Page 1

Naša Osmička

Rozho

vor s V a

lentíno

m Šef číkom


NAŠA OSMIČKA (FEBRUÁR-MAREC 2014) Občasník, vydáva ZŠ P. Horova Michalovce, ul. kpt. Nálepku 16, 071 01 Michalovce, IV. ročník Šéfredaktor: Stanka Kajlová , redaktori: B. Dulinová, E, Gazdová, J. Tutková, P. Gonos, G. Komárová, S. Tormová, V. Malčeková, O. V. Hrušková,, S. Hrubišáková, A. Olajošová, L. Pribulová, S. Szántová Foto: S. Kajlová, K. Marcinová, archív webu ZŠ P.Horova. Graf.úprava: V.Hudiová , S.Kajlová J

az. úprava: Mgr. L. Antolová


Kniha... Kniha poskytuje informácie, poznanie i zábavu. Pre niektorých je to len hŕba papiera, pre iných dekorácia, či oboje.

bolesti a smútku, alebo im ho priblížiť. Sú také, ktoré vedia zarmútiť i rozplakať. Aj také, ktoré rozosmejú, no myslím, že najväčšiu cenu Pre mňa je to zázrak. Dostať novú majú tie, čo dokážu oboje. knihu je pocit, akoby boli Vianoce Ale vráťme sa k otázke: Čo je a čítať knihu je hotový zážitok. Cítiť tým kúzlom kníh? Tú otázku si klajej vôňu, počuť šušťanie pretáčajú- dieme my ľudia, ktorí zároveň knihy cich sa strán a čítať tajne po no- píšeme, pritom nevieme, čo v nich ciach... je. Ak niekto tvrdí, že vie, v čom je V čom spočíva kúzlo kníh? Celý kúzlo kníh, tak to znie pochabo. Ľudeň preč z domu, no po návrate dia nad tým môžu premýšľať, hávytiahnem z police svoj svet...Majú dať, no ostane to záhadou zrejme v sebe čaro. Je v nich ukrytý malič- navždy. Ostane to záhadou ký svet, no keď sa ho človek dotk- v tichu. ne, zrazu prerastie do nekonečné- Pretože: „Knihy sú pre ľudí tým, ho sveta fantázie. čím sú pre vtáky krídla.“ Knihy dávajú ľudským očiam možnosť vidieť kúzla aj v obyčajných veciach. Dokážu človeka pozdvihnúť človeka k tomu, aby boli obyčajné veci neobyčajnými. Dokážu človeka odpútať od sveta

Kristína Poliaková, 8.A


OBSAH:

Kniha—úvaha (K.Poliaková)

3

Osmička na cestách—v bábkovom divadle a na lyžiarskom výcviku

8-9

Súťažíme—výsledky súťaží

10-11

Bojujeme o ihrisko

12-13

Plesová sezóna v Osmičke

14-19

Zaujalo nás—školská knižnica a kniha na čítanie

20-21

Test—Slávne Valentíny a Valentínovia

22-23


OBSAH:

Lek(v)áreň

24-25

Ochutnali sme za vás—náš malý test čajov

26-27

Vlastná tvorba

29-39

Osmička má talent

40-41

Rozhovor so spisovateľom Valentínom Šefčíkom

42-43

Noví členovia redakčnej rady

44-45

Úsmev, prosím!

46-47


NOVINKY V MICHALOVCIACH

Najhorúcejšou novinkou je novootvorená čokoládovňa v centre mesta. Okrem horúcej čokolády rôznych príchutí v nej nájdete chutné čokoládové dobroty od výmyslu sveta. Celé v príjemnom prostredí ako stvorenom na príjemné posedenie nielen vo dvojici... :)

Očakáva sa, že pribudne ďalšie obchodné centrum vedľa železničnej stanice. Stavba akvaparku na Zemplínskej Šírave finišuje. O kvalite, vlhkosti a zážitkoch vás budeme informovať.

Autobusová stanica bude taktiež nová a na inom mieste. Konečne bude turistov vítať dôstojná budova, kde sa budú môcť ukryť pred nepriaznivým počasím, najesť a dokúpiť potrebné veci.


NOVINKY V OSMIČKE Máme školský bufet!!! Od februára si môžete kúpiť čerstvé bagety, obložené žemle, nápoje a iné veci. Takže ak zabudneš desiatu, môžeš si ju kúpiť. Ozaj, pre zábudlivcov sú v ponuke aj základné školské potreby :)

Ďalšou novinkou je to, že máme možnosť pracovať s eučebnicami, čiže namiesto klasických učebníc stačí mať ich v elektronickej podobe v tablete.

Zapojili sme sa do súťaže o multifunkčné ihrisko. Súťaž organizuje LIDL, prvé tri najšikovnejšie školy dostanú ihrisko ako odmenu. Keďže by sa nám zišlo ,všetci sa snažíme a nosíme do súťaže čo najviac PET fliaš. ( viac na str.12-13)


Osmička na cestách V BÁBKOVOM DIVADLE

Dňa 20.2. 2014 sa žiaci piateho ročníka zúčastnili divadelného predstavenia v bábkovom divadle v Košiciach. Bábkoherci predviedli svoje majstrovské umenie na dramatizácii rozprávky ČERT A KAČA. Okrem už spomenutých hereckých výkonov sme si mohli naživo pozrieť, ako vyzerajú bábky— marionety aj ako šikovne bábkoherci tieto bábky ovládajú. Páčila sa nám aj maľovaná drevená truhlica, ktorá poslúžila ako javisko pre bábkohercov, bábky, ale v okamihu sa zmenila na peklo alebo zelenú lúku s pasúcimi sa ovečkami a tečúcim potôčikom. Osvetľovači dokázali z obyčajnej plachty nad truhlicou vyčariť správnym osvetlením vychádzajúce či zapadajúce slnko, ba aj pekelné plamene. Vďaka tomuto predstaveniu sme mali možnosť vidieť to, o čom sme doteraz iba počuli, aj naživo.


NA LYŽIARSKOM VÝCVIKU A kým mladší žiaci obohacovali ducha o kultúrne zážitky, starší žiaci—siedmaci—sa starali viac o kondíciu a telesnú zdatnosť. V tomto roku boli žiaci ubytovaní v stredisku SKI areál Ľubovnianske kúpele a lyžovalo sa aj v lyžiarskom stredisku SKI Litmanová. Aj napriek všeobecnému nedostatku snehu v tejto sezóne sa napokon lyžovať dalo a lyžiarsky výcvik sa uskutočnil v plánovanom rozsahu.

