HOSTINA PREVRANY
PIESEŇĽADUAOHŇA Knihaštvrtá
GEORGER.R. MARTIN TATRAN
1
StephenoviBoucherovi, mágoviWindowsuadrakoviDOS-u, bezktoréhobybolatátoknihanapísanáceruzkou
2
PROLÓG
Draky,“povedalMollander.Zdviholzozemezošúverenéjablkoaprehodilsihozrukydoruky.
„Hoďho,“nabádalhoAllerasSfinga.Vytiaholztulcašípazaložilhodoluku.
„Ja by som celkom rád videl draka.“ Roone bol znich najmladší, stále mu do dospelosti chýbali dvaroky.„Ozajveľmirád.“
A ja by som rád spal v objatí s Rosey, pomyslelsiPate.Nepokojnesapomrvilnalavici.Užzajtraby mohla byť jeho. Zoberiem ju preč zo Starého mesta, za Úzke more do niektorého Slobodného mesta. Tamnebolinijakímajstri,nikto,ktobyhomoholobviniť.
Spoza okeníc obloka nad nimi počul Emmin smiech, miešal sa shlbším hlasom muža, ktorého zabávala.BolaspomedzikelneriekUbrkaakrčahanajstaršia,malaazdaajštyridsať,alestálebola bucľato pekná. Rosey bola jej dcéra, mala pätnásť apráve rozkvitla. Emma rozhlásila, že kto chce Roseinopanenstvo,zaplatízlatýmdrakom.Patesinašetrildeväťstriebornýchjeleňovacelýdžbán medených hviezd agrošov, ale zbytočne. Skôr by sa mu vyliahol živý drak, než by si našetril na jednéhozlatého.
„Nadrakysisanarodilneskoro,chlapče,“povedalRoonoviArmenAkolyta.Armennosilnakrku kožený remienok scínovým, oloveným amedeným okom aako väčšina akolytov bol presvedčený, ženovicomnamiestohlavysedínapleciachkvaka.„PoslednýpošielzavládyAegonaTretieho.“
„PoslednýdrakvZápadnejzemi,“nedalsaMollander.
„Hoď to jablko,“ ozval sa znova Alleras. Bol to driečny mládenec, ich Sfinga. Všetky kelnerky naňho brali. Ešte aj Rosey sa ho občas dotkla, keď mu priniesla víno, aPate len škrípal zubami atvárilsa,žesiničnevšimol.
„PoslednýdrakvZápadnejzemibolposlednýdrakvôbec,“trvalnasvojomArmen.„Toviepredsa každý.“
„Tojablko!“naliehalďalejAlleras.„Ibažebysihochcelzjesť.“
„Tumáš.“Mollanderpotiaholsvoju konskúnohu,poskočil,zatočilsa,napriaholahodiljablkodo hmly,čoviselanadMedovinou.Nebyťjehonohy,bolbyznehorytierakozjehootca.Malnatodosť silyvpevnýchramenáchaširokýchpleciach.Jablkoletelorýchloaďaleko…
…alenietak rýchloakošíp,čo vyletelzaním, celýdlhýyard,zozlatéhodrevaaso šarlátovými pierkami. Pate nevidel, ako sa zabodol do jablka, ale počul to. Od rieky sa ozval zásah apotom šplechnutie.
Mollanderzahvízdal.„Rovnodoohryzka.Pekne.“
3
Ani zďaleka nie také pekné ako Rosey. Pate miloval jej orieškovohnedé oči apučiace prsia, aako sausmiala,vždykeďhozbadala.Milovaljejjamkyvlícach.Občasobsluhovalabosá,abycítilatrávu podnohami.Ajtonanejmiloval.Zbožňovaljejčistú,čerstvúvôňu,ajakosajejvlasyzaušamivlnili. Zbožňovalajprstynajejnohách.Razvnocimudovolila,abyichhladil –hralsasnimiaprekaždý prstíkvymyslelzábavnýpríbeh,abyjurozosmial.
