2__

Page 1

WORKERS’ FRIEND

Goa’s only Konkani Weekly since 1933 Vol 84, No. 2 | Janer 14, 2017 | 12 Pages | ` 5/Annual Subscription by Post Rs. 250/- Foreign (Airmail) Rs. 2500/-

WPP Licence No. GR/GOA/62/2015-2017

‘Gõykaram modem vad nirmann korinakat’ Fonddeam: Desant so-

bar torechim bollam asat tim dhormachea nanvan somazant loka modem futti ghaltat ani des doxim korunk vavurtat, tosleanche xikar zaum nakat mhonn Fr. Noel da Costa-n sanglem. Janerache 8ver Fonddeam, Kundaichea Tapobhumi Motthantlea Swami Brahameshanand hannem Vande Mataram

hi karyavoll ghoddun haddli. Sorv dhormanche fuddari he karyavollik hajir asle. Gõy Daman Arkidiosezicho Arsebisp Filipe Neri Ferrão hachem

adim tharail’lem kam’ aslolean hajir zaunk zalem na dekhun tannem aplo khas protinidhi mhonnun Ontor-dhormanchea Sonvadanchea Prexitayecho nimontrok Fr Noel-ak dhaddlo. Hea dobajea vellar tannem aplem ulovop kelem. Desacheo ximam rakhunk nhoich soinik vavurtat bogor ami, nagrikam desacho mog ani  P8

Licensed to post without prepayment

Padri, madr aropa mekllim Ambikapur:

Fattlea vorsa lhan bhurgeacher lingi goirvapor kel’lea aropa khal eka Katolk padrik, madrik ani tanchea sevikak koidi kel’lim, tankam Janerache 9ver Chhattisgarh rajyeantle District and Sessions Nitisobhen guneanva mekllim korun soddlim. 9 vorsanchea cheddvache avoyn aple dhuvechi moriad ibaddlea mhonn pulisek tokrar korun tankam pulisen koidi kel’lim. Punn te kexik koslech purave na zaun kex bhair uddoun padrik, madrik ani sevikak soddoilim. Cheddvani moriad ibaddlea mhonn boglantt ghal’lem, oxem Ambikapur diosezichea Vigar Jeral Fr. Anthony Bara-n Matters India potrak sanglam.  P8

REGISTERED: G-2/RNP/GOA/22/2015-17

Madrichi moriad ibaddloleank soddle, Kardialacho arop Mumbai:

Chhattisgarh rajeantlea Raipur 2015 vorsachea Junhant Salesian Missionaries of May Immaculate (SMMI) sonvstheche Madrichi moriad ibaddli mhonn dogam aropiank sampddail’le punn khatreche purave nant mhonn tankam atam soddleat. Hem kortub ek vhodd onit nhoich amchea somorponn kel’leancher bogor sogllea ostoreancher, oxem

Mumbaichea Kardial Oswald Graciasan sanglam. Madricher bolatkar korpi eklo 19 vorsancho aropi Dinesh Dhurv ani dusro 25 vorsancho Jitendra Pathak hankam koidi kel’le. Tanchea guneanvacho puravo mellona mhonn Janearache 5ver tankam soddle. Puliseche holke vagnnuken tanchi chovkoxi favo te porim korinastana tankam soddle  P8

Devnindek lagun uchambollay Fr. Tom sorkarachem aikonastana Associated Press Lahore: Jivo marlolea rajpal Salman Taseer hachea ghora bhair uchamboll zal’lea lokan hinvsa keli. Pulisen 76 zannank dhorun koidi kele. Rajpal Salman Kristi bailek Asia Bibik tenko ditalo dekhun tacho khun kelo. Tinnem devninda kelea mhonn ticher arop ghalun tika mornnachem formonn

Bibicheô dhuvô avoychem chitr dakhoitat

poddlear zaitim vorsam zalim. 2011 vorsa rajpal Salman Taseerak tachea

rakhonddaran jivo marla, karonn rajpal devninda kel’le Asia Bibik tenko ditalo. Rajpalache familichea ghora lagim uchamboll zal’lea lokak duspottavunk pulisen dukham vhanvpi gex soddli ani lokak poisailo. Pakistanachea devnindechea kaidea khal konnui Islam dhormak okman korit zalear mornnachi kheast favo zata.

Yemen gel’lo: Montri Akbar Novi

Delhi: Fr. Tom sorkarache sangnnechi porva korinastana Yemen desant gel’lo. Tori astana to atam khoim asa tem ami sodun kaddunk vavurtat ani taka soddoun haddpache proitn choltat mhonn Xri Akbaran potrkarank sanglam. “ghoddiek ami tachi suttka korunk vavurtat ti khobor taka na zatoli, dekhun tannem sorkarachi ttika kelea” oxem Montrian mhollam. Videocher Fr. Uzhunnalil-an Pap Saibak ani kendr

Virmudrakoronn Kallea Duddvancher Nhoi Punn Durbollancher Zhuz Bosco de Souza Eremita Ponnje: Amchea manest Prodhan Montri Narendra Modi-n virmudrakoron (demonetisation) kelam tem kallea duddvancher add zhuzunk nhoi, bogor durboll ani samanea lokacher zhuz kelam. Kallea duddvancher zhuzunk virmudrakoron kelam mhonntat tem rajki pokxanchea boreponnak kelam. Oslea vikott kaide korun fokot rajki pokxancher durlokx kelam ani tankam hozaramni krutt rupianchem tankam zai toxe te duddu sugur dovrunk

sovloteo mell’leat. He duddu nogot (cash) asle, te pokxamni kainch horkot nastana benkimni ghalun sugur keleat. Punn samanea monis aplea koxttanche duddu benkint ghaltana bariksannen ‘explanations’ diunchem poddta. Virmudrakoron (de-

monetisation) jahir kelem tedna desant bodlop korpachi vhoddli yevzonn koxi dakhoili. Punn tea kortubacheo chukeo atam spoxtt disun yetat. Novembrache 8ver thavn virmudrakoronache kruti vorvim sumar 15.4 trilhanv rupiamnchim notam portim dilim.  P8

sorkarak apli suttka korunk vinonti kelea. Zor hanv Europi  P8

Paxtt sorkar 10,000 vorsamni: Shiv Sena Mumbai: Desant “10 hozar vorsam pottim choloil’lea rajkarbhara” modem ghalunk na tosli duddvancha nottincher bondi ghalun chodd vaitt kelem mhonn sangun Shiv Senan BJP-

ik khorayen dhopko dilo. Fattlea Sukraradis Mumbaintlea potrachea ogr’lekhan mhollam. Kalle duddu nattak korche bodlek notancher bondi ghalun modlea  P8 vorgachea lokak,


2

Janer 14, 2017

“Lokxahi mhollear porjen tharailo, porje khatir, ani porjecho sorkar.” - Rom 13:1

Zage, Chotur, ani Huxear zaum-ia! Amcho Gõykarancho (odik korun Kristanvancho) itihas kherituch, hantunt dubhav na. Portugezamni amkam tras dile. Amche purvoz xetamni kam’ korun koxtti jivit jiyele. Tanche lagim duddu gollonasle, kiteak tankam boreo nokreô divnk Portugezank ani bhattkarank poddunk naslem. Dekhun, patmarincho kall somptoch, thoddem bhov xikop korun xembhoreamni Gõykar bhair sorle, bottincher gele, tarvotti zale. St. Joseph, Arpora hea ani yeram iskolamni vochun Inglez xikle ani… Brittishamni tankam relvent ani yeram khateamni nokrek dovorle. Mumboi xarant tannim ap-aplea ganvche ‘kudd’ sthaple; tanchi huxarkay polleun kaim zonnank Brittishamni East Afrikek (Kenya-Tanganika-Uganda) vhele… Fattlea 50 vo 60 vorsam pottim hozaramni Gõykar Arabian Gulf desamni vavurtat ani aplem udarposonn kortat. Tanche lagim atam duddu golltat. Az Evropant ani Amerikent thavn Gõykar ganv-ghora duddu dhaddtat. Hi ek bori goxtt. Punn teach borobor az ek bhirant upraslea: ‘duddu zala dev’! Duddvank lagun az Gõykar kitem-i korunk toyar asat ani hem chodd-xem ‘jiv-divnk-toyar’ Saxttint disun yeta. Ho taluka mhollear Gõycho maz, Opinion Poll-a somoyar Gõy ani Gõykarponn Saxttikaramni rakhlem - oxem mhollear konnak okman zavncho na. Punn atam Saxttik kitem zalam? Saxttikarank soglle fuslaitat – tanchea mogan nhoi, punn aplea faideak (udharonnak, Mopa vimantoll). Vichitr dista, konn tori futt ghalunk sodtat; tem Saxttikarank kiteak somzona? Hea talukak infection vo kidd lagli zalear, tacho voso soglleak lagunk xokta. Dekhun chotur, huxear zavnchem. Venchnnukam somoyar Saxttikaramni aple oitihasik zobabdarechi yad korchi; ekttaim vavurchem. Urlam tem Gõy amche fuddle pillgek sambhallunk upay ghevnche. Judas-a bhaxen Gõy vikchem nhoi! Tem voileank/bhaileank viklem zalear… amchem Gõykarponn kobar! Amchi maim bhas astana, ani ti odhikrut rupan Rajbhas mhonn jahir kelea astana... Morathik rajbhaxecho dorzo koso diunk zata? kaim an’nadi mavxek (Morattik) rajbhaxecho dorzo divnk sodtat! Anik ek pavtt ami zage, chotur ani huxear zaum-ea (polle Mt 10:16). Amchea 40 motdarsonghamni BJP, CONGRESS (NCP, GFP, UGP), MGP (GSM, SS) ani yer pokx /Opokx vavurtat. Tantle konn motam foddunk bosleat (vo bosoileat) tem sodun kaddum-ia ani… amchea ontoskorna promannem favo tosleankuch motam dium-ea. ‘Ami Gõykar jiv divnk toyar’ oxem kantar kelear puro na; amchem mankulem Gõy, jem purann-kotha promannem, Parshuram-an amkam dil’lem, tem rakhpacho-samballpacho vell pavla.

Sorg ugoddlo Ap-porgottnechedobajik porbe uprant ami Jezuchea snan-achi vo baptizmachi porob monoitanv. Chearui xubhvortomanam hi khobor sangtat. Jezun khorench Jordan nodint snandatar Juanv-chea hatantlean snan ghetlem ani apunn niz monis mhonn kolloilem. Uprant ‘sorg ugoddlo’ (Mt 3:16). ‘Sorg’ mhollear ek nixanni vo khunna. Aplea Putachea snanadisa ogonnit mogachea Bapan monxakullak sorg ‘ugoddlo’; to konnachean bond korunk zaina! Atam eke bhaxen ho sonvsar sorg zala. Amchech ostongim amchean sorgar vochunk zaina, hem ami zanna. Sorg ek Devachem dennem’. Jezu niz Dev ani niz monis – hem sot mandun ghetat ani tea sota promannem jiyetat tankam sorg favo zata; tim Devak rup-rup polletolim. Aplea Deivik onnubhova uprant Jezun aplem kherit mhonnearponnachem karya suru kelem; tache adim to ‘dusmana’ add zhuzlo - ani zoitivont zalo (Mt 4:1-11). Povitr Atmeache sfurten tannem aplem karya vhodde zobabdaren kelem. Ho Povitr Atmo amkam-i ‘dusmana’ add zhuzonk sfurti dita, kiteak ami Bapachim Apurbayechim bhurgim, Atmeachea preronnan jietanv.

Nokreo diunk kitli lonch ghetole? V. Ixtt Janer 7vi hea ankar D. Craston ‘nokreo mellunk lonch hache vixim boroilam tem khoreponnim ghoddta. Atam venchnnukanchi toyari nettan cholta, soglle pokx ani umedvar fuddarak nivddun yetoch kitem kortole tem sangunk lagleat. Punn heo tancheo sangnneo te khorench palltole vo amkam motam gheunk bhulloitat kai?

Zaite pavtti ek sorkari nokri gheunk kitle duddu farik korche poddtat tem ami aikolam. Ho bhroxttahar nopoit zalear borem asa. Amdar ani montri apnnak zai taka nokreo ditat. Favo taka nokri mellona. Gõyant vhoddleo vhoddleo nokreo bhaile monis gheun asat ani amchea Gõykarank chance na mhonntat. Punn hacher il’lo niyall kelear amchoi

guneanv asa. Amchem mon bhailea desancher asa, oxem korun Gõykar apleach ganvant ravunk sodinant, dekhun heo komponneo aplea mon’xank haddun kamak dovortat. Gõykarponn samballunk atam amcheach hatant asa. Borea ani promannik mon’xank nivddun haddum-ia. P. Fernandes Nagpur

Ogrlekhamni somajik xikovnn mellta Xabas mhonntam hanv tumkam. Tumche ogrlekh ruchin vachtam, somajik xikovnnecher attapun astat. Hem amchem ani tumchem potr, dor ghorant pavunk zai aslem. Hanv Mangalore vavurtam, thoim “Rakhnno” hem Katolik potr Kannadi lipichi Konknni bhaxen borem cholta, tem dor Kristanv ghorabeant gheunchench mhonn Bispanui boro tenko dila. Amchea Gõyantui V. Ixtt satollem oxench zal’lem zalear khup borem zait aslem. Atanchea kallari zaitem vankddem pozddem vachop chodd vosta dekhunu amche Konknni bhaxenu borem vachop ami ghoram-ghoramni bhitor

kaddleari chodd borem. Gõyant “Renovação” nemallem asa punn taka porian choddxe vorgonnidar na mhonn sorgest Fr. Caldeira vhodde khontin sangtalo. V. Ixtt Pilarchi Sonvstha choloita khorem, punn tem potr Gõyche Arkidiosezichem mholleari kainch urfattem zaunchem na, oxem mhaka dista. Tumi atam zaiteo katolk khobrô ditat teo chalu dovorcheo, ier potram rajki khobrô ditat. Renovção ani V. Ixtt sangatan diosezan koxim chol’lear zaitem boreponn yetolem, hi mhoji suchounni. G. Fernandes Mangalore

Motam promannik mon’xank diunchim Gõyche Vidhan Sobhecheo venchnnukô Febrerache 4ter mhonn jahir zalem; atam soglle rajki pokx ap-aple umedvar dovorunk vavurtat. Adim amdar montri zaleat te-i apunn he pavtt umedvar ravunk voir sokol zatat. Kiteak hi axa? Hanvench kiteak sodanch umedvar ravchem? Borem kitem-i zaum, amkam ekuch zai tem promannik ani dhormatit vo secular mon aslolo monis, khoincheach dhormak lobdona toslo. Bharotant dhormvad vaddot asa, konnuch tankam sarki vatt dakhoina. Kristanvanchich bhirant kiteak, Kristanvamni desak

Vorixtt Nitisobhecho nirnnoy mhotvacho

kitem vaitt kelam? Portench Kristanvamni svotontrtaye khatir kitloch mhotvacho vavr kela. Kardial Valerian Gracias, Pandit Nehrucho ani ier des fuddareancho vhoddlo ixtt, svotontrtayechea zaum amchea Gõyche suttke chollvollechea vavrant tacho hat naslo mhonnunk zaina. Toxem sobar Kristanvamni chollvollent vantto ghetla. Desant dhormvad kortole monis desachem karbhar cholounk upkaronant... Amchim motam promannik mon’xank diun nivddun haddum-ia.

