DOMA A VO SVETE
VERTIKÁLNY ATELIÉR SCHLEICHER
Doma a vo svete; Aj napriek tomu že tohtoročnou spoločnou témou VA Schleicher bolo riešenie areálu bývalých Slovenských lúčobných závodov v Hnúšti - Likieri, si v letnom semestri, ktorý je venovaný prevažne diplomovým a bakalárskym prácam, študenti zvolili témy svojich prác individuálne.
Študenti štvrtého - bakalárskeho ročníka riešili celoročníkovú tému domu smútku v Pezinku. Študentka piateho ročníka Mária Hantabalová zostala pri téme lúčobných závodov v Hnúšti, kde navrhla konverziu starej teplárne na vedecko - technické múzeum. Jej ročníková kolegyňa Simona Suchánková zvolila po vzore starších kolegov zahraničnú študentskú súťaž lokalizovanú do mesta Tartu. Šiestaci si zvolili pre svoje diplomové práce zahraničné študentské súťaže , v ktorých si mohli vyskúšať navrhovanie v rôznych klimatických pásmach.
Doc. Ing. arch. Alexander Schleicher, PhD.
/vedúci vertikálneho ateliéru/
Architekt a pedagóg pôsobiaci na Ústave architektúry občianskych budov FA STU v Bratislave. Publikuje a prednáša o témach týkajúcich sa kultúrnych zariadení, vzťahu kultúrnej vybavenosti a priestoru, múzeí a múzeu príbuzných typov zariadení. Výsledky výskumu v uvedených oblastiach aplikuje vo výučbe. Pedagogickú činnosť prepája s aktívnym architektonickým pôsobením v ateliéri SPDe, v rámci svojej architektonickej praxe má za sebou rad zrealizovaných projektov a rovnako úspešné účasti v architektonických súťažiach.
Ing. arch. Simona Kolimárová
/interný konzultant / doktorand/
Ing. arch. Kristína Boháčová
/interný konzultant / doktorand/
Ing. arch. Karolína Bujdáková
/interný konzultant / doktorand/
Ing. arch. Miroslav Beňák, PhD., Čierne Diery
/odborný konzultant z praxe/
Ing. arch. Matej Grébert Compass Architekti
/odborný konzultant z praxe/
Ing. arch. Peter Lényi 2021 Architekti
/odborný konzultant z praxe/
Soňa Števaňáková /4. r./
Paulína Dobrotová/4. r./
Bc. Jozef Šefčík /6. r./
Bc. Marko Drozd /4. r./
Jakub Sunega /4. r./
Bc. Mária Hantabalová /5. r./
Radovan Stejskal /4. r./
Bc. Simona Suchánková /5.
Bc. Monika Rešetková /6. r./
Bc. Karolína Horváthová /6. r./
Bc. Darina Izakovičová /6. r./
Paulína Dobrotová; Hlavnou myšlienkou bolo vytvoriť taký priestor, ktorý poskytuje príjemnú atmosféru a zároveň súcití spolu so smútiacimi. Stavba z exteriéru pôsobí stroho, má ostré línie a vyvoláva chladný pocit. Vnútorné priestory domu smútku boli navrhnuté do príjemných a teplých materiálov čím vzniká kontrast s porovnaním exteriéru rovnako ako kontrast medzi životom a smrťou. Do konceptu sa predovšetkým dostáva existujúca vegetácia, ktorá využíva atmosféry lesného porastu. Hustá neupravená zeleň viedla k jednej z myšlienok, a to vytvorenie domu smútku medzi stromami. Stromy v okolí objektu vytvárajú takzvaný lesík, ktorý pozitívne vplýva na stres a nepokoj človeka, vyvolaného stratou blízkej osoby. Ďalšou myšlienkou je vertikalita ktorá poukazuje na vertikalitu okolitých stromov. Prejavuje sa v podobe stĺporadia a prestrešenia nad hlavným vstupom. Pred vstupom tak vznikol zaujímavý a esteticky príjemný priestor na zhromaždenie smútiacich. Architektonické stvárnenie exteriérovej fasády a stĺpov je z hladkého pohľadového betónu.
