Eurocampus Apríl 2012 by Eurocampus

CAMPUS CHALLENGE

JARNÉ KOLO ZAČÍNA 12. 3. 20122

III. ROČNÍK

| APRÍL 2012

Red Bull Paper Wings Na papierovom lietadle do Salzburgu

Boris Filan Rozhovor

Univerziáda SR 

obsah CAMPUS CIRCUS Redakcia redakcia@eurocampus.sk

Spolupracovníci PhDr. Andrea Kučerová, UK v Bratislave Ing. Iva Šajbidorová, PhD., STU v Bratislave PhDr. Renáta Chosraviová, SPU v Nitre PhDr. Zuzana Kráľová, PhD., TU v Trnave PhDr. Slavka Pitoňáková, PhD., ŽU v Žiline Mgr. Zuzana Ihnátová, Paneurópska vysoká škola Zuzana Hrdličková, VŠMU v Bratislave PaedDr. Mikuláš Ortutay, SAUŠ PaedDr. Stanislav Kosorín, SAUŠ Ing. Martina Debnárová, AIESEC Matej Knoll, iKnow Club Michaela Kušnírová, KU v Ružomberku Martina Mlečenková, Hotelová akadémia Obchod a inzercia Elena Lipianska lipianska@eurocampus.sk 0903 717 514

Projektový koordinátor Ing. Katarína Hrnčárová hrncarova@eurocampus.sk 0901 717 514

Grafické spracovanie Martin Halač Magazines s.r.o.

Distribúcia Časopis je distribuovaný zadarmo 6x počas školského roka (od septembra do mája) študentom vysokých škol v SR.

Webové stránky www.eurocampus.sk

Vydavateľ Projekt Eurocampus Slovenská republika, s.r.o. Družicová 10 821 02 Bratislava Tel: 0901 717 514 e-mail: redakcia@eurocampus.sk

Ročník III, Apríl 2012 Evidenčné číslo MK SR: EV 4148/10

Rozhovor: JUDr. Bronislava Pavelková, PhD.

Univerzita tretieho veku hostila návštevu z “Einsteinoveho” mesta

Manageria Leaderhip Program je pre teba

Zbierka hračiek pre deti z Tanzánie

Bylinkové pivo i nápoj pre celiatikov v laboratórnom pivovare SPU

Moskovskí študenti na SPU

Chcem Slovensku pomôcť

Experiment sa podaril, pacient umrel!

Jediný festival svojho druhu v Strednej Európe!

Na papierovom lietadle do Salzburgu

Univerzita Komenského a Divadlo Aréna

Rozvojové aktivity v Keni a Južnom Sudáne

Piráti dobyli FMUK

Film 22 hláv odhalil zabudnuté skutočnosti

Rozhovor: doc. RNDr. Marián Janiga, CSc.

S Borisom Filanom o...

CARREER MANAGEMENT PROGRAM 21

Akú prácu robiť počas školy?

Študijiný pobyt v Prahe

Deň kariéry – príležitosť pre študentov

Povolanie syn ešte z nikoho neurobilo skvelého človeka

AIESEC prináša už po 17-krát NDK

Záškoláci z katedry žurnalistiky

Kariérne centrum pomôže absolventom nájsť si prácu

Partneri projektu

Študentom poradia v novom centre

Akadémia investovania – III. časť

UNIVERZITNÝ ŠPORT 30

Univerziáda SR 2012 zimná časť ukončená

III. univerziáda SR 2012, počty účastníkov

Univerziáda SR 2012 – letná časť

Volejbal na PEVŠ

Lyžiarske kurzy na Žilinskej univerzite

50. rokov klubu orientačného behu

SÚŤAŽE 2

Campus Challenge

campus circus

„Bola by som veľmi rada, keby naša škola bola ako Oxford.“

Rozhovor: Pedagóg Fakulty práva Paneurópskej vysokej školy

JUDr. Bronislava Pavelková, PhD.

4 |

www.eurocampus.sk

campus circus Ukážkové dieťa, ktoré skončilo štúdium práva s červeným diplomom. Napriek tomu na študentské časy spomína ako na obdobie zábavy a zážitkov. Popredná odborníčka na rodinné právo, autorka prvého komentára k zákonu o rodine. Tvrdí, že by nikdy neposlúchla klienta, ak by to bolo proti záujmom dieťaťa. Zvýšenú rozvodovosť by riešila uzatváraním manželstiev na dobu určitú. V našom rozhovore prezradí, pre koho sa študenti majú učiť. Pedagóg Fakulty práva PEVŠ JUDr. Bronislava Pavelková, PhD. Aké ste boli dieťa? Prejavovali sa u vás typické črty právnika už v ranom veku, napríklad zmysel pre spravodlivosť, morálku... Bola som strašne dobré dieťa. Bohužiaľ – ukážkové. Čistá jednotkárka. Všetci hovorili, že sa v praxi neuplatním. Tvrdili, že keď skončíte s červeným diplomom, tak nie ste použiteľný do práce (smiech). Kedy vám prvýkrát napadlo, že chcete študovať právo? Pôvodne som vôbec nemala byť právnička. Za socializmu, bol to posledný rok socializmu, to bolo tak, že ste často nemohli ísť na školu, na ktorú ste chceli ísť. Nie ako dnes. Mala som prihlášku na jazyky – na nemčinu, taliančinu, odbor tlmočníctvo. No rodičia sa pohádali, nedokázali mi to „vybaviť“ a nakoniec ako jediná možnosť mi zostalo právo, keďže aj mama bola právnička. Takže som nešla na právo s tým, že by som od detstva túžila byť právničkou. Práve naopak, keď sa ma deti pýtali, čo robí moja mama, keď je právnička, tak som povedala, že neviem – každého mama varila, prala... Štúdium ste ukončili s vyznamenaním. Odniesli ste si zážitky na celý život, alebo ste iba sedeli nad knihami, právnou literatúrou a zákonmi? (Smiech). Budem čestne odpovedať. I keď to nie je veľmi výchovné. Učila som sa jedine cez skúškové obdobie. Vždy som celý semester strávila na párty, brigádach, zarábala som si peniaze, zažila šialenstvá. Len cez skúškové som sa zavrela doma učiť. To znamená, že ste si štúdium užili? Áno, ale toto by ste nemali uverejňovať (smiech). Študentom každý semester hovorím, aby sa učili priebežne, i keď som to sama nerobila. Máte advokátsku kanceláriu, za sebou pestrú publikačnú činnosť. Spomeniem historicky prvý komentár k zákonu o rodine. Ako sa vám písal? Veľmi dobre. Práve tým, že robím advokátku, sa mi darí spájať teóriu s praxou. Na jednej strane mám naštudované vďaka vedeckej činnosti to, čo trápi teóriu. Lenže prax má často úplne iné zameranie. Trápia ju iné otázky, ktoré treba riešiť. Na to mi pomáha kontakt v súdnej sieni a kontakt so sudcami. Alebo kontakt s klientmi a vyššími súdnymi úradníkmi. V tomto zmysle mi veľmi pomáhajú pojednávania. Patríte medzi popredných odborníkov v oblasti rodinného práva. Ako sa v tejto polohe vnímate ako žena – právnička? V rovine rodinného práva nezáleží na pohlaví. Rodinné právo na súde alebo

v rodinnoprávnych vzťahoch je veľmi špecifické. Musí sa v ňom zmeniť myslenie právnika, lebo inak narobí hrozne veľa škody. Keď ste v klasickom kontradiktórnom procese – vyhrám/prehrám – tak buď priznajú môjmu klientovi, o čo žalujeme, alebo nám žalobu zamietnu. Vtedy myslíte inak – myslíte v prospech klienta. Aj tam budete riešiť morálnu stránku. Ak viete, že klient nemá pravdu – poviete si – ja nebudem toto obhajovať. Alebo – OK, však mi zaplatí. Každý advokát v hlave túto dilemu rieši a nejakým spôsobom si ju aj vyrieši. Ale stále zostáva na strane klienta. V rodinnom práve je to ťažšie o to, že ak ste dobrý rodinnoprávny právnik, nepôjde vám o klienta. Zaplatí vám rodič alebo starý rodič, no podstatné v rodinnoprávnych vzťahoch je dieťa. Nemôžete poslúchnuť klienta, ak vidíte, že to je pre dieťa zlé. Nemám problém s tým, či je na druhej strane ako advokát žena alebo muž, ale ide o to, že buď chápe, že ide o dieťa alebo tvrdo presadzuje záujmy svojho klienta, hoci sú v rozpore so záujmami dieťaťa.

v súdnej sieni, tak konanie má úroveň. Všetci vieme, že ideme tým istým smerom – nikto z nás nikdy nepôjde proti dieťaťu. Dohodneme sa, presvedčíme klientov, prípadne, ak si nechcú dať povedať, tak ich nebudeme zastupovať. Povieme im, aby si našli niekoho iného, kto urobí to, čo chcú oni, aj keď je to proti záujmom dieťaťa. Pôsobili ste aj v zahraničí. Vnímate nejaké rozdiely v právnom prostredí v zahraničí a na Slovensku? Jeden dobrý vzor zo zahraničia, ktorý sa mi veľmi páči, je kochemský model v Nemecku. Je to kantón, ktorého hlavné mesto je Kochem. Ako rodinný sudca tam pôsobil Dr. Jurgen Rudolf. Na základe svojich profesionálnych skúseností začal vymýšľať nový model riešenia napätých rodičovských vzťahov, aby „prinútil“ rodičov správať sa v prospech svojich detí. Ako to dokázal? Zaviedol systém, na ktorom spolupracuje množstvo odborníkov. Tých všetkých, ktorých postupne priberá aj náš súd. Psychológov, kolíznych opatrovníkov, prokurátora... Každý sa do toho postupne zapojí a ich činnosť je zjednotená spolu s advokátmi. V Kocheme sa nestane, že by jeden advokát povedal jednému klientovi áno a druhý advokát by povedal – aj

„Správanie súčasných študentov mi niekedy pripadá rovnako nezmyselné, ako keby som si ja zaplatila za kurz šitia a potom 3 mesiace robila všetko preto, aby ma tá pani nič nenaučila. Sabotovala by som ju...“ Stereotypy hovoria o tom, že muži, advokáti, sú tí menej citliví. Nemyslím si, že muži sú necitliví, sú technickejší právnici, pragmatickejší. Niektoré otázky dokážu jednoducho odbiť – veď deti hysterizujú, prečo by som mal z toho robiť vedu? Sú právne pragmatickejší a v rodinnom práve to je nevýhoda. No zažila som aj rozumných mužov, právnikov v oblasti rodinného práva. Väčšina mužov povie, že to nebude robiť, lebo je to iný postoj. Oveľa ľahšie sa obhajuje v civilnom konaní, kde je to jednoznačné. Tu riešite dilemu sám v sebe – musím sa nejako rozhodnúť. Zažila som ale aj ženy, ktoré dokážu prísť s úplne absurdnými teóriami. Napríklad klient je dlhodobo liečený narkoman, trpí závažnými ochoreniami a dokáže opustiť dieťa na ihrisku, no pani advokátka je presvedčená, že táto osoba má právo sa o svoju trojročnú dcérku starať. Pozeráte sa na ňu a premýšľate, či by svoje vlastné dieťa zverila do rúk takejto osobe. Vnímate teda odvetvie rodinného práva ako odvetvie určené skôr ženám – právničkám? Ani nie, nezávisí to od pohlavia, ale od charakteru človeka. Paradoxne ale z oblasti rodinného práva viem ako odborníčky vymenovať len ženy – advokátky, o ktorých si myslím, že to robia skvele. A keď sa potom stretneme

vy máte pravdu. Tam sú advokáti poučení a je jedno, za kým klient pôjde. Všetci povedia – bude to takto. Rodičov privedú k dohode. To dieťaťu najviac pomôže. Lebo nič dieťaťu tak neublíži, ako dvaja šialení rozvadení rodičia, ktorí ho naťahujú sprava doľava a psychicky mu nakladajú. Takže, to je taká inšpirácia, ktorú si myslím, že tu potrebujeme. Čo hovoríte na trend súčasnej zvýšenej rozvodovosti? Rozvodovosť sa mi vôbec nepáči. Nemyslím si, že to je niečo, čo sa dá zastaviť, najmä pri tom, čo sa v súčasnosti deje. Ako riešenie mi napadá mexický model – uzatvárať manželstvá na dobu určitú. Ľudia budú vidieť koniec, tak sa nebudú rozvádzať, proste vydržia a ušetria. Viem, že je to surové, ale pragmatické. A čo úloha štátu? V zásade si myslím, že štát robí chybu, pretože rezignoval na svoju preventívnu funkciu v oblasti ochrany rodiny. O tomto mávam veľké spory so sudcami, ktorí mi vyčítajú, ak ich žiadam, aby pri rozhodovaní o rozvode dôsledne skúmali príčiny rozvratu a zaujali k nim postoj. Myslím si, že súdy v demokracii úplne rezignovali na svoju výchovnú funkciu. Píšem o tom aj v komentári, ktorý vydalo vydavateľstvo C. H. Beck a viem, že práve toto je jeho

www.eurocampus.sk

| 5

campus circus najdiskutovanejšia časť. Keď sa sudca dozvie na pojednávaní o akokoľvek hrubom porušení manželských povinností, tak to len zaprotokoluje a ide sa ďalej. Ani sa nepokúšajú povedať – prosím vás, nemáte pocit, že ste urobili chybu? Sudcovia sa tomu vyhýbajú. Obhajujú sa tým, že akonáhle vyslovia svoj názor, budú terčom námietok zaujatosti. Asi by mali väčšiu úlohu zohrávať mimosúdne prostriedky, manželské poradne, jednoducho to, čo predchádza samotnému konaniu. Viete, dnes je celkovo taký trend, že ľudia majú pocit, že si všetci musia užiť. Že všetci majú práva, ale nikto nemá povinnosti. Veľmi dobre sa to dá dokumentovať na tom, keď sa trebárs kolízny opatrovník pokúša zistiť názor dieťaťa – ty by si chcel byť s mamičkou alebo s oteckom? A dieťa povie – no, ja by som chcela, aby boli naši spolu. Keď budeme rešpektovať názor dieťaťa, no tak milí rodičia, žite spolu, vzali ste sa, boli ste svojprávni, rozhodli ste sa byť dvaja, dieťa za to nemôže, praje si to, tak žite spolu! Lenže na to všetci povedia – toto nejde. Čiže – mamička alebo otecko? A to je presne to – nebudeme sa zodpovedať tí, ktorí za to môžeme, ale nahádžeme to na toho, kto to vydrží. My nevychovávame toho, čo urobil chybu, ale toho, ktorý to musí strpieť, aby sa pritom ešte aj slušne a dôstojne správal. Spomeniem inštitút striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. Je to posun vpred? Myslím si, že to závisí od povahy dieťaťa. Sú deti, ktoré úplne v pohode „striedavku“ zvládnu, pretože oveľa horšie by pre ne bolo, keby trebárs toho jedného rodiča, na ktorého sú zvyknuté, nevideli. Preto sú ochotné obetovať svoje pohodlie do určitej miery, ak vôbec musia, a sťahovať sa z domácnosti do domácnosti. A potom sú deti, ktoré uprednostnia stabilitu, pokoj, pohodlie. I na úkor toho, že jeden z rodičov bude s ním menej. Takže je ťažké to

paušalizovať. Je dobré, že máme tento inštitút, no treba zvážiť, čo dieťaťu vyhovuje. Ako to vyzerá v praxi? Nemusí to vyzerať tak, ako si to väčšina ľudí predstavuje, že dieťa sa sťahuje po mesiaci, dvoch, týždni. Môže aj priebežne v rámci týždňa prechádzať z domácnosti do domácnosti, čo je podľa mňa celkom dobrý inštitút. Model 2-2-3. Pondelok a utorok u jedného rodiča, stredu, štvrtok u druhého, a piatok, sobotu, nedeľu, u toho, čo ho mal v pondelok a utorok. A ďalší týždeň naopak. Dieťa má veci v jednej aj druhej domácnosti a funguje to. Pôsobili ste ako vysokoškolský pedagóg na Univerzite Komenského, momentálne pôsobíte na Fakulte práva Paneurópskej vysokej školy. Aké sú vaše dojmy z pôsobenia na našej fakulte? Mne sa veľmi dobre učí na vašej fakulte. Aj sa tam veľmi dobre cítim. Takže mám dobré dojmy. Vnímate v poslednom období nejaký rozdiel medzi študentmi, prípadne kvalitou vysokých škôl? Hm, áno, študentom sa chce menej učiť. Ako keby si neuvedomovali, že sa neučia pre nás, pedagógov, ale pre seba. Ja som platená za to, že odučím. Bola by som veľmi rada, keby to malo nejaký pozitívny výsledok v ich hlavách, ale nemám moc prinútiť ich k tomu. Správanie súčasných študentov mi niekedy pripadá rovnako nezmyselné, ako keby som si ja zaplatila za kurz šitia a potom 3 mesiace robila všetko preto, aby ma tá pani nič nenaučila. Sabotovala ju... Ja v tomto logiku nevidím. Táto škola už nie je povinná školská dochádzka. Študenti si vyberali to, čo ich má baviť, čím sa chcú v budúcnosti uživiť. Navyše za to platia. Preto nechápem, prečo sa neučia. Mali by sa dožadovať nových informácií, konzultovať, diskutovať a vyobracať nás na každom seminári tak, že sa budeme „potiť“. Bola by som veľmi rada, keby naša škola bola ako Oxford. Drahá, ale kvalitná. Keď sa bude absolvent prezentovať tým, že skončil právo na Paneurópskej vysokej škole, bude to jeho najlepšia vizitka. Vedeli by ste do jednej vety zhrnúť radu študentom? Zamyslite sa nad tým, pre koho sa učíte. Či sa hlúpi právnici uplatnia v dnešnej konkurencii. Ak „oblafnú“ na skúške z občianskeho, trestného alebo iného práva pár pedagógov a

dostanú skúšku „za nič“, tak kto vlastne vyhral a kto prehral? Ste úspešná právnička, advokátka, odborníčka vo svojom odbore, uspokojuje vás vaša práca? Strašne zákerná otázka. Mám na to ale takú peknú odpoveď. Keď som už z práce a problémov, ktoré prináša, strašne unavená, mám v zásobe pripravený taký sen, že pôjdem do Ameriky a budem tam predávať v McDonalde hamburgery. Vyhovuje mi jasný príkaz, bez zodpovednosti, ktorý rýchlo vyriešim. Potom sa usmejete, ten človek odíde a ešte vám bude vďačný, že ste mu dali najesť. Život právnika nie je jednoduchý... Právo je extrémne vyčerpávajúce. Psychicky. Veľakrát prídem domov v stave, kedy už nič nechápem. Koniec koncov aj tento rozhovor robím po pol dni strávenom na polícii s rodičmi, ktorí riešia otázku, či šesťročné dievčatko pôjde alebo nepôjde na týždeň s otcom do Chorvátska. Sú schopní pred tým dieťaťom na seba vrieskať a ubližovať si. Jednoducho, poviete si, že jeden aj druhý by potrebovali prefackať. A dieťa sedí na tráve a trasie sa. Mám pocit, že je v tomto období príliš veľa zla a ľudia to nejako nevedia ustáť. Text: Adam Šebesta, LIKE Foto: Martin Nedeliak

KTO JE JUDR. BRONISLAVA PAVELKOVÁ? JUDr. Bronislava Pavelková, PhD., absolvovala Právnickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave. Štúdium ukončila v roku 1993 s vyznamenaním. Až do roku 2009 pôsobila ako pedagóg na Právnickej fakulte Univerzity Komenského, v súčasnosti vyučuje na Paneurópskej vysokej škole. Špecializuje sa na občianske právo, hmotné a rodinné právo. Participovala na tvorbe viacerých študijných pomôcok pre občianske právo a rodinné právo na Slovensku aj v zahraničí. Je spoluautorkou komentovaného znenia zákona o rodine (2005). Pracuje tiež ako advokátka a supervízorka.

6 |

www.eurocampus.sk

campus circus Ústav celoživotného vzdelávania Žilinskej univerzity je prostredníctvom Univerzity tretieho veku zapojený do projektu Senior Volunteering project, ktorý koordinuje Slovenská asociácia univerzít tretieho veku na Slovensku. Ide o projekt pripravený v rámci grantovej schémy Grundvig – Dobrovoľnícke projekty pre seniorov. Sú to bilaterálne projekty, v rámci ktorých seniori starší ako 50 rokov navštívia na minimálne 3 týždne partnerskú krajinu. Partnermi projektu Senior Volunteering project je Slovenská asociácia Univerzít tretieho veku a Univerzita Ulm prostredníctvom ich centra ďalšieho všeobecného vedeckého vzdelávania ZAWiW.

