Prišla jar. Okrem iného je to ČO KDE NÁJDEŠ obdobie, kedy ľudia robia jarné upratovanie. Jednak preto, že keď Príhovor kazateľa ... 3 svieti slniečko, má človek viac chuť Ďakujem Ti ... 5 pracovať, ale zistila som, že je na to Budete mi svedkami ... 6 ešte iný dôvod. Pripravovala som Čo je najdôležitejšie ... 7 večeru a keďže sa už posúval čas Blaise Pascal ... 9 a kuchyňu máme otočenú smerom na Životný elán ... 12 západ, slnečné lúče osvietili celú Dedičstvo III. ... 13 našu kuchyňu. Potešilo ma to, ale Z ďalekého východu ... 15 v tej chvíli som zbadala prach Najlepšia kamera ... 16 a neporiadok na miestach, ktoré som Rozprávka o podenke ... 18 si pri slabom kuchynskom svetle Anakonda ... 19 nevšimla. Spomenula som si na Humor ... 20 otázku, ktorú prednedávnom položil Úlohy pre deti ... 22 jeden brat: „ Prečo ľudia majú radšej Kto je kto ... 25 tmu ako svetlo?“ Správy ... 26 A vtedy som to pochopila. Keď nás osvieti svetlo Božej lásky, uvidíme každú škvrnu na našom charaktere. A to je dosť nepríjemné. V našej kuchyni mám dve možnosti – buď ten neporiadok upracem, alebo zatiahnem žalúzie. A tak máme aj sami v sebe dve možnosti. Buď si v sebe urobíme „jarné upratovanie“ (použijeme čistiace prostriedky, ktoré nám ponúka Pán Boh – zadarmo!!!), alebo radšej „zatiahneme žalúzie“. A že tých žalúzií, ktoré bránia Božiemu svetlu je dosť, to vie asi každý (stačí si zapnúť televízor a tam máte reklám na „žalúzie“ akéhokoľvek druhu, za akúkoľvek cenu). A tak vás chcem teraz povzbudiť k tomu, aby ste na chvíľu nezaťahovali „žalúzie“ a nechali sa osvietiť svetlom Božej lásky aj zo stránok tohto časopisu. A samozrejme prajem aj veľa jarného slniečka. Zvolenský Adventistický Spravodaj - štvrťročník zboru CASD vo Zvolene. Elektronickú podobu časopisu nájdete na http://zvolen.casd.sk. Na tejto stránke nájdete tiež všetky predchádzajúce čísla. Ďakujeme všetkým, ktorí prispeli do tohto čísla. Uzávierka ďalšieho čísla je 15. júna 2007.
MILÉ SESTRY, MILÍ BRATIA, MILÁ MLÁDEŽ A DETI! Podľa čoho hodnotíte svoj život? Podľa toho, či sa napĺňajú vaše vysnené predstavy? Väčšina ľudí chce mať dlhý život, ale aby bol ten život zároveň dobrý a bez starostí. Väčšina ľudí chce teda nemožné, lebo to by nemohli žiť na tejto zemi. A chcieť nemožné je nereálne. Prináša to sklamania a častokrát aj obviňovania. Keby sme si mali vybrať, či radšej mať dlhý život, alebo či radšej život bez problémov, tak si myslím, že väčšina z nás by si vybrala život bez problémov. Ale zároveň nech je to život, ktorý by bol naplnený a neboli by v ňom veľké problémy, či ťažké starosti. Bol by naplnený správnym zmyslom, bol by naplnený dobrým vzťahom s Ježišom, naplnený zmysluplnou prácou, naplnený láskyplným manželstvom a deťmi. Bol by naplnený aj priateľmi, zdravím, prírodou, radosťou, múdrosťou a dobrotou. Keď to zhrniem, bol by to ideálny život. A tak sme zase pri túžobnej predstave života, ktorý je nereálny. Ani sám Ježiš nežil takýto život na zemi. No napriek tomu je tá túžba v nás. Čítal som výrok, ktorý hovorí: „Život je potrebné merať viac podľa hĺbky, než podľa dĺžky. Myslením a konaním viac, než časom.“ Asi každý z nás s týmto výrokom súhlasí. A zrejme je potrebné, aby podľa neho upravil svoje predstavy a túžby. Keby Ježiš meral svoj život podľa dĺžky, tak neviem, či by zomrel namiesto nás. Asi by chcel zomrieť len na svoju najpokročilejšiu starobu. Som šťastný, že svoj život meral iným zmyslom – našou hodnotu v jeho očiach. Žil pre nás. Jeho život mal zmysel v našom žití.
Aj my žijeme pre niečo, čo pokladáme sa zmysluplné. Svoj život vedieme tak, aby sme dosahovali to, čo má pre nás zmysel. Čo to je? Sú to veci, alebo ľudia? Je to Ježiš, alebo človek? „...Usiluj sa o spravodlivosť, zbožnosť, vieru, lásku, trpezlivosť a miernosť. Byť kresťanom znamená viesť ustavičný duchovný zápas. Bojuj dobrý boj viery, aby si dosiahol večný život, ku ktorému ťa Boh povolal a ty si sa k nemu prihlásil pred mnohými svedkami.“ (1 Tim 6,11-12) Písmo nás vyzýva, aby sme sa usilovali o spravodlivosť, aj keď sa tým niekedy riskujeme vlastný život. Aby sme sa usilovali o vieru, aj keď sa niekedy dostávajú do rozporu Božie názory s ľudskými názormi. Aby sme sa usilovali o lásku, aj keď je jej na svete málo a tak sa nám jej veľa nedostane. Aby sme sa usilovali o trpezlivosť, aj keď býva nepríjemná našim vnútorným popudom. Sme vyzvaní bojovať dobrý zápas viery a dosahovať tak večný život, nie tento pozemský život. Ohľadom života na zemi nemáme zaručené dlhé životy. Túžiť po pozemskej budúcnosti môže mať za následok stratu večnej budúcnosti. Na druhej strane túžiť po večnej budúcnosti môže mať za následok stratu pozemskej budúcnosti. Ale keďže ja chcem nemožné – teda veľmi dlhý a dobrý život, tak si radšej vyberiem tú túžbu po večnej budúcnosti. A čo ty? Jozef Plachý, kazateľ
Pozývame Vás na slávnostnú bohoslužbu Konferencie Slovenského združenia, ktorá sa bude konať v sobotu 12. mája 2007 v Poprade. Pridajte sa aj Vy ku viac ako 1000 veriacim a oslávte Pána za jeho milosť počas minulých štyroch rokov. Je to tiež príležitosť prijať od nášho Boha požehnanie a poverenie. Pri tejto príležitosti bude zabezpečená doprava zo zvolenského zboru objednaným autobusom, celková cena pre jednu osobu je 150 Sk.
