Romano 04 2016

4/2016

3

Ročník 26 Nepredajné

u Ilustrácia: J. G. Mandel

Rómsky nový list – nezávislé kultúrno−spoločenské noviny Rómov na Slovensku

Na sociálnych sieťach dominuje hudba a zábava Fenoménom posledných rokov sa stali vloggeri. Ľudia, ktorí na sociálne siete pridávajú vlastné vi− deá s rôznou tematikou majú vysokú sledovanosť.

Tí najlepší žijú z následnej reklamy, ktorá je priamo úmerná od sledovanosti ich profilu. O rómskych vloggeroch zatiaľ veľa nevieme. Možno niekoľkí existujú, no ich popularita nie je veľká.

Lepšou kategóriou je hudba. Webová stránka kolotoc.sk má online 170−tisíc piesní a na svojom

facebookovom profile vyše 14−tisíc fanúšikov. Lep− šie je na tom Rómske internetové rádio gipsy.sk. Na svojej webovej stránke má registrovaných 167 ka− piel a 11 500 piesní, na facebookovom profile viac ako 20−tisíc lajkov. Webová stránka je v sloven− skom, rómskom i maďarskom jazyku. Ponúka vide− oklipy aj pozvánky na kultúrne podujatia. Stránka Romane Gila má takmer 20−tisíc fanúšikov a vo svo− jom dennom profile zverejňuje okrem piesní aj zá−

bavné videá, či módne novinky. Takmer 35−tisíc fa− núšikov má maďarská stránka Dikh TV – Online Gipsy TV, ktorá zverejňuje predovšetkým hudobné videá.

Rómska politika, aktivizmus i médiá na sociál− nych sieťach zaostávajú. Z mediálnej produkcie vyčnievajú hlavne videá osobností a hudby.

Zaujal ma mladík, ktorý na videostránkach you− tube.com vystupuje pod menom Richard Žiga. Po−

chádza z Lemešian a na svoj profil pridáva vlastné videá. Tie tvorí a strihá sám. Na youtube kanál sa za− registroval v apríli 2013. Môžete tam vidieť hrané paródie telenoviel, ale aj komédie či horory. Jeho videá odoberá 5 500 ľudí a za ten čas mali takmer osem miliónov zobrazení. Dobrá cesta k tomu, ako si prostredníctvom zábavy aj privyrobiť. Držím mu prsty.

Roman Čonka, šéfredaktor Romano nevo ľil

SERA − STRANA 2

Ľudia ich nevyužívajú len pre zábavu, ale v poslednej dobe sú so− ciálne siete hlavne zdrojom rýchlych informácií. Svoje profily majú médiá, neziskovky, podnikatelia, známe osobnosti či štátne orgány.

Sociálne siete nie sú len prínosom, ale aj ohrozením.

Ak sa zaujímate o kultúru, informácie nájdete na fanúšikovskej stránke Múzea rómskej kultúry v Brne. Má vyše 3 700 lajkov. Ak sa za− ujímate o spravodajské weby, medzi top weby patrí Romea.cz. Na svo− jej stránke má takmer 12 300 lajkov a prináša hlavne vlastné spravo− dajstvo. Zo slovenských rómskych médií má najviac fanúšikov (tak− mer 12 000) Gipsy television, ktorá tiež prináša výhradne vlastné spravodajstvo. Monitoringu správ a vlastnej tvorbe sa venuje fanúši− kovská stránka Romano nevo ľil (2 100), MECEM (4 430), DikTV (3 900) a Rádio Roma (1 100). Na sociálnych sieťach fungujú aj róm− ski blogeri zoskupení v Redakcii 1 (1 600).

Len pre porovnanie, slovenský Denník SME má na svojom profile takmer 100 000 lajkov.

Kontakt s fanúšikmi Sociálne siete sú pre umelcov najlepším nástrojom, ako zostať so svojimi fanúšikmi v kontakte. Cez svoje profily zdieľajú nové klipy, koncerty, ale poodhalia aj niečo zo svojho súkromia. Je však pravdou, že umelci majú zväčša dva profily – súkromný a verejný. „Sociálnym sieťam venujem pozornosť denne. Prinášajú mi zdroj spravodajských informácií, novinky a životné udalosti priateľov. Záro− veň sa s mojimi fanúšikmi môžem podeliť s vlastnou tvorbou a pri− niesť im aj niečo z mojich myšlienok,“ hovorí Adriana Dráfiová, spe− váčka vystupujúca pod menom Gitana. Jej profil Fanúšikovia Gitana sa páči takmer siedmim tisíckam internetových priateľov. Čas strávený na sociálnych sieťach jej denne zaberie dve hodiny. Aj ona má dva profily, súkromný pre skutočných priateľov a verejný – fa− núšikovský pre virtuálnych priateľov. „Na oboch sú ľudia, ktorých z väčšej časti osobne nepoznám, ale sú to moji virtuálni priatelia, niek− torí pomaly rodina. Viac komunikácie s fanúšikmi však zdieľam cez fa− núšikovský profil,“ spresňuje Gitana. Na svojom profile zverejňuje hlavne pozitívne zážitky s priateľmi aj fanúšikmi.

Budúcnosť bez sociálnych sietí si predstaviť nevie. „Podľa môjho vnímania boli sociálne siete najprv cielené na uľahčenie komuniká−

− TÉMA ČÍSLA: SOCIÁLNE SIETE −

cie. Dnes to vidím ako super možnosť reklamy. Takže bez sociálnych sietí akoby sme ani neboli. Sama rada sledujem svetové hviezdy, ktoré tiež zdieľajú svoje zážitky,“ pochválila sa.

So sociálnymi sieťami mala aj negatívne skúsenosti. Ťažko vníma smutné ľudské osudy, ktoré ľudia zdieľajú, prípadne žiadajú o finanč− nú pomoc. „Rada by som pomáhala viac. Odpoviem však každému, kto mi napíše,“ dodáva.

Diskusné skupiny Jednou z najvýraznejších diskusných skupín na sieti Facebook je Spoločenstvo multikulturálnej spoločnosti. Tvorcom je Štefan Milo z Partizánskeho, ktorý začiatkom deväťdesiatych rokov pôsobil ako no− vinár. Teraz je na invalidnom dôchodku. Skupina je otvorená, nateraz má 5 200 členov. „Zaujímam sa o históriu Rómov v Európe. Preto som chcel založiť odbornú skupinu, aby sme mohli postupne aj s ostatnými, ktorí sa touto témou zaoberajú, spoločne diskutovať. Po nejakom čase sa však stránka stala diskusným fórom, na ktorom sa preberajú spolo− čenské, politické aj občianske témy. Ako bývalý novinár som na stránke zdieľal informácie a témy, ktoré sú pre našu národnosť dôležité a ku ktorým sa môžu členovia skupiny vyjadrovať,“ hovorí Štefan Milo.

Podľa jeho slov sa v skupine postupne vytvorila aj akási poradňa, kde sa snažili Rómom radiť v sociálnej oblasti, ale aj reagovať na projek− ty, ktoré sa realizovali. „Do diskusií sa začali zapájať aj Nerómovia a za− čali sa preberať aj občianske témy. Takže môžem povedať, že stránka prevzala naozaj občiansku podobu, čomu som nesmierne rád. Stránku sa budem snažiť riadiť tak, aby sme naozaj debatovali na všetky témy a našli mnohé odpovede na otázky spojené s naším životom,“ dodal. Ďalšia verejná skupina s názvom Lačho džives Romale (Dobrý deň, Rómovia) bola založená pred rokom a pol. Nateraz má asi 1 700 čle− nov. „Chcela som spoznávať Rómov a ich skúsenosti, chcela som sa dozvedieť niečo viac o ich živote nielen doma, ale aj v zahraničí,“ ho− vorí iniciátorka skupiny a podnikateľka Jolana Saltiel. V jej skupine preto nájdete hlavne informácie o Rómoch, zábavy a politiky pome− nej. Sociálne siete využíva aj pri podnikaní, denne im preto venuje tri až štyri hodiny. Saltiel je tiež známa ako iniciátorka viacerých charita− tívnych akcií. Ako hovorí, na sociálnych sieťach nielen pracuje, ale aj oddychuje. „Vždy pred víkendom zdieľam v skupine nejaké zaujíma−

vé recepty a potom o nich diskutujeme. Pridávam aj hudbu, nielen rómsku, ale aj komerčnú. V skupine taktiež propagujeme rôzne podujatia zverejnením plagátov, či videopozvánok,“ dodala.

Ivan Hriczko: Doba sa zmenila „Zažil som obdobie, keď v osadách existovali televízia a rádiomag− netofón ako jediné prostriedky kultúrneho a sociálneho vyžitia,“ ho− vorí Ivan Hriczko, ktorý v roku 1998 pôsobil ako televízny redaktor spravodajstva, jeden z prvých Rómov na Slovensku. „Pri mojej každodennej práci redaktora spravodajskej televízie som veľa cestoval na miesta, ktoré by som inak nemal možnosť navštíviť. Išlo aj o segregované rómske osady, v ktorých som videl neskutočnú biedu, špinu, odpad. Holé deti a utrápené ženy, ktoré žijú a žili v podmienkach, v ktorých by hociktorý mestský človek nedokázal prežiť,“ spomína.

Sociálne siete a internet nezostali pred bránami osád. Prelom na− stal podľa jeho slov okolo roku 2005. „Život v rómskych osadách bol do roku 2005 veľmi podobný životu spred niekoľkých desiatok rokov počas bývalého režimu. Potom nastala veľká sociálno−kultúrna zme− na. Spoločnosť sa zmenila, prišla nová doba internetu. Doba, ktorá nám prináša veľa možností, ale aj hrozieb.“ Aj vďaka internetu sa podľa Hriczka stali Rómovia z osád bodom záujmu špekulantov obchodujúcich s ľuďmi. Prepuklo novodobé otrokárstvo a prostitúcia. „Na druhej strane, segregované osady a jej obyvatelia sa dostali mi− mo segregácie. Samozrejme, len virtuálne. Začali mať prístup k infor− máciám, ktoré sa týkajú života celej spoločnosti. Módne hity, účesy, mejkap, politika, biznis, to všetko internet dokáže priniesť aj do se− gregovaných lokalít. K rovnakej informácii sa v ten moment vie dos− tať obyvateľ New Yorku, aj obyvateľ Jarovníc,“ spresňuje I. Hriczko, ktorý vyštudoval marketing.

Slovensko podľa jeho skúseností nevyužíva dostatočne priestor, ktorý mu naša krajina ponúka z marketingového hľadiska. „Mám po− cit, že naši marketéri a manažéri nevenujú dostatočne svoj záujem po− nuke a dopytu vysoko heterogénneho priestoru. Máme tu viac ako 1 071 rómskych osád a Rómovia tvoria asi 9% celkovej populácie Slo− venska. Nemám pocit, že marketing reflektuje na požiadavky trhu tak, ako by mohol,“ dopĺňa.

Anketa: Rómovia a sociálne siete Zdenko Suchý – Tekovské Lužany, robotník Otázky: vo výrobe 1. Aký je váš postoj k sociálnym sieťam?

1. Sociálne siete sú pre dnešnú dobu a drvivú 2. Koľko času denne trávite na sociálnych väčšinu ľudí už samozrejmosť, a tak ich aj beriem. sieťach?

2. Čas strávený na sociálnych sieťach závisí hlav− 3. Na čo najčastejšie sociálne siete využíva− ne od toho, koľko mám času a tiež od toho, s kým te – zábava, rodina, práca, kombinácia? tam píšem a o čom. Nedá sa to povedať presne, Pavel Berko – Kremnica, vychovávateľ v det− koľko času tam strávim, lebo to nie je pravidelné.

3. Využívam ich hlavne na kontakt s rodinou skom domove 1. Sociálne siete beriem ako zdroj komunikácie a priateľmi, keďže v súčasnosti pracujem v Českej republike. Veľmi mi to pomáha udržiavať kontakty. medzi priateľmi.

2. Raz denne si pozriem poštu a to, čo priatelia Pavol Oláh – Detva, zvárač dajú na nástenku, čo majú nové alebo čo ich pote− 1. Ja vnímam sociálne siete pozitívne. Sú dobré šilo.

3. Stretávam sa v tomto virtuálnom priestore na komunikáciu s priateľmi a rodinou, napríklad s priateľmi a rodinou, s ktorými sa nemôžem stret− môžete prostredníctvom nich telefonovať zadar− mo. Na druhej strane si uvedomujem, že hlavne núť osobne. pre deti a mládež predstavujú aj nebezpečenstvo Denisa Šarkoziová – Žiar nad Hronom, štu− v tom, že na sociálnych sieťach trávia celé dni bez toho, aby chodili aj von a športovali či sa priamo dentka 1. Sociálne siete sú veľmi zaujímavé a bavia ma, stretávali s reálnymi priateľmi.

2. Čas strávený na sociálnych sieťach sa u mňa ale na druhej strane sú aj veľmi „nákazlivé“ a môže sa z nich stať aj niečo, na čom človek môže byť do− líši, cez víkend je to niekedy aj tri hodiny, cez týždeň pracujem, takže maximálne nejaká ho− konca závislý.

2. Skoro každý deň. Čas neviem odhadnúť, líši dinka.

3. Ako som spomínal, využívam ich hlavne na sa to aj od môjho programu či počasia vonku.

3. Sociálne siete využívam asi ako každý druhý, komunikáciu s priateľmi a rodinou, ale tiež aj na väčšinou na komunikáciu s priateľmi a rodinou zábavu. Počúvam hudbu, pozerám klipy a po− dobne. a tiež ako zdroj informácií.

Číslo 4/2016

Iveta Dunková – Handlová, na rodičovskej dovolenke 1. Ja osobne mám k sociálnym sieťam pozitívny vzťah. Myslím si, že ľuďom zlepšujú život a uľahču− jú komunikáciu.

2.Na sociálnych sieťach som každý deň v prie− mere hodinu.

3. Zdieľam tu fotografie, články či príbehy ľudí, ktorí sa ocitli v núdzi a potrebujú pomoc, ale aj po− klebetím s rodinou, ktorá býva ďaleko odo mňa.

2. Na internete som stále, je to tak trochu moja malá závislosť.

3. Vyhľadávam tam rôzne stránky a skupiny, zdieľam fotky, hudbu, pozriem nejaké zaujímavé recepty na jedlá, asi ako každý druhý.

Lucia Katriňáková – Vranov nad Topľou, pe− dagogická asistentka 1. Môj vzťah k sociálnym sieťam je veľmi kladný.

Myslím, že ľuďom umožňujú kontakt či zdieľanie zážitkov, názorov a mnoho iného, čo ich spája ale− Rudolf Rusňák – Košice, koordinátor zdra− bo o čom chcú diskutovať.

2. Na sociálnych sieťach strávim denne prib− votnej osvety 1. Môj vzťah k sociálnym sieťam je veľmi pozitív− ližne hodinu či dve, podľa okolností.

3. Pre mňa sú hlavne zábava, ale pozerám aj hu− ny, pretože je to dobrý informačný a komunikačný dobné klipy či fotografie a hlavne komunikujem prostriedok.

2. Sociálne siete využívam denne, doba sa líši s rodinou a priateľmi. od mojej vyťaženosti v práci i doma.

Marie Holubová – Hlučín, pracovníčka v do− 3. Najčastejšie ich využívam kombinovane na zábavu ale aj pri práci, pre získavanie informácií move sociálnych služieb a kontaktov s priateľmi a neziskovými organizácia− 1. Vnímam ich veľmi pozitívne, pretože mi mi. Rovnako tak je to dobrý prostriedok na komu− umožňujú kontakt s priateľmi a rodinou. nikáciu s priateľmi, ktorí žijú v zahraničí.

2. Nechodím na sociálne siete pravidelne každý deň, v priemere to môžem odhadnúť na každý dru− Agneska Natonova – Želobudza, operátorka hý deň, kedy navštívim svoje konto.

3. Využívam ich na kontakt s rodinou, priateľ− výroby 1. Sociálne siete milujem, je to veľmi dobrá vec mi, ale aj na zábavu a zdieľanie. na komunikáciu a spájanie priateľov, známych či rodiny.

− TÉMA ČÍSLA: SOCIÁLNE SIETE −

SERA − STRANA 3 fungujúce rómske komunity s niekoľkými tisíckami členov, nadväzu− jú sa mnohé vzťahy. Zrazu môžu komunikovať a četovať medzi sebou Rómovia z celého sveta v rómčine a v jej dialektoch. Nie je problém sledovať vlachovské, rumungerské, romanichelské a sintské rómske stránky,“ vysvetľuje.