Univerzita tretieho veku hostila návštevu z „Einsteinoveho“ mesta V rámci výmeny skúseností k nám zavítali v sprievode Dr. Nadeždy Hrapkovej – prezidentky Asociácie univerzít tretieho veku na Slovensku a vedúcej programu Univerzity tretieho veku Univerzity Komenského v Bratislave dve seniorky – Sigrid Hilsbeck a Ursula Richter – dobrovoľníčky, zapájajúce sa do viacerých činností spomínanej „Uni“, ako ju v skratke nazývajú. Mali tak možnosť bližšie spoznať štúdium na našej Univerzite tretieho veku, históriu i súčasnosť univerzity i mesta Žilina. Predstavili sme im dobrovoľnícke aktivity študentov Univerzity tretieho veku – seniorský časopis Schody s prílohou Kroky (jedinečný svojho druhu na Slovensku) a aktivity senioriek s deťmi počas detského leta v Krajskej knižnici v Žiline. Mesto Ulm leží v krajine Bádensko – Wurtenbersko, blízko Mníchova, Ausburgu a Stuttgartu, prechádza ním Dunaj, obklopené je lesmi a kopcami v nadmorskej výške cca 620 metrov. Počet obyvateľov je približne rovnaký ako počet obyvateľov Žiliny. Na záver pobytu nám obe dámy poskytli rozhovor: Môžete pre našich čitateľov priblížiť aspoň niektoré projekty, ktoré na Ulmskej univerzite máte a na ktorých sa zúčastňujete? Projektov bolo viac, tak sa ich pokúsime zosumarizovať: Summer Science Camp 2011 – Letný vedecký camp – U3Gu, ktorého sa zúčastňujú deti, študenti, profesori, seniori. Spolu. Profesori učia teóriu dopoludnia, študenti učia deti popoludní v krúžkoch a získavajú zápočet, seniori pomáhajú. Ide o týždňové kurzy rôzneho zamerania: Workshop robotik – Prírodné vedy – pre chlapcov a dievčatá zvlášť, už od 5. triedy. Medien Kids – všetky krúžky zdokumentujú kamerou, fotoaparátom, písmom a prezentujú na konci týždňa pred všetkými účastníkmi aj pozvanými rodičmi. Je to zaujímavé, lebo každá skupina detí to predstaví po svojom. Niekedy aj veľmi humorne. ZAWIW – sieť Europen Networks of ZAWIW. To sú seniorské akadémie, ktoré fungujú ako týždňové kurzy na jar a na jeseň. Téma je nasledovná: Koľko vzdelania potrebuje človek? ASSIST – seniori organizujú výlety pre zahraničných študentov, poskytujú im pomoc pri pobyte. DANUBE NETWOKERS – Dole Dunajom, sieť seniorov popri Dunaji. Zúčastnili sa ho všetky

krajiny v okolí Dunaja a vytvorili skupiny, ktoré navzájom spolupracovali. Celá akcia bola organizačne zabezpečovaná prostredníctvom internetu. EUKONET – bol to najlepší spoločný projekt so Slovenskom zameraný na používanie IT. K dispozícii bol autobus a s ním sme obchádzali obce. Navštevovali sme knižnice, domovy dôchodcov a zdarma sme školili seniorov ako používať počítače. Ulm je rodiskom Alberta Einsteina. Je po ňom niečo pomenované? Áno! Univerzita nesie jeho meno. Je zameraná na medicínu a prírodné vedy (chémia, biológia, fyzika, a pod.) Keď som si na internete prezerala stránku mesta Ulm, všimla som si množstvo novej modernej architektúry vsadenej do starej historickej zástavby. Napríklad zaujímavý Sklený ihlan. Ako to prijímajú vaši ľudia? Protestujú, alebo ich to necháva ľahostajnými? Dozviete sa o výstavbe skôr, než ju postavia? Diskusie vedie architekt mesta predtým, než sa začne stavať. Odznejú rôzne názory. Najviac sa búria mladí ľudia. Celosklenený ihlan v centre mesta je knižnica. Všimli ste si u nás na Univerzite tretieho veku Ústavu celoživotného vzdelávania Žilinskej univerzity niečo, čím by ste sa mohli aj vy v Ulme na UGu inšpirovať? Áno. Celosemestrálne kurzy – my sa za jeden týždeň na jar a na jeseň nemôžeme naučiť používať IT tak, aby sme si mohli zriadiť napríklad Skype, Facebook a pod. Aj keď obidve používame počítač, nakoľko sme bývalé pedagogičky (matematička a technička). Zaujali nás aj Letné workshopy – vytvorenie časopisu Schody a ďalšie projekty uskutočnené v rámci letných prázdnin. Sú inšpiráciou. Aj spolupráca s Krajskou knižnicou – Detské leto – bolo veľmi podnetné. Sú nejaké rozdiely medzi vašou a našou univerzitou? Snáď len drobnosti. U nás v Ulme sú raz za rok usporiadané prednášky, kde môže prísť každý, aj keď nesplní predpísanú maturitu vo veku 55 až 80 rokov. Účastníci prichádzajú z celého Nemecka. Ešte generačné stretnutia – skupina vytvorí

komunitu na počítačoch a navzájom sa učia. Boli ste už niekedy pred touto návštevou na Slovensku? Iba sme prechádzali. Študenti študijného programu UV – Dejiny Žiliny a sprievodca vás previedli po našom meste. Vedeli ste o tom, že historické Mariánské námestie bolo pôvodne budované nemeckými prisťahovalcami? Čo zaujímavé ste ešte u nás videli? Čo zanechalo pozitívne dojmy? Nevedeli sme to. Sprievodca nám podrobne vysvetlil celú históriu mesta. Prehliadka sa nám páčila. Oceňujeme vylúčenie dopravy z historického centra, ktoré je veľmi pekné. Pozitívne sme hodnotili vaše diaľnice cestou do Bytče, kde sme navštívili Sobášny palác. Veľmi silné dojmy v nás zanechali – nádherný koncert pri príležitosti 60. výročia založenia Konzervatória v Žiline a návšteva ateliéru p. Mareka Ryboňa (p. Ursula tiež maľuje). Prežili ste v Žiline jeden týždeň. Gastronómia je súčasť pobytu. Kde ste sa stravovali, a či bolo niečo veľmi zaujímavé pre vás alebo vám nechutilo? Žeby nám niečo nechutilo, nemôžeme povedať. Ochutnali sme pri prehliadke mesta syrové korbáčiky, boli zaujímavé. U nás sa nerobia. Stravovali sme sa v Menze Žilinskej univerzity a naša pochvala patrí personálu kuchyne. Strava bola veľmi dobrá. Osobitnú pochvalu si však zaslúžia polievky – veľmi, veľmi, veľmi dobré. Môžete niečo skritizovať! Ako by ste zhodnotili pobyt? Nemáme žiadnu kritiku. Boli sme u vás so všetkým spokojné. Celý pobyt hodnotíme známkou: 1. Poznámka: Ak nemáte prehľad, ktorá dáma odpovedala na moje otázky, nepomôžem vám. Dámy boli úžasne spontánne a navzájom si dopĺňali odpovede. Podrobnosti o projekte nájdete na jej stránke: www.svp-project.eu. Za rozhovor ďakujem obom dámam aj prekladateľke p. Kataríne Grunwald. Mária Žideková šefredaktorka časopisu Schody a študentka UV ŽU v Žiline, študijný program Človek a médiá

www.eurocampus.sk

| 7

campus circus

Manageria Leadership Program je pre teba Máš talent a nápady? Nie si ľahostajný voči svojmu okoliu a máš energiu? Má to však jednu chybu – nadaných a talentovaných ľudí ako ty, je veľa. Nie každý vie využiť správne svoju energiu, kreativitu, postreh a intuíciu. Aj keď sme informovaní, ľudí, ktorí by boli ochotní viesť nás a podporovať, nestretávame často. Napriek tomu, že máme prístup ku kvalitným informáciám, nevieme ako ich využiť. A naučiť sa na sebe pracovať, pokorne viesť ostatných nie je až také jednoduché. No tí, čo to zvládnu, sa stanú úspešnými, rešpektovanými a hlavne užitočnými ľuďmi pre našu spoločnosť. Výbornou ponukou ako zlepšiť svoje manažérske zručnosti pre získanie orientácie v kariérnych možnostiach a pre osobný a profesionálny rast je Manageria Leadership ership Program (MLP), ktorý organi-zuje nezisková organizácia Manageria. Ide o trojročný intenzívny vzdelávací a formačný program určený pre aktívnych študentov, ktorí majú chuť a vôľu na sebe pracovať. Nefunguje na základe vysokoškolského vzdelávacieeho systému. Jeho cieľom nie je e zahltiť účastníka množstvom informácií a príručkami, chce ponúknuť to, k čomu naozaj nemáš prístup – k významným osobnostiam slovenského biznisu, ktorí ťa budú viesť. Od nich môžeš načerpať obrovské množstvo skúseností a inšpirácie v diskusiách, prednáškach,

z rôznych workshopov a zo stáží v kvalitných firmách. Záleží na tebe, ako sa budeš snažiť získať manažérske zručnosti ako sú rozhodovanie, dávanie spätnej väzby, vyjednávanie, komunikácia, time managment... Každý rok programu je špeciálne zostavený tak, aby si pri získavaní vedomostí a skúseností, ktoré ktor nenájdeš v škole, nadobúdal čoraz väčšiu samostatnosť a istotu ako napĺňať na svoje plány. V MLP môžeš naplno využiť a rozvíjať svoj že potenciál. Je to na tebe. Tento p rok ukončia program prví absolventi. Ty môžeš byť ďalším. Nábor do ďalšieho ročníka začína na prelome apríla a mája. Už U teraz sa však môžeš informovať, aké rôznorodé aktivity, manažérske osobnosti a výhody program ponúka a ako sa môžeš prihlásiť. Všetky informácie nájdeš na stránke www.manageria.sk alebo napíš e-mail na nabor@manageria.org. Zuzana Klimová

Zbierka hračiek pre deti z Tanzánie

Univerzita Komenského v Bratislave (UK) organizuje najväčšiu vysokoškolskú zbierku hračiek pre deti z jednej z najchudobnejších krajín sveta – Tanzánie. Komenského zbierka hračiek sa uskutoční od 19. do 30. marca 2012 vo všetkých fakultných knižniciach UK. Do zbierky sa môžu zapojiť študenti, zamestnanci i priaznivci UK. Jedinou podmienkou zbierky je, aby prinesené hračky boli

8 |

www.eurocampus.sk

nepoškodené, zachovalé a čisté. Zbierka sa koná na všetkých trinástich fakultách univerzity – t. j. dvanástich bratislavských a jednej v Martine. „Hračky neodmysliteľne patria k detstvu. Pomocou hry sa dieťa učí spoznávať svet, rozvíja motoriku i fantáziu, osvojuje si komunikačné zručnosti. Z pozície najväčšej slovenskej univerzity chceme prispieť k tomu, aby aj deti z najchudobnejších končín sveta zažili radosť, ktorú hračka prináša,“ priblížil zámer zbierky rektor UK prof. RNDr. Karol Mičieta, PhD. Vyzbierané hračky Komenského zbierky hračiek doručí do centrály misijných staníc Mbeya v Tanzánii prepravná a logistická spoločnosť DHL. „Spoločenská zodpovednosť je základným prvkom stratégie našej spoločnosti. Ak konáme zodpovedne, znamená to, že sa k našim zamestnancom, k životnému prostrediu a k spoločnosti správame s rešpektom. Dôvodom spolupráce s Univerzitou Komenského nebola len logistická podpora pri zbierke hračiek, ale aj samotný účel – vyčariť úsmev na detských tvárach,“ uviedla Ing.

Daniela Mišurová, generálna riaditeľka DHL Express (Slovakia). Odovzdanie hračiek deťom z chudobných rodín žijúcich v juhozápadnej Tanzánii zabezpečí slovenská nezisková organizácia International Humanity, ktorá pôsobí v najchudobnejších krajinách sveta, kde jej dobrovoľníci bez nárokov na odmenu poskytujú humanitárnu a rozvojovú pomoc. Partnermi Komenského zbierky hračiek sú aj rádio EUROPA 2, časopis Eurocampus a Dopravný podnik Bratislava. Andrea Kučerová, foto: International Humanity

Tanzánia v číslach: Tanzánia patrí medzi 50 najchudobnejších krajín sveta.  Obyvatelia Tanzánie sa v priemere dožívajú 51,5 rokov.  44 % obyvateľov trpí podvýživou.  Iba 10 % obyvateľstva má prístup k elektrine.  Najčastejšími príčinami úmrtia obyvateľstva sú malária a HIV/AIDS. 

campus circus

www.eurocampus.sk

| 9

campus circus

V laboratórnom pivovare SPU plánujú vyrobiť bylinkové pivo i nápoj pre celiatikov Od jesene 2006 funguje na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre laboratórny pivovar, ktorý využíva Fakulta biotechnológie a potravinárstva (FBP) a Technická fakulta (TF) na výučbu a vedeckovýskumné ciele. Unikátne zariadenie, jediné na Slovensku, bolo vyrobené na objednávku podľa požiadaviek univerzity. V budúcnosti tu plánujú vyrobiť ovocné a bylinkové pivo, ale aj nápoj pre celiatikov. Laboratórny pivovar slúži najmä na výučbu povinného predmetu sladovníctva a pivovarníctva, vyučovaného na Katedre skladovania a spracovania rastlinných produktov FBP. Študenti z TF sa tu zaoberajú zase technickými parametrami zariadenia. Ako nás informovala doc. Ing. Helena Frančáková, CSc., prodekanka FBP, ich cieľom je, aby si študenti nadobudnuté teoretické vedomosti mohli vyskúšať aj prakticky. „Umožňuje im to pochopiť základné procesy výroby piva a súčasne poskytuje možnosť riešiť výskumné úlohy týkajúce sa vplyvu technologických vlastností surovín a rôznych technologických postupov na chemické a senzorické vlastnosti piva. Pivovar je konštruovaný tak, že môžeme vstupovať do ktorejkoľvek fázy výroby piva a odobrať z neho vzorky, ktoré

následne analyzujeme,“ povedala. Počas semestra pripravujú dve várky. Veľkosť jednej je 50 litrov piva. Použijú na ňu 10 až 13 kilogramov sladu. „Vyrobiť vieme pivá rôznej koncentrácie, ktoré ďalej využívame na analýzy aj z pohľadu rôznych podmienok skladovania na zmenu organoleptických vlastností piva,“ vysvetľuje doc. Frančáková. Zariadenie umožňuje pripojiť na všetky kľúčové miesta technologického procesu snímače na sledovanie parametrov prevádzkových podmienok. Takýmto spôsobom možno sledovať tlak, teplotu, koncentráciu kysličníka uhličitého i spotrebu energie jednotlivých častí minipivovaru. Ďalšie parametre, ktoré sú z technologického hľadiska dôležité pre výslednú kvalitu produktu, sa sledujú na samostatných laboratórnych zariadeniach. V laboratórnom pivovare skúšajú nové metódy a metodiky na varenie rôznych druhov pív, s cieľom zistiť, ktoré pridané zložky možno použiť. V budúcnosti tu chcú vyrábať aj rôzne sladové nápoje – čerešňové či višňové, zázvorové, ale aj bylinkové, napríklad použitím koreňa horca. Novinkou by mal byť aj nápoj na báze sladov s chuťou piva pre celiatikov. V rámci varného procesu chcú použiť tzv. surogáty, náhrady jačmenného sladu. Medzi ne patrí ryža a pohánka, kde je znížený obsah týchto nevhodných

V laboratórnom pivovare SPU skúšajú nové metódy a metodiky na varenie rôznych druhov pív. Na snímke Hana Balková, doktorandka FBP.

bielkovín. „Dôležité pre nás je zvýšiť nutričnú – výživovú hodnotu piva a pomôcť ľuďom, ktorí trpia nejakými metabolickými poruchami,“ zdôrazňuje prodekanka. Odborníci a doktorandi SPU riešia výrobu piva komplexne, zaoberajú sa napr. výskumom viskozity, zákalom piva a pod. Podľa požiadaviek spolupracujú aj s veľkovýrobcami piva na Slovensku. Renáta Chosraviová, foto: autorka

Moskovskí študenti na SPU Na pôde Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre otvorili 13. februára 1. ročník medzinárodného inžinierskeho štúdia na Fakulte ekonomiky a manažmentu SPU pre študijný program agrárny obchod a marketing. Štúdium po dvojročnej príprave realizuje SPU spolu so Štátnou poľnohospodárskou Timiriazevovou univerzitou (ŠPTU) v Moskve. Bude sa realizovať v dvoch jazykoch – v ruskom a anglickom. Na otvorení sa zúčastnili zástupcovia FEM a študenti SPU participujúci na uvedenom medzinárodnom štúdiu, ktorí privítali ruských študentov i vzácnych hostí: prof. Bernda Halliera, výkonného riaditeľa Európskej marketingovej akadémie z Kolína nad Rýnom, Dr. Nadeždu Akkaninovú, dekanku Fakulty ekonomiky ŠPTU v Moskve, Elenu Ovčinnikovú, poradkyňu rektora Štátnej poľnohospodárskej univerzity (ŠPU) v Sankt Peterburgu, Alexandra Paršakova, obchodného zástupcu Ruskej obchodnej komory pôsobiacej pri Veľvyslanectve RF v SR a Jevgenija Guňka, obchodného radcu uvedenej obchodnej komory. Do 1. ročníka sa zapojilo osem študentov

10 |

www.eurocampus.sk

Z otvorenia 1. ročníka medzinárodného inžinierskeho štúdia na Fakulte ekonomiky a manažmentu SPU.

– štyria ruskí, štyria slovenskí. Ruskí študenti budú počas tohto semestra študovať na SPU, v ďalšom semestri zase Moskva privíta našich študentov. Prof. B. Hallier ponúkol pre študentov možnosť krátkodobej exkurzie v poľnohospodárskych a potravinárskych podnikoch v Nemecku, v okolí Kolína nad Rýnom, a návštevy Európskej marketingovej akadémie. Prvý termín exkurzie je naplánovaný už na marec. Do spolupráce sa zapojil aj nový partner – Štátna poľnohospodárska univerzita v Sankt Peterburgu, ktorá má záujem participovať na module, ktorý sa bude vyučovať v Rusku. Ako nás informovala prof. Dr. Ing. Elena Horská,

prorektorka pre zahraničné vzťahy a prácu s verejnosťou, vznikla tak reálna perspektíva, že študenti budú absolvovať jeden modul v Moskve a druhý v St. Peterburgu. E. Ovčinnikovú prijal aj Dr.hc. prof. Ing. Peter Bielik, PhD., rektor SPU. Predmetom rozhovoru bola vzájomná kooperácia a podpísanie Memoranda o spolupráci medzi SPU v Nitre a ŠPU v St. Peterburgu. Diskusia o odštartovaní vzájomnej spolupráce pokračovala aj 14. februára na Fakulte ekonomiky a manažmentu a Technickej fakulte, kde sa E. Ovčinniková stretla s vedením uvedených fakúlt. Renáta Chosraviová Foto: autorka

campus circus

Chcem Slovensku pomôcť Študent 1. ročníka magisterského štúdia Prírodovedeckej fakulty UK má na svojom konte úspechy, ktoré mu môžu mnohí jeho rovesníci iba závidieť. Za prácu o problematike jadrovej energetiky získal cenu prezidenta Slovenského jadrového fóra. Je členom Slovenskej nukleárnej spoločnosti a odhodlaným popularizátorom vedy a výskumu. V novembri 2011 bolo Akademickou pochvalou rektora Univerzity Komenského v Bratislave odmenené aj jeho študijné úsilie. Má rád beletriu a trápi ho otázka uskladnenia vyhoretého jadrového paliva. Adrián Krajňák (23). Prečo práve študijný program jadrová chémia a rádioekológia? Z jednoduchého dôvodu – pochádzam z Levíc, v ktorých blízkosti je jadrová elektráreň Mochovce. Od detstva som sa zaoberal otázkou jej vplyvu na bezpečnosť obyvateľstva. Keď som zvažoval výber vysokej školy, v hre bolo niekoľko slovenských aj českých vysokých škôl. Ale keďže som Slovák, vzdelanie som chcel absolvovať na Slovensku. Chcem krajine pomôcť a pretaviť moju snahu pomáhať aj do reálnych výstupov. Preto som si vybral najstaršiu, najväčšiu a podľa mňa aj najlepšiu slovenskú univerzitu. Už pri nástupe na štúdium som bol rozhodnutý pre Katedru jadrovej chémie Prírodovedeckej fakulty UK. Mimochodom, je to jediná samostatná katedra svojho druhu v krajinách V4. Všetky ostatné už boli pričlenené k iným katedrám. Predmetom Vášho záujmu je palivový cyklus jadrovo-energetických zariadení a mierové využívanie jadrového žiarenia v prírodných, farmaceutických a lekárskych vedách. Pod vedením RNDr. Michala Galamboša, PhD., sa venujem problematike konečného uloženia vyhoretého jadrového paliva, takzvanej zadnej časti palivového cyklu. Laicky povedané, keď jadrové palivo „vyhorí“, a nedá sa už ďalej v danom type reaktora využívať, musí dôjsť k jeho prepracovaniu alebo konečnému uloženiu. Práve zadná časť palivového cyklu predstavuje momentálne najväčší otáznik v tejto problematike. Prepracovanie je veľmi nákladné a na druhej strane, konečné uloženie ešte nie je technologicky doriešené. Túto tému som rozpracoval aj v bakalárskej práci a prezentoval na domácich aj zahraničných vedeckých konferenciách. Za túto prácu Vám bola udelená aj cena prezidenta Slovenského jadrového fóra. Áno, bola to špeciálna kategória Študentskej vedeckej konferencie Prírodovedeckej fakulty UK. Čomu konkrétne sa práca venovala? Aké závery ponúkla? Životnosť jadrovej elektrárne je približne 50 rokov, počas ktorých palivo väčšinou ostáva v jej priestoroch. Po ukončení prevádzky vy vstáva otázka, čo s vyhoretým jadrovým palivom. Prvé komerčné elektrárne sa budovali v 60-tych

Adrián Krajňák ako vedúci chemického krúžku v detskom letnom tábore rokoch, takže v súčasnosti je práve táto otázka aktuálna. Vo svete sú dva smery, ktoré som už spomenul – prepracovanie, čo je však nákladné a technologicky náročné, a konečné uloženie, ktoré je – aspoň na prvý pohľad – jednoduchšie. Takýto vysoko rádioaktívny materiál, toxický pre biosféru, by mohol byť trvalo uložený v hlbinných geologických úložiskách. Ide o komplex v hĺbke 500 až 1000 m pod zemským povrchom s vybudovaným monitorovacím a multibariérovým systémom ochrany. Je to systém pozostávajúci z prírodnej a niekoľkých inžinierskych bariér. Ílovité horniny – bentonity, ktorých ložiská sa nachádzajú aj na území Slovenska, a ktoré sú predmetom nášho skúmania, sú jeho dôležitým komponentom. V prípade zlyhania niektorej z bariér práve bentonitová vrstva môže zabrániť úniku rádioaktivity z úložiska. Momentálne jediný prototyp takéhoto úložiska existuje v Amerike, v Yucca Mountain, zopár ďalších sa začína budovať. Existujú viaceré štúdie a koncepty, ako napríklad švédsky koncept, ktorý je teoreticky realizovateľný aj na Slovensku. Vo výskume tu hrajú prím Amerika i Škandinávia, obzvlášť spomínané Švédsko, určite však aj ďalšie veľmoci, Nemecko, Rusko... A čo vybudovanie takéhoto úložiska na Slovensku? Je to hudba ďalekej budúcnosti? Ťažká otázka... Prípravné a vývojové práce na našom území boli spustené už v roku 1996. Vytypovalo sa päť lokalít, kde by bolo vybudovanie úložiska bezpečné z hľadiska geologického podložia. Vytypovaním lokalít sa to však i skončilo. Aj preto, že ide o mimoriadne nákladnú investíciu. Odhady smerujú k roku 2037, kedy by mala byť spustená skúšobná prevádzka takéhoto úložiska, ale nič tomu zatiaľ nenasvedčuje.

