Romano 02 2015

2/2015

3

Ročník 25 Nepredajné

u Boxer Viliam Tankó. Autor maľby: Jozef Fečo

Rómsky nový list – nezávislé kultúrno−spoločenské noviny Rómov na Slovensku

Pre a proti Keď dvaja robia to isté, nie je to vždy vo výsledku to isté. Zmeniť rómske osady a vymeniť chatrče za muro− vané domy sme sa tu pokúšali výstavbou bytov nižšie− ho štandardu. Podľa údajov, ktoré zverejnilo príslušné ministerstvo, od roku 2000 do roku 2014 sa v segrego− vaných osadách postavilo 4 210 bytov nižšieho štan− dardu v celkovej sume takmer 58 miliónov eur. Tieto byty mali určenú maximálnu možnú výmeru a boli to takzvané holobyty. Podmienkou bolo aj to, že 20 per− cent hodnoty bytu (neskôr sa tie percentá upravovali) si museli odpracovať budúci nájomcovia. Ak nie, dofi− nancovať to mala obec, čo sa však často nestávalo.

Odôvodnením tohto opatrenia bolo, že si takto bu− dúci nájomníci k novému bývaniu vytvoria vzťah.

Poznám niekoľko lokalít, kde takáto forma vý− stavby nedopadla dobre. Firma, ktorá mala vystavať 80 percent stavby, nakoniec len fakturovala a budú− ci nájomníci si za lacné víno a pár drobných postavi− li strechu nad hlavou. To, že takto postavené byty boli nekvalitné a hneď po kolaudácii sa objavili technické problémy, nikoho z kompetentných ne− zaujímalo. Papierovo totiž všetko sedelo.

Rómsky splnomocnenec našiel inú alternatívu. Je− ho úrad dá obci peniaze na materiál a budúci nájom−

ník si dom postaví sám. Nebude však jeho vlastní− kom, ale nájomcom minimálne desať rokov. Potom mu možno obec dom odpredá do osobného vlastníc− tva. Za akú sumu, to bude len na rozhodnutí obce.

V tomto prípade sa nedá tvrdiť, že rodiny dostanú by− ty zadarmo, lebo si ich vlastne sami postavia a budú platiť nájomné. Podľa splnomocnenca to má ešte jed− nu výhodu. Ak by sa rodina dostala z nejakých príčin do pazúrov exekútora, nepríde o strechu nad hlavou.

Touto formou chce zabrániť aj kšeftovaniu s bytmi.

Inú cestu, a mne sa páči, si zvolili mimovládne organizácie. Rodiny, ktoré chcú bývať vo vlastnom,

sa musia zapojiť do ich sporiaceho programu. Ak sú úspešní, dostanú pôžičku a z nej si môžu postaviť vlastné bývanie. Pôžičku, tak ako väčšina ľudí na Slovensku, budú splácať. Bývanie je ich, platia len za odobrané služby (elektrina, plyn, voda). Sú si zá− roveň vedomí aj toho, že už majú majetok, ktorý im pri nesplnení podmienok môže niekto vziať.

Zvláštne, že práve program bývania mimovlád− nych organizácií doslova napĺňa heslo mnohých politikov, ktorí často (ak ide o Rómov) hovoria, že nikto nemôže dostať nič zadarmo.

Roman Čonka, šéfredaktor Romano nevo ľil

SERA − STRANA 2

− SPRAVODAJSTVO −

Rasovému motívu policajného násilia inšpekcia nevenuje dostatočnú pozornosť Súkromná stredná odborná škola v Kežmarku je z pohľadu za− mestnávateľov druhou najlepšou školou v Prešovskom kraji. S absol− ventmi tejto školy majú zamestnávatelia najlepšie skúsenosti. Spolu 613 odborných škôl hodnotilo dvetisíc oslovených zamestnávateľov.

Výročná správa Amnesty International na Slovensku upozorňuje na policajné násilie, konkrétne prípad policajného zásahu v osade v Molda− ve nad Bodvou a jeho nedostatočné vyriešenie. Správa sa venuje aj ob− lasti vzdelávania rómskych detí, výstavbe modulových škôl v rómskych lokalitách a pokračovaniu diskriminačných diagnostických procedúr pri posudzovaní rómskych detí pred vstupom do základných škôl.

Strana SIEŤ predstavila svoje riešenia rómskej problematiky. Ró− movia potrebujú prácu, bývanie a vzdelanie. Financovanie projek− tov, ktoré dnes ide cez viacero ministerstiev a úradov, by malo ísť cez jeden národný projekt.

Stratégiu integrácie Rómov na roky 2015 až 2020 schválila vláda Českej republiky. Do vlády ju predložil minister pre ľudské práva, legislatívu a rovnaké príležitosti Jiří Dienstbier. Vládou schválená stratégia nadväzuje na predchádzajúce koncepčné materiály, pre− dovšetkým na Koncepciu rómskej integrácie na roky 2009 – 2013.

Cieľom novej stratégie je zvrátiť do roku 2020 negatívne trendy v si− tuácii Rómov v Českej republike hlavne v oblasti vzdelávania, za− mestnanosti, bývania a v sociálnej oblasti. Stratégia má pomôcť od− strániť rozdiely medzi podstatnou časťou Rómov a majoritnou spo− ločnosťou. Stratégia je zameraná aj na ochranu pred diskrimináciou a podporu rozvoja rómskeho jazyka a kultúry. Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity zverejnil vý− sledky externého hodnotenia Stratégie pre integráciu Rómov do ro− ku 2020. Hodnotenie vykonával od októbra 2013 do apríla 2014 In− štitút pre dobre spravovanú spoločnosť spolu s neziskovou organi− záciou Škola dokorán. Hodnotenie stratégie podporil samotný úrad zo svojej dotačnej schémy. „Pre veľkú časť oblastí stratégie účinnosť nie je hodnotiteľná vzhľa− dom na nízku kvalitu definovaných cieľov. Správne formulovaný cieľ má popisovať nejakú dosiahnuteľnú zmenu, nie menovať konkrétne aktivity. Zároveň musí definovať čas, kedy má byť dosiahnutý, a tiež konkrétny stav očakávaný v danom čase,“ uvádza sa v správe.

Hodnotitelia ďalej uvádzajú, že k predmetnej stratégii sa vo svo− jom programovom vyhlásení neprihlásila vláda SR, ani rómsky spl− nomocnenec. „Vo väčšine prípadov nepredstavuje stratégia pre prí− slušné rezorty dôležitý dokument a ich aktivity ju neodrážajú, ne− rešpektujú, ani nie sú realizované podľa nej,“ konštatujú autori.

V historickej budove Národnej rady Slovenskej republiky sa 5. marca 2015 uskutočnila konferencia na tému „Vzdelávanie – kľúč k integrácii“. Konferenciu pripravil Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity a záštitu nad podujatím prevzal prezident An− drej Kiska. Ten sa však na podujatí napokon nezúčastnil. Štát by mal podľa rómskeho splnomocnenca Petra Polláka prevziať zodpoved− nosť za vzdelávanie rómskych detí. Navrhuje preto povinnú pred− školskú prípravu od troch rokov, čím chce zabrániť nezodpoved− ným rozhodnutiam rodičov detí v osadách, ktorí neumožnia deťom vzdelávať sa.

Podľa Jany Dubovcovej, verejnej ochrankyne práv, nie je šťast− ným riešením prinútiť rodičov zákonom, aby posielali deti do škôl− ky, preto s návrhom splnomocnenca nesúhlasí. Podľa jej slov by ma− lo byť predškolské vzdelávanie bezplatné a vykonávané tak, aby bo− lo pre rodičov atraktívne priniesť dieťa do škôlky. Nesúhlas Dubov− covej odznel počas okrúhleho stola zameraného na tému predškol− ského vzdelávania detí odkázaných na sociálnu pomoc, ktorý pri− pravilo 11. marca občianske združenie Romano kher.

Vláda SR schválila 18. marca koncepciu boja proti extrémizmu na roky 2015 až 2019, ktorú pripravilo Ministerstvo vnútra SR. Strate− gickými cieľmi koncepcie sú: 1. posilniť odolnosť komunít a jednotlivcov voči nedemokratic− kým ideológiám a extrémizmu, 2. zvyšovať povedomie o prejavoch extrémizmu, jeho spoločen− skej závažnosti a následkoch radikalizovania spoločnosti, 3. efektívne monitorovať a odhaľovať trestné činy extrémizmu a stíhať ich páchateľov, 4. vytvárať inštitucionálne a personálne kapacity pre štátne orgá− ny, ktoré plnia úlohy v oblasti ochrany ústavného zriadenia, vnútor− ného poriadku a bezpečnosti štátu.

V rómskej osade v obci Malcov (okres Bardejov) zhorelo 30. mar− ca v podvečerných hodinách 15 chatrčí. Pri požiari sa nikto nezranil.

Bez strechy nad hlavou sa ocitlo približne 70 ľudí. O tejto udalosti sme informovali v RNĽ č. 1/2015. (red)

Mimovládna organizácia Porad− ňa pre občianske a ľudské práva vydala začiatkom júla kritickú sprá− vu, v ktorej popisuje nedostatky vo vyšetrovaní prípadov policajného násilia na Slovensku. Kritizuje v nej činnosť Úradu inšpekčnej služby Sekcie kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra SR, kto− rý pri vyšetrovaní prípadov tohto druhu podľa nej dlhodobo zlyhá− va. Svoje tvrdenia opiera o vlastné skúsenosti. „Pri pohľade na prípa− dy policajného násilia, v ktorých sme v ostatných rokoch podávali podnet alebo zabezpečovali po− skytnutie právnej pomoci konkrét− nym osobám, sme sa opakovane stretli s vážnymi nedostatkami vo vyšetrovaní vedenom zo strany in− špekcie. Na vyšetrovanie prípadov policajného násilia sa pritom vzťahujú prísne požiadavky, ktoré vyplývajú z medzinárodných zmlúv o ľudských právach. Tie však má inšpekcia tendenciu ignorovať,“ uviedol Štefan Ivanco, programový koordinátor poradne.

Poradňa poskytuje bezplatnú právnu pomoc vo viacerých prípa− doch namietaného násilia zo stra− ny príslušníkov polície. Právnu po− moc zabezpečuje okrem iného v medializovanom prípade róm− skych chlapcov z Luníka IX na poli− cajnej stanici v Košiciach z roku 2009. Advokátka spolupracujúca s poradňou zastupuje aj niekto− rých poškodených z prípadu poli− cajnej razie v Moldave nad Bodvou z roku 2013, v ktorom doteraz ne−

Číslo 2/2015

Odmietnuté podania Poradňa sa pri kritike inšpekcie opiera aj o informácie dostupné v správe o trestnej činnosti prísluš− níkov polície za rok 2014, ktorú in− špekcia vydala. Za alarmujúcu po− važuje skutočnosť, že inšpekcia podľa vlastnej štatistiky za minulý rok odmietla bez začatia trestného stíhania takmer 90 percent prija− tých podnetov policajného násilia, ktoré vyhodnotila ako nedôvodné. „Uvedené vysoké percento od− mietnutých podaní bez začatia trestného stíhania vyvoláva dojem, že inšpekcia tieto prípady dôsled− ne neprešetruje. Požiadavky pre vyšetrovanie prípadov policajného násilia, vyplývajúce z medzinárod− ného práva, sa pritom vzťahujú na celé vyšetrovanie od podania pod− netu a nedovoľujú žiadnu lax− nosť,“ hovorí v tejto súvislosti Van− da Durbáková, advokátka spo− lupracujúca s poradňou.

Rasový motív (ne)skúma, chýba nezávislosť Podľa Vandy Durbákovej in− špekcia Ministerstva vnútra SR nevenuje dostatočnú pozornosť možnému rasovému motívu ná− silného konania policajtov voči Rómom a takéto konania nevy− šetruje dôsledne. „Požiadavky na

MV SR: Odmieta kritiku o zlyhávaní vyšetrovania policajného násilia Bratislava 3. júla (TASR) − Mi− nisterstvo vnútra (MV) SR nesúhlasí s kritikou Poradne pre občianske a ľudské práva, ktorá tvrdí, že vy− šetrovanie policajného násilia na Slovensku dlhodobo zlyháva. Závery v dnes prezentovanej správe tejto mimovládnej organizácie sú podľa rezortu vnútra postavené na teore− tických názoroch nepodložených žiadnymi konkrétnymi faktami. „Inšpekcia MV SR využíva na od− halenie trestnej činnosti policajtov všetky zákonom dovolené metódy a všetky jej kroky sú plne v súlade s platnou legislatívou. Dozor nad zákonnosťou vo vyšetrovaní je v ru− kách nezávislej prokuratúry,“ uviedla dnes v reakcii pre TASR ho− vorkyňa rezortu Andrea Dobiášová.

Poradňa v ostatných rokoch za− bezpečovala alebo stále zabezpe−

ktorí sú prevažne bez práce, je v obci s približne 1 420 obyvateľmi viac ako 200.

Centrum má troch zamestnancov, ktorí sú za− tiaľ platení z projektu Implementačnej agentúry MÁLINEC: Obec má nové komunitné cen− Zamestnanosť a sociálna inklúzia, Národné komu− nitné centrá, do konca októbra 2015. trum, vzniklo prestavbou starej školy Málinec 8. júla (TASR) – Desiatky obyvateľov Mesto Michalovce zrekonštruuje III. Zá− obce Málinec využíva denne služby nového komu− nitného centra, ktoré vzniklo prestavbou jedného kladnú školu vďaka externým zdrojom Michalovce 6. júla (TASR) – Budovy III. Základnej krídla bývalej základnej školy. Obec získala na ten− to projekt nenávratný finančný príspevok školy v Michalovciach získajú nový šat. Zrekonštruu− prostredníctvom Regionálneho operačného pro− je ich radnica s finančnou podporou Európskej únie.

Tretia ZŠ v Michalovciach sídli v budovách na gramu spolufinancovaného Európskym sociálnym Moskovskej a Mlynskej ulici. Prvý objekt je v pre− fondom. „Verejným obstarávaním sa nám podarilo znížiť vádzke od roku 1962, druhý od roku 1993. S výnim− náklady na výstavbu zhruba o 25 tisíc eur na asi 166 ti− kou opravy telocvične a hygienických zariadení sa síc eur,“ povedal TASR starosta Málinca Igor Čepko. do oboch budov doteraz výrazne neinvestovalo.

Výsledkom dlhodobého nedostatku zdrojov je „Centrum poskytuje služby všetkým obyvate− ľom obce. Pomáhame nielen ľuďom, ktorí sa na− neuspokojivý stav objektov školy. „Budova na chádzajú v nepriaznivej sociálnej situácii, ale aj se− Mlynskej ulici je poškodzovaná aj z dôvodu absen− niorom a vôbec všetkým, ktorí prejavia o naše tujúceho oplotenia zdevastovaného obyvateľmi lo− služby záujem, prípadne prinesú niečo, čo obohatí kality,“ priblížila Jana Machová z odboru informati− našu činnosť,“ uviedla vedúca komunitného cen− zácie a grantov Mestského úradu v Michalovciach. Školský objekt na Mlynskej ulici sa v rámci pro− tra Eva Salvová.

Odozvu majú najmä doučovania detí, sociálne jektu rekonštrukcie rozšíri o prístavbu. K existujú− poradenstvo, voľnočasové aktivity seniorov, vzde− cim štyrom triedam pribudnú ďalšie štyri, ako i jed− lávacie kurzy a prednášky. „Cez prázdniny tu bude na trieda prípravného ročníka materskej školy denný tábor pre deti a pripravujeme tiež poduja− a oddychová miestnosť. V pláne je zrušenie dvoj− tie, na ktorom sa stretnú najstarší obyvatelia Málin− zmennej prevádzky školy. Súčasťou jej prístavby ca s tými najmladšími,“ priblížila najbližšie aktivity má byť aj jedáleň so zázemím.

Rekonštrukciou prejdú aj tunajšie hygienické vedúca.

Komunitné centrum poskytuje významnú po− zariadenia a podlahy. Novým prvkom budovy bu− moc aj značnej časti rómskej populácie. Rómov, dú ďalej jej bezbariérové prístupy. „Súčasne vybu−

Zaznamenali sme

bolo ukončené vyšetrovanie. V kri− tickej správe autori popísali nielen nedostatky, ale aj opatrenia po− trebné na zlepšenie prístupu k spravodlivosti v tejto oblasti.

vyšetrovanie rasového motívu sú pritom v týchto prípadoch prís− ne. Ako opakovane pripomenul vo svojich rozhodnutiach štras− burský súd, akýkoľvek náznak to− ho, že by rasová neznášanlivosť mohla zohrať v prípade policaj− ného násilia svoju úlohu, musí viesť k dôslednému vyšetreniu ra− sového motívu,“ upozorňuje Dur− báková.

Poradňa vo svojej správe pou− kazuje aj na chýbajúcu nezá− vislosť inšpekcie, ktorá v súčas− nosti funguje v inštitucionálnom rámci ministerstva vnútra. Pouka− zuje pritom na rozhodnutia Eu− rópskeho súdu v Štrasburgu, podľa ktorých inštitúcia vyšetru− júca policajné násilie musí byť pl− ne nestranná a nezávislá od osôb z radov polície, voči ktorým je vyšetrovanie vedené.

Podľa autorov kritickej správy vyšetrovacia činnosť inšpekcie by mala byť podrobená rozsiahlejšej právnej analýze, ktorá by podrob− ne identifikovala symptomatické nedostatky vo vyšetrovaní násil− nej trestnej činnosti príslušníkov polície. Takúto analytickú čin− nosť by mohla inštitucionálne za− bezpečiť ad hoc zriadená odbor− ná skupina. Výsledky jej práce by boli cenným základom pre skva− litnenie vyšetrovacej činnosti no− vého nezávislého orgánu, ktorý musí nahradiť súčasnú inšpekciu. „Súčasný inštitucionálny rámec vyšetrovania možnej násilnej trestnej činnosti príslušníkov po− lície je s ohľadom na medziná− rodné právne záväzky v aktuálnej podobe neudržateľný a musí sa zmeniť. Nová inštitúcia by mala byť plne nezávislá a podľa vzoru nezávislej inšpekcie Anglicka a Walesu by v jej najvyšších riadia− cich pozíciách nemali pôsobiť ľu− dia, ktorí v minulosti pracovali v policajnom zbore. Jej činnosť by mala byť transparentná a ciele− ne smerovať k posilneniu dôvery občanov a občianok vo vyšetrova− nie trestnej činnosti príslušníkov polície,“ dodal Štefan Ivanco. (red), foto: R. Čonka

čuje bezplatnú právnu pomoc vo viacerých prípadoch namietaného násilia zo strany príslušníkov polí− cie. Právnu pomoc poskytuje aj v medializovanom prípade šikano− vania rómskych chlapcov z košic− kého Lunika IX na policajnej sta− nici z roku 2009. Advokátka spo− lupracujúca s poradňou zastupuje aj niektorých poškodených z prí− padu policajnej razie v rómskej osade v Moldave nad Bodvou z ro− ku 2013. Na základe svojich skú− seností poradňa tvrdí, že vyšetro− vanie policajného násilia zo strany inšpekcie rezortu vnútra nemá dostatočnú kvalitu a trpí vážnymi nedostatkami. Tie zhrnula v kritic− kej správe, v ktorej zároveň uvá− dza aj niektoré opatrenia potreb− né na zlepšenie prístupu k spra− vodlivosti v tejto oblasti.

Podľa Dobiášovej v prípade zá− sahu polície v Moldave nad Bodvou stále pokračuje rozsiahle vyšetrova− nie pod dozorom Generálnej pro− kuratúry SR a robiť závery v tejto ve− ci je predčasné. „V prípade róm− skych chlapcov Inšpekcia MV SR urobila všetko, čo jej legislatíva do− volila. Prípad vyšetrovateľ ukončil návrhom na podanie obžaloby, ko− nečné rozhodnutie však vydal súd.

Na základe týchto dvoch príkladov nie je možné generalizovať prácu Inšpekcie MV SR, keďže ide o prípa− dy, z ktorých jeden nie je ukončený a o druhom už rozhodol súd,“ uviedla hovorkyňa.

Podkladom pre kritiku činnos− ti inšpekcie zo strany medzivlád− nej organizácie bola aj správa Sek− cie kontroly a inšpekčnej služby (SKIS) MV SR uverejnená na we−

Fakty: Inšpekcia prijala v minulom roku 215 podaní týkajúcich sa policajného násilia. Z toho až 190 uznesením od− mietla bez začatia trestného stíhania ako zjavne nedôvodné, čo predstavu− je až 88,37% z celkového počtu týchto prípadov.

Inšpekcia má vo všeobecnosti tendenciu dôslednejšie sa venovať len niektorým podaniam, a to kon− krétne: • podaniam, ktoré sú mimoriadne dobre zdokumentované, ideálne z nich existuje videonahrávka; sa− motné násilie prakticky nie je možné spochybniť, • podaniam, do ktorých poškodená osoba zaangažuje médiá, a tie sa rozhodnú prípad sledovať, čím vy− tvárajú na vyšetrovanie vedené in− špekciou tlak zvonku, • podaniam, kde príslušník polície, na ktorého smeruje stažnosť za policajné násilie, má toho „na rováši“ už viac – bolo naňho viacero sťažností, dopustil sa v minulosti nejakých priestupkov a inšpekcia sa usiluje o to, aby bol po− trestaný.

Inšpekcia často: • nevyvíja dostatočné úsilie na vy− hľadanie a vypočutie všetkých re− levantných svedkov a svedkýň, • nevyvíja dostatočné úsilie na za− istenie všetkých relevantných dô− kazov, • má tendenciu bagatelizovať lekár− ske, resp. psychologické správy týkajúce sa poškodených osôb, • má tendenciu neodôvodnene pri− sudzovať vyššiu kredibilitu výpo− vediam policajtov ako výpovediam poškodených, • má sklon prisudzovať dôležitosť aj výpovediam či správam nadriade− ných príslušníkov polície, ktorí môžu vyhodnocovať zákonnosť a primera− nosť policajného zákroku či po− užitých donucovacích prostriedkov u svojich podriadených; takéto hod− notenie nadriadených však nemôže byť pre inšpekciu smerodajné, pre− tože nie je nezávislé.

