Page 1

kupujte

126 / 2011 december

iba od predajcu s preukazom

miesto pre Ä?Ă­slo preukazu predajcu

1,40 polovica pre predajcu

HVIEZDY


SMS PRE PREDAJCOV pozor!

Nenechávajte si pre seba, ak vám niektorý z predajcov zdvihne náladu alebo, naopak, adrenalín. Pošlite nám SMS na číslo

0915 779 746

07.11. 2011 17:26 Pozdravujem predajcu č. 1006 v Devínskej Novej Vsi pri nákupnom centre Terno. Príjemné vystupovanie, milý úsmev. Želám mu veľa zdravia. Zoltán 08.11. 2011 14:05 Zdravím milého pána, čo predáva Nota bene pred hlavnou poštou v PN. Predajcovi č. 0102 želám veľa zdravia a všetko dobré. Janka 08.11. 2011 19:44 Vždy kúpim tento časopis, keď natrafím na predajcu. Bohužiaľ, nestretávam ich často. Teraz som kúpila u milého pána 0041 pre Kauflandom v Púchove. 09.11. 2011 07:10 Včera asi okolo 14:45 obťažoval môjho neplnoletého syna „predajca“ Nota bene. Pýtal od neho peniaze. A aj dostal 10 eur. Henrieta 09.11. 2011 20:45 Dnes som si kúpil Nota bene od predajcu č. 46 v ZA pri Barbore. Príjemný pán, ospravedlnil sa, že mi ho neponúkol, lebo práve smrkal. Vyzeral šťastný, že sa niekto pristavil. Mňa potešil jeho prístup, že má odvahu so sebou niečo robiť. Aj keď som sa ponáhľal, prehodili sme spolu pár slov a s dobrou náladou sme sa rozlúčili. Prajem mu veľa úspechov, aby vedel, že je tu vždy niekto pre neho, ak sám bude chcieť niečo zmeniť. Touto cestou ďakujem aj redakcii a všetkým, ktorí do tohto projektu dávajú svoju silu a nádej pre ľudí, ktorí sa chcú postaviť na nohy. Aj keď spoločnosť ich často už zavrhla. Jakub 10.11. 2011 05:27 Chcem pozdraviť predajcu Nota bene Dušana s č. 1883. Rada si od neho kupujem časopis, v ktorom mi vie odporučiť dobrý článok. Je to pozitívny človek s priateľským úsmevom na tvári a radosť do života rozdáva všetkým okoloidúcim. Janka

HLAVNÍ PODPOROVATELIA PROJEKTU NOTA BENE

10.11. 2011 09:32 Práve čítam váš časopis, ktorý som kúpila od milej pani (223) v poliklinike Nitra – Klokočina. Pozdravujem a prajem jej veľa šťastia. Nika 10.11. 2011 10:25 Predajcovi 205 z Nitry pred Mlynmi želám všetko dobré. Je usmiaty a nevtieravý a práve preto si u neho časopis rada kúpim. Veľa šťastia a zákazníkov! Barbora 10.11. 2011 16:18 Chcela by som pozdraviť predajcu s č. 770 spred predajne Albert v Petržalke na Hálovej ulici. Každý deň mi pozdvihne náladu milým úsmevom a slušným pozdravom. Čitateľka z BA. 11.11. 2011 07:24 Až neuveriteľne milý, usmievavý, ale pritom nevtieravý je predajca pred Poliklinikou Mýtna v BA. Občas si kúpim NB už len kvôli nemu, i keď potom nemám čas si ho prečítať. Dnes tam nebol – dúfam, že sa mu nič nestalo. 11.11. 2011 13:28 1883 veľmi slušný predajca. 12.11. 2011 11:11 Ahoj všetci. Veľmi vám chcem poďakovať za vylúdenie úsmevu na tvári vďaka Nota bene a pánovi č. 1883. Ďakujem. 13.11. 2011 10:05 Pozdravujem predajcu NB č. 1883 stojaceho pred Jednotou na Kramároch. Je veľmi milý, vždy s úsmevom na tvári. Prajem mu veľa šťastia a úspechov v živote. Edita z Bratislavy 15.11. 2011 20:21 Dnes som si opäť kúpila NB pri Kauflande v Humennom od predajcu 0041. Veľmi milý, seriózny pán. Prajem mu všetko dobré. Martina F.

inzeráty predajcov Hľadám si prácu napr. ako obuvník. Som spoľahlivý a zodpovedný. Kontakt: mob. 0944 328 196 Tibor predajca č. 117

PARTNERI PROJEKTU

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny

2

Kódex

predajcu 1. Predajca musí nosiť preukaz so svojím registračným číslom a fotografiou pri predaji na viditeľnom mieste. 2. Predajca nesmie časopis predávať inde ako na mieste, ktoré má pridelené a uvedené na svojom preukaze. 3. Predajca nesmie byť pri predaji časopisu pod vplyvom alkoholu či iných omamných látok. 4. Predajca nesmie v styku s verejnosťou a s ostatnými predajcami používať vulgárne výrazy, nadávky a rasistické, sexistické a iné spoločensky neprípustné výrazy. 5. Predajca nesmie pri predaji časopisu obťažovať okoloidúcich, zdržiavať ich proti ich vôli. 6. Predajca, ak má na sebe preukaz predajcu, nesmie žobrať, alebo iným nepovoleným spôsobom získavať od ľudí peniaze. 7. Predajca nesmie slovne či fyzicky napádať iného predajcu, aby opustil svoje predajné miesto. 8. Predajca nesmie predávať časopis v súkromnom priestore (ak na to nemá povolenie vlastníka). 9. Predajca nesmie páchať kriminálnu činnosť alebo takejto činnosti pomáhať, zvlášť, ak je označený preukazom predajcu, alebo ak má so sebou časopisy. 10. Predajca nesmie predávať časopisy neregistrovaným alebo vylúčeným predajcom. 11. Predajca nesmie nesprávne vydávať z finančnej čiastky prijatej od kupujúceho. 12. Predajca nesmie od kupujúceho požadovať sumu inú, ako je oficiálna cena časopisu. 13. Predajca nesmie predávať časopis, ani sa zdržiavať na predajnom mieste, s dieťaťom do 16 rokov.

TOTO VYDANIE NOTA BENE PODPORILI AJ


z obsahu

6

ROZHOVOR Svätý rozmer času

Zamiloval sa do jednej z najvyspelejších a najpozoruhodnejších kultúr amerického kontinentu. Záhad tajomného národa Mayov sa vlastnými rukami dotýka profesor Milan Kováč.

16

„Keď sa Ježiš narodil v judskom Betleheme za časov kráľa Herodesa, ajhľa, mudrci od východu prišli do Jeruzalema a pýtali sa: Kde je ten narodený kráľ židovský? Videli sme totiž jeho hviezdu na východe .

18

TÉMA PADÁ VYHORENÁ HVIEZDA

NÁLADOVKA HVIEZDNE VÝROKY

S prácou je to podobné ako s láskou. Počiatočná horlivosť sa pominie rovnako ako zaľúbenie. A ak ste pre prácu zanedbávali zdravie aj osobný život, môžete sa zmeniť na vyhorenú hviezdu. Tento proces sa však dá rozpoznať a zvrátiť.

Známa osobnosť Milan Lasica pre nás ohviezdičkoval výroky známych, pre niekoho možno aj menej známych, osobností. Výrok pána Lasicu sme ohviezdičkovali my. Vyberte si ten najlepší!

20 FENOMÉN

editoriál

11

TÉMA VIDELI SME JEHO HVIEZDU

26

HRAJÚ 3NOTY DO NÔTY

PÚTNIK Kokakolové peniaze

Muzikanti z hudobného súboru 3noty do nôty nepoužívajú zvláštne nástroje, nehrajú neobvyklé skladby a predsa sú výnimoční. Ich postihnutie im neprekáža, aby spolu ladili.

Pod plachtou jednoduchého stanu sa dvaja fyzioterapeuti snažia venovať bezvládnym telíčkam na zemi. Nadšene tlieskajú, keď ich malí pacienti s námahou urobia prvé kroky.

HVIEZDY Som nepravidelný bežec. Začínam, keď je mi naozaj mizerne – keď ochoriem, niečo ma naštve alebo sklame. Moje svetlé tenisky sa mihajú na temnom chodníčku a spoza oblakov sa vynárajú hviezdy (najradšej behám v noci). Spojenie pocitu, že nevládzem ďalej a eufórie z toho, že vytrvám, je trochu ako znovuzrodenie. Ako by som sa rozložila a poskladala znova, s vylepšeným obsahom aj formou. Dnes je oveľa väčší tlak na to, aby sme boli vždy o niečo lepší. Aby sme sa vyrovnali druhým a ešte ich aj predstihli. V práci aj v osobnom živote. Mňa nikdy nebavilo súťažiť s ostatnými. Ani v prípade, že vyhrávam. Ak sú ciele pre všetkých rovnaké, smerujú k uniformite. Na behu je úžasné práve to, že presahujete limity, ktoré nenastavuje nikto iný, len vy. Je jedno, či za vami ktosi zaostáva alebo vás obieha. Sledujete vlastný pokrok. „Jediným súperom, ktorého musíte v behu na dlhé vzdialenosti poraziť, ste vy, aký ste boli predtým,“ píše Haruki Murakami v knihe O čom hovorím, keď hovorím o behaní. Nadchlo ma, že niečo ako beh môže robiť aj náš mozog. Stojí to síce veľa námahy a času, ale dokáže(me) zmeniť „zabehnuté“ reakcie, ktoré už nie sú účinné. Príkladom je človek, ktorý sa vyhýba konfliktom. Radšej zmení prácu či partnera, ako by sa vystavil nepríjemnej konfrontácii. Kedysi mu toto správanie zachránilo či uľahčilo život. Jeho mozog však zadáva rovnaký príkaz v každej situácii, ktorá čo len trochu pripomína prvotné nebezpečenstvo. Tento impulz vychádza z oblasti mimo vedomia a časom môže život skôr kaziť. Výskumy ukazujú, že mozog vieme preučiť, aby behal po inej ako tej vyšliapanej trati. Je to šanca pre všetkých, ktorí majú tendenciu vidieť veci čierne, tŕpnuť v obavách, zavaliť sa výčitkami, brať na seba zodpovednosť za iných... Hviezdou sa podľa mňa stane ten, kto mení svoje nefunkčné myslenie a správanie. Prajem vám, aby ste sa dokázali stále posúvať vpred – behom či krokom – a boli tak sami sebe vždy o niečo jasnejšími hviezdami. Dagmar Gurová redaktorka Nota bene

V ďalšom čísle s témou AKO PREŽIŤ nájdete: Keď je zlé na niečo dobré

Ženy na ulici

Videli do budúcnosti?

Prečítajte si príbehy ľudí, ktorí radikálne zmenili svoj životný štýl. Inak im hrozilo, že sa zničia. Rozhodli sa teda začať znova a žiť jednoduchšie.

Ženám sa na ulici žije ťažšie ako mužom. Zvládnu to sami? Alebo si musia nájsť partnera, hoci aj nevhodného, aby ich chránil? A bude to potom vlastne ešte ochrana?

Ako budeme žiť o tisíc rokov? Odpoveď na to možno má americký psychiater. Jeho pacienti vraj v hypnóze nahliadli do minulých, ale aj budúcich životov.

3


NEPREHLIADNITE Stále v predaji len u predajcov NOTA BENE Muži, ženy, deti a pes originálna audiokniha príbehov z ulice z pera predajcu Júliusa, načítaná predajcami NOTA BENE, Adelou Banášovou a Dadom Nagyom. Len za 4 euro (polovica pre predajcu)

Na skok v base a Pouličná romanca najnovšia kniha dvoch príbehov z ulice – smutnosmiešne postrehy z väzenia a príbeh lásky, ktorá kvitne všade a nielen v máji. Len za 5 euro (polovica pre predajcu)

LINKA NA POMOC BEZDOMOVCOM V BRATISLAVE pondelok až sobota od 17.00 do 22.00 hod.

0907 / 733 388

V programe Streetwork v Bratislave,

Program Streetwork, o.z. Proti prúdu poskytuje pomocnú ruku ľuďom bez domova priamo v uliciach

ľuďom bez domova teplé jedlo a jeho výdaj platforma Kresťania v meste.

Bratislavy. Viac info o tejto aktivite sa

Pomôžte nám, pridajte sa aj vy k tejto

dočítate na www.notabene.sk/streetwork.

pomoci.

Podporiť nás môžte aj kúpou časopisu

Kontaktujte nás mailom:

Nota bene.

streetwork@krestaniavmeste.sk

v spolupráci s o.z. Proti prúdu zabezpečuje

NOTA BENE

Vezmite si časopis, ak ste ho zaplatili. Pomôžete tak viac a neohrozíte existenciu pouličného časopisu NOTA BENE. Ďakujeme. Kupujem si časopis za 0.7 Eur a predávam ho za 1.4 Eur, rozdiel si nechávam. Mám dôstojný príjem, sebaúctu a učím sa hospodáriť s peniazmi a myslieť na ďalší deň. Na Slovensku je nás okolo 350 aktívnych predajcov.

Nosím preukaz registrovaného predajcu na viditeľnom mieste s prideleným číslom predajcu a miestom predaja.

Číslo na mojom preukaze sa zhoduje s pečiatkou na časopise. Ak preukaz nemám a vymazal som na časopise pečiatku, som falošný predajca, alebo mám stopku, alebo ma úplne vylúčili z projektu kvôli závažným porušeniam pravidiel.

Ak ste za časopis zaplatili, vezmite si ho.

Dodržiavam Kódex predajcu. Nesmiem predávať bez preukazu. Neobťažujem, nežobrem, predávam s triezvou hlavou... (Kódex pravidiel predaja nájdete v každom čísle NOTA BENE na str. 2) Ak pravidlá predaja poruším, mám stopku na určitý čas (deň, týždeň, mesiac...). Ak kódex poruším viackrát, alebo menejkrát, ale závažne, musím projekt opustiť.

Pri registrácii dostanem preukaz predajcu a 3 štartovacie kusy časopisov zdarma. Ďalšie časopisy si už kupujem. Predajné miesto si sám vyberiem z tých, čo sú voľné. Predajcom sa môžem stať, aj keď som stratil občiansky preukaz a nemám tu trvalý pobyt. Predajcami môžu byť všetci ľudia bez domova ale aj tí, ktorým z finančných dôvodov hrozí, že prídu o strechu nad hlavou.

www.notabene.sk

Pomôžete tak viac a neohrozíte existenciu projektu. Pomáhajme rozumne. Ak si po zaplatení vezmete časopis, predajcovi pomáhate dvakrát. Svojimi peniazmi, ale aj tým, že ho motivujete k tomu, aby sa naučil pracovať so svojimi financiami, odkladal si peniaze na nákup ďalších časopisov, plánoval do budúcnosti a prevzal zodpovednosť za svoje rozhodnutia. Ak si časopis nevezmete, predajca sa stáva žobrákom, ktorý si vystačí s jedným kusom časopisu ako „rekvizitou“, ďalšie si kupovať nemusí. Naruší sa tým kolobeh, stratíme príjem a nemôžeme vytlačiť ďalšie časopisy. Týmto sa ohrozí samotná existencia pouličného časopisu. Polovica z ceny časopisu je nevyhnutná, aby sme udržali projekt a poskytovali ľuďom bez domova ďalšiu podstatnú pomoc a podporu, aby sa dostali z ulice preč. Z príjmu za časopis financujeme napr. projekt Streetwork, terénnu sociálnu prácu v uliciach Bratislavy.


text: dagmar gurová | foto: petra lajdová

ŠPIÓN

JELA SA VYSLOBODILA PÍSANÍM

ZÁZRAČNÉ DIEŤA Jela premenila svoj život na knihu. Divadlo bez domova ju teraz uvádza ako divadelnú hru Zázračné dieťa. Jela je predajkyňa Nota bene, ale aj spisovateľka a herečka. Práve teraz ju môžete vidieť v hre Zázračné dieťa, najnovšom počine Divadla bez domova. Je to aj príležitosť, ako sa o Jele dozvedieť viac – hra vznikla na námet jej autobiografickej knihy. „Mala som zaujímavý a dosť dramatický život,“ hovorí. „Opisujem svoje nešťastné detstvo, ktoré u mňa naštartovalo ťažkú psychickú chorobu.“ Jela vyrastala v starej slovenskej intelektuálnej rodine. Vychovávala ju babka. „Jej priateľka, učiteľka na dôchodku, mi často rozprávala strašidelné príbehy o čertoch a ‚sovákoch‘. Bála som sa ich, opakovane sa mi zjavovali v snoch. Keď som niečo vyviedla, cítila som, že mi rastú rohy.“ Nemohla sa toho pocitu zbaviť a trela si kožu na čele až do krvi. Prenasledovala ju aj ďalšia nutkavá predstava: „Mama bývala v Bratislave a domov chodila tak raz za dva týždne. Trápila som sa tým, že si neviem vybaviť jej presnú podobu.“ Neskôr začali žiť spolu, ale Jeline problémy sa paradoxne zhoršili. S mamou totiž získala aj nového otca. „Od prvej chvíle som ho nemohla ani cítiť. Vyhýbala som sa mu,“ spomína. „Keď sa nikto nedíval, umyla som nôž, ktorý predtým držal. Utrela som kľučku, ktorej sa dotkol. Nemohla som chodiť výťahom, lebo on ho tiež používal.“ Prerastalo to do absurdných rozmerov. Jela cítila, že sa musí odsťahovať, aby prežila. „Podarilo sa mi to, ale neskoro. Už to nepomohlo.“

Pokusný králik Dostala sa do stavu, v ktorom už nedokázala pracovať. Robila jazykovú redaktorku, a keď zrazu neprišla do práce, kolegovia sa vybrali za ňou domov. „Našli ma ako nič nevnímam, len zúrivo drhnem dlážku. Dala som výpoveď. Myslela som, že niet inej možnosti.“ Jeline problémy sa naplno rozbehli, keď mala 15 rokov. Riešiť ich začala až o desaťročie neskôr. „Nikto mi neporadil, bola som na to úplne sama. Netušila som, o čo ide a prečo sa to deje. Bolo mi veľmi ťažko a myslela som si, že to tak musí byť.“ Mama jej kázala všetko tajiť. „Vtedy som si myslela, že menší blázni chodia po ulici, kde si ostatní na nich ukazujú. A tí veľkí sú zavretí v blázinci. Mama mi nakoniec povedala, že keď som blázon, nech sa k nim pridám.“ Jela trpí obsedantno-kompulzívnou poruchou. Ako 25-ročná išla prvýkrát na psychiatriu, kam sa s prestávkami vracala ďalších dvadsať rokov. „Môj stav je teraz na 80 až 85 percent dobrý, no trvalo dlho, kým som k tomu dospela,“ hovorí. „Vyskúšala som všetky možné metódy, robili na

Jela je spisovateľka, herečka a predajkyňa Nota bene.

mne pokusy. Niektorí lekári to mysleli dobre, iní sa na mne učili. Dostala som 80 elektrošokov v jedinej liečebni a po liečbe kysličníkom uhličitým som prekonala klinickú smrť. Potom som ostala na invalidnom dôchodku.“

