Romano 01 2014

1/2014

3

Ročník 24

u Ilustrácia J. G. Mandel

Rómsky nový list – nezávislé kultúrno−spoločenské noviny Rómov na Slovensku

Som Róm. Narodil som sa v meste, chodím na pravidelné zdravotné prehliadky. Áno, priznávam, preventívne zdravotné prehliadky u zubára som za posledný rok zanedbal. Nemal som totiž čas, kvôli práci. Mám aj rodinu, o ktorú sa treba starať. Neve− rili by ste, ale jeden trojročný syn mi zaberie dosť času. Už je to o čosi lepšie, keďže popri rodine a práci som ukončil štúdium na vysokej škole. A sem tam mám aj stres, keď myslím na splátku hypotéky alebo keď podávam daňové priznanie. Často sa zamýšľam nad tým, či som vôbec ešte Róm, lebo vôbec nepasujem do výstupov z rôznych

výskumov. Podľa nich by som mal byť nezamestna− ný, so základným vzdelaním, v nejakej segregova− nej časti dediny. A pred chatrčou by mi v tridsaťpäťke pobehovalo minimálne päť detí. Navy− še by ma už pomaly malo nahlodávať nejaké ocho− renie počas toho, ako by som si v rámci mnohých rómskych reforiem odpracovával svoju sociálnu dávku.

Sociológovia, etnológovia, antropológovia, pro− gnostici, pedagógovia, psychológovia, genetici, le− kári... Pre mnohé vedné odbory sú Rómovia roky objektom skúmania. V šuplíkoch na ministerstvách,

v kanceláriách občianskych združení alebo za dve− rami odborných pracovísk vysokých škôl sú mnohé výskumy, ktoré sledujú a pozorujú Rómov z rôz− nych strán. Za posledných desať rokov sa uskutoč− nilo mnoho odborných konferencií, na ktorých nás učili, akí vlastne sme.

Naozaj je väčšina výskumov o Rómoch o nich?

Alebo je to skôr o chudobe.

Iba v tomto roku sme sa mali možnosť obozná− miť s tým, ako je to s naším zdravotným stavom.

Umierame skôr oproti majoritnej spoločnosti. Je skoršia úmrtnosť príznakom etnicity alebo chudo−

by? Sú zvýšené rizikové ochorenia Rómov prízna− kom etnicity alebo skôr chudoby?

V tomto vydaní novín sa venujeme ďalšiemu výskumu, ktorý okrem iného zistil, že do roku 2030 bude na Slovensku ešte viac Rómov. Autor prognó− zy priznal, že skúmanie Rómov je v podstate akási exotika. Na Slovensku sa ale neskúma pôrodnosť iných menšín. Oslovili sme preto odborníkov s otázkou, či sú takéto výskumy potrebné. No oslo− vili sme aj druhú skupinu – obyčajných ľudí. Ako to dopadlo, sa dozviete v tomto čísle.

Roman Čonka, šéfredaktor Romano nevo ľil

SERA − STRANA 2

Bratislava, Dunajská Streda, Banská Bystrica, Hanušovce nad Top− ľou – na týchto miestach si Rómovia 1. a 2. augusta uctili obete holo− kaustu a pripomenuli si tak 70. výročie likvidácie rómskeho tábora Osvienčim−Brezinka. V rokoch 1939−1945 v Európe zahynulo viac ako 300 000 európskych Rómov. Spomienkové podujatia organizo− val Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity, občianske združenie In Minorita (v Banskej Bystrici) a Inštitúcia pre romologic− ký výskum, metodiku a praktickú aplikáciu (v Dunajskej Strede).

Z iniciatívy splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity sa v Dóme svätého Martina uskutočnila omša, ktorú celebroval J. E. Mons. ICDr. Stanislav Zvolenský, PhD., bratislavský arcibiskup metropolita. Omša bola spojená s hudobným vystúpením rómskej gospelovej kapely LOND z obce Soľ. „Je dôležité si toto obrovské množstvo obetí neustále pripomí− nať o to viac, že sa už strácajú a slabnú živé svedectvá tých, ktorí ho− lokaust prežili a tiene minulosti opäť vychádzajú z temných hĺbok ľudských duší,“ zdôraznil vo vyhlásení splnomocnenec vlády SR pre rómske komunity Peter Pollák.

Vence sa kládli aj v priestoroch Pietnej siene Múzea SNP v Ban− skej Bystrici, kde sa uskutočnilo už desiate spomienkové podujatie a piety akt v rámci projektu Ma bisteren!. „Takzvané Norimberské rasové zákony o ríšskom občianstve a ochrane nemeckej krvi klasifi− kovali Rómov, podobne ako Židov, ako „element zabraňujúci čisto− te rasy“, čo v nacistickom Nemecku znamenalo predurčenie na hro− madné vyvraždenie,“ uviedla organizátorka podujatia Zuzana Ku− manová z OZ In Minorita.

V rokoch 1939−1945 v Európe zahynulo viac ako 300 000 európskych Rómov. Jeden z najväčších koncentračných táborov, v ktorom boli inter− nované celé rómske rodiny, bol v Osvienčime−Brezinke. Jeho bránami prešlo viac ako 21 000 osôb. Likvidácii tábora predchádzalo splynovanie 2897 rómskych mužov, žien a detí v noci z 2. na 3. augusta 1944. (red), Ilustračné foto:

Verejné zákazky ponúknu prácu aj Rómom V programovom období 2014−2020 budú môcť obce prostredníctvom verejných zákaziek financovaných z prostriedkov Európskej únie ponúknuť prácu nezamestnaným Rómom. Pôjde o zákazky, ktorými sa zlepší in− fraštruktúra v najkritickejších lokalitách s prítomnosťou rómskych komunít.

Podľa splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity Petra Pollá− ka spoločnosti, ktoré sa budú uchádzať o verejné zákazky v rámci opa− trení zameraných na marginalizované rómske komunity v Operačnom programe Ľudské zdroje pre programové obdobie 2014−2020, budú musieť povinne využiť potenciál miestnej pracovnej sily. Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity považuje sociálny aspekt vo verejnom obstarávaní za jeden z kľúčových nástrojov, ktorý môže prispieť k zvyšovaniu zamestnanosti dlhodobo nezamestnaných Rómov. „Povinnosť zamestnať pri realizácii verejných zákaziek určité per− cento dlhodobo nezamestnaných Rómov plánujeme uplatňovať v ob− ciach s prítomnosťou rómskej komunity, ktoré sú zaradené do Atlasu 2013. Naším zámerom je, aby obce uplatňovali sociálny aspekt najmä vo verejných obstarávaniach stavebných prác. To znamená pri rege− nerácii sídel, podpore bývania pre obyvateľov komunít a sociálnej in− fraštruktúre,“ uviedol v tlačovom vyhlásení Peter Pollák.

Pre praktické overenie tohto nového opatrenia sa sociálny aspekt stal dobrovoľným kritériom vo výzve „Podpora infraštruktúry vzdeláva− nia marginalizovaných rómskych komunít s väzbou na Lokálne straté− gie komplexného prístupu“, ktorú zverejnil Riadiaci orgán pre Regio− nálny operačný program dňa 3. 7. 2014. Infraštruktúra vzdelávania je podporovaná ešte z programového obdobia 2007−2013, ale bude slúžiť na získanie skúseností, ktoré možno využiť pri nastavovaní výziev so sociálnym aspektom vo verejných zákazkách v rokoch 2014−2020.

Sociálny aspekt vo verejnom obstarávaní podľa úradu splnomoc− nenca využívajú mnohé členské krajiny EÚ. (red), Zdroj: minv.sk

2. august je dňom spomienky na obete rómskeho holokaustu.

Presne pred 70−timi rokmi v noci z 2. na 3. augusta 1944 bolo pri likvidácii najväčšieho koncen− tračného tábora pre Rómov v Osvienčime−Brezinke v plyno− vých komorách zavraždených 2900 Sintov a Rómov.

Počas druhej svetovej vojny zahynulo celkovo 300 tisíc Ró− mov. Patrili k miliónom ľud− ských obetí, ktorých život sa pre− menil na popol v peciach nacis− tických koncentračných táborov.

Kým Židia na likvidáciu svojho národa používajú slovo holo− kaust, ktoré v gréčtine znamená spálenie, Rómovia svoju cielenú likvidáciu v koncentračných tá− boroch označujú rómskym slo− vom poraimos – požieranie.

O rómskom holokauste má− me aj sedemdesiat rokov od týchto udalostí len strohé a ne− dostatočné informácie, aj preto

Číslo 1/2014

je rómsky poraimos označovaný ako utajený. „Je dôležité si toto obrovské množstvo obetí neustále pripo− mínať, o to viac, že sa už strácajú a slabnú živé svedectvá tých, kto− rí holokaust prežili a tiene minu− losti opäť vychádzajú z temných hĺbok ľudských duší,“ zdôraznil splnomocnenec vlády SR pre rómske komunity Peter Pollák.

Rómsky poraimos nemôže zo− stať zabudnutou, odloženou a za− mlčovanou kapitolou v našich de− jinách. Vyzývame obce a mestá, mimovládne organizácie, cirkvi a komunitné centrá, aby si pripo− menuli rómske obete nacizmu, pretože takmer v každej obci boli nevinní ľudia z rómskej komunity vo vojnových časoch označení za asociálov, a to znamenalo tran− sport do pracovných a koncen− tračných táborov. Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity pod−

− SPRAVODAJSTVO −

(BRUSEL, 4. apríla 2014) – In− tegrácia Rómov zaujala vďaka zosúladeným krokom Európskej komisie pevné miesto v politic− kom programe v celej Európe.

Podľa novej správy o pokroku členských štátov dosiahnutom vo vykonávaní rámca Európskej únie pre vnútroštátne stratégie integrácie Rómov, ktorá bola prezentovaná na treťom európ− skom samite Rómov v Bruseli, sa už pomaly začínajú preukazo− vať prvé výsledky týkajúce sa zlepšenia života Rómov.

Rámec Európskej únie, ku ktorému sa lídri EÚ v roku 2011 zaviazali, zaviedol – po prvýkrát v histórii – pevný postup týkajúci sa koordinovaných opatrení v ob− lasti integrácie Rómov. O dva ro− ky neskôr ministri jednotlivých štátov jednomyseľne prijali histo− ricky prvý právny nástroj na úrov− ni EÚ zameraný na integráciu Ró− mov a zaviazali sa vykonávať sú− bor odporúčaní Európskej komi− sie, ktorých cieľom je znížiť soci− álne nerovnosti medzi Rómami a ostatným obyvateľstvom v šty− roch oblastiach: vzdelávanie, za− mestnanosť, zdravotná starostli− vosť a bývanie.

Aktuálna správa komisie posu− dzuje pokrok dosiahnutý vo vy− konávaní rámca EÚ od roku 2011 a uvádza nielen pozitívne príkla− dy, ale aj oblasti, v ktorých by ma− li členské štáty vynaložiť ďalšie úsilie. Aj keď problémy pretrváva− jú, badať už zlepšenia: viac róm− skych detí navštevuje zariadenia predprimárneho vzdelávania, rastie počet programov mentor− stva na pomoc Rómom pri hľada− ní zamestnania, ako aj progra− mov pre mediátorov s cieľom vy− rovnávať rozdiely medzi rómsky− mi a nerómskymi komunitami v oblasti bývania a prístupu ku zdravotnej starostlivosti. Vďaka novým nariadeniam Európskej únie o používaní finančných prostriedkov EÚ musia členské štáty v období 2014−2020 použiť 20 % prostriedkov z Európskeho sociálneho fondu na sociálne začlenenie. „Pred štyrmi rokmi sa väčšina členských štátov o tému integrácie Rómov nezaujímala. Teraz sme vďaka zosúladeným opatreniam svedkami zmien,“ uviedla pod− predsedníčka a komisárka EÚ pre spravodlivosť Viviane Redingová. „Rámec EÚ pre vnútroštátne stra− tégie integrácie Rómov predstavu− je historický medzník, ktorý vie− dol k tomu, že sa vlády členských štátov začali na najvyššej úrovni zaväzovať k úsiliu o zlepšovanie integrácie Rómov. Samozrejme, že za jeden deň nemôžeme zvrátiť storočia vylúčenia a diskriminá− cie, ale tým, že sme dostali túto problematiku na pevné miesto politického programu Európy, sme dosiahli zlepšenia. Za posled− né tri roky sa napríklad zvýšila

poruje aktivity, na ktorých si Ró− movia a majoritné obyvateľstvo spoločne pripomenú smutné udalosti spred 70 rokov. Zaslú− žia si to Rómovia, pre ktorých malo vojnové prenasledovanie tragické následky, i tí, ktorí toto utrpenie prežili. Pripomínanie si nezmyselnej likvidácie Rómov má význam pre vzájomný rešpekt, ohľaduplnosť, či už zo strany Rómov alebo majority, a pre naše budúce spolunažíva− nie.

Vzdajme úctu mŕtvym, ktorí svojím utrpením a smrťou vykú− pili mier v Európe. A vzdajme úc− tu tým, ktorí prejavili ľudskosť a odvahu pomáhať odsúdeným na smrť v koncentračných tábo− roch aj za cenu ohrozenia vlast− ného života. Nech nám neustále pripomínajú, že ľudský život je najvyššia hodnota a ľudskosť je zbraň, ktorou túto najvyššiu hodnotu máme a musíme brániť.

účasť rómskych detí na predpri− márnom vzdelávaní. Ako ďalší krok by som si vedela predstaviť cielenejšie pravidlá a nástroj fi− nancovania, ktoré by boli osobit− ne venované Rómom, aby sa za− bezpečilo, že sa financovanie dostane tam, kde je potrebné.“ Život marginalizovaných róm− skych komunít sa podľa Lászloa Andora zlepší len vtedy, keď zais− tíme, aby sa primerané finančné prostriedky použili na účinnú podporu vnútroštátnych stratégií integrácie Rómov. „Členské štáty by mali integráciu Rómov zohľad− niť aj pri príprave svojich politík v oblasti vzdelávania, zamestna− nosti, zdravotnej starostlivosti munity, ale malé projekty sa a bývania. Teraz nastal pre člen− musia v Európe rozšíriť, aby ské štáty čas, aby počas nastávajú− priniesli výsledky. Medzi dobré ceho sedemročného finančného postupy patria: 38 mediátorov obdobia zaistili otázke začlenenia v oblasti bývania v Belgicku, Rómov prioritné postavenie pri miestne pracovné skupiny v Ber− čerpaní finančných prostriedkov líne, Nemecko, ktorého cieľom EÚ,“ dodal európsky komisár pre je podporiť akceptáciu Rómov zamestnanosť, sociálne záležitos− ako susedov a integrovať ich ti a začlenenie L. Andor. v rámci komunity.

Napriek tomu, že rómske ko− munity naďalej čelia chudobe, so− • Zdravie: Viaceré krajiny sa za− merali na zlepšenie prístupu ku ciálnemu vylúčeniu a diskriminá− zdravotnej starostlivosti pre cii, v správe sa uvádza pokrok, najzraniteľnejších Rómov. Vlá− ktorý 28 členských štátov do− da vo Francúzsku sa zaviazala siahlo. znížiť finančné prekážky prístu− pu k zdravotnej starostlivosti.

Hlavné zistenia sú tieto: V Rumunsku a Španielsku sa in− • Vzdelávanie: Dobré výsledky sa vestovalo do prípravy mediáto− dosiahli, pokiaľ ide o zaistenie rov v oblasti zdravia v rómskej toho, aby všetky rómske deti komunite. Zabezpečenie zá− ukončili primárne školské kladného zdravotného poiste− vzdelávanie. Príkladom je zvý− nia je v niektorých členských šenie účasti na predprimár− štátoch stále problémom. nom vzdelávaní vo Fínsku z 2 % na 60 %. V Maďarsku bol prijatý • Diskriminácia: Opatreniami Eu− rópskej komisie sa vo všetkých nový zákon, na základe ktoré− členských štátoch zaviedol pev− ho bude povinné dvojročné ný právny rámec na riešenie dis− predprimárne vzdelávanie pre kriminácie, ale štáty musia zvý− všetky deti. Podobné povinné šiť svoje úsilie, pokiaľ ide dvojročné obdobie predpri− o uplatňovanie a presadzovanie márneho vzdelávania sa za− právnych predpisov v praxi. viedlo v Bulharsku. V Írsku Vnútroštátne orgány pre rov− existujú tzv. kočovní učitelia, nosť zohrávajú v tejto oblasti ktorí sprevádzajú kočujúce ko− kľúčovú úlohu. Na Slovensku sa munity. Zároveň však bude po− zaviedli dočasné vyrovnávacie trebné vynaložiť ďalšie úsilie na opatrenia (pozitívna diskrimi− riešenie problematiky segregá− nácia) pre Rómov. cie v bežných školách vo viace− • Financovanie: Ďalšou výzvou rých krajinách EÚ. zostáva pridelenie dostatoč− • Zamestnanosť: Počas posled− ných finančných prostriedkov ných štyroch rokov došlo k nie− na integráciu Rómov. Po prvý− koľkým pokusom zlepšiť za− krát sa musí 20 % prostriedkov mestnateľnosť Rómov, ale iba Európskeho sociálneho fondu zriedkavo ich sprevádzali syste− dostupných pre programy člen− matické opatrenia, pokiaľ ide ských štátov použiť na sociálne o stranu dopytu na trhu práce, začlenenie (zvýšenie v porovna− zamerané na boj proti diskrimi− ní so súčasným priemerom vo nácii a na motiváciu zamestná− výške 15 %). Pokiaľ ide o finanč− vateľov. Medzi sľubné opatrenia né obdobie po roku 2020, Eu− patrí: odborná príprava mento− rópska komisia preskúma ďal− rov pre Rómov, ktorí si hľadajú šie možnosti zlepšenia finanč− zamestnanie v Rakúsku, mediá− nej podpory pre začlenenie Ró− tori v oblasti zamestnanosti Ró− mov, a to napríklad aj prostred− mov financovaní z EÚ vo Fínsku níctvom osobitného nástroja. a program pre rómskych porad− cov v oblasti zamestnanosti Samit Európskej únie v Španielsku.

• Bývanie: Členské štáty napre− o Rómoch Správa bola predložená v čase, dovali, pokiaľ ide o podporu začlenenia Rómov prospešné− keď sa miestni, vnútroštátni a eu− ho pre rómske aj nerómske ko− rópski politici stretli so zástupcami

u Peter Pollák. Foto: R. Čonka

občianskej spoločnosti, aby pre− diskutovali pokrok v oblasti in− tegrácie Rómov na treťom samite Európskej únie o Rómoch. Cieľom samitu bolo zhodnotiť, ako sa im− plementujú vnútroštátne stratégie integrácie Rómov, ktoré na zákla− de rámca EÚ každoročne predkla− dajú členské štáty, a či zlepšujú kvalitu života rómskych komunít.

Približne 500 zástupcov inštitúcií únie, národných vlád a parlamen− tov, medzinárodných organizácií, občianskej spoločnosti, ako aj miest− nych a regionálnych orgánov, vy− jadrilo svoje názory týkajúce sa do− terajších výsledkov a ďalšieho zlep− šovania integrácie Rómov v budúc− nosti. Rómov zo Slovenska na sa− mite zastupoval Peter Pollák, spl− nomocnenec vlády Slovenskej re− publiky pre rómske komunity, Klá− ra Orgovánová, riaditeľka Rómske− ho inštitútu, Martina Balogová – Slobodníková z Krajskej asociácie rómskych iniciatív. Členské štáty môžu čerpať fi− nančné prostriedky EÚ na projek− ty sociálnej integrácie, vrátane projektov na lepšiu integráciu rómskeho obyvateľstva v oblasti vzdelávania, zamestnanosti, býva− nia a zdravotnej starostlivosti.

V rokoch 2007−2013 bolo na pro− jekty sociálnej integrácie vyčlene− ných celkovo 26,5 mld. eur. V no− vom finančnom období 2014− 2020 bude prostredníctvom Eu− rópskeho sociálneho fondu na in− vestície do ľudského kapitálu, za− mestnanosti a sociálneho začlene− nia pridelených najmenej 80 mld. eur. Aspoň 20% z prostriedkov pridelených na Európsky sociálny fond (približne 16 mld. eur) musí byť v súčasnosti vyčlenených na sociálne začlenenie. Cieľom je za− bezpečiť primerané finančné zdroje na integráciu Rómov. Člen− ské štáty sú zodpovedné za správu týchto prostriedkov. V záujme po− moci poskytla Európska komisia členským štátom usmernenia o tom, ako majú vypracovať operačné pro− gramy týkajúce sa čerpania finanč− ných prostriedkov EÚ a projekty v oblasti začlenenia Rómov, aby sa zaistil inkluzívny prístup a lepšie rie− šenie potrieb Rómov. (red), Ilustračné foto: Jozef Ferenc

− SPRAVODAJSTVO −

SERA − STRANA 3

Integráciu Rómov majú podporiť nové komunitné centrá

u Marian Kaleja, pastor Apoštolskej cirkvi (na fotografii vpravo), si prevzal ocenenie od splnomocnenca vlády SR pre rómske

komunity Petra Polláka. Foto: R. Čonka.

Pri príležitosti Medzinárodné− ho dňa Rómov, ktorý si Rómovia pripomínajú 8. apríla, pripravilo Ministerstvo vnútra SR, Úrad spl− nomocnenca vlády SR pre rómske komunity v spolupráci s Rozhla− som a televíziou Slovenska kultúr− ne podujatie v priestoroch Di− vadla Jonáša Záborského v Prešove s názvom Amaro džives – Náš deň.

