Romano 04 2014

4/2014 Október November Ročník 24

3

u Ilustrácia k historickému románu Zabudnuté kráľovstvo J. G. Mandel

Rómsky nový list – nezávislé kultúrno−spoločenské noviny Rómov na Slovensku

Predstavte si, že by automechanik radil lekárovi, ako má vykonať zákrok. Ešte horšie by bolo, ak by mal automechanik v rukách moc a rozhodoval by, koľko fi− nancií má lekárovi stačiť na prístroj, či liečenie pacien− ta. Posúdenie v každej oblasti by malo vychádzať od odborníka. Rovnaký systém by mal fungovať aj v dotač− nom programe, ktorým sa podporuje rozvoj rómskej kultúry. Taký by bol ideálny stav. Realita je ale iná. Úrad splnomocnenca vlády SR pre národnostné menšiny je gestorom podpory a rozvoja menšino− vých kultúr. Funguje aj Výbor pre národnostné menšiny a etnické skupiny. Posudzovanie projek− tov hodnotí komisia, ktorá by mala byť zložená z odborníkov. Podľa mňa však nie je.

Oblastí možnej podpory je niekoľko – vydavateľ− ská činnosť, živá kultúra, výroba audiovizuálnych diel a podobne. Všetko potrebné je v príslušnej vý− zve. Problém však nastáva, ak napríklad projekt na vydanie knihy posudzuje človek, ktorý s touto ob− lasťou nemá nič spoločné. S určitosťou viem pove− dať, že takýto človek nevie reálne zohľadniť náklady, ktoré žiadateľ požaduje, a preto nevie spoľahlivo ani určiť sumu, ktorú projektu navrhne. Navyše, pri kni− hách sa k projektu prikladá nielen odborný posudok na rukopis, ale aj ukážka diela a ilustrácií. Laicky po− vedané, ak už niekto podáva projekt na vydanie kni− hy, v podstate má pripravené všetky podklady. A ak by o takomto projekte rozhodoval odborník – spiso−

vateľ alebo vydavateľ, nestalo by sa, že by vám na projekt pridelil ani nie tretinu z požadovanej sumy, ale zároveň vás zaviazal zrealizovať projekt v plnej miere. Skrývať sa za formulku: „Na projekt si treba hľadať aj iné zdroje financovania,“ je úplne trápne v prípade, že iné projekty, hlavne festivaly, sú pod− porené v maximálnych možných sumách.

Treba si uvedomiť, že rómska kultúra by mala byť o niečo trvácnejšia, než len dvojdňová zábava v podo− be festivalu. Malo by to byť niečo, čo sa dá chytiť do ruky, listovať, čítať. Niečo, čo nájdete aj po niekoľkých desaťročiach v knižniciach. Niečo, čo zanechá stopu.

V týchto novinách preto prinášame ukážku diela Braňa Oláha s názvom Zabudnuté kráľovstvo, ktoré sa pokúšame dostať do knižnej podoby už druhý rok. Máme kvalitný rukopis, nezávislý posudok, skvelé ilustrácie. Chceli by sme urobiť preklad do rómskeho jazyka a na svet by sa dostal vyše

400−stranový historický román. Úryvok v novinách prinášame preto, lebo pre komisiu je tento román nateraz nezaujímavý do tej miery, aby nám na projekt pridelili potrebné finančné prostriedky. Čo však nemáme – nazvime to politicky korekt− ným výrazom – je lobing. Ani ho nechceme. Roz− hodnutie komisie by totiž nemalo byť o osobných priateľstvách a nepriateľstvách, politikách, pofidér− nych platformách, ale o odbornosti a nezávislosti.

Nie sme sami, čo sú s projektmi na vydanie kníh ne− úspešní, respektíve dostanú taký malý finančný balík (v priemere 2000 až 3000 eur), že vrátia peniaze, prí− padne knihu vyrobia doslova na kolene. Stačí si pozrieť zoznam podporených kníh za rok 2013 a 2014.

Podstatne menšie národnosti žijúce na Sloven− sku vydajú ročne podstatne viac kníh ako my, Ró− movia. Hanbime sa. Hanbite sa!

Roman Čonka, šéfredaktor Romano nevo ľil

SERA − STRANA 2

„Nejde to po masle. Samozrejme, Rómsky poslanec Peter Pollák pred dvoma rokmi začal pracovať na rómskej sú ministerstvá, kde je to veľmi dobré. reforme. Poslanec OĽaNO sa stal zná− Jedným z nich je ministerstvo školstva, kde v minulosti neboli ani ochotní ho− mym najmä kontajnerovými školami. voriť o zmenách pri špeciálnych ško− Čo najdôležitejšie sa udialo lách a nedostatočných kapacitách v rómskych témach za uplynulých škôl. Sú aj rezorty, kde to ide ťažšie. dvanásť mesiacov?

Ovplyvňuje to fakt, že ste nomi− „Zmenilo sa to, že pred rokom sme všetky aktivity pripravovali, dnes nantom opozičnej strany? „Je to dosť možné. Nie všetky mi− môžeme vidieť v teréne, ako sa realizu− jú. Nerozprávame sa o plánoch, ale nisterstvá to tak vnímajú. Okrem mi− nisterstva školstva sú to aj minister− o konkrétnych výsledkoch.“ stvo práce, ministerstvo dopravy a mi− nisterstvo pôdohospodárstva.“ Ktoré to sú? „V Krásnohorskom Podhradí sme A rezort vnútra? spustili pilotný projekt usporiadania po− „Keďže nás zastrešuje, vždy ho zemkov, naštartovali sme svojpomocnú výstavbu domov, samovýstavbu, po− o našich aktivitách informujeme. Zatiaľ stavili sme modulové školy a zväčšili sa nestalo, že by nejaké rozhodnutie kapacity v predškolských zariadeniach. zablokovalo.“ Robíme výberové konania na rómske Bezpečnosť občianske hliadky, vytvorili sme 1 400 Čo sa podarilo urobiť s bezpeč− pracovných miest pre Rómov na rôz− nych pozíciách, v teréne máme tritisíc nosťou za uplynulý rok? „Najväčším úspechom je novela ľudí. Vidíme aj výsledky novely zákona zákona o pomoci v hmotnej núdzi. o pomoci v hmotnej núdzi.“ Ukázali sme, že ak niekto urobí priestu− Zmenilo sa tým postavenie róm− pok, bude zaň pykať. Zobrali sme skej menšiny v spoločnosti alebo priestupkovú imunitu ľuďom v sociál− nom systéme. Zaviedli sme rómske spolužitie s majoritou? „Rómska problematika je beh na občianske hliadky. Rozpočet na túto dlhé trate. Napätie medzi Rómami aj aktivitu bol 10,5 milióna eur zo zdrojov Nerómami sa posledných dvadsať ro− nášho úradu a rezortu práce. Mal by kov stupňovalo a dospeli sme do sta− zamestnať vyše štyristo ľudí.

Zvýši sa bezpečnosť vnútri komuni− vu, kde ten konflikt medzi oboma sku− pinami je najvýraznejší. Verím, že sme ty, aj smerom k majorite. Začali sme sa dostali do pozície, keď to napätie už spolupracovať so samotným Policaj− nebude eskalovať, ale zmierňovať sa. ným zborom pri výcviku policajných Aj preto sme prijali novelu zákona o po− špecialistov." moci v hmotnej núdzi, aby sme moti− vovali ľudí, ktorí sú dlhodobo bez práce Myslíte si, že máme dosť róm− a zrušili priestupkovú imunitu.“ skych policajtov? „Podľa mňa ich je málo, rómski po− Čo teda priniesla rómska reforma? licajní špecialisti majú svoje opodstat− „Vo vzdelávaní sme naštartovali nenie. Potrebujeme rómskych policaj− národné projekty v tristo lokalitách. Sa− tov.“ mozrejme, bez pomoci ministerstiev to nepôjde a nie je možné dokončiť zme− Privítal by minister vnútra Robert nu. Začali sme efektívne využívať euro− Kaliňák v Policajnom zbore viac Ró− fondy a využívať financie, ktoré neboli mov? zo štátneho rozpočtu. Niekoľko výni− „Niekoľkokrát sa vyjadril, že áno.“ miek bolo pri stavbe modulových škôl – za dva roky to boli štyri milióny eur.

Prečo sa za dva roky nepodarilo Takže dosah rómskej reformy na verej− výrazne zvýšiť ich počet? né financie bol minimálny. „Všetci uchádzači o prácu v polícii, aj Rómovia, musia spĺňať kritériá na Neľutujete po dvoch rokoch, že prijatie. Zhromažďujeme všetky žiados− ste túto funkciu prijali? ti o prácu a osobne ich preberám so „Z osobného pohľadu to ľutujem, zástupcami polície.“ pretože mám nedostatok voľného ča− su, ktorý som mohol stráviť s rodinou.

Ako Rómovia v osadách vnímajú Čo sa týka vykonanej práce, zatiaľ nie.“ prácu polície: je to služba alebo hroz− ba?

Objavili sa špekulácie, že by ste „Mnohokrát mi hovorili, že prácu mali odstúpiť. Zvažujete svoj od− polície nevnímajú ako službu. Neviem chod? objektívne na túto otázku odpovedať.“ „Na túto otázku vám teraz neviem odpovedať.“ Rozprávali ste sa s ministrom Ka− liňákom osobne o razii v Moldave nad Darí sa vám presviedčať minister− Bodvou? stvá a ostatných partnerov na spo− „Samozrejme, že sme o tom disku− luprácu pri rómskej reforme? tovali.“

− RÓMSKA REFORMA / ROZHOVOR / ANKETA −

Zhodli ste sa? „Bol to osobný rozhovor, nebudem sa k tomu vyjadrovať.“ Prišli by ste na festival do osady v Moldave nad Bodvou? „Na festivaly do osád chodím a ne− mal by som problém prísť ani do Mol− davy nad Bodvou. Očakával by som, že veľké mimovládne organizácie nebudú robiť takéto akcie iba ako pripomienku policajného zásahu.“ Ako hodnotíte aktivitu ombudsman− ky Jany Dubovcovej v tejto kauze? „Robí si svoju prácu. Slovensko má takú ombudsmanku, akú ešte nemalo.“ Vzdelanie Najväčšie úspechy v oblasti vzde− lávania? „Výrazne sme posunuli dopredu predškolské vzdelávanie. V 160 lokali− tách máme projekty, kde sa kladie dô− raz na predškolskú výchovu. Zmeny nastali aj pri spomínaných špeciálnych školách.

S pomocou projektu PRINED sme presunuli pedagógov, psychológov, lo− gopédov zo špeciálnych škôl do základ− ných škôl. Po veľkej diskusii už aj rezort školstva pripúšťa, že nie všetky deti v špeciálnych školách tam patria. To je obrovský posun. Vstup ombudsmanky do tejto diskusie bol pre nás veľkou pod− porou a som rád, že to urobila.“

u Peter Pollák hovorí o doterajších pokrokoch. Foto: R. Čonka

Čo ukázal posledný Atlas róm− po dávku, dnes to tak nie je. Tridsaťdva skych komunít? hodín práce nikoho nezabije.“ „Hlavne je urobený omnoho lepšie Nerozdelilo to nezamestnaných ako predchádzajúci a je presnejší. Uká− na dve skupiny? Jedna časť si dávku zal, že väčšina Rómov nežije v osa− dách a väčšina Rómov netvorí rómsky musí odpracovať, druhá nie. „Už 90 percent obcí využíva tento zá− problém, o ktorom sa na Slovensku tak kon. V Jarovniciach nenájdete človeka, rozpráva.“ ktorý by nebol zapojený do tohto procesu.

Bývanie Dnes je ten stav výrazne lepší, ako pred Najväčší úspech pri téme býva− rokom. Vidieť poriadok v uliciach, ľudí nie. využívajú na výstavbu školy a bytov.“ „Jednoznačne spustenie samový− Považujete za efektívne a dôstoj− stavby domov. Nečakal som, že Rómo− né, aby koordinátori prác za dávku via si budú stavať domy s takým od− v hmotnej núdzi chodili na kontroly hodlaním a zapojí sa do toho celá rodi− do niekoľkých obcí hromadnou do− na, alebo že budú pracovať aj v sobotu pravou alebo na bicykli, čakali na za− a nedeľu. Príkladom je obec Breznica pri Stropkove, kde si postavili veľmi kvalitné stávkach MHD? „Nie, sú to nedostatky, ktoré dú− domy. Stavia sa aj vo Veľkej Lomnici fam, že úrady práce v budúcnosti vy− a čoskoro sa zapojí Humenné.“ riešia.“ Veríte, že sa vám podarí vyriešiť problém čiernych stavieb na cudzích Etnické štatistiky Tento rok bol rokom rómskych pozemkoch? „S Európskou komisiou a minister− štatistík. Súhlasíte so zberom etnic− stvom dopravy sa nám podarilo do− kých dát? „Určite áno, ale len v niektorých oblas− hodnúť výrazné ústupky pri riešení ne− tiach a s mierou. Ak ideme riešiť problém, legálnych osád. Podmienkou pre fi− nančnú podporu však je, že pôjde potrebujeme o ňom vedieť čo najviac.“ o stavby, nie chatrče. V prípade, že bu− Kde to pomôže a kde je to podľa de postavená čierna stavba na nelegál− vás problematické? nom pozemku, nový stavebný zákon „Napríklad musíme vedieť, koľko obci presne určí, čo má robiť.“ rómskych detí máme v špeciálnych ško− lách, koľko rómskych detí absolvovalo Čo teda prinesie nový stavebný predškolskú výchovu a koľko z nich má zákon? kvalifikované vzdelanie, koľko Rómov je „Stavebný zákon bude riešiť len stav− bez práce. Tieto údaje nám chýbajú.“ by, nie chatrče. Slovensko nikdy nemalo skúsenosti s touto témou, aj preto si to A pri kriminalite? chceme najskôr odskúšať v praxi. Pilot− „Na túto otázku sa mnohí pýtajú, nou lokalitou bude Krásnohorské Pod− ale podľa mňa to nie je dôležité.“ hradie, kde budeme konať na základe do−

siu otočili k tzv. kontajnerovým ško− lám. „Som rád, že už o internátnych ško− lách pre rómske deti nepočujeme s vý− nimkou hŕstky politikov. Presvedčili sme popredných predstaviteľov kraji− ny, že existujú alternatívy. A nie sú to Boli ste za posledný rok v škole len modulové školy, ale aj celodenný v Šarišských Michaľanoch? výchovný systém a predškolské vzde− „Tento rok nie. Tých lokalít, ktoré lávanie. V tristo školách majú dnes navštevujem, je veľmi veľa. Úrad splno− rómske deti celodenný výchovný sys− mocnenca vlády pre rómske komunity tém.“ nie je iba Peter Pollák. Tvorí ho päťde− siat ľudí, ktorí sú v kontakte aj so ško− Európska komisia vytkla Sloven− lou v Šarišských Michaľanoch.“ sku, že vzdelávanie rómskych detí je závislé od peňazí z Bruselu. Súhlasíte?

Ako dnes vidíte situáciu v škole „Áno, všetky projekty sú financova− v Šarišských Michaľanoch, ktorú súd né z eurofondov. Je na vláde, aby v bu− ako prvú odsúdil za segregáciu? dúcnosti našla zdroje, aby prebiehajú− „Nastal veľký zvrat. Škola má dvoch ce projekty mohli pokračovať.“ riaditeľov. Súčasný riaditeľ Jaroslav Valaštiak akoby otočil, a zrazu sám po− Práca a hmotná núdza chybuje o zmenách. Je to asi dôsledok Od januára platí novela zákona toho, že začal bojovať o svoje miesto. o pomoci v hmotnej núdzi, ktorá pri− Som z toho smutný. V Šarišských Mi− niesla povinnosť odpracovať si so− chaľanoch sme chceli ukázať Sloven− ciálnu dávku. Ako hodnotíte jej účin− sku, ako sa to má robiť. Táto škola de− nosť v praxi? segregáciu detí zrejme nezačne.“ „Napriek tomu, že mi priniesla veľa nepriateľov a vyústilo to do osobného Čím to je, že sa rôzne snahy o in− útoku na mňa, vidím to pozitívne. tegráciu rómskych detí zvyčajne ne− Dostali sme zo sociálneho systému dotiahnu do konca? päťtisíc ľudí, ktorí robili načierno. Prinú− „Ľudia v teréne mi hovoria, že nikdy tili sme ľudí byť aktívnymi. Niektorí boli to neboli systémové zmeny. Bola to v tomto systéme päť až desať rokov dobrá vôľa ľudí a mnohokrát títo ľudia a rezignovali na svoj život, rodinu a rezignovali po atakoch rodičov z majo− svoje okolie. Rodičov sme prinútili, aby rity a lokálnych politikov. Preto je dô− ich deti začali chodiť do školy.“ ležité, aby tieto zmeny neboli na ple− ciach samosprávy, ale štátu.“ Kritici tohto zákona hovoria o nú− tenej práci.

Začiatkom minulého roka premiér „Nesúhlasím, že ide o nútenú prácu, Robert Fico hovoril o internátnych je to dávka podmienená prácou. V mi− školách pre Rómov. Vy ste túto disku− nulosti si niekto mesiac počkal a prišiel

Anketa: Ako vnímate doterajšiu prácu splnomocnenca Petra Polláka?

Bohumil Barkóczi – živnostník v stavebníctve, Brodské Pán Pollák sa za celé svoje pôso− benie “dopustil” jedinej dobrej veci, že rieši vysporiadanie pozemkov pod rómskymi osadami. Ostatné jeho čin− nosti sú podľa mňa veľmi kontroverzné a väčšina z nás ich vníma ako proti− rómske.

Zuzana Kusá – sociologička, Bra− tislava Vnímam ho veľmi rozporuplne.

Pokiaľ ide o pozitíva, určite je to za− sadenie sa za obnovu a rozšírenie pro− gramu mediátora a starostlivá práca na príprave nového programovacieho obdobia, ktorú robí jeho úrad (ale ľu− dia, ktorí tú prácu robia, by ju robili dobre, aj keby tam bol iný splnomoc− nenec). K silným negatívam patrí jeho prebratie populistickej rétoriky, ktorá obviňuje Rómov za ich chudobu, ob− hajuje prístup tvrdej ruky a podmieňu− je solidaritu plnením povinností. Tým− to súčasný splnomocnenec prispel k posilňovaniu predsudkov a stereoty− pov a k ďalšiemu úpadku ľudsko−práv− neho pohľadu na chudobu a sociálne

Číslo 4/2014

vylúčenie, pričom človek v jeho pozícii by mal robiť pravý opak.

Lucia Vlačuhová – asistentka te− rénnej sociálnej práce a občianska aktivistka, Žiar nad Hronom Pôsobenie Petra Polláka vo funkcii splnomocnenca neviem zhodnotiť ob− jektívne. Myslím si, že je až príliš zane− prázdnený, a preto mu unikajú mnohé veci, ktoré si vyžadujú hĺbkové a de− tailnejšie prepracovanie problémov.

A mám pocit, že v politickom živote sa drží príslovia: Ak chceš s vlkmi žiť, mu− síš s nimi vyť.

Miroslav Daniel – invalidný dô− chodca, Holíč Som s ním nespokojný. Prečo?

Pretože systém, ktorý tu zaviedol so svojimi straníckymi kolegami, je len prenasledovaním tých najchudobnej− ších Rómov. Odpracovanie si sociál− nych dávok je niečím, čo Rómom nik− dy nepomôže. Toto opatrenie nemá žiadny pozitívny zmysel. No a splno− mocnenec ma sklamal aj svojím po− stojom k policajnému násiliu v Molda− ve nad Bodvou, kedy len pritakával mi−

nistrovi vnútra. Jediný, kto túto situá− Samozrejme, mal by podporovať róm− ciu riešil, bola ombudsmanka Jana ske deti v štúdiu, aby potom mali prá− Dubovcová. cu. Mal by podporovať a chrániť róm− sku kultúru. Nepodporovať rôzne „po− Simona Bangová – sociálna pra− fidérne“ festivaly, aby v prvom rade covníčka, Trnava zabránil Rómom z povolania oboha− Od prvých dní jeho vymenovania covať sa na podobných akciách tak, že Rómovia čakali od neho pomoc. No zavolajú hrať hudobných analfabetov doteraz sa im pomoci od splnomoc− za cestovné a ostatné peniaze si strčia nenca nedostalo. Bohužiaľ, Rómovia do vreciek. Namiesto podpory skutoč− sú z jeho pôsobenia sklamaní. Ja ného umenia, ktoré šíri dobré meno osobne mu vyčítam osobnú účasť rómskej kultúry sa takto podporujú ve− a gratuláciu k zvoleniu takzvaného ci, ktoré dobré meno našej kultúre ani rómskeho kráľa, ktorého nikto nepo− náhodou nerobia. Naša hudba je jedi− zná a nemá za sebou nič, prečo by mal nečná a rovnako aj naša kultúra, no jej byť nejakým rómskym kráľom. Všetko podpora je takmer nulová a tie dobré korunoval pán splnomocnenec záko− veci takto pomaly, ale isto zanikajú. nom o odpracovaní dávky v hmotnej núdzi. Čiže v skratke, počas jeho pô− Peter Juhász – nezamestnaný, sobenia spravil viac negatívneho než Detva pozitívneho.

Na začiatku sme od neho veľa ča− kali a musím povedať, že nás na plnej Ľubomír Virág – muzikant a spe− čiare sklamal. To nútené odpracovanie vák sociálnych dávok, tak to je fakt sila.

Pán splnomocnenec by mal byť A najhoršie na tom je, že je to určené v prvom rade prorómsky. Namiesto špeciálne pre Rómov. Ja osobne pra− pritakávania ministrovi Kaliňákovi by cujem aspoň za aktivačný príspevok, mal mať odvahu postaviť sa za Rómov no ani to nebude večne, a čo potom? a bojovať proti rasizmu a diskriminácii. Prácu si v našom regióne nemôžem

nájsť a šanca na zmenu je nereálna.

Rómovia sú tí poslední, koho chcú pri− jať do zamestnania, no nad tým všetci zatvárajú oči.

Beata Varadiová – nezamestna− ná, Rimavská Sobota Myslím si, že Peter Pollák sa vo funkcii splnomocnenca neosvedčil.

Namiesto toho, aby Rómom pomáhal, aby hájil naše záujmy a snažil sa prijať čo najviac opatrení, ktoré by v praxi pomohli napríklad Rómom si nájsť prácu, vymyslel odrábanie dávky v hmotnej núdzi. To akože toto po− môže nezamestnaným sa zamestnať? Čakali sme od neho, že bude príno− som pre všetkých Rómov. No sklamali sme sa v ňom. Jednoducho, Peter Pollák podľa mňa nič pozitívne pre Ró− mov nepriniesol a myslím si, že do konca svojho pôsobenia ani neprine− sie.

dzi, vnímam veľmi negatívne. Som presvedčený, že každý, kto pracuje, by mal dostať za svoju prácu aspoň minimálnu mzdu. Myslím si, že určite neháji záujmy Rómov, skôr by som povedal, že robí to, čo mu prikážu jeho stranícki šéfovia.

Marián Ikri – terénny sociálny pracovník, Rožňava Petra Polláka vnímam pozitívne vzhľadom k tomu, že je poslancom OĽa− NO, kde musí v prvom rade hájiť ich far− by. Na druhej strane mu na krk „dýcha“ SMER−SD, takže si myslím, že to má dosť ťažké nejako to „uhrať“ medzi dvo− ma mlynskými kameňmi, kde sa nachá− dza. Čo sa týka Rómov a ich vnímania činnosti splnomocnenca, myslím, že je dosť slabá informovanosť o jeho práci, takže ľudia nadávajú, že nič nerobí. Naj− viac sú Rómovia na neho nahnevaní kvôli povinnosti odpracovať si dávky v hmotnej núdzi. Myslím si, že čas ukáže, či toto opatrenie malo zmysel. Aj Maroš Lichner – zvárač, Detva Som presvedčený, že Peter Pollák ja mám niekoľko výhrad k činnosti Petra by mal z funkcie splnomocnenca čo Polláka, a tiež sa mi všetko nepáči, no najskôr odstúpiť. Jeho opatrenia, ako som rád, že je aspoň on v Národnej rade nútené práce za dávku v hmotnej nú− Slovenskej republiky.

