Ekocentrum.

ekocentrum.

študent. bc. hana rafajová ateliér navrhovania ii.

vedúci: ing. arch. lukáš šíp, phd., ing. arch. tibor varga, phd. garant: doc. ing. arch. alexander schleicher, phd. ls 2023/24

Riešené územie

Územie, v rámci ktorého sa nachádza riešený pozemok, leží v juhovýchodnej časti zastavaného územia mesta Žilina. Je súčasťou biokoridoru Žilinského lesoparku prechádzajúceho medzi mestskými časťami Bôrik a sídliskom Vlčince. Ide o prírodné zalesnené územie vymedzené pozemkami Žilinskej univerzity z východu, vojenským cintorínom a výstavbou rodinných domov časti Bôrik zo západu a športovými areálmi a nákupným centrom Dubeň zo severu.

Riešený pozemok je vo vlastníctve mesta Žilina, ktorého zámer je vybudovať objekt a areál environmentálno-vzdelávacieho ekocentra nadregionálneho významu. Ten by mal slúžiť vzdelávaniu rôznych skupín, od detí predškolského veku po konferencie a vzdelávanie firiem v oblasti ekológie. Pozemok susedí s areálom vojenského cintorína, pozemkom VÚC, v rámci ktorého je momentálne pozorovateľňa hvezdárne a mobilná lesná škôlka, a pozemkom vodární SEVAK, ktoré vedia popustiť časť areálu a jednej budovy pre riešené ekocentrum. Na severozápad od riešeného pozemku sa nachádza parkovisko, ktorého kapacity možno využiť aj pre účely ekocentra. Príjazd na pozemok je prevažne zo severu z ulice Na malý diel.

Terén je svahovitý stúpajúc smerom na juh. V súčasnosti je pozemok trvalým trávnatým porastom s množstvom náletovej zelene a neslúži špecifickému využitiu.

Architektonický návrh

Pri tvorbe návrhu ekocentra boli dôležité otázky spojené s ekológiou. Požiadavka mesta Žilina bola, aby sa ekocentrum nereprezentovalo jednoduchším bohémskym charakterom, ale formou zaujímavej a lákavej súčasnej architektúry, ktorá nemusí na prvý pohľad vyzerať ako architektúra založená čisto na myšlienke ekológie. Ideou, na ktorej stojí celý návrh je vytvorenie objektu, ktorý sám bude exponátom ekologického zmýšľania, a ktorý bude súčasťou prírodného prostredia, v ktorom sa nachádza. Základnými piliermi je využitie udržateľných a recyklovaných materiálov a pasívnych a aktívnych foriem udržateľnosti.

Budova ekocentra využíva prepojenie so svahovitým terénom, do ktorého sa vnára. Terén tak prirodzene prechádza na strechu objektu, a pôsobí, akoby bola budova jeho súčasťou. Aby budova mala čo najmenej tepelných strát, bola zvolená jednoduchá kompaktná forma.

Koncepcia celej budovy sa riadi najmä získavaním pasívnych solárnych ziskov. Keďže orientácia pozemku k svetovým stranám nie je práve vhodná kvôli svahovitosti terénu rastúcou k južnej strane, bolo obťažnejšie do budovy dostať južné slnko dôležité najmä v zimných mesiacoch. Kompaktný tvar si žiadal vytvoriť viac fasád pre presvetlenie interiéru a získať tak najmä južné slnko. Najvhodnejšou formou bolo vytvoriť átrium. Vo výsledku pôsobilo vhodnejšie budovu rozpoliť a vytvoriť tak dva funkčné celky s nástupnou plochou a schodiskom prekonávajúcim výškový rozdiel terénu, a ktoré sa stáva istou bránou do areálu ekocentra. Obe časti však zostávajú prepojené pod schodiskom, čím sa zachováva ich kompaktnosť. Ďalším prístupom pre získanie solárnych ziskov bolo natočenie aspoň jednej časti budovy o 15° smerom na juh a pridanie svetlíka nakloneného na juh, a vytvorenie tak akumulačného bodu v interiéri, odkiaľ sa rekuperáciou naakumulovaný teplý vzduch dostane do celej budovy. Slnku bola podriadená aj podlažnosť budovy. Východná časť budovy je dvojpodlažná, čím prijíma slnko zo všetkých svetových strán. Západná časť je jednopodlažná, čím prepúšťa západné a južné slnko do nádvoria a netieni východnej časti. Zároveň tým umožňuje terénu prejsť až na strechu tejto časti, ktorá sa stáva pobytovou zelenou strechou. Strecha dvojpodlažnej budovy je sčasti v miernom sklone naklonenom k juhu pre možnosť ďalších solárnych ziskov. Na túto plochu sú umiestnené fotovolticke a solárne panely.