Azda by mal radšej zostať na tejto strane Úzkeho mora. Mohol by si zaušetrené peniaze kúpiť somára, sRosey by sa na ňom striedali cestou do Západnej zeme. Ebrose je presvedčený, že Pate nemánastriebornéoko,alevienapraviťkostiaprikladaťpijavice.Dedinčaniabymubolizapomoc vďační. Keby sa naučil strihať vlasy aholiť brady, azda by sa uplatnil aj ako holič. To by mi úplne stačilo, hovorilsivduchu, len kým by som mal pri sebe Rosey. Roseyjevšetko,čonasvetechce.
Nebolo to tak vždy. Kedysi sníval otom, že bude majstrom na hrade nejakéhoštedrého pána, ktorýsibudevážiťjehomúdrosťazaslužbymuvenujedobréhobielehokoňa.Akokrásnevysoko bysaniesol,akovznešene,usmievalbysanadolnapoddaných,ktorýchbymíňalcestou…
RazvečerUbrkaakrčahusaPatepodruhomkríglipríšernesilnéhojablčnéhomuštunaparoval, ženebudenavždynovicom.„Verutak!“zvolalLenivecLeo.„Budešbývalýnovic,čopasiesvine.“
Dopil zvyšok krígľa. Terasa Ubrkaakrčahaosvetlená fakľami bolaako ostrovček svetlavmori rannej hmly. Pri rieke sa vznášalo svetlo majáka Vysokej veže ako matný oranžový mesiac vo vlhkomnočnomopare,aleanitomunijakonezlepšilonáladu.
Alchymista tu už mal byť. Vari to bol všetko iba krutý žart, alebo sa mu niečo stalo? Nebolo to prvý raz, čo by sa Patovi šťastie obrátilo chrbtom. Kedysi bol presvedčený, že sa naňho usmialo, keď ho pridelili arcimajstrovi Walgravovi, aby mu pomáhal skrkavcami, no vtedy netušil, že mu bude musieť nosiť jedlo, upratovať komnatu akaždé ráno ho obliekať. Povrávalo sa, že toľko, čo Walgravezabudoloumenípráceskrkavcami,nevediaanivšetciostatnímajstridokopy,taksiPate pomyslel, že oko zčierneho železa má viac než isté, no vzápätí zistil, že Walgrave mu ho veru neudelí.Starcanechaliarcimajstromužibazláskavosti.Bývaltovýznamnýmajster,noterazčasto schovávalpodrúchomzašpinenéspodkyapredpolrokomhonejakíakolytinašliplakaťvknižnici, lebo sa nevedel vrátiť do svojich komnát. Na Walgravovom mieste pod železnou maskou sedával majsterGormon,tenistýGormon,ktorýrazobvinilPatazkrádeže.
Na jabloni pri rieke sa rozospieval slávik. Bola to pekná pesnička, príjemná zmena oproti večnému škrekotu a krákaniu krkavcov, oktoré sa staral celý deň. Biele krkavce ho poznali po mene amrmlali ho stále dookola, len čo ho zbadali: „Pate, Pate, Pate,“ až mal sto chutí vrieskať. Tieto obrovskévtáky boli pýchou arcimajstraWalgrava. Chcel, aby ho zožrali, keď sapominie, ale Pateichpodozrieval,žechcúzožraťajjeho.
Azdazatomohollentenpríšernesilnýmušt–neprišielsempiť,ale
4
Allerasplatil,lebooslavovalukutiemedenéhooka,aPatezpocituvinyvysmädol–,alepriamsa mu zdalo, ako keby slávik trilkoval zlato za železo, zlato za železo, zlato za železo. Čo bolo dosť čudné,pretožepresnetopovedalten cudzinecvtedy vnoci,keďichRosey daladokopy.„Kto ste?“ spýtal sa ho Pate amuž odvetil: „Alchymista. Dokážem premeniť železo na zlato.“ Azrazu mal vrukemincu,tancovalamupohánkach,žltézlatojemnežiarilovosvetlesviečok.Najednejstrane boltrojhlavýdrak,nadruhejhlavanejakéhomŕtvehokráľa.Zlatozaželezo,spomínalsi Pate,lepšieneobídeš.Chcešju?Miluješju?„Niesomzlodej,“tvrdilmužovi,čoosebetvrdil,žeje alchymista. „Som novic zCitadely.“ Alchymista naklonil hlavu apovedal: „Keby si si to rozmyslel, budemtuotridniajsdrakom.“
Tri dni prešli. Pate sa vrátil kBrku akrčahu, stále na pochybách, čo je vlastne, ale namiesto alchymistutunarazilnaMollandera,Armena,Sfingua,samozrejme,nesmelchýbaťaniRoone.Bolo bypodozrivé,kebysaknimnepridal.
