Romano 02 2014

2/2014

3

august Ročník 24

u Ilustrácia J. Fečo

Rómsky nový list – nezávislé kultúrno−spoločenské noviny Rómov na Slovensku

Amaro prezidentos Náš prezident

Prezidentská kampaň je dávno za nami a nový prezident už úraduje. Nehodnotím, či je dobrý alebo zlý, ale je náš. Či sa nám to páči, alebo nie. No vrátim sa ku kampani. Andrej Kiska ju viedol pomerne dlho a zaujal ma svojím skorším výrokom. Na otázku no− vinárov, kam by vzal zahraničnú návštevu, odpove− dal vskutku zaujímavo. Do osady. No nie preto, aby im ukázal, akí sú Rómovia neprispôsobiví, ale preto, aby sa predsudky, ktoré spoločnosť má, vytratili.

Osady, hlavne tie okolo Popradu, totiž súčasný pre− zident pozná veľmi dobre. A ľudia z tamojších osád poznajú Andreja Kisku. Presvedčila nás o tom aj návšteva v obci Batizovce, kam súčasný prezident

chodil často. Zaujímal nás aj názor bežných ľudí na hlavu štátu. A opäť je tu aj miesto na zamysle− nie. Podľa Atlasu rómskych komunít 2013 žije na Slovensku vyše 400−tisíc Rómov, čo nie je za− nedbateľná časť. Jeden z našich respondentov v ankete uvažuje nad tým, či už nie je správny čas aj na to, aby rómska menšina mala v prezident− skom úrade svoje zastúpenie v podobe zamest− nanca. Kto vie, možno nad tým bude uvažovať aj samotný prezident, ktorý pre naše noviny napísal príhovor k Rómom.

Roman Čonka šéfredaktor Romano nevo ľil

SERA − STRANA 2

− SPRAVODAJSTVO −

Rómske občianske hliadky by mali dohliadať na poriadok v rómskych komunitách Zníženie páchania protispoločenských konaní, udržiavanie ve− rejného poriadku, zlepšenie vzťahov medzi Rómami a majoritou a zapojenie Rómov do rozhodovania na lokálnej úrovni – to môžu byť podľa Úradu splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity vý− sledky pôsobenia rómskych občianskych hliadok v obciach, v kto− rých žijú obyvatelia marginalizovaných rómskych komunít.

Úrad v spolupráci s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR pripravili výzvu na predkladanie žiadostí o nenávratný finančný príspevok OP ZaSI − FSR − 2012/2.1/02 zameranú aj na podporu akti− vity vytvárania rómskych občianskych hliadok. „Výzva zameraná na podporu sociálnej inklúzie osôb ohroze− ných sociálnym vylúčením bola zverejnená koncom roka 2012, v rámci ktorej bolo prijatých 45 žiadostí o nenávratný finančný prí− spevok na zriadenie rómskych občianskych hliadok. Z dôvodu ne− dostatočnej finančnej alokácie a nesplnenia podmienok odborného hodnotenia nebolo odporučených na schválenie 22 žiadostí o NFP,“ uvádza sa v tlačovej správe.

Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity po vyčerpa− ní finančných zdrojov z Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR vyčlenil na predmetnú výzvu ďalších šesť a pol milióna eur z Lo− kálnych stratégií komplexného prístupu. „Rómske občianske hliadky prinesú viacnásobný efekt. Očakávame od nich nielen zlepšenie poriadku v obci, ale aj vytvorenie pracovných miest pre nezamestnaných Rómov. Súhlasil som preto, aby sa využili fi− nančné prostriedky vo výške šesť a pol milióna eur z alokácie Lokál− nych stratégií komplexného prístupu na podporu vytvorenia ďalších občianskych hliadok, ktoré nemohli byť podporené kvôli nedostatoč− ným finančným zdrojom a taktiež na ďalšie aktivity prospešné pre ko− munity, ale aj pre ľudí žijúcich v ich blízkosti,“ uviedol v tlačovej správe Peter Pollák, splnomocnenec vlády SR pre rómske komunity. Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity spracoval metodickú príručku pre miestne samosprávy pod názvom Rómske občianske hliadky v marginalizovaných rómskych komunitách, ktorej cieľom je pomôcť obciam a mestám pri ich zriaďovaní a snahou zapá− jať Rómov z miestnych lokalít do spolupráce s mestskou políciou.

Podľa splnomocnenca by sa zriadením rómskych hliadok mohlo zamestnať až 300 Rómov.

Oprávneným žiadateľom je podľa metodickej príručky obec, pri− čom manuál odporúča zriadiť hliadky v segregovaných a separova− ných rómskych lokalitách. V komunite do tristo obyvateľov by v smenách mali pracovať štyria členovia hliadky. V obci, kde žije viac ako tisíc Rómov v osade, by mali podľa príručky pracovať až dvanásti členovia občianskej hliadky. Aby sa dosiahla efektívnosť, v lokalitách by mali hliadky pracovať minimálne dva roky.

Pri výbere člena občianskej hliadky hlavným kritériom musí byť morálna bezúhonnosť, ochota spolupracovať, akceptácia komuni− tou a spoľahlivosť. Metodická príručka uvádza aj nutnosť vzdelania, no bez ďalšej špecifikácie. Samozrejmosťou by mala byť trestná bez− úhonnosť, odborná spôsobilosť a odborná prax. (red), foto: Jozef Ferenc

Nové a presnejšie informácie o Rómoch na Slovensku prináša aktualizovaná verzia Atlasu róm− skych komunít s označením 2013. Projekt realizoval Rozvojo− vý program OSN (UNDP) v spo− lupráci s Ústavom rómskych štú− dií Prešovskej univerzity v Prešo− ve, Úradom splnomocnenca vlá− dy SR pre rómske komunity a Združením miest a obcí Sloven− ska (ZMOS). Je súčasťou spoloč− ného programu UNDP a Minister− stva práce, sociálnych vecí a rodi− ny SR, zameraného na monitoro− vanie životných podmienok róm− skej populácie. Atlas by mal pod− ľa zostavovateľov poskytnúť vý− chodisko pre verejnú správu, ne− ziskový a súkromný sektor pri na− stavovaní cielených verejných po− litík a programov zameraných na zlepšovanie životných podmie− nok a sociálnu inklúziu rómskej populácie. Zber dát bol realizova− ný od septembra 2012 do sep− tembra 2013, k jeho zverejneniu došlo v júli 2014.

Metodológia V dokumente sa uvádza, že vo fáze prípravy metodológie zisťovania dát pre Atlas 2013 sa na základe existujúcich informač− ných zdrojov a databáz pripravil zoznam obcí a miest, u ktorých sa predpokladalo, že majú počet− nejšiu rómsku komunitu – viac ako 30 obyvateľov.

Autori vychádzali z údajov Atla− su rómskych komunít 2004, z da− tabázy schválených Lokálnych stratégií komplexného prístupu v rámci horizontálnej priority Marginalizované rómske komuni− ty a z telefonického zisťovania, ktoré v roku 2010 realizoval Úrad splnomocnenca vlády SR pre róm− ske komunity. Do zoznamu zara− dili aj mestá a obce, v ktorých bolo minimálne 30 obyvateľov, ktorí deklarovali rómsku národnosť v Sčítaní obyvateľov, domov a by− tov (SODB) v roku 2011. Z celko− vého počtu 2890 obcí v rámci Slo− venskej republiky bolo do Atlasu 2013 zaradených 1070 obcí, čo predstavuje 37% všetkých miest a obcí na Slovensku. Čo sa zistilo Podľa zverejnených údajov by malo na Slovensku žiť približne 402 741 Rómov. Ak sa však na zverejnené dáta pozrieme bližšie, až 187 305 Rómov žije v rozptyle, najviac v Banskobystrickom kraji a najmenej v Trenčianskom kraji.

V osídleniach vo vnútri obce pod− ľa atlasu žije 46 496 Rómov, na okraji obcí je to až 95 020 Rómov.

V osídleniach mimo obce žije 73 920 Rómov, najviac v Košic− kom kraji a najmenej v Bratislav− skom kraji. Na druhej strane má Bratislava až 8 800 Rómov.

Infraštruktúra Atlas 2013 eviduje 14 róm− skych osídlení bez akéhokoľvek infraštruktúrneho vybavenia, bez prístupu k elektrickej energii, ve− rejnému vodovodu, kanalizácii a plynu. Všetky tieto osídlenia pa− tria do kategórie segregovaných a sú vzdialené od obce v prieme− re 1350 metrov.

Až tri štvrtiny zo všetkých osídle− ní (598) je pokrytých verejným vo− dovodom, ktorý využíva 76,0% všetkých obydlí. V takmer jednej štvrtine osídlení (185) verejný vo− dovod chýba úplne – z nich sa až 111 osídlení (13,8%) nachádza v ta− kých obciach, v ktorých nerómska časť verejný vodovod má. Celkovo je podľa Atlasu 2013 najlepšia situá− cia v Trenčianskom kraji, kde je úplne pokrytých verejným vodovo− dom 92,3% osídlení a najhoršie je to v Košickom kraji, kde verejný vo− dovod je dostupný pre 66,5% osíd− lení. Celkovo 7,2% všetkých obydlí v osídleniach nemá prístup k pitnej vode, pričom najhoršia situácia je v Košickom kraji (10,7%) a najlepšia

situácia je v Trenčianskom kraji (0,9%). Najhoršia situácia je v prí− pade segregovaných osídlení, kde je bez prístupu k pitnej vode až 11,1% obydlí.

Verejnou kanalizáciou je po− krytých 41,6% sledovaných všet− kých osídlení, čo celkovo pred− stavuje 334 osídlení, a využíva ju 82,5% všetkých obydlí v nich sa nachádzajúcich. V 453 osídle− niach (56,4%) verejná kanalizácia chýba úplne – z nich až 170 osíd− lení (21,2%) sa nachádza v takých obciach, v ktorých nerómska časť verejnú kanalizáciu má.

Lepšie je to s pripojením k elektrickej energii. Až 97,4% sledovaných všetkých osídlení je pokrytých rozvodmi elektrickej energie – čo celkovo predstavuje 782 osídlení – a reálne ju využíva 94,3% všetkých obydlí v nich sa nachádzajúcich. Aj dostupnosť plynu je podľa autorov výskumu dobrá, ale jeho využívanie je níz− ke. Príčinou je skutočnosť, že plyn je finančne drahší zdroj energie ako napríklad tuhé pali−

vo. Hoci celkovo je 416 osídlení pokrytých rozvodmi plynu, využíva ich iba 35,1% obydlí.

Rómovia ako vlastníci pôdy Atlas 2013 priniesol aj zaujímavé zistenie. Percentuálne najväčším ma− jiteľom (35%) pozemkov v osídle− niach, na ktorých sú postavené obyd− lia Rómov sú samotní Rómovia. Dru− hým najväčším vlastníkom pozem− kov v osídleniach (31%) sú obce, v katastri ktorých sa nachádzajú. Autori výskumu konštatujú, že približne dve tretiny pozemkov by sa dalo po− važovať za majetkovo−právne vyspo− riadané alebo za také, ktoré sa dajú pomerne ľahko vysporiadať.

Približne 20% pozemkov v o− sídleniach, v ktorých bývajú Ró− movia patrí známym vlastníkom bývajúcim mimo osídlení a 9% pozemkov vlastnia iní vlastníci – cirkev, Slovenský pozemkový fond, štátne inštitúcie, právnické osoby. Len 5% pozemkov patrí neznámym vlastníkom. (red), zdroj: Atlas rómskych komunít 2013

Úrad vie, kde sa situácia zlepšuje a kde zhoršuje zemkov sa musí preto zapojiť štát, obce a samotní Ró− movia. Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity inicioval vytvorenie pracovnej skupiny zloženej zo zá− stupcov ÚSVRK, Ministerstva pôdohospodárstva SR, Štátnych lesov SR a Slovenského pozemkového fondu.

Táto pracovná skupina je zameraná na vysporiadanie pozemkov pod nelegálnymi rómskymi osadami.

V prípade vysporiadania pozemkov v závislosti od podmienok obce navrhujeme niekoľko možností.

Ako vníma vaša inštitúcia dáta, ktoré priniesol nový A to, aby Slovenský pozemkový fond odpredal a pre− viedol na obce pozemky, a aby si ich Rómovia od ob− atlas? Prekvapilo vás niečo? Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity ce najímali prostredníctvom inštitútu osobného prí− má pomerne aktuálne informácie o vývoji v rómskych ko− jemcu. Ďalšou možnosťou je, aby pozemky, ktoré munitách aj prostredníctvom svojich regionálnych kance− obci odpredá Slovenský pozemkový fond, navrhla lárií v Banskej Bystrici, Košiciach, Prešove, Rimavskej So− obec na zámenu majiteľom pozemkov ako náhradu bote a Spišskej Novej Vsi. Vieme, aký je stav rómskych za pozemky, na ktorých stoja nelegálne osady. Ani osídlení, kde došlo k zlepšeniu alebo naopak, v akých loka− tieto pozemky by Rómovia od obce nedostali zadar− litách sa situácia zhoršila. Trend vývoja v rómskych komu− mo, postupne by ich splácali podľa stanoveného nitách nie je uspokojivý, postavenie obyvateľov v tých naj− splátkového kalendára. chudobnejších osadách sa zhoršuje. Atlas nám potvrdil, Ako sa informácie z Atlasu 2013 využijú v praxi? aký je vývoj v rómskych komunitách na úrovni štatistické− Vieme, že ak chceme riešiť situáciu Rómov efektívne, ho vyhodnotenia, čo je pre nás dôležité pri presadzovaní potrebných opatrení v oblasti bývania, vzdelávania, za− je potrebné, aby sme realizovali zber základných údajov o rómskej problematike v jednotlivých regiónoch. Aké− mestnanosti a zdravia.

V porovnaní s Atlasom rómskych komunít 2004 narás− koľvek riešenie, ktoré sa týka zlepšenia postavenia róm− tol počet segregovaných rómskych komunít zo 149 na skych komunít, musí vychádzať z existujúceho stavu, te− 231. Až 161 sledovaných obcí nemá vôbec verejný vodo− da musíme vedieť, koľkým ľuďom chceme pomôcť vod. Viac ako dvojnásobne v porovnaní s rokom 2004 na− a v akých sa nachádzajú životných podmienkach. Údaje rástol počet Rómov, ktorí žijú bez elektriny a nemajú z Atlasu rómskych komunít 2013 sme už použili naprí− možnosť pripojiť sa k žiadnej inžinierskej sieti. Ide o pomer− klad aj pri nastavovaní nového programového obdobia ne vysokú skupinu osôb – vyše 15 tisíc ľudí, ku ktorým je na roky 2014−2020. Aj vďaka týmto údajom vieme, do potrebné za ich aktívnej spoluúčasti adresovať pomoc zo ktorých obcí bude smerovať základný balík opatrení, tzv. take away balík. štrukturálnych fondov.

Zo základného balíka budú dlhodobo čerpať obce Podľa údajov, percentuálne najväčším vlastníkom pô− s prítomnosťou marginalizovaných rómskych komunít, dy v osídleniach sú práve Rómovia. Nasledujú obce ktoré boli identifikované na základe pásma segregačné− a Slovenský pozemkový fond. Len 5% pôdy pod rómskymi ho indexu. Do segregačného indexu obcí boli zaradené osídleniami patrí neznámym vlastníkom. Aký to bude mať najchudobnejšie rómske osídlenia, v ktorých chýba zá− kladná infraštruktúra, prístup k pitnej vode, predškolské vplyv na vysporiadanie pozemkov?

Z aktualizovaného atlasu vyplýva, že je potrebné vy− zariadenia a komunitné centrá. Tieto obce, do ktorých sporiadať jednu tretinu pozemkov pod rómskymi osa− má smerovať základná pomoc, sme vedeli identifikovať dami. Nelegálne osady nie sú novým javom, vyrastali vďaka Atlasu rómskych komunít 2013. (red) za tichého súhlasu štátu a obcí. Do vysporiadania po− Atlas rómskych komunít 2013 prináša nateraz aktuálne informácie o počte Rómov, o osídleniach a dostupnosti in− fraštruktúry, ale aj o tom, kto je vlastníkom pozemkov pod osadami. Zaujíma nás, ako s týmito dátami naložia úrady.

Neskončia nakoniec založené v šuplíkoch? Budeme sa pre− to pýtať, ako využijú Atlas 2013. Ako prvý sme otázkami oslovili Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komuni− ty, ktorý nám prostredníctvom tlačového oddelenia zaslal odpovede.

Vyhlásenie 6. ročníka Roma Spirit 2014 – ocenia aktivity zlepšujúce situáciu Rómov na Slovensku Dňa 22. augusta 2014 vyhlási− la Asociácia pre kultúru, vzdelá− vanie a komunikáciu (ACEC) a Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky – Úrad splnomocnen− ca vlády SR pre rómske komunity 6. ročník Roma Spirit, ktorého cieľom je pokračovať vo verejnej prezentácii a oceňovaní jedno− tlivcov a organizácií za projekty a aktivity realizované v prospech rómskeho etnika. Už šiestykrát, vďaka projektu Roma Spirit, oce− nia aktívnu snahu všetkých, ktorí pomáhajú zlepšiť situáciu Ró− mov na Slovensku. „Som rád, že veľa ľudí pracuje s obyvateľmi rómskych komunít.

Oceňujem a vážim si ich prácu, pretože je veľa dôvodov, pre kto− ré je potrebné ich oceňovať,“ uviedol v súvislosti s projektom Peter Pollák, splnomocnenec vlá− dy SR pre rómske komunity.

6. ročník sprevádza podľa or− ganizátorov viacero noviniek.

Zmena názvu z Gypsy Spirit na Roma Spirit. Autorka myšlienky projektu Ľubomíra Slušná−Franz,

Číslo 2/2014

prezidentka Asociácie pre kultú− ru, vzdelávanie a komunikáciu (ACEC), navrhla zmenu názvu ako spomienku a vyjadrenie hl− bokej úcty lekárovi Jánovi Cibu− ľovi, významnému bojovníkovi za práva Rómov a spoluzaklada− teľovi Medzinárodnej rómskej únie, ktorá získala v roku 1971 štatút pozorovateľa pri OSN, ako aj za legitimizovanie existencie rómskeho národa medzinárod− ným spoločenstvom.

Nový názov so sebou prinie− sol zmenu loga. Horiaci oheň ako symbol vášne, krídla repre− zentujúce slobodu a srdce ako symbol lásky sa po prvý raz pred− vedú vo vynovenom, modernom prevedení. Novinkou je aj možnosť podať nomináciu poštou, mai− lom a aj prostredníctvom online formulára.

Roma Spirit 2014 sa uskutoč− ní vďaka podpore generálneho partnera Slovenské elektrárne, a.s., člena skupiny Enel, hlavné− ho partnera Divadlo Nová scéna a v neposlednej rade vďaka pod−

pore partnera kategórie Čin ro− ka, ktorým je Rádio Expres.

Hlavným mediálnym partne− rom Roma Spirit aj tento rok zo− stáva verejnoprávna RTVS, ktorá premiérovo odvysiela slávnostný večer odovzdávania ocenení 10. decembra pri príležitosti Medzi− národného dňa ľudských práv.

Podľa generálneho riaditeľa RTVS Václava Miku je jednou z priorít verejnoprávneho média vytvárať platformu pre prezentá− ciu pozitívnych a reálnych príno− sov minorít pre väčšinovú spo− ločnosť. „RTVS sa aj týmto spôso− bom bude aktívne podieľať na budovaní otvorenej občianskej spoločnosti. Chceme zviditeľňo− vať aktivity, ktoré prinášajú rieše− nia problémov rómskej komuni− ty na Slovensku,“ dodal V. Mika.

Nominácie na ocenenie Roma Spirit 2014 môže formou pri− hlášky zaslať fyzická alebo práv− nická osoba e−mailom na adresu slovensko@romaspirit.eu alebo poštou na adresu Asociácia pre kultúru, vzdelávanie a komuni−

káciu (ACEC), ROMA SPIRIT, Ša− fárikovo námestie 2, 811 02 Bra− tislava, či vyplnením online prihlášky na romaspirit.eu. Po− sledný termín na podávanie prihlášok je 5. október 2014.

Základnými kritériami hod− notenia nominácií je obdobie re− alizácie aktivít s dôrazom na dl− hodobosť a kontinuitu, dosiah− nuté výsledky a ich merateľnosť, motivačný vplyv na okolie a iné projekty, jedinečnosť, originalita a kreativita riešenia aj jej mimo− riadny prínos a pozitívne vníma− nie verejnosťou.

Informácie o postupujúcich do finálového kola – troch nomi− náciách z každej kategórie, budú zverejnené v polovici októbra 2014. Vyhlásenie víťazov sa usku− toční počas slávnostného odo− vzdávania ocenení Roma Spirit dňa 30. novembra 2014 v Di− vadle Nová scéna. „Myšlienka a aktivity Roma Spirit ma zaujali. Myslím si, že práve v dnešnej dobe je podpora tých, ktorí pomáhajú rómskej

menšine veľmi dôležitá. Sme radi, že sa tlačová konferencia aj sláv− nostný galavečer konajú práve v priestoroch Divadla Nová scéna," vyhlásil generálny riaditeľ Divadla Nová scéna Juraj Ďurdiak.

