Romano 12 2015

12/2015

3

Ročník 25 Nepredajné

u Tyson Fury, terajšia svetová jednotka v boxe. Ilustrácia J. G. Mandel

Rómsky nový list – nezávislé kultúrno−spoločenské noviny Rómov na Slovensku

Osobnosti s rómskymi koreňmi Je viacero svetových osobností, ktoré majú róm− ske korene a k svojmu pôvodu sa hlásia. V spoločnos− ti sú tieto informácie pomerne neznáme a rovnako to je aj v prípade samotných Rómov. Charlie Chaplin, je− den z najlepších svetových komikov, sa narodil v An− glicku roku 1889 v rómskom voze neďaleko Bir− minghamu ako Charles Spencer Chaplin. V mieste je− ho narodenia, nazývanom Black Patch – Čierna zápla−

ta, žila veľká komunita kočovných Rómov. Matka bola zo skupiny Romaničalov, otec bol kováč. Elvis Presley, vlastným menom Elvis Aaron Presley, sa naro− dil 8. januára 1935 v meste Tupelo v americkom štáte Mississippi. Po matke pochádzal z kočovnej rómskej rodiny z Francúzska. Rómske korene mal aj jeden z hlavných predstaviteľov kultového westernu Sedem statočných, Yul Brynner. Medzi slávnych Rómov patrí

tiež herečka Margarita Carmen Cansino, bývalý brazíl− sky prezident Juscelino Kubitschek de Oliveira, či britský filmový herec Michael Caine.

Svoj rómsky pôvod netají ani Tyson Fury, teraj− šia svetová jednotka v boxe. Aj keď bol v boxerských kruhoch známy ako kočovný Róm a svoj pôvod nik− dy nezatajoval, verejnosť o ňom nevedela do chvíle, kým v poslednom zápase nezdolal boxerskú ikonu,

Vladimíra Klička. „Som hrdý na to, kto som. Som rád, že som Róm,“ hovorí o sebe.

Svetové osobnosti, ktoré majú rómske korene zachytil vo svojej tvorbe aj výtvarník Jozef Fečo. Pre Štátnu vedeckú knižnicu v Prešove vytvoril sériu tri− nástich portrétov. Kto je medzi nimi? Pozrieť si ich môžete na stránke www.portalsvk.sk.

Roman Čonka, šéfredaktor Romano nevo ľil

− SPRÁVY SLOVENSKO/ROZHOVOR −

Drahí bratia a sestry!

Srdečne vás vítam a zdravím. Ďakujem kardinálovi Antoniovi Maria Veglió za jeho slová a za organizáciu tohto podujatia v spo− lupráci s Nadáciou Migrantes, s Konferenciou biskupov Talianska, s Úradom Migrantes Rímskej diecézy a s Komunitou sv. Egídia.

Drahí rómski priatelia, o Del si tumentsa, Pán s vami. Mnohí z vás prichádzajú zďaleka a uskutočnili dlhú cestu, aby sem prišli.

Vitajte! Ďakujem vám za to, že ste si chceli spoločne pripomenúť historické stretnutie blahoslaveného Pavla VI. s nomádskym ľu− dom. Prešlo 50 rokov odvtedy, ako vás prišiel navštíviť do táboriska v Pomezii. S otcovskou starostlivosťou pápež povedal vašim starým rodičom a rodičom: Kdekoľvek sa zastavíte, ste považovaní za neví− taných a cudzích. Tu nie. Tu nachádzate niekoho, kto vás má rád, kto si vás váži, oceňuje, kto vám pomáha. Týmito slovami povzbu− dil Cirkev k pastoračnému nasadeniu sa pre váš ľud, povzbudzujúc zároveň aj vás, aby ste v ňu mali dôveru. Od toho dňa až podnes sme boli svedkami veľkých zmien či už v oblasti evanjelizácie, alebo v oblasti rozvoja ľudských zdrojov, sociálneho a kultúrneho rozvo− ja vašej komunity. Počuli sme pána Petra Polláka, jeho skúsenosť a ako sa táto cesta musí podporovať a musí sa v nej pokračovať.

Silným znamením viery a duchovného rastu vašich etnických skupín je stále vzrastajúci počet povolaní kňazských, diakonských a do zasväteného života. Dnes je tu s nami biskup Devprasad Gana− va, aj on je synom tohto ľudu. Na vás, drahí zasvätení, vaši bratia a sestry hľadia s dôverou a nádejou pre úlohu, ktorú plníte a pre všetko to, čo môžete urobiť v procese zmierenia vnútri spoločnosti a v Cirkvi. Vy ste prostredníkmi medzi dvoma kultúrami, preto sa od vás žiada, aby ste boli vždy svedkami evanjeliovej transparent− nosti pre podporu zrodu, rastu a starostlivosti o nové povolania.

Dokážte byť sprievodcami nielen na duchovnej ceste, ale aj v bežnosti každodenného života so všetkými jeho ťažkosťami, radosťami a obavami.

Poznám ťažkosti vášho ľudu. Navštevujúc niektoré rímske farnosti na okrajoch mesta som mal prí− ležitosť počuť o vašich problémoch, o vašich starostiach a skonštatoval som, že doliehajú nielen na Cir− kev, ale aj na miestne autority. Mohol som vidieť nepriaznivé podmienky, v ktorých žijú mnohí z vás, spô− sobené zanedbávaním a nedostatkom práce a potrebných prostriedkov na živobytie. Toto je v rozpore s právom každej osoby na dôstojný život, na dôstojnú prácu, na vzdelávanie, na zdravotnú starostlivosť.

Morálny a spoločenský poriadok kážu, aby každá ľudská bytosť mohla požívať základné práva a aby si zod− povedne plnila vlastné povinnosti. Na tomto základe je možné budovať pokojné spolužitie, pri ktorom si rozličné kultúry a tradície chránia príslušné hodnoty, a to nie v postoji uzavretosti a opozície, ale dialógu a integrácie. Nechceme byť viac svedkami rodinných tragédií, pri ktorých deti umierajú od chladu či uprostred plameňov, alebo sa stávajú predmetmi v rukách zvrátených ľudí, mladí a ženy sú zapájaní do obchodovania s drogami či ľudskými bytosťami. A to preto, že často upadáme do ľahostajnosti a neschop− nosti prijímať zvyky a spôsoby života odlišné od tých našich.

Chcel by som, aby aj pre váš ľud nastal začiatok nových dejín, obnovených dejín. Obráťme list! Nadišiel čas vykoreniť stáročné predsudky, predpojatosti a vzájomnú nedôveru, ktoré sú často základom pre dis− krimináciu, rasizmus a xenofóbiu. Nikto sa nesmie cítiť izolovaný a nikto nie je oprávnený pošliapavať dôstojnosť a práva druhých. Je to duch milosrdenstva, ktorý nás volá zasadzovať sa, aby boli garantované všetky tieto hodnoty. Dovoľme teda, aby evanjelium milosrdenstva zatriaslo naším svedomím a aby sme otvorili naše srdcia a naše ruky tým najnúdznejším a najviac marginalizovaným, počínajúc tými, ktorí sa nachádzajú najbližšie pri nás. Vyzývam vás ako prvých, v dnešných mestách, ktoré dýchajú množstvom in− dividualizmu, aby ste sa zasadili pre budovanie ľudskejších periférií, pút bratstva a delenia sa. Máte túto zodpovednosť, je to aj vaša úloha. A môžete to urobiť predovšetkým vtedy, ak ste dobrými kresťanmi vyhý− bajúc sa všetkému tomu, čo nie je hodné tohto mena: lžiam, podvodom, intrigám, hádkam. Máte príklad blahoslaveného Zefyrína Giméneza Mallu, syna vášho ľudu, ktorý sa vyznačoval cnosťami, pokorou, čest− nosťou a veľkou vierou v Pannu Máriu, nábožnosťou, ktorá ho priviedla k mučeníctvu a k tomu, aby bol známy ako „mučeník ruženca“. Ponúkam vám ho dnes znovu ako vzor života a nábožnosti aj pre kultúrne a etnické putá, ktoré vás k nemu viažu.

Drahí bratia, nedávajte komunikačným prostriedkom a verejnej mienke príležitosti k tomu, aby o vás zle hovorili. Vy sami buďte protagonistami vašej prítomnosti a vašej budúcnosti. Ako všetci občania, aj vy môžete prispieť k blahu a pokroku spoločnosti rešpektujúc jej zákony, plniac si vaše povinnosti a integru− júc sa aj prostredníctvom emancipácie nových generácií. Tu v aule vidím mnohých mladých a mnohé deti: oni sú budúcnosťou vášho ľudu, ale aj spoločností, v ktorých žijú. Deti sú vaším najvzácnejším pokladom.

Vaša kultúra je dnes vo fáze zmeny, technologický rozvoj dáva vašim mladým čoraz väčšie povedomie o vlastných možnostiach a ich dôstojnosti a oni sami cítia nevyhnutnosť pracovať v prospech osobného ľudského rozvoja, ako aj ľudského rozvoja vášho ľudu. Toto si vyžaduje, aby im bola zaistená primeraná gramotnosť. A o toto musíte žiadať: je to vaše právo!

Vzdelávanie je istotne základom pre zdravý rozvoj osoby. Je známe, že slabý stupeň gramotnosti mno− hých vašich mladých dnes predstavuje hlavnú prekážku prístupu k svetu práce. Vaše deti majú právo cho− diť do školy, nebráňte im v tom. Vaše deti majú právo chodiť do školy! Je dôležité, aby podnet k väčšiemu vzdelávaniu vychádzal z rodiny, vychádzal od rodičov, vychádzal od starých rodičov. Je úlohou dospelých uistiť sa v tom, že deti chodia do školy. Prístup ku vzdelaniu dovolí vašim mladým stať sa aktívnymi občan− mi, zúčastňovať sa na politickom, spoločenskom a ekonomickom živote v príslušných krajinách.

Od občianskych inštitúcií sa žiada úsilie garantovať vhodné formačné výcviky pre mladých Rómov, po− skytujúc možnosť aj rodinám, ktoré žijú v tých najviac znevýhodnených podmienkach, aby mali prospech

Dešušov berša andre policija. Andre osada khosel o konfliktos paťivaleder sar leskre kolegi. Varesave leske rakinen andro parne. „Pro Rom andre uniforma dikhenas sar pre kaleste andre socijalis− ticko Čechoslovaťiko,“ phenel o romano policajtos pal o peskre jekhto berša andro regijonos, kaj o šerutno hino o Marián Kotleba.

Pre zvolensko policajno staňica sig tosara nane smirom. O poli− cajta pen prikeren vaš e buťi, o lokalna bengale ušťen opre andre berteni kaj len phandle. Le muršenge andro uniformi chudel o ďives andre buťi sar sako aver.

Džav paš lende prekal e saňi chodba andre kancelarija, kaj e at− mosfera khandel pal o leperiben pro purano režimos. Pro than kaj sas o pisibnaskre mašini hine akana o počitača, o buťa u aver kotora andre ačhile the pal o berša sajekh.

O romano policajtos Ján Berky phirel prekal kadi chodba andre buťi imar dešupandž berša. O khandipen andal o phandlo kher pes šunel pre savori chodba, imar pre oda ňiko na dikhel. „Kana somas cikno, but kamavas o policajna filmi, kaj o manuša pen marde vaš o zakonos, žutinenas le manušege u savoro pes mište agorine− las,“ phenel o dženo andal o Zvolen pal o leskro na tradično dživipen.

Nekh buter na keren o testi andal e slovaťiko čhib u o psychotesti. U the hine frima kandidata. Phenel pal peste, hoj hino sikra ekshibicijonistas, phi− rel andro školi the o tabori vaš o socijalno na zorale ťhavore, hoj lenge te phenel pal peskro dživipen. „Mangav te sikavel le manušenge, hoj le manu− šes hin o šajipen te doresel so kamel, the te hino romano,“ phenel.

E Berkyskri daj hiňi pal o Čechiko, o dad andal o na dur gav Hriňová.

Na džanel romanes, andre osada sas jekhtovar imar andre uniforma. „Be− šahas andro normalno bitovo kher ča jekh romaňi fameľija, avere dženen− ca so odoj bešenas na sas ňisave problemi,“ leperel o thulo manuš andre uniforma. Leskri daj the o dad kerenas buťi tel o angluno režimos pro Še− rutňipen vaš e len Hron. O dad phirelas pre tatrovka, e daj žužarelas.

Číslo 12/2015

u Maľba J. Fečo

SERA − STRANA 2

z primeraného začlenenia sa do vzdelávania a do práce. Proces integrácie kladie spoločnosti výzvu pozná− vať kultúru, históriu a hodnoty rómskych populácií. Nech sú vaša kultúra a vaše hodnoty známe všetkým!

Viackrát, aj zo strany sv. Jána Pavla II. a Benedikta XVI., ste boli uistení o láske a povzbudení zo strany Cirkvi. Teraz by som chcel skončiť slovami blahoslaveného Pavla VI., ktorý vám potvrdil: V Cirkvi nie ste na okraji, ale v istom zmysle ste v centre, vy ste v srdci. Ste v srdci Cirkvi! V tomto srdci je aj Mária, vami cte− ná ako Panna Mária Rómov, ktorú onedlho znovu korunujeme, aby sme si pripomenuli gesto, ktoré vyko− nal pápež Montini pred 50 rokmi. Jej zveril blahoslavený Zefyrín vás, vaše rodiny a vašu budúcnosť. Pro− sím vás, modlite sa za mňa. Ďakujem.

Preklad príhovoru priniesla slovenská redakcia portálu radiovaticana.va

Pápež Pavol VI: V Cirkvi nie ste na okraji Prvé stretnutie Rómov s pápežom sa uskutoč− nilo 26. septembra 1965 v Pomezii pri Ríme. Pá− pež Pavol VI. slávil svätú omšu s približne tritisíc členmi rómskych kočovníkov pochádzajúcich z rozličných európskych krajín, ktorí prišli do Rí− ma na svoju prvú medzinárodnú púť v sprievode svojich duchovných pastierov.

Podľa slovenskej verzie portálu radiovatica− na.va sa historické stretnutie udialo práve v deň pápežových 68. narodenín. Počas svätej omše pri− jalo od blahoslaveného Pavla VI. prvé sväté prijí− manie tridsať rómskych detí. „Pochopte, najdrah− ší nomádi, význam tohto stretnutia. Tu nachádza− te miesto, zastávku, táborisko – odlišné od tábo− rov, kde sa zvyčajne zastavujú vaše karavány: kde− koľvek sa zastavíte, ste považovaní za nevítaných a cudzích a zostávate plachí a bojazliví. Tu nie. Tu ste vítaní, ste tu očakávaní, prijatí s pozdravom a slávnostne. Prihodí sa vám niekedy takéto šťastie? Tu získavate novú skúsenosť: nachádzate niekoho, kto vás má rád, kto si vás váži, oceňuje, kto vám pomáha. Boli ste niekedy počas vašich nekonečných putovaní pozdravení ako bratia?

Ako synovia? Ako občania rovnocenní s druhými?

Dokonca ako členovia spoločnosti, ktorá vás ne− odstrkuje, ale ktorá vás prijíma, stará sa o vás a ctí si vás? Čo znamená táto novosť? Kam ste to prišli?“ prináša portál prepis jeho prejavu v slovenskom jazyku.

Pavol VI. pripomenul prenasledovanie Rómov, spomínal aj na obete holokaustu. „V Cirkvi nie ste na okraji, ale v istom zmysle ste v centre, vy ste v srdci. Ste v srdci Cirkvi, pre− tože ste sami. V Cirkvi nikto nie je sám. Ste v srdci Cirkvi, pretože ste chudobní a v núdzi o starostli− vosť, vzdelanie a pomoc. Cirkev miluje chudob− ných, trpiacich, malých, vydedených a opuste− ných. Z titulu hlavy Svätej Cirkvi som rád, že bez vlastnej zásluhy mám možnosť pozdraviť všetkých vás, drahí nomádi, drahí Rómovia, drahí pútnici na pozemských cestách, priam ako svoje deti, všetkých vás prijať, všetkých vás požehnať,“ uvá− dza portál radiovaticama. (red)

u labarďas dešuefta beršengre Romes Márius. Kana pen mukhle pro khera, ov sas jekh so sas na sig pes te garuvel. „Prindžaravas ole čhaves, sas andal e lačhi fameľija, ča poťinde vaš o bi− lačhipena andro khetaňiben,“ bonďarel le šereha dži akana. Prekal o sajekh vikendos andre Bansko Bystrica o skini čhide o jagune cakli andro lokalno lovinokher Hutník u andro kher avere Romeske. Pal o jekh berš paľis o ro− mano terno čhavo murdarďas andro lovinokher Galaxy Prievidzate le sluga− ďis Jaroslav Bahna, savo sas prindžardo sar o pašo dženo ki e ekstremno čači sera. O manuš, so murdarďas chudľas dešuduj berša, paš o Bahnoskro hro− bos pes buter berša kidenas o skini pal o savoro Slovaťiko.

„O čhavoripen sas perfektno, paľis odoj avle te bešel buter roma− ne fameľiji u avle o konflikti,“ phenel o Berky. E fameľija paľis geľas te bešel andro nevo kher pro sidliskos. „O dad hino sakovar miri mo− tivacija, khere amenge pro fali figinenas biš diplomi vaš o nekh feder buťarno u leskro dikhipen pro musaj sikhaďas the amen,“ phenel.

O Ján Berky ňikana na šunelas o problemi andre integracija, na beše− las andre škola andro palune lavici, aňi leske o čhavore na phenenas, hoj hino aver. „Somas o normalno sidliskovo čhavo, savore mire pa− še džene sas andal e majorita, jekhetanes kerďam e kheľibnaskri gru− O doresipen vaj o čoripen pa,“ phenel. Kana dikhas pre leste ča phares mukhas, hoj o baro Adaďives o Berky dikhel pre ola na smirom berša dur thanestar.

Rom angomis khelelas break−dance. Pro leskro kamado bilingvalno „Oda sas jekh lačhipen, hoj sikhľiľam but mištes te prastal,“ kerel gimnazijum len na ile, paľis agorinďas e industrijalno škola. pheras o zakonoskro murš, the te oda nane pherasutno.

Na but kampelas u ov korkoro šaj agorinďas pal o skinengro mariben O rasovo mariben Maškar o fameľiji pro sidliskos ole ďivende sas aver principi, o ka− andre ňemocňica, žutinde leske o manuša avri. „Džavas pal e uľica, kana leder morťhi na sas vaš leske dži o novembros 89 o problemos. „An− pal mande avle 20−beršengre terne rakle, jekh man jekhvarestar u bi o lav dro nevo režimos jekhvarestar andro foros sas aver atmosfera, imar ruginďas seratar andro muj, o dujto man čhiďas pre phuv. Bachtales pre mange varesave džene sikade, hoj som Rom,“ phundravel o romano lende chudle te vičhinel o manuša, avka daranďile u denašle,“ phenel o Berky pal o mariben maškar o foros, so chudľas sar dešuštare beršengro. policajtos the e kaleder dživipnaskri kapitola.

Leskre amalen o skini sakovar marde. No sar phenel, o dar pal O purano foros paš o Hron the Slatina le 40−ezera manušenca sas andro berša kana pes ačhavelas e demokracija prindžardo prekal o dživipen leske žutinďas te džal pal o leskro res buter – te avel o po− o nacijonalizmus. E atmosfera andal e Slovaťiko them angomis pere− licajtos. U oda the avka, hoj varesave agresora, anglo save musaj sas las the pro manušikano dživipen andro avipen. E sloboda varesave te prastal, sas o rakle le policajtengre. „Oda sas žuži buťi, me so kalo, oleha musaj te dživav, musaj oda džene dikhenas sar o šajipen vaš e phundraďi agresija. „Jekhvarestar našťi somas te džal raťate avri, varesave thanende te predživav u vaj som o kotor andro khetaňiben, vaj na,“ phenel na phiravas aňi ďivese, hoj te na avel o konfliktos,“ phenel adaďives o Berky pal e na komplikovano dživipnaskri filozofija le terne Ro− imar o dad jekhe čhavoreskro, sar oda sas kana barolas. E daravibna− meskri pro maškarutno Slovaťiko. Iľas peske avri o jekhto šajipen. skri atmosfera andro regijonos zorarďas the oda, hoj andro pašo Žiar Arab, kalo, ča na Rom nad Hronom labarde tele le terne Romes. O jepaš eňavardešte berša O jekhto ďives pre policija leperel žužes, ochto ori musaj sas te sas pro maškarutno Slovaťiko sar o garudo rasovo mariben. Andro julos 1995 ki o tranda neonacista andro vudar andro kher marďas ačhel paš o mulo, dži kana avľas o detektivos. E čači buťi str. 7

− SPRÁVY SLOVENSKO −

SERA − STRANA 3

Matovič: Je toho veľa, čo Peter Pollák započal

Miroslava Szitová: Splnomocnenec si pomýlil svoju prácu a úlohu úradu

Štandardná strana Riešenie Rómov v politickej strane v čase, keď sa nachádza v opozí− cii, je odvahou. Neextrémne riešenie rómskej témy totiž strane prefe− rencie skôr uberie, ako pridá. KDH zašlo ešte ďalej a s touto víziou ide aj do parlamentných volieb. Miroslava Szitová je podpredsedníčkou strany, ktorá garantuje zlepšenie spolunažívania s Rómami. „Ako jedi− ná štandardná strana na Slovensku máme podpredsedníčku, ktorá deklaruje záujem participovať na realizácii takých verejných politík, ktorých cieľom je desegregácia, degetoizácia a nediskriminácia Ró− mov v našej spoločnosti,“ uviedla. Počas troch rokov realizovali viace− ro odborných stretnutí a konferencií venovaných najmä témam vzde− lávania, bývania, zdravia a zamestnania Rómov. S tímom odborníkov z praxe participovali na tvorbe základného dlhodobého programu KDH. Hlasy a návrhy na riešenie rómskej problematiky prichádzajú od strán hlavne vtedy, keď sú v opozícii. Podpredsedníčka však s tým ne− súhlasí. „Nemáme pocit, že by sa politické strany vyjadrovali k spo− lužitiu s Rómami iba vtedy, keď sú v opozícii. November 1989 zname− nal zmenu aj pre rómsku minoritu. Slovenská vláda v apríli 1991 pri− jala Zásady vládnej politiky k Rómom, kde potvrdila akceptovanie Ró− mov ako národnostnej menšiny a vytvorila podmienky na jej všestran− ný kultúrny a etnický rozvoj. Premiérom vlády bol Ján Čarnogurský, vtedajší predseda KDH. Téma spolužitia s Rómami je pre KDH jed− nou z kľúčových a v prípade účasti na vláde ju budeme presadzovať aj ako jednu z priorít vládneho programu.“

Čo mohli a neurobili? „KDH bolo vždy v koaličných vládach, ktoré sa snažili hľadať pozitívne riešenia. Nemyslíme si, že sa teraz treba predbiehať vo vymenúvaní, čo a za ktorého ministra sa urobilo. My zastáva− me názor, že za ostatných 25 ro− kov sa urobilo veľa, overili sa mnohé riešenia. Podporili sa viaceré úspešné programy. Čo sa však nepodarilo, je dostať tie− to programy do systému, a tu vi− dí KDH veľkú výzvu,“ hovorí podpredsedníčka. V posledných rokoch sa podľa jej slov prehĺbi− la protirómska rétorika, čo je nebezpečné pre celú spoloč− nosť. Téma spolužitia s Rómami sa dostala medzi ich priority, lebo v tom vidia potenciál na zlepšenie života na Slovensku. „Sme pokor− ní, nehovoríme o vysúkaní rukávov, nepodceňujeme prácu doteraj− ších splnomocnencov, ale spolu s odborníkmi z praxe chceme transparentne, spravodlivo a zodpovedne pristupovať k téme spo− lužitia s Rómami.“ u Miroslava Szitová

Aj keď bolo KDH súčasťou niekoľkých vlád, riešeniu rómskej problematiky venuje pozornosť v posledných troch rokoch ako opo− zičná strana. Vyhýba sa spojeniu „rómska problematika“, používa skôr slovné spojenia o spolunažívaní s Rómami. „Sme presvedčení, že termín problematika vychádza z predpokladu existencie problé− mu s Rómami a vyvoláva následne dojem represie, nie prevencie,“ uviedla v rozhovore podpredsedníčka strany Miroslava Szitová.