VkrčmeuBrkaakrčahamajú vždy otvorené. Už šesťsto rokov stojí na ostrovčeku vMedovine, aaniraznemalizatvorené.Hocisavysokádrevenábudovanajužnejstranenakláňalaakonovicipo jednom krígli, Pate bol presvedčený, že tam bude stáť ďalších šesťsto rokov apredávať víno aj príšernesilnýmuštnámorníkomarybárom,kováčomaspevákom,kňazomakniežatám,ajnovicom aakolytomzCitadely.
„Staré mesto nie je celý svet,“ rozdrapoval sa Mollander. Rytiersky synáčik,spitý pod obraz. Odkedy mu doručili správu, že jeho otec padol na Čiernej vode, skoro každú noc sa ožral. Ešte aj vStarom meste, ďaleko od bojov avbezpečí za hrubými hradbami sa Vojna piatich kráľov dotkla všetkých … hoci arcimajster Benedict trval na tom, žeto nikdy nebolavojna piatich kráľov, keďže RenlyBaratheonzomrel,ešteskôrakosaBalonGreyjoykorunoval.
„Otecvždyhovorieval,žesvetjeväčšíakohocijakýhrad,“pokračovalMollander.„Drakysúurčite tonajmenej,čočloveknájdevQarthe,AsshájiaYiTi.Námornícihovoria…“
„…to,čovždy,trepúdvenatri,“skočilmudorečiArmen.„Sútonámorníci,drahýMollander.Len choďdodokov,astavímsa,žetinejedenvyrozpráva,akosavyspalsmorskýmipannamialeboako prežilrokvrybombruchu.“
„Aakovieš,žetoniejepravda?“Mollanderdupalpotráve,hľadalďalšiejablká.„Sámbysimusel byť vtom bruchu, aby si mohol tvrdiť, že tam neboli. Keby to vyhlasoval len jeden námorník, no dobre, človek sa nanajvýš zasmeje, ale keď to hovoria veslári zo štyroch rôznych lodí vštyroch rôznychjazykoch…“
„Nehovoriatoisté,“trvalnasvojomArmen.„DrakyvAssháji,drakyvQarthe,drakyvMeereene, dothrackédraky,drakyoslobodzujúceotrokov…novérečisúvždyinénežtiepredtým.“
„Líšia sa len vdrobnostiach.“ Mollander bol neskutočne zaťatý aj za triezva, ale keď si vypil, taknímniktonepohol.„Všetcihovoriaodrakochakrásnejmladejkráľovnej.“
5
Patazaujímalibadrakzožltéhozlata.Nechápal,čosamohloporobiťsalchymistom.Povedal,že prídeotridni.
„Prinohemášjednojablko,“zavolalAllerasnaMollandera,„ajamámvtulcieštedvašípy.“
„Seriemtinatvojtulec.“Mollanderzdviholspadnutéjablko.„Ječervivé,“zašomral,aleajtak ho hodil. Šíp prestrelil jablko vo dvoje, práve keď začínalo klesať. Jedna polovica pristála na streche vežičky, spadla na nižšiu strechu, odrazila sa acapla na zem len kúsok od Armena. „Ak rozrežeš červavodvoje,mášdvačervy,“oznámilimakolyta.
„Keby to tak fungovalo aj sjablkami, nikto by už viac nemusel hladovať,“ vyhlásil Alleras stým svojímmilýmúsmevom.Sfingasastáleusmieval,akokebypoznaldákyskrytýžartík.Dodávalomu to prefíkaný výraz, ktorý sa výborne hodil kjeho ostrej brade, špicatej línii vlasov nad čelom ahustejhrivekrátkychkučier,čiernychakonoc.