Kategórie ocenení Roma Spirit 2014: 1. Mimovládna organizácia – ocenenie za realizáciu projektu zameraného na podporu a roz− voj rómskej menšiny a dosiahnu− té výsledky a za realizáciu projek− tu zameraného na mimoškolské vzdelávacie aktivity pre rómske deti a mládež.

2. Spoločnosť – firma/za− mestnávateľ – ocenenie za reali− záciu alebo dlhodobú podporu projektov zameraných na sociál− nu pomoc a podporu rómskej komunity.

3. Obec/mesto – ocenenie za programy a dosiahnuté vý− sledky zamerané na integráciu rómskej menšiny do spoločnos− ti a aktivity v prospech rómskej komunity.

4. Osobnosť – ocenenie jed− notlivca za výnimočný projekt alebo dlhodobú prácu, ktorou prispieva k zlepšeniu postavenia a životných podmienok rómskej populácie.

5. Médiá – ocenenie pre novi− nára/novinárku alebo masmé− dium za objektívnu alebo pozi− tívnu informáciu o rómskej problematike, za šírenie pozitív− neho odkazu vzájomnej toleran− cie a porozumenia.

6. Čin roka – špeciálne oce− nenie za čin, ktorý prispel k zá− chrane života alebo zlepšil kvali− tu života jednotlivca alebo ko− munity. (red), zdroj: ACEC

− SPRAVODAJSTVO −

SERA − STRANA 3

Rómska problematika má etnický aj sociálny rozmer

• •

Rómsku problematiku rieši v podstate každá ponovembrová vláda. Výsledky riešení sú v nedo− hľadne. Situácia sa naopak zhor− šuje, rómske osady pribúdajú a problémy tiež. Okrem rómskej reformy súčasnej vlády a rómske− ho splnomocnenca sa do aktív− nejšieho riešenia snaží zapojiť aj Kresťanskodemokratické hnutie (KDH). Nadácia Antona Tunegu v spolupráci s Wilfried Martens Centre a Hanns Seidel Stiftung pripravila od januára tohto roku sériu odborných workshopov k rómskej problematike. Usku− točňujú ich pod záštitou pod− predsedníčky KDH Miroslavy Szi− tovej, ktorá hovorí, že riešenie rómskej problematiky má etnický aj sociálny rozmer.

Ako vníma KDH rómsku problematiku? Prečo sa ju ne− darí úspešne riešiť?

Otvoreným, odkrytým problé− mom sa tzv. rómska problemati− ka stala po Novembri 1989.

Keďže táto téma nie je lukratívna a ťažko sa na nej získavajú politic− ké úspechy, okrem populistic− kých a extrémistických, stala sa okrajom hlavného politického záujmu. Väčšina politikov upred− nostňovala iné záujmy, ktoré pri− nášali rýchle výhody, vrátane ma− jetkových. A tak slabšie skupiny občanov čakali na svoje riešenia a mnohí ešte stále čakajú. Priorit− ne k nim patria najmä marginali− zované rómske komunity. Ak k tomu všetkému pridáme aj zná− mu skutočnosť, že táto problema− tika je maximálne komplexná, tak je každému zrejmé, že rýchle riešenie neexistuje. Verím, že pri dostatku úprimnej vôle a záujmu sa dá riešiť aj táto veľmi ťažká té− ma. Je to v záujme všetkých obča− nov Slovenska. Veľmi smutný je tiež fakt, že mnoho tzv. opatrení bolo účelových – opatrenie pre opatrenie. Finančné prostriedky sa ku komunite dostávali iba v mi− nimálnej miere, bez dlhodobého efektu.

Je rómska problematika problémom etnicity alebo chudoby?

V neďalekej minulosti sme mohli vidieť, že tí, ktorí túto problematiku zjednodušili na čis− to etnickú alebo naopak, na čisto sociálnu, neuspeli. Táto proble− matika je komplexná a má aj et− nický aj sociálny rozmer.

Skúste zadefinovať najväč− šie problémy, ktoré je nutné okamžite riešiť a s akými rieše− niami týchto problémov pri− chádza KDH. Netreba nanovo hľadať nové problémy a nové riešenia. Stačí sa pozorne pozrieť do minulosti

a nájdeme dobré aj zlé príklady, na lokálnej aj štátnej úrovni. Iba zopakujem: zamestnanosť, býva− nie, vzdelávanie, zdravie a zvlášť zdôrazním vysporiadanie pozem− kov a legalizáciu nehnuteľností.

KDH je presvedčené, že treba ak− tualizovať platnú Stratégiu Slo− venskej republiky pre integráciu Rómov do roku 2020 a začať ju dôsledne realizovať.

• • • • •

V spolupráci s Nadáciou An− tona Tunegu sa od začiatku tohto roku konajú pod vašou záštitou odborné stretnutia k rómskej problematike. Čo je ich cieľom? Aké sú doterajšie skúsenosti? Čo bude výstupom stretnutí a ako budú uvedené do praxe?

Odborné workshopy k jed− notlivým základným oblastiam riešenia rómskej problematiky, spomínaná zamestnanosť, býva− nie, vzdelávanie, zdravie, úloha cirkví a mimovládnych organizá− cií, majú za cieľ rozšíriť informo− vanosť o dôležitosti riešenia tých− to problémov, analyzovať súčas− ný stav riešenia rómskej proble− matiky a hľadanie nových nápa− dov a odporúčaní do budúcnosti v prospech riešenia problémov rómskych komunít. Výstupom budú odporúčania pre praktickú politiku KDH v tejto oblasti a hľa− danie potenciálnych partnerov pre ich realizáciu s cieľom zlepše− nia života marginalizovaných a spolužitia s majoritou.

• u Miroslava Szitová – kresťanská demokratka, podpredsed−

níčka KDH pre mládež, školstvo, kultúru a rómsku proble− matiku, komunálna poslankyňa, školská psychologička, sociálna pedagogička. V Banskej Bystrici absolvovala štú− dium pedagogiky so špecializáciou na sociálnu pedagogi− ku, neskôr učiteľstvo psychológie a následne školskú psy− chológiu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Momentálne pokračuje v doktorandskom štú− diu, kde sa venuje profesijnému a kariérovému poraden− stvu. Pochádza z obce Smižany (okres Spišská Nová Ves).

Pred nami je stále veľmi veľa ko bude táto téma súčasťou dlho− roboty. Treba odstraňovať pred− dobého programu KDH. sudky, šíriť informovanosť, pro− Je na riešenie rómskej pagovať dobré príklady spo− problematiky nutný a potreb− lužitia, hľadať prospešné nápady ný Úrad splnomocnenca vlády a realizovať ich, podporovať dobrú vôľu a ochotu spolu− SR pre rómske komunity?

V súčasnosti ešte áno. V záuj− nažívania, a hlavne prestať krad− me koordinácie vyrovnávania po− núť a klamať. Toto všetko treba stavenia rómskej menšiny v našej začať uskutočňovať zhora. Nevy− spoločnosti. Do budúcnosti si hnutné je tiež postupovať dô− prajem postavenie rómskej men− sledne pri uplatňovaní práv a po− V rámci týchto stretnutí šiny na úrovni porovnateľnej vinností všetkých, opakujem navštevujete aj rómske lokality. s postavením napríklad maďar− všetkých, a rovnako sprístupňo− Ako ste vnímali Rómov pred− skej menšiny, a preto v budúc− vať verejnosti okrem negatív− nosti bude postačovať úrad spl− nych príkladov aj pozitíva, o kto− tým a ako ich vnímate teraz?

Táto téma pre mňa nie je no− nomocnenca vlády pre menšiny. rých sa z médií dozvedáme veľmi málo. vá. Žijem v Smižanoch na Spiši, Kiež by to bolo čím skôr. takže s Rómami sa stretávam od− Ako vnímate rómsku refor− Ako vnímate jeho umiest− malička a prostredie rómskych osád mi nie je cudzie. Zmenou je nenie pod silovým rezortom? mu súčasnej vlády?

Takzvaná rómska reforma iba môj väčší profesionálny poli− Kam by úrad umiestnilo KDH? Téma ľudských práv a úradu v skutočnosti neexistuje. Je to iba tický záujem o jeden z najaktuál− nejších problémov Slovenska, splnomocnenca vlády pre róm− účelová mediálna bublina, ktorú ktorým je ťažký život biednych ske menšiny patrí logicky pod nafukuje už iba samotný splno− podpredsedu vlády, čo bolo do− mocnenec. rómskych komunít. teraz najúspešnejším modelom.

Od januára na Slovensku Má KDH snahu v budúcnos− Najdôležitejším nie je umiestne− ti prevziať „pod svoje krídla“ nie úradu, ale ochota a schop− platí novela zákona o hmotnej núdzi. Poberateľ dávky si musí riešenie rómskej problemati− nosť riešiť túto problematiku. odpracovať 32 hodín mesačne. ky?

Váš názor na to, kedy je Róm Ako tento zákon vnímate?

KDH sa nevyhýba problémom Pozrite sa na skutočnú prax občanov, a preto sa nemôže vy− Rómom a kedy je Róm obča− hnúť ani problémom súvisiacim nom? Vedeli by ste to definovať? a odpoveď si nájdete sám. Niekde Nedelím ľudí na Rómov a Ne− sa plní, niekde nie. Rozdelil sa− s riešením rómskej problematiky.

KDH sa chce podieľať na tomto rómov. Každý je v prvom rade člo− motných poberateľov dávky na riešení, pretože to považuje za vekom a občanom. Je dôležité rôzne skupiny, pričom niektorí zodpovedné a v konečnom dô− rešpektovať sa vzájomne a usilo− musia, iní nemusia a ďalší ne− sledku za veľmi potrebné nielen vať sa čo najlepšie plniť občianske môžu odpracovať požadovaný ča− pre samotných Rómov, ale pre i bežné ľudské povinnosti. Naším sový limit. Hlavný problém vyso− všetkých občanov Slovenska. cieľom je vybudovať spoločnosť, kej nezamestnanosti Rómov táto Myslím, že sme boli jedinou poli− v ktorej sa všetci budú cítiť dobre. novela nerieši. Okrem toho je s najväčšou pravdepodobnosťou tickou stranou, ktorá mala Čo je potrebné urobiť pre v rozpore s Ústavou Slovenskej v ostatných voľbách do Európske− ho parlamentu v programe aj té− zlepšenie spolunažívania ma− republiky.

Text a foto: Roman Čonka mu spolužitia s Rómami. Rovna− jority s minoritou?

Oznámenie preukazuje opráv− nená osoba najneskôr do konca kalendárneho mesiaca, ktorý na− sleduje po kalendárnom mesia− ci, v ktorom dieťa dovŕšilo tri ro− ky veku.

Ak od tohto oznámenia dôjde k podstatnej zmene spôsobu a miesta výkonu starostlivosti o dieťa (napríklad zmena zariade− nia a podobne), oprávnená osoba je povinná takúto zmenu oznámiť úradu. Za podstatnú zmenu ne− možno považovať napríklad ob− dobie, kedy je dieťa prechodne u starých rodičov na prázdninách alebo je choré, prípadne na dovo− lenke, avšak stále je v evidencii predškolského zariadenia.

Ministerstvo práce, sociál− nych vecí a rodiny pripomína, že oznamovacia povinnosť je jed− ným z opatrení Stratégie na ochranu detí pred násilím. Uve− domuje si, že vyžadovanie nové− ho administratívneho úkonu od rodičov nie je populárne, no môže prispieť k lepšej ochrane zdravia a života detí do budúcna.

• • • • •

• • •

•

•

•

• • • • • •

Ochrana súkromného a verejného majetku Člen Rómskej občianskej hliadky najmä: výkonom svojej činnosti predchádza poškodzovaniu majetku obyvateľov MRK ako aj ostatných obyvateľov obce monitoruje ochranu rodinných domov a obydlí dlhodobo opustených (úmrtím majiteľa, majiteľov, ktorí sa dlhodobo zdržiavajú v zahraničí) dohliada na ochranu verejného majetku pred poškodzovaním (znečisťovanie spoločných priestorov v bytových domoch, vanda− lizmus, úmyselné poškodzovanie verejnoprospešných zariadení) monitoruje a hlási prípady podozrení z nelegálneho odberu elek− trickej energie Policajnému zboru SR poskytuje základné informácie v oblasti prevencie viktimácie (ako sa nestať obeťou trestného činu) upozorňuje na protispoločenskú činnosť a protiprávne konanie pácha− teľa a následne oznamuje danú skutočnosť (skutok, následky a pod.) príslušnej inštitúcii, ktorá má riešenie danej skutočnosti v kompetencii je oprávnený pri spáchaní trestného činu alebo bezprostredne po ňom obmedziť osobnú slobodu osoby, ktorá sa skutku dopustila.

Takú osobu musí bezodkladne odovzdať útvaru PZ SR, útvaru Vo− jenskej polície alebo útvaru Colnej správy (zákon č. 301/2005 Z. z. trestný poriadok).

Ochrana detí a mládeže pred negatívnymi javmi Člen Rómskej občianskej hliadky najmä: kontroluje pohyb maloletých detí v danej lokalite a obci v nesko− rých večerných hodinách (po 22.00 hod.) bez prítomnosti rodičov kontroluje miesta stretávania sa detí a mládeže vo večerných ho− dinách bez kontroly rodičov (napr. cintorín, športoviská) v spolupráci s PZ SR alebo obecnou políciou asistuje pri výkone kon− troly maloletých osôb do 15 rokov a mladistvých osôb do 18 rokov, ktoré sa zdržiavajú bez dozoru zákonných zástupcov po 21.00 hod. na verejne prístupných miestach, v ktorých sa podávajú alkoholické nápo− je, alebo požívajú alkoholické nápoje a iné návykové látky (zákon č. 219/1996 Z. z. o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke protialkoholických záchytných izieb) ak obec nevyužíva pomáhajúce profesie ako sú komunitní pra− covníci, terénni sociálni pracovníci a asistenti učiteľa, kontroluje školopovinné deti, zdržujúce sa v danej lokalite a obci počas vyu− čovania, zisťuje príčiny ich neúčasti na vyučovaní, v prípade cho− roby dieťaťa upozorňuje ich rodičov na dodržiavanie liečebného režimu a nahlasuje takéto prípady obecnému úradu poskytuje základné informácie v oblasti prevencie ochrany zdra− via a hygieny.

Ochrana životného prostredia Člen Rómskej občianskej hliadky najmä: upozorňuje občanov na správne nakladanie s komunálnym odpa− dom a v prípade porušenia prijíma opatrenia na zabránenie proti− právneho konania (zákaz sypania odpadu mimo odpadových ná− dob, do potoka, zakladania nelegálnych skládok) upozorňuje na zákaz vypaľovania trávy, lesných a lúčnych poras− tov a v prípade porušenia prijíma opatrenia na zabránenie proti− právneho konania ohlasuje požiar Hasičskému a záchrannému zboru SR kontroluje dodržiavanie zákazu zakladania ohňov na miestach, ktoré na to nie sú určené a kde hrozí následný požiar monitoruje a nahlasuje prípady nelegálnych skládok komunálne− ho a stavebného odpadu (zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch ) upozorňuje a nahlasuje prípady stavieb bez stavebného povolenia poskytuje základné informácie v oblasti prevencie a ochrany životného prostredia.

Ochrana plynulosti a bezpečnosti cestnej premávky Člen Rómskej občianskej hliadky najmä: • monitoruje a zabezpečuje bezpečnosť detí, hlavne počas ich od− chodu do školy a zo školy, zabezpečuje bezpečný prechod školo− povinných detí cez cestu a upozorňuje deti na dodržiavanie pravi− diel cestnej premávky, predovšetkým v súvislosti s pohybom po komunikácii a prechodom cez cestu • predchádza a zisťuje vinníkov poškodzovania vozidiel, objektov a zranenia osôb, ku ktorým dochádza vplyvom hádzania kameňov • monitoruje a okamžite nahlasuje Policajnému zboru SR prípady jázd vodičov motorových a nemotorových (cyklisti) účastníkov cestnej premávky pod vplyvom alkoholu, alebo osobami bez vodičského oprávnenia a osobami, ktorým bolo vodičské oprávnenie odobraté políciou, resp. im nebolo vôbec vydané (prioritou je bezkonfliktne odhovoriť, resp. zabrániť, avšak v prípade neuposlúchnutia nahlásiť).

Zmeny v zákone o prídavku na dieťa Oprávnená osoba (rodič) je povinná po dovŕšení troch ro− kov veku nezaopatreného die− ťaťa do začiatku plnenia povin− nej školskej dochádzky oznámiť platiteľovi (úrad práce, sociál− nych vecí a rodiny) písomne ale− bo elektronickými prostriedka− mi so zaručeným elektronickým podpisom, akým spôsobom a kde bude zabezpečovaná starostli− vosť o toto nezaopatrené dieťa.

Táto povinnosť sa neskúma, ak sa o dieťa stará rodič alebo osoba, ktorej je dieťa rozhod− nutím súdu zverené do náhrad− nej starostlivosti a poberá ma− terské alebo rodičovský príspe− vok.

Oznámenie oprávnenej oso− by o spôsobe a mieste zabezpe− čovania starostlivosti o dieťa sa týka výlučne nezaopatrených detí, ktoré od účinnosti zákona, teda od 1. 2. 2014 a neskôr, do− vŕšili vek troch rokov a nezahr− ňuje nezaopatrené deti, ktoré dosiahli vek troch rokov do konca januára 2014.

•

Ochrana verejného poriadku Člen Rómskej občianskej hliadky najmä: dohliada na dodržiavanie nočného kľudu od 22.00 hod. do 6.00 hod. ráno v danej lokalite a celej obci, ak všeobecne záväzné na− riadenie obce neukladá inak monitoruje a predchádza vzniku konfliktu v rámci MRK, MRK a väčšinového obyvateľstva je nápomocný hliadke Policajného zboru SR (PZ SR) a obecnej polície neodkladne hlási príslušníkom PZ SR a obecnej polície prípady hroziaceho väčšieho konfliktu a protiprávneho konania zo strany obyvateľov obce, súvisiaceho s udržaním verejného poriadku monitoruje a hlási príslušníkom PZ SR a obecnej polícii pohyb cu− dzích osôb a motorových vozidiel v obci v neskorých večerných a nočných hodinách a počas víkendov a sviatkov poskytuje základné právne informácie občanom v oblasti ochrany verejného poriadku a ochrany životného prostredia v rámci svojej kompetencie je účastný a nápomocný, po predchádzajúcom súhlase starostu obce, pri zabezpečovaní a organizácii kultúrnych a športových podujatí, podujatí organizovaných obcou, alebo členmi MRK.

Ako je známe, práve v období od 3 rokov (koniec rodičovské− ho príspevku) do nástupu na po− vinnú školskú dochádzku, často chýba zodpovedným inštitúciám akákoľvek informácia o tom kde, kto a ako zabezpečuje starostli− vosť o dieťa. Je to vtedy, ak dieťa dlhodobo nenavštívi lekára, ani

nechodí do škôlky. Práve preto sme stanovili povinnosť rodiča po dovŕšení troch rokov veku dieťaťa oznámiť spôsob a miesto starostlivosti o dieťa – písomne alebo elektronicky.

Zdroj: Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, Ilustračné foto: Jozef Ferenc

Výkon činnosti člena Rómskej občianskej hliadky zahŕňa: • monitoring zverených lokalít v pravidelných intervaloch, dohliada− nie na dodržiavanie zákonov, domového poriadku, dodržiavanie nočného pokoja, kontrola miest, kde môže dôjsť ku krádežiam, za− bránenie rozširovaniu nelegálnych skládok v okolí rómskych obydlí, komunikácia a poskytovanie poradenstva a pomoci klientom • prevenčnú úlohu (t. j. komunikuje s narušiteľom verejného poriadku, s páchateľom protispoločenskej činnosti, vysvetlí mu nevhodnosť kona− nia, upozorní na možné následky tohto konania a hlavne splní si ozna− movaciu povinnosť, vystupuje ako oznamovateľ a často ako svedok, nie je oprávnený ukladať sankcie) a v prípade porušenia zákona má člen hliadky povinnosť okamžite kontaktovať PZ SR alebo obecnú políciu • vzájomnú kooperáciu člena Rómskej občianskej hliadky s koordi− nátorom projektu alebo povereným príslušníkom obecnej polí− cie pri tvorbe mesačných správ.

Zdroj: Rómske občianske hliadky v marginalizovaných rómskych komunitách. Metodická príručka pre miestne samosprávy.

Číslo 2/2014

SERA − STRANA 4

Peter Krajňák terneder hino o terno sikhavno, lošales kerel buťi le romane študentenca u hino the o politikos, savo zorales uštarel andre lokalno poli− tika, sajekh leskre kresťanskre paťabena the e mo− ralka lel serijozno. Pisinas pal leste mekh vaš e jekh aver buťi – vaš oda, hoj peskro dživipen dživel la ro− maňa romňaha. Te o manuš kamel vaj na, oleha na avle jekhetanes ča duj manuša u duj fameľiji. Oleha pen jekhetanes thode duj lumi.

