Naša OSMIČKA - Zima 2021

Page 1

ZIMA 2021

NAŠA OSMIČKA ŠKOLSKÝ ČASOPIS ZŠ P.HOROVA MICHALOVCE

AKO SA MENÍ ŠKOLA

Fotogaléria premien tried, oddychových zón a školskej knižnice

NAŠE PRÁCE

DOMA DOBRE, V ŠKOLE NAJ

Výber najlepších literárnych, výtvarných a iných prác

Ako sa nám žilo a učilo počas lockdownu, zábava aj počas dištančných hodín

ZSPHOROVA.SK


Milí naši čitatelia! Človek ako jediný z tvorov oslavuje. Dokáže z obyčajného jedla a prostredia utvoriť slávnosť. Dodať rozhovorom a stretnutiam jedinečnú atmosféru, čaro, ktoré nám neskôr v spomienkach pretrvá až do staroby aj so všetkými zvukmi, vôňami, pocitmi... Blížia sa Vianoce, najkrajšie sviatky roka. Posledné roky sú pre nás ťažké. Nemôžeme sa stretávať, nemôžeme spolu tráviť spoločné chvíle na výletoch, rozlúčky s deviatakmi a vítania nových žiakov sa nemôžu konať v takej podobe, na akú sme boli zvyknutí. Plesy, nafukovací hrad na Deň detí na školskom dvore, akcia Mikulášska čiapka...mnohým z nás sa tisnú slzy do očí, keď si na to spomíname. Napriek všetkému nás to nezlomilo. Aj keď sa vídame len prostredníctvom monitorov, dokážeme spolu tvoriť a zažívať neobyčajné veci. Dôkazom toho je aj najnovšie číslo nášho časopisu, ktoré vám ponúka prehľad toho, ako sme prežívali tieto neľahké časy. Medzičasom sme zachytili, že sa niekto chystá zrušiť sviatky Vianoc. Ako chcú ľuďom zakázať oslavovať Vianoce? Veď to sa nedá. Bola to reakcia našich detí. A deti majú pravdu. Nikto nám nemôže a nedokáže zakázať oslavovať. Pretože nám nikto nemôže vziať nádej. Pretože Vianoce si nosí každý z nás vo svojom srdci. Želáme všetkým čitateľom radostné a pokojné prežitie sviatočných chvíľ v kruhu rodiny, hlavne v zdraví aj po celý nasledujúci rok. Veríme, že vám chvíle oddychu spríjemní aj čítanie Našej Osmičky. A....nezabudnite oslavovať ŽIVOT. Napriek všetkému. Redakčný tím Osmičky.


OBSAH NOVINKY V ŠKOLE Oddychové zóny Nové triedy

04-05 06-09

ŠKOLSKÉ AKCIE Osmička má talent Školské akcie a súťaže

12-16

Predvianočné aktivity

17-20

10-11

ZAUJÍMAVÉ ROZHOVORY Vetrák s pani učiteľkou Hinďošovou Veteráni našej školy s E. Lörincovou Tip na vianočný darček A mnoho iného...

21 27-28 35-36


...aby bolo v škole lepšie ako doma


Priestor na oddych

Neustále sa snažíme zlepšovať, príjemné

prostredie

vytvoriť žiakov

pre

i

zamestnancov našej školy. V septembri škola dostala na svoj účet financie z projektu Modernejšia škola v celkovej výške 30 000 eur. Za necelý mesiac sa nám podarilo vďaka týmto

zdrojom

učebňu

na

prebudovať moderný

jazykovú

multifunkčný

relaxačno-vzdelávací priestor. Vymenili sme klasické lavice za variabilné stoly v troch triedach a vybudovali sme aj tri relaxačné zóny v priestoroch vestibulov a na chodbách školy.


Triedy budúcnosti #futureclassrooms #akosatoda

V septembri 2020 našu školu navštívil pán minister školstva SR Branislav Gröhling, v doprovode vedúcej kancelárie ministra J. Lysákovej a hovorcu m ministerstva T. Kostelníka. Cieľom návštevy bolo oboznámiť sa s výsledkami našej práce a bližšie sa informovať o fungovaní Tried budúcnosti (Future classroom), ktoré sme v našej škole vybudovali na základe európskeho projektu ITEC. Pán minister v priebehu krátkej návštevy pozdravil zamestnancov školy, učiteľov, vychovávateľky, kuchárky, žiakov prvého aj druhého stupňa. Rozprával aj s vedením školy o problémoch, ktoré škola má a načrtol niektoré možnosti spolupráce a podpory. Pán minister nedávno predstavil modelový typ triedy a videli sme, že sa do veľkej miery nechal inšpirovať práve naším dizajnom tried budúcnosti.


V júli 2021 našu školu navštívili opäť pracovníci Ministerstva školstva. Natočili o našich Triedach budúcnosti video, ktoré má inšpirovať ostatné školy k zmenám a ukázať #akosatoda.

Veľmi nás potešilo,keď nám napísala naša bývalá žiačka Amália Olajošová: Dobrý deň Som bývalou žiačkou vašej školy, práve som v maturitnom ročníku na pedagogickej v Košiciach a dnes nám na hodine pedagogiky pani učiteľka ukazovala video o triedach budúcnosti. A vlastne píšem vám lebo som tak hrdá že som mohla chodiť práve na túto základnú školu. To aké prostredie, kolektív vytvárate je obdivuhodné, lebo nie každý študent má na tieto veci šťastie. Mnoho základných a stredných škôl vám môže tieto triedy závidieť. A nie len triedy ale naozaj aj prístup učiteľov, to chcenie využívať modernú techniku a to že "škola" naozaj nemusí byť len o štyroch smutných stenách, ale môže to byť veľmi útulné prostredie, do ktorého sa ľudia radi vracajú. Predsa len aj keď sa stretávam občas s bývalými spolužiakmi, tak máme na školu a učiteľov len dobré spomienky Takže patrí vám veľká vďaka.


Ako sa rodí trieda

Ďalším priestorom, ktorý sa podarilo dokončiť aj vďaka prostriedkom z projektu Modernejšia škola je Future Classroom 5. Triedu sme začali síce budovať zo svojich zdrojov, ale k jej dokončeniu pomohli financie z projektu, dobrovoľnícka práca aj aktivita žiakov VII.C a triednej učiteľky p. Balogovej. práve prebieha premena 6.A triedy



Osmička má talent ZÁZRAKY SA ZAČNÚ DIAŤ, KEĎ DÁTE ROVNAKÉ MNOŽSTVO ENERGIE SVOJIM SNOM, AKO DÁVATE SVOJIM STRACHOM. -NEZNÁMY AUTOR

MAX KIMÁK

Naši žiaci nás reprezentujú v športových súťažiach aj mimo školy. Štvrták Mak Kimák sa venuje tenisu už od útleho detstva za podpory svojej rodiny. Je úspešným športovcom, darí sa mu ako jednotlivcovi aj v tímovej hre. Kým jeho rovesníci hrajú pc hry, Max usilovne trénuje a cestuje na zápasy. Zatiaľ čo my vidíme úspechy, on pozná aj drinu, ktorá je za tým.


"ŠPORT JE POÉZIA POHYBU A ČINU." DOMINIK PECKA

HANKA PALOVČÍKOVÁ Často poznáme len športové úspechy žiakov počas súťaží v rámci telesnej výchovy. Ďalšou športovkyňou, ktorá sa venuje športu aj mimo školy, je druháčka Hanka. Venuje sa krasokorčuľovaniu. Je to šport, ktorý spája tanec, estetickosť aj presnosť, obratnosť do jedného celku. Hanke aj Maxovi želáme veľa úspechov v ďalších súťažiach. Určite budeme o nich ešte v budúcnosti počuť!