Zdroj: Poradňa pre občianske a ľudské práva bovej stránke ministerstva. Táto medializovaná správa podľa Dobi− ášovej však nie je natoľko obsiahla a podrobná, aby z nej bolo možné urobiť analýzu SKIS MV SR. Poradňa poukazuje okrem iného na chýbajúcu nezávislosť inšpekcie, ktorá funguje v inštitu− cionálnom rámci ministerstva vnútra. „Nezávislosť Inšpekcie MV SR od ostatných policajných zložiek je práveže zabezpečená tým, že spadá od jej vzniku pod priame riadenie ministra vnútra SR,“ reagovala Dobiášová.

Podľa informácií z MV SR bolo v roku 2014 celkovo v rámci Slo− venskej republiky vznesené obvi− nenie voči 112 policajtom za 129 trestných činov. „Veci, ktoré boli Inšpekciou MV SR odmietnuté, boli prípady, kde nebol dôvod na začatie trestného stíhania,“ doda− la hovorkyňa rezortu.

dujeme i nové oplotenie na ochranu zrekonštruo− vanej budovy a prístavby,“ doplnila Machová.

V budove školy na Moskovskej ulici zasa vymenia staré okná, zaizolujú strechu a vymenia pôvodnú krytinu za novú. Stavebný projekt ďalej ráta so za− teplením objektov školy a vybudovaním kotolne.

Energetickú náročnosť budov chcú znížiť v prieme− re o 40%. Výstupom projektu má byť zdravšie a kul− túrnejšie prostredie pre prácu s deťmi.

Projekt spadá pod lokálnu stratégiu Komunit− ného rozvoja a sociálnej inklúzie marginalizova− ných rómskych komunít v meste Michalovce. Rad− nica získala na jeho realizáciu nenávratný finančný príspevok vo výške 1,42 milióna eur, čo predstavu− je 95% projektových nákladov. Zvyšnými piatimi percentami prispeje zo svojho rozpočtu. Stavebné práce chce ukončiť v závere tohto roka.

a praktické vyučovanie bude pre žiakov zábavnej− šie vďaka novému záhradkárskemu náradiu,“ prib− lížila Hucáková. Hodnota jedného balíčka je 10 000 eur.

Materské školy dostali aj socializačný balíček, ktorý deťom pomôže pri lepšom osvojovaní si hy− gienických návykov. „Didaktický balíček uľahčí za− členenie detí pochádzajúcich z marginalizovaných rómskych komunít, zároveň bude pre nich motivá− ciou na túto integráciu. Tieto deti využívajú edu− kačné balíčky pri aktivitách, ktoré absolvujú spolu s deťmi z majority,“ uviedol manažér projektu Pe− ter Dolíhal.

Národný projekt PRINED realizuje Metodic− ko−pedagogické centrum v 100 základných a 50 materských školách vo všetkých krajoch s výnim− kou Bratislavského.

ŠKOLSTVO: Na 150 materských a základných školách pribudli nové didaktické pomôcky Bratislava 4. júla (TASR) – V 150 materských a základných školách počas uplynulého školského roka získali preliezačky, pieskoviská, ale aj hudob− né nástroje a záhradkárske potreby. Didaktické pomôcky do škôl dodalo Metodicko−pedagogické centrum vďaka národnému projektu PRINED (Pro− jekt inkluzívnej edukácie). TASR o tom informova− la hovorkyňa ministerstva školstva pre priamo ria− dené organizácie Monika Hucáková. „Na školské dvory a ihriská pribudli pieskovis− ká, šmýkačky, slnečníky, hojdačky či záhradný ná− bytok. Do interiérov škôl sa dostali hudobné ná− stroje ako napríklad varhany, bongá či triangle,

MŠVVaŠ SR: Národný projekt skvalitnil vzdelávanie viac ako 43 600 žiakov Bratislava 3. júla (TASR) – Pedagogickí asistenti počas uplynulých troch rokov pomáhali vzdelávať vyše 43 600 žiakov, z ktorých viac ako 22 000 po− chádza zo sociálne znevýhodneného prostredia.

S výnimkou Bratislavského kraja pôsobili pedago− gickí asistenti na celom Slovensku, ich pomoc využili dve stovky škôl. „Asistencia pedagógom a žiakom sa na školách stretla s pozitívnu odozvou,“ uviedla hovorkyňa Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu (MŠVVaŠ) SR Monika Hucáková. Zástupcovia škôl v hodnotiacej správe podľa jej slov ocenili nové učebné zdroje a učebné osnovy voliteľných pred−

− SPRAVODAJSTVO −

SERA − STRANA 3

JAROVNICE: Rómsku osadu navštívila delegácia polície z Veľkej Británie „Niektoré komunity odsúdia svojich ľudí, ktorí vstúpia do policajného zboru a chcú niečo zmeniť v osade, iné to prijmú a lepšie sa pracuje s touto komunitou Rómovi. Vo Veľkej Británii to funguje inak ako u nás, policajný zbor viac spo− lupracuje so sociálnym úradom, mestom i zdra− votníctvom. Majú pravidelné stretnutia, kde in− dividuálne riešia problémy rodín, dokonca aj jednotlivých členov komunít,“ povedal Vojdula.

Aj preto na Slovensko prišla britská policajná návšteva. Účelom stretnutia je hľadanie riešení problematiky rómskych národnostných menšín žijúcich na Slovensku, ale zároveň migrujúcich za prácou a životom aj do iných krajín Európskej únie, a teda aj Spojeného kráľovstva.

Samotný Peter Torák nebol z osady v Ja− rovniciach prekvapený, aj keď hovorí, že je smutné, že ľudia musia takto žiť. Videl už však viacero osád, preto vie, ako to tam funguje.

Jeho britských kolegov však atmosféra i život v osade prekvapili.

Delegácia navštívila aj osadu v okrese Kežmarok a Luník IX v Košiciach.

u Peter Torák. Foto: archív PT

Jarovnice 7. júla (TASR/RNĽ) – Obec Jarov− nice a jej rómsku osadu navštívila delegácia troch policajtov z Veľkej Británie. Jedným z hostí je aj pôvodom Čech Peter Torák, ktorý za svoju prácu v Británii dostal vyznamenanie Rad britského impéria. Je policajný dôstoj− ník, no zároveň viceprezident medzinárodnej policajnej organizácie GRTPA, ktorá pomáha Rómom v policajnom zbore. Pred návštevou Jarovníc hovoril aj s krajským policajným ria− diteľom v Prešove Dušanom Sabolom. Disku− tovali nielen o rómskych policajtoch, ale cel− kovo o práci s Rómami a o tom, aké problémy riešia Slováci s touto komunitou a aké Briti. „Po tomto týždni sa znova stretneme a bu− deme hovoriť o tom, čo by sme odporúčali. Ja sa stále držím toho, že kľúčom k úspechu je

získať stále viac ľudí do tejto práce. A nielen získať ich, ale aj podporovať. Viem, že na Slo− vensku je veľa inteligentných policajtov a po− licajtiek, no nie sú využívaní na maximum,“ povedal Peter Torák.

V Jarovniciach hovoril s policajtmi i obyva− teľmi z osady. Medzi nimi pracujú aj piati rómski špecialisti. Tí sú síce príslušníkmi po− licajného zboru, no podľa Branislava Vojdu− lu, ktorý ich má na starosti, plnia úlohu tak− zvaného dobrého policajta. Pomáhajú riešiť problémy, vybavovať doklady a vytvárať most pre lepšiu komunikáciu s rómskou komuni− tou, taktiež organizujú diskusie a besedy.

Podľa Vojdulu ich je v celom Prešovskom kra− ji 65 a sú prerozdelení na 20 obvodných od− deleniach. Medzi nimi je aj jedna Rómka.

Doma nevidel budúcnosť Do Veľkej Británie odišiel s rodinou hneď po maturite v roku 1999. Napadnutý neona− cistami nebol len on, ale aj jeho matka i brat.

Polícia tieto prípady neriešila, lebo nepozna− la vinníkov. Doma vyštudoval súkromnú právnu akadémiu a chystal sa na vysokú ško− lu. Chcel sa stať policajtom a mal k tomu blíz− ko. Problémy s neonacistami však rodinu do− nútili odísť za hranice. V Anglicku pracoval chvíľu ako dobrovoľník v právnej kancelárii, prešiel si aj rôznymi manuálnymi prácami.

Policajnú kariéru začal ako mestský policajt, dnes oblieka uniformu štátnej polície v meste Peterborough. Podstatná časť jeho práce je zameraná na tamojšiu rómsku komunitu.

P. Pollák: 150 najkritickejších obcí bude mať už koncom roka prístup k financovaniu pomocných profesií Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity bude môcť riadiť,“ predstavil zámer národného projektu „Take away“ Peter Pol− v programovom období 2014−2020 reálne ovplyvniť životné pod− lák, splnomocnenec vlády SR pre rómske komunity. mienky Rómov a podporiť obce, v ktorých je situácia najkritickejšia.

Zodpovednosť pri využívaní prostriedkov EÚ Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity ako budúci Komplexnosť a adresné riešenie problémov v rómskych ko− realizátor národného projektu „Take away“ uskutočnil rozhovory so munitách Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity ako budúci prijí− zástupcami 150 obcí, ktoré boli vybrané na základe Atlasu rómskych mateľ a realizátor implementácie národného projektu „Take away“ chce za− komunít z roku 2013. ÚSVRK prezentoval filozofiu národného projektu a jeho výhody pre čať realizovať inkluzívne programy overované počas programového obdo− bia 2007−2013 ako terénna sociálna práca, inkluzívny model vzdelávania na obce. Národný projekt „Take away“ si nebude vyžadovať spolufinanco− predprimárnom stupni školskej sústavy, asistencia pri vysporiadaní a legali− vanie zo strany obce. „Obce majú veľký záujem na tom, aby sa vybrané zácii pozemkov ako nový prvok a nepovinný program komunitné centrá už opatrenia a pomocné profesie realizovali už od jesene tohto roka. Končí od novembra tohto roka. Tieto vybrané programy budú financované z Eu− v nich podpora komunitných centier a terénnych sociálnych asistentov. rópskeho sociálneho fondu OP Ľudské zdroje – prioritná os Integrácia mar− Prerušením podpory týchto programov stratíme už vyškolených ľudí v teréne a finančné zdroje na odbornú prípravu ďalších ľudí. Len včas− ginalizovaných rómskych komunít na obdobie sedem rokov.

Aktuálne sa projektový zámer Národného projektu „Take away“ na− nou realizáciou národného projektu budeme môcť zabezpečiť kontinu− chádza v internom pripomienkovom konaní na jednotlivých útvaroch álny priebeh programov a plynulé čerpanie finančných prostriedkov,“ ministerstva vnútra. „Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komu− dodal Peter Pollák, splnomocnenec vlády SR pre rómske komunity. (red), ilustračná fotografia: J. Ferenc nity ako realizátor tohto národného projektu sa stáva súčasne aj garan− tom komplexného riešenia problémov vo vybraných obciach, prostredníctvom konkrétnych intervenčných nástrojov. Našim záme− rom je, aby sa národný projekt „Take away“ pre 150 najzaostalejších obcí spustil už koncom tohto roka. Je to v záujme kontinuálneho za− bezpečenia pokračovania tzv. pomocných profesií v týchto lokalitách, ktoré sa osvedčili v praxi. Vyhodnotili sme skúsenosti z obcí, keď každý z vykonávateľov tejto pomocnej profesie sa zaoberal problémom svo− jich klientov len zo svojej pozície a zo svojho uhla pohľadu. Asistent učiteľa nespolupracoval s terénnym sociálnym pracovníkom a ten s pracovníkom komunitného centra. Tieto tri projekty nemali nikdy jednotnú koordináciu. Touto aktivitou zabezpečíme, že tieto pomocné profesie budú spolupracovať a zároveň aj znížime výdavky na riadiaci tím ľudí, ktorý bude pozostávať z menšieho počtu osôb ako tomu bolo doteraz. Viac peňazí dáme na ľudí v teréne ako na tých, kto ich bude „Do návrhu zmluvy, ktorý som predložil dodá− vateľovi, som zahrnul klauzulu, že mesto v prípade nezískania dotácie od štátu bude mať právo od tej− to zmluvy odstúpiť,“ objasnil primátor. Ako dopl− nil, dodávateľ s týmto dodatkom nesúhlasí a so spomínanou podmienkou nie je ochotný zmluvu podpísať a stavbu realizovať.

Výstavba bytov by podľa slov primátora mala stáť celkovo okolo 800 000 eur, z toho 70%, teda asi 560 000 eur, samospráva plánovala získať vo forme do− tácie z Ministerstva dopravy, výstavby a regionálne− ho rozvoja SR. „Ja dodávateľa do určitej miery chá− pem, ale nemôžem si dovoliť ísť do rizika, že by som v prípade nezískania dotácie takýmto veľkým výdav− kom v budúcich rokoch zaťažil rozpočet mesta na úkor iných aktivít,“ konštatoval Šimko.

Z tohto dôvodu podľa jeho vyjadrenia nastala v prípade výstavby bytov patová situácia. „Zmluvu nechcem podpísať bez tohto dodatku a dodávateľ zase nechce stavať so spomínaným dodatkom v zmluve,“ priblížil primátor. Ako dodal, mesto s dodávateľom stále rokuje, výsledok je však mo− mentálne otázny. „Budem trvať na tom, aby táto klauzula bola súčasťou zmluvy. Uvidíme teda, čo sa STAVBY: Výstavba sociálnych bytov v Ri− nám podarí vyjednať a na základe toho zvážime ďalšie kroky,“ uzavrel Šimko. mavskej Sobote je zatiaľ neistá Rimavská Sobota 2. júla (TASR) – Výstavba 24 so− ŠKOLSTVO: Učitelia a odborníci prešli ško− ciálnych bytov nižšieho štandardu, ktoré mali byť vybudované na rómskom sídlisku Dúžavská cesta lením ako vzdelávať rómske deti Bratislava 1. júla (TASR) – V materských školách v Rimavskej Sobote, je v súčasnosti neistá. Ako TASR informoval primátor mesta Jozef Šimko, kameňom bude pôsobiť 466 učiteliek a asistentov, ktorí úrazu je jedna klauzula, ktorú chce samospráva prešli školeniami v oblasti vzdelávania rómskych detí. Umožnil im to národný projekt Inkluzívny vložiť do budúcej zmluvy s dodávateľom stavby. metov, no aj prácu asistentov s deťmi počas popo− ludňajších krúžkov, na ktorých sa venovali aj prí− prave na vyučovanie, čo neraz nahradilo proble− matickú domácu prípravu rómskych žiakov.

Pedagogickí asistenti boli súčasťou projektu „Vzdelávaním pedagogických zamestnancov k in− klúzii marginalizovaných rómskych komunít“, kto− rý trvá od roku 2012 a skončí sa v októbri tohto ro− ku. Projekt pozostával z troch hlavných aktivít – Vzdelávanie pedagogických a odborných zamest− nancov, Podpora celodenného výchovného systé− mu a Technická podpora aktivít projektu.

Vzdelávanie pedagogických a odborných za− mestnancov sa realizovalo v 12 nových progra− moch kontinuálneho vzdelávania, frekventantom bolo vydaných 4 964 osvedčení. „Popoludňajšie krúžky viedlo viac ako 2 000 učiteľov, uskutočnilo sa viac ako 500 000 hodín voľnočasových aktivít,“ dodala Hucáková.

Celkový rozpočet projektu bol 24 989 002 eur, na refundáciu miezd pedagogických asistentov učiteľa sa vyčerpalo viac ako 10 300 000 eur, na krúžky takmer štyri milióny eur.

MZV USA: Výročná správa o ľudských právach kritizuje SR za súdnictvo a Rómov Washington 26. júna (TASR) – Výročná správa amerického Ministerstva za− hraničných vecí o ľudských právach vo svete v roku 2014 v kapitole venovanej Slovensku upozorňuje na „zneužívanie moci predstaviteľmi súdnictva, chýbajú− ce kontroly v rámci justičného systému, nízku dôveru verejnosti v súdnictvo a sociálnu diskrimináciu Rómov i násilie voči nim“.

V časti venovanej antisemitizmu správa uvádza, že ho šíria organizované neonacistické skupiny, ktoré majú podľa odhadov 500 aktívnych členov a nie− koľko tisíc sympatizantov. V tejto súvislosti spomína vyjadrenia podpory pre vojnový Slovenský štát.

Americká diplomacia venuje vo výročnej správe veľký priestor prístupu Slo− venska k rómskej menšine. Konštatuje, že sociálna diskriminácia Rómov a jed− notlivcov neeurópskeho pôvodu je v krajine bežná. Uvádza, že rómske etnikum je druhá najväčšia etnická menšina – počet Rómov na Slovensku odhadujú ex− perti na 350 000 – 500 000. Rozvojový program OSN (UNDP) v roku 2012 uvá− dzal počet 402 000. Podľa správy žije 53 percent rómskeho obyvateľstva na okraji spoločnosti. Spomína júlový protirómsky pochod ultrapravicových sku− pín v Bratislave a augustové zhromaždenie „proti cigánskemu teroru na výcho− de Slovenska“ v Gelnici.

Rómovia podľa správy naďalej čelia rozšírenej diskriminácii v zamestnaní, vzdelávaní, zdravotnej starostlivosti, bývaní a poskytovaní pôžičiek, ale aj zo strany komerčných služieb, ako sú reštaurácie, kaderníctva či verejná doprava.

Spomína, že v niekoľkých nemocniciach na východnom Slovensku pretrváva podľa mimovládnych organizácií segregácia rómskych rodičiek od neróm− skych žien – Rómky nesmú používať rovnaké kúpeľne a WC. Nemocnice argu− mentovali, že zoskupili pacientov podľa úrovne ich hygieny, a nie rasy. Správa tiež vytýka Slovensku oddeľovanie rómskych detí do osobitných tried či škôl.

Podobne ako Slovensko kritizujú USA za prístup k Rómom aj Česko. Zo správy amerického ministerstva zahraničných vecí vyplýva, že k diskriminácii rómskej menšiny v Česku v ostatnom čase zvýšenou mierou prispievajú poli− tickí predstavitelia krajiny, informoval spravodajský server Novinky.cz. Konšta− toval, že časť venovaná prístupu k rómskej menšine je najobsiahlejšou kapito− lou zo všetkých ľudskoprávnych tém venovaných Česku. „Podľa mimovládnych organizácií vzrástol počas roku 2014 stupeň nenávist− ných prejavov zo strany politikov – vrátane poslancov, senátorov a komunálnych politikov z celého politického spektra,“ citujú Novinky.cz z americkej správy.

PROKURATÚRA: Policajný zásah v Moldave nad Bodvou sa vyšetruje bez prieťahov Bratislava 25. júna (TASR) – Dva roky od policajného zásahu v osade Budu− lovská v Moldave nad Bodvou nie je vyšetrovanie jeho adekvátnosti na konci.

Podľa prokuratúry však nejde o žiadne prieťahy. „Snahou je objektívne vyšetriť skutkový stav veci,“ ozrejmil hovorca Krajskej prokuratúry v Prešove Marián Spišák. Vyšetrovateľ podľa jeho slov koná syste− maticky a plynule, dozorujúci prokurátor vykonáva aktívny prokurátorský dozor.

Kritika na adresu vyšetrovania zaznela v stredu (24. 6.) na tlačovej konferencii.

Verejná ochrankyňa práv Jana Dubovcová vníma negatívne, že po dvoch rokoch od policajného zásahu nie je odpoveď na základnú otázku, či bol nevyhnutný.

Podľa jedného z priamych svedkov zásahu, lokálneho aktivistu Milana Hu− dáka, sa polícia nesnaží prípad spravodlivo vyšetriť. „Cítime, že vyšetrovanie je iba formálne, bez snahy vyšetriť, ako to naozaj bolo,“ povedal.

Na formálny postup poukázal regionálny zástupca pre Európu Úradu vyso− kého komisára OSN pre ľudské práva Paul d’Auchamp. „Vzhľadom na fakt, že vyšetrovanie prípadu neprinieslo za dva roky viditeľné výsledky, OSN má obavu, že v tomto prípade nedôjde k jasnému záveru,“ uviedol. „Samotné vyšetrovanie je vykonávané pod aktívnym dozorom prokurátora, a ten v doterajšom priebehu nezistil prieťahy v konaní alebo iné závažné proces− né pochybenia vyšetrovateľa,“ reagoval na kritiku Spišák.

Spresnil, že postup vyšetrovateľa a dozorujúceho prokurátora bol z podnetu splnomocnenca poškodených preskúmaný prokurátorom Generálnej prokura− túry, ktorý má nad prípadom dohľad. „Neboli zistené nedostatky,“ doplnil.

Vyšetrovateľ začal trestné stíhanie vo veci zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa 20. januára 2014. Obvinený doteraz nebol nikto.

Hovorca prešovskej prokuratúry informoval, že vyšetrovací spis má k dne− šnému dňu približne 3 900 strán, v súčasnosti sa realizujú doplňujúce výsluchy znalcov z odvetvia psychiatrie a psychológie a naplánovaných je ešte 13 dopl− ňujúcich výsluchov príslušníkov Policajného zboru SR. „Priebežne sa analyzuje množstvo skutkových zistení a faktov, ktoré vzišli z množstva výpovedí svedkov a poškodených za tým účelom, aby sa získal ucele− ný obraz o priebehu celej policajnej akcie,“ opísal náročnosť vyšetrovania Spišák.

K dnešnému dňu bolo celkovo vypočutých 290 osôb, medzi ktorými boli svedkovia, poškodení, policajti, lekári. Bolo vykonaných 39 rekognícií, vypra− covaných 43 znaleckých posudkov z oblasti psychológie, psychiatrie, všeo− becnej medicíny, cestnej dopravy, vykonaných sedem konfrontácií a jeden vy− šetrovací pokus. „Do vyšetrovacieho spisu bolo zabezpečené veľké množstvo listinných dôkazov,“ uviedol hovorca.