Soňa Števaňáková; Hlavným cieľom tejto bakalárskej práce bolo navrhnúť Dom smútku pre mesto Pezinok. Návrh nového objektu má byť umiestnený na novo rozvíjajúcom sa cintoríne, pri ulici Tehelná a Moyzesova, na pozemku s pôvodným domom smútku, a inými drobnými architektúrami, ktorých funkcia sa využije pre iný účel, na zlepšenie fungovania cintorína. Hlavnou myšlienkou je zaradiť objekt hmotovo a priestorovo do kontextu územia, rešpektovanie génia loci daného priestoru, ako aj existujúcu vegetácie, a dotvorenie priestorovej koncepcie novej časti cintorína, s nadväznosťou na už existujúci starý cintorín a plánovaný kruhový objazd s parkoviskom. Zámerom bolo vytvoriť ľahko čitateľnú dispozíciu, s jasne definovanými priestormi, ktorá spolu s umiestnením a formou prinesie dôstojný priestor pre oddych a premýšľanie. Ďalej poskytnutie plnohodnotnej rozlúčky formou obradu, ktorý podporuje kontinuita priestorov medzi sebou, až priamo do exteriéru, s čiastočným oddelením od okolia, pre vytvorenie súkromia, intimity. Bezprostredný exteriér okolo budovy je pojednaný ako verejný priestor, ktorý sa od hlavného dejiska cintorína oddeľuje pôvodnou a navrhovanou zeleňou (alej stromov). Tým zabezpečuje okolo domu čistý priestor, bez hrobových miest alebo iných zásahov, čím vytvára súkromie samotnej budovy.
Radovan Stejskal; Celkový koncept budovy je založený na surových materiáloch, s dôrazom na dôstojnosť a intimitu priestoru domu smútku.
Predpolie budovy je vymedzené múrmi domu a vytvára tak intímne a súkromné zázemie pre smútiacich. V blízkosti domu smútku je tiež priestor pre kolumbáriá. Exteriér budovy je navrhnutý tak, aby sa líšil od okolitých budov a vytváral vážnu a úctyhodnú atmosféru. Fasáda je oblečená v svetlom odtieni pohľadového betónu s minimálnymi detailmi. Budova obsahuje administratívnu časť, obradnú sálu, miestnosť poslednej rozlúčky a priestory pre prípravu zosnulého. Interiér domu je priestranný a dobre presvetlený prirodzeným svetlom cez átriá a foyer, ktorého steny sú tvorené otočnými panelmi. Obradná sála je flexibilná a má dostatočnú kapacitu pre väčší počet smútiacich. Rozlúčková miestnosť ponúka súkromie a výhľad do átria, ktoré je vybavené zeleňou pre spríjemnenie výhľadu a napomáhaniu navedenia vnútornej pohody. Administratívna časť obsahuje kancelárie, priestory na obradné zasadnutia, miestnosť pre kňaza a hygienické zázemie.
Simona Suchánková; Nové kultúrne centrum sa nachádza v meste Tartu, druhé najväčšie mesto štátu Estónska. Z historického hľadiska sa na námestí nachádzajú najstaršie budovy v meste, preto sa tu odohrávajú rôzne kultúrne podujatia, ktoré sa rozpriesterajú až do parku, či dokonca na hlavnú cestnú komunikáciu. Mesto je taktiež aj študentským mestom. Nachádza sa tu množstvo univerzít. Okrem nich má mesto aj veľa univerzitných či verejných knižníc. Mesto sa preto rozhodlo, že všetky funkcie spoja do jednej budovy - na jedno miesto.
Hlavnou funkciou je knižnica s rôznymi oddeleniami. Galéria s múzeom tvoria ďalšiu hlavnú časť podmienky. Výstavy by mali byť trvalé, ale aj dočasné, s rôznymi úrovňami podlaží, či svetlými výškami miestností pre umiestnenie vysokých exponátov. Treťou najväčšou funkciou je event centrum. Hlavnou podmienkou je veľká hala o rozlohy min. 800 m2 , ktorá sa bude dať predeliť mobilnou priečkou na dve menšie haly. K nej sú doplňujúce malá hala a seminárna miestnosť. Doplňujúcimi funkciami kultúrneho centra sú reštaurácia, obchody so suvenírmi, miestne informácie, kino sály, prenajímateľné priestory, Tartu broadcast rádio a kancelárie nadácie.
