Romano 09 2015

9/2015

3

Ročník 25 Nepredajné

u Maľba pápeža Františka. Autor: Jozef Fečo

Rómsky nový list – nezávislé kultúrno−spoločenské noviny Rómov na Slovensku

Dar pre pápeža od majstra kováča Médiami a spoločnosťou preletela správa o ce− losvetovej rómskej púti k svätému Otcovi. Sloven− ských Rómov zastupoval Peter Pollák, ktorý pá− pežovi odovzdal aj dar. Kovanú mapu Slovenska s rómskym kolesom. Čo však v spoločnosti neza− znelo, je fakt, že dar vykoval známy rómsky kováč Róbert Rigó z Dunajskej Lužnej.

Možno rovnakú mapu mám aj ja. Dostal som ju ako dar v roku 2014 na Európskom rómskom ko− váčskom sympóziu, ktoré píše svoju dvanásťročnú históriu. S myšlienkou uchovania a priblíženia róm− skeho kováčstva, ktoré má v Dunajskej Lužnej vyše

tristoročnú históriu, prišiel práve Róbert Rigó.

V obci fungovalo viacero rómskych dielní, dnes sa kováčstvom živia už len niektorí. Kováčstvo sa v de− dine dedí, ako hovorí Róbert, z pokolenia na poko− lenie rovnako ako inde hnuteľný a nehnuteľný ma− jetok. Podnikať začal hneď po revolúcii a kováčske výrobky dodával hlavne do Talianska. V posledných rokoch však poctivú kováčsku robotu nahradili stroje. Práce je menej, a preto je dôležité pripomí− nať si takéto osobnosti vždy, keď je na to príležitosť.

O pár rokov tu už nemusia byť.

Roman Čonka, šéfredaktor Romano nevo ľil

SERA − STRANA 2

− SPRÁVY SLOVENSKO/ZAHRANIČIE −

Vaša Svätosť, Vaše Eminencie otcovia kardináli, Vaše Excelencie otcovia arcibiskupi a biskupi, zástupcovia reholí a duchovenstva, vážení zástupcovia rómskych komunít z celého sveta, dovoľte, aby som Vás srdečne pozdravil v mojom mene a v mene všetkých Rómov zo Slovenska. Ďakujem Vám za veľkú milosť, že sa môžem s mojím svedectvom prihovoriť na tomto výnimočnom podujatí v histórii Rómov.

Osobne vyjadrujem nesmiernu vďaku Vám, Svätý Otec, za Vašu pozornosť a lásku k Rómom.

V Európe je nás 12 miliónov, a aj keď nemáme vlastnú krajinu, predstavuje to početný národ, ktorý tvorí najväčšiu menšinu na našom kontinente.

Keď Svätý Otec Pavol VI. v roku 1965 navštívil Rómov v Pomezii, stretol sa s otvorenými a oduševnenými ľuďmi, ale aj s veľkou chudobou.

Odvtedy prešlo 50 rokov, a napriek tomu aj teraz naše rodiny často žijú na okraji spoločnosti a vo veľmi ťažkých podmienkach.

Práve v tejto súvislosti si dovolím povedať, možno aj v mene všetkých prítomných Rómov, že hlboko vnímame a ceníme si Vašu charizmu od nástupu do Vášho apoštolátu najvyššieho pastiera katolíckej Cirkvi, s ktorou prejavujete záujem o všetkých ľudí.

Aj na Slovensku sme vnímali Vaše slová lásky k nášmu rómskemu národu a výzvy k otvoreniu sa Cirkvi, aby sa jej služba odohrávala aj mimo chrámov, tam, kde žijú ľudia, ktorí najčastejšie potrebujú jej pomoc a ochranu, kde žijú ľudia najchudobnejší a často aj odsudzovaní.

Prítomnosť Cirkvi a uplatňovanie jej hodnôt považujem za dôležitý aspekt v živote Rómov.

Ako splnomocnenec vlády pre rómske komunity mám možnosť podporovať misijnú prácu v rómskych komunitách na Slovensku.

Sám som svedkom, že misijnou prácou sa prostredníctvom Božej lásky menia životy ľudí.

Vaša Svätosť, videl som, ako Boh vo svojej láske zmenil životy nielen jednotlivcov, ale aj celých komunít.

Videl som, ako otcovia rodín prestali piť alkohol a začali sa starať o svoju rodinu.

Ako celé rodiny boli obrátené a našli svoju ochranu pod plášťom našej Svätej Matky.

Videl som, ako aj pomocou misijnej práce sa rodičia začali zaujímať o vzdelanie svojich detí.

Vzdelanie je veľmi dôležité. Vzdelanie môže zmeniť v živote každého z nás veľmi veľa a často určuje našu životnú cestu. Pre Rómov na Slovensku, ale aj v iných krajinách, je vzdelanie veľkou výzvou.

Moji rodičia boli jednoduchí ľudia s nízkym vzdelaním.

Mali však vieru vo mňa, v svojho syna a verili, že dokážem v živote viac.

Verili, že keď mi zabezpečia vzdelanie už od predškolského veku, otvoria mi tým množstvo nových príležitostí.

Starali sa o to, aby som pravidelne chodil do školy a aj keď sami sebe nedopriali, vždy sa snažili dať mi maximum, aby som sa mohol vzdelávať.

S ich pomocou som ukončil základnú školu, strednú školu a otvorili sa mi možnosti, aby som mohol pokračovať na univerzite. Nakoniec som sa ja, obyčajný chlapec z osady, ktorému by spoločnosť prisúdila podľa pôvodu osobitnú školu, dopracoval k vedeckému titulu na Katolíckej univerzite.

Sám som si uvedomil a stále si uvedomujem, ako veľmi mi vzdelávanie pomohlo a pomáha. Otvorili sa mi príležitosti uchádzať sa o pracovné pozície vo verejnej službe a dostal som možnosť ovplyvňovať verejnú politiku k dosiahnutiu dôstojného a hodnotného života Rómov, k prežívaniu vlastnej rómskej identity. Chlapec z rómskej osady sa tak najmä vďaka vzdelaniu stal prvým rómskym členom Národnej rady Slovenskej republiky.

u Foto: Repro YouTube.com

Vaša Svätosť, práve preto si sám uvedomujem význam vzdelávania a snažím sa v rámci mojich možností presadzovať politiky smerujúce vo vzťahu k Rómom najmä na oblasť vzdelávania.

Prioritou pre nás je zvýšená starostlivosť o deti z rómskych komunít už od raného veku, zabezpečenie pravidelnej predškolskej a školskej dochádzky a ich podpora počas celého procesu vzdelávania. Pri tejto príležitosti oceňujem aj pomoc cirkevných inštitúcií a organizácií, ktoré sa vzdelávaniu venujú prostredníctvom misijnej práce.

Chcel by som vás, Vaša Svätosť, požiadať na záver o Vaše modlitby a požehnanie pre našu prácu v oblasti vzdelávania a pre všetkých ľudí, ktorí sa vzdelávaniu Rómov venujú.

Zostáva vo mne silná viera, že aj toto stretnutie s Vami, Svätý Otec, prinesie veľké požehnanie pre náš rómsky národ všade vo svete, pretože dokazuje, že Boh skutočne miluje všetkých rovnako.

O Peter Pollák pre audijencija ki o Leskro Suntipen o papa František Tumaro Suntipen Tumare Eminenciji o dada kardinala, Tumare Ekscelenciji o dada arcibiskupa the biskupa, O reprezentanta andal o konventi the rašajipen, Paťivale reprezentanta andal o romane komuniti pal e savori luma, mangav jilestar te avri phenel miri loš, hoj pes amen dikhas, andro miro nav the andro nav savore Romengro pal e Slovaťiko. Paľikerav tumenge vaš o baro lačhipen, hoj mire lavenca šaj te vakerel pre kada unikatno kidipen andre Romengri historija. Sar o manuš kamav bares zorales te paľikerel Tu− menge, o Sunto Dade, vaš o tumaro dikhiben u kamiben ki o Roma. Ča andre Europa amen sam 12 miľijoni u the te amen nane amaro them, amaro nipos hino baro u amen sam e nekh bareder minori− ta pre kada kontinentos.

Kana o Sunto Dad Pavol VI. (o šovto) andro berš 1965 geľas maškar o Roma andre Pomezija, arakhľas pes le phundrade u lošale manušenca, no dikhľas the baro čoripen. Olestar imar 50 (pandž var deš) berša pregele u the avka, sajekh akana but amare fameľiji dživen pro agor le khetaňibnaskro, u lengri siutacija hiňi čačes phari.

Prekal kada man hin e troma te phenel, šaj hoj andro nav savore Romengro, so hine adaj, hoj amen zorales šunas u hiňi amenge but kuč Tumari charizma, kanastar chudľan te ľidžal Tumaro apoštolatos sar o nekh učeder manuš, o šerutno andre katoľikaňi Khangeri, savi den andro Tumaro interesos pal o savore manuša. The pre Slovaťiko šunahas Tumare lava pal o kamiben ki o amare ro− mane manuša u o mangipen, hoj pes e Khangeri te phundravel, hoj pes lakri buťi te kerel the avri an− dal o khangera, odoj, kaj dživen o manuša, savenge nekh buter kampel lakro žutipen u arakhipen, kaj bešen o manuša nekh čoreder u nekh buter tele dikhle.

Oda, hoj hin e Khangeri u oda, hoj pen ľikeren lakre moľipena dikhav sar o zoralo aspektos andro Romano dživipen. Sar o zorardo manuš le rajipnastar vaš o romane komuniti man hin o šajipen te žutinel andre misijno buťi andro romane komuniti pre Slovaťiko. Me korkoro dikhav, hoj prekal e mi− sijno buťi pes prekal o Devleskro kamiben paruvel le manušenge lengro dživipen.

O sikhľuviben hino but važno. O sikhľuviben šaj te paruvel but andro sakoneskro dživipen u buter− val amenge avri lel amaro dživipnaskro drom. Vaš o Roma pre Slovaťiko, no the andro aver thema hi− no o sikhľuviben jekh baro mangipen.

Miro dad the miri daj sas ča ajse manuša u na sas but avri sikhade. No paťanas andre mande, andro miro čhavo u paťanas, hoj doresava andro miro dživipen vareso buter. Paťanas, hoj te mange dena o sikhľuviben imar angle školakre beršendar, phundravena mange oleha but neve ša− jipena. Dikhenas pre oda, hoj te phirav sakovar andre škola u the te peske na mukhenas dosta, sa− ko ďives mange denas so nekh buter, hoj te šaj te sikhľuvav. Lengre žutipnaha agorinďom e ele− mentarno škola, e maškarutňi škola u phundrade pen mange o šajipena vaš o dureder študijum pre univerzita. Pro agor man me, o normalno čhavo andal e osada, saves prekal leskri etnicita mangľas o khetaňiben te bičhavel andre špecijalno škola, dochudľom ki o akademikano titulos pre Katoľikaňi univerzita.

Prindžarďom u sakovar paľis prindžarav, sar but mange o sikhľuviben žutinďas u mekh žutinel.

Phundrade pen mange o šajipena te rodel o buťakre poziciji andro publikalno sektoris u chudľom the o šajipen te kerel e publikalno politika vaš o Roma, te doresen o paťivalo u moľipnaskro dživipen, the te ľikeren lengri romaňi identita.

O čhavo andal e romaňi osada avka, nekh buter paľikerdo le sikhľuvibnaske, ačhiľas o jekhto ro− mano dženo andre Nacijonalno parlamentos andre Slovaťiko republika.

Tumaro Suntipen, vaš oda džanav savo kuč hino o sikhľuviben u zumavav oleha so šaj te ispidel angle o politiki vaš o Roma nekh buter andre edukacija. Amari prijorita hiňi buter te dikhel pal o čhavore andal o roma− ne komuniti imar ciknorendar, te phiren regulerno pro angle−školakro the školakro sikhľuviben u te žutinel lenge andro savoro lengro sikhľuvibnaskro procesos. Andro kada kidipen mangav te del paťiv the le khangerakre inštitucijenge u organizacijenge vaš o lengro žutipen, saveha keren e edukacija u den dureder o kresťanska moľipena prekal lengri misijno buťi.

Kamavas Tumendar, Tumaro Suntipen, pro agor te mangel Tumaro rudipen u bachťaripen amara buťake andre edukacija u moľipnaskro vazdipen u savore manušenge, so keren adi buťi maškar o Ro− Tumaro Suntipen, dikhľom, sar o Del prekal o peskro kamiben paruďas o dživipen na ča le manušenge, no the saste ma.

Ačhel andre mande baro paťaviben, hoj the kada kidipen Tumenca, Sunto Dade, anela baro komunitenge. Dikhľom, sar o fameľijengre dada ačhile te pijel o alkohol u chudle te kerel paš o lengre fameľiji. Sar o fameľiji pen bolde u rodle lengro arakhipen paš e amari Sunto Daj, tele lakri mentija. bachťaripen amare romane manušenge sakaj pre luma, soske ada kidipen amenge sikavel, hoj o Del Dikhľom, sar le žutipnaha khatar e misijno buťi, o dada the o daja chudle te dikhel pre oda, sar sikh− savoren kamel sajekh.

Andre romaňi čhib thoďas: Erika Godlová ľon lengre čhavore.

Číslo 9/2015

− SPRÁVY/SLOVENSKO −

SERA − STRANA 3

Nezamestnaní by mohli dostať prácu cez verejné obstarávanie

Približne sto Rómov zo Slovenska sa pripojilo k pútnikom z celého sveta a odcestovalo 23. októbra tohto roku na Medzinárodnú rómsku púť do Ríma. Púť sa zavŕšila stretnutím so Svätým Otcom. Cieľom púte bolo pripomenúť otvorenosť cirkvi voči Rómom a tým, ktorí žijú na okraji spoločnosti. Tento rok si totiž pripomíname aj 50. výročie stretnutia pápeža Pavla VI. s Rómami v rímskej časti Pomezia. Pápež František prijal v pondelok 26. októbra na osobitnej audiencii 7−tisíc pútnikov z Európy, Ameriky a Ázie.

Medzinárodnej rómskej púte sa zúčastnil aj splnomocnenec vlády Slovenskej republiky pre rómske komunity Peter Pollák. Ako zástup− ca Rómov zo Slovenska predniesol na audiencii so Svätým Otcom svo− je svedectvo v rómskom jazyku. „Som dojatý z toho, ako pápeža zau− jal môj osobný príbeh a tiež, ako mu záleží na vzdelaní rómskych detí – aby mali kvalifikáciu, ktorá je vstupenkou na trh práce. Je to povzbu− dením pre mňa samotného a verím, že aj pre Rómov na Slovensku i vo svete,“ povedal Peter Pollák.

Pápežovi Františkovi odovzdal dar – ručne kovanú mapu Slovenska s rómskym kolesom. „Stretnutie so Svätým Otcom znamená povzbude− nie pre celú rómsku komunitu. Vplyv cirkví a náboženských spoloč− ností v rómskych komunitách je veľký. Tam, kde aktívne pôsobia re− gistrované cirkvi a náboženské spoločnosti, sa dejú zázraky v životoch ľudí, pretože úprimný záujem cirkví o Rómov žijúcich v osadách ich mení k lepšiemu. Stretnutie Rómov z celého sveta vo Vatikáne inicioval svätý Otec, ktorý týmto gestom vyjadril záujem o Rómov,“ dopl− nil Peter Pollák. Na príprave púte Rómov zo Slovenska do Vatikánu spolupracoval Úrad spl− nomocnenca vlády SR pre rómske komunity s Arcibiskupským úradom v Košiciach. „Mal som prejav ešte pred rečou Svätého Otca. Veľmi ma preto potešilo, keď pápež František sústredil svoj príhovor práve na slo− vá z môjho prejavu, ktoré súviseli s výchovou a vzdelávaním,“ poznamenal Peter Pollák. Pá− pež totiž tiež vyzdvihol hodnotu vzdelania: „Deti sú budúcnosťou vášho ľudu a spoloč− nosti, v ktorej žijú. Toto si vyžaduje zabezpe− čiť im primerané vzdelanie. Je to základ pre rozvoj ich osobnosti. Nízka úroveň vzdelania je prekážka k prístupu a uplatneniu sa na pra− covnom trhu,“ povedal vo svojom príhovore Rómom sv. Otec František. „Sedeli sme veľmi blízko Svätého Otca. Pr− vý rozprával Jeho Eminencia António Mário Cardinál Veglió, predseda pontifikátnej rady pre pastoráciu migrantov a itinerátov Svätej

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR vníma pozitívnu spätnú väzbu v súvislosti s končia− cimi sa národnými projektmi Terénna sociálna práca, Komunitné centrá a Podpora opatrovateľ− skej služby, ktoré realizuje Implementačná agen−

stolice, ktorý deň predtým slúžil spoločnú omšu a má na starosti aj otázku Rómov. Nasledovali krátke piesne a tanec, hneď potom som vystúpil ja. Keď som dorozprával, stalo sa niečo úžasné: hoci som vô− bec nevedel, či budem môcť pristúpiť k pápežovi, on po mojej reči vstal, spravil krok ku mne a vyzval ma, aby som pristúpil bližšie. Podal mi ruku, poďakoval mi za príhovor a ja jemu zas za organizáciu ce− losvetovej púte, a tiež za možnosť stretnúť sa s ním. Bol to magický oka− mih,“ spomína splnomocnenec Peter Pollák, ktorého úrad v rámci svo− jich priorít podporuje aj misijnú činnosť v rómskych komunitách.

Súčasťou programu Medzinárodnej rómskej púte bola aj sobotná návšteva katakomb svätého Sebastiána, sv. Calixtusa a sv. Domitilla, ako aj krížová cesta v priestore rímskeho Kolosea. Nasledujúci deň, v nedeľu 25. októbra, sa rómski pútnici zúčastnili svätej omše v Svätyni božej lásky, ako aj stretnutia s prezidentom Pápežskej rady pre pastoráciu migrantov a ľudí na cestách, kardinálom Antóniom Máriom Vegliom a veľvyslancom Slovenskej republiky pri Svätej stolici Petrom Sopkom. V pondelok 26. októbra sa konalo stretnutie Petra Polláka s rómskym aktivistom Santi− nom Spinellim. Rozlúčkou rómskych pútnikov bola svätá omša v Bazilike svätého Petra pri oltári sv. Jozefa, ktorú celebroval košický arcibiskup zod− povedný za pastoráciu Rómov na Slovensku, Bernard Bober. (red/TS), Zdroj: minv.sk Foto: Repro YouTube.com

túra MPSVR SR. V súčasnosti sa finišuje s ich opä− tovným nastavením.

Projekty sú preukázateľne veľkým prínosom v oblasti sociálnej politiky na lokálnej úrovni. Ich hlavnou myšlienkou je zvýšenie kvality poskyto−

u Ostrovany. Ilustračná fotografia: J. Ferenc

Uplatnenie sociálneho aspektu vo verejnom obstarávaní, ktoré dá prácu väčšiemu počtu dlhodobo nezamestnaných než aktivačné projekty, odľahčí doterajšiu záťaž na sociálny systém a zabezpečí príjem do štátneho rozpočtu z odvodov a daní. Úrad splnomocnenca v spolupráci s neziskovou organizáciou EPIC overil sociálny aspekt vo verejnom obstarávaní, kde použil peniaze z európskych fondov nielen na výstavbu škôl a školských zariadení, ale v rámci tejto aktivity sa zamestnali aj dlhodobo ne− zamestnaní ľudia. Do výzvy zameranej na podporu školskej in− fraštruktúry sa zapojilo vyše dvadsať obcí a na zákazkách pri sta− vebných prácach sa podarilo zamestnať 32 dlhodobo nezamest− naných Rómov. „Je to výborná správa pre Slovensko – vieme správnym a osožným spôsobom využiť verejné financie. Navyše máme obrovskú šancu využiť v nasledujúcom období skúsenosti, ktoré sme nadobudli a vytvoriť pracovné miesta pre tých, ktorí by sa inak na pracovný trh nedostali. Naopak – boli by záťažou pre soci− álny systém. Sociálne zodpovedné verejné obstarávanie je skvelý príklad toho, ako môžeme prepojiť akúkoľvek investíciu s tvor− bou pracovných príležitostí tak, aby sa tieto aktivity vzájomne podporovali. Samozrejme, neupustíme ani od ostatných alterna− tív zamestnávania dlhodobo nezamestnaných. Ale tento projekt priniesol úspech a ukázal jasnú cestu. Som presvedčený, že na rozdiel od iných alternatív dá prácu omnoho väčšiemu počtu ľu− dí. Možno takému, o akom sa nám pri spúšťaní projektu ani ne− snívalo,“ uviedol Peter Pollák.