ZAllerasabudemajster. Ešte jevCitadeleibarok,aužsi ukultriokámajstrovejreťaze.Armen má možno viac, ale ku každému sa prepracovával celý rok. No aj zneho bude raz majster. Roone aMollandersústálenovicisholýmikrkmi,ibažeRoonejeešteprimladýaMollanderradšejpijeako študuje.
Patevšak…
KeďpredpiatimirokmiprišieldoCitadely,malsotvatrinásťrokov,nodoterazmákrkholýako vdeň, keď dorazil zo západných zemí. Už dvakrát veril, že je pripravený. Po prvýkrát predstúpil predarcimajstraVaellyna,abymupredviedolsvojeznalostioblohy.Namiestotohozistil,akoprišiel Kyslý Vaellyn ksvojej prezývke. Pate dva roky zbieral odvahu, aby to skúsil znova. Druhý raz sa vydal napospas prívetivému arcimajstrovi Ebrosovi, vychýrenému milým hlasom ajemnými rukami,aleEbrosovepovzdychyhonakoniecranilirovnakoakoVaellynoveuštipačnépoznámky.
„Eštejednojablko,“zastrájalsaAlleras,„apoviemvámsvojnázornatiedraky.“
„Ako že vieš niečo, čo ja neviem?“ hundral Mollander. Všimol si jablko na konári, vyskočil, odtrholhoahodil.Allerasnatiaholtetivukuchualadnesaotočil,akosledovalletiacicieľ.Vypustil šíp,právekeďjablkozačaloklesať.
„Poslednénikdynetrafíš,“poznamenalRoone.
Jablkočľuplodoriekybezujmy.
„Vidíš?“dodal.
„V deň, keď trafíš všetky, prestaneš sa zdokonaľovať.“ Alleras uvoľnil tetivu azasunul luk do koženého puzdra. Bol vyrezaný zo zlatostromu, vzácneho achýrneho dreva zLetných ostrovov. Pate ho raz skúsil ohnúť, ale márne. Sfinga vyzerá chudučký, ale vtenkých rukách má sily dosť, dumal, keď si Alleras vyložil nohu na lavicu anačiahol sa po pohár svínom. „Drak má tri hlavy,“ oznámilsjemnýmdornskýmprízvukom.
„Tojedákahádanka?“chcelvedieťRoone.„Vrozprávkachsfingyvždyhovoriavhádankách.“
6
„Žiadna hádanka.“ Alleras sa napil vína. Ostatní sa nalievali krígľami prehnane silného muštu, ktorým bola krčma povestná, ale on mal radšej čudné sladké vína svojej domoviny. Ani vStarom mesteverunebolilacné.
PrezývkuSfingavymyslelAllerasoviLenivecLeo.Sfingajesčastitoasčastiono–máľudskútvár, levie telo, orlie krídla. Alleras bol presne taký istý – jeho otec bol Dornský a matka čierna obyvateľka Letných ostrovov. On mal pokožku tmavú ako tíkové drevo aoči ónyxovočierne ako sfingyzozelenéhomramoruprihlavnejbráne.
„Žiadny drak nemal tri hlavy, ibaak na štíte či na zástave,“ vyhlásil pevným hlasom Armen Akolyta.„Bolatolenheraldickáfigúra,ničviac.OkremtohovšetciTargaryenovcisúmŕtvi.“
„Všetcinie,“namietolAlleras.„Žobráckykráľmalsestru.“
„Myslelsom,žejejroztrieskalihlavuostenu,“ozvalsaRoone.