V kultúrnom programe vystú− pili podľa úradu splnomocnenca poprední rómski umelci a hu− dobné skupiny. V rámci galave−

čera sa zaplnenej sále divadla predstavila Gitana, Anna Oláho− vá, Tomáš Botlo Zoltán Röth, Pa− trik Žiga, Kmeťovci, hudobné skupiny Simply Family, duo Sabrosa, Kajkoš, Gypsy Kings Re− vival, Súkromné hudobné a dra− matické konzervatórium z Košíc a rumunská hudobná skupina The Zuralia Orchestra. V progra− me vystúpila aj nerómska kapela Komajota z Prešova.

V rámci podujatia udelil splno− mocnenec vlády SR pre rómske

u PaedDr. Gejza Adam, PhD. Pedagóg, politik. Po voľbách

v roku 1990 sa stal poslancom Federálneho zhromaždenia ČSFR za Verejnosť proti násiliu (VPN). Pôsobil ako predseda Rómskej občianskej iniciatívy. V roku 2009 založil nový politický subjekt – Stranu rómskej koalície (SRK). Bol iniciátorom vzniku Strednej umeleckej školy v Košiciach, ktorú od roku 1992 viedol ako riaditeľ.

Zaslúžil sa aj o vznik detašovaného pracoviska Bl. Z. G. Mallu Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv.

Alžbety, ktorá vznikla v Košiciach v roku 2007.

Projekt vytvorí 250 nových pracovných miest na pozície pedagogický asistent, z nich 200 bude pôsobiť v základ− ných školách a 50 v mater− ských školách. Významná je aj materiálna podpora, v rámci projektu školy získajú didak− tický balíček v hodnote 10−ti− síc eur, ktorý bude obsahovať napríklad hudobné nástroje, záhradné náradie, kuchynské vybavenie, ale aj socializačný balíček či didaktické hračky.

Projekt inkluzívnej eduká− cie (PRINED) je opäť zamera− ný na vzdelávanie detí a žiakov z marginalizovaných róm− skych komunít a nadväzuje na praxou overený projekt Vzde− lávaním pedagogických za− mestnancov k inklúzii margi− nalizovaných rómskych komu− nít (MRK1) a podobný projekt v prostredí materských škôl, Inkluzívny model vzdelávania

na predprimárnom stupni školskej sústavy (MRK2 ). Do národného projektu sa môže zapojiť 100 základných a 50 materských škôl. Kritériom vý− beru základnej školy je, aby ju navštevovalo minimálne 12 a maximálne 70 percent žia− kov zo sociálne znevýhodne− ného prostredia, v prípade materských škôl je to minimál− ne päť žiakov zo sociálne zne− výhodneného prostredia. „Som veľmi rád, že spúš− ťame v spolupráci s minister− stvom školstva a metodicko− pedagogickým centrom pro− jekt, ktorý vychádza zo zásad rómskej reformy a ktorý výraz− ne zmení výchovu a vzdeláva− nie rómskych žiakov na Slo− vensku tak, že rómski žiaci ne− budú neoprávnene končiť v drahých špeciálnych základ− ných školách, ktoré nám vy− chovávajú profesionálnych po−

komunity Peter Pollák ocenenie Romipen. „Účelom ceny Romipen je vyjadrenie spoločenského uzna− nia osobám, ktorým sa cena udeľu− je a prezentovanie pozitívnych vý− sledkov ich činnosti v rómskych komunitách pred širokou verej− nosťou. O udelení ceny rozhoduje komisia, ktorú tvoria vedúci za− mestnanci Úradu splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity,“ uviedol pre RNĽ Peter Pollák.

Za prínos v oblasti zlepšovania politického a ekonomického po−

stavenia Rómov získal ocenenie Romipen Gejza Adam. Za prínos v oblasti zlepšovania kultúrneho a vzdelanostného rozvoja Rómov bol ocenený etnológ a romista Ar− ne B. Mann. Tretím oceneným bol Marian Kaleja, pastor Apoštolskej cirkvi, za prínos v oblasti rozvoja vzťahov medzi Rómami a majorit− nou spoločnosťou a za prínos v oblasti pozitívneho vnímania Ró− mov občianskou spoločnosťou.

Text: Roman Čonka, foto: Jozef Ferenc

u Arne B. Mann, PhDr., CSc. Vyštudoval Filozofickú fakultu

Univerzity Komenského v Bratislave v odbore národopis.

Pôsobí ako samostatný vedecký pracovník v Ústave etnológie Slovenskej akadémie vied v Bratislave od roku 1983.

Je držiteľom Pamätnej medaily udelenej prezidentom Slovenskej republiky R. Schusterom a Nadáciou Solidarita pri príležitosti Pamätného dňa obetiam holokaustu a rasového násilia, 9. septembra 2003 za vedeckú prácu o rómskom holokauste. Vo svojej publikačnej a vedeckej práci sa venuje hlavne rómskej téme.

berateľov sociálnych dávok, ale naopak, dopomôže, aby tí− to žiaci nadobudli lepšie po− znatky, ktoré budú predpokla− dom ku získaniu kvalifikácie,“ uviedol v súvislosti so spuste− ním projektu splnomocnenec vlády SR pre rómske komunity Peter Pollák.

Podstatným prínosom pro− jektu je vytvorenie inkluzív− nych tímov, ktoré budú tvoriť pedagogickí zamestnanci a od− borníci (psychológ, špeciálny pedagóg, liečebný pedagóg, resp. sociálny pedagóg). Budú pôsobiť v školách a aj v teréne a pracovať s deťmi, ktoré ne− navštevujú materskú školu a majú rok pred nástupom na plnenie povinnej školskej do− chádzky. Ich cieľom je, aby sa v čo najväčšej miere zabránilo neodôvodnenému preraďova− niu detí do špeciálnych základ− ných škôl (ŠZŠ).

Na Slovensku by do konca roka 2014 malo vzniknúť 54 nových komunitných centier. V nich by sa podľa Úradu splnomocnenca vlá− dy SR pre rómske komunity mali poskytovať komplexné sociálne služby, ktoré majú prispieť k sociálnemu začleňovaniu. „Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity pripravil v roku 2013 Štandardy komunitných centier zameraných na prácu s marginalizovanými komunitami, ktorých cieľom je špecifikovať a i− dentifikovať služby alebo aktivity, ktoré sa v centre majú realizovať. Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity spolupracoval s Regionálnym operačným programom (ROP) pri príprave výzvy na predkladanie žiadostí na podporu komunitných centier zamera− ných na posilňovanie sociálnej inklúzie,“ uviedol v tlačovom vyhlá− sení Peter Pollák, splnomocnenec vlády SR pre rómske komunity.

Podľa informácií z úradu splnomocnenca, na výzvu reagovalo 68 oprávnených žiadateľov – obcí, ktoré sa uchádzali o finančné prostriedky zo zdrojov EÚ z celkového balíka finančných prostried− kov vo výške 200 miliónov eur, ktoré v programovom období 2007−2013 bolo možné využiť na riešenie problémov v MRK. Obce sa mohli zapojiť v skupine oprávnených aktivít: Budovanie, rekon− štrukcia, modernizácia a vybavenie komunitných centier ako zaria− dení občianskej infraštruktúry zameraných na posilňovanie sociál− nej inklúzie. V rámci dvoch hodnotiacich kôl bolo schválených 54 žiadostí v celkovej výške 11 091 205 eur. „Spojením výzvy ROP s národným projektom Komunitné centrá, ktorý spustil Fond sociálneho rozvoja sa podarí zabezpečiť nielen ma− teriálne podmienky a priestor pre sociálne odkázaných ľudí, ale aj pra− covné podmienky a príprava kvalitných komunitných pracovníkov,“ povedal Peter Pollák, splnomocnenec vlády pre rómske komunity.

Zoznam schválených obcí v rámci výzvy ROP−2.1b−2012/01: Bátovce, Bežovce, Bystrany, Bystré, Čaňa, Doľany, Giraltovce, Hanušovce nad Topľou, Hrušov, Chminianske Jakubovany, Iňačov− ce, Jasov, Jelšava, Kamenná Poruba, Levoča, Litava, Málinec, Malý Slivník, Krompachy, Mojmírovce, Moldava nad Bodvou, Mučín, Mu− ráň, Mýtne Ludany, Olejníkov, Ostrovany, Partizánske, Pečovská No− vá Ves, Petrovany, Prakovce, Prenčov, Radošina, Rakúsy, Raslavice, Sabinov, Sačurov, Soľ, Spišské Podhradie, Spišský Hrhov, Stará Kremnička, Stropkov, Sveržov, Svinia, Šarovce, Tekovské Lužany, Toporec, Ulič, Varhaňovce, Vechec, Veľká Lomnica, Veľký Meder, Vranov nad Topľou, Zbudské Dlhé, Zvolen. (red), zdroj: USVRK

Deň Rómov si pripomenuli výstavou fotografií Občianske združenie In Minorita pri príležitosti Medzinárodné− ho dňa Rómov pripravilo v Krajskom múzeu v Prešove inštaláciu do− bových fotografií Jozefa Kolarčíka−Fintického zachytávajúcu Rómov z okolia Prešova v rokoch 1930−1960 a inštaláciu panelovej výstavy Príbehy z fotografií. Vernisáž sa uskutočnila 8. apríla 2014 v priesto− roch Krajského múzea v Prešove. Kurátorkou výstavy je etnografka Zuzana Kumanová, PhD.

Jozef Kolarčík−Fintický (1899−1961) pôsobil ako dedinský učiteľ vo Finticiach. Mal všestranné záujmy, viedol spevokol, venoval sa zberu ľudových piesní a slovesnosti, zaujímal sa o Rómov, históriu, archeoló− giu. V jeho pozostalosti zostalo asi 550 fotografií, asi dvesto z nich je z rómskeho prostredia. Datované sú do obdobia rokov 1930−1960. Fo− tografie zachytávajú predovšetkým rómskych muzikantov, autorových priateľov, ale aj momentky z táborenia, podomového predaja a trhov. „Výstava Príbehy z fotografií ponúka pohľad na lokality z Kolarčí− kových fotografií v súčasnosti. Snahou bolo stotožniť postavy z foto− grafií, dozvedieť sa niečo o živote týchto ľudí a zachytiť zmeny, ktoré v lokalitách nastali. Zámer sa podaril, a tak vznikla výstava, ktorá do− kumentuje život Rómov v šiestich lokalitách a ponúka pohľad na spoločenskú zmenu,“ uviedla. Z. Kumanová. (red), foto: R. Čonka

Významnou aktivitou je zavedenie celodenného vý− chovného systému v základ− ných školách, ktorý už dnes oceňujú školy zapojené do pilotného projektu MRK1.

Zmyslom celodenného vý− chovného systému (CVS) je okrem trojhodinovej záuj− movej činnosti aj hodinová príprava na vyučovanie. Tým sa vytvorí priestor na ďalšiu prácu so žiakmi a pomôže sa im adaptovať sa a vzdelá− vať sa, čím sa vytvoria pod− mienky na ich uplatnenie sa po skončení školskej do− chádzky.

Projekt je financovaný pre− važne z eurofondov z Operač− ného programu Vzdelávanie.

Náklady predstavujú takmer 16 miliónov. Potrvá do no− vembra 2015. (red), zdroj: prined.sk, foto: Jozef Ferenc

Číslo 1/2014

SERA − STRANA 4

Avri phirďas o manažmentos, kerelas buťi an− dro auditorska kompaniji u kerel o rodipen pal o romano holokaust / porrajmos. Wiliam Bíla (45) lungo vacht kerel o rodipen pal o murdaripen, so kerde o nacista le Romenge. Uľiľas andro New York, hin len slovaťiko themutnengri karta, pre pharipnaskri akcija ki o 70 berša pal o romano holokaust / porrajmos andro polťiko Krakov an− ďas o filmos khatar o kanadsko režiseris Aaron Ye− ger, kaj ov the o Roma andal e Slovakia vakeren pal o holokaust / porrajmos.

− ROZHOVOR −

soske na džanelas e angľikaňi čhib. Pal o varesave berša chudľas e buťi sar o analitikos andre poisťov− ňa. Kerelas o reporti pal oda, sar pes mištes keren o eksplozivna materijali, save uštara musaj te kerel andre lengri produkcija. E daj pal oda so avle andro Jekhetane thema imar ačhiľas khere, kerelas pal o štar čhavore.

Avka, savori fameľija akana bešel pal o baro paňi?

E daj, e phen the jekh phral odoj bešen, o nekh phureder phral anglo varesave berša muľas u o dad Soske kampel te leperel pro romano holo− mukhľas la da u andro berš 2002 geľas pale pre Slo− vaťiko. Me bešavas andro Jekhetane thema 22 ber− kaust / porrajmos?

Sako manuš the e nacija musaj te prindžarel ša, pre Univerzita andro New York avri phirďom peskri historija. Na džal ča pal e Romengri historija, o maškarthemutno bikeňipen the financiji. no pal o savoro maškareuropakro regijonos. O ro− Andal o biznis o aktivistas mano holokaust / porrajmos nane ča vareso, so pes ačhiľas u imar pes na ačhela. O čhave andro školi na Sar pes o sikhľardo ekonomos chudel ki chuden o šajipen te džanel pal o romano holokaust e tema pal o romano holokaust / porrajmos? / porrajmos. Me pal oda sikhľiľom, soske miri fa− Miri fameľija geľas prekal o II. Lumakro mari− meľija mange phenďas, u korkoro rodavas o infor− ben, bachtales, na sas andro ňisavo taboris. Ľike− maciji. Andro Čechiko murdarde dži o 90 procenti ren andre goďi, sar pes dživelas andre slovaťiko Romen, pre Slovaťiko na. Ola hine interesantna his− them, u so pes adaj ačhelas le Romenca. Khere torikane fakti. amenge but pal oda vakerenas, so pes ačhelas, ka− na avle o Ňemci u so pes ačhiľas, kana avle o Rusi.

Sar dikhen pre oda, hoj pes pal o romano ho− Imar cikňipnastar džavas pal e historija, vaš oda ro− lokaust / porrajmos vakerel maškar o manuša? davas buter informaciji pal o holokaust/porraj− Miri daj sas but rado, hoj man sas o šajipen te va− mos. Genavas o pustika, dikhavas o filmi. Kamavas kerel andro filmos pal e kadi tragedija. Oda sas an− te džanel vareso buter. glo štar berša u adaďives imar trin džene, so lepere− Pal e škola geľom te kerel pro praks andre audi− nas, na dživen. Le Romen akana nane dosta vacht, torikaňi firma Ernst&Young. Andro Jekhetane The− hoj te keren e dokumentacija pal o holokaust / por− ma pes phares rodel lačhi buťi bi e buťakri historija. rajmos. Kampel pal oda te vakerel, te kerel o filmi, Dikhle, hoj džanav e slovaťiko čhib, avka mange di− te lekhavel o pustika. Le manušen mekh nane dosta ne e buťi andre lengro kotor andre Praha. informaciji pal o romano holokaust / porrajmos.

Chudľan pen andre Praha u so sas paľis?

But terne Roma na džanen pal o romano ho− Miro planos sas te ačhel andro Čechiko jekh lokaust / porrajmos. Soske ačhiľas andre bibol− berš, maksimum duj berša, no ačhiľom odoj ochto berša. Oda sas andro august 1992 kana odoj o a− dengri učhaľin?

Dži adaďives amen nane jekh nav vaš o murdari− merikakre investora rodenas le partneren vaš pen pre romaňi populacija andro II. Lumakro mari− o biznisos, kana pes paruďas o režimos. Na kama− ben. O nacistikano režimos predžide ča o terne Ro− vas odoj te ačhel te dživel savoro dživipen, miro ma. On na phirenas andro školi, na džanenas te pi− suno sa ste chudel pes andro nekh bareder euro− sinel, aňi te genel. Našťi sas te chudel varesavo pakre kotora andro Londin vaj Berlin. O proble− poťiňiben pal o mariben, soske na džanenas dosta mos sas e edukacija, vaš oda geľom pale andre ško− pal e legislativa the o hakaja. Pal lende avľas aver ge− la. Pre Univerzita andro Chicago mekh duj berša neracija, savi pal o holokaust / porrajmos imar phiravas pro manažmentos, odoj hin jekh maškar džanelas frima. O Roma, sajekh sar o aver džene, sa− o nekh feder MBA programi. Kana agorinďom venge o nacista kerde o bilačhipen, khere na vake− e škola, kamavas te chudel o than andro londinsko renas but pal o tabora vaj o murdaripen. Na sas aňi vaj berlinsko centrala. No arakhľom avri, kaj e romaňi inteligencijakri elita, aňi ňisavo dokumen− o džaňiben andal e vichodno Europa andro miro kotor nane but važna. tačno centro, savo o leperibena kidelas u ľikerelas.

Tumari fameľija avľas andal e Slovaťi, khatar?

Miri fameľija hiňi khatar o zapadno Slovaťiko, o dad uľiľas andre Skalica, e daj pre Myjava. So duj džene gele Braťislavate, kaj dživenas dži o august 1968 beršeskro. Kana avle o rusika slugaďa, o dad ima na dikhelas ňisavo avipen pre Slovaťiko. De− našťas andre Vijeďeň, e daj, mire trin phrala the e phen avle pal leste pal o duj kurke. Paľis kamenas te džal andro Švajcariko, no oda na resle. Kana avľas o šajipen te astarel nevo dživipen andro Jekhetane Thema, gele pal oda.

Tumen uľiľan sar Amerikanos.

He, uľiľom andro New York andro berš 1969, aľe pre Slovaťiko somas buterval.

So tumari fameľija kerelas, kana avľas andro Jekhetane Thema?

O dad mekh pre Slovaťiko kerelas buťi sar o che− micko inžinijeris, leskro kotor sas o eksplozivna materijali. E daj sas e sasťipnaskri phen andre špita− ľa. Pal e emigracija o dad kerelas sar o pinciris,

The avka pro agor geľan pale andre Europa?

Arakhľom e buťi andre mňichovsko kancelarija andro Microsoft. No ľikerďom odoj avri ča šov čhon. Paľis pal man chudľom andre poisťovňa, kha− tar man pal o štar berša bičhade paľis pal o baro pa− ňi. Ačhiľom odoj mekh duj berša u geľom andro aver auditorikaňi firma andro kanadakro Toronto.

Kana geľom andre Kanada e burza peľas, avľas bari kriza u but manuša našade e buťi. Avka ačhiľom bibuťakro the me.

Pal oda geľom sar o na poťindo buťarno andre organizacija Roma Community Centre. Kadi kere− las buťi nekh buter pal e bari migračno vlna le Ro− mengri andal o Čechiko the Slovaťiko. Paľis pretho− vavas u žutinavas le fameľijenge te kerel savore do− kumenti u mukhipena, so lenge kampelas.

Kerahas o žurnalistikane konferenciji, e komu− nikacija le medijenca u mangahas te phenel o čači− pen pal o dživipen so hin le migranten. Jekh ďives pal mande avľas o režiseris oleha, hoj keren o fil− mos pal o romano holokaust u kamen man andre oda filmos.

u Wiliam Bíla. Foto: R. Sivý (SME).

But Amerikana na prindžaren len Romen Andre soste hino o averipen maškar o dživi− pen le Romengro ke amende u andro Jekheta− ne Thema?

Oda hin phares te phenel, soske miri fameľija ňi− kana na bešelas andre osada. Vaš oda na džanav presno, savo hino o tradično romano dživipen, soske on dživenas sar sako aver manuš. Sas len o kher, phirenas andre škola, sas len buťi. Sar o ave− ripen maškar lende the aver džene andre lengri ge− neracija sas len bacht, hoj gele te bešel andro baro foros, na bešenas pre vichodno Slovaťiko, vaš oda len ňiko na dikhelas sar andal e osada.

Andro Jekhetane Thema oda hin vareso aver.

Odoj ňič nane, kana phenav, hoj som amerikakro Roma, som Amerikanos u oda hin nekh buter.

O manuša odoj na keren o averipen maškar o irsko Amerikanos, španijelsko Amerikanos vaj romano Amerikanos. O čačipen hin, hoj odoj but džene aňi na džanen, ko čačes hine o Roma. Dikhen le Romen sar olen, so khelen, giľaven u bašaven pre gitara vaj pre lavuta.

Prekal o tumaro dikhiben, sar pes dživel le Romenge pre Slovaťiko?

Me gindinav, hoj lengro dživipen džal goreder.

Varesave mire prindžarde dženen, save avle andro 90.−te berša andre Kanada, hin paťiv andre lende.

Mukhle o šuňiben, hoj sako pre lende banges di− khel, aven andal e bilačhi kultura u hin len andre lende vareso, vaš soske musaj te ladžal. O paťaben andre peste, oda maškar o Roma andro Čechiko the pre Slovaťiko na dikhľom. Andro USA pen o čhavo− re sikhľon, hoj sako kultura anel varesavo pozitivno moľipen, adaj na. Kana pes phenel adaj e romaňi kultura, e majorita dikhel o dživipen andre osada, o čoripen, mel vaj le lavutaren. No da nane e roma− ňi historija.

o tom hovorili rodičia a sám som si hľadal informácie. V Česku bo− lo takmer 90 percent Rómov vy− hladených, na Slovensku nie. To sú zaujímavé historické fakty.

Ako vnímate, že sa o róm− skom holokauste začína hovo− riť verejne?

Moja mama bola veľmi rada, že som mohol prehovoriť vo fil− me o tejto tragédii. Bolo to pred štyrmi rokmi a dnes už traja zo svedkov nežijú. Rómovia dnes nemajú veľa času, aby zdoku− mentovali ich holokaust. Potre− bujeme o ňom hovoriť, robiť fil− my, písať knihy. Verejnosť stále Prečo je dôležité si pripo− nemá dostatok informácií o róm− mínať rómsky holokaust? skom holokauste.