Vedecký kuriér Dňa 24.9.2021 sa uskutočnil festival Európska noc výskumníkov v rámci ktorého sa žiaci 6. A triedy zapojili do akcie VEDECKÝ KURIÉR. Žiaci si vyskúšali, aká je práca výskumníkov zaujímavá. Na vlastné oči videli svoju DNA, ktorú si extrahovali zo slín a kultivovali vlastné baktérie použitím živnej pôdy a Petriho misiek. Porovnali si minimálny rast baktérií čistej umytej ruky a ruky, ktorá pred pokusom „ochytala, čo sa dalo“. Vedecký kuriér splnil svoj cieľ. Vďaka experimentom a priamemu zážitkovému vzdelávaniu sa žiaci priblížili vedeckej práci a získali nadšenie pre vedu a výskum. Zuzana Vargová


Vyskúšaj to! Je to veda! F O T O S Ú Ť A Ž

E U R Ó P S K A

N O C

V Ý S K U M N Í K O V

Mottom 15.ročníka festivalu Európskej noci výskumníkov bolo: „Vyskúšaj to! Je to veda!“. V rámci tohto festivalu prebiehala fotosúťaž. Úlohou bolo, aby žiak na svojom Instagrame alebo Facebooku zverejnil fotku s hashtagom #nocvyskumnikov2021. Fotografia mala zachytiť to, čo žiak vníma ako vedu, ako ju vidí, spoznáva, pretože veda sa nachádza v našom každodennom živote- pri učení, hraní sa, varení alebo kdekoľvek inde. Druhým víťazom fotosúťaže bola naša žiačka 6.ročníkaSlavomíra Kolesárová, ktorá odfotila choré listy viniča. Získala tak vecné ceny- tričko, rúško, písacie potreby a 100e poukážku na nákup kníh. Ešte raz srdečne blahoželáme! Zuzana Vargová

-

0 4 -


KOĽKO LÁSKY SA VMESTÍ DO KRABICE?

KRABICE LÁSKY Daruj na Vianoce seniorom trochu lásky

Iniciátorkou myšlienky je Janka Galátová, ktorá založila skupinu na sociálnej sieti, aby oslovila svojich známych, ktorí chcú a môžu, aby sa zapojili do zbierky darčekov pre seniorov v domovoch dôchodcov. Postupne sa pridali nielen jej známi, ale aj známi ich známych, prostredníctvom médií sa o myšlienke dozvedelo celé Slovensko, zapojili sa celé organizácie ľudí, školy, škôlky, firmy... My sme sa zapojili už po druhýkrát a aj keď nám podmienky až tak nepriali, pretože žiaci druhého stupňa sa vzdelávali v tom čase dištančne, dokázali sme hlavne vďaka obetavosti rodičov, žiakov a učiteľov 1.stupňa našej školy vyzbierať krásnych 255 krabičiek pre seniorov.

Každá krabica obsahuje niečo príjemné, čo vyčarí úsmev na tvári našich starkých v týchto neľahkých časoch. Veríme, že si zaspomínajú na detstvo, kedy otvárali darčeky s prekvapením. Každý starký si nájde aj osobný odkaz od dieťaťa, ktoré mu darček pripravovalo spoločne so svojou rodinou. Poďakovanie patrí aj p.uč. K.Balogovej a jej triede 7:C za pomoc pri realizácii tohto krásneho projektu. A nezabúdajme: na darčeky nikdy nie sme dosť starí...



vďaka UJOM A TETÁM ZDRAVOTNÍKOM


Všetci zdravotníci si zaslúžia naše veľké ĎAKUJEME!!!

Žiaci 2. B sa pridali k dobrému činu jednej zo svojich mamičiek, ktorá obdarovala balíčkami pracovníkov infekčného oddelenia v Michalovciach. Smejkovia k balíčkom pridali milý list a ako prejav vďaky a povzbudenia vyrobili zdravotníkom veselé smajlíkovské medaily.


N Č É O A N K A I T IVIT V D E Y PR Každoročne chystáme v predvianočnom čase rôzne aktivity, a to zamerané na rozvoj rôznych zručností. Tentokrát sme si chystali mikulášsku tortu, vyrábali sme spoločne škriatkov, pomocou servítkovej techniky sme vyrobili vianočné svietniky, aby sme recyklovali fľaše od kompótov a orechové škrupinky sme využili na ďalšie tvorenie a ozdobu vianočného stromčeka. Vlastnoručné výrobky sú predsa najkrajšie a chutia oveľa viac ako hotové kupované výrobky.


Nezabúdajme na tradície

Ochutnali sme pe

obzvlá My

krajina

šť

Zachovávame

ich ich

rodín.

A

malou

rodinou,

preto

že

č ná

ktorý svieca.

máme

č né

hlavne ka

ž dá

tie

zvyky,

zasadli

trieda

č as

ť

dos . na

je

sme

sme

Nesmel chýba

po

ž

uprostred

pripomenuli

č né zvyky, viano č nému stolu. viano

viano

tradi

tie, ktoré sa spájajú s Vianocami.

Slováci

veniec,

svoje

si

š ich

takou na

spolu

ť

Vianoc

č as

celého

roka milí a zdraví. Symbolom zdravia sú

ž

orechy a prekrojené jab

nájdete

ž dá

oblátky s medom

a cesnakom, aby sme boli po

tie

Ka

č ené

še k

adventný nahradí

hviezdi

budete sa te

šiť

č ku

ž ia č ka

jeho

Ak si

priereze,

pevnému zdraviu.

Potom sme si spolo a spolu

na

ĺč ko.

č ne

zaspievali koledy

nás doprevádzala hrou na

zobcovej flaute. Bolo

to

milé

predviano

posedenie v triede.

č né

rodinné


Ako sme čakali Mikuláša Najprv sme nachystali pre Mikuláša kresbičky. Potom sme sa utíšili a v prítmí, iba vo svetielkach stromčeka sme s napätím očakávali, či nás Mikuláš nájde. Pretože sme v tejto škole prvý rok! Minulý rok prišiel za nami ešte do materských škôl.

Vtom sa otvorili dvere a v nich stál Mikuláš s anjelom a čertiskom. Našťastie všetko dobre dopadlo, tešíme sa aj na budúci rok, milý Mikuláš!


MIKULÁ Š H Ľ ADÁ Ž IAKOV

M

ikuláš sa vybral aj do iných častí budov školy, zavítal aj do školskej kuchyne, bol však trochu smutný, pretože nenašiel žiakov druhého stupňa. Tí už trávili čas dištančným vyučovaním z domu. Takže ich pozdravil aspoň prostredníctvom učiteľov, ktorých našiel v škole a nechal im pre žiakov malé prekvapenia. Mikuláš však verí, že o rok sa už všetci stretneme v škole. Za realizáciu ďakujeme zúčastneným žiakom, p. zástupkyni Balogovej a hlavne p. učiteľke .Papáčovej.


VETRÁK S P.UČ.HINĎOŠOVOU

Učitelia. Prechádzame popri nich každodenne a myslíme si, že sa zaoberajú iba písomkami a koho asi najbližšie vyvolajú....Pravdou je, že majú aj svoj súkromný život a svoje záľuby, túžby, radosti. V tejto rubrike v krátkosti vetráme vždy jedného z nich. Foto: Jana Kvak photography

Pani učiteľka Mária Hinďošová učí v našej škole matematiku. Opýtali sme sa, čo pre ňu znamenajú Vianoce, aký darček by jej urobil radosť . Čo sa Vám v mysli vybaví ako prvé, keď počujete slovo Vianoce? Vianoce sa mi vždy spájajú jednoznačne s mamkou. Vždy ste chceli učiť práve matematiku? Áno, bol to jeden z mojich obľúbených predmetov už na základnej škole.. Ako dlho už učíte v našej škole? Na osmičke učím od jej začiatku. Na ktoré momenty nikdy nezabudnete? Je toho viac. Momentálne si spomínam na pravidelné veselé posedenia v lesoparku Biela hora s kolegami a rodinnými príslušníkmi.. Je nejaká osoba, na ktorú z Osmičky nikdy nezabudnete? Áno, je to kolegyňa, ktorá je už zopár rokov na dôchodku. Boli sme spolu v kabinete. Učila biológiu. foto: archív pani učiteľky

Prezraďte nám, prosím, niečo o Vašej rodine. Som vydatá, mám dve dcéry a tri vnučky. Ak by ste mali možnosť cestovať v čase, kam by ste sa vybrali? Rada by som sa vrátila do detstva. Bývali sme oproti lesu. Strávili sme tam s kamarátmi veeeľa času a bolo to ozaj super. Blížia sa Vianoce. Aký najkrajší darček by ste chceli dostať alebo už ste aj dostali? . Áno, už som dostala. Sú to moje vnučky. 5 NAJ pani učiteľky: Jedlo: ryba na akýkoľvek spôsob Zviera: pes Farba: modrá Pieseň/hudba: Paľo Habera Koníčky: chalupa, čítanie, hra s vnučkami. Ďakujeme za rozhovor.