Te paruvel peskro statuso sar o slobodno manuš u te lel romňa, oda hin baro averipen andro terne muršeskro dživipen. Peter Krajňak angleder iľas romňake la romaňa džuvľa.

Phučľam lestar, savo hino leskro dživipen.

He, miri romňni hiňi Romaňi. Gindinav, hoj oda, savi nacija la hin, ňisar na perel pro miro dživipen.

Avka, sar andro sako aver fameľija, kampel e toleran− cija u pro jekhto than te prindžarel jekh avereste, te arakhel o jekhtano drom u te rodel o kompromisi.

Andre amari fameľija amenge anďam vareso, so khe− re sikhľiľam, u dži akana dikhav ča ola pozitivna, save anďas e Lucka andal lakri, u akana the miri fameľija.

Kana pen arakhľan, u paľis bararďan o kami− ben maškar tumende, sas važno, hoj tumen na− ne jekh nacija?

Na. Andro kamiben oda hin aver. No but kama− vas, hoj oj khelel andro Teatro Romathan u avka ke− rel buťi andre romaňi kultura. Sajekh sar oda, hoj hiňi praktikaňi andro dživipen u na kamel but, so hin maškar o Roma tipicko.

− ROZHOVOR −

khav duj romane komuniti. E osada andro gav Svi− nia andro okres Prešov, kaj sikhavav u e kolonija an− dre Krížovo Ves paš o Kežmarok, kaj bešen o sastro the e sasuj. Oda hine duj lumi – materijalna the in− telektualna. Oleha kamav te phenel, hoj pes mište šunav maškar o sikhade u džande Roma. Te dživel maškar o vulgarna u na sikhade manuša hin phares.

Andre Krížovo Ves pes šaj te dovakerel cikneder ko− munitaha, kaj o Roma keren buťi u paťan le Devles.

Oleha amen hin e komunikacija u o lačharipen avel sakoneste. But zorales paťav, hoj e khangeri hiňi odi inštitucija, savi kampelas te chudel o love vaš e buťi le Romenca. Špecijalno hin mange kuč, hoj miro sastro kere− las buťi terňipnastar, u oda hino o manuš, savo ke− rel sar trin džene. E sasuj pratinel andro gavutno kher. Sajekh amari phuri daj Margita lunge berša kerelas buťi andro Tatramat fabrika andro Poprad.

Lengro dikhiben pro romane phučibena hino inte− resantno u bi o kompromisos. Sasto dživipen phi− ren andre buťi. Žužes phenen, hoj te vareko na ka− mel te kerel buťi u te akceptinel o buťakro režimos, našťi pes leske te žutinel. Lengre prindžaripena u gindipena hine ajse goďaver, hoj len čačes rado šunava andre miri buťi the andro dživipen.

Tumen la Luckaha hin o čhavoro. Sar les ba− raren? Ki e soste les kamen te phiravel andro dživipen?

O cikno Peter III. hino amaro somnakaj.

O ciknoro „Raklo“, sar les romanes vičhinen, hino sasto u kerel amenge loš. Miri daj daral, hoj pro So− livar, kaj bešas, ela paľis andre školka problemos, Sar oda, hoj dživeha la romaňa čhaha iľas tu− soske hino „Cigán“. Džanav, hoj oda pes šaj te ač− hel, no olestar na daras. Me but kamav, hoj te mari fameľija, o amala, o paše džene?

O čačipen te phenav, andre fameľija oda sas pha− džanel romanes u te sikhľol o čhiba. Sajekh leske reder u varesave ďivesa rosno. Čačes hin, hoj pro kamas te arakhel lačhe školi vaš oda, hoj te chudel jekhetano dživipen le Romeha, la Romňaha pes bi dosta informaciji, te džanel but pal o dživipen, so lačhes dikhel andro sasto amaro khetaňiben. U nor− soha džal u te andre leste dživen jekhetane e huma− malno, sako jekh daj džanel, savi ela lakri bori. No nistikaňi the technikaňi voďi. Leskro učo čekat oda šaj sikavel (asaben). U te kamela te bašavel pre lavu− oda imar sas. U nane soske pal oda te vakerel. ta, sajekh avaha bachtale.

U sar tumen ile la romňakre džene?

So hino nekh bareder andro dživipen?

E Luckakri fameľija man iľas andre phundrade ji− Te kerel oda, so le manušeske anel loš. Te ušťel leha. Jekhtovar kana amen arakhľam achaľuvas jekh avereste, akceptinas amen. On hine tolerantna pal opre tosara u te džal andre buťi, savi na kamas, oda mire aktiviti, save hine varekana bi lačhe prekal e fa− nane mište. No but važno hino, hoj sako jekh uštar so meľija, u me lengro buťakro štilos vaj ginde pal o va− keras te avel paš e manušikaňi elementarno moralka. resave phučibena. Mekh jekhvar musaj te phenel, Kana dav le manušenge buťi, poťinav le buťarnenge hoj lengri akceptacija u oda, save hine phundrade, ajci, so lenge phenďom, kana vareso phagav, phenav čačipen u lačharav e buťi, u avka dureder. No te phe− oda hin mange kuč a paťav, hoj oda avka ačhela. nav charnes – te kerel o lačhipen u te del zor vaš Sar tumen šunen maškar o Roma? So oda tu− o khetaňibnaskro lačhipen dikhav sar o čačo musaj. menge del? Sar tumen barvaľol?

Sar dikhen pre oda, sar džan o relaciji Ňisavi idealizacija vaj šukareder realita nane pro than. Andro detailos u sar e fameľijakro dženo di− maškar e majorita the o Roma? Na džal olestar

u Ako politik sa venuje aj rómskej problematike.

Keď sa prepoja dva svety Peter Krajňák mladší je mladý peda− góg s radosťou pracujúci s rómskymi žiakmi a aj politik, ktorý sa výrazne an− gažuje v lokálnej politike, pričom kresťan− ské zásady a morálka sú pre neho dô− ležité. Predstavujeme ho ešte z jedného dôvodu – preto, že sa rozhodol spojiť svoj život s Rómkou. Či si to človek chce pri− pustiť, alebo nie, týmto rozhodnutím sa neprepojili len dvaja ľudia a dve rodiny.

Týmto rozhodnutím sa prepojili dva svety.

Rozhodnutie zmeniť svoj stav slo− bodného človeka a oženiť sa, je vý− raznou zmenou v živote mladého muža. Peter Krajňák sa pred časom oženil s Rómkou. Spýtali sme sa ho, ako to zmenilo jeho život. Áno, moja manželka je Rómka. Mys− lím, že môj život z pohľadu jej národnost− nej príslušnosti to nijako neovplyvnilo.

Tak, ako v každom inom manželstve je potrebná tolerancia a v prvom období vzájomné spoznávanie, prispôsobovanie a hľadanie kompromisov. Do manželstva sme si priniesli zo svojich rodín isté návy− ky, a doposiaľ vnímam iba tie pozitívne, ktoré si Lucka priniesla z jej, a teraz už aj mojej rodiny.

Číslo 2/2014

V čase zoznámenia, ktoré pre− rástlo do lásky hrala rolu skutočnosť, že ste obaja rôznych národností?

Nie. Vo vzťahu platia iné zákonitos− ti. Ale určite mi imponovalo, že je he− rečkou Divadla Romathan, a teda pra− cuje na poli rómskej kultúry. Rovnako ako to, že jej je vlastná určitá životná praktickosť a nenáročnosť, čo je pre Rómov charakteristické.

Ako prijali vaše rozhodnutie spo− jiť svoj život s rómskou dievčinou ro− dičia, priatelia, blízki? Úprimne povedané, bolo to v rodi− ne rozpačité a pár dní napäté. Platí, že k manželstvu s Rómom, Rómkou existujú predsudky v celej našej spo− ločnosti. A určite, každá mama má svoje predstavy o svojej budúcej ne− veste. Ale toto je minulosť. A nemá význam to rozpitvávať.

A ako vás prijali manželkini príbuzní?

Luckina rodina ma prijala veľmi srdeč− ne. Od prvého stretnutia si rozumieme a ak− ceptujeme sa. Oni tolerujú moje aktivity, ktoré sú niekedy na úkor rodiny, a ja ich štýl práce či názory na niektoré otázky. Opaku−

u Peter Krajňák s manželkou Luciou.

dar, hoj pes vazdel o rasizmus the neonaciz− mus, nacijonalizmus?

Te sikavel e majorita te mukhel peskro šuňiben sar hoj hine vareso buter, oda ela but phares. Baro kotor šaj keren o mediji u oda kanalos dikhav sar jekh maškar o nekh bareder, savo šaj te vazdel o jekhipen u e akcpetacija maškar amende pre Slo− vaťiko. Musaj peske te phenel, hoj andro slovaťiko khetaňiben hine varesave defekti, save paľikerdo oleske, savi hiňi e khetaňibnaskri the politikaňi siu− tacija khere vaj andre Europa šaj amen ľidžan ki o bareder bilačhipen. Sakovar avava anglo rasizmus the nacijonalizmus. But kampel te ačhavel o phur− da u saste kontaki maškar o naciji. Sar o fundamen− tos vaš o saste relaciji dikhav o zoralo ispidipen pre− kal e legislativa u o mariben vaš o rasovo motivova− na akciji. Kana sas o maribnaskro slovaťiko them, o bilačhipen chudľas khatar o legislativna manuša prekal o zakoni anglo varesave grupi le themutnen− gre. Sajekh pes musaj te arakhel bi o kompromisos e paca pro savore džene, save hine andal o romane komuniti u čoren vaj maren le manušen. Oda, so si− kavel, hoj o khetaňiben hino sasto u mišto hin the oda, hoj ole dženen, save vazden nacijonalno vaj ra− sovo bilačhipen, marel o zakonos bi te dikhel pre lengro socijalno statutos vaj fameľija.

Savi luma kamenas vaš peske, peskri fameľi− ja u peskre čhavore?

Te avas pašeder ki o švajcariko modelos. O funkč− no legislativno sistemos, dosta buťi, bare love vaš e kerďi buťi, paťivale penziji, žutipen vaš e kultura the turizmus, but lačhi infraštruktura, sasto dživipnaskro štilos, buter oficijalna čhiba andro them, vaj mište kerdo sikhavibnaskro sistemos. Oda but kamavas!

So tumen sar o manuš šaj te kerel vaš kadi feder luma?

Som aktivno andre komunalno politika u zu− mavav te lačharel o akanutno sistemos jekhetane mire kolegenca. Sajekh pes mište šunav, kana ke− ras vareso lačho: o viletos le čhavorenca andal e škola, futbalovo turnajos, ľidžas le nasvale manu− šes ki o doktoris. So nekh sigeder avavas but loša− lo, te pre Stará Tehelňa andro Prešov elas sistema− tizovano rašajengro centro vaš o Roma. Avka ka− mav the andro avipen te kerel. E luma pes našťi te paruvel prekal o amaro čitro, no te žutinas le ma− nušenge paš amende šaj te paruvas lengri mikrolu− ma. Ča pes na kampel te phandel andre, kampel te dikhel o mangipen u musaja u te sikavel o intere− sos pal o verejna buťa.

Preklad: Erika Godlová

u Lucia Krajňáková (za slobodna Hangurbadžová) ako sólistka divadla Romathan. Foto: J. Ferenc

jem však, že ich prijatie o otvorenosť si ce− ním a verím, že to potrvá i naďalej.

Ako sa cítite v prostredí Rómov? Čo vám dáva? Ako vás obohacuje? Žiadne idealizovanie či prikrášľova− nie reality nie je na mieste. Takmer de− tailne a až rodinne vnímam dve rómske komunity. Osadu v obci Svinia v okrese Prešov, kde som učiteľom a kolóniu v Krížovej Vsi pri Kežmarku, kde žijú svokrovci. Sú to dva svety po stránke materiálnej i intelektuálnej. Chcem tým povedať, že sa dobre cítim medzi vzde− lanými a rozhľadenými Rómami. Žiť medzi vulgárnymi a nevzdelanými ľuď− mi je ťažké. V Krížovej Vsi sa dá oprieť o menšiu časť pracujúcich a veriacich Rómov. S tými komunikujeme a vzá− jomne sa obohacujeme. Som hlboko presvedčený, že cirkev je tá inštitúcia, ktorej by sme mali zveriť prostriedky pre rozvíjanie práce s Rómami.

Osobitne si cením, že môj svokor bol od svojej mladosti zamestnaný a je to človek, ktorý robí za troch. Svokra je zamestnaná ako upratovačka na obec− nom úrade. Rovnako naša babka Margi− ta pracovala dlhé roky v Tatramate v Po− prade. Ich pohľad na riešenie rómskej otázky je zaujímavý a nekompromisný.

Celý život majú zamestnanie. Jasne však definujú, že ak niekto nechce pra−

covať a prispôsobiť sa pracovnému režimu, pomôcť mu je takmer nemožné.

Ich poznatky a názory sú také rozumné, zmysluplné a múdre, že ich budem rád využívať pri svojej práci a v živote.

Spolu s Luckou máte dieťa. Ako ho vychovávate? K čomu ho chcete v živote viesť?

Maličký Peter III. je náš poklad. Maličký „Raklo“, ako ho po rómsky nazývajú, je zdravý a robí nám radosť. Moja mama sa však bojí, že v prostredí Solivaru, kde býva− me, bude mať v neskoršom období v škôl− ke a v škole problém, že je Cigán. Pri− púšťam, že to tak môže byť, ale nebojíme sa toho. Osobne si želám, aby vedel po rómsky a učil sa jazyky. Rovnako mu chceme vybrať kvalitné školy, a to s cieľom, aby bol rozhľadený, poznal súvislosti života a aby sa v ňom skĺbila duša humanistu s dušou technika. Má vysoké čelo, tak to by mohlo napovedať, že tomu tak bude (smiech). A ak by mu napríklad bola hra na husle koníčkom, tešili by sme sa z toho tiež. Čo pokladáte v živote za dôležité?

Robiť to, čo človeka baví. Vstávať ráno do práce s tým, že ma to nebaví, je zlé. No a za dôležité pokladám, aby sa každé konanie čo najviac približova− lo k elementárnej morálke ľudstva. Keď zamestnávam, zaplatím svojim za−

mestnancom dohodnutú mzdu, keď vodcov národnostného a rasového napä− niečo poškodím, priznám sa a opravím tia bez ohľadu na ich postavenie či pôvod. to, a podobne. No a ak sa mám vyjadriť Aký svet by ste chceli pre seba, jednoducho – konanie dobra a službu verejnému dobru pokladám za dôležité. svoju rodinu a svoje deti?

Priblížiť sa švajčiarskemu modelu.

Ako vnímate vývoj vzťahov medzi Fungujúci právny systém, dostatok majoritou a Rómami? Nenaháňa vám práce, vysoké odmeny za vykonanú strach rozmáhajúci sa rasizmus prácu, dôstojné dôchodky, podpora kultúry a turizmu, vynikajúca infraštruk− a neonacizmus, nacionalizmus?

Zbaviť majoritu určitého pocitu nadra− túra, zdravý životný štýl, viac úradných denosti bude veľmi ťažké. Obrovskú úlo− jazykov v krajine, či prepracovaný sys− hu však môžu zohrať médiá a tento kanál tém vzdelávania. To by sa mi páčilo! považujem za jeden z kľúčových pre bu− Čo ste ochotný pre ten lepší svet dovanie povedomia jednoty a vzájomné− ho prijatia v rámci Slovenska. Treba si robiť vy osobne?

Angažujem sa v komunálnej politike priznať, že slovenská spoločnosť má isté defekty, ktoré pri kombinácii vplyvov a snažím sa súčasný systém spolu s ko− spoločensko−politickej situácie doma či legami vylepšiť. Rovnako mám dobrý po− v Európe môžu viesť k eskalácii napätia. cit, keď urobíme niečo užitočné: výlet pre Budem vždy proti rasizmu a nacionaliz− žiakov, futbalový turnaj, odvezieme cho− mu. Je potrebné budovať mosty a zdravé rého k lekárovi. V najbližšom období by kontakty národností. Za základ udržania som sa potešil, keby na Starej tehelni vzťahov považujem tvrdý tlak legislatívy v Prešove bola systematizovaná kňazská a potrestanie rasovo motivovaných či− služba pre Rómov. Takto sa chcem aj nov. Za vojnového slovenského štátu sa v budúcnosti angažovať. Svet sa nedá zlo začalo šíriť cez zákonodarcov a záko− zmeniť na náš obraz, ale pomocou pre ny namierené proti skupinám obyvateľov. svoje okolie vieme zmeniť mikrosvet ľudí Rovnako tak treba nekompromisne po− okolo nás. Len sa netreba uzatvárať, treba trestať všetkých, ktorí pochádzajú z róm− byť vnímavý na potreby najbližšieho oko− skych komunít a kradnú či ubližujú na lia a zaujímať sa o veci verejné.

Daniela Obšasníková, zdraví. Znakom zdravej a fungujúcej spo− foto: archív P. Krajňáka ločnosti je aj potrestanie narušiteľov a pô−

− TÉMA ČÍSLA: AMARO PREZIDENTOS −

SERA − STRANA 5

Príhovor prezidenta Slovenskej republiky Andreja Kisku k Rómom Rómsku oblasť považujem za jednu z najťažších výziev pre Slo− vensko. Problémy sa kumulujú a spôsobujú napätie v spoločnos− ti. Uvedomujem si, ako veľa treba urobiť, aby sa pomery zlepšili. Eš− te pred inauguráciou som bol na lekárskom sympóziu v Košiciach o rizikových faktoroch pre zdra− vie obyvateľov, ktorí žijú v róm− skych osadách.

Budem sa zaujímať o všetky dobré skúsenosti v tejto oblasti i v ďalších sférach, budem sa pý− tať na to, čo sa deje a čo sa už po− darilo. Zaujíma ma, ako sa do rie− šení zapájali učitelia, zdravotníci, psychológovia, cirkvi, obecné za− stupiteľstvá, ministerstvá a vôbec všetci dôležití aktéri, samozrejme vrátane úspešných mimovlád− nych organizácií.

Už dlho si kladiem otázku, prečo sa niektorým starostom v spolupráci s Rómami darí riešiť problémy, zatiaľ čo iným nie. Rád by som bližšie spoznal postupy, podľa ktorých sa rozhoduje o fi− nanciách určených na rómske té− my, čo sa za tieto peniaze reálne vykonalo.

Dovolím si uviesť aj príklad dokumentujúci moje úsilie v tej− to oblasti. Opakovane som osob− ne podporil účastníkov projektu Teach for Slovakia. Je to nezávislá občianska iniciatíva, ktorá úspeš− ne funguje vo viac ako 30 kraji− nách sveta s jednotnou víziou – zlepšiť kvalitu školstva tak, aby raz každé dieťa získalo kvalitné vzdelanie a malo šancu v živote uspieť. Program sa snaží pritiah− nuť najtalentovanejších absolven− tov univerzít, aby predtým, než naštartujú svoje kariéry, išli učiť do škôl v najťažších podmien− kach. Organizátori tohto projek− tu pripomínajú, že je určený naj− mä deťom v sociálne problémo− vých oblastiach.

Podľa nich je v súčasnosti na Slovensku nemalé percento detí odsúdených na to, že nemajú šan− cu na dôstojný život a budú to mať nie vlastnou vinou v živote ťažké.

Nemajú základné gramotnosti v matematike a v rodnom jazyku a zrejme budú mať problémy sa za− mestnať. Ľahko si domyslíme, že veľa takýchto detí pochádza z róm− skeho prostredia. Prevzal som nad projektom záštitu a vysoko oceňu− jem všetkých, ktorí sa rozhodli an− gažovať v najťažších podmienkach i napriek tomu, že svoju profesio− nálnu orientáciu mohli využiť pre− dovšetkým vo svoj prospech a neu− robili to.

Píšem o tom všetkom aj preto, lebo nechcem byť prezidentom, ktorý iba pozoruje situáciu.

Viem, aké ťažké je dosiahnuť veľ− kú, celospoločenskú zmenu. Tá sa však môže postupne rodiť aj vďaka množstvu malých krokov

Vážený pán prezident Gašparovič, vážený pán prezident Schuster, vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán predseda vlády, vážená pani predsedníčka Ústavného súdu, vážené poslankyne a poslanci národ− nej rady, vážení členovia vlády Slovenskej re− publiky, excelencie, vzácni hostia, drahí spoluobčania. Ústavný sľub, ktorý som práve zložil, a silný mandát voličov, ktorý som dostal, sú záväzkom, ktorý si bu− dem uvedomovať každý jeden deň môjho funkčného obdobia.

Cítim tento záväzok dvojnásobne naliehavo aj preto, lebo budem prvým slovenským prezidentom bez politic− kej a bez straníckej minulosti. A táto moja nezávislá pozícia je tým, čo odo mňa ľudia očakávajú.

