou a ja na ceste do školy som ju detským spôsobom oslovovala: ,Dobrý ďem, slečna Hurbanová.´ Zastavila ma, povedala mi, že to ,ďem´ vyslovujem trochu tvrdo a zasmiala sa. Podľa výzoru mojej tváre zistila, kto mi bola babka, na ktorú som sa podobala. Neskôr ma do bádateľskej činnosti rodiny Hurbanovcov zasvätil môj sused, profesor Michal Filip. Bolo to vtedy, keď som pôsobila v Rádiu Stará Pazova. Môj záujem o Ľudmilin život (ako aj o život farárskych rodín v Starej Pazove a širšie) podstatne stúpol, keď som sa stala archivárkou v Ústrednom archíve SEAVC v Srbsku. Myslím si, nie náhodou. Duch Svätý ma na to nabádal a ja som to vďačne prijala. A ešte niečo (keďže hovorím do môjho obľúbeného týždenníka Hlas ľudu) – systematizáciu pozostalosti Hurbanovcov som robila počas služby práve v dopisovateľstve Hlasu ľudu, takže o toto dielko sa pričinil svojím spôsobom aj sám váš kolektív. Vďačím za porozumenie. Dokonca niektoré sekvencie v knihe som prebrala aj z vlastných článkov Zaujímavosti z ÚA SEAVC v Srbsku zverejnené v Hlase ľudu. Odkiaľ ste čerpali pramene? – Konkrétne knihu som začala tvarovať po rozhovore s Annou Balážovou, predsedníčkou MOMS v Starej Pazove. Napriek všetkým rodinným záväzkom a najmä ťažkej operácii môjho manžela písanie knihy som dokončila v decembri 2019. Aktuálna pandémia koronavírusu a prílev finančných prostriedkov na knihu všetko to posunuli na koniec roku 2020. Pramene som čerpala práve z archívnej pozostalosti rodiny Hurbanovcov. Je • KULTÚRA •

to bohatstvo, ktoré sa dlhé roky krylo na povale a v komore starej evanjelickej fary, taktiež v Archíve literatúry a umenia Slovenskej národnej knižnice v Martine a v pazovských rodinách. Sám Pán Boh dal, aby sa všetko dalo do kopy a zosúladilo. Prečo práve Ľudmila Hurbanová? – Ľudmila Hurbanová bola v dejinách ženskej asociácie významná osobnosť. Bola prvou pazovskou herečkou, cirkevnou sekretárkou, kronikárkou a spisovateľkou. Hoci jej próza bola krátka a zhustená, jej listy boli obsažné a dôkladné. Pri písaní knihy som sa riadila týmto

k žene ako rovnoprávnej bytosti. Nám sa to dnes darí vďaka právu na prácu, vlastné príjmy a organizovanie vlastného života. V jej dobe to bolo ináč. Preto Ľudmila Hurbanová bola v takých náhľadoch priekopníčkou. Napríklad my ženy sa dnes s úplnou samozrejmosťou podpisujeme menom a priezviskom v novinách. Ona sa podpisovala pod pseudonymom, lebo ako raz napísala: ,Keby vedeli, že politický článok napísala žena, tak by ho nikto neprečítal.´ S kým ste spolupracovali a ako sa vám spolu darilo? – Mám vyskúšaný tím, ktorý nemením. Počas pôsobenia v Ústred-

V miestnosti, kde bol kodifikovaný slovenský spisovný jazyk v Hlbokom a kde Ľudmila Hurbanová v detstve spávala (foto: Oľa Glóziková-Jonášová)

druhým. Počas tvarovania mnohé veci som musela krátiť, ináč by to bol román na pokračovanie typu Angelika Anne a Serge Golonovcov... Ľudmila Hurbanová bola i veľmi zvedavá osoba. Rada písala listy a ešte radšej ich prijímala. Jej sieť korešpondencie bola veľmi rozvetvená, a preto mala široký vejár známostí. Pre archivára je to vzácny dokument. Žila v dobe, keď ženská emancipácia začala stúpať a ona sa tomu plne venovala. Nie, feministkou nebola. Skôr osobou, ktorá podporovala ženské práva, a preto patrila k prvým ženám dolnozemského slovenského novinárstva. Ako žena sa málo zaoberala etnografiou (i keď sa fotila v rozličných krojoch). Jej záujmom bola rodová rovnosť. I keď bola krásavica a mala mnoho gavalierov, ktorí si priali jej ruku do manželstva, so svojimi emancipovanými rovesníčkami, ktoré sa nikdy nevydali, v manželstve a v živote si priala práve úctu

nom archíve SEAVC sa veľmi spolieham na pazovského kňaza a teraz aj seniora sriemskeho a tiež archivára ÚA SEAVC Mgr. Igora Feldyho. Ako výborný teologický odborník, a pretože som písala práve o farárskej rodine a živote cirkevného zboru a našej evanjelickej cirkvi vôbec, pomohol mi pri overovaní dát, ako aj pri niektorých teologických myšlienkach, ktoré som vsunula do knihy. Jeho manželka Mgr. Svetlana Vojnićová-Feldyová, skúsená publicistka, mi tiež poradila v niektorých statiach knihy. O odbornú radu som poprosila i publicistu a profesora dejepisu Jaroslava Miklovica a v niektorých aspektoch mi poradil aj môj dlhoročný kamarát – spisovateľ a publicista Miroslav Demák. Rukopis som dala prečítať i Dipl. Ing. Dobroslavovi Verešovi, synovi farára a seniora sriemskeho Vladimíra Vereša, a Kataríne Forgáčovej, ochotníckej slúžke vo farárskej rodine Verešovcov, pretože si na Ľudmilu Hurbanovú pamätajú. Ko-

nečne pri lektorovaní sa ešte z čias hlasľudovských spolieham na Annu Horvátovú a pri tlači na Ivkovićovcov v tlačiarni SAVPO. Návrh obálky, na čo som veľmi hrdá, urobila web dizajnérka pôsobiaca na Slovensku slečna Želmíra Mikľanová. Veľmi mi záležalo na tom, aby vydavateľský posudok napísala prof. Dr. Jarmila Hodoličová, najlepšia znalkyňa slovenských ženských osobností v minulosti. Kto podporil vydanie knihy? – Zhodou nešťastných okolností Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí SR tento projekt nemohol podporiť, takže financie na túto knihu dali len Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny určené pre potreby Ústredného archívu SEAVC a Obec Stará Pazova. Kde si knihu možno zaobstarať a kedy sa orientačne plánuje jej premiéra? – Kniha sa zatiaľ predáva na farskom úrade v Starej Pazove. Peniaze z predaja pôjdu výlučne na fungovanie Ústredného archívu SEAVC v Srbsku (keďže ich potrebujeme na kúpu rozličných drobností). Premiéra neviem kedy bude pre pretrvávajúcu pandémiu koronavírusu... Možno na Hromnice, možno neskôr... Čo už, situácia je taká. Ktorá je toto v poradí vaša publikácia a ako ste spokojná s jej vydaním, teda výzorom, dizajnom? – Ak počítam s tým, že knihu Storočie divadla vydali osobitne SKUS hrdinu Janka Čmelíka v Starej Pazove a ESA v Bratislave, tiež v srbčine Pozorišni muzej Vojvodine, toto je moja siedma kniha. Všetky doterajšie boli čisto faktografické. Do tejto knihy som prvý raz vsunula emócie. To, ako som s knihou spokojná, komentovať nebudem. Je mi dôležité, ako ju príjmu druhí. Ide predovšetkým o prvý román o Starej Pazove a o prvé svedectvo dvoch významných rodín Hurbanovcov a Štúrovcov. Dám sa prekvapiť priaznivým ohlasom. No musím na záver poznamenať toto: knihy a noviny sa čoraz menej čítajú. A to je problém. Ľudia radšej nezmyselne a nervózne otáčajú televízny diaľkový ovládač alebo stopkujú v mobile odkazy na Facebooku ako prečítajú dobrú knihu. Tým tratia zmysel pre dôkladnosť a užitočnú zaujatosť. Preto je náklad knihy len 300 výtlačkov. Kto sa pousiluje, bude ju mať.