Amche vorixtt Nitisobhen ghetlolo nirnnoy chodd faideacho asa. Khoinchoi umedvar venchnnukancho prochar kortana zat, dhorm ani vonxa vo sampraday vaporlear venchnnukamni opatr tharavncho mhonn Nitisbhen formailam. Oslo prochar kaidea add veta mhonn sanglam. Toxench khoinchoi dhormacho fuddari umedvaracho prochar kelear umedavarak opatr korun venchnnuko loddounk addvarlam. Oslo kaido chodd faideacho. To zaitea zannank boro lagcho na.

J. Mascarenhas Pilar.

C. Fernandes Karambolle

Fr. Nevillak tenko

Ostoreancher zaitich onit cholta

Fonddeam Vande Mataram karyavollik Arsebispachea nanvan Fr. Neville da Costa hajir aslo, tannem zannvayechem ulovop kelem ani vad nirman korun loka modem futti ghaltole khup zann asat tankam pois dovorche mhonn sanglem. Sampradhayam modem dhormachea nanvan lokacho ekvott foddunk vavurtat mhonn padrin lokak xiddkailo. Tachea ulovopak amcho tenko diunk favo.

Halinchea kallar “Empowerment of Women” mhonnun zaitea potrancher ani masikancher onek boroupam yetat, tori kainch upeogachem zaina, oxem mhonnunk amkam dukh lagta. Ostoreancher ghoravi piddapidd, bhairui piddapidd vaddot asa. Kitleanch ostoreancher cheddvancher bolatkar ani lingibhong zatat, marfarui zata. Ostoreanchem sudarop korunk, tankam favo titli surokxa mellunk somazant kitem tori korchem. Lok

Dominic Fernandes, Kalangutt

ghoramni vavr korunk dovortat tea ostoreank favo te ritin farik korinant, tankam goroz tem dinant, hanchi khobor gheunk Gõyant ek cell aslear borem zait aslem. Ghoravi kamdaram thaim dhoniamni mog, doyallay, konvallay dakhounk gorjechem. Tankam il’lo visov diunk-ui gorjechem. He vixim V. Ixttan zagrutay haddunk uzvaddavchem. V. D’Souza Moira


Janer 14, 2017

MGP-BJP Yuti Toddli Punn Daijiponn Asa Felix P. da Cruz

uprant jerul soglle ektthaim ravtole ani aplo sorkar ghoddunk idhan Sobhechea venchn- vavurtole, hantum bilkul dubhav nukanchi tarikh jahir zai- na. Zoxem BJP Khasdar Narendr na fuddem MGP-in fattle Sawaikar-an halim spoxtt kelam, venchnnuke adim BJP lagim kel’li zori venchnnuke adim BJPyuti toddli ani atanche venchn- ichi dusrea Hindutva Songh nukent Goa Suraksha Manch Porivaram lagim yuti nam, (GSM), Goa Praja Party (GPP venchnnuke uprant yuti korunk ani Shiv Sena hanche sangata tanchem mon uktem asa. To venchnnuke dhanvddent vantto mhonnta rajkoronn mukhar ghetat. Dekhun fattle venchn- kitem zatolem tem adim fuddem nukent Hindutva Songh Porivari- sangunk zainam. Oxem asun, anchim ekttaim aslolim motam he BJP-ichim motam mellovpachea pavtt thoddim bhou doxim zato- bhasaunniancher konnench visvas lim khorim punn hacho BJP-icher dhorpacho nhoi. Hachi govai kitlo porinnam’ zait tem sangunk tannim he pavtt bhorpur dilia ani kotthinn. BJP-ichim svotanchim fuddem-i jerul ditole. GSM hacho mukhel hetu sumar 31% motam fattle Vidhan Sobheche toxem Lok Sobheche Inglejint xikoitat tea Katolk ani venchnnukent aslim tim ekttha- dusrea mullavea xallanchem vun, Hindutvant nant tanchim-i sorkari onudan bond korunk. Ho te fottovpachio bhasaunnio diun pokx Subhash Velingkar-achea BBSM pongddan rochla ani tanpunzaunk vavurtole. Dusre vatten Kongres, tum kaim Konknni Devnagri Raxttravadi Kongres, Goa vordantle fuddari asat. Punn Forward, Monsorrate hacho UGP, GSM hanchea choddan chodd Goa Su-Raj Party, Aam Admi vangddeank Gõychea RajbhaxeParty, UGDP ani hanche add aslole chea Kaideant (Official Language opokx umedvar ap-aple vatten Act) Konknni sarko Morathiurlolim motam kitlim foddtole kui rajbhaxecho dorzo dil’lo zai. te pormannem nikall zatolo. MGP, GPP ani Shiv Sena he soglle Dekhun Kongres, Raxttrvadi hench korunk sodtat ani tankam Kongres, Goa Forward ani Vidhan Sobhent boska melltoch, Monsorrate hacho UGP hanche te Rajbhaxechea Kaideant durusti korunk nett kortole. Dusre modem tori yuti zaunk goroz. BJP, GSM, GPP ani Shiv Sena he vatten zori BJP sorkar atam Insoglle ekech Hindutva dhormvadi glez mullavea xallank onudan toxem Moratthivadi pennyeche dita toxench Moratthik rajbhaxnarl, dekhun eka-mekache ani echo dorzo diunk aplem mon na BJP-chei daiji. Te venchnnuke mhonn dakhoita, hem fokot ap-

V

V. Ixttacher Tumcheo Jahirati Ghalat Vavraddeancho Ixtt fattlim 84 vorsam amchi seva korit aila. Gõychea dor eke firgojent ani ganvant to pavta. Tumi V. Ixttache familichim vangddi. Tumchean sovai doren tumcheo jahirati vo advertisement ghalun hea borea misionari kamak adar dium-yeta. • Classified • Kollovnneo • Mornnache Vers • Mornnachea Vorsacho Ugddas • Mhoineacho Ugddas • Argham ani Dennim • Kazarachea Rupea/Bhangara Utsovacho Ugddas • Zolmachim Porbim Karbhari V. Ixttachi kocheri, Pilar, GOA 403 203

Vorgonnidarank Chotrai V. Ixtt-achea Vorgonnidaramni benkant apli vorgonni farik korum yeta. Vauraddeancho Ixtt Dena Bank, Pilar Branch A/c No. 111410003211 IFSC Code: BKDN0471114 MICR Code: 403018003 Benkant farik kortoch amkam fon korcho vo e-mail dhaddun tumcho customer numbr, nanv ani pot’to ghalun amkam kollounchem. 1 Vorsak 250/-Rupia 2 Vorsank 500/-Rupia 3 Vorsank 750/-Rupia V.Ixttachea Ofisache Fon : 2219091/Cell.No.09604101187 email: ixttnew@gmail.com

nnak Konknnivadeanchim motam melloupachem thokponn. Punn ek pavtt Morathivadianchea bollan tancho sorkar zatoch te amkam ‘kam zalem voiz melo’ mhonntole. Tednam amchi atam porian rakhun dovorloli Gõykarponnachi osmitay (Goan identity) nopoit zatoli ani GSM-ant misoll zal’leam Konknni Devnagrivaleank apnnem ‘undrachea niban ghorak uzo ghalo’ mhonn kolltolem. Anik ek ami visrunk favonam ki Hindutva Songh Porivari fuddari sadaronn Hindu nhoi punn as’sol dhormvadi. BJP rajvott cholta tea dusrea prantamni hea Hindu Songh Porivariam vorvim Kristanv lok veg-veglle torechi piddapidd bhogtat ani bhirantin jiyetat. Kristavamni ek dhormik mellavo kelear legun, te Hindunk Kristanv kortat mhonn tancher Hindutva tounaxi hol’le kortat. Oxem piddapidd diunk, tanchi rajvott choltolean tankam thoinchea pulisanchi ani rajkornneanchi mozot mellta. Gõyant te oxem chodd-xem korunk xokonknant zalear, tem amchea motanchi tankam goroz mhonn. Dekhun he venchnnukent ami Gõychea ani Bharot Matechea ani sogllea nagrikanchea borea khatir dhormvadi ani mullvadi (fundamentalist) pokxank ani pongddank toxench tancho tenko gheun opokx (independent) umedvar ravloleank motam diunk favonam. Jai Hind! Jai Gõy!!

St Juze Vazachi dobajik porob 16ver Sankvalle: St Juze Vazachi dobajik porob Janerache 16ver Somaradis. Sankvalle Sanktuarint sokallim Misam: 5, 6, 7, 8 ani Porbechem Dobajik Mis 10 vaztam Uprant Oratorint donparam 12 vaztam. Sanje Misam: 4

vaztam Pilarche Seminaristanchi romari ani Mis; Kamank vetoleam khatir 5.30 vaztam Mis zatolem. St Juze Vaza porim doyall ani Kaklutivont Devachim sakxidaram zaum-ia ho asa porbecho vixoy.

Fr. Romeo Monteiro-k songitachi ‘Masters degree’ Ponnje: Gõyche Arkidiosezichea Fr. Romeo Francisco Monteiron songitachem unchlem xikop kelam ani Pontifical Atheneum of St Anselm hea Benediktin Vidyapittachi Masters degree (second level) ghetlea. Fr. Romeo-n boroil’lea probondhacho vixoy aslo “Sevadhorman Songitanchea Vazontrancho Vapor” (The use of musical instruments in the liturgy). Fr. Romeo-n Romachea St Thomas Aquinas Vidyapittant igorjechea xastrachem unchlem xikop korun ‘doctorate’ podvi zoddlea. Fr. Romeo songitacho gunn Devan dil’lo asa, tor songitantlean Devak vakhnnunk ani mhoima diunk tannem anikui zaiteam zannank nhoich padrink bogor zata titlea loukikank toyar korche mhonn V. Ixttachi vinonti ani porbim.

3

Dogam Modem Gozal

Pete: Jack bab, Dev boro dis dium. Jack: Tuka-i dium. Koxem asa vattavoronn? Pete: Venchnnukô Febrer 4ter; atam ‘boball’ suru! Jack: Dhormancho, kastancho ul’lekh korunk zaina. Pete: Hem amkam Bharotachi Ghottna sangta, tacho Supreme Court-an ugddas kela. Punn amcho proxn vegllo: Kaido vevharant ghalop! Novea kaideachi goroz na. Jack:Kastam mon’xamni keleant. Khorem mhollear veg-veglle dhorm asat. Oxem hanga-i aschem. Na zalear goroz nastana goir somoz uprasta... Pete: Tem sodd, mot dina zaunk hozaramni duddu vantt’tat, oxi V. Ixttan khobor dilea, ti khori? Jack: khori-xi dista, kiteak V. Ixtt potrak nanv asa, te fotti boroyna. Sotedar pokxa lagim (toxench ier raxttrik pokxam kodde) kruttamni duddu asa, hem soglle zanna. To duddu eleisanvam vellar khorchitat. Pete: Amchim motdaram pixim; apkhuxen dennim/ duddu vantt’tat tem ‘thank you’ mhonnun ghevpachem, punn promannik mon’xank mot divpachem. Jack: Mot vikhunk zaina nhoi! Pete: Punn mot konn vikta? Umedvar amche ‘khobrek’ yetat ani, ami maginastana, Santa Klaus-a porim ‘gift s’ ditat. Te gheunk kosli horkot asa! Jack: He pavtt chodd umedvar asat. Konn jikhtolo, konn hartolo, tem sangunk zaina. Pete: Ho amcho, niz Gõykarancho guneanv. Gõy soddun ami 20, 30, 40 vorsam porian ami Amerikent ravlim ani Gõyak visorlim. Pan khavpi voile (bhaile) Gõyant aile ani tanchem atam bhovmot zalam/zata. Jack: Ami ‘Gõy konn samballtolo?’ osle tiatr polletat! Pete: Ami ulovnkuch urle. Panch vorsam adim Kristanvanchi sonkhya 26% asli, atam ti denvon 22% zalea khoim. Jack: Tori amchem mon uzvaddona. Sotedar pokx addgam-naddgam korun porot sodrer yevnk sodta. Mhonnun apnnak virodh kortole ektthaim ail’le sorkarak naka. Hem ami ozun somzunk na. Pete: Ani somzunche-i na, kiteak bhroxttacharant ami-i gull zal’le asanv. Jack: Kongres ‘corrupt’ mhonn Gõykaramni gele pavtt ‘party with a difference’ hea pokxak haddlo. Punn hea pokxan chodd ‘U Turns’ ghetle. Ho pokx nhoich corrupt punn communal mhonn gomlem. Pete: Francis-ak mukhel montri korunk na. Alinache portfolios (Environment & Forests) kaddle. Tannim nixedh marlolo zalear kitlem borem zavpachem! Jack: Madd zhadd nhoi, oxem hea sorkaran jahir kelem: kedi vhodd zannvay hi! Mhollear ami Gõykar soglle ‘bud’dhu’, oxem te somzotat-xem zalem nhoi? Osleank ami nivddun hadpachem? Pete: Dr. Jack de Sequeira osle nisvarthy fuddari atam na. Hem amchem nirbhag. Atam apsvarthy zollkotat – Tourism-ant, PWD-nt, Power, Health hea ani ieram khateamni te lokanchi ‘seva’ kortat. U-turn martoleank ami nivddun haddpache? Jack: Dev nirmum naka! Pete: Devachem nanv kiteak kaddtai? Ami dhormatit monis. Adeus! Jack: Ani Senior citizens! Adeus Pete.


