QYS magazín • JESEŇ2021 by Nomantinels

DUHOVYROK.SK

JESEŇ 21

QYS

Rozhovor s módnymi návrhármi Borisom Hanečkom a Osmany Laffitom • Prečo muži nenosia sukne? • Úvaha o vreckách, prehliadanej súčasti odevov • Bromance o kamarátstvach mužov na 9. ročníku divadelného festivalu Drama Queer • Rozhovor s režisérkou českého filmu Zákon lásky Barborou Chalupovou o queer manželstvách, ktorý uvedie 15. ročník Filmového festivalu inakosti • Príbeh maďarskej drag queen Lilli • Spoznajte slávnych režisérov gejov a queer kraťasy, filmy o transrodových dievčatách • Ďalšie queer recenzie

Magazín QYS Štvrťročník Ročník šiesty Číslo 3/2021 Vydané 7. 10. 2021 ISSN 2453-9023 EV 5428/16

Šéfredaktor Andrej Kuruc Vedúci vydania Marek Hudec Redakčná rada Marek Hudec Dominika Chrastová Jakub Kováč Róbert Pakan Ria Gehrerová Ďalší redaktori a redaktorky Kristína Aschenbrennerová Kristína Gyuríková Sia Bajtek Tonie Thimble David Benedek Jazyková korektúra Elena Teplanová Grafické spracovanie Lukáš Beňo Titulná fotografia Jakub Kováč Web https://duhovyrok.sk/qys/

Realizované s finančnou podporou Fondu na podporu umenia. Realizované s fi-

Facebook

nančnou podporou Ministerstva kultúry.

MagazinQYS

Realizované s finančnou podporou Ministerstva spravodlivosti SR v rámci dotač-

Vydavateľ

ného programu na presadzovanie, podpo-

Nomantinels, o. z.,

ru a ochranu ľudských práv a slobôd a na

Višňová 5, 831 01 Bratislava

predchádzanie všetkým formám diskrimi-

IČO: 42182603

nácie, rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu

Kontakt: info@nomantinels.sk

a ostatným prejavom intolerancie. Za obsah tohto dokumentu je výlučne zodpovedný NOMANTINELS.

Obsah 6 Komentár: S umením zvládneme zmeny ľahšie 8 Boris Hanečka: Rád modelujem ľudské telo 14 Módny komentár: Áno, oddajte ma. Prineste Say Yes to the Dress aj na Slovensko 16 Prečo muži nenosia sukne? Rodovo neutrálne oblečenie nie je žiadna novinka 21 Módny návrhár Osmany Laffita: Najsilnejší odkaz je pre mňa ten, ktorý zostane dlho v uliciach 26 Milášik, čože to máš vo vrecku? O prehliadanej súčasti odevov 29 Seriál Halston: Tuctový príbeh, ktorý v sebe skrýva podnetné myšlienky 32 Cseri Mihály alias Lilli: Bola som prvá drag queen, ktorá vystupovala na Szigete 35 Keď sa muži v sprche plesnú po zadku, je to OK? Poľská hra Bromance skúma kamarátstva mužov 42 Režisérka Barbora Chalupová: Ani v ateistickom Česku sa roky nedarí prijať manželstvá pre gejov a lesby

48 Aké kraťasy nás čakajú na tohtoročnom Filmovom festivale inakosti? 52 Keď lekár stretne tanečníka v berlínskom klube… 54 Filmový festival inakosti predstaví dospievanie troch transrodových dievčat 57 Dolan, Ozon, Guadagnino: spoznajte slávnych režisérov gejov 60 IR Bell-Webb: Rozhovor s tvorcom queer seriálu Srdce srdcu 63 Recenzia: Nová generácia Gossip Girl je takmer celá queer 65 Recenzia: Evelyn Hugo mala sedem manželov, no len jednu pravú lásku 68 Mločina – 2. časť

Editoriál šéfredaktora

Po minulom roku sa na jeseň konečne môžu konať offline dve veľké queer kultúrne podujatia. Pätnásty ročník Filmového festivalu inakosti a deviaty ročník divadelného festivalu Drama Queer. Dúfajme, že ich tretia vlna nezmetie. FFI dostal vo svojom „vizuále“ vzhľadom na svoj adolescentný vek občiansky preukaz. Napriek tomu je už medzi filmovými festivalmi na Slovensku matador a ľudia, ktorí ho založili a venujú sa mu, vložili poriadny kus života do toho, aby fungoval a prinášal divákom a diváčkam radosť. K tomu im možno len pogratulovať. Festival otvorí dokument Zákon lásky českej režisérky Barbory Chalupovej o márnej snahe presadiť v Česku manželstvá pre všetkých. Už sme si zvykli, že práva LGBTI+ ľudí sú zneužívané v politike aj na Slovensku, kde neexistuje žiadne právne uznanie gejských a lesbických párov. Aj keď sa v parlamente v súčasnosti nachádza návrh zákona o životných partnerstvách, ktorý by mal ich situáciu zlepšiť, šanca, že bude prijatý, je minimálna. FFI sa tradične bude konať v kine Lumière. Divadelný festival Drama Queer bude v tomto roku opäť otvárať otázky rôznych identít a vzťahov medzi ľuďmi. Pozrie sa napríklad aj na kamarátstva mužov v poľskej inscenácii Bromance. V krajine, kde silne vládnu rodové stereotypy, v rámci ktorých by muži nemali prejavovať emócie – a už vôbec nie k iným chlapom –, lebo je to teplé, je potrebné baviť sa o poľudštení mužov a o tom, že maskulínne ideály ich ochudobňujú na živote a psychickom zdraví. Na festivale sa predstaví aj česká inscenácia Transky, body vteřiny, ktorá otvorí otázku transrodovosti v športe. Festival sa tento rok bude odohrávať na viacerých miestach, v novom priestore kultúrneho centra P*AKT v ubytovni Zvárač, v A4 – priestore pre súčasnú kultúru, ale aj v divadle DPOH.

S umením zvládneme zmeny ľahšie

Jeseň 2021

Komentár

Dominika Chrastová Fotografia: Twitter

Jeseň sa bude opäť niesť v znamení pandémie a slovenskej malichernosti, no tešiť sa môžeme z nových seriálov, skvelých podujatí a dobrej hudby.

Magazín QYS

„Veci sa menia, priatelia odchádzajú, ale život sa aj tak pre nikoho nezastavuje.“ Tak znie jedna z myšlienok príbehu The Perks of Being a Wallflower (alias v slovenčine Charlieho malé tajomstvá). Každý film sa nám snaží niečo povedať a možno v nás niektorý zarezonuje práve na Filmovom festivale inakosti. Ďalšiu pandemickú jeseň by sme však mohli ľahšie zvládnuť aj vďaka spomínanej snímke z roku 2012. Charlie je outsider. Stojí v kúte a zatiaľ čo pozoruje ostatných, vyrovnáva sa so svojou vnútornou bolesťou. Chcel by pochopiť svet navôkol, ale správanie blízkych mu nedáva zmysel. Prečo randia s ľuďmi, ktorí o nich veľmi nestoja? Prečo si nedokážu uvedomiť svoju ozajstnú hodnotu a hľadať šťastie inde? Odpovede odkrýva s novými priateľmi, Sam a Patrickom. Nevlastní súrodenci sú však od neho starší a potom, ako výrazne ovplyvnia jeho zmýšľanie a život, odchádzajú na vysokú školu. A tak Charlie čelí ďalšej jeseni opäť sám. Ako ju prežije, sa už z filmu nedozvieme, ale môžeme nájsť spôsob, ktorým sa s kratšími dňami úspešne vyrovnáme my. Možno ste na začiatku akademického roka alebo nastupujete do novej práce. Možno máte nový byt či polovičku. A možno prechádzate všetkým naraz, pričom sa vaši priatelia taktiež posúvajú vpred a strácate s nimi kontakt.

sko nepoučiteľné a rieši malichernosti. Európsky parlament sa snaží zamerať na zlepšenie životov queer ľudí, no vydané uznesenie, ktoré vyzýva krajiny, aby odstránili prekážky pri uplatňovaní našich základných práv, nemá záväzný charakter. Orbán si tak môže stále presadzovať svoju nenávistnú rétoriku. V Poľsku proti nenávistnej kampani samospráv vyhlasujúcich „zóny bez LGBT“ naveľa začali zaberať až vyhrážky stiahnutím európskych dotácií. Ani ľudia vo Varšave však nie sú ticho. Dúhové vlajky v oknách uvidíte takmer na každej ulici, a tak sa tam cítite oveľa lepšie než v Bratislave. V hlavnom meste Poľska v týchto dňoch navyše pokračuje natáčanie seriálu Kontrola. Minulý rok sme vám priniesli rozhovor s mladou režisérkou Nataszou Parzymies, ktorá odvtedy v mnohých domácich reláciách hrdo prezentovala príbeh dvoch zaľúbených žien a na YouTube nazbierala ďalších pár miliónov zhliadnutí. Ak jej tiež venujete svoj čas, neoľutujete. Podobne sa môžete rozptýliť pri najnovšej sérii Sex Education, navštíviť spomínaný Filmový festival inakosti a podujatie Drama Queer, pustiť si čerstvú skladbu Troya Sivana či siahnuť po novšom knižnom vydaní The Perks of Being a Wallflower. Tam totiž autor Stephen Chbosky napísal dôležitý odkaz. Charlie všetko zvládol.

Zápasenie so zmenami nám neuľahčuje ani pandémia, ktorá si znova pýta pozornosť a nenechá sa len tak skrotiť bizarnou očkovacou lotériou. S istotou môžeme navyše predpovedať, že v parlamente budú muži na návrh „splnomocnenkyne vlády pre ochranu slobody vierovyznania alebo presvedčenia“ opäť diskutovať o materniciach. Zhodou okolností sa to deje s rovnakou pravidelnosťou, s akou vychádza náš QYS. Čo už, aj po príchode samotného pápeža zostáva Sloven-

Jeseň 2021

A zvládnete to aj vy.

Magazín QYS

Boris Hanečka: Rád modelujem ľudské telo

Jeseň 2021

Marek Hudec Fotografie: Jakub Kováč

Téma čísla Rozhovor

Keď nechcú fádne šaty, obrátia sa naňho. Boris Hanečka patrí k najznámejším slovenským módnym návrhárom, dlhodobo púta pozornosť spoluprácou s prezidentkou Čaputovou. Zaujíma ho, čo môže móda prezradiť o súčasnosti. Jeho kolekcie boli v minulosti inšpirované folklórom, náboženskou ikonografiou, znameniami zverokruhu alebo výťahom páternosterom. Čo si však myslí o klišé, že módny návrhár musí byť vždy gej?

Magazín QYS

Zvyknete dlho rozmýšľať nad tým, čo si oblečiete? O sebe rozmýšľam až v poslednom rade. Na škole nás učili, aby sme si všímali tvorbu dizajnérov, ktorí sami pôsobia zanedbane. Tvorba stážistov, ktorí sú dokonale oblečení, má v sebe často chyby. Hovorí sa, že kováčova kobyla chodí bosá, a ja sa tiež radšej starám o svoje klientky. Máte však nejaký typ oblečenia alebo farbu, ktorú radi nosíte? Čierna a biela sú pre mňa bezpečnými farbami. Neznesiem na sebe napríklad hocičo červené, mám rád odtiene modrej, niekedy aj zelenú, no nezatracujem ani farebnejšie veci, napríklad krikľavo ružovú košeľu. Keď má však človek nejaké to kilo navyše, čierna je preňho istotou. Prečo ste sa rozhodli odievať ženy? Bolo to pre mňa asi prirodzené. Na strednej škole som študoval keramiku, porcelán, venoval som sa sochárstvu. Najprv som to bral ako koníček, no neskôr som začal vyhrávať súťaže a všetci tušili, že pôjdem študovať umenie. Mama bola proti, chcela mať zo mňa doktora. Celý učiteľský zbor ju potom musel presviedčať. Aké mala predsudky? Že sa umením človek neuživí, nebude zabezpečený, že je to nestále. Skrátka, vtedy bola iná doba. Do prvej triedy na základke som nastupoval v roku 1989, pred pádom socializmu. Pohľad na umenie bol vtedy iný. Čo vraví vaša mama dnes, keď sa vám darí a obliekate prezidentku? Že sa s tým už zmierila. U nás doma však nebola opičia láska, hoci ja som jedináčik, aj ona je jedináčik, aj dedo bol. Mal som skôr spartanskú výchovu, nevraveli sme si, ako sa máme radi. Vraj si to máme dokázať skutkami. Myslím si, že moju profesiu mama prijala postupne, keď videla, ako vážne sa tým zaoberám.

Jeseň 2021

Ako prebehol prechod od sochárstva k móde? Vo štvrtom ročníku na strednej škole si učitelia mysleli, že pôjdem na keramiku. Keď počuli, že som si vybral textil, vzali to s počudovaním, až nedôverou. Ja vidím však prepojenia medzi keramikou a šatami. Aj čajový servis môže pôsobiť ako socha, sochu máte aj v architektúre, v úžitkovom servise. Pracujem s plochou, no mňa vždy zaujímalo ľudské telo a jeho figúra. V keramike mi ľudské telo začalo chýbať. Nechcel som len tvarovať svaly, a obdivujem aj telá, ktoré nie sú vyšportované, ale možno obézne, staré. Každé telo má svoj charakter a význam. Je inšpirujúce vidieť šaty v pohybe, je to ako tanec, modelka im dáva dušu. Mňa baví vytvárať škatuľku, šupku, sledovať, ako šaty zväzujú alebo dávajú formu. Vravím si, že modelujem ľudské telo, môžem zväčšiť rameno, driek, hrať sa s proporciami. Vaša tvorba často púta pozornosť, či už na prezidentke, alebo nedávno v Karlových Varoch. Uvažujete aj nad tým, ako spraviť šaty na bežné nosenie? Hľadáte hranice? Hľadám ich v každej kolekcii, ale niekedy aj v jednom kuse odevu. Niektoré odevy sú praktickejšie, niektoré zložitejšie, teatrálnejšie. A niekedy pri pohľade na vzdialenosť tridsať metrov neoceníte to, čo uvidíte, keď si s niekým sadnete na kávu. Mňa baví rozmanitosť a rád počúvam zadanie. Na akú príležitosť je odev určený – na svadbu, tanec, do divadla? Vaša jarná kolekcia bola inšpirovaná tvarmi kvetov, čo pripravujete na jeseň? To vám ešte nemôžem prezradiť, zatiaľ mám len náčrty. Prezentovať ju budem až počas prehliadky na podujatí Fashion Live! Každá kolekcia by však mala mať myšlienku a odrážať dobu. Móda ma zaujala aj preto, že vždy reagovala na najmenšie zmeny, či už spoločenské, hospodárske, politické, kultúrne, vznik nových vynálezov. Tento rok som výnimočne pripravil aj jarnú kolekciu, dvadsať-

Magazín QYS

päť diel. Inšpiráciou mi bola myšlienka, že pri pestovaní kvetov pochováme do zeme cibuľku a čakáme, či sa niečo stane. Možno nič, možno cibuľku zjedlo nejaké zviera. Moja kolekcia bola o transformácii, o farbách, o prechode z jedného obdobia do druhého. Náhodou som ju prezentoval 1. mája, keď skončil väčší lockdown a cítil som v okolí smäd po farbách, po chuti žiť. Vaše šaty pre prezidentku počas jej návštevy pápeža získali veľa pozornosti. Bolo stresujúce na to nadviazať teraz, keď pápež prišiel na Slovensko? Náročné bolo hlavne objednať látku. V Taliansku majú v auguste všetci voľno. Navyše sme nevedeli, aké počasie bude v polke septembra. Väčšinou objednávam látky v Taliansku, lebo u nás sa také, aké potrebujem, nevyrábajú. Talianske látky spĺňajú viaceré parametre, či už na výrobu oblekovky alebo žoržetu. Na výrobu vlny tiež potrebujete tvrdú vodu, ktorú majú v severnom Taliansku, zrejme asi kvôli podielu kremíka. No a žiaľ, COVID-19 spôsobil, že niektoré firmy krachli. Nebolo to stresujúce aj preto, že ide o výnimočnú príležitosť, ktorá si možno vyžaduje konzervatívnejšie šaty? Je to skvelé zadanie. Šaty na svadby, plesy, stužkové môžete pripravovať neustále, no na návštevu pápeža? Alebo už len pripraviť inauguračný odev, a pre ženu prezidentku, to sú mimoriadne zaujímavé výzvy. Nie som si však istý slovom konzervatívny. Spomínali ste návštevu vo Vatikáne. Ja by som povedal, že sme vtedy rozmýšľali nad tým, čo by vyjadrovalo úctu. Konzervatívne znamená nudné? Veľa ľudí si to tak spojí. Konzervatívne je to, čo neurazí, čo je fádne. Boli ľudia, ktorí vraveli, že by tie šaty nikdy prezidentke neobliekli. Je pre mňa zarážajúce, s akou vervou to ľudia píšu na sociálnych sieťach, a to vo mne vytváralo nepríjemný pocit. V dobe sociálnych sietí si človek vypočuje rôzne veci, teda pardon, skôr prečíta. Možno by si to nikdy osobne nevypočul, no napísať sa dá čokoľvek, a hlavne anonymne.

Jeseň 2021

Musíte teda čakať, ako ľudia zareagujú? To nerobím, lebo si chcem udržať zdravý rozum. No pravda je, že to neviem úplne vytesniť. Vraví sa: sto ľudí a tri chute. Jedna je, že sa im vaša tvorba páči. Druhá chuť je, že vaša tvorba nie je ich šálkou kávy. Tretia chuť, že im je to vlastne jedno, nevyvolá to v nich žiadne emócie. No a tieto skupiny sa len pozvoľna preskupujú.

Pravda je, že v umeleckom svete majú ľudia s akoukoľvek inakosťou otvorené dvere, získajú viac pochopenia. Kreativita pre nich vytvára širší priestor. Na druhej strane, stretol som veľa agresívnych, drsných, egoistických gejov, čiže neplatí ani stereotyp, že sme vždy len milí, príjemní.

Stáva sa vám však, že niekedy je viac tých negatívnych odoziev? Zvažujete, čo ste mohli spraviť inak? Vždy premýšľam nad tým, či som to mohol inak spraviť. Na druhej strane, vždy pracujem poctivo a vypočujem si názory iných, lebo viac hláv viac vie. Pri prezidentkiných šatách mi záleží na jej názore, na tom, čo si myslí jej štylistka. Veľmi si vážim názor krajčírov a krajčírok, pretože pre mňa nie sú len šičkami, ale partnermi a partnerkami do diskusie. Niekedy aj skúsených prekvapí látka, niečo sa spraviť dá, niečo už nie. Veľa totiž experimentujeme, a hoci niektoré šaty môžu pôsobiť konzervatívne, strihy sú rôzne. A teda počúvam konštruktívne názory, lebo ma môžu niečo naučiť. Keď sú však vulgárne, nemá to cenu.