− RÓMSKA REFORMA / ROZHOVOR / KOMENTÁR − teraz platnej legislatívy a jednoduchých pozemkových úprav. Majitelia pozem− kov, na ktorých čierne stavby stoja, dostanú od Slovenského pozemkového fondu ponuku na iný pozemok v podob− nej lokalite. Rómovia získajú pozemok, ale zaviažu sa na úrade práce, že sa im mesačne bude strhávať splátka za poze− mok zo sociálnej dávky.“

skych peniazoch sa bude rozhodovať na jednom mieste, a nie na šiestich mi− nisterstvách, ako doteraz. Spravovať ich bude ministerstvo práce. Dali sme hranice, na čo sa budú môcť eurofondy pre Rómov využiť, aby nebolo jednodu− ché zneužiť ich.“

draďam 1400 buťakre thana vaš o Ro− ma pro but poziciji, andro terenos amen hin trin ezera manuša. Dikhas the oda, so doresľas o zakonos pal o žuti− pen andro materijalno čoripen.“

Paruďas pes olestar e pozicija vaš e romaňi minorita andro khetaňiben Prečo dostaneme o 80 miliónov vaj lakro jekhetano dživipen la majo− eur viac? ritaha? „Zvýšilo sa to v posledných „E romaňi problematika, oda hin te Ide aj o pozemok Mariana Kotle− týždňoch. Naše argumenty a nastave− prastal o lungo drom. O bilačhipena bu? „Pilotný projekt sa týka všetkých nie programov a politík presvedčili Eu− maškar o Roma the o na Roma pen sporných pozemkov v Krásnohorskom rópsku komisiu túto sumu zvýšiť. prekal o palune biš berša baronas u chudľam amen andre situacija, kana Podhradí. Nebudeme ho však do nie− Z dvesto ideme na takmer štyristo.“ e konfliktos maškar soduj grupi hino čoho nútiť, môže si svoj pozemok Zmení sa kontrola čerpania euro− nekh zoraleder. Paťav, hoj sam andre ohradiť. fondov na Rómov? pozicija, kana imar o na kamiben na „Hľadáme spôsob, ako nastaviť barola, aľe ela cikneder. The vaš oda Čo ďalšie ste dokázali presadiť do návrhu nového stavebného zákona? kontrolné mechanizmy. Mojou ambí− kerďam e novela andro zakonos vaš „Podarilo sa nám presadiť výnimku ciou je, aby toky financií z Európskej o žutipen andro materijalno čoripen, k čiernym stavbám v rómskym osa− únie pre rómsku menšinu kontrolovali hoj te das e motivacija le manušenge, save hine lunges bi buťakre u phager− dách, aby ich legalizácia netrvala rok, aj Rómovia.“ ďam e cikne došengri imunita.“ ale dlhšie. Presadili sme, aby legalizá− cia pozemkov pod nelegálnou osadou, Niektoré obce nie sú otvorené So avka anďas e romaňi reforma? ktorá nie je súčasťou územného plánu rómskym hliadkam alebo iným pro− „Andro sikhľuviben phundraďam obce, začala platiť až vtedy, keď ju obec jektom. Existuje nástroj, ako dosiah− zaradí do tohto plánu. Donútili sme sa− nuť, aby sa tam nestavali ploty, múry, o narodna projekti andro trin šela tha− na. Normalno, bi o žutipen khatar o mi− mosprávy, aby každá z nich počítala alebo nerobili pochody? v územnom pláne s rómskou osadou. „Už niekoľko rokov vidíme, že nisterstvos oda našťi džal u sajekh Prvý raz by mal byť v stavebnom záko− niektoré obce nechcú riešiť rómsku našťi te agorinel o paruvipen. Chudľam ne pojem segregačná stavba. Náš ná− problematiku. Nastavili sme preto pri efektivno te kerel le lovenca andal o eu− vrh je, aby po dokázaní, že stavba je novom rozpočtovom období Európskej rofondi, le lovenca, save na sas andal segregačná, nemohla dostať stavebné únie pravidlá tak, aby obce museli pri− o themeskre love. Varesave averipena povolenie.“ jať našu hru. Aby sa dostali k eurofon− sas kana pen ačhavenas o modulova dom, musia splniť naše podmienky – školi – tel o duj berša oda iľas štar miľi− Európska komisia si dala pod− mať komunitné centrum, terénnu sociál− joni euro. Avka, o doperiben, savo sas mienku, aby sa z eurofondov nemohli nu prácu, predškolské vzdelávanie. Ak la romaňa reforma pro themeskre love, stavať sociálne byty v segregovaných to neurobia, budú mať dvere k dotáciám sas minimalno. lokalitách. zatvorené.“ Nane tumenge phares pal o duj „Áno, mali sme so zástupcami Eu− rópskej komisie niekoľko stretnutí.

Ak obce na vašu hru nepristúpia, berša, hoj kadi funkcija iľan? „Prekal o miro personalno dikhipen Som rád, že som ich napokon presved− neuškodí to najviac Rómom, ktorí mange hin phares, soske man nane čil a budeme tieto peniaze môcť využiť tam žijú? v segregovaných osadách. „Inak ich donútiť nevieme, museli dosta slobodna ori, hoj šaj te avav mira Ak by ste sa spýtali Rómov z osád, by sa zmeniť kompetencie samosprá− fameľijaha. Kana dikhav pre buťi, savi kerďam, mekh na.“ či chcú bývať medzi majoritou a opustiť vy.“ svoje príbytky, väčšina povie nie. Moji Sikade pen avri o špekulaciji, hoj rodičia dodnes žijú v osade a nikdy by Spomínali ste, že Brusel bol odtiaľ neodišli. Pýtal sa niekto Rómov, v niektorých podmienkach k čerpaniu san te džal andal e funkcija. Gindinen pal oda? či chcú byť integrovaní? Neznamená eurofondov naivný. „Pre kada phučiben tumenge akana to, že nebudeme vytvárať cesty na indi− „Boli príklady, keď Európska komi− viduálnu integráciu. sia postupovala pri tejto téme veľmi na− nadžanav ňič te phenel.“ Európska komisia v minulom roz− ivne. Išlo najmä o zákaz investície do Resen e paťiv pro ministerstvi počtovom období spôsobila, že sme segregovaných osád. Pri iných témach postavili vodu po osadu z eurofondov, nás však prekvapili dobrými zna− u maškar o aver partnera vaš e koo− peracija andre romaňi reforma? ale do osady už nie, pretože bola se− losťami problému.“ „Oda nadžal lokhes. Normalno, hi− gregovaná. Niektoré podmienky Bruse− ne o ministerstva, kaj oda džal but lu boli naivné.“ * * * mištes. Jekh lendar hino o minister− Francúzsky denník Le Monde O romano parlamentoskro dženo stvos vaš o sikhľuviben, kaj angomis označil v lete Luník IX za najväčšie Peter Pollák anglo duj berša chudľas te na kamenas aňi te šunel pal o averipe− geto v Európe. kerel pre romaňi reforma. O bičhado na andro špecijalna školi u frima kapa− „Nepoznám väčšie geto ako košic− vaš o OĽaNO ačhiľas prindžardo the citi andro školi. Hine the o rezorti, kaj oda džal phareder.“ ký Luník IX.“ prekal o kontajnerovo školi.

Eurofondy Čo sa podarilo pri eurofondoch dohodnúť s Bruselom? „Mali sme náročné diskusie s Eu− rópskou komisiou. Museli sme ju pre− svedčiť, aby nám znovu začala dôvero− vať. Už v rokoch 2007−2013 bolo Slo− vensko jedinou krajinou v únii so špeciál− nym balíkom pre Rómov. Napriek to− mu, že sme neukázali výsledky, opäť ako jediná krajina v EÚ dostane zdroje na riešenie rómskej problematiky.“ Kde nastala zmena? „Objavovali sa informácie, že z Bru− selu dostaneme tristo miliónov eur.

Dnes vieme, že to bude 380 miliónov eur. Ďalšou zmenou bude, že o európ− Vojtech Bohó – kuchár, Ri− mavské Janovce Splnomocnenec počas svojho pôsobenia kladie veľký dôraz na vzdelávanie detí. Rozbehol projekt PRINED, kde v rámci tohto projek− tu pôsobia asistenti učiteľa na zá− kladných školách. Ja pracujem ako kuchár v základnej a materskej škole, takže viem aj o projekte PROGRES, ktorý vzdeláva rómske deti a ich matky. Rovnako s jeho podporou fungujú aj projekty ob− čianskych hliadok. Takže jeho pô− sobenie vnímam veľmi pozitívne.

Jana Luptáková – učiteľka, ob− čianska aktivistka, Detva Dodnes nie som stotožnená s názvom Rómska reforma, ale pra− covitosť sa Petrovi Pollákovi naozaj nedá uprieť. Je pozitívnym obrazom Rómov na Slovensku. Najviac oce− ňujem organizovanie darovania krvi, pretože aj symbolicky, aj doslovne je to jeden z dôkazov, že krv máme na− ozaj všetci červenú. Myslím, že pre zlepšenie situácie medzi Rómami a ostatnými obyvateľmi na Slovensku však nemá vplyv konkrétna osoba na čele úradu, ale poslanie úradu sa− motného. Ale to je už iný príbeh.

Pripravil: Braňo Oláh

So nekh važneder pes ačhiľas an− dro romane temi tel dešuduj čhona? „O averipen hin, hoj anglo jekh berš savore aktiviti ča kerahas pro planos, adaďives šaj te dikhas andro teren, sar pen keren. Na vakeras pal o plani, aľe pal o konkretna doresipena.“ Save oda hine? „Andro Krasnohorsko Podhraďje chudľam te kerel o pilotno projektos vaš o phuva, chudľam te žutinel e indi− vidualno ačhaviben le kherengro, kana o manuša korkore penge ačhaven, ač− haďam o modulova školi u bararďam o kapaciti andro angle školakre inštitu− ciji. Akana avri las le dženen andro ro− mane themutnengre dikhipena, phun−

Rómsky problém sú slová, ktoré vo mne evokujú samé ne− gatívne pocity. Označiť nejaký problém prídavným menom ná− roda zaváňa kolektívnou vinou a zovšeobecňovaním všetkého negatívneho na jednu skupinu obyvateľov. Napriek tomu u nás toto slovné spojenie zdomácne− lo. Rómsky problém potrebuje aj nejaké rómske riešenie. A kto iný by mal s nejakým riešením prísť, ak nie splnomocnenec vlády pre rómske komunity a prvý rómsky poslanec v Národnej rade Slo− venskej republiky? A tak sa zača− la rodiť takzvaná rómska refor− ma. Čo so sebou priniesla?

Každý môže mať na túto otázku iný pohľad, a teda aj inú odpoveď.

Peter Pollák chcel postupne pred− staviť verejnosti opatrenia vo všet− kých oblastiach života, ktoré by mali priniesť zlepšenie života sa− motných Rómov a lepšiu koexis− tenciu s majoritou. Samotné pôso− benie Petra Polláka a jeho činnosť v úrade splnomocnenca nemožno

Perel pre oda the o faktos, hoj san o nominantos andal e opozično sera? „The oda šaj. No na sako minister− stvos pre oda dikhel avka. Bi o mi− nisterstvos vaš o sikhľuviben oda hine the o ministerstvos vaš e buťi, minister− stvos vaš o transportos u minister− stvos vaš o phuvakro chulajipen.“

SERA − STRANA 3 „O nekh bareder doresipen hiňi e novela andro zakonos pal o žutipen andro materijalno čoripen. Sikaďam, hoj te vareko kerel e cikňi doš, musaj vaš oda te poťinel. Iľam e cikne došen− gri imunita le manušenge andro soci− jalno sistemos. Kerďam o romane the− mutnengre dikhipena. O love pre kadi aktivita sas 10,5 miľijoni euro andal o love khatar amaro urados the buťakro rezortos. E buťi chudena buter sar štar šel džene.

Vazdela pes e bi dar andre komuni− ta no the la majoritake. Chudľam te ke− rel jekhetaňi buťi le Policajno zboroha andro treningos, savo chuden o poli− cajna špecijalisti.“ Gindinen, hoj amen hin dosta ro− mane policajta? „Me gindinav, hoj len hin frima, ro− mane policajna špecijalista hine oda, so kampel. Kampel amenge romane policajten.“ Elas o ministros vaš o andrune buťa Robert Kaliňak lošalo, te andro Policajno zboros sas buter Roma? „Buterval phenďas, hoj he.“ Soske pes prekal o duj berša na resľas lengro čačes bareder gendo? „Savore džene, so mangen te kerel andre policija, the o Roma, musaj te pherďaren o kriteriji, hoj len te len. Las savore mangipena vaš e buťi u me per− sonalno pal lende diskutinas le dženen− ca andal e policija.“ Sar o Roma andro osadi dikhen pre policajno buťi: hin oda lačharipen vaj daraľipen? „Buterval mange phenenas, hoj oda, so kerel e policija, na dikhen sar o lačharipen. Na džanav objektivno te phenel pale pre kada phučiben.“ Vakerďan le ministroha Kaliňako− ha personalno pal e razija andre Mol− dava upral e Bodva? „Normalno, hoj pal oda sas amen e diskusija.“ Sas tumen jekhetaňiben? „Oda sas o personalno vakeriben, na phenava pal oda ňič.“ Avľan pro festivalo andre osada andre Moldava upral e Bodva? „Pro festivali andro osadi phirav a na sas man o problemos te avel aňi andre Moldava upral e Bodva. Užara− vas, hoj o bare bi rajipnaskre organiza− ciji na kerena ajse akciji ča te leperel e policajno akcija.“ Sar dikhen dikhen e aktivita so ke− rel e ombudsmanka Jana Dubovcova andre kadi kauza? „Kerel peskri buťi. Pre Slovaťiko hiňi ajsi ombudsmanka, savi mekh na sas.“

Sikhľuviben Nekh bareder doresipena andro sikhľuviben?

U o andruno rezortos? „Zorales ispidľam angle o angle „Soske amenge del o kher, sakovar das o informaciji pal amare aktiviti. Dži školakro sikhľuviben. Pro 160 thana akana pes na ačhiľas, hoj varesavo amen hine o projekti, kaj pes zorarel o angle školakro sikhľuviben. O averi− mangipen te chudel blokacija.“ pena hine the andro imar phende špe− cijalna školi.

Bi dar Prekal o žutipen khatar o projektos So pes doresľas andre bi dar pre− PRINED thoďam le pedagogen, psicho− kal o angluno berš?

hodnotiť čierno−bielo. Medzi jeho najpozitívnejšie kroky možno ozna− čiť projekty PROGRESS a PRINED, ktoré vzdelávajú rómske deti a tiež sa predchádza ich zaraďovaniu do špeciálnych škôl. Rovnako tak hodnotím aj projekt terénnych zdravotných asistentov, ktorý v naj− viac sociálne vylúčených komuni− tách pomáha zmierňovať tie naj− horšie dôsledky extrémnej chudo− by a sociálno−patologických javov, ktoré sú typické pre toto sociálne prostredie.

Pozitívne možno označiť aj deklarovanú snahu o legalizáciu pozemkov pod niektorými róm− skymi osadami. Ako pilotný pro− jekt sa vybrala rómska osada v Krásnohorskom Podhradí. Pre− čo? Odpoveď je jednoduchá. Po požiari hradu Krásna Hôrka sa roz− behla anti−rómska kampaň, ktorá obviňovala Rómov div že nie z te− roristického činu. To, že to bolo dielom náhodnej neopatrnej hry detí s ohňom, a že na hrade boli porušené protipožiarne opatrenia, už nikoho nezaujímalo. Anticiga−

nizmus opäť víťazil a jeho líder, te− rajší banskobystrický župan, sa stal majiteľom pozemku v rómskej osade. Uvidíme, ako sa podarí vy− riešiť tento zložitý problém, ktorý má svoju históriu a Rómovia v nej nikdy nehrali hlavnú úlohu. Vždy sa usadili tam, kde im na to obec vyhradila územie. Najlepšie niekde pod horou alebo na močariskách, ako to bolo v Krásnohorskom Pod− hradí. Rómovia tu žijú viac ako 150 rokov, no teraz sa dozvedajú, že žijú na cudzom. Predtým pozemky patrili uhorským pánom, potom slovenským a za socializmu patrili obci. Nikto im nepovedal, že bývať tam je zločin. A zrazu sa ľudia boja, že prídu buldozéry a zrovnajú ich obydlia so zemou.

Určite zaslúži pochvalu aj ak− cia darovania krvi, ktorú splno− mocnenec zorganizoval, aj keď sa v majoritnej spoločnosti nestretla s pozitívnym ohlasom, skôr nao− pak. Stačí si prečítať komentáre pod článkami o tejto charitatívnej akcii, ktorá má pomáhať zachra− ňovať životy. Ešte vždy je na Slo−

„The te mange anďas but dženen, so man na kamen, the te man kamle te marel, oda dikhav sar pozitivno. Cird− ľam avri andal o socijalno sistemos pandž ezera manušen, save keren kaľi buťi. Ispidľam le manušen ki e aktivita.

Varesave džene sas andre ada siste− mos pandž vaj the deš berša u sas len− de e rezignacija pro lengro dživipen, fa− meľija, pro paše džene. Le dajen the le Sanas o paluno berš andre škola daden ispidľam avka, hoj lengre čhavo− re chudle te phirel andre škola.“ andro Šarišska Michaľani? „Ada berš na. Hin but thana kaj phi− rav. O Urados zorarde manušeskro ra− O kritika pre kada zakonos vake− jipnastar vaš o romane komuniti nane ren pale e musajeskri buťi. ča o Peter Pollák. Odoj keren penda „Na mukhav oda, hoj džal pal e mu− džene, save ľikeren o kontaktos the la sajeskri buťi, oda hine o love vaš e buťi.

Angleder te peske vareko jekh čhon školaha andro Šarišska Michaľani.“ užarďas u našaďas e davka, akana oda Sar adaďives dikhen pre situacija nane avka. Tranda the duj ori buťi na andre škola andro Šarišsko Michaľa− murdarela ňikas. ni, savi sar e jekhto škola chudľas Na ulavďas oda le bibuťarnen an− o lav krisatar vaš e segregacija? „But buťa hine aver. Pre škola hine dro duj kotora? Jekh kotor musaj te duj šerutne. Akanutno šerutno o Jaro− kerel buťi vaš e davka, o dujto na. „Imar 90 percent gava keren kada slav Valaštiak banďiľas pro aver drom, u jekhvarestar ov korkoro na dikhel lač− zakonos. Andro Jarovňice na arakhena hes o averipena. Oda šaj te avel the vaš le manušes, savo na sas andro kada oda, hoj chudľas pes te marel vaš procesos. Adaďives e situacija hiňi fe− o leskro than. Olestar mange hin pha− der, sar sas anglo jekh berš. Dikhel pes res. Andro Šarišska Michaľani kama− o žužipen andro uľici, le manušen bič− has te sikavel pre Slovaťiko, sar pes haven te ačhavel o školi the o khera.“ oda šaj te kerel. Kadi škola šaj na chu− Dikhen sar efektivno the paťivalo, dela e čhavorengri desegregacija.“ hoj o koordinatora andro buťa vaš Sostar oda hin, hoj but zumavipe− o love andro materijalno čoripen phi− na vaš e integracija le romane čha− renas pro kontroli andro buter gava vorengri, pen sakovar na keren dži normalno dopravaha vaj pre bicigľa, te užaren pro zastavki MHD? o agor? „Na, oda hine o bilačhipena, save „O manuša andro terenos mange phenen, hoj oda ňikana na sas o siste− paťav, hoj o buťakre uradi andro avipen mova paruvipena. Oda sas ča lačhi vo− khosena.“ ja le manušengri u buterval ola manuša O etnikane štatistiki savoro mukhle pal oda, so pre lende Ada berš sas o berš vaš o romane gele o daja the o dada andal e majorita the o lokalna politikane džene. Vaš oda štatistiki. Hin oda mište te kidel opre hino važno, hoj ola paruvipena te ač− o etnikane data? „Čačes he, no ča andro varesave hen ča pre lokalno rajipena, aľe pro kotora u na buchles. Te džas te rodel them.“ o drom andal o problemos, musaj pal Anglo jekh berš o premijer Robert leste te džanel so nekh buter.“ Fico vakerelas pal o internatna školi Kaj oda žutinel u kaj oda, prekal vaš o Roma. Tumen kadi diskusija banďarďan ki o avka vičhinde kontaj− tumende, hino problematicko? „Normalno musaj te džanel, keci nerovo školi. „Som lošalo, hoj imar pal o inter− romane čhavoren amen hin andro špe− natna školi vaš o romane čhavore na cijalna školi, keci romane čhavore gele šunas, ča khatar o frima politika. Di− prekal o angle školakri sikhľuviben ňam e goďi anglune dženenge andro u keci lendar chudľas e sikhľuvibnak− them, hoj odoj hine aver droma. U na skri kvalifikacija, keci Roma hine bi− ča o modulova školi, no the o savoro buťakre. Ola data amen nane.“ ďiveseskro bararipnaskro sistemos u o angle školakro sikhľuviben. Andro U pal e kriminalita? trin šel školi adaďives hin le romane „Pal kada mandar phučen but čhavoren savoro ďiveseskro bararipna− džene, aľe oda na dikhav sar but rele− skro sistemos.“ vantno.“ logen, logopeden andal o špecijalna školi andre zakladno školi. Pal e bari diskusija imar the o sikhľuvibnaskro re− zortos mukhel, hoj na savore čhavore andro špecijalna školi odoj čačikanes phiren. Oda hin baro kotor drom. Kana e ombudsmanka uštarďas andre disku− sija, anďas amenge baro žutipen u som lošalo, hoj oda kerďas.“

E Europakri komisija diňas pre Slovaťiko e duma, hoj o sikhľuviben le romane čhavorengro pes kerel ča prekal o love andal o Brusel. Čači− pen? „He, savore projekti chuden o love andal o eurofondi. Oda hin pro rajipen, hoj te andro avipen te roden o love av− ka, hoj ola projekti šaj te džan dureder.“ E buťi the o materijalno čoripen Januarostar hiňi platno e novela andro zakonos pal o žutipen andro materijalno čoripen, savi anďas o musaj te kerel e buťi vaš o socijalno love. Sar dikhen oda, so kerďas prak− tikanes?

vensku drvivá väčšina ľudí, ktorí by si asi radšej vybrali smrť, než by mali dostať „cigánsku“ krv.

Pomaly, ale isto sa dostávam asi k najkontroverznejšiemu opa− treniu, na ktorom sa Peter Pollák podieľal a má na ňom leví podiel.

Je to nový zákon o sociálnej po− moci, ktorý ukladá povinnosť ne− zamestnanému poberateľovi dáv− ky v hmotnej núdzi odpracovať 32 hodín mesačne, aby dostal príspe− vok, na ktorý má podľa Ústavy SR právo každý. Pre toto opatrenie mnoho Rómov nevie prísť splno− mocnencovi na meno a všetko dobré, čo sa urobilo, sa stráca v tomto kontroverznom opatrení.

Táto téma by si zaslúžila oveľa väč− ší priestor a samostatný komen− tár. No asi každý z nás, kto nie je zaujatý, musí skonštatovať, že toto opatrenie je nútenou prácou, kto− rú medzinárodné dohovory zaka− zujú. Opatrenie neprináša so se− bou nič pozitívne pre samotných nezamestnaných. Nezvýšia si prí− jem, ani im to nepomôže zamest− nať sa. Jednoducho, tento zákon

So sikaďas o nevo Atlas pal o ro− mane komuniti? „Mište hino, hoj sas feder kerdo sar o angluno u čačikanes sikavel. Sika− ďas, hoj nekh buter Roma na bešen an− dro osadi u nekh buter Roma na keren o romano problemos, pal savo pes pre Slovaťiko ajci vakerel.“ O bešipen Nekh bareder doresipen andro bešipen. „Nekh zoraleder hin, hoj peske o ma− nuša korkore chudle te ačhavel o khera.

Na užaravas, hoj o Roma ačhavena peskre khera avka zorales u hoj savori fa− meľija kerela buťi, vaj hoj kere− str. 5

sa prijal pre Rómov, a tak sa aj uplatňuje. Rómovia tvoria asi de− sať percent ľudí poberajúcich so− ciálne dávky, no všimnite si, kto pracuje vo farebných vestách. De− väť z desiatich nezamestnaných, ktorí odpracúvajú dávky sú Rómo− via. Prečo? Tento zákon neplatí pre všetkých? Toto opatrenie je zlé, a tak je aj vnímané. Zákon na− padla na ústavnom súde ombud− smanka Jana Dubovcová. Všetci sme zvedaví, akého verdiktu sa dočkáme.

Takže – ako sa nám, Rómom, žije s rómskou reformou? Odpo− veď je jednoduchá. Ťažko. Život Rómov sa nezlepšil, ba práve na− opak, zhoršil sa. Svitne raz deň, kedy sa nebude riešiť rómsky problém, ale problém ľudí z to− ho najhoršieho sociálneho pro− stredia? Dočkáme sa toho, že si naši mocipáni konečne uvedo− mia, že rómsky problém nie je problém etnický, ale sociálny?

Musíme v to dúfať, nič iné nám totiž nezostáva.

Braňo Oláh

Číslo 4/2014

SERA − STRANA 4

− PROJEKTY / ZDRAVIE −

Zdravotní asistenti pracujú už pod novou organizáciou

u Zdroj vody v roku 2014. Obec Svinia (okres Prešov). Foto: Roman Čonka

Zdravotných asistentov v osadách riadi od 1. októb− ra nová nezisková organizácia Zdravé komunity n.o.

Dohľad nad projektom tak prevzalo Ministerstvo zdra− votníctva SR, ktoré spolu s Platformou na podporu zdravia znevýhodnených skupín založili novú organi− záciu. Vládneho splnomocnenca pre rómske komuni− ty Petra Polláka do tohto procesu neprizvali. „Úrad spl− nomocnenca vlády SR pre rómske komunity nebol pri− zvaný do procesu tvorby národného projektu Zdravé komunity, ktorý zabezpečuje nezisková organizácia MZ SR Zdravé komunity. Nemali sme možnosť ani pri− pomienkovať tento národný projekt. V tejto fáze nevie− me vyhodnotiť, akú podobu bude mať projekt asisten− tov osvety zdravia aj počas nasledujúcich rokov, a či bude v takomto rozmere udržateľný,“ uviedlo pre RNĽ v stanovisku Ministerstvo vnútra SR. Ako ďalej píšu v stanovisku, podstatnou pre nich nie je otázka, pod pôsobnosť akého štátneho orgánu budú do roku 2015 patriť asistenti osvety zdravia, ale ako ten− to program vylepšiť natoľko, aby jeho dopad v róm− skych komunitách bol hmatateľný a financie, ktoré sa naň vynakladajú boli už dnes vynaložené efektívne. „Ďalším našim cieľom je, aby táto pomáhajúca profesia, bola zaradená do katalógu pracovných čin− ností a nebola závislá na dotáciách a fondoch. Tak ako sa to podarilo dosiahnuť v prípade asistentov učiteľa. Toto je základný predpoklad udržateľnosti a účinného vynakladania zdrojov na tento projekt. Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity vždy myslel na to, aby boli jednotlivé aktivity v teréne prepojené, a aby tí, čo vykonávajú pomocné profe− sie fungovali pod jednotným vedením. V teréne by sa to prejavilo tak, že asistent učiteľa by spolupraco− val napríklad s asistentom osvety zdravia a členovia rómskej občianskej hliadky s terénnymi sociálnymi pracovníkmi,“ spresňuje Pollákov úrad.

Pollák je za obce Podľa Polláka je dôležité, aby bol projekt zdravot− ných asistentov kompatibilný s návrhmi úradu splno− mocnenca, ktoré sa týkajú postavenia asistentov osve− ty zdravia v novom programovom období 2014−2020. „Iba vtedy budeme vedieť zabezpečiť jeho pokračova− nie v takej forme a s takým obsahom, aký presadzuje− me v rámci našich návrhov pre nové programové ob− dobie 2014−2020. Sme za to, aby prijímateľmi štruktu− rálnych fondov na programy súvisiace s podporou zdravia v znevýhodnených komunitách a na asisten− tov osvety zdravia boli obce. A to najmä preto, aby za činnosť a výsledky pomocných profesií pôsobiacich v rómskych komunitách, kam možno zaradiť aj asistentov osvety zdravia boli zodpovedné orgány ve− rejnej správy,“ zdôraznil v stanovisku Úrad splnomoc− nenca vlády SR pre rómske komunity.

Zuzana Pálošová: Projekt pokračuje bez pre− rušenia Ako bude projekt zdravotných asistentov ďalej fungovať? Odpovedá hlavná koordinátorka a meto− dička projektu Zuzana Pálošová.