Nechcela byť vyradená Nemala ešte ani 30 rokov a nechcela byť úplne vyradená. Vzdala sa dôchodku a pokúšala sa znova zamestnať. Po prestávke na psychiatrii to nebolo ľahké. Napriek všetkým komplikáciám si

„Mala som zaujímavý a dosť dramatický život.“ našla miesto prekladateľky z češtiny v tlačovej agentúre. „Bolo to náročné. Stále som si umývala ruky. Smiali sa mi, že potrebujem sluhu, ktorý by mi otváral dvere.“ Napriek ťažkostiam a nepochopeniu kolegov tam vydržala 11 rokov. Tesne pred päťdesiatkou prešla do novín, ktoré však onedlho skrachovali. „Nevládala som už ďalej. Znova som sa rozhodla pre invalidný dôchodok.“

Už päť rokov si privyrába predajom Nota bene. Stretnete ju na Patrónke. V Jelinom živote pritom bolo obdobie, keď bola na tom finančne veľmi dobre – v reštitúcii sa jej vrátil starý rodinný majetok. „Dala som sa dobehnúť. Požičiavala som peniaze bez zmlúv, bez úrokov. Samozrejme som z nich už nič nedostala späť. Ostalo mi ešte toľko, že som vyplatila jedného syna. Druhému som nemala čo dať, tak som mu nechala svoj byt.“

Tanec nad slová Bývala všelijako, jeden čas aj v odstavenom železničnom vagóne. Teraz je v podnájme. Drží ju písanie a divadlo. „Mám hotové dve ďalšie knihy – O zvieracej dušičke, ktorú mi už vydali, a o ľuďoch z ulice.“ Vlani sa na jednej skúške Divadla bez domova náhodou zmienila o svojej autobiografii. Režiséra Patrika Krebsa to zaujalo. „Moja mama bola tanečnica a Patrik z toho príbehu spravil tanečné divadlo. Tancom vyjadril viac ako ja mnohými slovami.“ A aké bolo pre Jelu vrátiť sa k ťaživým spomienkam? „Pôsobilo to na mňa ako terapia. Je to vynikajúce predstavenie s podmanivou hudbou Oskara Rózsu. Dráma, ktorá sa končí katarziou.“

5


rozhovor

text: ada jung | foto: archív m.k., peter žákovič

Vo hviezdach hľadali Mayovia vôľu bohov

Svätý rozmer času Zamiloval sa do jednej z najvyspelejších a najpozoruhodnejších kultúr amerického kontinentu. Študuje tabuľky úkazov na oblohe vypočítaných na 34-tisíc rokov a oprašuje úžas vzbudzujúce mestá. Záhad tajomného národa Mayov sa vlastnými rukami dotýka profesor Milan Kováč. Priblížite nám najnovšie archeologické objavy z mayských dejín? Nie sú to tie, ktoré odhalili slovenskí archeológovia v Uaxactúne? Projekt Uaxactún organizovaný Slovenským archeologickým a historickým inštitútom odhaľuje najväčšie masky bohov starých Mayov a najstaršie astronomické pozorovateľne. Patrí medzi tri významné projekty zaoberajúce sa úplnými počiatkami vyspelej fázy mayskej kultúry, zhruba obdobím medzi rokmi 300 pred Kristom až 300 po Kristovi. Ich výsledky zásadným spôsobom menia pohľad na mayskú civilizáciu. Ako vedúci slovenského tímu môžem s hrdosťou povedať, že ani medzi top svetovými projektmi ten náš v ničom neťahá za kratší koniec a v súčasnosti patrí k najrešpektovanejším. Ďalším z troch významných projektom je Mirador, organizuje ho Univerzita z Idaho v USA. Kope gigantické mesto z úsvitu mayských dejín, ktoré vytvorilo kultúrne a politické vzory, neskôr už len opakované. Tretí projekt San Bartolo organizuje Univerzita z Bostonu v USA a odhaľuje najstaršie mayské maľby a najstaršie mayské písmo.

6

Mayské atronomické pozorovania sú zaznamenané v štyroch kódexoch, Drážďanskom, Parížskom, Madridskom a kódexe Grolier. Sú v nich výpočty pre nebeské javy niekoľkých tisícročí. Mali ste možnosť niektorý kódex vidieť a študovať osobne? Také šťastie dnes nie je dopriate asi nikomu. Kódexy sú veľmi krehké a každý dotyk ich nenávratne poškodzuje. Preto sú uložené v chránených, stabilizovaných podmienkach. Ešte pred ich zakonzervovaním však boli vyhotovené identické, vysoko kvalitné kópie, s ktorými sa dnes pracuje. Všetky mám doma v knižnici. Ktoré astronomické pozorovania sa v mayskej architektúre prejavujú najviac? To sú otázky, na ktoré stále hľadáme odpovede. Potvrdené sú slnovraty a rovnodennosti, ako aj východy a západy Venuše. Škála však musela byť oveľa širšia. Najnovšie spolu so slovenským archeoastronómom Vladimírom Karlovským prichádzame s teóriou o zameraní architektúry v Uaxactúne na

heliaktické východy súhvezdia Orion. Toto súhvezdie predstavovalo u Mayov miesto stvorenia sveta. Brilantné sú stavby vychádzajúce z pozorovaní Slnka. Ktoré sú tie „naj“ pre vás? Menoval by som tri. Prvé dve sú v mexickom Yucatáne – Chrám bábik v Dzibilchaltúne je absolútne presným a dokonalým kupolovitým slnečným observatóriom. Ďalej Kukulcánova pyramída v Chichén Itzá je postavená tak, že počas oboch rovnodenností vzniká úmyselná tieňohra, ktorá evokuje pohyb skulptúry hada. Tretia je v guatemalskom Peténe – Skupina E v Uaxactúne, ktorá predstavuje zase najstaršie mayské observatórium určené na pozorovanie slnovratov a rovnodenností, pričom je zasadené v úžasnej prírodnej scenérii a dodnes spoľahlivo funguje. Pre Mayov bol dôležitý okamih, kedy Venuša po niekoľkodňovej neviditeľnosti po prvý raz zažiari ako zornička krátko pred východom Slnka. Venovali Mayovia nejakú stavbu, či jej dôležitý bod aj Venuši?


Objavenie sa zorničky bolo síce dôležité, najdôležitejší však bol okamih, keď sa Venuša úplne stratila z oblohy, a to počas jej hornej konjunkcie v dĺžke 90 dní a spodnej konjunkcie v dĺžke 8 dní. Vtedy totiž Mayovia očakávali veľké nešťastia a vojny, preto bol tento okamih Venušinho cyklu osobitne strážený a možno kvôli nemu bola Venuša tak úzkostlivo pozorovaná. Najslávnejšou stavbou na pozorovanie Venuše je mayské observatórium Caracol v Chichén Itzá, ale tiež je doložené napríklad v Uxmale. Geniálnou astronomickou príručkou na pozorovanie Venuše je Drážďanský kódex. Udivujúce sú aj pozorovania Merkúra. Obieha okolo Slnka v elipse, teda z hľadiska pozorovateľa zo Zeme sa pohybuje raz rýchlejšie, raz pomalšie. Jeho blízkosť k Slnku zasa spôsobuje, že nie je dobre viditeľný. Napriek tomu si Mayovia dali námahu s výpočtami jeho pohybu. Podobne je to i s pohybom Marsu či pozorovaním súhvezdí. Aký zmysel mali tieto pozorovania? Boli Mayovia zároveň fatalistami? Aj keď nepoznáme priamo budovy určené ako observatóriá na pozorovania Marsu či Merkúru, skutočne máme znalosť ich obehu potvrdenú z mayských nápisov a výpočtov, predovšetkým v kódexoch. Mayovia poznali aj súhvezdia, napr. Tz´ab – súhvezdie Štrkáča. Niektoré sú pravdepodobne vyobrazené v Parížskom kódexe. Nefungovali však podľa tých istých kritérií ako naše. Hviezdy určovali osud snáď u všetkých starovekých civilizácií a Mayovia neboli výnimkou. Okrem reálnych periodických ukazovateľov poľnohospodárskych prác pozorovali hviezdy najmä kvôli predpovediam konkrétnych udalostí a hľadaniu odpovedí o vôli bohov. Môže byť písmo Mayov niekedy úplne rozlúštené? Prečo je to zložitejšie ako v prípade iných starých civilizácií? Nemyslím, že by bolo zložitejšie, aj keď má dvojitý spôsob čítania – znak môže predstavovať slabiku, ale aj celé slovo. Problém je skôr ten, že k iným písomným systémom sa nám obvykle zachoval kľúč. Napríklad rosettská doska v prípade egyptských hieroglyfov, kde je ten istý text napísaný aj v jazyku, ktorý už poznáme. Mayské hieroglyfy však zostali bez podobného kľúča, a tak ich musíme krôčik za krôčkom lúštiť, vždy od známeho k neznámemu. Napriek tomu, že tento proces prebieha intenzívnejšie len asi 25 rokov, poznáme už okolo 80 percent hieroglyfov. Osobne verím, že mayské písmo bude prečítané úplne. Dúfam, že skromne k tomu prispeje aj Jesenná akadémia mayského hieroglyfického písma, ktorú na Univerzite Komenského v Bratislave každoročne usporadúvame a kde na lúštení tímovo pracujeme. Mayovia sa vynorili akoby zázrakom a rovnako aj zmizli, jednoducho opustili svoje mestá.

Pri jednom z najväčších objavov slovenského tímu v Uaxactúne.

Vraj takto „doplatili“ na svoju posadnutosť astronomickým kalendárom, pretože ušli pred nejakou hroziacou katastrofou. Mayský kalendár poznáme dosť dobre na to, aby sme mohli povedať, že v období tzv. kolapsu, v 9. až 10. storočí po Kristovi, nepredpovedal dajakú osobitnú katastrofu. Kolaps mayskej civilizácie v Peténe a Južných nížinách nie je stále dostatočne objasnený a existuje mnoho teórií, žiadna však nie je potvrdená. Isté je len, že Mayovia pomerne náhle opustili mestá, ktorých vývoj bol na vrchole súdobej civilizácie. Jedno z takýchto opustených miest objavil aj slovenský tím. Nazvali sme ho Tz´ibatnah a jeho vykopávky možno nejako prispejú k pochopeniu záhadného

V roku 2012 sa svet určite nemal definitívne skončiť. kolapsu. Netreba však zabúdať, že kolaps nepredstavoval zánik mayskej civilizácie, pretože na Yucatáne a na guatemalskej Vysočine prešla do svojho poklasického obdobia v 10. až 15. storočí po Kristovi, kde ešte kvitla v plnej kráse niekoľko storočí. Jej neskorým plodom je napríklad už zmienený architektonický skvost – mesto Chichén Itzá alebo mayské knihy – kódexy, o ktorých sme už tiež hovorili. Sú nejaké nové teórie o tom, prečo Mayovia okrem občianskeho kalendára s 365 dňami zaviedli aj posvätný kalendár s 260 dňami? Mayovia nemali len tieto dva kalendáre, okrem nich ešte fungoval tzv. „dlhý počet“, potom lunárny kalendár a venušin kalendár. A to boli len tie najzákladnejšie, lebo jestvovali aj špecializovanejšie. Každý významnejší dátum mayských dejín mohol teda byť, a často aj bol, zapísaný všetkými piatimi systémami záznamu času. Miesto 260 dňového

kalendára, nazývaného Tzolk´in, bolo však v tomto zložitom systéme naozaj výnimočné. Permutáciami základného číselného rádu, ktorým bola u Mayov dvadsiatka, s posvätným číslom 13 vytváral komplikovaný rad dní, ktoré reprezentovali posvätný čas. Mayovia ho vytvorili, aby dokázali postihnúť svätý rozmer času, tak ako napríklad v kresťanskom kalendári je každý deň zasvätený jednému svätcovi, aj u Mayov mal každý deň Tzolk´inu svoje špecifické sväté charakteristiky. V niektorých oblastiach si Mayovia podľa neho dávali aj tzv. dátumové mená. Názov dňa vášho narodenia alebo dátum významnej náboženskej slávnosti sa skutočne mohol stať vašim oficiálnym menom. Senzačné sú aj teórie týkajúce sa začiatku a konca mayského kalendára, ktorého pokročilé astronomické výpočty akoby Mayom spadli z neba. Veď sa týkajú čias, kedy tu ešte neboli a čias, keď tu už nie sú. Kalendár sa začína 11. augustom 3114 pred Kr. a končí sa 21. decembrom 2012. Ako sa na to dívajú vedci? Aký máte na to názor vy? Mayovia bežne uvádzali aj dátumy udalostí, z ktorých niektoré sa odohrali pred stvorením sveta. Z toho vyplýva, že existoval predpoklad o celom rade „svetov“, z ktorých každý mal určité trvanie vyjadrené okrúhlym systémom mayského kalendára. Ten aktuálny svet nebol prvým ani posledným. Zánikom sa mimochodom Mayovia príliš nezaoberali, lebo o roku 2012 ako konci sveta jestvujú len veľmi slabé a bezvýznamné náznaky. V tomto roku sa navyše určite svet nemal definitívne skončiť, pretože v mayských záznamoch sú na obdobie po tomto dátume predpovedané ďalšie udalosti. Hoci základný systém kalendára sa v decembri 2012 naozaj završuje, Mayovia počítali snáď len s ďalšou cyklickou otočkou času, ktorý prejde do novej veľkej periódy. Ale pre tých, ktorí sa radi boja, je táto informácia bez záruky...

7


do ktorého mayské ženy muža vôbec nevpustia. V Guatemale je to tiež etnografia, ale aj epigrafia, nápisy na stélach a kamenných monumentoch, ktoré dokáže vynikajúco kopírovať a potom spracovávať. V tých nápisoch je zapísaná celá minulosť mesta, ktoré vykopávame a dodnes zostávali do veľkej miery nepochopené. Pokúšame sa aj v tejto veci urobiť prielom. Odkedy máme deti, berieme ich tiež s nami. Najmladší syn má tri roky a už absolvoval tri sezóny v Guatemale, to hovorí za všetko. Starší má osem a okrem bratislavskej základky je vzorným žiakom aj na základnej škole v guatemalskom Uaxactúne. Vravíme si, že čím viac jazykov a odlišných kultúr chlapci spoznajú, tým z nich budú schopnejší, ale najmä lepší ľudia.

„Rodinu ťahám na výskum vždy so sebou, necítim sa bez nej dobre.“

Strávili ste dva roky medzi potomkami Mayov, Lacandóncami. Nesú ešte v sebe niečo zo starodávnej kultúry Mayov? Lacandónci sú poslednými nositeľmi starej mayskej duchovnej tradície. Do ich poslednej nedotknutej dediny v džungli sa dostalo kresťanstvo prostredníctvom amerických misionárov až v roku 2000. Všetci však nekonvertovali a nezmenili svoj život. Preto ešte aj dnes je možné nájsť hŕstku ľudí, ktorí si rozprávajú staré mayské mýty. Uctievajú pradávnych bohov pod tými istými menami, aké sú zapísané v kódexoch a vytesané na stélach v ruinách dávno opustených mayských miest. Je to zrejme len kombinácia historických náhod, ale pár udržiavateľov neprerušenej tradície tejto dávnej civilizácie ešte stále kráča po našej zemi. Ako je to s krádežami vzácnych artefaktov pri vykopávkach vašej skupiny v Guatemale? Sú každodenným faktom. V dedine, kde máme postavený tábor, má prakticky každá rodina aspoň jedného člena v bandách vykrádačov hrobov. Objavené artefakty sú prísne strážené a transportujú sa s ozbrojenou strážou. Zlodeji sa však zaujímajú o nevykopané mestá a stavby v džungli. Ako najatí kopáči sa naučili, kde sa ukrývajú hroby a ako identifikovať a vykopať ich výbavu. Tá na čiernom trhu dosahuje ceny rádovo v tisíckach eur za jediný kus. Objav bohatého hrobu môže zaistiť živobytie pre rodinu na viac rokov. Hroby často vykrádajú organizované skupiny. To im umožňuje pustiť sa aj do obrovských budov s kráľovskými hrobmi, kde strávia pri ilegálnych vykopávkach celé týždne, ba i mesiace. Lup si potom rozdelia. Prales je veľký a nepriepustný, šanca, že ich niekto pristihne, je minimálna. Na svoju prácu sú dokonca hrdí, byť „uečero“ – vykrádač, čo je odvodené od mayského slova pre pásavca, ktorý sa hrabe

8

v zemi, je privilegované zamestnanie. Je nám len ľúto kultúrneho bohatstva, ktoré takto odchádza z krajiny a tiež devastovaných nálezísk. Váš výskum a cesty si vyžadujú aj pevnú vôľu, trpezlivosť, fyzickú a psychickú kondíciu. Ako prekonávate záťažové situácie? Spolieham sa na šokovú terapiu. Každoročné zníženie prísunu stravy, obrovské horúčavy, permanentné potenie a trvalé fyzické vypätie ma v prvé dni zmôžu. No potom idem vždy prudko dolu s váhou a starú kondíciu mám prakticky do dvoch týždňov naspäť. Keďže výskumy trvajú dlho, súčasne fungujú ako hĺbkové ozdravné kúry, ktoré ešte dlho po skončení pobytu v pralese blahodárne pôsobia na môj organizmus. Fyzicky sa teda cítim v trópoch skôr dobre ako zle. S psychickou odolnosťou je to asi ešte lepšie. Mám zodpovednosť za viac ako sto ľudí – v prvom rade, aby prežili a tiež aby efektívne fungovali, a touto organizačnou prácou netrpím. Naopak, som rád, že do nej môžem vložiť moje schopnosti a entuziazmus, zahŕňam ním všetkých okolo seba. V stredoamerickom dažďovom pralese robím výskumy už 17 rokov, zažil som veľa extrémnych situácií, často na hranici prežitia. Opieram sa preto o svoje skúsenosti a myslím, že si dokážem zachovať vždy chladnú hlavu. Zdieľa vašu vášeň pre skúmanie mayskej kultúry aj vaša rodina? Ťahám ju vždy so sebou, bez rodiny sa necítim dobre. Už prvé výskumy som absolvoval s mojou vtedajšou priateľkou, dnešnou manželkou Tatianou Podolinskou. Je etnologička a historička a oduševnená vedkyňa. Odbornú výzvu nedokáže odmietnuť, čo tak trochu zneužívam. Vždy sa zahryzne do problému, ktorý by som ja nezvládol. U Lacandóncov to bola etnografia ženského sveta,

Aký najkrajší pocit či príbeh sa vám k vašej úžasnej práci viaže? Najlepšie pocity mám vždy z toho, ak zachránime ľudský život. Nerátam, keď sme odviezli vážne chorých domorodcov do nemocnice našimi autami, lebo by neprežili. Priamou záchranou však bolo, keď tento rok člen nášho tímu uprostred pralesa našiel dedinčana – zberača lístia xate, ktorý zomieral po uštipnutí hadom. Kolega mu hneď pichol protijed a zachránil ho. Pred rokom iného z našich robotníkov uhryzol had a pred istou smrťou ho opäť zachránila naša injekcia s protijedom. V okolí Uaxactúnu žije veľké množstvo hadov. Najpočetnejší druh, nazývaný žltá brada, latinsky Bothrops asper, je súčasne najjedovatejší. Po jeho uhryznutí ľudia niekedy zomrú už do 15 minút. Vy osobne ste niekoho zachránili? V prvý rok výskumu sme vysekávali porast okolo jednej čerstvo objavenej pyramídy, keď sa objavil takmer dvojmetrový exemplár hada. Guatemalský robotník po mojej pravej ruke chcel pred ním uskočiť, no zamotal sa do porastu a vyplašená žltá brada sa vztýčila len asi pol metra od jeho nohy, aby ho uhryzla. Vtedy som sa prudko predklonil a spakruky som jej uťal hlavu mačetou. Išlo o zlomky sekundy a mohlo to skončiť zle aj pre mňa. Vtedy som si ako nový „šéf“, ktorému nikto nedôveroval, získal u dedinčanov rešpekt, ktorý sa neskôr zmenil, aspoň to tak cítim, na úprimné priateľstvo.