V SRDCI, KTORÉ UCTIEVA BOHA, KRISTUS BÝVA RÁD... To je motto tohtoročného modlitebného týždňa mládeže. Keďže v našom zbore ešte nemáme takú mládež, ktorá by sa po celý týždeň schádzala k modlitbám, dohodli sme si aspoň jedno stretnutie s našou dorastajúcou mládežou. Keď sa stretne viac mladých ľudí, vždy je pri tom veselo a je tam veľa smiechu. Tak bolo aj na tomto stretnutí, ktoré sa uskutočnilo 16. marca 2007. Prvou pohnútkou nás kresťanov k uctievaniu Boha je určite vďačnosť. A o tom hovorili aj príbehy, ktoré sme si čítali v prednáškach modlitebného týždňa mládeže. Bol tam príbeh o malom Austinovi. Austin sa pred jedlom modlil s otvorenými očami. Ďakoval Pánu Bohu za všetko, čo v tej chvíli uvidel. Okrem iného aj za vidličku, vtáky a pod. Pousmiali sme sa nad týmto príbehom, ale potom sme uvažovali, že my niekedy zabúdame poďakovať za veci, ktoré sa nám zdajú samozrejmé. A tak sme sa rozhodli na konci poďakovať Pánu Bohu za veci, ktoré si každý napísal na papier. Táto naša modlitba trvala až do soboty, lebo niekedy človeku nepríde na rozum všetko naraz, za čo chce byť vďačný. A tu vám ponúkam všetky veci, za ktoré naši mladí poďakovali Pánu Bohu. Pre mňa to je veľkou inšpiráciou a potešením, ako títo mladí ľudia uvažujú o svete okolo nich. Skúste sa inšpirovať aj vy: Drahý Pane, ďakujem Ti za: moju rodinu, priateľov, jedlo, pitie, strechu nad hlavou, život, prírodu, lásku, školu, zbor, to že chodím do zboru, kazateľa, členov zboru, Bibliu, že si za nás obetoval svojho syna, violoncello, hudobnú, učiteľov, že si s nami a že nás ľúbiš, slnko, mesiac, hviezdy, zvieratá, moria a oceány, našu Zem, oblohu, dážď, sneh, búrku, elektrinu, veci na oblečenie, zdravie, prikázania, za sobotnú školu, za domov, za všetky deti vo zbore (niektoré aj menovite), starých rodičov, Pána Ježiša, silu, rozum, mobil, IRDA (k mobilu), bluetooth, počítač, auto, posteľ, playstation, psa ... Za čo ste vďační vy? I. Brlážová
„ALE PRIJMETE MOC SVÄTÉHO DUCHA, KTORÝ PRÍDE NA VÁS, A BUDETE MI SVEDKAMI I V JERUZALEME I PO CELOM JUDSKU I V SAMÁRII A TAK AŽ DO POSLEDNEJ KONČINY ZEME.“ SK 1,8 Pán Ježiš zasľúbil svojim učeníkom zvláštnu silu. Keď im to povedal, boli ešte mdlí a bojazliví. Pán im ale dal zasľúbenie, že budú jeho svedkami. Svedkom Pána Ježiša je každý, komu je darované bezprostredné chápanie Božej všemohúcnosti, ktoré mu umožňuje stáť za vieru v Pána. Učeníci videli prázdny hrob, mali Vzkrieseného vo svojom strede, dokonca mohli s ním aj jesť. Boli svedkami jeho nanebovstúpenia a stretli mužov, ktorí hovorili o jeho návrate. Takto mohli apoštolovia pozdejšie svedčiť: „To čo sme videli, to čo sme počuli a to čoho sme sa dotýkali, to vám zvestujeme“ 1. Ján 1,1. „Lebo my nemôžeme nehovoriť o tom, čo sme videli a počuli“ Skut 4, 20. Nie sú to žiadne rozprávky, ani chýry, žiadne klamstvá, je to skutočnosť a preto aj sila kresťanstva nezhasla. V Jeruzaleme v meste najväčšej potupy a najväčšieho triumfu, začalo posolstvo svoj nástup. Je niečo zvláštne na tomto krásne vybudovanom meste, ktoré už stáročia skrýva v sebe tak veľa tradícií. V prvých kapitolách Biblie čítame o kňazovi Melchisedechovi, ktorý tam býval a ktorému doniesol Abrahám desiatok. K tomuto vrchu putoval Abrahám, aby tu obetoval svojho syna Izáka. Šalamún tu vybudoval chrám. Tu zomrel na kríži náš Pán, aby sa obetoval za ľudstvo. Nie je div, že toto mesto je sväté pre tri náboženstvá. Ale živé svedectvo, ktoré bolo odtiaľto vynesené, je významnejšie, ako všetka tradícia. Skrze toto svedectvo obdržali ľudia istotu, že môžu čakať na opätovný návrat svojho Pána. Už takéto čakanie je svedeckou službou a my ju chceme radostne naplniť, pretože posolstvo o Pánu Ježišovi sa má dostať do všetkých končín zeme. Pokračovanie nabudúce.