Prečo nám sneh vŕzga pod nohami Keď v zime kráčame po snehu pod nohami mám vŕzga sneh. Prečo je to tak? Sneh je vytvorený z ľadových kryštálikov – vločiek, ktoré na jeho povrchu vytvárajú tenké, len niekoľko nanometrov hrubé tekuté vrstvy, ktoré sa odborne nazývajú QLL a medzi ktorými sa nachádza veľa vzduchu. Pod určitým tlakom sa sneh stláča, a naopak vzduch sa z neho vytláča. To spôsobuje, že sa vločky o seba trú a lámu. Zvuk, ktorý pri tom vzniká vnímame ako vŕzganie. Však nie vždy sneh pod našimi nohami vŕzga. Mráz nie je vždy silný, takže povrch vločiek pokrýva jemná vrstva vody. Pri teplote -10° je len jedna vrstva, a však pri -1° je vrstva stonásobne hrubšia. Keď je sneh sypký, nevŕzga. Pri vyššej teplote totiž neudrží svoj tvar. Naopak, keď je vonku mrazivo a krásne svieti slnko, sneh je omnoho tvrdší. Zvuk lámajúcich kryštálikov tlmí voda. Vrstva vody na povrchu kryštálikov spôsobuje aj to, že jednotlivé vločky k sebe primŕzajú.

Pri čerstvo napadnutom snehu sú spojenia medzi kryštálikmi slabé, pri uležanom zase oveľa pevnejšie. Ich narúšanie vyvoláva tiež zvuky, ale na oveľa nižších tóninách. Naše ucho ich vníma skôr ako šuchot alebo chrapčanie a počujeme ich aj pri teplotách okolo nuly. Našou váhou lámeme celé vrstvy, ktoré sú príliš tvrdé na to, aby zvuk nebolo počuť. Z toho vplýva, že vŕzganie počuť len pri silnejšom mraze.

Spracovala: Lili Guľvášová


Osmička na cestách

OSMIČKA DIŠTANČNE Na týchto dvoch stranách sme našim čitateľom prinášali reportáže z ciest Osmičky po rôznych krajinách. Ale posledné roky nie je možné vycestovať za spoznávaním nových krajín. Preto prinášame reportáž o tom, ako sme sedeli doma a aj tak spoznávali: seba, spolužiakov, učiteľov online.. Učitelia sa snažili a snažia žiakov zaujať, motivovať nielen k výkonu, ale aj k tomu, aby žiaci ukázali svoju tvár, k tomu vymýšľali rôzne aktivity, napr. gélové účesy chalanov a kučierky dievčat, vyučovanie v maskách, tematických farbách, pripomenutie si a podpora detí s Downovým syndrómom ponožkovou výzvou a mnohé iné aktivity. Napriek všetkému aj táto forma vyučovania priniesla a prináša mnohé zábavné situácie, často sme počuli, čo sme nemali, aj videli, čo sme možno celkom nechceli :) Zistili sme však, že sme celkom kreatívni ľudkovia a zvládneme vytvoriť dynamický opis aj fotopostupom, branné cvičenia sme si spojili s pobytom v prírode a hneď aj vyzbieraním odpadkov a dokážeme z materiálu, ktorý by sme inak vyhodili, vyrobiť zaujímavé výrobky a darčeky.

Mnohí z nás v sebe objavili umelecké nadanie, vytvárajú kresby, diamantové maľovanie, ďalší sa venujú chovu výstavných zvierat, iní sa zapojili do dobrovoľníckych prác v miestnom útulku... A začali sme si viac všímať aj to, čo jeme. Na hodinách techniky si žiaci pripravovali zdravú desiatu podľa hesla AJ OČI CHCÚ JESŤ. Nech sa páči, malá ochutnávka aspoň pre oči:


Aj oči chcú jesť

Keď sa chce, človek dokáže neskutočné...mňam!



o

Kto z nás by nechcel stráviť aspoň jeden deň v škole v Rockforte, zažiť hodinu čarodejníctva a mágie, miešať rôzne elixíry, vybrať si čarovnú paličku na mieru v Šikmej uličke , poštu by nám doručovala snežná sova Hedviga, ochraňoval by nás obor Hagrid.... Naši žiaci si to mohli aspoň na jeden deň vyskúšať a veľmi sa im to páčilo. Na konci dňa si akurát povzdychli, že by takých dní s Harrym Potterom mohlo byť aj viac!


VETERÁNI NAŠEJ ŠKOLY

EXKLUZÍVNE INTERVIEW!

EVKA LÖRINCOVÁ Predstavujeme vám našu bývalú žiačku, dnes študentku Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Filozofickej fakulty, Katedry psychológie. Je tiež viceprezidentkou Slovenskej asociácie študentov a absolventov psychológie. Zaujímalo nás, čo ju viedlo k tomu, aby začala študovať psychológiu, aké má plány do budúcnosti, ale boli sme zvedaví aj na to, ako spomína na žiacke časy na Osmičke.


Plánovať NIEČO V TEJTO DOBE JE AKO ZA TREST 1.Kam smerovali Tvoje kroky po skončení ZŠ?

5. Ktorý predmet si mala rada a ktorý nie a

Po skončení ZŠ som popravde nevedela, čo chcem

prečo?

v živote robiť, tak som si prihlášku podala na

Najradšej som mala slovenčinu, náboženstvo a

gymnázium, tu v Michalovciach.

geografiu, najmenej telesnú výchovu.

2.Prečo si si vybrala práve štúdium psychológie?

Do poslednej chvíle pred podaním prihlášky som ani nevedela, prečo tam idem, nebol to jasný cieľ. V hlave sa mi ozývali vety mojich kamarátov „ako sa so mnou dobre rozpráva“ a „ty si taká bútľavá vŕba“, a to predsa robí psychológ :) možno by bolo zaujímavé to robiť celý život, počúvať a pomáhať – nachádzam v tom zmysel. 3.Čo Tvoje plány do budúcnosti? V ideálnom prípade by som sa chcela zamestnať práve v Michalovciach alebo blízkom okolí, veľké mestá ma nelákajú, a verím, že aj tu by mal niekto ostať :) samozrejme, nezahadzujem ani možnosť práce v zahraničí, no len na krátky čas – pozbierať

Slovenčinu a náboženstvo možno aj preto, že nás učila pani triedna učiteľka a ono to tak býva, že máme radšej predmety vyučujúcich, ktorých máme radi. Geografia ma bavila asi kvôli mojej zvedavosti – je fajn cestovať a niečo o danej krajine vedieť, potom si môžem povedať „aha to sme sa učili“, dobrý pocit :) A telesná výchova... ako sa hovorí, kto nemá v hlave, má v nohách. Ja mám, verím, v hlave. 6.Ako súčasná situácia ovplyvnila Tvoje prežívanie/trávenie Vianoc? (teda aké si možno mala plány a musela si ich meniť) Zase si pomôžem príslovím – „keď človek

skúsenosti a prísť späť.

plánuje, Boh sa smeje“ a v tejto dobe niečo

4.Spomínaš občas na časy na Osmičke? Ktoré

plánovať, na niečo sa viazať, je ako za trest.

momenty sú nezabudnuteľné?

Žijeme dobu premenlivú, chaotickú,

Tých je veľa! Od našej stále krásne ozdobenej

nepredvídateľnú. Snažím sa plánovať možno na

Céčky, po nezabudnuteľné školské výlety s našou

nasledujúci týždeň, ktorý ma čaká. Samozrejme

pani triednou učiteľkou. Typický je aj obraz pána

to neznamená, že nemám túžby a ciele, len to či

riaditeľa Pavolka, ktorý ráno schodiskom popri

sa naplnia je otázne :) Beriem život ako ide a

telocvični schádzal s kávou v ruke, do tajomnej

podľa toho sa zariadim. Na Vianoce sa teším,

časti školy, kde sa dostalo len pár vyvolených :)

prežívam ich skôr tak vnútorne, ozdobím si

Spomínam si aj na drotársky krúžok s pani učiteľkou Cibíkovou, ktorú som mala rada, no v neposlednom rade aj na Našu Osmičku a redakčný krúžok, ktorého som bola súčasťou.

izbu, napečiem, pustím si hudbu a spravím dobrú náladu, v rámci možností. Ďakujeme za rozhovor, želáme veľa úspechov! Evkine rady ako zvládnuť túto dobu, nájdete v

NAŠA 8

rubrike Bútľavka. Foto: FB E.L.


