Čo môže spôsobiť zmena doby odpisovania? Predstavme si podnikateľa, ktorý má vo svojom majetku administratívnu budovu so zostatkovou cenou k 31.12.2014 vo výške 18 000 eur, zostávajúcou dobou odpisovania 2 roky a uplatňuje rovnomernú metódu odpisovania. Odpis za rok 2015 a 2016 mal byť vo výške 9 000 eur. V rámci pripravovaných úprav zákona by však podnikateľ musel od januára 2015 upraviť výšku odpisov v dôsledku zmeny doby odpisovania nasledujúcim spôsobom: Zostatková cena: 18 000 eur Zmena doby odpisovania na 40 rokov: počet rokov odpisovania 18, zostatok 22 rokov Predpokladaná výška odpisov v nasledujúcich 22 rokoch = 819 eur V nasledujúcich dvoch rokoch si teda podnikateľ miesto 9 000 eur bude môcť podľa nášho prepočtu odpísať iba 819 eur. O rozdiel v týchto sumách (8 181 eur) sa mu zároveň zvýši základ dane, čo sa prejaví aj na zvýšení jeho daňovej povinnosti v rokoch 2015 a 2016, konkrétne o 1 799,82 eur. Takéto zvýšenie daňovej povinnosti by pri predpoklade, že podnikateľ v roku 2012 dosiahol celoslovenský priemer výšky základu dane (20 922,04 eur), znamenalo rast jeho daňovej povinnosti na roky 2015 a 2016 až o 39 %. V konečnom dôsledku by sa však predĺženie doby odpisovania na sume odvedenej dane nemalo negatívne prejaviť. Zmena dĺžky odpisovania však môže ovplyvniť krátkodobý cashflow podnikateľov, ktorí s takouto zmenou nepočítali a nestihli sa na ňu vopred pripraviť. Podobné prípady môžu vznikať aj pri ďalších druhoch hmotného majetku, pri ktorých by sa v dôsledku rozšírenia počtu odpisových skupín a teda aj zmeny ich zaradenia, zmenila doba odpisovania.
Podľa novej legislatívnej úpravy by mal byť majetok nadobudnutý takýmto spôsobom odpisovaný rovnakým spôsobom ako pri obstaraní kúpou. Podnikateľom sa tak eliminuje možnosť zvýhodneného daňového odpisovania. Zmeny by sa dotkli aj majetku obstaraného v predchádzajúcich obdobiach. Opatrenia týkajúce sa finančného prenájmu a odpisovania majetku by sa v zmysle novely mali uplatniť od 1.1.2015 aj pri tom majetku, ktorý sa odpisoval podľa predpisu účinného do 31.12.2014. Finančný strop na nákup automobilov Zmeny sa dotknú aj zavedenia finančného stropu pre vstupnú cenu osobných automobilov, ktorá bude podnikateľovi uznaná ako daňový náklad. Podľa novelizácie sa „základ dane daňovníka zvýši o kladný rozdiel medzi úhrnom skutočne uplatnených daňových odpisov a úhrnom ročných odpisov za príslušné zdaňovacie obdobie z osobných automobilov vypočítaných zo vstupnej ceny 48 000 eur.“ To znamená, že v prípade osobného automobilu,
ktorého vstupná cena bude vyššia ako je stanový limit, si podnikateľ môže uplatniť odpisy len do výšky maximálnej vstupnej ceny 48 000 eur. Cieľom týchto úprav je snaha o zabránenie praxe, kedy si niektorí podnikatelia nákupom drahých áut umelo vyrábali daňové straty, ktoré následne mohli v ďalších rokoch amortizovať. Podobne dôjde aj k obmedzeniu daňovo uznateľných nákladov v prípade operatívneho lízingu, pri ktorom sa stanovil limit ročného nájomného na hodnotu 14 400 eur.
Súčasťou pripravovaných úprav je aj obmedzenie využívania paušálnych výdavkov pri pohonných hmotách, ktoré si podľa novelizácie môže uplatniť iba zamestnávateľ. Znamená to, že paušálne výdavky si môže uplatniť iba podnikateľ, ktorý umožnil svojmu zamestnancovi používať firemný automobil aj na súkromné účely a zamestnanec si ho zdaňuje vo svojom daňovom priznaní.
Pokiaľ by podnikateľ chcel dosiahnuť aby sa kúpa osobného automobilu stala čo možno daňovo najefektívnejšia, obstarávacia cena auta by nemala presiahnuť štvornásobok jeho základu dane v období nasledujúcich 4 rokov. V prípade, že uvažujeme s prostrednou hodnotou (mediánom) kladných hodnôt základu dane v SR, ktorá v roku 2012 predstavovala 4 142 eur, tak by sa pre väčšinu podnikateľov stala daňovo najefektívnejšia kúpa automobilu s obstarávacou cenou v hodnote 16 568 eur bez DPH. Táto úvaha však ráta s tým, že si podnikateľ udrží rovnaký základ dane aj v nasledujúcich obdobiach. V súvislosti s vyššie uvedeným by sa kúpa auta s obstarávacou cenou na úrovni limitu 48 000 eur stala daňovo efektívna iba pre 15 % podnikateľov v SR, ktorí za rok 2012 dosiahli základ dane vyšší ako 12 000 eur.