Prof. Milan Kováč (1967) Zakladateľ slovenskej mayológie je v súčasnosti vedúcim Katedry porovnávacej religionistiky Filozofickej fakulty UK v Bratislave a vedúcim vykopávok Slovenského archeologického a historického inštitútu v Guatemale. Najznámejšie publikácie sú Slnko jaguára. Náboženský svet Olmékov, Mayov a Aztékov (2002) a Lacandónci – Poslední praví Mayovia (2001), ktorú napísal spolu s manželkou Táňou Podolinskou. Pred rokom vydal tiež komentovaný preklad knihy františkánskeho brata Diega de Landu: Správa o veciach na Yucatáne.


text: elena akácsová | ilustrácia: klaus lempelman

PROTI SRSTI

Odvrátená strana odvrátenej strany slávy

Aj slávny človek je len človek Kto by nechcel byť hviezdou? Sláva, pozornosť médií, známosti s inými celebritami, pozvánky na večierky a veľa vecí, ktoré bežný smrteľník nezažije. Kto by to všetko nechcel? Kto? Predsa väčšina hviezd, ktorá už to všetko má.

Životy slávnych sú vecou verejnou.

Príde k nám hviezda prvej veľkosti! No, možno jeden a poltej až druhej, keď už berie aj menej exkluzívne destinácie bývalého východného bloku. Novinári sa pýtajú, aké špeciálne požiadavky hviezda má, tlačový hovorca vyratúva. Klimatizovaná šatňa, kyslíkový stan, minerálka Evian, gumové cukríky – ale len červené e & Chana len medvedíky, šampanské od Mo¨t don a výhradne značku Clicquot Rich Reserve, masér a dvanásť vlasových stylistov, vlastne nie, tých si privezie hviezda svojich, šatňa pre psa. A to sme zatiaľ len pri požiadavkách na zákulisie. Hviezda príde, odspieva, odohrá, odovzdá sošku, prestrihne pásku na kúsku diaľnice a odchádza. Vybraní šťastlivci, ktorí sa mohli okolo nej pohybovať, dávajú rozhovory do médií, že hviezda je veľmi milá osoba, vôbec nie taká, ako ju opisujú nactiutŕhači. Zopár očitých svedkov však dosvedčuje, že to nebola hviezda ale tyranka, ožraté prasa či rozmaznaná krava.

Bájka o kyslom hrozne Nie všetko, čo napíšu médiá, je pravda. V prípade najväčších hviezd by sa dalo povedať, že väčšina toho, čo sa o nich popíše, nie je pravda, ale práca ich PR oddelenia, nadpráca bulváru, či snaha rôznych ľudí priživiť sa na ich sláve. Ľudia to radi čítajú, aby sa utvrdili v názore, že hviezdy sú rozmaznané a hlúpe, vedú život, o ktorý nie je treba stáť a usilovať – naopak, treba ním pohŕdať. Potrebujú sa ako v tej bájke o líške a hrozne utvrdiť, že aj tak bolo kyslé. Chcela si byť slávna hviezda? Tak trp a nesťažuj sa, že ťa stále prenasledujú paparazzi! Chcela si byť známa? No ale verejnosť má právo ve-

dieť o každom tvojom kroku, o každom tvojom nešťastí, neúspechu a novej jamke celulitídy na zadku. Nemáš právo robiť chyby a učiť sa z nich len tak, privátne, musíme o nich vedieť. Slávny človek je však tiež len človek a to, v akom prostredí žije a pohybuje sa ho chtiac či nechtiac formuje a deformuje. Deformuje jeho pohľad na svet aj na seba. Aj tie najsilnejšie osobnosti, emocionálne a inteligenčne vyspelé, sa v tom vedia poriadne stratiť, nie nejaká úbohá duša, ktorú rodičia od malička vláčili po kastingoch a jedinú školu, ktorú

Ako sa nezblázniť? Veďte mediálne nezaujímavý život. dokončila, je škola života. Dá sa zostať nad vecou a v reálnom obraze, keď jej všetci naokolo hovoria, aká je talentovaná, úchvatná a atraktívna? Dá sa správať stále na úrovni, aj keď netreba, lebo okolie jej neustále toleruje aj tie najhoršie správanie a excesy?

Pocit výnimočnosti a neistota Podľa americkej psychologičky Marcii Sirota, arogantné správanie slávnych a bohatých ľudí má dve základné príčiny. Prvou je okolím budovaný pocit výnimočnosti a z toho plynúcich nárokov na privilegované zaobchádzanie. Druhou je neistota. Zvlášť človek, ktorý sa bohatým a slávnym nenarodil, ani nestal postupne a pomaly, ale veľmi rýchlo, sa v tomto sta-

ve ťažko udomácňuje. Čím väčšia je priepasť medzi starým „ja“ a novým privilegovaným postavením, čím viac sa človek potrebuje utvrdzovať, že už nepatrí do svojho starého prostredia, tým horšie sa správa k okoliu. Sláva a najmä bohatstvo prinášajú zradný pocit moci – pocit, že všetky priestupky a chyby sa dajú vykúpiť, kúpiť sa dajú aj ľudia, aj ich láska. Hviezdy priťahujú ľudí, ktorí sú ochotní sprostredkovať im čokoľvek, bez ohľadu na to, či im to škodí, počnúc drogami a končiac neplnoletými deťmi do postele. Priťahujú tiež ľudí, ktorí profitujú z toho, že sa zúčastňujú na excesoch, takže hviezdy podporujú vo vyčíňaní, namiesto toho, aby ich pred ním vystríhali.

Každý môže byť hviezdou Hovoríte si, no a čo? Toto nie je váš problém, to nech si riešia herečky a milionári, tak im treba. Lenže dnes sa hviezdou môže stať hocikto a hocikedy, ani nevie poriadne ako. Stačí vyzerať trochu odlišne a žiť v malom meste, vyhrať súťaž, písať na internete blog. Stačí aj keď niekto blízky, napríklad manželka, vyhrá milión v lotérii, milenec zdefrauduje peniaze, sused spadne do žumpy pri vašom dome. Hneď na vás miera kamery a mikrofóny, hneď máte nechcenú pozornosť, neprajníkov a závisť na krku. Ak sa tak stane, máme pre vás tri dobré rady, ako sa z toho nezblázniť. Veďte mediálne nezaujímavý život. Nepodliehajte presvedčeniu, že so slávou ste získali patent na rozum. Držte sa starých priateľov ako kliešť, a dobre počúvajte, čo vám hovoria. Budete ich potrebovať najmä vo chvíli, keď celý ten humbug skončí.

9


inzercia

10


text: ada jung | ilustrácia: shutterstock, archív a.j.

téma

Za akým úkazom putovali starovekí mudrci?

Videli sme jeho hviezdu „Keď sa Ježiš narodil v judskom Betleheme za časov kráľa Herodesa, ajhľa, mudrci od východu prišli do Jeruzalema a pýtali sa: Kde je ten narodený kráľ židovský? Videli sme totiž jeho hviezdu na východe a prišli sme sa mu pokloniť. Keď to počul kráľ Herodes, predesil sa a s ním celý Jeruzalem.“ Toto sú prvé slová opisujúce hviezdny úkaz, ktorý pred dvomi tisícročiami priviedol mudrcov od Východu k novonarodenému židovskému kráľovi. Hviezda, ktorá ich priviedla k Ježišovým jasliam, je predmetom dohadov a skúmania takmer rovnako dlhý čas. Existuje o nej niekoľko teórií a aby sme ich mohli pochopiť, skúmať a vysloviť aj jednu ďalšiu, odcitujeme tu zvyšok správy o narodení Ježiša tak, ako ju zaznamenal evanjelista Matúš (Mt 2,1 – 12 a 16). „Hneď zhromaždil (Herodes) všetkých veľkňazov a zákonníkov ľudu a vypytoval sa ich, kde sa má narodiť Kristus. Odpovedali mu:

V judskom Betleheme, lebo tak píše prorok: A ty, Betlehem, judská zem, nijako nie si najmenší medzi vývodiacimi mestami judskými, lebo z teba vyjde vojvodca, ktorý bude pásť môj ľud izraelský. Nato Herodes tajne povolal mudrcov, dôkladne sa ich povypytoval na čas, kedy sa zjavila hviezda. A keď ich posielal do Betlehema, povedal: Choďte, dôkladne sa prezvedajte o tom dieťatku, a keď ho nájdete, oznámte mi, aby som aj ja šiel a poklonil sa mu. Oni vypočuli kráľa a odišli. A hľa, hviezda, ktorú

videli na východe, šla pred nimi, až sa zastavila nad miestom, kde bolo dieťatko. Ako uzreli hviezdu, zaradovali sa veľkou radosťou. I vošli do domu, našli dieťatko s matkou Máriou, padli na tvár a klaňali sa. Potom otvorili svoje klenotnice a obetovali mu dary, zlato, kadidlo a myrhu. Keď sa im vo sne dostalo napomenutia, aby sa nevracali k Herodesovi, vrátili sa inou cestou do svojej krajiny... Keď Herodes videl, že ho mudrci oklamali, strašne sa rozhneval a dal povraždiť všetky dietky v Betleheme a na celom jeho okolí, počnúc od dvojročných nadol, podľa času, na ktorý sa dôkladne povypytoval mudrcov.“

11


Astrologický nákres konštelácie 2. marca roku 5 p.n.l. Je to dátum Ježišovho narodenia?

Jeho hviezda Aká hviezda, prípadne aká hviezdna konštelácia zaujala mágov natoľko, že sa vybrali na dlhú, týždne trvajúcu púť, aby sa poklonili práve TOMUTO kráľovi? Používajú doslova spojenie „jeho hviezda“, videli sme JEHO hviezdu. Aká teda bola Ježišova hviezda? V čom bola neopakovateľná? A ako vieme, že mudrci (s najväčšou pravdepodobnosťou) nenasledovali zázračný, ale astronomicko-astrologický úkaz? Prizrime sa slovu mudrci. Grécke slovo použité v Novom zákone pre mágov znie „magoi“. Magos, mág, sa v súčasných prekladoch Nového zákona nahrádza slovom mudrc. Pre dnešného človeka označenie mudrc neznamená celkom to, čo pár tisícročí dozadu. Mágovia boli naozaj mudrci, vzdelanci, no najmä v oblasti astrológie, teda v pozorovaní hviezd a výkladu ich vplyvu na život. Slovo mudrc je však rovnako nepresné, ako by bolo pre dnešného človeka slovo mág. Matúš totiž zaznamenáva klaňanie sa troch mágov preto, že sám podľa Starého zákona odlišoval astrologickú vedu mágov, ktorá ich doviedla až ku klaňaniu sa Božiemu synovi, od Židom zakázaného magického umenia. V Starom zákone je týmto zakázaným umením veštba (Ez 21,26), čarodejníctvo (Mich 5,11), zaklínanie (Jer 8,17), príprava kúzelníckych predmetov (Ez 13,17.23) či urieknutie (Mdr 4,12).

12

Židia boli v priamom styku s chaldejskými a egyptskými čarodejníkmi, znalcami magike techne. Vyhýbať sa mágii boli však neustále nabádaní svojimi prorokmi a prikazoval im to aj Mojžišov kódex. V prípade, že oni sami niektoré podobné praktiky použili, slúžili len na to, aby ukázali nadradenosť Hospodina nad všetkými temnými silami. Matúš tu teda mágiu mudrcov od Východu považuje za vyššie poznanie, ktoré ich priviedlo k odhaleniu pravého božieho tajomstva, ku klaňaniu sa pravému Bohu. Ak budeme ďalej v texte používať slovo mág, tak iba v tomto zmysle.

Hypotézy o dátume V priebehu storočí vyslovili hvezdári niekoľko teórií o Betlehemskej hviezde. Kométa sa vykladačom zapáčila preto, lebo podľa Matúša hviezda putovala pred mudrcmi, kým nezastala nad miestom Mesiášovho narodenia. Kométa putuje po oblohe pomaly a niekedy aj zdanlivo zastane. Ďalšou hypotézou bola teória novy či supernovy. Akokoľvek je lákavá, má oproti kométe veľkú nevýhodu – ide síce o nápadný jav, trvá však veľmi krátko. Mágovia museli prekonať dlhú trasu z Perzie a aj púšť, takže výbuch hviezdy by určite „nasledovať“ nemohli. Vittorio Messori vo svojom diele Hypotézy

o Ježišovi píše: „Fyzik a astronóm Kepler v roku 1603 pozoroval konjunkciu Jupitera so Saturnom v súhvezdí Rýb. Toto pozorovanie urobil v Prahe, kde vtedy pôsobil. Kepler tvrdil, že tento jav sa na nebeskej oblohe musel odohrať aj v roku 7 pred Kristom.“ Konjunkciu (blízkosť dvoch či viacerých planét) potvrdzuje i takzvaná Planetárna tabuľa objavená v roku 1902, teraz v múzeu v Berlíne. Tabuľa je vlastne egyptský papyrus, v ktorom sú podrobné záznamy pohybu planét od roku 17 pred Kr. do roku 10 po Kr. Aj podľa tejto tabule došlo v roku 7 pred Kr. ku konjunkcii Jupitera so Saturnom, čo bolo dobre viditeľné nad celým Stredomorím.

Pred smrťou Herodesa Evanjelista Matúš zaznamenáva, že Ježiš sa narodil za vlády Herodesa Veľkého. Ten vládol medzi rokmi 37 až 4 pred Kr., kedy zomrel v Jerichu po ťažkej chorobe. Podľa židovských kroník zomrel Herodes krátko po zatmení Mesiaca a pred nasledujúcim židovským sviatkom Pesach, teda Veľkou nocou, ktorou si Židia pripomínajú vyslobodenie z egyptského otroctva. Dátum tohto pohyblivého sviatku sa určoval empiricky – keď sa na oblohe zjavil kosáčik Mesiaca prvého jarného mesiaca nisan (marec/apríl), na 14. deň – to už bol spln – zabili baránka a večer slávili Pesach. Pretože starý


deň sa u židov končil západom Slnka a nový sa začínal východom prvej hviezdy, bol už vlastne 15. nisan. A tak teda Herodes zomrel medzi zatmením a splnom mesiaca nisan 4 roky pred Kr. a Ježiš sa mal narodiť niekedy predtým. Napriek určenému roku 4 p.n.l. sa hypotetický rok Kristovho narodenia zvykne posúvať až do roku 6 p.n.l.. Je to preto, lebo vykladači nezabúdajú na skutočnosť, že po návšteve mudrcov dal Herodes vyvraždiť všetky deti do dvoch rokov. Z toho sa usudzuje, že mudrci opísali Herodesovi znamenie, ktoré zrejme videli pred dvomi rokmi. Tak by sa Ježišovo narodenie zarámovalo historicky, kalendárne i astronomicky (konjunkciou Jupitera a Saturna) do 6. až 7. roku p.n.l. No z evanjelia vieme, že mudrci boli opatrní. Najprv s Herodesom hovorili otvorene, potom zrejme vytušili jeho úmysly a viac mu nepovedali, až napokon varovaní snom z krajiny odišli a už ho nenavštívili. Herodes nemal istotu, a tak dal vyvraždiť všetky prvorodené deti do dvoch rokov. Len podľa tejto indície mohol mať Ježiš v čase návštevy mudrcov rovnako dva roky, ako aj jeden deň. Podľa ďalších však predsa len musel byť starší, lebo mudrci „vošli do domu a uvideli dieťatko“. Ježiš teda už nebol v plienkach zavinuté a v jasliach uložené nemluvňa, ako uvádza evanjelista Lukáš pri klaňaní sa pastierov (Lk 2:8-20).

Prorocký rok Z Matúšovho záznamu vyplýva, že Herodes s mágmi nehovoril o žiadnej aktuálne viditeľnej hviezde, inak by ju videl aj Herodes. Išlo buď o zázrak viditeľný len mágom, alebo o úkaz, ktorý si mohli vypočítať, zakresliť a „uvidieť“ len mudrci – astrológovia. Nazrime preto do vedomostí z čias biblických mágov i priamo na posvätnú tradíciu židovských mudrcov. Oveľa skôr ako Kepler si všimli a pozorovali konjunkciu Jupitera a Saturna, ku ktorej dochádza približne každých 20 rokov. Pretože je Saturn planéta veľmi pomalého pohybu a zároveň je to tá najvzdialenejšia planéta pozorovateľná voľným okom, považovala sa za nositeľa tajomstva, za Božieho posla. Tak vznikla myšlienka, že Boh predáva posolstvo o svojej vôli pri každej konjunkcii Jupitera a Saturna. Na pozorované astrologické súvislosti sa mágovia dívali ako na Božský vzorec stvorenia, ktorý odhaľovali a učili sa chápať stále hlbšie. Tak si všimli a vypočítali aj tzv. vznešenú alebo mocnú konjunkciu. Nastáva raz za 2160 rokov a podľa židovských mudrcov prináša tzv. nový Prorocký vek. (Teraz nám končí Prorocký vek Rýb a prechádzame do veku Vodnára – prvá konjunkcia Jupitera a Saturna sa v tomto znamení odohrala v roku 2001.) Lenže to ešte stále nie je koniec počítaniu veľkých cyklov. Prichádza totiž Veľký rok!

