(NIELEN) KÚPELE SLIAČ II. VERTIKÁLNY ATELIÉR SCHLEICHER
(Nielen) kúpele Sliač; Aktuálny akademický rok 2021/22 sme venovali v našom Vertikálnom ateliéri riešeniu opäť jednej ťažiskovej témy. Tohtoročná téma je venovaná známym slovenským kúpeľom Sliač. Ale nielen priamo kúpeľom.
Kúpele zažili mimoriadny rozvoj v medzivojnovom období, kedy okrem zaujímavých funkcionalistických objektov bol navrhnutý aj urbanistický koncept pre Sliač, ktorý nebol v plnom rozsahu nikdy zrealizovaný. Kúpele - to nikdy nebola len terapia pre telo, ale aj oddych pre dušu, kultúra a celkový relax. V období po roku 1945 boli kúpele ďalej rozvíjané, pribudli interiérové riešenia zo 70.-80. rokov, ktoré prežívajú až do súčasnosti. Začala sa realizácia ďalších objektov v rámci kúpeľného areálu, niektoré boli zrealizované, niektoré ostali nedokončené a po roku 1989 nadobudli podobu ruín. Po roku 1989 kúpele len zložito nachádzajú svoju bývalú slávu a novú identitu. Kúpele sú situované v zaujímavom prírodnom prostredí medzi mestami Zvolen a Banská Bystrica. Pre ich vzkriesenie bude potrebné okrem vlastných kúpeľov a riešenia zaujímavých objektov v kúpeľnom areáli zapojiť do riešenia aj mesto Sliač, s presahom k susediacej kúpeľnej obci Kováčová. Zároveň, ak majú byť kúpele do budúcnosti životaschopné, bude potrebné využiť potenciál okolia a okolitej prírody, priniesť víziu pre celú oblasť. Zadanie bolo tvorené aj na základe nadviazanej spolupráce s miestnou samosprávou a ich požiadavkou pre revitalizáciu areálu a mesta.
Architekt a pedagóg pôsobiaci na Ústave architektúry občianskych budov FA STU v Bratislave. Publikuje a prednáša o témach týkajúcich sa kultúrnych zariadení, vzťahu kultúrnej vybavenosti a priestoru, múzeí a múzeu príbuzných typov zariadení. Výsledky výskumu v uvedených oblastiach aplikuje vo výučbe. Pedagogickú činnosť prepája s aktívnym architektonickým pôsobením v ateliéri SPDe, v rámci svojej architektonickej praxe má za sebou rad zrealizovaných projektov a rovnako úspešné účasti v architektonických súťažiach. -
Doc. Ing. arch. Alexander Schleicher, PhD.
/vedúci vertikálneho ateliéru/
Ing. arch. Miroslav Beňák, PhD., Čierne Diery /odborný konzultant z praxe/
Ing. arch. Simona Farkašová
Ing. arch. Kristína Boháčová
/interný konzultant / doktorand/
/interný konzultant / doktorand/
Ing. arch. Matej Grébert Compass Architekti
Mgr. Peter Szalay, PhD. Slovenská akadémia vied
/odborný konzultant z praxe/
/odborný konzultant zo SAV/
Petra Sitárová/4. r./
Vanessa Rýsová /4. r./
Mária Hantabalová /4. r./
Simona Suchánková /4. r./
Iveta Kajánková /4. r./
Dáša Šafránková /4. r./
Bc. Tomáš Haničák /5. r./
Bc. Martin Káčer /5. r./
Bc. Jozef Šefčík /5. r./
Bc. Monika Macková /5. r./
Bc. Karolína Bujdáková /6. r./
Bc. Martina Dilingerová /6. r./
Bc. Júlia Krupová /6. r./
Bc. Barbora Danajová /6. r./
Monika Macková; Ako lokalitu som si zvolila hustý les v areáli kúpeľov a navrhla som v ňom lesný wellness alebo
welless. Do Kúpeľov Sliač chodia návštevníci najmä za rehabilitáciou tela, no v dnešnom svete je potrebné stále viac dbať aj na duševné zdravie. Preto bude welless slúžiť na rehabilitáciu ducha. Návrh pozostáva z hlavného wellness pavilónu a menších objektov určených primárne na krátkodobé zážitkové ubytovanie hostí v prírode. Na fasáde navrhujem veľkoformátové posuvné okná, ktoré do vnútra hmoty vpúšťajú okolitú prírodu. V rámci riešeného územia navrhujem zážitkové krátkodobé ubytovanie v drevených chatkách postavených na pilotách. Hmoty sú umiestnené v súlade so svahovitým charakterom terénu. Všetky objekty prepája drevený chodník, ktorý zabezpečuje bezbariérový prístup. Každá chatka má jednu presklenú stenu orientovanú do krajiny, aby mali návštevníci neustály kontakt s prírodou. Komplex dopĺňa samostatná vertikálna fínska sauna. 1NP slúži na hygienu, ochladzovanie a šatňu, zatiaľ čo na 2NP je samotná sauna. Vďaka umiestneniu nad úrovňou ľudskej výšky ponúka väčšiu intimitu a zaujímavý výhľad pomedzi stromy.