Ako a kde pracovať?

V súvislosti s Rómami sa v politických stranách hovorí najmä o tom, že pracovať sa oplatí. Prečítate si to aj vo volebnom programe tejto strany. Ako to chcú docieliť? „Pracovať sa musí oplatiť. Nie je to medový motúz, je to fakt. Zákon o pomoci v hmotnej núdzi nie je vý− chodiskom, je skôr krokom späť. V tých častiach Slovenska, kde žije segregovaná časť Rómov, je veľmi málo pracovných príležitostí aj pre príslušníkov majority. Hovoríme o chudobných regiónoch, kde je za− mestnanosť zárukou jedla, nie štatistický ukazovateľ,“ hovorí Szitová.

Sporný splnomocnenec Prioritou je rozvíjať takú sociálnu ekonomiku, ktorej prvoradým Súčasný splnomocnenec tesne po svojom nástupe do funkcie avi− cieľom nebude iba zisk, ale aj dôstojný život každého človeka v komu− zoval, že nebude vyrábať nové stratégie. Svojho sľubu sa aj drží a viac nite a v obci. Konkrétnym príkladom zmysluplnej pomoci pri vytvára− ako v kancelárii ho majú možnosť ľudia stretnúť v teréne. KDH má ní pracovných miest pre dlhodobo nezamestnaných je vytvorenie in− však svoju predstavu. Petrovi Pollákovi vyčíta neplnenie základných kluzívneho trhu zamestnanosti na celoslovenskej úrovni. povinností. Podľa slov Szitovej chceli konštruktívne diskutovať, ale nemali o čom. Podľa nej neexistuje žiadny oficiálny vládny alebo mi− Temná stránka strany nistersky relevantný podklad, ktorý by objektívne mapoval činnosť KDH malo v minulosti významných predstaviteľov, ktorí však v sú− úradu. Počas štyroch rokov nebol urobený žiadny odpočet plnenia vislosti s Rómami vystupovali extrémne. Bolo to hlavne v silových re− úloh úradu. „Keby sa splnomocnenec oboznámil so svojou pracov− zortoch. Minister vnútra Vladimír Palko chcel počítať rómsku krimi− nou náplňou a poslaním úradu, nerozprával by toľko o zbytočnosti nalitu formou pozriem a vidím. Daniel Lipšic, dnes predseda strany plánov a stratégií, pretože úrad je poradným a koordinačným orgá− NOVA, mal počas svojho ministrovania poradcu pre rómsku krimina− nom vlády a jeho úlohou je podávať návrhy a odporúčania vláde a ko− litu. Ako to hodnotia s odstupom času v KDH? „Je na mieste sa to pý− ordinovať činnosť výkonných orgánov podľa plánov a stratégií. Skrát− tať tých, ktorí tieto opatrenia realizovali. Považujeme za nezodpoved− ka, splnomocnenec si pomýlil svoju prácu a úlohu úradu a doteraz sa né hovoriť za nich. Koniec koncov, obaja v súčasnosti nie sú členmi neoboznámil so svojimi kompetenciami,“ upozornila.

KDH a nechceme zasahovať do vnútorných záležitostí iných politic− Pozitívne na práci Petra Polláka je to, že pokračuje v realizácii pro− kých strán,“ uviedla Szitová. gramov a opatrení, s ktorými začali jeho predchodcovia. Menej pozi− Text: Roman Čonka, foto: archív KDH tívny je fakt, že Pollák je opozičným poslancom a zároveň úradníkom Aké plány máte so špeciálnymi školami? vo vláde. KDH má výhrady aj voči výberu 150 obcí, ktoré dostanú „ta− Špeciálne školy sú potrebné a spĺňajú dôležitú úlohu vo výcho− ke away“ balíčky. „Nemusel by to byť problém, ak by objektívne ve a vzdelávaní detí. Ak ste mali na mysli, aký zaujímame postoj vo− a transparentne odprezentovali podmienky výberu týchto obcí. Prax či neoprávnenému zaraďovaniu prevažne rómskych detí do špeci− ukazuje, že zo zoznamu vypadli obce, ktoré by podporu a pomoc álnych škôl, tak toto považujeme za nekompetentné zbavovanie sa v nasledujúcich siedmich rokoch nevyhnutne potrebovali. Vzbudzuje zodpovednosti tých, ktorí o tom rozhodujú. V súčasnosti vieme to dojem politického, nie vecného kritéria výberu,“ upozornila. veľmi vecne identifikovať základné bariéry vstupu dieťaťa z málo− podnetného prostredia do školského prostredia. Do špeciálnych Komplexné riešenia KDH škôl patria len tie deti, ktorým mentálna dispozícia neumožňuje Prioritou strany je nadviazať na prijatú Stratégiu integrácie Rómov do nástup do bežnej triedy. roku 2020. „My komplexnosť nevnímame ako tzv. všetkým rovnako alebo všetci robia všetko. Komplexnosť znamená hľadanie odborných riešení na Koľko Rómov bude mať KDH na svojej kandidátke? lokálnej úrovni, ktoré musia vychádzať z poznania lokalít a rešpektovať Predsedníctvo navrhlo na 60. miesto vysokoškolského pedagó− ich potreby. Komplexnosť znamená, že realizácia konkrétnych aktivít nie ga Ivana Ráca a rada KDH mu dala dôveru. Je naším členom od ro− je izolovaná a aktivity nie sú osamotené samy o sebe a pre seba,“ spresnila. ku 2010 a pôsobí v komunálnej politike. Vážime si jeho odbornosť KDH má podľa Szitovej v úmysle presadzovať také opatrenia, ktoré a okresná aj krajská rada mu vyjadrili podporu. Ivan Rác nebol budú efektívne a adresné. „Ak v niektorých lokalitách napríklad nie je navrhnutý ako Róm, ale ako odborník, ktorý s hnutím spolupracu− potrebná intervencia policajných hliadok, nie je dôvod ju tam realizo− je a má čo ponúknuť. vať. A naopak, ak je niekde prioritou pre zlepšenie života časti Rómov Pre nás nie je dôležité, akej je kto národnosti, u našich členov zaviesť pitnú vodu, občianske hliadky im ju nezaručia.“ a sympatizantov neskúmame ich etnickú identitu. Pre nás je pod− Ako ďalej uviedla, je potrebné zmeniť ťaživú, nepriaznivú situáciu statné, s akými úmyslami vstupujú do hnutia, akú odbornosť pri− časti sociálne vylúčených Rómov, rovnako je však dôležité budovať nášajú a ako sa dokážu podieľať na zlepšovaní života v obciach, identitu rómskej národnostnej menšiny cez národnostné školstvo, ja− mestách a celej krajine. zyk a kultúru.

Hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti je v tomto volebnom období opozičnou stranou. V nadchádzajúcich voľbách má za cieľ opäť uspieť v parlamentných voľbách. Aj keď hlavnou aktivitou stra− ny je kritika súčasnej vlády, rozhodli sa riešiť aj rómsku problemati− ku. Peter Pollák bol historicky prvým rómskym poslancom v parla− mente v novodobej histórii Slovenska. Ako opozičný poslanec sa s posvätením hnutia rozhodol riešiť rómsku problematiku prostred− níctvom Úradu splnomocnenca vlády SR pre rómskej komunity.

Ako hodnotí jeho prácu samotný predseda hnutia, Igor Matovič? „Najviac si na Petrovi vážim, že začal riešiť problémy v teréne na− miesto rôznych teoretických stratégií, ktoré k ničomu neviedli. Vý− stavba škôlok, riešenie pozemkov pod osadami, koniec segregácie v školách, boj voči neoprávnenému zaraďovaniu detí do špeciál− nych škôl, zavedenie sociálneho aspektu pri verejnom obstarávaní – je toho veľa, čo Peter započal,“ vymenoval.

Sú však aj oblasti, kde Igor Matovič čakal od Petra Polláka lepšie výsledky. „Viac som očakával pri zavedení povinnej predškolskej vý− chovy pre deti zo sociálne nemotivačného prostredia.“ S Rómami do volieb OľaNO ide do parlamentných volieb s víziou pokračovania v rie− šeniach, ktoré naštartoval Peter Pollák. Ten bude v nadchádzajúcich voľbách kandidovať zo 142. miesta. Kandidujú tiež: Ján Herák na 27. mieste, Adrián Balog na 53. mieste, Eduard Čonka na 60. mieste.

Podľa našich informácií sa mali na kandidátke hnutia objaviť aj niek− torí rómski starostovia, museli by sa však vzdať svojich starostov− ských stoličiek. (red)

V Bratislave sa uskutočnila Akadémia rómskych štúdií

V dňoch 11. až 13. novembra sa v Bratislave uskutočnilo odbor− né podujatie s názvom Akadémia rómskych štúdií. Podujatie pripra− vil Ústav etnológie Slovenskej akadémie vied v spolupráci s Úradom splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity.

Cieľom podujatia bolo prezentovať trendy z rómskych štúdií v E− urópe a otvoriť kurz rómskeho jazyka pre verejnosť. Odborníci z ro− mistických pracovísk predstavili svoje výskumy najnovších trendov v romistike. Súčasťou podujatia bol kurz rómčiny pre odbornú ve− rejnosť, keďže jedným z kľúčových predpokladov pre porozumenie tejto problematiky je aj znalosť jazyka cieľovej skupiny.

Prvý deň podujatia bol venovaný prednáškam popredných ro− mistov zo Slovenska, Čiech a Fínska. Kimmo Granqvist z Univerzity v Helsinkách, Viktor Elšík z Karlovej Univerzity v Prahe, Arne Mann a Tatiana Podolinská z Ústavu etnológie SAV v Bratislave predstavili svoje výskumy a otvorili interdisciplinárnu diskusiu o najnovších trendoch v romistike. Ďalšie dva dni akadémie boli venované kurzu rómčiny pre 30 vo− pred zaregistrovaných začiatočníkov. Kurz viedli traja lektori Mgr. Pavel Kubaník (Univerzita Karlova, Praha), Mgr. Anna Koptová (au− torka rómskeho slovníka a zriaďovateľka súkromného gymnázia) a David Tišer. (red), foto: archív SAV BA

Projekt Zdravé komunity bude pokračovať aj v novom programovom období Slovensko sa stáva vzorom pre iné štáty Európskej únie. Zástup− covia projektu s názvom Zdravé komunity na tlačovej konferencii 10. decembra 2015 predstavili príbeh úspešnej transformácie „zdo− la“ na národný projekt, dosiahnuté výsledky a prehľad financovania.

Predstavili tiež plány pre Národný projekt Zdravé komunity na ob− dobie 2016 – 2022. „Ohromný prínos projektu vidíme v tom, že ne− musíme komunikovať s každým pacientom zvlášť. Asistenti a koordi− nátori pomáhajú lekárom v teréne organizovať prevenciu, skorú diagnostiku aj liečbu. Nielenže tak zlepšujú zdravotný stav pacientov v komunite, ale aj epidemiologickú situáciu v majoritnej časti spo− ločnosti,“ uviedla MUDr. Monika Palušková, členka Správnej rady Zdravé komunity, n. o., ktorá tlmočila postoj Spoločnosti všeobec− ných lekárov Slovenska.

Národný projekt Zdravé komunity podľa predstaviteľov organizá− cie zúročuje viac ako desaťročné skúsenosti viacerých mimovlád− nych, štátnych aj súkromných subjektov a národných aj medzinárod− ných iniciatív s realizáciou aktivít v oblasti zdravia zameraných na znevýhodnené komunity. „Na základe dosiahnutých výsledkov verí− me, že na Slovensku sa podarí stabilizovať systematický, kvalitný, profesionálne riadený, udržateľný a najmä pozitívnymi výsledkami disponujúci program, ktorý je príkladom pre ďalšie iniciatívy aj v iných oblastiach,“ uviedol riaditeľ neziskovej organizácie Zdravé komunity Michal Kubo. Projekt má podľa jeho slov ambíciu stať sa lídrom v členských krajinách v EÚ v oblasti zdravia znevýhodnených skupín – marginalizovaných rómskych komunít, a byť tak inšpirá− ciou pre ďalšie krajiny.

Projekt spustila v roku 2003 mimovládna organizácia Asociácia pre kultúru, vzdelávanie a komunikáciu. V roku 2012 asociácia inici− ovala vznik záujmového združenia právnických osôb – Platforma na podporu zdravia znevýhodnených skupín, prostredníctvom ktorého sa projekt rozšíril z pôvodných 68 lokalít na 108 lokalít na území ce− lého Slovenska. V októbri 2014 gesciu nad projektom prevzalo Mi− nisterstvo zdravotníctva SR, ktoré spolu s platformou založilo nezis− kovú organizáciu Zdravé komunity, n. o. a spoločne realizujú Národ− ný projekt Zdravé komunity. „Oceňujem, že projekt prispeje k zlep− šeniu úrovne zdravia u znevýhodnených komunít. Kľúčové je posil− ňovať ich záujem a zodpovednosť za vlastné zdravie, podporiť ich in− formovanosť o zdravotnej starostlivosti a zdravom životnom štýle,“ uviedol štátny tajomník MZ SR Mario Mikloši.

V súčasnosti sa projekt realizuje najmä na území stredného a vý− chodného Slovenska v 239 lokalitách. Priamo v teréne je v ňom za− pojených 257 zamestnancov (234 asistentov osvety zdravia, 23 koor− dinátorov), ktorí pravidelne spolupracujú s viac ako 750 lekármi a 100 základnými a materskými školami. „V niektorých oblastiach sa nám vďaka spolupráci s lekármi a pracovníkmi úradu verejného zdravotníctva podarilo zastaviť šírenie infekčných ochorení už v zá− rodku,“ vyzdvihla vytváranie funkčných sietí a spoluprácu koordiná− torka Lenka Bužová.

Národný projekt Zdravé komunity je realizovaný s cieľom syste− matického a trvalo udržateľného riešenia alarmujúceho zdravot− no−sociálneho stavu znevýhodnených skupín na Slovensku. Jeho cie− ľom je napĺňanie globálneho cieľa najkomplexnejšieho str. 4

Číslo 12/2015

SERA − STRANA 4

− ROZHOVOR/SPRÁVY −

Dáma v mníšskom habite Sestrička Maristela Káčová, dáma v mníšskom habite, je už roky neprehliadnuteľnou bytosťou Prešova. Najväčšia príležitosť na stret− nutie s ňou sa ponúka, ako ináč, v kostole. V katedrále svätého Miku− láša, kde už roky hrá na organe. Krátko po šiestej ju tu môžete stret− núť prakticky ráno čo ráno. A v predvianočnom čase, v rámci vianoč− ných trhov, v drevenom stánku občianskeho združenia Magis.

Sestra Maristela má jednu z najväčších rodín na svete. Pozná všet− kých bezdomovcov, chudákov a chudobných, ktorí žijú na území tre− tieho najväčšieho mesta na Slovensku. Práve pre nich má otvorené srdce a myseľ. Odkázaným poskytuje opakovane potravinovú pomoc. vládneho strategického materiálu s účelom zlepše− nia životnej situácie vylúčených Rómov na Sloven− sku v oblasti zdravia – Stratégie SR pre integráciu Rómov do roku 2020, ktorým je podporiť prístup k zdravotnej starostlivosti a verejnému zdraviu vráta− ne preventívnej zdravotnej starostlivosti a zdravot− níckej osvety a znížiť rozdiel v zdravotnom stave medzi Rómami a väčšinovou populáciou. Projekt je realizovaný prostredníctvom koordinátorov a asistentov osvety zdravia, ktorí v priebehu posled−

Číslo 12/2015

Trvanlivé potraviny ako sú múka, cukor, olej, ryža, cestoviny. Ale po− máha aj stravnými lístkami a ošatením. Keď treba, a ak môže.

Bol netypický decembrový deň so štyrmi stupňami Celzia nad nu− lou, ale s vetrom, ktorý odkiaľsi prifúkaval zimu a vháňal ju za nechty a do tváre. Vianočné mestské trhy v Prešove dýchali pestrosťou farieb a vôní. Nakúkala som do stánku a hľadala sestričku Maristelu. Našla som ju v drevenom domčeku v tesnej blízkosti kostola. Rovno pod obrovským vianočným stromčekom. Pozvala ma dnu, aby sme sa mohli v pokoji porozprávať. Napriek snahám rozhovor pokojný ne− bol. Dal by sa označiť za neustále prerývaný. K stánku totiž stále

ných 12 mesiacov zaevidovali 67 639 klientov v ob− lastiach pokrývajúcich takmer 250 000 obyvateľov.

Asistenti osvety zdravia výrazne prispeli k zlepše− niu komunikácie a spolupráce medzi obyvateľmi marginalizovaných rómskych komunít a lekármi, sestrami a pôrodnými asistentkami. Súhrnný počet intervencií v teréne presiahol 370 470, jeho súčasťou bolo aj poskytnutie prvej pomoci, osveta o hygienic− kých a zdravotných návykoch a zvyšovanie zodpo− vednosti za vlastné zdravie, pomoc a poradenstvo pr− vorodičkám. K ďalším ciele− ným aktivitám v teréne patrí identifikovanie rizikových faktorov a potrieb súvisia− cich s ohrozením zdravia a spolupráca pri výmene in− formácií a skúseností s ďalší− mi pomáhajúcimi profesia− mi a inštitúciami.

Národný projekt Zdravé komunity je financovaný z Operačného programu Zamestnanosť a sociálna in− klúzia v programovom ob− dobí 2007 – 2013 s aktuál− nym čerpaním vo výške 2 510 681 eur zo schvále− ných 3 289 257 eur, pričom 86% všetkých výdavkov tvo− ria mzdy a náklady na za− mestnancov, 6 % cestovné a pomôcky a 5% vzdeláva− nie.

pristupovali ľudia, aby pozdravili sestričku, čerstvú 60−tničku a využili príležitosť zavinšovať jej. Ďalší prichádzali, aby si niečo kúpili, a tak podporili aktivity sestričky Maristely. Tretiu skupinu tvorili tí, čo pri− chádzali k stánku pre pomoc. Rómka z Chminianskych Jakubovian prišla poprosiť o niečo teplé na ruky a na nohy pre deti, zastavila sa aj žobrajúca žena z bývalej Juhoslávie. Pre každého si sestrička Maristela našla čas, prehodila vetu, dve. Keď sa s ňou prišli rozlúčiť dve ženy vy− pravené do Nemecka, zisťovala, či sú dobre nachystané na cestu.

A rozhovorila sa o tom, ako putovala z Ťumenu do Omska v čase, keď tri roky pôsobila na Ukrajine. „Vždy som vypražila toľko rezňov, aby

V novom programovom období 2014 – 2020 bo− lo v rámci Operačného programu Ľudské zdroje na pokračovanie národného projektu vyčlenených 12 800 695 eur na ďalších 36 mesiacov. Projekt počí− ta s pokrytím 258 lokalít 299 zamestnancami priamo v teréne. „Naďalej realizujeme pravidelné stretnutia členov Platformy PPZZS a spolupracujúcich subjek− tov s cieľom pokračovať v úsilí pri systematizácii celo− slovenského projektu osvety zdravia Zdravé komuni− ty a jeho stabilizácii ako Národného projektu na ob− dobie 2014 – 2020“, podotkol Branislav Ondruš. Od roku 2016 bude realizovaný Národný projekt aj v Bratislavskom samosprávnom kraji so zámerom za− mestnať 7 ľudí v 7 lokalitách do konca roka 2022 s celkovým rozpočtom vo výške 643 228 eur.

Projekt je výnimočný v slovenskom i v európ− skom kontexte svojou prepracovanou a opakovane testovanou a vylepšovanou metodológiou, ktorá re− flektuje najnovšie poznatky prístupu k marginalizo− vaným skupinám a zohľadňuje špecifiká SR. Pozitív− ne charakteristiky projektu vynikajú najmä v porov− naní s inštitucionalizovanými programami v Bulhar− sku a Rumunsku, krajinami s porovnateľnými socio− ekonomickými podmienkami a situáciou.

Prínosným sa preukázalo neklásť požiadavky na dosiahnuté vzdelanie kandidátov na pozíciu asisten− ta, či nepreferovať ženské pohlavie, ako je tomu v Rumunsku. „Na Slovensku sa môže stať asistentom osvety zdravia každý, kto splní prísne podmienky a kto je silne motivovaný – a to bez ohľadu na vzdela− nie, či pohlavie. Asistenti sú schopní komunikovať s obyvateľmi osád v ich materinskom jazyku, poznajú komunitu a vzťahy, čo výrazne napomáha úspešnej

implementácii projektu,“ uviedol Richard Koky. Zá− roveň dodal, že ľudské zdroje v teréne sú najdô− ležitejšou výkonnostnou zložkou a kľúčovým nástro− jom projektu. Cielené zamestnávanie, vzdelávanie, osobný a profesionálny rozvoj obyvateľov MRK je jedným z jeho špecifických cieľov.

Projekt citlivo reflektuje prístupy a výsledky práce terénnych sociálnych aj komunitných pracovníkov a inovatívne nastavuje systém riadenia a kontroly ko− ordinátorov a asistentov osvety zdravia na celoslo− venskej úrovni. Jednotné riadenie s jednoduchou prehľadnou a efektívnou organizačnou štruktúrou zabezpečuje účinný systém kontroly, pravidelnú eva− luáciu a rýchlu implementáciu zlepšení. Vzdelávanie asistentov tvorí podrobne rozpracovaná, praxou osvedčená, viac ako 10 rokov fungujúca metodoló− gia a systém vzdelávacích aktivít podrobne prepraco− vaný na základe reálnych a špecifických požiadaviek terénu (akreditácie MŠ SR, 2004, 2007).

