ČLÁNKY REDAKTOROV
Mal si niekedy pocit, že si sám? Že ti nikto nerozumie? Že to, čo robíš, je zbytočné a že aj ty si zbytočný na tomto svete? Tiež si to niekedy myslím, ale nie je to tak. Je to akoby včera, čo som bola dieťaťom chodiacim do prvého ročníka na základnej škole. Všetko nové, zaujímavé. Noví priatelia a znalosti. Pár z nich zostalo aj doteraz, tak ako priateľov, tak aj znalostí. Ale keď som bola staršia, pocítila som smútok. Mala som asi 9 rokov, kedy som začala riadne priberať. Nepatrila som medzi tie deti, čo sú rozkošne bacuľaté, ale tie, ktoré sú tlsté. A poznámky ostatných neskutočne boleli. Keď ste dieťa, nerozmýšľate nad tým, čo bude. Seknutie s tancom i s karate v mojom živote znamenalo, že k zmene sa nedostanem. Čím som bola staršia, tým viac som priberala. Až som sa s vekom 15 rokov a pri výške 158cm dostala na váhu 69,9 kg, teda poriadna nadváha. Uvedomila som si, že to tak nejde ďalej. Možno poznáte ten pocit, keď sa nezvládate pozrieť do zrkadla a keď tam nazriete, tak vám v hlave prebehne len nenávisť k samému sebe. Ja som sa nechcela viac nenávidieť a hanbiť. Bola som síce riadne šialené dievča, ale moja hanblivosť za samu seba mi bránila byť ako ostatné krásne kamarátky. Ani neviem ako, ale kamarátky mi navrhli, aby som s nimi začala chodiť na kruhové tréningy a taibo. Kto neskúsil, nevie, ako sa pri tom umiera, haha. A to bol začiatok. Nikdy som ale nebola na skupinové aktivity, pri ktorých ma niekto komanduje, a preto, keď u nás v meste otvorili ženské fitness centrum, musela som to skúsiť. Je to miesto, v ktorom som si našla záľubu. Väčšina ľudí, ktorí ma poznajú, ani nevedia, že to tam vnímam ako druhý domov. Je to miesto na plnenie snov. No po príchode na gymnázium mi na naň moc času nezostávalo, a preto som sa tam dostala tak raz za mesiac, keďže nepatrím k veľmi vzorným študentom a musím dobiehať učivo. Pri tomto spôsobe života som si uvedomila, že ísť tam raz za mesiac mi nestačí a zmenila som stravu. Niektorí si myslia, že je ťažké ísť cvičiť. Blbosť. Ťažké je jesť zdravo. A preto mi trvalo veľmi dlho, kým som sa dostala do stavu, v ktorom si úplne uvedomujem, že pokiaľ nebudem dodržiavať to, čo mám, nedosiahnem to, po čom túžim. Vlastne mi to trvalo donedávna. Samozrejme zhrešiť sem-tam je dovolené, ale ja hrešiť nechcem. Týmto spôsobom som sa dostala na váhu 56,5, kg ktorá ma pomerne napĺňa trochou hrdosti. Cvičiť už chodím pravidelne, snažím sa jesť čo najzdravšie a každý deň sa motivujem tým, že už nikdy nechcem pociťovať to, čo pred rokmi. Som toho názoru, že nezáleží na tom, ako vyzeráte a nemali by sme ľudí súdiť bez spoznania. Každý máme určitý príbeh, ktorý nás drví zvnútra a s ktorým každý deň bojujeme. Ja sa motivujem sama sebou a tým, že si vravím: „ Sabča, nechaj ich myslieť si čokoľvek, len ty vieš, kde je pravda.“ Myslím, že veľa z nás by si to malo povedať. Ja som odhodlaná makať aj naďalej a dotiahnuť to ešte ďaleko, aby ľuďom, ktorí sa mi kedy smiali, padla dole sánka. Žijeme len jeden život, a preto by sme si ho mali spraviť taký, aký chceme my. Zdokonaľuj sa v tom, čo ťa napĺňa a ži svoj život! Netreba myslieť na to, čo ti vravia iní a ani na to, ako veľmi ti ublížili. Raz dosiahneš to, po čom túžiš. Ver si. Ver mne. Ja verím v teba.
Sabína Janikovičová 13