Lyžiarsky bowling...

Aj na svahu je dôležité vyzerať trendy...

Zábava bola nielen na svahu, ale aj v ubytovni.

A ešte dôkazový materiál pre rodičov a zvedavcov. Sneh naozaj BOL!!!


Prišli sme, videli sme, (ne)zvíťazili sme... Okresné kolo majstrovstiev v streľbe—ml.žiaci: 1.m.: M.Herczog—7.A 1.m.: N.Padová—5.C Majstrovstvá kraja—starší žiaci: 1.m.: R.Pado, Š.Vojtko, V.Krajňáková—družstvo

Dejepisná olympiáda—okresné kolo: 1.m. A.Behunčíková—8.A 2.m. B.Dulinová—8.C

iGPH— 5.m.: J.Hasák— 8.A, 7.m.: M.Podžuban—8.B,10.m.: P.Gonos—8.A

Zemplínske zvončeky: 2.m.: D.Kušnírová—3.A 3.m.: M.Škarupová—8.A 3.m.: M.Mišo—7.A

Šaliansky Maťko: 2.m.: S.Kerpčárová—5.B Olympiáda v ANJ - okresné kolo: 6.m.: V.Hudiová—7.A

Zemplínske pero 2013

3.miesto próza: Tereza Antolová (9.A) 3.miesto próza: Matúš Matis(5.A) 3.miesto poézia: Vivien Ivanko (5.A)


Korčuľuje celé Slovensko - krajské

V mestskom finále sme my—žiaci 1.ročníka— zvíťazili proti 5.ZŠ a postúpili sme na krajské kolo súťaže do Košíc, ktoré sa uskutočnilo 12.marca 2014.

V Košiciach v krajskom kole súťaže sme postúpili do celoslovenského kola!! Veríme, že sa nám bude dariť aj tam.


Chceme vyhrať ihrisko!

Firma LIDL organizuje v mesiaci február 2014 súťaž EKOHRA. Prvé 3 ceny sú multifunkčné ihriská v hodnote 80 000€, 55 000€ a 35 000€. Ďalšie 4 ceny sú rekonštrukcie existujúcich športovísk v cene 10 000€. Naša škola ako jediná v meste nemá k dispozícii trávnaté ihrisko. Je to pre nás jedinečná šanca spoločnými silami získať pre deti lepšie podmienky pre športovanie. A tak sme sa rozhodli zbierať PET fľaše. Všetky. Zovšadiaľ. Vypuklo hotové šialenstvo. Fľaše sú naozaj všade. Zbiera dedko, babka, susedia, kamaráti... Všetkým, ktorí sa zapojili do súťaže, ďakujeme a budeme sa snažiť, uzávierka súťaže je v nedeľu 16.marca. Ako sme dopadli, vás budeme informovať v nasledujúcom čísle.


Títo a ďalší žiaci vo voľnom čase prichádzali a vhadzoivali fľaše do automatu.


Plesáš, plesám, plesáme... Sezóna plesov a karnevalov neobišla ani našu školu. Najprv „plesali“ druháci, o týždeň neskôr aj prváci. Namiesto žiačikov sme na parkete mohli vidieť mladé dámy a džentlmenov. Niektorých sme takmer ani nespoznali. Nechýbalo skvelé občerstvenie, ktoré nachystali obetavé maminy spolu s pani vychovávateľkami a pani učiteľkami. Patrí im srdečná vďaka. Práve preto bol plesový večer taký, aký má byť!


Ples oživili tanečnými číslami aj žiaci


Marťaplesanie

O týždeň neskôr sa plesalo v mimogalaktickej sfére—jedálni. Marťankovia zo 4.C triedy naozaj mysleli na všetky detaily: nachystali marťatortu, marťadžúsiky, marťakoláčiky—až sa tak stoly prehýbali pod marťanským meníčkom. Veď posúďte sami:


Pani marťavychovávateľky Pripravili skvelý zábavný program a postarali sa o príjemnú artmosféru.

Marťankovia sa zabávali v zelenomodrej kombinácii.


Detektívny karneval Tu je ukážka, ako sa zabávali detektívi, čiže žiaci 4.B triedy. Namiesto žiakov ste mohli stretnúť detektíva Monka, Sherlocka Holmesa, Hercula Poirota, ale aj dámy, napr. slečnu Marplovú. Popri zábave a dobrom jedle sa aj súťažilo a samozrejme, pátralo.


Hercule Poirot sa cítil ako doma..

Na posilnenie mozgových buniek je najlepšia bábovka a iné dobroty.


Zaujalo nás školská knižnica sa nachádza v jazykovej učebni v budove č. 1, a má ju na starosti pani učiteľka Papáčová. Je v nej približne 3600 kníh spolu s časopismi. A preto sme sa rozhodli nájsť tú najlepšiu zo všetkých. „Knihy sa delia na odbornú literatúru a beletriu. Ťažko povedať ktorá je najlepšia. Je nutné spomenúť, že všetky knihy, ktoré boli kúpené v poslednom čase, patria k najnovším na knižnom trhu.“ Povedala pani učiteľka Papáčová. No my sme to aj tak skúsili. Samozrejme, nepodarilo sa nám to, pretože je mnoho veľmi dobrých kníh, a preto nemôžeme vymenovať konkrétnu knihu. Nám sa najviac zapáčili knihy ako sú „Chlapci padli z višne a dievčatá z jahody“ alebo „Poškoláci“. No TOP kniha u nás je „Denník odvážneho bojka“. Samozrejme, všetky knihy si aj tak vyberáme sami, podľa vlastných záujmov. Niekomu sa páčia romány, niekomu fantasy... Vanessa Malčeková 6.A


P R E Č Í T A J si

Neviem, či ste počuli o knihe Navždy nesmrteľní od Alyson Noel. Táto kniha je o tom, ako hlavná postava Ever Bloomová, 16-ročné dievča, po tragickej autonehode, ktorá si vyžiadala životy celej jej rodiny, vidí aury ľudí, počuje myšlienky ostatných a po jedinom dotyku spoznáva ich životné príbehy. Jej spolužiaci si o nej myslia, že je čudáčka. Ale všetko sa zmení keď stretne Damena Augusta. Damen je úžasný, neobyčajný a bohatý chlapec. V jeho prítomnosti Ever nepočuje žiadne hlasy, nevníma chaotickú energiu okolo seba... Viac sa dozviete v knihe. Príjemné čítanie!

