OCHRANA PRED POŽIAROM

Technická univerzita v Košiciach

OCHRANA PRED POŽIAROM

doc. Ing. Marianna Tomašková, PhD. doc. Ing. Martin Zachar, PhD.

Autori: doc. Ing. Marianna Tomašková, PhD. doc. Ing. Martin Zachar, PhD.

Lektori: doc. Ing. Jozef Svetlík, PhD.– UNIZA doc. Ing. Erika Škvareková, PhD.– FBERG

Vydavateľ: Technická univerzita v Košiciach, Univerzitná knižnica, Edícia vedeckej a odbornej literatúry

Rok:2022

Rozsah: 235 strán

Náklad: 50 ks

ISBN:978–80–553–4175–0

Za odbornú náplň zodpovedajú autori.

Táto publikácia vznikla vďaka grantovej podpore Kultúrnej a edukačnej grantovej agentúry Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky ako jeden z výstupov riešenia projektu KEGA 001TU Z–4/2020 „Implementácia progresívnych technológií, metód a foriem do vzdelávania v študijnom odbore Bezpečnostné vedy“ a APVV 19–0367.

Ochrana pred požiarom

Táto publikácia vznikla vďaka grantovej podpore Kultúrnej a edukačnej grantovej agentúry Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky ako jeden z výstupov riešenia projektu KEGA 001TU Z–4/2020 „Implementácia progresívnych technológií, metód a foriem do vzdelávania v študijnom odbore Bezpečnostné vedy“ a APVV 19–0367.

Autori:

doc. Ing. Marianna Tomašková, PhD. Technická univerzita v Košiciach doc. Ing. Martin Zachar, PhD. Technická univerzita vo Zvolene

OCHRANA PRED POŽIAROM

Vysokoškolská učebnica

Recenzenti:

doc. Ing. Jozef Svetlík, PhD. Žilinská univerzita v Žiline doc. Ing. Erika Škvareková, PhD. Technická univerzita v Košiciach, FBERG

I. vydanie 2022, 235 s.

Forma dokumentu: elektronická (online PDF)

Vydavateľstvo: Technická univerzita v Košiciach, Univerzitná knižnica, Edícia vedeckej a odbornej literatúry

Design: doc. Ing. Marianna Tomašková, PhD. doc. Ing. Martin Zachar, PhD.

Za odbornú úroveň tohto vysokoškolského učebného textu zodpovedajú autori a recenzenti. Rukopis neprešiel jazykovou úpravou

 Technická univerzita v Košiciach

 doc. Ing. Marianna Tomašková, PhD. doc. Ing. Martin Zachar, PhD.

ISBN:978–80

553

4175–0

Všetky práva vyhradené. Nijaká časť textu ani ilustrácie nemôžu byť použité na ďalšie šírenie akoukoľvek formou bez predchádzajúceho súhlasu autorov alebo vydavateľstva.

Technická univerzita v Košiciach OCHRANA PRED POŽIAROM

doc. Ing. Marianna Tomašková, PhD. doc. Ing. Martin Zachar, PhD.

Ochrana pred požiarom

Základným princípom prevencie voči požiarom je vytváranie a dodržiavanie podmienok na zabezpečenie účinnej ochrany života a zdravia osôb, ale aj majetku pred požiarmi, súčasne aj ich efektívne zdolávanie vrátane poskytovania pomoci pri týchto udalostiach. Oblasť požiarnej prevencie a zabezpečovanie základných opatrení na predchádzanie vzniku požiarov sa v súčasnosti rieši viacerými spôsobmi. Predovšetkým ide o úlohy, povinnosti a kompetencie obsiahnuté v zákone NR SR č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi. Princípom zákona je zabezpečovanie základných povinností na úseku ochrany pred požiarmi právnickými osobami, respektíve fyzickými osobami, ako aj realizácie opatrení a kompetencií zo strany orgánov štátnej správy na úseku ochrany pred požiarmi. Uplatňovanie základných povinností právnických osôb a fyzických osôb pri predchádzaní vzniku požiarov vyplýva z negatívneho vývoja požiarovosti v súčasnosti. Súčasne je potrebné zo strany orgánov štátnej správy na úseku ochrany pred požiarmi na všetkých stupňoch realizovať nové a efektívnejšie metódy pôsobenia na uvedené subjekty. V prípade zásahovej činnosti hasičov a záchranárov v pôsobnosti zákona NR SR č. 315/2001 Z. z. o hasičskom a záchrannom zbore, je potrebné poznať problematiku jeho organizácie a nadväzujúcich vykonávacích predpisov. Nasadenie síl a prostriedkov si vyžaduje znalosti z oblasti technicko–taktických parametrov vecných prostriedkov a hlavne hasičskej techniky požívanej pri zásahovej činnosti.

Text vysokoškolskej učebnice vychádza z ustanovení aktuálne platnej legislatívy na úseku ochrany pred požiarmi, ktorej zdroje sú citované v zozname použitej literatúry.

Predložená vysokoškolská učebnica je určená nielen študentom študijného programu Kvalita a bezpečnosť na Technickej univerzite v Košiciach a študentom študijného odboru Bezpečnostné vedy na Technickej univerzite vo Zvolene, ale aj na ostatných vysokých

školách vyučujúcich príbuznú problematiku. Vzhľadom na obsah sa však predpokladá jej ďalšie šírenie v radoch ako odbornej, tak aj laickej verejnosti.

Košice, 19.12.2022 Autori

Ochrana pred požiarom

1. PRÁVNA ÚPRAVA NA ÚSEKU OCHRANY PRED POŽIARMI

Cieľom kapitoly je priblížiť obsah právnej úpravy na úseku ochrany pred požiarmi, ktorej hlavným cieľom je účinnejšie zabezpečiť ochranu života a zdravia fyzických osôb, majetku pred požiarmi a vytvoriť predpoklady na poskytovanie pomoci pri požiaroch a iných nežiaducich udalostiach.

V súčasnosti je protipožiarna ochrana riadená súborom právnych predpisov (zákony, vyhlášky, nariadenia a výnosy Ministerstva vnútra SR, pokyny a rozkazy prezidenta HaZZ, normy a technické predpisy v danej oblasti).

Základnými právnymi predpismi na úseku ochrany pred požiarmi sú:

 zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov,

 zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov.

Oblasť ochrany pred požiarmi upravuje hlavne Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov.

Hlavným cieľom tejto právnej úpravy je účinnejšie zabezpečiť ochranu života a zdravia fyzických osôb, majetku pred požiarmi a vytvoriť predpoklady na poskytovanie pomoci pri požiaroch a iných nežiaducich udalostiach. Ďalej ustanovuje pôsobnosť orgánov štátnej správy a obcí na úseku ochrany pred požiarmi a hasičských jednotiek pri vykonávaní záchranných prác pri nežiaducich udalostiach.

Okrem uvedeného ďalej upravuje:

 povinnosti ústredných orgánov štátnej správy a ďalších ústredných orgánov, obcí, právnických osôb, fyzických osôb – podnikateľov a fyzických osôb na úseku ochrany pred požiarmi,

 požiadavky na odbornú prípravu a odbornú spôsobilosť na výkon činností na úseku ochrany pred požiarmi,

 výkon štátnej správy na úseku ochrany pred požiarmi.

Predmetom úpravy sú aj:

 hasičské jednotky: druhy, ich zriaďovanie, úlohy a povinnosti pri zdolávaní požiarov a vykonávaní záchranných prác pri živelných pohromách a iných mimoriadnych udalostiach;

Ochrana pred požiarom

 poskytovanie pomoci pri zdolávaní požiarov (osobná pomoc, vecná pomoc);

 úlohy Dobrovoľnej požiarnej ochrany Slovenskej republiky (ďalej DPO SR) a iných občianskych združení na úseku ochrany pred požiarmi;

 sankcie za porušovanie povinností vyplývajúcich z predpisov o ochrane pred požiarmi.

Predmetom právnej úpravy zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov, je zriadenie, postavenie, úlohy, organizácia a riadenie Hasičského a záchranného zboru, ako aj úprava štátnej služby a právnych vzťahov, ktoré súvisia so vznikom, zmenami a so skončením štátnej služby príslušníkov Hasičského a záchranného zboru a príslušníkov Horskej záchrannej služby.

Medzi vykonávacie predpisy Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej MV SR) zaraďujeme:

 Vyhláška MV SR č. 121/2002 Z. z. o požiarnej prevencii v znení neskorších predpisov. Jedná sa o vykonávaciu vyhlášku k zákonu NR SR č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi v oblasti prevencie. Sú v nej definované úlohy právnických osôb a fyzických osôb – podnikateľov z hľadiska zabezpečenia ochrany pred požiarmi, ako aj opatrenia súvisiace s činnosťami a miestami so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku požiaru, s časom zvýšeného nebezpečenstva vzniku požiaru a ochranou lesa pred požiarmi, s mimopracovným časom a s podujatiami, na ktorých sa zúčastňuje väčší počet osôb.

Okrem uvedeného vyhláška ďalej upravuje podmienky prevádzkovania požiarnotechnických zariadení, ustanovuje druhy protipožiarnych hliadok a ich odbornú prípravu, určuje obsah a lehoty školenia o ochrane pred požiarmi, vymedzuje obsah, schvaľovanie a vedenie dokumentácie ochrany pred požiarmi, uvádza podrobnosti o úlohách fyzických osôb, ustanovuje podrobnosti o obsahu, rozsahu a vykonávaní odbornej prípravy technikov a špecialistov požiarnej ochrany a rieši podrobnosti o vykonávaní štátneho požiarneho dozoru.

 Vyhláška MV SR č. 611/2006 Z. z. o hasičských jednotkách v znení neskorších predpisov Je v nej uvedený postup pre spracovanie analýzy nebezpečenstva vzniku požiaru, ktorú spracúva právnická osoba alebo fyzická osoba – podnikateľ na základe rozhodnutia krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru pre účely zriaďovania závodného hasičského útvaru a závodného hasičského zboru.

Ochrana pred požiarom

Vyhláška ďalej upravuje organizáciu a riadenie hasičských jednotiek, uvádza podrobnosti o ich úlohách a o ich odbornej príprave, tiež hovorí o organizácii odborných služieb hasičských jednotiek (strojná, protiplynová, spojovacia, hasičská záchranná služba, povodňová záchranná služba). Predmetom úpravy sú aj postupy pri overovaní a osvedčovaní odbornej spôsobilosti na výkon funkcií, tiež taktické a previerkové cvičenia pre účely overovania pripravenosti hasičských jednotiek a ich veliteľov, vrátane akcieschopnosti hasičskej techniky a vecných prostriedkov na vykonávanie zásahovej činnosti, ale aj dokumentácia hasičskej jednotky (obsah, vedenie dokumentácie), ako aj podrobnosti o rovnošate a funkčnom označení.

Oblasť ochrany pred požiarmi upravujú aj ďalšie (osobitné) právne predpisy.

Vyhlášky:

 Vyhláška MV SR č. 124/2000 Z. z., ktorou sa ustanovujú zásady požiarnej bezpečnosti pri činnostiach s horľavými plynmi a horenie podporujúcimi plynmi.

 Vyhláška MV SR č. 145/2002 Z. z. o stredných školách požiarnej ochrany.

 Vyhláška MV SR č. 719/2002 Z. z., ktorou sa ustanovujú vlastnosti, podmienky prevádzkovania a zabezpečenie pravidelnej kontroly prenosných hasiacich prístrojov a pojazdných hasiacich prístrojov.

 Vyhláška MV SR č. 726/2002 Z. z., ktorou sa ustanovujú vlastnosti elektrickej požiarnej signalizácie, podmienky jej prevádzkovania a zabezpečenia jej pravidelnej kontroly.

 Vyhláška MV SR č. 96/2004 Z. z., ktorou sa ustanovujú zásady protipožiarnej bezpečnosti pri manipulácii a skladovaní horľavých kvapalín, ťažkých vykurovacích olejov a rastlinných a živočíšnych tukov a olejov.

 Vyhláška MV SR č. 142/2004 Z. z. o protipožiarnej bezpečnosti pri výstavbe a pri užívaní prevádzkarne a iných priestorov, v ktorých sa vykonáva povrchová úprava výrobkov náterovými látkami.

 Vyhláška MV SR č. 699/2004 Z. z. o zabezpečení stavieb vodou na hasenie požiarov.

 Vyhláška MV SR č. 162/2006 Z. z. o vlastnostiach, konkrétnych podmienkach prevádzkovania a o zabezpečení pravidelnej kontroly hasičskej techniky a vecných prostriedkov na ochranu pred požiarmi.

 Vyhláška MV SR č. 169/2006 Z. z. o konkrétnych vlastnostiach stabilného hasiaceho zariadenia a polostabilného hasiaceho zariadenia a o podmienkach ich prevádzkovania a zabezpečenia ich pravidelnej kontroly.

Ochrana pred požiarom

 Vyhláška MV SR č. 258/2007 Z. z. o požiadavkách na protipožiarnu bezpečnosť pri skladovaní, ukladaní a pri manipulácii s tuhými horľavými látkami.

 Vyhláška MV SR č. 401/2007 Z. z. o technických požiadavkách na protipožiarnu bezpečnosť pri inštalácii a prevádzkovaní palivového spotrebiča, elektrotepelného spotrebiča a zariadenia ústredného vykurovania a pri výstavbe a používaní komína a dymovodu a o lehotách ich čistenia a vykonávania kontrol.

 Vyhláška MV SR č. 478/2008 Z. z. o vlastnostiach a konkrétnych podmienkach prevádzkovania a zabezpečenia pravidelnej kontroly požiarneho uzáveru.

 Vyhláška MV SR č. 23/2011 Z. z., ktorou sa mení vyhláška č. 55/2002 Z. z., ktorou sa určujú sídla a územné obvody krajských riaditeľstiev HaZZ, okresných riaditeľstiev HaZZ a sídla hasičských staníc v znení vyhlášky č. 737/2002 Z. z.

 Vyhláška MV SR č. 225/2012 Z. z., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška č. 94/2004 Z. z., ktorou sa ustanovujú technické požiadavky na protipožiarnu bezpečnosť pri výstavbe a pri užívaní stavieb v znení vyhlášky č. 307/2007 Z. z.

Nariadenia vlády Slovenskej republiky (NV SR):

 NV SR č. 387/2006 Z. z. o požiadavkách na zaistenie bezpečnostného a zdravotného označenia pri práci.

 NV SR č. 393/2006 Z. z. o minimálnych požiadavkách na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vo výbušnom prostredí.

 NV SR č. 590/2008 Z. z., ktorým sa mení nariadenie vlády SR č. 325/2002 Z. z. o poskytovaní darov a jednorazového mimoriadneho odškodnenia na úseku ochrany pred požiarmi.

Pokyny a rozkazy prezidenta Hasičského a záchranného zboru:

 Pokyn prezidenta HaZZ č. 16/2005, ktorým sa mení a dopĺňa pokyn prezidenta

Hasičského a záchranného zboru č. 4/2003 o výkone spojovacej služby v Hasičskom a záchrannom zbore (poriadok spojovacej služby).

 Pokyn prezidenta HaZZ č. 42/2006 o jednotnom označovaní motorových vozidiel

Hasičského a záchranného zboru.

 Pokyn prezidenta HaZZ č. 28/2006, ktorým sa mení a dopĺňa pokyn prezidenta

Hasičského a záchranného zboru č. 36/2005 o výkone strojnej služby v Hasičskom a záchrannom zbore (poriadok strojnej služby).

Ochrana pred požiarom

 Pokyn prezidenta HaZZ č. 15/2007 o určení zásahových obvodov

záchranných brigád Hasičského a záchranného zboru, Hasičského a záchranného útvaru hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy a okresných riaditeľstiev Hasičského a záchranného zboru.

 Pokyn prezidenta HaZZ č. 21/2008 o postupe pri vykonávaní taktických cvičení a previerkových cvičení v Hasičskom a záchrannom zbore.

 Pokyn prezidenta HaZZ č. 4/2009 o výkone povodňovej záchrannej služby v Hasičskom a záchrannom zbore (poriadok povodňovej záchrannej služby).

 Pokyn prezidenta HaZZ č. 2/2010 o vykonávaní kontrolnej činnosti v rámci ŠPD.

 Pokyn prezidenta HaZZ č. 20/2010 o postupe pri územnom konaní, stavebnom konaní a pri kolaudačnom konaní.

 Pokyn prezidenta HaZZ č. 25/2010 o telesnej príprave a o overovaní fyzickej zdatnosti.

 Pokyn prezidenta HaZZ č. 32/2010 o mobilných telefónoch.

 Pokyn prezidenta HaZZ č. 8/2013 o overovaní odbornej spôsobilosti na výkon činnosti špecialistu požiarnej ochrany, technika požiarnej ochrany a preventivára požiarnej ochrany obce.

 Pokyn prezidenta HaZZ č. 30/2016 o vykonávaní kontrolnej činnosti v rámci štátneho požiarneho dozoru

 Pokyn prezidenta HaZZ č. 9/2018, ktorým sa mení pokyn prezidenta Hasičského a záchranného zboru č. 20/2015 o overovaní odbornej spôsobilosti a o uznávaní odborných kvalifikácií na vykonávanie činnosti špecialistu požiarnej ochrany, technika požiarnej ochrany a preventivára požiarnej ochrany obce v znení pokynu prezidenta Hasičského a záchranného zboru č. 25/2015.

 Rozkaz prezidenta HaZZ č. 5/2019, ktorým sa mení rozkaz prezidenta HaZZ č. 8/2007 o ochrane lesov pred požiarmi v znení neskorších predpisov.

 Rozkaz prezidenta HaZZ č. 20/2007 o vydaní takticko–metodických postupov vykonávania zásahov.

Ochrana pred požiarom

2. ŠTÁTNA SPRÁVA NA ÚSEKU OCHRANY PRED POŽIARMI

Cieľom kapitoly je oboznámiť sa s orgánmi štátnej správy na úseku ochrany pred požiarmi a ich úloh vSlovenskej republike.

Orgány štátnej správy na úseku ochrany pred požiarmi sú definované v zákone NR SR č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi.

Orgánmi štátnej správy na úseku ochrany pred požiarmi sú:

 Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky,

 krajské riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru,

 okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru.

Obec vykonáva štátnu správu na úseku ochrany pred požiarmi v rozsahu ustanovenom v zákone NR SR č. 314/2001 Z. z.

2.1.1 Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (ďalej ministerstvo) ako ústredný orgán štátnej správy na úseku ochrany pred požiarmi:

 riadi výkon štátnej správy na úseku ochrany pred požiarmi,

 vypracúva koncepciu organizácie a rozvoja ochrany pred požiarmi,

 určuje podmienky celoplošného rozmiestnenia síl a prostriedkov hasičských jednotiek na území Slovenskej republiky,

 schvaľuje celoplošné rozmiestnenie síl a prostriedkov,

 vykonáva štátny požiarny dozor a hlavný štátny požiarny dozor,

 riadi a vo vymedzenom rozsahu vykonáva odbornú prípravu a overovanie odbornej spôsobilosti a vydáva a odníma osvedčenia o odbornej spôsobilosti špecialistom požiarnej ochrany a určeným osobám vo veliteľských funkciách v hasičských jednotkách,

 je odvolacím orgánom proti rozhodnutiam vydaným v prvom stupni krajským

riaditeľstvom,

 sústreďuje a nasadzuje hasičské jednotky, ak to situácia vyžaduje, na likvidáciu požiarov a na vykonávanie záchranných prác z viacerých krajov; určuje veliteľa zásahu,

Ochrana pred požiarom

 zabezpečuje nepretržitý príjem a vyhodnocovanie informácií o zásahoch hasičských jednotiek na území Slovenskej republiky,

 usmerňuje po odbornej stránke výkon služby v hasičských jednotkách,

 zabezpečuje výkon operačného riadenia, operatívneho riadenia a činnosti s nimi súvisiace,

 spolupracuje s ostatnými ústrednými orgánmi vo veciach udeľovania autorizácie, posudzovania zhody, technického osvedčovania, výkonu dohľadu nad trhom určených výrobkov a pri zabezpečovaní jednotného uplatňovania tohto zákona a predpisov vydaných na jeho vykonanie,

 zabezpečuje v súčinnosti s autorizovanými osobami skúšanie určených vlastností hasičskej techniky a vecných prostriedkov hasičských jednotiek ustanovených vo všeobecne záväznom právnom predpise, ktorý vydá ministerstvo,

 zabezpečuje a podieľa sa na príprave a tvorbe technických noriem v oblasti ochrany pred požiarmi,

 spracúva a vedie evidencie ochrany pred požiarmi a plní úlohy v rámci automatizovaného systému podpory riadenia a spracúvania informácií,

 určuje zameranie preventívno–výchovnej, propagačnej a edičnej činnosti a podieľa sa na jej zabezpečovaní,

 vydáva oprávnenie právnickej osobe a fyzickej osobe – podnikateľovi na zriaďovanie a prevádzkovanie závodného hasičského útvaru,

 prerokúva obsah a rozsah študijného zamerania požiarna ochrana a spôsob overovania vedomostí na stredných školách,

 plní úlohy vyplývajúce z členstva Slovenskej republiky v Európskej únii v oblasti ochrany pred požiarmi a zabezpečuje koordináciu týchto úloh s príslušnými ústrednými orgánmi štátnej správy,

 registruje požiarnotechnické zariadenia,

 dozerá, ako právnická osoba alebo fyzická osoba – podnikateľ, ktorej bolo vydané oprávnenie plní svoje povinnosti na úseku vzdelávania v oblasti ochrany pred požiarmi.

Ministerstvo môže zriadiť jednotku Hasičského a záchranného zboru na účely likvidácie požiarov v prírodnom prostredí na veľkých plochách alebo požiarov na ťažko prístupných miestach a na vykonávanie záchranných prác, ako aj na poskytovanie medzištátnej pomoci.

Ochrana pred požiarom

Ministerstvo predkladá návrhy príslušnému orgánu štátnej správy na udelenie autorizácie na posudzovanie zhody požiarnych zariadení, hasiacich látok, hasičskej techniky a vecných prostriedkov na ochranu pred požiarmi, na ktoré sa udelenie autorizácie vyžaduje.

Ministerstvo zriaďuje a zrušuje stredné školy požiarnej ochrany, schvaľuje rozsah a obsah štúdia, hospodársky ich zabezpečuje a vykonáva v nich inšpekciu výchovy a vzdelávania ako orgán štátnej správy vo veciach stredných škôl požiarnej ochrany.

2.1.2 Krajské riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru

Krajské riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru vo svojom územnom obvode:

 riadi výkon štátnej správy na úseku ochrany pred požiarmi,

 vykonáva štátny požiarny dozor,

 rozhoduje o spracovaní analýzy nebezpečenstva vzniku požiaru v objektoch právnickej osoby a fyzickej osoby – podnikateľa,

 schvaľuje rozhodnutím analýzu nebezpečenstva vzniku požiaru v objektoch právnickej osoby a fyzickej osoby – podnikateľa,

 rozhoduje na základe schválenej analýzy nebezpečenstva vzniku požiaru o zriadení, zmene a zrušení hasičskej jednotky, ak ide o právnickú osobu alebo fyzickú osobu –podnikateľa,

 vypracúva celoplošné rozmiestnenie síl a prostriedkov,

 zaraďuje na žiadosť obce dobrovoľný hasičský zbor obce do kategórie dobrovoľných hasičských zborov obce,

 sústreďuje a nasadzuje hasičské jednotky, ak to situácia vyžaduje, na likvidáciu požiarov a na vykonávanie záchranných prác z viacerých okresov; určuje veliteľa

zásahu,

 zabezpečuje výkon operačného riadenia, operatívneho riadenia a činnosti s nimi

súvisiace,

 overuje odbornú spôsobilosť a vydáva a odníma osvedčenia o odbornej spôsobilosti technikom požiarnej ochrany a určeným osobám vo funkciách v hasičských

jednotkách,

 riadi, organizuje a vykonáva odbornú prípravu na úseku ochrany pred požiarmi a

overovanie odbornej spôsobilosti v rozsahu vymedzenom ministerstvom,

 spracúva a vedie evidenciu na úseku ochrany pred požiarmi a plní úlohy v rámci

automatizovaného systému podpory riadenia a spracúvania informácií,

Ochrana pred požiarom

 vypracúva dokumentáciu ochrany pred požiarmi v rozsahu vymedzenom ministerstvom,

 organizuje a vykonáva preventívno–výchovnú a propagačnú činnosť,

 nariaďuje vykonanie taktických cvičení,

 je odvolacím orgánom proti rozhodnutiam vydaným v prvom stupni okresným riaditeľstvom alebo obcou,

 dozerá, ako právnická osoba alebo fyzická osoba–podnikateľ, ktorá má vydané oprávnenie na vykonávanie odbornej prípravy preventivárov požiarnej ochrany obce alebo technikov požiarnej ochrany, plní svoje povinnosti,

 poskytuje náhradu výdavkov, ktoré vznikli v súvislosti s poskytnutím pomoci pri likvidácii požiaru a s vykonávaním záchranných prác.

2.1.3 Okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru

Okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru vo svojom územnom obvode:

 riadi výkon štátnej správy na úseku ochrany pred požiarmi,

 vykonáva štátny požiarny dozor,

 vypracúva a poskytuje podklady pre krajské riaditeľstvo na vypracovanie celoplošného rozmiestnenia síl a prostriedkov,

 zabezpečuje výkon operačného riadenia, operatívneho riadenia a činnosti s nimi súvisiace,

 sústreďuje a nasadzuje hasičské jednotky, ak to situácia vyžaduje, na likvidáciu požiarov a na vykonávanie záchranných prác v rámci okresu; určuje veliteľa zásahu,

 riadi, organizuje a vykonáva odbornú prípravu na úseku ochrany pred požiarmi a overuje odbornú spôsobilosť preventivárov požiarnej ochrany obce a veliteľov dobrovoľných hasičských zborov obce v rozsahu vymedzenom ministerstvom,

 prejednáva priestupky na úseku ochrany pred požiarmi,

 vydáva a odníma osvedčenia o odbornej spôsobilosti preventivárom požiarnej ochrany obce a veliteľom dobrovoľných hasičských zborov obce,

 spracúva a vedie evidencie ochrany pred požiarmi a plní úlohy v rámci automatizovaného systému podpory riadenia a spracúvania informácií,

 pomáha obciam pri plnení úloh na úseku ochrany pred požiarmi, najmä poskytuje im rady vo veciach aplikácie ustanovení tohto zákona a predpisov vydaných na jeho vykonávanie, potrebné údaje z evidencie ochrany pred požiarmi a upozorňuje na nedostatky, ktoré zistí v ich činnosti,

Ochrana pred požiarom

 oznamuje obci subjekty, v ktorých vykonáva protipožiarne kontroly,

 vykonáva preventívno–výchovnú činnosť,

 vydáva súhlas a ustanovuje podmienky na usporiadanie podujatí, na ktorých sa zúčastňuje väčší počet osôb v objektoch, ktoré nie sú na tento účel určené,

 dozerá, ako právnická osoba alebo fyzická osoba – podnikateľ, ktorej bolo vydané oprávnenie podľa § 12 ods. 6 na vykonávanie odbornej prípravy preventivárov požiarnej ochrany obce, plní povinnosti podľa § 12 ods. 7,

 vyhlasuje a odvoláva čas zvýšeného nebezpečenstva vzniku požiaru.

Ministerstvo môže poveriť okresné riaditeľstvo výkonom štátnej správy aj v územných obvodoch iných okresov.

Na území hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy vykonáva pôsobnosť okresného riaditeľstva Hasičský a záchranný útvar hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy.

2.1.4 Obec

Obec:

 vykonáva preventívne protipožiarne kontroly,

 rozhodnutím ukladá opatrenia na odstránenie nedostatkov, ktoré môžu viesť k vzniku požiaru alebo k sťaženiu záchrany osôb a majetku a kontroluje plnenie týchto opatrení,

 rozhoduje o vylúčení veci z používania,

 určuje veliteľa zásahu.

Účelom preventívnych protipožiarnych kontrol je preverovanie dodržiavania povinností na úseku ochrany pred požiarmi:

 v objektoch právnickej osoby a fyzickej osoby–podnikateľa, v ktorých nevykonáva štátny požiarny dozor podľa § 25 ods. 1 písm. a) a h) okresné riaditeľstvo,

 v rodinných domoch okrem bytov, obytných domoch okrem bytov a v iných stavbách vo vlastníctve alebo v užívaní fyzických osôb.

Obec vytvára na vykonávanie preventívnych protipožiarnych kontrol kontrolné skupiny obce, do ktorých zaraďuje fyzické osoby s ich súhlasom, pričom prihliada najmä na ich odborné predpoklady. Obec ustanovuje vedúceho kontrolnej skupiny obce po prerokovaní

Ochrana pred požiarom

s Dobrovoľnou požiarnou ochranou a s inými občianskymi združeniami na úseku ochrany pred požiarmi a zabezpečuje ich školenie.

Obec upozorňuje prostredníctvom kontrolných skupín obce pri vykonávaní preventívnych protipožiarnych kontrol fyzické osoby a príslušných zamestnancov právnickej osoby a fyzickej osoby–podnikateľa na zistené nedostatky, požaduje ich odstránenie bez zbytočného odkladu a na tieto účely poskytuje potrebné informácie a vysvetlenia. Nedostatky, ktoré nemožno odstrániť bez zbytočného odkladu, kontrolné skupiny obce oznamujú obci, ktorá rozhodnutím uloží lehoty na odstránenie nedostatkov.

2.2 Štátny požiarny dozor

Štátny požiarny dozor sa vykonáva v súlade s § 25 ods. 1 zákona NR SR č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov. Podrobnosti o vykonávaní štátneho požiarneho dozoru ustanovuje vyhláška MV SR č. 121/2002 Z. z. o požiarnej prevencii v znení neskorších predpisov.

2.2.1 Výkon štátneho požiarneho dozoru

Štátny požiarny dozor sa vykonáva:

 protipožiarnou kontrolou dodržiavania povinností právnickej osoby a fyzickej osoby–podnikateľa, okrem rodinných domov a bytových domov, ktoré majú najviac osem nadzemných podlaží,

 posudzovaním projektovej dokumentácie stavieb z hľadiska ich protipožiarnej bezpečnosti a posudzovaním stavieb z hľadiska splnenia požiadaviek protipožiarnej bezpečnosti podľa schválenej projektovej dokumentácie v rozsahu konaní, ktoré upravuje stavebný zákon,

 vykonávaním kontrol stavieb v priebehu ich uskutočňovania z hľadiska dodržiavania protipožiarnej bezpečnosti podľa schválenej projektovej dokumentácie,

 zisťovaním príčin vzniku požiarov,

 kontrolou obce vo veciach zvereného výkonu štátnej správy na úseku ochrany pred požiarmi,

 kontrolou pripravenosti a akcieschopnosti hasičských jednotiek a ich materiálno –technického vybavenia u právnickej osoby a fyzickej osoby–podnikateľa a v obciach,

 ukladaním opatrení na odstránenie zistených nedostatkov a kontrolou plnenia týchto opatrení,

Ochrana pred požiarom

 dohľadom nad určenými výrobkami uvádzanými na trh podľa osobitných predpisov.

Orgán vykonávajúci štátny požiarny dozor je oprávnený vstupovať do objektov a zariadení právnickej osoby alebo fyzickej osoby–podnikateľa na účely vykonania protipožiarnej kontroly alebo zisťovania príčin vzniku požiarov v sprievode poverenej osoby a požadovať potrebnú súčinnosť od vedúcich a ostatných zamestnancov právnickej osoby alebo fyzickej osoby–podnikateľa.

Pri vykonávaní štátneho požiarneho dozoru môže byť vyhotovovaný obrazový záznam o skutočnostiach, ktoré súvisia s nedostatkami zistenými protipožiarnou kontrolou, alebo o skutočnostiach súvisiacich so zisťovaním príčin vzniku požiaru, vrátane vyhotovovania kópií dokumentácie na úseku ochrany pred požiarmi.

Orgán vykonávajúci štátny požiarny dozor je povinný pred začiatkom protipožiarnej kontroly preukázať sa poverením na jej vykonanie.

O vykonanej protipožiarnej kontrole vyhotoví orgán vykonávajúci štátny požiarny dozor zápisnicu, v ktorej uvedie označenie kontrolovaného subjektu, miesto a čas vykonania kontroly, kto kontrolu vykonal, preukázané kontrolné zistenia vrátane zistených nedostatkov. V zápisnici sa uvedú uložené opatrenia a lehoty na odstránenie zistených nedostatkov, dátum prerokovania zápisnice, vyjadrenie a podpis štatutárneho zástupcu právnickej osoby alebo zodpovedného zástupcu fyzickej osoby–podnikateľa. Prílohou zápisnice je obrazový záznam.

Štátny požiarny dozor sa nevykonáva na jednoduchých stavbách a drobných stavbách.

2.2.2 Orgány štátneho požiarneho dozoru

Ministerstvo vnútra SR (prostredníctvom Prezídiom Hasičského a záchranného zboru)

vykonáva štátny požiarny dozor:

 v ústredných orgánoch z hľadiska plnenia ich povinností na úseku ochrany pred

požiarmi,

 posudzovaním projektovej dokumentácie stavieb z hľadiska ich protipožiarnej

bezpečnosti a posudzovaním stavieb z hľadiska splnenia požiadaviek protipožiarnej

bezpečnosti podľa schválenej projektovej dokumentácie v rozsahu konaní, ktoré upravuje stavebný zákon, pri stavbách, ktoré sa majú uskutočniť v územných

obvodoch dvoch alebo viacerých krajov, a posudzovaním projektovej dokumentácie

Ochrana pred požiarom

stavieb, pre ktoré nie sú upravené zásady protipožiarnej bezpečnosti, alebo posudzovaním projektovej dokumentácie stavieb, ktoré si vyhradí z hľadiska osobitného hospodárskeho alebo spoločenského významu,

 posudzovaním stavieb v kolaudačnom konaní z hľadiska splnenia požiadaviek protipožiarnej bezpečnosti podľa schválenej projektovej dokumentácie stavieb, pre ktoré nie sú upravené zásady protipožiarnej bezpečnosti, alebo stavieb, ktoré si vyhradí z hľadiska osobitného hospodárskeho alebo spoločenského významu,

 vykonávaním kontrol stavieb v priebehu ich uskutočňovania z hľadiska dodržiavania protipožiarnej bezpečnosti podľa schválenej projektovej dokumentácie stavieb, pre ktoré nie sú upravené zásady protipožiarnej bezpečnosti,

 posudzovaním výrobkov uvádzaných na trh z hľadiska ich protipožiarnej bezpečnosti, ktoré nie sú určenými výrobkami uvádzanými na trh podľa osobitných predpisov, ak si posúdenie takéhoto výrobku vyhradí,

 zisťovaním príčin vzniku požiarov v obzvlášť závažných prípadoch,

 dohľadom nad určenými výrobkami uvádzanými na trh z hľadiska ich protipožiarnej bezpečnosti podľa osobitných predpisov.

Ak ministerstvo pri vykonávaní štátneho požiarneho dozoru zistí, že výrobok uvádzaný na trh má z hľadiska protipožiarnej bezpečnosti závažné nedostatky v určitých vlastnostiach, môže požiadať výrobcu alebo distribútora), aby na svoje náklady predložil výrobok v nevyhnutne potrebnom množstve a s požadovanou dokumentáciou akreditovanej osobe na overenie týchto vlastností.

Ak posudzovaný výrobok nevyhovuje požadovaným vlastnostiam, ministerstvo rozhodnutím zakáže jeho výrobu, uvedenie na trh alebo dovoz, alebo uloží vykonanie iných opatrení.

Krajské riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru vykonáva štátny požiarny dozor:

 posudzovaním dokumentácie stavieb v rámci územného a stavebného konania z hľadiska ich protipožiarnej bezpečnosti, ktoré sa majú uskutočniť v územných obvodoch dvoch alebo viacerých okresných riaditeľstiev alebo ktoré si vyhradí z hľadiska osobitného hospodárskeho alebo spoločenského významu,

 posudzovaním stavieb v kolaudačnom konaní z hľadiska splnenia požiadaviek protipožiarnej bezpečnosti podľa schválenej projektovej dokumentácie stavieb, ktoré si vyhradí z hľadiska osobitného hospodárskeho alebo spoločenského významu,

Ochrana pred požiarom

 vykonávaním kontrol stavieb v priebehu ich uskutočňovania z hľadiska dodržiavania protipožiarnej bezpečnosti podľa schválenej projektovej dokumentácie stavieb, ktoré si vyhradí z hľadiska osobitného hospodárskeho alebo spoločenského významu,

 protipožiarnou kontrolou dodržiavania povinností právnickej osoby alebo fyzickej osoby – podnikateľa, ktorú si vyhradí,

 zisťovaním príčin vzniku požiarov v závažných prípadoch,

 kontrolou pripravenosti a akcieschopnosti závodného hasičského útvaru a jeho materiálno–technického vybavenia u právnickej osoby a fyzickej osoby–podnikateľa,

 vykonávaním dohľadu nad určenými výrobkami uvádzanými na trh podľa osobitných predpisov.

Okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru vykonáva štátny požiarny dozor v rozsahu podľa § 25 ods. 1 zákona NR SR č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi, ak tento dozor nepatrí do pôsobnosti ministerstva alebo krajského riaditeľstva.

2.2.3 Hlavný štátny požiarny dozor

Ministerstvo vnútra SR vo vzťahu ku krajskému riaditeľstvu HaZZ, k okresnému riaditeľstvu HaZZ, Hasičskému a záchrannému útvaru hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy a k obci vykonáva hlavný štátny požiarny dozor. Pri vykonávaní tohto dozoru zisťuje, ako krajské riaditeľstvo, okresné riaditeľstvo a Hasičský a záchranný útvar hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy plní úlohy štátneho požiarneho dozoru a ako obec plní úlohy zvereného výkonu štátnej správy na úseku ochrany pred požiarmi; pritom je oprávnené vykonať kontrolu u ktorejkoľvek právnickej osoby, fyzickej osoby–podnikateľa alebo v obci.

Krajské riaditeľstvo HaZZ dozerá, ako aj okresné riaditeľstvo HaZZ a Hasičský a záchranný útvar hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy plnia úlohy pri vykonávaní štátneho požiarneho dozoru a ako obec plní úlohy zvereného výkonu štátnej správy na úseku ochrany pred požiarmi, pritom je oprávnené vykonať kontrolu u ktorejkoľvek právnickej osoby, fyzickej osoby–podnikateľa alebo v obci vo svojom územnom obvode.

2.2.4 Druhy protipožiarnych kontrol

Protipožiarne kontroly sa vykonávajú ako:

 komplexná protipožiarna kontrola,

 tematická protipožiarna kontrola,

 následná protipožiarna kontrola.

Ochrana pred požiarom

Komplexnou protipožiarnou kontrolou sa preveruje celkový stav organizačného a technického zabezpečenia ochrany pred požiarmi v právnických osobách alebo vo fyzických osobách–podnikateľoch.

Tematickou protipožiarnou kontrolou sa preveruje spravidla stav zabezpečenia ochrany pred požiarmi vo vybraných oblastiach alebo činnostiach. Tematickou protipožiarnou kontrolou je aj kontrola stavieb v priebehu ich uskutočňovania.

Následnou protipožiarnou kontrolou sa preveruje splnenie opatrení uložených pri protipožiarnych kontrolách najneskôr do jedného roka. V prípade zistenia nových nedostatkov sa tieto nedostatky uvedú v zápisnici o následnej protipožiarnej kontrole.

Protipožiarnymi kontrolami sa preveruje plnenie povinností právnických osôb alebo fyzických osôb–podnikateľov na úseku ochrany pred požiarmi, najmä:

 organizačné zabezpečenie ochrany pred požiarmi: vypracovanie, vedenie a udržiavanie dokumentácie ochrany pred požiarmi v súlade so skutočným stavom, vykonávanie preventívnych protipožiarnych prehliadok a odstraňovanie zistených nedostatkov, zabezpečovanie pravidelného školenia, odbornej prípravy a overovania vedomostí o ochrane pred požiarmi,

 zabezpečenie dodržiavania požiadaviek protipožiarnej bezpečnosti objektov: umožnenie evakuácie osôb a zvierat z objektov, zabránenie šíreniu požiaru medzi jednotlivými požiarnymi úsekmi vnútri objektu alebo na iné objekty, umožnenie odvodu splodín horenia mimo objektu, umožnenie účinného a bezpečného zdolávania

požiaru hasičskou jednotkou,

 zabezpečenie prevádzkyschopnosti požiarnotechnických zariadení: inštalácia

vhodných druhov a primeraného množstva požiarnych zariadení, zabezpečenie ich prevádzky, funkčnosti, kompletnosti a vykonávania kontrol, zabezpečenie stanoveného množstva a druhov hasiacich látok,

 skladovanie horľavých látok a manipulácia s nimi: spôsob skladovania a dovolené množstvá horľavých látok, zabezpečenie prirodzeného, umelého alebo havarijného vetrania, označenie, spôsob plnenia a vyprázdňovania prepravných a skladovacích nádob,

 vykonávanie činností spojených so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku požiaru: vydanie pokynov na zabezpečenie ochrany pred požiarmi, zriadenie a odborná

Ochrana pred požiarom

príprava protipožiarnych hliadok, označenie priestorov, v ktorých sa vykonávajú

činnosti, príslušnými zákazmi, príkazmi a pokynmi,

 technické podmienky a požiadavky protipožiarnej bezpečnosti pri inštalácii a prevádzkovaní palivových spotrebičov, elektrotepelných spotrebičov a zariadení ústredného vykurovania, ako aj technologických zariadení, v ktorých sa spracúvajú, vyrábajú alebo používajú horľavé látky,

 zabezpečenie objektov a priestorov vodou na hasenie požiarov a hasiacimi látkami, vykonávanie kontrol požiarnych vodovodov a zdrojov vody,

 činnosť a akcieschopnosť hasičskej jednotky.

Ak sa kontrola vykonala v nižšej organizačnej zložke právnickej osoby alebo fyzickej osoby–podnikateľa, výsledky kontroly a uložené opatrenia sa prerokujú s vedúcim tejto zložky; v tomto prípade sa výsledky kontroly a uložené opatrenia zasielajú na vedomie štatutárnemu orgánu právnickej osoby, fyzickej osobe–podnikateľovi alebo jej zodpovednému zástupcovi.

Protipožiarnymi kontrolami sa preveruje plnenie a dodržiavanie požiadaviek protipožiarnej bezpečnosti počas uskutočňovania stavieb, a to najmä:

 utesnenie prestupov cez požiarne deliace konštrukcie vrátane utesnenia prestupov tuzemských technologických zariadení alebo technických zariadení cez požiarne deliace konštrukcie,

 upevnenie a osadenie požiarnych uzáverov v požiarne deliacich konštrukciách, ochrana vzduchotechnického potrubia podľa schválenej projektovej dokumentácie,

 dodržiavanie technologického postupu pri realizácii montovaných požiarne deliacich konštrukcií vrátane použitia a uplatnenia predpísaných stavebných výrobkov určených vlastností,

 aplikácia a použitie vhodných druhov materiálov, ktoré zvyšujú požiarnu odolnosť stavebných konštrukcií,

 realizácia káblových rozvodov káblami podľa ustanovených vlastností pre jednotlivé druhy stavieb vrátane vyhotovenia káblových kanálov,

 realizácia vodovodného potrubia pre potreby zabezpečenia vody na hasenie požiarov: predpísané dimenzie týchto potrubí, osadenie hydrantov z hľadiska ich

umiestnenia mimo požiarne nebezpečný priestor požiarneho úseku,

 vyhotovenie palivových spotrebičov, komínov a dymovodov z hľadiska konštrukcie a použitých stavebných výrobkov,

Ochrana pred požiarom

 zápisy uvedené v stavebnom denníku: záznamy o dôležitých skutočnostiach

týkajúcich sa protipožiarnej bezpečnosti stavby podľa schválenej projektovej dokumentácie,

 vykonávanie činností spojených so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku požiaru.

Protipožiarna kontrola stavieb v priebehu ich realizácie sa vykonáva u stavebníka, oprávnenej osoby alebo právnickej osoby uskutočňujúcej stavbu, alebo u vlastníka stavby.

2.2.5 Preventívne protipožiarne kontroly

Preventívnymi protipožiarnymi kontrolami sa preveruje dodržiavanie osobitných predpisov, a to najmä:

 dokumentácia ochrany pred požiarmi,

 vykonávanie školenia a odbornej prípravy o ochrane pred požiarmi,

 skladovanie horľavých látok,

 stav prístupových ciest k rozvodným zariadeniam elektrickej energie, plynu a vody, stav únikových ciest a ich označenia,

 vybavenie objektov hasiacimi prístrojmi a inými vecnými prostriedkami ochrany pred požiarmi,

 umiestnenie a inštalácia tepelných, elektrických, elektrotepelných, plynových a iných spotrebičov.

Súčasťou preventívnych protipožiarnych kontrol je tiež oboznamovanie vlastníkov objektov alebo iných osôb s požiadavkami na ochranu pred požiarmi a poskytovanie odbornej pomoci.

Ak pri vykonávaní preventívnych protipožiarnych kontrol vzniknú pochybnosti o bezchybnom stave komínov, rozvodov elektrickej energie a plynu z hľadiska protipožiarnej bezpečnosti, kontrolná skupina obce navrhne, aby obec požiadala príslušné odborné orgány alebo odborne spôsobilé osoby o preverenie ich stavu.

Preventívne protipožiarne kontroly v objektoch sa vykonávajú najmenej raz za päť rokov, ak nebezpečenstvo vzniku požiarov kontrolovaných stavieb v obci nevyžaduje kratšiu lehotu.

Ochrana pred požiarom

2.3 Sankcie na úseku ochrany pred požiarmi

Za porušovanie povinností vyplývajúcich z predpisov o ochrane pred požiarmi môže Ministerstvo vnútra SR, krajské riaditeľstvo alebo okresné riaditeľstvo uložiť sankcie.

Krajské riaditeľstvo alebo okresné riaditeľstvo môže uložiť pokutu do 8 298 eur právnickej osobe alebo fyzickej osobe – podnikateľovi, ktorá poruší povinnosť ustanovenú v tomto zákone tým, že (Zákon NR SR č. 314/2001 Z. z.):

 nevykonáva pravidelnú preventívnu protipožiarnu prehliadku,

 nezabezpečí podľa tohto zákona a predpisov vydaných na jeho vykonávanie opatrenia na zabezpečenie ochrany pred požiarmi v mimopracovnom čase.

 nezriadi a nevybaví potrebný počet ohlasovní požiarov.

 neoznámi bez zbytočného odkladu príslušnému okresnému riaditeľstvu každý požiar, ktorý, vznikol v objektoch, priestoroch a na veciach v jej vlastníctve, správe alebo užívaní,

 neobstaráva a neinštaluje v objektoch, zariadeniach a v priestoroch so zreteľom na nebezpečenstvo vzniku požiaru požiarne zariadenia, hasiace látky, hasičskú techniku, vecné prostriedky ochrany pred požiarmi, neprevádzkuje ich v akcieschopnom stave, nezabezpečuje vykonávanie ich kontroly a údržby osobou s odbornou spôsobilosťou, ak tak ustanovuje tento zákon, nevedie a neuchováva o ich prevádzkovaní dokumentáciu,

 nezabezpečí, aby pri uskutočňovaní stavieb a ich užívaní alebo zmene ich užívania boli splnené požiadavky na protipožiarnu bezpečnosť, alebo nezabezpečí, aby pri užívaní stavieb a zmene ich užívania nedošlo k zníženiu protipožiarnej bezpečnosti stavieb alebo ich častí, bezpečnosti osôb alebo k sťaženiu zásahu hasičských jednotiek,

 nezriadi protipožiarne hliadky a nezabezpečí odbornú prípravu ich členov podľa tohto zákona a predpisov vydaných na jeho vykonanie,

 nezabezpečuje školenie zamestnancov o ochrane pred požiarmi a overovanie ich vedomostí,

 neurčí požiarnotechnické charakteristiky výrobkov a zásady ich bezpečného používania a skladovania,

Ochrana pred požiarom

 neurčí miesta so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku požiaru alebo ich neoznačí príkazmi, zákazmi a pokynmi podľa tohto zákona a predpisov vydaných na jeho vykonanie,

 nedodrží zásady inštalácie a prevádzkovania palivových spotrebičov, elektrotepelných spotrebičov a zariadení ústredného vykurovania podľa tohto zákona a predpisov vydaných na jeho vykonanie,

 nevypracuje a nevedie ustanovenú dokumentáciu o ochrane pred požiarmi alebo ju neudržiava v súlade so skutočným stavom,

 používa požiarne zariadenia, hasiace látky, hasičskú techniku a vecné prostriedky ochrany pred požiarmi, na ktoré nebol vydaný certifikát, ak sa certifikát podľa osobitných predpisov vyžaduje,

 nezabezpečí plnenie úloh na úseku ochrany pred požiarmi osobami, ktoré majú požadovanú odbornú spôsobilosť alebo osobitné oprávnenie,

 neumožní umiestnenie signalizačného alebo poplachového zariadenia slúžiaceho na účely ochrany pred požiarmi za primeranú náhradu.

 neumožní alebo sťaží výkon štátneho požiarneho dozoru,

 neposkytne potrebné doklady, súčinnosť a pomoc pri zisťovaní príčin vzniku požiarov,

 nezabezpečí v objektoch a priestoroch v jej vlastníctve, správe alebo užívaní pravidelné čistenie a kontrolu komínov alebo nezabezpečí osobou s odbornou spôsobilosťou odborné preskúšanie komínov pred pripojením spotrebiča na komín, pred zámenou lokálneho spotrebiča palív na ústredný alebo etážový zdroj tepla, alebo pred zmenou druhu paliva,

 nezabezpečí v súvislosti s vlastníctvom lesov, so správou lesov alebo s hospodárením v lesoch plnenie opatrení na predchádzanie vzniku požiarov lesa podľa tohto zákona a predpisov vydaných na jeho vykonanie.

Krajské riaditeľstvo alebo okresné riaditeľstvo môže uložiť pokutu do 16 596 eur

právnickej osobe alebo fyzickej osobe – podnikateľovi, ktorá poruší povinnosť ustanovenú v tomto zákone tým, že:

 nezabezpečí vykonávanie pravidelnej kontroly stavu požiarnych zariadení, technických a technologických zariadení, hasičskej techniky a vecných prostriedkov ochrany pred požiarmi (Zákon NR SR č. 314/2001 Z. z.),

Ochrana pred požiarom

 nezabezpečí vykonávanie opatrení podľa tohto zákona a predpisov vydaných na jeho vykonanie na miestach so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku požiaru, pri činnostiach spojených so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku požiaru, v čase zvýšeného nebezpečenstva vzniku požiaru alebo pri podujatiach, na ktorých sa zúčastňuje väčší počet osôb,

 nezriadi hasičskú jednotku, ak tak rozhodlo krajské riaditeľstvo, nezabezpečí jej pripravenosť a akcieschopnosť, zruší hasičskú jednotku alebo zníži jej početný stav bez súhlasu krajského riaditeľstva,

 neoznačí a neudržiava trvale voľné únikové východy, únikové a zásahové cesty, nástupné plochy a prístup k nim, prístup k uzáverom rozvodných zariadení elektrickej energie, plynu a vody a k požiarnym zariadeniam,

 nesplní rozhodnutie o vylúčení veci z používania alebo o zastavení prevádzky,

 nedodrží zásady skladovania, ukladania a manipulácie s horľavými látkami podľa tohto zákona a predpisov vydaných na jeho vykonávanie,

 neposkytne na výzvu veliteľa zásahu potrebnú vecnú pomoc alebo neumožní vstup na nehnuteľnosti v súvislosti so zdolávaním požiaru, zamedzením jeho šírenia alebo s vykonávaním záchranných prác,

 nesplní povinnosti vyplývajúce pre ňu z opatrení uložených orgánom vykonávajúcim štátny požiarny dozor alebo obcou,

 vykonáva činnosti, na ktorých výkon nemá oprávnenie, ktoré sa z hľadiska protipožiarnej bezpečnosti vyžaduje na ich vykonávanie,

 vypaľuje porasty bylín, kríkov a stromov alebo zakladá oheň v priestoroch alebo na miestach, kde by mohlo dôjsť k jeho rozšíreniu,

 nezabezpečí v súvislosti s vlastníctvom lesov, so správou lesov alebo hospodárením v lesoch plnenie opatrení na účinné zdolávanie požiarov lesa podľa tohto zákona a predpisov vydaných na jeho vykonanie.

Krajské riaditeľstvo môže uložiť pokutu do 16 596 eur právnickej osobe a fyzickej osobe–podnikateľovi, ktorá poruší povinnosť ustanovenú v tomto zákone tým, že:

 nezabezpečí pripravenosť a akcieschopnosť závodného hasičského útvaru a jeho materiálno–technické vybavenie,

 zruší závodný hasičský útvar, zníži jeho početný stav alebo jeho materiálno–technické vybavenie bez predchádzajúceho písomného rozhodnutia krajského riaditeľstva,

Ochrana pred požiarom

 nesplní povinnosti vyplývajúce pre ňu z opatrení uložených krajským riaditeľstvom (Zákon NR SR č. 314/2001 Z. z.).

Ministerstvo môže uložiť pokutu do 16 596 eur právnickej osobe a fyzickej osobe–podnikateľovi, ktorá poruší povinnosť ustanovenú v tomto zákone, že:

 koná pri posudzovaných výrobkoch vykazujúcich závažné nedostatky z hľadiska protipožiarnej bezpečnosti v rozpore s rozhodnutím, ktorým jej bola zakázaná ich výroba, uvádzanie do obehu a dovoz alebo ktorým jej bolo uložené vykonanie iných opatrení,

 vykonáva odbornú prípravu bez oprávnenia,

 zabuduje do stavby požiarnotechnické zariadenie, ktorého je zhotoviteľom, bez jeho predchádzajúcej registrácie,

 si neplní povinnosti podľa § 11d ods. 3 zákona (Zákon NR SR č. 314/2001 Z. z.).

Právnickej osobe a fyzickej osobe–podnikateľovi, ktorá opätovne porušila povinnosť, za ktorú jej bola v predchádzajúcich troch rokoch uložená pokuta, môže okresné riaditeľstvo, krajské riaditeľstvo alebo ministerstvo uložiť ďalšiu pokutu až do dvojnásobku pokuty uloženej podľa odsekov 1 až 4 v § 59 zákona. Pri určovaní pokuty sa prihliada najmä na závažnosti a čas trvania protiprávneho konania a na rozsah spôsobenej škody

Uložením pokuty podľa odsekov 1 až 4 v § 59 zákona zostáva nedotknutá zodpovednosť právnickej osoby a fyzickej osoby–podnikateľa za spôsobenú škodu a postih jej zamestnancov podľa osobitných predpisov. Pokutu podľa § 59 zákona možno uložiť do jedného roka odo dňa, keď sa o porušení povinnosti dozvedel orgán vykonávajúci štátny požiarny dozor, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu povinnosti.

Priestupky (Zákon NR SR č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov).

Okresné riaditeľstvo môže za priestupok na úseku ochrany pred požiarmi uložiť:

 pokarhanie,

 pokutu podľa odsekov 2 až 4 v § 59 zákona.

Pokarhanie alebo pokutu do 99 eur možno uložiť fyzickej osobe, ktorá sa dopustí priestupku na úseku ochrany pred požiarmi tým, že:

Ochrana pred požiarom

 nedodržiava vyznačené zákazy alebo príkazy týkajúce sa ochrany pred požiarmi alebo neobstaráva, neinštaluje alebo neudržiava v akcieschopnom stave požiarne zariadenia, hasiace látky alebo iné vecné prostriedky ochrany pred požiarmi, alebo nezabezpečí vykonanie ich kontroly,

 neumožní alebo sťaží vykonanie preventívnej protipožiarnej kontroly alebo iných opatrení na úseku ochrany pred požiarmi,

 neoznámi bez zbytočného odkladu príslušnému okresnému riaditeľstvu požiar, ktorý vznikol v objekte v jej vlastníctve alebo užívaní,

 neumožní umiestnenie signalizačného alebo poplachového zariadenia slúžiaceho na účely ochrany pred požiarmi za primeranú náhradu,

 neumožní orgánom štátneho požiarneho dozoru vykonanie potrebných úkonov pri zisťovaní príčin vzniku požiarov,

 poruší zásady bezpečnej prevádzky tepelných, elektrických, plynových a iných spotrebičov,

 nezabezpečí kontrolu, čistenie a odborné preskúšanie komínov.

Pokarhanie alebo pokutu do 165 eur možno uložiť fyzickej osobe, ktorá sa dopustí priestupku na úseku ochrany pred požiarmi tým, že:

 nevykoná v určenej lehote opatrenia uložené obcou podľa § 23 písm. b) zákona

 poškodí, odstráni, zneužije alebo inak zníži účinnosť požiarnych zariadení, sťažuje k nim prístup, bezdôvodne privolá hasičskú jednotku, bezdôvodne vyvolá požiarny poplach alebo zneužije linku tiesňového volania,

 neposkytne osobnú pomoc alebo vecnú pomoc v súvislosti so zdolávaním požiaru, hoci je na to povinná na základe výzvy veliteľa zásahu podľa § 46 písm. d) alebo § 47 zákona

 nedodrží predpisy o skladovaní, ukladaní a manipulácii s horľavými látkami a horenie podporujúcimi látkami alebo znemožní prístup k rozvodným zariadeniam elektrickej energie, plynu a vody.

 nezabezpečí riešenie a dodržiavanie požiadaviek na protipožiarnu bezpečnosť stavieb pri uskutočňovaní stavieb, pri ich užívaní alebo pri zmene užívania stavieb.