Od októbra preberá dohľad nad projektom ministerstvo zdravotníctva. Stalo sa tak na zá− klade nejakej trojstrannej dohody Platforma – Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske ko− munity – Ministerstvo zdravotníctva SR?

Číslo 4/2014

Nie celkom. Úrad, ktorý s Platformou, spolu s mi− nisterstvom financií, ale aj ministerstvami vnútra a práce projekt rozbiehal, nám v liste zo dňa 28. má− ja oznámil, že nemá prostriedky na pokračovanie projektu a odporučil nám obrátiť sa na ministerstvo financií. Učinili sme tak a tieto tri ministerstvá – fi− nancií, vnútra a práce nám opäť poskytli prostriedky na pokračovanie projektu na ďalšie tri mesiace. Zá− roveň sme jednali s ministerstvom zdravotníctva, ktoré sa ako spolupracujúca inštitúcia Platformy zú− častňovalo na pravidelných stretnutiach jej členov.

V širokej spolupracujúcej koalícii všetkých partne− rov sme na Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodi− ny SR našli zdroje zo štrukturálnych fondov z pred− chádzajúceho programového obdobia, o ktoré mo− hlo ministerstvo zdravotníctva požiadať. Platforma spolu s ministerstvom zdravotníctva založila novú neziskovú organizáciu Zdravé komunity, n. o., ktorá stavia na ľudských zdrojoch Platformy a na ich skú− senostiach. Projekt pokračuje bez prerušenia.

Ako je momentálne zabezpečené financova− nie projektu, koľko ľudí momentálne pracuje a dokedy majú podpísané zmluvy? Aká je ná− sledná vyhliadka do budúcnosti?

Ako som spomenula, projekt je financovaný zo štrukturálnych fondov z predchádzajúceho progra− mového obdobia sumou 3,3 mil. eur s konečným počtom 288 zamestnancov v teréne do konca roku 2015. Ďalšiu fázu projektu plánujeme pokryť fi− nančnými prostriedkami zo štrukturálnych fondov na nové programové obdobie 2016−2022, a tiež roz− šírime svoje rady o osvetárov a koordinátorov aj z lokalít v Bratislavskom kraji. Úrad splnomocnenca vlády pre rómske ko− munity chce riešiť rómsku problematiku cez komplexný prístup obce – čiže obec by dostala viacero projektov. V čom vidíte nevýhodu také− hoto postupu?

Nevýhod vidím v takomto riešení viac. Česť výnim− kám, ale pomerne často dochádza k zneužívaniu do− tácií a k rodinkárstvu. Konkurzy vyhrávajú rodinní príslušníci alebo starostom blízke osoby, s ktorými sa prakticky nedá rozviazať pracovný pomer, aj keď ne− pracujú tak, ako by mali, alebo nepracujú vôbec. Pro− jekt s 300 zamestnancami nie je možné zodpovedne koordinovať, ak títo majú 300 zamestnávateľov. Pres− ne tak to dopadlo s podobnými projektmi mediáto− rov zdravia pri ich transformácii na systém obcí v Ru− munsku a Bulharsku. Správy o výsledkoch projekto− vých aktivít obsahovali skresľujúce, nepravdivé alebo vôbec žiadne informácie. V týchto krajinách stratili nad projektom kontrolu. Je to ako keď máte veľa sú− čiastok, ale sú rozhádzané, každá inde. Hodinky takto nemôžu fungovať. Fungovať môžu len v prípade, ak sú všetky ich časti spolu, tam kde majú byť a robia to, čo robiť majú. V prípade projektu Zdravé komunity ide o to, čo je pre človeka najdôležitejšie, ide o jeho zdravie. Nepodceňujem žiadnu prácu, ktorá sa robí pre ľudí, ktorí žijú v osadách, a keby sa pomoc pre nich niekoľkokrát znásobila, aj tak by jej nebolo dosť, ale predsa len, písanie žiadostí o dôchodok či podpo− ru v nezamestnanosti alebo pomoc pri hľadaní práce je niečo síce veľmi potrebné, ale trochu iné. Bez toho sa prežiť dá, ale s tepnovým krvácaním viac času ako

15 minút nemáte. V prípade zdravia a života si ne− môžme dovoliť riskovať ani v prípade jedinej obce.

Centrálne riadenie projektu má však viac výhod. Ob− ce sú úplne odbremenené od akejkoľvek administra− tívy a finančných nákladov. V mnohých prípadoch im nie je ľahostajný osud ľudí v osadách, len nevedia ako riešiť ich problémy. Majú k dispozícii asistenta, ktorý môže navrhnúť konkrétne riešenia, v prípade potreby im je k dispozícii koordinátor a hlavný koordinátor pre terén. Sú to ľudia, ktorých odborné a časové ka− pacity môže obec využiť v prospech svojich občanov a nestojí ich to žiadne peniaze, stačí ochota spolupra− covať. Príkladov vynikajúcej spolupráce s obcami má− me veľa.

vislosti od prostriedkov. Financovanie prostredníc− tvom súkromných zdrojov (firmy, Union z.p.)

Obdobie: 7.10.2012−31.12.2013 Organizácia: Platforma na podporu zdravia zne− výhodnených skupín Počet asistentov: 120 ľudí v osadách Finančné prostriedky: 336.909€ Zdroje financovania: Ministerstvo financií SR, Ministerstvo vnútra SR, Ministerstvo práce, sociál− nych vecí a rodiny SR Obdobie: 1.1.2014−30.6.2014 Organizácia: Platforma na podporu zdravia zne− výhodnených skupín Počet asistentov: 160 ľudí v osadách Finančné prostriedky: 750.000€ Zdroje financovania: Ministerstvo financií SR

Asistenti zdravia pracujú v teréne. Plánuje sa do budúcnosti pre nich aj lepšie technické za− bezpečenie, napríklad kancelária? Spolupracu− jete v tejto oblasti s obcami?

Vo viacerých prípadoch obce poskytujú svoje Obdobie: 1.7.2014−30.9.2014 priestory asistentom, či už na obecnom úrade, ale− Organizácia: Platforma na podporu zdravia zne− bo v komunitnom centre. V budúcnosti budú mať výhodnených skupín aj koordinátori svoje priestory na regionálnych úra− Počet asistentov: 160 ľudí v osadách doch verejného zdravotníctva. Práca asistenta je Finančné prostriedky: 399.804€ však stavaná tak, že takéto priestory pre svoje účely Zdroje financovania: Ministerstvo financií SR, nepotrebuje. Iba v prípade nejakej špeciálnej osve− Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR tovej aktivity, pretože aj väčšinu týchto aktivít vyko− náva priamo na školách. Zatiaľ sme sa väčšinou Obdobie: 1.10.2014−súčasnosť stretli s pozitívnym ohlasom a obce radi vyhoveli Organizácia: Zdravé komunity n.o. asistentom pri takýchto požiadavkách a spoluprácu Počet asistentov: 288 ľudí v osadách ku koncu s nimi hodnotia veľmi pozitívne. roka 2015 Finančné prostriedky: 3.300.000€ Zdravotní asistenti v osadách Zdroje financovania: štrukturálne fondy za staré 2003−súčasnosť programové obdobie na Ministerstvo práce, sociál− Asociácia pre kultúru, vzdelávanie a komuniká− nych vecí a rodiny SR. ciu – rôzny počet asistentov medzi 95 a 33 v zá− (red), foto: Jozef Ferenc

− RNĽ ODBORNE −

SERA − STRANA 5

SVETOVÝ KONGRES MEDZINÁRODNEJ SPOLOČNOSTI PRE RÓMSKE ŠTÚDIÁ – GYPSY LORE SOCIETY 2014 Ústav etnológie Slovenskej akadémie vied v spo− lupráci so zastúpením Európskej komisie na Slo− vensku zorganizoval v dňoch 11. – 13. septembra v priestoroch Fakulty sociálnych a ekonomických vied v Bratislave svetový kongres medzinárodnej Spoločnosti pre rómske štúdiá – Gypsy Lore Soci− ety (GLS).

Gypsy Lore Society, teda medzinárodné združenie záujemcov o rómske štúdiá, bolo za− ložené vo Veľkej Británii v roku 1888. Od roku 1989 bolo jej sídlo v Spojených štátoch amerických.

Organizácia združuje odborníkov na rómske štúdiá z celého sveta a jej hlavným cieľom je vytvorenie platformy na výmenu najnovších poznatkov a aktu− álne diskusie odborníkov z rôznych disciplín (etno− lógia, antropológia, jazykoveda, sociológia, muzi− kológia, politológia, ale aj biológia, zdravoveda a i− né), ktoré prispievajú k rozvoju rómskych štúdií.

Medzinárodný kongres, a zároveň konferencia rómskych štúdií, sa poriada každoročne v niektorej zo svetových metropolí. V minulých rokoch boli usporiadateľskými krajinami: Washington, DC (USA, 2000); Budapešť (Maďarsko, 2002); Ann Ar− bor (Michigan, USA, 2003); Newcastle upon Tyne (Anglicko, 2004); Granada (Španielsko, 2005); Hel− sinki (Fínsko, 2009); Lisabon (Portugalsko, 2010); Graz (Rakúsko, 2011); Istanbul (Turecko, 2012); Glasgow (Škótsko, 2013) a tento rok to bola práve Slovenská republika.

Do Bratislavy prišiel doposiaľ rekordný počet odborníkov z niekoľkých kontinentov, aby diskuto− vali o rómskej problematike. Z predpokladaných 130 sa vyšplhal počet odborníkov na 170. Išlo o akademikov z oblastí ako je lingvistika, história, sociológia, politológia, etnológia, sociálna antro− pológia. Na konferencii teda vystúpili známi svetoví odborníci, ktorí sa venujú Rómom z rôznych odbo− rov svojich disciplín. Pozitívne je, že medzi týmito odborníkmi sa objavili aj viacerí Rómovia.

Konferencia sa začala vo štvrtok 11. septembra o 13−tej hodine. Zahájili ju riaditeľka Ústavu etnoló− gie Slovenskej akadémie vied Tatiana Podolinská, Juraj Marušiak zo Slovenskej akadémie vied, prezi− dentka Gypsy Lore Society Elena Marušiaková, Du− šan Chrenek – vedúci zastúpenia Európskej komi− sie v SR a splnomocnenec vlády SR pre rómske ko− munity Peter Pollák. Po nich sa začalo s prezentácia− mi jednotlivých odborných príspevkov. Počas troch dní odzneli príspevky v rámci tematických panelov.

Delenie rôznorodých príspevkov do takýchto pane− lov priniesla ako novinku práve tohtoročná konfe− rencia v Bratislave. Jednotlivé panely sa venovali ak− tuálnym spoločenským problémom alebo doteraz menej prebádaným témam (európske a národné politiky voči Rómom, politická participácia Rómov, vzdelávanie, migrácia rómskych skupín, inklúzia a integrácia, otázky pripisovanej etnicity a etiky zbe− ru etnických dát, pôsobenie cirkví a náboženských hnutí medzi Rómami a iné), ako povedala Tatiana Podolinská, riaditeľka Ústavu etnológie SAV v Bra− tislave. Jeden z panelov bol venovaný aj rómskym štúdiám Rómov / Cigánov na Slovensku a v bývalom Československu. Will Guy tu prezentoval okrem svojho príspevku aj prácu Evy Davidovej, ktorá sa konferencie žiaľ nemohla osobne zúčastniť. Vo svo− jom príspevku však zhrnula práve vývoj rómskych štúdií na našom území. Historicky zameraný bol aj prehľad vedeckého záujmu o rómsku tematiku na Slovensku v podaní Arne Manna. Ďalej priblížil výskum medzi Rómami Alexander Mušinka.

O migrácii Rómov v Československu za komuniz− mu hovorila Helena Sadílková, o rómskej kriminali− te v kontexte československého normalizačného režimu Ondřej Cinkajzl. Obraz Róma na Slovensku a jeho zmeny v priebehu času objasnila Eva Krekovičová. Na záver tohto panelu priblížil

u Príchod husľovej virtuózky Barbory Botošovej do sály (foto A. Mann)

Zbyněk Andrš etnokultúrnu symboliku v ľudových piesňach etnickej skupiny známej ako slovenskí Rómovia.

Okrem samotných prednášok mali účastníci konferencie možnosť zúčastniť sa uvítacej párty.

Toto slávnostné otvorenie podujatia bolo spojené s vernisážou výstav Rómovia na Slovensku po roku 1989 a Úspešné rómske ženy. Obe výstavy predsta− vila etnologička Zuzana Kumanová z občianskeho združenia In Minorita. Ďalej sa prezentovali spiso− vateľka Zdenka Mahajová a huslistka Barbora Boto− šová, ktorá s vlastnou kapelou predviedla svoje hu− dobné nadanie. Ďalší večer trávila časť účastníkov na bankete, kde bol takisto priestor na rozhovory, výmenu poznatkov, informácií, či kontaktov, ale i na neformálne stretnutia. To všetko za doprovodu rómskej kapely Sendreiovcov – Kokavakere Lavutá− ra z Kokavy nad Rimavicou. Tretí, a zároveň posled− ný deň konferencie ukončila výročná schôdza Gypsy Lore Society. Budúci rok sa predstavitelia tej− to medzinárodnej spoločnosti, ale aj mnohí ďalší odborníci na rómske štúdiá stretnú v Kišiňove, v Moldavsku, a to konkrétne 10. – 12. septembra 2015. Usporiadatelia konferencie sú presvedčení, že podujatia podobného typu prispievajú k prehl− bovaniu poznania a porozumenia historických, kultúrnych aj sociálnych podobností a odlišností etnických skupín, ktoré už po stáročia žijú na území moderných národných štátov.

Elena Marušiaková: Nevyberajú sa prispieva− telia, ale príspevky Viac sa o tohtoročnej konferencii dočítate v krát− kom rozhovore s prezidentkou Gypsy Lore Society Elenou Marušiakovou, v súčasnosti pôsobiacou v Bulharskej akadémii vied. Čím je táto konferencia iná oproti ostatným konferenciám o Rómoch?

Myslím, že všetci účastníci sa zhodli v tom, že tá− to konferencia bola najlepšie organizovaná zo všet− kých našich doterajších konferencií, všetko klapalo

na buťi the sombatone, the kurkeste. Avka sas andre Breznica paš o Stropkov, kaj peske ačhade but kvalitna khera. Ačhavel pes the andre Veľka Lom− ňica u sig oda ela the andro Humenne.“ Paťan, hoj pes tumenge dela te khosel o problemos le kale kherenca pro averengre phuva? „Jekhetane le Europakri komisija− ha u le ministerstvoha vaš e transpor− tacija doresľam zorale kovľipena vaš oda, so hin andro na legalna osadi.

O finančno žutipen avela, ča kana džala pal o khera, na chatrči. Te o kalo kher ela ačhado pro na legalno kotor phuv, nevo ačhavibnaskro zakonos le gaveske phenela žužes, so te kerel.“ So avka anela o nevo ačhavibna− skro zakonos? „O ačhavibnaskro zakonos džala ča pal o khera, na chatrči. Pre Slovaťiko ňika− na na sas o džaňiben pal e kadi tema, vaš oda kamas te zumavel jekhto praktikanes.

E pilotno lokalita ela o Krasnohorske Pod− hraďije, kaj keraha o uštara tele akanutňi aktualno legislativa u na komplikovana phuvakre paruvipena. O džene, savenge phiren kotora phuv, kaj ačhon o kale khe−

ra, chudena khatar o Slovaťiko phuvakro fondos o šajipen te chudel aver kotor phuv andre na but aver lokalita. O Roma chude− na kotor phuv, no pro buťakro urados pen phandena, hoj lenge sako čhon lena o love vaš e phuv khatar e socijalno davka.“ Džal the pal o kotor phuv, savo phirel le Marijan Kotleboske? „O pilotno projektos džal pal o sa− vore kotora phuva, save hine pro phu− čiben andro Krasnohorsko Podhraďije.

Na ispidaha les zoraha andre ňisoste, šaj te vazdel o palanki pre leskri phuv.“ So mekh aver doresľan te thovel andro prikerdo nevo ačhavibnaskro zakonos? „Doresľam te thovel andre e viňimka ki o kale khera andro romane osadi, kaj lengri legalizacija te na ľikerel jekh berš, no lungeder. Ispidľam andre, hoj e legali− zacija le phuvakri tele na legalno osada, savi nane andro phuvakro planos andro gav, chudľas te avel pherďarďi, kana la o gav thovela andro koda planos. Zoraha kerďam, hoj o lokalna rajipena, sako jekh lendar te thovel andro phuvakro pla− nos e romaňi osada. Jekhtovar šaj te avel andro ačhavibnaskro zakonos o ter−

Aký prínos vidíte v organizovaní tohto podu− jatia?

Výročné konferencie GLS sa organizujú hlavne s účelom umožniť odborníkom z rôznych krajín a rôznych vedeckých disciplín, ktorí pracujú v ob− lasti rómskych štúdií stretnúť sa, vymeniť si názory, vzájomne sa informovať o najnovších výskumoch, teda všetko to, čo tradične patrí k vedeckej konfe− rencii. Zároveň tým naše konferencie prispievajú k zvýšeniu vedeckej kvality rómskych štúdií, k zapo− jeniu odborníkov z krajiny, v ktorej sa poriada kon− ferencia do medzinárodnej spolupráce, zvýšenie informovanosti odbornej a aj širšej verejnosti. V ko− nečnej platnosti, naše konferencie by mohli prispieť aj k zlepšeniu spoločenskej praxe, ale to už záleží na politikoch a praktikoch, nakoľko budú zainteresovaní a ochotní vedecké poznatky zužitkovať.

Podľa čoho sa vyberá hosťujúca krajina kon− ferencie a akým kritériám podlieha výber prispievateľov a samotných príspevkov?

Zvyčajne dostávame pozvánky od kolegov, čle− nov Gypsy Lore Society, v ktorých nám oznamujú, že by boli ochotní organizovať konferenciu vo svo− jej krajine. Podmienkou je, aby pozvánka prišla naj− neskôr dva roky pred plánovanou konferenciou a aby išlo o krajinu, kde je vedecká komunita zaobe− rajúca sa rómskymi štúdiami. Zohľadňujú sa prak− tické záležitosti ako logistika, priestory, ktoré budú poskytnuté. Na zasadnutí vedenia organizácie dis− kutujeme o pozvánkach, ktoré sme dostali a sna− žíme sa vybrať z nich tie, ktoré zaistia najkvalitnej− šiu prípravu, najzávažnejšie odborné výsledky a zo− hľadňuje sa aj spoločensky prospešný dopad. Sa−

O francuziko ďiveskro ľil Le Mon− de pheďas ňilaje, hoj Luňik IX hino nekh bareder geto andre Europa. minos segregačno kher. Amaro mangi− „Na prindžarav bareder geto sar pen hin, hoj pal oda te pes sikavela, hoj kašakro Luňik IX.“ o kher hino segregačno, te našťi te chu− del o ačhavibnaskro mukhipen.“ O eurofondi So pes doresľas pal o eurofondi E Europakri komisija peske diňas le Bruseloha? o mangipen, hoj andal o eurofondi „Sas amen phare diskusiji andre našťi te ačhavel o socijalna khera Europakri komisija. Musaj samas te andro segregovana lokaliti. resel lengri paťiv. Imar andro berša „He, sas amen le dženenca andal 2007−2013 sas o Slovaťiko jekh them e Europakri komisija varesave kidipe− andre unija kaj sas o špecijalno love na. Som lošalo, hoj len pro agor cird− vaš o Roma. The te na sikaďam o do− ľom pre miri sera u ola lovenca šaj te resipena, paľis sar jekh them andre EÚ žutinas andro segregovana osadi. chudela o love pro droma andre roma− Te phučenas le Romendar andal ňi problematika.“ o osadi, te kamen te bešel maškar e majorita u te mukhel peskre khera, Kaj pes ačhiľas o averipen? nekhbuter lendar tumenge phenenas, „Avenas o informaciji, kaj andal hoj na. Miri daj the o dad dži akana be− o Brusel chudaha trin šel miľijoni euro. šen andre osada u ňikana latar na ka− Adaďives džanas, hoj oda ela 380 miľi− menas te džal. Phučľas vareko le Ro− joni euro. Mekh jekh averipen ela, hoj mendar, hoj te kamen pengri integraci− pal o europakre love pes dela duma pro ja? Oda na phenel, hoj na phundravaha jekh than, u na pro šov ministerstvi, sar o droma vaš e individualno integracija. dži akana. O love džana pro minister− E Europakri komisija andro angle− stvos vaš e buťi. Diňam o limiti, pre der rozpočtovo berša kerďas, hoj an− soste šaj džana o eurofondi vaš o Ro− ďam paňi vaš e osada u poťinďam andal ma, hoj te nane lokhes len te banďarel.“ o eurofondi, no andre osada imar na, soske sas segregovano. Varesave Soske chudaha 80 miľijoni euro mangipena andal o Brusel sas naivna.“ buter?

naivný

str. 3

prefektne. Moja osobná vďaka, ale aj vďaka mojich kolegov, patrí na prvom mieste Ústavu etnológie SAV za obrovskú robotu, čo sa skrýva za perfektnou organizáciou. Konferencia bola výnimočná aj re− kordným počtom prednesených príspevkov, ich rôznorodosťou a vysokou odbornou kvalitou.

mozrejme, prihliada sa aj na dobré meno pracoviska, ktoré nás pozýva, ako aj kolegov, od ktorých prichádza pozvánka.

Nevyberajú sa prispievatelia, ale príspevky. Nie− koľko mesiacov pred konferenciou sa uverejní tzv. call for papers, teda výzva na poslanie abstraktov príspevkov, ktoré majú odznieť na konferencii.

Sekretariát konferencie anonymizuje abstrakty (t. j. vymaže mená autorov) a vedecká rada konferencie ich zhodnotí. Nekvalitné a menej kvalitné odpadnú a schvália sa len tie, ktoré sú na vysokej odbornej úrovni. Toto všetko sa robí, aby sa zaistila vysoká odborná kvalita konferencií a aby sa vylúčili subjektívne prístupy.

Aké sú vaše pocity z konferencie v Bratislave – čím bola iná a čím vás prekvapila?

Tohtoročná konferencia mala niekoľko zvlášt− ností. Na prvom mieste sa mi žiada spomenúť výraz− nú snahu väčšiny účastníkov dať všetko zo seba a ukázať to najlepšie, čo sa dá. Už dlho pred konfe− renciou sa vedelo, že na nej bude rekordná účasť tých najlepších odborníkov z celého sveta, čo dopo− mohlo k tomu, že každý zo zúčastnených sa snažil reprezentovať čo najlepšie výsledky svojej vedeckej práce a využiť možnosť na konzultácie a diskusie.

Etnologický ústav SAV ako organizátor inicioval za− vedenie predorganizovaných panelov, čo dalo účastníkom možnosť sústrediť sa na konkrétne, re− álne, tematické alebo disciplinárne aspekty skúma− ných javov. Táto iniciatíva bola zhodnotená ako mi− moriadne úspešná. V záujme väčšej disciplinárnej synergie bolo rozhodnuté, že sa v tejto praxi bude pokračovať aj pri našich ďalších konferenciách. Už máme aj prvé výsledky – členovia odbornej skupiny Rómska lingvistika, ktorí si doteraz robili vlastné konferencie oddelene od nás, sa na zasadnutí v Osle rozhodli, že odteraz budú ich konferencie prebie− hať v rámci konferencií Gypsy Lore Society. Aj histo− rici anonsovali prianie mať na budúcej konferencii svoj predorganizovaný panel.

Text: Ivana Šusterová

„Oda geľas opre andro palune kur− ke. Amare argumenti u oda, sar hine kerde o programi u politiki dine la Eu− ropakra komisijake o šajipen te bararel o love. Andal o duj šel džas dži paš o štar šela.“ Ela e kontroloa pro eurofondi vaš o Roma varesavi aver? „Rodas o drom, sar te kerel o kon− trolna mechanizmi. Miri ambicija hin, hoj o finančna leňa andal e Europakri unija vaš e romaňi minorita te aven tele kontrola the le Romendar.“ Varesave gava nane phundrade vaš o romane dikhipena vaj aver projekti. Hin vareso, sar te resel, hoj pen odoj te na ačhaven o lesa, o fali vaj te na keren o marši? „Imar buter berša dikhas, hoj va− resave gava na kamen te khosel e romaňi problematika. Vaš oda ker− ďam andro neve rozpočtovo berša andre Europakri unija avka, hoj o gava musaj te akceptinel amaro kheľiben. Te chuden pen ki o euro− fondi, musaj te pherďaren amare mangipena – te kerel o komunitno centrum, e terenno socijalno buťi, o angle školakro sikhľuviben. Te oda na kerena, o vudar ki o datciji ačhela phandlo.“

Te o gava pre tumaro kheľiben na uštarena, na kerela oda nekh bare− der bilačhipen le Romenge, so odoj dživen? „Nane amen aver drom, musaj sas te paruvel o kompetenciji lokalno rajip− naskre.“ Vakerďan, hoj Brusel sas andro varesave mangipena vaš o eurofondi naivno. „Sas o situaciji, kana e Europakri komisija iľas but naivno drom andre kadi tema. Nekh buter sas oda, hoj pen na mukhle o investiciji andro segrego− vana osadi. Andro aver temi sikade lačho prindžaripen pal o problemos.“ O vakeriben sas andro ďiveskro ľil SME avri dino pro 30. septembris 2014. Sas kerdo jekhetanes la Nada− cijaha Milan Šimečka, savi les andre buchľarďi verzija dela avri andre peskro ľil O Roma andro khetaňibnaskre politiki.

Rudolf Sivý.

Rozhovor bol 30. septembra 2014 publikovaný v denníku SME. Vznikol v spolupráci s Nadáciou Milana Šimečku, ktorá ho v rozšírenej verzii uverejní v rámci odpočtu Rómovia vo verejných politikách.

Preklad: Erika Godlová

Číslo 4/2014

SERA − STRANA 6

− TÉMA ČÍSLA: RÓMSKA LITERATÚRA / JÁN ŠÁNDOR −

Princezná Rosanka Žili raz vo veľkom kráľovstve dve kráľovské dcéry – Zlatica a Katuška. Ako to už niekedy býva, okrem krá− sy, neboli si, veru, v ničom tie dve sestry podobné.