3 /4942/ 16. 1. 2021

29


Kultúra

PREČO MÁM RÁD SLOVENČINU, PREČO MÁM RÁD SLOVENSKO Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky, Štátny pedagogický ústav, Vydavateľstvo SPN – Mladé letá, Matica slovenská, Vydavateľstvo Matice slovenskej, Spolok slovenských spisovateľov, Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied a Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí vyhlasujú 29. ročník celoslovenskej literárnej súťaže s medzinárodnou účasťou PREČO MÁM RÁD SLOVENČINU, PREČO MÁM RÁD SLOVENSKO Cieľom súťaže je rozvíjať systematický a hlbší záujem žiakov o slovenčinu, jej ľubozvučnosť a výrazovú bohatosť, o významné udalosti zo života Slovákov, o významných dejateľov slovenského národa, o kultúrne tradície a súčasné dianie formou slohových prác, pokusov o umelecké vyjadrenie myšlienok v podobe prozaických žánrov a básní. Tento ročník sa bude niesť v znamení 1 150. výročia nástupu Svätopluka I. na kniežací stolec, 230. výročia vydania Tolerančného patentu cisára Jozefa II. a 160. výročia vyhlásenia Memoranda národa slovenského v Martine. V roku 2021 si pripomenieme výročia významných slovenských osobností: 200. výročie narodenia Janka Matúšku, 145. výročie narodenia Ivana Kraska, 100. výročie narodenia Ruda Mórica, 100. výročie narodenia Ivana Bukovčana, 85. výročie narodenia a 20. výročie úmrtia Vincenta Šikulu, 700. výročie úmrtia Matúša Čáka Trenčianskeho, 100. výročie úmrtia Pavla Országha Hviezdoslava, 85. výročie úmrtia Kristíny Royovej, 50. výročie úmrtia Martina Benku, 100. výročie úmrtia Štefana Boleslava Romana (zakladateľa Svetového kongresu Slovákov) a 80. výročie narodenia Alexandra Kormoša (básnika, prekladateľa a novinára, významnej osobnosti Slovákov žijúcich v Maďarsku), ako aj výročia významnej udalosti, osobnosti vášho regiónu, mesta alebo vašej obce. Do súťaže sa môžu zapojiť žiaci všetkých typov a druhov základných a stredných škôl na území Slovenskej republiky a všetkých typov a druhov základných a stredných škôl, vzdelávacích centier a víkendových škôl a organizácií Slovákov žijúcich v zahraničí. Súťažné práce sa budú posudzovať v štyroch kategóriách: • v 1. kategórii práce žiakov 1. stupňa základných škôl, • v 2. kategórii práce žiakov 2. stupňa základných škôl a žiakov 1. až 4. ročníka osemročných gymnázií, • v 3. kategórii práce žiakov stredných škôl, • vo 4. kategórii práce žiakov zo zahraničia. Posudzované budú len originálne práce autorského charakteru. Všetky práce obsahujúce prvky plagiátorstva budú zo súťaže vylúčené. Do celoslovenského kola postúpi maximálne päť súťažných prác v každej kategórii z jednej školy napísaných v slovenskom jazyku. Každá súťažná práca musí byť vyhotovená v štyroch exemplároch. V záhlaví každého exemplára súťažnej práce musia byť nevyhnutne tieto identifikačné údaje: meno a priezvisko žiaka, vek, trieda, súťažná kategória, názov súťažnej práce, meno a priezvisko učiteľa, mejlová adresa učiteľa, presný názov a adresa školy, mejlová adresa školy a ostatné údaje v súlade s prihláškou do súťaže (uvedené v texte záhlavia). Školy a ostatní prihlasovatelia zodpovedajú za to, že zaslané práce sú prácami súťažiacich žiakov, neboli už posudzované v tejto súťaži a v iných súťažiach, ako aj za dodržanie všetkých súťažných podmienok. Pri nedodržaní súťažných podmienok sa práce nezaradia do celoslovenského kola súťaže. Organizačný poriadok súťaže a text záhlavia (prihláška do súťaže) sú uverejnené na internetovej stránke Štátneho pedagogického ústavu www. statpedu.sk (v sekcii súťaže, Prečo mám rád slovenčinu, prečo mám rád Slovensko) a na internetovej stránke Ministerstva kultúry Slovenskej republiky www.culture.gov.sk (v sekcii pôsobnosť ministerstva, v kapitole štátny jazyk, v časti súťaž Prečo mám rád slovenčinu). Vybrané súťažné práce do celoslovenského kola je potrebné zaslať do 31. januára 2021 (Slováci žijúci v zahraničí do 28. februára 2021) v štyroch exemplároch na adresu: Štátny pedagogický ústav, Pluhová 8, 830 00 Bratislava, heslo PREČO MÁM RÁD SLOVENČINU, PREČO MÁM RÁD SLOVENSKO (Slováci žijúci v zahraničí na adresu: Matica slovenská, Krajanské múzeum Matice slovenskej, P. Mudroňa 1, 036 52 Martin, Slovenská republika, alebo na mejlovú adresu: domhronskeho@matica.sk). Záujemcovia o súťaž môžu získať ďalšie informácie o súťaži na webových stránkach Štátneho pedagogického ústavu a Ministerstva kultúry SR, na adrese spu@statpedu.sk a na telefónnom čísle: 02/49 27 63 04. Odborné poroty určia v každej kategórii kandidátov na Hlavnú cenu, na Cenu poroty a na Čestné uznanie. Môžu udeliť v každej kategórii aj Osobitnú cenu poroty. Osobitne ocenia učiteľov a školy podľa počtu a úrovne ocenených súťažných prác žiakov. Slávnostné vyhlásenie výsledkov 29. ročníka súťaže sa uskutoční v máji 2021 v Nových Zámkoch. Za vyhlasovateľov súťaže Mgr. Miroslava Hapalová, riaditeľka Štátneho pedagogického ústavu

TAK SA TO VRAVÍ. Je to pomenovanie nového predstavenia v produkcii Divadla VHV Petrovec v sezóne 2020/2021, ktorú premiérovo zahrali na Štefana 26. decembra 2020 na malej scéne v Divadelnom klube VHV. Pre vyhlásené obmedzenia v krajine v dôsledku pandémie šlo o zatvorenú premiéru iba pre niekoľko ľudí a najbližšiu rodinu účinkujúcich. Toto predstavenie na motívy drámy Eugèna Ionesca Stoličky režijne, dramaturgicky a scénograficky podpisuje Marína Dýrová. V predstavení hrajú: Ján Sklenár, Petra Topoľská a Ján Bohuš. Kostýmy mal na starosti Zvonimír Pudelka, dizajn svetla Peter Čáni a zvuk Jaroslav Zima. J. Čiep Foto: z archívu Divadla VHV

30

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •


NÁRODNÝ KALENDÁR STOROČNÝ

S konkurenciou, ale bez konkurencie

(Národný kalendár na obyčajný rok 2021, 100. ročník, Slovenské vydavateľské centrum, Báčsky Petrovec 2020) Anna Horvátová

K

alendárne kroniky zachovávajú pred zabudnutím minulosť, tradície, hodnoty ľudí, ktorí mapovali život na týchto dolnozemských priestranstvách. Nie vždy boli roky prajné, žičlivé, úrody bohaté, a všetko to sa zaznamenávalo v kronikárskych zápisoch, ktoré si občania viedli, starostlivo vnášajúc údaje do vynechaného prázdneho priestoru pre významné udalosti v rodine, do kalendárových ročeniek. Kalendáre si obľubujú popularitu Slovákov po celom svete. Na tento zvláštny darček sa tešia pri konci roka, lebo je to kus ich identity, kultúrnej tradície, jednoducho slovenskosti. Ľudovou ročenkou, ktorej popularita sa z roka na rok stupňuje, s vlaňajším vydaním sa do zbierky pridal stý zošit. Sto takmer nepretržitých rokov vydávania Národného kalendára si zasluhuje osobitnú poctu, keďže nad týmto nebom prehrmeli storaké neduhy, a napriek všetkému táto ročenka zotrvala vo svojej kvalite a kontinuite. Vlani v Slovenskom vydavateľskom centre zaznamenali vydanie 100. zošitu Národného kalendára na obyčajný rok 2021 zostavovateľa Vladimíra Valentíka. Poznávacou značkou tejto ročenky je príležitostne ladená titulná strana s krojovanou dievčinou. V tomto roku je to mladá, úspešná hudobníčka a speváčka Iveta Kováčová z Báčskeho Petrovca, rodiska kalendára, v sviatočnom ľudovom kroji, jedinečnom na týchto priestranstvách. Prepojenie národných hodnôt sa teda práve tu odzrkadľuje. Aj v rokoch, keď sa nepreferoval ľudový kroj, Národný kalendár neustúpil od tradície, krojované dievčiny ako naše dolnozemské skvosty sa usmievali z titulných strán. OBMENY NÁRODNÉHO KALENDÁRA, KVALITA VYSOKÁ Nazrime trochu do dejín storočnej ročenky: Národný kalendár vychádzal v rokoch 1920 – 1944; v rokoch 1945 – 1949 a 1952 – 1990 v súlade s vtedajšou dobou a politickými pomermi vychádzal ako Ľudový kalendár. Od roku 1991 znovu vychádza pod prvotným názvom. Zostavovateľ Vladimír Valentík prihliada na aktualitu, pravdaže, nezabúdajúc ani na výročia • KULTÚRA· OZNAMY •

našich národovcov, ktorí zanechali hlboké stopy v dejinách slovenského národnostného spoločenstva a vďaka ktorým sa poznatky o nás vojvodinských či dolnozemských Slovákoch dostali za hranice našej krajiny. Ale ešte jeden segment je veľmi dôležitý, zachovávanie pred zabudnutím tak dôležitých pre našu

národnostnú menšinu udalostí, ako i samotných tvorcov dejín vojvodinských Slovákov. Prečo zostal Národný kalendár, nie povedzme Petrovský?! Odpoveď je jednoduchá; v snahe dokazovať sa, alebo mať niečo špecifické a svoje, jednotlivé slovenské dediny začali vydávať kalendáre. Nie je v tom nič zlé, ale sú to lokálne ročenky. Národný kalendár zahrnuje nielen témy viazané na Petrovčanov, diapazón príspevkov je rozsiahly, nie je úzko spätý s lokálnym prostredím. ZO STARÝCH ROČNÍKOV NÁRODNÉHO KALENDÁRA Namiesto úvodu k 100. ročníku je zverejnený text zo starých ročníkov Národného kalendára s názvom Dvadsať ročníkov – Niekoľko slov o prvom ročníku: „Pred 20 rokmi, v jeseň r. 1919 vyšiel v Petrovci pod redakciou tehdajšieho farára S. Starkeho prvý ročník nášho „Národného kalendára“. Teraz, keď vydávame už XX. ročník a keď – smele môžeme povedať – dostáva sa náš kalendár takmer do každého slovenského domu, nezaškodí, keď si obnovíme minulosť