„Nie,“opravilhoAlleras.„TomalémusynoviprincaRhaegararozbilihlavuostenustatočnímuži Leva Lannistera. Ale toto je Rhaegarova sestra, čo sa narodila na Dračom kameni, skôr ako ho dobyli.VolásaDaenerys.“
„Zrodená zabúrky. Už si spomínam.“ Mollander zdvihol krígeľ, až mu vyšplecholmušt. „Tak na ňu!“ Hodil ho do seba, tresol prázdny krígeľ na stôl, odgrgol si aspakruky siutrel ústa. „Kde je Rosey?Našaprávoplatnákráľovnásizaslúžiešterundumuštu,čopoviete?“
Armen Akolyta zhrozene vyvaľoval oči. „Hovor tichšie, somár. Otakých-to veciach sa ani nežartuje.Nikdynevieš,ktoťamôžezačuť.Pavúkmáušivšade.“
„Nolensanepoondi,Armen.Chcelsomsipripiť,nieviesťpovstanie.“
Pate začul chichot. Spoza chrbta sa mu ozval tichý, úlisný hlas: „Vždy som vedel, že si zradca, Skočko.“ Lenivec Leo saopieralostarý doštený most, na sebemal saténovéoblečenieso zelenými azlatými pásikmi ačiernu hodvábnu pelerínu, zopnutú na pleci nefritovou ružou. Predtým sa zrejme oblial červeným vínom, aspoň podľa fľakov na prsiach. Cez jedno oko mu padal prameň popolavoplavýchvlasov.
Keď ho Mollander zbadal, celý sa naježil. „Strč sa. Vypadni. Tu ťa nikto nechce.“ Alleras mu položilrukunaplece,abyhoupokojil,Armensalenmračil.„Leo.Pánmôj.Myslelsomsi,ženesmieš opustiťCitadeluešte…“
„… ďalšie tri dni.“ Lenivec Leo pokrčil plecami. „Podľa Perestana má svet štyridsaťtisíc rokov. PodľaMollosastopäťdesiattisíc.Čosúvporovnanístýmtridni,pýtamsa?“Hocibolnaterasetucet voľných stolov, Leo si prisadol knim. „Kúp mi za pohár arborského zlatého, Skočko, aja možno nebudemžalovaťotcovi,nakohosisitupripíjal.Nemalsomšťastievhreaposlednéhojeleňasom dalzavečeru.Mliečneprasiatkovslivkovejomáčke,plnenégaštanmiabielymihľuzovkami.Človek musíjesť.Čostemalivy,chlapci?“
7
„Baraninu,“ odsekol Mollander aneznelo to ani trochu nadšene. „Dali sme si spolu varené baraniestehno.“
„Nepochybujem, že vás dobre zasýtilo.“ Leo sa obrátil kAllerasovi. „Panský synáčik by mal byť veľkorysý,Sfinga.Dopočulsomsa,žesizískalmedenéoko.Natosipripijem.“
Allerassanaňhousmial.„Platímlenpriateľom.Aniesomzpanskejrodiny,tosomtiužhovoril. Mojamamabolaobchodníčka.“
Leoveorieškovohnedéočisalesklivínomazlobou.„TvojamatkabolaopicazLetnýchostrovov. Dornskípretiahnuhocičosdieroumedzinohami.Bezurážky.Možnosihnedýakoorech,aleaspoň saumývaš.Narozdielodtohtonášhorapavéhopastierasvíň.“MávolrukousmeromkPatovi.
Keby som mu šmaril krígeľ do úsmevu, vyrazil by som mu polovicu zubov, pomyslel si Pate. PastiersvíňRapavýPatebolhrdinomtisíckyoplzlých príbehov–dobrosrdečnýzadubenýgrobian, ktorý prekabátil tučných pánov, nadutýchrytierov ahonosných septonov, ktorího trápili. Vždy sa napokon ukáže, žejeho hlúposť bolaibaneotesaná prefíkanosť apríbehy saobyčajnekončia tým, že Rapavý Pate sedí na panskej stolici alebo preťahuje dcérenku akéhosi rytiera. Ibaže to sú rozprávky.Vskutočnomživotesapastieromsvíňtaktonedarí. Pate malobčasdojem,žehomatka muselanenávidieť,keďmudalatakémeno.
Allerassaužneusmieval.„Zatotosaospravedlníš.“
„Aleba?“čudovalsaLeo.„Akobysommohol,keďmitakvyschlovkrku…“
„Každým slovom, čo vypustíš zúst, len zahanbuješ svoj rod,“ povedal Alleras. „A Citadelu zahanbuještým,žesijednýmznás.“
„Viem.Takmiužkúptovíno,abysomvňommoholutopiťsvojuhanbu.“
OzvalsaMollander:„Najradšejbysomtivytrholjazyk.“
„Ozaj? Aako by som vám potom povedal odrakoch?“ Leo znovamykol plecami. „Bastardík mal pravdu.DcéraŠialenéhokráľažijeasamavysedelatridraky.“
„Tri?“začudovalsaRoone.