Projekt Zdravé komunity bol viacnásobne pre− zentovaný na medzinárodných konferenciách a podujatiach ako sú Celosvetová konferencia vše− obecných lekárov – WONCA Lisabon 2014, Istan− bul 2015, 6. výročná konferencia European Public Health Alliance, Brusel 2015, stretnutie Európskej komisie a zástupcov občianskej spoločnosti, me− dzinárodných organizácií a akademických inštitú− cií organizované DJ JUSTICE, Brusel 2015. Vo februári 2015 vyšla prípadová štúdia o projekte v zborníku World Health Organization (WHO), medzinárodné prezentácie – Európska komisia, spolupráca so zahraničnými partnermi. (red), foto: ZK

− ROZHOVOR/SPRÁVY −

SERA − STRANA 5

bolo dosť i pre tých, za ktorými sme cestovali. Keď sme prišli do Om− ska, pohovorili sme s rehoľníkmi, pojedli rezne a bolo sa treba pobrať späť.“ Zalovila sestra Maristela v spomienkach a rozhovorila sa o svo− jom poslaní. „Keď niekoho podporujete, podopierate ho na neľahkej ceste. Zvlášť, ak sa jedná o mladých ľudí. Ak takého človeka privediete k manželstvu a vidíte, že táto mladá rodina funguje, sledujete ich úsi− lie a prácu, to je radosť. Je to znamenie, že nežijete nadarmo, že má zmysel, čo robíte.“ Sestrička Maristela pomáha už desiatky rokov. Ra− dy tých, ktorým pomohla, už tvoria malú armádu. Sama to tak nevní− ma. Len mimochodom spomenie, ako nedávno urobili v ich občian− skom združení pohreb jednému z prešovských bezdomovcov. Vypil 4 litre vína a zomrel v kanáli v náručí svojho brata. Kde by ten bol vzal 700 eur − lebo toľko dnes stojí najlacnejší pohreb. Tak sa postarali oni v občianskom združení Magis. Dodáva, že „Magis znamená viac. A my chceme urobiť viac pre ľudí, ktorí sú opustení, pre ženy, ktoré prišli o domov, a napriek tomu sa musia starať o svoje deti. Príspevkom, ktorý dobrodinci venujú ako cenu za predmet, čo si vyberú z nášho stánku, sa snažíme vykryť základné potreby pre ľudí, o ktorých sa sta− ráme.“ Základné potreby pre život, to je jedlo, nájomné, inkaso, oble− čenie, ale aj dobré slovo, rada, morálna opora a psychická podpora.

A ľudia, o ktorých sa starajú? To sú desiatky jednotlivcov a 80 rodín. „Pred rokmi, keď sme s organizovanou pomocou ľuďom v núdzi začí− nali, bolo tých rodín 40. Teraz je ich raz toľko a my nie sme naivní, aby sme si mysleli, že pomáhame všetkým, ktorí to potrebujú. Ale robíme aspoň to, čo dokážeme.“ hovorí sestrička Maristela a len tak na okraj dodáva: „Prichýlili sme Eriku. Je s nami v kláštore. Ako jedna z nás.“ Kto v Prešove by nepoznal Rómku Eriku? Ženu, ktorá upratovanie vo viacerých domoch strieda s hraním na gitaru a spievaním pod brán− kou, čo vedie k veži a budove, v ktorej sídli rehoľa Congregatio Jesu.

Jej členkou je aj sestrička Maristela. Ale vráťme sa k Erike, ktorá je v Prešove povestná svojím zlým hlasom, zlou výslovnosťou, ale i ne− skutočnou odvahou a až drzou snahou vlastným pričinením zarobiť si pár drobných na život. Málokto však vie o jej smutnom osude. O tom, ako ju jej opatrovníci zadlžili tak, že sa z dlžôb do smrti nevyplatí.

Sestričky z rehole i sestra Maristela to vedia. Lebo sa o Eriku zaujímali.

Neostali ľahostajné, keď hladná a bez strechy nad hlavou čudným spe− vom žobrala o drobné.

Keď je hlavným ekonómom Boh V občianskom združení Magis pomáhajú hlavne ženám. Veľmi čas− to týraným a takým, čo sa ocitli v chudobe, z ktorej sa samy nedokážu vymaniť, hoci by veľmi chceli. Chceli by pracovať, zabezpečiť vľúdny domov svojim deťom. Pre takéto ženy vyhlasujú zbierky, zabezpečujú potraviny, poskytujú pomoc, ak je potrebná. Ako hovorí sestrička Ma− ristela, existujú dobré duše, ktoré podporujú ich úsilie. A tak aj ostat− né veľkonočné sviatky podporili chudobné rodiny a zabezpečili im vajíčka, šunku, cestoviny, klobásky. Gazdujú tak, aby vyšlo aj na jogur− ty, ba i sladkosti pre deti. A vychádza. Možno hlavne preto, „lebo na− ším hlavným ekonómom je Boh. Keď potrebujeme konkrétny obnos peňazí, modlíme sa. A tie peniaze, ktoré potrebujeme, k nám prídu,“ hovorí sestrička Maristela. V Prešove ju mnohí prirovnávajú k Matke Tereze. Je organistkou v kostole svätého Mikuláša a svoj plat premie− ňa na jedlo pre chudobných. Robí tak už vyše desaťročia. Za ten čas sa spolu so sestrami postarali najmenej o dve stovky rodín a o desiatky jednotlivcov. Ich pomoc zavše prišla v najvyššej chvíli, keď ľudia pada− li pod bremenom života. Ony, sestričky, ich postavili svojou pomo− cou na nohy a umožnili im vďaka nádeji ďalej kráčať životom.

Pýtam sa Maristely na jej cestu životom. S ochotou zaloví v pamäti a spomína na svojich predkov. Na Rómov, na ktorých je hrdá, a ktorí boli a sú pre ňu podnes vzorom. Spomína na otecka, skvelého muzi− kanta, ktorý mal ukončenú obchodnú akadémiu a konzervatórium a ako učiteľ aj napriek zákazom chodil do kostola a jeho žiaci posluš− ne zoradení v dvojstupe šli za ním. Ako robil na notárstve v Prakov− ciach. Hovorí, že pred sto − dvesto rokmi boli v Gelnici iní Rómovia, ako teraz. „Nebola tam žiadna osada!“ Spomína na starých rodičov.

Dedo bol vychýrený muzikant. Hrával v Gelnici banským majstrom.

Na jeho svadbe s babkou bol starostom sám gróf Gižický. Starým rodi− čom podaroval nádherný servis, ktorý ako malá vždy obdivovala.

A ako troj či štvorročná ho pri jednom takom obdivovaní stiahla z ko− mody na zem aj s obrusom. Drahý servis sa zmenil na črepiny. Vďaka tomuto zážitku precítila lásku babičky, keď jej vlastnú mamu krotila slovami – nebi to dieťa, hlavná vec, že sa jemu nič nestalo. Jedna línia jej predkov pochádza od Gelnice, z Máriahuty zo Žakaroviec. Práve odtiaľ pochádza adoptívny syn sestričky Maristely. Mladík označovaný odbornou verejnosťou za výrazný talent najmladšej generácie sloven− ských organistov. Jeho predvianočné charitatívne organové koncerty v katedrále sv. Mikuláša v Prešove si už našli svojich priaznivcov, čo milujú organovú hudbu. Hre na organ sa začal venovať ako samouk.

V štúdiu na tento kráľovský nástroj, za ktorým musíte namieriť do chrámu, pokračoval v Základnej umeleckej škole v Gelnici. Talent si rozvinul naplno na košickom konzervatóriu. Tam popri hre na organ študoval aj skladbu. Opakovane sa verejnosti predstavil na Prehliadke mladých slovenských organistov v Košiciach a v Bratislave. Je pravi− delným hosťom na Organových dňoch v Piešťanoch. Zúčastňuje sa V Bratislave sa uskutočnila Akadémia rómskych štúdií V dňoch 11. až 13. novembra sa v Bratislave uskutočnilo odborné podujatie s názvom Akadémia rómskych štúdií. Podujatie pripravil Ústav etnológie Slovenskej akadémie vied v spolupráci s Úradom splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity.

Cieľom podujatia bolo prezentovať trendy z rómskych štúdií v E− urópe a otvoriť kurz rómskeho jazyka pre verejnosť. Odborníci z ro− mistických pracovísk predstavili svoje výskumy najnovších trendov v romistike. Súčasťou podujatia bol kurz rómčiny pre odbornú verej− nosť, keďže jedným z kľúčových predpokladov pre porozumenie tej− to problematiky je aj znalosť jazyka cieľovej skupiny.

Prvý deň podujatia bol venovaný prednáškam popredných romis− tov zo Slovenska, Čiech a Fínska. Kimmo Granqvist z Univerzity v Helsinkách, Viktor Elšík z Karlovej Univerzity v Prahe, Arne Mann a Tatiana Podolinská z Ústavu etnológie SAV v Bratislave predstavili svoje výskumy a otvorili interdisciplinárnu diskusiu o najnovších trendoch v romistike. Ďalšie dva dni akadémie boli venované kurzu rómčiny pre 30 vo− pred zaregistrovaných začiatočníkov. Kurz viedli traja lektori Mgr. Pavel Kubaník (Univerzita Karlova, Praha), Mgr. Anna Koptová (au− torka rómskeho slovníka a zriaďovateľka súkromného gymnázia) a David Tišer. (red) Hľadači – dokument o Rómoch a vzdelávaní Pri príležitosti Medzinárodného dňa ľudských práv 10. decembra 2015 občianske združenie Romano kher – Rómsky dom v spolupráci s Nadáciou otvorenej spoločnosti prezentovalo filmový dokument Hľa− dači. Film rozpráva príbehy šiestich mladých ľudí z rómskych komunít, ktorí našli zmysel života vo vzdelávaní a nevzdávajú sa na ceste za ním na− priek mnohým prekážkam. Projekt bol zrealizovaný s finančnou podpo− rou Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR v rámci dotačného programu Podpora a ochrana ľudských práv a slobôd.

Festivalu sakrálneho umenia v Košiciach, bol účastníkom Medziná− rodného mládežníckeho festivalu organovej hudby v Užhorode a skladateľsky sa podieľal na Hudobných rezonanciách. Sestrička Ma− ristela sa teší každému jeho úspechu. Spoznala ho ako mladého orga− nistu a ujala sa ho v čase, keď mu zomrela mamička a bolo potrebné pohľadať pre neho domov. Chvíľu býval u sestričiek v kláštore v Pre− šove. Nakoniec sa našla pani, ktorá ho v Prešove prichýlila. Rozpráva− me sa, a zrazu prichádza k stánku Maristelin adoptívny syn so spomí− nanou paňou, u ktorej našiel dočasný domov. Sestrička Maristela ani brvou nemihne. Život sú ustavičné zázraky. Len ich treba vnímať. Životná cesta Pýtam sa Maristely, ako sa stala mníškou. Spomína na svoje detstvo, príbuzných. Maminu sestru, svoju tetu, ktorou nebol nikto iný ako Ele− na Lacková, prvá rómska spisovateľka na Slovensku. Spomína, ako na− stúpila do školy. Vedela vďaka oteckovi hrať na husličkách, poznala no− ty a vedela aj čítať. Do školy chodila rada, ale keď zbadala prvýkrát na školskej chodbe mníšku, ostala ako vo vytržení. „Pribehla som k nej a povedala, že chcem byť tiež mníškou.“ To už bývali v Prešove, otecko tu muzicíroval v Ukrajinskom divadle, v PUĽSE. Doma mali iba ná− boženskú literatúru, a tak čítala životopisy svätcov, o Lurdských zjave− niach. Mala 13 rokov a silné presvedčenie, že sa stane sestričkou. Raz sa mníšky zo školskej chodby spýtala, kde v Prešove sestričky bývajú.

Dozvedela sa, že na Budovateľskej ulici, a tak doma u mamy žobronila, aby s ňou tam šla – chcela sa zapísať k sestričkám. Mama nesúhlasila. „Použila som nátlak. Sadla som si ku klavíru a udierala do klávesnice tak, že sa mama chytala za hlavu. A napokon podvolila.“ Dievčenské rozhodnutie sa ukázalo ako vážne, ako celoživotné pôsobenie a posla− nie. To, že je Rómka, nikdy neriešila a ani teraz nerieši, nerobí rozdiel medzi ľuďmi. Pomáha tým, ktorí to potrebujú. Či sú to Rómovia, či nie.

A čo by si od života ešte priala, pýtam sa. Odpovedá: „Často uvažujem nad tým, aké by to bolo, keby som nemala robotu. Keby nikto nepotre− boval moju pomoc. Keby ľudia mali prácu, strechu nad hlavou.“ Keby.

Viete si predstaviť taký svet? Ja áno. Ja som taký čas zažila a dúfam, že sa ešte k ľuďom vráti. No najprv budú musieť zložiť skúšky z ľudskosti.

Sestrička Maristela ukazuje, ako na to.

Text: Daniela Obšasníková, foto: Roman Čonka „Rodičia nevedia oceniť vzdelanie, sami nie sú vzdelaní a neposie− lajú svoje deti do školy. Takúto vetu sme počuli veľakrát najmä v ško− lách, kde je vyšší počet žiakov a žiačok z rómskych komunít. Film Hľadači hovorí o úplne iných príbehoch. Mladé Rómky a Rómovia hľadajú cestu k sebe cez vzdelanie a prekonávajú pritom nemalé pre− kážky,“ uvádza OZ Romano kher. (red/TS) u Foto: TASR

Pamätník Ma bisteren! vo Zvolene bol doplnený o mená obetí z Podpoľania Občianske združenie In Minorita pri príležitosti Medzinárodné− ho dňa ľudských práv v rámci projektu Ma bisteren!, pripomínajúce− ho holokaust Rómov, pripravilo 10. decembra 2015 na Židovskom cintoríne vo Zvolene spomienkové podujatie a pietny akt. Pamätník

O Vianociach a ľudskosti Svätý otec sa pýtal: Dávate almužnu? Áno? Dobre. Aj sa prihovorí− te, pozhovárate s tým, komu tú almužnu dávate? Hej? Tak je to dobré.

A aj sa toho človeka dotknete? Ľudskosť je totiž často limitovaná. Ľu− dia sa prejavia ľudsky, ale v prísne stanovených hraniciach odtiaľ – potiaľ. A sú so sebou spokojní. Svätý otec je z Latinskej Ameriky, kde sa ľudia navzájom viac dotýkajú, ako je bežné u nás. Vytvoriť kontakt a dotknúť sa druhého človeka je dobré kdekoľvek na svete. Nechať sa dotknúť druhému človeku nášho srdca a potom sa dotknúť jeho.

Svoje o tom vie známy a veľmi obľúbený sprievodca Košicami Milan Kolcun. Ako v jednom rozhovore povedal – nedávno si od neho na ulici pýtal peniaze malý chlapec. Róm. A keďže je zástancom toho, že odmenu si treba zaslúžiť, požiadal chlapca, aby mu pred obchodom postrážil bicykel. Očkom pozeral, ako sa chlapec hrdo ujal svojej úlo− hy. Ako obdivoval a očami hladkal kovového tátoša. Sem tam sa ho dotkol. Doslova si ho pohládzal. Preto spokojne vošiel do predajne.

Pokojnú chvíľu v obchode narušila prichádzajúca pani. Vraj vonku pred obchodom kradne malý Róm bicykel. Chlapec sa podľa slov sprievodcu išiel prepadnúť od hanby. Ako hovorí pán Kolcun – takto na toho chlapca hľadia ľudia stále. Je tmavý, je zlodej. „Tak nech sa potom nečudujú, keď po dvoch – troch rokoch tohto teroru pred− sudkov raz nejaký bicykel naozaj ukradne. Veď sa od neho nič iné ne− očakáva,“ hovorí Milan Kolcun a ja s ním súhlasím. Dať almužnu je dobré. Dať kúštiček zo svojho času je ešte lepšie. Dať dôveru je ešte viac. Len na Slovensku sme k tomu ešte mnohí nedospeli. Aj keď idú Vianoce. A zvlášť, ak tú dôveru či lásku máme prejaviť voči Rómom.

Už ma nebaví dookola opakovať – sú takí istí ako ty. Tak cítia bolesť ako ty, tak ich trápi nespravodlivosť ako teba, tak túžia po láske a po prijatí ako ty. Čo ešte musí prísť, aby to ľudia pochopili?

Daniela Obšasníková Ma bisteren! vo Zvolene bol doplnený o mená obetí z Podpoľania.

Autorom pamätníka sú akademickí sochári Jaroslava a Ján Šicko.

Podujatie sa uskutočnilo pod záštitou Jany Dubovcovej, verejnej ochrankyne ľudských práv.

Pietny akt na Židovskom cintoríne vo Zvolene sa konal ako pripo− mienka udalostí z jesene roku 1944. Po vypuknutí SNP sa mnohí Ró− movia pridali k partizánom: Berkyovci z Detvy, Očovej a Hriňovej, Klincovci z Dúbrav. Po potlačení SNP došlo k represáliám na civil− nom obyvateľstve vrátane Rómov. Pomoc partizánom, ale aj po− dozrenie z takejto pomoci, sa trestali smrťou. K popravám dochá− dzalo priamo na mieste alebo na masových popraviskách v Dolnom Turčeku, Nemeckej, Kremničke alebo na Židovskom cintoríne vo Zvolene. Viaceré rómske komunity na Podpoľaní boli vyvraždené.

Napríklad 12 rómskych mužov z Detvy, 15 mužov rodiny Klincovcov z Dúbrav, 12 rómskych mužov z Podkriváňa − Dolnej Bzovej, traja Ró− movia z Hriňovej a rovnako traja z Vígľaša. Ich mená by postupne upadli do zabudnutia, nebyť iniciatívy Pavla Klinca z Dúbrav, syna jedného zo zavraždených. Pamätník bol doplnený o ďalšie mená.

Cieľom projektu Ma bisteren! je pripomínať príkoria páchané na Rómoch počas druhej svetovej vojny. V tomto roku sa projekt reali− zuje vďaka finančnej podpore Ministerstva zahraničných vecí a eu− rópskych záležitostí Slovenskej republiky a Úradu vlády Slovenskej republiky. (red/TS) Nominácie na rezortné vyznamenania Minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR Ján Richter ocení vo februári spoločensky potrebnú prácu zamestnancov rezortu alebo významných osobností, ktoré v roku 2015 svojím aktívnym pôsobe− ním výrazne prispeli k rozvoju sociálnej spravodlivosti a sociálnej politiky v Slovenskej republike. Urobí tak pri príležitosti Svetového dňa sociálnej spravodlivosti, ktorý stanovila Organizácia spojených národov v roku 2009 na 20. február. Tento sviatok považuje Mi−

Číslo 12/2015

SERA − STRANA 6

− ROZHOVOR/SPRÁVY −

Bývalý rómsky vojak pomáha v osadách: Vzdelanie je pre úspech najdôležitejšie Jozef Pišta pracoval ako profesionálny vojak, voľba, v tom čase sídlila v Brne jedna z najlepších závodne behával, učil na gymnáziu telesnú výcho− vojenských škôl bývalého Československa. vu, viedol aquapark a dnes pomáha zlepšiť nielen zdravie, ale aj život Rómov z osád. Narodil sa v ro− Opakovalo sa šikanovanie spolužiakmi aj na ku 1968, väčšinu života strávil v armáde a teraz univerzite? sa venuje ľuďom z rómskych osád.

Nie, bola to tvrdá škola. Na niečo podobné ani nebol čas, učili sme sa aj po nociach.

Pochádzate z osady pri Prešove, ale takmer celý život žijete v Banskej Bystrici.

Odtiaľ ste sa vrátili naspäť do Banskej Bystri− Áno, narodil som sa v osade pri Prešove, vyrastal ce. Prečo? som s tromi súrodencami. Brat bol tiež profesionál− Ako čerstvý absolvent som sa nechal preradiť do nym vojakom a sestry pracujú v zdravotníctve. Oba− Banskej Bystrice, chcel som behávať za Duklu. V ar− ja rodičia boli zamestnaní. Dlho sme v osade nežili, máde som potom viedol autodielňu. Spojiť život keď som mal šesť rokov, presťahovali sme sa do do− vojaka, profesionálneho športovca a rodinný život mu priamo v obci a osada postupne zanikla. Keby bolo však nemožné a so závodným behaním som som dnes niekomu v dedine povedal, čo bolo v ob− skončil. ci pred rokmi, nikto by mi neveril. Čo rasizmus v armáde? Zažili ste ho niekedy?

Od detstva vás lákala armáda?

Našiel som raz ponuku v kasárňach, že vo Zvole− Už ako dieťaťu sa mi páčila vojenská uniforma. ne majú tri voľné miesta pre telovýchovných náčel− Mal som rád filmy o vojne, tankoch, rád som si níkov. Zavolal som vedúcemu útvaru, ten potvrdil, o tom čítal. že ich stále hľadajú, sadol som do auta a šiel tam opýtať sa na prácu. Keď ma vedúci útvaru videl, zra− Po základnej škole ste išli študovať na vojen− zu boli všetky miesta obsadené. Namiesto mňa po− tom zobrali civilistu – učiteľa z miestnej školy. Sme skú školu do Banskej Bystrice. Áno, veľmi ma bavilo športovať, najmä behanie. ľudia, aj názory na Rómov boli v armáde rôzne, Na škole sme mali od šiestej ráno rozcvičku, poo− osobné konflikty som nikdy nemal. Rómov, ktorí bede futbal alebo beh a večer znovu telocvik. Mo− boli v armáde, nemali problém s alkoholom alebo jím snom bolo stať sa profesionálnym športov− chodili načas do práce, vnímali všetci ako obyčaj− com. Študoval som síce na vojenskej škole, ale ných vojakov. Ak rómsky vojak v niečom zlyhal, k zbraniam sme nemali prístup. Učili sme sa hlav− vždy sa to vysvetľovalo tým, že je už raz taký, pre− tože je Róm. ne pochodovať.

Pocítili ste od spolužiakov niekedy narážky na váš pôvod?

Na škole bol neskutočný problém s mojim pôvo− dom. Kým som sa učil priemerne, mal som aj veľa kamarátov a všetko bolo v poriadku. Druhý ročník som ale ukončil s vyznamenaním a nastal teror.

Viem si predstaviť tie rodičovské združenia, keď sa rodičia z majority dozvedeli, že nejaký Cigán sa učí lepšie ako ich deti a potom, ako to spolužiakom do− ma vytýkali. Začali voči mne posmešky, nadávky a ostatné roky som už sedával v zadnej lavici.

Okrem okrikovania z okien mi raz hodili do izby za− pálené noviny, alebo celé hodiny vyklopávali na ste− nu, aby som sa nemohol sústrediť na učenie, či zá− palkami upchali zámok od dverí na izbe. Bolo to nenormálne, ale nechcel som to vzdať. Jedného zo spolužiakov som stretol po skončení školy, pozýval ma na kávu. Odmietol som. Po tom všetkom, čo mi robili, si to neviem predstaviť.

Nechceli ste odísť zo školy?

Učitelia boli skvelí, tí ma vždy podporili a podržali.

Okrem šikanovania, bolo štúdium na vojen− skej škole iné?

V Banskej Bystrici nás nemali radi. Pre ľudí sme boli budúci dôstojníci. Ako vojaci sme v meste zažívali vážne bitky. Do centra sme chodili iba po skupinkách, aj to len cez víkendy. Občas sa stávalo, že celý internát utekal na pomoc našim do mesta, lebo vznikla veľká potýčka.

Potom ste odišli študovať do Čiech.