Tomáš Haničák; Našim návrhom sme chceli dosiahnuť spojenie kvalitnej architektúry a náboženskej symboliky.
Idea návrhu farského kostola s pastoračným centrom spočíva v základných aspektoch pre katolícku cirkev, ktorými môže byť napríklad jednoduchosť (jednoduchosť hmoty/ tvarov/ dispozície), otvorenosť (veľké presklené plochy/ komunikácia medzi interiérom a exteriérom), rozmanitosť (pôdorysná rozmanitosť v sakrálnom priestore) prístupnosť (otvorené exteriérové plochy/žiadne bariéry/ bezbariérovosť), pokoj, kontemplácia (vytvorenie intimity pomocou translucentných kopilitov) a pod. Farský kostol s pastoračným centrom má 3 základné hmoty - kostol (kubus), pastoračné centrum (hranol) a veža (vertikalita). Kubus je dotvorený vložením ďalších hmôt. V exteriéri je doplnená hmota, kvôli navádzaniu ľudí do objektu s jednoznačným zvýraznením vstupu do kostola. V interiéri sa nachádza doplnená hmota v tvare kupoly (rozmanitosť) na jednoznačný odkaz sakrálneho priestoru. Kupola ako symbolika neba, večnosti, nekonečna a spoločenstva.
Martik Káčer; Táto ateliérová práca sa zaoberá návrhom sakrálnej stavby, ubytovania pre pútnikov a priestorov na
duchovné rozjímanie či meditáciu v prírodnom prostredí Kúpeľov Sliač. Zvolená lokalita sa nachádza na úpätí pohoria Poľana v neurbanizovanej časti Za kúpeľmi v úzkej nadväznosti na Kúpele Sliač. Daným územím prechádzajú dve významné turisticko-pútnicke trasy: Barborská cesta a Svätojakubská cesta. Návrh sa snaží v čo najväčšej miere rešpektovať prírodné danosti lokality. Z tohto bola uprednostnená kompozícia z viacerých menších stavieb, ktoré sú “roztrúsené” v krajine pred solitérnym objektom. Každá z budov zastávasamostatnú funkciu. Spolusa tu nachádza osem budov: kaplnka, štyri útulne, zázemie s toaletami a sprchov a dva “meditačné domčeky” určené na rozjímanie a sebapoznávanie. Hmoty jednotlivých stavieb sú jednoduché, miestami až utilitárne, čo opäť vychádza z kontextu prírodného prostredia. Inšpiráciou pre hmoty sú archetypálne tvary sedlových striech, ktoré sa tu nachádzajú v rôznych sklonoch podľa typu stavby. Na kaplnke je staha strmou strechou so svetlíkom dosiahnuť vertikalitu a orientáciu k nebu typickú pre sakrálne stavby.
Jozef Šefčík; V mojom architektonickom návrhu sa venujem riešeniu objektu pútnického centra s kaplnkou. Lokalitu
pre tieto dva objekty som si zvolil v blízkosti kláštora v obci Sampor, na pútnickej a zároveň aj turistickej trase, ktoré cez toto územie prechádzajú. Cieľom bolo vytvoriť priestor pre pútnikov, ktorý by slúžil na prenocovanie, jednoduchú prípravu jedla, na oddych, očistu - telesnú, ale aj duchovnú. Architektonický výraz objektu pre pútnikov má pôdorysne tvar kruhu, s ktorým je spojená silná symbolika s kresťanstvom, putovaním, hľadaním samého seba. Samot- ný kruh vytvára vo vnútri súkromnú vnútornú záhradu, oddeľuje ju od exteriérového prírodného prostredia. Pôdorysne je kruh rozdelený na 24 segmentov, ktoré boli združené pre jednotlivé funkcie pútnického centra. Pútnické izby sú spojené do troch blokov. V každom bloku sa nachádzajú 4 izby-2x dvojlôžková izba a 2x jednolôžková. Izby sú komorného charakteru a majú jednoduchú utilitárnu funkciu. Medzi blokmi izieb boli vložené mikropriestory pre rozímanie a modlitbu s výhľadom smerujúcim do doliny a na kláštor Sampor.
