Romano 05 2015

5/2015

3

Ročník 25 Nepredajné

u Johann Trollman v roku 1933 vyhral nemecké majstrovstvá. Maľba: Jozef Fečo

Rómsky nový list – nezávislé kultúrno−spoločenské noviny Rómov na Slovensku

Zdravie si treba chrániť. No sú ochorenia, ktoré predvídať nemôžete a ohlásia sa vtedy, keď to neča− káte. Vtedy sa môže stať, že sa nevyhnete pobytu v nemocnici. Týždeň v takomto prostredí vás donúti premýšľať nielen o svojom zdraví, ale aj o tom, že veľa vecí v zdravotníctve nefunguje.

Keď sa mi deň pred prvým májom ozvala bolesť v pravej časti brucha, nemyslel som hneď na to naj− horšie. Bolesť však neustupovala, ale ani sa nestup− ňovala. „Profesor“ Google mi napísal, že ak by to bolo slepé črevo, mal by som teplotu a vracanie.

Uisťoval som sa, že to nič nie je. Keď však bolesť ne− ustupovala, vybral som sa na pohotovosť. Odtiaľ rovno do nemocnice na chirurgiu. Stále som dúfal, že pobyt v nemocnici, a nedajbože operácia, nebu− dú nutné. Keďže som nemal všetky príznaky na zá− pal slepého čreva, nechali ma v nemocnici na pozo− rovanie.

state ho nepotreboval nikto počas celého môjho pobytu. Stačila kartička poistenca. Keď nahodila moje údaje do systému, dostal som na podpis pa− pier s navrhovanou liečbou. Systém jej natiahol eš− te staré údaje z čias, keď som býval ešte s rodičmi.

Upozornil som na to, no sestrička len odvetila, že papier je vytlačený, a nebude ho predsa prerábať.

Pravdivé údaje o človeku zrejme až také podstatné pre lekárov nie sú.

hmatom zisťoval moju diagnózu. Podľa výzoru to bol chlap po šesťdesiatke a pripomínal mi postavu Fantomasa. Či to bol naozaj „slepák“, nevedel určiť a odišiel. Po pár minútach sa vrátil späť a opäť mi tlačil na brucho. „Pozrieme sa na to zvnútra,“ ozná− mil mi a už opäť kráčal von z izby. Opýtal som sa ho, či je teda operácia nutná. Zastavil sa, trochu sa vrátil a pokojne povedal: „Ak mi podpíšete papier, ope− rovať nebudeme.“ „Ste predsa lekár a musíte ve− dieť, či je operácia nevyhnutná,“ odpovedal som mu. Otočil sa a bez slova odišiel.

Rozhodol som sám?

Asi som mal šťastie, ale dostal som jednoposte− Cigán a cigánča ľovú izbu hneď oproti recepcii, kde sedia zdravotné Stačí kartička poistenca Po chvíli za mnou prišiel ošetrovateľ a už ma od− Keď sestrička vypisovala moje prijímacie papie− sestry. Steny boli tenké, a tak bolo počuť takmer re, nepotrebovala môj občiansky preukaz. V pod− všetko. Po chvíli za mnou prišiel lekár a opäť po− vádza na sonografické vyšetrenie brucha. str. 3

SERA − STRANA 2

− SPRÁVY/SLOVENSKO −

Rómski záhradníci zaujali UNESCO

u Ilustračná fotografia J. Ferenc

Bratislava 2. augusta (TASR/RNĽ) – Obnoviť inštitút podpredse− du vlády SR pre ľudské práva a národnostné menšiny, prijať zákon o životnom partnerstve, ale aj verejný záväzok desegregovať vzdelá− vanie. To sú niektoré z opatrení týkajúce sa ochrany ľudských práv, ktoré predkladajú politickým stranám členské organizácie Iniciatívy Slovensko pre všetkých a vyzývajú ich, aby sa k nim prihlásili vo svo− jich politických programoch pred parlamentnými voľbami 2016.

Opatrenia sú rozdelené do šiestich oblastí – ochrana ľudských práv, rómska menšina, zamestnanosť a sociálne veci, LGBTI ľudia, práva žien, migranti a ľudia so zdravotným postihnutím. „Iniciatíva je o Slovensku, v ktorom sa každý človek môže cítiť dobre a rešpektovane. Podporuje zmenu toho, ako zmýšľame a ho− voríme o tejto krajine a o rozmanitých skupinách ľudí, ktorí v nej žijú. Základným cieľom je, aby mali všetci rovnakú šancu viesť život, aký považujú za dôstojný a hodnotný. Slovensko pre všetkých preto podporuje zmeny v zákonoch a politikách, ktoré k tomuto cieľu smerujú. Základným východiskom iniciatívy sú ľudské práva a rešpekt. Práve ľudské práva sú prostriedkom, ako v spoločnosti za− bezpečiť rovnováhu a rovnocennosť v zaobchádzaní so všetkými obyvateľmi a obyvateľkami krajiny. A hoci sa niektoré práva môžu v istých situáciách dostať do konfliktu (napríklad právo na slobodu vierovyznania rodičov vs. právo dieťaťa na prístup k informáciám o reprodukčnom zdraví, či právo na slobodu prejavu vs. právo ne− byť diskriminovaný), ľudské práva poskytujú rámec na hľadanie spravodlivej rovnováhy medzi nimi,“ píše sa v memorande.

Predkladané návrhy opatrení nadväzujú na memorandum, ktoré členovia Iniciatívy Slovensko pre všetkých zverejnili na začiatku má− ja. Ako sa píše v materiáli, ktorý je uvedený na stránke Centra pre et− nicitu a kultúru, navrhovaný sumár opatrení nepredstavuje všetky kroky, ktoré je potrebné prijať. „Ich prijatie by však výrazne pomo− hlo vytvárať Slovensko, v ktorom sa každý človek môže cítiť dobre a rešpektovane,“ píše sa vo vyhlásení.

(TASR/RNĽ) – Pole s peknou zeleninou zdobí lokalitu Grodzin neďaleko Hanušoviec. Miesto je dobre známe Rómom z okolia.

Navštevujú ho pravidelne už nie− koľko rokov. Získalo si ich totiž farmárčenie. Na svoje tohtoročné výsledky sú pritom mimoriadne hrdí. Pýšia sa ukážkovou úrodou, no i nevšedným medzinárodným ocenením.

Pretvoriť Rómov na šikovných farmárov sa podarilo občianske− mu združeniu Svatobor. Pracuje s nimi už niekoľko rokov naprí− klad pri Hanušovciach a v neďale− kom Rudlove. „Naša spoločná činnosť je zameraná na výsev a vý− sadbu liečivých rastlín, zeleniny a ovocných stromčekov. Venuje− me sa ďalej okopávkam, spraco− vávaniu úrody, hnojeniu či výro− be kompostu,“ približuje činnosť združenia Štefan Straka.

Farmárčenie za účasti Rómov je súčasťou vzdelávacích projek− tov. Časť úrody si odnášajú do− mov, zvyšok ponúka združenie na lokálny trh. „Ak si naši spo− lupracovníci môžu niečo privyro− biť, je to pre nich veľmi cenné a sú radi. Čerstvá zelenina je zasa obohatením ich jedálneho lístka, pestujú ju aj v domácom prostre− dí, nielen u nás. Sme teda radi, že si zakladajú i vlastné záhradky,“ konštatuje Straka.

Rómov podľa jeho ďalších slov nezamestnáva iba záhrada. V spo− lupráci so Svatoborom sa naučili vyrábať aj metly z brezového prú− tia a ciroku. „V budúcnosti by sme radi skúsili v lokalite Rudlov chov rýb, konkrétne pstruhov.

Aby sme to vedeli realizovať dobre, musíme ešte dokončiť sta− vebne úpravy vodnej nádrže, kto− rú sme tam postavili,“ ozrejmuje Straka ďalšie plány.

Radšej pestovať ako zame− tať ulice Združenie Svatobor rozvíja úspešný záhradnícky projekt aj so starostami, kňazmi a učiteľmi. „Na východnom Slovensku je to− ho času už 21 lokalít, kde sa snažíme o rozvoj záhradníckych zručností Rómov. Od roku 2006 sme zapojili do aktivít 120 róm−

skych dobrovoľníkov, rôznych vzdelávacích akcií sa zúčastnilo približne 1 000 ľudí. Skrze nich sa nám podarilo zamestnať vyše 100 osôb zo skupiny dlhodobo neza− mestnaných,“ vyčísľuje Straka.

Na Grodzine je v týchto dňoch dobrá nálada. Úroda je ukážková, teplé počasie si však žiada častej− šiu závlahu. „Staráme sa o záhra− du tu aj doma, baví nás to. Máme poruke cibuľku, petržlen, mrkvu, paradajky... Naučili sme sa tu pes− tovať bez použitia chémie či ume− lých hnojív,“ hovorí Rudlovčanka Jana Bužová. Záhrada podľa nej baví Rómov viac, ako zametanie ulíc či chodníkov. „Máme tu dobrý kolektív, snažíme sa všetci.

Každý prichádza z domu vždy s nejakou príhodou. Pracujeme tu, ale vieme sa pritom aj povese− liť, je to do istej miery aj relax.“ Projekt zaujal v zahraničí Chýr o záhradníckom projek− te sa dostal pred časom za hrani− ce Slovenska. Združeniu Svato− bor udelí v tomto roku Organizá− cia Spojených národov pre vzde− lávanie, vedu a kultúru (UNE− SCO) svoju Konfuciovu cenu za gramotnosť, ktorú založila v spo−

V oblasti ochrany ľudských práv sa okrem výzvy na obnovenie funkcie podpredsedu vlády pre ľudské práva a menšiny uvádza aj návrh prijať nový zákon o Národnom stredisku pre ľudské práva, ktorý by mal zabezpečiť finančnú nezávislosť tejto inštitúcie. Mimo− vládne organizácie považujú takisto za dôležité vytvoriť nezávislý in− špekčný orgán, ktorý by preveroval možný rasový motív pri po− dozreniach zo spáchania trestných činov, mučenia a krutého zaob− chádzania zo strany polície.

Prístup k vode i podpore zdravia Prístup k pitnej vode je základným ľudským právom, ktorého za− bezpečenie je predpokladom dôstojného života v moder− str. 7

OľaNO si cení výsledky práce Petra Polláka.

KDH má k jeho práci výhrady

Číslo 5/2015

počiny najmä vysvetľovať. Na otázku, či by OĽaNO túto pozí− ciu zobralo aj po voľbách, Ma− tovič odvetil, že jeho hnutie sa chystá do vlády. „Myslím si, že nebudeme v opozícii, takže to− to neriešim. Určite ale neľutu− jeme, že sme to vzali. Išlo o prejav, že sa vieme správať zodpovedne a nebojíme sa ani zrejme najzložitejšieho problé− mu SR,“ dodal šéf Obyčajných.

Pollák si však musel počas svojho pôsobenia vypočuť aj kri− tiku. Napríklad predstavitelia KDH odkázali, že Rómov nespá− ja, ale ich rozdeľuje a že napätie medzi majoritou a Rómami sa zvýšilo. Jeho návrhy označili za marketingové, nie systémové.

Po Pollákovom odvolaní volala Rómska iniciatíva Slovenska, podľa ktorej zneužíva funkciu na politické ciele OĽaNO. Jeho odchod chcela aj Strana rómskej únie na Slovensku, lebo vraj problematiku nijako nerieši.

Slovenské OZ ocenia za pro− gram Romano Barado, ktorým Svatobor podľa UNESCO pomá− ha slovenským Rómom „preko− nať sociálne vylúčenie a využívať svoje základné ľudské práva“, pričom „aplikuje vysoko inova− tívny koncept spájajúci environ− mentálnu udržateľnosť so škole− ním v oblastiach výživy a zamest− nania“.

Veľvyslankyňa a stála delegát− ka SR pri UNESCO Klára Novotná vo svojom stanovisku uviedla, že „slovenský príklad zaujal medzi− národnú porotu UNESCO i čín− skych spolutvorcov ceny tým, ako dokázali vlastným pričinením zmeniť nomádsky – kočovný – spôsob života tradične založenej početnej skupiny rómskych obča− nov na východnom Slovensku, konkrétne v Prešovskom kraji“.

Prestížnu medzinárodnú cenu od jej založenia v roku 1967 udelili už viac ako 460 projektom a pro− gramom vládnych i mimovládnych subjektov na celom svete. Ďalšie ocenenia: V 6. ročníku Nadácie Orange získalo združenie prvé miesto v kategórii komunitného rozvoja.

Združenie získalo aj ocenenie Gypsy Spirit v roku 2012 v kate− górii mimovládna organizácia.

Kde pôsobia: Združenie realizuje svoje snaženie v 2 hlavných stredis− kách. Sú nimi: • komunitné stredisko Grodzin (pri Hanušovciach nad Top− ľou) – tu je poskytovaná po− moc pre ľudí z Hanušoviec nad Topľou, Ďurďoša, Bystrého a Vyšného Žipova; Konfuciova cena • komunitné ekocentrum Malin− Ďalšie dve organizácie pôso− ka (v obci Rudlov) – na tomto biace v Mozambiku a na Srí Lanke mieste sú poskytované služby dostanú Cenu gramotnosti kráľa pre ľudí z obcí Rudlov, Soľ, Sedžonga, udeľovanú s podpo− Čaklov, Hlinné a Zamutov rou Južnej Kórey.

Foto: J. Ferenc

u Ilustračná fotografia J. Ferenc

(TASR/RNĽ) – Opozičné hnu− tie OĽaNO je pripravené v pred− volebnej kampani prezentovať aj prácu splnomocnenca vlády pre rómske komunity a poslan− ca Národnej rady SR Petra Pollá− ka (OĽaNO). TASR to potvrdil lí− der hnutia Igor Matovič s tým, že Pollák má dobré výsledky a treba ich voličom podať. „Musíme o tom hovoriť, le− bo ľudia si myslia, že rómska problematika sa vyrieši, keď zra− zu na ulici neuvidia Róma,“ od− kázal Matovič. Dobrých vecí, ktoré Pollák presadil, je podľa jeho slov veľa. „Najodvážnejším krokom bol zákon, podľa ktoré− ho každý dlhodobo nezamest− naný si sociálnu dávku musí od− pracovať. To sa týka hlavne Ró− mov. Peter Pollák sa nebál s týmto zákonom pred Rómov predstúpiť,“ zdôraznil Matovič.

Ako presne bude kampaň Polláka vyzerať, zatiaľ jasné nie je. Splnomocnenec bude svoje

lupráci s Čínou. Rovnakú cenu získajú dve mimovládne organi− zácie z Čile a Madagaskaru boju− júce proti analfabetizmu. Svato− boru ju teda udelia ako jedinej organizácii v Európe. „Ocenenie od UNESCO vyplý− va zo skutočnosti, že komisia, ktorá zasadala vo Francúzsku, vníma ako prospešné to, že sa u bývalých kočovníkov snažíme podporovať rozvoj ich zručností pre prácu s pôdou. Sme radi, že si to niekto v zahraničí všimol,“ podotkol Straka s tým, že okrem medzinárodného uznania získa Svatobor aj finančnú odmenu vo výške 20 000 dolárov (približne 18 400 eur). Tieto prostriedky chce použiť na nákup osív, ovoc− ných stromov a novej záhradníc− kej techniky.

Ako súvisí gramotnosť so zá− hradníctvom, vysvetľuje Straka na prístupe medzinárodnej organi− zácie. „Za gramotného človeka sa nepovažuje už len ten, kto vie čí− tať, písať, počítať, prípadne nará− bať s počítačom, ale aj ten, kto má praktické manuálne zručnosti pre prácu s pôdou. Sami sme boli prekvapení, že pojem gramot− nosti má ako keby až takýto širší obsah.“ UNESCO udelí Svatoboru i ďalším organizáciám prestížnu medzinárodnú cenu vo svojom parížskom sídle 8. septembra, keď si svet pripomenie Medziná− rodný deň gramotnosti. Jeho toh− toročnou témou je „gramotnosť a udržateľné spoločenstvá“, kto− rou sa podľa vyhlásenia UNESCO riadila medzinárodná porota aj pri návrhu laureátov tohtoroč− ných cien.

„Rómskych strán sú desiat− ky. Niektoré fungujú za úče− lom, aby v čase volieb správne motivovali ľudí v rómskych osadách, a potom to takto vy− zerá. Nechce sa mi ani komen− tovať bludy takýchto ľudí,“ rea− goval vtedy Matovič.

Chýba odpočet Podpredsedníčka KDH Miro− slava Szitová poslala ešte začiat− kom júla premiérovi Ficovi list. Žiada o informáciu o plnení vlád− neho uznesenia č. 1/2012 z 11. januára 2012, ktoré sa vzťahuje na plnenie Stratégie SR pre in− tegráciu Rómov do roku 2020. „Vládou prijaté uznesenie určuje viacero aktivít, ktoré sa mali reali− zovať a explicitne stanovuje na rokovanie vlády predložiť Moni− torovaciu správu plnenia straté− gie, ktorá mala byť každoročne predkladaná do 15. februára. Za tri roky sa tak nestalo,“ konštatu− je v liste. Podľa Szitovej neboli vy−

pracované a predložené na roko− vanie vlády ani nové akčné plány na roky 2015 – 2020 pre jednotli− vé oblasti do 31. 12. 2014. „Vláda SR od roku 2012 až doteraz žiadnu správu o čin− nosti splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity neprero− kovala. Rovnako nerokovala o Stratégii SR pre integráciu Rómov do roku 2020, čím po− rušila uznesenie vlády SR č. 1/2012. Za tri roky vláda ne− rokovala o realizácii žiadnych verejných politík v prospech integrácie marginalizovaných rómskych komunít. Činnosť Splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity, ako porad− ného orgánu vlády SR, je tak vládou nekontrolovaná a neko− ordinovaná. Vláda sa zbavuje zodpovednosti a tento prístup umožňuje extrémistickým hnu− tiam prehlbovať v spoločnosti rasizmus a neznášanlivosť,“ upozornila Szitová.

Otvorený list Vážený pán predseda vlády, dovoľujeme si Vás požiadať o informáciu o plnení vládneho uznesenia č. 1/2012 z 11. januára 2012. Uznesenie sa vzťahuje na plnenie Stratégie Slovenskej republiky pre integráciu Rómov do roku 2020. Predmetné uznesenie určuje viacero aktivít, ktoré sa majú realizovať a explicitne stano− vuje podľa bodu C.4 „predložiť na rokovanie vlády monitorovaciu správu plnenia Stratégie Slovenskej republiky pre integráciu Rómov do roku 2020 každoročne do 15. februára“ a podľa bodu C.5 „vypracovať a predložiť na rokovanie vlády aktualizované (nové) akčné plány na roky 2015 – 2020 Stratégie Slovenskej republiky pre integráciu Rómov do roku 2020 pre ob− lasti: D.2.1 Oblasť vzdelávania, D.2.2 Oblasť zamestnanosti, D.2.3 Oblasť zdravia, D.2.4 Oblasť bývania do 31. decembra 2014“.

Zároveň Vás upozorňujeme na skutočnosť, že Štatút splnomocnenca vlády Slovenskej republiky pre rómske komunity schválený uznesením vlá− dy Slovenskej republiky č. 308 z 27. 6. 2012 v čl. 4 odsek 2) stanovuje, že splnomocnenec v spolupráci s ministrom vnútra každoročne do konca marca predkladá vláde správu o svojej činnosti vrátane činnosti úradu a o dosiahnutých výsledkoch za obdobie predchádzajúceho roka.

Vláda Slovenskej republiky pod Vaším vedením od roku 2012 až dote− raz žiadnu správu o činnosti splnomocnenca vlády SR pre rómske komuni− ty neprerokovala. Rovnako tak nerokovala o Stratégii Slovenskej republiky pre integráciu Rómov do roku 2020, čím porušila uznesenie vlády SR č. 1/2012.