Chcel som ďalej študovať za telocvikára, ale v tom čase systém fungoval inak. Armáda si určila, aké odbory otvorí a koľko študentov prijme. Telo− cvikárov ten rok nepotrebovali. Bola to racionálna

Z opravovne vojenských áut ste odišli na vo− Nechceli ste tam ostať žiť? jenskú kriminálku.

Občas to ľutujem, ale doma ma už vtedy čakala Keď som viedol autodielňu, robili sme aj vodič− ské kurzy. Raz za mnou prišiel vedúci kriminálky, či manželka a dcéra. V Spojených štátoch sa mi páčilo, by som nechcel ísť k nim − moja pracovná pozícia sa že každý tam môže mať zamestnanie, aké chce. Uro− bí si kurz, školenie, človek tam má väčšiu slobodu. mala rušiť. Čo boli najčastejšie prípady, ktoré ste rieši− li?

Najčastejšie to boli dezercie, samovraždy, krá− deže materiálu, predávali sa zásoby, občas aj zbra− ne. Pamätám si na prípad, kedy si skladník zle spo− čítal, koľko má granátov. Prepočítal sa, ukazovalo mu, že má viac granátov v sklade, než v evidencii.

Tak išiel a prebytočné vyhádzal na strelnici. Potom si granáty znovu porátal a zistil, že mu chýba rovna− ký počet, ako vyhádzal.

Absolvovali ste aj dôstojnícky kurz v Spoje− ných štátoch. Nebýva u nás zvykom, že by sa Rómovia dostávali do vedúcich pozícií v armá− de.

Raz som prišiel do kancelárie a nadriadený sa ma spýtal, či viem po anglicky a či nechcem ísť do Spojených štátov. Povedal som zo žartu áno. Za− hlásili ma a poslali na testy do Bratislavy. Vo finál− nom výbere sme boli len dvaja, ja som spravil jazy− kové testy lepšie. Potom som mal ďalšie tri mesia− ce jazykovú prípravu na leteckej základni v San An− tóniu v Texase, a potom kariérny kurz pre dôstoj− níkov na základni neďaleko Saint Louis. Bolo to náročné, cudzinec tam nemá veľké šance uspieť.

Preberali sme vojenské stratégie, útok, obranu, prácu so zajatcami, ochranu hraníc, obranu pred utečencami. Armáda tam má iné úlohy, na aké sme zvyknutí doma. Celý výcvik prebiehal vo vysokých horúčavách.

nisterstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR za vhodnú príležitosť na udelenie rezortných vyznamenaní.

Pri ich udeľovaní postupuje ustanovená komisia podľa Zásad udeľovania vyznamenaní MPSVR SR. Táto aktivita sa stala dôstojným spôsobom morálneho oceňovania a zviditeľňovania spoločensky po− trebnej a dôležitej práce. Ministerstvo vyzýva inštitúcie a organizácie pôsobiace v sociálnej oblasti, ale aj širokú verejnosť, na predklada− nie nominácií na vyznamenanie.

Podnet na udelenie vyznamenania podľa zásad MPSVR SR má ob− sahovať: základné osobné údaje navrhovanej osoby na udelenie vy− znamenania a jej životopis, stručné odôvodnenie podnetu.

Ak máte vedomosť o ľuďoch, ktorých práca v sociálnej oblasti do− sahuje vysokú spoločenskú hodnotu zasluhujúcu jej ocenenie, po− šlite nám konkrétne návrhy do 13. januára 2016 písomne na adresu ministerstva − odbor pre komunikáciu a styk s verejnosťou (Špitálska 4, 816 43 Bratislava) alebo na e−mail: okv@employment.gov.sk. (red/TS)

obciach je vidieť nezáujem samospráv pracovať s Rómami, odmietajú ich aj lekári. Mnoho ľudí z o− sád žije v podmienkach bez vody, a preto ich osob− ná hygiena nie je štandardná. Zapáchajú a z ambu− lancie ich lekári vyhadzujú. Problémom je aj to, že títo ľudia nemajú vzdelanie. Rodiny netlačia na de− ti, aby chodili do škôl a niektorí učitelia jednodu− Prečo ste vlastne odišli z armády?

Chcel som si dokázať, že sa viem uživiť vlastnou cho nechcú rómskych žiakov v triedach. A tretí dô− prácou. Tak som sa rozhodol odísť z armády, ale vod sú aj rôzne rómske mimovládne organizácie, doma som neostal ani jeden deň. Začal som učiť te− ktoré prijímajú dotácie, ale zaujímajú ich festivaly lesnú výchovu na gymnáziu v Kremnici. Prvé mesia− a nie skutočné problémy Rómov. ce som bojoval s rodičmi, znovu som zaviedol úbo− Dva roky pracujete v národnom projekte ry a predmet sa známkoval ako každý iný. Sťažnosti od rodičov boli takmer každý deň, ale riaditeľka sa Zdravé komunity a máte na starosti asistentov za mňa postavila. Zo školy som však odišiel, bolo to zdravia v oblasti Zvolen. Ktorý z prípadov sa náročné. vám najviac zapísal do pamäte?

Bol to príbeh jedného chlapca, ktorý od narode− Potom ste začali učiť aj na súkromnej škole, nia trpel nádorom na čeľusti. Nikto s ním nič nero− ktorú navštevujú detí z rómskych osád. Bolo to bil, považovali to za normálne. Až teraz, v jeho se− demnástich rokoch, sme mu pomohli vybaviť ope− odlišné?

Bolo to úplne iné. Na gymnáziu sme s nimi ne− ráciu a chlapec môže chodiť von a normálne žiť. riešili, čo si oblečú, čo budú jesť, či majú doma Žijete v kraji, kde vládne extrémistický elektrinu alebo vôbec nejakú strechu nad hlavou.

Mnohé deti si so sebou priniesli psychické problé− župan Marian Kotleba, známy svojimi proti− my z rodín. Niektorí boli hyperaktívni, iní žiaci zase rómskymi výrokmi a sympatiami k prvému mali mierne mentálne ochorenie. Chcem v nich na− Slovenskému štátu. Nemáte strach? štartovať zmenu, ukázať iné možnosti, dať nádej na Žiadneho Róma víťazstvo Kotlebu v Banskobys− lepší život. trickom kraji neprekvapilo. U nás je veľmi rozšírený skrytý rasizmu, kedy nikto nič nepovie, ale vidíš to Narodili ste sa v osade, no nikdy ste nemali na úradoch, u lekára, predavačky, alebo keď problém s integráciou. Roky pomáhate ľuďom SBS−kár za tebou začne chodiť po obchode. Ne− zo segregovaných komunít v okolí Zvolena prekvapilo by ma ani to, keby sa Kotleba dostal do parlamentu. Ale nevidím dôvod utekať preč z Ban− a Banskej Bystrice. Prečo?

Cítil som dlhú dobu, akoby som bol niečo dlžný skej Bystrice, nerobím nič zlé, platím dane, pracu− spoločnosti a rómskej komunite. Bola v tom výzva jem – nie som o nič horší občan ako ktokoľvek iný.

Text a foto: Rudolf Sivý aj pohľad do reálneho života tých ľudí. V niektorých

vede prevažne o každej druhej žene. U ostatných foriem, napríklad u psychického násilia, ide takmer o každú rómsku ženu,“ uviedla pre médiá predsedníčka občianskeho združenia Quo vadis Ingrid Kosová. (red/TS)

V Prešove poďakovali pracovníkom menších obecných služieb „Dnes sa mi páčilo, ako bol hneď ráno vyzametaný priestor pri Imaculate. Lístie padá stále, ale oni to zvládli vynikajúco,“ zaslal na radnicu pred niekoľkými dňami fotografiu istý občan. Hneď o dva dni si ich prácu pri zabezpečení víkendovej akcie pochvaľovala vedú− ca Kultúrneho zariadenia Šváby. Pochvalu od obyvateľov dostali aj po čistení velodromu alebo takých zákutí mesta, ktoré neboli vypra− tané už dlhé roky. Správu o týchto ďakovných emailoch zverejnilo mesto Prešov na svojej stránke www.presov.sk „Ja by som sa chcela poďakovať pracovníkom aktivačných prác, ktorí nám dnes naozaj veľmi pekne vyčistili dvor od suchého lístia. V dvore má− me veľa listnatých stromov, 10 obrovských orechov plus ďalšie. Sami všet− ko nezvládame, nakoľko sme staršia štvrť a väčšinu obyvateľov tvoria dô− chodcovia. Prosím, odovzdajte naše poďakovanie a pochvalu skupine ľu− Každá druhá rómska žena je týraná Kým na Slovensku je podľa výskumov týraná každá piata žena, dí, ktorá pracuje pod vedením pána Fridricha, naozaj si to zaslúžia,“ napí− v prípade rómskych žien je to každá druhá. S takýmito výsledkami sala primátorke mesta jedna z domových dôverníčok, pani Uhríková. (red) prišli riešitelia projektu Keď tradície bolia, ktorý realizuje občianske združenie Quo vadis. Fyzické útoky a psychické týranie sú podľa ak− tivistiek každodennou realitou v rómskych komunitách.

Ocenenie detský čin roka putovalo aj na Luník IX Počas posledných dvoch rokov riešitelia projektu navštívili Rekordných 163 223 detských hlasov rozhodlo, ktoré skutky z 35 51 rómskych komunít v jedenástich okresoch Banskobystrického sa− nominovaných príbehov získajú ocenenie Detský čin roka v rámci mosprávneho kraja a oslovili 202 rómskych žien.

15. jubilejného ročníka projektu, ktorý sa koná pod záštitou prezi− „Ženy z marginalizovaných rómskych komunít zažívajú v každo− denta Slovenskej republiky, pána Andreja Kisku a pod záštitou Mi− dennom živote množstvo obáv a strachu, a to aj v úplne obyčajných, nisterstva školstva, vedy, výskumu a športu SR. V kategórii záchrana bežných životných situáciách. Kým výskumy násilia na ženách na Slo− života zvíťazil príbeh Viktora Dezidera Daniho a Gabriela Horvátha vensku všeobecne odmerali, že bitku, týranie, obmedzovanie, vy− za záchranu kamaráta, ktorý spadol do výťahovej šachty. hrážky a podobne zažíva každá piata žena, v marginalizovaných ko− „Chlapci sa hrali na skrývačky v bytovke, ktorá už bola pred zrúca− munitách v prípade fyzického násilia zo strany partnera hovoria výpo− ním. Vonku sa zvečerievalo. Chlapci pobehovali po poschodiach. Na 4.

Číslo 12/2015

u Foto: archív DCR

poschodí sa im zdalo, že akási handra spadla do výťahovej šachty. V tom okamihu začuli krik, zahliadli tvár a videli ako Tomáško pri páde do výťahovej šachty naráža na železnú konštrukciu vnútri šachty. Utekali do− lu schodmi do pivnice. Tomáško ležal v šachte na kope odpadkov a kri− čal: „Viktor, Gabo, pomôžte mi!“ Viktor zoskočil do šachty. Tomáška si položil na ruky a zdvihol ho a Gabo ho vytiahol za ruky. On kričal a pla− kal. Tam už bola Tomáškova babka a spolu so susedom z 5. poschodia zavolali RZP a oni privolali políciu. Chlapci sú príkladom pre všetky ostatné deti. Pre mňa sú hrdinami a ich pohotové jednanie zachránilo Tomáškovi život. Právom im patrí prejav uznania,” napísala v liste Mgr. Eva Dedinová, učiteľka žiakov IV. B triedy SZŠ Galaktická 9, Košice.

Výberová komisia a Občianske združenie Detský čin roka vybrali z 5 265 skutkov detí i kolektívov 35 nominácii v týchto kategóriách: Zá− chrana života, Pomoc v rodine, Pomoc rovesníkom, Pomoc iným ľuďom, Pomoc prírode, Dobrý nápad a Cena Sašky Fischerovej – Malý veľký čin.

163 223 hlasov detí z 845 slovenských škôl tak rozhodlo, ktoré skutky získali ocenenie v jednotlivých kategóriách. (red)

− POVIEDKA −

SERA − STRANA 7

Chlapci v osade nosili z lesa drevo. Keď sa unavili, rozložili si ohník.

Ohne smeli v osade horieť iba vo dne. V noci bolo zakázané zapaľovať ohne pred chatrčami.

Keď sa zotmelo, pri vyhasnutom ohni zostal už iba Jenko. Šárika si k nemu prisadla. Jej srdce nenachádzalo pokoja. Smútok jej ťažil srd− ce i dušu. Bolo vidno, že sa trápi. Bledá, oči vpadnuté, vlasy, ktoré jej po chorobe znova narástli, strapaté. Už si ani nemaľovala pery červe− ným krepovým papierom, ako ostatné dievčatá.

Jenko ju vedľa seba hneď pocítil a srdce sa mu rozbúchalo. Tichuč− ko sa jej opýtal: – Šárika, miluješ ma ešte? – V Šárike sa rozhorel cit ako oheň. Pritlačili sa k sebe a chvíľku sedeli v bolestnom, zúfalom mlčaní. Keď sa Jenko spamätal, jeho prsty hľadali jej ústa. Telami im prebehol sladký záchvev. Zašepkal: – Šárika, vezmeš si ma? – Srdce mu zovrela túžba. – Áno, vezmem! Neposlúchnem matku ani otca! – odpovedala Šárika a vrhla sa mu do náruče. Jenko ju nežne objal a šepkal: – Ty vieš, Šárika, že len ty si moje šťastie a môj život...? – Boz− kával jej vlasy, ruky i nohy.

Korunami stromov sa predierali strieborné lúče mesiaca, lístie šume− lo. Keď Jenko pocítil horúce Šárikino telo, vzrušením sotva dýchal. V tej chvíli zabudli na hlad, ústrky a ponižovanie. Objal ju a vybozkával jej celé telo. Šárika, plná temperamentu a ohňa, vrhla sa do rozkoše. Prebúdzal sa v nej život a šťastie ženy. Splynuli s tmou.

Ráno o tom vedela celá osada! Jej matka Regína prijala túto zvesť s hrôzou. Tvár jej stemnela. Prudko dýchala. Nenávisť voči Jenkovi ju doháňala do zúrivosti. Schytila Šáriku za vlasy a ťahala ju do chatrče. – Ako si sa len opovážila? Nevidíš, že je slepý? – kričala. – Ach, muž môj, Gejza môj, ty ani nevieš, že tvoju dcéru opanoval zlý duch a chytil ju do svojich ohnivých spárov! Ach, prečo si len na ten týfus nezomrela!

– A zas sa vrhla na Šáriku a za vlasy ju vliekla z chatrče a revala na celú osadu: – Ach, Deloro, ako si to mohol dopustiť? Prečo si zoslal takú hanbu na našu rodinu? – Vrhla sa na zem, váľala sa po nej a trhala si vlasy.

Jenko mal pocit, že ho zadusí neznesiteľná ťažoba. Nebál a o seba, bál sa o Šáriku. Svoju bolesť prirovnával k jej bolesti. Prečo, ach, pre− čo len jej nedal pokoj, prečo ju opantal svojou láskou?

Regína si bezvládne sadla na zem, v hlave jej hučalo, všetko sa oko− lo nej krútilo, už nevládala plakať, už len skučala: – Ach moja krásna dcéra, prečo by si sa mala vydať za slepého psa? Veď ja žiaľom zo− mriem, zoriem! – A zasa sa váľala po zemi.

Kaľi sa zohla nad Regínu. V očiach sa jej zračila ľútosť. Oslovila ju: – Čhaje, čo to robíš? Chceš od žiaľu zomrieť? A kto sa ti postará o deti?

Myslím si, že nie pre dcéru si zošalela. Ojojój, veď aj Jenko je dobrý chlapec. Viem, bolí ťa, že nevidí, ale s husľami sa skôr uživí ako zdravý chlap! – Zodvihla ju zo zeme a viedla do chatrče. Ale Regína len opa− kovala: – Zomriem, zomriem! Moja krásna dcéra za slepého psa?!

Z chatrče vyšla Šeja. – Prestaň, Regína! – zakričala. – Už toľko neu− rážaj môjho chlapca. Vari si sa pomiatla? Čo by si ešte chcela ? Veď môj syn je dobrý muzikant. Vieš ty akým boháčom v dedine vyhráva? Len počkaj, až sa skončí vojna, aký z neho bude pán!

Ale Regína akoby nepočula. Smerom na Šejinu chatrč hrozila päsťou a volala: – Ach, Šeja! Šeja! Aby si aj so svojím synom do rána zdochla! Prisahám, že aj keď ten tvoj slepec moju dcéru zneuctil, jeho ženou sa nikdy nestane! Nikdy, nikdy! – Potom sa vysilená hodila pred chatrč a ticho kňučala.

O niekoľko dní Šárika prišla za Jenkom. – Už to nemôžem zniesť, Jenko, veľmi ťa ľúbim. A moja matka len plače a uráža mňa i teba. Ale ja takto žiť nemôžem, Jenko, už tu nemôžem zostať… Poď, utečme niekam spolu. – Šárikine slová zasiahli Jenka ako blesk. Objal ju. Bol nevýslovne šťastný, pretože vedel, že Šárika sa rozhodla preňho. Ale hneď aj s plačom vyhŕkol: – Šárika, nemôžeme odísť z osady! Chytia nás a ktovie, čo s nami urobia. – Ale Šárika ho začala objímať a bozká− vať: – Nie, Jenko, neboj sa, čo môže byť horšie, ako nenávisť vlastnej rodiny? Prosím ťa. Musíme odísť! *

*

O Jenkus la mindik šunďas paš peste u jilo andre leste bares mare− las. But lokhes latar phučľas: – Šarika, mekh man kames? – Andre Šari− ka chudľas o kamiben te labol sar jag. Ispidle pes ki e peste u sikra be− šenas andro dukhado, pharo na šuňiben. Kana o Jenkus avľas ki e pes− te, leskre angušta rodenas lakre vušta. Prekal o tešti lenge geľas gulo izdraľipen. O Jenkus lokhes phenelas: – Šarika, džaha pal mande? – O jilo leske kikidľas o mangipen. – He, džava! Na šunava la da aňi le dades! – phenďas e Šarika u čhiďas pes leske andre angaľin. O Jenkus la kovles chudľas u phenďas: – Tu džanes, Šarika, hoj ča tu sal mir bacht u miro dživipen…? – Čumidelas lake o bala, vasta the o pindre.

Prekal o kaštengre koruni pen ispidelas rupuno čhonoreskro udut, o prajtina giľavenas. Kana o Jenkus šunďas la Šarikakro tato teštos, mangipnastar našťi sas te cirdel o luftos. Andro oda momentos bisterde pre bokh, nasuľipen u tele dikhipen. Paľis chudľas la Šarika u čumide− las la savora. Šarika, pherďi temperamentos the jag, chuťiľas andro ka− miben. Uštavelas pes andre late o dživipen the džuvľikano bacht. Ačhile jekh le kaľipnaha.

Tosara pal oda džanelas savori osada! Lakri daj Regina chudľas kada nevipen bare džungipnaha. O muj lake kaľisarďas. Zorales cirdelas voďi. Na kamiben ki o Jenkus la tradelas andre bari choľi. Chudľas la Ša− rika balendar u cirdelas la andro kher. – Sar tromaďal? Na dikhes, hoj hino koro? – vičhinelas. – Ach, miro rom, Gejza miro, tu aňi na džanes, hoj tira čha chudľas o bi žužo andro peskre jagale vasta! Ach, soske na muľal pro tifusis! – U paľis pes čhiďas pre Šarika u balendar la cirdelas andal o kher u bares cipinelas pre savori osada: – Ach, Deloro, sar oda mukhľal? Soske bičhaďal ajsi ladž pre amari fameľija? – Čhiďas pes an− dre phuv, čhivkerelas pes odoj u čhingerelas peske o bala.

O Jenkus šunelas, hoj les tasavela oda baro pharipen. Na daralas pal peste, daralas pal e Šarika. Peskri dukh dikhelas sar lakri dukh. Soske, ach, soske ča la na mukhľas smirom, soske la cirdľas pal o peskro kamiben?

E Regina bi e zor bešťas pre phuv, andro šero lake hangozinelas, savoro pes laha bonďaľolas, imar našťi sas te rovel, ča skučinelas: – Ach, miri šukar čhaj, soske te džas pal o koro rikono? Se me merava dukhatar, merava! – U paľis pes čhivkerelas pal e phuv.

E Kaľi pes bonďarďas ki e Regina. Andro jakha la sas pharipen pal late. Phenďas lake: – Čhaje, so oda keres? Kames te merel dukhatar? U ko tuke kerela paš o čhave? Gindinav, hoj na bi e čhaj našaďal e goďi.

Ojojoj, se the o Jenkus hino lačho čhavo. Džanav, dukhal tut, hoj hino koro, no lavutaha buter rodela sar o sasto murš! – Vazdľas la pal e phuv u ľigenďas andro kher. No e Regina ča phenelas: – Merava, me− rava! Miri šukar čhaj pal o koro rikono?!

Andal o kher avľas avri e Šeja: – Ačh, Regino! – vičhinďas. – Imar aj− ci ma koš mire čhaves. So sal diľiňi? So mekh kames? Se miro čhavo hi− no lačho lavutaris. Džanes, save barvale manušenge andro gav baša− vel? Ča užar, pal o mariben, savo raj lestar avela!

No e Regina sar te na šunelas. Ki o Šejakro kher kerďas le vasteha u cipinelas: – Ach, Šeja! Šeja, hoj tire čhaveha dži tosara te meres! So− lacharav, hoj the te oda tiro koro mira čhake iľas e paťiv, ňikana na avela leskri romňi! Ňikana, ňikana! – Paľis pes čhinďi čhiďas anglo kher u lokhes rovelas.

Pal o na but ďivesa avľas e Šarika pal o Jenkus. – Imar oda našťi te ľi− kerel, Jenku, but tut kamav. U miri daj ča rovel u košel the man the tut. No me avka našťi te dživel. Jenku, imar adaj našťi ačhav… Av, de− našas varekaj jekhetanes. – La Šarikakre lava demade andro Jenkus sar perumos. Chudľas la. Sas but bachtalo, vaš oda, hoj džanelas, hoj e Šarika peske avri iľas les. U jekhvarestar rovindos phenďas: – Šarika, našťi te džas andal e osada! Chudena amen u ko džanel, so amenca kerena. – No e Šarika les chudľas te lel andre angaľi u te čumidel: – Na, Jenku, ma dara, so šaj te avel goreder, sar kana tut e fameľija na kamel? Mangav tut. Musaj te džal!

*

O čhave andre osada anenas kašta andal o veš. Kana imar našťi, kerde peske jagori. O jaga šaj andre osada labonas ča ďivese. Raťate na mukhle te kerel jaga anglo khera.

Kana raťiľas, paš o avri labarďi jag ačhiľas ča o Jenkus. E Šarika bešťas paš leste. Lakro jilo na arakhelas smirom. O pharipen lake be− šelas pro jilo the voďi. Diťholas pre late, hoj la hin pharipen. Sas par− ňi, andre pele jakhenca, o bala, so lake pal o nasvaľiben paľis barile, na uchande. Imar peske aňi o vušta na makhelas lole krepovo papiro− šiha, sar aver čhaja. str. 2

Andro lokalno getos pes džal prekal o trastuno drom. Maškaral, le murdarde motoriha hino o vurdon le terne šoferiha. Diťhol, hoj užarel pro cird. O Berkys phenel, hoj le prindžarel, sas les o proble− mos le drogenca. „So adaj keres,“ phučel lestar o Berkys. „Ňič,“ phe− nel o šoferis na paťivales u sig džal le vurdoneha.