Vráťme sa ale k Vašim aktivitám. Od roku  ste členom Slovenskej nukleárnej spoločnosti. V akej sekcii pôsobíte? Slovenská nukleárna spoločnosť má za cieľ združovať nielen odborníkov, ale aj študentov, ktorí sa venujú spoločnej problematike – ide o celé spektrum špecialistov: jadrových chemikov, fyzikov, energetikov, v neposlednom rade environmentalistov... Jednou z viacerých sekcií spoločnosti, ktoré tvoria malé pracovné tímy, je aj Mladá generácia, v ktorej pôsobím. Pri riešení jadrovej problematiky má nesmierny význam práve spolupráca a komunikácia medzi rozmanitými odvetviami. Vo vede je najdôležitejšie, aby spolupracovali nielen katedry, ale aj univerzity krajín. Keď už spomíname univerzity, v novembri  ste si prevzali najvyššie študentské ocenenie udeľované Univerzitou Komenského v Bratislave – Akademickú pochvalu rektora UK. Aký je to pocit? Bol som nesmierne poctený. Nečakal som to. O to viac ma to príjemne prekvapilo. Bol som hrdý aj za celú katedru na to, že asi to, čo robíme, robíme dobre a zrejme to vidia aj ostatní, vidia naše úsilie, je to teda správna cesta. V nominácii na toto ocenenie Vaši pedagógovia uviedli, že ste aj nadšeným popularizátorom vedy a výskumu... Áno, pôsobím i v občianskom združení Matilda, ktoré organizuje tábory pre deti vo veku od 5 do 16 rokov. Napríklad vlani som v rámci takého tábora viedol chemický krúžok. Okrem toho v rámci projektu Slovenskej nukleárnej spoločnosti – aby sme sekundárne medzi obyvateľmi zvyšovali povedomie – sme sa s vlastným stánkom zúčastnili na festivale Pohoda. Záujem širokej verejnosti nás potešil, odpovedali sme na rozmanité otázky o jadrovej energetike... Kde sa vidíte po ukončení školy? Bude to ťažké rozhodnutie a určite to ešte potrebuje čas. Viem si však predstaviť, že by som sa venoval vedeckej činnosti na domovskej fakulte, alebo priamo v elektrárni či v projekte hlbinných geologických úložísk. Každopádne však v úzkom spojení s problematikou jadrovej energie. A čo Vaša energia? Kde si ju dobíjate? V prvom rade v kruhu mojej rodiny a najbližších. Rád čítam, obľubujem mafiánske romány, zaujíma ma dianie vo svete, basketbal a motošport. Andrea Kučerová Foto: archív A. Krajňáka

ADRIÁN KRAJŇÁK     

narodil sa 16. decembra 1988 v Leviciach absolvoval gymnázium Andreja Vrábla v Leviciach v súčasnosti študent 1. ročníka magisterského štúdia na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave záľuby: literatúra, šport životné krédo: Nikdy neprestaň napredovať.

www.eurocampus.sk

| 11

campus circus

Experiment sa podaril, pacient umrel! 27. a 28. februára 2012 prinieslo Divadlo Lab Divadelnej fakulty Vysokej školy múzických umení v Bratislave novú premiéru – hru nemeckého autora Georga Büchnera – Woyzeck. George Büchner je aj napriek len trom divadelným hrám (Dantonova smrť, Leonce a Lena a Woyzeck) považovaný za jednu z najväčších osobností nemeckej literatúry 19. storočia. Woyzeck je divadelná hra inšpirovaná súdnym procesom s vojakom, ktorý zabil svoju nevernú milenku, lebo mu to prikázal vietor. Tento obraz choromyseľného vojaka sa pretavil do titulnej postavy hry – Franza Woyzecka. Príbeh nevery a postupného zošalenia je v inscenácii zasadený do podivnej komunity žijúcej okolo jedného nočného baru na predmestí veľkomesta. Na jej čele stojí Šéf a Doktor, ktorí robia na Franzovi pokusy a nútia ho jesť tri mesiace len hrach. Nedokončený text sa do inscenácie zahustil o pasáže zo Shakespeara, markíza de Sade a Bernard-Marie Koltèsa. Z hry sa takto stala akási všeobecná a miestami vtipná filozofia o absurdnej existencii človeka na tomto svete komentovaná postavou Blázna. V réžii študenta réžie Pavla Száza uvidíte tretí ročník študentov herectva, ktorých už môžete poznať aj z televízie alebo profesionálnych divadiel: Michal Tomasy, Júlia Kováčiková/Marta Maťová, Jozef Jurčišin-Kukľa, Dominik Gajdoš,

Cyril Žolnír, Lukáš Pelč, Veronika Strapková, Matúš Kvietik, Tajna Peršić. 12. marca Vás pozývame na premiéru hry Mloky. Vojna s mlokmi je utopickým románom Karla Čapka varujúcim pred fašizmom, nezodpovednou podnikateľskou zištnosťou, rasizmom a pred zánikom civilizácie. Dej sa odohráva v rôznych kútoch našej zeme v bližšie nešpecifikovanom čase. Jeho nadčasovosť a aktuálnosť sa preniesla aj na divadelné dosky v dramatizácii Pavla Kohouta či do rozhlasu v dramatizácii Petra Gregora. V roku 1991 ju uviedol Slovenský rozhlas v réžii Jara Riháka a dnes znovu ožíva na doskách Divadla Lab VŠMU. Tešíme sa na Vašu návštevu  Lístky na naše predstavenia si môžete rezervovať na: rezervacie@divadlolab.sk. Program predstavení, repertoár, pripravované premiéry, novinky, fotografie a videá nájdete na webovej stránke Divadla Lab – www.divadlolab. sk a na Facebook stránke Divadla Lab. Zuzana Hrdličková

Jediný festival svojho druhu v Strednej Európe!

Foto: Marek Srnka

12 |

www.eurocampus.sk

Divadlo Lab a Divadelná fakulta Vysokej školy múzických umení organizuje aj tento rok medzinárodný súťažný festival divadelných vysokých škôl Istropolitana Projekt. V rámci festivalu sme doteraz priniesli na Slovensko viac ako 84 predstavení z rôznych krajín sveta – z Českej republiky, Poľska, Maďarska, Ruska, Rakúska, Nemecka, Veľkej Británie, USA, Fínska, Litvy, Číny, Iránu, Indonézie a mnohých ďalších. Na festivale začínali svoju kariéru aj mená ako Buz Luhrmann (režisér filmu Moulin Rouge, Rómeo a Júlia) či Barbora Bobuľová (herečka v Taliansku, absolventka DF VŠMU). 19. ročník festivalu Istropolitana Projekt´12 bude prebiehať v termíne od 22. – 27. júna 2012 v bratislavských divadlách: Divadlo Lab, Divadlo Astorka Korzo´90, Štúdio L+S, Štúdio SND a Mestskom divadle P. O. Hviezdoslava. Program festivalu tvorí hlavný program, ktorý prináša 3 súťažné predstavenia – 6 dní za sebou. V rámci sprievodného programu sa môžete zúčastniť workshopov na rôzne témy a taktiež budú prebiehať divadelné diskusie po predstaveniach. Samozrejme, ani tento rok nebude chýbať tzv. off-off program, teda povestné

Foto: Danica Pury

festivalové žúry, ktoré budú prebiehať každý večer počas trvania festivalu v KC Dunaj. Aj naďalej Vás budeme o festivale informovať v ďalších číslach Eurocampusu, kde môžete vyhrať aj lístky na predstavenia  Zuzana Hrdličková

campus circus

Na papierovom lietadle do Salzburgu Prihlás sa na majstrovstvá sveta v hode papierovým lietadlom Red Bull Paper Wings! Letí, letí, všetko letí čo má krííídla všetko letí! Papierové lietadlo? Letí! A keď doletí najďalej, či najdlhšie, alebo najkreatívnejšie, staneš sa svetovým šampiónom, sťa Jurij Gagarin, v hode papierovým lietadielkom na Red Bull Paper Wings. Tretí ročník celosvetovej študentskej súťaže, do ktorej sa zapájajú vysokoškoláci z 85 krajín sveta, bude mať tradične vyvrcholenie v salzburgskom Hangar-7 v Rakúsku. Od vynájdenia papiera v starovekej Číne už ubehol nejaký ten piatok. Študenti si na ňom po stáročia píšu rozsiahle zápisy z prednášok, ale aj miniatúrne ťaháky, či kresbičky len tak na pobavenie. Papier sa ale dá využiť aj mnohými inými spôsobmi. Tak napríklad, dá sa zložiť tak, aby letel a dokázal preplachtiť cez celú učebňu, alebo dokonca cez celú univerzitnú aulu. Či už si zručný konštruktér alebo bezstarostný pilot papierových lietadiel, vezmi kus papiera, ohni ho sem, ohni ho tam, vytvaruj svoje lietadlo, daj mu tvar, ak chceš, aj meno, poriadne napriahni, udeľ mu rýchlosť, smer a daj mu krídla. Už teraz sa vidíš na piedestáli s vymakaným papierovým delom „made by you“? Študentský preukaz je tvoje letecké oprávnenie, nasaď pilotské okuliare a prihlás sa do národných kvalifikácií. Z nich vedie priama cesta

na celoslovenské finále 22. marca na medzinárodnom letisku M. R. Štefánika v Bratislave. Tvoje lietadlo však môže doletieť ešte ďalej, až na svetové finále Red Bull Paper Wings do známeho salzburgského hangáru Hangar-7 v Rakúsku. Netrpezlivo čakáme na tvoje papierové lietajúce veľdielo, ktorého dokonalosť obletí celý svet!

V KRÁTKOSTI O PRAVIDLÁCH Aby sme zhrnuli, čo bolo napísané, súťažiť sa bude v troch kategóriách:  Najväčšia vzdialenosť – ak má tvoj papierový prístroj dokonalý aerodynamický tvar a ty v sebe skrývaš kopu sily, hodíš ho najďalej zo všetkých súťažiacich.  Najdlhšia doba letu – podmienky sú podobné. Dokonale vytvarované lietadlo, silné ruky. Menia sa len podmienky – nie je dôležité, ako ďaleko lietadlo doletí, ale ako dlho sa udrží vo vzduchu.  Akrobacia – umožní vytvárať šialené pohyby nielen tvojmu lietadlu, ale aj tebe. Skombinuješ svoje pohyby s akrobaciou lietadla a ak budeš najlepší, výhra patrí tebe. Podmienkou je, aby bolo v prvých dvoch kategóriách lietadlo vyrobené z jedného kusu papiera rozmeru A4. Pri akrobacii je dovolené vytvoriť lietadlo pomocou rôznych techník spolu

Univerzita Komenského a Divadlo Aréna Univerzita Komenského v Bratislave uzatvorila zmluvu o partnerskej spolupráci s Divadlom Aréna Rektor Univerzity Komenského v Bratislave prof. RNDr. Karol Mičieta, PhD., a riaditeľ Divadla Aréna Mgr. art. Juraj Kukura podpísali dňa 7. marca 2012 zmluvu o spolupráci medzi univerzitou a divadlom. Partnerstvo týchto dvoch inštitúcií je nadviazaním na dlhoročnú spoluprácu pri organizova-

ní Detskej Univerzity Komenského. Projekt letnej univerzity pre deti vo veku od 9 do 14 rokov oslávi počas leta 2012 svoje 10. narodeniny. „Práve v roku tohto okrúhleho výročia rozširujeme spoluprácu aj o ďalšie aktivity pri vzájomnej propagácii našej univerzity a divadla. Teší ma, že v Divad-

s pridaním ďalších dielov, či podporných materiálov, ale pamätaj, že na mieste konania súťaže nebudú žiadne pomôcky na vytvorenie takýchto lietadiel k dispozícii a preto je povolené priniesť si so sebou dopredu vyrobené lietadlo. Nastúpiť na palubu môžeš na týchto letiskách:  Utorok, 13. 3. – Košice: telocvičňa Jedlíkova 7, odlet o 17:00  Streda, 14. 3. – Banská Bystrica: telocvičňa – Fakulta humanitných vied, odlet o 10:00  Štvrtok, 15. 3. – Žilina: prízemie novej budovy Žilinskej univerzity, odlet o 10:00  Pondelok, 19. 3. – Trnava: Mestská športová hala, odlet o 10:00  Utorok, 20. 3. – Nitra: spoločenská miestnosť v Mladosti, odlet o 10:00  Streda, 21. 3. – Bratislava: telocvičňa CAŠ STU (pri kotolni), Mlynská dolina, odlet o 10:00 Palivo dočerpáme v Bratislave na finále 22. 3. 2012 na Letisku M. R. Štefánika Pristávať budeme 4. a 5. mája 2012 na svetovom finále v prekrásnom HANGAR – 7 v rakúskom Salzburgu. Viac informácií a podrobné pravidlá nájdeš na stránke www.redbullpaperwings.com/slovakia

le Aréna sme našli spoľahlivého partnera v oblasti kultúry i vzdelávania,“ uviedol po podpise zmluvy rektor UK. Partnerstvo univerzity a divadla prinesie vzájomné informovanie o kultúrnych podujatiach, zamestnanci i študenti UK získajú navyše benefit vo forme zľavy zo vstupeniek na divadelné predstavenia. Uzatvorenie zmluvy o vzájomnej propagácii oboch inštitúcií pozitívne hodnotí aj riaditeľ Divadla Aréna: „Spolupráca bude pre obe strany výhodná. Vážime si, že univerzita sa aj takouto formou snaží dostať kultúru medzi ľudí. Divadlo Aréna bude pomáhať pri propagácii Univerzity Komenského i vzdelávania, nielen v rámci Detskej Univerzity Komenského.“ Andrea Kučerová

www.eurocampus.sk

| 13

campus circus

Život v osade. Južný Sudán. Foto: Humeňanská

Rozvojové aktivity v Keni a Južnom Sudáne Fakulta zdravotníctva a sociálnej práce Trnavskej univerzity v Trnave začala s rozvojovými a humanitárnymi aktivitami už v roku 1997, a to v hlavnom meste Kene – Nairobi, kde boli cieľovou skupinou obyvatelia z najchudobnejších častí mesta, zo "slumov". FZaSP tam postupne v spolupráci s lokálnym partnerom Mukuru Promotion Centre založila viacero zdravotných, sociálnych a vzdelávacích projektov. V súčasnosti fakulta svoje pôsobenie smeruje do Kene, do regiónu Kwale a do Južného Sudánu, do Mapuorditu. Podľa štatistík Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) z roku 2009 trpí v Keni ťažkou podvýživou 7 % detí, 35,2 % detí do 5. roka života je so zaostalým vývojom a 16,4 % detí má vzhľadom k svojmu veku príliš nízku hmotnosť (podváhu). V regióne Kwale patrí problém podvýživy detí do 5. roka života k najzávažnejším a jeho riešenie je len vo veľmi malej miere podporované zo strany štátu i komunity.

14 |

www.eurocampus.sk

Svojpomocná skupina dojčiacich matiek v Kwale. Foto Lenka Jančovičová

PROJEKT V KENI  KWALE Katedra rozvojových štúdií a tropického zdravotníctva FZaSP TU v spolupráci so Slovenskou agentúrou pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu (SlovakAid) spustila 1. októbra 2011 realizáciu projektu „Sociálno-zdravotnícka

starostlivosť o podvyživené deti do 5. roka života a ich matky v regióne Kwale.“ Ide o výživový program, ktorého primárnym cieľom je znižovanie detskej úmrtnosti prostredníctvom zlepšovania zdravotného stavu podvyživených detí vo veku 0 – 5 rokov v regióne Kwale, čím sa prispieva k napĺňaniu miléniového rozvojového cieľa č. 4 – Znižovanie detskej úmrtnosti. Sekundárnym cieľom projektu je zlepšovať zdravie matiek a celých rodín prostredníctvom edukácie v oblasti výživy a starostlivosti o dieťa a rodinu, čím sa prispieva k napĺňaniu miléniového rozvojového cieľa č. 5 – Zlepšiť zdravie matiek. K napĺňaniu miléniových rozvojových cieľov OSN sa zaviazala aj Slovenská republika. Trvanie projektu je naplánované do 30. septembra 2013. Hlavným účelom (v prvých mesiacoch) projektu je zlepšenie dostupnosti sociálnej a zdravotnej starostlivosti pre podvyživené deti a ich matky v regióne Kwale. V rámci tohto účelu je hlavnou aktivitou prestavba budovy na výživové centrum v regionálnej nemocnici Kwale a výber a zriadenie dvoch vidieckych výživových centier. Druhým účelom je vyškolenie 50 komunitných zdravotníckych pracovníkov v oblasti starostlivosti o dieťa v kontexte výživy v regióne Kwale. Ďalšie aktivity, ktoré sú naplánované na rok 2012, budú smerovať k naplneniu tretieho účelu, a to je zníženie

campus circus podvýživy prostredníctvom vyhľadávania, diagnostiky, manažmentu a liečby podvyživených detí v rámci výživových centier. K aktivitám v rámci toho účelu patrí aj vzdelávanie a poradenstvo matkám v oblasti starostlivosti o dieťa a matku prostredníctvom svojpomocných skupín. Projekt taktiež podporuje rozširovanie vedomostí odbornej a širšej verejnosti o problematike detskej úmrtnosti prostredníctvom výskumnej a osvetovej činnosti v oblasti podvýživy. Od októbra 2011 sú na špecifickom pracovisku vyslaní dvaja experti na dobu 7 mesiacov, MUDr. Ján Bodo, pediater a sociálna pracovníčka Mgr. Adéla Novotná, ktorí zabezpečujú chod projektu.

PROJEKT V REPUBLIKE JUŽNÝ SUDÁN  MAPUORDIT Katedra rozvojových štúdií a tropického zdravotníctva realizuje v spolupráci so Slovenskou agentúrou pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu (SlovakAid) aj projekt s názvom „Posilnenie kontinuálnej starostlivosti o matku a dieťa pomocou viacstupňovej vzdelávacej intervencie v Južnom Sudáne“. Projekt sa spustil 1. decembra 2011 a termín jeho ukončenia je naplánovaný na 31. december 2013. Južný Sudán je najmladším štátom sveta, ktorý vyhlásil svoju nezávislosť 9. júla 2011. Ide o krajinu dlhodobo sužovanú občianskymi vojnami, krajinu s nedostatkom pitnej vody, elektriny a so zničenou infraštruktúrou. V oblasti Južného Sudánu je najvyššia morbidita a mortalita matiek a detí do piateho roka života na svete. Podľa posledných prieskumov Ministerstva zdravotníctva Južného Sudánu je novorodenecká úmrtnosť 102/1 000 živonarodených a mortalita detí do piateho roka života je 105/1 000. Úmrtnosť žien pri pôrode a počas gravidity je 2 054/100 000. Z týchto faktov vyplýva, že kvalita v poskytovaní zdravotnej starostlivosti v Južnom Sudáne je nedostatočná.