Pokarhanie alebo pokutu do 331 eur možno uložiť fyzickej osobe, ktorá sa dopustí

priestupku na úseku ochrany pred požiarmi tým, že:

Ochrana pred požiarom

 poruší príkazy alebo zákazy týkajúce sa manipulácie s otvoreným ohňom na miestach so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku požiaru alebo poruší zákaz fajčenia, alebo svojím konaním spôsobí vznik požiaru,

 neumožní hasičskej jednotke vstup na nehnuteľnosť pri zdolávaní požiaru alebo inak sťaží vykonanie opatrení nevyhnutných na zdolanie požiaru alebo pri záchranných prácach,

 poruší rozhodnutie o vylúčení veci z používania.

 vykonáva činnosti, na ktorých výkon nemá osobitné oprávnenie alebo odbornú spôsobilosť, ktoré sa vyžadujú na výkon takýchto činností,

 nedodrží zásady protipožiarnej bezpečnosti pri činnostiach spojených so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku požiaru alebo v čase zvýšeného nebezpečenstva vzniku požiaru,

 vypaľuje porasty bylín, kríkov a stromov alebo zakladá oheň v priestoroch alebo na miestach, kde by mohlo dôjsť k jeho rozšíreniu.

 nezabezpečí plnenie opatrení v súvislosti s ochranou lesov pred požiarmi, ktoré sú v jej vlastníctve, správe alebo v užívaní.

Blokové konanie

Okresné riaditeľstvo je oprávnené ukladať a vyberať pokuty v blokovom konaní za priestupky na úseku ochrany pred požiarmi. V blokovom konaní možno za priestupky na úseku ochrany pred požiarmi uložiť pokutu do 100 eur. Ak sa v tomto zákone neustanovuje inak, platia o priestupkoch a ich prejednávaní všeobecné predpisy o priestupkoch.

Vylúčenie veci z používania a zastavenie prevádzky

Ak vec alebo prevádzka vyvolávajú bezprostredné nebezpečenstvo vzniku požiaru a na odstránenie tohto nebezpečenstva nestačia iné opatrenia, orgán vykonávajúci štátny požiarny dozor rozhodne:

 vylúčení veci z používania,

 zastavení prevádzky v objektoch, ktoré toto nebezpečenstvo vyvolávajú.

O zastavení prevádzky sa môže rozhodnúť aj vtedy, ak by bola v prípade vzniku požiaru znemožnená záchrana osôb alebo majetku. Ak to vyžaduje naliehavosť situácie, možno rozhodnutie o vylúčení veci z používania, alebo zastavení prevádzky oznámiť ústne a uviesť

ho do zápisnice, písomné vyhotovenie tohto rozhodnutia je potrebné doručiť bez zbytočného

Ochrana pred požiarom

odkladu. Proti rozhodnutiu o opatreniach možno podať odvolanie do troch dní odo dňa

doručenia písomného vyhotovenia tohto rozhodnutia. Odvolanie nemá odkladný účinok; odvolací orgán o ňom rozhodne bez zbytočného odkladu. Používať vec, ktorá bola vylúčená z používania podľa § 64 ods. 1 písm. a) zákona , alebo obnoviť prevádzku podľa § 64 ods. 1 písm. b) zákona možno až po odstránení nedostatkov vyvolávajúcich bezprostredné

nebezpečenstvo vzniku požiaru a len s písomným súhlasom orgánu, ktorý vylúčil vec z používania, alebo rozhodol o zastavení prevádzky.

Povinnosť mlčanlivosti

Osoby poverené plnením úloh na úseku ochrany pred požiarmi sú povinné zachovávať

mlčanlivosť o skutočnostiach, ktoré vo všeobecnom záujme alebo v záujme zúčastnených osôb majú zostať utajené pred nepovolanými osobami. Povinnosť mlčanlivosti trvá aj po splnení úlohy alebo po skončení pracovného pomeru tri roky.

O oslobodení od mlčanlivosti a jeho rozsahu rozhoduje:

 prezident Prezídia Hasičského a záchranného zboru, ak ide o príslušníkov zaradených na Prezídiu Hasičského a záchranného zboru a riaditeľa krajského riaditeľstva,

 riaditeľ krajského riaditeľstva, ak ide o podriadených príslušníkov,

 štatutárny orgán právnickej osoby alebo zodpovedný zástupca fyzickej osoby–podnikateľa, ak ide o osoby poverené právnickou osobou alebo fyzickou osobou–podnikateľom plnením úloh na úseku ochrany pred požiarmi,

 starosta obce, ak ide o osoby poverené obcou plnením úloh na úseku ochrany pred požiarmi.

Ochrana pred požiarom

3. ODBORNÁ SPÔSOBILOSŤ NA ÚSEKU OCHRANY

PRED POŽIARMI

Cieľom kapitoly je oboznámiť sa s činnosťou technika požiarnej ochrany, špecialistu požiarnej ochrany, preventivára požiarnej ochrany obce a s podmienkami na získanie odbornej spôsobilosti na úseku ochrany pred požiarmi.

Štatutárny zástupca právnickej osoby alebo fyzickej osoby – podnikateľa môže ustanoviť na plnenie úloh na úseku ochrany pred požiarmi odborne spôsobilú osobu, t. j. technika požiarnej ochrany alebo špecialistu požiarnej ochrany. Obec na tento účel môže ustanoviť preventivára požiarnej ochrany obce.

3.1 Odborná spôsobilosť

Odborná spôsobilosť na úseku ochrany pred požiarmi je vzdelanie a súhrn teoretických

vedomostí, praktických skúseností a znalosť všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré sú potrebné na vykonávanie činností preventivára požiarnej ochrany, technika požiarnej ochrany alebo špecialistu požiarnej ochrany.

Odbornú spôsobilosť špecialistu požiarnej ochrany môže získať fyzická osoba, ktorá má najmenej vyššie odborné vzdelanie v študijnom odbore požiarna ochrana alebo vysokoškolské vzdelanie I. stupňa technického smeru.

Odbornú spôsobilosť preventivára požiarnej ochrany obce alebo technika požiarnej ochrany môže získať fyzická osoba s úplným stredným vzdelaním.

Overeniu odbornej spôsobilosti sa môže podrobiť fyzická osoba, ktorá absolvovala odbornú prípravu vo vymedzenom rozsahu, a to najneskôr do šiestich mesiacov od skončenia odbornej prípravy.

Odbornú spôsobilosť overuje a osvedčenie o odbornej spôsobilosti vydáva preventivárovi požiarnej ochrany obce okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru (HaZZ), technikovi požiarnej ochrany krajské riaditeľstvo HaZZ a špecialistovi požiarnej ochrany Ministerstvo vnútra SR (reprezentované Prezídiom HaZZ).

Platnosť osvedčenia o odbornej spôsobilosti technika požiarnej ochrany alebo špecialistu požiarnej ochrany je päť rokov od úspešného overenia odbornej spôsobilosti.

Ochrana pred požiarom

Ak technik požiarnej ochrany alebo špecialista požiarnej ochrany absolvuje odbornú prípravu a požiada o overenie odbornej spôsobilosti počas platnosti osvedčenia o odbornej spôsobilosti, považuje sa na účel overenia za osobu s odbornou spôsobilosťou, najviac však na 12 mesiacov odo dňa podania žiadosti o overenie odbornej spôsobilosti.

Platnosť osvedčenia o odbornej spôsobilosti technika požiarnej ochrany alebo špecialistu požiarnej ochrany po treťom získaní odbornej spôsobilosti, ktorý zároveň vykonával činnosti technika požiarnej ochrany alebo špecialistu požiarnej ochrany najmenej desať po sebe nasledujúcich rokov, je bez časového obmedzenia

Absolvent strednej školy so študijným zameraním požiarna ochrana, ktorej obsah a rozsah spĺňa podmienky odbornej prípravy na získanie odbornej spôsobilosti preventivára požiarnej ochrany obce alebo technika požiarnej ochrany, môže sa podrobiť overeniu odbornej spôsobilosti preventivára požiarnej ochrany obce alebo technika požiarnej ochrany bez absolvovania odbornej prípravy do šiestich mesiacov od úspešného ukončenia štúdia na strednej škole. Obsah a rozsah študijného zamerania požiarna ochrana príslušnej strednej školy, ako aj spôsob overenia vedomostí sa musia prerokovať s MV SR.

Absolvent vyššieho odborného vzdelania v študijnom odbore požiarna ochrana, ktorej obsah a rozsah spĺňa podmienky odbornej prípravy na získanie odbornej spôsobilosti preventivára požiarnej ochrany obce, technika požiarnej ochrany alebo špecialistu požiarnej ochrany alebo absolvent vysokej školy so študijným zameraním požiarna ochrana, ktorej obsah a rozsah spĺňa podmienky odbornej prípravy na získanie odbornej spôsobilosti preventivára požiarnej ochrany obce, technika požiarnej ochrany alebo špecialistu požiarnej ochrany, môže sa podrobiť overeniu odbornej spôsobilosti preventivára požiarnej ochrany obce, technika požiarnej ochrany alebo špecialistu požiarnej ochrany bez absolvovania odbornej prípravy do šiestich mesiacov od úspešného ukončenia štúdia. Obsah a rozsah študijného zamerania požiarna ochrana príslušnej školy, ako aj spôsob overenia vedomostí sa musia prerokovať s MV SR.

Osoba s odbornou spôsobilosťou, ktorá má vydané osvedčenie o odbornej spôsobilosti bez časového obmedzenia platnosti, je povinná absolvovať aktualizačnú odbornú prípravu do piatich rokov od posledného overenia odbornej spôsobilosti a následne

najmenej raz za päť rokov od absolvovania aktualizačnej odbornej prípravy.

Osoba s odbornou spôsobilosťou preventivára požiarnej ochrany obce je povinná

najmenej raz za päť rokov od vydania osvedčenia o odbornej spôsobilosti absolvovať

Ochrana pred požiarom

aktualizačnú odbornú prípravu. Bez potvrdenia o absolvovaní aktualizačnej odbornej prípravy je osvedčenie o odbornej spôsobilosti neplatné.

Špecialista požiarnej ochrany pri vykonávaní činností podľa § 9 ods. 3 osvedčuje pravosť písomností, ktoré vyhotovil, odtlačkom pečiatky špecialistu požiarnej ochrany a vlastnoručným podpisom.

Ministerstvo rozhodne o odobratí osvedčenia o odbornej spôsobilosti špecialistu požiarnej ochrany, krajské riaditeľstvo rozhodne o odobratí osvedčenia o odbornej spôsobilosti technika

požiarnej ochrany a okresné riaditeľstvo rozhodne o odobratí osvedčenia o odbornej spôsobilosti preventivára požiarnej ochrany obce, ak osoba s odbornou spôsobilosťou:

 bola pozbavená spôsobilosti na právne úkony alebo jej spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená alebo,

 závažným spôsobom alebo opakovane porušila povinnosti vyplývajúce z tohto zákona.

Fyzická osoba, ktorej bolo odobraté osvedčenie o odbornej spôsobilosti, môže sa podrobiť overeniu odbornej spôsobilosti najskôr po uplynutí jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o odobratí osvedčenia o odbornej spôsobilosti.

Platnosť osvedčenia o odbornej spôsobilosti zaniká:

 uplynutím platnosti osvedčenia o odbornej spôsobilosti,

 neabsolvovaním aktualizačnej odbornej prípravy,

 odobratím osvedčenia o odbornej spôsobilosti,

 smrťou odborne spôsobilej osoby alebo vyhlásením odborne spôsobilej osoby za mŕtvu.

Ministerstvo rozhodne o uznaní odbornej kvalifikácie na základe písomnej žiadosti, ku ktorej žiadateľ priloží:

 rozhodnutie o uznaní dokladu o vzdelaní podľa osobitného predpisu,

 úradne osvedčenú kópiu dokladu o odbornej kvalifikácii vydaného v štáte pôvodu,

 doklad o oprávnení poskytovať služby tohto druhu vydaný oprávneným orgánom v štáte pôvodu a doklad o tom, že poskytovanie služieb nie je poskytovateľovi obmedzené alebo zakázané,

 úradne osvedčenú kópiu dokladu o doterajšej vykonávanej odbornej praxi v trvaní najmenej piatich rokov v štáte, v ktorom vykonával obdobnú činnosť, ako je

Ochrana pred požiarom

činnosť preventivára požiarnej ochrany obce, technika požiarnej ochrany alebo

činnosť špecialistu požiarnej ochrany podľa tohto zákona,

 úradne osvedčenú kópiu dokladu totožnosti.

Ak ministerstvo zistí, že žiadateľ spĺňa kvalifikačné predpoklady v štáte pôvodu, ale nespĺňa všetky kvalifikačné predpoklady, ktoré podmieňujú vykonávanie činností technika požiarnej ochrany alebo špecialistu požiarnej ochrany v Slovenskej republike, môže uložiť kompenzačný mechanizmus.

Kompenzačný mechanizmus je opatrenie, ktorého účelom je doplnenie kvalifikačných predpokladov, chýbajúceho vzdelania alebo odbornej prípravy; vykonáva sa vo forme:

 preskúšania alebo

 adaptačného obdobia.

Formu kompenzačného mechanizmu si môže vybrať žiadateľ. Preskúšanie sa vykonáva pred komisiou zriadenou ministerstvom.

Preskúšanie pozostáva z písomnej časti, ústnej časti a z praktickej časti. Obsahom preskúšania je preverenie vedomostí žiadateľa na získanie odbornej spôsobilosti na úseku ochrany pred požiarmi.

Adaptačným obdobím je vykonanie odbornej praxe v pracovnom pomere v Slovenskej republike pod dohľadom technika požiarnej ochrany alebo špecialistu požiarnej ochrany v trvaní najmenej troch rokov.

Po ukončení adaptačného obdobia technik požiarnej ochrany alebo špecialista požiarnej ochrany, pod dohľadom ktorého žiadateľ absolvoval odbornú prax, vydá žiadateľovi písomné potvrdenie o obsahu a rozsahu vykonávaných odborných činností.

Ministerstvo pri uplatňovaní kompenzačného mechanizmu zohľadňuje odbornú prax žiadateľa a posudzuje, či vedomosti alebo zručnosti, ktoré získal v priebehu svojej odbornej praxe, úplne alebo čiastočne preukazujú odstránenie podstatných rozdielov v kvalifikačných predpokladoch.

Ak žiadateľ preukáže splnenie kompenzačného mechanizmu, ministerstvo vydá osvedčenie o odbornej spôsobilosti bez časového obmedzenia platnosti.

3.2 Technik požiarnej ochrany , špecialista požiarnej ochrany a preventivár požiarnej ochrany obce

Technikom požiarnej ochrany, špecialistom požiarnej ochrany alebo preventivárom požiarnej ochrany obce môže byť len fyzická osoba s odbornou spôsobilosťou.

Ústredný orgán, právnická osoba a fyzická osoba–podnikateľ zabezpečuje prostredníctvom technika požiarnej ochrany plnenie týchto povinností:

 vykonávanie preventívnych protipožiarnych prehliadok,

 určovanie miest so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku požiaru a počtu členov protipožiarnych hliadok,

 vykonávanie školenia o ochrane pred požiarmi a odbornej prípravy protipožiarnych hliadok,

 vypracúvanie, vedenie a udržiavanie dokumentácie ochrany pred požiarmi v súlade so skutočným stavom,

 určovanie požiadaviek na protipožiarnu bezpečnosť pri užívaní stavby a pri zmene v užívaní stavby,

 organizovanie a vyhodnocovanie cvičných požiarnych poplachov.

Právnická osoba a fyzická osoba–podnikateľ zabezpečuje prostredníctvom špecialistu požiarnej ochrany plnenie týchto povinností:

 vypracúvanie riešenia protipožiarnej bezpečnosti v projektovej dokumentácii stavieb,

 vykonávanie činností pri posudzovaní zhody výrobkov alebo pri ich certifikácii,

 riešenie požiadaviek protipožiarnej bezpečnosti pri vývoji nových výrobkov a pri ich používaní,

 riešenie protipožiarnej bezpečnosti pri umiestňovaní technologických zariadení a riešenie protipožiarnej bezpečnosti výrobkov, ktoré nie sú určenými výrobkami ustanovenými na posudzovanie zhody podľa osobitných predpisov, a posudzovanie materiálov a podmienok na ich bezpečné používanie z hľadiska protipožiarnej bezpečnosti,

 spracúvanie analýzy nebezpečenstva vzniku požiaru v objektoch právnickej osoby a fyzickej osoby–podnikateľa.

Fyzická osoba zabezpečuje prostredníctvom špecialistu požiarnej ochrany vypracovanie riešenia protipožiarnej bezpečnosti stavby v projektovej dokumentácii stavieb.

Ochrana pred požiarom

Ústredný orgán, právnická osoba a fyzická osoba–podnikateľ môže zabezpečovať plnenie

povinností aj špecialistom požiarnej ochrany

Obec zabezpečuje prostredníctvom preventivára požiarnej ochrany obce plnenie týchto povinností:

 organizovanie a vyhodnocovanie preventívnych protipožiarnych kontrol v obci,

 školenie kontrolných skupín obce,

 vypracovanie dokumentácie ochrany pred požiarmi obce okrem dokumentácie hasičskej jednotky,

 vykonávanie preventívno–výchovnej činnosti v obci.

Obec môže zabezpečovať plnenie povinností aj technikom požiarnej ochrany alebo špecialistom požiarnej ochrany.

Hosťujúci technik a špecialista požiarnej ochrany

Hosťujúci technik požiarnej ochrany alebo hosťujúci špecialista požiarnej ochrany je fyzická osoba, ktorá má obdobnú odbornú spôsobilosť na vykonávanie činností na úseku ochrany pred požiarmi v niektorom z členských štátov Európskej únie alebo zo štátov, ktoré sú zmluvnými stranami Dohody o Európskom hospodárskom priestore, a Švajčiarskej konfederácie, a ktorá má vydané osvedčenie o odbornej spôsobilosti hosťujúceho technika požiarnej ochrany alebo osvedčenie o odbornej spôsobilosti hosťujúceho špecialistu požiarnej ochrany v Slovenskej republike.

Osvedčenie o odbornej spôsobilosti hosťujúceho technika požiarnej ochrany a osvedčenie o odbornej spôsobilosti hosťujúceho špecialistu požiarnej ochrany vydáva na základe žiadosti Ministerstvo vnútra SR (MV SR). MV SR vedie evidenciu hosťujúcich technikov požiarnej ochrany a hosťujúcich špecialistov požiarnej ochrany. Na hosťujúceho technika požiarnej ochrany a hosťujúceho špecialistu požiarnej ochrany, ktorí poskytujú služby na území Slovenskej republiky, platí počas zapísania v evidencii rovnako.

Platnosť osvedčenia o odbornej spôsobilosti hosťujúceho technika požiarnej ochrany je šesť mesiacov odo dňa jeho vydania.

Osvedčenie o odbornej spôsobilosti hosťujúceho špecialistu požiarnej ochrany sa vydáva na 12 mesiacov. Platnosť osvedčenia o odbornej spôsobilosti hosťujúceho špecialistu požiarnej ochrany možno predĺžiť najviac o 12 mesiacov s tým, že žiadosť o predĺženie platnosti sa musí podať počas platnosti osvedčenia.

Hosťujúci špecialista požiarnej ochrany používa na osvedčovanie pravosti písomností, ktoré vyhotovil počas poskytovania služieb, odtlačok okrúhlej pečiatky špecialistu požiarnej ochrany s priemerom 35 mm. V texte pečiatky sa uvedie titul, meno a priezvisko, evidenčné číslo osvedčenia, platnosť osvedčenia a slová „hosťujúci špecialista požiarnej ochrany“.

Ministerstvo vyradí z evidencie hosťujúceho technika požiarnej ochrany alebo hosťujúceho špecialistu požiarnej ochrany po zániku platnosti jeho osvedčenia o odbornej spôsobilosti.

3.2 Odborná príprava na úseku ochrany pred požiarmi

Odbornú prípravu preventivárov požiarnej ochrany obce, technikov požiarnej ochrany, špecialistov požiarnej ochrany, zamestnancov hasičskej jednotky alebo členov hasičskej jednotky vykonáva právnická osoba alebo fyzická osoba–podnikateľ, ktorá má na jej vykonávanie oprávnenie vydané Ministerstvom vnútra SR.

Podmienky na udelenie oprávnenia sú:

 zabezpečenie odborného garanta s odbornou spôsobilosťou na úseku ochrany pred požiarmi a odbornou praxou v danej oblasti najmenej päť rokov,

 zabezpečenie lektorov s odbornou spôsobilosťou na úseku ochrany pred požiarmi, alebo pedagogickým vzdelaním pre jednotlivé oblasti odbornej prípravy a odbornou praxou v danej oblasti najmenej tri roky,

 spracovanie projektu odbornej prípravy,

 vypracovanie učebných textov,

 zabezpečenie materiálno–technického vybavenia procesu vzdelávania podľa druhu odbornej prípravy,

 spracovanie vzorového riešenia protipožiarnej bezpečnosti pre jednotlivé druhy stavieb s popisom postupu jeho riešenia na vykonávanie odbornej prípravy špecialistov požiarnej ochrany.

Odborný garant je spracovateľom vzorového projektu odbornej prípravy. Odborný garant musí byť k žiadateľovi o vydanie oprávnenia na vykonávanie odbornej prípravy v pracovnom pomere alebo musí byť jeho konateľom alebo spoločníkom.

V žiadosti o vydanie oprávnenia na odbornú prípravu právnická osoba alebo fyzická osoba – podnikateľ uvedie:

 názov, sídlo a identifikačné číslo právnickej osoby alebo fyzickej osoby – podnikateľa,

 meno, priezvisko a titul štatutárneho orgánu,

 meno, priezvisko a titul odborného garanta,

 meno, priezvisko a titul lektora,

 označenie odbornej prípravy, na ktorú žiada vydať oprávnenie.

K žiadosti právnická osoba alebo fyzická osoba–podnikateľ priloží:

 osvedčenie o odbornej spôsobilosti odborného garanta a doklad o lektorskej spôsobilosti lektora,

 doklad o splnení podmienky dĺžky odbornej praxe odborného garanta a lektora v činnosti, na ktorú žiada vydať oprávnenie na odbornú prípravu, vydaný právnickou osobou alebo fyzickou osobou – podnikateľom ako zamestnávateľom alebo ako odberateľom ich služieb pri dodávateľskom spôsobe výkonu ich činnosti,

 projekt odbornej prípravy vypracovaný osobitne na každú požadovanú odbornú prípravu,

 vyhlásenie o materiálno–technickom zabezpečení odbornej prípravy, ktoré obsahuje zoznam materiálno–technického vybavenia, miesto realizácie odbornej prípravy a kópiu listu vlastníctva nehnuteľnosti, kde sa bude odborná príprava vykonávať, alebo zmluvu o prenájme nehnuteľnosti, ak nie je žiadateľ jej vlastníkom.

Ministerstvo vydá žiadateľovi po splnení podmienok oprávnenie na vykonávanie odbornej prípravy do 60 dní od podania žiadosti. Oprávnenie na vykonávanie odbornej prípravy sa vydáva na obdobie piatich rokov a obsahuje:

 názov, sídlo a identifikačné číslo právnickej osoby alebo fyzickej osoby – podnikateľa,

 druh odbornej prípravy, na ktorú sa oprávnenie vydáva,

 ustanovenie všeobecne záväzného právneho predpisu, na základe ktorého sa oprávnenie na vykonávanie odbornej prípravy vydáva,

 evidenčné číslo oprávnenia,

 dátum vydania oprávnenia na vykonávanie odbornej prípravy a dátum jeho platnosti,

 odtlačok pečiatky a podpis oprávnenej osoby.

Právnická osoba alebo fyzická osoba–podnikateľ, ktorá má vydané oprávnenie na vykonávanie odbornej prípravy, je povinná:

 vykonávať odbornú prípravu v súlade so schváleným vzorovým projektom odbornej prípravy a všeobecne záväznými právnymi predpismi, na základe ktorých bolo oprávnenie vydané,

 založiť a viesť dokumentáciu o vykonávaní odbornej prípravy a uchovávať ju po jej skončení najmenej päť rokov,

 vykonávať odbornú prípravu len lektormi s odbornou spôsobilosťou,

 oznámiť ministerstvu dátum a miesto vykonávania odbornej prípravy 14 dní pred jej začatím,

 vydať absolventovi odbornej prípravy potvrdenie o absolvovaní odbornej prípravy,

 viesť evidenciu absolventov odbornej prípravy, ktorá obsahuje evidenčné číslo potvrdenia, meno a priezvisko a dátum narodenia fyzickej osoby, ktorá má vydané potvrdenie o absolvovaní odbornej prípravy, dátum začatia a ukončenia odbornej prípravy a dátum vydania potvrdenia o vykonaní odbornej prípravy,

 zaslať ministerstvu zoznam osôb do 14 dní od ukončenia odbornej prípravy.

Ministerstvo odoberie právnickej osobe alebo fyzickej osobe–podnikateľovi oprávnenie na vykonávanie odbornej prípravy, ak závažným spôsobom alebo opakovane porušuje povinnosti podľa tohto zákona.

Právnická osoba alebo fyzická osoba – podnikateľ, ktorej bolo odobraté oprávnenie na vykonávanie odbornej prípravy podľa odseku 8, môže opätovne požiadať o vydanie oprávnenia na vykonávanie odbornej prípravy v rozsahu tej istej činnosti najskôr po uplynutí jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o odobratí oprávnenia na vykonávanie odbornej prípravy.

Platnosť oprávnenia na vykonávanie odbornej prípravy zaniká:

 výmazom právnickej osoby z obchodného registra,

 zánikom živnostenského oprávnenia fyzickej osoby–podnikateľa,

 nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia o odobratí oprávnenia na vykonávanie odbornej prípravy.

Právnická osoba alebo fyzická osoba–podnikateľ, ktorá má vydané oprávnenie na vykonávanie odbornej prípravy, je povinná ministerstvu písomne oznámiť a dokladmi preukázať zmenu údajov do 15 dní od vzniku tejto zmeny.

Ministerstvo vedie evidenciu vydaných oprávnení a odobratých oprávnení na vykonávanie

odbornej prípravy a zverejňuje ich zoznam na svojom webovom sídle. Evidencia obsahuje:

 názov, sídlo a identifikačné číslo právnickej osoby alebo fyzickej osoby – podnikateľa,

 meno, priezvisko a titul štatutárneho orgánu,

 meno, priezvisko a titul odborného garanta,

 meno, priezvisko a titul lektora,

 označenie odbornej prípravy a platnosť oprávnenia.

Ochrana pred požiarom

4 DOKUMENTÁCIA OCHRANY PRED POŽIARMI

Cieľom kapitoly je oboznámiť sa s dokumentáciou, čo ju tvorí, kde sa umiestňuje a pre aké pracoviská sa vypracúva, v zmysle Vyhlášky MV SR č. 121/2002 Z. z. na úseku ochrany pred požiarmi.

Dokumentácia ochrany pred požiarmi sa vedie v písomnej forme v zmysle Vyhlášky MV SR č. 121/2002 Z. z..

Dokumentáciu ochrany pred požiarmi tvorí:

 požiarna identifikačná karta,

 požiarny poriadok pracoviska,

 požiarne poplachové smernice,

 požiarny evakuačný plán,

 požiarna kniha,

 analýza nebezpečenstva vzniku požiaru,

 doklady o kontrole požiarnych zariadení,

 údaje o požiaroch, príčinách vzniku požiarov, správy o výsledkoch vykonaných rozborov a o vykonaných opatreniach na úseku ochrany pred požiarmi,

 dokumentácia o školení zamestnancov o ochrane pred požiarmi,

 dokumentácia o odbornej príprave protipožiarnych hliadok,

 dokumentácia o činnosti hasičskej jednotky,

 riešenie protipožiarnej bezpečnosti stavby v projektovej dokumentácii stavby,

 ďalšie doklady, súvisiace s ochranou pred požiarmi

4.1 Dokumentácia ochrany pred požiarmi právnickej osoby a fyzickej osoby –

podnikateľa

Dokumentáciu na úseku ochrany pred požiarmi sa ukladá na dostupnom mieste tak, aby bola v prípade potreby k dispozícii.

Dokumentáciu ochrany pred požiarmi tvorí:

1. Požiarna identifikačná karta

Vypracúva sa pre každú právnickú osobu alebo fyzickú osobu–podnikateľa. Ak sa člení na organizačné zložky podniku alebo prevádzkarne, vypracúva sa pre každú z nich. Ukladá sa u

Ochrana pred požiarom

právnickej osoby alebo fyzickej osoby–podnikateľa, v organizačnej zložke podniku alebo v prevádzkarni, pre ktorú je vypracovaná.

Požiarna identifikačná karta obsahuje (Vyhláška č. 121/2002 Z. z.):

 obchodné meno právnickej osoby alebo fyzickej osoby– podnikateľa, identifikačné číslo organizácie IČO, sídlo, meno a priezvisko štatutárneho orgánu právnickej osoby alebo fyzickej osoby–podnikateľa,

 názov a sídlo organizačnej zložky podniku alebo prevádzkarne právnickej osoby alebo fyzickej osoby–podnikateľa, pre ktorú je požiarna identifikačná karta spracovaná, vrátane uvedenia osoby zodpovednej za ochranu pred požiarmi v nej,

 spôsob zabezpečenia ochrany pred požiarmi v mimopracovnom čase,

 zoznam objektov a prehľad miest so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku požiaru s uvedením názvu objektu a vzťahu k objektu (vlastník, nájomca).

2. Požiarny poriadok pracoviska

Vypracúva sa pre pracoviská s miestami so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku požiaru v spolupráci so zodpovedným vedúcim príslušného pracoviska.

Umiestňuje sa na pracovisku tak, aby bol viditeľný a trvalo prístupný všetkým zamestnancom. V prílohe požiarneho poriadku pracoviska je uvedený aktuálny zoznam členov protipožiarnej hliadky pracoviska s určením ich úloh.

Požiarny poriadok pracoviska obsahuje:

 stručný opis technologického postupu a charakteristiku nebezpečenstva vzniku požiaru na pracovisku,

 požiarnotechnické charakteristiky spracúvaných, používaných a skladovaných surovín a materiálov a ich najvyššie prípustné množstvá na pracovisku,

 požiadavky na pracovisko na zabezpečenie ochrany pred požiarmi,

 zoznam miest a zariadení alebo ich častí so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku požiaru alebo výbuchu a opatrenia na zamedzenie vzniku a šírenia požiaru,

 osobitné povinnosti zamestnancov.

3. Požiarne poplachové smernice

Vymedzujú povinnosti zamestnancov v prípade vzniku požiaru. V objekte s viacerými právnickými osobami alebo fyzickými osobami – podnikateľmi vlastník objektu zabezpečí vypracovanie požiarnych poplachových smerníc pre celý objekt. Umiestňujú sa na vhodných

miestach objektov právnickej osoby alebo fyzickej osoby

podnikateľa tak, aby boli

čitateľné, viditeľné a trvalo prístupné všetkým osobám (Vyhláška č. 121/2002 Z. z.) .

Požiarne poplachové smernice obsahujú:

 povinnosti zamestnanca, ktorý spozoruje požiar, spôsob a miesto ohlásenia požiaru,

 spôsob vyhlásenia požiarneho poplachu pre zamestnancov a hasičskú jednotku právnickej osoby alebo fyzickej osoby

podnikateľa,

 povinnosti zamestnancov pri vyhlásení požiarneho poplachu, najmä pokyny o tom, v ktorých prípadoch majú zostať na svojich pracoviskách a v ktorých prípadoch ich majú opustiť, prípadne akým spôsobom majú prispieť k zdolávaniu požiaru,

 miesto a číslo telefónu ohlasovne požiarov a hasičskej jednotky, číslo telefónu pohotovostnej služby elektrárne, ktorá dodáva elektrinu, plynárne, ktorá dodáva plyn a vodárne, ktorá dodáva vodu do objektu a čísla liniek tiesňového volania.

4. Požiarny evakuačný plán

Upravuje organizáciu evakuácie osôb a zvierat z objektov zasiahnutých alebo ohrozených požiarom. V objekte s viacerými právnickými osobami alebo podnikateľmi vlastník objektu zabezpečí vypracovanie požiarneho evakuačného plánu pre celý objekt.

Požiarny evakuačný plán možno vypracovať aj na evakuáciu iných materiálov. Požiarny evakuačný plán je uložený v ohlasovni požiarov a na ďalšom trvalo dostupnom mieste.

Grafická časť požiarneho evakuačného plánu sa umiestňuje pri každom vstupe na podlažie. V stavbách, v ktorých sa poskytujú služby na základe zmluvy o ubytovaní, sa grafická časť požiarneho evakuačného plánu umiestňuje na viditeľnom mieste v každej ubytovacej jednotke pri vstupe na únikovú cestu (Vyhláška č. 121/2002 Z. z.).

Požiarny evakuačný plán tvorí textová časť a grafická časť ,obr. 4.1 Textová časť

obsahuje:

 určenie zamestnancov, ktorí budú riadiť evakuáciu a miesto, z ktorého ju budú riadiť,

 určenie zamestnancov a prostriedkov, pomocou ktorých sa bude evakuácia vykonávať,

 určenie spôsobu evakuácie a ciest na evakuáciu,

 určenie miesta, kde sa evakuované osoby, prípadne zvieratá budú sústreďovať, a určenie zodpovedného zamestnanca, ktorý vykoná kontrolu počtu evakuovaných osôb a zvierat,

 spôsob zabezpečenia poskytnutia prvej zdravotnej pomoci postihnutým osobám,

Ochrana pred požiarom

Grafickú časť požiarneho evakuačného plánu tvoria pôdorysy jednotlivých podlaží objektu a ktoré obsahujú:

 označenie podlažia, pre ktoré je spracovaná,

 vyznačenie smerov úniku,

 vyznačenie umiestnenia požiarnych zariadení, najmä hasiacich prístrojov a hadicových zariadení,

 grafické vyznačenie presnej polohy pozorovateľa,

 zobrazenie celého objektu alebo situačného plánu s vyznačením miesta, kde sa evakuované osoby alebo zvieratá budú sústreďovať,

 umiestnenie legendy použitých grafických symbolov a značiek.

Účinnosť opatrení upravených v požiarnom evakuačnom pláne sa preveruje cvičným požiarnym poplachom vo všetkých objektoch, pre ktoré je požiarny evakuačný plán vypracovaný. Požiarny evakuačný plán sa vyhotovuje pre objekt, v ktorom nie sú jednoduché podmienky z hľadiska evakuácie osôb a zvierat.

Objekt s jednoduchými podmienkami je stavba,

 v ktorej sa zdržujú len osoby znalé spôsobu evakuácie a

 v ktorej sa vykonáva súčasná evakuácia po únikových cestách vedúcich priamo na voľné priestranstvo,

 pričom táto stavba má najviac dve nadzemné podlažia a jedno podzemné podlažie, v ktorom nie je trvalé pracovné miesto alebo dočasné pracovné miesto.

5. Požiarna kniha

Je určená na záznamy o dôležitých skutočnostiach týkajúcich sa ochrany pred požiarmi, najmä o vykonaných preventívnych protipožiarnych prehliadkach, zistených nedostatkoch a o spôsobe ich odstránenia, uskutočnení cvičných požiarnych poplachov a o kontrole dokumentácie ochrany pred požiarmi. Záznam obsahuje dátum, označenie objektu, zistené skutočnosti, prípadne vykonanie akcie, navrhované opatrenia a podpis vedúceho zamestnanca organizačnej zložky, ako aj osoby, ktorá vyhotovila záznam. Právnická osoba vedie hlavnú požiarnu knihu. Ak sa člení na nižšie organizačné zložky, môže v nich viesť samostatné požiarne knihy. V týchto požiarnych knihách vyznačí, pre ktoré objekty sú určené. Záznamy v samostatných požiarnych knihách, sa predkladajú príslušnému zodpovednému vedúcemu

najmenej raz za tri mesiace. Do hlavnej požiarnej knihy sa zapisujú aj zistené nedostatky

Ochrana pred požiarom

uvedené v samostatných požiarnych knihách, ak ich odstránenie presahuje právomoc vedúcich zamestnancov nižších organizačných zložiek. Hlavná požiarna kniha sa predkladá štatutárnemu orgánu bez zbytočného odkladu, ak je na odstránenie zistených nedostatkov potrebné rozhodnutie štatutárneho orgánu. Inak sa hlavná požiarna kniha predkladá na kontrolu štatutárnemu orgánu právnickej osoby, fyzickej osobe – podnikateľovi alebo jej zodpovednému zástupcovi raz za šesť mesiacov (Vyhláška č. 121/2002 Z. z.).

6. Dokumentácia o školení zamestnancov o ochrane pred požiarmi

Dokumentáciu tvorí záznam o vykonanom školení, výsledky overenia vedomostí osôb zabezpečujúcich ochranu pred požiarmi v mimopracovnom čase s podpisom predsedu skúšobnej komisie. Záznam o vykonanom školení zamestnancov o ochrane pred požiarmi obsahuje dátum vykonania, obsah a rozsah školenia, mená, priezviská a podpisy školených osôb a meno, priezvisko a podpis osoby, ktorá školenie o ochrane pred požiarmi vykonala.

7. Dokumentácia o odbornej príprave protipožiarnych hliadok

Dokumentáciu o odbornej príprave protipožiarnych hliadok tvoria tematické plány, časový rozvrh odbornej prípravy a záznam o vykonaní odbornej prípravy (Vyhláška č. 121/2002 Z. z.). Záznam o vykonanej odbornej príprave protipožiarnych hliadok obsahuje dátum vykonania, mená, priezviská a podpisy osôb, ktoré sa na odbornej príprave zúčastnili, a meno, priezvisko a podpis osoby, ktorá odbornú prípravu vykonala a tiež:

 analýza nebezpečenstva vzniku požiaru,

 doklady o kontrole požiarnych zariadení podľa osobitného predpisu,

 údaje o požiaroch, príčinách vzniku požiarov, správy o výsledkoch vykonaných rozborov a o vykonaných opatreniach na úseku ochrany pred požiarmi,

 dokumentácia o činnosti hasičskej jednotky,

 riešenie protipožiarnej bezpečnosti stavby v projektovej dokumentácii stavby,

 ďalšie doklady, ak tak ustanovuje osobitný predpis.

Požiarnu identifikačnú kartu, tab. 4.1. požiarne poriadky pracovísk, požiarne poplachové smernice a požiarne evakuačné plány schvaľuje štatutárny orgán právnickej osoby alebo ním poverená osoba, fyzická osoba – podnikateľ alebo ňou poverená osoba.

Požiarnu identifikačnú kartu, analýzu nebezpečenstva vzniku požiaru, požiarne poriadky pracovísk, požiarne poplachové smernice, požiarne evakuačné plány a zloženie protipožiarnych hliadok, tab.4.2-4.5, kontroluje právnická osoba alebo fyzická osoba –

Ochrana pred požiarom

podnikateľ po každej organizačnej alebo inej zmene. Ak táto zmena mala vplyv na obsah dokumentácie, vykoná v nej potrebné zmeny. Kontrolu tejto dokumentácie vykonáva

najmenej raz za 12 mesiacov. Právnická osoba alebo fyzická osoba – podnikateľ po požiari vykoná kontrolu dokumentácie spracovanej pre objekty, v ktorých požiar vznikol alebo sa šíril, a upraví ju v súlade s poznatkami získanými pri jeho zdolávaní. Dokumentácia ochrany pred požiarmi, ktorú vyhotovil technik požiarnej ochrany, obsahuje jeho meno, priezvisko, podpis a dátum vyhotovenia.

POŽIARNA IDENTIFIKAČNÁ KARTA

PRÁVNICKEJ OSOBY ALEBO FYZICKEJ OSOBY–PODNIKATEĽA, ORGANIZAČNEJ ZLOŽKY PODNIKU ALEBO PREVÁDZKARNE

Obchodné meno, IČO právnickej osoby alebo fyzickej osoby–podnikateľa

Sídlo

Štatutárny orgán Meno, priezvisko

Telefónne číslo

Organizačná zložka podniku alebo prevádzkareň

Sídlo

Osoba zodpovedná za ochranu pred požiarmi v organizačnej zložke podniku alebo prevádzkarne

Meno, priezvisko

Telefónne číslo

Telefónne číslo

Napr. „prostredníctvom strážnej služby – dodávateľsky, vlastnými zamestnancami

Spôsob zabezpečenia ochrany v mimopracovnom čase

Zoznam objektov organizačných zložiek alebo prevádzkarni

Názov objektu

Vzťah k objektu

Miesto so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku požiaru

Jednoduché podmienky z hľadiska evakuácie osôb a zvierat (áno – nie)

Ochrana pred požiarom

Spracoval:.....................................

Schválil:................................................

(meno a priezvisko TPO) (štatutár alebo ním poverená osoba)

Dátum vyhotovenia: ..............

Tab.4.1 Požiarna identifikačná karta

D O K U M E N T Á C I A o ODBORNEJ PRÍPRAVE protipožiarnej asistenčnej hliadky

Tematický plán odbornej prípravy

Teoretická časť: oboznámenie sa s pokynmi vydanými štatutárnym orgánom právnickej osoby alebo zodpovedným vedúcim fyzickej osoby – podnikateľa. (na podujatie alebo činnosť, na ktorú je protipožiarna asistenčná hliadka zriadená).

Praktická časť: oboznámenie sa s rozmiestnením a s použitím hasiacich prístrojov, hasiacich zariadení a spojovacích prostriedkov, požiarnotechnických zariadení na zabránenie šírenia požiaru, so spôsobom a s cestami evakuácie a so súčinnosťou s hasičskou jednotkou (s prihliadnutím na podujatie alebo činnosť, na ktorú je protipožiarna asistenčná hliadka zriadená).

Rozsah odbornej prípravy: ZÁZNAM o odbornej príprave protipožiarnej asistenčnej hliadky

Dátum vykonania:

Meno a priezvisko: Podpis:

Meno, priezvisko a podpis osoby, ktorá školenie vykonala:

Tab.4.2 Dokumentácia o odbornej príprave protipožiarnej asistenčnej hliadky

D O K U M E N T Á C I A o ODBORNEJ PRÍPRAVE protipožiarnej hliadky pracoviska

Tematický plán odbornej prípravy

Teoretická časť: oboznámenie sa s úlohami hliadky, s nebezpečenstvom vzniku požiaru na pracovisku, s príslušnou dokumentáciou ochrany pred požiarmi na pracovisku, so spôsobom vyhlásenia požiarneho poplachu a privolania pomoci.

Praktická časť: oboznámenie sa s rozmiestnením a s použitím hasiacich prístrojov, hasiacich zariadení a spojovacích prostriedkov, požiarnotechnických zariadení na zabránenie šírenia požiaru, so spôsobom a s cestami evakuácie a so súčinnosťou s hasičskou jednotkou.

Rozsah odbornej prípravy:

Tab. 4.3 Dokumentácia o odbornej príprave protipožiarnej hliadky pracoviska

ZÁZNAM o odbornej príprave protipožiarnej hliadky pracoviska

Dátum vykonania:

Meno a priezvisko: Podpis:

Meno, priezvisko a podpis osoby, ktorá školenie vykonala:

Tab. 4 4 Záznam o odbornej príprave protipožiarnej hliadky pracoviska

POŽIARNY EVAKUAČNÝ PLÁN

1. Určenie zamestnanca, ktorý bude evakuáciu riadiť a miesta, z ktorého bude evakuáciu riadiť: Evakuáciu osôb v prípade vzniku požiaru bude riadiť ..............................................., v jeho neprítomnosti ...........................................................................................................

Evakuácia bude riadená z priestorov ..................................................................................

2. Určenie zamestnancov a prostriedkov, pomocou ktorých sa bude evakuácia vykonávať

Evakuáciu osôb budú vykonávať : ........... ................................................................................

Prostriedky evakuácie osôb sú : .............. ....................................................................................... (resp. nie sú určené)

3. Určenie spôsobu evakuácie a ciest na evakuáciu

Evakuácia bude vykonávaná ............................................. po vyznačených únikových cestách na miesto sústredenia. (pri postupnej evakuácii popísať akým spôsobom bude vykonávaná) .............................................. ..............................................................................................................................................

4. Určenie miesta, kde sa budú evakuované osoby sústreďovať a určenie zodpovednej osoby, ktorá vykoná kontrolu počtu evakuovaných osôb

Miesto sústredenia evakuovaných osôb: ............................................................................ Kontrolu počtu evakuovaných osôb vykoná: .......................................................................

5. Spôsob zabezpečenia poskytnutia prvej zdravotnej pomoci postihnutým osobám

Poskytnutie prvej pomoci postihnutým osobám a ošetrenie zranených zabezpečí lekárska služba zdravotníckeho zariadenia.

Privolanie zdravotnej služby zabezpečí zamestnanec riadiaci evakuáciu.

Spracoval:........................................

(meno a priezvisko TPO)

Dátum vyhotovenia: ..............................

Schválil:................................................

(štatutár alebo ním poverená osoba)

Tab. 4 5 Požiarny evakuačný plán

Obr. 4.1 Príklad požiarneho evakuačného plánu

POŽIARNE POPLACHOVÉ SMERNICE

1. Zamestnanec, ktorý spozoruje vznik požiaru, je povinný hasiť ho použitím hasiacich prístrojov alebo iným spôsobom a vykonať nevyhnutné opatrenia na záchranu osôb ohrozených požiarom. Ak nie je možné uhasiť požiar jednoduchými prostriedkami ( hasiaci prístroj a pod.), je potrebné neodkladne ohlásiť požiar:

 na ohlasovňu požiarov (kde, tel.č.)

 prípadne na ohlasovňu požiarov HaZZ – 150, 112

2. Požiarny poplach sa vyhlasuje pre ostatných zamestnancov príp. zákazníkov (ako)..............................................................................................................................

3. Povinnosti zamestnancov pri vyhlásení požiarneho poplachu

 vedúci .................................................................

 určení zamestnanci ..................................................................................................

 ostatní zamestnanci ................................................................

 všetci zamestnanci sú po príchode hasičskej jednotky povinní plniť úlohy podľa pokynov veliteľa zásahu.

Pri ohlasovaní požiaru je potrebné hlásiť :

 názov a adresu právnickej osoby, v ktorej požiar vznikol,

 názov a adresu objektu, v ktorom požiar vznikol,

 svoje meno, priezvisko a funkciu a číslo telefónu, z ktorého sa požiar ohlasoval.

Po ohlásení požiaru treba počkať pri telefóne na spätné overenie údajov, ktoré vykoná operačný dôstojník.

Ohlasovňa požiarov

Spracoval:........................................

(meno a priezvisko TPO)

Dátum vyhotovenia: ..............................

Schválil:.......................

(štatutár alebo ním poverená osoba)

Tab.4.6. Požiarne poplachové smernice

POŽ

I.

STRUČNÝ OPIS TECHNOLOGICKÉHO POSTUPU A CHARAKTERISTIKA POŽIARNEHO NEBEZPEČENSTVA PRACOVISKA

II.

POŽIARNOTECHNICKÉ CHARAKTERISTIKY SKLADOVANÝCH MATERIÁLOV A ICH NAJVYŠŠIE PRÍPUSTNÉMNOŽSTVÁNA PRACOVISKU

Max. množstvo skladovaných horľavých látok je ............................................................................ ( podľa projektu – pre posúdenie protipožiarnej bezpečnosti stavby )

III.

POŽIADAVKY NAZABEZPEČENIEPOŽIARNEJ OCHRANY PRACOVISKA

Ochrana pred požiarom

IV.

MIESTASOZVÝŠENÝM NEBEZPEČENSTVOM VZNIKUPOŽIARU AVÝBUCHU A OPATRENIA NA ZAMEDZENIE VZNIKU A ŠÍRENIAPOŽIARU

V. OSOBITNÉ POVINNOSTI ZAMESTNANCOV

Príloha požiarneho poriadku : zoznam členov protipožiarnej hliadky pracoviska – samostatný dokument

Spracoval:........................................

Schválil:................................................

(štatutár alebo ním poverená osoba) Dátum vyhotovenia: ..............................

(meno a priezvisko TPO)

Tab.4.7. Požiarny poriadok

POŽIARNY

PORIADOK

príklad pre sklad I.

STRUČNÝ OPIS TECHNOLOGICKÉHO POSTUPU A CHARAKTERISTIKA POŽIARNEHO NEBEZPEČENSTVA PRACOVISKA

Skladové priestory slúžia na príjem, výdaj a uskladňovanie rôznych druhov športových potrieb.

Požiarne nebezpečenstvo pracoviska spočíva v horľavosti niektorých skladovaných produktov resp. ich obalov.

Vzhľadom k tomu, že v sklade je kumulované veľké množstvo horľavých pevných látok (plasty, drevo, kartón, textílie ), bol sklad určený ako pracovisko s miestami so zvýšeným požiarnym nebezpečenstvom.

II.

POŽIARNOTECHNICKÉ CHARAKTERISTIKY SKLADOVANÝCH MATERIÁLOV A ICH NAJVYŠŠIE PRÍPUSTNÉ MNOŽSTVÁ NA PRACOVISKU

Výrobky z plastov

 horenie plastov má špecifické prejavy, predovšetkým :

 plasty nehoria plameňom, ale po určitej dobe vplyvom vysokej teploty degradujú, príp. uhoľnatejú a úplne strácajú svoje mechanické vlastnosti

 okrem CO2 sa pri ich horení uvoľňuje množstvo ďalších toxických splodín vznikajúcich tepelným rozkladom makromolekúl ako napr. CO, NH3, HCN, HCl, chlórované uhľovodíky a pod.

Horenie plastov je spravidla sprevádzané uvoľňovaním množstva hustého nepriehľadného dymu, ktorý sťažuje evakuáciu osôb a likvidáciu požiaru. Veľmi nebezpečným javom pri horení plastov je vznik horľavých produktov rozkladu, čím vzniká riziko následného vyšľahnutia plameňa alebo slabej explózie.

Polypropylén je horľavá pevná látka, výrobky z PP znášajú teploty až 125 oC.

Hustota: 900 – 915 kg/m3

Teplota vznietenia: cca 400 oC

Hasivo : trieštená voda so zmáčadlom, ťažká, stredná a ľahká pena

Ochrana pred požiarom

Polystyrén je horľavá pevná látka, pri horení mäkne, tvorí bublinky a horiaci odkvapkáva. Prach je v zmesi so vzduchom výbušný.

Hustota : 995 kg/m3

Teplota vznietenia: 460 – 500 oC

Hasivo : trieštená voda so zmáčadlom, ťažká, stredná a ľahká pena

PVC

je horľavá pevná látka, vo vode nerozpustná, vodou ťažko zmáčateľná. Pri teplote 65 – 85 oC

mäkne, teplota rozkladu PVC je 120 až 150 oC.

Tepelná degradácia PVC, sprevádzaná uvoľňovaním HCl, sa prejavuje pri teplote nad 160oC.

Pevný PVC horí iba v priamom plameni, mäkčený zvyčajne horí aj po oddialení plameňa. Pri požiari uvoľnená kyselina chlorovodíková tvorí so vzdušnou vlhkosťou pary kyseliny chlorovodíkovej, ktoré majú leptacie účinky na nechránenú pokožku a sliznice.

Teplota vznietenia : cca 460 oC

Hasivo : trieštená voda so zmáčadlom, ťažká, stredná a ľahká pena

Obaly

Ako obalový materiál sa používajú fólie z plastov a kartón, výrobky sú uložené na drevených paletách.

Celulózový papier je horľavá pevná látka, pri skladovaní vo vrstvách má sklon k tepelnému samovznieteniu. Teplota samovznietenia je cca 80 oC.

Teplota vznietenia: cca 365 oC

Max. množstvo skladovaných horľavých látok je 10 ton.

( podľa projektu – pre posúdenie protipožiarnej bezpečnosti stavby ) III.

POŽIADAVKY NA ZABEZPEČENIE POŽIARNEJ OCHRANY PRACOVISKA

1. V priestoroch skladu platí prísny zákaz fajčenia/ používania otvoreného ohňa.

2. Do priestorov skladu je zakázaný vstup nepovolaných osôb.

3. Každý vstup do skladu musí byť z vonkajšej strany dverí označený tabuľkami: Zákaz fajčiť a vstupovať s otvoreným plameňom, Zákaz vstupu nepovolaným osobám

4. V priestoroch skladu je zakázané používať elektrické a plynové tepelné spotrebiče na vykurovanie.

5. Pri prácach s otvoreným ohňom – zváranie /údržba/ je povinnosťou vedúceho skladu zabezpečiť povolenie – podľa požiarneho štatútu.

6. V sklade je zakázané skladovať/ukladať horľavé kvapaliny a technické plyny.

Ochrana pred požiarom

7. Rozmiestnenie tovaru nesmie znemožňovať voľný prístup:

 k únikovým východom,

 k rozvodným zariadeniam elektrickej energie,

 k hydrantom,

 k prenosným hasiacim prístrojom.

8. Z každého miesta skladu musia prístup k únikovému východu umožňovať voľné únikové cesty s minimálnou šírkou 70 cm.

9. V požiarne nebezpečnom priestore skladu (vo vzdialenosti 10 m od obvodovej steny s nakladacími rampami ) nesmie byť skladovaný horľavý tovar resp. horľavý odpad.

IV.

MIESTA SO ZVÝŠENÝM NEBEZPEČENSTVOM VZNIKU POŽIARU A VÝBUCHU A

OPATRENIA NA ZAMEDZENIE VZNIKU A ŠÍRENIA POŽIARU

Najkritickejšie miesta so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku požiaru sú priestory v blízkosti elektrických svietidiel resp. iných elektrických spotrebičov.

Opatrenia na zamedzenie vzniku a šírenia požiaru :

 všetky svietidlá inštalované v sklade musia byť opatrené zodpovedajúcimi krytmi,

 v blízkosti svietidiel / spotrebičov / sa nesmie skladovať žiadny materiál

dodržiavať bezpečnú vzdialenosť 0,5 m,

 v prípade zistenia akékoľvek poškodenia elektrickej inštalácie v priestoroch skladu je nevyhnutné ihneď zabezpečiť odstránenie nedostatkov.

V.

OSOBITNÉ POVINNOSTI ZAMESTNANCOV

 dôsledne dodržiavať zákaz fajčiť v priestoroch skladu,

 udržiavať voľné únikové cesty a voľný prístup k únikovým východom, k hydrantom, k prenosným hasiacim prístrojom,

 pri odchode z pracoviska sa presvedčiť, či sú vypnuté elektrické spotrebiče a osvetlenie.

Príloha požiarneho poriadku: zoznam členov protipožiarnej hliadky pracoviska –samostatný dokument

Spracoval:........................................

Schválil:................................................

(štatutár alebo ním poverená osoba) Dátum vyhotovenia: ..............................

(meno a priezvisko TPO)

Z Á Z N A M

zo školenia ..........................................o ochrane pred požiarmi (zamestnancov, vedúcich, novoprijatých, cudzích, v mimopracovnom čase)

Dátum vykonania školenia

Rozsah školenia

Obsah školenia:

1. Všeobecné požiadavky OPP v objektoch a priestoroch.

2. Výklad o nebezpečenstve vzniku požiaru charakteristickom pre jednotlivé pracoviská, protipožiarne opatrenia na pracoviskách.

3. Zabezpečenie OPP pri technologických procesoch.

4. Skladovanie horľavých látok.

5. Pracovná disciplína vo vzťahu k OPP, povinnosti pracovníkov na úseku OPP.

6. Rozmiestnenie a spôsob použitia hasiacich prístrojov, hasiacich zariadení, spojovacích prostriedkov, požiarnych uzáverov. Rozmiestnenie hlavných vypínačov el. energie a uzáverov vody a plynu.

7. Obsah školenia o ochrane pred požiarmi sa rozširuje:

• pre vedúcich zamestnancov o oboznámenie sa s osobitnými predpismi, s nebezpečenstvom vzniku požiaru vyplývajúcim z činnosti právnickej osoby alebo fyzickej osoby – podnikateľa a so základmi procesov horenia a hasenia, so základnými požiadavkami protipožiarnej bezpečnosti stavieb, so zásadami protipožiarnej bezpečnosti pri skladovaní horľavých látok a pri manipulácii s nimi a pri činnostiach spojených so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku požiaru,

• pre osoby zabezpečujúce ochranu pred požiarmi v mimopracovnom čase o oboznámenie sa s:

o miestami so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku požiaru,

o umiestnením a s použitím prostriedkov určených na vyhlásenie požiarneho poplachu, so spôsobom vyhlásenia požiarneho poplachu a privolania pomoci podľa požiarnych poplachových smerníc,

o rozmiestnením a so spôsobom použitia hasiacich prístrojov, hasiacich zariadení a iných vecných prostriedkov ochrany pred požiarmi a so spôsobmi hasenia,

o rozmiestnením hlavných uzáverov vody, plynu a elektrickej energie, ako aj so spracúvaním, s vyrábaním, s používaním a so skladovaním horľavých materiálov,

o ďalšími pokynmi na zabezpečenie ochrany pred požiarmi v mimopracovnom čase

Meno a priezvisko Podpis

Meno, priezvisko a podpis osoby, ktorá školenie vykonala

Tab.4.8. Záznam zo školenia ochrany o ochrane pred požiarmi

4.2

Činnosti so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku požiaru Činnosti so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku požiaru sú činnosti, ktoré vytvárajú zvýšené riziko možnosti vzniku požiaru pri výrobe, spracúvaní, používaní alebo pri skladovaní horľavých látok podľa Vyhlášky 121/2002 Z. z. Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.