Každý človek aj národ by mal poznať svoju históriu. Nejde len Veľa mladých Rómov nevie o dejiny Rómov, ale celého stre− o rómskom holokauste. Prečo doeurópskeho regiónu. Rómsky ostal akoby v tieni toho židov− holokaust nie je iba niečo, čo sa ského? stalo a nezopakuje. Žiaci v ško− Dokumentárny film kanad− lách takmer nemajú šancu sa ského režiséra Aarona Yegera sa dozvedieť o rómskom holokaus− venuje vyvražďovaniu Rómov te. Ja som sa dozvedel, lebo mi počas II. svetovej vojny. Medzi

Číslo 1/2014

svedkami, ktorí spomínajú na život v koncentračných táboroch hovoria i košickí Rómovia.

Dodnes napríklad nemáme jednotný názov pre vyhladzova− nie rómskej populácie počas II. svetovej vojny. Nacistický režim prežili len mladí Rómovia. Tí ne− chodili vtedy ani do škôl, neve− deli písať, ani čítať. Nevedeli sa po vojne domôcť nejakého od− škodnenia, lebo neovládali le− gislatívu a nariadenia. Po nich prišla ďalšia generácia, ktorá o holokauste už vedela iba veľmi málo. Rómovia, ako aj ostatné obete nacistov, nehovorili doma veľmi o táboroch a vyhladzovaní.

Neexistovala rómska inteligenč− ná elita, ani žiadne dokumentár− ne centrum, ktoré by spomienky preživších uchovalo.

Vaši rodičia pochádzajú zo Slovenska, odkiaľ presne?

Moji rodičia pochádzajú zo zá− padného Slovenska, otec sa naro− dil v Skalici, mama na Myjave.

Obaja sa presťahovali do Bratisla−

Kerde tuke varekana e diskriminacija, soske sanas o Rom? Ča jekhvar. Oda sas andro berš 1997, kana džavas andre pražsko električka. Sas man tričkos, charňi cholov, na somas randlo. Avka mange jekh phureder goro chudľas te phenel, hoj te na čalavav e blaka, e paca, hoj te na meľarav vareso u ča te ter− ďuvav u na čalavav man. Geľom oda te phenel pre policija.

Paťav, hoj te pen ajse incidenti chudena andre policajna štatistiki, ča avka pre lende šaj te sikavas.

Andre buťi pes mange ňič ajso na ačhiľas. Dikhenas pre mande sar pro Amerikanos so les bute pekľas o khm. Sakovar phiravas andro lačho ancugos, par− no gad u šukar kamašľi. Ňikaske na avľas pre goďi, hoj šaj te avav romano. U andre miri sfera sas jekh principos, hoj varesave phučipena pen na phučen.

Preklad: Erika Godlová

o tom, ako sa bezpečne vyrábajú výbušniny, aké postupy pri ich výrobe treba dodržať. Mama po príchode do Spojených štátov už vy, kde žili až do augusta roku zostala v domácnosti, kde sa sta− 1968. Keď prišli ruské vojská, rala o štyri deti. otec už nevidel na Slovensku Takže celá rodina teraz žije žiadnu budúcnosť. Utiekol do Viedne. Mama, moji traja bratia aj za oceánom?

Matka, sestra aj jeden brat sestra za ním prišli o dva týždne.

Najskôr chceli ísť do Švajčiarska, tam žijú, najstarší brat pred nie− ale nepodarilo sa im to. Keď koľkými rokmi zomrel a otec sa prišla možnosť začať nový život po rozvode presťahoval v roku 2002 späť na Slovensko. Ja som v Spojených štátoch, súhlasili. žil v Spojených štátoch 22 rokov, Vy ste sa teda narodili už na University of New York som vyštudoval medzinárodný ob− ako Američan. Áno, narodil som sa v New chod a financie.

Yorku v roku 1969, ale na Slo− Z biznisu k aktivistom vensku som bol mnohokrát.

Ako sa vyštudovaný eko− Čím sa vaši rodičia živili po nóm dostane k téme rómske− príchode do Spojených štá− mu holokaustu?

Moji rodičia prežili II. svetovú tov?

Otec ešte na Slovensku praco− vojnu, našťastie neboli v žiad− val ako chemický inžinier so za− nom tábore. Pamätajú si, ako sa meraním na výbušniny. Mama žilo v slovenskom štáte a čo sa tu pracovala ako sestrička v nemoc− dialo s Rómami. Doma nám nici. Po emigrácii otec najskôr o tom často hovorili, čo sa dialo, začínal ako čašník, pretože neo− keď prišli Nemci a čo sa dialo, vládal anglický jazyk. Po niekoľ− keď prišli Rusi. Mňa už od det− kých rokoch získal prácu ako stva zaujímala história, preto analytik v poisťovni. Dával správy som hľadal viac informácií o ho−

Pre Američanov som trochu viac opálený, hovorí newyorský Róm Wiliam Bíla má slovenské korene. Jeho rodičia utiekli zo Slovenska po príchode vojsk v roku 1968. Vyštudoval ma− nažment, pracoval pre audítor− ské spoločnosti a skúma rómsky holokaust. Wiliam Bíla (45) sa dlhodobo venuje pripomínaniu vyhladzovania Rómov nacista− mi. Rodák z New Yorku so slo− venským občianskym preuka− zom priniesol na pietnu akciu k 70. výročiu rómskeho holo− kaustu v poľskom Krakove film od kanadského režiséra Aarona Yegera, v ktorom on a Rómovia zo Slovenka opisujú holokaust.

Te na vakeraha, ňič na ela aver So musaj te avel aver, hoj pes e Romengri si− tuacija te lačharel?

Oda hino o regijonalno problemos andro buter thema. Gindinav, hoj nane lačho kamiben andre themeskri administracija, hoj te keren, so musaj te kerel: te arakhel o čačipena sakone themutneskre.

Na musaj te kerel varesave špecijalna uštar, save thovena e romaňi minorita pro feder than. Dosta ela, te o them arakhela le themutnen bi te dikhel pre etnicita. Kana andre škola bešel o romano čha− voro paš o parno čhavoro, e sikhavňi našti te mukhel, hoj o aver čhavore te phenen, hoj paš leste na bešena, soske hino Cigan u hino melalo. The oda čhavoro hino the themutno, sar sakones, the les hine o čačipena. O problemos le Romengro hi− no the oda, hoj frima keren buťi sar o sikhavne, o policajta, o hasiča, oda žutinelas andre lengri integracija.

lokauste. Čítal som knihy, poze− ral filmy. Snažil som sa dozvedieť niečo viac. Po absolvovaní školy som išiel praxovať do audítorskej spoločnosti Ernst&Young. V Spo− jených štátoch sa bez pracovných skúseností ťažko hľadá dobré za− mestnanie. Všimli si, že ovládam slovenský jazyk, tak mi dali po− nuku na prácu v ich pražskej po− bočke.

Dostali ste sa do Prahy a čo bolo potom?

V Česku som plánoval ostať rok, maximálne dva, nakoniec som tam zostal osem rokov. Bolo to v auguste 1992, keď tam ame− rickí investori hľadali partnerov na podnikanie po zmene režimu. Ne− chcel som tam ostať žiť celý život, mojím snom bolo dostať sa do hlavných európskych pobočiek v Londýne alebo Berlíne. Problé− mom však bolo vzdelanie, tak som sa rozhodol vrátiť späť do školy.

Na University of Chicago som ešte dva roky študoval manažment, kde majú jeden z najlepších MBA programov. Po skončení školy som chcel získať miesto v londýn− skej alebo berlínskej centrále. Zis− til som však, že skúsenosti z vý−

− TÉMA ČÍSLA: VÝSKUMY O RÓMOCH −

SERA − STRANA 5

Branislav Šprocha: V zahraničí sú bežné prognózy založené na etnickom princípe Koľko bude na Slovensku Rómov? Pohľad do budúcna priniesol prognostik Slovenskej akadémie vied Branislav Šprocha v novej mo− nografii s názvom „Reprodukcia rómskeho obyvateľstva na Sloven− sku a prognóza jeho populačného vývoja“. Autor priznáva, že z po− hľadu demografického správania predstavujú Rómovia v európ− skom priestore niečo exotické.

Reprodukčné správanie Ró− mov z pohľadu štatistík sme mali už v minulosti. Verejnosti ste ukázali aktuálne čísla a pro− gnózu vývoja do roku 2030.

Komu sú tieto dáta určené?

Kto má byť hlavným čitateľom týchto výstupov?

Analýza reprodukčného sprá− vania rómskeho obyvateľstva vy− pracovaná v minulosti nedokáže reflektovať na zmeny, ktorými re− produkčné správanie tohto etni− ka prechádza. Navyše, uvedená monografia je v súčasnosti vypra− covaná prostredníctvom viace− rých pokročilých metód, ktoré sa u rómskeho obyvateľstva nikdy neaplikovali a umožňujú tak no− vý pohľad. Hodnotenie minulých údajov nehovorí nič o súčasnosti.

Práca je venovaná širšej vedeckej obci, ale má ambíciu stať sa aj akýmsi návodom pri nastavovaní rôznych politík v rôznych sfé− rach. Súčasne by mala plniť funk− ciu akéhosi vyvracania niektorých stabilných stereotypných omylov.

a podobne. Pred rokom som začal pracovať na prognóze osôb ma− ďarskej národnosti, ale zatiaľ sa mi ju nepodarilo dokončiť.

Nemyslím si, že by tieto údaje boli nezaujímavé, ale majú jeden háčik – národnosť je deklarovaná a ak sa pozriete do výsledkov sčí− taní za posledné tri dekády, tak sú tam zrejmé nezrovnalosti vo vývo− ji. Nevieme preto presne povedať, z čoho vychádzať. U Rómov to bol cenzus z roku 1980, kde sú údaje asi najspoľahlivejšie, presné. Okrem toho, problematike populačného prognózovania sa na Slovensku venujú profesionálne traja ľudia a okrajovo je to možno 5−6 ďalších osôb. V zahraničí sú to celé od− borné tímy, ktoré majú na starosti jednotlivé parciálne témy – naprí− klad regionálne prognózy, národ− né prognózy rôznych typov – vzdelanie, náboženstvo, etnická štruktúra, domácnosti. Priorita na Slovensku je kladená predovšet− kým na národnú prognózu a regi− onálne prognózy.

Prečo je zaujímavé skúmať a sledovať reprodukčné sprá− vanie Rómov?

Reprodukcia rómskeho obyva− teľstva je vzhľadom na charakter unikátna, minimálne z európske− ho pohľadu. Je to jediná populá− cia v európskom priestore, u kto− rej ešte nebola dovŕšená demo− grafická revolúcia, teda kvantita− tívno−kvalitatívna transformácia reprodukcie. Všetky populácie, aj populácia Slovenska, týmito zme− nami už prešli, len u rómskej vi− dieť značné časové oneskorenie.

Navyše, bez analýzy reprodukčné− ho správania a najmä analýzy naj− novších údajov nedokážeme rele− vantne konštruovať populačné pro− gnózy, a teda nevieme odpovedať ani na elementárnu otázku, koľko by na Slovensku mohlo byť Rómov, aké majú štruktúry a podobne, čo samozrejme predstavuje základ pri riešení akýchkoľvek úloh a otázok.

Podľa zverejnených infor− mácií má monografia odstrániť aj mýty o rómskej populácii.

Na druhej strane, v médiách sú prezentované informácie, že v roku 2030 bude každý desia− ty Slovák Róm. V čom a ako má táto monografia mýty odstrá− niť? Nespôsobia takéto štatisti− ky naopak v spoločnosti ešte väčšiu agresiu voči Rómom?

Titulky v médiách nemôžeme v žiadnom prípade korigovať a ani za ne nezodpovedáme. Určite ste si všimli, že na Slovensku je mo− mentálne tendencia písať bombas− tické titulky a v prípade Rómov to podľa môjho názoru platí dvojná− sobne. Častokrát sa pritom stáva, že keď si otvoríte a prečítate dotyč− ný článok, zistíte, že je buď o nie− čom inom, respektíve je to len okrajová informácia, ktorú prezen− tuje titulok a dôraz je kladený na úplne niečo iné. Podľa môjho ná− zoru to vychádza aj z toho, že oby− vateľstvo Slovenska, a týka sa to do značnej miery aj novinárov, má medzery v demografickom vzdela− ní a publikujú, keď to môžem otvorene povedať, informácie tak, ako sa im hodia do konceptu.

V tomto prípade ide o viac ako len o údaj o desiatich percentách.

Na Slovensku je pri analýze spolo− čenského diskurzu majoritnej po− pulácie zrejmé, že populačný vý− voj, prírastky, plodnosť, sú veľmi frekventované témy a navyše sú to témy, o ktorých vie každý všetko.

Realizujú sa aj prognózy re− produkčného správania iných národnostných menšín žijú− cich na Slovensku? Ak nie, aká je príčina neskúmania aj iných menšín? Sú takéto dáta pre spoločnosť nezaujímavé?

V súčasnosti nemám vedo− mosť, že by niekto vypracoval pro− gnózu za inú národnostnú skupi− nu. V zahraničí sú však bežné pro− gnózy založené dokonca na etnic− kom princípe – napríklad populá− cia „čiernych“, „bielych“, „žltých“ chodnej Európy v mojej oblasti nemajú veľkú váhu.

Aj tak ste sa napokon vráti− li do Európy?

Našiel som si prácu v mníchov− skej pobočke Microsoftu. Ale vy− držal som tam iba šesť mesiacov.

Následne som sa tam zamestnal v poisťovni, odkiaľ ma po štyroch rokoch poslali naspäť do zámoria.

Ostal som tam ešte dva roky a prestúpil do ďalšej audítorskej spoločnosti v kanadskom Toronte.

Po príchode do Kanady však spadla burza, nastala veľká kríza a začalo sa prepúšťanie. O prácu som tak prišiel aj ja.

Preto som sa ako dobrovoľník prihlásil do organizácie Roma Community Centre. Tá sa vtedy venovala najmä veľkým migrač− ným vlnám Rómov z Čiech a Slo− venska. Opäť som tam pracoval ako tlmočník a pomáhal vybaviť rodinám všetky potrebné povole− nia a dokumenty. Robili sme tla− čové konferencie, komunikovali s médiami a snažili sa vysvetliť príbehy migrantov. Jedného dňa za mnou prišiel režisér s tým, že pripravujú film o holokauste a chcú ma mať vo filme.

Mnoho Američanov nepozná Rómov V čom sa líši život Rómov u nás a v Spojených štátoch? Ťažko mi je na to odpovedať, lebo moji rodičia nikdy nežili v osade. Preto neviem presne, ako vyzerá tradičný rómsky život, lebo oni žili ako každý dru− hý človek. Mali dom, vzdelanie, prácu. Na rozdiel od ich rovesní− kov mali šťastie, že sa presťaho− vali do veľkého mesta, nežili na východe Slovenska, preto ich ani nikto nepovažoval za osadníkov.

V Spojených štátoch je to úplne iné. Tam nič neznamená, keď po− viem, že som americký Róm. Som Američan, a to je hlavné. Ľudia sa tam nerozlišujú na írskeho Ameri− čana, španielskeho Američana či rómskeho Američana. Pravdou je, že mnohí tam ani nevedia, kto sú v skutočnosti Rómovia. Predstavu− jú si cigáňov, ktorí tancujú, spieva− jú a hrajú na gitare alebo husliach.

A z vášho pohľadu, ako sa žije Rómom na Slovensku?

Podľa mňa sa ich život zhoršuje.

Niektorí moji známi, ktorí prišli v 90. rokoch do Kanady, majú seba− dôveru. Zbavili sa pocitu, že každý si

Populácia Rómov je vysoká, neme− ní sa, rastie a o chvíľu bude Rómov viac ako Nerómov. Vládne strach až panika, že sa z rómskej minority stane majorita, čo je už takým ľu− dovým folklórom. Naša monogra− fia si práve dala za cieľ vyvrátiť ten− to primárny stereotyp na základe relevantných empirických údajov.

Ak som to správne pochopil, monografia má teda, okrem iných vecí, upokojiť majoritnú spoločnosť v tom, že Rómovia nebudú o pár rokov väčšinou?

Nie je to primárna funkcia, skôr je to snaha o empirické uchopenie problematiky reprodukčného sprá− vania s pokusom o konštrukciu populačnej prognózy. Primárne sme teda nešli do práce s tým, že ideme vyvrátiť niečo, ale skôr sa pozrieť na dané otázky empiricky – teda mať niečo, o čo sa dá oprieť.

Neverím, že by akékoľvek výsledky mohli upokojiť majoritnú spoloč− nosť. Stereotypy sú tak zažité, že jedna monografia nemá ani naj− menšiu šancu čokoľvek zmeniť.

Skôr pôjde o jej odsúdenie, pre− tože úplne nepodporuje to, čo si všetci myslia, že nastane.

Výskumu Rómov sa podľa zverejnených informácií venu− jete už desať rokov. Čo vás do− viedlo práve k tejto menšine?

Vo svojej profesijnej praxi sa ve− nujem skôr iným otázkam. Analýza reprodukčného správania Rómov na Slovensku je skôr moja záujmová činnosť popri práci, nadväzujúca na moju diplomovú prácu a dizertačnú prácu. V podstate systematicky po− kračujem v dlhodobom výskume.

Ako som už písal, Rómovia sú popu− láciou, pri ktorej je veľa mýtov a po− loprávd z pohľadu reprodukcie.

Tiež som si kládol otázku , či sú tie stereotypy, ktoré prevládajú v ne− rómskej spoločnosti založené na ne− jakých pravdivých základoch alebo je to len skutočne neznalosť vývoja populačných systémov, historické− ho vývoja populácie Slovenska a po− dobne. Navyše je to jedinečná po− pulácia. Z pohľadu demografického správania predstavujú Rómovia v tomto európskom priestore niečo exotické. Bez urážky. o nich myslí iba niečo zlé, pochádza− jú zo zlej kultúry a majú v sebe nie− čo, za čo by sa mali hanbiť. Sebadô− veru u Rómov som si na Slovensku ani v Česku nevšimol. V USA sa od detstva vyučuje, že každá kultúra prináša nejakú pozitívnu hodnotu, tu nie. Keď sa povie rómska kultúra tu, majorita si predstaví život v osa− de, chudobu, špinu alebo hudobní− kov. Ale to nie je rómska história.

Keď budeme mlčať, nič sa nezmení Čo by sa malo podľa vás zmeniť, aby sa situácia Rómov zlepšila?

Je to regionálny problém nie− koľkých štátov. Myslím si, že chýba ochota štátnej správy, aby robili, čo majú robiť: Chrániť práva každého občana. Netreba robiť nejaké zvláštne opatrenia, ktoré by róm− sku menšinu zvýhodnili. Stačí, ak štát bude chrániť svojich občanov bez ohľadu na etnicitu. Keď v škole sedí rómske dieťa vedľa bieleho spolužiaka, učiteľka by nemohla dovoliť, aby ostatné deti povedali, že nebudú vedľa neho sedieť, lebo je Cigán a je špinavý. Aj ten chla− pec je občan štátu, ako každý iný a má svoje práva. Problémom Ró−

Aké predošlé skúsenosti máte s rómskou menšinou?

S rómskou menšinou nemám žiadne negatívne ani pozitívne vzťahy. Je to čisto na osobnom profesijnom záujme, čiže nič na politickú ani inú objednávku. Všet− ky náklady si platím z vlastného vrecka. Tlač bola financovaná s mi− nimálnym rozpočtom, takže daňo− vých poplatníkov to nestálo nič. Čo viac ovplyvňuje repro− dukčné správanie Rómov? Chu− doba, v ktorej žijú alebo je to len samotná etnicita?

Charakter reprodukčného správania ovplyvňuje predovšet− kým to, že ešte nie je ukončená jej transformácia. V demografii tento proces dostal označenie demografický prechod, demogra− fická revolúcia. Slovenská popu− lácia prekonala demografickú re− volúciu v prvej polovici 20. storo− čia, kým u rómskej populácie má− me prvé známky, že k tomu do− chádza až v 70−tych rokoch 20. sto− ročia.

Ukazuje sa, že jej dynamika je v úzkom vzťahu s mierou segre− gácie, pričom platí, že u osôb žijúcich v segregovaných osadách táto zmena začala neskôr a má aj najmenšiu dynamiku – preto aj neskôr skončí.

Zmena reprodukcie v rámci demografickej revolúcie nemá nič spoločné s etnicitou, rasou ani ničím iným. Je to všeobecne platný koncept. Prešli ňou všetky vyspelé populácie a aj väčšina po− pulácií z rozvojových krajín (vý− nimkou je väčšina afrických po− pulácií), čiže je to proces, ktorým jednoducho prejdú všetky popu− lácie, rómsku nevynímajúc.

V prípade segregovaných Ró− mov však skutočne platí, že celý komplex znevýhodnení, ktorý dostal v sociálnych vedách názov sociálna exklúzia, má vplyv na charakter reprodukcie, dynami− ku jej zmien, a tým aj na celkový populačný vývoj. Čiže nie je to len o chudobe, ktorá sa chápe ako ekonomické znevýhodnenie, ale je to o komplexe znevýhodnení.

Text: Roman Čonka, foto: Gabriel Kuchta, SAV mov je aj to, že málo z nich pracuje ako učiteľ, lekár, policajt, hasič, čím by sa integrovali.

Zažili ste niekedy diskrimi− náciu, pretože ste Róm?

Iba raz. Bolo to v roku 1997, keď som cestoval v pražskej elek− tričke. Mal som tričko, krátke nohavice, bol som neoholený.