S pozdravom Váš br. Michal Hreňo
Celý prvý štvrťrok roku 2007 sme v sobotných úlohách študovali knihu Kazateľ. Táto kniha nás viedla k tomu, aby sme pochopili, čo je najdôležitejšie v živote. Chceli by ste vedieť, čo vidia ako najdôležitejšie v živote niektorí členovia nášho zboru? Nech sa páči, tu sú ich vyjadrenia: • Pre mňa je v živote najdôležitejší každý deň môj drahý Otec, ktorý je v nebesiach, môj drahý Pán Ježiš a jeho spravodlivosť, Duch Svätý, ktorý ma vyučuje, riadi, dáva mi rôzne dary, vedie ku službe, učí ma milovať Boha i blížneho. Som úžasne nadšená zo života s Pánom Ježišom, že môžem byť jeho poslušnou učeníčkou a pokornou služobníčkou. • V našom živote je najdôležitejší Pán Boh. Stále je pri nás, keď ho potrebujeme. Máme ho poslúchať a jeho prikázania dodržiavať, je to povinnosť každého človeka. Máme mať vieru v Boha a báť sa ho. • Najdôležitejšie je milovať Pána Ježiša celým srdcom. Byť čestný voči Pánu Bohu a ľuďom. • Boh je v mojom živote najdôležitejší • Najdôležitejšia je viera v Božiu trojicu, milosť a odpustenie skrze kríž Pána Ježiša Krista a modlitba • Najdôležitejšie je žiť s Bohom každý deň – pre svojich blížnych, ktorí ho majú poznať skrze náš život. • Boj sa Boha a zachovávaj Jeho prikázania. • V živote je dôležité byť verný Bohu. • Najdôležitejšie je pre mňa v živote viera Ježiša Krista a večný život.
• Podľa mňa je najdôležitejšia viera v Boha, lebo na jej základe môžeme stavať. • Najdôležitejšie je poznať a nasledovať Spasiteľa Ježiša Krista. • Najdôležitejšie je dať sa viesť Pánom Bohom, počúvať Jeho rady a plniť Božiu vôľu. • Čo je v živote najdôležitejšie? Milovať Boha a blížnych. • Čo je pre mňa najdôležitejšie? To že som spoznala a prijala Ježiša Krista. • Pochopila som, že Boh mi dobre radí, upozorňuje ma na problémy a ak si Jeho radu zoberiem k srdcu, nebudem ľutovať, lebo ma chráni od zbytočných komplikácií. Pochopila som, že dáva aj silu ísť podľa rád, aj keď sa mi to na prvý pohľad nezdá a pochybujem o tom, že vo všetkých jeho radách je obrovská láska a rešpektovanie mojich daností, vlastností, obmedzení, že nechce niečo, čo by som nezvládla. Musím ale dodať: Žiaľ, zistila som to až vtedy, keď som mu nedôverovala a rozhodla som sa inak a zistila som, aké veľké negatívne dopady to malo . A stačilo tak málo: veriť a poslúchať. • Myslím si, že najdôležitejšie je, že nás má niekto veľmi rád.
KTO BOL BLAISE PASCAL? Stane sa niekedy, že prídete do skupinky ľudí a všimnete si neobyčajne výraznú tvár, úplne preduchovnelú. Tak vás upúta, že máte túžbu preniknúť k jej tajomstvu. MUDr. František Koukolík DrSc. ako neurochirurg začal voju lekársku prax v patológii. Desať rokov sledoval mozgy a ich rôzne sformovanie. Niektorý mozog ho tak zaujal, že chcel vedieť viac o živote nebohého človeka. V kancelárii získal adresy príbuzných a vo voľnom čase ich navštevoval, vypytoval sa na spôsob života zomrelého. Prišiel k zaujímavému uzáveru: spôsob života, jeho myslenie a povaha formujú mozog človeka. Prednáša teraz lekárom, ale píše aj knihy pre ľud. Citujem z jednej: „Táto knižka je rozprávaním o tom, čo sa dá nájsť v sieti ponorenej a mnohokrát vytiahnutej z veľtoku. Je na čitateľoch, či sa chcú pozrieť, čo zostáva na dne loďky, keď sa sieť vysype.“ Tam ide o to, chytiť niečo z veľtoku dejín a zužitkovať to v prítomnosti v prospech svoj ale aj spoločnosti. Je zaujímavé, koľko filozofov, teológov, dejepiscov a románopiscov sa obracalo späť k Pascalovi, aby vylovili niečo užitočné. Blaise Pascal sa narodil 19. júna 1623 v Clermonte, v rodine známeho matematika Etiena Pascala. Pochádzal z tradičnej sudcovskej francúzskej rodiny. Mal dve sestry: staršiu Gilbertu, ktorá sa neskôr stala jeho životopiskyňou a mladšiu Jacquelinu, duchom iskrivým a básnickým, ktorá z počiatku súťažila s bratom v úspechoch pred svetom, neskôr kráčala v Kristových šľapajach tak, že svojho brata vo vyznávačstve a svedectve životom predstihovala. Súrodenci zavčasu stratili matku. Ale mali vzácneho otca, ktorý popri svojom úradníckom povolaní (v predstavenstve berného súdu) a popri vedeckých matematicko-fyzikálnych záľubách sa dôsledne staral o výchovu osirelých detí. Riadil sa zásadou: v ničom nepredbiehať vekovú chápavosť detí a žil s nimi v pravdomluvnej vzájomnej dôvere.
