Page 1


Ahojte! Je tu posledné tohtoročné číslo časopisu BenedyG! Možno sa pýtate, prečo sme spojili udalosti z mesiacov apríl, máj a jún. Popravde, hľadali sme hlavnú tému čísla, ktorá by vás zaujala tak ako Vianočný bazár či ples. Preto sme sa dohodli, že urobíme cestovateľské číslo, v ktorom sa dozviete napríklad o výlete do Škótska či o pobyte francúzskych študentov na našej škole, o našom bývalom žiakovi cestovateľovi a o medzinárodnom projekte Erasmus. Prajeme vám príjemné čítanie a nech sa vám darí v budúcom školskom roku ešte viac ako v tomto. Čítajte BenedyG aj naďalej a pridajte sa k nám do tímu ☺. S pozdravom Lucia Hoosová šéfredaktorka

OBSAH Redakčný tím. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 2 Marec - mesiac knihy . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .3 Deň otvorených dverí . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 4 Čo je to Postcrossing . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .6 Francúzi sú späť . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .8 Stanislav Gálik . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .10 Londýn – Škótsko – Amsterdam . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 11 Projekt Erasmus . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 14 Geografické okienko . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .16 Báseň Bola . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .18 Poviedka Monštrum . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .19 Báseň Či? . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .21 Súťaž druhé kolo . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 22


REDAKČNÝ TÍM

Lucia Hoosová, 2.C, šéfredaktorka

Sabina Janikovičová, 2.C, šéfredaktorka

Jakub Mazúr, 1.C, redaktor

Natália Ottová, IV, redaktorka

Tatiana Lauková, 1.C, redaktorka

Sylvia Vlčková, 2.C, redaktorka

Tamara Balážová, IV, redaktorka

Ema Hartmannová, 2.C, grafička

Veronika Svítková, 3.C, grafička

Lucia Rapánová, 3.C, grafička

Radovan Huba, V, fotograf 2


ČLÁNKY REDAKTOROV

Marec – mesiac knihy... trochu inak Väčšina ľudí má mesiac marec v pamäti uložený ako mesiac knihy. Možno si však na to už ledva spomeniete. To je ale pochopiteľné, keďže teraz je oveľa viac možností, ako sa zabaviť a získať informácie (napríklad projekt) a okrem toho ste často v spoločnosti považovaný za divného, ak si len tak čítate knihu. Knihy sú často nahradené seriálmi, filmami a videohrami. Pravdepodobne hlavne preto, že je to rýchlejšie a jednoduchšie (netreba zapájať svoju fantáziu). Napriek tomu si myslím, že knihy majú v našom živote stále miesto. Veď čo sú učebnice? (Prepáčte, zlý príklad, hovoril som o zábave, však?) Čím sa dá podložiť kratšia noha stola? (Tak toto tiež nevyzerá ako smer, kam som sa chcel vybrať...). Ale teraz vážne. Čítanie kníh zlepšuje pamäť, fantáziu a možno aj priemer známok z cudzieho jazyka, v ktorom čítate knihy. (A to sa už oplatí!) Mesiac knihy sa začal spomínať v roku 1955. Pravdepodobne sa stal mesiacom knihy z komerčných dôvodov. Zvolili si ho sami kníhkupci, pretože na jar bola malá návštevnosť v obchodoch. A konkrétne marec preto, lebo v tomto mesiaci sa narodil a zomrel Matej Hrebenda - podieľal sa na šírení knižnej kultúry na Slovensku. Marec však nie je len mesiacom knihy, ale aj mesiacom internetu. Ak by sme chceli tieto dva aspekty spojiť, tak by sme dostali buď knihy na internete, alebo... internet v knihe. Teraz nehovorím o príručkách pre IT technikov, ale o knihách, ktorých hlavný príbeh sa točí okolo videohier (nie je to úplne internet, ale myslím, že som celkom blízko)... Erebos - Erebos je počítačová hra s prísnymi pravidlami. Toho, kto ich poruší, čaká krutý trest, alebo… smrť. Erebos ale dokáže splniť aj tie najtajnejšie priania. Ako je možné, že hra o každom všetko vie? Čo vlastne Erebos chce? Ready Player One -V roku 2044 sa na svete minula ropa, klíma je zničená, rozšírila sa chudoba a choroby. Stredoškolák Wade Watts, tak ako väčšina ľudstva, uniká pred realitou do virtuálnej utópie zvanej OASIS, kde môže byť, kým len chce. A rovnako ako ostatní, aj Wade je posadnutý hľadaním zlatého vajca, špeciálneho bonusu ukrytého v tejto alternatívnej realite. Tvorca OASIS-u totiž zomrel bez potomkov a svoje bohatstvo spolu s OASIS-om sa rozhodol darovať človeku, ktorý rozlúšti hádanky a splní úlohy roztrúsené v jeho výtvore. Milióny ľudí sa celé roky márne pokúšajú rozpliesť hustú sieť odkazov na popkultúru z konca dvadsiateho storočia. Až kým Wade jedného dňa nenatrafí na kľúč k rozlúšteniu prvej hádanky... Oplatí sa ich prečítať? A nemusí to byť v marci.