Vláda SR pod Vaším vedením nerokovala ani o realizácii žiadnych verej− ných politík v prospech integrácie marginalizovaných rómskych komunít. Činnosť Splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity, ako poradného orgánu vlády SR, je tak vládou nekontrolovaná a nekoordinovaná. Máme za to, že sa tak Vláda SR zbavuje zodpovednosti za riešenie problematiky začlenenia rómskych komunít do spoločnosti a rezignovala na zlepšenie spolužitia majoritnej populácie s Rómami. Tento prístup umožňuje extré− mistickým hnutiam prehlbovať v spoločnosti rasizmus a neznášanlivosť.

− SPRÁVY/SLOVENSKO −

SERA − STRANA 3

POLITIKA: Rómske strany pôjdu do volieb spoločne, pre Rómov chcú lepšiu budúcnosť (TASR/RNĽ) – Strana rómskej únie na Slovensku (SRÚS) a Stra− na rómskej koalície (SRK) pôjdu do budúcoročných parlament− ných volieb spoločne. Dohodli sa na tom 22. augusta v Košiciach, kde podpísali koaličnú zmluvu.

Cieľom je, aby sa mala rómska menšina na Slovensku lepšie. „Poučili sme sa z minulého ob− dobia, už máme toho dosť, aká je situácia v oblasti neriešenia róm− skej problematiky. Konečne sa na− šli dve rómske strany so spoločný− mi cieľmi,“ vysvetlil pre TASR pred− seda SRÚS František Tanko. Poli− tické strany chcú spoločne bojovať proti diskriminácii, nezamestna− nosti a rozkrádaniu eurofondov.

Strany majú naplánované ďal− šie stretnutia, na ktorých budú hovoriť o kampani. Volebný pro− gram chcú vypracovať do konca novembra. „Chceme prioritne spájať na Slovensku potenciál rómskych voli−

čov v budúcich národných voľbách.

Vedie nás k tomu poznanie, že za obdobie 25 rokov riešenia otázky rómskeho bytia, spolunažívania, sociálnych problémov, či fungova− nia v iných oblastiach života spoloč− nosti, životné podmienky Rómov nepretržite stagnujú, dokonca sa zhoršujú,“ uviedli v spoločnom vy− hlásení predsedovia oboch strán.

Malé úspechy či projekty pod− ľa Gejzu Adama a Františka Tanka v podstate nemenia životy a po− stavenie Rómov ako menšiny.

Podľa ich slov ide len o komunit− né úspechy, ktoré nemajú výraz− ný vplyv na vnímanie Rómov ako rovnocenných občanov spoloč− nosti, v ktorej prevládajú negatív− ne postoje, šíria sa xenofóbne vášne, predsudky, rasizmus a ne− návisť. „Dnes je viac ako nutné hovoriť o týchto otázkach nielen na úrovni majority, ale najmä na úrovni samotnej rómskej komu− nity, aby tá dokázala pochopiť si−

tuáciu, načrtla víziu budúcnosti a nového myslenia a dala najavo, že sme schopní spolunažívať v multikulturálnom občianskom priestore, čo je nevyhnutné a zna− mená východisko pre celú spoloč− nosť,“ uvádza sa vo vyhlásení.

Strana dá priestor na kandi− dátke odborníkom, vzdelaným Rómom, mladým ľuďom, ženám a každému, kto o to prejaví záu− jem a dokáže byť prínosom nie− len pre Rómov, ale aj pre celú spoločnosť, ktorej tiež záleží na tom, aby sa otázka tzv. rómskeho problému už konečne otvorila v rovnocennej diskusii s občan− mi, nie sa zneužívala v prospech majoritných strán. „Bolo dosť kadejakých odbor− níkov, ktorí sa na tejto téme roky priživovali a doposiaľ priživujú.

Sami vidíme, že nefunguje, ak naši schopní a vzdelaní Rómovia kan− didujú za majoritné strany. Strana SRK a strana SRÚS sú presvedče−

né, že moment, kedy dokážeme prevziať spoluzodpovednosť za svoje životy, za svoje konania, za svoje rodiny a deti, už nastal. Od− mietame sa trieštiť a zavádzať tak Rómov. Nedopustíme, aby sa pri každých voľbách zneužívala zlá so− ciálna situácia a nevedomosť Ró− mov. Nebudeme podporovať tých, ktorí roky svoj národ predá− vali iným pre svoj osobný prospech. Nechceme s takýmito ľuďmi spolupracovať a akokoľvek ich podporiť. Obe strany sú však otvorené spolupráci s ľuďmi, ktorí sú ochotní podporiť Rómov v ich snažení a ktorí ich dokážu nielen podporiť, ale aj sami prispieť k po− zdvihnutiu života Rómov. Teraz je šanca ukázať, komu naozaj záleží na Rómoch. Strany SRK a SRÚS očakávajú, že sa k nám pridajú no− ví, čistí ľudia zo zmyslom pre česť, úctu a romipen. Len spoločne môžeme veci meniť,“ vyhlásili Tanko a Adam.

Cigán a Cigánča str. 1

Lekárka ma vyšetrovala asi 20 minút, no akýkoľvek pokus o komunikáciu bol márny. Mal som pocit, že pacient má najmenšie právo poznať svoj zdravotný stav. Keď som vychádzal z ambulancie, opýtal som sa, či je všetko v poriadku. Áno, odpovedala lekárka a správu dala do rúk ošetrovateľa. Ten ma odviedol späť na izbu. Ako si tak ležím na nemocničnej posteli, z recepcie počujem telefonát do operačnej sály. „Máme tu jedného Cigána a malé Cigánča.“ Za niekoľko minút za mnou prišiel ošetrovateľ, nech sa pripravím, lebo idem na operáciu. Vo chvíli, keď vám na tvár dávajú kyslíkovú masku, je vám už všetko jedno. V najhoršom prípade sa už neprebu− díte. Operácia sa začala o pol jedenástej večer a krátko po polnoci som sa znova narodil. Po prebudení z narkózy som už viacej nespal.

Nedalo sa. Bolesti boli, logicky, veľké. Štandardná izba/štandardný prístup Moju prvú operáciu som mal za sebou. Človek je rád, že sa z nar− kózy prebudil. Z filmov a z rozprávania známych viem, že človek je po operácii ešte nejaký čas pod zvýšeným dohľadom lekárov a ses− tier. Pre každý prípad. Po operácii ma ošetrovateľ odviezol na moju izbu, sestrička mi dala infúziu. Bolo niečo po jednej nadránom, a keď dotiekla infúzia, zazvonil som. Sestra mi dala ďalšiu. Keďže som bol unavený, zaspal som. O siedmej ráno som sa zobudil s prázdnou infúziou v ruke. Takmer 6 hodín nikoho nezaujímalo, či vôbec žijem a či nenastala nejaká komplikácia. Zazvonil som a sestrička z novej zmeny mi prázdnu infúziu odpojila. Asi štandard− ný postup. V nemocnici som bol 5 dní, no za ten čas sa na moje rozrezané brucho nikto nepozrel. Ranné lekárske vizity trvali ani nie dve minúty. O tých poobedňajších ani nehovorím. Niekedy som mal pocit, že lekár ani nevedel, s akou diagnózou tam ležím. Až keď som držal v ruke prepúšťaciu správu, mladá študentka mi ranu prelepila.

Poučila ma, ako sa o ranu starať. Ešteže máme zdravotnícke školy.

KDH: M.Pollák: Každá rómska osada je iná, paušálne riešenie problémov neexistuje Bratislava 27. augusta (TASR) – Každá róm− ska osada má svoje osobitosti. Problémy v osa− dách preto treba riešiť individuálne. Navyše, úrad rómskeho splnomocnenca vlády by ne− mal patriť pod ministerstvo vnútra. Myslí si to bývalý rómsky splnomocnenec Miroslav Pol− lák, ktorý bude v oblasti rómskej otázky radiť hnutiu KDH. Pridal sa totiž k Tímu plus. „Celá rómska komunita je veľmi hetero− génna, osady sú rôzne. Nemôže preto existo− vať paušálne riešenie. Každá komunita je iná, východiskové podmienky sú iné, spolužitie s okolím je iné, história aj skúsenosti sú iné.

Treba poznať terén,“ povedal Pollák.

V niektorých osadách podľa neho treba za− čať riešiť nezamestnanosť, ale v iných je naj− väčší problém to, že ľudia nemajú ani základ− nú školu. „Tam treba začať so vzdelaním,“ po− znamenal. V ďalších osadách je zas nevyhnut− né riešiť najskôr úžeru či zabezpečiť pitnú vo− du. A k týmto prvým krokom treba potom podľa Polláka pridávať ďalšie. „Nemôže to byť jednorazová záležitosť,“ zdôrazňuje bývalý splnomocnenec vlády.

Podľa neho je riešenie spolužitia Rómov s väčšinou na dlhú dobu. Okamžité rýchle rie− šenia podľa neho neexistujú. Extrémistickým názorom sa treba podľa neho vyhýbať a zby− točne nevyhrocovať situáciu.

Tím plus vyjadruje tímovú a individuálnu spoluprácu odborníkov a osobností verejné− u Čičava. Ilustračná fotografia R. Čonka ho života s predstaviteľmi a expertmi hnutia.

Ide o osobnosti verejného života, ktoré nie sú pre jednotlivé oblasti života a ich komuniká− členmi KDH, prijímajú či zdieľajú programo− ciu s verejnosťou. vé priority, cestu a víziu KDH. Spolupráca bu− Do Tímu plus už patrí aj bývalý úspešný de zameraná na tvorbu programu a riešení slovenský hokejový tréner Ján Filc a právnik

u Ilustračná fotografia R. Čonka

Peter Kubina. Filc sa venuje oblasti vzdeláva− nia a športu, Kubina oblasti spravodlivosti a právneho štátu. V blízkej budúcnosti majú pribudnúť ďalší.

Rómovia bez mena Keď ošetrovateľ informoval operačnú sálu o tom, kto ide pod nôž, hovoril: „Máme tu Cigána a Cigánča“. V ten večer mali opero− vať ešte asi šesťročného chlapca z rómskej osady. Pre zdravotníkov sme boli ľudia bez mena. Žiadny Čonka či Horváth. Len príslušníci akéhosi etnika. A z osady. Priznám sa, že som ani iný prístup neo− čakával. Chlapca rodičia nechali v nemocnici samého, za prítom− nosť rodiča na izbe sa platí. Spolu so stravou to vychádza asi na je− denásť eur za deň. Ak je rodina chudobná, takýto luxus si dovoliť nemôže. Z operácie sa zotavil skoro a už na druhý deň pobehoval po oddelení. V nedeľu si pre neho prišli rodičia hneď ráno, no ak sa na oddelenie chcete dostať mimo návštevných hodín, musíte zvoniť. Tak teda zazvonili, a ja som len počul zvýšený hlas sestrič− ky, že prečo tí cigáni tak zvonia, nech robia hluk u seba v osade.

A pritom si len prišli pre svoje vlastné dieťa. Nervózna sestrička sa upokojila a rodičov pustila po niekoľkých minútach na oddelenie. Čakali na izbe asi dve hodiny, kým lekár vypíše prepúšťaciu správu.

Ten ju aj vypísal a niesol ju sestričkám so slovami, toto je pre tých Cigánov. V nemocniciach to zrejme tak chodí, že Rómovia sú pre personál a lekárov len ľudia bez mena. Správy o rómskych izbách na pôrodniciach to len potvrdzujú.

Text: Roman Čonka

FIĽAKOVO: Nové nájomné byty by mali dokončiť v septembri Fiľakovo 13. augusta (TASR) – Obhliadku výstavby bytového do− vlády SR pre rómske komunity Peter Pollák a primátor mesta Attila mu s nájomnými bytmi pre marginalizované komunity, ktorý sa rea− Agócs. V tehlovej bytovke, ktorá je situovaná na Železničnej ulici, lizuje v rámci projektu Jessica, vykonali vo Fiľakove splnomocnenec vzniká 12 dvojizbových bytov s rozlohou zhruba 50 metrov štvorco− vých. Stavba by podľa plánu mala byť dokončená v septembri a rodi− ny by sa do nových domovov mohli nasťahovať do konca roka.

Primátor si podľa vlastných slov uvedomuje, že v meste, kde sú vo všeobecnosti veľké sociálne problémy, nie je výstavba bytov pre Ró− mov populárnou témou. „Boli by sme do toho však šli aj proti vôli is− tej časti majority, pretože tento projekt vnímam ako motiváciu pre šikovných ľudí, ktorí pracujú v rámci terénnych sociálnych prác, v komunitnom centre či v občianskej hliadke. Ide totiž o byty pre slušné rodiny, ktoré sa zapájajú do spoločenského života a v ktorých aspoň jeden z rodičov má zamestnanie a ich deti chodia do školy,“ vysvetlil primátor. Záujem o byty je veľký a majú už viac ako 40 záu− jemcov, z ktorých bude budúcich nájomníkov vyberať 11−členná ko− misia. „Päť členov je z rómskej komunity a ďalší sú naši úradníci,“ za− končil primátor. „Vo Fiľakove vidím odvážnu samosprávu, ktorá sa aktívne zapája do výziev a ako jedna z mála sa zapojila aj do tejto – na výstavbu by− tov pre Rómov, ktorí pracujú. Konečne sme vymysleli niečo, čo po− núkame aj Rómom zo strednej vrstvy, ktorí sú na lepšej úrovni a sú zamestnaní,“ uviedol na margo projektu splnomocnenec vlády SR pre rómske komunity Peter Pollák. Doplnil, že je spokojný aj s kvali− tou stavby a dispozičným riešením. „Viem si však predstaviť, že bu− u Na snímke zľava splnomocnenec vlády SR pre rómske ko− dova by bola napríklad zateplená a boli by na nej väčšie okná. Celko− munity Peter Pollák, primátor Fiľakova Attila Agócs a stav− vo som však hlavne rád, že to už nie je len vízia, ale máme konkrétny byvedúci Pavol Ťavoda pri kontrole výstavby bytového do− projekt,“ konštatoval s tým, že získané skúsenosti využijú podľa ne− mu na Železničnej ulici vo Fiľakove 13. augusta 2015. ho pri navrhovaní ďalších projektov, v rámci ktorých budú byty tro− FOTO TASR – Branislav Caban chu praktickejšie.

u Na snímke bytový dom vo výstavbe na Železničnej ulici vo

Fiľakove 13. augusta 2015. FOTO TASR – Branislav Caban

Samotná stavba je už v pomerne pokročilom štádiu a o niekoľko týždňov by mala byť hotová. „Dokončujeme vonkajšie i vnútorné omietky, budúci týždeň bude prebiehať montáž kúrenia a následne betonáž podláh. Nasledovať budú obklady a dlažby v interiéri s tým, že v septembri by sme chceli finišovať a stavbu pripraviť na odovzda− nie,“ povedal stavbyvedúci Pavol Ťavoda. Termín dokončenia je podľa jeho slov však dosť krkolomný, keďže sa vyskytli isté problémy a reálne začali stavať až vo februári. „Za päť mesiacov sme tak stavbu klasickou murárskou technológiou dostali od základov až pod stre− chu vrátane rozvodov a osadených okien, čo považujem za slušný vý− str. 4 kon,“ dodal na záver.

Číslo 5/2015

SERA − STRANA 4

− ROZHOVOR/PORADŇA −

Rodinu si založil ešte pred dvadsiatkou. Dnes je otcom štyroch detí. On sám pochádza z piatich sú− rodencov. Aj keď ho škola v mladosti veľmi nebavi− la, ako otec rodiny si popri zamestnaní dokončil vy− sokoškolské vzdelanie. Ladislav Duda zo Sabinova hovorí, že ceste k vzdelaniu predchádzala vždy iná motivácia.

Ako je to so vzdelávaním Rómov v Sabinove?

Privítal by som, aby v mojom okolí bolo viacej vzdelaných Rómov. Hodnotový rebríček Rómov je ináč postavený ako u majority. Vzdelanie je na opačnom konci a veľmi veľa v komunite nezname− ná. Je to zmýšľaním. Treba do vzdelávania zapájať hlavne rodičov, aby deti v tomto podporovali. Vie− me, aké sú názory v komunitách na vzdelanie – vy− študuje školu, čo z neho bude, aj tak nebude mať prácu. U nás sú iné hodnoty – rodina, deti.

Rodinu si zakladal skoro. No napriek tomu si porušil hodnotový rebríček. Aká bola teda cesta k vzdelaniu?

Vyrastal som v rómskej komunite v Sabinove, za− ujímal som sa o futbal. Prihlásil som sa do futbalo− vého klubu, kde som bol v kontakte s majoritou. Na základnej škole ma učivo príliš nelákalo. Ale keď som dovŕšil štrnásť rokov, tak mojou motiváciou k ďalšiemu vzdelaniu bolo to, že som nechcel byť v družstve čiernou ovcou. Nechcel som byť ten, kto− rý má len základnú školu. Ostatní budú na strednej škole a ja nebudem na žiadnej. Po základnej škole som preto šiel študovať na odborné učilište.

Neskončil si však len s výučným listom.

V Sabinove sa stále rozprávalo, že nie je človek z rómskej komunity, ktorý bude mať nejaké vzdela− nie, ktorý chce študovať, ktorý bude mať maturitu.

Priamo zástupca školy, do ktorej som chodil, hovo− ril, že v Sabinove nie je Róm, ktorý by dokázal ukončiť maturitu. Vtedy som sa postavil a povedal som, že taký človek je, len potrebuje možnosť štu− dovať. Keďže som mal ukončené učňovské vzdela− nie, prihlásil som sa na dvojročnú nadstavbu, aby som získal maturitu. To sa mi aj podarilo.

Ako to bolo so zamestnaním?

Začal som ako asistent terénnej sociálnej práce.

V tom čase mohol robiť asistenta aj človek bez vzdela− nia. Terénnym pracovníkom mohol byť ten, kto mal maturitu. Po nejakom roku som sa práve kvôli matu− rite dostal na pozíciu terénneho pracovníka. Postu− pom času sa však upravovali aj kritéria na terénnych sociálnych pracovníkov. Maturita už nestačila, bolo potrebné mať titul v odbore. Na jednej strane ma to opäť posunulo k tomu, že pôjdem na vysokú školu, aby som si prácu udržal, na druhej strane som sám cí− til potrebu doplniť moju niekoľkoročnú prax sociál− neho pracovníka aj odborným vzdelaním. V roku 2007 som nastúpil na vysokú školu.

Najprv ťa motivovali spoluhráči z futbalu, potom to bolo zamestnanie. Už v tom čase si bol otcom štyroch detí. Dá sa zvládnuť štúdium popri rodine a práci?

Pracoval som ako terénny sociálny pracovník a chcel som si zvýšiť kvalifikáciu. Zmenili sa aj pod− mienky na výkon tejto práce, a keďže som si chcel udržať zamestnanie, tak som šiel študovať smer, v ktorom pracujem. Učil som sa doma popri šty− roch deťoch. Nebol čas na to, aby som sa učil cez deň, iba v noci, keď spali. Zvládol som to a školu som ukončil. Čo na tvoje štúdium hovorila rodina a okolie?

V rodine som mal podporu. Hovorili, že koneč− ne niekto z rodiny má vysokoškolské vzdelanie. Čo

sa týka okolia, niektorí sú radi, že mám vysokú ško− vyrastali v rómskej rodine, no jedným dychom dodajú, lu, iní závidia. Po vysokej škole človek získa prácu že rómsky nevedia. Bolo by to čudné, ak by tradičný angličan z tradičnej anglickej rodiny tvrdil, že anglicky a má lepšie možnosti na uplatnenie. nevie. Sú Rómovia, ktorí svoju identitu skrývajú. Čo ti dalo vzdelanie?

Prečo?