a prelistujeme prvý ročník. Z neho najlepšie sa vidí, aké skromné boly začiatky nášho kultúrneho života a presvedčiť sa môžeme aj o tom, že za uplynulých 20 rokov i náš kalendár urobil nepopierateľný pokrok. Veď rozsah prvého ročníka bol iba 80 strán, z toho 28 str. kalendárskej časti, 10 strán inzertov a jarmokov, papier veľmi zlý, obrázkov málo, niekoľko článkov, rozprávok, básní, rady a to je všetko! A predsa bolo to naše, ako doklad veľkého úsilia a snaženia, ale sľubov do budúcnosti. V kalendári sú i podobizne kráľa Petra I., kráľa Alexandra (vtedy následníka trónu), T. G. Masaryka, Štefánika a ešte 3 – 4 iné. Sirácky písal o 100-ročnej pamiatke narodenia A. Sládkoviča (1820 – 1920), neb. A. Labáth o vynajdení a kníhtlačiarne, neb. Š Kvas o hospodárstve, a rozprávky sú od M. Rúžeka (Š. Blatnický): „Úryvky z našej dediny“, A. Siráckeho: „Marka Ružová“ a M. Twainov preklad: „Liečenie nátchy“. Na koniec ešte niekoľko drobných článočkov, 2 básničky, Rady a pokyny pre domácnosť a Žarty. Bol to skromný, nenáročný kalendár, ale bol náš. Vytlačil postupne iné kalendáre, ktoré vznikly za nepomerne priaznivejších podmienok a ktoré maly už peknú tradíciu u nás. Ale svojou postupne sa zlepšujúcou úrovňou, svojím vhodným výberom látky a chápaním duchovných potrieb nášho ľudu získal si trvalú lásku čitateľstva a víťazne vtiahol do

slovenských chalúp. Na započatej ceste bude pokračovať a neochvejne slúžiť záujmom nášho slovenského ľudu, jeho potrebám a nádejám. Prvú dvadsiatku končiac, a do ďalšej vstupujúc, uvedomujú si i vydavateľstvo, i sostaviteľ svoje povinnosti a sľubujú, že na doterajšej ceste vytrvajú.“ Aj vytrvali tak príhodným obsahom, pútavou koncepciou a správnym výberom textov, ktoré rok čo rok pridávajú na kvalite a oslovujú čoraz väčší počet záujemcov. Pozoruhodné sú aj iné texty zo starých čísel, ktoré dokladujú všestrannosť vtedajšieho zostavovateľa. K tomu spomienkový text o národnom pracovníkovi Andrejovi Labáthovi (1886 – 1934), tiež o mecenášoch manželoch Lehotskových z Petrovca, až na príspevok Desať rokov Hlasu ľudu, dokladovaný hlavičkou prvého čísla Hlasu ľudu. Po kalendáriovej časti a astronomických efemeridách priestor je venovaný slovenským prostrediam – Kovačici, Pivnici, Aradáču. Zaujímavý je príspevok Z vizitácie evanjelického cirkevného zboru v Báčskom Petrovci so superindendentom Banského dištriktu Jánom Seberínim roku 1835 autora Jána Jančovica, tiež Cirkev stavaná na skale Panónskej nížiny autorky Kataríny Verešovej k 100. výročiu SEAVC v Juhoslávii / Srbsku. Rozdelený do statí: úvodná, K 100. ročníku, Poľnohospodárstvo, Kuchárka, Šport, Detský kútik, Kronika na viac ako tristostranovom obsahu nesklamal čitateľov. Aj napriek konkurencii konkurentom mu nie je ani jeden kronikársky kalendárový záznam.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že je potrebný odhad vplyvov, a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výrobný objekt na výrobu organického hnojiva (spracovanie hnoja), na katastrálnej parcele číslo 208, k. o. Čenej, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu MIVAKA, s. s r. o., Belehrad, Ratka Mitrovića 75 đ, v zopakovanom postupe Nositeľ projektu MIVAKA, s. s r. o., Belehrad, Ratka Mitrovića 75 đ, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Výrobný objekt na výrobu organického hnojiva (spracovanie hnoja), na katastrálnej parcele číslo 208, k. o. Čenej, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 6. januára 2021 schválila rozhodnutie číslo VI-501-465/18, že je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie, a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov projektu na životné prostredie v zopakovanom postupe. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.rs. Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

3 /4942/ 16. 1. 2021

31


Oznamy

KRÍŽOVKA ČÍSLO 3

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) OZNÁMUJE

V tajničke je meno a priezvisko našej spisovateľky. autor: JÁN BAŽÍK

bremä

práca

ženské meno

tona

nadSlovensko zemné osi tráv

verejné nahliadnutie do Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie

1. časť tajničky

oblok

vzťah medzi bratmi hlasný hovor

pokolenie

nobélium deje v spánku menšia stavba

čierne drevo symbol krutosti

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 2 – VODOROVNE: spojenie, tokár, hl, Irán, Ali, soľ, chlap, kt, vm, NS, areál, A, S, strop, eh, VA, rc, kosa, len, alt, lono, NL, lotos, sýtivosť

doktor riečny ostrov vesmír, kozmos

grécke písmeno

sodík

ostrov

AS HL DU ĽU

vpíšte RO

obidve tenká kovová látka

rovnaké písmená

2. časť tajničky

strana

Belgicko

decibel

mesto v Rusku

číslovka hudobnodramatické dielo

smerom zvnútra vpíšte RI

rachot, treskot solmiz. slabika

rénium náčinie na poháňanie člna

iste

hora

Subotica

grécky boh lásky

lovenie fosfor

insitná maliarka Zuzana

BOĽAVÁ ROZLÚČKA s našou milou andikou

Mária Hučková s manželom Pavlom a deťmi

32

www.hl.rs

Za správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 2 z čísla 2 Hlasu ľudu z 9. januára 2021 odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu získala: MÁRIA BARCOVÁ, Ul. Jána Jonáša č. 39, 26210 Kovačica. Blahoželáme. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

SMUTNÁ SPOMIENKA

ANNU PETRÁŠOVÚ

rod. Babinkovou 30. 8. 1953 – 2. 1. 2021 z Padiny

S láskou a úctou si na Teba budeme spomínať.

TAJNIČKA: JÁN HOLLÝ

na manželku, matku a starkú

ANNOU KOVÁČOVOU

Keď odchádza taká veľká láska a dobrota, zostáva iba bôľ v srdci a prázdnota, ktorú len Pán Boh zahojiť môže.

Nositeľ projektu NIS, a. s., Nový Sad, z Nového Sadu, Ul. narodnog fronta 12, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Zisťovanie vyvodeného stavu a pokračovanie v exploatácii ropy a plynu na exploatačnom poli Rusanda – Ležiská K2-1 a Pg+M1-1. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39) a v miestnostiach Mestskej správy Zreňanin, Námestie slobody č. 10, do 22. 2. 2021. Počas trvania verejného nahliadnutia zainteresovaná verejnosť môže v písomnej forme podať pripomienky a mienky k vystavenej štúdii na adresu pokrajinského sekretariátu. S cieľom organizovania zdravotne bezpečných podmienok na uskutočnenie verejnej rozpravy a prezentácie nevyhnutné je, aby všetci zainteresovaní oznámili svoju účasť na telefónne číslo: +381 21 487 46 90, alebo elektronickou poštou na e-mail: ekourb@vojvodina.gov.rs. Verejná rozprava a prezentácia sa uskutočnia 23. februára 2021 v budove pokrajinskej vlády (prízemie, kancelária č. 39) o 12.00 h.

rod. Brezníkovú 31. 10. 1954 – 18. 1. 2018 – 2021 z Padiny

Slzy v očiach, v srdci žiaľ, čo nám bolo vzácne, osud vzal. I keď je tomu tri roky, čo nie si s nami, v našich srdciach stále žiješ. S úctou a láskou si na Teba spomínajú: manžel, synovia, nevesty a vnúčatá

Informačno-politický týždenník

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 12. januára 2021 uplynulo desať rokov, čo nás opustil manžel, otec a starký

PAVLE SABOL

1947 – 2011 – 2021 z Báčskeho Petrovca

S úctou si na Teba spomínajú a nezabúdajú: manželka Mária a dcéry Saňa a Naďa s rodinami • OZNAMY •


Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) OZNAMUJE verejné nahliadnutie do Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Nositeľ projektu Linglong International Europe, s. s r. o., Zreňanin, Ul. kráľa Aleksandra I. Karađorđevića 2/IX, zo Zreňanina, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba miešača na výrobu pneumatík továrenského komplexu Linglong so sprievodnými infraštruktúrnymi objektmi, na k. p. č. 19249, k. o. Zreňanin I, Mesto Zreňanin. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v pracovné dni od 10.00 do 14.00 h v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39) a v miestnostiach Mestskej správy Zreňanin, Námestie slobody č. 10, do 17. 2. 2021. Počas trvania verejného nahliadnutia zainteresovaná verejnosť môže v písomnej forme podať pripomienky a mienky k vystavenej štúdii na adresu pokrajinského sekretariátu. Verejná rozprava a prezentácia budú 18. 2. 2021 o 10.00 h v sieni Pokrajinského ústavu pre ochranu prírody, Ul. radnička č. 20A, v Novom Sade. S cieľom organizovania zdravotne bezpečných podmienok na uskutočnenie verejnej rozpravy a prezentácie je nevyhnutné, aby všetci zainteresovaní oznámili svoju účasť na telefónne číslo: +381 21 487 46 90 alebo elektronickou poštou e-mail: ekourb@vojvodina.gov.rs a natasa.knezevic@vojvodina.gov.rs. V mene zainteresovanej verejnosti (mimovládnej organizácie) a každého zainteresovaného orgánu a organizácie potrebné je delegovať po dvoch ľudí, ktorí budú predstavovať zainteresovanú verejnosť (mimovládnu organizáciu), orgán, čiže organizáciu. Nakoľko bude prihlásený väčší počet zainteresovanej verejnosti od maximálneho počtu, ktorý môže byť prijatý v priestore určenom na uskutočnenie verejnej rozpravy a prezentácie, po uskutočnení verejnej rozpravy a prezentácie zahlásenej o 10.00 h sa bude pokračovať s uskutočnením verejnej rozpravy a prezentácie v kontinuite, pokiaľ každá osoba nebude účinkovať vo verejnej prezentácii a rozprave.

hlasludu.info www.hl.rs

SPOMIENKA

Dňa 8. decembra 2020 našou Padinou sa rozniesol smutný hlas. Stratili sme veselého, usmiateho a pomôcť všetkým ochotného chlapca

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Dňa 5. januára 2021 po dlhej a ťažkej chorobe nás opustil náš milovaný manžel, otec a starý otec

PAVEL LITAVSKÝ 28. 11. 1948 – 5. 1. 2021 z Kovačice

Bolesťou unavený tíško si zaspal, dlhý boj dobojoval. Večný pokoj Ti prajeme a nikdy na Teba nezabudneme. S láskou a úctou si na Teba budú spomínať Tvoji najmilší: manželka Eva a synovia Pavel a Rastislav s rodinami

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s mamou, starkou a svokrou

KATARÍNOU GAŠPAROVOU DAMIRA PRŽULJA

rod. Anušiakovou 7. 8. 1939 – 5. 1. 2021 z Báčskeho Petrovca

Opustil rodičov, priateľov a všetkých nás. Kto zotrie slzy z matkinej tváre? Kto poteší otcove žiale? Je to náš Pán, ktorý si ho predčasne vzal. Matkina priateľka teta Slivková • OZNAMY •

S láskou a úctou si vždy na Teba budú spomínať: dcéra Jana s manželom a vnukovia Ján a Ivan 3 /4942/ 16. 1. 2021

33


Oznamy SMUTNÁ SPOMIENKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

na syna, otca a brata

na

Oznamujte

SAMUELA MOLNÁRA

v Hlase ľudu

14. 10. 1944 – 11. 1. 1991 z Hložian

021/ 47-20-840 a 021/47-20-844

Tridsať rokov Ťa niet. Nech Ťa v tichosti večného pokoja sprevádza naša láska, ktorá je silnejšia od zabudnutia.

inzercia@hl.rs

Na Teba si vždy spomíname. Manželka Zuzana, syn Samuel a dcéra Milina s rodinami

STANISLAVA SNIDU 1979 – 2020 z Báčskeho Petrovca

hlasludu.info www.hl.rs

Nech Ťa v tichosti večného pokoja sprevádza naša láska, ktorá je silnejšia od zabudnutia. Zarmútení Tvoji najmilší

SPOMIENKA

na našich rodičov

SMUTNÁ SPOMIENKA

ADAMA PAVELU

JAROSLAV LEŇA 1970 – 2019 – 2021 z Kulpína

1933 – 2011 – 2021

a

ANNU PAVELOVÚ

1938 – 2011 – 2021 z Padiny Všetko zmizlo, len stopy Vašej lásky zostali. Vaša dcéra s rodinou

BOĽAVÁ SPOMIENKA Cestou života mal si s nami kráčať, životné radosti spolu s nami znášať. Smútok a ticho dolieha na náš dom, veľmi nám chýbaš, manžel a otecko, v ňom. Život bol skromný, osud bol krutý, rozlúčka ťažká a spomienka večná.

JAROSLAV LEŇA 1970 – 2019 – 2021 z Kulpína

Manželka Jaroslava, syn Igor a dcéra Nataša

SPOMIENKA

Dňa 3. januára 2021 uplynuli 2 roky, čo nás nečakane opustil

Žiarila z Teba láska a dobrota, budeš nám chýbať do konca života. Aj keď už nie si medzi nami, v našich srdciach žiješ s nami. Tvoji: syn Igor a dcéra Nataša

JAROSLAV LEŇA

SPOMIENKA

1970 – 2019 – 2021 z Kulpína

JAROSLAV LEŇA

3. 7. 1970 – 3. 1. 2019 – 2021 z Kulpína Už celé dva roky tá rana v našich srdciach bolí a zabudnúť nám nedovolí. Len ten, kto stratil, koho mal rád, pochopí, čo je bolesť a žiaľ. To, že sa rana zahojí, je len klamné zdanie. V srdci bolesť zostáva a tiché spomínanie.

S úctou si spomínajú rodiny: Ábelová, Vozárová, Francistyová, Sokolová, Čemanová, ujo Mišo Leňa a ujo Baka

34

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Zarmútený brat Rastislav Leňa • OZNAMY •


BOĽAVÁ ROZLÚČKA Dňa 2. januára 2021 ma opustila moja milovaná manželka

ANNA KOVÁČOVÁ rod. Babinková 30. 8. 1953 – 2. 1. 2021 z Padiny

V očiach slzy, v srdci žiaľ, čo mi bolo milé, osud vzal. Žiaľ ťažký, strata veľká, ale spomienka na Teba zostáva večná. Kto v srdci žije, nikdy neumiera.

Tvoj zarmútený manžel Paľo

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

ANNA KOVÁČOVÁ

ANNOU KOVÁČOVOU

Dňa 2. januára 2021 nás navždy opustila naša milovaná, starostlivá a láskyplná matka a starká

rod. Babinková 30. 8. 1953 – 2. 1. 2021 z Padiny

Zmizlo nám v okamihu tak veľa. Usnula si tíško posledný sen, opustiac všetkých, ktorí Ťa mali radi. Žiarila z Teba láska a dobrota, chýbať nám budeš, mami naša, do konca života. Som hrdá, že mi Pán Boh dal príležitosť mať takú matku, akou si bola Ty. V našich srdciach budeš navždy žiť. Tvoja zarmútená dcéra Marína s manželom Danielom a dcérkami Majdou a Lejlou • OZNAMY •

s matkou a mamičkou

rod. Babinkovou 30. 8. 1953 – 2. 1. 2021 z Padiny

Ako teraz? Ako ďalej? Naučila nás všetkému, iba toto nie… Ako žiť bez nej? Syn Vladimír s manželkou Katarínou a vnúčatá Boris, Tamara a Stefan 3 /4942/ 16. 1. 2021

35


Oznamy BOĽAVÁ ROZLÚČKA

ŠTEFAN BÁĎONSKÝ 17. 11. 1954 – 31. 12. 2020 z Hložian

S láskou si na Teba budeme spomínať.

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s krstným otcom a kmotrom

PAVLOM LITAVSKÝM 28. 11. 1948 – 5. 1. 2021 z Kovačice

Nemožno v oku slzu skryť v čase, keď sa musela pretrhnúť nášho priateľstva pevná niť. Spoločne strávené chvíle s Tebou sú už za nami, ale pekné spomienky zostali a v nich i naďalej budeš s nami.

Manželka a synovia s rodinami

POSLEDNÁ ROZLÚČKA

Rodina Šišková

BOĽAVÁ ROZLÚČKA s otcom

ONDREJ KUKUČKA 10. 3. 1941 – 8. 1. 2021 Hložančan žijúci v Kingsville v Kanade

SAMUELOM KOVÁČOM 2. 11. 1936 – 2. 1. 2021 z Báčskeho Petrovca

Odišiel si tíško ako odchádza deň, v našich srdciach zostáva spomienka len. Milovali sme Ťa, aj Ty si miloval nás, tú lásku a dobrotu v našich srdciach nezničí ani čas. Zarmútená manželka Mária, syn Ondrej a vnučka Samantha

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

s mojím manželom, naším otcom, starkým a prastarým otcom

Zostaneš navždy v našich srdciach. Syn Samuel s manželkou Tatianou

SMUTNÁ ROZLÚČKA s naším apkom

JÁNOM PAULÍNYM 19. 5. 1938 – 7. 1. 2021 z Báčskeho Petrovca

Odišiel si rýchlo, bez rozlúčky, smutno nám je bez Teba. Už nič nie je také, ako bolo predtým. Mal si rád život, my Teba a Ty nás. Manželka Anna, synovia Ján, Daniel a Gabriel a dcéra Anna Topoľská s rodinami

36

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

SAMUELOM KOVÁČOM 2. 11. 1936 – 2. 1. 2021 z Báčskeho Petrovca

S láskou si budeme vždy na Teba spomínať.