Zlatica bola odmalička pyšná, chamtivá a sebec− ká. Vždy a zo všetkého chcela získať väčší diel pre se− ba. A taká aj zostala. Darmo sa ju rodičia usilovali k dobrote a láskavosti priučiť. Jój, mali to len s ňou trápenie! No a Katuška? Tá sa skromne, v úzadí, uspokojila s tým, čo pre ňu zvýšilo.

Keď sa kráľ s kráľovnou pominuli, dievčatá zo− stali nielen samé, ale museli aj spoločne vládnuť krajine. Ľahko si domyslíte, že o čom panovačná Zlatica zle a kruto rozhodla, citlivá Katuška musela potajomky naprávať. A to nebolo ľahké!

Lebo panovačá Zlatica chcela, aby všetci len ju za jedinú nástupkyňu rodičov pokladali a aby len ju poslúchali. Natrápila sa princezná Katuška, natrápi− li sa i dvorania a sluhovia, aby ľud v krajine zlými rozhodnutiami necitlivej Zlatice celkom do biedy neupadol.

Ale raz sa stalo niečo neobvyklé. Vydávala sa jed− na zo sestier, avšak nie tá, čo vo všetkom musela byť prvá! Do Katuškinho pôvabu, aj do jej nežnosti, skromnosti a ohľaduplnosti, zaľúbil sa kráľ Miroslav zo susedného kráľovstva.

V sebeckej Zlatici zovrel veľký hnev! Ako to, že si kráľ nevybral ju?! Veď aj ona kráľa Miroslava pota− jomky ľúbila. Svoju zlosť a sklamanie však skrývala tak dobre, že ju nik neodhalil. Naoko prejavovala radosť s mladým párom, dokonca sa aj za krstnú mať sa ponúkla dieťatku, ktoré onedlho mala pri− viesť na svet šťastná Katuška.

Kráľ Miroslav musel práve vtedy odísť do boja proti dobyvačnému cudzincovi, ktorý vyhlásil vojnu oko− litým kráľovstvám. Zámok ostal opustený. Čo malo zdravé ruky a nohy, nasledovalo svojho pána do vojny, aby ochránili život v ich krajine. Vojna nemala konca.

Iba hŕstka služobníctva s princeznou Zlaticou sa dočkali narodenia malej princezničky.

Keď babica podávala krásne, zdravé dievčatko do náručia zoslabnutej, ale šťastnej kráľovnej Ka− tuške, v mysli jej sestry skrsol strašný nápad. Teraz má príležitosť! Ona sa stane ženou kráľa Miroslava a nik jej v tom nezabráni!

A hádam i osud vtedy na chvíľu ustúpil jej trúfalej žiadosti…

Sotva stačila slabučká kráľovná Katuška poboz− kať svoju drobnú dcérušku, sestra jej podala otráve− ný nápoj. Katuška vydýchla naposledy.

Zlatica vybehla z Katuškinej komnaty a spustila veľký krik: – Kráľovná zomrela! Ach, veľké nešťastie, kráľovná nás i so svojou dcérkou navždy opustili! – Zalamovala rukami Zlatica a rozlievala falošné slzy.

Klamárka! Veď Katuškina dcérka bola nažive! Ale Zlatica už vedela, čo spraví!

Nikoho už nevpustila k mŕtvej sestre, aby neod− halili jej zločin a klamstvo. – Ja som jej sestra! Ja som v neprítomnosti jej kráľovského manžela najb− ližšou príbuznou našej kráľovnej! Postarám sa o ňu, aj o jej mŕtve dieťatko, moje milované krstniatko.

Aj keď jej neverili, žiaľ za dobrou, krásnou Ka− tuškou všetkých natoľko ochromil, že nemali síl princeznej Zlatici protirečiť. A Zlatica konala!

Najbližšie služobníctvo kráľovnej Katušky, babicu aj šaša Bučka, zaraz vyhnala z kráľovstva a vyslala poslov v smútočných odevoch, aby okamžite ozna− movali smutnú zvesť o smrti kráľovnej i jej maličkej dcérky.

Ešte v tú noc istú noc poslala svojho verného sluhu, zradcu Guraja, do hlbokého lesa. V náručí niesol prútený košík a v ňom maličké nemluvniatko – dieťatko mŕtvej kráľovnej. – Košík necháš na ďale− kom, ľudskej nohe neprístupnom, mieste. V húšti− ne, na vysokých bralách, nad veľkou priepasťou. Di− vá zver sa postará o ostatné! – prikázala mu.

Guraj ženie temnou nocou svojho čierneho ko− ňa. Bičom plieska tak silno ako bič bleskov pretína čiernu oblohu. Na tvári sa mu mieša dážď s potom, celý sa chveje od hrôzy z činu, ktorý ide vykonať.

Vietor mu hučí okolo uší a dupot koní akoby opa− koval: – Zradca, zradca, vrah, si, vrah!

Ale on nedbá na nič a spĺňa príkaz svojej panej.

Keď už kôň nevládze stúpať do výšok po skaliskách, priviaže ho o bralo a sám sa driape, šplhá, aj sa plazí ďalej, tam, kde ľudská noha len tak ľahko nezájde. Ko− nečne našiel miesto, aké si želala princezná Zlatica.

Aby predsa len odľahčil svojmu svedomiu, vtlačil do povojníka novorodeniatka mešec dukátov. Ukra− dol ho spod vankúša zomierajúcej kráľovnej Katušky.

Pripravila si ho, aby sa čo najskôr mohla odmeniť za starostlivosť všetkým vôkol nej…

Košík s dieťatkom ešte zahrnie starým lístím a ponáhľa sa späť na hrad. Netuší, že pani jeho srd− ca, princezná Zlatica, nechce mať živých svedkov svojho zločinu. Už vidí v tme obrysy jej postavy – čaká ho pred hradom s horiacou fakľou v ruke. Na− posledy plesne bičom, aby bol čo najskôr pri nej, keď tu zrazu postava s fakľou ustúpi a on letí aj s koňom do prázdna. Neskoro pochopil, že ho žia− rou fakle náročky zviedla z cesty do hradu a posla− la ho na istú smrť do hlbokej priepasti pod hra− dom.

Princezná Zlatica si vydýchla. Dokonané! Koneč− ne je jedinou paňou hradu a čoskoro bude aj ženou kráľa Miroslava!

Kráľ, pravdaže, nič o udalostiach na hrade neve− del. Tuho bojoval za svoje kráľovstvo. Ako deň za dňom ubiehali, tak ubúdalo nepriateľovi síl.

Rozdrobovali a zmenšovali sa jeho vojská. Až udat−

Číslo 4/2014

ný Miroslav mohol opustiť bojisko a vrátiť sa domov ako víťaz! Ale kde už boli jeho žena a dcérka!

Zámok celkom ovládla princezná Zlatica. Do služieb prijala nové služobníctvo a čakala na svoju chvíľu.

V hlbokom lese, ďaleko od ľudských cestičiek, blízko k chodníkom divej zvery, žil v biednej cha− lúpke Róm Aladár so svojou ženou Arankou. Aladár bol uhliar. Z kmeňov stromov pálil drevené uhlie.

Aranka mu vo všetkom pomáhala.

Ešte ani slniečko poriadne nevyhuplo spoza hôr a Aladár sa už šplhal vysoko do hôr. Už dávno tam mal vyhliadnuté kmene stromov, ktoré skolila búr− ka. Len ich spustiť nižšie. Zrazu začul detský plač.

Strhol sa. Kde by sa tu vzalo dieťa! Iste to len za− škriekal vták… Ale plač neprestával.

Aladár vo chvíli zabudol na svoje drevo a hnal sa za detským nárekom. Len aby neprestal! Len aby ho našiel. Ruky mu krvavili skaly, spod nôh sa mu ko− túľali kamene. Aladár nedbal na nič. Čo keď je to predsa len dieťa? Ale ako by sa sem dostalo? A malá princeznička plakať neprestávala. Akoby chcela svojho záchrancu bezpečne doviesť až k sebe. Ala− dár sa ocitol na mieste, odkiaľ sa už nedalo ísť vy− ššie. Pred ním strmá skalná stena, vľavo priepasť.

A plač neustával. Už si bol istý, že to je dieťa! Ale kde je? Zrazu rozhrnul kopu lístia a pred ním sa zjavil – košík! A v ňom uplakané, vystrašené dieťatko.

Nebesá! Od radosti až zvýskol a vzápätí sa roz− plakal. Našiel ho, úbožiatko! Nemohol pochopiť, ako sa sem mohlo dostať?! Uvedomil si, košík s die− ťaťom tu nikto len tak nezabudol. Uvedomil si, že niekto sem dieťa zámerne vyniesol, aby mu pripra− vil istú strašnú smrť.

Opatrne vzal košík do náručia a pomaly kráčal domov. Aranka najprv zalomila rukami, potom sa rozvzlykala a napokon sa Aladára spýtala: – Čo bu− deme s maličkou robiť? – Keď jej muž neodpovedal, pozrela sa naňho a v očiach videla odpoveď. Usmiala sa. – Áno, Aladár, – povedala. – Postaráme sa o ňu.

Aladár s Arankou zatiaľ vlastných detí nemali.

Nemohli sa akosi dočkať. A tu zrazu – dievčatko!

Aranka nasýtila dieťa teplým kozím mliekom, okú− pala ho a zavinula do čistých handričiek. Boli to ľu− dia dobrého zmýšľania a podľa toho aj konali.

Keď vysypali na hrboľatý stôl miešok, ktorý našli v košíčku, až ich oslepil zlatý jagot. Medzi peniazmi ležala aj zlatá reťaz s medailónom. Jeho vnúro ukrý− valo dva drobné obrážteky – podobizne mladej krásnej ženy a mladého muža. – Bože, akí sú len krásni,– usmiala sa na obrážteky Aranka.

Ani ona, ani jej muž Aladár netušili, že zobrazujú kráľovský pár. Vedeli však, že naisto súvisia so živo− tom dievčatka. Aj jeho tvárička sa zdala byť podob− ná žene na obrázku. Raz sa možno všetko vyjasní...

Vzácnu reťaz aj s medailónom uložili do dobrej skrýše.

– A ako budeme naše dievčatko volať? – spýtala sa Aranka Aladára. Zahľadel sa na košík, v ktorom ráno zachránil dieťatko a spomenul si, ako sa na ňom trblietala ranná rosa, keď sa ho po prvý raz dotkol. – Rosa! – usmial sa na Aranku. Budeme ju volať Rosanka – Drosňori!

Medzitým kráľa Miroslava vítala užialená Zlatica, odetá v čiernom smútočnom šate. S veľkým náre− kom mu porozprávala o nešťastí, ktoré postihlo je− ho mladú ženu. Samé klamstvá! Tak, ako si ich vy− myslela, aby kráľ uveril. A on jej uveril. Dobre mu padli v jeho žiali jej prejavy sústrasti, jej pomoc a útecha. Až tak, že čoraz častejšie vyhľadával jej spoločnosť. Čoskoro sa už bez nej nevedel zaobísť.

Zakrátko sa Zlatica stala novou kráľovnou. Ale kráľ sa od nej nikdy nedočkal potomka.

Ubiehali týždne, mesiace, roky. Z Rosanky vyrástlo milé dievča, potom usilovná krásna dievčina. Ľúbila Aranku a Aladára ako milujúca dcéra svojich sta− rostlivých rodičov.

Uhliar Aladár ďalej pálil drevené uhlie a vozil ho na pejkovi do vzdialeného mesta. Aranka priúčala Rosanku domácim prácam. Kadečo spolu tí traja za− kúsili. Okrem radosti, že sú spolu, aj strach zo zavý− jajúcich vlkov v krutých zimách, keď napadli záľahy snehu. Ale aj vône zelených jarí i šteklenie letných slnečných lúčov cez šumiace koruny stromov. Cel− kom boli zžití s prírodou. Ľudia im veľmi nechýbali.

Ale raz začul Aladár, ako sa k ohnisku, na ktorom pálil drevo, blíži štekot psov a dupot kopýt. Na to sa po lesnom chodníku prihnali skvostne odetí muži na koňoch s hrdými postrojmi. Celkom prvý cválal na bielom koni sivovlasý pán v honosnom poľov− níckom obleku, vyšitom zlatými niťami. Vysmädnu− tý požiadal o trochu vody zo studničky.

Keď mu ju Rosanka v čistom krčiažku podávala, obdivne sa na ňu zahľadel. Toľká krása sa zriedka vidí!

Jej tvár akoby mu niekoho pripomínala… Spýtal sa: – Ako to, že vy, Rómovia, máte celkom bielu dcéru?

– Osud to tak zariadil! – odvetil múdro uhliar.

Vznešený pán sa prestal vypytovať, keď videl, ako sa tí traja majú navzájom radi. Zato Aladár ho skúmavo pozoroval. Napokon sa osmelil: – Prepáč− te mi, že som taký smelý, ale – kto ste?

– Som kráľ Miroslav! Môj sprievod pozostáva z princov z okolitých krajín. Pozval som ich na návštevu. S kráľovnou Zlaticou starneme, rozhodli sme sa odovzdať žezlo jednému z nich, pretože vlastných detí nemáme. A teraz sme zablúdili pri hone na líšku!

Mládenci, ktorí sprevádzali kráľa, nevedeli od Rosanky odtrhnúť zrak. Zalial ju rumenec, hanbli− vo skláňala hlavu.

Keď jazdci odchádzali, práve ten, ktorý sa jej páčil, pritiahol koníkovi uzdu a riekol s úsmevom Aladá− rovi: – Vaša dcéra vyzerá ako princezná! Veľmi sa mi zapáčila, tuším som sa zaľúbil. – Nečakane sa sklo− nil a pohladil Rosankine vlasy.

Aj Rosanka sa od prvého okamihu do neho za− hľadela.

Po zvyšok dňa bol Aladár nevravný. Mlčal, o čomsi tuho rozmýšľal. Keď sa Rosanka uložila spať, siahol do tajnej skrýše a vytiahol dlho opatro− vaný poklad – zlatú reťaz s medailónom. Náhlivo ho roztvoril. Podoba medzi mladým mužom na obráz− ku a kráľom, ktorý ho dnes navštívil, bola zjavná.

Ibaže bol oveľa starší. Zrazu obaja so ženou pocho− pili. Aranke sa v očiach zjavili slzy. Vari len neprídu o svoju dcérenku?

Ani Rosanka nemohla zaspať. V duchu stále vide− la mladíka, do ktorého sa zaľúbila. Vstala, aby sa na− pila vody, no vo dverách prekvapene zastala. Začula tichý rozhovor rodičov, sklonených nad zlatou re− tiazkou. Bože, čo to hovoria! Srdce sa jej rozbúcha− lo. Tak toto je to tajomstvo! Tušila, že nejaké existu− je! Ukázala sa rodičom a všetci traja si padli s plačom do náručia. Všetko jej porozprávali.

Ráno, keď sa Aranka prebudila, muž bol preč.

Aladár neotáľal, bol čestný človek. Nemohol žiť v klamstve. Nechcel zahatiť dcére cestu k životu, ktorý jej bol toľké roky odopretý, hoci jej právom patril.

Dlho šiel, kým zastal pred hradnou bránou.

Stráž ho naveľa, naveľa voviedla dnu. Všade vôkol množstvo pánov, dám, urodzených ľudí i čeľade. Šum hlasov stíchol, keď uhliara priviedli do siene, kde sedel na tróne kráľ Miroslav s kráľovnou Zlati− cou.

Kráľ uhliara spoznal. Usmial sa: – Roky som nepil ta− kú dobrú vodu ako z tvojej studničky! A tak vľúdne, milo ponúknutú, ako to urobila tvoja dcéra! Potre− buješ niečo odo mňa, uhliar?

Namiesto slov vytiahol Aladár z kapsy balíček han− dričiek. Kľakol si na zem, rozviazal a rozprestrel ho pred kráľom. Na bielej šatôčke sa zablyšťala zlatá reťaz a medailón. Otvoril ho a mlčky podal kráľovi.

Kráľovná Zlatica zatajila dych. Potom smrteľne zble− dla. Vôkol zostalo hrobové ticho.

– Never mu! Ničomu never! – vykríkla kráľovná Zlatica a hodila sa ku klenotu. – Ten Cigán chce ura− ziť kráľovský trón kadejakými čačkami! Vymýšľa si, aby mal z toho úžitok!

Ale kráľ odmietavo pokrútil hlavou, nedal sa odradiť. Obrázok, na ktorý sa pozeral, mu pripomí− nal tú, ktorú kedysi z celého srdca miloval a potom stratil. Reťaz, ktorú mal pred sebou, jej pripol na hrdlo v deň sobáša. Dobre si pamätá na jej radosť!

A takú istú reťaz nosil na krku dodnes aj on sám.

Aladár pravdivo vyrozprával kráľovi všetko, čo aj v noci povedal Rosanke. A kráľ si začal skladať sku− točný obraz utajovaného zločinu, ktorý sa stal, kým on bojoval.

Kráľovná Zlatica sa hodila na kolená: – Milosť, môj kráľ! To všetko som spravila z lásky k tebe! Ne− dokázala som strpieť cudzie šťastie! Odpusť mi!

No kráľ sa rázne obrátil k falošnici chrbtom. – Každý nech pyká za svoju podlosť a vinu! – povedal prísne.

Stráže neuvrhli kráľovnú do žalára, ani ju nepo− pravili. Ako kráľ prikázal, zbavili ju všetkého majet− ku a panských titulov a vyhnali ju z krajiny. Aby po nej nič neostalo! Vraj ju kupci zazreli v cudzine žobrať o kúsok chleba, lebo zarobiť si naň, to sa nik− dy nenaučila.

No a Róm Aladár s Arankou? Darmo im kráľ po− núkal miesto na dvore. Zostali vo svojom domčeku.

Len občas zašli do hradu, aby si pokolísali a pohla− dili vnúčatá. Lebo Rosanka nečakala dlho na žení− cha a pytačky. Ten, ktorý prvý vstúpil do jej srdca pri krištáľovej studničke, zostal jej jediným po celý život.

A zostalo v ňom dosť miesta nielen pre rodičov, ktorí ju vychovali, ale aj pre kráľovského otca, ktorý si, hoci oneskorene, vychutnával lásku nájdenej dcéry.

Dživenas jekhvar andro baro thagaripen duj tha− gariskere čhaja – e Zlaťica the e Kaťica. Sar imar oda varekana hin, bi o šukariben, na sas peske o duj pheňa ňisoste paše.

E Zlaťica sas cikňoratar barikaňi, savoro kamľi the egoistikaňi. Sakovar taj savorestar kamelas pre− kal peste bareder kotor. U taj ajsi ačhiľas. Hijaba lakro dad the e daj kamenas la te visarel, ki o lačhi− pen te sikhavel. Joj, sas len laha phari buťi! No taj e Katica? Oj na kamutnone palal, sas bikivel oleha, so prekal late ačhiľas.

Sar o thagaris taj leskri romňi mule, o čhajora ačhile na ča korkore, aľe musaj taj jekheta ne o thagaripen te ľidžal. Šaj peske gondoľinen, hoj so e nalačhi Zlaťica na mište, bimanušikanes phenďas the kerďas, oda e Kaťica musaj pal lakro dumo pro lačho te visarel. U oda na sas loko!

Bo e rajkanutňi Zlaťica kamelas, kaj sako ča la te ľikerel sar jekhora šerutňi pal peskro dad the edaj, u ča la savore te šunen. But bari buťi kerelas e krajaskiňa Kaťica the o manuša andal e dvora the o solgi, kaj o manuša andre them, vaš o na lačhe the na šuňibnaskre Zlaťicakre giňibnenca, te na peren andro baro čoripen. Čak jekhvar pes ačhiľas vareso na sakoďiveskro.

Džalas romeste jekh le pheňendar, čak na odi, so musaj sas andro savoro jekhto! Andro la Kaťicakro šukariben, the andro lakro lačhipen the nakamutňi− pen pes andre kamľas o thagaris Miroslav andal o pa− šo thagaripen.

Andre egoistikaňi Zlaťica taďiľas bari choľi! Sar oda, hoj o thagaris peske na iľas la?! Se the oj le tha− garis tagadones kamelas. Peskeri choľi taj o chocha− viben garuvelas avka mište, kaj ňiko pro oda na

− TÉMA ČÍSLA: RÓMSKA LITERATÚRA / JÁN ŠÁNDOR − avľas. Pro kamuri sikhavelas, savi hiňi lošaňi le ter− ne duj dženenca, taj kirvake pes kintatinelas le čha− voreske, saves andro na lungo vacht pre luma te anel e bachtaľi Katica.

O thagaris Miroslav musaj sas te džal andro mari− ben, bo o aver rosno thagaris diňas avri mariben sa− vore thagaripnenge, so sas pašal. O zamkos sas mukhlo. Kas sas saste vasta taj o pindre, džalas peskere rajes andro mariben, kaj te arakhen andre o dživipena andro them. Le maribnaske na sas agor. Ča na but solgi taj krajaskiňa Zlaťica pes užarde, kana uľiľas e cikňi krajaskiňori.

Sar e babica delas šukara the sasťa čhajora andre angaľi bizorakro, ča bachtaľa thagarňake Kaťicake, andre lakra pheňakri goďi uľiľas vareso but rosno.

Akana avľas lakri šanca! Oj ela le thagariskri romňi u ňiko lake andro lakro drom na ačhela!

Taj šaj avel, hoj the o dromaviben andro oda momentos pes garuďas angla lakro bijakhengro ka− mľipen…

Ajci, so ča e bizo rakri Kaťica čumidňas peskera cikňora čhajora, e pheň lake diňas te pijel mulano paňi. E Kaťica mukhľas avri e voďi.

E Zlaťica denašťas avri andal e Kaťicakri komna− ta u mukhľas pes te kerel bari vika: – E thagarkiňa muľas! Ech, bari bibacht, e thagarkiňa taj peskera čhajoraha amen mukhle! – Phagerelas le vastenca u čhorelas načačikane apsa.

Chochaďi! Se la Kaťicakri čhajori dživelas! Čak e Zlaťica imar džanelas, so kerela! Ňikas imar na mukhľas ki e muľi phen, kaj te na prindžaren lakro binos taj chochaviben. – Me som lakri phen! Me som, kana nane adaj, lakro thagaris− kro murš, maj paši fameľija amara thagarkiňake! Pal late the pal o miri bolďi me kerava.

Taj te lake na paťanas, e dukh pal e lačhi, šukar Kaťica savoren avka andre iľas, hoj na sas len zor la krajasňake Zlaťicake te phenel pale. Taj e Zlaťica ke− relas!

O majpašeder solgi la thagarkiňakro Kaťicakro, la babica the šašos Bučkus, tradňas avri andal o thaga− ripen, taj bičhaďas muršen andro brigakre uravibe− na, kaj te sakoneske phenen oda banatošno nevi− pen, hoj e thagarkiňa the lakori cikňori čhajori mule.

Mek odi raťi bičhaďas peskere solgas, le chocha− de Gurajis, andro baro veš. Andre angaľi ľidžalas ra− ňengro košaris u andre ciknore čhavores – muľa thagarkiňakra čhajora. – O košaris mukheha pro dural than, kaj manušikano pindro našťi uštarel.

Andro bare kandre pro uče bara, opral e bari chev.

E vešeskri džvirina imar kerela so kampel! – phen− ďas leske.

O Gurajis tradel peskre kales grastes kaľa raťaha.

Le bičoha marel avka zorales, sar le perumoskro bi− čos čhingerel o kalo ňebos. Pro muj pes leske edveľi− nel o brišind le khamľipnaha, igisno izdral daratar olestar, so džal te kerel. E balvaj les marel pašal o ka− na, le grastaskre petala sar te vakerenas: – Chocha− do, chochado, džas te murdarel! Čak ov na del ňič pro´oda, džal te kerel, so leske phenďas leskri raňi. Kana o graj imar na birinel te džal učeder the učeder pal o bare bara, phandel le grastes ki o baro bar u korkoro džal dureder, cirdel pes odoj, kaj manušikano pindro ča avka našťi džal.

Pro agor arakhľas o than, savo kamľas e krajaskiňa Zlaťica. Ča kaj te leskeri voďi na avel ajsi phari, ispidňas andro čhavoreskro gonoro le dukatenca. Čorďas len telal e perňica, pre savi merelas e thagarkiňa Kaťica. Kisitinďas peske les, kaj te del sikra dukati sakoneske, ko palal late kerelas…

O košaris le čhavoreha mek andre učharel phure prajtenca u siďarelas pale pro hrados. Na džanelas, hoj leskre jileskri raňi e krajaskiňa Zlaťica, na kamel, hoj te dživel vareko, ko džanel, savo binos kerďas. An− dre raťi imar dikhel lakri postava – užarel les anglo hrados la phabarďa fakľaha andro vast. Pro agor de− mel le bičoha, hoj te so sigeder avel paš late, kana jekhvareste e postava la fakľaha džal pre sera u ov prastal the le grasteha andro čučipen. Na sikh achaľi− ľas, hoj la fakľaha les tele iľas pal o lačho drom u bič− haďas les pro meriben andre bari chev tel o hrados.

E krajaskiňa Zlaťica cirdňa voďi. Kerdo! Akana hiňi ča oj raňi andro hrados u maj sikh ela taje romňi le thagao Miroslaveskri!

O thagaris, pro čačipen, ňič pal oda, so pes ačhi− ľas, na džanelas. Zorales pes marelas vaš peskero thagaripen. Sar džanas o ďivesa pal peste, avka leskre rušales sas cikneder zor. Leskro slugaďipen perelas u sas so jekhvar cikneder. Jekhe ďiveseste imar o zoralo Miroslav šaj avľas khere sar vitezis! Čak, kaj imar sas leskeri romňi the e čhajori!

O zamkos igisno imar sas andre zor la Zlaťicake.

Iľas ke peste nevo sogaľipen u užarelas pro peskero vacht.

Andro baro veš, dur le manušengre dromoren− dar, pašes ki o džvirinakre dromora, dživelas andro čoro kheroro o Rom Aladaris peskera romňaha, la Araňka. O Aladaris sas manuš, so avri labarelas o kaštune angara. E Aranka leske andre savoreste ši− gitinelas.

Mek aňi o khamoro mište avri na chuťiľas palal o veša, imar o Aladaris pes cirdel opre andro uče heďi. Imar čirla les sas odoj avri dikhle lačhe kašta, so baro brišind čhiďas tele. Ča te mukhel len teleder.

Jekhvarestar šunďas čhavorikano roviben. Kaj pes šaj adaj lel o čhavoro! Oda čačes ča o o čiriklo kra− kinďas…Čak o rovindos na ačhelas.