Dostal som iný rozhľad. Veci, ktoré som pred− Tých dôvodov môže byť viac. Aj keď bývam v ma− tým denne riešil, som našiel v teórii, ktorú sme sa učili. No nie vždy sa teória zhoduje s praxou. Prvé joritnej časti mesta, so svojimi deťmi doma rozprá− tri roky som študoval spojený odbor – sociálnu prá− vam rómsky. Aj tú najmenšiu, dvojročnú dcéru, cu a zdravotníctvo, kde som získal dôležité infor− učím rómsky, lebo je to dôležité. Rómovia sa doho− mácie o rôznych typoch ochorení, o ich príčinách, voria po celom svete. Ak stretnem Róma v Indii ale− ale aj o prevencii. S tým sa sociálni pracovníci v te− bo v Číne, tak sa s ním porozprávam po rómsky. Pre réne bežne stretávajú. Vysoká škola mi pomohla dieťa je to preto plus vedieť aj materinský jazyk. dostať pracovnú zmluvu na dobu neurčitú. Tým, že som získal titul, mám určité výhody aj u zamestnáva− Darí sa Rómov v tvojom okolí zamestnať? teľa. Je väčšia akceptácia v komunite, aj v majorite.

Už ako dieťa som si uvedomoval, že otec a mama chodili do práce a čakali každý mesiac na výplatu. Čo vlastne rieši sociálny pracovník?

Narodil som sa dvanásteho v mesiaci, čiže v čase vý− Riešime rôzne problémy, od záškoláctva, zdra− platy. Keď som mal narodeniny, čakal som na rodi− votných problémov, finančnej oblasti až po býva− čov, lebo som vedel, že bola výplata a dostanem dar− nie. Poskytujeme poradenstvo, doprovod, sprevá− ček. Všetci v mojom okolí pracovali. Po revolúcii dzanie klienta. Pre deti robíme voľnočasové aktivi− však prišli o zamestnanie. Aj o tie najhoršie práce, ty, s rodičmi pracujeme na tom, aby sme predišli zá− ktoré vykonávali. Robili hrobárov, smetiarov. Majori− školáctvu. ta vzala Rómom aj lopatu a krompáč. V dnešnej do− be si nájsť zamestnanie je veľmi ťažké. A zvlášť pre Rómov, ktorí majú nízku alebo žiadnu kvalifikáciu.

Pomáha ti v práci rómsky jazyk?

Pomáha. Po rómsky rozprávam od narodenia do− Problém je aj v predsudkoch a tiež diskriminácii. Sú ma aj v komunite. Tak som bol naučený. V okrese Sabi− zamestnávatelia, ktorí Róma proste nezamestnajú. nov hovoria Rómovia po rómsky. V iných lokalitách sa snažia jazykom prispôsobiť majorite. Poznám veľa vy− Mal si skúsenosti s predsudkami? študovaných Rómov, ktorí po rómsky nevedia. Po− Určite sa každý stretol s predsudkami, či už v reš− znám aj takých, ktorí sa za to hanbia. Priznajú síce, že taurácii, na úrade, v autobuse. Žijeme v Európe

a majorita si musí uvedomiť, že sme tu a že sa musí− me naučiť spolu žiť. Buď sa to naučíme, alebo bude− me vychádzať zle. Predsudky boli, sú a budú. Člo− vek, ktorý s Rómami pracuje, sa na vec pozerá ináč ako ten, kto Rómov osobne nepozná a názor si vy− tvára len cez médiá. Tam pozitívne príklady nájdete len ťažko a zverejňovaním toho negatívneho médiá burcujú ľudí k napätiu.

Aký bol tvoj životný vzor?

Vzor som nemal. V rodine nebol nikto vzdelaný, otec mal základnú školu, mama tiež. To, že som sa zdržiaval medzi majoritou a chodil som s chlapcami von, tak to bola motivácia k štúdiu a k tomu, aby som nebol čierna ovca tej skupiny. Keby sa ma niek− to v partii opýtal, kde študujem, a ja by som neštu− doval nikde, cítil by som sa trápne. Čiže mňa ovplyvnil jednoznačne futbal.

Prečo to neovplyvnilo aj iných z komunity?

Neviem. Ja som sníval o tom, že budem futbalis− ta a budem chodiť po turnajoch. V družstve bol ešte jeden Róm, ktorý ma do mužstva pritiahol. On tiež ukončil odborné učilište a dôvodom bolo to, že bol v kruhu majority.

Si vzorom pre iných?

Určite je dobré mať pozitívny vzor. V jednom projekte mám na starosti dvoch rómskych chlap− cov, ktorých pripravujem na strednú školu. Už len to, že vidia ako žijem, že mám auto, prácu a bývam vo vlastnom byte, je pre nich motiváciou. Vždy sa

Bezpečné potraviny – ochránia zdravie/Žužo chaben – arakhel o sasťipen V prípade potravín (najmä tých, ktoré sa pre svoje zloženie rýchlo ka− Jesť sa jednoducho musí, a preto sa možné choroby z potravín tý− kajú každého z nás. Kým niektoré druhy jedla si nevyžadujú špeciál− zia) je dôležité aj dodržiavať dátum spotreby alebo dátum minimálnej tr− nu starostlivosť pri ich spracovaní či konzumácii, pri iných by ste si vanlivosti a konkrétne podmienky skladovania, ktoré sa uvádzajú na obale potravín. Ak máte doma také, ktoré sú už po dátume spotreby alebo vidí− mali dať pozor. te, že majú napríklad zvláštnu vôňu, vyhoďte ich bez ľútosti z chladničky.

Pozor na baktérie 5 zásad pre bezpečné potraviny Baktérie, vírusy, parazity či chemické látky. To všetko môžu potravi− Aby ste sa vyhli nepríjemným ochoreniam z jedla, prinášame vám ny obsahovať. Choroboplodné mikroorganizmy sú príčinou viac ako 200 ochorení – od hnačiek cez zápaly až po rakovinu. V súvislosti s po− niekoľko zásadných rád: travinami sa za najčastejšie ochorenie považuje salmonelóza. O jej • Udržiavajte čistotu (dôkladne umyte ruky aj okolie, kde jedlo pri− pravujete, ruky si umyte po každom použití toalety a zamedzte výskyte hovorí vedúca odboru hygieny výživy, bezpečnosti potravín hmyzu či hlodavcom, aby sa dostali do vašej kuchyne). a kozmetických výrobkov Úradu verejného zdravotníctva SR MUDr. Ive− ta Trusková: „Najviac zaznamenávanými príčinami vzniku epidémií sú • Vždy oddeľte surové a už uvarené potraviny (oddeľte surové mäso a hydinu od ostatných potravín a vždy ich nechajte v rozdielnych nedodržiavanie technologických postupov pri príprave pokrmov v za− nádobách, na každý druh surovej potraviny používajte vždy čistý riadeniach spoločného stravovania a porušovanie zásad hygieny“. kuchynský nôž alebo dosku).

Salmonelóza je hnačkové ochorenie vyvolané baktériou. Tá sa môže nachádzať v mäse postihnutých zvierat, na povrchu a vnútri va− • Jedlo dôkladne uvarte (aby nebolo napríklad mäso surové, musí mať číru, nie ružovú farbu šťavy, pri polievkach sa presvedčte, či jec. Pri nedostatočnom uvarení a následnom zjedení takejto stravy už prešli teplotou aspoň 70 stupňov Celzia). niekoľko hodín od konzumácie dochádza k infekcii. K ochoreniu naj− častejšie dochádza po konzumácii hydinového mäsa, vajec a výrobkov • Skladujte potraviny pri bezpečnej teplote. z nich. Faktorom prenosu nákazy môžu byť aj cukrárenské výrobky • Používajte nezávadnú vodu a suroviny (napríklad ovocie pred je− dením vždy umyte čistou vodou a vyhýbajte sa potravinám po dá− ako zmrzlina, ak sú do nich pridávané tepelne nedostatočne opraco− tume spotreby). vané vajíčka, ktoré môžu obsahovať salmonely. MUDr. Ján Mikas, ve− dúci odboru epidemiológie Úradu verejného zdravotníctva SR upo− * * * zorňuje na tieto príznaky ochorenia: „V priebehu 8 – 10 hodín po požití kontaminovanej potraviny začína zvracanie, kŕčovité bolesti Te chal musaj u vaš oda sako amendar šaj te chudel o nasvaľipena v bruchu s hlučným škŕkaním, vysoké horúčky, hnačky a u detí sa môžu vyskytnúť kŕče z horúčky. Horúčka po 48 hodinách zväčša ustú− le chabnastar. Hine varesave chabena, save na kampel špecijalno te di− khel, kana pen keren vaj chan, paš o aver musaj te del baro pozoris. pi, ale bolesti brucha a hnačky môžu pretrvávať aj niekoľko dní“.

Číslo 5/2015

Len sama pro bakteriji O bakteriji, virusi, o para− ziti vaj che− micka buťa.

Oda savoro pes šaj arakhel andro chaben.

O nasvaľipna− skre mikroor− ganizmendar pes šaj te chudel buter sar 200 nasvaľipena – o manuš šaj but chinel, chudel o zapal the e rakovina. Kana vakeras pal o cha− ben, nekh buter pes chudel o nasvaľipen salmoneloza. Pal oda, kaj pes arakhel vakerel e šerutňi vaš e higijena, chaben, lačho chaben the lačhi kozmetika pro Urados vaš o themutno sasťaripen SR MUDr. Iveta Truskova: „Džanas, hoj o epidemiji pen nekh buter vazden, ka− na pen na ľikeren o technologikane uštara paš o chaben so pes tavel andro thana kaj phiren o manuša te chal u kana pes na ľikerel e higi− jena.

E salmoneloza hiňi o chiňibnaskro nasvaľiben khatar e bakterija. Adi pes šaj te arakhel andro mas le nasvale džvirinen, pro andre vaj andro andre. Te pes na dosta tavel u paľis chal ajso chaben, imar varesave ori pal o chaben pes chudel e infekcija. O nasvaľiben pes nekh buter chu− del pal oda so o manuš chal o kachňakro mas, o andre u o chaben len− dar. O faktoros savo ľidžal e infekcija dureder šaj te aven the o gule cha− bena sar o šilalo, te pen andre thoven o na dosta tade andre, andre save šaj te dživen o salmoneli. O MUDr. Jan Mikas, o šerutno vaš e epidemi− jologija pro Urados vaš o themutno sasťaripen phenel, hoj kampel te

− ROZHOVOR/PORADŇA/SPRÁVY − kamel te phirel andre škola, save ela e maturita. O zastupcas pre škola, kaj phiravas phenelas, hoj andro Sabinov nane o Rom, savo šaj te kerel e maturita. Avka man vazdľom opre u phenďom, hoj odoj hin ajso manuš, ča leske kampel o šajipen te phirel andre škola. Imar agorinďom o učňov− sko sikhľuviben, avka man do− chudľom pro duje beršengri uče− Máš rodinu, prácu aj vzdela− der škola, hoj te chudav e maturi− nie. Ako vidíš svoju budúc− ta. Oda the kerďom. nosť?

Sar oda sas la buťaha?

Chcem pomáhať ľuďom. Kvôli Chudľom sar o asistentos an− tomu som šiel študovať. Dostal som aj ponuku zo školy, či nech− dre terenno socijalno buťi. Andro cem byť interným doktorandom, ola berša le asistentoske na kam− čím by som mohol učiť aj na vyso− pelas ňisavi škola. O terenno kej škole. Je to však časovo nároč− buťarno šaj sas o manuš le matu− né pre človeka, ktorý má svoju ro− ritaha. Pal o varesavo berš, paľi− dinu, deti. Keby som bol mladší, kerdo oleske, hoj man sas e ma− tak určite do toho idem. Ale ne− turita, man chudľom pre pozicija hovorím, že to možno neskúsim. sar o terenno buťarno. Paľis jekh pal o jekh, kerenas the aver krite− rija vaš o terenna socijalna buťar− * * * ne. E maturita imar na sas dosta, E fameľija les sas mekh les na kampelas te sikavel o titulis andre sas biš berša. Adaďives hino o dad špecijalizacija. Pre jekh sera man štare čhavorenge. Ov hino oda paľis ispidľas ki e uči škola, pandže čhavorendar. The te e ško− kaj mange te ľikerav e buťi, pre la but na kamelas, kana sas terno, aver sera me korkoro šunavas, sar o dad fameľijakro paš e buťi hoj mange kampel te buchľarel agorinďas e uči škola. Ladislav miri buter beršengri praktikaňi Duda andal o Sabinov phenel, buťi sar o terenno buťarno the le hoj anglo leskro drom ki o sikhľu− odborno džaňibnaha. Andro berš viben sas sakovar aver motivacija. 2007 geľom pre uči škola.

ich pýtam, či chcú zostať len v ko− munite, či chcú byť závislí od ro− dičov, či pre nich nebude lepšie ak vyštudujú, budú mať prácu a tým budú aj finančne nezávislí.

Je to pre nich cieľ, ktorý ak budú chcieť, môžu ho dosiahnuť. V jed− nom prípade je prístup rodiny ľa− hostajný. Rodina druhého chlap− ca to vníma lepšie.

Sar oda hin pal o sikhľuvib− en le Romengro andro Sabi− nov?

But kamavas, hoj te hin paš mande buter sikhľarde Roma. Le Romen hin aver moľipena sar la majorita. O sikhľuviben hino pro aver agor u nane ajso kuč andre komunita. Oda hin o gindipen.

Kampel andro sikhľuviben te cir− del nekh buter le daden the le da− jen, hoj te vazden le čhavoren.

Džanas, so phenen andro komu− niti pal o sikhľuviben – avri phire− la e škola, so lestar ela, the avka na chudela buťi. Ke amende hine aver moľipena – e fameľija, o čha− vore.

Tut sas sig e fameľija. No the avka visarďal o moľipena.

Savo sas tiro drom ki o sikhľu− viben?

Bariľom andre romaňi komu− nita andro Sabinov, interesinlas man o futbal. Geľom andro fut− balovo klubos, kaj somas jekhe− tane le majoritaha. Pre zakladno škola na kamavas but te sikhľol.

No kana resľom dešuštar berša, miri motivacija te sikhľol sas oda, hoj na kamavas te ačhel o kalo bakro andro timos. Na ka− mavas te avel oda, so ačhel le za− kladno školaha. O aver džene phirena pre maškarutňi škola u me pre ňisavi. Pal e zakladno škola vašoda geľom te sikhľol pro odborno učilište.

SERA − STRANA 5 mange žutinďas te chudel o buťakro kontraktos vaš o na va− resavo berš. Olestar, hoj resľom o titulis, avle the varesave lačhi− pena andre buťi. Buter man ak− ceptinen andre komunita u sa− jekh the andre majorita.

So kerel o socijalno buťar− no?

Dikhas pro but problemi, ka− na o čhavore na phiren andre škola, o sasťipnaskre problemi, o financiji the sar o manuša be− šen. Das lenge goďi, phiras lenca, jekhetane le klijentoha. Vaš o čhavore keras pal e školakre ak− tiviti, le fameľijenca keras buťi hoj te dikhen pro čhavore te phiren andre škola.

Hin oda mištes vaš tiri buťi, hoj džanes e romaňi čhib? Čačes hin. Romanes vakerav kanastar uľiľom, khere the andre komunita. Avka somas sikhado.

Andro okresis Sabinov o Roma vakeren romanes. Andro aver lo− kaliti e čhibaha zumaven te avel pašeder ki e majorita. Prindžarav but avri sikhade Romen, save na džanen romanes. Prindžarav the ajsen, save pen vaš oda ladžan.

Phenen, hoj avri barile andre ro− maňi fameľija, no jekhe laveha phenen, hoj romanes na džanen.

Oda sas čudno, te o tradično Ang− ličanos andal e tradično anglicko Jekhto tiri motivacija sas fameľija phenel, hoj na džanel o džene, savenca khelďal fut− e angľicko čhib. Ola hine o Roma, bal, paľis oda sas e buťi. Imar save garuven pengri identita. tut sas štar čhavore. Šaj pes te Soske? phirel andre škola paš e fa− Odoj hin buter soske. The te meľija the buťi?

Keravas buťi sar o terenno so− bešav andre majoritno kotor le cijalno buťarno u kamavas mange foroskro, le čhavorenca khere va− te vazdel e kvalifikacija. Aver sas kerav romanes. The la nekh ter− the o kriteriji pre oda, ko šaj te neder, e duje beršengra čha, si− kerel adi buťi u soske me kama− khavav romanes, soske oda hin vas te ľikerel miri buťi, geľom te važno. O Roma pen šaj dovake− sikhľol oda, so keravas. Sikhľuva− ren pre savori luma. Te man vas khere paš o štar čhavore. Na arakhav le Romeha andre Indija sas kana te sikhľol ďivese, ča vaj Čina, šaj leha vakerav roma− raťate, kana sovenas. Oda ker− nes. Vaš o čhavoro oda hin plus te prindžarel the e dakri čhib. ďom u e škola avri phirďom.

So pro tiro sikhľuviben phe− nelas e fameľija u o aver džene?

E fameľija mange delas phiko.

Phenenas, hoj mište hoj varekas andal e fameľija ela uči škola. Ka− na vakeras pal o aver džene, vare− save lendar hine rado, hoj man hin e uči škola, aver džene iriďi− nen. Pal e uči škola o manuš chu− del e buťi u hin les feder šajipen te arakhel o than.

So tuke diňas o sikhľuvib− en?

Chudľom aver dikhiben.

O buťa, save angleder sako ďives dikhavas u keravas, arakhľom an− dre teorija, savi sikhľiľam. No na sakovar hiňi e teorija ajsi sar e praktikaňi buťi. Trin berša sikhľu− vavas o jekhetano odboris – e so− No na ačhiľal ča le sikhľib− cijalno buťi the o sasťaripen, kaj naskre ľileha. chudľom važno informaciji pal Andro Sabinov pes sakovar o but nasvaľiben, soske hine, the phenelas, hoj nane o manuš an− pal e prevencija. Oleha pen o te− dal e romaňi komunita, savo re− renna buťarne maškar o manuša sela varesavo sikhľuviben, savo normalno arakhen. E uči škola dikhel oda, so sikavel o nasvaľiben: „8 – 10 ori pal oda, so vareko chal o kontaminovano chaben o manuš chudel te čhandel, o per zorales dukhal u škrkinel, o taťipen hino učo, chinel u le čhavoren šaj te aven o krči le taťipnastar. O taťipen pal o 48 ori nekh buter perel tele, no o per dukhal u chiňiben hino pharo buter ďivesa.“ Kana vakeras pal o chaben (nekh buter oda, savo hino ajse buťen− dar, hoj pes sig mosarel) kampel te ľikerel the o datumos dži kana oda šaj te chal vaj o datumos vaš o minimalno lačhipen u o konkret− na inštrukciji, sar o chaben te ľikerel khere, save hine pisimen pro obalos pro chaben. Te tumen hin khere ajso chaben, save hine imar pal o datumos dži kana len šaj te chal vaj dikhen, hoj len hin aver sa− ga, bi o pharipen len čhiven avri andal e ľadňička.

5 principi vaš o lačho chaben Hoj te na chuden o bilačhe nasvaľibena le chabnastar, das Tu− menge varesave goďaver lava: • Ľikeren o žužipen (mištes tumenge thoven o vasta the o than, kaj keren o chaben. O vasta tumenge thoven sakovar kana džan andal e toaleta u na mukhen le maťhen vaj dživinden te chuden pen an− dre Tumari kuchňa).

• Ma thoven jekhetanes o jale the tade chabena (o jalo mas the kachňen thoven pre sera aver chabnastar u sakovar len thoven andro aver pira.

Pro sako jalo chaben len sakovar žuži kuchňakri čhuri vaj o phal).

• O chaben taven mištes (sar te na avel o mas jalo, musaj te mukhel o zaftos žužo, na lolo. Kana taven e zumin, dikhen, hoj te taďon paš o buter sar 70 stupňi Celzia).