O.V.Hrušková, 5.B


Slávni Valentínovia a V l svä

bo 1. Kto

ín?

lent a V ý t

b ňaz 3 k ý k s jen b a) vo ateľ 2 v o s i p vny s 1b b) slá dateľ a l k s ý dobn b c) hu sŕdc 0 h c ý k ns ač že m á l ) d

ním a l o pov ík? m dný n Šefč o v í pô ent l e j a ím eľ V t b a 3. Č ov ia 2 s i n e p d s aro n b od m ici 0 ľo n e z t ä va vo v piso s m ) o b a rc ZŠ 3 ozo d m ) ľo b dite b a i r m1 c) o r iná vet k ) d

ej 5. Z ak y Formul

t za pilo d á h c po krajiny Rossi? o n i t n 1 Vale

b nsko 3 a) Talia 2b cúzsko b) Fran o1b c) Poľsk a0b d) Keň

2. Pr vá ž e

na v o ve s prie zvisk míre – V om alen vola tína la .. - sa .? a) S rd

cov níko vá 1 b) T ereš b kov o v á3 c) P b uškin ová d) P 2b ľušč enk ová 0b

4. Sladká V

alentína je

názov?

a) bonbo n

iéry 2 b

c) cukrárn

b) torty 1

b

e v Micha lovciach 0b d) teleno vely 3 b

6. Kto rý mó dny n ávrhá vej dá r šil ša me US ty býv A J. K alej p enned ryovej ? a) Ca valli 1 b b) Va lentino 3b c) Hillf iger 2 b d) Fer o Mikl oško 0 b


Valentíny- poznáš ich?

VYHODNOTENIE: 18 – 14 BODOV Máš neskutočný prehľad nielen vo veciach módy, ale aj v športe, literatúre a histórii. Učitelia majú z teba iste radosť, ale nezabúdaj aj na romantiku. Dievčatá ohúriš síce vedomosťami, ale bez kvetov to nejde...

13 – 8 BODOV Niečo si vedel, iné veci si musíš ešte naštudovať, aby si na rande uspel a prežil ho bez trapasov. Dovtedy si na rande vždy pribaľ aj vreckovú verziu encyklopédie.

7 – 0 bodov Keby romantika kvitla, bol by si ako svokrin jazyk (izbový kvet, ktorý nekvitne – pozn. red.). Romantický večer by si mal stráviť v študovni – možno tam stretneš aj svoju lásku.

Tak a táto Valentínka ešte slávnou iba bude....volá sa Valentínka Kováčová a je z 4.C triedy.


Lek(v)áreň... Postup: Luskáčikom orech zbavíme škrupiny,

Orech

jadierko vyberieme. Cez lis na cesnak vytlačíme z jadierka olej. Tento olej dáme na vatu a vložíme do

Orech je plodina, ktorú zbierame postihnutého ucha. Úľavu pocítime v jeseni. Orechy pozbierame a ne- čoskoro. cháme vysušiť. Takto vysušené orechy potom pridávame do koláčov a rôznych iných jedál. Kto z nás odolá orechovému závinu? Pozor, dávať ich do koláčov nevysušené, sa neodporúča! Je to hlavne preto, že nevysušená šupka orecha je horká. Mohlo by to mať „horké následky“ na dané jedlo. Orech však neslúži iba na prípravu plnky do koláča. Ochraňuje srdce a podporuje dobrú činnosť mozgu, veď aj jadierko orecha má tvar mozgu. Takže keď chcete mať doma jednotkára, určite by som odporúčala dať mu za hrsť orechov. V jeseni a zime fúka studený vietor a často sa stane, že sme v prievane a dostaneme zápal stredného ucha. Tu je recept ako si s ním poradiť za pomoci orecha: Potrebujeme: Luskáčik na orechy, lis na cesnak, vatu a samozrejme - orech.

B. Dulinová, 8.C


Naši predkovia poznali orech veľmi dobre. Mali oveľa viac otvorenejšie oči a myseľ voči tomuto stromu ako my – ľudia prítomnosti. Vedeli využiť každú jeho časť v každom ročnom období. Listy, ktoré voňajú po terpentíne ľudia využívali na odpudzovanie rôzneho nepríjemného hmyzu ako sú blchy, roztoče či muchy. Nepríjemnej vôni orechových listov sa vyhýbali i myši. Takže nemusíme kupovať rôzne prostriedky, ktoré drastickým spôsobom pripravujú myši o život. Stačí keď do kúta nasypeme pár orechových listov, ktoré môžu zároveň poslúžiť ako príjemná naturálna dekorácia. Listy sa tiež využívali ako podstielka pre domáce zvieratá. Využitie našli i pri farbení látok a vlny. Zo zelených orechových šupiek sa vyrábal akýsi predchodca dnešného repelentu. Takýto repelent si môžeme vyrobiť i v dnešnej dobe a bez použitia rôznych chemických látok. V olivovom oleji necháme lúhovať na slnku zelené šupky orechu. Po šiestich týždňoch olej precedíme a prírodný repelent je na svete a samozrejme s účinkami, ktoré sa od tohto prípravku očakávajú. Drevo orecha bolo veľmi cenené v nábytkárstve a rezbárstve. Toto využitie pretrváva dodnes Naše prastaré mamy varili z orechových listov čaj, ktorý nemal síce veľmi lahodnú chuť, ale bol výborným prostriedkom proti poruchám pri trávení a na prečistenie krvi. Tento čaj má využitie i pri zápche, nechuti do jedla, cukrovke a žltačke. Čerstvé rozdrvené listy sa tiež používali zvonku ako obklad na unavené oči, na kožné vyrážky a drobné poranenia. Silný zápar z orechových listov pridaný do kúpeľa lieči omrzliny. Možno ho použiť aj pri silnom vypadávaní vlasov, pričom treba masírovať pokožku hlavy. Pre niektorých ľudí má orech kráľovsky i magickú moc. Veria, že kontakt so zdravým stromom orecha pomáha človeku odpútať sa od minulosti. Pomáha nájsť v našom vnútri schopnosť otvoriť sa novým začiatkom a nájsť v sebe vôľu ísť za svojím životným cieľom. Takže ľudia, ktorí chcú vykročiť na novú cestu, len nemajú na to odvahu mali by si odpočinúť pod konármi tohto stromu, alebo sa ho skúsiť len dotýkať. Veď za skúšku nič nedáme. Skúsme otvoriť trochu viacej oči a pozrime sa na krásny strom plný zázrakov. Strom menom orech kráľovský..

http://pixabay.com/cs/%C4%8Dern%C3%A1-v%C3%BDchodn%C3%ADjuglans-list-listy-87833/


Ochutnali sme za vás... Kyslá chuť, takmer sme nevedeli určiť, aká príchuť to je, veľmi tmavá farba. . Cena:0,99 e

Príjemná vôňa, jemná chuť a pekná červená farba. Cena: 1,09 e

Príjemná ovocná vôňa, ale kyslá, skôr nevýrazná chuť. Cena: 2,19 e.