Rómovia majú podľa jeho slov o informácie cez sociálne siete veľ− ký záujem. „V tomto roku sa konali parlamentné voľby. Facebook po− mohol odprezentovať sa niektorým rómskym kandidátom do Národ− nej rady SR, čím dostali možnosť osloviť veľký počet uchádzačov a uchádzať sa o ich volebné hlasy. Veľmi veľa Rómov sa dozvedelo cez Facebook, že máme nositeľa Nobelovej ceny, významných oskaro− vých hercov a herečky, slávnych futbalistov, slávnych spevákov a spe− váčky. Takže súhlasím s názorom, že sociálne siete pozdvihujú Ró− mom nielen vedomostné, národné, ale určite aj právne vedomie,“ dopĺňa R. Tokár.

Jeho osobný vzťah k sociálnym sieťam je preto pozitívny, prostred− níctvom nich komunikuje so známymi, bývalými študentmi aj súčas− nými kolegami zo sociálnej oblasti. „Gratulujeme si k sviatkom, naro− deninám, meninám, vyjadrujeme sa k témam, ktoré sa dotýkajú náš− ho každodenného života,“ dodal.

Stráca sa úcta Radko Tokár si ako bývalý pedagóg všíma na sociálnych sieťach aj spôsob vyjadrovania. „Všímam si aj pravopis a musím zdôrazniť, že veľmi veľa ľuďom chýba patričné vzdelanie, a s tým súvisiaci celkový písomný prejav.

Zaráža ma, že mladí Rómovia zabúdajú na úctu k starším, nevzdelaní Rómovia si nevážia vzdelaných a tí čerstvo vzdelaní si už dupľom ne− vážia skôr vzdelaných a odborne skúsenejších Rómov. Taktiež nechá− pem, prečo sa poniektorí ľudia schizofrenicky schovávajú za falošné profily,“ čuduje sa.

Kopec otáznikov Rómske médiá v otázkach konkurencieschopnosti s inými mien− kotvornými médiami majú podľa neho sťaženú pozíciu. „Pôsobil som v súkromnej aj verejnoprávnej televízii a som spoluzakladateľom menšinovej redakcie. Rómske médiá vnímam skôr ako sociálno−osve− tovú činnosť, ktorá má podporovať vymierajúcu oblasť identity, kultú− ry a histórie a poukazovať na ňu. Slovensko je malou krajinou a my nedokážeme reflektovať otázky konkurencieschopnosti na mediál− nom trhu. Druhá strana mince je, či rómske médiá dokážu tvoriť tak, aby boli zaujímavé pre všetkých čitateľov. To znamená, či vieme tvoriť nie pre 400−tisíc obyvateľov Slovenska, ale pre päť miliónov obyvate− ľov Slovenska. Venujú sa rómske redakcie témam, ktoré ľudí zaujíma− jú? Dokázali rómske médiá naskočiť na vlak zmenenej doby? Vieme zhodnotiť prácu rómskych médií 20 rokov dozadu a teraz? Ponúkajú nám informácie, ktoré potrebujeme, resp. chceme čítať?“ pýta sa Hriczko.

Jednou z odpovedí je aj zmena financovania médií. „Bol by som neskutočne rád, ak by na Slovensku vznikla vládna aktivita smerujúca k spracovaniu stratégie priameho financovania menšinových redakcií v rámci všetkých národnostných menšín na Slovensku, a to by malo vyjsť z dielne súčasného splnomocnenca vlády pre národnostné men− šiny,“ myslí si.

vo−komunikačnú oblasť, ale musím uznať, že za posledných niekoľko desaťročí sa svet v rámci informačných technológií veľmi zmenil,“ ho− vorí sociálny pracovník Radko Tokár, ktorý pôsobil aj ako stredoškol− ský pedagóg.

Podľa jeho slov sa ľuďom zmenil život príchodom mobilných tele− fónov. Zásadnejšiu zmenu však priniesol až rozmach internetu. „Naj− viac ma ohúrila možnosť videokomunikácie cez internet, tzv. Skype linky. Sociálne siete tento fenomén ešte viac posilnili a zdá sa, že ich aj rómska verejnosť prijíma pozitívne,“ spresňuje.

Výskumy o správaní sa ľudí na sociálnych sieťach podľa R. Tokára nepoukazujú na skutočnosť, že na internete sú ľudia pravdiví, ale zdôrazňujú to, akí sme v skutočnosti. „Na sociálnej sieti sa my, Rómo− via, prezentujeme tak, ako to uznáme za vhodné. Sociálne siete sú zdrojom informácií pre každého, nielen pre Rómov. Každý musí mať zabezpečenú možnosť slobody prejavu a možnosť uplatniť ju v rôz− nych sociálnych, ale aj v politických témach. Vznikli on−line, non−stop

Sociálne siete proti Rómom „Mnohé slovenské portály na Facebooku doslova škodia Rómom dlhé roky článkami s cieľom navodiť protirómsku náladu. Neviem sa zbaviť pocitu, že je to zámerné vyzývanie k násiliu, rasizmu a xenofóbii.

Našou úlohou je informovať centrály týchto sociálnych sietí a upozor− niť ich na výskyt hanlivých a rasistických prejavov. Protinárodnostnými článkami sa pravdepodobne odpútava pozornosť od skutočných prob− lémov krajiny, od vládnej a parlamentnej korupcie a od neschopnosti a neochoty tohto štátu riešiť problémy ľudí. A práve na to sú sociálne siete ako stvorené. Všimnite si na Facebooku portál parlamentnej stra− ny ĽS−Naše Slovensko. Celá ich stránka s extrémistickými názormi a té− mami bola vytvorená už pred pár rokmi a je štátnou legislatívou tolero− vaná, čo malo určite vplyv na 200−tisíc ľudí , ktorí ich dostali do národ− nej rady. Vôbec nesúhlasím s názormi niektorých Rómov, aby sme si týchto extrémistov na sieťach nevšímali. Pokiaľ nebudeme patrične rea− govať a budeme sa k nim tváriť nevšímavo, môže sa stať, že antirómske prejavy prerastú do iných, negatívnejších prejavov,“ dodal R. Tokár.

Text: Roman Čonka, reprofoto: Facebook

Internet spája Ivan Hriczko sleduje aj rómske skupiny na sociálnych sieťach.

Stránky a diskusné skupiny sú podľa jeho slov zamerané na aktuálne témy, v skupinách sa spájajú a sieťujú rómski aktivisti. „Sociálne siete vedia rozpútať diskusiu, ale dopad na voľby majú priam nulový! Je ve− ľa štatistík, ktoré jasne pomenúvajú vplyv sociálnych sietí a kampaní na obyvateľa. Ale osobne som veľmi rád, že sa takéto skupiny vytvára− jú a majú podporu. Bohužiaľ, marketingovo je to nepredajné z ploš− ného hľadiska, ľudia ale komentujú a vnímajú to ako jednu z foriem aktivizmu a prejavenia názoru. Ide o necenzurovaný priestor, ktorý dokáže poriadne naštvať, ale ako spomínam, aj rozosmiať.“ Sociálne siete Rómom výrazne nepomohli ani pri voľbách. Podľa Hriczka kampaň rómskych kandidátov síce bola, no jej dopad na voli− čov bol malý. „Ani jeden Róm sa neprebojoval do parlamentu, a to sklamanie bolo cítiť u všetkých rovnako. Osobne som to vnímal ako možnosť uvedomenia si, že v jednote je sila! Sociálne siete, terén a médiá sa bili vo väčšine prípadov o jedného voliča, a tak to aj do− padlo. Moja skúsenosť z volieb mi dala silu a poznanie, ako to funguje v teréne aj za pomoci sociálnych sietí, médií a priamej komunikácie s voličom. Verím, že mnoho mojich kolegov je na tom podobne. Soci− álne siete využívam a aj naďalej budem, pretože mi to dáva možnosť slobodne diskutovať s priateľmi a kolegami o témach, ktoré nás spája− jú. Vymoženosti internetu mám jednoducho rád,“ dodal.

Radko Tokár: Mladí zabúdajú na úctu k starším „Sociálne siete ako Facebook, Google, či Instagram významne na− pomáhajú v každodennej komunikácii. Nie som odborník na maso− 3. U mňa je to kombinácia všetkého možného, čo sa dá na sociálnych sieťach robiť.

Dáša Gašparová – Zvolen, nezamestnaná 1. Môj vzťah je rozporuplný, lebo na jednej stra− ne trávim veľa času na sociálnych sieťach a pritom si uvedomujem, že je to vlastne strata času a možno aj niečo, na čom môžete byť postupne aj závislý.

2. Na sociálnej sieti trávim viac času ako by som mala, som tam každý deň niekoľko hodín.

3. Používam ich ako každý druhý, hlavne na ko− munikáciu a kontakt s priateľmi či rodinou, alebo aj pre spoznávanie nových ľudí. Samozrejme, že zdie− ľam aj videá, obrázky, hudobné klipy a podobne.

Anna Gáborová – Holumnica, pracuje v štát− nej správe 1. Sociálne siete sú pre mňa dobrým relaxom po práci. Viem, že majú aj svoje nevýhody vtedy, keď sa to preháňa a človek sa stáva závislým alebo si prostredníctvom nich môže zničiť vzťahy.

2. Na sociálnych sieťach trávim v priemere tri hodiny denne.

3. Kombinácia všetkých možností, z každého rožku trošku.

Marcela Ravayová – Handlová, predavačka 1. Sociálne siete využívam veľmi často a som rada, že mám k nim prístup. Myslím si, že veľmi uľahčujú komunikáciu s veľkým množstvom rôznych ľudí.

Otto Stojka − Nové Zámky, robotník 2. Na túto otázku neviem presne odpovedať, le− 1. To je pre mňa úžasná vec, veď prostredníc− tvom sociálnych sietí sa môžeme spojiť s ľuďmi bo sa to líši, ale možno dve hodiny denne.

3. Najčastejšie využívam sociálne siete na kon− z celého sveta, udržiavať kontakty s priateľmi, takt s rodinou a priateľmi. rodinou.

2. Trávim tu dosť veľa času a uvedomujem si to, lebo niekedy som na sociálnych sieťach päť až Michaela Hadiová – Medzilaborce, neza− osem hodín. mestnaná 3. Využívam ich na všetky možné spôsoby, aké 1. Sociálne siete považujem za veľmi užitočné, prinášajú. človek sa cez ne dokáže oboznámiť s informáciami zo sveta, a tak sa aj niečo nové naučiť. Samozrejme, Žaneta Barbiríková – Levice, upratovačka že je to aj dobrý nástroj na spájanie ľudí.

1. Mám k nim veľmi kladný vzťah, povedala by 2. Sociálnym sieťam venujem dosť času, dokon− som, že až príliš. ca som si už zvykla raňajkovať, obedovať, či len tak 2. Vždy keď mám voľný čas, niekedy až tri alebo ležať v posteli s mobilom v ruke. štyri hodiny denne.

3. V prvom rade je to komunikácia s mojou ro− 3. Zábava, komunikácia s priateľmi či rodinou, dinou a kamarátmi, ale aj dobrý zdroj rôznych in− s ktorou nie som v každodennom styku. formácií.

Zuzana Ištoková – Newcastle, chyžná v ho− teli 1. Sociálne siete veľmi nevyužívam, nemám čas, keďže som takmer stále v práci. No na komuniká− ciu je veľmi dobrá najrozšírenejšia sociálna sieť, cez ňu sa dá spojiť s domovom.

2. Trávim tu veľmi málo času. Je to podľa mňa zbytočná strata času.

3. Využívam ich hlavne ako relax a na kontakt s rodinou.

Michal Bánom – Michalovce, podnikateľ 1. Ja vidím sociálne siete ako veľmi dobrý prostriedok na komunikáciu, propagáciu či rekla− mu. Na druhej strane to ničí deti, lebo prostredníc− tvom nich strácajú pojem o realite, a tak sa môžu dostať aj do nebezpečných situácií. Ovplyvňuje to psychiku detí a mládeže, mnohokrát sú z toho agresívne. Ale ako som spomínal, pre reklamnú kampaň a propagáciu niet nič lepšie.

Axiňa Kováčová – Linz, chyžná 2. Ja som na sociálnych sieťach asi tak jednu ho− 1. Môj postoj k nim je veľmi kladný, pretože dinu denne, ale iba pracovne na tvorbu reklamy vďaka sociálnym sieťam som sa mohla skontakto− a podobne.

3. Využívam ich hlavne pracovne, ale aj na zábavu. vať s priateľmi z detstva a ľuďmi, s ktorými sa ne− môžem stretnúť osobne.

2. Koľko času tu trávim? Podľa môjho voľného Ivan Pompa – Stará Ľubovňa, dispečer 1. Myslím si, že sú super, ale na druhej strane času a hlavne podľa počasia, aké je v daný deň.

3. Ako som spomenula, na rozhovory s rodinou ľudia, ktorí na to majú možnosti by sa mali radšej stretávať osobne, než si písať na sociálnych sieťach. a priateľmi a na zistenie všelijakých zaujímavostí zo sveta.

2. Denne tu strávim tak tri až štyri hodiny.

Daniel Gaži – Nižný Hrabovec, počítačový operátor 1. Sociálna sieť v súčasnosti – to je prehľad o všetkom, čo sa deje doma, vo svete a je to trend dnešnej doby, s ktorou každý inteligentný človek drží krok. Je to prehľadný informátor o všetkom a má väčšiu silu ako hovorové slovo.

2. Na sociálnych sieťach trávim približne päť ho− dín denne.

3. Sledujem absolútne všetko.

Pripravil: B. Oláh, ilustračná fotografia: R. Čonka

Číslo 4/2016

SERA − STRANA 4

− ROZHOVOR / AKTIVIZMUS −

Silvia Hricková: Pomôcť môže len práca a aktívny prístup / Te ažutinel – šegitinel pes del čak čačikaňi buťaha Rómska politička, zjav na našej politickej scéne veľmi zriedkavý a vzácny ako šafran. Silvia Hricková je jednou z mála rómskych žien, ktoré sa angažujú vo veciach verejných. Zároveň je občianskou aktivistkou, figurovala na kandidačnej listine Sme rodina Boris Kollár v marcových parlamentných voľbách. Manželka a matka dvoch detí pochádza z Košíc, kde v súčasnosti aj žije, dlhé roky pra− covala v Úrade Košického samosprávneho kraja na Odbore sociál− nych vecí a zdravotníctva. Venuje sa sociálnemu poradenstvu a prí− prave rôznych sociálnych projektov, spolupracuje s mimovládkami a hlavne, má ochotu nezištne pomáhať ľuďom z prostredia osád. Sil− via Hricková sa výrazne zapísala do našej skromnej rómskej politic− kej scény ako človek so skúsenosťami a víziami reálneho riešenia problémov. V rozhovore sa dočítate, čo si myslí o kotlebovských hliadkach vo vlakoch, ako vníma súčasnú politickú scénu a ako by sa podľa nej dal riešiť takzvaný rómsky problém.

V parlamentných voľbách ste kandidovali za stranu Sme rodi− na Boris Kollár. Ako dnes hodnotíte svoj vstup do veľkej politiky?

Vždy sa snažím myslieť pozitívne a aj keď som neprešla do parla− mentu, získala som skúsenosti a spoznala veľa ľudí pre ďalšiu spo− luprácu. Moje rozhodnutie kandidovať vo voľbách určite neľutujem, ale považujem ho za užitočnú skúsenosť do budúcnosti. Bez toho, aby sme sa aktívne podieľali na veciach verejných sa nič nezmení k lepšiemu. Aj preto rozhodnutie kandidovať v parlamentných voľ− bách považujem aj s odstupom času za absolútne správne.

Voliči rozhodli. Čo nám môžu výsledky volieb priniesť?

Vnímam to tak, že kandidovalo veľa šikovných a vzdelaných róm− skych kandidátov v rôznych politických stranách, s rôznymi názormi a odlišnou kampaňou. Aj napriek vysokému počtu voličov rómskej národnosti sa nám však nepodarilo aktivizovať dostatočný počet Ró− mov, aby išli voliť. Štatistika výsledkov volieb podľa okrskov u jed− notlivých rómskych kandidátov ukazuje, že ich väčšinou volili ľudia žijúci mimo osád. Čas ukáže, čo to nám Rómom môže priniesť a či sa nám v budúcich voľbách podarí aktivizovať viac Rómov, aby išli voliť.

