FENOMÉN
text: dagmar gurová | foto: vlado holina
Členovia súboríku 3noty do nôty spolu tvoria súhvezdie, ktoré dáva zmysel.
POSÚVAJÚ HRANICE
HRAJÚ 3NOTY DO NÔTY Muzikanti z hudobného súboru 3noty do nôty nepoužívajú zvláštne nástroje, nehrajú neobvyklé skladby a predsa sú výnimoční. Ich telesné či mentálne postihnutie im neprekáža v tom, aby spolu ladili. „Za tými pekne pomaľovanými dverami a vedľa chladničky,“ naviguje ma vrátnik k miestnosti, kde cvičí špeciálny hudobný súbor Základnej umeleckej školy na Jesenského. Nazvala som ho tak, lebo v ňom hrajú špeciálni hudobníci. Nemajú zvláštne nástroje, neobvyklý štýl, ani hviezdne maniere. A predsa sú výnimoční – popri telesnom či mentálnom postihnutí dokážu hrať na hudobný nástroj a spievať tak, aby im to spolu ladilo. Len talent by však členom orchestra 3noty do nôty nestačil. Potrebujú špeciálne podmienky, aby ho mohli zdokonaľovať. Pozorujem, ako sústredene počítajú, aby vedeli, kedy hrať. Sára na bubon, Števko na xylofón, Lucka na metalofón a Majka na violončelo. Každý z nich berie svoju úlohu naozaj vážne. „Bez cvičenia by to nešlo. Niekedy je to ťažké, ale je to zábava,“ uisťujú ma.
20
Trochu aerobiku
Obdivujem schopnosť vydávať ľubozvučné zvuky – či už z hrdla alebo z hocijakého hudobného nástroja. Najviac ma fascinuje violončelo. Sledujem, ako Majka zdanlivo jednoducho šmýka slákom po strunách a viem, že toto umenie je pre mňa navždy nedosiahnuteľné. Myslím aj na to, ako veľmi Majka narúša vžité predstavy o ľuďoch s mentálnym postihnutím. Nie je to tak dávno, čo bol ich jedinou perspektívou uzavretý svet ústavov. Často sa s nimi jednalo ako s menejcennými bytosťami, ktoré sa netúžia a nedokážu rozvíjať. Kto však mal právo stanoviť, kde sú hranice ich možností? „Netušili sme, kam sa naši žiaci podupkáva, máva rukami. „Bez klavíra sa oveľa dostanú. Či sa naučia hrať na flaute alebo aj horšie drží melódia,“ ťažkajú si hudobníci. In- na husliach a violončele,“ spomína Gabriela. okedy ich dopĺňa pianista Peťo so speváčkou „Oni sami posúvajú limity.“ Dodáva, že nie sú Karolínkou, no dnes chýbajú. Našťastie je tu ešte primárne terapeutickou skupinou, ale hudobnou. Cieľom je naučiť sa hrať. Linduška, majiteľka ďalšieho dobrého hlasu.
Práve skúšajú novú skladbu. „Jáj, toto nezvládnem,“ ošíva sa Lucka. „Neboj sa, budem ti ukazovať,“ upokojí ju vedúca súboru Gabriela Badinová. Vyzerá to trochu ako na hodine aerobiku so živou hudbou. Gabriela poskakuje,
„Skúška trochu pripomína hodinu aerobiku so živou hudbou.“