VA_Schleicher_22/23_ZS by bohacova

(NIELEN) ZÁVOD V HNÚŠTI VERTIKÁLNY ATELIÉR SCHLEICHER

(Nielen) Závod v Hnúšti; Tohtoročnou spoločnou témou VA Schleicher je riešenie areálu bývalých Slovenských

lúčobných závodov v Hnúšti - Likieri. História priemyselnej výroby na tomto mieste siaha do druhej polovice 19. storočia a priniesla so sebou rôzne stavebné fázy areálu až do konca 20. storočia. Výroba v závode bola ukončená v roku 2005. V rámci VA sme sa spoločne snažili odkryť históriu tohto miesta, priniesť názor na jeho revitalizáciu a definovať vzťah areálu k urbanistickej štruktúre mesta Hnúšťa. Samotný areál má veľkosť takmer 30 ha. Zadanie bolo spracované v spolupráci s mestom Hnúšťa, v priebehu semestra sme sa stretli s odborníkmi z architektonickej praxe – predovšetkým z renomovaných architektonických ateliérov a rovnako združenia Čierne diery, ktoré história tohto miesta zaujala rovnako ako nás. O závodoch bol spracovaný aj krátky dokument, ktorý si môžete pozrieť v archíve rtvs. Na programe bolo aj viacdenné spoznávanie lokality spojené s worshopom priamo na mieste.

Doc. Ing. arch. Alexander Schleicher, PhD.

/vedúci vertikálneho ateliéru/ Architekt a pedagóg pôsobiaci na Ústave architektúry občianskych budov FA STU v Bratislave. Publikuje a prednáša o témach týkajúcich sa kultúrnych zariadení, vzťahu kultúrnej vybavenosti a priestoru, múzeí a múzeu príbuzných typov zariadení. Výsledky výskumu v uvedených oblastiach aplikuje vo výučbe. Pedagogickú činnosť prepája s aktívnym architektonickým pôsobením v ateliéri SPDe, v rámci svojej architektonickej praxe má za sebou rad zrealizovaných projektov a rovnako úspešné účasti v architektonických súťažiach.

Ing. arch. Simona Kolimárová

Ing. arch. Kristína Boháčová

Ing. arch. Karolína Bujdáková

/interný konzultant / doktorand/

Ing. arch. Miroslav Beňák, PhD., Čierne Diery

Ing. arch. Matej Grébert Compass Architekti

Ing. arch. Peter Lényi 2021 Architekti

/odborný konzultant z praxe/

Soňa Števaňáková /4. r./

Radovan Stejskal /4. r./

Jakub Sunega /4. r./

Paulína Dobrotová/4. r./

Bc. Iveta Kajánková /5. r./

Bc. Dáša Šafránková /5. r./

Bc. Mária Hantabalová /5.

Bc. Simona Suchánková /5.

Bc. Darina Izakovičová /6. r./

Bc. Karolína Horváthová /6. r./

Bc. Monika Rešetková /6. r./

Bc. Martin Káčer /6. r./

Paulína Dobrotová; Cieľom zadania práce bolo navrhnúť vhodnú formu adaptácie priemyselného objektu v areáli

bývalých chemických závodov. V minulosti v tomto objekte prebiehala výroba kyseliny octovej. Octáreň dominuje výraznými oceľovými oknami s typickým industriálnym členením a tehlovou fasádou. Pri riešení novej funkčnej náplne objektu bolo zámerom čo najmenej narušiť súčasnú dispozíciu a využiť existujúce stavebné otvory. Novonavrhnutými funkciami sú múzeum, kaviareň a workshopové miestnosti. Biela hmota zo severnej strany bola zbúraná a bola nahradená novotvarom, ktorý slúži ako hlavný vstup objektu - sklený box s bielymi prvkami. Expozícia múzea prechádza cez 3 podlažia, delí sa na históriu chemických závodov a chemické múzeum. Múzeum ponúka aj exteriérovú expozíciu, prístupnú hneď z 1.NP nachádzajúcu sa pod prístreškom. Spolu so skleným boxom tvoria nerozlučnú dvojicu navrhnutých novotvarov. Ďalšou funkciou je kaviareň. V tomto priestore bola časť fasády zbúraná a vytvorilo sa tak presvetlenie a presklenie kaviarne. Na tienenie tohto priestoru boli navrhnuté drevené skladacie posuvné okenice v modrej farbe.

Soňa Števaňáková; Hlavnou myšlienkou rekonštrukcie, je transformácia interiérového priestoru z viacerých častí

- na jeden komplexnejší - s myšlienkou zachovania pôvodného delenia, ako aj fungova11ia, a hodnotných prvkov. Toto otvorenie a prepojenie je dosiahnuté pomocou,,stuhy’: ktorá postupne prechádza jedným priestorom cez druhý, otvára tak každú časť, ale zároveň ju necháva fungovať aj autonómne. Svojou polohou a výzorom sa funkčný charakter opiera o,,honosnejšie” funkcie - g1aléria, denné centrum, knižnica, multifunkčná sála s workshopmi - hllavne preto, aby prilákala do mesta viac návštevníkov, od prezentovala svoju históriu, poskytla kultúrne vyžitie širokého druhu aj domácim a pomohla získaniu finančných prostriedkov pre ďalšiu etapizáciu rozvoja. Celková idea konceptu je vytvorená tak, aby v čom najvyššom rozsahu akceptovala pôvodný objekt s jeho hodnotami a konštrukciami, prispôsobila sa mu a doplnila celkové okolie o vyhľadávané funkcie. Hľadali sme riešenie na vytvorenie autonómneho a funkčného prostredia, za pomoci skúmania a formovania viacerých progresívnych, univerzálnych a architektonických prístupov, s cieľom oživiť a umocniť nádej pre život technických pamiatok.