O Aladaris andro oda vacht bisterďas pro peskere kašta u denašelas pal o čhavorikano roviben. Ča te na ačhel ! Ča les te arakhel. O vasta les sas ratvale le barendar, telal o pindre leske tele perenas o bara.

O Aladaris na delas pre ňisoste. So te oda hin odoj čhavoro? No sar pes adaj chudňas? Taj e cikňori krajaskiňori na ačhelas te rovel. Sar te kamelas te anel ki e peste peskro. O Aladaris ačhiľas pro than, khatar imar pes na delas te džal učeder. Angla leste uči baruňi fala, pre baľogošno sera but bari chev.

U o roviben na ačhelas. Imar džanelas, hoj oda hin čhavoro! Ča kaj hino? Jekhvareste diňas pre sera pherdo prajta u angla peste dikhľas − o košaris! Taj andre rovľardo, darutno čhavoro.

Devla! Lošanes vičhinďa taj paľis chudňas te rovel.

Arakhľas les, čorores! Našťi achaľiľas, sar pes adaj chudňas?! Avľas pro oda, hoj o košaris le čhavoreha adaj ňiko ča avka na bisterďas. Avľas leske andre goďi, hoj le čhavores vareko adaj anďas vaš oda, kaj te našavel o dživipen.

Mište iľas o košaris andre angaľi u lokes džalas khere. E Aranka phagľas vastenca, paľis chudľas te rovel taj pro agor le Aladaristar phučľas: – So la cik− ňoraha keraha? – Sar lake o rom na phenďas pale, dikhľas pre leste u andro leskere jakha dikhľas o pheňiben. Asanďiľas. – He, Aladar, – phenďas.

– Keraha pašal late.

Le Aladaris la Arankaha na sas peskere čhavore.

Našťi len užarde. Taj jekhvarestar − e čhajori! E Aran− ka čaľarďas la tate buzňako thudeha, lanďarďas la taj paťarďas andro žuže dikhle. Sas oda lačhe manu− ša taj avka the kerenas.

Sar pro skamind avri visarde o gonoro, so sas an− dro košaricis, maj na koraľile la sovnakajakra jaga− tar. Maškar o love pašľolas sovnakuno lancos medai− lonoha. Andre leste sas garude duj ciknore čitre − pro jekh sas šukar terňi džuvľi taj pro aver o terno murš. – Devla, save hine šukar, – asalas pro ola čitri e Aranka.

Aňi oj, aňi lakero rom, o Aladaris, na džanenas, kaj oda hine o thagarikane duj džene. Achaľonas, hoj čačes len hin vareso jekhetane la čhajorakre dži− vipnaha. Lakro mujoro but marelas pre džuvľi pro čitro. Šaj jekhvar pes o čačipen avri sikhavela...

But kuč lancos le medailonoha garudo pro lač− ho than.

– Taj sar amara čhajora vičinaha? – phučľas e A− ranka le Aladaristar. Dikhľas pro košaris, andro sa− vo tosara arakhľas la čhajora taj leperďas, sar pre leste jagatinelas e tosarutňi drosin, kana les jekhto− var chudňas andro vast. – Drosin! – asanďiľa pre Aranka. Vičinaha la Drosňori!

Maškar oda le thagaris Miroslavos užarelas e avri runďi Zlaťica, urďi andro kale gada. Bare rovibnaha leske vakerďas pal e bibacht, savi avľas pre leskri terňi. Žuže chochavibena! Avka, sar peske len avri gondoľinďa, kaj o thagaris te paťal. Taj ov lake paťanďiľas. Andro leskero pharipen leske mišto pe− ľas lakre ažutipena taj šajipena. Ajso mišto,haj ov buter taj buter la avri rodelas, mišto pes laha šune− las. Nasig na džanelas te avel bi lakro. Avka e Zlaťica ačhiľas nevi thagarkiňa. Čak le thagariske ňikana na diňas čhavores.

Džanas o kurke, čhona, berša. Drosiňoratar avri bariľas šukar taj lačhi čhajori, paľis šukar the buťakri čhaj. Kamelas la Aranka the le Aladaris, sar kamľi čhaj peskra da the le dades.

O angaris Aladaris dureder labarelas kaštengro angar taj le grasteha les anďas andro dural foros.

E Aranka la sikhavkerelas la Drosiňori ki o kherutu− ne buťa. But on trin džene andre džidžile. Na čak e loš, kaj hine jekhetane, taj e dar le ruvendar so an− dro bare šila rovenas, kana pele o bare jiva. No the o zelena anglo ňilajutne sagi, the le khameskro ňila− jeskro šukariben prekal o kaštengre prajta. Lengro dživipen sas jekhetano la avrutňa lumaha. Pal o ma− nuša lenge na džalas.

SERA − STRANA 7 Čak jekhvar šunďas o Aladaris, sar ki e jag, pre sa− vi labarelas o kašta, aven bašne džukhle the le gra− jengre pebalengro demaviben. Pro'oda pal o vešut− no dromoro tradenas barvales opre urde murša pro šukares avri urde grasta. Anglal džalas pro parno graj parnebalengro raj andro but šukar chudimasko uravi− ben, avri sido sovnakaha. Mangľas sikra paňi andal e chaňigori.

Sar leske e Drosňori andro žužo khoro delas o paňi, šukares dikhľas pre late. Ajso šukariben pes maj avka na dikhel! Lakero muj sar te imar dikhľa− has… Phučľas: – Sar oda, hoj tumen, le Romen, hin ajsi parňi čhaj?

– O Del avka diňas – phenďas goďaverones o an− garis.

O baro raj buter na phučelas, sar dikhľas, sar ola trin džene pes but kamen. Vaš oda o Aladaris pre leste mište dikhelas. Paľis phučľas: – Mukhen man− ge, kaj som avka tromado, čak ko san?

– Me som o thagaris Miroslav! Manca hine o prin− ci andal paše thema. Vičinďom len te aven. La thagar− kiňaha Zlaťicaha phurovas, čhave amen nane, vaš oda kamas te del o thagaripen jekheske lendar.

U akana našaďam o drom, sar chudahas la liška!

O čhave, so džanas le thagariha, na džanenas la Drosňoritar o jakha pale te cirdel. Ľoľiľas, ladžan− dones banďarďas o šero.

Sar raja pro grasta džanas lendar, ipen oda, savo lake sas pre kedva, andre cirdňas le grajoreske o šelo u asabnaha phenďas le Aladariske: – Tumari čhaj diťhol avri sar e krajaskiňa! But mane hiňi pre kedva, šaj avel, hoj som andre late kamado! – Na užardo− nes banďiľas u le vasteha geľas pal o Drosňorikre bala.

Taj e Drosňori andal o jekhto momentos pes an− dre leste andre dikhľas.

Dži o agor ole ďiveskro o Aladaris na phenďas jekh lavoro. Ča pal varesoste zorales gondoľine− las. Sar e Drosňori geľas te sovel, andal o garudo than avri iľas o sovnakuno lancos le medailono− ha. Siďardones la phuterďas. O thagariskro muj but marelas pro muršeskro muj pal o čitroro. Ča o thagaris sar but phureder. Jekhvarestar so duj džene la romňaha achaľile. La Arankake pes an− dro jakha sikhade o apsa. Našavena peskera čha− jora?

Taj e Drosňori našťi suťas. Andre goďi dikhľas le terne muršes, andre leste kamaďi. Ušťiľas te pijel paňi, no andro vudar ačhiľas. Šunďas, sar o dad la daha šeptinen, banďarde opral o sovnakuno lan− cos. Devla, so'oda vakeren! O jilo lake zorales mare− las. Oda hin lengro tagaďipen! Sas la šuňiben, hoj varesavo tagaďipen len hin! Sikhaďas pes lenge taj so trin džene peske pele rovibnaha andre angaľi.

Savoro lake avri phende.

Tosara, sar e Aranka ušťiľas, lakro rom imar khere na sas.

O Aladaris na užarelas, sas paťivalo manuš. Našťi dživelas andro chochaviben. Na kamelas te ačhel la čhake andro lakro drom andro dživipen, savo lake ajci berša na kamle te mukhel, the te la sas pro'oda čačipen.

But džalas, dži kana ačhiľas angle hradoskre vu− dara. O slugaďa les pro but, pro but, ande andre.

Pašal leste sas pre sako sera but raja, raňija, barvale manuša the solgi. O vakeribena ačhile, kana le an− garoskre manušes ande anglo thagaris Miroslav the thagarkiňa Zlaťica.

O thagaris les prinďžarďas. Asanďiľas: – Berša na piľom ajso lačho paňi, sar andal e tiri chaňigo− ri! U avka šukares kinaľimen, sar oda kerďas tiri čhaj! Kampel tuke vareso mandar, angarengro manuš?

O Aladaris na phenďas jekh lav, ča andal ogon avri iľas pakocis patavendar. Banďiľas pro khoča pre phuv, avri phandľas taj buchľarďas les anglo thagaris. Pro parno khosnoro pes jagatinelas o sov− nakuno lancocis taj o medailonos. Phuterďas les u diňas le thagariske. E thagarkiňa Zlaťica daranďi− ľas taj lakero muj parňilas. Pašal o mulanikano čiti− ben.

– Ma paťa leske ! Ňisoske ma paťa! – vičinelas e thagarkiňa Zlaťica u čhiďas pes pro sovnakaj. – Ada Ciganos kamel amen tele te dikhel varesave čačkenca! Gondoľinel peske avri, kaj les olestar va− reso te avel! Čak o thagaris bonďarelas le šereha, na diňas pes te diľiňarel. O čitroro pro savo dikhelas, leske leperelas ola, sava varekana jilestar kamelas u paľis la našaďas. O lancos angli leste lake thoďa andre men oda ďives, kana la iľa romňake. Mište leperel peske pre lakeri loš! U ipen ajso lancos sas les dži akana andre men.

O Aladaris savoro čačikanes vakerďas le thagaris− ke, so taj raťi vakerďas la Drosňorake. O thagaris chudňas te thovel peske o čačikano tagadune bino− skro čitro, savo pes ačhiľas, akor sar sas andro mari− ben.

E thagarkiňa Zlaťica pes čhiďas pro khoča: – Mukh, miro thagaris! Oda savoro kerďom kamľipna− star ki o tute! Našťi tirinďom avrakro bacht! Mukh mange! Ča o thagaris visaľiľas ki e late dumeha. – Sako me tirinel vaš peskro rosňipen the binos! – phenďas zo− rales.

E varta na čhiďas la thagarkiňa andre bertena, aňi na murdarde la. Sar o thagaris phenďas, ile lake savoro barvaľipen taj o rajengere titulis u tradle la avri andal o them. Kaj te pal late ňič te na ačhel! Hoj la dikhle, sar magel o kotor maro, them te rodel pro maro, oda šoha na sikhľiľas.

Taj o Aladaris taj Arankaha? Hijaba lenge o tha− garis delas than pre peskri dvora. Ačhile andro peskro kheroro. Ča varekana avenas andro hrados, kaj te len andre angaľi la čhakre čhaven. E Drosňori na užarelas but pro taj terno, taj pro mangavipen.

Oda, savo jekhto uštarďas andro lakro jilo paš e krištaľiko chaňigori, ačhiľas lake jekhto pro igisno dživipen.

U ačhiľas andre dosta than taj prekal e daj the o dad, so la avri ľikerde, taj prekal o thagarikano dad, savo, the te siďardo, but kamelas peskera arakhľa čhajora.

Ukážka z knihy: Ján Šándor: ČIERNA RUŽA / E KAĽI RUŽA Rómske rozprávky / Romane paramisa Vydalo Združenie JEKHETANE−SPOLU, Prešov, 2008 Preklad do rómskeho jazyka: Erika Godlová, PhDr. Viliam Zeman Ilustroval: Jozef Cichý

Číslo 4/2014

SERA − STRANA 8

− TÉMA ČÍSLA: RÓMSKA LITERATÚRA / JOŽO TITUS SCHÖN −

Starký / Phuro dad Keď bola moja starká ešte celkom mladá, zobrala si za muža môjho dobrého starého otca, ktorý k nej vraj privandroval až kdesi od južného mora. Tvár mal ošľahanú morskými vetrami, oči mu blčali ne− skrotnou vášňou a v dedine ho chceli mojej starej mame prebrať takmer všetky gádžovky. Možno aj preto, že sa volá Titus, pretože v dedine sa nikto ne− volal Titus. Okrem toho však bol nesmierne vrtký, pracovitý, vychýrený kováč. Aj starú mamu po svo− jom mužovi inak nevolali ako Tituska.

Ibaže sa Titusovi nebolo súdené dlho sa tešiť na tomto svete. Keď sa po prvej vojne vrátil z ruského za− jatia, jedno oko mu chýbalo a utrápený životom pri− šiel k svojej žene iba zomrieť. Ešte predtým však stihol babke urobiť jedenásť detí. Aj to bolo niečo. Keď sa starý otec schystal vypustiť dušu pod starým agáčím, stará mama začala úpenlivo prosiť dôstojného pána, nech len jej muža príde pre boha živého vyspovedať z hriechov. Dôstojný pán sa však zaťal, vraj neznabo− ha on spovedať nebude, nemal môjho starého otca rád. Však ani starý otec kňaza. Tituska však nebola žena, ktorá sa iba tak ľahko vzdáva. Milého farárika pri− tiahla za sutanu do hlineného domca na kraji dediny.

Titus, môj dobrý starý otec, ležal pod starým agátom, pod ktorým neskoršie pomrela všetka mo− ja rodina, iba ja som sa pod agáčím pri ceste, keď za− kvitlo, narodil, a ceril na prichádzajúceho pána fa− rára zuby. Zomieral, ale on sa usmieval pod čierny fúz. Potom ho ticho poprosil o cigáru. Starý otec rád pofajčieval, privykol tomuto zlozvyku na vojne a dôstojný pán, ako sa na pána patrilo, fajčil iba dobrý tabak. Nuž teda vytiahol jednu z tých fajnovších ci− gár, dlho ju omieľal medzi prstami, iba potom ju podal starému otcovi. Ten cigáru najskôr ovoňal, znalecky ju omaciaval medzi veľkými kováčskymi prstami, napokon si nechal jej konček pripáliť zápal− kou. Niekoľkokrát mocne potiahol, rozkašľal sa a vy− bafol modrastý dym. Blažene bafal z pána farárovej cigáry, potom zavrel oči. Pán farár začal naliehať na starého otca, vraj keď sa už musel unúvať medzi Ci− gánov, nech sa mu zverí zo svojich hriechov.

Ale starý otec sa iba usmial, vraj voľajaké hriechy zavše i popáchal, ale na fronte si ich už všetky odči− nil a panbo mu zaiste odpustí… Viac si dôstojného pána ani nevšímal. Bafal cigáru, blažene žmúril oči do pripekajúceho slnka a mlčal. Stará mama iba kyvkala hlavou, vraj tak to akosi bude, a dôstojný pán odišiel.

Chvíľku na to starý otec skonal pod starým agá− tom, pod ktorým potom, oveľa neskoršie, zomrela aj babka. Vtedy ju však nechal na svete samotnú, s jedenástimi sirôtkami. A ja som iba smútil, pre− tože som nikdy svojho starého otca nepoznal…

Nuž tak aspoň nosím jeho meno. Meno…

Kana sas miri phuri daj mekh but terňi, geľas ro− meste pal o miro lačho phuro dad, so ki e late avľas varekaj telune bare paňestar. Muj les sas mardo mor− sko balvajatar, andro jakha leske labonas jaga u an− dro gav savore gadžija les kamle te lel mira phura da− ke. Šaj the vaš oda, hoj pes vičhinelas Titus, u andro gav pes ňiko na vičhinelas Titusbi o oda sas the čačes lačho, buťarno, prindžardo charťis. The mira phura da pal olakro rom na vičhinenas aver sar e Tituska.

No le Titusis na sas phendo hoj but berša te lošal pre adi luma. Kana pal o jekhto mariben avľas pale andal e rusiko bertena, na sas les jekh jakh u mardo le dživipnastar avľas ki e peskri romňi ča te merel.

Mekh dži oda mira babake kerďas dešujekh čhavo− ren. The ada sas vareso. Kana o phuro dad imar džalas tel o phuro agatos o voďi avri te mukhel, e phuri daj chudľas bares te mangel le rašas, ča te avel, pro somnakuno Deloro, leskre romeske te od− mukhel o bini. O rašaj na kamelas, na lela pro ďo− našis le manušes, so le Devles na prindžarel, mire phure dades na kamelas. Se aňi miro phuro dad le rašas. E Tituska na sas džuvľi, savi ča kake vareso mukhel. Šukare rašaske chudľas e sutana u cirdľas les dži andro čikuno kheroro pro gaveskro agor.

Titus, miro lačho phuro dad, pašľolas tel o phuro agatos, te o savo paľis muľas sako dženo andal e miri fameľija, ča me tel o agatos paš o drom, kana pre leste sas luluďa, uľiľom, u asalas pro rašaj, so ke leste ave− las. Merelas, the asalas tel o kale čhora. Pal oda lestar lokhes mangľas e thuvaľi. Phuro dad kamelas te pijel o thuvale, oda nalačhipen sikhľiľas andro mariben u o rašaj, sar o čačo raj, pijelas ča lačho dohanos. Avka avri cirdľas jekh ola feder thuvalendar, lunges la ľike− relas maškar o angušta, ča paľis la diňas e phure da− deske. Oda jekhto saginďas e thuvaľi, but džandes la čalavelas peskre bare charťika anguľťenca, pal oda peske diňas o agor te labol švabľikoha. Buterval zora− les cirdľas, chudľas te chasal u avri mukhľas kikutno thuv. Mište pijelas le rašajeksri thuvaľi, paľis phandľas andre o jakha. O rašaj chudľas te ispidel pro miro phuro dad, hoj te imar musaj sas te avel maškar o Ro− ma, hoj leske te phenel pal o leskre bini.

No o phuro dad ča asanďiľas, phenel, the te ker− ďas varekana varesave bini, pro frontos vaš olenge savorenge imar poťinďas u o Del leske paťivales od− mukhela… Buter pro rašaj na dikhelas. Pijelas thu− vaľi, bachtales dikhelas po tato kham u na vakere− las. E phuri daj ča kerelas le šereha, hoj avka varesar oda ela u o rašaj geľas pale.

Sig pal oda o phuro dad muľas tel o phuro aga− tos, kaj paľis, but berša pal oda, muľas the e baba.

Mukhľas la pre luma korkora, dešujekh čhavoren− ca. O mange sas ča phares, hoj mire phure dades ňi− kana na prindžarďom…

Zina sikrica na džanelas, hoj so, ačhiľas.

– Soske mange phenen?

– U so, našťi? Hin mange tumenca mište.

Užarelas, hoj chudela te asal. Ča hoj na asalas.

Andal e cholovakri žeba avri iľas e thuvaľi, labarďas la le švabľikoha, dumades pijelas e thuvaľi, dikhelas andro šitišagos. Paľis džanas prekal o raťakro foros.

Andro šitišagos lošales šinade o blaki pro paše khe− ra, jekhvar labonas, jekhvar na, phuro bi khereskro manuš tel e lampa pre lende lunges dikhelas, bon− ďaľolas le šereha.

– Čačes mište elas, te džan pale, – phenďas. – Sig avava khere, mekh ča sikra kotor te džav. U paľis aveha choľamen, hoj tumen na vičhinava andre…

O murš asalas, sikhavelas parne danda. Zina dure− der vakerelas. – Me tumen našťi andre te vičhinel, aňi na vičhinava, soske pes te trapinel. Me som Romňi, amen na sam ajse… čačes tumenge gindin− ďal, hoj… se tumen mište džanen, so. No amaro ka− miben, kana avri avel, oda nane ča pro momentos.

Džanen? Tele phabarelas vi tumen, vi man. Romano kamiben labol, u na ačhel. Oda nane ča o vaďos…

O murš mekh ča asalas.

– Na mište man prindžraďan, – phenďas o ušta− ďas pro špakos la thuvaľatar.

– O na, mište, u rado som, hoj na kerďom doš.

Lokhel leske geľas lunge angušťenca tel o lango vast. Lačho izdral avľas mekh jekhvar. Iľas la džuvľa derekostar u kovles la garuďas andre angaľin. Na marelas pes, aňi kana la bokhales čumidľas pre men. Ča zoraleder phandľas andre o jakha u ušta− ďas opre, te resel peskre vuštenca leskre vušta.

– Našťi te aven choľamen, ma aven choľamen, de tumen man na kamenas, – lokhes phenelas maškar o čumidkera. Paľis pes zorales ki o leste kikidľas, ču− midľas les paluno var u prastanďiľas opre garadi− čenca andro pašo kher.

Sikra terďolas sar bi o dživipen. Andre angaľin mekh sa šunelas darado, na prindžardo kamiben, so pes aňi lavenca našťi te phenel, ačhelas pre leste sar pharo bar, kikidelas leske o kirlo, tasavelas, bo− khales bi o čaľipen les chalas…

Pokerdo romano kamiben...

Ľúbosť / Kamiben Slnko usnulo v kroví pri rieke, vypudilo z močiara roj krvilačných komárov, nečujne padala večerná júnová vlaha. Ochladilo sa. Zina sa zimomrivo striasla. Muž si stiahol z pliec sako.

– Prepáčte, – zašomral. – Som to ja ale nepozorný spoločník. Oblečte si môj kabát, bude vám teplejšie.

– Ako jej pomáhal obliecť priveľké sako, nechtiac sa dotkol jej nahého ramena. Iba na okamih zacítil za− mat ženského tela a mimovoľne ho zamrazilo.

– Bývate ďaleko?

Zina sa schúlila do jeho saka. Siahalo jej takmer po kolená a vyzerala v ňom stratená.

– Ani nie, iba tu, neďaleko, – povedala. Chvíľku kráčali vedľa seba mlčky, dotýkali sa akoby náho− dou plecami.

– Vari by ste ani nemali ísť so mnou, nepatrí sa vám také šanty vystrájať a potom, priatelia vás čaka− jú. Ešte na ceste späť zablúdite.

Muž sa pobavene usmial.

– Nevystrájam šanty a nezablúdim. A čo, vari sa nepatrí dámu odprevadiť? Alebo nechcete?

– Akáže som ja dáma, – hlesla sotva počuteľne Zina. – Som iba obyčajná Cigánka. A doma ma čaká dcéra. Má už jedenásť rokov. Viete? Som už stará na vaše špásy. A býva− me v jednej izbe. Videli ste už moju dcéru? – Poslednú otázku vyslovila so zle skrývanou hrdosťou. Potom stíchla.

Opäť kráčali večerným mestom bez slov, mlčky.

– Prečo mlčíte, – opáčila zrazu. – Nie je dobré, že bývame s dcérou v jednej izbe spoločne?

Muž kráčal vedľa nej, pozeral ako ich vo svetle pouličných lámp predbiehajú vlastné tiene.

– Máte pekne tvarované nohy, – povedal zadu− mane. – Pozrite sa, no len sa neostýchajte, vidím to na vašom tieni. Aha, celkom ako tanečnica z Lúčni− ce… Len sa pozrite.

Zina na okamih zneistela, zastavila.

– Prečo mi to vravíte?

– A vari nemôžem. Je mi s vami dobre. Čakala, že sa rozosmeje. Ibaže sa nesmial. Na− miesto toho vytiahol z vrecka nohavíc cigaretu, škr− tol zápalkou, sústredene poťahoval z cigarety a žmurkal do tmy. Opäť kráčali večerným mestom.

Do tmy veselo žmurkali hneď rozsvecujúce a zase hasnúce okná okolitých domov, starý tulák pod lampou si ich dlho obzeral, krútil hlavou.

– Naozaj by ste mali vrátiť, – povedala. – Čoskoro bu− dem doma, už je to iba kúsok. A potom sa budete hne− vať, že som vás nezavolala dnu… – Muž sa usmieval, ukazoval biele zuby. Zina pokračovala. – Ale ja vás ne− môžem zavolať, ani nezavolám, načo sa unúvať. Som Ci− gánka, my nie sme také… iste ste si mysleli, že… veď vy dobre viete, čo. Ale naša ľúbosť keď vytryskne, nie je to len na chvíľu. Viete? Spálila by vás, aj mňa. Cigánska ľú− bosť zahorí, ale nehasne. To nie je len posteľ…

Muž sa ďalej usmieval.

Číslo 4/2014

– Zle ste ma odhadli, – povedal a zašľapil ohorok z cigarety.

– Ba nie, dobre, a som rada, že som sa nemýlila.

Zľahka mu prešla dlhými prstami po obnaženej ruke. Príjemna triaška sa ozvala znova. Objal ženu okolo drieku a jemne ju schúlil do náručia. Nebrá− nila sa, dokonca ani vtedy, keď ju dychtivo poboz− kal na šiju. Iba tuhšie privrela mihalnice a postavila sa na špičky, aby mu dosiahla ústami na pery.

– Nesmiete sa hnevať, nehnevajte sa, veď vy by ste ma ani neľúbili, – šeptala medzi bozkami. Potom sa k nemu mocne primkla, pobozkala ho naostatok a odbehla po schodoch do neďalekého domu.

Chvíľku stál ako bez života. V náručí ešte stále cí− til tú nevýslovne plachú, nepoznanú ľúbosť, ťažila ho ako kameň, zvierala hrdlo, dusila, nenásytne a pahltne sa ho zmocňovala… Čarovná cigánska ľúbosť.

O kham geľas te sovel andro kandre paš e leň, andal o cinďipen avri tradľas rat bokhale cincaren, lokhes perelas raťakro junovo paňi. Šudriľas avri.

Zina izdraľiľas šilestar. O murš cirdľas pestar tele o charno zubuno.

– Prebačinen, – phenďas. – Savo som na lačho manuš. Len pre peste miro zubuno, taťarela tumen.

– Sar lake žutinelas te urel baro zubuno, bi te kamel, čalaďas lakro lango phiko. Ča pre sikrica šunďas ko− vľipen le džuvľikane teštostar u sar te šudriľas.

– Dur bešen?

Zina pes garuďas andro leskro zubuno. Učhare− las la maj dži o khoča u diťholas andre leste našaďi.

– Na, ča kadaj, na dur, – phenďas. Sikra džanas paš peste na vakerde, čalavenas pen sar ča avka, le phikenca.

– Na musaj te džan manca, tumenge na phirel aj− se diľiňipena te kerel u paľis, tumare amala pre tu− mende užaren. The šaj pen našaven pro drom pale.

O murš ča lošales asanďiľas.