Najviac v spoločnosti zarezonoval úspech extrémnej pravice, ktorá má na Slovensku masovú podporu. Kde vidíte príčiny úspechu kotlebovcov?

Kotlebovci boli úspešní preto, lebo v kampani aktivizovali voličov hnevom na súčasný stav neriešenia ich problémov a použili aj tzv. rómsku kartu. Je evidentné, že volebný úspech ĽSNS je zapríčinený aj znechutením voličov z mnohých káuz a pomerov súčasnej top politi− ky. Všetko má však pôvod v dlhodobom neriešení problémov.

Prvé ovocie úspechu extrémistov sú kotlebove hliadky vo vlakoch. Naši ľudia majú obavy o svoju budúcnosť. Čo by ste im ako občianska aktivistka a politička odkázali a ako by podľa vás mala na takéto aktivity zareagovať vláda?

Kotlebove hliadky vo vlaku sú nezmyslom. Neriešia bezpečnosť cestujúcich a vyhrocujú vzťahy medzi majoritou a Rómami. Je to pre− jav anarchie a vzatia spravodlivosti do vlastných rúk. Môj odkaz znie: Ak my, Rómovia, nezačneme spolupracovať a riešiť problémy vo vnútri našej komunity, tak sila extrémistov porastie. Pýtate sa, ako by mala zareagovať vláda? Vláda a kompetentní už mali zareagovať dáv− no, a to pri žiadosti o založenie tejto strany. Ak ju všetci vnímajú ako extrémistickú, tak prečo povolili jej založenie a prijali jej účasť vo voľ− bách prijatím kandidátnej listiny?

Nemôžem sa vás nespýtať na to, ako vy osobne vnímate vy− jadrenia Borisa Kollára o Rómoch z osád, kedy označil rómske deti za dementné, či jeho výroky o chrliacom porne v chatrčiach.

Boris Kollár opísal problémy v osadách tak, ako ich vidí väčšina ľudí z majority. Viem, že sa nám, Rómom, čítajú tieto vety ťažko, ale riešiť to treba. Viac nám škodia politici a zástupcovia mimovládnych organizá− cií, ktorí si o nás myslia to isté, ale navonok sa tvária, že nám idú pomá− hať a už roky zarábajú na rómskej problematike. V posledných rokoch došlo k sociálnemu prepadu a zvýšeniu miery chudoby u všetkých vrs− tiev obyvateľstva a aj to je dôvod, prečo mnohí ľudia z majority obrátili svoj hnev voči Rómom. Niektoré médiá majú tiež veľký podiel viny, že majorita vníma Rómov viac negatívne ako pozitívne.

Vo voľbách kandidovalo okrem vás niekoľko ďalších róm− skych kandidátov. Ani jednému sa nepodarilo získať dostatoč− nú podporu, aby sa dostali do Národnej rady SR. Ako to vidíte vy z pohľadu kandidátky a aké sú podľa vás príčiny?

Hlavnou príčinou je, že sa ani jednému z nás nepodarilo aktivizo− vať dostatočný počet Rómov z osád, aby išli voliť. Príčin je podľa mňa viacero. Tou prvou je nízke uvedomenie si dôležitosti volieb v róm− skych komunitách a pohľad samotných Rómov na voľby. Väčšina Ró− mov z marginalizovaného prostredia vníma politikov, a to je jedno či rómskych alebo majoritných, ako niekoho kto z volieb bude mať prospech, a preto im neveria. Ak majú voliť, tak chcú za to aspoň nie− čo mať. Aj preto sme sa v minulosti mohli stretnúť s podozreniami z kupovania rómskych hlasov. V tejto atmosfére je ťažké presvedčiť týchto ľudí, aby vôbec išli voliť. Zmena vedie jedine cez dlhodobú prá− cu politikov s ľuďmi priamo v teréne.

Mnohí Rómovia volajú po jedinej silnej rómskej politickej strane. Je toto reálna cesta k úspechu?

Silná rómska politická strana môže vzniknúť iba vtedy, ak sa spoja rómski lídri a začnú spolupracovať, a tiež ak aktivizujú Rómov žijú− cich v osadách v biede, aby chodili voliť z vlastného presvedčenia. To− to by mal byť prvý krok. Ak sa toto nepodarí, tak žiadna silná rómska strana nevznikne. Registrácia novej rómskej strany ešte neznamená jej úspech a ani to, že bude silná. Po voľbách je tu viacero lídrov, ktorí chcú iniciovať spájanie Rómov, ale pod svojou hlavičkou ani jeden z nich neprejavil záujem o spoluprácu s ostatnými lídrami. Dokonca som počula o vzniku štyroch nových rómskych politických strán a o piatej som sa dozvedela, že pripravuje zber podpisov na za− loženie. Reálna cesta k úspechu je podľa môjho názoru taká, aby si Rómovia vybrali päť alebo šesť (možno aj viac) lídrov a začali spolu komunikovať, stretávať sa a spolupracovať. Nemôžeme hneď hovoriť o spájaní a o jednom lídrovi, či dokonca o založení rómskej strany.

Ako občianska aktivistka sa už 15 rokov venujete práci s mar− ginalizovanými komunitami. Aké sú podľa vás najpálčivejšie problémy, ktoré trápia Rómov v tomto prostredí?

Najväčším problémom Rómov v osadách je nezamestnanosť a z to− ho plynúca chudoba a dlhy, exekúcie. Je potrebné vytvoriť riadne pra−

Číslo 4/2016

covné miesta, nie práce na aktivačnú činnosť. Ak budú mať rómske dávky v hmotnej núdzi. Ako sa pozeráte na to, ako naša spoloč− rodiny v osadách príjem, ostatné problémy si budú môcť vyriešiť. nosť rieši takzvaný rómsky problém?

Hnutie Sme rodina chce riešiť problémy exekúcií a nezamestnanosti, Nerieši. Riešenie problému znamená riešiť príčinu vzniku problé− a preto som kandidovala za toto hnutie. mu a nie zmierňovať dôsledky, alebo dokonca navrhovať tresty. Na Slo− vensku je systém nastavený tak, aby ľudí nemotivoval k práci. Neverím Ako sa dajú tieto problémy riešiť? tomu, že ľudia nechcú pracovať za riadnu mzdu. Veď kto by nechcel Každý problém má riešenie. Podporou malých a stredných podni− lepšie žiť. Ale je nemysliteľné, aby sme niekoho obviňovali, že nechce kateľov, podporou podnikania v poľnohospodárstve, podporou pracovať len preto, že vie počítať a vie, že keď sa zamestná, príjem v ro− obecných firiem, aby vytvárali pre dlhodobo nezamestnaných ľudí dine sa nezvýši. Zase tu narážame na chyby v sociálnom systéme. Je ve− pracovné miesta v mieste bydliska. Toto je podľa mňa cesta. ľa postupov a možností, ako motivovať zamestnávateľov zamestnávať nízkokvalifikovaných ľudí a tiež je veľa možností, ako motivovať dlho− Ako jediná menšina máme samostatný úrad splnomocnenca dobo nezamestnaných ľudí, aby sa zamestnali (napríklad vyplácaním vlády. Ako hodnotíte jeho doterajšiu činnosť a ako vidíte per− mzdy každý týždeň), len ich treba navrhnúť a zaviesť do praxe. Mnohé z návrhov by stáli štát menej financií, ako súčasné zaťaženie sociálneho spektívy tohto úradu?

Každá minca má dve strany. Tak je to aj v prípade úradu splnomoc− systému v dôsledku nezamestnanosti. Odpracovanie dávok podľa mňa nenca. Tou zlou stránkou je, že každý od úradu očakáva priame rieše− nič nerieši – nezamestnaných nemotivuje nič vyprodukovať, neaktivi− nie problémov Rómov, ale úrad nemá neobmedzené možnosti zuje ich a ani štát neušetrí na vyplácaných dávkach. a kompetencie. V praxi to potom vyzerá tak, že keď požiadate nejaký Ste manželka, matka dvoch detí a váš životný príbeh je úrad o riešenie problému, odpovedia vám, že sa máte obrátiť so žia− dosťou na Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity. Pri− úspešný, no mnoho rómskych žien čelí rodovej aj rasovej dis− tom tento úrad by mal riešiť prednostne navrhovanie a odporúčanie kriminácii. Aký odkaz by ste im adresovali? legislatívnych zmien a nastavenie sociálneho systému pre riešenie Nevzdávať sa pri prvom neúspechu a ísť ďalej. V živote nie je dô− problémov Rómov s cieľom ich predchádzania, a nie zmierňovať dô− ležité koľkokrát spadneme, ale ako rýchlo sa vieme postaviť a pokra− sledky. čovať. Áno, máte pravdu, rómska žena čelí okrem rodovej aj rasovej Perspektívu vidím v tom, že úrad má odporúčací charakter diskriminácii, ale život ma naučil myslieť pozitívne. Preto sa nezamýš− a možnosť navrhovať reálne riešenia problémov Rómov. Mal by teda ľam nad sťaženými podmienkami, ale využívam svoju ženskú intuíciu navrhnúť mechanizmy riešení spolu s akčnými plánmi a legislatívny− a svoj rómsky temperament. V tomto pozitívnom pohľade je možné mi zmenami v spolupráci s poslancami národnej rady, ministerstvami prekonať prekážky a ísť za cieľom. a neziskovými organizáciami. Riešením určite nie sú krátkodobé pro− Každá žena vidí úspech v dosiahnutí svojho cieľa. Úspech u žien je jekty, ale nastavenie takého sociálneho systému, aby výsledky riešenia aj to, keď porodí a vychová deti v láske a s úctou k ľuďom. Toto je pod− tzv. rómskej problematiky boli viditeľné. ľa mňa hlavná úloha nás, žien. Teším sa, že máme stále viac stre− doškolsky a vysokoškolsky vzdelaných rómskych detí a najväčšiu zá− Už viac ako 25 rokov sa na Slovensku hovorí o takzvanom sluhu majú na tom práve ich rodičia, ktorí sú im veľkou oporou. rómskom probléme. Vystriedalo sa niekoľko politických garni− Aké sú vaše plány do budúcnosti? túr, ktoré vytvorili množstvo strategických dokumentov, no vý− Mám veľa plánov. Vážim si každý jeden hlas, ktorý som vo voľbách sledky sú v porovnaní s vynaloženými prostriedkami a časom mizivé alebo diskutabilné, ako napríklad zákon o odpracovaní dostala a naďalej pokračujem v mojich sociálnych aktivitách. Čas ukáže, či sa budem ďalej angažovať aj politicky.

− ROZHOVOR / AKTIVIZMUS − *

*

*

Romaňi politička, kajso vareso pes pre amaro politicko than na− dikhel sako ďives, hi oda ajso dragano, sar šafranos. E Silvija Hric− kova hiňi jekh ajsi maškaro romane džuvľa save zaučharen peskera buťaha buteder kothora, save keren lačhiben pro feder dživipen sa− vore manušenge. Lakero nevos sas rakindo thaj pro kandidatno liľ vašo Sme rodina – Sam fameľija Boris Kollar andre marcoskeri vra− ma kana terdžolas o Parlamentoskero avirikiďipen. Hiňi sola− charďi, daj duje čhavorenge, uľila thaj dživel Kašate, duge berša ke− relas buťi pro urados Kašakero baro themutno kothoreske pro Od− boros prejkalo socijalno−sasťipnaskero. Zaučharel pes kadi vrama tiž socijalno buťaha prejkalo goďaveripnaskero dikhiben manušen− ge, kerel thaj socijalno projektura, thovel tele jekhetaňiben kala buťake thaj le enveočkenca. Bijalo varesavo dikhiben pro love ka− mel nek buteder te ažutinel – šegitinel manušenge andralo romane tabora. E Silvia Hrickova, lakero nevos pes zorales irinďa andre amaro bi barikano politicko than sar manuš savo džanel te kerel šukar buťi, hi les vizija – dikhibena savenca pes šaj čačikanes visa− rel pro federipen manušakero dživipen. Andre kadi amari duma la− ha, pes šaj do genen thaj oda so peske gindinel palo´ Kotleboskere merkinde andro vonati−mašini, save jakhenca dikhel pro politika− no than u sar bi pes šaj feder zaučharelas buťi vašo´phageripen, sar pes phenel, romane bibachtaľipnaske.

Andro Parlamentoskero avirikiďipen pes zaučharďan – kan− didinenas / seraha Sam fameľija Sme rodina Boris Kollár. Sar adaďives dikhen pro´da, kaj geľan andre bari politika?

Furt kamav kaj man te´l žuže gindura, kaj te khelen šukaribnaha u the kaj pes nadochunďom andro parlamentos, diňa man oda bute− dera prindžaripena, prindžarďom but manušen prejakli miri jekheta− neskeri buťi lenca. Oda hoj geľom andro avrikidipen prejkal mande nane žaja, dikhav pro´da sar pro igen baro zoraľipen vaš miri buťi, pro berša save man užaren. Bijalo´da kaj čačikanes te prithovas peskero vast ke buťi pes ňiso navisarela korkorestar pro federipen.

The vaš´da kaj geľom andre bari politika, dikhav pale vrama savi imar pregeľa parlamentoskere avri kidinpneskerendar lačhe jakhenca.

O nipos phenďa so u kas kamel. So amenge šaj anel agoripen Parlamentoskere avrikidipnaskerestar?

Ke mande oda doresel afka, kaj kandinenas but goďaver, sikhľarde Roma, andralo buteder politikane sera, peskere dikhibnenca thaj kam− paňaha. The kaj ko urni avle but manuša romaňa nacijaha, na´čhiľa pes oda, kaj amara feder buťaha šaj avne mejk buteder. E oficijalno štatisti− ka khataro cikneder themakere kothora sikhaďa, kaj le romane kandi− dadenge dine peskere hangi manuša save dživen andro foros, gav, nu− ma na romano taboristar. E vrama čak sikavela so amenge, le romenge savoro kada anela u či pes kerela feder buťi oleske, kaj ko urni pašo aver avrikidipen te aven buteder Roma peskere hangoha.

Peskero zoraľipen maškaro nipos sikaďa avrikhelibnaha e ekstremisticko čačikaňi sera, sava hin andro Slovačiko maškar nipos buchľo kamiben. Andre soste dikhen kada Kotle− boskerengero „avrikheliben“?

O Kotlebovca kerde baro avrikheľipen vašo´da kaj andre peskeri kampaň pes zaučharenas gule lavenca ko manuša oleha kaj te´n ru− šarde pro´da so u sar phares, nalačhes pes lenge dživel u kerenas maškar lende thaj baro bibachtaľipen amara romaňi karťaha. Sikhaďa pes kaj pro lačho kothor peľa la ĽSNS thaj savore medializinde kavzi – džungaľipena, rakinde tele olenca save vezetinen top – nek učeder politikano dživipen. Savoro numa kada uľol olestar kaj pes dugi vra− ma nakerel čačikaňi buťi, kaj pes savore manušenge te dživel feder.

Sar eršejňibena kale ekstremistenge pes sikaven o Kotle− boskere merkinde andro mašini – vonati. Amare manuša daran olestar so savoro mejk avela. So lenge šaj phenen sar politička, džuvľi savi kerel lačhariben pal kala socijalno kothora u so gin− dinen, sar pre kajse varesave buťa te sikavel muj te hazdel o an− gušt o slovačiko gavermentos?

Le Kotleboskere merkinde andro mašini – vonati oda hi jekh baro diliňipen. Namerkinen pro manuša andre lende, numa čak baraven o bilačhipen savo zoraľol maškaro Roma thaj gadže. Oda hi varesavi ajsi anarchija kana peske jojn len andre peskere vasta čak afka sar ka− men o hakajos. Šunen savore: The amen o Roma nakezdinaha te kerel jekhetaňiben thaj buťi amare bibachtaľipnenge save hin maškar amari komunita, akor mejk zoraleder barola kadi ekstremisticko sera. Phu− čen mandar sar savo muj te sikavel, sar te hazdel upre o angušt slova− čiko gavermentos kaleske savoreske? O gavermentos thaj ola save ve− zetinen kada them imar čirla šaj sikade peskero muj, ďiveseha kana kadi politicko sera mangelas peskeri registracija lestar.Te pre late sa− vore lendar dikhen sar pro ekstremisticko sera, akor soske domukle kaj te ujol u taj domukle tiž lake te registrinel lengero kandidatno ľil pro Parlamentoskero avrikidipen?