Mária Hantabalová; Konceptom návrhu bola nadväznosť na urbanistický návrh Lúčobných závodov mojich spolužiakov zo 6. ročníka. Budova je stará tepláreň v Hnúšti, z ktorej zochovávam objem a priemyselný charakter objektu, spojený do jedného celku s novými nosnými konštrukciami o pridaním novej funkcie a to Vedecko - technického múzea.
Hlavný vstup do múzea sa nachádza v nadväznosti na pešiu trasu. Vo vstupe sa nachádza info, toalety, šatne a samostatný vstup pre zamestnancov do administratívy. Ďalej sa na 1np nachádzajú dielne, knihovňa a multifunkčná sála. V ďalšej časti sa už nachádza výstava múzea, ktorá pokračuje až na posledné podlažie kde je taktiež kaviareň s terasou a výhľadom na Lúčobné zóvody. V rámci výstavy múzea sa nachádza otvorená galéria cez všetky podlažia s možnosťou vystavenia niečoho väčšieho. V okolí budovy vzniká nový verejný priestor pre ľudí so zeleňou, kaviarňou a aj možnou výstavou. Fasádny návrh vychádzal z pôvodnej budovy a preto som sa rozhodla zvoliť hliníkový plech na väčšej časti fasády. Fasáda priestorov administratívy je biela omietka a v priestoroch kde je hlavné únikové schodisko za administratívou nechávam priznanú nosnú konštrukciu tak ako je aj teraz.
Marko Drozd; Dom smútku v Pezinku je architektonický návrh s realizačným prehĺbením, ktorý vychádza z potreby takejto stavby na miestnom cintoríne. Cieľom návrhu bolo vytvoriť dom smútku pre všetkých, nábožensky neutrálnym, bezbariérovým a ekologicky udržateľným. Z urbanistického hľadiska bolo potrebné reflektovať na existujúcu kompozíciu mesta a areálu cintorína tak, aby toto miesto bolo jasne identifikovateľné a získalo vlastnú identitu. V areáli cintorína predstavuje hlavný záchytný bod, je miestotvorným a udáva atmosféru, ktorá v cintoríne prevláda.
Koncept návrhu vychádza z myšlienky, že dom smútku nie je jediným miestom lúčenia sa so zosnulým, ale je skôr plynulým dotvorením obradu. Samotná rozlúčka totiž prebieha už v exteriéri stretávaním rodiny a príbuzných a po obrade prirodzene pokračuje smútočným sprievodom a pochovaním do hrobu. Preto je ťažko predstaviteľné uvažovať bez kontextu diania v exteriéri a jeho prevádzkových vzťahoch. Práve prepájanie exteriéru s interiérom a mazanie ich vzájomných hraníc je základným kompozičným nástrojom tejto práce. Prostredie hustého lesa a priehľadov doň prináša určité upokojenie a zmier s ťažkou životnou udalosťou, čo je cieľom tohto obradu.
Darina Izakovičová; Zadanie diplomovej práce vychádza z medzinárodnej súťaže Grace na návrh tanečného centra Buenos Aires. Riešený pozemok je v rodisku tanca v najstaršej štvrti mesta San Telmo, v obklopení nahusto zastavaných mestských blokov a rozsiahleho parku, do ktorého sa otvára väčšia časť pozemku.
Hlavnou inšpiráciou je preto práve kontext, v ktorom má vzniknúť budúca platforma pre kultúrnu spoločnosť. Riešená lokalita má jedinečný kontext plný farieb, histórie, umenia a tancu doslova na ulici. Lokalita v najstaršej štvrti mesta, kde sa formovali počiatky “ohnivého “ tanga medzi prisťahovalcami z celého sveta je dodnes miestom plným turistov zo sveta, ktorí prichádzajú obdivovať hmatateľné prejavy kultúry vo forme tanca, pestrej architektúry, umenia a športu. V prvom rade sa inšpirujem kultúrou a hlavne kultúrnym tancom v Buenos Aires, tangom. Spoločnosť v Buenos Aires tancom žijú je ich súčasťou, tak ako aj iné kultúrne prejavy. Dôležitou výzvou je preto zachovanie tento tradície a vytvorenie platformy, ktorá by ju propagovala pre zachovanie identity. . Do návrhu domu sa snažím interpretovať určité znaky tanca ako pohyb, rytmus, vášeň.