Magazín QYS

V popkultúre panuje klišé, že módny návrhár je vždy gej. Čím si to vysvetľujete? Neviem, všetci baleťáci sú homosexuáli? Platí to? Sú umelci gejovia, lebo klišé vraví, že majú zvýšenú citlivosť? Čo potom právnici, lekári, vodiči kamiónov? Zdá sa mi, že je to prežitok, a možno keby sme si to spočítali, percentá by vôbec nesedeli. Pravda je, že v umeleckom svete majú ľudia s akoukoľvek inakosťou otvorené dvere, získajú viac pochopenia. Kreativita pre nich vytvára širší priestor. Na druhej strane, stretol som veľa agresívnych, drsných, egoistických gejov, čiže neplatí ani stereotyp, že sme vždy len milí, príjemní. Cítili ste niekedy tlak, aby ste skrývali svoju sexualitu? Posmešky si človek samozrejme zažije, no väčšinou sa ho ani nikto najprv nespýta, či gej skutočne je. Podľa toho zistíte inteligenciu človeka. V Bratislave sa vám to stane zriedkavejšie. Iné to môže byť na vidieku. Vnímam, že staršia generácia sa s prijatím inakosti ťažšie vyrovnáva. Homosexualita však nie je žiadnou novinkou v dejinách ľudstva, možno sa na ňu len na chvíľu zabudlo.

Jeseň 2021

Boris Hanečka Narodil sa v Stupave. Strednú školu absolvoval na ŠÚV J. Vydru v Bratislave, v ateliéri keramiky a porcelánu. Od roku 2001 študoval na VŠVU v Bratislave v ateliéri odevného dizajnu. Má za sebou mnoho módnych prehliadok na Slovensku aj v zahraničí. Vyhral viacero súťaží, jedným z najvýznamnejších bolo ocenenie Lifeline Fashion Talent. Okrem prezidentky Čaputovej obliekal aj ďalšie celebrity ako Adelu Banášovú, Janu Kirschner, Zuzanu Fialovú či Daru Rollins.

Magazín QYS

V súčasnosti upozorňujeme na prežívanie transrodových, nebinárnych ľudí. Mení to aj svet módy? Móda na to reaguje dlhodobo. Napríklad začínajúce modelky vo veku okolo sedemnásť rokov, ako dievčatá vo vývoji, pôsobia často chlapčensky. Môžu mať menšie poprsie, byť vyššie. V minulosti bolo napríklad zaužívané, že modelka musela mať obvod bokov 89 centimetrov, do čoho mali mnohé problém sa zmestiť. Každá žena vyzerá inak. Niektoré pôsobia jemne ako víly, iné dravo ako mamby, niektoré majú staršiu pokožku, je to veľmi individuálne. Jednej dáte pánsky kostým a vyzerá v ňom ženskejšie, inej dáte volánové

Jeseň 2021

šaty a stane sa opak. Niekomu dáte minimalizmus a vyzerá zaujímavejšie než v strihovo komplikovanom diele. Dizajnér by mal byť dobrým typológom, sústrediť sa na konkrétneho človeka. Sú však takí, čo radi navrhujú pre fiktívnu klientku a predajú svoje diela do obchodov, nezaujíma ich individualizovaná tvorba. Umenie tiež dlhodobo búralo stereotypy rodovej binárnosti, napríklad antické divadlo hrali muži, rokoko bolo plné toho, čo sa dnes zvykne považovať za feminínne. Ideál krásy sa neustále mení aj mimo škatuliek.

Magazín QYS

Áno, oddajte ma. Prineste Say Yes to the Dress aj na Slovensko

Tonie Thimble Fotografia: Unsplash

Téma čísla Módny komentár

V roku 2007 prišla do televízie reality šou o tom, ako si nevesty vyberajú svadobné šaty. A hoci si myslím, že to bola v prvom rade reklama na newyorský svadobný salón Kleinfeld, nič to nemení na fakte, že Say Yes to the Dress mi vždy zdvihne náladu.

Jeseň 2021

Magazín QYS

Tajne dúfam, že na Slovensko niekedy, po Zámene manželiek a Farmár hľadá ženu, importujeme aj túto reláciu. Doslovný preklad jej názvu – Povedz áno týmto šatám – sa nerýmuje, a to ma veľmi mrzí. V závere každej epizódy sa nastávajúcej nevesty s úsmevom spýtajú, či povie áno. Čo však tejto otázke predchádza? Usmiata nevesta príde spolu s blízkymi do salónu a povie niečo o sebe, svadbe, ženíchovi a o tom, aké chce šaty. Ja byť hosťom v tejto relácii, poviem, že mojou jedinou podmienkou sú vrecká. Lebo tak to je. A robia sa aj také šaty. Aj čipkované, aj saténové, aj organžové, aj vyšívané s kamienkami a perlami. Od materiálu, strihu a zdobenia sa odvíja aj cena. Ako dlhoročný fanúšik tejto šou si pamätám najdrahšie šaty za zhruba dvadsaťštyri tisíc dolárov. Možno majú aj drahšie. Svadby v Spojených štátoch sú veľmi lukratívna záležitosť. Iná reality šou, s názvom Marriage or Mortgage, porovnáva ceny za svadby s prvou tranžou alebo aj celou hypotékou. Šaty v Kleinfelde začínajú okolo tisícky. Seriál bol taký úspešný, že máme aj odnož, kde nevesty nakupujú vo výpredaji vyradené dizajnové šaty z minulej sezóny za pár stovák. Máme aj Las Vegas spin-off, kde si svadobný pár vyberie oblečenie, cez noc ho tím krajčírok upraví na ich postavy, aby sa na druhý deň mohli vziať. V Britskej verzii šaty vyberá chlapík, ktorý dizajnoval svadobné šaty pre princeznú Dianu. V januári 2020 sa odvysielalo desať epizód, v ktorých si nevesty, symbolicky jedna z každého štátu USA a Portorika a Washingtonu D. C. vybrali šaty. Celé to zakončili velikánskou svadbou v New Yorku, kde všetky páry oddal Randy Fenoli.

Dnes Randy pracuje ako nezávislý konzultant a práve jeho úsmev a neoblomnú podporu nevesty možno považovať za kľúč k úspechu tejto reality šou. Keď sa prihlásite do relácie a vyberú vás, musíte opísať svojich blízkych a televízia vám povie, koho si máte priviesť ako poradenský tím. Chceme predsa drámu, konflikt a slzy. Chceme však aj šťastný koniec – a tu vstupuje na scénu Randy. Randy vždy obhajuje nevestu a jej preferencie. Ľuďom, ktorí sú voči nej nepríjemní, slušne vysvetlí, že nerešpektujú nevestine pocity a priania. Pamätným sa stal moment, keď si sadol jednej budúcej svokre na kolená, aby umlčal jej kritické poznámky. V neskorších sériách sa Randy vrátil k svojim návrhárskym koreňom a prišiel s kolekciami šiat, ktoré berú dych a zároveň sú často o tretinu či polovicu lacnejšie ako šaty s obdobným množstvom čačiek od iných návrhárov. Ak odmalička snívate o svadbe, Randy je vaša dobrá víla. Inšpiráciou pre tento článok bol svadobný salón v Pezinku pri hlavnej stanici, ktorý predáva Randyho dizajny. Keď som ho objavila, bol zavretý, a bojím sa doň vkročiť a zistiť, ako sa pohybujú ceny. Snívam o momente, keď budem hosťom v tejto reality šou a prehovorím majiteľa či majiteľku salónu, aby mi dali na moje vysnívané šaty zľavu. Zatiaľ si sporím, platím hypotéku a čakám, kedy Slovensko zavedie registrované partnerstvá a zrovnoprávni queer manželstvá, keď už EÚ rozhodla, že to všetky členské štáty musia spraviť.

Randy Fenoli je módny návrhár, ktorý sa špecializuje na svadobné šaty a dlhé roky bol módnym riaditeľom v Kleinfelde. Jeho kariéru odštartovala v roku 1990 výhra súťažiacej v súťaži Miss Gay America. Peňažnú výhru použil na štúdium módy v New Yorku. Jeseň 2021

Magazín QYS

Prečo muži nenosia sukne? Rodovo neutrálne oblečenie nie je žiadna novinka

Jeseň 2021

Téma čísla Módny komentár

Kristína Gyuríková Ilustrácie: Viktória Szabóová

Určite ste sa už stretli s frázou „kto vo vzťahu nosí nohavice“. Preto asi nikoho neprekvapí, že aj v dnešnej dobe je stále množstvo ľudí, pre ktorých sa tradične mužské oblečenie rovná mužskému rodu a ženské ženskému.

Magazín QYS

Začína sa to už v detstve Rodičia často ešte pred narodením dieťaťa rozhodujú o veci, ktorú nemajú odkiaľ vedieť, a to ako sa ich dieťa bude prezentovať pred svetom. Zatiaľ čo na Slovensku si zatiaľ vystačíme s radosťou z výsledku ultrazvukového vyšetrenia či prepichovaním uší niekoľkomesačným dievčatkám, v Spojených štátoch sa tešia veľkej popularite oslavy, na ktorých sa odhaľuje pohlavie detí (tzv. gender reveal parties). Na prvej takej párty, ktorú zorganizovala v roku 2008 Američanka Jenna Myers Karvunidis, zistili hostia pohlavie bábätka po rozkrojení torty. Medzičasom posadnutosť pohlavím zašla tak ďaleko, že sa organizátori osláv posunuli od tort k ohňostrojom a výbušninám, čoho následkom sú aj tragédie či zničujúce požiare. Samotná Jenna pritom už oľutovala, že s týmto nápadom vôbec prišla. „Vtedy sme nevedeli, čo teraz už vieme – keď sa zameriavame na rod už pri narodení dieťaťa, zabúdame na jeho potenciál a talenty, ktoré nemajú nič spoločné s tým, čo má medzi nohami,“ vyjadrila sa v roku 2019 na Facebooku.

Na to, aby človek našiel neutrálne oblečenie pre deti, musí vynaložiť veľkú námahu. „Je to podobné ako hľadať oblečenie pre ženy, ktoré sú vyššie ako priemer. Nájde sa, ale sú to drahšie šaty, nie lacná fast fashion. To isté platí aj pri detskom oblečení. Ak veľmi hľadáte, nájdete, ale nie je to jednoduché. Pripadá mi to ako ťahanie peňazí od rodičov. Ak máte dieťa jedného pohlavia a narodí sa vám druhé, ktoré je druhého pohlavia, drvivú väčšinu oblečenia po súrodencovi nemôže nosiť. Alebo sa zmierite s tým, že budú vášmu dieťaťu priraďovať nesprávny rod,“ tvrdí Tonie. Ružová je pre chlapcov a modrá pre dievčatá

Nakupovanie detského oblečenia je výzvou samo osebe. Väčšina oblečenia pre bábätká je jasne rodovo špecifikovaná – modrá pre chlapcov, ružová pre dievčatá. Keď chcete kúpiť do daru oblečenie pre bábätko, ktorého pohlavie nepoznáte, môže vás prekvapiť, aká náročná úloha vás čaká. „Buď máte dinosaurov a Batmana pre chlapcov, alebo ružové volániky pre dievčatká. Nie je nič medzi tým, žiadna zelená, žltá či fialová. Nemáte na výber obliekať svoje deti ako deti, máte na výber len natlačiť im ružovú, alebo modrú,“ hovorí Tonie Thimble, ktorá sa identifikuje ako nebinárna. Tonie od svojich piatich rokov šije, od roku 2008 tvorí kostýmy a experimentuje s prejavom svojej rodovej identity.

Detské oblečenie priraďované k určitému rodu je pritom pomerne nový fenomén. Ešte pred sto rokmi by ste pri dojčatách a batoľatách len ťažko rozoznali, či ide o chlapčeka alebo dievčatko. Všetky malé deti totiž nosili šaty, čo rodičom uľahčovalo vymieňanie plienok. Šaty sa šili väčšinou z bielej bavlny, ktorá sa ľahko čistila a bez problémov sa na nej dali vybieliť škvrny. Meniť sa to začalo až začiatkom dvadsiateho storočia, keď sa oblečenie pre chlapcov začalo viac podobať na to pre dospelých mužov a šaty sa stali čisto dievčenskou záležitosťou. Zároveň sa na detskom oblečení a doplnkoch začali používať pastelové farby. Modrá a ružová sa najprv neasociovali so žiadnym pohlavím a boli považované za rovnako vhodné pre chlapcov aj dievčatá. Postupne sa však začali objavovať odporúčania pre rodičov, kvôli ktorým sa ružová začala spájať s mužnosťou a modrá so ženskosťou. Ružová mala byť vhodnejšia pre chlapcov, keďže ide o bledý odtieň červenej, ktorá jsa spája s bohom vojny Marsom. Modrá sa, naopak, spája s Venušou a Pannou Máriou, preto mala byť dievčenská. Až neskôr sa kánon otočil a po druhej svetovej vojne sa ružová začala asociovať s dievčatami. Prispeli k tomu vo veľkej miere reklamné kampane, ale napríklad aj ružové trojuholníky, ktoré používali nacisti na označenie gejov počas druhej svetovej voj-

Magazín QYS

Ak nepoznáte pohlavie bábätka, nenakúpite

Jeseň 2021

ny. Aj oni mali podiel na tom, že sa ružová v očiach verejnosti feminizovala. Podpätky sú pre mužov a sukne pre všetkých Tieto farby nie sú jedinou vecou, ktorá „zmenila pohlavie“. Viaceré kusy oblečenia, ktoré dnes vnímame ako ženské, boli pôvodne určené pre mužov. Muži stáročia nosili obuv s vysokými podpätkami kvôli jazde na koni – pomáhali im totiž udržať sa v strmeňoch. Neskôr sa stali obľúbeným doplnkom aristokratov a spájali sa s mužnosťou a vysokým postavením. V sedemnástom storočí začali nosiť topánky s podpätkami aj ženy, čis-

Jeseň 2021

to ženskou záležitosťou sa však stali až po vynáleze fotografie. Prvé módne aj erotické snímky totiž zobrazovali práve ženy v topánkach s vysokými podpätkami. Mužskou záležitosťou boli pôvodne aj legíny. V niektorých častiach sveta boli súčasťou uniforiem, inde slúžili najmä na zahriatie. Do ženskej módy prenikli až koncom päťdesiatych rokov. Aj na základe tohto je jasné, že prisudzovanie rodových atribútov oblečeniu je sociálno-kultúrnym konštruktom. Muži aj ženy v antickom Grécku nosili tuniky prekryté plášťom. Mužské tuniky a sukne sú aj v dnešnej dobe súčasťou tradičných odevov niektorých krajín – stačí sa pozrieť na škótsky kilt, blízkovýchodný thawb či čínsky

Magazín QYS

changshan. V západnom svete bola zlomovým bodom, v ktorom sa začalo ženské oblečenie výrazne líšiť od mužského, priemyselná revolúcia. Industrializácia upevnila rodové roly mužov ako živiteľov rodín a tých, ktorí prinášajú domov peniaze. A naopak, postavenie žien ako matiek a gazdiniek, ktoré sa starajú o domácnosť. Pančuchy a oblečenie pripomínajúce sukne či tuniky vtedy definitívne zmizli z mužského šatníka. Rodovo neutrálne neznamená mužské Móda sa v súčasnosti pomaly posúva čoraz viac k neutralite, nie je to však prvýkrát. V Spojených štátoch boli v šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch pokusy spopularizovať unisex módu, ktorá by prekonávala hranice pohlavia, no podarilo sa jej priniesť len oblečenie, ktoré bolo neutrálne až pánske. Žiaľbohu, toto krátke obdobie malo nakoniec za následok to, že móda osemdesiatych rokov bola výrazne rodovo vyhranená. Inklinácii k maskulinite sa nevyhýba ani dnešné rodovo neutrálne oblečenie. Zatiaľ čo nohavice a voľné tričká môže nosiť hocikto, sukne či obtiahnuté oblečenie sú výsostne ženským oblečením. Prečo to tak je? V našej spoločnosti často vnímame to, čo je mužské, ako neutrálne a to, čo je ženské, ako špecifické, ba menejcenné. Vidno to aj na našom jazyku. Zatiaľ čo „nebuď baba“ sa používa ako urážka, „mať gule“ je prejavom odvahy a odhodlania. Keď hovoríme o zmiešanej skupine ľudí, napríklad lekárov, automaticky používame mužský rod, nehovoríme o lekárkach. Výraz lekárky používame len vtedy, keď ide výlučne o skupiny žien. To, čo je mužské, jednoducho vnímame ako relevantnejšie. Podľa Tonie je príklon rodovo neutrálneho oblečenia k maskulinite ďalším prejavom toho, ako sa patriarchát snaží utláčať to, čo považuje za menejcenné. „Myslím si, že to pochádza z vnímania v patriarchálnej spoločnosti. To, čo vidíme najčastejšie a to, čo kričí najviac, sú chlapi, preto to vnímame tak,

Jeseň 2021

že to je neutrál, ku ktorému smerujeme. Keď sú veci kódované žensky, väčšinou sa to berie ako urážka. A veľmi to cítiť aj v móde. Keď sa snažia dostať mimo striktného priraďovania rodu, veľmi veľa ľudí skončí pri slabšom odvare mužského oblečenia a účesov.“ Stereotypy škodia aj pri oblečení Prisudzovanie rodových atribútov oblečeniu zbytočne posilňuje streotypy. To môže byť škodlivé najmä v tínedžerskom veku, keď hľadáte svoju rodovú identitu alebo sa s ňou vyrovnávate. Na vlastnej koži to zažila aj Tonie. „Na základnej škole som sa obliekala pohodlne a skôr chlapčensky. Feminínne oblečenie bolo pre mojich rodičov príliš vyzývavé. Dostala som sa tak medzi dva mlynské kamene. Jedným boli spolužiaci, ktorí hovorili, že by som mala vyzerať dievčenskejšie, druhým rodičia, ktorí zase hovorili, že nesmiem vyzerať príliš vyzývavo. Jednoducho neulahodíte ani jednému, ani druhému. Vtedy som si ešte úplne neuvedomovala svoju rodovú identitu a až tak mi nevadilo obliekať sa viac chlapčensky. Ale tá reakcia okolia... Ja som sa pritom len chcela cítiť pohodlne, ale nad niečím takým sa pri ženskom oblečení neuvažuje. Komfortnejšie oblečenie ako to v mužskej sekcii som nenašla, čo ma veľmi hnevá, keďže každý sa chce cítiť pohodlne a dobre vo vlastnej koži a vo svojom oblečení.“ Rodovo neutrálne oblečenie je čoraz dostupnejšie Známi ľudia a osobnosti mali vždy obrovský vplyv na módu (stačí sa pozrieť na kráľovnú Viktóriu a trend bielych svadobných šiat, ktoré nie a nie vyjsť z módy). Preto určite nikoho neprekvapí, že aj rodovo neutrálna móda má svoje ikony. Asi najznámejšou celebritou, ktorá sa nebála búrať rodové stereotypy, bol spevák David Bowie, nesmieme však zabúdať ani na jeho súčasníčku Grace Jones. Obaja dodnes inšpirujú mladých umelcov. V po-