SERA − STRANA 5 La churdo lovakeri hin duj sera. Kajso vudut perel thaj pre kada splnomocňenskero urados. Oda rosno dikhiben pes sikavel oleha hoj savore peske gindinen, užaren lestar lačhariben savore bibachtaľib− nenge save doresen ko Roma, numa kale urados nane nek bareder zoraľipena, hakaja thaj love. Andro dživipen pes oda pajk sikavel afka, hoj kana mangen varesavo aver urados, inštitucijakero than kaj tu− menge te ažutinel, phenel tumenge pal pale kaj pes te visaren kaleha pro Gavermentoskero splnomocňenskero urados prejkalo Roma.

Gindinav mange kaj kada urados mušinel te kerel peskeri eršejňi buťi sar goďaveripnaskero ko čeripena hakajenge, buťi savaha pes šaj raki− nel feder kothora socijalno sistematicko buťake, kaj pes leskera buťaha te sikavel feder ďzivipen Romenge, te kerel za´čhaviben aver baravibnaske nalačhe socijalno nasvale kothorenge u na čak te marel lengero zoraľipen pro cikneder garadiči.

U miro dikhiben andro berša save avena leskera buťatar, kale ura− dos hin statutos saveha mušinel the sikavel le gavermentoske sar pes šaj u kampel te kerel čačikaňi buťi vašo cikňaripen pahribnaske saveha Andre kala avrikidipena kandinenas na čak tumen, numa pes maren o Roma. Mušinel te sikavel leske varesave aver droma, me− thaj aver romane kandidata. Ňi jekh tumendar nadochunďa ajsi chanizmura, thaj le jekhetnase le akčne planenca. Ke kada mušinen te but hangi, kaj pes te dochudel andro Nacijonalno slovačiko par− khelen jekhetanes thaj o hakaja save zaučharen o poslanci andre naci− lamentos. Sar pre kada dikhen tumen sar kandidatka u soske jonalo rada, o ministerija thaj enveočkenca jekhetanes. Numa afka, kaj savoro čačes pes te sikavel andro dživipen sar socijalno sistemos savo oda savoro afke namištes dopeľa?

Gindinav mange kaj šerutno bibacht kaleske ačhel pro´da kaj ňi kada romano bibachtaľipen marel ke phuv u o manuša oda dikhen. jekheske amendar pes namišto zaučharďa buťi oleske, kaj te aven ko Imar buteder sar 25 berša pes andre slovačiko themi vakerel avrikidipnaskere urni butedera Roma khataro tabora. Soske na´vľe?

Dikhav pro´da varekeci serendar. Odi eršejňi hiňi kaj maškaro Roma palo romano bibachtaľipen. Čerinďa pes imar varekeci politic− taborendar nane učo, zoralo sikhľaviben oleske sar savo importantno ko garnituri, save kerde butedera strategicko−goďaveripnaskere hin o avrikiďipen prejkalo lengero dživipen. Butedera lendar dikhen ľila, numa lengere lačharibena nasikade lačhiben thaj oda keci pro politiki, či hine romane, vaj gadžikane bare napaťavibnaha, but lovenca sne pherade, varesave ajse šukaribena, visariben džanen hoj lačhiben, barvaľipen užarela čak len korkoren u len andro dživipen le Romenge, kafke varesar pes sikaďa thaj olestar ňiso naela. U te imar kamen te džan ko urni, kamen kaj len o buťakero hakaj dživipnaste ole manušenge save hine pre pod− olestar vareso te el. The vašo´da pes imar arakhľam andro palune ber− pora. Sar dikhen tumen pro´da sar amaro slovačiko nipos kerel ša oleha, kaj pes cinkerenas o romane hangi. Andre kajsi atmosfera lačhariben kale romane binoske?

Nakerel pes ňiso. Buťi kaleske na´čhel oleha kaj keren lačhariben pes igen phares kerel avrikidipnaskeri buťi, vakerel pes le manušenca goďaha, kaj te džan ko urni. Čeripen, visaripen pro federipen kaleske oleha soske pes ajso bibachtaľipen ačhiľa, te kerel leske varesavo cik− pes šaj kerel čak dugo, zorale buťakero dromeha le manušenca. Kadi ňaripen vaj te kerel mariben pro´la save hine nek čoreder? Pro slova− buťi mušinen lenca te keren o politika na astalatar – skamindostar. čiko themi hin o sistemos rakindo afka, kaj le manušen te na tradel, ispidel andre buťi. Napaťav me oleske kaj o manuša nakamen te keren Buteder Roma vičinen, dine pes te šunen, kaj te uľol čak jekh buťi savi hiňi poťimen. Ko nakamel feder te dživel. No hin oda baro zoraľi romaňi politicko sera. Elas bi akada čačikano drom ke va− diliňipen the kamen varekas te „marel hakajenca“ čak vašo´da hoj na− kamel te kerel buťi vašo´da kaj džanel te rachtinel, te genel u džanel resavo šukareder zaučhariben federipnaske?

Zoraľi romaňi politicko sera šaj uľol čak akor the pes dena pro jekheta− hoj te džala andre buťi leskere lova ke leskeri fameľija pes nabuchlare− ňiben o romane šerutne – lidri u kezdinena jekhetanes te kerel buťi na. Pal pale čak kaleha sikavav pro nalačho socijalno sistemos. Hin maškaro Roma, taborende kaj hin baro čoripen, kaj lenge te sikaven soske buteder dikhibena, buťakere kothorora savenca pes del te kerel oda kampel te džal ko avrikidipeň, vašoda kaj jojn korkore te kamen paťavib− kaj o firmi, buťakere thana te len andre buťi manušen save hine duge naha te džan ko urni. Kada mušinel te ačhel pes sar eršejno. Te pes oda berša bije buťi (šaj thaj oleha kaj len poťinena savoro jekh kurko, na na´čhela, akor ňisavi zoraľi romaňi politicko sera nauľola. E registracija agor čhoneste), čak oda kampel te ispidel andro sistemos u sikavela kajsa nevi romaňi serake mejk nasikavel oda kaj ela lačhi thaj zoraľi peske− pes oda andro dživipen sar lačhiben. Butedera kajse dikhibena bi ka− ra buťaha. Pal akala avrikidipena pes sikade butedera šerutne, save kamen di themi na´čhenas bareder lova sar akana andre kada pharo socijal− te kerel varesavo romano jekhetaňiben, numa ňi jekh lengeri organizacija− no sistemos, savo pes marel la bibuťaha. Oda kaj pes kerel varesavi aj− tar nasikhaďa kaj kamel te kerel jekhetaňi buťi aver šerutneha, aver organi− si ňisavi buťi (aktivačno) vašoda hoj o manuša chuden thematar zacijatar. Šunďom kaj uľine imar štar neve, romane politicko sera u pan− ciknore lova ňiso na visarel pro federipen. Ňiso kala manuša na čutňi rodel iribanskere irišaga – podpisa, kaj pes tiž te registrinel. Čačika− produkinen avri, nadikhen lačhariben peskera buťatar u e themi oda no drom ko lačho zaučhariben, gindinav peske me, šaj kezdinel oleha, kaj mol čak bud love. peske korkore o Roma lena avri panč vaj šoven (šaj thaj butederen) šerut− San solacharďi, daj duje čhavorenge u tumaro dživipnaskero nen u jojn kezdinena jekhetanes te rakinkerel goďaver duma, the arakher− keren pes u te keren jekhetaňi, čačikaňi buťi. Našťi pes andre kada eršejňi− drom hino zaučhardo šukaribnaha, numa butedera romane ben del imar te vakerel pal varesavo jekhetaňiben vaj pal varesavo jekh džuvľa ačhen maribnaha oleske kaj hine džuvľa u hine mejk upruno šeralo, ňi palo uľipen romaňi serake. thaj diskriminen. Sar save lava lenge kamen te bičhavel?

Nakampel „te rovel“ the pes vareso na sikavel pro eršejňipen sar lač− San džuvľi savi kerel socijalno buťakere kothorenca lačhari− hiben u kampel te džal dureder pal pale. O dživipen nane rakindo ben pro federipen vašo´ romengero čoro dživipen imar 15 ber− pro´da kecivar peras pre phuv, numa sar sig džanas te čhel pales upre ša. Sar save hine ola nek phareder bini save maren kale manu− pro čanga u tedžal dur. He, hi tumen čačipen, romaňi džuvľi pes muši− nel te marel thaj oleha kaj uľila sar džuvľi the la diskriminacijaha, numa šen andre lengere dživipena?

Nek bareder bibacht andro tabora savaha pes jojn odoj maren hin o dživipen man sikhaďa kaj mire gindura te khelen šukaribnaha. Vašo− kaj len nane buťi, u latar uľon o baro čoripen, kejčeňa thaj o egzekuci− da namarav peskero šero oleha sar pes so nadel, u mukaf te kerel buťi ji. Kampel te kerel čačikane, zorale buťakere thana, na aktivačno buťi. mira džuvlikaňi intujicake/andrulo dikhiben/ thaj miro romane ra− Te ela romane fameľijen andro tabora buťi, latar love, aver lengere teske. The pes kafke ačhaven ko dživipen šaj feder dochuden peskero dživipnaskere bibachtaľipena pes dena feder te maren tele. O Hnuťje drom. Savori jekh romňi dikhel peskero zaučhadro šukariben dživip− Sam fameľija – Sme rodina kamel peskera buťaha te zaučharel kala bi− naste. Oda pes lenge sikavel thaj akor kana lenge uľol u baraven avri ni save uľon egzekucijendar thaj olestar hoj le Romen nane buťi, peskere čhavoren, sikhaven len ko kamiben thaj paťiv ko manuša. Aka− da hin, me mange gindinav nek bareder so ačhel pro džuvľikano du− u vašoda me geľom te kandidinel vaš akada hnuťje. mo. Bares ašarav oleske kaj amen hin buteder u buteder sikhľarde čha− ve, čhaja save doresen agor sikhľavipnaske andro maškarutne sikhľar− Sar pes kala bibachtaľipena den akor te marel tele?

Savoro bibachtaľipen pes del te visarel pro lačhiben. Te pes kerela de thaj ola učeder, pro univerziti, akada rakinav sar šukar buťi lengere zoraľipen le cikne thaj maškarutne podňikaťelenge – firmenge, kaj šaj dadenge, dadenge save ačhen zorales pašalende. pes kerela buťi pro pajutne chuľajipena, themakere veša, zoraľipen Sar save plani hi tumen, ko berša save avena? pes rakinela thaj le gavutne, forengere firmenge, kaj šaj keren joj than Hi man buteder plani. Paľikerav savore manušenge save mange di− prejkalo manuša, odoj kaj bešen, ajsenge save nakeren buťi imar dugi ne andro avrikidipen peskero hangos. Dural kerav e socijalno buťi vrama, but berša, de tel len buťi. Akada paťav kaj hin drom. pro ažutipen manušenge. E vrama sikavela či kerava thaj buťi khatare Čak amara cikňi nacijakeri hin kerdo korkoro splnomocňen− bari politika.

Text: Braňo Oláh, foto: archív SH, skero gavermentoskero urados. Sar save jakhecca dikhen tumen andre romaňi čhib thoďa: Marián Balog pre leskeri buťi u save dikhibnaha les dikhen pre aver berša?

Nadel mange tumendar the phučel pro´da, so peske tumen kor− kori gindinen palo Borisoskere Kollaroskere lava, kaj le romenge andro tabora uľon čak zorales diline – nasvale čhavore, thaj lava pa− lo´da hoj andre lengere khera pes tele rakinkerel baro pornos.

O Boris Kollar diňa duma pal akala bibachtaľipena andro tabora afka sar len dikhen butedera gadže peskere jakhenca. Džanav kaj pes amenge le Romenge genen kala irinde lava bares phares, numa kampel kaleske te kerel lačhariben lačha buťaha. Buteder amenge keren rosňipena o po− litici vaj šerutne andralo enveočki, save peske pal amende gindinen an− dre peste oda tiž, numa sikaven pes pro šukariben, kaj amenge kamen te ažutinen – šegitinel u imar but berša pre amare dume zarodkeren bare love. Andro anglune berša pes ačhiľa oda kaj socijalno sistemos pela igen tele, baraďa pes o čoripen maškaro savoro nipos, u thaj vaš´oda bu− teder manuša – gadže visarde peskero rušipen pro Roma. Varesave me− dija keren kaleske savoreske tiž baro džungalipen peskera buťaha, u thaj vašo´da pro Roma dikhen buteder gadže rosneder sar šukareder.

Peter Krajňák: Sto dní vo funkcii štátneho tajomníka ministerstva školstva „Prvých sto dní vo funkcii štátneho tajomníka na ministerstve školstva bolo náročných z toho hľadiska, že na ministerstvo bol hneď od úvodu vy− víjaný silný mediálny a spoločenský tlak, ktorý sa sformoval ešte pred parlamentnými voľbami. Na začiatku stál jasný cieľ zlepšiť školské prostredie a v čo najväčšej možnej miere prispieť ku skvalitne− niu výchovy a vzdelávania na Slovensku. K naplne− niu tohto cieľa smerovali predovšetkým tri úlohy,“ uvádza vo svojom odpočte Peter Krajňák.

Prvá bola viesť dialóg s učiteľskou obcou a aspoň čiastočne uspokojiť ich mzdové požiadav− ky. Druhá bola z hľadiska národnostného školstva prioritná. Išlo o záchranu málotriednych škôl. Tre− tia úloha súvisela s obnovením činnosti samostat− nej organizačnej zložky ministerstva zameriavajú− cej sa na podporu národnostného školstva. „Všetky tri úlohy sa podarilo naplniť. Platy učiteľov sa podarilo zvýšiť o 6% od 1. septembra 2016 s tým, že ďal− šie zvyšovanie platov bude nasledovať v rokoch 2018, 2019 a 2020 s účinnosťou vždy k 1. januáru. Ide teda celkovo o plán pravidelného a garantovaného zvýšenia platov učiteľov, čo v konečnom dôsledku prinesie učite− ľom na konci tohto volebného obdobia o 150 až 200 eur v peňaženke viac. Od 1. septembra 2016 hrozil ne− plnoorganizovaným (málotriednym) školám zánik vzhľadom na ustanovenie zákonného limitu najnižších počtov žiakov v triedach základnej školy s ročníkmi 1 až 4. Tomuto zániku sa podarilo predísť novelou školské−

ho zákona. Aby sa národnostné školstvo mohlo stabili− zovať a rozvíjať, vytvoril sa na ministerstve školstva nový odbor, ktorý sa bude primárne venovať otázkam výcho− vy a vzdelávania národnostných menšín,“ spresnil.

V rámci dlhodobých projektov začali pripravovať kroky na zlepšenie postavenia žiakov z chudobných rómskych komunít, okrem iného aj na zlepšenie diagnostiky týchto žiakov. „Spolupráca so splnomoc− nencom vlády pre rómske komunity Ábelom Ravas− zom bude v tomto smere kľúčová. Rád by som aktív− ne vstúpil do vylepšenia modelu financovania škôl (otázka originálnych kompetencií), potreby vybudo− vania nových objektov škôl na „holej lúke“, kde je v súčasnosti dvojzmenná prevádzka. Musíme sa tiež popasovať s otázkou finančnej gramotnosti a jej efektívnejšieho zavedenia do školského systému.

Veľkou prioritou je spustenie rezortného informač− ného systému, ktorý by nám pomohol pri nastavova− ní optimálneho modelu financovania školstva. Sú− časný systém zaraďovania škôl a školských zariadení do siete nepovažujem za optimálny. V konečnom dôsledku je potrebné, ako jedno z množstva ďalších opatrení, pristúpiť k postupnému zvyšovaniu platov učiteľov a nepedagogických zamestnancov. Súhla− sím s argumentom, že vybrané platové tarify pod úrovňou minimálnej mzdy nie sú v poriadku. A sa− mozrejme národnostné školstvo, na ktoré sme poza− budli, musíme začať viac podporovať,“ dodal. (red/TS), ilustračná fotografia: J. Ferenc

Číslo 4/2016

SERA − STRANA 6

− ROZHOVOR / KULTÚRA / PROJEKTY −

Česká sociologička skúma rómsku stopu v nedávnej histórii. Po− važuje ju za dôležitú súčasť českej národnej a kultúrnej identity. Ka− teřina Sidiropulu Janků je odbornou asistentkou na Katedre sociál− nej práce Fakulty sociálnych štúdií Masarykovej univerzity v Brne.

Od roku 2012 realizovala projekt Pamäť rómskych robotníkov. Jed− ným z jeho výstupov je aj výstava Khatar san?/Odkiaľ si?.