4 Janer 14, 2017

Sadheaponnan jiyelo toso sorlo Agassaim: Amcho

opurbayecho Salvador Dias sodanch hanstea tonddacho, khaltea monacho sadhea jivitacho, marekar obsoegak sampddun Janerache 8ver, 86 vorsanche pirayer ontorlo. Bhurgeponnar thavn hurben Pilarchea chhapkhanneant vavurlo. Aplea sangati vavurpeank tachem mhonnop aslem “soddsoddit kam’

korun vochat, allxiponn kiteak?” Oslo amcho Salvador sadheaponnan jielo, ani sadheponnan taka Dev bhettlo. Kuddin

Gujaratantlo BJP-ik bhair kaddlo Ahmedabad:

Gujaratantlea Nogorpalikechea venchnnukamni BJP-ik borich motti har poddli. Sumar 10 vorsam uprant Kongres pokxak portun zoit mell’lem. Odik korun kheddea ganvamni zaka “addkhollincho fator” 2017 vorsachea venchnnukank zatolo mhonntat. Koxi futt

poddlea ti ugddapi disun yeta tori xaramni ani nogramni BJP-ik il’lo tenko asa mhonn Mukhel Montri Anandiben Patelak matso dhir mell’la BJP-in soglle 6 mhanogorpallika aplea tabeant dhorleat, Kongres pokxan 31 jil’lea panchayatintleo 23 apnnak ghetleat.

osokt aslo, kam’ tachem vella-vellar korunk toyar aslo. Dor satolleak adim V. Ixttache kocheri tachi regular bhett aslich. Tachi vidi Agxeche Igorjent Janerache 11 ver sanje zali. V. Ixtt taka apli xrod’dhanjoli ompta ani Jezuchea punorjivontponnant taka bhag mellunk magta. Tache ghorkarnnik ani bhurgeank amchi buzvonn.

SOUND & LIGHTS CRIB in Miramar EXTENDED Miramar: The ‘sound

& light’ crib of the Heralds of the Gospel has been extended till 31st Jan. The 20 minute presentation can be viewed from 6.30 till 8.30pm at 32, Lake View colony, Miramar. For Konkani shows and details call Br. Melany 9822586605

Hem Atam vo Kednanch Nam Isidore Domnick Mendis

J

anerache 16ver Gõychea Opinion Poll-ak 50 vorsam bhortat. Hea itihasik disa Gõy Maharashtrant ghalpachem Gõykaramni 54.20% motamni vattailem ani amchi asmitay samball’li. Sogllea Gõykaramni kosloch vegllozar korinastana tenko dilo. João Hugo Eduardo de Sequeira, zaka Dr. Jack de Sequeira mhonntat, tannem fuddariponn choloilem. UGP(United Goans Party ) okhondd fuddari Narcinva Naik, Abdula Bhai Laljee, Alvaro de Loyola Furtado, Umakant Sarlicar, Vasudeva Sarmalkar, Anna Sarmalkar asle. Hea kamant titleach mhotvacho adar Kongresvale Purushottam Kakodkar, Kunkolimche fanki Shabbu B Dessai zannim Fatorpa Shree Shantadurga Kunakalikain hangasor chudd pettoun, akhem Gõy bhonvle. Toxech dhondekar vo dusre vevsayecheam Gõykaramni Gõychi

osmitai samball’li. Tanche modem Dr. Manohar Rai Sardesai ani Bakibab Borkar, gitam boroupi Uday Bhembre, gaupi Ulhās Buyao, tiatrists M Boyer, M. Dod de Verna, dhondekar V.M. Salgaocar, potrkar Chandrakant Keni, adi, asle. Opinion Pollachea 50 vorsam uprant Gõykaramni bhonvdekarank avodtta toslem kelam, amchea nagrikank nokreo mellunk, xetkareank, poramporik dhondo kortoleank sovloteo diunk, kitem kelam? Poryavoronn samballun xetkamtachi vo ier dhondeachi udorgot zalea kai? Ho sorkar sodrer ail’leak, sot disun yeunknam, tech

porim Gõykaranchem boreponn disun yeunknam: Casinos samkech kaddun uddoitole mhonn lokak fottoileat ani Casino vorvim yennavoll yeta mhonn sanglam. Gõyank special status melloun ghetole mholl’lolem tem-i fiskottlam. Fr Bismarque Diaschea mornnachi choukoxi korunk koslech proitn hea sorkaran kelenant ani ho padri buddun mela mhonn ti kex bond uddoili. Aplea manifesto-n apunn bhroxttachar sompoitole mhonn sanglolem tem chaluch urlam. Aiz amchea Opinion Poll-achea vavurpeank favo to man ditolo zalear, amchea nentteam toxench zantteam, soglleam Gõykaramni ekvottan ravun promannik, dhormatit, ani nitoll monachea nitoll hatanchea mon’xankuch nivddun haddunk zai. Je Gõykarank nokreo, unchlem xikxonn, futtbol khellak novo rong ditole ani manacho dorzo Gõyak favo kortole tosleankuch mot diunchem.

Bardezant don tiatrache dis monoile Tomazinho Cardozo

K

onknni tiatrachea mollar Bardez talukek itihasik mhotv mellta. Konknni tiatracho oromb Bardezant zalo mhonnum yeta, karonn Lucasinho Ribeiro-n poilo tiatr boroilo ani machier haddlo. Hea poilea tiatrachem nanv ‘Italian Bhurgo’, ho

tiatr Mumbaint 1892 vorsa machier haddlo. Lucasinho Ribeiro ganvan Assaganvcho; hache xivay C. Alvares, Alfred Rose, Kid Boxer, Aleixinho de Candolim, Young Menezes, Souzalino oxe Bardezche tiatrist aslet. Hea vorsachea Abrilache 17ver Konknni Tiatarachim 125 vorsam bhortolim. Hea utsova nimitan

Tiatrachea 26 kolokarancho sotkar kelo Ponnje: Gõychi Tiatr Akademi ani 125 vorsanchea Tiatr Dobajeachi Somiti sangata yevn Janerache 4ter sanjechea 6.30 vaztam Arambol ganvche Karm Saibinnichea Igorjechea ugtea Vosreant Tiatracho Khas dobazo ghoddun haddlo. Peddnne talukentlea tiatristancho zannim tiatracho vikas korunk yeogdan kalam tancho sotkar kelo. Gõy Sorkarachea Finance and Art & Culture hacho Chitnis Xri Daulat Hawaldar dobajeacho mukhel soiro aslo ani Xri Joe Rose tiatracho mhalgoddo kolokar Manacho soiro aslo. Tiatr Dobajeache somiticho odheokx Tomazinho Cardozo ani Gõychea Tiatr Akademicho Odheokx gostinho Temudo hea dobajeak hajir asle.

Hea dobajea vellar hea tiatristancho sotkar kelo: Minguel de Arambol, Gemma de Morjim, Yeshwant Narayan Tembkar, Alexin de Morjim, Jerry D Britto, Jackson, Lorna de Morjim, Aires de Arambol, Peter Rodrigues, Pascoal Joao Mascarenhas, Gabriel Fernandes, Elias Simao Fernandes, Peter Cardozo, Alex Mestri, Sir Peter, Francis de Mandrem, Constancio Dias, Pascoal Fernandes, Natty Fernandes, Francis Coelho, Sebastiao D Rodrigues, Morris D Fernandes, Cosma Fernandes, Domnick de Arambol, Musician Babush, Ratna Salganvkar and Alesin Rodrigues. Sotkar dobazo zale uprant “Dhirvem” nanvacho tiatr machier haddlo. Hea tiatrak Kala Akademicho poilem inam favo zalam. Ho tiatr Edmund Vazan boroun digdorxit kela.

Tiatrachea dobajeachi somiti ani Tiatr Akademi veg-vegllea talukeamni tiatrache dobaje kortoli. Janerache 7ver ani 8ver sanjechea 3.30 vaztam Mhapxenchea Hanuman Theatre Hallant. Hea donui dobajea vellar Xri Daulat Hawaldar mukhel soiro astolo ani Xri Cyriaco Dias mhalgodo tiatrist manacho soiro 8ver Xmti Josefina Dias manachi soiri astolim. Tea disa Bardezchea veg-vegllea ganvchea 49 tiatristancho sotkar kortole. Hea kolokarancho sotkar kelo: Rosy Alvares, Anil Pednekar, Olga Vaz, Xavier de Moira, Diana Fernandes, Young Marcelino ( Joao Manuel Marcelino Fernandes), J. I. Carvalho, Matias Mascarenhas, Bond Braganza, Pascoal de Calangute, Cameron Fernandes, Anthony Carvalho, Agnelo de Carona, Alex de Calangute, Dnyaneshwar Morajkar,

Lawrence Martin Rodrigues, John de Parra, Francis Xavier Mascarenhas, Custodio Fernandes, Milagres de Ucasaim, Selvin de Siolim, Vally de Calangute, Lawrence Mascarenhas, Joaquim J. Lawrence Fernandes, Paulo de Aldona, Annie de Colvale and Maria de Candolim, Jessie Dias, Joe Rose, Young Chico, Irene Cardozo, Anthony Xavier Silveira, Joao Cardozo, Gurudas A Gavandalkar, Bushka, Xavier Mendes, Salvador Silveira, Anthony Fernandes, Eugenio Cardozo, Bonaventura D’Pietro, Reginaldo de Siolim, Joao Lazaro Silveira, Bab Ubaldo, Benny de Aldona, Minguel A Dias, Benny de Corjuem, Sampson Gomes, Bernardo Fernandes ani Timothy A Dias. Toxench ‘Konkani Musical Show’ kelo Aniceto & tachea pongddan ani 8ver ‘Amdar’ ho tiatr Alexin de Morjim hannem boroil’lo tiatr machier haddlo.

Tiatrist Peter Gomes ontorlo

Kalangutt: Fnki tiatrist Peter Gomes Dezembrache 24ver sanje 80 vorsanche pirayer

ontorlo. To boro khellgoddi aslo Salgaocarachea Sports Klubacho vangdi ani goalkeeper aslo. 22 vorsancho astana to khellunk laglo.Santosh Trophy khellak to Gõycho protinidhi aslo. Arpora St Joseph High Schoolant to xiklo. 1936 vorsa zolmolo. To boro huxar tiatrist aslo tacho poilo tiatr “Ghorkar Saluzinho” tea uprant to dor vorsa tiatr machier haddtaloch. Tannem 20 tiatr ani 500 kantaram boroileant. To huxar ghoddpi ani gavpi aslo. Aple nokrek lagun taka tiatramni bhag gheunk mellonaslem. 1982 vorsa thavn to gharantuch urlo. Tache dukhest ghorkarnnik Adelaide, 3 putank ani 2 dhuvank amchi buzvonn.


Janer 14, 2017

5

Poyxile Dongor Sazre, Lagxile Dongor Hagre

Povitr Misachi Bhett S H Valente Azavedo

ea vorsa CCBI Mondollan ‘DIRECTIVES FOR THE CELEBRATION OF THE LITURGY’ Sevadhormik Somarombhnne khatir Margdorxonn diun Bispamni ek pustok uzvaddailam. Misachi somarombhnni koxe porim korunk zai tem iskuttavun dakhoilam. Zaitim vorsam adim Romachea Sevadhormik Khatean ‘General Instructions of Roman Missal (GIRM), Misache Bhettechea ani Povitr Sobechea ier magnneam voir ek pustok uzvaddail’lem ani Misachi Bhett ani Povirt Sobhechim magnnim koxim korchim tem dakhoil’lem. Bore bhaxen pollelear odik korun amchea Gõyant zaite padri bhav ap-apnnak zai toxe Misache Bhetten aplo mosalo ghaltat ani Misachi Bhett ap-apnnak zai toxi somarombhtat. Hem sarkem nhoi, karonn Misachi bhett mhollear Somudaya khatir Jezuchem Jevonn (Liturgy is the celebration of the Supper of the Lord by the community) toxench Misachi Bhett fokot padrich nhoi bogor Povitr Sobhechi Bhett (Liturgy is the celebration of the church and not merely of the priest) mhonntoch padrichean apnnak zai toxi Misachi Bhett somarombhunk zaina. Vatikani Dusre Sobhe adim (Pre Vatican) Misachi Bhett La-

tim bhaxen zatali ani ak’khea sonvsarachi Povitr Sobha ekech ritin Misachi Bhett somarombhtali ponn Dusri Vatikani Sobhe uprant Povitr Sobhek Miisache bhetten bore bhaxen somzun vantto gheunk ap-aplea bhasamni korunk porvangi ditoch il’lem il’lem apleaponn Misache Bhetten bhitor sorlem ani zaite padri apnnak zai toxe Misachi Bhett somarombhunk laglet ani hem ek novol koxem zalam. Hem kitem ani koxem kai mhonn polleun zaitim amchim Kristanvam ghuspoleam ani zaitim zannam amchea lagim padrichean apnnak zai te porim Mis bhettounk zata kai mhonn vichartat. Zoxem vhoir boroilam Mis Povitr Sobhechi Bhett ani nhoi padrichi mhonntoch padrichean apleak zai te porim adol bodol korunk zaina. CCBI-chem pustok GIRM pustokacher tharailam. Povitr Sobhechea Vhoddilamni pollelam vo aikolam zatolem ki zaite padri apnnak zai toxe Mis somarombhtat mhonn. Hachea vhoir zaitim vorsam adim Igorjechea vhoddilamni lokx (attention) diunk zai aslem karonn atam chodd fuddem pauleat. Gõyche Povitr Sobhechea vhoddilamni amchea padri bhavank hea CCBI-n dil’lea margdorxona pormannem Misachi somarombhnni korunk magchem.