Magazín QYS

sledných rokoch je čoraz viac celebrít, ktoré prostredníctvom módy experimentujú s vyjadrením svojej rodovej identity. Ruby Rose v roku 2014 natočila veľmi osobný krátky film Break Free, ktorý zobrazuje jej boj s rodovou identitou. Nebinárny spevák Sam Smith sa v roku 2019 po svojom coming-oute prvýkrát objavil na červenom koberci v topánkach s podpätkami a na Instagrame sa pochválil, že to bol skvelý pocit. Rapper Lil Nas X, nebinárny moderátor a stylista Jonathan Van Ness či herec Ezra Miller sa zase vďaka svojim originálnym lookom z červeného koberca pravidelne dostávajú do rebríčkov najlepšie oblečených osobností. Na to, aby ste sa cítili dobre vo svojej koži a zároveň šik, však v dnešnej dobe už nepotrebujete rozpočet celebrity. Existuje viacero menších značiek, ktoré sa venujú rodovo neutrálnej móde, ako napríklad Riley Studio, Ijji či značka spodnej bielizne Tomboy X. Väčšina z nich nie je veľmi cenovo dostupná pre bežných ľudí. Určite aj preto sa na túto vlnu snažia naskočiť aj veľkí módni predajcovia ako je Zara, H&M či Asos, ktorí v predchádzajúcich rokoch predstavili svoje unisex kolekcie. A hoci je to krok správnym smerom, aj ich oblečenie je skôr pánske ako skutočne neutrálne. Pozitívnejšími príkladmi sú športová značka Adidas či britský obchodný dom John Lewis. Adidas otvoril v roku 2020 svoj prvý rodovo neutrálny obchod v Londýne, kde oblečenie nie je rozdelené na ženské a mužské. Vyberáte si jednoducho podľa toho, čo sa vám páči. John Lewis zase začal vyrábať unisex oblečenie pre deti. Rodičia si v tomto obchode môžu vybrať z množstva rôznych farieb a neutrálnych vzorov so zvieratkami či rastlinami. Čo by teda mali módni návrhári a značky robiť, aby sa nebinárni ľudia cítili v ich oblečení bezpečne a pohodlne? „Nepozerať sa na pomyselný rod šiat, ale na tvar tela,“ myslí si Tonie. Ľudia majú rôzne postavy, niekto má krivky, široké plecia či väčší zadok, a oblečenie, ktoré sa predáva v obchodoch, to vôbec

Jeseň 2021

neodráža. Vyrába sa pre ľudí, ktorí neexistujú. Spriemerovaním hodnôt sa výrobcovia dostanú k proporciám, ktoré skoro nikto nemá, väčšine ľudí preto takéto oblečenie nesedí správne. „Keby sme sa pozerali skôr na tvary ľudského tela a na to, ako ich optimálne zaodieť a podčiarknuť, mali by sme spokojnejších ľudí. Tiež by sme dali zarobiť kope malých krajčírstiev, ktoré vám dopomôžu k tomu, aby ste sa cítili dobre. Navyše by sme nemali tak veľa odpadu, čo sa týka produkcie oblečenia a vecí, ktoré si nikto nekúpi, lebo za tri týždne sú už out,“ uzatvára Tonie.

Poznámka autorky: Ak vás táto téma zaujíma, odporúčam vypočuť si podcast autorskej dvojice Cassidy Zachary a April Calahan, Dressed: The History of Fashion, diely (De)Gendered Fashion: Past, Present, Future with Alok Vaid-Menon, Part I & II. Ďalšie zdroje: Jo B. Paoletti: Pink and Blue: Telling the Boys from the Girls in America Fibre2Fashion Ilse Gregoor Costumes

Magazín QYS

Módny návrhár Osmany Laffita: Najsilnejší odkaz je pre mňa ten, ktorý zostane dlho v uliciach

Matej Uhlár Fotografie: archív Osmanyho Laffitu

Jeseň 2021

Téma čísla

Na moju otázku, kto sa môže stať módnou ikonou, s úsmevom odpovedal: „Niekto charizmatický, cieľavedomý, no proste niekto ako ja. Ale nie – hlavne človek musí milovať to, čo robí a musí sa naučiť byť empatický voči všetkým ľuďom. Lebo tí istí ľudia, ktorí ti budú pomáhať na vrchol, ťa môžu aj zachrániť, keď budeš náhodou odtiaľ padať.“ 55-ročný módny návrhár Osmany Laffita si vo svojom živote musel prejsť všeličím, aby z neho dnes bola vyrovnaná, šťastná a úspešná osobnosť.

Magazín QYS

Pri príprave na rozhovor s vami som sa častokrát prichytil pri tom, že som sa tak započúval do vašich názorov, do vášho príbehu, až som zabudol na všetko ostatné. Pripadáte mi ako človek, ktorý miluje svoj život… V dnešnej dobe sa skoro každý sťažuje, že má život taký alebo onaký, že má problémy… Ja som však dostal ten dar, že som umelec celou svojou dušou – to znamená, že si lietam vo vzduchu a život si maľujem na ružovo. (smiech) To myslíte ako? Verím tomu, že každý človek má právo byť šťastný. Má právo žiť si svoj život presne podľa svojich predstáv. Lebo iba tak môžeme prežiť každý jeden svoj deň naplno, tak, ako keby bol náš posledný. Keď moja mama spomína na moje detstvo, vždy mi hovorí, že som bol veľmi živé dieťa. V dobrom slova zmysle – už vtedy som veľmi rád maľoval, kreslil a hocičo vyrábal. Ja si pamätám, ako ma bavilo sledovať mravce v mravenisku. Napĺňalo ma to šťastím. Ale taktiež si spomínam, že stále som musel niečo robiť. Toto mi vlastne ostalo až dodnes. Síce som Kubánec, čo znamená, že na jednej strane som, dá sa povedať, veľmi lenivý, no na druhej strane som ambiciózny typ človeka, ktorý musí mať veci presne tak, ako sám chce. Proste to je ten môj ružový svet, ktorý som si vybudoval tvrdou prácou a ktorý si neustále každý jeden deň zdokonaľujem a robím krajším.

Jeseň 2021

Pomohol vám tento váš osobitý, pozitívny prístup aj pri vyrovnávaní sa s tým, že ste orientovaný opačne ako väčšina spoločnosti? Ja som sa narodil ako gej. Už ako malý som sa radšej hrával s dievčatami a s bábikami, ktorým som vymýšľal stále iné účesy. Človek s tým, kto je, žije už od detstva. Každý z nás má predsa pocity. Každý z nás vie už ako malé dieťa pomenovať, čo ho robí šťastným. Preto si myslím, že ide skôr o to, aby sa vám podarilo nájsť tolerantný spôsob voči spoločnosti, voči vášmu okoliu, aby vás boli ochotní akceptovať takého, aký ste. Aj keď sa to možno na prvý, druhý, či x-tý pokus nepodarí, treba to stále skúšať a nevzdávať sa svojho šťastia. Mal som veľa blízkych, ktorí sa nevedeli vyrovnať s tým, že ich spoločnosť skrátka neprijala, a dnes už, žiaľ, nie sú medzi nami.

Ja som sa narodil ako gej. Už ako malý som sa radšej hrával s dievčatami a s bábikami, ktorým som vymýšľal stále iné účesy. Človek s tým, kto je, žije už od detstva.

Magazín QYS

Bol aj váš coming-out náročný? Opäť treba zdôrazniť, že mojou rodnou krajinou je Kuba, kde sa ešte v období môjho dospievania homosexualita považovala za trestný čin, za ktorý sa chodilo do väzenia, za ktorý ste boli znevýhodnení pri prijímaní do školy, do zamestnania a pod. Možno aj preto boli moje prvé vzťahy s dievčatami. Bolo to iba preto, aby bol pokoj v rodine. Všetko sa otočilo, keď som nastúpil na umeleckú školu, kde som mal svoj prvý vzťah s mužom, s mojím profesorom. Samozrejme, že sa to dozvedela moja mama, ktorá ma hneď zobrala k lekárovi, aby ma vyliečil. Našťastie sa mu podarilo nejako jej rozumne vysvetliť, že homosexualita nie je choroba, že je to skrátka spôsobené hormónmi. Dodnes si spomínam na rozhovor, ktorý sme s mamou viedli, hneď ako sme vyšli z nemocnice. Prízvukovala mi, že v posteli si môžem robiť čokoľvek, všetko čo ma urobí šťastným, ale za žiadnu cenu nemôžem tlačiť na väčšinu, na spoločnosť, aby ma akceptovala, keď ona sama to tak necíti. Prakticky mi tým povedala, že si musím vybudovať svoj vlastný svet, v ktorom sa budem obklopovať ľuďmi, ktorí ma budú mať radi takého, aký som, a zároveň byť súčasťou spoločnosti, v ktorej panujú isté zásady a presvedčenia, ktoré by mal každý z nás

Jeseň 2021

nejakým spôsobom akceptovať, ak nechce skončiť na jej okraji. Touto radou sa vlastne riadim dodnes. Tolerancia predsa musí byť z obidvoch strán, inak by bol zo sveta cirkus. No nie? V jednom rozhovore ste sa vyjadrili, že móda nie je žiadny cirkus… Neviem teda, či to vnímam iba ja tak, ale mnohí mladí návrhári akoby zabudli na to podstatné. Móda je biznis. Móda je ich povolanie, ktoré si zvolili na to, aby sa uživili, a na to, aby mohli byť spokojní a šťastní, že môžu v živote robiť to, čo ich naozaj baví a napĺňa. Mám rád, keď sa človek snaží prekračovať svoje limity – ja to robím každý deň, ale treba si uvedomiť, že aj forma, zaužívané zvyklosti a hlavne vkus majú v sebe čaro, ktoré zo sveta len tak nevyprchá. Ako umelec chápem všetky pokusy o stieranie hraníc a hľadaní nových možností. Chápem to, že každý umelec chce vo svojom diele zanechať nejaký odkaz. Podľa môjho názoru je však najsilnejší odkaz módneho návrhára ten, ktorý je možné využiť a ktorý dokáže ostať roky viditeľný v uliciach, a nie ten, ktorý sa odprezentuje iba na nejakej módnej akcii a po krátkom čase upadne do zabudnutia.

Magazín QYS

Vy sám ste na začiatku povedali, že si lietate vo vzduchu. Tak ako to s vami naozaj je? Áno, veľmi rád si lietam vo svojom vlastnom svete. No našťastie mám vedľa seba manžela, ktorý je mojimi nohami a vždy ma zavčas z tých mojich krídel stiahne naspäť do reality. Pripomína mi, že byť kreatívny nestačí. Aby som sa mohol živiť tým, čo ma naozaj napĺňa, musím byť aj tolerantný voči tomu, čo chce nosiť spoločnosť. Vždy musím nájsť tú zónu prieniku medzi mojou umeleckou dušou a realitou. Tak to bolo aj v období, keď som si veľmi túžil adoptovať dieťa. Hoci sme s priateľom mohli, lebo v Belgicku je to možné, môj manžel bol ten, kto mi ukazoval aj druhú stranu mince. A vzhľadom na to, že sme sa rozhodli žiť v Českej republike, ktorá nie je ešte voči takejto rodine veľmi tolerantná, je dosť pravdepodobné, že naše dieťa by mohlo byť nešťastné, ak by vyrastalo s nami. A to aj vtedy, ak by sme mu zniesli modré z neba a darovali všetku lásku sveta.

Jeseň 2021

Osmany Laffita V roku 1987 sa presťahoval do vtedajšieho Československa. V roku 1999 začal pracovať ako módny návrhár na voľnej nohe. V roku 2005 získal ocenenie Designer’s Choice Award od španielskeho vydania časopisu Vogue. Svoje kolekcie predvádzal v New Yorku, Paríži, Miami a mnohých ďalších mestách. Jeho dlhoročným manželom je Guy Gheysens. Ako módny kritik účinkoval v relácii Popelka na TV Barrandov.

Magazín QYS

Milášik, čože to máš vo vrecku?

Tonie Thimble Ilustrácia: Viktória Szabóová

O prehliadanej súčasti odevov

Jeseň 2021

Najväčší kompliment, aký viete dať ženskej móde, sú vrecká. Každý z nás a aj každá z nás potrebuje nosiť so sebou nejaké veci. Kedysi to boli najmä kľúče a peniaze, toho času nosíme aj mobily. Ako deti sme mali kľúče na šnúrke okolo krku, keď sme nemali vrecká. Ženy nosia kabelky rôzneho tvaru i veľkosti. Muži si ráno jednoducho oblečú nohavice a potľapkajú po vreckách, či majú všetko.

Magazín QYS

Ženské kabelky sa často prirovnávajú k mimozemskej technológii, ktorá je vnútri väčšia ako vyzerá zvonka. A ja pripúšťam, že to je pravda. Dobrá kabelka vyzerá maličká, ale pojme aj slona a nepodobá sa na klobúk či veľhada. Podľa slušnosti sa kabelka nekladie na stôl ani na zem, ani sa neprevesí cez operadlo stoličky. Anglická kráľovná má dohodnutý signál a podľa toho, kde si umiestni kabelku, buď chce už odísť, alebo sa jej páči a chce zostať. V zmysle slovenského zákona č. 300/2005 (Trestný zákon), § 122 sa zbraňou rozumie každá vec, ktorou možno urobiť útok proti telu dôraznejším. Čiže priemerná kabelka je podľa tohto zákona zbraň.

tuje diagnóza „kabelková skolióza“. Naskytá sa otázka, prečo ženy preferujú kabelky. Odpoveď je jednoduchá. V ženskej móde chýbajú vrecká. Blúzky nemajú vrecko na pero; sukne, šaty, legíny nič. Nohavice majú dekoratívne vrecká alebo také maličké vrecká, že sa mi prsty do nich nezmestia ďalej ako po tretí článok. YouTube je plný tutoriálov, ako si do šiat doplniť vrecká. Diabol sedí v pekle a chváli toho padlého anjela, ktorý navrhol dekoratívne vrecká. Kebyže Bilbo nemá vrecká na svojom kabátci, nemá si kam schovať prsteň a svet by bol bez trilógií Hobit a Pán prsteňov a bez Narnie. Kde sa čo pokazilo vo vývoji módy, že ženám sa prisúdil večný trest života bez vreciek?

Verte mi, že keď mám so sebou peňaženku, zápisník, kľúče, make-up a fľašu na vodu, viem ovaliť aj koňa. Moja chrbtica vám o tej váhe vie porozprávať tiež. Nie nadarmo exis-

Jeseň 2021

Magazín QYS

Móda na naše územie prichádzala oneskorene Nazrime do biblie módnych historikov Patterns of Fashion od Janet Arnoldovej. Historicky prvé vrecká ako súčasť odevu vznikli v šestnástom storočí (hovoríme o Európe). Dovtedy sa používali kabely prevesené cez telo, šatky, vaky a mešce na opasok. Niekto prišiel s nápadom všiť ich do šiat a vytvoriť tak prvé vrecká. Vznikli aj dekorované vaky, ktoré boli priviazané okolo drieku. V anglických zdrojoch sa tieto predmety volajú pockets, čo by sme my preložili ako vrecká. Tieto vrecká sa nosili po jednom, ale aj v pároch. Mohli byť vyšívané a jednoznačne fungovať aj ako módny doplnok. Bernadette Banner v inštruktážnom videu na YouTube ukazuje, ako jednoducho sa vrecká dajú ušiť. Keď prišli do módy veľké sukne a krinolíny, v šatách a sukniach sa nechávali diery pri drieku alebo na bokoch a vrecká sa nosili pod vrchnou sukňou. Na ozdobnej brošni, ktorá sa nosila pri páse či na opasku, sa na retiazkach nosili hodinky, kľúče, náprstky, nožnice a iné každodenné pomôcky. Tomuto ozdobnému prvku sa hovorí chatelaine, čo nemá slovenský ekvivalent. Móda jednoznačne prichádzala na naše územie ako teplý front, oneskorene oproti centru diania.

malé a nosili sa na šnúrke okolo zápästia. Louis Vuitton si založil firmu v roku 1854, ale prvé kabelky uviedli až v roku 1932. Veľké vrecká sa do ženského šatníka doteraz nevrátili. Dizajnéri chcú, aby ich módne návrhy vyzerali vždy dobre a aby čisto kopírovali telesné línie. Predmety vo vreckách by kazili výsledný efekt* ich umeleckého diela. Ako umelec to úplne chápem. Ako návrhár zo zásady šijem vrecká také veľké, aby sa tam zmestila moja pollitrová fľaša. Ako historik sa usmievam a pripisujem stratu vreciek na konto Napoleonovi, ale v tomto ma prosím necitujte. Móda je nevyspytateľná a tak trochu dadaistická. Ak chcete prenášať veci a hľadáte dobrý batoh na svoj boľavý chrbát, zvážte prebaľovací batoh. Sú to nepremokavé tašky s množstvom vreciek, určené ku kočíku. Prežijú toho veľa, nestoja tisíce, ani stovky, a modely propagované ako „pre oteckov“ sú v neutrálnej čiernej. Ak chcete vrecká, kúpte si pánske nohavice. * Nehovoriac o tom, že takto môžu predávať aj kabelky – riešenie na problém, ktorý vytvorili.

Mužom ostali vrecká všité do kabátov, viest a nohavíc – mimo období, keď prišli do módy tesné legíny a topánky na vysokom podpätku, aby ukázali ladné krivky mužských lýtok. Áno, legíny a podpätky boli prapôvodne určené mužom. Potom prišiel Napoleon s obľubou pre tenké, polopriesvitné látky a empír. Okolo roku 1800 sa začal dvíhať pás na šatách, až skončil tesne pod prsiami (Viď seriál Bridgerton). Vrecká tento trend kopírovali, nosili sa uviazané stále vyššie, ale postupne vymizli a na scénu prišli – retikuly. Prvé kabelky, ako ich poznáme teraz. Boli

Jeseň 2021

Magazín QYS

Matej Uhlár Fotografia: Netflix

V januári 2019 spoločnosti Legendary Television a Killer Films oznámili, že pripravujú miniseriál Simply Halston založený na živote slávneho návrhára Halstona. Príbeh vychádza z rovnomennej knihy Stevena Gainesa a v titulnej úlohe sa predstavil famózny Ewan McGregor. Keďže jesenné číslo nášho magazínu je venované móde, prinášame vám recenziu aj na tento seriál, ktorý mal premiéru v máji.