Veľký rok Domnievam sa, že Dávidov štít a Šalamúnova Veľký rok sa rovná 12-násobku 2 160 rokov, teda pečať sú tou hviezdou, ktorú videli mudrci na má 25 920 rokov. Alebo krajšie – Veľký rok má 12 východe. To je tá JEHO hviezda, o ktorej hovorili Prorockých vekov. Nie je to však len taká hoci- s Herodesom. jaká násobilka magickým číslom dvanásť (hoci jeho „magickosť“ má opäť svoju astronomicko- Hviezda na východe matematickú logiku). Začiatok Veľkého roka určuje Každý významný astrologický jav, oznamupäť po sebe nasledujúcich konjunkcií Jupitera a júci veľkú udalosť, býva viacnásobný. Saturna v tej istej triplicite – v zemskom, vzdušnom, Pravdepodobne prvým hviezdnym úkazom, vodnom alebo ohnivom živle. ktorý mágovia brali do úvahy, bola spomínaná Už od čias dynastického obdobia platili v Egypte „keplerovská“ trojnásobná konjunkcia Jupitera a astrologické vzorce, vyplývajúce z planimetrických, Saturna v roku 7 p.n.l. Nastala v súhvezdí Rýb 29. matematických i fyzikálnych pozorovaní (neskôr mája, 29. septembra a 4. decembra roku 7 p.n.l. ich prevzala numerológia). Vzorce vystihovali No pred ich očami sa zjavilo ešte iné, najväčšie chápanie vesmírnej rovnováhy a ich základom znamenie spomedzi všetkých. Bol to hexagram, je 360-stupňový kruh a najmenší počet bodov, na Dávidov štít a Šalamúnova pečať, vytvorená ktorom je možné vyvážiť plochu – teda 3. Trojka dvomi trigónmi dokonalej harmónie. Aby začala predstavovať rovnováhu. Naproti tomu číslo sme po tisícročiach túto hviezdu uvideli spolu 4 – štyri body v rohoch, tzv. kríž – sa pod tlakom s mágmi, presunieme sa mimo zem. Mimoriadnu láme na štyri trojbodové systémy. Preto sa začala konšteláciu zakreslíme nie geocentricky, ale helioštvorka považovať za vyjadrenie nerovnováhy, centricky. A tak, ako sa zrejme zjavila pred očami záťaže, tlaku, stresu. mudrcov, aj pred našimi očami sa zjaví hviezda, ktorá sa matematicky môže zjaviť len raz za 40 000 000 rokov. Nie je to chyba. Len raz za 40 miliónov rokov! A nastala presne 2. marca roku 5 p.n.l. Rok na to zomrel Herodes a ako píše evanjelista (Mt 2:13-15, 19-20) Jozef a Mária s Ježišom sa mohli vrátiť z Egypta, kam pred A tak sa začali skúmať uhly, ktoré na obvode kruhu vraždením detí ušli. navzájom medzi sebou zvierajú jednotlivé planéty. Vrcholy prvého veľkého trigónu HVIEZDY tvoria Keď po obvode kruhu rozmiestnime 3 body v planéty Jupiter, Merkúr a Mesiac v konjunkcii rovnakej vzdialenosti, dostaneme rovnostranný so Zemou. Druhý tvoria Urán, Neptún a Venuša. trojuholník, v ktorom je každý bod vzdialený (Zároveň Merkúr, Saturn, Venuša a Mars vytváod druhého 120 stupňov. Tento veľký SYMBOL rajú štyri body veľkého kríža symbolizujúceho ROVNOVÁHY sa nazýva Veľký trigón. Dva veľké skazu, traumu, utrpenie.) Stredom tohto hexatrigóny sa prelínajú tak, že jeden najvyšší bod gramu je naša najžiarivejšia hviezda – Slnko. označuje nebo a jeden najnižší zem. Niečo vám Toto je s najväčšou pravdepodobnosťou to pripomína? „jeho hviezda na východe“, ktorú vypočítali a zakreslili mágovia, a pre ktorú sa vydali na Dávidov štít cestu. Táto hviezda však zároveň nevylučuje, Tieto dva veľké, prelínajúce sa trigóny sa v že priamo k príbytku Spasiteľa ich priviedla hebrejčine nazývajú magen David – Dávidov aj „zázračná“ hviezda. Hviezda, ktorú videli pre štít. Hovorí sa mu tiež Dávidova hviezda, lebo svoju bohabojnosť len oni, podobne, ako jednovzniknutý hexagram ju pripomína. Dávidov štít duchí pastieri uvideli anjelov, ktorí im Ježišovo znamená dokonalú rovnováhu, o ktorú sa človek narodenie zvestovali. má usilovať vo svojom vzťahu k sebe samému, k nebu i k zemi. Slovo magen, s ktorým sa v tomto texte nestretávame po prvýkrát, je v hebrejčine terminus technicus tiež pre „horoskop“. Kráľ Zrejme neboli traja a neboli ani králi. Evanjelista Dávid bol pre Židov najlepším kráľom a vodcom. Matúš spomína klaňanie mudrcov, ale neudáva Každého ďalšieho vodcu musí preto tento Dávidov počet a neuvádza mená. Až legenda napísaná štít sprevádzať, inak povedané, magen David musí v arménčine okolo roku 500 n.l., hovorí o Melkonovi mať vo svojom horoskope! z Perzie, Gasparovi z Indie a Baltassarovi z Arábie. Dávidov štít sa v židovskej tradícii spája aj s kráľom Domnienka, že mudrci (mágovia), boli traja, vznikla Šalamúnom ako jeho štít – či magická pečať. V tom zrejme na základe troch darov, ktoré sa spomínajú zmysle, v akom sme sa zaoberali významom slova v evanjeliu – zlato, kadidlo a myrha. Zlato magi, teda múdry, mudrc, je to aj pečať múdrosti. upozorňuje na Kristov kráľovský pôvod, kadidlo Táto múdrosť obsahuje poznanie súvislostí a ta- na božskú podstatu a myrha používajúca sa pri jomstiev stvorenia, bytia a smerovania všetkého balzamovaní naznačuje jeho obetu za spásu ľudstva. stvorenstva k jeho Stvoriteľovi, jednotu mikro a Mágovia požívali ešte väčšiu úctu ako králi, keďže makrokozmu. Magická pečať a ochranný štít sa obyčajne boli radcami kráľov a ich činnosť bola tak v hexagrame stávajú symbolom harmónie, zahalená rúškom tajomstva. Preto ich príchod dokonalosti, výnimočnosti a tým univerzálnej moci. do Jeruzalema spôsobil rozruch v celom meste.

„Hviezda, ktorá sa môže zjaviť len raz za 40 miliónov rokov.“

Traja králi?

13


TÉMA

text: dagmar gurová | foto: vlado holina

Ozajstní nadšenci vydržia pozorovať divy na nočnej oblohe až do svitania.

VEČIEROK MEDZI HVIEZDAMI

BLIŽŠIE K NEBU Hviezdy akoby žmurkajú a žiara planét je pokojnejšia, dozvedám sa od odborníkov. Vybehnete na kopec za mestom, čakáte na dobrú viditeľnosť, odolávate zožierajúcej zime. A odmenou je vám vaše vlastné nebo. Tma za oknom auta mi pripadá hustá ako Stačia aj oči slivkový lekvár. Zapínam diaľkové svetlá, Vychádzame na studený vzduch, ktorý ma ovalí aby odhalili kľukatú cestu k hvezdárni AGO ako kus ľadovca. Fotograf Vlado je spokojný, Modra. Za nami opäť padá temnota ako lebo sa obliekol ako na lyžovačku. Paľo ma obria opona. Premýšľam, ako za týchto okol- dopredu upozornil, že si mám vziať čiapku ností zvládnem behať po lúke a nezlomiť – teplo uniká cez hlavu, a topánky s hrubou si nohu. Zvlášť s hlavou vyvrátenou dohora, aby mi neunikli hmloviny, planéty, hviezdokopy. Uberáme sa totiž na star party – či po našom na večierok pod hviezdami. „Bude vidno ako cez deň,“ preruší moje pochmúrne úvahy Paľo, astronóm amatér, ktorý zjavne vidí aj cudzie myšlienky. „Mesiac, náš úhlavný nepriateľ, je v splne.“ Pri jeho svetle podrážkou – zima ide od nôh. Aj rukavice, ale toho na oblohe veľa nevidno. Alebo predsa tie som si zabudla. Ak plánujete používať ruky čosi? „Pozrieme si aj Jupiter,“ hlási Paľo a – držať ďalekohľad či fotiť, môže to byť zásadný spokojne sa hodí späť na sedadlo spolujazd- problém. Moje prsty už po chvíli skrehli a odca. O chvíľu nás dobieha druhé auto plné mietali spolupracovať. zanietených pozorovateľov nočného neba, Kým som pri mesačnom svite neobratne teleskopov, ďalekohľadov, fotoaparátov a písala poznámky, chalani rozkladali techteplého oblečenia. niku. „Začiatočníkovi úplne stačí poľovnícky

„Záblesk mobilu otrávi účastníkov star party spoľahlivejšie ako jed.“

14

ďalekohľad, triéder 10x50 alebo 7x50,“ hovorí Paľo. A čo s ním uvidíte? Hviezdokopy, galaxie, hmloviny, Mliečnu dráhu. Tripo dodáva, že si poradíte aj s vlastnými očami. „Stačí vyjsť nad mesto, nájsť zopár súhvezdí. So všetkými sa spájajú starobylé romantické príbehy.“ Jeho obdiv k hviezdam spôsobila kniha od susedy. „Mal som desať rokov a žiadny ďalekohľad. Otec neskôr našiel nejaký rozbitý, ktorý sme spolu dávali dokopy.“

Návšteva z kozmu? S rozhovoru ma vytrhnú čudné, pípavé zvuky. Otočím sa k čiernej siluete, z ktorej vychádzajú a napadne mi, že sa k nám pridala bytosť z vesmíru. Je to však iba špeciálny ďalekohľad s GO-TO systémom. Počítačom riadené navádzanie mu umožňuje zamerať objekt, ktorý chcete pozorovať a udržať jeho „kurz“. Prečo je to dobré? Lebo na oblohe sa všetko posúva. Aj úplný neznalec ako ja si tento jav všimne na putovaní slnka a mesiaca.


Začiatočníkovi stačia vlastné oči alebo poľovnícky ďalekohľad.

Niečo medzi GO-TO „robotom“ a triédrom je Dobsonov teleskop pripevnený na konštrukciu, ktorá umožňuje jeho otáčanie. „Ľahko sa ovláda a je veľmi praktický,“ opisuje Dominik výhody. On sa pre neho rozhodol, aby videl viac detailov. S Dobsonovym teleskopom môžete vzhliadnuť v podstate celý Messierov katalóg, podľa ktorého by mal nebo objavovať začiatočník. Obsahuje najjasnejšie galaxie, hviezdokopy, hmloviny aj jednu dvojhviezdu. Zanietení astronómovia vydržia obzerať tieto divy až do svitania. Minimálny astro-výlet zaberie dve hodiny. Vaše oči potrebujú okolo pol hodiny na to, aby privykli videniu v tme a technika sa musí zladiť s vonkajšou teplotou. Nejaký čas vám zaberie aj cesta – treba ísť za mesto, aby vám výhľad nerušilo svetlo.

Znečistení svetlom Civilizácia ho produkuje toľko, že sa už hovorí o svetelnom znečistení. Mapu svetelného znečistenia nájdete na stránke svetelneznecistenie.sk. Sú v nej najtmavšie miesta vo vašom okolí, najvhodnejšie na pozorovanie nočnej oblohy. Ak bývate pri Bratislave, oplatí sa vyjsť kúsok za maďarské hranice. Na východe je ideálnou tmavou oblasťou Park tmavej oblohy Poloniny, ktorý sa rozkladá na slovenskopoľsko-ukrajinských hraniciach. To, čo bežný človek považuje za tmu, je pre astronómov len čosi ako pološero. Maroš mi vysvetľuje, že v temnej pustatine by som na nebi videla toľko, čo v meste iba pri hromadnom výpadku elektriny. Aj úkazy, ktoré sa pre amatérov považujú za nedostupné. Napríklad zodiakálne svetlo, ktoré vzniká odrazom

slnečných lúčov od jemných prachových zrniek medziplanetárnej hmoty. Paľo kedysi za hviezdami cestoval až na Kanárske ostrovy a pozeral sa na ne z krátera sopky. Ešte lepšie je to vraj v Chile. Kto to vyskúšal, slovenské podmienky mu pripadajú strašne obmedzené. Paľo však nedá dopustiť na Poloniny. Tvrdí, že tam je nebo podobne tmavé ako na Kanárskych ostrovoch. Je to pre vás ďaleko? Vybehnite niekam na kopec za mestom. Zastrčte mobil hlboko do vrecka a svieťte si červeným svetielkom. Ak nemáte, obaľte obyčajnú baterku červenou fóliou.

Temní piráti Iba červené svetlo neruší privyknutie očí na tmu. Každý iný záblesk otrávi účastníkov star party spoľahlivejšie ako jed. Machri, ktorí sa špecializujú na hľadanie komét, používajú aj pri červenom svetle len jedno oko. Druhé, zvyknuté na tmu, si chránia pirátskou klapkou. Odhrnú ju až pri pohľade do temnoty hore. Konečne nadišiel čas, aby som sa tam podívala aj ja. Ale beda! Mesiac, ktorý mal zatieniť všetko ostatné, zatienili mraky. Presne v momente, keď som sa sklonila k ďalekohľadu. Čo teraz? „Budeme čakať na počasie,“ uisťujú ma. Predpoveď síce bola priaznivá, ale zatiaľ to veľmi optimisticky nevyzerá. Pozorovanie môže okrem oblačnosti pokaziť aj opar a veľké chvenie vzduchu, ktoré zvykne nasledovať po prechode frontu.

Večný spor Chalani ma zatiaľ zabávajú opisom večného sporu astronómov-amatérov. „Delíme sa na vizualistov, ktorí radostne pozorujú

a fotografistov, ktorí sa ožiarujú displejmi fotoaparátov, takže v skutočnosti toho veľa nevidia. Napriek tomu veria, že každý vizualista raz prestúpi k nim.“ Na veľkých star parties majú fotografi vyhradený svoj priestor, aby jasom fotoaparátov a notebookov neobťažovali ostatných. Vydeľujú tam aj zástancov pípajúceho GO-TO systému. „Keď sme v Poloninách, počúvam jeleňov v ruji alebo vytie vlkov,“ zasníva sa Paľo. Stále nič nevidno, tak aspoň vyzvedám, ako rozoznať hviezdy od planét. Hovoria mi, že hviezdy akoby žmurkajú a žiara planét je pokojnejšia. Voľným okom vraj môžem vidieť Merkúr, Venušu, Mars, Jupiter a Saturn, planéty, ktoré poznali už staroveké národy. Pozoruje sa metódou „skokov“ od hviezdy k hviezde. Vyberiete si nejaká jasnú, dobre rozpoznateľnú a podľa mapy hviezdnej oblohy hľadáte menej viditeľné úkazy v okolí. Ideálne je mať otáčavú mapku oblohy. Ukáže vám, ktorú časť oblohy môžete vidieť v danom čase. Ak si nie ste istí, čo ste pozorovali, porovnávajte s fotkami na webe. Paľo hovorí, že čím viac krásy zbadáte na nočnom nebi, tým viac si ju uvedomíte cez deň okolo seba. Vášeň pre hviezdy vás môže doviesť k štúdiu cudzích jazykov, k učeniu sa jazdy na koni, k objavovaniu novej kultúry a divokej prírody. Nepoviem vám, ako tie blikotavé svetielka vyzerajú z bližšia. Mne sa v ten večer žiadne neukázalo. Nebo, zdá sa, musí každý objaviť sám. Tak teda veľa tmy a veľa zdaru!

Tma zaručená Park tmavej oblohy Poloniny má plochu 48519 ha. Rozkladá sa na území Národného parku Poloniny, jeho ochranného pásma a katastroch priľahlých obcí. Je štvrtým najväčším na svete a najväčším na starom kontinente. V tomto jedinečnom území je najväčší komplex pralesov na Slovensku, najviac veľkých lesných zvierat, unikátne drevené kostolíky. Navyše v Astronomickom observatóriu na Kolonickom sedle je aj najväčší teleskop na Slovensku. Zdroj: svetelneznecistenie.sk

Tipy pre začiatočníkov Astronomické fórum: www.astro-forum.cz Astronomický klub Bratislava: www.vesmir.sk Klub Astronómov SNM-PM: www.snm.sk Aktuálne mapy: www.vesmir.sk – software, www.asynx-planetarium.com Otáčavá mapa: www.astroportal.sk Astronomické ďalekohľady: www.celestron.sk, www.dalekohlady.sk, www.dalekohlady.eu Hvezdárne a pozorovateľne: www.astroportal.sk Astro-turistika: www.astrokarpaty.net

15


TÉMA

text: dagmar gurová | ilustrácia: shutterstock

Zahorieť pre prácu sa oplatí len do tej miery, aby ste nevyhoreli.

OBETAVÍ WORKOHOLICI POZOR!