Podľa splnomocnenca je sociálny aspekt vo verejnom obstaráva− ní najsystémovejší krok, ako dostať dlhodobo nezamestnaných na trh práce. „Všetky verejné inštitúcie by pri zaobstarávaní zákaziek mali uplatňovať toto opatrenie vo verejnom obstarávaní a mali by odoberať tovar, služby alebo uskutočňovať stavebné práce od dodá− vateľov, ktorí zamestnávajú dlhodobo nezamestnaných. Nechal som si vypracovať právne stanoviská, na základe ktorých zvážim návrh zmien v legislatíve,“ dodal Pollák. (red/TS), zdroj: peterpollak.sk

Školili policajtov v oblasti antidiskriminácie Rómov Medzinárodná ľudskoprávna organizácia Rada Európy v spo− lupráci s Úradom splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity a Prezídiom Policajného zboru usporiadala v dňoch 22. 10. – 23. 10.

2015 v Bratislave Národný seminár pre policajtov v oblasti antidis− kriminácie Rómov. Účastníci seminára diskutovali o medzinárodných štandardoch v oblasti antidiskriminácie Rómov a o judikatúre ochrany ľudských práv a ich uplatňovania pri služobnej činnosti a služobných zákro− koch, vrátane zásahov pod jednotným velením a o ich osobitostiach v rómskych komunitách. Slovenských policajtov školili odborníci z Európskeho centra pre práva Rómov. „O tom, že Policajný zbor kladie dôraz na dodržiavanie ľudských práv pri služobnej činnosti, svedčí skutočnosť, že počet starších re− ferentov pre prácu v komunitách sa od roku 2005 niekoľkokrát zvy− šoval a v súčasnosti ich v rómskych komunitách pôsobí spolu 267,“ povedal viceprezident Policajného zboru Ľubomír Ábel. Podľa jeho slov Policajný zbor venuje otázke antidiskriminácie Rómov veľkú pozornosť, pretože si uvedomuje, že poslaním Policajného zboru je ochrana základných práv a slobôd všetkých osôb žijúcich na území Slovenskej republiky.

Peter Pollák, splnomocnenec vlády SR pre rómske komunity zdôraznil, že sporným zásahom, a to nielen v rómskych komuni− tách, sa možno vyhnúť využívaním kamier. „Kamery pomôžu vy− jasniť priebeh akcie a napomôžu dôveryhodnosti zboru. Pri použití kamery nebudeme musieť o každom kontroverznom poli− cajnom zásahu následne diskutovať – či bol legitímny a primera− ný. Toto opatrenie je v prospech každého občana, nielen Rómov.

Nejde len o zásahy v komunitách, pretože takéto sporné zásahy sa môžu stať aj na diskotékach, dopravných akciách a podobne,“ upozornil.

Podľa Isabely Mihalache, zástupkyne Rady Európy, cieľom Ná− rodného seminára pre policajtov v oblasti antidiskriminácie Rómov je zvyšovanie povedomia o ľudských právach a výmena praktických skúseností a príkladov dobrej praxe, ktoré prispejú k zlepšeniu vzťahu medzi Rómami a policajtmi. Rada Európy bude na základe výsledkov tohto tréningu rozvíjať ďalšie aktivity so zameraním na policajtov. (red/TS), zdroj: peterpollak.sk

vaných služieb priamo v komunite a v prirodze− nom prostredí klientov, čo je hlavným predpokla− dom pre znižovanie chudoby a miery sociálneho vylúčenia. Národný projekt Podpora opatrovateľ− skej služby má zasa sprístupniť túto službu väčšie− mu počtu osôb odkázaných na pomoc a vytvoriť predpoklady rozšírenia poskytovania opatrova− teľskej služby aj do regiónov resp. obcí, ktoré do− teraz reálne túto formu sociálnej služby neposky− tovali.

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR si preto uvedomuje nevyhnutnosť ich opätovné− ho nastavenia aj v programovom období 2014 − 2020 a všetko svoje úsilie sústreďuje na úpravu a modifikáciu tak, aby tieto osvedčené projekty boli v súlade so schváleným operačným progra− mom Ľudské zdroje a mohli byť opakovane pod− porené z európskych štrukturálnych a investič− ných fondov.

Operačný program Ľudské zdroje sa od pred− chádzajúceho operačného programu Zamestna− nosť a sociálna inklúzia líši v primárnych a kľúčo− vých nastaveniach. Slovenská republika po prvý− krát spracovala operačný program ako multifon− dový, čo má zabezpečiť zjednodušenie, vyššiu ko− ordináciu a efektívnosť plánovaných aktivít. Preto je potrebné opätovne nastaviť všetky riadiace do− kumenty nevyhnutné pre prípravu projektov a k projektom pristupovať ako k úplne novým. Zá−

roveň je však potrebné do konkrétnych projektov zapracovať aj skúsenosti vychádzajúce z imple− mentačnej praxe v súčasnosti realizovaných pro− jektov.

S ohľadom na všetky nevyhnutné úpravy a zme− ny reflektujúce nastavenia Operačného programu ministerstvo práce v spolupráci s Implementačnou agentúrou MPSVR SR a partnermi spracovalo pro− jektové zámery všetkých uvedených projektov, ktoré boli schválené príslušnou komisiou pri Mo− nitorovacom výbore pre Operačný program Ľud− ské zdroje. Naďalej pracujeme na ďalších proces− ných úkonoch, ktoré budú kľúčom k vydaniu Roz− hodnutia o schválení žiadosti o nenávratný finanč− ný príspevok príslušných projektov.

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR predpokladá, že výzvy nových národných projek− tov (Národný projekt Terénna sociálna práca v ob− ciach I, Národný projekt Podpora opatrovateľskej služby, Národný projekt Podpora vybraných soci− álnych služieb krízovej intervencie na komunitnej úrovni), ktoré obsahovo nadväzujú na končiace sa národné projekty, budú vyhlásené do konca tohto roka a začiatok aktivít je naplánovaný na január, re− sp. február 2016. Bližšie informácie budú k dispo− zícii na internetovej stránke Implementačnej agen− túry Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR a samotného MPSVR SR. str. 4 (red/TS)

Číslo 9/2015

SERA − STRANA 4

− ROZHOVOR −

Pred 26 rokmi sa nám ani nesnívalo o tom, aká doba nás čaká. Nikto z nás si nemyslel, že spolu so slobodou a demokraciou sa do našich životov vkradne aj pravicový extrémizmus, rasizmus a xe− nofóbia. Bohužiaľ, v súčasnosti sa naša doba až nebezpečne podobá na tridsiate roky minulého storočia, kedy hospodárska kríza a nespokojnosť obyčajných ľudí vyniesla k moci Hitlera a nacisti rozpútali peklo na zemi. Rovnaké dôvody a ľa− hostajnosť mlčiacej väčšiny vyniesli do kresla župana Mariana Kotlebu a jeho holohlavých chlapcov. Aby sa situácia nezopakovala a ľudia sa prebudili, vznikla iniciatíva NIE v našom kraji, v ktorej jednou z hlavných postáv je Ing. Ingrid Ko− sová, PhD., občianska aktivistka a duša občian− skeho združenia Quo Vadis.

Nie. Po prvé, ide o pojem, ktorému málokto rozumie, respektíve takmer každý ho chybne alebo nedostatočne klasifikuje. Po druhé, ukazuje sa, že ľudia v kraji nepovažujú Mariana Kotlebu za hrozbu demokracie. Pojmy ako fašista a neonacista v sú− vislosti s Kotlebom vidia mnohí ako nadsadené a nepravdivé. Mnohými je považovaný za človeka, ktorý len radikálnejšie, no pravdivo pomenoval sú− časnú situáciu na Slovensku. Dôkazom, že útočenie na emócie ľudí funguje, je fakt, že takmer nikto ne− potrebuje odpočet plnenia predvolebných sľubov a za každým upozornením na fakty o jeho nekom− petentnosti ľudia vidia len štvavú kampaň vládnu− cej strany Smer a nepravdivé očierňovanie Mariana Kotlebu. Tým sa stáva martýrom, obeťou. Nahráva mu i fakt, že takmer nikto z obyčajných ľudí, a do− konca ani mnohí starostovia, nepoznajú kompe− tencie a právomoci župana, teda ani nevedia, čo je náplňou jeho činnosti a aké záväzky voči obyvate− ľom mu z funkcie predsedu kraja vyplývajú. Potom sa nemôžeme čudovať, že od neho nepožadujú zodpovednosť za plnenie svojich záväzkov.

Ako sa zrodil nápad na vytvorenie iniciatívy NIE v našom kraji?

Mariana Kotlebu osobne považujem za fašistu, ktorý nemá zábrany glorifikovať slovenský fašistický štát, útočiť na menšiny a najnovšie utečencov. Ten− to extrémista, schovávajúci sa za masku patriota, už takmer dva roky každým rozhodnutím potvrdzuje to, čoho sme sa báli (že je nekompetentný) a v čo sme zároveň dúfali (že jeho nekompetentnosť ho znemožní). Aj keď rešpektujeme demokraticky zvo− leného verejného činiteľa, sme presvedčení, že vý− mena uniformy za oblek nespôsobí zmenu ideoló− gie alebo presvedčenia. Ako občianski aktivisti a ak− tivistky sme sa rozhodli monitorovať činnosť Maria− na Kotlebu a v prípade jeho pochybení informovať o tom širokú verejnosť, aby jeho popularita, idúca ruka v ruke so zvyšovaním nenávisti voči Rómom a najnovšie i utečencom, nerástla. Naším úsilím je ukázať, že extrémisti do verejných funkcií nepatria, pretože ich jedinou agendou je rozdúchavanie ne− návisti, rozsievanie strachu a ochromenie rozvoja mesta, kraja či štátu. „Nie“ treba povedať v meste, kraji i krajine.

Marian Kotleba je vo funkcii už dva roky.

Ako sa za ten čas zmenil alebo nezmenil život Rómov v Banskobystrickom kraji?

Ak áno, tak len k horšiemu. Sme svedkami toho, ako politickí lídri v snahe o získanie voličov kopíru− jú Kotlebovu rétoriku. Každým týmto výrokom stú− pa napätie v krajine. Rasizmus a nenávisť voči Ró− mom sú omnoho otvorenejšie. Tak to vnímam ja ako Rómka. Verím, že Nerómovia súhlasiť nebudú.

Prečo aj? Veď ich sa to netýka... Čo je podľa vás potrebné urobiť a zmeniť, aby v demokratickej a občianskej spoločnosti, za ktorú sa Slovensko považuje, nevyhrávali voľby extrémisti?

Veľká miera politickej zodpovednosti je na ple− ciach našich zvolených lídrov. Na jednej strane vy− hlasujú, že extrémizmus je neprijateľný, na strane druhej poskytujú stále radikálnejšie vyhlásenia. Ne− riešenie rómskej problematiky a odmietavý postoj k utečencom tiež nie sú vhodnými nástrojmi v boji proti extrémistom. Po nepodpísaní projektov pre Divadlo Štúdio tanca či Bábkové divadlo na Rázces− tí sa ani jeden minister nevyjadril verejne na pod− poru divadiel. Solidárnosť je prázdnym a neukotve− ným pojmom v strategických dokumentoch bez aplikácie v praxi. Tej budú ľudia schopní len vtedy, keď sami budú mať pocit naplnenia – materiálneho i duchovného. Sme na začiatku dlhej cesty alebo na konci cesty k ľudskosti?

S akými reakciami verejnosti ste sa stretli po tom, ako ste s vašou iniciatívou vyšli na „svetlo božie“? Žijeme v zložitom období. Nemôžeme viniť ľudí za to, že majú strach, alebo sú natoľko frustrovaní z politickej situácie a chudoby na Slovensku, že skôr ako nám, uveria povrchným a zdanlivo jedno− duchým riešeniam. Od nich sme podporu ani neo− čakávali. No na druhej strane, ani mnoho z tých, ktorí zdieľajú naše názory, nemá chuť, či odvahu (?) vyjadriť svoj odmietavý postoj verejne a zapájať sa aktívnejšie do všetkých podujatí, ktoré organizuje− me. Len hŕstka ľudí považovala Kotlebu za nebez− pečenstvo, kým sa jeho negatívna rétorika oriento− vala zväčša iba na Rómov. Paradoxne, Kotlebove postoje voči migrantom, či zastavenie dotácií pre divadlá našej iniciatíve pomohli. Čo je cieľom vašej iniciatívy, čo by ste chceli dosiahnuť?

Uvedomujeme si, že Banskobystrický samospráv− ny kraj je pre Ľudovú stranu Naše Slovensko len odrazový mostík. Úsilie dostať sa do Národnej rady Slovenskej republiky berieme vážne a považujeme ho za potenciálne ohrozenie demokracie a ľudských práv na Slovensku. Spoločným úsilím sa tento vývoj pokúšame zvrátiť. Iniciatívou nášho kraja, a pevne dúfame, že i celého Slovenska, chceme uchrániť na− šu krajinu pred kontamináciou extrémistickými ide− ami, ako aj nekompetentnosťou, ktorá poškodzuje úsilie vytvárať zo Slovenska krajinu pre všetkých.

Keď sa obzrieme do minulosti, ako dnes vi− díte dôvody, prečo pravicový extrémista vyhral voľby v povstaleckom Banskobystrickom kraji?

Už dlhodobo sme na Slovensku svedkami toho, ako sa problémy Rómov zneužívajú v politických kampaniach takmer všetkých politických elít a strán. Ponúkaním zdanlivo jednoduchých riešení a využívaním frustrácie ľudí z politického vývoja na Slovensku sa Marianovi Kotlebovi darí získavať pod− poru najmä u ľudí, ktorí latentne živia svoj odpor voči Rómom a najnovšie voči migrantom, či voči vládnucej strane Smer. Jeho jednoduchý slovník bez ponúkania reálnych a odborných riešení je pre mnohých frustrovaných ľudí postačujúcou alterna− tívou.

Ako hodnotíte doterajšiu prácu Mariana Ko− tlebu vo funkcii župana?

Anglo 26 beša aňi andro suno na dikhľam, so amen užarel. Ňiko amendar na gindinelas, hoj jekhetane le slobodaha the demokraci− jaha pes andro amare dživipena ispidela the o čače serakro ekstre− mizmus, rasizmus the ksenofobija. Pro bibacht, akana amare ďive− sa diťhon but sar ola andro trandate berša andro angluno šelberši− pen, kana e ekonomikaňi kriza u na smirom maškar o normalna manuša opre anďas ki e zor o Hitler u o nacista phundrade e pekla pre phuv. Sajekh ginde u pasivita maškar o but manuša, save na keren vika, thode pro županoskro skamind le Marian Kotleba u leskre nange šerengre raklen. Hoj e situacija te na ačhel pale u o manuša hoj te ušťen opre, chudľas pes te kerel e inicijativa NA an− dro amaro regijonos, kaj jekh maškar o nekh bareder džene hiňi e Ing. Ingrid Kosová, PhD., e themutnengri aktivistka u e voďi an− dre themutnengri asocijacija Quo Vadis.

Nekompetentný výkon funkcie bez predchádzajú− cich skúseností, klientelizmus či rodinkárstvo, zneužíva− nie kompetencií a funkcie verejného činiteľa, arogancia moci, neschopnosť viesť konštruktívny dialóg, klamstvá a zavádzanie občanov, neplnenie sľubov, rozhodovanie na základe vlastnej zvrátenej ideológie a nie v prospech kraja či zvyšovania životnej úrovne, likvidácia strategic− kého podniku (BRSC, a. s.), ochudobnenie kraja o 19 miliónov zastavením dôležitých investičných európ− skych projektov. To je práca Mariana Kotlebu za takmer dva roky v pozícii predsedu kraja.

Myslíte si, že súčasná slovenská spoločnosť si dostatočne uvedomuje nebezpečenstvo pra− vicového extrémizmu?

leskri popularita, savi barol avka, so zoraleder hino o na kamiben vaš o Roma u nekh neveder vaš o denašle manuša, te na barol opre.

Amaro res hin te sikavel, hoj o ekstremista našťi te keren o publikal− na funkciji, soske lengri jekhori agenda hiňi te labarel opre o na ka− miben, te buchľarel dar u te phagerel o vazdipen andro foros, regijo− nos vaj them. „Na“ kampel te phenel andro foros, andro regijonos the andro them.

Ako môžu bežní radoví občania, ktorí si pre− čítajú tento článok, pomôcť vašej iniciatíve a zapojiť sa do nej?

Na začiatok by stačilo verejne prezentovať od− mietavé postoje vo vzťahu k akejkoľvek forme rasiz− mu, xenofóbie, či predsudkom a aktívne podporo− vať myšlienku boja proti „kotlebizácii“ spoločnosti svojou účasťou na našich akciách. A najmä nevoliť proti niekomu, ale voliť za ľudského a charakterné− ho kandidáta. Ľudia v našej spoločnosti sa musia naučiť spolu koexistovať, a nie bojovať, inak nás ča− ká katastrofa. Namiesto ustupovaniu zlu sa mu mu− síme postaviť a zastaviť ho už v zárodku, lebo ak mu dovolíme vyrásť, tak poraziť ho bude veľmi ťažké.

Iniciatíva NIE v našom kraji k tomuto boju proti zlu výrazne prispieva, no nesmie zostať osamotená, pridať sa musíme všetci! Vláda, elita spoločnosti aj bežní ľudia, ktorým nie je ľahostajné, v akej spoloč− nosti žijeme a v akej spoločnosti budeme vychová− vať svoje deti.

Text: Braňo Oláh, foto: archív IK

u zorales paťav, hoj the pre savoro Slovaťiko, kamas te arakhel ama− ro them khatar e kontaminacija le ekstremistikane idejenca, no the khatar o frima kompetenciji, so phagel e buťi, savi kerel andal o Slo− vaťiko o them vaš o savore džene.

Kana dikhas andro puraňipen, sar adaďives dikhen oda, soske o čače serakro ekstremistas avri khelďas o alosaripen an− dro ušťibnaskro Banskobistricko regijonos?

Imar but berša pre Slovaťiko dikhas oda, sar pen o problemi save hin le Romen thoven andro politikane kampaňa, so keren savore po− litikane eliti u seri. Oleha, hoj del le manušenge avka dikhle na phare droma u prekal e frustracija le manušengri andal o politikano vazdi− pen pre Slovaťiko o Marian Kotleba chudel phiko nekh buter le ma− nušendar, save andre latentno forma bararen pengro na kamiben vaš o Roma u akana the vaš o migranta, vaj vaš e rajipnaskri sera Smer. Leskre na phare lava, bi oda te phenel o realna the džande in− formaciji hine sar e dosta lačhi alternativa vaš o but frustrovana ma− nuša.

Save sas o reakciji le manušendar pal oda, kana anďan tu− mari inicijativa pro „Devľikano udut“?

Dživas andre komplikovano berša. Našťi čhivas doš pro manuša došale vaš oda, hoj daran, vaj hine ajse frustrovana andal e politikaňi situacija the o čoripen pre Slovaťiko, hoj feder sar amenge paťana nagoďaver lavenge u dromenge, save na diťhon phare. Lendar o phi− ko aňi na užarahas. No pre aver sera, aňi but džene olendar, saven Khatar pes iľas o gindo vaš e inicijativa NA andro amaro regi− hin sajekh ginde sar amen, nane kamiben, vaj troma (?) te phenel pal oda, so na kamen phundrades u te lel o buter aktivno kotor pro sa− jonos?