Milí čitatelia, rozhodli sme sa, že budeme ochutnávať rôzne výrobky a porovnávať ich chuť, vôňu, balenie, kvalitu všeobecne...a to všetko pre vás, aby sme ušetrili váš čas a možno aj peňaženky. V tomto čísle sme si vybrali čaj, konkrétne príchuť LESNÉ PLODY.

Výrazná kyslá vôňa, príjemná chuť a tmavá fialová farba. Cena: 1,83 e

Výborná chuť, dokonca bolo cítiť jednotlivé druhy ovocia, ale slabá, nevýrazná vôňa. Cena: 0,59 e.

Naše závery a odporúčania: Väčšina čajov—ich farba— bola podobná a chuť takisto, lesné ovocie takmer nebolo cítiť, keby to nebolo napísané na obale, ani nevieme. Všetky mali spoločnú kyslú chuť a červenkastú farbu. Nakoniec sme vybrali víťaza testu—SAGA. Je chuťovo najlepší—teda aspoň nám najviac chutil, mal aj peknú farbu a pomer kvalita a cena je primeraný.


Vlastná tvorba ROZPRÁVKA DNEŠNEJ DOBY

Kde bolo, tam bolo – či skôr kde je, tam je – žije jedno dievčatko. Nikolka. Žije so svojou mamkou v malom byte. Má však aj ocka, ibaže ten chodieva domov len raz za rok. Pracuje v inom štáte, pretože si nevedel nájsť prácu doma. Nikolkina rodina je veľmi chudobná, pretože zarába iba ocko. Mamka je na materskej dovolenke s malým bračekom Miškom. Nikolka chodieva každý do školy, je už druháčka. Ale školu nemá rada. Pani učiteľku áno, aj kamarátky sú fajn, ale v triede je aj ON. Kristián. Keby mal indiánske meno, volal by sa Ten, ktorý má všetko. Jeho rodičia sú majiteľmi veľkej firmy, takže mu kupujú všetko, na čo si len pomyslí. Je preto veľmi rozmaznaný a vysmieva sa ostatným, ktorí také šťastie ako on nemajú. Hlavne Nikolke sa vysmieva, že nemá moderné oblečenie. Jej je to veľmi nepríjemné. Preto nemá rada školu. Raz ráno Nikolka vstala a zistila, že mama je chorá. Musela sa postarať o malého bračeka. Navyše aj nákupy boli na jej starosti. Cestou do obchodu videla na terase krásneho domu Kristián. Sedel a napchával sa keksami. Videla ich iba v reklame. Práve ich „omliekoval“ a ...Nikolka musela odvrátiť tvár. Prečo niekto má všetko? Aj nový mobil, aj bicykel, značkové oblečenie a všetko...Jej by stačili aj tie keksíky. A ešte psík. Toho by veľmi chcela. Tajne po ňom túžila. Mama jej však psíka nedovolila, pretože nebývajú v dome, v bytovke je málo miesta a navyše nemajú na poplatky, ktoré by za psíka museli platiť. Zato Kristián psíka má. Krásneho – labradora. Ale vôbec si ho nevšíma. Psík má smutné oči. Vždy, keď ide Nikolka okolo, pohladí ho. Po týždni mama vyzdravela a Nikolka šla opäť do školy. Kristián iba sedel, ani sa nepohol a mal smutné oči svojho psa. Spolužiačky jej pošuškali, že ich firma zrejme skrachuje. Už nemajú ani ten krásny dom s terasou. Nikolke bolo Kristiána napriek všetkému ľúto. Šla k nemu, porozprávali sa, on sa jej ospravedlnil. Teraz už vie, ako sa cítila. Stali sa z nich najlepší kamaráti. Po čase prišla zo zahraničia výborná správa: Nikolkinho ocka povýšili! Mohli si konečne kúpiť dom na dedine. Mama nastúpila do práce a malý Miško do škôlky. Kristiánova rodina býva v menšom dome, ocko pracuje ako telocvikár v škole a mama má malý obchodík s potravinami. Psík už nemám smutné oči. Kristián už nie je rozmaznaným chlapcom. Vie si vážiť veci, pretože vie, koľko musia jeho rodičia pracovať, aby na ne zarobili. Včera mala Nikolka veľký deň – narodeniny. Pozvala si kamarátky aj Kristiána a spolu oslavovali. Bola aj torta, aj darčeky. Potom prišlo naozajstné prekvapenie: z košíka s mašľou vyskočilo šteniatko. Bol to ten najkrajší darček na svete. Kde bolo, tam bolo – či skôr vlastne kde je, tam je - šťastná rodina so psíkom, v dome. Len ocko je stále v zahraničí. Pracuje tam, aby boli všetci šťastní a mali sa radi. Pretože tu si prácu nemôže nájsť. A dúfam, že to tak nebude až do smrti.

Veronika Jurová, 5.B


Červíkova odvaha

Na jabloni v záhrade sedia vrabce zvedavé. Šepkajú si ostošesť, že už niečo musia zjesť.

Poplach zrazu na stromekričí červík z jablone. V jablku bol ako hosť, odhrýzol si skoro chvost.

Chrúme červík jabko schutito mu veru je po chuti. A keď už má plné brucho, vrabce zlietnu k nemu húfom.

Čo sa teraz bude diať? Blízko žiadny kamarát. Červík sám a vrabcov kopa, pochutí si vrabčia rota? ,,Kdeže, kdeže, vrabce milé!“postaví sa červík sile. ,,Ja som sám a vás je šesť, neoplatí sa ma zjesť!“

,, No pravdu máš, červík malý, ledva by sme sa nažrali. Mäsa nieto na tebe, radšej byť na diéte.“

Potešil sa červík hneď, že ho nikto nechce zjesť. Na konári smiechu veľavrabce s červom sú priatelia.

Stela Kerpčárová, 5.B


Rýmovanie s vybranými slovami

Mal som doma mydlo,

Chyža bola a v nej ryža.

spadlo mi na bydlo.

Vstúpil so dnu a tam kryha,

Tá ryba

a v tej kryhe veľká ryha.

je chyba.

Začal som do nej ryť.

Kým ma pichla

Chcel som ju rýchlo skryť.

nebola dosť rýchla.