Spišák priblížil, že splnomocnencovi poškodených je permanentne umožnené nahliadať do vyšetrovacieho spisu. „Toto oprávnenie využil len raz,“ ozrejmil hovorca.

Splnomocnenec poškodených podľa neho tiež nevyužil právo predložiť prípadné ná− vrhy na doplnenie dokazovania v prípravnom konaní, na čo ho vyzval vyšetrovateľ.

Polícia v osade Budulovská v Moldave nad Bodvou zasiahla v stredu 19. jú− na 2013. Akcia bola podľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru Košice – okolie plánovaná a zameraná na pátranie po hľadaných osobách a veciach. Od− mietla pritom, že by policajti konali brutálne.

model vzdelávania na predprimárnom stupni škol− skej sústavy. TASR o tom informovala hovorkyňa ministerstva školstva pre priamo riadené organizá− cie Monika Hucáková.

Hlavnými témami vzdelávacích seminárov od júna minulého roka boli podpora sociálnej inklú− zie rómskych detí v materských školách a rozšírené vzdelávanie v oblasti diagnostiky špecifických problémov detí. Okrem učiteľov a asistentov prešlo školením aj 31 odborníkov z radov psychológov a špeciálnych pedagógov.

Osnovy vychádzali z výsledkov analýzy vzdelá− vacích potrieb vypracovanej expertmi národného projektu. „Tí zisťovali priamo u odborníkov a pe− dagógov, ktorí pracujú s deťmi z marginalizova− ných rómskych komunít, konkrétne problémové oblasti, v ktorých by uvítali rozšírenie svojich zručností,“ dodala Hucáková.

leté, priestupkovo nezodpovedné deti, páchajú priestupky na popud rodičov či iných členov rodi− ny s vedomím, že tieto priestupky nebudú postih− nuté. Kaník v novele zákona žiadal, aby páchateľ, ktorý nemá peniaze na uhradenie spôsobenej ško− dy na majetku, musel vykonať verejnoprospešné práce v rámci malých obecných prác.

Poslanec navrhol aj novelu zákona o rodičov− skom príspevku. Chce ňou zvýšiť rodičovský prí− spevok pre pracujúce rodiny na 230 eur. Malo by to podľa neho zvýšiť motiváciu nájsť a udržať si za− mestnanie aj v nižšie platených pozíciách. „A záro− veň odstrániť negatívnu motiváciu u sociálne vylú− čených skupín obyvateľstva zabezpečovať a zvyšo− vať si svoj príjem prostredníctvom sociálnych dávok,“ doplnil Kaník.

Presadzoval tiež povinné odstraňovanie čier− nych stavieb. Novelou stavebného zákona chcel za− brániť ich šíreniu. Aj túto právnu normu parlament NRSR: Ľudovít Kaník neuspel, malá rómska odmietol. Problém totiž rieši aj ministerstvo do− pravy, ktoré má svoju predstavu riešenia vo reforma neprešla Bratislava 30. júna (TASR) – Malá rómska refor− vlastnom stavebnom zákone. ma, ktorú do parlamentu dlhodobo predkladá po− VRANOV NAD TOPĽOU: V meste s nižším slanec Ľudovít Kaník (SDKÚ−DS), v pléne neprešla.

Reforma obsahovala niekoľko noviel, vrátane zme− počtom policajtov pomáhajú rómske hliadky ny zákona o priestupkoch. Navrhoval v nej, aby tí, Vranov nad Topľou 26. júna (TASR) – Vo Vrano− ktorí nemajú na zaplatenie pokuty, mohli svoj ve nad Topľou sa osvedčil projekt Rómskych ob− priestupok odpracovať. Takto by sa mala zrušiť tzv. čianskych hliadok. Radnica preto plánuje jeho priestupková imunita, ktorá podľa Kaníka existuje. pokračovanie.

V súčasnosti totiž podľa neho, ak ten, čo urobil Rómske hliadky vo Vranove pôsobia od vlaňaj− priestupok, nemá na zaplatenie pokuty, zostáva šieho septembra. „Ich členovia boli po zaškolení nepotrestaný. Týka sa to aj maloletých detí. Jeho rozdelení do jednotlivých častí mesta, kde sme ma− návrh by mal riešiť teda aj prípady, keď často malo− li najväčšie problémy s rómskymi spolu− str. 4

Číslo 2/2015

SERA − STRANA 4

− ROZHOVOR / KULTÚRA / SPRAVODAJSTVO −

„Príbeh každého človeka je zaujímavý, treba ho len zaujímavo interpretovať,“ hovorí režisér a fil− mový producent Jozef Banyák. Jeho životný príbeh predstavilo verejnosti Dokumentačno−informačné centrum rómskej kultúry Štátnej vedeckej knižnice v Prešove pri príležitosti Svetového dňa Rómov.

Panna Cinková. Tento projekt bol príliš náročný pre tých, ktorých som oslovoval. V roku 2000 som už bol z toho unavený a povedal som si, škoda tých− to motívov. Tak som tie motívy prepísal do tejto rozprávky. Na rozdiel od spisovateľa, ktorý keď sa rozhodne napísať knihu, tak si sadne a píše bez ohľadu na to, či ju niekto chce alebo nechce, filmár nemôže. Dostal som možnosť natočiť rozprávku, tak som priniesol taký námet, aby bol zaujímavý.

Postupne som pašoval do toho motívy Panny Cin− kovej. O pár rokov po Zlatom hlase ma znovu oslo− vili producenti na Pannu Cinkovú, ale prepísali sce− nár takým spôsobom, že som im len predal námet.

Veľmi sa k tomu filmu nehlásim. Nemá veľa spoloč− ného s pôvodným zámerom.

Z akého rodinného prostredia pochádzate?

Môj otec pochádzal z Podunajských Biskupíc, matka z Dunajskej Lužnej. Rodičia vyšli z podobných rodinných pomerov, moji obaja dedovia boli kováči.

Otec v tomto remesle pokračoval v takom modernej− šom duchu. Podnikal. Dokonca aj za socializmu, keď sa v šesťdesiatych rokoch trošku uvoľnilo ovzdušie, bolo možné „polopodnikať“. Vyrábal kováčske ume− lecké výrobky, jeho firma mala 100 zamestnancov.

Vtedy sa najviac preslávila rómska kováčska práca.

Z obidvoch strán to teda boli rómske rodiny, ale veľmi integrované, v susedstve vážené. Svoj etnický pôvod som si nijako zvlášť neuvedomoval, vyrastal som ako dvojitá menšina. V Podunajských Biskupi− ciach sa pred rokmi rozprávalo prevažne po maďar− sky. Keď som nastúpil do školy, nevedel som slovo po slovensky. Starší ľudia si pamätajú, že sa písala aj národnosť, nielen štátna príslušnosť. V rodnom lis− te mám národnosť maďarskú.

Okrem rozprávok a televíznych inscenácií produkujete aj dokumentárne filmy. Zaoberali ste sa aj témou rómskeho holokaustu.

Dokument V útvare (2014) vznikol na objednáv− ku k výročiu rómskeho holokaustu. Tam som si uvedomil, že je to špecifická téma. Na rozdiel od židovského holokaustu je strašne málo filmového materiálu. Robiť dobový dokument bez archívnych filmových materiálov je dosť hlúposť. V najhoršom prípade z toho vznikne hraný dokument, ktorý zas neuznávam. Spoločne s René Lužicom, spoluauto− rom scenára, sme sa rozhodli urobiť to prostredníc− tvom rodiny, ktorej člen zažil tieto vojnové trápe− nia. Celé to obdobie až do súčasnosti sme ukázali, kam to vlastne viedlo, spoločenský vývoj od holo− kaustu, do akej miery sa líši a čo z týchto hlúpostí zostalo v medziľudských vzťahoch. Točili sme rodi− nu Cinovcov. Myslím si, že takýmto spôsobom sme spojili minulosť so súčasnosťou.

Pochádzate z kováčskej rodiny. Viete kuť?

Kujem železo kým je horúce, ale v inej forme.

Ako dieťa som sa hrával na kovadline, potom som to nerozvíjal. Môj prvý ročníkový film, keď som štu− doval réžiu na Vysokej škole múzických umení, bol z tohto prostredia. Volal sa Posledný oheň a bol to príbeh kováča, ktorý naposledy zapáli vo vyhni oheň. Nakrúcal som to v dielňach, kde môj otec šé− foval, a kde pracovala polovica rodiny. Hlavnú úlo− hu mi zahral otcov strýko.

Koľkými jazykmi hovoríte?

Dohovorím sa po maďarsky, anglicky, nemecky a španielsky. S rómčinou som sa stretával častejšie v det− stve, než neskôr. Prišlo obdobie, keď naša veľká rodina začala hovoriť menej po rómsky. Hlavne tí mladší z rodi− ny. Navyše do širokého príbuzenstva sa dostávali aj Ne− rómovia, takže etnológ by mohol vysledovať v našej ro− dine proces asimilácie. Rómstvo v našej rodine bolo skôr vo vzájomnom pocite rodinnej súdržnosti.

Pre mňa je veľmi podstatné porozumenie s ľuď− Nikto ma kvôli mojej etnicite neutláčal. Sem tam mi bez ohľadu na etnickú príslušnosť. Keď dôjdem do Južnej Ameriky, tak sa tam cítim od prvej chvíle nejaký hlupák na mňa zakričal: „Ty, Cigán!“. Ale inak ako doma. Toto by malo byť asi aj hlavným cieľom nie. Uzavretosť vytvára akéhosi nepriateľského ducha.

Niekto neznámy vždy naháňa strach. Človek, keď ide ľudskej komunikácie. autom a vidí popri ceste rómsku osadu, tak má pred− stavu ako v horore, že keď tam príde, tak ho určite za− Ako vnímate svoje rómstvo?

Rómska komunita sa dnes trápi chudobou. Tento bijú, rozrežú a zjedia. Zažil som veľa ľudí, ktorí sa ču− negatívny znak sa mňa našťastie nikdy nedotkol. Mu− dovali, keď prišli do osady, akí milí ľudia tam žijú. sím zdôrazniť jedno. Moje rómstvo som vnímal celý Pochádzate z oboch strán z kováčskych ro− život v zmenách. Nedá sa povedať, aké to je byť Ró− mom. Aké je byť Rómom pre pubertiaka, ktorý po− dín. Prečo práve filmová réžia?

Dieťa je neposedné, v škole vykrikuje, snaží sa ciťuje rasizmus navôkol? Reaguje na to tak, že zatĺka.

K rómskej národnosti som sa prvýkrát prihlásil ako ostatných zabávať, občas je z neho triedny šašo. desaťročný. Chodil som do výberovej triedy. V Podu− Niečo podobné zastihlo aj mňa. Na škole to využil najských Biskupiciach viedli pravidelné štatistiky, aj môj učiteľ, pán Hudec, a dosť skoro ma vzal do kto je Róm. Prišla do triedy zástupkyňa a opýtala sa: divadelného krúžku. Tam sa v dieťati veľmi ľahko „Kto tu je Cigán?“. Po krátkej chvíli som zdvihol ruku vytvorí predstava, že bude hercom. Šiel som na ako jediný. Prišiel som domov a povedal som: „Ma− gymnázium s jasným rozhodnutím, že idem študo− ma, v škole sa pýtali, kto je Cigán. Tak som sa prihlá− vať herectvo. Zhruba po dvoch rokoch mi došlo, že sil.“ „Ale, prosím ťa pekne, načo si sa hlásil na také táto cesta nebude až taká jednoduchá. V puberte hlúposti?“ Ja som povedal, prvý a poslednýkrát nastala fáza nízkeho sebavedomia, hľadal som, čo v živote: „Som hrdý na to, že som Cigán.“ Bohvie, by som mohol robiť. Mal som staršieho spolužiaka, kde som to počul. Lebo je to úplná hlúposť. Dnes ktorý úspešne urobil prijímacie skúšky na VŠMU, viem, aká je to hlúposť byť hrdý na to, keď ma nejaký na réžiu. Našťastie to bol gauner. On ma veľmi in− špiroval. Povedal som si, keď takýto gauner spravil etnológ zaraďuje do nejakej etnickej skupiny. skúšky, tak tam idem aj ja. Keď som sa rozhodol, že Mali ste kvôli rómskej príslušnosti nejaký idem týmto smerom, tak som sa vrhol na všetky ča− sopisy, denne som navštevoval knižnicu a hltal som problém? str. 3

občanmi. Ide o Rodinnú oblasť, Čemer− né, Budovateľskú a Mlynskú ulicu,“ informovala TASR hovorkyňa radnice Eva Fedorňáková.

Jeden koordinátor a ôsmi členovia hliadok už deväť mesiacov úzko spolupracujú s mestskou po− líciou. Hlásia jej prípady podozrenia z rôznych priestupkov a spolupracujú pri zabezpečovaní po− riadku počas podujatí v meste. Prispievajú zároveň k plynulosti a bezpečnosti cestnej premávky. „Hliadky aktívne pristupujú k svojej práci. Ve− nujú sa tiež ochrane majetku a životného prostre− dia,“ doplnila Fedorňáková. Dodala, že činnosť hliadok v meste podporila finančne Európska únia. Projekt, ktorý ukončia v septembri, má rozpočet 83 000 eur. „Pre nízky počet mestských policajtov a pozitív− ne hodnotenie občanov chce mesto Vranov nad Topľou v projekte Rómskych občianskych hliadok pokračovať,“ uzavrela Fedorňáková.

RMORK znepokojujú aktivity pravicových organizácií Bratislava 24. júna (TASR) – Rada mimovládnych organizácií rómskych komunít (RMORK) vyjadruje hlboké znepokojenie nad aktivitou zástupcov krajne pravicových organizácií, vrátane aktivity predsedu Banskobystrického samosprávneho kraja Mariana Kotlebu, ktorých cieľom podľa nej bolo pod zámien− kou protestu proti kvótam imigrantov vyvolať a vy− provokovať 20. júna pouličné násilnosti a nepokoje.

TASR informoval predseda RMORK Ladislav Richter. „Vnímame tiež skutočnosť, že extrémistické skupiny intenzívne pracujú na tom, aby sa zjedno−

Číslo 2/2015

Majú televízie a médiá záujem o rómsku tému?

Nedá sa povedať, že by televízia nemala záujem.

Aspoň v oblasti filmu. Dokonca v jednom období bol filmový trh až presýtený. Bol tu hraný kinofilm Cigán, ktorý režíroval Martin Šulík, a tiež množstvo doku− mentov. Takže táto oblasť je zdokumentovaná. Aj film Všetky moje deti bol z veľkej časti rómskou temati− kou. Za posledné roky som skoro každý rok urobil je− den dokument na túto tému vďaka drobnej dotácii z Úradu vlády SR a mojim dlhoročným kontaktom v televízii. Treba to zobrať veľmi konkrétne. V Sloven− skej televízii sú dnes ľudia, ktorí majú pre túto tému všetky informácie o filmoch. Dva roky som sa pri− porozumenie a dávajú tomu pomerne dostatočný pravoval na skúšky. Keď už réžiu študujete a nie ste priestor. Boh ochraňuj, aby nejaká rómska téma pre− babrák a máte chuť ďalších tridsať rokov bojovať nikla do komerčných televízií. Hoci jedna výnimka o každý projekt, tak sa dá robiť táto profesia. bola pred rokmi, keď som pre Markízu nakrúcal jedi− ný program s názvom V tieni. Bola možnosť pre tele− Režírujete známych slovenských hercov. víziu natočiť seriózny dokument. Jedna časť bola Ako vás vnímajú v kombinácii režisér – Róm? o spisovateľke Elene Lackovej. To bol jeden z prvých Málokedy dochádza k dôležitej konfrontácii, po− filmov, ktorý hovoril o rómskom holokauste. kiaľ to nie je vyslovene táto téma. Prvú rómsku tému som robil až po štrnástich rokoch praxe. Svedčí to aj Je rozdiel v prístupe, ak pracujete na róm− o istej kultúre prostredia, v ktorom som sa pohybo− skej téme? val. Keď som mentálne dospel a vyhrabal sa z tej pu− V dokumentoch, ale aj v hraných filmoch, sa veľ− bertiackej frustrácie, tak nebol problém na túto tému mi programovo snažím ukázať Rómov v iných situá− s kýmkoľvek rozprávať. Veľmi rád som pripravoval ciách, než ich obyčajne ukazujú televízie – chatrče trapasy ľuďom, ktorí v spoločnosti nadávali na hnus− a medzi nimi behajúce nezbedné, najlepšie holé ných Cigánov. Vždy som sa ich opýtal, čo máš proti deti. Sociálna tematika pri rómskom etniku je naj− mne? Ich reakcie boli skoro rovnaké. Ty si iný Róm, vážnejšia. Je veľmi podstatné ukazovať kroky, ktoré hovorili. Táto konfrontácia k ničomu neviedla. Člo− vedú k zlepšeniu, a ktoré sa snažíme všetci dosiah− vek, ktorý už vysloví taký predsudok, nestojí za to, aby nuť. Ja mám psiu povinnosť toto ukazovať nie pre− sa s ním táto téma ďalej rozvíjala. Podstatné je ľudské to, že to vidím aj v dnešnom vývoji, ale ja som v tom stretnutie v iných rovinách. Rómske rozprávky som vyrástol. V Podunajských Biskupiciach boli dve točil v rokoch 1994 – 1995, zobral som to ako veľmi rómske štvrte, ktoré pred mojimi očami zmizli. cennú príležitosť. Dovtedy sa v mojom okolí nič také O tom sníva celá naša spoločnosť. Bolo to ešte po− nenaskytlo. Myslím, že tie rozprávky mali veľký ohlas. čas Československa a išlo to dobrým smerom aj in− de. Bohužiaľ, spoločenské zmeny to zvrátili o pár Asi najznámejšou je rozprávka Zlatý hlas. krokov dozadu. Vo filme Krok za krokom som vzal Zlatý hlas začal vznikať asi pred 15 rokmi. Ešte sedem príkladov, kde sa dá očividne vystopovať, pred ďalšími asi 15 rokmi som začal písať projekt kam išla tá podpora. Vo filme Čavale sú ukazované

tili a pred voľbami do NR SR v roku 2016 začali vy− stupovať ako legitímna politická sila. Zároveň im ide o narušenie dôvery občanov v demokratické štátne inštitúcie a celkovo o vyvolanie nedôvery medzi ľuďmi,“ tvrdí Richter.

Rada mimovládnych organizácií rómskych ko− munít zároveň vyjadruje spokojnosť s profesionál− nym zvládnutím eliminácie negatívnych a protizá− konných extrémistických prejavov v súlade so slovenskými zákonmi v podaní príslušníkov Policajného zboru SR.

vensku a snahám jednotlivých komunít o jeho in− tegráciu do majoritnej spoločnosti. „Chápeme to ako dlhodobú investíciu, ktorá začne prinášať svo− je ovocie možno v ďalšej generácii. To však nezna− mená, že máme čas odsunúť projekty integrácie na neskôr,“ povedal Igor Slobodník a ako konkrétny príklad uviedol projekty v Sečovciach a Spišskom Hrhove. Počas predchádzajúcej návštevy Sloven− ska v novembri 2014 navštívil H. Koschyk Bratislavu, Košice a Sečovce, kde sa oboznámil s projektom v rómskej osade Habeš.

MZVaEZ SR: Igor Slobodník so splnomoc− nencom nemeckej vlády o nemeckej menšine, Rómoch aj migrantoch Bratislava 23. júna (TASR) – Otázky spojené s postavením nemeckej menšiny na Slovensku, úspešné projekty integrácie rómskeho obyvateľ− stva, ale aj názory na riešenie aktuálnej vlny ute− čencov do Európy dominovali 23. júna v Bratislave stretnutiu štátneho tajomníka Ministerstva zahra− ničných vecí a európskych záležitostí SR Igora Slo− bodníka so splnomocnencom nemeckej spolkovej vlády pre otázky vysídlencov a národnostné menšiny a členom Nemeckého spolkového snemu Hartmutom Koschykom.

Slobodník informoval nemeckého hosťa o zložení národnostných menšín v SR a zdôraznil, že vláda SR garantuje dôstojné podmienky pre rozvoj každej národnostnej menšiny predovšet− kým v dialógu občianskej spoločnosti so zástupca− mi štátnych organizácií. Veľkú časť diskusie veno− vali partneri postaveniu rómskeho etnika na Slo−

Británia: Slovenský prezident rokoval s brit− ským princom Charlesom Windsor 23. júna (TASR) – Slovenský prezident Andrej Kiska sa počas svojej dvojdňovej návštevy Británie stretol na Windsorskom hrade s britským následníkom trónu princom Charlesom.

Počas približne 40−minútového rozhovoru s vy− lúčením verejnosti hovorili obaja štátnici o rôznych témach, najmä o dobročinnosti a start−upoch.

Obaja štátnici rokovali aj o problematike róm− skych osád na Slovensku.

PEČOVSKÁ NOVÁ VES: V obci dokončujú komunitné centrum za 300 000 eur Pečovská Nová Ves 22. júna (TASR) – V obci Pe− čovská Nová Ves v Sabinovskom okrese dokončujú nové komunitné centrum. Doteraz na tieto účely využívali starú budovu, ktorú mali len v prenájme a priestorovo už nepostačovala. „Nové komunitné centrum je financované z fondov Európskej únie v rozpočte približne 300

tisíc eur. Musí byť dokončené do konca júna tohto roka, teda o pár týždňov by sme sa mali sťahovať do nového centra. Je postavené na základoch pô− vodnej bytovky, ktorú obývali Rómovia, no bola zbúraná, nepostačovala a bola tiež narušená jej sta− tika,“ povedal zástupca starostu obce Slavomír Karabinoš.

Samotný problém s komunitným centrom sa začal podľa neho riešiť ešte v roku 2010. Nové cen− trum v tesnej blízkosti osady by malo slúžiť najmä deťom a mladým. Deťom by mohlo poskytnúť priestor na hranie a mohlo by tu dôjsť aj k vytvore− niu základov osvojovania si hygienických návykov.

Písať si tu však budú môcť aj domáce úlohy, pre− tože doma na to nemajú vytvorené podmienky.