Le Marian Kotlebas me personalno dikhav sar le fašistas, saves na− vore akciji, save keras. Ča na but manuša dikhenas o Kotleba sar dar, ne ňisavo problemos te bararel e glorijola vaš o Slovaťiko fašistikano dži kana leskri negativno retorka perelas nekh buter ča pro Roma. them, te džal pro minoriti u nekh neveder pro denašle manuša. Kada O paradoksno so hin, o Kotleboskre poziciji ki o migranta, vaj oda, Savo hino o moľipen, so den la buťake, so dži akana kerďas ekstremistas, so pes garuvel tel e patrijotsko maska, imar duj berša hoj na diňas o dotaciji le teatrenge amara inicijativake žutinde. o Marian Kotleba andre leskri župansko funkcija? prekal o sako peskro uštar sikavel oda, sostar darahas (hoj hino na Na kompetentno keriben andre funkcija bi o angomis prindžari− kompetentno) u andre soste sajekh paťahas (hoj le leskre frima Savo hino o res andre tumari inicijativa, so mangen te resel? pena, o klijentelizmus vaj fameľijakro biznisos, bilačho keriben pre− kompetenciji peravena tele). The te das rešpektos le demokratika− Džanas mište, hoj o Banskobistricko peskro−šerutno regijonos hi− kal o kompetenciji the e funkcija, savi hiňi le verejno personakri, nes alosardo themutnengro dženeske, zorales paťas, hoj kana pes no vaš e Nipengri sera Naše Slovensko ča o jekhto uštar. Oda, hoj e zorakri arogancija, na džanel te ľidžal o konštruktivno dijalogos, čhivel tele e uniforma u urel pes opre o ancugos, oda na paruvel e i− pen kamen te chudel andro Nacijonalno kidipen andre Slovaťiko re− o chochavibena u na čačipena phende le themutnenge, na ľikerel deologija u paťaben. Sar o themutňikane aktivista u aktivistki chud− publika las važno u dikhas sar potencijalno dar vaš e demokracija the o lav, o droma avri lel prekal leskri diľiňi ideologija u na avka, hoj te ľam te kerel o monitor pal oda, so kerel o Marian Kotleba u te kerela o manušikane čačipena pre Slovaťiko. Jekhetaňa zoraha mangas ola kerel lačhipen andro regijonos, vaj te vazdel o dživipnaskro učipen, vareso na mište, daha o informaciji buchles maškar o manuša, hoj uštaribena te ačhavel. Prekal e inicijativa andro amaro regijonos, likvidacija andre strategicko firma (BRSC, a.s.), o bareder čoripen

Číslo 9/2015

− REPORTÁŽ/ROZHOVOR −

SERA − STRANA 5

Lídra združenia Ivana Maka povzbudzujú viditeľné zmeny v život− ných príbehoch ľudí z regiónu, ktorých zamestnávajú. Nazýva to aj „naštartovaním človeka“.

Modely komunitného plánovania a sociálnych prevádzok videl Mako počas stáží v Španielsku, Nemecku, Belgicku, Holandsku aj v Amerike. Teraz chce vytvoriť a odskúšať model, ktorý by sa dal apli− kovať v slovenskej vidieckej komunite.

Dvadsať miestností Stará továrenská budova má viac ako dvadsať miestností. V suteré− ne už peniaze zarába práčovňa a žehliareň. Aby si udržali klientov, kladú dôraz na kvalitu služieb a komplexný servis.

Práve práčovňa je skúšobnou prevádzkou pre ťažko zamestnateľ− ných ľudí. Pracuje tu osamelá matka s dvoma deťmi Marika Boboko− vá. V centre robí od začiatku a aj keď nie je Rómka, páči sa jej tu. „Začínala som ako aktivačná na 32 hodín, potom som prešla na dobrovoľnícku prácu, a teraz som na zmluvu. Robila som tu všetko, stavebné práce, vynášala som kamene, maľovala," priblížila. Ďalším pracoviskom je komunitné centrum, ktoré funguje od februára 2015. Sociálne poradenstvo tu klientom poskytuje Zdenka Havranová. Vyštudovala sociálnu prácu, ale po skončení školy praco− vala tri roky iba manuálne. Teraz si štvrtý mesiac zvyká na psychickú prácu, ktorá podľa nej nie je taká ľahká, ako sa zdá. „Dúfam, že komunitné centrum budeme viesť tak, aby ľudia vede− li, že im tu pomôžeme. Budeme ich učiť zodpovedne pristupovať k pohľadávkam, pôžičkám, k životnému štýlu, šetreniu, výchove de− tí,“ povedala mladá Rómka.

V auguste dokončili na prízemí konferenčnú miestnosť, aj tento priestor by mal organizácii priniesť zdroje z prenájmu.

Mako nevylučuje, že v centre vzniknú samostatné prevádzky. Uve− domuje si, že taký kolos môže byť zložité riadiť centrálne. „Pre budúc− nosť sa tie prevádzky môžu aj oddeliť a začať fungovať individuálne s tým, že to bude mať svojho manažéra.“

u Obnovu priestorov robia citlivo, zachovávajú pôvodné funkčné prvky budovy ako dvere, zábradlie, schodištia.

Na Horehroní testujú pilotný projekt zameraný na oživenie eko− nomicky spiacej komunity. Nástrojom je sociálne podnikanie.

VALASKÁ. Slovensko nemá skúsenosti so sociálnou ekonomikou, hoci vo svete je to bežný podporný prostriedok regionálneho rozvo− ja. Rómski vzdelanci z Banskej Bystrice odvážne rozbehli sociálny podnik podľa zahraničných vzorov.

Pre zriadenie Multifunkčného centra Horehronie si vybrali bývalú administratívnu budovu továrne vo Valaskej, pri Podbrezovej. Pomo− cou sociálnych prevádzok tu testujú ozdravné procesy v ekonomicky spiacej komunite. „Videl som to v zahraničí. Je to tak, že jedna prevádzka ťahá druhú.

Tá ziskovejšia pomáhala finančne tej neziskovej prevádzke,“ vysvetlil Ivan Mako zo Združenia mladých Rómov. u Marika Boboková: Už si viem doma spraviť pomaly všetko.

Ideálny región pre pilotný projekt Horehronie s vysokou nezamestnanosťou potrebuje prácu. Združenie mladých Rómov zamestnáva v skúšobnej prevádzke 32 ľudí z Valaskej, Hronca, Podbrezovej, Brezna, Lopeja aj Závadky nad Hronom.

Pri výbere pracovníkov nepoužívajú kritérium etnicity. Pracujú tu nielen Rómovia, ale aj majoritní obyvatelia regiónu, ktorí si dlhodobo nemôžu nájsť prácu. Matky po materskej dovolenke, mladí nezamest− naní, ľudia po päťdesiatke, zdravotne znevýhodnení či občania s níz− kym vzdelaním. „Tu na Horehroní sú dedinky, kde sa dá robiť komunitný rozvoj a za− mestnať ľudí, ktorí tu žijú. Sú to veci spojené s poľnohospodárstvom, službami,“ vidí Mako spôsob, ako pomôcť chudobnému regiónu.

Potreby územia chcú zmapovať pomocou dotazníkového priesku− mu. Následne pripravia aktivity nielen pre Rómov.

Vyladené procesy ponúknu štátu Združenie mladých Rómov deklaruje, že ich záujmom je pomáhať všetkým, ktorí to potrebujú. Podľa Ivana Maka by sa spoločnosť nemala pozerať na ľudí podľa etnickej príslušnosti, ale iba v sociálnom kontexte.

V auguste 2015 pracuje vo Valaskej pre projekt 27 zamestnancov, ďalších päť je v chránenej dielni. Prostredie ľudí aktivizuje aj ku zvyšo− vaniu kvalifikácie. Traja členovia tímu začnú na jeseň študovať na vy− sokých školách, jeden si už dorobil maturitu zo strednej školy. Šikovní manažéri využívajú všetky možnosti podpory, ktoré pre soci− álne slabé skupiny ponúkajú štátne inštitúcie a neziskové organizácie.

Mzdy zamestnancov im z veľkej časti refunduje úrad práce, na zariade− nie a podlahy dostali prostriedky z úradu rómskeho splnomocnenca. Pilot− ný projekt práčovne a žehliarne financujú z Nórskych fondov. Nedávno dostali grant z Nadácie Ekopolis na plynofikáciu objektu a opravu kotolne.

Pre multifunkčné centrum sú teraz kľúčové finančné zdroje z ve− rejného sektora a tretieho sektora. Súkromnému sektoru plánujú predávať vlastné produkty, ktoré vzniknú v pripravovanej dielni. „Je to dlhodobý zámer. Určite budeme komunikovať s ministerstvami, aby tento model preberali do iných regiónov. Budeme otvorení a ponúk− neme im naše know−how,“ povedal štatutár združenia Ivan Mako.

Text a foto: Ingrid Ďurinová Reportáž bola publikovaná a prevzatá z portálu www.romoviasme.sk

u Ekonóm Peter Bíreš

u Ivan Mako plánuje využívať konferenčnú miestnosť

je pilierom združenia.

Podľa neho sa všade vo svete hodnotí v pracovnom procese človek, len u nás nie.

nielen pre vlastné akreditované vzdelávanie, ale aj ako priestor na prenájom pre firmy a inštitúcie.

andro regijonos oleha, hoj ačhaďas o bare investična europakre pro− So gindinen hoj kampel te kerel u te paruvel, hoj te andro jekti. Oda hin e buťi, savi o Marian Kotleba prekal o duj berša andre demokratikano the themutňikano khetaňiben, sar pes dikhel pozicija sar o šerutno pro regijonos kerďas. o Slovaťiko, na avri khelen o alosaripena o ekstremista?

Baro politikano bar pašľol pro amare alosarde lidra. Pre jekh sera Gindinen, hoj akanutno slovaťiko khetaňiben dosta mište phenen, hoj ekstremizmus pes našťi akceptinel, pre aver sera den sa− džanel, savi dar avel khatar o čače serakro ekstremizmus? kovar phenen buter u buter radikalna lava. Oda, hoj pes na kerel pašal Na. Jekh, oda hin o konceptos, saveske frima manuša achaľon, vaj e romaňi problematika u oda, hoj pen na kamen o denašle manuša, but džene keren bilačhi vaj na dosta klasifikacija. Dujto, sikavel pes, oda sajekh nane o lačhe inštrumenti savenca pes šaj te marel anglo ek− hoj o manuša andro regijonos na dikhen le Marian Kotleba sar e dar stremista. Kana pen na podpisinde o projekti vaš o Teatro Štúdio tan− vaš e demokracija. O lava sar fašistas the neonacistas paš o Kotleba di− ca vaj vaš o Babkovo teatro na Rázcestí, aňi jekh ministros phundrades khen but džene sar zoraleder sar kampel u chochade. But manuša len na phenďas, hoj del phiko le teatrenge. E solidarita hino o čučo u na dikhen sar le dženes, savo ča buter radikalno, no čačikanes diňas mište ačhado lav andro strategicka dokumenti bi e aplikacija andre o nav la akanutňa situacijake pre Slovaťiko. Oda, hoj o drom prekal praks. Oda šaj o manuša keren ča kana on korkore pen šunena pher− o manušikane emociji hino zoralo sikavel the o faktos, hoj lestar ňiko de – materijalno the andre voďi. Kerďam o jekhto uštar pro lungo na kamel te sikavel, sar kerel oda, pal soste le manušenge anglo alosa− drom vaj sam pro agor le dromesko so ľidžal ki o manušipen? ripena diňas o lav, u sakovar, kana pes phenel pal o fakti so sikaven leskri na kompetencija, o manuša paťan hoj oda hiňi e bilačhi kampaň Sar šaj o normalno themutne, save genena oda lekhaviben andal o Smer u na čačo kaľaripen pro Marian Kotleba. Olestar ačhel te del o phiko tumara inicijativake u te uštarel andre? o martiris, o mardo dženo. Vaš leske khelel the o faktos, hoj ňiko le Sar jekhto uštar dosta hin phundrades te sikavel, hoj na kamas ňisa− normalno manušendar, u aňi but andal o gavengre šerutne na vi forma, savi len o rasizmus, e ksenofobija vaj o bilačhe dikhipena u ak− džanen, save hine o kompetenciji the o šajipena le županos, avka aňi tivno te bararel o gindo vaš o mariben angle „kotlebizacija“ andro khe− na džanen, so musaj te kerel, u savoro so musaj te kerel vaš o themut− taňiben oleha, hoj avena pre amare akciji. O nekh buter na te alosarel ne sar o manuš andre funkcija sar o šerutno vaš o regijonos. anglo varekaste, aľe te alosarel le manušikane u charakterno kandida− tos. O manuša andro amaro khetaňiben musaj te sikhľol te dživel jekhe− O Marian Kotleba bešel andre funkcija imar duj berša. Sar tanes, u na te marel pen maškar lende, aver drom ľidžal ki e katastrofa. pes prekal lende paruďas vaj na paruďas o Romengro dživipen Te na denašas anglo bilačhipen, musaj pes oleha te marel u te ačhavel o bilačhipen andro momentos, kana uľol, soske te les mukhas te barol, andro Banskobistriko regijonos?

Te pes paruďas, paľis ki o goreder. Dikhas pre oda, sar o politika− paľis ela but phares les tele te aravel. E inicijativa NA andro amaro regi− ne lidra kana zumaven te chudel le manušen so šaj alosarel, keren jonos lel baro kotor andro mariben le bilačhipnaha, no našťi te ačhel kopija pre Kotleboskri retorika. Sako ole laveha pes bararel e dar an− korkori, musaj savore andre te uštaras! O rajipen, e khetaňibnaskri elita dro them. O rasizmus the o na kamiben ki o Roma hine buter phun− the o normalna manuša, savenge nane jekh andro savo khetaňiben drade. Oda dikhav me sar e Romaňi džuvľi. Paťav, hoj o Naroma oda dživas u andro savo khetaňiben bararaha amare čhavoren.

Andre romaňi čhib thoďas: Erika Godlová na dikhen avka. Soske? Pal lende na džal...

Čo je žltačka Žltačka je ľudovo nazývané ochorenie pečene vyvolané víru− som (odborný názov je vírusová hepatitída typu A). Ochorenie sa môže preniesť z človeka na človeka.

Ako sa prejavuje Žltačka sa prejavuje príznakmi zo strany zažívacieho traktu a tiež príznakmi chrípky. Deti prekonávajú ochorenie ľahšie, u starších osôb býva ťažší priebeh. V rozvinutom štádiu majú chorí žlté sfarbenie očí a kože, tmavý moč a svetlú stolicu. Je to dôsledok toho, že vírus napa− dol bunky pečene. Časť chorých nemusí zažltnúť a nemá žiadne klinic− ké príznaky. Tieto osoby však môžu šíriť chorobu nepoznane ďalej.

Ako sa prenáša Vírus je vylučovaný stolicou človeka, ktorý už žltačku má (je cho− rý a má klinické príznaky ochorenia alebo je bez klinických prízna− kov, ale má vírus v tele). Tieto osoby vírus vylučujú v stolici a pri ne− dodržaní zásad osobnej hygieny chorá osoba prenáša ochorenie na iných kontaminovanými rukami, jedlom a výnimočne aj vodou, čiže do organizmu ďalšieho človeka sa vírus dostáva prehltnutím ústa− mi. Preto sa žltačke typu A hovorí, že je to choroba špinavých rúk.

Ako sa chrániť pred ochorením „Najdôležitejšou ochranou pred ochorením je dodržiavať zása− dy osobnej hygieny, najmä umývanie rúk mydlom a teplou vodou po návrate domov, po použití toalety, pred prípravou jedla, pred konzumovaním jedla a používať zdravotne vyhovujúcu pitnú vo− du. Najúčinnejším preventívnym opatrením je očkovanie,“ radí MUDr. Ján Mikas, vedúci odboru epidemiológie Úradu verejného zdravotníctva SR. (red/TS)

Číslo 9/2015

SERA − STRANA 6

− TÉMA ČÍSLA: ŽIVÉ KNIHY −

/

Marek Mazini je 22−ročný Bratislavčan. O svojej skúsenosti zo života Cigána, ako sa on sám nazýva, rozpráva na základných a stredných školách už šies− ty rok. K živým knižniciam sa dostal prostredníc− tvom svojej mamy, Janette Maziniovej, ktorá tento projekt na Slovensku založila v organizácii IUVEN− TA. Marek sa netají, že práve mama bola vždy jeho veľkou oporou a inšpiráciou, ktorá ho od malička motivovala, aby sa vzdelával, učil cudzie jazyky a niečo v živote dosiahol.

Vďaka znalosti angličtiny, španielčiny, základom taliančiny a tomu, že i keď nimi nehovorí, rozumie väčšine balkánskych jazykov, sa dokáže dohovoriť prakticky všade. Za posledných pár rokov precesto− val skoro celú Európu, bol v Južnej aj Severnej Ame− rike. Jeho cestovateľská vášeň je však spojená aj s tým, že na Slovensku má dlhodobo problém nájsť si prácu.

Keď mal 19 rokov, pridal sa do Osvetového cen− tra pre Rómov ako dobrovoľník a jeho prvé medzi− národné stretnutie vo Frankfurte prebudilo jeho cestovateľského ducha. Ďalšia možnosť sa Marekovi naskytla v Bruseli, v neziskovej organizácii ERGO Network, ktorá sa snaží o zrovnoprávnenie Rómov v Európe. „Tam

som zažil denné stretnutia v Európskom parlamen− te s tými najdôležitejšími ľuďmi, s ktorými sme ho− vorili o cigánskej otázke, ale nič sa nevyriešilo,“ ho− vorí.

Marek je impulzívny a ambiciózny človek, čo ho viedlo k rozhodnutiu nezostať v Bruseli pridlho. „Chcelo to nejakú zmenu, zbalil som si kufre a odi− šiel som do Uruguaja, kde som učil angličtinu malé decká, mladých a dospelých, ktorí boli zo znevý− hodnených prostredí. Bol som tam preto, aby som im tie kurzy dával zdarma.“ Ako Mareka vnímajú ľudia v zahraničí potom, ako im povie, že je Cigán? „Všade je podstatný roz− diel oproti Slovensku. Keď som bol v Južnej Ameri− ke, každý si myslel, že som Kubánec, Portorikánec alebo Brazílčan, a keď som im nakoniec povedal, že som Cigán, tak reagovali: ‘Čože, ty si Cigán? To je úplne super, my milujeme Cigánov!’ Fúha, kebyže mi toto niekto povie na Slovensku, tak jasám.“ Pozitívne skúsenosti zo zahraničia potvrdila aj niekoľkotýždňová návšteva USA. Marek tu bol na programe pre mladých Rómov zo Slovenska, Česka a Maďarska, ktorý pozostával z výletov, worksho− pov, seminárov a života v komunitách. „Keď som bol v Amerike, tak s tým, že som Cigán, nikto nemal

problém, každý ma bral ako rovnocenného a nikto mi to nedal pocítiť, avšak akonáhle som na Sloven− sku, tak to cítim nonstop.“ Marek sa kvôli svojmu pôvodu na Slovensku mnohokrát stretol s rasizmom, predsudkami či ste− reotypmi. Pri pracovných pohovoroch sa pravidel− ne stretáva s odmietaním, no negatívne skúsenosti má aj z každodenného života. „Hlásil som sa do tlačovej agentúry. Poslal som im životopis a motivačný list a pani mi zavolala, že je síce super, že mám 21 rokov a že som precestoval polovicu sveta, ale proste si nevie predstaviť to, že by mali za kolegu Cigána. Inokedy ma nemali prob− lém chytiť pod krk v bare a vyhodiť von len preto, že som sa prišiel spýtať na robotu, alebo mi vyslovene vynadali do čiernych Cigánov, čiernych psov a po− dobne. Minulý mesiac som bol so sestrou v drogérii a pani, ktorá sedela za pokladňou, upozornila kole− gyňu, že sme tam prišli a celý čas chodila za nami, až som nakoniec vybuchol a spýtal sa jej, aký má problém. Ona na to hneď automaticky reagovala: ,Preto, lebo ste sku*vení Cigáni’. Niekoľkokrát sa stalo, že som skončil v nemocnici. Napríklad po− tom, ako ma raz obkľúčili a zbili desiati skíni. Do to− ho akurát prišli policajti, tak to ešte skončilo

„Za mojich čias si rómske ženy navzájom pomáhali a ctili si star− šie Rómky. Dnes tomu tak už nie je,“ povzdychla si pani Pavlína Hušová z Ondavských Matiašo− viec na východnom Slovensku, ktorá má už úctyhodných 83 ro− kov. Počas svojho života – od det− stva, cez druhú svetovú vojnu, dospelosť až po dnešok – mohla vidieť, ako sa mení postavenie rómskej ženy a jej správanie sa.