Objekt obsahuje vzdelávacie, expozičné, oddychové, administratívne a ubytovacie priestory. Budova je rozdelená na dve časti aj funkčne. Predpokladajú sa dva scenáre návštev budovy: individuálne a skupinové. Pre scenár individuálnych návštev je prioritne určené prízemie východnej časti. Vstupuje sa zo západnej fasády od nádvoria cez zádverie do priestrannej vstupnej haly venovanej recepcii spojenej s bufetom. Na informáciách si návštevník môže kúpiť lístok do časti expozície alebo len využiť služby bufetu. V otvorenom priestore je variabilné sedenie určené prioritne bufetu. Návštevník má možnosť sa zoznámiť s náplňou ekocentra už pri prvom kontakte, a to cez malú expozíciu v rámci vstupnej haly. Po zakúpení lístka môže prejsť do časti veľkej expozície, ktorá sa nachádza v podzemnej časti budovy, čo poskytuje vhodné podmienky pre digitálnu projekciu, interaktívnu expozíciu a nasvetlenie exponátov. Obslužné priestory ako zázemie zamestnancov, sklad bufetu, toalety, skrinky pre návštevníkov, upratovacia miestnosť a vertikálne komunikačné jadro, sú súčasťou vloženej hmoty jadra. K expozičnej časti prislúcha aj sklad. V strede dispozície medzi západnou a východnou hmotou sa nachádza technická miestnosť sklenenou priečkou vizuálne prepojená s expozíciou. Návštevníci sa tak vedia dozvedieť viac aj o technickom zariadení udržateľných stavieb. Skupinové zájazdy majú okrem využitia tejto časti budovy možnosť využiť aj západnú časť. Tá poskytuje veľkú multifunkčnú miestnosť na súkromné a väčšie prednášky a kongresy a je ju možné prepojiť s miestnosťami dvoch workshopov v severnej časti pomocou posuvných priečok. Rovnako sa dajú prepojiť aj workshopy navzájom. Tie vedia využiť aj exteriérový priestor. K týmto priestorom prislúchajú aj podružné miestnosti ako toalety, miestnosť pre lektora a sklad. Obe časti budovy sú prepojené chodbou tak, že skupiny sa vedia v rámci budovy presúvať suchou nohou.

V prípade dlhodobých školení a detských táborov budova ponúka ubytovanie na druhom nadzemnom podlaží. To je prepojené so zvyškom budovy vertikálnym jadrom, a zároveň má samostatný vstup z exteriéru. Ubytovacia časť ponúka 8 izieb pre 2-3 osoby s celkovou kapacitou 20 lôžok. Ubytovaní majú možnosť využívať komunitnú miestnosť s kuchynkou.

V rámci jadra sa nachádzajú obslužné priestory ako upratovacia miestnosť, toalety, sprchy, práčovňa a vertikálne komunikačné jadro. V severnej časti druhého nadzemného podlažia je umiestnená administratívna časť budovy s troma kanceláriami a spoločným stretávacím priestorom s kuchynkou.

Hlinené jadro prechádza všetkými podlažiami až nad strechu, kde skrýva technológiu budovy.

Technologické vybavenie

Budova by mala byť vybavená technológiou podporujúcou myšlienky pasívnej a udržateľnej budovy. Patrí sem riadené vetranie s rekuperáciou, tepelné čerpadlo, fotovoltické a solárne panely a ich príslušenstvo a technológia na zachytávanie a využívanie dažďovej a šedej vody.

Materialia

Využité boli tri základné stavebné materiály: drevo, hlina a železobetón. Drevo predstavuje najvyšší podiel v nosných konštrukciách vo forme LVL. Zároveň je dominujúcim materiálom na fasáde vo forme obkladu. V interiéri sa prejavuje na obvodových stĺpoch, kazetovom strope, akustických paneloch v kazetách, drevených nenosných CLT priečkach a stropoch, dverách a nábytku. Všetko spomenuté drevo je morené s červeným pigmentom. V interiéri sa však nachádza aj v modrej farbe v rámci nábytkov. Aby sa v budove odreprezentovalo čo najviac udržateľných stavebných materiálov - vo vhodnej miere -, tak okrem dreva dominuje, najmä v interiéri, hlina. Vo forme ubíjanej hliny je použitá na interiérové nosné steny, ktoré vytvárajú vertikálne jadrá a ďalej na podlahy a omietky. Železobetón je

využitý v konštrukciách v kontakte s terénom a podzemných konštrukciách. Ďalej je využitý plech vo farbe RAL pigmentu dreva na oplechovanie exponovaných konštrukcii a vytvorenie vstupného kubusu. Ako tepelná izolácia obvodových konštrukcii je využitá drevovláknitá izolácia a hlavný vstup je zateplený fúkanou slamou, ktorá je v rámci interiéru viditeľná cez sklo ako prezentácia udržateľných materiálov v konštrukciách.