O kher Pod Zámkom prindžaren o kherutne džene but mište, diťhol pes andal o šerutno drom andro foros, ačhiľas e kamľi desti− nacija vaš o politika anglo alosaripena. Rozpeľi, labarde dachoha, phagerde garadičenca. Phares te paťal, hoj andre mekh šaj vareko te bešel u o kher na perel tele.

O kherutne les prindžaren, e metoda guľipen the paca khatar o romano policajtos hiňi andre komunita lačhi. Nekh buter konflikti khosel le lavenca, na kampel leske te kerel o klasicka maribnaskre procesi. „Pre oleste na di− khen, varekana bikenelas angle staňica,“ phenel mange o Berkys pal o Rom, savo pes sakovar ispidel anglo objektivos pro miro fotoaparatos.

O jekhto uštara anglo romane kriminalna džene sas pherdo emociji, dži oleste pes le manušendar andal e osada na dikhelas: „Košenas man, hoj mandar kerav parnes, aver džene achaľile, so hiňi miri buťi.“ Pal o ber− ša pes oda imar lačharďas. E buťi kerel the o romano detektivos, savo an− dro osadi the geta phirel jekhetane avere nevehe dženeha andro zboros.

Gindinel, hoj les sas vaš soste pes te marel. „Oda, so chudľam te kerel pre staňica, šaj te ispidel e policija dureder,“ paťal peske o Ber− kys the pal o berša. O Ministerstvos vaš o andrune buťa hino but ber− ša tele kritika vaš oda, so keren o policajta andro osadi. E kontro− verzno razija aňi pal o buter sar duj berša na khosle. The vaš oda, hoj nane dosta manuša minoritendar andro uniformi. „E policija nane lačhi reputacija andro osadi. Oda mekh goreder kerďas, hoj bares marde le Romen andre rodipnaskri akcija andre Vrbňica paš o Mi− chalovce u ňilaje andro Rudňany pro Spiš. So duj incidenti, bi o lava Andro geto Avľas o dilo u amen jekhetanes džas prekal o jekh maškar o nekh le osadakre dženendar, sikaven the o medicinska ľila.

O romano policajtos pre ola incidenti na kerďas komentaros. „Te kamas džungaleder khetaňibnaskro bibacht andro foros. Andre zvolensko osada Pod zámkom bešel buter deša manuša. Aver fameľiji andro ko− te avas lačhe policajta u lačhe manuša, musaj pen maškar pende paťivales te ľikerel. Kana pes ľikerela e komunikacija pro soduj seri, na ačhena pen aňi loniji paš o than, kaj hine o bara.

avľas pro aver ďives, kana geľas te dikhel pro uľiľi. „Andal e maseskri skľepa avľas avri o bikendo u phučľas le kolegostar: Aľe oda nane amare policajta? Gindinelas, hoj som Arabos,“ asal o Berky.

Kana gele andro Vysoké Tatry, ande leske o chabnaskro ľil angľika− nes u leskre na romane amaleske slovaťika. „Pre Slovaťiko oda hin sakovar nevo, kana hino o Rom andre unifor− ma, vaj hino doktoris, dandengro, pilotos. Buter užaras hoj bašavela, gi− ľavela, vaj čorela.“ Pal o berša olestar asal, o šuňiben hoj vareso nane lačhes leske ač− hiľas. „Varekana oda diťholas sar kana o manuša andre Čechoslovakija andro purano režimos dikhle pre uľica kale manušes,“ asal. Dži adaďi− ves les andro Zvolen prindžaren tel o nav „oda Cigán – policajt“.

Phareder oda sas le kolegenca andre buťi. „Varesave pre mande dikhe− nas sar pro manuš, saves thode angle ča vaš oda, hoj hino kalo, aver džene manca aňi na vakerde,“ phenel phundrades pal o jekhto ďivesa pre staňica.

O Berky sas jekh policajtos, savo andre buťi mište vakerelas trin čhiba – an− gľičaňika, ňemcika, francuzika u džanelas te kerel pro počitačis. „Na kame− nas oda, hoj o Rom hino policajtos, sako ďives pen dikhenas č ale Romenca, save kerenas kriminalita u aver dženen na prindžarenas,“ gindinel peske o Berky. Sajekh reakcija sas le parnen, saven phandelas. „Phenenas mange, sar lenge šaj vareso te phenav, kana andro osadi o Roma dživen mekh gore− der,“ bipherasutno phenel o Berky. Ola lava lelas personalnes, ov korkoro ňikana na phagerďas o zakonos, na pijelas, na kerelas o bilačhipena. „Bolo to ťažké, chodiť do práce každý deň a presviedčať ľudí, že nezáleží na farbe, ale na činoch človeka,“ odpovedá Berky − akoby sám pre seba − na otázku, či si myslí, že by Rómovia v polícii pomohli zmierniť otvorený či skrytý rasizmus medzi kolegami.

ajse buťa,“ diplomatikanes na phenel phundrades. Ov korkoro sas pro bu− ter akciji andro osadi. Hoj lengre kolegi andre akcija te maren len Romen, oda ňikana na dikhľas. Nekh buter kerel pro cikne čoribena, o maribena, o bilačhipena. Kana chuden o socijalna love o problemi hine buter.

Le manušen andal o osadi chudľas te prindžarel jekh pal o jekh. „Phundrades lenge phenďom, savo hino lengro problemos the oda, hoj vaj vakerena manca u hin len e šanca te ačhel smirom paľis, vaj na,“ phenďas o Berkys. Nekh buter, sar sikhľiľas, o osadňika pen garuvenas la policijatar daratar maribnastar. Kana o došalo dženo na geľas andre bertena, kerďas mekh buter doš. „Varesave dženenca pen dovakerďam, hoj penge šaj len o buťa, šaj pen te odkidel le fameľijendar. Gele korko− re, oda sas feder sar te aven phandle raťate, andre razija,“ phenel.

Prekal o palune 15 berša pen e situacija le Romengri andro regijonos but na paruďas. Na keren aňi buter aňi frimeder kriminalna buťa. E komu− nita pes odoj vazdel ča but polokhes, but čhavoren o fameľiji na ispiden, hoj te phiren andre škola. „Paťan, hoj kerena buťi sar lengre dada, vaš o biš euro pro ďives andre kaľi buťi. U te arakhen varesavo trast, ela lenge sikra feder,“ phenel. Vaš oda o Berkys chudľas te kerel o nekh bareder paruvib− en andro dživipen. Anglo trin berša kerďas jekhetane le amalenca e privat− no maškarutňi škola andre Očová vaš o čhavore andal o osadi. „Normalno, kamen o luksusna vurdona, kuč kamašľi, gada, no pre aver sera bešen andre realita, kaj len savoro ďives nane paňi, čhinen o kašta, nane len ňisavo privatno than.“ Adaďives odoj phiren šel čha− vore, savore sikhľon avri hoj šaj taven, o murara u akana pes phundra− vel the o sikhľuviben vaš o čašňika. O res hino na ča te sikhľol avri, aľe the te arakhel e buťi. „Te sikhavel len, hoj tosara musaj opre te ušťel, te džal andre buťi, te kerel u vaš oda chudena o poťiňiben,“ phenel o romano policajtos. O Berkys tel o dešupandž berša phundraďas le Romenge Zvolenostar o vudara na ča ki e policija, aľe the ki o učeder than vaš o themutno, sajekh sar hin la majorita andro foros.

Andre romaňi čhib thoďas: Erika Godlová Text v slovenskom jazyku bol publikovaný v RNĽ č. 11/2015.

Autorom textu a fotografií je Rudolf Sivý.

Číslo 12/2015

SERA − STRANA 8

− PORTRÉT −

Jeden z rodu Rómov Keď som prvýkrát zatelefonovala Stanislavovi Vospálkovi a prosila ho o stretnutie, bez rozmýšľania povedal termín, hodinu, miesto a dodal: „Pozývam vás na koncert! Tam sa stretneme“. Až po koncerte mladých rómskych muzikantov som sa od ich speváčky dozvedela, že koncertovali vďaka jeho finančnej podpore. Ako čas plynul, tých in− formácií o tom, že Stanislavovi Vospálkovi nie sú ľahostajné problémy druhých, že rád pomôže, kde treba, pribúdalo. Stačí si len pozrieť je− ho stránku, záložku Podporil som, a človeku je jasné, že sa rozhodol podporovať tých, čo potrebujú oporu, ktorá im pomôže preklenúť neľahké obdobie. Na tej istej stránke, v jej závere, dáva prísľub, že bu− de pomáhať, kým mu to jeho osobná situácia bude dovoľovať. Želám mu, aby tak bolo stále. Lebo potrebných je a bude vždy.

Keď som v jednom z našich spoločných rozhovorov spomenula rómsku prešovskú rodinu, kde je hlava rodiny dlhodobo bez práce a matka štyroch detí už roky bojuje s onkologickým ochorením, po− zorne počúval. Na moje rozhorčenie, že tá žena nemá na lieky tlmiace bolesť a rodina hladuje, sa iba spýtal: „Kedy by ste ma do tej rodiny odviedli?“ Dohodli sme prvý vyhovujúci termín a Stanislav Vospálek prišiel zo Spišskej Novej Vsi do Prešova do rodiny, ktorá už podľa pr− vého nazretia do dverí potrebovala urgentnú pomoc. Chorej žene dal do rúk peniaze, poželal uzdravenie a utekal domov.

Naostatok sme sa pred tohtoročným 17. novembrom, ktorý je v ka− lendári označený ako Deň slobody, rozprávali o slobode. O tom, aký by bol najlepší spôsob pripomenúť tento deň súčasníkom. Z rozhovoru vznikol nápad a jeho realizácia vyústila do netradičnej výstavy na ná− mestí v Spišskej Novej Vsi. Výstava veľkorozmerných obrazov mladého rómskeho výtvarníka Feča predstavila Spišskonovovešťanom celosve− tovo známych ľudí ako ľudí z rodu Rómov. Okoloidúci sa iba začudova− ne pýtali: „Naozaj bol aj Charlie Chaplin Róm? A Yul Brynner, herec z filmu Sedem statočných, je tiež Rómom?“ Takto neveriacky krútili ľu− dia hlavami, keď obdivovali vydarené mega−portréty Elvisa Presleyho, ktorý pochádza z nemeckých sintských Rómov. To len málokto dnes vie. Rovnako ako málo ľudí vie i to, že spomínaný herec Brynner bol spoluzakladateľom Medzinárodnej Rómskej únie a že Charlie Chaplin bol z rodu rómskych kováčov a rád sa zdržiaval v spoločnosti Rómov.

A v tomto smere nebol sám. Viem, o čom hovorím. Lebo aj mne je me− dzi Rómami dobre. Viem oceniť oduševnenosť, vrúcnosť a horúce srd− ce Rómov. Málo ľudí vie i to, že my z Československa máme blízko k prezidentovi Brazílie Juscelino Kubitschekovi. Jeho mama bola Rómka a otec, Ján Kubíček, pochádzal z českej Třebone. Ďalší známy herec Michael Caine pochádza z rómskej rodiny, ktorá bola v Anglicku známa obchodovaním s koňmi. Speváčka Esma Radžepa je v štátoch bývalej Juhoslávie, odkiaľ pochádza, pokladaná za Matku Rómov, lebo vychovala desiatky vojnových sirôt, z ktorých bolo mnoho Rómov. Ne− byť jej, boli by ostali na uliciach o zime a hlade, navždy vylúčení.

Sloboda bola tým, čo si chceli výstavou jej usporiadatelia pripome− núť. Práve tá sloboda, ktorá mnohým Rómom ublížila, vzala im garan− tovanú prácu a mantinely pravidiel. Takže sa nakoniec v tej bezhranič− nej slobode strácajú a ich život sa roztápa ako kocka cukru v teplom ča− ji. Len po sladkosti niet ani chýru ani slychu, lebo neboli pripravení, le− bo nás zaskočila. Niektorým sloboda po nežnej revolúcii pomohla. Cez otvorené okná sa nadýchli a začali využívať voľnosť, otvorené hranice, nové možnosti. Stanislav Vospálek patrí k tejto skupine. Vyštudoval na Fakulte sociálnych štúdií VŠ v Sládkovičove študijný odbor Sociálna práca a na Teologickej fakulte Katolíckej univerzity v Ružomberku ab− solvoval bakalárske a magisterské štúdium programu Sociálna práca.

Prvé pracovné skúsenosti získaval v Severočeských energetických zá− vodoch v Plzni ako majster pracovnej skupiny, neskôr bol v závo− de Volkswagen Bratislava referenčným pracovníkom pri riadení výro− by. V roku 2003 založil vlastnú personálnu agentúru.

Stanislav Vospálek je v súčasnosti poslancom Košického sa− mosprávneho kraja. Je tu členom komisie pre cirkevné a spoločenské otázky, sociálnu politiku a dopravu. A pravdepodobne ako jediný po− slanec VÚC na Slovensku sa netají svojím rómskym pôvodom, hrdo sa k rómskym koreňom hlási, priznáva ich. Rómov podporuje a snaží sa participovať na pozdvihovaní ich kultúrnej, životnej i vzdelanostnej úrovne. Ako ho poznám, toto by robil, či by bol v politike alebo nie. Aj preto som zvedavá, prečo vstúpil do politiky, ktorá nikdy nebola a ani teraz nie je najčistejším a najčestnejším ringom. Hovorí, že spúšťačom toho rozhodnutia bola chvíľa, keď jeho syna a dcéru ne− pustili na diskotéku. Vedel, aký je to pocit, lebo aj jeho raz v jednej reštaurácii neobslúžili. Vtedy si uvedomil, že v tejto krajine nestačí byť iba dobrým človekom, podnikateľom, ktorý poctivo platí dane. Preto sa rozhodol byť aktívnejším a ovplyvňovať spoločnosť. Odvtedy to vo verejnom živote robí nielen ako politik. Keď sa v jednom z našich spo− ločných rozhovorov dozvedel, že chodím s kolegom po školách s do− kumentom o živote Rómov, o ktorom následne s deťmi diskutujeme,

požiadal nás, aby sme prišli aj do školy, ktorú navštevujú jeho deti. Úvod nám svojím vystúpením urobili práve oni, Vospálkovci juniori.

Rómskou muzikou, rómskym tancom. Krásni mladí a sebavedomí ľu− dia, ktorí sú hrdí na svoje rómstvo a kultúru, ktorú vedia kultúrne a krásne prezentovať. Som si istá, že toto je najlepší spôsob, ako vplý− vať na spoločnosť, na ľudí vo svojom okolí. Svojím každodenným ko− naním a cez vzdelané a slušne vychované, talent si rozvíjajúce deti. „Moja rómska rodina bola muzikantská. Vianoce a Veľká noc strávené v ich kruhu, u starých rodičov, rovnako ako i iné spoločné stretnutia, mi ostanú navždy v pamäti ako zdroj radosti, sily a radostného pocitu, že patrím k týmto ľuďom, ktorí boli pre mňa osobnosťami a vzorom, a takými aj ostali.“ Preskočí v rozhovore od svojich detí k svojim pred− kom, aby sme sa vzápätí vrátili do súčasnosti, do politiky. Keď pred piatimi rokmi prvýkrát kandidoval na poslanca VÚC, nevedel veľmi veľa o politickom zápase. Vedel však, že potrebuje získať minimálne 2 000 hlasov, a tak na tom začal pracovať. Za dva mesiace získal pria− zeň zhruba 1 800 voličov. Veľa a zároveň málo. Ale nezlomilo ho to. „Nebol som s tým výsledkom spokojný, ale nehodil som flintu do žita.

Vyhodnotil som svoju prvú predvolebnú kampaň a ostrieľanejší som sa znova pustil do boja o rovnakú métu.“ V prvom rade začal pracovať na svojej ďalšej predvolebnej kampani hneď po voľbách. Založil ob− čianske združenie, ktoré má spájať Rómov i Nerómov v regióne a po− silňovať Spiš. Ale jeho cieľom je tiež aktívne pôsobiť na všetkých ľudí bez rozdielu rasy, náboženstva.

Stanislav Vospálek má ambíciu spájať Rómov a majoritu, sám po− chádza zo zmiešaného manželstva. Ako priznáva, keď sa mu stala v detstve nejaká skrivodlivosť, zastali sa ho Rómovia. Nie div, že sa priradil k nim − ako takým, čo pomáhajú druhým, obhajujú pravdu.

Doteraz toto svoje rozhodnutie neľutuje. Preveril ho čas a tvrdá sú− časná realita. Stačí zájsť do osád, dívať sa vôkol seba. Aj keď sa stalo bezdomovectvo novodobým fenoménom, medzi bezdomovcami Ró− mov niet. V ich komunitách vládne ešte stále spolupatričnosť a hr− dosť. To skôr oni, chudobní, nájdu miesto pre odstrčeného človeka z väčšinovej spoločnosti a prijmú ho medzi seba. Takto prichýleného človeka som stretla v michalovskej osade. Či by sa tak stalo opačne, nech si odpovie každý sám, ja som to ešte nevidela.

Na otázku, kým sa cíti byť on sám, Vospálek hovorí, že v prvom ra− de sa cíti byť občanom Slovenska, a potom Rómom. „Mama mala v ob− čianskom zapísanú slovenskú národnosť, otec českú. Celé generácie žijeme tu, na tomto území. Aj môj dedko bol podľa občianskeho slo− venskej národnosti a ja si mám uvádzať rómsku národnosť?“ Chápem tento postoj. Veď žijeme časy, keď čestní, pracujúci a slušní Rómovia doplácajú na tých druhých – nečestných, lenivých, delikventných. Ak sa jedná o Rómov, málokedy existuje zo strany majority individuálny prístup., radšej všetkých hodíme do jedného vreca. Alergiu na to ma− jú už deti v základných školách. Počas tohtoročných besied v školách sa na to rómski žiaci najčastejšie sťažovali. Spolužiaci sa s nimi nechcú

Le Devlestar tumenge mangas pro oda nevo berš but bacht, bo hino šukar, but sasťipen, bo hino kuč, but kamiben, bo les nane dosta u savorestar ajci, keci ča kampel.

E redakcija Romano nevo ľil Číslo 12/2015

hrať, rozprávať, ani stretávať, lebo ich raz zbil nejaký Róm a oni teraz nenávidia všetkých. Práve preto je dnes medzi Rómami toľko takých, čo by dali všetko za to, len aby pokožka ich detí obelela a aby nežili ťažký život v tmavej koži bez ohľadu na to, akými sú ľuďmi.

Bavíme sa o súčasnosti a téma prisťahovalectva v Európe je príliš vážna, aby sme ju obišli. Obaja svorne konštatujeme, že paradoxne Ró− mom prospieva. Ľudia pochopili, že negatíva doteraz pripisované len Rómom, sú vlastné všetkým komunitám, ktoré sú prehustené a nachá− dzajú sa v hraničných životných situáciách. Slovensko by si malo uvedo− miť, že prijatie Rómov je krok, ktorý ľudia musia urobiť, ak sa cítia byť kresťanmi. Je dobré pre všetkých vedieť, že Rómovia nie sú hrozbou.

Hrozbou pre spoločnosť je človek nedostatočne pripravený pre život.

Preto by nám malo záležať na tom, aby sa táto pripravenosť a vzdelanost− ná úroveň zvyšovala. Konkurencieschopnosť a životaschopnosť nie sú iba prázdne slová. Vidieť to dnes aj na zamestnanosti. Mnohé pozície, ktoré boli v minulosti nepísanými rómskymi pracovnými pozíciami – na− príklad v súvislosti s odpadovým hospodárstvom, starostlivosťou o par− ky a ulice – sú dnes obsadené. A potom sa hovorí, že sa vraj Rómom ne− chce robiť! Stanislav Vospálek hovorí, že má priateľa Róma, ktorý z Bys− trian odišiel do Anglicka. Tam ho zamestnali v nemocnici ako sanitára.

Dali mu príležitosť, zaučili ho a on sa v práci osvedčil. „Neviem si pred− staviť, že by ho zamestnali v nemocnici u nás, na Slovensku,“ hovorí Sta− nislav Vospálek a ja mu oponujem. Pamätám sa na časy, keď prešovskú nemocnicu upratovali Rómky z okolitých dedín, z tamojších osád. Viem to, lebo som o tých ženách písala. Rozprávala som s ich vtedajšími nadriadenými aj pacientmi. Všetci si prácu žien, čo upratovali nemocni− cu, pochvaľovali. Nemocnica v tom čase voňala a priam žiarila čistotou napriek tomu, že sa o ňu postarali Rómky z osád, upratovačky. Dnes sa o čistotu nemocníc starajú firmy a v nich vzdelané manažérky čistoty – ale choďte sa pozrieť do tých priestorov. Zaskočí vás špina a smrad, za ktoré by sa voľakedajšie rómske upratovačky hanbili. Mnoho Rómov zo Slovenska za ostatné roky vycestovalo do zahraničia a pracujú tam. Balia potraviny, robia v skladoch, v nemocniciach, sú z nich policajti. V tých krajinách im dali možnosť pracovať na rozdiel od Slovenska, kde boli do− ma a kde túto možnosť nedostali. Hoci – ak sa chce – je také jednoduché dať ľuďom príležitosť a možnosť pracovať. Práve príležitosti ponúka Sta− nislav Vospálek. Ako majiteľ viacerých firiem, ktoré doviedol do štádia, že sú konkurencieschopné doma i vo svete. Ako človek, ktorý pozná rómsku komunitu, lebo v nej vyrástol, dokáže týmto komunitám po− môcť. Nie šibnutím čarovného prútika, ale individuálnym prístupom.

Pracovnými príležitosťami, ale i pomocou, ktorú konkrétny človek práve potrebuje.

Za ostatné roky v uliciach miest všetci stretáme bezdomovcov. Nieke− dy im pomôžeme drobnými, niekedy od nich odvrátime tvár. Nie každý môže povedať ako Stanislav Vospálek: „Zaplatil som dva nájmy pre bez− domovca“. On to však nehovorí. Koná v súlade so svojím svedomím.

Text: Daniela Obšasníková, foto: Mária Žarnayová V novinách boli uverejnené rozhovory na str.

4 (Dáma v mníšskom habite), 6 (Bývalý róm− sky vojak pomáha v osadách: Vzdelanie je pre úspech najdôležitejšie), 8 (Jeden z rodu Ró− mov), 9 (Odmietla oznámkovať práce, kde sa objavil rasizmus), ktoré vznikli v rámci projek− tu Odsúdení na spolunažívanie v dobrom VI – Jeden deň / Jekh džives.

Projekt realizuje občianske združenie Jekhetane−Spolu, ktoré je zároveň vydavate− ľom novín Romano nevo ľil. Jedným z výstu− pov tohto projektu bude elektronická kniha s názvom Odsúdení na spolunažívanie v dobrom, (Ne)obyčajné príbehy II, ktorá bu− de koncom roka dostupná na webovej stránke združenia www.jekhetane−spolu.org Realizované s finančnou podporou Mi− nisterstva zahraničných vecí a európskych zá− ležitostí SR v rámci dotačného programu Pod− pora a ochrana ľudských práv a slobôd LP/2015. Za obsah tohto dokumentu je výluč− ne zodpovedný OZ Jekhetane−Spolu.