PADÁ VYHORENÁ HVIEZDA S prácou je to podobné ako s láskou. Počiatočná horlivosť sa pominie rovnako ako zaľúbenie. A ak ste pre prácu zanedbávali zdravie aj osobný život, môžete sa zmeniť na vyhorenú hviezdu. Tento proces sa však dá rozpoznať a zvrátiť. Niektoré hviezdy pozvoľna chladnú, až napokon úplne vyhoria. Iné, ešte dlho po smrti, svietia zo zásob. Ďalšie zaniknú v obrovskej explózii, po ktorej sa zmenia na čierne diery. K svojmu koncu spejú státisíce až miliardy rokov. Niečo podobné sa môže prihodiť aj nám, čo sa na hviezdy len pozeráme. Prirovnanie je o to výstižnejšie, že ani my nevyhoríme zo dňa na deň. „Vnímam akýsi mýtus o tom, že človek buď je alebo nie je vyhorený. Jedná sa pritom o proces, ktorý trvá mesiace až roky,“ hovorí psychológ Matúš Bakyta, ktorý organizuje semináre o syndróme vyhorenia. Tento neblahý stav súvisí s miestom, kde väčšina dospelých trávi podstatnú časť svojho dňa – s prácou. Najčastejšie sa objavuje v profesiách, ktoré

16

vyžadujú prácu s ľuďmi, či závisia na ich hod- „Podľa môjho názoru je základnou príčinou notení. Ohrození sú napríklad sociálni pracovníci, vyhorenia dlhodobo väčší výdaj energie ako učitelia, zdravotnícky personál, aktivisti, duchov- jej príjem – keď sa chcete priam celý rozdať, ní, novinári. Rizikové je spojenie chronického pomôcť druhým, zachrániť svet a nehľadíte stresu, nedostatku oddychu, vysokých nárokov na svoje zdravie, rodinu, príjem, relax,“ hovorí Bakyta. Spomína si na výstižný výrok bývalej kolegyne – aktivistky a workoholičky, že jedlo je strata času. „Môže to vyzerať ušľachtilo, no zvyčajne sa po čase ten nepomer prejaví. Zdravotnými problémami, vyčerpanosťou, narušenými partnerskými vzťahmi... Ideálna kombinácia vlastností na vyhorenie je obetavý workoholik a perfekcionista so spasiteľským na výkon a závažných následkov v prípade chy- komplexom.“ by. Sú to zamestnania, kde sa treba vyrovnať Znie vám to povedomo? Potom sa majte s veľkou zodpovednosťou a očakávaním, že na pozore. Inak sa z nadšenca, pre ktorého musíte stále pracovať s nasadením. je práca poslaním, môžete zmeniť na

"Horšie, ako prepracovať sa k syndrómu vyhorenia, je ostať vyhorený."


vyčerpaného úbožiaka. Vyhorenie sa prejavuje emocionálnou, duševnou aj telesnou únavou. „Človek má pocity bezmocnosti a beznádeje, nemá chuť do práce ani radosť zo života,“ hovorí Bakyta. K príznakom patrí aj odosobnenie, necitlivosť, negativizmus vo vzťahu ku klientom. Na to, že niečo nie je v poriadku, môžu upozorňovať aj pocity (ne) kompetencie a (ne)výkonnosti. Je zlé, ak tieto varovné príznaky ignorujeme. Lebo horšie, ako prepracovať sa k syndrómu vyhorenia, je OSTAŤ vyhorený. Prejaví sa to na našom fyzickom i psychickom zdraví alebo si to odnesú ľudia okolo. „Každý má asi skúsenosť s neurotickou učiteľkou či arogantným lekárom – dôkaz toho, že robia svoju prácu dlho, sú preťažení a nedocenení.“

Záchrana je v rovnováhe Bakyta vidí prevenciu pred vyhorením v neustálom vyvažovaní toho, čo nám energiu berie a dodáva. Z veľkej časti je na každom z nás, aký priestor dáme záťaži a aký radostiam. Je výborné vytvoriť si a používať svoj zoznam V akej nálade sa budíte v pracovné dni? dodávačov energie – ľudí, aktivít, vecí. „Vo všeobecnosti odporúčam zaujímať sa o svoje ktorý preverí váš posun k vyhoreniu, je otázzdravie, mať pravidelnú supervíziu, dobre zor- ka: Čo vám napadne, keď zazvoní telefón? Ak ganizovaný čas, vedieť povedať NIE, otvorene je to vždy niečo zlé, potom je to zlé! Mnohí komunikovať s kolegami o svojich pocitoch, však to, že nie sú v poriadku, pripustia, až keď zúčastniť sa seminára www.refreshed.sk :).“ sa u nich syndróm vyhorenia úplne rozvinie. Sledovať rovnováhu medzi zdrojmi a výdajom „Vtedy je asi najlepšie vyhľadať odborníka, energie je ideálne v týždňových intervaloch. Takže psychológa alebo psychiatra,“ hovorí Bakyta. ak máte náročný pracovný týždeň, mali by ste Pomôže odstrániť najakútnejšie ťažkosti – ako si dopriať relaxačný víkend. Žiadne vyzváňanie depresívne nálady, nechuť žiť a podobne. Teslužobného telefónu a neustále pripojenie na rapia je potom cestou k určitému nadhľadu, internet. Cieľom oddychu je, aby vzpružil, potešil, k realistickejšiemu prístupu k zamestnaniu odpútal. „Cez týždeň toho po práci stihnem málo, aj k sebe samému. Ak sa máme pozviechať ale víkendy mám len pre seba. Stretávam sa z vyhorenia, potrebujeme prejsť na zdravú s ľuďmi, na ktorých inak nemám čas, chodím životosprávu, naučiť sa odpočívať, vybudovať na výlety, čítam si. Oddelím sa od zvyšku týždňa, si a využívať podpornú sociálnu sieť. takže v pondelok si už nepamätám, čo sa v robote „Sám som sa do tejto fázy kedysi dostal,“ dialo v piatok. A znova tam idem rád,“ zhrnul hovorí Bakyta. Pritom najťažší bol pre jeden z účastníkov seminára o vyhorení. neho pocit zlyhania z toho, že už nedokáže Niektorí personalisti radia, že po siedmych robiť svoju prácu s takým zápalom ako rokoch treba zmeniť prácu. Nové výzvy kedysi. Desila ho aj predstava, že by mal nás môžu nakopnúť. Ak by to však mal byť pracovať inde ako v treťom sektore, mal tu útek pred problémom, nemusia nám vôbec totiž väčšinu priateľov. „Na základe osobnej prospieť. „Sú ľudia, ktorí potrebujú zmenu skúsenosti radím nevnímať ani túto fázu už po dvoch rokoch, iní vydržia na jednej tragicky! Nemusíme mať tú istú prácu celý pozícii celý život,“ hovorí Bakyta. Dlhoročným život. Príznaky vyhorenia môžu byť aj prejazamestnancom odporúča sabbatical – pra- vom podvedomej túžby po zmene.“ covné voľno, ktoré môže trvať dva mesiace Stav vyhorenia sa však nemusí vždy iba až rok. V zahraničí býva platené. Robíte síce zhoršovať. Je možné vrátiť sa do skorších fáz. niečo pre seba, no zároveň to prospeje aj Spätný chod môže naštartovať aj to, že si uvevašej kariére – výskum, stáž, jazykový kurz. domíme svoj posun smerom k vyhoreniu a „Najdôležitejšie je mať zo svojej práce radosť, začneme s prevenciou. Stav blízky vyhoreniu dokáže zvrátiť aj radostná udalosť. Narodeuspokojenie, alebo aspoň dobrý pocit.“ nie dieťaťa, nový vzťah, povýšenie, zvýšenie platu, odchod nepríjemného šéfa či kolegu – S.O.S. a spätný chod V akej nálade sa budíte v pracovné dni? Ak to všetko môže zvýšiť našu pracovnú pohodu. ste pravidelne znechutený a nielen preto, že Schválne! Skúste si predstaviť, po akej zmene vonku prší a vy by ste si ešte schrupli, môže vo vašom živote by ste chodili do práce radšej to byť varovný signál. Jednoduchým testom, ako teraz?

Fázy vyhorenia Kde na tejto stupnici sa nachádzate vy? 1. nadšenie – máme veľké ideály a vysokú angažovanosť. Po čase zistíme, že ideály sa nedarí napĺňať a mení sa ich zameranie. Požiadavky klientov alebo zamestnávateľa nás začínajú obťažovať. 2. stagnácia – podľa psychológa je to najudržateľnejšia fáza. „Vtedy ešte máte dosť nadšenia, no zároveň stojíte viac nohami na zemi,“ hovorí Bakyta. 3. frustrácia – klientov už vnímame negatívne a pracovisko je pre nás veľkým sklamaním. 4. apatia – klient sa stáva nepriateľom. Vyhýbame sa aj odborným rozhovorom s kolegami a akýmkoľvek aktivitám. 5. syndróm vyhorenia – úplné vyčerpanie, strata zmyslu práce, cynizmus, odcudzenie, depresia.

Ako pomôcť Máte kolegu či kolegyňu v pokročilej fáze vyhorenia? Tu je krátky zoznam odporúčaní, ktoré vytvorili účastníci kurzov Matúša Bakytu: - prejaviť záujem - vytiahnuť ho/ju z kolobehu - nenápadne sa o neho/ňu starať - ísť spolu na obed - prevziať robotu - masáž, dotyk - spoločná ranná káva - flexibilná pracovná doba - otvoriť cestu k psychológovi - sledovať nadčasy a voľno - dať darček - každé dve hodiny sa prejsť

17


ČO POVEDALI

text: ada jung

Viete, prečo je blb nezničiteľný?

Hviezdne výroky Známa osobnosť Milan Lasica ohviezdičkoval tieto výroky známych, pre niekoho možno aj menej známych, osobností. To, nakoľko boli hviezdne pre neho, označil pán Lasica počtom hviezdičiek od jedna do päť. Výrok pána Lasicu sme ohviezdičkovali my. Odpoveď na otázku z nadtitulu – prečo je blb nezničiteľný – sa dozviete na konci. Ale nepreskakujte! Ak ste paranoik, neznamená to, že po vás nikto nejde.

Vzory som mala. Ale idol, až kým som si nepozrela seba v repríze, idol som nemala.

Woody Allen

Adela Banášová

Čím som staršia, tým som pre svojho manžela zaujímavejšia (o manželovi archeológovi)

Čím vyššie vzlietneme, tým menší sa zdáme tým, ktorí nevedia lietať. Friedrich Nietsche

Agatha Christie

18

Koniec muzikantov nastáva, keď začnú variť v televízii.

Keď hľadím na obecenstvo, vidím samých krásnych ľudí.

Marián Varga

Stevie Wonder


Kto umrie v tomto roku, má už na budúci rok pokoj.

Nikto nie je taký veľký, aby sa do truhly nezmestil.

Michal Viewegh

Jaro Filip

Nové vetry, ale zo starých rití.

Politická strana je na 50 % s.r.o. a na 50 % mafia. Milan Kňažko

Štefan Žáry

Slovenský folklór má dva stabilné prvky: vynášanie Moreny a odvolávanie Mikloša. Milan Lasica

Taký som nasratý na tento svet, že sa mi ani zuby umývať nechce.

Správy o mojej smrti boli prehnané. (po uverejnení správy o jeho úmrtí)

Mark Twain

Blb je nezničiteľný. Spredu i zozadu sa číta rovnako. Jan Werich

Silvester Lavrík

19


FENOMÉN

text: dagmar gurová | foto: vlado holina

Členovia súboríku 3noty do nôty spolu tvoria súhvezdie, ktoré dáva zmysel.

POSÚVAJÚ HRANICE

HRAJÚ 3NOTY DO NÔTY Muzikanti z hudobného súboru 3noty do nôty nepoužívajú zvláštne nástroje, nehrajú neobvyklé skladby a predsa sú výnimoční. Ich telesné či mentálne postihnutie im neprekáža v tom, aby spolu ladili. „Za tými pekne pomaľovanými dverami a vedľa chladničky,“ naviguje ma vrátnik k miestnosti, kde cvičí špeciálny hudobný súbor Základnej umeleckej školy na Jesenského. Nazvala som ho tak, lebo v ňom hrajú špeciálni hudobníci. Nemajú zvláštne nástroje, neobvyklý štýl, ani hviezdne maniere. A predsa sú výnimoční – popri telesnom či mentálnom postihnutí dokážu hrať na hudobný nástroj a spievať tak, aby im to spolu ladilo. Len talent by však členom orchestra 3noty do nôty nestačil. Potrebujú špeciálne podmienky, aby ho mohli zdokonaľovať. Pozorujem, ako sústredene počítajú, aby vedeli, kedy hrať. Sára na bubon, Števko na xylofón, Lucka na metalofón a Majka na violončelo. Každý z nich berie svoju úlohu naozaj vážne. „Bez cvičenia by to nešlo. Niekedy je to ťažké, ale je to zábava,“ uisťujú ma.

20

Trochu aerobiku

Obdivujem schopnosť vydávať ľubozvučné zvuky – či už z hrdla alebo z hocijakého hudobného nástroja. Najviac ma fascinuje violončelo. Sledujem, ako Majka zdanlivo jednoducho šmýka slákom po strunách a viem, že toto umenie je pre mňa navždy nedosiahnuteľné. Myslím aj na to, ako veľmi Majka narúša vžité predstavy o ľuďoch s mentálnym postihnutím. Nie je to tak dávno, čo bol ich jedinou perspektívou uzavretý svet ústavov. Často sa s nimi jednalo ako s menejcennými bytosťami, ktoré sa netúžia a nedokážu rozvíjať. Kto však mal právo stanoviť, kde sú hranice ich možností? „Netušili sme, kam sa naši žiaci podupkáva, máva rukami. „Bez klavíra sa oveľa dostanú. Či sa naučia hrať na flaute alebo aj horšie drží melódia,“ ťažkajú si hudobníci. In- na husliach a violončele,“ spomína Gabriela. okedy ich dopĺňa pianista Peťo so speváčkou „Oni sami posúvajú limity.“ Dodáva, že nie sú Karolínkou, no dnes chýbajú. Našťastie je tu ešte primárne terapeutickou skupinou, ale hudobnou. Cieľom je naučiť sa hrať. Linduška, majiteľka ďalšieho dobrého hlasu.

Práve skúšajú novú skladbu. „Jáj, toto nezvládnem,“ ošíva sa Lucka. „Neboj sa, budem ti ukazovať,“ upokojí ju vedúca súboru Gabriela Badinová. Vyzerá to trochu ako na hodine aerobiku so živou hudbou. Gabriela poskakuje,

„Skúška trochu pripomína hodinu aerobiku so živou hudbou.“


INZERCIA

Teória verzus prax Hudobná škola začala s integráciou v roku 2003 a hudobný súbor funguje od roku 2005. Vystriedalo sa v ňom už niekoľko zoskupení. Najskôr to boli deti, dnes je väčšina bližšie k dospelosti. „Vyštudovala som konzervatórium a k tomu špeciálnu pedagogiku na vysokej škole. Napadlo mi spojiť tieto dve oblasti v práci,“ spomína Gabriela, ktorá učí aj hru na husle. „Vôbec som nevedela, do čoho sa púšťam a aké komplikované to bude.“ S psychologičkou Ľubou Kövérovou, s ktorou doteraz spolupracuje, sa vybrala na turné po špeciálnych základných školách. Našli kopu talentovaných detí. Do „hudobnej“ vtedy chodilo asi 30 detí zo špeciálnych škôl. „Nemali sme sa koho opýtať, lebo u nás čosi také nikto nerobil,“ hovorí Gabiela. „Ukázalo sa, že z veľkej časti je to na rodičoch.“ Deti bolo treba doviezť do školy a po vyučovaní vyzdvihnúť. Niektorí rodičia nemohli alebo nechceli platiť školné (50 eur na pol roka). Tí, čo hrali na klasickom nástroji, potrebovali navyše chodiť aj na individuálne hodiny. To všetko berie rodičom čas a peniaze. „Postupne sa to preriedilo. Tí, čo ostali, majú výborné rodinné zázemie,“ zhodujú sa Gabriela s Ľubou. Obmedzením je aj to, že sem môžu zobrať len žiakov schopných fungovať v skupine. Z pravidelných náborov a prijímačiek aj preto zišlo. Súborík sa dopĺňal postupne. Najmladšou v ňom teraz je deväťročná Linduška, najstaršou 18-ročná Maja.

Pre radosť Viacerí chodia individuálne na klavír, ale tu hrajú na nástroj, ktorý ovládajú najlepšie. Súbor musí znieť dobre ako celok. Aby mali radosť hudobníci aj tí, ktorí si ich vypočujú na koncerte. Nie vždy sa na skúške darí. Býva to riadna drina pre všetkých zúčastnených. Keď hrozí, že únava prerastie do znechutenia, Ľuba naordinuje hudobný relax spojený s imagináciou. Poradiť sa s ňou môžu rodičia a školí aj pedagógov. Žiakov so špeciálnymi potrebami totiž škola integrovala na rôzne nástroje a jedna šikulka tancuje aj v tanečnom odbore. Spolu sem chodia dvanásti. „Hrám na rôzne nástroje. Na bubon, zvončeky,“ vyratúva Sára. „Na niečo sa mi hrá ťažšie, lebo mám slabšiu jednu ruku. Chodím sem päť či šesť rokov a veľmi som si na to zvykla. Páči sa mi, že sme dobrý kolektív.“ Linduška sa usmieva a hovorí, že spieva odmalička. Teší ju to, rada stojí na pódiu. Lucka chodí na klavír do inej hudobnej školy. Sem prišla len minulý rok. Vraj náhodou. „Odprevádzala brata, ktorý k nám chodí na literárno-dramatický odbor a omylom vošla do našej triedy. Už sme ju nepustili,“ objasňuje mi Gabriela. „Hrám na xylofón a metalofón,“ hovorí Lucka. „Počúvam modernú hudbu, ale baví ma hrať

Hviezdy, ktoré to nevzdali • Američan David LaGrange je nevidiaci s mentálnym postihnutím. Nadchol ho rockand-roll a v štúdiu hudby sa dostal až po vysokoškolský titul. Všetci mu však tvrdili, nech zabudne na kariéru rockovej hviezdy. A mýlili sa. • Pred niekoľkými rokmi skupinka ľudí s rôznym postihnutím (autizmus, detská mozgová obrna, Downov syndróm) založili kapelu Plameň. LaGrang v nej hrá na bicie a so svojimi spoluhráčmi koncertoval doma aj v zahraničí. Stali sa natoľko slávni, že zaujali aj mediálnu kráľovnú Oprah Winfrey. • Na vrchole slávy kapely Def Leppard prišiel jej bubeník Rick Allen o ruku pri automobilovej nehode. Hrať neprestal. • Basgitarista Bill Celements sa znova naučil hrať na base tri mesiace potom, ako mu po nehode amputovali ruku. • Paolo Bidols hrával v rockových kapelách. Jeho skákanie po pódiách zastavila skleróza multiplex. Dnes hrá na gitaru z invalidného vozíka. Zdroj: abcnews.go.com, future-link.com klasiku.“ V tom sa k nám priženie jej brat – herec, ktorému sa akurát skončila hodina. Dychtivo sa zaujíma, či budem písať aj o jeho triede. Pred dvoma rokmi 3noty do nôty s literárnodramatickým odborom nacvičili originálny muzikál Zajačia škola. Kúsok z neho ešte stále nájdete na YouTube. Vystupovali s ním vtedy niekoľkokrát počas školského roka a vyhrávali súťaže. Ja som ich zastihla pri nácviku na vianočný školský koncert.

Hudobné súhvezdie „Nie je to také ťažké,“ uisťuje ma Majka. Na otázku, koľko času denne jej zaberie cvičenie na violončelo, sa len potuteľne usmieva. „Radšej nepoviem,“ dodáva. Kúsok od nás totiž sedí pani riaditeľka Dagmar Prokešová, Majkina učiteľka hry na violončelo. Tá mi po chvíli váhania predsa len šepká do ucha, že cvičí... Ale nie, neprezradím ju! „Majka nemá náročný repertoár, ale hrá a keď urobí chybu, vie sa opraviť,“ chváli ju Gabriela. Na violončelo hrá šesť rokov, ale pred vystúpením má ešte stále trému. „Pani riaditeľka mi vtedy dá o ruky zvláštny kamienok. Upokojím sa a odohrám bez chyby.“ Gabriela s kolegami zo školy upravujú jednotlivé party v skladbe podľa schopností hudobníkov, ktorí ich budú hrať. Niekto drží hlavnú melódiu, iný ju iba občas doplní cinknutím. Sústredia sa však na vlastný výkon a neporovnávajú sa navzájom. Asi aj preto je medzi nimi pohoda. 3noty do nôty sú skvelá partička. Každý je hviezdou, lebo tu dokáže fungovať a vyvíjať sa oproti tomu, aký bol pred tým. Spolu tvoria súhvezdie, ktoré dáva zmysel.

21


EURÓPSKY ROK DOBROVOĽNÍCTVA

text: dagmar gurová | foto: archív nb

Ľudia bez domova inak. Spoznávate ich?