Vnuk Ivan a vnučka Iveta • OZNAMY •


BOĽAVÁ SPOMIENKA na nášho

VLADIMÍRA BOLDOCKÉHO 9. 10. 1945 – 15. 1. 2018 – 2021 z Nového Sadu

SMUTNÁ ROZLÚČKA

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

s našou drahou

s manželkou, mamou a starkou

MÁRIOU ŽEMBERYOVOU

MILINOU PÁLIKOVOU

rod. Šimovou 11. 1. 1941 – 4. 12. 2020 z Kulpína

rod. Víziovou 1959 – 2020 z Kysáča

Tvoja láska vždy bude s nami. Odpočívaj tíško, milý náš Vlajo. Milinka, Minja, Staško a Marianka

SMUTNÁ SPOMIENKA na dcéru a sestru

EVKU HOLÚBEKOVÚ 9. 12. 1979 – 8. 1. 2020 z Padiny

Slzy v očiach, v srdci žiaľ, čo nám bolo vzácne, to nám osud vzal. Osud krutý, strata veľká, ale spomienka večná. Večne zarmútení: Tvoja mamka, brat Martin s manželkou Vierkou, Marinelo a Martinka

POSLEDNÁ ROZLÚČKA

Zarmútená rodina: manžel Pavel, dcéra Marína, zať Nebojša, vnučka Nina a vnuk Nemanja Rebićovci a syn Vladimír, nevesta Želka a vnučka Ema Pálikovci

Už len kvety z lásky Ti môžeme na hrob dať, modlitbu tichú odriekať, za všetko krásne Ti ďakovať a s láskou si na Teba spomínať. Tvoji najmilší: manžel Ján, syn Ján a dcéra Mariena s rodinou

SMUTNÁ SPOMIENKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

na rodičov a starých rodičov

na manžela, otca a starého otca

MARTINA HOLÚBEKA

17. 10. 1946 – 5. 2. 2020 z Padiny

JURAJA STANU

Každá rozlúčka je boľavá, ale spomienka na Teba zostane trvalá. Tvoji: manželka Eva, syn Martin s manželkou Vierkou, vnuk Marinelo a vnučka Martinka

JULIANU STANOVÚ

5. 8. 1922 – 29. 11. 21. 1. 1921 – 26. 6. 1995 2006 z Padiny Spomienky na Vás žijú v našich srdciach. Vaši: dcéra Eva, vnuk Martin Holúbek s manželkou Vierkou a pravnúčatá Marinelo a Martinka

SMUTNÁ SPOMIENKA

so svatom

SAMUELOM KOVÁČOM 1936 – 2021 z Báčskeho Petrovca

PAVEL KREKO

KATARÍNA KREKOVÁ

3. 9. 1933 – 6. 1. 2011

3. 4. 1936 – 21. 2. 2017

z Kysáča Navždy zostanete v našich spomienkach.

Navždy zostanete v našich srdciach. S láskou si na Vás spomíname.

Svatovci Cechmajstrovci s rodinou • OZNAMY •

Vaši najmilší 3 /4942/ 16. 1. 2021

37


RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 15. januára 20.30 Dobrý večer, Vojvodina (reprízy: sobota 3.05, sobota 9.30) 21.30 Spektrum (reprízy: sobota 4.05, sobota 10.30) 22.00 Dobroducháreň (repríza: utorok 17.35) Nedeľa 17. januára 10.30 Folklórny festival Tancuj, tancuj... z roku 2012, 1. časť (reprízy: pondelok 14.10, sobota 4.35) 11.00 Dúhovka (reprízy: streda 22.00, piatok: 11.30) 11.30 Agrosféra (reprízy: utorok 16.55, štvrtok 5.05, štvrtok 22.00)

Utorok 19. januára 11.05 Paleta – výber z príspevkov a vysielaní Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV (reprízy: sobota 11.00, nedeľa 4.35) 17.30 Čaroslovník Pondelok – sobota 18.00 Denník Dobrý večer, Vojvodina. V pravidelnej piatkovej relácii budú odvysielané príspevky z našich prostredí. Predstavený bude i Národný kalendár na obyčajný rok 2021. V relácii Spektrum bude odvysielaný portrét nášho spisovateľa a básnika Michala Ďugu, ktorý 19. januára oslávi 70. narodeniny. Portrét bol nakrútený pri príležitosti jeho šesťdesiatych narodenín. Takýmto spôsobom sa mu zablahoželá k životnému jubileu. Dúhovka prináša portrét primára Jozefa Jaša, odborníka na hrudnú chirurgiu a zakladateľa Inštitútu pre pľúcne ochorenia v Sriemskej Kamenici, ktorý nás v týchto dňoch opustil. Vo svojom dlhom živote od rodného Erdevíka až po poslednú životnú zastávku v Novom Sade nesebecky pomáhal ľuďom. Je to dokument o jeho profesionálnej vytrvalosti, záľubách a ceste po Novom Zélande, z ktorej si priniesol veľa spomienok.

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 18.25 Objektív v slovenskej reči

21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

17.00 18.30 19.00 20.00 22.00 24.00

Nedeľa 17. januára Film: Na vlásku – príbeh pokračuje Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí Zvon, prehľad udalostí týždňa Kolážová relácia Nedeľa s vami Film: Prvý výstrel Záver vysielania

Každý pondelok 20.00 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

19.30 Repríza relácie Dobrý deň Streda 20. januára 12.30 Dobrý deň, kolážová relácia

Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

RÁDIO STARÁ PAZOVA 18.00 18.10 18.15 18.30 18.45 19.00 19.30 19.45 20.00

15.00 15.10 16.00 16.30 19.30 19.40 7.00 7.30 8.05 8.30 9.30

9.00 – 13.00 Správy na každú hodinu 10.00 – 11.00 Hit dňa, kontakt relácia 14.00 Dozvuky, denná informatívna relácia Sobota

15.05 15.30 16.00 16.10 16.20 16.25 16.55 17.00

10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí

17.15 17.30 12.00 Hudobné pozdravy a blahoželania 18.00 18.10 Slovenská hudba každý deň od 5.00 – 20.00. 18.15

týždňa

Svetová hudba každý deň od 20.00 – 5.00.

Informačno-politický týždenník

18.20 18.40

Nedeľa 17. januára 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Činnosť domu kultúry v Kovačici v pandemickom roku Tradičné slovenské jedlá – herovky Utorok 19. januára 16.00 Divadelné predstavenie: Drak (réžia Fedor Popov) Kreslený film: Bambuľka Piatok 22. januára Film: 102 dalmatíncov Príspevky z archívu RTV OK

Utorok – piatok Ohlásenie programu Meniny Na dnešný deň Kultúrna pozvánka Servisné informácie Správy Malé oznamy Hlas ľudu (piatok) Z nášho uhla (utorok: Slovenčina hrou) (streda: Živé vody, náboženské vysielanie) (štvrtok, piatok: Udalosti z prostredia) Sobota Ohlásenie programu Meniny, Na dnešný deň Zvončeky – vysielanie pre deti Malé oznamy Malé oznamy Príspevky v rámci výmeny Nedeľa Ohlásenie, Servis Malé oznamy Meniny, Na dnešný deň Slovo nášho Boha Malé oznamy

RÁDIO KOVAČICA Utorok – piatok

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00

Pondelok – piatok 17.00 Správy 22.00 Správy

RÁDIO PETROVEC

relácia na aktuálnu tému Nedeľa

Nedeľa 17. januára

www.hl.rs

Pondelok – sobota Začiatok vysielania Dokumentárny film Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty Zvon, spravodajská relácia Kreslený film Hit dňa, Reklamy Filmy: Piatok 15. januára – Smrtiaci príliv Sobota 16. januára – Beštia Pondelok 18. januára – Bojovníci Utorok 19. januára – Ako prísť o muža za 10 dní Streda 20. januára – V pazúroch medveďa Štvrtok 21. januára – Ja, legenda

10.00 – 11.00 Rádiodišputy, týždenná

TELEVÍZIA PANČEVO

38

18.25 18.30 18.50 19.00 19.15 19.50 20.00

TV OBCE KOVAČICA

TV STARÁ PAZOVA

TV PETROVEC

Na modrej vlne – každý pracovný deň Správy z regiónu Stalo sa na dnešný deň Správy z Kovačickej obce Hlas ľudu ponúka (každý piatok) Kalendárium Udalosti dňa Citáty do vrecka Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra Zaujímavosti zo sveta Humor Správy z Kovačickej obce Zaujímavosti zo sveta Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra Citáty do vrecka Poézia

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00

8.00 8.30 9.00

8.00 8.05 9.00 9.05 9.30

Sobota Správy Aspekty Správy Týždeň Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Správy Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) 15.00 Správy 15.05 Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) 15.30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) 16.00 Motívy (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny 17.15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota) Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

• RTV PANORÁMA •


V BIELOBLATSKEJ MLADOSTI PO JESENNEJ ETAPE

Optimistická nálada Vladimír Hudec

K

eď sme sa v týchto dňoch opýtali predsedu bieloblatskej Mladosti Daniela Poničana, či sú spokojní s účinkom počas uplynulej jesene, krátko povedal:

doma – 2 : 2 a potom presvedčivá prehra v Lazareve 5 : 2. Radosť z výhry Bieloblatčania pocítili až v 5. kole, keď doma vyhrali nad mužstvom OFK Gradnulica 3 : 1. Potom znovu prehrali v Sečnji 5 : 1, avšak v posledných troch