− ROZHOVOR/PORTRÉT −

SERA − STRANA 9

Odmietla oznámkovať práce, kde sa objavil rasizmus Na thoďas o znamki pro buťa, kaj pes sikaďas o rasizmus Na gymnáziu učila deti slovenský jazyk, po− Nespájali si vás s rómskym pôvodom ani pri stupne ale učiteľstvo opustila. Má rada voľnosť, mene? slobodu a umenie. Alexandra Berkyová (25) hovo− Vôbec, skutočne som s tým nemala nikdy problém. rí v rozhovore o svojej etnicite aj o tom, ako od− mietla známkovať v škole rasistické slohy.

Je to tým, že nepôsobíte podľa zaužívaného stereotypného obrazu Rómky, alebo je to mes− Ako ste sa dostali k práci PR manažérky tom, v ktorom žijete? v súkromnom zdravotnom stredisku?

To neviem porovnať. V inom meste ako v Bra− Bolo to spontánne a náhodou. Často pracujem tislave som nežila, ani počas cestovania som neza− s umením a vizuálmi. Marketing spája oblasti, ktoré znamenala rasistické narážky. Možno to súvisí aj sú mi blízke. Nebol to môj sen alebo niečo, po čom s tým, či je táto téma práve v meste aktuálna, alebo som roky túžila. ľudia riešia iné problémy. Stretávam sa s ľuďmi, pre ktorých nie sú Rómovia hlavnou témou, zaujímajú Skúste nám opísať bežný pracovný deň? ich iné veci. Sú to otvorení, inteligentní a sčítaní ľu− Je úplne normálny, ráno vstanem a idem do prá− dia. Ostatných posudzujú podľa ich práce, správa− ce. Vytvorila som webovú stránku, o ktorú sa sta− nia sa a názorov, nie podľa farby pokožky. rám, robím návrhy dizajnov, billboardov, komuni− kácie s verejnosťou, spravujem sociálne siete, pí− Ako potom vnímate správy o živote osadníkov? šem texty na letáky pre pacientov.

Som súčasťou rómskeho etnika, ale nestotožňu− jem sa s tým, ani si neviem predstaviť podobný Vyštudovali ste pedagogiku a slovenský ja− život. Vidím to ako spoločenský fenomén, ktorý sa zyk. Aká je cesta od učiteľstva k reklame? za roky nepohol nikam. Správy o Rómoch v televízii (smiech) Po nástupe na vysokú školu som sa za− a v novinách sú stále o tom istom. mestnala vo firme, ktorá sprostredkúva doučovanie.

Od prvého ročníka štúdia som už učila slovenčinu rôz− A v sebe pociťujete rómsku etnicitu? ne vekové kategórie ľudí, rôzne typy. Po skončení ško− Cítim temperament, živelnosť, isté emocionálne ly som chcela využiť, že som mala aj dostatočnú prax. situácie vnímam inak ako väčšina. Ale určite ne− mám pocit, že by som bola ako mimozemšťanka Čo bolo po škole? alebo exot, ktorý sa výrazne líši od ostatných.

Nechcela som ísť do klasického pracovného vzťahu, mám rada slobodu a nerada sa riadim ob− Keď sa povie „rómsky problém“ alebo „prob− medzeniami a potrebou prispôsobovať si čas. Preto lém spolužitia s Rómami“, čo si pri týchto slo− som začala robiť vlastné projekty a robiť to, čo viem. vách predstavíte?

Mala som hudobnú skupinu, písala články, fotila.

Predstavím si situáciu v osadách, ale neviem sa s tým Začala som doučovať ľudí. Ale chcela som si vyskú− emocionálne spojiť. Skôr sa snažím pochopiť, ako to šať, aké to je, byť učiteľkou. Na facebooku som na− môže vnímať spoločnosť. Rozumiem obom stranám. šla inzerát, že jedno bratislavské gymnázium hľadá Majorite aj Rómom, ktorí sú reálne odlišní od väčšiny. učiteľku. Napísali mi mail, na druhý deň ma pozvali na pohovor a začala som tam pracovať. Bolo to dosť * * * náročné. Slovenský jazyk som nedokázala učiť bez kontextu, tak som im nosila projektor a premietala Pro gimnazijum sikhavelas le čhavore e slo− aj o umení a spoločenských zmenách. vaťiko čhib, lokhes mukhľas o sikhaviben. Kamel e sloboda, e sloboda the e artistikaňi buťi. E Ale− Nebolo to správne rozhodnutie? xandra Berkyová (25) vakerel pal e peskri etnicita Začala som mať pocit, že to nie je pre mňa to the pal oda, sar na diňas o znamki pro pisibena pravé. Hľadala som preto niečo iné. S priateľom andre škola, save sas rasistikane. sme sa zhodli, že marketing by mohol byť pre mňa najlepší. Vyskúšala som mnoho pracovných poho− Sar pen dochudľan ki e buťi sar e PR ma− vorov, kde mi povedali, že sa na to nehodím. Port− nažerka andro privatno sasťipnaskro centrum? fólio prác som síce mala, ale všetci žiadali niekoľko Oda sas spontanno u bi o planos. Buterval kerav rokov praxe v agentúrach. Napokon sa mi podarilo le artistikane buťenca u vizualenca. O marketing zamestnať sa v zdravotnom centre. thovel pašes o sferi, save kamavas. Na sas oda miro suno vaj vareso, so beršenca kamavas te kerel.

Rómka učiaca slovenský jazyk na gymnáziu je u nás stále skôr výnimka, než bežný jav. Za− Šaj amenge phenes pal o normalno buťakro chytili ste od žiakov alebo učiteľov poznámky ďives? k tvojej etnicite?

Hino normalno, tosara ušťav u džav andre buťi.

Nie, v živote som sa stretla s niečím podobným len Kerďom e web sera, pre savi kerav e buťi, kerav o di− zriedka. Je to tým, že nevyzerám ako Rómka. No videla zajna, billboardi, e komunikacija le manušenca, som to, keď písali študenti slohy a boli tam rasistické na− som administratoris pro socijalna dorengre, pisi− rážky. Neboli síce smerované na moju osobu, ale i tak nav o teksti informačna ľila vaš o pacijenti. som im dala najavo, že nič podobné nebudem tolerovať.

Odmietla som oznámkovať práce, kde sa objavil rasiz− Agorinďan e pedagogika u e slovaťiko čhib. Sa− mus. Napríklad, keď napísali príbeh, do ktorého zakom− vo hino o drom andal o sikhaviben ki e reklama? ponovali Cigána, čo niečo ukradol alebo niekoho zbil. (asaben) Kana chudľom te phirel pre uči škola, geľom te kerel buťi andre firma, savi kerel o tuto− Rómske deti zo segregovaných lokalít majú rings. Jekhto beršestar imar sikhavav e slovaťiko čhib problém naučiť sa spisovnú slovenčinu. Vy ste le manušen adal o but beršengre kategoriji, but aver ju učili. Je pre Róma slovenský jazyk ťažký? manušen. Pal e škola kamavas te lel o lačhipen the Podľa mňa by nemal byť problém sa slovenčinu olestar, hoj man sas dosta praktikane prindžaripena. naučiť, ak má dieťa motiváciu, podmienky a nie je zdravotne znevýhodnené. Možno to niekto využíva So sas pal e škola? iba ako výhovorku, ktorá mu vyhovuje. No tým Na kamavas te džal andre klasicko buťi, kamav deťom nikto nevysvetlí, že pre život budú potrebo− sloboda u nane mange pašo te dikhel pro limiti vať slovenský jazyk. Ako sa dnes učíme napríklad u keci ori te kerel e buťi. Vaš oda chudľom te kerel angličtinu alebo iné cudzie jazyky. mire projekti u te kerel oda, so džanav. Sas man

Rosa Taikon sa narodila v roku 1926 vo švédskom meste Tibro.

Jej starý otec vyrábal strieborné gombíky a ozdobné strieborné hlavi− ce na vychádzkové palice, otec bol kováčom a zároveň aj muzikan− tom, dokonca po istý čas vlastnil aj zábavný park.

Taikonovci ako rodina pochádzajú z rómskej skupiny Kalderašov.

Kalderaši boli nútení vo Švédsku kočovať, pretože zákon im umožňo− val zotrvávať na jednom mieste maximálne tri týždne. Dokonca ne− smeli navštevovať ani školu, preto sa o ich vzdelávanie starali dospelí príslušníci ich rómskej komunity. Takéto vzdelanie dostala aj Rosa a jej súrodenci. Ona sama si neskôr za svoju životnú cestu vybrala striebrotepectvo – profesiu nie veľmi typickú pre rómsku ženu.

Predkovia Rosy Taikon pravdepodobne žili ako rómski otroci v Moldavsku alebo Valašsku, t. j. v historických častiach súčasného Ru− munska. Keď v rokoch 1855 a 1856 konečne zrušili otroctvo Rómov, v ďalšom desaťročí sa veľký počet bývalých rómskych otrokov presídlil hlavne do Maďarska, balkánskych krajín a do Ruska. A práve na Rusko a život v ňom sa vzťahujú aj niektoré spomienky Rosy Taikon.

Jej starý otec bol nielen zručný kováč, ale aj muzikant. Jeho kapela s úspechom účinkovala v Sankt Peterburgu, v Baku a mnohých iných mestách cárskeho Ruska. V roku 1905 však skončilo obdobie mieru a relatívnej prosperity a vypukla rusko−japonská vojna. Ozbrojený konflikt v krajine spôsobil nestabilitu a úpadok spoločnosti, tak eko− nomický, ako aj kultúrny. Preto sa rodina Taikonových opäť raz muse− la rozhodnúť, či ostane v Rusku, alebo emigruje do bezpečnejšej, sta− bilnejšej krajiny. Napokon sa rozhodli pre odchod do Švédska.

Otec Rosy Taikon po predkoch zdedil a ďalej rozvíjal tradíciu ko− váčstva a muzikantstva v duchu tých tradícií, ktoré si rómske klany pri− niesli z Indie a od nepamäti ich zachovávali. Ako už bolo spomenuté vyššie, Rosa Taikon sa venovala striebrotepectvu, hlavne výrobe strie−

e muzikakri grupa, pisinavas andro ľila, keravas fo− tografiji. Chudľom te sikhavel le manušen. Aľe ka− mavas the te zumavel, sar oda hin, te avav e sikhav− ňi. Pro facebook arakhľom o inzeratos, hoj jekh braťislavsko gimnazijum rode la sikhavňa. Pisinde mange o mail, pro aver ďives man akharde pro kon− kurzos u chudľom odoj te kerel buťi. Oda sas dosta pharo. E slovaťiko čhib našťi somas te sikhavel bi kontekstoskro, avka phiravavas o projektoris u si− khavavas the pal o artistikane buťa u o khetaňibna− skre paruvipena.

Na dikhenas tumari romaňi etnicita aňi pre− kal o nav?

Na, čačes man oleha ňikana na sas problemos.

Oda hin vaš oda, hoj na san ajsi sar pes stere− otipikanes dikhen o romane džuvľa, vaj oda hin avka andro foros, kaj bešen?

Oda na džanav te phenel. Na dživavas andro aver foros sar andre Bratislava, aňi kana phiravas na šunďom o rasistikane lava. Šaj oda hin olestar, te adi tema hiňi andro foros aktualno, vaj hin le manušen aver problemi. Dikhav man le Oda na sas o čačo drom? manušenca, savenge o Roma nane e nekh bare− Chudľom te šunel, hoj oda nane nekh feder vaš der tema, džan pal o aver buťa. Hine phundrade, mange. Rodavas vareso aver. Le amaleha amenge phen− inteligentna u džande manuša. Aver dženen di− ďam, hoj marketing šaj sas nekh feder. Geľom pro buter khen prekal e buťi, savi keren, sar pen ľikeren buťakre konkurzi, kaj mange phende, hoj pre oda na u save hine lengre ginde u na pre oda, savi som lačhi. The te man sas o portfolio mira buťakri, savo− morťhi len hin. re mangenas buter berša buťi andro agenturi. Pro agor chudľom e buťi andro sasťipnaskro centros.

Sar paľis dikhen pro informaciji pal o dživi− pen andro osadi?

E romaňi džuvľi, so sikhavel e slovaťiko čhib Me som andal o romano etnikum, no ajso dživi− pro gimnazijum mekh hiňi maškar amende bu− pen mange nane pašo, aňi na džanav sar dživavas aj− ter vareso nevo, sar normalno. Phende vareso so dživipen. Dikhav oda sar o khetaňibnaskro feno− o študenti vaj o aver sikhavne pal e tiri etnicita? menos, savo pes beršenca na ispidľas ňikhaj. O ne− No, andro dživipen pes oleha arakhľom frima. vipena pal o Roma andre televizija u andro ľila hine Oda hin olestar, hoj na diťhol avka, hoj som Romaňi. sakovar pal o sajekh buťa.

No dikhľom oda, kana o študenta pisinenas o lekhavi− bena u odoj sas o rasistikane pheňibena. Na sas pre Sar andre tumende šunen e romaňi etnicita? mande, no the avka lenge phenďom, hoj vareso ajso Šunav o temperamentos, e energija, varesave na tolerinava. Na diňom e znamka pro buťa, kaj sas emocijonalna situaciji dikhav avrether sar o aver rasizmus. Sar, kana pisinde e paramisi, andre savi tho− džene. No na šunav man, hoj te avav sar na andal de le Ciganos, so vareso čorďas vaj varekas marďas. e phuv, vaj te som o exot, savo hino but aver sar o aver džene.

Le romane čhavoren andal o segregovana lo− kaliti hin o problemos te sikhľol čačes slo− Te pes phenel „o romano problemos“ vaj vaťika. Tumen oda sikhaďan. Hiňi e slovaťiko „o problemos andro jekhetano dživipen le Ro− čhib phari le Romenge? menca“, so tumenge avel pre goďi?

Me gindinav, hoj nane phares te sikhľol slo− Dikhav e situacija andro osadi, aľe na džanav te vaťika, te le čhavores hiňi e motivacija, o kondiciji arakhel o emocijonalno drom ki oda. Buter kamav u nane les varesavo sasťipnaskro problemos. Šaj, te achaľol, sar oda šaj te dikhel o khetaňiben. Acha− hoj vareko oda phenel, soske olestar lel vareso vaš ľuvav so duj seri. E majorita u o Roma, save hine re− peske. No ole čhavorenge ňiko na phenel, hoj an− alno aver, sar e majorita. dro dživipen lenge kampela e slovaťiko čhib. Sar Text a foto: Rudolf Sivý, adaďives sikhľos angľičaňika vaj aver čhiba.

Andre romaňi čhib thoďas: Erika Godlová

borných šperkov. Jej umelecko−remeselné dielka vychádzajú z róm− skych tradičných vzorov, sú obohatené o niektoré staré motívy z Indie a, samozrejme, dotvorené vlastnou fantáziou. Vyučila sa doma.

Formálne vzdelanie získala až neskôr, keď už bola dospelou ženou. Navštevovala umeleckú školu, kde sa stretla so svojím manželom Berndom Januschom, ktorý tiež študoval striebrotepec− tvo. Spoločne vytvorili značný počet hodnotných, obdivovaných strieborných šperkov. Bohužiaľ, ich manželstvo nevydržalo.

V roku 1966 sa jej podarilo uskutočniť prvú samostatnú výstavu svojej remeselnej a umeleckej produkcie. Odvtedy vystavuje pravidelne v mno− hých prestížnych galériách nielen vo Švédsku. Jej šperky zo striebra moh− li a stále môžu návštevníci obdivovať v rámci skupinových výstav, no Rosa zvyčajne organizuje vlastné nezávislé výstavy. Navyše, jej práce sú sú− časťou stálych výstav a depozitov rozličných múzeí vo Švédsku, Fínsku, Nórsku, Veľkej Británii, Nemecku, Rakúsku, Švajčiarsku a v Spojených štátoch amerických, či v Austrálii a niekoľkých ďalších krajinách.

Rosina mladšia sestra, Katarina Taikon, je veľmi známou autorkou série kníh pre deti o rómskom dievčatku Katitzi. Intenzívne sa an− gažovala ako aktivistka v oblasti rovnoprávnosti Rómov. Svojím zápa− som s vládou a úradmi dokázala otvoriť dvere švédskym Rómom do spoločnosti, a to už v polovici šesťdesiatych rokov dvadsiateho storočia.

Rómovia získali právo usadiť sa, vzdelávať sa, pracovať a rozvíjať vlastnú kultúru. Katarina Taikon sa stala ikonou rómskeho hnutia vo Švédsku, ale aj v iných krajinách, stala sa symbolom emancipovanej, odvážnej, inteligentnej a čestnej rómskej ženy. Neskôr vážne ochorela a po trinás− tich rokoch v kóme opustila svojich milovaných na konci roku 1995.

Okrem svojej práce v oblasti umenia sa Rosa Taikon energicky zú− častňovala politických a sociálnych aktivít týkajúcich sa Rómov. Nik− dy neprestala bojovať za ich práva a za propagáciu rómskej kultúry.

„Nikdy sa nikto neopýtal, prečo Rómovia žili vždy na okraji spoloč− nosti, ani ako tento spôsob života zasiahol do štruktúry rómskej rodiny. Ľudia radšej zaborili hlavy do piesku. Nechceli vidieť ani počuť, nechce− li čeliť faktom. Je totiž oveľa jednoduchšie a pre svedomie stráviteľnej− šie veriť, že rómsky národ tvoria malební pútnici, ktorých mnohí tzv. experti, čo nie sú iné ako šarlatáni, odvážne kritizujú a posudzujú cez vlastné predsudky, pričom používajú výrazy ako: oni nechcú žiť v do− moch, chcú byť voľní ako vtáci alebo ku šťastiu im stačí spev a hra.“ Text: Erika Godlová

Číslo 12/2015

SERA − STRANA 10

− POVIEDKA/SPRÁVY −

Divadlo Romathan uviedlo rozprávku Čer− tovský čapáš Pre detského diváka uviedlo divadlo Romathan 7. decembra obnovenú premiéru rozprávky Čer− tovský čapáš. Ide už o 68. premiéru divadla, pô− vodnú rozprávku s pesničkami na motívy rozpráv− ky z knihy Daniely Hivešovej−Šilanovej „Vtáčatko Koráločka/Čirikloro Mirikloro“. Prvá premiéra sa uskutočnila v marci 2001 pod režijným vedením Jána Šilana.

Dej príbehu sa odohráva v rozličných školách.

V normálnej ľudskej škole sú najlepší žiaci odme− není jednotkou. V čertovskej škole sú najlepší žiaci odmenení päťkou. „Rozprávkou chceme docieliť, aby si deti vytvorili obraz, ako sa treba správať v škole a aby sa vyvarovali zlých príkladov,“ uviedol riaditeľ divadla Karel Adam. (red)

u Romathan – Čertovský čapáš

Číslo 12/2015

u Ilustrácia: pixabay.com

„Len sa neboj, chlapče, som len chorý starec, čo hľadá nocľah niekde pri ohni a možno trošku chleba.“ Amar pristúpil k postave, videl sta− rého muža, ktorého tvár bola posiata vráskami a vredmi, zapáchal, ale v jeho očiach sa odrážal svit mesiaca. Amar mu podal ruku, priviedol ho k ohňu, posadil na jeho miesto, podal mu svoju večeru, odbehol a vrátil sa s pohárom plným mlieka. „Napite sa, dodá vám to silu a gaz− da zato neschudobnie.“ Starec sa na neho láskavo pozrel a vďačne pri− jal chlapcovu pohostinnosť. „Chlapče, unavený som, ľahnem si k oh− ňu, nech sa moje staré kosti zahrejú.“ Po týchto slovách starec uľahol a o chvíľu už silno chrápal. „Unavený je, chudák, starý je akoby asi te− raz bol aj môj otec,“ pomyslel si Amar a po líci sa mu skotúľala veľká slza, ktorá so sykotom dopadla do plameňa, ako prikladal na oheň.

Celú noc nezažmúril oka a stále prikladal na oheň, aby starcovi nebo− la zima. Ráno Amar zaspal a keď sa prebudil, stál pred ním starec. „Si dobrý človek, Amar a viem, ako veľmi trpíš ty aj tvoj národ. Preto sa Boh rozhodol, že tebe aj tvojim ľuďom pomôže. Pri týchto slovách sa Amar na starca usmial a pomyslel si, ako už mi ty, taký chudák, väčší ako ja, pomôžeš? „Ja viem, neveríš, ale možno po tomto uveríš.“ Zra− zu sa starec vyrovnal, zhodil starý plášť a pod ním sa zjavilo žiarivé rú− cho. Na chrbte sa rozprestreli majestátne anjelské krídla. Amar sa ho− dil na zem a neopovážil sa na anjela ani len pozrieť. „Neboj sa, Amar, som posol boží a prišiel som ti pomôcť, vstaň.“ Amar sa postavil a zbožne skláňal svoju hlavu. „Dostaneš dar, aby si dokázal pomôcť sebe i svojmu národu, no nezabúdaj ten dar v prvom rade užívať v prospech ľudí. Podaj mi tvoj nožík.“ Amar vytiahol svoj starý nožík a podal ho anjelovi. „Odteraz všetko, čo ním vyrežeš, ožije a bude ti slúžiť. Využi svoj dar dobre.“ Pri týchto slovách ho oslepilo jasné biele svetlo a anjela nebolo. Keby Amar nedržal v ruke svoj nožík, ktorý sa blyšťal rovnako jasným svetlom, pomyslel by si, že je to len sen. Amar rýchlo našiel kus dreva a začal stružlikať, rýchlymi naučenými pohyb− mi vystrúhal slávika. Veľké bolo jeho prekvapenie, keď mu drevo v ru− kách ožilo a vyletel z nich slávik, ktorý sa mu usadil na pleci a krásne spieval. Amar vystrúhal aj psa a ovcu, všetko drevo v jeho rukách pod čarovným nožíkom ožilo. Amar sa vybral do dediny, odviedol statok do maštale, sedel na dvore a vyčkával na svoju Lanu. Prišiel večer a La− na sa vytratila z gazdovho domu. V tieni stromov sa stretli a Amar jej

Zlatým rómskym slávikom 2015 sa stala Lenka Klimčová Už trinásty ročník okresnej speváckej súťaže Zlatý rómsky slávik sa uskutočnil 5. decembra 2015 v sále Kultúrneho domu v Čemernom. Uspo− riadateľmi boli Občianske združenie Európa z Če− merného, Hornozemplínske osvetové stredisko a mesto Vranov.

hneď vyrozprával, čo sa mu stalo. Lana sa na neho neveriaco pozerala, a tak jej Amar hneď vystrúhal vtáčika, ktorý zaraz ožil a spieval im nad hlavami. „Ach, Amar, ako chceš využiť tento svoj dar?“ spýtala sa Lana. „Chcem pomôcť nám všetkým, nielen sebe. Vystrúham si celú armá− du, aby som mohol poraziť zlého kráľa a dať našim ľuďom slobodu.