Nerozryl som ju.

Lea Eľková, 4.B

Začal som sa po nej šmýkať a ona sa začala mykať. Robko Baláž, 4.B

Z jedného komína Máme chyžu a v nej ryžu. A v chyži máme ryhu. Chceme sa tam skryť, ale začne hrýzť. Maťko Komárek

valil sa dym. A z toho dymu vychádzal rým. Ale zrazu chyža - ryža, chyba - kryha, ryha - kry, boli spolu popletené. A tak dym bol čoraz tmavší a tmavší. Nakoniec bol popletený ako bala - laba a nakoniec jak bubilafa.

Aneta Chmurovičová, 4.B


Farebné príbehy Červený príbeh Kde bolo tam bolo, bola raz jedna krajina kde museli nosiť červené oblečenie. Lenže iba jedno dievčatko nechcelo chodiť v červenom oblečení. Tak šlo za pánom primátorom a mu povedalo: „Pán primátor, odmietam nosiť červené oblečenie, lebo je to škaredá farba!“ Pán primátor sa tak nazlostil, až mu sčervenala hlava a vykríkol: „Tak tebe sa červená farba nepáči!!!“ Dievčatko smelo odpopvedalo: „Pán primátor, ale nemusí sa každému páčiť červená farba.“ Pán primátor sa zamyslel a povedal: „Máš pravdu, nemusi sa každému páčiť červená farba, a preto dávam nový príkaz: Každý môže chodiť v takom oblečení, v akom chce.“ A všetci boli šťastní, až kým nezomreli. A žili si vo farebnom meste.

Lejka Eľková, 4.B

Tim Katzenberger 2. B


Zelený dedo

Môj dedo pestuje zeleninu a pestuje aj zelenú zeleninu. Má jej dosť. Pestuje uhorky, cibuľu, cukety... Dnes už nemá zeleninu, ale má pred domom zelené kríky. Dedovi sa zelená veľmi páči, a preto má aj zelené oblečenie. Radko Harbuľák, 4.B


Srdcová príhoda Neznášam rodinné oslavy. Mohla by som už napísať poviedkovú knihu. Každá poviedka by sa začínala slovom: Neznášam... Raz keď budem stará, budem sa nudiť, chodievať k lekárom a jedinou témou v čakárni budú preteky, kto má najviac chorôb, potom tú knihu naozaj napíšem. Teraz nemám čas. Chystám sa totiž na rodinnú oslavu. Nie že by som chcela, ja MUSÍM. Nechápem, prečo človek v mojom veku ešte stále musí robiť to, čo si vymyslia jeho drahí rodičia. Navyše tých ľudí na oslave ani nepoznám. Oslava v rodine, to sa ešte dá prežiť. Moje sesternice sú dosť zábavné. Vždy mi naletia na to, čo im poviem, urobia to, čo by nemali a ja sa potom bavím na tom, ako dostanú trest. Aspoň tam nie je nuda. Ale tu? Vydobyla som si moje obľúbené oblečenie. Určite si neoblečiem to, čo chcela moja mama. Nerozumiem, prečo je taká, veď ešte nemá ani štyridsať. Má názory ako z praveku. Aj vkus. Možno je to preto, že je učiteľka. Hovorieva, že sa medzi mladými začína cítiť ako korytnačka. Nechápe, keď si myslíme, že každý nad 30 rokov je už starec. No a? Čo je na tom nepochopiteľné? A ešte riešia vzťahy, lásku....trápne. Mali by sa už každopádne spamätať a riešiť úplne iné veci. Mama už asi aj začala, pretože si už vybrala aj pieseň, akú jej majú zahrať na pohrebe. Svoje organizačné schopnosti využíva aj pri manažovaní vlastného pohrebu. Vždy to ukončí slovami: „A nie že mi nad hlavu dáte urobiť mramorovú mohylu s vrchnákom! Budem vás potom chodiť strašiť!“ Trochu morbídne, ale asi už fakt dostala rozum. V jej veku už človek fakt nemá riešiť lásku. V miestnosti oslávenca – ozaj, oslavuje sa päťdesiatka – je vekový priemer tak okolo 60 rokov. Mladých tu niet, chalanov už vôbec. To bude nuda! Nechápem, prečo niekto vôbec oslavuje, že má päťdesiat rokov. Jedine, že by sme to brali tak, že v dnešnej dobe je úspechom, keď po konzumácii takých potravín a dýchania vzduchu plného chemikálií, ešte prežijeme. Mama sedí vedľa mňa z jednej strany, brat z druhej. Aspoň, že tu nie som najmladšia. Vedie môj brat. Mama už hustí do babičky vedľa seba. Tá vedie v opačnom smere. Neskutočne sa bavia. Nepochopím to. Babka je oslávencova mama. V podstate je to už vyhynutý druh ako mamut. Babičiek v klasickej šatke na hlave a širokých sukniach - kidliach – je už veľmi málo. Napríklad v dedine mojej babky sú už iba tri také. O čom sa mama s ňou vie baviť?! Nuda. Dokonca aj babička už vyšla von, aby sa prešla. Počítam koláče, ktoré do seba súka ujo oproti. Šesť, sedem...cholesterol mu asi nehovorí nič. Ujo, budete mať problémy so srdcom! Babička sa vracia späť. Sadá na stoličku. Čudne dýcha. Celkovo je čudná. Nevie, čo s rukami, prihlúplo sa usmieva, celkom ako Silvia, keď okolo nej prejde ten svalnatý deviatak. Už si to všimla aj mama, oslávenec tiež, zbehli sa okolo nej – veď je najstaršia, čo ak má srdcovú príhodu? Má na to vek aj nárok. Babičke je to nepríjemné, nechcela byť stredobodom na synovej oslave. A vôbec jej nie je zle. Začne rozprávať. Všetkým nám padne sánka. Ujo oproti už prestal jesť koláče. Na prechádzke babka stretla známeho, ktorý bol na oslave v susednom salóniku. Dedko v jej veku. Tiež sa nudil. Stretli sa po mnohých rokoch, mali asi 20, keď sa poslednýkrát videli. Bola to veľká láska. Chceli sa aj vziať, ale podľa zvyku musela mať najprv svadbu staršia sestra, aby neostala na ocot. Museli teda svadbu odložiť. Dedko – teda vtedy ešte mládenec, však do svadby staršej sestry nepočkal, našiel si inú dievčinu a oženil sa s ňou. Po čase a svadbe staršej sestry sa vydala aj mladšia. Už nie z lásky, skôr zo zvyku či trucu. A takto žili veľa - veľa rokov. Kým sa nestretli na oslave. Obaja ovdovení, mohli by sa dať dokopy.