• Ľikeren o chaben andro šil (savo taťipen hino lačho vaš o konkret− na chabena dikh upre andre tabuľka).

• Sakovar keren le žuže paňeha u chabnaha (o ovocije anglo chaben sakovar thoven andro žužo paňi, ma chan o chaben pal o datumos dži kana pen šaj te chal). (red), Zdroj: UVZSR Andre romaňi čhib thoďas Erika Godlová

Sako pes musaj le bilačhe gin− dipnenca te arakhel, te andre reš− tauracija, pro urados, andro au− tobusis. Dživas andre Europa u e majorita musaj te prindžarel, hoj sama daj u musaj te sikhľol te dživel jekhetanes. Vaj oda sikhľu− vaha, vaj oda na ela mištes maškar amende. O bilačhe dikhi− pena adaj sas, hine the ena.

O manuš, savo kerel le Romenca, pre oda dikhel aver jakhenca sa oda, so le Romen na prindžarel u kerel peskri goďi ča prekal o mediji. Odoj o pozitivna buťa ča phares arakhes u kana sikaven avri oda negativno, o mediji ke− ren oprel e manušen.

Pal e savi dživipnaskri min− ta (vzor) geľal?

Pal e ňisavi. Andre fameľija na sas ňikas e škola, o dad phirďas avri e zakladno škola, e daj sa− jekh. Oda, hoj somas maškar e majorita u phiravas avri le raklenca, oda sas e motivacija te phirel andre škola u te na ačhel o kalo bakro maškar lende. Te mandar vareko andal e partija phučľas, kaj phirav andre škola u me na phiravas andre ňisavi, oda mange elas ladžavo. Man jekhe laveha cirdľas o futbal.

Soske ada na cirdľas the aver dženen andal e komunita?

Na džanav. Miro suno sas hoj khelava futbal u phirava pro tur− naja. Andro timos sas mekh jekh Rom, ov man odoj ľigenďas. The ov avri phirďas o odborno učilišťe u oda kerďas vaš oda, hoj sas maškar e majorita.

Sal e minta (vzor) vaš o aver džene? Čačes hin mištes te dikhel e po− zitivno minta. Andro jekh projek− tos man hin duj romane čhave, sa− ven sikhavav hoj te džan pre maškarutňi škola. Imar oda, hoj di− khen sar dživav, hoj man hin o vur− don, e buťi u bešav andro miro kher hiňi lengri motivacija. Sako− var lendar phučav, te kamen te ač− Chuden pen o Roma andal hel ča andre komunita, te kamen ča te užarel pro dada the daja, te e tiri lokalita andre buťi?

Imar sar o cikno čhavoro di− lenge na ela feder te kerel avri khavas, hoj o dad the e daj phire− e škola, ela len buťi, ena len o love nas andre buťi u užarenas sako vaš o lengre dživipen. Jekh čhavo čhon pro poťiňiben. Uľiľom pro hino andal e fameľija, savi nane an− dešudujto ďives andro čhon, oda dre oda ňisavo intereso. E dujto fa− sas, kana pes chudenas o love. meľija pre oda dikhel feder.

Kana man sas o uľipnaskro ďives, Hin tut e fameľija, e buťi the užaravs pro dad la daha, soske džanavas, hoj chudle o love u me e škola. Sar dikhes peskro avipen? chudava vareso lendar. Savore Kamav te del phiko le manu− paš mande phirenas andre buťi. šenge. Vaš oda geľom andre škola.

Pal e revolucija la našade. The Chudľom o mangipen andal e nekh goreder buťi, savi kerenas. e škola, te kamav te ačhel o inter− Kerenas pro mulane bara, le šme− no doktorandos, olestar šaj sikha− cenca. E majorita iľas le Romenge vavas pre uči škola. Oda chal but the e lopata, the o krompačis. ori le manušeske, saves hin leskri Adaďives oda hin but phares te fameľija, o čhavore. Te somas ter− arakhel e buťi. U nekh buter pha− neder, geľomas pal oda. No na res le Romenge, save hin frima vaj phenas, hoj oda na zumavava. ňisavi kvalifikacija. O problemos Text a foto: Roman Čonka hine the o bilačhe gindipena Andre romaňi čhib thoďas u diskriminacija. Hine ajse firmi, Erika Godlová save le Romenge na dena buťi.

Rozhovor bol realizovaný v dokumentačno−informačnom centre rómskej kultúry, Štátnej Arakhľal pes le bilačhe gin− vedeckej knižnice v Prešove. dipnenca?

Obchod s ľuďmi je celosvetovo tretí najvýnosnejší nelegálny obchod, na ktorom sa každoročne medzinárodné organizované skupiny obohacu− jú o desiatky miliárd eur na zneužívaní a násilnom zaobchádzaní s ľuďmi.

Slovenská republika je od roku 2011 zaradená medzi najlepšie štáty sveta v boji s obchodovaním s ľuďmi. Do programu Podpory a ochrany obetí obchodovania s ľuďmi, prostredníctvom ktorého MV SR pomáha obetiam obchodovania s ľuďmi, bolo v roku 2014 zara− dených celkom 34 osôb (z toho cca 65% žien a 35% mužov). Ide o občanov Slovenskej republiky, vykorisťovaní boli prevažne v Spo− jenom kráľovstve Veľkej Británie a Severného Írska, v Holandsku, Nemecku a v Českej republike.

Približne 31% obetí bolo vykorisťovaných na nútenú prostitúciu, 29% na nútenú prácu, 22% bolo nútených k uzatvoreniu sobáša. Asi 14% obetí nútili žobrať a 2% páchať trestnú činnosť.

Veľa obetí však zostáva neodhalených a páchatelia nepotrestaní, keďže ide o vysoko latentnú trestnú činnosť. Definícia obchodovania s ľuďmi hovorí, že ide o verbovanie, prepravu, odovzdanie, precho− vávanie alebo prevzatie ľudí pod hrozbou alebo použitím násilia ale− bo iných foriem donucovania, únosu, podvodu, zneužitia právomo− ci alebo zraniteľného postavenia, prijatia alebo poskytnutia platieb osobe majúcej kontrolu nad inou osobou s cieľom jej vykorisťova− nia. Ide o zločin, ktorý je definovaný aj v Trestnom zákone; páchate− ľovi zaň hrozí trest odňatia slobody na 4 roky až doživotie.

Obeť obchodovania s ľuďmi je ustráchaná. Vzhľadom na traumu, ktorú obete prežijú, zdráhajú sa o svojej skúsenosti hovoriť. Riziko, že sa stanete obeťou obchodovania s ľuďmi, sa však dá minimalizo− vať, ak si pred odchodom do zahraničia osvojíte pár zásad: • Dobre si preverte agentúru alebo osobu, ktorá prácu v zahraničí ponúka.

Základy sociálnej a finančnej gramotnosti detí budú rozví− jať už v materských školách Bratislava, 19. augusta (RNĽ) – Program Aflatoun, ktorý na Slo− vensko prináša Nadácia otvorenej spoločnosti spolu s organizáciou eduRoma a Štátnym pedagogickým ústavom, rozvíja vedomosti detí o ich právach, základných finančných pojmoch a podnikaní. Praktic− kým spôsobom učí deti narábať s peniazmi a zvyšuje ich schopnosť vytvárať spoločenské zmeny. Vzdelávací program je založený na dl− horočnom výskume a tvorí ho pestrá škála aktivít ako divadlo, spev, tanec, hry či komunitné aktivity.

Prvé školenie programu Aflatoun na Slovensku, ktorý stavia na sociálnych zručnostiach už od predškolského veku, pôsobí už vo viac ako 85 krajinách sveta. V dňoch 23. – 25. augusta sa uskutočnilo prvé školenie aj pre slovenské učiteľky a učiteľov materských škôl.

Pre deti vo veku 3 – 6 rokov Aflatoun vyvinul špeciálny program Aflatot, ktorý buduje základy sociálnej a finančnej gramotnosti. Pro− gram stavia na dôkazoch zo vzdelávacích programov pre deti pred− školského veku, ktoré potvrdzujú, že investície do detí v ranom ve− ku im dávajú výhody, ktoré sa časom posilňujú a rozvíjajú. Vďaka školeniu sa počas nasledujúceho školského roka po prvý raz dosta− ne aj do slovenských škôlok.

Prvý tréning pre materské školy, najmä v lokalitách s vysokým po− dielom Rómov, vyškolí prvých 18 účastníčok a účastníkov z mater− ských škôl, štátnej správy a mimovládnych organizácií. Tréning je pripravovaný s podporou Veľvyslanectva Holandského kráľovstva a holandskej nadácie Child Savings International.

Francúzska polícia pri Paríži zlikvidovala jedno z najstar− ších táborísk Paríž 27. augusta (TASR) – Francúzska polícia neďaleko mesta La Courneuve v oblasti Seine−Saint−Denis zlikvidovala jedno z najstar− ších rómskych táborísk v krajine. Informovala o tom agentúra AP s odvolaním sa na nemenovaný oficiálny zdroj.

Likvidácii táboriska predchádzala niekoľko týždňov trvajúca dis− kusia o jeho budúcnosti. Podľa francúzskych médií ide o jeden z naj− starších a najväčších táborov na území krajiny, niektorí jeho obyva− telia v tomto slume trvalo žijú od roku 2008. Podľa Loica Gandaisa, ktorého združenie pracuje s Rómami, žilo v posledných troch ro− koch v tábore pri La Courneuve trvale od 200 do 300 Rómov, väčši− na z nich prišla z východnej Európy, najmä z Rumunska a Bulharska.

Podľa Huguesa Besancenota, generálneho tajomníka prefektúry Seine−Saint−Denis, trvala evakuácia a likvidácia tábora asi dve a pol hodiny. Približne 60 ženám, deťom a chorým úrady poskytli okamžite náhradné ubytovanie, ostatní obyvatelia tábora dostali od úradov poukazy na ubytovanie v hoteli.

Besancenot spresnil, že obyvatelia slumu mali šesť mesiacov na to, aby sa pripravili na jeho likvidáciu, ktorú vo februári tohto roku nariadil súd. S poslednou výzvou opustiť tábor prišla polícia tento utorok.

Obyvatelia slumu podľa francúzskych médií s rozhodnutím úradov nesúhlasili a za podpory humanitárnych organizácií, napríklad Nadá− cie abbého Pierra či Lekárov bez hraníc, spustili petíciu, ktorú podpísa− lo 35 000 ľudí. Navrhovali v nej alternatívu: napojiť táborisko na zdroj pitnej vody, zvýšiť bezpečnosť v tábore, presadiť projekty, ktorých cie− ľom bolo zabezpečiť pravidelnú dochádzku detí do školy a prácu pre obyvateľov táboriska. Tým by sa podľa iniciátorov sociálna situácia oby− vateľov tábora zlepšila do takej miery, že by im to umožnilo slum ča− som opustiť. Úrady La Courneuve tento návrh odmietli.

Agentúra AP uviedla, že vo Francúzsku žijú tisíce kočovných Ró− mov, ktorí sú často vystavení diskriminácii a ktorých pobyt v dočas− ných táboriskách, hoci oficiálnych, často vyvoláva nevôľu miestnych obyvateľov dožadujúcich sa ich odsťahovania. Na takýchto táboris− kách často chýba zdroj pitnej vody či elektriny a úrady túto skutoč− nosť často zneužívajú, aby ho zrušili, keďže nevyhovuje sanitárnym normám.

Rómov zo Slovenska usvedčil súd v Británii z obchodovania s ľuďmi Londýn/Bratislava 19. augusta (TASR) – Troch členov gangu Ró− mov zo Slovenska uznal súd v Británii za vinných z obchodovania s ľuďmi, informovala dnes stránka denníka Daily Express.

Hlavou gangu bol Tibor Suchý, ktorého súd poslal v decembri 2013 na desať rokov za mreže. Roman Žiga, jeho brat Jozef a Igor Boroš účasť na lukratívnom obchode popreli. Sudca Michael Topol− ski ich však uznal za vinných z obchodovania s ľuďmi a sľúbil im tvr− dé tresty, napísal denník Daily Mail.

Gang lákal do Británie slovenské Rómky s cieľom predať ich ako nevesty. Sľuboval ženám lepší život, v skutočnosti ich však ponúkal na predaj osobám, ktoré nie sú občanmi žiadnej členskej krajiny Eu− rópskej únie.

Gang do Británie dopravil v roku 2013 najmenej štyri ženy zo Slovenska a ponúkol ich najmä Indom a Pakistancom, ktorí chceli získať občianstvo v EÚ. Tibor Suchý ženy zadržiaval v meste Grave− str. 8 send, kým nenašiel záujemcu.

• Základné informácie o agentúre si môžete overiť aj na bezplatnej Národnej linke pomoci obetiam obchodovania s ľuďmi 0800 800 818.

• Každá pracovná agentúra musí byť uvedená v zozname sprostred− kovateľov zamestnania, ktorý je dostupný na webstránke Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny.

• Podpisujte pracovnú zmluvu v jazyku, ktorému rozumiete, a v kto− rej je uvedené meno a adresa zamestnávateľa, adresa budúceho pracoviska, náplň práce, výška odmeny, ubytovacie podmienky a tr− vanie pracovného pomeru.

• Neprijímajte nelegálnu prácu. Vycestujte, až keď podpíšete pra− covnú zmluvu, získate pracovné povolenia alebo víza.

• O svojom odchode informujte svojich blízkych alebo dobrých zná− mych. Doma nechajte presnú adresu a telefónne číslo plánované− ho pobytu a čo najviac informácií o budúcom zamestnávateľovi, fotokópiu pasu a najnovšiu fotografiu.

• Dohodnite sa, ako často sa budete ozývať rodine alebo známym zo zahraničia.

• Na cestu si vezmite nevyhnutnú finančnú rezervu.

• Zoberte si so sebou kontakty na pomáhajúce organizácie, kontakt na ambasádu a linky pomoci pôsobiace v krajine, kam cestujete.

Ak sa za hranicami dostanete do problémov, ocitnete sa v núdzi, stratíte, resp. odoberú vám doklady, ak sú pracovné podmienky iné, ako je uvedené v zmluve, bezodkladne kontaktujte políciu.

Môžete tiež kontaktovať priamo Informačné centrum na boj proti obchodovaniu s ľuďmi a prevenciu kriminality MV SR na adrese: icosl@minv.sk (red)

Číslo 5/2015

SERA − STRANA 6

− TÉMA ČÍSLA: RÓMOVIA V NEMECKU −

u Pamätník J. Trollmana.

Rómovia sú najväčšou menšinou v Európe. Rómske organizácie z rôznych krajín majú možnosť spolupracovať na medzinárodnej úrovni a presadzovať svoju agendu. Jednou z dôležitých mimovlád− nych organizácii v Nemecku je Amaro Drom. Organizácia vznikla v ro− ku 2006 a má pobočky v niekoľkých nemeckých mestách. Aj keď sa každá pobočka zaoberá rôznymi témami, spoločným mottom je pod− porovanie spolupráce a spolužitia Rómov a Nerómov, solidarita a boj za zlepšenie podmienok Rómov v spoločnosti.

Posilňovanie rómskej identity Amaro Drom od svojho vzniku realizovala množstvo projektov. „Na začiatku sme viac pracovali na medzinárodnej úrovni. Organizovali sme zájazdy pre mládež z krajín celej Európy, nielen z Európskej únie. Tie vý− meny boli dôležité nielen na budovanie kontaktov. Chceme, aby mali Rómovia pocit, že je dobré byť Rómom. Zároveň sme porovnávali situá− ciu tejto menšiny v rôznych krajinách a zisťovali sme, s akými probléma− mi sa v nich ľudia stretávajú,“ hovorí Anna Friedrich z Amaro Drom.

Jednotlivé pobočky Amaro Drom pracujú s rozličnými probléma− mi. Spája ich to, že sa v nich angažujú mladí Rómovia z rôznych krajín.

V Berlíne vzniklo centrum, v ktorom poskytujú poradenstvo. V Dol− nom Sasku pôsobí tridsať mladých ľudí vo veku od 13 do 20 rokov, ktorí sú častokrát prvou alebo druhou generáciou utečencov z bal− kánskych krajín. Títo mladí ľudia sú ohrození deportáciou a bojujú za to, aby mohli v Nemecku ostať žiť a študovať. „Jedného chalana z tejto pobočky chceli deportovať do Srbska, keď mal 16 rokov. Vybojoval si

V deň výročia holokaustu Rómov a Sintov otvorili v berlínskej ga− lérii Kai Dikhas skupinovú výstavu s názvom Transmitting trauma – Prenos traumy. Okrem kresieb Ceiji Stojky, ktorá prežila niekoľko koncentračných táborov, môžeme na výstave vidieť diela mladých umelcov, ktorí pracujú s témou temnej histórie Rómov a najmä pre− nosu tejto skúsenosti na ďalšie generácie. Umelci tiež poukazujú na to, že prenos spomienok je dôležitý pre budovanie dôstojnosti, hr− dosti a nádeje pre lepšiu budúcnosť. Zároveň sa tým učíme, že histó− ria nie je ukončený proces a ovplyvňuje aj ľudí, ktorí nemajú priamu skúsenosť napríklad z koncentračných táborov.

Číslo 5/2015

sa stali súčasťou Európskej únie. Na verejnosti vznikla veľká rasistická debata. O Rumunoch a Bulharoch sa hovorilo ako o Rómoch, aj keď medzi prisťahovalcami boli Nerómovia. Títo ľudia nemali častokrát kde bývať, a tak prespávali v parkoch. Prišli do Nemecka s tým, že ne− majú čo stratiť. Išli za lepším životom. Na druhej strane ale nemali žiadne informácie a nevedeli, ako sa integrovať. Organizácia Amaro Drom pomáhala týmto prisťahovalcom tým, že im poskytovala infor− mácie a tiež podporu ľuďom, ktorí chceli v Nemecku ostať.

Mesto Berlín neriešilo vzniknutý problém veľmi efektívne. Týchto ľudí poslali do azylových centier, čo je v prípade občanov Európskej únie dosť bláznivé riešenie. Nakoniec ich deportovali naspäť do Ru− munska a Bulharska, mnohým sľúbili peniaze. „O rok nato bola veľká debata o francúzskej politike odsunu Rómov a nemecké médiá toto riešenie kritizovali. To, že Berlín robil to isté rok predtým, nikto ako problém nevidel,“ hovorí Anna Friedrich.

Klasická predstava o tom, že Rómovia nemajú vzdelanie, nechcú pracovať, nie sú Nemci a žijú zo sociálneho systému bez toho, aby do neho prispievali, je v Nemecku dosť živá. „Atmosféra v Nemecku je v súčasnosti pomerne zlá. Stalo sa mnoho prípadov, keď neonacisti za− pálili azylové domy. Našťastie v nich neboli ľudia, ale situácia sa zhoršu− je. Taktiež médiá svojimi správami častokrát podnecujú stereotypy. Sú tu však aj médiá, ktoré sa snažia informácie podávať v širšom kontex− Postoje k Rómom v Nemecku Anna priznáva, že nemecká spoločnosť je tiež veľmi rasisticky nala− te,“ hovorí Anna. Rómov žijúcich v Nemecku tiež spája trauma z prena− dená voči Rómom. V roku 2009 sa do Berlína prisťahovalo mnoho sledovania počas druhej svetovej vojny. Mnohí ľudia, ktorí sa vrátili Rómov z Rumunska a Bulharska. Mali na to právo, kedže ich krajiny z koncentračných táborov, našli na tých istých stoličkách osoby, ktoré to, že môže ostať. Musel pred špeciálnou komisiou dokazovať, že je vzdelaný a angažovaný. Pracoval na kampani, ktorá poukázala práve na príbehy takýchto ľudí,“ hovorí Anna. Veľa mladých ľudí v tejto po− bočke pracuje s agendou, ktorá zahŕňa aj ich vlastný príbeh. Organi− zujú aktivity pre mladých Rómov a mladých migrantov.