A tak aj urobil. Strávil v hore tri dni a tri noci a nerobil nič iné iba strú− hal vojakov. Keď ich mal už celú armádu, vybral sa s nimi tiahnuť proti kráľovskému mestu.

Kráľ Plutos bol tým najhorším kráľom, ktorý kedy vládol ľuďom. Je− ho jedinou starosťou bolo zhromažďovať bohatstvo a z ľudí narobiť svojich otrokov, ktorí budú drieť, aby on mal stále viac zlata, striebra a drahokamov. Keď sa dopočul o tom, že proti nemu tiahne neznámy otrok s veľkou armádou, ku ktorej sa pridávajú ľudia, zľakol sa a zúfal si nad svojím krutým osudom. Požiadal o radu dcéru Eris, ktorá bola čarodejnica. Eris začala veštiť z vnútorností obetovaného zvieraťa a nakoniec prehovorila. „Otec, zbraňami nič nezmôžeme, musíme použiť lesť. Vyjdi v rúchu kajúcnika a požiadaj Amara o mier. Ako od− menu mu sľúb moju ruku a spoluvládu v kráľovstve, ktoré mu po tvo− jej smrti zostane celé. Kráľ nečakal, okamžite vyšiel v sprievode svo− jich šľachticov a kňazov v rúchu kajúcnika. Padol pred Amarom na ko− lená a prosil ho o mier, ako mu poradila jeho dcéra čarodejnica. Amar pozeral do očí Plutosa a nepáčil sa mu jeho pohľad, vtedy však vystú− pila a k otcovi si kľakla aj Eris. Amar sa díval na jej žiarivo zlaté vlasy, čo jej padali až niže pása. Ona na neho bojazlivo pozrela svojimi bela− sými očami a Amarom prešla vlna tepla, ktorá ho zaliala od korienkov vlasov až po päty. „ Ak pristaneš na mier, dám ti svoju dcéru za ženu a obaja budeme spoločne vládnuť tejto krajine.“ Pokračoval kráľ a po− dával Amarovi kráľovskú korunu. Amar nemohol spustiť oči z krásnej Eris a úplne zabudol na svoju Lanu, aj na to, prečo prišiel k hradbám kráľovského mesta. O tri dni sa konala svadba. Eris rozmaznávala svojho manžela Amara, kŕmila ho exotickým ovocím a napájala tým najsladším vínom. Amar sa rozplýval v blahobyte a rozkoši. Takto ply− nuli mesiace a Amar zabudol na svoj ľud, na svoju armádu, na celý svet. Jedného dňa, keď manželia spolu ležali v posteli, Eris hladila vla− sy svojho muža a tíško mu šeptala, ako veľmi ho ľúbi. Zrazu prestala a v očiach sa jej zjavili slzy. „Čo je, láska moja, prečo plačeš?“ prihovo−

„Osmička súťažiacich vo svojich súťažných prí− spevkoch dokázala, že rómske etnikum má hudbu a rytmus v krvi, a že spev patrí medzi ich obľúbené činnosti. Na súťaži odznelo množstvo rytmických aj pomalých piesní od známych rómskych inter− pretov a skupín. Nečudo, že porota mala čo robiť, aby spravodlivo rozhodla,“ uviedli organizátori súťaže.

u Zlatý rómsky slávik 2015 – Lenka Klimčová

Bolo raz jedno kráľovstvo, na východe sa dotýkalo veľkého oceá− nu, za ktorým bol už len koniec sveta a na druhej strane obrovskej krajiny sa tiahli hory a ich mohutné končiare sa dotýkali nebies.

V tomto kráľovstve žili aj potulní kočovníci, čo sa živili ako mohli.

Muži sa venovali výrobe železa, ženy tkali látky, bolo medzi nimi veľa hudobníkov a komediantov, ktorí svojím umením dokázali naplniť srdcia ľudí radosťou. Napriek tomu sa mnohokrát stalo, že títo kočov− níci sa stali obeťou násilia kráľovských vojsk a hnevu dedinčanov. Ak bolo sucho, ktoré zničilo úrodu, boli vinní kočovníci, ak prišla povo− deň, či dokonca mor, vinní boli opäť kočovníci. Hnev vždy dopadol na hlavy tých najväčších chudákov. Kočovníci putovali od oceánu k nebeským štítom a zase späť. Ak sa im vyhýbali pohromy, boli šťast− ní. Slnko nad hlavou a pieseň na perách boli najväčším pokladom, ktorý vlastnil tento národ.

Slnko vyšlo nad obzor a Amar sa vybral do lesa dúfajúc, že niečo uloví, alebo aspoň nazbiera huby či iné lesné plody. Nepovedal nič ani rodičom, ani nikomu v ich tábore, veď sa za pár hodín vráti. Amar si šťastne spieval a napchával sa zrelými jahodami, ktoré husto pokrý− vali lesnú čistinku. V ústach cítil ich sladkokyslú chuť, ležal v tráve a slnko ho príjemne hrialo na tvári. Pozoroval oblaky, ktoré mu ply− nuli nad hlavou. V jednom videl barana, v druhom zase obrovskú ľud− skú hlavu. V príjemnom počasí sa mu zavreli oči a sladko zaspal. Zo− budil sa a preľakol, lebo sa pomaly začalo zmrákať. Nevedel, ako mo− hol tak dlho spať, určite sa budú rodičia na neho hnevať a od otca sa mu možno ujde aj výprask. Schytil batôžtek s jahodami a rozbehol sa smerom k táboru. Ako vychádzal z hory, videl kúdoly dymu valiace sa z miesta, kde bol ich tábor. Rozbehol sa tým smerom, keď však pribe− hol, naskytol sa mu pohľad plný hrôzy. Všetko horelo, stany, vozy, lú− ka bola posiata mŕtvolami jeho ľudu. Bežal k otcovmu stanu, videl, že otec aj matka ležia v kalužiach krvi. Vrhol sa k ich nehybným telám a srdcervúco plakal. Zatiaľ na krajinu padla tma, no ohne z vražedné− ho prepadu osvetľovali noc. Amar vlastnými rukami vyhrabal hrob pre svojich rodičov, spolu ich uložil do hrobu a ten pokropil svojimi slzami. Plakal nad osudom všetkých svojich súkmeňovcov, strýkov, bratrancov, priateľov. No im už nevládal vyhrabať skrvavenými ruka− mi hrob, a tak sa chlapec rozbehol z tohto miesta plného hrôzy. Prvé dni sa skrýval v horách, živil sa ovocím a korienkami. Neustále oplaká− val svojich rodičov a osud ich tábora. Po niekoľkých dňoch sa dostal k prvej dedine. Ľudia sa na neho pozerali ako na prízrak, bol otrhaný, vychudnutý a utrápený. Prosil ich o kúsok chleba a pomoc. Vyrozprá− val im svoj príbeh, ľudia len mĺkvo počúvali, kyvkali hlavou a nako− niec mu povedali, že to nariadil kráľ, lebo sa neurodilo dosť obilia, čo vraj zapríčinili kočovníci, a tak nebude dosť chleba pre krajinu.

Dospelých ľudí pobili a deti odviedli do otroctva. Pri týchto slovách sa chlapec opäť rozplakal. Niektorí ľudia bez slova odišli, iní ho opľuli, či fackovali. Prišiel medzi nich služobník boží a kňaz ich zastavil. Chla− pec sa potešil, že aspoň niekto sa k nemu správa ľudsky. Kňaz ho však schmatol za ucho a odviedol k veľkému gazdovstvu. Zaklopal a vošiel do priestrannej miestnosti zariadenej drahým nábytkom a ozdobný− mi kobercami. Za vrchstolom sedel tučný chlap. Nuž, gazda, priviedol som vám tohto darebáka, bude vám slúžiť, povedal kňaz. Gazda sa uklonil a usmial. „No ale načo by mi bol ďalší hladný krk v mojom do− me, veď takto nemáme čo do úst.“ Kňaz sa pohoršene pozrel na jeho veľké brucho. Gazda pochopil a nevdojak sa snažil brucho vtiahnuť do seba, čo mu veľmi prekážalo a po chvíľke len z toho očervenel. „Urobíš to, taký je zákon, ktorý vydal náš kráľ.“ Kňaz už viacej nepočú− val jeho ponosy a odišiel. Gazda si prezrel chlapca videl, že je zdravý, prezrel mu zuby, ohmatal kĺby a svaly. Spokojne usúdil, že získal dob− rého, zdravého otroka. Amar slúžil u gazdu, staral sa mu o dobytok, ktorý musel pásť vysoko v horách. Bol ešte len chlapec, no musel ustrážiť čriedu pred dravcami i zlodejmi. Stravy mu dal gazda len toľ− ko, aby vládal robiť. Na sebe nosil otrhané nohavice z hrubého plátna.

Jedinou radosťou v jeho ťažkom živote boli chvíle, kedy mohol byť v spoločnosti dievčaťa z jeho národa. Lana bola malé dievčatko, keď ju gazda priviedol jedného dňa na gazdovstvo. Amar si ju obľúbil od prvého dňa, bol k nej milý a snažil sa zmierniť jej smútok. Jedného dňa jej vyrezal z bazového dreva malú píšťalu a učil ju na nej hrať. La− ne sa to veľmi páčilo a bola dobrou žiačkou. Amar jej vyrezával z dreva vtáčikov a rôzne zvieratká. Ich spoločné chvíle boli vzácne, o to viac sa na ne tešili. Čas plynul a z chlapca vyrástol mládenec. Mocný od ťažkej práce, zdravý a krásny, že sa za ním všetky ženy v dedine otáčali, keď viedol stádo z hôr.

Amar však nikdy nezabudol na svojich rodičov a osud svojho náro− da. Plakal každý deň a večer pri ohni spieval piesne svojho ľudu. Mod− lil sa k bohu, aby nehľadel na túto nespravodlivosť a pomohol jeho ľu− ďom. Jedného večera si ticho pospevoval clivú pesničku, keď zrazu počul brechot psov. Postavil sa a videl, ako sa k nemu blíži tieň posta− vy. Tieň sa pohyboval nehlučne, akoby ani nekráčal, ale vznášal sa nad zemou. Keď sa priblížil k miestu, kde boli psy, tie začali skučať, stiahli chvosty a stíchli. „Kto si?“ skríkol Amar so strachom v hlase.

Porote predsedal šéf OZ Európa Alfonz Kaliáš, súťažiacich hodnotila riaditeľka HZOS, Anna Gdo− vinová a vedúci cimbalovej muziky Ďusi Band z Prešova, Ľudovít Petík.

Prvenstvo v súťaži získala Lenka Klimčová z Ha− nušoviec nad Topľou, druhé miesto si vyspievala Kamila Mitrášová z Bystrého a tretie Silvia Slivková z Čemerného. Slávice si ako „trofeje“ odniesli zo súťaže diplomy a vecné ceny.

V úvode a v prestávkach vystúpili tanečné sku− piny Cikni Jagori a Európa z Čemerného, saxofo− nista Patrik Žiga z obce Bystrany a cimbalová muzi− ka Ďusi Band z Prešova, ktorej primášom bol iba osemročný Samuel Bandy. Veľký aplauz zožala speváčka Anička Oláhová z Lučenca s hudobnou skupinou Barnovci. (red/TS), foto: HZOS u Cigánsky oheň

− VIANOCE/SPRÁVY −

SERA − STRANA 11

ril sa jej Amar. „Mám strach.“ „Z čoho, veď sa nám nič nemôže stať,“ upokojoval ju Amar. „Čo ak cudzí králi dostanú chuť na naše kráľov− stvo, ako ho ubránime, veď ani tvoja armáda nie je neporaziteľná. Či áno?“ „Len sa ty neboj, keď budem chcieť, tak vytvorím armádu, akú budeme potrebovať.“ „Ty ma nemiluješ, lebo predo mnou skrývaš tajomstvá,“ plakala Eris. „Aby som ti dokázal, že ťa milujem, pozri sa.“ Amar vytiahol svoj nožík, vyrezal ním o chvíľu slávika, rybu a ma− čiatko a zvieratá ožili pod jeho šikovnými rukami. Slávik trilkoval nad ich posteľou, ryba plávala vo fontánke a mačiatko spokojne priadlo v princezniných rukách.

Od tohto okamihu Eris neváhala, na druhý deň podala svojmu manželovi na hostine pohár vína osladený jedom, ktorý ho okamžite uspal. Zobrala mu jeho čarovný nožík a uvrhli ho do hla− domorne. Keď sa Amar prebral, bol prikovaný k múru. Jeho manžel− ka Eris, aj kráľ Plutos stáli pred ním a posmešne sa mu dívali do očí. „Eris prečo si ma zradila?“ skríkol a snažil sa vytrhnúť zo svojich pút. „Už nikdy žiadny kočovník nebude ohrozovať našu vládu nad sve− tom,“ skríkla Eris a napľula Amarovi do tváre. Potom pristúpil k ne− mu kat a pálil ho žeravým železom po celom tele. Keď sa kráľ a jeho dcéra dostatočne nabažili jeho utrpenia, dali celu zamurovať a odišli, nech zhynie rebel od hladu v temnici. Amar bol plný hnevu na Eris a kráľa. No ako čas plynul, stále jasnejšie si uvedomoval, že hnevať sa môže akurát tak na seba. Zabudol na to, ako mal využiť svoj dar. Zabudol na svoj ľud, na svoju lásku k Lane, ktorú tak podlo zradil. Amar trpko zaplakal a prosil – smrť. Zrazu sa v cele zablyslo a opäť stál pred ním anjel. „Tak čo, Amar, ako sa ti páči tvoj osud, ktorý si pre seba vybral?“ „Nie som hoden ničoho lepšieho, nie som hoden sa s tebou ani len rozprávať. Zlyhal som, hanbím sa a smrť bu− de pre mňa vykúpením.“ Amar sklonil hlavu a neopovážil sa na anje− la ani len pozrieť. „Prijať smrť by bolo veľmi ľahké a ja nie som anjel smrti. Prišiel som, aby si mohol svoje chyby odčiniť. No už nedosta− neš žiadny dar, žiadne kúzla ti nepomôžu. Dostaneš jediný dar, a to ten najcennejší.“ „Aký je to dar?“ so zvedavosťou v hlase sa opýtal Amar. „Slobodu! Dobre si pamätaj, je len na tebe, ako ten dar do− kážeš využiť.“ Po týchto slovách anjel rozprestrel krídla, zamával ni− mi a v tom vánku Amar cítil, ako mu padajú putá z rúk a nôh, ako sa jeho rany zacelili a kosti opäť zrástli. Cítil, ako mu do očí svieti slnko a on je opäť v hore, kde pásol statok. Amar premýšľal, ako dar od Boha, teda slobodu, čo najlepšie využiť. Najprv chcel ujsť a začať život niekde inde, no potom si spomenul na Lanu a na svoj ľud. Uve− domil si, že utiecť nemôže, takže musí začať bojovať a hlavne podeliť sa o svoj dar. Zaseje semienko slobody do duše svojho národa a všetkých ľudí v kráľovstve. A tak Amar putoval medzi ľudom a ho− voril im o božom dare slobody, ktorý nemožno premrhať strachom pred tyraniou. Rozprával ľudu o tom, koľko bohatstva skrýva kráľ vo svojich podzemných sálach, ktoré sú naplnené po okraj zlatom a striebrom, a stále nemá dosť. Hovoril im o tom, že aby mohol vlád− nuť nad ľudom, tak medzi nimi rozširuje nenávisť ku kočovníkom, na ktorých vždy zhodí vinu za svoju krutú a škodlivú vládu. Ľuďom sa otvárali oči a chápali, že za všetkým stojí Plutos a jeho krvilačná pažravosť. Už nechceli za skyvu chleba slúžiť zlu, a tak sa stále viac ľudí k nemu pridávalo a tiahlo k hradbám kráľovského mesta. Amar rečnil pred zhromaždeným davom, no ten mal strach z drevených vojakov, ktorých stvoril a ktorí teraz slúžili princeznej a jej otcovi, le− bo oni mali čarodejný nôž. Zatiaľ v kráľovskom paláci skúšali ruky majstrov rezbárov vyrezať nových vojakov, no ani jednému z nich sa to nepodarilo. Do srdca Eris a kráľa vstúpil strach. „Ako je možné, že ten kočovník je opäť pred našimi hradbami? Veď mal zhniť v temni− ci,“ rozčuľoval sa kráľ. „Pomohli mu nebeské sily, ale nezúfaj, otec, máme jeho drevených vojakov, proti nim ten úbohý dav nič ne− zmôže,“ ubezpečovala ho Eris. A tak došlo k veľkej bitke. Ten, kto mal čarovný nožík, ten mal moc nad drevenou armádou, takže jej velila Eris. Veľké bolo jej prekvapenie, keď ľud vedený Ama− rom spustil na drevenú armádu plamene a ohnivý dážď horiacich ší− pov. Jeden drevený vojak po druhom skončili v plameňoch a čím viac ich horelo, tým viac i ostatných druhov spaľoval oheň. Na konci nezostalo po nich nič, iba hŕba popola. Kráľ Plutos aj s princeznou Eris neušli pomste ľudu. Zavrel ich do tej najhlbšej priepasti, ktorú naveky uzavreli mohutné balvany. Amar sa vrátil do dediny, vošiel do gazdovho domu. Ten sa pred ním hodil na kolená a prosil o mi− losť. Amar sa na neho pozrel, s hnusom si odpľul a kopol ho do tuč− ného zadku. „Všetko bohatstvo, ktoré si získal prácou otrokov, roz− dáš a odteraz sa budeš živiť len svojimi rukami,“ skríkol na neho prí− sne. „Áno pane, všetko rozdám, len ma netrestaj,“ prosil gazda. Vte− dy vyšla na dvor Lana. Keď uvidela Amara, rozbehla sa k nemu a ho− dila sa mu do náručia. Bola veľká svadba, na ktorej sa všetci hostili a radostne spievali. Lana a Amar prežili spolu dlhý a šťastný život s kopou detí, ktoré im robili veľkú radosť. Celé kráľovstvo prekvitalo pod spravodlivou vládou ľudu. Plutosovo zlato ani striebro nemali žiadnu cenu a ľudia ho vyhodili na smetisko, kde sa z neho tešili iba straky. Viac ako zlato a striebro si ľudia cenili lásku, dobro a spra− vodlivosť, a tak sa táto krajina a jej ľud tešili z najcennejšieho božieho daru, slobody.

Braňo Oláh Mária Jedličková sa zúčastnila už 10. roční− ka podujatia Cigánsky oheň Mária Jedličková, poverená splnomocnenkyňa vlády SR pre národnostné menšiny, prijala pozva− nie na 10. ročník podujatia Cigánsky oheň, ktoré organizuje občianske združenie Lavuta. Podujatie sa uskutočnilo 14. decembra 2015 v Banskej Bys− trici. Počas kultúrneho programu vystúpila Gypsymusic Alexandra Daška, RusskaRoma (Moskva), Marcela Molnárová a Gitana. Kultúrne podujatie s dlhoročnou tradíciou podporuje Úrad vlády Slovenskej republiky v rámci dotačné− ho programu Kultúra národnostných menšín. (red/TS) Zástupcovia menšín rokovali V priestoroch Úradu vlády Slovenskej republiky sa 17. decembra 2015 uskutočnilo 19. zasadnutie Výbo− ru pre národnostné menšiny a etnické skupiny, na ktorom sa členovia výboru oboznámili s aktuálnym stavom programu Kultúra národnostných menšín za rok 2015, vypočuli si hodnotenie celoročných pracov− ných aktivít výboru a naplánovali činnosť na rok 2016.

Z informácie o dotačnom programe Kultúra národ− nostných menšín 2015 vyplynulo, že začiatkom no− vembra 2015 bol ukončený kompletný proces v rámci I. výzvy. Z pôvodných 1 222 projektov odporučených na ďalší schvaľovací proces od 596 žiadateľov došlo k podpísaniu zmluvy s 583 žiadateľmi, ktorí v tomto ro− ku zrealizovali 1 205 projektov v sume 3 756 794 eur.

Rokovali aj o akčnom pláne Na zasadnutí bol prerokovaný aj návrh Akčného plá−

Najkrajšie sviatky sú Vianoce

Vianoce sú právom pokladané za najkrajšie sviatky v roku. Pár desiatok Vianoc som vďakabohu zažila, takže mám už nejaké osobné skúse− nosti. A o vianočných sviatkoch a ich prežívaní som hovorila s toľkými ľuďmi, že mám možnosť porovnávať a zovšeobecňovať. Najmä v ostat− ných rokoch sa z Vianoc stávajú sviatky konzumu, okázalosti a uzavretosti. Ľudia už pomaly len spomínajú na časy, keď v domácnosti rozvo− niaval skutočný živý stromček, ktorý bol prvým z darov pre rodinu. Domov ho prinášal otec ako dar z prírody. Stromček na vianočný čas pre− voňal domácnosť. Bol živým poslom lesa, v ktorom deti počas roka toľko zaujímavého prežili. Čas Vianoc bol pre ne časom snívania. O tom, ako v lese, možno práve pod tým ich stromčekom, prespávali zajace alebo srnka. Ako sa jeho vetvy skláňali pod záľahou snehu, ako sa pri ran− nom slnku roztápajúci sneh menil na najkrajšie kryštály. Darčekmi boli vzájomná láska, pohoda, hojnosť jedla, vinšovníci, chodenie s kole− dou, s muzikou. Rozprávanie starších, pri ktorom deti sedeli so zatajeným dychom, lebo sa báli čo len hlesnúť pri rozprávaní o strašidlách či škriatkoch. Od strachu z tých strašidiel i z toho, že ak by sa ozvali, poslali by ich dospelí spať. Tak sa uchovávali tradície, príbehy, tak sa rodili noví rozprávači. Medzi Rómami ich v minulosti bolo nemálo. Dnes sa to všetko mení. Menej sa spolu rozprávame, menej spievame a tancuje− me. Menej sa navzájom kontaktujeme. Práca a pre tých, čo ju nemajú aj boj o prežitie, nás posúvajú tam, kde sme byť nechceli. Kde hojnosť jedla a darčekov nahrádza chudobu vzťahov, citu a vzájomnosti.

Niet asi človeka, ktorý by v spomienkach nenosil aspoň jedny Vianoce. Tie najkrajšie sme vždy zažívali ako deti. Róm, ktorý prežil detstvo v Šariš− skej Porube pri Prešove, pri téme Vianoc ožil. Na úvod zdôraznil, že oni mali vždy dobrý vzťah s bielymi u nich v dedine i v okolitých obciach. Bežne tam do rodín roznášali metly z brezy, opálky a koše na seno či zemiaky z vŕbového prútia, ktoré rómski muži vyrábali. V lete to boli huby, černice a maliny. Niekde im zaplatili, v inej rodine podarovali trocha masti, zemiakov. „Pred Vianocami sa ľuďom akoby roztopili srdcia. Často nás bieli po− zvali do dvora a podarovali niečo zo zabíjačky, poslali topánky a oblečenie po svojich deťoch pre tie naše. Doma sme sa pripravovali na Boží hod.