Pretože prezidentské voľby a zvlášť ich finále sprevádzali silné emócie, chcem dnes zopakovať: nebol som kandidátom vlády, a nebol som kandi− dátom opozície. A takým – nestran−

vpred, menších projektov zame− raných úplne konkrétne na kon− krétnych ľudí, konkrétnu obec, konkrétne problémy. Stretol som Rómky a Rómov, ktorí dokázali s vecami obdivuhodne pohnúť a vypracovať sa. Nesmierne dô− ležité je šírenie pozitívnych vzo− rov, a preto budem držať palce každému, kto sa do niečoho pus− tí a niečo dokáže, ako aj tým, kto− rí pomôžu, aby dobrá zvesť pre− nikla do verejnosti a prelamovala negatívne stereotypy. *

*

*

E romaňi tema dikhav sar jekh maškar o nekh bareder mangipe− na vaš o Slovaťiko. O problemi pen bararen u keren o bilačhe re− laciji andro khetaňiben. But miš− te džanav, sar but kampel te ke− rel, hoj pes e situacija te lačharel.

Mekh angle inauguracija somas andro Košice pro kidipen, savo kerde o sasťipnaskre doktora.

O kidipen sas pal o rizikovo fak− tora vaš o sasťipen ole dženenge, so bešen andro romane osadi.

Mangava te chudel o informa− ciji pal o savore lačhe prindžari− pena andre kadi tema u the an− dro aver sferi, phučava pal oda, so pes ačhel u so pes imar mište doresľas. Kamav te džanel, sar pes andro lačharipen u aktiviti thovenas o sikhade, o sasťipna− skre buťarne, o psichologa, o khangera, o gavutne parlamen− ti, o ministerstva u savore zorale aktera, normalno, maškar lende the o aktivna bi−rajipnaskre orga− nizaciji.

Imar lunges mandar phučav, soske varesave šerutne andro ga− va jekhetane le Romenca džanen te khosel o problemi, u aver džene na. But kamavas feder te prindžarel o procesi, prekal save pen ulaven o financiji save phiren le romane temenge, so pes real− no kerďas vaš ola love.

Mukhen mange te phenel the pal o vareso, so sikavel miri buťi.

Buterval diňom o personalno žutipen le dženenge, save hine andro projektos Teach for Slova− kia. Oda hiňi independentno the−

mutnengri inicijativa, savi kerel lačhi buťi andro buter sar 30 the− ma andre luma u hin la jekhetaňi vizija – te lačharel e kvalita andro školi avka, hoj jekhvar sako čha− voro šaj te chudel kvalitno sikha− viben u avka e šanca te resel lačhi dživipnaskri pozicija. O progra− mos mangel te cirdel nekh feder absolventen andal o univerziti, hoj angle oda, so chudena te vaz− del pengri karijera, te džal te si− khavel andro školi save hine an− dro nekh phareder kondiciji.

O organizatora le projektoskre zoraren, hoj hino nekh buter vaš o čhavore andro socijalno prob− lemovo thana.

Prekal lende hine akana pre Slovaťiko na cikno percento čha− vore, saven nane o šajipen vaš o paťivalo dživipen u lengro drom ela, na lengre došatar, pha− ro. Nane len fundamentalno džaňiben andal e matematika u lengri čhib u šaj, hoj te arakhel e buťi ela baro pharipen. Žužes šaj te dikhel, hoj but ole čhavo− rendar hine andal o romane fa− meľiji. Diňom le projektoske mi− ro phiko u bari paťiv dav olenge, save chudle te kerel pengro kotor andro nekh phareder kondiciji the angle oda, hoj lengri profesi− jonalno orijentacija šaj anďas ba− ro lačhipen lenge pro jekhto than, no na kerde oda.

Pisinav pal oda savoro the vaš oda, hoj na kamav te avel o prezi− dentos, savo ča dikhel e situacija.

Džanav, sar phares hino te resel o baro, savoro khetaňibnaskro paruvipen. Oda pes šaj polokhes te kerel the prekal o but cikne uštara angle, cikneder projekti, save ena but konkretna vaš o kon− kretna manuša, konkretno gav, pro konkretno problemi. Prin− džarav le Romen the Romňen, sa− ve ispidle o buťa angleder u vazdle pen opre. But važno hi− no te buchľaras o pozitivna čitri, u vaš oda ľikerava o angušta savo− renge, ko vareso chudela te kerel u vareso sikavela, the olenge, sa− ve žutinena, hoj o lačho lav te re− sel le manušen u te phagerel o negativna stereotipi.

Preklad: Erika Godlová Spolu s priateľom založil v roku 2006 neziskovú organi− záciu Dobrý anjel, na financo− vanie ktorej daroval z vlastných peňazí milión eur. Dobrý anjel pomáha rodinám s deťmi, ktoré sa vinou závažného, život ohrozujúceho ochorenia dosta− li do ťažkej finančnej situácie a je dnes najúspešnejšou nefi− remnou charitou na Slovensku.

V roku 2011 spoluzakladal Dobrého anjela v Českej repub− like.

V roku 2006 získal ocenenie Manažér roka časopisu Trend

a v roku 2011 ocenenie Krištáľo− vé krídlo za filantropiu.

V roku 2012 sa Andrej Kiska rozhodol kandidovať na post prezidenta Slovenskej republiky ako nezávislý a nestranícky kan− didát. Dôvodom jeho rozhodnu− tia bolo rozhorčenie, v akom sta− ve je naša spoločnosť, ako tradič− ní politici často zabúdajú na problémy skutočných ľudí.

V druhom kole prezident− ských volieb 29. marca 2014 bol zvolený za prezidenta Slovenskej republiky. Hlas mu dalo 1 307 065 voličov, čo predstavovalo

59,38 percenta zo všetkých odo− vzdaných hlasov. Funkcie prezi− denta Slovenskej republiky sa ujal po zložení sľubu počas inau− gurácie 15. júna 2014.

Univerzita Komenského pri príležitosti 95. výročia univerzity udelila Andrejovi Kiskovi pamät− nú medailu.

Prezidentovi Slovenskej re− publiky Andrejovi Kiskovi patrí podľa Zákona o štátnych vyzna− menaniach Rad Ľudovíta Štúra I. triedy, Kríž Milana Rastislava Štefánika I. triedy a Pribinov kríž I. triedy.

a z tohto miesta mojím úmyslom nie− koho kritizovať. Iba hovorím o tom, ako mnohí ľudia vnímajú našu každo− dennosť. A rozumiem týmto pocitom, veď sa roky stretávam s ľuďmi, ktorých životné príbehy sú často plné trpkosti a nešťastia.

Napriek tomu, alebo práve preto: chcem byť prezidentom, ktorý dokáže ľudí povzbudiť a dá im pocítiť, že sa majú o koho oprieť.

Ak hovorím o nespokojnosti, tak sa neobávam tej občianskej nespokojnosti, ktorá je prirodzená, a ktorá ľudí motivuje.

Obávam sa takej nespokojnosti, ktorá ústi do hlbokého rozčarovania, bezrad− nosti, rezignácie až ľahostajnosti k tomu, čo sa u nás a okolo nás deje. Hovorím o strate záujmu. Hovorím o sklamaní a ľahostajnosti voči tomu, čomu hovorí− me verejný priestor, verejný život.

Väčšina ľudí nedopustí, aby sa do− ma kradlo. Záleží im na tom, aby bol doma poriadok, aby sa nepoužívali urážky a klamstvá, aby tam nevládla Vážení prítomní, drahí spoluobčania, ľahostajnosť, aby sa cítili doma všetci malo by nás všetkých trápiť, koľko ľudí príjemne. Doma, za dverami nášho je dnes nespokojných so stavom bytu si uvedomujeme, že pre to musí a smerovaním Slovenska. Nie je dnes každý niečo urobiť.

Angažovanosť, záujem a dobrý po− cit by sa však nemali končiť za dverami nášho príbytku, nášho súkromia. Mali by pokračovať na ulici, v obci, v meste, pri návšteve úradu alebo nemocnice.

Aj v osobnom živote, v rodine a v domácnosti prežívame náročné si− tuácie a sklamania. Ale to, čo nás ženie dopredu, je vzájomná dôvera a odhodlanie tieto prekážky spolu pre− konať. Napriek našim nedostatkom a chybám, ktoré všetci robíme.

Som presvedčený, že takúto dôveru a odhodlanie potrebujeme aj vo verej− nom živote. Potrebujeme spoločné po− vedomie, že hoci existujú problémy a nič nie je dokonalé, tak rozumieme ceste, po ktorej ideme. Hoci nečakáme zázra− ky, vidíme, že má zmysel sa angažovať.

Má zmysel pokúsiť sa veci meniť. Žiaľ, nemyslím si, že väčšina ľudí na Slovensku to vidí tak, že zvolení predstavitelia síce občas pochybia, ale celkovo kráčame po dobrej ceste.

Akoby nám chýbali veľké ciele a veľké výzvy, pre ktoré by sme sa vedeli ako krajina, národ, spoločnosť nadchnúť.

A v bežnom živote majú mnohí ľudia na Slovensku pričasto pocit, že je tak−

mer hrdinstvom čosi, čo by malo byť úplne normálne. Napríklad nedať úpla− tok. Napríklad vzoprieť sa nespravodli− vosti alebo nezákonnosti. Napríklad za− stať sa slabších. Pomáhať iným. Byť ohľaduplný k svojmu okoliu. Alebo sa angažovať pre svoju obec, mesto.

A v mnohých prípadoch je skutočným hrdinstvom žiť slušne, a aspoň nejako prežiť.

Podľa štatistík na Slovensku v prie− mere nikdy nebolo lepšie. V priemere sa ľudia materiálne nikdy nemali tak dobre ako dnes. Nikdy v histórii sme neboli slobodnejší, a ako štát bezpeč− nejší. Napriek tomu väčšina ľudí na Slovensku nie je presvedčená, že ide− me správnym smerom, ani nemá po− cit, že aj oni sami sú súčasťou úspe− chu.

Až príliš často počúvame, že sa u nás vytratila morálka a slušnosť, že verejný priestor ovládol egoizmus, ro− dinkárstvo, politická príslušnosť, silné lakte, cynizmus.

Lenže ak takéto presvedčenie v spoločnosti prevládne, ak sa vytratí dôvera – potom krajina stratí dynami− ku, a sotva nájdeme chuť a energiu

Andrej Kiska sa narodil 2. fe− bruára 1963 v učiteľskej rodine.

Je druhýkrát ženatý a má štyri de− ti. V roku 1986 ukončil inžinier− ske štúdium v odbore mikroelek− tronika na Elektrotechnickej fa− kulte Slovenskej technickej uni− verzity v Bratislave. Po vysokej škole pracoval ako projektant v spoločnosti Naftoprojekt v Po− prade. V roku 1990 odišiel do USA, kde pracoval ako predavač v obchode na benzínovej pumpe, neskôr ako pomocný robotník na stavbe. Po roku a pol sa vrátil na Slovensko ako spolumajiteľ ob−

chodnej spoločnosti, ktorá po pár týždňoch skrachovala.

Ako manažér a podnikateľ pracoval viac ako 15 rokov. Za− ložil viaceré spoločnosti, naj− úspešnejšie z nich Triangel a Qu− atro v roku 1996. Tieto firmy po− skytli počas svojej histórie fi− nančné služby viac ako jednému miliónu ľudí a stali sa najúspeš− nejšími splátkovými spoloč− nosťami na Slovensku. V roku 2005 predal všetky svoje podiely v týchto spoločnostiach Všeo− becnej úverovej banke a rozho− dol sa venovať charite.

ným a nadstraníckym – budem aj pre− zidentom. Prezidentom, ktorý bude stáť za ľuďmi. Prezidentom, ktorý bude stáť za všetkými ľuďmi, bez ohľadu na ich politické presvedčenie alebo ná− rodnosť. Ďakujem všetkým spoluobčanom, ktorí mi dali hlas vo voľbách. Budem vďačný za každú vašu pomoc, podpo− ru ale aj kritické postrehy k mojej prá− ci. Vyjadrujem aj hlboký rešpekt k ľu− ďom, ktorí volili môjho protikandidáta, predsedu vlády. Všetci, ktorí sa zú− častnili volieb ukázali, že im nie je ľa− hostajný osud našej krajiny.

Ako prezident si budem ctiť moje povinnosti voči všetkým občanom Slovenskej republiky, voči parlament− nej demokracii, právnemu štátu a roz− deleniu moci.

Myslím si, že pred Slovenskom sú také výzvy, a každý deň prináša mno− hým našim občanom také problémy, že v politike a medzi politikmi by ne− malo byť miesto na osobné vojny ale− bo nepriateľstvo. Ako prezident sa po− kúsim v tomto duchu vytvoriť vzťahy s vládou, s parlamentom, a s politický− mi stranami.

Ubezpečujem vládu aj parlament, že vám budem oporou a partnerom vždy vtedy, keď budeme môcť spoloč− ne pomôcť ľuďom na Slovensku. A že primerane možnostiam a kompetenciám prezidenta budem podporovať všetky dobré nápady a riešenia, bez ohľadu na to, z ktorého politického tábora po− chádzajú.

Verím, že aj v prípadoch, keď bude− me mať odlišný názor, budete si môcť povedať, že prezident je férovým partne− rom do diskusie, aj do hľadania riešenia. Že budeme v každej situácii spoločne pamätať, že všetky volené a menované štátne funkcie, od tých najvyšších až po tie najnižšie v mestečkách a dedinách majú jedno spoločné: ukladajú nám pra− covať, každému na svojom mieste tak, aby si štát plnil svoje povinnosti a záväz− ky voči občanom. Aby sme každý jeden boli spojencom občanov, a aby nebol štát ich protivníkom, od ktorého si treba práva vybojovať.

Číslo 2/2014

SERA − STRANA 6

Maroš Lichner, zvárač, Detva V prvom rade som rád, že Andrej Kiska je nezávislý a nestranícky prezident. Vyjadril sa, že bude prezidentom všetkých občanov, teda musí byť prezidentom aj nás, Rómov a ostatných menšín, ktoré žijú na území Slovenskej republiky a stali sa jej súčasťou. Tak, ako som povedal, očakávam, že bude rešpektovať práva menšín, bude dobrým reprezentantom Slovenska a svoje schopnosti použije aj na to, aby prilákal na Slovensko čo najviac investorov, ktorí ľuďom po− núknu prácu.

Miroslav Daniel, invalidný dôchodca, Unín Osobu prezidenta vnímam tak, že nemá žiadne právomoci. Aj tak všetko riadi Smer a premiér Fico. Od prezidenta nič neočakávam, pretože viem, že nič sa k lepšiemu nezmení. Všetky predvolebné vy− hlásenia politikov zostanú len sľubmi tak, ako vždy.

Ivan Tokoli, sociálny pracovník, Hliník nad Hronom Všeobecne, ako od každého prezidenta očakávam, že bude dostatočnou protiváhou hlavne výkonnej moci (vláda, ministerstvá) v rámci jeho kompetencií a samotnej politickej korektnosti. Posled− né voľby do orgánov územnej samosprávy na úrovni vyšších územ− ných celkov nám ukázali, že dnes je zvoliteľný aj extrémista. Práve preto očakávam od novozvoleného prezidenta jednoznačné ob− čianske aj politické odmietnutie myšlienok a filozofií predsedu Ban− skobystrického samosprávneho kraja, ako aj jemu podobných prí− vržencov neonacizmu, neofašizmu a iných foriem neznášanlivosti na území Slovenskej republiky i mimo nej.

Simona Bangová, terénna sociálna pracovníčka, Trnava Podľa mňa na funkciu prezidenta nestačí byť len dobrým ob− chodníkom, podnikateľom, to je podľa mňa veľmi málo. Tak, ako mnoho ľudí, aj ja si myslím, že A. Kiska využil svoj vplyv a svoje bo− hatstvo a náladu na Slovensku, kde ľudia už majú dosť politiky a po− litikov a chcú zmenu, na to, aby si splnil svoj chlapčenský sen.

Jaroslav Oláh, štatutárny zástupca občianskeho združenia DAR – Detvianska aliancia Rómov, Detva Voľba nového prezidenta podľa mňa nijako citeľne neovplyvní život občanov Slovenskej republiky, teda logicky ani život Rómov.

Nový prezident A. Kiska je síce v politike nový, no jeho slovník či ví− zie sa veľmi nelíšia od jeho politických kolegov či oponentov. Ako som povedal, podľa mňa sa nový prezident nebude nejako an− gažovať v rómskej téme a ani neočakávam, že by mohol priniesť nie− čo pozitívne do života Rómov žijúcich na Slovensku.

Lucia Vlačuhová, predsedníčka mimovládnej organizácie Klejoro ando jílo / Kľúč v srdci, Žiar nad Hronom Nemám dostatok informácií o terajšom prezidentovi, ani som sa veľmi o neho nezaujímala, nemala som dôvod. Viem, že je zaklada− teľom nadácie Dobrý anjel, čo je úžasná myšlienka. Ale tiež viem, že je alebo bol konateľom nebankového subjektu. Sú to diametrálne odlišné veci, a preto mám z toho zmiešané pocity. Očakávam od prezidenta hlavne to, že nadácia Dobrý anjel bude naďalej pomáhať ľuďom, ktorí to potrebujú a dúfam, že pán prezident tieto morálne hodnoty bude presadzovať aj vo svojej prezidentskej funkcii.

Viera Šándorová, občianska aktivistka, štatutárna zástupkyňa mimovládnej organizácie Klub aktívnych žien na Slovensku, Sereď Prezidenta Kisku vnímam veľmi pozitívne. Dala som mu svoj hlas tak, ako celá moja rodina a mnohí členovia našej organizácie Klub aktívnych žien na Slovensku. Očakávame od neho vnímanie Rómov ako obyvateľov Slovenskej republiky, ako jeho občanov a voličov v súlade s jeho prehláseniami. Verím, že tento človek bude vnímať Rómov rovnako, ako ostatných obyvateľov Slovenska, z ktorého po− stu vyplývajú aj povinnosti a práva občanov. Verím, že si dá zrealizo− vať monitoring všetkého, čo dodnes a predtým realizovali mimo− vládne organizácie a iné inštitúcie pre Rómov a verím, že zamedzí zneužívaniu finančných prostriedkov.

Mgr. Radko Tokár, sociálny pracovník, Košice Nie som voličom súčasného prezidenta, nevolil som ho ani v pr− vom, ani v druhom kole prezidentských volieb. Vo výbere kandidáta na prezidenta Slovenskej republiky som mal absolútne jasno. Ne− stotožnil som sa s jeho volebným programom, takže si nenárokujem žiadne očakávania, aj keď registrujem jeho rastúcu popularitu.

V tejto ankete postrádam otázky týkajúce sa výsledkov tohtoroč− ných eurovolieb, nielen prezidentských volieb.

Lýdia Kotlárová, dôchodkyňa, Topoľčany Mám k nemu úctu a rešpekt, ako k hlave nášho štátu. Zatiaľ som s ním spokojná. Prejavuje sa ako človek, ktorý má záujem vylepšiť situá− ciu na Slovensku v mnohých oblastiach. Vážim si jeho postoj k chudobe a k ľuďom, ktorí potrebujú pomoc. Je ochotný pomôcť tým ľuďom a to tak, že sa zriekol svojho prezidentského platu a venuje ho chorým deťom alebo dospelým, ktorí sú na pokraji chudoby. Očakávam od ne− ho, že zaujme aj správny postoj k nám, Rómom, a dá príležitosť, aby sa konečne začal riešiť aj náš problém, ktorý je v skutočnosti iba problé− mom sociálnym. Dúfam, že prijme a podpíše iba tie zákony, ktoré nebu− dú priamo mierené proti Rómom, ako to bolo doposiaľ.

Ing. Jozef Mezei, PhD., Inštitút spoločenských vied Rómov, Bratislava 1. Vážim si každého prezidenta a jeho funkciu. Nového preziden− ta Slovenskej republiky vnímam ako pozitívneho človeka, ktorý vie, čo funkcia prezidenta vyžaduje.

Očakávam od jeho nasledujúceho funkčného obdobia, že bude: – hľadieť vyrovnane na celú štruktúru spoločnosti bez ohľadu na ná− boženské vyznanie, národnosť a sociálny pôvod, – bude rozhodovať podľa seba, a nie pod vplyvom iných politikov, – bude konať nezávisle od politiky koalície a opozície, – bude hľadať riešenia pri upevňovaní politickej kultúry Slovenskej republiky a upevňovať demokratické pravidlá a posilňovať demo− kratické inštitúcie, otvorené ekonomiky a právny štát, že posunie latku úrovne slovenských prezidentov vyššie, ako to bolo doposiaľ.

Pripravili: Braňo Oláh, Roman Čonka

Číslo 2/2014

− TÉMA ČÍSLA: AMARO PREZIDENTOS −

Môj prezident Miro prezidentos Keď som ho stretla po prvýkrát, nemala som potuchy, čo je Dobrý anjel. Sedela som v kresle na pódiu spolu s ďalšími piatimi ľuďmi a pl− ným publikom študentov a rovna− ko ako oni som s takmer otvore− nou pusou počúvala jeho slová o dôvere a pokore. Chvíľu som mala pocit, že tento človek musel vo svojom živote veľa vidieť a zažiť.

A zrazu mi bol blízky, hoci som sa s ním nikdy predtým nerozprávala, ani ho nestretla. To bolo pred pia− timi rokmi.