Urbanistický návrh

Areál ekocentra pozostáva z pozemku mesta Žilina a časti pozemku vodární, ktoré môže mesto vyžiť na potreby ekocentra. Areál musí byť oplotený. Myšlienkou pre areál bolo nevytvoriť priestor len pre návštevníkov ekocentra, ale zároveň park pre verejnosť, ktorá sa aj počas svojho voľného času dokáže vzdelať v oblasti ekológie. Areál by bol pre verejnosť otvorený vo vymedzených hodinách.

Prístup na pozemok je zo severnej strany pozemku od parkoviska a z juhozápadného rohu pozemku hlavne pre bezbariérový prístup a obsluhu areálu. Na severe sa nachádza dodatočné parkovanie pre autobus a 4 osobné automobily. Celé parkovanie má organický prírodný charakter. Autá sú obklopené zeleňou a stromami a organicky rozmiestnené po ploche tak, aby nevytvárali typický ostrov plný áut. Povrch parkoviska a všetkých chodníčkov je mlat. Na severnom okraji na hranici s cestou je vytvorená dažďová záhrada, ktorá pojme dažďovú vodu z verejnej komunikácie a svahu.

Areálom prechádza teplovodný kanál paralelne s cestou západne od pozemku. Preto, a aj kvôli otvoreniu budovy na západ, je budova umiestnená viac na východnú stranu pozemku. Chodník od vstupu vedie do nádvoria popri retenčnom jazierku. V priestore medzi budovami sú stojiská na bicykle a priestor exteriérového sedenia. Do zvyšku areálu sa potom vstupuje schodiskom, ktoré má aj pobytovú časť.

Areál by mal vyžadovať minimálnu starostlivosť. Celý ho pokrýva prírodný trávnatý a lúčny porast až na dve kosené plochy, vhodné na hru detí a iné aktivity. V areáli by boli v rámci vzdelávania vysadené rôzne dreviny a trvalky. Návštevník sa môže areálom presúvať po mlatových chodníčkoch a drevených mostíkoch ponad zatrávnené a vodné plochy. V rámci areálu sa nachádzajú vzdelávacie aj voľnočasové aktivity ako vzdelávacie pavilóny, detské vzdelávacie aktivity, komunitný pavilón so sedením a ohniskom, amfiteáter, skleník, bylinková záhradka a rôzne formy sedenia a oddychu. Pri prezentáciách a prehliadkach s lektorom môžu skupiny využiť aj exteriérový prednáškový pavilón. Na okraji areálu je umiestnený kompost a včelie úli. Návštevníka bude areálom sprevádzať náučný chodník. Objekty vodární sa v rámci areálu nachádzajú dva: historický nevyužívaný objekt a objekt, z ktorého časť prislúcha vodárňam a časť sa využije ako sklad exteriérového náradia. Tento objekt by bol v rámci realizácie ekocentra prefasádovaný do vizuálu budovy ekocentra.

Prezentované témy vzdelávania

Vzdelávanie sa uskutočňuje v rámci interiéru a exteriéru budovy a v areáli ekocentra. Interiérová expozícia môže byť variabilná a časom sa obmeňovať avšak prioritne je venovaná energii, udržateľnému stavebníctvu a recyklácii. Expozícia pochôdznej strechy by prioritne riešila tému energii a technológii v nadväznosti na technológiu na streche. Areálom ekocentra by sprevádzal návštevníkov náučný chodník zameraný na klímu, faunu a flóru a ochranu prírody, a zároveň na témy prezentované atrakciami: pri retenčných jazierka, dažďový záhradách, vodárenských objektoch témy vody a oceánov, pri včelínoch včelám,

textová správa.

nákupné centrum

vojenský cintorín

cyklocross dráha internáty

lesná škôlka hvezdáreň

žilinská univerzita SEVAK

zrážok Január Február Marec Apríl Máj Jún Júl August Október November December September

budova ako exponát udržateľnej architektúry

budova ako súčasť prírodného prostredia

udržateľné/recyklované materiály

pasívne formy udržateľnosti

aktívne formy udržateľnosti

leštená hlinená podlaha

zelená strecha s lúčnym porastom

modré akcenty v interiéri

materiálový koncept.

morené drevo s červeným pigmentom

ubíjaná hlina v interiéri

sklo

3

2

4 našikmenie strechy - využitie južného slnka

1 základná hmota vnorená do terénu

vytvorenie átria - prepustenie južného slnka do budovy

natočenie časti budovy - solárne zisky

pozemok SEVAK vojenský cintorín

pozemok VÚC

parkovanie

malá expozícia

sedenie kaviarne informácie zázemie sklad up. wc workshop workshop

multifunkčná miestnosť

technické zázemie miestnosť pre lektora sklad

hlavná expozícia

izba (2os)

komunitný priestor kuchynka

izba (2os)

izba (2os) izba (3os) izba (3os) izba (3os)

izba (3os) imob. wc wc izba (2os)