Zhao Xin Ling

VIANOCE VIANOCE VIANOCE Ako každý rok, aj tentokrát by sme všetkým čitateľom chceli priblížiť Vianoce v iných krajinách. Pomôžu nám s tým naši žiaci. Vianoce v Číne nám predstaví naša tretiačka Sofi. Jej rodičia k nám prišli práve z Číny. Tradícia slávenia Vianoc je v Číne pomerne krátku dobu, ale podobne ako mnohé zahraničné zvyky, ktoré Čína absorbovala a používala po stáročia, aj Vianoce formovali čínske charakteristiky. Vianoce sa stali v Číne veľmi obľúbeným sviatkom, aj počas nich však dopĺňajú svoje vlastné zvyky. Napríklad na Štedrý večer majú ľudia vo zvyku posielať na Štedrý večer „Ovocie mieru“, ktoré je dostupné iba v Číne. Sú to jablká s rôznymi nápismi, želaniami. Ľudia v Číne sa na Vianoce neuzatvárajú do rodinného kruhu, ako je to v západných krajinách, ale práve naopak, Štedrý deň považujú za najšťastnejší deň v roku a túžia sa o šťastie a radosť deliť so známymi a priateľmi, preto vyrážajú do ulíc mesta za zábavou, nákupmi a spoločne strávenými chvíľami.


Dôležité je prežívať šťastné chvíle s priateľmi

ť otvorené cez noc a ulice a uli č ky musia by ť preplnené ľ u ď mi a zábavou. Kres ť anské deti v Č íne ozdobujú viano č né strom č eky farebnými ornamentami, ktoré sú musia by

vyrobené z papiera a majú tvary kvetov, retiazkami a svietidlami. Taktie

ž

si ve

š ajú

č u š ky v tú ž be, ž e im ich Viano č ný Starý Mu ž naplní dar č ekmi a pochú ť kami. Č ínske viano č né strom č eky sa volajú „ stromy svetla“ , Je ž i š ko sa volá Dun Che Lao Ren, č o znamená Viano č ný Starý Mu ž . Nekres ť ania volajú toto obdobie jarný pan

č as Vianoc, obchody sa premenia na viano č né krajiny, zamestnanci majú oble č ené viano č né kostýmy. Š tedrý ve č er je toti ž najdôle ž itej š ím nákupným V

ž dy,

ke

ď

nastane

obdobím roka.

Č í ň ania

dávajú

Vianociam

č né ve č er

charakteristiku: sviato farebné. Na

Š tedrý

silnú

č ínsku

a teplé, zdravé a musia by

ť

ľ

ve ké a

š taurácie preplnené, viano č né ve č ierky v š pi č kových re š tauráciách musia by ť preplnené, ve ľ ké supermarkety a centrá malé

re

sviatok a oslavujú ich s výbornými jedlami a uctievajú si svojich predkov. Deti

sviatkov,

stredobodom dostávajú

jedia chutné jedlo a Foto:internet

záujmu

týchto

š aty a hra č ky, sledujú oh ň ostroj. nové


Dominik Monhart

VIANOCE VIANOCE VIANOCE V ÍRSKU

Dominik je siedmak, jeho brat Mirko piatak a ich rodina strávila istý čas v Írsku. Preto nám priblížili, ako trávia Vianoce ľudia tam. Typické pre trávenie vianočných sviatkov v tejto krajine je to,že ich prežívajú viac duchovne, kresťansky. Prvým typickým zvykom je svieca v okne. Zvyčajne je červenej farby a ozdobená vetvičkou cezmíny. Tento zvyk pochádza ešte z prelomu 17.a 18.storočia, keď írskych kresťanov prenasledovali a nebolo im dovolené slúžiť bohoslužby. Preto kresťania dávali do okna sviecu a nechávali pootvorené dvere, aby kňazi mohli nerušene vkĺznuť do domu aj počas noci a odslúžiť bohoslužby v danej rodine. Neskôr sa svieca v okne stala symbolom pre všetkých pocestných, okoloidúcich, aby videli, kde nájdu pomoc a útočisko, rodiny, ktoré mali nezvestných príbuzných, nechávajú horieť sviece v okne ako nádej pre blízkych, nech nájdu cestu domov. A v neposlednom rade je to symolické ponúknutie nocľahu biblickej svätej rodine.


Írske ženy pečú koláč zo semienok pre každú osobu v dome. Taktiež robia pudingy. Je to tradičné írske jedlo, je veľmi voňavé vďaka koreniu, brandy, ovociu a whisky. Po štedrovečernej večeri, sa vonku nechá chlieb s mliekom a dvere otvorené ako symbol pohostinnosti. Aj Nový rok sa írske rodiny snažia prežiť skôr v rodinnnom kruhu a v tichu, než za prítomnosti ohňostrojov a hlučných osláv. Vianočné sviatky v Írsku trvajú do Troch kráľov, 6.januára, volajú ich tiež Malé Vianoce .Dominik a Mirko sú aj členmi výchovného hnutia Skauting. Ako skauti každoročne prinášajú aj do nášho mesta betelehemské svetlo, ktoré spríjemňuje atmosféru Vianoc v mnohých rodinách. V tomto zimnom období tiež spolu s rodičmi chodia v rámci otužovania plávať do Zemplínskej Šíravy, mladší bratia zatiaľ iba ako diváci. V letnom období trávia s rodičmi čas aj táborením a rybačkou. Ďakujeme rodičom, že sa podelili o spoločné chvíle aj s čitateľmi Našej Osmičky


Vianočný kvíz Vianoce v lockdowne alebo Ježiško v karanténe 1. Ako vycestuješ za rodinou počas tejto situácie? A) Samozrejme, že budem dodržiavať pravidlá, a teda nikam nepôjdem. 3 b B) Veď predsa sú všetci zaočkovaní, prečo by som nešiel? 2 b C) Mám tajný plán: nechám sa zabaliť a poslať kuriérom. 0 b D) Zostanem doma ako vždy. 1 b 2. Čo myslíš, príde Ježiško? A) Ježiško predsa vždy dodržiava pravidlá, teda dodrží lockdown. 3 b B) Určite príde, dokáže všetko, aj zázraky, určite sa teleportuje. 2 b C) Dodrží slovo, určite príde, veď má covidpas, nosí rúško a k dverám príde s 2 m odstupom. 1 b D) Mne je jedno, či príde, len nech rodičia dajú darčeky tam, kam majú dať. 0 b 3.

Ako si vyriešil darčeky v lockdowne ty?

A) Objednal som ich prostredníctvom eshopov. 3 b B) Mňa to nezaskočilo, darčeky vždy nakupujem priebežne počas celého roka, takže som už niektoré mal v lete. 2 b C) Aké darčeky? Ja ich iba dostávam, od Ježiška. 1 b D) No....čítali ste minule o tej veľkej krádeži v OC? Takže takto...ale pst! 0 b

4. V akom štýle toho roku vyzdobíš stromček? A) Dám si na tom záležať, ako vždy. 3 b B) Musí byť top, aby som mal čo najviac lajkov na sociálnych sieťach. 2 b C) Myslíte tú otrasnú vec, ktorá mi zavadzia vo výhľade na telku? Minulé Vianoce som pozeral všetko cez priehľadnú guľu!!! 0 b D) Nechám to, ako každý rok, na rodičov. 1 b 5. Ako bude vyzerať tvoj štedrovečerný stôl? A) Klasika: oblátky, bobaľky, kapustnica, kapor... 3 B) Ja jem výlučne bobaľky. 2 b C) Čo mi naložia na tanier, to si dám. 1 b D) Jediné jedlé jedlo počas Vianoc sú pre mňa koláče a salónky. 0 b 6. Čo tipuješ, že dostaneš tieto Vianoce? A) Naši ma poznajú najlepšie, vždy vedia, čo ma poteší. 3 b B) Nikdy by som nepovedal, že ma potešia ponožky, ale Dedoles a Fusakle sú super! 2 b C) Keďže 360 dní v roku strávim v pyžame, zišlo by sa... 1 b D) Posledných pár rokov dostávam deodorant, možno sa mi tým niekto snaží niečo naznačiť....0 b


Vyhodnotenie: 18 – 14 b Vianoce pre teba znamenajú rodinné tradície, stretnutia, ale vieš sa ich aj vzdať, ak je potrebné , aby si ochránil zdravie starých rodičov aj samého seba. Uvedomuješ si, že najdôležitejšie nielen počas Vianoc sú zdravie a láska. 13 – 9 b Na Vianoce sa vždy tešíš a si trochu aj sklamaný, že nemôžeš vycestovať na chatu a lyžovačku, ale vieš si nájsť náhradný program aj doma či v blízkej prírode. 8–4b Aspoň si si všimol, že vaši doniesli do izby stromček a pečú sa koláčiky. Ty sa chystať nemusíš, nikam nechodievaš po celý rok... Počúvaj, veď ty máš dobrovoľný lockdown stále! Mal by si s tým niečo robiť, lebo keď sa raz rozhodneš vyjsť von, možno neprejdeš cez dvere. 3–0b Ak si myslíš, že lockdown je to najhoršie, čo ťa mohlo postretnúť, tak pozor, vo väzení je to o niečo horšie! Koláčiky a salónky nebudú, Perinbaba len cez mreže a oceníš aj ten deodorant.