Téma čísla

Seriál Halston: Tuctový príbeh, ktorý v sebe skrýva podnetné myšlienky

Jeseň 2021

Magazín QYS

Priznám sa, že seriál ma spočiatku veľmi nelákal. Nemám totiž rád filmy z módneho prostredia. Berú mi aj tú najmenšiu ilúziu, že aj ja sa viem vkusne a štýlovo obliecť. Tento pocit sa vo mne ešte umocňuje, ak ide o módnych návrhárov, ktorí zároveň patria do LGBTI+ komunity. Už po niekoľkých minútach mi však bolo jasné, že práve tento seriál si nevyžaduje, aby bol divák nóbl. Dej príbehu je zasadený do šesťdesiatych až osemdesiatych rokov 20. storočia. Dobová krása a pompéznosť sa v ňom dosť často, občas až nepríjemne, bijú s LGBTI+ tematikou a vulgarizmami. Počas sledovania päťdielneho seriálu som mal dojem, akoby sa celý svet točil iba okolo hlavnej postavy egocentrického módneho návrhára Roya Halstona Frowicka. Príbeh mal byť podľa jedného zo scenáristov Ryana Murphyho totiž aj sondou do jeho osobnosti a myslenia. Tento zámer sa podľa mňa nepodarilo dostatočne naplniť. Na druhej strane, po skončení seriálu som si začal vyhľadávať informácie o tomto človeku. A možno práve to malo byť jeho cieľom.

Jeseň 2021

O niečom inom Hneď na úvod sa s hlavným hrdinom zoznamujeme skrz jeho spomienku z detstva. Malý chlapec prichádza domov a v ruke si nesie klobúk. Cez okno vidí, ako nejaký chlap bije jeho matku, zrejme je to jej manžel a jeho otec. Po hádke a bitke muž z domu odchádza a chlapec nájde svoju matku plakať. Daruje jej klobúk, ktorý sám vyrobil, a nasadí jej ho na hlavu, aby jej urobil radosť. Hovoril som si: super, seriál bude o nejakom géniovi, ktorý je citlivý, ale zároveň aj trochu šialený, takže v ňom určite nebude núdza o humorné situácie. A už som sa v duchu tešil, ako sa dobre zabavím a možno aj trochu rozcítim. No pre-šlo ďalších pár minút a mne začalo dochádzať, ako veľmi som sa v týchto očakávaniach mýlil. Príbeh sa mi zdal ľahko čitateľný a úplne predvídateľný. Halstonove ego, ktoré nemá hranice, musí predsa priniesť pád. Otázne pre mňa zostávalo, či pred pádom stihne prísť úspech. Obrovskú sebastrednosť hlavného hrdinu za-

Magazín QYS

hral Ewan McGregor tak výborne, že ku mne prenikala aj cez obrazovku. A ja som sa nedokázal do Halstona vcítiť. Moja myseľ vnímala podnety z príbehu, nad ktorými som sa však zamýšľal v úplne iných súvislostiach, než by seriál pravdepodobne chcel. Napríklad pri zábere, v ktorom sa módny návrhár v posteli dotýka pokožky svojho priateľa a následne dostáva inšpiráciu na vytvorenie dámskych šiat, som uvažoval nad tým, či by sa to dalo považovať za začiatok unisex módy. Podobné myšlienky mi vírili hlavou aj vtedy, keď Halston navrhoval parfum a rozhodol sa doň pridať ešte vôňu pánskej spodnej bielizne. Pri sledovaní hlavného hrdinu, ako pláva svojím životom, som neraz premýšľal nad tým, či pre geja nemôže byť ťažké tvoriť kolekcie dámskej módy. Dokáže dostatočne vnímať ženskú zmyselnosť a krásu? A najmä, môže byť preňho inšpiráciou? Zábery na často nešťastného hlavného hrdinu vo mne vyvolávali dojem, že by možno urobil lepšie, keby sa zameral výhradne na pánske kolekcie. Možno by ho to napĺňalo väčším šťastím. Zmanipulovaný divák Doslova tuctový príbeh hovorí o snoch, nenaplnených víziách, následne o nezvládnutí vlastnej slávy a neskôr o chorobe AIDS. Hoci ste podobný príbeh videli určite už niekoľkokrát, Halston má v sebe niečo, čo vás núti dopozerať tento seriál až do konca. Je to práve osobnosť módneho návrhára, ktorá je pre divákov a diváčky rébusom. Vždy, keď som už mal Halstonovho správania plné zuby a chystal som sa seriál vypnúť, urobil niečo, čo bolo úplne mimo charakteru jeho vykreslenej osobnosti. Niečo citlivé a empatické. Ako napríklad vtedy, keď sa na toalete rozprával so svojím zamestnancom a presviedčal ho, aby nebral drogy. Vcítiť sa do hlavného hrdinu bolo pre mňa naozaj ťažké. Chýbali mi totiž indície, ktoré

Jeseň 2021

by mi napovedali o jeho morálnych zásadách a príčinách jeho rozhodnutí. Porozumieť umelcovej duši sa mi podarilo až počas jeho prvého citového výlevu vo chvíli, keď ho chcel opustiť priateľ, ktorého miloval. Vtedy som si asi po prvý raz uvedomil, že za tou maskou egoistického nafúkanca sa vlastne skrýva citlivý človek, ktorý zo všetkého najviac túži tvoriť, byť slobodný - a cítiť sa v bezpečí. Stále je tu však jedna skutočnosť, ktorá ma na osobnosti módneho návrhára neprestáva miasť a ktorú si nedokážem dostatočne vysvetliť. Miloval mužov, hoci im to nikdy nepovedal. Oveľa lepšie vychádzal s kamarátkami, ktoré ho nikdy nepodrazili, v každej situácii stáli za ním a boli mu oporou. Z hľadiska príbehovej schémy je seriál Halston klasickým životopisom o vzostupe a páde, ktorý s relatívne konvenčnou formou, ale zato so starostlivou dikciou, akcentuje signifikantné žánrové prvky, teda opojenie slávou či obsesiu úspechom. Halstona môžeme vnímať ako akúsi extravagantnú alegóriu o zapredanosti a odvekom súboji medzi autonómiou umelcov a mašinériou biznisu. To sa neodmysliteľne spája s excelentným soundtrackom a subverzívnou estetikou, ktoré fantasticky lemujú magickú retro atmosféru rokov šesťdesiatych, sedemdesiatych a osemdesiatych. Ewan McGregor predviedol jeden z najlepších hereckých koncertov svojej doterajšej kariéry – a nielen preto, že počas seriálu takmer nezmizne z obrazovky. Až po bližšom spoznaní skutočnej osobnosti Halstona som si uvedomil, ako dôveryhodne McGregor stvárnil jeho ambivalentnú egoistickú povahu, ako fenomenálne zachytil jeho maniere, distingvovanú intonáciu, afekt, ale aj eleganciu a kultivovanú reč tela, ktoré spoločne tvorili jeho špecifickú narcistickú charizmu.

Magazín QYS

Autor textu: Andrej Kuruc Fotografia: Archív Andreja Kuruca

Cseri Mihály alias Lilli: Bola som prvá drag queen, ktorá vystupovala na Szigete Cseri Mihály sa narodil v Budapešti v roku 1954. Vyštudoval odbor modelovania a maľovania porcelánu na Vysokej škole aplikovaného umenia. V súčasnosti je na dôchodku a vlastní penzión. „Aj keby ste to o mne nepovedali,“ s úsmevom začína svoje rozprávanie.

Cseri Mihály na fotografií v strede

Jeseň 2021

Magazín QYS

Cseri prevádzkuje swingers klub a trans/ bisexuálny klub, pričom ešte stále vystupuje v rôznych drag šou v zahraničí. „Na Facebooku som pod svojím mužským menom, ale profilovou fotkou ženy v drag kostýme. Moje drag meno je Lilli. Takže som out, čo sa týka mojej transrodovosti.“ Má brata a sestru. „S bratom som v kontakte, ale so sestrou už nie, pretože má psychické ťažkosti,“ vysvetľuje Cseri. Otec mu zomrel, žije teraz s mamou. Stará sa o ňu, lebo potrebuje opateru. „V rodine sme sa nikdy nebavili o tom, čo robím. Vedeli to, lebo som musel mať niekde uložené ženské šaty a veľakrát ma v nich aj nachytali,“ spomína. Ale nesprával sa pred nimi otvorene ako queer človek, lebo sa bál, že im ublíži, že ich zraní. Bola to zvláštna dualita žitia. Tvárili sa, že o jeho identite nevedia. Často dával ako drag queen Lilli rozhovory do médií. Mama ho v oblečení nespoznala, spoznala len jeho hlas. Už ako mladý tušil, že je iný, ale nevedel, čím presne. Nepriťahovali ho dievčatá. Neskôr sa zoznámil s ľuďmi z magazínu Mások a šéfredaktor sa ho opýtal, či nechce pomáhať na Karolíninej ulici pri anonymnom testovaní na HIV. Bolo to po večeroch, tak súhlasil. „Čo sa týka testovania, kamaráti sa báli, ale naša prítomnosť ich presvedčila, nám dôverovali.“ Opisuje svoju prácu. Ubezpečili ich, že ich nebudú outovať, a potom k nim už chodili pravidelne. „Raz prišiel na testovanie majiteľ gejského podniku Lokál, ktorý ma tam videl, a opýtal sa, či chcem robiť v jeho bare.“ Lokál bol prvý oficiálny gejský bar v Maďarsku. Nachádzal sa na Kerestésovej ulici oproti umeleckému klubu Fészek a vlastnilo ho priebežne viacero majiteľov. Nakoniec vlastníctvo prebral Terry Black. Pred pádom komunizmu sa usporadúvali len bytové párty. To bol pre queer ľudí takmer jediný spôsob, ako spoznať nových kamarátov. A ešte boli dve neoficiálne miesta, Egyetem Café a Diófa. Diófa bola reštaurácia a piváreň, kaviareň Egyetem na námestí Felszaba-

Jeseň 2021

dulás sa od desiatej večer až do štvrtej ráno menila na gej-bar. Tá mala ohromné meno, ako jedno z mála miest v meste priateľských k gejom. Cez deň tam chodili aj heterosexuálni ľudia, okolo ôsmej večer ju zavreli, rýchlo upratali a o deviatej to už bol podnik, kde sa mohla stretávať komunita. „Kaviareň existovala už keď som bol malé dieťa. Počúval som, že by som tam nemal chodiť, pretože tam si muži vyberajú mužov,“ dodáva Cseri. Zaujímavosťou bolo, že v oboch podnikoch pracoval ten istý čašník, ktorý bol z komunity a priviedol tam svojich LGBTI+ priateľov a priateľky. Bar Lokál otvorili až neskôr, v roku 1989. Cseri v ňom pracoval od roku 1989 do roku 2002, keď ho zrušili. Podnik mal najviac 190 metrov štvorcových a niekedy sa tam tlačilo až 450 ľudí. Vrchný bar bol „leather“. „Nemuseli ste mať na sebe kožu, ale kožené topánky a veci viseli zo steny, bolo tam kožené sedenie. Spodný bar bol spojený s diskotékovou miestnosťou. Steny mal pokryté červeným čalúnením,“ spomína. Otvorené mali počas víkendov, celý rok. „Chodili tam aj transrodoví ľudia, ktorí sa obliekli doma a priviezli sa taxíkom.“ To bolo ešte koncom osemdesiatych rokov; taxikári k nim neboli hrubí, hoci sa tvárili zvláštne. Ľudia si obyčajne volali rovnakého taxikára, ktorý ich potom odviezol aj domov. Nemali problém s políciou, neotravovala ich, aj keď registrovala, že je to miesto, kam chodia gejovia. Prichádzali k nim však výtržníci, ktorí sa ich snažili vydierať, ale nikdy nepochodili. V tom období existoval aj bar Angyal, ktorý viedla iná skupina ľudí. V ňom sa uskutočnilo zopár veľkých policajných razií. „Raz majiteľ pozval na vystupovanie jednu drag skupinu, ale neprišla. Tak povedal mne a ešte jednému kolegovi, aby sme spravili drag šou,“ opisuje svoje drag začiatky. Samozrejme, vedeli o čo ide. „Vtedy som zistil, že toto je to, čo cítim. Veľmi sa mi páčilo, keď so mnou muži flirtovali, keď ma videli v drag kostýme,“ opisuje Cseri svoje prežívanie.

Magazín QYS

Vystupovali všade: „Mali sme celkom dobrý herecký drag súbor. Bola som prvá drag queen, ktorá vystupovala na festivale Sziget. Moja kariéra stúpala, až kým sa neobjavili noví ľudia.“ Konkurenciou im bola Iréna Csepi z baru Angyal, ale len na javisku. „Boli sme priatelia a pomáhali sme si,“ dodáva. Organizovala sa Priscilla party, kde ich dva „housy“ súťažili. Pripravovali šou na celý večer. A najlepšie vystúpenie získalo cenu. V skupine ich bolo asi pätnásť. Viacerí dnes už nežijú. Lilli sa zúčastnila ako drag queen aj na Megay party, ktorá sa konala každoročne od roku 2000 do roku 2010. „Išli sme tam vždy ako malý tím a vždy sme vyhrali.“ Viaceré vystúpenia z tejto párty sú na YouTube. Slovenskí producenti pripravili pódium za pol milióna eur. Bolo lepšie ako v tom čase na Eurovízii. „Keď som vyhral, musel som tancovať sedemnásť hodín na stoloch, stoličkách, bare, všade. Šou končila okolo polnoci a tancovali sme do obeda na druhý deň.“ Pomerne dlho hral aj rolu Chantal v známom muzikáli Le cage aux folles v divadle Operetta. Účinkovali v ňom známi maďarskí interpreti Felfoldi, Marika Németh, Péter Marik, Zsuzsa Kovács. „Hral som dohromady až v 480 predstaveniach.“ Rolu dostal vďaka tomu, že umelci často v bare sledovali ich drag šou. „Postava Chantal bola tanečníčka a veľa rozprávala. Nemali vtedy nikoho, kto by sa výškovo hodil do postavy Chantal, tak oslovili mňa,“ spomína. Aj v súčasnosti pravidelne chodí do Berlína, Luxemburgu či Belgicka, niekoľkokrát do roka tam vystupuje ako Lilly. Má fetišové stretnutia v Zürichu. „Mala som dobrú kariéru, a stále mám a nechcem robiť kompromisy. Vyšlo o mne mnoho článkov v magazíne Mások. Stal som sa hlavnou divou v bare Lokál. Vydláždil som cestu iným drag queens,“ hovorí o svojej kariére. Keď Cseri porovnáva minulosť s dneškom, predtým vnímal v komunite väčšie porozumenie a solidaritu. Málo ľudí bolo out, čiže do určitej miery boli ako jedna rodina. To už

Jeseň 2021

neexistuje a chýba mu to. Súčasné obdobie považuje za horšie – keď ide okolo ľudí, pľujú naňho, zatiaľ čo kedysi sa mu niečo také nestávalo. „Síce na mňa čumeli, ako keby som bol UFO, ale nestarali sa do mňa.“ Cestoval do práce metrom a mal make-up, nosil slnečné okuliare o desiatej večer, ale nič sa mu nestalo. Vraj vtedy prakticky nebola agresivita, teraz jej je oveľa viac. Čo sa týka Pride-u, myslí si, že by mal byť taký ako vo Viedni, San Franciscu – mala by to byť párty. V dnešných podnikoch ako Alterego a Why not? sa Cseri necíti dobre. Chodí do nich veľa heterosexuálnych ľudí, v Budapešti mu chýba špeciálne miesto len pre gejov. Ak také sú, tak sú veľmi stiesnené a malé. Zo súčasných LGBTI+ organizácií je v kontakte s Hattérom, kvôli podpore bisexuálnych ľudí. Veľa sa hovorí o ženskej bisexualite, málo o mužskej. Nikto sa za to poriadne nepostavil. Preto založil bisexuálny klub, a tiež transrodový klub. „V Budapešti nie je trans klub, kam môžete ísť o druhej popoludní na kávu a porozprávať sa s transrodovým človekom,“ dodáva.

Magazín QYS

Keď sa muži v sprche plesnú po zadku, je to OK?

Jeseň 2021

Drama Queer

Dvaja zápasníci sa stretávajú na opačných stranách ringu. Čaká ich súboj na život a na smrť? Hoci k nejakému stretu v tmavom priestore divadla dôjde, ku koncu si dvaja muži padajú do náručia a nachádzajú bezpečie.

Marek Hudec Fotografie: Maciej Zakrzewski, Ewelina Jaśkowiak, Jacek Domański

Poľská hra Bromance skúma kamarátstva mužov

Magazín QYS

Poľská divadelná inscenácia Bromance sa odohráva na malom priestore jednej žinenky v tmavej divadelnej sále, no za vyše hodinu otvorí niekoľko dôležitých tém. Predovšetkým však po sebe zanechá úvahu o tom, ako dnes vyzerajú kamarátstva medzi mužmi, čo je v nich akceptovateľné a čo už nie, aký dotyk ich bude usvedčovať z homosexuality a aký je ešte nevinný. Keď sa v sprchách plesnú po zadku, je to OK? Keď jeden druhému hladí vlasy? Keď sa počas zápasenia dotýkajú medzi nohami? Bromance vytvorili tanečníci Michał Przybyła a Dominik Więcek pre rezidenčný program Scena Robocza pred tromi rokmi a v októbri inscenáciu prinášajú aj na slovenský divadelný festival Drama Queer. Tak ako v origináli, aj počas návštevy v Bratislave sa budú snažiť do priebehu hry vtiahnuť publikum. Tango bolo kedysi vytvorené ako tanec dvoch mužov „V roku 2016 nás oboch prijali do súboru Polski Teatr Tańca, kde sme počas náročného roka plného rôznych predstavení boli viackrát spárovaní do duetu. Začali sme spolu pracovať a zistili sme, že si rozumieme na viacerých úrovniach,“ spomína si Dominik. „Neskôr nás vzali do programu v Poznani a začali sme spolu pripravovať viacero projektov. Nadchli nás témy, ktorým sa venovala kniha od Jane Ward s názvom Not Gay: Sex Between Straight White Men. V nej presne skúma vzťahy medzi heterosexuálnymi mužmi, ktoré boli v minulosti plné intimity, no postupom času ich pokazila toxická maskulinita.“ Dominik pripomína, že aj tanec tango bol pôvodne vytvorený pre dvoch mužov. Počas výskumu k hre Bromance uvažovali aj nad rituálmi, počas ktorých sa z chlapcov stávajú muži, a ako je mačistický svet hierarchizovaný. Inak sa k sebe napríklad správajú muži na rôznych úrovniach moci. Bežne si podávajú

Jeseň 2021

ruky, no značí to istý odstup, nič to nehovorí o vzťahu, ktorý medzi sebou majú. Ruky si predsa podávajú kolegovia v práci, neznámi ľudia pri prvom stretnutí, ale aj kamaráti. „Od začiatku sme vedeli, že sa inscenácia bude odohrávať v ringu. Odkazujeme tým na svet športu, v ktorom sú mnohé situácie akceptované bez podozrenia, že ide o homosexualitu, napríklad dotyky zápasníkov,“ vraví Michał. Keď muži tancujú, sú automaticky gejmi? Tanečníci v hre rozprávajú aj o svojom živote. Michał necháva ľudí v publiku čítať list, ktorý napísal svojmu otcovi, a s Dominikom hovoria o svojom vzťahu, ktorý má zámerne zostať pred divákmi a diváčkami nejasný, zahmlený. „Vedeli sme, že keď vystúpenie nazveme Bromance, bude ich to navádzať k predstave, že sme pár,“ vysvetľuje Michał a dodáva, že spolu nechodia. „Chceme tiež poukázať na stereotyp, že muži, ktorí tancujú, sú automaticky gejovia,” hovorí Dominik. Hra s publikom je dôležitou súčasťou diela. Okrem spomenutého čítania listu si diváci a diváčky s tanečníkmi zahrajú aj šarády. Tie sú zakaždým iné. „Dominik počas nich robí na pódiu šialené veci, vždy niečo iné. Zabáva publikum, zabáva mňa, ale myslím si, že aj seba,” avizuje Michał. Vnímajú, že situácia pre LGBTI+ ľudí sa v strednej Európe zhoršuje. Ich inscenácia však vznikala v liberálnom priestore rezidenčného programu Scena Robocza, ktorý často podporuje queer umenie. „No a zároveň sme hru pripravovali spolu s Michałom. Keď sme sa naučili, že je v poriadku sa medzi sebou rozprávať o zložitých veciach, bolo jednoduché atmosféru bezpečia preniesť na pódium.“

Magazín QYS

Odmietli sme čokoľvek škrtať

Počas vystúpenia sa zas jeden starší pán v hľadisku neustále rozprával sám so sebou. Dominik na to pohotovo zareagoval v jednej zo scén, keď monológ adresuje svojmu otcovi, a nečakane sa obrátil na muža v hľadisku. Šokovaný konfrontáciou, muž potom prestal.