Zdravotnícka starostlivosť a osvetová činnosť v Kwale. Foto Lenka Jančovičová

Dostupnosť k zdravotnej starostlivosti má len 60 % obyvateľstva z celkového počtu 8–10 miliónov ľudí. Je to z dôvodu nerovnomerného rozloženia zdravotníckych centier a nemocníc v krajine. K ďalším hlavným problémom patrí nízke hygienické povedomie v spojitosti so zdravotníckymi úkonmi, neadekvátne technické vybavenie zdravotníckych centier a nedostatok kvalifikovaného lokálneho personálu v zdravotníckych zariadeniach. Hlavným zámerom realizovaného projektu je sociálno-zdravotný rozvoj komunity v spádovej oblasti Mapuordit na území Južného Sudánu, s dôrazom na zlepšenie a podporu kontinuálnej starostlivosti o matku a dieťa prostredníctvom viacstupňovej zdravotnícko-vzdelávacej intervencie. Projekt pokračuje v dobre fungujúcej spolupráci s Diecézou Rumbek a nemocnicou Mapuordit, ktorá je pod jeho správou. Riešením problematiky starostlivosti o matku a dieťa prispievame k plneniu Miléniových

Mary Immaculate Hospital Mapuordit – areál nemocnice. Autor fotky MUDr.Tomková

rozvojových cieľov, konkrétne č.4 – Zníženie detskej úmrtnosti a č.5 – Zlepšenie zdravotného stavu matiek. Vysielaním expertov v trojmesačných intervaloch (lekár a tzv. paramedik – ide o verejného zdravotníka, ošetrovateľa, sociálneho pracovníka a i.) do oblasti je zabezpečená zdravotná starostlivosť o matku a dieťa v nemocnici Mapuordit, poskytnuté vzdelanie zamestnancom nemocnice, študentom Rumbeckej odbornej školy pre certifikované zdravotné sestry a poskytnuté osvetové informácie samotným matkám, a to nielen v rámci nemocnice, ale aj v ich komunite. Výchovou súčasného a budúceho zdravotníckeho personálu zvyšujeme ich odbornosť a kapacity tak, aby mohli samostatne vykonávať zdravotnú starostlivosť a zdravotnícku osvetu zameranú na starostlivosť o matku a dieťa. Cieľom týchto aktivít, prepojením zdravotníckej a vzdelávacej časti, je zlepšenie dostupnosti a kvality zdravotníckej starostlivosti, zvýšenie povedomia matiek v starostlivosti o svoje zdravie i zdravie svojich detí a tým zníženie chorobnosti a úmrtnosti matiek a detí. Vzhľadom na zložité postavenie ženy v sudánskej spoločnosti, je pre úspešnosť implementácie projektu veľmi dôležité zakomponovať do projektových aktivít i mužov, zároveň sa tým prehĺbi aj snaha dosiahnuť rodovú rovnosť v komunite. Medzi aktivity projektu je tiež zaradená edukácia mužov a žien mimo nemocnice v teréne vzhľadom na náročnú dostupnosť a nízku informovanosť odľahlých komunít v spádovej oblasti. Ženy a muži sú oslovovaní prostredníctvom „out-reach“ programu (t.j. návštevy v teréne). Táto cieľová skupina je kľúčová pri zabezpečení rozšírenia osvety v oblasti starostlivosti o matku a dieťa. Týmto terénnym program sa zvyšuje povedomie členov v odľahlých komunitách o význame starostlivosti v zdravotníckom zariadení v rámci starostlivosti o matku a dieťa. Je potrebné si uvedomiť, že aj v 21. storočí žijú v týchto komunitách ľudia, ktorí počas svojho života ešte nenavštívili žiadne zdravotnícke zariadenia, nie sú si vedomí jeho benefitov,

www.eurocampus.sk

| 15

campus circus prípadne majú voči nemu predsudky. Projekt v Mapuordite spustili v decembri 2011 naše kolegyne lekárka MUDr. Magdaléna Fülöpová a verejná zdravotníčka Mgr. Mária Kvaková, PhD. V súčasnosti pôsobí v Mapuordite v poradí druhá posádka, a to pediatrička MUDr. Eva Hazuchová a ošetrovateľka Mgr. Erika Mareková. Počas celého trvania projektu bude ženám, matkám a ich deťom poskytovaná zdravotná starostlivosť v antenatálnej poradni. Zároveň budú ambulancia a príslušné laboratórium vybavené potrebnými prístrojmi a ich príslušenstvom pre kvalitnejšie poskytovanie zdravotnej starostlivosti.

PROJEKT ROZVOJOVÉHO VZDELÁVANIA

Helping mummy. Foto MUDr.Tomková

Twins, not a common thing in that place. Foto MUDr.Tomková

Komplementárnym projektom aktivít rozvojovej spolupráce v Subsaharskej Afrike je projekt zameraný na rozvojové vzdelávanie. Názov projektu je Capacity building of human resource for health in Slovakia for international development Aid a patrí do Programu celoživotného vzdelávania financovaného Európskou komisiou, v rámci podprogramu Leonardo da Vinci – Transfer inovácií. Cieľom projektu je posilniť a rozvinúť kapacity v rámci problematiky rozvojovej spolupráce a humanitárnej pomoci vytvorením pilotného vzdelávacieho programu špeciálne zameraného na túto oblasť. Celý projekt je realizovaný v spolupráci s holandským partnerom Royal Tropical Institute a rakúskym partnerom Horizont 3000. Ide o organizácie, ktoré majú dlhoročné skúsenosti so vzdelávaním v danej oblasti a pomáhajú nám vytvárať kurikulá k plánovanému tréningu efektívnej rozvojovej spolupráce, ktorý bude realizovaný od augusta do októbra 2012. Samotný tréning je určený pre ľudí, ktorí pôsobia v prostredí mimovládnych organizácií zaoberajúcich sa rozvojovou (a aj humanitárnou) problematikou a/alebo ľudí, ktorí pracujú alebo plánujú pracovať v krajinách s nízkymi alebo

Malý pacient s matkou, nemocnica Mapuordit. Foto Mária Kvaková

strednými príjmami. Tréning bude zložený zo základnej časti a nadstavbových špecializovaných modulov. Základná časť bude obsahovať štyri moduly týkajúce sa trendov v rozvojovej spolupráci, kultúrnej citlivosti, komunitného rozvoja a projektového manažmentu. Tri špecializované moduly sa budú zaoberať špecifikami práce so zraniteľnými skupinami, komunitnou zdravotnou starostlivosťou a environmentálnym zdravím. Viac informácií o spomínaných projektoch nájdete na stránke FZaSP TU http://fzasp.truni.sk. Zuzana Kráľová, Lenka Jančovičová, Adriana Ondrušová, Juraj Jančovič

Sudánske dieťa. Foto MUDr.Tomková

The most dirty patient. Emanuel. Foto MUDr.Tomková

16 |

www.eurocampus.sk

Pacienti v areáli nemocnice Mapuordit. Foto Mária Kvaková

campus circus

Piráti dobyli FMUK Priestupný rok a konkrétne 29. február bol na Fakulte managementu veľmi zaujímavý – objavili sa tu totiž Steve Jobs a Bill Gates ako Piráti zo Silicon Valley. Práve premietanie tohto filmu zorganizoval iKnow Club ako prvý event tohto semestra. A tak sa prítomní diváci dozvedeli viac o začiatkoch zakladateľov dvoch technologických gigantov, Apple a Microsoft. A nielen o začiatkoch, ale aj o ich vzájomnej spolupráci, „vojne” proti IBM a záveroch hádky a rozkolu. Samozrejme to nebola jediná akcia, ktorú mal iKnow Club prichystanú, práve naopak, týmto to celé iba začalo. Nasledovať bude

posedenie s jedným z prvých predajcov Apple na Slovensku. Baviť sa budeme o ťažkých začiatkoch v skorých 90-tych rokoch, postupnom úspechu ako aj o súčasných Apple novinkách. Všetky detaily budú zverejnené čoskoro. Podobnú akciu neskôr iKnow usporiada aj na STU. Napokon to budú rôzne súťaže, takže stay tuned a sledujte náš Facebook – iKnow Club SK, aby ste sa o nič nepripravili. A ak by nám niekto chcel odporučiť ďalší film na premietanie, prípadne tému na workshop, neváhajte a napíšte nám, spravíme čo sa dá, aby sme vyhoveli. Kontakty sú na našom webe www.iKnow.sk.

Film 22 hláv odhalil zabudnuté skutočnosti Študenti Katolíckej univerzity v Ružomberku (KU) mali možnosť zúčastniť sa premiéry filmu s názvom „22 hláv“. Predstavenie otvorili samotní tvorcovia filmu – režisér Matúš Demko, kameraman Jakub Krška a Ondrej Rosík, ktorý vytvoril originálnu hudobnú zložku. Vznik filmu podnietilo vlaňajšie 60. výročie úmrtia dvoch mladých policajtov a príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti, Bernarda Jaška a Pavla Kalinaja, ktorí sa neváhali postaviť režimu. „Ich osud a príbeh bol viac-menej verejnosti neznámy, preto sme ho chceli sprístupniť formou dokumentárneho filmu 22 hláv. Súdny proces, ktorý mal ostať navždy utajený za múrmi Justičného paláca v Bratislave, sme po viac ako šesťdesiatich rokoch odhalili a dúfame, že sa o ňom dozvie čo najväčší okruh ľudí,“ povedal Matúš Demko, scenárista a režisér filmu. Názov dokumentu poukazuje na 22 odsúdených mužov, ktorí sa postavili na stranu slobody a ľudských práv. Film je doplnený svedectvami historikov a rodinných príslušníkov, ktorí

MOŽNOSTI ŠTÚDIA A PRÁCE V ZAHRANIČÍ Momentálne už žijeme v dobe neobmedzených možností a to sa určite týka aj oblasti štúdia v zahraničí. Kým v minulosti boli naše možnosti limitované na pár okolitých krajín, dnes už môžeme cestovať, študovať a pracovať takmer kdekoľvek na svete. Vybrať si tu správnu krajinu, školu a odbor je veľakrát náročné, ak o nich nemáte dostatok informácií. Hlavne tých reálnych a teda nie tých, ktoré nájdete v pestrofarebných brožúrkach a katalógoch. Aj na našom trhu však už nájdete profesionálov, ktorí vám s týmto dôležitým krokom úprimne poradia a pomôžu. Jednou z takýchto spoločností je určite aj Information

Vľavo Jakub Krška, vpravo Matúš Demko, v strede Beatrix Smerekovská

rozprávajú o osudoch svojich manželov, otcov či priateľov. Možno spomenúť Beatrix Smerekovskú, dcéru Pavla Kalinaja, Jaškovho synovca Bernarda Laučeka či historika Ústavu pamäti národa, Ľubomíra Morbachera. „Filmové spracovanie bolo skvelé, išlo naozaj o veľmi sugestívnu a emotívnu výpoveď o odvrátenej strane komunizmu,“ vyjadrila sa študentka KU. Sám režisér Matúš Demko hodnotí divácke ohlasy pozitívne. „Doteraz boli reakcie výlučne kladné, čo ma veľmi teší a motivuje do ďalšej práce a nových diel.“ Myšlienka natočenia filmu vznikla z iniciatívy

Planet. Táto austrálska firma je jednou z najväčších študentských agentúr s viac ako 17 000 klientmi, 27 kanceláriami po celom svete, pýši sa už viac ako 15 ročnou históriou. Okrem krajiny klokanov už môžete s ich pomocou zavítať aj do Kanady na Nový Zéland a momentálne ponúkajú aj veľmi zaujímavé možnosti bezplatného štúdia na špičkových univerzitách v Škandinávii. S pomocou profesionálov máte istotu, že dostanete vždy aktuálne informácie z prvej ruky a spoločnosť určite ponúka úroveň služieb, na ktoré nie sme na Slovensku veľmi zvyknutí, čo je určite veľmi príjemným prekvapením po nie vždy pozitívnych zážitkoch so slovenskými študentskými agentúrami v minulosti. Information Planet pôsobí

študentov žurnalistiky v apríli minulého roka. Projekt finančne podporila Katedra žurnalistiky a Filozofická fakulta Katolíckej univerzity, Nadácia svätého archanjela Michala a Trnavská diecéza. Nikola Kokiová, Foto: Martin Buzna

na slovenskom trhu 6. rok a teší sa stále väčšej popularite budovanej na pozitívnych ohlasoch svojich klientov. Takže či už je váš plán študovať vysokú školu v Dánsku či Švédsku, alebo by ste chceli spoznať krásy exotickej Austrálie či divokej Kanady, Information Planet je určite pripravená vám s týmito plánmi pomôcť. A čo je naozaj super, je fakt, že ich starostlivosť nekončí na Slovensku, ale vďaka ich kanceláriám vo vybraných destináciách máte ich pomoc po ruke aj počas celého pobytu v zahraničí. Takýmto zázemím sa na Slovensku môže pochváliť len málokto... Viac info na www.informationplanet.sk

www.eurocampus.sk

| 17

campus circus

Za založenie ústavu môže Vrchárka...

Rozhovor: Riaditeľ Výskumného ústavu vysokohorskej biológie Žilinskej univerzity v Žiline

doc. RNDr. Marián Janiga, CSc. Jeho práca je zároveň jeho koníčkom. Živo sa zaujíma o aktuálne trendy v oblasti výskumu a školstva a aj v kontexte budúcnosti prízvukuje potrebu kvality. V krásnom prostredí Tatranskej Javoriny na severe centrálnych Vysokých Tatier, kde je situovaný Výskumný ústav vysokohorskej biológie Žilinskej univerzity v Žiline, sme sa zhovárali s jeho riaditeľom doc. RNDr. Mariánom Janigom, CSc. Výskumný ústav vysokohorskej biológie bol zriadený v roku . Aké boli prvé impulzy pre jeho vznik? V roku 2000 bol už ústav oficiálne etablovaný, myšlienka jeho vzniku sa sformovala podstatne skôr. Asi dva roky predtým sme sa v Tatrách stretli s vtedajším vedením ŽU na čele s rektorom profesorom Dadom. Spoznávali sme sa. Mojou už dávnejšou víziou bolo kreovať na Slovensku centrum vysokohorského výskumu, podobné, aké majú iné štáty s vysokými horami v Európe. A prečo pod hlavičkou Žilinskej univerzity? Pre vzájomný efekt. Nadnárodný význam pracoviska v spojení s jedinou reálnou univerzitou na severnom hornatom Slovensku. Spojili sme sily a asi sa nám naozaj niečo podarilo. Začiatky už máte za sebou, začiatočnícke chyby (ak vôbec nejaké boli) sú už vychytané a posunuli ste sa významne ďalej. Aké sú hlavné zámery ústavu v oblasti vedy a výskumu? Na čom aktuálne v tomto smere pracujete?

18 |

www.eurocampus.sk

Veda a výskum vždy závisia na vstupoch a výstupoch. Vstupy sú umom zháňania peňazí a výstupy, či dokážete relevantne pracovať na úrovni iných výskumných pracovísk v Európe, severnej Amerike a inde vo svete. Výstupy sa odrážajú v citáciách, karentoch a podobne. Myslím, že primárne „muchy“ sme vychytali. Pokiaľ ide o ľudský potenciál, sme asi v najťažšej fáze kreovania výkonného tímu. Podmienky nútia mladých kolegov byť samostatnými s rešpektom ku kolektívnej práci. Mali by to zúročiť v neskoršom veku. Ak vydržia, môže mať raz pracovisko veľmi silný tím. Vnútornou aktivitou sme ústav vybavili relatívne slušnou recentnou prístrojovou technikou, ktorá by nám aj v budúcich obdobiach mala umožniť nielen prežívať, ale aj rozvíjať sa. Aké sú teda aktuálne témy a vízie? Úplne presne sú témy uvedené v názvoch našich štúdií Naviac, máme aj vlastné „scopusové“ periodikum pôvodných vedeckých prác Oecologia Montana. Oddelenia botaniky, zoológie, molekulovej biológie a pracovisko GISov doteraz priniesli nové poznanie napríklad o fylogenéze kamzíkov, o výskyte bakteriálnej

mikroflóry v okolí turistických centier, o vplyve transhraničných aerosolov kovov a iných prvkov na život flóry a fauny v alpínskom pásme, o pohybe medveďov fragmentačnými analýzami ich DNA získanej z trusu, o individuálnej genetickej identifikácii vzácnych druhov zvierat, o hemoparazitoch a hematológii vôbec u vysokohorských stavovcov, o spôsobe rozširovania sa kosodreviny v meniacom sa klimatickom prostredí (GIS modely), atď. To bola vedeckovýskumná činnosť v skratke. Mohli by ste predstaviť pedagogickú činnosť v rámci ústavu? Pracujeme na univerzite, dokumenty minulej doby dokazujú, že sme na ústave pripravili pre akreditáciu dva študijné programy pre bývalú fakultu prírodných vied. S úctou k vedeniu univerzity, že máme možnosť budovať ústav. Ústav bol vždy plánovaný ako celouniverzitné pracovisko, no pre rozvoj prírodovedných predmetov v Žiline sme chceli niečo urobiť. Mesto má na to podmienky. Vtedy obedujúci nezjedol to, čo bolo predostreté na stole. Tak aspoň časť roboty sme zachránili a zakryli pod náš ústav. Je to špecializácia Stráž prírody v odbore Ochrana a využívanie krajiny. Máme spustený bakalársky stupeň. Mňa osobne motivovalo možno aj to, že profesionálni strážcovia na austrálskom a americkom kontinente potrebujú mať ukončené bakalárske vzdelanie. Trend v Európe bol trochu iný. EÚ začína dávať tomu nové kontúry a my sme jednými z prvých na trhu. Pri tomto študijnom programe nechceme jeho finančnú stratégiu odvíjať od počtu študentov. Ja osobne takéto stratégie nepokladám za žiaduce, ba dokonca ich pokladám za zvrátené, ruinujúce kvalitu. Koľko máte študentov? V každom ročníku máme približne 15-20 ľudí. Stačí. Hlási sa cca 100 s externistami. S minimálnou propagáciou. Po istých skúsenostiach rozmýšľame nad jasnejším konceptom externého štúdia tak, aby malo rovnakú úroveň ako denné štúdium a aby aj titul bol adekvátny dennému štúdiu. Myslím, že tiež ešte musíme vychytávať nejaké muchy, ale celkovo sa zdá, že ide o úspešný študijný program. Máme podpísanú medziuniverzitnú zmluvu na úrovni rektorov s Telemark University v nórskom Bo o priamom pokračovaní v magisterskom programe v Nórsku. Napadá mi úsmevné: asociovaná Európa v praxi. A pokračujú? Tí, ktorí chcú, áno. Nie je ich veľa, kurz meny nepustí, ale sú takí a neľutujú. Iní pokračujú na univerzitách vo Zvolene alebo Nitre. Skúmali ste uplatnenie absolventov v praxi? Dávate mi túto otázku v dobe, keď lekári robia roznášačov liekov, chemické inžinierky „operky“, strojný inžinier je profesionálny žurnalista v STV, lesný inžinier tajomník na filozofickej fakulte a zovšeobecnene – čoraz viac absolventov chce len nejaký ten titul snívajúc

campus circus o budúcom zbohatnutí kšeftom. Mohol by som replikovať – aj naši prví prácu majú. Doba vraví, odfajknuté, nenaplnia rady nezamestnaných, stačí. Mne je to málo. Biológovia sú zvyknutí technickými prostriedkami, chémiou, matematickou štatistikou akoby nazerať do procesov života na tejto Zemi. A ak nazriete, máte pred zákonmi prírody rešpekt. Na Vašu, v spoločnosti obligátnu otázku, odpoviem ešte raz – Rúfusom: „A teraz milí, trochu vážne. Pochodeň dymí, kto ju zažne? Poraďte, kto nás rozpomenie. Kto scelí veci rozlomené. Kto rieku vráti dejinám?“ Domnievam sa, že ak bude vôbec možné niečo s environmentom na tejto Zemi urobiť, nebudú spasiteľmi dnes „vychytení“ finanční manažéri či právnici, pri všetkej úcte k ich povolaniu. Budú to technicky a informačne zdatní ľudia rozumejúci prírodným procesom. Je viac ako pravdepodobné, že budúce veľké problémy už bude riešiť dnešná mladá generácia. Niekedy je až úsmevné čítať, koľkí významní ekonómovia u nás i vo svete riešiaci dnešnú tzv. krízu, končia pri ekológii. Vzhľadom na to, akým smerom sa uberá Zem, tento študijný program má perspektívu celkom určite. Len by sme to nemali s mladými odfláknuť a naozaj ich niečo naučiť. Myslím, že štúdium je vďaka rôznorodosti predmetov, ktoré sa absolventi učia aj na iných fakultách ŽU, tak široko koncipované, že dáva predpoklad životaschopnosti mladému človeku v ďalšom vývoji. S pokorou ku prírodným javom. V strednodobom horizonte, podľa toho, čo sa dozvedáme o eure a únii, treba slovenské školstvo vybaviť najmä kvalitou a nie kvantitou. Pokiaľ ide o nás, na ústave učenie vnímame ako čerešničku na torte. V zásade by som povedal, že ho dotujeme.

Podobné pracoviská existujú na rôznych miestach. Ukrajina má napríklad Ústav pre výskum Karpát. Američania majú viacero výskumných ústavov identického typu. V Rocky Mountains som navštívil prerobené banícke osady, zvnútra vybavené prístrojmi. Navyše, máme celkom urýchlenú možnosť spolupráce so slovenskými univerzitami, pretože mnohí s nami chcú kooperovať. Napríklad kolegovia z Nitry, Zvolena, Bratislavy. A tá skúsenosť byť a žiť priamo v teréne je nezaplatiteľná, hoci tvrdá. Mladí si na terén musia zvyknúť. Silné typy vydržia. Tí, ktorí hľadajú len prácu alebo mzdu, nevydržia.

Aká je práca na takomto krásnom mieste? Ústav sme lokalizovali takto, pretože aj iné podobné ústavy vo svete sú lokalizované rovnakým spôsobom. Napríklad, Centro di Ecologia Alpina (Trento) v južnom Tirolsku sú prerobené bývalé rakúsko-uhorské kasárne s modernými laboratóriami vysoko vysunuté v horách, kde pracovníci dochádzajú hodinu a pol do práce. Podobne Istituto Pirenaico de Ecologia v Španielsku (Jaca, Zarragoza), o „ horských“ univerzitách robiacich naozaj kvalitný výskum alpínskeho prostredia, ako je Innsbruck či Colorado, ani nehovorím. Pozitívnym efektom takýchto centier je, že ste na mieste činu a môžete robiť, čo externé pracoviská robiť nemôžu. Máme možnosť flexibilne reagovať a doslova vybehnúť do terénu, kedy potrebujeme.