Nevel Vell’lekar

D

evan mhaka boroupacho kherit gunn dila. Hanv vhoddlo boroupi nhoi, punn ho mhozo gunn vaprun hanv tiatr boroitam. Konknni satollim, masikam asat tancheruy boroitam. Nattkulim borounk mhaka chodd avodd’tta. Mhonntoch nattkuleanchem pustok borounk mhojem mon zalem. Ami mon’xam sogllim sonvsarant ekamekachea som’bondan jiyetat. Amchea kutumbant, somazant, Povitr Sobhent jitlim ami eka-mekachea sombondan jiyetat titlench amchem jivit khuxalbhorit zata. Hem monant dhorun hea pustokak ‘SOM’BOND’ mhonn nanv dovorlam. Tantun bara mhoineank jeo ghoddnneo ghoddttat, je somarombh asat, tacher attapun bara ek-anki nattkulim borounk yevjilam. Janerachea mhoineant ‘Novem Voros Udetanam...’ hem nattkulem novea vorsant thoddim amche modlim nove nichev kortat, tacher attaplolem asa. Novem Voros udeta. Bhorvanxachim kirnnam fankoita. Khuxalkayen git gaitat. Eka-mekak borem anvddetat. Nachtat ani sontoxi zatat. Hea nattkuleant ixttamchea pongddacho vhoddil dusreank ek pantlo dakhoita.

Myron Jeson Barreto

ura ganvant ek guru ravtalo. Dor disa aplea bhurgeank sotachi vatt to dakhoytalo. Chuktat ten’na tankam xiddkaytalo ani vayttache bholi poddlear ken’nai payar boddi martalo. Aplim bhurgim borea rostear pavchim hoch tacho anvddo ani haves aslo. Dor disa sokallim te sanje poriyan tache dolle aplea bhurgeancher astale. Tanchea xikxonnak apunn tankam adar ditalo zalear dusrea her karyavollinni tankam voyr kaddunk bharim vaurtalo. Bhurgim apleacho guru chodd koddok mhonn somzotalim. To sot’ten ijyevunk dinam mhonn tim chintalim. Ken’na-ken’na guruk man legit dinaslim. Tanchea xezarchea ganchea bhurgeank ani ek guru polletalo. To tanche fattik nhoim mhonn chodd vell tanchea sangata ravonaslo. To guru kay boro ani apnnakui mellcho mhonn Sura ganvantlim bhurgim axetatlim. Eka disa toxench ghoddlem. Dongaim guruchi bodli zali. Sura ganvcho guru Tisra ganvant poddlo ani Tisra ganvcho guru Sura ganvant aylo. Sura ganvchim bhurgim khub khuxal zalim. Dis sortamsortam Sura ganvchim bhurgim vaytt rostear aplim pavlam marunk laglim. Portench Tisra ganchea bhurgeanchem suddarop zavunk laglem. Sura ganvchea bhurgeanim jen’na tanchem modem vaytt bhitor sorta tem tannem onnbhovlem

ten’na tanche dolle dukhanim bhorle. Poylencho guru amcho boro aslolo ani to kitem kortalo to amchea boreak kortalo mhonn tankam kollon aylem. Poixele dongor bore distat punn lagxil’lo dorgor jen’na dolleam khuxik aslolo to poys veta ten’na tachem mhotv kollun yeta mhonn bhurgeank gomlem. Amchea jivitant dolleam mhukar asloli vost amkam sodanchich zavun bori disonam punn toslich vost amchea dolleache dixe thaun poys veta ten’na ti vost sundor asloli mhonn amkam gomun yeta. Amcho ghorcho vangddi jen’na amchea sangata asta ani amchea borea fuddara pasot vaurtat ten’na amkam chodd tacho mog asona punn toch vangddi vaurak poyxilea desant voyta ten’na tachem asnnem unne zavun to amche khuxik zay so amkam dista. Amchea xalleni legit amkam kay borim xikxokam astat. Amcho fuddar pollevun ami chuktanv ten’na tim amkam xiddkaytat punn hem ollkhun ghevun tankam manan lekhunk ami thodde pavtt chuktanv ani toch xikxok jen’na tachi bodollnni zavun to dusre kodden veta ten’na to kay boro aslolo mhonn ami chintanv ani dolleant dukham golloytanv. Amche Goy ek sundor raxtr. Amchea goyant ji sudorai asa ti dusre kodden amkam pollevunk ghoddye mellchi nam. Kay bore dongor, uddkachea nadar jheltoleo nhoyo, vareachea bollar nachtolim zhaddam-ped-

dam, madd ani rukh, thondd xittoll kullagoram, mon xant kortoleo vello ani kallzam khuxal dovortole Goyche lokh. Itlem boreponn amchea Goyant astanam tacho labh kaddunk ani ji kallza-monachi xanti ani khuxalkay amkam melltta ti ollkhun ghenvche suvater dusro ganv, dusrem raxtr kay borem ani sobhit mhonn ami zaite pavtt udgartanv. Punn jen’na tea-tea ganvant vo tea-tea raxtrant ami pavl dovortanv ten’na amchem Goyuch kay borem aslolem mhonn ami suskar soddttanv. Dor eka mon’xachem, dor eka ganvchem ani dor eka rochnnechem khaxelemponn asta. Amche mhukar asloli bhangarachi vost pollevun sontosachea nadar khuxal zaunche suvater poys asoli noklli vost jen’na suryachea kirnnacher zhog-zhogta ti bori ani sundor mhonn ami chintanv. Punn tich vost dolleam mhukar zhollkhota ten’na ti noklli mhonn amkam gomun yeta. Amchea lagim aslolea vostunchem, amchea kuttumbachea vangddeachem, ixtt-mitrachem, guru xikxokanchem ani her dusre rochnnechem mhotv ollkhun ghevum-ya ani tanche thaun jem boreponn melltta te onnbhovun jinn amchi khuxalkayen sarum-ya kiteak zayte pavtt lagxile dongor sazre astat ani poixile dongor hagre punn amchea dolleam mhukar amkam poyxile dongor sazre ani lagxile hagre distat.

Vaddlole Kuddik Keloli Somvoy Hia panttleant zaiteo vostu ghal’leo astat. Tantuntlea eka vostuchea adaran novea vorsak nichev kor mhonn aplea dusrea ixttank suchoita. Poilo, ek goddial vinchta. Thoddeank amkam vellachem mhotv nam. Khoinchea-i vellar nhidtat ani khoinchei-i vellar utt’ttat. Dusreank mellunk utor ditat, punn vell samballinant. Aichem faleam dukholtat ani bhasail’lo vavr korunk pavoch nant. Vell konnank ravonam. To dhanvot asta. Vellak amchean dhorun ravunk zaina.

Voparinchea Bhanddarantlem-33 Punn to amkam melltta tedna ami tacho faido kaddcho. Thoddim amche modlim goroz nhoi tea vostumni amcho vell sartat. Ani amkam gorjechem taka vell dinant. Thoddeach vellan korunk zata tea vostunk ami kitloch vell kaddttat. Vellacho boro faido kaddunk, ho Novea Vorsacho nichev amcheamnim amcho korunk yetalo? Dusro, ek suri vinchta. Ani ti amche jibek sor korta. Amchi jib ek darechi torsad, oxem mhonnttat. He jiben ami

dubhavan uloitanv. Dusreachem nanv ibaddttanv, jivinch astanam dusreank fonddant lott’ttanv, dusreank ragachim utram uloitanv, dusreank okman kortanv. He amche jiben Devachi vakhann’nni korum yetali, dusreank xabaski dium yetali, dusreank somzavun sangum yetalem, dukhestank buzvonn dium yetali, borea utramni dusreank somzaum yetalem. Jibecho boro vapor korunk to nichev korta. Hea Novea Vorsant ami amche jiben jivit ditolim utram ulounk yetalim kai? Tisro ek kalliz vinchta. Kalliz mogachem kendr. Kallzant asa tem amchea tonddantlean bhair sorta. Amcheo kornnyo tharaita. Amchea kallzancher nodor marlear tantun gorv bhorun asa. Khaltikay tantun nam. Amchea kallzamni nosay asa. Dusreachem boreponn ami polleunkuch sodinant. Amchea kallzamni vhoddponn asa. Amche oslo dusro konn nam oxem ami somzotanv. Hea aplea kallzant soglleancho eksarko mog korunk, chukloleank bhogsunk gorjevontam sovem doyall ani kaklutsar zaunk, to nichev korta. Amchea kallzantlea bhanddarantlem kaddun,

dusreank amchem boreponn vanttunk amchean zatalem kai? Chouto, Povitr Pustok vinchta. Devachem Utor amchem jivit choloita. Zo aplea dispott’tea jivitan zo Devachem Utor vachta, niyallta, apnnaita ani jiyeta, to aplench jivit nhoi, punn dusreanchem jivit khuxalbhorit ani orthabhorit korta. Devachea Utrachea adaran ami magnnem kortanv. Magnneantlean seva korunk amkam ut’tejon mellta. Ami dusreachi mogan seva kortanv, tednam magnneantlean amchean Devak dhin’vasum yeta. Zaiteamni magnnem soddun dilam. Goroz tednanch ami Devak ulo martat, ani Dev amchim magnnim aikonam mhonn ami boballtanv. Magnneantlean Devachea som’bondan ami vaddttanv. Hea vorsa ami il’loso odik vell magnneak diunk zatalo kai? Novem Voros udetanam, ek tori nichev kor. Ani to pallunk proytn kor. Tujea borea nicheva vorvim tujench jivit nhoi, punn dusreachem-i jivit follabhorit zata. Vaddlole kuddik kel’li sonvoy. Vorsache survatekuch bore sonvoyek survat kor, ani hem voros tuka sukhest zatolem!


6

Janer 14, 2017

Amkam Soglleank Bhagevont Zaunk Apoileat John M. Alfonso Karmelit

J

anerache 16ver ami Gõychea askareachi - St. Juze Vazachi dobajik porob somarombhtanv. Aiz kitlinch vorsam zalim, amcho askari koso ami taka man ditat. Gõychea Putacho amkam obhiman. Dekhun halinchea vorsamni Sankvalle tachea novenank ani porbechea disa lok vaddot asa. Zaitim zonnam, Sant Juze Vazachea jivitachea denneam khatir Devak dhin’vastat zalear kaim zonnam taka fuddem ghalun upkar magunk Sankvallechea Sanktuarint pavtat. Gõychea putak man ditanam, amchea monant kitem asa tem gorjechem. St. Juze Vazachem kuttumb bhagevont aslem. Lhanuch thavn Devacho mog tannem aplea kuttumbant, tachea avoy-bapay koddlean onnbhovlo. Aplo put bhagevontponnan vaddunk tachea avoy-bapaychi khuxi asli ani toxench ghoddlem. Devachea mogan vaddlolo Juze Vaz aplea vhoddilank khalto ravlo. Devachi khuxi tannem jivitachea dor eka ghodditant polleli. Jezucho lagxil’lo ixtt zal’lean tannem Jezuk porgott’ttanam zaitem soslem. Sobar torenim taka tras zatale. Tori astanam fattim sorlo nam. Bhavartant todd-zodd (compromise) korunk nam. Veg-veglle bhes gheun Jezukuch porgottit ravlo. Hem sogllem kortanam Jezuchem boll taka mell’lem. Tachem jivituch magnnem zal’lem.

Amchech dhortorevelea putachea jivitant oxem ghoddlem zalear amche lagim kiteak ghoddchem nam? Amkam soglleank bhagevont zaunk apoileant. Povitr Sobhechi xikvonnui hacher bhor dita (Lumen Gentium). Ami Povitr Snan ghetloleank, amchea Povitr Snana disa Devachem Raj porgottpachi zobabdari dilea. Devachea Rajyachi vollokh amkam nam zalear ami kitem porgottchem? Konnak ami porgott’tolim? Sant Juze Vazan, Jezuchi vollokh ghetli. Povitr Snana disa ghetloli zobabdari ek dharmik (religious) zaun bhes bori pall’lli. Aiz oslench jivit jiyeunk amkam avhan asa. To chol’la ti vatt ami cholunk amkam apovnnem asa. Tachea jivitachea jivitachi vollokh gheupachi zobabdari amchi soglleanchi mhunn mandun gheunk zai. Ami taka polleunk nam tori tachea jivitavoir zaitim pustokam asat. Tantuntlean amkam tachi vollokh mellum yeta. Hea tachea bhagevontponnak tachea kuttumban buniad ghal’li.

Madr Terezachea Ontor’raxttrik Film Utsovachi Ugtavnni

Ponnje: Marquinez Palace hantunt Madr Terezachea sov disanchea Ontor’raxttrik Film Utsovachi Arsebisp Filipe Neri Ferrão-n divlli pettoun ugtavnni keli ani dor eklean supurli pontti zaun sonvsarant uzvadd fankounk ulo marlo. Bhagevont Madr Terezachea jivitachea sobar nomunneancho ul’lekh korun Arsebispan ti koxe porim moniskulla thaim Devachea mogachi jivi govay zali tem iskuttailem. Arsebispan aplem ulovop sompoitana Madr Terezache mhonn’nnecho ul’lekh kelo ti apnnak Devachea hatantlo lhanso pencil koso lekhtali mhonn sanglem ani tichech porim Devachea vavra khatir upegache supurlea pensilam porim zaunk Arsebispan soglleank ulo marlo. Survatek Porvorechea Pearl Valley High Schoolachea supurlea bhurgeamni soglleank avoddtem nattkulem machier haddlem tachem nanv aslem ‘A light in the Darkness’ – Kallokant Uzvadd’ tosoch nach kelo. Karyavollichem sutrsonchalon Ms. Corina la’Rive hinnem kelem.