„Via­noce nie sú o ot­vo­rení na­šich da­rov, ale o ot­vo­rení na­šich sŕdc.“ Ja­nice Ma­e­di­tere


TIP NA VIANOČNÝ DARČEK Tento rozhovor sa uskutočnil pred pár rokmi, kedy pán Jenčo vydal svoju knihu Vichodňarske rozpravky. Odvtedy vydal ďalšie a táto je najnovšia. Čo bolo prvým podnetom k tomu, že ste sa rozhodli napísať knihu Vichodňarske rozpravki? Bolo ich viacero, ale ten hlavný dôvod bol samozrejme, chýbajúca literatúra pre deti vo východoslovenskom dialekte. Ako dlho Vám trvalo, kým ste ju vytvorili? Rozprávky som písal postupne, ako mi napadol nejaký nápad, tak som ho zapísal do zápisníka, ale v priemere to bolo počas celého roka 2017 a 2018 (kedy knižka vyšla). Foto: teraz.sk

FURT PRED ZAČATKOM VJANOČNICH ŠVJATKOCH PRIDZE NA ŽEM JEDEN ANĎEL ZVESTOVAC ĽUDZOM, ŽE ŠE ŠVJATKI UŽ MOŽU ZAČAC... S akým ohlasom sa kniha stretla? Neviem to napísať presne, pretože v tomto momente by som musel písať za čitateľov, ktorý sa ku knihe dostali, ba dokonca ju aj prečítali, ale na čítačkách, ktoré som absolvoval asi v 30 školách či knižniciach, či kníhkupectvách deti, ale i dospelí, počúvali a snáď sa im to aj páčilo (aj keď párkrát aj zívali, dúfam, že nie prázdnotou :))

Foto: FB Lucie Chocholáčkovej


VJANOČNE VICHODŇARSKE ROZPRAVKI CHOČDZE TOTU KNIŽKU OTVORICE, CHOČKEDI U ROKU JU BUDZECE ČITAC, TA ŠE NA VAS TOTA ATMOSFERA VIĽEJE

V knihe je veľa ženských postáv vykreslených povedzme, že prudko energickej povahy...mužov utlačujúce. Čerpali ste z osobnej skúsenosti? Manželka, svokra.... (nedáme im to čítať, pozn. red.)😊 Veľa námetov som v tejto 1.knihe čerpal z ľudovej slovesnosti, kde sa takéto typy a charaktery objavujú, ale mám samozrejme aj hlbokú skúsenosť v genéze mojej rodiny, kde hlava, aj krk rodiny patrili vždy matkám a ženám, našťastie. Ktorá postava z rozprávky v knihe je Vám srdcu blízka a prečo? Všetky rozprávky mám samozrejme rovnako rád, ale ak by som mal vybrať 2, tak určite Baran, baran, buc – detektívku a rozprávku o Starej mladej, v ktorej vystupuje aj stará 117 ročná babka na bicykli v drese majstra sveta ako Peter Sagan.

Máte aj deti? Ak áno, páčia sa im tie rozprávky? Mám deti, dve. A o tom, či sa im páčia tieto rozprávky ide aj v poslednej rozprávke ,ktorá je súčasťou tejto knihy a volá sa Ta to čom? Keď si ju prečítate, tak určite pochopíte, ako asi reagovali, keď som sa im snažil prečítať niektorú z rozprávok z tejto knihy. Vieme, že pôsobíte v divadle KLUD. Ako ste sa k herectvu a režírovaniu dostali? Jak šľepa kura ku zarnu. Keď som mal 21 rokov založili sme náhodou divadlo KĽUD Kladzany ,ktoré má tento rok 22 rokov. (z tohto príkladu sa dá ľahko zistiť, koľko mám rokov teraz) A keďže nebol kto písať, tak som písal ja, hrať sme museli všetci a keď od nás odišiel náš prvý režisér ,tak som musel aj režírovať. V tomto divadle má samozrejme pôvod aj kniha Vichodňarske rozpravočki ,pretože okrem úplne prvej hry divadla KĽUD, boli všetky ostatné napísané v miestnom zemplínskom (východoslovenskom) dialekte. . Čo chystáte do budúcnosti ako spisovateľ aj ako režisér? Už v októbri 2019 vyšla knižka Vichodňarske rozpravočki 2 na 3, kde sú rozprávky, ktoré sa nezmestili do jednotky a samozrejme ďalšie nové a podľa mňa omnoho lepšie a veselšie rozprávky napísané vo východoslovenskom dialekte. Plus tam sú aj krátke divadelné scénky, alebo asi skôr jedna scénka ,ktorá predznamenáva pripravovanú trojku, kde by som chcel vydať všetky scénky pre deti a mládež v školách, ktoré som napísal vo východoslovenskom dialekte, aby deti mali čo hrať na akadémiách a školských výročiach atď., aby „vichodňarčina“ zostala živým jazykom. Ako režisér a dramatik som pripravil výročný kabaret 20 roki srandi, k nášmu 20.výročiu divadla KĽUD, plus premiéru novej hry divadla KĽUD Pisočok a taktiež premiéru hry Ci hutorim, ty vole! S Bardejovským divadlom. Všetko samozrejme „u vichodňarčiňe!“ Momentálne dávame do pozornosti najnovšiu knihu vianočných rozprávok, ktorú doplnila ilustráciami naša miestna výtvarníčka pani Lucia Chocholáčková. Rozhovor s ňou chystáme do ďalšieho čísla Osmičky. Áno, mnohí ju poznáte práve z výstavy v MsKS, kde sme mohli vidieť mnoho jej obrazov počas hodín výtvarnej výchovy. Ďakujeme za rozhovor a želáme veľa úspechov!


ABROVT AŠAN

Zoja Siranková


Láska, bože láska...

Motýle v bruchu a sucho v krku. Búšenie srdca a v hlave otázka. Čo je to so mnou zas? Zažil to už každý z nás.

Vidíš ju tvoj objekt lásky. Do očí sa tlačia iskry. Začneš sa vznášať ako vták. Zaľúbil si sa, je to tak.

Stal si sa najväčším boháčom na svete. Lásku nemožno kúpiť v žiadnom markete. Je to vzácny dar. Osud nám ho do vienka dal.

Andrea Pukasová, 8.A


Jedinečná

Ty si to najlepšie, čo mi život dal. Ty si svetlo, ktoré svieti v diaľ. Ty si láska, ktorá prekvitá, do môjho srdca vyrytá.

Ľúbim ťa, si pre mňa celý svet. Nikoho ako ty na tomto svete niet. Pri tebe sa cítim výnimočná. Ty si moja mama jedinečná.