Radovan Stejskal; Cieľom návrhu bolo obohatiť riešené objekty o funkcie, ktoré by ocenili nielen návštevníci z blízkosti mesta, ale takisto aj návštevníci zo širšieho okolia. Koncepčne boli objekty funkčne rozdelené na potencionálne samostatne fungujúce celky, tie však budú prepojené novými pochôdznymi lávkami, ktoré budú vytvárať pomyselnú stuhu spájajúc ich do jedného celku. Pri navrhovaní sa zohľadňujú podmienky a pripomienky, ktoré vyplývali zo zadania, a aj tie, ktoré nám zadelilo počas obhliadky vedenie mesta a vedenie výrobného areálu. Návrh rešpektuje pôvodný výraz budovy a citlivo pristupuje k funkčnému začleneniu objektu do systému mesta Hnúšťa. Rovnako tak s prihliadaním na jeho hodnoty a prednosti aktivizuje chátrajúci objekt s cieľom zatraktívniť riešenú lokalitu a priniesť nové možnosti rekreácie s využitím metódy modernizácie. Koncepcia domu v tomto zmysle prihliada na požiadavky bezbariérovosti a prístupnosti.

Jakub Sunega; Hlavnou myšlienkou bolo pracovať s tým, čo budova ponúka, teda otvorenými priestormi a vysokými

svetlými výškami. Vkladať, nie búrať a murovať… Ideou tiež bolo vytvoriť všetkým určite známy pojem “kultúrneho domu”. Domu, ktorý do Hnúšte prinesie kultúru a umenie a s ním aj umelcov. Domu, v ktorom sa budú môcť realizovať, či už domáci alebo cudzinci. Nižšia, povodne administratívna časť by zas bola obsadená hostelom. Jedným z hlavných bodov kultúrneho domu bolo, aby čo najviac komunikoval s okolím a verejnými priestormi v jeho blízkosti. Na základe jeho lokácie vramci areálu na tommá veľmi dobré predpoklady. Komunikáciu s okolím jednoznačne zabezpečí otvorenosť, prelínanie a nakoniec úplne splynutie. Presne to, čo spôsobilo úplne otvorenie 1NP. Spôsobilo to, že sa objekt stal jedným celkom s ulicou. Vznikol tak priestor, do ktorého človek zablúdi vrámci bežnej prechádzky, môže sa v ňom skryť, občerstviť, ale tiež aj kochať okolím

Simona Suchánková, Dáša Šafranková, Mária Hantabalová, Iveta Kajánková; Hnúšťa sa od

svojích počiatkov rozrastala od sútoku riek Rimava a Rimavica, pričom tvorila nepravidelný raster domov. Pos- tupne však prešla nepravidelnosť do ortogonálnej zástavby po koncepte kolónie závodov. Hlavnými kompozičnými osami sú rieky vedúce cez mesto. Urbanistická štúdia sa pokúša nájsť prepojenie týchto dvoch typov zástavby a pridať tak tento koncept do nových rozvojových plôch, a taktiež prirodzene doplniť existujúcu zástavbu v oblasti centra mesta - námestie, železnice a autobusovej stanice a bývalej kolónie pri závodoch v obytnej zóne. Rozvojové plochy sú strategicky umiestené na problémové miesta, kde voľné plochy polí sú neefektívne nevvyužívané - oblasť smerom k mestskej časti Máša, západne od centra mesta smerom na Klenovec a oblasť pri mestskej časti Hnúšťa - Likier, južne na konci mesta.

PROBLÉMOVÝ VÝKRES

VÝKRES POTENCIÁLOV

DOPRAVA

KOLÓNIA

NÁMESTIE

ROZVOJOVÉ ÚZEMIE

DOPRAVNÝ UZOL A PRIĽAHLÉ ÚZEMIE

Darina Izakovičová, Karolína Horváthová, Monika Rešetková, Matej Káčer; Náš návrh reflek-

tuje na snahy mesta priniesť život do priemyselného areálu, a tým pozdvihnúť celú obec. V úvode prebehla diskusia s vedením mesta a závodov, ktoré predostrelo svoje hlavné požiadavky – ochrana a vytvorenie kultúrnej funkcie v historických budovách Dr. Blasberga a rozšírenie priemyslu. Tieto požiadavky sme sa snažili zapracovať a vytvoriť realistický scenár revitalizácie areálu a jeho zapojenia do života v meste. Bolo pre nás dôležité triezvo nastaviť rovnováhu medzi rozširovaním priemyslu, vytváraním verejných funkcií, ktoré prinesú náplň aj mimo pracovných hodín a zachovaním uceleného charakteru areálu, ktorý je plný hodnotných industriálnych stavieb a technických pamiatok. Náš návrh preto pozostáva zo 4 oblastí: prezentácia industriálneho areálu, doplnenie občianskej vybavenosti najmä kultúrneho charakteru, rozšírenie ľahkého priemyslu a administratívy, práca s verejným priestorom, najmä vegetáciou. Tieto oblasti definovali

rozdelenie areálu do 5 zón: na severe navrhovaný priemysel, na východe existujúci priemysel, na západe pás administratívy v centre historický areál a na juhu lesopark.