Pár dní nato som už vedela, čo ten odznak so žltým anjelikom na klope jeho saka znamená.

S prekvapením som čítala, že časť svojho majetku vložil na dobrú vec, ktorej veril. Pravdupovediac, nechcelo sa mi veriť, že má toľko peňazí. Moje stereotypy o boha− tých ľuďoch boli také odlišné, že mi do nich tento človek vôbec ne− zapadal. Žiadny odmeraný od− stup, nič, čo by naznačovalo, že sa cíti byť viac ako iný, bežný človek.

O rok neskôr som sedela v je− ho popradskej kancelárii Dobré− ho anjela a sledovala, čo spustila moja žiadosť o stretnutie. A hoci som bola prekvapená, že si ma vôbec pamätal z tej akcie, údiv z mojej tváre neschádzal po celý čas, čo sme sa rozprávali o pro− grame, ktorý rómskym deckám dával možnosť spoznávať svet mi− mo ich komunity s pomocou veľ− kých kamarátov, gadžov.

Pýtal sa veľa. Dával mi ťažké otázky: Prečo by nám mal po− môcť? Ako viem zaručiť, že jeho podpora bude adresná a bude mať zmysel? Aké sú riziká? Prečo, ako, a tak ďalej. Ani raz sa nespý− tal, koľko. Za celé tri hodiny, kto− ré som tam bola. Až potom som pochopila. Povedal niečo, čo mi vyrazilo dych. Tie slová mi rezo− novali v ušiach ešte dlho potom, ako som od neho odišla: „Dobre.

Tak poďme do toho. Jednorazová podpora je nanič. Potrebujeme niečo, čo bude systematické, sil− né, a ľudia budú cítiť, že to má zmysel. A aj tí moji Rómovia, kto− rých mám v Matejovciach.“ Nemala som predstavu, kde sú Matejovce a akí Rómovia sú tam. Vnímala som, že ten môj ne− vinný telefonát, či sa môžeme stretnúť na pár minút spôsobil, že som spoznala človeka, ktorý nemá rád dlhé reči a obchádzanie okolo horúcej kaše. Ide do jadra.

Pýta sa, aby sám pochopil. Netvá− ri sa múdro len preto, aby dobre vyzeral. Hľadá možnosti a využíva pri nich dve veľmi dôležité veci: srdce a rozum.

Keď sa ma pred takmer tromi rokmi spýtal, či by mohol ako prezident niečo pre „rómčatá“ urobiť, chcelo sa mi smiať. No vý− raz jeho tváre mi dával najavo, že on to myslí vážne. Premýšľala prekonávať prekážky. Mladí ľudia budú odchádzať, náš štát bude stagnovať a oslabí sa jeho schopnosť vnímať a riešiť problémy občanov.

Napriek tomu som hlboko pres− vedčený, že máme na viac. Preto som kandidoval – pretože verím, že ľa− hostajnosť môžeme poraziť, že do− kážeme nájsť dosť energie, a hlavne – že sme povinní to urobiť.

Preto ako prezident budem povzbu− dzovať ľudí, ktorí nie sú spokojní s tým, čo sme dosiahli. Ktorí nerezignovali, za− chovali si ideály, vyznávajú slušnosť a morálku, pomáhajú, prispievajú – ale− bo chcú prispieť – k tomu, aby sa dobrý pocit nekončil za dverami ich súkromia.

Sú to hrdinovia našich bežných dní a hr− dinovia nášho bežného života.

Takých ľudí je na Slovensku dosť, mali by však cítiť väčšiu podporu. Ne− mali by sa cítiť okrajovo. A to, čo vní− mame ako hrdinstvo, by malo byť bežným vzorom správania pre naše deti, pre naše rodiny, priateľov, zná− mych, ale aj úplne neznámych.

Ako prezident chcem po celom Slovensku a vo všetkých regiónoch tráviť dostatok času, aby som práve takýchto ľudí a ich aktivity mohol po− vzbudiť, pomohol v rámci možností, a upozornil nás ostatných na ich osobnú statočnosť a na ich prínos.

som, či ho mám odhovárať. Či mám byť sebecká, alebo nie. Či sa chcem obrať o tie chvíle premýš− ľania, kreovania, diskusií, hľada− nia riešení a možností. Vždy som z takýchto debát odchádzala plná energie, entuziazmu a sily opäť bojovať za svoju misiu. Áno, bála som sa. Bála, že ak náhodou vy− hrá, bude iný. A ja opäť stratím ilúziu, že moc nemusí človeka zmeniť.

Výsledok je jasný. Andrej je prezidentom. Mojím, aj mnohých ďalších. Nemáme už toľko možností na rozhovory, no nejaké sú. Počas nich sa len tichučko usmievam a hreje ma pri srdiečku vedomie, že zostal rovnakým, akým bol. Ľudským, priamym, rozumným a s pokorou, ktorá mu je vlastná.

Na záver už len toľko, že ten náš spoločný projekt spred šty− roch rokov sa uskutočniť nedal.

Zistili sme, že je veľmi málo štu− dentov, ktorí chcú byť veľkými ka− marátmi „rómčatám“ a chcú ich viesť. Andrej vtedy povedal: „Vieš, Janette, naša spoločnosť a naši mladí ešte nie sú priprave− ní prijať takú výzvu. Myslím, že na náš projekt Gemini ešte nedozrel čas.“ Vtedy nedozrel. Uvidíme, či sa niečo medzi mladými zmení, keď sami budú mať možnosť cítiť ľudskosť tam, kde ju do inaugurá− cie prezidenta mohli vidieť len ľu− dia so skutočne veľkou fantáziou. *

*

*

Kana pes leha arakhľom jekh− tovar, na sas man ňisavi informa− cija pal oda, so hin Dobrý anjel.

Bešavas pro skamind pro podij− um jekhetanes avere pandže dženenca u pherdo publikum študenti u sajekh sar on, phun− drade mujeha, šunavas leskre la− va pal o paťaben u bi−barikaňi− pen. Jekhe momentostar šuna− vas, hoj oda manuš musaj sas an− dro peskro dživipen but te dikhel u prekal te dživel. U jekhvarestar mange ačhiľas pašo, the te leha ňikana angleder na vakerďom, aňi pes leha na arakhľom. Oda sas anglo pandž berša.

Varesave ďivesa pal o da imar džanavas, hoj so oda phenel o cikno čitro šarge anďeloha pro leskro zubuno. Jekhtovar gena− vas, hoj jekh kotor peskre loven− dar diňas vaš e lačhi buťi, andre savi paťalas. Te phenel o čačipen, na kamelas pes mange te paťal, hoj les hin ajci love. Mire stereoti− pi pal o barvale manuša sas avka but aver, hoj andre lende oda ma− nuš na reščolas. Ňisavo šilalo di− khiben, ňič, so sikavelas, hoj pes šunel sar vareso buter sar so hino o normalno, aver manuš.

Pal o jekh berš bešavas andro leskro popradsko ofisos Dobrý

u Janette Motlová Maziniová. Foto: Miloš Ondrášik

anjel u dikhavas, so kerďas miro mangipen vaš o kidipen. U the te man čudaľinavas, hoj man mekh prindžarelas pal kadi akcija, o ču− daľipen ačhiľas pre miro muj so do vrjama, so vakerahas pal o programos, savo le romane čhavorenge delas o šajipen te prindžarel e luma avri andal e lengri komunita, žutinde le ba− re amalendar, le gadžendar.

But phučelas. Phučelas phare phučibena: Soske tumenge te žutinav? Sar leske šaj te dav e ga− rancija, hoj leskro žutipen resela le čače dženen u ela goďaver? Sa− ve hine o riskantna kotora?

Soske, sar, u avka dureder. Aňi jekhvar na phučľas, keci. Tel o trin ori, so odoj somas. Paľis achaľiľom. Phenďas vareso, so mandar o luftos avri marďas. Ola lava mange džanas andro kana mekh but pal oda, so lestar ge− ľom: „Mište. Keras oda. Jekhvar te žutinel hin hijaba. Kampel amen− ge vareso, so ela sistematikano, zoralo u o manuša šunena, hoj oda hin goďaver. U the ola mire Roma, save man hin andro Mate− jovce.“ Na sas man e goďi, kaj hine o Matejovce u save hine odoj o Roma. Dikhavas, hoj miro na− došalo telefonatos, kana manga− vas hoj pes te arakhel pro duj mi− nuti kerďas oda, hoj prindžar− ďom le manušes, savo na kamel but lava u phiriben paš e keraďi zumin. Džal pal e buťi. Phučel, hoj ov korkoro te achaľol. Na ke− rel o butdžande muja ča vaš oda, hoj mištes te diťhol. Rodel o šaji− pena u andre oda kerel duje važno inštrumentenca: jileha the goďaha.

Kana mandar anglo trin berša phučľas, hoj teš aj sar o preziden−

chcem zužitkovať vo vašich službách, vážení spoluobčania.

Dlhé roky som počúval ľudí a usi− loval sa klásť správne otázky, ak som chcel nájsť východisko z problému, efektívne fungujúce riešenie, či už to bolo v podnikaní alebo v charite.

Ako prezident budem klásť otázky v mene občanov, v mene svojom, v mene toho, aby sa problémy skutoč− ne riešili. Som presvedčený, že toto je významná povinnosť a úloha preziden− ta: počúvať ľudí a pýtať sa v ich mene.

Klásť otázky, hľadať poctivé odpovede, a povzbudzovať riešenia.

Budem klásť takéto otázky členom vlády, poslancom parlamentu, inštitú− ciám a úradom zodpovedným za sys− tém spravodlivosti. Za vzdelávanie na− šich detí. Za starostlivosť o chorých, starých, bezvládnych. Alebo takých, ktorí sa nepriazňou osudu dostali do Vážení prítomní, vážení spoluobčania, ťažkostí, statočne bojujú, ale potrebujú stal som sa prezidentom ako ne− našu pomoc.

Budem klásť otázky zodpovedným za politik. Som si vedomý, že ma čakajú povinnosti, ktoré budú pre mňa nové. bezpečnosť a poriadok. A samozrejme Som si vedomý toho, že moje stano− za tvorbu pracovných miest, za zamest− viská, moje činy, každé moje slovo nanosť, za postavenie tých, ktorí vytvára− bude kriticky posudzované a s poko− jú pracovné miesta, ale aj za tých, ktorí rou pristupujem k úlohám a k úradu, hľadajú pracovné miesta, alebo majú obavy, že pracovné miesto stratia. ktorý dnes preberám.

Budem klásť takéto otázky a bu− Aj keď za sebou nemám kariéru politika, mám inú skúsenosť, a tú dem sa pýtať na výsledky.

Budem povzbudzovať a v rámci možností prezidenta pomáhať takým projektom a ideám, ktoré zakladajú predpoklady konkurencieschopnosti Slovenska. V dnešných časoch držať krok so svetom predpokladá odvahu aj vizionárstvo.

Zvlášť budem oslovovať tých, ktorí mali v živote väčšie šťastie ako iní. Budem na nich apelovať, že je morálnou povin− nosťou úspešných ľudí starať sa o spoloč− nosť, kde žijú. Prostredníctvom pomoci iným ľuďom, podporou projektov, ale aj verejnou angažovanosťou.

Všetkých ľudí, ktorí rozmýšľajú, že vstúpia do verejného života a že sa sa− mi pokúsia prispieť aj k väčším zme− nám, chcem povzbudiť a chcem im odkázať, nech sa nenechajú znechutiť, nech bojujú, a raz sa môžu stať aj prezidentmi. Verte mi.

tos vareso vaš o „romane čhavo− re“ te kerel, kamavas te asal. No leskro muj phenelas, hoj oda gin− dinel čačes. Phučavas korkori mandar, či les olestar te cirdav.

Hoj te avav egoistikaňi, vaj na. Či mandar kamav te lel ola momen− ta, kana das gindo, kana keras kreativno, diskusiji, rodipena pal o droma u šajipena. Sakovar pal ola debati avavas pherďi energija, entuzijazmo the zor paľis te ma− rel pes vaš miri misija. He, dara− vas. Daravas, hoj kana avri khele− la, ačhela aver dženo. U me paľis našavava e iluzija, hoj e zor na musaj le manušes te paruvel.

O agor hino žužo. Andrej hino prezidentos. Miro, the but ave− rengo. Nane amen imar ajci but šajipena vaš o vakeriben, no vare− save hine. Kana vakeras, bi−laven− gro asav u miro jilo buchľol kana dikhav, hoj ačhiľas sajekh, sar so sas. Manušikano, čačikano, goďa− ver u bi o barikaňipen, oda hin leskro.

Pro agor imar ča ajci, hoj oda amaro jekhetano projektos anglo štar berša pes našťi kerďas.

Arakhľam, hoj nane dosta študen− ti, save kamen te aven o bare ama− la vaš o cikne „romane čhavore“ u kamen len angle te ľidžal. An− drej ole ďivende phenďas: „Džanes, Janette, amaro khetaňi− ben u amare terne mekh nane dosta bare te džal ole dromeha.

Gindinav, hoj amaro projektos Gemini mekh musaj te užarel.“ Mekh užarel. Dikhaha, te pes vare− so paruvela maškar o terne džene, kana len ela o šajipen te šunel o manušikaňipen odoj, kaj la dži e inauguracija šaj dikhle ča o manu− ša, saven sas čačes bari fantazija.

Janette Motlová Maziniová Preklad: Erika Godlová Pravdaže, niekedy nemusíme hneď poznať riešenia. Nemusíme dokázať všetko vyriešiť rýchlo. Nemusíme mať na to silu, možnosti, alebo zdroje. Ale vždy je našou povinnosťou pýtať sa, čo môžeme urobiť viac. Aj keď sú to nieke− dy otázky ťažké, nepríjemné a odpove− de nás nie vždy potešia.

Preto sa budem pýtať, kým ne− dostanem odpovede. A podám ruku a pomôžem každému, kto chce hľadať riešenia, komu ide o výsledky. Aby sme aj týmto spôsobom spoločne zvýšili dô− veru v štát, ústavné inštitúcie a úrady.

Vážení hostia, vážení spoluobča− nia, nedávna finančná kríza ukázala nielen nám, že cesta k prosperite nie je ani zaručená, ani automatická. Uda− losti na Ukrajine nás zasa znepokojili, že ozbrojený konflikt môže vypuknúť bližšie k našim hraniciam, než sme boli ešte celkom nedávno ochotní pri− pustiť. V Európe sú znovu aktuálne otázky bezpečnosti.

Zrazu neplatia pravidlá a predsta− vy, o ktorých sme si donedávna mohli myslieť, že budú platiť akosi automa− ticky a navždy. Ale pozorujeme aj to, ako cez spoločné záväzky a dohody v Európskej únii presvitajú individuál− ne záujmy jednotlivých krajín.

− TÉMA ČÍSLA: AMARO PREZIDENTOS −

Vysoké Tatry vidia Rómovia z Batizoviec každý deň, od rána do večera. Nevedno, či sa kochajú po− hľadom na ich panorámu, alebo si túto vy− moženosť ani neuvedomujú. Niektorí z nich majú ešte jednu výsadu – pred rokmi k nim občas zašiel Andrej Kiska, aby sa spýtal, ako sa im vodí. Svojou prítomnosťou v osade a záujmom o ich problémy poskytol rómskym rodinám morálnu podporu, ta− kú potrebnú pre ľudí nedobrovoľne žijúcich na okraji spoločnosti.

V kolónii situovanej na okraji obce za cintorínom býva asi 700 rómskych občanov v bytovkách, dreve− niciach, murovaných stavbách aj chatrčiach. Keď je pekné počasie, tak sa zdržiavajú predovšetkým von− ku na spoločných priestranstvách, kde sa preháňajú deti a debatujú dospelí. V deň nášho neohláseného príchodu bolo vonku po dlhých dažďoch konečne pekné počasie, a tak sa viacerí venovali práci vonku.

Hneď v prvom dome navážali fúrikom hlinu do zá− hrady, malé deti strážili pasúce sa kozy. Ženy vešali vyprané prádlo na ploty a kontrolovali po očku svoje deti. Nás, cudzích ľudí, sa hneď pri vstupe do osady ujali okoloidúci, aby nám pomohli zorientovať sa a nájsť toho, koho hľadáme. Pýtali sme sa, či je prav− dou, že bol v batizovskej osade prezident Kiska. Re− akcia hlúčika ľudí, ktorý nás obklopil, nás nenechala na pochybách. Áno, bol tu a nie raz. Chodil často, keď ešte pracoval v Dobrom anjelovi.

Lesk a bieda Batizoviec Dedina leží jedenásť kilometrov od Popradu. Ak idete zo západu, zídete na mengusovskom výjazde z diaľnice D1. Batizovce susedia svojím katastrom s centrami tatranského turizmu Gerlachovom, Štôlou, Mengusovcami, Lučivnou, Starým Smokov− com. Hovorí sa, že Tatry sú od Batizoviec najkrajšie.

Tatranské štíty sú blízko, obnažené a celkom pred vami. To je pohľad, ktorý priťahuje turistov ako magnet. Aj tatranské lesy sú vzdialené od obce iba kilometer. Navyše sú tu vodné nádrže využívané športovými rybármi. Je zrejmé, že Batizovce majú obrovský potenciál v oblasti turizmu.

Na druhej strane sa tu miestnym nežije ľahko. Až tretina z 2200 obyvateľov Batizoviec žije v rómskej osade. Väčšina Rómov svoju chudobu nezaprie, je zrejmá na prvý pohľad. Ich problémy sú skoro to− tožné s problémami iných rómskych občanov žijú− cich v segregovaných osadách. Pred dvoma rokmi sa obec Batizovce mediálne zviditeľnila škandálom, ktorého výsledkom bolo zbúranie troch chatrčí prá− ve v tejto osade. Exekúcii a bagrom kryli chrbát de− siatky policajtov so štyrmi psami, vraj sa jednalo o preventívno−bezpečnostnú akciu.

Jozef Pačaj posudzuje túto udalosť viac z ľudského hľadiska: „Oni mali deti, rodiny a prišli buldozéry a zbúrali im chatrče.“ Býva na druhom poschodí jed− nej z dvoch bytoviek a z okna má výhľad na celé oko− lie. Na tie dramatické momenty z roku 2012 zaspomí− nal aj v súvislosti s Andrejom Kiskom: „On je veľmi dobrý človek. Keď sa dopočul, že nás tu búrajú, pri− šiel sem. Oni mu zavolali. Zastal sa ich a ešte išiel aj na obecný úrad a jednal so starostom. Chcel pomôcť.“ Aj keď starosta obce avizoval, že bude v exekučnom ko− naní voči ďalším staviteľom čiernych stavieb pokračo− vať, zatiaľ sa to nezopakovalo. Na otázku, či vedia, prečo sa tak nestalo, odpovedali ako jeden hneď nie− koľkí susedia zhromaždení okolo Jozefa Pačaja: „Kvô− li prezidentovi sa to nezopakovalo, lebo on to všetko videl. Chcel so starostom vyriešiť aj pozemky, aby si ich odkúpili. Ale to sa dodnes nevyriešilo.“ Martin a jeho mama Chlapec má dnes jedenásť rokov a ničím sa nelíši od ostatných v jeho veku. Vyžaruje z neho energia a z jeho mamy šťastie. Nebolo to tak vždy. Obaja si uvedomujú obrovskú hodnotu, ktorou je zdravie.

Keď bol Martinko v predškolskom veku, ťažko ocho− rel. Mama Brigita s ním chodila na vyšetrenia do Po− pradu, neskôr na špecializované pracovisko do Ko− šíc. Tam sa stretla s lekárom, ktorý jej ponúkol možnosť podpory od Dobrého anjela. Stačilo vyplniť prihlášku, žiadosť. Ukázalo sa, že v ponuke charita− tívnej organizácie neboli len pravidelné finančné príspevky na to, aby rodina zvládla výdavky spojené s liečbou. Bola to aj osobná podpora od Andreja Kis− ku, ktorý pravidelne chodil do rodiny Pačajovcov, aby prejavil svoj záujem o zdravotný stav malého Martina. Ťažko povedať, čo bolo pre chudobných Rómov cennejšie. Peniaze, alebo ľudská podpora človeka, ktorý je dnes slovenským prezidentom.

Zaujímalo nás, ako sa zoznámili a ako pôsobil Andrej Kiska ako človek: „Veľmi dobre. Vtedy ešte nebol prezidentom, ale často chodil k nám. Cítil sa u nás dobre. Rozprávali sme sa len tak, ako kamará− ti,“ povedala pani Brigita a ešte dodala: „Boli sme radi, že je prezidentom, aj sme ho volili. Všetci. Ľu− dia ho volili tiež.“ Krízová intervencia Dobrý anjel Martinova mama Brigita Pačajová popisuje chví− le spred šiestich rokov: „Do kontaktu s Dobrým an− jelom som prišla vtedy, keď syn mal onkologické ochorenie a doliečoval sa po operácii. Poradil nám to lekár v Košiciach, že nám Dobrý anjel finančne pomôže. Dostávali sme peniaze každý mesiac.“ Opatrne sme sa spýtali Martina, ako to vtedy prežíval, veď bol ohrozený na živote. Chlapec pokr−

u Chlapci strážili kozy. Keď sme sa pri nich pristavili, ihneď prišla mama a pýtala sa, kto sme.