Jakub Mazúr

3


UDALOSTI

Deň otvorených dverí Dňa 11.marca 2017 sa na našej škole opäť uskutočnil deň otvorených dverí. Žiaci, ktorí si podali prihlášky na naše gymnázium, mohli vidieť, aké predmety sa vyučujú, do akých projektov sa zapájame a mali možnosť vyskúšať si tiež cvičné prijímačky. Okrem nových žiakov sa na dni otvorených dverí objavili aj rodičia alebo bývalí študenti, ktorí si chceli zaspomínať na staré časy. Z veľkého množstva rôznych vystúpení, kvízov a ďalších udalostí sme vybrali len niektoré (keďže sme sa na všetkých nestihli ani zúčastniť). V učebni dejepisu sa nachádzala výstava predmetov a oblečenia z obdobia druhej svetovej vojny zo súkromnej zbierky jedného z našich žiakov. Okrem toho ste mali príležitosť otestovať svoje vedomosti z histórie a vidieť predstavenie v dobových kostýmoch.

V španielčine sme zažili vystúpenie žiakov so španielskymi piesňami, náš talentovaný fotograf hral na gitare alebo tiež tancovali exoticky oblečené tanečnice. Na chvíľu sme takmer mali pocit, že sa nachádzame kdesi v Španielsku, jedine slnko nám chýbalo (navyše podávali aj jednohubky, no čo viac si môže človek priať).

4


UDALOSTI

V chemickom laboratóriu ukázali žiaci sexty, že chémia sa môže využívať aj v gastronómii a neublíži zdraviu. (Molekulárna gastronómia je moderný a mimoriadne efektný spôsob podávania jedál. S pomocou chémie tradičné jedlá nadobúdajú netradičný tvar.) Bol tam molekulárny bar, kde pripravovali skvelé drinky, ktoré nielen užasne vyzerali, ale aj chutili, ako napr. mojito cells, ovocný kaviár (sverifikovaná ovocná šťava), agar čoko špagety, ovocno-agarový melón, Coca cola ice a buble tea. Taktiež predvádzali niekoľko pokusov - ohnivé tornádo, výbušný sodík, ohnivé ruky (zapálená dezinfekcia na ruky), horúci ľad ... Cieľom bolo popularizovať chémiu ako vedu a prezentovať ju netradičným, zábavným spôsobom "stráviteľným" aj pre tých, ktorí si myslia, že chémia je hrozná, či nudná. Samozrejme na všetko dozerala pani profesorka Kurbelová, aby sa to skončilo bez ujmy na zdraví ☺

Okrem článku máme pre vás tentokrát ešte špeciálne prekvapenie - rozhovor s dvomi deviatakmi, ktorí si podávajú prihlášky na našu školu a zúčastnili sa tohto príjemného dopoludnia. Prečo ste sa rozhodli prihlásiť práve na našu školu? A: Pretože sa chystám na vysokú školu a vaša škola má dobré referencie. J:Tiež by som chcel ísť na vysokú a gympel je jedna z najlepších možností, pretože nemám veľmi jasno, čím by som chcel byť. Keď ste sem prvýkrát prišli, čo vás napadlo? J:Fuu... to je obrovské. A: Že sa tu stratím. Aké máte pocity z blížiacich sa prijímačiek? A: Som v pohode. Možno trochu nervózna, ale inak v pohode. J: Nijaké, proste prídem, napíšem, odídem. Čo sa vám najviac páči na našej škole? A:Informatické triedy. J: Baby. Keby ste mali opísať svoje pocity z dnešného dňa jedným slovom, aké by bolo? A:Wooow. Paráda. Super. Nadšenie. Vyberte si. J:(prikyvuje) Čo bolo na dni otvorených dverí najlepšie a čo by ste naopak zmenili? A: Neviem. Asi by som nemenila nič a najlepšie...hmm, príjemní učitelia. Na jedného som bola veľmi protivná, keď som sa chcela vyhnúť pokusom, a tak by som sa mu touto cestou chcela ospravedlniť. V skutočnosti mám rada biológiu. J: Najlepšie neviem, ale páčili sa mi tie tance. A zmeniť... to mi nič nenapadá. 5 Natália Ottová, Tamara Balážová


ČLÁNKY REDAKTOROV

Cieľom je, aby ľudia mohli dostávať pohľadnice z celého sveta. Človek, ktorý sa zaregistruje v systéme a pošle pohľadnicu do zahraničia, by mal na odplatu za každú odoslanú pohľadnicu dostať aspoň jednu od systémom náhodne vybraného používateľa z inej krajiny. Pretože je každá poslaná pohľadnica do systému následne registrovaná, môžu si používatelia vytvoriť mapu, na ktorej sú znázornené všetky miesta, z ktorých dostali alebo na ktoré poslali pohľadnicu. Každý registrovaný člen má vlastnú stránku so štatistikami odoslaných a prijatých pohľadníc, kde sú uvedené vzdialenosti a čas, ktorý každá pohľadnica precestovala a používateľ si môže na svojej stránke vytvoriť galériu prijatých a odoslaných pohľadníc. Taktiež tu môže uviesť niečo o sebe a aké pohľadnice by rád dostal.

Postcrossing vám poskytne náhodnú adresu. Najviac môžete naraz posielať 5 pohľadníc. Dostanete aj ID, ktoré napíšete na pohľadnicu. Keď osoba dostane pohľadnicu, ID zadáte do systému, a tým sa automaticky pohľadnica zaregistruje ako prijatá. Keď bude vaša pohľadnica oficiálne prijatá, môžete očakávať, že naspäť dostanete nejakú aj vy.