Aiz amchea kuttumbancher nodor marpachi goroz. Amchim kuttumbam bhagevontponnak pavoita zait? Devachi vollokh, Devakodden sombond, Devachea Rajyak govay toxench bhagevontponn amchea kuttumbantlean suru zaunk zai. Aiz amchea choddxea kuttumbamni tersachem magnnem kortat, Povitr Pustok vachtat, Jivitacho Prokas, Daily Flash vo her niyallanchim pustokam vachtat. Santachea jivitachim pustokam amchea bhurgeank dilim zalear amkam sant mellunk vell lagcho nam. Hea santachem jivit amchea modleank zaiteank prernna (motivate) diunk xokta. Bhov korun amchea Gõychea putanchem - Sant Juze Vaz ani Maneavont Agnelachem jivit amkam odik sfurti ditolem. Te amche matientle put ani amche bhav. Kuttumbachi bunead tor thir aslear bhagevontponnachim biyam amchea kuttumbantuch ami kirlunk pavtolim. Khoinchoi Sant vo Santinn zaum, tanchem kuttumb tankam bhagevontponnachem painnem zalem. Hem tor amkam Sant Juze Vazachea jivitant melltta. Hanv zaite pavtti mhonntam te bhaxen, amkam Gõyche Povitr Sobhek odik Santanchi goroz asa. Aiz Bharotak sov (6) sant favo zale. Thoddim sant zaunche vatter asat. Amcho Maneavont Agnel Bhoktivont zauncho asa. Zalear amchem kitem? Devache ixttagotint vaddunk ami vavrum-ia.

Chandor Tegam Rayanchi porob

Pilarchea Delhi Prantachea Misionaranchi ‘website’ Parrikaran ugtaili

Novi Delhi: Pilarche Sonvsthechea Delhi Prantachea misionaramni Kendr Surokxon Montri Xri Manohar Parrikaran Janerache 7ver Novi Delhint khas website chalu keli. Delhi Prantacho Prantik Vhoddil Fr. John M. Fernandes ai tachea prantik mondollache vangddi Fr. Amaro Martins, Fr. Cidloy Furtado, ani Fr. Adrian Fernandes hajir asle. toxench Fr. Santosh Mendonça ani Fr. Adrian Fernandes Delhicho Somajik Loksompork ani potrkaritecho sonchalok asle. He website vorvim Pilarche Sonvstheche vangddi Bharotache Uttor vattharamni kortat te sevechea vavrachi khobor ditole mhonn Kendr Surokxon Montri Parrikarak sanglem. Prantik Vhoddilan ek

shawl ani Prantachem smarik bhettoun Kendr Montriacho bhovman kelo. Pilarchi Sonvstha Fr. Bento Martins-an 1887 vorsa sthapli, he Sonvsthecheche Padri ani Bradar thambonastana somazachi desachea sobar vattharamni udorgot korunk vavurtat. Toxench bhailea-i desamni te vavurtat. Hi Sonvstheche char prant ani ek vatthar kela. Delhi Prantanche vangddi Jammu-Srinagar, Simla Chandigarh, Jalandhar, Delhi ani Agra hea Katolk diosezimni toxench Jammu Kashmir, Himachal Pradesh, Punjab, Haryan, Rajasthan ani Delhi vavurtat. Delhi Prantache vangddi Mauritania, Nepal, Jermany, Austria ani UK desamni vavurtat.

Makazana rosteak Fr. Inacio Almeidachem nanv Makazana:

Halinch Makazanachea Gram Panchayatichea vangddeamni ganvchea fanki padri putacho ani Pilarche Sonvsthechea vangddi Fr. Inacio Almeidacho bhovman korun tachem nanv ganvantlea mukhel rosteak dilem.

Chandor: Hanga Janerache 6ver vhodda dobajean Udentichea Tegam Rayanchi Porob somarombhli. Dongravelea Piedad Saibinnichea Kapelant thavn Teg Ray ghoddeancher bosun sokol denvtat. Lhan bhurgeank razakoxe nhesoitat, tanchea mathear kurov ghaltat ani ‘brass band’ vazoun lok

pursanv korun Igorjent yetat. Hea vorsa Meven Anthony Fernandes, Kavorecho, Darius Leon Barreto Mena-Kavorecho ani Cigan Frajo D’Souza Amblimollacho he bhurge asle. Oxi hi porampora cholot ailea. Caritas Sonvsthecho sonchalok Fr Maverick Fernandes Misacho mukhel iadnik aslo.

Fr. Inacio Almeidan krixi mollar nanv zoddlolem, tannem veg-veglleo yevzonneo vevharant ghalun lokak zaitem xikxonn dilem. Jatropha zhaddanchi lagvodd korun tachem tel kaddun vahanam cholounk vaprum yeta mhonn dakhoilem. He yevzonnek Raxttrpoti Abdul Kalam-an taka xabaski dili. Gõyant Palmolin telachem utpadon korun Fr. Inasan Palmolin madd lavpak xetkareank nett dilo. Bironddea Valpoi ganvant zhaddpalleachim vokhdam korpachi yevzonn korun tornatteank xikxonn ditalo. Tacho hetu aslo dusreank xikounk ani somazak boreponn haddunk. Hi seva soglleank khup avoddli.


Janer 14, 2017

7

Kantarantlean kanni sangop, NACHOM-IA KUMPASAR cholchitrachem khaxeleponn: Palomi Ghosh PALOMI GHOSH hem nanv fanki zalam. Ti Gõykarn nhoi tori tinnem Konknni lokachim kallzam jikhun ghetleant. Badroy Barettochea NACHOM-IA KUMPASAR hea cholchitrant tinnem kel’li bhumika Gõykarank khup avoddli. Tinnem Konknni kantaram gavun aikupianchea monant rigli. K SERA SERA, Ghoddpachem Ghoddttolem’ hea Konknni cholchitrant ani Gõyant Ontor’raxttrik Film Utsovantui tinnem bhumika kelea. Tichi Br. John M. Alfonso-n ghetloli mulakhot hanga ditanv. - Sompadpi V. IXTT: NACHOMIA KUMPASAR hem cholchitr borem zalam. Tunvem kel’lo obhinoy –DONA, khup avoddlo. Ho obhinoy korunk tuje mukhar addkholli aileot? PALOMI: NACHOMIA KUMPASAR cholchitrachea pongoddan khup vavr kela. Tanchea sohokaranuch hem cholchitr akh’khea sonvsarant gazlem. Hea cholchitrachi bhas ani sonskruti mhaka tor onvollkhi asli. Punn boroborcheamni mhaka adar dilo. V. IXTT: Palomi bai, Konknni NACHOM-IA KUMPASAR cholchitrant kel’li bhumika, tujem gavop ani nachop tokhnnay korpachem. Tuka xabaski. PALOMI: Tumkam Dev borem korum. V.IXTT: Tuje vixim thoddem bhov sangxi? PALOMI: Hanv Gujarat zolmolim, vaddlim ani uprant Amerikechea Dokxinn Carolina desant gelim. Gonnit vixoy gheun hanvem unchlem xikop kelem. Vidyapitthant dusrem voros xiktanam hanvem ‘data analytics software komponint vavr kelo. V. IXTT: Tum cholchitrant koxi bhitor sorli? PALOMI: Mhojea vidyapitthantlea nimannea vorsa, hanvem don vixoy nattkachem, por’yay vixoy

(electives) mhonn ghetlole. He vixoy xiktoch eke torechem ut’tejon mhaka mell’llem. Xikxonachi podvi ghetlea uprant, obhinoy xikpak hanvem khas ek voros ghetlem. Fattlem ek voros hanv Mumboint asam. Cholchitram ani nattkamni vavurtam.

hinoy odhik boro korunk yetalo oxem monantlean distach nhoi? Hea cholchitrantlean zaitem xiklam. Vevharant ghaltolem. Xikot ravtolem. V. IXTT: Tujim sangati kolakaram choddxim Goykaram, tanchea yogdana vixim tujem mot… PALOMI: Badroy ani tachea sangateamni, favo tea kolakarak venchun kaddun favo toch obhinoy dila. Dor eklean apleak dilolo vantto bore toren kela. Mhojea sangati kolakaram sangata vavrunk hanv noxibvont mhonn somzotam. Gõykaram dusreank bore toren vagoitat.

V. IXTT: NACHOM-IA KUMPASAR cholchitrant tujem panvl…….. PALOMI: Hea cholchitrant hanv yogayog pavlim. Amchea digdorxoka Radheshyam-a kodde mhoje fottu asle. Khorem mhollear tachea digdorxPALOMI: Mhaka Chris fuddem kosli yevzonn? Nchum-ia Kumpasar onakhal to vavr somPerry ani Lorna-chea PALOMI: Fuddarakui cholchitran bori dekh dilpunk na. NACHOM-IA songitachi vollokh dilole hanv obhinoy kortolim, ia. Ani atam ganv-ganKUMPASAR cholchitrak khatir hanv Badroy Baretostore kolakarnichi goroz V. IXTT: Tunvem anik to hachea upkarant asam. gaitolim ani odik nachpa- vamni, desa-desamni hem cholchitr dakhoitat tem asli. Cholchitr lokak pa- eka cholchitrant ob- Tanchem songit borean- cho gunn vaddoitolim. V. IXTT: Cholchitram pollelear favo teach pollevvunk zai aslem oslea vel- hinoy kela. Tem chol- tlem borem. Hea cholkorpiank ani kolokarank piank tem pavta, mhonn lar amchea digdorxokan chitr koxem asa, ta- chitrant hanvem kaim kitem sangunk sodtai? khoxi bhogta. Oslem mhoje fottu Badroy Bar- cho tuka koso sohokar kantaram gaitoch mhaka PALOMI: Konknni noveponn ani vadd fuddaetto-k dakhoile. Tannem mell’llo? kheritponn bhoglem. cholchitram kitem rak yetolea Konknni cholmhaka avazache topasn- PALOMI: Mhojem nek apoili. Mhozo avaz dusrem konknni chol- V. IXTT: Palomi bai, tori novem dakhoitat. chitramni chalu urchi. aikolo ani to obhinoy chitr-K SERA SERA. Rajiv Shinde hannim tem mhaka korunk sondi dili. digdorxit kela ani Rajesh V. IXTT: Tuvem, fokt Pednekar hannim tachi o amcho padri bhav Janerache ghetlem uprant to Punjab-Haryana cholchitrant vantto nirmiti kela. NACHOM21ver Makazana Igorjent aplea misanvamni vavurlo 1969-78 vorsamni ghevpachem kiteak th- IA KUMPASAR chochipadriponnacho Bhangra Utsov tannem Dabawali misanv suru kelem. arailem? Dusrie torechi trant vantto ghetlea upsomarombhta. To Portugalak Don vorsam tannem Orissachea kola sador korunk zatali rant favo toslem cholchitr Lisboache Arkidiosezintlea Rio misanvant kam’ kelem. 1979-89 nhoi? de Moura firgojent gonvlliki to Juhu ani 1988-89 Ambernath hanvem venchunk zai PALOMI: Hanvem so- . Henvui cholchitr borem vavr korta. igorjecho Vigar aslo. 1994 vorsa danch tore-torechi kola asa. Hea cholchitrachi Fr Filomeno Pilarche Fr. Filomeno Almeida Lisboa sador kela. Obhinoy kanni adhunik kallaveSeminarint xiklo ani Arkidiosezint vavrunk gelo. korpachem nimannem li. Tanchea pongoddanui Dezmbrache 21ver 1966 vorsa 1995 vorsa Montelavar ani Pero tharailem. Videapit- khup huxarkayen hem Apostolik Karbhari Bisp Pinheiro firgozamni vavurlo. thant xiktanam gavop cholchitr toyar kela. IFFI Francisco da Piedade Rebello 1997 voros thavn to Rio de Moura ani nachop choddxe 2016-ant hem cholchitr hachea hatantlean padriponnachi firgojent Paroquial Vigar koso vavurta. astalem. Amchem khas dakhoilem. Makhnni Seminarichea Kaplant ghetli. Fr. Filomeno Almeidak ‘band group’ aslo. NachPadi zatoch tannem Gonvlliki padriponnachea Bhangra Utsova pachoi zomo (dance V. IXTT: NACHOM-IA Proxikxonn Ranchi arkidiosezint somomoyar V. Ixtt kherit porbim dita. group) aslo. Hanv mum- KUMPASAR cholchitr boint nattkamni vantto kortanam tuka ugddasak urpachem ghodghetam. Zai toslo adhar dilo. dit asa? Tankam-i zai aslem PALOMI: Kantaram reho obhinoy hanvem boro cord korpachem ghodmhojea monant kelolo. Kantaram xikunk dit ani somzun gheunk urlem. Kantarantleanuch sangop hem khas toren cholchitrant kanni mhoji ixtinn zata tem hea cholchitrachem Maisie Falcão hinnem khaxelponn. Kantaram record korun vo shoot kokhup adar dilo. run hotel-ant porot yetaV. IXTT: NACHOM-IA nam puro zatalem punn KUMPASAR cholchi- vegllech torechi khuxalkay trant tunvem kel’li bhu- ani somadhan bhogtalem. mike vixim tum somadV. IXTT: Tujea nachhan asa? PALOMI: Mhojeach bhu- pachea ani obhinoy komike vixim hanv somad- rpachea gunna borobor han asa mhunn sangunk konknni kantaram-i tutitlem sompem nhoi. Ob- vem gaileat……

Fr. Filomeno Almeidachea Padriponnacho Bhangra Utsov

H


8 Janer 14, 2017  P1 (Poilea panar thaun)

Virmudrakoronn Kallea Duddvancher... Sumar 5 trilhanv rupia yetole mhonn Modichi opekxa asli zait. Punn mell’lolea khobram promannem Dezembrachi 30ver 2016 meren benkimni 14.97 trilhanv rupia bhitor sorleat. Mhonnge 97% 500 ani 1000 rupianchim notam Novembrache 8ver porian chalik aslim tim benkimni portim ailim. Mhonntoch zor tachem khoreponnim hem zhuz kallea duddvancher ani bhroxttacharacher zal’lem zalear, uprant hea duddvancheo noveo noti gheunk zataleo asleo. Duddvanchim notam kochreant ani nodint uddoileant mhonntat tem fottoupacheo gozali zaleat dakhounk ki virmudrakoron promannikponnan kelam mhonn dakhoupacheo. Zor Modin khorench kallea dud-

dvancher zhuz kel’lem zalear tacho kallea duddvanchea mullak – venchnnukamni zatolea bhroxttacharacher poilo dhopko poddtolo aslo. Punn rajki pokxank lakhamni duddu ‘donation’ koxem sompeponnim duddu sugur dovrunk soeg dita. Duddu ditoleank receipt bhi diun pokxank surokxit ravunk mellta toxem kelam. Virmudrakron korun kitle kall duddu sampddaileat? Ekuch zanno zaunchem ki zanche kodde kallo duddu asa tannim aplo duddu benkimni ghalunk na. Osle duddu ki sampddaunchi goroz asli. Punn zannkaram pormannem 87 ttok’ke vimudrakoron kel’le duddu benkimni ghaleat. Hacho orth itloch ki je 3 lakh krutt te 5 lakh krutt rupia kalle duddu asa mhonn sampddaileat mhonntale

Good Proposals Wide Choice of Catholic GOAN BRIDES & GROOMS available

www.royalchristianfamily.com

Email: info@royalchristianfamily.com

Royal Christian Family 99, Perin Nariman Street, 1st Floor, Fort, Mumbai 400001.