Výstava Khatar san?/Odkiaľ si? je súčasťou projektu Leperi− ben, teda Pamäť Rómov. Kde sa začala písať história projektu?

Ako etnografická sociologička som niekoľko rokov navštevovala rómske rodiny, študovala ich každodennosť s ohľadom na modernú migráciu. Keď Ministerstvo kultúry Českej republiky vypísalo výzvu na projekty národnej a kultúrnej identity a ja som zistila, že medzi projektmi nie je žiadny zameraný na Rómov, zaujalo ma to. Domnie− vam sa, že rómska stopa je dôležitou súčasťou českej národnej a kul− túrnej identity. No a potom som vstúpila do kontaktu s Michalom Šustrom, historikom Múzea rómskej kultúry v Brne, a spolu sme sa zhodli na tom, že povojnová migrácia slovenských Rómov do českých miest za prácou zatiaľ nie je spracovaná, takže by bolo dobré sa tomu venovať. Takže toto sú asi tie hlavné dôvody. Čo bolo najťažšie pre Rómov, ktorí prišli zo Slovenska do Čiech?

Spracovávala som ich príbehy knižne, takže ich mám čerstvo všetky v hlave. Príde mi, že to bola taká horko−sladká skúsenosť. Na jednej stra− ne, tak ako pán Čonka spomína, môžem ho tu citovať: “Keď sme sa vtedy nasťahovali do Chanova, tak ako keby ste prišli do raja.“ Viete si to pred− staviť. Vlastne bol dieťa, keď prišiel zo zimy v polozbúraných osadách zničených vojnou, takže sa nemali kam vrátiť. Z takýchto podmienok zrazu prišiel do plne elektrifikovaného, zabetónovaného Česka, ktoré bolo celé urbanizované. Takže prišli do materiálneho blahobytu.

Nebola zmena, ktorú podstúpili, súčasťou asimilácie?

Vy ste sa pýtali, čo pre nich bolo ťažké, a ja si myslím, že to bolo práve to horko−sladké, pretože oni prišli do blahobytu, ale často prišli o rodinu. Pre nich nebola rodina mamka, ocko, deti, starí rodičia, ale to bola celá širšia komunita. Oni žili v tej dedine pospolito. Tak, ako hovoril jeden z respondentov, že maminka uvarila veľký hrniec jedla, vzala kastrólik, tam uliala a hovorí: „Tam zájdi k susedom, pretože oni nemajú.“ A tento pospolitý život, často z núdze, ale pospolitý, ten im tu chýbal. Svojím spôsobom trpeli tým rozkúskovaním po bytoch. Čo sa týka asimilácie, tam je to zaujímavé, keďže novodobé dejiny česko− slovenských Rómov v Česku kopírujú politickú situáciu. Uvoľnenie v období Pražskej jari prinieslo ustanovenie spoločenstva Zväzu Cigá− nov−Rómov, potom zase normalizácia priniesla popud k tomu, aby rozpustili Zväz Cigánov−Rómov, takže v tomto zmysle dejiny Rómov úplne kopírujú celkovú politickú situáciu.

Nie je potom priepastný rozdiel medzi tým, ako situáciu pre− zentujú rôzne aktivistické organizácie a tým, ako to vnímajú sa− motní Rómovia?

Určite si myslím, že tá etnizovaná agenda, financovanie sociálnej práce, tomu strašne nahráva. Ja by som ale zamestnancov neziskoviek bránila. Oni tak musia hovoriť, aby dostali peniaze, musia prezento− vať utrpenie, aby mohli sľubovať, že to utrpenie budú umierňovať. To je proste akoby do seba uzatvorený jazyk.

Hovoríte o niečom, čo možno nazvať sladko−kyslé po sloven− sky, ale v každom prípade, pokiaľ ide o životnú úroveň, tak tá sa zvýšila, nie? Alebo je to príliš veľká daň za stratu identity? Ako to vidia oni?

Príde mi na myseľ príbeh pani Absolonovej, ktorá si fakt zažila obrovské utrpenie, pretože jej maminka ovdovela a žena bez manžela v tej dobe na maďarsko−slovenskom pomedzí a v osade to mala veľmi tvrdé. Ona je strašne skromná – materiálne, samozrejme, je za ten bla− hobyt rada, ale ona na ňom tak veľmi nelipne ako trebárs tie české stredostavovské rodiny, z ktorých ja pochádzam. Takže áno, ale ne− pripadá mi, že by to pre ňu bolo až také veľmi dôležité. Oni skôr vní− majú, že situácia pre ich deti je veľmi zlá, ale nesťažujú sa na to, pre− tože sú zvyknutí vyjsť z mála, takže oni sa takými stali tým, že často žili vo veľmi tvrdých podmienkach. Sú materiálne skromní, čo si myslím, že veľa etnických Čechov nedokáže pochopiť, nemajú takú skúsenosť života v biede, ale zároveň v skromnosti. Mne pripadá, že uvažovanie o tom, čo to znamená, že mám dvakrát denne teplé jedlo, je proste iné. A všeobecne musím povedať, že nás prekvapilo to, že oni sa straš− ne málo sťažovali, pričom sme hovorili s ľuďmi vo veku okolo 60 až 80 rokov, so seniormi. Čakali sme ako keby plakanie, pretože českí seni− ori sa tak prejavujú, aj v médiách sa sťažujú, čo je a čo nie je drahé.

Oni sa veľmi málo sťažovali.

Ale nie je to kontraproduktívne vo vzťahu k tomu, ako sú po− Veľmi zaujímavým aspektom projektu je to, že ste zapojili tom Rómovia vnímaní v majoritnej spoločnosti?

V tom by som s vami určite súhlasila. Je to práve to, čo hovorím, že vnúčatá, a tým pádom ste dali tomu príbehu ako keby pokračo− skúsenosť vynútená alebo trebárs aj zvykmi v rodine daná materiál− vanie. Ako reagovali deti, keď ste ich oslovili?

Myslím, že ich to bavilo, a že sa prihlásili práve tí premýšľavejší, nou skromnosťou sa strašne ťažko prezentuje. Zvlášť v dnešnej kon− zvedavejší. Nebolo ich veľa, ale nás tiež nebolo v triede veľa takých, zumnej spoločnosti. ktorí sme chceli k pätnástym narodeninám diktafón. To proste chce Čo je ten typický tradičný rómsky spôsob života? Kde je tá určitý typ osobnosti, ktorý je zvedavý. Ja si myslím, že tam fungovala hranica medzi etnickým rómskym a tou druhou stranou? Teraz dynamika, keď si oni v tú chvíľu, keď spovedali babičku alebo mamin− ku, vlastne uvedomili kontinuitu, že možno raz bude takto niekto neberieme ako iných Rómov, ale majoritu.

Na to je ťažko odpovedať jednou vetou. Rómovia sú v asimilačnej spovedať ich, že sa tam diala história skrz ten rozhovor, nahrávanie. pasci. Oni už nemôžu ani dopredu, ani späť. Na jednej strane ochota, Myslím, že to fungovalo. ale zároveň nátlak na to, deliť sa s druhými, veľký aspekt komunitné− Nie je to trošku návrat rozprávania príbehov do rodín, návrat ho života, pretože všetko je všetkých, čo je ale zároveň zničujúce pre starých tradícií? Je to vlastne moment, ktorý sa stratil a tým pá− Rómov. dom sa akoby vytratila aj rómska história.

Určite. A zase by som povedala, že všeobecne nárast konzumnej Čo je potom v tradičnom spôsobe života občianske? Na čom my môžeme stavať, keď chceme hovoriť o občianskej spoloč− kultúry nepraje ústnej tradícii. Poviem príklad, my sme začali do ško− nosti, o začleňovaní Rómov? Nebavme sa o kultúre, bavme sa ly jazdiť školským autobusom, a syn mi doma hovoril: „Mami, ja som si niečo všimol na tých chlapcoch, čo tam hrajú na mobile hry. S nimi o občianstve.

Z definície občianske by nemalo byť ani rómske, ani české, ani slo− sa vôbec nedá rozprávať, s nimi sa nedá prehovoriť ani slovo.“ A to bol venské, ani maďarské, i keď my, samozrejme, vieme, že to tak úplne pre mňa taký signifikantný postreh, že sa v projekte fakt podarilo to,

Číslo 4/2016

u Sociologička Kateřina Sidiropulu Janků. Foto: Erik Adamson / Aktuality.sk

nie je a že veľmi často občianske je to implicitné a majoritné. Ja by som povedala, že sú to činy. Občanom sa človek stáva tým, že sa ako občan správa, to znamená, že sa zaujíma o niekoho iného než je ten priamy parameter vlastnej rodiny a v tom môže byť aj ten kastrólik pre suseda. Všetci tí, ktorí nám dali príbeh do výstavy, sa vlastne zachovali občiansky, pretože dali informovaný súhlas s tým, že ich životný prí− beh bude verejným statkom, že si ho ľudia budú môcť čítať na ulici, v knihe. To je ten občiansky akt, že sa o niečo, o čokoľvek, či už je to príbeh, kastrólik, alebo desať eur delíte s niekým mimo svojej rodiny.

− ROZHOVOR / KULTÚRA / PROJEKTY −

SERA − STRANA 7

že si ľudia sadli a pohovorili. Mám taký postreh, mali sme workshop v knižnici v Ostrave, prišiel rómsky básnik, ktorý žije v Bohumíne, pí− še básne a boli tam deti od šesť do dvanásť, ktoré ho osobne nepozna− li. Keď začal hovoriť, tak to neposedné klbko, ktoré sa rozprávalo, hu− čalo, si sadlo k nemu a počúvalo. Fascinovalo ma to a prišlo mi, že v rómskych rodinách sa ešte drží to, že keď hovorí rodová staršina, tak si tie deti proste sadnú a počúvajú.

Rozprával po rómsky?

Hovoril po česky. Máme nahratý jeden príbeh v rómčine. Pani Vlasta hovorila rómsky, ale všeobecne bolo zaujímavé, že tá mladšia generácia väčšinou nehovorila plynule a niektorí sa vyjadrili, že by chceli rozprávať rómsky. Myslím si, že im chýba aj príležitosť. Pripada− lo by mi fajn, keby v školách, kde je veľa Rómov bol niektorý z krúžkov v rómčine. Oni tú rómčinu vlastne nemajú kde použiť.

Ako reagovali na výstavu alebo na projekt ľudia z majoritné− ho prostredia?

Tí, ktorí sa rozhodli, že do výstavy vstúpia, väčšinou reagovali ob− čiansky, pretože chceli s nami potom hovoriť o tom, čo videli. Staršia generácia spomínala na svoje vlastné skúsenosti s Rómami, zážitky z pracovného prostredia, na svojich spolupracovníkov. Pre mňa bola najväčším sklamaním alebo negatívnym prekvapením generácia sú− časných tínedžerov, ktorí boli veľmi obozretní, málo kontaktní, cho− dili o dva kroky ďalej, aby sme k nim náhodou neprehovorili. Mala som z toho pocit nechuti alebo neschopnosti priamej komunikácie o čomkoľvek. Vôbec nejde o Rómov. Tu ide o to, že proste nechcú na ulici s nikým viesť dialóg.

Aká je budúcnosť spolunažívania Rómov a Nerómov v Če− chách a na Slovensku?

Možno vás prekvapím, keď štyri roky dávam toľko životných síl do toho projektu, že som skôr pesimistická. Príde mi, že nie je poli− tická vôľa. Politická reprezentácia musí vykazovať nejakú aktivitu v rómskych témach, pretože je tu nátlak zvonku, ale myslím si, že proste nie je politická vôľa, aby sa to zmenilo. To je jedna vec. Dru− há vec je, že praví Rómovia sú v asimilačnej pasci a oni sú preto veľ− mi slabou skupinou, pretože nemajú žiadnu jednoznačnú identi− tu. Nemajú sa o čo oprieť, nemajú inštitúcie, ktoré by ich podporo− vali a tie obrovské peniaze, ktoré idú do etnizovanej sociálnej prá− ce, tak to sú peniaze, ktoré pomáhajú chudákom. To nie sú penia− ze, ktoré pomáhajú budovať nejakú dôstojnú inakosť. No a z tej druhej strany neviem, prečo to tak je, ale stredoeurópska etnoma− joritná mentalita je strašne uzavretá, povýšená. Možno vystrašená z nejakej inakosti. Takže vlastne nevidím dôvod, prečo by sa to ma− lo zlepšiť. Samozrejme, stretávam sa cez tento projekt s mnohými ľuďmi, ktorí takto nezmýšľajú. Ale prečo som možno pesimistická?

Možno aj preto, že mnoho mojich študentov vie o tom, že vo svojej vlastnej rodine zažívajú útlak len preto, že sa neprejavujú nejako protirómsky, predsudkovo, že sa nesmejú rasistickým vtipom. Nor− malita vyjadrovania sa o Rómoch ako o ľuďoch druhej kategórie je v tejto chvíli už rozbujnená natoľko, že sama neviem, čím by sa mohla zmeniť.

A čo rómsky nacionalizmus? To nie je horúci zemiak? Českí Rómovia sú v tomto zrkadlom českej spoločnosti ako takej.

Oni sú úplne rovnako uzavretí a nedôverčiví k inakosti, ako etnickí Česi.

Tak potom ako ďalej? Nemáte pocit, že sa málo hovorí o bú− raní vzájomných hraníc a že multikulturalizmus doniesol nové hranice, nové skúmavky, v ktorých si žijeme svoj život? Čítala som v jednej knihe vetu, že Rómovia ani nie sú schopní diskuto− vať o niečom inom ako o sebe, že ich vlastne ten vonkajší život nezaujíma. Čo si myslíte o tomto tvrdení?

Keď sa na to pozriem mentalitou detského ihriska, tak keď sa s va− mi dostatočne dlho nikto nebude chcieť hrať, tak sa začnete hrať sa− ma. Myslím teda, že kus toho je kultúrne dedičstvo a že v rodinách nie je pozitívna skúsenosť s verejným angažovaním sa. Takže, keď to nevi− dia u mamky, u dedka, tak to potom nerobia.

Dá sa teda povedať, že Rómovia nemajú verejný život, ale len súkromný?

Keby sme urobili štatistický výskum, tak by sme asi túto tézu po− tvrdili. Ale, samozrejme, z toho výskumu, ktorý by sme robili, sa ur− čite takto generalizovať nedá. My sme mali pomerne silnú skupinu verejne angažovaných Rómov, ktorí zakladali Zväz Cigánov−Rómov a celoživotne sa zaujímali o verejne dianie. Tí ľudia tu sú, i keď možno je o nich menej počuť. Oni sa potom dostávajú do takého konfliktu, že tí verejne angažovaní Rómovia často začnú byť vyčle− ňovaní zvnútra rómskej komunity. Je im to vyčítané, že sa pridáva− jú na stranu gadžov. Myslím si, že to majú ťažké tí, ktorí sa chcú an− gažovať.

Veľmi často sa stretávam v textoch s tým, že Rómom bolo – či je – bránené v presadzovaní ich špecifickej rómskej kultúry, špecifického rómskeho spôsobu života. Pýtam sa teda, čo to podľa vás je?

Tak toto je otázka za milión. Odpoviem na ňu trochu vyhýbavo, le− bo si myslím, že tak isto, ako nie je možné povedať, čo je špecificky slovenské, tak isto nie je možné ani povedať, čo je špecificky rómske. Špecifickosť nespočíva ani tak v národnosti, aj keď určite národnosť alebo etnicita, nejaká špecifická etnická kultúra má vplyv do určitej miery, ale je to zároveň spojené aj s vecami ako sociálny status alebo povolanie, alebo trieda, do ktorej človek prináleží. Ale na toto zase za− reagujem aj z toho pohľadu, že keď sa chceme rozprávať o tom, že Ró− mom nie je umožnené presadzovať nejakú svoju špecifickosť, aj keď som ten koncept sproblematizovala, tak ide o to, že Rómovia boli čas− to násilne asimilovaní. A to súviselo nielen s ich špecifickou, ale s ce− lou ich kultúrou a spôsobom života, ktorý bol násilne potlačovaný a integrovaný do toho, akým spôsobom žila majorita.

Dá sa teda povedať, kde je hranica asimilácie? Pokiaľ je požiadavka majoritnej spoločnosti legitímna v tom, že v istom zmysle máme nejaké spoločné normy ako spoločnosť, v ktorej žijeme, a kde sa už jedná o asimiláciu. Kde je hranica toho špe− cifického?