Zaujala ma veľká fotograﬁa vrchárky nad schodiskom. Je to nejaký symbol? Áno. Na tomto vtáčati som dlho robil vedu, ešte na Univerzite Komenského v Bratislave, neskôr na ďalších pracoviskách doma i v zahraničí. Je to druh prísne viazaný na alpínsky stupeň palemontánnych hôr, je to alpínsky, ale nie arktický druh. To nie je len záľuba vo vtáčkoch. Ide vyslovene o druh, ktorý človeku umožňuje nahliadnuť do špecifík alpínskej prírody a indikuje mnohé stavy, ktoré v nej prebiehajú, napríklad znečistenie olovom. Aj vďaka tomuto vtáčaťu sa mi darilo prinášať fragmenty poznania o procesoch vo vysokých horách, vybudovať si istý citačný index a zrejme záujem iných kolegov vo fachu. Dalo mi to nakoniec odvahu voziť tehly na rekonštrukciu obecnej školy na ústav.

„Podmienky nútia mladých kolegov byť samostatnými s rešpektom ku kolektívnej práci.“

A tak mladí ľudia, ktorí sú na pracovisku dnes zamestnaní a poberajú svoje mzdy, musia byť bezpochyby istým spôsobom povďační tomu vtáčaťu. Aké sú Vaše najbližšie plány ako človeka a ako profesionála starajúceho sa o chod celého ústavu? Začnem profesionálnym hľadiskom: Aby sme mali dostatok času na vedu aj v blízkej búrlivej budúcnosti. Aby sme to prežili s nadhľadom, že aj tak je všetko niekde inde – v prírodných zákonoch. Aby sme trošku posilnili slovenskú vysokohorskú biologickú vedu aj v kooperácii napríklad s Poliakmi v Zakopanom či Krakowe, lebo príroda Tatier nepozná hranice. Aby sa dialo to, čo sa zatiaľ deje, aby na nás študenti v dobrom spomínali, lebo aj medziľudské vzťahy sú dôležité. A aby sme zintenzívnili prácu v sieti vysokohorských pracovísk Európy, lebo nás nepochybne čaká intengrita obsahu ich prác. K samotnej alma mater, aby jej vedenie a senát mali dostatok odvahy a umu pri delení peňazí na výskum a vzdelávanie, čo je dôležité z hľadiska vývoja univerzity, pretože systém umelého kvantitatívneho napĺňania ául nemôže dlho vydržať. A osobné plány? Aby mojim blízkym i mne slúžilo zdravie. Aké koníčky popri profesii máte? Mohol by som odpovedať, že som bol voľakedy výkonným športovcom, že mám knihy a autorov, čo ma držia nad vodou, atď. No ja hlavne mám asi to šťastie, že aj keď ma to stojí veľa úsilia, dokážem si presadzovať, že to, čo robím, je aj môj koníček. Máte svoje motto? Problémom nie je nedostatok peňazí, problémom je nedostatok nápadov.

„Skúsenosť byť a žiť priamo v teréne je nezaplatiteľná.“

Slavka Pitoňáková Foto: Cyril Králik

www.eurocampus.sk

| 19

campus circus

S Borisom Filanom o... Popredný slovenský spisovateľ, textár, dramaturg, scenárista fotograf, cestovateľ a moderátor Boris Filan patrí medzi našich najznámejších a najplodnejších autorov. Momentálne na trh prichádza jeho ďalšia kniha Rozhovor Majstra s hlúpym žiakom, a to začiatkom deväťdesiatych rokov, keď vyšla kniha poviedok Paternoster, tvrdil, že nie je spisovateľ. Odvtedy napísal šestnásť kníh. A Tam Tam 3 mu vyniesol aj Cenu za najpredávanejšiu knihu. Čo Vás viedlo začať študovať na VŠMU v Bratislave? Chcel som nakrúcať filmy, písať scenáre. V tých rokoch to bolo najlepšie a najsilnejšie umenie na svete. Vždy som obdivoval mená ako Bergman, Fellini, Buňuel, Visconti, Tarkovskij. A možno som nimi občas aj tak trochu chcel byť. Aké bývajú Vaše pocity tesne pred publikovaním tvorby, s ktorou vychádzate na svetlo sveta? Ako keď šíp opustí luk. Tetiva ešte drnčí. Vo Vašej najnovšej knihe Rozhovor Majstra s hlúpym žiakom prostredníctvom rozhovoru so svojím majstrom získavate odpovede na základné otázky života. A kto sa

skrýva za postavou vševedúceho majstra? Táto kniha je venovaná Jánovi Roháčovi (uznávaný režisér a pre Borisa učiteľ života), ale nie je o tom, ako režíroval a pracoval. Je o jeho duchu. Táto knižka je čistá a zábavná ako vodka. Lákavá, sladká aj trpká ako hrozienka a mandle. Je radostná a nebezpečná. Ktoré Vaše dielo považujete za svoje najlepšie, a prečo? Mám rád román Klimtov bozk. Je to silný príbeh, ktorým som si zodpovedal na otázku, prečo som neemigroval, ale zostal žiť v tejto krajine. Verím, že som napísal knihu, ktorá porozpráva o dobe, o ktorej sa už mlčí. Ale v nej korenia všetky dnešné problémy. Čo si s teraz s odstupom času myslíte o Vašej ranej tvorbe? Balada o smutnom Jánovi bola prvá a dosť dobrá, aby to nebol posledný text. Nie je dôležité, aký starý je mlyn, ale aká chutná ja múka. Máte niečo, o čom si myslíte, že malo zostať len rukopisom v „šuﬂíku“ Vášho pracovného stola? Uverejnil som ukážku z môjho románu z televízneho prostredia s pracovným názvom Silvester. Myslím si, že som niektorým ľuďom tým textom ublížil. Vraví sa, ak si nájdete prácu ktorú budete milovať, už nikdy nemusíte pracovať. Ako ste na tom Vy? Pracujete? Ja som vyštudoval scenáristiku. Prednášal som dramaturgiu a tvorivé písanie. Každé ráno sa už na svitaní teším, že si budem môcť vypiť rannú kávu a robiť, čo ma baví.

BORIS FILAN (* 30. jún 1949, Bratislava) Vyštudoval filmovú a televíznu dramaturgiu a scenáristiku na VŠMU v Bratislave (1972). V rokoch 1973 – 1987 pracoval ako dramaturg v literárnej redakcii a redakcii zábavných programov Československej televízie v Bratislave. Za publicistickú aktivitu dostal v roku 1994 cenu Egona Erwina Kischa. V roku 2000 získal Cenu za najpredávanejšiu knihu za dielo Tam tam 3, ktorú udeľovala za rok 1999 VÚB.V roku 2009 získal cenu Zlaté pero 2009 za najhodnotnejšie pôvodné dielo s knihou Dole vodou. Ľúbostný román Klimtov bozk sa stal Knihou roka 2009.V januári 2011 sa Boris Filan stal víťazom Krištáľového krídla 2010 v kategórii Literatúra.

20 |

www.eurocampus.sk

Čo robíte, ak inšpirácia nechodí a nechodí? Na škole ma naučili remeslo, takže si urobím svoju dennú dávku v každom prípade. Ráno tri hodiny píšem, popoludní to po sebe čítam a opravujem. Kedysi som robil dva mesiace v roku, dnes píšem každý deň. Spolupracovali ste s rôznymi interpretmi zo Slovenska i zahraničia. Na ktorú spoluprácu spomínate s najväčším úsmevom na tvári? Asi na hosťovanie koktavého speváka Kolju Beldyho, ktorý sa narodil na ľadovej kryhe eskimáckej mamičke. Ponúkal nám za nové pozvanie čiapky ušianky a vodku. Pamätné, ale smutné bolo moje stretnutie s anglickým spevákom Clifom Richardom. Tesne predo mnou sa potkol o uvoľnené lano a spadol mi k nohám. Ako by ste odôvodnili fakt, že piesne utvorené v minulom storočí sú obľúbené

dodnes a na piesne z tejto doby sa zabúda tak rýchlo? Poslucháči hľadajú v pesničkách použiteľnú minulosť. Spájajú sa im s ich mladosťou, radosťou, láskami a čistotou. Vaše meno sa spája i so slovom cestovateľ, kedy sa vo Vás po prvýkrát objavila túžba spoznávať Vami neprebádané? V Brne, v kúzelnom Diarama Svět, kde premietali diapozitívy z USA, Formózy, Egypta a Čiernej Afriky. To čo som tam videl, bolo také zvláštne, krásne a znepokojujúce, že ma to navždy naštartovalo. Dodnes je ten nádherný mechanizmus v Technickom múzeu v Brne. Na Vašich cestách ste určite zažili mnoho dych vyrážajúcich chvíľ, ktoré sú také, že by ste ich už nikdy nechceli zažiť a naopak. Zle som znášal, keď ma na cestách okradli, pár ráz som ochorel, v USA nás pozvala jedna rodina, ktorá často chodila do Bratislavy a využívala naše pohostenie. Po príchode sme zistili, že sú to alkoholici, ktorí bývajú v papierovom dome a nič sľúbené nevybavili. Rád mám situácie, ktoré presahujú moju predstavu – Viktóriine vodopády, pyramídy, podmorský svet. Vtedy si hovorím, že Darwin uhádol kúsok receptu, ale o kuchárovi nevedel nič. Keďže sme študenti Hotelovej Akadémie, zaujímalo by ma i to, aký bol Váš, alebo aj je, najväčší kulinársky zážitok. Moja stará mama varila najlepšie na svete. Aj jednoduchému jedlo venovala najvyššiu kvalitu a pozornosť. Mám rád talianske jedlá, som závislý na dobrom sushi a mám rád doma robené štrúdle. Akú knihu máte práve položenú na Vašom nočnom stolíku? Dvadsať kníh, ktoré som si tento týždeň kúpil. Len tak na preskáčku: Vyznání ilizionisty, Mafie v Praze, Botky plné horké vody, V srdci Kaddáfiho Libie. Čo je podľa Vás na východ od raja? Žeby západ? Kedy si môžete povedať – mám raj na zemi? Keď sedím s Jožom Rážom na terase, pijeme Jamesona a fajčíme kubánske cigary. Môj raj je cestou do pekla. Váš anjel strážny? Ten je na psychiatrii. Vaše inferno? Báť sa, alebo spôsobiť strach. Martina Mlečenková

Career Management campus Program circus

Akú prácu robiť počas školy? ...ABY ROZVÍJALA SPRÁVNYM SMEROM A MALA VÝZNAM PRE BUDÚCU KARIÉRU Veľmi veľa študentov už počas štúdia pracuje, niektorí menej, niektorí viac. Veď peniažky sa zídu vždy a na čokoľvek. Umožnia trocha cestovať, spoznávať iné kúty sveta, alebo je len proste s nimi lepšie žiť, viac si môžeme dopriať...

A sú to len peniaze, čo vedú mladých k práci? Nebuďme naivní... peniaze sú dôležité, na prežitie a dobré prežitie. Je to však všetko? Čo tak zarobiť a ešte pri tom naplniť aj iné ciele? Aké? Čo Teba motivuje uvažovať o nejakej forme pracovnej aktivity popri štúdiu a príprave na skúšky? Nie je dôležitejšie, či jednoduchšie, proste „len“ študovať a naplno sa venovať vzdelávaniu? Veď na to si prišiel na vysokú školu, pripraviť sa na povolanie a zvýšiť tak šance na lepšiu prácu... lepší príjem... lepší život v budúcnosti... Stačí to však, je to záruka úspechu? Dnes sa všade hovorí, ako je ťažké získať prácu. A obzvlášť absolventovi vysokej školy bez praxe. Sú naozaj vyhliadky také čierne alebo nie? Od čoho to záleží? Dosť bolo otázok na zamyslenie, poďme si o tom čo to povedať  Skutočne každým rokom oslavuje diplom hŕba študentov. Rozbiehajú sa do sveta práce, niektorí úspešnejšie, iní menej. Čo im otvára brány k zamestnávateľom? Sú to tri veci a hovoria o tom, na čo sa človek hodí a sú predpokladmi dobrého výkonu: 1. znalosti, vedomosti v obore

2. 3.

osobnostné kompetencie motivácia človeka – teda vedieť konkrétne, čo chcem robiť a prečo Tieto tri atribúty skúmajú zamestnávatelia u všetkých uchádzačov o prácu. Predpokladá sa však, že väčšinou ľudia s praxou majú tieto oblasti rozvinutejšie. Lebo ich mali šancu viac rozvinúť!! Na to, aby ste boli úspešní pri vstupe na pracovný trh (áno skutočne je to „trh“, kde sa stanovuje cena za tovar... fuj, to ale neznie ľudsky), je dobré už počas školy popracovať na zvýšení vašej kvality vo všetkých troch oblastiach. A to čo najviac je možné. To je prvý krok, druhým je potom presvedčiť o tom personalistov vo firmách. Predchádza tomu ešte nultý krok, vedieť, v čom sa idem zlepšovať. V akých schopnostiach, zručnostiach. Keď viete, v akom povolaní chcete pracovať, podľa toho volíte zameranie rozvoja. Aby ste nestrieľali len tak naslepo a vaša energia sa neminula účinku. Rôzne pozície vyžadujú nielen rôzne vedomosti, ale aj iné osobnostné kompetencie. Keď budete vedieť, aké sa od človeka očakávajú, môžete sa na ich rozvoj dlhodobejšie sústrediť. Cesta zvyšovania svojich kvalít môže byť

rôzna. Klasickým štýlom učenia sa je možné efektívne zvyšovať len prvú z oblastí. Tie zostávajúce dve (a samozrejme tiež aj prvú) sa človek učí najmä skúsenosťou. Osobnostné kompetencie, ako napríklad schopnosť dosahovať ciele, schopnosť prioritizovať, delegovať, či organizovať, sú čiastočne dané osobnosťou človeka a dajú sa zvyšovať len postupne, hlavne zážitkovým učením sa v praktickej rovine. A to je odpoveď, prečo pracovať už počas školy a v akej práci. V takej, ktorá vám umožní zvyšovať tie kvality, ktoré potrebujete v budúcom povolaní. A popri peniažkoch naplniť aj iné ciele . Takže najprv si stanovte, čo chcete v budúcnosti robiť! (Ozaj aj to sa ľahšie dá, keď si to vyskúšate v praxi.) A potom určite, aké schopnosti a kompetencie na to potrebujete. A hor sa do ich zvyšovania... formou osobnej skúsenosti. Eva Uhríková

ÁNO

NIE

Ráno sa teším do práce. Som úspešný/á a spokojný/á vǾpráci. Moje povolanie ma rozvíja. Mám najlepšiu prácu, nemenil/a by som.

Mgr. EVA UHRÍKOVÁ Kariérová poradkyňa, kouč, HR konzultant Venuje sa kariérovému poradenstvu a kariérnemu koučingu, biznis koučingu a consultingu v HR procesoch. Využíva prístupy švajčiarskeho kaiérového poradcu a kouča Thomasa Dienera, systemický koučing zameraný na riešenie podľa Marilyn Atkinson, vedomosti získané zo psychologických seminárov a skúsenosti z oblasti personalistiky nadobudnuté pôsobením v oblasti riadenia ľudských zdrojov.

4 × ÁNO: gratulujeme ku šŷastiu v práci 1-4 × NIE:

letak-front-print-2-bez-spadavky.indd 1

OBRÁĶTE LIST

10. 2. 2012 16:03:22

www.eurocampus.sk

| 21

Career Management Program

Študijný pobyt v Prahe Keď sme sa s kolegyňou Ivanou Jonatovou rozhodli ísť na zahraničný študijný pobyt cez program Erasmus na spriatelené pracovisko Ústavu technologie vody a prostředí, Fakulty technologie ochrany prostředí do Prahy, všetci na nás pozerali podozrievavo. Známi nechápali, prečo sme si nevybrali zaujímavejšiu lokalitu a študijné referentky aj Erazmus koordinátori na VŠCHT (Vysoká škola chemickotechnologická) sa na nás dobre zabávali. Na Ústave technologie vody a prostředí sme strávili 4 mesiace počas zimného semestra. Keďže ako študentky doktorandského štúdia sme nemuseli chodiť na prednášky, spolupracovali sme najmä na laboratórnom výskume. Pomáhali sme navrhnúť, rozostaviť, rozbehnúť a prevádzkovať laboratórne modely na čistenie odpadových vôd a produkciu bioplynu a stanovovali sme ich prevádzkové parametre a charakteristiky. Treba uznať, že organizačný tím Erazmus na VŠCHT si zodpovedne plní svoje povinnosti kultúrnych referentov. Naše e-mailové schránky boli plné pozvaní na najrôznejšie večierky, výlety a prezentácie krajín. Na rozdiel od kolegu z Belgicka, ktorý sa rozhodol zahanbiť domácich znalosťou pražských podnikov, sme sa však na akciách nezúčastňovali a nechali sme si ujsť aj lukratívnu príležitosť navzájom sa s českými

KARIÉRNY A BIZNIS KOUċING h Staũte sa úspešnejší a spokojnejší h Realizujte sa naplno, využite svoj potenciál h Zvýšte svoje osobné kompetencie KARIÉROVÉ A PERSONÁLNE PORADENSTVO h Nájdite prácu vám „šitú na mieru“ h Zistite aké povolanie je to pravé pre vás h Poraŏte sa ako na to PROFESIJNÁ PSYCHODIAGNOSTIKA h na Ōo máte schopnosti h na Ōo sa hodíte osobnostne h Ōo vás motivuje vzhťadom k povolaniu KOUċING PRI HĤADANÍ ZAMESTNANIA h Najmite si sprievodcu na ceste k novej práci h „Dobite si baterky“ po neúspešných pokusoch h Objavte ŏalšie riešenia vedúce kǾúspechu

Eva Uhríková 0905 993 355 eva@navigaciavpovolani.sk www.navigaciavpovolani.sk

letak-back-print.indd 1

22 |

www.eurocampus.sk

študentmi učiť „cudzie“ jazyky. Oproti ostatným zahraničným študentom sme totiž mali podstatnú výhodu vzhľadom na porozumenie domáceho jazyka. Určité resty v „odbornej“ terminológii sa však našli, a tak sme sa napríklad so spolupracovníkmi pol hodinu neúspešne snažili dohodnúť na pracovnom postupe, kým sme zistili, že trychtýř a lievik je tá istá vec. Na Ústave technologie vody a prostředí sa zaoberajú viacerými aktuálnymi témami z oblasti čistenia odpadových vôd. Ja som spolupracovala na nábehu a prevádzke vysokozaťažovaných UASB (upflow anaerobic sludge blanket) reaktorov, spracovávajúcich odpadovú vodu z pivovaru. Cieľom bolo overiť vplyv mikroaerácie na odstraňovanie sulfánu z bioplynu. Ing. Jonatová sa podieľala na výskume procesu nitritácie odpadových vôd s relatívne nízkym obsahom amoniakálneho dusíka. Cieľom experimentu bolo inokulovať reaktory vhodnou biomasou a sledovať zapracovanie reaktorov. V oblasti anaeróbnej degradácie a produkcie bioplynu som mala možnosť porovnať skúsenosti nielen s českými kolegami, ale napríklad aj s estónskou študentkou. Zistili sme, že často bojujeme s podobnými problémami, aj keď som musela oceniť, že na našej fakulte našťastie tolerujú pomerne „aromatické“ reaktory v laboratóriách a nemusíme za nimi dochádzať do unimobunky na parkovisko. Počas nášho pobytu na VŠCHT sa nám naskytla príležitosť zúčastniť sa viacerých zaujímavých exkurzií. Už pár dní po príchode na fakultu nás s celým osadenstvom katedry naložili

do autobusu a zobrali na výjazd do okolia Pardubíc. Okrem stmeľovania kolektívu bola na programe návšteva čistiarní odpadových vôd v Litomyšli a Vysokom Mýte, priehrady a úpravne vôd Vír a bioplynovej stanice na priemyselné aj poľnohospodárske odpady. V mestskom pivovare v Poličke sme sa okrem technológie čistenia odpadových vôd dôverne zoznámili aj so všetkými substrátmi a medziproduktmi, ktoré, bohužiaľ, neboli až také chutné a dobre stráviteľné ako hlavný exportný artikel. V nie príliš prívetivom decembrovom počasí sme navštívili aj hlavnú pražskú čistiareň, ktorá je typická najmä svojou polohou na ostrove. Nachádza sa sotva 15 minút chôdze od budovy školy, takže si odtiaľ niektorí doktorandi nosia kal na experimenty aj v nákupných taškách na kolieskach. So svojho študijného pobytu sme si priniesli niekoľko zaujímavých nápadov a poznatkov, veľa zážitkov, mali sme možnosť porovnať pracovné postupy a stratégiu vedeckého výskumu a zistiť, že niektoré veci fungujú lepšie tu, iné tam, ale v zásade sú si naše fakulty veľmi blízke. Predpokladáme preto, že aj v budúcnosti budú naše ústavy pokračovať vo vzájomne prospešnej spolupráci.

Deň kariéry – príležitosť pre študentov

aj AIESEC, pobočka Nitra, či E-KU Inštitút jazykovej a interkultúrnej komunikácie Nitra, Roľnícke noviny a Slovenský Chov. Cieľom vedenia univerzity je udržať tradíciu organizovania tohto podujatia a zvýšiť tak zamestnanosť absolventov SPU. „Je to vynikajúca príležitosť pre firmy, ktoré sa môžu stretnúť s budúcimi absolventmi, predstaviť im obsah svojej činnosti, získať databázu uchádzačov a poskytnúť kontakty, ako aj pre študentov, ktorí tak majú možnosť prakticky sa priblížiť prostrediu, ktoré trh práce predstavuje. Zároveň môžu diskutovať so zástupcami firiem, nadviazať kontakt, vyplniť dotazník, vyskúšať si napísať motivačný list či profesijný životopis a naučiť sa akým spôsobom reagovať na pohovore,“ uviedol rektor prof. Peter Bielik.