Sára Obrimová, 8.A


Dominik Monhart, 7.C

2.miesto v súťaži Zemplínske pero



Laura Kamila Kováčová, 6.C

1. miesto v súťaži Zemplínske pero Kamilkine dobrodružstvá Kapitola prvá – Prvé skúmanie Rozhodla som sa, že o svojom živote napíšem knihu. Všetky významné osobnosti totiž píšu knihu o svojom živote. Keďže som doteraz napriek všetkému, čo som vyparatila, prežila, asi to bude mať nejaký väčší význam. Uvidíme, možno o mne raz niekto knihu napíše. Ale pre istotu začnem sama. Vždy som bola tvor zvedavý. Aj som. Vtedy som mala asi rok a pol a ako stále popoludní ma uložili moji starostliví rodičia spať. Doteraz si myslia že som spala dve hodiny, no mne úplne stačila hodinka a zvyšok času som sa nudila. A vymýšľala. Napríklad, ako vyliezť von z ohrádky. Dovtedy sa mi to nikdy nepodarilo, ale práve v ten deň som sa chytila malými rúčkami ako nikdy a šup. Bola som tam. Vonku. Na druhej strane. Ani som sa nestihla radovať, lebo ma tlačil čas. Nevedela som, čo urobiť ako prvé: zhodiť z vešiaka ockove vypraté košele? Alebo mamke spraviť radosť rozhádzanými vankúšmi? V mojej detskej hlavičke sa preháňali všelijaké nápady. Prišla som teda k skrini a vyhádzala všetky šaty von. Do stredu izby. Zrazu som začula kroky. Blížili sa. Rýchlo som vliezla do skrine a ani som sa nepohla. Prvé, čo mama zazrela, keď vošla do spálne, nebol neporiadok v strede izby, ale prázdna postieľka. Pozerala po izbe, ale keď ma nenašla, vybehla s krikom von za ockom. To bola moja chvíľa. Vyliezla som, prehrabala som sa cez horu bielizne a hurá von otvorenými dverami na chodbu. Kým mama v panike každému rozprávala, čo sa stalo, docupkala som do izby starších bratov. Najstarší mal zapnutý počítač. Tak som si k nemu sadla a peknu som mu v ňom všetko upratala. Súbory na VŠ do koša, úlohy do koša, ...všetko, čo som tam našla, skončilo v koši. Po veľkom upratovaní som odišla z izby preč a presunula som do obývačky. Tam som konečne mohla otvoriť skrinku s pohármi, ktorá bola pre mňa vždy zakázaným územím. Pomaličky som sa naťahovala za pohármi, bolo mi jedno, či sú nové, alebo naopak, vzácne staré kusy....všetky skončili na zemi. Zabudla som však, že narobím hluk. Mama nevedela, či sa má od radosti, že ma našla smiať alebo plakať nad stratou pohárov. Radosť však bola väčšia. Bratova nie, keďže všetky súbory mu zmizli. Ale majú ma radi, tak sa na mňa dlho hnevať nemohli.



Laura Kamila Kováčová, 6.C

1. miesto v súťaži Zemplínske pero

Kapitola druhá – V lese Objavovať svet – to je moje. No a keďže doma som už všetko preskúmala, celkom ma potešilo, keď mama rozhodla, že pôjdeme na výlet do lesa. Tešili sme sa všetci, niekto na zážitky, niekto na čerstvý vzduch a viacerí aj na klobásky, špekáčiky a iné dobroty, ktoré v lese chutia úplne inak ako doma. Obliekli sme sa, mňa posadili do nosiča, ktorý vyzeral ako smetný kôš a spolu s ním ma posadili do auta. V lese ma zase vysadili a môj milujúci brat si ma s tým košom naložil na chrbát. Nebol veľmi nadšený, lebo musel šliapať do kopca s riadnym nákladom. Po dlhom putovaní prišiel čas na jedlo. Rodičia boli na kopci prví. Začali vybaľovať vrecká s klobáskami. Práve sme sa k nim blížili, keď sa im tie vrecká roztrhli a klobásky sa rozutekali dole kopcom. Brat ma zložil z chrbta a pomáhal rodičom pozbierať ich. Vtedy som tíško vykĺzla z nosiča, využila som predsa čas na objavovanie lesa. Nikto si nevšimol, že som zmizla v lese. Až brat, keď išiel zodvihnúť nosič zistil, že som preč. Vedel, čo nastane, pozná našu mamu. Tá vidí všetko. Hoci jej to chcel utajiť a hľadať ma sám, zistila to. Mama celkom spanikárila. Nevedela, ktorým smerom sa skôr rozbehnúť. Ja som medzitým vyskúšala vodu z blízkeho potoka. Bola dosť studená a chutila ako mamina blúzka. Z diaľky som počula iba mamin nahnevaný hlas, ako kričí na brata. Medzitým sa začalo stmievať, už som sa aj bála, vybrala som sa k nim, no videla som naokolo len kríky, kvety, stromy,....mama a brat sa akoby vyparili. Zrazu sa mi stromy a kvety nezdali milé a pekné, ale strašidelné. Kričala som na mamu a plakala. V diaľke sa ozvalo: „Lauraaaa!“ To kričala mama. A: „Nutriloooon!“ To kričal brat, lebo vedel, ako ho milujem. No čo, bola som malá. Šla som za hlasom brata. Našla som sa. Odvtedy na každom výlete som mala ochranku pred sebou, za sebou aj vedľa seba. A vám radím: Neutekajte od rodiny! A určite nie do lesa!!!!


Adam Kostrej. 5.C 3.miesto v súťaži Zemplínske pero

Boj o miesto Ako každý večer, aj vtedy som sa vybral pred spaním na toaletu. Práve som sa vracal do mojej izby a tešil som sa do postele, keď som začul nejaký buchot. Zľakol som sa. Buchot bolo počuť zo šatníka. Možno by som sa inokedy ani nebál, ale práve v ten večer som pozeral strašidelný film. Chlapec v ňom išiel večer po chodbe, počul hlasné búchanie zo skrine a....prebehli mi po tele zimomriavky. To sami určite iba zdalo. Urobil som dva kroky a opäť. So strachom som sa šiel pozrieť, odkiaľ ten zvuk vychádza. Len čo som nenápadne strčil hlavu do šatníka, že sa pozriem, zrazu prásk! Niečo ma silno šľahlo po hlave. Zľakol som sa a ani neviem ako, (ale rýchlo) som sa dostal do postele. Prikrývku som si natiahol cez hlavu a počúval som. Srdce mi bilo až v ušiach. Snažil som sa zaspať. No nemohol som. Strach mi nedovolil. Navyše búchanie sa opakovalo. Otec vraví, že strašidlá neexistujú a všetko má nejaké vysvetlenie. Zvedavosť ma premohla a išiel som opäť k šatníku. Rýchlo som rozsvietil svetlo a vidím starú hnedú metlu. Sama od seba sa kýva a na jej rúčke sa hompáľa strašidelná maska. Tú som tam nachystal na Halloween. Nechápal som, čo sa to deje. Chvíľu som len tak stál a pozeral. Vtom som všetko pochopil. Vysávač, náš nový robotický vysávač sa márne pokúšal dostať k nabíjačke. Metla mu statočne stála v ceste, bránila svoje územie. To bolo to buchotanie. Prišlo mi metly ľúto. Ako sa asi cíti, keď sme ju odsunuli na vedľajšiu koľaj, odkedy máme vysávač...Na druhej strane som bol veľmi rád, že sa záhada vysvetlila. Presne ako vraví otec. Teraz som už mohol ísť pokojne spať. A už viem, že každá vec má mať svoje miesto. A metla? Tá je na chalupe, kde nemáme elektrinu. Je tam gazdinou, kraľuje tam a rozťahuje sa po celej dlážke.


Adam Kostrej. 6.C 2.miesto v súťaži Zemplínske pero

Fantastický košík Chcete vedieť, prečo a odkiaľ som tu ? Pozorne sledujte môj príbeh spred dvanástich rokov. Bolo slnečné októbrové ráno. Babky vstali a ihneď sa vybrali na nákupy. Kam? No predsa do najobľúbenejšieho hypermarketu dôchodcov. Blížili sa „Dušičky“, takže akciové sviečky boli neodolateľným lákadlom. Starenky si vzali nákupné košíky a natešené začali pobehovať pomedzi regály. Veselo štebotali a zároveň nakupovali. Rožky, párky, sviečky,...čo je doma, to sa počíta.

A zrazu to prišlo! Jedna z babičiek bola totiž čarodejka. Mala dnes skvelú náladu už od skorého rána. Veselú náladu jej náhle pokazil zemiak. Áno, zemiak, obyčajný, úfúľaný zemiak. Bol totiž trochu hnilý a keď ho chytila do ruky, rozpučil sa jej nechutne a smradľavo pretekal pomedzi prsty. Práve ho chcela vložiť do vrecka medzi ostatné, keď to zbadala. Fuj! Od hnevu a celá urazená vytiahla čarovnú paličku z kabelky a vyslovila slová: „Abraka dabra!“ A čo sa nestalo?! Paličkou nemierila na ten previnilý zemiak, ale na nákupný košík. Ten sa zrazu začal meniť. Už to nebol iba košík, ale vyrastali mu ruky, nohy, trup, hlava,....o malinkú chvíľu tu boli ústa, oči, uši, nos. Jednoducho chlapček. Babka čarodejka rýchlo zabudla na škaredý zemiak. Malý chlapček ju očaril. Dala mu meno Jakubko. A tak som tu. Už nie ako nákupný košík, ale ako Košík Jakub.