V Nemecku žije tiež generácia potomkov takzvaných gastarbeiterov z bývalej Juhoslávie. Sú to ľudia, ktorí prišli do Nemecka za prácou v šesťdesiatych rokoch. Ich problémy a možnosti sú odlišné, pretože majú svoj pobyt v krajine zaistený. Ako potomkovia utečencov z polovi− ce deväťdesiatych rokov majú ľahší prístup k práci a vzdelávaniu. Časť rodiny Anny Friedrich žije na Slovensku, a tak hovorí plynulou slovenčinou. Dokáže porovnať situáciu Rómov na Slovensku a v Nemec− ku. „Na rozdiel od slovenského kontextu, v Nemecku žije veľa Rómov, ktorí sa tu nenarodili. Zarážajúce je, že Rómovia na Slovensku, ktorí sú občanmi toho štátu, častokrát nemajú prístup k vzdelávaniu, k bývaniu a práci. Tak ako mnohí Rómovia v Nemecku, ktorí sú ale migranti, čiže nie sú občanmi Nemecka,” podotýka. V Amaro Drom pracujú Rómovia z Rumunska, Bulharska, bývalej Juhoslávie, nemeckí Sintovia, ale aj Ne− rómovia. „Je to taký mix. Mladých Rómov však berieme predovšetkým ako mladých ľudí, čo majú rôzne sny a ciele,“ hovorí Anna.

Prenos traumy z preživších holokaustu na ich potomkov skúmali mnohí psychológovia. Zistilo sa, že problémami trpí druhá aj tretia generácia potomkov ľudí, ktorí zažili zverstvá druhej svetovej vojny.

Od svojich rodičov prevzali isté vzorce správania. V dome musel byť vždy dostatok zásob, človek bol neustále pripravený na najhoršie. Tí, čo prežili, bývali častokrát veľmi úzkostliví na svoje deti, na druhej strane sa v psychologických skupinách potomkovia zverili, že im chý− bali hlbšie prejavy citov zo strany rodičov. Potomkovia tiež mávajú záblesky zo situácií, ktoré nezažili. Pred očami sa im mihajú drastic− ké výjavy. Psychológovia u nich tiež objavili prejavy posttraumatickej stresovej poruchy.

Rómske rodiny prišli počas druhej svetovej vojny o mnohých prí− buzných. O tejto skúsenosti sa v rodinách veľmi nehovorilo, no po− tomkovia určite cítili, že v ich rodinnej histórii je zapísaná tragédia.

Mnohí sa tak stali nedôverčiví voči ostatným. Druhá aj tretia generá− cia Rómov si v sebe nesie prenesené zážitky svojich predkov.

Potomkovia sa s touto skutočnosťou vyrovnávali rôzne. Niektorí nevedeli, ako majú znášať pocity zo spomínania ich rodičov. Iní sa snažili svojich rodičov rozhovoriť a prelomiť tabu mlčanlivosti. Židovka Helena Epstein, ktorá sa narodila v roku 1947, svoje breme− no spracovávala tým, že vyhľadávala podobne zasiahnutých ľudí.

Svoje a ich pocity spracovala v knihe Deti holokaustu. „Niekedy sa mi zdalo, že môj život vlastne ani nie je môj. Žili vo mne stovky ľudí, ktorých život zničila vojna. Žili vo mne moje dve babičky, po ktorých som dostala meno. Tiež skrze mňa žili moji rodičia. Mávala som po− cit, že som ospravedlnením toho, že žijú.“ S traumou holokaustu sa v zásade nedá vyrovnať. Spomienky na prežité udalosti nezmiznú. Musíme si ale uvedomiť, že obetí holo− kaustu je omnoho viac. „Tým, že si opäť pripomenieme dlho potla−

čovanú a nevyrieknutú históriu a predstavíme ju v kontexte súčasné− ho anti−ciganizmu práve cez súčasné umenie, učíme mladú generá− ciu, že história je proces s otvoreným koncom,“ píše sa v texte k vý− stave Transmitting trauma – Prenos traumy.

Text a foto: Paula Ďurinová

− TÉMA ČÍSLA: RÓMOVIA V NEMECKU −

SERA − STRANA 7

ich do táborov poslali. Anna hovorí, že Rómovia sa potom častokrát bá− li posielať svoje deti do škôl. Mali strach, že ich odtiaľ odvedú preč.

Anna Friedrich momentálne pracuje na projekte Dikhen amen! – Ne− prehliadajte nás! V rámci projektu sa spoznávajú s mladými ľuďmi v Amaro Drom a vytvárajú metódy na povzbudzovanie Rómov, aby sa cí− tili dobre ako Rómovia a tiež ako mladí ľudia v Nemecku. Poskytujú im stratégie na boj proti rasizmu. V poslednej fáze vzdelávajú mladých ľudí z Amaro Drom. V rámci tejto aktivity prišli prvý augustový víkend do Ber− lína desiatky mladých Rómov z celého Nemecka. V sobotu 1. augusta sa zúčastnili prehliadky niekoľkých miest v Berlíne spojených s prenasledo− vaním a vraždením Rómov a Sintov, ktorú organizovala organizácia Ro− ma Information Center. „Mladí ľudia vo veku 12 až 16 rokov pracujú s touto témou už dva roky, pretože chcú spoznať svoju vlastnú históriu.

Pripravovali svoje referáty s učiteľom a získali za túto prácu aj cenu,“ po− vedala Roxie Thiele−Dogan z Roma Information Center.

Tri zastavenia na ceste za poznaním vlastnej histórie Prvou zastávkou bol pamätník Johanna „Rukeli“ Trollmana, talento− vaného boxera strednej váhy, ktorý v roku 1933 vyhral nemecké maj− strovstvá. Titul mu však odobrali a boxerská asociácia sa mu zároveň vyhrážala odobratím licencie, pokiaľ neprestane boxovať tancujúc ako Cigán. Trollmann bol totiž známy svojim tancujúcim štýlom boxu, kvôli ktorému ho niektorí nazývajú aj vynálezcom moderného boxu.

V roku 1933 teda Trollmann nastúpil do ringu s vlasmi odfarbenými na blond a tvárou zosvetlenou bielym práškom. Tiež sa vzdal svojho agil− ného štýlu, akým boxoval, a bol súperom rýchlo vyradený z ringu. Od začiatku vojny bojoval v nemeckej armáde, kým ho spolu s ostatnými Rómami a Sintmi v roku 1942 deportovali do koncentračného tábora.

Tam ho vyhladovaného a unaveného po celodennej práci nútili po no− ciach trénovať mužov z SS. V roku 1944 ho ubili na smrť v satelitnom tá− bore Wittenberge. V roku 2003 mu prinavrátili titul majstra Nemecka v stredne ľahkej váhe. Dnes má svoju pamätnú tabuľu v berlínskom Kreuzbergu, na mieste, kde kedysi bojoval na majstrovstvách Nemec− ka. Práve tu začala prehliadka významných miest v Berlíne, ktorej sa zú− častnilo niekoľko desiatok mladých Rómov a Sintov z celého Nemecka.

Druhé zastavenie bolo na príznačnom mieste, múzeu Topografia teroru, ktoré dokumentuje zločiny nacizmu. Múzeum, ktoré sa z veľkej časti rozprestiera vonku, navštevuje množstvo turistov. Mladí Rómovia prečítali svoje pripravené referáty. Účastníci sa tak dozvedeli o kon− krétnych udalostiach, menách a osudoch niektorých obetí. „V Dahle− me bola takzvaná výskumná jednotka rasovej hygieny. Doktor Robert Ritter a jeho asistentka Eva Justin boli rasoví vedci. Verili, že árijská ra− sa je nadradená ostatným. Sterilizovali rómske ženy. Ritter klasifikoval viac ako 20 000 ľudí ako Rómov, aj keď iba ich stará matka mala rómsky pôvod. Na základe toho ľudí deportovali. Robert Ritter pracoval po voj− ne ako doktor vo Frankfurte nad Mohanom. Nebol odsúdený, pretože zničil svoje dokumenty,“ čítala text mladá Rómka.

Posledným zastavením bol Pamätník obetiam holokaustu Rómov a Sintov. Na konci jednotlivých krátkych prednášok sa tu rozpútala disku− sia o situácii Rómov a Sintov po vojne. V Nemecku takmer každá rómska rodina prišla o príbuzných v koncentračných táboroch. Téma holokaustu je tým pádom osobná pre mnohých účastníkov sobotnej prehliadky. *

*

*

O Roma hine jekhbareder cikňiben andre Europa. O romane organi− zaciji andal vajsave thama šaj jekhetanes keren pro maškarthamutno than the sthovkerkeren peskeri agenda. Jekh andal bare nagovermentoskere organizaciji andro Ňemecko hino Amaro Drom. E organizacija ačhiľa an− dro berš 2006 the hin la buťakere thana andre daskeci ňemcika fora. Bi oleste, hoj buťakere thana keren vajsavi agenda, jekhetaňi tema hiňi te ľi− kerkerel jekhetaňi buťi the jekhetano dživipen Romen le gadženca, solida− rita the keriben vaš feder dživipen le Romen andre societa.

Zoraľipen vaš romaňi identita Odkanastar o Amaro drom ačhiľa, kerďa but projekti. “Anglunestar amen buter kerahas pre maškarthamutňi urovňa. Kerahas o zajazdi pedal terne čhave andal thama vaš calo Europa, na ča andal Europa− keri unija. Ala visarkeribena sas jehbare na ča pre oda, aj doresas o kontakti. Kamas aj pes o Roma šunen, hoj oda mištes te avel hoj som Rom. Čhivahas kije o situaciji vaš ada cikňiben andal vajsave tha− ma the dodžanahas amen le save problemenca pes odoj o manuša prindžarkeren, “ phenel Anna Friedrich andal Amaro Drom.

Dojekh buťakere thana vaš Amaro Drom buťaren le vajsave proble− menca. Jekhetaňarel len oda, hoj andre lende keren terne manuša an− dal vajsave thama. Berlinoste ačhiľa o centrum, kaj pes dochudel šegi− tiňiben. Andro Dolno Sasko kerel tranda terne čhave so len hin andal 13 dži 20 berša, so hine butvar angluňi vaj aver denašľi generacija an− dal balkanska thama. Pre ala terne manuša but perel deportacija the maren pen vaš oda, aj ačhon andro Ňemecko te dživel the te sikhľol.

“Jekhe čhaves andal ada buťakero than kamenas te deportinel andro Srbsko, kana les sas 16 berš. Dochudňa oda, hoj šaj ačhol. Mušinďa pes anglal špecijalno komisija te presikhavel, hoj hino sikhado the džando. Kerelas pre ajsi kampaň, so sikhavelas pre ala manuša the str. 2

nej demokratickej spoločnosti. Je neakceptovateľné, ak sú malé deti nútené piť škodlivú vodu z potoka, ktorý je navyše zne− čistený odpadmi, ako je to v prípade segregovaných rómskych osád.

Takýchto obydlí je podľa údajov Atlasu rómskych komunít z roku 2013 alarmujúce percento. Pätnásť percent obydlí v rómskych osíd− leniach využíva ako zdroj vody miestny potok a 7,2% nemá žiadny prístup k pitnej vode. Iba 58,5% všetkých rómskych obydlí má prí− stup k pitnej vode z verejného vodovodu. Organizácie preto navrhu− jú zabezpečiť okamžitý prístup k pitnej a úžitkovej vode pre každú domácnosť. V oblasti zdravia požadujú organizácie stabilizovať a roz− šíriť programy zdravotnej osvety priamo v segregovaných komuni− tách a prostredníctvom asistentov osvety zdravia skvalitniť prevenciu – predchádzať vzniku ochorení a zdravotných komplikácií pred ich akútnym riešením, zabezpečiť dostupnosť využívania služieb zdra− votnej starostlivosti, zlepšiť reálnu dostupnosť prostredníctvom od− straňovania prekážok vrátane preventívnej zdravotnej starostlivosti a programu minimálnej dentálnej starostlivosti, zlepšiť komunikáciu medzi príslušníkmi marginalizovaných rómskych komunít a zdravot− níckymi pracovníkmi a v dlhodobom horizonte znížiť rozdiel v zdra− votnom stave medzi obyvateľmi osád a väčšinovou populáciou.

Podpora vzdelania a desegregácie V oblasti vzdelávania Rómov chcú mimovládne organizácie do− siahnuť postupnú zmenu existujúceho modelu smerom k vytváraniu školy pre všetky deti. „Navrhujeme zabezpečiť, aby služby na vyrov− návanie šancí pre všetky deti (špeciálny pedagóg, logopéd, asistent, primerané úpravy a mnohé ďalšie) boli dostupné a nárokovateľné, pričom financie nebudú viazané na konkrétnu školu, ale dieťa.

Služby by mali byť dostupné na lokálnej úrovni a poskytované flexi− bilne podľa meniacich sa podmienok a potrieb detí v školách,“ uvá− dza sa v dokumente.

Súčasťou reformy by podľa mimovládok malo byť cielené a loka− lizované rušenie špeciálneho školstva počínajúc variantom A. Navr−

u Tím Amaro Drom. Anna Friedrich tretia zľava.

lengere ajse ačibena,“ phenel Anna. But terne manuša andro ada buťakero than keren la agendaha, so dochudel lengero dživipen. Or− ganizinen keribena pedal terne Roma the terne migranta.

Andro Ňemecko dživel the generacija so la vičinen gastarbeiter andal čir− latuňi Juhoslavija. Oda hine manuša, so avle pedal buťi andre šovardešte berša. Lengere problemi the možnosťa hine vajsave, vašoda hoj len hin len− gero dživipen andro tham zorasaľardo. Sar čhave le denašlendar andal jepa− šune eňavardešta berša len hin lokeder zaterďipen ke buťi the sikhľariben.

Jekh fameľijakero koter la Anna Friedrich dživel andre Slovakija the avka vakerel lačhes servikones. Džanel te presikhavel situacija le Romen andre Slovakija the andro Ňemecko. “Bi oleste sar andre Slo− vakija, andro Ňemecko dživen but Roma, so adaj na uľile. But na− mištes hin, hoj le Romen andre Slovakija, so adaj dživen, nane za− terďipen ko sikhľariben, bešiben the buťariben. Avka sar but Roma andro Ňemecko, hine migranta – avka hin hoj na bešen andro Ňemec− ko,” podphenel. Andro Amaro Drom keren o Roma andal Rumuňija, Bulgarija, čirlatuňi Juhoslavija, ňemcika Sinti, vaj the gadže. “Oda ajso miksos. Le terne Romen amen ľikeras jekhanglunes sar terne čhaven, so len hin vajsave sune the meti,” phene Anna.

Zaterďipen ko Roma andro Ňemecko Anna peske priznajinel, hoj ňemciko societa hiňi bares rasisticko zathoďi pedal o Roma. Beršeste 2009 avle andro Berlin but Roma andal Rumuňija the Bulgarija. Sas len pre oda čačipen, sem lengera thama perenas andre Europakeri unija. Zachudňa pes bares rasistickones te vakerel pal oda. Pal Rumuna the pal Bulhara sako vakerelas sar te bi sas o Roma, chocbi maškar lenda o Roma na sas. Ala manušen butvar na sas kaj te dživel, vašoda sovenas andro parki. Avle andro Ňemecko ole− ha, hoj len nane so te našavel. Gele vaš feder dživipen. Pre aver sera – na sas len informaciji the na džanenas sar pes te integrinel. Organizaci− ja Amaro Drom šegitinelas ala manušenge avka, hoj lenge delas infor− maciji the ľikerelas aver dženen, so kamenas andro Ňemecko te ačhol.

Foros Berlin na rozginelas ada problemos avka sar kampelas. Ala manušen bičhavenas andro azilova centri, so hin andre ada pripados vaš manuša andal Europakeri unija but diľino rozgiňipen. Pal savores− te len bičhade pale andre Rumuňija the Bulgarija, but dženenge sola− charde o love. “Pal jekh berš pes but vakerelas pal francuzijakeri poli− tika, kana čhide avri le Romen the ňemcika mediji ada rozgiňipen kri− tizinde. Oda, hoj o Berlin kerďa avka jekhtones anglal jekh berš, oda ňiko na dikhelas sar o problemos.” phenel Anna Friedrich.

Ajso klasicko dikhiben pal oda, hoj le Romen nane sikhľariben, na kamen te kerel, nane hine Ňemci the dživen andal socialno sistemos bijo oda, aj andre leste dareso the thoven, hino andro Ňemecko but džando. “Atmosfera andro Ňemecko hiňi andro akanutňipen nalačhi.

Ačhiľas pes na jekhvar, kana o neonacista labarde azilova khera. Sas baro bacht, hoj andre khera na sas manuša the situacija pes gorisaľol.

The o mediji peskere hirenca butvar thoven opre o stereotipi. Hine adaj the mediji, so den avri o informaciji avka andro buchleder kon− tekstos,” phenel Anna. Le romen so dživen andro Ňemecko jekheta− ňarel o pharojileskero zadžido šuňiben andal avruno lumakero mari− ben. But džene, so avle pale andal koncentračna tabora, arakhle te bešel pro stolki ola jekhtonen manušen, so len andre tabora bičhade.

Anna vakerel, hoj o Roma pen butvar daranas te bičhavel peskere čha− ven andre školi. Daranas pen, hoj len odarik odľigenena.

Anna Friedrich akanutnes kerel pro projektos Dikhen amen!

Maškar projektos pes prindžaren le terne čhavenca andro Amaro Drom the skerkeren avri o metodi pedal o Roma, aj pen šunen lačhes sar Roma the avka sar terne manuša andro Ňemecko. Den lenge strate− giji pedal mariben vaš prekal rasizmus. Pal savoreste andre agorutňi fa− za sikhaven terne čhaven andal Amaro Drom. Pedal ada keriben avle pro angluno augustoskero kurko andro Berlin but terne čhave andal calo Ňemecko. Sombatone 1. augustone gele pes te dikhel pro but tha− na andro Berlin, kaj Romen the Sinten prenasledinenas the murdare− nas. Oda savoro zachudňa the kerďa organizacija Roma Information Center. „Terne čhave andal 12 – 16 berš keren le alaha temaha imar duj berša, vašoda hoj kamen te prindžarel peskero čirlatuňipen. Zachudne te kerel peskere referati le učiteľiha the resle vaš adi buťi the cena,“ phenďa Roxie Thiele−Dogan andal Roma Information Center.

Trin zaterďipena pro drom vaš džaňiben pedal peskero čirla− tuňipen Angluno zaterďipen sas leperiben Johann „Rukeli“ Trollman, so sas baro lačho bokseris vaš maškaruno pharipen, so andro berš 1933 khelďa avri ňemcika majstrovstva. O titulis leske ile the boksersko asociacija leske ka− melas te odlel licencija, kana na preačhola te boksinel kana khelel sar Rom. Trollman sas džando peskero kheľibnaskere bokseriskero štiloha, prekal oleske les daresave manuša vičinen, hoj anďa pre luma moderno boksos.

Beršeste 1933 mušinďa o Trollman te nastupinel andro ringos le parne ba− lenca the le mujeha, so peske perňarďa le praškoha. Imar na boksinelas peskere štiloha the dojekh superis les thoďa tele. Anglal mariben marelas andre ňemciko armada, kana les jekhetanes le aver Romenca the Sintenca beršeste 1942 deportinde andro koncentračno taboris. Odoj les bokhales the strapimen pal phari buťi nucinenas raťendar te treňinel muršen andal SS. Andro berš 1944 les marde pro meriben andro aver taboris Wittenber− ge. Beršeste 2003 leske visarde pale o titulos ňemciko majstros andro maškarutno loko pharipen. Adaďives les hin leperibnaskeri tabla andro ber− linoskero Kreuzberg pro than, kaj darekana boksinelas pro ňemciko maj− strovstva. Ipen ada pes zachudňa dikhelkeriben vaš bare thana andro Ber− lin, kaj pes zgele but terne Roma the Sinta andal calo Ňemecko.