Jeseň 2021

Zdalo sa im, že inscenáciu prezentujú „v bubline“, a teda sa nemali prečo báť homofóbnych útokov. Keď ju však raz hrali v menšom poľskom meste, dostali otázku od PR pracovníka lokálneho divadla, či by mohli v texte hry spraviť pár úprav. „Na pódiu sa napríklad rozprávame o tom, kto má aký dlhý penis. Pýtali sa nás, či by sme tú pasáž nemohli vyškrtnúť. No my sme argumentovali, že to nie je nijak vulgárne a odmietli sme čokoľvek škrtať,“ spomína si Michał. Počas vystúpenia sa zas jeden starší pán v hľadisku neustále rozprával sám so sebou. Dominik na to pohotovo zareagoval v jednej zo scén, keď monológ adresuje svojmu otcovi, a nečakane sa obrátil na muža v hľadisku. Šokovaný konfrontáciou, muž potom prestal. Tanečníci tvrdia, že sú pripravení na podobné situácie a radi improvizujú. A hoci počas zápasenia hovoria o zložitých zážitkoch, je to dôležité. Sú to totiž ich osobné spomienky, ale zároveň situácie, s ktorými sa diváci a diváčky môžu stotožniť, ako napríklad zložitý vzťah s rodičmi či ťažký coming-out. Mnohí sa im po predstavení prišli zdôveriť. Inscenáciu zatiaľ síce tanečníci významnejšie nezmenili, no často sa o tejto možnosti rozprávajú. Za tri roky sa zmenil ich život, ich kariéry, majú nových partnerov, mohli by nové skúsenosti reflektovať. Zatiaľ sa však pre to nerozhodli, a Bromance teda v Bratislave uvidíte v rovnakej podobe, v akej inscenáciu premiérovali.

Magazín QYS

Jeseň 2021

Magazín QYS

Jeseň 2021

Magazín QYS

Sladkých 15 6. - 11. 10. 2021

ORGANIZÁTORI

BRATISLAVA

www.ffi.sk

PARTNERI Podujatie financne ˇ podporil

Jeseň 2021

Magazín QYS

Ria Gehrerová Fotografie: Film Expanded a Šimon Havel

Rozhovor

Režisérka Barbora Chalupová: Ani v ateistickom Česku sa roky nedarí prijať manželstvá pre gejov a lesby

Jeseň 2021

Režisérka Barbora Chalupová nakrútila dokument o tom, ako sa v Česku nedarí presadiť manželstvá pre gejov a lesby. Hoci sú v Česku registrované partnerstvá schválené už od roku 2005, manželstvá sú zatiaľ v nedohľadne. Chalupová vo filme Zákon lásky ukazuje, ako návrh zákona takmer štyri roky ležal v parlamente a politici sa o ňom báli rokovať a hlasovať. Hoci sú podľa prieskumov dve tretiny obyvateľov a obyvateliek Česka za manželstvá gejov a lesieb, silný hlas v debate má aj katolícka cirkev, česká Aliancia za rodinu či predsudky. „Podarilo sa nám zachytiť obraz českého politikárčenia. Keď si divák do filmu dosadí akýkoľvek návrh zákona, ktorý je mu blízky a zaujíma sa oň, tak prepadne veľkej frustrácii a dopadne na neho bezvýchodisková snaha niečo zmeniť,“ hovorí o svojom filme Chalupová. Film sa bude dať pozrieť v októbri na Filmovom festivale inakosti. Text vznikol v spolupráci s Denníkom N. 42

Magazín QYS

V Česku sú registrované partnerstvá schválené už od roku 2005. Manželstvá pre gejov a lesby sa však aktivistom nedarí presadiť. Prečo? Pretože snemovňa nemá odvahu hlasovať o tomto návrhu zákona. Po takmer štyroch rokoch natáčania sme sa stali svedkami len prvého hlasovania v prvom čítaní. Dovtedy ich celkom ignorovali. Myslím si, že sa boja o svoje kreslo a nie sú si istí, či je na to česká spoločnosť pripravená. Podľa prieskumov sú za manželstvá aj pre gejov a lesby dve tretiny opýtaných. Prečo sa tejto témy politici boja, keď vidia, že väčšina ľudí je za? Politici, ktorí túto myšlienku radikálne odmietajú, si to podľa mňa v skutočnosti ani nemyslia. Je to len populistický krok pred októbrovými voľbami. Napríklad pán poslanec Tomio Okamura (SPD) prehlásil, že by radšej vyskočil z okna, než aby si ho adoptoval homosexuálny pár. Lenže on má brata geja, s ktorým má dobrý vzťah, a je jasné, že to hovorí preto, aby sa dostal do novín a dal svojim voličom jasný odkaz, že s nimi vo voľbách počíta. Proti manželstvám pre homosexuálne páry sú najmä konzervatívne kresťanské iniciatívy. Ako je to v ateistickom Česku? Vzhľadom na to, že manželstvá pre všetkých už boli uzákonené v katolíckom Španielsku či v Severnom Írsku, nevidím veľký prienik medzi tým, či je spoločnosť katolícka a či v nej bude takýto zákon schválený. V Česku túto snahu dlhodobo brzdí strach z toho, čo by mohlo prísť po jeho schválení. Najčastejšie sa hovorí o tom, že to bude ničiť tradičné rodiny. Ale v čase, keď tu máme 55-percentnú rozvodovosť, by sme si asi mali opätovne položiť otázku, čo to vlastne je tá tradičná rodina.

Jeseň 2021

Tradičná rodina je však tiež akýsi ideál, ktorý vytvorila cirkev. Ako do tejto debaty vstupuje cirkev v Česku? A aký má vplyv? Mala som pocit, že malý, ale uvedomila som si, že hoci je česká spoločnosť ateistická, stojí na kresťanských základoch a na ľudí preto pôsobia aj cirkevné autority. Zasahuje to napríklad aj mňa. Pochod za rodinu nebýva namierený len proti rovnakopohlavným zväzkom, ktoré sa ma osobne netýkajú, ale napríklad aj proti potratom. A to už sa ma týka. Pochody za rodinu v Česku nie sú obrovské, ale majú tu silnú základňu, ktorú je počuť. Proti manželstvám pre všetkých v Česku vystupuje aj Jana Jochová z českej Aliancie za rodinu. Je manželkou Romana Jocha, riaditeľa slovenského Inštitútu pre výskum práce a rodiny. Ten tam bol dosadený ministrom práce, aby do inštitútu priniesol aj konzervatívnejšie názory. Dokáže Jana Jochová podľa vás v Česku zastaviť snahu zaviesť manželstvá aj pre gejov a lesby? Myslím si, že nie. Aj preto, že ich organizácia niektoré kroky nie celkom domyslela. Spočiatku mala v mojom dokumente vystupovať ako jedna z hlavných postáv, teda ako opozícia voči Czeslawovi Walekovi, šéfovi iniciatívy Jsme fér, ktorá sa snaží uzákoniť manželstvá aj pre rovnakopohlavné páry. Okolo roku 2019 však mala Jochová v médiách veľmi homofóbne vystúpenie. Hovorila, že ak by bol jej syn gej, tak by si priala, aby zostal sám. Polemizovala tiež o tom, či homosexualita nie je choroba. Vtedy som si uvedomila, že ona nie je protistrana, ktorú hľadám. Prečo? Chcela som nakrúcať o manželstve, a nie o homosexualite ako takej. Tieto otázky už má česká spoločnosť v 21. storočí zodpovedané. Niektorí jedinci ako Jochová však evidentne nie. Rétorika Aliancie za rodinu sa časom zmenila a do médií už vysielali najmä svojho právnika, ktorého názory neboli také

Magazín QYS

ostré. Sami teda Janu Jochovú dali trocha do úzadia. Hlavnou tvárou sa teda stal právnik Jan Gregor. Mohol by byť úspešnejší v snahe zastaviť iniciatívu Jsme fér? Rétoricky je určite schopnejší. Je to mladý chalan a je to pre nich dobrá voľba. Jochová však bola pomerne úspešná, podarilo sa jej v parlamente v prvom čítaní presadiť návrh, aby manželstvo muža a ženy v Česku dostalo ústavnú ochranu. Rovnako je to aj na Slovensku. Celý proces však zastavil koniec volebného obdobia, a jej návrh bude musieť znova prejsť snemovňou. Prakticky rovnako skončil aj návrh manželstiev pre všetkých. V prvom čítaní ho poslanci schválili, ale po voľbách bude musieť byť predložený znovu. Môže byť Jana Jochová so svojou iniciatívou úspešná? Viete si predstaviť, že by sa manželstvo muža a ženy dostalo do českej ústavy? To závisí od októbrových volieb. Myslím si však, že to neprejde, pretože to spoločnosť ani sami poslanci nechcú. V snemovni sa o týchto dvoch návrhoch hlasovalo v apríli. A práve preto, že poslanci nechceli povedať svoj názor, tak schválili obe novely a predĺžili rokovania vo výboroch, aby to už snemovňa do volieb nestihla prejednať. Bol to ich odkaz spoločnosti, že sa nedokážu rozhodnúť, a preto poslali do ďalšieho čítania dva protichodné návrhy. Z môjho pohľadu je to ešte väčší alibizmus než odkladanie akéhokoľvek rokovania o návrhu, ktorý im tam ležal na stole. Mali dostatok času sa rozhodnúť, či ho podporia, predložený bol takmer štyri roky a rokovalo sa o ňom 15 hodín. Spomínate si na nejaký argument za alebo proti, ktorý dokázal zmeniť názor protistrany? Právnička Jsme fér napríklad argumentovala tým, že uzavrieť manželstvo môžu aj vrahovia alebo ľudia, čo neplatia výživné na deti, no nie dvaja muži alebo dve ženy. Veľká časť odporcov sa zasa odvoláva skôr na pocity, že je to niečo neprirodzené alebo nechutné.

Jeseň 2021

Predsudky, ktoré spoločnosť má, zvyčajne miznú, keď sa ľudia stretnú s reálnym homosexuálnym párom a vidia, že rieši úplne rovnaké problémy a teší sa z tých istých vecí ako oni. Na príklade Holandska, kde je manželstvo pre všetkých schválené už 20 rokov, vidíme, že to nijako neohrozilo heterosexuálne vzťahy. Nie je to žiadne privilégium, len majú všetci rovnaké práva. Ľudia, ktorí sú proti, sa často boja, že naozaj prídu o svoje istoty. Sú to ľudia, ktorí prídu z práce, ktorá je zle platená, majú drahý nájom a na krku exekúcie a ďalšie problémy, ktoré v Česku máme, a zrazu prídu domov a tam majú niekoho, koho milujú a je to ich istota. Časť z nich má pocit, že to jediné, čo majú a čo sa im podarilo, je manželstvo a rodina, a že im to niekto chce vziať. Lebo tak protistrana často argumentuje, hrozí, že ak sa gejovia a lesby budú môcť sobášiť, spôsobí to rozpad civilizácie, zničí sa tradičná rodina a nastane nová doba. Nie je to však pravda. Pre heterosexuálne páry to nič nemení. Ich blízki by navyše mohli žiť šťastnejším životom a nie v neistote. Pre mňa je najdôležitejší argument za svadby aj pre gejov a lesby ten, že deti, ktoré vyrastajú v ich rodinách, lebo sú napríklad z predchádzajúceho manželstva, nie sú chránené. Ak sa totiž niečo stane biologickému rodičovi dieťaťa, ktoré spolu vychovávajú, bude o jeho osude rozhodovať súd a otec alebo matka, ktorí ho po celý čas vychovávali, naň nemajú žiadne práva. V dokumente ukazujete, že okrem cirkvi a pani Jochovej v Česku proti LGBTI+ komunite vystupujú aj agresívnejšie a vulgárnejšie skupiny, ktoré priamo protestujú na Prideoch alebo iných spriatelených podujatiach. Dá sa povedať, čo je to za skupinu ľudí? Sú to rozhnevaní českí náckovia, ktorí sú nielen proti manželstvu, ale aj proti samotnému Prideu. Protestujú proti nemu každoročne. Hoci je ich vystupovanie veľmi agresívne a hlasné, nie je ich mnoho, a dav na Dúhovom pochode ich poľahky prevalcuje.

Magazín QYS

V dokumente mapujete najmä snahy iniciatívy Jsme fér o presadenie manželstva pre všetkých. Nelákalo vás podrobnejšie nahliadnuť aj do toho, ako fungujú iniciatívy namierené proti nim? Viac ako samotná vyhrotená debata ma zaujímal legislatívny proces a cesta zákona. Pracovne tomu hovoríme tragikomická road movie. Chcela som vidieť lobing v poslaneckých kluboch, ako sa tvorí iniciatíva. Od vzniku, zbierania petičných podpisov až po osobné schôdzky a prezentácie, ktoré by k tomu mali dopomôcť. Nečakala som však, že sa ten zákon zasekne v prvom čítaní, a že tá cesta bude takáto krátka. Dramaturgia filmu sa teda síce zmenila, ale podarilo sa nám vďaka tomu zachytiť obraz českého politikárčenia. Keď si divák do filmu dosadí akýkoľvek návrh zákona, ktorý je mu blízky a zaujíma sa oň, prepadne veľkej frustrácii a dopadne na neho bezvýchodisková snaha niečo zmeniť. Ja sama som si dávala otázku, či by som mala dostatok energie, trpezlivosti a sily bojovať s českou spoločnosťou, a najmä so snemovňou. Budete snahu o uzákonenie manželstiev pre gejov a lesby sledovať aj v ďalšom volebnom období? Budem, ale len ako občianka, nie ako filmárka. Stáli sme pred dilemou, či to bude ešte dlhší časozberný dokument, ale rozhodli sme sa, že máme dosť materiálu a že tá debata sa bude aj tak nasledujúce štyri roky iba opakovať. Zo zahraničia vieme, že debata je všade rovnaká a aj argumenty sú rovnaké na oboch stranách. Radšej než popisovať túto debatu odznova, sme si povedali, že sa pred voľbami staneme súčasťou tej debaty. Na Slovensku je v súčasnosti snaha skôr presadiť „životné partnerstvá“, ktoré by fungovali podobne ako registrované partnerstvá a mohol by ich uzavrieť homosexuálne aj heterosexuálne páry. Aktivisti sa tak snažia vyhnúť nálepke registrovaných partnerstiev aj manželstiev. Je takáto snaha o postupnú

zmenu aj v Česku? Napríklad posilniť inštitút registrovaného partnerstva tým, že by páry získali viac práv? Na stole bola aj možnosť, že by sa registrované partnerstvo posilnilo o niektoré práva, ale nevolalo by sa to manželstvo. V niektorých prípadoch sa to totiž často stáva debatou o pojme a nie o právach. Ale to iniciatíva Jsme fér odmieta. Stále by to totiž znamenalo delenie ľudí na dve skupiny. Navyše sú pod tlakom výčitky, že pri presadzovaní svojich práv používajú salámovú metódu. Z môjho pohľadu registrované partnerstvo nič neprináša, je to len akési schválené českou spoločnosťou, že dvaja ľudia môžu žiť spolu. Urobia si „garden párty“, ale to je asi tak všetko. Iniciatíva Jsme fér to odmieta aj preto, lebo chcú všetky práva naraz a vidia, že česká spoločnosť je na to pripravená. Na svoj film ste vyzbierali viac ako 700-tisíc českých korún (asi 28-tisíc eur). Podobnú zbierku ste robili aj pri filme V sieti o zneužívaní detí na internete, ktorý ste režírovali spolu s Vítom Klusákom. Dajú sa dnes filmy nakrúcať tak, že sa spoľahnete na pomoc a podporu bežných ľudí v zbierkach? Pred rokmi by som sa takúto zbierku neodvážila urobiť. Ale mám pocit, že už k nám tento spôsob financovania pomaly prichádza. Vo videohernom priemysle je bežné, že si ľudia predkupujú hry alebo ich financujú sami. Množstvo tvorcov už takto funguje. No ak usporadúvate takúto zbierku pre film, nie je to ani tak kvôli financiám, ale aj kvôli PR. Jej súčasťou je aj prvý trailer a oficiálne tým teda oznamujete, že to točíte. Na rozdiel od hraných filmov, keď sa film promuje v podstate od začiatku, si dokumentárny film tvorcovia nechávajú dlho pre seba, aby sa im ich zámer podaril. Film V sieti bol finančne veľmi náročný, pretože sa nakrúcal v ateliéri, rozpočet mal ako lacnejší hraný film. Hoci mal podporu od partnerov aj od štátneho fondu Českej televízie, zbierka naň bola v podstate volaním o pomoc, aby sme

Barbora Chalupová, (Foto: Šimon Havel) ho mohli dokončiť. Rovnaké to bolo aj pri filme Zákon lásky. Na začiatku sme netušili, že budeme nakrúcať časozberný dokument. Iniciatíva Jsme fér bola rozbehnutá, optimistická, ja sama som sa tým nechala naivne presvedčiť, že v priebehu roka a pol bude film nakrútený. Ale tým, že sa nakrúcanie predĺžilo, potrebovali sme ďalšie financie. Nechceli sme robiť nejaký merch, ktorý by sme museli opäť vyrábať. Zvolili sme si inú cestu a oslovili sme množstvo celebrít a umelcov, ktorí nám do zbierky darovali nejaký predmet alebo zážitok. Bolo tam fotenie s Robertom Vanom, piknik s hercami Janom Cinom a Petrom Vančurom, knihy. Stal sa z toho v podstate e-shop. Aj preto sa nám podarilo vyzbierať viac, ako sme pôvodne potrebovali. Koľko stojí nakrútiť časozberný dokument, ktorý vzniká štyri roky? Pár miliónov korún. Uvažovali ste o tom, že ak vyzbierate viac ako pol milióna, budete distribuovať film aj na Slovensko a do ďalších východnejších či balkánskych krajín, „kde sa debata o manželstvách gejov a lesieb ani nezačala“. Myslíte, že by váš film mohol zmeniť náladu v týchto