Kristijan Kurunci (žlto-biely dres) v dueli s troma hráčmi ŽFK Banat

„Ako by sme neboli? Toto je asi najväčší, alebo aspoň jeden z najväčších úspechov v dejinách klubu. Plánovali sme obstáť v lige a jesennú časť majstrovstiev sme skončili v strede tabuľky, čo nám dáva reálne šance, že ten plán aj splníme.“ Bieloblatská Mladosť začala po-

zápasoch vyhrali nad priamymi konkurentmi o zostup: Jedinstvo Ečka 4 : 1, OFK Stajićevo 5 : 1 a na záver ako šľahačka na tortu prišla výhra nad mužstvom Zlatica 10 : 0, čo zároveň bola najpresvedčivejšia výhra v celej lige v jeseni. „Začiatok bol slabší, ale sme vtedy mali aj ťažší rozvrh, čiže

stáť,“ hovorí D. mužstvo zostane v zostave, v ktorej skončilo jeseň. To Poničan. Fu t b a l i s t i znamená, že sa aj naďalej budeme opierať o vlastné bieloblatskej Mladosti teda sily. To o. i. aj preto, že si počas uplynukaždý hráč mimo dediny lej jesene vyvyžaduje dodatočné náhrali 4 zápasy, klady a my vždy zápasíme dva remizovali s nedostatkom financií. a tri prehrali. Tomu dopomohlo aj to, že nám Mesto Zreňanin Pritom dali nevyplatilo sumu stano29 a inkasovali 17 gólov. venú zmluvou o dotácii Vcelku získali Janko Poničan sa na kaž- na rok 2020. Z mestské14 bodov a je- dom zápase zapísal do ho rozpočtu sme na celý seň skončili na listiny strelcov (foto: vlh) rok mali dostať 330 000 piatom mieste. Najúčinnejší v mužstve bol ako aj niekoľko rokov predtým Janko Poničan, ktorý súperom nastrieľal 13 gólov, čiže takmer polovicu z celkového počtu gólov mužstva Mladosti. Tento výsledok je o to vzácnejší, ak sa vie, že takmer dve tretiny hráčov sú z Bieleho Blata a iba jedna tretina sú posily z okolia. O plánoch na jarnú sezónu nám spolubesedník povedal: „Majstrovstvá sa začínajú Núdzový brankár Boris Goda bol bez4. apríla, takže je dosť času mocný po strele z bieleho bodu, a tak na prípravy. Veď ani zimné ŽFK Banat v 1. kole vyhral

Mužstvo bieloblatskej Mladosti v majstrovskej sezóne 2020/2021: (stoja zľava): V. Gál, Šuľa, Perišić, Đurić, Cvetković, Kurunci, Horvat, Nečov, tréner Milivoj Popov. V drepe zľava: K. Gál, Stojić, Žižić, Kalapiš, Šofranko, Paraljov, Szabó, Megyesi, Poničan.

merne slabo. Už na štarte doma prehrala, ako sa neskoršie ukázalo, s lídrom tabuľky ŽFK Banat Bagljaš – 1 : 2. Nasledovali dve remízy – Naftagas Boka (na hosťovaní) – 1 : 1 a Tisa 1933 Taraš • ŠPORT •

hrali sme hlavne s kvalitnejšími mužstvami, kým sme si vo finiši sily zmerali s kandidátmi o zostup a dokázali, že sme lepší. Zanechali sme ich v tabuľke pod nami, čo nám dáva nádej, že môžeme ob-

prestupové obdobie sa ešte nezačalo, takže sa stále nachádzame na prestávke a nerozmýšľame mnoho o futbale. Očakávam, že sa zoskupíme koncom februára, a keď ide o hráčov, budeme spokojní, ak

a dostali sme iba 140 000, teda ani polovicu. Našťastie, máme niekoľkých podnikateľov v dedine, ktorí podporujú klub a určitú pomoc nám občas zašlú aj niekoľkí bývalí hráči a fanúšikovia, ktorí sú v zahraničí. Vďaka tomu, až na výnimku menších dlhov, niektorým hráčom za cestovné trovy a úhrady trénerovi podarilo sa nám kryť všetky záväzky za účasť v tomto stupni súťaže. Nemáme však generálneho sponzora, ktorý by nám poskytol istotu. Verím však, že po začiatok majstrovstiev všetky dlhy vyrovnáme a že sa finančná situácia podstatne napraví, čo by sa v konečnom dôsledku malo prejaviť aj na výsledkoch. Verím totiž, že sa nám plán splní a že zostaneme v lige, čo by už potom definitívne bol najväčší úspech v dejinách klubu,“ optimista je predseda bieloblatských futbalistov. Foto: D. Poničan

3 /4942/ 16. 1. 2021

39


Šport NÁRODNÝ DOM FUTBALU JE HRDOSŤOU AJ PAZOVČANOV

Športom sa zapísali na mapu Európy Matej Bzovský

D

o análov staropazovského športu zlatými písmenami je zapísaný ten sviatočný trhový štvrtok 1. októbra 2009, ktorý aspoň na chvíľu zatienil takmer všetky ináč bohaté udalosti z minulosti tejto časti plodnej sriemskej roviny. V bezprostrednej blízkosti peknej Šľachtiteľskej škôlky Brest a kanálu Budovar, ktorý po Dunaj smeruje, vyrástlo veľkolepé Športové stredisko Futbalového zväzu Srbska, tzv. Národný dom fut-

Goran Jović

kontinentu. Tak sa to začalo. Neďaleko od stredu mesta, v blízkosti medzinárodných autostrád, železničných ciest, letiska v Surčine a riečnej plavby Dunajom, položili základný kameň budúceho Národného domu futbalu, ktorý sa v uplynulých rokoch stal strediskom nielen srbského, ale aj európskeho športu. Slávnostný deň poctili pazovské deti takmer zo všetkých základných škôl hneď na vchode veľkého staveniska s kvetmi vrelého privítania vzácnych hostí z Medzinárodnej federácie asociačného futbalu (UEFA), Únie európskych futbalových zväzov (FIFA), potom predstaviteľov Futbalového zväzu Srbska, Ministerstva pre šport a mládež Republiky Srbsko, obecných funkcionárov a početných občanov. Ctených hostí vyberanými slovami pozdravil vtedajší predseda Pazovskej obce Goran Jović, ktorý spolu s prítomnými hosťami neskrýval radosť a potešenie, že v tejto časti Sriemu a Vojvodiny vznikne veľkolepé futbalové stredisko. Aj občania boli hrdí, že tento športový komplex vybudujú v blízkosti mesta, čo natrvalo zostane potomkom nielen Staropazovčanov, celého Srbska, ale aj oveľa širšie v sriemskom prostredí otvoreného srdca. Slová vďaky vyslovila prítomná Slovenka Eva Pasquierová, predstaviteľka FIFA, zdôrazniac, že futbal v našej krajine má dobrý základ a

balu. Realizáciu tohto športového kútika s otvoreným náručím prijali Staropazovčania, i keď sa o tento objekt uchádzali niektoré iné prostredia, ale nemohli ponúknuť to, čo uprednostňovali oveľa lepšie podmienky, nie iba z finančnej stránky, ale i lepšia poloha tohto mesta na 45. rovnobežke. Iniciatívu, ktorá prišla predovšetkým od vtedajšieho dlhoročného predsedu Futbalového zväzu Srbska Tomislava-Toleho Karadžića, výborníkom Obecného zhromaždenia Stará Pazova predostrel bývalý jeho predseda Goran Jović. Zhromaždenie tento návrh – iniciatívu prajne zhodnotilo, a tak sa za zeleným stolom začalo to, čo fakticky prispelo k tomu, aby si toto mesto našlo svoje viditeľné miesto na športovej mape starého Autor textu pri masážnom jacuzzi

40

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Hráči MŠK Púchov v posilňovni

tradíciu a dvere tohto stánku budú otvorené pre všetkých, zvlášť pre mládež, deti, dievčatá a chlapcov, osoby s invaliditou a ženy. K pozdravu sa pripojil aj Pascal Tores, riaditeľ rozvojových projektov UEFA,

síc miest, jednu modernú atletickú dráhu a všetko bude dobre osvetlené početnými reflektormi. Vybudujeme objekt veľkosti desaťtisíc štvorcových metrov s potrebnou infraštruktúrou, ktorú neskoršie aj

V športovom komplexe je 65 izieb

a vyzdvihol, že tento deň priniesol radosť milovníkom futbalu, ale i ostatným športovcom. Osobitnú pozornosť vyvolali slová jedného z ideových tvorcov tohto obrovského areálu Tomislava Karadžića, ktorý predostrel obsah tohto komplexu. „Objekt bude mať šesť futbalových ihrísk s prírodnou a umelou trávou, tribúny kapacity štyriti-

zveľadíme. Hostia a najmä športovci budú mať k dispozícii 65 pekne upravených izieb, šatne, miestnosti pre zdravotné ošetrenie športovcov, veľké relaxačné SPA stredisko, bazény, tenisové kurty, tiež ihriská pre malý futbal, reštauráciu, amfiteáter, kongresovú a iné sály, kým veľká, moderná hala bude prispôsobená ostatným halovým športom.“ Po príhovore Milutina Mrkonjićaa, ministra pre infraštruktúru, ktorý sľúbil bezplatné práce na výstavbu prístupových ciest, tiež Vladeho Divca, vtedajšieho prezidenta Olympijského výboru Srbska, • ŠPORT •


Viaceré zápasy v Dome futbalu zohrala aj Jednota (Foto: autor)