Cena pohľadníc nie je vysoká, väčšinou 50 centov. Poslanie pohľadnice stojí maximálne 1€.

Štatistika z dňa 4. apríla 2017: momentálne je zaregistrovaných 673 846 členov z 208 krajín, spolu bolo poslaných 40 827 525 pohľadníc a precestovali 205 220 435 213 kilometrov. Najviac pohľadníc dostal a poslal užívateľ z Nemecka, ktorý je členom už 10 rokov – neuveriteľných 21 834 pohľadníc. Každú hodinu sa pošle 1 195 pohľadníc a momentálne cestuje po svete 439 460 pohľadníc.

Moju prvú pohľadnicu som poslala do Ruska. Trvalo to približne necelý mesiac. Ešte na konci toho mesiaca som dostala aj ja svoju pohľadnicu – z Indie. Postcrossing je skvelý projekt, ako spoznať svet cez pohľadnice. Určite to vyskúšajte, nie je to nič komplikované a budete mať z toho radosť! Ak máte nejaké otázky alebo skúsenosti, môžete sa samozrejme obrátiť na nás - napísať e-mail alebo správu na Facebooku, alebo pokojne nás kontaktovať osobne. Budem rada, ak vás Postcrossing zaujme a rozhodnete sa aj vy poslať nejakú pohľadnicu.

6


ÄŒLĂ NKY REDAKTOROV

PohÄžadnica z Ruska

Bielorusko

PohÄžadnica z Indie

UkĂĄĹžka niektorĂ˝ch pohÄžadnĂ­c, ktorĂŠ som zatiaÄž dostala. đ&#x;˜Š

7 Lucia RapĂĄnovĂĄ


UDALOSTI

Francúzi na našej škole V rámci programu výmenného pobytu sme minulý rok bývali vo francúzskych rodinách a prvý aprílový týždeň prišli Francúzi k nám! Uzimení, v pyžamách, čakali sme na autobus plný našich francúzskych kamošov. To bolo radosti, keď sme si v dave spolužiakov a Francúzov našli toho svojho korešpondenta! Väčšina z nás už mala pripravený program na spoločne strávený víkend, čo znamenalo so všetkým oboznámiť našich cestovateľov; či už to bol bowling, party, prechádzka Bojnicami, ZOO či paintball.

Po víkende už ale Francúzi neprirovnávali Slovensko k ničomu inému, len k jedlu – my, pohostinní Slováci, sme im chceli dať „ochutnať“ našu krajinu. Názory na naše tradičné gazdovské pochúťky sa však líšili, ale takmer všetci si pochvaľovali. V prestávkach bez jedla ich naše rodiny spolu s nami previedli po najväčších skvostoch nášho okolia, a tak spoznali mestá ako Žilina či Banská Štiavnica, navštívili nielen Bojnický zámok a kúpele, ale na celú panorámu sa pozerali z vyhliadky nad Bojnicami. Niektorí si zvieratká v ZOO užívali, iní sa po ZOO rozpŕchli a stratili sa nám, čo naozaj nebolo zábavné!

8


UDALOSTI

Pani profesorky pripravili vynikajúci program na päť dní, počas ktorých naši Francúzi cestovali po Slovensku, spoznávali históriu, dozvedali sa o komunizme a holokauste. Vyšli na hrad Devín, prešli Demänovskú jaskyňu a pozreli si Slovenský betlehem v Rajeckej Lesnej. Navštívili naše hlavné mesto, prezreli si Tatry, splavovali Váh, skúmali bane a šantili v Bešeňovej. Prehliadku Prievidze si užívali vo francúzštine! Po spoločnom programe sme každý deň mali čas na to, aby sme ukázali, ako trávime svoj voľný čas my. A tak piatok – v deň, ktorý sme mali stráviť spoločne v škole – tí, ktorí stihli svoje talenty spojiť, ukázali, čo sa naučili, v kultúrnom programe, kde sa tancovalo, spievalo, hralo... dokonca sme mali možnosť vyskúšať Escape room, alebo X-box. Popritom chutnali podomácky vyrobené koláčiky a guláš, ktorý pripravila pani riaditeľka.. A to už bol posledný deň, ktorý znamenal zorganizovať veľkú párty. Majiteľa Jantáru sme presvedčili, že to s 15-ročnými deťmi v klube zvládneme a nadšení Francúzi tak mohli tancovať celú noc. Musím však povedať, že vôbec nevedia, čo je dobrý alkohol – borovička a iné slovenské špeciality im vôbec nechutili. A možno našťastie... ako by predsa zvládli cestu do Prahy a jej prehliadku ďalší deň? Nasledovalo balenie a príprava na dlhú cestu sprevádzaná veľkými slzami. Veríme, že naši korešpondenti budú na Slovensko spomínať s láskou.

Renata Dominiková 9


ČLÁNKY REDAKTOROV

Stanislav Gálik V apríli sa na našej škole uskutočnila zaujímavá beseda práve s týmto mladým, charizmatickým mužom.