Jeseň 2021

krajinách? Takéto ambície nemám. Myslím si, že ten film môže pomôcť iniciatívam, ktoré sa o takúto zmenu snažia alebo ľuďom, pre ktorých je to blízka téma. Niektorých to môže inšpirovať, aj keď dokument sa nekončí happy endom. Určite je zaujímavé vidieť tú debatu o návrhu takto koncentrovane, v 90 minútach. Keď sme film púšťali zahraničným selektorom na západe, teda v Kanade, Švédsku a Dánsku, hovorili, že film je veľmi lokálny a dal by sa nakrútiť v každej krajine, ale najviac ich prekvapila rétorika v snemovni, že si politici môžu dovoliť prirovnávať homosexuálov k praktikujúcim pedofilom a zoofilom. Pýtali sa nás: „Ako si to niekto môže dovoliť povedať?“ Šokovalo ich, že rétorika v snemovni je v takomto stave. Je to však výstižný obrázok toho, čo sa deje v strednej a východnej Európe. So špeciálnou verziou filmu V sieti ste plánovali ísť aj do škôl, ale veľmi rýchlo prišla pandémia. Dostal sa film aj medzi tínedžerov a tínedžerky? Bohužiaľ, pandémia celkom zastavila školské projekcie. Mali sa im premietať akési zjednodušené verzie s edukatívnymi vstupmi, v ktorých naše herečky vysvetľujú, čo sa im

Magazín QYS

Jedna z herečiek po filme hovorila o tom, že mala z natáčania nočné mory a viacerí z filmového tímu to museli sami v sebe nejako spracovať. Ako to zasiahlo vás? Myslím, že všetci sme z toho mali nočné mory, najmä počas nakrúcania, ktoré trvalo desať dní. Keď som sa z ateliéru po nakrúcaní vracala domov, tak som si už nezapínala počítač ani žiadnu obrazovku, pretože ma to desilo. Aj keď sme si pred nakrúcaním robili výskum a rešerš o tej téme, prekvapilo ma to množstvo dospelých jedincov, ktorí tie akože dvanásťročné figurantky oslovili. V priebehu desiatich dní to bolo 2500 ľudí. Zaskočilo ma, že si muži, a v jednotkách aj ženy, neuvedomovali, že takáto skúsenosť a agresívna komunikácia môže deti doživotne poškodiť. Mali pocit, že keď je to online, nič to nezna-

Jeseň 2021

mená. Vy ste sa ako tínedžerka stretli s niečím takým? Nie, ja som nikdy nemala ani nemám sociálne siete. Nesnažili sa s vami po odvysielaní filmu dodatočne skontaktovať niektorí muži a vyhrážať sa vám? Jeden z nich chcel byť z filmu vymazaný a riešil to cez právnika. Ale mali sme dostatok dôkazov na to, aby vo filme mohol zostať, takže sme sa ním nedali zastrašiť. Bolo to tak široko medializované, že sa nás nikto ďalší neodvážil osloviť a radšej sa stiahli, aby na seba neupozorňovali. Jeden z tých, koho identitu ste vo filme ukázali, bol aj mladý muž, ktorý s herečkami naozaj komunikoval ako s deťmi a nesnažil sa ich nijako obťažovať alebo zneužiť. Boli ste s ním potom v kontakte? Áno, v strižni sme mu pustili záznam a chceli sme sa s ním dohovoriť na súhlase, či môžeme jeho tvár odtajniť. Vedel, v akom kontexte sa bude nachádzať, a súhlasil s tým. Bol to jediný muž, ktorý s herečkami komunikoval nevinne? Bohužiaľ, áno. Bol to posledný hovor celého nakrúcania. Aktivista Czeslaw Walek počas rozpravy v českej snemovni

deje a ako tomu zamedziť. Absolvovala som aj niekoľko debát po týchto projekciách, ale potom sa zavreli kiná a teraz čakáme, kedy to školám budeme môcť pustiť znovu. Myslíme si, že ak to deti uvidia v kine a po filme bude nasledovať debata s expertom alebo s tvorcami, tak to bude lepšie, ako to púšťať v triede, kde budú deti pozerať do telefónov. Potrebujeme, aby to vnímali. Učitelia a učiteľky majú už dnes k dispozícii množstvo materiálov, ktoré si potom môžu s deťmi v triedach prebrať. Projekt na školách však bude určite pokračovať.

Magazín QYS

Slovenskí filmoví nadšenci a nadšenkyne sa tento rok môžu tešiť na jubilejný 15. ročník Filmového festivalu inakosti. Od 6. do 11. októbra si budete môcť pozrieť filmy tematicky zamerané na LGBTI+ komunitu v bratislavskom Kine Lumière. Tak ako po minulé roky, aj tento raz budú súčasťou prehliadky krátke filmy z celého sveta. Dvadsať filmov v kategórii FFI Kraťasy je rozdelených do troch sekcií s názvami Boys, Stronger a Toxic (inšpirované známymi piesňami Britney Spears).

Téma čísla

David Benedek Fotografie: Filmový festival inakosti

Aké kraťasy nás čakajú na tohtoročnom Filmovom festivale inakosti?

Jeseň 2021

Magazín QYS

Cudzí syn FFi kraťasy: Boys Sedem filmov v tejto sekcii sa zameriava na sexuálne a milostné príbehy chlapcov a mužov. Snímka Panic rozpráva príbeh Ophira, ktorý poprosí svojho najlepšieho kamaráta o malú láskavosť. Alebo nie až takú malú. Počas ich zvláštnej, miestami až smiešnej sexuálnej noci v posteli sa spoločne naučia lekciu o intimite a o tom, aké je patriť do komunity. Krátky film s dlhým názvom Vo Francúzsku je Michelle mužské meno sa sústreďuje na mladého transrodového muža Michaela, ktorý sa po rokoch rozhodne navštíviť svojich rodičov. Otec ho vezme do striptízového baru, no celé to skončí nedorozumením. Film skúma transrodovú identitu, maskulinitu a cenu, ktorú je človek ochotný zaplatiť za prijatie. Švédsky film Nočný vlak predstaví Oskara, ktorý sa vracia nočným vlakom z pracovného pohovoru v Štokholme. Vo vlaku spoznáva Ahmada a obaja začínajú cítiť rovnakú túžbu.

Jeseň 2021

Pod názvom Tehličky sa skrýva zábavný americký kraťas o mužovi, ktorý si začína uvedomovať svoju homosexualitu a rozhodne sa sexuálne experimentovať s mužom. Snímka Túlavé psy vyliezajú v noci presvedčí diváka, že sexbiznis je často nebezpečný. Sexuálny pracovník Iqbal sa nevie zmieriť so svojou chorobou a presviedča svojho strýka, aby sa spolu vydali na výlet k moru. S filmom Rande s Dickom sa bude vedieť stotožniť mnoho gejov. Prináša totižto rozlúštenie, ako by vyzerali grindrové konverzácie naživo. Posledný film v sekcii Boys pochádza z Česka. Cudzí syn predstavuje šestnásťročnú Kristínu, ktorá sa vracia na sviatky domov. Čoskoro zistí, že jej otec má prekvapivé tajomstvo.

Magazín QYS

FFi kraťasy: Stronger Pásmo Stronger prináša osem filmov so situáciami, ktoré v konečnom dôsledku ľudí zoceľujú.

Je to komplikované

Francúzsky kraťas Krásky otvára tému dedinského prostredia, ktoré nemá rovnako progresívny pohľad na svet ako protagonista Leo. Ten totižto nachádza svoju silu a vášeň v mejkape a dragu. Jeho starší brat sa však bojí výsmechu. Zmija je trpko-sladký príbeh o začiatku priateľstva deväťročného Maria a excentrického geja Borcheho v odľahlom macedónskom mestečku. Obaja sa dokážu od seba navzájom učiť. Krátky film Pred erupciou prináša tak trochu iný pohľad na coming-out transrodovej osoby. Skupina chlapcov chodí pravidelne na výlety. Tento rok ich výlet dopadne trochu inak. Dokument Transrodové šťastie je skutočné zobrazuje mladé oxfordské aktivistky a aktivistov, ktorí začnú prostredníctvom graffiti bojovať proti tzv. radikálnemu feminizmu s vylúčením transrodových ľudí (TERF). V snímke Dva doláre pracuje čierna queer umelkyňa Syd v jednej z najhorších správ-

covských spoločností v meste. Ich jedinou možnosťou je oslobodiť sa a nasledovať svoje sny. V animáku Ešte pozeráte? sa zoznámite s Jamie. Jamie je dvadsaťročná kreatívna nebinárna osoba, ktorá sa počas izolácie v čase pandémie baví queer filmami a seriálmi. Izraelský film Je to komplikované prináša tému pozitívneho vnímania vlastného tela. Itamar je deprimovaný bucľatý muž, ktorý sa po nervovom zrútení presťahuje späť k mame. Začína cítiť napätie zo svojej sexuálnej orientácie, najmä keď spozná plavčíka Ronena. Posledný film Projekt Adam Basma prichádza rovno z českej filmovej školy FAMU. Režisérka filmu predstavuje príbeh svojho strýka, ktorý v mladosti utiekol z moslimskej rodiny, aby sa mohol stať brušným tanečníkom.

Jeseň 2021

Magazín QYS

Nezvestná FFi kraťasy: Toxic Každý človek si v živote zažil istú formu toxického vzťahu alebo toxického správania. Presne o tom je päť filmov v sekcii Toxic. V Brazílii každé tri dni zavraždia jednu transrodovú osobu. Vo filme Nezvestná hľadá Marilene svoju transrodovú dcéru. Hoci sa jej šance každým dňom zmenšujú, nádej zomiera posledná. Vo švédskom krátkom filme Krajina slobody oslavuje David narodeniny so svojimi priateľmi. Dobrú náladu čoskoro naruší skupina okoloidúcich s homofóbnymi prejavmi. Kraťas Imelda a Luis prináša jedinečný príbeh dvojčiat, ktoré zanedbáva vlastná matka. Majú iba jeden druhého a svoje sny. Ona chce byť mníškou a on chce byť dievčaťom.

Jeseň 2021

Kórejský film Tanec božskej dcéry predstaví transrodovú tanečníčku Shin-mi, ktorá dostane predvolanie na vojenské zdravotné vyšetrenie. Úrady však jej rodovú identitu neprijímajú. Posledná snímka zo sekcie má názov Sestry. Tri najlepšie kamarátky sa pohádajú s miestnymi chlapcami. Keď sa situácia vyhrotí, zachraňuje ich neznáme dievča.

Magazín QYS

Kristína Aschenbrennerová Fotografia: Filmový festival inakosti

Keď lekár stretne tanečníka v berlínskom klube...

Jeseň 2021

Celovečerný debut Daniela Sancheza Lopeza Keď chlapec stretol chlapca je pokračovateľom v rade filmov o vzťahoch na dobu určitú. Sú pohyblivé ako predstavy o Las Vegas – všetko je dovolené a čokoľvek sa stane, stane sa len pre danú chvíľu. A občas pre pokračovanie. Môžeme sa baviť o Linklaterových filmoch, ktorých názvy spája „Pred“ (Pred úsvitom, 1995; Pred súmrakom, 2004; Pred polnocou, 2013), o Víkende (2011) Andrewa Haigha, či filme Theo & Hugo (2016) Oliviera Ducastela a Jacques Martineaua. 52

Magazín QYS

Premisa je rovnaká a pokiaľ „sa“ niečo nepokazí, aj veľmi efektívna. Je v nich istá osudovosť, nostalgia instantnej spomienky. Svojím zasadením do konkrétneho prostredia sa neraz stávajú čímsi ako vyznaním tomu-ktorému mestu, či už je to Viedeň, Londýn alebo (ako teraz) Berlín. Formulka je na pohľad jednoduchá, no zároveň krehká. Náhodné stretnutie, zámienka pre rozhovor, ktorý prejde do konverzácie vlastne o čomkoľvek. O banalitách, životných filozofiách, globálnych problémoch a spoločenských otázkach či intimite a vzťahoch. Vyžaduje však vyváženie v aktuálnosti a nadčasovosti tém, ich naviazanosti na postavy, ale aj všeobecnejšiu zrozumiteľnosť, nehovoriac o citlivosti na rytmus a chémiu medzi hlavnými predstaviteľmi. Hoci hlavní protagonisti Keď chlapec stretol chlapca majú od tínedžerov ďaleko, film ako taký elegantne ladí s témou tohtoročného, jubilejného Filmového festivalu inakosti, ktorý sa koná od 6. do 11. októbra v bratislavskom Kine Lumière – a tá znie: Sladkých 15. V berlínskom klube sa stretávajú lekár Harry (Matthew James Morrison) a tanečník/cyklokuriér Johannes (Alexis Koutsoulis). Je to však až nasledujúce ráno, keď si spolu naozaj začnú. Harry potrebuje vytlačiť palubný lístok a Johannes mu ponúkne pomoc. Slovo dá slovo, zápal pre futbal sa stretne so zápalom pre tanec, a deň, ktorý sa začal sériou nepríjemností (a rekreačnými drogami) naberie na zaujímavosti. Túlanie sa dňom vždy len po najbližší bod v čase vytvára priestor pre ležérnu prehliadku Berlína, zatiaľ čo sa slovná hra preľne do výmen o záľubách, stereotypoch o gejoch, o vzťahoch, rodine, životnom prostredí, snoch a ich limitoch. Dialógy znejú uvoľnene, improvizovane a Morrison s Koutsoulisom ich podávajú s prirodzenou ľahkosťou. Rámované mäkkým zaostrením sa rozhovory presúvajú z jednej časti mesta do ďalšej. Ulice a parky striedajú detaily gest a mimiky v letne teplých, presvietených farbách.

Jeseň 2021

V rozhovoroch Harry a Johannes odkrývajú svoje zázemie – kým Harry inklinuje k liberálnym, progresívnym náhľadom a má v sebe istú nespútanosť, uhladenejší Johannes sa pohybuje na tradičnejšom konci, túži po rodine a láskou k tancu je bližšie k stereotypom o gejoch, ktoré Harry odmieta. Ich osobné nastavenie vytvára priestor na debatu, dodáva rozhovorom dynamiku a nepriamo pripomína životné „detaily“ a rozhodnutia, ktoré sa týkajú ľudí bez ohľadu na to, či sú gejovia, alebo nie sú. Na druhej strane film trochu dopláca na preferenciu „pohodového“ vyznenia v rámci hľadania rovnováhy medzi náladou veľkomesta a intimity okamihov, či balansu medzi nezáväznosťou momentu a závažnosťou tém. Tie neraz ostávajú načaté, akoby Sanchez Lopez nechcel prekročiť hranicu ich vymenovania. Niektoré motívy z úvodu filmu sa pomerne rýchlo vytratia a údernosť momentov či gest je zjemnená práve nesústredeným štýlom snímania a farebnou paletou. Veľká váha tak, logicky, spočíva na Morrisonovi a Koutsoulisovi, ktorí sú zohratí a darí sa im medzi Harrym a Johannesom udržiavať hravé napätie či vzájomnú zvedavosť. Ich interakcia vyvažuje práve tie miesta rozprávania, ktoré odchádzajú do stratena, a posilňuje pôžitok z prchavého momentu. Vo výsledku je Keď chlapec stretol chlapca príjemnou romancou, či skôr letmým románikom s ideálnym načasovaním a dĺžkou na to, aby film plynul stabilným tempom, akurát využil nastavenia naratívnej formulky a nenudil. Voľba mumblecore estetiky so zdanlivo improvizovanými scénami, ľahkou, blúdivou kamerou či „nulovou“ postprodukciou obrazu mu pridáva na šarme.

Magazín QYS

Filmový festival inakosti predstaví dospievanie troch transrodových dievčat

Alice Júnior

David Benedek Fotografie: Filmový festival inakosti

V programe Filmového festivalu inakosti nájdete aj tri celovečerné filmy, ktoré sa venujú životným peripetiám mladých transrodových dievčat.

Jeseň 2021

Magazín QYS

Lola

Prvý z nich je brazílsky film z roku 2019 s názvom Alice Júnior a titulnou postavou transrodovej youtuberky. Alice je bezstarostná, a tiež veľmi rozmaznaná. Okolnosti ju prinútia presťahovať sa do malého mesta, kde sa zdá, že jej nová stredná škola uviazla v čase. Alice sa musí zorientovať v novom prostredí a prekonávať predsudky, aby zažila to, po čom najviac túži: prvý bozk. Samotná synopsa filmu možno neznie veľmi inovatívne či vzrušujúco, ale o samotnom filme to rozhodne neplatí. Alice Júnior perfektne kombinuje prvky drámy a tínedžerskej komédie. Existuje veľké množstvo filmov s transrodovou tematikou, no nespomínam si na žiaden s takouto príjemnou, bezstarostnou atmosférou. Venuje sa síce vážnym problémom, ktorými si transrodoví ľudia denne prechádzajú, ale robí to takým spôsobom, aby ich pochopilo aj diváctvo, ktoré transrodovej problematike dosiaľ celkom nerozumelo. Napomáha tomu aj estetika filmu a fakt, že komunikácia medzi postavami sa často odohráva prostredníctvom sociálnych sietí, čo je dnešnej mladej generácii blízke. Stotožniť sa s Alice nie je vôbec ťažké: okrem toho, že je youtuberka, je obyčajnou tínedžerkou, ktorá chodí do školy, rada sa

zabáva a sleduje pekných chlapcov. Od ostatných sa nelíši ničím iným ako svojou rodovou identitou. S nástupom na novú školu jej však do života prichádzajú prvé vážne problémy, stretáva sa s transfóbiou a šikanou. Ale nenechá sa odradiť. Urputne bojuje proti represívnemu školskému prostrediu. Pri sledovaní filmu s ňou prežívame telesné a emocionálne problémy, avšak jej prístup k životu nás nemotivuje k tomu, aby sme ju ľutovali, ale skôr k tomu, aby sme jej držali palce. Pravdaže, veľkú zásluhu na tom má hlavná herečka Anna Celestino Mota, z ktorej výkonu vyžaruje obrovská radosť a mladistvá odhodlanosť (išlo pritom o jej prvú hereckú skúsenosť). Je skvelé vidieť po dlhšej dobe film, v ktorom transrodová postava nie je len depresívnou obeťou. Predpokladám, že aj transrodové publikum ocení pozitívnu reprezentáciu na veľkom plátne.