DOBROVOĽNÍCI SÚ NAŠIMI POSLAMI: PREKLADAJÚ, UČIA, PEČÚ

POŠLITE TO ĎALEJ! Ak by ste u nás dobrovoľníčili, takmer určite by ste stretli našich predajcov. Všimli by ste si, že každý je iný a predsa majú niečo spoločné. Nedajú sa zjednodušiť do pár všeobecných tvrdení o bezdomovcoch. Dokončili sme nové číslo časopisu. S ešte čerstvou spomienkou na stres a ponocovanie som sa nútila prezerať kopu neotvorených mailov z posledných dní. Moja nálada nebola práve najlepšia, no odkaz Michaela Dovea ju razom zmenil. Písal, že Nota bene sa mu páči, pretože máme dobré články a pomáhame ľuďom, ktorí to potrebujú. On by zase chcel pomôcť nám. Zadarmo! Pracuje

22

ako zahraničný lektor na katedre anglistiky a amerikanistiky Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Ak vraj budeme potrebovať čosi preložiť, nech sa ozveme. Dovtedy sme preklady používali zriedka. Už o pár týždňov nám však Michaelova ponuka pripadala ako zásah vyšších mocností. Do májového čísla sme chceli vyrobiť niekoľko slovensko-anglických strán o Bratislave a

Košiciach. Bol to mesiac majstrovstiev sveta v hokeji, ale aj mesiac lásky. Chceli sme obe mestá predstaviť tak, aby ste sa do nich zaľúbili – či ste domáci alebo turista. Bez dobrej angličtiny by to nešlo. Text bol dlhý a času málo, Michael musel dobrovoľníčiť cez víkend. Nielen že sa nebránil, ale preložil a poopravil aj ďalšie články v našej hokejovej prílohe.


Každému ktosi pomohol predsudky proti bezdomovcom. Spoznajú „Nie som veľmi obetavý človek, ale prečo by ich totiž ako skutočných ľudí, ktorí sa nedajú som neprinášal osoh druhým pri činnostiach, zjednodušiť do pár všeobecných tvrdení. ktoré ma bavia? V mojom prípade je to zatiaľ varenie, poľnohospodárstvo a preklad, Od polievky po opekačku ale verím, že všetci majú koníček, o ktorý by Overili si to aj zamestnanci firmy IBM, ktorí sa radi podelili s niekým iným.“ nám vypomohli pri viacerých príležito-­ Je presvedčený, že špeciálne to platí pre stiach. Začalo sa to nenápadne – zbierkou znalcov cudzích rečí. „Sloboda slova je prebytočných centov, ktoré sa im občas hrozákladné právo, ale kvalitné prekladateľské madili vo vreckách. Otázku, čo s pokladničkou služby nie sú zadarmo. Dobrovoľníctvo plnou drobákov vyriešila ich nadriadená Anpreto vidím ako neoddeliteľnú súčasť nelie. Navrhla uvariť polievku pre bezdomovkariéry prekladateľa.“ Michael verí, že skoro cov. Výsledkom našej spolupráce bola séria každému aspoň raz ktosi pomohol a treba takmer dvoch desiatok varení spolu asi 360 to poslať ďalej. litrov polievky. Zapojili sa rôzne tímy zamestZdá sa, že s týmto princípom sa stotožňujú nancov IBM vrátane manažmentu a vtedajšej viacerí. Aspoň v našom združení o takých výkonnej riaditeľky. ľudí nemáme núdzu. Nota bene pred 10 „Nota bene sme vnímali ako výborný nápad už rokmi rozbiehali traja kamaráti Sandra Tor- predtým, ale až osobná skúsenosť nás utvrdila dová, Martin Opeta (ktorí doteraz projektu v tom, že tento projekt má obrovský význam, šéfujú) a Zuzana Šedíková. Vysokoškoláci, pretože dokáže zmeniť osud človeka,“ hovorí Miktorí vyvážili minimum skúseností ideálmi a chal, naša dobrovoľnícka spojka z IBM. Ďakuje nadšením. Stiahli ním aj svojich známych a všetkým kolegom z firmy, ktorí nám venovali rodiny. Na začiatku sa mnoho roboty zvládlo svoj čas. „Je skvelé vedieť, že máme okolo seba bez nároku na honorár. Za krátko sme sa toľko ľudí ochotných nezištne pomôcť.“ však zabehli tak, že dobrovoľníkov nahradili zamestnanci. A zdalo sa, že už nie je veľa možností pre pomocníkov zvonku. Zmena prišla s výdajom jedla pre najbiednejších bezdomovcov, ktorí žijú na ulici. S touto službou nám začala pomáhať veľká skupina spolupracovníkov – dobrovoľníkov z organizácie Kresťania v meste.

„Správať sa k bezdomovcom úctivo je radosť a väčšinou sú to slušní ľudia.“

času je podporiť takýto projekt maličkosť,“ hovorí Adriana. Spomína, že stretnutia mali milú, uvoľnenú atmosféru. „Na prvé prišlo dosť predajcov – mladší aj starší. Niektorým sa darilo viac, iným menej, ale každý sa snažil. Keď ich neprišlo veľa, dalo sa im zase venovať dôkladnejšie.“ Adriana hovorí, že k ľuďom bez domova sa najbližšie dostala na plese alebo práve na kurze angličtiny. „Musím povedať, že môj pohľad na predajcov sa naozaj zmenil. Samozrejme, že sa medzi nimi nájdu rôzni výmyselníci, ale sú skvelí, že sa dali na predaj časopisu a chcú urobiť niečo so svojím osudom. Ja sa snažím kupovať Nota bene a minimálne sa na každého predajcu pozrieť a poďakovať či usmiať sa. Prehliadanie nič nerieši.“ Jeden článok je príliš krátky, aby som vymenovala všetkých, ktorí minuli svoje voľno a peniaze, aby pomohli našim predajcom alebo nášmu združeniu. Ďakujeme však každému z vás, že ste varili, piekli, zdobili, triedili oblečenie, prekladali, tlmočili, učili, písali... A že ste našu prácu a ľudí bez domova opísali ďalším tak, ako ste to zažili.

S čím nám môžete pomôcť Budujeme si databázu dobrovoľníkov, ktorí by nám pomáhali: • prekladať z angličtiny do slovenčiny a naopak (články, našu webstránku, výročné správy atď.) • prepisovať nahrávky rozhovorov do časopisu • fotiť a robiť video z našich akcií • vypomáhať pri organizovaní akcií, napr. pomôcť s napečením • usporiadať archív starších čísiel Nota bene • poradiť nám vychytávky z IT sveta, ktoré by nám uľahčili prácu s webom, infomailom, Facebookom, Twitterom, s databázou dobrovoľníkov, darcov atď. • dávať „like“ na stránke: www.facebook.com/casopisnotabene Ak máte čas a chuť občas nám pomôcť, ozvite sa sem: zuzana@notabene.sk. Zaradíme vás do našej databázy. Ďakujeme.

Robili pre nás rôzne zbierky (oblečenie, ceny Sú to slušní ľudia „Keď pred šiestimi rokmi zomrelo v uliciach do tomboly, gastrolístky) a piekli výborné Bratislavy za múrmi prázdnych kostolov 19 koláče na naše akcie. K predajcom Nota ľudí od zimy, cítil som to aj ako moje osobné bene sa pridali aj na výlete do Schönbrunnu. zlyhanie,“ hovorí Tomáš Kriška z Kresťanov Najviac spomínajú na opekačku na Železnej v meste. „Preto sme my farári a pastori studienke. „S predajcami a členmi vašej orkontaktovali Sandru Tordovú a pýtali sme ganizácie sme vtedy strávili skoro celý deň a sa, čo ako prirodzené pokračovanie poká- mali sme možnosť bližšie sa spoznať. Zoznánia môžeme pre ľudí bez domova urobiť.“ mili sme sa s veľa zaujímavými ľuďmi a ich A tak došlo na polievku. V jej varení sa osudmi,“ hovorí Michal. „Čo ale na nás zapôstriedajú dôchodcovia, študenti či ľudia v sobilo najviac je, že pracovníci Proti Prúdu, strednom veku. „Nemôžem nespomenúť predajcovia Nota Bene, podporovatelia a ich vdovu z nášho cirkevného zboru, ktorá raz známi sú ako veľká rodina, kde vzťahy nie sú týždenne varí tú najhustejšiu polievku, hoci len pracovné, ale hlavne ľudské.“ Aktuálne hľadáme dobrovoľníkov, ktorí by nám napiekli sladké a slané koláče na sama má ledva na prežitie,“ hovorí Kriška. vianočný večierok predajcov a predajkýň Dobrovoľníci neostali len v kuchyni. Niektorí Prehliadanie nič nerieši sa chytili naberačiek priamo na výdaji jedla. Dobrovoľnícke talenty obvykle zháňame nára- NOTA BENE, ktorý sa uskutoční po 15.12.2011 „Som vďačný za možnosť poslúžiť tým, ktorí zovo a nepravidelne. Niektorí sa objavia raz, v našich priestoroch na Karpatskej 10 sú v najväčšej núdzi a fakt, že vďaka tomu iní takmer na každej našej akcii. Adriana nám v Bratislave. môže byť zachránený čo len jeden život, párkrát pomáhala s vianočným večierkom pre ma veľmi povzbudzuje. Uvedomil som si, predajcov a s prípravou vlaňajšieho Homeless Článok bol pripravený v spolupráci so Zaže správať sa k bezdomovcom úctivo je plesu. Pred MS v hokeji môjmu kolegovi Iva- stúpením Európskej Komisie na Slovensku radosť a väčšinou sú to tiež veľmi slušní novi napadlo, že Adriana by našich predajcov v rámci Európskeho roka dobrovoľníctva 2011. a ústretoví ľudia, vďační za pomoc.“ Svoju mohla naučiť niekoľko základných anglických skúsenosť posúva Kriška aj ďalej. „Hovorím slovíčok a fráz. Aby dokázali osloviť turistov o nich spolu s farármi a pastormi aj v rámci (veď sme pre nich mali prílohu v angličtine). „Predajcovia aj partia ľudí vo vašom združení cirkevných zborov.“ Toto je pre nás veľmi dôležité – dobrovoľníci sú veľmi fajn. Spolu ste už spravili kopec rosa stávajú akýmisi poslami, ktorí otupujú boty. Rada som pomohla. Pri troche voľného

23


Príbeh

text: lucia laczkó | foto: alan hyža

Je iná, ale o to múdrejšia

Princezná Karinka Rada sa parádi, ešte radšej rapoce, spieva, no najradšej by sa hrala s deťmi. Na pieskovisku, na preliezkach, vo vode... Hocikde. Lenže to nejde a malá slečna to vie: „Som veľmi chorá, nemôžem chodiť, mám choré nožičky, chrbátik, nafúknuté bruško.“ Zoznámte sa „s našou“ Karinkou. V januári sfúkne na torte päť sviečok. A to jej analýzou v neurologickom náleze. Obraz floppy lekári horko-ťažko tipovali trojročný život, aj ten s baby syndrómu so šľachovokosticovou areflexiou. obavami. Silvia si s Tiborom plánovala taký úplne Toľko múdrych slov, z ktorých som fakt bola jeleň. obyčajný život. Dve deti, normálna práca, klasický Pamätám si, že som strašne plakala. Predstavte stereotyp – z roboty domov, navariť, oprať, ožehliť, si to, čítate diagnózu, ktorej nerozumiete, vedľa snívať o dovolenke. „Len tak spokojne si žiť! Čo vás sladko spí vaše slniečko a vy viete, že dobre by som za to dala,“ povie so slzami na krajíčku nikdy nebolo, ale asi ani nebude. Priznávam však, Silvia, ktorej sa narodením krásnej Karinky zrútil že stále som v kútiku duše dúfala, že ma lekári upokoja. Tak som do ambulancie hneď volala." celý život ako domček z karát. „Ako zlý sen! Prakticky od jej troch týždňov sa mi zdalo, že s motorikou to v poriadku nie je. Aspoň tú kofolu Chodili sme pravidelne do poradne, lekár ma Nebola to však téma na telefón. Pri osobnej spočiatku upokojoval, nech nepanikárim. Niek- návšteve vzali vystrašeným rodičom i tú posledtoré bábo udrží hlavičku skôr, niektoré neskôr. nú kvapku nádeje. Karinka sa dožije možno troch Je tam toho! Tak som sama sebe dohovárala, rokov, nikdy nebude chodiť, nič v rúčke neudrží, nech nie som prestrašená prvorodička, nech sa stabilita hlavičky bude veľmi kolísavá. Hocikedy spamätám. Lenže stále ma nič neutvrdzovalo v môže prísť koniec. Z minúty na minútu, zo dňa na tom, že Karinka je iba lenivejšia.“ deň... Aj zdravého silného chlapa, akým Tibor je, Štvrtý mesiac – bábätko nesedí, piaty mesiac – takéto niečo skolí. O psychike nehovoriac. stále nič, rodičia apelovali na lekára. Horko-ťažko „Boli sme zrelí na psychiatriu, takéto niečo nesi vydupali cvičenia. Vojtova metóda je veľmi prajem ani najväčšiemu nepriateľovi. Strašné. bolestivá, Silvii ešte dnes naskočí husia koža pri Bolestivé. Smutné. Tragédia v priamom prespomienkach na Karinkin zúfalý plač. Minimálne zlepšenie videli v siedmom mesiaci, ale stále ani náznak státia na vlastných nožičkách. Karinka nedokázala ani do rúčky nič uchytiť, nešlo to. O to viac sa nádherne usmievala, vyvaľovala veľké okále na svojich najbližších a bľabotala prvé skomoleniny. Sladká princezná! nose, keby môj Tibor nebol tak skvelý partner, Prišla pošta verte, neprežila by som to. To sa jednoducho Silvia s Tiborom však nemali pokojné noci, neve- nedá," plače starostlivá Silvia a pozrie na svoje deli ako ďalej. Boli ochotní urobiť pre svoje dieťa čochvíľa päťročné dievčatko. Princezná sedí na všetko na svete. Tušili, že nie je všetko s kostol- vysokej detskej stoličke. Pýta si kofolu a mama ným poriadkom, že iba lenivosť ich dieťaťa to jej desiatykrát vysvetľuje, že dostane čaj, lebo nebude. Na svojho lekára už museli ísť ináč. Väčší kofola nie je zdravá. A slzy sa vtisnú do očí aj mne, krik, hnev, hrozby. Na veľa sa dočkali „zázračného" keď toto krásne bezbranné stvorenie lakonicky papiera na komplexné vyšetrenie na Kramároch. skonštatuje: „Mama, ja nič nemôžem, prečo mi Drobnej slečne urobili kompletku, EEG, EMG, nedáš aspoň tú kofolu?" preskúmali mozog, miechu, genetiku. „A poslali nás domov. Výsledky nie sú okamžite. Čakali sme Nikdy ho nedobehne a verili..." Prišla pošta. „Nikdy na to nezabudnem. Silvia okamžite po stanovení diagnózy začala Ničomu som nerozumela, ale vedela som, že je „labzovať" po internete. Chcela stoj čo stoj urobiť zle. Veľmi zle. Stálo tam: Ťažká senzitívno-mo- pre dcérku maximum. Dočítala sa, že možno by torická polyneuropatia a spinálna atrofia 1. typu mohla pomôcť pupočníková krv z Karinkinho – Werdning-Hoffmann. Všetko potvrdené DNA bračeka alebo sestričky. Otehotnela. Cielene.

„Nech máme pred sebou krásne Vianoce, všetci štyria!"

24

Všetko prebiehalo v norme, v šiestom mesiaci išla na odber plodovej vody a prišla rana ako z dela. Plod je rovnako postihnutý ako Karinka. Pani doktorka jej odporučila interupciu. „Váhala som. Cítila som už pohyby, brucho som mala už dosť veľké. Toľko ľútosti, koľko som vtedy v sebe mala, si neviete predstaviť. Napokon sa rozhodla pre zákrok. Možné to bolo už len cisárskym rezom. Bolo to dievčatko... Chceli sme pupočníkovú krv a skončilo sa to len ďalšou katastrofou." Ďalšie tehotenstvo jej neodporúčali, riziko poškodeného plodu bolo privysoké. No stalo sa. Po roku. S Tiborom sa dohodli, že nech sa deje čokoľvek, dieťa sa narodí. V šiestom mesiaci opäť odber plodovej vody a konečne sa aj na nich usmialo šťastie. Zázrak!!! Je to chlapček, zdravý ako buk. Teraz, 29. januára, bude mať Karin päť a o deň neskôr braček


nájde si miesto na Zemi. My ju tu predsa potrebujeme," zamýšľa sa utrápená mama Silvia a po lícach jej stekajú slzy ako hrach. Tichý plač prerastá do zúfalého vzlyku, na ktorý niet adekvátnej podpory. Silvia je najúžasnejšia mama na svete. Priznáva, že Karinka ju mnohému naučila. Život vníma inak. Váži si drobnosti, každý nový spoločný deň je pre ňu neopísateľným šťastím.

Krásne Vianoce Aby v tejto famílii nebolo dosť problémov len so zdravím, rodina trpí aj veľkou finančnou tiesňou. Silvia je na materskej s malým Tiborkom, Karinke síce predĺžili materskú o tri roky, ale dvojnásobný rodičovský príspevok to veru neznamená. Jej príjem je 234 eur. Len plienky ju mesačne vyjdú na stovku. Na opatrovateľský príspevok bude mať nárok až keď Karinka dovŕši 6 rokov. Dovtedy je tabuľkovo vlastne normálnym, zdravým dieťaťom... Čo na tom, že 6 rokov sa vôbec nemusí dožiť? Zákony nepustia... Veľký Tibor robí na stavbách, niekedy práca je, niekedy nie. Na deň dostane okolo tridsať eur, ale ešte nebol mesiac, že by mohol robiť každý deň. Zamestnávatelia vedia byť riadne prefíkaní. „Na krku máme úver, áno, hádame sa doma väčšinou len pre peniaze, štyri mesiace nemáme zaplatený nájom. Na mesiac je to 90 eur. Viem, že to musíme splatiť. Nie som však čarodejník, je to ťažké. Hnevám sa na muža, keď niečo kúpi Karinke, ale on má na to jediný argument: čo viac jej môžme dať než peknú hračku? Strašne ju ľúbi. Všetci ju ľúbime a ona ľúbi nás. Pane Bože, pomôž nám! Chceme byť stále štvorčlennou rodinou. Viem, Karinke sa rapídne zhoršuje stav, pozrite na jej nafúknuté bruško, orgány sa doň tlačia, pretože chrbátik je skoliózou tak zdeformovaný, že sa doslova zosypáva. Neviem, čo bude. Plány si robíme maličké. Nech máme pred sebou krásne Vianoce, všetci štyria. Tak veľmi si to želám..."