Dujto zaterďipen sas pro baro than, andro Muzeum Topografiskero teroris, so zachudel savore nacisticka nalačhipena. Andro muzeum, so hino calo thodo avri, aven but turisti. Terne roma pregende peskere re− ferati. Savore, so odoj sas, pen dodžande pal ačhibena, nava the dživi− pena daresaven oferen. „Dalhemate sas arakhibnaskeri jednotka vaš ra− sovo higiena. Doktoris Robert Ritter the leskeri asistentka Eva Justin sas rasova arakhibnaskere. Jon paťanas, hoj arijsko rasa hiňi opreder thoďi sar aver rasi. Sterilizinde romane džuvľíjen. Ritter zathoďa buter sar 20 000 manušen sar Romen, kana ča lengeri phuri daj sas romaňi.

Prekal oleste manušen deportinde. Robert Ritter kerelas pal mariben sar doktoris andro Franfurt nad Mohanom. Na sas odsudzimen, vašoda hoj čhingerďa peskere dokumenti,“ genel o tekstos terňi Romňi.

Paluno zaterďipen sas Leperiben pal oferakero holokaustos le Ro− men the Sinten. Pal dojekh referatos pes vakerelas pal situacija Romen the Sinten pal mariben. Andro Ňemecko maj andre dojekh romaňi fa− meľija vareko muľa andro koncentračno taboris. Holokaustoskeri tema hiňi but pašutňi pedal but dženen, so sas paš sombatuno dikhiben.

Text a foto: Paula Ďurinová, andre romaňi čhib thoďas Stanislav Cina

hujeme, aby kvalitný pedagogický personál v špeciálnom školstve bol zaraďovaný do bežného vzdelávacieho prúdu. V triedach by mal pritom pôsobiť nielen učiteľ, ale aj asistent učiteľa. Zaraďova− nie do tried by malo vychádzať na základe štatisticky náhodného vý− beru. „Zabezpečí sa tým prirodzené rozloženie detí rôznorodých talentov a schopností v každej triede bez ohľadu na ich etnický či iný pôvod. Takéto rozloženie podporuje každé dieťa. Súčasťou in− kluzívneho vzdelávania musí byť aj vzdelávanie k ľudským právam, rešpektovanie odlišností a pozitívne vnímanie rôznorodosti. Toto opatrenie by výrazne zlepšilo vzdelávacie šance všetkých detí, nie− len rómskych – t. j. detí, ktoré sú dnes onálepkované ako nenor− málne alebo normálne.“ Politické strany by mali vyjadriť verejný záväzok desegregovať vzdelávanie, presne a podrobne definovať pojem segregácia v škol− skom zákone a prijať opatrenia na zreformovanie štátnej školskej inšpekcie tak, aby dokázala plniť svoj účel. „Zadefinovanie pojmu segregácia a jeho záväznosť pre Štátnu školskú inšpekciu bude viesť k potrebe implementácie definície v monitorovacom procese.

Vytvorí sa databáza s presnými údajmi, koľko žiakov je rozdelených do segregovaných tried,“ uvádzajú v správe. Štát by mal taktiež za− bezpečiť bezplatné predškolské vzdelávanie všetkých detí od troch rokov.

Zamestnanosť Mimovládky navrhujú nahradiť súčasný nefungujúci systém akti− vačných prác viacúrovňovou aktiváciou a podporou zamestnanosti v marginalizovaných lokalitách. Rozšíriť by sa mali nástroje a finanč− ná podpora pre vzdelávanie Rómov s nízkym vzdelaním, podporiť by sa malo aj takzvané sociálne verejné obstarávanie pri projektoch, ktoré vyžadujú nižšie kvalifikovanú pracovnú silu. Mimovládky ďalej navrhujú, aby bola zrušená povinnosť odpracovania si sociálnej dáv− ky, ktorú zákonom presadil poslanec NR SR a splnomocnenec vlády SR pre rómske komunity Peter Pollák.

u Ilustračná fotografia J. Ferenc

Návrhy opatrení spoločne pripravili Amnesty International Slo− vensko, Asociácia pre kultúru, vzdelávanie a komunikáciu, eduRo− ma, Centrum pre výskum etnicity a kultúry, Iniciatíva Inakosť, Inšti− tút SGI, Myslím – centrum kultúry nepočujúcich, Nadácia Milana Ši− mečku, OZ Občan, demokracia a zodpovednosť, OZ Antigona, OZ Equity, OZ Možnosť voľby, People in Need Slovenská republika, TransFúzia, Záujmové združenie žien MyMamy.

Číslo 5/2015

SERA − STRANA 8

− VZDELÁVANIE/SPRÁVY −

Národný Projekt inkluzívnej edukácie PRINED je prínosom pre žiakov, školy, rodičov i spoločnosť Projekt PRINED priniesol žiakom zapojených škôl okrem iného aj výtvarné a slohové súťaže na té− my: Radosti jesene, Môj farebný svet, Vianoce, Keď som šťastný, Z rozprávkovej knižky, Najkrajší strom.

Výsledkom týchto súťaží, ktoré sa v školách stretli s veľmi dobrou odozvou, sú desiatky krásnych a kre− atívnych (predovšetkým) výtvarných prác. Literárne práce ako výsledok narábania so slovom, štylistikou a tvorbou podnecovali deti k čítaniu i uvažovaniu.

Viedli ich k úvahám, čím chcú byť v dospelosti, komu by sa chceli podobať. Víťaznou prácou v slohovej súťaži na tému pozitívnych vzorov v živote bol sloh Filipa Ivana, piataka základnej školy v Nacinej Vsi. Vo svojej práci napísal: „Pre mňa je najdôležitejšia moja rodina a najviac môj otec. Nedá sa samozrejme po− vedať, že len on, milujem aj mamu a brata, ale pre mňa je práve on tým vzorom. Má vzdelanie, je praco− vitý, spoločenský a zábavný. Keď bol ešte mladý, veľa športoval. Aj teraz sa venuje športu, ale skôr pasívne.

Stará sa o našich malých, ale aj veľkých futbalistov. Je veľmi pracovitý a vyzná sa vo veciach, v ktorých sa ja nevyznám. Má aj jednu významnú funkciu v obci. Je poslancom a spolu so starostom a ostatnými poslan− cami sa stará o našu obec, ale aj o školu. No najrad− šej sa stará o našu veľkú záhradu. Pozná každý strom, každú vetvičku a rastlinku. V lete je náš tráv− nik ako koberec. Najviac ho teší, ak nám záhrada dá dobré ovocie a zeleninu. Teší ho, ak mi môže ukázať, ako sa strihajú stromy, sadí zelenina a zberá úroda.

On je v záhrade, aj keď prší. Veľmi rád tiež pomáha susedom a známym. Keď treba niečo opraviť, nevie povedať „nie“. A keďže je elektrikár, vie opraviť všet− ko elektrické. No najviac sa mi na ňom páči, že sa sta− rá o našu rodinu. Venuje nám každú svoju voľnú chvíľu. Spolu športujeme, cestujeme, hráme sa a za− bávame. Ak mám nejaký problém, hravo ho spolu zvládneme vyriešiť. Som veľmi rád, že mám takú ro− dinu. Ak raz budem otcom ja, chcem byť takým skve− lým otcom, ako je on.“ Dobrá škola by mala deťom poskytovať pozitív− ne vzory. Je skvelé, ak sa mládež už od útleho veku správne motivuje, ak sa v žiakoch rozvíja tvorivosť a budujú zručnosti, ktoré im rozšíria spektrum obohatenia a možno ich nasmerujú k budúcemu vzdelaniu. Vonkoncom nemožno pokladať za za− nedbateľné, že projekt PRINED priniesol zapoje− ným školám vyše 2 500 krúžkov. Počas celého škol− ského roka v nich v rámci celodenného výchovné− ho systému žiaci strávili takmer 10 tisíc hodín. Naj− častejšími krúžkami boli krúžky typu šikovníček, hravá matematika, futbalový a tanečný krúžok. Na školách sa v rámci krúžkov deti učili aj variť tradičné ľudové jedlá alebo rybárčiť. Boli školy, kde zriadili krúžok Mladý chovateľ, Mladý záchranár, Krúžok ši− tia, Poznaj a chráň, Kurz sebavýchovy, badmintono− vý krúžok, či iné športové krúžky. Jednou vetou po− vedané, žiaci v školách zapojených do projektu PRI− NED si mali z čoho vyberať. V krúžkoch sa mnohé− mu naučili. Raz sa k takto získaným poznatkom vrá− tia a budú ich môcť rozvíjať.

Napríklad žiaci ZŠ s MŠ na ulici M. R. Štefánika vo Vrútkach si mohli vyberať spomedzi 24 záujmo− vých útvarov. V telovýchovnej oblasti sa mohli za− pojiť do skupín Loptoši, Športuľko, Mladý zdravot− ník, Staraj sa o svoje telo. Tvorivosť si rozvíjali v krúžkoch Šikovné ruky, Tvorivko, Rádio Kamarát. Žiaci zo znevýhodneného prostredia, ale aj ich spo− lužiaci, si osvojovali anglický jazyk v krúžkoch Zá− bavná angličtina, Angličtina hrou a Online angličti− na. Matematické myslenie a zručnosti si deti cibrili v krúžkoch Hravá matematika a Matematika hrou.

V rámci projektu PRINED v škole vytvorili aj krúžky Zábavná slovenčina, Hravé písmenká, Práca s kni− hou. Záujmu žiakov sa tešil Internetový klub, v kto− rom si rozvíjali počítačové znalosti a prácu s inter− netom. Varenie približoval deťom krúžok Kuchárik.

Vedenie školy ocenilo národný projekt ako veľ− ký prínos. Ako šancu, v rámci ktorej mohli aj žiaci zo sociálne znevýhodneného prostredia rozvíjať a ukázať svoj talent a šikovnosť.

Do projektu sa v okrese Svidník zapojilo päť škôl. Jednou z nich je ZŠ na Komenského ulici vo Svidníku. Na tohtoročnom Rusínskom festivale vy− stúpili s tanečno−speváckym pásmom aj žiaci spo− mínanej školy. Program s deťmi nacvičili odborní zamestnanci projektu. Deti sa predstavili ľudovými piesňami, ktoré spopularizovala Mária Mačošková, a pásmom Povidajut ľude, že ja cigánočka. Príprava tohto i ďalších vystúpení ku Dňu učiteľov, Dňu ma− tiek, na podujatie Rómsky talent, deti obohatila a zblížila. Načieraním do tradícii mohli spoznávať navzájom svoje kultúry, uchovávať dedičstvo pred− kov.

Bonusom projektu boli Multikultúrne progra− my, ktoré sa uskutočnili na siedmych miestach Slo− venska. Umožnili deťom a ich pedagógom nazrieť do skrytých zákutí rómskej kultúry i rómskeho na− turelu. Deti sa počas nich učili spoločnej spontán− nej zábave, spevu i tancu.

Projekt dal na 100 základných a 50 materských školách prácu 354 odborným zamestnancom a 250 asistentom. Ďalších vyše 2 200 ľudí pracovalo na dohodu o vykonaní práce.

Národný Projekt inkluzívnej edukácie PRINED má za cieľ výraznou mierou podporiť inkluzívne prostredie v materských a základných školách a predchádzať neoprávnenému zaraďovaniu žiakov do špeciálnych škôl. Akceleračnými programami zameranými na stimuláciu rómskych detí má skva− litniť diagnostický proces v materských školách. Vy− tvorené tímy na základných školách napĺňaním špe− cifických vzdelávacích potrieb žiakov z málo pod− netného prostredia podporili inklúziu v základ− ných školách. Cieľom projektu je zaujímavou a in− formatívnou formou udržať deti čo najdlhšie v ško− le a umožniť im popoludňajšiu prípravu na nasle− dujúci deň, nevyhnutnú pre zlepšenie ich prospe− chu. Projekt podporuje aktivity, ktoré sú pre ne za− ujímavé aj z dlhodobého hľadiska. Inkluzívny mo− del vzdelávania má za úlohu pomôcť lepšej pripra− venosti detí z marginalizovaných rómskych komu− nít a podporiť tak ich sociálnu inklúziu.

Podstatným prínosom projektu bolo vytvore− nie inkluzívnych tímov zložených z pedagogických zamestnancov a odborníkov (psychológ, špeciálny pedagóg, liečebný pedagóg, sociálny pedagóg), ktorí pri práci s deťmi pôsobili v školách aj v rodi− nách. Výsledky sú evidentné. V druhej polovici jú− na tohto roku sa na Zvolenskom zámku lúčili s predškolákmi z materskej školy Imatra vo Zvole− ne. Všetci predškoláci v septembri nastúpia do bežnej prvej triedy. Do spomínanej materskej ško− ly chodili aj deti zo sociálne znevýhodneného prostredia, ktoré vytipovali odborníci priamo v te− réne. Deti pochádzajú z komunity žijúcej v časti Zvolena, ktorý tu volajú Na Balkáne. „Pre ne a ich rodičov v škôlke pripravili deň otvorených dverí, aby rodičia videli, ako to v škôlke funguje.“ Hoci v škôlke neostali všetky prihlásené deti, tie, čo začali materskú školu navštevovať, sa počas školského roka výrazne zdokonalili. Ich pokroky potvrdili aj výsledky testov špeciálnej pedagogičky inkluzívne− ho tímu. Skonštatovala výrazný posun a zdôraznila fakt, že deti sú dobre pripravené na vstup do zá− kladnej školy v bežnej prváckej triede. Pedagogickí asistenti sa venovali každému dieťaťu podľa stimu− lačných programov, ktoré zostavili odborníci z in− kluzívnych tímov individuálne pre každé dieťa na základe depistážnej diagnostiky tak, aby pracovalo a zlepšovalo sa práve v oblastiach, v ktorých za− ostáva. Práca s deťmi sa prispôsobovala ich tempu, aby zvládali nové vedomosti a zručnosti. Mnohé

str. 5 Suchý, jeho manželka Viktória Sanová a jej brat René priznali vinu ešte pred začiatkom procesu, pripomenul Daily Mail. Jednej z obetí gang sľúbil prácu baličky ovocia. Po príchode do Británie ju však donútil k prostitúcii a potom ju predal Indovi za 3 000 libier (4 256 eur).

Lukratívny obchod sa dostal na svetlo sveta po tom, čo Pakistanec znásilnil svoju novú nevestu tak brutálne, že takmer vykrvácala.

R. SOBOTA: Situáciu Rómov treba podľa primátora riešiť a zapojiť ich do prác Rimavská Sobota 17. augusta (TASR) – Podiel rómskeho obyvateľ− stva v meste a okrese Rimavská Sobota výrazne stúpa a okrem výstav− by sociálnych bytov je potrebné ich situáciu riešiť aj inými spôsobmi.

Pre TASR to uviedol poslanec VÚC a primátor Rimavskej Soboty Jo− zef Šimko, podľa ktorého by riešením mohlo byť napríklad výraznej− šie zapojenie Rómov do poľnohospodárskych činností alebo prie− myselnej výroby. „Pochádzam z obce Sútor, kde v roku 1970 žilo 380 obyvateľov.

Z nich bolo 80 Rómov, zvyšok tvorilo majoritné obyvateľstvo. Dnes, po 45 rokoch, má Sútor 524 obyvateľov, ale okrem 18 sú všetci Rómovia.

Takýto osud čaká podľa mňa väčšiu časť okresu Rimavská Sobota sme− rom na juh od okresného mesta,“ konštatoval primátor, podľa ktorého nie je možné tento trend zastaviť. „Pôrodnosť v tejto časti okresu je možno 9 ku 1 v prospech občanov rómskeho pôvodu,“ vyčíslil.

Podobná situácia podľa jeho slov môže ľahko nastať aj v samotnej Rimavskej Sobote. „Štatisticky sa k rómskej národnosti v meste prihlásili iba 3% ľudí, ostatní sa hlásia k Slovákom alebo Maďarom.

Môžem však otvorene povedať, že v meste žije v skutočnosti okolo 6 000 až 6 500 Rómov. To znamená, že z približne 23 000 občanov mesta už dnes tvoria 26 až 28%. Preto, či chceme alebo nie, musíme tento problém začať riešiť,“ zdôraznil primátor.

Na najbližšiu dobu má v pláne dva spôsoby, ako zamestnanosť Rómov v meste zvýšiť. „V jesenných mesiacoch nám končia dlhodo− bé päťročné nájomné zmluvy na mestskú ornú pôdu. Zvažujem

Číslo 5/2015

u Výtvarná práca na tému Najkrajší strom: Klára Siváková, 2. ročník, ZŠ na Komenského uli−

ci vo Svidníku, zapojená do projektu PRINED

bolo potrebné naučiť základným hygienickým a se− baobslužným návykom. Buď ich totiž nemali cel− kom osvojené a naučené, alebo si ich potrebovali ešte zautomatizovať, prijať za svoje. Deti sa po− stupne zlepšovali aj v správaní. V disciplíne, vo vzťahoch ku kamarátom. Stalo sa pre ne samozrej− mé pozdraviť sa, poďakovať. S predškolákmi sa in− tenzívne pracovalo na jemnej motorike, učili sa používať nožnice, strihať, písať prvé písmenká. Bu− dúci školáci sa zoznamovali s farbami, učili sa po− vedať svoje celé meno, adresu. Deti sa stali smel− šie, sebavedomejšie. To potvrdilo osožnosť toho, že ak deti nastupujú do materskej školy vo veku troch či štyroch rokov, a nie len pár mesiacov pred nástupom do základnej školy, prechod je pre deti, pedagógov a v konečnom dôsledku i pre rodičov plynulejší a pokojnejší.

preto, že po vzore primátora maďarského mesta Putnok Barnabása Tamása by sme od budúceho roka z tejto pôdy vyčlenili zopár hek− tárov, na ktorých by sme Rómov viedli k pestovaniu poľnohospo− dárskych plodín,“ priblížil Šimko. Tie by slúžili buď pre ich vlastnú potrebu, alebo by sa použili v kuchyniach základných škôl v meste. „Momentálne skúmam, akou formou by sa na túto činnosť dali získať finančné príspevky. Som presvedčený, že vo VÚC a v prvom ra− de u vlády SR nájdem pochopenie pre zámer zapojiť Rómov do ta− kýchto prác,“ doplnil. Prácu by takto podľa neho mohlo nájsť okolo 60 až 80 Rómov a pozemky by mohli byť vyčlenené napríklad v mest− skej časti Včelinec. „O konkrétnej lokalite a výmere by však rozhodli mestskí poslanci,“ podotkol.

Druhým spôsobom na zvýšenie zamestnanosti Rómov by mohla byť výroba betónovej dlažby na chodníky. „Podobná výroba už beží v niekoľkých mestách na Slovensku. Naši Rómovia by vyrábali zám− kovú dlažbu, ktorú by sme mohli využiť aj priamo v meste pri rekon− štrukciách a opravách chodníkov,“ načrtol Šimko.

Ako dodal, s poslancom mestského zastupiteľstva Františkom Auxtom majú v pláne navštíviť samosprávy, kde už takáto poľno− hospodárska a priemyselná produkcia funguje a získané skúsenosti by následne využili v Rimavskej Sobote.

F. Tanko sa ospravedlnil za Rómov, ktorí v Rudňanoch na− padli policajtov Bratislava 15. augusta (TASR) – Predseda Strany Rómskej únie na Slo− vensku (SRÚS) František Tanko sa ospravedlnil za Rómov, ktorí začiat− kom augusta napadli policajtov a zdravotníkov v osade v Rudňanoch. „Chcem to urobiť verejne, nemalo sa to stať,“ informoval TASR Tanko.