V centre by sa mali stretávať aj mladé matky a učiť sa starostlivosti o deti a hygiene. Tiež tu bude kan− celária, ktorá bude slúžiť šiestim pracovníkom ko− munitného centra. Budova je postavená tak, že v budúcnosti by sa dalo využiť aj jej podkrovie.

Vzniknúť by tam potom mohla napríklad škôlka či materské centrum.

Suma 300 000 eur, ktorú obec získala z fondov, je len na stavebnú časť projektu. Vybavenie bude zatiaľ pochádzať len zo starého komunitného cen− tra a obec tiež zorganizovala zbierku hračiek, ktoré by mohli byť v týchto priestoroch k dispozícii deťom. Podľa Karabinoša sa chcú ešte uchádzať aj o ďalšie financie na vybavenie objektu a tiež by chceli v jeho blízkosti postaviť napríklad fitnescen− trum. Celý priestor by bol potom oplotený a spolu s prvým rómskym kostolíkom na Slovensku by tvoril jeden multifunkčný areál.

− ROZHOVOR / KULTÚRA / SPRAVODAJSTVO − talentované malé deti, z ktorých, ak sa nič katastro− Vičhinelas pes E paluňi jag u vakerelas pal fické nestane, vyrastú veľmi schopní členovia našej o charťas, kana paluno var labarel e jag andro charťano kher. Kerďom les andro buťakre khera, spoločnosti. A to treba ukazovať. kaj sas miro dad o šerutno u kaj jepaš fameľija kere− Poznáte rómskych režisérov a rómske filmy las buťi. E titulno rola khelďas le dadeskro kako. zo zahraničia? Nakrúcali ste aj v zahraničí?

Keci čhibenca vakeren?

Tieto filmy som objavoval postupne. Filmy o Ró− Vakerav ungrika, angľičaňika, ňemcika u špaňijelika. moch neboli každodenné. Hodnotím ich rozlične, podľa spracovania. Tony Gatlif je so svojimi filmami vý− Romanes šunavas buter sar čhavoro, paľis frima. Avle nimočný, úplne iný je Kusturica a iný je zas film Cigáni o berša, kana amari bari fameľija frimeder vakerelas ro− idú do neba. Na Slovensku to bol film Ružové sny, kto− manes. Nekh buter ola terneder andal e fameľija. U so rý mal obrovský ohlas a bol to krásny film. Tieto filmy buter, maškar e buchľi fameľija avle the o na Roma, o et− majú obrovskú zásluhu, ukazujú rómsku komunitu nologos šaj te kerel o rodipen pal e asimilacija pre amari a spoločnosť v tých pomeroch, v ktorých existuje. Ne− fameľija. O romipen andre amari fameľija sas buter oda, gatívny dopad týchto filmov je v tom, že ukazujú róm− hoj o džene pen ľikerenas pašes maškar lende.

Vaš mange but kampel te ľikerel o achaľuviben sku komunitu ako niečo izolované. Ako izolovanú spo− ločnosť, svojskú, ktorá žije svojím spôsobom, a akoby maškar o manuša bi te dikhel pre etnicita. Kana to tak malo aj navždy zostať. To sa prieči mojej povahe, avav andre Teluňi Amerika, jekhto momentostar pretože ja považujem za najdôležitejšiu otvorenosť. pes šunav sar khere. Oda musaj te avel o nekh bare− Čím je zaostalejšia spoločnosť, tým viac sa segreguje. der res andre manušikaňi komunikacija.

A tým viac segreguje aj majorita. Ja si myslím, že hlav− Sar dikhen pro tumaro romipen? nou úlohou ľudí, ktorí prekonajú túto bariéru, by mala E romaňi komunita hiňi adaďives dukhaďi khatar byť otvorenosť a spájanie sa s ľuďmi, ktorí sú navonok o čoripen. Adi negativno situacija pre mande, bachta− iní, ale sú to absolútne nepodstatné rozdiely.

Vždy keď je možnosť, tak vezmem kameru, štáb les, ňikana na peľas. Musaj te zorarav jekh: miro romi− a idem do zahraničia. Nakrúcal som od Rakúska po pen šunavas sasto dživipen prekal o paruvipen. Našťi USA. Boli to cestopisné filmy. Niekoľko rokov som te phenel, savo oda hin, te avel romano. Sar oda hin te sa venoval pozícii pomocného režiséra. V deväťde− avel o Rom vaš o puberťakos, savo šunel o rasizmus sa− siatych rokoch, keď sem prišiel Hollywood nakrúcať ko thanestar? Leskri reakcija ela, hoj oda garuvel. Hoj veľkofilmy, ma oslovili. Robil som na filme Dračie som Rom sikaďom jekhtovar kana somas dešeberšen− srdce, Kull dobyvateľ a na iných veľkých filmoch, kde gro. Phiravas andre triejda vaš o goďaver čhavore. An− sme točili aj v zahraničí. Okolo roku 2000 som točil dro Podunajska Biskupice kerenas o regularna štatisti− reportáže z Hollywoodu. Snažili sme sa stretnúť ki pal oda, ko hino romano. Avľas andre trijeda e dujto s hviezdami a niečo zaujímavé s nimi natočiť. Nakrú− šerutňi u phučľas, ko kada hino Cigan. Pal o na but cal som aj film o španielskych Rómoch, bolo to pred vazdľom me korkoro o vast. Avľom khere u phenďom: dvadsiatimi rokmi. Po vstupe do Európskej únie veľa Daje, andre škola phučenas, ko hino Cigan. Ta vazd− vecí vyriešili. Neboli tam klasické rómske osady, ale ľom o vast. Aľe, šukares tut mangav, soske džas pal o aj− mestské štvrte. Vtedy tam býval ešte slovenský herec se diľiňipena? Me phenďom, o jekhto u paluno var an− Roman Luknár, on nás sprevádzal filmom. dro dživipen, hoj som barikano pre oda, hoj som Ci− gan. O Del džanel, kaj oda šunďom. Soske oda hin ča diľiňipen. Adaďives džanav, savo diľiňipen oda hin te Ste prísny režisér?

Nie som prísny režisér a mnohí mi to často vyčí− avel barikano pre oda, kana man varesavo etnologos tajú. Producenti, dramaturgovia. Musel by som sa thovel andre varesavi etnikaňi grupa. premáhať a vydržal by som asi päť minút tváriť sa prísne. Je to obrovské šťastie robiť takúto robotu.

Sas tumen varesavo problemos vaš oda, hoj san romano? * * * Ňiko man vaš e miri etnicita na kikidelas tele. Va− rekana varesavo dilino pre mande vičhinďas, tu Ci− „Sako manušeskri paramisi hiňi interesantno, gan. Aľe avrether na. Kana pen o manuša phanden, kampel la ča mište te sikavel,“ phenel o režiseris oda zorarel o bilačhipen. Varekastar, kas na u o filmovo producentos Jozef Banyák. Leskro prindžaras, sakovar daras. O manuš tradel o vurdon dživipen sikaďas le manušenge o Themeskro u paš o drom dikhel e romaňi osada, u hin les goďi džaňibnaskro kher andro Prešov, o dokumentač− sar andro horor, hoj kana odoj džala, o džene les no−informačno centrum vaš e romaňi kultura pro murdarena, čhinena u chana opre. Dikhľom but Lumakro Romano Ďives 2015. manušen, save na užarenas kana avle andre osada, hoj o manuša so odoj bešen hine lačhe.

Andal e savi fameľija san?

Miro dad sas andal o Podunajska Biskupice, So duje serendar san andal e charťikane fa− e daj andal e Dunajsko Lužna. So duj džene sas an− meľiji. Soske e filmovo režija? dal o sajekh fameľiji, so duj phure dada sas o charťa.

O čhavoro hino na smirom, andre škola kerel vika, O dad odi buťi kerelas avka buter moderno. Bike− kerel pherasa, varekana hino o trijedno klaunos. Va− nelas. The kana sas o socijalizmus, kana pen andro reso ajso pes ačhiľas the mange. Andre škola oda di− šovardešte berša sikra phundraďas o khetaňiben, khľas the miro sikhavno o raj Hudec u sig man iľas an− avka pes šaj kerelas „jepaš biznis“. Kerelas dre teatroskri grupa. Odoj peske o čhavoro lokhes o charťikane artistikane buťa, leskri firma delas buťi kerel o suno, hoj lestar ela o khelado. Geľom pro 100 buťarnenge. Ole beršende e romaňi charťikaňi gimnazijum žuža goďaha, hoj džava te sikhľom buťi chudľas nekh buter prindžaripen. o kheľiben. Pal o varesave duj berša dikhľom, hoj ka− So duje serendar oda sas o romane fameľiji, but da drom na ela ajso lokho. Andre puberta avľas e faza integrimen, maškar o manuša chudenas paťiv. Miri kana frima paťavas andre mande, rodavas, so šaj ke− etnicita mange na phirelas but pal e goďi, bariľom rav. Sas man o phureder amal andre škola, savo sar duvar e minorita. Andro Podunajska Biskupice mištes kerďas o skuški pro VŠMU pre režija. Bachta− anglo berša o manuša vakerenas nekhbuter ungri− les, ov sas jekh gauneris. U diňas mange e inšpiracija. ka. Kana chudľom andre škola te phirel, na džanava Phenďom mange, hoj te ajso gauneris kerďas o skuš− jekh lav slovaťika. O phureder manuša džanen, hoj ki, the me odoj džava. Kana imar džanavas, hoj džava pes pisinelas the e nacija, na ča o themutňipen. An− ole dromeha, chudľom te genel savore magazini, sa− dro bijando ľil man hin e ungriko nacija. ko ďives phiravas andro pustikengro kher u genavas savore informaciji pal o filmi. Duj berša sikhľuvavas San andal e charťikaňi fameľija. Džanen pro skuški. Kana imar sikhľon e režija, na san dilino o sastrin te demel? u kamen o aver tranda berša pes te marel vaš o sako Marav o sastrin dži kana hino kerado, aľe andre projektos, avka kadi profesija šaj keren. aver forma. Kana somas čhavoro khelavas pre amo− ňi, paľis imar na sikhľuvavas. Miro jekhto beršeskro Tele tumari režija hine o prindžarde slo− filmos, kana sikhľuvavas režija pre Uči škola vaš vaťika khelade. Sar pre tumende dikhen andre o muzicka artistikane buťa, sas pal e charťikaňi buťi. kombinacija režiseris – Rom? Pečovská Nová Ves má približne 2 250 obyvate− vedia premávku usmerniť,“ priblížil starosta. Ako dodal, hliadky dozerajú aj pri presune detí do ľov a z toho je asi 600 Rómov. jedálne, ktorá sa nachádza mimo areálu školy a pri MURÁNSKA DLHÁ LÚKA: Rómske občian− návrate žiakov zo školy domov.

Občianske rómske hliadky budú v októbri kon− ske hliadky pomáhajú najmä v miestnej osade Muránska Dlhá Lúka 22. júna (TASR) – Rómske čiť, podľa názoru starostu sa však osvedčili. „Je to občianske hliadky boli počas tohto roka pre sa− dobrý projekt a ja osobne by som bol rád, keby mosprávu obce Muránska Dlhá Lúka (okres Revú− mohol pokračovať,“ uviedol. Ako však podotkol, ca) prínosom a vďaka ich pôsobeniu došlo k zlep− s projektom sú spojené aj rozsiahle administratív− šeniu situácie v dedine aj v miestnej rómskej osade ne povinnosti, ktoré obec zaťažujú.

Rúbanka. Ako pre TASR uviedol starosta Marek TREBIŠOV: Úžerník požičal 500 eur, vypýtal Nosko, vhodne doplnili prácu terénnych sociál− si 9 300 eur nych pracovníkov, ktorých mala obec aj doteraz.

Trebišov 22. júna (TASR) – Trebišovským policaj− Členmi občianskych hliadok sú v Muránskej Dl− hej Lúke štyria Rómovia, všetci bývajú v osade. tom sa podarilo vypátrať 45−ročného Igora B., ktoré− „Nedá sa, samozrejme, povedať, že by sa bezpeč− ho obvinili z úžery. Trebišovčan v rokoch 2008, nostná situácia vďaka nim otočila o 180 stupňov, 2012, 2013 a 2014 požičal viacerým sociálne slabším ale minimálne ohlasovacia povinnosť funguje vý− osobám finančnú hotovosť v rôznych výškach. Išlo borne. Ak sa niečo stane, ihneď to hlásia,“ povedal o sumy od 200 do 1 000 eur, za ktoré vyžadoval vrá− starosta. Ako ďalej spomenul, hliadky prispeli aj tenie dvojnásobku požičanej sumy. Takto s dohod− k zlepšeniu disciplíny obyvateľov Rúbanky. „V čase nutým 100−percentným úrokom vyberal za jednotli− vyplácania sociálnych dávok bolo z osady počuť vé „pôžičky“ mesačné splátky z účtov poškodených. „Obvinený takmer od všetkých poškodených spev až do dediny a dochádzalo aj k poškodzova− niu majetku. V tomto smere je to teraz naozaj z účtov postupne povyberal oveľa väčšiu sumu, ako požadoval. Takto napríklad za požičaných 17 lepšie,“ konštatoval.

Priamo v dedine síce podobné problémy nie sú, tisíc Sk (564,30 eura) v roku 2008 vyberal mesačne ale občianske hliadky tu pomáhajú zvýšiť bezpeč− z účtu poškodenej po 100 eur až do januára 2015. nosť školopovinných detí. „Naša škola sa totiž na− Takto poškodená za necelých 600 eur zaplatila cel− chádza priamo v strede dediny a v čase, keď chodia kom 8 400 eur,“ priblížil košický krajský policajný žiaci do školy, je tam najvyššia koncentrácia dopra− hovorca Alexander Szabó. Podobne podľa hovorcu vy. Členovia hliadok ich preto odprevádzajú a do− doplatili na „pôžičky“ aj ďalší poškodení. Pôžička hliadajú na ne. Sú vybavení reflexnými bundami vo výške 200 eur vyšla na 2 000 eur, z 500 eur a zastavovacími terčíkmi, takže v prípade potreby vzrástla na 9 300 eur.

SERA − STRANA 5

E phari konfrontacija pes ačhel frima, te oda nane e tema. Jekhto romaňi tema kerďom pal o dešuštar berša buťi. Oda sikavel the e kultura le manušengri, maškar save dživavas. Kana imar resľom mentalno učipen u ge− ľom avri andal e pubertalno frustracija, na sas proble− mos te vakerel pal kadi tema sakoneha. But somas loša− lo kana keravas o pharipen le manušenge, so andro khetaňiben košenas le džungale Ciganen. Sakovar len− dar phučľom, so tut hin angle mande? Lengre reakciji sas sajekh. Tu sal aver Rom, phenenas. Kadi konfronta− cija, čačes, na ľidžalas ki o ňisoste. O manuš, savo imar phenel avri ajso bilačhipen, nane dosta kuč, hoj pes le− ha pre kadi tema te vakerel. So kampel hino o manuši− kano arakhipen pro aver učipena. O romane paramisa keravas andro berš 1994 – 1995, oda sas miro but kuč šajipen. Dži ole beršende pes paš mande ňič ajso na si− kaďas. Gindinav, hoj o paramisa o manuša kamenas.

o projektos Cinka Panna. Kada projektos sas but pharo vaš ola džene, pal save somas. Andro berš 2000 somas olestar imar kino, u phenďom mange, hoj zijan ola motivi. Avka ola motivi pisinďom andre paramisi.

O lekhavno, kana peske phenel, hoj lekhavela e pustik, bešel tele u pisinel bi te dikhel pre oda, hoj te vareko leskro pustik kamel vaj na, oda o filmaris našťi. Chud− ľom o šajipen te kerel e paramisi, avka anďom ajsi te− ma, savi sas interesantno. Jekh pal o aver andre late cirdľom o motivi andal e Cinka Panna. Varesave berša pal O somnakuno hangos o producenti paľis kamle hoj te kerav e Cinka Panna filmos, no o scenaris pre− kerde avka, hoj lenge ča bikenďom e idea. But pal oda u miro kotor andro filmos na phenav. O filmos na ľi− kerďas but buťa jekhetane oleha, so kamavas.

Bi o paramisa u televizna inscenaciji keren the produkcija u o dokumentarna filmi. The Šaj e nekh buter prindžarďi paramisi hiňi pal e tema savi hiňi o romano holocaust.

O somnakuno hangos.

O dokumentos Andro utvaros (2014) sas kerdo O somnakuno hangos pes chudľas te kerel anglo prekal o mangipen ki o beršipen so sas o romano ho− 15 berša. Mekh 15 berša angleder chudľom te pisinel lokaust. Odoj sikhľiľom, hoj adi hiňi e str. 11 Jozef Banyák (1958) sa narodil v Podunajských Biskupiciach. V roku 1982 získal na Vysokej škole múzických umení v Bratislave magisterský titul v odbore filmová a televízna réžia. Dohovorí sa anglic− ky, nemecky, maďarsky, rusky a španielsky. Od roku 1981 do roku 1993 pôsobil v Slovenskej televízii ako asistent réžie, režisér a scenárista. V deväťdesiatych rokoch napísal a režíroval niekoľko televíz− nych rozprávok, zvlášť sa venoval spracovaniu rómskych povestí: O Zorali a dvoch bratoch, O krásnej strige, Zlatý hlas.

Jozef Banyák sa venuje aj dokumentárnej tvorbe. Pre Slovenskú televíziu vytvoril množstvo doku− mentárnych filmov najmä so sociálnou, národnostnou a kultúrnou tematikou: Dietky nevinné, Tanec je život, Z Rudňan do Bronxu. Pre TV Markíza spracoval niekoľko častí dokumentárneho cyklu V tieni.

Od roku 1991 pravidelne spolupracuje so zahraničnými filmovými štábmi – väčšinou z Hollywoo− du, ktoré prišli na Slovensko nakrúcať svoje filmy: Dračie srdce I. a II., Lucas B., 32. október, Kull Do− byvateľ, Povstanie a ďalšie.

V rokoch 2008 – 2009 pripravil 8−dielnu sériu dokumentov o práci slovenských vedcov (ako scená− rista, producent, režisér a kameraman) pod názvom Spektrum vedy.

Od roku 2009 pracuje samostatne ako autor. Je predsedom občianskeho združenia OKNO. Ďalšia tvorba: 2010, 2011 – Kinorama, kultúrny magazín STV o svete filmu (scenárista, režisér, kameraman a pro− dukčný).

2010 – Aj kone sa hrajú, 65−minútový hraný film pre deti (RTVS), námet a réžia.

2010 – Olé, zápražka, 85−minútová komédia (RTVS), námet, scenár a réžia.

2011 – Krok za krokom (scenárista, režisér, kameraman a produkčný): dokumentárny film o úspeš− ných projektoch pri riešení problémov sociálne vylúčených rómskych komunít. Ďalšie dokumentárne filmy s národnostnou tematikou: Špeciálna integrácia (2012), Reportér (2013), Čavale (2013), Chlieb aj hry (2014), Z Bratislavy do Rudňan a ďalej (2014), V útvare (2014).

Kvety a korene – film o americkom básnikovi so slovenskými koreňmi Jamesovi Raganovi.

Doposiaľ polícia eviduje štrnásť poškodených, ale nevylučuje, že po stotožnení všetkých osôb v zoznamoch ich bude oveľa viac. Sudca okresné− ho súdu akceptoval návrh vyšetrovateľa a následne prokurátora a obvineného vzal do väzby. „V prípa− de dokázania viny mu hrozí trest odňatia slobody na päť až 12 rokov,“ doplnil Szabó.

Trebišovskí policajti intenzívne pracovali na od− halení tohto zločinu. Kým vyšetrovateľ vzniesol ob− vinenie, policajti vykonali množstvo operatívnych previerok a vypočuli niekoľko desiatok osôb, vyko− nali dve domové prehliadky a množstvo proces− ných úkonov. Počas domových prehliadok v jednej z rómskych osád v okrese Trebišov zaistili niekoľ− ko občianskych preukazov, listinné materiály a kartičky od bankových účtov poškodených osôb, ako aj evidenciu osôb a výšky požičaných súm.

Pavla, anjelov, ktorí strážili vchod do raja. Tieto biblické postavy im odovzdávali posolstvá a pozývali ich, aby čas púte prežili užitočne. Následnú adoráciu sprevádzala rómska kapela Čičava band a spievaný ruženec diev− čenskej hudobnej skupiny z Čičavy. Popoludní vystúpi− li aj ďalšie kapely z Krížovej Vsi, zo Šarišského Jastrabia, dievčenská kapela zo Snakova. Nechýbali ani silné sve− dectvá o tom, čo v živote Rómov urobil Boh a ako ich cirkev formuje. Po modlitbe krížovej cesty nasledovali chvály so známou kapelou F6.

V úvode následnej homílie vladyka Ján Babjak Rómom povedal, že z nich má veľkú radosť a obe− toval liturgiu za to, aby sa menili ich životy a aby aj na tejto púti postúpili aspoň o krôčik ďalej na ces− te viery. Zároveň vyjadril poďakovanie kňazom, ktorí sa duchovne o Rómov starajú. „Som veľmi rád, že aj medzi vami existujú rôzne aktivity na podporu rodiny a rodinných hodnôt.

Milí priatelia, zišli sme sa tu pri Panne Márii, ktorá spolu so svätým Jozefom položila základ rodiny, v ktorej žil Ježiš Kristus. Vezmite si Svätú rodinu za vzor. Matka nikdy neopúšťa svoje deti a už vôbec nie vtedy, keď sú v biede,“ povedal na konci liturgie apoštolský nuncius Mario Giordana.

Archijerejskú svätú liturgiu sprevádzali spevom Rómovia, ktorí zaplnili celú baziliku svojou typic− kou a radostnou oslavou Boha. Púť rómskych rodín sa uskutočnila v tomto roku v Ľutine po druhý raz.