K týmto činnostiam patrí najmä:

 prevádzkovanie, odstavovanie a spúšťanie výroby v technologických zariadeniach obsahujúcich horľavé látky,

 údržba a opravy technických a technologických zariadení obsahujúcich horľavé látky a odstraňovanie ich poruchových stavov,

 zváranie, tepelné delenie a ďalšie spôsoby spracúvania kovov, pri ktorých sa používa zváracie, brúsiace alebo iskriace zariadenie nezávisle od stupňa automatizácie na miestach s možnosťou vzniku požiaru alebo výbuchu,

 lepenie horľavých podlahových a strešných krytín, obkladov stien a stropov pomocou ohňa, elektrotepelných spotrebičov a zariadení alebo horľavých lepidiel a odstraňovanie starých náterov pomocou tepelných spotrebičov a zariadení,

 nevyhnutná manipulácia s otvoreným ohňom na miestach s možnosťou vzniku požiaru,

 spaľovanie horľavých látok na voľnom priestranstve,

 zber obilnín, ich pozberová úprava a skladovanie objemových krmovín a slamy.

Miesta so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku požiaru sú miesta, v ktorých sa nachádzajú horľavé látky za takých podmienok, že vytvárajú zvýšené riziko možnosti vzniku požiaru. Miesta so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku požiaru musia byť označené Obr. 4.2.

Patria sem najmä priestory, v ktorých sa:

 používajú, spracúvajú, alebo skladujú za bežných prevádzkových podmienok pevné horľavé látky, ktoré svojou veľkosťou, formou, množstvom a podmienkami uloženia podstatne zvyšujú intenzitu a šírenie požiaru; na stavebné konštrukcie z horľavých

Ochrana pred požiarom

látok a na horľavé predmety tvoriace zariadenia miestností sa toto ustanovenie nevzťahuje,

 vyrábajú, používajú, spracúvajú alebo skladujú prevzdušnené alebo suché steblové horľavé látky,

 usadzuje pri výrobe alebo pri manipulácii horľavý prach v súvislej vrstve schopnej

šíriť požiar alebo pri výrobe, prípadne pri manipulácii vzniká horľavý prach v takej miere, že je trvalo v ovzduší a vznik výbušnej koncentrácie nemožno vylúčiť,

 vyrábajú, používajú, spracúvajú, prečerpávajú, dopravujú alebo skladujú horľavé kvapaliny,

 vyrábajú, používajú, spracúvajú, prečerpávajú, dopravujú alebo skladujú horľavé plyny alebo horenie podporujúce plyny,

 vyrábajú, spracúvajú alebo skladujú výbušniny alebo horľavé toxické látky,

 používajú látky, ktoré sa pri styku so vzduchom alebo s vodou, alebo vzájomne medzi sebou môžu vznietiť alebo môžu uvoľniť horľavé pary alebo plyny, ktoré môžu v zmesi so vzduchom vytvoriť výbušnú zmes (Vyhláška č.121/2002 Z. z.)

Obr. 4.2 Označenie miesta so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku požiaru (https://www.etabulky.sk/miesto–so

zvysenym–nebezpecenstvom–vzniku–poziaru)

Čas zvýšeného nebezpečenstva vzniku požiaru je obdobie, ktoré vyhlási okresné

riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru (ďalej len „okresné riaditeľstvo“) pre celé územie okresu alebo časť územia okresu.

Ochrana pred požiarom

Dôvodom na vyhlásenie času zvýšeného nebezpečenstva vzniku požiaru je najmä:

 suché a teplé počasie trvajúce najmenej päť po sebe nasledujúcich dní, alebo

 zvýšený výskyt požiarov lesa alebo trávnatých porastov v priebehu troch po sebe nasledujúcich dní, alebo

 ak požiarne nebezpečenstvo v lesoch na príslušnom území dosiahlo aspoň stupeň vysoké požiarne nebezpečenstvo v lesoch podľa stanovenia stupňa požiarneho nebezpečenstva v lesoch Slovenským hydrometeorologickým ústavom.

Mimopracovný čas je čas od skončenia pracovnej činnosti poslednej pracovnej zmeny pracovného dňa do začiatku pracovnej činnosti prvej pracovnej zmeny nasledujúceho pracovného dňa. Miesta s možnosťou vzniku požiaru, alebo výbuchu sú miesta, v ktorých sa vyskytujú horľavé látky, výrobky alebo výbušniny, a miesta, v ktorých sa môže vyskytnúť ich výbušná koncentrácia (Vyhláška č.121/2002 Z. z.).

Opatrenia pri činnostiach so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku požiaru Ak činnosti so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku požiaru nie sú z hľadiska ochrany pred požiarmi upravené osobitnými predpismi, právnická osoba, alebo fyzická osoba –podnikateľ pri výkone takýchto činností postupuje tak, aby bola zabezpečená ochrana pred požiarmi, obr.

4.3. Štatutárny orgán právnickej osoby alebo fyzická osoba – podnikateľ, alebo jej zodpovedný zástupca vydáva písomný pokyn na zabezpečenie ochrany pred požiarmi Ak sa právnická osoba člení na organizačné zložky, písomný pokyn vydá vedúci tejto organizačnej zložky.

Ochrana pred požiarom

určené podmienky protipožiarnej bezpečnosti, počas ktorých sa môže činnosť vykonávať, zloženie a vybavenie protipožiarnych asistenčných hliadok, zabezpečenie prostriedkov na zdolávanie požiaru, osoby zodpovedné za plnenie jednotlivých opatrení a podmienok protipožiarnej bezpečnosti,

obsah a rozsah odbornej prípravy členov protipožiarnej asistenčnej hliadky na zabezpečenie predmetnej činnosti,

obsah a rozsah školenia o podmienkach protipožiarnej bezpečnosti osôb, ktoré sa podieľajú na činnosti,

spôsob a časový rozsah vykonávania kontroly dodržiavania podmienok protipožiarnej bezpečnosti určených pre jednotlivé činnosti.

Obr. 4.3 Požiadavky na zabezpečenie ochrany pred požiarmi pri činnostiach so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku požiaru (Vyhláška č. 121/2002 Z. z.)

Príklady miest so zvýšeným nebezpečenstvo vzniku požiaru

Činnosti spojených so zváraním, s tepelným delením a s ďalšími spôsobmi spracúvania

kovov, pre ktorú sa tieto činnosti vykonávajú, tieto opatrenia na obr.4.4

zabezpečenie, aby zváranie vykonávali len osoby, ktoré majú platné oprávnenie, vydanie písomného povolenia na zváranie pred začatím týchto prác s presne určenými podmienkami z hľadiska protipožiarnej bezpečnosti, za akých možno túto činnosť vykonávať, pričom práce možno začať až po splnení všetkých podmienok povolenia

kontrolovanie miesta zvárania a priľahlých priestorov v priebehu zvárania, pri jeho prerušení a po skončení zvárania po nevyhnutný čas počas ktorého hrozí nebezpečenstvo vzniku požiaru,

zabezpečenie po skončení činností , alebo pracovnej zmeny odloženie zváracieho zariadenia s príslušenstvom z miesta zvárania na určené miesto a vykonanie potrebných opatrení proti jeho neoprávnenému použitiu,

zabezpečenie, aby rozvody elektrickej energie káblami alebo plynu hadicami boli uložené tak, aby nedošlo k ich mechanickému, tepelnému alebo k inému poškodeniu a aby nevytvárali prekážku v prístupových priestoroch okolo zariadenia a pri úniku osôb,

zabezpečenie čistoty, pevnosti, tesnosti a neporušenosti pripojení vonkajších prívodov k zváracím zariadeniam a ich ochranu pred mastnotou a agresívnymi látkami, ktoré by ich mohli poškodiť; poškodené prívody odstaviť bez zbytočného odkladu z používania a zabezpečiť ich výmenu,

zabezpečiť pri skladovaní, preprave a manipulácii s horľavými plynmi a horenie podporujúcimi plynmi dodržiavanie požiadaviek podľa osobitného predpisu,

Obr.4.4 Opatrenia pri činnostiach spojených so zváraním, s tepelným delením a s ďalšími spôsobmi spracúvania kovov (Vyhláška č. 121/2002 Z. z.)

Činnosti spojené s lepením horľavých podlahových krytín a strešných krytín, ako aj obkladov stien a stropov pomocou ohňa, elektrotepelných spotrebičov a zariadení alebo horľavých lepidiel a pod. sú navrhnuté opatrenia na obr.4.5.

Vykonávať uvedené činnosti a práce len osobami poučenými o nebezpečenstve vzniku požiaru, ako aj o spôsoboch predchádzania vzniku požiarov.

Kontrolovať po skončení prác čistotu pracoviska a odstraňovať z miesta činnosti a z priľahlých priestorov na bezpečné miesto zvyšky horľavých materiálov, ktoré sa pri práci používali, ako aj pracovné náradie a zariadenia.

Rozmiestniť potrebné množstvo vhodných druhov hasiacich prostriedkov, ktorými vybaví pracoviská pred začatím týchto činností.

Kontrolovať miesta, kde sa vykonávajú tieto činnosti, ako aj priľahlé priestory v priebehu prác, pri ich prerušení a po ich skončení po nevyhnutný čas, najmenej po dobu vychladnutia nahrievaných a natavovaných horľavých materiálov, a určí spôsob a čas kontroly v nadväznosti na použitú technológiu a materiály použité pri lepení,

Označiť a dôkladne vetrať uzavreté a polouzavreté priestory pri používaní horľavých lepidiel, alebo pri natavovaní horľavých materiálov, ktoré môžu vytvárať pary, ktoré v zmesi so vzduchom môžu tvoriť nebezpečné zápalné, alebo výbušné koncentrácie.

Vykonávať pred začatím prác úpravu podkladových plôch konštrukcií tak, že ich zbaví iných horľavých materiálov, ktoré by sa mohli pri použití otvoreného ohňa, alebo pôsobením vysokej teploty elektrotepelného spotrebiča alebo zariadenia používaného pri práci vznietiť a ďalej horieť okrem prípadov, keď pracovný postup určuje inak.

Obr.4.5 Činnosti spojené s lepením horľavých podlahových krytín a strešných krytín (Vyhláška č.121/2002 Z.z.)

Pri činnostiach spojených so spaľovaním horľavých látok na voľnom priestranstve

vykonáva právnická osoba alebo fyzická osoba – podnikateľ sú navrhnuté opatrenia na obr.

4.6

Horľavé látky pred začatím spaľovania upraviť do hromád mimo požiarne nebezpečného priestoru od okolitých objektov a skladovaných alebo uložených horľavých materiálov.

Navrhnúť konkrétne podmienky z hľadiska protipožiarnej bezpečnosti pre každé spaľovanie v závislosti od druhu a množstva spaľovaných horľavých látok, poveternostných podmienok a miesta a plochy spaľovania vrátane okolností, keď je spaľovanie zakázané, a určuje zodpovednú osobu za ich dodržiavanie.

Zabezpečiť potrebné množstvo hasiacich prostriedkov, pracovného náradia a spojovacích prostriedkov.

Vykonávať kontrolu stavu spaľovacieho miesta a priľahlých priestorov v priebehu spaľovania a po jeho skončení na účely zistenia intenzity dohorievania; určiť dobu, počas ktorej sa po skončení spaľovania bude vykonávať ich kontrola.

Oznamovať termín začatia každého spaľovania príslušnému okresnému riaditeľstvu.

Pri činnostiach spojených so zberom obilnín, s ich pozberovou úpravou a so skladovaním objemových krmovín právnická osoba alebo fyzická osoba – podnikateľ vykonáva opatrenia na obr. 4.7.

Obr.4.6 Činnosti pri spaľovaní horľavých látok

Ochrana pred požiarom

Odsúvať pokosené obilie alebo slamu pri železničných tratiach do vzdialenosti najmenej 30 m od krajnej koľaje; medzi koľajami a uloženým obilím alebo slamou okrem plodín s podsevom vytvorí ochranný pás široký najmenej 10 m vo vzdialenosti 20 m od krajnej koľaje; pás skyprí a zbaví ľahko zápalných látok.

Zabezpečiť prednostný zber dozretých obilnín najmä pri železničných tratiach, pozemných komunikáciách a skládkach odpadov.

Vybaviť techniku na zber a stohovanie lapačmi iskier najmenej jedným prenosným hasiacim prístrojom vhodného typu a pri stohovaní zabezpečuje na okamžité použitie zásobu vody najmenej 500 l.

Zabezpečiť pri kombajnovom zbere obilnín na ploche väčšej ako 10 ha mobilnú akcieschopnú cisternu s vodou a traktor s pluhom, ktoré možno okamžite použiť.

Zabezpečiť dostatočným množstvom hasiacich prostriedkov aj priestory na spracovanie a na skladovanie obilnín a objemových krmovín.

Zabezpečiť dodržiavanie zákazu fajčenia.

Udržiavať výrobné zariadenia a stroje na zber a spracovanie obilnín a objemových krmovín v určenom technickom stave, odstraňovať z nich a z priestorov, kde sú umiestnené, nánosy organického prachu, ak presiahnu hrúbku, po ktorej sa môže šíriť požiar.

Obr.4.7 Činnosti spojené so zberom obilnín, s ich pozberovou úpravou (Vyhláška č. 121/2002 Z. z.)

4.3 Bytové domy a prevencia pred požiarom

Požiare vznikajúce v tejto oblasti sú značne ovplyvnené pôsobením ľudského faktora. Prevažná väčšina nedostatkov zistených pri výkone štátneho požiarneho dozoru vyplýva z neznalosti povinností na úseku ochrany pred požiarmi. Riziká vzniku požiaru nie je možné nikdy úplne vylúčiť či eliminovať. Riziko vzniku požiaru v bytových domoch, má rozsiahle

Ochrana pred požiarom

následky a je veľmi dôležité oblasť ochrany pred požiarmi v bytových domoch brať mimoriadne vážne a zodpovedne.

Dokumentáciu ochrany pred požiarmi pre bytové domy tvoria doklady o kontrole požiarnych zariadení, ďalšie doklady, súvisiace s ochranou pred požiarmi.

Bytové domy sú v Slovenskej republike navrhované tak, aby spĺňali požiadavky všeobecne záväzných právnych predpisov na úseku ochrany pred požiarmi, ale aj požiadavky, ktoré sú v súlade s európskou legislatívou. Navrhnuté riešenia napomáhajú pri evakuácii osôb pri požiari a zároveň zabraňujú šíreniu požiaru medzi jednotlivými požiarnymi úsekmi.

Za plnenie povinností v oblasti ochrany pred požiarmi zodpovedá vlastník bytového domu, spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, alebo správca bytového domu.

V zmysle § 14 vyhlášky MV SR č. 121/2002 Z. z. o požiarnej prevencii v znení neskorších predpisov je z preventívnej protipožiarnej prehliadky v bytovom dome vyhotovovaný záznam obr.4.8, ktorý obsahuje:

označenie a adresu bytového domu, dátum vykonania preventívnej protipožiarnej prehliadky,

zistené skutočnosti a nedostatky s uvedením opisu a miesta ich zistenia,

navrhované opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov,

meno, priezvisko a podpis technika požiarnej ochrany, ktorý vyhotovil záznam,

meno, priezvisko a podpis osoby, ktorá bola oboznámená s výsledkom preventívnej protipožiarnej prehliadky.

Obr.4.8 Záznam z preventívnej protipožiarnej prehliadky (autor)

Povinnosti na úseku ochrany pred požiarmi pre bytové domy

Povinnosti na úseku ochrany pred požiarmi sú v bytových domoch obr. 4.9 zabezpečované prostredníctvom odborne spôsobilých osôb, technikom požiarnej ochrany a špecialistom požiarnej ochrany.

vykonávať preventívne protipožiarne prehliadky a odstraňovanie zistených nedostatkov,

vypracúvať, viesť a udržiavať dokumentáciu ochrany pred požiarmi v súlade so skutočným stavom a potrebou riešenia protipožiarnej bezpečnosti objektov a priestorov,

umožniť orgánu vykonávajúcemu štátny požiarny dozor a obci vstup do objektov a priestorov na účely vykonania kontroly plnenia povinností na úseku ochrany pred požiarmi

splniť opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov uložené orgánom vykonávajúcim štátny požiarny dozor alebo obcou v nimi určených lehotách,

dodržiavať technické podmienky a požiadavky na protipožiarnu bezpečnosť pri inštalácii a prevádzkovaní palivových spotrebičov, elektrotepelných spotrebičov a zariadení ústredného vykurovania a pri výstavbe a používaní komínov a dymovodov a zabezpečiť označenie komínu štítkom,

udržiavať trvale voľné únikové cesty, únikové východy a zásahové cesty, nástupné plochy a prístup k nim, ako aj prístup k uzáverom rozvodných zariadení elektrickej energie, plynu, vody, k požiarnotechnickým zariadeniam, zariadeniam na vyhlásenie požiarneho poplachu, požiarnym vodovodom,

obstarávať a udržiavať v akcieschopnom stave požiarne zariadenia (požiarnotechnické zariadenia, hasiace prístroje, požiarne uzávery, požiarne vodovody, vybavenie únikových ciest),

zabezpečiť plnenie povinností na úseku ochrany pred požiarmi odborne spôsobilou osobou - technikom alebo špecialistom požiarnej ochrany,

prevádzkovať technické zariadenie a technologické zariadenie a zabezpečovať vykonávanie pravidelnej údržby a kontroly z hľadiska ich protipožiarnej bezpečnosti a odstraňovať zistené nedostatky podľa pokynov výrobcu a všeobecne záväzného právneho predpisu,

požiarmi, poskytovať mu požadované doklady, dokumentáciu ochrany pred požiarmi a súvisiace podklady a informácie,

Obr.4.9 Povinnosti na úseku ochrany pred požiarmi pre bytové domy (Vyhláška MV SR č. 121/2002 Z. z.)

Ochrana pred požiarom

Jedným z rizikových faktorov sú aj prístupové komunikácie súvisiace so zásahom mobilnej hasičskej techniky.

Prístupová komunikácia:

 musí viesť aspoň do vzdialenosti 30 m od stavby a od vchodu do nej, cez ktorý sa predpokladá zásah,

 musí mať trvale voľnú šírku najmenej 3 m,

 vjazdy na prístupové komunikácie a prejazdy na nich musia mať šírku najmenej 3,5 m výšku najmenej 4,5 m

Nástupná plocha:

 musí byť široká najmenej 4 m,

 musí byť trvale voľná a označená dopravnou značkou ZÁKAZ STÁTIA,

 musí byť napojená na prístupovú komunikáciu,

 musí byť umiestnená pozdĺž priečelia stavby alebo kolmo k priečeliu stavby tak,

 aby bol možný zásah mobilnou hasičskou technikou do každého požiarneho úseku priliehajúceho k priečeliu.

Najčastejšie zisťované nedostatky pri protipožiarnych kontrolách v bytových domoch:

 nevykonávanie kontroly dokumentácie ochrany pred požiarmi,

 nevykonávanie preventívnych protipožiarnych prehliadok,

 realizácia stavebných úprav v bytových domoch bez vedomosti, resp. schválenia orgánov štátneho požiarneho dozoru,

 únikové cesty:

o nezabezpečenie trvalo voľných únikových ciest (na spoločných chodbách a na schodiskách sa nachádzali rôzne predmety – bicykle, kvetináče, skrinky...),

o uzamknuté únikové východy,

o neoznačenie smerov úniku na únikových cestách,

o vetranie únikových ciest neakcieschopné (poškodený resp. nefunkčný ovládací mechanizmus),

o zatarasený prístup k odvetraniu únikovej cesty (uložený nábytok...),

 požiarne dvere:

o nefunkčné – poškodený samozatvárač,

o zatváracie zariadenie neuzatvára požiarny uzáver do úplne uzatvorenej polohy,

Ochrana pred požiarom

o požiarne uzávery (požiarne dvere) zamenené za obyčajné dvere bez preukázania ich požiarnej odolnosti,

 zariadenia na dodávku vody na hasenie požiarov:

o nevykonaná kontrola hadicových zariadení a hydrantov,

o uzamknuté skrine hadicových zariadení nie sú vybavené zariadením na otváranie v prípade núdze,

o nezabezpečený trvale voľný prístup k hadicovému zariadeniu (uložený nábytok pred hadicovým zariadením ...),

o prenosné hasiace prístroje umiestnené mimo svojich stanovíšť,

o nefunkčné núdzové osvetlenie,

o neprejazdné príjazdové komunikácie,

o neoznačenie nástupných plôch pre hasičskú techniku dopravnou značkou ZÁKAZ STÁTIA a ich následné využívanie ako parkovacia plocha. (Vyhláška

MV SR č. 121/2002 Z. z.)

Prevencia pred vznikom požiaru napr. v rodinnom dome

Riziko vzniku požiaru možno eliminovať dodržiavaním niekoľkých základných

zásad:

 Na schodiskách a chodbách pred rozvodnými zariadeniami elektrickej energie, plynu a vody, alebo v únikových cestách neskladovať starý nábytok, bicykle a pod.

 Udržovať vo vyhovujúcom stave elektrickú inštaláciu, nepreťažovať elektrické obvody pripájaním veľkého množstva spotrebičov – vodiče, ktoré sa zahrejú sa môžu vznietiť, Nevykonávať neodborné opravy a nezriaďovať provizórne elektrické vedenia.

 Uistiť sa, či sviečky a cigarety sú dobre zahasené a až potom ich hodiť do koša, zistiť si, ako a kde je potrebné bezpečne vypnúť elektrickú energiu. V bytovom dome, nefajčiť a nepoužívajte otvorený oheň na miestach, kde by sa mohol rozšíriť, fajčenie a používanie otvoreného ohňa je jedna z najčastejších príčin vzniku požiaru v domoch. Dodržiavať bezpečnú vzdialenosť elektrických spotrebičov od horľavých predmetov pokiaľ sa používajú elektrické ohrievače v blízkosti záclony, môže vzniknúť požiar.

 Pri kúrení tuhými palivami, je potrebné dbať o pravidelné čistenie a revíziu komínov.

Zákonná povinnosť ukladá čistiť komín každé dva mesiace bez ohľadu na to, či je v rodinnom dome, chalupe, vidieckom dome. pravidelné čistenie a vykonávanie kontroly komínov upravuje zákon č. 314/2011 Z. z. o ochrane pred požiarmi. Lehoty čistenia a kontrol

Ochrana pred požiarom

bližšie špecifikuje Vyhláška MV SR č. 401/2007 Z. z. v § 20 špecifikuje lehoty čistenia a technických kontrol komínov. Najčastejšou príčinou vzniku požiarov v rodinných domoch (až 46 percent ) je porucha, nevyhovujúci stav vykurovacích telies, dymovodov a komínov. Škody spôsobené požiarom sú výrazné a v porovnaní s nimi sú náklady na technickú kontrolu

komína zanedbateľné. Rozhodne by túto činnosť mal robiť kominár, pri plynových kotloch by sa mali komíny kontrolovať a čistiť raz ročne.

Najčastejšie zisťované nedostatky pri protipožiarnych kontrolách

Organizačné nedostatky:

 projektová dokumentácia protipožiarnej bezpečnosti stavby nie je v súlade

 so skutočným stavom,

 nevykonávanie preventívnych protipožiarnych prehliadok,

 neaktuálna a nekompletná dokumentácia ochrany pred požiarmi (neaktualizované telefónne čísla v požiarnych poplachových smerniciach, neaktuálne zoznamy protipožiarnych hliadok, neúplné grafické časti evakuačných plánov, požiarny evakuačný plán neobsahoval vyznačenie miesta, kde sa evakuované osoby budú sústreďovať),

 neumiestnená grafická časť požiarneho evakuačného plánu pri vstupe na podlažie,

 neoznačenie únikových východov a smeru únikových ciest, uzamknutý únikový

východ,

 neoznačené a neudržiavané trvale voľné únikové cesty, únikové východy a zásahové cesty – v únikových cestách sa nachádzal tovar a iný materiál tak, že únikové cesty boli zúžené a nebola dodržaná ich minimálna šírka stanovená Vyhláškou o protipožiarnej bezpečnosti stavby (www.minv.sk).

Technické nedostatky:

 chýbajúca resp. nekompletná sprievodná dokumentácia požiarnych zariadení,

 nevykonanie pravidelnej kontroly požiarnych zariadení,

 nepredloženie osobitného oprávnenia na kontrolu požiarnotechnického zariadenia,

 osoby vykonávajúce predpísané kontroly neboli preukázateľne zaškolené výrobcom, splnomocneným zástupcom alebo fyzickou osobou, ktorá má osobitné oprávnenie o odbornej spôsobilosti,

Ochrana pred požiarom

Prenosné hasiace prístroje:

 neprístupný resp. čiastočne zatarasený prístup k stanovišťu prenosného has.prístroja

 neumiestnenie prenosného hasiaceho prístroja na stanovišti.

Hydranty:

 obmedzený prístup k hadicovému zariadeniu,

 chýbajú tlakové skúšky požiarnych hadíc v nástenných hydrantoch s plochou

 hadicou.

Elektrická požiarna signalizácia:

 neprístupný tlačidlový hlásič elektrickej požiarnej signalizácie.

Požiarne uzávery:

 nenainštalované resp. chýbajúce požiarne uzávery,

 neboli akcieschopné požiarne uzávery na únikových cestách (chýbajúce

 samozatvárače, poškodené uzávery, chýbajúca tesniaca páska),

 na požiarnom uzávere chýbalo označenie.

Núdzové osvetlenie:

 nefunkčné svietidlo núdzového osvetlenia

Horľavé látky:

 pri manipulácii s horľavými látkami a horenie podporujúcimi látkami, ako aj pri ich ukladaní a skladovaní nie sú dodržiavané požiadavky na protipožiarnu bezpečnosť,

 chýbajúce označenia skladov, nádrží, tlakových nádob, prepravných obalov, v skladoch boli umiestnené predmety nesúvisiace s prevádzkou skladu.

Komíny a vykurovacie telesá:

 nezabezpečenie kontroly a čistenia komínov a dymovodov v stanovených lehotách,

 nedodržaná bezpečná vzdialenosť vykurovacieho telesa od horľavej stavebnej konštrukcie.

Ochrana pred požiarom

5 PROTIPOŽIARNA BEZPEČNOSŤ STAVBY

Cieľom kapitoly je priblížiť základné požiadavky pre protipožiarnu bezpečnosť stavieb.

Protipožiarna bezpečnosť stavby je jednou zo základných požiadaviek vyplývajúcich zo stavebného zákona.

Podľa stavebného zákona musí stavba počas celej ekonomickej životnosti stavby:

 zachovať svoju mechanickú odolnosť a stabilitu a

 spĺňať požiadavky na:

o protipožiarnu bezpečnosť stavby,

o bezpečnosť stavby pri jej užívaní,

o hygienu a ochranu životného prostredia,

o ochranu pred hlukom a vibráciami,

o ochranu tepla (energetickú úspornosť).

V súčasnosti je platný stavebný zákon pochádzajúci z r. 1976 (ide o Zákon č. 50 /1976

v znení neskorších predpisov), európske predpisy boli doňho začlenené novelou č. 479 v roku 2005, posledné zmeny boli zavedené novelou č. 172/2022 Z. z., v súčasnosti sa pripravuje nový stavebný zákon.

Stavba musí byť z hľadiska protipožiarnej bezpečnosti navrhnutá, realizovaná a užívaná tak, aby v prípade požiaru (Vyhl. 94/2004 Z. z.):

 sa zachovala nosnosť a stabilita stavby na určený čas,

 obmedzil vznik resp. zabránilo sa šíreniu požiaru (ohňa) a dymu z prípadného miesta vzniku požiaru do ostatných častí stavby,

 zabránilo sa šíreniu požiaru na inú stavbu,

 bola umožnená bezpečná evakuácia osôb a zvierat z horiacej, alebo požiarom ohrozenej stavby na voľné priestranstvo, prípadne do iného požiarom neohrozeného priestoru,

 bol umožnený odvod splodín horenia mimo stavbu,

 bol umožnený účinný a bezpečný zásah jednotky požiarnej ochrany pri zdolávaní požiaru a vykonávaní záchranných prác.

Ochrana pred požiarom

Protipožiarna bezpečnosť stavby musí byť zabezpečená:

 počas navrhovania stavby (patrí sem projektová dokumentácia pri územnom konaní, stavebnom konaní),

 počas realizácie stavby ( priebežná kontrola dodržiavania požiadaviek počas realizácie stavby štátnym požiarnym dozorom ) a po jej ukončení pred odovzdaním do užívania (kolaudačné konanie),

 počas užívania stavby ( protipožiarna bezpečnosť stavby nesmie byť žiadnym spôsobom znížená – napr. stavebnými úpravami, zmenami charakteru prevádzky a pod.).

Dosahuje sa vhodným:

 urbanistickým,

 dispozičným,

 konštrukčným riešením,

 požiarnotechnickými zariadeniami.

Požiarnotechnické zariadenia sú (definuje ich Zákon NR SR č.314/2001 §2 pís. b) )

 elektrická požiarna signalizácia,

 stabilné a polostabilné hasiace zariadenia,

 zariadenia na odvod tepla a splodín horenia,

 zariadenia na hasenie iskier v pneumatických dopravníkoch,

 požiarne uzávery,

 hasiace prístroje.

Podľa Vyhl. 94/2004 Z. z. § 1 pís. n) sú požiarno–technické zariadenia zaradené medzi tzv. „požiarne zariadenia“.

Okrem požiarnotechnických zariadení sú požiarnymi zariadeniami aj:

 zariadenia na dodávku vody na hasenie požiarov,

 zariadenia na trvalú dodávku elektrickej energie pri požiari,

 hlasová signalizácia požiaru a

 iné zariadenia slúžiace na evakuáciu a zásah.

Protipožiarna bezpečnosť stavby sa preukazuje riešením protipožiarnej bezpečnosti stavby v projektovej dokumentácii stavieb.

5.1 Obsah projektovej dokumentácie je určený právnymi predpismi

Projektová dokumentácia stavby musí obsahovať najmä (Vyhl. 94/2004 Z. z. § 2):

 členenie stavby na požiarne úseky,

 určenie požiarneho rizika,

 určenie požiadaviek na konštrukcie stavby,

 zabezpečenie evakuácie osôb a zvierat,

 určenie požiadaviek na únikové cesty,

 určenie odstupových vzdialeností,

 určenie požiarnobezpečnostných opatrení,

 určenie zariadení na zásah.

Vyhláškou MV SR č. 121/2002 Z.z. podľa:

 § 40a Územné konanie,

 § 40b Stavebné konanie,

 § 40c Kolaudačné konanie,

 prílohy č. 7 k vyhláške č. 121/2002 Z. z. Obsah riešenia protipožiarnej bezpečnosti stavby (stavebné konanie),

 prílohy č. 8 k vyhláške č. 121/2002 Z. z. Obsah posudzovania stavby a zoznam dokladov v kolaudačnom konaní.

5.1.1 Územné konanie

V územnom konaní sa v projektovej dokumentácii preveruje najmä:

 vhodnosť umiestnenia navrhovanej stavby od okolitej zástavby predovšetkým v závislosti od pravdepodobných odstupových vzdialeností a bezpečnostných vzdialeností od stavby,

 určenie predbežného množstva vody na hasenie požiarov, možnosť a spôsob zabezpečenia stavby vodou na hasenie požiarov,

 zabezpečenie prístupových komunikácií a nástupných plôch na zásah hasičskou jednotkou,

Ochrana pred požiarom

 zakreslenie pravdepodobných odstupových vzdialeností, zdrojov vody a odberných miest, príjazdových komunikácií a nástupných plôch vo výkrese situácie stavby.

5.1.2 Stavebné konanie

V textovej časti projektovej dokumentácie v stavebnom konaní sa preveruje riešenie protipožiarnej bezpečnosti stavby podľa jej druhu a účelu, a to najmä:

 požiarnotechnická charakteristika stavby,

 určenie požiarneho zaťaženia a požiarneho rizika požiarnych úsekov,

 technické podmienky protipožiarnej bezpečnosti konštrukcií,

 obsadenie stavby osobami,

 riešenie únikových ciest a evakuácie osôb a zvierat,

 určenie odstupových vzdialeností od stavby,

 vybavenie stavby požiarnotechnickými zariadeniami,

 zabezpečenie stavby vodou na hasenie požiarov,

 riešenie vykurovania a vetrania stavby,

 určenie požiadaviek na elektroinštaláciu stavby,

 zhodnotenie zdrojov plynu a rozvodov plynu,

 riešenie protipožiarnej bezpečnosti pri umiestňovaní technologického zariadenia alebo technického zariadenia,

 posúdenie dokladov o vhodnosti použitia stavebných výrobkov.

Vo výkresovej časti projektovej dokumentácie stavby sa preverujú najmä:

 požiarne úseky, požiarne deliace konštrukcie, označenie požiarneho úseku a požadovaný najnižší stupeň protipožiarnej bezpečnosti, požiarna odolnosť stavebných konštrukcií, požiarne uzávery, povrchové úpravy stavebných konštrukcií a ich trieda reakcie na oheň,

 únikové cesty, chránené únikové cesty, smery úniku evakuácie, východy na voľné priestranstvo, evakuačné výťahy a požiarne výťahy,

 zariadenia signalizácie, tlačidlové hlásiče požiaru, priestory strážené samočinnými hlásičmi požiaru a ústredne signalizácie,

 spojovacie prostriedky, akustické poplachové zariadenia a núdzové osvetlenie,

 stabilné hasiace zariadenia a zariadenia na odvod dymu a tepla,

 hasiace prístroje, odberné miesta, vodné clony a stanice na zvyšovanie tlaku vody,

Ochrana pred požiarom

 požiarne rebríky a únikové rebríky, požiarne prostriedky a podobne,

 požiarne nebezpečný priestor, odstupová vzdialenosť a nástupné plochy na umiestnenie hasičskej techniky,

 zakreslenie grafických značiek požiarnej ochrany vo výkresovej časti projektovej dokumentácie.

Podrobný obsah riešenia protipožiarnej bezpečnosti stavby je uvedený v prílohe č. 7. vyhlášky MV SR č. 121/2002 Z. z..

Obsahom riešenia protipožiarnej bezpečnosti stavby v rámci stavebného konania je najmä:

 požiarnotechnická charakteristika stavby, napríklad určenie požiarnej výšky stavby a konštrukčného celku stavby, členenie na požiarne úseky, dovolené plochy požiarnych úsekov a dovolený počet podlaží v požiarnom úseku,

 určenie požiarneho zaťaženia a požiarneho rizika požiarnych úsekov,

 technické podmienky protipožiarnej bezpečnosti konštrukcií, napríklad stanovenie stupňa protipožiarnej bezpečnosti, stanovenie požiadaviek na požiarne deliace konštrukcie, nosné konštrukcie, ktoré zabezpečujú stabilitu stavby, obvodové konštrukcie a ostatné konštrukcie z hľadiska požiarnej odolnosti a materiálového vyhotovenia, požiadavky na automatické požiarnotechnické zariadenie, ktoré nahrádza požiarne deliacu konštrukciu, zabránenie šírenia požiaru po povrchu stavebných konštrukcií, zabránenie odkvapkávania látok z konštrukcií striech a podhľadov, vyhotovenie požiarnych pásov,

 stanovenie počtu osôb v stavbe a riešenie únikových ciest a evakuácie osôb a zvierat, napríklad dimenzovanie počtu, šírok a dĺžok únikových ciest, dispozičné riešenie, vyhotovenie, vybavenie a vetranie chránených únikových ciest, preukázanie možnosti evakuácie osôb a zvierat,

 odstupové vzdialenosti, napríklad porovnanie požiarne nebezpečných priestorov navrhovaných stavieb a existujúcich stavieb, umiestnenie stavby v požiarne nebezpečnom priestore inej stavby, požiarne nebezpečný priestor susedného požiarneho úseku,

 vybavenie stavby požiarnotechnickými zariadeniami:

o signalizáciou,

o stabilným hasiacim zariadením a polostabilným hasiacim zariadením,

o zariadením na hasenie iskier v pneumatických dopravníkoch,

Ochrana pred požiarom

o zariadením na odvod tepla a splodín horenia pri požiari,

o inými zariadeniami, ktoré sú určené na hasenie požiaru vrátane ich navrhovania a vhodnosti umiestnenia,

o prenosnými hasiacimi prístrojmi a pojazdnými hasiacimi prístrojmi (ich druhy, počet a umiestnenie),

 zabezpečenie stavieb vodou na hasenie požiarov,

 riešenie vykurovania a vetrania stavby,

 požiadavky na elektroinštaláciu stavby,

 požiadavky na zdroje plynu a na rozvody plynu,

 riešenie protipožiarnej bezpečnosti pri umiestňovaní technologického zariadenia alebo technického zariadenia,

 doklady o súvisiacich rokovaniach a rozhodnutiach podľa vyhlášky MV SR č. 94/2004 Z. z..

5.1.3 Kolaudačné konanie

Posudzovaním stavby v kolaudačnom konaní sa preveruje splnenie požiadaviek protipožiarnej bezpečnosti podľa schválenej projektovej dokumentácie. Súčasťou posudzovania stavby v kolaudačnom konaní je overenie dokladov najmä o posúdení zhody, vykonaní prác osobami s odbornou spôsobilosťou, vykonaní kontrol a o revízii častí stavieb a zariadení. Obsah posudzovania stavby a zoznam predkladaných dokladov v kolaudačnom konaní je uvedený v prílohe č. 8 vyhlášky MV SR 4. 121/2002 Z. z..

Obsah posudzovania stavby v kolaudačnom konaní

Obsahom posudzovania stavby v kolaudačnom konaní je preverenie uskutočnenia stavby podľa schválenej projektovej dokumentácie, a to najmä:

 konštrukčné a dispozičné riešenie stavby:

o rozdelenie stavby na požiarne úseky, vytvorenie samostatných požiarnych

úsekov,

o utesnenie prestupov technologického zariadenia alebo technického zariadenia, káblov v potrubí a podobne cez požiarne deliace konštrukcie,

o ochrana stavebných konštrukcií proti ohňu,

o materiály použité na povrchové úpravy konštrukcií z hľadiska šírenia požiaru

a z hľadiska odkvapkávania,

Ochrana pred požiarom

o vyhotovenie požiarnych uzáverov, ich funkčná spôsobilosť, správnosť

umiestnenia, ovládanie a označenie,

o typy, vybavenie a označenie únikových ciest, ich osvetlenie, vetranie, funkčná spôsobilosť technického zariadenia na organizáciu evakuácie, vyhotovenie schodísk,

o evakuačné výťahy, požiarne výťahy a ich vybavenie, kapacita a vyhotovenie kabíny, trvalá dodávka elektrickej energie, ovládanie a prevádzková rýchlosť

kabíny,

o dodržanie odstupových vzdialeností,

o počet a rozmiestnenie prenosných hasiacich prístrojov a pojazdných hasiacich prístrojov,

o umiestnenie horľavých materiálov v požiarne nebezpečnom priestore požiarneho úseku, vonkajšie skládky horľavých materiálov v blízkosti stavieb.

 vybavenie stavby požiarnymi zariadeniami:

o overenie skutočného vyhotovenia požiarneho zariadenia,

 vybavenie stavby zariadeniami na protipožiarny zásah:

o dostupnosť a vyhotovenie vnútorných zásahových ciest, vonkajších zásahových ciest a nástupných plôch, ich osvetlenie, umiestnenie ovládacích prvkov požiarnotechnických zariadení a energetických zariadení a podobne,

o umiestnenie, vybavenie, označenie a funkčná spôsobilosť zdrojov vody, hydrantov, hadicových zariadení a zosilňovacej stanice,

 umiestnenie elektrotepelných spotrebičov a palivových spotrebičov, vyhotovenie dymovodov, komínov a ich označenie štítkom,

 vyhotovenie vzduchotechnického potrubia a osadenie požiarnych klapiek a ich označenie,

 zabezpečenie trvalej dodávky elektrickej energie pre zariadenia, ktoré sú v prevádzke počas požiaru, a vyhotovenie elektrických rozvodov v priestoroch

podľa vyhlášky MV SR č. 94/2004 Z. z..

 vyhotovenie technologického zariadenia alebo technického zariadenia:

o inštalovanie ochranných systémov do technologického zariadenia alebo technického zariadenia,

o možné cesty šírenia požiaru povrchom technologického zariadenia alebo technického zariadenia,

Ochrana pred požiarom

o zabezpečenie kontroly a údržby technologického zariadenia alebo technického zariadenia podľa dokumentácie vyhotovenej ich výrobcom.

Zoznam dokladov v kolaudačnom konaní

V kolaudačnom konaní je potrebné predložiť nasledujúce doklady:

 osobitné oprávnenie o odbornej spôsobilosti na montáž a kontrolu požiarnotechnického zariadenia,

 potvrdenie o vykonaní kontroly elektrickej požiarnej signalizácie pri jej odovzdaní do prevádzky osobou s osobitným oprávnením o odbornej spôsobilosti na vykonávanie kontroly,

 doklad o skúške funkčnosti stabilného hasiaceho zariadenia alebo polostabilného hasiaceho zariadenia,

 zoznam určených osôb zodpovedných za prevádzku, údržbu a obsluhu elektrickej požiarnej signalizácie, ako aj doklad o ich vyškolení na vykonávanie tejto činnosti,

 doklad o preukázaní zhody požiarnotechnických vlastností stavebných výrobkov,

 doklad o preukázaní zhody technických zariadení a technologických zariadení,

 sprievodná dokumentácia a doklady o kontrole a odborných skúškach požiarnych zariadení,

 potvrdenie o vykonaní preskúšania komína.

Ochrana pred požiarom

6 HASIČSKÝ A ZÁCHRANNÝ ZBOR A HASIČSKÉ JEDNOTKY

Cieľom kapitoly je priblížiť organizačnú štruktúru a plnenie úloh Hasičského a záchranného zboru.

Hasičský a záchranný zbor (ďalej len „HaZZ“) bol zriadený zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 315 Z. z. z 2. júla 2001, Zákon o Hasičskom a záchrannom zbore. Hasičský a záchranný zbor je jednotne organizovaným zborom, ktorý plní úlohy v rozsahu a za podmienok ustanovených týmto zákonom a osobitnými právnymi predpismi. Zbor je budovaný podľa zásady nadriadenosti a podriadenosti a je podriadený ministrovi vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „minister“).

Úlohy zboru:

 plní úlohy štátnej správy na úseku ochrany pred požiarmi,

 vykonáva štátny požiarny dozor,

 plní úlohy pri zdolávaní požiarov, pri poskytovaní pomoci a vykonávaní záchranných prác pri haváriách, nežiaducich udalostiach a pri ochrane životného prostredia,

 poskytuje pomoc pri ohrození života a zdravia fyzických osôb, majetku právnických osôb a fyzických osôb,

 vykonáva záchranné práce pri núdzovom odstraňovaní stavieb a ľadových bariér,

 zabezpečuje jednotné uplatňovanie technických požiadaviek protipožiarnej bezpečnosti, posudzovania zhody a vykonávanie dohľadu nad výrobkami,

 plní úlohy v oblasti výchovy, vzdelávania a odbornej prípravy na úseku ochrany pred požiarmi a v oblasti preventívno–výchovného pôsobenia,

 plní úlohy na úseku materiálneho vybavenia a technického zabezpečenia súvisiace s vykonávaním činností zboru,

 plní ďalšie úlohy podľa osobitných predpisov.

Zbor sa podieľa:

 na plnení úloh pri odsune ranených a chorých najmä pri požiaroch, haváriách, nežiaducich udalostiach a na poskytovaní zdravotnej starostlivosti za podmienok ustanovených v osobitných predpisoch,

 na zabezpečovaní núdzového zásobovania a núdzového ubytovania obyvateľstva a na poskytovaní humanitárnej pomoci,

Ochrana pred požiarom

 na likvidácii ohnísk nákaz zvierat,

 v rozsahu vymedzenom osobitnými predpismi aj na plnení úloh integrovaného záchranného systému, civilnej ochrany, pri príprave na obranu štátu a úloh súvisiacich s mobilizačnými prípravami,

 na plnení úloh vedecko–technického rozvoja na úseku ochrany pred požiarmi.

Zbor spolupracuje pri plnení svojich úloh so štátnymi orgánmi, s orgánmi samosprávy, právnickými osobami, občianskymi združeniami a s fyzickými osobami. Zbor spolupracuje pri riešení otázok na úseku ochrany pred požiarmi s príslušnými orgánmi iných štátov a s medzinárodnými organizáciami. Zbor poskytuje pomoc iným štátom v rozsahu medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. Zbor sa môže podieľať na materiálno–technickom vybavení dobrovoľných hasičských zborov obce, Dobrovoľnej požiarnej ochrany Slovenskej republiky a iných občianskych združení, ktoré sa zúčastňujú na plnení úloh na úseku ochrany pred požiarmi; ustanovenia osobitného predpisu sa nepoužijú. Zbor je oprávnený, ak je to potrebné na plnenie jeho úloh, vyhotovovať obrazové alebo iné záznamy o priebehu zásahu, záchranných prácach alebo pri zisťovaní príčin vzniku požiarov vrátane príjmu tiesňového volania a uchovávať ich po dobu troch rokov odo dňa ich vzniku; tým nie sú dotknuté ustanovenia osobitných predpisov.

Ďalej je v Zákone NR SR č. 315/2001 Z. z., o Hasičskom a záchrannom zbore, zadefinovaná aj jeho organizačná štruktúra.

Zbor tvoria:

 prezídium zboru,

 krajské riaditeľstvá zboru,

 okresné riaditeľstvá zboru,

 Hasičský a záchranný útvar hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy,

 zariadenia zboru,

 pracoviská zboru.

Zbor riadi prezident zboru. Prezidenta zboru vymenúva a odvoláva minister vnútra.

Prezídium zboru je súčasťou Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“). Ministerstvo môže zriadiť alebo zrušiť zariadenia zboru i mimo svojho sídla.

Krajské riaditeľstvo zboru riadi riaditeľ, ktorého vymenúva a odvoláva minister na návrh prezidenta zboru. Krajské riaditeľstvo zboru je preddavková organizácia ministerstva.

Krajské riaditeľstvo zboru so súhlasom prezídia zboru môže zriadiť alebo zrušiť pracovisko krajského riaditeľstva zboru i mimo jeho sídla. Sídlom krajského riaditeľstva zboru je spravidla obec, ktorá je sídlom kraja. Obec, ktorá je sídlom krajského riaditeľstva zboru alebo okresného riaditeľstva zboru, alebo hasičskej stanice, zabezpečí na jeho umiestnenie primerané kancelárske a iné nebytové priestory.

Krajské riaditeľstvo zboru má spôsobilosť byť účastníkom súdneho konania a exekučného konania a samostatne konať pred súdom v rozsahu svojej pôsobnosti. Za krajské riaditeľstvo zboru koná pred súdom riaditeľ krajského riaditeľstva zboru alebo ním poverený príslušník.

Okresné riaditeľstvo zboru riadi riaditeľ, ktorého na návrh riaditeľa krajského riaditeľstva zboru vymenúva a odvoláva prezident zboru. Hasičský a záchranný útvar hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy riadi veliteľ, ktorého na návrh riaditeľa krajského riaditeľstva zboru vymenúva a odvoláva prezident zboru. Krajské riaditeľstvo zboru, okresné riaditeľstvo zboru a Hasičský a záchranný útvar hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy konajú a rozhodujú v administratívnoprávnych veciach samostatne. Sídla okresných riaditeľstiev zboru a Hasičského a záchranného útvaru hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy, územné obvody krajských riaditeľstiev zboru, Hasičského a záchranného útvaru hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy a okresných riaditeľstiev zboru, ako aj sídla hasičských staníc ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

Vnútornú organizáciu zboru určuje minister na návrh prezidenta zboru. Prezident zboru na zabezpečenie plnenia úloh zboru zriaďuje odborné služby Odbornou službou sa rozumie strojná služba, protiplynová služba, spojovacia služba, hasičská a záchranná služba a povodňová záchranná služba.

Zbor je financovaný z rozpočtu ministerstva. Ministerstvo spravuje majetok vo vlastníctve štátu, ktorý slúži na plnenie úloh zboru a záväzky štátu súvisiace s plnením úloh zboru. Ministerstvo určuje materiálne vybavenie a technické zabezpečenie zboru.

6. 1 Organizácia Hasičského a záchranného zboru

Hasičský a záchranný zbor tvoria:

 prezídium,

 8 krajských riaditeľstiev,

 49 okresných riaditeľstiev a Hasičský a záchranný útvar hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy,

 6 zariadení,

 pracoviská.

Prezídium Hasičského a záchranného zboru je organizačným útvarom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktorý plní jeho úlohy na úseku ochrany pred požiarmi, v oblasti ústredného riadenia a kontroly prípravy vykonávania povodňových záchranných prác a vo vymedzenom rozsahu sa podieľa na plnení úloh integrovaného záchranného systému. Na čele prezídia je prezident zboru, ktorý ho riadi a zodpovedá za jeho činnosť a plnenie služobných a pracovných úloh.

Výkonnými zložkami Hasičského a záchranného zboru je 8 krajských riaditeľstiev a 49 okresných riaditeľstiev Hasičského a záchranného zboru.

Krajské riaditeľstvo HaZZ riadi riaditeľ, ktorého vymenúva a odvoláva minister na návrh prezidenta HaZZ. Krajské riaditeľstvo zboru je Krajské riaditeľstvo zboru je preddavková organizácia ministerstva

Okresné riaditeľstvo HaZZ riadi riaditeľ, ktorého na návrh riaditeľa krajského riaditeľstva vymenúva a odvoláva prezident HaZZ. Hasičský a záchranný útvar hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy riadi veliteľ, ktorého na návrh riaditeľa krajského riaditeľstva zboru vymenúva a odvoláva prezident zboru. Okresné riaditeľstvo koná a rozhoduje v administratívno–právnych veciach samostatne.

Zariadeniami HaZZ sú záchranné brigády HaZZ. Pracoviskami HaZZ sú Požiarny technický a expertízny ústav a Stredná škola požiarnej ochrany MV SR.

Záchranná brigáda HaZZ je zariadenie prezídia Hasičského a záchranného zboru na zabezpečenie úloh Ministerstva vnútra SR v oblasti vykonávania záchranných prác pri vzniku

nežiadúcich udalostí a živelných pohrôm. Sídlami záchranných brigád HaZZ sú Malacky, Žilina a Humenné. Na čele záchrannej brigády je veliteľ záchrannej brigády HaZZ, ktorý ju riadi a zodpovedá za jej činnosť a plnenie pracovných úloh. Veliteľ záchrannej brigády HaZZ je podriadený prezidentovi HaZZ.

Požiarnotechnický a expertízny ústav MV SR (ďalej len PTEÚ) zabezpečuje plnenie

úloh ministerstva vnútra na úseku zisťovania príčin vzniku požiarov a vedenia súvisiacich dokumentácií, v oblasti výskumu a vývoja na úseku ochrany pred požiarmi vrátane normalizačnej činnosti a funkcie Národného informačného strediska na úseku ochrany pred požiarmi. Na čele PTEÚ je riaditeľ, podriadený prezidentovi HaZZ.

Stredná škola požiarnej ochrany Ministerstva vnútra SR zabezpečuje plnenie úloh Ministerstva vnútra v oblasti výchovy, vzdelávania a odbornej prípravy na úseku ochrany pred požiarmi. Plní funkciu strednej odbornej školy, a rezortného vzdelávacieho zariadenia na úseku ochrany pred požiarmi. Stredná škola požiarnej ochrany pripravuje žiakov na vykonávanie povolaní a činností na úseku ochrany pred požiarmi, poskytuje im úplné stredné odborné vzdelanie, vyššie odborné vzdelanie a zabezpečuje odbornú prípravu na získanie osobitnej odbornej spôsobilosti pre činnosti v Hasičskom a záchrannom zbore vrátane systému celoživotnej prípravy a vzdelávania. Na čele SŠPO je riaditeľ, podriadený

prezidentovi HaZZ.

Výcvikové centrum HaZZ Lešť zabezpečuje plnenie úloh Ministerstva vnútra v oblasti praktického výcviku, vzdelávania a odbornej prípravy príslušníkov HaZZ. Disponuje

výcvikovými trenažérmi pre nácvik praktických zručností v rámci zdokonaľovacej, špecializovanej a cyklickej prípravy.

6.2 Oprávnenia a osobitné povinnosti príslušníkov Hasičského a záchranného zboru

Príslušník Hasičského a záchranného zboru je oprávnený, ak to vyžaduje plnenie úloh zboru:

 vyzvať každého, aby nevstupoval na určené miesto alebo aby sa podrobil iným obmedzeniam vyplývajúcim z vykonávaného zásahu,

 vyzvať fyzickú osobu, ktorá je dôvodne podozrivá z porušenia predpisov o ochrane pred požiarmi, aby preukázala svoju totožnosť,

 vstupovať na pozemok, do objektov a zariadení,

 vykonávať ďalšie potrebné činnosti a zisťovania v rozsahu vymedzenom osobitnými predpismi,

 nazerať do príslušnej dokumentácie,

 požadovať potrebné informácie, údaje a vysvetlenia,

 požadovať potrebnú súčinnosť od právnických osôb a fyzických osôb.

Ochrana pred požiarom

Príslušník HaZZ je oprávnený otvoriť byt alebo iný uzavretý priestor a vstúpiť doň na účely vykonania zásahu, ktorý neznesie odklad, ak je dôvodná obava, že je ohrozený život alebo vážne ohrozené zdravie osoby, alebo ak hrozí značná škoda na majetku. Na vykonanie tohto zásahu musí zabezpečiť prítomnosť nezaujatej osoby; nemusí tak urobiť, ak by mohlo dôjsť k ohrozeniu jej života alebo zdravia alebo ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania. Po vykonaní zásahu je príslušník povinný bezodkladne upovedomiť príslušný orgán Policajného zboru o vykonaní zásahu. Príslušník HaZZ, ktorý vykonáva pyrotechnickú činnosť je oprávnený pri plnení úloh zboru, najmä pri núdzovom odstraňovaní stavieb používať výbušniny a výbušné predmety, je oprávnený na tieto účely a na účely výučby a výcviku držať, skladovať, prevážať a používať výbušniny a výbušné predmety. Príslušník je oprávnený namieste zásahu vypnúť alebo odstaviť prívod energií do vyhradených technických zariadení v rozsahu oprávnenia, ktoré získal podľa osobitného predpisu, na účely vykonania zásahu, ktorý neznesie odklad, ak je dôvodná obava, že je ohrozený život alebo vážne ohrozené zdravie osoby alebo ak hrozí značná škoda na majetku.

Na vstup do vojenských objektov, objektov Zboru väzenskej a justičnej stráže, Policajného zboru, Národného bezpečnostného úradu a Slovenskej informačnej služby sa vzťahujú osobitné predpisy.

Príslušník HaZZ je povinný pri vykonávaní zásahu dbať na to, aby v súvislosti s touto činnosťou nevznikla osobám bezdôvodná ujma a aby prípadné zasahovanie do ich práv a slobôd nepresiahlo mieru nevyhnutne potrebnú na dosiahnutie účelu vykonávaného zásahu. Je povinný vykonať zásah i v čase mimo vykonávania služby alebo urobiť iné opatrenia nevyhnutné na jeho vykonanie.

Príslušník HaZZ nie je povinný vykonať zásah, ak:

 jeho zdravotný stav a vplyv liekov alebo iných látok podstatne znižuje jeho schopnosť

konať,

 na jeho vykonanie nebol odborne vyškolený alebo vycvičený a zásah takéto vyškolenie alebo vycvičenie vyžaduje,

 nie je vybavený zodpovedajúcimi osobnými ochrannými pracovnými prostriedkami.

Príslušník pri plnení úloh zboru preukazuje svoju príslušnosť k zboru rovnošatou, služobným preukazom alebo ústnym vyhlásením „Hasičský a záchranný zbor“. Ústnym

Ochrana pred požiarom

vyhlásením preukazuje príslušník svoju príslušnosť k zboru iba vo výnimočných prípadoch, keď okolnosti zásahu neumožňujú preukázať príslušnosť rovnošatou alebo služobným preukazom.

6. 3 Hasičské jednotky

Hasičské jednotky sa riadia Vyhláškou MV SR č. 611/2006 Z. z. o hasičských jednotkách, v ktorej sú ustanovené základné požiadavky na ich zriadenie a prevádzku.

Zdolávanie požiarov a záchranné práce vykonáva hlavne Hasičský a záchranný zbor, okrem neho sa na zdolávaní požiarov a výkone záchranných prác v podmienkach Slovenskej republiky podieľajú aj ďalšie hasičské jednotky:

 závodný hasičský útvar je zložený zo zamestnancov právnickej osoby alebo fyzickej osoby – podnikateľa,

 závodný hasičský zbor je zložený zo zamestnancov právnickej osoby alebo fyzickej osoby – podnikateľa,

 dobrovoľný hasičský zbor obce je spravidla zložený členov Dobrovoľnej požiarnej ochrany.

Zamestnanci právnickej osoby alebo fyzickej osoby – podnikateľa zaradení v závodnom

hasičskom útvare vykonávajú činnosti v tejto jednotke ako svoje zamestnanie (sú zamestnancami podniku s pracovným zaradením hasič).