– Na kerav diľiňipena u na našavava man. U so, oda pes na kerel, te ľidžal la raňa khere? Vaj na kamen?

– Savi me som raňi, – bi hangoskri phenďas e Zina. – Me som ča jekh Romňi. U khere pre mande užarel e čhaj.

Imar lake dešujekh berša. Džanen? Imar som phuri vaš o tumare pherasa. Andro jekh kher bešas. Dikhľan imar mira čha? – Paluno phučiben phučľas le na mište garude baripnaha andro hangos. Paľis imar na vakerelas. Džanas prekal o raťakro foros bi lavengre, bi vakerde.

– Soske na vakeren, – phučľas jekhvarestar. – Na− ne mište, hoj bešas la čhajoraha jekhetane andro jekh kher?

O murš džalas paš e late, dikhelas sar len andro udut andal o avrutne lampi predžan lengre učhaľa.

– Hin tumen šukar phindre, – phenďas dumado. – Dikhen, ma ladžan, dikhav pre tumaro učhaľ. Dikhen, čačes sar te khelen andre Lučnica… Ča dikhen.

Ukážka z knihy: Jožo Titus Schön: POVIEDKY / LEKHAVIPENA Vydalo Združenie JEKHETANE−SPOLU, Prešov, 2008 Preklad do rómskeho jazyka: Erika Godlová Ilustroval: Ivan Berky−Dušík

− TÉMA ČÍSLA: RÓMSKA LITERATÚRA −

SERA − STRANA 9

Rómska literatúra na ústupe Obyčajne platí, že každá národnostná menši− na si svoje kultúrne dedičstvo zachováva aj prostredníctvom literatúry. Rómovia, aspoň tí, ktorí o tom rozhodujú, majú asi iný zámer, ako vydávanie kníh. Tanec, spev a mulatovanie. Je to síce pekné, no zážitok z hudobného vystúpenia zvyčajne vyprchá po pár dňoch, v lepšom prípade trvá týždeň. Pozreli sme sa na podporu rómskej edičnej činnosti za posledné dva roky a zistili sme, že sme na tom v tejto oblasti poriadne zle. Viac knižných titulov vydávajú možno aj Eskimáci.

Spisovateľská obec pritom Tavaliho označovala za prvého Róma, ktorý písal romány. Mal talent, aj keď bol vyučený ako sústružník. Písať začal až v ro− ku 1998 ako invalidný dôchodca (podobne ako Ľu− dovít Didi) so životnými skúsenosťami. Písal o zážit− koch z detstva. V roku 2008 vyšla jeho prvá kniha napísaná v slovenskom a rómskom jazyku Nemen− ná krv / O rat, pe naparuďol a v roku 2008 ďalšia kniha Život rómskych detí / Romane čhavórengero

by išlo o náklad 700 kusov pri rozmere 30 x 30 centimetrov a s kvalitnou väzbou.

S týmto projektom sme neuspeli v roku 2013. V posledných dvoch rokoch sme neuspeli ani s histo−

dživiben. Treťou jeho publikáciou bol román Šúko a Apolka / Šúko taj i Apolka, ktorý autor vydal v ro− ku 2009. O rok neskôr vydal prvý diel románu O grasta vaš o kamibe / Kone za lásku, v roku 2012 sa krstilo druhé pokračovanie.

rickým románom Zabudnuté krá− ľovstvo od Braňa Oláha. Ukážku z neho si môžete prečítať na stra− nách 11−12. Zaujímavé čítanie na štyroch stovkách strán v dvoch ja− zykových mutáciách za cenu prie− merného festivalu je stále pre ko− misiu nezaujímavé do takej mie− ry, aby projekt podporila reálny− mi výdavkami. Komisia argumen− tuje práve tým, že pri schvaľovaní projektov pozerá hlavne na reál− nosť rozpočtov. Zdá sa však, že minimálne pri edičnej činnosti má komisia veľké medzery. Zvlášť vtedy, ak vám pridelí na realizáciu projektu pätinu z požadovanej sumy, no na druhej strane vás za− viaže tým, že projekt musíte zrea− lizovať tak, ako ste si to pôvodne napísali. No a v prípade, ak vám komisia pridelí 2 500 eur a pod− mieni to tlačou päťsto kusov šty− ristostranových kníh, tak zrejme je niekde problém. Môže to byť neodbornosť pri roz− hodovaní, ale môže to byť aj zámer, aby žiadateľ od takejto sumy odstúpil a peniaze na projekt neprijal.

V tom prípade prepadnú peniaze do druhého kola grantového programu, kde už komisia bude asi ve− dieť, komu ich dať.

Úcta k človeku Medzi najvýraznejších žijúcich rómskych spiso− vateľov patrí nepochybne Dezider Banga. V auguste tohto roku oslávil svoje krásne 75. narodeniny. Je to osobnosť, ktorej je potrebné vzdať úctu. Ako by však úcta mala vyzerať? Malo by ísť len o potrasenie rukou a venovanie nejakej malej hmotnej pozor− nosti? Nebolo by lepšie pre spisovateľa a v druhom rade pre spoločnosť, ak by sme takú osobnosť pod− porili vydaním ďalších umeleckých diel, pokiaľ ešte môže tvoriť? Možno pri iných národnostiach by to bola samozrejmosť. U nás, Rómov, sú však iné hod− noty.

Je smutné, že práve v období životného jubilea mu na jednej strane vzdávame akúsi úctu, na dru− hej strane ho súčasne v jeho ďalšej tvorbe nepod− poríme. Dezider Banga, držiteľ Radu Ľudovíta Štú− ra, sa v tomto roku uchádzal o podporu vydania detského časopisu LULUĎI, ktorý píše svoju 22−roč− nú históriu. Komisia sa uzniesla na tom, že periodi− kum s takou históriou je hodné sumy tritisíc eur na vydanie štyroch čísel. Človek by však očakával, že ak taký spisovateľ, akým Dezider Banga nepochybne je, má záujem vydať pri svojom životnom jubileu novú básnickú zbierku, tak komisia tento počin pa− trične podporí. No nestalo sa tak. Nominanti róm− skej komisie pri Úrade splnomocnenca vlády SR pre národnostné menšiny si jubilujúcu osobnosť vážia natoľko, že na vydanie jeho básnickej zbierky s názvom Krčiažky so živou vodou mu nadelili až ti− síc eur. A pritom, pán Banga nežiadal veľa – len ne− celých 4 500 eur na prípravu a vydanie tisíc kusov básnickej zbierky. Zrejme je požadovaná suma pre odbornú komisiu privysoká na vydanie kvalitného knižného titulu. Na druhej strane, podobná suma je pre rovnakú komisiu primalá na podpriemerný festival.

Namiesto knihy spomienka V novembri 2012 zomrel vo veku 64 rokov La− dislav Tavali. O rok neskôr sa v dotačnej schéme je− mu blízki ľudia uchádzali o podporu dvoch projek− tov – vydanie jeho knihy a zorganizovanie spomien− kového stretnutia. Chceli, aby po tomto význam− nom spisovateľovi zostala posledná hmotná pa− miatka, kniha. Ľudia z komisie, ktorí o projektoch rozhodovali, mali však inú predstavu. Z dvoch pro− jektov podporili jeden – spomienkové stretnutie.

Veď načo by sme vydávali knihu niekomu, kto tu už aj tak nie je? Mesto Sládkovičovo sa ale nevzdalo a projekt na vydanie tretej časti románu Kone za lásku podalo aj v tomto roku s rozpočtom desaťtisíc eur. Úctu k zosnulému spisovateľovi mesto prejavi− lo tým, že dedičom autorských práv by v prípade adekvátnej podpory projektu postúpilo tritisíc eur.

Povedzme si na rovinu: nie je to žiadna neadekvát− na suma. „Úctu“ vo svojom ponímaní prejavila aj sa− motná komisia, keď na projekt vyčlenila 3 500 eur, čiže tretinu z požadovanej sumy.

Knihy za pár drobných Ak chcete kvalitný festival, potrebujete niekoľko tisíc eur. Hudobníci sú totiž drahí a majú svoju ce− nu. Rovnako sú na tom služby, ktoré sú s organizo− vaním festivalu spojené. Ak však chcete vydať dobrú knihu, musí vám podľa komisie vystačiť pár drob− ných. Príprava tlače, sa− motná tlač ani honorár pre autora diela komisia zrejme nezohľadňuje.

Rozhodovanie bez roz− myslu a odbornosti.

V roku 2012 naše ob− čianske združenie Jekhe− tane−Spolu (vydavateľ Ro− mano nevo ľil) s podpo− rou Úradu splnomocnen− ca vlády SR pre národ− nostné menšiny vydalo fotografickú knihu Ró− movia na Slovensku vo fotografii Evy Davidovej.

Išlo nám hlavne o to, aby sa hodnotné fotografie z 50−tych rokov minulého storočia nestratili, ale aby zostali zachované v knižnej podobe. O ďalších desať rokov to bude vzácny do− kument práve preto, že čitateľ bude vidieť, ako kedysi na Slovensku žili Rómovia. To je pre našu kultúru a históriu pod− statné. O rok neskôr sme plánovali vydať druhý diel tejto knihy s tým, že sme do vybraných lokalít chceli ísť znova a priniesť z nich vo fotografiách zdokumentovaný život miestnych po niekoľkých desaťročiach. A to všetko za rozpočet dnešného priemerného festivalu, čiže asi za desaťtisíc eur, len s tým rozdielom, že

Nane love!?

V roku 2013 chceli rôzne organizácie vydať pät− násť publikácií, na ktoré žiadali podporu z dotačné− ho programu Kultúra národnostných menšín.

Rómska komisia v tom roku podporila jeden knižný titul. Ostatné nepodporili pre údajne nízku kvalitu a výšku disponibilných zdrojov. Otázne je, kto a ako posudzuje kvalitu a koľko finančných prostriedkov bolo určených na vydavateľskú čin− nosť. Mierny posun nastal v roku 2014, kedy bolo podporených viacero titulov. Ak sa ale pozrieme bližšie na tieto projekty, zistíme, že komisia je buď neodborná alebo je pre ňu vydavateľská činnosť, ako jeden z hlavných nositeľov rómskej kultúry, stá− le okrajová záležitosť. Stačí uviesť len zopár príkla− dov. Občianske združenie Žudro žiadalo na odbor− nú monografiu rómskych kresťanských piesní 9 500 eur. Komisia projektu priklepla ani nie treti− nu – teda tritisíc eur. Lepšie na tom nie je ani ďalší významný rómsky spisovateľ Ján Šándor z Prie− vidze. Občianske združenie Multikultúra v nás žia− dalo na vydanie knihy Sar dživen o Roma / Ako žijú Rómovia, takmer 7 600 eur. V komisii zrejme usúdi−

li, že na vydanie knihy postačí len dvetisíc eur, čo je štvrtina zo žiadanej knihy. Na knihu Príbehy pri rómskom ohni / Vakeribena paši romaňi jag, ktoré chce vydať občianske združenie Rómsky sen z obce Kameňany, žiadalo 3 510 eur, pričom projekt bol podporený sumou 2 500 eur. Lepšie na tom nie sú ani rómski spisovatelia združení v Rómskom literár− nom klube (ROLIK), ktorý zastrešuje Krajská asoci− ácia rómskych iniciatív. Na novú zbierku s názvom Than prejkalo romano lekhaviben III / Píšem du− šou, Irinav voďžaha žiadali tento rok 9 270 eur, v komisii usúdili, že postačí len dvetisíc eur. Kalné vydavateľské vody nerozvírilo ani Rómske interne− tové rádio, ktoré pracuje na vydaní knihy Ladislava Čonku−Popalu: Krajina Rómov (1. časť). Vypočítané náklady boli v sume 15 370 eur, komisia na knihu vyčlenila 3 500 eur. Koľko z kníh podporených níz− kymi pridelenými sumami bude aj reálne vydaných, ukáže až koniec tohto roka.

Na zamyslenie Sú vôbec rómski spisovatelia motivovaní písať?

Budeme aj naďalej zachovávať našu kultúru len orálnym spôsobom, hudbou, spevom a tancom?

Naozaj nepotrebujeme knihy? Ak si zaslúži spevák či kapela niekoľko stoviek eur za zopár piesní od− spievaných neraz z plejbeku, nezaslúži si rómsky spisovateľ minimálne toľko za mnohomesačnú, či viacročnú prácu?

Text: Roman Čonka

Číslo 4/2014

SERA − STRANA 10

− TÉMA ČÍSLA: RÓMSKA LITERATÚRA −

Braňo Oláh: Ak nemáte známosti, presadiť sa je iba sen Pre písanie som sa rozhodol sám. No klamal by som, kedy som tvrdil, že som nemal ľudí, ktorí ma v mojom rozhodnutí podporovali alebo inšpirovali.

Prvým človekom v tomto zozname je môj starší brat Miroslav, ktorý bol v časoch svojej mladosti nádej− ným poetom a v školských súťažiach žal samé úspechy. Neboli to žiadne detské básničky, ale sku− točné básnické diela. Nikdy nezabudnem na jeho báseň Zelený ľad, ktorej príbeh sa odohrával v čase poľsko−ruskej vojny 1830−1831. V roku 1981 to bol revolučný počin. Práve môj starší brat bol pre mňa vzorom a učiteľom, ktorý ma naučil mať rád litera− túru a písanie. No láska k literatúre ku písaniu ne− stačí. Nebyť profesionálneho vedenia Daniely Hive− šovej−Šilanovej, môj talent by zostal surový a hlavne neobjavený. Ona ma jemne viedla a učila tvorivému písaniu.

Revolucionár. Asi tak poznám Braňa Oláha, novinára a spisovateľa z Detvy. Pred dvoma ro− kmi mi zaslal svoj rukopis historického románu s názvom Zabudnuté kráľovstvo, ktorý sme chceli knižne vydať. Vyše dvestostranový rukopis vznikol ešte v roku 2006, no dodnes sa ho nepodarilo vy− dať. Knihu sme chceli produkovať v slovenskom jazyku s rómskym prekladom. Aj napriek priazni− vým posudkom od odborníkov v literatúre, nepo− darilo sa nám presvedčiť komisiu na Úrade vlády SR pre národnostné menšiny o tom, že vydať tento román má zmysel. Možno by bolo tento rok o je− den festival menej, no rómska národnostná men− šina by získala knihu, ktorá je oveľa trvácnejšia, ako pocit z jednodňovej záplavy hudby.

Aká bola tvoja cesta k písaniu?

Na začiatku to nebola cesta, lebo som si nikdy ne− myslel, že budem niekedy písať. Písanie nebolo mo− jím koníčkom ani v detskom, ani tínedžerskom veku.

Samozrejme, ak nerátam slohové práce na základnej či strednej škole. Z tých som mal vždy výborné znám− ky. Vždy som rád čítal, no keby mi niekto povedal, že budem niekedy písať, tak by som sa mu vysmial. Bol som normálny tínedžer na prelome deväťdesiatych rokov. V tej dobe žila väčšina Rómov u nás v Detve v podobnej sociálnej aj ekonomickej situácii ako ma− jorita. My sme svoju národnosť vôbec neriešili. Skôr

Aj keď nemajú veľkú finančnú podporu, pokope ich drží hlavne umelecká činnosť. Krajská asociá− cia rómskych iniciatív (KARI) z Banskej Bystrice prevádzkuje Rómsky literárny klub od roku 2009.

V decembri vydajú už šiestu zbierku literárnych prác. „Hrdíme sa faktom, že naša tvorba presiahla prah šuplíkov dverí našich domovov, označenia tabúľ našich miest, obcí, ale aj trojvŕšku Sloven− ska. V rámci Európy sme ojedinelým subjektom,“ hovorí zakladateľ klubu Maroš Balog.

Ako sa zrodila myšlienka?

Myšlienkou vytvoriť aktívny subjekt na Sloven− sku, zaoberajúci sa šírením písaného umeleckého slova, teda v podobe literárnej tvorby, poézie a pró− zy, som sa pohrával už pred rokmi, keď som ešte žil v Košiciach. Možnosť a priestor zhmotniť túto ideu poskytla Krajská asociácia rómskych iniciatív z Ban− skej Bystrice. Oslovenie ľudí, ktorí tvorili dávno pred vznikom Rómskeho literárneho klubu, bola otázka niekoľkých telefonátov a emailov. Keďže via− cerí z členov participujú aj na iných projektoch z dielne KARI, slovo dalo slovo a my sme už držali v rukách prvú zbierku. Rómsky literárny klub píše svoju históriu už šiestym rokom, a preto je jeho cie− ľom kontinuálne pokračovať vo vytváraní špecific− kých umeleckých literárnych zručností, podmienok a priestoru na aktívne písanie a ojedinelú literárnu rómsku tvorbu. Chceme naďalej objavovať skrytý potenciál novej generácie rómskych spisovateľov a poetov.

Nespájala nás len chuť po písaní, ale aj stretávaní sa a diskusiách o tom, kde sme boli, kde sme dnes a kde chceme, aby boli Rómovia zajtra. V obraze na− šich pohľadov sa následne premieta nielen samot− ná tvorba členov, ale aj pocity a sebareflexia z toho, kam u nás smeruje status Róma. V krajine, v ktorej sa narodiť ako Róm nie je žiadnou výhodou, kde vás viac úsilia stojí dokazovať samému sebe či nie− komu niečo, a to nielen niekedy, ale deň čo deň.

A ako sa to dá prezentovať najlepšie, ak nie s perom v ruke? Hádzať všetko do veršov, metafor, happy endov, latentnej otvorenosti. Obzvlášť chcem po− ďakovať trom členom klubu – okrem aktívnej tvor− by patria do tímu, ktorý knihu vytvára. Je to ilustrá− torka Paulínka Cicková, grafik Kajko Cicko a duša každej doposiaľ vydanej knihy, Martinka Balogová, ktorá dohliada na gramatickú úpravu a obsahovú štruktúru zbierky.

Koncom roka vydávate ďalšiu zbierku.

O čom bude?

Aj tento rok sa nám podarilo uspieť a získali sme menšie financie k novej zbierke, ktorá uzrie svetlo sveta 6. decembra. V ten deň budeme realizovať li− terárne popoludnie spojené s krstom novej, v pora−

Číslo 4/2014

presadiť sa je iba sen. Smutná, ale pravdivá realita dneška.

Máš nejaký literárny vzor?

Tak toto je otázka, na ktorú sa mi dosť ťažko od− povedá. Tvrdiť, že som nikdy nemal nejaký spiso− vateľský vzor by bolo klamstvo. Na druhej strane, povedať, že nejaký vzor v písaní mám v súčasnosti, by bolo tiež klamstvom. Skôr môžem spomenúť autorov, ktorých som obdivoval. V prvom rade to bol Jack London, Jeho životný príbeh sa tak trochu podobá tomu môjmu. Aspoň si to myslím. Ja som taký miestny Martin Eden, samouk a nonkonfor− mista. Ďalej to boli hlavne Ernest Hemingway, Mi− ka Waltari, Robert Merle, Stefan Heym, Upton Sin− clair, Kurt Vonnegut, John Steinbeck a môj obľú− bený Gabriel García Márquez. Z klasikov L. N. Tol− stoj, Émile Zola, Victor Hugo, a takto by som mo− hol pokračovať. No asi číslo jedna je spomínaný Jack London. Väčšina čitateľov si pri vyslovení me− na tohto autora predstaví známy román Biely te− sák, no jeho skutočnými skvostmi sú diela ako Pre− chádzky samotára po hviezdach, Jerry z ostrovov, Železná päta a spomínaný Martin Eden. Jeho diela boli také živočíšne a zaujímavé, že ma doslova po− hltili. Ale to sa stane vždy, keď autor napíše niečo úžasné.

O čom boli tvoje literárne prvotiny?

Bola to poviedka Taký krásny deň, ktorá vyšla v RNĽ októbri 2001. To som už viac ako rok písal komentáre a reportáže. Táto poviedka zaznamena− la veľký úspech a na webovej stránke RNĽ si ju pre− čítalo viac ako 5 000 čitateľov, čím sa hneď zaradila medzi top 5 najčítanejších článkov. K napísaniu tej− sme sa delili na depešákov a metalistov. Po vzniku sa− to poviedky ma doviedol skutočný príbeh, ktorý mi mostatného Slovenska sa situácia veľmi zmenila. Po porozprával môj otec. V čase po potlačení Sloven− skončení strednej školy som putoval na úrad práce ského národného povstania prišli do rómskej osa− dy v Detve jednotky SS a Hlinkova garda. Zobrali Akým žánrom sa pri písaní venuješ? a takto žila celá naša generácia. Ako mohla.

Vo svojej tvorbe sa venujem rôznym témam. Na− Odmala som mal rád literatúru, a tak som sa všetkých mužov. Jeden z mladíkov sa ponúkol na− k nej vrátil. Mal som sčítané najznámejšie diela od miesto svojho starého otca. Myslel si, že ide na nú− písal som historický román o nútenom exode Ró− Julesa Verna, Jacka Londona, Karla Maya... To boli tené práce, no fašisti ich odviedli na popravu. Ten− mov z pravlasti Indie s názvom Zabudnuté kráľov− autori, ktorých som v detstve miloval. Neskôr som to príbeh som spracoval do spomínanej poviedky. stvo (pozn. red.: Ukážku z toho diela si môžete pre− čítať na str.11−12). Je to skôr sága, než klasický his− sa k literatúre vrátil a v časoch, kedy som nemal prá− Kde všade si už publikoval? torický román. Rovnako som napísal niekoľko po− cu, som čítal dvanásť a viac diel mesačne. Príbeh Moja tvorba si našla cestu hlavne v RNĽ v rokoch viedok z histórie, ale aj zo súčasnosti. Píšem aj roz− Martina Edena najlepšie demonštruje moju cestu k tvorivému písaniu. Na začiatku roka 2000 som sa 2002 až 2008, kedy v novinách vyšlo niekoľko po− právky a fejtóny. Najbližší mi je historický román, dostal k našim novinám RNĽ, čítal som ich a cítil, že viedok a fejtónov. K tvorbe ma povzbudzovala moja pretože históriu mám rád. tam niečo chýba a že ja mám niečo, s čím by som sa tútorka Daniela Hivešová−Šilanová. Následne, nie− Majú rómski spisovatelia dostatočnú podpo− chcel podeliť s ľuďmi. V máji 2000 som napísal prvý kedy v roku 2010, boli moje diela uverejnené aj na svoj článok. S malou dušičkou som ho poslal do re− stránke http://www.romske.knihy.eu/. ru? dakcie RNĽ. Mal som veľké šťastie, že si ho prečítala Aká je vôbec skutočná podpora rómskej literatú− Ako si žijú podľa teba rómski spisovatelia?

Daniela Hivešová−Šilanová. Jej reakcia na moju ry? Je takmer nulová. Vždy sa nájdu peniaze na čo− Nuž, asi podobne ako väčšina Rómov na Sloven− koľvek iné, len na literatúru nie. Rôzne pofidérne tvorbu ma šokovala. Prečo? V ďalšom čísle bol môj komentár na titulnej stránke. Od tohto času ma Da− sku. Biedne. Možnosti na publikovanie sú viac ako festivaly sa tešia podpore z grantov menšinovej kul− niela Hivešová−Šilanová podporovala a viedla, nau− obmedzené. Literatúra sa celkovo stala okrajovou túry, a pritom výsledný efekt do budúcnosti je nulo− čila ma nájsť a vycibriť svoj talent, ktorý bol na za− oblasťou. Stále menej ľudí číta a politika štátu tento vý. Na druhej strane, podporou rómskej literatúry čiatku divoký a neobrúsený. Pod jej vedením som trend podporuje. Rómska literatúra v súčasnosti de by vzniklo niečo, čo by bolo trvalou súčasťou našej sa naučil všetko, čo viem. Bola úžasným človekom facto neexistuje. Rómski spisovatelia sa namiesto národnej kultúry. Tá je v súčasnosti veľmi jed− a zostalo po nej veľké prázdno. No jej dar vo mne reálnych možností pri každej príležitosti presvied− nostranne podporovaná alebo lepšie povedané, zostal. Milujem písanie a literatúru a na prvom čajú, že písať je zbytočné. Slovenské vydavateľstvá nepodporovaná. mieste je pre mňa vždy tvorba a snaha podeliť sa vám na váš poslaný rukopis ani len neodpíšu Text: Roman Čonka, a granty z menšinovej kultúry? Ak nemáte známosti, o svoje diela s čo najväčším okruhom ľudí. foto: archív RNĽ

dí už šiestej zbierky diel. Tematicky bu− de zameraná opätovne na pohľady a pocity vychádzajúce zo samotného rómstva ako takého – ROMIPEN HI THAJ (IRIBEN) LEKHAVIBEN. V tento deň si budú môcť hostia popásť svoje oči aj na premiére divadelnej hry róm− skeho ochotníckeho seniorského di− vadla ON a ONA, ktorú napísal Cyril Pleško. Aj toto má byť odkazom sme− rom do majoritnej spoločnosti, rovna− ko aj k samotným Rómom, že na Slo− vensku KARI láme stereotypy o tom, že Rómovia v oblasti prezentácie rómske− ho umenia a kultúry dokážu len hrať a spievať. Je potrebné vyjadriť vďaku donorovi – Úradu vlády SR a Petrovi Pollákovi, splnomocnencovi vlády SR pre rómske komunity, ktorý prispel k vydaniu zbierky svojím finančným darom. centrám, mimovládnym organizáciám, škôlkam, školám, a podobne. Nik− dy sme nepredávali naše knihy, vždy ich venujeme bezplatne. Ak je možnosť, aby sme okrem honoráru odmenili členov za ich tvorbu, to sa stalo tiež niekoľkokrát, urobíme to napríklad účasťou na kul− túrno−spoločenskom po− dujatí, kde členovia čítajú svoje diela. Tiež vtedy, keď nás osloví niektorá mimovládna organizácia zaobe− rajúca sa digitalizáciou rómskej písanej tvorby.

Snom každého spisovateľa je živiť sa len písa− ním. Žiť život ako Hemingway, ale trochu s iným koncom, samozrejme. Niekoľko našich členov sa k tomu plánuje dopracovať. Za všetkých spome− niem Zlatku Rusovú, ktorá vydáva už druhú vlastnú knihu poviedok. Písanie, a teda tvorbu klubu, ja osobne vnímam skôr ako poslanie. Dbať na dedič− Dá sa uživiť komerčnou tvorbou? Sú na to stvo našich predkov, na materinský jazyk. Nikto z nás nie je profesionálnym spisovateľom. Sme Ró− rómski spisovatelia klubu pripravení?