Stanislav je vyštudovaný psychológ, ktorý rozbehol módnu značku GALARD, podieľal sa na založení inovatívneho centra UNIFER, umiestnil sa v českom Forbes 30, rozhodol sa precestovať celý svet zadarmo a napísal o tom knihu. Stano mal všetko. Manželku, kariéru, úspech. Ale nie všetko trvá večne. Po rozvode potreboval vypadnúť. Dovolenka mu nestačila, chcel niečo viac. Chcel prejsť stopom celučičký svet. A preto sa rozhodol stopovať len bohatých ľudí a zároveň ich skúmať. Na svojej ceste stretol ľudí, ktorí ovplyvnili celý jeho život. Väčšinou s nimi strávil niekoľko dní, býval u nich doma a počúval ich životné príbehy. Strávil čas s ľuďmi ako Ladislav Špaček alebo Dominik Hašek. V Paríži sa od hoteliera Yannicka naučil, že odpočinok a zábava s priateľmi nie sú strata času. V slnečnej Kalifornií pozoroval skromnosť Sunila Bagaie, headhuntera pre Google, SpaceX, Teslu a podobné firmy. Sunil je vraj veľmi pokorný človek, orientovaný na rodinný život a pevné vzťahy so svojimi deťmi a rodičmi stavia omnoho vyššie než všetky obchody. V Štátoch poznal i Rajeshe Settyho, ktorý vlastní osem firiem v Silicon Valley a napísal 14 kníh. Ten ho naučil vďačnosti a efektívnej štedrosti, ktorá nie je len o peniazoch. Nie je vraj dôležité len dávať, ale aj vedieť čo dávať. Predsa niekomu pomôže skúsenosť, inému dobrá rada. Počas

svojej cesty písal blog ( Richhike) a vďaka tomu ho oslovilo vydavateľstvo BizBooks, aby napísal knihu. Dal sa do práce, ale po prečítaní mu všetko, čo napísal, pripadalo nudné a myslel si, že z toho nič nebude. Keď si však prečítal svoje poznámky, ktoré si na ceste písal, zistil, že to by ľudí mohlo zaujímať, a tak z toho vznikla kniha s názvom „Ako som stopoval lietadlo“. Precestoval Paríž, Ameriku a iné krajiny. Keďže tento veľmi inšpiratívny človek študoval na našom gymnáziu, bolo mi cťou podeliť sa s vami o zaujímavosti z jeho života. Ak o ňom a jeho cestách, živote a podnikaní chcete vedieť viac, navštívte jeho blog Richhike alebo jeho instagramový profil.

Sabina Janikovičová 10


UDALOSTI

V dňoch 21. – 28. 4.2017 sme sa my, študenti, spolu s p. prof. Divékyovou a p. prof. Markom vybrali na dobrodružnú cestu na Britské ostrovy po trase Londýn – Škótsko – Amsterdam. V piatok sme nasadli do autobusu už o ôsmej hodine ráno, keďže nás čakala takmer 24-hodinová cesta a chceli sme stihnúť trajekt. Našou prvou zastávkou bol, už asi celkom tradične, Londýn. Po prehliadke mesta sme väčšina zakotvili v British museum a užívali sme si chvíľu voľna. Potom sme sa presunuli na Oxford Street a podľa záujmov sme jedli, nakupovali, pili kávu či čaj s mliekom. Nakoniec sme sa okolo 22. hod. s boľavými nohami domotali k autobusu, nakoľko nás čakala celonočná cesta do Škótska. Na ďalší deň nás čakalo univerzitné mesto St. Andrews ležiace na škótskom pobreží. Slnečné a relatívne teplé počasie nám dovolilo užiť si nádherný výhľad aj krátku prechádzku po historickom centre mesta. Odtiaľ sme pokračovali do neďalekého liehovaru Blair Athol, z ktorého sa typická vôňa whisky niesla na niekoľko desiatok metrov; odtiaľ sme sa už šli ubytovať do Inverness. (A všetci rovno do sprchy.) Štvrtý deň nášho výletu sa niesol v duchu prírody. Po plavbe po jazere Loch Ness sme väčšinu dňa prechádzali nádhernou Škótskou vysočinou.

11


UDALOSTI

Cestou cez GlenCoe alebo tzv. „plačúcim údolím“, jedným z najkrajších údolí Vysočiny, sme zastavili na plánovanú fotozastávku. Počasie sa však rozhodlo, že nám znemožní akúkoľvek prechádzku, nakoľko z ničoho nič začali padať krúpy veľké asi ako hrachy. Na druhý deň vraj bola väčšina vysočiny pod snehom. Vitajte v aprílovej Británii! Deň sme zakončili krátkou prehliadkou a kávou v Glasgowe a očarení sme sa vrátili do hotela. V utorok sme sa po raňajkách vybrali priamo do Edinburghu. Možno nie celkom priamo, pretože pre technické typy medzi nami pán sprievodca zorganizoval zastávku pri Falkirk Wheel – rotačnom výťahu pre lode. O necelú hodinu neskôr sme sa už prechádzali historickým centrom majestátneho hlavného mesta Škótska. Prechádzkou po Royal Mile sme sa dostali až k Edinburgh Castle – historického hradu z 11. storočia, sídla škótskych kráľov. Po prehliadke nás čakalo ešte krátke osobné voľno a potom sme sa vrátili do ubytovne. Chceli sme sa dobre vyspať, keďže ďalšiu noc sme mali stráviť v kajute trajektu. Predposledný deň nášho poznávania sme venovali Alnwickému hradu na severe Anglicka. Odtiaľ sme sa presunuli do prístavu v Newcastle, odkiaľ nás mal trajekt dopraviť do Holandska. Po zhruba 15-hodinovej plavbe sme sa ďalšie ráno úspešne vylodili na holandskom pobreží. Prvá zastávka naspäť na európskej pevnine bola v Zaanse Schance, typickej holandskej dedinke na predmestí Amsterdamu.