Zamestnanci právnickej osoby alebo fyzickej osoby – podnikateľa zaradení v závodnom

hasičskom zbore a fyzické osoby zaradené v dobrovoľnom hasičskom zbore obce spravidla nevykonávajú činnosti v týchto jednotkách ako svoje zamestnanie (sú členmi týchto zborov). V dobrovoľnom hasičskom zbore obce sú to spravidla členovia Dobrovoľnej

požiarnej ochrany.

Závodné hasičské útvary a závodné hasičské zbory sú zriaďované pre potreby zdolávania

požiarov a výkonu záchranných prác aj v ozbrojených silách, ozbrojených zboroch, ozbrojených bezpečnostných zboroch a bezpečnostných službách.

Základnou organizačnou zložkou hasičskej jednotky je družstvo. Družstvo tvorí veliteľ a ďalšie tri osoby až osem osôb. Dve alebo tri družstvá jednej zmeny tvoria čatu Príslušníci

HaZZ a zamestnanci právnickej osoby alebo fyzickej osoby – podnikateľa zaradení do hasičskej jednotky sa zaraďujú do týchto funkcií:

 hasič,

 hasič záchranár,

 technik–strojník, operátor operačného pracoviska alebo ohlasovne požiarov,

 hasič záchranár špecialista,

 veliteľ družstva, technik špecialista odbornej služby,

 veliteľ čaty, vedúci technik špecialista,

 veliteľ zmeny, veliteľ stanice, vedúci oddelenia, operačný dôstojník,

 zástupca veliteľa jednotky,

 veliteľ jednotky.

Členovia hasičskej jednotky sa zaraďujú do týchto funkcií:

 hasič,

 starší hasič,

 technik – strojník,

 veliteľ družstva, technik špecialista odbornej služby,

 veliteľ jednotky.

Nepretržitý výkon služby v závodnom hasičskom útvare sa organizuje na zmeny Zmenu tvoria zamestnanci zaradení na operačnom pracovisku alebo v ohlasovni požiarov a najmenej jedného družstva. Službu na operačnom pracovisku alebo v ohlasovni požiarov vykonávajú zamestnanci právnickej osoby alebo fyzickej osoby – podnikateľa zaradení v závodnom hasičskom útvare (ďalej len „zamestnanec“). Striedanie zmien sa vykonáva za súčasnej prítomnosti zamestnancov, ktorí službu končia a ktorí do služby nastupujú. Pri striedaní zmien si zamestnanci vzájomne odovzdávajú nedokončené úlohy, hasičskú techniku, vecné prostriedky hasičskej jednotky (ďalej len „vecný prostriedok“) a ďalšie prostriedky určené na výkon služby. Zamestnanci vykonávajú službu v zmene podľa organizačného zaradenia určeného rozpisom služieb.

Veliteľ hasičskej jednotky, ktorá je zložená zo zamestnancov, má spravidla rovnomerne rozvrhnutý pracovný čas.

Na nepretržitý príjem hlásení o vzniku požiarov a nežiaducich udalostí sa zriaďuje

ohlasovňa požiarov. Ohlasovňu požiarov zriaďuje:

 v závodnom hasičskom útvare právnická osoba alebo fyzická osoba – podnikateľ,

 závodný hasičský zbor právnickej osoby alebo fyzickej osoby – podnikateľa,

 obec (mesto).

Závodný hasičský útvar zriaďuje odbornú službu:

 spojovaciu,

 protiplynovú,

 strojnú.

V závodnom hasičskom zbore a dobrovoľnom hasičskom zbore obce sa zriaďuje odborná služba strojná a spojovacia. Hasičská jednotka môže používať prostriedky hasičskej záchrannej služby, povodňovej záchrannej služby alebo protiplynovej služby, ak má tieto služby zriadené. Na skrátenie času príchodu na miesto zásahu sa môže výkon služby hasičskej jednotky v zmene organizovať na viacerých hasičských staniciach alebo hasičských zbrojniciach, ich súčasťou môžu byť aj ohlasovne požiarov.

6.3.1 Hasič – záchranár

Základné požiadavky na hasiča čo sa týka vzdelania zadáva zamestnávateľ, všeobecne však platí, že musí mať ukončené:

 Úplné stredné odborné vzdelanie v odbore:

o mechanik požiarnej techniky,

o staviteľstvo – požiarna ochrana,

o ochrana osôb a majetku pred požiarom,

o pozemné staviteľstvo – požiarna ochrana,

o ochrana osôb a majetku pred požiarom, alebo

 Vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v odbore ochrana osôb a majetku – hasičské a záchranárske služby.

Certifikáty potrebné na výkon daného zamestnania:

 Vodičské oprávnenie na vedenie motorových vozidiel skupiny B podľa zákona

NR SR č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Ochrana pred požiarom

 Vodičské oprávnenie na vedenie motorových vozidiel skupiny C podľa zákona

NR SR č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Osobnostné predpoklady sú uvedené v Tab. 6.1.

Presnosť, precíznosť práce, pamäť, iniciatívnosť

Ochota pomáhať, pozornosť, praktické myslenie, sebaistota, sebaovládanie, spoľahlivosť, vnútorný pokoj a stabilita

1. Bežná úroveň

2. Nadpriemerná úroveň

Tab. 6.1 Osobnostné predpoklady pre hasiča – záchranára

Prakticko – technický osobnostný typ je vhodný pre túto prácu z dôvodu manipulácie s hasičskou technikou. Veľmi dôležitý je zdravotný stav uchádzača, v Tab. 6.2. sú uvedené choroby, ktoré obmedzujú, resp. vylučujú uchádzača na výkon hasiča.

Alergie na alergény, chlad, alergické choroby kože, dýchacích ciest, očí

Fóbie, záchvatové a kolapsové stavy, poruchy správania, epilepsia

Poruchy reči, choroby mozgu/ periférneho nervového systému, poruchy sluchu/čuchu/zraku

Choroby dýchacích ciest, zápaly, choroby pohybového ústrojenstva, imunitná nedostatočnosť, choroby chrbtice

Tab 6.2 Choroby, ktoré obmedzujú, alebo vylučujú výkon zamestnania

Pracovné podmienky, ktoré musí hasič – záchranár zvládnuť:

 Vysoká fyzická záťaž.

 Záťaž teplom.

 Psychická pracovná záťaž – 3. kategória prác.

 Manipulácia s bremenami.

 Práca v nevhodných pracovných polohách alebo pracovnom priestore.

 Záťaž biologickými faktormi.

 Záťaž hlukom.

 Záťaž chemickými faktormi.

Ochrana pred požiarom

 Záťaž chladom.

 Záťaž ionizujúcim žiarením.

 Záťaž prachom.

 Záťaž vibráciami.

 Zraková záťaž.

 Nárazová práca.

 Nepravidelný pracovný čas.

 Práca pod zemou, vo výškach.

 Práca v uzavretom priestore.

 Zvýšené riziko úrazu.

Príklady práce pre hasiča záchranára:

 Hasiace práce pod odborným vedením a bez absolvovania základnej odbornej prípravy podľa zvláštnych predpisov.

 Záchranné práce pri živelných pohromách a mimoriadnych udalostiach pod odborným vedením.

 Záchrana osôb, zvierat a majetku.

 Záchranné práce pri živelných pohromách a mimoriadnych udalostiach.

 Požiarna asistencia pri požiarne nezabezpečených prácach.

 Hasiace práce s používaním ochranných oblekov, dýchacej, oživovacej a meracej techniky a vecných prostriedkov požiarnej ochrany vo vysoko rizikových podmienkach.

 Záchranné práce pri živelných pohromách a mimoriadnych udalostiach vo vysoko rizikových podmienkach.

 Záchrana osôb, zvierat a majetku v sťažených podmienkach (Obr. 6.1).

 Požiarna asistencia pri akciách, na ktorých sa zúčastňuje väčší počet osôb (napr. na kultúrnych, športových a spoločenských akciách).

 Hasiace práce s používaním ochranných oblekov, dýchacej, oživovacej a meracej techniky a vecných prostriedkov požiarnej ochrany v najzložitejších rizikových podmienkach.

Ochrana pred požiarom

 Záchrana osôb, zvierat a majetku bez možnosti používania bežných komunikácií s

využívaním zvláštnej špecializácie pre práce pod vodou, vo výškach a nad voľnou hladinou.

Obr. 6.1 Zásah príslušníkov HAZZ pri lesnom požiari ("HASIČI" – Spravodajca protipožiarnej ochrany a záchrannej služby )

6.3.2 Akcieschopnosť hasičskej jednotky

Závodný hasičský útvar a závodný hasičský zbor sa považujú za akcieschopné, ak je dodržaný minimálny početný stav slúžiacej zmeny a materiálno – technické vybavenie určené v rozhodnutí krajského riaditeľstva. Materiálno – technické vybavenie hasičskej jednotky tvoria:

 hasičská technika,

 vecné prostriedky,

 osobné ochranné pracovné prostriedky, prostriedky na sebazáchranu, prostriedky na ochranu dýchacích ciest, prostriedky na ochranu povrchu tela, prostriedky na poskytovanie prvej pomoci, prostriedky na určenie škodlivosti prostredia a prostriedky na likvidáciu požiaru alebo úniku nebezpečnej látky,

 rádiové a ostatné telekomunikačné zariadenia, signalizačné zariadenia a výpočtová technika umožňujúca informačnú podporu veliteľovi zásahu, zber, spracovanie a distribúciu informácií o zásahovej činnosti hasičskej jednotky,

 prostriedky hasičskej záchrannej služby a povodňovej záchrannej služby, ak sú tieto služby v hasičskej jednotke zriadené,

 hasiace látky, dekontaminačné látky a sorpčné látky,

 ostatné prostriedky.

Hasičská technika vo vybavení hasičskej jednotky je zaradená:

 do pohotovosti na použitie pri likvidácii požiarov a iných nežiaducich udalostí; v prípade potreby sa môže použiť aj na vykonávanie odbornej prípravy alebo na zabezpečenie činností so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku požiaru, ak nedôjde k zníženiu jej akcieschopnosti,

 do zálohy na plnenie úloh uvedených vyššie, na odbornú prípravu, ako aj na plnenie iných úloh a činností súvisiacich s výkonom služby,

 mimo prevádzky na vykonanie zábehu, opravy, kontroly alebo je určená na vyradenie, vykonávanie zábehu, opravy a kontroly tejto hasičskej techniky môže byť súčasťou odbornej prípravy.

O dennom zaradení hasičskej techniky do pohotovosti, zálohy alebo mimo prevádzky rozhoduje veliteľ hasičskej jednotky alebo ním určený zástupca. Do pohotovosti sa nezaraďuje hasičská technika počas zábehu, hasičská technika, na ktorej nebola urobená predpísaná údržba a kontrola technického stavu a ani vecné prostriedky, na ktorých sa zistili iné prevádzkové vlastnosti, než predpisuje výrobca, alebo iné nedostatky brániace bezpečnej prevádzke.

Za minimálne vybavenie dobrovoľného hasičského zboru obce, ktorý nie je zaradený do kategórie (A1, A, B, C, D) a závodného hasičského zboru, ktorý nemá rozhodnutím krajského riaditeľstva určený minimálny početný stav a materiálno – technické vybavenie, sa považuje, ak má akcieschopnú:

 cisternovú automobilovú striekačku alebo dopravný automobil s motorovou

striekačkou,

 hadicové vedenie, ktoré umožňuje dopravu hasiacej látky do vzdialenosti najmenej

300 m,

 osobné ochranné pracovné prostriedky používané pri likvidácii požiarov alebo na

vykonávanie záchranných prác pre každého zamestnanca alebo člena hasičského

družstva,

 vecné prostriedky na rozoberanie, uvoľňovanie a odstraňovanie konštrukcií pri zásahu.

Úlohy hasičských jednotiek

Medzi základné úlohy hasičských jednotiek patrí zriadenie a zabezpečenie prevádzky ohlasovne požiarov, resp. operačného strediska.

Ohlasovňa požiarov alebo operačné pracovisko hasičskej jednotky:

 zabezpečuje nepretržitý príjem hlásení o vzniku požiarov alebo nežiaducich udalostí spravidla zo svojho zásahového obvodu alebo od operačného strediska a zabezpečuje vyhlasovanie poplachu,

 zabezpečuje prenos správ, informácií a požiadaviek na poskytnutie pomoci územne príslušnému operačnému stredisku krajského riaditeľstva,

 spracúva prehľady a zmeny aktuálneho stavu síl a prostriedkov, zníženie akcieschopnosti hasičskej jednotky ohlasuje územne príslušnému operačnému stredisku krajského riaditeľstva.

Technické vybavenie operačného pracoviska a ohlasovne požiarov je uvedené v prílohe č. 2, Vyhlášky MV SR č. 611/2006 Z. z., o hasičských jednotkách.

Obce (mestá), iné právnické osoby a fyzické osoby – podnikatelia pri plnení úloh hasičských jednotiek, poskytovaní technickej a metodickej pomoci hasičským jednotkám, pri vykonávaní skúšok a prehliadok hasičskej techniky a vecných prostriedkov, koordinácii vykonávania spojovacej služby alebo rádiovej prevádzky, organizovaní a riadení spojenia pri spoločných zásahoch hasičských jednotiek a pri vykonávaní taktických cvičení spolupracujú s Hasičským a záchranným zborom.

6.4 ODBORNÉ SLUŽBY

Na zabezpečenie plnenia úloh Hasičského a záchranného zboru prezident zboru zriaďuje odborné služby. Medzi odborné služby zriaďované hasičskými jednotkami patria: strojná služba, protiplynová služba, spojovacia služba, hasičská a záchranná služba a povodňová záchranná služba.

6.4.1 Strojná služba

Strojná služba plní úlohy súvisiace so zabezpečovaním akcieschopnosti hasičskej techniky a vecných prostriedkov

Strojná služba zabezpečuje:

 prevádzkyschopný stav hasičskej techniky a vecných prostriedkov,

 údržbu, opravu a kontrolu technického stavu hasičskej techniky a vecných prostriedkov,

 dokumentáciu a evidenciu o prevádzke, údržbe, opravách a o kontrole technického stavu hasičskej techniky a vecných prostriedkov.

Okrem iných úloh strojná služba:

 zabezpečuje kvapalné palivá, mastiace a iné prevádzkové hmoty, hasiace látky, náhradné dielce a vecné prostriedky,

 vykonáva odbornú prípravu obsluhovateľov a používateľov hasičskej techniky a vecných prostriedkov s dôrazom na identifikáciu poruchových stavov hasičskej techniky,

 zabezpečuje kondičné jazdy a overovacie jazdy hasičskej techniky,

 zabezpečuje predkladanie návrhov na obmenu a dopĺňanie hasičskej techniky a vecných prostriedkov.

Zásady organizácie výkonu strojnej služby

Zásahové hasičské automobily môžu obsluhovať a viesť určení zamestnanci alebo členovia, ktorí spĺňajú kvalifikačné požiadavky na výkon tejto funkcie podľa osobitných predpisov, sú zdravotne spôsobilí a majú najmenej dvojročnú prax vo vedení motorových vozidiel v príslušnej skupine alebo podskupine motorových vozidiel. Ak vznikne nežiaduca udalosť alebo ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania, môže viesť hasičský automobil aj iný zamestnanec alebo člen, ktorý spĺňa kvalifikačné požiadavky uvedené v osobitnom predpise.

Palivové nádrže techniky zaradenej do pohotovosti sa plnia pohonnými látkami

najmenej na 90 % objemu.

Pre hasičskú techniku zaradenú do pohotovosti sa vytvára na hasičskej stanici zásoba

pohonných látok a mazív. Zásoba pohonných látok a mazív je množstvo umožňujúce

najazdiť 100 km alebo dve hodiny prevádzky každého vozidla zaradeného do pohotovosti, najmenej však 40 l nafty, 20 l benzínu z každého používaného druhu, 10 l

Ochrana pred požiarom

oleja z každého používaného druhu a 1 kg plastických mazív. Na skladovanie pohonných

látok a mazív sa vzťahuje osobitný predpis.

Údržba hasičskej techniky sa vykonáva v rozsahu a v časových intervaloch stanovených výrobcom. Na vykonávanie údržby hasičskej techniky sa vypracúva ročný plán, ktorý schvaľuje veliteľ hasičskej jednotky.

V čase vykonávania kontroly technického stavu, údržby alebo opravy hasičskej techniky zaradenej do pohotovosti sa na jej miesto zaraďuje hasičská technika zo zálohy.

Motorové striekačky a čerpadlá cisternových automobilových striekačiek sa ošetrujú, kontrolujú a skúšajú podľa návodu výrobcu; ak výrobca nestanovuje inak, kontrolujú sa a skúšajú pred zaradením do používania v hasičskej jednotke, po každej oprave alebo najmenej raz za šesť mesiacov, ak sa nepoužili pri zásahoch a pri výcviku hasičskej jednotky. O vykonaných kontrolách sa vedie písomný záznam.

Zamestnanec alebo člen, ktorého súčet kilometrov odjazdených v priebehu kalendárneho mesiaca na hasičskom automobile s celkovou hmotnosťou nad 7,5 t nedosahuje 10 km, musí vykonať kondičnú jazdu v dĺžke najmenej 10 km v priebehu nasledujúcich dvoch týždňov. Ak v priebehu týchto týždňov zamestnanec alebo člen, ktorý viedol zásahový automobil na zásah, dosahuje v súčte odjazdených kilometrov najmenej 10 km, považuje sa to za vykonanie kondičnej jazdy; o tejto jazde sa vedie záznam v prevádzkovom denníku hasičského automobilu. Väčšiu dĺžku kondičnej jazdy môže upraviť zriaďovateľ hasičskej jednotky podľa miestnych podmienok.

Funkčnosť automobilov zaradených do pohotovosti, ktoré sa v priebehu mesiaca nepoužili, preveruje sa overovacou jazdou v dĺžke najmenej 10 km, o týchto jazdách sa vedie záznam v prevádzkových denníkoch týchto automobilov.

Na vyhradených technických zariadeniach (automobily na práce vo výškach, žeriav výložníkového typu a podobne), ktoré neboli v priebehu týždňa použité pri zásahu alebo výcviku, vykoná sa prevádzková prehliadka a funkčná skúška a práca s nadstavbou podľa pokynov výrobcu. Ak výrobca neurčuje inak, vykoná sa funkčná skúška a práca s nadstavbou v trvaní najmenej 15 minút. O skúške a o práci sa vykoná záznam v prevádzkovom denníku automobilu a v dokumentácii predpísanej pre zdvíhacie zariadenie.

Na hasičskú techniku a inú techniku vybavenú hydraulickým zariadením na zdvíhanie bremien alebo hydraulickým lanovým navijakom sa vzťahuje toto ustanovenie primerane.

Na odsávačoch dymu, pretlakových ventilátoroch, osvetľovacích agregátoch, agregátoch na ľahkú penu, prenosných motorových čerpadlách, plávajúcich čerpadlách, kalových

čerpadlách a iných agregátoch, ktoré neboli použité počas jedného mesiaca, vykonáva sa vizuálna kontrola a funkčná skúška. O vykonaných kontrolách a skúškach sa vedie záznam v prevádzkových denníkoch.

Prevádzkový denník sa vedie o každom automobile a agregáte zaradenom do hasičskej jednotky. Do denníka hasičského automobilu sa denne zapisuje preberanie služby (platí len pre vozidlá zaradené do pohotovosti) a všetky jazdy a skúšky. Každú jazdu okrem vodiča podpisuje príslušný veliteľ, ktorý bol za výjazd na zásah alebo za nariadenú jazdu zodpovedný. Technik špecialista strojnej služby alebo veliteľ hasičskej jednotky kontroluje vedenie denníka raz za mesiac. Vykonanie kontroly potvrdzuje podpisom do denníka s uvedením dátumu kontroly.

Vozový zošit sa vedie o každom automobile. Do tohto zošita sa zapisujú všetky údaje o technických podmienkach a prevádzkových podmienkach v priebehu životnosti vozidla (inventár, pneumatiky a podobne), o vykonávaní kontrol technického stavu, opravy a údržby, havárie a iné skutočnosti. Technik špecialista strojnej služby alebo veliteľ hasičskej jednotky kontroluje vozový zošit najmenej raz za štvrťrok. Ak ide o automobily určené na práce vo výškach, dokumentácia uvedená v dvanástom bode sa vedie o podvozkovej časti.

O nadstavbovej časti týchto automobilov sa vedie dokumentácia určená v technickej norme.

Vykonanie kontroly sa potvrdzuje podpisom do vozového zošita s uvedením dátumu kontroly.

Kontrola a údržba hasičskej techniky

Z dôvodu zabezpečenia akcieschopnosti hasičskej jednotky a to konkrétne, zabezpečenie prevádzky a akcieschopnosti hasičskej techniky a vecných prostriedkov je potrebné venovať zvýšenú pozornosť jej kontrole a údržbe. Kontrola a údržba hasičskej techniky sa výhradne

zabezpečuje podľa pokynov výrobcov, resp. ak výrobca nestanový jednotlivé servisné

intervaly postupuje sa v zmysle Pokynu prezidenta Hasičského a záchranného zboru č. 36/2005, o výkone strojnej služby v Hasičskom a záchrannom zbore (poriadok strojnej služby). Pokyn ustanovuje druhy kontrol a údržby.

Druhy kontrol a údržby hasičskej techniky:

 denná kontrola,

 týždenná kontrola,

 mesačná kontrola,

 štvrťročná kontrola,

 umývanie,

 mazanie a výmena olejov,

 príprava na zimnú a letnú prevádzku.

Denná kontrola sa vykonáva pri výmene zmien. Na hasičskej technike sa kontroluje podvozok a nadstavba, najmä stav a čistota, spustenie a chod motorovej jednotky, množstvo olejov, mazacích, chladiacich a pohonných látok, vizuálna kontrola bŕzd a riadenia, svetelných, signálnych a výstražných zariadení, stav a nahustenie pneumatík (vizuálne), množstvo hasiacich látok, množstvo prevádzkových kvapalín, úplnosť, upevnenie a uloženie výzbroje a príslušenstva. V priebehu používania sa kontroluje chod motora sluchom, funkčnosť meracích prístrojov, únik pohonných, mazacích a chladiacich látok a množstvo hasiacich látok. Po použití hasičskej techniky sa doplnia pohonné, mazacie, chladiace a hasiace látky, prepláchne sa čerpadlo (ak to situácia vyžaduje), doplní sa použitá alebo vymení sa poškodená výzbroj.

Týždenná kontrola sa zameriava okrem prác vykonávaných pri dennej kontrole najmä na kontrolu funkčnosti výškovej hasičskej techniky, ako je činnosť podpier, činnosť signalizácie a zabezpečovacích systémov jednotlivých ramien, vysunutie súpravy rebríkov, na kontrolu funkčnosti prenosnej techniky, ako je činnosť penometov, odsávačov dymu, osvetľovacích agregátov, na kontrolu tlaku v pneumatikách (tlakomerom) a na dotiahnutie matíc kolies.

Mesačná kontrola sa zameriava okrem prác vykonávaných pri týždennej kontrole najmä na kontrolu stavu a čistoty akumulátorov, ich uloženia, množstva a hustoty elektrolytu a na pohon tachometra.

Štvrťročná kontrola sa zameriava okrem prác vykonávaných pri týždennej kontrole a mesačnej kontrole pri špeciálnej nadstavbe najmä na kontrolu reťazí paralelogramu a ich mazania, na stav napnutia lán paralelogramu a čistotu jeho krúžkov, čistotu hydraulického oleja (vizuálne), čistotu permanentných magnetov, oleja v závitovkových skriniach na pohon otáčania, aretáciu perovania zadných náprav a dotiahnutia skrutiek svorkovníc; ak ide o motory a podvozky najmä na kontrolu chodu motora sluchom, neporušenosť tesnosti potrubia

Ochrana pred požiarom

a všetkých skrutkových spojov, stavu tesnosti gumových spojov a funkciu uzáverov plniacich a vypúšťacích otvorov, tesnosti a uloženia chladiča, tesnosti prevodových mechanizmov, tesnosti motora, tesnosti brzdovej sústavy, dotiahnutia spojov a vypustenia kondenzátu, vôle riadenia a funkčnosti odpojovača akumulátora.

Umývanie hasičskej techniky po každom použití zahŕňa najmä umývanie karosérie, nadstavby a čerpadlovej časti. Umývanie celého vozidla, motora, podvozka a čerpadla, nakonzervovanie podvozka a karosérie nadstavby sa vykonávajú pred odbornou prehliadkou a skúškou, najmenej však raz za šesť mesiacov.

Mazanie hasičskej techniky a výmena olejov sa vykonávajú v časových intervaloch a v rozsahu určenom výrobcom. Ak výrobca techniky neurčuje termín, mazanie sa vykonáva raz za šesť mesiacov.

Príprava hasičskej techniky na zimnú prevádzku sa vykonáva od 1. do 31. októbra a na letnú prevádzku od 1. do 30. apríla. Do tejto prípravy sa zahŕňa najmä výmena olejov, ak sa nepoužívajú celoročné oleje, naplnenie chladiacou zmesou, ak sa táto zmes nepoužíva po celý rok, a výmena pneumatík, ak sa nepoužívajú univerzálne pneumatiky. Okrem uvedených činností sa pri príprave na zimnú prevádzku kontroluje funkčnosť vykurovacieho systému a vetracieho systému, doplní sa zimný výstroj (reťaze, posypový materiál), namažú sa všetky styčné plochy pohyblivých súčastí vrátane ventilov, čapov pák a kĺbov. Pri príprave na letnú prevádzku sa zimný výstroj z hasičského vozidla vyloží.

Spôsob vykonávania údržby a určenie jej časových intervalov určuje výrobca podvozku, nadstavby alebo agregátu. Pokyny výrobcu sú záväzné. Údržba sa vykonáva v hasičskej jednotke alebo dodávateľským spôsobom. O vykonaných kontrolách a údržbe podľa devätnásteho až dvadsiateho prvého bodu sa vedie záznam v dokumentácii.

6.4.2 Protiplynová služba

Protiplynová služba plní chemicko-technické úlohy súvisiace s ochranou členov dobrovoľných hasičských zborov obcí, členov závodných hasičských zborov a zamestnancov pri zásahu v nedýchateľnom a zdraviu škodlivom prostredí a pri manipulácii s chemickými, rádioaktívnymi a biologickými nebezpečnými látkami, ktoré spôsobujú ohrozenie životného prostredia.

Protiplynová služba:

 vykonáva chemickú analýzu ovzdušia z hľadiska koncentrácie nebezpečných látok a určenia druhu nebezpečenstva v zásahovom priestore a vedenie dokumentácie súvisiacej s tým; tam, kde sú vytvorené podmienky, aj meranie ionizujúceho žiarenia a toku sálavého tepla,

 navrhuje spôsob a rozsah ochrany zamestnancov a členov pri ich nasadení v nedýchateľnom a zdraviu škodlivom prostredí,

 určuje pracovné postupy pri manipulácii s chemickými, rádioaktívnymi a biologickými nebezpečnými látkami pri ochrane životného prostredia,

 vykonáva chemickú a radiačnú dekontamináciu a dezinfekciu5) hasičskej techniky a vecných prostriedkov po skončení zásahu, ako aj osobných ochranných pracovných prostriedkov použitých zamestnancami alebo členmi v prostredí s výskytom nebezpečnej látky a opätovnú kontrolu funkčnej schopnosti použitých prostriedkov protiplynovej služby,

 plánuje a vykonáva údržbu, opravu a kontrolu prostriedkov protiplynovej služby,

 vedie dokumentáciu a evidenciu o používaní, prevádzke, údržbe, opravách a o kontrole prostriedkov protiplynovej služby.

Protiplynová služba okrem týchto úloh zabezpečuje aj:

 odbornú prípravu používateľov prostriedkov protiplynovej služby vrátane ich fyzickej prípravy, psychickej prípravy a termickej adaptability pri používaní prostriedkov ochrany dýchacích ciest a povrchu tela, praktický výcvik overujúci teoretické a praktické vedomosti na používanie prostriedkov protiplynovej služby v zariadeniach schválených Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky,

 odbornú prípravu zamestnancov a členov zameranú na chemicko-technické postupy pri odstraňovaní následkov spôsobených nebezpečnými a zdraviu škodlivými látkami,

 predkladanie návrhov na obnovu a dopĺňanie prostriedkov protiplynovej služby a súvisiacich chemicko-technických prostriedkov, sorpčných látok a dekontaminačných látok.

Funkčnosť prostriedkov protiplynovej služby vrátane ich zaradenia do výzbroje hasičskej jednotky zabezpečuje technik špecialista protiplynovej služby. Činnosti vyplývajúce z funkcie technika špecialistu protiplynovej služby možno zabezpečiť aj dodávateľským spôsobom.

Zásady organizácie výkonu protiplynovej služby

Prostriedky protiplynovej služby sú všetky prostriedky pridelené zriaďovateľom hasičskej jednotky na zabezpečenie jej činnosti v nedýchateľnom a zdraviu škodlivom prostredí ohrozujúcom bezpečnosť, život a zdravie fyzických osôb, ako aj prostriedky určené na oživovanie životných funkcií, detekciu nebezpečného pôsobenia látky, plniace, dekontaminačné, kontrolné meracie a skúšobné zariadenia. O použití prostriedkov protiplynovej služby sa vedie písomný záznam.

Počas vykonávania likvidačných prác hasičskou jednotkou v nedýchateľnom a zdraviu škodlivom prostredí, môžu prostriedky protiplynovej služby používať osoby staršie ako 18 rokov, ktoré sú zdravotne a fyzicky spôsobilé a pravidelne sa zúčastňujú na lekárskej prehliadke a absolvujú zdokonaľovaciu prípravu na používanie prostriedkov protiplynovej služby

Na záchranu a evakuáciu osôb z nedýchateľného a zdraviu škodlivého prostredia sa používajú prostriedky protiplynovej služby pod dozorom osôb spĺňajúcich podmienky pre ich použitie. Prostriedky protiplynovej služby sa používajú len na účely určené výrobcom a spôsobom ním určeným. Zásah s prostriedkami protiplynovej služby v nedýchateľnom a zdraviu škodlivom prostredí ohrozujúcom bezpečnosť fyzických osôb vykonávajú najmenej dvaja navzájom istení zamestnanci alebo členovia. Pred každým použitím ochranného odevu proti chemickým látkam a biologickým materiálom sa vykonáva jeho vizuálna prehliadka a funkčná skúška autonómneho dýchacieho prístroja. Prostriedky protiplynovej služby používané zamestnancami alebo členmi sa písomne evidujú, a to najmä miesto ich uloženia a čas používania.

Prostriedky protiplynovej služby určené na ochranu dýchacích orgánov a povrchu tela sa ošetrujú a kontrolujú pred zaradením do používania hasičskej jednotky, po každej oprave, po každom použití alebo najmenej raz za šesť mesiacov, ak výrobca nestanovuje inak alebo ak sa nepoužili pri zásahoch alebo pri výcviku jednotky. O vykonaných kontrolách sa vedie písomný záznam.

Praktický výcvik s prostriedkami protiplynovej služby vykonávajú zamestnanci alebo členovia, najmenej raz za tri mesiace v trvaní najmenej 30 minút; na zamestnancov alebo členov, ktorí v sledovanom období s týmito prostriedkami zasahovali alebo zúčastnili sa na taktickom cvičení alebo na previerkovom cvičení s použitím prostriedkov v čase určenom na vykonanie výcviku, sa ustanovenie nevzťahuje. O vykonaní praktického výcviku s prostriedkami protiplynovej služby sa vedie písomný záznam. Zamestnanci a členovia

vykonávajú raz za rok jednodňový výcvik používateľov autonómnej dýchacej techniky v

protiplynovom výcvikovom stredisku schválenom ministerstvom. O vykonaní výcviku sa vedie písomný záznam.

Na zabezpečenie úloh protiplynovej služby v hasičskej jednotke sa podľa miestnych podmienok zriaďuje:

 sklad prostriedkov protiplynovej služby,

 skúšobňa a mechanická dielňa prostriedkov protiplynovej služby vrátane priestorov na očistu a dezinfekciu prostriedkov protiplynovej služby; tam, kde sú vytvorené podmienky, môže sa zriadiť aj skúšobňa tlakových fliaš,

 plniareň tlakových fliaš,

 protiplynový výcvikový priestor.

Protiplynový výcvikový priestor je určený na praktický výcvik používateľov autonómnej dýchacej techniky a umožňuje technickú imitáciu sťažených a zdraviu škodlivých pracovných podmienok skutočného zásahu pri požiari, pričom sa dbá na to, aby nebol ohrozený život a zdravie cvičiaceho zamestnanca alebo člena; svetlá výška tohto priestoru je najmenej 2,5 m. Tento priestor je riešený tak, aby sa výmena neohriateho vzduchu skončila do 120 s. Priestor po zatemnení môže byť osvetlený žiarivkami so svietivosťou najmenej 160 luxov.

Mená zodpovedných zamestnancov protiplynovej služby oprávnených a poverených pracovať na vyhradených tlakových zariadeniach, ako aj príslušné bezpečnostné pokyny sú umiestnené na viditeľnom mieste.

6.4.3 Spojovacia služba

Spojovacia služba plní úlohy súvisiace s prenosom a s príjmom správ a automatizovaným systémom podpory riadenia a spracúvania informácií v hasičských jednotkách.

Spojovacia služba zabezpečuje:

 spojenie medzi hasičskými jednotkami a spolupracujúcimi špeciálnymi službami pri ohlásení udalosti, počas výjazdu hasičskej jednotky na miesto ohlásenej udalosti alebo na miesto zásahu,

 plnenie povinností, ktoré vyplývajú pre držiteľa povolenia na prevádzkovanie rádiového zariadenia na základe povolenia vydaného Telekomunikačným úradom Slovenskej republiky a na koordináciu prevádzky rádiovej siete v zásahovom obvode;

na tie účely vedie príslušnú dokumentáciu o používaní, prevádzke, údržbe, opravách a o pravidelných kontrolách technického stavu telekomunikačných zariadení,

 plán údržby a jeho vykonávanie, vykonávanie skúšok a kontrol technického stavu telekomunikačných zariadení.

Spojovacia služba okrem týchto zabezpečuje aj:

 odbornú prípravu používateľov telekomunikačných zariadení,

 úlohy v oblasti informatiky, výpočtovej techniky a automatizovaného systému podpory riadenia a spracúvania informácií,

 návrhy na obnovu a dopĺňanie telekomunikačných zariadení.

Okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru vo vymedzenom rozsahu odborne usmerňuje a kontroluje výkon spojovacej služby vo svojom územnom obvode a poskytuje pomoc pri výkone spojovacej služby v hasičských jednotkách.

Zásady organizácie výkonu spojovacej služby

Povolenie na zriadenie a prevádzkovanie rádiových zariadení vydáva Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb; súhlas na používanie vyhradených frekvencií v národnej tabuľke frekvenčného spektra pre Hasičský a záchranný zbor vydáva ministerstvo. Pre potreby hasičských jednotiek sú vyhradené frekvencie označené písmenami veľkej abecedy F, G, H, I, J, K, L, M, N, P, R, frekvencie nosnej vlny sú uvedené v tabuľke č. 6.1.

Tab. 6.1 Frekvencie vyhradené pre potreby hasičských jednotiek

Vyhradené frekvencie sa členia:

 na celoštátne – I, K, N, ktoré sú platné na celom území Slovenskej republiky,

 na územné, ktoré sú platné iba na území určených okresov.

Územné frekvencie sa členia:

 na organizačné a riadiace – F, G, H, J, L,

 na zásobovacie – M, P, R.

Rádiové spojenie hasičských jednotiek sa vykonáva:

 hovoreným slovom,

 prenosom číselne zakódovaných informácií, tzv. kódov typických činností, ktoré sa realizujú funkciou selektívnej voľby.

Rádiové spojenie sa organizuje v rádiových sieťach s možnosťou vyvedenia na samostatný rádiový smer.

Druhy rádiových sietí:

 stála rádiová sieť na zabezpečenie odôvodneného spojenia, ktoré nemožno realizovať iným spôsobom; tvoria ju povolené základňové, vozidlové, prenosné a retranslačné rádiové zariadenia zverené užívateľovi,

 dozorná rádiová sieť na sledovanie rádiovej prevádzky technicky zabezpečovaná zodpovedajúcou základňovou rádiostanicou, samostatnou rádiostanicou alebo zodpovedajúcou súpravou prijímača,

 rádiové siete v priestore zdolávania požiaru alebo nežiaducej udalosti,

 rádiokomunikačná sieť štátnej správy Slovenskej republiky a zložiek integrovaného záchranného systému SITNO.

Rádiové siete zriaďované v priestore zdolávania požiaru:

 rádiová sieť veliteľa zásahu na riadenie hasičských jednotiek zdolávajúcich požiar alebo nežiaducu udalosť; v prípade potreby v nej môžu pracovať rádiostanice z rádiových sietí veliteľov zásahových úsekov, náčelníka riadiaceho štábu a pomocníka náčelníka riadiaceho štábu pre logistiku,

 rádiová sieť veliteľov zásahových úsekov alebo družstiev,

 rádiová sieť náčelníka riadiaceho štábu, v ktorej pracuje jeho vlastná rádiostanica

plniaca funkciu riadiacej a dozornej rádiostanice, rádiostanica pomocníka náčelníka riadiaceho štábu pre logistiku, rádiostanice záložných a posilových jednotiek,

základňová rádiostanica operačného strediska alebo ohlasovne požiarov, rádiostanica veliteľa zásahu, ktorá do tejto siete vstupuje v prípade potreby,

 rádiová sieť pomocníka náčelníka riadiaceho štábu pre logistiku, v ktorej pracuje jeho vlastná rádiostanica, rádiostanice materiálno–technického zabezpečenia, rádiostanice pracujúce na trase dopravy vody, rádiostanice posilových a záložných jednotiek.

Použitie celoštátnych frekvencií uvádzame nižšie.

Frekvencia I:

 frekvencia na spojenie s hasičskou jednotkou, s ktorou je potrebný tento druh spojenia,

 frekvencia dozornej rádiovej siete,

 frekvencia na spojenie v rádiovej sieti náčelníka riadiaceho štábu a pomocníka náčelníka riadiaceho štábu pre logistiku,

 frekvencia na spojenie v stálej rádiovej sieti závodných hasičských útvarov, závodných hasičských zborov a obecných hasičských zborov, a to najmä pri zdolávaní požiarov a nežiaducich udalostí, pri vykonávaní taktických cvičení alebo pri zvolávaní do pohotovosti,

 ako organizačná frekvencia dobrovoľného hasičského zboru obce.

Frekvencia K, ako hlavná zásahová frekvencia na riadenie hasičských jednotiek, na ich spojenie len v priestore zdolávania požiaru alebo inej mimoriadnej udalosti.

Frekvencia N, ako záložná zásahová frekvencia na spojenie v prípadoch, keď v rádiovej sieti v priestore zásahu pracuje veľký počet rádiostaníc, ktoré sa na frekvencii „K“ navzájom rušia; o jej použití rozhoduje veliteľ zásahu.

Organizačné a riadiace frekvencie (F, G, H, J, L) sa používajú na spojenie:

 medzi základňovou rádiostanicou a vozidlovými rádiostanicami počas cesty hasičskej jednotky na miesto požiaru alebo nežiaducej udalosti,

 v rádiovom smere medzi základňovou rádiostanicou operačného strediska alebo ohlasovne požiarov a miestom požiaru alebo nežiaducej udalosti,

 medzi rádiostanicami stálych rádiových sietí toho istého územného celku,

 vo vlastnej rádiovej sieti,

 v priestore zásahu v rádiovej sieti náčelníka štábu, ak si to rozsah a vzniknuté okolnosti vyžadujú,

 pri zvolávaní do pohotovosti,

 ministerstva v rámci siete krajského riaditeľstva alebo okresného riaditeľstva.

Organizačné a riadiace frekvencie možno používať na spojenie v priestore zdolávania požiaru alebo nežiaducej udalosti, ak sa na likvidácii zúčastňujú najviac dve hasičské jednotky a nie je zriadený riadiaci štáb.

Zásobovacie frekvencie (M, P, R) sa používajú na spojenie:

 v priestore zdolávania požiaru alebo nežiaducej udalosti s riadiacim štábom v rádiovej sieti pomocníka náčelníka štábu pre logistiku,

 pri diaľkovej doprave vody medzi vozidlovými rádiostanicami a stanovišťami jednotlivých prečerpávacích staníc,

 výnimočne v ostatných rádiových sieťach pri zdolávaní udalosti, ak jej rozsah a vzniknuté okolnosti si vyžadujú organizovať zásahové jednotky (skupiny) z viacerých okresov toho istého kraja rozdelené do spoločných zásahových úsekov.

Frekvencie, ktoré sú povolené pre iný územný celok, možno používať s týmito výnimkami:

 spoločné zdolávanie požiaru alebo nežiaducej udalosti hasičskými jednotkami z viacerých okresov, keď sa v prípade potreby môže použiť kmitočet toho regiónu, na teritóriu ktorého sa zasahuje,

 keď rozsah požiaru alebo nežiaducej udalosti si vyžaduje na ich zdolávanie organizovať špeciálne zásahové skupiny z viacerých okresov alebo krajov zadelených do spoločných zásahových úsekov,

 pri vstupe rádiostaníc ministerstva do stálej rádiovej siete okresného riaditeľstva alebo krajského riaditeľstva.

Ak iná rádiostanica požaduje vstup do stálej rádiovej siete, môže spojenie nadviazať prostredníctvom dozornej rádiovej stanice na určenej frekvencii. Ďalšia komunikácia sa uskutočňuje podľa určených zásad používania frekvencií.

V rádiových sieťach organizovaných v priestore zdolávania požiaru alebo nežiaducej udalosti všetci účastníci dodržiavajú zásadu neprípustnosti svojvoľnej komunikácie rádiostaníc mimo siete, do ktorej boli zaradení. Vo výnimočných a odôvodnených prípadoch možno rádiové siete v priestore zdolávania požiaru alebo nežiaducej udalosti na základe rozhodnutia veliteľa zásahu organizačne a frekvenčne prispôsobiť vývoju situácie; veliteľ

Ochrana pred požiarom

zásahu neustále prihliada na prioritné dodržiavanie zásad organizácie rádiových sietí a jednotného systému rádiového spojenia. Ak v niektorej rádiovej sieti organizovanej pri zásahu veliteľ zásahu nariadi zmenu použitia frekvencií oproti pôvodnému určeniu, informuje o tom ostatných účastníkov vstupujúcich do tejto rádiovej siete. Súčinnosť medzi zúčastnenými rádiostanicami sa dosahuje vždy tak, že volajúca rádiostanica prechádza na frekvenciu volaného.

Pre rádiové siete pracujúce na vyhradených frekvenciách hasičských jednotiek platia tieto zásady:

 základňová rádiostanica operačného strediska okresného riaditeľstva je riadiacou a dozornou rádiostanicou stálych rádiových sietí vo svojom zásahovom obvode pracujúcich na vyhradených frekvenciách hasičských jednotiek; rádiostanice pracujúce v jej sieti rešpektujú bez meškania jej prevádzkové pokyny; na území hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy plní túto úlohu základňová rádiostanica operačného strediska krajského riaditeľstva,

 riadiacou rádiostanicou sietí organizovaných v priestore zdolávania požiaru alebo

nežiaducej udalosti je rádiostanica určená veliteľom zásahu s volacím znakom Hviezda.

V prípade potreby má riadiaca rádiostanica právo vo svojej sieti použiť obežníkový volací znak VŠETKÝM

Ak v rádiovej sieti pracuje rádiostanica, ktorá nedodržuje prevádzkovú disciplínu alebo zdĺhavou komunikáciou sťažuje, či znemožňuje plynulú prácu ostatných účastníkov rádiovej siete, má riadiaca rádiostanica právo skončiť prevádzku tejto rádiostanice. Toto rozhodnutie musí rádiostanica bez meškania rešpektovať.

V spojovacej prevádzke hasičských jednotiek majú najvyššiu prioritu všetky správy a informácie o vzniknutých požiaroch a nežiaducich udalostiach spolu so žiadosťami o poskytnutie pomoci. Nižšiu dôležitosť má vzájomné spojenie zamestnancov a členov počas zásahu. Veliteľ zásahu môže počas zásahu zmeniť prioritu spojenia. Obsluha na operačnom stredisku ju bez zbytočného odkladu potvrdí a zaznačí do príslušnej dokumentácie.

Na riadenie rádiovej prevádzky v rádiových sieťach a rádiových smeroch sa používajú:

 volacie značky určené v povoľovacej listine na zriadenie a prevádzku vysielacích

rádiostaníc,

 otvorené volacie značky,

 obežníková volacia značka.

Používatelia rádiových staníc používajú volacie značky určené v povoľovacej listine. Používajú sa na riadenie prevádzky vo všetkých rádiových sieťach a rádiových smeroch okrem prípadov, keď je účelné použiť otvorené volacie značky.

6.4.4 Hasičská záchranná služba

Hasičská záchranná služba vykonáva záchranu a poskytuje pomoc vtedy, ak je ohrozený život, zdravie osôb alebo životné prostredie a na záchranu je potrebná osobitná odborná pripravenosť a vybavenie

Hasičská záchranná služba:

 vyslobodzuje a zachraňuje osoby pri požiaroch a nežiaducich udalostiach,

 zachraňuje osoby z výšok, voľných hĺbok a z ťažko prístupných terénov s použitím horolezeckej, speleologickej, špeciálnej, leteckej alebo zásahovej špeciálnej techniky,

 vyslobodzuje osoby zo závalov a tesných priestorov,

 poskytuje predlekársku pomoc postihnutým osobám na mieste zásahu,

 vykonáva zásahy pri haváriách s únikom nebezpečných látok podľa svojho technického vybavenia.

Hasičská záchranná služba okrem ostatných úloh:

 predkladá návrhy na obnovu a dopĺňanie prostriedkov hasičskej záchrannej služby,

 vykonáva odbornú prípravu používateľov prostriedkov hasičskej záchrannej služby.

Hasičské jednotky môžu zriadiť hasičskú záchrannú službu, ak majú na túto činnosť odborne pripravených zamestnancov alebo členov a potrebné materiálno-technické vybavenie.

Zásady organizácie výkonu hasičskej záchrannej služby

Hasičskú záchrannú službu môžu vykonávať zamestnanci alebo členovia, ktorí sú odborne pripravení na výkon špeciálnych záchranných činností, a to najmä na poskytovanie predlekárskej prvej pomoci, na obsluhu záchranárskej, vyslobodzovacej a automobilovej hasičskej techniky na práce vo výškach, horolezeckej techniky a inej

Ochrana pred požiarom

techniky, ak výrobca predpisuje odbornosť na obsluhu alebo ju predpisujú osobitné predpisy z oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Zamestnanci alebo členovia, ktorí poskytujú pomoc pri dopravných nehodách, absolvujú špecializovanú odbornú prípravu na získanie osobitného oprávnenia na obsluhu hydraulického alebo iného vyslobodzovacieho náradia, ako aj na poskytovanie predlekárskej prvej pomoci. V posádke automobilu hasičskej záchrannej služby je najmenej jeden člen posádky, ktorý absolvoval špeciálnu odbornú prípravu na poskytovanie predlekárskej prvej pomoci

Vykonávať záchranné práce pomocou horolezeckej, speleologickej alebo ďalšej špeciálnej techniky môžu len zamestnanci alebo členovia s osobitným oprávnením (ďalej len „lezec“). Práce vo výškach a nad voľnými hĺbkami s využitím horolezeckej techniky môže vykonávať skupina zložená najmenej z troch lezcov. Lezecká skupina hasičskej jednotky sa považuje za akcieschopnú, ak na službukonajúcej zmene sú prítomní najmenej dvaja lezci

Zásady prevádzky, údržby a kontroly hasičskej techniky určenej na používanie v hasičskej záchrannej službe sú uvedené v prílohe č. 3. Vyhlášky MV SR č. 611/2006 Z. z., o hasičských jednotkách, o daných zásadách pojednáva aj strojná služba (poriadok strojnej služby). Prostriedkami hasičskej záchrannej služby sú všetky prostriedky pridelené zriaďovateľom hasičskej jednotky na výkon činností súvisiacich s vyslobodzovaním osôb, zvierat a majetku pri všetkých druhoch nehôd, havárií a mimoriadnych udalostí, ďalej prostriedky na poskytovanie predlekárskej prvej pomoci, záchranu osôb z výšok a voľných hĺbok, z ťažko prístupných terénov a na vyslobodzovanie osôb zo závalov a tesných priestorov

Udržiavanie prostriedkov sa zabezpečuje podľa pokynov výrobcu. Praktický odborný výcvik na výkon hasičskej záchrannej služby sa vykonáva mesačne v rámci zdokonaľovacej prípravy v rozsahu najmenej šiestich hodín pre každú zmenu. Odbornú prípravu zabezpečuje technik špecialista odbornej služby so zameraním na hasičskú záchrannú službu. Súčasťou tohto výcviku je aj vykonávanie taktických cvičení, ktoré možno organizovať v súčinnosti s inými hasičskými jednotkami.

Zamestnanci a členovia, ktorí sú držiteľmi oprávnení špeciálnych odborností využívaných v rámci výkonu hasičskej záchrannej služby, absolvujú predpísané školenie, precvičenie a overenie vedomostí a zručností ustanovených pre jednotlivý druh oprávnenia špeciálnej odbornosti pred uplynutím doby ich platnosti. Prostriedky hasičskej záchrannej služby sa používajú len na účely určené výrobcom a spôsobom určeným výrobcom. Zásah s prostriedkami hasičskej záchrannej služby vykonávajú zamestnanci alebo členovia tak, aby

dodržiavali všetky bezpečnostné zásady ustanovené výrobcom týchto prostriedkov, ako aj

ďalšie opatrenia pri výkone konkrétnej činnosti. Zamestnanci počas službukonajúcej zmeny

hasičskej jednotky sú po prevzatí prostriedkov zodpovední za ich stav až do ich opätovného odovzdania zamestnancom nasledujúcej zmeny. Použité prostriedky treba očistiť, dezinfikovať, skontrolovať kompletnosť výbavy a opätovne ich zaradiť do stavu pohotovosti.

Prostriedky používané zamestnancami alebo členmi sa písomne evidujú, a to najmä doba ich používania, ich stav a poškodenie, podmienky, v akých sa prostriedky použili, a miesto ich uloženia. Prostriedky hasičskej záchrannej služby sa kontrolujú pred zaradením do používania, po každej oprave, po každom použití alebo najmenej raz za tri mesiace, ak výrobca nestanovuje inak. O vykonaných odborných prehliadkach a skúškach sa vedie písomný záznam.

6.4.5 Povodňová záchranná služba

Povodňová záchranná služba vykonáva záchranné práce počas povodní a nežiaducich udalostí na vodnej ploche, a to najmä:

 evakuáciu osôb, zvierat a majetku z oblastí ohrozených záplavami,

 záchranu osôb, zvierat a majetku v zaplavenom území,

 záchranu osôb pri nehodách a haváriách na vodných plochách,

 odstraňovanie zátarás a prekážok na tokoch, ktoré spôsobujú záplavy,

 čerpanie vody zo zaplavených domov, objektov a studní,

 poskytovanie pomoci správcom vodných tokov pri spevňovaní ochranných hrádzí, ak je ohrozená ich stabilita,

 vykonávanie potápačských prác zameraných na záchranu osôb, majetku, ako aj na vyhľadávanie nezvestných osôb.

Povodňová záchranná služba okrem týchto úloh:

 plánuje a vykonáva údržbu, opravy a kontrolu technických prostriedkov povodňovej záchrannej služby a zabezpečovanie ich akcieschopnosti,

 spracúva povodňové plány záchranných prác v rozsahu vymedzenom osobitným predpisom, predkladá návrhy na obnovu a dopĺňanie prostriedkov povodňovej záchrannej služby,

 vykonáva odbornú prípravu používateľov prostriedkov povodňovej záchrannej služby.

Hasičské jednotky môžu zriadiť povodňovú záchrannú službu, ak majú na túto činnosť odborne pripravených zamestnancov alebo členov a potrebné materiálno-technické vybavenie.

Ochrana pred požiarom

Zásady organizácie výkonu povodňovej záchrannej služby

Zamestnanci alebo členovia absolvujú pred zaradením do povodňovej záchrannej služby základnú odbornú prípravu zameranú na vykonávanie záchranných prác na vodnej ploche. Odbornou prípravou podľa prvého bodu sa zabezpečuje, aby zamestnanci a členovia dokonale

ovládali používanie záchranných prostriedkov pri práci na vodnej ploche, vykonávanie záchranných prác, a to najmä záchranu osôb, zvierat a majetku.

K základným záchranným prostriedkom na výkon prác na vodnej ploche patrí

záchranný čln – malé plavidlo. Malé plavidlo bez vlastného strojového pohonu s hmotnosťou nad 1 000 kg vrátane dovoleného zaťaženia a malé plavidlo s vlastným strojovým pohonom s výkonom nad 4 kW môže viesť len zamestnanec alebo člen, ktorý je držiteľom preukazu vodcu malého plavidla.

Za záchranný čln sa považuje malé plavidlo, ktoré svojou konštrukciou zaručuje bezpečnosť posádky, má vzduchotesné bezpečnostné komory alebo vyplnené penovým polyuretánom, polystyrénom, prípadne inou nenasiakavou penovou hmotou s objemom, ktorý pri maximálnom prípustnom zaťažení člna zaručuje voľnú plávateľnosť pre každú prepravovanú osobu najmenej 20 dm3; nafukovací gumový záchranný čln má najmenej tri samostatné vzduchové komory s priemerom valcov najmenej 45 cm. Záchranný čln môže byť motorový alebo bez pohonnej jednotky.

Hasičské jednotky, ktoré vlastnia záchranný motorový čln, vedú dokumentáciu, a to lodné osvedčenie, lodný denník a zoznam príslušenstva. V lodnom denníku sa priebežne robia záznamy o prevádzke záchranného motorového člna, počtoch hodín chodu motora (motohodiny), spotrebe paliva, výmene prevádzkového oleja, poruchách a opravách.

Praktický odborný výcvik na vodnej ploche zamestnancov zaradených do povodňovej záchrannej služby sa vykonáva v rámci zdokonaľovacej prípravy v rozsahu

najmenej 16 hodín ročne; praktický výcvik členov zabezpečuje zriaďovateľ, ktorý určí jej rozsah a obsah. Súčasťou tejto odbornej prípravy sú aj taktické cvičenia na vodných plochách, ktoré možno realizovať v súčinnosti s inými hasičskými jednotkami, ako aj so záchranárskymi zložkami.

Hasičské jednotky vedú zoznam zamestnancov a členov určených v rámci svojej

odbornosti (vodca malého plavidla, potápač, obsluha kompresora na plnenie tlakových nádob) na výkon povodňovej záchrannej služby

Údržba hasičskej techniky a vecných prostriedkov určených na výkon povodňovej záchrannej služby sa zabezpečuje podľa pokynov výrobcu.

Ochrana pred požiarom

Záchranný čln s príslušným vybavením sa v hasičskej stanici alebo v hasičskej zbrojnici

považuje za pripravený na zásah, ak je v pohotovostnej polohe na prepravnom podvozku

alebo uložený na inom vhodnom mieste, z ktorého ho možno jednoduchým spôsobom preložiť na prepravný prostriedok.

Vo vybavení záchranného člna sú spravidla:

 najmenej dve pádla,

 záchranné vesty pre členov posádky a rezervné vesty pre predpokladaný počet zachraňovaných osôb,

 záchranný kruh alebo obdobný záchranný prostriedok s lanom s dĺžkou najmenej 10

m,

 vylievačka vody,

 kotva na lane s hmotnosťou najmenej 2 kg na každý meter dĺžky člna,

 vlečné lano a vyväzovacie lano,

 okované bidlo s háčikom,

 prenosný hasiaci prístroj,

 náradie a náhradné súčiastky na bežné opravy lodného motora,

 štátna vlajka Slovenskej republiky, ak sa čln používa na hraničných tokoch,

 rádiostanica,

 megafón,

 prenosné osvetľovacie prostriedky.

Záchranné člny sa podrobujú pravidelným technickým prehliadkam, ktoré vykonáva Štátna plavebná správa Slovenskej republiky podľa osobitných predpisov.

Okrem záchranných prác sa povodňová záchranná služba podieľa na likvidácii následkov ropného alebo iného znečistenia na vodných plochách, pričom spolupracuje so správcami vodných tokov.

Súčasťou povodňovej záchrannej služby môže byť potápačská činnosť, ktorá sa zameriava na poskytovanie pomoci a vykonávanie záchranných prác na vodných plochách, a to najmä pri povodniach, nehodách a iných mimoriadnych udalostiach. Potápačskú činnosť vykonávajú potápači, ktorí sú v hasičskej jednotke zaradení do potápačskej skupiny Zamestnancov a členov do potápačskej skupiny môže zaradiť veliteľ hasičskej jednotky, ak

spĺňajú kvalifikačné požiadavky a sú zdravotne spôsobilí na túto činnosť. Kvalifikáciu

potápača spĺňa držiteľ preukazu potápača vydaného Zväzom potápačov Slovenska

podľa kritérií Medzinárodnej potápačskej federácie CMAS alebo na jeho úroveň postavenú kvalifikáciu inej potápačskej federácie a potápačskej školy. Potápačská skupina sa považuje za akcieschopnú, ak ju tvoria najmenej traja potápači, pričom vedúci potápačskej skupiny

má podľa kritérií CMAS kvalifikáciu potápača P** alebo vyššiu alebo na jeho úroveň postavenú kvalifikáciu inej potápačskej federácie a potápačskej školy.