Podotkol však, že nie všetkých Rómov treba vnímať ako neprispô− sobivých, podobní sa podľa neho nájdu aj v majorite. Za najväčší rómsky problém označil vysokú nezamestnanosť. Vyjadril obavy, že v čase pred voľbami budú mnohé politické strany využívať rómsku problematiku vo svoj prospech, aby si zaistili nejaké percentá.

Naplnenie zámeru národného projektu PRI− NED, aby deti nekončili zbytočne v špeciálnych školách, môže výrazne skvalitniť život konkrétnym deťom, ktoré už nebudú limitované pri výbere ďal− šieho vzdelávania a povolania. To by znamenalo odstránenie jednej z foriem diskriminácie, na kto− rú v minulosti doplácali stovky detí z rómskych se− gregovaných komunít. Národný projekt PRINED realizuje Metodicko−pedagogické centrum vo všet− kých krajoch s výnimkou Bratislavského. Cieľovou skupinou projektu sú pedagogickí a odborní za− mestnanci, deti a žiaci zo sociálne znevýhodnené− ho prostredia marginalizovaných rómskych komu− nít a rodičia týchto detí a žiakov. Projekt je spolufi− nancovaný z Operačného programu Vzdelávanie.

Náklady naň predstavujú takmer 16 miliónov eur.

Text: Daniela Obšasníková

Tanko sa chcel pôvodne vyjadrovať k protestnému zhromažde− niu proti Rómom v Rudňanoch. Nakoniec sa však nekonalo. „Urobiť takýto protest nie je riešenie, zásadne s tým nesúhlasím,“ povedal.

K incidentu medzi Rómami a policajtmi došlo v osade zvanej Za− bijanec začiatkom augusta. Policajti tam šli pôvodne upokojiť kon− flikt medzi Rómami, niektorí ich však napadli.

K zraneniam došlo na strane policajtov aj Rómov. Osadníci zaúto− čili počas výtržností aj na zdravotníkov, ktorí do osady prišli k pôro− du miestnej ženy. ČR: Realitná maklérka sa musí ospravedlniť Rómke, lebo jej nechcela prenajať byt Litoměřice 14. augusta (TASR) – Česká realitná maklérka Eliška Nosková sa má ospravedlniť za diskrimináciu Rómke, ktorá v spo− lupráci s kanceláriou ombudsmana predstierala záujem o prenajatie bytu. Maklérka ju odmietla preto, že si majiteľ bytu neželal prenají− mať svoju nehnuteľnosť Rómom. O ospravedlnení rozhodol okresný súd v meste Litoměřice. Informáciu priniesol Český rozhlas (ČRo).

Súd uznal dôkazy o diskriminácii, medzi ktorými bol aj záznam telefoná− tu, v ktorom maklérka odovzdala slovo kolegovi, ktorý potom rómsku figu− rantku Elišku Balogovú s ospravedlnením odmietol. Odôvodnil to tým, že majiteľ bytu mal v minulosti zlé skúsenosti s Rómami a v byte si ich neželá.

Za to sa musí Eliška Nosková ako majiteľka realitnej kancelárie ospravedlniť. Súd jej uložil presný text ospravedlnenia.

Lenka Balogová požadovala tiež 100 000 korún ako odškodné.

To však súd zamietol. Išlo totiž o tzv. situačný testing priamo objed− naný kanceláriou ombudsmana.

Balogová v neziskovej organizácii testovala, či makléri v pracov− nom čase neporušujú antidiskriminačný zákon, a preto bola podľa súdu na situáciu pripravená a nevznikla jej žiadna ujma.

Maklérka Nosková požadovala stiahnutie žaloby a úhradu nákla− dov na súdne konanie. Rozsudok zatiaľ nie je právoplatný, uviedol na svojej internetovej stránke ČRo.

− VZDELÁVANIE/PORADŇA −

SERA − STRANA 9

Absolventi netypickými učiteľmi v školách Medzinárodná organizácia Teach for Slovakia ponúka už druhý rok netradičný štart životnej kariéry slovenským absolventom našich i zahraničných vysokých škôl. Špičkové tréningy komunikácie, ma− nažérskych zručností, ale predovšetkým silnú životnú skúsenosť v po− dobe dvojročnej platenej práce učiteľa v školách, ktoré navštevujú de− ti z menej podnetného prostredia. Mladým ľuďom, čerstvým absol− ventom vysokých škôl, sa tak otvárajú dvere k absolventskej praxi, ale i možnosti ako pomôcť zlepšiť šance na lepšiu budúcnosť pre deti z prostredia, ktoré neposkytuje dostatočné množstvo podnetov na ich rozvoj.

Od septembra minulého roka nastúpilo do škôl prvých 14 účastní− kov. Ako pre RNĽ uviedla Naďa Kasalová, manažérka pre nábor a mar− keting, všetci účastníci prešli výberom profesionálov z Teach for Slo− vakia a počas školského roka intenzívne pracovali s deťmi základ− ných škôl v regiónoch s nižšou životnou úrovňou – v Plaveckom Štvrt− ku, Huncovciach a Nálepkove.

Napríklad Zuzana Veverková, ktorá vyštudovala teológiu na Karlo− vej Univerzite v Prahe, sa starala o deti nultého ročníka v Huncov− ciach. Väčšina z týchto detí sa potrebovala naučiť hovoriť po sloven− sky. Chýbali im základné hygienické návyky. Už po prvých týždňoch pôsobenia bolo možné badať u detí veľké pokroky. Drobci absolvova− li aj svoj prvý veľký výlet na Kežmarský hrad. Dnes sa tešia do prvého ročníka a na nástup do školy sú pripravené tak, aby ju dobre zvládali a vyrovnali sa ostatným deťom. Na pôsobenie Zuzany Veverkovej a jej prínos pre základnú školu v Huncovciach som sa opýtala priamo jej riaditeľky Mgr. Lucie Troppovej. Ako uviedla, nultý – vyrovnávací roč− ník kreujú po zápise z detí, ktoré javia znaky nezrelosti. Pre tieto deti by nástup do prvého ročníka bol deprimujúcim a nemotivujúcim. Ne− boli by schopné držať krok a tempo s rovesníkmi, získali by nálepku nešikovných, neschopných a to by im poškodilo na ceste životom viac ako ročný odklad nástupu do prvej triedy. „Zuzana Veverková nám v prípade predškolákov výrazne pomohla s ich socializáciou, zaučila ich do organizácie školského dňa. Rôznymi metódami docielila výraz− né rozšírenie slovnej zásoby detí, pre školu ich zanietila aj mnohými mimoškolskými aktivitami. Zorganizovala pre deti výlety na spomína− ný Kežmarský hrad a do ZOO v Spišskej Novej Vsi. Pre 6−ročné deti, ktoré boli po prvýkrát mimo svojej osady, to boli úžasné zážitky,“ po− vedala riaditeľka Troppová a dodala, že netypická učiteľka v ich škole učila žiakov druhého stupňa cudzí jazyk v rámci krúžku Angličtina do života. „Obrovské zlepšenie predškolákov sa ukázalo pri zápise do prvého ročníka. Výrazne sa zlepšila ich slovná zásoba a slovenčina vô− bec. Sú zorientované v matematike. Vedia sa pohybovať v číselnom ra− de, poznajú geometrické tvary, číslice, vďaka čomu bude ich školský štart úspešnejší a motivujúci k získavaniu ďalších vedomostí.“ Ako ria− diteľka Troppová pre RNĽ ďalej podotkla, tento školský rok do školy nastupuje ďalší absolvent – vyslanec projektu Teach for Slovakia. Do lavíc si zasadne okolo 330 žiakov. Z nich je 80% Rómov. V škole sa už teraz tešia, že nový absolvent, tak ako aj Zuzana Veverková pred ním, prinesie so sebou pohľad z iného prostredia a z iných uhlov na žia− kov, na pedagogický zbor, čo je pre každý zdravý pedagogický zbor vzácnym oživením a obohatením.

u Deti z nultej A triedy na výlete v Kežmarku.

Igor André je absolventom politológie na Univerzite Komenského.

On učil v Nálepkove matematiku. Popritom viedol aj turistický a fil− mový krúžok. Tamojším deťom vybavil prístup na obecné futbalové ihrisko, aby mali kde vybiť svoju neutíchajúcu energiu.

Aj takto vyzerá prax dvoch z trinástich absolventov, ktorí prešli vý− berom a rok intenzívne pracovali s malými školákmi, s ktorými ich ro− dičia nemajú čas, možnosti alebo schopnosti takto pracovať. „Do náš− ho programu sme pozvali a napokon i vybrali mladých ľudí, ktorí do− siahli výnimočné úspechy v škole i v mimoškolských aktivitách a chcú meniť Slovensko k lepšiemu. U nás získavajú šancu rozvinúť svoj lí− derský potenciál a zároveň pomôcť deťom, ktoré to najviac potrebu− jú. Absolventi tohto programu vo svete sa vďaka nadobudnutým skú− senostiam vo vedení a motivovaní ľudí rýchlo stávajú lídrami v biznise, školstve či politike,“ uviedol Stanislav Boledo− vič, zakladateľ Teach for Slovakia. Účastníci aktuálneho programu pochá− dzajú z univerzít na Slovensku, Česku a Veľkej Británii. Na nich vyštudovali rôzne odbory. Sú medzi nimi študenti práva, žurnalistiky, psychológie, polito− lógie, technických smerov alebo bioló− gie či teológie. „Dôležitejšie ako študij− né a profesijné zameranie je však osob− né nasadenie a schopnosť mladých ab− solventov komunikovať s rôznymi ko− munitami, vedením základných škôl, učiteľmi, ale najmä žiakmi a ich rodič− mi,“ povedala Naďa Kasalová.

Pozíciu netradičného pedagóga si vyskúšal aj šéf slovenskej pobočky Goo− gle Rastislav Kulich. Na jeden deň sa stal učiteľom na základnej škole v Plavec− kom Štvrtku. Na otázku, prečo sa úspeš− ný mladý muž, absolvent prestížnej Harvardskej univerzity, dal na učenie na základnej škole, odpovedal: „Bolo to trochu dobrodružstvo, ale kto ma po− zná, vie, že ja mám takéto výzvy rád.

Snažil som sa deti zaujať. Pre istotu som u Žiaci nultej A triedy v deň vysvedčenia so Zuzanou Veverkovou z TFS a asistentkou si priniesol aj harmoniku. Ukázalo sa, Dominikou Balážovou.

že vyvolať záujem je ľahšie ako ho potom správne usmerniť až tlmiť.

A to som vytiahol všetok svoj manažérsky arzenál.“ Povedal Kulich o svojej učiteľskej skúsenosti s deťmi, ktoré sa snažil svojimi líderský− mi schopnosťami nadchnúť pre vzdelávanie sa. Rasťo Kulich oceňuje prácu tých, ktorí dokážu učiť celé dva roky. „Skúsil som si to a už chá− pem, prečo sa o absolventov z Teach for Slovakia top firmy bijú. Kto to zvládne úspešne robiť dva roky, zvládne už v živote snáď úplne všetko,“ dodal. Absolventi sú však počas dvojročného programu ich zapojenia v školách priebežne podporovaní tímom koučov a mento− rov a absolvujú ďalšie špičkové kurzy. „Počet škôl, kde môžu vysoko motivovaní absolventi s pomocou profesionálnych koučov doslova zmeniť životy detí k lepšiemu, sa tento rok rozširujú o ďalšie školy v regiónoch Košice a Bratislava. Absolventi tohto programu majú na− vyše unikátnu líderskú skúsenosť, ktorá im zlepší kariérne vyhliadky,“ povedala Anna Maarová, manažérka pre prípravu a podporu. Dodala, že unikátni pedagógovia majú podporu lídrov projektu Aktivity Te− ach for Slovakia, ktorý podporujú aj prezident Andrej Kiska a mi− nister školstva Juraj Draxler. Medzi podporovateľov patria aj lídri z biznisu, spomínaný šéf Google Slovensko Rasťo Kulich, či spoluma− jiteľ spoločnosti Eset Anton Zajac. Partnermi programu sú tiež najvýz− namnejšie spoločnosti na Slovensku ako Slovak Telekom, Slovenská sporiteľňa, Škoda Auto Slovensko, Východoslovenská energetika a Heineken Slovensko.

Teach for Slovakia je iniciatíva zameriavajúca sa na zlepšenie vzde− lávania detí a na zvýšenie počtu lídrov v spoločnosti. Je súčasťou ce− losvetovej iniciatívy Teach for All, ktorá pôsobí vo viac ako 30−tich krajinách po celom svete a jej dosah sa neustále rozširuje. Od septem− bra tohto roka budú na Slovensku pôsobiť absolventi aj v základných školách v Spišskom Štvrtku, Nižnej Slanej, Huncovciach, Markušov− ciach, Zborove, Turni nad Bodvou, Budimíri, Ždani a Malackách.

Ako pre naše noviny povedala riaditeľka základnej školy s mater− skou školou v Markušovciach Ing. Iveta Dutková, do ich školy v sep− tembri nastupuje nový človek, absolvent z projektu Teach for Slova− kia. V škole, kde v tomto školskom roku bude v laviciach 650 žiakov – z nich zhruba 85% rómskych detí, bude tento absolvent učiť angličti− nu žiakov druhého stupňa. Aj tu očakávajú, že prinesie do ich školy nový vietor do plachiet. Ale ako povedala riaditeľka Dutková – čas ukáže, čo program konkrétne ich škole prinesie. Nuž, prídeme sa tak− to za rok spýtať.

Text: Daniela Obšasníková, foto: Zuzana Veverková, TFS

/ Po horúcej letnej sezóne nás čaká ešte obdobie babieho leta. Čas ako stvo− tvoriť si protilátky v adekvátnom množstve skôr, ako nastane obdobie masívne− rený pre vyčíňanie kliešťov. Tieto malé zvieratá, voľne žijúce v prírode, dokážu ho výskytu kliešťov.“ spôsobiť poriadne zdravotné problémy. Stačí napríklad krátka prechádzka v lese Ako sa správne zbaviť kliešťa, ak už sa na telo prisal? či popri stromoch a vynaliezavý kliešť sa ľahko prisaje na vaše telo. Kliešte, ktoré sú najčastejším prenášačom vírusov u zvierat a ľudí, sa živia krvou. Sú príčinou • Pozor! Najdôležitejšie je nepoškodiť a nerozmliaždiť kliešťa. Treba vybrať celé telo aj s hlavičkou. niektorých životunebezpečných chorôb. Preto treba chrániť seba aj deti.

• Kliešťa je najlepšie uchopiť do pinzety a vybrať kývavým pohybom.

• Ak nie je poruke dezinfekčný prostriedok z lekárne (lieh, jódová tinktúra, Al− Prečo si dať pozor na kliešťa? pa), použite prípravok s obsahom alkoholu.

Kliešte sa nachádzajú po celom Slovensku. Číhajú teda všade. Kliešť sa na hostiteľa neprichytí bezprostredne potom, čo sa dostane na jeho telo, ale hľadá • Ak kliešťa objavíte ešte v lese a nemáte potrebné pomôcky na odstránenie, počkajte a odstráňte ho až potom, čo budete mať v rukách pinzetu. si vhodné miesto, ktorým je obvykle jemná a vlhká pokožka. Najmä v podpazuší, slabinách, zákolenných jamkách, za ušami alebo na bruchu. Môže sa ale prisať • Ak sa nepodarí odstrániť kliešťa celého, je vhodné vyhľadať zdravotnícku pomoc. na akomkoľvek inom mieste, často i na hlave vo vlasoch. Veľmi nebezpečné ochorenia, ktoré môže spôsobiť, je kliešťová encefalitída alebo lymská borelió− Pal e keraďi ňilajeskri sezona amen mekh užarel o purano ňilaj. Oda hine o ďi− za. Z boreliózy hrozí postihnutie nervov, kĺbov a ďalších komplikácií, napríklad vesa sar kerde vaš o bilačhipen so keren o kliješťi. Ola cikne džvirini, save slo− choroby srdca. bodno dživen avri, šaj keren bare sasťipnaskre problemi. Dosta hin the sikra phi− riben pal o veš vaj paš o kašta u o goďaver kliješťos pes lokhes chudel pre tu− Ako sa chrániť?

Prvoradé je pred odchodom do prírody použiť ochranný prostriedok – repe− mende. O kliješťi, save nekh buter ľidžan o virusi maškar o džvirini u manuša, lent. Ten dokáže sčasti odpudiť nepríjemných škodcov. Určite si však treba ob− chan o rat. Chuden pen lendar varesave nasvaľipena, save šaj the murdarel le liecť aj dlhé nohavice či vrchný diel s dlhými rukávmi, aby sme mali čo najmenej manušes. Vaš oda kampel te arakhel pes the le čhavoren. odhalenej kože. Ak sa dá, vyhýbať sa vysokým trávam a kríkom, pretože práve Soske te lel e sama pro kliješťos? tam sa kliešte zdržujú najviac. Po príchode domov je potrebné si dôkladne pre− O kliješťi hine pre savoro Slovaťiko. Užaren pro sako than. O kliješťos pes pro zrieť celé telo a skontrolovať, či sa nejaký kliešť predsa len neprisal. Prevenciou je aj očkovanie proti kliešťovej encefalitíde. Toto zápalové ochorenie mozgu manuš na danderel jekhvarestar pal oda, kana pes chudel pre leste, rodel peske a mozgových blán môže mať až smrteľné následky. Vedúci odboru epidemioló− o lačho than, savo hino odoj, kaj e morťhi hiňi saňi u cinďi. Nekhbuter tel o phike, gie Úradu verejného zdravotníctva SR MUDr. Ján Mikas radí, kedy sa dať zaoč− tel o per, pal o khoča, pal o kana vaj pro per. But bilačho nasvaľipen savo šaj te kovať: „Zimné mesiace sú pre očkovanie proti kliešťovej encefalitíde najvhodnej− kerel, hiňi e kliješťovo encefalitida vaj e lymsko borelioza. Le boreliozatar šaj ač− šie, pretože vtedy je aktivita kliešťov nízka a organizmus má dostatok času vy− hen nasvale o nervi, o klbi u the aver komplikaciji aven, sar nasvalo jilo.

Sar pes te arakhel?

Jekhto hino hoj angle oda, so džan avri, te thovel pre peste o arakhipnaskro drab – o repelentos. Oda šaj sikra te ľikerel le bilačhe kirmen dur tumendar. No musaj te urel the lunge cholova vaj opruno uraviben ďinďarde bajenca, hoj te na ačhel but morťhi avri. Te šaj, ma phiren maškar o baro čar the o kandre, soske odoj hin nekh buter kliješťi. Pal oda, so avas khere, kampel mište te di− khel prekal o savoro manuš u te rodel, te varesavo kliješťos the avka nane an− dre danderdo. E prevencija hiňi the o očkovaňije angle e kliješťovo encefalitida.

Oda zapalovo nasvaľipen andro mozgos the mozgova cipi šaj le manušes the te murdarel. O šerutno andro kotor vaš e epidemijologija pro Urados vaš o the− mutno sasťaripen SR MUDr. Ján Mikas phenel, kana te kerel o očkovaňije: „O jevendeskre čhona hine vaš očkovaňije angle e kliješťovo encefalitida nekh feder, soske o kliješťi jevende nane but aktivna u o organizmus hin dosta kana te kerel o proťilatki u te kerel len dosta sigeder, dži avena o čhona, kana hine pherdo kliješťi.“ Sar mište te lel avri le kliješťos, te imar danderďas andro mas?

• Len sama! Nekh važno hin te na phagerel vaj te na čhingerel le kirmes.

Kampel te lel avri savore kirmes the le šeroreha.

• Le kirmes hin nekh feder te chudel andre pinzeta u te hintinel les avri.

• Te amen nane paš o vast e dezinfekcija andal e lekarňa (o špiritusis, e jodovo tinktura, e Alpa), čhiven opre vareso, andre soste hin alkohol.