Som pripravený v spolupráci s vlá− dou, premiérom, ministrom zahranič− ných vecí a celou slovenskou diploma− ciou presadzovať záujmy Slovenska v kontinuite doterajších vlád po roku 1998. Budem pokračovať v tradícii do− terajších prezidentov, ktorí vždy, ak vznikli pochybnosti alebo nedorozu− menia spôsobené vnútropolitickými príčinami, prejavili sa ako pevní zá− stancovia euroatlantickej spolupráce, vrátane posledných desiatich rokov pána prezidenta Gašparoviča.

O dva roky bude Slovensko predse− dať Európskej únii. Budem podporovať vládu, aby sa Slovensko na predsedníc− tvo dobre pripravilo, a budem nabádať k tomu, aby sa táto naša úloha nestala predmetom vnútropolitického boja.

Slovenské predsedníctvo a jeho príprava budú príležitosťou, aby sme viac hovorili o tom, že naše členstvo v Európskej únii nie je len o fondoch, o regulácii žiaroviek alebo dokonca o hrozbe pre našu suverenitu. Európ− ska únia má hlbší zmysel. Je predo− všetkým projektom mieru v Európe, projektom spolupráce a súdržnosti ná− rodov v tomto priestore, kde už dvakrát vypukli svetové vojny. Projektom, kto− rý svojim členom umožňuje budovať a posilňovať demokratické inštitúcie, otvorené ekonomiky a právny štát.

SERA − STRANA 7

Naši predkovia, naši dedovia, donedávna ani naši rodičia by si neve− deli predstaviť, že Slovensko bude raz v predsedníckej úlohe takejto Európy.

Buďme hrdí, že sa na tomto projekte podieľame. A buďme pragmatickí. Ale pomáhajme strážiť princípy a hodno− ty, na ktorých Európska únia vznikla.

Pretože čo projekt Európskej únie oslabuje, to oslabuje aj nás – a je to predovšetkým egoizmus, ktorý sa vy− dáva za pragmatizmus, a ktorý je v priamom rozpore so základným zmyslom zjednotenej Európy.

A potom je tu naša bezpečnosť. Ľudia na Slovensku, na rozdiel od iných susedov Ukrajiny, možno nema− jú takú veľkú a bezprostrednú obavu z udalostí za našou východnou hrani− cou. Ako prezident však musím cítiť spoluzodpovednosť za to, aby to tak aj zostalo, pretože obrana a bezpečnosť občanov je základnou úlohou štátu.

Aj v tejto oblasti budem mať am− bíciu formulovať otázky a témy, ktoré – tak sa mi zdá – neznejú vždy dostatočne nahlas. Slovensko sa nemôže spoliehať na to, že nám na− šu bezpečnosť zaručia iní, bez to− ho, aby sme plnili naše záväzky.

Aby sme robili, na čo máme, ale aby sme si naše záväzky nezmäk− čovali. Nie je to správne, nie je to

perspektívne. Ani to nie je pre našu vlasť bezpečné.

Geograficky leží Slovensko na hraniciach tak Európskej únie ako aj Severoatlantickej aliancie. Som však presvedčený, že je naším bytostným záujmom, je v záujme našej bezpeč− nosti a prosperity, aby Slovensko ne− stálo na ich okraji.

Vážení hostia, drahí spoluobčania, stoja pred nami mnohé výzvy, ale máme všetky predpoklady na to, aby sme ich s hrdosťou zvládli. Slovensko je malá krajina. Ale je to krásna krajina s pracovitými, schopnými a talento− vanými ľuďmi. A preto sa výziev ne− musíme báť, naopak, môžu nám po− môcť ísť dopredu. Môžu nám pomôcť, aby sa z nášho Slovenska stala kraji− na, akú si všetci želáme.

Krajina, kde má právo na slušný život každý občan, kde korupciu odsudzujú ľudia rovnako ako krádež, z ktorej mladí ľudia nebudú chcieť odísť, ale naopak, ktorá bude priťahovať vzdela− ných a talentovaných ľudí, krajina, ktorá je ekonomicky úspešná a soci− álne spravodlivá, krajina, kde sluš− nosť a morálka nie je len slovom, ale skutočnou hodnotou spoločnosti.

Takému Slovensku chcem pomáhať.

u Rodina, ktorej pomohol Dobrý anjel. Zľava Jozef Pačaj, starý otec. V strede Martin a vpra−

vo jeho mama, pani Brigita.

čil ramenami, nepamätal si. Ale jeho mama s vážnou tvárou dodala, že toho musela veľa uniesť na svojich pleciach práve ona: „Chlapec bol malý, on si to neuvedomoval. Ja som to vedela ako matka, chodila som tam každý mesiac. Mám štyri deti, ale vtedy som ani deti nevidela, prišla som len na dva dni a zase naspäť do Košíc do nemocnice.“ Dobrý anjel sa zameriava na rodiny, ktoré sa ocitnú vo veľmi zložitej životnej situácii z dôvodu ťažkého ochorenia otca, matky či dieťaťa. Ak je takto postihnutá rodina navyše na hranici prežitia kvôli sociálnej odká− zanosti, nutne sa dostane do krízy, ktorú nie je schop− ná sama riešiť. Chorého člena rodiny treba sprevádzať na vyšetrenia, operácie, liečbu. Byť s ním a pri ňom, keď sa cíti najhoršie. Práve takúto podporu môžu najb− ližší rodinní príslušníci poskytnúť svojim blízkym vte− dy, keď majú finančné zdroje na cestovanie, na poplat− ky spojené s ubytovaním v nemocnici, na nepredvída− né výdavky. Finančná bezmocnosť dostáva blízkych chorého do stresu a neschopnosti riešiť svoju krízu.

Práve pomoc zvonka mobilizuje sily a schopnosť riešiť náročné problémy. Čo by chcel dosiahnuť v živote dnes vyliečený chlapec z batizovskej osady? Martin ne− zaváhal a odpovedal hneď: „Dobre sa učiť a byť zdra− vý.“ A aký má životný sen? „Chcel by som byť futbalista.

Ako Marek Hamšík.“ Mama ho pozorne počúvala a doplnila: „On sa aj strihá ako Hamšík.“

Hlava plná otázok Odchádzajúc z osady v Batizovciach v nás zostá− vajú veľmi zmiešané pocity. Príjemný bol zážitok, že intervencia pomoci našla adresáta, ktorý si ju váži a stráži si výsledok spoločného snaženia. Ako záťaž si odnášame nezodpovedané otázky a neur− čitý pocit viny z toho, že stále nevieme a nedo− kážeme pre týchto ľudí nájsť systémové riešenia, ktoré by im pomohli zlepšiť kvalitu života. Je zrej− mé, že rodiny v osadách žijú na tenkom ľade exis− tenčného rizika, prežívajú z minima a bez akých− koľvek rezerv. Nachádzajú sa v permanentnom ohrození z nízkej kvality bývania, stravy, hygieny, nedostatočnej dostupnosti zdravotnej pomoci.

Majorita ich radšej obchádza, nepočúva a nechce poznať problémy, ktorým denne čelia. Zdá sa, že aktuálne riešenia sú opäť málo účinné. Zvláštna krajina, naše Slovensko. Pýšime sa svojou civilizo− vanosťou, polohou, prírodnými a ľudskými hod− notami, ale nevieme a nechceme aktívne pristúpiť ku komplexnej pomoci skupine veľmi chudob− ných spoluobčanov. Ale aby tieto úvahy neboli len čierne, treba povedať, že práve humanitárny pro− jekt Dobrý anjel je niečo, čo funguje ako systém charitatívnej pomoci adresne a konkrétne. Šíri podporu, nádej a teplo ľudskej blízkosti.

Text a foto: Ingrid Ďurinová

u V osade sú dve bytovky ešte z minulého režimu.

Porážka súčasného premiéra a zvolenie prvého prezidenta bez komunistickej minulosti – takto in− formovali o výsledkoch druhého kola prezident− ských volieb na Slovensku naše a zahraničné mé− diá. Ako občan som sledoval kampaň všetkých kan− didátov v našej krajine a musím povedať, že z mno− hých som bol veľmi sklamaný. Druhé kolo pre mňa znamenalo, že k moci sa môže dostať len osoba, ktorá spĺňa morálne a etické hodnoty hlavy štátu, ktorá má zastupovať všetkých, bez rozdielu farby, náboženstva, orientácie a politickej príslušnosti.

Situácia na Slovensku s príchuťou napätých ekonomických problémov Európskej únie sa stá− va silnejšou, ako dokážeme zvládať. Slovenská re− publika je častým terčom kritiky zo strany Európy z dôvodu nedodržiavania základných ľudských práv Rómov žijúcich pod hranicou biedy v róm− skych osadách a enklávach. Na druhej strane je napätá situácia medzi majoritou a rómskym oby− vateľstvom žijúcim predovšetkým vo vidieckych lokalitách.

Mnohokrát sa stáva, že práve pri štátnych uda− lostiach chýbajú zástupcovia rómskej národnost− nej menšiny žijúcej v Slovenskej republike, a to je chyba! Dobre nastavená komunikácia s obyvateľ− mi prináša ovocie v podobe meniacej sa verejnej mienky, vzájomného vnímania sa a lepšieho spo− lunažívania občanov.

Prezidentská kancelária doposiaľ nemala vo svojich službách príslušníka rómskej národ− nostnej menšiny. Možno je načase pošepkať novej

hlave štátu, že súčasné obdobie dáva možnosť vy− brať si šikovného a vzdelaného re− prezentanta z ra− dov Rómov, kto− rý by dostal možnosť slúžiť nášmu národu aj z pozície práce v prezidentskej kancelárii. Je to len nápad a postreh, ktorý by možno posunul u mnohých ľudí v našej krajine pohľad na Rómov.

To, že na Slovensku žije asi 400 000 Rómov je fakt, ktorý so sebou prináša veľa problémov, ale aj mnoho ekonomických možností využitia prá− ve tejto skupiny obyvateľstva, a to v rámci možných národných projektov, ako je čistenie vodných plôch a vodných tokov, diaľnic ale− bo lesov. Možno práve tento krok očakávajú Ró− movia v našej krajine od hlavy štátu. Niekedy stačí zdravý rozum a hlava štátu dokáže pomôcť priamo ľudom, ktorí na jeho pomoc denne ča− kajú.

Prezident Slovenskej republiky je otcom náro− da. Otcom, ktorý sa stará, bráni a reprezentuje.

V to ako občan Slovenskej republiky a príslušník rómskej národnostnej menšiny verím.

Ivan Hriczko, riaditeľ Proregio n.o.

Číslo 2/2014

SERA − STRANA 8

Podľa odhadov žije na košickom sídlisku Luník IX vo veľmi zlých podmienkach viac ako 7000 ľu− dí. Sídlisko má široké spektrum problémov – naru− šenú statiku bytoviek, netečúcu vodu, alkoholiz− mus obyvateľov, problémy s drogami. V tomto prostredí žijú rôzne rodiny. My sme sa v máji 2014 rozprávali s Darinou Horváthovou, ktorá sa s manželom a svojimi deťmi ocitla na Luníku po tom, ako ich vysťahovali z Golianovej ulice v ko− šickej mestskej časti Krásna. Pani Horváthová od začiatku dúfala, že sa do svojho pôvodného byd− liska budú môcť vrátiť, no zrekonštruované byty na Golianovej už majú iných nájomníkov. Aj keď žije na Podjavorinskej ulici na Luníku IX už od ro− ku 2008, stále si tu nezvykla.

Z Golianovej na Luník IX Horváthovci bývali na Golianovej ulici v košickej mestskej časti Krásna. Medzi obyvateľmi bolo mno− ho neplatičov. Darina Horváthová priznáva, že tam žili rôzne rodiny, no ona sa starala o tú svoju a snažila sa pravidelne platiť energie. Mesto Košice sa rozhodlo bytové domy zrekonštruovať a rómske rodiny odsťahovalo, najmä na Luník IX. Horváthov− ci sa ocitli v jednej z unimobuniek postavených pri dvoch kruhových panelákoch, takzvaných kukuri− ciach. Stále dúfali, že sa na Golianovu budú môcť vrátiť. Spočiatku sa aj radili s právnikmi, ktorí po− skytovali bezplatnú právnu pomoc sociálne slabším obyvateľom. Zrekonštruované byty na Golianovej už ale majú nových majiteľov. „Tam sa už nedá vrá− tiť. Tie unimobunky dostali ako náhradné ubytova− nie, a teraz im pridelili tieto byty. Na Golianovu sa už tie pôvodné rodiny nevrátia. Ešte na Demeter by sa možno dalo ísť. Na Popradskej je to drahé, aj na Sládkovičove. Tam tiež bývajú Rómovia, ale tam sú malinké byty a na to, že je to sociálny byt, to je drahé. Len to prostredie nie je také hrozné, ako tu na Luníku IX, to je pravda,“ vysvetľuje sociálna pra−

Pravidelné podujatie Spo− znajme sa / Te prindžaras amen sa uskutočnilo 10. augusta 2014 v Múzeu slovenskej dediny na Jahodníckych hájoch v Martine.

Cieľom dvanásteho ročníka bo− lo prezentovať nielen tradičné prvky rómskej kultúry, ale aj ich presahy do súčasnosti.

Vystupovala tu sláčiková ľu− dová hudba jedného z najstar− ších rómskych muzikantských rodov z Hrochote – Paľáčovcov.

Ich repertoár obsahuje tradičnú hrochotskú hudbu aj staré róm− ske piesne. Ďalším zoskupením bol folklórny súbor Romano jílo / Rómske srdce z Krupiny, ktorý sa vyznačoval kvalitnou drama− turgiou, pôsobivými kostýmami a tanečným prejavom. „Jeho vy− stúpenie bolo obohatené o krát− ke dramatické pásmo a interpre− táciu halgató, na počúvanie urče− ných citlivých, pomalých, ťaha− vých piesní, najčastejšie v sólo− vom prevedení, s dramatickým, smutným, až tragickým obsa−

Číslo 2/2014

− REPORTÁŽ / SOCIÁLNA OBLASŤ / KULTÚRA −

covníčka Komunitného centra na Luníku IX Anna Hladt Hlaváčová.

Z unimobunky sa Horváthovci presťahovali do trojizbového bytu na Podjavorinskej ulici. V byte bývajú dodnes. „Keď sme sem prišli, všetko tu bolo prázdne a zničené. Aj susedia to také mali, no po− stupne sme si to upravili. Manžel so susedom išli do zberného dvora a doniesli okná a dvere,“ spomína pani Horváthová. Anna Hladt Hlaváčová dodáva, že kedysi bolo na Luníku IX viac voľných bytov. Ako sa postupne búrajú bytové domy, voľných bytov ubú− da. „Všetkým, ktorí si dávali žiadosť o byt sme hovo− rili, že aj keď tam nie sú okná a dvere, nech ich to neodraďuje. Treba o ten byt požiadať a okná a dve− re si zoženú. Bol im síce pridelený vybývaný byt, ale dostali od bytového podniku takú zmluvu, že do troch mesiacov si to majú urobiť, a potom začínajú platiť nájom. Okná a dvere z vyprataných bytov sa dávajú do zberného dvora, kde si ich noví nájomní− ci môžu potom zobrať,“ hovorí. Vo vchode na Pod− javorinskej ulici v tom čase nebývalo veľa rodín. To, že chodba a byty naokolo boli bez okien, spôsobo− valo v zime zamŕzanie vody. Darina Horváthová s manželom preto namontovali okná a dvere aj na chodbe. Po nociach však museli strážiť vchod pred obyvateľmi z iných blokov, ktorí odnášali, čo sa da− lo. Postupne sa vchod obsadil a rodina je vďačná aspoň za dobrých susedov.

Elektrina, poplatky a neistota V byte majú aspoň vodu, no na zavedenie elek− triny stále čakajú. V ich bytovke nájomníci nero− zobrali vodovodné trubky, preto nie sú odkázaní na obmedzený prísun vody, ako obyvatelia iných byto− viek. Chýbajúca elektrina ale tiež spôsobuje každo− denné problémy. „Do obchodu musím chodiť každý deň, lebo nemôžeme mať chladničku. Ešte cez zimu sa to dalo. Manžel mi spravil taký košík, zavesila som ho von oknom, a tak sme skladovali

hom,“ uviedla kurátorka Múzea rómskej kultúry na Slovensku Adriana Daneková. Popri skúse− ných interpretoch na podujatí vystúpil aj miestny novozaložený súbor Somnakune čhavore / Zla− té deti. Rezbársku umeleckú vý− robu prezentovali rezbári z Vra− nova nad Topľou.

Novinkou bola výstava s ná− zvom Podarilo sa. „Názov výstavy napovedá, že jej cieľom je pre− zentácia reprezentatívnych prí− kladov úspešných a užitočných projektov v lokalitách s vysokým zastúpením rómskeho obyvateľ− stva v zlej sociálnej a ekonomic− kej situácii. Konkrétne príklady budú dokumentovať štyri základ− né oblasti, v ktorých štát, sa− mospráva a neziskové organizá− cie dlhodobo pôsobia – zamest− nanosť, bývanie, vzdelávanie a zdravie,“ uvádza sa v tlačovej správe Múzea slovenskej dediny v Martine. Súčasťou bola aj dis− kusia s autorom rovnomennej publikácie, na základe ktorej vý− stava vznikla, Alexandrom Mu−

jedlo. Ja by som tu chcela elektrinu najmä kvôli deťom. Keď prší, tak sa nudia, a tak by si mohli aspoň pozrieť niečo v televízore,“ hovorí Darina Horváthová. Na Luníku IX sa čakalo na inštaláciu nových rozvodných skríň, ktoré by zamedzili nele− gálnym odberom. Rodiny, ktoré mali zavedenú elektrickú energiu, často na seba pripojili ostatné domácnosti a urobili si z tejto služby zárobok. „No− vé rozvodné skrine budú mať odpočty na diaľkové ovládanie. Budú sledovať stav každý deň, aby zistili, či sa niekto na energiu načierno nenapojil. Buď to budú samostatné hodiny, alebo budú rodiny platiť paušálne,“ vysvetľuje sociálna pracovníčka.

Svoje deti prehlásila do školy na Luníku IX. Predtým dochádzali do mestskej časti Nad jazerom, ale každodenné výdavky na cestovné boli pre rodi− nu neúnosné. Dospievajúci syn má práve rok pred ukončením štúdia. Učí sa za murára. „Problém je, že málo detí odtiaľto chodí na stredné školy. Väčši− nou, keď dovŕšia šestnásť rokov, tak skončia. Proste idú na učňovku na dva roky, lebo musia, a potom skončia. Je dôležité deti viesť k tomu, aby ukončili štúdium. Veľmi dobré je, keď majú nejaké remeslo v ruke. My píšeme veľa žiadostí aj do zamestnaní a málokto sa uplatní len so základnou školou,“ vy− svetľuje Anna Hladt Hlaváčová.

Problémy, obavy a radosti rodiny V byte na Podjavorinskej ulici sedíme v útulnej obývačke s pani Darinou a jej najmladšou dcérkou. „Manžel išiel na úrad práce, deti sú v škole a moji dvaja synovia sú u svokry. Jeden syn tu býva, no má už tri deti, tak som mu podala žiadosť o byt, aby sa osamostatnil,“ hovorí pani Horváthová. Každý, kto sa chce osamostatniť, si môže podať žiadosť o nový byt. Skúmajú sa pritom rôzne skutočnosti a hlavne to, či rodičia nie sú neplatiči. Ak majú dlh, skúma sa jeho výška a to, či pravidelne uhrádzajú splátkový kalendár. Rodina Horváthová sa každý mesiac snaží zaplatiť nájomné, vodu, elektrickú energiu aj ostat− né pohľadávky. Ich byt pôsobí pomerne čisto a je pekne zariadený, no trápi ich vonkajšie prostredie a jeho vplyv na dorastajúce deti. Dospievajúcemu synovi dohovárajú zakaždým, keď sa vyberie von za kamarátmi. Boja sa, aby nezačal fetovať. Pani Dari− na vidí denne malé deti s vreckovkami napustenými toluénom. Sociálna pracovníčka tiež priznáva, že táto droga je na Luníku IX veľmi rozšírená. V komu− nitnom centre často vybavujú deťom a mladým zá− vislým pobyty v centrách pre liečbu drogových zá− vislostí, no ich kapacity sú často preplnené. Obavy pani Horváthovej sú preto namieste.