Ja by som povedala, že asimilácia možno nastáva v momente, keď kultúra a práve história, o ktorej sa tu teraz rozprávame, nedostáva žiaden priestor na to, aby mohla byť ďalej udržiavaná. Čiže za asimi− láciu by som považovala to, keď Rómovia ďalej nemôžu udržiavať svoj jazyk, pretože nie je spoločnosťou uznávaný. Nikto ním neroz− práva, nemajú šancu učiť sa svoju históriu, pretože v školách neexis− tujú predmety alebo učitelia, ktorí by im vedeli toto sprostredkovať, a zároveň je rómska kultúra zneviditeľňovaná. A bez ohľadu na to, ako tú kultúru pojmeme. Takže by som to videla ako inštitucionálnu asimiláciu.

Text: Kristína Mojžišová, foto: reprofoto leperiben.cz

Číslo 4/2016

SERA − STRANA 8

− VZDELÁVANIE / REPORTÁŽ −

Existujú dôvody pre výhrady voči praktickému vyučovaniu priamo v osadách. Majstri odbornej výchovy ale tvrdia, že to zatiaľ inak nejde.

Zástupca riaditeľky pre prax Ján Ľudvík šiesty rok dochádza do kežmarskej školy na kolesách, kde sa venuje praktickej výučbe stolárov. Predtým učil 17 rokov na drevárskej škole v Spišskej Novej Vsi, kde vzdelával bežnú populáciu detí. Teraz sú jeho žiakmi tínedžeri z kežmarského okresu, prevažne z izolovaných osád. „Keď majú tie deti ísť niekam do školy dvanásť kilometrov, jednak nemajú peniaze a jednak sa ich veľa zatúla a do školy neprídu,“ uviedol Ľudvík. „Majster, ktorý je v osade, pozná to dieťa aj s ro− dičmi a so všetkým portfóliom, ktoré tam existuje. Žiak má rešpekt, že môže rozprávať priamo s rodič− mi, deti potom majú lepšiu dochádzku. Zároveň majster citlivejšie reaguje na problémy, ktoré v osa− de vzniknú,“ dodal.

Súkromná stredná odborná škola v Kežmarku má vlastný model vzdelávania postavený na kombi− nácii školy v meste a elokovaných pracovísk priamo v osadách.

Zmena k lepšiemu „Dievčatá z osady boli utiahnuté, vystrašené de− ti. Po čase sa prihlásili za krajčírky, potom s nami za− čali chodiť na výstavy, a ich myslenie sa úplne zme− nilo. Zmenilo sa obliekanie, správanie,“ opísal hlav− ný majster školy.

Dievčatá získali väčšiu sebadôveru a vedeli svoju vôľu presadiť aj v rodine. „Doma povedali, že sa nechcú hneď vydávať.

U ich rodičov je to zakorenené a deti držia v tom režime, ako boli oni naučení. Aj sa o ne boja a nech− cú ich pustiť do školy,“ vysvetlil Ľudvík.

Skúsený vychovávateľ si myslí, že ak nebudeme s takto izolovanou mládežou pracovať, budeme si vychovávať sami na seba ľudí, ktorí budú len sedieť a čakať, kým im niečo dáme. Škola prevádzkuje sedem elokovaných praco− vísk priamo v obciach a osadách, kde žije prevažná časť žiakov. Tento režim vyplynul zo zistenia, že de− ti a ich rodičia nemajú peniaze na cestovanie do okresného mesta.

S podporou starostov obcí zriadili dielne v Ihľa− noch, Krížovej Vsi, Podhoranoch, Ľubotíne, Jaku− banoch, Malčiciach, Podsadku. Na teoretické pred− mety cestujú žiaci do hlavnej školy v Kežmarku, časť Biela voda. Ľudvík je presvedčený, že odmietanie tejto for− my vzdelávania je otázkou neznalosti miestnych re− álií zo strany kompetentných. „Tí, čo rozdeľujú v Bratislave peniaze by mali prísť do osád a skontro− lovať, ako to ide. Nie rozhodovať zo stoličky.“

u Peter Gurník je majstrom odbornej

výchovy kováčov

Petra Polláka vo funkcii splnomocnenca vystriedal v apríli 2016 nominant strany Most – Híd Ábel Ravasz. Vo svojom odpočte uvádza, že prvou jeho úlohou bolo identifi− kovať slabé stránky úradu. „Snažil som sa ich napraviť nie− len auditom činností jednotlivých odborov a personálnymi zmenami, ale aj zosilnením regionálnych kancelárií. Práve tu vidím veľa priestoru pre zlepšenie, keďže tieto kancelárie umožňujú bezprostrednú komunikáciu s regiónmi a sú teda kľúčovou súčasťou mojej práce.“ V odpočte ďalej informuje, že úrad pred jeho nástupom dostatočne nekomunikoval s občanmi. „Z tohto zároveň vy− plynuli aj ďalšie problémy, ako napríklad nedostatočná infor− movanosť obcí ohľadom projektu Take Away. Počas tohto obdobia prebieha aj znovuvytvorenie analytického odboru, ktorého úspešné a efektívne fungovanie bude zabezpečené dostatočným a kvalitným personálnym obsadením. Priority tohto odboru sú vzdelávanie, zamestnanosť, bývanie, zdra− vie, nediskriminácia a finančné začlenenie,“ spresnil.

Medzi jeho priority patrí zosilnenie a skvalitnenie vzťahov s jednotlivými ministerstvami a sprostredkovateľ− ským orgánom. „Ako splnomocnenec budem aktívne udržiavať a rozvíjať tieto vzťahy aj mojou prítomnosťou na rokovaniach a stretnutiach. Chcel by som, aby úrad bol chápaný ako dôležitý uzol v sieti,“ pripomenul.

Národný program Take Away rozdelili tak, aby realizácia projektov prebehla čo najhladšie a najrýchlejšie. „Keďže je rok 2016 aj rokom predsedníctva Slovenskej republiky v EÚ, naše aktivity sústredíme aj na túto kľúčovú udalosť. Začali sme s prípravou konferencie, ktorá sa uskutoční v októbri.

Pripravujeme zároveň aj iné aktivity, napríklad v oblasti vzde− lávania v rómskom jazyku a sieťovaní mladých Rómov a or−

Číslo 4/2016

Gurník: Obhájte tie školy, ktoré majú pre− vádzky v osade Peter Gurník je majstrom odbornej výchovy ko− váčov a na škole v Kežmarku pôsobí už ôsmy rok, pričom má tiež pedagogickú skúsenosť s bežnou mládežou. „Keď som začal robiť s rómskymi deťmi, tak som prišiel s určitými návykmi. Vyžadoval som domáce úlohy, prípravu. Až keď som prišiel do osady, po− chopil som, že je to absolútny nezmysel. Na 5x4

u Zástupca riaditeľky pre prax Ján Ľudvík

ganizácií. V spojení so Stratégiou 2020 znovu zvoláme ria− diacu skupinu pre revíziu. Spolupracujeme so splnomoc− nencom pre podporu najmenej rozvinutých okresov na akč− ných plánoch, ktorých cieľom je znížiť vysokú úroveň neza− mestnanosti,“ vymenoval svoje plány.

Dlhodobým cieľom v oblasti vzdelávania je zvýšenie počtu rómskych detí v materských školách, zníženie ich počtu v špeciálnych školách a boj proti segregácii. Kľúčo− vým elementom bude nový systém vstupnej diagnostiky, na ktorom spolupracujú s ministerstvom školstva.

Podceniť nechcú ani oblasť zamestnanosti. Zamerať sa chcú hlavne na zvýšenie vzdelanosti, pružnosti a mobility pra− covnej sily, ale aj na lepšie nastavenie systému sociálnych dá− vok. „Je potrebné klásť dôraz aj na životné podmienky, ktoré bu− de možné zlepšiť napríklad vysporiadaním pozemkov a vybudo− vaním infraštruktúry v osadách. Momentálne spolupracujem s ministerstvom pôdohospodárstva na novelizácii stavebného zákona. Počas prvých sto dní sme sa podieľali na novelizácii zá− kona o osobnom bankrote a o pôžičkách,“ upozornil.

Nezanedbateľnou súčasťou zlepšenia života rómskych komunít je aj vylepšenie verejnej mienky. Pod to spadá rieše− nie otázok rómskej kultúry a jazyka, ale aj vrátenie pocitu bezpečia občanov a stlmenie krajnej pravice v regiónoch. „Rokujeme s jednotlivými ministerstvami o znovuvytvorení rómskych občianskych hliadok, ktoré by mohli taktiež prispieť k skvalitneniu spolunažívania. Rómska integrácia je horizontálna priorita a úrad má v prvom rade koordinovať a zladiť činnosť celého spektra aktérov. Rýchle riešenia nee− xistujú, mohutné intervencie nefungujú, a preto si myslím, že úspešnosť úradu sa dá odmerať len úspechmi štátu,“ dodal. (red/TS)

metroch žije 18 ľudí a ja od neho chcem, aby si do− ma robil výkres,“ opísal.

Podmienky, v ktorých deti v chudobných a izolo− vaných osadách na Spiši žijú, neumožňujú takú prí− pravu do školy, na akú je zvyknutá väčšina rodičov, detí a pedagógov. „Kde? Je tam tma, chýba stôl a ak si otvorí zošit, okamžite z neho má šalát. To je len jedna vec. Dru− há je, že on potrebuje aj príklad,“ pokračuje Gur− ník. Žiaci si berú príklad od svojich spolužiakov, kto− rí niečo vyrábajú, prezentujú a ich činnosť je zmysluplná. „Mám tam decko, ktoré osadu neopustilo celý život. A chcieť zrazu, aby išlo do mesta, ktoré má úplne iné pravidlá, inak funguje a úplne inak sa tam žije, je obrovský kultúrny šok.“ Integrácia a zážitok úspechu Pedagogickí pracovníci školy využívajú prí− ležitosti na prezentáciu výsledkov práce svojich žia− kov. Prijímajú ponuky na účasť na rôznych poduja− tiach, organizujú aj vlastné.

Na akciu Te prindžaras amen do martinského Slovenského národného múzea vycestovali stolári, krajčírky a kováči.

Majsterky odbornej výchovy pri krajčírkach Adriany Oravcovej sme sa spýtali na skúsenosti pri príprave rómskeho kroja. Ako povedala, často im− provizujú a čerpajú z kníh a filmov o Rómoch. „Rómske látky sú pestré, farebné, lesklé a farby hlavne žlté a červené. Sukne sú dlhé, riasené, vy− zdobené. Základom je tibetská kultúra, k tomu sa− tén a volánky, “ priblížila Oravcová.

Splnomocnenec pre národnostné menšiny László Bu− kovszky sa ujal funkcie 13. apríla. Počas funkčných období Rudolfa Chmela a A. Nagy Lászlóa pôsobil ako vedúci odbo− ru na Úrade vlády SR. „Mal dostatočné skúsenosti v oblasti chodu a fungovania úradu, ktorý je ako poradný orgán vlády zodpovedný za dohliadanie práv národnostných menšín uzákonených v platnom právnom poriadku a v ústave,“ uvá− dza sa v odpočte jeho prvých sto dní vo funkcii.

Bukovszky je členom viacerých poradných orgánov vlády, ako sú Rada vlády SR pre kultúru, Rada vlády SR pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť, predsedá Výboru pre národnostné menšiny a etnické sku− piny. Na zasadnutí výboru sa opätovne dostal na stôl Akčný plán menšinovej politiky, ktorý obsahuje konkrétne zadania na najbližšie štyri roky v rámci rozšírenia a uplatnenia men− šinových práv. Akčný plán posudzovala aj Rada vlády SR pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť a navrhla vláde jeho prijatie. „Potom, ako sa ujal svojej funkcie, zahájil sériu konzultá− cií s predstaviteľmi trinástich uznaných národnostných men− šín a stretol sa aj s vedúcimi príslušných rezortov vo veci rie− šenia aktuálnych menšinových otázok. Takisto prijal v prie− storoch úradu vlády Astrid Thors, vysokú komisárku OBSE pre národnostné menšiny, ktorú oboznámil s aktuálnou situ− áciou národnostných menšín a informoval o svojich ambí− ciách v oblasti otázok týkajúcich sa národnostných menšín na Slovensku. S podobným cieľom sa stretol aj s veľvyslan− kyňami Maďarska a Bulharska, s Czimbalmosné Molnár Éva, a s Margitou Ganevou,“ uvádza sa v odpočte.

Jednou z najdôležitejších tém za uplynulé obdobie bola otázka málotriedok. Splnomocnenec sa pred novelizáciou

Chlapci majú čierny základ oblečenia a saténové farebné košele, plus šatky s flitrami. Staršie žiačky školy šijú pod pedagogickým vedením kroje aj na zakázku. „Teraz sme robili 15 dievčenských a 15 chlap− čenských krojov do Základnej školy Jurské,“ uviedla Oravcová.

Slávnosťou pre celú školu je Festival študentského remesla, ktorý už štvrtý rok organizovali na Kežmar− skom hrade. Na podujatie dievčatá ušili sto stredove− kých dobových kostýmov a 50 krojovaných bábik. „Slovenská kultúra sa aj takto dostáva do osád,“ povedala zriaďovateľka Strednej odbornej školy v Kežmarku a riaditeľka festivalu Anna Jurgovianová.

Ako ďalej?

Kováčsky majster Gurník uvažuje nad tým, čo bu− dú jeho žiaci robiť po skončení školy. Vidí, že títo mla− dí ľudia nemajú možnosť získať vstupný kapitál na za− loženie si vlastnej dielne. Banka im úver neposkytne. „Často sa mi zdá, že sociálna politika, ktorá sa momentálne robí na podporu Rómov, nie je úplne správna,“ uviedol.

Aby sa mohli remeselníci rozbehnúť, pomohlo by vytvorenie modelu podnikateľského inkubátora alebo špeciálneho typu chránenej dielne pre túto skupinu absolventov. „Tá prax je o niečom inom ako škola. Nie je veľa absolventov, ktorí sa touto prácou živia, ale mohlo by ich byť omnoho viac. Je mi to niekedy ľúto,“ po− vedal Gurník.

Text a foto: Ingrid Ďurinová, text bol prevzatý so súhlasom autora z portálu romovia.sme.sk

školského zákona zúčastnil viacero stretnutí. Stretol sa s ministrom školstva Petrom Plavčanom a so štátnym ta− jomníkom Petrom Krajňákom. Vďaka spoločnej snahe sa v súlade s Programovým vyhlásením vlády podarilo za− chrániť aj málotriedne národnostné školy na zmiešanom území krajiny.

Bukovszky participoval aj na príprave návrhu zákona o financovaní menšinových kultúr. „Zákon do legislatívne− ho procesu predloží ministerstvo kultúry, ale na príprave sa bude podieľať pracovná skupina, ktorej sa stal László Bu− kovszky podpredsedom. Spomínaný návrh zákona vychá− dza z návrhu strany Most−Híd, na ktorom strana predchá− dzajúce roky pracovala. Po zapracovaní pripomienok ná− rodnostných menšín sa návrh dostane do konca augusta do podoby, ktorá bude pripravená na schválenie,“ píše sa ďalej v odpočte.

Splnomocnenec rokoval aj so štátnym tajomníkom re− zortu dopravy o používaní jazykov národnostných menšín a zavedení dvojjazyčných tabúľ na železničných staniciach a zastávkach. Začalo sa aj s prípravou dvojročnej správy o používaní jazykov národnostných menšín, v rámci ktorej úrad vypracoval niekoľko typov dotazníkov pre získanie čo najkomplexnejších údajov. V tejto súvislosti plánuje splno− mocnenec vlády vykonávať prieskumy priamo v teréne, aby získal obsiahle informácie o stave používania jazykov ná− rodnostných menšín.

Zmenou by mala prejsť aj webová stránka splnomoc− nenca, ktorá bude rozšírená o nové informácie a jazykové mutácie. (red/TS)

− ROZHOVOR / KULTÚRA / RÓMSKY LITERÁRNY KLUB −

SERA − STRANA 9

Miloš Rác: V každom mojom diele je kúsok života / Andre sako jekh miri buťi hino kotor dživipen Umenie fascinuje ľudí od čias, kedy vznikli prvé primitívne maľby zvierat a človeka na steny jaskýň.