12


UDALOSTI

No a odtiaľ sme už poputovali priamo do centra mesta. Nasledovala prehliadka mesta. Situáciu nám celkom oživil fakt, že sa písal dátum 27. 4. – King’s Day. Holanďania oslavovali kráľove narodeniny, takže celé mesto bolo odeté do oranžovej a hudba a smiech ľudí sa ozývali celým mestom. Po prehliadke mesta si niektorí išli pozrieť múzeum Anny Frankovej, pre iných nastal čas voľna. Vo večerných hodinách sme nastúpili do autobusu a pomaly sa pobrali naspäť domov. V piatok poobede sme dorazili domov, rozlúčili sa s novými priateľmi, poslednýkrát sa pozreli na autobus, pomysleli si na to, aké v ňom bolo teplo a teraz už na krásne zážitky z výletu len spomíname. Ako sa jeden spolužiak vyjadril ešte v Londýne, výlet je predsa dovolenka.

Dorota Sklenárová 13


UDALOSTI

Projekt Erasmus+ Naša škola sa v roku 2016 zapojila do medzinárodného projektu Erasmus+. Projekt trvá od roku 2016 do 2018. Jeho hlavným cieľom je zvýšiť spoluprácu škôl v celej Európe. Ide v ňom o vzájomnú toleranciu a spôsob rešpektovania sa. Poskytuje príležitosti pre ľudí z rôznych škôl, aby mohli rozvíjať svoje schopnosti a spolupracovať, spoločne nájsť riešenia problémov, vymieňať si názory, ktoré majú študenti a pedagógovia z rôznych končín Európy. Aktivity môžu posilniť väzby s ďalšími krajinami, školami a študentmi v zahraničí. Naša škola je hlavným koordinátorom projektu a v súčasnosti spolupracuje sošiestimi ďalšími školami v Európe. Uskutočňujú sa rôzne zahraničné stretnutia, na ktorých sa predstavitelia škôl bližšie spoznávajú a vymieňajú si informácie o svojich krajinách. Názov nášho projektu je BRÁNA alebo Kultúrna identita ako kľúč k bráne tolerancie v Európe. Chceme dospieť k vzájomnej tolerancií medzi národmi a ich kultúrami. Tolerancia znamená rešpektovanie odlišného presvedčenia, iných názorov, znášanlivosť, trpezlivosť. Tolerancia by mala byť súčasťou života každého človeka, mala by mu zabezpečovať plnohodnotný život v spoločnosti iných ľudí, z ktorých každý je rozdielny a tým pádom jedinečný. Aký má projekt význam pre študentov? Predovšetkým zdokonalenie jazykových či komunikačných schopností a prezentácie na verejnosti, prehĺbenie znalostí o krajinách Európy, o súčasnej situácii v Európe, snaha porozumieť problémom a hľadať riešenia pomoci. Keď študenti prídu do partnerskej školy, majú pripravenú prezentáciu pre daných žiakov, ktorú tam potom odprezentujú. Prezentácie sa musia týkať Slovenska, našej kultúry, tradícií, osobností, zvykov... Práve pomocou prezentácií vyjadrujú podstatu našej krajiny a to, čo je pre ňu typické.

14


UDALOSTI

Naši zahraniční partneri: Prievidza - Slovensko: hlavný koordinátor projektu, Niort - Francúzsko, Statte - Taliansko, Palermo - Taliansko, Maassluis - Holandsko, Diss - UK a Serres - Grécko. Hlavná koordinátorka projektu Erasmus na našej škole je Mgr. art. Barbara Meluzin Remiašová, vyučujúca UMK. Naši študenti už cestovali do gréckeho mesta Serres, v marci 2017, do talianskeho mesta Statte v máji 2017 a v októbri vycestujú aj do holandského mesta Maasluis. Všetky partnerské školy prídu k nám do Prievidze v júni 2018. Medzinárodné stretnutie v gréckom meste Serres 23. – 29. marec 2017 Mgr.art. Barbara Meluzin Remiašová – pedagóg Žiaci: Marek Hanus – II.A Róberta Juríková – II.A Lenka Minichová – II.A

Medzinárodné stretnutie v talianskom meste Taranto (Statte) 8. – 14. máj2017 Mgr.art. Barbara Meluzin Remiašová – pedagóg Mgr. Zuzana Cigáňová – pedagóg Žiaci: Alexandra Komáromiová – VII Marcus Oliver Obert – VII Alžbeta Hammerová – III.C Veronika Podoláková – III.E Dagmar Budd – VI