Barbora Čižmárová 7.C


Kamila Pavlíková 7.A

Jesenná pohoda Sníval sa mi taký sen, zažila som ideálny deň. Neruší ma ranný budík, ale viete, kto ma budí Moje malé zlatíčko. Kto Predsa môj Čimičko. Bielo-modrá príšera, andulkou sa nazýva. Celý deň ma hladia slabé Slnka lúče, na nohy si obujem papuče. Dobrú knihu schmatnem, na terasu sadnem. Pokračuje skvelý deň, futbal režem každý deň. Lopta skáče raz, dva, tri, mne zas úsmev na tvári. Je to pravda, nie len sen, je to krásny jesenný deň.


Adrian Danacko 7.C

Zuzana Hrešková7.C


ná e t ú r k o P

va í t k r e p ersp

Zuzanaá

ov k á v o N


Lek(v)áreň

Nektár z medu, citróna a zázvoru Čo potrebujete: citróny čerstvý zázvor med Množstvo si určite podľa želaného objemu, tak aby ste prevrstvili všetky ingrediencie. Umyté citróny a očistený zázvor nakrájate na tenké plátky. Do pohára, alebo do dózy ktorá sa dá dobre uzavrieť, vrstvíte citrón a zázvor. Keď už máte vami zvolené množstvo takto prichystané, zalejte všetko medom (ideálny je priamo zakúpený u včelára. Uskladníte v chlade. Po 2 - 3 dňoch sa v pohári vytvorí sirup, ktorý je pripravený k priamemu užívaniu. Takto pripravený pohár vám v chladničke vydrží 2 až 3 mesiace bez zmeny kvality obsahu. Užíva sa: 1 polievková lyžica na pohár vrelej vody pri bolesti v krku, alebo len tak ako lahodný a zdravý nápoj (podoba čaju), ktorý zohreje telo i dušu a prospeje zdraviu napríklad v sychravom a chladnom počasí.


AKO VEČER POKOJNE ZASPAŤ Medovka lekárska (Melissa officinalis) Možno aj vás prekvapilo, že liečivá rastlina medovka má také moderné dievčenské meno. Vôbec to nie je náhoda, Melissa je totiž latinské pomenovanie včely ktorá túto rastlinu miluje. Až tak veľmi, že sa medovkou dokonca potierajú nové úle, aby roj neodletel Medovka lekárska je bylina z čeľade hluchavkovité, ktorá pochádza z okolia pobrežia stredozemného mora. Má využitie v medicíne a gastronómii. Na Slovensku je bežnou bylinou pestuje sa v záhradkách či na balkónoch, pretože už od dávna sú známe jej liečivé a upokojujúce účinky. z rastliny sa zberajú jej mäkké lístky, Ktoré sa sušia alebo sa čerstvé požívajú ako prísada do varenia a do limonád.

Medovka má všestranné liečivé účinky, pomáha pri strese, upokojuje žalúdok a trávenie, zmierňuje časté zmeny nálad, a pomáha zaspať, preto sa odporúča vypiť šálku čaju pred spaním. Medovkový čaj je veľkým pomocníkom aj pri psychických ťažkostiach.

,,Spánok je prírodným balzamom na dušu i telo'' -Pestalozzi


BÚTĽAVKA Dnes o tom, že veľa času trávime na sociálnych sieťach, ktoré nás ovplyvňujú. Pripravila Evka Lörincová

Sociálne siete najčastejšie používame na kontakt s kamarátmi či rodinou, vieme na nich sledovať rôzne osobnosti, inšpiratívne stránky a v neposlednom rade aj influencerov. Tí v nás často vzbudzujú pocit, že sme im blízki, patríme do ich komunity, rozprávajú sa s nami, točia pre nás videá, robia fotky, dávajú rady, na stories sa nás dokonca pýtajú na naše názory a nápady – čo ich robí ešte viac obľúbenými. Keď k tomu vidíme, že influencer má veľa sledovateľov, povieme si asi „hmm, tak ten je asi dobrý!“ a dôverujeme mu ešte viac. Zvyknú byť len o par rokov starší ako my, čiže máme tendenciu brať ich rady a názory bližšie, ako keby nám rovnakú vec povedal rodič alebo učiteľ. Vybudujeme si k ním vzťah a často robíme aj to, čo oni. Možno sa tak obliekame, maľujeme, chce také isté veci aké majú, robíme také veci ako oni, napodobňujeme ich diéty, snažíme sa im podobať. Nezabúdajme však na to, že čo je dobré pre jedného človeka, nemusí pasovať druhému. Neraz sa potom ani nemusíme cítiť dobre, keď ideme v ich šľapajach. Napríklad nám influencerka XY povie, že najlepšie a najzdravšie ovocie sú pomaranče – no tebe vôbec nechutia, budeš ich jesť aj tak? Alebo influencer XY tvrdí, že škola ti je nanič, lebo on aj tak zarába z videí na youtube, no nepovie ti, že ho „sponzorujú“ rodičia, preto sa mu ľahko začínalo.

Netreba zabúdať na to, že poväčšine Youtube, Instagram, TikTok a iné sú pre influencerov platená práca a v podstate ani nevedia, ako veľmi vám zasahujú do života. V skutočnosti vás nepoznajú, ani vaše trápenia a starosti, ani vaše želania a potreby. Ani im na vás nezáleží.


Keď si jedného dňa povieš

Som nula nikto si netrúfne povedať, že som schopný vykonať veľké veci viem, že pokazím všetko, do čoho sa pustím už neverím, že môžem uspieť som presvedčený, že nestojím za nič prestal som si hovoriť, že ja si verím som si istý jednou vecou som neužitočný a len hlupák by si mohol myslieť, že som krásny človek.

Tak to prečítaj znova, ale zospodu nahor. Zdroj: Internet


Zemplín včera a dnes

Gazdovia primiešavali dobytku k potrave

V tejto rubrike dnes predstavíme

cesnakovej vňate sa narobili vence, ktoré

tradičné zemplínske zvyky, povery a

sa následne rozvešali po maštali. V tento

tradície. Štedrý deň má u nás viacero pomenovaní a používal sa často termín Kračún (kračún na Zemplíne aj typický chlieb, koláč). Označenie pravdepodobne vzniklo z latinského slova creatio, narodenie. Ďalší často používaný názov bol vilija, z latinského slova vigília, ktorým

sa

označoval

predvečer

sviatku

všeobecne.

deň sa mladí ľudia zahaľovali do bielych plachiet, tváre si posypávali múkou a spoločne chodili vyháňať bosorky a zlých duchov z jednotlivých domácností. Na sviatok Lucie slobodné dievčatá zároveň spoločne varili pirohy. Do každého z nich vložili lístoček s menom muža. Dievča, ktoré vložilo lístoček do piroha, ktorý prvý počas varenia vyplával na povrch, sa malo v blízkej budúcnosti vydať.

Pred Vianocami Tradície v predvianočnom období boli kedysi naozaj

cesnak, aby od nich odháňali bosorky, z

veľmi

bohaté.

predvianočného

Tradičné

obdobia

sa

rituály začínali

Štedrý deň Ľudová slovesnosť obyvateľov Zemplína, Zemplínčanov, má svoje bohaté tradície. Počas

takzvaného

„vilijového“

dňa

praktizovať na Ondreja. Gazdom na dedine

pripravovali gazdiné štedrú večeru, deti

premiestňovali pracovné náradie a bráničky

zdobili stromček. Štedrý deň sa stále niesol

(kapury)

v znamení veľkého pôstu, ktorý sa končí

na

druhý

koniec

dediny.

Rôzne

vylomeniny či prieky pokračovali aj počas

východom

prvej

hviezdy.

Deťom

sa

obdobia priadok, kde sa stretávala dedinská

vravelo, že ak vydržia do večere nič

mládež. Veľké množstvo tradícií je spojených s

nejesť, uvidia zlatú hviezdu alebo zlaté

magickým sviatkom svätej Lucie.

prasiatko.