Niektoré zmeny víta ako veľkú úľavu, iné zas vníma ako stratu.

Pavlína zažila aj vojnu, a preto sa na mnoho vecí pozerá ináč. Jej starký pomáhal partizánom v Lis− kovci v okrese Humenné. Vždy keď odchádzal, so strachom čaka− li, či im neprídu oznámiť, že ho Nemci zabili. Zažila kaťuše, úteky do lesov a aj strach z toho, že ich Nemci zabijú v plynových komo− rách. „Niekde v televízii som po− čula, vraj ľudia nevedeli, že Ró− mov a Židov pália. To nie je prav− da, všetci sme o tom vedeli.“ Dnešná rómska žena má rovna− ké práva ako muž. Kedysi však ma−

Číslo 9/2015

ako−tak dobre. Ale po bitkách som už mal aj ťažký otras mozgu, či problémy s rebrami.“ Po takýchto smutných skúsenostiach na Sloven− sku asi nikoho neprekvapí, ak Marek tvrdí, že v za− hraničí sa cítil oveľa šťastnejší. Poteší však jeho ne− zlomný optimizmus: „Teoreticky by som si vedel predstaviť žiť a pôsobiť na Slovensku, len by mi mu− sel niekto dať tú príležitosť na zamestnanie, aby som mal šancu rásť. Lebo môžem povedať, že už od septembra minulého roka hľadám prácu a stále nič.“ Na otázku, aká je jeho vysnívaná práca, odpo− vedá, že akákoľvek manažérska práca v kancelárii by ho určite bavila. „To, že som nikdy nevyrastal v cigánskej osade, nehovorím po cigánsky a bol som jediným Cigá− nom v triede, niekedy vedie aj k odmietaniu zo stra− ny samotných Cigánov, ktorí ma odsudzujú, že som gádžo. Strašne ma štve to, že nás hádžu do jedného vreca. Nikto neberie ohľad na to, že sú aj tí slušní a vzdelaní, ktorí chcú pracovať a ktorí chcú mať vzdelanie. Ja sa tých, ktorí nás zahanbujú, nezastá− vam. Žiaľ, iba zopár ľudí zmýšľa normálne a neberie Cigánov ako jeden celok.“ Napriek veľkým problémom zamestnať sa, Ma− rek nesedí na vavrínoch. Pred pár týždňami sa vrátil

la v komunite popri mužovi úplne iné postavenie. Aj keď rómske ženy boli svojimi mužmi milované, zvyky a tradície boli prikázaním, ktoré sa nesmelo porušiť, ináč by bola žena zatratená a Rómami odsúdená. „Život rómskej ženy za mojej mladosti nebol jednoduchý. Muži nech− celi, aby sme pracovali, pretože žena patrí k deťom. A vlastne to nebo− lo ani možné, veď za prácou chodili až do Čiech a o deti sa niekto mu− sel postarať. Kým sa vrátili s nejakou tou korunou, bolo treba s deťmi prežiť. A tak sme s ponížením chodili po žobraní. Bolo nepredstaviteľ− né, aby rómska žena odišla od malých detí za robotou. Musela sa o ne starať a vychovávať ich. Ale ani muži to nemali jednoduché. V tých ťažkých časoch museli dokázať finančne rodinu zabezpečiť a boli to veľmi ťažké práce. Ak aj niektorá žena pracovala, tak chodila vymazá− vať pece“, opisuje život rómskej ženy v ťažkých rokoch pani Pavlína.

Zmena v správaní sa Na zmene v správaní sa rómskych žien ju trápi to, že už medzi se− bou nie sú také súdržné a prestali si vážiť staršie Rómky, ktoré niečo zažili a majú čo povedať. „Kedysi mladšie Rómky počúvali tie staršie.

Učili sa od nich a mali k nim úctu. Staršie Rómky sa cítili potrebné.

To, čo sa naučili, mohli odovzdať mladším. Dnes k nám úctu nema− jú. Bez hanby staršej Rómke vynadajú, hádajú sa s ňou. Za mojich čias by sa také niečo nikdy stať nemohlo.“ Rómske ženy sa schádzali, viac spolu hovorili a čo navarili, jedna druhej dala, aby sa i jej deti na− jedli. Bolo im spolu veselo. Dnes si závidia, hádajú sa. Predbiehajú sa v tom, ktorá ma lepší dom, lepšie šaty. „Za mojich čias sa nesmeli há− dať, pretože by ich muži kvôli tomu doma zbili. Dnes Rómka zbije muža. Je to smutné. Svet je iný. Dvory sú obohnané plotmi, každý sa zatvára. Chýba súdržnosť, ktorá nám, Rómom, pomáhala prežiť v živote všeličo,“ upozorňuje.

− TÉMA ČÍSLA: ŽIVÉ KNIHY −

SERA − STRANA 7

z medzinárodného festivalu v rumunskom meste Cluj−Napoca, kde ako dobrovoľník zastupoval jed− nu budapeštiansku neziskovú organizáciu. Občas− ne pracuje aj ako fotomodel, bol tvárou reklam− ných kampaní pre sieť kaviarní La Putika či festival Bažant Pohoda. Momentálne hrá zloducha v slo− venskom filme, ktorý si budeme môcť pozrieť bu− dúci rok v kinách. Na to, aby mohol pracovať ako profesionálny model a predvádzať kolekcie na mó− lach, mu chýba asi desať centimetrov. „Niektoré agentúry požadujú výšku 180 − 190 centimetrov, takže v tom prípade by som asi musel chodiť na sto− ličke,“ smeje sa.

Marek zažil, že spolužiaci, ktorí mu na základnej škole nadávali, sú teraz jeho kamaráti. Aj preto si uvedomuje, že Živé knižnice sú najviac potrebné práve na konci povinnej školskej dochádzky, ale hlavne na stredných a vysokých školách: „Dva− násť−trinásťročným je to ako hovoriť ešte trochu do luftu, ale 14−roční už majú vlastné zmýšľanie a do− kážu reagovať.”

A práve starších študentov zaujíma, ako sa dostal k cestovaniu a tiež, ako by sa k cestovaniu mohli dostať oni. Marek im o tom rád dopodrobna roz− práva, dáva im rady, ako sa dostať k mládežníckym výmenám a seminárom a nerobiť nevyhnutne len to, čo chcú ich rodičia. „Pri mladých je vidieť, že ma− jú potenciál, chcú niečo robiť, chcú sa zdokonaliť v jazyku, chcú vycestovať do zahraničia, chcú vidieť inú kultúru, iné zvyky, iné tradície.“ Najčastejšie spätné väzby po Živých knižniciach sú veľmi pozitívne. Čitatelia mu zvyknú držať palce do budúcnosti a Marek verí, že to v nich niečo môže zmeniť, ak pochopia, že nie všetci Cigáni sú rovnakí.

Marekovou najpamätnejšou Živou knižnicou bolo, keď mal v triede za čitateľa jedného mladého skinheada. „Keď som ho videl, nebolo mi všetko jedno. Hlavne vtedy, keď som mal pred ním rozprá− vať svoj príbeh, ale po jeho vyrozprávaní prišiel za mnou, podal mi ruku a povedal, že si ma veľmi váži a že som prvý Cigán, s ktorým sa rozprával a ktoré− mu podal ruku.“ Marek s úsmevom opisuje tento moment ako pocit radosti, že sa mu podarilo aspoň jedného ako−tak zlomiť. *

*

*

Marek Mazini hino Bratislavatar the hin leske 22 berš. Pal peskere dochudňipena andal romano dživipen, sar pes korkoro vičinkerel, rozvakerel pro bazutna the maškarutna školi imar šovto berš. Ko džide genďakere khera pes resľa prekal peskeri daj, Janette Maziniova, savi ada projektos zathoďa pre Slovakija le organizaciaha IUVENTA. O Marek phe− nel phundrades, hoj leskeri daj sas dojekhvar pedal leste bari ľikerďi the inšpiracija, so les cikňibnastar hazdelas opre, aj pes te sikhľol averthemutna čhiba the vareso andro dživipen mi resel. Prekal oleste hoj džanel anglickones, španielskones, bazutnones the talianskones, mi oleste hoj ala čhibenca na va− kerkerel, achaľol the buter balkaňiko čhibenge, džanel pes te dovakerel kaj kamel. Vaš predžande daskeci berša dromarďa midik calo Europa, sas an− dre Južno the Serviko Amerika. Leskero dromardo radišagos hino sphandlo oleha, hoj khere andre Slovakija peske našťi arakhel e buťi.

Kana les sas 19 berš, priterďiľa ko Osvetovo cen− tros pedal Romende sar dobrovoľnikos the leskero elšino maškarthemutno sprindžaripen andro Frankfurtos arakhľa leskeri dromarďi voďi.

Aver možnosťa pes le Marekoske dochudňa Bruseloste, andre nazarodkerďi bijogovermen− toskeri organizacija ERGO Network, so lačharel pedal oda, aj o Roma hine thode pre jekhto urov− ňa Europate. „Odoj zadžidžiľom ďivesutna sprin− džaripena andro Europakero parlamentos le olenca jekhinteresnenca manušenca, so lenca va− kerahas pal romano phučiben, aľe ňič pes na roz− ginďa,“ phenel. O Marek hino impulzivno the am− biciozno terno manuš, the oda les rozthoďa na ač− hol buter Bruseloste. „Kamľomas varesavo visari− ben, zapaťarďom mange kufri the geľom andro Uruguaj, kaj sikhavas anglickones le cikne čha− ven, terne manušen vaj dospelonen, so sas social−

nones zamukhle. Somas odoj vašoda, bo len si− khavas hjaba.

Sar manuša andro avrithem dikhen pro Ma− rek, kana lenge phenel, hoj hino Rom? „Andro dojekh than hiňi diferencia mamuj Slovakija. Ka− na somas andre Južno Amerika, savore peske gondoľinenas, hoj som Kubancos, Portorikan− cos vaj Brazilčanos, the kana lenge phenďom hoj som Rom, akor phende: „So, tu sal Rom? Oda hi− no super, amen bares kamas le Romen!“ Kana bi mange avka vareko phenďas andre Slovakia, ta bi pherasavas.“ Lačhe dochudňipena andal avrit− hem sikhaďa the daskeci kurkeskeri našteva an− dro USA. O Marek adaj sas andro programos pe− dal terne Roma Slovakijatar, Čechikatar, Ungri− katar, so sas sthodo viletenca, workšopenca, se− minarenca the dživipenca andro komuniti. „Ka− na somas Amerikate, oleha, hoj som Rom, ňikas na sas problemos, dojekh dženo man ľikerelas jekhtones the ňiko oda mange na delas te zašu− nel, aľe kana som Slovakijate, oda šunav do− jekhvar.“ O Marek pes vašoda ko hino, pes andre Slovakija sprindžarďa butvar le rasizmoha, predsudkenca the stereotipenca. Kana les hin buťakere vakeribena, dojekhvar pes sprindžarel oleha, hoj les odčhivke−

Ženy sa podľa jej slov porozprávali o všetkom, akurát sa nehovo− rilo o intímnom živote. To sa nepatrilo. Dnes je to možno lepšie, rómske ženy sa aj o takých veciach porozprávajú, takže ak majú sta− rosť či problém, môžu si navzájom poradiť. „Za mojich čias sa to ne− smelo. My sme sa s mužmi nerozprávali tak, ako to môžu ženy dnes.

Hovorilo sa iba o dôležitých veciach,“ hovorí pani Pavlína. Čo je dnes podľa Pavlíny najpozitívnejšou zmenou v postavení rómskej ženy, v minulosti by bolo komunitou odsúdené. „Dnes si žena rozhodne sama o všetkom – za koho sa vydá, kam pôjde do prá− ce. Sama si ide do mesta posedieť s kamarátkami. My sme sa na všet− ko museli pýtať rodiny a muža. Žena mohla urobiť len to, čo jej muž povolil. Čo zakázal, to bolo bez rečí rozhodnuté. Keď sme s mužom niekam šli, neexistovalo, aby sme išli jeden vedľa druhého. Museli sme kráčať za mužmi. Dnes sa muž a žena držia za ruky. To sme my na verejnosti nemohli. Som rada, že sa to zmenilo. Ale pokiaľ môj muž žil, vždy som kráčala až za ním. To už máte v krvi,“ hovorí a v tvá− ri jej vidieť vážnosť a úctu, ktorú k tomuto zvyku cíti, aj keď je rada, že dnes je to už ináč.

Zmena v móde Pri zmienke o móde sa jej rozžiari tvár a s veľkou radosťou hovorí o zmene, ktorá ju ako ženu nesmierne teší. „Dnes konečne ženy ne− musia nosiť na hlavách šatky. Každá žena, Rómka či Nerómka, mu− sela po svadbe svoje vlasy schovať pod „darexovku“ – šatku. Mám ešte fotky zo svadby, kde ich všetky Rómky majú,“ vysvetľuje. Ak bolo v lete horúco, bolo to strašné. Na hlave darexovka a na sebe kabáty. Dnes už ani staré Rómky šatky nenosia a je to veľká úľava.

A vlasy? „Ak si nejaká Rómka ostrihala vlasy, tak sa dostala do ne− milosti a ohováral ju každý. Šuškalo sa, že je to, prepáčte za to slo− vo, pobehlica. Že si ju muž nevie vychovať, že mu rozkazuje a je pod papučou. To si máloktorá Rómka dovolila. Jednu muž tak do− bil, keď sa ostrihala nakrátko. Dnes sa našťastie každá Rómka, sta− rá či mladá, môže česať a strihať ako chce. Účes bol iba jeden –

ren, the bibachtale dochudňipena les hin the andal ďivesutno dživipen. „Kamavas te džal te kerel andre printovo agentu− ra. Bičhaďom lenge životopisos the motivakero ľil the odi raňi mange vičinďa, hoj oda super, hoj man hin 21 berš, hoj predromarďom jepaš luma, aľe peske na džanel te predstavinel, hoj bi kerelas le Romeha. Masovar na sas problemos man te chudel tel o men andro baros the te čhivel man avri ča va− šoda, hoj avľom mange te phučel vaš e buťi vaj man− ge rakinde andro kale Romen, kale rikonen the avresar. Oka čhon somas la pheňaha andre drogeri− ja the raňi, so bešelas paš pokladňa phenďa la aver kolegiňake, hoj odoj avľam the calo vacht phirkere− las pal amende the me paľis la choľaha latar phuč− ľom savo hin problemos. Joj avka automatickones mange phenďa: “Vašoda hoj san skur..men Roma“.

Daskecivar pes ačhľa , hoj ačhiľom andre špitaľa. Ko priklados akor, kana man marde deš skina. Andro oda avle the šingune te oda agorisarďa avka−sar mištes. Aľe pal aver maribena man sas pharo še− reskero razišagos the problemi le pašvarenca.

Pal ala pharojileskere dochudňipena andre Slo− vakija ňikas imar na prekvapinela, kana o Marek phenel, hoj andro avrithem pes šunel bachtaleder.

Pherasarel the leskero naphagerkerdo optimizmus:

„Teoretickones bi mange džanavas te predstavinel te dživel the te kerel andre Slovakija, ča bi mange vareko mušinelas te del priležitosťa te kerel the aj bi man sas šanca te barol. Bo šaj phenav, hoj septem− brostar oka beršeste mange rodav e buťi the furt ňič.“ Pro phučiben, hoj savi buťi hiňi leskeri suňi, odphenel, hoj vajsavi manažersko buťi andre kan− celarija bi les istones bavinelas. „Oda, hoj šoha na bariľom andre romaňi vatra, na vakerav romanes the somas jekh korkoro Rom andre klasa, oda perel pre oda, hoj man odčhiven the korkore Roma, so man odsudzinen, hoj som sar gadžo. But man choľarel the oda, hoj amen čhivke− ren andro jekh gono. Ňiko na dodikhel pre oda, hoj hine the slušna the sikhľarde, so kamen te kerel the hin len sikhľariben. Me man olen, so amen ladžar− keren, na zaterďuvav. Phares mange, kana dikhav, hoj ča nabut manuša gondoľinen normalnones the na len le Romen sar jekh kotor.

Prekal problemi peske te arakhel e buťi, o Marek na bešel le sthode vastenca. Anglal daskeci kurke pes visarďa andal maškarthemutno festivalos andro rumuňiko foros Cluj−Napoca, kaj sar dobrovoľňi− kos zaterďiľas jekh budapešťansko bijogovermen− toskeri organizacija. Chockana kerel sar fotomodel, kerelas andre reklamna kampaňa pedal kaviarňi La Putika vaj festivalos Bažant Pohoda. Akanakes bavi− nel jekhe budžandones andro slovakijakero filmos, savo amenge šaj dikhas pre aver berš andro kini. Pe− dal oleste, aj te kerel sar profesionalno modelos the te presikhavel kolekciji pre moli, chibinel leske jakhestar deš centimetri. „Vajsave agenturi mangen učipen 180−190 centimetri, vašoda bi mušinavas te phirel pro stolkos,“ asal pes.

O Marek zadžidžiľa, hoj o spolužiaka, so leske andre škola but rakinenas, akanakes hine leskere kamarata. The vašoda peske gondoľinel, hoj Džide genďakere khera hine jekhbuter interesna akor, ka− na agorisaľol povino školakero phiriben, jekhinte− resneder pre maškarutna the uča školi: „Pedal de− šuduj – dešutrinenge čhave oda sar te bi vakeras an− dro ľuftos, aľe dešuštar beršengere čhaven imar hin peskro gondoľišagos the džanen te reaginel.“ The phureder študenten interesinel sar pes do− resľa ko dromaripen the sar bi ke oleste pes dochu− denas jon. O Marek lenge avka churdones pal oda vakerkerel, del lenge redi sar pes te doresel ko ter− ne visaribena the seminara the te na kerel ča oda, so kamen lengero dad the e daj. „Paš o terne manuša šaj dičhol lengero potencialos, kamen vareso te ke− rel, kamen te jel feder andre čhib, kamen te droma− rel andro avrithem, kamen te dikhel aver kultura, aver zviki, aver tradiciji.“ Jekhbuteder visaribena pal Džide genďakere khera hine but pozitivna. Savore leske ľikeren an− gušta andro tajsaskero kotor the Marek paťal, hoj oda šaj andre lende dareso visarel, kana achaľona, hoj na savore Roma hine jekhtone. Andro Mare− koskero bisteriben pes jekhzoraleder zairinďa Džido genďakero kher, kana les sas andre klasa jekh terno skinos. „Kana les dikhľom, na sas mange savoro jekh. The akor, kana anglal leste vakeras pal miro dživipen, aľe pal savorestar avľa pal mande, di− ňa mange o vast the phenďa, hoj peske man but važinel the som elšino Rom so leha vakerelas the sa− veske diňa o vast.“ O Marek vakerel pal oda le asa− vibnaha sar pherasuno momentos, kana pes leske podarinďa ča jekhes avka−sar te phagel.

Text: Juraj Šott, foto: Juraj Hrčka Andre romaňi čihib thoďas: Stanislav Cina Živé knižnice majú silu sprostredkovať príbehy menšín, ako je aj ten Marekov, a to všetkým tým, ktorí by sa s nimi vo svojom živote možno ani nestretli a ich názor by bol vytváraný len na základe skreslených informácií z médií.