15

Lucia Hoosová


GEOGRAFICKÉ OKIENKO

Kórejská ľudovodemokratická republika Kórejská ľudovodemokratická republika je veľmi špecifická krajina. Dostane sa sem ročne len zopár stoviek ľudí a výlet do tejto krajiny znamená pre nich naozaj niečo netradičné. Víza do tejto krajiny dostanete veľmi ľahko, avšak pohybovať sa tu slobodne budete ťažko. Kórejská ľudovodemokratická republika je štát, ktorý sa rozprestiera na severe Kórejského polostrova. Hovorovo sa označuje aj ako Severná Kórea. Jeho hlavným mestom je Pchjongjang. Od Kórejskej republiky ju oddeľuje hranica, ktorá sa nazýva demilitarizovaná zóna. Je to najnepriechodnejšia a najstráženejšia hranica na svete. Povinná školská dochádzka trvá jedenásť rokov a je úplne bezplatná. Nielen výučba a vzdelávacie zariadenia, ale aj učebnice, uniformy, ubytovanie a stravovanie sú poskytované pre študentov bez poplatkov. Školská dochádzka zahŕňa jeden rok predškolskej výchovy, štyri roky základnej školy (ľudovej školy pre deti od 6 do 9 rokov) a šesť rokov stredoškolského štúdia (deti od 10 do 16 rokov), buď v riadnych alebo špeciálnych stredných školách. Vysokoškolské vzdelanie je nepovinné a delí sa na dva typy: akademické a celoživotné vzdelávanie. V krajine sa nachádza vyše 300 vysokých škôl a najvýznamnejšou vysokou školou je Univerzita Kim Ir-sena a Univerzita vedy a technológie v Pchjongjangu. Štát sa tiež stará aj o mimoškolské aktivity detí. Severná Kórea je jednou z najviac gramotných krajín na svete, miera gramotnosti tu dosahuje vyše 99%. Až 99,9% obyvateľstva tvoria Kórejčania. S počtom 23 miliónov sa zaraďuje na 48. miesto na svete. Najväčšie mestá sú Pchjongjang, Käsong, Sinidžu, Nampcho, Čchongdžin, Hamhung a Wonsan. Čo sa týka konfesie, prevláda budhizmus a konfucianizmus, v krajine žije aj menší počet kresťanov. Sloboda vierovyznania je garantovaná ústavou. Je to komunistická krajina na čele s „Drahým vodcom“- Kim Čong-un, ktorý má prakticky všetku vládu vo svojich rukách.

16


GEOGRAFICKÉ OKIENKO

9 vecí, ktoré bežne robíme, ale v KĽDR by nás za ne popravili: 1) Konzumácia alkoholu V roku 2013 bol severokórejský dôstojník popravený za pitie alkoholu v období stodňového smútku. 2) Sledovanie televízie V roku 2014 popravili až 80 Severokórejčanov za to, že sledovali juhokórejské televízne programy. Úrady potom nútili 10 000 ľudí, vrátane detí, aby sa pozerali na ich popravy. 3) Šoférovanie auta V KĽDR môžu vlastniť a teda aj šoférovať autá iba štátni úradníci. Cesty sú tak relatívne prázdne, pretože po nich takmer nikto nejazdí. 4) Počúvanie hudby Ak nie je nejaká pieseň schválená stranou, nesmie ju občan KĽDR počúvať. Je tak absolútne odrezaný od svetovej hudobnej produkcie a zvyčajne počúva len budovateľské piesne. 5) Byť v kontakte s ľuďmi v zahraničí KĽDR je svet sám pre seba. Kontakt so zahraničím by narušil drsnú stranícku propagandu, a preto bol pod hrozbou trestu smrti zakázaný. V roku 2007 zastrelili muža, ktorý sa niekoľkokrát pokúšal o medzinárodné hovory. 6) Mať vlastný názor Akákoľvek kritika totalitného režimu znamená v KĽDR iba jedno. Ak máte šťastie, pošlú vás len do edukačného tábora na prevýchovu. 7) Byť veriaci Žena, ktorá v KĽDR distribuovala Bibliu, bola popravená. Za boha je v tejto ľudovej demokratickej republike považovaný jedine Kim Čong-un. Podľa ich učebníc bol zázračný už ako dieťa. Auto údajne šoféroval už ako trojročný. 8) Surfovanie na internete Obyvatelia Severnej Kórey nemajú „www“, len portál riadený štátnou propagandou. 9) Odchod z krajiny Ten, komu sa podarí utiecť z KĽDR, je ozajstný hrdina. Dovolenka v zahraničí, ktorá je v demokratických krajinách bežnou záležitosťou , je v ľudovodemokratickej krajine absolútne vylúčená.

17

Sylvia Vlčková


BÁSEŇ

Bola Bola stratou vo svete nálezov, Nebola ako ony, bola novým úletom. Jej srdce čisté ako biela ruža, no ostrejšia než bežný nôž, Vedela by ľudí zmeniť, i preletieť bez krídel svetom.

Bola nálezom vo svete straty, Kde nebola radosť, no ona o to nemala strachy. Aj keď jej ruža biela bola zlomená, Snažila sa nevziať nohy na jej silné ramená.

Bola poklad vo svete zakopaný, Po nociach z očí stekali jej drahokamy, Každý človek Zeme mal u nej svoj kameň uchovaný, I keď ťažil jej krehkú dušu, nechceli, aby umierali sami.

Bola odpad vo svete odhodený, A vami všetkými tak večne nevnímaný. Strácala každým jedným dňom zmysel žiť, No keby odišla,...nevšimol by si to nik?