Na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre sa 28. februára konal 2. ročník celouniverzitného Dňa kariéry. Určený bol najmä budúcim absolventom bakalárskeho a inžinierskeho stupňa štúdia, aby sa oboznámili s požiadavkami trhu práce a s ponukou prezentujúcich sa podnikateľských a iných subjektov. Na tohtoročnom univerzitnom trhu práce sa prezentovalo a ponúklo informácie 11 firiem a organizácií. Medzi nimi bola personálna agentúra Trenkwalder, a.s., ÚPSVaR Nitra, rakúska transportná spoločnosť LKW Walter, Deloitte Audit, s.r.o., Pricewaterhousecoopers Slovensko, s.r.o., Manpower Slovensko, s.r.o., Heineken Slovensko, a.s., ale

10. 2. 2012 16:09:08

Nina Kolesárová

Renáta Chosraviová

Career Management campus Program circus

„Povolanie syn ešte z nikoho neurobilo skvelého človeka“ Laci Strike je zakladateľ prestížnej tanečnej školy Street Dance Academy s osemročnou tradíciou. Spolupracuje s poprednými slovenskými a zahraničnými umelcami a najnovšie sa začal venovať aj dídžejingu. Svojím príbehom inšpiroval mladých na podujatí Fórum inšpiratívnych myšlienok v Mlynskej doline. Čo na podujatí zažil? Akú tému by si privítal na ďalšom FIM ty? Privítal by som dialóg s ľuďmi. Chcel by som vedieť, ako vplývať na ľudí, ako sa s nimi rozprávať a ako ich motivovať. Chcel by som, aby v nich horela tá iskra a mali zápal. Je to teraz, v konzumnej dobe, hrozne náročné udržať v ľuďoch. Napríklad ja som začal tancovať preto, že som chcel, až potom boli financie. Vždy to záleží od človeka.

Ako sa ti páčilo podujatie FIM? Prekvapilo ma najmä zo strany organizátorov. Bola veľmi dobrá účasť a páčilo sa mi zloženie rečníkov, ktorí naozaj poučne inšpirovali. Prehovoriť k mladým bola pre mňa výzva, ale páčilo sa mi to. Mal som ísť už na predchádzajúce podujatie, ale nakoniec som musel odmietnuť, lebo sme práve rodili. S čím si sa na FIM podelil? Príbeh, ktorý som povedal, bol pravdivý a zažitý. Nie je to nič vymyslené, sú to len vlastné skúsenosti, s ktorými sa stretávame dennodenne a treba ich prezentovať. Ten príbeh obsahoval aj to, že nie všetko sa podarí na prvý raz a nie všetko funguje hneď. Niečo treba aj cielene stavať a pracovať na tom. Aká bola spätná väzba? Bola pozitívna, dostal som dokonca aj nejaké maily od študentov, že sa im to páčilo, že to bola super akcia. Myslím, že organizátori do toho vložili naozaj veľa. Čo ťa presvedčilo, aby si sa stal rečníkom FIM? Dal som sa nahovoriť preto, lebo na Slovensku je dosť známych osobností, ale nie každý z nich sa snaží byť mienkotvorný. Nie každý sa prihovára ľuďom a snaží sa im niečo odovzdať, posunúť ich ďalej, poprípade inšpirovať. Pre mňa je to jedna zo zásadných vecí. Verím, že keď som dostal niečo do vienka, musím odovzdať ďalej. Viem dobre tancovať, robiť choreografiu a dobrú šou. Je to kvôli tvrdej práci a dávke talentu. A túto skúsenosť, ktorú mám a

nadobudol som ju počas 25 rokov ako tancujem, treba odovzdávať ďalej. Ktorý rečník ťa na FIM zaujal? Mne sa strašne páčil pán Kiska, hlavne to, ako sa to u neho otočilo. A skončilo to Dobrým anjelom. To sa mi veľmi páčilo :)

Čo by si odkázal vysokoškolákom? Nech na sebe pracujú. Vôbec nezáleží na tom, z akej sú rodiny, lebo povolanie syn ešte z nikoho nespravilo skvelého človeka. Tiež aj to, že životné priority sú niekde úplne inde, ako je biznis. Biznis je dôležitý k tomu, aby sme prežili. Je super byť žralokom a byť najlepší, ale človek nesmie zabudnúť na to, skadiaľ pochádza a čo má robiť. Ak si chcete pozrieť vystúpenie Laciho Strike na podujatí FIM, navštívte stránku: www.inspirativnemyslienky.sk. Lenka Tomanová

LACI STRIKE Zakladateľ prestížnej tanečnej školy s osemročnou tradíciou, chýrnou kvalitou a tromi pobočkami si vybudoval vlastný sen na základoch dlhoročných skúseností, talentu, ľudského prístupu a nepopierateľnej charizmy. Svoje tanečné stopy zanechal na undergroundovej tanečnej i komerčnej scéne. Je autorom stoviek originálnych choreografií rôznych štýlov, na konte má dve platinové DVD, dve tanečné SDA tour po slovenských mestách, 3 SDA klipy s úspešným umiestnením v hitparádach a veľké množstvo vystúpení na Slovensku aj v zahraničí. Spolupracuje s poprednými slovenskými umelcami (Dara Rolins, Zdenka Predná, AMO,...) na videoklipoch, šou a koncertných šnúrach, choreograficky zastrešil aj hru s názvom Fetišistky v Slovenskom národnom divadle. Pripravoval a účinkoval na predskokanských šou koncertov svetových umelcov a vytvoril nový tanečno-športový program Densa, ktorý sa úspešne šíri aj do Českej republiky.

www.eurocampus.sk

| 23

Career Management Program

AIESEC prináša už po 17-krát pracovný veľtrh pre mladých ľudí – NDK Počas 8. a 9. marca 2012 sa otvorili brány bratislavskej Incheby, aby privítali študentov a absolventov vysokých škôl, ktorí sa rozhodli navštíviť podujatie s názvom Národné Dni Kariéry (NDK). Ide o najkvalitnejší pracovný veľtrh pre mladých, ktorý organizuje študentská medzinárodná organizácia AIESEC. Zúčastnilo sa ho viac ako 50 spoločností, ktoré ponúkali prácu v oblasti ekonómie, financií, manažmentu, IT oblasti či techniky. Ďalších približne 15 spoločností sa postaralo o kvalitný sprievodný program. Cieľom pracovného veľtrhu je ponúknuť študentom možnosť zorientovať sa v súčasnej situácii na trhu práce a nájsť si vhodné zamestnanie. Na podujatí sa stretli so spoločnosťami ako AT&T, IBM, Lidl, T-systems či VÚB banka.

Podujatie sa konalo pod záštitou Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Garantom sprievodného programu bol Trenkwalder a.s. a exkluzívnym partnerom podujatia kariera.sk.

Sprievodný program sa niesol v duchu "Konkurencieschopnosť na trhu práce". Uchádzači mali k dispozícií 5 konzultačných miestností, v rámci ktorých bolo pre nich pripravených približne 39 tréningov, 15 prezentácií a panelová diskusia. Po prvýkrát v histórii veľtrhu boli konzultačné miestnosti zamerané podľa odborov, kde si na svoje prišli ekonóm, manažér, ale aj študent informačných technológií či techniky. Súčasťou programu bol tiež špeciálny blok pripravený pre študentov marketingu. Uchádzačom sa ponúkla možnosť zúčastniť sa tréningov personálnej agentúry Trenkwalder a.s., alternatívnej kariérnej cesty s názvom Rozbehni sa! či inšpiratívnych tréningov so zástupcami úspešných spoločností nielen zo Slovenska. Všetci návštevníci podujatia z rôznych kútov Slovenska cestovali na NDK vlakom a autobusmi Turancar so zľavou 50 %. V Bratislave premávala kyvadlová doprava zabezpečená spoločnosťou Turancar. Registráciou na stránke www.ndk.sk si rezervovali miesto na tréningoch a boli zaradení do zlosovania o vecné ceny. Žrebovanie tomboly prebehlo 9. marca pred ukončením podujatia. Pracovný veľtrh NDK sa v roku 2012 po druhýkrát presunie aj do metropoly východného Slovenska. Uskutoční sa 22. marca 2012 v priestoroch Hotela Centrum (Dom techniky ZSVTS) v Košiciach. Aj na tomto mieste sa firmy odprezentujú prostredníctvom tréningov, workshopov či prezentácií.

ORGANIZÁTOR Organizátorom podujatia Národné Dni Kariéry je globálna, nezisková študentská organizácia AIESEC Slovensko. AIESEC pôsobí na Slovensku viac ako 40 rokov a v súčasnosti poskytuje viac ako 300 mladým ľuďom možnosť realizovať sa prostredníctvom zahraničných odborných stáží, práce v tímoch, vedúcich pozícií v organizácii a praktického vzdelávania. Zahraničné odborné stáže sú obľúbenou možnosťou pre študentov vysokých škôl ako vycestovať za cennými pracovnými skúsenosťami do zahraničia. V súčasnosti AIESEC organizuje aj viacero projektov zameraných na rozvoj spoločnosti. Za iniciatívu na podporu neziskového sektora získal AIESEC v roku 2010 mládežnícku cenu Karola Veľkého za najlepší projekt. Počas roka organizuje niekoľko otvorených konferencií ako Symposium, Talents of Tomorrow a DevelopIT, ktoré rozvíjajú zručnosti a prepájajú mladé talenty s firemným prostredím. Zuzana Bosmanová, Public Relation Manager, NDK 

24 |

www.eurocampus.sk

Career Management campus Program circus EXPO AUSTRALIA 2012 – NAJVÄČŠÍ VEĽTRH ŠTÚDIA A PRÁCE V AUSTRÁLII! Spoločnosť AustraliaOnline Vás pozýva už na 9. ročník veľtrhu Expo Australia 2012. Novinky z Austrálie, špeciálne cenové akcie, nové školy a katalóg na rok 2012. To všetko Vás čaká na veľtrhu v Bratislave, Brne, Prahe a v Plzni. Vstup na veľtrh je úplne zadarmo. Počas veľtrhu Expo Australia 2012 sa všetkým návštevníkom predstaví vyše 40 škôl z celej Austrálie. Každý návštevník tak bude mať možnosť porovnať ponuky jednotlivých inštitúcií a vybrať si pre neho tú najlepšiu. Časť škôl bude zastupovať na veľtrhu ich vlastný austrálsky zástupca alebo bývalý absolvent školy, s ktorými sa bude možné osobne porozprávať. Paralelne s prezentáciami škôl budú prebiehať prednášky o študentských a turistických vízach, o emigrácii, cestovaní alebo o práci v Austrálii. KEDY A KDE SA VEĽTRH koná: BRATISLAVA – Univerzitná knižnica v Bratislave, prednášková sála, Ventúrska 11 Streda – 25. apríla 2012 od 14:00 do 18:00 hod

Po vyštudovaní vysokej školy a roku a pol v zamestnaní som usúdil, že by som si ešte rád zlepšil angličtinu a vyskúšal život v zahraničí. Rozhodovanie medzi Kanadou, Veľkou Britániou a Austráliou bolo vcelku rýchle. Do Kanady sa mi zdalo, že cestuje veľa Čechov a tomu som sa chcel vyhnúť, Veľkú Britániu som si už vyskúšal, takže voľba padla na Austráliu. Kontaktoval som niekoľko agentúr, prečítal veľa článkov, prelúskal sa diskusnými fórami, aby som sa nakoniec rozhodol pre AustraliaOnline, ktorá sa mi zdala ako najlepšia voľba, pretože som navštívil ich veľtrh práce a štúdia. Z destinácií som nakoniec vybral Brisbane, čo spätne vôbec neľutujem. Čo sa týka školy, vybral som si jazykovú školu Shafston, vďaka jej polohe, krásnemu kampusu a tiež cene kurzov. A ako vyzerá každodenný život v Austrálii? Pokiaľ ide o štúdium, rozplánoval som si svoj pobyt na 3 mesiace General English, mesiac prázdnin, 3 mesiace prípravný kurz na CAE a potom opäť mesiac na cestovanie. A ako to je s prácou? Faktom je, že ak ste nezdedili zlatú baňu, budete si musieť nájsť prácu, pretože ceny sú tu naozaj vysoké a financovať svoj pobyt z slovenských úspor je v podstate nemožné. Počítajte, že nemusíte prácu nájsť hneď. Ja som mal šťastie a prácu si našiel hneď na druhý týždeň v jednej menšej reštaurácii, kde som pracoval ako čašník po celú dobu môjho pobytu. Väčšina mojich kolegov boli Austrálčania a spätne musím

www.australiaonline.sk

There is nothing like Australia

t ívte najväcší vel’trh štúdia, Navš ce stovania v A a u strál ii práce BRATISLAVA 25. 4.

VSTUP ZDARMA

Univerzitná knižnica v Bratislave prednášková sála ~ Ventúrska 11 Streda ~ 25. apríla ~ 14:00 - 18:00

PRAHA 27. - 28. 4.

PLZEŇ 23. 4.

BRNO 24. 4. We don’t just go there, we live there!

BRNO – Hotel International – konferenčný salónik 5 – Brabaj – Husova 16 Utorok – 24. apríla 2012 od 15:00 do 18:00 hod PRAHA – Hotel Jalta, Václavské námestie č. 45 Piatok – 27. apríla 2012 od 12:00 do 18:00 hod Sobota – 28. apríla 2012 od 12:00 do 18:00 hod PLZEŇ – Hotel Central – Námestie republiky 33 Pondelok - 23. apríla 2012 od 15:00 do 18:00 hod PREČO SI NENECHAŤ VEĽTRH UJSŤ? Získate nový katalóg AustraliaOnline na rok 2012 spolu s DVD o ceste dvoch študentov do Austrálie  Prebehne súťaž o 12-týždenný jazykový kurz v Austrálii  Dozviete sa, ako získať prácu v Austrálii 



Získate kupón, ktorý vás oprávňuje k zápisu na školu oslobodenom o zápisné (asi 160 EUR) Vaše otázky vám zodpovie priamo zástupca AustraliaOnline v Sydney, ktorý na veľtrh priletí z Austrálie

PREČO ŠTUDOVAŤ V AUSTRÁLII? Túžba vidieť exotickú Austráliu, zdokonaliť sa v angličtine, zarobiť si a nepochybne zažiť veľa zábavy a dobrodružstva už nie je v dnešnej dobe nereálne. Svedčí o tom fakt, že Austráliu navštívi ročne takmer 200 tisíc študentov z viac ako 80 krajín sveta. Len z Čiech a zo Slovenska sa vydá na južnú pologuľu každý rok 1 500 študentov.

priznať, že každodenný kontakt so zákazníkmi a kolegami mi dal viac ako celé štúdium angličtiny. Nielen prácou a štúdiom je človek živý a krajina „down under“ je ako stvorená na cestovanie, preto by som každému odporučil využiť každú príležitosť sa niekam pozrieť. Celý pobyt na druhej strane krajiny mi dal obrovské množstvo skúseností, zážitkov a nových priateľov z rôznych kútov krajiny, takže ak len trošku váhate, „no worries“ a smelo do toho :o)! Petr Marčišák

www.eurocampus.sk

| 25

Career Management Program

Záškoláci z katedry žurnalistiky Aby mohli pracovať, dochádzajú do školy stovky kilometrov. Aby mohli študovať, berú si z práce dovolenku alebo náhradné voľno. O ružomberských študentoch žurnalistiky sa zvyklo hovoriť, že sú znevýhodnení. Ich hendikep spočíva v tom, že študujú v meste, kde sa nedá na vlastnej koži zažiť ozajstná žurnalistika a práca pre celoštátne médium. Zdalo sa, že ich karmou je odsedieť si päť rokov v škole, a až potom sa predierať v tvrdej bratislavskej konkurencii. Aktivita a chuť na zmenu však prišla spomedzi samotných študentov. Mnohí z nich sa rozhodli, že sa skúsia presadiť vo veľkých médiách, a to popri škole.

VEĽA VOĽNA, MÁLO PRÁCE Ekonomický analytik Inštitútu finančnej politiky Matej Šiškovič na svojom blogu analyzuje vysoké školy podľa toho, koľko času ich študenti venujú práci a koľko štúdiu. Tento pomer sa líši pri odboroch či konkrétnych univerzitách. Napríklad študenti spoločenských vied, kam počítame aj žurnalistiku, chodia do školy najmenej, pričom priemer strávených hodín v škole u denného študenta je na Slovensku približne 18 hodín týždenne. A koľko popri škole pracujú? Slovenský priemer je sedem hodín týždenne platenej práce. Najviac, 12 hodín, sú v práci študenti Ekonomickej univerzity v Bratislave, naopak, „najmenej chodia do práce študenti Katolíckej univerzity v Ružomberku a Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici – iba na necelé tri hodiny týždenne“.

BYŤ V SKUTOČNEJ REDAKCII Na ružomberskej katedre žurnalistiky, zvlášť na magisterskom stupni, je mnoho takých, ktorí pracujú na plné či čiastkové úväzky v bratislavských redakciách. Podľa odborného asistenta Imricha Gazdu Katedry žurnalistiky „ak sa vyskytne príležitosť pracovať v médiách už počas štúdia, je potrebné sa jej chytiť.“ Podľa neho však zodpovednosť za zvládnutie štúdia leží na pleciach každého jednotlivca. „Existujú pozitívne, ale, žiaľ, aj negatívne príklady,“ dodáva. Riešením pracovných chúťok študentov by mohla byť povinná prax, ktorú študenti absolvujú po každom skončenom ročníku. Terézia Rončáková si myslí, že študentom by mala stačiť. „Študentské leto je dlhé. Ak by sa študenti sústredili výlučne na prácu v médiách, bohato by to stačilo.“ Imrich Gazda vníma prax len ako nevyhnutné minimum. Uznáva však, že viacerí študenti sa práve vďaka nej dostali k trvalému pracovnému pomeru. „Vedel by som vymenovať

26 |

www.eurocampus.sk

niekoľko príkladov, kedy študent nebral žurnalistickú prax len ako povinnosť, v redakcii sa osvedčil, takže im ponúkli pracovný pomer.“ Minuloročná absolventka Veronika Folentová začala pracovať v denníku SME hneď po skončení bakalárskeho stupňa. „Chcela som najmä získať skúsenosti. Jeden dobre zeditovaný text je viac, ako keď človek píše jeden článok týždenne bez spätnej väzby,“ povedala. Redaktor denníka Pravda Peter Kováč, prvák na magisterskom stupni, si myslí, že v živote treba využiť každú ponúknutú šancu. „Niečo ako – je na to ešte priskoro, neplatí,“ tvrdí. „Dostať sa k práci vo väčších médiách navyše nie je ľahké a čakať, že po skončení štúdia sa o ktoréhokoľvek absolventa pobijú zamestnávatelia, by asi bolo naivné,“ dodal.