Pascal od malička vynikal matematickým nadaním. Ako 12 ročný si zostavil vlastnú geometrickú sústavu, založenú na Euklidovi. Ako 16 ročný napísal štúdiu o kužeľoch. Usilovne študoval matematiku, fyziku, a filozofiu. Keď neskôr videl svojho otca nad množstvom berných výpočtov, vynašiel pre neho vo svojich 19 rokoch počítací stroj na štyri základné úkony. Podarilo sa mu ho zostrojiť za dva roky. Dosiaľ sa zachovalo vo Francúzsku šesť Pascalových počítacích strojov, ktoré sú ešte funkčné. Vzácna hlava. Pascal si bol vedomý svojho nadania, rád s tým pochválil. (Spomeniem jeho chválenkársky dopis švédskej kráľovnej Kristine v júni 1652, keď jej venoval jeden zo svojich počítacích strojov). Až neskôr si uvedomil, že hrdosť a samoľúbosť sú osídlom jeho povahe. Medzitým Jacqueline okúzľovala kráľovnú, kardinála Ridhelieua a dramatika Corneille svojimi veršami. Pri tom sa ale zamýšľala nad zmyslom ľudského života a kládla si otázku, či jej a bratova ctižiadosť sú správne a čomu stojí za to plne odovzdať život. V jednej básni vyjadrila svoju modlitbu za veriacu protestantskú kamarátku. Pacsal bol skutočne takou osobnosťou, že v skupine vtedajších mysliteľov mal preduchovnelú nie len tvár, ale aj myšlienky. Svojím rozumovým vypätím a vedeckými bádateľskými schopnosťami, praktičnosťou a vnímavosťou pre nekonečnosť sveta, s vyhliadaním ku vesmíru a podnetnými fyzikálnymi pokusmi je blízky človekovi 21. storočia. Pri tom cítil, čoho sa zábavymilovným hľadačom v hĺbke duše a zvlášť srdca nedostáva. Pascal bol doma v surovej skutočnosti ľudí. Jeho „Myšlienky“ živo a verne odzrkadľujú stav nespokojných ľudských duší. Na jeho krátku 39 ročnú životnú púť bol obdarovaný mimoriadnymi hrivnami. Bol „horkokrvný“ a neveril, že by vlažnosť
bola tou najlepšou výbavou človeka pre životné rozhodné chvíle. Mal vzácnu inteligenciu, schopnosť vrcholnej abstrakcie, ale zároveň aj vnímavosť pre životnú plnosť, intuitívnu. Mal sklon k pýche, ale tiež odvahu ku pokániu, obráteniu, uveril v jedinečnosť Kristom podanej ruky človekovi, zakúsil a overil si, že žiadny výkon rozumu nedostihuje a nenahradí hnutie Kristovej lásky. V zime roku 1646 sa Pascalov otec pokĺzol na ľade a vymkol si kĺb. Vtedy sa ho ujali dvaja bratia Deschampsovci s láskou zakotvení v Kristovej viere. Tri mesiace slúžili otcovi, rozprávali o opravdovej viere a požičali mu tri knihy, ktoré prišli vhod synovi a ich zvesť ho už neopustila. Dvadsaťtri ročný mladík sa stretol s presvedčením, že nie ľudská prirodzenosť, domnelá vrodená dobrota, rozum a vôľa sú základy, na ktorých záleží, ale zvrchovaná Božia milosť. Zo spisov sa dozvedel o „častom prijímaní“, že nie toto, ale že bezvýhradné obrátenie človeka, je prednejšie než ľahkoverné časté prijímanie. Pochopil, že pred pozemskou mocou je lepšie dať prednosť užšiemu kruhu ľudí, ktorí prešli skutočným pokáním a celkom sa odovzdali Bohu. V Čechách pri prvom vydaní „Myšlenek“ r. 1882 niektorí českí vysokoškoláci poznali Pascala s „protestantskou hlavou a katolíckym srdcom“. F.X.Šalda r. 1927 v nezabudnuteľnom „Dřevorytu“ píše: „Pascalove pokušenie“, v ktorom mohutne zobrazil posledný mysliteľov a vyznavačov zápas medzi vábením zmyslov, sveta, človečiny a nevyvratným spočinutím viery v Ježiša Krista. (Pram. Kresťanské revue 1959/239) Pokračovanie nabudúce. Teofil Nechuta.
Pozn. red.: Medzi najznámejšie Pascalove vedecké objavy patria rezy kuželom (elipsa, parabola, hyperbola), vynález počítacieho stroja, objav zákona o spojených nádobách. Ako prvý dokázal odmerať tlak vzduchu. Možno aj preto jeho meno dodnes nesie základná jednotka tlaku.
OSEM SPÔSOBOV, AKO SI UDRŽAŤ ŽIVOTNÝ ELÁN ,,Každý je časom plný nadšenia. Niekto ním srší tridsať minút, iný tridsať dní, ale iba ten, komu nadšenie vydrží tridsať rokov, bude mať v živote úspech.´´ (E.B. Butler) Kresťanský psychiater Alan Loy Mcginnis popisuje vo svojej knihe ,,Hľadanie rovnováhy´´ okrem iného aj niekoľko rád, ktoré vám môžu pomôcť udržať si životné nadšenie čo najdlhšie: 1. Neustále si pripomínajte svoje ciele. Cherry Henricksová, riaditeľka dizajnérskej firmy s ktorou začínala vo svojom dome, ale v súčasnosti zaberá šesťstotridsať metrov štvorcových a zamestnáva v nej dvadsať ľudí hovorí:,, Za jednu z prioritných úloh považujem udržiavať si vysokú dávku nadšenia. Ak som ja motivovaná, prejaví sa to aj na zamestnancoch. A ak mám práve pesimistickú náladu, nepriaznivo to ovplyvňuje pracovnú morálku. Takže sa snažím na tom pracovať, a najlepší spôsob, aký poznám, je vymedziť si určitý čas na určenie cieľov - dlhodobých a krátkodobých. Napíšem si ich po poradí, aby som sa k nim mohla počas týždňa vracať. Ale aj keď sa už k tomu zoznamu nevrátim, samotný fakt, že som si ho napísala, pôsobí na mňa priaznivo.