Projekt Amnesty International Slovensko „Neposudzuj knihu podľa obalu“ bol podporený sumou 4 049,55 eur z Fondu pre mimovládne organizácie, ktorý je financovaný z Finančného mechanizmu EHP 2009 − 2014. Správcom Fondu je Nadácia otvorenej spoločnosti – Open Society Foundation. Cieľom projektu Neposudzuj knihu podľa obalu je posilnenie aktívneho občianstva.

len o Ňemci murdarena andro plinova khera. „Varekhaj andre televi− zija šunďom, hoj manuša na džanenas, kaj len the o Židen o Ňemci la− barenas. Oda nane čačipen, amen savore pal oda džanahas.“ Adaďivesutňa romane džuvľija hin jekhte čačipena sar le mur− šen. Čirla la sas andre romaňi vatra mamuj muršeste aver zaterďi− pen. Prekal oda, hoj len lengere roma kamenas, o zviki the tradiciji sas priphende, so pes našťi te prephagel, paľis bi sas romaňi džuvľi telethoďi. „Džuvľijakero dživipen prekal miro terňipen na sas jed− noducho. O roma na kamenas, aj te keras, vašoda hoj džuvľi hiňi čhavengeri. The prekal oda imar na sas možno, vašoda hoj pal buťi phirenas andro Čechi the pal čhave pes mušinelas vareko te parva− rel. Kana pen visarde la daresava korunaha, kampelas le čhavenca daresar te dživel. The avka amen bare telethoďipnaha phirkerahas te žobrinel. Ada na sas možno aj e romaňi džuvľi džal andal peskere cikne čhave andre buťi. Mušinela pal lende te parvarel the te avriľi− kerkerel. Aľe the le muršen oda na sas lokes. Andro pharo vacht mušinenas te zarodel daresave love pedal fameľija the oda sas but phari buťi. The kana e romaňi džuvľi phirkerelas andre buťi, * * * makhelas o bova,“ vakerel pal pharo džuvľijakero dživipen andro „Kana somas terňi, o romane džuvľija peske jekhetanes šegitine− phare berša e raňi Pavlina. nas the ľikerenas pro paťiv phuredere romane džuvľija. Adaďives imar oleste avka nane,“ phenďa peske e raňi Pavlina Hušova andal Visariben andro ľikeriben Ondavska Matiašovce pro vichodno Slovakia, so late hin imar 83 ber− Andro ľikeribnaskero visariben prekal romane džuvľija la pha− ša. Prekal peskero dživipen – andal čhavorikaňiben, paš dujto luma− rarel oda, hoj imar maškar peste nane hine ajse sphandle the pre− kero mariben, bararipen dži akanutňipen – šaj dikhľa sar pes visarke− ačhile peske te ľikerel phuredere romňa, savo imar vareso rel romaňi džuvľi the lakero zaterďipen. Daresavo visarkeripen zadi− zadžidžile the hin len so te phenel. „Varekana ola terne džuvľija khel sar lokiben, aver sar baro našaviben. šunkerenas le phure romňijen. Sikhľonas lendar the ľikerenas vaš lenge paťiv. Phureder romňa pen šunenas, hoj len hin peskero E Pavlina zadžidžiľa the o mariben the vašoda pes pro but veci zadi− than. Oda, so sikhľile, šaj denas le ternenge. Adaďives amenge na khel avresar. Lakero papus šegitinelas le partizanenge andro Liskov− den o paťiv. Bijo ladž rakinena phureder romňake the dokerena cos paš o Humenne. Dojekhvar, sar odgeľas, savore le daraha užare− pen laha. Kana somas terňi, ada bi pes našťi avka dochudelas.“ Ro− nas, kana lenge na avela dareko te phenel, hoj les o Ňemci zamurdar− mane džuvľija pes buter sprindžarkerenas, buter vakerenas de. Zadžidžiľa o kaťuši, denašiben andro veš, the daralas olestar, hoj mašker peste, hoj so tade, so jekh avrake diňa, aj the la− str. 8

konťa, drdol. O nejakej trvalej nesmela byť ani reč, “ teší sa pani Pavlína.

Je rada, že mnoho vecí dnes rómska žena už môže a nemusí.

Môže rozhodovať sama za seba. Môže sa obliekať ako chce, chodiť kam chce. Rodí v bezpečí nemocnice, nemusí s ponížením a sebaza− prením chodiť po žobraní. „Dnes si ženy myslia, že je to normálne.

Ale za mojej mladosti sme si také zmeny ani nevedeli predstaviť. Tak to bolo dané a tak sa to muselo robiť. Avšak prišli aj zmeny, ktoré sa mi nepáčia, a z ktorých je mi smutno. Rómske ženy už nedržia spolu, hádajú sa, závidia si. Už sa neschádzajú a netešia sa spolu. My sme si aj zaspievali, aj poplakali. Boli to napriek všetkému krásne časy, a to preto, že sme k sebe boli lepší. Viac sme sa navštevovali a boli k sebe srdečnejší. Svet je dnes iný. Som šťastná, že naše deti žijú lepšie, než sme žili my,“ uzavrela rozprávanie o svojich životných skúsenostiach a názoroch pani Pavlína, ktorá patrí do tej malej skupiny Rómov, čo môžu hovoriť o starých časoch našich rómskych predkov.

Číslo 9/2015

SERA − STRANA 8

Čierna v b

Natália Kubičková je 19−ročná tanečnica, ma− turantka a „živá knižka“. Na projekte Živých knižníc sa začala podieľať pred tromi rokmi aj so svojimi rodičmi, na čítaniach hovorí o svojej skú− senosti so životom v adoptívnej rodine.

− TÉMA ČÍSLA: ŽIVÉ KNIHY −

/Kaľi andre parňi luma

Vraví, že keby si ju jej rodičia nezobrali, alebo ke− by jej mama žila, zrejme by žila v osade v Sabino− ve, odkiaľ pochádza a bola by viacnásobnou mat− kou. Biologického otca nechce nikdy spoznať.

Hovorí, že jej dal život, a tým sa to končí. Jej bab− ka bola ochotná sa o ňu postarať, no keď pocho− Narodila sa 28. apríla 1996. „Porodila ma úžasná pila, že sa musí postarať o ďalších Natálkiných sú− žena, ktorá ale bohužiaľ za dva mesiace zomrela na rodencov, súhlasila s adopciou. srdiečko.“ Natáliin otec sa k nej nepriznal, nikdy sa Škola, láska a predsudky o ňu nezaujímal, a tak musela ísť do detského do− „Ako každé dieťa som začala chodiť do škôlky, čo mova. bolo peklo. Prvýkrát som sa stretla s rasizmom, v škôlke sa so mnou deti odmietali hrať. Ocina sa Adopcia Jej adoptívni rodičia skúšali rôzne detské domo− pýtalo jedno dievčatko, prečo je Natálka taká čier− vy, od Bratislavy až po Košice, kde nepochodili. Ve− na, ocino samozrejme odpovedal, že preto, lebo pi− ľakrát spomínajú príhodu, ako prišli prvýkrát do je veľa kakauka. Začala som to tiež používať, ale dl− domova v Prešove a riaditeľka sa ich spýtala, či chcú ho to nefungovalo.“ Na základnej škole si musela podľa vlastných vidieť biele alebo rómske deti. Vtedy jej otec pocho− pil, že to asi nebude až také jednoduché a povedal, slov začať zvykať, že ju ponižujú. Hneď v prvý deň prišla domov s plačom, lebo sa bála reakcií nových že v tom nevidí rozdiel a nech im ukážu oboje.

Natáliinho nevlastného brata našli ako prvé− spolužiakov. Mama jej vtedy dodala silu: „Natálka, si výnimočný človek, pamätaj si to. ho. Natáliu našiel otec v izbe, keď všetky deti spa− li, a ona jediná kričala na celú izbu. Jej mama pô− Nikdy ťa nikto nemôže ponížiť tým, že si čierna, ale− vodne nechcela dcéru, no keď uvidela Natáliu, bo že si Cigánka. Ber to ako veľký dar od mamy, kto− neodolala. Natália je za adopciu veľmi vďačná. rý si dostala a musíš ho so sebou niesť.“ str. 7

vek, ako všetci ostatní, prečo by som sa mala skrývať doma?“ povedala si.

Veľmi jej podľa vlastných slov pomohli aj Živé knižnice. Pridala sa k nim vďaka Janette Mazinio− vej. Priznala sa, že z prvého školenia Živých knižníc vybehla s plačom, príbeh Martina Karena ju veľmi dojal.

Najprv sa nechcela na projekte podieľať zo stra− chu, že na ňu môžu čitatelia reagovať rovnako emo− cionálne. Nakoniec sa ale rozhodla, že je to správna vec. Keď zistila, že vyrozprávaním svojho príbehu môže pomôcť niekomu, kto má možno podobný problém, ale nehovorí o ňom, zmenilo jej to vníma− nie. Uvedomuje si tienisté stránky tejto práce, ale berie ich s nadhľadom. „Viacnásobné čítanie je zložité. Musíte si to v hlave prechádzať stále dookola. Človek sa z to− ho vyrozpráva, to je dobré, ale asi by som to za iných okolností nerobila. Pochopila som však, že tie deti to fakt potrebujú. A nielen deti, ale aj Nový pohľad a Živé knižnice V istom momente pochopila, že sa na to díva dospelí ľudia, ktorí možno v sebe potláčajú nie− z nesprávneho konca. V piatich rokoch začala tan− čo, s čím nie sú vyrovnaní. Podľa mňa je veľa ľudí, covať, neskôr s Lacim Strikeom absolvovala mnoho ktorí majú problémy vo svojom vnútri, a keď uvi− televíznych vystúpení a koncertov, momentálne učí dia takéhoto človeka, možno si povedia: Ja mám deti latinsko−americké tance. „Som normálny člo− ten problém, aj ona ho má, aj on aj on a vlastne Hádzali po nej banánové šupky, zatvárali ju do šatne, na toalety, ubližovali jej kadejako. Zo začiat− ku to nevedela riešiť, pod falošnými zámienkami sa vyhýbala škole aj tréningom, aby nemusela čeliť ši− kane. V deviatom ročníku jej spolužiak povedal, že keď je Cigánka, tak sa má obesiť, lebo on, kebyže je Cigán, tak sa rozhodne zabije.“ V sedemnástich sa prvýkrát zaľúbila a po rok a pol trvajúcom vzťahu sa stretla s rasizmom aj v lás− ke. „Môj priateľ mi povedal, že ak som Cigánka, tak so mnou nemôže chodiť.“ Bolo to ťažké, Natália sa obávala, že podobný problém bude musieť riešiť pri ďalšom vzťahu zno− va. Časom si povedala, že ju to nesmie odradiť. „Po− vedala som si, že mu vlastne ďakujem. Naučil ma, že niekto ťa poníži, ale ty musíš ešte stokrát viac makať na sebe a dokázať mu, že urobil chybu.“

Dojekh džuvľi, Romňi vaj gori mušinelas pal bijavoste peskere ba− la te garuvel andro o dikhlo. Hin man bijavoskere fotki, kaj savo− ren romňen hin dikhlo,“ vakerel Pavlina. Kana sas ňilate kerades, oda sas namištes. Pro šero dikhlo the ginďarde gereki. Adaďives imar phure romňija na hordinen o dikhle the oda but lačhes. The o bala? „Kana peske varesavi Romňi štrihinďa o bala, paľis pal late sako pľetkinelas. Avka pes pal oda vakerelas, prebačinen mange vaš ada lav, hoj hiňi sar lubňi. Hoj peske la o rom na džanel te avri− ľikerkerel, hoj le romeske rozkazinel, hoj hino telethodo. Oda peske na sako džuvľi dovoľinelas. Jekh džuvľa o rom avka marďa, hoj pes štrihinďa. Adaďives imar pes dojekh romňi, phuri vaj ter− ňi, čas uchanel, štrihinel sar korkori kamel. Učesis sas ča jekh – konťa vaj drdolis. Pal varesavi trvalo našťi te jel aňi duma,“ phera− saľol e raňi Pavlina.

Hiňi rado, hoj adaďives pherdo veci romaňi džuvľi šaj kerel the šaj na kerel. Šaj rozginel korkori vaš peste. Šaj pes urel, sar kamel, te phirel kaj kamel. Rodzinel andre špitaľa, na mušinel te phirke− rel te žobrinel le telethoďipnaha. „Adaďives peske dživľija gon− doľinen, hoj oda avka normalnones. Aľe kana somas terňi, pal ajse visaribena amen našťi gondoľinas. Avka oda sas thodo, avka oda mušinelas te jel the te kerel pes. The pre aver sera – avle ajse visa− ribena, so mange lendar phares the na pačisaľon mange. Romane džuvľija imar na ľikeren jekhetanes, dokeren pen the, hamižinen penge. Imar pen nasprindžarkeren, na pherasaľon jekhetanes.

Amen peske zagiľaďam the zarovľam. Prekal savoreste oda sas but šukar vacht, vašoda hoj anglal peste samas lačhe. Navštevinahas maškar peste the samas ke peste lačhojileskere. E luma adaďives imar hinňi aver. Me som bachtaľi, hoj amare čhave dživen feder sar dživahas amen,“ agosrisarďa peskero vakeriben pal peskere dživipnaskere dochudňipena e raňi Pavlina, so perel andre ajsi ci− Modakero visariben Kana duma pal e moda, e raňi Pavlina pherasaľol the bare radi− kňi Romengeri grupa, so šaj vakerel pal phurikano vacht the ro− šagoha vakerel pal visariben, savo pre late sar džuvľijate dopeľa. mano čirlatuňipen.

Andre romaňi čhib thoďas: Stanislav Cina „Adaďives imar o džuvľija na mušinen te hordinel pro šero dikhlo.

kere čhave hin so te chal. Sas lenge avka pherasunes.

Adaďives jekh avrake zavidzinel, o džuvľija jekh avrah dokeren.

Ašaren maškar peste, kas hin feder kher, feder renti. „Kana somas terňi, našťi pen dokerenas, vašoda hoj bi len lengere roma khere marenas. Adaďives e romňi marela peskere romes. Oda pharoji− leskro. E luma hiňi aver. Pašal khera hine bare ploti, sako pes za− phandel. Chibaľinel o sphandľipen, savo amenge le Romenge še− gitinelas te predživel andro vajsavo dživipen,“ dophenel.

O džuvľija maškar peste vakerenas pal savoreste, aľe pal intimno dživipen na vakerenas.Oda na iľinelas. Adaďives oda hino možno fe− der, romane džuvľija the pal ajse veci vakerkeren, vašoda kana len hin ajso pharipen vaj problemos, šaj maškar penge šegitinen. „Kana somas terňi, oda pes našťi vakerelas. Amen le romenca na vakerahas avka, sar adaďives o romňija šaj vakeren. Vakerelas pes ča pal but interesna veci,“ phenel e raňi Pavlina.

So adaďives prekal Pavlina hino jekhfeder visariben andro džuvľi− jakero zaterďipen, andro čirlatuňipen oda sas telethodo. „Adaďives peske e džuvľi rozginel pal savoreste – vaš kaste džala romeste, kaj džala andre buťi. Korkori peske džal te pobešel le kamaratkenca.

Amen mušinahas pes te mangel la fameľijatar the romestar. E džuvľi šaj kerelas ča oda, so lake o rom lačharďa. So lake na pomukhelas, oda sas bijo lav rozgindo. Kana džahas varekhaj le romeha, oda našťi jekh paš aver. Amen mušinas te džal pal murša. Adaďives pes rom la romňaha chuden vastendar. Oda avka amen našťi kerahas anglal aver manuša. Som rado, hoj pes ada visarďa. Aľe kana dživelas miro rom, me phirkeravas pal leste.Oda imar tumen hin andro rat,“ phe− nel the pro mu lake dičhol baro paťiv, so ľikerel ko ada zvikos prekal oda, hoj hiňi rado, hoj adaďives imar oleste avresar.

Číslo 9/2015

− TÉMA ČÍSLA: ŽIVÉ KNIHY/ROZPRÁVKA −

sme na rovnakej lodi, len ona tú loď vedie trošku inak a iným tempom.“ *

*

*

E Natália Kubičková hin 19 berša, khelel, hiňi angle maturita u e džiďi kňižka. Andro projektos vaš o džide kňižňici chudľas te kerel anglo trin berša jekhetane peskra daha the le dadeha, pro ge− ňiben vakerel pal oda, savo hino lakro dživipen andre adoptivno fameľija.

Uľiľas pro 28−to apriľis 1996. “Uľiľom but lačha romňake, savi pro bibacht pal o duj čhona muľas pro jilo.” O Natálijakro dad pal late na geľas, ňikana pal late na kamelas te džanel, u avka musaj sas te džal andro čhavorikano kher.

E adopcija Lakri adoptivno fameľija phirelas pal o but čha− vorikane khera, Braťislavatar dži andro Košice, no ňikhaj peskro na resle. Buterval leperen oda, sar jekhtovar avle andro kher andro Prešov u e šerutňi lendar phučľas, te kamen te dikhel o parne vaj ro− mane čhavoren. Olestar lakro dad achaľiľas, hoj oda na ela avka lokho u phenďas, hoj ov na dikhel o averipen u hoj lenge te sikaven savoren.

E Natalijakre na vlastno phrales arakhle sar jekh− to dženes. E Natálija o dad arakhľas andro kher, ka− na savore čhavore sovenas, u oj korkori kerelas vika pro savoro kher. Lakri daj jekhto na kamelas la čha, no kana dikhľas e Natálija, imar la namukhľas. E Na− tálija but paľikerel vaš e adopcija. Phenel, hoj te la o dad the e daj na ile, vaj te lakri daj ačhiľas te dživel, šaj bešelas andre osada andro Sabinov, khatar hiňi u imar la sas buter čhavore. Le bijologicko dades na kamel te prindžarel. Phenel, hoj lake diňas o dživi− pen u oda hin savoro. Lakri phuri daj la kamelas te lel, no kana dikhľas, hoj musaj te ekrel the paš o aver Natálkakre phrala the pheňa, mukhľas e adopcija.

vore na kamenas te khelel. Le dadestar phučľas jekh rakľori, soske hiňi e Natálka ajsi kaľi, o dad normal− no phenďas, hoj vašoda, hoj pijel but kakao. The me oda chudľom te vakerel, no oda na ľikerelas but.“ Pre zakladno škola pes sar korkori phenel musaj te sikhľol pre oda, hoj la tele dikhen. Pal o jekhto ďives avľas khere rovindos, soske daralas, sar pre la− te dikhena o neve čhavore. E daj lake ole ďivese di− ňas e zor: „Natálka, tu sal bari manušňi, oda te džanes. Ňi− ko tut našťi tele te dikhel oleha, hoj sal kaľi, vaj hoj sal e Cigánka. Oda le sar jekh baro barvaľipen tira datar, savo chudľal u musaj peha te ľidžal.“ Čhivenas andre late o cipi pal o banani, phande− nas la andre šatňa, pre toaleta, but bilačhipena lake kerenas. „Jekhto oda na džanelas, sar te agorinel, chochavelas hoj te na phirel andre škola vaj pro tre− ningi, ča te na musaj sas te marel pes le bilačhipna− ha. Andro eňato berš lake o raklo andal e klasa phenďas, hoj kana hiňi Cigánka, šaj pes te umbla− vel, soske te ov avelas Cigan, murdaďahas pes.“ Kana la sas dešefta berša, jekhtovar ačhiľas ka− maďi u pal o jekh the jepaš berš jekhetanes arakhľas o rasizmus the andro kamiben. „Miro pirano mange phenďas, hoj te som Cigán− ka, paľis manca našťi te phirel.“ Oda sas phares, e Natálija daralas, hoj sajekh problemos paľis ela the te phirela varesave aver rak− leha. Paľis peske phenďas, hoj oda la našťi te ačha− vel. „Phenďom mange, hoj leske čačes paľikerav. Si− khaďas man, hoj vareko tut tele dikhel, no tu musaj šelvar buter zorales pre peste buťi te kerel, hoj leske te sikhaves, hoj kerďas na lačhes.“

O nevo dikhiben pro Džide kňižňici Andro jekh momentos achaľiľas, hoj pre oda di− khel andal o na lačho agor. Pandžeberšengri chud− ľas te khelel, paľis le Laci Strikoha sas pro but tele− vizna akciji u koncerti, akana sikhavel le čhavoren te khelel o latinsko−americka kheľibena. „Som e normalno manušňi, sar savore aver džene, soske man te garuvav khere?“ phenďas peske.