Začalo to byť napínavé. Všetci sme čakali hepyend, ale nekonal sa. Tak ako v správnom kvalitnom filme, nebol to šťastný koniec. Babke pri spomienkach vyhŕkli slzy. Pochopili sme. Teraz, keď by už mohli byť spolu, nemusia na nič čakať, ho už babka nechce. Hrdo zdvihla bradu, utrela si slzy odpustenia. Bolelo to ako vtedy. Rovnako. Odpustila, no nikdy nezabudne. Dievčenská hrdosť v tvári babky bola neskutočná. Bola zrazu mladým dievčaťom. V živote to takto chodí. Nie vždy je to láska so šťastným koncom. Srdcové príhody sa smrťou končia veľmi často. Táto bola výnimkou. Oslava bola v plnom prúde, všetci sme niečo oslavovali. A mami, nemysli na pohreb. Rieš ešte lásku. Na srdcovú príhodu má nárok každý. A v akomkoľvek veku.

Tereza Antolová, 9.A


A VY TO VIETE? Pozerám sa po večeroch na nebo a lámem si hlavu, prečo to? Prečo hviezdy ako slečny na Mesiačik žmurkajú?

Prečo tam hore Mliečnu dráhu stavali? Aby spolu na prechádzky chodili? Prečo Mesiac často mení svoju tvár? Žeby sa chystal na nebeský karneval? Alebo sa chcel zapáčiť dlhochvostej kométe? Lenže vy to asi tiež neviete. Vivien Ivanko, 5.A


Mliečny zúbok – Nezbedník Mal som mliečny zúbok a volal som ho Nezbedník. Keď prišiel jeho čas a mal vypadnúť, tak sa stalo niečo, čo vám teraz porozprávam. Môj Nezbedník sa cítil na svojom mieste tak dobre, že sa mu vôbec nechcelo von. Hoci jeho kamaráti už dávno vypadli a na ich mieste už boli nové, dospelácke zuby, on stále nič. Vedľajší dospelácky zub mu každé ráno pri umývaní hovoril: „Už je čas, Zúbková víla a tvoji bračekovci ťa už čakajú.“ Lenže on si húdol dookola to isté. „Kdeže, mne je tu dobre, ja nikam nejdem. Zase si zvykať na nové veci? Tak to teda nie! Ja ostanem pekne tu spolu s vami.“ Takto to išlo až dovtedy, kým už jeho nasledovník nemohol dlhšie vydržať a začal si raziť cestu povedľa Nezbedníka. To sa už nepáčilo ani mne, ani ockovi, ktorý sa ma opýtal: „Zvládneme to sami alebo ideme k zubárke?“ Moja odpoveď bola jasná: „Zvládneme to sami!“ Na to, aby mliečny zúbok uvoľnil miesto nasledovníkovi, nám postačila nitka a 5 minút sústredenia. Hoci sa Nezbedníkovi podarilo viackrát z nitky vykĺznuť, my sme boli vytrvalejší a už bol von. Nezbedníka sme uložili do vreckovky a nechali na bezpečnom mieste, aby ho Zúbková víla mohla vziať a odniesť do krajiny mliečnych zúbkov. Teraz je už medzi svojimi a má sa dobre. Pýtate sa, odkiaľ to viem? No jednoducho, raz v noci sa mi prisnilo..., ale to už je iný príbeh, ten až nabudúce.

Matúš M A T I S, 5.A


Ohnivý To sa mi snáď sníva! To musí byť zlý sen! Štípem sa do ruky, po lícach mi stekajú špinavé slzy plné sadze. Nie, nie je to sen. Horíme. Horí náš dom. Náš domov. Naše spomienky. Naša minulosť. A začalo to tak nevinne. Štvrtok, päť hodín poobede a vonku mínus dvadsaťdva stupňov. Kotol odmieta pracovať a dnu je zima. To je typické, keď to najviac potrebujeme, tak to nefunguje! „ Oco, prosím, zakúr v kozube!“ prosíkam otca. Otec neodolá môjmu prosebnému výrazu. Vyjde von po nejaké drevo. Nakladie polená do kozuba a zapáli. Ani sme sa nenazdali a oheň sa rozhorel, celým domom začalo prúdiť teplo. Neviem prečo, ale aj keď bol február, pocítila som nádych vianočnej atmosféry. Len tak sedíme pri krbe a pozeráme do ohňa. „Večera!“ kričí mama z kuchyne. Najedli sme sa. „Večera bola výborná! “ pochválila som mamu a pobrala som sa do svojej izby. Bolo pol deviatej a už tak rituálne som sa vybrala pozerať televízor. Pozerali sme nejaký film. Bol nudný a otrepaný, skrátka o ničom. Po hodine mama oznámila, že niekde čítala o dobrom vplyve rozprávok na zdravý duševný vývoj dieťaťa. Tak sme sa ja, sestra a mama pobrali do spálne, aby nám prečítala rozprávku. Po desiatich minútach sme započuli pípanie, následný dupot po schodoch a potom vypadla elektrina. Nepripadalo nám to veľmi zvláštne, keďže na našej ulici vypadáva elektrický prúd dosť často.

Čudné nám však pripadalo to

pípanie a ockova reakcia. Mama povedala: „Magda, choď sa pozrieť, čo sa stalo.“ Otvorila som dvere a počula zapnutie vodovodného kohútika, naliatie vody do vedra a rýchle vybehnutie po schodoch. Po celom dome sa rozliehal pach ako z udiarne alebo fajčiarskeho klubu. Vošla som do obývačky a videla ako ocko leje vodu do kozuba. Ešte som sa ani nestihla spamätať a ocko už znova bežal po vodu. Ako obarená som sa vrátila do spálne a povedala mame: „Horíme!“ Mama si myslela, že znova preháňam. Išla sa pozrieť a keď sa vrátila s rovnakým názorom ako ja, zavelila: „Prineste sem mačky a choďte sa teplo obliecť.“ Do jednej izby sme priniesli naše tri mačky a šli sa obliecť. Mamka medzitým rýchlo hľadala mobil a ocko hasil. Samozrejme sme zo začiatku nemali signál a nemohli vytočiť číslo na hasičov, no nakoniec sa to podarilo. Kým som sa obliekala, netušila som, aký je požiar veľký. Smrad a dym sa strašne rozšíril. Aj oheň, čo nikto z nás netušil, horelo totiž medzi stenami. Začala som sa dusiť. Rýchlo som utekala von. Mamka balila základné veci. Ocko mi strčil do ruky telefón, aby som obvolala rodinu a povedala im, čo sa deje. Ešte stále sme to všetci považovali za malý požiar a to, čo sa deje, za nejaké cvičenie. Zavolala som babke, ktorá - ako vždy - nezdvíhala. Potom som zavolala krstnému, ktorý si myslel, že vtipkujem a zložil mi.