Leo ho potľapkal po ruke. „Viac ako dva amenej ako štyri. Na tvojom mieste by som sa ešte neuchádzalozlatéoko.“
„Dajmupokoj,“varovalhoMollander.
„Skočkojegavalier. Akochceš.Námornícizkaždejlode,čosaplavilaajniekoľko stoviekmíľod Qarthu, hovoria odrakoch. Niektorí dokonca tvrdia, že ich videli na vlastné oči. Mág je ochotný tomuuveriť.“
Armen nesúhlasne skrivil pery. „Marwyn nemávšetkých päť pokope. Arcimajster Perestan ti to rádpotvrdí.“
„AjarcimajsterRyamtotvrdí,“dodalRoone.
Leozívol.„Morejemokré,slnkotepléazverinecneznášamastifa.“
8
Pre každého má urážlivú prezývku, pomyslel si Pate, ale nemohol poprieť, že Marwyn vyzerá skôr ako mastif než ako majster. Ako keby chcel človekauhryznúť. Mág jeiný než ostatní majstri. Vrajsadružíspobehlicamiapotulnýmičarodejmi,rozprávasaschlpatýmiIbbenčanmiačiernymi obyvateľmi Letných ostrovov ich vlastným jazykom aobetuje čudesným bohom vmalých námorníckychsvätyniachdoluvdokoch.Ľudiahovrajvidelivpodsvetímesta,vpotkaníchdierach ačiernych nevestincoch, ako sa spolčuje skomediantmi, spevákmi, žoldniermi, ba aj žobrákmi. Šuškásadokonca,žerazzabilčlovekaholýmirukami.
Keď sa Marwyn vrátil po ôsmich rokoch na východe, kde mapoval vzdialené zeme, pátral po stratených knihách aučil sa od mágov azaklínačov tieňov, Kyslý Vaellyn mu dal prezývku Mág Marwyn. Na Vaellynovo obrovské rozhorčenie sa tá prezývka čoskoro rozšírila do celého Starého mesta. „Čary amodlitby prenechaj kňazom aseptonom, svoj um využi na to, aby si saučil pravdy, ktorým môže človek veriť,“ radil raz arcimajster Ryam Patovi, ibaže Ryam mal prsteň, palicu aj maskuzožltéhozlataanajehoreťazichýbalookozvalýrskejocele.
ArmenceznoszaškúlilnaLenivcaLea.Malnatovýbornýnos–dlhý,úzkyašpicatý.„Arcimajster Marwynverívšelijakýmpodivnostiam,“povedal,„alenemážiadnydôkaz,žetiedrakysúskutočné, presneakoMollander.Sútolenďalšienámorníckepovedačky.“
„Nemášpravdu,“povedalLeo.„VMágovejkomnatehorísklenásvieca.“
Na osvetlenej terase zavládlo ticho. Armen si vzdychol apotriasol hlavou. Mollander sa rozosmial.SfingasauprenedívalnaLeaveľkýmičiernymiočami.Roonenechápavohľadel.
Pate vedel osklených sviecach, no ešte žiadnu nevidel horieť. Bolo to najhoršie strážené tajomstvo Citadely. Vraj ich priniesli zValýrie tisíc rokov pred Skazou. Počul, že sú štyri – jedna zelenáatričierne,všetkyvysokéapokrútené.
„Čosútotiesklenésviece?“chcelvedieťRoone.