´´ Ktosi múdry raz povedal: ,,Kto neplánuje – plánuje si sklamanie.´´ 2. Kontaktujte sa s inými energickými, motivovanými ľuďmi. Nadšení ľudia majú okolo seba radi podobné typy. Nadchýna ich elán a tak vyhľadávajú spoločnosť jednotlivcov, ktorí berú svoje sľuby vážne, a keď si najímajú pracovníkov, nehľadajú najšikovnejších, ale najodovzdanejších. Mohol Bill Gates v začiatkoch Microsoftu uspieť bez Paula Allena? Alebo Allen bez Gatesa? Je úžasné sledovať, ako môžu dvaja alebo viacerí ľudia v sebe navzájom podnecovať nadšenie. Vytvorí sa konštruktívna atmosféra, v ktorej je každý z aktérov oveľa aktívnejší, ako keby bol sám. Negatívne zmýšľajúci ľudia potrebujú našu pomoc, ale je tiež pravdou, že musíme byť opatrní a udržiavať rovnováhu medzi tými v živote, ktorí nás inšpirujú a tými, ktorým sa my pokúšame pomôcť. Pokračovanie nabudúce spracované podľa K. Kernovej
Galatským 3:18 - Lebo ak je dedičstvo za zákona, potom už nie viacej zo zasľúbenia. No, Abrahámovi daroval Boh z milosti skrze zasľúbenie. DEDIČSTVO III. ČASŤ Potomkovia Abraháma opúšťajú Egypt po 400 rokoch a putujú prevziať dedičstvo – zem Kanán, ktoré im Boh sľúbil pred mnohými rokmi. Mojžiš ako vodca vedie ľud Boží, aby mohli DEDIŤ – TRVALE! Boh niečo sľúbil Abrahámovi a teraz to chce splniť. Povoláva Mojžiša na horu Sion, kde píše svojim prstom do kameňa: „Ja som tvoj Boh, ktorý ťa vyviedol z Egypta, z domu sluhov, nebudeš mať iných bohov predo mnou. Nebudeš mať VZŤAH k iným bohom!“ Tak znie prvé prikázanie. Zatiaľ Áron, brat Mojžiša, robí dole pod horou verejnú zbierku... „Pozbierajte všetko zlato, šperky, náramky“. Sformoval to rydlom a spravil zlaté teľa. Všetci volajú: „Toto sú tvoji bohovia Izraelu, ktorí ťa vyviedli z Egypta“. Zatiaľ čo Boh píše do kameňa: „Ja som tvoj Boh nebudeš mať iných bohov predo mnou“, ľud – JEHO ĽUD tancuje okolo sochy, ktorú vyrobil človek a volá: „ Toto je náš boh, ktorý nás vyviedol z Egypta“. Oni nemajú vzťah k živému Bohu, ale k soche – zlatu. 2. Moj 33 kapitola. Hospodin sa vzdáva svojho ľudu a hovorí Mojžišovi: „Tvoj ľud, ktorý si vyviedol z Egypta porušil zmluvu“. Zmluva, ktorá bola obojstranná, založená na vzájomnom vzťahu. Ako túto situáciu vyrieši Hospodin? Na jednej strane chce splniť svoj sľub a odovzdať im sľúbené dedičstvo, a na druhej strane nemôže ísť s nimi, pretože Hospodina nepotrebujú a nechcú. Splní Boh svoje slovo a dá im zem? 2. Moj 33, 1-3 - A Hospodin hovoril Mojžišovi: Iď, odídi odtiaľto hore ty i ľud, ktorý si vyviedol hore z Egyptskej zeme, do zeme, ktorú som prisahal Abrahámovi, Izákovi a Jakobovi povediac: Dám ju tvojmu semenu. A pošlem pred tebou anjela a vyženiem Kananeja, Amoreja, Heteja, Ferezeja, Heveja a Jebuzeja , do zeme, ktorá tečie mliekom a medom, lebo sám nepôjdem hore v tvojom strede,
pretože si ľud tvrdej šije, aby som ťa nezahladil na ceste.„Pošlem svojho anjela, ale JA S VAMI NEPÔJDEM.“ 2. Moj 33,4 - Keď počul ľud túto zlú správu, smútili, a nikto nevzal na seba svojej okrasy. Prestala hudba, prestal tanec, odložili svoje ozdoby, odložili svoje šperky. A teraz pochopili tú najdôležitejšiu vec: „Načo nám bude dedičstvo, načo nám bude zem tečúca mliekom a medom, keď tam nebude HOSPODIN – NÁŠ BOH. A Mojžiš vzal stán a roztiahol si ho vonku za táborom, ďaleko od tábora, stáva sa jediným spojením medzi Bohom a ľuďmi. Rozpráva sa s NÍM a vyjednáva: „Ukáž mi prosím svoju slávu! A Hospodin riekol: „A zmilujem sa nad kým sa zmilujem, a zľutujem sa nad kým sa zľutujem. Hospodin silný Boh ľútostivý a milosrdný, dlhozhovievajúci, veľký čo do milosti a pravdy. Zachováva milosť tisícim a odpúšťa neprávosť: 2. Moj 34, 8-10 - 8 A Mojžiš rýchle sklonil hlavu k zemi a klaňal sa. A povedal: Prosím, ak som našiel milosť v tvojich očiach, ó, Pane, prosím, nech ide Pán v našom strede, lebo je to ľud tvrdej šije, a odpustíš našu neprávosť a náš hriech a prijmeš nás za svoje dedičstvo! A on riekol: Hľa, učiním zmluvu pred všetkým tvojím ľudom. Učiním čudesá, aké neboli stvorené nikdy a nikde na celej zemi ani nikde v niktorom národe, a bude vidieť všetok ľud, v ktorého strede si ty, dielo Hospodinovo, lebo to bude strašné, čo ja učiním s tebou. Čo učinil Hospodin? 2. Moj 34, 10 - A on riekol: Hľa, učiním zmluvu pred všetkým tvojím ľudom. Učiním čudesá, aké neboli stvorené nikdy a nikde na celej zemi ani nikde v niktorom národe, a bude vidieť všetok ľud, v ktorého strede si ty, dielo Hospodinovo, lebo to bude strašné, čo ja učiním s tebou. „Hľa učiním zmluvu novú a vždy novú a znovu sa zmilujem...Milujem ťa večnou láskou a preto ti ustavične činím milosť“. Je krásne dediť Novú zem, Jeruzalem, večný život, zdravie a krásu, ale načo by nám to bolo, keby tam nebol JEŽIŠ ? Nakoniec sa dve túžby spoja, naša po BOHU a JEHO túžba žiť s nami večne. Jeremiáš píše: „Dám im zem, hovorí Hospodin, a budú ma volať môj Otče! Hedviga Knapeková