E škola, o kamiben u o bilačho dikheben Sar oj korkori phenel, but lake dine o phiko the „Sar sako čhavoro the me chudľom te phirel an− dre školka, so sas sar andre pekla. Jekhtovar man o Džide kňižňici. Geľas pre lende kana la e Janette arakhľom le rasizmoha, andre školka manca o čha− Maziniovo akharďas. phenďas, hoj andal o jekhto

SERA − STRANA 9

kidipen pal o džide kňižňici prastalas avri rovindos, the ov the ov u hine čačes sam andre sajekh čik, ča oj džal prekal avere dromeha u avere tempoha.“ oda, so vakerelas o Martin Karen sas but pharo.

Text: Daniela Mužíková, foto: Ján Skaličan, Anglunes na kamelas te džal andro projektos da− Andre romaňi čhib thoďas: Erika Godlová ratar, hoj o genavne latar chudena sajekh emociji.

Pro agor peske phenďas, hoj oda hiňi e čači buťi te Živé knižnice majú silu sprostredkovať príbehy kerel. Kana sikhľiľas, hoj prekal o vakeriben pal peskro dživipen šaj žutinel varekaske, kas šaj hin sa− menšín, ako je aj ten Marekov, a to všetkým tým, ktorí by sa s nimi vo svojom živote možno ani jekh problemos, no na vakerel pal leste, oda lake nestretli a ich názor by bol vytváraný len na diňas o aver dikhipen. Dikhel o kale seri andre kadi základe skreslených informácií z médií. buťi, no dikhel pre lende učipnastar.

Projekt Amnesty International Slovensko „Te genel vareso buterval, oda hin phares. Musaj „Neposudzuj knihu podľa obalu“ bol podporený prekal oda te džal sakovar mekh jekhvar. O manuš sumou 4 049,55 eur z Fondu pre mimovládne pes olestar avri vakerel, oda hin mištes, no andre organizácie, ktorý je financovaný z Finančného aver situacija oda na keravas. achaľiľom, hoj ole čha− vorenge oda čačes kampel. U na ča le čhavorenge, mechanizmu EHP 2009 − 2014. Správcom Fondu the bare manušenge, save andre pende kikiden vare− je Nadácia otvorenej spoločnosti – Open Society so andral, u kana dikhen sajekhe manušes, šaj penge Foundation. Cieľom projektu Neposudzuj knihu phenena: Man hin ajso problemos, the la hin oda, podľa obalu je Posilnenie aktívneho občianstva.

u Foto: archív TV JOJ

Statočný Dežko/O tromado Dežkus Jedno rómske kráľovstvo postihlo zrazu nešťastie.

Ešte prednedávnom žili v ňom ľudia pokojne, v priateľstve a mie− rumilovne. Všetko vďaka múdrej vláde rómskeho kráľovského páru.

Aj jediná kráľovská ratolesť, pôvabná princeznička Jolanka, bola sku− točne každému len pre radosť. Avšak práve ona sa stala príčinou ne− čakanej pohromy…

Na Jolanku, ktorej sudičky pri narodení pridelili veľkú krásu a du− chaplnosť aj za troch, akurát odrastenej z detských šiat, začal si brú− siť posledný vyčnievajúci zubáľ černokňažník Kalojilo. Na dva dni le− tu na jeho dotrhanom, špinavom lietajúcom koberci rozprestierala sa jeho zlopovestná ríša – Ježibábeľovo. Tam si žil v zrúcanine staré− ho hradu. Zvyšky končistých veží hrozivo čneli k nebu. K jeho sídlu viedla strmá cesta, plná ostnatých kriakov.

Obitým ďalekohľadom pozoroval Kalojilo z najvyššej veže celý svet! Otočí ním doľava, a už je v Hádajove – traja rozvadení princovia sa klbčia o moc po nebohom otcovi. Napravo, v Ničnerobenkove zas lenivých kráľovských manželov, ktorí nikdy nič nerobia a nuda ich na smrť otravuje. Hentam, v Rozkmotrencoch, rodiny len na seba nadá− vajú a klebetia. Ich klamársku kráľovskú dievku nevie nikto vystáť.

Ech, naničhodné je celé ľudské plemä! – myslí si Kalojilo. Černokňažník Kalojilo bol taký neznášanlivý, že nikoho pri sebe nestrpel! Len veľkého kocúra, čo mu neprestajne na pleci sedel a svojimi fúziskami ho upokojujúco šteklil po brade. Azda aj preto si tak dobre rozumeli, že mu výbuchmi zlosti bol veľmi podobný. Navy− še, do uší mu neustále našepkával všelijaké hnusné, nečisté čary.

Keď rómski kráľovskí manželia dôrazne odmietli vydať za Kalojila jedinú dcéru Jolanku, rozhodol sa, že za trest všetky tvory v ich kraji− ne, do posledného živáčika, premení na nehybné kamenné sochy.

Tak aj urobil.

A vysoké mestské hradby rómskeho kráľovského mesta zas obrá− til na vysokánsku, nepreniknuteľnú burinu. Ak aj čírou náhodou do tých končín ktosi zablúdil, radšej sa hneď bral preč. Tak každého de− silo to spustnuté, prekliate miesto.

Kalojilo zo svojich strigônskych činov zatiaľ vynechal iba princez− nú Jolanku. Mal ju rád, aj keď mu odpoveďou na jeho pytačky bol len jej zunivý odmietavý smiech.

– Nanič dopadne všetko, čo chce byť nasilu spojené! – vyslovila sa nakoniec jasne múdra princeznička.

– Uvidíme! – zasipel cez štrbiny svojho posledného zuba pom− stychtivo Kalojilo. Vzkypel v ňom hnev. Vzápätí bosorák odvliekol nasilu Jolanku do svojho Smutnohradu uprostred Ježibábeľova. Tak− to chcel zlomiť jej odpor. Podobrotky alebo pozlotky! Poviazanú ju dal prikuť k stĺpu na ošarpanom nádvorí.

Posmešne vytŕčajúc ostatný zubisko, ledabolo jej podhadzuje su− chý chlieb a vodu. Škerí sa z jej nemohúcnosti. Pálčivé slnko do prin− cezničky nemilosrdne perie, prudký dážď ju ošibáva zo všetkých strán, mrazivý nočný chlad ňou drgľuje.

Ale ona statočne znáša tieto strádania. Veď ju obaja rodičia vycho− vávali predvídavo – do voza i do koča. Aj teraz si spomenula na ich múdre slová, ktoré neraz opakovali: – V tebe, Jolanka, budú pokra− čovať naše životy. Preto musíš vedieť znášať všetky životné skúšky – dobré aj zlé – tak, aby si sa ukázala našou dôstojnou nástupkyňou!

A odmietnutý čarodejník od zlosti až tak lieta po chodbách a komna− tách svojho hradu. Čarodejnícky odev, posiaty hviezdami a polmesiacmi, za ním rozvieva. Vo svojej čmudiacej dielni pripravuje všelijaké smradľa− vé nápoje a kvapky, ktoré by mu pomohli získať Jolankinu náklonnosť.

Ale nepomáha nič. Ani čaje zo sušených žiab, ani nápoj z rozomletého roha bájneho jednorožca. Jeduje sa, že nevie zlomiť jej odmietanie.

Ako sa stalo, ako nie, po cestách života práve vtedy prvý deň van− droval rómsky mládenec – učeň Dežko. Je statný, dobrého srdca a usmiatej tváre. Ide si, vykračuje, svet sa mu vidí pekný a zaujímavý.

Veď ešte nič zlého v ňom nezakúsil. Vo vrecku opatruje výučný list.

Veru, i vyučený garbiar, čo všakovaké kožené výrobky vyrába, mu− sí po svete tri roky putovať, aby sebe aj ostatným dokázal, či v re− mesle obstojí. Surové kože sa obratne spracúvať naučil, nuž Dežko radostne do sveta putuje. Zvesela si cestou spieva o čiernych očiach rómskych dievčat. Kráča bezstarostne. Ešte netuší, čo ho čaká.

Pristaví sa na lesnej čistinke. Z batôžka vytiahne posúch, čo mu mať upiekla na cestu. Nuž čo, skôr ako sa stane z tovariša majstrom, musí spoznať svet. Spoznať, či v ňom naozaj chlebík má dve kôrky. Aj ako chutí život, keď si v ňom sám. Ujedá si z posúcha, odhrýza – keď tu sa k nemu z lesíka prikotúľa medvedie mláďa. Je ihravé ako on sám. Dežko i na mamkin koláčik zabudne, tak sa zahľadel na medve− díka.

Avšak – čo to? Medvieďa nepozoruje len sám. Oproti sleduje mláďa hroznými, vypúlenými očami ohromné, nevídané strašidlo.

Spredu má hranatú ľudskú tvár a zozadu zvieraciu! Na každej v stre− de jedno trojrohé oko! Od pása nadol, medzi ozrutnými labami, švi− há dlhým šupinatým chvostiskom.

Dežko zamrel, keď obluda oproti nemu ohlušujúcim revom spus− tí: – Uhni mi z cesty, biedny ľudský červík! Prišiel čas obeda a skôr ako i teba zožeriem, dožičím si hento medvedie mláďa!

Zaraz si spomenie na otcovskú radu, s ktorou ho tatko vyprevá− dzal z domu: – Nikdy sa nedaj, synak, keď si v práve!

Rómsky mládenec neohrozene vytiahne spod košele nôž. Nie je obyčajný! Ten, kto ním vedie boj, nadobudne deväťnásobnú silu!

Strýko Michal, povestný majster kováč, ho ukoval v devia− str. 10

Číslo 9/2015

SERA − STRANA 10

MILPOŠ. Robert Dužda žije s manželkou a de− siatimi deťmi v osade pri obci Milpoš, kde nikdy nemali elektrinu ani vodovod. Vodu si miestni be− rú z jednej studne, svietia pomocou sviečok a au− tobatérií. „Chcel by som, aby starosta vyriešil problém s elektrinou a vodou. A ten most a cestu.

Aby deti nechodili špinavé a zavšivavené,“ pove− dal pre SME ako prvé, hoci má iný problém.

Dužda dostal v auguste 2015 pokutu 1 000 eur za postavenie čiernej stavby v osade. Splatiť ju má do konca tohto roka, navyše musí jednoizbovú chyžu aj zbúrať. Odvolal sa a 20. októbra mu staros− ta Milpoša osobne priniesol zamietavú odpoveď. „Vo Vašom odvolaní píšete, že nie ste schopný požadovanú sumu uhradiť v stanovenom termíne a dodržať splátkový kalendár z dôvodu nepostaču− júceho príjmu. Obec Milpoš má od Vás informáciu, str. 9

− REPORTÁŽ/ROZPRÁVKA −

že ste zamestnaný s pravidelným mesačným príj− „Možno to bola jedna rodina a musela byť nejaká dohoda, alebo sú to dohady. Je o tom nejaký do− mom,“ uvádza sa v odpovedi. klad?“ pýta sa. Faktom je, že osada stojí už temer 70 rokov na pozemkoch cudzích vlastníkov.

Bez elektriny a vody 70 rokov Starší ľudia z obce si pamätajú, že po druhej sve− Solárne panely a mraznička tovej vojne nariadili vtedajší radní trom rómskym „Tieto pozemky nie sú vysporiadané a obec ne− rodinám odsťahovať sa dva kilometre od dediny.

Miesto im určil richtár. „Rodičia so starkými bývali disponuje žiadnymi pozemkami, všetko je súkrom− dakedy v dedine. Keď skončila vojna, všetkých Ró− né. Takže je tu problém,“ uznáva starosta Rabatin. mov vysťahovali sem. Ja som sa narodila tu a tu aj Pred šiestimi rokmi všetky rodiny z osady oficiálne bývam,“ uviedla manželka Roberta Duždu Anežka. požiadali o zavedenie elektriny. Neúspešne. „Celá Dnes žije v osade 75 potomkov týchto rodín s tr− rómska osada stojí na cudzom pozemku, ne− valým pobytom v obci Milpoš. Ich spoločným prob− môžeme teda ani žiadať o zavedenie elektriny. Jas− lémom je to, že nemajú šancu kúpiť si pozemky ne bolo povedané, že to musí byť vyvlastnené,“ opakuje starosta Milpoša. pod svojimi domami.

Robert Dužda sa nevzdáva a hľadá možnosti, ako Starosta Milpoša Ladislav Rabatin je mladý a tie− to historické udalosti podľa vlastných slov nepo− svojim deťom poskytnúť bežné vymoženosti tretieho zná. Z dokumentov vie, že v tom čase patril Milpoš tisícročia. Hoci sám píše pracovné výkazy večer pri pod Hanigovce a štatút obce dostal až v roku 1950. sviečkach, deťom a vnukovi zariadil televízny príjem.

tich ohňoch, zakalil v deviatich horských vodách, do kto− rých prisypal trikrát troje magických tajomstiev. A to všetko urobil za mesačného splnu, o polnoci, keď sa prvá hodina dňa stretá s posled− nou. Ten čas má svoje zvláštne kúzlo i moc.

– Ty úbohý Róm, – rozhegalo sa mohutné telo obludy od rehotu.

Vzápätí zrevala z plných pľúc a zahnala sa srstnatou labou na Dežka.

– Už teraz si mŕtvy! So mnou zatiaľ každý svoj boj prehral. I ty sa môžeš pred smrťou posledný raz prežehnať!

Ale Dežko vyťahuje z vrecka gatí všemocnú bylinu päťprstnice, na Jána odtrhnutú. Dokáže všetko živé omámiť. Keď k nej privoniaš, po− riadne ťa oslabí. Vyhodí rastlinu k ňufáku nevídanej ozruty. Očividne ochabuje, len čo sa jej dotkne vôňa vesmírnej sily.

Dežko rýchlo tasí nôž, ostrý ako rybia kosť. Vráža ho do chlpatej hrude obludy – takej objemnej, že by ju piati chlapi neobjali! Keď ohyzda znehybnie, volá na medvedie mláďa, bojazlivo sa trasúce v kríkoch: – Neboj sa, macko, tu už nikto nebude slabším ubližovať!

Medvedík sa naradovane prikopŕcal k jeho nohám, obšmieta sa okolo nich. Oboch vyľakal až náhlivý druzgot. Medvedia mať valí sa k nim a už zdiaľky skučí: – Beda! Pozor! Dajte si pozor, obaja! A ty, nebojácny mládenec, zamier ešte raz smrtiacu čepeľ noža do pravej strany hrude tej beštie! Tam má svoje druhé – hlavné – srdce!

Dežko sa rýchlo obzrel. Ranená ozruta sa tacká k nemu na tuč− ných zadných labách. Všetko nimi dlávi. Prednými labami si zadržuje kvapkajúcu krv. Dežka takmer pripučia jej nožiská. Zachrčí, keď jej junák ešte raz vnorí nôž do útrob. Konečne obluda znehybnie.

Až vtedy si Dežko uvedomil, že stará medvedica sa mu prihovára ľudskou rečou. Ďakuje za zachránený život medvieďaťa. Nezdržal sa, musel hádanku rozlúštiť. – Ako to, mamka, že rozprávate ľudským ja− zykom? – spýtal sa.

– Ako inak!? Veď si predsa vstúpil do rozprávkovej krajiny! – za− smiala sa milá medvedia mama. – Ale nielen preto, mládenček, – do− dala a rozhovorila sa. – Naša princezná Jolanka je neobyčajne predví− davá a múdra osôbka! Istotne sa v čepci narodila, ako sa hovorí. Aj

Číslo 9/2015

v kráľovskej škole bola najlepšou žiačkou. Veľmi skoro pochopila, že keď jej rodičia odovzdajú trón, krajine bude môcť dobre vládnuť len vtedy, keď bude všetkým v nej dobre rozumieť. Aj obyvatelia krajiny budú šťastnejší, keď si budú rozumieť navzájom. A tak sa začala učiť všetky cudzie jazyky. Aj našu reč, zvieraciu. Chodievala k nám a my sme sa zas učili rozprávať sa s ľuďmi. Sám vidíš, že to spoločné vyu− čovanie bolo užitočné!

Keď si Dežko pýta radu, ako sa vymotať z tohto lesa, medvedica sa tuho zadumá: – Dielo, ktoré začneme, treba vždy dokončiť. Zdolal si jednu veľkú prekážku, a preto si celkom iste poradíš aj s ďalšími. Eš− te na teba čaká veľa práce! Na deň cesty odtiaľto je Ježibábeľovo, ríša černokňažníka Kalojila. Ten zaklial rómske kráľovstvo a všetky živé bytosti premenil na kamene. Ušetril iba princeznú, pretože sa do nej zaľúbil. My sme boli v čase kliatby, našťastie, ukrytí. Nezasiahla nás.

– A princezná sa mu vari podvolila?! – vykríkol Dežko.

Medvedica sa naňho usmiala. – Práve že nie! Nepodvolila sa! No pretože jeho dvorenie odmietla, pripútal ju na svojom hrade o hru− bizný stĺp, ktorý siaha azda až do pekla, k čertom! Drží ju tam o hlade a smäde. Lenže ona je nielen pekná, ale aj vytrvalá. Odoláva všetkým trápeniam a čaká, kedy ju niekto vyslobodí. My, čo sme sa pred kliat− bou čarodejníka zachránili, roznášame smutnú správu po okolí a hľadáme záchrancu. Ale zatiaľ sa nijaký nenašiel… No, ktovie…?

Keď si tak nebojácne skolil obludu, možno by si ochránil aj princez− nú a zachránil nešťastný rómsky národ!

– Ale ako to dokážem? – rozpačito zajachtal Dežko. Pomohol by hneď, je to príčinlivý mládenec. Lenže čarovať nevie. Nemá nič, iba mimoriadnu silu v ramenách. Tak je, Dežko je mocný, pružný ako struna.

– Dežko! – teplo sa pozrela naňho medvedia mamka. – Ponesiem ťa k hrozivému strigônskemu kráľovstvu Ježibábeľovu na vlastnom chrbte. A dám ti tri divotvorné zrniečka čarovnej byliny žeň−šeňa. Zís− kala som ich od svojej babky. Ona sa k nim dostala v ďalekej indickej zemi, odkiaľ priputovali tvoji prví predkovia až sem. Keď bola moja

Autobatériu ako jediný zdroj elektriny dobíja cez so− lárny panel zo strechy drevenice. Ešte nedávno používal generátor na benzín, ale toto riešenie je úspornejšie. Poradil mu ho majiteľ neďalekej píly.

Duždovci chovajú prasce a uvažujú o tom, že dajú na strechu viac solárnych panelov. Mohli by si tak dovoliť aj mrazničku, dokonca práčku. Prepočty už majú urobené a otec rodiny je presvedčený, že to bude fungovať.

Tvrdý trest Rodina sa tešila, že otec získal prácu a pravidel− ný príjem, aj keď iba vo výške minimálnej mzdy. Ro− bert Dužda pracuje v osade ako asistent osvety zdravia. „Prvé, čo urobil po nastúpení do práce bo− lo, že za svoje peniaze kúpil cement a opravil stud− ňu. Ohradil ju drevenými doskami, ktoré pravidel− ne opravuje. Hoci je bez elektriny, mobil má stále zapnutý a nabitý," povedala koordinátorka národ− ného projektu Zdravé komunity Lenka Nazarejová.

babka, Veľká Medvedica, ešte mladá, zabávala v indickom kniežacom cirkuse svojimi tancami maharadžu Ibrahima.

– A ako sa dostala z Indie až k nám? – spýtal sa Dežko.

– Neskôr ju vymenili do Európy za arabského koníka Balvaja – Vetríka. Ním sa otec nášho rómskeho kráľa pýšil na poľovačkách a konských dostihoch. Tak vidíš, kde všade zavial život medveďa… Aj do ďalekých končín, ktoré si napokon obľúbi. Už by z nich ani on, ani jeho deti neodišli… – dobrácky mu vysvetlila medvedica.

– Lenže ako si s tými zrniečkami poradím? – vzdychol Dežko.