Za organizáciu činnosti hasičských jednotiek a za účelné využitie hasičskej techniky, hasiacich látok a vecných prostriedkov na mieste zásahu zodpovedá veliteľ zásahu

7 HASIČSKÁ TECHNIKA

Cieľom kapitoly je priblížiť rozdelenie hasičskej techniky, technických prostriedkov a ich minimálne technicko – taktické parametre .

Hasičská technika a vecné prostriedky na ochranu pred požiarmi v pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky upravuje Vyhláška MV SR č. 162/2006 Z. z., o vlastnostiach, konkrétnych podmienkach prevádzkovania a o zabezpečení pravidelnej kontroly hasičskej techniky a vecných prostriedkov na ochranu pred požiarmi. Pre potreby jednotného pomenovania vyššie uvedená vyhláška zavádza niekoľko pojmov:

 hasičská technika:

o pohyblivý technický prostriedok,

o nepohyblivý technický,

 vecný prostriedok.

Hasičská technika je definovaná ako pohyblivý technický prostriedok a nepohyblivý technický prostriedok určený najmä na plnenie úloh hasičských jednotiek.

Pohyblivý technický prostriedok je technický prostriedok, ktorý k svojmu pohybu využíva kolesový, poprípade pásový podvozok, alebo silu vlastného hnacieho agregátu, napr. spaľovacieho motora. Medzi pohyblivé technické prostriedky patrí:

 hasičský automobil,

 hasičský príves,

 hasičský náves,

 hasičský kontajner,

 záchranný čln,

 hasičský čln,

 vznášadlo.

Nepohyblivý technický prostriedok je technický prostriedok, k preprave ktorého sa na miesto použitia najčastejšie využíva manuálna sila. Medzi nepohyblivé technické prostriedky patrí:

 prenosná motorová striekačka,

 prenosný odsávač dymu,

 pretlakový ventilátor,

 prenosný penomet,

 prenosná záchranárska technika,

 vyslobodzovacia technika,

 prenosné tlakové hasiace zariadenie,

 prenosná osvetľovacia stanica.

Vecný prostriedok je technický prostriedok alebo jednoduché zariadenie, ktoré spravidla ako príslušenstvo pohyblivého technického prostriedku slúži na:

 odber hasiacej látky z jej zdroja,

 dopravu, usmernenie, tvarovanie a riadenie prietoku hasiacej látky na požiarisko (okrem stabilných hasiacich zariadení, požiarnych vodovodov, hadicových zariadení, hasiacich prístrojov),

 zdolávanie výšok a voľných hĺbok,

 uvoľňovanie a rozoberanie konštrukcií pri zásahu,

 zabezpečenie ostatných činností.

7.1. Nepohyblivé technické prostriedky

Prenosná motorová striekačka je technický prostriedok, ktorý slúži na čerpanie a dopravu vody na požiarisko pomocou hadíc spravidla zo zdroja vody na hasenie požiarov.

Prenosný odsávač dymu (spravidla vo vyhotovení aj ako pretlakový ventilátor) je technický prostriedok určený na rýchle odstránenie prachu, dymu alebo iných plynných škodlivín z zatvorených priestorov, a to ich odsávaním alebo kombinovanou metódou striedania odsávania a prívodu čerstvého vzduchu.

Prenosný penomet je technický prostriedok, ktorý je schopný vytvoriť a dopraviť na požiarisko ľahkú vzduchovú penu.

Prenosná záchranárska technika a vyslobodzovacia technika sú technické prostriedky určené spravidla na použitie pri záchranných prácach, pri ktorých sa najmä delí materiál, ťahajú, tlačia alebo nadvihujú bremená.

Prenosné tlakové hasiace zariadenie je technické zariadenie, ktorého hasiaci účinok sa dosahuje plným alebo prerušovaným prúdom zmesi vzduchu a vody alebo ďalších hasiacich látok a ktoré možno použiť opakovane na mieste zásahu okrem prenosných hasiacich prístrojov.

Ochrana pred požiarom

Prenosná osvetľovacia stanica je technické zariadenie pozostávajúce zo zdroja elektrickej energie (agregátu) a osvetľovacích telies, ktoré zabezpečuje osvetlenie miesta zásahu.

Prenosná lafetová prúdnica je technický prostriedok určený na dodávku viac ako 500 litrov hasiacich látok do priestoru požiariska za 1 minútu.

7.2. Pohyblivé technické prostriedky

Hasičský automobil je špeciálne motorové vozidlo určené svojím zaradením, vonkajším označením a vnútorným vybavením na plnenie úloh hasičských jednotiek. Pokiaľ má byť automobil zaradený do používania hasičskými jednotky musí spĺňať minimálne vlastnosti a technické požiadavky na konštrukčné a pevne zabudované časti.

Hasičský príves, hasičský náves alebo hasičský kontajner je špeciálne prípojné vozidlo, určené svojím zaradením, vonkajším označením a vnútorným vybavením na plnenie úloh hasičských jednotiek. Spravidla slúži na prepravu nepohyblivých technických prostriedkov, hasiacich látok alebo vecných prostriedkov a môže byť uzatvorený alebo otvorený. Uzatvorený hasičský príves, hasičský náves alebo hasičský kontajner spravidla skriňovej konštrukcie chráni v ňom umiestnené prostriedky pred účinkom nepriaznivých poveternostných vplyvov pri preprave a v čase prevádzkového pokoja. V otvorenom hasičskom prívese, hasičskom návese alebo hasičskom kontajneri sa prepravujú technické prostriedky, ktoré sú chránené proti poveternostným vplyvom alebo ktorých preprava v uzatvorenom priestore by bola z hľadiska ich rozmerov a iných kritérií zložitá alebo úplne vylúčená.

Záchranný čln a hasičský čln sú špeciálne motorové alebo nemotorové plavidlá schopné udržať sa a pohybovať sa na vodnej hladine, určené svojím zariadením, vonkajším označením a vnútorným vybavením na plnenie úloh hasičských jednotiek.

Záchranný čln je malé plavidlo, ktoré je určené spravidla na záchranu osôb, zvierat a materiálu. Jeho konštrukcia môže byť laminátová, kompozitová, kovová alebo nafukovacia – gumotextilná, resp. tvorená ich kombináciou. Záchranné člny môžeme rozdeliť podľa pohonu:

 bez vlastnej pohonnej jednotky (pohyb po vodnej hladine sa zabezpečuje pomocou ľudskej sily alebo vlečením a tlačením inými plavidlami s vlastným pohonom),

 so závesným lodným motorom,

 so zabudovaným lodným motorom.

Hasičský čln je plavidlo s vlastným pohonom, spravidla so zabudovaným lodným motorom, ktorý má na palube stabilne upevnenú prúdnicu, spravidla lafetovú, vlastné hasiace zariadenie

alebo prenosnú motorovú striekačku s príslušenstvom, vecné prostriedky a hasiace látky, ktoré

posádke člna postačujú na vykonanie zásahu vodou alebo penou na vodnej ploche alebo umožňujú zásah z vodnej plochy na pevnú zem.

Vznášadlo je technický prostriedok schopný samostatného pohybu tesne nad úrovňou terénu i vodnej hladiny na vzduchovom vankúši. Je určené spravidla na záchranu osôb, zvierat a materiálu.

Minimálne vlastnosti a základné technické parametre na záchranný čln, hasičský čln a vznášadlo sú uvedené nižšie.

Základné technické parametre nafukovacieho člna:

 dĺžka člna najmenej 3 800 mm,

 šírka člna najmenej 1 600 mm,

 najmenej 3 ks samostatných vzduchových komôr s priemerom vzduchových valcov najmenej 450 mm,

 najmenšia nosnosť 400 kg nákladu a priestor na obsadenie najmenej štyrmi osobami.

Základné technické parametre záchranného laminátového člna:

 najmenšia nosnosť 800 kg nákladu a priestor na obsadenie najmenej ôsmimi osobami,

 objem bezpečnostných vodotesne izolovaných komôr je najmenej 600 l,

Základné technické parametre hasičského člna:

 technické parametre, ktoré zabezpečia jeho bezpečný pohyb a zodpovedajúcu ovládateľnosť na vodnej hladine s vybavením (lafetová prúdnica, hasiace zariadenie, resp. motorová striekačka s príslušenstvom, vecné prostriedky a hasiace látky) a nevyhnutnou obsluhou člna a hasičskej techniky,

 technické parametre hasičskej techniky, zodpovedajú technickým parametrom použitej techniky prenosnej alebo techniky montovanej do hasičského automobilu.

Na vznášadlo sa parametre záchranného člna a hasičského člna s vlastnou stabilne zabudovanou pohonnou jednotkou vzťahujú primerane.

Ochrana pred požiarom

Vlastnosti a technické požiadavky na nepohyblivé a pohyblivé technické prostriedky

Motorová striekačka je technický prostriedok tvorený motorovou pohonnou jednotkou, čerpadlom a príslušenstvom.

Motorová striekačka môže byť vyhotovená ako:

 prenosná, ktorá je prepravovaná najmä v hasičských automobiloch, v hasičských prívesoch, hasičských návesoch alebo hasičských kontajneroch,

 prívesná, ktorá je pevne spojená s podvozkom prívesu (prepravného).

Prenosná motorová striekačka je konštrukčne vyhotovená tak, že ju môžu prenášať dve osoby alebo najviac štyri osoby alebo má úchytové oká na manipuláciu pri premiestňovaní zdvíhacími mechanizmami, ktoré môžu byť súčasťou hasičských automobilov. Zásoba pohonných látok z vlastnej nádrže umožní prácu čerpadla najmenej počas 2 h.

Zásoba pohonných látok z vlastnej nádrže prívesnej motorovej striekačky musí umožniť prácu čerpadla najmenej počas 1 h. V prípade takého konštrukčného vyhotovenia striekačky ide o pohyblivý technický prostriedok.

Plávajúca motorová striekačka ako osobitný druh prenosnej motorovej striekačky po technickej stránke musí spĺňať tieto kritériá:

 plavákové teleso, pomocou ktorého sa udržiava na vodnej hladine pri činnosti, spĺňa podmienku nepotopiteľnosti aj pri poškodení,

 je zabezpečená proti úniku používaných palív a mazív do vodného zdroja, na ktorého hladine je umiestnená,

 plavákové teleso a príslušenstvo vrátane spojovacích armatúr umožní odčerpanie vody do výšky najmenej 0,05 m,

 zásoba pohonných látok vo vlastnej nádrži umožní prácu čerpadla najmenej počas 30 min,

 na výtlačnú časť čerpadla možno umiestniť tlakovú spojku C52 alebo B75.

Okrem technických požiadaviek kladených na prevádzku hasičskej techniky všeobecne

konštrukcia motorovej striekačky (okrem plávajúcej) umožňuje:

 zavodnenie nasávacieho radu z vonkajšieho zdroja zavodňovacím zariadením pri nasávacej výške 7,5 m,

 striekanie vodou z vonkajšieho voľného zdroja,

 striekanie vodou pri napojení na vonkajší tlakový zdroj,

Ochrana pred požiarom

 čerpanie vody s najvyššou teplotou najviac 60 °C,

 spustenie pohonného agregátu pri spaľovacích motoroch aj ručným spustením,

 na stálu obsluhu stačí jedna osoba.

Odsávač dymu pozostáva z ventilátora s pohonnou jednotkou, z nasávacej časti a z výtlačnej časti, na ktorú sa upevní ľahké ohybné potrubie. Nasávaciu časť ventilátora zabezpečuje proti vniknutiu nežiaducich predmetov ochranné sito. Na odsávanie výbušných a zdraviu škodlivých plynov je odsávač dymu prispôsobený podmienkam na prevádzku v takom prostredí.

Odsávač dymu musí spĺňať tieto kritériá:

 plynulá prevádzka pri teplote plynných zmesí v rozsahu od –20 °C do +85 °C,

 ventilátor zabezpečujúci prečerpanie najmenej 60 m3 ∙ min–1 plynných zmesí.

Penomet pozostáva z pohonného agregátu a z ventilátora, ktorý zabezpečuje prevzdušnenie rozprášeného penotvorného roztoku. Penotvorný roztok je rozprašovaný pomocou hmlovej dýzy v smere prúdenia vzduchu na napeňovacie sito. Takto vytvorená ľahká pena sa dopravuje a usmerňuje do priestoru požiariska pomocou ľahkého ohybného

potrubia. Pohonný agregát penometu môže byť unifikovaný na použitie v rôznych technických prostriedkoch obdobného charakteru, napríklad na odsávač dymu.

Penomet v prevádzkovom režime musí spĺňať tieto kritériá:

 zabezpečuje dodávku ľahkej peny v objeme najmenej 100 m 3 ∙min–1 pri tlaku najmenej 0,25 MPa pri vyústení,

 umožňuje reguláciu percentuálneho primiešavania v rozsahu od 0 % do 6 %.

Záchranárska technika a vyslobodzovacia technika sú technické prostriedky určené spravidla na použitie pri záchranných prácach, kde je v súvislosti so záchranou života nevyhnutné použiť väčšie sily a tlaky, ktoré sú vyvolané hydraulicky alebo pneumaticky, pri delení materiálu, ťahaní, tlačení alebo pri nadvihovaní bremien.

Medzi hydraulickú záchranársku techniku a vyslobodzovaciu techniku patria najmä rozpínacie kliešte, nožnice, rozpínacie valce, kombinované kliešte, tlakové hadice a čerpadlá.

Medzi vzduchovú záchranársku techniku a vyslobodzovaciu techniku patria najmä zdvíhacie vankúše.

Tlakové hasiace zariadenie sa podľa spôsobu dodávky prúdu hasiva člení na:

 kontinuálne, ktoré pracuje s neprerušovaným tlakovým prúdom,

 impulzné, ktoré pracuje s prerušovaným tlakovým prúdom v impulzoch.

Ochrana pred požiarom

Tlakové hasiace zariadenie (kontinuálne), ktoré pracuje s neprerušovaným prúdom hasiacej látky pod tlakom, je technický prostriedok pozostávajúci spravidla z tlakového zdroja, ktorým môže byť okrem motorového zdroja tlaku aj stlačené médium v tlakovej fľaši s objemom najmenej 5 l a prevádzkovým tlakom do 30 MPa, zásobníka hasiacej látky a príslušenstva na dopravu zmesi do priestoru požiariska. Prenosné alebo pojazdné hasiace zariadenie má nádobu na hasiacu látku s objemom najmenej 20 l.

Impulzné hasiace zariadenie je technický prostriedok, ktorý dodáva hasiacu látku na požiarisko dávkami v impulzoch rovných zlomkom sekundy pri tlaku vyššom ako 2,0 MPa pri opustení zariadenia. Zariadenie spravidla pozostáva z tlakovej nádoby s objemom najmenej 5 l a s prevádzkovým tlakom do 30 MPa ako tlakového zdroja výtlačnej látky, nádoby na hasiacu látku s najmenším objemom 10 l, dávkovacieho zariadenia impulzov, príslušenstva a prúdnice na dopravu zmesi do priestoru požiariska.

Pri impulzných hasiacich zariadeniach môže byť ako tlakový zdroj výtlačnej látky použitá i tlaková fľaša používaná v autonómnych dýchacích prístrojoch.

Osvetľovacia stanica má krytie najmenej IP 44. Výkon generátora je najmenej 3,5 kVA. Súčasťou výbavy osvetľovacej stanice okrem príslušenstva (predlžovacích káblov, stojanov alebo teleskopicky vysúvateľných stožiarov na umiestnenie najmenej dvoch osvetľovacích telies, spravidla každého s príkonom 500 W) môžu byť aj prejazdové mostíky (vedenie kábla/káblov) cez cestnú komunikáciu a káblové stojany na vedenie káblov ponad prekážky.

7.3 Hasičské automobily

Hasičský automobil je pohyblivý technický prostriedok, ktorý k svojmu pohybu využíva kolesový podvozok a silu vlastného hnacieho agregátu (spaľovacieho motora).

Rozdelenie hasičských automobilov

V zmysle Vyhlášky MV SR č. 162/2006 Z. z., sa hasičské automobily obr 7.1 podľa kritérií prevažujúceho druhu použitia a vybavenia technickými prostriedkami členia

nasledovne:

I. Hasiace a záchranné automobily s podskupinami:

1. Automobilová striekačka.

2. Automobil na hasenie špecifických požiarov.

II. Výšková záchranná automobilová technika s podskupinami:

1. Otočný automobilový rebrík.

2. výšková automobilová pracovná plošina.

III. Záchranný automobil.

IV. Sanitný automobil.

V. Technický automobil.

VI. Veliteľský a štábny automobil.

VII. Automobil na prepravu osôb.

VIII. Pomocný automobil.

IX. Ostatné špeciálne automobily.

Obr. 7.1 Hasičské

(http://www.protipoziarne.sk, https://www.tht.cz, http://www.strazan.sk, http://www.minv.sk/?hasici–zachranari)

automobily

7.3.1 Hasiace a záchranné automobily s podskupinami

Automobilová striekačka je hasičský automobil vybavený čerpadlom, spravidla aj s nádržou na vodu a vecnými prostriedkami na zdolávanie požiarov.

Do tejto skupiny z hľadiska hasičských automobilov používaných v hasičských jednotkách možno zahrnúť najmä:

 Dopravný automobil (DA), ktorý je určený na prepravu hasičov v kabíne alebo v upravenej nadstavbe, ako aj na prepravu prenosnej motorovej striekačky a vecných prostriedkov nevyhnutných na vykonanie zásahu zo zdroja vody na hasenie požiarov alebo z iného zdroja.

 Automobilovú striekačku (AS), ktorá je určená na prepravu hasičov v kabíne alebo v upravenej nadstavbe, ako aj na prepravu vecných prostriedkov nevyhnutných na vykonanie zásahu; má pevne zabudované čerpadlo na čerpanie vody zo zdroja vody na hasenie požiarov alebo z iného zdroja.

 Cisternovú automobilovú striekačku (CAS), ktorá je určená na zdolávanie požiarov najmä triedy A a B. Kabína vodiča a nadstavba automobilu umožňujú prepravu hasičov, hasiacich látok a vecných prostriedkov v takom zložení, ktoré umožní jej samostatnú činnosť; je určená na vykonanie zásahu vodou a penou; podľa objemu nádrže a výkonu čerpadla je vhodná i na kyvadlovú dopravu vody a na dopravu vody pomocou diaľkového hadicového vedenia.

Automobil na hasenie špecifických požiarov je automobil so špeciálnym vybavením a so špeciálnymi hasiacimi látkami alebo bez nich.

Do tejto skupiny hasičských automobilov používaných v hasičských jednotkách možno zahrnúť najmä:

 Penový hasiaci automobil (PHA), ktorý je určený na zdolávanie požiarov najmä triedy B, kde sa vyžaduje veľké množstvo hasiacej peny; kabína vodiča a nadstavba automobilu umožňujú prepravu hasičov, hasiacich látok a vecných prostriedkov v takom zložení, ktoré umožní jeho samostatnú činnosť.

 Plynový hasiaci automobil (PLHA), ktorý je určený na zdolávanie požiarov v prípadoch, keď nie je možné použiť ako hasiacu látku vodu, vzduchovú penu alebo prášok; kabína vodiča a skriňová nadstavba umožňujú prepravu hasičov, zdroja

plynnej hasiacej látky a vecných prostriedkov v takom zložení, ktoré umožní jeho samostatnú činnosť.

Ochrana pred požiarom

 Práškový hasiaci automobil (PRHA), ktorý je určený na zdolávanie rôznych tried požiarov v závislosti od druhu prášku v zásobníku alebo v zásobníkoch; prášok je zo zásobníka vytláčaný pomocou výtlačného média, ktoré je prepravované súčasne v tlakových nádobách, alebo sa vytvára pevne zabudovaným vzduchovým kompresorom; kabína vodiča a skriňová nadstavba umožňujú prepravu hasičov, hasiacej látky, zdroja výtlačného média a vecných prostriedkov v takom zložení, ktoré umožní jeho samostatnú činnosť.

 Kombinovaný hasiaci automobil (KHA), ktorý je určený na zdolávanie požiarov, ak treba použiť súčasne dva druhy hasiacich látok a viac druhov hasiacich látok; kabína vodiča a skriňová nadstavba umožňujú prepravu hasičov, hasiacich látok, pomocných médií a vecných prostriedkov v takom zložení, ktoré umožní jeho samostatnú činnosť.

Výšková záchranná automobilová technika s podskupinami

Výšková záchranná automobilová technika je tvorená hasičským automobilom vybaveným otočným rebríkom a výškovou pracovnou plošinou.

Do tejto skupiny hasičských automobilov používaných v hasičských jednotkách možno zahrnúť najmä:

 Otočný automobilový rebrík (AR), je automobil s pevnou nadstavbou so stabilizovanou otočnou vysunovacou a zasunovacou rebríkovou súpravou spravidla s pracovnou plošinou (košom); je určený na zásahovú činnosť a záchranu osôb vo výškach a pomocou prídavných technických zariadení i na dopravu hasiacej látky do výšok; môže byť technicky uspôsobený na dvíhanie bremien.

 Výšková automobilová pracovná plošina (AP), je automobil s pevnou nadstavbou stabilizovaného, spravidla vysokozdvihového otočného viacramenného kĺbového alebo teleskopického výložníka, kde je súčasťou posledného ramena pracovná plošina (kôš); je určená na zásahovú činnosť a záchranu osôb vo výškach a pomocou prídavných technických zariadení i na dopravu hasiacej látky do výšok; môže byť technicky uspôsobená na dvíhanie bremien.

Záchranný automobil (ZA)

Záchranný automobil je svojím vybavením určený na vykonávanie záchranných činností, a to najmä:

 vyhľadávanie a záchranu osôb,

 odstraňovanie následkov požiarov, nehôd a havárií,

Ochrana pred požiarom

 násilný vstup,

 záchranu zvierat,

 záchranu s vybavením umožňujúcim delenie, dvíhanie, ťahanie alebo tlačenie bremien,

 výrobu a dodávku energií.

Do tejto skupiny zaraďujeme automobily Hasičskej a záchrannej služby.

Sanitný automobil (SA)

Sanitný automobil je motorové vozidlo, ktorého obsluhu tvoria hasiči a ktoré je konštrukčne spôsobené na poskytnutie pomoci a na prepravu pacientov. Môže byť vybavené ďalším špeciálnym príslušenstvom na použitie pri ochrane pred požiarmi.

Technický automobil (TA)

Technický automobil je hasičský automobil s vybavením na ochranu majetku a na obmedzenie škôd na životnom prostredí, a to najmä pri:

 nebezpečenstve znečistenia životného prostredia,

 chemickom nebezpečenstve,

 radiačnom nebezpečenstve,

 biologickom nebezpečenstve,

 záchrane.

Do tejto skupiny hasičských automobilov používaných v hasičských jednotkách možno zahrnúť napríklad technické automobily (TA) na výkon protiplynovej služby s vybavením na vykonávanie záchranných prác najmä:

 v zdraviu škodlivom a nedýchateľnom prostredí (TA – PPLS),

 pri likvidácii výronov zdraviu škodlivých nebezpečných látok a pri rôznych chemických a ekologických haváriách (TA – EKOS),

 pri radiačnom nebezpečenstve (TA – RAS),

 pri biologickom nebezpečenstve (TA – BIOS).

Veliteľský a štábny automobil

Veliteľský a štábny automobil je hasičský automobil vybavený komunikačnými a ďalšími technickými prostriedkami na zabezpečenie jednotného velenia pri zásahoch (VA, ŠA). Do

Ochrana pred požiarom

tejto skupiny hasičských automobilov používaných v hasičských jednotkách možno zahrnúť

najmä automobil, ktorý svojím vybavením komunikačnými a ďalšími technickými prostriedkami umožňuje výkon činnosti veliteľovi zásahu alebo členom riadiaceho štábu pri zdolávaní požiaru alebo inej nežiadúcej udalosti. Do tejto skupiny možno zaradiť aj vyšetrovací automobil na zisťovanie príčin vzniku požiaru, ktorý je svojím vybavením určený na výkon činností spojených so zisťovaním príčin vzniku požiaru a na výkon expertíznych činností.

Automobil na prepravu osôb

Automobil na prepravu osôb je hasičský automobil určený na prepravu hasičov a ich osobného výstroja. Do tejto skupiny z hľadiska hasičských automobilov používaných v hasičských jednotkách možno zahrnúť najmä automobil s miestami na sedenie určený na prepravu osôb spravidla hasičov na vykonanie zásahu a ich osobného výstroja v rozsahu, ktorý zodpovedá veľkosti jeho batožinového priestoru. Taktiež sem môžeme zaradiť hasičský autobus.

Pomocný automobil

Pomocný automobil je hasičský automobil určený na prepravu výstroja, výzbroje alebo hasiacich látok a iných materiálov určených na pomoc zasahujúcej hasičskej jednotke. Patrí sem automobil určený na prepravu výstroja, výzbroje alebo hasiacich látok a iných prostriedkov určených na pomoc a podporu zasahujúcej hasičskej jednotke, ako aj nákladný automobil, autožeriav, traktor a podobne (NA, AŽ, T).

Ostatné špeciálne automobily

 Ostatné špeciálne automobily sú hasičské automobily konštruované na rôzne alebo

špeciálne úlohy, ako napríklad na:

 zasahovanie v súvislosti s leteckou dopravou,

 zasahovanie na vode alebo pod vodou,

 zasahovanie v súvislosti s koľajovými vozidlami (Vyhláška MV SR č. 162/2006 Z.z.),

 hasičský motocykel (pokyn P HaZZ č. 42/2006),

 hasičská štvorkolka (pokyn P HaZZ č. 42/2006).

Ďalej možno medzi ostatné špeciálne automobily zaradiť:

 automobil povodňovej záchrannej služby,

 automobil potápačskej skupiny,

 štvorkolka do ťažkého terénu s prívesom,

 snežný skúter s prívesnými saňami,

 terénne vozidlo s vysokou priechodnosťou terénu na snehu i vo svahu (s možnosťou montáže pásov), s nadstavbou na hasenie a prepravu osôb a núdzové zásobovanie,

 vyslobodzovací automobil,

 automobil povodňovej záchrannej služby.

Samostatnou skupinou sú prívesy:

 motorová hasičská striekačka,

 penový príves,

 lafetová prúdnica (monitor),

 osvetľovací príves,

 odsávač dymu alebo pretlakový ventilátor,

 hadicový príves,

 na prepravu štvorkolky a skútra,

 príves brzdený dvojnápravový na prepravu terénneho vozidla s vysokou priechodnosťou terénu na snehu i vo svahu,

 príves na norné steny,

 prívesná čerpacia stanica, resp. vysokovýkonné kalové čerpadlo (rozkaz P HaZZ č. 13/2006).

Automobily hasičskej záchrannej služby Hasičského a záchranného zboru

Automobil hasičskej záchrannej služby Hasičského a záchranného zboru je záchranný automobil, ktorý svojím vybavením umožňuje poskytnutie pomoci v prípade,

že je ohrozený život alebo zdravie osôb, a to najmä pri:

 vyslobodzovaní a záchrane osôb pri dopravnej nehode cestného dopravného prostriedku prepravujúceho nebezpečné látky,

 vyslobodzovaní osôb za sťažených klimatických podmienok, zo závalov a z tesných priestorov,

 hasení požiaru,

 poskytovaní predlekárskej pomoci postihnutým osobám na mieste zásahu,

 záchrane osôb z výšok a z voľných hĺbok.

Ochrana pred požiarom

Automobily sa podľa užitočnej hmotnosti vozidla a predpokladaného účelu použitia

členia na:

 typ 1 s užitočnou hmotnosťou nad 2 000 kg, ktorý má univerzálne vybavenie na výkon záchranných prác pri rôznych dopravných nehodách alebo pri hasení požiaru nákladného automobilu, autobusu alebo viacerých osobných automobilov,

 typ 2 s užitočnou hmotnosťou od 1 001 kg až do 2 000 kg, ktorý má univerzálne vybavenie na výkon záchranných prác pri väčšine dopravných nehôd alebo pri hasení požiaru osobného alebo dodávkového automobilu,

 typ 3 s užitočnou hmotnosťou do 1 000 kg, ktorý má základné vybavenie na výkon záchranných prác pri dopravných nehodách osobných automobilov alebo pri hasení začínajúceho požiaru,

 typ 4, ktorý svojím vybavením umožňuje vykonávanie ťažkých vyslobodzovacích prác najmä pri dopravných nehodách nákladných automobilov a autobusov,

 typ 5, ktorý svojím vybavením umožňuje vykonávanie záchrany osôb a vyslobodzovacích prác pri dopravných nehodách spojených s únikom prepravovaných nebezpečných látok,

 typ 6, ktorý svojím vybavením umožňuje vykonávanie základných činností pri záchrane osôb a vyslobodzovacích prácach pri dopravných nehodách a zároveň aj velenie pri zásahoch.

Automobily typu 1 sa podľa technického vybavenia a predpokladaného účelu použitia

členia na:

 typ 1A, kategória v závislosti od jazdných schopností na jazdných povrchoch podľa

STN EN 1846-1 Vozidlá požiarnej a záchrannej služby : R (ľahký terén), s celkovou

hmotnosťou do 7 500 kg,

 typ 1B, kategória v závislosti od jazdných schopností na jazdných povrchoch podľa

STN EN 1846–1: R (ľahký terén), s celkovou hmotnosťou nad 7 500 kg do 14 000 kg,

 typ 1C, kategória v závislosti od jazdných schopností na jazdných povrchoch podľa

STN EN 1846–1: T (ťažký terén), s celkovou hmotnosťou nad 7 500 kg do 14 000 kg,

 typ 1D, kategória v závislosti od jazdných schopností na jazdných povrchoch podľa

STN EN 1846–1: R (ľahký terén), s celkovou hmotnosťou nad 14 000 kg.

Ochrana pred požiarom

Automobily typu 2 sa podľa predpokladaného druhu prevádzky členia na:

 typ 2A, kategória v závislosti od jazdných schopností na jazdných povrchoch podľa

STN EN 1846–1: U (cestná),

 typ 2B, kategória v závislosti od jazdných schopností na jazdných povrchoch podľa

STN EN 1846–1: T (ťažký terén),

 obidva typy s celkovou hmotnosťou do 5 000 kg.

Automobily typu 3 sa podľa predpokladaného druhu prevádzky členia na

 typ 3A, kategória v závislosti od jazdných schopností na jazdných povrchoch podľa

STN EN 1846–1: U (cestná),

 typ 3B, kategória v závislosti od jazdných schopností na jazdných povrchoch podľa STN EN 1846–1: T (ťažký terén),

 obidva typy s celkovou hmotnosťou do 3 500 kg.

Automobily typu 4, kategória v závislosti od jazdných schopností na jazdných povrchoch

podľa STN EN 1846–1: R (ľahký terén), sa podľa technického vybavenia a predpokladaného

účelu použitia členia na:

 typ 4A s celkovou hmotnosťou do 14 000 kg,

 typ 4B s celkovou hmotnosťou nad 14 000 kg.

Automobily typu 5, kategória v závislosti od jazdných schopností na jazdných povrchoch

podľa STN EN 1846–1: R (ľahký terén), s celkovou hmotnosťou do 14 000 kg.

Automobily typu 6 sa podľa predpokladaného druhu prevádzky členia na

 typ 6A, kategória v závislosti od jazdných schopností na jazdných povrchoch podľa

STN EN 1846–1: cestná, s celkovou hmotnosťou do 3 500 kg,

 typ 6B, kategória v závislosti od jazdných schopností na jazdných povrchoch podľa

STN EN 1846–1: cestná + terénna, s celkovou hmotnosťou do 3 500 kg.

Užitočná hmotnosť automobilu určená výrobcom nesmie byť prekročená hmotnosťou výbavy, posádky a zariadení prechodne pripojených na automobil.

Každá skupina automobilov má pokynom Prezidenta HaZZ č. 31/2005, o základných

technicko–taktických parametroch a o technickom vybavení automobilov hasičskej

záchrannej služby Hasičského a záchranného zboru, stanovené základné technicko–taktické

Ochrana pred požiarom

údaje a technickú výbavu. Pre jednotlivé skupiny automobily typu 1 až 6 sú uvedené v prílohách č. 1 až 6, pokynu P HaZZ č. 31/2005.

V zmysle pokynu prezidenta Hasičského a záchranného zboru č. 42/2006, o jednotnom

označovaní motorových vozidiel Hasičského a záchranného zboru je ustanovené:

 jednotné označenie hasičských automobilov:

o farebné vyhotovenie,

o umiestnenie znaku zboru,

o umiestnenie čísla tiesňového volania „150“ a symbolu SOS 112,

o umiestnenie zvláštneho výstražného svetla so zariadením na vydávanie typického zvukového znamenia,

o umiestnenie volacieho znaku vozidlovej rádiostanice (pokyn P HaZZ č. 42/2006).

Farebné vyhotovenie hasičských automobilov, je povrchová farebná úprava v kombinácii

červenej farby (prednostne odtieň RAL 3000) a bielej farby (prednostne odtieň RAL 9010 ).

Znak zboru sa umiestňuje uprostred predných dverí hasičského automobilu, resp. aj na prednej kapote v jej strede tak, aby nebol nadmerne narušený jeho vzhľad a čitateľnosť

výstupkami alebo prelismi karosérie.

Hasičské automobily sa označujú tiesňovým číslom a symbolom. Tiesňové číslo sa umiestňuje spravidla na bočnej časti karosérie alebo vzadu, resp. na dverách hasičského automobilu. Výška kolmého čísla „150“ má rozmery 10 cm až 30 cm. Jeho farebné vyhotovenie závisí od farebného podkladu, spravidla je čiernej, červenej alebo bielej farby.

Výška kolmého symbolu je najmenej 10 cm a jeho farebné vyhotovenie taktiež závisí od farebného podkladu, je červenej alebo bielej farby.

Zvláštne výstražné svetlo so zariadením na vydávanie typického zvukového znamenia sa umiestňuje na hasičských automobiloch na streche kabíny vozidla.

Volacím znakom vozidlovej rádiostanice sa označujú hasičské automobily, ktoré sú vybavené vozidlovou rádiostanicou. Volací znak je čiernej farby a umiestňuje sa na streche hasičského automobilu kolmo na pozdĺžnu os vozidla pokiaľ možno v strede medzi svetelnou rampou a anténou rádiostanice. Výška kolmého písma je 35 cm (pokyn P HaZZ č. 42/2006).

Pokyn prezidenta Hasičského a záchranného zboru č. 42/2006, o jednotnom označovaní motorových vozidiel Hasičského a záchranného zboru.

Ochrana pred požiarom

Minimálne vlastnosti a technické požiadavky na hasičský automobil, hasičský príves a hasičský náves

Požiadavky na hasičský automobil, hasičský príves a hasičský náves:

 Vlastnosti nevyhnutne potrebných pneumatických, hydraulických, elektrických a elektronických agregátov a mechanizmov sú zaručené najmenej počas štyroch hodín pri štandardných klimatických podmienkach pri výjazde automobilu z uzatvoreného priestoru (garáže vozidla), kde je teplota nad 0 °C. Za štandardné klimatické podmienky sa považuje vonkajšia teplota v rozpätí od –15 °C do +35 °C.

 Výkon motora hasičského automobilu musí byť najmenej 11 kW∙t –1 jeho maximálnej celkovej hmotnosti.

 Motor hasičského automobilu, ktorý slúži aj ako hnacia jednotka pre čerpadlo, zaistí pri štandardných klimatických podmienkach trvalú prevádzku čerpadla pri menovitom výkone. Najmenej počas ôsmich hodín nesmie byť prekročené prípustné ohriatie motora a prevodového ústrojenstva k čerpadlu. Počas dvoch hodín je zabezpečená prevádzka bez nevyhnutnosti dopĺňania mazacej a chladiacej látky. Táto požiadavka sa vzťahuje aj na iné agregáty poháňané motorom hasičského automobilu.

 Závesné zariadenie pre hasičský príves môže byť pri všetkých hasičských automobiloch s celkovou hmotnosťou nad 2,0 t s výnimkou tých, pri ktorých to riešenie účelovej nadstavby nedovoľuje.

 Pri hasičskom automobile s miestom obsluhy mimo kabíny vodiča musí byť výfukové potrubie vyvedené tak, aby výfukové plyny počas prevádzky napr. čerpacieho zariadenia neohrozovali zdravie obsluhy.

 Pri hasičskom automobile s pohonom všetkých kolies sa musia použiť pneumatiky vo vyhotovení na jazdu po ceste aj v teréne.

 Pri všetkých hasičských automobiloch sa musia dať použiť snehové reťaze na všetky poháňané kolesá s výnimkou pneumatík, ktorých konštrukcia to nedovoľuje.

 Na dobíjanie akumulátorovej batérie počas prevádzkového pokoja je umiestnená na ľahko prístupnom mieste spravidla v blízkosti nástupu vodiča do hasičského automobilu zásuvka na prívod nabíjacieho prúdu s vizuálnou kontrolou napojenia z miesta vodiča.

 Hasičský automobil určený na zdolávanie požiaru, poskytovanie pomoci a vykonávanie záchranných prác pri haváriách, živelných pohromách a iných

Ochrana pred požiarom

nežiaducich udalostiach má nainštalované zvláštne výstražné svetelné a zvláštne

výstražné zvukové zariadenie.

 Povrchovú úpravu hasičského automobilu, ktorý je podľa charakteru použitia zaradený ako zásahová hasičská technika, tvorí kombinácia dvoch vonkajších náterov jasne červenej farby a bielej farby.

 V hasičskom automobile musí byť vytvorený priestor na umiestnenie osobných ochranných prostriedkov prepravovaných osôb.

Minimálne technické požiadavky na konštrukčné a pevne zabudované časti hasičského automobilu, sú uvedené nižšie Požiadavky na kabínu vozidla:

 Hasičský automobil v nadväznosti na členenie do skupín a druhov je vybavený miestami na sedenie v počte pre najmenej dve v smere jazdy sediace osoby.

 V kabíne je vytvorená priestorová možnosť na uloženie a upevnenie vybavenia pre posádku. Vybavenie môže byť uložené aj v zásuvkách pod zadnými sedadlami. Priestory na uloženie máp, písomných materiálov, meracích pomôcok a techniky, rádiostanice a ostatných telekomunikačných prostriedkov, záchranných prístrojov, ako aj priestor na uloženie kľúčov a počítačového vybavenia sa musia nachádzať na ľahko dosiahnuteľnom mieste.

Požiadavky na nadstavbu vozidla:

 Priestory za jednotlivými otvormi vnútri nadstavby sú tvarované tak, aby ich bolo možné vetrať a upevňovať v nich náradie a vecné prostriedky.

 V priestore nadstavby jednotlivých automobilov je vytvorený priestor na umiestnenie vecných prostriedkov a iných technických prostriedkov.

Podrobnejšie požiadavky na nadstavbu jednotlivých typov hasičských automobilov sú uvedené v prílohe č. 4 vyhlášky MV SR č. 162/2006 Z. z.

Návod na obsluhu hasičskej techniky a vecných prostriedkov

Návod na obsluhu hasičskej techniky a vecných prostriedkov spracovaný zriaďovateľom hasičskej jednotky musí obsahovať najmä informácie:

 súvisiace s manipuláciou a uskladnením, a to:

o podmienky uskladnenia celku (napríklad vozidla) a napevno inštalovaného zariadenia,

o rozmery, hmotnosť,

o informácie o manipulácii (napríklad zobrazenie miest na uloženie zdvíhacieho vybavenia),

 súvisiace s uvedením do prevádzky, a to:

o podmienky prostredia (napríklad teplota, vlhkosť, vibrácie),

o návody na pripojenie k akýmkoľvek vonkajším zdrojom energie (najmä vo vzťahu k ochrane proti elektrickému preťaženiu),

o ak je to nevyhnutné, aj údaje o preventívnych opatreniach vykonávaných používateľom, napríklad bezpečnostná vzdialenosť a bezpečnostná signalizácia,

 súvisiace s vlastným celkom (napríklad vozidlom), a to:

o detailný opis celku, jeho súčastí, jeho ochranných zariadení a/alebo bezpečnostných zariadení,

o úplný rozsah použitia vrátane zakázaného použitia, ak existuje,

o schémy,

 súvisiace s používaním, a to:

o opis a postupy na nastavenie a zriadenie napríklad ručných ovládačov (spúšťačov),

o spôsoby a prostriedky na zastavenie (najmä núdzové zastavenie),

o varovanie pred rizikami,

o informácie o osobitných rizikách, ktoré môžu vzniknúť počas určitého používania (napríklad počas používania v teréne, používania určitej výbavy),

o postupy na identifikáciu poruchy a jej miesta, na odstránenie poruchy a na nové spustenie po udalosti,

o informácie, že vybavenie má byť uložené s použitím upevňovacie zariadenia,

 pre údržbu, a to:

o druhy a počty kontrol,

o postupy súvisiace s operáciami údržby, ktoré vyžadujú určité technické poznatky alebo špeciálnu odbornosť, a preto ich majú vykonávať kvalifikované osoby,

o postupy súvisiace s operáciami údržby (výmenou častí), ktoré nevyžadujú

špeciálnu odbornosť, a preto ich môže vykonávať používateľ,

o schémy umožňujúce najmä zisťovanie porúch,

o doplňujúce informácie týkajúce sa kritérií na vyradenie alebo na použitie súčiastok/náhradných dielcov.

8 VECNÉ PROSTRIEDKY

Cieľom kapitoly je priblížiť rozdelenie vecných prostriedkov, popis jednotlivých častí a ich minimálne technicko – taktické parametre.

Vecný prostriedok je technický prostriedok alebo jednoduché zariadenie, ktoré je spravidla ako príslušenstvo pohyblivého technického prostriedku.

Vecné prostriedky môže podľa Vyhlášky MV SR č. 162/2006 Z. z., rozdeliť do nasledujúcich skupín:

 vecné prostriedky na odber vody zo zdroja vody na hasenie požiarov,

 vecné prostriedky na dopravu hasiacich látok,

 vecné prostriedky na zdolávanie výšok a voľných hĺbok,

 vecné prostriedky na rozoberanie a uvoľňovanie konštrukcií,

 ostatné a pomocné vecné prostriedky.

8.1 Vecné prostriedky na odber vody zo zdroja vody na hasenie požiarov

Zjednodušene by sa dalo povedať, že vecné prostriedky na odber vody zo zdroja vody na hasenie požiarov je všetko čo sa nachádza medzi zdrojom vody na hasenie a osou čerpadla na odber a dopravu hasiacich látok. Medzi vecné prostriedky na odber vody zo zdroja vody na hasenie požiarov obr. 8.1 patrí:

 nasávacia hadica,

 nasávací kôš,

 hydrantový nadstavec,

 hydrantový kľúč,

 kľúč na spojky,

 ejektor,

 záchytné a ventilové lano,

 zberač,

 hadicový prechod.

Nasávacia hadica

Nasávacia hadica je vyhotovená ako špeciálna rúrovitá tkanina zo syntetických vláken, z prírodných vláken alebo z kovových vláken spevnených výstužou.

Nasávacia hadica musí:

 mať bezchybné spojenie hadice a hrdiel,

 mať funkčné hrdlá,

 vyhovovať skúške pretlakom a podtlakom.

Skúška pretlakom sa vykonáva pri maximálnom pracovnom tlaku 0,2 MPa, ktorý sa dosiahne plynule. Tlak sa nechá pôsobiť 5 min. Ak počas 1 min nastane pokles tlaku, zvýši sa tento na predpísanú hodnotu. Pri skúške nesmie nastať porušenie alebo miestne vydutie nasávacej hadice, alebo presakovanie vody. Skúšku možno vykonávať s nasávacími hadicami navzájom spojenými do celkovej dĺžky najviac 10 m.

Skúška podtlakom sa vykonáva pri podtlaku 0,08 MPa. Nasávacie hadice musia byť pri skúške suché a skúšajú sa jednotlivo. Po dosiahnutí podtlaku sa nechá nasávacia hadica v pokoji 5 min. Pri uzatvorení nasávacieho hrdla musí zostať podtlak v nasávacej hadici nezmenený počas 1 min. Pri skúške nesmie nastať porušenie súdržnosti vrstiev hadice a ani sploštenie hadice. Skúšky pretlakom a podtlakom sa vykonávajú najmenej raz za rok.

Obr. 8.1 Vecné prostriedky na odber vody zo zdroja vody na hasenie požiarov (http://eshop.phhp.sk)

Nasávací kôš

Nasávací kôš je prostriedok pripájajúci sa na nasávaciu hadicu, ktorý zabraňuje samovoľnému úniku kvapaliny z nasávacieho vedenia a vstupu cudzích predmetov do nasávacieho vedenia a ktorý zároveň umožňuje odvodnenie nasávacieho vedenia.

Nasávací kôš sa skladá z vlastného telesa koša, spätnej klapky s otváracím mechanizmom ovládaného ventilovým lanom, filtračnej mriežky a hrdlovej spojky, ktorá umožňuje jeho pripojenie na nasávacie vedenie.

Spätná klapka nasávacieho koša musí spoľahlivo tesniť; ovláda sa zvonku pákovým mechanizmom pomocou ventilového lana. Pákový mechanizmus musí byť voľne pohyblivý.

Nasávací kôš musí byť tesný a nepriepustný. Splnenie týchto požiadaviek sa zistí naplnením koša približne 5 mm pod jeho horný okraj vodou. Kôš nesmie prepúšťať vodu, v sedle spätnej klapky môže voda odkvapkávať. Strata nesmie byť väčšia ako 2 cm3 za 1 min.

Po prípadnej oprave filtračnej mriežky sa musí súčet plôch cediacich otvorov nasávacieho koša rovnať najmenej 2,5–násobku prierezu príslušného nasávacieho potrubia.

Hydrantový nadstavec

Hydrantový nadstavec slúži na odber vody z podzemnej hydrantovej siete Konštrukciu hydrantového nadstavca tvorí nosná časť, upínacia matica a otočná hlava, na ktorej sa nachádzajú výtlačné potrubia zakončené hrdlovými spojkami. Výtlačné potrubia sa dajú uzatvárať ventilmi.

Hydrantový nadstavec musí spĺňať požiadavku pevnosti pri skúšobnom tlaku 1,6 MPa a požiadavku tesnosti pri skúšobnom tlaku 1,0 MPa. Hydrantový nadstavec sa počas najmenej 30 s vystaví pôsobeniu tlaku vody, pričom nesmie nastať presakovanie vody.

Ejektor

Ejektor je prúdové čerpadlo určené na čerpanie vody z hĺbok väčších, ako je najväčšia nasávacia výška odstredivého čerpadla, prípadne na čerpanie veľmi znečistenej vody alebo vody s teplotou nad 60 °C.

Vtokové a výtokové hrdlo je vybavené hrdlovými spojkami. Ejektor je v spodnej časti vybavený nasávacím košom so spätným ventilom. Spätný ventil s otváracím mechanizmom sa ovláda pomocou ventilového lana.

Ejektor musí spĺňať požiadavku pevnosti pri skúšobnom tlaku 1,6 MPa a požiadavku tesnosti pri skúšobnom tlaku 1,0 MPa. Ejektor sa počas najmenej 30 s vystaví pôsobeniu tlaku vody, pričom nesmie nastať presakovanie vody.

Záchytné a ventilové lano

Záchytné lano ako pomocné príslušenstvo najmä motorových striekačiek sa používa najmä:

 na spúšťanie nasávacích hadíc do vodného zdroja, ich zaistenie a vyťahovanie,

 na vyťahovanie a spúšťanie hadicového vedenia a ďalšieho náradia,

 ako vodiace lano pre osoby pracujúce v zadymených (neprehľadných) priestoroch,

 ako uzatváracie lano,

 ako núdzové zábradlie na lávkach a mostoch.

Záchytné lano je stáčané zo štyroch prameňov konopnej priadze alebo polyamidového hodvábu zakončené dvoma okami a vybavené jednou karabínou. Dĺžka lana je 20 m a má priemer 10 mm.

Na ďalšie používanie musí záchytné lano vyhovieť skúške ťahom. Skúška spočíva v namáhaní ťahom v celej dĺžke lana pozvoľne vzrastajúcim zaťažením 75 kg pôsobiacim 1 min. Pri zaťažení sa lano po celej dĺžke prehliadne, aby sa zistilo, či je vyhotovenie a zmenšovanie prierezu v celej dĺžke rovnomerné. Odporúča sa laná zaťažovať asi 1,5 m nad

zemou.

Záchytné konopné lano sa nesmie používať, ak je:

 roztrhnutý jeden prameň lana alebo ak je priemer lana menší ako 8 mm,

 spráchnivené alebo páchne po plesni,

 mazľavé (napríklad v dôsledku dlhšieho uloženia vo vlhkom prostredí),

 skrehnuté, t. j. ak pri striedavom ohýbaní krátkeho kusa lana a pri súčasnom krútení z jeho vnútrajška vypadávajú úlomky vláken.

Ventilové lano

Ventilové lano sa používa na ovládanie spätnej klapky nasávacieho koša alebo ejektora. Ventilové lano je stáčané z troch alebo zo štyroch prameňov konopnej priadze alebo polyamidového hodvábu. Lano na ovládanie nasávacieho koša má priemer 6 mm a dĺžku

12 m, lano na ovládanie ejektora má priemer 8 mm a dĺžku 25 m. Konce lana majú zapletené

oká a jedno z nich je vybavené karabínou.

Na ďalšie používanie musí ventilové lano vyhovieť skúške ťahom. Skúška spočíva v namáhaní ťahom v celej dĺžke lana pozvoľne vzrastajúcim zaťažením pôsobiacim 1 min. Pri

Ochrana pred požiarom

zaťažení sa lano po celej dĺžke prehliadne, aby sa zistilo, či je vyhotovenie a zmenšovanie prierezu v celej dĺžke rovnomerné. Odporúča sa laná zaťažovať asi 1,5 m nad zemou.

Zaťaženie je v prípade:

 konopného lana s priemerom 6 mm silou 0,4 kN a s priemerom 8 mm silou

0,68 kN,

 polyamidového lana s priemerom 6 mm silou 0,8 kN a s priemerom 8 mm silou

1,4 kN.

Ventilové konopné lano sa nesmie používať, ak je:

 roztrhnutý jeden prameň lana alebo ak je priemer lana menší ako 8 mm,

 spráchnivené alebo páchne po plesni,

 mazľavé (napríklad v dôsledku dlhšieho uloženia vo vlhkom prostredí),

 skrehnuté, t. j. ak pri striedavom ohýbaní krátkeho kusa lana a pri súčasnom krútení z jeho vnútrajška vypadávajú úlomky vláken.

Záchytné lano a ventilové lano sa skúšajú ťahom najmenej raz za šesť mesiacov.

Zberač

Zberač umožňuje združenie najmenej dvoch prúdov dopravného vedenia do jedného s väčším priemerom. Vnútorný povrch zberača je upravený tak, aby tlakové straty boli čo najmenšie. Vnútri zberača je umiestnená regulačná klapka. Závity zberača umožňujú pevné a vodotesné pripojenie požiarnych spojok. Prípadné oceľové súčasti zberača majú antikoróznu úpravu povrchu.

Zberač musí spĺňať požiadavku pevnosti pri skúšobnom tlaku 1,6 MPa a požiadavku tesnosti pri skúšobnom tlaku 1,0 MPa. Zberač sa počas najmenej 30 s vystaví pôsobeniu tlaku vody, pričom nesmie nastať presakovanie vody.

Pri použití jedného vtoku zberača musí regulačná klapka spoľahlivo tesniť.

Hadicový prechod

Hadicový prechod slúži na spájanie dvoch požiarnych spojok s rôznymi menovitými priemermi alebo typmi. Kovové časti prechodu sú zhotovené z ľahkej nehrdzavejúcej zliatiny alebo z iného materiálu, ktorý nevykazuje horšie mechanické vlastnosti. Na zabezpečenie tesnosti napojenia slúžia vymeniteľné gumové tesnenia.

Hadicový prechod musí spĺňať požiadavky pevnosti a tesnosti pri skúšobnom tlaku, ktorý

je 1,5 – násobkom pracovného tlaku, ktorý v prípade:

 spojok 75 a 52 je 1,6 MPa,

 spojok 110, 25 a 37 je 0,8 MPa.

Hadicový prechod sa počas najmenej 30 s vystaví pôsobeniu tlaku vody, pričom nesmie nastať presakovanie vody.

8.2 Vecné prostriedky na dopravu hasiacich látok

Zjednodušene by sa dalo povedať, že vecné prostriedky na dopravu hasiacich látok

Obr. 8.2, je všetko čo sa nachádza medzi výtokovým hrdlom čerpadla na dopravu hasiacich látok až po výtok z prúdnice na požiarisko

Medzi vecné prostriedky na dopravu hasiacich látok patrí:

 tlaková hadica,

 prúdnica,

 rozdeľovač,

 pretlakový ventil,

 tlakové spojky.

Obr. 8.2 Vecné prostriedky na dopravu hasiacich látok (http://feuershop.eu)

Tlaková hadica

Tlaková hadica je určená na dopravu vody a vodných roztokov penidiel, alebo zmáčadiel. Tlaková hadica sa môže v nenaplnenom stave naplocho zložiť a stočiť. Tlaková hadica je vyhotovená ako špeciálna rúrovitá tkanina zo syntetických vláken alebo prírodných vláken s vnútornou alebo obojstrannou nepriepustnou izoláciou zabraňujúcou prepúšťaniu vody.

Tlaková hadica nesmie byť porušená skúškou skúšobným tlakom, ktorý je pre:

 jednostranne povrstvené hadice 1,3–násobkom pracovného tlaku určeného výrobcom,

 obojstranne povrstvené hadice 1,5–násobkom pracovného tlaku určeného výrobcom,

 viacvrstvové vysokotlakové hadice 1,5–násobkom pracovného tlaku určeného výrobcom.

Jednostranne povrstvené hadice, obojstranne povrstvené hadice alebo viacvrstvové vysokotlakové hadice nesmú pri skúšobnom tlaku prepúšťať vodu.

Prúdnica

Prúdnica sa používa na nasmerovanie, tvarovanie a na riadenie prietoku hasiacej látky Prúdnicu tvorí najmä tlaková hrdlová spojka na pripojenie k tlakovej hadici alebo k vyústeniu potrubia, teleso, hubica alebo zariadenie na zmenu tvaru a prietoku prúdu hasiacej látky. Prúdnica môže byť vybavená uzatváracím ventilom.

Prúdnica musí spĺňať požiadavku pevnosti a tesnosti pri skúšobnom tlaku 1,6 MPa.

Prúdnica sa počas najmenej 30 s vystaví pôsobeniu tlaku vody, pričom nesmie nastať presakovanie vody. Orosenie nie je chybou. Prúdnica vybavená uzatváracím ventilom môže pri tlaku 0,8 MPa v uzávere odkvapkávať. Strata vody však nesmie byť väčšia ako 0,25 l za 1 min.

Rozdeľovač

Rozdeľovač sa používa na rozdelenie hadicových vedení; umožňuje prietok prúdu menovitej svetlosti alebo jeho rozdelenie na dva prúdy menovitej svetlosti po 52 mm alebo

(pri zredukovaní stredného výtokového prúdu prechodom 75/52) na tri prúdy. Rozdeľovač tvorí teleso s hrdlovými tlakovými spojkami umožňujúcimi pripojenie tlakových hadíc, ventily, podpery pre stabilizáciu polohy a držiak. Povrch rozdeľovača je zbavený ostrých hrán

Ochrana pred požiarom

a nebezpečných výstupkov. Ventily musia mať v otvorenej polohe prietokový prierez celkom voľný.

Rozdeľovač musí spĺňať požiadavku pevnosti pri skúšobnom tlaku 1,6 MPa a požiadavku tesnosti pri skúšobnom tlaku 1,0 MPa. Rozdeľovač sa počas najmenej 30 s vystaví pôsobeniu tlaku vody, pričom nesmie nastať presakovanie vody.

Pretlakový ventil

Pretlakový ventil je zariadenie určené na ochranu hadicového vedenia proti tlakovým rázom vody. Používa sa najmä pri doprave vody do veľkých vzdialeností a výšok; umiestňuje sa spravidla medzi prvú a druhú tlakovú hadicu dopravného vedenia.

Na telese sú tri hrdlá s tlakovými spojkami 75 mm, z ktorých dve sú určené na zapojenie do hadicového tlakového vedenia a tretia slúži na odvod prebytočnej vody. Nastavenie potrebného tlaku sa vykonáva ručne pomocou mechanizmu. Pracovný rozsah pretlaku je od 0,3 MPa do 1,2 MPa. Zmenu a nastavenie pracovného tlaku možno vykonať aj počas prevádzky.

Tlakové spojky

Tlakové spojky sa používajú na vzájomné spájanie hadíc alebo na ich pripojenie na výtlačné hrdlo čerpadla alebo na iné vecné prostriedky. Spojky sa podľa miesta použitia členia na hadicové a hrdlové s použitím v podtlakovej časti alebo pretlakovej časti. Kovové časti spojok sú vyhotovené z nekorodujúcich ľahkých kovových zliatin alebo z iného materiálu, ktorý nevykazuje horšie mechanické vlastnosti.

Konštrukcia spojky musí zaručovať pevnosť a tesnosť pri skúšobnom tlaku, ktorý je 1,5–násobkom pracovného tlaku. Pracovný tlak má veľkosť:

 1,6 MPa pre spojky 75 a 52,

 0,8 MPa pre spojky 110, 37 a 25.

Konštrukcia spojky musí zaručovať tesnosť pri skúšobnom podtlaku, ktorý nesmie byť menší ako 0,08 MPa pri nasávacích spojkách 110, 75 a 52.