Sabina Janikovičová

18


POVIEDKA

MONŠTRUM

„Priznaj si to, zablúdili sme,“ odfrkol si Tobias zo sedadla spolujazdca. „Nezablúdili,“ odvetil jeho spoločník Andy, no i on nedôverčivo pozeral na tmavú cestu pred nimi. Už pred pol hodinou mali vyjsť z lesa, no stromy nie a nie miznúť. Žeby z hlavnej cesty zle odbočili? Celé to zhoršovala i tma, ktorá vládla naokolo. Bolo niečo po jedenástej večer a nikde žiadne osvetlenie, dokonca ani zábrany popri ceste. Zdalo sa, že na chatu, na ktorú mali zamierené, sa tak skoro nedostanú a ich priatelia tam budú na nich ešte dlho vyčkávať. „Keby sme sa riadili navigáciou, nič z tohto by sa nestalo,“ pokračoval Tobias namosúrene. „No ty, nie... ty poznáš cestu... ty vieš všetko najlepšie...“ „Tak si to teda zapni, ty chytrák!“ umlčal ho Andy a ďalej zízal na cestu pred sebou, hľadajúc nejaké známky po svetle, ktoré by ich presvedčili o tom, že sa blížia k cieľu. Tobias sa s frflaním natiahol za jedným z vakov na zadných sedadlách a po chvíli prehrabovania sa vytiahol navigáciu. O chvíľu však dopadla na zadné sedadlá. „Batéria je vybitá,“ zavrčal Tobias. „Super,“ vzdychol Andy, „keby si ju pred odchodom...“ „Ani s tým nezačínaj!“ prerušil ho. Ďalších pár minút prešli v tichosti, keď vtom sa ozvala rana a škrípanie ocele. Autom zatriaslo a priatelia si vymenili prekvapené pohľady. „Čo to bolo?“ vyzeral Tobias z okna. Motor auta zaskučal. „Zastav radšej,“ navrhol. Andy prešiel trasúcim autom k okraju cesty a vypol motor. Svetlá auta zhasli a ocitli sa v úplnej tme. O chvíľu sa však navôkol rozlialo slabé svetlo, keď Tobias rozsvietil baterku. „Ideš?“ pozrel na Andyho a spoločne vystúpili z auta. Obchádzali ho, dívali sa na podvozok i strechu, no nikde nič zvláštne. Keď však otvorili kapotu, zostali v šoku. Motor bol celý doškriabaný. „Ako sa to mohlo stať?“ nechápal. „To neviem, no s týmto sa už nikam nedostaneme,“ odvetil Andy, vyťahujúc mobil z vrecka, „mali by sme zavolať...“ vzdychol, „tak nič... nie je tu signál.“ „Čo teraz?“ vyzvedal, „počkáme v aute na zázrak?“ „Je i iná možnosť?“ pokrčil plecami. „Andy?“ zastavil sa, „ty si zamykal auto?“ „Nie? Prečo?“ Tobias naňho hodil znepokojený pohľad. „Nejdú otvoriť dvere.“ A skutočne. Všetky dvere boli akoby zamknuté. Najhoršie na tom bolo, že kľúčiky boli dnu. „Toto je snáď zlý sen!“ rozhodil Tobias rukami, „čo budeme teraz robiť? Všetky veci sú vo vnútri.“ „Asi by sme mali ísť ďalej,“ navrhol Andy po chvíli, „ak tu budeme len tak stáť, nič tým nevyriešime. Ak by sme išli ďalej po ceste, možno by sme konečne došli na chatu.“ Ich plán nemusel vyjsť, no ani postávanie popri aute by nepomohlo, rozhodli sa teda postupovať ďalej. Tichou, tmavou nocou osvetlenou len baterkou sa ozývalo monotónne klopkanie ich topánok a aj les vôkol nich bol podozrivo tichý. 19