Nádej v neistej budúcnosti Luníka IX Bytoviek na Luníku IX ubúda a zostávajú po nich len diery v priestore. Ďalšie sú vyprázdnené a čakajú na asanáciu. Bytové domy mali vážne narušenú stati− ku a boli ohrozením pre svojich obyvateľov. „Na Hrebendovej ulici je každý vchod taký, že môže byť človek ohrozený na živote. Sú tam aj pootvárané výťahové šachty, veď koľkokrát tam deti spadli. Zá− bradlia na balkónoch nie sú, problém je najmä stati− ka. Keď sa povyberajú priečky, tak sa naruší. Potom môže panel hocikedy vypadnúť a zabiť ľudí, takže v tom momente, keď statik povie, uzavrú vchod, vysťahujú ľudí a už sa bude len búrať, pretože opra− vovať staticky narušený blok sa nedá,“ popisuje reali− tu Anna Hladt Hlaváčová. Zároveň však dodáva, že sa na Luníku plánuje postaviť nový dom s dvanástimi bytmi. Noví nájomníci budú vybraní na základe spl− nených kritérií. Rodina má mať najviac štyri deti a aspoň jeden z dospelých musí mať prácu, alebo by mal za posledné dva roky pracovať. Rodina tiež ne− smie mať podlžnosti a deti musia pravidelne chodiť do školy. Rodina Horváthová je zaradená do pora− dovníka na získanie nového bytu. V nejasnej budúc− nosti Luníka IX im tak svitá aspoň akási nádej.

Text: Paula Ďurinová, foto: Jozef Ferenc

u Rezbári

šinkom. Publikáciu vydala v roku 2012 Prešovská univerzita v Pre− šove, kde Mušinka pôsobí ako vysokoškolský pedagóg.

Počas podujatia boli sprístup− nené expozície Múzea kultúry Rómov na Slovensku. V areáli si návštevníci prezreli prípravu tra− dičných jedál z kuchyne rómskej ženy – marikľa, goja, haluški−čin− gerda jarestar či pišota. V roz− ľahlom areáli múzea mali aj det− skí návštevníci viacero príležitos−

u Romano jilo

tí sledovať zvieratá, ktoré sa pásli všade vôkol, ako aj sa zabaviť po− čas aktivít ako súťaž v speve, tra− dičné detské hry a tvorivé dielne.

Tí odvážnejší mohli vyskúšať jaz− du na koni.

Návštevníci podujatia Te prindžaras amen / Spoznajme sa, mali možnosť vidieť niekoľ− ko dokumentárnych filmov o Rómoch, problémoch ich života na našom území a vzťahoch s majoritou. Z pro−

dukcie Združenia Jekheta− ne−Spolu v Prešove boli premie− tané viaceré filmy, ktoré vznikli ako edukačná pomôcka pre zá− kladné a stredné školy v rámci projektu Odsúdení na spolu− nažívanie v dobrom. Najnovší dokumentárny film z roku 2013 Baro mariben / Veľká vojna približuje perzekúcie a ťažký život Rómov počas druhej sve− tovej vojny. Film sprostredko− váva tému rómskeho holokaus−

tu na Slovensku, ktorá je v dne− šnej spoločnosti takmer nepo− znaná.

Neodmysliteľnou súčasťou akcie je už roky rímsko−katolícka omša v miestnom kostolíku z Rudna, ktorá sa tradične koná v popoludňajších hodinách.

Partnerom Slovenského národ− ného múzea v Martine pri prípra− ve podujatia bolo mesto Martin.

Text: Ingrid Ďurinová, foto: MRK Martin

− ÚVAHA / PROJEKTY / KULTÚRA −

O tom, či sa Rómovia na Sloven− sku pokladajú za odmietaných, ne− pochybujem ani na chvíľu. Poznám to z rozhovorov s ľuďmi, z ich po− stojov voči Rómom, z postojov ku mne samej, keď zistia, že pracujem v rómskom periodiku. O tom, že sa Rómovia cítia byť nenávidení som začala premýšľať, keď som sa dozvedela, že svätá Sára, ku ktorej sa utiekajú o pomoc, je patrónkou nenávidených. Nuž som začala pátrať, pýtať sa ľudí z rodu Rómov.

A výsledok? Takmer všetci opýtaní sa priznali, že z roka na rok sa na nich díva väčšinová spoločnosť s odmietaním, výhradami, často až pohŕdavo a nenávistne. Zvlášť ve− kovo starší Rómovia sú smutní z to− ho, ako sa zhoršil vzťah ľudí z väčši− novej spoločnosti k nim – Rómom. „Ako mladý som zvykol vypomáhať bielym hlavne v lete pri prácach na poli. Bolo samozrejmosťou, že sme spolu pracovali, rozprávali sa, jedli za jedným stolom. Vojsť do dvora k bielym bolo samozrejmosťou. Na− vzájom sme sa potrebovali, vážili si jeden druhého,“ smutne zaspomí− nal na dobré časy starý muž z Jarov− níc. Pokračoval opisovaním súčas− nej reality, ktorá sa zle počúva a nie ešte žije: „Mladí, výrastkovia i deti z osady sa správajú tak drzo, že do dediny medzi bielych sa práve kvôli drzosti mládeže starí Rómovia po− maly hanbia chodiť.“ Ani do mesta nechodí rád, pretože ho pichajú do srdca pohŕdavé pohľady ľudí. „Za svoju chudobu sa nehanbím, ale ubližuje mi to, ako sa nado mnou vyvyšujú bieli. Začne to už šoférom autobusu... Je strašné, ak pre vás ľu− dia nemajú milý pohľad, prívetivé slovo,“ hovorí a spomína, ako pred rokmi bolo samozrejmosťou, že si na stanici v Prešove sadli na lavičku gádžovia s Rómami a rozprávali sa spolu. O živote. Mnohokrát sa pýta− li na starých Rómov, ktorých bieli i z druhých obcí poznali po mene, vážili si ich. Buď preto, že to boli dobrí muzikanti, alebo že vedeli vy− rábať kvalitné metly, prútené koše, opálky, pozháňať kvalitnú hlinu na výrobu alebo vymazávanie kachľo− vých pecí. „Dnes od nás odvracajú tvár, štítia sa našej chudoby, vinia nás zo svojho vlastného zlého po− stavenia.“ Starý muž, ktorý si veľa pamätá hovorí o tom, že cíti na svo− jom chrbte i tvári pohŕdanie, ba až nenávisť. „Ako keby sme ani neboli rovnako ľuďmi. Keby nám bieli ve− novali čo i len polovicu z lásky, kto− rou zahŕňajú svojich psov, hneď by bolo na svete lepšie a nám, Ró− mom, by sa žilo spokojnejšie.“ Rómom sa naozaj v súčasnosti nežije ľahko. Horšie ako hroznú a zničujúcu chudobu znášajú pohŕ− danie a nenávisť. Veď posúďte sami. „So ženou sme boli nedávno v Pre− šove. Od ihriska sme sa potrebovali dostať na autobusovú stanicu. Bol podvečer horúceho letného dňa.

Prišiel autobus s číslom 45. Mladý chudý šofér predné dvere neotvo− ril, tak sme obaja nastúpili cez stredné dvere. Ani som nestihol ísť

k miestu šoféra, aby som pre nás kúpil lístky a on už bol von z auto− busu a z chodníka na nás kričal či máme lístky. Hovorím mu, že si ich chceme kúpiť. A on celý zúrivý len kričí na nás, aby sme vypadli, o líst− koch ani slova. Keby sme neboli vy− stúpili, bol by nás vysácal z autobu− su. Z otvorených dverí na nás kričal na celú ulicu: Umyte sa, vy špinavci!

V tomto autobuse sa vozia ľudia!“ Muž smutne pokračuje: „Áno, ľudia v tom mestskom autobuse sedeli.

Nikto z nich sa nás nezastal. Ne− viem, čo to boli za ľudia, ak súhlasili s takým nenávistným prístupom ku nám, keď sa nás nezastali. Veď my sme tiež ľudia, nie zvery.“ Poznám osobne viacero ľudí, ktorí svoj život zasvätili zlepšova− niu spolunažívania Rómov a ma− jority. Ja sama sa k nim rátam. Ale činná musí byť aj druhá strana. Od rómskej inteligencie očakávam, že sa prestane dištancovať od Rómov v osadách a začne pracovať na po− zdvihovaní týchto ľudí po každej stránke. Lebo povedať: Ja k týmto ľuďom nepatrím, ja žijem civilizo− vane, nič neznamená a nič nerieši.

Svoje rómstvo nikto neschová, je evidentné na prvý pohľad. A žiaľ prax je taká, že každá reťaz je hod− notená podľa najslabšieho ohniv− ka, podľa najslabšieho článku.

Najslabším článkom rómskej ko− munity nielen na Slovensku sú ľu− dia žijúci v osadách. Vylúčení, od− sunutí na okraj. Ohrození, ktorí sa skôr či neskôr stanú hrozbou pre seba i pre druhých, pre nás všet− kých, ktorých už teraz extrémisti používajú na manipuláciu a na dosahovanie svojich cieľov.

Chladnokrvne a bezcitne. *

*

*

Pal o čačipen, hoj o Roma pen dikhen pre Slovaťiko sar o džene, sa− ven adaj na kamen, man nane ňisa− vo phučiben. Prindžarďom oda an− dal o vakeribena le manšenca, lenge gindipnastar pal o Roma vaj pal mande, kana lenge phenav, hoj ke− rav buťi andro romano perijodikum.

Pal oda, hoj o Roma pen šunen sar o na kamle džene chudľom te gindi− nel, kana man dodžanľom, hoj e sunto Sara, so latar mange o žuti− pen, hiňi e patronka vaš o bi−kamle manuša. Avka chudľom te rodel, te phučel le manušen maškar o Roma.

U so arakhľom? Nekh buter olendar, so lendar phučavas phende, hoj ber− šestar pro berš o majoritno khetaňi− ben bararel peskro na kamiben, di− khel pre lende banges, na del paťiv.

Nekh buter le phureder Romenge hin phares, sar pes mosarďas o dživipen maškar o majoritno khe− taňiben the o Roma. „Kana somas terno žutinavas le parnenge nekh buter ňilaje pro maľa. Sas normalno, hoj jekhetanes buťi kerahas, vakera− has, chahas paš o jekh skamind. Te džal andre dvora pal o parno sas normalno. Jekhe kampelas le avre dženes, dalas pes paťiv,“ pharipnaha leperelas pro lačhe berša o phuro

SERA − STRANA 9 Prešov – Brno. Významnému slovenskému výtvarníkovi, rómske− mu sochárovi, je venované v poradí už 4. Sochárske sympózium – In memoriam Ondrej Gadžor, ktoré v čase 15. – 19. septembra zorga− nizovalo Múzeum rómskej kultúry v Brne. Jeho súčasťou sú verejné sochárske dielne. Počas nich budú na počesť rómskeho autora O. Gadžora svoje diela priamo pred zrakmi návštevníkov tvoriť šty− ria rómski umelci: Božena Přikrylová a Martin Holub z Českej re− publiky a Ivan Berky−Dušík a Daniel Kováč zo Slovenska.

murš Jarovňicatar. Džalas dureder, kana vakerelas pal e adaďivesutňi re− alita, pal e savi pes pharel šunel, na te andre late te dživel: „O terne, o čavargoša the o čhavore andal e o− sada hine ajse bilačhe, hoj andro gav maškar o parne bi lengro o phure Roma ladžan te phirel.“ Aňi andro foros na phirel rado, soske andro ji− lo les phusavel kana o manuša pre leste banges dikhen. „Na ladžav, hoj som čoro, no dukhal man, kana pes opre thoven o parne. Oda chudel imar andro autobusis, o šoferis...

Oda hin but džungalo, te o manuša tumenge na den jekh šukar dikhi− ben, lačho lav,“ phenel u leperel, sar oda sas anglo but berša normalno, hoj pre staňica andro Prešov beše− nas pre jekh phaluno skamind o gadže le Romenca u vakerenas maškar pende. Pal o dživipen. Bu− terval phučenas pal o phure Roma, saven o parne the andal o aver gava prindžarenas pal o nav, denas lenge paťiv. Vaj vaš oda, hoj sas lačhe ba− šalde, vaj hoj džanenas te kerel lačhe kvalitna šulade, o sevľa, bare sevľa, te arakhel kvalitno čik u kerenas vaj o bova vaj makhenas o kachľova bo− va. „Adaďives amendar visaren o muja, amaro čoripen lenge džun− gľol, phenen hoj amen sam došale vaš lengre pharipena.“ O phuro murš, savo but ľikerel andre goďi va− kerel pal oda, hoj preo dumo the pro muj šunel, sar les nane paťiv, sar len na kamen. „Sar te na samas the amen sajekh manuša. Te amen o parne kamenas ča jepaš avka zora− les, sar kamen pengre džuklen, jekhvarestar elas pre luma feder u amen o Roma, dživenas buter smi− rom“ Le Romenge pes akana čačes na dživel lokhes. Goreder sar nekh goreder čoripen, so len murdarel, pre lende perel o bilačhipen le ma− nušendar. Dihen korkore. „La romňaha samas na but angle andro Prešov. Khatar o than, kaj khelen o čhavore, sama ste chudel pes pre autobusovo staňica. Sas imar ki e rat, o kerado ňilajeskro ďives. Avľas o autobusis 45. O terno, šuko šofe− ris na phundraďas o angluno vudar, avka so duj džene geľam andre pre−

kal o maškarutne vudara. Aňi na res− ľom ki o šoferis, hoj te cinav o tiketi, u on imar sas avri andal o autobus a le dromestar pre amende vičhine− las, hoj te hin amen o tiketi. Phenav leske, hoj len mangas te cinel. U ov, baro choľamen, ča vičhinel pre amende, hoj te džas avri, pal o tiketi aňi jekh lav. Te na geľam avri andal o autobusis, šaj amen avri čhivker− ďas. Prekal o phundrade vudara pre amende vičhinelas pre calo uľica: Thoven tumen, tumen melale! An− dre oda autobusis phiren o manu− ša!“ O murš phares vakerel: „He, o manuša andre oda foroskro auto− busis bešenas. Ňiko lendar amenge diňas phiko. Na džanav, save oda sas manuša, aľe šaj hoj the on pre amende dikhenas avka banges, te amenge na žutinde. The amen sam manuša, na o dživinde.“ Prindžarav buter manušen, save prekal o savoro lengro dživipen ke− ren sa, hoj te lačharen o jekhtano dživipen maškar o Roma the e majo− rita. Me man thovav maškar lende.

No aktivno musaj te avel the e aver sera. Le romaňi inteligencijatar užarav, hoj pes buter na ľikerela dur khatar o Roma andro osadi u chu− dela te kerel buťi, hoj pen ola manu− ša opre te vazden pre sako sera.

Soske te phenel: Me na phirav ki ola manuša, me dživav civilizovano, ňič oda nane, ňič oda na anel.

Peskro romipen ňiko na garuvela, dikhel pes pro jekhto dikhiben.

U pro bibacht praktikanes oda hin avka, hoj sako lancos hino ajso zo− ralo, savo zoralo hino leskro nekh kovleder kotor. O nekh kovleder kotor andre romaňi komunita na ča pre Slovaťiko hine o manuša so be− šen andro osadi. Pre sera, thode pro agor. Andro bare problemi, on korkore sigeder vaj na ačhena o bi− lačhipen na ča peske no the le ave− renge, amenge savorenge, ole džene, saven imar akana o ekstre− mista len sar o inštrumentos vaš e manipulacija hoj te resen pengro. Šilale rateha, zorale jileha.

Text: Daniela Obšasníková, preklad: Erika Godlová, foto: Jozef Ferenc

11 mužov a žien, ktorí do Čiech prišli za prácou zo slovenských rómskych osád po roku 1945. Au− torkou zaujímavého projektu je Ka− teřina Sidiropulu Janků.

Ako pre médiá uviedla, do zbe− ru spomienok sa spolu s odborník− mi na danú problematiku zapojili aj vnuci a vnučky, ktorí spovedali svo− jich prarodičov. Podarilo sa tým nielen prepojiť dve generácie, ale získať spolu s autenticitou i ľud− skosť príbehov a osudov.

V byte vymaľovanom vo farbách českej a rómskej vlajky – červenou, modrou, bielou a zelenou nájdu návštevníci päť miestností. Každá je venovaná vždy jednej téme: práci, ro− dine, migrácii, životu na Slovensku a hlavne otázke Bolo, je, bude lepšie?

Okrem veľkorozmerných fotografií návštevníkov výstavy oslovujú citáty, návštevníci si môžu vypočuť rozprá− vanie pamätníkov znejúce z rádia, te− lefónu či volkmenu. Súčasťou výstavy sú aj odborné publikácie.

Sympózium otvoria za účasti manželky nedávno zosnulého so− chára a ozvláštni ho i premietanie dokumentu o Ondrejovi Gadžorovi. Dokument umožní spoznať O. Gadžora ako výnimočné− ho človeka a umelca, ktorý vlani náhle zomrel vo veku 57 rokov. So− chárskemu umeniu sa priúčal u významného sochára Vojtecha Löf− flera, ktorý žil a tvoril v Košiciach, kde je dnes múzeum a galéria po− menovaná podľa tohto umelca. U majstra Vojtecha Löfflera pracoval Ondrej Gadžor ako pomocný sochár celých jedenásť rokov. Evident− ne tu možno hľadať zdroj, z ktorého začali vznikať plastiky typické pre Gadžora. So zdanlivou jednoduchosťou, náznakom takým ne− všedným u neškolených rezbárov, sochárov. Ondreja Gadžora stret− nutie s Vojtechom Löfflerom a hlavne dlhodobá spolupráca s ním významne posunuli i ovplyvnili tvorivo, autorsky i ľudsky. Z pomoc− ného sochára sa stal svojbytný autor, ktorý mal už počas svojho živo− ta viacero samostatných výstav a pravidelne sa zúčastňoval sochár− skych plenérov. Jeho diela sú vystavené aj v Los Angeles alebo vo Va− tikáne. Drobnými soškami sa môže popýšiť aj redakcia Romano ne− vo ľil. Cítiť z nich moderné európske sochárstvo a vidieť podobnosť s africkými ľudovými soškami. Dielka na pohľad subtílne a ľahké vy− nikajú čistými líniami a prekvapujú hrou s drevom, pri ktorej autor majstrovsky využíva jeho kresbu. Viaceré diela autora vlastní spomí− nané košické Múzeum Vojtecha Löfflera vo svojom depozite.

Rómsky rezbár Ondrej Gadžor (9. 7. 1956 – 19. 10. 2013) sa sa− mostatnej výtvarnej práci – rezbárstvu začal venovať vo svojich 24 rokoch. Svoju prvú výstavu mal v Malokarpatskom múzeu v Pezinku v roku 1999. Záštitu nad touto výstavou vtedy prevzal ako znalec a priaznivec umenia vtedajší slovenský prezident Rudolf Schuster.

Svoje práce O. Gadžor prezentoval neskôr aj v Košiciach počas dní remesiel. V roku 2002 predstavilo dielo autora aj naše občianske združenie Jekhetane−Spolu ako vydavateľ Romano nevo ľil na ojedi− nelej a vtedy i priekopníckej výstave rómskeho výtvarného umenia na Slovensku v Národnom osvetovom centre v Bratislave s príznač− ným názvom „Maľujeme pre lásku / Čitranas perdal o kamiben / We are painting for love“. Ondrej Gadžor vyrábal svoje diela z dreva, ale aj z mramoru a kostí. Jeho tvorbu i život si počas sympózia v Brne pripomenú a inšpirovať sa ňou budú už spomínaní štyria umelci: Božena Přikrylová (*1978) O zrak prišla ako štvorročná. V internátnej škole pre nevido− mých sa zoznámila s modelovaním z hliny, ktoré jej evidentne uča− rovalo. Rozvíjala ho pod vedením Štěpána Axmana a jeho špeciálnej techniky. Námety pre svoje figurálne diela čerpá v každodennosti, ktorá ju obklopuje a z náboženstva. Jej plastika Spravodlivosť zdobí vstupnú halu Kancelárie verejného ochrancu práv na brnenskej Údolní ulici.

Odišli za prácou a dnes sa ich pýtajú: Khatar san? Skadiaľ ste?

Prešov – Ostrava – Brno – Pra− ha. Pred rokmi, v čase Českoslo− venska odišli za prácou a dnes sa ich pýtajú: Khatar san? Skadiaľ ste?

Na novom mieste, v novej kra− jine žijú mnohé pokolenia Ró− mov, ktorí odišli zo Slovenska do Čiech pred biedou a chudobou, za lepším životom a za prácou.

Dnes sa tie časy zdajú byť veľ− mi vzdialené, v oboch krajinách si ľudia prestávajú navzájom rozumieť. Jazykovo i ľudsky. Ale dá sa to ešte zvrátiť. Ak budeme spoznávať históriu, dôvody javov a pokúsime sa ich chápať. Každý krok k tomu je vítaný. Tak ako vý− stava, v rámci ktorej v septembri na Mierovom námestí v Ostrave vyrástol štylizovaný byt, v ktorom sa v septembri prezentuje výsta− va: Khatar san? Skadiaľ ste?

Výstava mapuje príchod sloven− ských Rómov za prácou na Ostrav− sko. Audiovizuálna expozícia pred− stavuje príbehy a spomienky

u Ondrej Gadžor

Výstava priblížila a pod mi− kroskop položila pamäťovú sto− pu, o ktorej sa príliš nevie, ani sa o nej príliš nehovorí. Je ale dô− ležitá v tom, ako vyzerajú dne− šné veľké české mestá – predo− všetkým Ostrava a Brno.

Výstava približuje príbehy prostých ľudí, ktorí v mestách za− čali žiť. Do svojich príbytkov sa vracali po práci, aby si tu oddých− li, načerpali sily. Tu žili, spomína− li na minulosť, rozmýšľali o pod− state života, plánovali budúcnosť.