8.3 Vecné prostriedky na zdolávanie výšok a voľných hĺbok

Zjednodušene by sa dalo povedať, že vecné prostriedky na zdolávanie výšok a voľných hĺbok, obr. 8.3, je všetko čo sa využíva na výstup do výšok a zostup do voľných hĺbok za účelom ochrany osôb, zvierat a majetku. Medzi vecné prostriedky na zdolávanie výšok a voľných hĺbok patria hlavne:

 rebríky,

 laná.

Prenosné rebríky:

 hákový rebrík,

 nadstavovací rebrík,

 vysúvací rebrík.

Laná:

 záchranné lano:

o statické,

o dynamické.

Obr. 8.3 Vecné prostriedky na zdolávanie výšok a voľných hĺbok (http://feuershop.eu)

Hákový rebrík

Hákový rebrík je konštruovaný tak, aby umožňoval výstup alebo zostup jednej osoby do vyšších alebo nižších podlaží objektu v podmienkach, kde ho možno bezpečne zavesiť. Rebrík musí vyhovieť skúške pevnosti. Rebrík sa zavesí postupne za každý hák a zaťaží sa na najspodnejšej priečke závažím 80 kg; potom sa zavesí súčasne na obidva háky a zaťaží sa na najspodnejšej priečke 160 kg závažím. Čas zaťaženia je v obidvoch prípadoch 10 min. Každá z ostatných priečok sa potom postupne zaťaží na 1 min 160 kg závažím. Pri skúške sa priečky chránia proti poškodeniu otvoreným plochým profilom (podľa priečky) s dĺžkou najmenej

10 cm. Počas skúšok nesmú vzniknúť žiadne trhliny alebo nastať trvalé deformácie.

Neprípustné chyby dreva sú najmä:

 trhliny (napríklad odlupčivé, od mrazu alebo od blesku),

 hniloba alebo pleseň,

 nahnité uzly alebo vypadané uzly,

 poškodenie hmyzom (navŕtané otvory).

Nadstavovací rebrík

Nadstavovací rebrík je určený na výstup a zostup osôb:

 do výšky 8 m ako rebrík opierací pri sklone 75o voči vodorovnej základni,

 v úzkych vertikálnych priestoroch.

Rebrík musí vyhovieť skúške pevnosti. Vždy dva spojené diely rebríka sa podoprú na obidvoch koncoch pod vonkajšími priečkami, uprostred sa zaťaží závažím 80 kg na obidve bočnice a rozkmitajú sa. Rovnakým spôsobom sa vyskúšajú spojené diely v obrátenej polohe. Potom sa vyskúšané diely spoja znovu vonkajšími koncami a celá skúška sa opakuje. Závažie sa kladie na rebrík bez nárazu tak, aby ho nepoškodilo. Počas skúšok nesmú vzniknúť žiadne trhliny alebo nastať trvalé deformácie.

Neprípustné chyby dreva sú najmä:

 trhliny (napríklad odlupčivé, od mrazu alebo od blesku),

 hniloba alebo pleseň,

 nahnité uzly alebo vypadané uzly,

 poškodenie hmyzom (navŕtané otvory).

Vysúvací rebrík

Vysúvací rebrík sa používa ako opierací rebrík na výstup osôb až do výšky, ktorú umožní maximálna dĺžka jednotlivých dielov pri sklone 75o voči vodorovnej základni; jeho dostupnú výšku možno meniť rôznou dĺžkou vysunutia. Rebrík musí vyhovieť skúške pevnosti a funkčnej skúške.

Pri skúške pevnosti sa úplne vysunutý rebrík podoprie na troch miestach (na obidvoch koncoch pod krajnými priečkami a v strede pod prekrývaním dielov). Každý diel rebríka sa uprostred zaťaží 80 kg na obidve bočnice a rozkmitá sa. Potom sa rebrík v rovnakom stave podoprie len na koncoch a uprostred nad prekrývaním dielov sa zaťaží 40 kg a ľahko sa rozkmitá s maximálnym priehybom od zaťaženej polohy smerom dole 10 cm. Rovnakým spôsobom sa vyskúša rebrík aj v obrátenej polohe. Pri funkčnej skúške má rebrík sklon 75° voči vodorovnej základni a jeho vysúvaním a zasúvaním sa kontroluje činnosť dosadacích a odisťovacích západiek, chod výsuvného dielu, ako aj chod lana a stav jeho zapletenia.

Neprípustné chyby dreva sú najmä:

 trhliny (napríklad odlupčivé, od mrazu alebo od blesku),

 hniloba alebo pleseň,

 nahnité uzly alebo vypadané uzly,

 poškodenie hmyzom (navŕtané otvory).

Záchranné lano

Záchranné lano je určené na osobné používanie, najmä na záchranu osôb a sebazáchranu spúšťaním alebo vyťahovaním.

Podľa konštrukcie sa záchranné laná delia na:

 stáčané,

 spletané s jadrom.

Záchranné laná sa podľa materiálu delia na:

 konopné – stočené zo štyroch prameňov konopnej priadze, ktoré sú zakončené dvoma okami a vybavené jednou karabínou – v súčasnosti sa nepoužívajú,

 laná z chemických vláken – rovné, bez zakončenia; proti rozpletaniu sú zabezpečené napríklad zatavením.

Ochrana pred požiarom

Záchranné lano spletané s jadrom sa kontroluje najmenej raz za tri mesiace a po každom použití. Pri vizuálnej kontrole sa zisťuje celistvosť a vonkajší vzhľad lana a jeho povrch po celej dĺžke. Sleduje sa, či nie je lano narušené mechanicky, tepelne alebo chemicky. Hmatom sa pritom kontroluje celistvosť jadra. Pri ručnom ohýbaní sa posudzuje tuhosť lana a manipulovateľnosť s lanom.

Záchranné lano sa musí vyradiť:

 po zachytení jedného pádu,

 ak sa prehliadkami zistí:

o poškodenie, predovšetkým trhliny a poškodenie opletenia, rezy, rozsiahle odretia spojené s odokrytím jadra,

o posuv opletenia oproti jadru,

o deformácie alebo zmeny priemeru lana,

o zmeny štruktúry povrchu lana alebo farby povrchu, pôsobenie tepla (spečenie povrchu),

o poškodenie (narušenie povrchu pôsobením chemikálií (kyselín, žieravín a podobne)),

o priamy styk s otvoreným ohňom,

o znečistenie lana tak, že je znemožnená jeho vizuálna kontrola,

o po uplynutí stanovenej lehoty od dátumu výroby.

Vyradené záchranné lano možno použiť ako záchytné lano. Aby však nedošlo k zámene s lanom vyradeným, musí sa na obidvoch koncoch napustiť červenou farbou, ktorá nepoškodí lano, a to v dĺžke najmenej 200 mm

8.4 Vecné prostriedky na rozoberanie a uvoľňovanie konštrukcií

Medzi vecné prostriedky na rozoberanie a uvoľňovanie konštrukcií, patrí všetko čo sa využíva na rozoberanie konštrukcií za účelom ochrany osôb, zvierat a majetku. Medzi vecné prostriedky na rozoberanie a uvoľňovanie konštrukcií patria hlavne:

 búracie náradie,

 špeciálne náradie.

Búracie náradie

Medzi búracie náradie, obr. 8.4 môžeme zaradiť všetko čo sa využíva pri

rozoberaní konštrukcií a hlavne ich prekonanie za účelom ochrany osôb, zvierat a majetku. Patrí sem:

 trhací hák,

 búracia sekera,

 pákové nožnice,

 páčidlo,

 krompáč,

 lopata,

 náradie:

o zámočnícke, o elektrikárske, o plynárenské.

Obr. 8.4 Vecné prostriedky – búracie náradie (http://feuershop.eu, http://www.extranaradie.sk)

Trhací hák

Trhací hák je konštruovaný tak, aby bez zjavnej deformácie umožňoval strhávanie, odtláčanie alebo ťahanie predmetov a menších konštrukcií. Vyrába sa v dĺžke 5 metrov, z

dôvodu nárokov na transport sa vyrába s dvojdielnou násadou. Trhací hák pozostáva z

oceľového háka, ktorý tvorí priama a ohnutá čepeľ, a jednodielnej alebo dvojdielnej valcovitej

násady spravidla zo smrekového dreva.

Trhací hák musí vyhovovať skúške:

 ťahom,

 ohybom,

 funkčnej (len pri hákoch s dvojdielnou násadou).

Pri skúške ťahom sa trhací hák zavesí za hrot ohnutej čepele a koniec násady sa podrobí:

 rázovému zaťaženiu závažím s hmotnosťou 50 kg spusteným z výšky 1 m,

 statickému zaťaženiu závažím s hmotnosťou 250 kg počas 5 min.

Počas skúšok nesmú vzniknúť žiadne trhliny alebo trvalé deformácie na háku alebo na násade a nesmie nastať ani uvoľnenie násady od háku alebo od spojovacej objímky. Pri skúške ohybom sa násada zastokne vo vzdialenosti 100 mm; vo vzdialenosti 1 000 mm od miesta zastoknutia sa podoprie a hák v mieste spoja obidvoch čepelí sa zaťaží závažím 10 kg.

Násada musí vydržať toto zaťaženie bez poškodenia alebo trvalej deformácie. Pri funkčnej skúške sa ktorýkoľvek spodný diel násady spája s ktorýmkoľvek horným dielom. Zisťuje sa ľahkosť napojiteľnosti spojovacej objímky, funkčnosť poisťovacieho mechanizmu, ako aj vymeniteľnosť obidvoch dielov trhacích hákov.

Neprípustné chyby drevenej násady sú najmä:

 trhliny (napríklad odlupčivé, od mrazu alebo od blesku),

 hniloba alebo pleseň,

 nahnité uzly alebo vypadané uzly,

 poškodenie hmyzom (navŕtané otvory).

Búracia sekera

Búracia sekera je robustného vyhotovenia a využíva sa hlavne na prekonávanie prekážok, otváranie dverí a otvárania strešných konštrukcií. Pracovná časť je tvorená vybrúseným ostrím s protiľahlým hrotom. Je vyrobená z kvalitnej ocele z tepelne spracovaným ostrím a hrotom. Násada je vyrobená z dreva, o pracovnú časť je pripevnená klinom. Vyrába sa s antistatickou úpravou.

Pákové nožnice

Pákové nožnice sú určené na strihanie materiálov z oceli a ostatných kovov. Tuhá

a masívna konštrukcia umožňuje strihanie kovu s rôznim profilom (kruhový, štvorhranný, plochý atď..)

Páčidlo

Páčidlo je vyrobené z pružinovej oceli, ktorá umožňuje vysokú pevnosť a odolnosť

Skosená časť je umožňuje lepšiu funkčnosť pri prenikaní do prekážky a širšia časť uľahčuje páčenie. Oba konce páčidla sú kalené, z dôvodu zvýšenia pevnosti. Vyrába sa s antistatickou úpravou.

Krompáč a lopata

Krompáč a lopata sa používa na rôzne výkopové práce, taktiež na premiestňovanie zeminy a trosiek pri požiaroch a ostatnej zásahovej činnosti. Vyrábajú sa s antistatickou úpravou.

Náradie

Rôzne sady náradia (zámočnícke, elektrikárske, plynárenské, atď.) sa využíva pri zásahovej činnosti ako aj pri zisťovaní príčin vzniku požiarov

Špeciálne náradie

Špeciálne vyslobodzovacie náradie, obr. 8.5 a príslušenstvo slúžia rozoberanie a uvoľňovanie konštrukcií rôzneho charakteru (strechy, krovy, kovové konštrukcie atď.). Najčastejšie je náradie používané pri vyslobodzovacích prácach pri dopravných nehodách.

Patrí sem:

 variabilné ručné vyslobodzovacie náradie,

 reťazová píla,

 rozbrusovačka,

 hydraulické vyslobodzovacie náradie:

o hydraulické nožnice,

o hydraulické rozpínacie kliešte,

o hydraulické kombinované nástroje,

o hydraulické rozpínacie valce,

o hydraulické špeciálne náradie (strihač pedálov, zdvíhacie sady, podperné systémy),

Ochrana pred požiarom

o príslušenstvo (čerpadlá, pumpy a spojovacie hadice).

Obr. 8.5 Vecné prostriedky – Špeciálne vyslobodzovacie náradie (http://www.holmatro–jaga.cz, http://www.weber–rescue.com)

Variabilné ručné vyslobodzovacie náradie

Variabilné ručné vyslobodzovacie náradie bolo vyvinuté na základe potreby vyslobodzovania osôb z havarovaných motorových vozidiel, v súčasnosti sa využíva zriedka.

Reťazová píla

Reťazová píla sa používa sa k deleniu drevených konštrukcií pri vyslobodzovacích

prácach. Podobne ako rozbrusovačky môžu mať elektrický alebo spaľovací motor,

Rozbrusovačka

Rozbrusovačka sa používajú sa k deleniu kovových konštrukcií pri vyslobodzovacích

prácach. Môžu byť s elektromotorom, alebo so spaľovacím motorom.

Hydraulické vyslobodzovacie náradie

Hydraulické vyslobodzovacie náradie je náradie určené k delenie kovových konštrukcií pri vyslobodzovacích prácach. U vyslobodzovacieho náradia platí pravidlo, že sa nesmie pokaziť v prípade jeho nasadenia v akcii. Nové konštrukčné metódy a inovácie vo výrobe a bezpečnosti automobilov vedú k vyššej bezpečnosti pasažierov. Na druhej strane nové konštrukčné prvky automobilov, ktoré sú čoraz tuhšie a pevnejšie zvyšujú nároky na vyslobodzovacie náradie (www.holmatro–jaga.cz). Dnešné požiadavky na vyslobodzovacie náradie sú samozrejme definované materiálmi, ktoré sú použité na stavbu automobilov (New car technology).

Medzi hydraulické vyslobodzovacie náradie zaraďujeme hydraulické, elektrické, pneumatické, mechanické (ručné) vyslobodzovacie náradie a ostatné príslušenstvo.

Predpokladá sa, že hydraulické záchranárske náradie je určené na používanie hasičmi a záchrannou službou hlavne na oddeľovanie, rozpínanie alebo rozťahovanie častí cestných vozidiel, lodí, koľajových vozidiel, lietadiel a stavebných častí, ktoré postihli nehody (STN EN 13204: 2004, č.1).

8.5 Ostatné a pomocné vecné prostriedky

Medzi ostatné vecné prostriedky a pomocné vecné prostriedky, obr. 8.6, patrí všetko čo sa využíva pri zabezpečení predchádzajúcich činnosti s vecnými prostriedkami

Medzi ostatné a pomocné vecné prostriedky patria hlavne:

 prejazdový mostík,

 objímka na hadice

Obr. 8.6. Ostatné a pomocné vecné prostriedky (http://feuershop.eu)

Prejazdový mostík

Prejazdový mostík je konštrukčne riešený tak, aby zaručoval ochranu tlakovej hadice vedenej cez komunikáciu pri prejazde dopravných prostriedkov. Prejazdový mostík je určený pre jednu stopu motorových vozidiel a na ochranu najviac dvoch prúdov hadicového

vedenia 75.

Objímka na hadice

Objímka na hadice sa používa na rýchle dočasné utesnenie poškodených hadíc B 52 a C 75 v prevádzke, pri ktorom sa zabráni ďalšiemu rozširovaniu poškodenia hadice. Objímka sa musí dať zopnúť na hadicu príslušnej veľkosti pri tlaku v hadici do 0,4 MPa a zniesť trvalý tlak v hadici do 1,2 MPa. Objímka musí byť pri zopnutí samosvorná, jej vnútorný priemer valcovitý, nesmie byť voľná a po celom obvode musí riadne priliehať. Pri dopnutí na kontrolnom tŕni nesmie dôjsť k pretiahnutiu spony a ani k trvalej deformácii tŕňa. Kĺbové spoje jednotlivých častí objímky musia byť ľahko otočné.

Kontrola vnútorného priemeru zopnutej objímky a skúška samosvornosti sa vykonáva

spínaním objímky na príslušnom valcovom tŕni, ktorý:

 pre objímku 52 má priemer 55 ±0,2 mm,

 pre objímku 75 má priemer 78 ±0,3 mm.

9 STROJNÁ SLUŽBA

Cieľom kapitoly je priblížiť zabezpečenie akcieschopnosti a prevádzkyschopnosti hasičskej techniky a vecných prostriedkov.

Z dôvodu zabezpečenia akcieschopnosti a prevádzkyschopnosti hasičskej techniky a vecných prostriedkov vykonávaním ich údržby, opravy, kontroly, odbornej prehliadky a skúšky, ako aj vedením dokumentácie o ich prevádzke v tých oblastiach, ktoré nie sú stanovené osobitnými predpismi bol vydaný Pokyn prezidenta Hasičského a záchranného zboru č. 25/2005, o výkone strojnej služby v Hasičskom a záchrannom zbore, v znení neskorších predpisov.

Na účely výkonu stojnej služby rozoznávame niekoľko pojmov:

 hasičská technika sú všetky služobné cestné vozidlá Hasičského a záchranného zboru a ostatná technika, ktorá sa používa pri zdolávaní požiarov, pri výkone záchranných prác pri živelných pohromách a iných nežiaducich udalostiach,

 služobné cestné vozidlo zboru je každé vozidlo zboru používané pri plnení úloh zboru, a to najmä hasičský automobil, hasičský príves, špeciálna technika vojenského charakteru požiarny tank SPOT 55, plávajúci transportér PTS–10, vyslobodzovací tank VT–55 a podobne,

 zásahové vozidlo s právom prednostnej jazdy je služobné vozidlo používajúce pri plnení úloh typické zvukové znamenie doplnené zvláštnym výstražným modrým svetlom,

 ostatná technika sú najmä motorová striekačka, odsávač dymu, pretlakový ventilátor, penomet, záchranárska a vyslobodzovacia technika, tlakové hasiace zariadenie a osvetľovacia stanica, ktoré sú spravidla v prenosnom vyhotovení,

 automobilová služba je súbor činností vykonávaných podľa osobitného predpisu,

 odborný útvar je príslušné pracovisko sekcie ekonomiky Ministerstva vnútra

Slovenskej republiky,

 povolenie je povolenie k vodičskému preukazu oprávňujúcemu viesť služobné vozidlo,

 prevádzkovateľ alebo držiteľ sú Prezídium zboru Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, krajské riaditeľstvo zboru a Hasičský a záchranný útvar hlavného mesta

Slovenskej republiky Bratislavy,

Ochrana pred požiarom

 užívateľ sú Požiarnotechnický a expertízny ústav Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v Bratislave, Stredná škola požiarnej ochrany Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v Žiline, záchranná brigáda zboru a okresné riaditeľstvo zboru.

Strojná služba plní úlohy na zabezpečenie akcieschopnosti hasičskej jednotky a to konkrétne, zabezpečenie prevádzky a akcieschopnosť hasičskej techniky, vecných prostriedkov a plní úlohy automobilovej služby.

Strojná služba plní ďalej tieto úlohy:

 vedie vo vymedzenom rozsahu operatívny prehľad hasičskej techniky pridelenej na výkon strojnej služby,

 podieľa sa na odbornom raste príslušníka zboru zabezpečujúceho plnenie úloh strojnej služby a automobilovej služby podľa osobitných predpisov,

 po odbornej stránke sa podieľa na preberaní hasičskej techniky určenej na výkon strojnej služby vrátane súvisiacej dokumentácie vedie operatívny prehľad o dopravných nehodách služobných vozidiel,

 vedie prehľad o mesačne odjazdených kilometroch oprávneným príslušníkom zboru, na účely plánovania kondičných jázd,

 vedie prehľad o mesačne odjazdených kilometroch služobného vozidla zaradeného do pohotovosti a do zálohy za účelom plánovania kontrolných (overovacích) jázd.

Plnenie úloh strojnej služby a automobilovej služby zabezpečuje príslušník zboru určený na túto činnosť organizačným poriadkom prevádzkovateľa alebo užívateľa v rozsahu svojej služobnej náplne.

Oddelenie prevádzkovo–technické v súčinnosti s oddelením finančným a správy majetku a s oddelením vnútornej prevádzky záchrannej brigády zboru v rámci zabezpečovania prevádzky pridelených služobných vozidiel vykonávajú aj tieto činnosti, ktoré sú neoddeliteľnou účasťou plnenia úloh podľa služobného predpisu:

 prideľuje služobné vozidlo do trvalej starostlivosti konkrétnemu príslušníkovi zboru alebo zamestnancovi zboru, ktorý je držiteľom platného povolenia príslušnej skupiny stanovenej pre daný druh služobného vozidla a vedie evidenciu o jeho pridelení,

 zodpovedá za:

o povinnosti vyplývajúce pre správcu majetku štátu z osobitných predpisov,

o celkovú organizáciu a výkon automobilovej služby,

o hospodárne a účelné riadenie prevádzky služobných vozidiel, ich technický a vzhľadový stav, pohotovosť a akcieschopnosť, technickú údržbu, opravy a hospodárnosť pri používaní materiálu,

o vedenie predpísanej písomnej dokumentácie a vypracovávanie a odosielanie stanovených hlásení, ktoré súvisia so zabezpečovaním prevádzky služobných vozidiel,

o vedenie evidencie a zabezpečovanie výdaju materiálu pre služobné vozidlá,

o vypracovanie stanovených rozborov hospodárenia a vykonávanie ročnej inventarizácie služobných vozidiel a materiálu pre služobné vozidlá,

o dodržiavanie platných noriem upravujúcich hospodárnu prevádzku služobných vozidiel,

o likvidáciu vzniknutých škôd na služobných vozidlách a ostatných materiáloch pre služobné vozidlá,

o vypracovávanie podkladov stanovených pre nakladanie s prebytočným alebo neupotrebiteľným majetkom v oblasti služobných vozidiel, ich hlavných skupín a materiálu pre služobné vozidlá,

o preberanie a odovzdávanie služobných vozidiel a materiálov pre služobné vozidlá,

o spracovávanie plánu predpísaných emisných kontrol a technických kontrol,

o hospodárnu a ekologicky nezávadnú činnosť ošetrovne vozidiel, bezpečnosť práce zamestnancov ošetrovne vozidiel, ich odborné školenie a materiálne zabezpečenie,

o bezpečnosť výkonu štátnej služby, bezpečnosť práce, technických zariadení a ochranu pred požiarmi pri prevádzke, údržbe a opravách služobných vozidiel, parkov a garážových priestorov služobných vozidiel,

o vedenie evidencie nehôd služobných vozidiel pridelených prevádzkovateľovi služobného vozidla, vyšetrenie nehôd, spracovávanie a predkladanie stanovených hlásení o nehodách, vedenie evidencie dopravných priestupkov vodičov služobných vozidiel,

o prijímanie a kontrolu dodržiavania preventívnych opatrení na znižovanie dopravnej nehodovosti,

o zabezpečovanie zdokonaľovania odbornej spôsobilosti vodičov vrátane vedenia stanovenej evidencie,

o zabezpečenie zaškolenia vodičov na nové typy služobných vozidiel,

o organizovanie a zabezpečovanie údržby a opráv v ošetrovni vozidiel a včasné uplatňovanie požiadaviek na vykonávanie technických kontrol a emisných kontrol,

Ochrana pred požiarom

servisných prehliadok stanovených výrobcom vozidla a opráv služobných vozidiel v opravárenských zariadeniach,

o dodržiavanie zásad ochrany životného prostredia pred účinkami prevádzky služobných vozidiel s dôrazom najmä na ochranu pred účinkami ropných látok,

o vybavenie služobných vozidiel zimnými pneumatikami,

o vykonávanie kontrolnej činnosti zameranej na dodržiavanie dopravnej a prevádzkovej disciplíny vodičov služobných vozidiel, pričom z jednotlivých kontrolných akcií spracovávať záznam s uvedením zistených skutočností a prijatých opatrení,

o organizovanie a vykonávanie orientačných dychových skúšok na požitie alkoholických nápojov a iných návykových látok vodičmi služobných vozidiel pred jazdou, prípadne počas jazdy, ako aj po skončení jazdy,

 najneskôr do siedmich dní od nadobudnutia služobné vozidlo prihlasuje na odbornom

útvare, ktorý vedie evidenciu služobných vozidiel Ministerstva vnútra Slovenskej republiky,

 po zaradení služobného vozidla do kmeňového stavu prevádzkovateľ služobného

vozidla vystaví:

o knihu prevádzky,

o výpis z kmeňovej knihy,

o prehľad o spotrebe pohonných látok za rok, ak prevádzka nie je vyhodnocovaná výpočtovou technikou,

o zaraďovací protokol, ktorý predloží príslušnému útvaru, ktoré vedie majetkovú evidenciu,

 riadi prevádzku služobných vozidiel spravidla plánom výjazdu na určité obdobie, a to na týždeň alebo mesiac; veliteľ záchrannej brigády zboru určí interným aktom riadenia

služobné vozidlá, ktorých prevádzka sa bude zabezpečovať plánom výjazdu,

 spracováva plán výjazdu na základe požiadaviek organizačných útvarov záchrannej brigády zboru a schvaľuje ho veliteľ alebo ním poverený príslušník zboru,

 určuje pre každé služobné vozidlo stále miesto parkovania, o čom musí byť aktuálny záznam v knihe prevádzky; miesto parkovania určuje veliteľ alebo ním poverený

príslušník zboru,

 pripevní bez zbytočného odkladu vydané tabuľky s evidenčným číslom na služobné vozidlo,

Ochrana pred požiarom

 odovzdá bez zbytočného odkladu odbornému útvaru tabuľky s evidenčným číslom, ak je tabuľka nečitateľná alebo poškodená; stratu alebo odcudzenie tabuľky s evidenčným číslom bez zbytočného odkladu oznamuje na najbližšom útvare Policajného zboru, v obvode ktorého došlo k zisteniu straty alebo odcudzenia,

 ukladá technický preukaz služobného vozidla; v prípade ekologickej likvidácie vyradeného služobného vozidla sa technický preukaz, v ktorom odborný útvar vykonal záznam o ekologickej likvidácii a následne ho znehodnotil, ukladá spolu s kmeňovou dokumentáciou vyradeného služobného vozidla,  vedie určeným príslušníkom zboru (zamestnancom zboru) evidenciu kníh prevádzky pridelených služobnému vozidlu a vydáva ju proti podpisu vodičovi, ktorý má služobné vozidlo pridelené do trvalej starostlivosti; vypísané knihy prevádzky ukladá po dobu troch rokov od vyradenia služobného vozidla z prevádzky v pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky; vodičovi vydáva novú knihu prevádzky, ktorá sa označí číslom z evidencie kníh prevádzky a ďalším číslom poradia, veliteľ záchrannej brigády zboru je oprávnený upraviť vypisovanie smeru jazdy, miesto odchodu, účel a cieľ jazdy, prípadne viac cieľov na podmienky záchrannej brigády zboru vo svojom internom akte riadenia v súlade s osobitným predpisom,

 vedie určeným príslušníkom zboru (zamestnancom zboru), operatívnu evidenciu povolení vydaných vodičom záchrannej brigády zboru; všetky zmeny údajov v evidencii o držiteľovi povolenia musí oznámiť najneskôr do siedmich dní odbornému útvaru (ústredná evidencia vodičov),

 vedie určeným príslušníkom (zamestnancom) operatívnu evidenciu vodičov záchrannej brigády zboru.

Vo výkone strojnej služby sa hasičská technika a vecné prostriedky môžu používať iba po zaradení do používania prezídiom.

9.1 Evidencia hasičskej techniky a vecných prostriedkov

Spôsob evidovania hasičskej techniky a vecných prostriedkov a zásady hospodárenia upravuje Zákon NR SR č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov. Postup pri nakladaní s použitým materiálom a znehodnoteným materiálom pri zabezpečovaní výkonu strojnej služby upravuje osobitný predpis.

Ochrana pred požiarom

Hasičská technika vo vybavení hasičskej stanice je zaradená:

 do pohotovosti na použitie pri zdolávaní požiarov, poskytovaní pomoci, vykonávaní

 záchranných prác pri haváriách, živelných pohromách a iných nežiaducich udalostiach, v prípade potreby sa môže použiť aj v rámci vykonávania odbornej prípravy,

 do zálohy na plnenie úloh, na odbornú prípravu, ako aj na plnenie iných úloh a činností súvisiacich s výkonom služby,

 mimo prevádzky na vykonanie zábehu, opravy, kontroly, nepoužívaná z dôvodu prebytočnosti, dočasnej prebytočnosti alebo je určená na vyradenie; vykonávanie zábehu, opravy a kontroly tejto techniky môže byť súčasťou odbornej prípravy.

O dennom zaradení hasičskej techniky do pohotovosti, zálohy a mimo prevádzky rozhoduje príslušný vedúci prevádzkovo–technického oddelenia, veliteľ stanice alebo nimi určený príslušník zboru na základe podkladov získaných od veliteľa čaty, veliteľa zmeny alebo veliteľa družstva po rannom preberaní služby.

Počas dní služobného voľna a služobného pokoja o dennom zaradení hasičskej techniky do pohotovosti, do zálohy a mimo prevádzky rozhoduje veliteľ čaty, veliteľ zmeny alebo veliteľ družstva, ak na hasičskej stanici nie je zriadená funkcia veliteľa zmeny, alebo vedúci oddelenia zmenovej služby.

Do pohotovosti a do zálohy sa nezaraďuje hasičská technika počas zábehu, technika, na ktorej nebola vykonaná údržba predpísaná výrobcom, v prípade služobných vozidiel aj pravidelná kontrola technického stavu (ďalej len „technická kontrola“), ako aj vecné prostriedky, na ktorých sa zistili iné prevádzkové vlastnosti, ako predpisuje výrobca, alebo iné nedostatky brániace bezpečnej prevádzke.

Hasičská technika mimo prevádzky je technika, ktorá nie je spôsobilá na okamžité použitie pri zásahu alebo je určená na vykonanie napríklad zábehu, opravy, technickej kontroly (napríklad na stanici technickej kontroly) alebo na vyradenie alebo je nepoužívaná z dôvodu jej prebytočnosti, dočasnej prebytočnosti. Hasičská technika mimo prevádzky musí byť viditeľne označená tabuľkou s nápisom MIMO PREVÁDZKY

Posádku zásahového vozidla pri jazde na zásah tvoria najmenej dvaja príslušníci zboru. Vedúci prevádzkovo–technického oddelenia, ním určený príslušník zboru, operačné stredisko alebo veliteľ stanice môžu v odôvodnených prípadoch rozhodnúť inak.

O prevádzke služobného vozidla sa vedie dokumentácia podľa Nariadenie MV SR

č. 14/2005 o prevádzke služobných cestných vozidiel a ďalšia dokumentácia

Ochrana pred požiarom

Ďalšou dokumentáciou sú:

 príkaz na výjazd, obr. 9.1, ktorý sa vydáva pre zásahové vozidlo pri výjazde k požiaru, technickému zásahu, havárii a k inej mimoriadnej udalosti,

 požiadavka na prepravu (napríklad Žiadanka na prepravu, tlačivo ŠEVT – 30 601, ktorá slúži na vypracovanie a schválenie týždenného plánu výjazdu na ostatné jazdy a na schválenie jazdy mimo týždenného plánu výjazdu; v prípade jazdy mimo týždenného plánu výjazdu musí byť označená nápisom JAZDA MIMO PLÁNU,

 týždenný plán výjazdu, obr. 9.2, ktorý je zostavený na základe schválenej dokumentácie uvedenej v písmene b) a slúži na ucelený prehľad jázd služobných vozidiel schválených na kalendárny týždeň a na rozhodovanie pri schvaľovaní jázd mimo plánu výjazdu; spracúva sa pre nasledujúci kalendárny týždeň na základe požiadaviek na prepravu predložených do 12.00 h v piatok predchádzajúceho týždňa, alebo podľa upresnenia prevádzkovateľa.

Obr. 9.1 Vzor príkazu na výjazd

Vypísaná kniha prevádzky sa ukladá podľa Nariadenie MV SR č. 14/2005 o prevádzke služobných cestných vozidiel. Ostatná dokumentácia sa archivuje po dobu troch rokov od jej vypísania, pokiaľ nie je osobitnými predpismi určené inak.

Každá jazda služobného vozidla musí byť pred jej začatím schválená alebo nariadená. Jazdu v rámci Slovenskej republiky schvaľujú alebo nariaďujú podpisom v prevádzkovej knihe a za jej oprávnenosť a účelnosť zodpovedajú:

 na prezídiu:

o prezident zboru,

o viceprezident zboru,

o riaditelia odborov prezídia určení prezidentom zboru alebo viceprezidentom zboru,

o operačný dôstojník (po skončení služobnej cesty po 19.00 h).

 na PTEÚ a v SŠPO v Žiline:

o riaditeľ,

o zástupca riaditeľa,

o vedúci oddelenia ekonomiky a prevádzky,

o operačný dôstojník prezídia (po skončení služobnej cesty po 19.00 h).

 na záchrannej brigáde zboru a na hasičskom a záchrannom útvare:

o veliteľ,

o zástupca veliteľa,

o vedúci prevádzkovo–technického oddelenia,

Obr. 9.2 Vzor týždenného plánu výjazdu

Ochrana pred požiarom

o príslušník zboru (funkcia) určený interným predpisom,

o operačný dôstojník záchrannej brigády zboru (po skončení služobnej cesty po

19.00 h).

 na krajskom riaditeľstve:

o riaditeľ,

o príslušník zboru (funkcia) určený interným predpisom,

 na okresnom riaditeľstve príslušník zboru v rozsahu a spôsobom určeným interným predpisom prevádzkovateľa.

Vyššie uvedené osoby oprávnené schvaľovať týždenný plán môžu schváliť alebo nariadiť aj jazdu služobného vozidla mimo týždenného plánu, túto skutočnosť potvrdia podpisom v prevádzkovej knihe

Požiadavku na prepravu do zahraničia pre prevádzkovateľa prezídium sú oprávnení schvaľovať prezident zboru, viceprezident zboru a riaditeľ odboru prevádzkovo–ekonomického

Požiadavku na prepravu do zahraničia pre prevádzkovateľa:

 krajské riaditeľstvo zboru, sú oprávnení schvaľovať riaditeľ krajského riaditeľstva zboru a ním určení príslušníci krajského riaditeľstva zboru,

 hasičský a záchranný a útvar, sú oprávnení schvaľovať veliteľ a ním určení príslušníci hasičského a záchranného útvaru.

V prípade jazdy na vykonanie zásahu nariaďuje jazdu operačný dôstojník vystavením príkazu na výjazd; na hasičských staniciach mimo sídla okresného riaditeľstva zboru a na hasičských staniciach mimo sídla veliteľstva hasičského a záchranného útvaru príkaz výjazd vystavuje príslušník zboru slúžiaci na ohlasovni požiarov hasičskej stanice na príkaz príslušného operačného dôstojníka.

Ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania, možno schváliť jazdu dodatočne a v prevádzkovej knihe dodatočne podpísať. Najneskôr po takejto jazde musí vykonať vodič bez zbytočného odkladu zápis v knihe prevádzky.

Ten, kto je oprávnený schváliť alebo nariadiť jazdu, musí priebežne kontrolovať správnosť údajov zaznamenaných o predchádzajúcich jazdách vrátane platnosti dokladov vodiča služobného vozidla, najmä vodičského preukazu a povolenie.

Ochrana pred požiarom

Hasičská technika hasičského a záchranného útvaru, záchrannej brigády zboru alebo okresného riaditeľstva zboru môže vykonať jazdu alebo presun mimo svojho určeného zásahového obvodu len so súhlasom príslušníka zboru určeného v internom predpise hasičského a záchranného útvaru, záchrannej brigády zboru alebo okresného riaditeľstva zboru; operačné pracovisko záchrannej brigády zboru o tejto skutočnosti informuje operačné stredisko prezídia a operačné stredisko okresného riaditeľstva zboru o tejto skutočnosti informuje príslušné operačné stredisko krajského riaditeľstva zboru. V prípade opustenia územia kraja operačné stredisko okresného riaditeľstva zboru informuje o tejto skutočnosti príslušné operačné stredisko krajského riaditeľstva zboru. V prípade opustenia územia Slovenskej republiky operačné stredisko hasičského a záchranného útvaru informuje o tejto skutočnosti operačné stredisko prezídia a operačné stredisko okresného riaditeľstva zboru informuje o tejto skutočnosti operačné stredisko prezídia prostredníctvom operačného strediska krajského riaditeľstva zboru.

Služobné vozidlo možno poskytnúť príslušníkovi zboru a zamestnancovi zboru na súkromné účely podľa podmienok uvedených v internom predpise.

Hasičskú techniku nemožno svojvoľne prestavovať, upravovať a zasahovať do jej konštrukcie. Za prestavbu alebo úpravu sa nepovažuje úprava, pri ktorej je do priestoru považovaného za priestorovú rezervu uložená ďalšia výbava alebo je pôvodná výbava z časti nahradená inou; táto však musí byť zabezpečená vhodnými aretačnými prvkami (úchytkami). Úprava nesmie mať nepriaznivý vplyv na bezpečnú prevádzku hasičskej techniky alebo na jej obsluhu.

Hasičskú techniku možno upravovať a prestavovať len na základe návrhu schváleného prezídiom a v prípade služobných vozidiel aj odborným útvarom

Zásahové vozidlo pri výjazde k zásahu môže obsluhovať a viesť iba určený príslušník zboru spravidla zaradený vo funkcii technik – strojník, ktorý spĺňa kvalifikačné požiadavky a ďalšie požiadavky na výkon tejto funkcie podľa osobitných predpisov a je zdravotne spôsobilý. Prax vo vedení motorových vozidiel príslušnej skupiny sa dokladuje dokladmi z predchádzajúceho zamestnania alebo čestným prehlásením.

Ak dôjde k nežiaducej udalosti alebo ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania, môže viesť

zásahové vozidlo pri výjazde k zásahu aj iný určený príslušník zboru, ktorý spĺňa požiadavky podľa osobitného predpisu.

Ochrana pred požiarom

Podrobnosti týkajúce sa použitia zvláštneho výstražného a zvukového zariadenia upravuje osobitný predpis.

Ostatné služobné vozidlá môže viesť určený príslušník zboru alebo zamestnanec zboru, ktorý je držiteľom vodičského oprávnenia príslušnej skupiny a spĺňa požiadavky podľa osobitného predpisu.

Ostatnú techniku môže obsluhovať príslušník zboru, ktorý spĺňa kvalifikačné požiadavky odbornej spôsobilosti na jej obsluhu požadované osobitnými predpismi a výrobcom.

V rámci svojho zásahového obvodu vedie okresné riaditeľstvo zboru prehľad o počtoch a o druhoch hasičskej techniky právnických osôb, podnikajúcich fyzických osôb ako aj obcí, v ktorých sú zriadené hasičské jednotky. V územnej pôsobnosti okresného riaditeľstva zboru v Bratislave zasiela toto riaditeľstvo prehľad aj hasičskému a záchrannému útvaru. Prehľad v rámci kraja vedie krajské riaditeľstvo zboru. Prehľady sú aktualizované najmenej raz za rok k 31. januáru bežného kalendárneho roka.

Predpokladom hospodárnej prevádzky je dodržiavanie stanovených základných noriem a prevádzkových noriem spotreby pohonných hmôt.

Vodiči musia dodržiavať stanovené prevádzkové normy spotreby pohonných hmôt, pravidelne kontrolovať a vyhodnocovať ich spotrebu, a to najmenej raz za mesiac.

Základné normy spotreby služobných vozidiel stanovuje odborný útvar; v prípade nestanovenia základnej normy spotreby odborným útvarom sa určia postupom určeným odborným útvarom.

Prevádzková norma spotreby pohonných hmôt musí byť stanovená osobitne pre každé služobné vozidlo pričom musí byť vždy zachovaný princíp účelnosti a maximálnej hospodárnosti. Ustanovená prevádzková norma spotreby nemôže byť vyššia ako základná norma spotreby. Pre prevádzkovateľa prezídium ich navrhuje odbor prevádzkovo–ekonomický prezídia a schvaľuje prezident zboru, pre prevádzkovateľa krajské riaditeľstvo zboru ich navrhuje oddelenie operatívno–technické a schvaľuje riaditeľ krajského riaditeľstva zboru a pre prevádzkovateľa hasičský a záchranný útvar ich navrhuje oddelenie prevázkovo–technické a schvaľuje veliteľ.

Ak výrobca alebo odborný útvar neuvádza inak, prevádzková norma spotreby pri chode motora na 1 h (MH) pre činnosti spojené s kontrolou akcieschopnosti (pretáčanie)

a prevádzková norma spotreby pri zásahovej činnosti (práca čerpadla a podobne) sa vypočítava pre služobné vozidlá:

 do celkovej hmotnosti 3,5 t podľa osobitného predpisu,

Ochrana pred požiarom

 celkovej hmotnosti nad 3,5 t tak, že sa základná norma spotreby pohonných látok

 vynásobí koeficientom, ktorého veľkosť pre pretáčanie a veľkosť pre prácu čerpadla určí prevádzkovateľ, najviac však koeficientom 0,40; prevádzkové normy určí písomne rozhodnutím štatutárny orgán prevádzkovateľa.

Podrobnosti o prevádzkových normách spotreby pohonných hmôt a o vykazovaní a evidovaní spotreby pohonných hmôt, hospodárnosti prevádzky a hodnotení hospodárnosti prevádzky upravuje osobitný predpis.

Hasičská technika zaradená do pohotovosti alebo do zálohy má palivové nádrže naplnené pohonnými látkami najmenej na 90 % objemu. Záložné nádoby (kanistre), ak sú súčasťou jej príslušenstva, sú naplnené na 100% objemu.

Pre hasičskú techniku zaradenú do pohotovosti musí byť na hasičskej stanici zásoba pohonných látok a mazív, uvedená zásoba nerieši problematiku udržiavaných zásob podľa osobitného predpisu.

Zásobou pohonných látok a mazív sa rozumie množstvo umožňujúce najazdiť 100 km alebo dve hodiny prevádzky každého vozidla zaradeného do pohotovosti, minimálne však celkovo 40 l nafty, 20 l benzínu z každého používaného druhu, 10 l oleja z každého používaného druhu v prípade hasičských automobilov, 1 l oleja z každého používaného druhu v prípade agregátov a 1 kg plastických mazív. Skladovanie pohonných látok a mazív upravuje osobitný predpis.

Zásoby požadovaných pohonných látok a mazív s výnimkou minimálnych zásob môže upraviť krajské riaditeľstvo zboru a hasičský a záchranný útvar podľa miestnych podmienok v sídlach hasičských staníc s prihliadnutím na vzdialenosť čerpacej stanice s nepretržitou prevádzkou od hasičskej stanice.

Údržba hasičskej techniky sa vykonáva v rozsahu a v časových intervaloch stanovených výrobcom podvozku, nadstavby alebo agregátu. Pokyny výrobcu sú záväzné. Údržbu, kontrolu a opravu môže vykonávať príslušník zboru svojpomocne alebo ich možno zabezpečovať dodávateľským spôsobom. O vykonanej emisnej kontrole, technickej kontrole, oprave a oprave po dopravnej nehode ako aj výmene hlavných skupín vozidla vykonáva prevádzkovateľ a záchranná brigáda zboru záznam v dokumentácii podľa osobitného predpisu. O vykonanej kontrole a údržbe sa vykonáva záznam v knihe prevádzky v stĺpci Poznámka. Na vykonávanie údržby, kontroly a opravy hasičskej techniky vypracúva prevádzkovateľ a užívateľ ročný plán.

9.2. Kontrola hasičskej techniky

Kontrolu hasičskej techniky môžeme rozdeliť na: dennú, týždennú, mesačnú, trojmesačnú a umývanie techniky, mazanie a výmena olejov a prípravu hasičskej techniky na sezónnu prevádzku. Nižšie sú popísané jednotlivé druhy kontrol ktoré je potrebné vykonávať na hasičskej technike.

Denná kontrola

 Pri výmene zmien sa kontroluje:

o stav a čistota,

o spustenie a chod motorovej jednotky služobného vozidla zaradeného do pohotovosti po dobu najmenej päť minút, „vrátane spustenia a chodu motorovej jednotky ostatnej techniky vo výbave vozidla po dobu najmenej jednej minúty“. ktoré určí príslušný veliteľ hasičského a záchranného útvaru, veliteľ záchrannej brigády zboru a riaditeľ okresného riaditeľstva zboru,

o množstvo prevádzkovej kvapaliny (napríklad mazacej, chladiacej a pohonnej látky),

o funkcia brzdového kľúča, svetelného, signálneho a výstražného zariadenia,

o stav a nahustenie pneumatiky (vizuálne),

o množstvo hasiacej látky,

o úplnosť, upevnenie a uloženie výzbroje a príslušenstva,

 V priebehu používania sa kontroluje:

o funkčnosť meracieho a kontrolného prístroja,

o únik pohonnej látky, mazacej látky a chladiacej látky,

o množstvo hasiacej látky,

 Po použití sa vykoná:

o doplnenie pohonnej látky, mazacej látky a chladiacej látky,

o doplnenie hasiacej látky,

o prepláchnutie čerpadla podľa situácie,

o doplnenie použitej alebo poškodenej výzbroje.

Týždenná kontrola

Týždenná kontrola okrem prác vyplývajúcich z dennej kontroly obsahuje najmä:

 ak výrobca nepredpisuje inak, funkčnú skúšku vyhradených technických zariadení (vozidlo určené na práce vo výškach, žeriav výložníkového typu), pri ktorej sa

vykonávajú s nadstavbou všetky pohyby vrátane kontroly koncových spínačov a ostatných zabezpečovacích zariadení, činnosť podpier, ramien plošiny a u rebríkov vysunutie sady rebríkov,

 kontrolu tlaku v pneumatikách, kontrolu dotiahnutia matíc kolies.

Mesačná kontrola

Mesačná kontrola okrem prác týždennej kontroly obsahuje najmä kontrolu:

 stavu a čistoty akumulátora, jeho uloženia, množstva a hustoty elektrolytu,

 tesnosti motora (vizuálne),

 funkčnosti ostatnej techniky (činnosť penometu, odsávača dymu, elektrocentrály a podobne), a to hlavne spustením motorovej jednotky najmenej na päť minút.

Trojmesačná kontrola

Trojmesačná kontrola okrem prác mesačnej kontroly obsahuje:

 na nadstavbe vozidla určeného na prácu vo výškach najmä kontrolu:

o reťazí paralelogramu a ich mazanie, mazanie výsuvných častí stabilizačných podpier a kĺbov priamočiarych hydromotorov,

o stavu napnutia lán paralelogramu a čistoty jeho krúžkov,

o čistoty hydraulického oleja (vizuálne),

o čistoty permanentných magnetov,

o oleja v závitovkových skriniach pre pohon točenia,

o aretácie perovania zadných náprav a jej mazanie,

o dotiahnutia skrutiek svorkovníc,

 na motore a podvozku najmä kontrolu:

o neporušenosti tesnosti potrubia a všetkých skrutkových spojov,

o stavu tesnosti gumových spojov a funkciu uzáverov plniacich a vypúšťacích otvorov, tesnosti a uloženia chladiča,

o tesnosti prevodových mechanizmov,

o tesnosti brzdovej sústavy, dotiahnutia spojov a vypustenia kondenzátu,

o vôle riadenia,

o funkčnosti odpojovača akumulátora.

Umývanie techniky

 Umývanie „A“ obsahuje umývanie karosérie, nadstavby a čerpadlovej časti po každom použití.

 Umývanie „B“ obsahuje umývanie celého vozidla, motora, podvozku a čerpadla, nakonzervovanie podvozku a karosérie nadstavby, ktoré sa vykonáva raz za polrok.

Mazanie a výmena olejov

Mazanie techniky a výmena olejov sa vykonáva v časových intervaloch a v rozsahu stanovenom výrobcom. Mazanie treba vykonávať po každom umývaní „B“.

Príprava hasičskej techniky na sezónnu prevádzku

Príprava na sezónnu prevádzku sa vykonáva v termíne od 1. októbra do 31. októbra na zimné obdobie a v termíne od 1. apríla do 30. apríla na letné obdobie. Do tejto činnosti sa

zahŕňa najmä:

 výmena oleja, ak sa nepoužíva olej celoročný

 naplnenie chladiacou zmesou, ak sa táto nepoužíva celoročne,

 výmena pneumatík, ak sa nepoužívajú univerzálne.

Okrem uvedených činností na zimné obdobie sa vykonáva:

 preskúšanie funkčnosti vykurovacieho systému a vetracieho systému,

 príprava zimného výstroja (reťaze, posypový materiál),

 namazanie všetkých stykových plôch pohyblivých súčastí vrátane ventilov, čapov pák a kĺbov,

 udržiavanie akumulátora v plne nabitom stave.

Pri prechode na letné obdobie sa vykonáva odobratie zimného výstroja z vozidla.

Údržba sa vykonáva na hasičskej technike zaradenej do pohotovosti, do zálohy, ako aj na hasičskej technike, ktorá je mimo prevádzky, okrem prebytočnej alebo dočasnej prebytočnej hasičskej techniky a hasičskej techniky určenej na vyradenie.

V čase vykonávania kontroly technického stavu, údržby, opráv alebo odbornej prehliadky a skúšky hasičskej techniky zaradenej do pohotovosti musí byť na jej miesto zaradená hasičská technika zo zálohy. Ak hasičská stanica nedisponuje takouto záložnou technikou, požadované zaradenie zabezpečí okresné riaditeľstvo zboru z inej hasičskej stanice v rámci

Ochrana pred požiarom

svojej pôsobnosti. Ak nemožno požadované zaradenie vykonať hasičskou technikou v rámci okresu, požiada okresné riaditeľstvo zboru územne príslušné krajské riaditeľstvo zboru o zaradenie techniky z iného okresu v rámci kraja, územne príslušné krajské riaditeľstvo zboru na základe aktuálneho stavu rozhodne o nutnosti vykonania zaradenia.

Na zabezpečenie vykonania údržby, kontroly, opravy, odbornej prehliadky a skúšky hasičskej techniky v plánovanej lehote určí prevádzkovateľ a užívateľ zodpovedného príslušníka zboru. Určený príslušník zboru v prípade vykonávania prác svojpomocne určí na tento účel potrebný čas alebo zabezpečí ich vykonanie dodávateľským spôsobom. Údržbu a opravy svojpomocne vykonáva aj príslušník zboru zmenovej služby, ktorého funkčné zaradenie a popis činnosti súvisí s rutinnými prácami, samostatným vykonávaním odborných činností pri opravách a údržbe hasičskej techniky a so zabezpečovaním akcieschopnosti. Druh opravy alebo údržby, na ktorú je požadovaná odborná kvalifikácia, môže vykonávať len príslušník zboru spĺňajúci tieto požiadavky.

Hasičská technika, na ktorej nebola vykonaná výrobcom predpísaná údržba, kontrola alebo odborná prehliadka a skúška predpísaná osobitným predpisom, sa nesmie používať. Ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania, možno hasičskú techniku použiť len bez vykonanej údržby predpísanej prevádzkovateľom a užívateľom.

Pracovisko údržby musí spĺňať kritériá požadované z hľadiska bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a ochrany pred požiarmi.

Ak termín kontroly, vecná náplň kontroly a údržby služobného vozidla z hľadiska zabezpečenia jeho akcieschopnosti nie sú predpísané výrobcom, prevádzkovateľ a užívateľ postupuje podľa obsahu kontroly a údržby hasičskej techniky a spôsobu vykonávania údržby hasičskej techniky, nižšie popísanej. Na ostatnú techniku sa vecná náplň vzťahuje primerane.

9.3 Údržba hasičskej techniky

Spôsob vykonávania údržby a určenie časových intervalov stanovuje výrobca podvozku, nadstavby alebo agregátu. Pokyny výrobcov sú záväzné. Práce na vykonávaní údržby sa môžu robiť svojpomocne vo vlastnej réžii alebo dodávateľsky pri úkonoch vyžadujúcich osobitné personálne vybavenie a technické vybavenie.

Ak výrobca spôsob a lehotu nestanovuje, odporúča sa postupovať podľa uvedeného.

Údržba „A“

Vykonáva sa v rozpätí 800 km až 1 000 km alebo 16 motohodín až 20 motohodín v intervale od šiestich mesiacov do jedného roka. V rámci tejto údržby sa vykonáva najmä kontrola:

 na motore:

o množstvo oleja vo vstrekovacom čerpadle a regulátore otáčok, dotiahnutie spojky vstrekovacieho čerpadla,

o neporušenosť plomb na vstrekovacom čerpadle,

o stav nasávacieho a výfukového potrubia,

 palivovej sústavy:

o stav hrubého čističa paliva pri dopravnom čerpadle,

o neporušenosť a tesnosť potrubia a všetkých skrutkových spojov,

 chladiacej sústavy:

o čistota a hustota chladiacej kvapaliny,

o tesnosť spojok a funkcia uzáverov, plniacich a vypúšťacích otvorov,

o tesnosť a uloženie chladiča,

o činnosť vetracích otvorov,

 spojky:

o mazanie vypínacieho ložiska a čapu vypínacej páky,

o nastavenie vôle vypínacieho mechanizmu spojky,

o množstvo kvapaliny vo vyrovnávacej nádržke,

 e) prevodového mechanizmu:

o množstvo náplne oleja (plastického maziva),

o pohon tachometra a jeho premazanie,

o tesnosť,

 brzdovej sústavy:

o účinnosť bŕzd, nastavenie brzdových kľúčov,

o vypustenie kondenzátu zo vzduchojemov a plniča pneumatík,

o vyčistenie odlučovača oleja,

o množstvo kvapaliny vo vyrovnávacej nádržke,

o premazanie mechanizmu brzdovej sústavy,

o upevnenie a činnosť kompresora, vyčistenie čističa vzduchu kompresora,

o tesnosť sústavy, dotiahnutie spojov,

 riadenia a podvozku:

o premazanie mechanizmu riadenia a závesov kolies,

o uloženie a uchytenie náhradného kolesa,

o vôľa riadenia,

o dotiahnutie matíc kolies,

 elektrického príslušenstva a výstroja:

o zariadenie na pripojenie súpravy,

o tachometer, funkčná činnosť vrátane pohonu,

o funkčnosť odpojovača akumulátorov a ich pripojenie,

 karosérie:

o stav spätných zrkadiel,

o funkčnosť stieračov a ostrekovačov,

 čerpadla vývevy a diaľkového ovládania akcelerátora

o stav a činnosť vývevy (vyčistiť a namazať uzatvárací ventil vývevy),

o činnosť a stav mechanizmov ovládania a vypínania vývevy,

o činnosť diaľkového ovládania akcelerátora,

 rozvodov, ventilov, guľových kohútov:

o tesnosť rozvodov,

o funkčnosť ručného ovládania ventilov,

o funkčnosť automatického ovládania ventilov (hydraulické, elektromagnetické),

o stav guľových kohútov (rozobranie, prekontrolovanie tesnosti, vyčistenie a premazanie),

 nádrží na vodu a penidla:

o vypustenie a vypláchnutie nádrže, vyčistenie odkaľovača,

o prekontrolovanie, vyčistenie a nakonzervovanie vypúšťacieho ventilu,

o vyčistenie sklenených vodoznakov, u ostatných kontrola funkcie,

o tesnosť uzáverov,

 otočných a lafetových prúdnic:

o očistenie a nakonzervovanie pohyblivých častí,

o rozobranie a namazanie ventilu,

 primiešavadiel penidla:

o prepláchnutie a vyčistenie,

o funkčnosť dávkovacieho ventilu a ručného ovládania nastavenia,

o funkčnosť dávkovacieho ventilu automatického ovládania nastavenia,

 hydraulického zariadenia:

o tesnosť hydraulického rozvodu,

o funkčnosť ovládacích ventilov,

o tesnosť hydraulických motorov,

o množstvo hydraulického oleja,

 tlakových nádob:

o uchytenie,

o tesnosť uzáverov,

o termín vykonania tlakovej skúšky a skúšky poistného ventilu.