ĽUTINA: Na Púti rómskych rodín sa zúčast− nil aj apoštolský nuncius na Slovensku Ľutina 22. júna (TASR) – Na pozvanie prešov− ského arcibiskupa a metropolitu Jána Babjaka sa na sobotnej (20. 6.) Púti rómskych rodín v Ľutine zúčastnil aj apoštolský nuncius na Slovensku arci− biskup Mario Giordana. Ten koncelebroval aj ar− chijerejskú svätú liturgiu v miestnej Bazilike minor, ktorá bola vyvrcholením púte.

Ako uviedol hovorca Gréckokatolíckej prešovskej archieparchie Ľubomír Petrík, pre takmer 700 Rómov Nils MUIŽNIEKS: Muži medzi migrantmi pripravilo celodenný program Gréckokatolícke for− mačné centrum Rómov v Čičave. Na začiatku progra− prevládajú, lebo cesta je veľmi nebezpečná Bratislava 19. júna (TASR) – Komisár Rady Euró− mu mohli účastníci púte stretávať rôznych ľudí z minu− losti – kráľa Dávida, sv. Jána Krstiteľa, svätého apoštola py (RE) pre ľudské práva Nils Muižnieks str. 6

Číslo 2/2015

SERA − STRANA 6

− TÉMA ČÍSLA: SVOJPOMOCNÁ VÝSTAVBA −

Obec je už niekoľko rokov na rôznych konferenciách prezentovaná ako pozitívny príklad toho, ako sa má s rómskou komunitou praco− vať. Za komplexný prístup získala v októbri 2012 medzinárodné oce− nenie MERI. „V podobnom duchu, desať rokov dozadu, sa začali stavať byty nižšieho štandardu, kde si Rómovia mali odpracovať 20 percent ceny bytu. Stavali sme v tom programe, ako aj mnoho iných obcí, a skúse− nosti nie sú dobré. Každý starosta, s ktorým som rozprával, mal nega− tívne skúsenosti s výstavbou v tomto programe. Aj preto dnes spoluú− časť na výstavbe nižšieho štandardu bytových domov radšej sa− mosprávy zafinancujú, ako by to riešili svojpomocou budúcich ná− jomníkov. Prečo asi?“ pýta sa starosta.

Jeho slová potvrdilo konanie mesta Humenné, ktoré od rómskeho Bude to fungovať? „Pekne to znie. Myšlienka vynikajúca. Avšak nebude to fungovať,“ splnomocnenca získalo finančné prostriedky (43 000 eur) na svojpo− napísal na blog.sme Vladimír Ledecký, starosta obce Spišský Hrhov. mocnú výstavbu 3 domov pre mladé rodiny. Výzva na takýto projekt Keď sa obce rozhodli zlepšiť situáciu bývania v marginalizovaných rómskych komunitách, riešili to zväčša realizovaním výstavby bytov nižšieho štandardu. Za obdobie rokov 2000 až 2014 sa na Slovensku takto postavilo 4 210 bytov. Na tieto byty ministerstvo vyčlenilo 57,9 miliónov eur. Obce mali (ne)výhodu v tom, že 20 percent z celkových nákladov si musel odpracovať budúci nájomník. V niektorých obciach sú však takéto byty postavené nekvalitne. Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity chce po novom podporovať v obciach svoj− pomocnú výstavbu, kde si budúci nájomník musí postaviť „strechu nad hlavou“ sám, obec mu dodá materiál získaný z dotačnej schémy splnomocnenca.

bola ešte v roku 2013, rómsky splnomocnenec podporil okrem Hu− menného aj Veľkú Lomnicu a Breznicu v celkovej sume 126 tisíc eur.

Náklady na jeden dom nemali presiahnuť 14 tisíc eur a obce sa záro− veň zaviazali, že budú domy spravovať minimálne 10 rokov od kolau− dácie a udržiavať ich dobrý technický stav.

Humenné začalo domy pre Rómov stavať, no nie svojpomocne cez budúcich nájomníkov, ale zákazku zadali firme. Dôvodom mala byť obava z toho, že by sa na stavenisku mohlo „nekvalifikovaným“ stav− bárom niečo stať. Hrubú stavbu tak zrealizovala firma. „Namiesto bytových domov vymyslíme domčeky a myslíme si, ako nám to bude fungovať. A stačí, že na jednom domčeku rozkradnú mate− riál, alebo opadne zvonku omietka a za aktívnej pomoci médií isto zvýši− me rasovú nenávisť na celom Slovensku. A tých problémov vznikne veľa.

Presne v týchto podmienkach, ktoré nefungovali pri výstavbe bytov, ide− me pokračovať pri stavaní rodinných domčekov. Zabudnite na to, nebu− de to fungovať,“ hodnotí na blogu svojpomocnú výstavbu Ledecký.

V obci Breznica a vo Veľkej Lomnici prebehla výstavba svojpomoc− ných domčekov bez komplikácií.

Dá sa to aj inak Bývaniu v rómskych osadách sa venujú aj neziskové organizácie.

Stavby sa realizujú tiež svojpomocne, no po kolaudácii je stavba v osobnom vlastníctve staviteľa. Navyše, na stavbu získa pôžičku, ktorú musí do desiatich rokov splatiť. Takýto princíp využíva nezisková orga− nizácia ETP Slovensko v obci Rankovce. Rómovia si takto postavili 6 domčekov, ďalších 9 je vo výstavbe. Podľa Slávky Mačákovej, riaditeľ− ky ETP Slovensko, náklady na stavbu jedného domu sa pohybujú oko− lo 10 až 12 tisíc eur. Stavitelia dostanú pôžičku vo výške 6 000 eur v nie− koľkých fázach, vždy po etapách výstavby, zvyšnú sumu si uhrádzajú zo svojich príjmov. „Prístup, ktorý uplatňuje ETP, na rozdiel od doteraj− ších štátom uplatňovaných postupov, zapája do legálnej výstavby vráta− ne jej financovania, budúcich majiteľov domov,“ uviedla Mačáková.

Z finančných prostriedkov revolvingového fondu ETP Slovensko sa cez mikropôžičkové schémy poskytujú pôžičky výlučne na nákup sta− vebného materiálu a realizáciu odborných prác (zavedenie elektriny, vody, kúrenia). Nadobudnutie svojpomocne postaveného legálneho domu na legálne vysporiadanom pozemku do osobného vlastníctva má podľa ETP Slovensko v živote klienta výrazný transformačný charak− ter – celkovú zmenu správania, motivácie k získaniu zamestnania, zlep− šené hygienické a zdravotné návyky, lepšie výsledky detí v škole, zvýše− ný rešpekt v rámci komunity a akceptáciu zo strany majority.

Pôžičky aj cez fond bývania „Na základe našich skúseností odporúčame Ministerstvu dopra− vy, výstavby a regionálneho rozvoja SR rozšíriť okruh subjektov oprávnených na pomoc zo Štátneho fondu rozvoja bývania o fyzické

str. 5

na záver svojej päťdňovej návštevy na Slovensku vyhlásil, že bol svedkom hlboko zakore− nenej segregácie Rómov. Vyjadril želanie, aby Slo− vensko ešte ambicióznejšie podporovalo začleňo− vanie Rómov a ľudí s postihnutím do spoločnosti.

Upozornil, že je možné na to využiť štrukturálne fondy Európskej únie. Muižnieks tiež dúfa, že nasle− dujúca diskusia o problematike LGBTI ľudí, ktorá bola v SR dosiaľ poznačená nenávistnými prejavmi, bude pragmatickejšia.

Komisár vydá v októbri správu zo svojej cesty po Slovensku. V rozhovore pre TASR však už dnes odporučil, aby si Slovensko dávalo ambicióznejšie ciele v integrácii Rómov a nebolo spokojné so sú− časnou situáciou, ale robilo oveľa viac, pretože potenciál má.

Muižnieks dospel k svojim zisteniam po návšte− ve, počas ktorej sa zameriaval na antidiskriminačné politiky na Slovensku, obzvlášť s dôrazom na ľudí so zdravotným postihnutím, na LGBTI ľudí a Rómov.

Absolvoval stretnutia s piatimi ministrami – spra− vodlivosti, vnútra, zahraničných vecí, školstva a prá− ce, sociálnych vecí a rodiny, ako aj s dvoma zástup− cami generálneho prokurátora, viceprimátorkou Košíc či množstvom mimovládnych organizácií.

Komisár uviedol, že v SR zažil hlboko zakorene− nú segregáciu Rómov – nielen v špeciálnych ško− lách, ale dokonca v zmiešaných oblastiach, kde ne− dochádza ku kontaktom medzi Rómami a väčšino− vou populáciou. Vyzdvihol však niekoľko veľmi dobrých iniciatív, napríklad plánovanú novelu škol− ského zákona, ktorá bude zakazovať umiestňovanie detí do špeciálnych škôl len preto, že pochádzajú

Číslo 2/2015

zo sociálne znevýhodneného prostredia. Komisár dodal, že bude treba urobiť oveľa viac, než len le− gislatívne zmeny, aby sa Rómovia začlenili do spo− ločnosti. Podľa jeho názoru treba viac predškolskej výchovy malých Rómov, viac rómskych asistentov, mimoškolských aktivít a klubov pre Rómov. „Po− trebná je väčšia snaha o zaradenie rómskych detí a detí s postihnutím do bežného školstva,“ uviedol.

Muižnieks takisto dúfa, že sa bude presadzovať citlivejšia politika voči obetiam homofóbnych trestných činov. Takisto ho znepokojili početné správy o použití neprimeranej sily pri policajných zásahoch v rómskych osadách. Tieto incidenty sú podľa neho odkladané alebo vyšetrované pomaly.

Bulharsko: Na rómsku osadu sa chystali za− útočiť desiatky násilníkov Sofia 16. júna (TASR) – Etnické napätie na juho− západe Bulharska nepoľavuje. V noci sa skupina 50 – 60 ľudí pokúsila vtrhnúť do ilegálnej rómskej osady ležiacej pri dedine Garmen a vyvolať tam bit− ku. Okolo 1.30 h miestneho času (0.30 h SELČ) sa polícii, ktorá osadu chráni už tretí týždeň, podarilo násilníkov zastaviť, informovala agentúra BGNES s odvolaním sa na políciu.

Napätie v Garmene trvá od konca mája. Vyvola− la ho masová bitka, ku ktorej došlo večer po tom, čo miestni občania vyzvali rómsku rodinu na stíše− nie hudby pustenej na rodinnej slávnosti. Pri bitke utrpelo zranenia najmenej 11 ľudí; tri osoby pre− viezli s ťažkými zraneniami do nemocnice.

Aj Garmen je odvtedy pod policajnou ochra− nou, pretože úrady sa obávajú, že sa konflikt

vymkne z rúk. Dôvodom týchto obáv je účasť pravi− cových futbalových chuligánov na protestoch de− dinčanov proti rastúcej kriminalite Rómov.

V ilegálnej osade, ktorá stojí na okraji obce už niekoľko rokov, žije momentálne okolo 150 ľudí.

Miestni občania tvrdia, že sa sem prisťahovali Ró− movia, ktorí boli neželanými osobami inde v Bul− harsku, pretože sú podozriví z trestnej činnosti.

Etnický konflikt v Garmene nie je v Bulharsku prvým svojho druhu. Dopravná nehoda so smrteľ− nými následkami v južnom Bulharsku rozpútala v roku 2011 doteraz bezprecedentné napätie me− dzi väčšinovou populáciou a rómskou menšinou.

Napätie medzi Bulharmi a Rómami sa tentoraz zvýšilo aj v hlavnom meste Sofia, kde od uplynulé− ho víkendu protestujú bulharské rodiny proti aso− ciálnemu správaniu obyvateľov rómskych štvrtí.

V pondelok večer tam došlo k výtržnostiam po tom, čo sa k inak pokojnej akcii pridali futbaloví chuligáni. Polícia predbežne zadržala 20 ľudí.

Pred rozpútaním etnického konfliktu v Bulhar− sku varoval dnes premiér Bojko Borisov. „(Oheň) je ľahké založiť, ale je ťažké ho uhasiť – hovorím vám to ako (bývalý) hasič,“ povedal Borisov v Sofii.

V obci Muránska Dlhá Lúka vykonáva akti− vačné práce približne 80 nezamestnaných Muránska Dlhá Lúka 15. júna (TASR) – V obci Muránska Dlhá Lúka vykonáva aktivačné práce prib− ližne 80 nezamestnaných. Ako pre TASR uviedol starosta Marek Nosko, väčšina z nich je z neďalekej rómskej osady Rúbanka, priamo z obce je len 12 až 13 ľudí. Okrem nich ešte v dedine pracujú aj neza−

mestnaní, ktorí majú zo zákona povinnosť odpraco− vať mesačne 32 hodín, tých však eviduje úrad práce. „Aktivačných pracovníkov využívame hlavne na udržiavanie čistoty v obci, teda na zametanie ulíc, zbieranie odpadkov, kosenie a hrabanie zelene na verejných priestranstvách. V zime vykonávajú tiež odhŕňanie snehu a posýpanie chodníkov a niekto− rí kúria v kotolni,“ vymenoval jednotlivé činnosti starosta. Títo pracovníci sú podľa neho pre obec aj ekonomickým prínosom, keďže zabezpečujú prá− ce, na ktoré by samospráva inak musela vyčleniť vlastných zamestnancov. Časť aktivačných pracovníkov v Muránskej Dl− hej Lúke využívajú aj vo výrobe. „Tých šikovnejších sme zamestnali pri vyrábaní betónových žľabov na odvádzanie vody z ulíc. Máme vyrobené drevené formy, ktoré slúžia na ich prípravu a hotové výrob− ky potom podľa potreby používame na rôznych miestach v dedine,“ vysvetlil Nosko.

Ako ďalej spomenul, medzi jednotlivými akti− vačnými pracovníkmi sú však veľké rozdiely. „S niektorými sa dá bez problémov spolupracovať, ale s inými je to veľmi ťažké,“ načrtol starosta. Pod− ľa jeho vyjadrenia je potrebné ich neustále kontro− lovať, keďže niektorí majú sklony utekať z práce a vyskytli sa aj prípady krádeží materiálu.

Celkové pracovné výkony nezamestnaných vo veľkej miere závisia od koordinátorov. „Čím lep− šieho koordinátora máte, tým lepší je výkon akti− vačných pracovníkov. Teraz nám však úrad práce navýšil objem finančných prostriedkov na koordi− nátorov, takže sa to trochu zlepšilo,“ konštatoval starosta.

− TÉMA ČÍSLA: SVOJPOMOCNÁ VÝSTAVBA − osoby zo sociálne znevýhodneného prostredia. Úradu splnomoc− nenca pre rómske komunity odporúčame zaradiť model svojpo− mocnej výstavby na nadobúdanie nehnuteľností do osobného vlastníctva medzi aktivity financované v rámci nového programo− vého obdobia 2014 – 2020 v súlade so Stratégiou integrácie róm− skych komunít do roku 2020 a inými dokumentmi, a to aj vzhľa− dom na to, že tento model má v dlhodobom horizonte významný potenciál na zmiernenie napätia medzi majoritou a rómskymi ko− munitami,“ uvádza ETP v správe. Inovatívny model financovania svojpomocnej výstavby domov do osobného vlastníctva, prostred− níctvom mikropôžičiek v kombinácii s vlastnými úsporami klien− tov, výrazne šetrí verejné financie.

Slamený dom a architekti v osade Svojpomocnej výstavbe sa venuje aj organizácia Člověk v tísni Slovensko. Program bývania spustili v roku 2007 prípravou a vý− stavbou experimentálneho slameno−hlineného domu v Spišskom Podhradí, ktorý bol dokončený v roku 2008. Na projekte spolupra− covala organizácia Kolpingovo dielo na Slovensku a mesto Spišské Podhradie. Riešitelia projektu chceli overiť možnosti podpory svoj− pomocného riešenia bývania pre rodiny z marginalizovaného prostredia s využitím prírodných materiálov. Zapojená rómska rodi− na na stavbe urobila všetku nekvalifikovanú prácu pod odborným dohľadom stavbyvedúceho z organizácie.

Druhou lokalitou je rómska osada v obci Kojatice, kde sa v roku 2013 uskutočnil workshop participatívnej architektúry, kde archi− tekti – dobrovoľníci priamo s rodinami navrhli vhodné riešenia s ohľadom na počet ľudí, finančné možnosti a podobné charakteris− tiky rodiny. V roku 2014 ukončili druhú etapu, pričom postavené domy sú vo vlastníctve ich staviteľov. Rodiny sa taktiež zapojili do sporiaceho programu, z ktorého získali na stavbu domu pôžičku.

Pomôžeme viacerým Splnomocnenec vlády SR pre rómske komunity Peter Pollák víta každý program, ktorý zlepšuje životné a bytové podmienky obyvate− ľov rómskych komunít v súlade s právnym poriadkom SR. „Realizo− vaním viacerých takýchto programov súčasne dokážeme pomôcť žiť plnohodnotnejší život viacerým rómskym rodinám. Je však veľmi dôležité, aby z toho mali osoh nielen tí najšikovnejší ľudia z komu− nity, ktorí dokážu splácať pôžičku. Naša filozofia je postavená aj na tom, aby dom, ktorý raz postavíme pre ľudí žijúcich v osadách, ne− bol v budúcnosti predmetom ďalšieho predaja alebo exekúcie,“ po− vedal. Na otázku, či sú zákonné možnosti na to, aby sa zo štátnych zdrojov financoval model, aký realizuje ETP Slovensko, nám splnomocnenec neodpovedal. Odporučil nás na Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR. „Aktivita Svojpomocná výstavba domov, ktorá bola súčasťou do− tačnej schémy v roku 2013, pomáha územným samosprávam riešiť bytový problém príslušníkov marginalizovaných rómskych komunít a chýbajúcu technickú vybavenosť. Tento program je mimoriadny v tom, že zlepšuje nielen bytové podmienky obyvateľov miestnej rómskej komunity, ale na výstavbe domov sa podieľajú Rómovia.

V rámci tohto programu si obnovili pracovné zručnosti a niektorým z nich sa podarilo aj zamestnať,“ upozornil splnomocnenec.

Budú z nich vlastníci?

Aj keď si cez program svojpomocnej výstavby úradu splnomoc− nenca postavia rodiny vlastné bývanie, minimálne po dobu desia− tich rokov budú len nájomcami. Vlastnícky vzťah k týmto nehnuteľ− nostiam bude patriť obci. Splnomocnenec chce týmto zabrániť aj to− mu, aby sa s takýmito bytmi obchodovalo, a tiež aby na ne nemohol siahnuť exekútor.

Starosti budú mať aj samotné obce. Príjemca finančných prostriedkov poskytnutých v rámci Výzvy na podporu sociálnych a kultúrnych potrieb a riešenia mimoriadne nepriaznivej situácie rómskych komunít na podporu výstavby domov v svojpomocnej vý− stavbe sa totiž zaväzuje, že po dobu 10 rokov od dokončenia stavieb a po dobu 10 rokov od vydania rozhodnutia umožňujúceho užíva− nie stavieb bude udržiavať stavby v dobrom technickom stave tak, aby nevznikalo nebezpečenstvo technických a hygienických závad, aby nedochádzalo k ich znehodnoteniu alebo ohrozeniu ich vzhľa− du, aby sa čo najviac predĺžila ich užívateľnosť a nevznikla príčina na vydanie rozhodnutia o odstránení stavieb. „Súčasne sa zaväzuje, že dokončené stavby budú využívané na účel, na ktorý mu bola dotácia poskytnutá, najmenej po dobu 10 rokov od dokončenia stavieb a po dobu 10 rokov od účinnosti vyššie uvedeného rozhodnutia, ktoré je právnou podmienkou pre používanie stavieb. Príjemca (obec) po uplynutí tejto podmienky je ako vlastník v medziach zákona opráv− nený držať, užívať a nakladať s predmetom svojho vlastníctva – v tomto prípade domov postavených v svojpomocnej výstavbe – v zmysle svojich vlastníckych práv. To znamená, že môže tieto domy, postavené v rámci svojpomocnej výstavby, predať aj súčasným nájomcom,“ dodal Pollák.

Text: Roman Čonka, foto: Jozef Ferenc Okrem organizačnej stránky sú pre obec neza− nedbateľnou záťažou aj administratívne povinnos− ti súvisiace s aktivačnými pracovníkmi. „Všetko tre− ba zložito evidovať, a tým pádom nám veľmi naras− tá papierová agenda,“ priblížil Nosko. Ako však do− dal, napriek tomu projekt hodnotí celkovo pozitív− ne. „Keď sa to dobre zmanažuje, obec si môže tým− to spôsobom dosť pomôcť,“ podotkol. Najhorším riešením pre obec aj starostu by bolo podľa jeho slov vôbec sa nevenovať takýmto ľuďom.

JELŠAVA: Rómske občianske hliadky sú z hľadiska bezpečnosti prínosom Jelšava 15. júna (TASR) – Rómske občianske hliadky sú v Jelšave prínosom a prispievajú k lepšej bezpečnostnej situácii v meste. Ako sa pre TASR vy− jadril primátor mesta Milan Kolesár, základom úspechu pri tomto projekte bolo vybrať vhodných ľudí, ktorí majú potrebnú autoritu.

Občianske hliadky v Jelšave majú šesť členov, ktorí boli vybraní spomedzi 29 uchádzačov a vytvo− rili tri dvojčlenné skupiny. Pri časovom rozvrhu ich práce sa v meste snažili pokryť potenciálne problé− mové úseky dňa. „Pôvodne začínala prvá hliadka službu o 14.00 h, druhá ju striedala v tomto čase a skončila ráno o 6.00 h,“ priblížil primátor. Pre problém s nočnými príplatkami však bola samospráva nútená tento systém upraviť. „Z projektu sa tieto príplatky uhrádzať nedajú a mesto muselo pracovníkom veľa doplácať. Z toh− to dôvodu sme sa rozhodli služby hliadok trochu zmeniť, hoci to bude na škodu veci. V súčasnosti už fungujú v novom režime a službu skončia naj−

SERA − STRANA 7

Starosta sa pýta, splnomocnenec odpovedá 5. Kto a na akom právnom zákla− de určí dobrovoľným stavebníkom, kedy bude pracovná doba?