Dnes ešte bohužiaľ nie. Ten, kto sa venuje písa− movia, ktorí píšu srdcom, hlavou, slzou, ale aj niu, to vníma skôr ako svoju potrebu dávať svetu na− túžbou vidieť krajší zajtrajšok. vonok svoje vnímanie života. Je to skôr istý druh re− Vydávame ročne dostatok edičných titulov? laxu. Možno aj supervízie, to sa týka napríklad mňa.

Určite nie! Chvalabohu aj za tie, aj keď ich je ako Je to o láske k písaniu a tvorbe. Na papieri sa môžete stať kýmkoľvek chcete, pozerať sa na veci inými oča− šafránu. Občas pohladia ego čitateľa. Je dostatok mi. Je pravdou, že KARI sa zapojilo do spolupráce aj spisovateľov – Rómov, aj keď nie všetci píšu o róm− so zahraničím (Nemecko, Maďarsko, Anglicko, Čes− skej téme. Reflektujem niekoľko dám, Rómiek, kto− ko), ale finančný benefit je na míle vzdialený ré boli ocenené dokonca aj literárnou obcou. Klo− možnosti uživiť sa písaním. Naše zbierky distribuuje− búk dole pred ich tvorbou. O počte edičných titu− me po vlastnej linke obciam, mestám, komunitným lov Rómov a porovnaním s inými národnostnými

Ako sa žije rómskym spisovateľom na Slo− vensku?

Je to o živote, ktorý sa mení vo chvíli, keď člen klubu drží pero v ruke, ťuká do klávesnice a snaží sa písať o tom, čo cíti, čo vníma ako radosť, pohorše− nie, utrpenie, nerovnosť či nespravodlivosť. Nikdy by som nezakladal tento klub, ak by som si nebol na sto percent istý tým, že moji priatelia, teda spisova− telia, nemajú písanie v krvi. Ak by oni neboli zapále− ní a správne „šľahnutí“ ako aj ja, tak by klub už dáv− no zanikol. Rok je veľmi dlhá doba, ak čakáte na fi− nancie, aby ste sa mohli stretnúť na jeden−dva dni a začať technicky riešiť diela, zalamovať, graficky upravovať a realizovať literárne podujatie. Žijeme cez emaily, telefonáty aj občasné individuálne stre− távania sa. Teda, žijeme aj pre klub a jeho vízie. Čle− novia klubu dennodenne zápasia s existenčnými vecami, riešia nájmy, účty, tešia sa zo svojich rodín, úspechov v práci. Tí starší z vnúčat, stredne starší z detí a tí mladší z lások.

menšinami naozaj nemôže byť vôbec reč. Okrem Jožka Ravasza a Dezidera Bangu nemáme aktívne tvoriacich spisovateľov, ktorí sú až tak v povedomí.

Pozrite sa na to takto. Vydal sa opätovne róm− sko−slovenský slovník a po jeho umiestnení na pul− ty kníhkupectiev sa po ňom len tak zaprášilo. A pri− tom to nebola literárna tvorba. O čom to teda sved− čí? Treba len nájsť systém, určiť exaktnejšie pravidlá financovania tejto oblasti, ktoré by následne zabez− pečili zvýšenie počtu vydaných kníh. Nebudem sa zmieňovať konkrétne o peniazoch, koľko stojí tlač, ak chcete mať knihu lahodnú nielen na jej obsah, ale aj na vizáž. Lesklý, farebný obal, kvalitný ofset, väzba a podobne. To, čo značne zvyšuje obnos fi− nancií pri národnostnej tvorbe je fakt, že diela sú dvojjazyčné, teda ako v slovenskom jazyku, tak aj v rómskom. Pokúsili sme sa ísť aj do úrovne trojja− zyčného vydania v kombinácii s anglickým jazykom, ale neuspeli sme, pretože by sme potrebovali ďalšie financie. Znamenalo by to aj vyšší počet strán a lo− gicky aj vyššie náklady na tlač.

Text: Roman Čonka, foto: J. Ferenc

− TÉMA ČÍSLA: ZABUDNUTÉ KRÁĽOVSTVO − Kapitola VIII. Smrť v Kanaudž Vo vzduchu cítiť nepríjemný sladkastý zápach zahnívajúcich tiel a krvi. Bojisko pred Agrou je po− siate mŕtvolami. Na mnohých miestach pod dohľa− dom mahmúdovích vojakov kopú obyvatelia Agry obrovské jamy, ktoré budú slúžiť ako hromadné hroby pre statočných bojovníkov veľkej Mahmúdo− vej armády ktorých kosti budú ležať v cudzej zemi ďaleko od svojich blízkych. Imám monotónne odrieka modlidby za zomrelých. Zrazu je na bojisku takmer ticho, ktoré po strašnom hluku smrteľných výkrikov je však ešte skľučujúcejšie. Kde tu počuť plač a modlidby do toho sa mieša zavýjanie vlkov zo vzdialených hôr, ktorí cítia zápach rozkladajúceho sa mäsa. Všade navôkol sú rozložené pohrebné vatry z ktorých stúpa k belasej oblohe sivastý dym mŕtvych z dejdžandovej armády, ktorých je na bojis− ku omnoho viac. Po obrovskom bitevnom poli po− siatom mŕtvolami chodia celé rodiny otierajú od kr− vi a špiny tváre mŕtvych v snahe níjsť telá svojich blízkych aby mohli vykonať pohrebné rituály, ktoré sú nevyhnutné pre pokoj duše mŕtveho. Najdô− ležitejšími sa v tejto chvíli stali Nedotknuteľní ľudia z piatej varny Pančama, ktorí spaľujú mŕtvych. Mno− ho rodín ich vyhľadalo aby vykonali túto poslednú službu pre ich mŕtvych. Veľa striebra skončilo v ru− kách týchto najopovrhovanejších a najchudobnej− ších. Napriek hrôze, ktorú pred sebou videli sa v kútiku duše tešili z dobrého zárobku, ktorý im na dlhý čas zabezpečí možnosť dosýta najesť. No čaka− lo ich ešte mnoho práce za ktorú im nikto nezapla− tí. Tisíce a tisíce mladých mužov zo vzdialených kú− tov ríše za ktorých nemohli ich nič netušiace rodiny zaplatiť čakalo na pohrebnú vatru. Čakali trpezlivo vo svojom nekonečne, zatiaľ čo ich telá pohodené na zemi, puchli,černeli a rozkladali sa na slnku. Jed− ným z tých čo sa živili pohrebným remeslom bol aj Amir. Spolu so svojou ženou Nity a dcérou Laxmí nakladali na starú dvojkolesovú káru mŕtve telá, ktoré vozili k obrovským hromadným pohrebným vatrám kde už horeli stovky tiel. Plamene prudko šľahali k oblohe no keby sa v tejto chvíli na ne vyliali všetky slzy, ktoré vyplačú matky týchto mŕtvych mládencov zmietli by ich z povrchu zemského ako tá najprudšia povodeň. „Nože potlač žena, veď tak− to to nikdy neskončíme.“ Poháňal Amir svoju ženu a sám sa poriadne zaprel, kára sa s vrzgotom pohla koleso sa ťažko prevalilo cez kameň a mŕtvym na káre zabuchotali hlavy. Amir sa zastavil pri nezvyčaj− ne veľkej kope mŕtvol otrel si z čela a plešiny pot. Začal z tej hŕby vyberať svojich krajanov. Cu− dzích vojakov kládol vedľa, tých pochovávali do ze− me iní. Najprv mŕtvych samozrejme dôkladne pre− zrel či nemajú pri sebe niečo cenné. Od rána takto nazbieral peknú kôpku strieborných ale aj zlatých náramkov, reťazí a prsteňov. Zo spodku kopy trčala ruka na ktorej sa zaleskol drahocenný zlatý prsteň.

Amir odtiaľ vytiahol mládenca oblečeného v dra− hých látkach s hroznou ranou na hlave a tvárou, ktorá bola celá pokrytá zaschnutou krvou. „No tak tento chlapec bol určite zo zámožnej rodiny.“ Šom− ral si Ámin sám pre seba. „Škoda ťa je mohol si si užívať dlhý život v bohatstve a dostatku.V podsvetí musíš určite veľmi banovať za svojim šťastným, mla− dým životom. No vidíš a ja chudák žijem, ďalej sa budem trápiť. Bohovia ma určite obdaria dlhým životom v biede a utrpení.“ Amir sa prihováral mŕt− vemu mládencovi a pritom sa mu snažil s prsta stiahnuť zlatý prsteň. „Veď sa nebráň ty ho už nebu− deš potrebovať a mne sa určite ešte zíde.“ Mocne ťahal prsteň zo spuchnutých špinavých prstov, kto− ré mu zrazu mocne zovreli ruku. Z mládencovích úst sa vydral hlboký vzdych, potom opäť upadol do bezvedomia. Amir vyskočil na rovné nohy a zmocni− la sa ho hrôza. „Už dlho robím toto remeslo ale ešte sa mi nestalo aby sa mŕtvy prebudil.“ To už pri mlá− dencovi kľačala jeho dcéra Laxmí zobrala otcov mech s vodou navlhčila svoju šatku a otierala mlá− dencove ústa a tvár. Niekoľko kvapiek mu kvapla do úst. Na čo on otvoril oči, videl pred sebou nád− hernú tvár a veľké akoby žiariace tyrkysové oči, kto− ré na neho upierali ustaraný pohľad. Chcel sa dievčaťa spýtať na meno, chcel mu povedať, že on je princ Charšan nech mu pomôže dostať sa do maha− rádžovho paláca v Kanaudž. No z úst sa mu vydralo len hlboké zastonanie. Laxmí mu naliala do úst vo− du. Prachom zlepený, spuchnutý jazyk sa uvolnil no Charšan stačil len povedať. „Kanaudž, dobre sa odmením, musím ...“ Potom ho opäť zahalila čierna temnota. Laxmí a jej matka sa starali o zranenného zatiaľ čo Amir si prezeral prsteň, ktorý sa mu nako− niec podarilo stiahnuť. Videl na ňom kráľovský znak, vyobrazenie bohyne Káli patrónky kráľovské− ho mesta Kanaudž. Rýchlo začal z káry zhadzovať telá. „Všetko necháme tak tento chlapec musí byť synom nejakého mocného a bohatého kniežaťa.

Postaráme sa o neho a odvezieme ho do Kanaudž.

Jeho otec nás od vďačnosti zasype zlatom, keď mu domov privedieme syna, ktorého už oplakal ako mŕtveho. Pripravte sa na cestu večer vyrážame.“ Amir si zasnene hladil svoju dlhú, čiernu bradu pri vidine bohatej odmeny mu šťastne žiarili oči. Obe ženy len poslušne prikývli a ďalej pokračovali v ošetrovaní rany tohto zraneného, ktorý im vraj prinesie šťastie a veľké bohatstvo.

Dejdžand nervózne stíska ruku vedľa sediacej Suni− te, do sály pomaly, dôstojne vkročí posol nesúci odpo− veď od sultána Mahmúda. Všetci na neho netrpezlivo upierajú zrak. „No tak aké podmienky stanovil Mahmúd pre uzavretie mieru? Poslal mi nejaký list?“ Nedočkavo ako malý chlapec sa spytoval Dejdžand.

Posol vysoký krásny mládenec na maharádžovu otázku pokrútil hlavou, vôbec sa neponáhľal s odpoveďou sklonil hlavu a mlčal. „No tak hovor už! Čo ti vytrhli ja− zyk? Nech sú podmienky akékoľvek neboj sa hovor.“ Súril ho Dejdžand. „Veličenstvo, sultán vám odkazuje,

že sa máme bezpodmienečne vzdať a otvoriť mu brány mesta. Potom vám svoje podmienky stanoví on sám z očí do očí. Zajtra ráno vraj brány mesta budú otvore− né, alebo mu ich otvorí jeho armáda.“ V sále nastalo ta− ké ticho, že všetci prítomný dobre počuli ako posol ťažko preglgol. „Kráľ môj bojujme. Odpovedzme sultá− novi na jeho bezočivé ponižovanie mečom. To je jedi− ný jazyk, ktorému bude rozumieť. Ešte stále máš za se− bou dosť odvážnych bojovníkov a polovicu obrovskej ríše. My nemáme inú možnosť ako byť odvážny a bojo− vať. Vzdať sa bude znamenať náš koniec. Pri Agre sme prehrali bitku nie však vojnu.“ Odvážne prerušil ťaživé ticho knieža Khán. S odhodlaním a odvahou pozeral na svojho kráľa. Dejdžandova tvár zbledla pri pomysle− ní na vojnu. Videl pred sebou všetku tú preliatu krv v ušiach mu zneli výkriky umierajúcich a ranených. Zo− simos oblečený v smútočnom odeve trúchliaci nad všetkými padlými ale hlavne nad stratou Charšana stál blízko trónu. Pozeral do maharádžovej tváre vo výraze, ktorej videl jediný pocit. Strach. „Vznešený kráľ neskla− daj zbrane skôr ako musíš. Bráňme sa ustupujme, ešte

SERA − STRANA 11 rali na bohatstvo a nádheru hlavného mesta neveria− cich a s radosťou v srdci si naplno uvedomili, že teraz všetko to bohatstvo patrí im. Slnko príjemne hrialo a nad ich hlavami sa v príjemnom vánku trepotali zele− né zástavy víťazov.Všetko domáce obyvateľstvo sa za− tvorilo vo svojich domoch. Obyvatelia Kanaudž sa triasli pri myšlienke aký sú bezmocní a vydaní do rúk nepriateľovi. Otcovia a bratia skrývali na všetky možné miesta svoje manželky, sestry a dcéry. V meste vládlo hrobové ticho do ktorého sa nieslo buchotanie kopýt koní víťaznej armády. Mahmúd so svojimi najvernejší− mi vošiel na koni na nádvorie maharádžovho paláca.

So spokojným úsmevom ho privítal komorník Kohli. „Maharádža Dejdžand II. ťa pozýva do svojho paláca.“ Komorník sa hlboko uklonil a ukázal, ktorým smerom majú hostia ísť. „Nie nech on príde sem.“ Prísne rozká− zal Mahmúd. O chvíľu s početným sprievodom dvora− nov prišiel Dejdžand na nádvorie. „Vznešený sultán prečo si odmietol vstúpiť do môjho paláca, kde by sme sa v pohodlí dohodli na podmienkach mieru.“ Pokor− ne sa prihováral svojmu premožiteľovi Dejdžand. „Mo−

Zabudnuté kráľovstvo Ukážka z pripravovaného historického románu Braňa Oláha Ilustrácie: J. G. Mandel

vždy je kde a požiadajme o pomoc Čálukjovcov. S ich pomocou Mahmúda ľahko premôžeme, veď aj jeho ar− máda utrpela značné straty.“ „Nie!“ Dejdžand rázne prerušil Zosima. „Na to všetko je už neskoro. Ja už nik− dy nedovolím, aby sa ešte raz opakovala tá hrôza. Kým ja budem kráľom už nikto nebude musieť trpieť a umierať vo vojne. Zajtra ráno budú brány kráľovské− ho mesta otvorené. Mahmúd je tiež len človek a som si istý, že sa spolu rozumne dohodneme. Je síce pravda, že prídeme o nejaké územia na západe a určite mu za− platíme celé hory zlata, ale zabránime tým všetkému tomu násiliu a utrpeniu.“ „Pane to sa chceš vzdať a vy− dať svoj život a životy svojich poddaných na milosť ne− priateľovi?“ S hrôzou sa pýtal Khán a podišiel bližšie k trónu. Niektoré kniežatá mu hlasne dávali za pravdu, ostatní, ktorí súhlasili s kráľom zaryto mlčali a počítali straty, ktoré utrpeli a ešte utrpia. „Khán, ty si rovnaký ako môj braček. Šialene odvážny ale zároveň aj prchký chlapec, ktorý najprv koná a potom rozmýšľa. Charšan zaplatil za svoju odvahu životom. Pri Agre som stratil aj druhého brata Poru, padol generál Amitabh. Chceš aby sme tak skončili všetci?“ „Kiež by som bol na ich mieste, nemusel by som sa dívať na tvoju zbabelosť, ktorou nás vydávaš do rúk nepriateľa. Pane keby si mal aspoň štipku odvahy tých mužov, ktorí položili svoje životy za svoju domovinu nemusel by si sa plaziť pred nepriateľom a prosiť o život. Odteraz ťa nepovažujem za svojho kráľa. Vraciam sa do Sánčí aj s mojim voj− skom kde budem svoje kniežatstvo brániť do posled− ného muža. A aj keď prehrám a nakoniec nás zostane len pár aj tak sa nevzdám odídem do hôr a budem bo− jovať proti nepriateľovi do posledného dychu.“ Khán zlovestne zachmúril svoje husté obočie bez pozdravu či vzdania úcty sa otočil Dejdžandovi chrbtom a vyšiel z veľkej honosnej zlatom sa blištiacej sály maharádžov− ho paláca. Jeho príklad nasledovalo niekoľko kniežat hlavne z východných a južných oblastí, ktorí sa na− rýchlo zo svojimi armádami vracali domov brániť svoje kniežatstvá. Dejdžand mlčal díval sa do modrých Suni− tiných očí z ktorých vyčítal smútok a beznádej. Ráno boli brány kráľovského mesta otvorené nepriateľovi, ktorý rozbil svoj tábor tesne pred hradbami mesta. Ako prvý do mesta majestátne vstúpil Mahmúd so synmi, za nimi sa valili celé prúdy vojakov, ktoré si s úsmevom vychutnávali tento triumf. S otvorenými ústami poze−

je podmienky hneď spoznáš. Najprv nech vystúpia všetci, ktorí sú čo i len trochu rodinne spriaznený s maharádžom.“ Dopredu vystúpilo niekoľko šľachti− cov, ktorí sa na seba spokojne usmievali. Predsa len ten sultán nie je taký hrozný ako sa hovorí, vie čo sa pa− trí s nimi sa bude zachádzať inak než s obyčajnými ľuď− mi. Obrovské prekvapenie a des sa im zračil na tvárach, keď videli ako v jedinej chvíli bola odzbrojená a zlikvi− dovaná palácová stráž. Potom zvuk preťal neuveriteľný rozkaz, ktorí nikto nečakal. „Popravte ich.“ Mahmúd to vyslovil tak samozrejme ako keby ich pozdravil alebo si vypýtal pohár vody. V tých slovách nebola ani štipka hnevu či nenávisti. Niekoľko desiatok vojakov zrazilo vedľa seba na kolená výkvet Kanaudžskej šľachty.

Dejdžand bol v ich strede vedľa neho kľačal jeho brat Mahendra, ktorý upieral na neho nechápavý pohľad ako by sa ho spytoval. „Čo si to dopustil?“ Skôr než sta− čil Dejdžand čokoľvek povedať jeho hlava zabuchotala o mramor nádvoria rovnako tak skončili všetci z krá− ľovskej rodiny. Ostatní z Dejdžandovho dvora od hrô− zy kričali a triasli sa strachom. Mahmúd dal nakoniec popraviť všetkých.Okrem Zosima, ktorý bez jediného slova stoicky očakával smrť.“ Tak čo múdry starec dnes nám pred smrťou neporozprávaš nejakú rozprávku?“ Mahmúd s posmešným víťazným úsmevom pozeral na kľaciaceho Zosima nad ktorým stál vojak pripravený v jedinom okamihu mu zraziť hlavu. Zosimos sa od− vážne pozrel do Mahmúdovích bezcitných šedých očí a postavil sa.“Jednu rozprávku ti ešte poviem. V pradáv− nych časoch had neštípal. A tak, keď ho ľudia zočili kopali a šliapali po ňom. Tu sa had odplazil so žalo− bou k Bohu. No Boh jeho ponosy odmietol.“ “Keby si bol prvého čo ťa kopol, uštipol nik viac by sa ťa už ne− bol pokúsil kopať a šliapať po tebe.“ “Rovnako tak ke− by proti tebe nestál zbabelec akým bol Dejdžand, ani ty by si nebol tak ľahko prišiel k víťazstvu.“ Mahmúd už chcel vydať rozkaz k poprave. No vtedy sa k nemu na− klonil vezír Já kub ibn Lais. „Vznešený, prosím ťa daruj mi toho starého Gréka.“ Ponížene sa usmieval na svoj− ho pána. Ten jeho prosbe bez slova vyhovel. Zosimos bol odvedený do hlúčku žien a sluhov, ktorí budú od− vlečení do otroctva. Na mieste boli sťatí aj veliteľ armá− dy generál Chopra a gudžarátske knieža Pratihár. Za hodinu nežil ani jeden šľachtic z kráľovského dvora v Kanaudž. Po mramorovej dlažbe tiekli potoky krvi,

ktoré sa zlievali do veľkých kaluží. „Nesmieme zabudb− núť na následníka trónu.“ Zašepkal do Mahmúdovho ucha vezír Já kub ibn Lais. Kohli ako keby už všetko tu− šil niesol bezvládne telo malého Dejdžanda III, ktoré− ho vzal od pestúniek a vlastnoručne zahrdúsil. Keď to videla Sunita, ktorú sultán ušetril pre svoj hárem, vy− tiahla zo svojich hustých gaštanovích vlasov ihlicu, kto− rú si skôr než si mohli stráže niečo všimnúť vrazila do srdca. Kým spadla na zem bola mŕtva, na jej zlatom vy− šívané sárí vytieklo len niekoľko kvapiek krvi. Mahmúd to s nevôľou sledoval a popod nos si zlostne šomral aká je to škoda. Pozeral sa na tučného komorníka, kto− rému pri nohách ležal mŕtvy následník trónu sotva päťročný chlapček. Kohli ako poslušný tučný kocúr, ktorý zabije myš a čaká, že ho za to pán pochváli a nale− je mu plnú misku smotany, čakal na svoju odmenu.

Nakoniec to nevydržal a prihovoril sa samotnému sul− tánovi.“Pane verne som ti slúžil a pomáhal teraz čakám na sľúbenú odmenu. Banáráske kniežatstvo tak ako sme sa dohodli.“ Mahmúd sa po dlhom čase nahlas za− smial po ňom sa akoby na povel zasmial celý jeho sprievod. „Takže ty chceš odmenu, dostaneš odmenu akú si zradcovia zaslúžia. Odnite mu ruky a nohy, všet− ko postupne pekne pomaly vždy keď omdlie preberie− te ho a budete pokračovať.“ Kohli prosil o zľutovanie, metal sa v rukách katov nič mu to nepomohlo.

Mahmúd si toto kruté divadlo vychutnal do konca, ob− čas mu oči s ľútosťou zablúdili na krásne telo kráľovnej neveriacich, ktorá mohla byť ozdobou jeho háremu.

Kapitola IX. Cesta utrpenia Amir si na cestu do Kanaudž kúpil za utŕžené striebro somára, ktorý ťahal jeho káru na ktorej se− deli pri zranenom Nity a Laxmí. Vôbec netušili, že tento mladý muž je posledným potomkom kráľov− ského rodu. V tejto chvíli ošetrovali a starali sa o maharádžu porazenej ríše Kanaudž. Snažili sa čo najlepšie postarať o neznámeho mládenca o kto− rom nič nevedeli, dokonca ani len jeho meno. No robili čo mohli aby sa zo svojich skromných prostriedkov dokázali čo najlepšie postarať o tohto mladého muža, ktorého jemná ušľachtilá tvár vyžarovala akési neopísateľné príjemné dobro. Nity sa v tomto nikdy nemýlila vždy hovorila, že ona zloducha spozná na prvý pohľad. V Agre zašla za miestnym liečiteľom, ktorý Charšana prezrel obvia− zal mu ranu obkladmi liečivých listov z Bilvy a na cestu im dal za peknú kôpku striebra silný odvar z Datury. Odvar tejto rastliny mal moc človeka uspať na veľmi dlhý čas, ba ak ste neboli dosť opatr− ný aj navždy. No ak chceli aby mládenec prežil cestu do Kanaudž musel ju prespať aby necítil bolesti pri otrasoch starej rozheganej káry, ktorá roky slúžila na prevoz mŕtvych. Teraz sa jej dostalo veľkej cti, tá− to stará pohrebná haraburda bude viesť samotného maharádžu. Trochu unavení no šťastní, že sú v cieli, dorazili k západným bránam Kanaudž za päť dní.

Charšan väčšinu času prespal či skôr preblúznil v horúčkach. Bez problémov vošli do mesta stráž si ich nevšímala no opačným smerom neprešla ani myš. V meste vládol chaos všade navôkol videli vy− horené zvyšky honosných sídiel brahmánov a ruiny vyrabovaných chrámov. Všetci obyvatelia vrátane šľachticov a vojakov, ktorí zostali v meste boli zhro− mažďovaní do dlhočizného zástupu v ktorom boli aj ženy a deti. Zostať mohli len nevládny a starci, ktorí sa už nehodili za otrokov. Mahmúd vydal roz− kaz, že všetci obyvatelia hlavného mesta Kanaudž budú odvedený do otroctva a predaný na trhu v Ká− bule. Viac ako stotisíc ľudí tvoril tento ohromný zá− stup do ktorého boli nahnaný aj Amir so svojou manželkou a dcérou. Darmo Amir presviedčal stráže, že vezie zraneného. Tí mu nerozumeli ani slovo, kopijami ho nahnali do zástupu, ktorý sa po− hol z rozvalín. Ruiny a popol zostali z honosného mesta maharádžov, ktorí tu vládli dlhé stáročia.

Mahmúdove vozy praskali pod ťarchou zlata, striebra a iných pokladov, ktoré nalúpil v tejto bo− hatej krajine. Medziným vylúpil a zničil stovky chrá− mov na čele s najbohatším chrámom boha Šivu v Somnáthe. Len tento chrám vlastnil viac ako de− saťtisíc dedín, keď Mahmúd a jeho najvernejší uvi− deli chrámovú pokladnicu zostali stáť s otvorenými ústami v nemom úžase nad hromadami zlata, striebra a drahých kameňov. S ohnivým zápalom pred prosiacimi kňazmi rozbíjali zlaté sochy boha Šivu, pľuli na ne a preklínali ich ako hnusné modly.