Údržba „B“

Vykonáva sa v rozpätí 4 000 km až 5 000 km alebo 80 motohodín až 100 motohodín v intervale od jedného do troch rokov. Pri plánovanej údržbe „B“ sa vykonávajú práce v rozsahu údržby „A“ a ďalšie práce, najmä:

 na motore:

o kontrola nastavenia vôle ventilov,

o vyčistenie čističa vzduchu, výmena filtračných vložiek, prípadne výmena oleja v čističi,

o kontrola elektrických spojov a upevnenia spúšťača,

o kontrola uloženia motora a dotiahnutia všetkých spojov,

 na palivovej sústave:

o vyčistenie, výmena vložiek jemného čističa paliva,

o nastavenie vstrekovačov na predpísanú hodnotu,

o kontrola uloženia a tesnosti nádrže, prípadne odvzdušnenie palivovej sústavy,

o vyčistenie nádrže,

o kontrola uloženia a tesnosti vstrekovacieho čerpadla,

o premazanie a nastavenie ovládania vstrekovacieho čerpadla,

o kontrola tesnosti karburátora, nastavenie behu naprázdno,

 na chladiacej sústave sa kontroluje:

o činnosť a tesnosť vodného čerpadla, napnutie klinových remeňov a upevnenie

vetráka,

Ochrana pred požiarom

o dotiahnutie gumových spojok, kontrola tesnosti vypúšťacích kohútov kúrenia,

o stav a tesnosť chladiča oleja, funkcia uzatváracieho kohúta chladiča oleja,

o stav a činnosť clony chladiča, premazanie ovládacích zariadení,

o na spojke sa kontroluje funkčnosť posilovača spojky,

 na prevodovom mechanizme sa kontroluje:

o dotiahnutie spojov prevodovej skrine, dotiahnutie spojov prevodovky k rámu (motora) a neporušenosť pružného uloženia,

o vôľa v drážkach a v kĺboch pri kĺbových hriadeľoch, dotiahnutie spojov,

o neporušenosť manžiet a chráničov,

 na brzdovej sústave sa kontroluje:

o stav lán, lanovodov, ťahadiel, pák a čapov brzdovej sústavy a ich premastenie,

o nastavenie parkovacej brzdy,

o voľný chod pedálu prevádzkovej brzdy (nastavenie),

o funkčnosť regulátora tlaku,

o funkčnosť spätných ventilov – únik vzduchu,

o stav brzdového obloženia,

 na riadení a podvozku sa kontroluje:

o stav prednej nápravy, vôľa zvislých a guľových čapov a stav tyčí riadenia,

o axiálna vôľa ložísk pri zdvihnutej náprave,

o funkcia posilovača riadenia,

o tiahla, tyče, páky, ramená a stĺpiky riadenia (či nie sú poškodené alebo deformované), dotiahnutie spojov,

o kontrola a nastavenie geometrie náprav,

o hriadeľ náhonu čerpadla hasiaceho zariadenia v miestach uloženia,

o dotiahnutie spojov rámov (zisťuje sa poškodenie zvarov alebo výskyt iných trhlín),

o dotiahnutie všetkých skrutkových spojov,

o tlmiče perovania, perá, strmene pier, držiaky pier, dotiahnutie spojov a výška karosérie pri vzduchovom perovaní,

o stav a tesnosť celého výfuku, dotiahnutie spojov,

 na elektrickom príslušenstve sa kontroluje:

o funkcia elektrického zariadenia, spotrebiča a signalizácie,

o regulácia napätia dobíjanej sústavy,

o neporušenosť izolácie, upevnenie vodičov,

o upevnenie elektrických spojov,

o vizuálne stav kolektora a uhlíkov alternátora a spúšťača,

o neporušenosť odrušovacích elementov,

o stav poistiek v poistkovej skrini,

o tesnosť, funkcia a zapojenie elektrickej inštalácie nezávislého kúrenia, poistka prehriatia,

 na karosérii a výbave vozidla sa kontroluje:

o karoséria celkove, prípadne sa vykonajú drobné opravy vonkajšieho náteru,

o dotiahnutie skrutkových spojov,

o upevnenie karosérie, stav závesov dvier, stav zámkov a tesnenia,

o zariadenie na otváranie okien a vetracích klapiek,

o upevnenie sedadiel, operadiel, držadiel, políc na batožinu, slnečných clôn a upevnenie prístrojovej dosky,

o činnosť a regulácia kúrenia,

o činnosť a stav sklápacieho zariadenia,

o stav a činnosť navijaku alebo iného mechanizačného zariadenia,

o stav bočníc a čiel, plachtových oblúkov, plachiet a dotiahnutie všetkých spojov,

o upevnenie a neporušenosť plomby hasiaceho prístroja,

o uloženie náradia a predpísanej výbavy vozidla, ich úplnosť,

 na zdvíhacom zariadení sa vykonáva výmena hydraulického oleja (ak uplynula

jeho životnosť alebo bol odpracovaný povolený počet motohodín) a kontroluje(ú)

sa:

o ozubený veniec a ložiská točnice,

o ramená plošiny,

o sady rebríkov,

o pokles pracovnej klietky v zaťaženom stave,

o podpery – vysúvanie, zasúvanie, odklápanie a zabezpečovacie zariadenie,

o navijak lana.

Čerpacie zariadenie používané na čerpanie (odber) kvapalných hasiacich látok, ktoré je súčasťou hasičskej techniky, sa ošetruje, kontroluje a skúša podľa návodu výrobcu, ak výrobca neurčí inak, kontroluje sa a skúša sa pred zaradením do používania po každej oprave alebo najmenej raz za šesť mesiacov, ak sa nepoužili pri zásahoch a pri výcviku a ak nie je v metodike skúšania odstredivých čerpadiel určená iná lehota. O vykonanej

Ochrana pred požiarom

kontrole a skúške sa vykoná záznam v knihe prevádzky. Pri skúške musí byť dodržaná

metodika skúšania, ktorá je uvedená v prílohe č. 4 Pokynu P HaZZ č. 36/2005.

9.4. Metodika skúšania čerpacích zariadení

Metodika skúšania je určená na vykonávanie prevádzkovej skúšky jednostupňového a viacstupňového radiálneho odstredivého čerpadla vrátane vývev a systému primiešavania penidla, ktoré sú súčasťou hasičskej techniky. Prevádzková skúška slúži na pravidelné overovanie spoľahlivosti a výkonových parametrov čerpadla. Pokiaľ nie je v pokyne uvedené inak, vykonáva sa najmenej raz za 12 mesiacov, pokiaľ prevádzkovateľ hasičskej techniky neurčí kratšiu lehotu, ale vždy po oprave čerpadla alebo pohonného agregátu a jeho príslušenstva. Taktiež vždy po nadmernej záťaži alebo neprimeraných pracovných podmienkach čerpadla, počas ktorých mohlo pri jeho činnosti dôjsť k strate výkonových parametrov (čerpanie horúcej alebo znečistenej vody, čerpanie pri geodetickej nasávacej výške 7,5 m a viac, dlhodobejšie prečerpávanie prietokov blížiacich sa menovitému prietoku, každé čerpanie, keď čerpadlo pracuje pri podtlaku na nasávacej strane 8 m vodného stĺpca (8 m H2O) a viac a podobne)). Výsledok prevádzkovej skúšky sa zaznamenáva do kmeňovej knihy služobného vozidla (čerpadlo zabudované do služobného vozidla) alebo do knihy prevádzky (čerpadlá v ostatnej technike) a slúži ako podklad na opravu, vyradenie alebo na výmenu čerpadla.

Názvoslovie:

 Prepočet jednotiek: 0,1 MPa = 1 bar = 10 m H2O = 100 kPa.

 Odstredivé čerpadlá použité v hasičskej technike sa členia na:

o nízkotlakové čerpadlo (FPN), a to jednostupňové alebo viacstupňové odstredivé čerpadlo na prevádzkový tlak do 2,0 MPa (20 bar),

o vysokotlakové čerpadlo (FPH), a to požiarne odstredivé čerpadlo na prevádzkový tlak do 5,45 MPa (54,5 bar).

 Jednotlivé výkonové parametre odstredivých čerpadiel používaných v HaZZ sú určené v tabuľkách č. 1 až 6 v Pokyne P HaZZ č. 36/2005 o výkone strojnej služby.

 Geodetická nasávacia výška (Hsgeo) je výškový rozdiel medzi stredom vstupu

prvého obežného kolesa čerpadla a hladinou vody na strane nasávania.

 Menovitá geodetická nasávacia výška (Hs geoN) je výškový rozdiel medzi stredom vstupu prvého obežného kolesa čerpadla (v smere toku) a hladinou vody na strane nasávania čerpadla, pri ktorej sa špecifikuje menovitý prietok čerpadla.

 Vstupný tlak čerpadla (pe) je vstupný tlak meraný na nasávacej strane čerpadla (môže nadobúdať kladné aj záporné hodnoty – pretlak a podtlak).

 Výstupný tlak čerpadla (pa) je výstupný tlak meraný na výstupnej strane čerpadla.

 Maximálny tlak (pa max) je najvyšší tlak, ktorý sa môže dosiahnuť vo výstupnej časti čerpadla pri menovitej geodetickej nasávacej výške Hs geoN a pri maximálnych otáčkach no.

 Medzný tlak (pa lim) je najvyšší prípustný tlak vo výstupnej časti čerpadla pa počas prevádzky, musí vyhovovať tabuľkám č. 3 až 6.

 Uzatvárací tlak (pao) je ustálený tlak vo výstupnej časti čerpadla s prietokom Q = 0, pri menovitej geodetickej nasávacej výške Hs geoN a pri maximálnych otáčkach no.

 Výtlačný tlak (p) je rozdiel medzi výstupným tlakom čerpadla pa a vstupným tlakom

čerpadla pe: p = pa – pe.

 Menovitý výtlačný tlak (pN): výtlačný tlak špecifikovaný pre menovitý prietok

čerpadla.

 Statický skúšobný tlak (pps) je tlak, pomocou ktorého sa skúša tesnosť vo vstupnej

časti čerpadla pri čerpadle v pokoji. Musí byť 1,5 násobkom menovitého výtlačného tlaku pre nízkotlakové čerpadlá, t. j. pps = 1,5 X pN . Pri vysokotlakových čerpadlách musí sa statický skúšobný tlak pps rovnať 20 bar.

 Dynamický skúšobný tlak (pPd) je tlak, pomocou ktorého sa skúša tesnosť tlakových

častí čerpadla za chodu a je pa lim + 5,5 bar. Musí vyhovovať údajom uvedeným v tabuľkách č. 3 až 6 v Pokyne P HaZZ č. 36/2005 o výkone strojnej služby

 Prietok čerpadla (Q v l/min) je objem dodaný čerpadlom za jednotku času.

 Menovitý prietok čerpadla (QN) je prietok čerpadla špecifikovaný pri menovitom

výtlačnom tlaku pN, menovitých otáčkach nN a menovitej geodetickej nasávacej

výške Hs geoN.

 Menovitý výkon čerpadla je výkon čerpadla pri menovitých otáčkach, menovitom prietoku čerpadla, menovitom výtlačnom tlaku a menovitej geodetickej nasávacej

výške.

 Menovité otáčky (nN) sú otáčky prvého obežného kolesa čerpadla pri menovitom

výkone čerpadla.

Ochrana pred požiarom

 Otáčky pri nasávaní (ns) sú výrobcom odporúčané otáčky prvého obežného kolesa čerpadla pri zavodňovaní.

 Maximálne otáčky (no) sú výrobcom určené najvyššie otáčky prvého obežného kolesa čerpadla.

 Čas zavodnenia je čas (v sekundách), požadovaný na zavodnenie čerpadla vrátane nasávacieho potrubia a na dosiahnutie pretlaku hasiacej vody vo výstupnej časti čerpadla.

 Pri geodetickej nasávacej výške Hsgeo = 7,5 m a menovitom výtlačnom tlaku pN sa musí prietok čerpadla Q rovnať hodnote najmenej 0,5xQN.

Skúšobné podmienky

Ku skúške čerpadla sa môže použiť čistá voda alebo znečistená povrchová voda triedy II. podľa STN 83 0602 do teploty 60ºC.

Vykonávanie skúšok

Hasičský automobil alebo hasičská striekačka, ktorých je skúšané čerpadlo súčasťou, sa pristaví na miesto skúšania. Pri výbere miesta skúšania treba zabezpečiť požadovanú únosnosť terénu, prístup k vodnému zdroju, geodetickú nasávaciu výšku a v prípade čerpania vody z menšej nádrže aj možnosť vrátenia odčerpanej vody späť do nádrže.

Skúška nasávania a tesnosti:

 Skúška nasávania a tesnosti sa vykonáva bez nasávacích hadíc pri odvodnenom čerpadle (na sucho), pri uzatvorenom nasávacom hrdle (viečkom alebo viečkom s ciachovaným vákuometrom) a pri uzatvorených ventiloch výtlačných hrdiel, ktoré nesmú byť uzavreté viečkami. Najneskôr do 30 s musí byť dosiahnutý podtlak 8 m vodného stĺpca (0,08 MPa), ktorý po vypnutí vývevy nesmie klesnúť počas 60 s o viac než 1 m vodného stĺpca (0,01 MPa).

 Ak je pokles podtlaku väčší ako 1 m vodného stĺpca (0,01 MPa), je čerpadlo netesné.

 Najčastejšou príčinou môže byť netesnosť upchávky čerpadla, ventilov výtlačných hrdiel, odvodňovacích ventilov, ventilu spájajúceho vývevu s čerpadlom, klapky nasávania z nádrže, primiešavacieho systému a ventilu plnenia nádrže. Netesnosť sa zisťuje zaplavením čerpadla tlakovou vodou cez nasávacie hrdlo čerpadla. Po odstránení príčiny treba skúšku opakovať.

 Ak nie je pokles podtlaku počas 60 s väčší ako 1 m vodného stĺpca (0,01 MPa), k čerpadlu sa pripoja všetky nasávacie hadice, ktoré sa budú pri skúškach používať (bez nasávacieho koša), uzavrú sa viečkom s vákuometrom a znovu sa vykoná skúška podľa odseku 1 s tým rozdielom, že podtlak 8 m vodného stĺpca (0,08 MPa) musí byť dosiahnutý do 60 s. Ak sa nedosiahne rovnaký podtlak alebo ak je klesanie podtlaku väčšie, sú nasávacie hadice alebo ich spojenie porušené; preto je potrebné ich odskúšať rovnakým spôsobom jednotlivo.

 Skúška bez nasávacích hadíc sa vykonáva po oprave čerpadla alebo raz za mesiac.

 Skúška s nasávacími hadicami sa vykonáva po použití alebo po oprave nasávacích hadíc, alebo najmenej raz za 12 mesiacov. Zároveň treba vykonať vizuálnu kontrolu neporušenosti vnútorného povrchu nasávacích hadíc.

Skúška uzatváracieho (najvyššieho) tlaku:

 Skúška uzatváracieho tlaku sa vykonáva s pripojenými nasávacími hadicami na nasávacej strane pri menovitej geodetickej nasávacej výške Hs geoN (udáva výrobca čerpadla a obvykle je 1,5 alebo 3 m) a pri uzatvorených výtlačných hrdlách, ktoré nesmú byť uzatvorené viečkami a pri najvyšších otáčkach, ktoré možno nastaviť. Pre zmenšenie prácnosti skúšky sa považuje za rovnocenné odoberanie vody z vlastnej nádrže cisternových automobilových striekačiek.

 Najväčší tlak, ktorý možno čerpadlom dosiahnuť, sa musí pohybovať v rozsahu hodnôt uzatváracieho tlaku uvedeného v tabuľkách č. 1 až 6 v Pokyne P HaZZ

č. 36/2005 o výkone strojnej služby

 Ak nemožno dosiahnuť predpísaný uzatvárací tlak, môžu byť príčinou opotrebené tesniace krúžky obežného kolesa, opotrebené obežné koleso alebo difúzor v telese čerpadla, únik vody do nádrže cez ventil plnenia nádrže, únik do primiešavacieho systému potrubím lafety, netesné klapky prevádzača kombinovaného čerpadla (v prípade dosiahnutia tlaku 1,2 MPa v nízkotlakovom režime a nedosiahnutia tlaku 2,4 MPa vo vysokotlakovom režime), zapnutá redukcia náhonu alebo nízky výkon motora.

Skúška menovitého prietoku:

 Skúška menovitého prietoku sa vykonáva pri menovitých otáčkach, ktoré sú uvedené pre každý typ čerpadla zvlášť v dokumentácii hasičskej striekačky. Ak čerpadlo nemá

Ochrana pred požiarom

určené menovité otáčky, treba vykonávať skúšky pri otáčkach rovných dvom tretinám

najväčších otáčok.

 Čerpadlo sa skúša pri menovitej geodetickej nasávacej výške Hs geoN = 1,5 m alebo 3 m, pričom pre zmenšenie prácnosti skúšky sa považuje za rovnocenné odoberanie vody z vlastnej nádrže cisternovej automobilovej striekačky na nasávacej strane, pričom sa zisťuje menovitý prietok čerpadla (QN ) špecifikovaný pri menovitom výtlačnom tlaku pN, menovitých otáčkach nN a menovitej geodetickej nasávacej

výške Hs geoN=3 alebo 1,5 m (určené výrobcom) musí spĺňať hodnoty QN a pN určené v tabuľkách č. 1 až 5 pokynu č. 36/2005

 Skúšku sa odporúča vykonať prúdnicami uvedenými v tabuľkách č. 6 až 9. Skúška sa pokladá za úspešnú, ak čerpadlo pri dodávke vody cez predpísanú kombináciu prúdnic dokáže zvýšiť tlak na hodnotu uvedenú tabuľke č. 6 v Pokyne P HaZZ č. 36/2005 o výkone strojnej služby

 Ak čerpadlo nebolo schopné zvýšiť tlak na predpísanú hodnotu, odporúča sa overiť aktuálny maximálny prietok čerpadla pri menovitom výtlačnom tlaku 0,8 MPa, resp. 10 alebo 15 bar, a to postupným zmenšovaním počtu prúdnic, cez ktoré sa dodáva voda. Kombinácia použitých prúdnic, pri ktorej sa tlak zvýšil na hodnotu menovitého výtlačného tlaku, určuje aktuálnu veľkosť čerpadla (aktuálny menovitý prietok). Zistená informácia sa odporúča v písomnej forme (tlak, prietok) viditeľne umiestniť v priestore ovládacieho panela čerpadla. Zároveň slúži pri rozhodovaní o oprave alebo o výmene čerpadla.

 Skúška menovitého prietoku kombinovaných čerpadiel pri tlakoch 1,6 MPa a 2,4 MPa sa pokladá za vykonanú, ak čerpadlo podľa V. časti vyhovelo skúške uzatváracieho tlaku a v nízkotlakovom režime splnilo podmienky uvedené v odsekoch 2 a 3.

 Ak čerpadlo vyhovelo skúške najvyššieho tlaku, príčinou malého prietoku čerpadla je upchatá nasávacia strana čerpadla, obežné koleso alebo difúzor, prípadne nízky výkon hnacieho motora. Ak čerpadlo nedodáva dostatočný tlak a otáčky sú rovnaké alebo vyššie ako menovité, svedčí to o zhoršenom technickom stave čerpadla. Ak je tlak menší, ako je uvedené v tabuľkách č. 6 až 9 v Pokyne P HaZZ č. 36/2005 o výkone strojnej služby a otáčky sú nižšie ako menovité, motor má nedostatočný výkon.

Skúška primiešavacieho systému:

 Skúška primiešavacieho systému spočíva v zistení jeho správnej funkcie porovnaním

nadstaveného percenta primiešavania v závislosti od druhu použitej penotvornej

Ochrana pred požiarom

prúdnice a skutočne prisatého množstva penidla. Vykonáva sa pre dva až tri rôzne prietoky penidla tak, aby sa vyskúšal primiešavací systém v celom rozsahu regulácie.

 Základné údaje každej penotvornej prúdnice uvádza výrobca v jej technických podmienkach.

 Skúška sa vykonáva tak, že sa nastaví pracovná poloha primiešavača pre zvolený typ penotvornej prúdnice a pracovný režim čerpadla na pretlak 0,8 MPa. Pripraví sa ciachovaná odmerná nádoba, ktorá sa naplní tak, aby sa objem penidla rovnal najmenej minútovej spotrebe penidla zvolenej penotvornej prúdnice zväčšený o množstvo penidla potrebného na nadstavenie pracovného režimu (tlaku) čerpadla a množstvo penidla, potrebného na prekrytie otvorov nasávacej hadičky. Odčíta sa čas prisávania penidla známeho objemu odmernej nádoby a údaje sa vyhodnotia.

V prípade potreby sa upraví správna poloha ukazovateľa množstva prisávaného penidla. Po prestavení primiešavača sa skúška opakuje. Na zistenie správnej funkcie primiešavacieho systému a z hľadiska ekonomickej efektívnosti skúšky možno penidlo v odmernej nádobe nahradiť vodou. Najmenšia tolerancia vzhľadom na rozdielnu hustotu použitej kvapaliny je zanedbateľná.

 Pri elektronickom systéme primiešavania je kontrola primiešavacieho systému zložitejšia a preto treba postupovať v súlade s pokynmi výrobcu.

Evidencia spotreby pohonných hmôt pri skúškach V knihe prevádzky hasičskej techniky, ktorá bola pri skúške použitá, sa z dôvodu vykázania spotreby pohonných hmôt vykoná zápis o skúške.

9.5. Prevádzkovanie služobných vozidiel

Na zdolávanie požiaru, havárie, živelnej pohromy alebo inej nežiaducej udalosti možno prepravovať príslušníkov zboru a ďalšie osoby na miesto zásahu aj inými dopravnými prostriedkami, ako sú služobné vozidlá alebo prostriedky hromadnej dopravy osôb. Spôsob dopravy a súvisiace opatrenia upravuje osobitný predpis.

Príslušník zboru, ktorý spĺňa podmienky vedenia a obsluhy zásahového vozidla, ktorého

súčet kilometrov odjazdených v priebehu kalendárneho mesiaca na zásahovom vozidle neprevyšuje 10 km, musí vykonať kondičnú jazdu na služobnom vozidle s celkovou hmotnosťou najmenej 7 t v dĺžke najmenej 10 km v priebehu nasledujúcich dvoch

týždňov Ak v priebehu týchto týždňov príslušník zboru viedol zásahové vozidlo na zásah

alebo služobné vozidlo s celkovou hmotnosťou najmenej 7 t a súčet odjazdených kilometrov

dosahuje najmenej 10 km, považuje sa to za vykonanie kondičnej jazdy O tejto jazde sa vedie záznam v knihe prevádzky a v karte vodiča, (príloha č. 5 Pokynu P HaZZ č. 36/2005 , obr. 9.3 a 9.4). Väčšiu dĺžku kondičnej jazdy môže upraviť prevádzkovateľ podľa miestnych podmienok. Príslušník zboru vykoná kondičnú jazdu pri splnení podmienok a v dĺžke určených prevádzkovateľom a v prípade záchrannej brigády zboru veliteľom záchrannej brigády zboru. Povinnosť vedenia karty vodiča a vykonávania kondičných jázd sa vzťahuje na príslušníka zboru v zmenovej službe.

Obr. 9.3 Karta vodiča (Príloha 5)

Obr. 9.4 Vzor karty vodiča (Príloha 5)

Kondičnú jazdu možno zlúčiť s kontrolnou (overovacou) jazdou, kde okrem precvičenia zručnosti vo vedení zásahového vozidla možno jazdu využiť aj na oboznámenie sa s aktuálnou dopravnou situáciou v niektorých častiach zásahového obvodu, pričom akcieschopnosť príslušníka zboru vykonávajúceho túto jazdu musí byť zachovaná monitorovaním pohybu vozidla.

Prevádzkovateľ a v prípade záchrannej brigády zboru veliteľ záchrannej brigády zboru za účelom zdokonalenia vodičských schopností príslušníkov zboru spôsobilých vedenia služobných vozidiel na hromadnú prepravu osôb môže stanoviť podmienky a rozsah kondičných jázd pre určených príslušníkov zboru na vozidlách hromadnej prepravy osôb.

So zásahovým vozidlom zaradeným do pohotovosti, na ktorom v priebehu kalendárneho mesiaca nebolo najazdených viac ako 10 km, sa vykoná kontrolná (overovacia) jazda v dĺžke najmenej 10 km v priebehu nasledujúcich dvoch týždňov. Ak v priebehu týchto týždňov zásahové vozidlo zaradené do pohotovosti vykonalo jazdu na zásah alebo v rámci odbornej prípravy a súčet najazdených kilometrov dosahuje najmenej 10 km, považuje sa to za vykonanie kontrolnej (overovacej) jazdy. O tejto jazde sa vedie záznam v knihe prevádzky

Jazdy na špeciálnej technike vojenského charakteru prevádzkovanej záchrannou brigádou zboru vykonané v rámci odbornej prípravy podľa interného predpisu sa považujú za

kondičné jazdy a kontrolné (overovacie) jazdy.

Ochrana pred požiarom

Na vyhradených technických zariadeniach (vozidlá určené na práce vo výškach, žeriav výložníkového typu a podobne), ktoré neboli v priebehu týždňa použité pri zásahu alebo výcviku, sa vykoná prevádzková prehliadka a funkčná skúška a práca s nadstavbou podľa pokynov výrobcu. Ak výrobca neurčuje inak, vykoná sa funkčná skúška a práca s nadstavbou v trvaní najmenej 15 minút.

O skúške a práci sa vykoná záznam v knihe prevádzky a v dokumentácii predpísanej pre zdvíhacie zariadenie. Na hasičskú techniku a inú techniku vybavenú hydraulickým zariadením na zdvíhanie bremien alebo hydraulickým lanovým navijakom sa vzťahuje toto ustanovenie primerane.

Kontrola ostatnej techniky zaradenej do pohotovosti a skúška funkčnosti jej pohonnej jednotky, ak výrobca neurčuje inak, sa vykoná v týchto lehotách a v tomto trvaní:

 ostatná technika (napríklad kalové čerpadlo, plávajúce čerpadlo) používaná pri zásahoch len pri špecifických udalostiach (napríklad povodne) sa kontroluje a skúška funkčnosti pohonnej jednotky v trvaní najmenej piatich minút sa vykonáva na začiatku obdobia predpokladaných špecifických udalostí a po každej oprave, najmenej však raz za tri kalendárne mesiace, dobu rozhodujúcu na vykonanie kontroly a skúšky funkčnosti pohonnej jednotky môže prevádzkovateľ skrátiť,

 ostatná technika (napríklad odsávač dymu, pretlakový ventilátor, elektrocentrála, agregát na ľahkú penu, motorová striekačka), ktorá nebola použitá najdlhšie po dobu štyroch týždňov, sa v priebehu nasledujúceho týždňa vykoná kontrola a skúška funkčnosti pohonnej jednotky v trvaní najmenej piatich minút a po každej oprave. Dobu rozhodujúcu na vykonanie kontroly a skúšky funkčnosti pohonnej jednotky môže prevádzkovateľ skrátiť.

O vykonanej kontrole a skúške sa vedie záznam v knihe prevádzky ostatnej techniky.

Na hasičskej technike zaradenej do zálohy sa vykoná kontrolná (overovacia) jazda alebo funkčná skúška podľa podmienok určených veliteľom hasičského a záchranného útvaru, veliteľom záchrannej brigády zboru, riaditeľom okresného riaditeľstva zboru alebo nimi určeným príslušníkom zboru najmenej raz za tri kalendárne mesiace.

Pri dopravnej nehode služobného vozidla postupuje vodič podľa Nariadenie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 14/2005 o prevádzke služobných cestných vozidiel.

Dopravnú nehodu a jej následky oznámi vodič alebo spolujazdec, ak im to zdravotný stav dovoľuje, bez zbytočného odkladu príslušnému územnému orgánu Policajného zboru a v prípade služobného vozidla, ktorého prevádzkovateľom:

 je prezídium a užívateľom záchranná brigáda zboru, aj operačnému stredisku prezídia prostredníctvom operačného pracoviska; v prípade užívateľa prezídium, ústav a škola priamo operačnému stredisku prezídia,

 je krajské riaditeľstvo zboru a užívateľom je okresné riaditeľstvo zboru, aj operačnému stredisku okresného riaditeľstva zboru, ktoré bez zbytočného odkladu informuje operačné stredisko krajského riaditeľstva zboru; operačné stredisko krajského riaditeľstva zboru následne informuje operačné stredisko prezídia,

 a užívateľom je krajské riaditeľstvo zboru, aj operačnému stredisku krajského riaditeľstva zboru, ktoré bez zbytočného odkladu informuje operačné stredisko prezídia,

 a užívateľom je hasičský a záchranný útvar, aj operačnému stredisku hasičského a záchranného útvaru, ktoré bez zbytočného odkladu informuje operačné stredisko prezídia.

Oznámenie dopravnej nehody služobného vozidla sa vykonáva písomnou formou na tlačive uvedenom v Pokyne generálneho riaditeľa všeobecnej sekcie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 11/2000 o nehodách, hodnotení technického stavu, oceňovaní a určovaní výšky skutočnej škody služobných cestných vozidiel a špeciálnej techniky.

Záchranná brigáda zboru zasiela vypísané tlačivo na prezídium. Zaslaním uvedeného tlačiva nie je zrušená oznamovacia povinnosť podľa služobného predpisu.

Ak v dôsledku dopravnej nehody dôjde k takému poškodeniu služobného vozidla, že sa stane nepojazdným, vodič alebo spolujazdec, ak mu to zdravotný stav dovoľuje, túto skutočnosť ihneď oznámi aj príslušníkovi zboru zodpovednému za prevádzku služobných vozidiel. Vodič alebo spolujazdec zabezpečí odtiahnutie služobného vozidla prednostne do strážených objektov zboru, Policajného zboru alebo autoservisu.

Ochrana pred požiarom

Vodič po skončení cesty oznámi príslušníkovi zboru zodpovednému za prevádzku

služobného vozidla spôsobenie škody inému účastníkovi cestnej premávky alebo škody na majetku štátu, právnickej osoby alebo fyzickej osoby.

Ďalšie povinnosti prevádzkovateľa služobného vozidla v súvislosti s dopravnou nehodou upravuje osobitný predpis.

Za účelom spracovania štatistiky vykazuje prevádzkovateľ odbornému útvaru všetky dopravné nehody formou a spôsobom podľa služobného predpisu. Kópiu štatistiky zasiela hasičský a záchranný útvar a krajské riaditeľstvo zboru na prezídium.

Služobné vozidlo v čase jeho prevádzky, ako aj jeho vodiča, možno kontrolovať. Podrobnosti najmä o okruhu osôb oprávnených vykonávať kontrolu a obsah kontroly upravuje osobitný predpis. Na zvýšenie dopravnej a prevádzkovej disciplíny vodiča služobného vozidla prevádzkovateľ a užívateľ postupuje podľa interného predpisu.

Za bezpečnosť jazdy zodpovedá vodič. Veliteľ zásahového vozidla a ani iný člen posádky, v prípade jazdy k zásahu a späť, nesmie obmedzovať právomoc a povinnosti vodiča. Veliteľ zásahového vozidla však môže nariadiť zastavenie alebo zníženie jeho rýchlosti; ak si to vyžadujú nepredvídateľné okolnosti, môže so súhlasom operačného strediska zmeniť aj trasu alebo cieľ jazdy, čo vyznačí v knihe prevádzky v stĺpci

„Poznámka“. Veliteľom zásahového vozidla sa v tomto prípade rozumie príslušník zboru, ktorý je určený ako veliteľ družstva

Prepravovaný príslušník zboru alebo zamestnanec zboru v prípadoch ostatných jázd nesmie dávať vodičovi služobného vozidla príkazy a pokyny odporujúce dopravným predpisom. Ak si splnenie úlohy vyžaduje zmeniť smer alebo cieľ cesty, prípadne vykonať jazdu naviac, ako je uvedené v žiadanke na prepravu, môže prepravovaný príslušník zboru alebo zamestnanec zboru vydať vodičovi príkaz písomne, čo vyznačí v knihe prevádzky v stĺpci „Poznámka“.

Pri zásahovom vozidle sa nesmú používať protektorované pneumatiky bez atestu kvality celej pneumatiky.

Ochrana pred požiarom

V kabíne vodiča, kabíne pre posádku a v priestore pre výbavu sa nesmie prepravovať príslušenstvo, ktoré nie je uložené v úchytoch spoľahlivo zaisťujúcich jeho polohu pri jazde alebo pri náhlej zmene polohy automobilu (prevrátenie).

V kabíne vodiča a v kabíne pre posádku sa nesmie prepravovať príslušenstvo kontaminované pri zásahu.

Každé služobné vozidlo musí mať určené stále miesto parkovania alebo státia, o čom musí byť aktuálny záznam v knihe prevádzky. Miesto parkovania určuje prevádzkovateľ alebo ním určený príslušník.

Stále miesto parkovania služobných vozidiel, ktorých prevádzkovateľom je prezídium a:

 užívateľom je prezídium, určí prezident,

 užívateľom je ústav, určí riaditeľ ústavu,

 užívateľom je škola, určí riaditeľ školy,

 užívateľom je záchranná brigáda zboru, určí veliteľ záchrannej brigády zboru.

V prípade parkovania služobných vozidiel v objektoch, ktoré nespravuje zbor musí byť

režim parkovania stanovený v súčinnosti so správcom objektu.

Odporučený postup a dojednanie so správcom objektu pre parkovanie služobných vozidiel.

 Prevádzkovateľ písomne požiada správcu objektu o povolenie parkovania v jeho objekte.

 Žiadosť obsahuje presný zoznam služobných vozidiel s uvedením továrenskej značky a evidenčného čísla, pre ktoré sa žiada povolenie na parkovanie.

 Správca určí pre konkrétne vozidlo konkrétne (ak je to možné) parkovacie miesto.

 Správca vydá parkovaciu kartu alebo iný doklad povoľujúci parkovanie v jeho objekte.

 Podmienky parkovania dohodnuté písomne so správcom objektu by mali upravovať

– resp. definovať napríklad:

o zaparkovanie vozidla pre jeho najrýchlejší výjazd v prípade požiaru alebo inej

nepredvídanej udalosti (parkovanie prednou časťou v smere výjazdu z garáže, odkladanie kľúčov z uzamykateľných boxov, odkladanie kľúčov od vozidiel a podobne),

o skladovanie náhradných dielov vozidiel (pneumatiky a podobne),

Ochrana pred požiarom

o zakázané činnosti (fajčenie, manipulácia s otvoreným ohňom, nabíjanie

o akumulátorov, dopĺňanie paliva a podobne).

 Prevádzkovateľ oboznámi príslušníkov zboru a zamestnancov, ktorí sú oprávnení riadiť služobné vozidlo, s podmienkami parkovania dohodnutými so správcom objektu.

Prevádzkovateľ alebo užívateľ podľa možností umožní parkovanie služobného vozidla iného prevádzkovateľa alebo užívateľa v strážených objektoch vo svojej pôsobnosti. V odôvodnených prípadoch možno využiť platené služby stráženého parkoviska.

Ak služobná cesta začína ráno pred 6.00 h alebo končí po 19.00 h, môže vodič prepravované osoby brať v mieste ich trvalého bydliska alebo prechodného bydliska alebo ich rozviesť do miesta trvalého bydliska alebo prechodného bydliska pri návrate V ostatných prípadoch sa služobná cesta začína a končí v mieste vykonávania štátnej služby alebo na pracovisku.

Ak po skončení služobnej cesty (po 19.00 h) nemá vodič vhodnú možnosť dopraviť sa do miesta svojho trvalého bydliska alebo prechodného bydliska verejnou dopravou, môže na tento účel použiť služobné vozidlo bez predchádzajúceho súhlasu na parkovanie mimo určeného miesta, avšak najviac do vzdialenosti 50 km od určeného stáleho miesta parkovania. Vodič pritom prihliada na možnosť zabránenia neoprávneného použitia, odcudzenia alebo poškodenia služobného vozidla; vo vozidle po jeho opustení nemôžu zostať prevádzkové doklady a vodič musí použiť všetky dostupné zabezpečovacie zariadenia; o tejto skutočnosti informuje nasledujúci služobný deň príslušníka zboru zodpovedného za prevádzku služobných vozidiel. Čas ukončenia služobnej cesty vodič nahlási príslušnému operačnému stredisku alebo operačnému pracovisku. Jazdu a parkovanie v tomto prípade v knihe prevádzky schvaľuje službukonajúci operačný dôstojník alebo sa postupuje podľa interného predpisu prevádzkovateľa.

V odôvodnených prípadoch možno použiť na splnenie služobnej úlohy alebo pracovnej úlohy súkromné motorové vozidlo. Použitie súkromného motorového vozidla na splnenie služobnej úlohy je oprávnený povoliť:

 príslušníkovi zboru zaradenému na prezídiu a zamestnancovi prezídia prezident zboru, viceprezident zboru alebo riaditeľ odboru prevádzkovo–ekonomického,

 príslušníkovi zboru zaradenému v škole alebo na ústave a zamestnancovi školy alebo ústavu riaditeľ školy, ústavu alebo jeho zástupca,

 príslušníkovi zboru zaradenému na záchrannej brigáde zboru alebo na hasičskom a záchrannom útvare a zamestnancovi záchrannej brigády zboru alebo hasičského a záchranného útvaru veliteľ alebo jeho zástupca,

 príslušníkovi zboru zaradenému na krajskom riaditeľstve zbore alebo na okresnom riaditeľstve zbore a zamestnancovi krajského riaditeľstva zboru alebo okresného riaditeľstva riaditeľ krajského riaditeľstva zboru.

Schválenie použitia súkromného motorového vozidla na splnenie služobnej (pracovnej) úlohy sa vydáva na tlačive „Cestovný príkaz“ v riadku 4 – „Určený dopravný prostriedok“.

Na plnenie služobnej (pracovnej) úlohy možno použiť len súkromné motorové vozidlo, ktoré je povinne zmluvne poistené, je poistené proti poškodeniu, zničeniu a odcudzeniu, má havarijné poistenie a platné osvedčenie o emisnej kontrole a o technickej kontrole.

Náhrada za použitie súkromného motorového vozidla na plnenie služobnej úlohy alebo pracovnej úlohy sa dohodne vopred a poskytne sa podľa osobitného predpisu.

V odôvodnených prípadoch, a to najmä na prepravu nákladov, ktoré nemožno prepraviť služobným vozidlom, možno na služobné účely použiť nákladnú taxislužbu.

Druhy automobilov zboru zaradené do skupín motorových vozidiel podľa EN 1846–1 sú uvedené v prílohe č. 7 pokynu P HaZZ č. 36/2005, obr. 9.5.

Obr. 9.5 Druhy automobilov HaZZ -STN EN 1846-1 (Príloha 7)

Ochrana pred požiarom

10 HYDRAULICKÁ VYSLOBODZOVACIA TECHNIKA

Cieľom kapitoly je priblížiť rozdelenie, princíp a technicko – taktické parametre hydraulickej vyslobodzovacej techniky podľa Vyhlášky MVSR č. 162/2006 Z. z.

Vyslobodzovacia technika patrí medzi nepohyblivé prostriedky podľa Vyhlášky MV SR č. 162/2006 Z. z., ktorá pojednáva o vlastnostiach, konkrétnych podmienkach prevádzkovania a o zabezpečení pravidelnej kontroly hasičskej techniky a vecných prostriedkov na ochranu pred požiarmi. Tieto technické prostriedky hasiči využívajú k špeciálnym činnostiam pri zásahu pri dopravných nehodách za účelom vyslobodzovania osôb z havarovaných automobilov, lietadiel, koľajových vozidiel, zrútených konštrukciách objektov a iných záchranných prácach. Zaraďujeme ich medzi stále vybavenie hasičských jednotiek. Hydraulické záchranné systémy patria k vyslobodzovacej technike. Táto technika sa bežne nachádza vo výbave zásahových automobilov HaZZ ako je možné vidieť na obr. 10.1.

Hydraulické vyslobodzovacie náradie radíme medzi špeciálne vyslobodzovacie náradie, konkrétne ho môžme zaradiť medzi vecné prostriedky na rozoberanie a uvoľňovanie konštrukcií a je súčasťou výbavy automobilov určených na vyslobodzovacie práce, tvorí ho hlavne:

 Motorová pohonná jednotka

 Hydraulické nožnice.

 Hydraulické rozpínacie kliešte

 Hydraulické kombinované náradie

 Strihač pedálov.

 Hydraulické rozperné valce

 Ručné/nožné čerpadlo.

Hydraulické čerpadlo

Hydraulické čerpadlo tvorí tlak a prietok tlakovej kvapaliny v systéme. Používajú sa jednostupňové a viacstupňové hydraulické čerpadlá. Pri jednostupňových čerpadlách sa nemení množstvo dodávaného hydraulického oleja. Pri viacstupňových čerpadlách sa mení množstvo dodávaného hydraulického oleja v závislosti na tlaku. Pri nižšom tlaku dokážu dodávať oveľa väčšie množstvo oleja k nástroju, čo výrazne dokáže zvýšiť rýchlosť zásahu

a pri vyššom tlaku dodávajú menšie množstvo hydraulického oleja k nástroju čo znamená že dokážeme kontrolovanejšie používať nástroj. V praxi sa v súčasnosti kvôli svojim vlastnostiam využívajú viacstupňové axiálne čerpadlá.

10.1 Motorové pohonné jednotky

Zdrojová časť, alebo aj motorová pohonná jednotka obsahuje časti, napríklad zdroj pohonu, hydraulické čerpadlo, nádrž na hydraulický olej, riadiace prvky a konektory pre pripojenie vyslobodzovacieho náradia. Na trhu existujú rôzne druhy motorových pohonných jednotiek v závislosti od zdroja pohonu kde patrí elektromotor, alebo spaľovací motor a taktiež v závislosti od počtu naraz pripojených vyslobodzovacích náradí od jedného po štyri.

V ponuke je aj navijak na hadice, ktorý môže byť namontovaný na pohonnej jednotke, alebo môže byť oddelený.

Obr. 10.1 Hydraulická vyslobodzovacia technika umiestnená vo vozidle HaZZ (www.protipožiarne.sk)

Motorové pohonné jednotky spoločnosti Holmatro

Spoločnosť má vo svojej ponuke 36 modelov pohonných jednotiek, obr. 10.2, z toho je 7 modelov ručných/nožných pumpy. Pri väčšine motorových pohonných jednotiek je dostupná verzia buď z elektromotorom, alebo so spaľovacím motorom. V ponuke sú pohonné jednotky s možnosťou poháňať jeden nástroj, dva nástroje alebo až štyri nástroje súčasne. Každá pohonná jednotka je vybavená nádržou s tlakovou kvapalinou. Efektívne využiteľné množstvo tejto tlakovej kvapaliny sa u pohonných jednotiek spoločnosti Holmatro pohybuje od 425 ml u malých pohonných jednotiek až po 6000 ml u veľkých pohonných jednotiek, ktoré umožňujú použitie aj štyroch nástrojov súčasne. Hmotnosť pohonných jednotiek

v ponuke sa pohybuje od necelých 7 kilogramov až po 77 kilogramov. V ponuke sú aj modely ktoré sú vybavené hadicami aj navijakom na hadice.

Novinkou v ponuke je veľmi ľahké a kompaktné batériové čerpadlo ktoré je umiestnené

v batohu čo výrazne uľahčuje jeho transport. S hmotnosťou 7 kilogramov je najľahším

čerpadlom v ponuke spoločnosti Holmatro.

V tabuľke č. 10.1 je prehľad technických parametrov troch vybraných modelov pohonných jednotiek. Prvá z nich je GBP 10 EVO3 čo je batériová kompaktná pohonná jednotka umiestnená v batohu, druhá z nich je SR 40 PC 4 ktorá umožňuje pohon štyroch nástrojov súčasne a tretia je SR 20 PC 2 čo je pohonná jednotka s priemernými parametrami. U pohonných jednotiek okrem batériovej sú dostupné rovnaké verzie s elektromotorom.

Obr. 10.2

Pohonná jednotka spoločnosti Holmatro (www.holmatro.com)

Tab. 10.1 Prehľad parametrov pohonných jednotiek Holmatro (www.holmatro.com, Maťašovský, 2021)

Motorové pohonné jednotky spoločnosti Weber–hydraulik

Spoločnosť Weber–hydraulik má vo svojej ponuke 11 modelov pohonných jednotiek, obr.

10.3, z toho sú 2 modely štandardných pohonných jednotiek a 9 modelov kompaktných pohonných jednotiek. Obe štandardné pohonné jednotky majú rovnaké parametre a líšia sa iba zdrojom pohonu, čo môže byť buď elektromotor, alebo spaľovací motor. Tieto pohonné

jednotky sú vybavené navijakom hadíc aj s tlakovými hadicami kde je možnosť vybrať si buď dvoj hadicovú verziu, alebo jedno hadicovú tzv. COAX verziu. Štandardné pohonné jednotky umožňujú používanie dvoch nástrojov súčasne. Kompaktné pohonné jednotky sú menšie a ľahšie ako štandardné, sú ponúkané bez navijaku hadíc a bez hadíc a umožňujú poháňanie jedného alebo dvoch nástrojov súčasne v závislosti od modelu. Pri kompaktných jednotkách sú na výber jednotky s elektromotorom, spaľovacím motorom alebo aj batériové pohonné jednotky. Modely motorových pohonných jednotiek od spoločnosti Weber–hydraulik obsahujú efektívne využiteľné množstvo tlakovej kvapaliny od 2000 ml u malých kompaktných pohonných jednotiek až po 6000 ml u štandardných pohonných jednotiek. Hmotnosť pohonných jednotiek v ponuke sa pohybuje od 10,2 až po 76 kilogramov.

V tabuľke č. 10.2 sú uvedené technické parametre troch vybraných modelov pohonných jednotiek. Prvý z nich je kompaktná batériová jednotka AKKUPAC ECO s možnosťou použitia popruhov na zavesenie na chrbát. Pohonná jednotka V 70 W–SAH 20 je štandardná pohonná jednotka s najvyšším výkonom akú spoločnosť ponúka. Je dostupná aj vo verzii s elektromotorom. Posledná v tabuľke je pohonná jednotka V–ECOCOMPACT ktorá má priemerné parametre.

Tab. 10.2 Prehľad parametrov pohonných jednotiek Weber–hydraulik (www. weber–hydraulik.com)

Motorové pohonné jednotky spoločnosti Lukas hydraulik

Spoločnosť Lukas hydraulik má vo svojej ponuke 10 modelov pohonných jednotiek, obr

10.4. Ponuka obsahuje modely s pohonom elektromotorom, spaľovacím motorom a aj batériové modely pohonných jednotiek. Modely pohonných jednotiek od spoločnosti Lukas hydraulik umožňujú poháňanie jedného, alebo dvoch nástrojov súčasne. Niektoré modely sú vybavené funkciou turbo, ktorá umožňuje dosahovať na jednom pripojenom nástroji vyššiu rýchlosť. Hmotnosť pohonných jednotiek v ponuke sa pohybuje od 8,3 až po 78,5 kilogramov. Efektívne využiteľné množstvo tlakovej kvapaliny sa pohybuje od 1,2 litra až po 5 litrov, (Maťašovský, 2021)

Obr. 10.3 Pohonná jednotka spoločnosti Weber–hydraulik (www. weber–hydraulik.com)

Ochrana pred požiarom

V tabuľke č. 10.3 sú uvedené technické parametre troch vybraných modelov pohonných

jednotiek. Prvá z nich je kompaktná a ľahká pohonná jednotka P 605 OE, ďalšia z nich je najvýkonnejšia pohonná jednotka v ponuke P 635 SG a posledná je jednotka s priemernými parametrami P 630 SG.

Obr. 10.4 Pohonná jednotka spoločnosti Lukas hydraulik (www.lukas.com)

Tab. 10.3 Prehľad parametrov pohonných jednotiek Lukas hydraulik (www.lukas.com)

Ochrana pred požiarom

10.2 Hydraulické nožnice

Hydraulické nožnice umožňujú strihanie dverových stĺpikov, strešných nosníkov karosérie, plechov, káblov a rôznych profilov. Využívajú sa napríklad na prestrihnutie A, B a C stĺpika, odstránenie strechy vozidla pre vytvorenie dostatočného priestoru potrebného pre vyslobodenie osôb zakliesnených vo vraku vozidla. Keďže sa vyvíjajú nové materiály a technológie je potrebné, aby aj výrobcovia hydraulických nožníc vyvíjali nové modely, pretože pri použití starších modelov nožníc pri novších modeloch vozidiel sa výrazne predlžuje čas strihania, prípadne sa nemusí podariť prestrihnúť niektoré časti vozidla.

Hydraulické nožnice spoločnosti Holmatro

Spoločnosť Holmatro má vo svojej ponuke celkovo 20 modelov hydraulických nožníc, obr. 10.5, z čoho je 9 modelov batériových a jeden model mini nožníc. Hmotnosť ponúkaných modelov s hadicovým pripojením v stave pripravenom na použitie je od 9,5 do 19,8 kilogramov. Maximálne možné roztvorenie čeľustí sa pri týchto modeloch pohybuje od 170 mm až po 301 mm. Spoločnosť Holmatro ponúka väčšinu modelov aj ako priame nožnice aj ako nožnice so sklonenými čeľusťami ktoré uľahčujú prácu pri strihaní vysoko alebo nízko. Nože hydraulických nožníc sú v tvare písmena U čo má za výsledok že pri strihaní nože obklopia materiál a tlačia ho k ploche kde je strihanie najefektívnejšie. Špeciálne tvarovaná rezná hrana zvyšuje rezný výkon a nožnice sú pripravené na strihanie aj najnovších

konštrukcií automobilov. Modely majú plochú stredovú konštrukciu skrutky ktorá stláča čepele k sebe, čo má za výsledok ešte lepší rezný výkon a lepší prístup v úzkych priestoroch.

Rukoväť je vybavená LED osvetlením ktoré osvetľujú strihanú plochu a zvyšujú komfort používania, (Maťašovský, 2021).

V tabuľke č. 10.4 sú uvedené parametre troch vybraných modelov. Je tam uvedený jeden najvyšší model v ponuke (CU 5060), jeden najnižší model v ponuke (CU 5030 CL) a taktiež jeden model univerzálnych nožníc (CU 5050 GP).

Obr. 10.5 Hydraulické nožnice Holmatro (www.holmatro.com)

Ochrana pred požiarom

Tab. 10.4 Prehľad parametrov hydraulických nožníc Holmatro (www.holmatro.com)

Batériové modely nožníc od spoločnosti Holmatro

Spoločnosť Holmatro má v ponuke celkovo 9 modelov batériových nožníc a to konkrétne jeden model rady Pentheon a 8 modelov rady EVO 3. Model rady Pentheon je najnovší v ponuke a dosahuje lepšie výsledky ako EVO 3. Pri strihaní rovnakých častí dosahuje oveľa kratší čas strihania ako rada EVO3 alebo hadicové nožnice. Pri rade EVO 3 je telo nožníc ako u hadicových a to konkrétne modely od 5030 až po model 5060 v prevedení s rovnými aj naklonenými nožmi.

Hydraulické nožnice spoločnosti Weber–hydraulik

Spoločnosť Weber–hydraulik má vo svojej ponuke celkovo 10 modelov hydraulických nožníc, obr. 10.6, z čoho je 6 modelov na hadicové pripojenie a 4 modely batériové. Každý z týchto modelov je možné prerobiť z hadicového pripojenia na batériové a naopak. Hmotnosť modelov s hadicovým pripojením sa pohybuje od 14,5 až po 22,4 kilogramov. Maximálne možné roztvorenie čeľustí sa u týchto modelov pohybuje od 160 mm až po 280 mm. Všetky modely nožníc od spoločnosti Weber–hydraulik majú priame čeľuste. Čeľuste týchto nožníc sú tvarované tak aby strihaný materiál vťahovali k ploche kde je strihanie najefektívnejšie. Pri niektorých modeloch nožníc je možné pri výmene nožov vymeniť iba vložky nožov čo je jednoduchšie, rýchlejšie a taktiež aj lacnejšie. Nože sú vyvíjané pre strihanie aj najmodernejších vozidiel. Všetky ovládacie prvky týchto nožníc sú červenej farby a otočná rukoväť chráni pred napätím až do 1000 V.

V tabuľke č. 10.5 sú uvedené technické parametre troch vybraných modelov nožníc.

Podobne ako u nožníc od spoločnosti Holmatro v tabuľke je uvedený jeden najvyšší model

Ochrana pred požiarom

v ponuke (RSX 185 ALL NINE), jeden najnižší model v ponuke (RSX 160) a taktiež aj model univerzálnych nožníc (S 270).

Tab. 10.5 Prehľad parametrov hydraulických nožníc Weber–hydraulik (www. weber–hydraulik.com)

Batériové modely nožníc od spoločnosti Weber–hydraulik

Spoločnosť Weber–hydraulik má vo svojej ponuke celkovo 4 modely batériových nožníc rady E–FORCE3. Okrem univerzálnych nožníc sa všetky modely dajú prerobiť

autorizovaným servisom z hadicového pripojenia na batériové a opačne taktiež majú rovnaké parametre a trochu vyššiu hmotnosť.

Hydraulické nožnice spoločnosti Lukas hydraulik

Spoločnosť Lukas hydraulik má vo svojej ponuke celkovo 16 modelov hydraulických

nožníc, obr. 10.7, z čoho je 9 modelov batériových a jeden model sú mini nožnice.

Obr. 10.6 Hydraulické nožnice Weber–hydraulik (www. weber–hydraulik.com)

Ochrana pred požiarom

Maximálne možné roztvorenie čeľustí sa pri modeloch s hadicovým pripojením pohybuje od 160 mm až po 206 mm. Hmotnosť týchto modelov sa pohybuje od 14,5 až po 21,3 kilogramov. Hydraulické nožnice od spoločnosti Lukas hydraulik sú taktiež pripravené na strihanie najmodernejších konštrukcií automobilov. Čeľuste väčšiny nožníc sú v tvare písmena U a zabezpečujú aj správne umiestnenie strihaného profilu v čepeliach, aby bol čo najviac využitý rezný výkon a rezná sila pre zvýšenie rýchlosti strihania.

V tabuľke č. 10.6 sú uvedené technické parametre troch vybraných modelov nožníc. Pri výbere modelov som postupoval rovnako ako pri predošlých výrobcoch. Najvyšší model v ponuke je model S 799 a najnižší je S 312.

Obr. 10.7 Hydraulické nožnice Lukas hydraulik (www.lukas.com)

Tab. 10.6 Prehľad parametrov hydraulických nožníc Lukas hydraulik (www.lukas.com)

Batériové modely nožníc od spoločnosti Lukas hydraulik

Spoločnosť Lukas hydraulik má vo svojej ponuke celkovo 9 modelov batériových nožníc.

Nožnice sú rovnaké ako modely s hadicovým pripojením a sú vybavené pohonnou jednotkou radu E2 alebo eWXT. Technológia eWXT je novšia a modernejšia ako E2, dokáž dosiahnuť

väčší výkon vďaka precíznemu riadeniu motora a taktiež je ľahšia a má kratšiu konštrukciu ako E2. Modely eWXT sú vode odolné.

10.3 Hydraulické rozpínacie kliešte

Hydraulické rozpínacie kliešte sa využívajú na odtláčanie, odtiahnutie alebo stláčanie rôznych častí karosérie vraku vozidla. Hydraulické rozpínacie kliešte sú tvorené dvomi čeľusťami, ktoré môžu vykonávať pohyb buď rozpínací alebo stláčací. Čeľuste sú tvarované tak, že hroty čeľustí sa na konci spájajú a sú ploché aby sa vošli aj do menších škár. Ploché hroty sú na vnútornej aj vonkajšej ploche vybavené drážkovaním, ktoré zabezpečí aby sa hroty nevyšmykli. Pri používaní je dôležité dbať na to aby čeľuste boli zasunuté v škáre čo najviac ako sa dá, tým sa predíde trhaniu materiálu namiesto jeho odtláčania. Čeľuste sú prispôsobené tak, že umožňujú použitie vymeniteľných pracovných hrotov. Rozpínací pohyb čeľustí sa používa napríklad na otvorenie zaseknutých dverí, vypáčenie dverí z pántov, odtlačenie prístrojovej dosky a pod. Pri takomto použití dokážu dosiahnuť najväčšie sily, až 680 kN čo zodpovedá pôsobeniu váhy približne 69 ton. Roztvorenie čeľustí dosahuje až okolo 820 mm. Stláčací pohyb čeľustí sa využíva napríklad na stlačenie častí karosérie čo vytvorí slabšie miesto a umožní jednoduchšie prestrihnutie. Pri tomto použití čeľuste hydraulických rozpínacích klieští dokážu stláčať materiál silou až 120 kN čo zodpovedá pôsobeniu váhy približne 13 ton. Vo všeobecnosti sa používajú na vytvorenie dostatočne veľkého priestoru potrebného na vyslobodenie zakliesnených osôb vo vraku vozidla.

Hydraulické rozpínacie kliešte spoločnosti Holmatro

Spoločnosť Holmatro má vo svojej ponuke celkovo 10 modelov rozpínacích klieští, obr.

10.8, z toho 5 modelov je batériových. Ponúkané modely rozpínacích klieští s hadicovým pripojením dosahujú hmotnosť od 9,6 až do 19,6 kilogramov. Maximálne roztiahnutie čeľustí u týchto modelov dosahuje od 510 mm až do 822 mm. Rukoväť rozpínacích klieští je vybavená LED osvetlením ktoré osvetľuje priestor v ktorom sa pracuje. Spoločnosť Holmatro poskytuje k rozpínacím kliešťam široký sortiment príslušenstva, sú to napríklad rôzne vymeniteľné hroty s rôznym tvarom a zúbkovaním, hroty ktoré umožňujú ťahanie, reťaze pre ťahanie a rôzne sady tohto príslušenstva.

V tabuľke č. 10.7 sú uvedené technické parametre troch vybraných modelov rozpínacích klieští. Taktiež ako pri nožniciach je v tabuľke jeden najvyšší model v ponuke (SP 5260) a jeden najnižší model v ponuke (SP 5240 CL).

Batériové modely rozpínacích klieští od spoločnosti Holmatro

Batériové modely rozpínacích klieští od spoločnosti Holmatro tvorí jeden model rady

Pentheon, ktorý vďaka novému precíznemu riadeniu motora dokáže pri každom tlaku

dosahovať najvyšší výkon a tým najkratší čas operácie. Kliešte rady EVO 3 sú v ponuke

4 a sú to rovnaké modely ako modely s hadicovým pripojením akurát majú ako pohon

technológiu EVO 3. Všetky batériové modely dosahujú trochu vyššiu hmotnosť, ale nie je

k ním potrebná hadica a pohonná jednotka a sú jednoduchšie použiteľné.