Svojpomocnú výstavbu domov možno realizovať v rámci malých obec− ných služieb podľa zákona o pomoci v hmotnej núdzi. Obec v spolupráci s Úradom práce, sociálnych vecí a ro− 1. Ako zabezpečíme odborné prá− diny SR môže pripraviť rozpis prác dl− hodobo nezamestnaných a poberate− ce s nekvalifikovanými ľuďmi?

Ochrana verejných záujmov, predo− ľov dávok v hmotnej núdzi, ich organi− u Hermanovce. Foto: J. Ferenc všetkým zdravia ľudí a životného prostre− záciu a rozsah hodín, v rámci ktorých dia, dodržanie príslušných technických sú povinní vykonávať práce na svojpo− potvrdenie o práceneschopnosti, hoci zí, že nájomník môže prísť o strechu predpisov a prítomnosť stavebného dozoru mocnej výstavbe v rámci malých aj o dlhodobej práceneschopnosti, ne− nad hlavou. Obec by mala predchádzať na stavenisku (keďže ide o stavby postave− obecných služieb. znamená to, že o možnosť bývať v ná− takejto extrémnej situácii, a keď zistí, že né v rámci svojpomocnej výstavby), boli jomnom dome, postavenom svojpo− nájomník si neplní svoje povinnosti, pre nás základnou prioritou pri rozhodovaní 6. Kto zodpovedá za bezpečnosť mocnou výstavbou, príde. môže využiť inštitút osobitného príjem− sa o podpore tohto pilotného projektu. pri práci a ako sa rieši prípadný pra− Ak bez udania dôvodu prestane pra− cu, alebo uzatvoriť dohody o splátkach.

Jednoduché stavby a ich zmeny covný úraz? covať na stavbe a do rozumného času môže uskutočňovať stavebník svojpo− Osoba, ktorá vykonáva stavebný do− svoju neprítomnosť na stavbe nezdôvodní 17. Ako sa bude postupovať, keď mocou v prípade, ak vedenie ich usku− zor, sleduje spôsob a postup uskutočňo− a neospravedlní, prejavuje tým, že prav− nájomník nezaplatí za energie a bude točňovania vykonáva stavebný dozor. vania stavby tak, aby bola zaručená bez− depodobne nemá záujem o nové bývanie. odpojený, kto zaplatí poplatky za opä− Na uskutočňovanie jednoduchých sta− pečnosť a ochrana zdravia pri práci.

Ak je poberateľ dávky v hmotnej núdzi tovné pripojenie? vieb a ich zmien, drobných stavieb a ich a odmietne sa zúčastniť malých obecných Poplatok za opätovné pripojenie zo− zmien svojpomocou stačí, ak stavebník 7. Stavebné povolenie je na služieb, tak mu hrozí, že môže prísť aj stáva na pleciach nájomníka a na jeho zabezpečí odborné vedenie ich usku− obec: prípadné následky nesie obec? o základnú dávku v hmotnej núdzi. dohode s energetickou spoločnosťou. točňovania kvalifikovanou osobou.

Obec nesie prípadné právne ná− Rovnako aj v tomto prípade sa dá sledky spojené s nedodržaním pod− 12. Kto zaplatí inžinierske siete? využiť inštitút osobitného príjemcu.

2. Kto bude stavbyvedúci, ktorý mienok pri výstavbe tak, ako každý iný Obec sa môže uchádzať o podporu sa pod kvalitu prác podpíše? stavebník. na výstavbu inžinierskych sietí z existu− 18. Kto zaplatí opravy, prípadne Stavbyvedúci bude kvalifikovaná júcich dotačných schém. „vybývanie“ domu? osoba, ktorú poverí stavebník – obec na 8. Kto postaví príručný sklad ma− Úrad splnomocnenca vlády SR pre Obec ako vlastník nájomných bytov organizovanie a koordinovanie staveb− teriálu a zabezpečí dopravu na stave− rómske komunity v spolupráci s Mi− si môže stanoviť výšku nájomného tak, ných prác a iných činností na stavenisku nisko? nisterstvom vnútra SR chce v novom že jeho súčasťou budú aj náklady spo− a na stavbe, pričom vedie o nich eviden− Stavebník, v tomto prípade obec, programovom období 2014 – 2020 jené s údržbou domu. ciu v stavebnom denníku. Stavbyvedúci má ešte pred realizáciou stavby v ná− zrealizovať program svojpomocnej vý− Navrhujeme vytvoriť aj legislatívne je oprávnený určiť začatie a skončenie kladoch spojených so stavbou počítať stavby domov a systém prestupného podmienky pre poskytovanie nároku na jednotlivých stavebných prác a iných aj s nákladmi na sklad materiálu a do− bývania, a to vrátane vybudovania príspevok na bývanie tak, aby bol tento činností na stavenisku a na stavbe, dávať pravu. Príručný sklad môžu postaviť inžinierskych sietí, výstavby prístupo− v odôvodnených prípadoch vyplácaný pokyny týkajúce sa vykonávania staveb− osoby pracujúce na stavbe v rámci vých ciest, odvozu komunálneho od− priamo správcovi bytu, alebo inému po− ných prác, organizácie práce a pohybu menších obecných služieb pod dohľa− padu a zavedenia triedeného zberu. skytovateľovi služieb spojených s býva− osôb na stavenisku a na stavbe, preberá dom stavbyvedúceho. ním, a tiež tak, aby mohol byť okruh pri− stavebné výrobky, zisťuje ich vhodnosť 13. Kto zabezpečí, aby sa v danej jímateľov rozšírený o žiadateľov, ktorí a určuje ich umiestnenie a uskladnenie 9. Ako sa zabráni krádeži materiá− cene nakúpili certifikované materiály? nie sú posudzovaní ako občania na stavenisku, koordinuje poradie sta− lu? Stavby budú roztrúsené po lokalite.

Obec, ako realizátor stavby, je po− v hmotnej núdzi, avšak ich príjem je vebných prác a môže vykázať cudziu Starostovia poznajú svoje komuni− vinná v spolupráci so stavebným dozo− nižší ako životné minimum. Príspevok osobu zo staveniska a zo stavby. ty a vedia, aké nástroje majú použiť na rom v prípade vynakladania prostried− bude prísne určený na účely platenia to, aby sa nerozkrádal materiál na stav− kov z verejných zdrojov postupovať poplatkov spojených s bývaním.

3. Kto bude stavebný dozor, kto sa be mimo času realizovania stavebných v zmysle zákona o verejnom obstará− Udržiavanie poriadku a čistoty pod to podpíše? prác. Po skúsenostiach, ktoré sme zís− vaní a obstarávať certifikované staveb− v spoločných priestoroch je povin− Za odborné vedenie prác zodpove− kali v obciach, kde sa realizovala svoj− né materiály za najvýhodnejšie ceny. nosťou všetkých užívateľov bytov. dá kvalifikovaná osoba, ktorú vyberie pomocná výstavba odporúčame, aby Obec by mala stanoviť správcu a do− stavebník – obec. na stavbách bol materiál, ktorý sa spo− 14. Kto zabezpečí revízie a tepel− mových dôverníkov, ktorí by upozor− trebuje v daný deň. V čase vykonávania ný audit? ňovali nájomcov na porušovanie po− 4. Ak sa práca odvedie nekvalitne stavebných prác za stavebný materiál Revízie a tepelný audit nie sú v tomto vinností spojených s užívaním domov. alebo neodborne a bude sa robiť na− zodpovedá stavbyvedúci. zmysle stavebné práce, vykonajú ich kvali− novo, kto zaplatí zničený materiál?

19. Ako sa budú vyberať stavební− fikované osoby a certifikované spoločnosti.

Stavebný dozor zodpovedá nielen 10. Ako sa zabezpečí stavenisko? ci – nájomníci? za bezpečnosť a ochranu zdravia na Deti sa tam budú stále motať.

Výber budúcich nájomníkov bude 15. Kto zafinancuje pripojovacie po− stavbe, ale aj za odborné ukladanie sta− Za deti sú zodpovední ich zákonní zá− platky – voda, elektrina, kanalizácia? na rozhodnutí realizátora svojpomoc− vebných výrobkov a hmôt, vhodnosť stupcovia – rodičia. Je potrebné poučiť Odpoveď je obdobná ako v prípade nej výstavby v spolupráci s terénnymi ich použitia a odborné ukladanie stro− rodičov detí, aby ich upozornili, že pohyb otázky číslo 11. Obec má možnosť za− sociálnymi pracovníkmi a bytovou ko− jov a zariadení; sleduje vedenie staveb− na stavenisku je pre ne nebezpečný. pojiť sa do podporných programov. Ak misiou. Budúci nájomníci by mali byť ného denníka, zodpovedá za súlad Okrem toho, aj stavebník je povinný za− bude realizovať svojpomocnú výstavbu Rómovia, ktorí majú potenciál pôsobiť priestorovej polohy s dokumentáciou bezpečiť každé svoje stavenisko. v rámci nového programového obdo− motivačne na ostatných členov svojej stavby, za dodržanie všeobecných bia, tak môže realizovať program svoj− komunity. Mať dobré bývanie chce technických požiadaviek na výstavbu 11. Aké páky sa použijú, ak budúci pomocnej výstavby domov vrátane za− každý. Keď budú vidieť, že plniť si po− a spoluzodpovedá za dodržanie pod− nájomník nedokončí výstavbu, one− vedenia inžinierskych sietí. vinnosti vo vzťahu k obci a okoliu sa vy− mienok rozhodnutí vydaných na usku− mocnie, odíde za prácou do inej loka− platí, tak môžu byť títo ľudia príkladom točnenie stavby, najmä územného roz− lity, zamestná sa, bez dôvodu presta− 16. Ako sa bude postupovať, keď pre ďalších Rómov. hodnutia a stavebného povolenia. Do− ne pracovať na výstavbe? sa nebude splácať nájomné? siahnuť, aby nedošlo k nekvalitnej práci Ochorenie alebo úraz sú prekážka− 20. Kto bude platiť poistku?

Povinnosť nájomníka, podľa zákona a poškodeniu materiálov, možno dô− mi vyššej moci, ktorú nedokážeme č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník Obec stanoví výšku poplatkov za slednou a zodpovednou prácou zo ovplyvniť ani my a ani dotknutý Róm. v znení neskorších predpisov, je platiť mesačné nájomné v takej výške, aby strany stavebného dozoru a stavbyve− V prípade, že preukázal dobrú vôľu pra− nájomné v dohodnutej výške a načas. mohla zabezpečiť aj platbu poistného. dúceho. covať na stavbe pred ochorením a má V prípade nesplácania nájomného hro− (red) Starosta obce Spišský Hrhov Vladi− mír Ledecký adresoval Úradu splno− mocnenca vlády SR pre rómske komu− nity 20 konkrétnych otázok k novému spôsobu výstavby v rómskych osa− dách. Na otázky starostu odpovedal splnomocnenec Peter Pollák.

už prevádzkuje Súkromnú obchodnú akadémiu a Súkromnú strednú odbornú školu, sa dohodli na otvorení prvého ročníka, hoci očakávali, že záujem rodičov bude väčší. „Do prvého ročníka nastúpi od septembra deväť detí,“ spresnil starosta Plaveckého Štvrtku Ivan Sle− zák. Informoval tiež, že rodičia budú za dieťa platiť školné mesačne 50 eur, obec však bude z vlastných prostriedkov platiť deťom stravovanie v škole.

Slezák verí, že sa škola rozbehne a záujem rodičov o umiestnenie detí bude na budúci rok väčší. „Viem, že teraz mnohí váhajú, v niektorých prípadoch sa zasa rozhodli prihlásiť budúceho prváka na školy v okolí, kde chodí už ich starší súrodenec,“ vysvetlil Slezák.

Obec zriadením novej základnej školy reaguje na vývoj, ktorý v posledných rokoch nastal. Rodičia nerómskych detí, ale aj niekoľko rómskych rodín, začali prehlasovať svoje deti z obecnej Základnej školy v Plaveckom Štvrtku do základných škôl v Bra− tislave, Lábe i Malackách. Chcú ich tak chrániť pred agresívnymi, nezvládnuteľnými žiakmi, pre ktorých musela v obecnej škole často zasahovať polícia. Sle− zák sa obáva, že obec môže prísť takto o mládež. „Deti, ktoré chodia do škôl v okolí, sa prirodzene v nich zúčastňujú na krúžkoch a mimoškolských akti− vitách, majú tam svojich kamarátov, takže akoby sa vytrácali z našej obce,“ vysvetlil Slezák.

Nová základná škola by podľa slov jej riaditeľa PLAVECKÝ ŠTVRTOK: V obci otvoria novú Miroslava Malíka chcela dať vo vyučovaní viac priestoru anglickému jazyku aj informatike, ktorú súkromnú základnú školu Plavecký Štvrtok 13. júna (TASR) – Nová chce zaviesť už pre prvákov. „Takisto by sme radi Súkromná základná škola v Plaveckom Štvrtku do vyučovania zaradili regionálnu výchovu, aby predsa len bude. Obec a zriaďovateľ, ktorý v obci sme vzbudili v našich žiakoch lokálpatriotizmus,

neskôr o polnoci. Jedna hliadka nastupuje tak ako doteraz, o 14.00 h, ale druhá už o 16.00 h. Do 22.00 h teda slúžia obe hliadky súbežne,“ vysvetlil Kolesár. Ako dodal, požiadavkou polície aj mest− ských poslancov bolo vrátiť služby na pôvodný sys− tém do rána, ale pre spomínaný problém s finan− covaním to zrejme nebude možné. Členovia jelšavských občianskych hliadok sú vy− bavení odevmi a baterkami a dozerať na poriadok v meste budú do októbra, kedy príslušný projekt končí. „Majú určené trasy, na ktorých ich kontrolu− jú príslušníci štátnej polície a im sa zahlasujú aj pri začiatku a skončení zmeny. Občasné náhodné kontroly vykonávame aj my z mestského úradu,“ uzavrel primátor.

Prácu rómskych občianskych hliadok v Jelšave hodnotí pozitívne aj polícia. „Na ich činnosť boli zo strany Obvodného oddelenia Policajného zboru v Jelšave a občanov mesta zaznamenané len kladné ohlasy. Počas ich pôsobenia došlo v meste k celko− vému zlepšeniu verejno−bezpečnostnej situácie a k poklesu priestupkovej kriminality,“ uviedla ho− vorkyňa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Banskej Bystrici Mária Faltániová. Dodala, že ob− čianske hliadky boli nápomocné aj pri organizovaní rôznych kultúrno−spoločenských akcií v meste a podľa potreby im bol upravený pracovný čas.

aby boli hrdí na to, že pochádzajú z tejto časti Slovenska,“ dodal Malík.

L. MIKULÁŠ: Rómska osada má väčšinu nee− vidovaných obyvateľov Liptovský Mikuláš 9. júna (TASR) – Rómska osa− da, na ktorú sa v uplynulých rokoch premenil komplex provizórnych mestských nájomných by− tov v susedstve hlavného liptovskomikulášskeho cintorína, má spomedzi približne 110 obyvateľov iba 39 riadne prihlásených a mestom evidovaných na danej adrese.

Podľa primátora Jána Blcháča je to viac ako alar− mujúce zistenie. „Technický stav dlhodobo za− nedbávaných objektov je veľmi zlý až doslova hava− rijný. Výrazne sa rozšíril počet nelegálnych prísta− vieb a budeme sa musieť popasovať aj s rozsiahlou skládkou odpadov, ktorú vytvára miestne obyvateľstvo,“ skonštatoval.

V porovnaní s rokom 2010, keď mala táto loka− lita 47 obyvateľov, narástol ich počet viac ako dvoj− násobne. „Naši predchodcovia podpísali s majiteľ− mi nelegálnych prístavieb nájomné zmluvy, a tým prakticky zlegalizovali tento stav. Výsledkom malo byť zlepšenie vzťahu k obydliam a platobnej disciplíny,“ pokračoval Blcháč.

Následná realita však bola podľa neho úplne iná. „Hoci obyvatelia mali podpísané výhodné ná− jomné zmluvy na pár desiatok eur ročne, neplatili ani tieto neveľké sumy. Takže teraz stojíme pred ďalším vážnym problémom, ako vyriešiť túto dlho− dobo neúnosnú situáciu,“ dodal primátor Liptovského Mikuláša.

Číslo 2/2015

SERA − STRANA 8

− TÉMA ČÍSLA: SVOJPOMOCNÁ VÝSTAVBA / ŠPORT −

Sporili po 20 eur.

O dva roky získali domov aj spoločenský status

KOJATICE, OSTROVANY. Sociálne dávky alebo sociálne investície? Ekono− mický rébus začala pred deviatimi ro− kmi pilotne riešiť mimovládna organi− zácia ETP Slovensko. Vytvorili Sporiaci program pre najchudobnejších, aby ich motivovali k aktivite a zodpovednosti za svoje životy. „Na začiatku mali obavu, že niekto bu− de s ich nasporenými peniazmi narábať.

Keď nasporili určitú dohodnutú čiastku, dostali na konci bonus v tej istej hodno− te,“ povedala terénna sociálna pracovníč− ka v Ostrovanoch Viera Marková.

Princíp sporenia je logický a zrozumiteľ− ný pre každého z nás. Potvrdilo sa, že si ho dokázali osvojiť aj Rómovia z vylúčených komunít, keď im poskytli ekonomické ško− lenie, motiváciu a sociálnu asistenciu. „Založili si vkladné knižky na vlastné mená a na tú knižku si vkladali každý me− siac. Dvadsať eur je pre nich prijateľná suma, keďže rozpočet rodín je minimál−

ny,“ uviedol koordinátor komunitného nátorka mikropôžičkového programu ETP Slovensko Ľudmila Stašáková. centra v Kojaticiach Marián Cehelník.

Aj rodina Giňových z Kojatíc sa zapo− jila do ponúknutej vízie. Otec šiestich Namiesto ničenia zveľaďujú Sporiaci program štartovala košická mi− detí Emil Giňa pomáhal murovať nielen movládna organizácia v roku 2007 v tých ob− svojej rodine, ale aj susedom. „Bars dobre sa nám zmenil život. Mal ciach, kde prevádzkovala vlastné komunitné centrum alebo spolupracovala s miestnou som starý dom, normálne mi padali mú− samosprávou, či neziskovými organizáciami. ry a strechu som mal deravú. Tu sa nám Doteraz zapojili v 38 obciach a mestách lepšie býva, lebo tu máme pevné múry aj stredného a východného Slovenska 926 spo− základy. Vodu ešte nemáme, ale plánuje sa,“ povedal pre Sme Emil Giňa. Ako do− riteľov, z nich bolo 626 úspešných.

Klient, ktorý preukázal svoju disciplínu dáva jeho družka Jana Ferková, už teraz a zodpovednosť pri sporení, mal možnosť plánujú ďalšiu prístavbu k svojmu dom− získať malú pôžičku. V prvých rokoch bola čeku. V lete budú maľovať dom zvonka, jej suma asi 35 000 slovenských korún, farba bude fialová. dnes je mikropôžičkou aj 6 500 eur.

Bývanie je achilovou pätou tejto „ETP Slovensko poskytlo najviac mikropôžičiek v obci Ostrovany. Poskytli spoločnosti sme pôžičky na zlepšenie kvality bývania Osada v Kojaticiach je malá a leží 110 klientom a z nich už 80 mikropôžičku v tesnej blízkosti od obce. Zo 179 Rómov splatilo. Zvyšní tridsiati splácajú viac me− je polovica detí. Na sporiaci program tu nej pravidelne. Neboli sme nútení pristú− nadviazala slovenská pobočka organizá− piť ani k jednej exekúcii,“ uviedla koordi− cie Člověk v tísni, ktorá v Kojaticiach pre−

vádzkuje komunitné centrum. Posilnila ho o podporu architektov.

Stáž v osade je zaujímavá pre študen− tov architektúry, ktorí do Kojatíc chodia pravidelne od roku 2012. V auguste 2015 ich príde pätnásť. „Z diaľky jasná inakosť a bieda je to, čo väčšinou spoloč− nosť na osade odpudzuje. Architektov naopak pritiahla tá do očí bijúca potreba obydlí. Snažia sa tu na Slovensku nájsť využitie architektonického remesla pre najchudobnejších,“ vysvetlila koordiná− torka programov bývania slovenskej po− bočky Člověk v tísni, Lenka Hujdičová.

Väčšinová spoločnosť funguje tak, že najprv sporí, potom stavia a dlhodobo spláca pôžičky. Tomuto systému rozu− mie každý a považuje ho za spravodlivý. „Keď sa takýmto systémom pomáha ľuďom, ktorí sú sociálne odkázaní, tak to majorita omnoho lepšie prijíma,“ myslí si Lenka Hujdičová.

Sporenie je na rodinách, práve prí− stup k nemu má preukázať dostatočnú zodpovednosť a schopnosť odkladať si pravidelne bez toho, že by im to niekto druhý administroval. Rómovia si často vkladné knižky odložili niekde inde, le− bo ich nechceli mať doma. „Podmienkou vstupu do programu je, aby tie rodiny neboli zadlžené. Keď si sporia, majú zároveň čas, aby si vysporia− dali svoje podlžnosti vo vzťahu k obci či iným inštitúciám. Nie je to len o sporení, ale o riešení mnohých vecí, ktoré s tým súvisia,“ dodal Marián Cehelník, ktorý pôsobil ako rozvojový pracovník v Kam− bodži, Keni a Hondurase.

Sociálny pracovník je pre progra− my rozvoja kľúčový Obec Ostrovany podľa starostu Cyrila Reváka umožnila použiť pôžičku aj na kúpu pozemkov pod stavbou. „Tým, ktorí mali zá− ujem o legalizáciu stavby sme to umožnili.

Museli ale splniť podmienky, ktoré stavebný úrad vyžaduje. V tom im pomohli aj mikro− pôžičky,“ doplnil starosta Revák.

V ostrovanskej osade už majú prístup k pitnej vode. Na 1437 Rómov je tu asi 200 prípojok. V tejto obci využili rodiny sporenie a mikropôžičky hlavne na re− konštrukcie bývania. „Kvalita bývania sa tam výrazne zlep− šila, už len zapojením vody, elektriny, za− teplením domácností. Máme tam 145 murovaných domov a 76 chatrčí. Tie chatrče postupne dávajú dole a stavajú si rodinné domy,“ hodnotí výsledky terén− na sociálna pracovníčka z Ostrovian Vie− ra Marková.