Výstava potrvá v Ostrave od 8. septembra do konca mesiaca, aby sa následne premiestnila do Brna, kde predstaví novými prí−

behmi životy tamojších Rómov.

Neskôr sa presťahuje do Prahy.

Sprievodný program podujatia bude zameraný na rodiny, výtvar− né dielne, putovania za pokladom a vyvrcholí diskusnými klubmi – sociologickým, historickým, pe− dagogickým a pamätníckym. Zau− jímavosťou budú večerné komen− tované prehliadky výstavy.

Dúfajme, že podujatie pomôže ozrejmiť mnohé neznáme skutoč− nosti, pomôže mnohým precítiť osudy druhých, pomôže nastoliť viac porozumenia, ochoty počúvať a najmä vzájomne sa chápať.

Text: Daniela Obšasníková, foto: Jozef Ferenc

Ivan Berky−Dušík (*1970) Žije a tvorí v rómskej osade pri Zvolenskej Slatine. Pochádza zo známej muzikantskej rodiny. Sám sa však od detstva orientuje na vý− tvarnú tvorbu, kreslí a vyrezáva z dreva. V roku 2003 sa zúčastnil vý− tvarnej súťaže múzea na vytvorenie sochy s tematikou holokaustu a silou svojho návrhu zvíťazil i v konkurencii mnohých akademikov.

Tak vzniklo súsošie s názvom Pieta, ktoré je súčasťou stálej expozí− cie brnenského Múzea rómskej kultúry. Jeho kresby a karikatúry uverejňujeme aj v našom periodiku Romano nevo ľil.

Daniel Kováč (*1952) Narodil sa a doposiaľ žije a tvorí v rómskej osade pri Zborove v okrese Bardejov na východnom Slovensku. Práci s drevom, rez− bárstvu sa venuje od svojich 14 rokov. Vyrezávať začal vreckovým nožíkom. Od postáv zvierat prešiel k figurálnej tvorbe. Dnes tvorí diela predovšetkým s kresťanskou tematikou, ktoré dosahujú život− nú veľkosť postáv.

Martin Holub (*1975) Absolvoval SUPŠ v Prahe, odbor rezbárstvo. Ako osobitý umelec a vynálezca so širokým spektrom tvorby vyrába predovšetkým úžit− kové dekoračné predmety – hračky a objekty, kde uplatňuje svoju vynaliezavosť, fantáziu a zmysel pre humor v originálnom technolo− gickom a výtvarnom spracovaní.

Text: Daniela Obšasníková, foto: archív RNĽ

Číslo 2/2014

SERA − STRANA 10

− KULTÚRA / OLAŠSKÍ RÓMOVIA / FOTOREPORTÁŽ −

Prvé sväté prijímanie v rodine olašských Rómov

1

Číslo 2/2014

Dňa 14. júna 2014 sa uskutočnilo v nitrian− skom Kostole Nanebovzatia Panny Márie prvé sväté prijímanie. Zúčastnilo sa ho deväť detí z ro− dín olašských Rómov. S výnimkou jedného dievčaťa1, žijú v Nitre na Borovej ulici. Ako mi po− vedala učiteľka náboženstva na Krčméryho ulici v Nitre, nešlo o akúsi segregáciu, vyčlenenie róm− skych detí od nerómskych. Spomínaná základná škola, ktorú deti navštevujú, je v súčasnosti tak− mer celá „rómska“, preto boli na prvom svätom prijímaní len rómske deti. Na tento deň sa pripra− vovali počas celého školského roka na hodinách náboženstva, na omšiach a na stretkách v Misij− nom dome na Kalvárii.

Pre mňa bola táto udalosť výnimočná najmä tým, že som bola pozvaná rodinou jedného z dievčat nielen do kostola, ale aj na hostinu, konajúcu sa po prvom svätom prijímaní.

Napriek tomu, že sa slávnostná omša konala na poludnie, rodiny detí (s nimi aj ja), sa stretali už oveľa skôr. Keď som prišla o deviatej ráno na Borovú ulicu v Nitre do domu mojich známych, ktorí ma pozvali, všetka pozoronosť bola venova− ná dievčaťu, ktoré čakalo prvé sväté prijímanie.

Do bielych šiat pre nevestu ju obliekali mama, stará mama a tety. Na hlave už mala korunku s bielymi kvietkami a zdobili ju šperky zlatej farby (foto č. 1). Následne sa slávnostne poobliekali aj

ženy z domácnosti, ktoré celú predchádzajúcu noc chystali jedlo na hostinu. Postupne sa tu stre− távala najbližšia rodina, nechýbali krstní rodičia (foto č. 2). Spoločne sa všetci z domu presunuli na dvor iného domu na tej istej ulici, kde býva ďalšie dievča z blízkej rodiny, ktoré takisto čakalo v ten deň prvé sväté prijímanie (foto č. 3). Tu už vtedy hrala hudba, spievali sa rómske piesne a s oboma dievčatami si zatancovali tí najbližší.

Pozorovateľ by ľahko uveril, že sa ocitol na svad− be. Väčšia časť zúčastnených sa potom presunula do blízkeho kostola na Kalvárii, kde už čakali ďal− ší olašskí Rómovia z Nitry a okolia (foto č. 4 a 5).

Rodinní príslušníci a kamaráti detí sledovali túto slávnosť, ktorá sa priamo týkala siedmich dievčat a dvoch chlapcov (foto č. 6, 7, 8). Po spoločnej fo− tografii (foto č. 9), nasledovali po východe z kos− tola gratulácie (foto č. 10) a rodinné fotenie na pamiatku, na ktoré som sa rada podujala (foto č. 11). Po návrate na dvor, kde sa zišlo okolo se− demdesiat pozvaných, pokračovala zábava a hos− tina. Na stoloch už boli nachystané alkoholické a nealkoholické nápoje podľa chuti hostí, pečené mäso, ryža, zelenina, ovocie a torty. Dostala sa mi aj možnosť prvýkrát ochutnať štipľavý perkelt, ktorý mi bol prezentovaný ako tradičné jedlo olašských Rómov. Všetko uvarili a prichystali sa− motné ženy z rodiny. Takmer nepretržite sa hralo

2

3

4

5

6

7

− KULTÚRA / OLAŠSKÍ RÓMOVIA / FOTOREPORTÁŽ −

SERA − STRANA 11

8

do tanca (foto č. 12) alebo sa spievali ťahavé halgató. Pri var− hanoch a mikrofónoch sa vy− striedali viacerí šikovní Rómovia a do tanca som bola vyzvaná viackrát aj ja (foto č. 13). Ako je už zvykom v komunite olaš− ských Rómov, ženy aj počas celej tejto oslavy sedeli pri stole, ktorý bol oddelený od toho, pri kto− rom sedeli muži (foto č. 14). Iba ja, rakľi (nerómska žena), som bola usadená za mužský stôl, do− konca hneď vedľa vajdu, čo si ne− smierne vážim (foto č. 15). Keď som o siedmej večer odchádzala, zábava vo dvoroch na Borovej uli− ci v Nitre ešte pokračovala.

Okrem takmer tisícky fotografií na pamäťovej karte som si odtiaľ odnášala dobrú náladu a mno− žstvo pozitívnej energie. Prežitie prvého svätého prijímania s olaš− skými Rómami bolo pre mňa ne− zabudnuteľným zážitkom. Čo sa týka samotnej religiozity Rómov vo všeobecnosti, „podobne ako majoritné obyvateľstvo, aj pre− važná časť Rómov na Slovensku sa hlási ku katolicizmu. Hoci takmer všetci Rómovia sa považujú za ve− riacich, kostoly navštevujú len zriedkavo. V skutočnosti značná časť rómskej komunity nežije aktív− nym náboženským životom, re− spektíve sa takmer nezúčastňuje kolektívnych náboženských obra− dov“ (Podolinská, Hrustič, 2010, s. 17). Dané platí aj pre subetnickú skupinu olašských Rómov: „Každý, i malý dítě, vám odpoví, že existuje Bůh... Obřady je však nezajímají, pro ně je důležitý vnitřní vztah k Bohu... Věří v posmrtný život, v to, že zemřelí žijí podobným zpô− sobem jako živí, ale jsou neviditel− ní...“ (Lakatošová, 1994, s. 9). Olaš− skí Romovia v Nitre sú rímsko− kato− líckeho vierovyznania. O iných ná− boženstvách (vrátane evanjelickej cirkvi a.v.) majú minimálne pove− domie. Svoje deti krstia v kostole čo najskôr po narodení. Prvé sväté pri− jímanie je v Nitre u olašských Ro− mov prítomné iba posledné roky a cirkevné sobáše v súčasnoti neprak− tizujú vôbec. Súčasťou ich domác− ností sú obrazy a sošky svätých, naj− mä však Ježiša a krížik2. Boh sa spo− mína v slávnostných, rodinných re− čiach a príhovoroch a modlitba je súčasťou vianočných zvykov, naprí− klad pri vianočnom stromčeku a štedrovečernom stole.

Text a foto: Ivana Šusterová, doktorandka Ústavu etnológie Slovenskej akadémie vied v Bratislave

9

10

11

12

13

14

15

Poznámky: 1. Ide o sesternicu iného diev− čaťa, ktoré sa zúčastnilo prvého svätého prijímania, žijúcu v Háj− skom pri Nitre.

2. Za pozornosť stojí aj fakt, že mladí olašskí Rómovia zdieľajú na sociálnej sieti pomerne často rôz− ne obrázky Ježiša a Panny Márie.

Zdroje: LAKATOŠOVÁ, M. 1994. Něk− teré zvyklosti olašských Romů, In Romano Džaniben.

ISSN 1210–8545, 1994, č. 1–3, s. 2–13.

PODOLINSKÁ. T. – HRUSTIČ, T. 2010. Boh medzi bariérami.

Sociálna inklúzia Rómov ná− boženskou cestou. ÚEt SAV, Byt− ča: Coreta, 2010. 174s. ISBN−978− 80−89027−34−7.

Číslo 2/2014

Krehkosť diela vyvážená pevnosťou charakteru

u Rudolf Dzurko. Autor: J. Balvín.

Zo zbierky Múzea rómskej kultúry v Brne.

Pre všetkých, ktorí pocestujú do Čiech sa núka unikátna príležitosť vidieť diela výtvarníka Ruda Dzurka v Múzeu rómskej kultúry v Brne. Výstava po− trvá od 23. októbra 2014 až do 22. februára 2015.

Výstavu Storočie pohrôm – storočie zázrakov ve− novanú tvorbe Rudolfa Dzurka pripravilo Múzeum rómskej kultúry v Brne pre pražské múzeum Kam− pa a tohtoročný Svetový festival Khamoro. Vernisáž výstavy sa uskutočnila 27. mája 2014.

Vlani zosnulý rómsky naivný maliar Rudolf Dzurko bol už počas svojho života považovaný za najvýznamnejšieho rómskeho výtvarníka. Celková hodnota jeho diela sa podľa odborníkov ráta v mili− ónoch. Svoje obrazy tvoril tento rómsky umelec, pôvodom zo Slovenska, unikátnou technikou – le− pením farebnej sklenenej drte na sklenené tabule.

Tým sú jeho diela nielen krehké a náročné na tran− sport z praktického hľadiska, ale i nesmierne fareb− ne príťažlivé. Krehkosť diela ako keby v prípade Ru− da Dzurka vyvažovala pevnosť jeho charakteru.

Vystavované diela – sklenené obrazy a sochy – pochádzajú zo zbierky Múzea rómskej kultúry v Br− ne a zo súkromných zbierok. Podľa kurátorky výsta− vy Jany Horváthovej sú rozčlenené do štyroch tema− tických blokov: Ženy, Svet Rómov a jeho každoden− nosť, Cesty Rómov a Storočie pohrôm – storočie zá− zrakov. Celá výstava je priam presiaknutá aj ďalšou témou – témou smrti, ku ktorej sa výtvarník vo svo− jej tvorbe neustále vracal.

Rudolf Dzurko (1941 – 2013) pochádzal z typic− kej hudobníckej rodiny z rómskej osady v Pavlov− ciach v okrese Prešov na východnom Slovensku.

V roku 1945 sa jeho rodičia presťahovali do Čiech.

On sám v severných Čechách pracoval ako robotník v tamojších sklárskych závodoch. Sklo, najmä haldy farebnej sklenenej drte v okolí Nového Boru, mu učarovalo. Niektorí v ňom videli odpad, Dzurko ma− teriál na svoju tvorbu. Ako hovoria jeho súčasníci a priatelia, on sám svoje práce nenazýval umením.

Tvoriť začal začiatkom 70−tych rokov. Popri prácach zo sklenenej drte vytváral aj sochy z pieskovca a z dreva. Jeho úprimné dielo, v ktorom sa odrážali autorove pocity a nálady, preslávilo Ruda Dzurka už za jeho života. Na konte má celý rad samostatných výstav a jeho diela sú súčasťou zbierok renomova− ných múzeí i galérií, ale aj súkromných zbierok. „Budúcnosť by človek nemal brať príliš vážne, lebo sa môže stať, že keď to začne veľmi prežívať, mohol by sa aj zblázniť. Ale ani úplne zabúdať na budúcnosť by človek nemal,“ rád hovorieval Rudo Dzurko. A ako spomínajú tí, ktorí ho poznali a považovali za svojho priateľa, rád dodával, že človek by mal žiť každý deň naplno. „Nerozmýšľať, či bude zajtra odpísaný, otráve− ný alebo mŕtvy. Za každý deň by mal byť vďačný a ráno, keď sa prebudí, by sa mal radovať, že je živý.“ S úprim− nosťou jemu vlastnou zvykol vravieť, že sám sa za umelca nepokladá, lebo on iba vytvorí obrázok, na ktorom je zlostný, keď je zlostný, alebo urobí žiarivý obraz, keď je šťastný a všetko vidí v žiarivých farbách. Úprimnosť a pokora. A ešte schopnosť zmocniť sa prítomného okamihu, naplno ho prežiť, naplno ho využiť na vytvorenie niečoho, čo má zmysel, čo pretrvá.

To je odkaz muža, ktorý vedel o živote svoje. Zomrel u Storočie pohrôm – storočie zázrakov, 2001. Farebná sklenená drť na skle, 57 x 41,5 cm. Autor: R. Dzurko. Zo zbierky Múzea rómskej kultúry v Brne. v Prahe, kde ostatné roky žil a kde predával na Karlo− vom moste svoje diela, týždeň pred svojimi 72. naro− ha – churdes marde cikne kotora caklos ľepinelas pro re kopi mardo farebno caklos paš o Novy Bor, sas leske hoj tajsa šaj te avel pre sera, čhindo vaj mulo. Vaš sa− deninami, aby vo svojich dielach ostal nesmrteľným. baro kotor caklos. Olestar leskre buťa pes lokhes šaj sar o drabaripen. Varesave džene oda dikhenas sar va− ko ďives musaj o manuš te paľikerel u tosara, kana phagerel u pharo hino the lengro praktikano tran− reso, so kampel ča avri te čhivel, o Dzurko dikhelas uščel, musaj te avel rado, hoj hino džido.“ Avka * * * sportos, no pre aver sera, hine but šukar farebno o materijalis vaš leskri artistikaňi buťi. Sar phenen phundrades, sar sas leskro charakteros, phenelas, atraktivna. E šukar, kovľi buťi, savi kerelas o Rudo leskre prindžarde džene the amala, ov korkoro peskri hoj ov korkoro pes na dikhel sar o artistikano dženo, buťi na vičhinelas artistikaňi. Te kerel o čitri chudľas hoj ov ča kerel o čitrom pre savo hino choľamen, ka− Savorenge, so džana andro Čechiko pes sikavel Dzurko, hiňi zorarďi peskre charakteroha.

O sikade buťa – caklune čitri the plastiki – hine an− andro 70. – te berša. Sajekh sar kerelas le marde caklo− na hino choľamen, vaj kerel o bachtalo čitro, kana jekh unikatno šajipen te dikhel e buťi so kerelas o čitratuno Rudo Dzurko andro Muzeum vaš e ro− dal o kidipena so hine andro Muzeum vaš e romaňi ha, kerelas the o poši−barengre u kaštune plastiki. hino bachtalo u savoro dikhel andro bachtale farbi.

Sas čačikano, na sas andre leste o baripen. maňi kultura andro Brno. O sikaviben ľikerena kha− kultura andro Brnos the andal o privatna kidipena. Sar Leskri čačikaňi buťi, savi žužes sikavenas le autoriskre phenel e kuratorka pro sikaviben Jana Horvathova, hi− emociji u šuňiben, anďas le Rudo Dzurkoske U mekh oda džanelas, sar te chudel o momentos, te tar o 23. oktobros 2014 dži o 22. februaris 2014.

O sikaviben „Šel došale berša – šel devľikane berša“ ne ulavde andro štar tematikane kotora: O džuvľa, Le o prindžaripen mekh kana dživelas. Pre leskro kontos dživel oda momentos prekal, pherdes, te kerel pal o buťa khatar o Rudolf Dzurko kerďas o Muzeum Romengri luma u sakoďivesutno dživipen, O romane hino buter samostatno sikavibena u leskre artefakti hi− olestar vareso, so hino čačo, so ačhela. Oda hin, so vaš e romaňi kultura andro Brno vaš o muzeum Kampa droma u Šel došale berša – šel devľikane berša. Savoro ne andro kidipena andro renomovana muzeji the gale− amenge phenel o manuš, savo džanelas peskro pal o dživipen. Muľas andre Praha, kaj andro palune Prahatar pro adaberšeskro Lumakro festivalos Khamo− sikaviben pherdes sikavel the aver tema – e tema pal riji, no the andro privatno kidipena. o meriben, ki e savi o čitratuno buterval džalas pale. „Našťi o manuš te dikhel pro avipen but važno, berša bešelas u kaj bikenelas pro Karlovo phurd ro. E vernisaž vaš o sikaviben sas pro 27. majos 2014.

Rudolf Dzurko (1941 – 2013) sas pal e tipikaňi ba− soske šaj pes te ačhel, hoj kana thovela andre but peskre buťa, jekh kurko anglo 72−to bijando ďives, O naivno čitratuno Rudolf Dzurko, savo muľas an− glo jekh berš, sas mekh kana dživelas jekh maškar šalďi fameľija andal e romaňi osada andro Pavlovce, emociji, šaj pes te diľiňaľol. No našťi aňi te bisterel no leskri buťi leske del o dživipen bi o agor.

Preklad: Erika Godlová o nekh bareder romane čitratune. O sasto moľipen okres Prešov pre vichodno Slovaťiko. Andro berš 1945 pro avipen jekh manuš,“ rado phenelas o Rudo Text:Daniela Obšasníková, leskre buťengro kerel, sar phenen o džande džene, leskri fameľija geľas te bešel andro Čechiko. Of korko− Dzurko. Sar leperen ola, save les prindžarenas u di− foto: archív Múzea rómskej miľijoni andro love. Peskre čitri kerelas oda romano ro andro opruno Čechiko kerelas buťi sar o buťarno khelas sar amal, rado dophenelas, hoj o manuš mu− kultúry v Brne čitratuno, so uľiľas pre Slovaťiko, unikatno technika− andre lokalno cakluňi fabrika. O caklos, nekhbuter ba− saj te dživel zorales sako jekh ďives. „Na te gindinel, ISSN 1338−3027

Rómsky nový list − nezávislé kultúrno−spoločenské noviny Rómov na Slovensku od roku 1993 do augusta 2008 viedla Daniela Hivešová−Šilanová, ktorá sa rozhodujúcou mierou pričinila o ich udržanie a rozvoj.

Vydavateľ: Združenie JEKHETANE−SPOLU, sídlo združenia a redakcie: Jarková 4, 080 01 Prešov, ( a fax: 051/7733439, e−mail: redakcia@rnlweb.org, www.rnlweb.org, IČO: 31956131, periodicita: dvojmesačník, šéfredaktor: R. Čonka.

Jazyková korektorka: I. Ďurinová. Redakcia Prešov: Jozef Ferenc, Roman Čonka (conka@rnlweb.org), Daniela Obšasníková (zástupkyňa šéfredaktora). Spolupracovníci redakcie: Detva: Braňo Oláh (( 0948/503 907, 1brano1@azet.sk), Liptovský Hrádok: Ingrid Ďurinová (( 0905/897 754). Preklady do rómskeho jazyka: Erika Godlová. Sadzba: Martin Hajduk. Tlač: Rotaprint Košice.

Náklad: 3000 ks. Evidenčné číslo 375/08.Objednávky novín prijíma redakcia. Neobjednané rukopisy a fotografie nevraciame. Redakcia si vyhradzuje právo krátenia, jazykovej a štylistickej úpravy príspevkov čitateľov. w Uverejnené názory sa nemusia zhodovať so stanoviskom redakciew Realizované s finančnou podporou Úradu vlády SR – program Kultúra národnostných menšín 2014.

Obnovu technologického vybavenia na vydávanie novín podporilo Ministerstvo vnútra SR, Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity.

Za obsah projektu zodpovedá výlučne občianske združenie Jekhetane – Spoluw