22
december 2013
.
Občasník obce Kúty
Ľudové tradície
www.kuty.sk
Občianska inzercia www.kuty.sk/node/56
OZ Pjekné mjestečko pjekne.mjestecko@gmail.com
Kroj v Kútoch Slávnostný odev ženy pozostával z konopného rubáša, na ktorý sa obliekali 2 – 3 spodné sukne – tzv. škrobeňice, pravidelne naskladané a vytvarované do rúrok, silno naškrobené, aby držali tvar. Na spodnom okraji boli olemované úzkou paličkovanou alebo madeirovou čipkou. Na ne sa obliekala vrchná sukňa, rovnako naskladaná ako škrobenice. Ako materiál sa na ne používal vaper, atlas alebo taft, v zimnom období sa nosili hrubšie vlnené sukne. Zdobené boli dvoma až tromi vodorovnými nad sebou našitými zámikmi, približne v 2/3 dĺžky sukne. Pôvodne na začiatku 20. storočia siahali takéto sukne až po členky, neskôr sa skracovali. Napokon sa vrchná sukňa vpredu a na bokoch prekryla v páse uviazanou zásterou z jemného plátna alebo vaperu, ktorá bola po obvode lemovaná širokou, zväčša madeirovou čipkou, pričom samotná plocha zástery, podobne ako vrchná sukňa bývala zdobená vodorovnými zámikmi. Na vrchnú časť tela si ženy obliekali jemné rukávce z vaperu alebo perkálu, ktoré sa zapínali na malé gombičky, pričom predná časť bola zdobená jemnými zámikmi a čipkou. Rovnaká čipka bola našitá na stojačiku okolo krku a ukončovala aj bohato nazberané krátke rukávy nad lakťami, ktoré sa sťahovali jednoduchou šnúrkou. Rukávce sa potom prekryli živôtikom (pruclekom) rovnakej farebnosti ako vrchná sukňa so širším výstrihom, ktorý mal tvarované šosíky zdobené na spodnom okraji úzkou čipkou. Vpredu sa živôtik sťahoval jednoduchou bielou šnurovačkou. Hrdlo obopínal zväčša bielo-ružový golier
– krézl, tvorený širšou čipkou, ktorá pokračovala na hruď ženy, kde prekrývala zapínanie rukávcov. Súčasťou slávnostného kroja ženy bývala v minulosti cez plecia okolo krku prehodená trojuholníková šatka z vaperu alebo jemného plátna – tzv. pouovička, ktorej konce sa prekrížili cez prsia a vzadu na chrbte sa uviazali. Kútsky ženský kroj vychádzal z pastelovej škály farieb, pričom sa uplatňovali hlavne modrá, zelená, ružová, fialová a červená. V chladnejšom počasí nahrádzala rukávce a živôtik teplejšia podšitá kacabajka – kazétla s dlhými, v hornej časti tvarovanými nazberanými rukávmi, ozdobená okolo krku čipkou a širšími čipkovými pásmi s florálnym dekorom, ktoré lemovali z oboch strán zapínanie a pri spodnom okraji sa v pravom uhle lomili a pokračovali vodorovne na chrbát. Rovnaké čipkové pásy zdobili aj dolné okraje rukávov.
Kútsky ženský kroj vychádzal z pastelovej škály farieb Kacabajka bola rovnako ako pruclek ukončená šosíkmi zdobenými jemnou čipkou. K takýmto kacabajkám nosievali ženy cez plecia prehodený do trojuholníka zložený vlniak – halinku. Kožuchy boli doménou zámožnejších žien. Mali trojštvrťovú dĺžku, v páse boli zúžené a vzadu mali šosíky, nad ktorými boli kožené strapce z irchy a olemované boli po okrajoch čiernou barančinou. Obuv žien predstavovali čižmy
FOTO: archív
V nadväznosti na článok z predchádzajúceho čísla občasníku Kúcan sa teraz zameráme na ženský kroj a jeho súčasti typické pre Kúty. (dokončenie z č. 1/2013)
s mäkkou sárou, zámožnejšie nosili s tvrdou sárou, najčastejšie sa však nosili s harmonikovými sárami na opätku so 4 – 5 skladmi v dolnej časti nad členkami. Veľká pozornosť sa venovala úprave vlasov. Dievky si vlasy zapletali do dvoch vrkočov a v tyle si ich upravovali pomocou ihlíc do tzv. zahrádky. Na hlave sa nosili šatky, pri slávnostných príležitostiach z vaperu alebo kašmíru. Nevesta mala vlasy spletené do niekoľkých vrkočov, vzadu stočených do kolieska, prepletených myrtou a dlhými stuhami prehodenými dopredu cez plecia. Ozdobou vydatej ženy sa po sobáši stával čepiec z tylu, čipiek, mašličiek, umelých kvetov (konvalinky) a hodvábnych (vodových) stúh pastelovo oranžovej alebo ružovej farebnosti, siahajúcich cez plecia až poniže pása. V takejto podobe sa kútsky kroj udržal do obdobia prvej ČSR. Vzhľadom na už spomenutú dobrú dopravnú dostupnosť ho však pomerne skoro začala vy-
tláčať konfekcia, pri mužskom kroji už od začiatku storočia, u žien potom v 30. a 40. rokoch. Z tohto dôvodu sa dodnes zachovalo pomerne málo originálnych krojových súčastí a vzorov. Negatívne sa to prejavilo v úplnom zániku povedomia o tradičnom mužskom slávnostnom kroji, ako aj úpadkovými tendenciami pri kroji ženskom. Tradičnú mužskú košeľu s manžetami a zámikovou náprsenkou tak vytlačila pod vplyvom susednej Moravy košeľa so širokými rukávmi a cudzorodou ozdobnou šnúrkou pod krkom. Pri ženskom kroji sa ako slávnostný kroj zasa začal používať variant odevu, ktorý nosili mladé dievčatá medzi 14 – 16 rokom života pred sviatosťou birmovania, symbolizujúcou začiatok dospelosti, kde rovnakú farebnosť ako živôtik nemala sukňa, ale zástera, ktorá bola preto navyše zbavená tradičnej madeirovej čipky. Jednoduchý úzky krézlik bol nahradený širokou čipkou, na uchytenie rukávcov nad lakťami sa začali F