Mob: 0-9820473103 Tel: 022-22654924

Serving since 35 years

Wedding Special CATERERS Lourdes Caterers (Raia) 9822153567 /2777327 Videography&Photography

Exodus Videography 9503750256/9850472733

ti fottkiri khobor. Motti bhanngodd asa ti builderam ani razkoronni mon’xam kodde choltole sombondh toddunk sorkaran upay gheupachi goroz asli te ghetle nant. Venchnnukanche arthik pod’dotin koslem tori bodlop kelam? Kitea pasot ‘real estate’ vibhag GST-intlo bhair soddla? Xri Modi kitem sangta tem aikat: “Je oglle nogod duddu asat te kallea dhondean keleat. Durbollank fottoileat”. Khoreponnim him sogllim lokak fottoupachim kamam. Virmudrakoron mhollear durbollank ani samanea mon’xank atak korpachem.

‘Gõykaram modem vad... seva kortanv titlim-i niz des-mogi. Thodde monis asat te lokak dhormanchea ani zativadachea nanvan doxim korunk vavurtat, ani tech apunn raxttrvadi mhonn desbhor gazoitat. Itlench nhoi tech soglleam dhormam sovem onitichim kortubam kortat, oxem Fr. Noel-an kalljidarponnan spoxtt sanglem. Aplea ulovpant tannem Swami Brahameshanandacho somajik vavr ani sogllea Gõykarank ektthaim haddunk susangatache proitn korta mhonn vakhannlo. “Oslech monis desantlea sogllea mon’xam thaim mog dakhoitat ani desant ekvott samballtat, tech vhodd raxttrvadi” oxem Fr Noelan sanglem. Des foddunk ani loka ani somaza modem futti ghaltat tosleam mon’xanchea fasak poddum nakat mhonn hajir aslolea hozaramni lokak sanglem. Swami Brahameshanandan aplem ulovop kelem ani zonn ekleak amcho des bandun haddunk sohokaran vavrunk ulo marlo. He Vande Mataram kary-

Padri, madr aropa mekllim “Ami khoxi zaleanv tim tegam-i guneanva viret suttlim mhonn” oxem Fr. Bara-n sanglam. Moriad ibaddpachem boglantt ghal’lem taka koslech purave mellona mhonn kex bhair poddli mhonn Igorjecho Vokil

Sanjeevan Lall hannem sanglam. Hem boglantt fokot dhormvadi rajkoronneamni ghal’lem ani tacho puravo amchean nitisobhe mukhar spoxtt korum yeta mhonn Vokilan Matters India-k sanglem. Saramma Emmanuel.

Fr. Tom sorkarachem aikonastana Yemen gel’lo: Montri Akbar padri zal’lom zalear, mhoje vixim odikuch gombhirtayen vavurtole asle. Hanv Bharotantlo ani chodd molacho koso nhoi mhonn somzotat, oxem padrin videocher mhollam. Hea videochi khobor aikun Kendr Videxi Montri Sushma Swaraj hinnem rokddench sanglem ki sorkar padrichi koxei toren suttka korpache upay gheta. “Hanvem to video pollela. To Bharoti nagrik, dor Bharoti nagrikacho jiv amkam chodd mhotvacho”, oxem Sushma Swaraj hinnem tweet korun sanglam. Fr. Tom azun jivo asa mhonn khatreche khobrentlean gomta, oxem Dokxinn Arabiacho Vigar Apostolik sangta.manorama online.

avollicho mukhel hetu mhollear tornatteanchem boll zagrut korunk, ostoreank ani soglleam nagrikank desa khatir raxttrvadachi jyot pettloli dovrunk zagrutay asunk, oxem tannem mhollem. Desantlea sogllea dhormancheam, zatincheam ani sampradhayanchea lokak kosloch vegllozar korinastana ekvottant samballunk dharmik fuddareamni sohokaya diunchi vhodd goroz mhollem. Ami zaite pavtti ektthaim zatanv punn hea mellaveacho ekuch hetu mhollear desachea boreponna khatir lokak ekvottavunk. Aplea Motthache ani pattlavdaranche votin Swamin Army Welfare Fund-ak Kendr Surokxon Montri Manohar Parrikarachea hatant 6 lakh rupianchi cheque ghali. Hozaramni lok hajir aslo, tanche modem Racholche Seminariche padri ani xikpi, toxench Pilarche Sonvstheche padri, bradar ani seminarist asle. Swamin sobar zannancho sotkar kelo.

Madrichi moriad ibaddloleank soddle, Kardialacho arop mhonn Asiechea Bispanche Porixodencho Odheokx Kardial Oswald Graciasan sanglam. Boli poddlole madriche kuddicher bolatkaramni kel’lea kortubanchi sarki choukoxi zaunk na ani guneanvachi purayen sod gheunk na mhonn Vatikan Akaxvannichea website hacher sanglam. Bailancher hinvsa zatolea kortubancher amchem lokx veta. Oslim vaitt kortubam kortoleank suttka divop chodd vaitt. Hem kortub amkam bailanche hok’k rakhunk ani tanchem vhoddponn samballunk vavurtoleank vhoddlem dukh, oxem Kardialan sanglam. Igorz unchle nitisobhek vinonti orz kortoli mhollam. Ho rajeantlea olpsonkheancher “systematik attack” mhonn Kongres pokxachea protinidhimni ani Chhattisgarh Christian Forum hannim mhollam. Survatekuch thavn Kristi fuddari sangtale ki madrichi topasnni kortoleamni rogtachi, mutachi ani ier vostunchi topasnni korunk na mhonn. Dekhun te sarke purave mellunk na mhonntat. Radio Vatican

Paxtt sorkar 10,000 vorsamni: Shiv Sena durbollank ani bekar asloleank tollmollaile mhonn sangun sorkarachi ttika kelea. Delhi xarantlea Reserve Bank of India hache kocheri mukhar eke ostore lagim asloleo virmudrakoron kel’leo thoddeo duddvancheo notti ‘exchange’ korunk mellona mhonn tinnem koddok nixed marlo mhonn khobor gomona fuddem Shiv Senan oxem mhollem “Zor sorkarak he ostoreche dogdog polleunk zaina ani tiche koxtt somzun gheunk zainaslolea kan bhere kortolea karbhareank 10 hozar vorsam adim zagoch ascho naslo”. Ek niraxi zal’li ostori

Delhintlea rostear bosun sorkaracher nixed marta zalear sorkar Nirbhaya durgottnnak yevkarta oxem dista mhonn Shiv Senan ‘Saamana’ potrachea ogr’lekhan mhollam. “Zor tumi he ostorechem kortub raxttrvadi mhonntat zalear tumche toklek Talibani voizan ilaz diuncho poddtolo, kiteak Talibani rajkarbharan osleoch ghoddnneo ostoream add zaleat, oxem tea ogr’lekhn mhollam, oxem PTI khobramni sanglam. Shiv Senan Maharashtrachea Mukhel Montri Devendra Fadnavisakui atak kela ani proxn kela: “ Am-

kam zanno zaunk zai, mukhel montri konnache vatten asa, virmudrakoronache vo te niraxi zal’le ostoreche vatten”. Te niraxi zal’le ostoren hea virmudrakoronak lagun zal’le bailanche koxtt ani rag rosteancher spoxtt zale. Shiv Senan dakhoilem. 2014 vorsachea Maharashtrantlea Vidhan Sobhechea venchnnuke vellar boskek lagun BJP ani Shiv Sena modem futt poddlea. Fattlea Nvembrache 16ver Shiv Senan Trinamool Kongresachea fuddarea Mamta Banerjee ani ier virodhi pokxam sangata virmudrakorona add nixedh marlo.


Janer 14, 2017

SADEA KALLACHO 3RO AITAR

Fr. Maxy

Voros A: Janer 22, 2017 Poilem Vachop: Iz. 9/1-6; Dusrem Vachop: 1 Kor 1/10-17; Xubhvortoman: Mt. 4/12-23

JEZUCHO PATTLAVDAR, DEVACHEA UZVADDAN CHOLTA JIVITACHO ONN’BHOV: Kaim vorsam fattim, New York xarant avchit bizli bond poddli. Ak’khem xar kallokant bhorlem. Titlea vella modem, kitlem ‘confusão’ ani ghoddbodd zalo ani lokacher bhirant aili. Thoddo lok ordheakuch liftint urlo, bhair yevnk zalem na, rostear choltolim ekamekak addlunk laglim. Thoddea lokan hoch vell boro mhonn chorieo keleot. Thodde asle tannim dusmananchem padd kelem. 9 minutam uprant light aili ani lokachem somadhan zalem. Punn tankam kitlem luskonn zalem tem gomun ailem. DEVACHEM UTOR: Aichim vachpam kallokant jiyetolea lokachi khobor sangtat. Bhag Mateu evangelistachea Xubhvortomanacher Jezuchem bhouxik jivit koxem suru zata tem amkam sangta. Survatek to aplea vachpeank sangunk sodta ki Jezu Izaias provadeachi ‘prophecy’ purnn korta – kallokant jiyetolea lokak Jezu uzvadd haddta. Izaiasachea kallar, jedna Assyria fouzamni Izraelacher akromonn kelem, zaitem nisontonn korun Zebulon ani Naphtali lokak ekdom tras dile – tanchim ghoram lasun uddoilim, tanchi poristithi nirvaxitam porim zali; tankam kainch khavop na ani pivopui na. Zaitim zannam melim ani lok dukhan roddtalo. Khorench to lok kallokant jiyetalo. Hea vellar Izaias provadi yevun tea lokak buzvonn dita ani bhas dita ki fuddarak tim Devacho uzvadd polletolim ani tankam soddvonn melltoli mhonn. Hi bhasavnni Izaiasachi tin xekddeam uprant Jezu sovem purnn zali mhonn Bhag. Matev sangta ani he porim to Jezuchea bhouxik vavrak survat dita. Dusrea vachpant Paul Korintantlea Kristanvank osle duspottiche poristhitek fuddo korta. Konn mhonnta hanv Paulucho, dusro mhonnta hanv Apollocho. Hem aikun Pauluk rag ieta. To tankam ugddas korta Bautizma vorvim sogllim ami Kristachim mhonn sangta. SONDEX & ZOBAB: Khorench Jezu nhoi fokot Judevank punn sogllea lokank Devache soddvonnecho uzvadd. Aplea xikovnne ani pekovnne vorvim, Jezu lokak uzvadd zata. Xisanchea apovnnea vorvim Devachem raj to sthapta ani jim konn hea uzvaddant ravunk zai zalear tacher bhavart dhorun hea razache vangddi zaunk xokta mhonn sangta. Jerul amkam konnuch akromonn korina – ami ghora bhair ravona, vo bhukent ani tanen ami moronanv zoxem Izaiasachea kallar te Naptali ani Zebulon lok koxtt sostalo. Punn ami otmik kallokant asunk xoktat. Ami ghoddiek oddchonneank, kocherint vhoddilanchi piddnnuk sosunk poddta, vo sezarim amkam tras kortat tedna ami gulamponnant aslolea porim dista. Dusreancho rag amchea monant sizta. Peleachem ami chorlam vo kaidea bhair kaddlam. He asat chodd kallache ghay amchea atmeacher poddleat. Te amkam sotaitat ani monachi xanti ibaddtat. Guneanvchea bharan ami cheptanv. Ami kallokant buddtanv. Aniek porinam kallokant aspak amcho vegllozar. Koslem-i fest kortat tedna, vo eleisanvachea vellar gorje bhair vegllozarache zome kortat ani futti ghaltat, dusmankay rochtat. Ami sogllim bautizm ghetlolim ekach ekvottachim, Kristant ami ek zatanv. Ekvottant jiyetanv tedna koslich ontor asunk favona kiteak ami Devachea rajeachea uzaddant jiyetanv. Povitr Komunhanv vorvim ami Jezuk ghetanv tedna ami ekameka kodde amcho ekvott zoddumia. Amchim zogddim visrum-ia, rag paloum-ia ani uzvaddachim bhurgim koxim ekvottant jiyeunk amkam kurpa ani uzvadd di mhonn hea Misant magum-ia.