...A ZNOVU V ŠKOLE To, že bratislavskí študenti žurnalistiky majú prácu „pod nosom“, je nepochybne ich výhodou. Tí z Katolíckej univerzity musia prekonať 260 kilometrov. Dá sa zvládať štúdium aj džob redaktora? „Keď idem do školy, riešim to na úkor svojej dovolenky. Nedá sa povedať, že zregenerujem na Hrabovskej ceste, ale je to zmena prostredia, ľudí. Skĺbiť pracovné a školské veci dá zabrať, riešim to aj náhradnými voľnami,“ hovorí prvák na magisterskom stupni Richard Gonda, ktorý pracuje v denníku Plus jeden deň. Druháčka „magisterka“ Anna Tkáčová začínala popri škole v agentúre TASR, dnes je reportérkou v TA3. „V agentúre s tým problém nebol, nadriadený bol viac než ústretový. Neraz to fungovalo tak, že som správy vydávala z vlaku,“ vysvetlila. „S prácou v televízii je to podstatne ťažšie.“ Využitie času pri cestovaní vníma pozitívne aj Veronika Folentová. „Človek sa pritom môže buď vyspať alebo môže písať seminárky, úlohy alebo sa učiť.“ Peter Kováč si myslí, že skĺbiť samotné štúdium s prácou až taký problém nie je. „Aj keď treba rátať s tým, že je to dvojsmenný režim, keď

po práci začína druhá ‚šichta‘ a na rade sú školské povinnosti.“ Pochopenie vyučujúcich pre spojenie štúdia s prácou je rôzne. Oslovení študenti sú viac-menej spokojní. „Všetko závisí od prístupu vyučujúcich. Tí, ktorí majú dočinenia s praxou, to tolerujú, zaujímajú sa o našu prácu a nároky majú nižšie. Jednoducho razia s nami teóriu, že škola bez praxe je tak trochu zbytočná,“ hovorí Anna Tkáčová. Dobré spomienky má aj Veronika Folentová. „Nebolo nás v ročníku veľa, čo sme pracovali, takže niektorí vyučujúci boli veľmi zlatí a pomáhali nám, keď sa dalo. O to viac ma prekvapoval postoj iných, ktorí mali pocit, že ak sa pracuje popri škole, nemôže sa poriadne robiť ani jedna vec.“ Spokojný je aj Peter Kováč. „Prístup si zatiaľ môžem len pochvaľovať, dokonca si myslím, že možnosťou dištančného štúdia je Katolícka univerzita v tomto ďaleko pred inými univerzitami,“ tvrdí. Práve dištančná metóda štúdia je citlivá téma aj medzi vyučujúcimi. Imrich Gazda ani Terézia Rončáková ju nepovažujú za skutočné riešenie. „Pre nepravidelnú účasť na výučbe, nižšiu intenzitu vzdelávania je táto forma v porovnaní s prezenčnou menej efektívna, čo sa často odráža aj na skúškach,“ vysvetľuje Gazda. Podľa Rončákovej je riešenie inde. „Dištančná metóda nie je určená pre zamestnaných študentov, nedá sa to zladiť. Pre zamestnaných by malo byť externé štúdium,“ mieni. Gazda sa prikláňa k tomu, aby študenti bakalárskeho stupňa dostávali dištančnú metódu len z naozaj relevantných dôvodov. „Počas magisterského stupňa je možné byť už benevolentnejší,“ dodáva. Ružomberskej katedre žurnalistiky rozhodne nemožno vyčítať, že nevychováva novinárov. Práve naopak, niektorí jej študenti nabrali odvahu, vzali na seba riziko a náročnosť svojho rozhodnutia. Ich rady sú širšie, ako sa môže zdať. Nájdeme ich pracovať od tlačových agentúr SITA a TASR cez regionálne médiá, rozličné internetové portály a on-line projekty až po Slovenské národné noviny. Pavol Rábara, foto: Martin Buzna

Career Management campus Program circus

Kariérne centrum pomôže absolventom nájsť si prácu Študentom poradia v novom centre

Kariérne centrum SPU bolo predstavené počas Dňa kariéry. Rektor SPU si prezrel prezentácie ﬁriem a organizácií. Pomôcť študentom uplatniť sa na trhu práce je cieľom Kariérneho centra (KC) na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre. Projekt predstavil 28. februára na Dni kariéry iniciátor založenia centra, rektor prof. Peter Bielik. Úlohou tohto nového systému bude sprostredkúvať komunikáciu medzi univerzitou a inštitúciami zo spoločenskej praxe (firmy, agentúry, MVO a pod.), ktoré ponúkajú prácu či brigádu absolventom a študentom SPU alebo majú záujem cielene sa podieľať na ich profilácii a príprave už počas štúdia (napr. témy záverečných prác, poradenstvo, praxe či stáže a pod.), ako aj sprostredkovanie kontaktu so študentmi SPU pre firmy, ktoré

Produktové vízie talentovaných študentov do roku 2030 Národné finále štvrtého ročníka medzinárodnej inovačnej súťaže talentovaných študentov Henkel Innovation Challenge sa uskutočnilo 23. februára v Bratislave. Z 13 dvojčlenných tímov bolo vybraných osem, ktoré dostali možnosť prezentovať svoje práce pred národnou porotou zloženou z manažérov spoločnosti Henkel Slovensko. Úlohou študentov bolo vyvinúť výrobok Henkel z oblasti vlasovej a telovej kozmetiky, pracích a

o to prejavia záujem, resp. s potenciálnymi zamestnávateľmi. Na webovej stránke kc.uniag.sk získajú študenti aktuálne informácie o brigádach, voľných pracovných miestach, možnostiach participácie na rôznych projektoch či získania firemných štipendií a organizovaní podujatia Deň kariéry SPU. Aktivity KC bude zabezpečovať Kancelária celoživotného vzdelávania v spolupráci s Kanceláriou komunikácie a práce s verejnosťou. „Keďže naším cieľom je získavať aktuálne informácie o uplatnení absolventov SPU, aj toto bude jedna z činností novovzniknutého centra,“ povedal rektor. Renáta Chosraviová, foto: Lujza Záhoráková

čistiacich prostriedkov či technológií a lepidiel, v súlade s očakávaniami spotrebiteľov a trendmi, ktoré podľa ich názoru prevládnu do roku 2030. Témou súťaže a zadaním pre študentov bolo „Preneste jednu zo značiek firmy Henkel do budúcnosti“. Spolu bolo predstavených osem zaujímavých výrobkov budúcnosti - Ceresit Airtube, Multipurpose WC tablet, Clean Stick, Ceresit Eko, Loctite Force, Schauma Powder a ďalšie, ktoré predložili tímy talentovaných študentov z rôznych študijných odborov. Všetky tímy mali prideleného mentora z radov manažérov Henkel Slovensko. Študenti si v národnom kole otestovali svoju kreativitu, odborný pohľad na vývoj produktu, a v neposlednom rade aj prezentačné schopnosti pri záverečnej obhajobe. „Projektmi, úrovňou ich prezentácie a pripravenosťou študentov sme boli pozitívne prekvapení. Spoznali sme tak opäť mladé talenty, z ktorých si tí najlepší zmerajú sily s ďalšími devätnástimi tímami z rôznych krajín,“ povedal

Jednou z noviniek Katolíckej univerzity v Ružomberku je nové Poradenské centrum, ktoré otvorili na Hrabovskej ceste len niekoľko dní po začatí nového akademického roka. Centrum je určené pre študentov, ktorí zápasia s rôznymi problémami. „S myšlienkou vzniku v tejto podobe prišlo vedenie univerzity. Považovali za dôležité, aby študenti prichádzali na jedno miesto vybaviť si všetko, čo popri štúdiu potrebujú,“ prezradila koordinátorka centra Katarína Markovičová. Ako dodala, poradňa slúži ako miesto, kde študentom odporučia, na koho zo zamestnancov univerzity sa majú pri riešení svojho problému obrátiť, prípadne pomôžu oni sami. Pracovníci centra sa už teraz na nedostatok práce sťažovať nemôžu. Poradenské centrum je na Slovensku unikátnym pracoviskom, ktoré poskytuje študentom sociálno-právne, kariérne, psychologické poradenstvo a zároveň funguje aj ako poradňa pre zdravotne znevýhodnených študentov a pomoc pre matky s deťmi. Študenti môžu poradňu navštíviť nielen osobne na Hrabovskej ceste, informovať sa a získať radu môžu aj prostredníctvom elektronickej pošty. Všetky potrebné informácie nájdu na stránke poradna.ku.sk. Lorant Paugsch, foto: Martin Buzna

Pavel Tomko, Business Unit Director Cosmetics/Toiletries Henkel Slovensko. Do medzinárodného finále 2012 postúpil a víťazom národného kola sa stal tím „AA“ v zložení Štefan Kosa a Jakub Bíreš. Predstavili produkt Ceresit Airtube – produkt, ktorý filtruje znečistený vzduch z vonkajšieho prostredia a „očistený vzduch“ prepúšťa do interiéru. Víťazný tím bude svoj produkt obhajovať na medzinárodnom finále Henkel Innovation Challenge, ktoré sa koná v dňoch 25. – 28. apríla 2012 vo Varšave. Zúčastnia sa na ňom študenti z 20 rôznych krajín. Na členov víťazného tímu medzinárodného finále čaká cesta okolo sveta a cestovné poukážky v hodnote 1 000 €. „Projekt sme svedomite pripravovali a snažili sme sa čo najlepšie reflektovať vývoj trhu,“ povedal Jakub Bíreš, člen postupujúceho tímu. „Na Ceresit Airtube sme hrdí a víťazstvo v národnom kole si veľmi vážime. Na medzinárodnom finále vo Varšave sa pokúsime Slovensko reprezentovať čo najlepšie,“ dopĺňa Štefan Kosa. Aktuálne informácie o súťaži, ako aj jej víťazoch, nájdete na www.henkel.sk a na stránke Facebooku Henkel Innovation Challenge.

www.eurocampus.sk

| 27

Career Management Program

Akadémia investovania – III. časť DO ČOHO INVESTOVAŤ Veľká väčšina investorov - fyzických osôb má v súčasnosti pomerne širokú paletu možností, kam uložiť svoje voľné finančné prostriedky. Paradoxne práve takto široká ponuka však môže u niektorých investorov vzbudzovať obavy, preto je nanajvýš vhodné predstaviť hlavnú skupinu investičných inštrumentov. Všetky nižšie uvedené skupiny investičných inštrumentov samozrejme podliehajú ešte ďalšiemu deleniu, nič to však nemení na ich hlavných charakteristikách. Z pohľadu investora jednotlivca je najjednoduchší prístup na trhy akciové, nasledované trhmi indexových akcií ETF. Trhy dlhopisov sú prístupné najmä investorom s väčším objemom aktív, zatiaľ čo podielové fondy – donedávna „miláčik davu“ – vo svetle posledných udalostí na trhoch mierne strácajú práve v prospech ETF. Akcie Akcie obvykle predstavujú základný investičný nástroj, s ktorým sa potenciálny investor môže stretnúť. Akcia je cenný papier, ktorého držanie dáva jeho majiteľovi právo na časť zisku spoločnosti formou vyplácanej dividendy. Hodnota sa udáva vo výške na jednu akciu. Súčasne môže investor získať dodatočný výnos vo forme tzv. kapitálového zhodnotenia – pozitívneho rozdielu medzi nákupnou a trhovou cenou držanej akcie. Aktuálna cena akcie odráža celkové hospodárenie a očakávaný vývoj danej firmy a závisí predovšetkým na reakcii samotných investorov na vydané tlačové prehlásenia a firemné správy, ohlásenie výsledkov hospodárenia, znížení alebo zvýšení investičných doporučení, atď. V neposlednom rade ovplyvňuje ceny akcií aktuálny sentiment na svetových burzách, ktorý sa odvíja predovšetkým od aktuálnej makroekonomickej situácie a jej výhľadu. Pri obchodovaní s akciami vzniká niekoľko potenciálnych rizík pre investora:  Trhové riziko straty zo zmeny trhových cien. Tomuto riziku sú vystavené obecne všetky cenné papiere.  Menovému riziku podliehajú všetky akcie, s ktorými sa obchoduje na zahraničných trhoch v cudzej mene. Pri poklese cudzej meny voči domácej mene môžu investori utrpieť stratu i pri nemennej trhovej hodnote akcie.  Inflačné riziko spočíva v trvalom znehodnotení peňazí, ktorému v rôznej miere podlieha každá mena.  Likvidné riziko, pri ktorom hrozí, že titul nebude dosť likviditný, tzn. že nebude možné hneď alebo v dohľadnej dobe previesť cenné papiere späť na peňažné prostriedky. Obchodovanie na akciových burzách prebieha takmer nonstop. Keď končia trhy v Európe, je v plnom prúde obchodovanie na americkom kontinente. A keď sa končí tam, štafetu preberá Ázia. 28 |

www.eurocampus.sk

Dlhopisy Dlhopisy sú vo svojej podstate „dlžobným úpisom“, ktorý sa môže obchodovať na verejnom trhu. Kúpa dlhopisu znamená, že kupujúci požičiava vydavateľovi (emitentovi) dlhopisu určitú čiastku za podmienok daných pri vydaní dlhopisu. Fakticky ide o formu záväzku, v ktorom dlžník sľubuje splatiť veriteľovi k vopred stanovenému dátumu vypožičanú čiastku spoločne s výnosom vo forme jednej či viacerých kupónových platieb. Kupónové výnosy sú splatné v ročných alebo polročných intervaloch od dátumu vydania dlhopisu. Dlhopisy sa vydávajú so splatnosťou i niekoľko desiatok rokov (u nás zatiaľ do 50 rokov). Rovnako ako v prípade akcií môžu byť dlhopisy listinné alebo dematerializované a rovnako ako v prípade akcií je najčastejšia forma druhá. Ďalej rozlišujeme dlhopisy štátne (dlžníkom je štát), korporátne (dlžníkom je firma) či dlhopisy nadnárodných inštitúcií (dlžníkom je napríklad EBRD). Veľmi dôležitou charakteristikou dlhopisov je fakt, že majú vopred stanovenú splatnosť. Dlhopis je vo svojej podstate formalizovaná zmluva o pôžičke. I preto má každý dlhopis explicitne stanovené, k akému dátumu bude táto „pôžička“ splatená. Krátkodobé dlhopisy so splatnosťou do jedného roka sú obvykle nazývané „pokladničné poukážky“. Ich prostredníctvom si štát resp. vláda pokrýva krátkodobý nesúlad medzi výberom daní a mandátornými platbami. Strednodobé dlhopisy sú obvykle splatné v období 1 roka až 3-5 rokov a dlhopisy dlhodobé presahujú obdobie splatnosti 5 rokov. Emitentom dlhopisov môže byť s trochou nadsadenia ktokoľvek. Primárne rozlišujeme dve hlavné skupiny emitentov – štáty a vlády (tzv. štátne dlhopisy) a firmy (dlhopisy korporátne). Štátne dlhopisy investorovi prinášajú

Ako sa hovorí, radšej raz vidieť, ako stokrát počuť. Vyskúšajte si, ako to funguje na reálnej burze - bez rizika, s virtuálnymi 100 000 €. A keď budete úspešní, vyhráte tablet alebo aj reálnych 500€ na účte v Patria Direct! A učíte sa teóriu priamo v praxi. To už za to stojí, nie? Trading od 12.3. do 4. 5. na: www.campuschallenge.sk

nižší výnos vzhľadom na fakt, že štáty sú považované za relatívne najbezpečnejších dlžníkov a tzv. „prémie za riziko“ sú u takéhoto inštrumentu oveľa nižšie. Naopak korporátne dlhopisy sú rizikovejšie a preto musia prípadného investora odmeniť vyšším výnosom. Extrémom sú tzv. „junk bonds“ – dlhopisy emitentov s veľmi vysokým rizikom (napr. malé alebo nové firmy), ktoré ale nesú extrémne vysoké výnosy. Cenou za tento vysoko nadpriemerný výnos je riziko úpadku dlžníka a nesplatenie istiny dlhopisu. Podielové fondy Podielové fondy sú hlavným nástrojom segmentu tzv. „kolektívneho investovania“. Jedná sa o cenný papier, ktorý dokladá podiel investora na finančných prostriedkoch zhromaždených od neho a iných podielnikov za účelom investovania v rámci vopred stanovenej stratégie. I preto existujú fondy akciové, fondy dlhopisové, fondy peňažného trhu či fondy komoditné. Z pohľadu regionálnej diverzifikácie existujú fondy celosvetové, fondy zamerané na konkrétny kontinent a i fondy koncentrované na jednu veľmi malú oblasť. Výnos z takéhoto investičného inštrumentu investor realizuje prostredníctvom rastu ceny podielového listu, ktorá reflektuje rast hodnoty portfólia riadeného profesionálnym správcom aktív. Každý fond má svojho portfólio manažéra, ktorý dohliada na portfólio fondu a uskutočňuje jednotlivé investície v súlade so štatútom fondu. Na rozdiel od akcií ponúkaných na burzách nákup a spätné odkúpenie podielových listov prebieha cez fondom stanovených distribučných partnerov. Tými sú veľmi často banky alebo siete nezávislých finančných poradcov. Dôvodom pre takýto distribučný mechanizmus je najmä snaha predísť pokusom o pranie špinavých peňazí formou krátkodobých investícií do fondov.

MOŽNOSTI INVESTÍCIE PRE POKROČILÝCH Indexové akcie (ETF) Je to len niekoľko rokov, čo na trh vstúpila relatívne revolučná inovácia – verejne obchodovateľné akcie fondov, tzv. exchange-traded funds (ETF). Vo svojej podstate ide o pasívne spravované fondy, ktoré svoje akcie (podiely) ponúkajú investorom na kúpu na akciových burzách. Certiﬁkáty Investičné certifikáty sú moderné štruktúrované produkty. Predstavujú alternatívu v investovaní do akcií či dlhopisov a sú s nimi spojené rovnaké riziká. Z právneho hľadiska certifikáty predstavujú tzv. dlžné úpisy – to znamená, že emitent môže dočasne disponovať s peňažnými prostriedkami investora. Warranty Warranty patrí medzi finančné deriváty (opčné kontrakty) - odvodené cenné papiere.

Career Management campus Program circus Predstavujú právo nakúpiť (call warrant) alebo predať (put warrant) presne určené množstvo podkladového aktíva (akcia, akciový index, mena, komodita) za vopred stanovenú realizačnú cenu a v pevne stanovenom dátume. Zaujímavou vlastnosťou warranty je tzv. pákový efekt, vďaka ktorému stačí investovať oveľa nižšiu čiastku než pri priamej investícii. Pákové certiﬁkáty Pákové certifikáty (niekedy tiež označované ako knockout alebo turbo certifikáty) majú svoju podstatu založenú na princípe obchodovania na úver (margin). Emitent certifikátov financuje určitú časť hodnoty podkladového aktíva, zostatok hodnoty financuje investor a táto čiastka je zároveň i cenou certifikátu. V dôsledku toho vzniká finančná páka, ktorá znásobuje zisky ale tiež straty. Vzťahovým parametrom pre určenie hodnoty certifikátu je tzv. realizačná cena. Futures Pod pojmom futures sa rozumejú štandardizované finančné deriváty, ktoré predstavujú zmluvu medzi dvoma stranami, v ktorej má kupujúci povinnosť kúpiť podkladové aktívum v deň splatnosti za odpovedajúcu cenu a predávajúci povinnosť predať dané podkladové aktívum za rovnakých podmienok. Väčšinou však dochádza namiesto dodania samotného podkladového aktíva k peňažnému vyrovnaniu. Futures môžu byť kontrakty na dodávku akciových indexov a akcií, mien, dlhopisov,

úrokových sadzieb, energií (ropa, zemný plyn), kovov (zlato, striebro), či iných komodít (kukurica, pšenica, cukor, drevo, kakao, bavlna). Opcie Opcia je finančný inštrument, ktorý dáva majiteľovi právo, ale nie povinnosť, na kúpu alebo predaj určitého aktíva. Opcie patria medzi takzvané deriváty, pretože ich cena je odvodená od ceny aktíva - tzv. podkladového aktíva, na kúpu ktorého má ich majiteľ právo. Podkladové aktívum je obvykle akcia, dlhopis, mena alebo futures, ale môže to byť v podstate čokoľvek. Väčšina opcií má expiračný dátum, do ktorého musí byť uplatnená. Po tomto dátume stráca platnosť a tým pádom i hodnotu. Menové trhy Slovo FOREX vzniklo z anglického slovného spojenia „foreign exchange“, v preklade „obchodovanie s cudzími menami“. Forex je v širšom zmysle slova trh s menami (forexový trh), s ktorými sa obchoduje po celom svete prostredníctvom navzájom prepojených systémov. Forex nie je na rozdiel od akciových trhov nikde centrálne umiestený, takže tu neexistuje ani žiadna burza pre realizáciu obchodovania. Forexový trh je najväčším a najlikviditnejším finančným trhom na svete, na ktorom sa dá obchodovať vďaka celosvetovému prepojeniu 24 hodín denne, 5 dní v týždni, od nedeľného do piatkového večera. Táto forma trhu FOREX sa začala vytvárať v 70. rokoch minulého storočia, keď jednotlivé krajiny začali postupne

prechádzať na plávajúce výmenné kurzy (do tej doby fixované v rámci Breton-Woodského systému). Komoditné trhy a trhy drahých kovov Trh komodít a drahých kovov je segment finančného trhu, ktorý v poslednej dobe opäť získava dôležitosť a ktorému je v médiách venovaná relatívne veľká pozornosť. Trh sa niekoľko rokov držal v pozadí, tlmený hlavne nízkymi cenami komodít a obmedzenou možnosťou retailových špekulantov participovať na tomto trhu. Rast obľúbenosti a hlavne rast produktovej palety indexových a komoditných akcií však celý trh výrazne „zdemokratizoval“ a umožnil i menším investorom zúčastniť sa obchodovania v segmente dovtedy exkluzívne vyhradenom pre firemných klientov a veľkých špekulantov. ETC ETC alebo Exchange Traded Commodities je nový produkt, ktorý na trh v Londýne, Nemecku a Amsterdame uviedla v roku 2007 spoločnosť ETF Securities (www.etfsecurities.com). ETC tituly sú zamerané na jednotlivé komodity či komoditné indexy, umožňujú investorom podieľať sa na vývoji komodity bez toho, aby daný kontrakt obchodovali či dokonca uskutočňovali jeho fyzické dodanie, tak ako na komoditnej burze. Celkom je v ponuke spoločnosti ETFS viac ako 30 titulov od ropy, drahých kovov až po kukuricu.

Obchodujte s nami na burze! P O N Ú KA ME : • obchodovanie na pražskej burze a hlavných svetových trhoch • investovanie do akcií, dlhopisov, certifikátov a finančných derivátov • obchodovanie s menami, komoditami a indexmi (Patria Forex)

VÝH O DY: • otvorenie, vedenie a zrušenie účtu zadarmo • vzdelávacie semináre pre investorov zadarmo • analýzy a spravodajský servis zadarmo • dôraz na kvalitu klientského servisu a bezpečnosť

www.patria-direct.sk

Infolinka: (+421) 232 203 203

E-mail: info@patria-direct.sk

www.eurocampus.sk

| 29

univerzitný šport

Univerziáda SR 2012 zimná časť ukončená Súťažami v biatlone, bežeckom a zjazdovom lyžovaní sa skončila zimná časť Univerziády SR 2012, ktorej organizátorom bola Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici. Letná časť Univerziády SR 2012 sa uskutoční v termíne 18. – 23. 6. 2012 v Bratislave. Organizátorom je Fakulta telesnej výchovy a športu UK v Bratislave.