Tak ma jeden starší pán začal upozorňovať, aby som sa neo− pieral o okno, o tyč, aby som nič nezašpinil a len stál a nehýbal sa.

Išiel som to nahlásiť na políciu.

Verím, že ak sa budú takéto incidenty hlásiť a dostávať do po− licajných štatistík, tak len vtedy môžeme na ne upozorňovať. V prá− ci sa mi nič podobné nestalo.

Brali ma ako trochu opáleného Američana. Vždy som chodil v kvalitnom obleku, bielej košeli a pekných topánkach. Nikoho ani len nenapadlo, že by som bol Róm. V mojej oblasti navyše pla− tilo nepísané pravidlo, že na nie− ktoré otázky sa nepýta.

Text a foto: Rudol Sivý.

Rozhovor bol prevzatý so súhlasom denníka SME. Na stránke sme.sk bol publikovaný dňa 4. 8. 2014

Potrebujeme vedieť, koľko bude na Slovensku Rómov v roku 2030?

Prognostický ústav Slovenskej akadémie vied (SAV) v polovici mája predstavil verejnosti populačnú prognózu Rómov do roku 2030 ako jeden z cieľov monografie s názvom „Reprodukcia róm− skeho obyvateľstva na Slovensku a prognóza jeho populačného vý− voja“. Riaditeľka ústavu Martina Lubyová pri tejto príležitosti po− vedala, že monografia má okrem iného odstrániť mýty o rómskej populácii. Väčšinová spoločnosť má obavy, že Rómov tu bude pod− statne viac. Potvrdzuje to aj samotný autor prognózy Branislav Šprocha, podľa ktorého slovenská spoločnosť vníma správy o róm− skej menšine veľmi citlivo. Závery skúmania však ukazujú, že Ró− mov bude naozaj viac. Vyvstáva preto otázka, či sú takéto skúma− nia v skutočnosti potrebné.

Zverejnené fakty Podľa informácií zverejnených v tlačovej správe Slovenskej aka− démie vied je monografia výsledkom niekoľkoročného úsilia o po− znanie charakteru reprodukčného správania rómskeho obyvateľ− stva na Slovensku. Obsahuje okrem iného aj analýzu plodnosti rómskych žien, venuje sa potratovosti a úmrtnosti v tejto časti oby− vateľstva, ale aj jej zdravotnému stavu, ako aj širším súvislostiam populačného vývoja. Napríklad úrovni vzdelanosti či miery segre− gácie.

Podľa SAV bol jeden z posledných relatívne presných oficiál− nych údajov založených na základe tzv. etnického prístupu, keď bola príslušnosť k rómskemu etniku pripísaná treťou osobou (sčí− tacím komisárom) na základe vopred dohodnutých pravidiel, ešte v roku 1980. Podľa vtedajších výsledkov sčítania ľudu žilo v roku 1980 na Slovensku približne 200−tisíc Rómov, čo predstavovalo štyri percentá populácie. Novodobé sčítania z rokov 1991, 2001 a 2011 už pracujú s deklaráciou rómskej národnosti sčítavanou osobou, a aj preto napríklad posledný cenzus hovorí o približne 120−tisíc osobách rómskej národnosti. Reálne odhady však pracu− jú s počtom 414− až 435−tisíc Rómov (v závislosti od variantu prog− nózy). Do roku 2030 by počet Rómov v nízkom variante mohol vzrásť až na 547−tisíc osôb a vo vysokom variante by dokonca prekročil úroveň 634−tisíc osôb.

SAV zároveň konštatuje, že pri naplnení uvedených prognos− tických scenárov by váha rómskej populácie o 16 rokov mohla vzrásť z predpokladaných súčasných 8 percent na 10 až 11,4 per− centa.

Využijeme dáta?

Splnomocnenec vlády SR pre rómske komunity Peter Pollák ve− rejne prezentuje, že výskumov, stratégií a koncepcií sme tu od roku 1990 mali už dosť, no situácia Rómov sa nezlepšila. Podobný názor má aj na túto monografiu. Na otázku, či je vhodné zisťovať repro− dukčné správanie Rómov a či majú tieto dáta nejaké využitie, odpo− vedal len stručne: „Nemyslím si, že informácie pomôžu riešeniu problémov v rómskych komunitách. O tom, aké sú problémy v róm− skych komunitách vieme už desiatky rokov. Vieme, že v osadách je viac detí a vysoká nezamestnanosť, dôležité pre nás sú však riešenia a sústredenie sa na zlepšenie vzdelávania detí a vytváranie nových pracovných miest.“ Podľa Zuzany Pálošovej, výskumníčky a koordinátorky projektu Zdravé komunity, nie je vhodné zisťovať reprodukčné správanie Ró− mov. „Ich reprodukčné správanie nemá nič spoločné s etnicitou, ale s chudobou, a v tomto duchu by teda mohli skúmať radšej repro− dukčné správanie chudobných. Tieto poznatky však máme a opäť by len objavovali teplú vodu.“ Ako ďalej dodala, takéto výskumy prine− sú len ďalšie stigmy. „Prehlbovanie nenávisti a predsudkov voči Ró− mom, „ufonizovanie“ Rómov ako takých, ponímanie tejto skupiny ako iného druhu človeka, alebo naznačovanie vzniku nového pod− druhu Homo sapiens. Podopieranie hypotézy, že sú „iní“ ako ostat− ní ľudia.“ Opačný názor má Alexander Mušinka z Ústavu rómskych štúdií Prešovskej univerzity. Je presvedčený o dôležitosti sledovania re− produkčného správania Rómov na Slovensku. „Podobne ako v ďal− ších diskusiách aj tu panuje mnoho stereotypov a mýtov, za− ložených na veľmi malej znalosti problematiky a absencii objektív− nych údajov, výskumov a štúdií. O skutočnosti, že Rómovia majú odlišné reprodukčné a demografické správanie asi nepochybuje nikto. Uvedené konštatovanie však logicky generuje množstvo ďal− ších otázok, ku ktorým však poznáme len čiastočné alebo vôbec žiadne odpovede,“ upozornil.

Podľa Daniela Škoblu z rozvojového programu OSN v samot− ných demografických analýzach nespočíva problém. „Problém spočíva skôr v kontexte, v ktorom sa takéto analýzy produkujú.

Vzhľadom na históriu a súčasnú prax interetnických vzťahov na Slovensku je potrebné byť si vedomý citlivosti témy ako je demo− grafický obraz alebo reprodukčné správanie rómskej populácie.

K nežiaducim efektom môže dôjsť práve nesprávnymi a nevhod− nými mediálnymi interpretáciami získaných vedeckých poznat− kov.“ Populačnú prognózu vníma pozitívne Rastislav Rosinský, ria− diteľ Ústavu rómskych štúdií Univerzity Konštantína filozofa v Nitre. Podľa jeho slov môže údaje o zvyšujúcom sa počte Rómov niekto vnímať cez optiku xenofóbie a prezentovať negatívne. „Ja sa na ne pozerám ako na novú výzvu, keď existujú relevantné úda− je o tom, že ich počet bude pravdepodobne narastať. Spoločnosť už nebude môcť ignorovať ich oprávnené požiadavky, robiť z nich neustále „spoluobčanov“ a podobne. Ich početnosť by mala byť novou výzvou pre školstvo, sociálny systém, trh práce, aby s Ró− mami reálne počítali a pomáhali im zbaviť sa prejavov kultúry chudoby.“ Ivan Hriczko, riaditeľ neziskovej organizácie Proregio, pre RNĽ uviedol, že využitie týchto dát je najväčším prínosom pre štát. „Kraji− na potrebuje neskreslené a pravdivé informácie o stave problémo− vých otázok. Prínosom je možnosť prípravy nových strategických materiálov, ktoré napomôžu riešiť momentálne neriešiteľnú situá− ciu chudoby, hladu a ďalších faktorov, ktoré trápia Rómov žijúcich v rómskych osadách.“ Text: Roman Čonka Prezentovaná vedecká práca, ktorá je výsledkom spolupráce Prognostického ústavu SAV a Výskumného a demografického cen− tra INFOSTAT predstavuje v podstate druhú časť zamýšľanej triló− gie populačných prognóz. Autori Branislav Šprocha, Boris Vaňo (Výskumné a demografické centrum INFOSTAT) a Branislav Bleha (Prírodovedecká fakulta UK) už v jeseni prezentovali prácu Pro− gnóza vývoja obyvateľstva v okresoch Slovenskej republiky do ro− ku 2035. A koncom tohto roka by mala vyjsť podľa riaditeľky Pro− gnostického ústavu SAV M. Lubyovej tretia monografia, venovaná charakteru rodín a domácností na Slovensku a ich možného vývoja do budúcnosti.

Číslo 1/2014

SERA − STRANA 6

ANKETA: Ako vnímate rôzne výskumy o Rómoch? Potrebujeme ich?

Maroš Lichner, zvárač, Detva Či to považujem za potrebné? Neviem, prečo nás vedci podrobujú osobitnému skúmaniu. Neviem, čo potrebujú zistiť. Odlišnosti, za kto− ré by nás majorita mohla ešte viac odsudzovať a potvrdiť si svoje pred− sudky? Aký praktický význam majú vôbec tieto prieskumy, do ktorých sa investujú nemalé peniaze? Myslím si, že sú dôležitejšie témy týkajúce sa Rómov, ktoré by sa mali riešiť. No na druhej strane, ak neprekročia rámec etiky, tak nech skúmajú, možno aj na niečo užitočné prídu.

− TÉMA ČÍSLA: VÝSKUMY O RÓMOCH −

Výskum reprodukčného správania Rómov z pohľadu odborníkov

Miroslav Daniel, invalidný dôchodca, Unín Výskumy na tému Rómovia na Slovensku sú podľa mňa zbytoč− né, lebo doterajšie prieskumy a ich výsledky k ničomu pozitívnemu neviedli. Podľa mňa dokonca nejaké výskumy a ich výsledky ešte viac prehlbujú nenávisť voči Rómom. Napríklad prieskumy a odha− dy ohľadne populačného nárastu Rómov vyvolali medzi majoritou len nevraživosť a pocit ohrozenia. Pritom tieto odhady sú viac−me− nej diskutabilné.

Ivan Tokoli, sociálny pracovník, Hliník nad Hronom Podľa mňa Slovensko nepotrebuje viac výskumov a štúdií v oblasti rómskej problematiky. Za dôležitejšiu považujem úprimnú snahu politických špičiek v použití už získaných dát a následnej tvorby pro− gramov, kde štát prevezme hlavnú zodpovednosť pri ich realizácii.

Simona Bangová, terénna sociálna pracovníčka, Trnava Výskumy o Rómoch by mali byť predovšetkým výskumami o ľu− ďoch. Pretože my sme ľudia rovnako ako iní, nie nejaký druh zvierat, ktorým hrozí vyhynutie. Líšime sa sociálnym a ekonomickým prostredím, v ktorom žijeme, líšime sa kultúrou či tradíciami, ale žiadny výskum nám nedokáže dať prácu, ani vyriešiť katastrofálnu chudobu v rómskych osadách a getách.

Jaroslav Oláh, štatutárny zástupca občianskeho združenia DAR – Detvianska aliancia Rómov, Detva Nemám nič proti vedeckým výskumom, nech sa týkajú čohokoľ− vek. No samotný výskum by mal mať aj nejaký dôvod a v konečnom dôsledku by mal priniesť aj nejaký konkrétny výsledok. Mám pocit, že väčšina výskumov venovaných Rómom nič pozitívne nepriniesla, takže ich považujem za zbytočné.

Lucia Vlačuhová, predsedníčka mimovládnej organizácie Klejoro ando jílo / Kľúč v srdci, Žiar nad Hronom Prognóza o prírastku Rómov do roku 2030 iba ešte viac rozdúchala vášne rasisticky zmýšľajúcich ľudí a prehlbuje nenávisť, predsudky voči rómskemu etniku. Osobne si myslím, že tieto skúmania a ich zverejňo− vanie prináša viac škody, než osohu. Komu pomôžu tie skúmania? Načo sú dobré? Mala som možnosť čítať rôzne diskusné fóra a reakcie diskutu− júcich k tejto téme, ktoré boli plné rasizmu. Myslím si, že absolútne nie sú potrebné a dokonca mám obavy, aby sa niekedy nezneužili voči nám, Rómom. Ďalšia vec, na Slovensku je dosť národnostných menšín, ale ani jednu neskúmajú tak, ako rómsku menšinu. Pýtam sa, prečo?

Viera Šándorová, občianska aktivistka, štatutárna zástupky− ňa mimovládnej organizácie Klub aktívnych žien na Sloven− sku, Sereď Téma výskumu o Rómoch ma veľmi rozčuľuje, mám negatívny postoj k tejto téme, ktorú využívajú rôzne skupiny vo svoj prospech a v prospech tej ktorej veci, alebo udalosti. Validita výskumu je vte− dy dobrá, ak sa porovnáva a je zameraná na valídne výsledky pre viacnásobnú vzorku. Nie na určenú vzorku, ktorú nemajú s čím po− rovnať a môžu len využiť pre svoj účel. Tieto výskumy doviedli Ró− mov do koncentrákov, nakoľko podobné štatistiky mali v minulosti k dispozícii obce a farské úrady, ktoré údaje poskytovali. Štatistiku však nemožno využiť, ak nemá podložené skutočne valídne hodno− ty, tým myslím hlavne rôznorodosť rómskej komunity. Podľa môjho názoru takéto výskumy nie sú potrebné. Ani jedna štatistika, ktorá sa zrealizovala, nebola kompletná a údaje boli modifikované.

Mgr. Radko Tokár, sociálny pracovník, Košice O ktoré konkrétne výskumy sa jedná ? Nemám poznatky o nejakých spracovaných výsledkoch výskumov a ich možnej aplikovateľnosti v pra− xi. Naposledy som trochu študoval poznatky prof. Bernasovského z Pre− šovskej univerzity, ale priznám sa, že s rozpakmi. Zaváňalo mi to „geno− cídnymi“ protirómskymi pozorovaniami v danej skúmanej oblasti.

Lýdia Kotlárová, dôchodkyňa, Topoľčany Rôzne výskumy o Rómoch sú podľa mňa úplne zbytočné a na ich realizáciu sa vynakladajú veľké financie, ktoré by sa dali využiť lepšie. Podľa mňa iba zbytočne vyvíjajú tlak a napätie medzi majori− tou a Rómami, šíria sa rôzne nepravdivé dezinformácie, ktorým sa− mozrejme majorita verí a má určité obavy. Vedci by lepšie urobili, keby začali rozmýšľať o tom, ako zlepšiť situáciu Rómov, aby sa ne− vracali choroby do komunity, o ktorých sme si už mysleli, že nebu− deme o nich viac počuť. Lenže s rastúcou biedou a zlou finančnou situáciou nás Rómov sa začali objavovať čoraz častejšie infekčné he− patitídy, tuberkulóza, svrab a iné choroby. Preto je moja odpoveď záporná. Nie, nepotrebujeme ich výskumy a prognózy!

Ing. Jozef Mezei, PhD., Inštitút spoločenských vied Rómov, Bratislava Prognóza vývoja obyvateľstva Slovenska a konštrukcia prognostic− kých scenárov o prírastku Rómov do roku 2030 je založená na výsled− koch podrobnej analýzy plodnosti rešpektujúc nielen transverzálny, ale predovšetkým generačný pohľad a obhajuje normatívny argu− ment etnokultúrnej spravodlivosti pre rómsku národnostnú menši− nu na Slovensku. Pri interpretácii tohto vývoja je potrebné do úvahy brať aj efekt zmeny vekovej štruktúry, ku ktorej došlo opravou bilan− cie prostredníctvom výsledkov sčítania obyvateľov, domov a bytov 2011, ktorá je zameraná na presadzovanie politík rovnosti príležitostí a zlepšovanie participácie menšín na rozhodovacích procesoch.

Na základe výsledkov výskumu sociografického mapovania róm− skych komunít sa jasne a zrozumiteľne pomenuje situácia sociálnej a kultúrnej integrácie a identifikujú prípady samosprávnych politík, ktoré využívajú intersektorálny prístup, čiže prepájajú opatrenia v ob− lasti nerovností v zdraví (v prístupe k prevencii, k zdravotnej starostli− vosti, v súčasnom zdravotnom stave, morbidite, mortalite, atď.), býva− ní a infraštruktúre s inými kľúčovými oblasťami, konkrétne so zamest− nanosťou a vzdelávaním. V neposlednom rade, poznatky získané z vý− sledkov výskumu nám umožňujú stanovenie budúcich priorít a načrt− nutie možností pre zdokonalenie sociálnych politík Slovenskej re− publiky a využívanie štrukturálnych fondov z Európskej únie v oblas− ti bývania a infraštruktúry pri riešení sociálneho vylúčenia najmä v marginalizovaných rómskych komunitách.

Pripravili: Braňo Oláh, Roman Čonka

Číslo 1/2014

u V roku 2030 bude na Slovensku viac Rómov. Je vyššia pôrodnosť znakom etnicity alebo chudoby?

Na fotografii rómska osada v obci Rudňany. Foto: Jozef Ferenc

Odborníkov sme sa pýtali: 1 – Myslíte si, že je dobré a vhodné zisťovať reprodukčné správanie Rómov?

2 – Čo môžu podľa vás takéto výstupy priniesť do reálneho života spoločnosti a samotným Rómom?

3 – Majú podľa vás takéto dáta nejaké využitie?

V samotných demografických analýzach nespočíva problém 1 – Zisťovanie demografické− ho obrazu populácie je štandard− ným nástrojom sociálnych vied, ktorý pomáha identifikovať zá− kladné vývojové trendy spoloč− nosti. Prírastok obyvateľstva, pô− rodnosť či úmrtnosť sa môže zisťovať v rôznych rámcoch – ná− rodných či nadnárodných, a pre rôzne skupiny obyvateľstva, ktoré môžu byť definované etnicky ale− bo regionálne. V samotných de− mografických analýzach nespočí− va problém. Problém spočíva skôr v kontexte, v ktorom sa také− to analýzy produkujú. Vzhľadom na históriu a súčasnú prax inte− retnických vzťahov na Slovensku je potrebné, aby sme si boli vedo− mí citlivosti témy, akou je demo− grafický obraz alebo reprodukč− né správanie rómskej populácie.

K nežiaducim efektom môže dôjsť práve nesprávnymi a ne− vhodnými mediálnymi interpre−

Pokúsim sa na tieto tri anke− tové otázky odpovedať v jednej odpovedi. Veľmi stručná odpo− veď je – áno. Reprodukčné sprá− vanie sa obyvateľstva je téma, ktorá je dlhodobo sledovaná nielen v modernej dobe, ale má hlboké historické korene. O tom by bolo možno hovoriť veľmi dl− ho, dôkazom čoho sú predovšet− kým dve samostatné vedné dis− ciplíny – demografia a historická demografia (ale napríklad aj rov− nomenný akademický časopis – Historická demografie1, ktorý už od roku 1967 vychádza v rámci Českej akadémie vied). Demo− grafické, resp. reprodukčné sprá− vanie obyvateľstva ako celku, ako aj jeho špecifických skupín, tvorí základnú zložku štatistic− kých a demografických výsku− mov už viac ako jedno storočie.

Demografi a mnohí ďalší sociálni vedci sledujú demografické sprá− vanie obyvateľstva nielen v cel− kovom makropohľade, ale aj v rôznych menších či detailnej− ších celkoch. Sleduje sa naprí−

táciami získaných vedeckých po− znatkov.

2 – Zisťovanie demografické− ho profilu populácie a prognó− zovanie demografického vývoja je dôležité pre poznanie vývojo− vých trendov spoločnosti. Zá− leží na konkrétnom kontexte, či sledovanie demografie národ− ností alebo etnických skupín môže byť považované za vhodné a prospešné. Vo Francúzsku na− príklad, vzhľadom na (aspoň v teórii) silnú asimilačnú ideoló− giu, je z princípu odmietaná myšlienka existencie svojbyt− ných etnických skupín. Na Slo− vensku sa Rómovia po roku 1990 profilujú ako samostatná národnostná skupina, takže skúmanie demografických tren− dov v rámci nej má určitú legiti− mitu. Je potrebné veľmi citlivo zvažovať najmä komunikovanie takýchto štúdií na verejnosti, aby nedochádzalo k zjednodu− šeniam a dezinterpretáciám,

klad demografické správanie v regiónoch či mestách a obciach (spomínaný B. Šprocha sa podie− ľal rovnako na prognóze vývoja obyvateľstva v jednotlivých okre− soch Slovenska, napríklad v práci Prognóza vývoja obyvateľstva v o− kresoch Slovenskej republiky do roku 20352 alebo Populačný vývoj v okresoch Slovenskej republiky 20093).

Demografické zisťovania sa pokúšajú odpovedať na konkrét− ne požiadavky štátnych a mno− hých ďalších inštitúcií. Rovnako ako pri iných výskumoch je naj− dôležitejší cieľ výskumu. V tom− to kontexte je možné sledovať aj demografiu a reprodukčné sprá− vanie rôznych etnických skupín.

Podľa môjho názoru je sledova− nie demografického a reproduk− čného správania etnických sku− pín o to dôležitejšie, ak ide o sku− piny, ktoré vytvárajú práve v rám− ci sledovanej témy diskusie. Iný− mi slovami, pokiaľ je odlišné re− produkčné správanie Rómov alebo skupín, ktoré sú takto

ktoré sýtia stereotypy, politický ní akéhokoľvek etnika sa zbierajú populizmus a rasizmus. dlhodobo a systematicky. Pozitív− ne hodnotím, že niekto sa odbor− ne venuje aj tejto problematike vo vzťahu k Rómom.