Jedno z ihrísk s krytou tribúnou

zobrali lopaty a položili základný kameň, do ktorého uložili aj špeciálnu plaketu z pergamenu. Pre túto investíciu v hodnote viac ako desať miliónov eur finančné prostriedky zabezpečili UEFA, FIFA, vláda Srbska a o pozemok sa postarala Obec Stará Pazova so základnou infraštruktúrou, čo bolo nemalým príspevkom a skutočne dobrým

zamestnanci, ba i sprievodcovia, ktorí im na prechádzkach predstavia komplex, ktorý s veľkou usilovnosťou v rekordnom čase vybudovali, a porozprávajú o všetkom, čo ich zaujíma. Svoje miesto v Národnom dome futbalu majú aj športovci Pazovskej obce, ktorí sú radi vítaní práve ako i ostatní známi a neznámi športovci z domova a zo

základom výstavby. V súčasnosti v tomto areáli je takmer dennodenne veľký ruch. Príjemný kútik si tu doteraz našli tisíce hostí, hlavne športovcov zo všetkých svetadielov. Pripravujú sa tu futbalisti, basketbalisti, volejbalisti, hádzanári a iní športovci. Pre všetkých sú dvere dokorán otvorené, vítajú ich vľúdni a pohostinní

sveta. No tu predsa nie je koniec tohto riportu. V budúcom období na už zabezpečenom pozemku, hneď povedľa jestvujúceho športového strediska, plánujú výstavbu ďalších ihrísk, krytého bazénu a nafukovaciu halu s umelou hracou plochou. Foto: J. Pucovský

SLOVO MÁ PREDSEDA ŠPORTOVÉHO ZVÄZU OBCE KOVAČICA JÁN CICKA-PEJO

Málo peňazí športovcom Vladimír Hudec

V

rámci Športového zväzu Obce Kovačica pôsobí spolu 34 klubov – futbalové, hádzanárske, stolnotenisové, kolkárske, strelecké, volejbalové... O činnosti tejto organizácie a problémoch, na ktoré narážajú, sme sa rozprávali s predsedom, inak dlhoročným horlivým športovým pracovníkom Jánom Cickom-Pejom, ktorý sa už druhý mandát nachádza v čele tejto organizácie. „Vlani sme z obecného rozpočtu na celoročnú činnosť dostali 30 000 dinárov, čo je skutočne veľmi málo na normálnu činnosť. Z tých dôvodov jediné podujatie, ktoré organizujeme, je voľba športovca roka. Okrem toho pred niekoľkými rokmi do dôchodku odišiel dlhoročný tajomník ŠZ Vasa Stoja a zväz dodnes zostal bez zamestnanca, ktorý by sa z povolania zaoberal rozvojom športu a problémami, na ktoré kluby narážajú. Z tých dôvodov kluby sú ponechané sami na seba, na entuziazmus ľudí, ktorým je šport pri srdci, a záleží im na tom, aby kolektív, ktorému sa • ŠPORT •

venovali, fungoval,“ hovorí náš spolubesedník a upozorňuje, že lokálna samospráva veľmi málo vyčleňuje na šport. „Položka na financovanie športu v obecnom rozpočte na rok 2021 zostala na vlaňajšej úrovni, čiže obec na tieto účely vyčlení 5,3 milióna dinárov, čo je pre taký počet

Ján Cicka – Pejo

klubov, ktoré súťažia od obecných po republikové ligy, veľmi málo. Okrem toho aj financovanie na základe projektov úplne vyradilo

zväz z rozhodovania o rozdelení prostriedkov. My síce máme predstaviteľa v komisii, ktorá rozhoduje o rozdeľovaní prostriedkov, ale on najčastejšie zostane v menšine a prostriedky sa rozdelia tak ako to obec mieni. Až na výnimku jedného klubu všetky ostatné dostávajú prostriedky z obecnej pokladnice, ibaže to spravidla nie je ani ten minimum peňazí potrebných na fungovanie, resp. riadnu súťaž. Okrem toho zdá sa mi, že tie prostriedky nie sú úmerne rozvrhnuté, najmä nie v súlade s potrebami klubov. Jednotlivé kluby dostávajú omnoho viac než potrebujú, kým niektoré iné dostanú značne menej od potrieb a musia peniaze hľadať na druhej strane. Za takých okolností výlučne od klubu a jeho organizácie závisí, ako bude pracovať.“ Následkom tohto, podľa mienky Jána Cicku, je fakt, že niektoré kluby s dlhou tradíciou, ako napríklad kovačický FK Slávia, vlani nesúťažil a STK Unirea z Uzdinu, v ktorom vyrástli svetoznámi stolní tenisti, bezpochyby je to Ilie Lupulescu, hrozí zánik. Na vine je výlučne ne-

dostatok peňazí. Smutné je však, že v Kovačici málo ľudí trápi, že Slávia nefunguje. Málopočetní, ktorých to trápi, nemôžu pomôcť, a tí, ktorí by mohli pomôcť, o to nemajú záujem. Iná je však situácia v Idvore. Tam organizujú úspešný donačný večierok, na ktorom sa koná zbierka pre klub, v Uzdine tiež organizujú rôzne akcie s cieľom zadovážiť prostriedky pre futbalový klub. „Treba však povedať, že mnohé kluby, najmä futbalové, narážajú aj na iný problém. Futbal sa totiž aj v tých najnižších ligách viac nehrá výlučne z lásky, ale za peniaze. Tak napríklad okrem jedného všetci registrovaní hráči Slávie vrátane aj Kovačičanov mali na začiatku príprav finančné požiadavky, čo vedenie nemohlo splniť, a výsledok je známy. Podobne je to vo všetkých kluboch. Neviem, čo na to povedať, ibaže viem, že keď som ja hral futbal, za loptou sme behali z lásky, prípadne sa niekomu pomohlo pri zamestnaní a podobne. Žiaľ, dnes sú také trendy vo futbale a na to ťažko možno vplývať,“ hovorí na záver predseda Športového zväzu Obce Kovačica Ján Cicka-Pejo.

3 /4942/ 16. 1. 2021

41


Šport SELENČSKÝ STOLNOTENISOVÝ KLUB V PLNOM ROZMACHU

Nové sily rysujú krajšiu budúcnosť Miroslav Pap

S

tolnotenisový klub v Selenči má dlhú tradíciu. Od roku 1968 sa tento kolektív vyprofiloval do tých najvyšších priečok. Zúčastňoval sa na turnajoch vo Vojvodine, ale aj v celej bývalej Juhoslávii, na ktorých získaval početné ocenenia. Medziiným súťažil aj o Pohár Hlasu

„Minulý rok bol pre nás celkom dobrý. Žiaľ, netrénovali sme v čase, keď vyhlásili núdzový stav a zákaz vychádzania z domu. Po tých dvoch mesiacoch sme začali naplno pracovať a zúčastňovať sa na početných turnajoch.“ STK Selenča má dnes okolo 15 členov rôznych vekových kategórií. Ako tvrdí predseda, prioritne sa

Osvedčená zostava STK Selenča

hráči majú tréningy v školskej športovej hale v Selenči. Hlavnou trénerkou všetkých vekových kategórií je Nada Banjcová z Čelareva, ktorá mužstvo trénuje už štyri roky. Dôležitou osobou klubu je zdravotne postihnutý stolný tenista, dnes úspešný šéftréner paraolympijského tímu v tomto športe Zlatko Kesler, pôvodom zo Selenče, ktorý klubu pomáha v každom zmysle. Ako tvrdí František Čapanda, v klube majú dnes postačujúce športové vybavenie, ktoré vyhovuje súčasným štandardom. Veľmi významné postavenie má Ján Mandáč, ktorý je tak dobrý hráč, ako aj nápomocný pri každej