Terénna pracovníčka v Kojaticiach Beáta Miženková vidí výhody v spoluprá− ci s neziskovými organizáciami a vysoko hodnotí aj sporenie rodín. „Môžem po− vedať, že sporili disciplinovane, sami to chceli. Len niekedy sme im to pripome− nuli,“ povedala Miženková. Tie rodiny, ktoré to nedokázali, dostanú ešte jednu šancu a celý nasledujúci rok im budeme poskytovať viac pozornosti, aby nestrá− cali motiváciu, dodala.

V roku 2012 bol v Kojaticiach pôvod− ný stav taký, že iba jedna rodina bola na svojom a štyri domy mali súpisné čísla.

Teraz sú pozemky reparcelované. „Každý z domov má svoj pozemok a postupne riešime nájomné zmluvy.

Obec bude pozemky naďalej vlastniť, ale obyvatelia budú mať zmluvy na 30 rokov za prijateľné sumy a budú platiť nájom− né,“ uviedla Lenka Hujdičová z organizá− cie Člověk v tísni.

Hľadajú zdroje pre desať ďalších obcí Idea mikropôžičkového programu zmenila aj pohľad obcí. Samospráva nie je pod tlakom, že keď bude vypísaná do− tačná schéma na infraštruktúru, obec musí okamžite čerpať všetky peniaze a riešiť Rómov. „Keď budeme vidieť, že osada je na to pripravená, samozrejme využijeme neja− ké možnosti, ale pomaly. Postupne bude− me podporovať rodiny, ktoré sú schopné ťahať sa hore,“ dodala Lenka Hujdičová.

Obe organizácie – ETP Slovensko aj Člověk v tísni zvolili pre budúcnosť spo− ločný postup. Na národnej úrovni sa snažia o to, aby štát kládol väčší dôraz na finančnú inklúziu vyjadrenú v koncepč− ných materiáloch. Aktuálne jednajú s bankovými domami o možnosti po− skytnutia mikropôžičiek priamo róm− skym klientom. „Dovolím si tvrdiť, že posudzovanie klienta bankou je tu ešte prísnejšie pre− to, lebo sú to klienti, ktorí sú považovaní za rizikových. Na druhej strane sú to ľu− dia, s ktorými sa systematicky a dlhodo− bo pracuje a sú zapojení v sociálnej prá− ci,“ povedal Marián Cehelník, ktorý predpokladá vysokú úspešnosť spláca− nia. „Nie je to neznámy človek. Vieme o ňom viac, vidíme mu do hrnca,“ dodal.

Text a foto: Ingrid Ďurinová.

Reportáž bola prevzatá so súhlasom SME z portálu Rómovia.sme.sk

Z osady na vrchol: náš boxer Tankó má medailu a sníva o olympiáde Baku (TASR/RNĽ) – Odštartoval na okraji spoločnosti, no svojím odhodlaním, disciplínou a cieľavedomosťou sa z chatrče pri smetis− ku prepracoval až do slovenskej reprezentácie. Mladý boxer Viliam Tankó sa na I. EH v Baku prebojoval do semifinále kategórie do 52 kg a získal bronzovú medailu. Úspech, ktorý nedosiahnu mnohí iní športovci počas celej kariéry, mu však nestačí. V Baku chcel získať zlato. Sníva o účasti na olympijských hrách.

Oslavoval jedlom Viliam Tankó oslávil bronzovú medailu z 1. Európskych hier pl− ným bruchom. V Baku si konečne nemusel sledovať kilá a do sýtosti sa napil a najedol. Verí, že jeho bronzový úspech nepomôže len je− mu, ale celému slovenskému boxu.

Po zisku bronzovej medaily nevymýšľal špeciálne oslavy. Stačilo mu konečne sa dobre najesť. Pred súťažou totiž musel zhodiť niekoľ− ko kilogramov, aby sa zmestil do váhovej kategórie do 52 kg. Počas celého turnaja držal diétu. „Teraz si konečne odpočiniem, lebo prí− prava bola dlhá. Jedlo mám veľmi rád, ale nemám nejaké špeciálne obľúbené. Láka ma azerbajdžanská tradičná kuchyňa. Doteraz som nemal možnosť ju tu vyskúšať.“ Dvadsaťročný pästiar má veľký sen a dúfa, že sa raz predstaví na olympijských hrách. Ak nie rovno on, tak aspoň iný slovenský repre− zentant. „Náš boxer nebol na olympiáde už veľmi dlho. Myslím si pri− tom, že máme na medailu aj na to, aby sme boli medzi najlepšími. u Na snímke vľavo slovenský boxer Viliam Tankó a Talian

Vincenzo Picardi počas semifinálového zápasu v kategórii do 52 kg na 1. Európskych hrách v Baku 25. júna 2015.

FOTO TASR – Martin Baumann

Číslo 2/2015

Pevne verím, že olympiáda vyjde. Keď chceme mať úspechy, musíme pre to drieť. Nepozerať sa na prekážky, ale na cieľ a na to, čo nás mo− tivuje,“ povedal.

Rodinná tradícia S boxom začal už ako osemročný, mal ho v rodine, keďže päst− ným súbojom sa venoval aj jeho otec. Prvé kroky v ringu absolvoval v dedinke Tomášikovo pri Galante. „Box sme mali v rodine. Venovali sa mu otec, bratranec aj strýko. Takže to malo tradíciu. Od prvého tréningu som ostal v telocvični,“ povedal pre TASR. Po ôsmich ro− koch, keď trénoval len dvakrát do týždňa, dostal šancu v profesionál− nom prostredí. „Na tej dedine to nebol ani základ, bolo to veľmi má− lo. Odtiaľ som však odišiel do Galanty do KO Box Clubu k Tomimu Kovácsovi, ktorý si ma zobral do opatery.“ Odvtedy sa venoval boxu už na profesionálnej úrovni a výrazne sa zmenili životné podmienky celej jeho rodiny. Z chatrče, kde nemali ani vodu, sa presťahovali najprv do jednoizbového bytu. S tým rodi− ne pomohol práve Tomi „Kid“ Kovács. Majster sveta organizácie WBF v poloťažkej váhe si zobral Tankóa pod ochranné krídla a ne− rozvíjal len jeho boxerské schopnosti, ale venoval sa aj jeho vzdela− niu a zabezpečil mu lepšie životné podmienky. „Vybavil nám ubyto− vanie, stravu, individuálne študijné plány. Trénovali sme dvojfázovo.

Ráno o ôsmej pred školou, a po návrate sme išli zase do telocvične.

Stretli sme sa tam super tím. Pracujeme na sebe a chceme sa stále zlepšovať,“ pokračoval Viliam.

Medzi nádejných slovenských boxerov patrí aj jeho mladší brat Alexander Tankó. Na konte má už niekoľko titulov majstra SR a pri− pravuje sa na európsky šampionát. „Má 14 rokov a je ešte na základ− nej škole. Od 1. mája patrí už do nášho klubu v Galante. Je šikovný

− ROZHOVOR / ŠPORT −

SERA − STRANA 9

Baku (TASR/RNĽ) – Jekhto uštar kerďas pro khe− taňibnaskro agor, no leskro mangipen, e disciplina u zoraľi goďi les ande andal o kheroro paš o melalo then dži andre slovaťiko reprezentacija. O terno bokseris Viliam Tankó pes pro I. EH andro Baku marďas avka, hoj pes chudľas andro semifinale an− dre kategorija dži o 52 kg u chudľas e bronzovo me− dajla. O doresipen, savo na chuden aňi but aver ma− nuša andro športos andre lengri sasťi karijera, leske nane dosta. Andro Baku kamelas te chudel o som− nakaj. Leskro suno hino te džal pre olimpijsko kheľibena.

Mulatinelas chabnaha Viliam Tankó mulatinelas, kana chudľas e bron− zovo medajla pro 1. Europakre kheľibena avka, hoj pherďarďas peskri ďombri. Andro Baku peske imar na musaj te ľikerel o kilogrami u pherdes chaľas u piľas. Paťal, hoj leskro bronzovo doresipen šigiti− nela na ča leske, aľe savore slovaťiko boksoske.

Pal oda, so chudľas e bronzovo medajla na ker− ďas ňisave špecijalna bešipena. Dosta leske sas miš− te te chal. Angleder musaj sas te našavel varesave ki− logrami, hoj te reščol andre pharipnaskri kategorija dži o 52 kg. Prekal o sasto turnajos ľikerelas dijeta. „Akana imar šaj te pašľol, soske e preparacija sas lungi. O chaben but kamav, aľe nane man ňisavo špecijalno, nekh buter so kamavas. Cirdel man e a− zerbajdžansko tradično chaben. Dži akana man na sas o šajipen te zumavel.“ Bišeberšengro dumukhardo džal baro suno u paťal, hoj pes jekhvar sikavela pro olimpijska kheľibena. Te na ov, te ča varesavo aver slovaťiko reprezentantos. „Amaro bokseris na sas pre olimpi− jada imar but berša. Me gindinav, hoj šaj chudas e medajla u avas maškar o nekh feder džene. Zora− les paťav, hoj e olimpijada oda anela. Te kamas te u Pro foto o slovaťiko bokseris Viliam Tankó le bronzovo medailaha pro 1. Europakre kheľibena andro Baku, 26. junos 2015. / Na snímke doresel o učipen, musaj phari buťi te kerel. Na te di− slovenský boxer Viliam Tankó s bronzovou medailou na 1. Európskych hrách v Baku 26. júna 2015. FOTO TASR – Martin Baumann khel o bara pro drom, te dikhel pro res u pre oda, Maškar o lačhe slovaťika boksera phirel the fameľija. Oda kerelas miro dad, o strično phral the Kamel te avel o policajtos so amenge del e motivacija,“ phenďas. o kakus. Oda sas e tradicija. Pal o jekhto treningos leskro terneder phral o Alexander Tankó. Pro O pharo dživipen pes avka chudľas pro lokheder imar ačhiľom andre telocvičňa,“ phenďas vaš o TASR. leskro kontos hine imar buter tituli vaš o majstros drom. Akana imar e fameľija bešel andro trinekhe− E tradicija andre fameľija Te boksinel chudľas ochto beršendar, oda les sas Pal o ochto berša, kana phirelas pro treningos duvar SR u kerel sa hoj pes te chudel pro europakro šam− rengro kher. Bišeberšengro Viliam imar kerďas andre fameľija, o dumukh mariben kerelas the leskro kurkeste, chudľas e šanca andro profesijonalno than. pijonatos. „Hin les 14 berša u phirel mekh pre za− e maturita pre Obchodno akademija andre Dunaj− dad. O jekhto uštara andro ringos kerďas andro gavo− „Andro oda gav, oda na sas aňi o fundamentos, oda kladno škola. Andro amaro klubos andre Galanta skro Streda u leskro planos hino te džal pre Policaj− ro Tomašikovo paš e Galanta. „Boks amen sas andre sas na dosta. Geľom odari andre Galanta andro KO phirel 1. majostar. Hino lačho u talentimen, boks no akademija. „Vakeras pal o avipen. Amari buťi na Box Club ki o Tomi Kovács, kerel pandžto berš u pandžvar sas majstros pre Slo− agorinel pal treningos andre telocvičňa, amen vaťiko. Akana pes chudľas te prikerel vaš o Euro− dživas jekhetane. Kamav les te prikerel vaš o dýivi− ov man iľas ke peste.“ Olestar kerelas boks pro pakro šampijonatos andre kategorija schoolboys pen. Na ča sar bokseris. So te avela varesavo dukha− profesijonalno učipen u zora− (o čhave andre škola) andre rusiko Anapa. Paťav, vipen? So paľis? Of hino but lačho manuš, musaj te les pes paruďas the o dživi− hoj odoj leske džala mište u khere anela e medajla,“ resel o than the avri andal o ringos. Odoj imar avri pen vaš e sasťi leskri fameľija. phenďas. khelďam but maribena. Kamav, hoj pes te chudel Andal o kheroro, kaj len na pre olimpijada, hoj te avel bachtalo u sasto. Ňič sas mekh aňi o paňi gele te Sar o dujto dad aver, hoj te ľikeras o asaben, sar džanel te asal,“ bešel andro jekhe khereskro Maškar lende duj dženende hino zoralo khetaňi− phenel mekh o Kovács. Peskre čhavenge solachar− kher. Oleha la fameľijake ši− ben. Na ča oda, hoj kamen jekh športos, no buter. ďas o špecijalno poťiňiben vaš lengro than tel gitinďas o Tomi „Kid“ Ko− „Hin amenge sar o dujto dad, o pašo manuš, sako− o pandž kereki. „O poťiňiben hin sakovar kana avri vács. O lumakro majstros an− var džanel te phenel goďaver lav. Dav leske paťiv sar khelen, kana tumenge andro ringos vazden o vast. dre organizácija WBF andro le manušeske, treneroske, bare manušeske, dikhav No phenďom, hoj te pes vareko andal o KO Box jepaš pharo pharipen peske pre leste, vaš amenge ternenge hino baro. But Club kvalifikinela pre olimpijada, chudela o kher. iľas le Tankós tel o peskre lestar sikhľuvav u ľikerel amen the andro nekh pha− Oda hin bari motivacija.“ phaka u na vazdelas ča leskre reder momenti. Avľas pal mande the adaj, andro bokserska džaňibena, no di− Azerbajdžan, oda pes na dikhel but,“ vakerel o Vi− O raťakro chapen le zorarde manušeha khelas the hoj te sikhľol liam pal o peskro mentoris.

Oda, so doresľas o terno bokseris, dikhľas the u lačharďas leskro dživipen. „Hino but smirom, hin les disciplina, zorales o dženo andre Narodno rada Slovaťiko republi− „Kerďas amenge, hoj te chu− džal pal o peskro res. But lačho čhavo hino u hin les kakri o Peter Pollák. Le terne bokseris akharďas an− das o kher, o chaben, o indi− lačho jiloro,“ phenďas o Kovács pal o peskro dro parlamentos the pro raťakro chaben. Vakere− vidualna študijna plani. arakhlo čhavo, paš o savo hino sakovar u geľas leha nas pal žutipen vaš o športos the o romane športo− O treningos sas andro duj fa− prekal o but phare dživipnaskre momenti. „O Vili va manuša. „Ada hiňi e tema, pal savi kamav sig bu− zi. Tosara ochto orendar an− avľas andal o bilačho than. Paľis bešelas andre miri ter te džanel u e inšpiracija avľas ole duje bare ma− gle škola u paľis pal e škola ubitovňa avere čhavenca, no kana sas khere, sove− nušendar, no the aver športovo manušendar, sa− paľis džahas andre telocvič− nas trin džene pro jekh vaďos. Oda les na phagľas. venca man andro palune ďivesa arakhľom. Sikra u Pro foto pre bangi sera hino o slovaťiko bokseris Viliam Tankó ňa. Odoj samas super timos. O dad la daha na dživen jekhetanes, u o Vili kerel žutipnaha šaj o talentimen terne Roma te sikavel u o Talianos Vincenzo Picardi andro semifinalovo mariben andre Keras buťi pre peste u sako− savoro, hoj te šigitinel la dake. Peskro baro doresi− pre Slovaťiko no the andre savori luma, so hin an− kategorija dži o 52 kg pro 1. Europakre kheľibena andro Baku, var kamas te avel feder,“ phe− pen imar resľas andro leskro privatno dživipen,“ dre lende,“ phenďas pal o arakhipen o Pollák.

25. junos 2015. FOTO TASR – Martin Baumann nelas o Viliam. phenďas o Kovacs leskri paramisi.

Andre romaňi čhib thoďas Erika Godlová rát, vždy vie poradiť. Vážim si ho ako človeka, trénera, veľkú osobnosť, obdivujem ho, je pre nás mladých vzor. Veľa sa od neho učím a podrží nás aj v tých najťažších chvíľach. Prišiel za mnou aj sem do Azer− bajdžanu, čo sa nevidí často,“ hovorí Viliam o svojom mentorovi. „Je veľmi vyrovnaný, disciplinovaný, odhodlaný a ide si za svojím cieľom. Je to veľmi dobrý chlapec a má dobré srdiečko,“ povedal Ko− Ako druhý otec Medzi oboma sa vytvorilo silné puto. Nespája ich totiž len vášeň vács o svojom zverencovi, pri ktorom stál od začiatku a preskákal pre spoločný šport, ale oveľa viac. „Je pre nás ako druhý otec, kama− s ním mnohé ťažké životné chvíle. „Vili vyšiel zo zlého prostredia.

Neskôr býval na mojej ubytovni s ostatnými chlapcami, ale keď bol doma, spali traja na jednej posteli. Nezlomilo ho to. Rodičia sú rozvedení, a tak Vili robí všetko pre to, aby pomáhal mame. Svoju veľkú výhru dosiahol už v súkromnom živote,“ rozpovedal Kovács je− ho príbeh. a talentovaný, boxuje piaty rok a je päťnásobný majster Slovenska.

Momentálne sa mu začína príprava na majstrovstvá Európy kategó− rie schoolboys v ruskej Anape. Verím, že tam uspeje a donesie do− mov medailu,“ dodal.

Chce byť policajtom Ťažký životný údel tak nabral jasnejšiu cestu. Momentálne už ro− dina býva v trojizbovom byte. Dvadsaťročný Viliam má za sebou ma− turitu na Obchodnej akadémii v Dunajskej Strede a plánuje nastúpiť na Policajnú akadémiu. „Riešime jeho budúcnosť. Naša práca sa totiž nekončí v telocvični po tréningu, my žijeme spolu. Chcem ho pripra− viť na život. Nielen ako boxera. Čo ak príde nejaké zranenie? Čo po− tom? Je to skvelý človek, musí obstáť aj mimo ringu. My sme tam vy− hrali už veľa súbojov. Chcem, aby sa dostal na olympiádu, bol šťastný a zdravý. Nič iné, aby sme mali úsmev, ako sa vie usmievať,“ pokračo− val Kovács. Za účasť pod piatimi kruhmi sľúbil svojim zverencom mi− u Na snímke vpravo slovenský boxer Viliam Tankó a vľavo je−

ho klubový tréner Tomi „KID“ Kovács sa tešia po zisku bron− zovej medaily po semifinálovom zápase na 1. Európskych hrách v Baku 25. júna 2015. Tankó získal bronzovú medailu v kategórii do 52 kg. V semifinále prehral s Talianom Vin− cenzom Picardim 0:3 na body. Pre 20−ročného pästiara je to životný úspech. FOTO TASR – Martin Baumann

moriadnu odmenu. „Odmena je každé víťazstvo, keď nám v ringu zdvihnú ruku. Ale povedal som, že keď sa niekto z KO Box Clubu kvalifikuje na olympiádu, tak dostane byt. Je to veľká motivácia.“ Večera so splnomocnencom Úspech mladého boxera si všimol aj poslanec Národnej rady Slo− venskej republiky Peter Pollák. Mladého boxera a jeho trénera pozval do parlamentu a na večeru. Preberali možnosti podpory športu a róm− skych športovcov. „Je to téma, ktorej sa chcem v najbližšej dobe cielene venovať a inšpirovali ma k tomu práve títo dvaja velikáni, ale aj ďalší ta− lentovaní športovci, ktorých som v poslednej dobe mal to šťastie stret− núť. S trochou podpory môžu talentovaní mladí Rómovia ukázať Slo− vensku a celému svetu, čo v nich je,“ uviedol po stretnutí Pollák.

Viliam Tankó Narodený: 17. 5. 1995 v Matúškove.

Boxu sa venuje od roku 2003, v KO BOX CLUBe Galanta pôsobí od roku 2012.

Doposiaľ odboxovaných približne 150 zápasov. Úspechy: 9−násobný majster Slovenska.

Majster Slovenska z roku 2009 – menovaný za najtechnickejšieho boxera zo Slovenska.

Získal: 5. miesto na turnaji v Turecku, AhmedComert.

2x 2. miesto na MT Olympijské nádeje.

1. miesto na medzinárodnom turnaji v Poľsku, 2012.

2. miesto na 8. Dan Pozniak Youth Cup, Vilnius, Litva 2013.

V roku 2011 sa zúčastnil na majstrovstvách Európy.

V roku 2012 sa zúčastnil na majstrovstvách sveta v Kazachstane a 2013 v Arménsku.

Číslo 2/2015

SERA − STRANA 10

− REPORTÁŽ / ZDRAVIE −

Pochybnosti cítila aj zo strany domácich. „Ne− Narodila sa v jednej z najhorších rómskych osád Lieky, choroby, týranie na Slovensku. Keď zomrel jej otec, vyhnali ju s mat− rešpektovali ma, ani ich nezaujímalo, že robím „Najskôr som každý deň chodila k manželovej kou a piatimi súrodencami z osady. Prijať ich od− zdravotnú asistentku,“ vysvetľuje nám problémy, starej mame, ktorá ma rozsiahly herpes na krku. mietla aj stará mama, tak sa vrátili a postavili chatrč. s ktorými sa stretávala vo vnútri komunity.

Vlastná dcéra jej to odmieta ošetrovať, tak som jej Dnes pomáha najmä starým ľuďom, Rómovia k nej posielajú svoje deti.

Valéria Kroščenová (36) dva roky pracuje ako asistentka osvety zdravia v osade Strelníky pri Leta− novciach. Pre matku troch detí je práca v projekte Zdravé komunity prvým zamestnaním v živote.

Privíta nás vo svojom novom príbytku. Dvojizbo− vá bunka sa nachádza v komplexe sociálnych bytov postavených do štvorca. „Po smrti otca sme ostali šiesti bez strechy nad hlavou, jeho rodina nás v osa− de nechcela, odišli sme preto do Svitu k starej ma− me. Ani ona nás nenechala bývať s ňou, tak sme sa vrátili naspäť do osady v Letanovciach, kde sme si postavili chatrč,“ začína svoje rozprávanie Valika, ako ju nazývajú miestni.