POVIEDKA Prešiel nejaký čas, keď asfalt pod ich nohami vystriedala hlina pokrytá ihličím. „Ale no tak...!“ zamračil sa Andy a naštvane rozkopol ihličie. Teraz bolo stopercentne jasné, že sú stratení. „Pokoj,“ ozval sa Tobias a zažmúril pri pohľade na les. Zazdalo sa mu, že niečo zazrel. Vypol baterku a prekvapene zamrkal. „Čo robíš? Prečo si hasol? Nič nevidieť,“ nechápal Andy. „Pozri!“ zatiahol ho za rukáv a ukázal do lesa. Spočiatku nič nevideli, no zrazu v diaľke, medzi stromami, zazrel nejasné oranžové svetlo. „Myslíš, že to je...?“ začal Andy s nádejou v hlase. „Nech je to, čo chce, môžu tam byť ľudia,“ potešil sa a spoločne sa vydali za svetlom. Prešlo však niekoľko minút a svetlo akoby sa stále vzďaľovalo. „Ako ďaleko to ešte bude?“ povzdychol si Tobias. Odpoveďou mu bolo len pokrčenie pliec jeho spoločníka. V tichosti prešli ďalší úsek, no k svetlu to bolo stále ďaleko. Mohla byť už polnoc, keď na priateľov začala dopadať únava. Jednak z nedostatku spánku, jednak z namáhavého predierania sa lesom. Vtom sa neďaleko nich ozvalo praskanie suchých konárikov. Vymenili si prekvapené pohľady a Tobias namieril za zvukom svetlo baterky. Zvuk sa ozval spoza nich. Rýchlo otočil baterku, no zvuk opäť prišiel z iného smeru. Ozvali sa rýchle kroky. Praskanie konárikov. Šušťanie ihličia. Vrčanie. Tobias sa snažil zahliadnuť tvora, no bol na neho veľmi pomalý. „Čo to sakra je?“ nechápal, „Andy, nevidíš niečo?“ Odpoveď neprichádzala. Práve naopak, nastalo hrobové ticho. Žiadne kroky. Žiadne vrčanie. Žiadna odpoveď. „Andy?“ zmätene sa rozhliadol okolo, no nikde nikoho nebolo. „Andy?!“ skríkol a zdesene začal očami behať po lese v snahe nájsť svojho priateľa. „Andy!“ Spoza jeho chrbta sa ozvalo zavrčanie. Tobias sa s búšiacim srdcom otočil. Svetlo baterky začalo blikať do rytmu jeho šialene bijúceho srdca. Keď svetlo dopadlo na tvora, zostal paralyzovaný. Telo pokryté šedivými chlpmi... Stojaci na zahnutých zadných končatinách... Žiariace žlté oči na úrovni tých jeho... Predné laby s desivými pazúrmi, z ktorých odkvapkávala krv... Pretiahnutá tlama s vycerenými zakrvavenými zubami, spomedzi ktorých vychádzalo vrčanie... Tobiasovi unikol tichý priškrtený výkrik a odušu sa rozbehol preč. Potkýnal sa o korene a kamene. Konáre mu šľahali do tváre. Kríky škriabali jeho nohy. Za sebou počul rýchle kroky a vrčanie, ktoré prenikalo až do jeho mysle. Párkrát sa odhodlal otočiť. Nahliadnuť do tých očí. Vidieť, ako sa to monštrum nezastaviteľne blíži... Vtom sa jeho noha zasekla o koreň stromu. Ocitol sa na zemi a baterka odletela o kus ďalej. Vrčanie ustalo. Jediné, čo Tobias počul, bolo jeho búšiace srdce. So strachom sa otočil za seba a vtedy sa jeho oči stretli s priamym pohľadom toho monštra, skláňajúceho sa tesne nad ním. Tvor vydal za seba desivý škrekot, ktorý sa zlial dohromady s Tobiasovým výkrikom. Jeho posledným...

Tatiana Lauková 20


BÁSEŇ

Či? Oči dokorán sa otvorili, Aby srdce slnkom jasným pohltili. Aby jej radosť sa zas objavila, Aby s pokojom večným zaspávala.

Za obeť padol hrdina snov detských, Ten princ, čo láme srdce ženám všetkým. Už zanevrela v nich, tá jej duša mladá, Nechce nič a nikoho, ani žiadne mláďa.

Verí v spásu, pokoj v srdci nájdený, Verí, že pravá krása nepocíti premeny. Všetko zvláštne je pre ňu krásne, A to čo krásne zdá sa, príde jej zvláštne.

Vidí sprostosť mladých ľudí, tú naivitu za faloš skrytú, Vidí seba medzi nimi i to, ako nezapadá. Inak než oni ten svet cíti, Samota ju očarila, no srdce na prach jej obrátila.

Zadívaj sa na ňu a povedz, čo tam vidíš? Máš chuť streliť a či dych nevieš chytiť?

21

Sabina Janikovičová


Keďže mala predošlá súťaž úspech, rozhodli sme sa, že do konca školského kola usporiadame ešte jedno kolo! Zapojiť sa do súťaže je možné do 15.6.2017 jednoduchým vyplnením formulára na www.rhfp6.webnode.sk/sutaze a vyhodnotená bude 16.6.2017. Súťažná téma je voľná, takže fotografia môže pochádzať z akéhokoľvek prostredia.

1. miesto - POWER BANK, USB kľúč a poukážka 10€! 2. miesto - FOTORÁMIK 10x15 cm a poukážka 7€ 3. miesto - FOTOALBUM 10x15 cm a poukážka 5€ Inšpirujte sa u víťazných fotografii z predchádzajúceho kola:

1. miesto Martin Benko Do tunela...

2. miesto Michaela Mokrá ME

3. miesto Jakub Sihelský Pižóň

Viac informácii:

FOTKY-POHĽADNICE Radovan Huba Tel.č.: 0904 383 297 E-mail: radovan.huba@gmail.com Web: www.rhfp6.webnode.sk


ĎAKUJEME Ďakujeme vám za prečítanie posledného čísla časopisu BenedyG a zároveň aj za to, že ste boli po celý rok našimi aktívnymi čitateľmi a prispievateľmi. Dúfam, že to tak naďalej zostane aj v budúcom roku a opäť vám budeme môcť prinášať najzaujímavejšie udalosti našej školy. Tešíme sa na vás!

Kontaktujte nás/pridajte sa k nám v budúcom šk. roku : Email: gvbn.casopis@gmail.com Facebook page: BenedyG (nezabudnite nám hodiť LIKE)

Jazyková korektorka: Mgr. Bohušová Petra Grafická úprava časopisu: Veronika Svítková a Lucia Rapánová

BenedyG 4  
BenedyG 4  
Advertisement