domov Okolo domu s hukotom prešli hasiči a následne nám volali, že to nemôžu nájsť. V záchvate paniky som telefón dala ockovi. V pozadí som počula ockov hlas, ako sa snaží hasičom vysvetliť, kde bývame. Videla som mamku ako nesie mačky do auta Počula som, ako na ocka kričí, že tretiu nemôže nájsť. Hasiči konečne dorazili a s tou obrou hadicou si to namierili presne stredom záhradky k domu. Začali hasiť. Nám so sestrou zakázali sa k domu priblížiť. Ocko im pomáhal a mamka z domu vynášala drahocenné veci. Ako som sa tam na toto všetko pozerala a nemohla nič robiť, cítila som sa bezmocná. Začal sa mi v hlave premietať celý môj život. Uvedomila som si, že za tých jedenásť rokov môjho života som toho veľa nestihla. Taktiež som zistila, že som dosť často bola namyslená a hnusná. Stáli sme tam asi dve hodiny a sestra po celý čas srdcervúco plakala. Ja som ešte stále neplakala. Nedokázala som spracovať realitu, nemohla som tomu uveriť. Mala som pocit, ako by som bola v nejakom horore. Okolo polnoci polícia mne, sestre a mamke navrhla, že nás odvezie k babke, ktorá býva neďaleko. Keď sme z auta vyberali mačky, jedna nám utiekla. Rozbehla sa presne tam, kde hasiči hasili. Prišli sme k babke a po krátkom rozhovore sme sa pobrali spať. Veď ráno spočítame škody, dom sa opraví a bude. O dve hodiny prišiel ocko aj s mačkami. Ráno sme šli k domu a tam boli hasiči. Opäť. Oznámili: „Okolo štvrtej nám volali vaši susedia a keď sme prišli, dom horel ako fakľa. S úsmevom dodal: „Nebojte sa, ten dom už nezapálite ani nasilu. Je tam celá cisterna vody.“ Nevedela som oceniť ten pokus o vtip. Vošli sme dnu a tam bol smrad horší ako včera a vody skoro po kolená. Zo stropu viseli obrie cencúle. To, čo sme včera jedli, ležalo zmrznuté a prikryté ľadovou perinou. Celé ďalšie dva dni sme strávili triedením oblečenia. Rodičia povedali, že nemusíme ísť do školy, no ja som chcela ísť. Potrebovala som od toho utiecť. Dom bol totálne zničený, musel sa zbúrať. Mesiac po tom sa začali búracie práce. Prišla som sa pozrieť. Už stáli iba základy a schody. Vyšla som na ne a spomínala na tie roky, ktoré som v dome strávila. Boli to krásne roky a teraz sú preč. Po dvoch rokoch sme si postavili nový dom a sme opäť šťastní. Táto skúsenosť ma zmenila. Dala som si dole ružové okuliare a prestala som žiť vo svete zbohatlíckej nafúkanej paničky. Pochopila som, čo je to pokora, čo je to tešiť sa zo všedných vecí. Do smrti budem vďačná svojim priateľom a blízkym, ktorí ma v tejto situácii podržali.

Barbora Dulinová, 8.C

.


Osmička má talent V

Úspechom je niekedy aj to, keď sa vrátite z pretekov s kompletným chrupom :)

tomto čísle vám predstavujeme Oľgu Veroniku Hruškovú, ktorá je v prvom rade žiačkou 5.B triedy, potom je aj nádejnou redaktorkou nášho časopisu a napriek svojej chorobe—má diabetes—sa venuje pomerne náročnému športu kickboxu. Jej chorobu spomíname preto, aby ste si vedeli predstaviť, aké je ťažké s ňou žiť, nie ešte aj športovať a namáhať sa. Olinka kvôli diabetu nesmie jesť sladkosti a musí si dávať celkovo pozor na to, čo a koľko zje, pretože jej telo nedokáže tak rýchlo odbúravať cukor ako nám ostatným. Naopak, pri akejkoľvek námahe alebo športe ho zase „spáli“ oveľa viac ako nám, a tak si musí Olinka hladinu cukru strážiť neustále. K tomu má pri sebe vždy malinký prístroj, ktorý jej v tom pomáha. Už rozumiete? A ona napriek tomu ako jediné dievča v Michalovciach chodí na kickbox!!!


Navyše je aj našou redaktorkou a toto je jej pr- 3. Ste hrdý na svojich zverencov? A čo ešte vý rozhovor s jej trénerom—p. Ľubošom Takáchcete dosiahnuť? čom, trénerom úspešných reprezentantov SR v V prvom rade mám radosť zo všetkých zvekickboxe rencov, ktorý sa rozhodli venovať kickboxu a samozrejme mojou a ich odmenou sú ich úžasné výsledky v súťažiach na Slovensku, ale aj v 1. Koľko rokov sa venujete tomuto športu? zahraničí. Snahou nášho tímu je rozširovať rady Bojovým športom sa venujem od mojich 14 zverencov a kvalitne ich pripravovať na súťaže. rokov. Najprv to bolo karate, jiu-jitsu až potom kickbox. 2. Čo Vás viedlo k tomu, že ste sa rozhodli odo- 4. Ako dlho treba trénovať, aby sa niekto stal Majstrom Európy? vzdávať svoje skúsenosti mladým? To záleží od talentu a tvrdého drilu na tréOd roku 2008 som trénoval v jednom z najningoch aj niekoľko rokov. Presne sa to poveúspešnejších klubov na Slovensku ŠKP Košice, dať nedá. pod vedením skúseného trénera Petra Bonka. Ďakujem za rozhovor. Nadšenie pre tento šport ma tak pohltilo, že som sa rozhodol k nemu viesť aj mládež v Michalovciach. Tak sa tento klub rozšíril aj do Michaloviec a od decembra 2012 fungujeme pod vlastnou hlavičkou Športový kickbox klub Michalovce.