• Te arakhen le kirmes mekh dži kana san andro veš u nane tumen o buťa sa− venca les te lel avri, užaren u cirden les avri, kama imar tumen hin andro vasta e pinzeta.

• Te na doresena hoj o kirmes avel avri savoro, mište hin te rodel o sasťaripna− skro žutipen. (red), Zdroj: UVZSR Andre romaňi čhib thoďas Erika Godlová

Číslo 5/2015

SERA − STRANA 10

„Hľadali sme dom mimo mesta, kde by sme mohli tvoriť podľa na− Manželský pár z Drienovca dvanásť rokov prevádzkuje vo svojom šich predstáv. Dostatočne veľký sme našli v Drienovci,“ spomína si dvore umeleckú farmu. Rómov naučili dostať odmenu za prácu.

Vološin na prisťahovanie sa do obce pred vyše dvanástimi rokmi.

BRATISLAVA, DRIENOVEC. Tam, kde štát skúša výchovu Rómov obuškami, oni pracujú s deťmi a ich rodičmi. Manželský pár Jana Zito− Tabuľa prekážala vá a fotograf Vladimír Vološin dvanásť rokov prevádzkujú v Drienovci Charizmatický manželský pár vychádza s Rómami paradoxne lep− pri Košiciach netradičnú umeleckú farmu. šie ako s miestnym obyvateľstvom. Najväčší rozruch spôsobili pred Je tu múzeum ceruziek, malé múzeum fotoaparátov a rómska ga− niekoľkými rokmi, kedy postavili tabuľu s kriedou v centre obce. léria. Z miestnej školy k nim chodia deti na hodiny výtvarnej výchovy Rómovia sa pri nej združovali, zabávali sa, miestni sa zase sťažovali a pomáhajú Rómom integrovať sa do spoločnosti. na hluk. Napokon si tabuľu preniesli naspäť do dvora, kde slúži pre Rómovia v Drienovci tvoria necelú polovicu z populácie obce. Časť deti, ktoré si chcú pri odchode niečo nakresliť. z nich žije v obci, problémová komunita v osade za ňou. Dvojtisícová obec „Ešte chvíľu,“ zakričí malý rómsky chlapec v okuliaroch na mamu sa pred takmer dvomi rokmi zviditeľnila rozsiahlou policajnou raziou. pri tabuli, bielou kriedou nakreslí športové auto, zapózuje na foto− V Drienovci zadržali dvoch mužov, ktorí mali na policajtov zaúto− grafiu a uteká za rodinou na ulicu. čiť sekerou. Súd tomu neuveril. V neďalekej Moldave nad Bodvou zas uskutočnili zásah, ktorý vyvolal veľký ohlas a dodnes ho rieši Generál− Krádežiam sa nevyhli na prokuratúra.

Keď rómski rodičia videli, že ich deti si môžu vo dvore bez ob− Päťmetrová ceruzka, staré poľské filmové plagáty, farebné stoličky medzení kresliť, sami začali pomáhať s údržbou netradičnej umelec− vyrobené z odpadu. To všetko privíta návštevníkov, a najmä deti, kej farmy. „Mali sme jedného, ktorý sa chodil už o ôsmej ráno pýtať, hneď po príchode na Artfarmu. čo by mohol urobiť,“ odmieta Vološin, že by Rómovia nechceli praco− „Taký bláznivý priestor, ako je u nás, to sa tak ľahko nevidí,“ žartu− vať. Pomohli aj aktivačné práce. je o svojom príbytku Jana Zitová a dodáva: „Máme tu vypracovaný sys− Dávku v hmotnej núdzi si k nim chodia odpracovať i Rómovia zo tém − otvoríte bránu a dostanete sa do iného sveta.“ spomínanej osady Budulovská v Moldave nad Bodvou.

Číslo 5/2015

− KULTÚRA/REPORTÁŽ −

Nie vždy ale riešia iba úsmevné a priateľské situácie. Umením často zjemňujú tvrdú realitu žitia v chudobe niektorých rodín. Vološin nám opisuje príbeh rómskeho chlapca, ktorý spáva iba na slame a k nim chodí pomáhať, aby mal čo jesť. Otec sa mu obesil, matka podľahla al− koholu.

Zo začiatku sa stalo, že im niečo zmizlo, naučili sa to ale riešiť spo− ločným dohovorom. „Raz mi zmizol fotoaparát, tak som išiel do osady a o niekoľko ho− dín mi ho Rómovia prišli vrátiť.“ Podobnú skúsenosť mali, aj keď ich prišiel navštíviť syn s rodinou. „Zaparkovali auto pri škole, potom sme našli rozbité sklo a chýbala detská autosedačka,“ spomína si fotograf. Večer im miestni Rómovia zabúchali na bránu aj so zmiznutou autosedačkou. Našli ju až v Mol− dave.

Do dvora už deväť rokov chodí so svojimi deťmi aj päťdesiatnička Ivana. Zitovú teší, že Artfarmu si Rómovia obľúbili, tri dcéry Ivany tam chodia aj so svojimi malými deťmi. „Zvykli sme si, je to lepšie, ako keby sedeli doma alebo chodili ho− re do osady,“ hovorí Ivana hanblivým hlasom.

Text a foto: Rudolf Sivý Autor pracuje v neziskovom sektore, dlhodobo sa venuje rómskej žurnalistike.

Text bol uverejnený na portáli aktuality.sk

− KULTÚRA/REPORTÁŽ −

SERA − STRANA 11

Nedovolia vlastným mužom, svokrám ani spoločnosti, aby ich obmedzovali. Dosiahli, že deti z ich osád nechodia do špeciálnych škôl.

SPIŠSKÁ NOVÁ VES, LEVOČSKÉ LÚKY: Kilometer za koncovou tabuľou Spišskej Novej Vsi je rómska osada Hájik, kde sa osem žien každý deň stretáva na čaji o piatej. Hovoria si Agentky rovnosti a na− miesto čaju pijú kávu. Členky skupiny sa úprimne bavia, keď im povie− te, že si pod týmto pomenovaním neviete nič pred− staviť. Nie všetky to síce vedia vysvetliť, ale vraj na to majú svoju líderku. „My si to berieme tak, že je to spájanie. Rovnosť medzi mužom a ženou. Keď muž môže ísť, tak aj žena môže ísť na tú kávu. A bojovať za rovnosť me− dzi mnou a vami,“ vysvetlila vedúca skupiny Jarka Kotlárová.

Bez muža nesmeli ani do obchodu Jarka Kotlárová v detstve osadu nepoznala, vy− rastala v dedine. Po svadbe sa presťahovala do rodi− ny svojho muža, ako je to zvykom. Mala devätnásť a život sa jej prevrátil naruby. „Nasťahovala som sa sem pred 39 rokmi. Vy− rastala som v Spišskom Hrhove, tam nebola rómska trieda, do školy sme chodili všetci spolu, aj na zába− vy. Pre mňa bol problém prísť potom do osady,“ opisuje svoju mladosť 56−ročná žena.

Nemala tu rovnocenné postavenie v rodine, ani v komunite. Pravidlom v osade bolo, že žena bez muža nemôže odísť do obchodu, ani k susede na kávu, „aby jej tá suseda nedala rozum, ako má pristúpiť k mužovi“.

Svokra riadila chod rodiny. „Manžel zarábal, do− niesol výplatu a všetko brala ona, ja som peniaze ani nevidela.“ Do mesiaca prečíta štyri knihy Dnes je Jarka v komunite autoritou. Najprv si vy− bojovala slobodu vo vlastnej rodine, neskôr začala šíriť myšlienku rovnosti do svojho okolia. „Strašne veľa čítam a knihy mám doma skryté, aby mi ich vnúčik nebral. Viete, čo sa mi najviac pá− čilo? Našla som v knižnici jednu knihu o rómskej histórii, ale tú vraj nepožičiavajú domov. Nakoniec mi ju knihovníčka požičala na pol dňa. Od rána do tretej som ju mala prečítanú, nič iné som nerobila,“ opisuje svoju záľubu v knihách.

Ostatné členky klubu počúvajú a prikyvujú, ale veľa nehovoria. Kvetka Gabčová ako domáca nosí do altánku na záhrade kávu. Na všetkých prítom− ných ženách vidieť, že Jarka je ich vzorom. Faktom je, že v začiatkoch chodievala do rodín vysvetľovať, prečo by ich mali muži pustiť na aktivity skupiny.

Prečítané knihy posúva Jarka Kotlárová ďalej. „Čo mi príde do ruky, to musím prečítať. Knihu prečítam celú, potom ju dám dcére, vnukovi a na− koniec Drahuške,“ dodáva.

Drahuša Poláková žije v neďalekých Levočských lúkach a vedie vlastnú desaťčlennú skupinu Agen−

u Agentky rovnosti z Hájika.

tiek rovnosti z tejto osady. V Levočských lúkach Kotlárová z pozornosti, ktorú vzbudili vo vysoko− prevádzkujú neformálnu škôlku, navyše začínajú horskom teréne. pomáhať v chudobnej osade Dlhé Stráže pri Levoči.

Líderky denne pracujú, ale iba ako dobro− Čo tam tie Cigánky robia? voľníčky „Boli sme na turistických výletoch v Tatrách, Členmi skupiny sú aj dvaja muži. Anton Bobák zo v Slovenskom raji, ale aj v divadle. Na trojdňovom Žiaru nad Hronom prostredníctvom organizácie Spolu výlete v Žiari sme robili sviečky a učili sme sa na po− – Slovensko financuje z príspevkov a grantov výlety, det− čítačoch. Nevedeli sme s nimi robiť a nemali sme ské tábory a vzdelávanie Agentiek rovnosti. Stanislav ich. Teraz už máme,“ popísala Kvetka Gabčová Vospálek zo Spišskej Novej Vsi je druhým mužským čle− niektoré z podujatí za posledné štyri roky. nom, ktorý pomáha pri klubových aktivitách.

Spišská rodina Agentiek rovnosti má 18 členiek, „Zmyslom iniciatívy Agentky rovnosti je posilniť osem je z Hájika, desať žien z Levočských lúk. V po− ženy a umožniť im robiť v lokalitách aktivity, ktoré sledných mesiacoch sa snažia za− si vybrali samy. Fungujeme tak, že nie ja určujem, pojiť nové členky v susedných čo budú robiť. Ja som dirigent a dirigujem to, čo si osadách Podskala a Dlhé Stráže. dohodnú,“ povedal Anton Bobák.

Hoci nemajú žiaden klub ani Bobák pri snahe dvíhať rómske komunity zistil, komunitné centrum, stretávajú sa že ženy sú vhodnejšie partnerky ako muži. Tí podľa pravidelne tam, kde sa to dá. V le− jeho skúsenosti často bažia po funkciách a penia− te nacvičujú so svojím súborom zoch. „Náš projekt nie je finančne veľký, nie sme Khamoro vonku v amfiteátri pri schopní platiť honoráre,“ vysvetlil.

ZOO v Spišskej Novej Vsi, v zime Líderky v osadách smeruje k tomu, aby sa o neja− sa s deťmi učia vo svojich do− ký rok, dva osamostatnili úplne a vytvorili si vlastnú moch. organizáciu.

Sú spokojné a hrdé na svoje Jarka Kotlárová a Drahuša Poláková so združením turistické výkony, zabávajú sa na Spolu – Slovensko spolupracujú už sedem rokov. Ne− tom, ako reagujú ľudia, keď nie− taja sa tým, že by privítali, keby sa pre ich prácu našiel kam prídu. Občas rozmotajú aspoň symbolický, ale pravidelný honorár. rómsku zástavu, ktorú nosia vša− „Mám veľkú radosť z toho, čo robíme, no sú chví− de so sebou. le, kedy by som s tým už tresla. Vtedy poviem: Nájdi− „Boli sme na Rysoch a každý te si druhých ľudí, ktorí to budú robiť. Ale viem, že sa tam len čudoval, že čo tam tie ma detičky nenechajú z toho odísť, a ženy tiež nie,“ u Ani plný stôl certifikátov nepomohl k nájdeniu platenej práce Cigánky robia?“ smeje sa Jarka povedala Drahuša Poláková z Levočských lúk.

Vesmírna odysea Dezidera Bangu

Dosiahli skvelé výsledky Iniciatíva Agentky rovnosti je mladá, funguje dva roky. Názov vymysleli spoločne ako názov projektu zameraného na posilnenie rómskych žien a na pre− sadzovanie ich práv v komunitách. „Agentky rovnosti presadzujú práva rómskych žien vo vzťahu k takým nízkym právam, ktoré sa nik− de neobjavujú. Napríklad, aby žena mohla vycesto− vať, aby mohla využívať voľný čas podľa seba, aby sa mohla sama rozhodnúť, či sa chce ísť niečo učiť.

Aby o tom nerozhodoval muž. Rómska žena v osa− dách to nemá vôbec ľahké a musí muža poslúchať,“ vysvetlil Anton Bobák.

Dlhodobé doučovanie v neformálnych škôlkach a príprava detí na zápis do školy priniesli výsledky. „Tie ženy s nimi robia takú dobrú prácu, že majú stopercentnú úspešnosť a deti chodia do normál− nej základnej školy a nie do špeciálnej,“ pochválil výsledky práce dobrovoľníčok v osadách Stanislav Vospálek.

Líderku Jarku Kotlárovú úprimne trápia zhorše− né vzťahy v spoločnosti a nerovnaký prístup k Ró− mom. „Náš ročník 1959 vie, že to nebolo tak, ako teraz.

My sme chodili do školy spolu, v pôrodnici sme boli všetci spoločne, biela i Cigánka. Prečo je to teraz tak, že sú oddelené rómske triedy v školách a v nemocni− ciach izby? To nás trápi,“ vysvetlila hlavnú motiváciu pokračovať Jarka Kotlárová z osady Hájik.

Text a foto: Ingrid Ďurinová Text bol publikovaný v denníku SME a so súhlasom vydavateľa prevzatý z portálu romovia.sme.sk

Antikvariát

Básnika a aktivistu Dezidera Bangu netreba predstavovať. Už dáv− akoby chytil druhý dych, nové inšpirácie. Vytvára polemiky sám so no je súčasťou básnického neba slovenskej a rómskej poézie. Vo ve− sebou, so svetom, ktorý ho obklopoval a obklopuje, vracia sa k pr− ku, keď iní skladajú knižky zo svojich predchádzajúcich prác, on vým kontaktom s domovom, s mamou a otcom, k prapodstate svoj− ho bytia. Jeho verše sú stále plné hravosti, cigánskeho zázračna, presahov minulosti, v ktorej hľadá a nachádza odrazové mostí− ky k novému hľadaniu. Vychádza z reality i iracionality, ktorú sa snaží pochopiť a opísať. Dráždivá zmyselnosť, dlhodobo prítomná v jeho počiatočnej tvorbe, neraz ustupuje realistickým dotykom so známy− mi vecami, osobami, prírodou. Reflektuje návraty, aby ich povýšil na totemy, ktoré sú pevnou súčasťou jeho antropologické− ho kódu. Úcta k pozitívnym hodnotám by− tia, k veciam prostým ukazuje vnímavému čitateľovi jednu z možných ciest. Družnosť i súdržnosť v časoch zlých ale aj dobrých, vytvára jeho vesmír. V jeho zbierkach je možné vystopovať dejiny osudu rómske− ho etnika, ale i individuálne peripetie vlastné či svojich najbližších, ale aj tých, čo žijú vzdialenejšie od centra jeho existen− cie. Radosti i krutosti sú poprepájané tak, ako ich prináša život. Minulosť ďaleká i blízka vchádza do súčasnosti, aby sme na ňu nielen nezabúdali, ale aby nám pripo− menula naše poslanie v tomto hodnotovo u Dezider Banga (vľavo), Ladislav Volko prezident PEN SR a László A. Nagy. rozparcelovanom svete.

Keď vyšla objemná kniha jeho poézie v slovenčine a rómčine Le khamoreskere čhavora/Slniečkové deti (2012), nezaznamenali sme skoro žiadne ohlasy, hoci ide o prelomovú knihu, a to nielen v tvor− be Dezidera Bangu. Nepripomenula iba prierez dlhoročnej tvorby básnika v dvoch jazykoch, nenastavila iba zrkadlo prieniku jeho poé− zie do súčasnosti, nepoukázala iba na ekvilibristiku autorovho prekladu do rómčiny, ale hlavne priniesla básnické posolstvo sily vý− povede o časoch druhej polovice minulého storočia a začiatku 21. storočia. Siločiary tohto posolstva vnímame všetci bez rozdielu, iba treba chcieť načúvať, dotknúť sa jeho čarovnej sily. „Nie je dô− ležité, či prehadzuješ z dlane do dlane žeravý uhlík dňa, ale oveľa významnejšie je posolstvo, ktoré prinášaš.“ – „Nanegruntošno, te− prekočhidkeres andar e burňikandeburňik o jagalo angarorodi− veskero, jakhkamputneder hiodasikavespaleder, so anes tuha,“ po− vie básnik v básni Rezonancia (s. 234 – 235).

Lyrik Banga naďalej pláva, kráča, letí priestorom svojho vesmíru, dokonca neraz zvyšuje obrátky posmelený cigánskou hudbou, s ob− divom k prírode, ktorá jediná svojimi nekonečnými právami obopí− na ľudské srdcia a duše. Treba jej veriť, treba ju neraz nasledovať, ne− ubližovať jej, ale chápať jej práva, pretože sú večné. Vesmírna odysea v nás. Dezider Banga pokračuje v svojom hľadaní, reflektovaní prežitého. Pripravuje ďalšiu poetickú správu o svojej ceste životom.

Farebnosť, spontaneita, ale i prikrášľovanie a naivnosť v obrazovom stvárnení, to sú spomienky na básnikov mikrosvet Hradište s celým batohom životných reflexií. Väčšia príklonnosť k realite, k mŕtvym, ktorí žijú svojimi životmi, aby nám ukazovali cestu. Láska je srdcom vesmírneho zvona je jej názov.

Ladislav Volko, publicista Foto: archív LV

Číslo 5/2015

ISSN 1338−3027

Rómsky nový list − nezávislé kultúrno−spoločenské noviny Rómov na Slovensku od roku 1993 do augusta 2008 viedla Daniela Hivešová−Šilanová, ktorá sa rozhodujúcou mierou pričinila o ich udržanie a rozvoj.

Vydavateľ: Združenie JEKHETANE−SPOLU, sídlo združenia a redakcie: Jarková 4, 080 01 Prešov, ( a fax: 051/7733439, e−mail: redakcia@jekhetane−spolu.org, www.jekhetane−spolu.org, šéfredaktor: R. Čonka. Jazyková korektorka: I. Ďurinová. Redakcia Prešov: Jozef Ferenc, Roman Čonka (conka@jekhetane−spolu.org), Daniela Obšasníková (zástupkyňa šéfredaktora). Spolupracovníci redakcie: Detva: Braňo Oláh (( 0948/503 907, 1brano1@azet.sk), Liptovský Hrádok: Ingrid Ďurinová (( 0905/897 754). Preklady do rómskeho jazyka: Erika Godlová. Sadzba: Martin Hajduk. Tlač: Rotaprint Košice.

Náklad: 3000 ks. Evidenčné číslo 375/08.Objednávky novín prijíma redakcia. Neobjednané rukopisy a fotografie nevraciame. Redakcia si vyhradzuje právo krátenia, jazykovej a štylistickej úpravy príspevkov čitateľov. w Uverejnené názory sa nemusia zhodovať so stanoviskom redakciew Realizované s finančnou podporou Úradu vlády Slovenskej republiky – program Kultúra národnostných menšín 2015.

Obnovu technologického vybavenia na vydávanie novín podporilo Ministerstvo vnútra SR, Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity.

Za obsah projektu zodpovedá výlučne občianske združenie Jekhetane – Spolu, uzávierka čísla: 11. august 2015 – 31. august 2015 w