Zjazdové lyžovanie Obrovský slalom ženy 1. Trajčíková Eva – Bilingválne gymnázium Poprad 2. Miklošová Miriama – Gymnázium Košice 3. Makovníková Michaela – UK Bratislava Obrovský slalom muži 1. Koša Ján – ŽU Žilina 2. Pedan Heiko – UK Martin 3. Kupčok Jakub – STU Bratislava Slalom ženy 1. Saalová Kristína – UMB Banská Bystrica 2. Saxová Andrea – Gymnázium Krompachy 3. Trajčíková Eva – Bilingválne gymnázium Poprad Slalom muži 1. Siráň Vladimír – Gymnázium Kežmarok 2. Rázus Martin – UMB Banská Bystrica 3. Kupčok Jakub – STU Bratislava

ZJAZDOVÉ LYŽOVANIE BEŽECKÉ LYŽOVANIE

BIATLON V biatlonovom stredisku v Osrblí sa v rámci Majstrovstiev SR dňa 3. 3. 2012 uskutočnili preteky o univerzitného majstra SR pre rok 2012 v biatlone v rýchlostných pretekoch. Za krásneho slnečného počasia sa okrem reprezentantov, ktorí štartovali na MS, predstavili najlepší akademici. Svoju prevahu v zimných športoch znova potvrdili študenti UMB v Banskej Bystrici. Univerzitnými majstrami sa stali Nikoleta Hurajtová v kategórií žien a Tomáš Hasilla v kategórii mužov.

Biatlon Ženy 1. Hurajtová Nikoleta – Gymnázium A. Sládkoviča B. Bystrica 2. Poliaková Terézia – UMB B. Bystrica 3. Hôrčiková Andrea – OA B. Bystrica

Preteky v zjazdovom lyžovaní sa uskutočnili v rámci medzinárodných pretekov FIS UNI 2012 vo Vyšnej Boci – Barbore. Pretekalo sa v obrovskom slalome dňa 3. 3. 2012 a slalome dňa 4. 3. 2012. Týmito pretekmi sa ukončili súťaže zimnej časti Univerziády SR 2012. Na štarte sa predstavili študenti z 8 krajín. Škoda, že kvôli zraneniu neštartovala naša medailistka zo Svetovej zimnej univerziády 2011 Janka Gantnerová. Preteky na Barbore boli už 10. ročníkom a po homologizácii tratí sa po prvýkrát uskutočnili aj súťaže v obrovskom slalome. V kombinácii obrovského slalomu a slalomu sa univerzitnými majstrami pre rok 2012 stali Eva Trajčíková v kategórií žien a Jakub Kupčok v kategórii mužov.

Dňa 5. februára 2012 za pekného slnečného, ale veľmi chladného počasia si v bežeckom areáli na Králikoch pri Banskej Bystrici zmerali sily najlepší akademickí bežci na lyžiach. Tieto preteky sa konali v spolupráci so Slovenskou lyžiarskou asociáciou a boli zároveň aj Majstrovstvami SR. Súťažilo sa v behu voľnou technikou žien na 5 km a mužov na 10 km. Vo veľmi kvalitne obsadenom preteku za účasti 30 akademikov si titul vybojovali študenti UMB Banská Bystrica Terézia Poliaková a Martin Otčenáš. Títo biatlonoví reprezentanti nechali za sebou aj špecialistov bežcov. V poli pretekárov boli aj bývalí účastníci svetových zimných univerziád, a to štvornásobná medailistka zo SZU 2011 Alena Procházková, Michal Malák a biatlonista Dušan Šimočko.

Bežecké lyžovanie Kategória: ŽENY – JUNIORKY 1. Poliaková Terézia – UMB Banská Bystrica 2. Segečová Eva – TU Zvolen 3. Sedláková Jana – UMB Banská Bystrica Kategória: MUŽI – JUNIORI 1. Otčenáš Martin – UMB Banská Bystrica 2. Mlynár Peter – PU Prešov 3. Michalovský Rudolf, TU Zvolen

Muži 1. Hasilla Tomáš – UMB B. Bystrica 2. Šima Michal – UMB B. Bystrica 3. Michalovský Rudolf – TU Zvolen

OFICIÁLNY PARTNER SAUŠ 30 |

www.eurocampus.sk

univerzitný šport

III. univerziáda Slovenskej republiky 2012 počty účastníkov P. č.

Názov univerzity v SR

Účastníci / medaily

P. č.

Stredné školy a gymnáziá

Úč. / med.

.

Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici

 / 

.

Gymnázium Šurany

/

.

Slovenská technická univerzita v Bratislave

 / 

.

Gymnázium Ľ. Štúra Trenčín

/

.

Univerzita Komenského v Bratislave

 / 

.

Gymnázium Ľ. Štúra Michalovce

/

.

Akadémia policajného zboru v Bratislave

/

.

Gymnázium Košice

/

.

Ekonomická univerzita v Bratislave

/

.

Športové gymnázium Nitra

/

.

Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave

/

.

Gymnázium Ľ. Štúra Zvolen

/

.

Slovenská zdravotnícka univerzita v Bratislave

/

.

Gymnázium Rimavská Sobota

/

.

Paneurópska vysoká škola

/

.

Športové gymnázium Banská Bystrica

/

.

Trnavská univerzita v Trnave

/

.

Športové gymnázium Bratislava

/

.

Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave

/

.

Športové gymnázium Žilina

/

.

Univerzita veterinárneho lek. a farmácie v Košiciach

/

.

OA Lučenec

/

.

Technická univerzita v Košiciach

 / 

.

OA I. Karvaša

/

.

Univerzita Pavla J. Šafárika v Košiciach

 / 

.

SPŠE Liptovský Hrádok

/

.

Technická univerzita vo Zvolene

 / 

.

SOŠ Stropkov

/

.

Univerzita Konštantína ﬁlozofa v Nitre

 / 

.

SPŠ Stavebná

/

.

Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre

 / 

.

SOŠ Košice

/

.

Katolícka univerzita v Ružomberku

/

.

SPŠ Košice

/

.

Žilinská univerzita v Žiline

 / 

.

SPŠ Partizánske

/

.

Univerzita J Selyeho v Komárne

/

.

Absolvent/ka VŠ

/

.

Prešovská univerzita v Prešove

 / 

.

Gymnázium Brezno

/

.

Trenčianska univerzita A. Dubčeka v Trenčíne

/

.

OA Tajovského Banský Bystrica

/

Úč. / med.

.

Gymnázium A. Sládkoviča, B. Bystrica

/

P. č.

Názov univerzity v ČR

.

Vysoká škola ekonomická v Prahe

/

.

Gymnázium Krompachy

/

.

Univerzita Komenského v Prahe

/

.

Bilingválne Gymnázium Poprad

/

.

Masarykova univerzita v Brne

/

.

Gymnázium Kežmarok

/

.

Veterinárna a farmaceutická univerzita v Brne

/

.

Technická univerzita v Ostrave

/

Spolu účastníkov:

338

www.eurocampus.sk

| 31

univerzitný šport

Univerziáda SR 2012 – letná časť Univerziáda SR 2012 – letná časť je najväčšie domáce podujatie pre vysokoškolákov roku 2012. Termín letnej časti Univerziády SR je od 18. – 23.júna 2012 v Bratislave. Usporiadateľom letnej časti Univerziády SR je Fakulta telesnej výchovy a športu UK Bratislava. Prihlasovanie športovcov – vysokoškolákov v individuálnych športoch zaradených v programe Univerziády SR 2012 – letnej časti je možné na stránke www.saus.sk od 22. 3. 2012 do 31. 5. 2012.

Program športových súťaží Univerziády SR 2012 – letnej časti ATLETIKA

. . 

BASKETBAL

. – . . 

Športová hala prof. Rovného Lafranconi

FUTBAL

. – . . 

Futbalové ihrisko Lafranconi

. . 

Golfové centrum Welten Báč

GOLF HÁDZANÁ

. – . .  . . 

LETNÝ BIATLON

. . 

Biatlonový areál Králiky

PLÁVANIE

. . 

Plaváreň FTVŠ UK Lafranconi

. – . . 

SYNCHRONIZOVANÉ PLÁVANIE

. . 

ŠPORTOVÝ AEROBIK

. . 

Cyklistický areál Karlová Ves

Areál FTVŠ UK Lafranconi Plaváreň FTVŠ UK Lafranconi Športová hala prof. Rovného Lafranconi

TENIS

. – . . 

Areál FTVŠ UK Lafranconi

VOLEJBAL

. – . . 

Športová hala prof. Rovného Lafranconi

VZPIERANIE

Smerné počty športovcov / doprovod

. . 

Golfové akademické centrum Lafranconi

Riaditeľ súťaže

Predseda ŠK SAUŠ

Atletika

 (M, Ž) / 

PaedDr. Ladislava Doležajová, PhD. Mgr. Miroslav Vavák, PhD.

prof. PaedDr. Ivan Čillík, CsC.

Basketbal

 (M, Ž) / 

PaedDr. Gustáv Argaj, PhD.

Futbal

 (M) / 

PaedDr. Zsolt Pakusza, PhD.

Mgr. Roman Hrnčár

Golf

 (M, Ž) / 

Mgr. Lubor Tománek, PhD.

Juraj Špánik

 (Ž) / 

Mgr. Silvia Priklerová, PhD.

 (M, Ž) /

PaedDr. Martin Belás, PhD.

Mgr. Pavol Gálik

PaedDr. Peter Petrovič, PhD.

doc. PaedDr. Yveta Macejková, PhD.

Hádzaná Horská cyklistika Letný biatlon Plávanie Plážový volejbal Synchronizované plávanie Športový aerobik

 (M, Ž) /   (M, Ž) /   (M, Ž) /   (Ž) /   (M, Ž) / 

Mgr. Zuzana Bartošová

PaedDr. Danka Mašlejová

PaedDr. Janka Labudová, PhD.

doc. PaedDr. Yveta Macejková, PhD.

doc .PaedDr. Oľga Kyselovičová, PhD.

Tenis

 (M, Ž) / 

Mgr. Štefan Čižmarovič

Ing. Ladislav Macko

Volejbal

 (M, Ž) / 

doc. PaedDr. Vladimír Přídal, PhD.

PaedDr. Mikuláš Ortutay

Mgr. Gabriel Buzgó, PhD.

Ing. Štefan Korpa

Vzpieranie

32 |

Športová hala prof. Rovného Lafranconi

HORSKÁ CYKLISTIKA

PLÁŽOVÝ VOLEJBAL

Šport

Atletický štadión prof. Kuchena Lafranconi

www.eurocampus.sk

 (M, Ž) / 

univerzitný šport

Volejbal na PEVŠ Jedným z úspešných oddielov Vysokoškolského športového klubu Paneurópa je aj jeho volejbalový oddiel. Ide o oddiel, ktorý ma dlhú športovú históriu. Pôvodne oddiel vznikol ako Telovýchovná jednota Spoje Bratislava v máji 1940. Neskôr pôsobil pod názvom ŠK Poštári Bratislava. Názov oddielu sa musel v závislosti od zmien vtedajších spoločenských pomerov viackrát meniť. Jeho ostatná zmena bola zaregistrovaná ako výsledok fúzie TJ Spoje Bratislava s Biskupickou TJ Podunajské Biskupice v roku 1977 na: TJ Spoje Bratislava – Podunajské Biskupice. V slovenskom ženskom volejbale hrá tento oddiel dôstojnú rolu už od päťdesiatych rokov. V januári 2010 oddiel podpísal zmluvu o spolupráci s Bratislavskou vysokou školou práva. Aj napriek tomu, že TJ Spoje Bratislava v sezóne 2009/2010 z volejbalovej Extraligy vypadli, dostalo ich úsilie s novým partnerom systémový impulz s jasnou víziou návratu na výslnie slovenskej volejbalovej extraligy. S podporou Vysokoškolského športového klubu Paneurópa, bola oddielu navrátená extraligová licencia a sezónu 2010/2011 oddiel so spresneným názvom najskôr ako TJ Spoje – Uninova Bratislava a neskôr ako TJ Spoje – Paneurópa Bratislava zodpovedne sezónu odohral. Momentálne je oddiel s ôsmimi víťazstvami na 7. mieste extraligovej tabuľky. Našou prioritnou úlohou je udržať sa v Extralige aj v novej sezóne 2011/2012. V prípade úspechu pre sezónu 2011/2012 už budú ambície oddielu podstatne vyššie. Na súpiske extraligového družstva je momentálne 12 hráčok a hrávať chodia aj hráčky VK TAMI Bratislava, s ktorým má TJ Spoje – Paneurópa uzatvorenú farmársku zmluvu (zmluva o spolupráci a výchove hráčok).TJ Spoje – Paneurópa radi uvítajú každú jednu zo študentiek PEVŠ, ktorá prejaví záujem o činnosť v našom oddiele. Okrem hráčok štandardného šestkového volejbalu má oddiel aj dvojicu špičkových plážových volejbalistiek – Natáliu Dubovcovú a Dominiku Nestarcovú. Na Slovensku je to najlepšia dvojica plážového volejbalu. Pravidelne sa zúčastňuje medzinárodných akcií a postupne sa prebojúva na vyššie priečky európskeho a svetového rebríčka. Tatiana Vestenická

www.eurocampus.sk

| 33

univerzitný šport

Lyžiarske kurzy na Žilinskej univerzite Ako sa už stalo zvykom, ponuka lyžiarskych kurzov pre študentov a zamestnancov Žilinskej univerzity opäť zahŕňala domáce i zahraničné lyžiarske strediská. Po zhodnotení „pre a proti“ si každý záujemca to svoje našiel. Z tuzemských lyžiarskych stredísk sme vybrali Nízke Tatry – Kosodrevinu, kde sa prihlásilo spolu 17 záujemcov. Chata Kosodrevina sa nachádza pri vrcholovej stanici lanovky Srdiečko – Kosodrevina, hneď vedľa zjazdovky vo výške 1 510 m. Nádherné výhľady, domáca kuchyňa a super lyžovačka – práve to nám ponúka lyžiarske stredisko. V termíne jarných prázdnin sme vybrali ďalšie zo slovenských stredísk

– Tále. Túto ponuku okrem študentov využili aj zamestnanci ŽU a ich rodinní príslušníci (spolu 36 účastníkov). Do zahraničnej ponuky sme zaradili dve strediská, ktoré boli našimi novinkami. Vo francúzskom lyžiarskom stredisku Alpe d'Huez začiatkom februára kurzovalo spolu 105 účastníkov. Toto obľúbené stredisko je známe najdlhšou zjazdovkou po ľadovci La Serenne dlhou 16 km a taktiež zjazdovkou „Tunnel“ vyhĺbenou v skale. Centrum je výborne vybavené aj na čas strávený mimo lyžiarskych tratí, takže o zábavu a spoločenské akcie nebola núdza. Pre jarnú lyžovačku sme vybrali stredisko

Mölltaler Gletscher – najpredávanejšie lyžiarske stredisko uplynulej sezóny. Nezabudnuteľnú atmosféru a výbornú lyžovačku na jedinom stredisku s ľadovcom v Korutánsku si vychutnalo 24 záujemcov. Na lyžiarskych kurzoch 2012 organizovaných Ústavom telesnej výchovy a AC UNIZA sa zúčastnilo spolu 182 lyžiarov a snowboardistov. Vyvrcholením lyžiarskej sezóny budú Otvorené majstrovstvá Žilinskej univerzity v zjazdovom lyžovaní a snowboardingu, ktoré sú naplánované na 28. marca vo Vrátnej doline. Podrobnejšie vás o tomto podujatí budeme informovať. Ľudmila Malachová

50. rokov klubu orientačného behu Slávia VŠT Košice*Slávia TU Košice*Akademik TU Košice Orientačný beh je športovým odvetvím, ktoré si okrem dobrej fyzickej kondície vyžaduje aj vysoké intelektuálne nasadenie. Schopnosť rýchleho rozhodovania sa pre najlepšiu cestu neznámym terénom pripravuje zábavnou formou aktérov tohto športu aj pre reálny život, kde sú často vystavení situáciám, pri ktorých sa musia rýchlo rozhodnúť pre správne riešenie. Tento šport je ideálny pre mladých ľudí a pre vysokoškolákov. Prirodzenou výhodou orientačného behu je aj odohrávanie sa všetkých aktivít v najzdravšej telocvični, v prírode. Na samotných podujatiach sa často objavujú celé rodiny, nie je výnimkou, že na štartovnej čiare spolu stoja až 3 generácie. Zakladateľom oddielu orientačného behu Slávia VŠT Košice bol v roku 1961 Ladislav Oľhava. Od začiatku bol organizátorom, trénerom, rozhodcom, tvorcom máp a vyhľadávačom nových prívržencov tohto športu. Jeho rukami a Sláviou VŠT prešlo množstvo výborných pretekárov. Už koncom šesťdesiatych rokov pretekári oddielu Stanislav Franko, Juraj Tóth a Wilfried Sleziak naháňali strach svojim súperom nielen v domácich, ale aj v zahraničných pretekoch. Najvýraznejšou postavou z tejto trojice bol Stanislav Franko, dvojnásobný majster Československa a mnohonásobný majster Slovenska. Jeho oddieloví kolegovia za ním príliš v úspešnosti nezaostávali. Mnohí pretekári oddielu nosili v tom čase do Košíc medaily z domácich šampionátov. V roku 1979 prišiel na VŠT študovať Jozef Pollák. Spolu s ďalšími rovesníkmi nadviazal na úspešnú éru predchádzajúcej generácie. V roku 1983 jeho zásluhou získal pretekár zo Slovenska

34 |

www.eurocampus.sk

Martina Rákayová

Tomáš Mušinský

na majstrovstvách sveta prvú historickú medailu. Bolo to v pretekoch štafiet v Maďarsku. Jozef Pollák okrem uvedenej medaily získal v seniorskej kategórii 4 × titul majstra Československa, mnohokrát titul majstra Slovenska, v r. 1992 sa stal víťazom pretekov Svetového pohára, 10 × štartoval na MS. Úspešná éra pretekárov Slávie TU pokračovala aj po vzniku Slovenska. Pretekári oddielu boli rovnako úspešní na domácich šampionátoch, viacerí z nich sa stali reprezentanti Slovenska: Peter Barcík, Róbert Miček, Martina Rákayová, Jana Slámová, Tomáš Drenčák. Významnou udalosťou v histórii klubu bol zisk titulu akademickej majsterky sveta Martinou Rákayovou v r. 2002. Táto pretekárka získala bronzovú medailu na akademických MS aj v roku 1998. Taktiež zaznamenala viacero výborných umiestnení na MS, ME či v pretekoch svetového pohára, stala sa taktiež mnohonásobnou majsterkou Slovenska. Aj v súčasnosti sú viacerí pretekári klubu seniorskými, akademickými, či juniorskými reprezentantmi Slovenska. Michal Krajčík, Jana Macinská, Katarína Labašová, Štefan Ringer, Natália Tyszová, Katarína Papugová, Ivana Ďurčová, Róbert Barcík, Tomáš Mušinský je súčasná generácia najúspešnejších pretekárov Akademika TU Košice. Títo a ďalší pretekári úspešne reprezentujú klub a univerzitu na podujatiach doma i v zahraničí.

Jana Macinská

Činnosť oddielu orientačného behu Slávia VŠT*Slávia TU*Akademik TU Košice bola od začiatku úzko spojená s Technickou univerzitou Košice. O úzkej spojitosti a spolupráci svedčí aj fakt, že v tomto roku sa uskutočnil už 49. ročník Pohára rektora TU Košice. V úzkej spolupráci boli organizované aj dve najvýznamnejšie podujatia, ktoré doteraz klub organizoval. V roku 1988 to bolo jedno kolo Svetového pohára na Silickej planine spolu so sprievodným podujatím Grand Prix Slovakia, na ktorom štartovalo viac ako 3 000 pretekárov. Druhým významným celosvetovým podujatím, na organizácii ktorého sa významnou mierou podieľala aj Slovenská asociácia univerzitného športu, bola organizácia Akademických majstrovstiev sveta v roku 2006. Plány klubu v organizovaní významných podujatí pokračujú aj do budúcnosti. Najbližším takýmto podujatím budú už v roku 2012 organizované Juniorské majstrovstvá sveta, na ktorých sa očakáva účasť pretekárov z cca 40 krajín sveta. Podobne má klub v pláne rozširovať súčasnú takmer 130 člennú členskú základňu a vychovávať pretekárov, ktorí budú šíriť dobré meno klubu, univerzity a mesta na podujatiach doma i v zahraničí. Jozef Pollák, predseda klubu OB ATU Košice

univerzitnĂ˝ ĹĄport

www.eurocampus.sk

| 35

univerzitný šport

CHCELI BY STE SPOJIŤ SVOJU VÁŠEŇ PRE MÓDU A MANAŽMENT S MEDZINÁRODNOU KARIÉROU? POTOM STE OSOBA, KTORÚ HĽADÁME Ako medzinárodne rastúca spločnosť spájame módu, životný štýl, dizajn a architektúru s perspektívami pre mladých adeptov na manažérske funkcie. Váš nástup: Program Fashion Management – individuálne zosúladený kariérny program pre absolventov vysokých škôl. Trvanie programu: 8 mesiacov – trojfázový tréning v teórii a praxi:

1. fáza: Štart v kľúčovej oblasti - v predaji 2. fáza: Tréning na oddelení centrálneho nákupu vo Viedni 3. fáza: Príprava na prvú riadiacu pozíciu ako vedúci oddelenia Keď sa preukážete ako riadiaci pracovník so schopnosťou prevziať zodpovednosťou za personál a obrat, otvoria sa Vám zaujimavé možnosti kariérneho postupu v našej spoločnosti. Program Fashion Management Vás kvalifikuje na to, aby ste dosiahli svoju želanú pozíciu ako manažér predajne v našich obchodoch v rôznych európskych mestách alebo ako centrálny nákupca vo Viedni. Vaše hlavné predpoklady: vynikajúce znalosti nemčiny, flexibilita, dynamika a štýlová istota, analytické myslenie.

Online žiadosť a ďalšie podrobnosti na www.peek-cloppenburg.at/karriere slovakia@peek-cloppenburg.sk

Peek & Cloppenburg KG, Recruiting, Behija Karup Mechelgasse 1, A-1030 Wien

36 |