2 – Dáta o reprodukčnom sprá− vaní patria medzi údaje základné− ho výskumu, bez priamej aplikácie do praxe. Pre spoločnosť zname− najú víziu, ako asi bude o niekoľko rokov vyzerať rozloženie spoloč− nosti. Údaje o zvyšujúcom sa počte Rómov môže niekto vnímať cez optiku xenofóbie a prezentovať negatívne. Ja sa na ne pozerám ako na novú výzvu, keď existujú rele− vantné údaje o tom, že ich počet Daniel Škobla, sociológ, bude pravdepodobne narastať.

Rozvojový program Organizácie Spoločnosť už nebude môcť igno− Spojených národov rovať ich oprávnené požiadavky, (UNDP) robiť z nich neustále „spoluobča− Dáta vnímam ako výzvu pre nov“ a podobne. Ich početnosť by mala byť novou výzvou pre škol− nastavenie nových politík 1 – Akékoľvek dáta, ak sú stvo, sociálny systém, trh práce, zozbierané v súlade s etikou aby s Rómami reálne počítali a po− výskumu, sú zrkadlom danej do− máhali im zbaviť sa prejavov kultú− by. Dáta o reprodukčnom správa− ry chudoby. označované predmetom odbor− ných a verejných diskusií, potom je veľmi dôležité získať a posky− tovať relevantné kvantitatívne dáta k otáznej téme. Pokiaľ ne− poznáme reprodukčné správa− nie, zostávajú diskusie bezo zmyslu a plné dojmov. V tomto smere je sledovanie reprodukč− ného správania Rómov z akade− mického pohľadu legitímne.

Aj osobne som presvedčený o dôležitosti sledovania repro− dukčného správania Rómov na Slovensku, pretože podobne ako v ďalších diskusiách, aj tu panuje mnoho stereotypov a mý− tov, založených na veľmi malej znalosti problematiky a absencii objektívnych údajov, výskumov a štúdií. O skutočnosti, že Ró− movia majú odlišné reprodukč− né a demografické správanie asi nepochybuje nikto. Uvedené konštatovanie však logicky ge− neruje množstvo ďalších otá− zok, ku ktorým poznáme len čiastočné alebo vôbec žiadne odpovede. Napríklad, ak hovo− ríme o odlišnom reprodukč− nom správaní Rómov, čo kon− krétne máme na mysli? V čom je iné? Je rovnaké vo všetkých

rómskych komunitách? Je odliš− nosť daná etnicky alebo sociál− ne? Odlišuje sa reprodukčné správanie Rómov od reprodukč− ného správania skupín s rovna− kou sociálnou pozíciou v majo− rite? Existujú regionálne rozdie− ly v reprodukčnom a demogra− fickom správaní Rómov? Ako môžeme zistené rozdiely vysvet− liť? Dochádza k zmenám v re− produkčnom správaní sa skupi− ny? Aké sú zmeny reprodukčné− ho správania a ako ich môžeme vysvetliť? Podobných otázok si demografi, ako aj sociálni vedci kladú desiatky alebo stovky.

Som preto veľmi rád, že na Slo− vensku sa pokračuje v demogra− fických výskumoch a že nedôjde k prerušeniu určitej kontinuity, ktorú reprezentujú v minulosti výskumy Arne B. Manna a v sú− časnosti práce Borisa Vaňa a Bra− nislava Šprochu. Ďalšiu zásadnú úroveň otá− zok predstavujú spôsoby využi− tia demografických výskumov v praxi. Znovu sa v tomto smere odvolávam na osobnú skúse− nosť, ktorú dokazujú aj posled− né práce Branislava Šprochu.

Pokiaľ sa obrátime na seriózne

− TÉMA ČÍSLA: VÝSKUMY O RÓMOCH −

Rastislav Rosinský, riaditeľ Ústavu romologických štúdií, Univerzita Konštantína filozofa v Nitre Veľa potomkov je fenomén chudoby, nie etnicity 1 – Keďže som v prvom rade biologička, vnímam veci trochu inak. Človek je aj tvor biologic− ký, je súčasťou prírody a funguje podľa rovnakých biologických pravidiel, ako akékoľvek iné živé tvory. S týmto faktom sa proste musí počítať. Funkciou jedinca je zachovanie druhu. Je to pouč− ka ešte z učebníc základnej ško− ly. Je úplne prirodzené, že orga− nizmy žijúce v permanentnom existenčnom ohrození investujú skôr do množstva potomkov.

Akoby podvedome rátali s tým, že nie každý potomok sa dožije reprodukčného veku. Veľa po−

tomkov je fenomén chudoby, nie etnicity. Vezmime si naprí− klad ľudské populácie v chudob− ných krajinách Afriky alebo Ázie, kde majú ľudia tiež viac detí, pri− tom tam neexistuje žiaden soci− álny systém, a teda nemajú na čom „parazitovať“, ako si to čas− to verejnosť myslí. Tiež si všimni− me napríklad Nemcov, ktorí žijú relatívne v blahobyte a páry majú nula až jedno dieťa. Naši starí ro− dičia žijúci v chudobe mali takis− to viac detí. Toto nie je uvedo− melý proces, ale biologický. Ne− poskočila demografická krivka práve po období, keď vláda tak výrazne znížila dávky? Rada by som vedela, akú známku mali zodpovedné osoby z biológie, ak vymysleli takéto „úžasné“ opa− trenie. Moja odpoveď teda je, že nie, nie je vhodné zisťovať repro− dukčné správanie Rómov. Ich re− produkčné správanie nemá nič spoločné s etnicitou, ale s chu− dobou a v tomto duchu by teda mohli skúmať radšej reprodukč− né správanie chudobných. Tieto poznatky však máme a opäť by len objavovali teplú vodu.

2 – Stigmy. Prehlbovanie ne− návisti a predsudkov voči Ró− mom, „ufonizovanie“ Rómov ako takých, ponímanie tejto skupiny ako iného druhu človeka, alebo naznačovanie vzniku nového pod− druhu Homo sapiens. Podopiera− nie hypotézy, že sú „iní“, ako ostatní ľudia. V nedávnej minu− losti bol zrušený pojem Homo sa− piens práve z dôvodu, lebo exis− tencia tohto poddruhu naznaču− je, akoby mohli existovať aj iné poddruhy. Neexistujú. Rómovia nie sú geneticky nijak odlišní od ostatných ľudí, ich deti nie je ťažšie vzdelávať ako deti z majori− ty, nemajú v krvi rodenie väčšie− ho počtu detí ako ani kočovanie.

Neexistuje „rómsky gén“, takisto ako neexistuje židovský, či ma− ďarský. Takéto výskumy by sa ur− čite nemali týkať nejakej etnickej či národnostnej skupiny, lebo to len podsúva stoličku eugenikom, a toto sme tu už predsa mali.

Všetci vieme, ako to dopadlo a tieto postupy boli odsúdené krajinami celého sveta.

3 – Aj keď zámer získavania týchto údajov je ozaj nesprávny, výsledky takýchto výskumov by mali poukázať na alarmujúci stav politík smerovaných na najchu− dobnejšie vrstvy obyvateľstva.

Mali by byť priamym dôkazom, že tieto politiky sú zlé a porušujúce ľudské práva a dôstojnosť. V ni− čom inom prínos týchto výsku− mov nevidím. Skôr ich pova− žujem za škodlivé a dehonestujú− ce. Zadávatelia si asi vôbec neuve− domujú, ako nimi dokážu člove− ka uraziť. A na záver si požičiam výrok môjho kolegu: „Pomaly už budú skúmať, akú farbu má róm− ska stolica v zime a akú v lete.“ Myslím, že táto myšlienka hovorí za všetko.

Zuzana Pálošová, projektová manažérka a výskumníčka, Asociácia pre kultúru, vzdelá− vanie a komunikáciu Chudoba a hlad nemá farbu a strach je silný nástroj 1 – Monografia populačnej prognózy Rómov do roku 2030, ktorá sa stala významnou témou na Slovensku vyvoláva v určitých skupinách strach. Na strane dru− hej však môže poskytnúť hodnot− né a reálne informácie o charak− tere reprodukčného správania rómskeho obyvateľstva na Slo− vensku.

Je skutočne dôležité správne prezentovať výskum, nakoľko mnoho „expertov“ na rómsku problematiku v tom bude hľadať aj zámerne a špekulatívne me− dzierky zberu etnických dát a možné zneužitie proti Rómom.

Ide o citlivú tému, ktorá si zaslúži

u Súčasťou riešenia rómskej problematiky sú aj konferencie, semináre, školenia. Ich výstupy

zväčša končia založené v šuplíkoch. Ilustračné foto: Roman Čonka

a remeselne dobre spracované (zvýraznenie autora) vedecké výskumy, takmer vždy zistíme, že situácia v rómskych komunitách je diametrálne odlišná od obra− zu, ktorý nám poskytujú médiá či laické diskusie, či sa jedná o poč− ty Rómov, ich životné podmien− ky, údajnú závislosť na sociál− nom systéme a jeho zneužívanie, neochotu Rómov pracovať, alko− holizmus a podobne. V prípade všetkých menovaných tém kvalit− né analýzy a výskumy výrazne korigovali alebo úplne vyvrátili rozšírené laické predstavy.

A to je aj prípad otázok spoje− ných s reprodukčným správaním Rómov. Publikácia Branislava Šprochu jasne dokazuje, že na− priek skutočnosti, že v rómskych komunitách zaznamenávame vy− ššiu natalitu ako v majoritnej po− pulácii, rozdiel v natalite majori− ty a rómskych komunít nie je na− toľko veľký, ako ho vykresľujú rozšírené laické a mediálne dis− kusie. A ako potvrdili už výsku− my Arne B. Manna v 80. – 90. ro− koch minulého storočia, repro− dukčné správanie Rómov s istým časovým posunom v princípe ko− píruje reprodukčné správanie

majority. Šprochova práca podľa mňa jasne ukázala, že v súčas− nosti odlišné reprodukčné sprá− vanie Rómov nie je problémové, ba práve naopak. V kontexte re− produkčného správania majorit− nej populácie ho môžeme vní− mať ako pozitívny jav, keďže u majoritnej populácie dochá− dza nie k nárastu, ale poklesu. Čo je podľa mňa jednoznačné negatívum, je využívanie popu− lačného potenciálu zo strany štátu a ochota slovenskej spoloč− nosti investovať do tohto poten− ciálu.

Investícia do ľudského po− tenciálu bola vždy jednou z naj− dôležitejších snáh „správcov územia“ – či už to boli jednotliví panovníci alebo vlády. Čo iné ako investícia do ľudského po− tenciálu boli v minulosti naprí− klad snaha lákať imigrantov do Ameriky alebo rôzne výhody po− núkané presídlencom, ktorí po tureckých vojnách osídľovali tzv. Dolnú zem. Koniec koncov, nebyť investícií do ľudského po− tenciálu, nemáme na Slovensku ani množstvo dedín, ktoré v stredoveku vznikli vďaka výho− dám – ide napríklad o dediny za−

ložené na tzv. valašskom práve.

Ani mestá ako Košice, Bratislava či Martin by bez investícií minu− lých vlád nedosiahli svoju veľ− kosť.

Aký teda môžu mať demo− grafické analýzy prínos pre spo− ločnosť a konkrétne pre Ró− mov? Bez jasných údajov nebu− de možné vyvracať mnohé mýty a stereotypy. Bez jasných faktov nemôžeme efektívne argumen− tovať zoči voči kompetentným a presviedčať ich, aby investova− li do tohto doposiaľ veľmi málo využitého potenciálu. Ak to ne− urobíme, veľa stratíme všetci, čo napríklad ešte v roku 2009 jasne spočítali Anton a Ľubica Marcinčinoví v práci Straty z vy− lúčenia Rómov4. Práca okrem iného uvádza, že zapojením Ró− mov do trhu práce by v roku 2030 slovenská ekonomika mohla získať približne 11% HDP. Bez relevantných a kvalit− ných informácií nebudeme schopní nastaviť zmeny v škol− stve, na trhu práce, v infraštruk− túrnych investíciách. Inými slo− vami, budeme tápať a „strieľať naprázdno“ a neefektívne vyna− kladať zdroje.

naše pozastavenie a reálne za− myslenie nad dôvodom a potreb− nosťou tohto výskumu.

Krajina nedokáže navrhnúť riešenia problémových otázok, ku ktorým patrí aj otázka problé− mov Rómov žijúcich v rómskych osadách a enklávach v našej kraji− ne, bez kvalitného poznania sku− točného stavu Rómov a zároveň pripraviť strategické plány pre ďalšie obdobie, ktoré zabezpečia rozvoj, stabilitu a občiansku spo− kojnosť v Slovenskej republike.

Zber dát aj v rámci tejto často dis− kutovanej témy je neoddeliteľ− nou súčasťou pre pomoc ľuďom, ktorí žijú pod hranicou chudoby.

2 – Presne vieme, čo trápi Ró− mov v osadách a enklávach – na jednej strane si uvedomujeme, že bez presných údajov nedo− kážeme nastaviť systém riešenia, a preto je nutné vedieť, komu a a− ko ideme pomáhať, ale na druhej strane škatuľkujeme Rómov do špeciálneho obalu, čo v koneč− nom dôsledku spôsobí ich opä− tovné vylúčenie z prostredia ma− jority! Ako človek zaoberajúci sa intenzívne otázkami riešenia problémov Rómov môžem otvo− rene povedať, že krajina potrebu− je vedieť, komu ide pomáhať, na− koľko je to beh na dlhé trate.

A preto prínos týchto informácií vnímam ako neoddeliteľnú sú− časť správneho smerovania a na− stavenia opatrení v našej krajine, ktoré majú prispieť k celkovému rozvoju a stabilite krajiny.

3 – Využitie týchto dát je naj− väčším prínosom pre štát. Krajina potrebuje neskreslené a pravdivé informácie o stave problémových otázok. Prínosom je možnosť prí− pravy nových strategických mate− riálov, ktoré napomôžu riešiť mo− mentálne neriešiteľnú situáciu chudoby, hladu a ďalších fakto− rov, ktoré trápia Rómov žijúcich v rómskych osadách. Aj monogra− fia, ktorú máme možnosť čítať potvrdzuje fakt, ktorý Rómov trá− pi – a to je absolútne vylúčenie z prostredia majority a z toho vy− plývajúce ťažkosti a problémy. Je načase si uvedomiť, že práve se− gregácia, diskriminácia, chudoba sú hlavným dôvodom sociálneho napätia medzi Rómami a ostat− ným obyvateľstvom v našej kraji− ne. Dúfam a verím, že práve tieto informácie prinesú do procesu riešenia problémov Rómov nové svetlo a posun v procese pomoci a solidárnosti do spoločnosti.

Mgr. Ivan Hriczko, riaditeľ Proregio n.o.

Branislav Šprocha: Reprodukcia rómskeho obyvateľstva na Slo− vensku a prognóza jeho populačného vývoja. Bratislava, Prognos− tický ústav SAV, 2014, 177 strán.

u Rudňany (2009). Ilustračná fotografia: J. Ferenc

Jedným z cieľov, ktoré dlhodobo demografi sledujú, je zmena re− produkčného správania – prechod od demografickej reprodukcie k demografickej revolúcii. Tento zákonitý proces charakterizuje predovšetkým pokles úrovne úmrtnosti a pôrodnosti. Dôsledkom je proces demografického starnutia, ktorý sa v rovine štruktúry rodi− ny prejavuje prechodom od neplánovaného počtu detí k plánova− nému. Už v roku 1987 vyjadrili českí demografi Květa Kalibová a Zdeněk Pavlík názor, že tento zákonitý demografický proces začal prebiehať aj u rómskej populácie, a to po druhej svetovej vojne, resp. od 60−tych rokov 20. storočia, pričom rýchlejšie sa prejavil v českých zemiach ako na Slovensku. K týmto záverom došli na základe výsled− kov sčítania ľudu, domov a bytov (kde boli Rómovia sčítacími komi− sármi – bez ich vedomia – osobitne evidovaní), ktoré bolo možné do roku 1989 doplniť evidenciou „cigánskych obyvateľov“ vtedajších národných výborov. Rómske obyvateľstvo bolo vnímané ako celok, čo malo nepochybne význam pri komparácii s údajmi za celú popu− láciu (ktoré o. i. zahrňovali tiež rómsku populáciu). Keďže rómske obyvateľstvo na Slovensku je z hľadiska sociálneho a kultúrneho značne diferencované, použitá metóda nemohla postihnúť rozdiel− nosti v demografickom správaní v jednotlivých typoch rómskych lo− kálnych spoločenstiev.

Napriek tomu, že po roku 1989 vyšlo niekoľko demografických štúdií venujúcich sa reprodukčnému správaniu rómskeho obyvateľ− stva, vo verejnosti prevládajú názory o vysokej pôrodnosti rómskych žien, o ich skorom vstupe do materstva a rodičovstva, o opakova− ných pôrodoch do konca reprodukčného obdobia, ktoré ústia často do katastrofických scenárov o budúcej početnej prevahe rómskeho obyvateľstva. Takéto názory vychádzajú jednak zo zovšeobecňovania údajov zo segregovaných rómskych osád, jednak z neznalosti zákoni− tostí demografického vývoja – majú teda charakter nebezpečných et− nických stereotypov. Z tohto dôvodu treba pozitívne privítať publiká− ciu Branislava Šprochu z Prognostického ústavu SAV. Autor pracoval s dodnes publikovanými výsledkami výskumov.

Vlastný výskum uskutočnil v 20 obciach, kde rómske obyvateľstvo tvorí tri štvrtiny a viac z celkového počtu obyvateľov. Analyzovaný súbor spracoval za obdobie rokov 1992−2012. Výsledky analýzy pou− kazujú napríklad na zákonitý proces znižovania počtu narodených detí na jednu ženu, stále vyššiu úmrtnosť Rómov v porovnaní s ce− lou populáciou Slovenska a horší zdravotný stav. Autor si je vedo− mý, že výsledky výskumu podávajú len obraz v skúmaných lokali− tách a nemožno ich teda zovšeobecňovať, v každom prípade však „potvrdzujú nástup a postupné prehlbovanie zmien v reprodukč− nom správaní“, teda „postupného presadzovania sa procesu demo− grafickej revolúcie“.

Publikácia Branislava Šprochu svojou odbornou argumentáciou nabúrava v majoritnej spoločnosti existujúce etnické stereotypy (ka− tastrofické scenáre) o demografickom správaní Rómov, poukazuje na zákonitý proces zmien – postupné presadzovanie demografickej revolúcie. Ako už predchádzajúce výskumy u európskeho obyvateľ− stva potvrdili, tento proces je determinovaný sociálne – s rastom životnej úrovne obyvateľstva sa presadzujú i jeho jednotlivé znaky (napríklad vyššiu pôrodnosť nahrádza plánované rodičovstvo, zvyšu− je sa vek dožitia, zlepšuje sa zdravotný stav). Tieto závery sú dôležité najmä pre orgány štátnej správy vo vzťahu k Rómom pri konštruovaní sociálnej, vzdelanostnej, zdravotnej a zamestnaneckej politiky.

Arne B. Mann

A na záver by som chcel uviesť jednu veľmi osobnú poznámku.

Sám ako príslušník národnostnej menšiny na Slovensku trochu aj závidím Rómom, že takéto práce a výskumy majú. Bol by som veľ− mi rád, ak by sme podobné výskumy a štúdie mali z prostre− dia Rusínov−Ukrajincov, aj keď sa na druhej strane trochu obávam, že by to bolo asi smutné čítanie.

Regióny, v ktorých Rusíni−Ukra− jinci žijú, majú veľmi nízku nata− litu a skôr tam prevláda odchod mladých a prudké starnutie populácie.

Alexander Mušinka, Ústav rómskych štúdií, Prešovská univerzita v Prešove 1 Pozri viac http://eu.avcr.cz/Casopisy/Histo ricka_demografie/ 2 Dostupné na http://www.infostat.sk/vdc/pdf/ Prognoza_okresy_SR_2035.pdf 3 Dostupné na http://www.infostat.sk/vdc/pdf/ popvyvojokrsy.pdf 4 Dostupné na http://www.iz.sk/download−files /sk/osf−straty−z−vylucenia−romov .pdf

u Alexander Mušinka tvrdí, že bez relevantných a kvalitných

informácií nebudeme schopní nastaviť zmeny v školstve, na trhu práce, v infraštruktúrnych investíciách.

Foto: Roman Čonka

Číslo 1/2014

u Pripravil: Roman Čonka

3 – Ako som už spomínal, dáta vnímam ako výzvu pre nastavenie nových politík pre rezorty školstva, práce, zdravotníctva a podobne.

Skúsenosti nás učia, že ľudia žijúci na okraji spoločnosti (a časť Ró− mov sa nachádza práve tam) sa ne− dokážu spoločensky integrovať bez pomoci iných. Pre rezorty je to výzva venovať konečne väčšiu po− zornosť týmto skupinám osôb a pripraviť dostatok pracovníkov pre prácu s nimi (napríklad pri prí− prave budúcich učiteľov, sociál− nych pracovníkov, zdravotného personálu), nastaviť systém na možnosti zníženia prejavov kultú− ry chudoby, ktoré sa výrazne preja− vujú v týchto skupinách. Veď aj sa− motný nárast populácie je najvyšší u obyvateľov osád a mladých ľudí so základným vzdelaním.

SERA − STRANA 7

SERA − STRANA 8

− REPORTÁŽ − PROJEKTY −

Podtatranská obec Pribylina leží dvadsať kilo− metrov na východ od Liptovského Mikuláša. Jej obyvatelia sú právom pyšní na turisticky atraktív− ne okolie − horské lúky s chatami, doliny, známe hotely ako Permon, Kriváň či chatovú oblasť Hr− dovo. Turisti z celého regiónu prúdia každý ví− kend na podujatia do pribylinského skanzenu.