Francúzsky film Lola z roku 2019 na transrodovú tematiku nazerá celkom inak. Osemnásťročná transrodová Lola sa práve dozvedela, že môže podstúpiť operáciu. Mama, ktorá jej bola jedinou finančnou oporou, nedávno zomrela. S otcom sa Lola nevidela už dva roky, no kvôli poslednému maminmu želaniu sa stretnú a podniknú spolu cestu na belgické pobrežie. Uvedomujú si pri tom, že výsledok cesty nemusí byť taký ako očakávali. Film nám predstavuje dvadsaťštyri hodín zo života nahnevaného a nestáleho dievčaťa, ktoré hľadá lásku a prijatie. To má s mnohými ďalšími filmami s transrodovými postavami spoločné, no Lola tento príbeh rozpráva moderne a inovatívne. Dej sa sústreďuje na narušený vzťah Loly s otcom. V minulosti sa odcudzili, no počas spoločnej cesty si k sebe hľadajú cestu. Transfóbia vždy bolí, no ešte o niečo ťažšie musí byť, keď prichádza od vlastného rodiča. Na rozdiel od hrdinky filmu Alice Júnior, postava Loly nie je vykreslená výhradne pozitívne. Cieľavedomo si ide za tým, čo chce dosiahnuť, ale niekedy je to na úkor druhých. Napriek tomu jej fandíme a dúfame, že sa jej peniaze na operáciu nakoniec podarí získať. Aj v tomto filme dopomáha ku kvalitnému výslednému dojmu herecké obsadenie. Mya Bollaers v hlavnej úlohe preukázala ohromný herecký talent, hoci takisto ide o jej prvú hereckú rolu. Spoločne s hercom Benoîtom Magimelom, ktorý stvárnil Lolinho otca, dodávajú výrazu postáv určitú zlomenosť a beznádej, ktoré silno zasahujú aj diváctvo.

Jeseň 2021

Posledný z troch filmov je Valentina z roku 2020. Rozpráva príbeh sedemnásťročnej transrodovej dievčiny, ktorá sa presťahuje s matkou na brazílsky vidiek. Aby sa na novej škole vyhla šikane, pokúsi sa zapísať pod svojím novým menom a dúfa, že sa o jej transrodovosti nik nedozvie. Spoločne s mamou však čelia dilemám, keď škola oznámi, že na zápis je potrebný aj podpis druhého rodiča. Najväčší rozdiel medzi Valentinou a predošlými dvoma filmami je prístup hlavnej postavy k vlastnej transrodovosti. Valentina sa snaží transrodovosť schovať, a aby predišla komplikovaným situáciám v triede, je ochotná aj klamať. Film tematizuje skutočné problémy, aké sú mladí transrodoví ľudia bežne nútení prekonávať; niekedy stačí vydržať, inokedy však treba bojovať. Valentina si na novej škole nájde blízkych ľudí, niektorí z nich sú takisto queer. Príbeh Valentiny pôsobí presvedčivo, jednotlivé herecké výkony súznejú a skvelo sa dopĺňajú. Podobne ako to zažívajú queer ľudia v reálnom živote, ani postavám vo filme Valentina často neostáva v nepriateľskom prostredí nič iné, ako držať spolu a vzájomne sa podporovať. Film zobrazuje i ďalšie dôležité témy, na ktoré je potrebné upozorňovať – toxickú maskulinitu a transfóbne násilie mužov voči ženám. Vo viacerých scénach sa Valentina ocitá v nebezpečnej situácii po tom, ako muži v jej okolí zistia, že je transrodová. Všetky tri filmy prinášajú jedinečný pohľad na dospievanie transrodových dievčat. Mladosť má veľa podôb a pre každého človeka je tínedžerská skúsenosť odlišná, no tie transrodové niečo spája. Je preto potešiteľné, že aj transrodové postavy dostávajú v queer filmoch čoraz viac priestoru.

Magazín QYS

David Benedek Fotografie: IMDb

Dolan, Ozon, Guadagnino: spoznajte slávnych režisérov gejov V súčasnej dobe je už bežné, že sa známi režiséri vo svojich filmoch venujú queer témam. O niečo intímnejšie však býva, keď tieto témy spracúvajú homosexuálni tvorcovia. Prinášame prehľad 10 najznámejších súčasných režisérov gejov.

Xavier Dolan Dolan je už dlhé roky miláčikom festivalov. Prvého veľkého úspechu sa dočkal v roku 2009, keď mal debutový film tohto kanadského režiséra, Zabil som svoju matku, premiéru na 62. ročníku filmového festivalu v Cannes. O rok nato predstavil svoj druhý film, Imaginárne lásky, ktorý je do dnešného dňa veľmi obľúbený. Nasledoval trojhodinový film Laurence Anyways, v ktorom sa venoval postave transrodovej ženy. Okúsil taktiež filmové adaptácie divadelných hier – Tom na farme v roku 2013 a Je to len koniec sveta v roku 2016. Dolanov americký debut The Death and Life of John F. Donovan sa síce nedočkal svetovej kinodistribúcie, no divá-

Jeseň 2021

kom a diváčkam čakajúcim na jeho filmy to vynahradil nasledujúcim dielom Matthias a Maxime. Doposiaľ natočil osem filmov, pričom sedem z nich sa venovalo queer témam. Momentálne pracuje na svojom prvom seriáli s názvom The Night Logan Woke Up, ktorý bude mať premiéru budúci rok. Pedro Almodóvar Dnes už žijúca legenda španielskeho filmu, Almodóvar začínal kariéru v sedemdesiatych rokoch, keď točil filmy plné sexuálnej a politickej slobody. Medzinárodné uznanie získal vďaka filmu Ženy na pokraji nervového zrútenia. Za filmy Všetko o mojej matke (1999) a Hovor s ňou (2002) získal dokonca

Magazín QYS

Oscara. K najpopulárnejším spomedzi jeho filmov patrí Zlá výchova z roku 2004. Venuje sa v ňom témam sexuálneho násilia páchaného katolíckymi kňazmi, drogovej závislosti či transrodovosti. Vo svojej tvorbe sa neustále vracia ku queer tematike, naposledy pred dvoma rokmi vo filme Bolesť a sláva o režisérovi, ktorý sa stretáva so svojou láskou z mladosti. Najnovší Almodóvarov film Paralelné matky bude mať premiéru tento rok. John Waters Waters je jednou z najväčších ikon amerického queer filmu. Všetky jeho filmy sa v súčasnosti považujú za kultové a majú obrovské množstvo fanúšikov, hlavne v queer komunite. Práve jeho diela preslávili aj legendárnu drag queen Divine. Tá si totiž zahrala vo väčšine jeho uletených filmov, od Mnohočetní maniaci (1970), cez Ružoví plameniaci (1972), až po Female Trouble (1974). Waters je takisto tvorcom obľúbeného muzikálu Hairspray. Jeho filmy rozhodne nie sú pre každého, ale sú neodmysliteľnou súčasťou LGBTI+ histórie.

François Ozon Ozon sa dostal do povedomia LGBTI+ komunity svojím filmom Dažďové kvapky na rozpálených kameňoch, ktorý rozpráva príbeh o vzťahu devätnásťročného mladíka a päťdesiatročného muža. Queer témam sa venoval aj vo svojich neskorších dielach, ako napríklad Bazén (2003), V dome (2012) či Nová priateľka (2014). V roku 2018 sa dostal do kín jeho film Z milosti božej, v ktorom otvoril tému zneužívania malých chlapcov kňazmi.

Ryan Murphy

Xavier Dolan

Stephen Daldry

Daldry začínal ako divadelný režisér, no výnimočný talent anglického tvorcu si na prelome milénia všimol aj Hollywood. Jeho debutový film Billy Elliot sa stal srdcovou záležitosťou queer komunity. V roku 2000 totižto nadčasovo otvoril témy toxickej maskulinity, femininity a homosexuality. Dva roky nato nadchol divákov filmom Hodiny, ktorý je adaptáciou knihy Michaela Cunninghama. Zobrazuje jeden deň troch žien z troch odlišných historických období, resp. súčasnosti. Všetky sú prepojené dielom Pani Dallowayová od Viginie Woolf. Vo filme otvoril aj tému následkov epidémie HIV/AIDS na gejskú komunitu. Daldry od roku 2016 produkuje a občasne režíruje netflixový seriál Koruna.

Minulý rok ponúkol divákom tragický romantický príbeh dvoch chlapcov vo filme Leto 85. Ozon je považovaný za jedného z najvýznamnejších režisérov francúzskej novej vlny. Marco Berger Každý jeden z celovečerných filmov argentínskeho režiséra Bergera v sebe nesie tému homosexuality. Debutoval v roku 2009 s filmom Plán B. Pokračoval úspešnými festivalovými filmami Neprítomný (2011), Hawaii (2013) či Taekwondo (2016). Slovenské publikum malo možnosť vidieť v kinách jeho posledné dva filmy. Blondín (2019) rozpráva intenzívny milostný príbeh dvoch dospelých mužov, zatiaľ čo Lovec kombinuje prvky romantického filmu a thrilleru o chlapcovi, ktorý sa stáva obeťou sexuálnych intríg. Berger je známy svojou minimalistickou štylizáciou a komornou atmosférou, ktoré dokážu človeka vtiahnuť hlboko do deja. Gregg Araki Už v roku 1992 sa nebál otvárať ťažké témy, ako HIV vo svojom filme The Living End. V kombinácii s netypickou štylizáciou a zobrazovaním životov mladých gejov a lesieb sa americkému filmárovi podarilo presadiť s drámou Totally F***ed Up. Podobným štýlom zaujal kritikov aj s ďalšími filmami, ako napríklad Skurvená generácia (1995), Štyria do trojky (1999) či Tajomná pokožka (2004). Práve posledný menovaný film je v queer komunite veľmi uznávaný vďaka realistickému zobrazeniu následkov sexuálneho zneužívania. Vo svojom ďalšom filme Kaboom či v televíznom seriáli Now Apocalypse sa venoval sexualite mládeže a téme nadprirodzena. Araki je dôležitou súčasťou hnutia New Queer Cinema.

taliansky režisér Luca Guadagnino však debutoval už v roku 2005 s filmom Melissa P. Jeho americkým debutom bol film Oslnení slnkom (2015). Minulý rok debutoval na HBO jeho prvý televízny počin, tínedžerský seriál s názvom We Are Who We Are, v ktorom nechýbal veľký počet queer postáv a tém. Andrew Haigh Britský režisér Haigh nemá na konte veľké množstvo filmov, no niektoré jeho diela majú pre gejskú komunitu obrovský význam. V roku 2011 sa nadšeného prijatia dočkal jeho skvelý film Víkend. Príbeh dvoch mužov, ktorí spolu strávili niekoľko intenzívnych dní, ale nedočkajú sa spolu šťastného konca, sa dotkol sŕdc mnohých gejov. V roku 2014 sa Haigh stal jedným zo scenáristov a režisérov HBO seriálu Looking. Ten sa venuje každodenným útrapám a radostiam troch gejov v San Franciscu. Jeho najnovším projektom je seriál The North Water z tohto roku. Ryan Murphy Murphy je jednoznačne najznámejší a najvýraznejší gej scenárista a režisér v USA. Seriálmi Plastická chirurgia, s. r. o. (Nip/ Tuck), Glee, American Horror Story, Scream Queens či The New Normal priniesol progresívne zobrazovanie queer postáv. Keď sa rozhodnete pozrieť si seriál od Ryana Murphyho, jednoznačne vás čaká gejská tematika. Pokiaľ ide o celovečerné filmy, debutoval v roku 2006 adaptáciou Hlava nehlava. Nasledoval film o transrodovej žene s názvom Pretty/Handsome, adaptácia knihy Jedz, modli sa a miluj (2010), film o HIV/AIDS pandémii Rovnaké srdcia a minulý rok potešil divákov a diváčky muzikálom The Prom, ktorý sa venuje lesbickej láske na strednej škole.

Luca Guadagnino Ak sa ktoréhokoľvek queer človeka spýtate, aký najpopulárnejší film s gejskou tematikou vznikol v poslednom desaťročí, odpoveď bude určite Daj mi tvoje meno (2017). Talentovaný

Jeseň 2021

Magazín QYS

Tonie Thimble Fotografie: Archív IR Bell-Webb

Srdce srdcu – Rozhovor s tvorcom queer seriálu

Jeseň 2021

Priblížime si miniseriál Srdce srdcu (Heart to Heart), v ktorom mladej kardiologickej pacientke začne srdce dohovárať, aby sa osmelila a spravila prvý krok k láske tým, že skúsi zbaliť peknú sestričku v nemocnici. Seriál pochádza z pera IR BellWebb, 42-ročného nebinárneho tvorcu zo škótskeho Edinburghu. IR získalo nomináciu na britskú televíznu cenu BAFTA a cez filmový festival BFI Flare spoznalo dúhového Russela T. Daviesa ako mentora, ktorého meno sa spája so známym BBC seriálom Doctor Who. Viac sa dozviete z nasledujúceho rozhovoru s IR.

Magazín QYS

Čítala som, že tú show popisuješ ako príbeh „umierajúcej dievčiny, ktorej srdce chce, aby našla lásku.“ Nápad na Liddy a jej srdce menom Lump prišiel, keď som ešte bolo na filmovej škole. Začalo sa to tak, že s dievčinou hovorilo jej srdce, ale uvedomilo som si, že na to, aby srdce malo tento krajne asertívny a optimistický uhol pohľadu, dievčina musela byť na druhom konci spektra. Musela mať určité problémy. Keď ste v takej hlbokej kríze, že si myslíte, že zomriete, veci sa vyjasnia – čo chcete a čo nie. Nie je čas na to, aby ste ignorovali skutočnosť a predstierali, že je lepšie. Poviete si: „Nie, toto je naozaj zlé“ a že váš čas je obmedzený. V niektorých ohľadoch je to len dobrá mechanika príbehu. Časomiera sa spustí a prinúti vás niečo urobiť v tomto veľmi obmedzenom časovom rámci. Liddy si dlho v mnohom klamala, nielen o svojej sexualite, ale očividne aj o nej. Vyžadovalo si to veľký tlak, aby sa rozhýbala, až ten ju prinútil k zmene. V opačnom prípade by Liddina prirodzenosť zostala potlačená, pretože to bolo pre ňu pohodlné. Potrebovala oveľa viac stresu, aby začala premýšľať a prijala určité aspekty svojej osobnosti. Prečo si si vybralo chlapa ako dabléra pre dievčenské srdce? Chcelo si to rámcovať heteronormatívne, ako keby sa mužovi páčila sexi žena, alebo tu existuje nejaký transrodový element? Z pohľadu mechaniky príbehu má zmysel mať niekoho, kto je opakom Liddy. Ona je nerd a väčšinu svojho života je uväznená v posteli; jej skúsenosť so všetkým, čo opisuje Lump (nadržanosť, zvodnosť, temperament, nadávky), čiže jej skúsenosť so svetom – to všetko pochádza od mužov. Všetky príbehy a všetko, čo ju baví, čo chce, jej pripadá veľmi mužské. Nejakým spôsobom ich zosobnila do mužného hlasu; tam je ten celkom odlišný koniec spektra toho, kým si

Jeseň 2021

Liddy myslí, že je. V konečnom dôsledku je Lump súčasťou Liddy a pochádza z jej vnútra. Liddy sa musí od všetkého dištancovať, aby počula, čo jej srdce hovorí. Táto metafora má aj osobný dôvod. V čase, keď som prvýkrát písalo Lumpa a Liddy, som bolo ešte na filmovej škole a začalo som sa zapodievať svojou rodovou identitou. Nechcelo som v sebe úplne konfrontovať, že som nebinárne, ale stále to niekde vyskakovalo. Myslím si, že Lump ako mužský hlas v tele lesby bol v skutočnosti odrazom mojej identity, ktorá sa takto prejavila. Našťastie som nikdy neriešilo takú vážnu chorobu ako Liddy, ale bolo som veľmi potlačené, a keby moje srdce začalo hovoriť, znelo by mužsky. Dôvodom je zrejme to, že som nebinárne. V priebehu siedmich rokov, odkedy som prišlo s myšlienkou Srdce srdcu, som sa oveľa viac zosúladilo s tým, kto som ako človek. Myslím si, že keby som dnes písalo Liddy a Lumpa, Liddy by bola nebinárna. A ak dokončíme zvyšok série, možno sa s tým vysporiadame. Môj plán pre seriál je, že nadhodíme nejaké záležitosti súvisiace s rodovou identitou. Určite chcem predstaviť nebinárnu postavu – je to naznačené v prvých dvoch epizódach. Videli sme, že Liddy si píše s ľuďmi online, že udržiavajú touto formou priateľstvo, ale nikdy sa nestretli. A najmenej niekoľko z nich bude v transrodovom spektre, keď sa s nimi stretneme – nakoniec sa ukážu v seriáli, ak sa tam dostaneme. Úprimne povedané, samo som nebinárne. Liddy zo Srdce srdcu som chápalo ako niekoho, kto nemusí byť nevyhnutne buď jedno, alebo druhé, a možno sa pokúša nájsť uprostred. Som veľmi rado, že to pochopil aj iný nebinárny človek.

Magazín QYS

Ako inšpiráciu si spomenulo kardiologickú zdravotnú sestru z Glasgowa. Aké to bolo, tvoriť reprezentáciu Škótska? Srdce bolo vždy škótske, pretože som vyrastalo v Edinburghu a pôvodne som to celé chcelo zasadiť do nemocnice v Glasgowe. To však komplikovalo kasting a natáčanie. Z praktických dôvodov sme príbeh umiestnili do Londýna, ale srdce pre mňa muselo zostať škótske. Liddine priezvisko je Holligan, čo je škótske katolícke priezvisko. Jej katolícka mama pochádza zo Škótska, a ak sa nakoniec stretneme s Liddinmi starými rodičmi, budú Škóti. Glasgowský prízvuk môže znieť veľmi hrubo a drsne a pre ľudí, ktorí nie sú z Glasgowa, je ťažšie zrozumiteľný. Ja samo niekedy musím požiadať svojich priateľov z Glasgowa, aby spomalili, pretože nerozumiem, čo hovoria, a to som vyrastalo obďaleč. Vzhľadom na to, že časť inšpirácie pre príbeh pochádza od mojej priateľky z Glasgowa, ktorá je kardiologická sestra, chcelo som ponechať jej prízvuk. Je to dôležitá súčasť jej identity. Glasgowčina sa spája predovšetkým

Jeseň 2021

s ľuďmi z robotníckej triedy. Som veľmi rado, že sme ponechali široký prízvuk glasgowčiny, pretože ním môžete povedať dôležité veci a to je dobré. Slovensko také, aké je, je veľmi homofóbne. Máš odkaz pre ľudí, ktorí sú v situácii ako Liddy? S homofóbiou sa to celkovo výrazne zlepšilo, ale transfóbia sa aktívne zhoršuje. Teraz je to horšie ako keď som bolo tínedžer. Je to naozaj zlé, naplno súcitím so Slovenskom aj tým, aké to musí byť v ostatných častiach sveta pre každého v LGBTI+ komunite. Myslím, že to hlavné, čo chcem povedať a čo dúfam, že sprostredkujem seriálom Srdce srdcu, je to, že najdôležitejšie je nájsť radosť. Homofóbovia a transfóbovia, všetci tí fanatici okolo nás, chcú, aby ste boli nešťastní. Chcú, aby ste boli vystrašení, smutní a osamelí. Je skutočne dôležité nájsť si malé radosti a spôsoby, ako sa cítiť šťastne, pretože to vám nemôžu vziať. Nemusíte začať revolúciu, stačí zostať nažive a nájsť radosť. To vám nik nevezme.