Občianske združenie Medzi nami sa aj vďaka uverejňovaniu príbehov v Nota bene snaží to je to najmenej, čo ma trápi. Som permanentne pomôcť sociálne slabším rodinám a rodinám unavená. Jednak je Tibor naozaj živý za dvoch a s postihnutým členom preklenúť bezútešnú jednak Karinka tiež stále čosi vyžaduje. Je men- situáciu. Ide o ľudí, ktorí sa nie vlastnou vitálne úplne v poriadku, možno až nadpriemer na nou ocitli v ťažkej situácii. Možno sa nájde svoj vek. Pýta si kočík pre bábiky, kuchynku, hračky. niekto, koho osud rozkošnej Karinky a jej staVšetko sa jej snažím podať, priniesť čo najbližšie k rostlivých rodičov oslovil. Radi by sme im, aj nej, nech sa na to aspoň pozerá. Viem, že detský s vašou pomocou, pomohli s doplatkami na kočík jej je vlastne nanič, nikdy nebude kočíkovať byt, s príspevkom na plienky a možno aj na barbiny, ale nekúpte jej to! prerábku kúpeľne. Karinka totiž potrebuje vaňu. Byt máme maličký, aha, všetky krásne hračky sú Ďakujeme! hore na skrini, na chvíľu ich vždy zložím k malej Číslo účtu, kam môžete posielať príspevok: a potom sa s tým zas naťahujem hore na skriňu. 4 040 218 205/3100 (Ľudová banka). Pripíšte Snažíme sa ju ale vychovávať bez zbytočnej ľútosti, poznámku – Karinka. aj keď prognózy sú čierne, my si stále myslíme, že Kontakt na OZ Medzi nami: 0905 240 389 bude medzi nami dlho. Veď jej dávali tri roky a už alebo 0905 910 827 (medzinami@zoznam.sk) to dávno prekročila... Nie, nedá sa byť pripravený Projekt OZ Medzi nami sa realizuje aj vďaka na koniec. Takto žiť nedokážeme. Predstavujem si, podpore Nadácie VÚB, ktorú oslovila práca že z nej vyrastie veľká slečna, nebude chodiť, ale združenia s konkrétnymi ľudskými osudmi.

Skvelá mama: Pre Silviu sú deti všetkým. Život bez Karinky by nebol tým pravým orechovým.

Tiborko oslávi prvý rôčik. Rýchlosťou blesku sa štvornožky plazí po izbe, naťahuje sa za všetkým, čo mu príde do cesty, stojí na vlastných, čoskoro prídu prvé kroky. Krása, paráda... A jeho staršia sestrička zo stoličky len pozoruje, čo všetko jej malý brat zvládne a ona stále nemôže nič. Nikdy ho nedobehne. „On má zdravé nohy, on sa má," povie naša krásavica.

Bože, pomôž! Prekonala zápal pľúc, priedušiek, od leta potrebuje denne inhalovať. K tomu hŕba liekov. „Lentilky" na raňajky, na obed, na večeru. Nedokáže vykašliavať, dýchacie cesty sú riadne zúžené, najhoršie je to v noci. Dievčatko mama s ockom polohujú, stačí, keď Karin len náznakom zakašle a oboch strasie od strachu. Nech sa ich drobec nezadusí. „Nie, celú noc som vkuse neprespala od jej narodenia. Ale

25


PÚTNIK

text a foto: jana čavojská, reportérka plus 7 dní

Školička a detský domov v meste Jackmel.

Keď otvoríte na Haiti jednu školu, zatvoríte tým jednu väznicu

Kokakolové peniaze Jednoduchý stan chráni aspoň pred ostrým poludňajším slnkom. Pod plachtou sa dvaja fyzioterapeuti snažia venovať bezvládnym telíčkam na zemi. Rozcvičujú stuhnuté svaly a skrátené šľachy zvláštne pokrútených končatín. Nadšene tlieskajú, keď ich malí pacienti s námahou urobia prvé kroky. Do Riviere Froide, na kopec nad hlavným mestom Haiti Port au Prince, prinášajú rodičia denne alebo aspoň trikrát do mesiaca svoje telesne aj mentálne postihnuté deti. Rehoľné sestry sa tu starajú o niekoľko hendikepovaných. O niečo nižšie než stan terapeutov stojí dom. Teda to, čo z neho po zemetrasení zostalo. Časť strechy je zvalená a k oblohe trčia iba múry. Zvyšok domu stále stačí na kuchyňu a jednoduchú triedu pre mentálne postihnutých žiakov. Údržár odkiaľsi vytiahne drevené dosky, zbité dokopy. Ukazuje, ako ich po zemetrasení kládli na zem v triede, aby mali deti kde spať. Ich spálne totiž zemetrasenie zničilo.

26

Ryža s fazuľou cirkevných rádov. Podľa odhadov je Školu svätého Františka Saleského však na Haiti stále negramotných v Riviere Froide vedú Malé sestry svätej 49 percent žien a 45 percent mužov. Terezky Ježiškovej. Oddelenie pre hen- „Cez zemetrasenie tu zahynulo osemdikepovaných žiakov je len jej malou desiat žiakov,“ šokuje informáciou naša časťou. Do klasickej školy chodí 1200 sprievodkyňa. Hlavná murovaná budoďalších detí. Štátne základné školy, va totiž spadla. Deti v jednoduchých ktoré sú zadarmo alebo za minimál- dočasných triedach si zatiaľ naberajú ny poplatok, zvládajú prijať sotva 10 z veľkých hrncov obed. Typické jednopercent školopovinných detí. Ostatné duché haitské jedlo, ryžu s fazuľou. Dossi musia platiť drahé súkromné školy. távajú ho tu zadarmo. Dočasné triedy tu V hlavnom meste stojí základná škola stoja vďaka darom od Slovákov, vybumesačne 20 až 50 amerických dolárov. dovala ich Slovenská katolícka charita. Chudobné deti do školy buď necho- Financuje aj stavbu nového domu pre dia vôbec, alebo sa ich rodičia snažia hendikepované deti. Je úplne hore, na umiestniť do lacnejších škôl rôznych kopci. Zatiaľ k nemu vedie iba uzučký


Zvláštny „výber“ detí zo školy svätej Terézie.

chodník v skalách. Sestry nemali nijaký iný pozemok, na ktorom by mohli budovu postaviť.

Stále v stanoch

V Port au Prince sú stopy po zemetrasení stále viditeľné. Nielen vďaka polozrúteným budovám, ktoré nikto neopravuje. Ľudia tu už aj predtým žili v chudobe. Zemetrasenie im vzalo jediné, čo mali – jednoduché príbytky. V meste sú stále stanové tábory. Mali byť len dočasným riešením. Stany od humanitárnych organizácií sa však očividne stali novými domovmi tisícov ľudí. „Ekonomika?“ zasmeje sa Mardoche, 26-ročný miestny zamestnanec katolíckej charity. „Nevyrábame a nevyvážame skoro nič.“ Bohužiaľ, má pravdu. Azda len haitský rum sa uchytil na zahraničných trhoch. Krajina kedysi exportovala kávu, kakao. Ale to už dávno neplatí. Už roky sem prúdia zahraničné peniaze. Pred zemetrasením v januári 2010 tvorili príspevky od rozvojových organizácií až 40 percent HDP. Teraz je to zrejme ešte viac. „Päť mesiacov po zemetrasení sme navštívili sestry Matky Kráľovnej Nepoškvrnenej v Canape Verde. Stále žili v stanoch vedľa hromád trosiek. Mohli sme zaplatiť zahraničnej firme, ktorá by trosky odpratala buldozérmi a nákladnými autami za pár dní,“ hovorí generálny

sekretár Slovenskej katolíckej charity Radovan Gumulák. „Nijako by sme však nepodporili miestnych ľudí. Preto sme zo stanového tábora najali päťdesiat chlapov za päť dolárov na deň. Trosky odpratávali niekoľko týždňov, ale päťdesiat rodín malo postaraných o živobytie.“ Kvapka v mori? Možno. Ale dať miestnym prácu je jediný spôsob, ako trošíčku pomôcť zdecimovanej haitskej ekonomike.

Azda len haitský rum sa uchytil na zahraničných trhoch. Bez problémov sa to nezaobišlo. Zahraničné humanitárne organizácie sú dnes zrejme najväčšími zamestnávateľmi na Haiti. Každá potrebuje šoféra, tlmočníka, strážnikov, kuchárku, upratovačku. Čím bohatšia organizácia, tým viac môže zaplatiť. Menšie, ktoré nemajú k dispozícii toľko peňazí, sú v nevýhode. „My máme na deň päť dolárov, ale tam vedľa dostávajú sedem,“ neodpustili si poznámky miestni, ktorí odpratávali trosky. Plat strážnika stúpol z piatich na jedenásť dolárov na deň. Rok po zemetrasení boli ceny materiálov aj raz také drahé ako predtým.

Šialená premávka

Mladá Slovenka Eva Zelinová vedie v Port au Prince misiu katolíckej charity. Sama šoféruje biely terénny landcruiser bláznivou premávkou hlavného mesta. Neustále sú tu zápchy. Dostať sa z jedného konca mesta na druhý trvá niekedy celé hodiny. „Naše cesty nám stačili, kým neprišli zahraničné rozvojové organizácie so svojimi veľkými autami,“ sťažujú sa občas miestni. Dovliekli sme sa preplnenými ulicami do školy svätej Terézie. Rehoľné sestry žijú za vysokým plotom a neustále zamknutou bránou. Cez zemetrasenie spadla budova školy a dom sestier bol tak poškodený, že teraz môže slúžiť maximálne ako sklad. Sestry dodnes bývajú v provizórnych podmienkach, v jednoduchých búdkach vzadu v záhrade. Ale 250 malých žiakov už má vďaka katolíckej charite nové triedy. „Keď postavíte na Haiti jednu školu, zatvoríte jednu väznicu,“ hovorí riaditeľka, sestra Polonne. „Veľa detí, ktoré by boli v dospelosti pre spoločnosť veľkým prínosom, nemá šancu študovať.“ Sestry a učiteľky majú zaujímavý spôsob odovzdávania detí rodičom. Do dvora nikto nesmie, pravdepodobne z bezpečnostných dôvodov; už aj tak vysoká kriminalita sa po zemetrasení, kedy počet najchudobnejších

27


INZERCIA

Deti v dočasnej triede v škole svätého Františka Saleského.

vzrástol, ešte zvýšila. Mama, otec alebo iný príbuzný musí mať preukaz s fotografiou žiačika. Cez pootvorenú bránu ho podá učiteľke. Tá cez megafón kričí mená detí. Keď porovná tvár žiaka s tou na fotografii a všetko je v poriadku, otvorí bránu a pustí dieťa za rodičom.

Odlišné scenáre

Hovorí sa, že je tu v masovom hrobe pochovaných až 80 000 tiel. Pietne miesto kúsok od Port au Prince je pokryté drevenými krížmi. Mŕtvych museli po zemetrasení pochovať rýchlo. Údaje o ich počte sa však rozchádzajú. Zemetrasenie s magnitúdou 7 pocítili 12. januára 2010 až tri milióny ľudí. Haitská vláda uvádza 316 000 obetí s tým, že všetky trosky neboli ešte odstránené a pod nimi sa nachádzajú ďalšie mŕtve telá. Medzinárodné agentúry po vlastných výskumoch tvrdia, že toto číslo bolo oveľa menšie, „iba“ 46 000 až 92 000 mŕtvych. Vláda ďalej hovorí o 300 000 zranených a milióne nových bezdomovcov. Medzinárodné agentúry odhadujú počet zranených na 220 000 a počet nových bezdomovcov až na jeden a pol milióna. Aj smrť jedného človeka je tragédia. Masový hrob zostane smutným mementom, či je v ňom pochovaných na kope 10 alebo 80 000 ľudí. Pokračujeme v ceste do dediny Lule. Leží na brehu oceánu. Ľudí tu živí väčšinou rybolov. Uvažujeme nad tým, ako je možné, že Dominikánska republika na druhej časti ostrova sa stala dovolenkovým rajom Karibiku a Haiti zostalo chudobné.

28

Dva tak nepredstaviteľne odlišné scenáre vývoja krajín s rovnakými predpokladmi a prírodnými podmienkami. Haiti navyše získalo samostatnosť od kolonizátorov už v roku 1804.

Vízie otca Waltera

V Lule stretávame otca Waltera. Napriek zvláštnemu germánskemu menu je to Haiťan. Pripravil motorový čln a vezie nás na ostrov v oceáne. Vraj uvidíme dovolenkový raj. V hlave má víziu, ako pomôcť obyvateľom dediny. Slovenská katolícka charita mu pomáha so stavbou komunitného centra. Zvyšok projektu otca Waltera je komerčný. Chce vybudovať guesthouse s peknou záhradou a kaviarňou a na ostrov voziť turistov. Všetko eko-friendly a s miestnymi zamestnancami. Oceán je nádherný. Skutočný karibský raj. Míňame rybárov na plachetniciach, z vody sledujeme zelené haitské hory, ktoré sa dvíhajú kúsok od pobrežia. Breh ostrova je pokrytý jemným bielym pieskom. Ale tu katalógový opis končí. Oceán vyplavil na breh neuveriteľné množstvo odpadkov. „Z Port au Prince, kde ľudia všetko hádžu do kanálov, a tie potom ústia do oceánu,“ vysvetľuje otec Walter. Pokračuje, že vláda mu ostrov na jeho ekoturistický projekt prenajme s podmienkou, že ho vyčistí. Otec Walter si na rozdiel od mnohých svojich spoluobčanov uvedomuje, aké dôležité je nespoliehať sa na pomoc zo zahraničia. „Tieto kokakolové peniaze raz dôjdu,“ hovorieva Radovan Gumulák. „Haiťania sa musia naučiť postarať sa o seba sami.“

WWW.DOMAINS.SK najväčší svetový registrátor domén s koncovkou .sk

Vy ešte nemáte svoju doménu? Strihanie psíkov a poradenstvo

0907 473 718, Ľubica Chlpíková Internetový obchod – chovateľské potreby: www.webareal.sk/dream


INZERCIA


PROTI PRÚDU

text: dagmar gurová | foto: šimko košík

Bezdomovcov sme ošetrovali priamo na ulici.

POMÁHAME BEZDOMOVCOM, POMÁHAME ĽUĎOM

MÁ TO ZMYSEL Rozdávali sme polievku, ošetrovali sme rany. Popri 10-ročnom projekte časopisu Nota bene sme 5 rokov pracovali s bezdomovcami aj priamo na ulici. Obidve služby už sami finančne neutiahneme. Chceme ich však zachovať v spolupráci s inými organizáciami, ktoré budú neskôr pokračovať sami. V parku na Račianskom mýte všetko stišuje tma a opadané lístie. Nenápadne v ňom šuštia kroky bezdomovcov. Zababušených tak, že im vidno len oči. Upierajú ich jedným smerom – k miestu, kde pár ľudí nalieva kávu, čaj, polievku a rozdáva pečivo. Sú to naši terénni sociálni pracovníci a dobrovoľníci organizácie Kresťania v meste na jednom z pravidelných výdajov jedla. Niektorí bezdomovci sa s nimi zdravia, chvíľku podiskutujú a posúvajú sa ďalej. Rad je ešte dlhý. Pripadá mi to, akoby sa zastavil čas. Nad hlúčikmi jedákov sa dvíha para z teplého, voňavého obsahu misiek. Veru, ochutnala by som. Iní stravníci si len mlčanlivo prevezmú nádielku a utiahnu sa hlbšie do tieňa. Akoby splynuli so stromami. Jedného zo zadumania vytrhne môj pes. Postarší, trochu ošumelý pán ho hladká a nečujne sa smeje. Na mňa len občas placho pozrie. „Aj ja som mal psa,“ povie predsa po chvíli. „On je tiež vaše všetko, že?“ Také obyčajné psičkárske vyznanie, ale zasiahlo ma. Možno preto, že som si uvedomila, koľko máme spoločného.

30

Čaj a rozhovor

vyhľadávali bezdomovcov v kanáloch, rozObčas sa ma ktosi pýta, prečo niektorí bez- padnutých budovách, na staniciach. Ponúkali domovci nespia v nocľahárni, neosprchujú sme čaj, rozhovor a základné informácie, kde sa. Prečo sa trochu nesnažia? „Asi im je dobre sa najesť, umyť, prespať. Toto je dôležité aj pre tam, kde sú,“ počúvam často. ľudí, ktorí náhle stratia bývanie. „Sú vystrePeter Kadlečík, koordinátor nášho programu sovaní, vystrašení. Ak nepoznajú Bratislavu, Street work to vidí inak. „Ľudia, ktorí žijú na netušia na koho sa obrátiť,“ hovorí Peter. ulici, sú často deprimovaní. Stratili vôľu a silu riešiť svoju situáciu,“ hovorí. „Nedokážu sa Agresívni zapárači správať podľa očakávaní ostatných. Zbláznili Postupne sa ukázalo, že ľudia bez domoby sa, keby stále mysleli na to, ako si nájsť va toho potrebujú viac. Na prelome rokov bývanie, prácu...“ 2007/2008 sme spolu s Kresťanmi v mesNiektorí majú zase problém s pravidlami. te rozbehli výdaj jedla. Rodiny z rôznych Vezmite si človeka závislého na alkohole. Do cirkevných zborov začali variť polievku. väčšiny útulkov opitých nepustia. Musel by Ako dobrovoľníci, za svoje peniaze. Pridali tam prísť triezvy a vydržať tak až do rána. Ale sa k nám aj pri rozdávaní polievky dvakrát čo ak to nezvládne? Ešte pred pár rokmi by do týždňa na Račianskom mýte alebo pri musel ostať na ulici. Aj v zime. Hlavnej stanici. Na týchto miestach si bezdoNa konci roka 2005 v Bratislave zamrzlo movci od nás mohli zobrať aj čisté oblečenie. niekoľko ľudí. Narýchlo preto vzniklo stanové Stávalo sa, že sa tam objavili agresívni zapárači. mestečko, kam sa na noc zvážali ohrození Nechceli polievku, ale vyvolať nepríjemnosti. bezdomovci. Zapojilo sa aj naše združenie „Veľmi nám pomohli mestskí policajti. Začali a ďalšiu zimu sme už rozbehli vlastnú teré- pravidelne chodiť na výdajné miesta. Problémy nnu sociálnu prácu. Päť dní v týždni sme riešia pokojným, skôr preventívnym spôsobom.“


Chceme poďakovať všetkým terénnym sociálnym pracovníkom, ktorí sa počas celej existencie zapojili do tejto práce. Taktiež ďakujeme úzko spolupracujúcim organizáciám: Kresťania v meste, Depaul Slovensko, Mestskej polícii. Za finančnú podporu ďakujeme: Jurajovi Šťavinovi – Stavina, prof. MUDr. Ladislavovi Šoltésovi CSc., Nadácii Orange, Nadácii Slovenskej sporiteľne, Nadácii Pontis cez www.dobrakrajina.sk, Slovenským elektrárňam a. s., členovi skupiny ENEL, Medzinárodnému ženskému klubu Bratislava, Slovak Telecomu, Synergii farmaceuticals, ZSE, BJB Viera, Centru pre filantropiu a Nadácii rodu Markhot.

Terénni pracovníci ponúkali čaj, rozhovor a informácie.

Potrebujú samaritánov Mnohí bezdomovci od nás zvykli pýtať obväzy, dezinfekciu či masti na popáleniny a odreniny. Je totiž pre nich ťažké vybaviť si kartičku poistenca a ísť k lekárovi. Majú dlh v zdravotnej poisťovni, sú neupravení, chorí, nevedia si poradiť na úradoch. A tak to radšej vzdajú a zdravie neriešia. Naši terénni sociálni pracovníci si preto spravili kurz ošetrovania, aby menej vážne rany bezdomovcom ošetrili rovno na ulici. Tam sa žije nebezpečný život. Nemyslím na agresívnych bitkárov, ale na baktérie. Bezdomovci prehľadávajú kontajnery, zbierajú a triedia železo. Holými rukami. Hocikedy sa odrú, porežú. Málokedy si odreninu dezinfikujú a udržia čistú. Nezriedka skončia s obrovskou hnisavou ranou. Bezdomovci chorľavejú aj preto, že nemajú správny relax. Prekvapilo vás to? Veď stále posedávajú či ležia. Ibaže takto to dotiahnu na bércove vredy – mokvajúce rany na nohách. „Ak sa neošetrujú, začnú hniť, objavia sa červy...“ hovorí Peter.

aj podnapitých nocľažníkov. Hľadali sme ich sami a tipy nám dávali aj volajúci na špeciálnu Linku na pomoc bezdomovcom 0907 733388.