Ráno Ráno na Štedrý deň gazdiná položila na dvor starú železnú obruč zo suda a nasypala do nej kukuricu a pšenicu, pričom ani raz nezavolala na sliepky, z dôvodu aby ju nepočula vyšná ani dolná suseda. Tá by odvábila sliepky k svojim a mala by viac vajíčok. Do obruče dávala kukuricu preto, aby sa sliepky držali pokope a nechodili znášať do cudzieho dvora. Pred večerou Pred večerou gazdiná zobrala nádobu na dojenie (šechtár) a išla k potoku (jarku), ktorý tiekol cez dedinu (valal). Dvakrát nim zakývala nad vodou a tretíkrát ho ponorila do vody so slovami : Ňeberu vodu, ale šmetanku! To preto, aby v dome bolo dosť masla a mlieka po celý rok. Šechtár s vodou postavila k stolu a vhadzovala do neho z každého jedla jednu lyžičku. Pred večerou gazda s gazdinou so sviečkou v ruke išli do chlieva, aby sa z vianočných dobrôt ušlo niečo i dobytku. Na najkrajšej poduške niesli upečený jablkový koláč (poplanok), vo vnútri ktorého bol cesnak a med. Cesnak a med preto, aby bol statok zdravý po celý rok a tučný ako tá poduška. Z chlieva sa vracali s veľkým stohom slamy. Tesne pred večerou priniesol gazda do kuchyne slamu na znak narodenia Ježiša Krista. Niektorí doniesli aj plachtu, ktorá sa nechala na podlahe až do Prvého sviatku vianočného, Božieho narodenia. Hlinené dlážky sa takto premenili na zlatý slamený koberec. Pri vstupe do izby gazda pozdravil a zavinšoval : Vinčuju vam ščešľivi svijatki na to Boži narodzeňe, aby sce mali veľo radosci, malo banosci, u poľa hojnu urodu, u doma prichodu, u sušedov prijazeň a abi sce še po šmerci s tim Ježiškom, ktori še o pounoci narodzi, muhľi v slave nebeskej še radovac. To vam vinčuju.


Večera

Vianočný stôl

Pred večerou si každý člen rodiny umyl ruky v nádobe, v ktorej boli mince, aby nikomu nikdy nechýbali a boli bohatí. Po umytí si poutierali ruky do červeného uteráka, aby boli pekní, červení a zdraví. Skôr než sa začalo jesť, hlava rodiny, gazda, porozhadzoval hrach a orechy do kútov izby – vraj pre anjelikov. Večera začala zapálením sviece (hromničky) a bozkávaním chleba – kračúna. Štedrovečerný kračúnik schovávali až do Nového roka, aby ho potom rozkrojili zo všetkých štyroch svetových strán, ako symbol sviatkov hojnosti. Tento zvyk si na Zemplíne uchovávali už od 16. storočia. Uprostred neho bola malá fľaštička s medom, cesnak a posypaný mak. Kračún sa jedol až na Nový rok. Všetkých jedál bolo najmenej deväť, najviac dvanásť. Boli to med, cesnak, oblátky (oštije), kapustnica, hríbová (kozarová) polievka, fazuľa, hrach, bôb, omáčka zo sliviek, omáčka z tatarčenej múky, pirohy, opekance s makom (bobaľki, fučki). Kapor pribudol až neskôr. Pred jedením stará babka alebo mamka poznačila čielka detí prstom namáčaným v mede. Po večeri sa spievali koledy, rozbaľovalli vianočné darčeky, na ktoré sa nielen deti veľmi tešili. Mnoho ľudí sa zúčastňovalo polnočnej omše, aby oslávili narodenie Ježiša Krista a spievala sa Tichá noc. 1. a 2. sviatok vianočný rodiny často zostávali spolu, išli do kostola alebo navštevovali svojich príbuzných, priateľov a susedov.

Vianočný stôl mal nezabudnuteľné čaro. V niektorých rodinách bol prikrytý senom, na každom rohu boli strukoviny a obilie, ako symboly dobrej úrody. V prostriedku bol kračún a vedľa neho hromnička. Pod senom vo vreckovke boli peniaze, aby bol ten budúci rok bohatý a bolo všetkého dostatok. Veľa toho bolo aj pod stolom. Gazda ako hlava rodiny pod neho dal voňavé seno, sekeru a hrubú reťaz, ktorou obtočil nohy stola. Seno znamenalo pašu, sekera mala zabrániť, aby sa pastierom nerobili na nohách pľuzgiere, keď pôjdu za dobytkom a na cudzích pasienkoch aby ich hájnici nechytili, ale znamenala aj silu a v neposlednom rade aby boli ľudia zdraví a tuhí ako železo. Reťaz symbolizovala jednotu rodiny. Pod stolom boli aj železá z pluhu, aby zem dobre rodila. Pod stôl kládli naši predkovia aj hus, ktorú chlapci pomazali s medom. To preto, aby si ju viac všímali gunáre a chlapci boli dobrí husiari. Tekvica (dyňa) bola symbolom hojnej úrody, vreteno a priadza pripomínali, aby bolo po celý rok dosť kurčiat. Pri stole bola aj “bodnička”, maselnica, dbanka a každý sa jej musel dotknúť, aby bolo dostatok masla. Iný zvyk sa zachoval s miešaním obilia, ktoré bolo na stole. Na zmiešané obilie položili misu, a ktoré zo zŕn sa jej prilepilo na dno, toho sa malo v budúcom roku najviac urodiť.


ŽEBI SCE TRIMAĽI VJEDNO JAK TOTO VARENI REBRO

A teraz naša súťažná otázka pre pozorných čitateľov:

Čo je to poplanok? Po Vianociach Po Vianociach z izieb povynášali slamu, izby vyzametali a drobné smeti vynieslo najstaršie dievča na cestu. Koľko ľudí prešlo cez vyhodené smeti, toľko pytačov dievča bude mať.

Na Zemplíne bol však Prvý sviatok vianočný predovšetkým rodinným sviatkom. Ak niektorá gazdiná nešla v deň Božieho narodenia na návštevu k susedom, znamenalo to, že sa vzájomné susedské vzťahy v budúcom roku naštrbia. Na Zemplíne jasličkári chodievali koledovať na 1. a 2. sviatok vianočný, pričom neobišli žiadny dom v dedine. Jasličkárov, čiže vianočných vinšovníkov podľa zápisov v kronikách zemplínskych obcí vždy radi privítali v každom dome. Obyčajne boli vždy traja jasličkári a tí so sebou nosili jasličky. Jeden z vinšovníkov nosieval palicu, ktorou búchal na dvere domu, kde prišli vinšovať. Nosili tiež tašku, do ktorej dávali výslužky. Tie tvorila najmä domáca pálenka, orechy, jablká, slanina alebo kto čo mal. Vinše a spevy boli náboženské.

Správne odpovede posielajte na adresu: osmicka.casopis@gmail.com Nezabudnite uviesť aj vaše meno a triedu. Odmeny sú zaujímavé!!! Vyžrebujeme troch výhercov spomedzi správnych odpovedí.



Trepem, trepeš, trepeme MÚDROSTI NAŠI CH ŽI AKOV

Darovanému koňovi ani vlastná matka nepomôže

Učiteľ: Viete, kto je to uličník? Žiak: Áno, bezdomovec. Učiteľ: Napíš meno obyvateľa obce Považany! (myslel tým Považanec) Žiak: Adam M.... Učiteľ: Ako môžeš vedieť, že sa tak volá? Žiak: Lebo je to môj krstný . Učiteľ: Vrútky. Mohli ste ich vidieť z vlaku. Žiak: My sme ich nevideli, lebo bola tma.

Upravené múdrosti našich predkov: Sýty hladnému nevarí. Keď je vlk sirota, aj ovca ostane celá. Aj vlk je sirota, aj koza celá. Darovanému koňovi sa do očí nepozeraj. V lete je odetý a v zime nahý. Čo je to? Jeleň. Andrej Sládkovič: Neplašte ľud môj! PAGE 21


Naša Osmička - školský občasník December 2021 Titulná foto: Vanda Hrehová Foto v časopise: žiaci našej školy a fotokrúžok Šéfredaktor: Miroslava Dzurjová Redaktori: Alexandra Knapcová Darja Šestáková Laura Kamila Kováčová Lenka Minḑ̌arová Liana Dobrovolská Nicol Mitníková Nina Kočišová Tamara Gaľová Tamara Gnoriková Zuzana Nováková

"Vinčujem vám vinčujem na tote švjatočki, ščejsce, zdrave, bošske požehnaňe. Žebi sce žili, paľenku piľi a žebi sce še ňigda ňevadziľi. Žebi še vam vedľi všeľijake statki, kuročki džubkate, kravički roškate, maslo jak hlava, žulte jak pupava."

Grafická úprava: Zoja Siranková Jazyková a štylistická úprava: Mgr. Lenka Verčimáková Vydavateľ: ZŠ P. Horova, Ul. kpt. Nálepku 16, 07101 Michalovce Kontakt: osmička.casopis@gmail.com 056/622 2838

Veselé Vianoce a šťastný nový rok 2022 želá celý redakčný tím.


Millions discover their favorite reads on issuu every month.

Give your content the digital home it deserves. Get it to any device in seconds.