Obr. 10.8 Rozperné kliešte Holmatro (www.holmatro.com)

Tab. 10.7 Prehľad parametrov rozperných klieští Holmatro (www.holmatro.com)

Ochrana pred požiarom

Hydraulické rozpínacie kliešte spoločnosti Weber–hydraulik

Spoločnosť Weber hydraulik má vo svojej ponuke celkovo 8 modelov rozpínacích klieští, obr. 10.9, z toho sú 3 modely batériové. Väčšina modelov ale umožňujú prerobenie z hadicového pripojenia na batériové alebo naopak. Modely rozpínacích klieští v ponuke dosahujú hmotnosť od 13,4 až do 20 kilogramov. Maximálne roztiahnutie čeľustí dosahuje u týchto modelov dosahuje od 610 mm až do 820 mm. Všetky ovládacie prvky na kliešťach sú červenej farby aby boli výrazné. Rukoväť chráni používateľa pred napätím až 1000 V. Hroty čeľustí sú vymeniteľné a majú zúbky na vnútornej aj na vonkajšej ploche pre lepšie držanie materiálu. Spoločnosť taktiež ponúka rôzne vymeniteľné hroty a taktiež aj rôzne príslušenstvo ako napríklad sadu reťazí pre ťahanie a podobne.

V tabuľke č. 10.8 sú uvedené technické parametre troch vybraných modelov rozpínacích klieští. Taktiež ako pri nožniciach je v tabuľke jeden najvyšší model v ponuke (SP 64 BS) a jeden najnižší model v ponuke (SP 44 AS).

Obr. 10.9 Rozperné kliešte Weber–hydraulik (www. weber–hydraulik.com)

–hydraulik.com)

Tab. 10.8 Prehľad parametrov rozperných klieští Weber–hydraulik (www. weber

Ochrana pred požiarom

Batériové modely rozpínacích klieští od spoločnosti Weber–hydraulik

Batériové modely rozpínacích klieští od spoločnosti Weber–hydraulik tvoria 3 modely, obr. 10.10, rovnaké ako modely s hadicovým pripojením a sú vybavené technológiou E–FORCE3. Tieto modely je možné prerobiť s hadicového pripojenia na batériové a naopak. Technológia E–FORCE3 vďaka precíznemu riadeniu motora dosahuje stále najoptimálnejšie podmienky, preto je čas vykonávania operácii kratší o 25 % oproti ostatným modelom.

Hydraulické rozpínacie kliešte spoločnosti Lukas hydraulik

Spoločnosť Lukas hydraulik má vo svojej ponuke celkovo 9 modelov rozpínacích klieští, z toho je 6 modelov batériových. Hmotnosť ponúkaných modelov s hadicovým pripojením dosahuje od 13,4 až po 19,7 kilogramov. Maximálne možné roztiahnutie čeľustí dosahuje pri týchto modeloch od 600 mm až po 813 mm. Hroty čeľustí sú vymeniteľné a vybavené technológiou Shark Tooth, čo sú zuby v troch radoch na vonkajšej ploche, ktoré zabraňujú vyšmyknutiu sa materiálu.

V tabuľke č. 10.9 sú uvedené technické parametre troch vybraných modelov rozpínacích klieští. Taktiež ako pri nožniciach je v tabuľke jeden najvyšší model v ponuke (SP 777) a jeden najnižší model v ponuke (SP 333).

Obr. 10.10 Rozperné kliešte Lukas hydraulik (www.lukas.com)

Tab. 10.9 Prehľad parametrov rozpínacích klieští Lukas hydraulik (www.lukas.com, Maťašovský ,2021)

Ochrana pred požiarom

Batériové modely rozpínacích klieští od spoločnosti Lukas hydraulik

Spoločnosť Lukas hydraulik má vo svojej ponuke celkovo 6 modelov batériových rozpínacích klieští. Tri modely sú s technológiou E2 a tri sú s technológiou eWXT. Sú to všetko rovnaké tri modely ako tie hadicové. Rovnako ako pri nožniciach technológia eWXT je ľahšia, má kratšie telo, je vodotesná a dosahuje lepšie vlastnosti ako E2.

10.5 Hydraulické kombinované náradie

Hydraulické kombinované náradie je možné použiť ako hydraulické nožnice a taktiež ako hydraulické rozpínacie kliešte. Jeho výhodou je univerzálnosť použitia ako pri strihaní tak aj pri rozťahovaní, čo z neho na prvý pohľad môže robiť najideálnejší nástroj. Nevýhodou hydraulického kombinovaného náradia, je že jeho univerzálnosť je na úkor dosahovaných parametrov. V strihaní nedokáže dosiahnuť také výsledky ako samostatné hydraulické nožnice a v rozťahovaní je jeho obmedzením hlavne maximálne možné roztiahnutie čeľustí, ktoré je menšie ako u samostatných hydraulických rozpínacích klieští.

Hydraulické kombinované náradie spoločnosti Holmatro

Spoločnosť Holmatro má vo svojej ponuke celkovo 15 modelov kombinovaného náradia, obr. 10.1, z čoho je 6 modelov batériových a 4 modely s ručnou pumpou. Hmotnosť modelov s hadicovým pripojení sa pohybuje od 8 až do 17,6 kilogramov. Maximálne otvorenie čeľustí pre strihanie sa pohybuje od 196 mm až po 394 mm. Maximálne možne roztiahnutie čeľustí pre potreby rozťahovania dosahuje od 281 mm až po 468 mm. Modely vybavené ručnou pumpou dosahujú hmotnosť od 8,7 až do 9,2 kilogramov. Maximálne roztiahnutie čeľustí pre potreby rozťahovania je od 281 mm až do 362 mm. Maximálne otvorenie čeľustí pre potreby strihania dosahuje od 196 mm až po 277 mm. Hroty čeľustí sú vymeniteľné. Kombinované

náradie má plochú stredovú konštrukciu skrutky, čo zvyšuje rezný výkon. Rukoväť je vybavená LED osvetlením ktoré osvetľuje pracovný priestor.

V tabuľke č. 10.9 sú uvedené technické parametre troch vybraných modelov kombinovaného náradia. Taktiež ako pri nožniciach je v tabuľke jeden najvyšší model v ponuke (CT 5160) a jeden najnižší model v ponuke (CT 5111) a jeden model s ručnou pumpou (HCT 5114).

Batériové modely kombinovaného náradia spoločnosti Holmatro

Batériové kombinované náradie od spoločnosti Holmatro tvorí 5 modelov. Je to rovnako ako pri nožniciach a rozpínacích kliešťach jeden model rady Pentheon ktorý dosahuje oveľa lepšie časy operácii oproti modelom s hadicovým pripojením alebo technológiou EVO 3. Radu EVO 3 tvorí 5 modelov ktoré sú rovnaké ako modely s hadicovým pripojením.

Hydraulické kombinované náradie spoločnosti Weber–hydraulik

Spoločnosť Weber–hydraulik má vo svojej ponuke celkovo 9 modelov kombinovaného

náradia, obr. 10.11, z čoho sú 4 modely batériové a jeden model s ručnou pumpou. Väčšinu modelov je možné jednoducho prerobiť z hadicovej verzie na batériovú alebo naopak.

Hmotnosť modelov s hadicovým pripojením sa pohybuje od 9,7 až po 17,2 kilogramov.

Obr. 10.11 Hydraulické kombinované náradie Holmatro (www.holmatro.com)

Tab. 10.9 Prehľad parametrov kombinovaného náradia Holmatro

Ochrana pred požiarom

Maximálne roztiahnutie čeľustí pre potreby rozťahovania sa u modelov s hadicovým

pripojením pohybuje od 270 mm až po 405 mm. Model s ručnou pumpou má hmotnosť 9,8 kilogramu a dosahuje maximálne otvorenie čeľustí pre potreby strihania 270 mm. Modely sú vybavené vysokopevným kovaným nožom pre lepšie chovanie pri strihaní a dlhou životnosťou.

V tabuľke č.10.10 sú uvedené technické parametre troch vybraných modelov kombinovaného náradia. Taktiež ako pri nožniciach je v tabuľke jeden najvyšší model v ponuke (SPS 400 MK2) a jeden najnižší model v ponuke (SPS 270 MK2) a jeden model s ručnou pumpou (SPS 270 H).

Obr. 10.11 Hydraulické kombinované náradie Weber–hydraulik (www. weber–hydraulik.com)

Tab. 10.10 Prehľad parametrov kombinovaného náradia Weber–hydraulik (www. weber–hydraulik.com)

Ochrana pred požiarom

Batériové modely kombinovaného náradia spoločnosti Weber–hydraulik

Batériové kombinované náradie od spoločnosti Weber–hydraulik tvoria 4 modely. Tri z nich sú rovnaké ako modely s hadicovým pripojením. Všetky modely sú vybavené technológiou E–FORCE 3, ktorá zabezpečuje maximálny výkon. Rovnako ako pri ostatných druhoch náradia aj u tohto je možné rovnaké modely náradia zmeniť z hadicového pripojenia na batériové a naopak.

Hydraulické kombinované náradie spoločnosti Lukas hydraulik

Spoločnosť Lukas hydraulik má vo svojej ponuke celkovo 9 modelov kombinovaného náradia, obr. 10.12, z toho je 6 modelov batériových a jeden model s ručnou pumpou. Modely s hadicovým pripojením dosahujú hmotnosť od 14,8 až do 20,7 kilogramov. Maximálne otvorenie čeľustí pre potreby rozťahovania sa u týchto modelov pohybuje od 368 mm až do 475mm. Model s ručnou pumpou má hmotnosť 11,9 kilogramov a maximálne otvorenie čeľustí pre potreby rozťahovania dosahuje 308 mm. Modely s hadicovým pripojením majú odnímateľné špičky čeľustí ktoré sú vybavené drážkovaním, aby sa pri rozťahovaní nevyšmykli. Po odňatí špičiek sa predĺžia rezné hrany.

V tabuľke č. 10.11 sú uvedené technické parametre troch vybraných modelov kombinovaného náradia. Taktiež ako pri nožniciach je v tabuľke jeden najvyšší model v ponuke (SC 758) a jeden najnižší model v ponuke (SC 358) a jeden model s ručnou pumpou (SC 250 M).

Obr. 10.12 Hydraulické kombinované náradie Lukas hydraulik (www.lukas.com)

Tab. 10.11 Prehľad parametrov kombinovaného náradia Lukas hydraulik (www.lukas.com)

Batériové modely kombinovaného náradia spoločnosti Lukas hydraulik

Batériové modely kombinovaného náradia od spoločnosti Lukas hydraulik tvorí 6 modelov. Tri modely sú s technológiou E2 a ďalšie tri sú s technológiou eWXT. Sú to rovnaké modely náradia a rozdiel je iba v použitej technológii. Technológia eWXT dosahuje lepšie výkony ako E2.

10.7 Strihače pedálov

Strihač pedálov ako aj mini nožnice sú využívané na strihanie v malom priestore. Sú

prispôsobené na obsluhu jednou rukou a majú malé telo ktoré je prispôsobené do menších priestorov. Sú prispôsobené na strihanie predmetov z tvrdej ocele, ako napríklad pedále, radiaca páka, volant, ale taktiež sa využívajú na odstrihnutie hlavovej opierky a podobných menších a ťažšie prístupných súčiastok. Zvyčajne zvykne byť poháňaný ručným, alebo nožným čerpadlom, ktoré často býva aj súčasťou sady.

Strihač pedálov spoločnosti Holmatro

Spoločnosť Holmatro má vo svojej ponuke celkovo 2 modely mini nožníc, ktoré môžu byť použité ako strihač pedálov. Jeden z týchto modelov je jednočinný a jeden je dvojčinný.

Jednočinný model je ponúkaný buď samostatne alebo ako sada s ručnou pumpou. Hmotnosť

jednočinného modelu je 3 kilogramy a maximálne otvorenie čeľustí je 40 mm. Návrat

Ochrana pred požiarom

pohyblivej strihacej čeľuste do otvorenej polohy zabezpečuje pružina. Dvojčinný model má

hmotnosť 3,8 kilogramov a maximálne otvorenie čeľustí dosahuje 59 mm. Obodva modely sú prispôsobené pre ovládanie jednou rukou.

V tabuľke č. 10.12 sú uvedené technické parametre dvoch modelov strihačov pedálov. Jeden model je dvojčinný a jeden jednočinný.

Tab. 10.12 Prehľad parametrov strihačov pedálov Holmatro (www.holmatro.com)

Strihač pedálov spoločnosti Weber–hydraulik

Spoločnosť Weber–hydraulik má vo svojej ponuke celkovo 2 modely nožníc, ktoré môžu byť použité ako strihač pedálov. Jeden model je jednočinný a druhý model je dvojčinný. Hmotnosť jednočinného modelu dosahuje 3,9 kilogramu a maximálne otvorenie čeľustí je u tohto modelu 45 mm. Tento model je ponúkaný iba ako sada s ručnou pumpou. Dvojčinný model má hmotnosť 4,2 kilogramu a maximálne otvorenie čeľustí dosahuje 50 mm. Obe modely sú prispôsobené na ovládanie jednou rukou.

V tabuľke č. 10.13 sú uvedené technické parametre dvoch modelov strihačov pedálov.

Jeden model je dvojčinný a jeden jednočinný.

Obrázok Tab. 10.13 Prehľad parametrov strihačov pedálov Weber–hydraulik (www. weber–hydraulik.com)

Strihač pedálov spoločnosti Lukas hydraulik

Spoločnosť Lukas hydraulik má vo svojej ponuke 2 modely nožníc, ktoré môžu byť používané ako strihač pedálov. Jeden model v ponuke je jednočinný a jeden je dvojčinný. Jednočinný model je v ponuke ako samostatný kus náradia alebo ako sada s ručnou pumpou a otváračom dverí. Hmotnosť jednočinného modelu sú 3 kilogramy a maximálne otvorenie

čeľustí dosahuje 40 mm. Návrat pohyblivej strihacej čeľuste do otvorenej polohy je zabezpečený pružinou. Hmotnosť dvojčinného modelu je 4,3 kilogramy a maximálne

otvorenie čeľustí dosahuje 53 mm. Modely sú prispôsobené na ovládanie jednou rukou. V tabuľke č. 10.14 sú uvedené technické parametre dvoch modelov strihačov pedálov. Jeden model je dvojčinný a jeden jednočinný.

Tab. 10.14 Prehľad parametrov strihačov pedálov Lukas hydraulik (www.lukas.com)

10.8 Hydraulické rozperné valce

Hydraulické rozperné valce sú využívané na rozťahovanie deformovaných častí karosérie

vozidla za účelom vytvorenia dostatočne veľkého priestoru potrebného na záchranu

zakliesnenej osoby vo vraku vozidla. Ich využitie je podobné ako využitie hydraulických

rozpínacích klieští ale hydraulické rozperné valce majú väčší dĺžkový rozsah použitia takže sa

Ochrana pred požiarom

môžu využiť tam kde už roztvorenie čeľustí hydraulických rozpínacích klieští je nepostačujúce. V ponuke sú hydraulické rozperné valce s jedným piestom, s dvomi piestami, alebo s jedným teleskopickým piestom. Valce s jedným teleskopickým piestom ponúkajú dostatočné vysunutie valca v kompaktnom tele. Ich nevýhodou je že pri vysunutí druhej časti piesta strácajú silu. Valce s dvomi výsuvnými piestami oproti sebe ponúkajú väčšie vysunutie valcov bez straty sily (Maťašovský, 2021). Pri väčšine valcov je možné použiť doplnky ako je napríklad opierka, ktorá zabezpečí lepšie umiestnenie valca ak je napríklad opretý o B stĺpik, alebo je taktiež možné použiť predlžovacie nadstavce ktoré umožňujú dosiahnuť väčšie predĺženie. Tieto nadstavce ale nie sú vysúvateľné. Modely od každého výrobcu sú prispôsobené tak, aby sa dali spoločne použiť, tam kde je kratší valec vysunutý sa vojde dlhší valec zasunutý.

Hydraulické rozperné valce spoločnosti Holmatro

Spoločnosť Holmatro má vo svojej ponuke celkovo 17 modelov rozperných valcov, obr. 10.13, z toho je 6 modelov batériových. V ponuke rozperných valcov s hadicovým pripojením sú modely s jedným piestom ktorých je 5, dva modely s dvoma piestami a 4 modely s teleskopickým piestom.

Modely s jedným piestom majú dĺžku v zasunutom stave od 320 mm do 615 mm. Dĺžka

týchto modelov v roztiahnutom stave je od 470 mm až do 967 mm. Vysunutie piesta dosahuje od 150 mm až po 400 mm a hmotnosť týchto modelov je od 6,4 až do 12,5 kilogramov. Modely s dvomi piestami majú dĺžku v zasunutom stave od 750 mm až do 950 mm. Dĺžka v roztiahnutom stave je u týchto modelov od 1250 mm až do 1630 mm. Vysunutie piesta je od 500 mm do 680 mm. Hmotnosť týchto modelov je 15,8 a 19,3 kilogramov. Modely s teleskopickým piestom majú dĺžku v zasunutom stave od 335 mm až do 635 mm. Dĺžka

týchto modelov v roztiahnutom stave je od 610 mm až do 1510 mm a vysunutie piesta dosahuje od 275 mm až do 875 mm. Hmotnosť týchto modelov je od 9,2 až do 16,9 kilogramov.

(www.holmatro.com)

Obr. 10.13 Rozperné valce Holmatro (s jedným piestom, s dvoma piestami, s teleskopickým piestom)

Batériové modely rozperných valcov spoločnosti Holmatro

Batériové rozperné valce od spoločnosti Holmatro tvorí celkovo 6 modelov z čoho je jeden model rady Pentheon, ktorý má poskytovať bezkonkurenčnú rýchlosť a najvyšší výkon. Tento model je s teleskopickým piestom. Radu EVO 3 tvorí 5 modelov rozperných valcov z čoho sú 2 modely s jedným piestom a 3 modely s teleskopickým piestom.

Hydraulické rozperné valce spoločnosti Weber–hydraulik

Spoločnosť Weber–hydraulik má vo svojej ponuke celkovo 15 modelov rozperných valcov obr.10.14, z toho sú 4 modely batériové. 4 modely z ponuky modelov s hadicovým pripojením sú s jedným piestom a 7 modelov je s teleskopickým piestom. V ponuke nie sú modely s dvomi piestami. Modely s jedným piestom majú dĺžku v zasunutom stave od 530 mm až do 990 mm, dĺžku v roztiahnutom stave 850 mm až 1810 mm, hmotnosť týchto modelov je od 11,5 až do 13,5 kilogramov a vysunutie piesta je od 320 mm až do 820 mm. Modely s teleskopickým piestom majú dĺžku v zasunutom stave od 300 mm až do 650 mm, dĺžka v roztiahnutom stave je od 600 mm až do 1500 mm, hmotnosť týchto modelov dosahuje od 9,1 až do 20,7 kilogramov a vysunutie piestu dosahuje od 300 mm až do 850 mm. Rozperné valce od spoločnosti Weber–hydraulik sú vybavené ukazovateľom zostávajúcej dĺžky vysunutia piesta, (Maťašovský, 2021).

Obr. 10.14 Rozperné

Weber–hydraulik (s jedným piestom, s teleskopickým piestom) (www. weber–hydraulik.com)

Batériové modely rozperných valcov spoločnosti Weber–hydraulik

Spoločnosť Weber–hydraulik má v ponuke 4 modely batériových rozperných valcov vybavených technológiou E–FORCE 2. Jeden model je s jedným piestom a tri modely sú s teleskopickým piestom.

valce

Ochrana pred požiarom

Hydraulické rozperné valce spoločnosti Lukas hydraulik

Spoločnosť Lukas hydraulik má vo svoje ponuke celkovo 13 modelov rozperných valcov, obr. 10.15, z toho je 6 modelov batériových. 3 modely z ponuky valcov s hadicovým pripojením sú s jedným piestom a 4 modely sú s teleskopickým piestom (Maťašovský, 2021)

Modely s jedným piestom majú dĺžku v zasunutom stave od 450 mm až do 900 mm, dĺžka v roztiahnutom stave dosahuje od 750 mm až do 1600mm, hmotnosť týchto modelov sa pohybuje od 13 až do 24,2 kilogramov a vysunutie piestu je od 300 mm až po 700mm.

Modely s teleskopickým piestom majú dĺžku v zasunutom stave od 480 mm až do 625 mm, dĺžku v roztiahnutom stave od 1055 mm až do 1500 mm, hmotnosť týchto modelov sa pohybuje od 16,8 až do 21 kilogramov a vysunutie piestu je od 575 mm až po 875 mm.

Obr. 10.15 Rozperné valce Lukas hydraulik (s jedným piestom, s teleskopickým piestom) (www.lukas.com)

Batériové modely rozperných valcov spoločnosti Lukas hydraulik

Spoločnosť Lukas hydraulik má vo svojej ponuke 6 batériových modelov rozperných valcov z čoho sú tri modely rady E2 a ďalšie tri modely sú rady eWXT. Modely rady eWXT sú všetky s teleskopickým piestom. Pri modeloch rady E2 je jeden model s jedným piestom a dva modely sú s teleskopickým piestom.

10.9 Ručné/nožné čerpadlá

Ručné alebo nožné čerpadlo sa najčastejšie využíva v nedostupnom teréne kde je použitie štandardnej pohonnej jednotky umiestnenej vo vozidle HaZZ komplikovanejšie. Tieto čerpadlá sú kompaktnejšie a ľahšie sa transportujú na miesto použitia. Týmito čerpadlami dokážeme plnohodnotne poháňať jeden nástroj. Dokážu vyvinúť rovnaký tlak ako štandardné

pohonné jednotky so spaľovacím motorom alebo s elektromotorom. V ponuke sú dostupné ručné/nožné čerpadlá určené pre poháňanie jednočinných alebo dvojčinných nástrojov.

Ručné/nožné čerpadlo spoločnosti Holmatro

Spoločnosť Holmatro má vo svojej ponuke 6 čerpadiel na ručný pohon , obr. 10.16 a jedno čerpadlo na pohon nožný. V ponuke sú ručné pumpy pre jednočinné aj pre dvojčinné náradie. Nožná pumpa je pre dvojčinné náradie a je rovnaká ako jedna ručná pumpa. Využiteľný objem tlakovej kvapaliny je od 410 ml až do 1800 ml. Hmotnosť týchto púmp sa pohybuje od 3,5 až do 8,4 kilogramov.

Ručné/nožné čerpadlo spoločnosti Weber–hydraulik

Spoločnosť Weber–hydraulik má vo svojej ponuke jeden model čerpadla na ručný pohon, obr. 10.17 Čerpadlo na nožný pohon je dostupné na požiadanie. Čerpadlo na ručný pohon umožňuje poháňanie dvojčinného náradia. Využiteľný objem tlakovej kvapalinu u tohto modelu dosahuje 2,5 litra a hmotnosť je 13,5 kilogramu. Táto ručná pumpa je umiestnená na drevenej doske a je vybavená dvojicou hadíc s dĺžkou 5 metrov.

Obr. 10.16 Ručné čerpadlo Holmatro (www.holmatro.com)

Obr. 10.17 Ručné čerpadlo Weber–hydraulik (www. weber–hydraulik.com)

Ručné/nožné čerpadlo spoločnosti Lukas hydraulik

Spoločnosť Lukas hydraulik má vo svojej ponuke jeden model čerpadla na ručný pohon, obr. 10.18 . Využiteľné množstvo tlakovej kvapaliny je u tohto modelu 1,8 litra a umožňuje pohon jedného náradia. Hmotnosť tejto ručnej pumpy je 9,8 kilogramov (Maťašovský, 2021)

Táto ručná pumpa je vybavená automatickým prepínaním medzi vysokým a nízkym tlakom (pri nízkom tlaku dodáva väčšie množstvo tlakovej kvapaliny na jeden zdvih).

Obr. 10.18 Ručné čerpadlo Lukas hydraulik (www.lukas.com)

11 INOVAČNÉ PROSTRIEDKY PRI HASENÍ POŽIAROV

Cieľom kapitoly je priblížiť vybrané inovačné hasiace látky a technické prostriedky.

Podľa zákona NR SR č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi, je požiarom každé nežiaduce horenie, pri ktorom sú bezprostredne ohrozené životy alebo zdravie fyzických osôb alebo zvierat, majetok alebo životné prostredie, alebo ktorého následkom je zranená alebo usmrtená fyzická osoba alebo zviera. V dnešnom rýchlom svete sa každodenne v domácnostiach stretávame s požiarmi, rizikovými situáciami a únikom nebezpečných plynov, ktoré často neželateľne ovplyvnia náš život a zdravie. Príčinou týchto udalostí je väčšinou zlyhanie ľudského faktora, zanedbanie preventívnych zásad a povinností, ale v neposlednom rade aj neúprosná pravdepodobnosť a štatistika nepredvídateľných náhod. Pri požiari je horenie hlavný a základný proces prebiehajúci ako súbor fyzikálno–chemických dejov, pri ktorom sa horľavé látky a materiály menia na produkty a splodiny horenia. Požiar a procesy horenia sprevádza uvoľňovanie veľkého množstva tepelnej energie, dymu a svetelného žiarenia. Základom procesov horenia sú rýchlo prebiehajúce chemické, reťazové, najmä oxidačno–redukčné reakcie, keď horľavá látka reaguje s oxidačným prostriedkom. Horenie horľavých látok a materiálov závisí od mnohých faktorov, napr. od energetického zdroja zapálenia, množstva a koncentrácie a tiež od kvality horľavých látok a materiálov, spôsobu ich skladovania, množstva a koncentrácie oxidačného prostriedku, od pomeru horľavých látok a oxidačného prostriedku a mnohých iných činiteľov. Horenie vzniká a prebieha len za určitých základných podmienok, ide o tzv. trojuholník horenia.

Systém FIREPRO

Vzplanutie horľavých látok, plynov, alebo výparov hrozí spravidla vo všetkých priemyselných prevádzkach. Škody spôsobené následným požiarom, alebo výbuchom môžu byť likvidačné. Riziko požiaru nie je možné celkom odstrániť, správnou požiarnou ochranou je možné predísť tragickým následkom. Systém FIREPRO, obr. 11.1 sleduje pracovné, či chránené oblasti. Pokiaľ jeho detektory dokážu zachytiť vznikajúci požiar, systém dokáže v jednotkách milisekúnd aktivovať hasenie a v prípade nutnosti aj vypnúť prevádzku.

FIREPRO zamedzí vzniku požiaru hneď v jeho zárodku, minimalizuje škody na majetku a technológiách, prestoje vo výrobe a zamedzí zranení, nebo úmrtí zamestnancov.

Pri povrchových úpravách produktov v najrôznejších priemyslových odvetviach sa veľmi často stretávame napr. s lakovacími systémami, kde existuje vysoká

Ochrana pred požiarom

pravdepodobnosť vzniku požiaru, alebo výbuchu. Toto nebezpečenstvo hrozí pre striekacie kabíny pro práškové organické farby, aj pre kabíny s nanášaním tekutých

náterových hmôt.

Počas iniciácie dochádza k začatiu procesu horenia, k zapáleniu horľavého materiálu pôsobením tepla, čo spôsobí vzplanutie, vznietenie alebo samovznietenie vzniknutého horľavého súboru, pričom dochádza k tvorbe aktívnych radikálov. V propagačnej fáze nastáva rozvoj horenia, čo charakterizuje plameňové alebo bezplameňové horenie.

Podľa § 5 písm. a) zákona NR SR č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov sa určuje (okrem iných povinností) právnickým osobám a fyzickým osobám – podnikateľom na účely zabezpečenia podmienok na účinné zdolávanie požiarov povinnosť obstarávať a inštalovať v objektoch, zariadeniach a priestoroch so zreteľom na nebezpečenstvo vzniku požiaru vhodné druhy požiarnych zariadení, hasiace látky, hasičskú techniku, vecné prostriedky ochrany pred požiarmi, prevádzkovať ich v akcieschopnom stave, zabezpečovať vykonávanie ich kontroly a údržby osobou s odbornou spôsobilosťou, ak tak ustanovuje tento zákon, viesť a uchovávať dokumentáciu o ich prevádzkovaní, a ďalšie.

Rozvíjajúca sa spoločnosť vyžaduje, aby sa zvyšovala aj úroveň požiarnej bezpečnosti stavby, technológií, zariadení a prevádzkovaných činností. Vhodnosť požiarno–bezpečnostného zariadenia a vecného prostriedku požiarnej ochrany je bežnou výbavou objektov a technológií.

Obr. 11.1 Ochrana lakovacích kabín (https://www.rsbp.cz/firepro–lakovaci–kabiny#chci–ochranit–praskovou–lakovaci–kabinu)

Hasiace gule

Hasiace gule (protipožiarne gule) sú najjednoduchšie a najefektívnejšie vecné prostriedky, ktorými možno znížiť riziko vzniku požiaru a zároveň vzniknutému požiaru účinne čeliť.

Vyznačujú sa univerzálnosťou a vysokou efektívnosťou, ktoré v sebe spájajú vlastnosti ručných hasiacich prístrojov a automatických systémov.

Hasiace gule sa inštalujú na miestach, kde sa predpokladá vznik požiaru, alebo v ich tesnej blízkosti, sú to napr.:

 domácnosti (kuchyne, kozuby, kotolne, garáže, komínové systémy a pod.),

 školské zariadenia, hotely (kuchyne, priestory elektrických rozvodov, elektrorozvádzačov, trezory, miesta, kde je umiestnená elektronika a počítačová technika),

 priemyselné objekty (dielne – zváračské, stolárske, sklady, kancelárie),

 nákupné centrá, čerpacie stanice, automobily, lode, železničné vagóny,

 chaty, chalupy, drevenice, atď.,

 dopravné prostriedky, obr. 11.2.

Spôsoby použitia:

 Manuálne použitie

Protipožiarne (hasiace) gule možno v prípade vzniku požiaru hodiť (zakotúľať) z bezpečnej vzdialenosti do ohniska požiaru. Výhodou je, že sa nemusíme priblížiť k požiaru a vystavovať sa tak nebezpečenstvu ako pri hasiacich prístrojoch. Protipožiarne (hasiace) gule sa pri kontakte s otvoreným ohňom aktivujú a plamene spoľahlivo uhasia.

 Automatické použitie

Hasiace gule sa inštalujú na miestach, kde sa predpokladá vznik požiaru, alebo v ich tesnej blízkosti. Inštalujú sa do pevných držiakov na stenu, strop v odporúčanej fixačnej výške 30 cm nad rizikovým miestom. Pri kontakte s otvoreným ohňom sa samy aktivujú a plamene spoľahlivo uhasia.

Skladajú sa:

 z ochranného obalu,

 z hasiacej práškovej zmesi (napr. FUREX ABC 770),

 zo špeciálneho tlakového zariadenia,

 zo siete aktivačných zápalných šnúr,

 niektoré protipožiarne gule majú namontované aj manometre.

Návod na použitie hasiacej gule

 Hasiace gule sa pri kontakte s otvoreným ohňom samy aktivujú zapálením siete

zápalných šnúr.

 Zápalné šnúry zhoria, ochranný obal gule praskne.

Obr. 11.2 Hasiace gule (https://www.firecontrol.sk/–hasiaca–gula)

Ochrana pred požiarom

 Vzápätí zaznie varovný signál (detonácia), ktorý upozorní okolie na to, že horí.

 Uvoľnená prášková zmes uhasí vznikajúci požiar vo svojom okolí s rozlohou 8 – 10 m2 (podľa hmotnosti gule).

Varovný signál (detonácia) 120 až 140 dB upúta pozornosť širokého okolia. Ak je priestor, kde sú umiestnené hasiace gule, napojený na diaľkovú bezpečnostnú signalizáciu, slúži ako ďalší doplnok ochrany majetku, lebo svojou aktiváciou (varovným signálom) aktivuje senzory bezpečnostnej signalizácie a hneď tak informuje o vzniku nebezpečenstva v stráženom priestore.

Prednosťou týchto gúľ v porovnaní s hasiacimi prístrojmi je ich možnosť hasiť požiare elektrických zariadení pod napätím do 5 000 V, čo je päťnásobne viac ako pri klasických práškových hasiacich prístrojoch.

Protipožiarne gule, ktoré majú namontované manometre s ampulkami, merajú veľmi citlivo teplotu. Za krátky čas sú schopné zareagovať na rýchly nárast teploty v chránenom priestore a v rozmedzí 65 – 68 °C dávajú podnet na hasenie.

Pri testoch sa preukázalo, že v 1. fáze horenia bol požiar uhasený do 3 sekúnd. Rozptýlený prášok uhasil plamene v okruhu 8 – 10 m2 a nedal im možnosť rozvinúť sa do 2. fázy horenia.

Pri požiaroch, ktoré už svojou intenzitou prešli do 2. fázy horenia, rozptýlený prášok znížil teplotu horenia o 400 °C. Tým sa predĺžil časový interval možnosti na evakuáciu ohrozených ľudí, použitia účinnejších profesionálnych hasiacich zariadení a predĺžil sa aj časový interval možnosti nástupu požiarnych zložiek na zásah.

Protipožiarne (hasiace) gule neohrozujú zdravie človeka ani životné prostredie a v prípade použitia nevytvárajú žiadne škody po uhasení, nepoškodzujú hasené materiály. Po ich použití stačí prášok jednoducho odstrániť (povysávať).

Protipožiarne (hasiace) gule sa vyrábajú s hmotnosťou 1,5 kg, 2, 4, 6 ... kg. Hasiace (požiarne) deky

Hasiace deky, obr. 11.3 sú ideálne na malý, ohraničený oheň, ktorý môže vzbĺknuť napr. na kuchynskom sporáku alebo na malej ploche na koberci, v koši a pod. Sú určené na hasenie vznikajúcich požiarov v školách, hoteloch, domácnostiach, chatách, garážach, čerpacích staniciach, automobiloch, dopravných prostriedkoch (aj požiarov pracovných strojov),

v rôznych priemyselných prevádzkach a pod. Vhodné sú aj na zakrytie horľavých predmetov pri zváraní, rozpaľovaní kovov. Používajú sa aj vo voľnej prírode pri grilovaní. Slúžia najmä

na uhasenie požiarov tukov. Hasiacu deku možno použiť pri rýchlej evakuácii osôb

z ohrozeného priestoru ako ochranu tela pred plameňmi a proti sálavému teplu. Hasiaca deka

Ochrana pred požiarom

môže zachrániť život aj vtedy, ak začne na človeku horieť odev. V takom prípade sa treba zabaliť do deky, príp. sa hodiť na zem a prevaľovať sa. Tak sa oheň udusí rýchlejšie.

Obr. 11.3 Požiarne deky (https://www.firecontrol.sk/–hasiaca–deka–0)

Hasiace deky sa vyrábajú v širokých škálach vyhotovení a v týchto veľkostiach:

 1 200 x 1 800 mm,

 1 200 x 1 200 mm,

 900 x 1 000 mm.

Hasiace deky sú vyrobené z nehorľavého materiálu, z kvalitnej sklenej tkaniny. Veľmi dobre vedia udržať telesnú teplotu a podľa kvality svojho vyhotovenia odolávať vysokým

teplotám. Hasiace deky sú obojstranne špeciálne impregnované proti tuku a oleju. Tepelná odolnosť je až do 1 250 °C.

Protipožiarne prikrývky

Najmä v priemyselných prevádzkach majú požiarne prikrývky, obr. 11.4, všestranné použitie, predovšetkým na tepelno–izolačné účely, na izoláciu od vysokých teplôt, ochranu proti sálavému teplu. Ďalej sa používajú na ochranu zariadení vzduchovej klimatizácie, na bandáže rozvodov a potrubí, ako aj na výrobu ochranných pomôcok. Požiarne prikrývky sú

nehorľavé. Skladajú sa z bezazbestovej priemyselnej textílie z prepletených sklených vláken.

Maximálna teplotná odolnosť je do 500 °C. Požiarna prikrývka môže byť laminovaná hliníkovou fóliou.

V súčasnosti sa vyrábajú rozličné druhy požiarnych prikrývok, napr. aj také, ktorých:

 materiál je sklo + AL fólia (hliníková fólia),

 konštrukcia požiarnej prikrývky je prepletaná,

 šírka 1,8 m,

 dĺžka 25 m (50 m),

 hrúbka 2 mm,

 max. odolnosť proti teplote 500 °C.

Poznámka: Každý výrobca požiarnych prikrývok uvádza v návode na použitie údaje o ich kontrole, údržbe a životnosti.

Hasiaci sprej

Hasiaci sprej, obr. 11.5 je univerzálny hasiaci prostriedok na uhasenie začínajúcich sa požiarov v interiéri či exteriéri. Je netoxický, nepoškodzuje zdravie a je biologicky odbúrateľný. Hasiace spreje predstavujú prvú pomoc proti ohňu, používajú sa v domácnostiach, garážach, kanceláriách, dielňach, vo vozidlách a pod. Podľa objemu hasiva sa vyrábajú napr. 500 ml, 600 ml, a aj viac.

Obr. 11.4 Protipožiarna prikrývka (https://www.firecontrol.sk/

hasiaca

deka

0)

Hlavné výhody:

 Je univerzálny – použiteľný na začínajúce sa požiare kvapalín a plynov, pevných látok, ale aj elektrických zariadení pod napätím do 1 000 V, rastlinných a živočíšnych tukov.

 Netoxický a ekologický – obsahuje penotvornú hasiacu náplň: 98 % vody + 2 % AFFF (pena).

 Výtlačný plyn: dusík.

 Teplotné rozmedzie: 0 °C až 50 °C.

Triedy požiarov: A, B, C, E

 Ľahko ovládateľný – stačí nasmerovať na ohnisko požiaru a stlačiť gombík.

 Dostrek 3 až 4 m, čas činnosti 15 – 19 s.

 Použiteľný na začínajúce sa požiare kvapalín, pevných látok, ale aj elektrických zariadení pod napätím do 380 V.

 Netoxický a ekologický – obsahuje penotvornú hasiacu náplň: pena.

Triedy požiarov: A, B, F

 Ľahko ovládateľný – stačí nasmerovať na ohnisko požiaru a stlačiť gombík.

 Dostrek 3 až 4 m, čas činnosti 45 s.

 Má plastovú poistku proti náhodnému stlačeniu.

 Šetrný k životnému prostrediu.

Obr. 11.5 Hasiace spreje ( http://www.safeslovakia.sk/produkty/hasici

sprej

safe

750)

Ochrana pred požiarom

Hasičský robot

Hasičský robot, obr. 11. 6 sa využíva pri riešení mimoriadnych udalostí. Použitie tohto zariadenia je viazané na konkrétne podmienky pri mimoriadnej udalosti a prostredí. Vo vnútorných priestoroch budov možno použiť robot, ktorý má zodpovedajúce rozmery, čo je priamoúmerne viazané na jeho výkonové parametre. Základom na použitie robota je jeho schopnosť vykonať požadovaný výkon. Prototyp robota HARDY umožňuje viacúčelové použitie pri zásahoch jednotiek požiarnej ochrany vrátane schopnosti manipulácie s tlakovými fľašami. Dá sa ho ovládať aj diaľkovo. Čeľusťami možno uchopiť bremeno s hmotnosťou 380 kg a s priemerom 40 cm. Súčasťou manipulačného ramena je tiež prúdnica na dodávku vody do prúdnice a na vlastné chladenie povrchu. Je určený na zaradenie do vybavenia jednotiek požiarnej ochrany.

Obr. 11.6 Hasičský robot (http://m.sk.aolaifire.com/fire–remote–control–robot/diesel–fire–remote–control

robot/firefighting–robot.html)

Požiarna ochrana obrábacích strojov

V súvislosti s predchádzaním špecifickým problémom, ktoré pri procese obrábania môže spôsobiť chladiaca olejová hmla či pary horľavých kvapalín alebo ktoré prináša horľavý odpad vzniknutý pri samom opracúvaní, iste zaujme, že existuje systém, ktorý ponúka účinnú požiarnu ochranu pre technológiu obrábania, obr. 11.7

1

Obr. 11.7 Požiarna ochrana obrábacích strojov (https://www.firemat.sk/?gclid=EAIaIQobChMIr9_cnO6K

wIVAe93Ch3AggZfEAAYASAAEgJpsvD_BwE)

riadiaca ústredňa, 2 – hasiaca dýza, 3 – tlačidlo ručného spúšťania, 4 – opticko–akustická signalizácia, 5

nádoba s hasivom, 6 – optický detektor

Technologické zariadenia sa hodnotia z pohľadu množstva požiarno–technických vlastností spracúvaných látok a ich stavu v technologickom procese a tiež možnosti prerušenia technologického procesu ako sú havarijné odstavenie, havarijné stáčanie alebo evakuácia spracúvaných materiálov s riešeniami podľa jednotlivých skupenstiev.

K základným druhom technologických procesov a zariadení so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku požiaru patria:

 doprava horľavých materiálov – horľavých kvapalín; v obaloch, rozvodnými potrubiami, produktovodmi, pevných horľavých materiálov; dopravníky mechanické, vzduchové, doprava plynov; v nádobách vysokotlakových, nízkotlakových, rozvodnými potrubiami,

 sušenie materiálov (so zohľadnením jednotlivých druhov sušiarní); dreva, výrobkov po nanášaní náterových hmôt, steblovitých a stonkových rastlín,

 povrchová úprava materiálov (výrobkov) náterovými hmotami a práškovými plastmi,

 opracúvanie materiálov; mechanické delenie pevných materiálov, trieskové obrábanie, brúsenie,

 lisovanie materiálov; plastických hmôt, kompozitných materiálov, práškov, odpadov výroby,

 mletie materiálov; uhlia, obilia, cukru,

Ochrana pred požiarom

 odstraňovanie odpadov výroby; odsávacie a dopravné zariadenia, cyklóny, filtre, fakľové systémy.

Vzniku a šíreniu požiaru možno zabrániť:

 obmedzením množstva horľavých látok vo výrobných priestoroch,

 znížením množstva odpadu (prach a iné drobné častice),

 riadiacimi a zabezpečovacími systémami (blokovanie činnosti komponentov),

 ochrannými systémami, zariadeniami pracujúcimi v prostredí s nebezpečenstvom výbuchu,

 požiarnotechnickými zariadeniami,

 parnými clonami, vodnými clonami,

 inertizáciou prostredia,

 flegmatizáciou prostredia,

 používaním neiskriaceho náradia,

 poistnými zariadeniami chrániacimi komponenty pred deštrukciou pri náraste tlaku (poistné ventily),

 akumulátormi energie na zníženie účinkov hydraulického rázu v potrubí,

 mechanickými poistnými zariadeniami proti preťaženiu komponentov technológie,

 poistnými zariadeniami proti šíreniu plameňa.

Medzi technické opatrenia patria poistné zariadenia proti šíreniu plameňa a ochrana zariadení proti účinkom výbuchu.

Poistné zariadenia proti šíreniu plameňa:

 kapilárne nepriebojné armatúry – sú to ochranné zariadenia na potrubiach, ktoré voľne prepúšťajú médium, ale zadržujú plameň. Princíp činnosti je v odobratí tepelnej energie plameňa (jeho ochladení).

 hydraulické uzávery – prerušujú horenie tým, že horiaca zmes prechádzajúca cez hydraulický uzáver vyvoláva vyparovanie kvapaliny a postupne (nasýtenými parami) sa zmes stáva nehorľavou. Chránia sa nimi rozvody plynov, kvapalín a odpadové kanalizácie výrobných objektov.

 uzávery z drobných tuhých materiálov – zabraňujú šíreniu požiaru v systémoch na dopravu tuhých materiálov v prašnom stave. Tieto materiály vytvárajú v prípade požiaru pevnú zátku, ktorá bráni šíreniu.

 automatické klapky a uzávery – klapky, šupátka a prepážky v prípade požiaru

uzatvárajú celý prierez potrubia a prerušujú pohyb zmesi a tým aj plameňa. Musia

zareagovať veľmi rýchle a musia mať patričnú požiarnu odolnosť. Z týchto dôvodov musí byť ich ovládanie vybavené automatickým systémom, ktorý reaguje na teplotu, iskru alebo dym.

ZÁVER

Požiar je jednou z významných hrozieb nielen v Slovenskej republike, ale aj v zahraničí. V rebríčkoch biznis rizík sa spolu s explóziou umiestňuje na popredných miestach. Preto je dôležité venovať náležitú pozornosť oblasti ochrany pred požiarmi.

Základné povinnosti podnikateľov v oblasti ochrany pred požiarmi definuje v Slovenskej republike Zákon č. 314/2001 Z.z. o ochrane pred požiarmi. Ustanovuje povinnosti na účely predchádzania vzniku požiarov a rovnako aj na účely zabezpečenia podmienok na účinné zdolávanie požiarov. Jednou zo základných povinností podnikateľa podľa zákona o ochrane pred požiarmi je predchádzať vzniku požiarov v objektoch a priestoroch. Je potrebné zameriavať sa na preventívne protipožiarne prehliadky, odstraňovať nedostatky, zamerať sa na miesta so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku požiaru (tieto náležite označiť), nezabudnúť na opatrenia pri podujatiach, pravidelne školiť zamestnancov a osoby zdržujúce sa v objektoch, vypracúvať a aktualizovať dokumentáciu ochrany pred požiarmi, prevádzkovať bezpečné technické zariadenia, Hydraulické záchranné systémy pri dopravných nehodách, pri výrobe určovať a mať k dispozícii požiarnotechnické charakteristiky výrobkov a látok a zásady ich bezpečného používania a skladovania a mnohé ďalšie.

Preto je potrebné poukazovať na výchovu a vzdelávanie v oblasti požiarnej prevencie a ochrany pred požiarmi vhodnými vzdelávacími formami.

Ochrana pred požiarom

Použitá literatúra

Zákon č.314/2001 Z.z. o ochrane pred požiarmi

Zákon č. 315/2001 Z.z. o Hasičskom a záchrannom zbore

Zákon NR SR č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov

Zákon č. 50 /1976 Z.z.v znení neskorších predpisov, stavebný zákon

Vyhláška MV SR č. 611/2006 Z. z., o hasičských jednotkách

Vyhláška MV SR č. 121/2002 Z. z. o požiarnej prevencii

Vyhláška MV SR č. 162/2006 Z. z., o hasičských automobiloch

Vyhl. 94/2004 Z. z. protipožiarna bezpečnosť stavby

Vyhláška MV SR č. 124/2000 Z. z., ktorou sa ustanovujú zásady požiarnej bezpečnosti pri činnostiach s horľavými plynmi a horenie podporujúcimi plynmi.

Vyhláška MV SR č. 145/2002 Z. z. o stredných školách požiarnej ochrany.

Vyhláška MV SR č. 719/2002 Z. z., ktorou sa ustanovujú vlastnosti, podmienky prevádzkovania a zabezpečenie pravidelnej kontroly prenosných hasiacich prístrojov a pojazdných hasiacich prístrojov.

Vyhláška MV SR č. 726/2002 Z. z., ktorou sa ustanovujú vlastnosti elektrickej požiarnej signalizácie, podmienky jej prevádzkovania a zabezpečenia jej pravidelnej kontroly.

Vyhláška MV SR č. 96/2004 Z. z., ktorou sa ustanovujú zásady protipožiarnej bezpečnosti pri manipulácii a skladovaní horľavých kvapalín, ťažkých vykurovacích olejov a rastlinných a živočíšnych tukov a olejov.

Vyhláška MV SR č. 142/2004 Z. z. o protipožiarnej bezpečnosti pri výstavbe a pri užívaní prevádzkarne a iných priestorov, v ktorých sa vykonáva povrchová úprava výrobkov náterovými látkami.

Vyhláška MV SR č. 699/2004 Z. z. o zabezpečení stavieb vodou na hasenie požiarov.

Vyhláška MV SR č. 162/2006 Z. z. o vlastnostiach, konkrétnych podmienkach prevádzkovania a o zabezpečení pravidelnej kontroly hasičskej techniky a vecných prostriedkov na ochranu pred požiarmi.

Vyhláška MV SR č. 169/2006 Z. z. o konkrétnych vlastnostiach stabilného hasiaceho zariadenia a polostabilného hasiaceho zariadenia a o podmienkach ich prevádzkovania a zabezpečenia ich pravidelnej kontroly.

Vyhláška MV SR č. 258/2007 Z. z. o požiadavkách na protipožiarnu bezpečnosť pri skladovaní, ukladaní a pri manipulácii s tuhými horľavými látkami.

Vyhláška MV SR č. 401/2007 Z. z. o technických požiadavkách na protipožiarnu bezpečnosť pri inštalácii a prevádzkovaní palivového spotrebiča, elektrotepelného spotrebiča a zariadenia ústredného vykurovania a pri výstavbe a používaní komína a dymovodu a o lehotách ich čistenia a vykonávania kontrol.

Ochrana pred požiarom

Vyhláška MV SR č. 478/2008 Z. z. o vlastnostiach a konkrétnych podmienkach prevádzkovania a zabezpečenia pravidelnej kontroly požiarneho uzáveru.

Vyhláška MV SR č. 23/2011 Z. z., ktorou sa mení vyhláška č. 55/2002 Z. z., ktorou sa určujú sídla a územné obvody krajských riaditeľstiev HaZZ, okresných riaditeľstiev HaZZ a sídla hasičských staníc v znení vyhlášky č. 737/2002 Z. z.

Vyhláška MV SR č. 225/2012 Z. z., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška č. 94/2004 Z. z., ktorou sa ustanovujú technické požiadavky na protipožiarnu bezpečnosť pri výstavbe a pri užívaní stavieb v znení vyhlášky č. 307/2007 Z. z

Pokyn prezidenta HaZZ č. 16/2005, ktorým sa mení a dopĺňa pokyn prezidenta

Hasičského a záchranného zboru č. 4/2003 o výkone spojovacej služby v Hasičskom a záchrannom zbore (poriadok spojovacej služby).

Pokyn prezidenta HaZZ č. 42/2006 o jednotnom označovaní motorových vozidiel Hasičského a záchranného zboru.

Pokyn prezidenta HaZZ č. 28/2006, ktorým sa mení a dopĺňa pokyn prezidenta Hasičského a záchranného zboru č. 36/2005 o výkone strojnej služby v Hasičskom a záchrannom zbore (poriadok strojnej služby).

Pokyn prezidenta HaZZ č. 15/2007 o určení zásahových obvodov záchranných brigád Hasičského a záchranného zboru, Hasičského a záchranného útvaru hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy a okresných riaditeľstiev Hasičského a záchranného zboru.

Pokyn prezidenta HaZZ č. 21/2008 o postupe pri vykonávaní taktických cvičení a previerkových cvičení v Hasičskom a záchrannom zbore.

Pokyn prezidenta HaZZ č. 4/2009 o výkone povodňovej záchrannej služby v Hasičskom a záchrannom zbore (poriadok povodňovej záchrannej služby).

Pokyn prezidenta HaZZ č. 2/2010 o vykonávaní kontrolnej činnosti v rámci ŠPD.

Pokyn prezidenta HaZZ č. 20/2010 o postupe pri územnom konaní, stavebnom konaní a pri kolaudačnom konaní.

Pokyn prezidenta HaZZ č. 25/2010 o telesnej príprave a o overovaní fyzickej zdatnosti.

Pokyn prezidenta HaZZ č. 32/2010 o mobilných telefónoch.

Pokyn prezidenta HaZZ č. 8/2013 o overovaní odbornej spôsobilosti na výkon činnosti špecialistu požiarnej ochrany, technika požiarnej ochrany a preventivára požiarnej ochrany obce.

Pokyn prezidenta HaZZ č. 30/2016 o vykonávaní kontrolnej činnosti v rámci štátneho požiarneho dozoru

Pokyn prezidenta HaZZ č. 9/2018, ktorým sa mení pokyn prezidenta Hasičského a záchranného zboru č. 20/2015 o overovaní odbornej spôsobilosti a o uznávaní odborných kvalifikácií na vykonávanie činnosti špecialistu požiarnej ochrany, technika požiarnej ochrany a preventivára požiarnej ochrany obce v znení pokynu prezidenta

Ochrana pred požiarom

Hasičského a záchranného zboru č. 25/2015.

Rozkaz prezidenta HaZZ č. 5/2019, ktorým sa mení rozkaz prezidenta HaZZ č. 8/2007 o ochrane lesov pred požiarmi v znení neskorších predpisov.

Rozkaz prezidenta HaZZ č. 20/2007 o vydaní takticko–metodických postupov vykonávania zásahov.

Pokyn prezidenta HaZZ č. 9/2018, ktorým sa mení pokyn prezidenta Hasičského

https://www.tht.cz

http://www.strazan.sk

http://www.minv.sk/?hasici-zachranari

http://www.protipoziarne.sk

http://eshop.phhp.sk

http://feuershop.eu

http://www.holmatro-jaga.cz

Holmatro, O spoločnosti, [Online], [cit. 20-10-2020], dostupné na internete:

https://www.holmatro.com/en/about-holmatro

http://www.weber-rescue.com

https://www.minv.sk/swift_data/source/hasici_a_zachranari/Malatinec/spd/vysledky%20 PP%202019.pdf

https://www.minv.sk/?poz_prev

STN EN 1846-1 Vozidlá požiarnej a záchrannej služby

Maťašovský,J.: Hydraulické záchranné systémy používané pri dopravných nehodách, BP, KBaKP, SjF TUKE, 2021.

LUKAS, Záchranárska hydraulika LUKAS, [Online], [cit. 20-10-2020], dostupné na internete: https://lukas.ateca.sk/vsetky-produkty.html

Holmatro, Core Technology, [Online], [cit. 25-11-2020], dostupné na internete: https://www.holmatro.com/en/rescue/innovations/core-technology

Motorová pohonná jednotka od výrobcu Holmatro, [Online], [cit. 13. 1. 2021], dostupné na internete:

https://www.holmatro.com/sites/default/files/styles/product_main_image/public/products /3804/images/gas-petrol-duo-pump-sr-41-42-pc-2-s-en-14194.jpg?itok=CSyU7RaJ

https://www.istp.sk/karta-zamestnania/2273/hasic-hasicskeho-a-zachrannehozboru?__cf_chl_jschl_tk__=pmd_gJGLQyj0eN0x71IUEs0aZR8B0tOWyTwxenZ2RX1 kT9k-1634710253-0-gqNtZGzNAjujcnBszRaR

https://oskole.detiamy.sk/clanok/hmotnost-oopp-pri-zasahoch-hasicskych-azachrannych-jednotiek

Ochrana pred požiarom

https://www.istp.sk/karta-zamestnania/2273/hasic-hasicskeho-a-zachrannehozboru?__cf_chl_jschl_tk__=pmd_gJGLQyj0eN0x71IUEs0aZR8B0tOWyTwxenZ2RX1 kT9k-1634710253-0-gqNtZGzNAjujcnBszRaR

https://oskole.detiamy.sk/clanok/hmotnost-oopp-pri-zasahoch-hasicskych-azachrannych-jednotiek

https://www.rsbp.cz/firepro–lakovaci–kabiny#chci–ochranit–praskovou–lakovaci–kabinu

https://www.firecontrol.sk/–hasiaca–gula

https://www.firecontrol.sk/–hasiaca–deka–0

http://www.safeslovakia.sk/produkty/hasici–sprej–safe–750

http://m.sk.aolaifire.com/fire–remote–control–robot/diesel–fire–remote–control–robot/firefighting–robot.html

https://www.firemat.sk/?gclid=EAIaIQobChMIr9_cnO6K–wIVAe93Ch3AggZfEAAYASAAEgJpsvD_BwE

Zoznam skratiek

MV SR Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

Z. z. Zbierka zákonov

NR SR Národná rada Slovenskej republiky

HaZZ Hasičský a záchranný zbor

DPO Dobrovoľná požiarna ochrana Slovenskej republiky

NV SR Nariadenie vlády Slovenskej republiky

PP Polypropylén

PVC Polyvinylchlorid

OPP Ochrana pred požiarom

OR HAZZ Okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru

PTEÚ Požiarnotechnický a expertízny ústav

CMAS Medzinárodná potápačská federácia

DA Dopravný automobil

AS Automobilová striekačka

Ochrana pred požiarom

CAS Cisternová automobilová striekačka

PHA Penový hasiaci automobil

PLHA Plynový hasiaci automobil

PRHA Práškový hasiaci automobil

KHA Kombinovaný hasiaci automobil

AR Otočný automobilový rebrík

AP Výšková automobilová pracovná plošina

ZA Záchranný automobil

SA Sanitný automobil

TA Technický automobil

Pokyn P HaZZ Pokyn Prezidenta Hasičského a záchranného zboru

Hsgeo Geodetická nasávacia výška

Hs geoN Menovitá geodetická nasávacia výška

pe Vstupný tlak čerpadla

pa Výstupný tlak čerpadla

pa lim Medzný tlak

pao Uzatvárací tlak

pPd Dynamický skúšobný tlak

IZS Integrovaný záchranný systém

Ochrana pred požiarom

VECNÝ REGISTER Č Čerpacie

D

zariadenie................................176

Dobrovoľný hasičský zbor 18

Dobrovoľný hasičský zbor obce........18, 91

DPO SR 12

E

Evidencia hasičskej techniky.................159

Fyzická osoba-podnikateľ....21, 43, 44, 45, 46, 47, 48

H

Hasičské automobily.............................124

Hasičská technika..................................118

Hasičská záchranná služba 112

Hasičské jednotky 11, 16, 18, 19, 89, 91

Hasičský a záchranný zbor......................86

Horenie 13,32,59

Hosťujúci špecialista požiarnej ochrany 40

Hosťujúci technik požiarnej ochrany......40

Hydraulické vyslobodzovacie náradie...151

Hydraulická vyslobodzovacia technika.191

Hydraulické nožnice.......................197,199

Hydraulické rozpínacie kliešte..............201

Hydraukické kombinované náradie.......205

Hasiace spreje........................................224

Inovačné prostiredky...............................217

Obec................................16, 17, 20, 21, 24

35