07 12 2013

Page 2

2

December 07, 2013| Vauraddeancho Ixtt

OGRLEKH

Gõykaranchea kallzantlo Gõycho Saib Povitr Sobhechea itihasant Jezuchea ani porjechea mogan ulpotole ani Devachi Bori Khobor vistarunk otregtole amkam dog khoddegant Xubhvortomanache porgottnnar favo zale. Poilo Sant Paul zaka poilea xekddeant Kristavponnache survatek kud’dea devank bhozpi mon’xank Xubhvortoman porgottunk Jezun vinchun kaddlo. Tachem karya udentik thavn ostomtek vochun udenticho uzvadd novea sonvsarant fankarunk aslem. Ho novo sonvsar mhollear Europ aslem. Pondra xekddea uprant Gõycho Saib Sam Francis Xavier toch uzvadd ostomtek thavn poixilea udentik gheun yeta. Tache adim misionar udentik ailole punn Gõychea Saiban udentint aplea somorponnache seven ani mogan porjechim kallzam jikhun ghetlim. Sam Francis Xavier Isphanant, Navarre Rajeant, Xavierache Kottant Aprilache 7ver 1506 vorsa zolmolo. Loyolachea bhagevont Inasachea uleak zap diun to padri zalo. Lisboak thavn Gõyant yevnk panch tarvam Abrilache 7ver, 1541 vorsa bhair sorlim. Santiago nanvachea tarvant Francis Xavier aslo. Mozambique pavtoch tanchim tarvam vosadd poddlim.. Gõychea tatpurtea rajpalak tancho usko zalo dekhun tannem Coulam nanvachem tarum Mozambique-k dhaddlem. Hea tarvant bosun xekim Gõychea Saiban Mayache 6ver 1542 vorsa Gõyant aple paym dovrun ti povitr keli. Lisboa thavn yetana tarvancher tannem sogllea provaxanchi vollokh keli ani tanchi zotnay ghetli. Taka tannim ‘Padre Santo’ mhonn pacharlo. Tachem udentintlem dha vorsanchem jivit tin misionnari vavrachea kallant vanttlam. Poilo kall kharveanchea doria deger (1542-1544), dusro kall Moluccas-ant (Indonesiachea zunveancher) (1545-1547) ani tisro kall Japanant (1549-1551). Bharotant, Indonesiant ani Japanant Devachi Bori Khobor porgottlea uprant tache dolle China desacher asle. Hea vorixtt desant vochun to Jezuk porgottunk anvddetalo. China desant vochunk bhair sortoch chear mhoineam uprant eka khoddpanchea zunvear tannem eksurponnant Dezembrache 3rer 1552 vorsa sove challis vorsam ani sat mhoinneache pirayer aplo prann soddlo.To vhodd kullientlo aslo ani ek vhoddlo monis zaunk sopnam sopnetalo to gorib poristhitent konnui mon’xacho sangat nastanm somplo. Pornneam Gõyant astanam to sokallim hospitalant piddevontanchi seva kortalo ani sanje vellar kapin vazoun bhurgeank ani odhikareanchea gulamank ektthaitalo ani dongurler aslole Ruzai Saibinniche igorjent vhorun dotorn xikoitalo. Rajan Narayan ‘Gõycho Saib’ hea aplea pustokant boroita, “Gõycho Saib ek Pied Piper koso zannem bhurgeank atmiktayechea sonvsarant pavoilim.Sorg zo mull patkak lagun sanddla to bhurgeanchea adaran ani fokot bhurgeanchea udexim portun zhoddunk zata mhonn to khorea visvasan mandtalo. To apleache nazuk suramni dhormachim totvam gaitalo ani Krista pasot puskoll lhan rajdut nirmann kortalo.”Goychea Saiban sonskarik jivit ani somajik sevechea jivitachem misllop kelem.Tannem goribayechi ani Kristachea kursachi vatt apnnaili. Novembrache 29ver Pilarchea dhormxastr xiktolea seminaristam borobor zatrekar koxe Pilar thavn Pornneam Gõyam cholun vetanam mhaka Gõychea Saibacho ugddas ailo. Jezuchi Bori khobor porgottunk to aplea jivitant sumar xembhor hozar kilometranchi vatt chol’lo. To Bharotacho patron punn vixex korun Gõycho askari. Tachem asnnem Gõykaranchea kallzamni asa. To Gõykarank odruxttantlim, vignantlim ani vorixtt soimbik sonkoxttantlim vattaita. Kaim dis fattim Pornneam Gõyant Lhan Kristi Somudayanchea Raxttrik Mellaveant vantto gheunk ghel’lom tedna Santa Cruz fi rgozentlea eke Gõychea Saibache bhoktinin mhaka vinonti keli: ‘Gõychea Saibachea nov dis novenanchea misak ani festak vochunk mhaka poixeancho adar dixi. Hanv gorib ani mhojea putan mhaka poixe dhaddunk nant. Mhaka koxei bhaxen Saibachea payam sorxim yevunk-vochunk zai”.Saibache eke khori bhoktinnik adar divnk mhaka nam mhunnunk puttovna zalem. Oslim puskoll Saibache bhotkichim mon’xam amkam melltat. Gõychea Saibache mozotin tachea bhokteanche upkar tankam favo zaunk ani tim tachea panvlamni cholun, Jezu sorxim pavunk hanv magtam. Hea mhan santachi kudd amchea Goyant sugur asa dekhun amkam obhiman bhogta.