Každý vojak si prišiel na svoje, domov si viezol pek− nú kôpku zlata a niekoľko otrokov. Ako všetci víťazi pri rabovaní znásilňovali a zabíjali ženy. No po pr− vom ošiali si uvedomili, že rozumnejšie bude ak si ich privezú domov. Tí bohatší si z nich urobia kon− kubíny vo svojich háremoch, chudobnejší si s nimi užijú a potom ich dobre predajú. Mahmúd sa roz− hodol pre náhly odchod po správach o príchode čá− lukjovských vojsk, ktoré by sa mohli spojiť s vojska− mi jednotlivých kniežat, ktoré sa rozhodli brániť svoje domovy. Mahmúd vyslal k Pulakéšinovi emi− sára, ktorý dohodol, že novou hranicou bude hlav− né mesto Kanaudž, alebo lepšie povedané to čo z neho zostalo. Aj keď získal súhlas, neuveril Pula− kéšinovi, že sa nespojí so zvyškami Kanaudžskej ar− mády a neudrie na jeho armádu, ktorá je odrezaná ohromnou diaľavou od svojho kráľovstva a v boji pri Agre stratila tretinu svojich mužov. Mahmúd vy− dal rozkaz vyrabovať a zničiť Kanaudž všade horeli domy aj maharádžov palác ľahol popolom a čo ne− zničil oheň to zbúrali samotný obyvatelia Kanaudž, ktorých prinútili na túto žalostnú otrockú prácu. Ľudia odmietali ničiť svoje mesto, no korbáče, ko− pije a meče ich nakoniec prinútili. S rachotom v ob− lakoch prachu padali honosné domy brahmánov aj obyčajné domy či chatrče. Mesto sa zmenilo v jedno veľké rumovisko, ktorého prach sa miešal so slzami svojich obyvateľov. Až potom čo dokončili toto die− lo skazy im nad hlavami zapráskali biče a všetok ľud sa ako mohutná Ganga vytvorená z ľudských tiel

Číslo 4/2014

pohol na dlhočizný pochod do vzdialenej krajiny kde na nich čakal údel otrokov. Tá skutočná posvät− ná Ganga si napriek tomu, že na jej hladine plávali stovky nafúknutých mŕtvol stále tiekla rovnako po− kojne ako pred tým. Vo svojej svätej nesmrteľnosti si nevšímala utrpenie svojho ľudu.

Charšan sa spotený prebral zo sna v ktorom videl svojho otca, ktorému po lícach stekali slzy. Vedľa ne− ho mlčiaci s neopísateľným smútkom v očiach stáli všetci jeho bratia Dejdžand, Pora aj Mahendri. Za ni− mi stál ohromný zástup ľudí s rovnakým zvláštnym smútkom v očiach, ktorý ich všetkých všeobímajúco spájal. Charšan sa chcel k nim rozbehnúť a objať ich no vtedy sa mu naraz rozplynuli a on sa prebudil. Nad sebou znovu uvidel to nádherné dievča, ktoré mu omývalo ranu, keď videla, že sa Charšan prebral pri− ložila mu k perám mech s vodou na ktorý sa lačne pri− sal a s pôžitkom pil čistú, studenú vodu, ktorá mu ná− ramne chutila. „Kto si a kde to vlastne ideme? Chytil ju za ruku a zadíval sa do jej nezvyčajných tyrkysových očí. Laxmí sa trochu začervenala odtiahla si ruku. Vte− dy si aj Amir všimol, že mládenec sa prebral. „Pane ja som Amir, to je moja dcéra Laxmí a tá spiaca žena ved− ľa vás je moja žena Nity. Celé noci pri vás prebdela, nuž sa unavila.“ Charšan sa pozrel na ženu na opač− nej strane káry ku ktorej pociťoval vďačnosť. Videl jej biedne sári, tvár kedysi určite peknej ženy bola teraz poznačená časom a trápením v ktorom žila. „Našli sme vás na bojisku pred Agrou.“ Pokračoval Amir se− diaci na predku káry držiaci opraty stále sa otáčal k Charšanovi ležiacom za ním. „Zaplatili sme najlep− šieho liečiteľa a starali sme sa o vás ako vlastného sy− na, keď ste sa prebrali jediné slová, ktoré ste dokázali povedať boli odvezte ma do Kanaudž, veľmi dobre sa vám odmením. A tak sme sa napriek ťažkostiam a ne− bezpečenstvu riskujúc svoje biedne životy vydali na cestu no keď sme prišli do Kanaudž tá už ležala v rui− nách. Z toho krásneho mesta zostala len hŕba popola a skál.“ „Čo sa stalo s maharádžom a ostanými šľach− ticmi? Padli na bojisku a s nimi celá ríša? Kde nás to ve− zieš?“ Horúčkovito sa vypytoval Charšan. „No, len sa ukľudnite pane, veď ste bledý ako smrť a slabý ako mucha. Všetko vám poviem len si kľudne ľahnite.“ Charšan si unavene ľahol na slamu, ktorou bola kára vystlaná. Vystúpil na neho pot, ktorý mu Laxmí po− zorne otrela a na čelo priložila obklad. „Maharádža a všetci z kráľovského dvora boli popravení. Chudáci taký krásny život museli opustiť. Celá ríša nepadla ale sa rozpadla, každý rádža z neobsadeného územia sa vrátil domov brániť svoje kniežatstvá na vlastnú päsť, pretože maharádža Dejdžand II sa rozhodol vzdať sa a mesto vydal nepriateľovi bez boja. Myslel si, že tak sa zachráni a nakoniec vykúpi zlatom. No ten hrozný sultán ho hneď po príchode dal popraviť s celou jeho rodinou. Každý, ktorému čo i len trochu kráľovskej krvi prúdilo v žilách musel umrieť rukou kata. Rovna− ko tak skončili všetci šľachtici s kráľovského dvora. Ó nie tomu démonovi nestačilo zlato on si zobral zobral všetko, zlato, striebro, poklady aj naše životy. Nás všetkých vedú do otroctva.“ Amirovi pri týchto slo− vách do očí vstúpili slzy. Hanbiac sa za to, si nervózne škrabal bradu. Charšan sa s posledných síl nadvihol a uvidel pred sebou zhrbene kráčať ohromný zástup užialených, biednych ľudí bez štipky nádeje. Padol na svoje lôžko, lomcovala ním, zlosť, nenávisť a hrozný pocit bezmocnosti. Cítil ako sa mu do útrob vracia horúčka. „Ako sa to mohlo stať?“ Šeptal si sám pre se− ba. Laxmí mu do úst vložila kúsok nánu, chlieb potre− tý cesnakom v ňom napriek všetkému smútku prebu− dil hlad. Dievča akoby to vycítilo lámala chlieb, ktorý mládencovi očividne chutil. „Musíte jesť pane aby ste nabrali silu budete ju potrebovať.“ Šeptajúc Laxmí povzbudzovala Charšana aby ju jej rodičia nepočuli, že sa rozpráva s cudzím mužom. Usmiala sa na neho a ďalším kúskom chleba mu nedovolila čokoľvek po− vedať. Charšan jej skutočne chcel povedať, že jej hlas je ako čarovná hudba, ktorú by napriek smútku a žia− ľu, ktorým je teraz jeho srdce naplnené vrchovato s radosťou počúval celé veky. „Neviem či to nebude odo mňa trúfalé ale smiem vedieť vaše ctené meno pane?“ Ozval sa Amir bez toho aby sa obzrel na Char− šana. Charšan zostal otázkou zaskočený tváril sa, že potrebuje čas kým požuje chlieb. Medzitým mu v hla− ve znela jediná myšlienka nesmiem povedať svoje pravé meno, ináč skončím ako moji bratia. Ešte pred chvíľou preklínal osud prečo mu nedovolil čestne padnúť v boji aby nemusel vidieť to hrozné poníženie svojej vlasti a svojho ľudu. No v tejto chvíli sa mu ani sám nevedel prečo chcelo tak veľmi žiť.“ V človeku je napriek všetkému silná túžba žiť, ktorá sa prejaví prá− ve vtedy keď to najmenej čakáme,“ pomyslel si Char− šan. „Moje meno je Sámin, som synom Manoja hlav− ného kráľovského koniara.“ Charšan ani si neuvedo− mujúc prečo a ako mu prišlo na um práve toto meno, odmietol ďalší kúsok chleba a zatvoril oči, predstiera− júc, že sa mu chce veľmi spať. V hlave sa mu preháňali myšlienky na svojich bratov, na to, že teraz cestuje do ponižujúceho otroctva, pod menom chlapca, ktoré− mu v hneve vzal život. Jeho vlasť už neexistuje a on už nie je princ, vlastne teraz maharádža Charšan, ale ko− niar Sámin. „Je toto všetko trest za to čo som urobil tomu nevinnému chlapcovi a jeho rodine?“ Bolestne sa spytoval sám seba. „Bohovia ma trescú za moje vi− ny. Ale prečo trescú všetkých týchto ľudí okolo?“ Dlho sa trápil otázkami na ktoré však nevedel odpovedať.

S trpkým pocitom bezmocnosti nakoniec dospel k to− mu, že mu nezostáva nič iné, ako prijať osud, ktorý mu určili bohovia.

na hrubých kobercoch vyšívaných zlatom a strie− brom, ktoré ešte nedávno zdobili maharádžov palác.

Teraz však už boli vojnovou korisťou víťazov. „Otec ja si myslím, že by sme mali všetkých otrokov predať na trhu v Kábule a utŕžené peniaze vložiť do štátnej pokladnice.“ Princ Hassan sa pozeral po nespokoj− ných tvárach šejkov, ktorí čakali ešte ďalšie príjmy z predaja otrokov. Veď peňazí nikdy nie je dosť a boli to v podstate oni, ktorí vyzbrojili a živili svoje armády s ktorými vybojovali toto slávne víťazstvo. Mahmúd hlasno sŕkal tuhý, presladený mätový čaj. Túto chví− ľu využil vezír Já kub ibn Lais, zamyslene si hladil svo− ju okrúhlu bradu a potom akoby len tak mimocho− dom poznamenal. „Vznešený sultán si určite uvedo− mil aké nebezpečenstvo bude predstavovať tento stotisícový dav nových ešte neposlušných otrokov.

Veď samotné mesto Kábul má menej obyvateľov ako je otrokov. Šejkovia sa s tučnou korisťou budú poná− hľať domov aj so svojimi oddielmi a sultánova armá− da si tiež po tom všetkom už potrebuje oddýchnuť a nie dňom a nocou strážiť otrokov. Rovnako tu na− stane problém, ako Kábul uživí taký obrovský počet ľudí? Takisto som presvedčený o tom, že v Kábule nebude dosť bohatých kupcov, ktorí by dokázali kú− piť také množstvo otrokov. Takže ich bude treba predať do cudziny a pod cenu. Veľmi malý a krátko− dobý úžitok bude mať z toho naše kráľovstvo.“ „Dobre takže čo navrhuješ?“ Prerušil ho Mahmúd. „Tie najkrajšie ženy a najlepších otrokov možno vý− hodne predať v Kábule, ostatných treba rozptýliť po najbohatšej provincii nášho kráľovstva a to v Chora− sane. Tam bude pre nich dosť roboty na poliach a pri zavlažovacích prácach. Takisto je tam dosť bohatých ľudí, ktorí radi zaplatia za nových otrokov. A tvoja vznešenosť bude od nich každoročne vyberať po− riadne mastné dane. Ani šejkovia nebudú ukrátení, dostanú svoj podiel za otrokov teraz v zlate a striebre bez zbytočných starostí s takou masou otrokov.“ Ve− zír sa mierne uklonil svojmu sultánovi a spokojne sa usmieval. „Týmto ťa vymenúvam za správcu provin− cie Chorasan a poverujem ťa aby si všetko urobil tak ako si povedal.“ Keď sa šejkovia dozvedeli aké tučné sú ich podiely na koristi, ktorú si dovezú domov spo− kojne všetci vyšli zo stanu, pochvaľujúc sultánovu štedrosť a múdrosť vezíra, ktorý ich zbavil starostí s otrokmi. Mahmúd chytil vezíra pod pazuchu a za− šepkal mu. „Pamätáš sa keď som ti sľúbil, že ak vyhrá− me túto vojnu, zasypem ťa zlatom a dám ti toľko otrokov, že ich ani nebudeš vedieť spočítať? Dnes to plním máš toľko otrokov, že ich tak ľahko nespočítaš a okrem vojnovej koristi si každý rok môžeš pone− chať tretinu všetkých daní vybraných v Chorasane.“ „Ďakujem ti pane, nech ťa Alláh požehná a dá ti ešte dlhý život.“ Vezír sa šťastne spustil k sultánovým no− hám ktoré s úprimným pocitom šťastia objímal pri myšlienke na to všetko bohatstvo a moc, ktoré mu práve teraz padli do lona.

Kapitola X. V otroctve Z toho obrovského počtu odvlečených ľudí boli postupne oddeľované rôzne veľké skupiny otrokov podľa toho aké veľké a bohaté mesto bolo na trase ich pochodu. Bohaté mestá Chorasanu ako Tús, Ni− šapur, Herát, Gurgan, Rej pohltili tú masu otrokov ako vyschnutá zem pohltí poriadne výdatný lejak.

Medzi tými poslednými, ktorí ešte stále putovali a pomaly sa vliekli k hradbám hlavného mesta Merv bol aj Charšan, ktorý sa zo zranenia zotavil natoľko, že už mohol niekoľko hodín denne kráčať popri unavenom somárikovi a vŕzgajúcej káre. Amir s Nity ho prijali ako syna, ktorého nikdy nemali. Laxmí sa sprvu hanbila s ním preriecť čo i len slovo no po ča− se si na neho zvykla aj na jeho občasné plamenné pohľady, ktorými jej nevedome vyjadroval cit, ktorý sa v ňom rodil. Medzi putujúcimi sa vytvárali pria− teľstvá, každá varna si vytvorila vlastnú skupinu, ktorá oddelene kráčala, jedla aj spala. Na túto sku− točnosť Charšana upozornil aj Amir.“ Pane je pre nás veľká česť, že sme ťa mohli poznať ale nemal by si sa pridať k svojej varne?“ Charšan teraz vlastne bý− valý kráľovský koniar Sámin s vďačnosťou v očiach položil Amirovi ruku na plece a úprimne vyjadril prianie zostať spolu s touto rodinou z varny Ne− dotknuteľných, ktorí mu zachránili život. Keby mu niekto pred mesiacom povedal, že bude spávať, jesť a žiť medzi týmito ľuďmi o ktorých si ostatné varny myslia, že ich poškvrní aj tieň týchto opovrhova− ných ľudí, ktorý na nich dopadne, tak by ho označil za blázna.Dnes je to jeho každodenná skutočnosť, ktorá mu otvorila oči. Zistil, že títo biedni ľudia nie sú o nič horší ako všetci tí vznešení šľachtici ovplý− vajúci bohatstvom. K Amirovi a Nity cítil nesmiernu vďačnosť za ktorú sa im chcel odvďačiť. Stiahol si z ruky masívny zlatý náramok z krku stiahol zlatú reťaz na ktorej boli osadené zuby tigra, ktorého za− bil na poľovačke v Rančí ,ktorá mu vďaka Kohliho nástrahám mala byť osudnou. Amirovi pri týchto daroch od radosti zažiarili oči, no stačil jeden prís− ny pohľad Nity a Amir všetky dary odmietol.Nako− niec mu Charšan vnútil aspoň zlatý náramok nech zaň zoženie dostatok jedla na zvyšok cesty. Prezeral si reťaz obdivoval jemnú remeselnú prácu a pri tom spomínal na svojich bratov, ktorých už niet. Túto reťaz mu na pamiatku jeho hrdinstva daroval Dejdžand, keď mu ju osobne pripínal na krk pove− dal mu.“ Nech ti táto reťaz navždy pripomína, tvoju odvahu mladého tigra, ktorú si ja tvoj nastarší brat hlboko vážim. Stále buď taký odvážny, čestný a pria− my ako teraz a nedaj sa zviesť zo svojej cesty.“ Po− Zatiaľ sa v stane sultána Mahmúda radili tí najdô− tom ho objal a zašepkal mu. „Charšan teraz sa ti ne− ležitejší šejkovia aký bude ďalší postup. Všetci sedeli prihováram ako maharádža ríše Kanaudž, teraz ti to ISSN 1338−3027

hovorí tvoj brat.Viem, občas si môžeš myslieť, že som k tebe nespravodlivý a aj, keď to vždy tak nevy− zerá ja ťa mám rád a vždy ťa budem mať rád ako bra− ta, na to nikdy nezabudni.“ Charšanovi pri týchto spomienkach v žiare sliepňajúceho ohníka stekali po tvári slzy. Cítil sa tak zúfalo osamelý a bezmocný.

Všetci ľudia, ktorých mal rád sú mŕtvi alebo nezvest− ní v diaľavách jeho pokorenej vlasti. Nevedel čo sa stalo s Viratom, Khánom, Amitabhom a ďalšími. Na− koniec nerád ale musel sa zmieriť s myšlienkou, že pravdepodobne sú všetci mŕtvi. Takmer nečujne si k nemu prisadla Laxmí zabalená do príkrývky.

Charšan pohrúžený do spomienok si spočiatku ne− všimol jej nečujné kroky s hanbou si rýchlo zotieral stopy sĺz. Laxmí sa tvárila, že nič nevidí. „Pozri Sá− min na všetky tie hviezdy ako krásne svietia.“ Char− šan zaklonil hlavu a bez slov obdivoval krásu hviezdnej oblohy.“ Na čo myslíš Sámin, na svoju ro− dinu blízkych, na svoju ženu?“ Laxmí sa po tejto otázke zapýrila a svoj pohľad uprela do ohňa na ktorý rýchlo prihodila pár driev aby tak rozptýlila ostych. „Ženu nemám a ani nikoho, celá moja rodi− na aj priatelia sú mŕtvi.“ „Vieš čo vraví môj otec, že všetky tie hviezdy nad nami sú duše spravodlivých, ktoré tam čakajú kým sa znovu nenarodia a ich miesto na nebi zaujme ďalšia duša spravodlivého.

Taký je vraj večný kolobeh života a smrti.“ „Myslíš, že sa teraz práve v tejto chvíli na nás dívajú?“ Spýtal sa Charšan a nesmelo chytil Laxmí za ruku, svoj zrak stále upieral na krásu hviezdneho neba. „Urči− te a som si istá Sámin, že sú na teba hrdí, lebo s teba vychovali dobrého človeka.“ „To je od teba pekné Laxmí,“ s láskou sa na ňu usmial Charšan. Laxmí sa dívala do jeho smutných očí a ani nevediac ako ho pohladila po hlave. Potom uvedomiac si čo spravila rýchlo odbehla k svojim rodičom, ktorí spali na ká− re. „Odtiaľ Charšan počul tichý hlások „Dobrú noc Sámin a nebuď smutný.“ „Dobrú Laxmí.“ Potichu akoby len pre seba zašepkal Charšan. Ráno dorazili pod vedením vezíra Já kuba ibn Laisa k Mervu.

Obrovskému mestu s vysokými červenkastými hradbami, ktoré je sídelným mestom provincie Chorasan. Okolie Mervu tvorili veľké poľnohospo− dárske usadlosti s dobrou úrodnou pôdou, ktorá živila celé Mahmúdove kráľovstvo. Zelené pastviny sa hemžili rôznym dobytkom, ktorý sa lenivo pásol nevšímajúc si zástup zúbožených cudzincov. Vyso− ké hradby chránili bohaté mesto s množstvom krás− nych mešít a honosných sídel šľachticov a kupcov.

Na veľkom štvorcovom námestí uprostred ktorého do výšky striekala veľká fontána ku ktorej si chodili miestny obyvatelia pre vodu a aj tam odbavovali ri− tuálnu očistu namáz pred modlením, sa dnes konal veľký trh otrokov. Zúčastnili sa na ňom všetci boha− tí šľachtici a kupci z Mervu a širokého okolia. Vyvo− lávač dával priviesť celé skupiny otrokov a vykriko− val úvodné ceny, kupujúci pridávali a so zlosťou preklínali svojich súperov, ktorí zbytočne vyháňali ceny, veď neveriacich je dosť pre všetkých. Tak sa Charšan stal majetkom bohatého kupca Abdulaha, ktorý vlastnil veľkú poľnohospodársku usadlosť ne− ďaleko Mervu. Najprv sa mu vyvolávacia cena videla príliš vysoká. No, keď vyvolávač vykrikoval, že me− dzi otrokmi je aj koniar, ktorý ovláda arabský jazyk a niekoľko mladých krásnych otrokýň, Abdulah spozornel. Videl, že ostatní sú mocní a dobre po− slúžia na práce na poli. Abdulah chodil pomedzi otrokov prezeral im hrudník, omaciaval ruky, nohy

a prezeral chrup, keď ich zopár prezrel a uistil sa, že všetko je to mocný, zdravý a dobre živený tovar. Ne− zaváhal ani na chvíľu, zvyšoval cenu kým otroci ne− boli jeho majetkom. Svojim ozbrojeným sluhom prikázal zviazať otrokov a a odviesť ich na jeho usadlosť. Charšan sa snažil strážcom vysvetliť, že je to zbytočné a oni pôjdu aj bez zväzovania. „Ty si ten koniar obrátil sa neho Abdulah?“ „Áno,“ bez štipky pokory mu odpovedal Charšan. „Ako sa voláš ko− niar a kde si sa naučil našu reč?“ „Často som chodil s otcom s karavánami a tak som časom čo to pochy− til.“ „Ako vidím si bystrý, tak si pre svoje dobro uve− dom, že musíš bez rečí počúvať rozkazy a nebyť taký drzý. Rozprávaš sa so mnou ako by si mi bol roveň uvedom si, že si len otrok. Vyplaťte mu desať rán bi− čom, nech si zvyká, ale tak aby zajtra mohol praco− vať.“ Hrozil sa päsťou sluhom. „Potom ich zviažte a odveťte. Dvaja muži zrazili Charšana na kolená, ruky mu vkrútili dozadu a pred celým námestím ho začali bičovať. Mala to byť výstraha pre všetkých týchto nových otrokov, že každá neposlušnosť bu− de tvrdo potrestaná. Charšan počas bičovania nevy− dal ani hlások. To muža, ktorý ho bičoval privádza− lo do zúrivosti a údivu. S týmto sa ešte nestretol, veď doteraz každý kto okúsil silu jeho biča kričal a prosil o milosť. A tak každý ďalší úder bol prudší až z chrbta striekala krv. Laxmí aj Nity sa nemohli na to dívať odvrátili svoj pohľad a neprestajne plakali.

Charšan myslel na svojho otca, bratov, Viratu Khá− na, Amithaba, Zosima, každý úder vždy ďalšia tvár, ktorá mu dodávala odvahu a za každý úder prisahal pomstu. Pri poslednom údere sa mu pred očami mihla tvár Sáminova, ktorého on ubičoval na smrť.

Teraz nie len, že nosí jeho meno, ale aj na vlastnej koži precítil bolesť a poníženie ktoré on pripravil tomu úbohému chlapcovi. „Takto mi bohovia dáva− jú pocítiť svoj hnev za moje hriechy. Ja však nebu− dem reptať a sťažovať sa na krutosť osudu všetko to príjmem pokorne ako zaslúžený trest.“ Premýšľal Charšan od bolesti zatínajúc zuby sa začal v duchu modliť ďakovnú modlidbu. Keď sa bičovanie skon− čilo chceli mu pomôcť vstať čo odmietol. Postavil sa a tackavým krokom prešiel do zástupu, kde ho hneď podopreli Amir, Nity a Laxmí. Zástupom sa niesli šeptané slová obdivu. „To je odvaha.“ „Kto je ten odvážny mládenec?“ Nikto v ňom nepoznal princa Charšana teraz právoplatného maharádžu rozvrátenej ríše Kanaudž. Odo dňa keď sa odohrala bitka pri Agre sa zmenil na nepoznanie. Tvár mu zdobila jemná mladícka brada a popri sluche až k oku sa mu vinula hrubá čerstvo zahojená jazva.

Keby sa teraz rozhodol vykričať týmto ľuďom, že on je Charšan ich právoplatný kráľ nikto by mu neuve− ril. Všetci počuli správu o tom, že princ padol v boji.

Niekto z nedotknuteľných s ktorými Charšan po− sledné týždne žil s hrdosťou zakričal. „Ja ho po− znám to je koniar Sámin.“ Ktosi mu s trpkosťou v hlase odpovedal.“ Keby sme mali viac takých ko− niarov nemuseli sme byť teraz otrokmi.“ Nad hlava− mi im zapráskali biče, ktoré rázne ukončili tieto re− či. Tento úbohý zostatok zlomených ľudí bez náde− je na lepší zajtrajšok, ktorý zostal z tej mohutnej ľudskej Gangy, ktorá sa pred dvoma mesiacmi pohla z Kanaudž sa ticho poslušne vliekol na tentoraz už poslednú cestu do otroctva v ktorom dožijú svoj biedny nešťastný život a medzitým splodia a vychovajú svojich potomkov, ďalších úbohých otrokov.

Rómsky nový list − nezávislé kultúrno−spoločenské noviny Rómov na Slovensku od roku 1993 do augusta 2008 viedla Daniela Hivešová−Šilanová, ktorá sa rozhodujúcou mierou pričinila o ich udržanie a rozvoj.

Vydavateľ: Združenie JEKHETANE−SPOLU, sídlo združenia a redakcie: Jarková 4, 080 01 Prešov, ( a fax: 051/7733439, e−mail: redakcia@rnlweb.org, www.rnlweb.org, IČO: 31956131, periodicita: dvojmesačník, šéfredaktor: R. Čonka.

Jazyková korektorka: I. Ďurinová. Redakcia Prešov: Jozef Ferenc, Roman Čonka (conka@rnlweb.org), Daniela Obšasníková (zástupkyňa šéfredaktora). Spolupracovníci redakcie: Detva: Braňo Oláh (( 0948/503 907, 1brano1@azet.sk), Liptovský Hrádok: Ingrid Ďurinová (( 0905/897 754). Preklady do rómskeho jazyka: Erika Godlová. Sadzba: Martin Hajduk. Tlač: Rotaprint Košice.

Náklad: 3000 ks. Evidenčné číslo 375/08.Objednávky novín prijíma redakcia. Neobjednané rukopisy a fotografie nevraciame. Redakcia si vyhradzuje právo krátenia, jazykovej a štylistickej úpravy príspevkov čitateľov. w Uverejnené názory sa nemusia zhodovať so stanoviskom redakciew Realizované s finančnou podporou Úradu vlády SR – program Kultúra národnostných menšín 2014.

Obnovu technologického vybavenia na vydávanie novín podporilo Ministerstvo vnútra SR, Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity.

Za obsah projektu zodpovedá výlučne občianske združenie Jekhetane – Spoluw