Karolína Horváthová; Predmetom záverečnej diplomovej práce je konverzia historickej budovy na reprezentatívny priestor pre lisabonskú video-knižnicu a sídlo filmovej komisie, návrh novostavby rezidencného objektu s aktívnym parterom a ich prepojenie exteriérom s funkčnými plochami s množstvom zelene. Výsledkom návrhu je citlivá obnova existujúceho objektu, so zachovaním jeho prvkom v co najrozsiahlejšej miere, s reverzibilnými prídavkami a koncept verejne prístupnej casti založený na funkcnej flexibilite. Rezidenčný objekt s aktívnym parterom navrhujem ako pavlačový bytový dom v minimalistickej línii, ktorá svojou pôdorysnou formou tvorí variabilné bytové jednotky a zdieľané priestory pre rezidentov. Exteriérový priestor pozostáva z troch častí, ktoré sa od seba odlišujú charakterom formálnym, relaxačným a navádzajúcim. Jeho koncept je založený na nahradení priestoru, ktorý slúžil na parkovanie ci prechod cez územie, na priestor, ktorý sa stáva cieľom cesty.
Jozef Šefčík; Témou tejto diplomovej práce je návrh základnej školy v južnom Senegale. Jedná sa zároveň o medzinárodnú architektonickú súťaž, na ktorú mojim návrhom nadväzujem. Právo na vzdelanie je jedným zo základných a neodňateľných práv akejkoľvek osoby, ako aj princíp stanovený, ale pre viac ako 600 miliónov detí celosvetovo toto právo nie je zaručené. V subsaharskej Afrike väčšina škôl nie je schopná ponúknuť možnosť ochrániť študentov, dať im pocit bezpečia a podporiť rozvoj ich potenciálu. Bez kvalitného vzdelania deti nebudú môcť získať potrebné zručnosti na zvládnutie životných problémov a následne nájdenie užitočného zamestnania aby boli nezávislí a aby boli schopní spoluzúčastňovať sa v rozhodnutiach, ktoré budú formovať nielen ich budúcnosť, ale aj budúcnosť celej miestnej komunity.
Architektúra v tomto ohľade hrá veľmi dôležitú rolu. Od samotného budovania škôl, ktoré ešte viac upevňuje vzťahy v miestnych komunitách, až po organizáciu a návrh priestorov, ktoré adekvátne spĺňajú všetky potrebné atribúty pre rozvoj potenciálu mladého človeka.
Monika Rešetková; Diplomová práca je architektonickou štúdiou a jej cieľom bolo navrhnúť tanečné centrum v Buenos Aires. Autori odhalili na základe historických, kultúrnych a urbanistických analýz tri zásadné predpoklady pre ideálne riešenie: princíp okolitej zástavby, kultúrny presah tanga a historický odkaz architektúry z tanečnej štvrte La Boca. V návrhu sa pretavili do silného ústredného konceptu priniesť ulicu dovnútra.
Navrhnuté riešenie striktne dodržiava stavebné čiary a hmotu vytláča až na okraj pozemku, čím vzniká charakteristický blok využívaný ako urbanistický princíp v celom meste. Na pozemku tak vzniká otvorený vnútroblok, ktorý slúži ako verejný priestor a zároveň hlavný trakt strategicky napojený na všetky okolité komunikácie. Kultúrny presah je silno prítomný v hmote vďaka jej rozdeleniu na menšie časti, medzi ktorými vznikajú pre tango charakteristické pauzy, teda medzipriestory. Tie vytvárajú nové uličky, ktoré pozývajú návštevníkov vstúpiť do vnútrobloku. Úzke uličky reflektujú aj ďalšiu z charakteristických čŕt pre tango, tesný kontakt.
© VA Schleicher, FAD STU Bratislava 2023