– Hodíš o zem prvé. Pomôže ti dostať sa ponad zamknuté brány Smutnohradu. To druhé prehltneš, až keď už budeš vnútri. No a tre− tie? – medvedica sa na Dežka pozrela a nedopovedala. Vedela, že pred ňou stojí múdry chlapec. Sám sa dovtípi.

S rómskym mládencom i s malým medvieďaťom na huňatom chrb− te švihá medvedica deň i noc! Nakoniec zastala pred veľkou zamknu− tou hrdzavou bránou. Tam Dežko vytiahol z vrecka prvé zrniečko a šmaril ho o zem. Hneď pred ním máva peruťami mohutný orol!

– Nasadaj! Rýchlo! Kým sa nerozplynie čarovná chvíľa! – prudko kyvoce veľkými krídlami a schúleného Dežka vynáša temer až nad oblaky. Potom sa strmhlav vrhá na nádvorie, k stĺpu, kde nevládne ovísa polomŕtva princezná.

– Vydrž! Vydrž, krásavica! – usilovne ju preberá k životu Dežko. – Prišiel som ti pomôcť! – Tým istým nožom, ktorým premohol netvo− ra dvoch tvárí, prerezáva ľahko ako maslo, povraz hrubý sťa päsť.

Reťaze láme holými rukami! Taký je mocný! Ani mu nebolo treba druhé zrniečko žeň−šeňa prehltnúť!

V tom okamihu odrazu všetko vôkol zastrel rozviaty strigônsky plášť. Jeho cípmi, rozkrídlenými sťa blany netopiera, plieska rozhne− vaný Kalojilo! Čo krok to skok, trieli k Dežkovi a k princeznej.

– Ako si sa opovážil vniknúť do môjho hradu?! Dotknúť sa princeznej, ktorá patrí iba mne? – chrlí výčitky z bezzubých úst starigáň a slinami strieka okolo jediného zubáliska v jedovatej papuli. str. 12

− REPORTÁŽ/ANTIKVARIÁT −

Podľa Nazarejovej má Dužda podporu svojho zamestnávateľa vo všetkom, čo robí. Robert Dužda ale porušil stavebný zákon a postavil svojej dospe− lej dcére s dieťaťom jednoizbový domček. Starosta Milpoša sa o domčeku dozvedel od čierneho sta− vebníka. „Ešte keď len rozmýšľal nad stavbou, bol aj na obecnom úrade a rozprával o tom. Ja som mu to striktne zakázal. Pozemok nie je obecný, súkromní vlastníci nesúhlasia a on aj napriek môjmu upozor− neniu a radám začal načierno stavať. Keby bol po− stavil čiernu stavbu na svojom pozemku, dá sa do budúcna zlegalizovať,“ vysvetlil svoj postoj.

Trest je tvrdý, ale starosta Rabatin si myslí niečo iné. Podľa neho je pokuta tisíc eur za postavenie domčeka o výmere 24 m2 primeraná. „My sme rieši− li tú najnižšiu pokutu. V konaní som mu nariadil aj odstránenie stavby, nieže len pokutu. Zoberte si, že keď niekomu poviem, že nemôže stavať, že je to cu− dzí pozemok a on aj napriek tomu postaví. Na to je tu stavebný zákon, aby sme sa podľa stavebného zá− kona riadili.“ Veď môžu odísť Milpoš má 680 obyvateľov a zdá sa, že žiadnu ví− ziu. Územný plán obec zo zákona mať nemusí, a tak ho ani nemá. O peniaze na výstavbu nemôže žiadať, lebo nemá pozemky a nikto ich podľa starostu ani nepredá. „Čo oni spravili preto, že by sa mali lepšie?

Už roky sa bavíme dokola, pozemky jednoznačne nie sú ich. Vlastníci nesúhlasia,“ opakuje Rabatin.

Milpoš sa nedostal ani medzi prvých 150 obcí zoznamu obcí s podrozvinutou rómskou populá− ciou, ktoré budú z eurofondov v novom programo− vom období prioritne podporené. Bez súťaže budú podporené neďaleké Jarovnice, Lipany, Pečovská Nová Ves, Ostrovany aj okresné mesto Sabinov. Mil− poš nie. Rómovia z osady bez vody a elektriny sa ocitli až na 470. mieste v zozname. „Nevidím tu možnosť. U nás máme viacerých obyvateľov, ktorí nemajú pozemky. Mladé rodiny, keď si nemali kde postaviť domy, odišli. Nikto ne− hovorí, že v tej istej obci, kde som sa narodil, si mu− sím aj postaviť,“ uzatvára starosta obce Rabatin. *

*

*

Milpoš. Robert Dužda dživel la romňaha the deš čhavenca andre romaňi vatra Milpošiste, kaj šoha na sas elektrika the vodovodos. Paňi penge cirden andal jekh chaňig, švicinen le momeľenca the autobaterijenca. „Me bi kamavas, aj o sta− rostas amenge rozthovel o problemos le elektrika− ha the paňeha. The oda phurt le dromeha. Aj te amare čhave na phiren melale the džuvale andre škola,“ phenďa pedal SME sar jekhto prekal oleste, hoj les hin aver problemos.

O Duždas chudňa augustoste 2015 pokuta 1 000 euri vaš oda, hoj ačhaďa kalo ačhaviben an−

SERA − STRANA 11

dre vatra. Mušinela te poťinel dži agor ada beršeste, the mušinel jekhkhereskeri chajda te aravel. Diňa o odvolaňije the 20. oktobroste Milpošiskero sta− rostas leske osobnones anďa odčhivkerdo odphe− ňiben. „Andro tumaro odvolaňije irinen, hoj nabiri− nen mangle love te poťinel dži o terminos the te zľi− kerel kotorošno kaľendaris, bo tumen nane ajso prijmos. O gav Milpoš chudňa tumendar informaci− ja, hoj buťarkeren the dojekh čhoneste chudkeren o love,“ irinel pes andro odpheňiben.

Bijo elektrika the paňi 70 berša Phureder manuša andal o gav ľikeren pre goďi, hoj pal dujto lumakero mariben sthode akurutna ura− doskere šerale zvičiňiben, aj pen trin romane fameľiji traden duj kilometri gavestar. O than sikhaďa o richta− ris. „Miro dad the daj bešenas le phurenca varekana čirla andro gav. Kana agorisarďa o dujto lumakero mariben, savore Romen tradne adaj. Me uľiľom adaj the adaj bešav,“ phenďa Robertoskeri romňi Anežka.

Adaďives dživen andre vatra 75 čhave andal ola fameľiji the hin len zoralo zaterďipen andro gav Mil− poš. Lengero jekhetano problemos hino, hoj len na− ne možnosťa te cinel peske thana tel peskere khera.

Milpošiskero starostas Ladislav Rabatin hino ter− no the ala čirlatune ačhibena na prindžarel. Doku− mentendar džanel, hoj akor sas o gav Milpoš pritho− do tel Hanigovce the o gav pes lestar ačhiľa dži berš 1950.“ Gondoľinav, hoj oda sas ča jekh fameľija the mušinelas te avel varesavo dovakeriben, vaj oda hine ča ajse vakerkeribena. Hino pal oda varesavo dokla− dos?“ phučel pes. Faktos imar hino, hoj e vatra ter− ďol 70 berša pro than, so hino le cudzen dženen.

Zoralo trestos Andre fameľija sas baro radišagos, hoj o dad res− ľa buťi the prijmos, prekal oleste hoj ča andro mini− malno lovengero učipen. Robert Dužda buťarel an− dre vatra sar sasťardo osvetovo asistentos. „Elšino, so kerďa, kana zuchudňa te buťarel, vaš peskere lo− ve cinďa cimentos the prikerďa e chaňig. Obthoďa la le kaštune latenca, the dojekhvar len prikerkerel.

Prekal oleste, hoj hino bijo elektrika, o mobilos les hin zapňimen the hino nabito,“ phenďa projek− toskeri koordinatorka vaš nacijakero programos Saste komuniti Lenka Nazarejova.

E Nazarejova peske gondoľinel, hoj o Robert Dužda hino lačhes ľikerdo andre peskeri buťi.

O Robert Dužda phagľa o ačhavibnaskero zakonos the ačhaďa peskra bara čhake le čhavoreha jekh− khereskero kheroro. O starosta pes olestar dodžan− ľa le Robertostar. „Mek kana ča gondoľinelas, hoj kamel dareso te sthovel, sas pro gavutno urados the vakerelas pal oda. Me leske oda zorales zakazin− ďom. O ačhavibnaskero than nane gavutno, ola ma− jiteľi na kamen aj vareko pre lengere thana dareso ačhavel, the jov prekal oleste zachudňa te ačhavel o kher. Kana bi o kher ačhaďas pre peskero than, oda bi pes delas paľis nasigeder te zlegalizi− nel,“phenďa o starostas.

O trestos hino zoralo, aľe o starostas peske gon− doľinel vareso aver. Palavindos lestar hiňi e pokuta ezer euri vaš kher so hino buchlo 24 m2 primeri− men. „Amen rozginas ajsi jekhcikneder pokuta. An− dro ačhiben leske thoďom pre goďi aj odčhivel o ač− haviben, na ča e pokuta. Avka kampel te gondoľi−

nel, kana varekaske phenav, hoj našťi ačhavel, vašo− da hoj adaj hino cudzo than, the ov prekal oleste ač− haďa o kher. Vaš oda hino adaj ačhavibnaskero za− konos, aj palavindos lestar keras.

Sem šaj džan Andro Milpoš dživen 680 manuša the nane adaj žadno vizija. O gav na musaj te majinel o uzemno planos le zakonostar the vašoda les nane. Love pe− dal khera našťi mangel, bo nane ačhavibnaskere thana the ňiko len na kamel te bikenel. „So jon ker− de pedal oda, aj pes lenge dživel feder? Imar but berša vakeras pal oda, o thana nane lengere, o maji− teľa lenge na kamen te bikenel,“ phenel mek jekhvar o Rabatin.

Milpoš pes na dochudňa maškar 150 gava, so len hin telethoďi romaňi populacija, kaj andal euro− fondi džana love andro nevo programovo vacht the ala gava ena anglunes ľikerde. Bijo suťaža ena ľiker− de ajse gava sar Jarovnice, Lipany, Pečovska Nova Ves, Ostrovany the thamutno foros Sabinov. O Mil− poš na. O Roma andal vatra bijo paňi the elektrika ačhile pro 470. than andro zoznamos. „Na dikhav adaj možnosťa. Amen hin buter ajse manuša, so len nane thana. Terne fameľiji, so len na sas kaj te ačhavel o kher, odgele adarik. Ňiko na phe− nel, hoj andro jekhto gav, kaj uľiľom, mange muši− nav te ačhavel o kher,“ agorisaľol starostas Rabatin.

Text a foto: Ingrid Ďurinová, Andre romaňi čhib thoďas: Stanislav Cina Text bol zverejnený a prevzatý z portálu www.romovia.sme.sk

Khameskere tabli the marchuňi „Ala thana nane lačhes zathode the le gaveste na− ne vajsavo aver than pedal ačhaviben, savoro vare− kaske iľinel. Vašoda oda problemos,“ phenel sta− rostas Rabatin. Anglal šov berša savore fameľiji vatratar oficijalnones mangle vaš e elektrika. Na de− las pes. „Calo romaňi vatra terďol pro cudzo than, vašoda našťi mangas vaš elektrika. Oda sas jasnones phendo, hoj o thana mušinen te avel zathovkerde,“ phenel mek jekhvar Milpošiskero starostas.

O Robert Dužda pes na zdel the rodel aver možnosťa sar te del peskere čhavenge ajse bežna veci, so peren andro trito ezerberš. Prekal oleste, hoj korkoro irinel buťakere ľila raťate paš o mome− ľa, le čhavenge the vnukoste skerďa o televizijakero signalos. La autobaterija dobijinel prekal kha− meskeri tabla, so hiňi opral dachos. Na sas oda čir− la, so les sas benzinoskero generatoris, aľe ada rozthoviben hino tuňeder. Šegitinďa leske avka jekh majiteľis, so les pašes hin gatros.

O Duždaskeri fameľija ľikerel le baľičhen the gondoľinel pal oda, hoj pro dachos thovena buter khameskere tabli. Paľis šaj zapojinen the marchuňi the pračka. Savoro prerachinde the fameľijakero dad džanel, hoj oda savoro šukar džala.

Svinia v čiernobielom s podtitulom Slovenskí Rómovia a ich susedia. Taký je názov monogra− fie o komunite Rómov, ktorú napísal a odžil si antropológ prof. David Z. Scheffel z Thompson Rivers University v Kamloops v Kanade. Nebýva už zvykom dokonca ani u antropológov, aby pre svoju výskumnú rolu prijali dobrovoľný dlhodobý pobyt v komunite, ktorú mienia opísať a analyzovať.

David Z. Scheffel prijal túto výzvu a spolu s manželkou, ktorá v osade za− ložila škôlku a s deťmi, ktoré navštevovali miestnu školu, sa načas

Antikvariát

presťahoval do dedinky Svinia. Hneď v úvode sa rozhodol, že jeho pobyt nebude striktne výskumný. Nedával Rómom povestné ryby, ale chcel, aby si vyrobili udice a tie ryby si nachytali sami. Nie všetko sa podarilo, ale prispel k hlbšiemu poznaniu rómskej problematiky tak, že mnohé jeho zá− very a poznatky môžu slúžiť ako návrhy na realizáciu konkrétnych zmien.

Kniha vyšla najprv v angličtine v roku 2005 a o štyri roky neskôr v sloven− skom preklade. Je ťažké zhrnúť výsledky výskumu v pár riadkoch, určite tak urobili oveľa fundovanejšie recenzenti po jej vyjdení. u Ilustračná fotografia: J. Ferenc Autor prichádzal do Svinej aj ďalšie roky a k slovenskému vydaniu napísal doslov, ktorý zhrňuje, čo sa stalo od jeho odchodu. Nie je optimistický, skôr naopak. Autor konšta− tuje, že po formálnom ukončení kanadsko−slovenského projektu zameraného na zlepšenie životného prostredia rómskeho obyvateľstva vo Svinej prešla väčšina aktivít a in− štitúcií vybudovaných v rokoch 1998 – 2003 pod kontrolu obecného úradu. „Išlo hlavne o škôlku a komunitné cen− trum priamo v osade, ktoré mali slúžiť ako integračné mos− ty pri práci s rómskou mládežou. Po rôznych personálnych zmenách škôlka naďalej funguje, ale dôležité prvky sa vy− tratili. Napríklad zapojenie rómskych rodičov do denného režimu prakticky zmizlo a hygienické zariadenie, ktoré umožňovalo naučiť malé deti používať splachovacie zácho− dy a umývadlá s tečúcou vodou, bolo uzavreté. Komunitné centrum sa premenilo na kanceláriu pre terénnych sociál− nych pracovníkov. Plánované bohoslužby, pre účely kto− rých bol vybudovaný malý amfiteáter, sa neuskutočnili ani raz a celý komplex sa rozpadá. Katastrofálny stav, v akom sa nachádzali rómske byty a chatrče koncom minulého de− saťročia, sa ešte zhoršil.“ A tak ďalej, a tak podobne. Bol by

som veľmi rád, keby miestne zastupiteľstvo v Svinej ostro protestovalo proti opisu, ktorý tu znova publikujem po profesorovi Scheffelovi a napí− salo, že odvtedy je to ináč, lepšie, segregácia neprebieha, napätie medzi gadžovskou komunitou a cigánmi sa zmenšuje, snažíme sa im pomáhať, nedorozumenia sa vytrácajú... no proste z oboch strán sme sa rozhodli ísť si naproti a nie proti sebe.

Nie sú iba „zlí cigoši“ a iba „zlí gadžovia“. Obidve skupiny majú vlast− né skúsenosti s tou druhou a prekonať zášť nie je jednoduché. Zvlášť v čase, keď sa situácia vyhrocuje vo všeobecnosti. Ale Slováci, a autor hovorí v tomto zmysle aj o Čechoch, akoby v tomto viedli. „Slováci a Če− si sa mi zdajú výraznejšie xenofóbni ako ostatní a to sa prejavuje ich prí− stupom ku všetkým cudzincom, nielen Rómom. Cítim to vždy, keď prekročím hranice medzi Slovensko a Poľskom, Ukrajinou alebo Ma− ďarskom. Ľudia na tej druhej strane robia na mňa dojem, že sú otvore− nejší, prívetivejší a veselší ako Slováci,“ povedal antropológ D. Z. Schef− fel v jednom rozhovore. Žiaľ, taký dojem má aj pisateľ týchto riadkov.

Kde sa podela proklamovaná ústretovosť k cudzincom, k iným? Stratili sme ju po ceste za šťastnými zajtrajškami? Ba čo viac, šťastné zajtrajšky sa vzďaľujú, problémov pribúda, starý kontinent akoby kopíroval prob− lémy malej obce Svinia, o existencii ktorej ani netuší. Preto treba pozor− ne čítať práce, akou je Scheffelova monografia. V Svinej je obsiahnutá Európa a jej problémy sú problémami tohto krásneho kontinentu.

Možno trochu ináč nastavené, ináč štruktúrované. Svinia nie je pome− novanie, Svinia je symptóm, ako hovorí profesor.

Ladislav Volko David Z. Scheffel: Svinia v čiernobielom, Slovenskí Rómovia a ich susedia, Centrum antropologických výskumov, Prešov 2009, 305 strán.

Číslo 9/2015

str. 10

– Žijem na tomto hrade už tisíc rokov, ale ešte som sa s ta− kou drzou opovážlivosťou nestretol! – udrel čarodejník čarodejníc− kym plášťom princeznú i Dežka.

Vtedy chce Dežko prehltnúť tretie ženšenové zrniečko. Ej, to je ale smola! Akoby bolo živé! Najprv mu z vrecka gatí vypadlo a potom ho nie a nie na zemi nájsť. No černokňažník je šikovnejší! Predbehne ho.

Zjavne pachtivý, aj teraz chce mať, čo mu nepatrí! Schytí zrnko a otvá− ra oduté gamby. Rýchlo zrnko prehltne.

Tak. Ale, chvalabohu, milé deti, sme v dobrej rozprávke! A tam, moji milí, je už raz tak, že šľachetné sily nikdy nepomôžu ničomníkovi. Aj teraz je to tak – zrniečko v papuli čarodejníka napúcha, rastie a rozpí− na sa… Naťahuje strigôňovi líca, až roztrhlo bosoráka na dvoje!

Už iba za dve hrste kolomaže z neho zostali pri princezniných no− hách. A k Dežkovi sa pomaly sype čierny prach, čo zostal zo strigôn− skeho lietajúceho plášťa.

Sám osud poslal Kalojila do ničoty, pretože už nemohol strpieť je− ho zlo…

Iba vtedy Dežko začul, ako ktosi na bránu škraboce. Dnu sa dobý− ja. Ale veď sú to jeho starí známi! Medvedica s ťarbavým malým mac− kom! Znova mu nastavila svoj mocný chrbát a vedno s princeznou ich dopravila do prebudeného, odkliateho rómskeho kráľovstva. Všetci sa k mladému kráľovskému páru šťastne zbiehajú. Bolo že tam rados− ti, výskotu a ujúkania!

Oslavy trvali desať dní a desať nocí, ak do nich zarátame i svadbu statočného Dežka s princeznou. Záchranca Jolanke tuho prirástol k srdcu. A veru, nie len pre jeho krásu a silu.

Múdra rómska princeznička dobre vedela, že získala oveľa viac, ako iba Dežkovu driečnosť. Jeho statočnosť a nebojácnosť, ochotu biť sa za pravdu druhých, pomáhať iným z nešťastia a veľkú milotu – po− vahu pravého hrdinu. Takého ženícha by nenašla medzi nijakými princami a boháčmi celého sveta!

Vari si mohla Jolanka k ozajstnému šťastiu želať viac? *

*

*

An dri jekh romano thagaripen ačhiľa pes jekhvareste baro bi− bacht.

Mek anglo nasikh pe leskere bešutne manuša lošanenahi smiribne dživipeske. Savoro paľikerde e goďaver rajarel romane thagaripne rom romňaha. Taj jekh thagaripňi čhajori, e šukar krajaskiňa Jolanka, sja sakoneske čak upri lošadipen. Čak akor oj ačhila odi, kandar aja naužardo baro bajo...