Slovensko i zahraničie sem pravidelne prichádza na dovolenky v letnej a zimnej sezóne. Domáci majú celé desaťročia príležitosť privyrábať si službami v segmente turizmu. Viacerí tomu prispôsobili svoje obydlia či pracovné zameranie.

Má to ale jeden háčik. V Pribyline sa hanbia za rómsku osadu blízko centra dediny. Segregáciu obec roky nerieši, kvalita života rómskych spolu− občanov sa znižuje, a tak sa aj situácia v medzi− ľudských vzťahoch zhoršuje.

Ekonomické očakávania z turizmu verzus skrytá osada Možno aj preto si obyvatelia v komunálnych voľ− bách volia takých zástupcov, ktorí podporujú schopnosť obce predať sa návštevníkom. Zdá sa, že tento ekonomický účel stojí nad všetkým a postup− ne mizne elementárna empatia a spravodlivosť v občianskych vzťahoch. Obec prioritne investuje do prvkov drobnej architektúry – chodníkov, lavi− čiek, altánkov, mostíkov, plôtikov či kvetináčov.

Kosí sa, zametá, upratuje, maľuje. Majoritnej a ma− jetnejšej skupine občanov záleží na tom, aby bola dedina na prvý pohľad pekná, aby sa v nej turistom páčilo a zostali tam na niekoľko nocí.

Odvrátenou tvárou je malá rómska osada Pod brehom, kde žijú miestni chudobní Pribylinčania už desiatky rokov. Komunita Pod brehom leží pri poto− ku o niekoľko metrov nižšie, ako je obec. Nie je ľah− ké nájsť úzku uličku, ktorou sa z centra dediny od− bočí do osady, pretože je nenápadná a asfaltová, ako všetky ostatné. Stačí prejsť niekoľko metrov, a tu bežná cestička končí. Nasleduje nespevnená a praš− ná, samé jamy, výmole a v čase dažďa blato, čo sa le− pí na topánky a fŕka na nohavice.

Absolútny zákaz rozvoja Malá osada pôsobí tiež ako skanzen. Na rozdiel od toho výsostne slovenského je živý a plný ľudí.

V pribylinskej osade žije tristo Rómov v niekoľkých malých domčekoch bez vody a sociálnych zariade− ní. Miestni hovoria, že sem starosta zašiel máloke−

u Starosta oznamuje občanom Pribyliny z osady Pod brehom, že každú novú čiernu stavbu zvalí

(vľavo v klobúku predseda urbáru Michal Králik, v strede starosta Milan Kohút).

2014 sa vraj ukázal častejšie a v polovici júla prišiel s tým, že bude pravidelne kontrolovať osadu. Spo− lu s predsedom urbáru vyvesili tabuľku s textom: „Pozemkové spoločenstvo bývalých urbarialistov obce Pribylina ako vlastník pozemku p. č. 4961/ 503, k. u. Pribylina a Obec Pribylina ako prísluš− ný stavebný úrad vyhlasujú absolútny zákaz vý− stavby na uvedených pozemkoch. V prípade ziste− nia akejkoľvek ilegálnej výstavby budú vzniknuté čierne stavby okamžite asanované v zmysle sta− vebného zákona!“ Tento oznam je teda výsledkom niekoľkoročných žiadostí miestnych Rómov o lega− lizáciu svojho bývania. Chceli si kúpiť alebo dlho− dobo prenajať pozemky uvedené na tabuli. Predse− da urbáru Michal Králik sa na diktafón nechcel k ni− čomu vyjadriť. Bokom od ostatných povedal, že žia− den prenájom ani kúpa predmetného pozemku ne− prichádza do úvahy. Viac nepovie. Starosta obce Mi− lan Kohút sa pochválil, že počas dvoch volebných období (temer osem rokov) nepovolil ani jednu novú prihlášku na trvalý pobyt v osade, pretože je nelegálna. Opiera sa o stavebný zákon a ďalšie zá− kony, ktoré upravujú spôsob prihlasovania trvalého pobytu.

Predtým legálna, dnes nelegálna?

História dokumentuje, že kočovní Rómovia, ktorí nemali skúsenosť s vlastníctvom pôdy, posky− tovali po stáročia rôzne a žiadané služby sedliakom na základe ústnej dohody. Pri obchode neriešili žiadne zmluvy, žiadne papiere. Stiskom ruky dvoch partnerov, väčšinou miestneho richtára či gazdu s vajdom komunity dohodli podmienky spoluprá− ce. Keď im bolo umožnené usadiť sa na konkrét− nom pozemku od panovníka, vlastníka pôdy, či na− riadením režimu, získali legálne miesto (podľa prá− va platného v tom čase) na postavenie svojich prí− bytkov. Tieto momenty nikto nezachytil ani do zmlúv, ani do katastra nehnuteľností. Napriek to− mu o legálnosti jednoduchých príbytkov donedáv− u Čerstvý oznam umiestnili na jediný zdroj na nikto nepochyboval, dokonca boli domčekom vody v osade. prideľované evidenčné a súpisné čísla.

Akoby sa trendom tretieho tisícročia na sloven− dy. Ak musel, tak len na okraj osady ku jedinému veľkokapacitnému kontajneru. Vo volebnom roku skom vidieku stalo vyhlasovanie rómskych osád za

Sára, patrónka nenávidených kyňa nenávide− ných. Na deň jej uctievania bol sta− novený 24. máj.

Na jej počesť Ró− movia z celého sveta konajú púte do Romeria del Rocio v španielskej Andalúzii a do francúzskeho Sain− tes−Marie−de−la−Mer, čo sa dá voľne pre− ložiť ako Svätá Má− ria z mora. Rómo− via sa tu stretávajú od polovice minu− lého storočia. Púť sa koná vždy 24. a 25. mája. Už v predvečer púte sa konajú modlitby a 24. mája nasledu− je snímanie relikvi− O tom, ako sa cítia Rómovia árov svätej Márie Sáry. Na druhý v Európe, veľavravne vypovedá aj deň sa koná procesia a znovu− to, ku komu sa utiekajú a koho vyzdvihnutie relikviárov. Táto púť, prosia o pomoc. Patrónkou eu− na rozdiel od iných pútí, má aj rópskych Rómov je Sára, ochran− spoločenský a sociálny význam.

Číslo 1/2014

Dohovárajú sa na nej sobáše, uza− tvárajú sa obchody, odovzdávajú sa dôležité informácie. Púte sú spojené s túžbou po cestovaní – sú prejavom rómskeho charakte− ru, vyjadrením rómstva od vekov spájaného so slobodomyseľnosťou, voľnosťou a presúvaním sa z miesta na miesto.

Povesť hovorí, že svätá Sára alebo Kali Sára, či niekde Čierna Madona bola ženou tmavej pleti.

Zrejme preto si práve ju Rómovia vybrali za svoju patrónku. Existu− jú zmienky o putovaní za touto sväticou už z roku 1855. Procesie so sochou svätej Sáry však cirkev povolila až v roku 1935.

Pri soche svätej Sáry sa dod− nes pútnici modlia, zapaľujú sviečky, hladia ju rukami a boz− kávajú sochu po tvári, prosia o uzdravenie, prespávajú pri nej.

V deň procesie ju zahalia do rúch, ktoré jej ako dar prináša− júi. Potom sa sprievod na čele so sochou svätice vydáva k moru.

Pútnici so sochou vchádzajú do vody vo viere, že voda ich očistí a uzdraví. Na druhý deň, 25.má− ja, procesia pokračuje už aj so sochami Márií. Dochovaná le− genda totiž hovorí, že Sára bola

nelegálne, opierajúc sa pritom o súčasné znenie stavebného zákona a chýbajúce záznamy o vlast− níctve či užívaní pôdy v katastroch nehnuteľností.

Niektorí volení zástupcovia obcí v súčasnosti hľa− dajú spôsoby, ako znemožniť svojim Rómom z osa− dy riadny občiansky život. Zlepšenie životnej úrov− ne obyvateľov osady alebo ich integrácia nie je cie− ľom. Stačí, keď s podporou stavebného zákona vy− tvoria v osade stavebnú uzáveru. Ak by zákaz stavať v rómskej osade vyvážili vytvorením nových pod− mienok pre týchto občanov, napríklad postavením sociálnych bytov, nemusíme namietať. Ale čo ak tú− to možnosť obec nechce vytvoriť? Vznikne patová situácia. „To je bezmocnosť týchto ľudí, bezmoc− nosť. Akákoľvek dobrá vôľa zo strany Rómov k ni− čomu nevedie,“ povedal Milan Pačan, ktorého rodi− na žije v osade Pod brehom. On sám tu vyrástol, než sa odsťahoval a postupne si vybudoval nový život. „Toto bola osada aj predtým, a aj ďalej tu bu− de osada. Nech tie pozemky prenajmú, tým pádom uľahčia týmto ľuďom život. Na úrade práce môžu dostať príspevok na bývanie, budú si môcť riešiť svoj život inak. Ale tu ide o to, že si ľudia môžu aj hlasivky vykričať.“ Pán Pačan je presvedčený, že kľú− čom ku zlepšeniu kvality života pribylinských obča− nov z osady Pod brehom je legalizácia ich bývania formou prenájmu pozemkov.

Romodrom pripravuje pomoc Organizáciu riadi z Prahy rómska charizmatická žena, Marie Gailová. Združenie Romodrom pôsobí v ôsmich krajoch Českej republiky od roku 2001.

Na webovej stránke romodrom.cz sú podrobne po− písané činnosti tejto organizácie aj s ilustračnými prípadovými štúdiami. Základom sú sociálne služby a vzdelávacie programy pre ľudí, ktorí sú ohrození sociálnym vylúčením, alebo sa ocitli v ne− priaznivej životnej situácii. Pomáhajú týmto ľuďom hľadať riešenia v ich neľahkých situáciách a posil− ňovať vlastné kompetencie pri riadení svojich osu− dov. Pani Marie hovorí, že už dávno neplatí, že Ro− modrom pomáha iba Rómom. Dnes už 30% klien− tov sociálnej pomoci pochádza z majoritného oby− vateľstva. Romodrom realizuje v Čechách terénne Rómka a so svojím kmeňom žila na pobreží mora. Potom, čo sa jej v sne zjavili ženy volajúce o pomoc, zobudila sa, a šla na breh mora. Len čo odložila šaty a vkročila do vody, rozbúrené more sa utíšilo. Sára za pomoci svojich šiat vytiahla na breh dve topiace sa Márie. Podľa legendy malo ísť o Máriu Salome a Má− riu Magdalénu. Tie Sáru pokrstili a spolu šírili kresťanstvo. Sú však aj názory, že kult svätej Sáry je rituál určený indickej bohyni Kali, ktorý si Rómovia so sebou priniesli zo svojej indickej pravlasti. Panuje aj názor, že je to zvyk súvisiaci s čiernou bohy− ňou, ktorú uctievali pred prícho− dom kresťanstva.

Tento rok za svätou Sárou pu− tovali opäť pútnici zo Slovenska.

Boli medzi nimi aj Rómovia z Rožňavy. O svojich dojmoch z putovania do Francúzska po− rozprával Peter Červeňák. Hovo− ril, že bolo úžasným zážitkom byť súčasťou ohromného zhro− maždenia Rómov z celej Euró− py, ktorí sa prišli pokloniť svätej Sáre, vyprosiť si od nej pomoc a ochranu pre seba a svoje rodi− ny. Modlitby striedal spev, večer

programy, sociálnu rehabilitáciu, odborné sociálne poradenstvo, vzdelávacie programy. Pracovníci združenia poskytujú sociálno−aktivizačné služby pre rodiny s deťmi a prevádzkujú nízkoprahové za− riadenie pre deti a mládež.

Marie Gailová založila občianske združenie Ro− modrom Slovensko, aby podporila sociálne vylúče− ných ľudí a pomohla im lepšie sa integrovať do spoločnosti. Svoju odbornú intervenciu smeruje do Pribyliny. Ako to chce dosiahnuť? Pre RNĽ pove− dala: „Prvým krokom je urobiť nezávislý monito− ring, pretože samospráva niečo hovorí, ale realita je niekde úplne inde. My samozrejme budeme praco− vať so všetkými ľuďmi. Tá potreba tu je. Ktokoľvek sa ku nám prihlási o službu, dostane ju. Pretože do sociálneho prepadu sa už dostáva aj majoritná spo− ločnosť a stretáva sa s tými istými problémami, ako „naši“ ľudia. Takže je potrebné riešiť všetkých bez výnimky.“ Dlhodobé plány jej umožnia uskutočniť zdro− je z Európskej únie, od slovenskej vlády aj firem− ných sponzorov. Okrem sociálnej práce s rodi− nami chce zabezpečiť zdravotnú pomoc, hygie− nickú aj antikoncepčnú osvetu, hľadať pracovné príležitosti pre chudobných. „Viem si predstaviť, že situáciu v Pribyline sa podarí stabilizovať v spolupráci s miestnou samosprávou, sociálny− mi a pracovnými úradmi štátnej správy. Vedela by som si predstaviť, že by sa spracoval pracovný projekt – pracovný v tom zmysle, že by sa tu uro− bila firma, a potom sa nájde niekto, kto nám tú prácu dá,“ rozvíja svoje nápady Marie Gailová.

Vidí celkom presne, aké typy činností by miestni sociálne odkázaní ľudia mohli robiť. Sú to hlav− ne manuálne práce − muži pri čistení lesa, pre ženy má pripravený projekt kreatívnej výroby priamo v osade: „Ak urobíme komunitné cen− trum, tam by mala byť dielňa, v ktorej by sa ženy naučili šiť patchworkové deky, a tieto produkty s rómskymi motívmi môžeme ísť predávať do Nemecka.“ Znie to ako utópia, ale v prípade tej− to manažérky možno uveriť, že sa plány stanú re− alitou.

Text a foto: Ingrid Ďurinová

sa tancovalo. Pestrosť vládla nie− len odevom pútnikov, ale aj kul− túre, ktorou sa tu prezentovali.

Púť bola príležitosťou na du− chovné posilnenie, ale ponúkla i stretnutia so zaujímavými ľuď− mi. Mnohí tu našli nových priate− ľov, nové možnosti, či aspoň no− vý pohľad na svet a hrdosť na svoju rómsku kultúru. „Bolo tam strašne veľa ľudí. Ani sa nedalo medzi uličkami mesta rýchlo po− hybovať. Všetko bolo preplnené, reštaurácie ožívali temperament− nou hudbou rôznych národnos− tí, tanečníci a hudobníci hrali a tancovali. Srdcom mi lomcoval pocit šťastia, dôležitosti a hrdos− ti na rómsku komunitu, do kto− rej patrím. Naplnená sila modli− tieb bola skutočne dojímavá.

Miestami sa mi chcelo plakať,“ povedal Peter, očividne znovu− prežívajúc okamihy púte a po− kračoval, že je ťažké opisovať to množstvo zážitkov a pocitov: „Treba to prežiť. Púť sa koná každý rok. Dúfam, že opäť bu− dem môcť byť jej súčasťou.“ Devla – rómske označenie Boha, patrí k najstarším slovám v slovníku Rómov. Ich kresťan− ské cítenie je veľmi emotívnym

prejavom viery. Modlitba má pre nich podobu osobného rozho− voru s Bohom. Väčšinou vo for− me prosby, alebo vďaky.

Boh je ten, kto pomáha Ró− mom zvládať od vekov neľahký osud, chudobu, odcudzenie, vy− lúčenie, ale i dodržiavať etické hodnoty. Hlavným nástrojom božej pomoci sú podľa Rómov príbuzní, rodina. Boh je pre Ró− mov najvyššia hodnota, sila, ku ktorej sa človek obracia. Rómo− via spravidla ku vzťahu s Bohom nepotrebujú kňaza ani kostol. Často je tomu tak i preto, že ani u mnohých kňazov a v kosto− loch vôbec nepociťujú prijatie.

V kostole sa cítia nevítaní. A ako vnímaví a citliví ľudia nemajú vo zvyku chodiť tam, kde ich nepri− jímajú. Kostol nahrádza domáci oltár, ktorý je takmer v každej ro− dine. Vyobrazenia Panny Márie alebo Ježiša, najčastejšie v podo− be dobrého pastiera, sú časté v rómskych obydliach. Aj v naj− chudobnejšej chatrči je bežne vi− dieť obrázky svätých. Hoci len vy− strihnuté z farebného časopisu alebo cirkevného kalendára.

Text: Daniela Obšasníková, foto: pt.wikipedia.org

− REPORTÁŽ − PROJEKTY −

Kvalita voľnočasových aktivít žiakov počas prázdnin je úmerná finančným možnostiam rodi− ny. Detské tábory či dovolenky sú pre deti z osád nereálnym snom, a tak sú celé leto v tom istom prostredí, v osade a dedine, kde žijú po celý rok.

Pomáhajú rodičom pri zabezpečovaní chodu do− mácnosti, vláčia nákupy zo vzdialených obcho− dov, čistia koberce, zametajú, strážia mladších súrodencov alebo zbierajú s rodičmi lesné plody či raždie do pece. Málokedy sa im pritrafí stretnúť nových ľudí či zažiť niečo zaujímavé.

Tri týždne s Američanmi Občianske združenie Jekh Drom z liptovského Važca pozvalo v lete 2014 amerických misionárov až trikrát, vždy na jeden týždeň. Prvá skupina prišla ešte v máji, aby počas školského roka spolupracovala s miestnou základnou školou na oživení hodín an− glického jazyka. Americkí misionári baptistickej cirkvi z Georgie chodili priamo na vyučovanie a ko− munikovali so žiakmi počas piatich dopoludní. Ško− láci sa zaujímali o jazyk a nové slovíčka, pretože sa chceli so sympatickými cudzincami zhovárať. Vedúci tímu Shane McNary z organizácie Baptist Cooperati− ve Fellowship pre RNĽ vyhodnotil májový pobyt ako úspešný: „Riaditeľka a zástupkyňa školy mi povedali, že deti získali väčšiu motiváciu pre anglický jazyk a pozývali nás, že môžeme prísť zase na budúci rok.“ Po odchode prvej skupiny začal pripravovať ďalší po− byt krajanov na posledný júnový týždeň. Na druhej misii bolo náročné to, že skupina bola veľká – prices− tovalo 22 ľudí z americkej Georgie. S organizátormi a lekárom z cirkvi prišlo 17 mladých ľudí, študentov stredných a vysokých škôl z USA. Celý tím bol dopre− du pripravený na každodenné hry s rómsky− mi deťmi. Mali perfektne nacvičené rôzne druhy sku− pinových hier. Keď prišli do Važca, venovali sa deťom z osady Dolinka vo vekovej kategórii od 6 do 14 rokov, ale prijali medzi seba aj dospelých z osady, ktorí sa chceli zahrať, či sa zapojiť do športového družstva. Pri športových hrách ako futbal, volejbal a bedminton sa na starom važeckom ihrisku nerobili žiadne rozdiely medzi ľuďmi a všetci sa vyžívali v po− hybových aktivitách s príslušnými pravidlami.

SERA − STRANA 9

val popradský baptistický cirkevný zbor vo svo− jom domčeku vo Važci. So stravovaním pomáhalo miestne diecézne centrum. Organizačne sa an− gažovali dobrovoľníci združenia Jekh Drom Važec a miestna evanjelická mládež. Američania sa dopo− ludnia venovali kresťanskej výchove a diskusiám s rómskymi deťmi z osady Dolinka. Preberali témy ako rozhodovanie sa v živote či desať božích priká− zaní. „Začali sme postupne, vysvetlili sme im, ako sa majú správať a čo budeme robiť. Nepovedali sme, že deti musia byť kresťania. Ale povedali sme im, že život sa dá lepšie žiť v kresťanských spoločen− stvách,“ popisuje Shane McNary. Jedna lekcia bola o prikázaní, že nepokradneš. Shane, ktorý žije už roky v Košiciach, hovorí veľmi dobre po slovensky.

Spôsob komunikácie s rómskou mládežou nám prezentoval v prvej osobe: „Samozrejme, že ne− môžeš kradnúť, lebo potom susedia stratia k tebe dôveru. Keď chceme bývať v spoločenstve komuni− ty, nemôžeme robiť veci, ktoré škodia druhému.“ Podľa neho bolo náročné zaujať väčšie deti a udržať ich vôľu zotrvať v skupine. Prirodzená autorita a prí− jemné vystupovanie tohto muža zohralo zrejme svoju úlohu, pretože si dokázal získať aj mládež. „Keď sme mali aktivity so staršími žiakmi zo špeciál− nej školy, stalo sa nám, že najprv nechceli prísť, le− bo nerozumeli tomu, čo ich čaká. Nakoniec prišli a bolo výborne. Myslím, že im bolo dobre, lebo nikto neodišiel a dokonca prišli poobede naspäť,“ pove− dal Shane McNary o druhej misii. Hovorí, že si uve− domuje, že za týždeň toho nemôže zmeniť veľa, ale verí, že postupne a opakovane sa to dá. „Nikdy ne− môžeme stratiť našu vieru. Jeden chlapec povedal, že možno ich deti budú iné, lebo sme tu boli. Budú si pamätať, že jeden rok prišli do Važca šialení Ame− ričania a hrali s nimi volejbal,“ smeje sa.