V ľuďoch je túžba po krásne a zachytení okamihov života. Niektorí boli obdarení talentom a schopnosťami tvoriť diela, ktoré v nás zanechajú ten neopísateľný pocit z krásy umenia. Jedným z takto obdarených ľudí je Miloš Rác, rómsky výtvarník z Považskej Bystrice. Miloš Rác sa narodil v roku 1970 v Považskej Bystrici, tento insitný umelec začal svoj vzťah k umeniu prejavovať počas vojenskej služby, kedy modeloval svoje pr− vé postavičky zo sochárskej hliny. „Ako úplne prvé som vytvoril známe postavičky z kresleného seriálu Lolek a Bolek a vždy sa musím usmievať, keď si na to spomeniem. Boli také milé a smiešne.“ Po vojne sa umeniu nevenoval, opäť sa k nemu vrátil po dvadsiatich rokoch. V súčasnosti patrí medzi absolútnu špičku róm− skeho sochárskeho umenia. Jeho diela sú plné života. Umelec zachytáva vo svojich sochách imaginárne, ale aj skutočné postavy ľudí a historické osobnosti z regiónu, odkiaľ pochádza. Čo vás priviedlo k tomu, aby ste po dvadsia− tich rokoch opäť začali tvoriť?

Moja cesta späť k umeniu bola dosť zvláštna. Stal sa mi úraz, pri ktorom sa mi poškodila platnička v chrbtici. Bolesť sa stala každodennou súčasťou môjho života. Sedel som v garáži a premýšľal o živo− te. Napadlo mi opäť maľovať a modelovať, bavilo ma to a pritom som zabúdal na bolesť. Pri tvorbe v mojej garáži, kde vznikajú všetky diela, sa cítim veľmi dobre a zabúdam na celý svet. Takže, ako sa hovorí, všetko zlé je na niečo dobré, mňa priviedla späť k tvoreniu nehoda a bolesť. S tým, čo z toho vznikne sa chcem podeliť s ľuďmi, lebo v každom mojom diele je kúsok života a sveta okolo nás a sa− mozrejme aj kúsok zo mňa.

Odkiaľ čerpáte inšpiráciu?

Inšpiráciou pre mňa je rozprávanie ľudí, príro− da, svet, ale aj história, spomienky, myšlienky, predstavy, ktoré sa prejavia v abstraktných dielach.

Vždy, keď mi napadne nejaký námet na sochu, mu− sím to dať hneď na papier, aby sa mi nestratil. Pri akejkoľvek tvorbe je dôležitý nápad, idea, predsta− va, je to také malé osvietenie autora.

by som rád, keby sa niekto ozval, aby sa moje sochy čo najskôr dostali k našim ľuďom.

Prejdime od vašej tvorby k vám. Čo vás v živote najviac ovplyvnilo a ako sa vidíte ako umelec a človek?

Vždy o sebe hovorím, že som obyčajný Cigán, nevidím sám seba ako niečo, čo by sa vymykalo obrazu bežného človeka. Som skromný človek a vážim si to, čo mi život dal. Vždy som sám sebou.

Tvorím preto, že ma to baví a chcem sa o svoje diela podeliť. To, aký som človek, respektíve umelec, tak na tom má svoj podiel aj moje detstvo, rodina, rodi− čia. Vyrastal som v rodine, kde bolo veľa detí, takže vždy u nás bolo veselo. Moji rodičia boli obidvaja veľmi dobrí ľudia. Okrem rodiny ma veľmi ovplyvni− la aj naša rómska hudba, ktorú milujem a vždy ma sprevádzala počas môjho života. No samozrejme počúvam aj iné žánre, mám rád napríklad Bacha, operu, ale aj džez, blues či rock. Je veľa vecí, ktoré človeka v živote formujú, no asi najdôležitejšie je nájsť sám seba, čo sa mi dúfam podarilo.

Ako vidíte súčasnú situáciu Rómov žijúcich na Slovensku?

Rómovia na Slovensku sa majú veľmi zle, je tu veľká chudoba v rómskych komunitách a túto zlú si− tuáciu sprevádza nezáujem skutočne riešiť túto zlú situáciu. Médiá tiež prilievajú olej do ohňa keďže stále len vytvárajú zlý obraz Rómov žijúcich na Slo− vensku. Veľmi radi ukazujú len problémové osady, kde vládne chudoba, ale existuje veľa šikovných, vzdelaných Rómov, ktorých by tiež mohli verejnosti ukázať, ale toto ich asi nezaujíma. Ja si pamätám ne− dávnu minulosť, za socializmu Rómovia pracovali a boli dobrí pracovníci, dnes nemajú šancu zamest− nať sa. Keby naši ľudia dostali prácu, bolo by všetko inak a ľudia by žili lepšie. Je veľmi smutné, že situá− cia je taká zlá, aká je v súčasnosti. Veľa vecí sa musí zmeniť, aby sme všetci žili lepšie.

Ako vaše rómstvo ovplyvnilo tvorbu?

Musím sa priznať, že slovko Róm nepoužívam.

Asi je to tým, že celá rodina sme vždy boli hrdí Cigáni a ja to už meniť nebudem. Navždy budem sám seba považovať za Cigána. Moja identita ma samozrejme pri tvorbe ovplyvňuje. Veľa mojich diel predstavuje nás, Cigánov. Socha s názvom Cigánsky drotár pred− stavuje môjho pradeda, ktorý bol huslista a drotár− sky majster. Neviem, možno som svoj talent zdedil po ňom. Cigáni sú rovnako nadaní a šikovní ako iní ľudia. Je však treba podporiť hlavne deti a mládež, podchytiť a rozvíjať talent a hlavne prezentovať róm− ske umenie a kultúru, lebo dnes je podpora našej kultúry biedna. Naša kultúra totiž nie je len tanec a hudba. Podpora iných odvetví je slabá a výtvarné umenie, v ktorom pôsobím, je vytlačené na okraj zá− ujmu. Umelec Róm to má veľmi ťažké presadiť sa, le− Ste umelec, a teda ste spätý s kultúrou. Aká bo chýba podpora a prezentácia našich diel. A uživiť je v súčasnosti rómska kultúra? sa umením, tak to je takmer nemožné.

Naša rómska kultúra je veľmi krásna a originál− na, má v sebe skryté čaro, smútok, radosť, tempera− Čo je pre vašu tvorbu typické a zároveň jedi− ment, spontánnosť. Keď sa všetky tieto prvky spoja nečné? do jedného, vznikne niečo úžasné a jedinečné, a ta− Môj tvorivý proces začína vždy ako u každého ká je aj naša kultúra. Bohužiaľ, chýba podpora na− človeka, ktorý niečo robí a vytvára, a to prirodzene šej kultúry zo strany štátu a mimovládnych organi− nápadom, myšlienkou, predstavou. Do tvorby sa zácií. Naša kultúra je veľmi málo prezentovaná totiž nedá nútiť, je to zvláštny pocit, keď sa vás v médiách. Pritom na Slovensku máme dostatok dotkne múza. Najprv musí chcieť srdce, duša a až kvalitných umelcov, ktorí by radi našu kultúru prib− potom sa pustím do modelovania. Všetko najprv lížili celej verejnosti, ale bohužiaľ nám súčasná situ− vytvorím v mysli. ácia nepraje. Takto aj naši umelci, ktorí sa snažia a tvoria, sú z tohto stavu mnohokrát takí sklamaní, Ktoré z vašich diel vám najviac prirástlo že so svojou tvorbou skončia. Naša kultúra, to nie je len tanec a hudba, toto by sme si mali uvedomiť k srdcu a máte k nemu zvláštny vzťah? Špeciálnymi dielami, ktoré som v poslednej dobe všetci a hlavne tí, čo sú za podporu rómskej kultúry vytvoril sú pre mňa sochy Ježiša a Panny Márie. Ako priamo zodpovední. som ich tvoril, mal som veľmi zvláštny pocit, ktorý som nikdy predtým nemal. Neviem to dobre popí− Kde môžu ľudia vidieť vaše diela, kde všade sať. Bol som veľmi kľudný a spokojný, čo pri tvorbe ste vystavovali? iných diel vôbec nie som. Bolo to niečo veľmi zvlášt− Moje diela sú v súkromných zbierkach, ale aj ve− ne, a preto chcem tieto sošky darovať nejakej obci, rejných inštitúciách, ako Múzeum rómskej kultúry osade, kde žije veľa Rómov, nech ich ochraňujú. Bol na Slovensku v Martine či Múzeum rómskej kultúry Martin Fočár Pekelné rany Tápať sťa púpava bez povšimnutia, s jarmom čo okovy skryje do chorých útrob.

So zatienenými krivdami, s neuhasiteľným pocitom nemohúcnosti.

Blúdiť po zhýralých ohniskách, kde nákaza si získava obľubu pokrivených.

Tam nuda ovláda myslenie ohorkov a trest sa stáva úľavou.

V zakliesnených pavučinách neprávosť sa rozmáha a idea premieňa sa na pochybnosť.

Zo záhrobia tŕnie rozkvitá a ostáva iba zlynčovanie vlastnými údmi.

Nutne smútočný povzdych nepranieruje vyčítavé pazúry zúrivosti.

V purpurových mukách nádej drieme, lebo agónia v rakve sa zobudila.

Proti plevám s obavami vzdorné publikum nepovstane.

Zmorením sa slzavým kúpeľom netopia v mláke starostí.

Skľúčenou horkosťou z opojenia v žilách koluje zvrátenosť.

Zdeseným nezdarom darmo zaháňať mrzutým príkoria. Šťastie utkané z krehkého páperia nedopraje žízniacim okúsiť slasť.

Neľútostným zápasom sa zrada nezrieka zákernosti.

Pod ochranou draka užíva si tlupa nezaslúžené výdobytky.

Zhynúť bez úcty, povedomia, identity, koľkí márnotratní takto pomreli.

Bengikane dikhavibena Našado sar viragos pupavakero, ňiko pala tute nadžanel, le jarmoha, so phandlipen garuvel andro nasvalipneskere cheva. Le garude voďakere phageripnenca, ola zorake

pharibnaha kana nadžanes te kerel ňiso, kada nasvalipen peske rodel averen, butederen save bange hine paťivaha.

Odoj phandel o ňiso keriben, gindipen palo thuvale, u mariben pes sikavel sar šukariben jileske. Andro phandle pavučini pukalendar kerde, rohajipena, chochaviben barol pro učiben, u o gindo čerinel pes pro bange lava. Andralo temetovs, sura baron, sar viragici, u ačhen čak dukaha domarade dešta. Ajso žajutno cirdipen mujeha velegovs savo nabuchľol pro ispido bilačhipen, rosňipnestar barol. Andro puprpurašne dukhavibena, o paťaviben sovel, vašo ´da kaj e agonija andro mochto uštiľa upre. Vaš kala bilačhipena, žuže manuśa upre na´čhena čanneca zorales.

Fukade hine, lanďon andre peskere asva u lenca lengeri žaja thaj binos. Phandli hiňi e dukh savi khelel andro žili diliňipnaha zaučharde hine. Oleha so pes nadel te pikerel pro lačhiben te rakinel, oleha pes naš´ti manuš marel. Bachtaľipen sido hino sane papiristar, nadomukel ole bižuženge kaj pes lošaďipnaha te zaučharen.

Phare maribnaha pes diliňipen, horajipen na ačhel lovkeder sar lestar avel, ačhel dukhavipen. Oda drakos peske ke peste cirdel savoro barvaľipen, čapata, banda varesavi so phenel kaj džanen hoj nek zoralede hiňi, lel peske savoro pre soste peske čak gindinel. Te merel bije paťiv, džaňibnastar ko sal, bijo nacijakero gat, keci ajse manuša bije peskero rat, kavka mule.

Dominik Oláh Slzy osudu Osudom písané sú moje myšlienky.

Nebojím sa kráčať oproti všetkému, čo sa okolo mňa deje.

Moje srdce krásne spalo, láskou bolo naplnené.

Len prišiel deň, kedy mu bolo ublížené a muselo sa zobudiť z toho krásneho sna a napraviť všetko zlé.

Láska je niečo iné ako samostatný život.

Láska je to, čo ukáže, čo chýba.

Dá mi pocítiť, že nie som zbytočný.

Napíše o mne príbeh, ktorý nikdy neskončí.

Láska vie dať všetko krásne ako na dlani.

Je len na nás, ako si to budeme vážiť a zabránime zneužitiu citov našich úprimných.

Ako ich ochránime pred diablami, ktorí nám do ucha šepkajú.

Idem cestou, ktorá nie je pre každého.

Nie som dokonalý, nie som vinný.

Som len anjel, ktorý nechce byť bez krídiel.

Hľadám cieľ, ktorý som obišiel.

Cestou sa túlam sám, cestou, ktorá nebude jednoduchá.

Bude to cesta tŕnistá, plná prekážok, ktorá mi ukáže, dúfam, že som bez viny.

Slzy osudu sa vlievajú do ticha čierneho.

Srdce, moje milované, je zdobené jazvami, ktoré ohrozujú moje postoje k láske.

Neprestávam však veriť, že mám šancu všetko zmeniť.

Viem, že príde deň, kedy všetkým poviem hrdo: Som šťastný a stále budem!

Číslo 4/2016

SERA − STRANA 10

v Brne. Každý umelec tvorí aj pre ľudí a verejnosť, a tak aj ja som rád, keď sa o svoje diela môžem pode− liť s čo najväčším počtom ľudí. Uvidíme, čo prinesie budúcnosť a kde všade sa budú vystavovať moje die− la. Dúfam, že to bude v čo najväčšom počte. Čo chystáte do budúcnosti, aké sú vaše plány?

Moje plány sú ambiciózne. Chcel by som vysta− vovať v zahraničí, lenže v dnešnej dobe a chabej podpore výtvarného umenia, o to viac rómskeho výtvarného umenia, je to viac ako ťažké. Nevzdá− vam sa, práve naopak. Chcem požiadať o nejaký grant, kde by sa našla podpora mojej tvorby. Ako som sa vyjadril predtým, rád sa delím o svoju tvor− bu. Aj z tohto dôvodu môžete moje sochy vidieť aj na youtube kanáli, ktorý je verejne prístupný, mám tam prezentácie mojich diel. Do budúcnosti by som chcel pokračovať v tvorbe sôch, ale aj začať tvoriť abstraktné obrazy. Je toho viac a samozrejme viem, že múza mi môže priniesť aj niečo nové.

− ROZHOVOR / KULTÚRA / RÓMSKY LITERÁRNY KLUB −

čitri kaj sas e džvirina u o manuš andro fali andro cheva tele phuv. Andro manuša hino o kamiben vaš o šukariben, kamen te chudel andre o momen− ti andal o dživipen. Varesave džene chudle talen− tos u džaňiben sar te kerel o buťa, save andre amende mukhen oda šuňiben pal o artistikano šu− karibne, savo pes aňi našťi avri te phenel. Jekh maškar o ajse barvale manuša hino o Miloš Rác, o čitratuno andal e Považsko Bystrica. Miloš Rác uľiľas andro berš 1970 andre Považsko Bystrica, oda insitno artisto sikaďas peskro kamiben ki e artistikaňi buťi kana sas o slugaďis, modelinelas leskre jekhto manušoren andal e socharsko čik.

“Jekhto kerďom o prindžarde manušora andal o čitrindo serijalos Lolek u Bolek, u sakovar musaj te asav, kana peske pre oda leperav. Sas ajse lačhe u pherasutne.” Pal o slugaďipen na kerelas ňič ar− tistikano, paľis chudľas pal o biš berša Akana phi− rel maškar e absolutno učipen andre romano so− charsko buťi. O artistas andro leskre sochi sikavel o imaginarna no the realna manušen u historika− ne personaliti andal o regijonos, khatar hino.

Miro drom pale ki e artistikaňi buťi sas na lokhi.

Jekhvar pes mange ačhiľas o bilačhipen, u miri plat− ňička andro dumo phagiľas. E dukh ačhiľas sakoďive− sutno kotor andro miro dživipen. Bešavas andro ga− raž u gondoľinavas pal o dživipen. Avľas mange pre goďi paľis te čitrinel u modelinel, somas olestar lošalo u bisteravas pre dukh. Kana oda kerav andre miri ga− raž, kaj kerav savore mire buťa, šunav man but mište u bisterav pre savori luma. Avka, sar pes phenel, savo− ro bilačho hino pro varesoste lačho, man anďas pale ki e kreativita oda bilačhipen u dukh. Oda, so olestar avel avri, kamav te sikavel le manušenge, soske andre sako miri buťi hin kotor dživipen u luma paš amende u normalno, the kotor mandar.

So kerďas tumaro romipen tira buťaha?