Upri Jolanka, savonake o drabarde džuvľa dine ki pro uľipen o ba− ro šukaripen taj goďi vaš o trin, akana barlinďi andar o čhavorengere rondi, lija peske te morel jekh agorutno avri dikhlo dand o vražuno o Kalojilo. Upro duj ďivesa adathar peskre cheveskro, taj melalo urňi− salo pokrovcos, sja leskri choľarďi rajipen – e Vražuneskri phuv. Odoj bešelahi andro jepaš phagerdo hrados. O phagerde veži džan ki o ňe− bo. Ki leskro kher džalahi o banďardo drom, pherdo morde karne.

E phagerde kukeriha dikhelahi o Kalojilo andral i bari veža dži dur upro vilago! Visarďa pašeder pre bangi sera, taj andro o Vasekin than, – imar hin trin krajasa pe maren vaš o zoraľipen pal olengro mulo dad. Čače seraha, andro o Ničnakereneskro than, dikhel lušastave thagaripne rom romňaha, san marde andral ňičnakeriben. Taj odoj, andro o Najekhetaneskro than, o fameľija jekh pre aver čak vesekedi− nen the na lačho jekh pal aver vakeren. Lengera chochaďa thagaripňi čhaj na džanel ňiko the lačharel – ech, na lačhi hin sa e manušengri fajta! – gondoľi nahi o Kalojilo.

O vražuno Kalojilo sja ajsavo najhatarimasko, hoj ňikas uzi peste na likerlahi avri! Čak le bare kocuri, so sja leske sajekh logindo upro peskro phiko u pre chorenca les šukares čalavelas tel o muj. Šaj vašo− da avka lačhe avenahi avri, hoj leske choľamen maripneha sne sajekh.

The vašoda, hoj andro kan leske vakerlahi barsave choľikerne, bi− bachtale pokeribena.

Kana o romane thagaripno rom romňaha na dine le Kalojilo peskri jekh čhaj e Jolanka, phenďas peske, hoj savore džide andri lengro than, dži ando agorutno dživdo, visarela upre bichalade barune soški− ci. Taj avka kerďa.

Taj o uče forengere fali visarďa upri pre baro na prekal gelo čar.

Kana čak avka adode andar o duripe avla, feder pe sigutnan lija het.

Avka daranďiľas sakones odo mukhľimo, košto foro.

O Kalojilo andar pre vražune keribena mukhja čak la krajaskiňa Jolan− ka. Kamelas la, the te vaš peskro mangavipen sja le čak lakero asaviben.

– Upre ňisoste perel savoro, so kamel pes te ovel zoraha jekheta− ňarkerel, – phenďa pro agor e goďaver krajaskiňori.

– Dikhaha! – sipinďa maškar pro jekh dand o Kalojilo. Choľaďas pes. Taj mindžar o vražuno cirdel zoraha la Jolanka andro pro Naloša− dohrado – maškar o peskro Vražunoskro than. Ajso kamľas te phagel lakro na kamibe. Lačhes vaj na lačhes! Andro trasta la diňa te demel ko, thulo kašt upro meľaľi udvari. Čhivel lake andro asaviben čak o šuko maro taj paňi. Mekh asal la− tar, hoj peske naštik šegitinel. O kham upri krajaskiňori bijileskeran thabol, o brišind la marel sa seraha, o ratuno šil izdraľol. Čak oj tromaňipan hordinel savoro mariben. Te čak la daj dadeha parvarnahi mišto – ando verda taj ando vurdo. The akanak pe lake le− perďa lakre goďi lava, save na jekhvar vakerenahi: – Andre tute, Jolan− ko, džana dureder amare dživipena! Vašoda site džanes te hordinel tele savore dživipnaskere zumavibena – federa the goredera – avka, te tut sikhaves amara paťivakera manušňaha!

Taj o cirkime vražuno andal i bari choľi čak avka urňisaľol pal o chodbi taj komnati peskro hrados. O vražuneskre gada, upri save sne o čercheňa taj jepaščhona, pal leste phurdel. Ando pro moraldo kher, kisitinel varesave khandle pijibena, save leske te šegitinen la Jo− lanka te resel. Čak hoj na šigitinel nič. Aňi o paňa andar o šuke žambi, aňi o pijiben andar o šing jekhšinguneskro graj. Choľarel pes, hoj ňič na džanel te phagerel lakro čhiviben.

Sar pes ačhiľa, sar na, pal o dživipena droma avka akor phirlahi o romano čhavo – o sikhľaverdo Dežkus. Hino zoralo, učo, lačhoji− leskero taj asando mujeha. Džal peske, phirel, e luma dičhol leske šu− kar taj interesantno. Them dži akanak ništ nalačho na zumaďa. Andre choluja ľikerel peskro sikhľardo ľil. Čačes, the sikhľardo cipano, so kerel o buťa le cipoha, site phirel lumaha trin berš, te peskre taj avrende sikhavel o džanľipen peskre vasteha. La cipaha džanel mište te kerel, avka o Dežko lošaneha phirel pal e luma. Dromeha peske giľavel pal o kale romane čhajakere jakha.

Džal bi e briga. Mekh na džanel, so les užarel.

Upri vešeskero thanoro pes ačhol. Andral e cachra cirdel peske e ma− rikľi, savi leske pekja e daj upro drom. No so, sigeder sar pes ačhľa si− khľaverdonestar o lačho majstros, site prindžarel e luma. Arakhel avri, kaj andri leste hin čače le mare duj morši. Taj sar kerel o dživipen, te sja korkoro. Chal peske peskri marikľi, chal – taj kana pe upro vešoro aja ki ISSN 1338−3027

leste o terno ričhoro. Sja bi briga, sar jov.

O Dežko the pro dajakeri marikľi bisterela, avka dikhelahi upri o cikno ričhoro. Šaj hoj – so hin oda? Na dikhel upre ričhoreste korkoro. Upri aver sera upri di− khel upro cikno ričhoro le bare jakhenca the o baro, mekh na dikhlo daravuno. Hin le duj parsuma – anglal manušeskro muj the palal džvirinakro. Upri sako maškaral pal jekh trineseregri jakh! Andar o dereko telal, maškar o bare pindre, marel dugone mačhuna porjaha.

O Dežkus ačhija sar merdo, kana o da− ravutno paš leste andar e phrado muj vi− kaha, so čhinel o kana, mukhel avri: – Dža mange andar o drom, čoro manušeskero kirmo! Aja o vacht ko dilutno chaben taj sikheder sar the tut cha, da mange oda terno ričhoro!

Mindžar prindžarel upro dadeskerko godžaver lav, savoneha le ľidžalahi o dad andar o kher: – Šoha tut na de, miro čha− vo, kana hin tut čačipen!

O romano čhavo tromadan cirdel avri telal o choluj e čhuri. Nane sikhľipni! Oda, savo pes laha marel, chudel eňavar bare− der zor! O phraleskro phral o Michali, šun− do majstros maškar o harťa, la kovinďa avri andro eňa jaga, kaľinda andro eňa žuže heďikane paňa, andri savende thoďa trival trin magicka garuvipena. Taj oda savoro kerďa upri jepaš rat, kana pe e jekhto ori ďivestar arakhel e paluňaha. Odole vacht hin pro garude keribena the zor.

– Tu čoro Rom, – gindiňa pes o baro tešto le daravutne andar o asaviben. Taj mindžar kerďa bari vika andar o pherde buke taj tradinďa pe pre bare vasteha upro Dežkus. – Imar kanak sjal merdo!

Manca dži akana sako peskro o mariben khelďa tele! Taj te tut šaj tuke anglo meri− ben palunan keres keresto! Čak o Dežko cirdel avri andaro cholo− vjatar upro Jano čhindi but zoraľi čar, e pančanguštakri. Džanel savoro dživdo te diľiňarel. Te kikidel o čar ki o nakh, na− šaves e zor. Čhivel o čar ki o nakh la bara daravutne. Upro dikhiben našavel peskri zor, čak so pes čalavel latar lumakeri zor.

O Dežko minďar cirdel e čhuri, saňi sar o mačhuno kokal. Čalavel la andri zoralo koľin – ajse bare, hoj panč murša na džanlahi te kiki− del! Kana e bari džungaľi ačhel bareskeri, vičhinel upro terno ričhoro, savo pes darando izardel andri buri: – Ma dara tut, ričhoro, adaj imar ňiko na kerla e dukh la bizorakenge!

O ričhoro pes lošane kidinďa ki leskre prenge, chučkerel uzal len− de. So duje daraďa avri o siťardo phageripen. Oda le ričhoneskri daj denašlahi ki lende taj imar dural vičhinel: – Ač! Merkin! Merkinen so duj džene! Taj tu, nadaratuvno čhavo, mekh jekhvar de tiri maraďi čhuri andri čačuni sera koľin la beštijake! Odoj la hin lakro dujto – an− gluno – jilo!

O Dežkus sig dikhja pal peste. E dukhaďi bari džungaľi pe kidel ki leste, upro palune bare pre. Savoro phagerďol. Anglune prenca peske ikerel e rat, so lestar čujoe. Čak−čak pe kiden pal o Dežkus leskre bare burňika. Zorales vičhinel, kana leske o čhavo mekh jekhvar del e bari čhuri andro koľin. Pro agor e bari dživina ačhel. Čak akor peske o Dežo lija andri goďi, hoj e phuri ričhuňi vakerel manušeskere vakeribnaha. Paľikerel vaš o ratindo dživipe e terne ričho− ro. – Sar oda, daje, hoj vakeren manušengera čhibjaha?– phučel pes.

– Sar aver! Them tu thode o pindre andri paramisakero phuv! –asa− nďa e lačhi ričhoneskri daj. –The na čak pr’oda, čhavoro,– phenďa u va− kerel dureder. – Amari krajaskiňa, e Jolanka, hin bares gondoľinďa taj goďaver manuškiňa! Odija pes istan andro čepcos uľiľa, sar pes phenel.

Taj andri thagareskri sikhľardi sja najfeder. Džanlahi, hoj kana lake o dad the e daj dena o thagaripen, o than najfeder kerela avri čak akor, kana andri late sakoneske lačhe haťarela. Taj o savore bešutne andre oda than aven bachtale, kana jekh avre pen achaľon. Taj avka pes ačhiľa te sikhľol savore naprindžarde čhiba. Taj amari čhib, e džverikaňi. Phir− lahi ke amende taj the amen sikhľarďam te vakerel le manušenca! Kor− koro dikhes, hoj ada jekhetano sikhľariben sja chasňardo!

Kana peske o Dežkus mangľahi o goďaver lav, sar pe te phirel avri andar ada veš, e ričhori daj peske zoralo duminel: – O kerďipen, savo pe kezdinel, site sakovar agorisaľole. Kerďal tele jekh bari torda, the vašoda tu čačes kereha the avrenca. Mekh upri tute užarel but buťi!

Upro jekh ďives drom adastar hin o Vražuneskro than, o rajipen la vražuno o Kalojilo. Ov pokerďa o romano thagaripen taj savore dživ− de džene visinďa upro bare bara. Thovkerďa čak la krajaskiňa, vašoda, hoj la kamel. Amen sjam andro oda bibachtalo vacht mišto garudo prekal leskre vražba. Nahudňa amenge.

– Talam oj na kerlahi, so o vražuno kamlahi?! – vičhinda o Dežkus.

E ričhoskri daj pe upri leste bares asanďa. – Puntošne avka! Na ker− lahi! Čak vašoda, hoj les na kamelahi, phanďa la upre ki o zoralo kašt, savo pe thovel dži ki o bengeskero phuv, ki o benga! Kerel la odoj bi o chaben the trušaha. Čak oj hin na čak but šukar, ta kaj bares zoraľi an− dro gindo. Birinel avri savore dukha taj užarel, kana la vareko mentine− la avri. Amen, so arakjam anglal o vražuno kerďipen, ľidžan oda naloša− do nevipen pal avruno. Rakhľom o rakhado. Kaj dži akanak pes mek ňi− savo na arakhja… Čak, ko džanel…? Kana tut ajso nadarutnan murdar ďa, šaj šegitineha the lake, taj arakheha o bibachtalo romano nipo!

– Ta sar oda kera? – ladžavo phenďa o Dežko. Šegitinlahi mindžar, hin oda lačho čhavo. No čak o vražune buťa te kerel na džanel. Nane le ňič, čak bari but zor andro phike. Avka hin, ov hin zoralo the čalav− no sar e huri.

– Dežku! – taťan upre leste dikhja e ričhoneskri daj. – Me ľidža tut dži ko vražunoskero thagaripen, o Vražunoskero than, upro miro du− mo. The dava tut trin pokerde ženšenostar ďivore. Uštidivďom len khatar e miri phuri daj. Oj pes ki lende uštidinďa andari indicko phuv, khatar phirenahi tire jekhto manuša dži adode. Miri phuri daj, Bari Ričhori sar sja mek terňi, bašavenahi andre indicko cirkusi peskre kheľibena anglo maharadžo Ibrahim.

– U sar avla andal e Indija dži ade, ki amende? – phučla o Dežko.

– Paľis la valinde andri Europa vaš o arabsko grastoro Balvajoro.

O dad amara romane thagar leha thovkerelahi avri sar barikane andri

pro khurengro, the sja gizdavo prekal leske upre chudkeribe taj grastane prastaňibena. Avka dikhes, kaj o dživipe lidžal o ričh… Taj andro durut− ne phuvja, save paľis kamel. Imar andar lende na kamenahi te džal ňi ov, ňi o leskre čhavore… – lačhipnaha le Dežkuske vakerlahi e ričhori daj.

– Ta so me mange odole ďivorenca šegitina? – darunan phenďa o Dežko.

– Čhiveha ki phuv o jekhto. Šegitinla tuke te uštidel pe upral phandľi phuterďi Nalošadohrado. Oda aver chasa akor, kana imar aveha andre.

Taj o trito? – e ričhoreskri manušňi pe upro Dežo dikhja, taj na phenďa ňišt. Džalanlahi, hoj angli late hin goďaver čhavo. Korkoro ov džanlahi.

E romane čhaveha taj le cikne ričhoro upro dumo sik džalahi e rič− hori daj ďives the rat! Pro agor terdžinďa anglal o učo phandlo trastuno vudar. Odoj o Dežko cirdel andral o cholov pro jekhto ďivoro taj čhiďa les ki phuv. Jekhvareste anglal leste phakavel le phakenca baro orlo.

– Beš! Sikh! Te pe na našavel adija čulori! – hurňaľol bare phaken− ca the hordinel le bešte Dežko dži opral o chmari. Pales bare zoraleha tele, upri bari dvora, ko buchlo kašt, uzi savoneste bizoraľipe e phan− dľi, jepaš muľi, krajaskiňa figinel.

– Ľiker! Ľiker avri, miri šukarori! – barimaskan la prelel o Dežkus. – Avľom tut te šegitinel! − Odola bara čhurjaha, savonaha angl’oda ando duj muja bibachtarďa le čurago, čhivel sar čhil o šelo thulo sar e du− mukh. O lanca čhingerel nange vastenca! Ajso hin zoralo! Aňi len na kampela o dujto ženšenostar ďivoro te ľiginel!

Andro’da sigutno savoro uzal učharel le vražunoskero gerekos.

Leskre agorenca, sar o raťakro dživindo phakenca, hurňaľol o choľar− do Kalojilo! So uštar, oda chučkeripen, siďarel ki o Dežkus the ki e krajasiňa čhaj.

– Sar tut tromaľinďal te avel andro miro hrado?! Te čalavel pes la krajaskiňatar, savi kampjol čak mange? – thulan dilikane andar o leskero bidandengero muj the čhungarda čuljon paš pro jekh dand.

– Dživav upr’oda hrados imar ezero berš, mek man ajsava tromaha na arakhjom! – marďa o vražuno la vražunoskero gereko upri krajasi− ňa the o Dežko.

Akor o Dežko kamľahi te ľiginel o trito ďivoro. Ej, bari bibacht! Sar te ovlahi dživdo! Jekhto leske peja avri andar i posoťi andi cholov, pale le na taj na upri phuv te arakhel. Čak o vražuno sja sigeder! Hin jeketo.

Dikhado bokhalo, the akana kamel oda, so nane leskro! Chudel o ďivo− ro te phutarďa peskre vušta. Sig o dživoro chal.

Avka. Čak, paľikeras le Devleske, šukar čhavore, mek hoj sjam andri lač− hi paramisi! Taj odoj, mire šukarore, imar hin sakovar avka, kaj o lač− he voďeskere zorja šoha naštik šegitinen e mosaribnoske. The akana hin avka – o ďivoro andro vražunoskro muj vazdel, buchľarel, bar− jol… Cirdel le vražuneskere čhama dži kana le bibachtale na phagerel upro jepaš!

Imar čak duj burňika kolomaža lestar ačhine uzi e krajaskiňakre pre. Taj ko Dežoskere peja tele čak kalo praho, so a čhila le vražunoskere hurňaldo gereko.

Korkoro dživipnaskro bacht−bibacht cidinďa le Kalojilo andro ňi− sostar, vaš oda, hoj imar naštik dikhelahi pro leskro na lačhipen… Čak akor o Dežkus šunďa, sar vareko marel upro vudar. Andre kamel.

Them oda hin leskre phure prindžarde! E ričhoskri daj le cikne thule rič− horo! Pale diňa peskro zoralo dumo u le la krajaskiňaha ľidžana andro uštime upre romano thagaripen. Savore denašen ki o terno thagareskro dujdžene. Sja odoj baro lošaďipen, rasaľiben the giľavipen!

O lošaďipena elahi deš ďivesa the deš raťa, the ki lende thovas the o bi− jav le tromade Dežkus la krajaskiňaha. O mentopiskro la Jolankake igen zorale bararďas ki o jilo. The čačes, na čak pre leskero šukaripen the zor.

E goďaver romaňi krajaskiňori mište džanlahi, hoj andro dinavibe lake peja buter sar le Dežoskro šukaripen. Leskro tromaďipen taj na− daravipen te marel pes pro avrenge čačipen, te šegitinel avrenge ando bibacht, the pro kedvešno taj višeleto čačeskro vitejziske. Ajsa terno na arakhjahi maškar ňisave krajasa the barvale upri luma.

So peske e Jolanka ki e bari bacht mek mangel buter?

Rómsky nový list − nezávislé kultúrno−spoločenské noviny Rómov na Slovensku od roku 1993 do augusta 2008 viedla Daniela Hivešová−Šilanová, ktorá sa rozhodujúcou mierou pričinila o ich udržanie a rozvoj.

Vydavateľ: Združenie JEKHETANE−SPOLU, sídlo združenia a redakcie: Jarková 4, 080 01 Prešov, ( a fax: 051/7733439, e−mail: redakcia@jekhetane−spolu.org, www.jekhetane−spolu.org, šéfredaktor: R. Čonka. Jazyková korektorka: I. Ďurinová. Redakcia Prešov: Jozef Ferenc, Roman Čonka (conka@jekhetane−spolu.org), Daniela Obšasníková (zástupkyňa šéfredaktora). Spolupracovníci redakcie: Detva: Braňo Oláh (( 0948/503 907, 1brano1@azet.sk), Liptovský Hrádok: Ingrid Ďurinová (( 0905/897 754). Preklady do rómskeho jazyka: Erika Godlová. Sadzba: Martin Hajduk. Tlač: Rotaprint Košice.

Náklad: 3000 ks. Evidenčné číslo 375/08.Objednávky novín prijíma redakcia. Neobjednané rukopisy a fotografie nevraciame. Redakcia si vyhradzuje právo krátenia, jazykovej a štylistickej úpravy príspevkov čitateľov. w Uverejnené názory sa nemusia zhodovať so stanoviskom redakciew Realizované s finančnou podporou Úradu vlády Slovenskej republiky – program Kultúra národnostných menšín 2015.

Obnovu technologického vybavenia na vydávanie novín podporilo Ministerstvo vnútra SR, Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity.

Za obsah projektu zodpovedá výlučne občianske združenie Jekhetane – Spolu, uzávierka čísla: 16.október − 31. októberw