Po rýchlom návrate zo Svitu začala navštevovať miestnu špeciálnu školu, tú však nedokončila.

V šestnástich rokoch prvý raz otehotnela. Odvtedy bola na materskej dovolenke, a potom si privyrába− la šesťdesiat eur mesačne aktivačnými prácami. „Je to veľká zodpovednosť,“ hovorí Valika o úlohe asistentky osvety zdravia.

Nenahraditeľný zápisník Z tašky vyberie veľký zošit. Počítač nemá, preto si každý deň zapisuje do zošita, čo urobila, koho navštívila. Ak išla s klientom k lekárovi, nesmie chý− bať pečiatka z ordinácie. „Tu mám potvrdenie od pediatra, tu od obvod− nej lekárky,“ listuje pyšne v zošite. Práca asistentky osvety zdravia jej zmenila život. „Neverila som, že by ma niekto mohol zamestnať,“ priznáva Valika.

Jej sestra pracovala v minulosti tiež ako osvetárka v začiatkoch projektu Zdravé komunity.

Potom jej diagnostikovali rakovinu hrubého čre− va, ktorej neskôr aj podľahla. „V minulosti som po− máhala sestre, videla som, čo robí pre ľudí,“ opisuje Valika, prečo sa prihlásila do konkurzu na osvetár− ku. Na svoj prvý deň v práci si spomína dodnes. Mu− sela sa predstaviť lekárom, v škole, aj miestnym Ró− mom. „Prišla som do ordinácie, zaklopala na dvere, povedala svoje meno a vysvetlila im, že začínam ro− biť ako asistentka v Strelníkoch.“ Potešilo ju, keď jej lekárka vyjadrila podporu. O niekoľko dní neskôr stálo pri jej dome takmer dvesto detí a lekárka ich očkovala priamo v jej izbe. „Vedela som mená všetkých, aj dátumy narode− nia,“ hrdo zdôraznila. V osade sa vyskytujú bežné respiračné ochorenia, hypertenzia a psychické cho− roby, ale i svrab a vši. Pomoc potrebujú najmä mla− dé mamičky a starší ľudia. Niektorí nevedia, ako užívať správne lieky, iní sú zase imobilní a nemá sa o nich kto postarať.

Číslo 2/2015

na vysoký tlak mal dve balenia liekov, každý deň si preto bral dve tabletky. Z každého balenia jednu.“ Práca asistentky mení aj Valériu Kroščenovú, sa− ma si to dobre uvedomuje. Predtým bola podľa svo− jich slov viac výbušná a častejšie kričala, dnes skôr dohovára. Táto metóda platí aj na samotných Ró− mov zo Strelníkov. „Prídete do rodiny, aby ste ich upozornili, že musia ísť na očkovanie. Oni povedia, že nemôžu. Tak tam prídem na druhý deň, na tretí, štvrtý, a potom už pôjdu k lekárke,“ usmieva sa.

Počas rozhovoru sa pri dome objaví postarší Róm.

Zistil, že ich dcéru manžel dva roky fyzicky týral. Ne− vedia, čo majú robiť. Približne tridsaťročná žena je v zúboženom stave, psychicky sa zrútila. Musí to riešiť.

Rómska osada v Letanovciach bola v októbri 2013 presťahovaná do novej lokality Strelní− ky. V Strelníkoch stojí 24 domov vo vlastníctve obce, každý so štyrmi bytovými jednotkami. Jeden byt na− zývajú komunitným centrom. Využívajú ho na sprá− vu bytového fondu a prácu sociálnych pracovníkov.

Rómovia žijú v 95 dvojizbových bytoch s kuchy− ňou. V niektorých z nich bývajú aj tri rodiny. „Máme chladničku, kuchynskú linku, izby. Doteraz som nikdy nemala elektrinu a vodu z vodovodu, od− vážajú sa tu aj smeti,“ pochvaľuje si Valika nový do− mov. V jej byte je útulne, nachádza sa v ňom malá posteľ, chladnička ozdobená nálepkami z rozpráv− ky Šmolkovia.

Niekedy je to ťažké V segregovanej lokalite s vyše 940 obyvateľmi na prvý pohľad chýbajú stromy a kvety. Okolo nej je iba pole, domáci preto posedávajú najčastejšie pri domoch v tieni. „Ráno ako prvé zamierim za rodinami s batoľata− mi, aby som ich skontrolovala, potom za pacient− kou, ktorej diagnostikovali rakovinu a má vývod.

Pomôžem jej vymeniť plienky a zakaždým jej vysvet− lím, prečo je dôležité si po výmene umyť ruky anti− bakteriálnym mydlom. Ďalšia pravidelná klientka je žena po mozgovej porážke,“ opisuje Valika svoj bežný pracovný deň. „Niekedy je to ťažké,“ povzdychne si. Hovorí, že po presťahovaní väčšina ľudí zmenila svoj život k lepšiemu, ale niektorí nie. Komplikovaná situácia je v rodinách s desať a viac deťmi.

Postaviť si dom načierno už v Strelníkoch ne− môžu, prišli by aj o súčasný príbytok. Ďalším problémom je voda. V zbúranej osade voda nebola, v Strelníkoch zase panuje strach pred u Valéria Kroščenová (36) dva roky pracuje ako asistentka osvety zdravia v osade Strelníky dlhmi. V zopár domácnostiach sa teda rovnako ne− pri Letanovciach. Pre matku troch detí je práca v projekte Zdravé komunity prvým umývajú. Boja sa, že by za vodu nemohli zaplatiť zamestnaním v živote. a obec by ich vysťahovala.

Na otázku, ako sa žije v novej osade, odpovedá Rodičia z osady nechodili s deťmi na očkovanie, to vyčistila a natrela masťou,“ krúti hlavou skromná ani preventívne prehliadky. Keď učiteľky v neďale− Rómka, ktorá dnes patrí medzi najvýraznejšie osob− Valika bez váhania: „Super, máme chladničku, kuchynskú linku, izby, je tu čisto. V živote som do− kej škole bojovali so všami u detí zo Strelníkov, pri− nosti v Strelníkoch.

Jej ďalším klientom je postarší muž s niekoľkými teraz nemala elektrinu, ani vodu. Je to iný život.“ viedla Valika do osady riaditeľa školy, aby ich upoko− Text a foto: Rudolf Sivý, Zdravé komunity jil. Dôveru vlastnej komunity si získavala postupne. chorobami. Nevie, ako má užívať lieky. „Napríklad

− KULTÚRA / PORADŇA −

SERA − STRANA 11

KOŠICE: Divadlo Romathan uviedlo baladu o láske, vzťahoch aj diskriminácii

DIVADLO: SND pripravuje premiéru tanečného projektu Carmen

Košice 25. júna (TASR/RNĽ) – Hudobno−dramatickú baladu o láske, vzťahoch, problémoch súčasnosti, ale aj diskriminácii rómsko−nerómskych vzťahov ponúklo na záver divadelnej sezóny divadlo Romathan vo svojej novej hre Neželané puto lásky (Nakamlo kamiben). Ide už o 67. premiéru profesionálneho róm− skeho divadla. „Je to pôvodná rómska hudobná balada zo súčasnosti. Chceme ukázať a trošku upozorniť na nebezpe− čenstvo mládeže, ktorá sa dostáva k drogám. Ďalší akcent, ktorý prakticky trápi našu spoločnosť, je barié− ra medzi rómskou minoritou a majoritou, čo sa týka aj u mladých ľudí, keď napr. mladý Róm sa zamiluje do Nerómky a je tu taký problém a z oboch strán,“ priblížil hru pre TASR riaditeľ Karel Adam. Podľa neho v 21. storočí by sa táto diskriminácia mala odbúravať. Hra je podľa jeho slov zaujímavá tým, že aj hudbu poňali autori v modernom štýle. „Sú to nádherné piesne, sprievod je tradičný rómsky – cimbal, kontrabas, viola, husle a gitara, ktorá vytvára modernú hudbu,“ dodal Adam.

Autorom piesní je Ondrej Ferko, ktorý hudobne dlhodobo pôsobil v zahraničí. „Piesne som tvoril dlhší čas, čerpal som námety zo života nás Rómov, ale aj Nerómov. Vyjadrujú bežný život – láska, tragédia, smiech, plač, všetko, čo k životu patrí,“ opísal. Texty písal spolu so svojím bratom Jozefom, ktorý je záro− veň autorom scenára. „Verím, že sa to bude páčiť každému, je tam celý život, ako funguje bežný človek,“ povedal Jozef Ferko.

Podľa riaditeľa Romathanu je hra parafrázou na známu Baladu o zlodejovi koní, ale v modernejšom štýle. „Upozorňujeme, že nie peniaze a mamona sú dôležité, ale láska k rodine, blížnym, toto vypichuje− me na záver inscenácie.“ Premiéra novej hry sa uskutočnila v piatok 26. júna v Historickej radnici na Hlavnej ulici v Košiciach o 18.00 h.

Bratislava 25. júna (TASR) – Balet Slovenského národného divadla pripravuje na úvod novej sezóny premiéru jedinečného projektu, pôvodnej tanečnej drámy Georgesa Bizeta a Ernesta Šarköziho Carmen a la Gypsy Devils. Choreografom a režisérom je La− dislav Cmorej, hudobné naštudovanie realizoval Er− nest Šarközi, scénu navrhol Peter Janků, kostýmy Si− mona Vachálková, texty piesní napísal Emil Hasala. Účinkovať v ňom budú sólisti Baletu SND Adrian Du− cin, Katarína Kaanová, Barbora Blahová, tanečná skupina Credance a orchester Cigánski diabli. Insce− nácia vzniká v umeleckej koprodukcii Baletu SND a Agentúry Mystik. Premiéra je plánovaná 27. a 28. septembra v historickej budove SND. Carmen je jedným z najznámejších príbehov lás− ky krásnej a neskrotnej Cigánky, ktorému nechýba romantická zápletka ani vášnivé emócie. Príbeh žiar− livosti, ktorý nevyhnutne smeruje k tragickej smrti.

Tento príbeh ožije v SND v strhujúcom tanci so zme− sou španielskeho i cigánskeho temperamentu. Ro− mantické melódie Georgesa Bizeta zaznejú v origi− nálnej úprave Ernesta Šarköziho, vedúcej osobnosti orchestra Cigánski diabli, jedného z najlepších or− chestrov v kategórii etno a world music vo svete. Ori− ginálne diela, v ktorých majstrovsky spájajú folklór s ostatnými hudobnými žánrami (džez, etno, fla− menco), dopĺňajú o výnimočnú virtuozitu, ktorá je neodmysliteľnou súčasťou ich umeleckého prejavu.

V októbri 2013 vydal orchester Cigánski diabli album Carmen, ktorý na hudobnej scéne vzbudil veľkú pozornosť tým, že spracoval ucelený námet jedného diela. „My sme stále robili klasickú hudbu, snažili sme sa ju obliecť do cigánskeho šatu. Potom nás napadlo skúsiť skladby také, ktoré slávni sklada− telia čerpali z cigánskeho etnika. Nie pospájať niečo od Bizeta a Brahmsa, ale urobiť jedno celé dielo.

Tak sme si vybrali Carmen, nakoľko je to o jednej mladej Cigánke. Ako som robil hudbu, tak už mi na−

Jozef Banyák: Bariľom sar duvar e minorita str. 5

špecifikaňi tema. Na sar prekal o biboldengro holokaust, pal o romano hino frima filmovo materijalos. Te kerel o beršengro doku− mentos bi o archivna filmova materijali hin čačes diľiňipen. Sar o nekh goreder šajipen pes olestar kerel o kheldo dokumentos, savo me na lav. Jekhetane le René Lužicaha, savo hino maškar o scenaroskre autora amenge phenďam, hoj oda keraha prekal e fameľija, kaj jekh dženo predžidžiľas ola maribnaskre pharipena. Savore ola berša dži akananut− ňipen sikaďam, kaj oda ľidžalas, o khetaňibnaskro vazdipen khatar o holokaust, sar but hino aver u so ole diľiňipnastar ačhiľas andro maškar manušikane relaciji. Filminďam e Cinoskri fameľija. Gindinav, hoj ajse dromeha thoďam jekhetanes oda so sas u so hin akana.

Andro televiziji the mediji hin o interesos pal e romaňi tema?

Našťi te phenel, hoj e televizija pal oda na džal. Te ča andro fil− mos. Andro varesave berša o filmovo than sas pherdo. Sas adaj o kheldo kinofilmos Cigán, kaj e režija kerďas o Martin Šulík, u the but dokumenti. Avka, kada hino imar dokumentindo. The o filmos Savore mire čhavore sas bare kotorestar pal e romaňi tematika. An− dro palune berša sako berš kerďom jekh dokumentos pre kadi tema paľikerdo cikne žutipnaske khatar o Rajipnaskro Ofiso SR u mire but beršengre kontaktenge andre televizija. Kampel oda te chudel but konkretno. Andre Slovaťiko televizija hine adaďives o manuša, save achaľon kala temake u den lake relativno dosta than. O Del te arakhel, hoj varesavi romaňi tema pes te dochudel andro komerčna televiziji. The avka, saj jekh averipen anglo but berša, kana keravas vaš e Markiza jekh programos savo pes vičhinel Andre učhaľin. Sas o šajipen vaš e televizija te kerel o serijozno dokumentos. Jekh kotor sas pal e lekhavňi e Elena Lacková. Oda sas jekh maškar o jekhto fil− mi, save vakerenas pal o romano holokaust.

Hino o averipen andre buťi, kana keren e romaňi tema?

Andro dokumenti, the andro khelde filmi, čačes ľikerav o drom ki oda, hoj te sikavav le Romen andro aver situaciji, na ajse save nor− malno o televiziji sikaven – o rozmarde khera u maškar lende prastan o bilačhe, nekh feder nange čhavore. E socijalno tema hiňi paš o romano etnikum nekh zoraleder. But kampel te sikavel o ušta− ra, save ľidžan ki o lačharipen savo savore kamas te resel. Miro musaj hin oda te sikavel na vaš oda, hoj pes oda akana kerel, no me andre oda bariľom. Andro Podunajska Biskupice sas duj romane uľici, save angle mire jakha našľile. Pal oda džal suno savoro amaro khetaňi− ben. Oda sas mekh prekal o Československo u džala oda lačhe dro− meha the pro aver thana. Pro bibacht o khetaňibnaskre paruvipena oda cirdle but uštara palal. Andro filmos Uštar pal o uštar iľom efta buťa, kaj pes šaj te dikhel, kaj geľas o žutipen. Andro filmos Čhavale sikavas o talentimen cikne čhavore, save, te pes na ačhela varesavi katastrofa, barona avri sar but goďaver manuša andro amaro kheta− ňiben. U oda kampel te sikavel.

padali aj veci scénické. Keď to bolo hotové, tak nám viac ľudí povedalo, že je to scénická hudba a bolo by dobré urobiť ju aj s tancom,“ povedal pre TASR na dnešnom stretnutí s médiami Ernest Šarközi. „Príbeh samozrejme ostane, ale táto Carmen bu− de iná, je to spracované na cigánsky naturel, spolu s tanečníkmi, ktorí sú výborní vo všetkých štýloch.

Verím, že to bude pre divákov veľmi zaujímavé,“ dodala Silvia Šarköziová. „Na scéne sme kolektív všetkých chutí, máme só− listov z SND, voľné zoskupenie tanečníkov, ktorí si hovoria Credance. Nebol problém doplniť do Bize− ta rómsky folklór, ale do rómskeho folklóru tanco− vať moderný balet. Sčasti sa to už podarilo, pred na− mi je celé leto,“ doplnil režisér Ladislav Cmorej. „Tému ponúkol pred poldruha rokom Ernest Šarközi a riaditeľ baletu ju prijal. Je to veľmi známy príbeh, v tejto originálne spracovanej interpretácii to môže byť nový inscenačný počin. V SND hráme klasický repertoár aj s ‘výletmi’ do iných žánrov. Tu ide o virtuózne hudobné poňatie, Cigánski diabli vo svojom odbore ako kapela patria k slovenskej in− terpretačnej špičke a presahujú aj naše hranice. Ča− káme spätnú väzbu, že to vyprovokuje inscenačný tvar k niečomu mimoriadnemu,“ uviedol pre TASR generálny riaditeľ Marián Chudovský.

Orchester Cigánski diabli vznikol v auguste 2007, jeho vedúcim je Ernest Šarközi. Ich repertoár má široký záber, od folklóru európskych národov cez klasické, operetné, operné, muzikálové, filmo− vé a džezové skladby. Od svojho založenia vydali päť albumov, Cigánski diabli (2007), Diabolské Via− noce (2007), Dobré časy (2008), Adagio & Furioso (2010) a Carmen (2013). Počet ich vystúpení doma a v zahraničí už atakuje hranicu 3000. Koncertovali na piatich kontinentoch v 35 štátoch sveta, od Me− xika cez Kóreu až po Japonsko.

Foto: ciganskidiabli.sk

hen phundrade u te džan jekhetane le manušenca, save hine avral aver, no oda hine absolutno na važna averipena.

Sakovar adaj hin o šajipen, avka lav e kamera, o štabos u džav andro aver thema. Keravas o filmi khatar e Austrija dži o USA. Oda sas pal o thema. Varesave berša keravas e pozicija sar o žutipnaskro režiseris.

Andro eňavardešte berša, kana adaj avľas Hollywood te kerel o bare fil− mi, dine mange o šajipen. Keravas pro filmos Dračie srdce (O dra− koskro jilo), Kull Dobyvateľ (Kull Maribnaskro) u aver bare filmi, save pen kerenas the andro aver thema. Ki o berš 2000 keravas o reportaži andal o Hollywood. Zumavahas te arakhel pes le čercheňenca u vareso interesantno lenca te kerel. Keravas the o filmos pal o špaňijelska Ro− ma, oda sas anglo biš berša. Pal oda so uštarde andre Europakri unija, lačharde but buťa. Na sas len klasicka romane osadi, sas len foroskre kotora. Ole beršende mekh odoj bešelas the o slovaťiko khelado Ro− man Luknár, ov sas amenca pro filmos.

San striktno režiseris?

Na som striktno režiseris u but džene mange phenen, hoj oda na− Prindžaren le romane režiseren u o romane filmi andal ne mište. O producenta, o dramaturga. Musaj som te marel pes man− ca u vaj pandž minuti šaj ľikerav o striktno muj. Oda hin bari bacht te o aver thema? Kerenas o filmi the andro aver thema?

Ola filmi arakhavas jekh pal o jekh. O filmi pal o Roma na sas sa− kerel ajsi buťi. koďivesutne. Dikhav pre lende butere dromenca, sar hine kerde. To− ny Gatlif hino but lačho, kompletno aver hino o Kusturica u aver hi− Rozhovor vznikol 22. apríla 2015 v rámci podujatia „Živé knihy“, ktoré organizuje Štátna vedecká knižnica v Prešove, Dokumen− no o filmos O Roma džan upre. Pre Slovaťiko oda sas o filmos tačno−informačné centrum rómskej kultúry.

Ružové sny (Ružova sune), savo sas but prindžardo u sas oda šukar Rozhovor viedla Erika Godlová a Zuzana Paľuchová. filmos. Ola filmi kerde but lačhi buťi, sikaven e romaňi komunita the Prepísal a upravil: Roman Čonka, foto: ŠVKPO. o khetaňiben avka, savi hiňi. O negativno andro ola filmi hino, hoj si− kaven e romaňi komunita sar vareso izolovano. Sar o izolovano khe− O vakeriben sas pro 22. apriľis 2015 pro kidipen „Džide pustika“, savo kerel o Themeskro džaňibnaskro pustikengro kher andro taňiben, originalno, savo dživel peskro dživipen u hoj oda avka te ač− Prešov, o dokumentačno−informačno centrum vaš e romaňi kul− hel. Oda hin angle miri goďi, soske me dikhav sar o nekh bareder tura. Phučenas e Erika Godlová the e Zuzana Paľuchová. o phundravipen. Buter teluno o khetaňiben, buter segregacija kerel.

Andre romaňi čhib thoďas: Erika Godlová.

U buter e majorita kerel e segregacija. Me gindinav, hoj nekh buter O tekstos: Roman Čonka, the foto: ŠVKPO. so musaj te kerel o manuša, save phageren kadi barijera, hin te ač−

Číslo 2/2015

ISSN 1338−3027

Rómsky nový list − nezávislé kultúrno−spoločenské noviny Rómov na Slovensku od roku 1993 do augusta 2008 viedla Daniela Hivešová−Šilanová, ktorá sa rozhodujúcou mierou pričinila o ich udržanie a rozvoj.

Vydavateľ: Združenie JEKHETANE−SPOLU, sídlo združenia a redakcie: Jarková 4, 080 01 Prešov, ( a fax: 051/7733439, e−mail: redakcia@jekhetane−spolu.org, www.jekhetane−spolu.org, šéfredaktor: R. Čonka. Jazyková korektorka: I. Ďurinová. Redakcia Prešov: Jozef Ferenc, Roman Čonka (conka@jekhetane−spolu.org), Daniela Obšasníková (zástupkyňa šéfredaktora). Spolupracovníci redakcie: Detva: Braňo Oláh (( 0948/503 907, 1brano1@azet.sk), Liptovský Hrádok: Ingrid Ďurinová (( 0905/897 754). Preklady do rómskeho jazyka: Erika Godlová. Sadzba: Martin Hajduk. Tlač: Rotaprint Košice.

Náklad: 3000 ks. Evidenčné číslo 375/08.Objednávky novín prijíma redakcia. Neobjednané rukopisy a fotografie nevraciame. Redakcia si vyhradzuje právo krátenia, jazykovej a štylistickej úpravy príspevkov čitateľov. w Uverejnené názory sa nemusia zhodovať so stanoviskom redakciew Realizované s finančnou podporou Úradu vlády Slovenskej republiky – program Kultúra národnostných menšín 2015.

Obnovu technologického vybavenia na vydávanie novín podporilo Ministerstvo vnútra SR, Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity.

Za obsah projektu zodpovedá výlučne občianske združenie Jekhetane – Spolu, uzávierka čísla: 1. júl 2015 – 15. júl 2015 w