Barbora Danajová; Cieľom zadania diplomovej práce je návrh nového kúpeľného domu v centre areálu kúpeľov
Sliač, ktorý vychádza z nového rozvojového urbanistického konceptu. Navrhovaný kúpeľný dom nadväzuje na kontext prostredia, identitu a históriu kúpeľov. Objekt je situovaný v nadväznosti na existujúce kúpeľné domy a dopĺňa lineárnu zástavbu v areáli. Kúpeľný dom ponúka nové priestory pre liečebné postupy, umožňuje rozšírenie portfólia procedúr a poskytuje možnosť doplnkových aktivít vo forme wellness, sáun a bazénov. Návrh poukazuje na prepojenie funkcie liečby s voľnočasovou aktivitou, pritom každá z nich využíva pozitívny vplyv liečivej vody na organizmus človeka. Kúpeľníctvo je spájané s využívaním sily prírodných liečivých zdrojov a krásy prírodného prostredia, preto základným motívom tvorby bola snaha nájsť dostatočné prepojenie interiéru s exteriérom a pritom nenarušiť intimitu pacientov. Cieľom tohto návrhu bolo vytvoriť kvalitné a pritom atraktívne priestory, ktoré ponúkajú nové možnosti kúpeľom Sliač.
Júlia Krupová; Po analýze prostredia, vyhodnotení silných a slabých stránok areálu a zvážení požiadaviek kúpeľov
som zvolila zmiešanú vybavenosť s hlavnou funkciou bazénového zariadenia s wellnessom. Objekt s väčším zameraním na jednodenného návštevníka je umiestnený na mieste rozostavenej budovy sanatória Coer, v polohe, ktorá poskytuje súkromie okolitej prírody, ale aj možnosť dobrého napojenia na hlavný prístup do mesta Sliač a dôležitých verejných priestorov kúpeľného areálu. Funkčnú náplň som komponovala so zohľadnením historického ponímania kúpeľov ako miesta spoločenského zážitku pre ducha aj telo. Plavecký bazén, oddychové interiérové a exteriérové bazény a rozsiahlu wellness časť na vyšších podlažiach dopĺňajú priestory na cvičenie, kaviareň a kaderníctvo. Najvýraznejšie prvky architektonickej formy, v podobe hlavnej vertikálnej komunikácie a exteriérového stĺporadia ako aj jej postupné ustupovanie, vyplývajú z odkazu na pôvodnú stavbu. Surovosť betónovej fasády kontrastuje s okolitým prírodným prostredím, jej vertikalita, reprezentovaná predsadenými stĺpmi, naopak splýva s vertikalitou kmeňov stromov.
Martina Dillingerová; Cieľom práce bolo navrhnúť urbanistický rozvoj kúpeľného areálu v Sliači, zvýšiť kapacitu
kúpeľov a vytvoriť nové kúpele pre návštevníkov všetkých vekových kategórií. V tomto novonavrhnutom areáli vznikla potreba nového kultúrneho centra, ktoré bolo umiestnené v priemyselnom komplexe areálu kúpeľov. Preto bolo pokračovaním práce konverzia objektov, v ktorých sa v súčasnosti nachádza kotolňa, centrálna práčovňa a nevyužívaný objekt starej zauhľovne. Tieto objekty boli postavené v rôznych časoch a každý má svoj vlastný vstup a vlastnú funkčnú prevádzku. Preto bolo hlavným cieľom práce logicky usporiadať nadviazanie priestorov tak, aby bola zabezpečená plynulá prevádzka budovy a aby sa z rôznych zlepených objektov stala jedna funkčná bezbariérovo prístupná budova, ktorá ponúka návštevníkom Kúpeľov Sliač priestor pre oddych, vzdelanie a kultúru.