POZDRAVY Z ĎALEKÉHO VÝCHODU Ahojte! Možno vás zaujíma ako sa tu máme. Všetci viete, že sme prijali ponuku stať sa evanjelistami na bielom mieste. Prijali sme to ako výzvu, ale nebolo to pre nás ľahké rozhodnutie. Opustiť známe miesta, známe tváre, známy zbor a vydať sa do neznáma, medzi neznámych ľudí, založiť doteraz (ne)známy zbor. Uf, uf, uvedomujeme si, že už je to v podstate takmer rok, čo sme tu. Ako sme si zvykli? Aké je tu prostredie? Akí sú tu ľudia? Zvykali sme si rôzne. Najrýchlejšie a najlepšie to šlo mamine, pani Márii, zvyšku to trvalo rôzne. V škole si detiská našli rýchlo kamarátov, ale zistili na svoje nemilé prekvapenie, že sú tu ešte prísnejší učitelia ako vo Zvolene. Bolo to pre nich hrôzostrašné prekvapenie. Ľudia sú tu milí. Keď potrebujete niečo vybaviť, vyjdú vám v ústrety aj o tri kroky vpred. Po duchovnej stránke je tu religiozita (duchovnosť) vysoká, ale v okamihu, keď prechádzate na duchovný rozhovor hlbšieho rozmeru, tak sa stávate podozrivými, začnú byť nedôverčivými a ... veď to poznáte. Tu je to zvýšené ešte o 250 %. Ale stále si hovorím, keď svedkovia v tomto meste majú 150 ľudí, apoštolská cirkev má okolo 100 členov, že by sme my nemali?! Skúšali sme rozličné projekty od premietania filmu, prezentácií, zdravotných akcií, cez chodenie medzi ľudí a osobného pozvania, ale ukázalo sa , že najúčinnejším spôsobom ako sa dostať k ľuďom je knižná evanjelizácia a vybudovanie dobrých vzťahov s ľuďmi, inak povedané, dobrý osobný kontakt. Prostredie je tu príjemné, teplé, sneh sme tu videli za zimu až dvakrát. Humenné je ukryté medzi kopcami, tečie tu rieka Laborec, ktorú pravidelne voláme Hron. Bývame v paneláku na prízemí, vo vchode s prevažne staršími, ale pokojnými obyvateľmi. Aj keď sme tu už takmer rok, v srdci sme ostali horehronsko-zvolenskými členmi CASD. Všetci vás srdečne pozdravujeme a dúfame, že sa uvidíme skôr ako príde súženie tohto sveta. Nech najlepší zbor vo svete žehná náš dobrý Pán (zbor s chybujúcimi, klesajúcimi, ale milými a krásnymi osôbkami). Vaši Kučerovci
NAJLEPŠIA KAMERA Minule sme si spomínali super oblek. Spomínate si na to? Ale sľúbili sme Vám, že dnes si povieme niečo o veľmi vzácnom type kamery, ktorá sa nedá nikde kúpiť. Chceli by ste mať kameru, ktorou môžete sledovať aj tie najrýchlejšie športové akcie, dokonca aj v noci? A chceli by ste mať kameru, ktorú si môžete zobrať všade so sebou, napríklad aj pod vodu? Predstavte si, že Pán Boh nás vystrojil dokonca dvoma takýmito kamerami, aby sme všetko mohli sledovať priestorovo – a to úplne zadarmo. High-tech prístroje: 1. Za dúhovkou nášho oka sa nachádza šošovka, ktorá je schopná sama automaticky zaostriť na blízke alebo vzdialené objekty. 2. Tvoja očná kamera má asi 130 miliónov svetlocitlivých buniek, ktoré sú natlačené na mieste veľkom ako poštová známka. 3. Z tejto kamery sú prenášané všetky obrazy do počítačovej obrazovky (do mozgu).
Úžasný ochranný mechanizmus: 1. Naše kamery sú vybavené automaticky zatváracími očnými viečkami, ktoré ich chránia pred znečistením, keď sa práve nepoužívajú. 2. Šošovka kamery je chránená rohovkou a preto máme krásny čistý obraz. 3.Šošovka je chránená aj dúhovkou (prekrásna hra farieb), ktorá slúži ako automatická clona, ktorá bráni prenikaniu ostrého svetla do oka.
Jedinečnosť očnej kamery: 1. Je to jediná kamera na svete, ktorá je naplnená vodou. 2. Má fantastický extra doplnok – šesť tenkých svalov udržuje tvoje oko v bezpečí a umožňuje pohybovať sa dookola bez toho, že by vypadlo na zem. 3. Táto úplne dokonalá kamera obsahuje samoumývací servis – zvaný slzy ( a to nielen keď si smutný). 4. Každá takáto očná kamera je ešte chránená 200 mihalnicami, na koreni ktorých žijú malé parazitíky (vyzerajú ako malé krokodíliky). Ale nebojte sa, oni nám slúžia, lebo požierajú nebezpečné baktérie. Takže, ako sa vám páčia vaše kamery najvyššej kvality? Keď niečo Pán Boh robí, je to naozaj dokonalé. PS: Tieto kamery môžu byť niekedy nebezpečné. Môžu byť totiž také pekné, že sa do nich zahľadíte. Ak budete chcieť vedieť niečo o najrýchlejšom počítači na svete, počkajte si na ďalšie číslo tohto časopisu. spracovala I. Brlážová
Čo budete robiť 5. mája? Že aký je to deň? No predsa sobota! Ale nie len taká hocijaká! V tento deň bude v našom zbore opäť
DETSKÁ BOHOSLUŽBA Príďte všetci! Tešia sa na Vás všetky deti zo zboru Zvolen. Pripravuje sa bohatý a zaujímavý program.