Fr. Max Gonsalves, sfx Aitar 15vi:Is 49,3.5-6; Ps 39,2.4ab.7-8a.8b-9.10;Jn 1, 29-34 Somar 16vi: Jer 1, 1.4-10; Mk 1, 14-20; Lk 10, 1-9 Mungllar 17vi: Hebr 6, 10-20; Mk 2, 23-28 Budhvar 18vi: Hebr 7, 1-3. 15-17; Mk 3, 1-6 Brestar 19vi: Hebr 7, 25-8,6; Mk 3, 7-12 Sukrar 20vi: Hebr 8, 6-13; Mk 3, 13-19 Sonvar 21vi: Hebr 9, 2-3.11-14; Mk 3, 20-21

9

Zati, dhorm, sampradhay nanvan motam magunk addvarlam NOVI DELHI: Venchnnukam vellar dhormancho, zatincho ani sampradhayacho ul’lekh korun prochar korunk Bharotachea Supreme Court-an addvarlam. Janerache 2rer khoincheach umedvarachean zat, dhorm, somuday vo sampradhay hacho vapor korun venchnnukancho prochar korunk zaina mhonn sanglam. Desachi Ghottna dhormatit dhoronachi, ti khoincheach dhormachea rajkarbharant bhitor misoll korina. Hacho Supreme Courtin ugddas kela. Zor konnui umedvar ho kaido moddun motdarank motam diunk magit zalear motdan nirfolli zaum yeta mhollam. 1995 vorsach nivaddea pormannem Hinduism dhorm mhonnunk zaina punn ti fokot jivitachi ek vatt mhollam; tantum thoddo ghuspagonddoll asa, oxem Bharoti Katolk Bispanchea Mondollacho sorv chittnis Bisp Theodore Mascarenhasan mhollam. “Zor Hindu dhormacher adharun motam magop Bharotachea dhormatit dhoronacher add veta mhollem zalear nitisobhecho nivaddo purnn zatolo aslo”, oxem -Bisp Mascarenhas sangta. Supreme Court-acho vokil M. P. Rajun ucanews.com khobrank sanglam ki hea ‘judgement’ vo nivaddeacho goirvapor korum yeta. “Umedvarachean ‘Hinduism’ utor vaprun mo-

tam magum yeta ani oxem astam to vo ti Hindu sonvskrutayechea nanvan motam magtoli zalear Muslimam vo Kristanvam tanchea dhormacho vapor korun motam maglear te trasan poddum yeta”, oxem tannem sanglam. Rajkoronnant dhorm vaporcho nhoi adinch thavn Bharotant ho kaido asa ani nitisobhen fokot konnacho dhorm – umedvaracho, tache add asloleacho vo motadarancho – hem rajkoronnant vaprunk zaina mhonn Rajun spoxttikoronn kelam. Fr. Paul Thelekat hea somajik zannkaran mhollam ki ho nivaddo Bharotachea dhormatitponnacho “weak defense” asa. “Ho kaido soroll dhormanchea olpsonkhyank vaittak poddtolo” karonn nitisobha 1995 vorsacho nivaddo portunk nakartoli. Hinduism-a vixim nitisobhecho ortha pormannem olpsonkhyanchea somudayankui Hindu jivitache vatten ghalunk magum yeta mhonn to sangta. Zor nitisobha Hinduism dhormatit Bharotacho vantto koso lekhta zalear dhormatitponn (secularism) desant koxem chalik laitole, oxem tachem mhonn’nnem asa. Ho Supreme Court-acho nivaddo desant raxttrik sumell ghoddun haddunk upkartolo, karonn dhormacher, zaticher ani sompradhayacher rajkoronn adharun dekhun

ekvott padd zala, oxem Vishwa Hindu Parishadacho ontor’raxttrik sorv chittnis Surendra Jain-an mhollam. Hea kaidea vorvim venchnnukam vellar dharmik somudayam kodde motam magtolea rajkoronneancher ho kaido chotur ravtolo mhonn to somzota. Ho kaido justuch panch rajeamni venchnnuko zaunchea vellar bhair sorla; Uttar Pradesh, Sikhanchi chodd sonkhya aslolea Punjabant ani chodd Katolk lok aslolea Gõyant toxench Uttarkhand ani Manipur venchnnuko zatoleot. British kallar thavn porian dhorm ani rajkoronn misoll zal’lench asa. Chodd Hindu asloli Bharot ani chodd Muslim aslolem Pakistan zalam. Hindu Bharotya Janata Pokx kendr sorkarache sodrer aila tedna thavn to dhormacher adharun rajki andolan choloita. Hinduism tor dhorm nhoi ti fokot jivitachi vatt mhollear ghuspagonddoll nirmann korta mhonn Delhiche Arkidiosezicho protinidhi Fr. Savari Muthu sangta. Fattlim vis vorsam odik zalim Hindu parivarache pokx dhormacho vapor korun prochar kortat ani atam nitisobhen tankam onek boreantlo boro faido mell’lo. Hache vorvim dhormatit ani lokxahichea desant koslench boreponn haddchona punn odik chodd ghuspagonddoll nirmann kortolo, oxem Fr. Savarin sanglam. UCAN

Chinache sorkari fuddari Katolk protinidhink bhettleat China desache fuddari ani Benediction of the Blessed Sacrament hache odhikari Dezembrache 29ver ektthaim zaun Katolk Protinidhinchi Novi Raxttrik Boska ghetli mhonn Yu Zhengsheng hannem san-

glem. 365 zann boskek hajir asle, bisp, padri, madri ani lovkik fuddari, zannim Chinachea Catholic Patriotic Association ani Chinantlea Katolk Igorjechea Bispanche Porixoden vinchun kaddlole asle.Chinache

Bharti padrichi suttka korunk UAE igorz vavurta Dubai: Islamic State akantvadeamni ubharun vhel’lo Bharoti padri Fr. Tom Uzhunnalil azun jivo asa mhonn “khoreponnacheo khunnam” mell’leat mhonn Dokxinn Arabiacho Apostolik Vigaran sanglam. Padrichi surokxit suttka korpache soglle proitn chalu asat, oxem Khaleej Times potran fattlea Sukraradis khobor dilea. Fattlea satolleant Fr. Uzhunnalil-acho video dakhoila tacher to Bharoti sorkarak, Francis Pap Saibak ani Bisp Paul Hinder hea Vigar Apostolikak apli suttka korat mhonn vinonti korta. Tea videocher to oxem mhonnta ki sobar proitn keleat punn kainch zaunk na. Igorjent unchlea panvddevelean padrichi suttka korunk kitlech pavtti ontor’raxttrik ani rajdutik upayamni vinonti keleat mhonn igorz sangta, oxem The Business Standard potran mhollam. Vigar Apostolik zaite veg-veglle upay gheta. Sogllench atam ugddapem korunk zaina mhonn Bisp Hinder sangta.

fuddari igorjecher aslolo aplo odhikar sompeponnim sodditxe disona, oxem Lam sangta. Chinantlea Dhormik Karbharachem Proxasonn Vatikanachi

dhilay magtat. Punn China ani Vatikana modem vhoddlo vegllozar chalu asa. Chinantli Igorz fattlea sov vorsank thavn aplea odhikaran bisp korit asa.

PADRI ZAVNK


10

Janer 14, 2017

V

iolent persecution of Christians is set to increase in 2017, warns Release International. The greatest area of concern is the Islamic world, where persecution is increasing from both the state and Islamic militants. There are also worrying trends in India and China. In India, recorded attacks from Hindu militants have increased dramatically, and in China, pressure is building on unregistered churches, according to Release’s annual Persecution Trends report. ‘Around the world Christians face an increasing array of violent persecutors. These include the brutal Islamic State in the Middle East, heavily armed militants in Nigeria and Hindu extremists in India,’ warns Release Chief Executive Paul Robinson. ‘Our report on the likely trends of persecution in 2017 is a wake-up call to take our prayers and practical support for our persecuted family to a new level.’ Middle East: Conflict in Syria and Iraq continues to force tens of thousands, including Christians, to flee their homes. The historic churches, which have maintained a faithful witness for nearly 2,000 years, now face the loss of up to half their members. Some church leaders warn of a wholesale exodus of Christians from the lands of the Bible. In 2017 the refugee crisis in the neighbouring regions is likely to continue. One focus will be Kurdistan in northern Iraq, which is now home to

nearly two million internally displaced people. Despite losing ground in both Syria and Iraq during 2016, Islamic State (IS) and its supporters look set to continue targeting Christian communities. Escaping Christians have described how IS has tortured, sexually abused and even crucified those who refuse to renounce their faith. Iran:In Iran the state is likely to continue its clampdown on underground churches. The state is targeting Christian leaders who face arrest, imprisonment and torture. To avoid jail terms Christians are being forced to pay heft y bail bonds. $10,000 or more is not uncommon. ‘Increasingly the figure can be over ten times that amount,’ adds Release’s partner, who says, ‘Persecution in Iran is increasing. The state identifies Christianity, particularly the house churches, as a threat to the Islamic Republic.’ Sporadic attacks against Christians by Islamist militants in Egypt are continuing, but in

Nigeria, the scale of violent attacks is alarming, and largely unreported. Nigeria: Since 2011, Islamist terror group Boko Haram have killed up to 15,000 people – including many Christians – in their armed rebellion against the Nigerian government. The conflict has driven more than two million people from their homes. Both Boko Haram and Islamic State, to which it has pledged allegiance, are suffering military defeats. But Christian communities in north and central Nigeria continue to face widespread violence at the hands of heavily armed Fulani militants. These herdsmen typically attack Christian villages at night. They fire shots in the air to drive people out of their homes. They then slaughter them with knives and seize their land. Nigerian church leaders say the police and the military are doing little to prevent it. The weapons used, the suspected collusion of the authori-

ties and the scale of such attacks suggest a concerted campaign to drive Christians out of the sharia states in northern Nigeria. Pakistan: In Pakistan, Christian mother Asia Bibi remains on death row for a sixth year on a charge of blasphemy, which she denies. Politicians who have tried to defend her or repeal the law have been assassinated. To date, the Supreme Court seems unable to find judges willing to consider her appeal. A hearing in October was postponed after 150 Muslim clerics issued a fatwa against the court. A succession of bomb attacks by militants has resulted in the death or injury of hundreds of Pakistani Christians. The Easter 2016 bombing of a park in Lahore killed 75 and injured more than 300. Such attacks are likely to continue in 2017. Meanwhile, Christians face widespread discrimination in the legal system and Pakistan’s blasphemy laws remain open to widespread abuse. ‘Christians in Pakistan are considered third-class citizens,’ says a Release partner. ‘In 2017 we will face more discrimination, forced conversions and forced marriages.’ India: In India, church leaders have charted a worrying increase in violent persecution from Hindu extremists. The Religious Liberty Commission of the Evangelical Fellowship of India (EFI) recorded 134 attacks on Christians or churches in the first half of 2016 alone – close to the annual

totals for both 2014 and 2015 combined. Release expects attacks on Christians will continue to rise in 2017. China: And China’s policy of Sinicisation – to make the Church somehow more Chinese in character – looks set to bite down harder in the new year. The thinking behind it is that the Church is an unwelcome foreign import into China. The Government’s 2016 draft Regulations on Religious Affairs looks set to increase the pressure on unregistered churches in particular. ‘The restrictions are meant to hinder house churches and reduce contact with organisations outside of the government-controlled Chinese churches,’ says Release partner China Aid. ‘The [Communist] Party wants to take charge of religion,’ said one pastor. ‘The Government wants to control everything – even the smallest aspects.’ A worrying trend in China has been to charge Christians with offences related to espionage and state security – effectively treating them as enemies of the state who are colluding with foreign powers. ‘2017 looks set to be a harsh year for many Christians, under authoritarian regimes and at the hands of militants,’ says Paul Robinson of Release. ‘Our Christian family will need our prayers and our practical support.’ These opinions are not necessarily of Cross Rhythms. Source: Release International report/mattersindia

US psychiatrists oppose euthanasia When a mother loses a child, respond with tears, not words, says Pope T he influential American Psychiatric Association has said it is opposed to euthanasia for those who are not terminally ill The APA is America’s largest organisation for psychiatrists, with some 25,000 members. The World Psychiatric Association is believed to be considering a similar statement. Direct euthanasia, where a doctor gives a lethal injection to a patient, is not legal in the United States, but in five states it is legal for a doctor to prescribe a lethal drug which patients with a

terminal illness can then take themselves. But critics say that phrasing such as “unbearable suffering” might be used to extend euthanasia to people without terminal illnesses, but with mental illnesses such as depression. In Belgium this is legal. In 2014 and 2015, 124 patients with “mental or behavioural disorder” were euthanised; these were 3.1 per cent of the total of 3,950 cases in the two years. In Canada, physicianassisted suicide was legalised for physical illnesses last June, and the country

is considering extending this to include people with mental illnesses. “So far, no other country that has implemented physician-assisted suicide has been able to constrain its application solely to the terminally ill, eventually including non-terminal patients as legally eligible as well,” said Mark Komrad, a member of the APA Ethics Committee. “This is when psychiatric patients start to be included.” Opponents of euthanasia hope that the APA’s new stance may help to curb the spread of the practice

by Catholic News Service

F

rancis says that Rachel, in the book of Jeremiah, represents every mother throughout history who cries over ‘irreparable loss’ In the depths of despair, when no words or gestures will help, then cry with those who suffer, because tears are the seeds of hope, Pope Francis has said. When people are hurting, “it is necessary to share in their desperation. In order to dry the tears from the face of those who suffer, we must join our weeping with theirs. This is the only way our words may truly be able to offer a bit of hope,” he said during his weekly general audience. “And if I can’t offer words like this,

with tears, with sorrow, then silence is better, a caress, a gesture and no words,” he said. In his first general audience of the new year, the Pope continued his series of talks on Christian hope by reflecting on Rachel’s inconsolable sorrow and mourning for her children who “are no more,” as written by the prophet Jeremiah.


k

k

Janer 14, 2017

A

njuna ganvant Tara Prokaslem.Adlea ‘Emissora de Goa’ atam ‘Akaxvanni Ponnje’ oxem mhonntat, tacher sumar satt vorsam adim Balduino de Araujo hannem Anjunchea ganvchi tust korun oxem ek git gailolem tacho goddiek aikotolea amcheam zantteank ugddas astolo: “Supurlim oronnim, lamb rund xetam, sobhit ghoram, Thoim liplai tum, sobhit ganv Anjuna, Zolmolo thoim Padr Agnel Aiz kidd ani mui ditat argham, Tantlo hanv ek kirkol, noman tuka kortam”. Khorench hea gitant tannem Anjunchem vornnon kel’lem tem khoreponnim amkam disun yeta. Hea sobhit ganvant bhonvddekar, dhonddekar ani sobar torecho lok aplea thoklolea jivak visov gheunk yetat. Hea ganvchi onek toren thokhnnay korchich poddta; karonn hea ganvant kitlech nanv voste ghorabe ubzole, vhodd-vhodd monis zolmole. Fanki ani bhokti, promannik ani nanv vostim mon’xamni xrungarlolo ganv to An’nunna (Anjuna). Hea ganvchea