Deti potrebujú hru a pozornosť dospelých Predsedníčka združenia, sociálna pedagogička Martina Šeďová považuje za dôležité venovať deťom dostatočnú pozornosť počas voľného času a pripravovať im zaujímavé aktivity. Z pedagogiky je známou skutočnosťou, že vychovávateľ počas hry ľahšie dosiahne dodržiavanie pravidiel a má tak možnosť efektívnejšie pracovať na výchovnom for− Baptisti, evanjelici a katolíci ťahali za jeden movaní dieťaťa. Odmenou je spokojné dieťa plné zážitkov a spokojný dospelý, ktorého dieťa viac povraz Všetky tri cirkvi spojili svoje zdroje a zapojili sa rešpektuje. „Na tvorivých dielňach sa mladšie deti pre úspech náročnej aktivity. Zahraničný tím ubyto− učili vlajky rôznych štátov, alebo si rozvíjali jemnú

u Shane McNary sa aktívne zapájal do hier s deťmi.

Bol začiatok prázdnin. Telefo− novala som s riaditeľkou základ− nej školy v obci, kde žije nemálo Rómov. Sťažovala sa mi na neisté časy. Vraj už majú z bývalej plne organizovanej školy len dvoj−

triedku. Aj to nevedia, či im na budúci školský rok úrady umožnia, aby škola fungovala ako vlani. Teraz by v nej mali byť už len siedmaci a ôsmaci. Samé rómske deti!

„Z bývalej velikánskej školy je už len chabý zvyšok tried a žia− kov. Asi načisto zanikneme,“ žalovala sa mi riaditeľka, s kto− rou som sa stretla pred tromi rok− mi. Vtedy som do tejto veľkej školy prišla spolu s kolegom v rámci projektu Odsúdení na spolunažívanie v dobrom. Na premietnutie filmu a na besedu po projekcii dokumentu o spo− lunažívaní som vzala moju star− šiu priateľku, ktorá si moju prá− cu váži a zdieľa môj názor, že spolunažívanie Rómov a „bie− lych“ na Slovensku je jediná možná alternatíva, ak tu chceme jedni i druhí v pokoji žiť a vycho− vávať svoje deti. Moja priateľka na podujatie pozvala svojho zná− meho, miestneho kňaza. Staros− ta prišiel na pozvanie riaditeľky školy.

Už počas besedy bolo jasné, že najväčší problém so spolu− nažívaním nemajú deti, ale pán starosta. Po besede si už pri káve v riaditeľni vôbec nedával servít− ku pred ústa. Dal mi jasne naja− vo, že mnou pohŕda, lebo sa za− stávam „cigánov“. Naša diskusia, ktorú sledoval kňaz, riaditeľka školy i moja priateľka, sa zmeni−

u Podávanie lopty v zástupe.

motoriku navliekaním korálok a vyšívaním. Myslím si, že program bol pekný. S väčšími deťmi sa prebe− rali rôzne biblické témy, volili si medzi dobrom a zlom, lenivosťou a usilovnosťou. Hlavnou témou bolo správne rozhodovanie sa v živote. Bolo to za− merané na staršie deti, ktoré chodia do špeciálnej školy, aby si vedeli vybrať budúcnosť a pokračovali so vzdelávaním. Všetko sa robilo zábavnou a tvori− vou metódou, formou hry,“ povedala Martina Še− ďová. Oceňovala aj spôsob komunikácie a priprave− nosť misijného tímu: „Mladí Američania sa rýchle naučili mená detí, ktorých bolo vyše tridsať a komu− nikovali s nimi síce anglicky, ale snažili sa naučiť via− ceré slovenské slová.“ Upravili verejné priestranstvá Tretí tím pôsobil vo Važci posledný júlový týždeň a venoval sa práci so sociálne znevýhodne− nými rodinami v samotnej obci. Dobrovoľníčka združenia Jekh Drom a dlhoročná terénna sociálna pracovníčka Daniela Šeďová sa angažovala s celou rodinou a pomáhala pri organizačnom zabezpeče− ní neobvyklého podujatia. Po skončení americ− ko−slovenského letného podujatia sme sa spýtali, ako ona vníma jeho efekty pre svoju obec: „Všetko prebehlo úplne super. Posledný turnus nebol za− meraný na prácu s rómskymi deťmi, ale v doobed− ňajších hodinách sme pracovali s nezamestnanými z obce a dávali sme do poriadku okolie domu smút− ku a pamätníka padlých. Zakúpili sme sadenice kvietkov a okrasných kríkov, nazbierali šišky a vysy− pali nimi okolie. Niekoľko ľudí ma už zastavilo a chválilo naše združenie Jekh Drom za aktivity, ktoré sme zrealizovali. Posledná skupina pozostá− vala zo šiestich dospelých ľudí z amerického štátu Missouri. Oni sa rozhodli pomáhať nášmu zdru− ženiu spolu s rodinou Shane McNaryho. Chceli nás v prvom rade vidieť a pochopiť, s čím sa boríme a ako tu žijeme, čo by sme potrebovali. Boli nesku− točne pripravení, priniesli päť−šesť kufrov materiálu – látky, korálky, stužky, nite. Rodina Shane McNary− ho zakúpila za peniaze amerických baptistov šijacie stroje tu na Slovensku a priviezla ich do Važca au− tom. Rodiny, s ktorými sme spolupracovali boli so− la na hádku. Rozhodla som sa ta− kúto komunikáciu zastaviť argu− mentáciou: „Ako chcete žiť v tej− to dedine? Rómovia odtiaľ neodí− du. Nemajú kam, navyše sú tam oddávna doma. A vy? Odídete preč azda vy, len aby ste nežili s Rómami? Vykopete svojich mŕt− vych a pôjdete niekde, kde Ró− movia nie sú? Hovoríte, že vy, dnešný starosta, ste chodili do školy spolu s Rómami a že máte medzi nimi kamarátov. Ako sa majú naučiť žiť spolu dnešné de− ti, ak im neumožníme byť spolu?

Vyrastať v jednej škole? Hrať spo− lu futbal?“ Moje argumenty sta− rostu rozčúlili. S krikom, zlos− ťou a dešpektom odišiel zo ško− ly. Kňaz sa snažil zmierniť jeho konanie a povedal mi, že by som nemala prestať chodiť po ško− lách, besedovať s deťmi, ale že besedovať by bolo potrebné aj s dospelými. „Robíte dobrú prá− cu. Ale ťažkú,“ povedal. A mne to ocenenie z jeho úst padlo v tú chvíľu veľmi dobre. Čas plynie. Situácia v róm− sko−nerómskych vzťahoch sa vy− hrocuje. Tichúčko, ako polievka pod pokrievkou bublá a naberá na sile. Ľudia, čoraz viac sa pre−

ciálne odkázané, rómske aj z majority. Pracovali sme s nimi v kultúrnom centre – spoločne šili vre− cúška na telesnú výchovu a výtvarnú výchovu pre svoje deti do školy, potom ešte vankúše a iné po− trebné veci. Dianne McNary, manželka Shane, pra− covala s dospelými a druhá skupina pracovala s deťmi, ktoré si tam robili pre seba drobné pred− mety. Popoludňajšie programy sme venovali stret− nutiam s dôchodcami. Spoločne si spievali a učili sa spievať na country hudbu. Jeden večer strávili Ame− ričania s evanjelickým spevokolom.“ Duchovný boj Vždy na začiatku stretnutia bolo Slovo Božie. Na rozlúčkovom večierku mali deti program, kde za− spievali piesne. Na záver dostali vrecúško naplnené vecami, ktoré si vyrobili počas celého týždňa. Da− niela Šeďová nám povedala aj o emocionálnej a du− chovnej stránke akcie: „Deti boli veľmi vytešené a za rodičov môžem povedať, že boli aj slzy. Sú to ľudia, ktorí väčšinou žijú izolovane, a teraz boli spolu a prospelo im to. Ja osobne to vnímam ako veľké dobro aj pre Rómov aj pre „bielych“. Je to po− trebné a určite pre rómske deti v letných mesia− coch veľmi dôležité, aby sa zbytočne netárali a ne− mali tie svoje agresívne hry. Predsa len niečo dobré počujú a môžu sa o tom rozprávať, a pritom niečo robiť. Vnímame to ako taký duchovný boj. Pevne dúfame, že viacerí ľudia z našej dediny pochopia, že tá práca je veľmi dôležitá. Dostala som nádhernú deku modlitieb z baptistického kostola v Amerike.

Na tej deke robili rôzni ľudia a každý uzlík predstavoval modlitbu za niekoho z mojej rodiny.“ Tri misionárske tímy z americkej Georgie pripra− vila baptistická organizácia Baptist Cooperative Fel− lowship, ktorá už rok intenzívne podporuje združenie Jekh Drom. Občianske združenie si kladie za cieľ pomáhať rómskym rodinám v segregovanej osade Dolinka neďaleko Važeckej jaskyne. Letné mi− sie podporil okrem miestnych cirkevných zborov aj obecný úrad, ktorý poskytol počas troch týždňov priestory kultúrneho centra na aktivity s obyvateľmi obce, ktorí sa boria s vlastnou chudobou.

Text a foto: Ingrid Ďurinová

padávajúci do chudoby, vinia zo svojej neradostnej a čoraz bied− nejšej existencie Rómov, ktorí v chudobe žijú odjakživa. Pomaly som už aj zabudla na jednu z be− sied v istej škole. Na rozzúrené− ho starostu s jasným príklonom k rasizmu. Aj to, že ma pri ne− skoršom stretnutí v meste neod− zdravil, ma už prebolelo. Odsu− nula som to vo svojej mysli. Všet− ko mi oživil jeden telefonický rozhovor a priznanie riaditeľky, že situácia sa od našej návštevy v škole vyvíjala nedobrým sme− rom. „Takže sme boli u vás v pra− vý čas?“ pýtam sa. Bolo to obdo− bie, kedy sa bolo treba správne rozhodnúť. Takže sme s víziou dobrého spolunažívania prišli v hodine dvanástej! A klopali na srdcia i rozum kompetentných! Človek môže priniesť ľuďom ví− ziu, oheň, ktorý môže zapáliť ich srdcia, ale žiť a udržať ten oheň už musia tí ľudia sami.

V spomínanej obci sa rodičia detí z majority rozhodli, že budú svoje ratolesti radšej dávať do okolitých škôl, ako by mali byť v jednej škole s Rómami. To, čo si tie deti na adresu Rómov vypo− čujú doma, ani nemusím vedieť.

Deti názory svojich rodičov a star− ších súrodencov so zaujatím pre− zentujú. Nakoniec v škole ostali len samé rómske deti. Zrazu je škola veľká pre tých pár žiakov.

Zbytoční sú aj mnohí učitelia.

Z priekopy, ktorá bola medzi Ró− mami a majoritou je odrazu prie− pasť. Z jednej strany na druhú nevidieť, nepočuť, ale vôbec to− mu tak nemuselo byť. Chce sa mi povedať, že napriek premárnené− mu času sa ešte stále dá vývoj zvrátiť. Ešte sa dá zísť z kratšej ces− ty. Len by sa v ľuďoch musela ob− noviť ľudskosť, zmiznúť pýcha a nájsť si priestor pochopenie.

A ani by si nahlas nemuseli priznávať, že narobili chyby. Sta− čilo by, ak by sa tí ľudia, ktorí udá− vajú tón v spoločnosti, v obci, v škole rozhodli, že už staré chyby opakovať nebudú.

Text: Daniela Obšasníková ilustračné foto: Jozef Ferenc P.S. Príbeh vôbec nie je vy− myslený. Je o jednej z obcí na východe Slovenska. Len je smut− né, že takých obcí, ktoré sa tvá− ria, že majú občanov prvej a ob− čanov druhej kategórie, je na Slovensku viac.

Číslo 1/2014

SERA − STRANA 10

− KULTÚRA −

„Naša kapela má už tradíciu skoro tristo ro− kov. Naši predkovia pochádzali z najstaršieho ro− du muzikantov z Podpoľania. Hudba sa v našej rodine dedila z generácie na generáciu. Keď rá− tam chlapcov, ktorí nám doma dospievajú, tak sme už siedma generácia tohto muzikantského ro− du. Hráme starý podpoľanský, hrochoťský štýl a naša hudba sa vždy hrala bez cimbalu, alebo bez nejakých modernizácií. Vždy sme zostali pri husliach, kontrabasoch a basách. Dôvod bol jed− noduchý. Muzikanti chodili hrávať po lazoch, po dedinách a nevládali by so sebou nosiť ťažké ná− stroje, ako je cimbal. Kedže sem tam prespávali aj v horách, tak s cimbalom by pred medveďom ute− kali veľmi ťažko,“ povedal bratislavskému publi− ku na podujatí Tanečný dom Vladimír Berky−Pa− láč starší. V tento májový večer zavítali Paláčovci do Bratislavy, aby hrali tradičné podpolianske piesne pre účastníkov Tanečného domu, ktorí sa učili pod vedením inštruktorov tancovať.

Predstavíte nám rod rómskych muzikantov Paláčovcov?

Náš rod Paláčovcov je z Podpoľania, presnejšie z obce Hrochoť. Má starú históriu. Dá sa povedať, že moji predkovia boli zakladatelia toho starého štýlu.

Odovzdávali to svojim deťom, synom, vnukom, pravnukom, prapravnukom. A my to stále hráme.

Naši predkovia chodili hrávať kade−tade po Podpoľa− ní, po pánoch, na svadby. Môj otec, aj starý otec mali piatich synov. Bola to teda rodinná muzika. Keď bo− lo treba, tak si pribrali aj ďalších muzikantov. Naša muzika nebola smerovaná k tej originál cigánskej u Starý rod rómskych muzikantov z Hrochote – Paláčovci. Hudobníci dodnes hrajú tradičné hrochoťské a podpolianske pesničky tak, ako existovali hudbe. Vždy hrali to, čo sa páčilo aj majorite. Doma v minulosti. Prevláda najmä zemitý zvuk tradičných sláčikových nástrojov ako husle, kontrabas a basa. Paláčovci vydali v tomto roku CD sme držali takú tradíciu, že sa nerobila cigánska kul− s názvom „Hrochoť – Paláčovci a ich priatelia“ a boli nominovaní na ocenenie Radio Head Awards 2013 v žánrovej kategórii root−world music. túra, ale vždy tá podpolianska. Naši nespievali, mali na to rozkazovačov. Od nich sa učili nové pesničky, pri našej muzike aj zaspievať. Každý si síce nedovolí Phenena amenge vareso pal e bašalďi Pala− o planos te kerel o filmos, jekhetane amare manušen− ca the le suboriha, pal o bijav andre Hrochoť. O phure− ale vždy ich hrali po svojom. Vymysleli nejakú meló− spievať, ale niektorí sa osmelia. čovsko fameľija? diu, štýl, cifru a hudba bola tým krajšia, ale nikdy ju Amari Palačovsko fameľija hiňi andal e Tele Poľana, der manuša musaj te bešel tele u te leperel pro tradici− Kto sú rozkazovači? nezahrali tak isto. Ľudia, ktorí sa v tom vyznajú, tak khatar o gav Hrochoť. Lakri historija hiňi puraňi. Šaj ji. Sajekh phiras te bašavel pro festivali. Amari muzika Rozkazovači nie sú Rómovia, ale bieli z dediny. Tra− pes te phenel, hoj mire purane manuša kerde kada pu− šaj te avel varesave manušenge phareder pro šuňiben, počujú, že už to nie je to, čo to bolo pred hodinou. dícia pochádza z národa bývalých zbojníkov. Tá histó− rano štilos. Denas len dureder pengre čhavorenge, le vaš oda, hoj ajsi muzika but na arakhen. No amen sam ria je niečo krásne. Naša hudba je trošku ťažká na po− čhavenge, le vnukenge, pravnukenge, prapravnuken− adaj the vašoda, hoj la te sikavas le manušenge.

Aká veľká rodina ste v súčasnosti?

Sme početná, rozvetvená rodina. Máme príbuz− chopenie, je bez spevu. Muzika zvýrazňuje pocit príro− ge. U the amen oda sakovar bašavas. Amare phure da− So hin prekal tumenge e muzika? ných na Slovensku aj v Čechách. V súčasnosti sa tejto dy a to, čo je špecifické pre Hrochoťana – zbojníka, da bašavenas pro but thana Tele Poľana, ki o raja, pro Oda hin mange savoro. Šil man olestar marel. Oda hudbe venuje z rodiny okolo dvadsať ľudí. Na jed− gazdu. Je to vždy o charaktere človeka, preto je aj tá bijava. Mire dades, the mire papus sas pandž čhave. nom pódiu by to bolo ohromné. Hrávame pesničky, pesnička vždy iná. Má iný rytmus. Hudbou vieme vy− Oda sas e fameľijakri muzika. Kana kampelas, akhare− hin jekh kotor historija. Te sanas ke amende andro gav ktoré ľudia už aj pozabúdali. Oslovili sme našich sta− jadriť aj hnev. Niekedy to bolo aj na ostrie noža medzi nas the avere lavutaren. Amari muzika na sas sar origi− u šunenas amari muzika, na musaj te genel o kňižki. rých pamätníkov na Hrochoti, ktorí majú okolo muzikou a rozkazovačmi. Hrochoťská muzika je práve nalno romano bašaviben. Sakovar bašavenas oda, so Adi muzika tumenge savoro phenela. Pal o amaro osemdesiat rokov. Oni nám pospomínali tieto pes− úzko spätá s hrochoťskými rozkazovačmi, ktorí sa kamelas e majorita. Khere ľikerahas ajsi tradicija, hoj than, pal e priroda, pal o manušengro lačhipen. Savo− ničky a tradície. Potom sme hľadali aj v archíve, u sta− v pesničkách prekárajú a spevák−rozkazovač tým chce pes na kerelas e romaňi kultura, aľe sakovar odi tele ro tumenge phenela. Ke amende na džanas, so oda hin rého otca, ktorý má nahrávky z roku 1920 a počúvali vždy niečo povedať. Ostatní mali voči nemu rešpekt. poľansko. Amare džene na giľavenas, odoj sas aver ma− e diskriminacija. Hin amen e jekhetaňi mulaňi bar, sme aj nahrávky od Karola Plicku. Tie staré pesničky Keď chcel rozkázať, druhý sa musel najskôr opýtať to− nuša, so lenge phenenas so te bašavel. Lendar sikhľo− evanjelicko the katoľicko, pro sajekh than amen, o Ro− ho, čo rozkazoval pred ním. Niekedy sa to riešilo aj nas neve giľa, no sakovar len bašavenas, sar on kame− ma, sam ča katoľika. O kirve sam le manušenca andro sú nádherné. Je to úplne iný, taký zabudnutý svet. päsťami. U nás je to také. Stále sa traduje, že ideme nas. O manuša, save prindžaren e tema, avka šunen, gav. Amari muzika amen thovel jekhetanes. Na ča an− dro amaro gav, no the andro paše gava. O manuša hoj imar oda nane sajekh, sar sas angel jekh ora.

Akým spôsobom sa vo vašej rodine dedila hrať aj do krčmy. Snažíme sa udržiavať tie tradície. amenge den paťiv u oda hin amenge but kuč. Džanen hudba? penge paš e amari muzika the te giľavel. Na sako peske Spomenuli ste, že vaša hudba spája. Aké je Savi bari hiňi e fameľija akana?

U nás je tento folklór zaužívaný. Škoda je, že niek− Sam jekh bari, buchľi fameľija. Hin amen fameľija mukhel te giľavel, no varesave džene troman. torí už donášajú tie nové veci, melódie a slová. Ale spolunažívenie Rómov a majority v Hrochoti?