ROZPRÁVKA O PODENKE Máš rád rozprávky? Spomenieš si na niektorú? Aj my, dospelí, sa k nim občas vraciame. Mne posledne prišla na rozum rozprávka o zajačikovi a podenke, keď sme preberali na sobotnej škole knihu Kazateľ, v ktorej sme sa zamýšľali nad zmyslom života a pri všetkom tom „podenkovom“ na tomto svete sme sa tešili z Božích zasľúbení. V tej rozprávke (názov si nepamätám) sa zajačik schoval pred dažďom pod veľký lopúchový list. V tom začul rozhovor, ale nikoho nevidel. Až neskôr zbadal, že pod druhým listom sú učupené dve podenky. Stará podenka rozprávala mladej, práve vyliahnutej podenke: „Teraz nevidíš, aký je svet nádherný, koľko má farieb a necítiš vôňu rozkvitnutých kvetov. Nevidíš modrú oblohu, žiarivé slniečko a nemôžeš s ďalšími stovkami podeniek vyletieť na svadobný let a pocítiť silu svojich krídiel. Ja som to všetko zažila a teraz môžem spokojne zomrieť. Kiež by si také šťastie mohla zažiť aj ty.“ Posledné slová zajačik ledva počul, lebo stará podenka dokonávala. Skôr, ako sa stačil nad tým všetkým zamyslieť, stal sa zázrak. Oblaky sa poroztŕhali, vykuklo slniečko a z pod lopúchovitého listu vyletela podenka a pridala sa k ďalším podenkám, ktoré sa roztancovali nad jazierkom. Podenky patria medzi krídlatý hmyz. Tento jemný hmyz sa za pekných dní vznáša nad okrajmi vôd, hore – dole lieta nad brehmi riek, po večeroch „tancuje“ aj pod lampami domov v blízkosti vôd. Štíhle telo podenky má predné krídla väčšie s bohatou žilnatinou, zadné oveľa menšie. Na zadnom konci tela má tri štetinky. Dospelý hmyz má zakrpatené ústne ústroje a počas svojho života neprijíma potravu. Niektoré druhy podeniek majú natoľko zakrpatené nohy, že ich vôbec nemôžu používať a celý život trávia v letku. Vývin podenky začína vo vode z vajíčka, z ktorého sa vyliahne drobučká larva – najáda. Najády majú silné ústne ústroje, sú dravé. Toto štádium vývoja trvá 2-3 roky. Proces premeny na krídlatý hmyz je veľmi prekvapujúci. Pod pokožkou najády sa zhromažďuje vzduch, až sa najáda vynorí na hladinu ako korková zátka. O niekoľko sekúnd jej pukne pokožka a vylezie dospelá podenka, ktorá sa zachytí o byľ alebo steblo. Keď jej krídla obschnú a stvrdnú, môže lietať. Dospelá podenka, čo prezrádza aj jej názov, žije veľmi krátko – niekoľko hodín alebo deň (závisí od ročného obdobia a teploty). Alica Talajová, Banská Štiavnica
VEĽHAD ANAKONDA Cez letné prázdniny chodím na chatu na Podbanské – Vysoké Tatry, kde si do povinnej výbavy vždy beriem aj vysoké gumené čižmy. Je to preto, lebo sú tam hady. Anakonda je ale had, ktorý u nás voľne nežije, ale v ZOO ho je možné vidieť.
Je to najťažší had na svete, môže vážiť až 150 kg. Dorastá do dĺžky až 8 – 9 metrov. Žije hlavne v pralesoch Južnej Ameriky, hlavne v okolí rieky Amazonky. Má rad vodu, kde sa veľmi dobre a rýchlo pohybuje. Je to had, ktorý zabíja svojim silným zovretím. Korisť tak zovrie, že ju udusí. Ktovie, aký nádherný had to musel byť v raji, keď dokonca ešte aj lietal. Teším sa už ako si na anakonde zalietam na novej zemi.:-))) Šimon Riečan
HUMOR – KORENIE (AJ) KRESŤANSKÉHO ŽIVOTA Štyria kazatelia mali medzi sebou veľa teologických sporov a traja z nich boli vždy proti tomu štvrtému. Jedného dňa sa kazateľ, ktorý bol vždy z kola von, rozhodol odvolať k najvyššej autorite. “Ach Bože!” volal. “Ja v srdci viem, že mám pravdu a oni sa mýlia! Daj mi, prosím, znamenie, aby aj oni poznali, že rozumiem tvojim zákonom.” Bol krásny, slnečný deň. Akonáhle kazateľ dokončil svoju prosbu, po nebi sa prihnal mrak a zastavil sa im nad hlavou. Raz zahrmel a potom sa rozplynul. “Znamenie od Boha! Vidíte, mám pravdu, vedel som to!” Ale ostatní traja s ním nesúhlasili a tvrdili, že sa takéto mraky počas horúcich letných dní vytvárajú bežne. A tak prosil znova: “Ach Bože, potrebujem väčšie znamenie, aby som dokázal, že mám pravdu a oni sa mýlia. Tak prosím, Bože, daj väčšie znamenie.” Tentoraz sa objavili štyri mraky, rozbehli sa proti sebe, zrazili sa do jediného veľkého mraku a mohutný záblesk zrazil strom len 5 metrov od kazateľov. Mrak naraz zmizol. “Hovoril som vám, že mám pravdu!” trval na svojom samotár, ale ostatní trvali na tom, že sa nestalo nič, čo by sa nedalo vysvetliť prírodnými zákonmi. Neústupný kazateľ začal prosiť znovu; akonáhle povedal: “Ach Bože...” nebo zčernalo, zem sa zatriasla a hlboký, duniaci hlas zahrmel “MÁÁÁÁÁÁÁ PRAAVDUUU!” Nebo sa vrátilo do svojej pôvodnej podoby. Kazateľ si dal ruky v bok a povedal: “Tak čo?” “No a?” odpovedal druhý. “Teraz je to traja proti dvom!” Dve francúzske šľachtičné počas rozhovoru prídu až k téme predveľkonočný pôst. "Mali by sme sa kajať na znamenie pokánia. Čo budeme robiť?" "Myslím, že by sme mali prikázať slúžkam, aby sa postili!"
V dobe veľkého sucha príde za farárom muž a žiada ho, aby s tým počasím niečo urobil. "Vy predsa máte styky hore!" Farár na túto žiadosť nepristúpi. "Viete, my sme len reklamné oddelenie. Šéf má svoje plány!" V kostole bola vykradnutá pokladnička. Po niekoľkých dňoch dostal farár obálku s päťdesiatkorunáčkou. Na priloženom lístku bolo napísané: "Ukradol som vo vašom kostole dvesto korún. Ale keďže ma trápi svedomie, posielam vám týmto päťdesiat korún späť. Ak ma bude svedomie trápiť aj ďalej, môžete počítať s ďalšími splátkami." Škótsky farár dostal šek na veľkú sumu na dobročinné účely. "Ale ten šek nemá podpis," hovorí farár darcovi. "Viete, pán farár, keď robím dobrý skutok, chcem zostať v anonymite!" Veľmi podpriemerný organista sa uchádzal o miesto vo veľkom mestskom kostole. Tamojší farár sa informoval u kolegu na kvality uchádzača. Onedlho dostal odpoveď: "Pán X. je hudobník, o ktorom sa v Biblii píše: Jeho pravica nevie, čo robí jeho ľavica."