Magazín QYS

Recenzia

Dominika Chrastová Fotografia: IMDB

Nová generácia Gossip Girl je takmer celá queer

Začiatkom júla dorazil na HBO Max reboot seriálu Gossip Girl, ktorý vznikol podľa knižnej predlohy autorky Cecily von Ziegesar. Latka bola nastavená vysoko a otázka, samozrejme, znela, či ju nové spracovanie dokáže aspoň udržať. Doteraz sme mohli vidieť šesť epizód, pričom ďalšie sa začnú vysielať v novembri. Zatiaľ sme sa s postavami teda viac-menej len zoznámili a spoznali sme základný rozdiel medzi pôvodnou generáciou a touto. Zatiaľ čo ikonická partia Blair, Serena, Chuck, Dan a Nate čelili anonymnej klebetnici, Gossip Girl (k odhaleniu jej identity na konci sa nevyjadrujeme, keďže nedávalo veľmi zmysel), nováčikov ohovárajú učitelia a učiteľky. Nejde pritom o žiadny dramatický spoiler, tento fakt je známy už z prvej epizódy a následných trailerov. Skupina z radov učiteľského personálu sa inšpiruje minulosťou školy a vytvorí na Instagrame účet Gossip Girl 2.0, aby si k nim študentstvo toľko nedovoľovalo.

Jeseň 2021

Magazín QYS

Študenti a študentky zatiaľ nevedia, kto je ich protivníkom, no taktika funguje, keďže si začínajú uvedomovať svoje správanie. Zmena je to zaujímavá, no prevedenie miestami pohoršujúce. Postavy majú údajne od štrnásť do šestnásť rokov. Napriek tomu je v seriáli scéna, v ktorej učiteľ odfotografuje, ako sa za oknom Zoya a Obie vyzliekajú z mokrých vecí, a následne fotku pridá na Instagram.

Na druhej strane treba oceniť vyspelosť dialógov. Postavy si vo väčšine prípadov dokážu problémy medzi sebou účinne vydiskutovať a ich priamočiarosť a odvážna konfrontácia nás môžu inšpirovať v našich vlastných vzťahoch. Treba ale tiež podotknúť, že herecké obsadenie nepôsobí dôveryhodne, keď šestnásťročné postavy stvárňujú v niektorých prípadoch takmer tridsaťroční herci a herečky.

Inakosť je nový normál

Inkluzívne osvieženie

Fanúšikovia od začiatku porovnávajú nové postavy s pôvodnými. Obie na niektorých povahovo pôsobí ako Dan, no v tejto verzii ide o najbohatšieho člena partie. Audrey sa štýlom obliekania, čítaním aj reakciami podobá na Blair a Julien by mohla byť ako Serena. Podmieňovací spôsob je tu na mieste, pretože nová generácia je oveľa otvorenejšia experimentom, aktivizmu – a každá a každý chce byť svojím spôsobom influencer. Spomínaná Audrey dlhodobo randí s Akenom, no obaja pokukujú po pansexuálovi Maxovi. Áno, napätie napokon vyvrcholí do trojky a v ďalších epizódach zrejme môžeme očakávať polyamorický vzťah. Maxa navyše vychovávajú dvaja otcovia, pričom jeden je pravdepodobne rodovo nebinárny (genderqueer). Už len z tohto opisu by niektorým slovenským divákom a diváčkam vybuchla hlava, no v tomto spracovaní Gossip Girl je každá inakosť bežná. Julien na začiatku randí s Obiem, ale to sa zmení s príchodom Zoye a vznikne zvláštna dejová linka. Spomenuté dievčatá sú totiž nevlastné sestry, ktoré sa v jednej epizóde dokážu pohádať, v ďalšej uzmieriť a v nasledujúcej si závidieť, pretože Obiemu sa páčia na striedačku. Pre americké seriály to môže byť typické, no tempo, akým sa v tejto trojici menia vzťahy, pôsobí uponáhľane a nerealisticky.

Nová Gossip Girl si oproti tej starej dala výrazne záležať na inkluzívnosti. Na prvý pohľad je viditeľný rôzny etnický background postáv. Pozoruhodné je tiež to, že postava hlavnej influencerky Julien takmer nemá vlasy, čo bolo pri blonďavej Serene nepredstaviteľné. Jordan Alexander, ktorá ju stvárňuje, je v realite navyše otvorene queer a chodí s modelkou Shane Homan. Pozornosť púta aj vedľajšia postava Luna La. Hrá ju transrodová herečka Zión Moreno s mexicko-americkými koreňmi, pre ktorú ide o jednu z jej prvých prelomových rolí. Nezvyčajné je tiež vidieť na obrazovkách vzťah černošky a aziatky, čoho by sme sa podľa traileru mali dočkať hneď v novembrovej epizóde. Reboot občas spomína postavy z predošlej generácie a vpísal ich do deja, obzvlášť do osudu syna nie veľmi obľúbenej Georginy Sparks. V seriáli sa takisto už odohrala scéna s masovými protestmi a zaznela aj poznámka o pandémii. Celkovo je teda nové spracovanie veľmi aktuálne, svieže a napovedá, akým smerom by sa mohli uberať ďalšie americké produkcie. Škoda len tých nedopracovaných detailov a uponáhľaných študentských vzťahov.

Jeseň 2021

Magazín QYS

Dominika Chrastová Fotografia: Amazon

Recenzia

Recenzia: Evelyn Hugo mala sedem manželov, no len jednu pravú lásku Kniha Sedem manželov Evelyn Hugo (The Seven Husbands of Evelyn Hugo) patrí medzi menej známe tituly queer literatúry, no kvalitou prekonáva viacero mainstreamových príbehov. Spisovateľka Taylor Jenkins Reid napísala postavu Evelyn Hugo tak uveriteľne, až si čitateľstvo googli, či náhodou nedrží v rukách biografiu.

Na obálke knihy je zobrazená pôvabná žena, ktorá vás ohúri svojím vkusom a črtami, hoci jej celú tvár nevidíte. Nádych tajomnosti sa tiahne aj celým dejom, čo spôsobuje, že príbeh len tak neodložíte. Rozprávačky sú dve. Hlavnou postavou je, samozrejme, fiktívna herečka Evelyn Hugo, no jej život je istým spôsobom prepletený so začínajúcou novinárkou Monique Grant. Redaktorka magazínu Vivant zostane v po-

Jeseň 2021

mykove, keď ju Evelyn označí za jedinú novinárku, ktorej je ochotná poskytnúť rozhovor. Za touto exkluzivitou sa skrýva hlbší dôvod, ukrytý v záverečných kapitolách. V čase ich stretnutia má postava Evelyn už 79 rokov a svoju najväčšiu slávu za sebou. Napriek tomu ju svet pozná ako ikonu Hollywoodu, ktorej filmový priemysel ležal pri nohách od päťdesiatych až do osemdesiatych rokov dvadsiateho storočia.

Magazín QYS

Mohol za to aj jej výzor – veľké poprsie, blonďavé lokne, sebavedomé držanie tela. Evelyn s kubánskymi koreňmi v malej štvrti veľmi skoro pochopila, že svoje prednosti môže využiť na získanie hviezdnej kariéry. Sedem manželov pre sedem dôvodov Keďže chcela byť herečkou, ešte pred dovŕšením dospelosti sa cieľavedome dala dokopy s Erniem Diazom, ktorý v tom čase smeroval do Hollywoodu. Tam sa Evelyn zamestnala ako čašníčka, až si ju v jeden deň všimol producent Harry Cameron a do dvoch týždňov mala pre svoj vzhľad prácu v Sunset Studios. Byť priemernou jej však nestačilo, túžila, aby ju všetci poznali. Preto začala pracovať na svojom imidži – zmenila si priezvisko z Diaz na Hugo, keďže Hollywood v tých časoch nedával priestor hispánskym herečkám, a začala randiť s mužskými hviezdami. Napokon ju očaril Don Adler a po rýchlom rozvode bola druhá svadba. Mladý pár dobyl titulky svetových novín a žil šťastne, až kým... Evelyn zažila prvú bitku od Dona dva mesiace po sobáši. Ako väčšina týraných žien, najskôr dúfala, že sa to zlepší. Navyše musela myslieť na svoju povesť a úspech filmov, v ktorých účinkovala. Nehovoriac o tom, že bola naozaj zaľúbená, čo zastieralo aj vedomie, že ide o toxické manželstvo. Nepríjemnú každodennosť dokázala znášať vďaka inej herečke, Celii St. James, s ktorou natáčali snímku Malé ženy. Dve ženy už v začiatkoch priateľstva k sebe niečo ťahalo, no Evelyn trvalo istý čas, kým si uvedomila, že je bisexuálka. Zakázaná láska Autorka Taylor Jenkins Reid skvele prepojila tému bisexuálnej viditeľnosti s témou zmiešanej rasy. Redaktorka Monique v prvom momente zaškatuľkuje Evelyn ako lesbu, hoci vopred vedela, že herečka predtým milovala aj svojho manžela Dona. Svoju chybu si však veľmi rých-

Jeseň 2021

Magazín QYS

lo uvedomí, ako dcéra černocha a belošky totiž vie, aké je to, byť nesprávne rasovo onálepkovaná, respektíve priradená iba k jednej skupine. Spisovateľka zároveň uveriteľne vystavala dej na podobe dobového Hollywoodu. V minulom storočí by sa herecké kariéry Evelyn aj Celie okamžite skončili, keby vyšlo najavo, že spolu chodia. Hlavná postava sa síce oslobodí od Dona, ktorý ju napokon aj podvádzal, no idylický vzťah so svojou novoobjavenou láskou môže mať len potajme. To sa však nepodarí, keď jedného dňa na verejnom koncerte Evelyn spontánne chytí Celiu za ruku, čo neujde zvedavej diváčke. A tak prichádza na rad rýchle manželstvo s Mickom Rivom, spevákom, ktorý sa po prvotnom nadšení hneď chce s herečkou rozviesť. Presne to bolo súčasťou Evelynho plánu, no nepočítala s tým, že otehotnie. To už dorazí aj Celiu a ich vzťahu je na chvíľu koniec. Vzťahová intimita Rex North poslúži Evelyn, aby postavila svoju kariéru opäť na nohy, a Harry Cameron ju následne na piedestáli aj udrží, keď sa Rex chce posunúť ďalej vo svojom reálnom vzťahu. S posledným spomenutým producentom, ktorý je gej, prežije Evelyn najdlhšie manželstvo a doprajú si aj dcéru Connor. Režisér Max Girard Evelyn opantá, keď sa herečka zas vážne poháda so Celiou. Max sa však k bájnej Evelyn správa ako k trofeji a romantická fáza rýchlo pominie aj z tohto manželstva. Hlavná postava knihy sa preto konečne prestane snažiť na iných frontoch a nasleduje svoje srdce, ktoré zakotvilo na jednom mieste a za celé dekády odtiaľ neodišlo. Celia sa po diagnostikovaní vážneho ochorenia tiež spamätá. Aby mohla Evelyn po nej dediť, spoločne naplánujú posledné manželstvo s jej bratom Jamesom. K základnej pointe sa pomaly, ale isto dopracúva aj re-

daktorka Monique, ktorá dostane od herečky radu, aby jej hollywoodsky životopis predala za milióny. Má to byť odškodné za moment, keď sa dramatické rozhodnutia Evelyn a Harryho dotkli jej otca. „Ľudia si myslia, že intimita je o sexe, pritom intimita je o pravde. O tom, ako niekomu odhalíte svoju osobnosť. A keď sa pred nimi cítite nahí, povedia vám, že s nimi ste v bezpečí.“ Sedem manželov Evelyn Hugo nám dá nový pohľad na zamilovanosť, vzťahy, rozchody a návraty, a tiež nám nastaví zrkadlo: čo sme ochotní urobiť pre svoje kariéry? Posledné kapitoly sa zdajú byť uponáhľané a je v nich priveľa smrti. Zároveň sa však kniha končí spôsobom, ktorý umocňuje pocit, že ide o ozajstný život bisexuálnej hollywoodskej hviezdy.

Mločina

Jeseň 2021

Príbeh

Ambrosia Bajtek Ilustrácia: Viktória Szabóová

Nie všetky deti sa v rozprávkach vedia nájsť. Hoci poznáme stovky príbehov o princoch a princeznách, máloktoré z nich opisujú detstvo či dospievanie a problémy ľudí s odlišnou sexuálnou orientáciou alebo rodovou identitou. Rozprávka na pokračovanie s názvom Mločina bude predsudky búrať – opisuje život v rybníku, ktorý sa síce riadi jasnými pravidlami, ale čoskoro sa to zmení. Napísala ju transrodová autorka Ambrosia Bajtek. Prečítajte si druhú časť, tú prvú sme vydali v letnom čísle.

Časť druhá

Jeden deň, jeden sen Nie, takto to nemá byť. Nemôžem byť mločej. Takto hanebne označovali mlokov, ktorým sa páčili iní mloci. Nemôžem byť jedným z tých čudákov, vyvrheľov mločiny, čo utiahnutí v tmavej barine zazerajú po mladých mlokoch, outsider odsúdený na nepochopenie a posmešky. Už len slovo mločej nesie v sebe pachuť hanby, ktorou označujú tých, ktorí nezapadli medzi ostatných, nezúčastnili sa mločieho tanca alebo ktorých nachytali pri pytačkách s mlokom rovnakého pohlavia. Nie, ja nechcem žiť takýto život! Eugen sa bál čo i len pripustiť, že by to mohla byť pravda. Bál sa, že ho odsúdia, tak ako tých, ktorí bez slova zmizli z dohľadu a v rodine po nich ostala neprehliadnuteľná prázdnota. Vždy rovnaký scenár. Reči medzi susedmi, zahanbená rodina sa na istý čas stiahla do úzadia a potom pokračovala, akoby nič. Nie, ja nie som taký. Toto sa mi nemôže stať. Prečo, prečo práve ja? Prečo som ho vôbec

Magazín QYS

musel stretnúť? Nedokázal prestať myslieť na Hriva. Keď zatvoril oči, zjavil sa mu Hrivov trochu arogantný úsmev. Stále sa mu pred očami vynárala spomienka na jeho širokú, obnaženú hruď, z toho prekliateho júlového štvrtka, keď sa slnil pri Nádaši. Prečo som tadiaľ len musel chodiť? Môj život bol dovtedy viac-menej v poriadku, no teraz... Už nič nebude ako predtým.

Jeseň 2021

Myslite si o mne čo len chcete „Ako sa tu môže takto nehanebne niesť a vyparádene tancovať s iným mlokom, celý nahodený v mločom fraku namiesto toho, aby sa otáčal za niektorou mločicou?“ „Pozri, ako majú oči iba pre seba. Keby to starý mlok vedel, určite by ho utratil už vo vajíčku.“ „To nemá v sebe kúsok úcty?! Nestačí, že je... taký aký je, ešte si sem privedie aj sebe po-

Magazín QYS

dobného!“ „Ako ho sem vôbec mohli vpustiť?“ „Svätá Salamandra, prečo pred očami našich detí? Čo ak je to nákazlivé a aj moji synovia raz takto skončia?!“ Evelína nebola jediná s takýmito poznámkami, no ako jediná si ich mrmlala popod nos dostatočne nahlas, aby na seba upriamila pozornosť ostatných mlokov. A aby to začul aj Eugen. Ten mal síce nasadenú masku sebaistého úsmevu a pevného pohľadu, ale telom mu prechádzala triaška a strach sa mu rozlieval do najvzdialenejších článkov dlhých prstov. Hrivo to vycítil a pritiahol si Eugena bližšie k telu. Ešte viac vypol hruď, aby svojou impozantnou postavou poslúžil Eugenovi ako živý štít. Aby mu ako žiarivý maják na rozbúrenom mori dodal odvahu a podporu. A vtedy mu to došlo. Aký je hlúpy, keď namiesto toho, aby žiaril šťastím, že má po svojom boku mloka, akým je Hrivo – ktorý doň vlial odvahu vyjsť z ulity a zapálil v jeho sklenom srdci život –, sa obáva toho, čo si o ňom budú ostatní šepkať. Prečo by mal svoje krehké šťastie zakladať na názoroch cudzích mlokov? Na opačnom konci sály zápasila s nervozitou aj salamandra Sala. Nervózne hľadela do zeme a stratená v triaške si niečo hundrala popod nos. Nemala šancu splynúť s davom, jej výška ju okamžite prezradila. Toto na sebe nenávidela. Ak by sa postavila vedľa Eugena, boli by si zarovno, za čo sa jej nezriedka ušla poznámka, aká je dlhaňa, inak sa jej telo v ničom neodlišovalo od tela ostatných salamandier. Krivky a bodky mala na tých správnych miestach, jemnú, hoci strnulú tvár prebúdzali belasé oči a na hlave žiariaca hriva farby rozpáleného Slnka.

Jeseň 2021

Magazín QYS

QYS magazín • JESEŇ2021

Articles inside

Mločina – 2. časť

Recenzia: Evelyn Hugo mala se dem manželov, no len jednu pravú lásku

Recenzia: Nová generácia Gos sip Girl je takmer celá queer

Filmový festival inakosti pred staví dospievanie troch transrodo- vých dievčat

Dolan, Ozon, Guadagnino spoznajte slávnych režisérov gejov

IR Bell-Webb: Rozhovor s tvor

Keď lekár stretne tanečníka

Aké kraťasy nás čakajú na tohtoročnom Filmovom festivale

Režisérka Barbora Chalupová Ani v ateistickom Česku sa roky nedarí prijať manželstvá pre gejov a lesby

Keď sa muži v sprche plesnú po zadku, je to OK? Poľská hra Bro- mance skúma kamarátstva mužov

Módny návrhár Osmany Laffita Najsilnejší odkaz je pre mňa ten, ktorý zostane dlho v uliciach

Cseri Mihály alias Lilli: Bola som prvá drag queen, ktorá vystupovala na Szigete

Komentár: S umením zvládneme

Prečo muži nenosia sukne?

Milášik, čože to máš vo vrecku? O prehliadanej súčasti odevov

Módny komentár: Áno, oddajte

Boris Hanečka: Rád modelujem ľudské telo

Seriál Halston: Tuctový príbeh ktorý v sebe skrýva podnetné myšlienky