VACHPI BOROYTAT

Gõykarank khas nagriponn divnchem Fattlea V. Ixttar Bosco de Souza Eremita hea potrkaran Rajeo Sobhecho adlo Khasdar John Fernandes Goykarank khas nagrikponn magta mhonn khobor dilea ti vachun heo don volli boroin disleo. Khorench Goykarank khas nagrikponn mhollear Pondicherry Fransachi vosnnuk aslolean thoinchea lokak dual mhollear donui desanche hok’k mell’tat toxech Goykarankui mellunk zai. Amche suttke zhuzari gorje bhair boball kortat, ani Portugezancher vikh vonkhtat. Toxem korpak goruzuch nam. Eka kallar tor kitem ghoddlam zalear to itihasantli ghoddnni. Tedna vaitt kelam mhonn atm-I vaitt korchem ani boreponn nakarchem mhollear sarkhench vankddem.

Portugezamni kelam tache poros odik vaitt atam ghorchech amkam vaitt kortat. Lok aplea udarposonnak lagun jeo sovloteo Portugez sorkaran dileat tancho faido gheun bhailea Europi Songhachea desamni nokreank vetat. Goyant tor favo tosleo nokreo mell’loleo zalear lok bhair vecho naslo. Kaim zann sangtat apleach desant ravun udarposonn korum yeta mhonn sangtat, ponn tanchech familiche monis bori poryan nokri aslear bhair vetat. Khorench Khasdar John sangta tem, Goykarank Pondicherry sarkhe hok’k dilear chodd borem zatolem ani diunkuch zai oxem dista. D. Crasto Porvorim

Lhan Kristi Somudayancho mellavo Goyant poilech pavtt Lhan Kristi Somudayancho mellavo zalo ani amchea lokak zaitoch onnbhov mell’lo mhonn somzum yeta. Goyam bhailo lok amche modem yevn ravlo ani vegveglleo sonvskrutayo polleunk bhogunk mell’leot. Bhailea lokak Goykaramni aplea ghoramni zago dilo mhollear vhoddlem kam’; kiteak Goykaram modem onollkheank zago divpachi sonvoym nam. Kristi somuday kitem tacho khoro orth amchea lokak gomlo. Dusrem gorjechem mhollear kaim protinidhimni somudayamni kitem ani koxem zaunk zai te vixim bhienastana soroll sangun dilem ani

suchovnneo keleot. Hache vorvim fuddarak amche Kristi Somuday odik sudartole ani poilea Kristanvam porim zaunk pavtole mhonn khatri asa. Oslea somudayamni fokot magnninch korun vell sarlear purona, bogor somajik vavr somajik proxn suttave korunk vavurpachi goroz asa. Itlench nhoi ghorabeamni poryan futti poddtat ani duspotti zatat tednam hea somudayamni zaito boro vavr korun ekvott bandun haddum yeta. Zogddim zhuzam zaun kortin vetat tem poryan vattavunk zatolem. Ponn hea somudayacheo zomati zatat tednam matr padrin atmik director koso hajir zaunk chodd gorjechem. Lokacheruch