Musaj te phenav, hoj o lav Rom na phenav. Šaj oda hin olestar, hoj savori fameľija samas sakovar barikane Cigana u me oda imar avrether na kerava.

Sakovar imar dikhava man korkores sar Cigan. Miri identita, normalno, pes sikavel prekal miri buťi. But mire buťa sikaven amen, Ciganen. E socha savi pes vičhinel Cigansko drotaris sikavel mire papuskre dades, savo sas o lavutaris the o drotarikro maj− stros. Na džanav, šaj leskro talentos geľas pre man− de. O Cigana hine sajekh talentimen u džande sar aver manuša. Nekh buter kampel te del phiko le čhavorenge u le ternenge, te ľikerel u te vazdel len− gro talentos u te prezentinel e romaňi artistikaňi buťi the kultura, soske adaďives amari kultura na chudel ňisavo žutipen. Amari kultura nane ča o kheľiben the bašaviben. O žutipen andro aver ko− tora nane zoralo u o čitratuňipen, so the me kerav, hino ispidlo avri, pro agor. O artistas so hino Rom chal baro pharipen te džal angle, soske nane o žuti− pen u prezentacija oleske, so kerel. U te dživel olestar, oda džal čačes phares.

Khatar len e inšpiracija?

E inšpiracija vaš mange hino o manušengro va− keriben, e priroda, e luma, no the e historija, o le− peribena, o ginde, o imaginaciji, save pen sikaven avri andro abstraktna buťa. Sakovar, kana mange avel andro šero varesavo gindo pre socha, musaj les te thovel pro ľil jekhvarestar, hoj les te na našavav. * * * Kana pes kerel kreativno buťi, nekh zoraleder hino So tumen anďas ki oda, hoj pal o biš berša o gindo, e idea, e vizija, oda hin ajso cikno udut so E artistikaňi buťi hiňi e fascinacija le manu− So hin vaš e tumari buťi tipicko u sajekh uni− perel pro autoris. šenge kanastar imar kerde o jekhto primitivna paľis chudľal te kerel? katno?

Osudoskere apsa Osudoha irimen hine mire gindipena.

Nadarav te džal dromeha ke savoro oda, so pes khatar mande dživipnaste bonďajol.

Miro jilo šukares sovelas, bare kamibnaha. Čak avľa jekhfar ďives savo les dukhaďa pharipnaha, joj mušinďa šukar sunestar upre te ušťel u te učharel savoro rosňipen pal pale pro šukariben.

O kamiben hin vareso aver sar korkoro o dživipen, hi oda oda so mange sikavel so mange hibazinel, del mange oda, kaj te erzinav hoj man vareko kamel, irinel palamande vareso so ňikana na´rakhela agoripen.

O kamiben džanel te del oda svoro so hin but šukaribnaha zaučhardo, sar pre burňik hi oda rakindo, u ačhel čak pre amende savorende, sar savi paťiv ke leste rakinas. Le binoske mušinas korkore zorale hangoha „na“ te phenas, kaj te naphagerel pes amaro kamibnaskero solachariben oleske, kaj o bengos peskere hangoha amenge vareso aver te našugingerel, kaj te keras.

Džav me dromeha, savo nane vaš sakoneske, na som nek feder, na som bibachtalo, som čak anďelkos savo na kamel bijo sarňa te ačhel, rodav agoripen dromeske savo našaďom. Dromeha, phirkerav upre−tele korkoro.

Ela oda drom pharo,džanav, pherado bibachtaľipnaha, joj mange korkoro sikavela kaj me sem žužo, šukar voďaha lačhardo čhavo. Osudoskere apsa čujon andro kaľipen, jilo miro kamibnaha khelado sal, numa thaj dukhabibnaha ko paťaviben.

Hoj hi varekaj čačikano kamiben.

Kaj šaj paťav hoj savoro pes del te visarel, oda džungalipen savo man arakhľa.

Hoj avela ďives kana savorenge phenava upre šereha, kaj som bachtalo u či ko meriben miro ajso me ačhava.

Číslo 4/2016

Zdenka Mahajová Oscar Omamná vôňa letnej lúky už vábi šero večera.

A prvá hviezda číta z mojej ruky sumu na šeku vlastných rozhodnutí, ktorými som sa zradila.

Múdra opona tmy javisko odhalí, slasti a bôle, domov všetkých múz.

Dá nový scenár, že už som dosť stará, aby som hrala na Oscara.

A v čiernom džbáne noci vyleje na svet rosu mojich sĺz.

O Oskaros Šukaribnaha diliňarel jileskeri biza pajakeri imar vičinel šititno raťi.

U eršejňi čercheň genel khataro miro vast poťibnaskero pro šekos olestar so korkoro kerďal, phenďal, kalenca andro našaďipen pejal.

Goďaver za´čhaviben koripnaskeratar o javiskos odučharela, gulore lačhibena thaj dukhavibena, Kher ačhado vaš savore muza.

Dela nevo scenaris, kaj imar me sme phuri but, Oleske kaj pro Oskaris bavina kaleske savoreske.

U andre kaľi kučhori raťakeri čhorela pre luma avri, rosica mire asvendar ačhela pheraďi.

Eva Plešková Keď odídem Keď odídem, bude deň.

Odídem pomaly, pomaličky, čo nikto nezbadá.

Všetci budú pozerať aká som pekná, ako sa usmievam.

Odídem vtedy, keď nadíde môj čas.

Každý musí odísť.

Ako som prišla na tento svet, tak ho aj opustím.

Keď som sa narodila, všetci sa smiali.

Moja mamka bola šťastná, otecko sa opil a ja som plakala. Čo myslíš?

Kto bude za mnou plakať a kto sa bude smiať...

Viem.

Ja sa budem smiať a ty budeš plakať.

Odídem tam, kde ma nič nebolí, kde ma každý má rád, kde na mňa čaká môj dobrý Boh. Kana oddža Kana oddža ovla dive.

Od´ža polovke, polovkore, so niko nadžanla.

Savore pre mande dikhena savi som šukar, savi som asabni.

Od´ža akor kana avla mro ideo.

Sako musaj te odžal.

Sar uľal, avka te oddžaha.

− ROZHOVOR / KULTÚRA / RÓMSKY LITERÁRNY KLUB − Miri kreativno buťi chudel, sar paš o sako ma− nuš, savo vareso kerel, normalno, prekal e idea, o gindo, e imaginacija. Andre kreativno buťi pes našťi te ispidel, oda hino o špecijalno šuňiben, kana tut ruginel e muza. Jekhto musaj o jilo te kamel, e voďi u imar paľis chudav te modelinel. Savoro hin jekhto andro miro šero.

Savo tumare buťendar tumenge nekh buter hino paš o jilo u hino tuke kuč?

O špecijalna buťa, save andro palune čhona ker− ďom hine vaš mange o sochi, save sikaven Ježis the Panna Maria. Sar len keravas, sas man but špecijal− no šuňiben, savo man mekh angleder na sas. Na džanav oda žužes te phenel. Somas but smirom u bi pharipnaskro, so nane avka, sar kana kerav aver buťa. Oda sas vareso but špecijalno, u vaš oda ka− mav ola sochici te del varesave gaveske, osadake, kej bešen but Roma, hoj len te arakhen. Somas ra− do, te mange vareko delas te džanel, hoj pen mire sochi so nekh sigeder dochuden ki o amare manu− ša.

SERA − STRANA 11

jekh te sikavel le averenge, no oda len na interesi− nel. Me mekh džanav pal o na but angomis, andro socializmus o Roma kerenas buťi u sas lačhe buťar− ne, adaďives len nane šajipen te chudel buťi. Te amare manuša chudenas e buťi, savoro elas avrether u o manuša dživenas feder. Oda hin but phares, hoj e situacija hiňi ajsi bilačhi, sar hiňi aka− na. But buťa pen musaj te paruvel, hoj savore te dživas feder.

Tumen kerena e artistikaňi buťi, san paše kultura. Savi hiňi akana amari romaňi kultura?

Amari romaňi kultura hiňi but šukar u original− no, andre late o garudo šukariben, o pharo jilo, e loš, temperamentos, hiňi spontanno. Kana savore ola kotora pen chuden jekhetanes, avri avel vareso but šukar u unikatno, ajsi hiňi amari kultura. Pro bi− bacht, o them the o birajipnaskre organizaciji frima den o phiko amara kulturake. Amari kultura chudel frima prezentacija andro mediji. U pre Slovaťiko amen hin dosta kvalitna artista, save amari kultura šaj sikaven savorenge, no e akanutňi situacija lenge na del o šajipen. Avka the amare artista, save keren, Džal tumara buťatar ke tumende. So sas ne− hine olestar buterval ajse phagerde, hoj imar na ke− kh zoraleder andro tumaro dživipen u sar pen ren. Amari kultura nane ča o kheľiben the bašavib− en, oda musaj te džanen savore u nekh buter ola, dikhen sar o artistas the o manuš?

Sakovar pal peste phenav, hoj som ča Cigan, na saven hin e zor te šigitinel la romaňa kulturake. dikhav man sar vareso, so hino aver sar o normalno Kaj šaj o manuša te dikhel tumare buťa, kaj manuš. Som čoro manuš u paťivales lav oda, so mange diňas o dživipen. Sakovar som miro. Kerav e len sikaven?

Mire buťa hine andro privatna kolekciji, no the artistikaňi buťi vaš oda, hoj olestar lošavav u the ka− mav averenge mire buťa te sikavel. Oda, savo som andro themeskre inštituciji, sar o Muzeum vaš e ro− manuš, vaj artistas, oda mandar kerďas miro čhavo− maňi kultura pre Slovaťiko andro Martin vaj o Mu− ripen, e fameľija, o dad, le daj. Bariľom andre fa− zeum vaš e romaňi kultura andro Brno. Sako ar− meľija, kaj sas but čhavore, avka sakovar sas ke tistas kerel the vaš o manuša u savore džene, u avka amende pheras. Miri daj the o dad sas so duj džene me som but lošalo, kana mire buťa šaj dikhen so ne− but lačhe manuša. Bi e fameľija man forminelas the kh buter džene. Paťav, hoj len elas so jekh ta buter. amaro romano bašaviben, savo but kamav u savo So mekh kerena andro avipen, save hine tu− sas manca savoro miro dživipen. No, normalno, šu− nav the aver žanri, save le manušen forminen, but mare plani? kamav the Bach, e opera, no the džez, blues vaj Mire plani hine ambicijozna. Kamavas te kerel o rock. Hin but buťa, save paruven le manušes andro ekshibiciji avri, no adaďives paľikerdo ňisave žutip− dživipen, no šaj hoj nekh buter hin te arakhel pes naske andro čitratuňipen u nekh buter, andro ro− korkores, so me, sar paťav, resľom. mano čitratuňipen, oda hin phareder sar pharo. Na mukhav oda gindo, ľikerav pes paš leste. Kamav te Sar dikhen e akanutňi situacija, andre savi o mangel varesavo grantos, savo šaj te del phiko mira buťake. Sar imar phenďom, rado man ulavav mire Roma bešen pre Slovaťiko?

Le Romenge pre Slovaťiko hin but na mište, hin buťenca. The vaš oda šaj dikhen mire sochi the pro adaj baro čoripen andro romane komuniti u kadi youtube kanalos, savo hino phundrado sakoneske, bilačhi situacija ačhel jekhetanes oleha, hoj pes ča− hin odoj mire buťa. Andro avipen kamavas dureder čes na kamel te lačharel ada bilačhipen. O mediji sa− te kerel o sochi, no the te kerel o abstraktna čitre. jekh oľejos andro jag, soske sakovar ča sikaven o bi− Hin buter buťa, so kamav, u normalno, džanav, hoj lačho čitro pal o Roma pre Slovaťiko. But rado sika− e muza mange šaj anel the vareso nevo.

Text: Braňo Oláh, foto: archív MR, ven ča o problemova osadi, kaj hino čoripen, no andre romaňi čhib thoďa: Erika Godlová hin the but džande, avri sikhade Roma, saven šaj sa−

Kana uľom pro ada svito savore asanahi, mri dajori sľa radi o dadoro pilo u me rovahi.

So gondolinen?

Ko pal mande rovela, u ko pe asala...

Džanav.

Me asa u tu roveha.

Oddža odoj kaj man ma nisos nadukhal, kaj man sakokamel, kaj užarel mro lačho Del. Ivan Mirga Kamenná bezmocnosť Prichádzaš ku mne v karmíne, šarláte, zjavuješ sa vtedy, keď človek žije v starostiach, v nich i starne.

Kričíš mi do očí, že máš zlomené krídla, že nevládzeš, lebo spadlo na teba nebo. Že... nevidíš, a že si oslepla z toľkej bolesti, ktorú nevieš uniesť.

A ja Ti hovorím, že prežiješ, lebo máš v sebe silu rodičov a silu v krvi.

Skúsenosť, o ktorú si zakopla a ktorá ťa doteraz gniavi ako kameň. Áno, ty si zabudla radšej, ale je to ten kameň, ktorý ti akože vypadol zo srdca umelo.

Ibaže naozaj iba umelo.

Stále ho máš v srdci, oslabuje ťa, dusí, nedovolí myslieť, cítiť, veriť...vidieť listy vo vetre.

Cítiť vôňu vetra, vzduchu...

Tak, prosím, otvor oči, ži, dýchaj.

To skutočne zlé si dávno prežila.

Bareskero ňiso našti kerav Aves ke mande karminate, zaučharďi šarlatoha sikaves pes kana o manuš lanďol pharibnaste, andre lende thaj phurol.

Vičines mange andre mire jakha, kaj phagerde hin tire sarňa, kaj nabirines, bo pejla pre tute o zejgos.

Kaj,...nadikhes, kaj kori ačhiľal ola dukhatar, savi te lidžel tu nabirines.

U me tuke phenav, kaj predživeha kada savoro, bo andre tute zoraĺipen ratestar dajakero, dadeskero hino rakindoke kadi tu ruginďal beršenca.

Savi tut phagerel tosara, raťi sar bar he, tu feder kerďal, kaj pre kada bisterďal, no paťa kaj hi oda oda bar, savo tuke pela avri deštostar, jilestar, no na čačipnastar.

Furt tuke ačhel andro jilo, kerel tut bi zoraľi, tasavel tut, nadžanes paš kada savoor te gindinel, te erzinel, te paťal...te dikhel o patraďa andre balvaj te khelel.

Te erzinel e balvaj, o velegovs...

Vašo´da, mangav tut me, phundrav jakha peskere, dživ, oda čačo baro binos, dživbnaskero phariben, rosňipen hi imar čirla pala tute predžido.

Autori básní sú členmi Rómskeho literárneho klubu

Číslo 4/2016

ISSN 1338−3027

Rómsky nový list − nezávislé kultúrno−spoločenské noviny Rómov na Slovensku od roku 1993 do augusta 2008 viedla Daniela Hivešová−Šilanová, ktorá sa rozhodujúcou mierou pričinila o ich udržanie a rozvoj.

Vydavateľ: Združenie JEKHETANE−SPOLU, sídlo združenia a redakcie: Jarková 4, 080 01 Prešov, e−mail: redakcia@jekhetane−spolu.org, www.jekhetane−spolu.org, šéfredaktor: R. Čonka. Jazyková korektorka: I. Ďurinová.

Redakcia Prešov: J. Ferenc, R. Čonka (conka@jekhetane−spolu.org), E. Godlová, J. Gáborová Kroková , D. Obšasníková (zástupkyňa šéfredaktora). Spolupracovníci redakcie: Detva: B. Oláh (( 0948/503 907, 1brano1@azet.sk), Liptovský Hrádok: Ingrid Ďurinová (( 0905/897 754), Bratislava: Paula Ďurinová. Preklady do rómskeho jazyka: Erika Godlová, Stanislav Cina. Sadzba: Martin Hajduk. Tlač: Rotaprint Košice.

Náklad: 4000 ks. Evidenčné číslo 375/08.Objednávky novín prijíma redakcia. Neobjednané rukopisy a fotografie nevraciame. Redakcia si vyhradzuje právo krátenia, jazykovej a štylistickej úpravy príspevkov čitateľov. w Uverejnené názory sa nemusia zhodovať so stanoviskom redakciew Realizované s finančnou podporou Úradu vlády Slovenskej republiky – program Kultúra národnostných menšín 2016.

Obnovu technologického vybavenia na vydávanie novín podporilo Ministerstvo vnútra SR, Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity.

Za obsah projektu zodpovedá výlučne občianske združenie Jekhetane – Spolu, uzávierka čísla: 1. júl – 31. júl 2016 w