Armen Akolyta si odkašľal. „Noc predtým, ako akolyta zloží prísahu, musí držať stráž vkrypte. Nesmiemaťžiadnulucernu,fakľu,lampu,sviečku…lenobsidiánovúsviecu.Musístráviťnocpotme, ibažebysamupodarilotúsviecuzapáliť.Niektorítoskúšajú.Bláznivíatvrdohlaví,tí,čosavenovali takzvanýmvyššímmystériám.Častosidorežúprsty,lebookrajetýchsviecsúvrajostréakobritva. Potom musia skrvavými rukami čakať do rána adumať nad svojím nezdarom. Múdrejší si jednoducho pospia alebo sa celú noc modlia, ale každý rok sa nájde pár takých, čo si nedajú povedať.“
„Veru.“AjPatetotaktopočul.„Alenakiehojesvieca,čonesvieti?“
„Jetopoučenie,“vysvetľovalArmen,„poslednápríučka,predtýmnežsinavlečiememajstrovské reťaze. Sklená svieca má predstavovať pravdu avedomosti, také vzácne, nádherné akrehké. Má tvarsviece,abynámpripomínala,žemajstermusívrhaťsvetlovšadetam,kdeslúži,ajeostrá,aby smenezabúdali, žepoznaniemôžebyť nebezpečné. Múdri ľudiaobčaszostanú vo svojej múdrosti
9
arogantní,alemajstermusíbyťvždyskromný.Ajtotonámpripomínasklenásvieca.Ajkeďmajster odrieka prísahu, navlečie si reťaz aodíde do služby, vždy si bude pamätať tmu, keď držal stráž, aspomenie si, že nech robil, čo robil, sviecu sa mu nepodarilo zapáliť… lebo aj keď má veľké vedomosti,niektorévecisújednoduchonemožné.“
Lenivec Leo vybuchol do smiechu. „Nemožné akurát tak pre teba. Na vlastné oči som videl, že horí.“
„Nepochybujem, že si videl horieť nejakú sviecu,“ nedal sa Armen. „Možno dáku zčierneho vosku.“
„Viem, čo som videl. Jej svetlo bolo zvláštneajasné, oveľajasnejšieako zvoskových či lojových sviečok.Hádžečudnétieneavôbecnebliká,anikeďzamnouvnikolcezotvorenédvereprievan.“
Armensiprekrížilruky.„Obsidiánnehorí.“
„Dračiesklo,“povedalPate.„Ľudiahonazývajúdračiesklo.“Malpocit,žejetodôležité.
„Verutak,“zahútalsaAllerasSfinga,„aaksúnasveteznovadraky…“
„Draky aj temnejšie veci,“ povedal Leo. „Sivé ovce zatvárajú oči, ale mastif vidí pravdu. Prebúdzajúsastarodávnesily.Tienesahýbu.Užčoskoronásčakávekzázrakovahrôzy,vekbohov ahrdinov.“Ponaťahovalsaazáhaľčivosausmial.„Povedalbysom,žesitozaslúžirundu.“
„Už sme pili dosť,“ vyhlásil Armen. „Ani sa nenazdáme, asvitá, aarcimajster Ebrose bude prednášať ovlastnostiach moču. Kto si chce ukuť strieborné oko, nemal by zmeškať jeho prednášku.“
„Bohovia uchovajte, aby som ťa zdržoval od ochutnávky šťaniek,“ povedal Leo. „Ja však dávam prednosťarborskémuzlatému.“
„Ak si mám vybrať medzi šťankami atebou, radšej si pripijem šťankami.“ Mollander vstal od stola.„Poď,Roone.“
Sfinga sa načiahol po puzdro na luk. „Aj ja sa poberiem do postele. Hádam sa mi bude snívať odrakochasklenýchsviecach.“
„Všetci odchádzate?“ Leo pokrčil plecami. „Nevadí, Rosey tu zostáva. Azda pôjdem náš púčik zobudiťaspraviťznejženu.“
AllerassivšimolPatovvýraztváre.„Aknemámedenáknapohárvína,nemáanidrakanadievča.“
„Veru,“prehodilMollander.„Okremtoho,ženurobímuž.Poďsnami,Pate.StarýWalgravesana svitanízobudí.Budepotrebovať,abysihoodviedolnaprevét.“
Aksidnesvôbecspomenie,ktosom.ArcimajsterWalgravepoľahkyrozoznaljednéhokrkavcaod druhého, no pri ľuďoch sa mu tak nedarilo. Občas bol presvedčený, že Pate je niekto iný menom Cressen.„Eštenejdem,“povedalkamarátom.„Eštechvíľkuzostanem.“Veďzatiaľnesvitá.Možnosa alchymistapredsalenukážeaPatebysasnímnerádminul.
10