Ďakujeme vám Málokto si uvedomuje, že prevencia vyhráva i z hľadiska peňazí. Je lacnejšia ako opakované výjazdy sanitiek a policajtov k chorému bezdomovcovi. Skoré ošetrenie šetrí náklady na drahú liečbu zanedbaného zranenia či choroby. My sme bezdomovcom na ulici pomáhali zadarmo. Program Street work sme päť rokov

„Ak bezdomovcom pomôžeme prežiť deň, uspeli sme.“

z veľkej časti hradili z dvoch percent z dane a z predaja časopisu Nota bene (70 centov ostáva nášmu združeniu, 70 centov predajcovi). Finančná kríza tieto príjmy znížila. Nedokážeme už projekt ďalej organizovať. Služby, ktoré sme robili, Ráta sa tento deň chceme zachovať v spolupráci s inými organizáJeden z najčastejších predsudkov je, že ciami. Neskôr ich už budú robiť sami. Momentálne všetci bezdomovci si za svoju situáciu môžu vítame snahu niektorých organizácií pokračovať sami. Prečo by sa im vraj malo pomáhať? v tejto činnosti, komunikujeme s nimi a hľadáme Rovnako by sme sa mohli spýtať, prečo liečiť možnosti, ako im v tom pri ich štarte pomôcť. smrteľne chorých. A obe tieto otázky by boli Od budúceho roku však chceme pokračovať rovnako absurdné. „Pomáhať bezdomovcom v pozmenenej práci v terénne počas dňa, ale so má pre mňa zmysel, pretože sú to ľudia,“ zníženými nákladmi na financie a organizáciu. hovorí Peter. „Nevieme, kým boli predtým Na to, aby sme to mohli robiť, hľadáme zdroje. ani ako prospeli spoločnosti. Pre nás je „Naše skúsenosti ukázali, že terénna sociálna dôležitá prítomnosť, čo môžeme urobiť práca je dôležitá služba. Dúfame, že v budúcv tejto chvíli. Očakávania prispôsobujeme nosti sa automaticky stane súčasťou systému ich životnému štýlu. Ak im pomôžeme prežiť práce s bezdomovcami,“ hovorí Peter. deň, uspeli sme.“ Ďakujeme vám, že si vždy vezmete toľko Chorých, bezvládnych bezdomovcov sme hlavne časopisov, koľko zaplatíte. Vašich 70 centov v zime zvážali do nocľahárne Depaul. Prijme totiž nám umožňuje pomáhať ďalej.

Projekt je v roku 2011 realizovaný s finančnou podporou Úradu vlády SR v rámci dotačného programu podpredsedu vlády SR pre ľudské práva a národnostné menšiny „Podpora a ochrana ľudských práv a slobôd“. Za obsah tohto článku je výlučne zodpovedné občianske združenie Proti prúdu, realizátor projektu. Za nefinančnú podporu ďakujeme: všetkým dobrovoľníkom (ošetrovateľkám, lekárom, právnikom, asistentom pri výdaji stravy), farnosti Blumentál (farárovi Branislavovi Čanigovi), VŠ zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety (prof. Krčméry), Unicefu, GlaxoSmith Kline Slovakia, Slovnaftu, Prvej bratislavskej pekárenskej, a.s., Zuzane Banášovej, IBM, Gabriele Prelovskej, fotografovi Michalovi Burzovi, stážistkám Markéte a Ľube, Slovenskej katolíckej charite, Mediálnemu štúdiu LUX, Sestre Judite, Marcele Stanovej, Veronike, Jančimu Odzgáňovi, Marte Špalekovej, Milosrdným bratom (lekáreň) a penziónu Kunerád. Ďakujeme Vám, všetkým čitateľom NOTA BENE, ktorí si kupujete a beriete časopis, prispievate tak aj na financovanie projektu Streetwork.

Udržanie terénnej sociálnej práce v Bratislave v našom občianskom združení Proti prúdu môžete podporiť aj: online na úvodnej stránke www.notabene. sk, kde vás budeme informovať o systéme našej práce v teréne zaslatím finančného daru na náš účet: 266 347 5014/1100 vedený v Tatrabanke (variabilný szmbol 2121)

Ďakujeme!

31


inzercia


takmer bodka Fantázia je dôležitejšia [...]. (Albert Einstein)

Vylúštenie krížovky z minulého čísla: Máme radi ľudí, ktorí povedia priamo, čo si myslia. Za predpokladu, že si myslia [to isté čo aj my]. Mark Twain Časopis Nota bene začal vychádzať v septembri 2001. Vydáva ho občianske združenie Proti prúdu ako svoj hlavný projekt na pomoc bezdomovcom. Pomáha ľuďom, ktorí sa ocitli bez domova, alebo im hrozí strata ubytovania z finančných dôvodov. Cieľom je aktivizovať bezdomovcov, pomôcť im získať sebaúctu, dôstojný príjem, pracovné návyky a sociálne kontakty. Úlohou Nota bene je tiež kampaň na pomoc ľuďom bez domova. Predajca časopisu musí byť registrovaný v niektorej z distribučných pobočiek Nota bene. Pri registrácii dostane 3 kusy časopisov zdarma. Všetky ostatné si kupuje za 0,70 euro a predáva za plnú sumu 1,40 euro. Predajca je povinný nosiť preukaz predajcu a dodržiavať pravidlá predaja uvedené v Kódexe predajcu na str. 2. Ak zistíte, že niektorý predajca porušuje kódex, prosím informujte nás na doleuvedených číslach. O. z. Proti prúdu poskytuje svojim klientom ďalšie služby: sociálne a právne poradenstvo, zdarma využitie telefónu a počítač s internetom na hľadanie práce, príspevky na zdravotné potreby a voľnočasové aktivity s cieľom aktivizácie klientov. V rámci terénnej práce aj vyhľadávanie ľudí bez domova, ktorí potrebujú pomoc. Viac na www.notabene.sk. Manažment organizácie Proti prúdu uvíta akékoľvek návrhy a pripomienky. Redakcia ďakuje za všetky zaslané príspevky, ale nevyžiadané rukopisy a fotografie nevracia. Prosím, neposielajte originály. Názory a postoje v uverejnených článkoch nemusia zodpovedať názorom redakcie. Časopis Nota bene je registrovaný na Ministerstve kultúry SR pod číslom EV 3665/09 ISSN 1335-9169. O. z. Proti prúdu je členom siete pouličných časopisov INSP a organizácie FEANTSA. Vydavateľ: O. z. Proti prúdu IČO: 360 68 781, č. účtu: 266 34 750 14/ 1100 Tatrabanka, www.notabene.sk Manažment projektu: Bc. Martin Opeta, riaditeľ, 0907 197 908, martin@notabene.sk,

Mgr. Sandra Tordová, zástupkyňa riaditeľa, 0905 143 651, tordova@yahoo.com Redakcia: Mgr. Sandra Tordová, Dagmar Gurová, 0915 779 746, dagmar.gurova@notabene.sk

Distribučné miesta Bratislava O. z. Proti prúdu, Karpatská 10, 811 05 Bratislava, Tomáš Kubiš, Ivan Lorenc, Barbora Žiaranová 02/52 62 59 62, poradcovia@notabene.sk Banská Bystrica Slovenský červený kríž, Pod Urpínom 6, 974 01 Banská Bystrica, Hana Kliniarová, 048/413 13 35, sus.bbystrica@redcross.sk Čadca DCH – Dom charity sv. Gianny, Kukučínova 6, 022 01 Čadca, Katarína Melicháčová, 041/432 40 88, 0918 874 839, charita.cadca@centrum.sk Hlohovec O. z. Pokoj a dobro, Pribinova 51, 900 28 Hlohovec, Pavol Šoka, 033/742 38 27, viera.vavrova@d2u.sk Holíč N. o. Križovatky – Azylový dom Emauzy, J. Čabelku 3, 908 51 Holíč, Jana Pavková, 034/668 31 10, emauzy@stonline.sk Kežmarok O. z. Hviezda (v spolupráci s MsÚ Kežmarok), Lanškrounská 16, 060 01 Kežmarok, Mária Galdunová, 052/466 02 12, 0905 886 546, komunita@kezmarok.sk

Lito a tlač: Typocon, BIND print s.r.o. Grafické spracovanie: Mgr. Art. Pavol Čejka Jazyková korektúra: Workaholic Culture Inzercia: Jaroslav Šipoš, 0911 214 411, jaro@notabene.sk

Košice ADCH – Charitný dom sv. Alžbety, Bosákova ul., 040 01 Košice, www.charitakosice.sk, Šiba Jozef, kontakt: 0903 982 652, jozef.siba@gmail.com Levice O. z. Miesto v dome, Sama Chalupku 7, 934 01 Levice, Ľubica Prištiaková, 036/622 15 86, mvd@miestovdome.sk Liptovský Mikuláš Komunitné centrum „Nový svet” – Hlboké (v spolupráci s MsÚ Liptovský Mikuláš), Športová 1190/4, 031 01 Liptovský Mikuláš, Viera Kočtúchová, 044/552 20 52, 0911 197 227, komunitne.centrum@atlas.sk Malacky N. o. Križovatky – Azylové centrum Betánia, Ľudovíta Fullu 16, 901 01 Malacky, Dušan Cauner, 034/772 24 57, 0902 230 122, acbetania@orangemail.sk Nitra DCH – Dom charity sv. Rafaela, Samova 4, 950 50 Nitra, www.charitanitra.sk, Andrea Rončková, 037/772 17 92, 0907 451 771, rafael.charita@gmail.com Nové Zámky Betlehem, M. R. Štefánika 10, 940 01 Nové Zámky, Kornélia Magyarová, 0905 427 209, Béla Magyar, 0918 497 688, belamagyar@zoznam.sk

Administratíva: Fabiola Mokrá Fundraising, PR: Zuzana Pohánková, 0917 275 812, zuzana@notabene.sk Street work: Peter Kadlečík, peterkadlecik@notabene.sk

Piešťany ÚZ Domum, Bodona 55, 921 01 Piešťany, Eva Papšová, 033/ 772 76 87, 0915 400 577, domum@kios.sk Poprad ZSS – O. z. Korene (v spolupráci s MsÚ Poprad), Levočská 51, 058 01 Poprad, Marcela Michalková, 052/772 42 09, 0910 890 488, socialne@msupoprad.sk Senica N. o. ZSS Senica, Štefánikova 11/B, 905 01 Senica, Martina Snopková, 034/622 84 56, 0903 764 072, snopkova@zsssenica.sk Trenčín Sociálne služby mesta Trenčín, m. r. o., Piaristická 42, 911 01 Trenčín, PhDr. Alena Laborecká, 0902 911 805, riaditelssmt@slovanet.sk Trnava ADCH, Hlavná 43, 917 01 Trnava, www.charitatt.sk, Zuzana Ryšková, 033/533 31 59, 0910 788 031, battarci.charita@stonline.sk Vranov nad Topľou ADCH – Charitný dom pre mládež, Lúčna 812, 093 01 Vranov nad Topľou, Beáta Bronišová, 057/44 3 15 78, 0904 981 536, chdmvranov@zoznam.sk Žilina DCH – Dom charity sv.Vincenta, Predmestská 12, 010 01 Žilina, Gabriela Huliaková, 041/724 47 95, 0918 314 197, dchvincent.za@gmail.com

33


text: daniel pastirčák, zuzana uličianska | foto: archív autorov

Literárium Petra Gettinga

Pomaly a nezbesilo Svet literatúry má síce iné tempo než ten náš reálny, ale pár porovnaní sa vždy nájde. Väčšina smrteľníkov asi vôbec netuší, aká drina to tá literatúra môže byť. Napríklad Gustave Flaubert napísal denne len 2–3 strany, zvyšok dňa premýšľal na pohovke a hovorieval pritom priateľom, že „pracuje ako černoch". Hemingway po svojej dennej dávke 3 strán potreboval zvyšok dňa ventilovať všetko, čo pokládol na papier a Kafka dokonca svoje romány nielen ťažko písal, ale ani jediný nedopísal. Balzac síce písal veľa a rýchlo, ale každulinkú stranu prepisoval až 15-krát. Marlene Dietrichová spomínala, ako sa jej E. M. Remarque priznal, že niekedy dokáže za deň napísať sotva jediný odstavec a je to pritom robota ako na kostole. Aj ja, žiaľ, až príliš dobre viem, čo to je sedieť doslova večnosť nad jedinou vetou, nie a nie sa hnúť z miesta, a celý výsledok nezriedka stojí beztak len za škrtanec. Veru, každá práca je lopota; ak ju chce človek spraviť dobre. Naproti tomu existuje, takpovediac, skrátená cesta k výsledku. Super krátka cesta. Pytliakovi vo Vietname stačilo sotva pár sekúnd, aby zabil posledného nosorožca jávskeho. Podobne, ako u nás stačilo pár sekúnd poľovníkovi Milošovi Murinovi, aby sa zvečnil tým, že surovo zastrelil fenku Lilicu, ktorá pomáhala ochranárom v unikátnom projekte výchovy a návratu mladých rysov do voľnej prírody (nie je vlastne poLOVnícky zväz tou škodnou v našej prírode?). Veľmi málo času stačilo našim bratom Európanom, aby odkrágľovali vodcu, s ktorým sa donedávna všetci bratríčkovali, a podobne krátko bude trvať, kým z Líbye budú opäť cicať ropu. Doslova pár okamihov stačilo bratislavským fašistom, tej rasistickej pliage, keď takto na jeseň pred 6 rokmi zavraždili Daniela Tupého a dodnes pre neschopnosť a zbabelosť zodpovedných nesedia v lochu. Tu by asi mala nasledovať dáka pointa. Nejaká múdrosť. Ale načo robiť prirýchle závery. Zlu stačí vždy málo času, a na ľudskosť, na tú sa čaká akosi dlhšie. Len nech to nie je pridlho. Autor je prozaik a redaktor Plus 7 dní.

34

Mimochodom

... Daniela Pastirčáka

Šnúra perál Na počiatku sa Veľký Zberač perál ponoril do svojho najhlbšieho mora. Zostúpil až na dno a hľadal skryté svetielka, zbieral svoje milované perly. Každá mala iný tvar, inú farbu, inú vôňu, ozývala sa v nej iná hudba. V každej žilo čosi iné, v jednej rieka, v inej stromy, v inej zvieratá, v inej oheň, v inej obloha a zas v inej hviezdy. Veľký Zberač perál zo svetla svojej lásky usnoval dlhú šnúru a navliekol na ňu všetky perly. Spojil ich do jediného vesmíru a priestorom sa rozľahla hudba mnohých svetiel. Iba jedna perla mu stále chýbala. Našiel ju na svojom najtemnejšom dne. Bola čarokrásna. Nemala žiadnu farbu a predsa sa v nej odrážali všetky farby, akoby sa v jej priezračnej hlbine zrkadlili všetky perly. Veľký Zberač ju opatrne navliekol na koniec vesmírneho náhrdelníka a tešil sa, že je šperk sveta hotový.

No perle sa zdalo, že je príliš vzácna, aby trčala kdesi na konci. Rozhnevaná narážala do ostatných perál a pretláčala sa do stredu. Náhrdelník vesmíru sa divoko rozkýval, šnúra sa

Najkrajšiu perlu našiel na svojom najtemnejšom dne.

pretrhla a perly sa rozkotúľali do tmy. Veľ ký Zberač sa zachvel nad tou skazou. Zviazal niť krvavým uzlíkom a z oka mu vytiekla čistá detská slza. Vzal ju do dlane a pobral sa do tmy. Odvtedy hľadá roztratené perly, najviac zo všetkých tú, čo nemá žiadnu farbu a predsa sa v nej odrážajú všetky farby. Ak ju nájde, očistí ju vo svojej slze a osadí ju do stredu náhrdelníka.

... zuzy uličianskej

Stopy na mesiaci Ľudstvo sa vie dohodnúť na máločom, ale rešpekt voči vesmírnym telesám sa prelína všetkými storočiami aj kontinentmi. Ani tak nie kvôli romantike, ale kvôli prežitiu. Už tí, čo stavali rondely, potrebovali z pohybu mesiaca a slnka odčítať napríklad to, kedy už skončí tá nechutná zima. Moja prababka, ktorá nepoznala slovo konšpirácia, nikdy neuverila, že ktosi skutočne položil na mesačný povrch svoju nohu, hoci sme zábery z Apolla 11 spoločne sledovali v televízii. Dnešnej reklame na „gigantický krok pre mňa“ by tá prostá žena nerozumela ani toľko. Kto nebude myslieť na seba, nikdy nič nedosiahne, hovorí v nej jeden z kozmonautov, ktorý sa prepchá drzo popri ďalších dvoch, aby vystúpil na mesiac ako prvý. Nedovoľte ani slnku vyjsť bez toho, aby ste na tom zarobili, odkazovala v inej reklame pred časom tá istá banka. Chlapík popíjajúci šampanské na Lomnickom štíte zas hovoril o absolútnom vrchole – úrokov. Kebyže sme boli v rozprávke, tak všetci tí aj múdri aj krásni, ktorí by chceli premeniť ešte aj slnko na zlato, by vyšli na posmech. Samo-

zrejme, nielen banky sa snažia vykolíčkovať si vesmír. Zapadajúce slnká ťažko makajú v každom druhom filme, Tatry sú podchvíľou zneužívané na volebné plagáty a hviezdičky vlajú na každej druhej vlajke. Ale aj v tomto svete zbavenom ilúzií sa mi zdá spomínaná mesačná reklama reklama “na drzosť“ niečím cez. Myslím, že je čas na prijatie zákona na ochranu legiend. Bol by krátky a obsahoval by len zoznam vecí, ktoré copyrightom nepokradneš, nepožiadaš do reklamného spotu, neprerobíš na suvenír ani nenecháš zhorieť v ohni muzikálu. Viem si predstaviť ten lobing, ktorý by vypukol pri jeho schvaľovaní. Nakoniec by zo zoznamu vypadli batoľatá, kravičky, levy, krtkovia, ba aj sám deduško večerníček. Ak sa už chceme tu na zemi reklamami pozabíjať, dobre, máme to mať, ale nemohli by sme aspoň slnko nechať pokojne vstávať a nešliapať po mesiaci?

„Je čas na prijatie zákona na ochranu legiend.“


INZERCIA


INZERCIA

NOTA BENE 126  

KUPUJTE IBA OD PREDAJCU S PREUKAZOM. POLOVICA PRE PREDAJCU.

Read more
Read more
Similar to
Popular now
Just for you