Upratovali sme naše skromné príbytky, aby bolo všade čisto. A kým sa ženy zvŕtali okolo pece, otec nás učil spievať a odriekať vinše. Aby sme mohli chodiť na druhý sviatok s koledou. Nás chlapcov cez Vianoce i Nový rok radi púšťali do domov, lebo ľudia verili, že ak do domu ako prvý zavítal mla− dý a zdravý muž, bude sa domácim dariť. Ženy boli predzvesťou pletiek a starí a chorí ľudia veštili chorobu a trápenie. Všade nás pustili do príbytkov a po kolede i odmenili. Mladších medovníkmi, orechmi, chlebom či koláčmi. Starších zväčša ponúkli pohárikom a koláčom a čo to pribalili i ako vý− služku. Neskôr sme si z koledy prinášali i akú takú korunku. S bratmi sme vždy vykoledované peniaze odovzdali mame a tá nám za ne kúpila, čo bo− lo práve treba. Po vinšovaní som chodil veľmi rád. Do susedov v osade i do bielych. Raz v noci, keď som pochodil po mnohých rodinách, a veru vša− de mi dali aj vypiť, sa mi snívalo, že som mal svoj vlastný dom. Nie chatrč, v akej sme bývali, ale murovaný dom ako mali bieli, čo som im bol vinšo− vať. Túžil som žiť ako oni. Tento môj vianočný sen sa mi aj splnil. Bratia mi pomohli a dom sme spolu postavili.“ Pokiaľ ide o jedlá, mnohí opýtaní Rómovia hovoria, že Vianoce boli v porovnaní s ostatnými dňami v roku sviatkami sýtosti. Rybu robili len v máloktorej rodine. Najčastejším zo sviatočných jedál, ktoré boli spojené iba s Vianocami, boli bobaľky – opekance z kysnutého cesta rozmo− čené v mlieku a posypané makom. A pri troche šťastia aj poliate maslom. Koláče nepiekli takmer nikde. Nanajvýš sa upiekol chlieb. V chudob− nejších rodinách sa piekli marikle, chlebové placky, potreté len na sviatky cukrovou vodou s kvapkou omastku. „Nechcem byť ani príliš nostalgicky, ani patetický – ale napriek tomu poviem, že Vianoce môjho detstva boli krajšie ako tie, čo zažívame te− raz,“ povedal na tému Vianoc PhDr. František Godla, dlhoročný pedagóg a riaditeľ školy, dnes regionálny manažér publicity a odborný ga− rant národných projektov MRK a PRINED, zacielených na vzdelávanie Rómov.

Z jeho rozprávania je cítiť, že Vianoce svojho detstva nepociťoval ako chudobné. Spomína, že doma v Ovčom, v dedine Prešovského kraja, mali odjakživa živý stromček A pod ním slamu na znak toho, že Ježiško sa narodil v maštali, v jasliach, do ktorých dávali seno a slamu – poživeň pre zvieratá. Oči mu zažiaria, keď v spomienkach vyloví, ako raz na tej slame ako deti spali. „Nie, darčeky sme nedostávali. Ale darče− kom bol samotný stromček. Mali sme ho ozdobený kockami cukru zabalenými v ligotavých pozlátkach, ba dokonca ozdobami: gule, domčeky a vtáčiky zo skla. To, že sme boli všetci spolu, že sme sa mohli tešiť, spievať, čakať koledníkov a ísť na polnočnú, to boli darčeky v roku jedineč− né. Až neskôr mi ako najmladšiemu prinášali starší súrodenci, ktorí vtedy pracovali na Trati mládeže, pod stromček darčeky. Kolekcie, ovo− cie...“ František Godla spomína na to, ako družne žili ľudia v čase jeho detstva a mladosti. Ako sa po večeri išlo povinšovať susedom, rodine. Ľudia sa tak neuzatvárali pred svetom do seba. Neoddeľovali sa jeden od druhého. Boli skutočným spoločenstvom v rámci dediny, cirkvi.

A tak ako spolu prežívali pekné, spolu sa delili aj o zlé a o smútok, ak ich v živote postretli. Jednoducho, človek nemal pocit, že je na všetko sám. S takým pocitom sa veru ľahšie vstupovalo do Nového roku. Čaro Vianoc je kúzlo. Funguje iba vtedy, ak prestávame byť sebeckí. Ak lásku a hojnosť dokážeme rozšíriť aj za hranice svojej rodiny. Ak sa navzájom akceptujeme, ak dokážeme vzdať úctu druhým. Aj tým, čo majú menej šťastia v živote ako my. Lebo aj oni túžia po ľudskosti a akcep− tácii. A nielen počas Vianoc.

Text: Daniela Obšasníková, foto: Štátna vedecká knižnica v Prešove

nu ochrany práv osôb patriacich k národnostným men− šinám a etnickým skupinám na roky 2016 – 2020, ktorý bol uznesením výboru aj schválený. Návrh akčného plá− nu bol vypracovaný dočasnou pracovnou skupinou vý− boru zloženou z piatich odborníkov v oblasti práv osôb patriacich k národnostným menšinám a etnickým skupi− nám, nominovaných členmi výboru a päť zástupcov štát− nej správy (Ministerstva kultúry SR, Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR, Ministerstva vnútra SR, Úra− du vlády SR a Úradu splnomocnenca vlády SR pre ná− rodnostné menšiny). Vypracovanie akčného plánu bolo jednou z úloh vyplývajúcich z Celoštátnej stratégie ochrany a podpory ľudských práv v Slovenskej republi− ke, schválenej vládou SR 18. 2. 2015. (red/TS)

Školská výtvarná súťaž: S Rómami pre Rómov Európska komisia pozýva školy, aby sa zapojili do výtvarnej súťaže pre deti vo veku od 7 do 10 ro− kov. Cieľom súťaže je podnietiť deti, učiteľov a ro− dičov, aby sa zamysleli nad tým, čo nás spája a u− možňuje nám žiť v spolupracujúcej zmiešanej spo− ločnosti. Školy môžu vyhrať až 1 000 eur vo forme poukážok na knihy a umelecké potreby.

Na zapojenie sa do súťaže treba pracovať v skupi− nách a vytvoriť výkres, na ktorom je znázornená uvede− ná téma. Nakreslite svoju predstavu o piatich veciach, v ktorých sme rovnakí, či už sme Rómovia, alebo nie.

Termín súťaže je do 16. februára 2016.

Bližšie informácie o podmienkach nájdete na http://ec.europa.eu/justice/newsroom/discrimina− tion/events/151218_sk.htm. Otázky môžete zasie− Rómsky splnomocnenec zverejnil svoj odpočet lať na email: giveme5@esn.eu. Kresbu môžete po− Splnomocnenec vlády SR pre rómske komunity slať poštou na adresu ESN – Give me 5 – Galerie Peter Pollák zverejnil odpočet svojej činnosti za rok Ravenstein 4, B−1000 Brussels, Belgicko 2015. Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske ko− (red) munity v roku 2015 pripravoval Revíziu Stratégie SR pre integráciu Rómov do roku 2020, nové akčné plá− Turčány: Komunitné centrá by nemali na− ny v oblasti vzdelávania, zamestnanosti, zdravia, bý− hrádzať úlohy rodiny pri výchove detí vania, ako aj akčné plány pre prierezové témy v ob− Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komu− lasti finančného začleňovania, nediskriminácie a prí− nity vybral 150 obcí, ktoré by v nadchádzajúcich ro− stupov smerom k väčšinovej spoločnosti – Iniciatíva koch mali dostať komplexnú podporu formou tzv. Ta− integrácie Rómov prostredníctvom komunikácie. ke away balíčkov. Zvyšné obce sa budú môcť uchádzať Podstatná časť aktivít ÚSVRK bola zameraná na prí− o zdroje v rámci iných rezortov hlavne pri dopytových pravu národných projektov, ktoré budú realizované projektoch. „Úrad splnomocnenca vlády SR podľa na− v rámci OP Ľudské zdroje, Prioritnej osi 5: Integrácia šich informácií vychádzal pri stanovení zoznamu 150 marginalizovaných rómskych komunít. Celý odpo− obcí z Atlasu rómskych komunít, ktorý bol vytvorený čet je dostupný na stránke Ministerstva vnútra SR. na základe odborných kritérií a posudkov od odborní− (red/TS) kov z prostredia neziskového sektora a akademickej

obce,“ uviedol pre RNĽ výkonný podpredseda Združenia miest a obcí Slovenska, Jozef Turčány.

Podľa jeho slov by obce mali byť pripravené na čerpanie finančných prostriedkov pri tzv. dopytovo orientovaných projektoch. „Je potrebné si uvedomiť, že veľa pôsobností, ktoré vykonávajú obce na svojom území, je aj pôsobnosťou štátu. Naplnenie priorít a využitie dostupných možností je na ich rozhodnutí.

Za sebou máme jedno celé programové obdobie, takže sa dá predpokladať, že obce budú pripravené aj na využitie dopytových zdrojov,“ spresnil.

Veľké zmeny v rómskych komunitách by sa mali dosiahnuť prostredníctvom komunitných centier.

Ich fungovanie je však závislé na finančnom krytí.

Podľa Turčányho sú komunitné centrá len jednou z foriem podpory práce a účinkovania obcí a štátu v rámci svojich pôsobností pre svojich občanov. „Nemali by nahrádzať úlohy rodiny pri výchove de− tí, pri získavaní hygienických návykov, sociálnych a kultúrnych zručností, vzdelania. Ak komunitné centrá majú nahrádzať tieto funkcie, potom je na− mieste otázka: dokedy? Udržateľnosť projektov je a bude priamo závislá od nastavenia podmienok a kritérií, ako aj od toho, kto je prijímateľom prostriedkov. Naše skúsenosti hovoria, že časť mi− movládnych neziskových a iných typov organizácií vykonáva svoju činnosť len dovtedy, kým sú zdroje.

Potom podľa nich musí nastúpiť verejný sektor.

Udržateľnosť projektov preto musí byť viac o doho− de nielen v čase získavania prostriedkov na realizá− ciu dobrých zámerov, ale aj o dohode, ako ďalej, keď sa tieto projekty skončia,“ dodal Turčány. (red)

Číslo 12/2015

Vo dne bolo v osade ticho, len vietor skučal v de− ravých strechách. Ale v noci sa prebúdzala k životu.

Starší chlapci sa brodili aj po pás v snehu a driapali sa kopcom do lesa. Pri svite mesiaca rúbali malé stromy a očistené kmene ťahali do osady. Ženy ich rúbali a štiepali a nosili do chatrčí. Fúkalo do nich z každej strany. Oheň v peci musel horieť dňom no− cou. Boli opatrné, pozorovali, či náhodou nejdú gardisti a žandári. Ale tí sa teraz báli vkročiť do osa− dy v noci, možno aj vďaka divej zime, vetru a záve− jom.

Blížili sa Vianoce. Ženy a deti rátali dni! Pôjdu do dediny gadžom vinšovať a spievať koledy. V tomto čase lásky a pokoja ich vari žandári ani gardisti z de− diny vyháňať nebudú.

Jenko, aj keď sa mu chveli ruky od hladu, učil sa hrať koledy a dievčatá Čercheň, Šárika a Mima spie− vali. – Narodil sa Kristus Pán, veseľme sa... – Spev sa ozýval z prikrčených chatrčí. Staršie ženy sa učili odriekať vinše. Pôjdu z domu do domu, od horného konca až k dolnému. Šeja a ostatné ženy zháňali sta− ré handry a šili z nich bačkory, vypchávali ich sla− mou, aby koledníkom nezamrzli nohy.

Konečne sa Rómovia dočkali. Bolo 24. decembra.

Ešte len svitalo a už sa vybrali z osady hlúčiky hlad− ných žobrákov. Rómovia si túto tradíciu udržiavali od nepamäti. Vinšovať a spievať koledy nepokladali za žobrotu, ale za svoju výsadu, pretože ich vinše pri− nášajú ľuďom šťastie, zdravie a bohatú úrodu.

Cestu do dediny sa museli prebrodiť veľkými zá− vejmi. Ale snehom sa predierali s nádejou, že za vin− še dostanú chlieb a koláče. Lebo malý Ježiško nesie ľuďom lásku a mier. Tešili sa na nádielku, a aj keď im zimou drkotali zuby, zimu necítili.

Vinšovať sa zberal aj Jenko. Ale Šeja ho nepusti− la, strachom by jej puklo srdce. Keď sa obliekal, po− vedala mu: – Jenko, teraz nemôžeš! Večer musíš hrať koledy, nalaď si husle a ja ti ušijem bačkory… – Jenko zmeravel. Matkine slová ho hlboko zasiahli.

Pochopil, nestačil by držať krok s ostatnými. Ale on chcel ísť hlavne kvôli Šárike! Chcel sa aspoň dotknúť jej ruky, aby pochopila, že ju stále ľúbi. A a− ko len pekne vedel vinšovať. Možno by si vyslúžil aj viac, práve preto, že je slepý… Ale poslúchol a vr− hol sa na lavičku pri peci. Šeja v tme nezbadala Jen− kovo rozčarovanie.

Mládež sa rozbehla po dedine ako víchor. Z do− mu do domu otvárali bránky, búchali na dvere a keď im niekto otvoril, vinšovali: – A my vám želá− me, aby vám Pán Boh a Panenka Mária dali svoje požehnanie, aby ste boli zdraví a šťastní, aby vaše sýpky a stodoly boli vždy plné! – Čerchenina i Šári− kina zástera sa rýchlo plnili kúskami chleba a kolá− čov.

Ale v dedine bolo okrem pekných domov aj dosť malých, prikrčených… A tam vládla bieda a chudo− ba. Nemali na to, aby koledníkov odmenili. Keď na rovnaké dvere zaklopali viackrát, gazdiné ich okri− kovali: – Už ste tu boli, choďte, smradľavci! Čo sa s vami vrece rozsypalo? – Keď pochodili celú dedi− nu, vracali sa do osady. Na oblohe sa kopili mračná.

Snežilo. Do osady prišli takmer bosí, bačkory sa v snehu premočili.

Deti mali z chlebíkov a koláčikov radosť, ale ženy sa z nádielky radovať nedokázali. Oplakávali svojich mužov, lebo vedeli, že v tábore hladujú a nemajú ani zemiaky. Gardisti, beštie! Mučia ich tam hladom a bitkou.

Po obede sa znova chystali do dediny, tentoraz spievať koledy. Za Jenkom prišli Šárika, Mima a Arí− dza, za Bučakom, ktorý hral na gitare, Malvína a Žana. A z chatrčí sa ozýval spev: – Narodil sa Kristus Pán, veseľme sa… Jenko s Bučakom sa do− hodli, že jeden začne na hornom konci a druhý na dolnom. Šárika a Jenko boli dnes zas konečne spolu! V to vianočné popoludnie boli veľmi šťastní. Šárika sa nepozorovane dotýkala Jenkovej ruky a celá sa chvela. Spievala ako slávik. Ale jej dušu ťažila spo− mienka na to, čo sa jej stalo s Dežkom. Nemala od− vahu priznať sa Jenkovi. Nechcela ho raniť. Keď na to pomyslela, viazol jej hlas v hrdle…

V dedine ich vítali rozsvietené okná, spoza kto− rých dovideli na vianočné stromčeky. Žiarili svieč− ky, blikali prskavky. Všade zneli koledy, do ich spe− vu sa pridával vianočný hlas zvonov. Koledníci, nadšení tou nevídanou krásou, radostne spievali o narodení Ježiška a o želaní veselosti...

Ich radosť a šťastie netrvali dlho. Po návrate do tmavej osady na nich s ešte väčšou ťažobou doľahla ich bieda, hlad, strach a zúfalstvo.

šaj the olestar, so sas zoralo jivend, balval the baro jiv.

Avelas e Karačoňa. O džuvľa the o čhavore gene− nas ďivesa! Džana andro gav le gadženge te vinčinel u te giľavel o koledi. Kana hine ďivesa vaš o kami− ben the smirom, šaj len o šingale the o gardista na tradena avri andal o gav.

O Jenkus, the te leske o vasta izdranas bokhatar, sikhľolas te bašavel koledi u o čhaja, e Čercheň, Ša− rika the e Mima, te giľavel: – Uľiľas o Kristus Raj, avas bachtale… – Giľavelas pes andro cikne khero− ra. U o phureder džuvľa sikhľonas te vinčinel.

Džana kher kherestar, oprune agoristar dži pro te− luno. E Šeja the aver džuvľa rodenas purane poch− tana u sivenas lendar papuči, ispidenas len phuse− ha, hoj le koledňikenge te na faďinen o pindre.

Imar o Roma avri užarde. Sas 24. decembros. Ča so parňolas o ďives, imar andale osada avenas buter * * * džene bokhale te mangel. O Roma peske adi tradi− cija ľikerenas puraňipnastar. Te vinčinel u te giľavel Ďivese sas andre osada čhit, ča e balval rovelas pro chevale dachi. No raťate e osada ušťelas te koledi na lenas sar o mangipen, dikhenas oda sar dživel. Phureder čhave džanas prekal o baro jiv, peskro privilegijum vaš oda, hoj lengre vinši anen opre le partoha andro veš. Kana labolas o čhono− le manušenge bacht, sasťipen u barvaľipen.

Pro drom andro gav musaj sas te džal prekal o bare ro, čhinenas cikne kašta u žužarde len cirdenas tele andre osada. O džuvľa len čhinenas u čhinge− jiva. No džanas jiveha paťabnaha, hoj chudena maro renas u ľidžanas andro khera. Phurdelas andre the bokeľa. Vaš oda, hoj cikno Ježiškus anel le manu− lende sako seratar. E jag andro bov musaj sas te šenge kamiben u smirom. Lošanas pro chaben, u the labol ďivese the raťate. Arakhenas pes mište, di− te lenge o danda chuťkerenas šilestar, šil na šunenas.

Te vinčinel pes kidelas the o Jenkus. No e Šeja khenas, te na džan varesave gardista vaj o šingale.

No ola akana daranas te džal andre osada raťate, les na mukhľas, daratar lake pharaďas o jilo. Kana ISSN 1338−3027

pes urelas, phenďas leske: – Jenku, akana našťi!

Raťate musaj te bašavel o koledi, štimin peske e la− vuta u me tuke sivava bačkori… – O Jenkus ačhiľas.

Le dakre lava les čhinde. Achaľiľas, hoj našťi ľikere− la te phirel le averenca. No ov kamelas te džal vaš e Šarika! Kamelas ča te čalavel lakro vast, hoj te džanel, hoj la mekh kamel. U sar ča šukares džane− las te vinčinel. Šaj chudľas the buter vaš oda, hoj hino koro… No šunďas u čhiďas pes pre lavkica paš o bov. Šeja andro šititno na dikhľas le Jen− koskri dukh.

O terne prastanďile pal o gav sar balval. Khe− restar pro kher phundravenas o kapuri, marenas pro vudara u te lenge vareko phundraďas, vinčine− nas: – U amen tumenge mangas, hoj tumenge o De− loro the e Panenka Marija te adinen, hoj te aven saste u bachtale, hoj tumare sipki the stodoli te aven mindik pherde! – Čercheňakri the Šarikakri leketa pen sig pherďarenas kotore mareha the bo− keľenca.

No andro gav sas bi o šukar khera the dosta cikne, ciknore, the odoj sas baro čoripen. Na sas len so te del le koledňikenge. Kana pro sajekh vu− dara marde buter džene, o chulaňa pre lende vič− hinenas: – Imar adaj sanas, khandine! So pes tu− menca o gono čhinďas? – Kana o koledňika gele prekal o savoro gav, avenas pale andre osada. Pre čeri sas pherdo chmari. Delas jiv. Andre osada avle imar pindrange, o papuči lenge andro jiv ačhile cinde.

O čhavore lošanas, hoj len hin marore the boke− ľa, no o džuvľa ole chabnastar našťi lošanas. Rove− nas pal o peskre roma, džanenas, hoj andro taboris bokh tirinen u nane len aňi o phuvale. Gardista, bestiji! Mukhen len te bokhaľol u the len maren.

Pal o dilos paľis džanas andro gav, akana te giľa− vel koledi. Vaš o Jenkus avle e Šarika, Mima the Ari− dza, pal o Bučakos, so bašavelas pre gitara, e Malvi− na the Žana. U le kherorendar pes šunelas e giľi: – Uľiľas o Kristus raj, avas bachtale… O Jenkus le Bučakoha penge phende, hoj jekh chudela pro opru− no agor u dujto pro teluno.

E Šarika the o Jenkus sas adaďives pale jekheta− nes. Ole karačoňakro pal diloskro sas but bachtale. Šarika, kana la na dikhenas, čalavelas le Jenkuskro vast u savori izdralas. Giľavelas sar čirikľi. No pro voďi lake sas phares, kana lake avľas pre goďi, so pes lake ačhiľas le Dežkuha. Na sas la troma te phe− nel le Jenkuske. Na kamelas les te čhinel. Kana pre oda gindinelas, o hangos lake ačhelas andro kirlo.

Andro gav len akharenas o blakici, kaj sas udut, pal lende dikhenas o karačoňakre kašta. Labonas o momeľa, the o prskavki. Andro gav giľavenas kole− di, andre lende pes khuvelas karačoňakre harangi.

Koledňika, lošale ola mekh na dikhle šukaribnaha bara lošaha giľavenas pal oda, sar uľiľas Ježiškus the pal e bacht…

Lengri bacht na ľikerďas but. Kana avle pale an− dre kaľi osada, perelas pre lende lengro čoripen, bokh, dar u pharipen mekh zoraleder.

Rómsky nový list − nezávislé kultúrno−spoločenské noviny Rómov na Slovensku od roku 1993 do augusta 2008 viedla Daniela Hivešová−Šilanová, ktorá sa rozhodujúcou mierou pričinila o ich udržanie a rozvoj.

Vydavateľ: Združenie JEKHETANE−SPOLU, sídlo združenia a redakcie: Jarková 4, 080 01 Prešov, ( a fax: 051/7733439, e−mail: redakcia@jekhetane−spolu.org, www.jekhetane−spolu.org, šéfredaktor: R. Čonka. Jazyková korektorka: I. Ďurinová. Redakcia Prešov: Jozef Ferenc, Roman Čonka (conka@jekhetane−spolu.org), Daniela Obšasníková (zástupkyňa šéfredaktora). Spolupracovníci redakcie: Detva: Braňo Oláh (( 0948/503 907, 1brano1@azet.sk), Liptovský Hrádok: Ingrid Ďurinová (( 0905/897 754). Preklady do rómskeho jazyka: Erika Godlová. Sadzba: Martin Hajduk. Tlač: Rotaprint Košice.

Náklad: 3000 ks. Evidenčné číslo 375/08.Objednávky novín prijíma redakcia. Neobjednané rukopisy a fotografie nevraciame. Redakcia si vyhradzuje právo krátenia, jazykovej a štylistickej úpravy príspevkov čitateľov. w Uverejnené názory sa nemusia zhodovať so stanoviskom redakciew Realizované s finančnou podporou Úradu vlády Slovenskej republiky – program Kultúra národnostných menšín 2015.

Obnovu technologického vybavenia na vydávanie novín podporilo Ministerstvo vnútra SR, Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity.

Za obsah projektu zodpovedá výlučne občianske združenie Jekhetane – Spolu, uzávierka čísla: 11. december − 31. decemberw