soddunk favona. Firgozamni aslole padrichem hench gonvlliki kam’, tem kam’ bextench sadem nhoi punn chodd mhotvachem. Atancho Francis Pap Saib padrink Igorje bhair sorat mhonn sangit asa. Tachea mona ani xikovnne pormannem amid or eklean vavrit zalear amchi Povitr Sobha apxinch novi dixa gheunk pavtoli. Amche somuday odik follabhorit zaunk vangddeank thoddem tori proxikxonn divpachi goroz asa. Hem proxikxonn zomati zatat tednam diunk zaina? Hem amchea fuddareamni polleunchem. Maria da Cruz Saliganv

Xikpeank don’parchem jevonn divpeamni chotrayen vavurchem Sorkarache yevzonne pormannem xikpeank iskolamni donparchem jevonn ditale te vixem fattlea vorsa kitloch boball zalo; kitlinch bhurgim piddent poddlim tem ami soglleamni potrancher vachlam. Hem jevonn toyar korpeamni bhov fi kirin vavurchi goroz. Sorkarache duddu melltat mhonn apnnak zai toxem korunk favona. Jevonn toyar korpacheo suvato nitoll dovrunk zai, jevnnakhannacheo vostu tajeo ani boreo vaprunk zotnnay gheunchi. Bellxelolem jevonn bhurgeank

khavounchem nhoi. Pidda ami zata titli pois korpache upay ghevpachi goroz asa. Duddvanche axen nhoi punn dusreanche seve khatir vavr korcho. Tosleach vavrak mol mellta. Zaite pavtti mon’xak duddvanchi axa chodd zata ani dusreanchi porva asona. Tedna monis kitem-i korunk pavta; naitikponn visrun svarthi zaunk pavta. Dekhun bhurgeanchim jevnnam toyar kortoleamni dusreanchea jivachi fi kir gheunchi. J. Correia, Aldona

ULOILEAR PATOK

Natalanchem soimb nhoi, sozavot aili Feroz F.

Advent vo Krist yenneacho kall suru zaunche adim, dukonacher Christmas sozavot (decoration) lailoli dixtti poddta. Sozavot chodd khopta tem khorem, punn sozavot lail’lea dukanaveleo vostu poryan khoptat. Amchea ghoramni sozavot ani gotthe Natalancho dis

lagim pavosor kortat tem ami pollelam. Thoddo lok Natalanchi sozavot Natalam disa vo dis somptoch legun korta. Proxn gottho vo sozavot vegim korpacho nhoi. Punn hea kallak sobta tosli toyari korunk ami fattim urtanv. Hea kallachem soimb, ap-teaganchem ani Deva uskeachem. Apnnak unnem

korun dusreank diunk goroz sodanch astoli. Punn Kristi totvam jiyeunk teag korop amkam ek avhan. Dev amchem jivit. Ani taka favo toslem amchem jivit korunk amcho usko zaunk favo. Punn amche teag, poixe samballpacho usko apsvarti zavpacho. Ho kall ek novea jivitacho bhorvanso haddtta, hich vhoddli sozavot.

Tujem mot faideachem VAURADDEANCHO IXTT registered with RNI 37805/62. Printed and Published by Fr Stephen Dias sfx on behalf of Xaverian Publication Society at Pilar Goa 403 203 Tel: 0832 2218562 and Printed at M/s Elegant Offset Printers, D2-31, Tivim Industrial Estate, Karaswada Mapusa Goa. Editor: Fr. Eusebio Gomes sfx, Telephone/ Advertising Dept. 0832 2219091, 9604101187 Email: ixttnew@gmail.com. For online edition log on to www.v-ixtt.com Disclaimer: Except for the editorial above, articles and letters in Vauraddeancho Ixtt represent the views of the concerned authors, and do not necessarily reflect the views of the Vauraddeancho Ixtt editor, publisher, and/or owners.

Tumche vichar vo suchovnneo amkam dhaddat Ho Pot’to: V.Ixtt, Pilar Goa- 403 203 E-mail: ixttnew@gmail.com


Turn static files into dynamic content formats.

Create a flipbook
Issuu converts static files into: digital portfolios, online yearbooks, online catalogs, digital photo albums and more. Sign up and create your flipbook.
07 12 2013 by Feroz Fernandes - Issuu