Karolína Bujdáková; Cieľom práce bolo nájsť vhodnú lokalitu pre umiestneniu múzea emócií. Lokalita mohla byť
reálna alebo fiktívna avšak určená tak, aby vytvárala pre múzeum vhodný priestor. Po dôkladých analýzach sme pre múzeum emócií určili neutrálne ale vizuálne silné prostredie, najväčší rovný povrch na zemskej planéte – soľnú pláň Salar de Uyuni v Bolívii. Silnú vizuálnu identitu prostredia sme nechceli zaťažiť ale architektúrou ale naopak, docieliť symbiotickú reakciu architektúry na prostredie. Architektúra múzea a prostredie sú silno previazané a nekonkurujú si. Vďaka priestorovej prútovej konštrukcii bielej farby ktorá sa k svojim okrajom rozpadá sme navrhli vizuálne efemérnu architektúru. Pôsobí prchko ako emócia, je fatamorgánou na soľnej pláni a miestami nie je možné rozoznať či sa jedná o hmotu alebo oblak vyparovanej vody nad pláňou. Ďalším cieľom bola samotná koncepčná štúdia múzea emócií. Jej vzťah k prostrediu a pôsobenie navonok ale aj jej programové, dispozičné, materiálové a architektonické stvárnenie.
Vanessa Rýsová; Zadaním bakalárskej práce bolo vytvoriť objekt v centre Starého mesta Bratislavy tak ,aby vhod-
ným spôsobom reprezentoval danú lokalitu, vhodne reagoval na okolie, reagoval na potenciál lokality a vhodne dopĺňal už vzniknutú zástavbu. Územie má podlhovastý tvar s väčším prevýšením na jeho konci. Pozemok je prevažne v rovine až na prevýšenie v jeho zadnej časti o 2 500 mm. Zadaním bolo vytvoriť objekt a priestory tak, aby náplň objektu zapadala do lokality, vhodným spôsobom ju reprezentovala a nenarúšala jej charakter. Podmienkou pre návrh nového objektu bolo vytvorenie jedeného podzemného podlažia, čo študentka využila pre prospech lokality, a sú tu umiestnené priestory s komunitným charakterom. Objekt poňala ako reprezentatívnu budovu pre mestskú časť Bratislava – Staré Mesto, pričom v jeho blízkom ani vzdialenom okolí sa objekt s podobnou funkčnou náplňou nenachádza. V návrhu použila netradičný prvok z hľadiska hmotovej koncepcie a medzi novonavrhovaným objektom a polyfunkčným objektom Nová Mýtna, bol vytvorený deliaci, a zároveň prepájajúci prvok – exteriérové schodisko.
Petra Sitárová; Hlavnou myšlienkou návrhu je presun existujúcej funkcie Základnej umeleckej školy z neďalekého
objektu, ktorý svojim technickým stavom a dispozičným riešením nevyhovuje požiadavkám súčasných používateľov. Návrh novej Základnej umeleckej školy v prieluke reflektuje potreby používateľov a eliminuje nedostatky jestvujúcej umeleckej školy. Zámerom návrhu je vytvorenie kreatívneho prostredia pre trávenie voľného času mimo školského vyučovania podľa princípov neformálneho vzdelávania. To je dosahované najmä prostredníctvom usporiadania vnútorných priestorov. Pobytové chodby, ktoré sú prítomné v každom podlaží, poskytujú návštevníkom rôzne možnosti trávenia voľného času aj mimo pravidelných kurzov a vyučovacích hodín. Každá pobytová chodba je presvetľovaná veľkými okennými otvormi na oboch fasádach, ktoré okrem prirodzeného denného osvetlenia poskytujú aj priehľad na stromovú alej Willsonovej ulice. Tento priehľad vytvára na fasáde vertikálny transparentný pás a pozýva tak okoloidúcich k nahliadnutiu do deja. Zvyšné časti fasády z oboch strán objektu sú tienené mobilnými perforovanými okenicami, ktoré majú svojím zvlneným výrazom evokovať pomyselnú divadelnú oponu.
Dáša Šafranková; Cieľom bakalárskej práce bolo vyplnenie prieluky na Radlinského ulici a zároveň jej prirodzené začlenenie do fungovania tejto oblasti. Nakoľko sa všade vôkol nachádzajú bytové domy, žiadalo sa vytvoriť objekt, ktorý bude živou tepnou pulzujúcou kultúrou a ľudmi. Vzniknuté kultúrne centrum vie uchopiť tok ľudí, previesť ich priestorom a zároveň im poskytnúť zážitok zo samotnej návštevy. Návrh objektu si vyžadoval veľký cit pre detail, nakoľko sa pri procese vyskytlo hneď niekoľko komplikácií, obmedzení a iných problémov. Samotné navrhovanie v prieluke býva samo o sebe vcelku komplikované, kedže objekty okolo limitujú, čo môžete vytvoriť. Ako správne riešenie som vyhodnotila kultúrne centrum, ktoré bude tešiť ľudí žijúcich v tejto lokalite.
© VA Schleicher, FAD STU Bratislava 2022