kategórii 2010 – 2011, ale v skutočnosti oni sú ročník 2008, takže v tejto skupine pobudnú ešte tri roky. Keď tak pozrieme, je to veľký úspech. Žiaci základnej školy obsadili aj prvé miesto na obvodovej súťaži v Obci Báč, čiže potom postúpili do regionálnej súťaže v Novom Sade, Selenčskí stolní tenisti so Zlatkom Keslerom kde sa umiestnili na druhom miesľudu, presnejšie zúčastnil sa na pr- orientujú na motiváciu mladších te. Prehrali iba vom turnaji klubov zo slovenských hráčov a najmä žiakov základnej o jeden bod rozvojvodinských dedín, ktorý bol zor- školy, s ktorými intenzívne pracujú. dielu. Tohto roku ganizovaný v roku 1976 v Kovačici. Hráči, ktorí sa tomuto športu venujú sme sa zúčastnili Na tomto turnaji sa umiestnil na odmalička, preukazujú, samozrejme, na menšom počdruhom mieste. Dodnes tento klub lepšie výsledky. Prvý tím STK Selenča te turnajov, ako to patrí medzi najlepšie športové kluby je dnes v Juhobáčskej lige umiestne- býva, keď je rok v Selenči, ale i na celej obecnej ný na štvrtom mieste. Podľa tvrdení normálny. Boli úrovni. predsedu Čapandu výsledky by boli sme na už spomíomnoho lepšie, ale v súčasnosti sa nanom vojvodin- Hráči novoročného turnaja v Báči prioritne orientovali na deti, ktoré skom turnaji, ktorý sa tohto roku konal sú z roka na rok šikovnejšie. „Dvaja naši mladí stolní tenisti, v Čelareve. Potom sme boli dvakrát príležitosti súvisiacej s koordináciou ktorí sa zúčastnili na vojvodinskom v Bečeji na turnaji, v Čurugu, Žablji, práce klubu. turnaji, sa umiestnili na treťom Báčskej Palanke, Srbskom Miletići V minulom roku STK Selenča zísmieste v štvorhre. Hrali vo vekovej a v iných prostrediach. Pravidel- kal aj finančnú dotáciu z Pokrajinne sa zúčastňuje- ského sekretariátu pre šport a mláme na turnajoch dež, z ktorej si zabezpečil chýbajúce v Chorvátsku, a to športové stolnotenisové vybavenie. v Nuštare a OpatovO kvalite STK Selenča svedčí aj ci,“ tvrdí František fakt, že je vyhlásený za najlepší Čapanda. športový klub Obce Báč v roku Tréningy stolno2020. Je to iba dôkaz tvrdej práce Tvrdý tréning s Nadou Banjcovou tenisového klubu sa vedenia klubu, trénerky Banjcovej konajú každý pon- a športového talentu hráčov. Počas Zaujímavosťou je, že tento klub, delok, utorok, štvr- existencie klubu takéto ocenenie hoci má už viac ako polstoročie tok a piatok, a to hráči nikdy nezískali. Ono predstadlhú tradíciu, zatiaľ mal iba dvoch v športovej hale vuje iba pozitívny impulz tak pre predsedov. Tým prvým bol Dušan v Báči. Keď je škol- hráčov, ako aj pre vedenie chopiť sa Valent, ktorý 50 rokov aktívne viedol ský rok a keď nie ešte tvrdšej a sústavnejšej práce, aby klub. Po ňom sa na post predsedu sú žiadne obme- sa dostali na vyššie priečky, tentoraz dostal František Čapanda, ktorý nám dzujúce epidemio- už na republikovej úrovni. Štvorhra si vyžaduje kvalitných hráčov zosumarizoval vlaňajší rok. logické opatrenia, (foto: z archívu F. Čapandu)

42

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ŠPORT •


FOTOOBJEKTÍVOM HLASU ĽUDU V ROKU 2020

S rúškom aj na bicykli

Ideme dezinfikovať

Vojenská hliadka v núdzovom stave

Život s koronavírusom Juraj Pucovský

S

ú chvíle, udalosti, roky, na ktoré by sme najradšej čím skôr zabudli. Takých bolo hádam všetkých 366 dní v roku 2020. Odkedy 11. januára 2020 svetové prostriedky verejného informovania zverejnili správu, že v dôsledku ochorenia spôsobeného novým, nebezpečným a smrteľným vírusom Covid-19 v čínskom meste Wu-chan podľahla jedna osoba, takmer úplne sa zmenil život človečenstva. Čína je ďaleko, vírus k nám nepríde, rozmýšľali mnohí z nás a jednotlivci o tom aj hovorili. A veru sa oklamali! Vírus sa čoskoro rozšíril do všetkých kútov planéty Zeme. Svet je malý, dnes sa za krátky čas možno presunúť z jedného konca sveta do najvzdialenejších diaľav zemegule. Tak je to aj s koronavírusom, ktorý nakazil milióny ľudí vo svete a po prvej obeti vo Wu-chane sa počet zosnulých zvýšil takmer na dva milióny. Život napriek všetkému plynie ďalej. Treba pracovať, vyrábať rôzny tovar v továrňach, pestovať potraviny na poliach, učiť sa, študovať, zabávať sa, zaoberať kultúrou a športom... Všetko to ľudia prežívajú v sťažených

Príprava zaváranín

a obmedzených podmienkach núdzového stavu, v rúškach na tvári, pomenej v rukaviciach na rukách, zatvorení v dome či byte, v záväznej karanténe, dezinfikujú seba a životný priestor, testujú sa... Napokon sú tu aj viaceré vakcíny, ktoré prinášajú nádej.

Trávnik treba neustále pestovať

Holub zahrkútal dobré ráno

Človečenstvo musí prekonať aj túto neresť ako mnohokrát predtým v dejinách mnohé nebezpečné a nákazlivé choroby. Tentoraz vám ponúkame niekoľko fotografií znázorňujúcich život s koronavírusom v roku 2020.

Kto tomuto môže odolať?

Ideme plečkovať obilniny


MATIČNÁ ČINNOSŤ

Miestny odbor Matice slovenskej v Bajši Dr. Aleksander Toth Išasegi, predseda Jozef Kolár

členstva novozaloženého MOMS podpísalo 70 občanov. Za predsedu MOMS bol ajša je najsevernejšia dedina v Srbsku, zvolený Dr. Aleksander Toth v ktorej žije ešte jedna „vetvička“ Slo- Išasegi a za tajomníčku vače, spolunažívajúc so Srbmi a s Ma- Elenka Dobríková-Bečkeioďarmi. Vo veľkej rodine miestnych matičných vá. Členmi Výkonného výodborov patriacich do Matice slovenskej boru sa stali Ján Považanský, v Srbsku MOMS v Bajši patrí medzi najmladšie. Katarína Cechmajstrová a JoZaložený bol z iniciatívy Správnej rady MSJ zef Kolár, členmi Dozornej podanej na zasadnutí 17. júla 2000 v Selenči. rady Jaroslav Sakál, Otto Na tomto zasadnutí boli aj delegáti Slovákov Menďan a Ondrej Papaček. z Bajše: Dr. Aleksander Toth Išasegi, Elenka Pri tejto príležitosti odznel aj Dobríková-Bečkeiová a Jozef Kolár. V súvis- kultúrno-umelecký program, losti s touto iniciatívou vymenovaný bol Ini- v ktorom vystúpili tanečná Dr. Vladimír Valent, Branislav Slivka a spevácka skupina a predseda Aleksander Toth Išasegi KUS Jána Kollára zo Selenče a s niekoľkými recitáciami pozná korene. Teraz očakávajú krajšie časy, aby nový veľvyslanec Fedor Rosocha otvoElena Surová, učiteľka z Kysáča. Za uplynulých 20 rokov kvitujeme ril celkom obnovený Slovenský etnodom. pestrú činnosť MOMS v Bajši. Od sa- Pomoc na obnovu dostali na súbehu Úradu motného začiatku spolupracuje s ma- pre Slovákov žijúcich v zahraničí a aj pri tejto tičným vedením v Báčskom Petrovci, príležitosti sa za túto podporu poďakúvajú. Oslávili výročie organizovaného príchodu matičiari sú pravidelnými účastníkmi Jarmoku umenia a iných poduja- Slovákov do Bajše, ale na oslave pod názvom tí v rámci Slovenských národných Bajša 1718 – 2018 od DrSc. Jána Babiaka sa slávností. Vzácna je aj spolupráca dozvedeli, že tu Slováci žijú už viac ako 300 so Slovenskou evanjelickou a. v. rokov. Mimovládne organizácie ako sekcie cirkvou (Misijné slávnosti, odchod MOMS sú Etno Bajša (od roku 2003) a Slndo Békešskej Čaby, do Lučenca na ko – spolok pre ochranu tradícií a starých Počas návštevy veľvyslanca Igora Furdíka v Bajši stretnutie evanjelikov, do Wittenbergu remesiel (od roku 2010). Je tu i Slovenské na oslavu 500. výročia reformácie). kultúrne stredisko (založené v roku 2005). ciatívny výbor v zložení: Dr. Aleksander Toth S miestnym spoločenstvom každý rok or- Vedúcim je Daniel Sakál, ktorý má na starosti Išasegi, Elenka Dobríková-Bečkeiová, Jozef ganizujú Bajšianske priadky (vo februári) a vysielanie v slovenskom jazyku na vlnách Kolár, Mr. Marta Dolinská, Eva Naďová, Kata- Deň Bajše (v júni). Už roky ochotne vítajú Rádia Régia (od roku 2006). Raz týždenne rína Cechmajstrová, Karol Lackovič a Zuzana priateľov z Lučenca a Rožňavy, tiež meškárky sa vysiela hodinové vysielanie v slovenskom Dobríková-Fehérová. Výbor mal tri zasadnutia z Aradáča, ochotníkov z Kysáča a zo Selen- jazyku v TV Express Chanel Báčska Topola. a určil i termín založenia MOMS v Bajši: bolo če. Na Deň Bajše neraz uvítali aj vzácnych Samotní bajšianski Slováci sa pýtajú: Mohlo to 16. septembra 2000 o 17. hodine v čitárni hostí z Belehradu: boli dvaja veľvyslanci by sa urobiť aj viac? domu kultúry v Bajši. A hneď aj odpovedajú: Mohlo by, ale, žiaľ, a veľvyslankyňa Slovenskej republiky. Všetci Na tomto zhromaždení boli i vzácni hostia: navštívili aj Slovenský etnodom, ktorý bol málo nás je. Rastislav Surový, predseda obnovenej MSJ, otvorený roku 2004. Bajšianski Slováci si ho Bolo by dobre robiť aj naďalej aspoň taDrSc. Ján Babiak, podpredseda, a Svetoslav otvorili s láskou, tak ho aj udržiavajú, lebo kýmto tempom... Majera, tajomník MSJ. Vyhlášku o vstupe do vedia, že len ten bude mať budúcnosť, kto si Foto: autori a Petar Dešić

B

Dohovor pred oberačkou

Dôkaz spolupráce so SEAVC


Issuu converts static files into: digital portfolios, online yearbooks, online catalogs, digital photo albums and more. Sign up and create your flipbook.