Autor a foto: O.V. Hrušková


VETRÁK s Valentínom Šefčí ná (báseň o slonovi) V našej škole sme mali možnosť privítať a spoznať aj spisovateľa pre deti a mládež— Valentína Šefčíka. Bol to zvláštny pocit, vidieť na vlastné oči niekoho, koho sme doteraz poznali iba z titulnej strany knihy. Alebo počas recitácie na Hviezdoslavovom Kubíne. Pán spisovateľ nám toho porozprával veľmi veľa o knihách, o tom ako tvorí, ale prezradil aj niečo o sebe. Tu je pár faktov, ktoré ste o ňom možno ani nevedeli:

• Je riaditeľom a učiteľom ZŠ v Bertotovciach • Žije v Prešove

TVORBA

• Má tri deti: Andrej, Katka a Šimon • Študoval na Levočskom gymnáziu VŠ študoval v Prešove

POÉZIA PRE DETI Basta fidli Kamienky pri ceste Kniha na vydaj

Medzi jeho koníčky patrí príroda, literatúra, hudba • Už od 1.ročníka sa venoval čítaniu • Jeho prvá kniha, ktorú dostal, sa volala „Braček a sestrička“ • Prvé pracovisko bolo Lemešany – tam napísal prvú báseň s názvom „Horechobot tretí“, ktorá nikde nebola uverejne-

• Jeho druhá Báseň sa volala Epidémia, ktorá taktiež nikde nebola uverejnená • Knižku „Basta Fidli“ písal ako neznámy autor • Ako dieťa skoro vôbec nerecitoval Jeho obľúbené jedlá sú morské plody, sushi a zelenina.

1. Na ktorú Vašu knihu ste najviac pyšný? Knihy sú ako moje dcéry – sú tri a mám ich rovnako rád. Ale až tá tretia bola vydaná v Bratislave a ilustroval ju M. Cipár. Na to som hrdý.

2. Mali ste nejaký spisovateľský vzor? Ak áno, kto to bol? Mal som stále, a stále aj mám. V prvom rade ma veľmi poznačila tvorba Milana Rúfusa. Ďalej p. Válek v tvorbe pre deti. Zo žijúcich je to Ľubomír Feldek a Daniel Hevier. Ak sa chce človek inšpirovať a povzbudiť, vzorov je veľa.

3. Keď ste začínali svoju kariéru, rozmýšľali ste nad pseudonymom? Nechápal som to ako kariéru. Mojim cieľom nie je byť slávny. Preto som nerozmýšľal, ale môj otec mi navrhoval, aby som si dal meno Jabloňovský, keďže pochádzam z dediny Jabloňov na Spiši – blízko Spišského Podhradia. 4. Prečo nie sú uverejnené tie prvé básne? Prvú báseň si asi nechám ako úplne moju a môžem ju podarovať tým, že ju iba poviem. Tú druhú vsuniem do ďalšej knižky.


íkom, spisovateľom pre deti 5. Keď ste boli malý, písali ste zaľúbené básne frajerkám? V čase, keď som mal frajerky, som ešte pre deti nepísal. Áno, ale tých básní nebolo veľa, ani tých frajeriek nebolo veľa. Jednu skúsenosť môjho bratranca som vložil do básne „Tehotná slonica“. 6. Baví Vás písanie pre deti? Baví ma to, pretože je to výborné trávenie voľného času.

PC ohuruje veľmi rýchlo a ľahko, ale nezanecháva hlbokú stopu. Kniha je typom umenia, ktorý o náš záujem musí bojovať, ale zanechá stopu v duši navždy.“

7. Aký ste boli žiak? Bol som dobrý žiak, vyznamenaný! Najradšej som mal veľkú prestávku. Rád som písal slohové práce.

8. Baví Vás viac učenie detí alebo písanie básní? Učenie je ťažká záležitosť. Písanie je pokojnejšie, pre mňa relax.

9. Ako píšete? Začal som rukou, teraz na PC alebo do mobilu.

„Písať môže každý ale na kvalitnú báseň je potrebné dozrieť.“

10. Postup ako tvoríte? Nápad – téma – najprv si určím nadpis. 11. Chystáte momentálne nejakú knihu? Áno, práve chystám knihu pre deti s názvom „MALÁ KNIHA O VEĽKEJ LÁSKE“. Ďakujeme za návštevu a rozhovor. ( S.Tormová, G.Komárová, V.Malčeková)

„Dám vám návod na čítanie: Stačí objaviť prvú knihu, ktorá sa vám dostane do žíl. Potom to už ide. Prajem vám, aby ste tú knihu objavili čo najskôr, ak ste ju už neobjavili.“


Noví členovia redakčnej rady Nemohli ste si nevšimnúť, že náš časopis sa opäť trochu vylepšil. Zmenil svoju tvár k lepšiemu. Vďačíme za to novým členkám nášho redakčného tímu Stanke Kajlovej a Viki Hudiovej. Obe vo svojom voľnom čase pracujú na grafickej úprave nášho školského časopisu a prispievajú doň aj vlastnými fotografiami. Zároveň sme pre spoluprácu získali aj ďalších šikovných fotografov spomedzi radov žiakov našej školy— Kristiána Kudríka a Katku Marcinovú. Srdečne ich vítame a želáme veľa tvorivých nápadov a bystré oko pri zachytávaní jedinečných okamihov bežného života.

Viki Hudiová


Stanka Kajlovรก

Katka Marcinovรก


Úsmev, prosím! Tak, Ferko, aké bolo vysvedčenie? - pýta sa mama. Mami, to je predsa jedno, hlavne, že sme zdraví.

Na hodine biológie dá učiteľka úlohu: -Deti, povedzte nejaké zvieratko, ktorého meno sa začína na P. -Papagáj! -volá Anička. -Patkaň! – volá Dežko. -Výborne, Anička! A teraz nejaké zvieratko na D. -Dikobraz! - volá Marienka. -Dva patkane! - volá Dežko. -Dobre, Marienka! A teraz vieratko na Ž Nikto sa nehlási. Až po chvíli Dežko váhavo : -Žeby tri patkane ?


-Kto je ? -Sused. -A čo chcete , človeče, takto neskoro v noci ? -Máte cesnak ? -Nemáme! Asi za pol hodiny zvoní zvonček znovu. -Kto je ?! -Sused. -A čo zase chcete ? - Nič, nesiem vám cesnak.

Predstavujú sa dvaja chlapci: "Ja som Petrík. Ale bez X." "Veď tam žiadne X nie je." "Veď vravím, že bez X!"


Valentinska osmicka 2014  

Valentinske cislo skolskeho casopisu - Nasa Osmicka 2014. Nove cislo, nova sefredaktorka a kopec novych informacii zo zivota nasej skoly.

Read more
Read more
Similar to
Popular now
Just for you