Príde farár na omšu,a sťažuje sa miništrantovi: - Toto nie je možné! V kostole ani noha!! Kde sú všetci? Dokonca ani organista neprišiel! Kto bude teraz hrať? Miništrant: - Slovensko s Kanadou!
Ateista napísal vedeckú prácu o Ježišovi a jeden výtlačok poslal svojmu priateľovi, hlboko veriacemu. Po niekoľkých týždňoch sa pyšný autor opýtal priateľa, čo si myslí o jeho práci. "Z tvojej knihy vyplývajú dve skutočnosti," - odpovedal priateľ. - "Po prvé že Ježiš nikdy nežil a po druhé to, že Ježil mal bratov.
ÚLOHY PRE DETI 1. ÚLOHA O koľko viac kníh má Starý zákon než Nový zákon?
2. ÚLOHA Koľko detí spolu porodila Lea svojmu mužovi Jakobovi (1 Moj 29-30 kap)?
3. ÚLOHA Čo dal Mojžiš piť ľudu, keď sa vrátil z vrchu s doskami zákona a našiel ich pri zlatom teľati? a. krv obetných zvierat b. vodu so zlatým prachom z teľaťa c. vodu s kamenným prachom z dosiek zákona d. nič 4. ÚLOHA Koľkokrát musel zavolať Boh na Samuela, až pokým mu Samuel odpovedal: „Hovor, tvoj služobník počúva“ ?
5. ÚLOHA Akú najväčšiu časť svojho majetku mohol teoreticky Zacheus (Luk 19, 8) získať klamaním ľudí, aby bol ešte schopný dodržať svoj sľub a vrátiť štvornásobok? a. 6,25% b. 10% c. 12,5% d. 25%
6. ÚLOHA Ktorý Ježišov učeník napísal najviac novozákonných kníh?
Riešenie odošli ako SMS na číslo 0905 35 36 31 v tvare: ZAS 16 meno priezvisko 1 2 3 4 5 6. Všetky správne riešenia prijaté do 1. mája 2007 budú odmenené. Čím skôr odpovieš, tým lepšia cena.
Postupuj po čiarach v smere šípky a napíš riešenie: ............................................................................................................ ............................................................................................................ Zotriem tvoje priestupky sťa oblak a tvoje hriechy ako mračno. Návráť sa ku mne, lebo som ťa vykúpil! Iz 44,22
PRE TVOJE FARBIČKY
KTO JE KTO V minulom čísle ste mohli na dobových fotografiách spoznať manželov Riečanových:
Marcelku
a
Paľka
A teraz ďalšie dve fotky:
Skús uhádnuť, kto je kto. (Odpoveď nájdeš v budúcom čísle)
Adventisti chcú viesť dialóg s ľuďmi iného presvedčenia (Silver Spring, USA) ,, Adventisti siedmeho dňa nie sú na tomto svete izolovaným ostrovom. Chceme o iných náboženstvách vedieť viac a zároveň chceme, aby nás tí druhí lepšie poznali,´´ povedal Dr. John Graz, vedúci oddelenia náboženskej slobody a styku s verejnosťou Generálnej konferencie Cirkvi adventistov siedmeho dňa. Pretože cirkev adventistov prekročila na celom svete už 15 miliónov členov, nie je možné, aby zostávali v izolácii. Jej predstavitelia sú presvedčení, že k tomu, aby adventisti mohli pokračovať v naplňovaní svojho programu zdieľania Ježišovho posolstva nádeje v projekte ,,Povedz svetu´´, je potrebné viesť kultivovaný dialóg s hlavnými duchovnými prúdmi – moslimami a budhistami – ale aj s ďalšími vyznaniami. To je dôvod, prečo predstavitelia cirkvi rozhodli, aby sa pôsobnosť Výboru Generálnej konferencie (najvyššia organizačná zložka cirkvi), ktorý sa doteraz zaoberal otázkami vzťahov medzi cirkvami rozšírila aj na vzťahy s ostatnými náboženstvami. J. Graz, ktorý je tajomníkom tohto výboru, ďalej povedal: ,,Ak sa so zástupcami iných náboženstiev nerozprávame, je samozrejmé, že nemôžu vedieť, čomu vlastne veríme, a môžeme sa im ľahko javiť ako nebezpeční, prípadne sa stať predmetom zastrašovania. V súčasnej svetovej atmosfére zmätku a sektárskeho fanatizmu je dôležité viesť dialóg.´´ Graz verí, že úprimný dialóg medzi adventistami a inými náboženskými skupinami zníži predsudky a nedorozumenia vo vzájomných vzťahoch. Letnice a viac Viac než 44700 nových členov bolo pokrstených v Strednej Amerike v jediný deň, v sobotu, 24. marca. Bol to najväčší krst v tejto oblasti od roku 1921, keď tu začala Cirkev adventistov pôsobiť. Zábery z tejto obrovskej akcie, nazvanej Letnice a viac, boli vysielané do celého sveta cez satelit zo všetkých 15 únií Stredo-
americkej divízie, vrátane hlavného programu zo Santo Dominga v Dominikánskej republike. "Toto je mimoriadny deň," povedal vo svojom príhovore J. Paulsen, predseda Cirkvi adventistov. "Väčšinu sobôt som kázal, precestoval som celý svet, ale nikdy som nezažil niečo takéto."
Vo zbore Zvolen v II. štvrťroku 2007 plánujeme: 21. IV. 5. V. 12. V. 2. VI. 30. VI. .
- br. Soós B. - DETSKÁ BOHOSLUŽBA - Konferencia Slovenského združenia, Poprad - PSE, Banská Bystrica - Slávnosť pripomienky Večere Pánovej
Myšlienka na záver: Ako sa tráva pod náporom vetra zohýna k zemi, tak sa aj Boh zohýna k nám pod náporom svojej lásky. Exupéry
Kto nás odlúči od lásky Kristovej?. Rim 8, 35