Anjuna Ganvant Tara Prokaslem akaxar 1869 vorsa Janerache 21ver ek tara mhollear nokhetr prokaslem. Hem Nokhetr udelem tea vellar tacho uzvadd sonvsarant fankarun vochot mhonn konnech chintlem na. Hem nokhetr mhollear amcho Padr Agnel, tachea zolmacho ami 21ver ugddas kortanv. To zolmolear hea vorsa 148 vorsam bhortat. Taka Devan kherit gunnamni nettoilo, Devan aplem ogonnit boll aichea mon’xank ugddapem korunk Agnelak Devan aplea hatant hatyar kelo. Taka kherit kurpen bhorlo ani amchea jivitak aichea kallar upkarta toslo nomunno korunk vinchun kaddlo. Avoi-bapain taka Agnel nanv ghalem. Agnelachea xapaiche dog bhav Manuel ani Agnel nanvanche dog padri asle. Him donui nanvam avoi bapain aplea dogam-i putank

ghalim ani he dogui put padri zale. Punn tachi avoi Agnelak bhurgeponnar opurbayen Querobim mhonntali mhonn boroil’lem asa. Khorench amcho Agnel kerobim koso sado ani nirmoll jivitacho utorlo. Bhurgo thavnuch Agnel dekhin ani xistin vaddlo, vhoddilank ani zanteank manan lekhunk to xiklo. Bhoktichem jivit ghorantuch jiyevn vaddlo. Dev-xegunn tachea jivitant bhitor sorle, tache vaddte pirayer te xegunn odikuch fulun gele. Tanche vorvim dusreanchem-i jivit xegunnim zaunk pavlem. Aichea mon’xank amam somestank te khup faideche zaleat. Tanchi vhoddvik korun Gõychea nimannea Portugez Patriark Dom Jose Vieira Alvernaz hannem 1961 vorsa oxem boroilam “Padr Agnel

de Souza amchea kallavelo, tache vollkhiche azun jive asat. Aichea kallar amkam asat tosle proxnn oglle-unne taka-i asle. Dekhun tachea jivitachi dekh dekh amkam kherit upeogachi”. (Polle Litterae Postulatoriae, No II, 2, 1961 Agost 10). Aichea vaddtea bhurgeank ani tornatteank Agnelachem jivit bhov faideachem, to lhanuch astana dusreo avoyo aplea bhurgeank tachea jivitachi dekh gheunk laitalim. Agnelachea jivitacho pormoll bhurgeank dipkaitalo, aizui khup tornatte ani xikpi Pilarchea Motthant yevn tachea somadhi lagim magnnim kortana disti poddtat. To tankam prerna zata mhonn somzum yeta. Bhurgeancheo porikxa choltat tea disamni zaitim xikpi bhurgim somadhi lagim yevn magnnim kortat. To tanchea adarak pavta mhonn sangtat. Khorench Padr Agnel jivitan gorjevontank pavtalo tosoch 148 vorsam uprantui to Deva mukhar modesti zaun gorjevontanchea

11

adarak pavta. Hem tachem modestiponn mandun gheun Povitr Sobhechea Vhoddilamni taka Sant mhonn veginch jahir korunk magum-ia. E. V. Miranda

Amchim magnnim folladik zaunk poile svater amcho bhavart thir zaunchi goroz asa. Bhavartan kel’lem magnnem kednach nirfoll zaina. Jezun mhollam: bhavartan mag ani tuka melltolem. Amkam melltat tim dennim Padr Agnelache vinounnen Kakluticho Dev Bap amkam favo korta (Mt 7:7) mhonn mandun gheum-ia. Bhavartan maglear milagri zatat. Amchem jivit thir bhavartacher dhorlolem zaunchem. Divar: Hanv bottir kam’ kortalom, okosmat mhojea dolleamni disona zalem. Mhoji bott Russia-k pauloli ani mhoji visa somptali dekhun kaim problem asle. Amkam thoddeank bottivele denvoile. Gõyam yeun hanv voizak mell’lom, tannem topasun sanglem mhojea dolleachem retina defective zalam ani chodd vell ravlear kudd’do zaunk xokta mhonn. Voizan dusrea voizak mellunk lailo ani mhaka Hubli voch mhonn sanglem. Pernem:Mhojea akantachea vellar hanvem Man. Agnelak fuddem ghalun maglem mhaka pav mhonn ani hanv bhik magun angounn farik kortam mhonn. Man. Agnelan mhojem magnnem aikolem mhonn mhoji angounn farik kortam. Sylvia D’Souza Nuvem:Mhojea ghorkarak liver infection zalem ani toxench mhoje dhuvek, Ami Man. Agnelak fuddem ghalun maglem ani mhozo ghorkar boro zalo ani dhuvechim vokhdam choltat. Man. Agnelan sarkem borem korunk magtam. Man. Agnelak dhin’vastam ani

veginch Santacho man favo zaunk magtam. Salazar D’Costa ani Zelda Fernandes Seraulim: Mhojea ghorkaran aple Portugez pasport korunk apli birth certificate register korunk Portugalak dhaddli punn sumar ek voros pasar zalem kainch khobor nasli. Tedna ami Pilar yeun Man. Agnelak fuddem ghalun maglem ani dusrea mhoineant tachi birth register zaun aili. Man. Agnelak dhin’vastam ani veginch Santacho man magtam. Ana Rita Rodrigues Mardol: Hanv UK astam ani Gõyam yetoch mhoje soglle test kortam. Sodanche porim rogot test kelem ani ECG kaddli ani voizan report polleun sanglem mhaka fokot 45 minut asat, ghora vocho nastana sarko Apollo hospitalant voch karan tuji kes chodd serious. Hanv ghora gelom dusrea voizak report dakhoilo ani tannim toxench sanglem. Mhojer akant ailo ami Man. Agnelak fuddem ghalun bhavartan maglem mhaka vattai mhonn ani Apollo hospitalant

gelom. Apollo hospitalant ECG ani Echo cardiogram kaddlo ani voizamni sanglem report boro asa ani bhiyeunchi goroz na. Man. Agnel mhaka paulo mhonn kallzant thaun taka dhin’vastam ani veginch Santacho man magtam. Agnelo B. D’Costa Agonda: Velanie-che appendix operesanv kelem punn appendix futtli ani spread zali. Ami Man. Agnelak fuddem ghalun maglem ani Man. Agnelache mozotin taka Grace cardio hospitalant vhelo ani operesanv bore bhaxen zalem. Man. Agnelak dhin’vastam ani veginch Santacho man magtam. Revlita ani Franklin Borges Chicalim: Mhoje bhoinnicho cheddo zor yeun hospitalant aslo soglle test kele punn zor koslo to mellonaslo tedna hanvem Man. Agnelache mozotin Jezu lagim bhavartan maglem zor koslo to kolloi mhonn ani tika veginch bori kor mhonn. Jezun ani Man. Agnelan mhojem magnnem aikolem teach porim mhojea bhurgeak kam’ di mhonn maglolem tem favo kelem he ani sogllea up-

karam pasot Man. Agnelak dhin’vastam ani veginch Santacho man favo zaunk magtam. Ek bhokti Caranzalem: Maglolo upkar Man. Agnelache mozotin favo zalo mhonn Man. Agnelak dhin’vastam ani veginch Santacho man favo zaunk magtam. Deffario ani Jaslyn Estracio

Nuvem: Mhoje ghorkarnniche

manek gundd ail’lem. Hanv Brestara disa Pilar yeun bhavartan Man. Agnela lagim maglem tika bori kor mhonn. Tache mozotin mhaka zaitim dennim favo zaleant.Man Agnelak dhin’vasun veginch Santacho man magt.am. Rosario Gonsalves

Bhokti Kortoleank Ulo Tumi Maneavont Agnelachi vhodd bhokti kortat ani tumchea akantachea vellar tachi mozot magtat. Zaite pavtti to amchea adarak pavta. Tachi mozot Deva mukhar vhodd mhonn Povitr Sobhek khatreche purave zai. Dekhun amkam Man. Agnelachêch mozotin zalole eke vhoddlê milagrichi chodd goroz asa. Ti milagr voizanchê zannvayên attapunk zaina tosli - soimbavorti asunk zai. Hea pasot kurar zaina tosli pidda Man. Agnelachêch mozotin bori zalea zalear voizanchea puraveanche dokument: X-ray, MRI, Ultrasound piddevont boro zaunche adle ani uprantle haddun amkam diyat mhonn magtam.

Fr. Hilario Fernandes, sfx Vice-Postulator

Pilar Igorjent Misam Zatat Aitarachim Misam: Sokallim 6.30, 7.30, 9.00 (Inglezin) ani Sanje 5.00. Brestara: Sokallim 6.30, 7.30, 8.30, 9.30, 10.30 ani sanje 4.00 ani (Inglezin) 5.00 Satolleachea her disamni Misam: Sokallim 6.30, 7.15 ani 8.00 vaztam Brestara dor Misa uprant Maneavont Agnelak Santacho man mellunk magnnem ani piddevontancher axirvad.


12

Janer 14, 2017

2026 Vixv Kop: FIFA 48 pongddank maneotay dita Zurich: 2026 vorsa zaunche asat tea Vixv Kop khellamni FIFAchea odhikareamni 48 pongoddank vantto gheunk apli maneotay dilea. Soglle mellun, 16 pongodd astole ani dor eka pongddant tin desancho aspav astolo, oxem FIFAcho odheokx, Gianni Infantino-n sanglam. “Ekvisvea xekddeantlea Vixv Kopak ami novem rup diunk zai. Futtbol nhoinch fokt Europe ani Dokxinn Amerika, punn dusrea-i desancho khell. Nove mandavolli pormonnem, anink dusrea desamni sopnam sopneunk zatat. Dor ek khell

tharailolea pormonnem choltolo,” oxem tannem mhollem. Ikra mhoine fattim, Infantino-n FIFAchi sutram aplea hatant ghetlim ani Sepp Blatterachea odhoekxponnakhal jem futtbolak luksonn zal’lem asa, tem bhorun kaddunk tacho proitn asa. “Futtbol sonvsarbhor bhorunk mhojem sopon,” oxem Infantinon sanglem. Nove mandavolli khatir, zaiteam khellgoddeamni apli khuxi porgott’tailea. “Vixv Kopan 48 pongddank bhitor kaddpachi khuxi dakhoun, spordhechea panvddear pavunk zaitea desanchei zababdari vaddtoli,” oxem Argentinacho adlo khellgoddi, Diego Mardonan sanglam.

Bharoti cheddvam SAFF Championship jiktat

Siliguri: Halinch ghoddun

haddlolea 4tea SAFF Bailam Championship khellant, Bharoti pongddan Bangladesh pongddak 3-1 golamni haroilo chovte pavtt SAFF Women’s Championship mukhutt zoddun ghetlo. To xevtta khell Siliguri Kanchenjunga hanga ghoddun ailo. Puray tournamentant, sumar 19 khell khellpant aile ani tantle 18 khell Bharoti pongodd sompeponnim jikle

ani ek khell badabad zalo. Khellacho poilo gol 12vea minttamni ailo ani to gol ek ‘dream goal’ oxem mhonnunk zaina karann Dangmei Grace hachea payamxim bol ailo ani tannem to sompeponnim golant marlo. Virodhi golkeeper, Sabina Akhtar gol koso zalo, tem tika somzunk na. Poilea 20 minttamni Bharoti pongddak chear ‘corners’ favo zaleo ani jitle pavtti Bala Devichea payank bol lagtalo,

titlei pavtti tem kitem tori novem rochun haddtalem. B a n g l a d e s h pongddan sompeponnim har mandun gheunk na ani khellachea 40vea minttan Shopna udexim khell badabad zalo. Bharoti pongddan novean nett dhorlo ani aplea khellgoddeam modem bori somzut asa mhonn gom- talem. Punn virodhi pongddan ‘counter attacks’ korun, aplo khell chalu dovorlo.

Nat futsal khellant Gõy don mukhutt zoddta Moddganv: R aja st ha na n SMS Indoor stadiumar ghoddun haddlolea Senior National Futsal Championship khellant, dadlea ani bailanchea khellamni, Gõychea pongddan don mukhutt zoddle. Gõychea dadlea pongddan ‘tiebreaker’-a udexim Haryana pongddak 7-5 golamni haroile. Puray khellant 4-4 golam udexim khell badabad urlo. Savio Fernandes,

Fredson Marshal ani Joshuah Vaz hanche udexim Bharoti dadleanchea pongddak zoit mell’lem. “Pongodd sangatan ani ekvottan khell’lo dekhun,

zoit amchem zalem. Hem zoit ami amchea Gõychea lokak bhettoitanv,” oxem Gõychea pongddacho kopit, Michael Silvanan sanglem.

Bailanchea khellant, Gõychea pongddan Maharashtrachea pongddak 4-0 golamni haroilo ani zoit aplem kelem. “Gõychea donui pongddamni boro khell moidanar kelo. Apli Natalanchi porob chukoun, donui pongodd boro khell khell’le ani zoit melloilem,” oxem Vell’lecho amdar, Benjamin Silvan sanglem. Gõychea Joshuah Vaz

ani Velanie Fernandesak Golden Boot puroskar favo zalo. “Sogllim sangatan ani ekvottan khell’lim dek-

VAURADEANCHO IXTT registered with RNI 37805/62. Printed and Published by Fr. Joaquim Savio Neto Gracias sfx on behalf of Xaverian Publication Society Pilar Goa 403 203. Printed at M/s Elegant Offset Printers, D2-31, Tivim Industrial Estate, Karaswada Mapusa Goa. 403 526. Publishesd at Vauradeancho Ixtt Pilar Goa 403203. Editor: Br. Eusebio V. Miranda sfx, Telephone: 0832 2219091, Advertising no: 9604101187 Email: ixttnew@gmail.com. For online edition log on to www.v-ixtt.com Disclaimer: Except for the editorial above, articles and letters in Vauradeancho Ixtt represent the views of the concerned authors, and do not necessarily reflect the views of the Vauradeancho Ixtt editor, publisher, and/or owners.

hun, zoit amchem zalem,” oxem Gõychea bailanchea pongddachem kopit, Michelle Castanhan mhollem.

Tujem mot faideachem Tumche vichar vo suchovnneo amkam dhaddat Ho Pot’to: V.Ixtt, Pilar Goa- 403 203 E-mail: ixttnew@gmail.com


Issuu converts static files into: digital portfolios, online yearbooks, online catalogs, digital photo albums and more. Sign up and create your flipbook.