U nás dokonca aj Hrochoťania vedia po cigán− pre Slovaťiko the andro Čechiko. Akana bašaven ka− my si držíme tú našu melódiu. Nepustíme ju. Nedá sa Ko hine o rozkazovača? to voči nášmu dedičstvu. Môj otec bol najmladší syn sky. Najmä tí starší, ale aj mladší, napríklad synovi di muzika ki o biš džene andal e fameľija. Pre jekh O rozkazovača nane o Roma, aľe o parne gavut− starého otca Jána Berkyho−Paláča. Boli piati bratia kamaráti. Odovzdávame si to, je to tiež akoby tradí− podijum oda elas but lačho. Bašavas o gilľa, save a päť sestier. Aj dievčatá hrávali na husle. Povinne sa cia. My nebývame v osade. Niekto by možno pove− imar o manuša bisterde. Geľam pal o amare phure ne. E tradicija hiňi khatar o manuša, save sas čora an− to učili. U nás ani človek nevedel, ako sa k hudbe dal, že to je osada, ale bývame miešane. My máme manuša pre Hrochoť, hin len ki o ochtovardeš berša. gleder. Kadi historija, oda hin vareso but šukar. Ama− dostal. Ja som tiež hneď synom kúpil husličky a hud− susedov bielych. A naši susedia vedia cigánsky. Rá− On penge leperde pal ola giľa the tradiciji. Paľis ro− ri muzika hiňi sikra phari pro achaľuviben, na giľavel bu počúvali aj vo dvoroch u susedov. Môj ocko zo− no ma sused zdraví po cigánsky. Človeku to dobre dahas the andro archivos, ko o papus, leskro bašavi− pes. E muzika zorarel o šuňiben andal e priroda mrel pred dvomi rokmi. Spolu so strýkom, ktorý zo− padne. Teraz, odkedy opäť hrávame, sme si našli ben hino pro audijo andal o berš 1920 u šunahas the u oda, so hino špecifikano vaš o dženo andal e Hro− mrel tiež nedávno, nám vždy hovorili: „Nepustite to, veľa priateľov. Zvyknú prísť aj k nám na Hrochoť. o nahravki khatar o Karol Plicka. Ola purane giľa hi− choť – o čor, o chulaj. Oda hino sakovar pal o manu− šikano charakteros, vaš oda the e giľi hiňi sakovar ne but šukar. Oda hiňi aver, ajsi bisterďi luma. nešpekulujte“. Tá melódia, tónina, musí byť. Ja hrám Ideme spolu na chatu, hráme a zabávame sa. aver. Chudel o aver ritmus. Prekal e muzika džanas na kontrabas, ale všetci ovládame viac nástrojov. So mnou hrajú moji synovia a bratovi synovia. Máme Sar pes andre tumari fameľija delas o bašavi− te phenel the pal e choľi. Varekana oda sas the sar Tento rok ste vydali hudobné CD. Aké máte o maribne maškar e muzika the o rozkazovača. doma aj menších synovcov. Teraz tu nie sú všetci. Je ďalšie plány? ben dureder? nás veľa a nemáme toľko prostriedkov na dopravu, Ke amende hino ada folklor tradično. Zijan, hoj E hrochoťsko muzika hiňi pašes ki o hrochoťsko roz− Odkedy sme vydali CD, máme rôzne plány. Plá− aby sme chodili všetci. Naše deti učíme vždy tú starú nujeme už druhé. Na ňom ale chceme obnoviť tú na− varesave džene anen imar ola neve buťa, o melodiji kazovača, save andro giľa vakeren u o giľutno−rozka− hudbu. Už sme ich dali aj do hudobnej školy, aby ozaj starú hudbu, ten krásny štýl a spev. Vrátime sa the o lava. No amen peske ľikeras odi amari melodi− zovačis oleha sakovar kamel vareso te phenel. O aver ovládali techniku, ale nie nadlho. Aby neboli inde. o veľmi veľa rokov dozadu. Dokážeme to, lebo má− ja. Na mukhas la. Oda musaj te ľikerel sar amare džene leske denas rešpektos. Kana vareko aver ka− Snažíme sa udržať to staré. Máme aj spevákov, ktorí me svojskú hudbu, máme to cítenie, pretože tam phure. Miro dad sas o nekh terneder čhavo mire pa− melas te rozkazinel, musaj sas te mangel le džene− spievajú starý spev, čo sa spieval pred sto rokmi. Tieto žijeme a vieme o čom to je. Poznáme tých ľudí. Plá− puskro, o Jan Berky−Palač. Sas pandž phrala the star, so rozkazinelas anglal leste, hoj les te mukhel. spevy sú nahraté aj na CD, ktoré sme tento rok vydali. nujeme tiež, aby nás bolo čím viac v našej muzike. pandž pheňa. The o čhaja bašavenas pre lavuta. Mu− Varekana mangelas phare vastenca. Ke amende oda Sú tam tiež spevy v takom starosvetskom podaní. Ma− saj sas te sikhľol. Ke amende o manuš aňi na džane− hin avka. E tradicija hiňi, hoj džas te bašavel the an− li sme dlhšiu odluku, nehrávali sme, no už sa naša au− * * * las, sar pes dochudľas ki o bašaviben. The me jekhva− dre karčma. Zumavas te ľikerel kadi tradicija. tentická hudba dostáva do povedomia. Ľudia si všim− restar cinďom le čhavorenge cikne lavuti, o bašavib− Phenďan, hoj tumari muzika cirdel le manu− li, že sme sa vrátili a tešia sa z toho. Teraz sa už zame− „Amari kapela hiňi tradicija imar ki o trin šel berša. en šunenas the andal o paše khera. Miro dad muľas riavame aj na iné žánre, ale len takou formou zábavy. Amare purane sas khatar e nekh puraneder bašaldi fa− anglo duj berša. Jekhetane le kakoha, savo sajekh šen jekhetanes. Sar dživen o Roma the e majo− Chceme, aby sme vedeli zahrať aj pesničky z iného meľija tele Poľana. O bašaviben pes andre amari fameľija muľas na but angomis, amenge sakovar phenenas: rita andre Hrochoť? kraja, keď v ňom hráme.

Ke amende the o parne džene andal e Hrochoť delas generacijatar ki e aver generacija. Kana dikhav the „Ma mukhen oda, ma keren špekulacija“. Kadi melo− le čhaven, save amenge khere baron, imar sam e eftato dija, e toňina, oda musaj te ačhel. Me bašavav pre ba− džanen romanes. Nekh buter ola phureder, no the Kam chodíte hrávať? generacija andre odi bašalďi linija. Bašavas o purano te− ri bugova, no sako jekh amendar bašavel pro buter o terneder džene, sar o amala mire čhaveskre. Oda Hrávame najmä na oslavách, sem−tam na svad− lepoľanakro, hrochoťiko štilos u amaro bašaviben pes inštrumenti. Manca bašaven mire čhave the le phra− amen das jekh avreske, oda hin the vareso sar tradicija. bách. Svadby sa už moc nerobia. Mám pocit, akoby sakovar bašavel bi e cimbala, vaj bi e varesavi moderni− leskre čhave. Hin amen khere the o terneder čhavo− Amen na bešas andre osada. Vareko šaj te phenel, hoj už ani neboli na dedine v móde. Je to škoda, lebo tie zacija. Sakovar ačhiľam paš e lavuta, bare bugovi the re. Akana adaj nane sako dženo. Amare čhavorenge oda hiňi e osada, no amen bešas avere dženenca. Paš svadby boli krásne. Tento rok plánujeme sfilmovať s o bugovi. Soske, oda hin lokhes te phenel. O lavutara sakovar sikhavas kadi puraňi muzika. Imar len di− amende bešen o parne. Akana, kana paľis chudľam te našimi občanmi a so súborom svadbu na Hrochoti. phirenas te bašavel pal o lazi, pal o gava u na sas len ňam the andre muzikakri škola, hoj te sikhľon pal e bašavel, arakhľam amenge but amalen. Oda hin mištes Starší ľudia budú musieť zasadnúť a pospomínať na dosta zor te phiravel o phare inštrumenti, sar hiňi e cim− technika, no na te ačhen but. Hoj te na chuden pen le manušeske. Varekana aven pal amende andre Hro− tie tradície. Tiež chodíme hrávať po festivaloch. Naša balma. Soske varekana sovenas the andro veša, la cim− pro aver than. Zumavas len te ľikerel o puraňipen. choť. Džas jekhetane pre chata, hin amenge mište. hudba je možno pre niekoho ťažko stráviteľná, pre− balmaha phares denašenas le ričhendar,“ phenďas le Hin amen the o džene, so giľaven, ajse purane giľa, tože sa s takou muzikou málo stretávajú. My sme tu manušenge andre Braťislava pro kidipen Kheľibnaskro sar pen giľaven anglo šel berša. Ola giľa hine the pro Ada berš kerďan o bašavibnaskro CD. Save ale na to, aby sme ju dali do povedomia. drom o Vlaďimir Berky−Palač phureder. Pre oda majovo CD, savo diňam avri kada berš. Odoj hine the o giľa hine tumare aver plani? raťi avle o Palačovci andre Braťislava, hoj te bašaven andal e puraňi luma. Lungeder na bašavahas, no Kanastar kerďam o CD, chudľam te kerel buter o tradična telepoľanova giľa vaš o džene andro Kheľib− imar pes amari etnikaňi muzika chudel maškar o ma− plani. Imar te keras o dujto. Pre oda kamas te baša− Čo pre vás znamená hudba?

Znamená pre mňa všetko. Mám z toho až zimo− naskro kher, save sikhľonas te khelel tel o inštruktora. nuša. O manuša dikhle, hoj sam pale u hine lošale. vel odi čačes puraňi muzika, oda šukar štilos the gi− E puraňi fameľija le romane lavutarengri andal Akana imar džas the pal o aver žanri, no ča avka lo− ľavipen. Džaha but berša, čačes but berša andro pu− mriavky. Je to kus histórie. Keby ste boli u nás v dedine a počúvali tunajšiu hudbu, tak nemusíte čítať ani knihy. e Hrochoť – o Palačovci. O lavutara dži adaďives baša− khes. Kamas, hoj te džanas te bašavel the o giľa pal raňipen. Oda šaj te resel, soske amen hin jekh špe− Tá hudba vám to všetko povie. O našom prostredí, prí− ven o tradična giľa andal e Hrochoť the telepoľana av− o aver thana, kana varekaj bašavas. cifikaňi muzika, hin amen o šuňiben, soske odoj rode, o dobrote ľudí. Všetko vám povie. U nás nevie− ka, sar sas andro purane berša. Nekh buter pes šunel dživas u džanas pal soste oda hin. Prindžaras ole me, čo je diskriminácia. My máme spoločný cintorín, o bašaviben sar kerdo phuvatar, pre lavuta, pre bari Kaj phiren te bašavel? manušen. Hin amen the o planos, hoj te avas so evanjelický a katolícky, popritom my, Cigáni, sme len bugova, pre bugova. O Paláčovci avri dine ada berš Bašavas nekh buter pro kidipena, varekana pro bi− majbut džene andre amari muzika. katolíci. Kmotrovci sme s ľuďmi v dedine. Naša hudba o CD tel o nav „Hrochoť – o Palačovci the lengre ama− java. O bijava pen imar but na keren. Avka diťhol, hoj Text: Paula Ďurinová aj spája. Nielen v našej obci, ale aj v priľahlých obciach. la“ u chudle e nominacija khatar o RAdio Head Awards imar pro gava nane andre moda. Oda nane mište, foto: Vladimíra Hradecká. Ľudia nás majú v úcte a my si to veľmi vážime. Vedia si 2013 andre žanrovo kategorija root−world music. soske ola bijava sas but šukar. Kada berš hin amen Preklad do rómskeho jazyka: Erika Godlová.

Číslo 1/2014

− KULTÚRA −

SERA − STRANA 11

Komponovanie hudby odštartovalo nultý ročník festivalu v Pribyline

Tanečný dom s názvom Z radov Rómov V Bratislave sprevádzali výučbu rómskych tancov legendár− ni Paláčovci z Hrochote

V máji 2014 sa v bratislavskom Kultúrnom centre Dunaj uskutoč− nilo ďalšie pokračovanie cyklického projektu Tanečný dom, teraz pod názvom Z radov Rómov alebo Od Róma do Róma. Tanečné do− my organizuje už dvanásty rok občianske združenie Dragúni. Venu− je sa výučbe tradičných tancov pre laikov, ale aj pre členov bratislav− ských folklórnych súborov. „Dnes je tu väčšie percento laikov. Chceme, aby spoznali rómske tance, ale celkovo vyučujeme nielen tance zo Slovenska. Mali sme aj hudobníkov a tance z Rumunska, či Maďarska. Na tanečných do− moch vyučujeme rôzne tanečné regióny a štýlotvorne sa venujeme tancom z rôznych krajov Slovenska,“ povedal Fero Morong z ob− čianskeho združenia Dragúni.

u Gitana roztancovala celú sálu.

Kultúrny dom v Pribyline a je− ho okolie využívala počas troch prázdninových dní zvláštna skupi− na ľudí. Dospelí aj deti sa dorozu− mievali miestami rukami−nohami, poklopkávali na rôzne predmety a prírodniny, dupkali nohami, vy− vaľovali na seba oči a často sa smia− li. Zo sály kultúrneho domu sa ozý− vali zvuky neznámych hudobných nástrojov a občas z nej vybiehali rómske deti v bielych tričkách s lo− gom podujatia. Trojdňová hudob− ná improvizácia vyvrcholila divo− kou párty na rómsky spôsob. Krás− ne upravení ľudia všetkých veko− vých kategórií, elegancia aj smršť tanečnej energie divákov zaskočili nielen zahraničných lektorov.

Workshop skladby Viedli ho Švédi, ktorí pricestova− li do Pribyliny na pozvanie organi− zátorov nultého ročníka festivalu rómskej kultúry. Aktivitu zrealizo− valo občianske združenie Ro− modrom Slovensko ako svoj prvý projekt. Financovali ho z dotačnej kapitoly úradu vlády na podporu kultúrnych aktivít a umeleckej tvor− by. Vysokoškolský pedagóg hudob− nej kompozície Anders Flodin si prizval svojich bývalých aj súčas− ných študentov z univerzity. Hu− dobníci Simon Berggarden a Seth− Reino Ekstrőm viedli spolu s ním skupinovú prácu s deťmi. Z osady Pod brehom ich prišlo 32 vo veku od 10 do 16 rokov. Tri skupinky de− tí spolu s hudobníkmi načúvali zvu− kom v prírode. Na vlastné improvi− zácie využívali skaly, stromy, vodu, fľaše aj svoje hlasy, či dupot nôh.

Z materiálov, ktoré deti v teréne našli, komponovali skladbu. V kul− túrnom dome im pomáhala dvojica študentov hudby, Emelie Sjőstrőm a Robert Drewstad, ktorí si hovoria Dunja. Deti si skúšali hru na bicích hudobných nástrojoch pôvodom z Južnej Ameriky s exotickými ná− zvami ako bongos a kongas. Ďalší nástroj marimba, pochádzajúci z Afriky, pripomínal náš cimbal.

Zvláštne zvuky vydával aj tibetský krutoles zložený z viacerých kovo− vých misiek. Na deťoch bolo vidieť, že ich fascinovala vlastná kreatívna práca a objavovanie zvukov, ktoré sa učili pod odborným vedením ovládať a kultivovať. Širší zmysel festivalu Trojdňový festival hudby, tan− ca, spevu a vizuálneho umenia s medzinárodnou účasťou vyvr− cholil v sobotu 5. júla 2014 za účasti temer dvoch stoviek ľudí.

Cieľom projektu bolo eliminovať sociálnu izoláciu komunity pro− stredníctvom práce s deťmi, mlá− dežou a ich rodičmi. Na festivale okrem švédskej dvojice Dunja vy− stúpili miestni rómski hudobníci a speváci z Pribyliny. Slovenská Beyoncé, speváčka Gitana, roz−

prúdila krv prítomných a vyvolala tanečný ošiaľ, v ktorom sa ocitli deti, rodičia, zahraniční hostia, starosta obce aj organizačno−ob− služný personál podujatia. Edu− ard Čonka sprevádzal divákov programom vo dvojici s Máriou Gailovou. Riaditeľka českého Ro− modromu ho oslovila, aby podu− jatie moderoval spolu s ňou. „Keď Marie prišla a povedala, že chce založiť pobočku Romodro− mu na Slovensku, bol som rád.

Viete, ja nepoznám na Slovensku mimovládnu organizáciu, ktorá by mala 90 kmeňových zamest− nancov. A český Romodrom ich má. Pre mňa je Romodrom záru− ka kvality,“ vysvetlil dôvody, pre− čo účasť prijal.

Festival nebol jednorazovou ak− tivitou. Marie Gailová plánuje v Pri− byline pokračovať prácou s deťmi a ich rodičmi, vytvoriť komunitné centrum so sociálnym službami a pôsobením sociálnych terénnych pracovníkov ako i špecializovaných lektorov v pripravovanej škôlke v osade Pod brehom. Riaditeľka Ro− modromu povedala, že sa do Priby− liny rozhodla ísť vďaka svojej pria− teľke Beate Greggersen, ktorá ju pozvala na Slovensko. „Pracujeme s neziskovkami v Maďarsku, robili sme s Bulharmi, kam som cestovala dva roky. Môj otec bol Slovák a ako som už povedala, mám voči nemu pocit dlhu, pretože mi hovoril: Tak ty tam robíš v Česku a na Slovensko nejdeš?“ Aj preto začala pred dvo− ma rokmi robiť na Slovensku. Naj− prv chodila ako turistka, zoznamo− vala sa s prostredím a ľuďmi. Do osady Pod brehom priviezla dva ka− mióny oblečenia od sponzora Ken− velo. Na zimu obliekli celú osadu.

u Zľava: Anders Flodin, Simon Berggarden, Robert Drewstad

a Milan Kohút.

u Marie Gailová a Eduard Čonka.

K najbližším plánom M. Gailová uviedla: „Slovenská pobočka začala pôsobiť v tomto roku a už má teraz za sebou prvý projekt. Na jeseň ro− bíme monitoring, zmapujeme pro− stredie. Zistíme, v akom prostredí ľudia v osade žijú, koľko ich tam je, ako sú na tom deti, koľko ich je v špeciálnych školách, na základ−

ných školách, koľko je tam neza− mestnaných, s akými problémami sa títo ľudia stretávajú, pretože ne− má zmysel iba písať a robiť projek− ty. Ja musím šiť projekty na mieru klientele.“ Text: Ingrid Ďurinová foto: Ingrid Ďurinová, Jan Ďurina

u „Tieto deti sú veľmi šikovné, talentované. Ale to je málo. Potrebujú sa učiť v školách, vedieť

jazyky, profesijne sa vzdelávať, aby išli ďalej. To je odkaz pre Rómov – rodičov, lebo veľa z nich si neuvedomuje hodnotu vzdelania. Treba ich prebudiť, a hlavne prebudiť záujem u mladých ľudí. Proste, ukázať im to, že majú možnosti, ale aj povinnosti – ísť na strednú školu a získať svoje remeslo, aby ďalej pracovali,“ pre RNĽ povedal Eduard Čonka z Úradu splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity.

Večer bol rozdelený na niekoľko častí. Prvú časť tanečne viedol Vlado Michalko, ktorý má veľmi blízko k rómskej tematike a k róm− skym tancom. Po absolvovaní odboru choreografia ľudového tanca Vysokej školy múzických umení v Bratislave sa venuje ľudovým tan− com zo stredného a východného Slovenska, a najmä rómskym tan− com. Učí sa od svojich priateľov z osád na Slovensku, ale aj v Transylvánii. Vlado Michalko a inštruktorka Libuša Bachratá roz− delili účastníkov na ženskú a mužskú skupinu. K tancu im hrala ľu− dová hudba Michala Nogu. „Sú to bieli muzikanti, ktorí prebrali cha− rakterový štýl hrania po rómskych muzikantoch z oblasti Šariša,“ vy− svetlil Fero Morong. Práve zo Šariša, konkrétne z Petrovian, sú róm− ske tance, ktoré sa v Bratislave vyučovali. Lektori viedli ľudí od jed− notlivých krokov až po ucelenú tanečnú zostavu. Začiatok tanca odrátaval Vlado Michalko vždy po rómsky: „Jekh, duj, trin, štar...“

Pokiaľ sa ženy ladne vytáčali a lúskali prstami, muži sa poriadne zapoti− li. Rómske tance sa od seba odlišujú svojím pérovaním. „Práve princíp pé− rovania robí ten tanec iným a tento princíp je špecifický v každom regió− ne. Niektoré tance sú skočného charakteru, iné pomalého či naopak rýchleho charakteru. Sú naozaj úplne rozdielne,“ zdôraznil Fero Morong.

Po prestávke sa na pódiu rozložili muzikanti zo starého rómskeho ro− du Paláčovcov z Hrochote. „Naši predkovia pochádzali z najstaršieho ro− du muzikantov z Podpoľania a hudba sa v našej rodine dedila z generácie na generáciu. Naša muzika nebola smerovaná k tej originálnej cigánskej hudbe. Vždy hrali to, čo sa páčilo aj majorite. Doma sme držali takú tradí− ciu, že sa nerobila cigánska kultúra, ale vždy tá podpolianska. Naši nespie− vali, mali na to rozkazovačov. Od nich sa učili nové pesničky, ale vždy ich hrali po svojom,“ povedal frontman kapely Vladimír Berky−Paláč, ktorý hrá na kontrabas. Paláčovci teda hrali charakterový štýl techník, ktoré sú typické pre lazy na Podpoľaní. Tanečný lektor Ján Michalík vyučoval vr− chárske párové tance typické pre Hrochoť. „Na Podpoľaní je špecifické, že každý jeden tanečník je osobitý,“ povedal na úvod účastníkom.

Po lekciách jednotlivých tancov pokračovali ľudia v tancovaní a zábave. Tanečný dom mal výbornú atmosféru a bol zaujímavý aj tým, že rómsku hudbu z regiónu Šariša hrali Nerómovia a muziku ku klasickým podpolianskym ľudovým tancom hrali rómski muzi− kanti z rodu Paláčovcov.

Text: Paula Ďurinová foto: Vladimíra Hradecká

Číslo 1/2014

ISSN 1338−3027

Rómsky nový list − nezávislé kultúrno−spoločenské noviny Rómov na Slovensku od roku 1993 do augusta 2008 viedla Daniela Hivešová−Šilanová, ktorá sa rozhodujúcou mierou pričinila o ich udržanie a rozvoj.

Vydavateľ: Združenie JEKHETANE−SPOLU, sídlo združenia a redakcie: Jarková 4, 080 01 Prešov, ( a fax: 051/7733439, e−mail: redakcia@rnlweb.org, www.rnlweb.org, šéfredaktor: R. Čonka. Jazyková korektorka: I. Ďurinová.

Redakcia Prešov: Jozef Ferenc, Roman Čonka (conka@rnlweb.org), Daniela Obšasníková (zástupkyňa šéfredaktora). Spolupracovníci redakcie: Detva: Braňo Oláh (( 0948/503 907, 1brano1@azet.sk), Liptovský Hrádok: Ingrid Ďurinová (( 0905/897 754). Preklady do rómskeho jazyka: Inga Lukáčová, Erika Godlová. Sadzba: Martin Hajduk. Tlač: Rotaprint Košice.

Náklad: 3000 ks. Evidenčné číslo 375/08.Objednávky novín prijíma redakcia. Neobjednané rukopisy a fotografie nevraciame. Redakcia si vyhradzuje právo krátenia, jazykovej a štylistickej úpravy príspevkov čitateľov. w Uverejnené názory sa nemusia zhodovať so stanoviskom redakciew Vydávanie novín je podporené Úradom vlády SR – program Kultúra národnostných menšín 2014.

Obnovu technologického vybavenia na vydávanie novín podporilo Ministerstvo vnútra SR, Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity.

Za obsah projektu zodpovedá výlučne občianske združenie Jekhetane – Spoluw